Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0198(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0414/2018

Predkladané texty :

A8-0414/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/02/2019 - 10.4

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0118

Prijaté texty
PDF 262kWORD 79k
Štvrtok, 14. februára 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte ***I
P8_TA(2019)0118A8-0414/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (COM(2018)0373 – C8-0228/2018 – 2018/0198(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0373),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0228/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0414/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 124.
(2) Ú. v. EÚ C ...


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte
P8_TC1-COD(2018)0198

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V článku 175 treťom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa umožňuje rozhodnúť o osobitných opatreniach mimo fondov, na ktoré sa vzťahuje prvý pododsek uvedeného článku, a tým pomôcť dosiahnuť cieľ sociálnej a hospodárskej súdržnosti uvedený v ZFEÚ. S harmonickým rozvojom celého územia Únie a posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je spojené i posilnenie územnej spolupráce. Na tento účel je vhodné prijať opatrenia potrebné na zlepšenie podmienok vykonávania akcií územnej spolupráce.

(2)  V článku 174 ZFEÚ sa uznávajú výzvy, ktorým čelia pohraničné regióny, a stanovuje sa v ňom, že Únia by mala venovať osobitnú pozornosť týmto regiónom pri vytváraní a uskutočňovaní činností vedúcich k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii. Vzhľadom na nárast počtu pozemných a námorných hraníc má Únia a štáty Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktoré s ňou bezprostredne susedia, 40 vnútorných pozemných hraníc.

(2a)   Na zlepšenie života občanov v cezhraničných regiónoch na námorných hraniciach alebo v cezhraničných regiónoch medzi členskými štátmi a tretími krajinami by sa uplatňovanie tohto nariadenia a používanie mechanizmu na riešenie právnych a administratívnych prekážok malo rozšíriť na všetky pohraničné regióny Únie, pričom by sa malo rešpektovať právo Únie. [PN 1]

(3)  Komisia vo svojom oznámení „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“(4) (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“) uvádza, že v uplynulých desaťročiach pomohol európsky integračný proces pri premene pohraničných regiónov vnútri EÚ z prevažne periférnych oblastí na oblasti rastu a príležitostí. Dokončením jednotného trhu v roku 1992 sa zvýšila produktivita Únie a znížili sa náklady zrušením colných formalít, harmonizáciou alebo vzájomným uznávaním technických pravidiel a poklesom cien v dôsledku hospodárskej súťaže; obchod vo vnútri EÚ sa v priebehu 10 rokov zvýšil o 15 %; generoval sa dodatočný rast a vytvorilo sa ďalších približne 2,5 milióna pracovných miest.

(4)  V oznámení o pohraničných regiónoch sa takisto preukázala skutočnosť, že v pohraničných regiónoch ešte stále existuje niekoľko právnych prekážok, najmä tých, ktoré sa týkajú zdravotníckych služieb, regulácie práce, daní, rozvoja podnikania a prekážok spojených s rozdielmi v administratívnych kultúrach a vnútroštátnych právnych rámcoch. Na riešenie týchto prekážok, ktoré sú skutočnými prekážkami účinnej spolupráce, však samotné financovanie v rámci Európskej územnej spolupráce ani inštitucionálna podpora spolupráce zo strany európskych zoskupení územnej spolupráce nestačia.

(5)  Programami v rámci cieľa Európska územná spolupráca, známejšia ako „Interreg“(5), sa od roku 1990 podporujú programy cezhraničnej spolupráce v rámci pohraničných regiónov Únie vrátane regiónov susediacich s krajinami EZVO. Financovali sa z nej tisíce projektov a iniciatív, ktoré pomohli zlepšiť európsku integráciu. K hlavným úspechom programov Interreg patria zvýšená dôvera, lepšia prepojiteľnosť, zlepšenie životného prostredia, zlepšenie zdravia a hospodársky rast. Od projektov zameraných na kontakty medzi ľuďmi cez investície do infraštruktúry až po podporu iniciatív inštitucionálnej spolupráce prispeli programy Interreg k dosiahnutiu skutočného rozdielu v pohraničných regiónoch a k ich premene. V rámci iniciatívy Interreg sa takisto podporuje spolupráca na niektorých námorných hraniciach. Právne prekážky však predstavujú pre námorné pohraničné regióny oveľa menší problém z dôvodu fyzickej nemožnosti prekročiť hranicu denne alebo niekoľkokrát za týždeň za prácou, vzdelávaním a odbornou prípravou, nakupovaním, využívaním zariadení a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo ich kombináciou, alebo z dôvodu rýchlych núdzových zásahov.

(6)  Finančnú podporu zo strany iniciatívy Interreg pre cezhraničnú spoluprácu dopĺňali EZÚS zriadené od roku 2006 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1082/2006(6). EZÚS však podľa článku 7 ods. 4 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1082/2006 nemôžu vykonávať regulačné právomoci na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte.

(7)  Komisia vo svojom oznámení o pohraničných regiónoch odkázala okrem iných opatrení na iniciatívu, ktorá sa začala počas luxemburského predsedníctva v roku 2015: Viaceré členské štáty uvažujú o zavedení nového nástroja na zjednodušenie cezhraničných projektov, ktorý by na dobrovoľnom základe a po odsúhlasení príslušnými orgánmi umožnil uplatňovať pravidlá, ktoré platia v jednom členskom štáte, aj v susediacom členskom štáte. Vzťahovalo by sa to na individuálny projekt alebo činnosť, ktoré sú obmedzené v čase a realizované v pohraničnom regióne a ktoré iniciujú miestne alebo regionálne orgány.

(8)  Hoci v určitých regiónoch Únie už na medzivládnej, regionálnej a miestnej úrovni existujú viaceré účinné mechanizmy cezhraničnej spolupráce, nie sú v nich zahrnuté všetky pohraničné regióny v Únii. V záujme doplnenia existujúcich systémov je preto potrebné zriadiť dobrovoľný mechanizmus na riešenie právnych a administratívnych prekážok vo všetkých pohraničných regiónoch (ďalej len „mechanizmus“), čo však nebráni vytváraniu porovnateľných alternatívnych mechanizmov podľa špecifických potrieb na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. [PN 2]

(9)  Pri plnom rešpektovaní ústavného a inštitucionálneho usporiadania členských štátov by malo byť je použitie mechanizmu dobrovoľné, pokiaľ ide o pohraničné regióny daného členského štátu, v ktorom existuje iný účinný mechanizmus, alebo ktorý by sa mohol zriadiť so susediacim členským štátom. Mal by pozostávať z dvoch opatrení: uzatvorenie podpísania a uzatvorenia európskeho cezhraničného záväzku (ďalej len „záväzok“) alebo uzatvorenie podpísania európskeho cezhraničného vyhlásenia (ďalej len „vyhlásenie“). Členské štáty by mali mať možnosť zvoliť si použitie takého nástroja, ktorý považujú za prínosnejší. [PN 3]

(9a)   Príslušné orgány zapojených členských štátov, krajín, subjektov alebo regiónov by mali v súlade so svojimi ústavnými a právne vymedzenými osobitnými právomocami prijať navrhované právne riešenie ad hoc pred uzavretím a podpísaním záväzku alebo podpísaním vyhlásenia podľa tohto nariadenia. [PN 4]

(10)  Záväzok by mal byť samovykonávací, čo znamená, že na základe uzatvorenia záväzku majú určité právne ustanovenia jedného členského štátu platiť na území susediaceho členského štátu. Takisto by sa malo akceptovať, že členské štáty majú prijať legislatívny akt, ktorý by umožnil uzatvorenie záväzku, a tým zabrániť tomu, aby vnútroštátne právne predpisy, ktoré formálne prijal legislatívny orgán, boli odchýlené iným orgánom, ako je uvedený legislatívny orgán, a aby boli v rozpore s právnou zrozumiteľnosťou a transparentnosťou alebo oboma zásadami.

(11)  Vyhlásenie by si stále vyžadovalo legislatívny postup v členskom štáte. Orgán, ktorý uzatvára vyhlásenie, by mal formálne vyhlásiť, že v rámci určitej lehoty začne legislatívny postup potrebný na zmenu bežne platného vnútroštátneho práva a na základe výslovnej výnimky bude uplatňovať právo susediaceho členského štátu, aby sa odstránili prekážky vykonávania spoločných cezhraničných projektov. [PN 5]

(12)  Právne prekážky pociťujú prevažne osoby uskutočňujúce interakcie na pozemných hraniciach, ako sú cezhraniční pracovníci, pretože ľudia prekračujú hranice denne alebo týždenne. Aby sa mohol účinok tohto nariadenia zamerať na regióny najbližšie k hranici a s najvyšším stupňom integrácie a interakcie medzi susediacimi členskými štátmi, malo by sa toto nariadenie vzťahovať na cezhraničné regióny v zmysle územia pokrytého susediacimi regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 3(7). Toto by nemalo brániť členským štátom v tom, aby na dobrovoľnom základe pre všetky zainteresované strany uplatňovali mechanizmus aj na námorné a vonkajšie hranice iné ako hranice s týmito krajinami EZVO. [PN 6]

(13)  Aby bolo možné koordinovať úlohy rôznych orgánov, ku ktorým v niektorých členských štátoch patria vnútroštátne a regionálne legislatívne orgány, v rámci daného členského štátu a medzi orgánmi jedného alebo viacerých susediacich členských štátov, by mal byť každý členský štát, ktorý sa rozhodne pre tento mechanizmus, by mal byť povinný zriadiť národné, a prípadne regionálne cezhraničné koordinačné miesta a vymedziť ich úlohy a právomoci počas jednotlivých krokov mechanizmu zahŕňajúcich iniciovanie, uzatváranie, vykonávanie a monitorovanie záväzkov a vyhlásení. [PN 7]

(14)  Komisia by mala zriadiť koordinačné miesto na úrovni Únie, ako bolo oznámené v oznámení o pohraničných regiónoch. Uvedené koordinačné miesto by malo spolupracovať s jednotlivými národnými, prípadne regionálnymi cezhraničnými koordinačnými miestami. Komisia by mala zriadiť a viesť databázu záväzkov a vyhlásení v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(8).

(15)  V tomto nariadení by sa mal stanoviť postup uzatvárania záväzku alebo vyhlásenia a mali by sa podrobne opísať jednotlivé kroky; príprava a predloženie dokumentu s iniciatívou, predbežná analýza zo strany členského štátu, ktorý má uplatňovať právne ustanovenia susediaceho členského štátu, príprava záväzku alebo vyhlásenia, ktorý sa má uzatvoriť, a napokon postup uzatvárania pre záväzok aj vyhlásenie. Zároveň by sa mali podrobne stanoviť prvky, ktoré sa majú zahrnúť do dokumentu s iniciatívou, návrhu a konečných záväzkov a vyhlásení, ako aj platné lehoty.

(16)  Konkrétnejšie by sa v tomto nariadení malo vymedziť, kto môže byť iniciátorom spoločného projektu. Keďže mechanizmus by mal zlepšiť realizáciu spoločných cezhraničných projektov, prvou skupinou by mali byť subjekty, ktoré takýto spoločný projekt iniciujú, alebo iniciujú aj realizujú. Pojem projekt by sa mal chápať v širokom zmysle, a mal by zahŕňať konkrétnu časť infraštruktúry alebo niekoľko činností so zreteľom na určité územie, alebo oboje. Po druhé, miestny alebo regionálny orgán nachádzajúci sa v danom cezhraničnom regióne alebo vykonávajúci verejnú právomoc v tomto cezhraničnom regióne by mal mať právomoc prevziať iniciatívu s cieľom uplatňovať vnútroštátne právo, ktoré predstavuje prekážku, ale zmena alebo výnimka z tohto práva je mimo jeho inštitucionálnej právomoci. Po tretie, iniciátorom by mali byť subjekty zriadené na cezhraničnú spoluprácu, ktoré sa nachádzajú v danom cezhraničnom regióne alebo ho aspoň čiastočne pokrývajú, vrátane EZÚS, alebo podobné subjekty na organizovanie cezhraničného rozvoja štruktúrovaným spôsobom. A napokon, začať iniciatívu by sa malo umožniť aj subjektom špecializovaným na cezhraničnú spoluprácu, ktoré môžu byť takisto oboznámené s účinnými riešeniami pre porovnateľnú problematiku nájdenými inde v Únii. Mechanizmus môžu iniciovať všetky skupiny spoločne, aby sa vytvorila súčinnosť subjektov, ktorých sa prekážka priamo dotýka, a subjektov s odbornosťou na cezhraničnú spoluprácu vo všeobecnosti.

(17)  Kľúčovým aktérom v členských štátoch, od ktorých sa žiada uzatvorenie záväzku alebo vyhlásenia, by mali byť príslušné národné alebo regionálne cezhraničné koordinačné miesta, ktoré majú spolupracovať so všetkými príslušnými orgánmi vo svojom členskom štáte a so svojím partnerom v susediacom členskom štáte. Takisto treba jasne určiť, že cezhraničné koordinačné miesto môže rozhodnúť, či sa začne postup vedúci k uzatvoreniu záväzku alebo vyhlásenia, alebo či sa pre jednu alebo viaceré právne prekážky už našlo riešenie, ktoré by sa mohlo použiť. Na druhej strane by sa malo takisto stanoviť, že členský štát, ktorého právne ustanovenia sa majú uplatňovať v inom členskom štáte, môže takéto uplatňovanie mimo svojho územia odmietnuť. Každé rozhodnutie treba by malo byť riadne odôvodniť odôvodnené a všetkým partnerom včas oznámené oznámiť. [PN 8]

(18)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť podrobné pravidlá vykonávania, uplatňovania a monitorovania záväzkov a vyhlásení, ktoré sa majú uzavrieť a podpísať.

(19)  Vykonávanie samovykonávacieho záväzku by malo spočívať v uplatňovaní vnútroštátnych ustanovení iného členského štátu pri vykonávaní spoločných projektov. To by malo znamenať buď zmenu právne záväzných administratívnych aktov, ktoré už boli prijaté v súlade s bežne platným vnútroštátnym právom, alebo, ak sa tak ešte nestalo, prijatie nových administratívnych aktov na základe právnych predpisov iného členského štátu v lehote dohodnutej všetkými partnermi s cieľom umožniť včasné začatie spoločných projektov. Ak je pre rôzne aspekty zložitej právnej prekážky príslušný každý z viacerých orgánov, k záväzku by sa mal doložiť časový harmonogram pre každý z týchto aspektov. Pri dodržiavaní zásady subsidiarity by sa prijatie a postúpenie týchto zmenených alebo nových administratívnych aktov malo riadiť vnútroštátnym právom o administratívnych postupoch. [PN 9]

(20)  Vykonávanie vyhlásení by malo spočívať predovšetkým v príprave a predložení legislatívneho návrhu na zmenu existujúceho vnútroštátneho práva alebo na výnimku z tohto práva. Uvedené zmeny alebo výnimky by sa po ich prijatí mali zverejniť a následne vykonávať ako záväzky prostredníctvom zmeny a prijatia právne záväzných administratívnych aktov.

(21)  Na základe právne záväzných aktov by sa malo monitorovať dodržiavanie povinností a práv ich adresátov. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či sa takéto monitorovanie zverí orgánom členského štátu, ktorý preniesol svoje právne ustanovenia, pretože uvedené orgány sú lepšie oboznámené s uvedenými pravidlami, alebo či sa uvedené monitorovanie zverí orgánom členského štátu, v ktorom sa uvedené ustanovenia uplatňujú, pretože uvedené orgány sú lepšie oboznámené so zvyšným právnym systémom zaväzujúcich členských štátov a právom, ktorým sa riadia adresáti.

(22)  Mala by sa objasniť ochrana osôb s pobytom v cezhraničných regiónoch, ktorých sa priamo alebo nepriamo dotýka uplatňovanie a monitorovanie záväzku a zmenené právne predpisy podľa vyhlásenia, ktoré sa považujú za poškodené konaním alebo opomenutím v dôsledku uplatňovania. V prípade záväzku aj vyhlásenia by sa právo susediaceho členského štátu uplatňovalo v zaväzujúcom členskom štáte tak, ako je začlenené do jeho vlastných právnych predpisov, a právna ochrana by preto mala byť v pôsobnosti súdov zaväzujúcich členských štátov, a to aj v prípade, keď majú osoby oprávnený pobyt v prenášajúcom členskom štáte. Tá istá zásada by mala platiť pre právny prostriedok nápravy voči členskému štátu, ktorého administratívny akt je napadnutý. Na právny prostriedok nápravy proti monitorovaniu uplatňovania záväzku alebo vyhlásenia by sa mal ale vzťahovať iný prístup. Ak orgán prenášajúceho členského štátu akceptoval monitorovanie uplatňovania zmenených právnych ustanovení zaväzujúceho členského štátu a môže konať, pokiaľ ide o osoby s pobytom v cezhraničnej oblasti, v zastúpení orgánov zaväzujúceho členského štátu, ale vo svojom vlastnom mene, príslušnými súdmi by mali byť súdy členského štátu, v ktorom majú uvedené osoby oprávnený pobyt. Na druhej strane, ak príslušný prenášajúci orgán nemôže konať vo svojom vlastnom mene, ale v mene príslušného zaväzujúceho orgánu, príslušnými súdmi by mali byť súdy zaväzujúceho členského štátu bez ohľadu na oprávnený pobyt osoby.

(23)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa jeho vykonávania, monitorovania jeho uplatňovania a povinností členských štátov, pokiaľ ide o ich vnútroštátne vykonávacie pravidlá.

(24)  Na zriadenie databázy podľa článku 8 7 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť pravidlá týkajúce sa jej vedenia, ochrany údajov a modelu, ktorý sa má použiť v prípade, keď cezhraničné koordinačné miesta predkladajú informácie o vykonávaní a používaní mechanizmu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(9). Na praktické a koordinačné účely by mal byť týmto výborom „Koordinačný výbor pre európske štrukturálne a investičné fondy“, ktorý je príslušný pre postup prijímania vykonávacích aktov. [PN 10]

(25)  Vo vnútroštátnych vykonávacích pravidlách sa má určiť, na ktoré pohraničné regióny daného členského štátu sa vzťahuje záväzok alebo vyhlásenie. Komisia bude v dôsledku toho schopná posúdiť, či sa v prípade neuvedenej hranice členský štát rozhodol pre iný mechanizmus. [PN 11]

(26)  Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov (článok 8), právo na vzdelanie (článok 14), sloboda voľby povolania a právo na zamestnanie (článok 15), najmä sloboda hľadať zamestnanie, pracovať, uplatňovať právo usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte, sloboda podnikania (článok 16), prístup k sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej pomoci (článok 34), prístup k zdravotnej starostlivosti (článok 35) a, prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (článok 36) a vysoká úroveň ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja (článok 37). [PN 12]

(27)  Podmienky územnej spolupráce by sa mali vytvoriť v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V záujme riešenia právnych prekážok v pohraničných regiónoch podnikli členské štáty individuálne, dvojstranné alebo dokonca mnohostranné iniciatívy. Uvedené mechanizmy však neexistujú vo všetkých členských štátoch alebo nie pre všetky hranice daného členského štátu. Finančné nástroje (hlavne programy Interreg) a právne nástroje (najmä EZÚS) poskytované na úrovni Únie zatiaľ na vyriešenie právnych prekážok na hraniciach v celej Únii nestačia. Ciele navrhovaného opatrenia teda členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť na centrálnej úrovni ani na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Preto je potrebné ďalšie opatrenie zo strany zákonodarcu Únie.

(28)  Podľa zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ by obsah a forma opatrenia Únie nemali prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Použitie osobitného mechanizmu zriadeného podľa tohto nariadenia na riešenie právnych prekážok v cezhraničných regiónoch je dobrovoľné a nijakým spôsobom nebráni vo využívaní porovnateľných alternatívnych nástrojov. Ak sa členský štát na konkrétnej hranici pri konkrétnom spoločnom projekte s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi rozhodne pokračovať v riešení právnych prekážok v konkrétnom cezhraničnom regióne podľa účinných mechanizmov, ktoré zriadil na vnútroštátnej úrovni alebo ktoré zriadil formálne alebo neformálne spolu s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi, nie je potrebné rozhodnúť sa pre mechanizmus zriadený podľa tohto nariadenia. Podobne, ak sa členský štát na konkrétnej hranici pri konkrétnom spoločnom projekte s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi rozhodne pripojiť sa k existujúcemu účinnému mechanizmu, ktorý formálne alebo neformálne zriadil jeden alebo viacero susediacich členských štátov, za predpokladu, že uvedený mechanizmus umožňuje, aby takéto pripojenie sa k nemu pripojilo, ani v tomto prípade nie je potrebné rozhodnúť sa pre mechanizmus zriadený podľa tohto nariadenia. A napokon, ak sa členský štát spolu s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi rozhodne, že formálne alebo neformálne zriadia nový účinný mechanizmus na riešenie právnych prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu v cezhraničných regiónoch, nie je potrebné rozhodnúť sa pre mechanizmus zriadený podľa tohto nariadenia. Toto nariadenie preto neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jeho cieľov pre cezhraničné regióny, pre ktoré členské štáty nemajú zavedené účinné mechanizmy na riešenie právnych prekážok. [PN 13]

(28a)   Toto nariadenie by malo byť v súlade so zásadou subsidiarity. V žiadnom prípade nemá vplyv na zvrchovanosť členských štátov a nie je v rozpore s ich ústavami, [PN 14]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa zriaďuje dobrovoľný mechanizmus, ktorý má umožniť, aby sa v súvislosti s cezhraničnými regiónmi jednotlivými spoločnými projektmi v cezhraničnom regióne uplatňovali právne ustanovenia jedného členského štátu v inom členskom štáte, keď by uplatňovanie právnych ustanovení v tomto inom štáte predstavovalo právnu prekážku brániacu jednu alebo viacero právnych prekážok brániacich realizácii spoločného projektu (ďalej len „mechanizmus“). [PN 15]

2.  Mechanizmus pozostáva z jedného z týchto opatrení:

a)  uzatvorenie európskeho cezhraničného záväzku, ktorý je samovykonávací;

b)  uzatvorenie európskeho cezhraničného vyhlásenia, ktoré by si vyžadovalo legislatívny postup v členskom štáte.

3.  V tomto nariadení sa zároveň stanovuje:

a)  organizácia a úlohy cezhraničných koordinačných miest v členských štátoch;

b)  koordinačná úloha Komisie v súvislosti s mechanizmom;

c)  právna ochrana osôb s pobytom v cezhraničnom regióne alebo osôb, ktoré tam žijú počas obmedzenej doby, pokiaľ ide o mechanizmus. [PN 16]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na cezhraničné regióny vymedzené v článku 3 bode 1.

2.  Keď členský štát tvoria viaceré územné celky s legislatívnymi právomocami, toto nariadenie sa vzťahuje aj na tieto územné celky vrátane ich príslušných orgánov alebo právnych ustanovení.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „cezhraničný región“ je územie pokryté susediacimi regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 3; [PN 17]

2.  „spoločný projekt“ je akákoľvek časť infraštruktúry s dosahom na daný cezhraničný región alebo akákoľvek služba všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovaná v danom cezhraničnom regióne bez ohľadu na to, či sa tento vplyv prejaví na oboch stranách hranice alebo iba na jednej z nich; [PN 18]

3.  „právne ustanovenie“ je akékoľvek právne alebo administratívne ustanovenie, pravidlo alebo administratívna prax, ktoré sa vzťahujú na spoločný projekt, bez ohľadu na to, či ich prijal alebo vykonal legislatívny alebo výkonný orgán;

4.  „právna prekážka“ je akékoľvek právne ustanovenie týkajúce sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu, ktoré bráni prirodzenému potenciálu pohraničného regiónu pri cezhraničnej interakcii;

5.  „iniciátor“ je aktér, ktorý identifikuje právnu prekážku jednu alebo viacero právnych prekážok a spustí mechanizmus tým, že predloží dokument s iniciatívou; [PN 19]

6.  „dokument s iniciatívou“ je dokument, ktorý s cieľom spustiť mechanizmus vypracoval jeden alebo viacerí iniciátori;

7.  „zaväzujúci členský štát“ je členský štát, na území ktorého sa bude v rámci daného európskeho cezhraničného záväzku (ďalej len „záväzok“) alebo európskeho cezhraničného vyhlásenia (ďalej len „vyhlásenie“) uplatňovať jedno alebo viaceré právne ustanovenia z prenášajúceho členského štátu, alebo kde sa v prípade neexistencie príslušného právneho ustanovenia stanoví právne riešenie ad hoc;

8.  „prenášajúci členský štát“ je členský štát, ktorého právne ustanovenia sa v rámci daného záväzku alebo vyhlásenia budú uplatňovať v zaväzujúcom členskom štáte;

9.  „príslušný zaväzujúci orgán“ je orgán v zaväzujúcom členskom štáte, ktorý je oprávnený prijať uplatňovanie právnych ustanovení prenášajúceho členského štátu na svojom území v rámci daného záväzku alebo sa v prípade vyhlásenia zaviazať, že začne legislatívny postup potrebný na výnimku z jeho vnútroštátnych právnych ustanovení;

10.  „príslušný prenášajúci orgán“ je orgán v prenášajúcom členskom štáte, ktorý je oprávnený na prijímanie právnych ustanovení, ktoré budú platiť v zaväzujúcom členskom štáte, a na ich uplatňovanie na svojom vlastnom území alebo na ich prijímanie aj uplatňovanie;

11.  „oblasť uplatňovania“ je oblasť v zaväzujúcom členskom štáte, v ktorej sa uplatňuje právne ustanovenie prenášajúceho členského štátu alebo právne riešenie ad hoc.

Článok 4

Možnosti členských štátov, pokiaľ ide o riešenie právnych prekážok

1.  Každý členský štát Členské štáty sa rozhodne buď môžu rozhodnúť pre mechanizmus, alebo pre existujúce iné spôsoby riešenia právnych prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu v cezhraničných regiónoch na konkrétnej hranici s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi. [PN 20]

2.  Členský štát sa takisto môže rozhodnúť, pokiaľ ide o konkrétnu hranicu spoločný projekt v cezhraničných regiónoch s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi, že sa pripojí pripojiť k existujúcemu účinnému spôsobu, ktorý formálne alebo neformálne zriadil jeden alebo viaceré susediace členské štáty, alebo s ohľadom na vyhlásenie uplatňovať mechanizmus. [PN 21]

3.  Členské štáty môžu použiť aj uplatniť mechanizmus v cezhraničných regiónoch aj na námorných hraniciach alebo spoločný projekt v cezhraničných regiónoch cezhraničnom regióne medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo jednou alebo viacerými zámorskými krajinami a územiami na dobrovoľnom základe pre všetky zainteresované strany. [PN 22]

4.  Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie prijaté podľa tohto článku.

Článok 5

Cezhraničné koordinačné miesta

1.  Ak sa Každý členský štát rozhodne pre tento mechanizmus, zriadi alebo určí jedno alebo viaceré cezhraničné koordinačné miesta, a to jedným z týchto spôsobov: [PN 23]

a)  na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo na oboch úrovniach určí cezhraničné koordinačné miesto ako samostatný subjekt;

b)  zriadi cezhraničné koordinačné miesto v rámci existujúceho orgánu alebo subjektu na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

c)  zverí príslušnému orgánu alebo subjektu ďalšie úlohy ako národnému alebo regionálnemu cezhraničnému koordinačnému miestu.

2.  Zaväzujúce členské štáty a prenášajúce členské štáty takisto určia:

a)  či záväzok môže uzatvoriť a podpísať cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný zaväzujúci/prenášajúci orgán a rozhodnúť, že platné vnútroštátne právo sa odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného záväzku bude uplatňovať odchylne, alebo

b)  či vyhlásenie môže podpísať cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný zaväzujúci/prenášajúci orgán, ktorý v ňom formálne uvedie, že príslušný zaväzujúci orgán vykoná všetko potrebné na to, aby príslušné legislatívne orgány v uvedenom členskom štáte prijali legislatívne alebo iné akty v rámci stanovenej lehoty.

3.  Členské štáty informujú Komisiu o určených cezhraničných koordinačných miestach do dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 6

Úlohy cezhraničných koordinačných miest

1.  Každé cezhraničné koordinačné miesto musí mať aspoň tieto úlohy:

a)  zaviesť postup stanovený v článkoch 10 a 11;

b)  koordinovať prípravu, podpis, vykonávanie a monitorovanie všetkých záväzkov a vyhlásení, ktoré sa týkajú územia jeho členského štátu;

c)  vytvoriť a viesť databázu obsahujúcu všetky cezhraničné koordinačné miesta, ktoré sa týkajú územia jeho členského štátu;

d)  spolupracovať tam, kde sú zriadené, s cezhraničnými koordinačnými miestami v susediacom členskom štáte alebo štátoch a s cezhraničnými koordinačnými miestami v iných územných celkoch s legislatívnymi právomocami jeho vlastného členského štátu alebo iného členského štátu; [PN 24]

e)  spolupracovať s Komisiou;

f)  podporovať Komisiu, pokiaľ ide o jej databázu vyhlásení a záväzkov.

2.  Každý členský štát alebo každý územný celok s legislatívnymi právomocami v uvedenom členskom štáte sa môže rozhodnúť, že zverí príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu aj tieto úlohy:

a)  v relevantných prípadoch uzatvárať záväzky alebo vyhlásenia podľa článku 16 ods. 2 a článku 17 ods. 2;

b)  na žiadosť daného iniciátora podporovať tohto iniciátora okrem iného určením príslušného zaväzujúceho orgánu v tom istom členskom štáte alebo príslušného prenášajúceho orgánu v inom členskom štáte;

c)  na žiadosť daného príslušného zaväzujúceho orgánu nachádzajúceho sa v inom členskom štáte bez vlastného cezhraničného koordinačného miesta vykonávať predbežnú analýzu dokumentu s iniciatívou; [PN 25]

d)  monitorovať vykonávanie všetkých záväzkov a vyhlásení týkajúcich sa územia jeho členského štátu;

e)  pripomínať príslušnému zaväzujúcemu orgánu, aby dodržiaval lehoty stanovené v danom záväzku alebo vyhlásení a žiadať o odpoveď v rámci stanovenej lehoty;

f)  informovať orgán, ktorý vykonáva dohľad nad príslušným zaväzujúcim orgánom, o všetkých zmeškaných lehotách stanovených v danom záväzku alebo vyhlásení.

3.  Ak sa aspoň jedna z niekoľkých právnych prekážok týka otázky legislatívnej právomoci na vnútroštátnej úrovni, národné cezhraničné koordinačné miesto prevezme úlohy stanovené v článkoch 9 až 17 a koordinuje ich s príslušným regionálnym cezhraničným koordinačným miestom alebo miestami v tom istom členskom štáte, pokiaľ sa členský štát nerozhodol, že úlohy stanovené v článkoch 14 až 17 budú zverené príslušnému zaväzujúcemu orgánu na vnútroštátnej úrovni.

4.  Keď sa žiadna z právnych prekážok netýka otázky legislatívnej právomoci na vnútroštátnej úrovni, príslušné regionálne cezhraničné koordinačné miesto prevezme úlohy stanovené v článkoch 9 až 17 a koordinuje ich s iným regionálnym cezhraničným koordinačným miestom alebo miestami v tom istom členskom štáte v prípadoch, keď sa spoločný projekt týka viac ako jedného územného celku, pokiaľ sa členský štát nerozhodol, že úlohy stanovené v článkoch 14 až 17 budú zverené národnému cezhraničnému koordinačnému miestu. Uvedené príslušné regionálne cezhraničné koordinačné miesto bude informovať národné cezhraničné koordinačné miesto o každom postupe pre záväzok alebo vyhlásenie.

Článok 7

Koordinačné úlohy Komisie

1.  Komisia plní tieto koordinačné úlohy:

a)  spolupracuje s cezhraničnými koordinačnými miestami;

b)  vytvára, zverejňuje a aktualizuje zoznam databázu všetkých národných a regionálnych cezhraničných koordinačných miest; [PN 26]

c)  zriaďuje a vedie databázu všetkých záväzkov a vyhlásení.

1a.  Komisia pripraví podpornú komunikačnú stratégiu s cieľom:

a)  podporiť výmenu najlepších postupov;

b)  poskytnúť praktické informácie a výklad problematiky a tematického zamerania tohto nariadenia a

c)  objasniť presný postup na uzatvorenie záväzku alebo vyhlásenia. [PN 27]

2.  Komisia prijme vykonávací akt so zreteľom na fungovanie databázy uvedenej v odseku 1 písm. c) a formuláre, ktoré sa majú použiť, keď cezhraničné koordinačné miesta predkladajú informácie o vykonávaní a používaní mechanizmu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

KAPITOLA II

Postup uzatvárania a podpisovania záväzku alebo podpisovania vyhlásenia

Článok 8

Príprava a predloženie dokumentu s iniciatívou

1.  Iniciátor určí právnu prekážku týkajúcu jednu alebo viacero právnych prekážok týkajúcich sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu. [PN 28]

2.  Iniciátorom je jeden z týchto subjektov:

a)  verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu;

b)  jeden alebo viaceré miestne alebo regionálne orgány nachádzajúce sa v danom cezhraničnom regióne alebo vykonávajúce verejnú moc v uvedenom cezhraničnom regióne;

c)  subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej zriadený pre cezhraničnú spoluprácu, ktorý sa nachádza v danom cezhraničnom regióne alebo ho aspoň čiastočne pokrýva, vrátane európskych zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia (ES) č. 1082/2006, euroregiónov, oblastí Euregio a podobných subjektov;

d)  organizácia zriadená v mene cezhraničných regiónov s cieľom presadzovať záujmy cezhraničných území a uľahčiť vytváranie sietí účastníkov a výmenu skúseností, ako napríklad Združenie európskych pohraničných regiónov Mission Opérationnelle Transfrontalière alebo Stredoeurópska služba pre cezhraničné iniciatívy, alebo

e)  niekoľko subjektov uvedených v písmenách a) až d) spoločne.

3.  Iniciátor pripraví dokument s iniciatívou vypracovaný v súlade s článkom 9.

4.  Iniciátor predloží dokument s iniciatívou príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu a zašle kópiu príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu.

Článok 9

Obsah dokumentu s iniciatívou

1.  dokument s iniciatívou obsahuje aspoň tieto prvky:

a)  opis spoločného projektu a jeho kontextu, príslušnej právnej prekážky jednej alebo viacerých príslušných právnych prekážok v zaväzujúcom členskom štáte, ako aj odôvodnenie riešenia právnej prekážky jednej alebo viacerých právnych prekážok; [PN 29]

b)  zoznam osobitných právnych ustanovení prenášajúceho členského štátu, ktorými sa rieši právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok, alebo ak neexistuje príslušné právne ustanovenie, návrh právneho riešenia ad hoc; [PN 30]

c)  odôvodnenie pre oblasť uplatňovania;

d)  predpokladané trvanie alebo, ak je to riadne odôvodnené, jeho neobmedzené trvanie;

e)  zoznam príslušného zaväzujúceho orgánu alebo orgánov;

f)  zoznam príslušného prenášajúceho orgánu alebo orgánov.

2.  Oblasť uplatňovania je obmedzená na minimum nevyhnutné na účinné vykonávanie spoločného projektu.

Článok 10

Predbežná analýza dokumentu s iniciatívou zaväzujúcim a prenášajúcim členským štátom alebo štátmi [PN 31]

1.  Dokument s iniciatívou analyzuje príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu. Spolupracuje so všetkými príslušnými zaväzujúcimi orgánmi a s národnými, prípadne s ďalšími regionálnymi cezhraničnými koordinačnými miestami v zaväzujúcom členskom štáte a s národným cezhraničným koordinačným miestom v prenášajúcom členskom štáte. [PN 32]

1a.   Do troch mesiacov od prijatia dokumentu s iniciatívou príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu zašle svoju predbežnú reakciu príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu. [PN 33]

2.  Do troch šiestich mesiacov od doručenia dokumentu s iniciatívou vykoná príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu jedno alebo viacero z týchto opatrení, ktoré sa iniciátorovi zasielajú písomne: [PN 34]

a)  informuje iniciátora, že dokument s iniciatívou bol vypracovaný v súlade s článkom 9 a je preto prípustný;

b)  v prípade potreby požiada o predloženie revidovaného dokumentu s iniciatívou alebo dodatočných osobitných informácií a zároveň uvedie, prečo a v akom aspekte sa dokument s iniciatívou nepovažuje za dostatočný;

c)  informuje iniciátora o závere svojho posúdenia, že neexistuje žiadna právna prekážka, pričom vysvetlí dôvody a takisto odkáže na právny prostriedok nápravy proti uvedenému rozhodnutiu podľa práva zaväzujúceho členského štátu;

d)  informuje iniciátora o závere svojho posúdenia, že právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok spočíva v jednom z prípadov uvedených v článku 12 ods. 4 a opíše záväzok príslušného zaväzujúceho orgánu týkajúci sa zmeny alebo úpravy uvedenej právnej prekážky; [PN 35]

e)  informuje iniciátora o závere svojho posúdenia, že právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok spočíva v jednej zo situácií uvedených v článku 12 ods. 4, pričom uvedie dôvody, pre ktoré odmieta zmeniť alebo upraviť uvedenú právnu prekážku a odkáže na právny prostriedok nápravy proti uvedenému rozhodnutiu podľa práva zaväzujúceho členského štátu; [PN 36]

f)  zaviaže sa iniciátorovi, že v priebehu šiestich mesiacov nájde riešenie právnej prekážky alebo prekážok, a to buď podpísaním záväzku s cezhraničným koordinačným miestom prenášajúceho členského štátu, alebo s príslušným prenášajúcim orgánom určeným prenášajúcim členským štátom, alebo navrhnutím právneho riešenia ad hoc v zmysle právneho rámca zaväzujúceho členského štátu;

fa)   usmerňuje iniciátora, aby sa rozhodol pre existujúci mechanizmus uvedený v článku 4 ods. 2 s cieľom vyriešiť jednu alebo viacero právnych prekážok, ktoré bránia vykonávaniu spoločného projektu, alebo aby priamo zaslal dokument s iniciatívou príslušnému orgánu v rámci príslušného mechanizmu; [PN 37]

fb)   informuje iniciátora, že jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty sa rozhodli nevyriešiť jednu alebo viacero právnych prekážok, ktoré iniciátor identifikoval, a písomne uvedie dôvody tohto rozhodnutia. [PN 38]

3.  Príslušný zaväzujúci orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch jedenkrát predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 2 písm. f), a to maximálne o šesť mesiacov, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje iniciátora a prenášajúci členský štát, s písomným uvedením dôvodov.

Článok 11

Predbežná analýza dokumentu s iniciatívou prenášajúcim členským štátom

Po doručení dokumentu s iniciatívou vykoná príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu aj úlohy uvedené v článku 10 ods. 2 a svoju predbežnú reakciu môže zaslať príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu. [PN 39]

Článok 12

Nadväzujúce opatrenia po predbežnej analýze dokumentu s iniciatívou

1.  Keď príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu žiada o revidovaný dokument s iniciatívou alebo dodatočné osobitné informácie, analyzuje revidovaný dokument s iniciatívou alebo dodatočné osobitné informácie alebo oboje a do troch šiestich mesiacov od ich doručenia prijme opatrenia, ako keby bol dokument s iniciatívou predložený prvýkrát. [PN 40]

2.  Keď sa príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu domnieva, že revidovaný dokument s iniciatívou stále nie je vypracovaný v súlade s článkom 10 alebo že dodatočné osobitné informácie stále nie sú dostatočné, do troch šiestich mesiacov od doručenia revidovaného dokumentu s iniciatívou písomne informuje iniciátora o svojom rozhodnutí ukončiť postup. Toto rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené. [PN 41]

3.  Keď sa pri analýze zo strany príslušného cezhraničného koordinačného miesta zaväzujúceho členského štátu alebo príslušného zaväzujúceho orgánu dospeje k záveru, že právna prekážka opísaná jedna alebo viaceré právne prekážky opísané v dokumente s iniciatívou je založená založené na nedorozumení alebo nesprávnom výklade príslušných právnych predpisov alebo na nedostatočných informáciách o príslušných právnych predpisoch, postup sa ukončí informovaním iniciátora o závere posúdenia, že neexistuje žiadna právna prekážka. [PN 42]

4.  Ak právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok spočíva len v administratívnom ustanovení, pravidle alebo administratívnej praxi zaväzujúceho členského štátu alebo v administratívnom ustanovení, pravidle alebo administratívnej praxi, ktoré sa jasne odlišujú od ustanovenia prijatého v rámci legislatívneho postupu, a preto sa môže zmeniť alebo upraviť bez legislatívneho postupu, príslušný zaväzujúci orgán do ôsmich mesiacov písomne informuje iniciátora o svojom odmietnutí alebo ochote zmeniť alebo upraviť príslušné administratívne ustanovenie, pravidlo alebo administratívnu prax. [PN 43]

5.  Príslušný zaväzujúci orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch jedenkrát predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 4, a to maximálne o osem mesiacov, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje iniciátora a prenášajúci členský štát, s písomným uvedením dôvodov.

Článok 13

Príprava návrhu záväzku alebo vyhlásenia

Cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný zaväzujúci orgán zaväzujúceho členského štátu vypracuje na základe dokumentu s iniciatívou návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia v súlade s článkom 14.

Článok 14

Obsah návrhu záväzku a návrhu vyhlásenia

1.  Návrh záväzku obsahuje minimálne tieto prvky:

a)  opis spoločného projektu a jeho kontextu, príslušnej právnej prekážky jednej alebo viacerých príslušných právnych prekážok, ako aj odôvodnenie riešenia právnej prekážky jednej alebo viacerých právnych prekážok; [PN 44]

b)  zoznam konkrétneho právneho ustanovenia alebo ustanovení predstavujúcich právnu prekážku jednu alebo viacero právnych prekážok a ktorý(-é) ktoré sa preto nebude(-ú) nebudú vzťahovať na spoločný projekt; [PN 45]

c)  oblasť uplatňovania;

d)  trvanie uplatňovania a odôvodnenie uvedeného trvania;

e)  príslušný zaväzujúci orgán alebo orgány;

f)  konkrétne právne ustanovenie prenášajúceho členského štátu, ktoré sa bude vzťahovať na spoločný projekt;

g)  návrh právneho riešenia ad hoc v prípade, že v právnom rámci prenášajúceho členského štátu neexistuje žiadne vhodné právne ustanovenie;

h)  príslušný prenášajúci orgán alebo orgány;

i)  orgán alebo orgány zo zaväzujúceho členského štátu, ktoré sú príslušné na vykonávanie a monitorovanie;

j)  orgán alebo orgány z prenášajúceho členského štátu, ktoré sú navrhnuté ako orgány spoločne poverené vykonávaním a monitorovaním;

k)  dátum nadobudnutia jeho účinnosti.

Dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v písmene k) je buď dátum podpisu posledného z dvoch cezhraničných koordinačných miest alebo príslušných orgánov, alebo dátum jeho oznámenia iniciátorovi.

2.  Okrem prvkov uvedených v odseku 1 návrh záväzku obsahuje aj dátum uplatňovania, ktorý môže byť:

a)  stanovený na ten istý dátum ako nadobudnutie jeho účinnosti;

b)  stanovený so spätným účinkom;

c)  odložený na dátum v budúcnosti.

3.  Návrh vyhlásenia obsahuje okrem prvkov uvedených v ods. 1 aj formálne vyhlásenie dátumu alebo dátumov, dokedy musí každý príslušný zaväzujúci orgán predložiť príslušnému legislatívnemu orgánu formálny návrh na zmenu vnútroštátnych právnych ustanovení zodpovedajúcim spôsobom.

Dátum uvedený v prvom pododseku nesmie byť neskôr ako dvanásť mesiacov po uzatvorení vyhlásenia.

Článok 15

Zaslanie návrhu záväzku alebo návrhu vyhlásenia

1.  Keď príslušný zaväzujúci orgán pripraví návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia, zašle ho príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu:

a)  maximálne do troch šiestich mesiacov po zaslaní informácií podľa článku 10 ods. 2 alebo článku 12 ods. 1 a ods. 2; [PN 46]

b)  maximálne do ôsmich mesiacov podľa článku 12 ods. 4 a ods. 5.

2.  Keď príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu pripraví návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia, alebo ak tento návrh dostalo od príslušného zaväzujúceho orgánu, zašle ho príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu v lehotách uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b).

3.  V oboch prípadoch sa iniciátorovi zasiela kópia na informačné účely.

Článok 16

Úlohy prenášajúceho členského štátu pri uzatváraní a podpisovaní záväzku alebo podpisovaní vyhlásenia

1.  Príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu preskúma návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia doručeného podľa článku 15 a najneskôr do troch šiestich mesiacov od doručenia návrhu a po porade s príslušnými prenášajúcimi orgánmi vykoná jedno alebo viaceré z týchto opatrení: [PN 47]

a)  vyjadrí súhlas s návrhom záväzku alebo vyhlásenia, podpíše dve originálne kópie a pošle jednu kópiu späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu;

b)  vyjadrí súhlas s návrhom záväzku alebo návrhom vyhlásenia po oprave alebo doplnení informácií uvedených v článku 14 ods. 1 písm. f) a h), podpíše dve originálne kópie revidovaného návrhu záväzku alebo návrhu vyhlásenia a jednu kópiu zašle späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu;

c)  odmietne podpísať návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia a príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu zašle podrobné odôvodnenie;

d)  odmietne podpísať návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia a príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu pošle späť zmenený návrh, pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) a d), prípadne v článku 14 ods. 1 písm. g) a v prípade návrhu záväzku aj informácie uvedené v článku 14 ods. 2, a to s odôvodnením zmien.

2.  V členských štátoch, v ktorých príslušný prenášajúci orgán podpíše záväzok alebo vyhlásenie, zašle príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu v súlade s odsekom 1 písm. a) a b) dve originálne kópie podpísané jednu z dvoch originálnych kópií podpísaných príslušným prenášajúcim orgánom príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu. [PN 48]

3.  Keď prenášajúci členský štát súhlasí v súlade s odsekom 1 písm. a) alebo b) s podpísaním záväzku alebo vyhlásenia, okrem toho výslovne potvrdí alebo odmietne, že príslušný orgán alebo orgány, ktorý(-é) má (majú) byť určený (-é) spoločne na vykonávanie a monitorovanie záväzku alebo vyhlásenia podľa článku 14 ods. 1 písm. j), prevezme(-ú) tie úlohy, ktoré sa majú vykonávať v oblasti uplatňovania.

Článok 17

Úlohy zaväzujúceho členského štátu pri uzatváraní a podpisovaní záväzku alebo podpisovaní vyhlásenia

1.  Príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu preskúma odpoveď, ktorú zaslalo príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu, a najneskôr do jedného mesiaca troch mesiacov od jej doručenia prijme jedno alebo viacero z týchto opatrení, ktoré sa majú písomne zaslať príslušnému prenášajúcemu orgánu: [PN 49]

a)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. a) dokončí záväzok alebo vyhlásenie, podpíše dve tri originálne kópie a jednu kópiu pošle späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu na podpis; [PN 50]

b)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. b) zodpovedajúcim spôsobom zmení záväzok alebo vyhlásenie, pokiaľ ide o informácie v návrhu záväzku alebo v návrhu vyhlásenia uvedené v článku 14 ods. 1 písm. f) a h), dokončí záväzok alebo vyhlásenie, podpíše dve tri originálne kópie a jednu kópiu pošle späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu na podpis; [PN 51]

c)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. c) informuje iniciátora a Komisiu, pričom uvedie odôvodnenie stanovené príslušným prenášajúcim orgánom; [PN 52]

d)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. d) posúdi zmeny a buď vykoná postup tak, ako je uvedené v písmene b) tohto odseku, alebo opätovne začne druhý postup postupuje podľa článku 9, v ktorom písmena c) tohto odseku a uvedie, prečo príslušný zaväzujúci orgán nemohol prijať niektorú alebo žiadnu zo zmien. [PN 53]

2.  Po doručení záväzku alebo vyhlásenia podpísaného aj príslušným cezhraničným koordinačným miestom alebo príslušným prenášajúcim orgánom v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo keď príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu reagovalo pozitívne v rámci druhého postupu podľa odseku 1 písm. d), príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu: [PN 54]

a)  postúpi konečný záväzok alebo vyhlásenie iniciátorovi;

b)  postúpi druhú originálnu kópiu príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu;

c)  zašle kópiu všetkým príslušným zaväzujúcim orgánom;

d)  zašle kópiu koordinačnému miestu na úrovni Únie a

e)  požiada príslušný útvar v príslušnom zaväzujúcom členskom štáte, ktorý je zodpovedný za úradné publikácie, o zverejnenie záväzku alebo vyhlásenia.

KAPITOLA III

Vykonávanie a monitorovanie záväzkov a vyhlásení

Článok 18

Vykonávanie záväzku

1.  Informácie uvedené v článku 17 ods. 2 písm. c) a zaslané všetkým dotknutým príslušným zaväzujúcim orgánom musia byť doložené časovým harmonogramom, ktorým každý z uvedených orgánov v prípade potreby zmení všetky administratívne akty prijaté podľa platných právnych predpisov, pokiaľ ide o spoločný projekt, a prijme všetky administratívne akty potrebné na uplatňovanie záväzku na spoločný projekt s cieľom uplatniť naň právne ustanovenie prenášajúceho členského štátu alebo právne riešenie ad hoc.

2.  Kópia časového harmonogramu sa zašle národnému, prípadne regionálnemu cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu.

3.  Každý administratívny akt uvedený v odseku 1 sa prijme a oznámi iniciátorovi, najmä verejnému alebo súkromnému subjektu, ktorý je zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na takéto administratívne akty.

4.  Po prijatí všetkých administratívnych aktov v súvislosti s daným spoločným projektom o tom cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu informuje cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu a koordinačné miesto na úrovni Únie.

5.  Cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu v prípade potreby informuje príslušné prenášajúce orgány.

Článok 19

Vykonávanie vyhlásenia

1.  Každý príslušný zaväzujúci orgán uvedený vo vyhlásení podľa článku 14 ods. 3 predloží do príslušného dátumu stanoveného v podpísanom vyhlásení formálny návrh príslušnému legislatívnemu orgánu na zmenu vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedajúcim spôsobom.

2.  V prípade, že príslušný dátum stanovený v podpísanom vyhlásení nie je možné dodržať, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do príslušného legislatívneho orgánu, príslušný zaväzujúci orgán o tom písomne informuje iniciátora aj príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho aj prenášajúceho členského štátu.

3.  Po predložení formálneho návrhu príslušnému legislatívnemu orgánu príslušný zaväzujúci orgán poskytne písomne iniciátorovi, ako aj príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho aj prenášajúceho členského štátu aktuálne informácie o monitorovaní v príslušnom legislatívnom orgáne, a to každých šesť mesiacov od dátumu formálneho predloženia.

4.  Po nadobudnutí účinnosti pozmeňujúceho legislatívneho aktu alebo jeho uverejnení v úradnom vestníku, alebo po nadobudnutí jeho účinnosti aj po jeho uverejnení v úradnom vestníku každý príslušný zaväzujúci orgán zmení všetky administratívne akty prijaté podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov vzhľadom na spoločný projekt a prijme všetky administratívne akty potrebné na uplatňovanie zmenených právnych ustanovení na spoločný projekt.

5.  Každý administratívny akt uvedený v odseku 4 sa prijme a oznámi iniciátorovi, najmä ak je tento iniciátor verejný alebo súkromný subjekt, ktorý je zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na takéto administratívne akty.

6.  Po prijatí všetkých administratívnych aktov v súvislosti s daným spoločným projektom o tom cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu informuje cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu a koordinačné miesto na úrovni Únie.

7.  Cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu v prípade potreby informuje aj príslušné prenášajúce orgány.

Článok 20

Monitorovanie záväzkov a vyhlásení

1.  Na základe administratívnych aktov uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 19 ods. 4 sa zaväzujúci a prenášajúci členský štát rozhodnú, či sa má monitorovanie uplatňovania záväzku alebo zmenených vnútroštátnych právnych predpisov podľa vyhlásenia zveriť orgánom prenášajúceho členského štátu, najmä z dôvodu ich odborných znalostí v súvislosti s prenesenými právnymi ustanoveniami, alebo orgánom zaväzujúceho členského štátu.

2.  Ak sa monitorovanie uplatňovania prenesených právnych ustanovení zverí orgánom prenášajúceho členského štátu, zaväzujúci členský štát po dohode s prenášajúcimi členskými štátmi rozhodne, či majú orgány prenášajúceho členského štátu konať v súvislosti s adresátmi úloh monitorovania v zastúpení a v mene orgánov zaväzujúceho členského štátu, alebo v ich zastúpení, ale vo svojom vlastnom mene.

KAPITOLA IV

Právna ochrana proti uplatňovaniu a monitorovaniu záväzkov alebo vyhlásení

Článok 21

Právna ochrana proti uplatňovaniu záväzku alebo vyhlásenia

1.  Každá osoba s pobytom na území, na ktoré sa vzťahuje záväzok alebo vyhlásenie, alebo je používateľom služby všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovanej na uvedenom území, hoci na ňom nemá pobyt, (ďalej len „osoba s pobytom v cezhraničnom regióne“), a ktorá sa podľa záväzku alebo vyhlásenia považuje za poškodenú konaním alebo opomenutím v dôsledku uplatňovania právneho ustanovenia prenášajúceho členského štátu, má právo domáhať sa právneho prostriedku nápravy pred súdmi zaväzujúceho členského štátu.

2.  Príslušnými súdmi pre právny prostriedok nápravy proti akýmkoľvek administratívnym aktom prijatým podľa článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 5 sú však výlučne súdy členského štátu, ktorého orgány vydali administratívny akt.

3.  Žiadnym ustanovením v tomto nariadení sa neupiera osobám možnosť vykonávať svoje vnútroštátne ústavné práva na odvolanie voči orgánom, ktoré sú stranami záväzku, v súvislosti s:

a)  administratívnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa činností, ktoré sa vykonávajú podľa záväzku;

b)  prístupom k službám v ich vlastnom jazyku a

c)  prístupom k informáciám.

V týchto prípadoch sú príslušnými súdmi súdy členského štátu, z ktorého ústavy vyplývajú práva na odvolanie.

Článok 22

Právna ochrana proti monitorovaniu záväzkov alebo vyhlásení

1.  Ak príslušný prenášajúci orgán akceptoval monitorovanie uplatňovania právnych ustanovení prenášajúceho členského štátu v príslušnej oblasti a môže konať vo vlastnom mene voči osobám s pobytom v cezhraničnom regióne zaväzujúceho členského štátu, príslušnými súdmi pre právny prostriedok nápravy proti akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu zo strany uvedeného orgánu sú súdy členského štátu, v ktorom majú uvedené osoby oprávnený pobyt.

2.  Ak príslušný prenášajúci orgán akceptoval monitorovanie uplatňovania právnych ustanovení zaväzujúceho členského štátu na území zaväzujúceho členského štátu, avšak nemôže konať vo vlastnom mene voči osobám s pobytom v cezhraničnom regióne, príslušnými súdmi pre právny prostriedok nápravy proti akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu zo strany uvedeného orgánu sú výlučne súdy zaväzujúceho členského štátu, a to aj pre osoby, ktoré majú svoj oprávnený pobyt v prenášajúcom členskom štáte.

KAPITOLA V

Záverečné ustanovenia

Článok 23

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Koordinačný výbor pre európske štrukturálne a investičné fondy zriadený podľa článku 108 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. .../... [nové NSU]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 24

Vykonávacie ustanovenia v členských štátoch

1.  Členské štáty prijmú vhodné ustanovenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Členské štáty do ... [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] informujú Komisiu zodpovedajúcim spôsobom o všetkých ustanoveniach prijatých podľa odseku 1.

3.  Komisia zverejní informácie prijaté od členských štátov.

Článok 25

Predkladanie správ

1.   Komisia do dd mm rrrr [t. j. prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia + päť rokov tri roky] predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu, v ktorej sa posúdi uplatňovanie tohto nariadenia na základe ukazovateľov týkajúcich sa jeho účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, európskej pridanej hodnoty a priestoru na zjednodušenie.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 Komisia osobitne uvedie geografický a tematický rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, ako sú vymedzené v článku 3 bodoch 1 a 2.

3.  Komisia pred vypracovaním správy uskutoční verejnú konzultáciu s rôznymi zapojenými aktérmi vrátane miestnych a regionálnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti. [PN 55]

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia + jeden rok].

Článok 24 sa však uplatňuje od ... [prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 124.
(2)Ú. v. EÚ C ...
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019.
(4)Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ – COM(2017)534, 20.9.2017.
(5)V rámci iniciatívy Interreg nasledovalo po sebe päť programových období: INTERREG I (1990 – 1993), INTERREG II (1994 – 1999), INTERREG III (2000 – 2006), INTERREG IV (2007 – 2013) a INTERREG V (2014 – 2020).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

Posledná úprava: 27. januára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia