Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na zásady a zámery Charty OSN,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975 spolu so všetkými jeho zásadami ako základný dokument pre bezpečnostný poriadok v Európe a širšom regióne,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o predchádzaní konfliktom a mediácii, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti a o mládeži, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na koncepciu Rady pre posilňovanie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu z 10. novembra 2009 (15779/09),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú 18 júna 2017,

–   so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 k Východnému partnerstvu v rámci príprav na samit v novembri 2017(1),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(3),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predložený Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0075/2019),

A.  keďže podpora medzinárodného mieru a bezpečnosti je súčasťou dôvodu existencie EÚ, uznaná v roku 2012 udelením Nobelovej ceny mieru, a je ústredným prvkom Lisabonskej zmluvy;

B.  keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program Ženy, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a následnými aktualizáciami a program Mládež, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 a následnými aktualizáciami;

C.  keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších darcov pomoci na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru prostredníctvom svojich nástrojov vonkajšej pomoci;

D.  keďže EÚ ako kľúčový prispievateľ v rámci medzinárodných organizácií, hlavný darca pomoci a najväčší obchodný partner na svete by mala prevziať vedúcu úlohu pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti; keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by sa mali vyjadriť v rámci komplexného prístupu, v ktorom sa spájajú bezpečnosť, diplomacia a rozvoj;

E.  keďže je nevyhnutná spolupráca s regionálnymi organizáciami ako OBSE, ktorá vo svojom Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 okrem iného stanovuje zásady nepoužívania sily, územnej celistvosti štátov, rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, a keďže tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní konfliktom a mediácii;

F.  keďže predchádzanie násilným konfliktom je pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým Európa a jej susedstvo čelia, ako aj pre politický a sociálny pokrok kľúčové; keďže je takisto nevyhnutným prvkom účinného multilateralizmu a slúži na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 16 o mierumilovných a inkluzívnych spoločnostiach, prístupe k spravodlivosti pre všetkých a účinných, zodpovedných a inkluzívnych inštitúciách na všetkých úrovniach;

G.  keďže pretrvávajúca podpora civilných a vojenských aktérov v tretích krajinách zo strany EÚ je významným faktorom predchádzania opakovaniu násilných konfliktov; keďže udržateľný a dlhodobý mier a bezpečnosť nemožno oddeliť od trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by mali zaistiť udržanie stability a rozvoj štátov a geografických oblastí, ktorých situácia predstavuje priamy bezpečnostný problém pre Úniu;

I.  keďže predchádzanie je strategická funkcia, ktorej cieľom je zabezpečiť účinné opatrenia ešte pred vznikom kríz; keďže mediácia je ďalším nástrojom diplomacie, ktorý sa môže použiť s cieľom predísť konfliktu, potlačiť ho alebo ho vyriešiť;

J.  keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac neoddeliteľne prepojené a komplexný charakter globálnych problémov si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam;

K.  keďže na zabezpečenie toho, aby bola EÚ schopná naplno rozvinúť a využívať svoje kapacity, je potrebný silnejší medziinštitucionálny prístup;

L.  keďže globálna stratégia EÚ, politické vyhlásenia a inštitucionálny vývoj sú vítanými prvkami záväzku PK/VP uprednostňovať predchádzanie konfliktom a mediáciu;

M.  keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti významne prispievajú k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru;

N.  keďže spravodlivosť v prechodnom období je dôležitý súbor súdnych a mimosúdnych mechanizmov, ktorý sa zameriava na zodpovednosť za porušovanie práv v minulosti, ako aj na vybudovanie udržateľnej, spravodlivej a mierovej budúcnosti;

O.  keďže Európsky parlament zohráva v parlamentnej diplomacii vrátane procesov mediácie a dialógu významnú úlohu, pričom čerpá zo svojej zakorenenej kultúry dialógu a budovania konsenzu;

P.  keďže násilné konflikty a vojna majú neprimeraný vplyv na civilistov, najmä ženy a deti, a vystavujú ženy, viac než mužov, väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu, zadržiavania a sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika; keďže aktívna účasť žien a mladých ľudí je dôležitá na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru a na predchádzanie všetkým formám násilia vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;

Q.  keďže pri podpore a uľahčovaní budovania kapacít a dôvery v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia je nevyhnutné začleniť a podporovať aktívnu a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti a miestnych civilných aj vojenských aktérov vrátane žien, menšín, pôvodného obyvateľstva a mladých ľudí;

R.  keďže úsilie o predchádzanie konfliktom a budovanie a udržiavanie mieru je často nedostatočne financované, a to napriek politickým záväzkom na úrovni EÚ, čo má dominový efekt na schopnosť podporovať a uľahčovať činnosť v týchto oblastiach;

1.  nabáda Úniu, aby ďalej uprednostňovala predchádzanie konfliktom a mediáciu v rámci alebo s podporou existujúcich dohodnutých formátov rokovaní a zásad; zdôrazňuje, že tento prístup prináša na globálnej úrovni vysokú pridanú hodnotu EÚ v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti ľudskej bezpečnosti; pripomína, že činnosti v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie prispievajú k tomu, aby sa potvrdila prítomnosť a dôveryhodnosť Únie na medzinárodnej scéne;

2.  uznáva význam civilných a vojenských misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti;

3.  vyzýva PK/VP, predsedu Komisie a predsedu Európskeho parlamentu, aby stanovili spoločné a dlhodobé priority v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie, ktoré by sa mali stať súčasťou pravidelného strategického plánovania;

4.  vyzýva na dlhodobé budovanie mieru prostredníctvom riešenia základných príčin konfliktov;

5.  vyzýva na zlepšenie súčasnej štruktúry na podporu priorít EÚ, ako je opísané nižšie;

6.  vyzýva na prístup citlivý ku konfliktom a prístup zameraný na ľudí, ktoré kladú ľudskú bezpečnosť do jadra angažovanosti EÚ s cieľom dosiahnuť pozitívne a udržateľné výsledky v praxi;

7.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvary Komisie, ktoré sa zaoberajú vonkajšou činnosťou, aby Európskemu parlamentu predkladali výročnú správu o pokroku dosiahnutom pri plnení politických záväzkov EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie,

O rozširovaní inštitucionálnych kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie

8.  podporuje ucelenejšie a holistické zapojenie EÚ do vonkajších konfliktov a kríz; domnieva sa, že integrovaný prístup k vonkajším konfliktom a krízam predstavuje pridanú hodnotu vonkajšej činnosti Únie a že všetky prostriedky sa musia uplatňovať čo najskôr, aby sa vyjasnili reakcie EÚ v každej fáze konfliktu a aby sa tento integrovaný prístup stal funkčnejším a účinnejším; v tejto súvislosti pripomína normy a zásady medzinárodného práva a Charty OSN a vyjadruje podporu existujúcim rámcom rokovaní, prístupom a zásadám; pripomína, že každý konflikt by sa mal posudzovať nezávisle;

9.  zdôrazňuje, že toto budovanie kapacít by malo členským štátom umožniť určiť zemepisné oblasti, ktoré majú prioritu z hľadiska preventívnych a mediačných opatrení, a uľahčiť bilaterálnu spoluprácu medzi európskymi krajinami;

10.  žiada, aby sa pod vedením PK/VP zriadil poradný výbor EÚ pre predchádzanie konfliktom a mediáciu na vysokej úrovni v záujme vytvorenia komplexnej skupiny skúsených vyšších politických mediátorov a odborníkov na predchádzanie konfliktom s cieľom včas poskytovať politickú a technickú odbornosť; domnieva sa, že je potrebná aj skupina odborníkov na zmierenie a spravodlivosť v prechodnom období; vyzýva na systematickú podporu zriadenia mechanizmov na zmierenie a vyvodzovanie zodpovednosti vo všetkých oblastiach prekonávajúcich následky konfliktu s cieľom zabezpečiť vyvedenie zodpovednosti za zločiny spáchané v minulosti, ako aj predchádzanie konfliktom a odstrašujúci účinok pre budúcnosť;

11.  vyzýva na vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre mier, ktorý bude predsedať poradnému výboru EÚ na vysokej úrovni, s cieľom podporiť súdržnosť a koordináciu medzi inštitúciami, a to aj v ich spolupráci s občianskou spoločnosťou, zlepšiť výmenu informácií a umožniť dôslednejšie a skoršie opatrenia;

12.  vyzýva na vytvorenie ďalších medziinštitucionálnych mechanizmov, ako sú pracovné skupiny pre osobitné situácie v oblasti predchádzania konfliktom;

13.  vyzýva na zriadenie špecializovanej pracovnej skupiny Rady pre predchádzanie konfliktom a mediáciu a zdôrazňuje pevný záväzok EÚ presadzovať mier a stabilitu v susedných regiónoch;

O Európskej službe pre vonkajšiu činnosť

14.  víta zriadenie špecializovaného oddelenia ESVČ pre nástroje na predchádzanie konfliktom, budovanie mieru a mediáciu, ako aj rozvoj nástrojov, ako sú systém včasného varovania a mapovanie situácie; vyzýva na investície do ďalšieho rozvoja takýchto nástrojov;

15.  vyzýva na systematickejšie zhromažďovanie, riadenie a šírenie príslušných poznatkov vo formátoch, ktoré sú prístupné, praktické a relevantné z operačného hľadiska pre zamestnancov v inštitúciách EÚ;

16.  požaduje ďalší rozvoj kapacít v oblasti analýzy konfliktov zohľadňujúcej rodové hľadisko, včasného varovania, zmierenia a predchádzania konfliktom pre interných zamestnancov, mediátorov a ďalších odborníkov, ako aj pre tretie strany v spolupráci s ESVČ a so zapojením organizácií občianskej spoločnosti;

O Európskej komisii

17.  pripomína rastúcu potrebu predchádzať konfliktom pri riešení ich základných príčin a pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, s osobitným dôrazom na demokraciu a ľudské práva, právny štát, reformu súdnictva a podporu občianskej spoločnosti;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky zásahy EÚ do oblastí zasiahnutých násilím a konfliktom musia zohľadňovať kontext konfliktu a rodové hľadisko; žiada, aby sa prijali okamžité opatrenia na začlenenie týchto aspektov do všetkých príslušných politík, stratégií, opatrení a operácií, s väčším dôrazom na to, aby nedochádzalo k poškodzovaniu, pričom sa maximalizuje prínos EÚ k dosiahnutiu cieľov v oblasti dlhodobého predchádzania konfliktom a budovania mieru;

O Európskom parlamente

19.  zdôrazňuje úlohu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb a jej vedúcich poslancov EP ako operačného orgánu pre koordináciu iniciatív v oblasti mediácie a dialógu a víta nové iniciatívy, ako sú dialóg Jeana Monneta pre mier a demokraciu (s využitím historického Domu Jeana Monneta v Bazoches vo Francúzsku), činnosti v oblasti násilia súvisiaceho s voľbami, dialóg medzi stranami a budovanie konsenzu, ako aj program mladých politických lídrov, a odporúča, aby sa tieto iniciatívy ďalej rozvíjali ako kľúčové nástroje Európskeho parlamentu v oblasti mediácie, uľahčovania a dialógu; víta rozhodnutie skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb stavať na úspechu procesu dialógov Jeana Monneta s macedónskym parlamentom prostredníctvom rozšírenia metodológie dialógov Jeana Monneta vo všetkých krajinách západného Balkánu;

20.  víta partnerstvo s ukrajinskou Verchovnou radou vo forme dialógov Jeana Monneta s cieľom vybudovať konsenzus medzi politickými frakciami a stranami vo Verchovnej rade, a najmä pretvoriť politickú kultúru smerom k modernému európskemu parlamentnému prístupu založenému na demokratickom dialógu a budovaní konsenzu;

21.  víta závery piateho dialógu Jeana Monneta, ktorý sa konal v dňoch 11. – 13. októbra 2018 a na ktorom sa prijali opatrenia týkajúce sa podpory vykonávania dohody o pridružení; uznáva požiadavku aby Európsky parlament spolupracoval s Komisiou s cieľom uľahčiť dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami z Verchovnej rady a vlády Ukrajiny o zvyšovaní efektívnosti Verchovnej rady v jej úlohe v súvislosti s vykonávaním dohody o pridružení;

22.  víta novú tripartitnú iniciatívu predsedov parlamentu Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska o vytvorenie regionálneho parlamentného zhromaždenia ako dôležitej platformy pre regionálny dialóg o strategických otázkach vrátane vykonávania dohôd o pridružení a reakcií na hlavné bezpečnostné výzvy vrátane hybridnej vojny a dezinformácií; považuje podporu tohto regionálneho parlamentného dialógu zo strany Európskeho parlamentu za dôležitý signál jeho záväzku voči regiónu vzhľadom na spoločné regionálne bezpečnostné výzvy;

23.  uznáva jej rastúcu úlohu v procese politickej mediácie; v tejto súvislosti vyzdvihuje spoločnú iniciatívu komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení a troch mediátorov Európskeho parlamentu, pána Kukana, pána Vajgla a pána Fleckensteina, s cieľom podporiť predsedov strán v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko v prekonávaní politickej krízy prijatím Pržinskej dohody z roku 2015; potvrdzuje, že je pripravený stavať na tomto príklade blízkej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou a ESVČ prostredníctvom zintenzívnenia svojej angažovanosti s cieľom posilniť politický dialóg a zmierenie na celom západnom Balkáne a v širšom susedstve;

24.  vyzýva na ďalší rozvoj programu mladých politických lídrov v súvislosti s programom Mládež, mier a bezpečnosť založenom na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2250, ako aj na pokračovanie v skvelej spolupráci s regionálnou iniciatívou PK/VP pre Stredozemie v rámci programu Young Med Voices;

25.  domnieva sa, že dialóg mládeže na vysokej úrovni „Bridging the gap“ (prekonávanie priepasti) poskytuje priestor na dialóg medzi mladými zástupcami a mladými poslancami parlamentov zo západného Balkánu, ktorý je dôležitý pre podporu kultúry dialógu medzi stranami a pre zmierenie a takisto pri posilnení európskej perspektívy pre krajiny v regióne;

26.  odporúča, aby sa ďalej rozvíjali existujúce parlamentné programy odbornej prípravy a programy inštruktorstva prístupné pre poslancov Európskeho parlamentu, najmä tých, ktorí boli vymenovaní za mediátorov alebo hlavných pozorovateľov, ako aj programy odbornej prípravy pre poslancov parlamentov tretích krajín, politických strán a zamestnancov vrátane tých, ktoré sa týkajú rodových aspektov a aspektov mládeže, a to aj v spolupráci so štruktúrami členských štátov, ktoré nadobudli odborné poznatky v tejto oblasti;

27.  domnieva sa, že kapacity Európskeho parlamentu by sa mohli ďalej rozvíjať vymenovaním podpredsedu zodpovedného za koordináciu mediácie a uľahčenie dialógu, ktorý by konal v úzkej spolupráci so skupinou na podporu demokracie a koordináciu volieb; vyzýva na vytvorenie združenia súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu;

28.  zdôrazňuje úlohu Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu pri zvyšovaní povedomia o konfliktoch na celom svete; vyzýva na zvýšenie udeľovanej finančnej odmeny v ďalšom volebnom období Európskeho parlamentu;

29.  uznáva, že treba, aby Európsky parlament na podporu celkového úsilia EÚ inštitucionalizoval svoje postupy v oblasti mediácie; vyzýva na posilnenie parlamentnej diplomacie a výmenných aktivít, a to aj prostredníctvom práce parlamentných delegácií;

30.  zdôrazňuje dlhodobú úzku spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) v oblasti volieb a podpory demokracie; vyzýva na rozšírenie tejto spolupráce do oblasti mediácie a dialógu;

O ženách, mieri a bezpečnosti – posilnenie rodových kapacít v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie v EÚ

31.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do všetkých fáz činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

32.  požaduje implementáciu úplnej rodovej rovnosti a osobitné úsilie o zabezpečenie účasti žien, dievčat a mladých ľudí a ochrany ich práv v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po obnovu po skončení konfliktu, v kontexte činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

33.  žiada, aby všetky činnosti v rámci spolupráce, odbornej prípravy a intervencie zohľadňovali rodové hľadisko; víta iniciatívy EÚ v tejto súvislosti, ako aj jej aktívne prispievanie k budúcemu akčnému plánu pre rodovú rovnosť a nový strategický prístup EÚ k ženám, mieru a bezpečnosti;

34.  vyzýva na začlenenie odborných znalostí o rodových otázkach vrátane rodovo motivovaného násilia a sexuálneho násilia počas konfliktov do všetkých fáz procesu predchádzania konfliktom, mediácie a budovania mieru;

35.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;

36.  žiada, aby všetka spolupráca a odborná príprava a všetky zásahy boli vnímavé voči potrebám a ambíciám mladých žien a mladých mužov a aby z nich vychádzali, pričom treba mať na pamäti diferencované spôsoby, akými násilné konflikty ovplyvňujú ich životy a budúcnosť, a cenné prínosy, ktorými môžu prispieť k predchádzaniu násilným konfliktom a ich riešeniu;

O posilnení úlohy a spôsobilostí organizácií občianskej spoločnosti v prístupe EÚ k predchádzaniu konfliktom a mediácii

37.  domnieva sa, že úloha organizácií občianskej spoločnosti by sa mala zohľadňovať v rámci celkového prístupu EÚ a jej priorít v oblasti rozvoja kapacít;

38.  zdôrazňuje význam opatrení zameraných na budovanie dôvery a medziľudských kontaktov pri predchádzaní konfliktom a ich riešení;

39.  pri vytváraní a vykonávaní programov a politík EÚ v oblasti mieru, bezpečnosti a mediácie požaduje konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä tými, ktoré sa špecializujú na práva žien a ľudské práva menšín;

O finančných a rozpočtových zdrojoch, ktoré sú k dispozícii na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ

40.  zastáva názor, že rastúce problémy si vyžadujú vyššie rozpočtové prostriedky na predchádzanie konfliktom a poskytovanie špecializovanej pracovnej sily;

41.  zdôrazňuje potrebu, aby boli v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ k dispozícii dostatočné a účelovo viazané finančné zdroje;

42.  vyzýva PK/VP, aby Európskemu parlamentu poskytla aktuálne informácie o rozpočtovom riadku ESVČ venovanom analýze konfliktov a vnímavosti voči konfliktom, včasnému varovaniu, podpore mediácie a budúcim prioritám v tejto oblasti;

o
o   o

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Komisie a Rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Komisii, OBSE, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130. (2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0312. (3) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.