Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 14. februára 2019 - ŠtrasburgFinálna verzia
Situácia v Čečensku a prípad Ojuba Titijeva
 Zimbabwe
 Obhajcovia práv žien v Saudskej Arábii
 Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte ***I
 Návrh dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Gruzínskom *
 Hodnotenie zdravotníckych technológií ***I
 Rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie ***I
 Interoperabilita elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčenie cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii ***I
 Vzájomné uznávanie tovaru, ktorý je zákonne uvedený na trh v inom členskom štáte ***I
 Poplatky za cezhraničné platby v Únii a poplatky za menovú konverziu ***I
 Spoločné pravidlá prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy ***I
 Zmena smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy z dôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie ***I
 Právo na pokojný protest a primerané použitie sily
 Práva intersexuálnych osôb
 Budúcnosť zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024)
 Budúcnosť Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF) a vplyv na EÚ
 NAIADES II – akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy
 Ochrana zvierat počas prepravy v rámci EÚ a mimo nej
 Posilnenie konkurencieschopnosti vnútorného trhu rozvíjaním colnej únie EÚ a jej riadenia
 Vykonávanie právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami

Situácia v Čečensku a prípad Ojuba Titijeva
PDF 132kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o situácii v Čečensku a o prípade Ojuba Titijeva (2019/2562(RSP))
P8_TA(2019)0115RC-B8-0107/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Čečensku, najmä uznesenie z 8. februára 2018 o Rusku – prípad Ojuba Titijeva a centrum pre ľudské práva Memorial(1) a z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedov Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva z 12. januára 2018, v ktorých sa vyzýva na okamžité prepustenie obhajcu ľudských práv Ojuba Titijeva,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ z 19. januára 2018 o porušovaní ľudských práv, ktoré sa týka centra pre ľudské práva Memorial v Rusku, a na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 11. januára 2018 o zadržiavaní riaditeľa centra pre ľudské práva Memorial v Čečenskej republike a z 27. júna 2018 o prípadoch ruských obhajcov ľudských práv Ojuba Titijeva a Jurija Dmitrijeva,

–  so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ustanovujú, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, a ktorých je Ruská federácia zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä kapitolu 2 venovanú ľudským a občianskym právam a slobodám,

–  so zreteľom na siedmu pravidelnú správu o Ruskej federácii, ktorú posudzoval Výbor OSN pre ľudské práva na svojom 3136. a 3137. zasadnutí 16. a 17. marca 2015,

–  so zreteľom na správu spravodajcu OBSE v rámci moskovského mechanizmu z 21. decembra 2018 o údajnom porušovaní ľudských práv a beztrestnosti v Čečenskej republike Ruskej federácie,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ruská federácia sa ako zmluvná strana Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zaviazala obhajovať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovať základné slobody a ľudské práva;

B.  keďže medzinárodné záväzky Ruskej federácie zahŕňajú povinnosť chrániť obhajcov ľudských práv; keďže zákon z roku 2012 o „zahraničných agentoch“ výrazne obmedzuje schopnosť MVO pracovať nezávisle a účinne; keďže Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie na základe tohto zákona označilo centrum pre ľudské práva Memorial za „zahraničného agenta“;

C.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Čečensku sa v posledných rokoch dramaticky zhoršila, čo výrazne bráni nezávislým novinárom a aktivistom za ľudské práva, aby pokračovali vo svojej práci bez ohrozenia vlastných životov, životov svojich rodinných príslušníkov, priateľov a kolegov; keďže početné správy o systematickom a vážnom porušovaní ľudských práv v Čečensku poukazujú na to, že čečenské a ruské orgány nedodržiavajú zásady právneho štátu;

D.  keďže Ojub Titijev, riaditeľ čečenskej kancelárie organizácie Memorial, bol 9. januára 2018 zatknutý, oficiálne obvinený a opätovne vzatý do väzby na základe vymyslených obvinení z nezákonného získavania a prechovávania narkotík; keďže tieto obvinenia Ojub Titijev poprel a odsúdili ich aj mimovládne organizácie a obhajcovia ľudských práv ako vykonštruované a ako pokus o bránenie v práci jemu a jeho organizácii v oblasti ľudských práv;

E.  keďže súdy pred súdnym pojednávaním, ktoré sa začalo na súde mesta Šali v Čečensku 19. júla 2018, niekoľkokrát predĺžili väzbu Ojubovi Titijevovi; keďže rozsudok sa očakáva čoskoro v polovici februára 2019; keďže hrozí, že Ojub Titijev bude uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorý nespáchal, a vo väzení strávi až desať rokov;

F.  keďže rodina Ojuba Titijeva čelí obťažovaniu a hrozbám, ktoré ju donútili odísť z Čečenska; keďže organizácia Memorial čelila v roku 2018 ďalším útokom vrátane podpaľačského útoku na svoje kancelárie v Ingušsku 17. januára 2018, útoku na auto právnika pána Titijeva v Dagestane 22. januára 2018 a útoku na vedúceho svojej kancelárie v Dagestane 28. marca 2018; keďže od zavraždenia predchodkyne Ojuba Titijeva vo funkcii riaditeľky čečenskej kancelárie v roku 2009 Natálie Estemirovovej stále neboli páchatelia tohto trestného činu postavení pred súd;

G.  keďže centrum Memorial je jednou z posledných zostávajúcich organizácií, ktoré pokračujú v práci v oblasti ľudských práv v Čečensku, zaznamenáva a odhaľuje porušovania ľudských práv, pomáha obetiam takéhoto porušovania práv a pomáha im pri presadzovaní spravodlivosti, a pravdepodobne sa stalo terčom odplaty za odhaľovanie porušovania ľudských práv a presadzovanie spravodlivosti v tejto oblasti; keďže organizácia Memorial získala Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za slobodu myslenia v roku 2009 a v decembri 2018 dostal Ojub Titijev francúzsko-nemeckú cenu za ľudské práva a právny štát, Cenu za ľudské práva Václava Havla (v októbri) a cenu moskovskej helsinskej skupiny pre ľudské práva (máj);

H.  keďže čečenskí úradníci opakovane zastrašujú obhajcov ľudských práv alebo znevažujú ich prácu a verejne neodsúdili hrozby násilia proti nim, čím vytvárajú a podporujú atmosféru beztrestnosti voči páchateľom násilných činov, ktorých sa dopúšťajú na obhajcoch ľudských práv; keďže väčšina obetí sa preto neusiluje o spravodlivosť z dôvodu obáv z odvetných opatrení miestnych orgánov;

1.  opakuje svoju výzvu na okamžité prepustenie Ojuba Titijeva, riaditeľa kancelárie centra pre ľudské práva Memorial v Čečensku, ktorý bol 9. januára 2018 zadržaný a obvinený z nezákonného získavania a prechovávania drog a ktorý očakáva rozsudok vo svojej veci v polovici februára 2019; naliehavo vyzýva čečenské orgány, aby zabezpečili plné rešpektovanie ľudských a zákonných práv Ojuba Titijeva vrátane jeho práva na spravodlivý proces, neobmedzený prístup k právnemu zástupcovi a lekárskej starostlivosti a ochranu pred súdnym obťažovaním a kriminalizáciou;

2.  rozhodne odsudzuje opakované verejné vyhlásenia čečenských úradníkov, ktorí znevažujú prácu obhajcov ľudských práv a organizácií alebo sa zameriavajú na konkrétne osoby, ako aj ich neschopnosť verejne odsúdiť a vyšetrovať zastrašovanie a násilné činy voči týmto skupinám a jednotlivcom;

3.  vyjadruje vážne obavy zo znepokojujúceho trendu zatýkania, útokov a zastrašovania nezávislých novinárov, obhajcov ľudských práv a ich podporovateľov, ako aj bežných občanov, ktoré sa zdajú byť súčasťou koordinovaných kampaní; domnieva sa, že prípad Ojuba Titijeva je názorným príkladom mnohých iných prípadov trestného stíhania postavených na vykonštruovaných dôkazoch, ktoré poukazujú na nefunkčný systém súdnictva v Čečenskej republike a Ruskej federácii; pripomína, že podobné obvinenia z prechovávania drog boli vznesené proti kaukazskej novinárke Zhalaudii Gerjevovej a aktivistovi za ľudské práva Ruslanovi Kutajevovi a požaduje ich prepustenie;

4.  naliehavo vyzýva orgány Čečenskej republiky a Ruskej federácie, aby ukončili obťažovanie a prenasledovanie svojich občanov a atmosféru beztrestnosti pre páchateľov násilných činov voči obhajcom ľudských práv, ich rodinným príslušníkom, kolegom a podporovateľom a ich organizáciám;

5.  vyzýva Ruskú federáciu, aby chránila všetkých svojich občanov pri plnom rešpektovaní ich ľudských práv, dodržiavala ústavu a právne predpisy a medzinárodné záväzky rešpektovať zásady právneho štátu a základné slobody a ľudské práva všetkých svojich občanov vrátane tých, ktorí venujú svoj čas, zdroje a prácu ochrane práv svojich spoluobčanov;

6.  vyzýva ruské orgány, aby zrušili zákon o „nežiaducich organizáciách“ z roku 2015 a zákon z roku 2012 o „zahraničných agentoch“, ako aj všetky ostatné právne predpisy, ktoré sa neustále používajú na prenasledovanie a útoky proti obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré ruské mimovládne organizácie museli ukončiť svoju činnosť, aby sa vyhli obvineniam, že sú „cudzími agentmi“ a žalobám;

7.  žiada, aby sa okamžite skoncovalo s obťažovaním a zatýkaním obhajcov ľudských práv v Čečensku na základe vykonštruovaných obvinení, útokmi na ich kolegov a rodinných príslušníkov a zastrašovaním ich podporovateľov, čo v konečnom dôsledku vyznieva ako snaha o bránenie legitímnej a užitočnej práci ich organizácií;

8.  opakuje svoju výzvu Komisii, ESVČ a členským štátom, aby naďalej pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Čečensku vrátane súdneho procesu Ojuba Titijeva, požadovali okamžité ukončenie porušovania ľudských práv, na príslušných stretnutiach s ruskými zástupcami upozorňovali na prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov a naďalej poskytovali rýchlu a účinnú pomoc obetiam prenasledovania a ich rodinným príslušníkom, a to aj v prípade žiadostí o azyl;

9.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva, ktoré pôsobia v Ruskej federácii, a s ruskými organizáciami pre ľudské práva a občianskou spoločnosťou napriek ruskému zákonu o zahraničných agentoch, a aby naďalej podporovala centrum Memorial a ďalšie podobné organizácie;

10.  vyzýva medzinárodné športové osobnosti a umelcov, aby sa nezúčastňovali na verejných podujatiach v Čečensku alebo podujatiach, ktoré sponzoruje vedenie Čečenskej republiky; opätovne potvrdzuje svoju podporu „Magnickém zákonu“ Európskej únie“, ktorým by sa mali sankcionovať osoby, ktoré porušujú ľudské práva, a vyzýva Radu, aby v tejto veci bezodkladne konala; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že porušovateľom ľudských práv v Čečenskej republike Ruskej federácie by sa nemali udeľovať víza EÚ ani poskytovať možnosť vlastniť aktíva v členských štátoch EÚ;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a čečenským orgánom.

(1) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 31.
(2) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 21.


Zimbabwe
PDF 140kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o Zimbabwe (2019/2563(RSP))
P8_TA(2019)0116RC-B8-0110/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ o harmonizovaných voľbách v Zimbabwe v roku 2018 a na list s hlavnými zisteniami záverečnej správy, ktorý hlavný pozorovateľ volebnej pozorovateľskej misie EÚ poslal 10. októbra prezidentovi Mnangagwaovi,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie (ďalej len „PK/VP“) zo 17. januára 2019 o situácii v Zimbabwe,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 24. júla 2018 a z 18. januára 2019 o Zimbabwe,

–  so zreteľom na spoločné komuniké vydané po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ a Africkej únie, ktoré sa konalo 21. a 22. januára 2019,

–  so zreteľom na monitorovaciu správu Zimbabwianskej komisie pre ľudské práva po protestnej akcii „Stay Away“ a následných nepokojoch v čase od 14. do 16. januára 2019,

–  so zreteľom na správu Zimbabwianskej vyšetrovacej komisie o povolebnom násilí 1. augusta,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP z 2. augusta 2018 o voľbách v Zimbabwe,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie medzinárodných volebných pozorovateľských misií v rámci zimbabwianskych harmonizovaných volieb z 2. augusta 2018, v ktorom sa odsudzuje neprimerané použitie sily políciou a armádou na potlačenie protestov v Zimbabwe,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie delegácie EÚ, vedúcich misií členských štátov EÚ nachádzajúcich sa v Harare a vedúcich misií Austrálie, Kanady a Spojených štátov amerických z 9. augusta 2018 o útokoch proti opozícii v Zimbabwe,

–  so zreteľom na závery Rady EÚ z 22. januára 2018 o prebiehajúcej politickej transformácii v Zimbabwe,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/288 zo 17. februára 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2011/101/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe(1),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981, ktorú Zimbabwe ratifikovalo,

–  so zreteľom na ústavu Zimbabwe,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zimbabwiansky ľud trpel dlhé roky pod vládou autoritárskeho režimu prezidenta Mugabeho, ktorý si udržoval moc prostredníctvom korupcie, násilia, volieb vyznačujúcich sa nezrovnalosťami a pomocou brutálneho bezpečnostného aparátu;

B.  keďže po odstúpení Roberta Mugabeho v novembri 2017 sa v Zimbabwe 30. júla 2018 konali prvé prezidentské a parlamentné voľby; keďže voľby ponúkli krajine príležitosť skoncovať s históriou sporných volieb poznačených zneužívaním politických a ľudských práv a štátom podporovaným násilím;

C.  keďže 3. augusta 2018 Zimbabwianska volebná komisia (ďalej len „ZEC“) vyhlásila Emmersona Mnangagwu za víťaza prezidentských volieb s 50,8 % hlasov, pričom opozičný kandidát Nelson Chamisa získal 44,3 % hlasov; keďže výsledky okamžite spochybnila opozícia, ktorá tvrdila, že voľby boli zmanipulované; keďže ústavný súd tieto obvinenia z dôvodu nedostatku dôkazov zamietol a prezident Mnangagwa bol 26. augusta oficiálne opätovne uvedený do úradu s novým mandátom;

D.  keďže v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie EÚ sa uvádza, že údaje, ktoré predložila ZEC, obsahovali mnoho anomálií a nepresností a vyvolali toľko otázok, že to viedlo k pochybnostiam, pokiaľ ide o presnosť a spoľahlivosť predložených údajov;

E.  keďže deň po voľbách oneskorenie oznámenia výsledkov viedlo k prepuknutiu povolebného násilia, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a mnoho osôb bolo zranených počas protestov, na ktoré vyzvala opozícia; keďže medzinárodní pozorovatelia vrátane EÚ odsúdili násilie a nadmerné použitie sily armádou a vnútornými bezpečnostnými silami;

F.  keďže Zimbabwianska komisia pre ľudské práva 10. augusta 2018 uverejnila vyhlásenie „o harmonizovaných voľbách 2018 a povolebnom prostredí“, v ktorom potvrdila, že vojenské sily napadli protestujúcich, pričom vyjadrila hlboké znepokojenie nad brutalitou a násilným správaním sa polície a uviedla, že boli porušené základné práva demonštrantov; keďže komisia vyzvala vládu, aby začala národný dialóg;

G.  keďže prezident Emmerson Mnangagwa pri slávnostnej prísahe 26. augusta 2018 v Harare sľuboval svetlejšiu, spoločnú budúcnosť pre všetkých obyvateľov Zimbabwe, nadstraníckosť, vládu pevne odhodlanú brániť ústavnosť, upevňovanie právneho štátu, zásady deľby moci, nezávislosť súdnictva a politiky, ktoré by prilákali domáci aj celosvetový kapitál;

H.  keďže v septembri 2018 prezident Mnangagwa zriadil vyšetrovaciu komisiu, ktorá v decembri 2018 dospela k záveru, že demonštrácie, ktoré spôsobili rozsiahle škody na majetku a ujmy na zdraví, boli podnietené a organizované bezpečnostnými silami, ako aj členmi aliancie MDC (Movement for Democratic Change – Hnutie za demokratickú zmenu ) a že nasadenie vojenských síl bolo odôvodnené a v súlade s ústavou; keďže opozícia správu odmietla; keďže komisia požadovala vyšetrovanie bezpečnostných síl a trestné stíhanie osôb, ktoré spáchali trestné činy, a odporučila odškodniť obete;

I.  keďže od volieb sa dramaticky zvyšuje politické napätie a pretrvávajú správy o násilí, čo vážne ohrozuje demokratický vývoj, ktorý sa začal v krajine;

J.  keďže kolaps hospodárstva, nedostatočný prístup k sociálnym službám a zvýšenie cien väčšiny základných komodít vyvolávajú hnev ľudí; keďže po 150 % náraste cien pohonných látok došlo od 14. do 18. januára 2019 v Zimbabwe k prudkému nárastu protestov a demonštrácií počas národného štrajku na podnet zimbabwianskeho Kongresu odborových zväzov (ďalej len „ZCTU“); keďže protesty boli tiež reakciou na rastúcu chudobu, zlý stav hospodárstva a klesajúcu životnú úroveň;

K.  keďže 14. januára 2019 vláda, konfrontovaná s týmto protestným hnutím, odsúdila „úmyselný plán na oslabenie ústavného poriadku“ a vyhlásila, že „bude primerane reagovať voči sprisahancom, ktorí sabotujú mier“;

L.  keďže poriadková polícia reagovala nadmerným násilím a porušením ľudských práv, ako aj použitím ostrej munície, svojvoľným zatýkaním, únosmi, raziami do zdravotníckych zariadení, ktoré ošetrovali obete represálií, zrýchlenými konaniami a hromadnými súdnymi procesmi zatknutých, mučením zatknutých osôb, znásilneniami a ničením súkromného a verejného majetku;

M.  keďže komisia pre ľudské práva, ktorú vymenovala vláda, zverejnila správu, ktorá odhaľuje, že vojaci a polícia používali systematické mučenie;

N.  keďže zabitých bolo viac ako 17 ľudí a stovky ich boli zranené; keďže približne tisíc ľudí bolo zatknutých, vrátane detí vo veku od 9 do 16 rokov, a asi dvom tretinám zatknutých bolo zamietnuté prepustenie na kauciu; keďže mnohí sú stále nezákonne zadržiavaní a údajne sú vo väzbe bití a napádaní;

O.  keďže z dôkazov vyplýva, že armáda je vo veľkej miere zodpovedná za vraždy, znásilnenia a ozbrojené lúpeže; keďže stovky aktivistov a oponentov sa naďalej ukrývajú;

P.  keďže pozorovatelia v oblasti ľudských práv a miestni a medzinárodní aktéri vrátane EÚ všeobecne odsúdili reakciu vlády na protesty ako „neprimeranú“ a „nadmernú“;

Q.  keďže prerušenie telekomunikácií sa stalo nástrojom, ktorý režim využíva na zablokovanie koordinácie demonštrácií, ktoré sa organizujú na sociálnych sieťach; keďže mobilné a pozemné komunikácie, ako aj internetové kanály a kanály sociálnych médií boli opakovane blokované v snahe zabrániť v prístupe k informáciám a komunikácii a zamaskovať rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktoré sa štát pripravoval spáchať; keďže Najvyšší súd Zimbabwe vyhlásil, že použitie zákona o odpočúvaní komunikácií na účely prerušovania online komunikácie bolo nezákonné;

R.  keďže orgány zorganizovali rozsiahly podomový hon na protestujúcich a odvliekli z domovov pokojných protestujúcich, obhajcov ľudských práv, politických aktivistov, popredných predstaviteľov občianskej spoločnosti a ich príbuzných;

S.  keďže susedné krajiny, ako napríklad Južná Afrika, sa stali útočiskom pre obyvateľov Zimbabwe, ktorí utekajú pred politickým útlakom a hospodárskymi ťažkosťami;

T.  keďže polícia neustále zneužíva existujúce právne predpisy, ako je zákon o verejnom poriadku a bezpečnosti, aby odôvodnila obmedzovania členov opozície a aktivistov v oblasti ľudských práv a zakázala zákonné a pokojné demonštrácie;

U.  keďže situácia Zimbabwe v oblasti ľudských práv a demokracie je jednou z najhorších na svete; keďže zimbabwiansky ľud a obhajcovia ľudských práv sú naďalej obeťami útokov, nenávistných prejavov, ohováračských kampaní, zastrašovania a obťažovania, pričom sa pravidelne objavujú správy o mučení;

V.  keďže prezident vyzval na národný dialóg, ktorý sa začal 6. februára, a vyzval všetky politické strany, aby sa dialógu zúčastnili, ale hlavná opozičná strana Hnutie za demokratickú zmenu (MDC) svoju účasť odmietla;

W.  keďže Zimbabwe podpísalo Dohodu z Cotonou, ktorej článok 96 stanovuje, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je zásadnou zložkou spolupráce medzi AKT a EÚ;

1.  zdôrazňuje svoje jednomyseľné želanie, aby sa Zimbabwe stalo mierovým, demokratickým a prosperujúcim štátom, v ktorom sa so všetkými občanmi zaobchádza dobre a rovnako podľa práva, a v ktorom orgány štátu konajú v mene občanov a nie proti nim;

2.  dôrazne odsudzuje násilie, ku ktorému došlo počas nedávnych protestov v Zimbabwe; je pevne presvedčený, že mierový protest je súčasťou demokratického procesu a že reagovaniu neprimeranou silou sa musí za každých okolností zabrániť;

3.  naliehavo vyzýva prezidenta Mnangagwu, aby plnil svoje inauguračné sľuby a urýchlene prevzal kontrolu nad situáciou a aby Zimbabwe vrátil späť na cestu zmierenia a dodržiavania demokracie a zásad právneho štátu;

4.  naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby okamžite skoncovali so zneužívaním zo strany bezpečnostných síl a aby urýchlene a nestranne vyšetrili všetky obvinenia z neprimeraného použitia sily políciou a štátnymi úradníkmi, s cieľom stanoviť individuálnu zodpovednosť a zabezpečiť zodpovednosť; pripomína, že ústava krajiny ustanovuje nezávislý orgán na vyšetrovanie sťažností týkajúcich pochybení zo strany polície a armády, ale že vláda ho ešte nezriadila;

5.  naliehavo vyzýva vládu Zimbabwe, aby urýchlene stiahla všetkých vojenských zamestnancov a mládežnícke milície, ktorí sú nasadení po celej krajine a ktorí terorizujú obyvateľstvo, čo je jasným porušením zimbabwianskej ústavy;

6.  vyjadruje presvedčenie, že sloboda zhromažďovania a združovania a sloboda prejavu sú základnými prvkami každej demokracie; zdôrazňuje, že vyjadrenie názoru nenásilným spôsobom je ústavným právom všetkých občanov Zimbabwe, a pripomína orgánom ich povinnosť chrániť právo všetkých občanov na protest proti zhoršujúcim sa sociálnym a hospodárskym podmienkam; vyzýva vládu, aby ukončila cielené prenasledovanie vedúcich predstaviteľov a členov ZCTU;

7.  zdôrazňuje zásadnú úlohu opozície v demokratickej spoločnosti;

8.  naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých politických väzňov;

9.  vyzýva vládu Zimbabwe, aby okamžite zastavila obťažovanie a skoncovala s kriminalizáciou subjektov občianskej spoločnosti a uznala legitímnu úlohu obhajcov ľudských práv;

10.  žiada vládu Zimbabwe, aby dodržiavala ustanovenia Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv a medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré Zimbabwe ratifikovalo;

11.  je hlboko znepokojený správami o porušeniach riadneho súdneho procesu, a to zrýchlenými konaniami a hromadnými súdnymi procesmi; trvá na tom, že súdnictvo musí dodržiavať zásady právneho štátu a zabezpečiť dodržiavanie svojej nezávislosti a práva na spravodlivý proces za každých okolností; odsudzuje všetky zatknutia, ktoré sa uskutočnili bez obvinení;

12.  vyzýva zimbabwianske orgány, aby bezodkladne, dôkladne, nestranne a nezávisle vyšetrili obvinenia z porušovania a zneužívania ľudských práv vrátane znásilnení a sexuálneho násilia, ktoré spáchali bezpečnostné sily, a aby postavili zodpovedné osoby pred súd; žiada, aby sa všetkým obetiam takéhoto sexuálneho násilia poskytol prístup k zdravotníckym službám, a to bez toho, aby sa museli obávať odplaty;

13.  odsudzuje zablokovanie internetu, ktoré orgánom umožňovalo zatajiť porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustila armáda a vnútorné bezpečnostné sily, a ktoré orgánom umožňovalo brániť nezávislému podávaniu správ a dokumentácie o zneužívaní počas zásahov a bezprostredne po voľbách; zdôrazňuje, že prístup k informáciám je právom, ktoré musia orgány dodržiavať v súlade s ich ústavnými a medzinárodnými záväzkami;

14.  odsudzuje zneužívanie a reštriktívnu povahu zákona o verejnom poriadku a bezpečnosti a naliehavo vyzýva zimbabwianske orgány, aby zosúladili právne predpisy s medzinárodnými normami ochrany a podpory ľudských práv;

15.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad hospodárskou a sociálnou situáciou v Zimbabwe; pripomína, že hlavnými problémami tejto krajiny sú chudoba, nezamestnanosť a chronická podvýživa a hlad; domnieva sa, že tieto problémy možno vyriešiť len realizáciou ambicióznych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotníctva a poľnohospodárstva;

16.  vyzýva všetkých politických aktérov, aby konali zodpovedne a zdržanlivo, a najmä, aby sa zdržali podnecovania k násiliu;

17.  pripomína vláde Zimbabwe, že podpora Európskej únie a jej členských štátov v rámci Dohody z Cotonou, ako aj podpora obchodu, rozvoja a hospodárskej pomoci je podmienená dodržiavaním zásad právneho štátu a medzinárodných dohovorov a zmlúv, ktorých je Zimbabwe zmluvnou stranou;

18.  pripomína, že dlhodobá podpora závisí od komplexných reforiem, a nie od púhych sľubov; žiada, aby európska angažovanosť v Zimbabwe bola založená na hodnotách a aby Európa zaujímala voči zimbabwianskym orgánom dôslednú pozíciu;

19.  naliehavo žiada vládu, aby okamžite vykonala odporúčania vyšetrovacej komisie týkajúce sa povolebného násilia, najmä presadzovanie politickej tolerancie a zodpovedného vedenia, ako aj začatie národného dialógu vedeného dôveryhodným, inkluzívnym, transparentným a zodpovedným spôsobom;

20.  berie na vedomie vôľu vlády splniť reformné záväzky; zdôrazňuje však, že tieto reformy by mali byť politické aj hospodárske; nabáda vládu, opozíciu, zástupcov občianskej spoločnosti a náboženských vodcov, aby sa rovnocenne zapojili do národného dialógu, v ktorom sa rešpektujú a chránia ľudské práva;

21.  vyzýva vládu, aby plne vykonávala odporúčania volebnej pozorovateľskej misie EÚ, najmä pokiaľ ide o zásady právneho štátu a inkluzívne politické prostredie; zdôrazňuje desať prioritných odporúčaní, ktoré určila volebná pozorovateľská misia a ktoré sú uvedené v liste hlavného pozorovateľa prezidentovi Mnangagwaovi z 10. októbra 2018, a to – s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky politické strany – zabezpečiť jasnejší a koherentný právny rámec; posilniť ZEC, aby sa stala skutočne nezávislou a transparentnou, čím sa obnoví dôvera vo volebný proces; zabezpečiť, aby vďaka posilneniu nezávislosti ZEC bola táto komisia oslobodená od vládneho dohľadu pri schvaľovaní svojich stanov; a vytvoriť inkluzívnejší volebný proces;

22.  vyzýva delegáciu EÚ a veľvyslanectvá členských štátov EÚ v Zimbabwe, aby pokračovali v podrobnom monitorovaní vývoja v krajine a aby využívali všetky vhodné nástroje na podporu obhajcov ľudských práv, organizácií občianskej spoločnosti a odborov, na podporu základných prvkov Dohody z Cotonou a na podporu prodemokratických hnutí;

23.  vyzýva EÚ, aby zintenzívnila politický dialóg so Zimbabwe o ľudských právach na základe článku 8 Dohody z Cotonou;

24.  vyzýva Európsku radu, aby prehodnotila svoje reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom a subjektom v Zimbabwe vrátane opatrení, ktoré sú v súčasnosti pozastavené vzhľadom na zodpovednosť za nedávne štátne násilie;

25.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC) a Africkú úniu (AÚ), aby Zimbabwe aktívnejšie poskytovali pomoc s cieľom nájsť udržateľné demokratické riešenie súčasnej krízy;

26.  naliehavo vyzýva susedné krajiny, aby dodržiavali ustanovenia medzinárodného práva a chránili osoby, ktoré utekajú pred násilím v Zimbabwe, poskytovaním azylu, a to najmä z krátkodobého hľadiska;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ, vláde a parlamentu Zimbabwe, vládam krajín Juhoafrického rozvojového spoločenstva a Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Spoločenstva národov.

(1) Ú. v. EÚ L 42, 18.2.2017, s. 11.


Obhajcovia práv žien v Saudskej Arábii
PDF 146kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o obhajcoch práv žien v Saudskej Arábii (2019/2564(RSP))
P8_TA(2019)0117RC-B8-0111/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Saudskej Arábii, najmä z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(1), z 12. februára 2015 o prípade Rá'ifa Badawího(2), z 8. októbra 2015 o prípade Alího Muhammada al-Nimra(3), z 31. mája 2018 o situácii obhajcov práv žien v Saudskej Arábii(4) a z 25. októbra 2018 o vražde novinára Džamála Chášúkdžího na saudskoarabskom konzuláte v Istanbule(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 29. mája 2018 o nedávnych zatknutiach v Saudskej Arábii a vyhlásenie z 31. júla 2018 o svojvoľnom zadržiavaní obhajcov a aktivistov v oblasti ľudských práv v Saudskej Arábii vrátane aktivistov za práva žien,

–  so zreteľom na vyhlásenie viacerých osobitných spravodajcov OSN z 12. októbra 2018, v ktorom vyzývajú na okamžité prepustenie všetkých obhajcov práv žien,

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z decembra 2017,

–  so zreteľom na členstvo Saudskej Arábie v Rade OSN pre ľudské práva a Komisie OSN pre postavenie žien (CSW), ako aj na jej budúce členstvo vo výkonnej rade CSW počnúc januárom 2019,

–  so zreteľom na prejav, ktorý v mene podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) predniesol komisár Christos Stylianides v rámci rozpravy v Európskom parlamente 4. júla 2017 o zvolení Saudskej Arábie za člena CSW,

–  so zreteľom na úvodný prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky na 5. schôdzi ministrov zahraničných vecí EÚ a Ligy arabských štátov, v ktorom sa uvádza: „a chcela by som povedať, že spolupráca medzi Európou a arabským svetom nebola nikdy taká dôležitá, a myslím, že nikdy nebola taká potrebná“,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien z 9. marca 2018 o spojenej tretej a štvrtej pravidelnej správe Saudskej Arábie,

–  so zreteľom na správu Komisie pre preskúmanie zadržiavania aktivistov za práva žien v Saudskej Arábii,

–  so zreteľom na návrh zákona o boji proti obťažovaniu, ktorý 28. mája 2018 schválila Poradné zhromaždenie Saudskej Arábie,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR) Saudskej Arábie z novembra 2018,

–  so zreteľom na index slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2018, ktorý uvádza Saudskú Arábiu na 169. mieste zo 180 krajín,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESC) z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia a prejavu saudskému blogerovi Rá’ifovi Badawímu v roku 2015,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže aktivisti, ktorých zatkli saudskoarabské orgány pre ich aktivizmus za práva žien, sú naďalej zadržiavaní bez toho, aby voči nim bolo vznesené obvinenie; keďže medzi aktivistov patria Ludžajn al-Hadlúl, Azíza al-Júsuf, Ímán an-Nafdžán, Núf Abdalazíz, Májá az-Zahrání, Samar Badawí, Nasíma as-Sáda, Šádan al-Anizí, Abír Na´mánkání, Amal al-Harbí a Hatún al-Fásí, z ktorých sú všetky aktivistky za práva žien, ako aj muži, ktorí podporujú toto hnutie, okrem iného Muhammad ar-Rabí´a; keďže títo aktivisti sú známi svojimi kampaňami proti zákazu viesť motorové vozidlo, ktorý platí pre ženy, a za zrušenie systému mužského poručníctva; keďže boli zatknutí ešte pred zrušením zákazu žien viesť motorové vozidlo, ktoré sa očakávalo 24. júna 2018; keďže niektorí z nich budú údajne postavení pred Špecializovaný kriminálny súd, ktorý bol pôvodne zriadený s cieľom súdiť osoby zadržiavané v súvislosti s trestnými činmi terorizmu;

B.  keďže obhajkyňa ľudských práv Isrá´a al-Ghamghám z regiónu al-Qatíf je naďalej svojvoľne zadržiavaná; keďže jej trest smrti bol nedávno zrušený, ale ešte stále je obviňovaná z bližšie nešpecifikovaných obvinení; keďže existujú obavy o telesný a duševný stav pani al-Ghamghámovej;

C.  keďže podľa správ saudskoarabskí vyšetrovatelia mučili a sexuálne zneužívali aspoň tri aktivistky zadržané v máji 2018 a zle s nimi zaobchádzali; keďže na rodinných príslušníkov aktivistiek, ako sú rodičia Ludžajny al-Hadlúl, bol vydaný zákaz cestovania;

D.  keďže ministerstvo médií Saudskej Arábie odmietlo obvinenia z mučenia zadržiavaných osôb v kráľovstve s tým, že ide o nepodložené správy;

E.  keďže aktivistka Ludžajn al-Hadlúl je od marca 2018 zadržiavaná po tom, čo sa zúčastnila na revíznom zasadnutí o Saudskej Arábii v rámci Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien; keďže od mája do septembra 2018 bola umiestnená v samoväzbe, počas ktorej bola podľa jej rodičov mučená;

F.  keďže delegácia Európskej komisie pre ľudské práva v Saudskej Arábii navštívila Ludžajn al-Hadlúlovú po uverejnení správ o jej mučení; keďže jej ochranu sa im nepodarilo zaručiť; keďže prokurátor ju následne navštívil, aby zaznamenal jej svedeckú výpoveď;

G.  keďže Ludžajn al-Hadlúl bola v roku 2019 nominovaná na Nobelovou cenu za mier;

H.  keďže Saudská Arábia aj napriek nedávnym vládnym reformám zameraným na posilnenie práv žien v oblasti zamestnanosti ukladá ženám jedny z najprísnejších obmedzení; keďže politický a spoločenský systém Saudskej Arábie aj naďalej zostáva diskriminačný a v podstate robí zo žien druhotriednych občanov, neumožňuje žiadnu slobodu náboženského vyznania a viery, výrazne diskriminuje značnú komunitu zahraničných pracovníkov a tvrdo potláča akékoľvek vyjadrenie nesúhlasu;

I.  keďže v Saudskej Arábii je v platnosti niekoľko diskriminačných zákonov, najmä právne ustanovenia týkajúce sa osobného štatútu a situácie migrujúcich pracovníčok, zákon o rodinnom stave, zákonník práce, zákon o štátnom občianstve a systém mužského poručníctva, v rámci ktorého ženy môžu využívať väčšinu svojich práv, ktoré vyplývajú z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, iba v prípade, že dostanú povolenie od mužského poručníka;

J.  keďže saudskoarabské ženy v rámci systému mužského poručníctva nemajú ani najzákladnejšiu kontrolu nad svojím životom; keďže diskriminačné zákony týkajúce sa manželstva a rozvodu zostávajú v platnosti a keďže sa zo zákona vyžaduje, aby ženy získali povolenie mužského poručníka na zápis do vysokoškolského vzdelávania, hľadanie zamestnania, cestovanie alebo manželstvo; keďže saudskoarabské ženy so zahraničnými manželmi na rozdiel od mužov nemôžu preniesť svoju štátnu príslušnosť na svoje deti alebo manželov;

K.  keďže všeobecné výhrady Saudskej Arábie k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sú podľa výboru pre odstránenie diskriminácie žien v rozpore s cieľom a účelom dohovoru a podľa jeho článku 28 sú neprípustné;

L.  keďže odvtedy, čo korunný princ Muhammad bin Salmán Ál Sa´úd získal moc v júni 2017, sú mnohí obhajcovia ľudských práv, aktivisti a kritici svojvoľne zadržiavaní alebo nespravodlivo odsudzovaní na dlhé tresty odňatia slobody len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu;

M.  keďže reformný program Vízia na rok 2030, ktorý prináša hospodársku a sociálnu transformáciu krajiny vrátane posilnenia postavenia žien, mal byť pre saudskoarabské ženy skutočnou príležitosťou na to, aby sa zabezpečila ich právna emancipácia, čo je absolútne nevyhnutné pre plné uplatňovanie ich práv vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; keďže však nedávna vlna zatýkania a údajného mučenia aktivistov za práva žien sa zdá byť v rozpore s týmto cieľom a môže viesť k odkloneniu od reformného programu; keďže program Vízia na rok 2030 nemá riadny právny rámec;

N.  keďže sloboda prejavu a sloboda tlače a médií, on-line aj off-line, sú rozhodujúcimi podmienkami a hybnými silami demokratizácie a reforiem a veľmi dôležitou kontrolou moci;

O.  keďže Saudská Arábia má jednu z najvyšších mier popráv vo svete; keďže v rokoch 2014 až 2017 bol priemerný počet popráv najmenej 126 za rok; keďže orgány ukladajú trest smrti za nenásilné trestné činy, ako je pašovanie drog, vlastizrada a cudzoložstvo; keďže trestné činy, ako je odpadlíctvo od viery, ktoré by podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv nemali byť kriminalizované, viedli aj k uplatneniu trestu smrti;

P.  keďže hodnota OSN indexu ľudského rozvoja Saudskej Arábie za rok 2018 je 0,853, čo znamená, že zo 188 krajín a území sa umiestnila na 39. mieste; keďže hodnota OSN indexu rodových rozdielov v Saudskej Arábii predstavuje 0,234 a táto krajina je podľa indexu z roku 2017 na 39. mieste zo 189 krajín; keďže hodnota OSN indexu rodového rozvoja (GDI) je 0,877 (39. miesto na svete);

1.  dôrazne odsudzuje zadržiavanie obhajcov ľudských práv žien, ktorí sa zasadzovali za zrušenie zákazu riadenia motorových vozidiel, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv, novinárov, právnikov a aktivistov, a je pohoršený dôveryhodnými správami o systematickom mučení niektorých z nich vrátane Ludžajn al-Hadlúlovej;

2.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili týchto obhajcov práv žien a všetkých obhajcov ľudských práv, právnikov, novinárov a iných väzňov svedomia, ktorí sú zadržiavaní a boli odsúdení len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a za činnosť v oblasti ľudských práv, a aby umožnili medzinárodným nezávislým pozorovateľom stretnúť sa so zadržiavanými obhajcami ľudských práv;

3.  naliehavo vyzýva saudskoarabské orgány, aby zadržiavaným osobám uľahčili prístup k nezávislým lekárom; zdôrazňuje, že pri zaobchádzaní so všetkými zadržiavanými osobami, vrátane obhajcov ľudských práv, sa počas zadržiavania musia dodržiavať podmienky ustanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988;

4.  trvá na tom, že nezávislí pozorovatelia by mali zahŕňať pozorovateľov z delegácie EÚ v Saudskej Arábii alebo inštitúcií EÚ, ako aj držiteľov mandátov OSN pre ľudské práva, ako sú osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie alebo medzinárodné MVO;

5.  trvá na tom, aby saudskoarabské orgány skoncovali so všetkými formami obťažovania, a to aj na súdnej úrovni, namierenými proti Ludžajn al-Hadlúlovej, Azíze al-Júsufovej, Ímán an-Nafdžánovej, Núf Abdalazízovej, Májí az-Zahráníovej, Samar Badawíovej, Nasíme as-Sádaovej, Šádan al-Anizíovej, Abír Na´mánkáníovej, Amal al-Harbíovej, Hatún al-Fásíovej, Isrá´a al-Ghamghámoej a Muhammadovi ar-Rabí´ovi a proti všetkým ostatným obhajcom ľudských práv v krajine, aby mohli vykonávať svoju prácu bez neopodstatnených prekážok alebo v strachu z represálií voči nim a ich rodinám;

6.  odsudzuje pretrvávajúce prenasledovanie a mučenie obhajcov ľudských práv vrátane obhajcov práv žien v Saudskej Arábii, ktoré podkopáva dôveryhodnosť reformného procesu v krajine; odsudzuje neustálu systematickú diskrimináciu žien a dievčat v Saudskej Arábii;

7.  vyzýva Saudskú Arábiu, aby verejne zaručila bezpečnosť všetkých zadržiavaných aktivistov, umožnila zadržiavaným ženám prístup k právnikom a rodinným príslušníkom, poskytla dôkazy o tom, že majú dobré podmienky, a prepustila tých, ktorí sú väznení výlučne za pokojné vyzývanie na uskutočnenie reformy;

8.  vyjadruje uznanie a podporu saudskoarabským obhajcom práv žien, ktorí sa snažia o rovnocenné a spravodlivé zaobchádzanie v spoločnosti a tým, ktorí obhajujú ľudské práva napriek ťažkostiam, ktorým čelia;

9.  je hlboko znepokojený rozšírením násilia založeného na rodovej príslušnosti v Saudskej Arábii, ktoré sa ešte stále v prevažnej miere nenahlasuje ani nezaznamenáva a odôvodňuje sa takými spiatočníckymi dôvodmi, ako je potreba zaviesť pod ochranou mužov disciplínu u žien; naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby prijali komplexné právne predpisy s cieľom konkrétne vymedziť a trestne stíhať všetky formy rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách, najmä mrzačenie ženských pohlavných orgánov, znásilnenie vrátane znásilnenia medzi manželmi, sexuálneho násilia a sexuálneho obťažovania, a aby odstránili všetky prekážky, ktoré bránia prístupu žien k spravodlivosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o pretrvávajúcej praxi manželstiev maloletých;

10.  odsudzuje existenciu systému mužského poručníctva, podľa ktorého sa stále očakáva súhlas mužského poručníka v mnohých oblastiach, okrem iného pri cestovaní do zahraničia, prístupe k zdravotníckym službám, výbere miesta bydliska, sobáši, podávaní sťažností na justičné orgány, odchode zo štátnych zariadení pre zneužívané ženy a väzenských zariadení; zdôrazňuje, že tento systém je odrazom hlboko zakoreneného patriarchálneho systému, ktorý v tejto krajine stále prevláda; naliehavo vyzýva saudskoarabskú vládu, aby bezodkladne zrušila systém mužského poručníctva a zrušila iné právne predpisy, ktoré diskriminujú ženy a dievčatá;

11.  berie na vedomie nedávne prijatie zákona, podľa ktorého môžu byť saudskoarabské ženy informované prostredníctvom textovej správy o tom, že sa s nimi manžel rozvádza, aby boli chránené pred tým, že ich manželstvo sa skončí bez ich vedomia; zdôrazňuje, že tento zákon nehovorí nič o tom, že saudské ženy môžu dosiahnuť rozvod len v mimoriadne obmedzených prípadoch, napríklad so súhlasom svojho manžela alebo v prípade, že manžel im ublížil;

12.  vyjadruje znepokojenie nad verejnými webovými službami, pomocou ktorých môžu mužskí poručníci sledovať ženy, zistiť, kedy a ako môžu prekročiť saudské hranice, a získavať aktualizované textové správy o ich cestách v takmer reálnom čase;

13.  víta prísľub zrušenia zákazu riadenia motorových vozidiel v kráľovstve, ktorý platí pre ženy, v rámci programu Vízia na rok 2030;

14.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zrevidovali zákon o združeniach a nadáciách z decembra 2015 s cieľom umožniť aktivistkám organizovať sa a slobodne a nezávisle pracovať bez zbytočného zasahovania zo strany štátnych orgánov; ďalej naliehavo vyzýva na revíziu zákona o boji proti terorizmu, zákona proti počítačovej kriminalite a zákona o tlači a publikácii, ktoré sa opakovane používajú na stíhanie obhajcov ľudských práv, ako aj všetkých diskriminačných ustanovení v právnom systéme, a to aj v oblastiach ako dedičstvo;

15.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby ratifikovali ICCPR, zrušili výhrady k CEDAW, aby saudskoarabské ženy mohli v plnej miere využívať práva zakotvené v dohovore, a skoncovali s manželstvami maloletých a nútenými manželstvami a zrušili povinné pravidlá týkajúce sa obliekania žien; naliehavo žiada Saudskú Arábiu, aby stále pozvanie na návštevu krajiny rozšírila na všetky osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva;

16.  zdôrazňuje, že uplatňovanie práva na slobodu prejavu a slobodu pokojného združovania a zhromažďovania je chránené medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; vyzýva orgány Saudskej Arábie, aby povolili nezávislú tlač a médiá a zabezpečili slobodu prejavu online aj offline, ako aj slobodu združovania a pokojného zhromažďovania pre všetkých obyvateľov Saudskej Arábie; naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby odstránili obmedzenia vzťahujúce sa na obhajcov ľudských práv, ktoré im zakazujú vystupovať na sociálnych médiách a poskytovať rozhovory medzinárodným masovokomunikačným prostriedkom;

17.  vyzýva saudskoarabské orgány, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; žiada preskúmanie všetkých rozsudkov trestu smrti, aby sa zabezpečilo, že sa v rámci súdnych procesov, ktoré im predchádzali, dodržali medzinárodné normy;

18.  odporúča vyslať ad hoc delegáciu Podvýboru pre ľudské práva (DROI) a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) pred skončením súčasného mandátu v Saudskej Arábii s cieľom navštíviť väznené ženy a uskutočniť potrebné stretnutia so saudskoarabskými orgánmi;

19.  berie na vedomie angažovanosť EÚ a Saudskej Arábie a podporuje ďalší dialóg;

20.  vyjadruje poľutovanie nad neúčinnými vyhláseniami Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členských štátov, pokiaľ ide o prípady obhajcov ľudských práv žien zadržiavaných od mája 2018;

21.  vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby vo svojich dialógoch so saudskoarabskými orgánmi upozornili na prípady Ludžajn al-Hadlúlovej, Ímán an-Nafdžánovej, Azízy al-Júsufovej, Samar Badawíovej, Nasíme as-Sádaovej a všetkých ostatných obhajkýň ľudských práv a žiadali o ich prepustenie; trvá na tom, že až do ich prepustenia by diplomati EÚ mali vyzývať saudskoarabské orgány, aby zaručili ich bezpečnosť a aby plne vyšetrili údajné mučenie;

22.  vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby sa zamysleli nad tým, že v rámci registra transparentnosti EÚ chýbajú zoznamy Saudskej Arábie;

23.  vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby sa v rámci dialógov so saudskoarabskými orgánmi zaoberali prípadmi Isrá´ al-Ghumghámovej a jej manžela Músá al-Hášima a štyroch osôb, ktoré sú obžalované spolu s nimi, a to Ahmada al-Matrúda, Alího Uwajšího, Chálida al-Ghánima a Mudžtabá al-Muzajna, a žiadali ich prepustenie; ďalej žiada, aby nastolili prípad šajcha Salmána al-Awdu a žiadali jeho prepustenie;

24.  vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby vytvorili jednotnú pozíciu s cieľom zabezpečiť, aby európske diplomatické služby v Saudskej Arábii systematicky využívali mechanizmy uvedené v usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv vrátane verejných vyhlásení, diplomatických demaršov, monitorovania súdnych procesov a návštev väzníc, pokiaľ ide o ochrancov práv saudskoarabských žien zadržiavaných od mája 2018;

25.  žiada, aby sa na nasledujúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva predložilo uznesenie o situácii obhajcov ľudských práv v Saudskej Arábii; vyzýva EÚ, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre ľudské práva a v Komisii pre postavenie žien nastolila otázku členstva štátov s pochybnou minulosťou v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o dodržiavanie práv žien a rodovej rovnosti; vyzýva EÚ, aby navrhla vymenovanie osobitného spravodajcu pre ľudské práva v Saudskej Arábii v Rade OSN pre ľudské práva;

26.  opätovne vyzýva saudskoarabské orgány, aby zastavili akékoľvek ďalšie bičovanie Rá’ifa Badawího a okamžite a bezpodmienečne ho prepustili; trvá na tom, aby všetci vysokí predstavitelia EÚ, najmä PK/VP a všetci komisári, systematicky upozorňovali na prípad Rá’ifa Badawího v rámci svojich kontaktov so saudskoarabskými predstaviteľmi a aby žiadali stretnutie s ním počas svojich návštev v krajine; zaväzuje sa, že zintenzívni svoje úsilie na podporu jeho prepustenia; vyzýva svojho predsedu, aby odcestoval do Rijádu s cieľom upozorniť priamo tamojšie orgány na prípad laureátov Sacharovovej ceny;

27.  vyzýva PK/VP, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby posilnili ochranu a podporu ochrancov ľudských práv, najmä obhajkýň ľudských práv; vyzýva PK/VP, aby podala správu o súčasnom stave vojenskej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov EÚ so saudskoarabským režimom;

28.  vyzýva Radu, aby prijala spoločnú pozíciu s cieľom zaviesť celoeurópske embargo na vývoz zbraní do Saudskej Arábie a aby dodržiavala spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP(6); žiada embargo na vývoz sledovacích systémov a ďalších položiek s dvojakým použitím, ktoré sa môžu používať v Saudskej Arábii na účely represie voči jej občanom vrátane obhajkýň ľudských práv; je znepokojený tým, že saudskoarabské orgány využívajú tieto zbrane a technológie kybernetického dohľadu; pripomína členským štátom, že ich ďalšie dohody so Saudskou Arábiou sú v rozpore so spoločnou pozíciou EÚ o vývoze zbraní; vyzýva ESVČ, aby navrhla, a Radu, aby prijala, používanie obmedzených opatrení proti Saudskej Arábii v reakcii na porušenia ľudských práv vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz;

29.  naliehavo vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby so Saudskou Arábiou naďalej viedli dialóg o ľudských právach, základných slobodách a znepokojujúcej úlohe krajiny v regióne; vyjadruje svoju pripravenosť viesť konštruktívny a otvorený dialóg so saudskoarabskými orgánmi, vrátane poslancov parlamentu, o vykonávaní ich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv; vyzýva na výmenu odborných znalostí týkajúcich sa spravodlivosti a právnych záležitostí s cieľom posilniť ochranu práv jednotlivcov v Saudskej Arábii;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, Komisii pre postavenie žien, Rade OSN pre ľudské práva, Jeho Veličenstvu kráľovi Salmánovi bin Abdulazízovi Ál Sa´údovi a korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi Ál Sa´údovi, vláde kráľovstva Saudskej Arábie a generálnemu tajomníkovi Centra pre národný dialóg Saudskoarabského kráľovstva.

(1) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 64.
(2) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 29.
(3) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 34.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0232.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0434.
(6) Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).


Mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte ***I
PDF 262kWORD 79k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (COM(2018)0373 – C8-0228/2018 – 2018/0198(COD))
P8_TA(2019)0118A8-0414/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0373),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0228/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0414/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte

P8_TC1-COD(2018)0198


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  V článku 175 treťom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa umožňuje rozhodnúť o osobitných opatreniach mimo fondov, na ktoré sa vzťahuje prvý pododsek uvedeného článku, a tým pomôcť dosiahnuť cieľ sociálnej a hospodárskej súdržnosti uvedený v ZFEÚ. S harmonickým rozvojom celého územia Únie a posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je spojené i posilnenie územnej spolupráce. Na tento účel je vhodné prijať opatrenia potrebné na zlepšenie podmienok vykonávania akcií územnej spolupráce.

(2)  V článku 174 ZFEÚ sa uznávajú výzvy, ktorým čelia pohraničné regióny, a stanovuje sa v ňom, že Únia by mala venovať osobitnú pozornosť týmto regiónom pri vytváraní a uskutočňovaní činností vedúcich k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii. Vzhľadom na nárast počtu pozemných a námorných hraníc má Únia a štáty Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „EZVO“), ktoré s ňou bezprostredne susedia, 40 vnútorných pozemných hraníc.

(2a)   Na zlepšenie života občanov v cezhraničných regiónoch na námorných hraniciach alebo v cezhraničných regiónoch medzi členskými štátmi a tretími krajinami by sa uplatňovanie tohto nariadenia a používanie mechanizmu na riešenie právnych a administratívnych prekážok malo rozšíriť na všetky pohraničné regióny Únie, pričom by sa malo rešpektovať právo Únie. [PN 1]

(3)  Komisia vo svojom oznámení „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“(6) (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“) uvádza, že v uplynulých desaťročiach pomohol európsky integračný proces pri premene pohraničných regiónov vnútri EÚ z prevažne periférnych oblastí na oblasti rastu a príležitostí. Dokončením jednotného trhu v roku 1992 sa zvýšila produktivita Únie a znížili sa náklady zrušením colných formalít, harmonizáciou alebo vzájomným uznávaním technických pravidiel a poklesom cien v dôsledku hospodárskej súťaže; obchod vo vnútri EÚ sa v priebehu 10 rokov zvýšil o 15 %; generoval sa dodatočný rast a vytvorilo sa ďalších približne 2,5 milióna pracovných miest.

(4)  V oznámení o pohraničných regiónoch sa takisto preukázala skutočnosť, že v pohraničných regiónoch ešte stále existuje niekoľko právnych prekážok, najmä tých, ktoré sa týkajú zdravotníckych služieb, regulácie práce, daní, rozvoja podnikania a prekážok spojených s rozdielmi v administratívnych kultúrach a vnútroštátnych právnych rámcoch. Na riešenie týchto prekážok, ktoré sú skutočnými prekážkami účinnej spolupráce, však samotné financovanie v rámci Európskej územnej spolupráce ani inštitucionálna podpora spolupráce zo strany európskych zoskupení územnej spolupráce nestačia.

(5)  Programami v rámci cieľa Európska územná spolupráca, známejšia ako „Interreg“(7), sa od roku 1990 podporujú programy cezhraničnej spolupráce v rámci pohraničných regiónov Únie vrátane regiónov susediacich s krajinami EZVO. Financovali sa z nej tisíce projektov a iniciatív, ktoré pomohli zlepšiť európsku integráciu. K hlavným úspechom programov Interreg patria zvýšená dôvera, lepšia prepojiteľnosť, zlepšenie životného prostredia, zlepšenie zdravia a hospodársky rast. Od projektov zameraných na kontakty medzi ľuďmi cez investície do infraštruktúry až po podporu iniciatív inštitucionálnej spolupráce prispeli programy Interreg k dosiahnutiu skutočného rozdielu v pohraničných regiónoch a k ich premene. V rámci iniciatívy Interreg sa takisto podporuje spolupráca na niektorých námorných hraniciach. Právne prekážky však predstavujú pre námorné pohraničné regióny oveľa menší problém z dôvodu fyzickej nemožnosti prekročiť hranicu denne alebo niekoľkokrát za týždeň za prácou, vzdelávaním a odbornou prípravou, nakupovaním, využívaním zariadení a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo ich kombináciou, alebo z dôvodu rýchlych núdzových zásahov.

(6)  Finančnú podporu zo strany iniciatívy Interreg pre cezhraničnú spoluprácu dopĺňali EZÚS zriadené od roku 2006 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1082/2006(8). EZÚS však podľa článku 7 ods. 4 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1082/2006 nemôžu vykonávať regulačné právomoci na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte.

(7)  Komisia vo svojom oznámení o pohraničných regiónoch odkázala okrem iných opatrení na iniciatívu, ktorá sa začala počas luxemburského predsedníctva v roku 2015: Viaceré členské štáty uvažujú o zavedení nového nástroja na zjednodušenie cezhraničných projektov, ktorý by na dobrovoľnom základe a po odsúhlasení príslušnými orgánmi umožnil uplatňovať pravidlá, ktoré platia v jednom členskom štáte, aj v susediacom členskom štáte. Vzťahovalo by sa to na individuálny projekt alebo činnosť, ktoré sú obmedzené v čase a realizované v pohraničnom regióne a ktoré iniciujú miestne alebo regionálne orgány.

(8)  Hoci v určitých regiónoch Únie už na medzivládnej, regionálnej a miestnej úrovni existujú viaceré účinné mechanizmy cezhraničnej spolupráce, nie sú v nich zahrnuté všetky pohraničné regióny v Únii. V záujme doplnenia existujúcich systémov je preto potrebné zriadiť dobrovoľný mechanizmus na riešenie právnych a administratívnych prekážok vo všetkých pohraničných regiónoch (ďalej len „mechanizmus“), čo však nebráni vytváraniu porovnateľných alternatívnych mechanizmov podľa špecifických potrieb na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. [PN 2]

(9)  Pri plnom rešpektovaní ústavného a inštitucionálneho usporiadania členských štátov by malo byť je použitie mechanizmu dobrovoľné, pokiaľ ide o pohraničné regióny daného členského štátu, v ktorom existuje iný účinný mechanizmus, alebo ktorý by sa mohol zriadiť so susediacim členským štátom. Mal by pozostávať z dvoch opatrení: uzatvorenie podpísania a uzatvorenia európskeho cezhraničného záväzku (ďalej len „záväzok“) alebo uzatvorenie podpísania európskeho cezhraničného vyhlásenia (ďalej len „vyhlásenie“). Členské štáty by mali mať možnosť zvoliť si použitie takého nástroja, ktorý považujú za prínosnejší. [PN 3]

(9a)   Príslušné orgány zapojených členských štátov, krajín, subjektov alebo regiónov by mali v súlade so svojimi ústavnými a právne vymedzenými osobitnými právomocami prijať navrhované právne riešenie ad hoc pred uzavretím a podpísaním záväzku alebo podpísaním vyhlásenia podľa tohto nariadenia. [PN 4]

(10)  Záväzok by mal byť samovykonávací, čo znamená, že na základe uzatvorenia záväzku majú určité právne ustanovenia jedného členského štátu platiť na území susediaceho členského štátu. Takisto by sa malo akceptovať, že členské štáty majú prijať legislatívny akt, ktorý by umožnil uzatvorenie záväzku, a tým zabrániť tomu, aby vnútroštátne právne predpisy, ktoré formálne prijal legislatívny orgán, boli odchýlené iným orgánom, ako je uvedený legislatívny orgán, a aby boli v rozpore s právnou zrozumiteľnosťou a transparentnosťou alebo oboma zásadami.

(11)  Vyhlásenie by si stále vyžadovalo legislatívny postup v členskom štáte. Orgán, ktorý uzatvára vyhlásenie, by mal formálne vyhlásiť, že v rámci určitej lehoty začne legislatívny postup potrebný na zmenu bežne platného vnútroštátneho práva a na základe výslovnej výnimky bude uplatňovať právo susediaceho členského štátu, aby sa odstránili prekážky vykonávania spoločných cezhraničných projektov. [PN 5]

(12)  Právne prekážky pociťujú prevažne osoby uskutočňujúce interakcie na pozemných hraniciach, ako sú cezhraniční pracovníci, pretože ľudia prekračujú hranice denne alebo týždenne. Aby sa mohol účinok tohto nariadenia zamerať na regióny najbližšie k hranici a s najvyšším stupňom integrácie a interakcie medzi susediacimi členskými štátmi, malo by sa toto nariadenie vzťahovať na cezhraničné regióny v zmysle územia pokrytého susediacimi regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 3(9). Toto by nemalo brániť členským štátom v tom, aby na dobrovoľnom základe pre všetky zainteresované strany uplatňovali mechanizmus aj na námorné a vonkajšie hranice iné ako hranice s týmito krajinami EZVO. [PN 6]

(13)  Aby bolo možné koordinovať úlohy rôznych orgánov, ku ktorým v niektorých členských štátoch patria vnútroštátne a regionálne legislatívne orgány, v rámci daného členského štátu a medzi orgánmi jedného alebo viacerých susediacich členských štátov, by mal byť každý členský štát, ktorý sa rozhodne pre tento mechanizmus, by mal byť povinný zriadiť národné, a prípadne regionálne cezhraničné koordinačné miesta a vymedziť ich úlohy a právomoci počas jednotlivých krokov mechanizmu zahŕňajúcich iniciovanie, uzatváranie, vykonávanie a monitorovanie záväzkov a vyhlásení. [PN 7]

(14)  Komisia by mala zriadiť koordinačné miesto na úrovni Únie, ako bolo oznámené v oznámení o pohraničných regiónoch. Uvedené koordinačné miesto by malo spolupracovať s jednotlivými národnými, prípadne regionálnymi cezhraničnými koordinačnými miestami. Komisia by mala zriadiť a viesť databázu záväzkov a vyhlásení v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(10).

(15)  V tomto nariadení by sa mal stanoviť postup uzatvárania záväzku alebo vyhlásenia a mali by sa podrobne opísať jednotlivé kroky; príprava a predloženie dokumentu s iniciatívou, predbežná analýza zo strany členského štátu, ktorý má uplatňovať právne ustanovenia susediaceho členského štátu, príprava záväzku alebo vyhlásenia, ktorý sa má uzatvoriť, a napokon postup uzatvárania pre záväzok aj vyhlásenie. Zároveň by sa mali podrobne stanoviť prvky, ktoré sa majú zahrnúť do dokumentu s iniciatívou, návrhu a konečných záväzkov a vyhlásení, ako aj platné lehoty.

(16)  Konkrétnejšie by sa v tomto nariadení malo vymedziť, kto môže byť iniciátorom spoločného projektu. Keďže mechanizmus by mal zlepšiť realizáciu spoločných cezhraničných projektov, prvou skupinou by mali byť subjekty, ktoré takýto spoločný projekt iniciujú, alebo iniciujú aj realizujú. Pojem projekt by sa mal chápať v širokom zmysle, a mal by zahŕňať konkrétnu časť infraštruktúry alebo niekoľko činností so zreteľom na určité územie, alebo oboje. Po druhé, miestny alebo regionálny orgán nachádzajúci sa v danom cezhraničnom regióne alebo vykonávajúci verejnú právomoc v tomto cezhraničnom regióne by mal mať právomoc prevziať iniciatívu s cieľom uplatňovať vnútroštátne právo, ktoré predstavuje prekážku, ale zmena alebo výnimka z tohto práva je mimo jeho inštitucionálnej právomoci. Po tretie, iniciátorom by mali byť subjekty zriadené na cezhraničnú spoluprácu, ktoré sa nachádzajú v danom cezhraničnom regióne alebo ho aspoň čiastočne pokrývajú, vrátane EZÚS, alebo podobné subjekty na organizovanie cezhraničného rozvoja štruktúrovaným spôsobom. A napokon, začať iniciatívu by sa malo umožniť aj subjektom špecializovaným na cezhraničnú spoluprácu, ktoré môžu byť takisto oboznámené s účinnými riešeniami pre porovnateľnú problematiku nájdenými inde v Únii. Mechanizmus môžu iniciovať všetky skupiny spoločne, aby sa vytvorila súčinnosť subjektov, ktorých sa prekážka priamo dotýka, a subjektov s odbornosťou na cezhraničnú spoluprácu vo všeobecnosti.

(17)  Kľúčovým aktérom v členských štátoch, od ktorých sa žiada uzatvorenie záväzku alebo vyhlásenia, by mali byť príslušné národné alebo regionálne cezhraničné koordinačné miesta, ktoré majú spolupracovať so všetkými príslušnými orgánmi vo svojom členskom štáte a so svojím partnerom v susediacom členskom štáte. Takisto treba jasne určiť, že cezhraničné koordinačné miesto môže rozhodnúť, či sa začne postup vedúci k uzatvoreniu záväzku alebo vyhlásenia, alebo či sa pre jednu alebo viaceré právne prekážky už našlo riešenie, ktoré by sa mohlo použiť. Na druhej strane by sa malo takisto stanoviť, že členský štát, ktorého právne ustanovenia sa majú uplatňovať v inom členskom štáte, môže takéto uplatňovanie mimo svojho územia odmietnuť. Každé rozhodnutie treba by malo byť riadne odôvodniť odôvodnené a všetkým partnerom včas oznámené oznámiť. [PN 8]

(18)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť podrobné pravidlá vykonávania, uplatňovania a monitorovania záväzkov a vyhlásení, ktoré sa majú uzavrieť a podpísať.

(19)  Vykonávanie samovykonávacieho záväzku by malo spočívať v uplatňovaní vnútroštátnych ustanovení iného členského štátu pri vykonávaní spoločných projektov. To by malo znamenať buď zmenu právne záväzných administratívnych aktov, ktoré už boli prijaté v súlade s bežne platným vnútroštátnym právom, alebo, ak sa tak ešte nestalo, prijatie nových administratívnych aktov na základe právnych predpisov iného členského štátu v lehote dohodnutej všetkými partnermi s cieľom umožniť včasné začatie spoločných projektov. Ak je pre rôzne aspekty zložitej právnej prekážky príslušný každý z viacerých orgánov, k záväzku by sa mal doložiť časový harmonogram pre každý z týchto aspektov. Pri dodržiavaní zásady subsidiarity by sa prijatie a postúpenie týchto zmenených alebo nových administratívnych aktov malo riadiť vnútroštátnym právom o administratívnych postupoch. [PN 9]

(20)  Vykonávanie vyhlásení by malo spočívať predovšetkým v príprave a predložení legislatívneho návrhu na zmenu existujúceho vnútroštátneho práva alebo na výnimku z tohto práva. Uvedené zmeny alebo výnimky by sa po ich prijatí mali zverejniť a následne vykonávať ako záväzky prostredníctvom zmeny a prijatia právne záväzných administratívnych aktov.

(21)  Na základe právne záväzných aktov by sa malo monitorovať dodržiavanie povinností a práv ich adresátov. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či sa takéto monitorovanie zverí orgánom členského štátu, ktorý preniesol svoje právne ustanovenia, pretože uvedené orgány sú lepšie oboznámené s uvedenými pravidlami, alebo či sa uvedené monitorovanie zverí orgánom členského štátu, v ktorom sa uvedené ustanovenia uplatňujú, pretože uvedené orgány sú lepšie oboznámené so zvyšným právnym systémom zaväzujúcich členských štátov a právom, ktorým sa riadia adresáti.

(22)  Mala by sa objasniť ochrana osôb s pobytom v cezhraničných regiónoch, ktorých sa priamo alebo nepriamo dotýka uplatňovanie a monitorovanie záväzku a zmenené právne predpisy podľa vyhlásenia, ktoré sa považujú za poškodené konaním alebo opomenutím v dôsledku uplatňovania. V prípade záväzku aj vyhlásenia by sa právo susediaceho členského štátu uplatňovalo v zaväzujúcom členskom štáte tak, ako je začlenené do jeho vlastných právnych predpisov, a právna ochrana by preto mala byť v pôsobnosti súdov zaväzujúcich členských štátov, a to aj v prípade, keď majú osoby oprávnený pobyt v prenášajúcom členskom štáte. Tá istá zásada by mala platiť pre právny prostriedok nápravy voči členskému štátu, ktorého administratívny akt je napadnutý. Na právny prostriedok nápravy proti monitorovaniu uplatňovania záväzku alebo vyhlásenia by sa mal ale vzťahovať iný prístup. Ak orgán prenášajúceho členského štátu akceptoval monitorovanie uplatňovania zmenených právnych ustanovení zaväzujúceho členského štátu a môže konať, pokiaľ ide o osoby s pobytom v cezhraničnej oblasti, v zastúpení orgánov zaväzujúceho členského štátu, ale vo svojom vlastnom mene, príslušnými súdmi by mali byť súdy členského štátu, v ktorom majú uvedené osoby oprávnený pobyt. Na druhej strane, ak príslušný prenášajúci orgán nemôže konať vo svojom vlastnom mene, ale v mene príslušného zaväzujúceho orgánu, príslušnými súdmi by mali byť súdy zaväzujúceho členského štátu bez ohľadu na oprávnený pobyt osoby.

(23)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa jeho vykonávania, monitorovania jeho uplatňovania a povinností členských štátov, pokiaľ ide o ich vnútroštátne vykonávacie pravidlá.

(24)  Na zriadenie databázy podľa článku 8 7 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť pravidlá týkajúce sa jej vedenia, ochrany údajov a modelu, ktorý sa má použiť v prípade, keď cezhraničné koordinačné miesta predkladajú informácie o vykonávaní a používaní mechanizmu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(11). Na praktické a koordinačné účely by mal byť týmto výborom „Koordinačný výbor pre európske štrukturálne a investičné fondy“, ktorý je príslušný pre postup prijímania vykonávacích aktov. [PN 10]

(25)  Vo vnútroštátnych vykonávacích pravidlách sa má určiť, na ktoré pohraničné regióny daného členského štátu sa vzťahuje záväzok alebo vyhlásenie. Komisia bude v dôsledku toho schopná posúdiť, či sa v prípade neuvedenej hranice členský štát rozhodol pre iný mechanizmus. [PN 11]

(26)  Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov (článok 8), právo na vzdelanie (článok 14), sloboda voľby povolania a právo na zamestnanie (článok 15), najmä sloboda hľadať zamestnanie, pracovať, uplatňovať právo usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte, sloboda podnikania (článok 16), prístup k sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej pomoci (článok 34), prístup k zdravotnej starostlivosti (článok 35) a, prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (článok 36) a vysoká úroveň ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja (článok 37). [PN 12]

(27)  Podmienky územnej spolupráce by sa mali vytvoriť v súlade so zásadou subsidiarity zakotvenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). V záujme riešenia právnych prekážok v pohraničných regiónoch podnikli členské štáty individuálne, dvojstranné alebo dokonca mnohostranné iniciatívy. Uvedené mechanizmy však neexistujú vo všetkých členských štátoch alebo nie pre všetky hranice daného členského štátu. Finančné nástroje (hlavne programy Interreg) a právne nástroje (najmä EZÚS) poskytované na úrovni Únie zatiaľ na vyriešenie právnych prekážok na hraniciach v celej Únii nestačia. Ciele navrhovaného opatrenia teda členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť na centrálnej úrovni ani na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Preto je potrebné ďalšie opatrenie zo strany zákonodarcu Únie.

(28)  Podľa zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ by obsah a forma opatrenia Únie nemali prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Použitie osobitného mechanizmu zriadeného podľa tohto nariadenia na riešenie právnych prekážok v cezhraničných regiónoch je dobrovoľné a nijakým spôsobom nebráni vo využívaní porovnateľných alternatívnych nástrojov. Ak sa členský štát na konkrétnej hranici pri konkrétnom spoločnom projekte s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi rozhodne pokračovať v riešení právnych prekážok v konkrétnom cezhraničnom regióne podľa účinných mechanizmov, ktoré zriadil na vnútroštátnej úrovni alebo ktoré zriadil formálne alebo neformálne spolu s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi, nie je potrebné rozhodnúť sa pre mechanizmus zriadený podľa tohto nariadenia. Podobne, ak sa členský štát na konkrétnej hranici pri konkrétnom spoločnom projekte s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi rozhodne pripojiť sa k existujúcemu účinnému mechanizmu, ktorý formálne alebo neformálne zriadil jeden alebo viacero susediacich členských štátov, za predpokladu, že uvedený mechanizmus umožňuje, aby takéto pripojenie sa k nemu pripojilo, ani v tomto prípade nie je potrebné rozhodnúť sa pre mechanizmus zriadený podľa tohto nariadenia. A napokon, ak sa členský štát spolu s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi rozhodne, že formálne alebo neformálne zriadia nový účinný mechanizmus na riešenie právnych prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu v cezhraničných regiónoch, nie je potrebné rozhodnúť sa pre mechanizmus zriadený podľa tohto nariadenia. Toto nariadenie preto neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jeho cieľov pre cezhraničné regióny, pre ktoré členské štáty nemajú zavedené účinné mechanizmy na riešenie právnych prekážok. [PN 13]

(28a)   Toto nariadenie by malo byť v súlade so zásadou subsidiarity. V žiadnom prípade nemá vplyv na zvrchovanosť členských štátov a nie je v rozpore s ich ústavami, [PN 14]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa zriaďuje dobrovoľný mechanizmus, ktorý má umožniť, aby sa v súvislosti s cezhraničnými regiónmi jednotlivými spoločnými projektmi v cezhraničnom regióne uplatňovali právne ustanovenia jedného členského štátu v inom členskom štáte, keď by uplatňovanie právnych ustanovení v tomto inom štáte predstavovalo právnu prekážku brániacu jednu alebo viacero právnych prekážok brániacich realizácii spoločného projektu (ďalej len „mechanizmus“). [PN 15]

2.  Mechanizmus pozostáva z jedného z týchto opatrení:

a)  uzatvorenie európskeho cezhraničného záväzku, ktorý je samovykonávací;

b)  uzatvorenie európskeho cezhraničného vyhlásenia, ktoré by si vyžadovalo legislatívny postup v členskom štáte.

3.  V tomto nariadení sa zároveň stanovuje:

a)  organizácia a úlohy cezhraničných koordinačných miest v členských štátoch;

b)  koordinačná úloha Komisie v súvislosti s mechanizmom;

c)  právna ochrana osôb s pobytom v cezhraničnom regióne alebo osôb, ktoré tam žijú počas obmedzenej doby, pokiaľ ide o mechanizmus. [PN 16]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na cezhraničné regióny vymedzené v článku 3 bode 1.

2.  Keď členský štát tvoria viaceré územné celky s legislatívnymi právomocami, toto nariadenie sa vzťahuje aj na tieto územné celky vrátane ich príslušných orgánov alebo právnych ustanovení.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „cezhraničný región“ je územie pokryté susediacimi regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou v dvoch alebo viacerých členských štátoch v regiónoch úrovne NUTS 3; [PN 17]

2.  „spoločný projekt“ je akákoľvek časť infraštruktúry s dosahom na daný cezhraničný región alebo akákoľvek služba všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovaná v danom cezhraničnom regióne bez ohľadu na to, či sa tento vplyv prejaví na oboch stranách hranice alebo iba na jednej z nich; [PN 18]

3.  „právne ustanovenie“ je akékoľvek právne alebo administratívne ustanovenie, pravidlo alebo administratívna prax, ktoré sa vzťahujú na spoločný projekt, bez ohľadu na to, či ich prijal alebo vykonal legislatívny alebo výkonný orgán;

4.  „právna prekážka“ je akékoľvek právne ustanovenie týkajúce sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu, ktoré bráni prirodzenému potenciálu pohraničného regiónu pri cezhraničnej interakcii;

5.  „iniciátor“ je aktér, ktorý identifikuje právnu prekážku jednu alebo viacero právnych prekážok a spustí mechanizmus tým, že predloží dokument s iniciatívou; [PN 19]

6.  „dokument s iniciatívou“ je dokument, ktorý s cieľom spustiť mechanizmus vypracoval jeden alebo viacerí iniciátori;

7.  „zaväzujúci členský štát“ je členský štát, na území ktorého sa bude v rámci daného európskeho cezhraničného záväzku (ďalej len „záväzok“) alebo európskeho cezhraničného vyhlásenia (ďalej len „vyhlásenie“) uplatňovať jedno alebo viaceré právne ustanovenia z prenášajúceho členského štátu, alebo kde sa v prípade neexistencie príslušného právneho ustanovenia stanoví právne riešenie ad hoc;

8.  „prenášajúci členský štát“ je členský štát, ktorého právne ustanovenia sa v rámci daného záväzku alebo vyhlásenia budú uplatňovať v zaväzujúcom členskom štáte;

9.  „príslušný zaväzujúci orgán“ je orgán v zaväzujúcom členskom štáte, ktorý je oprávnený prijať uplatňovanie právnych ustanovení prenášajúceho členského štátu na svojom území v rámci daného záväzku alebo sa v prípade vyhlásenia zaviazať, že začne legislatívny postup potrebný na výnimku z jeho vnútroštátnych právnych ustanovení;

10.  „príslušný prenášajúci orgán“ je orgán v prenášajúcom členskom štáte, ktorý je oprávnený na prijímanie právnych ustanovení, ktoré budú platiť v zaväzujúcom členskom štáte, a na ich uplatňovanie na svojom vlastnom území alebo na ich prijímanie aj uplatňovanie;

11.  „oblasť uplatňovania“ je oblasť v zaväzujúcom členskom štáte, v ktorej sa uplatňuje právne ustanovenie prenášajúceho členského štátu alebo právne riešenie ad hoc.

Článok 4

Možnosti členských štátov, pokiaľ ide o riešenie právnych prekážok

1.  Každý členský štát Členské štáty sa rozhodne buď môžu rozhodnúť pre mechanizmus, alebo pre existujúce iné spôsoby riešenia právnych prekážok, ktoré bránia realizácii spoločného projektu v cezhraničných regiónoch na konkrétnej hranici s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi. [PN 20]

2.  Členský štát sa takisto môže rozhodnúť, pokiaľ ide o konkrétnu hranicu spoločný projekt v cezhraničných regiónoch s jedným alebo viacerými susediacimi členskými štátmi, že sa pripojí pripojiť k existujúcemu účinnému spôsobu, ktorý formálne alebo neformálne zriadil jeden alebo viaceré susediace členské štáty, alebo s ohľadom na vyhlásenie uplatňovať mechanizmus. [PN 21]

3.  Členské štáty môžu použiť aj uplatniť mechanizmus v cezhraničných regiónoch aj na námorných hraniciach alebo spoločný projekt v cezhraničných regiónoch cezhraničnom regióne medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo jednou alebo viacerými zámorskými krajinami a územiami na dobrovoľnom základe pre všetky zainteresované strany. [PN 22]

4.  Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie prijaté podľa tohto článku.

Článok 5

Cezhraničné koordinačné miesta

1.  Ak sa Každý členský štát rozhodne pre tento mechanizmus, zriadi alebo určí jedno alebo viaceré cezhraničné koordinačné miesta, a to jedným z týchto spôsobov: [PN 23]

a)  na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni alebo na oboch úrovniach určí cezhraničné koordinačné miesto ako samostatný subjekt;

b)  zriadi cezhraničné koordinačné miesto v rámci existujúceho orgánu alebo subjektu na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

c)  zverí príslušnému orgánu alebo subjektu ďalšie úlohy ako národnému alebo regionálnemu cezhraničnému koordinačnému miestu.

2.  Zaväzujúce členské štáty a prenášajúce členské štáty takisto určia:

a)  či záväzok môže uzatvoriť a podpísať cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný zaväzujúci/prenášajúci orgán a rozhodnúť, že platné vnútroštátne právo sa odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného záväzku bude uplatňovať odchylne, alebo

b)  či vyhlásenie môže podpísať cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný zaväzujúci/prenášajúci orgán, ktorý v ňom formálne uvedie, že príslušný zaväzujúci orgán vykoná všetko potrebné na to, aby príslušné legislatívne orgány v uvedenom členskom štáte prijali legislatívne alebo iné akty v rámci stanovenej lehoty.

3.  Členské štáty informujú Komisiu o určených cezhraničných koordinačných miestach do dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 6

Úlohy cezhraničných koordinačných miest

1.  Každé cezhraničné koordinačné miesto musí mať aspoň tieto úlohy:

a)  zaviesť postup stanovený v článkoch 10 a 11;

b)  koordinovať prípravu, podpis, vykonávanie a monitorovanie všetkých záväzkov a vyhlásení, ktoré sa týkajú územia jeho členského štátu;

c)  vytvoriť a viesť databázu obsahujúcu všetky cezhraničné koordinačné miesta, ktoré sa týkajú územia jeho členského štátu;

d)  spolupracovať tam, kde sú zriadené, s cezhraničnými koordinačnými miestami v susediacom členskom štáte alebo štátoch a s cezhraničnými koordinačnými miestami v iných územných celkoch s legislatívnymi právomocami jeho vlastného členského štátu alebo iného členského štátu; [PN 24]

e)  spolupracovať s Komisiou;

f)  podporovať Komisiu, pokiaľ ide o jej databázu vyhlásení a záväzkov.

2.  Každý členský štát alebo každý územný celok s legislatívnymi právomocami v uvedenom členskom štáte sa môže rozhodnúť, že zverí príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu aj tieto úlohy:

a)  v relevantných prípadoch uzatvárať záväzky alebo vyhlásenia podľa článku 16 ods. 2 a článku 17 ods. 2;

b)  na žiadosť daného iniciátora podporovať tohto iniciátora okrem iného určením príslušného zaväzujúceho orgánu v tom istom členskom štáte alebo príslušného prenášajúceho orgánu v inom členskom štáte;

c)  na žiadosť daného príslušného zaväzujúceho orgánu nachádzajúceho sa v inom členskom štáte bez vlastného cezhraničného koordinačného miesta vykonávať predbežnú analýzu dokumentu s iniciatívou; [PN 25]

d)  monitorovať vykonávanie všetkých záväzkov a vyhlásení týkajúcich sa územia jeho členského štátu;

e)  pripomínať príslušnému zaväzujúcemu orgánu, aby dodržiaval lehoty stanovené v danom záväzku alebo vyhlásení a žiadať o odpoveď v rámci stanovenej lehoty;

f)  informovať orgán, ktorý vykonáva dohľad nad príslušným zaväzujúcim orgánom, o všetkých zmeškaných lehotách stanovených v danom záväzku alebo vyhlásení.

3.  Ak sa aspoň jedna z niekoľkých právnych prekážok týka otázky legislatívnej právomoci na vnútroštátnej úrovni, národné cezhraničné koordinačné miesto prevezme úlohy stanovené v článkoch 9 až 17 a koordinuje ich s príslušným regionálnym cezhraničným koordinačným miestom alebo miestami v tom istom členskom štáte, pokiaľ sa členský štát nerozhodol, že úlohy stanovené v článkoch 14 až 17 budú zverené príslušnému zaväzujúcemu orgánu na vnútroštátnej úrovni.

4.  Keď sa žiadna z právnych prekážok netýka otázky legislatívnej právomoci na vnútroštátnej úrovni, príslušné regionálne cezhraničné koordinačné miesto prevezme úlohy stanovené v článkoch 9 až 17 a koordinuje ich s iným regionálnym cezhraničným koordinačným miestom alebo miestami v tom istom členskom štáte v prípadoch, keď sa spoločný projekt týka viac ako jedného územného celku, pokiaľ sa členský štát nerozhodol, že úlohy stanovené v článkoch 14 až 17 budú zverené národnému cezhraničnému koordinačnému miestu. Uvedené príslušné regionálne cezhraničné koordinačné miesto bude informovať národné cezhraničné koordinačné miesto o každom postupe pre záväzok alebo vyhlásenie.

Článok 7

Koordinačné úlohy Komisie

1.  Komisia plní tieto koordinačné úlohy:

a)  spolupracuje s cezhraničnými koordinačnými miestami;

b)  vytvára, zverejňuje a aktualizuje zoznam databázu všetkých národných a regionálnych cezhraničných koordinačných miest; [PN 26]

c)  zriaďuje a vedie databázu všetkých záväzkov a vyhlásení.

1a.  Komisia pripraví podpornú komunikačnú stratégiu s cieľom:

a)  podporiť výmenu najlepších postupov;

b)  poskytnúť praktické informácie a výklad problematiky a tematického zamerania tohto nariadenia a

c)  objasniť presný postup na uzatvorenie záväzku alebo vyhlásenia. [PN 27]

2.  Komisia prijme vykonávací akt so zreteľom na fungovanie databázy uvedenej v odseku 1 písm. c) a formuláre, ktoré sa majú použiť, keď cezhraničné koordinačné miesta predkladajú informácie o vykonávaní a používaní mechanizmu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2.

KAPITOLA II

Postup uzatvárania a podpisovania záväzku alebo podpisovania vyhlásenia

Článok 8

Príprava a predloženie dokumentu s iniciatívou

1.  Iniciátor určí právnu prekážku týkajúcu jednu alebo viacero právnych prekážok týkajúcich sa plánovania, rozvoja, personálneho zabezpečenia, financovania alebo fungovania spoločného projektu. [PN 28]

2.  Iniciátorom je jeden z týchto subjektov:

a)  verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu;

b)  jeden alebo viaceré miestne alebo regionálne orgány nachádzajúce sa v danom cezhraničnom regióne alebo vykonávajúce verejnú moc v uvedenom cezhraničnom regióne;

c)  subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej zriadený pre cezhraničnú spoluprácu, ktorý sa nachádza v danom cezhraničnom regióne alebo ho aspoň čiastočne pokrýva, vrátane európskych zoskupení územnej spolupráce podľa nariadenia (ES) č. 1082/2006, euroregiónov, oblastí Euregio a podobných subjektov;

d)  organizácia zriadená v mene cezhraničných regiónov s cieľom presadzovať záujmy cezhraničných území a uľahčiť vytváranie sietí účastníkov a výmenu skúseností, ako napríklad Združenie európskych pohraničných regiónov Mission Opérationnelle Transfrontalière alebo Stredoeurópska služba pre cezhraničné iniciatívy, alebo

e)  niekoľko subjektov uvedených v písmenách a) až d) spoločne.

3.  Iniciátor pripraví dokument s iniciatívou vypracovaný v súlade s článkom 9.

4.  Iniciátor predloží dokument s iniciatívou príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu a zašle kópiu príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu.

Článok 9

Obsah dokumentu s iniciatívou

1.  dokument s iniciatívou obsahuje aspoň tieto prvky:

a)  opis spoločného projektu a jeho kontextu, príslušnej právnej prekážky jednej alebo viacerých príslušných právnych prekážok v zaväzujúcom členskom štáte, ako aj odôvodnenie riešenia právnej prekážky jednej alebo viacerých právnych prekážok; [PN 29]

b)  zoznam osobitných právnych ustanovení prenášajúceho členského štátu, ktorými sa rieši právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok, alebo ak neexistuje príslušné právne ustanovenie, návrh právneho riešenia ad hoc; [PN 30]

c)  odôvodnenie pre oblasť uplatňovania;

d)  predpokladané trvanie alebo, ak je to riadne odôvodnené, jeho neobmedzené trvanie;

e)  zoznam príslušného zaväzujúceho orgánu alebo orgánov;

f)  zoznam príslušného prenášajúceho orgánu alebo orgánov.

2.  Oblasť uplatňovania je obmedzená na minimum nevyhnutné na účinné vykonávanie spoločného projektu.

Článok 10

Predbežná analýza dokumentu s iniciatívou zaväzujúcim a prenášajúcim členským štátom alebo štátmi [PN 31]

1.  Dokument s iniciatívou analyzuje príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu. Spolupracuje so všetkými príslušnými zaväzujúcimi orgánmi a s národnými, prípadne s ďalšími regionálnymi cezhraničnými koordinačnými miestami v zaväzujúcom členskom štáte a s národným cezhraničným koordinačným miestom v prenášajúcom členskom štáte. [PN 32]

1a.   Do troch mesiacov od prijatia dokumentu s iniciatívou príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu zašle svoju predbežnú reakciu príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu. [PN 33]

2.  Do troch šiestich mesiacov od doručenia dokumentu s iniciatívou vykoná príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu jedno alebo viacero z týchto opatrení, ktoré sa iniciátorovi zasielajú písomne: [PN 34]

a)  informuje iniciátora, že dokument s iniciatívou bol vypracovaný v súlade s článkom 9 a je preto prípustný;

b)  v prípade potreby požiada o predloženie revidovaného dokumentu s iniciatívou alebo dodatočných osobitných informácií a zároveň uvedie, prečo a v akom aspekte sa dokument s iniciatívou nepovažuje za dostatočný;

c)  informuje iniciátora o závere svojho posúdenia, že neexistuje žiadna právna prekážka, pričom vysvetlí dôvody a takisto odkáže na právny prostriedok nápravy proti uvedenému rozhodnutiu podľa práva zaväzujúceho členského štátu;

d)  informuje iniciátora o závere svojho posúdenia, že právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok spočíva v jednom z prípadov uvedených v článku 12 ods. 4 a opíše záväzok príslušného zaväzujúceho orgánu týkajúci sa zmeny alebo úpravy uvedenej právnej prekážky; [PN 35]

e)  informuje iniciátora o závere svojho posúdenia, že právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok spočíva v jednej zo situácií uvedených v článku 12 ods. 4, pričom uvedie dôvody, pre ktoré odmieta zmeniť alebo upraviť uvedenú právnu prekážku a odkáže na právny prostriedok nápravy proti uvedenému rozhodnutiu podľa práva zaväzujúceho členského štátu; [PN 36]

f)  zaviaže sa iniciátorovi, že v priebehu šiestich mesiacov nájde riešenie právnej prekážky alebo prekážok, a to buď podpísaním záväzku s cezhraničným koordinačným miestom prenášajúceho členského štátu, alebo s príslušným prenášajúcim orgánom určeným prenášajúcim členským štátom, alebo navrhnutím právneho riešenia ad hoc v zmysle právneho rámca zaväzujúceho členského štátu;

fa)   usmerňuje iniciátora, aby sa rozhodol pre existujúci mechanizmus uvedený v článku 4 ods. 2 s cieľom vyriešiť jednu alebo viacero právnych prekážok, ktoré bránia vykonávaniu spoločného projektu, alebo aby priamo zaslal dokument s iniciatívou príslušnému orgánu v rámci príslušného mechanizmu; [PN 37]

fb)   informuje iniciátora, že jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty sa rozhodli nevyriešiť jednu alebo viacero právnych prekážok, ktoré iniciátor identifikoval, a písomne uvedie dôvody tohto rozhodnutia. [PN 38]

3.  Príslušný zaväzujúci orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch jedenkrát predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 2 písm. f), a to maximálne o šesť mesiacov, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje iniciátora a prenášajúci členský štát, s písomným uvedením dôvodov.

Článok 11

Predbežná analýza dokumentu s iniciatívou prenášajúcim členským štátom

Po doručení dokumentu s iniciatívou vykoná príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu aj úlohy uvedené v článku 10 ods. 2 a svoju predbežnú reakciu môže zaslať príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu. [PN 39]

Článok 12

Nadväzujúce opatrenia po predbežnej analýze dokumentu s iniciatívou

1.  Keď príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu žiada o revidovaný dokument s iniciatívou alebo dodatočné osobitné informácie, analyzuje revidovaný dokument s iniciatívou alebo dodatočné osobitné informácie alebo oboje a do troch šiestich mesiacov od ich doručenia prijme opatrenia, ako keby bol dokument s iniciatívou predložený prvýkrát. [PN 40]

2.  Keď sa príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu domnieva, že revidovaný dokument s iniciatívou stále nie je vypracovaný v súlade s článkom 10 alebo že dodatočné osobitné informácie stále nie sú dostatočné, do troch šiestich mesiacov od doručenia revidovaného dokumentu s iniciatívou písomne informuje iniciátora o svojom rozhodnutí ukončiť postup. Toto rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené. [PN 41]

3.  Keď sa pri analýze zo strany príslušného cezhraničného koordinačného miesta zaväzujúceho členského štátu alebo príslušného zaväzujúceho orgánu dospeje k záveru, že právna prekážka opísaná jedna alebo viaceré právne prekážky opísané v dokumente s iniciatívou je založená založené na nedorozumení alebo nesprávnom výklade príslušných právnych predpisov alebo na nedostatočných informáciách o príslušných právnych predpisoch, postup sa ukončí informovaním iniciátora o závere posúdenia, že neexistuje žiadna právna prekážka. [PN 42]

4.  Ak právna prekážka jedna alebo viacero právnych prekážok spočíva len v administratívnom ustanovení, pravidle alebo administratívnej praxi zaväzujúceho členského štátu alebo v administratívnom ustanovení, pravidle alebo administratívnej praxi, ktoré sa jasne odlišujú od ustanovenia prijatého v rámci legislatívneho postupu, a preto sa môže zmeniť alebo upraviť bez legislatívneho postupu, príslušný zaväzujúci orgán do ôsmich mesiacov písomne informuje iniciátora o svojom odmietnutí alebo ochote zmeniť alebo upraviť príslušné administratívne ustanovenie, pravidlo alebo administratívnu prax. [PN 43]

5.  Príslušný zaväzujúci orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch jedenkrát predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 4, a to maximálne o osem mesiacov, a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje iniciátora a prenášajúci členský štát, s písomným uvedením dôvodov.

Článok 13

Príprava návrhu záväzku alebo vyhlásenia

Cezhraničné koordinačné miesto alebo príslušný zaväzujúci orgán zaväzujúceho členského štátu vypracuje na základe dokumentu s iniciatívou návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia v súlade s článkom 14.

Článok 14

Obsah návrhu záväzku a návrhu vyhlásenia

1.  Návrh záväzku obsahuje minimálne tieto prvky:

a)  opis spoločného projektu a jeho kontextu, príslušnej právnej prekážky jednej alebo viacerých príslušných právnych prekážok, ako aj odôvodnenie riešenia právnej prekážky jednej alebo viacerých právnych prekážok; [PN 44]

b)  zoznam konkrétneho právneho ustanovenia alebo ustanovení predstavujúcich právnu prekážku jednu alebo viacero právnych prekážok a ktorý(-é) ktoré sa preto nebude(-ú) nebudú vzťahovať na spoločný projekt; [PN 45]

c)  oblasť uplatňovania;

d)  trvanie uplatňovania a odôvodnenie uvedeného trvania;

e)  príslušný zaväzujúci orgán alebo orgány;

f)  konkrétne právne ustanovenie prenášajúceho členského štátu, ktoré sa bude vzťahovať na spoločný projekt;

g)  návrh právneho riešenia ad hoc v prípade, že v právnom rámci prenášajúceho členského štátu neexistuje žiadne vhodné právne ustanovenie;

h)  príslušný prenášajúci orgán alebo orgány;

i)  orgán alebo orgány zo zaväzujúceho členského štátu, ktoré sú príslušné na vykonávanie a monitorovanie;

j)  orgán alebo orgány z prenášajúceho členského štátu, ktoré sú navrhnuté ako orgány spoločne poverené vykonávaním a monitorovaním;

k)  dátum nadobudnutia jeho účinnosti.

Dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v písmene k) je buď dátum podpisu posledného z dvoch cezhraničných koordinačných miest alebo príslušných orgánov, alebo dátum jeho oznámenia iniciátorovi.

2.  Okrem prvkov uvedených v odseku 1 návrh záväzku obsahuje aj dátum uplatňovania, ktorý môže byť:

a)  stanovený na ten istý dátum ako nadobudnutie jeho účinnosti;

b)  stanovený so spätným účinkom;

c)  odložený na dátum v budúcnosti.

3.  Návrh vyhlásenia obsahuje okrem prvkov uvedených v ods. 1 aj formálne vyhlásenie dátumu alebo dátumov, dokedy musí každý príslušný zaväzujúci orgán predložiť príslušnému legislatívnemu orgánu formálny návrh na zmenu vnútroštátnych právnych ustanovení zodpovedajúcim spôsobom.

Dátum uvedený v prvom pododseku nesmie byť neskôr ako dvanásť mesiacov po uzatvorení vyhlásenia.

Článok 15

Zaslanie návrhu záväzku alebo návrhu vyhlásenia

1.  Keď príslušný zaväzujúci orgán pripraví návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia, zašle ho príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu:

a)  maximálne do troch šiestich mesiacov po zaslaní informácií podľa článku 10 ods. 2 alebo článku 12 ods. 1 a ods. 2; [PN 46]

b)  maximálne do ôsmich mesiacov podľa článku 12 ods. 4 a ods. 5.

2.  Keď príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu pripraví návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia, alebo ak tento návrh dostalo od príslušného zaväzujúceho orgánu, zašle ho príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu v lehotách uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b).

3.  V oboch prípadoch sa iniciátorovi zasiela kópia na informačné účely.

Článok 16

Úlohy prenášajúceho členského štátu pri uzatváraní a podpisovaní záväzku alebo podpisovaní vyhlásenia

1.  Príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu preskúma návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia doručeného podľa článku 15 a najneskôr do troch šiestich mesiacov od doručenia návrhu a po porade s príslušnými prenášajúcimi orgánmi vykoná jedno alebo viaceré z týchto opatrení: [PN 47]

a)  vyjadrí súhlas s návrhom záväzku alebo vyhlásenia, podpíše dve originálne kópie a pošle jednu kópiu späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu;

b)  vyjadrí súhlas s návrhom záväzku alebo návrhom vyhlásenia po oprave alebo doplnení informácií uvedených v článku 14 ods. 1 písm. f) a h), podpíše dve originálne kópie revidovaného návrhu záväzku alebo návrhu vyhlásenia a jednu kópiu zašle späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu;

c)  odmietne podpísať návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia a príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu zašle podrobné odôvodnenie;

d)  odmietne podpísať návrh záväzku alebo návrh vyhlásenia a príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu pošle späť zmenený návrh, pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) a d), prípadne v článku 14 ods. 1 písm. g) a v prípade návrhu záväzku aj informácie uvedené v článku 14 ods. 2, a to s odôvodnením zmien.

2.  V členských štátoch, v ktorých príslušný prenášajúci orgán podpíše záväzok alebo vyhlásenie, zašle príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu v súlade s odsekom 1 písm. a) a b) dve originálne kópie podpísané jednu z dvoch originálnych kópií podpísaných príslušným prenášajúcim orgánom príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu. [PN 48]

3.  Keď prenášajúci členský štát súhlasí v súlade s odsekom 1 písm. a) alebo b) s podpísaním záväzku alebo vyhlásenia, okrem toho výslovne potvrdí alebo odmietne, že príslušný orgán alebo orgány, ktorý(-é) má (majú) byť určený (-é) spoločne na vykonávanie a monitorovanie záväzku alebo vyhlásenia podľa článku 14 ods. 1 písm. j), prevezme(-ú) tie úlohy, ktoré sa majú vykonávať v oblasti uplatňovania.

Článok 17

Úlohy zaväzujúceho členského štátu pri uzatváraní a podpisovaní záväzku alebo podpisovaní vyhlásenia

1.  Príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu preskúma odpoveď, ktorú zaslalo príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu, a najneskôr do jedného mesiaca troch mesiacov od jej doručenia prijme jedno alebo viacero z týchto opatrení, ktoré sa majú písomne zaslať príslušnému prenášajúcemu orgánu: [PN 49]

a)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. a) dokončí záväzok alebo vyhlásenie, podpíše dve tri originálne kópie a jednu kópiu pošle späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu na podpis; [PN 50]

b)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. b) zodpovedajúcim spôsobom zmení záväzok alebo vyhlásenie, pokiaľ ide o informácie v návrhu záväzku alebo v návrhu vyhlásenia uvedené v článku 14 ods. 1 písm. f) a h), dokončí záväzok alebo vyhlásenie, podpíše dve tri originálne kópie a jednu kópiu pošle späť príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu na podpis; [PN 51]

c)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. c) informuje iniciátora a Komisiu, pričom uvedie odôvodnenie stanovené príslušným prenášajúcim orgánom; [PN 52]

d)  v prípade odseku 2 článku 16 ods. 1 písm. d) posúdi zmeny a buď vykoná postup tak, ako je uvedené v písmene b) tohto odseku, alebo opätovne začne druhý postup postupuje podľa článku 9, v ktorom písmena c) tohto odseku a uvedie, prečo príslušný zaväzujúci orgán nemohol prijať niektorú alebo žiadnu zo zmien. [PN 53]

2.  Po doručení záväzku alebo vyhlásenia podpísaného aj príslušným cezhraničným koordinačným miestom alebo príslušným prenášajúcim orgánom v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo keď príslušné cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu reagovalo pozitívne v rámci druhého postupu podľa odseku 1 písm. d), príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu: [PN 54]

a)  postúpi konečný záväzok alebo vyhlásenie iniciátorovi;

b)  postúpi druhú originálnu kópiu príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu prenášajúceho členského štátu;

c)  zašle kópiu všetkým príslušným zaväzujúcim orgánom;

d)  zašle kópiu koordinačnému miestu na úrovni Únie a

e)  požiada príslušný útvar v príslušnom zaväzujúcom členskom štáte, ktorý je zodpovedný za úradné publikácie, o zverejnenie záväzku alebo vyhlásenia.

KAPITOLA III

Vykonávanie a monitorovanie záväzkov a vyhlásení

Článok 18

Vykonávanie záväzku

1.  Informácie uvedené v článku 17 ods. 2 písm. c) a zaslané všetkým dotknutým príslušným zaväzujúcim orgánom musia byť doložené časovým harmonogramom, ktorým každý z uvedených orgánov v prípade potreby zmení všetky administratívne akty prijaté podľa platných právnych predpisov, pokiaľ ide o spoločný projekt, a prijme všetky administratívne akty potrebné na uplatňovanie záväzku na spoločný projekt s cieľom uplatniť naň právne ustanovenie prenášajúceho členského štátu alebo právne riešenie ad hoc.

2.  Kópia časového harmonogramu sa zašle národnému, prípadne regionálnemu cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho členského štátu.

3.  Každý administratívny akt uvedený v odseku 1 sa prijme a oznámi iniciátorovi, najmä verejnému alebo súkromnému subjektu, ktorý je zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na takéto administratívne akty.

4.  Po prijatí všetkých administratívnych aktov v súvislosti s daným spoločným projektom o tom cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu informuje cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu a koordinačné miesto na úrovni Únie.

5.  Cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu v prípade potreby informuje príslušné prenášajúce orgány.

Článok 19

Vykonávanie vyhlásenia

1.  Každý príslušný zaväzujúci orgán uvedený vo vyhlásení podľa článku 14 ods. 3 predloží do príslušného dátumu stanoveného v podpísanom vyhlásení formálny návrh príslušnému legislatívnemu orgánu na zmenu vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedajúcim spôsobom.

2.  V prípade, že príslušný dátum stanovený v podpísanom vyhlásení nie je možné dodržať, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do príslušného legislatívneho orgánu, príslušný zaväzujúci orgán o tom písomne informuje iniciátora aj príslušné cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho aj prenášajúceho členského štátu.

3.  Po predložení formálneho návrhu príslušnému legislatívnemu orgánu príslušný zaväzujúci orgán poskytne písomne iniciátorovi, ako aj príslušnému cezhraničnému koordinačnému miestu zaväzujúceho aj prenášajúceho členského štátu aktuálne informácie o monitorovaní v príslušnom legislatívnom orgáne, a to každých šesť mesiacov od dátumu formálneho predloženia.

4.  Po nadobudnutí účinnosti pozmeňujúceho legislatívneho aktu alebo jeho uverejnení v úradnom vestníku, alebo po nadobudnutí jeho účinnosti aj po jeho uverejnení v úradnom vestníku každý príslušný zaväzujúci orgán zmení všetky administratívne akty prijaté podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov vzhľadom na spoločný projekt a prijme všetky administratívne akty potrebné na uplatňovanie zmenených právnych ustanovení na spoločný projekt.

5.  Každý administratívny akt uvedený v odseku 4 sa prijme a oznámi iniciátorovi, najmä ak je tento iniciátor verejný alebo súkromný subjekt, ktorý je zodpovedný za iniciovanie spoločného projektu alebo za jeho iniciovanie aj realizáciu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na takéto administratívne akty.

6.  Po prijatí všetkých administratívnych aktov v súvislosti s daným spoločným projektom o tom cezhraničné koordinačné miesto zaväzujúceho členského štátu informuje cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu a koordinačné miesto na úrovni Únie.

7.  Cezhraničné koordinačné miesto prenášajúceho členského štátu v prípade potreby informuje aj príslušné prenášajúce orgány.

Článok 20

Monitorovanie záväzkov a vyhlásení

1.  Na základe administratívnych aktov uvedených v článku 18 ods. 1 a článku 19 ods. 4 sa zaväzujúci a prenášajúci členský štát rozhodnú, či sa má monitorovanie uplatňovania záväzku alebo zmenených vnútroštátnych právnych predpisov podľa vyhlásenia zveriť orgánom prenášajúceho členského štátu, najmä z dôvodu ich odborných znalostí v súvislosti s prenesenými právnymi ustanoveniami, alebo orgánom zaväzujúceho členského štátu.

2.  Ak sa monitorovanie uplatňovania prenesených právnych ustanovení zverí orgánom prenášajúceho členského štátu, zaväzujúci členský štát po dohode s prenášajúcimi členskými štátmi rozhodne, či majú orgány prenášajúceho členského štátu konať v súvislosti s adresátmi úloh monitorovania v zastúpení a v mene orgánov zaväzujúceho členského štátu, alebo v ich zastúpení, ale vo svojom vlastnom mene.

KAPITOLA IV

Právna ochrana proti uplatňovaniu a monitorovaniu záväzkov alebo vyhlásení

Článok 21

Právna ochrana proti uplatňovaniu záväzku alebo vyhlásenia

1.  Každá osoba s pobytom na území, na ktoré sa vzťahuje záväzok alebo vyhlásenie, alebo je používateľom služby všeobecného hospodárskeho záujmu poskytovanej na uvedenom území, hoci na ňom nemá pobyt, (ďalej len „osoba s pobytom v cezhraničnom regióne“), a ktorá sa podľa záväzku alebo vyhlásenia považuje za poškodenú konaním alebo opomenutím v dôsledku uplatňovania právneho ustanovenia prenášajúceho členského štátu, má právo domáhať sa právneho prostriedku nápravy pred súdmi zaväzujúceho členského štátu.

2.  Príslušnými súdmi pre právny prostriedok nápravy proti akýmkoľvek administratívnym aktom prijatým podľa článku 18 ods. 3 a článku 19 ods. 5 sú však výlučne súdy členského štátu, ktorého orgány vydali administratívny akt.

3.  Žiadnym ustanovením v tomto nariadení sa neupiera osobám možnosť vykonávať svoje vnútroštátne ústavné práva na odvolanie voči orgánom, ktoré sú stranami záväzku, v súvislosti s:

a)  administratívnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa činností, ktoré sa vykonávajú podľa záväzku;

b)  prístupom k službám v ich vlastnom jazyku a

c)  prístupom k informáciám.

V týchto prípadoch sú príslušnými súdmi súdy členského štátu, z ktorého ústavy vyplývajú práva na odvolanie.

Článok 22

Právna ochrana proti monitorovaniu záväzkov alebo vyhlásení

1.  Ak príslušný prenášajúci orgán akceptoval monitorovanie uplatňovania právnych ustanovení prenášajúceho členského štátu v príslušnej oblasti a môže konať vo vlastnom mene voči osobám s pobytom v cezhraničnom regióne zaväzujúceho členského štátu, príslušnými súdmi pre právny prostriedok nápravy proti akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu zo strany uvedeného orgánu sú súdy členského štátu, v ktorom majú uvedené osoby oprávnený pobyt.

2.  Ak príslušný prenášajúci orgán akceptoval monitorovanie uplatňovania právnych ustanovení zaväzujúceho členského štátu na území zaväzujúceho členského štátu, avšak nemôže konať vo vlastnom mene voči osobám s pobytom v cezhraničnom regióne, príslušnými súdmi pre právny prostriedok nápravy proti akémukoľvek konaniu alebo opomenutiu zo strany uvedeného orgánu sú výlučne súdy zaväzujúceho členského štátu, a to aj pre osoby, ktoré majú svoj oprávnený pobyt v prenášajúcom členskom štáte.

KAPITOLA V

Záverečné ustanovenia

Článok 23

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Koordinačný výbor pre európske štrukturálne a investičné fondy zriadený podľa článku 108 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. .../... [nové NSU]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 24

Vykonávacie ustanovenia v členských štátoch

1.  Členské štáty prijmú vhodné ustanovenia na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Členské štáty do ... [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] informujú Komisiu zodpovedajúcim spôsobom o všetkých ustanoveniach prijatých podľa odseku 1.

3.  Komisia zverejní informácie prijaté od členských štátov.

Článok 25

Predkladanie správ

1.   Komisia do dd mm rrrr [t. j. prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia + päť rokov tri roky] predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov správu, v ktorej sa posúdi uplatňovanie tohto nariadenia na základe ukazovateľov týkajúcich sa jeho účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, európskej pridanej hodnoty a priestoru na zjednodušenie.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 Komisia osobitne uvedie geografický a tematický rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, ako sú vymedzené v článku 3 bodoch 1 a 2.

3.  Komisia pred vypracovaním správy uskutoční verejnú konzultáciu s rôznymi zapojenými aktérmi vrátane miestnych a regionálnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti. [PN 55]

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... [prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia + jeden rok].

Článok 24 sa však uplatňuje od ... [prvý deň mesiaca nasledujúceho po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 124.
(2) Ú. v. EÚ C ...
(3)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 124.
(4)Ú. v. EÚ C ...
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019.
(6)Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ – COM(2017)534, 20.9.2017.
(7)V rámci iniciatívy Interreg nasledovalo po sebe päť programových období: INTERREG I (1990 – 1993), INTERREG II (1994 – 1999), INTERREG III (2000 – 2006), INTERREG IV (2007 – 2013) a INTERREG V (2014 – 2020).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


Návrh dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Gruzínskom *
PDF 121kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Gruzínskom zo strany Eurojustu (13483/2018 – C8-0484/2018 – 2018/0813(CNS))
P8_TA(2019)0119A8-0065/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (13483/2018),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0484/2018),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26a ods. 2,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0065/2019),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.


Hodnotenie zdravotníckych technológií ***I
PDF 379kWORD 109k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení zdravotníckych technológií a zmene smernice 2011/24/EÚ (COM(2018)0051 – C8-0024/2018 – 2018/0018(COD))
P8_TA(2019)0120A8-0289/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0051),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0024/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, nemeckým Spolkovým snemom, francúzskym Senátom a poľským Sejmom, v ktorých sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0289/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o hodnotení zdravotníckych technológií a zmene smernice 2011/24/EÚ

P8_TC1-COD(2018)0018


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 168 ods. 4, [PN 1]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Vývoj zdravotníckych technológií je kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu a inovácie v Únii kľúčový na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia, ktorá sa musí zabezpečiť prostredníctvom zdravotných politík pre všetkých občanov. Tvorí súčasť Zdravotnícke technológie sú inovatívnym hospodárskym odvetvím, ktoré je súčasťou celkového trhu s výdavkami na zdravotnú starostlivosť, ktorý predstavuje 10 % hrubého domáceho produktu EÚ. Zdravotnícke technológie zahŕňajú lieky, zdravotnícke pomôcky alebo lekárske a chirurgické postupy, ako aj opatrenia na prevenciu chorôb, diagnostiku alebo ošetrenie. [PN 2]

(1a)  Výdavky na lieky boli v roku 2014 vo výške 1,41 % HDP a predstavovali 17,1 % celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť a tvorili tak hlavnú zložku týchto výdavkov. Výdavky na zdravie v Únii predstavujú 10 % HDP, t. j. 1 300 000 miliónov EUR ročne, z čoho 220 000 miliónov EUR pripadá na farmaceutické výdavky a 110 000 miliónov EUR na výdavky na zdravotnícke pomôcky. [PN 3]

(1b)  Závery Rady zo 16. júna 2016 a uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ v oblasti zlepšovania prístupu k liekom(6) zdôraznili, že existuje mnoho prekážok prístupu k liekom a inovatívnym technológiám v Únii, pričom hlavnými prekážkami sú chýbajúce nové spôsoby liečby niektorých chorôb a vysoká cena liekov, ktoré v mnohých prípadoch nemajú pridanú terapeutickú hodnotu. [PN 4]

(1c)  Povolenie na uvedenie liekov na trh, ktoré vydáva Európska agentúra pre lieky, vychádza zo zásad bezpečnosti a účinnosti. Vnútroštátne agentúry pre posudzovanie zdravotníckych technológií zvyčajne posudzujú komparatívnu účinnosť, pretože povolenia na uvedenie na trh nie sú sprevádzané štúdiou komparatívnej efektívnosti. [PN 5]

(2)  Hodnotenie zdravotníckych technológií (HTA – Health Technology Assessment) je postup založený na vedeckých dôkazoch, ktorý príslušným orgánom umožňuje určiť relatívnu účinnosť nových alebo existujúcich technológií. HTA sa osobitne zameriava na pridanú terapeutickú hodnotu zdravotníckej technológie v porovnaní s inými novými alebo existujúcimi zdravotníckymi technológiami. [PN 6]

(2a)  Ako uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na 67. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v máji 2014, HTA musí byť nástrojom na podporu všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti. [PN 7]

(2b)  HTA by malo byť nápomocné pri podpore inovácií, ktoré pacientom a spoločnosti ako celku prinášajú najlepšie výsledky, a je nástrojom potrebným na zabezpečenie primeraného zavádzania a používania zdravotníckych technológií. [PN 8]

(3)  HTA sa vzťahuje na klinické aj neklinické aspekty zdravotníckej technológie. V rámci jednotných akcií týkajúcich sa HTA spolufinancovaných EÚ (jednotné akcie EUnetHTA) bolo identifikovaných deväť oblastí, na základe ktorých sa hodnotia zdravotnícke technológie. Z týchto deviatich oblastí (ktoré tvoria základný vzor HTA) sú štyri klinické a päť je neklinických. Štyri klinické oblasti hodnotenia sa týkajú identifikácie zdravotného problému a súčasnej technológie, preskúmania technických parametrov hodnotenej technológie, jej relatívnej bezpečnosti a jej relatívnej klinickej účinnosti. Päť neklinických oblastí hodnotenia sa týka hodnotenia technológie z hľadiska nákladov a hospodárskej hľadiska, ako aj etických, organizačných, sociálnych a právnych aspektov. Klinické oblasti sú preto vhodnejšie na spoločné hodnotenie na úrovni EÚ na základe vedeckých dôkazov, pričom hodnotenie neklinických oblastí skôr užšie súvisí s národnými a regionálnymi kontextami a prístupmi. [PN 9]

(3a)  Zdravotnícki pracovníci, pacienti a zdravotnícke inštitúcie musia vedieť, či nová zdravotnícka technológia z hľadiska prínosov a rizík vylepšuje alebo nevylepšuje existujúce zdravotnícke technológie. Cieľom spoločných klinických hodnotení je preto zistiť pridanú terapeutickú hodnotu nových alebo existujúcich zdravotníckych technológií v porovnaní s inými novými alebo existujúcimi zdravotnými technológiami, a to vykonaním porovnávacieho hodnotenia založeného na porovnávacích skúškach so súčasnou najlepšou dokázanou intervenciou („štandardná liečba“) alebo v porovnaní so súčasnou najbežnejšou liečbou, pri ktorej neexistuje žiadna takáto štandardná liečba. [PN 10]

(4)  Výsledok HTA slúži ako podklad je dôležitý nástroj na podporu vysoko kvalitných inovácií, riadenia výskumu s cieľom riešiť neuspokojené diagnostické, terapeutické alebo procedurálne potreby systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj riadenia klinických a sociálnych priorít. HTA môže zlepšiť aj vedecké dokazovanie používané pri klinickom rozhodovaní o prideľovaní rozpočtových prostriedkov v oblasti zdravia, napríklad v súvislosti so stanovovaním cien alebo náhrad, účinnosť pri využívaní zdrojov, udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti, prístup pacientov k týmto zdravotným technológiám a konkurencieschopnosť tohto odvetvia prostredníctvom väčšej predvídateľnosti a efektívnejšieho výskumu. Členské štáty použijú výsledok HTA na posilnenie vedeckých dôkazov, ktoré podporia rozhodovanie pri zavádzaní zdravotníckych technológií vo svojich systémoch, t. j. podporia rozhodovanie o tom, ako sa majú prideliť zdroje. HTA môže preto členským štátom pomôcť členským štátom pri vytváraní a zachovávaní udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti a stimulovať inováciu, ktorá prináša lepšie výsledky pre pacientov. [PN 11]

(4a)  Spolupráca v oblasti HTA môže takisto zohrávať úlohu počas celého cyklu zdravotníckej technológie: v ranom štádiu vývoja prostredníctvom horizontálneho skúmania (tzv. horizontal scanning) s cieľom nájsť prelomové technológie; v štádiu včasného dialógu a vedeckého poradenstva; pri lepšom plánovaní štúdií v záujme väčšej efektívnosti výskumu; a v ústredných štádiách celého hodnotenia, keď je technológia už k dispozícii. HTA môže napokon pomáhať pri prijímaní rozhodnutí o odčlenení, keď je určitá technológia zastaraná a neprimeraná v porovnaní s lepšími dostupnými alternatívami. Lepšia spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti HTA by mala takisto pomôcť zlepšiť a harmonizovať normy v oblasti starostlivosti, ako aj postupy v oblasti diagnostiky a skríningu novorodencov v celej Únii. [PN 12]

(4b)  Spolupráca v oblasti HTA môže presahovať rámec farmaceutických výrobkov a zdravotníckych pomôcok. Môže tiež zahŕňať oblasti, ako sú doplňujúca diagnóza k liečbe, chirurgické postupy, prevencia a programy skríningu a podpory zdravia, nástroje informačných a komunikačných technológií (IKT), schémy organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti a postupy integrovanej starostlivosti. Požiadavky na hodnotenie rôznych technológií sa líšia v závislosti od ich špecifických vlastností, a preto by sa v oblasti HTA mal zaujať ucelený a primeraný prístup k týmto rôznym technológiám. Okrem toho je možné, že v osobitných oblastiach, akými sú liečba zriedkavých chorôb, pediatrické lieky, presné medicínskej postupy a inovačná liečba, bude pridaná hodnota spolupráce na úrovni Únie dokonca ešte vyššia. [PN 13]

(5)  Vykonávanie paralelných hodnotení vo viacerých členských štátoch a rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami o postupoch a metodikách hodnotenia môže môžu viesť k tomu, že vývojári zdravotníckych technológií budú musieť spĺňať viaceré a rozdielne duplicitné požiadavky na údaje. Takisto môže viesť k duplicite a rozdielom vo výsledkoch, čo zvyšuje, ktoré by mohli zvýšiť finančné a administratívne zaťaženie, ktoré je prekážkou vo voľnom pohybe príslušných zdravotníckych technológií a v hladkom fungovaní vnútorného trhu. V niektorých odôvodnených prípadoch, keď je potrebné zohľadniť špecifiká národných a regionálnych systémov a priorít v oblasti zdravotnej starostlivosti, môže byť potrebné doplňujúce hodnotenie určitých aspektov. Hodnotenia, ktoré nie sú relevantné pre rozhodnutia v určitých členských štátoch, by však mohli oddialiť zavádzanie inovačných technológií, a tým aj prístup pacientov k prospešnej inovačnej liečbe. [PN 14]

(6)  Hoci Členské štáty už vykonali niekoľko spoločných hodnotení v rámci jednotných akcií spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, tvorba výstupov bola neefektívna, pretože vychádzala zo spolupráce na báze projektov, a to bez toho, aby existoval udržateľný model spolupráce. Miera využívania výsledkov jednotných. Tieto hodnotenia boli vykonané v troch fázach v súlade s článkom 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ(7) a prostredníctvom troch spoločných akcií, pričom každá z nich má osobitné ciele a rozpočet: EUnetHTA 1 v období 2010 – 2012 (6 miliónov EUR); EUnetHTA 2 v období 2012 – 2015 (9,5 milióna EUR) a EUnetHTA 3, ktorá sa začala v júni 2016 a bude trvať do roku 2020 (20 miliónov EUR). Vzhľadom na trvanie týchto akcií vrátane ich spoločných klinických a v záujme kontinuity sa týmto nariadením stanovuje udržateľnejší spôsob, ako zabezpečiť pokračovanie vykonávania spoločných hodnotení na úrovni členských štátov je aj naďalej nízka, čo znamená, že sa nedostatočne rieši duplicita hodnotení tých istých zdravotníckych. Medzi doterajšie hlavné výsledky spolupráce patrí základný vzor HTA, ktorý predstavuje rámec pre správy HTA; databáza na výmenu plánovaných projektov a projektov, ktoré prebiehajú alebo boli nedávno zverejnené jednotlivými agentúrami (databáza POP); databáza údajov a dôkazov na uchovávanie informácií a stavu posúdenia sľubných technológií alebo o vyžiadaní dodatočných štúdií, ktoré vykonávajú orgány prichádzajú z HTA; a subjekty súbor metodických príručiek a podporných nástrojov pre agentúry HTA v rôznych členských štátoch v rovnakých alebo podobných časových rámcoch vrátane usmernení na prispôsobenie správ z jednej krajiny inej krajine. [PN 15]

(6a)  V rámci spoločných akcií však bola tvorba výstupov neefektívna, a pretože neexistoval udržateľný model spolupráce, vychádzala zo spolupráce na základe projektov. Miera využívania výsledkov spoločných akcií vrátane ich spoločných klinických hodnotení na úrovni členských štátov je aj naďalej nízka, čo znamená, že sa nedostatočne rieši duplicita hodnotení tých istých zdravotníckych technológií, ktoré vykonávajú orgány a subjekty pre HTA v rôznych členských štátoch v rovnakých alebo podobných časových rámcoch. [PN 16]

(7)  Rada vo svojich záveroch z decembra 2014 o inovácii v prospech pacientov(8) uznala kľúčovú úlohu hodnotení zdravotníckych technológií a ako nástroja zdravotnej politiky zameraného na podporu udržateľnej a spravodlivej voľby v zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych technológiách založenej na dôkazoch, ktorá je v prospech pacientov. Rada ďalej vyzvala Komisiu, aby ďalej podporovala spoluprácu udržateľným spôsobom, a požadovala väčšiu spoločnú prácu medzi členskými štátmi na HTA a preskúmanie možností spolupráce zameranej na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi. Rada okrem toho vo svojich záveroch z decembra 2015 o personalizovanej medicíne pre pacientov vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili metodiky HTA uplatniteľné na personalizovanú medicínu, a vo svojich záveroch z júna 2016 o posilnení vyváženosti farmaceutických systémov v Európskej únii a jej členských štátoch opätovne potvrdila, že členské štáty vidia jasnú pridanú hodnotu spolupráce v rámci HTA. V spoločnej správe GR Komisie ECFIN a Výboru pre hospodársku politiku z októbra 2016 sa požaduje ďalší rozvoj európskej spolupráce v oblasti HTA. [PN 17]

(8)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(9) vyzval Komisiu, aby čo najskôr vypracovala návrh právneho predpisu o európskom systéme na hodnotenie zdravotných technológií a harmonizovala transparentné kritériá hodnotenia zdravotníckych technológií v záujme posúdenia pridanej terapeutickej hodnoty liekov a relatívnej účinnosti zdravotníckych technológií v porovnaní s najlepšou dostupnou alternatívou, pričom sa zohľadní úroveň inovácie a osohu pre pacientov. [PN 18]

(9)  Komisia vo svojom oznámení o modernizácii jednotného trhu z roku 2015(10) vyhlásila svoj zámer predložiť iniciatívu týkajúcu sa HTA v záujme posilnenia koordinácie, aby sa zamedzilo viacnásobným hodnoteniam určitého výrobku v rôznych členských štátoch a zlepšilo fungovanie jednotného trhu v prípade zdravotníckych technológií.

(10)  S cieľom zabezpečiť lepšie fungovanie vnútorného trhu a prispieť k vysokej úrovni ochrany ľudského zdravia je vhodné zosúladiť pravidlá, ktorými sa riadi vykonávanie klinických hodnotení na vnútroštátnej úrovni a klinických hodnotení určitých zdravotníckych technológií na úrovni Únie a ktoré podporujú dobrovoľnú spoluprácu medzi členskými štátmi o určitých aspektoch HTA. Táto aproximácia by mala zaručiť najkvalitnejšie normy a mala by byť v súlade s najlepšími dostupnými postupmi. Nemala by stimulovať konvergenciu smerom k najnižšiemu spoločnému menovateľu ani nútiť orgány pre HTA, ktoré majú viac odborných znalosti a vyššie normy, aby prijali nižšie požiadavky. Mala by skôr viesť k zlepšeniu kapacity a kvality HTA na národnej a regionálnej úrovni. [PN 19]

(11)  V súlade s článkom 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú členské štáty aj naďalej zodpovedné za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto je vhodné obmedziť rozsah pôsobnosti pravidiel Únie na tie aspekty HTA, ktoré sa týkajú klinického hodnotenia zdravotníckych technológií, a najmä zabezpečiť, aby sa závery hodnotení zameriavali len na zistenia týkajúce sa na porovnania účinnosti zdravotníckej technológie. Spoločné klinické hodnotenie, ktoré je stanovené v tomto nariadení, je vedeckou analýzou relatívnych účinkov zdravotníckych technológií na výsledky v oblasti účinnosti, bezpečnosti a efektívnosti, všeobecne označované ako klinické výsledky, hodnotených v súvislosti s komparatívnymi ukazovateľmi, ktoré sa v súčasnosti považujú za vhodné, a vybranými skupinami alebo podskupinami pacientov, zohľadňujúc kritériá základného vzoru HTA. Zahŕňa to zohľadnenie stupňa určitosti relatívnych výsledkov na základe dostupných dôkazov. Výstup takýchto spoločných klinických hodnotení by preto nemal mať vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s následnými rozhodnutiami o tvorbe cien zdravotníckych technológií a náhradách za ne vrátane stanovenia kritérií pre takúto tvorbu cien a náhradách, ktoré môžu závisieť od klinických i neklinických úvah a ktoré zostávajú vo výlučnej právomoci jednotlivých členských štátov. Hodnotenie, ktoré vykonajú jednotlivé členské štáty ako súčasť svojho vnútroštátneho hodnotenia, preto spadá mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. [PN 20]

(12)  Aby sa zabezpečilo široké uplatňovanie harmonizovaných pravidiel týkajúcich a posilnila spolupráca medzi členskými štátmi týkajúca sa klinických aspektov HTA a aby orgány pre HTA mohli združovať odborné znalosti a zdroje, a tak znižovať odpad a neefektívnosť v oblasti zdravotnej starostlivosti, je vhodné vyžadovať, aby sa spoločné klinické hodnotenia vykonávali v prípade všetkých liekov, ktoré podliehajú centralizovanému postupu udeľovania povolení na uvedenie na trh stanovenému v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004(11) a ktoré obsahujú novú účinnú látku, ako aj tých, v prípade ktorých sa dodatočne povoľuje nová terapeutická indikácia. Spoločné klinické hodnotenia by sa mali vykonávať aj v prípade určitých zdravotníckych pomôcok v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745(12), ktoré sú zaradené do najvyššej rizikovej triedy a ku ktorým príslušné panely odborníkov poskytli stanoviská alebo názory. Zdravotnícke pomôcky by so zreteľom na potrebu rozsiahlejších klinických dôkazov týkajúcich sa mali na spoločné klinické hodnotenie vyberať na základe určitých kritérií všetkých týchto nových zdravotníckych technológií. [PN 21]

(13)  S cieľom zabezpečiť, aby spoločné klinické hodnotenia zdravotníckych technológií boli aj naďalej presné, relevantné, vysoko kvalitnérelevantné založené na najlepších vedeckých dôkazoch dostupných kedykoľvek, je vhodné stanoviť podmienky týkajúce sa aktualizácie pružný a regulovaný postup pre aktualizáciu hodnotení najmä v prípadoch, keď sú po prvom hodnotení k dispozícii nové dôkazy alebo dodatočné údaje, ktoré a keď takéto nové dôkazy alebo dodatočné údaje môžu zvýšiť presnosť zlepšiť vedecké dôkazy, a tým zvýšiť kvalitu daného hodnotenia. [PN 22]

(14)  Mala by sa zriadiť koordinačná skupina pozostávajúca zo zástupcov orgánov a subjektov jednotlivých členských štátov pre hodnotenie zdravotníckych technológií, ktorá bude dohliadať mať zodpovednosť a preverené know-how na vykonávanie dohľadu spoločných klinických hodnotení a inej spoločnej práce v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. [PN 23]

(15)  S cieľom zabezpečiť prístup k spoločným klinickým hodnoteniam a vedeckým konzultáciám pod vedením členských štátov by členské štáty mali určiť vnútroštátne národné alebo regionálne orgány a subjekty pre HTA, ktoré by ako členovia koordinačnej skupiny poskytovali informácie na účely prijímania rozhodnutí o vykonaní takýchto hodnotení. Určené orgány a subjekty by mali zabezpečiť dostatočne vysokú mieru zastúpenia v koordinačnej skupine a odborné znalosti v jej podskupinách s prihliadnutím na potrebu možnosť poskytovať odborné znalosti týkajúce sa HTA v prípade liekov a zdravotníckych pomôcok. Organizačná štruktúra by mala rešpektovať osobitné mandáty podskupín, ktoré vykonávajú spoločné klinické hodnotenia a spoločné vedecké konzultácie. Malo by sa zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov. [PN 24]

(15a)  Nevyhnutná je transparentnosť procesu a informovanosť verejnosti o ňom. Všetky vyhodnocované klinické údaje by preto mali mať najvyššiu úroveň transparentnosti a pozornosť verejnosti s cieľom získať dôveru v systém. V prípade existencie dôverných údajov z obchodných dôvodov je potrebné jasne vymedziť a odôvodniť dôvernosť a riadne vymedziť a chrániť dôverné údaje. [PN 25]

(16)  Aby sa prostredníctvom harmonizovaných postupov splnil cieľ týkajúci sa vnútorného trhu a dosiahol ich cieľ zvýšenia inovácie a kvality klinických dôkazov, mali by byť členské štáty povinné v plnej miere zohľadňovať výsledky spoločných klinických hodnotení a ich neopakovať tieto hodnotenia. So zreteľom na vnútroštátne potreby by členské štáty mali mať právo doplniť spoločné klinické hodnotenia dodatočnými klinickými dôkazmi a analýzami, aby sa zohľadnili rozdiely v komparátoroch alebo vnútroštátne okolnosti špecifickej liečby. Takéto doplnkové klinické hodnotenia by mali byť riadne odôvodnené a primerané a mali by byť oznámené Komisii a koordinačnej skupine. Okrem toho dodržiavanie tejto povinnosti nebráni členským štátom, aby vykonávali neklinické hodnotenia tej istej zdravotníckej technológie či vyvodzovali závery o klinickej pridanej hodnote príslušných technológií v rámci vnútroštátnych postupov hodnotenia, v ktorých sa môžu posudzovať klinické, ako aj neklinické údaje a kritériá špecifické pre dotknutý členský štát, a to na národnej a/alebo na regionálnej úrovni. Nebráni im to ani v tom, aby si formulovali vlastné odporúčania alebo rozhodnutia o tvorbe cien alebo náhradách. [PN 26]

(16a)  Na to, aby sa klinické hodnotenie použilo na účely vnútroštátneho rozhodnutia o náhrade, malo by sa v ideálnom prípade týkať obyvateľstva, ktorému by sa liek v danom členskom štáte preplácal. [PN 27]

(17)  Časový rámec pre spoločné klinické hodnotenia liekov by sa mal, pokiaľ je to možné, stanoviť odkazom na časový rámec uplatniteľný na dokončenie postupu centralizovaného udeľovania povolení na uvedenie na trh stanoveného v nariadení (ES) č. 726/2004. Touto koordináciou by sa malo zabezpečiť, aby klinické hodnotenia mohli účinne umožňovať prístup na trh a prispievať k včasnej dostupnosti inovatívnych technológií pre pacientov. Proces by sa mal spravidla ukončiť do uverejnenia rozhodnutia Komisie o udelení povolenia na uvedenie na trh. [PN 28]

(17a)  Spoločná vedecká konzultácia pri riešení liekov na zriedkavé choroby musí zabezpečiť, aby každý nový prístup neviedol k zbytočnému oneskoreniu hodnotenia liekov na zriedkavé choroby v porovnaní so súčasnou situáciou a aby vzal do úvahy pragmatický prístup realizovaný prostredníctvom EUnetHTA. [PN 29]

(18)  Pri vymedzení časového rámca pre spoločné klinické hodnotenia v prípade zdravotníckych pomôcok technológií by sa mal zohľadňovať značne decentralizovaný prístup na trh pre zdravotnícke pomôcky a dostupnosť primeraných dôkazov potrebných na vykonanie spoločného klinického hodnotenia. Keďže požadované dôkazy môžu byť k dispozícii až po uvedení zdravotníckej pomôcky na trh, malo by byť v záujme umožnenia výberu zdravotníckych pomôcok na spoločné klinické hodnotenie vo vhodnom čase, možné vykonávať hodnotenie takýchto pomôcok až po ich uvedení na trh mali brať do úvahy lehoty dokončenia centralizovaného postupu povoľovania stanoveného v nariadení (ES) č. 726/2004, pokiaľ ide o lieky, a označenie zhody CE pre zdravotnícke pomôcky stanovené v nariadení (EÚ) 2017/745 a označenie zhody CE pre diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746(13). V každom prípade tieto hodnotenia musia zohľadňovať dostupnosť vhodných vedeckých dôkazov a podporných údajov v množstve potrebnom na vykonanie spoločného klinického hodnotenia, a mali by sa vykonávať čím skôr po udelení povolenia na uvedenie na trh v prípade liekov, a každopádne bez zbytočného a neodôvodneného odkladu. [PN 30]

(19)  Spoločná práca vykonávaná podľa tohto nariadenia, najmä spoločné klinické hodnotenia, by vo všetkých prípadoch v každom prípade mali prinášať vysokokvalitné a včasné výsledky, a nezdržiavať udeľovanie bez zdržiavania udeľovania alebo zasahovania do udeľovania označení CE zdravotníckym pomôckam alebo prístupe na trh zdravotníckych technológií, ani nenarúšať tieto procesy. Táto práca by mala byť oddelená a odlišná od regulačných hodnotení bezpečnosti, kvality, efektívnosti alebo výkonnosti zdravotníckych technológií, ktoré sa vykonávajú v súlade s inými právnymi predpismi Únie, a nemala by mať vplyv na rozhodnutia prijímané v súlade s inými právnymi predpismi Únie. [PN 31]

(19a)  Práca vykonávaná na HTA, ktorá je predmetom tohto nariadenia, by mala byť oddelená a odlišná od regulačných hodnotení bezpečnosti a výkonnosti zdravotníckych technológií, ktoré sa vykonávajú v súlade s inými legislatívnymi aktami Únie, a nemala by mať vplyv na ďalšie aspekty, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré sú prijímané v súlade s inými legislatívnymi aktmi Únie. [PN 32]

(19b)  V spoločnej správe by sa v prípade liekov na zriedkavé choroby nemali opätovne hodnotiť kritériá označovania liekov na zriedkavé choroby. Hodnotitelia a spoluhodnotitelia by však mali mať úplný prístup k údajom, ktoré používajú orgány zodpovedné za udelenie povolenia na uvedenie lieku na trh, ako aj možnosť používať alebo vytvárať ďalšie relevantné údaje na účely hodnotenia lieku v súvislosti so spoločným klinickým hodnotením. [PN 33]

(19c)  Nariadením (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach a nariadením (EÚ) 2017/746 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro sa povolenie týchto pomôcok zakladá na zásade transparentnosti a bezpečnosti, a nie na zásade účinnosti. Na druhej strane postupné zvyšovanie ponuky zdravotníckych pomôcok na riešenie klinických problémov je predzvesťou nového modelu, v ktorom je trh veľmi fragmentovaný, inovácie sú predovšetkým čiastkové a klinické dôkazy nedostatočné, čo si vyžaduje lepšiu spoluprácu a častejšiu výmenu informácií medzi hodnotiacimi subjektmi. Preto treba prejsť na centralizovaný systém povoľovania, ktorý pri hodnotení pomôcok vychádza z bezpečnosti, účinnosti a kvality. Je to tiež jedna z oblastí, v ktorých členské štáty vyzývajú na posilnenie spolupráce prostredníctvom budúceho európskeho HTA. V súčasnosti 20 členských štátov a Nórsko zaviedlo systémy HTA v oblasti zdravotníckych pomôcok a 12 členských štátov a Nórsko vypracovalo usmernenia a vykonáva včasné dialógy. EUnetHTA vysoko kvalitne vyhodnocuje relatívnu účinnosť zdravotníckych pomôcok na základe metodiky, ktorá môže byť v tomto nariadení použitá ako referenčná hodnota. [PN 34]

(20)  Aby sa uľahčila účinná účasť vývojárov Vývojári zdravotníckych technológií na spoločných klinických hodnoteniach, títo vývojári by mali mať vo vhodných prípadoch možnosť zúčastniť sa na spoločných vedeckých konzultáciách s koordinačnou skupinou môžu uskutočňovať spoločné vedecké konzultácie s koordinačnou skupinou alebo pracovnými skupinami založenými na tento účel a zloženými z odborníkov z národných alebo regionálnych hodnotiacich orgánov, aby získali usmernenia o dôkazoch a údajoch, ktoré sa môžu vyžadovať na účely klinického hodnotenia klinických potrebách výskumu, ako aj o najprimeranejšej tvorbe štúdií v záujme získania čo najlepších dôkazov a maximálnej efektívnosti výskumu. Vzhľadom na predbežnú povahu konzultácií by akékoľvek poskytnuté usmernenia nemali byť záväzné ani pre vývojárov zdravotníckych technológií, ani pre orgány a subjekty pre HTA. [PN 35]

(20a)  Spoločné vedecké konzultácie by sa mali týkať návrhu klinickej štúdie, určenia najlepších komparátorov na základe najlepšieho medicínskeho postupu v záujme pacientov. Konzultačný proces by mal byť transparentný. [PN 36]

(21)  Spoločné klinické hodnotenia a spoločné vedecké konzultácie by si vyžadujú mohli vyžadovať výmenu dôverných obchodných informácií medzi vývojármi zdravotníckych technológií a orgánmi a subjektmi pre HTA. Aby sa zabezpečila ochrana takýchto informácií, informácie poskytnuté koordinačnej skupine v rámci hodnotení a konzultácií by sa mali tretej strane sprístupniť len po uzatvorení dohody o zachovaní dôvernosti. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa akékoľvek informácie o výsledkoch spoločných vedeckých konzultácií, ktoré boli zverejnené, prezentovali v anonymizovanej forme a aby boli odstránené všetky informácie, ktoré sú citlivé z obchodného hľadiska. [PN 37]

(21a)  Spoločné klinické hodnotenia si vyžadujú všetky dostupné klinické údaje a verejne dostupné vedecké dôkazy od vývojárov zdravotníckych technológií. Použité klinické údaje, štúdie, metodiky a klinické výsledky by sa mali zverejniť. Najvyššia možná úroveň otvorenosti voči verejnosti v súvislosti s vedeckými údajmi a hodnoteniami umožní dosiahnutie pokroku v biomedicínskom výskume a zabezpečí najvyššiu možnú úroveň dôvery v systém. Ak sa vymieňajú obchodne citlivé údaje, ich dôvernosť by sa mala chrániť tým, že sa postupujú v anonymizovanom formáte, a že sa správy zredigujú pred zverejnením, pričom sa zachová verejný záujem. [PN 38]

(21b)  Ak majú informácie v dokumente dôsledky pre zdravie jednotlivcov (napríklad informácie o účinnosti lieku), podľa európskej ombudsmanky verejný záujem o uverejnenie týchto informácií vo všeobecnosti preváži nad tvrdením o citlivosti obchodných údajov. Verejné zdravie by malo vždy prevážiť nad obchodnými záujmami. [PN 39]

(22)  V záujme zabezpečenia účinného využívania dostupných zdrojov je vhodné „zmapovať situáciu“, aby sa umožnila včasná identifikácia nových zdravotníckych technológií, ktoré budú mať pravdepodobne veľký vplyv na pacientov, verejné zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti, ako aj na strategické riadenie výskumu. Takéto zmapovanie by malo uľahčiť stanovenie priorít, pokiaľ ide o technológie, ktoré budú vybrané má vybrať koordinačná skupina na spoločné klinické hodnotenie. [PN 40]

(23)  Únia by mala ja naďalej podporovať dobrovoľnú spoluprácu pri vykonávaní HTA medzi členskými štátmi v iných oblastiach, ako sú vývoj a vykonávanie programov očkovania a budovanie kapacít vnútroštátnych systémov HTA. Táto dobrovoľná spolupráca by mala uľahčovať synergie s iniciatívami v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu v príslušných digitalizovaných a na údajoch založených oblastiach zdravotníctva a starostlivosti s cieľom poskytovať dodatočné praktické dôkazy dôležité pre HTA. [PN 41]

(24)  S cieľom zabezpečiť inkluzívnosť a transparentnosť spoločnej práce by koordinačná skupina mala spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami a viesť s nimi rozsiahle konzultácie. V záujme zachovania integrity objektivity, transparentnosti a kvality spoločnej práce by sa však mali vypracovať pravidlá s cieľom zaistiť nezávislosť, otvorenie sa verejnosti a nestrannosť spoločnej práce a to, že takéto konzultácie nebudú viesť k žiadnemu konfliktu záujmov. [PN 42]

(24a)  Mal by sa zaručiť dialóg medzi koordinačnou skupinou a združeniami pacientov, spotrebiteľskými organizáciami, zdravotníckymi mimovládnymi organizáciami, zdravotníckymi odborníkmi a profesionálmi, najmä prostredníctvom siete zainteresovaných strán, so zaručením nezávislosti, transparentnosti a nestrannosti prijatých rozhodnutí. [PN 43]

(24b)  S cieľom zabezpečiť efektívne prijímanie rozhodnutí a uľahčiť prístup k liekom je dôležitá primeraná spolupráca medzi rozhodovacími orgánmi v kľúčových etapách životného cyklu liekov. [PN 44]

(25)  Na účely zabezpečenia jednotného prístupu k spoločnej práci stanovenej v tomto nariadení by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby sa vytvoril spoločný procedurálny a metodický rámec pre klinické hodnotenia, postupy koordinačná skupina, ktorá je zložená z národných a/alebo regionálnych orgánov a subjektov zodpovedných za hodnotenie zdravotníckych technológií a ktorá má preukázanú spôsobilosť a je nezávislá a nestranná, mala vypracovať metodiku s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu práce ako celku. Komisia by mala vykonávacími aktami schváliť túto metodiku a spoločný procedurálny rámec pre spoločné klinické hodnotenia a postupy pre spoločné vedecké konzultácie. V prípade potreby a v odôvodnených prípadoch by sa mali vypracovať odlišné pravidlá pre lieky a zdravotnícke pomôcky. Pri vypracúvaní týchto pravidiel by Komisia by mala sa mali zohľadniť výsledky práce, ktorá sa už vykonala v rámci jednotných akcií EUnetHTA. Takisto by mala zohľadniť, a najmä metodické usmernenia a šablóny na predkladanie dôkazov, iniciatívy v oblasti HTA financované v rámci programu pre výskum Horizont 2020, ako aj regionálne iniciatívy týkajúce sa HTA, ako sú iniciatívy Beneluxa a vyhlásenie z Valletty. Tieto Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(14). [PN 45]

(25a)  Rámec metodiky by mal v súlade s Helsinským vyhlásením zabezpečiť vysokú kvalitu a dostatočné klinické dôkazy výberom najvhodnejšieho referenčného porovnávania. Mal by vychádzať z noriem vysokej kvality, najlepších dostupných vedeckých dôkazov, hlavne z dvojito zaslepeného randomizovaného klinického skúšania, metaanalýzy a systematických prehľadov; a mali by zohľadňovať užitočné, relevantné, hmatateľné a konkrétne klinické kritériá prispôsobené danej klinickej situácii, pričom sa uprednostňujú „end-points“ (klinické parametre). Dokumenty, ktoré majú žiadatelia predložiť, by mali zodpovedať najaktuálnejším a verejným údajom. [PN 46]

(25b)  Akékoľvek špecifiká v rámci metodiky, ako sú napríklad vakcíny, by mali byť odôvodnené a prispôsobené veľmi osobitným okolnostiam, mali by mať rovnakú vedeckú dôslednosť a rovnaké vedecké normy, a nikdy by nemali byť na úkor kvality zdravotníckych technológií alebo klinických dôkazov. [PN 47]

(25c)  Komisia by mala poskytovať administratívnu podporu pre spoločnú prácu koordinačnej skupiny, ktorá by mala po konzultáciách s dotknutými stranami predložiť záverečnú správu k tejto práci. [PN 48]

(26)  S cieľom zabezpečiť plné uplatňovanie tohto nariadenia a jeho prispôsobovanie technickému a vedeckému vývoju Komisia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať prijať vykonávacie akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o obsah dokumentov, ktoré sa majú predkladať, správy a súhrnné správy o klinických hodnoteniach, obsah dokumentov týkajúcich sa žiadostí a správ o spoločných vedeckých konzultáciách procesné pravidlá pre spoločné klinické hodnotenia, spoločné vedecké konzultácie, ako aj pravidlá týkajúce sa výberu pre výber zainteresovaných strán. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce vykonala vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(15). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 49]

(27)  Aby sa zabezpečila dostupnosť dostatočných zdrojov pre spoločnú prácu a stabilnú administratívnu podporu stanovenú v tomto nariadení, Únia by mala poskytnúť zaručiť stabilné a trvalé verejné finančné prostriedky v rámci viacročného finančného rámca pre spoločnú prácu a dobrovoľnú spoluprácu, ako aj pre podporný rámec na podporu týchto činností. Finančné prostriedky by mali pokrývať náklady na vypracovanie správ o spoločných klinických hodnoteniach a spoločných vedeckých konzultáciách. Členské štáty by mali mať aj možnosť vysielať do Komisie národných expertov na podporu činnosti sekretariátu koordinačnej skupiny. Komisia by mala zaviesť systém poplatkov, ktoré by platili vývojári zdravotníckych technológií, ktorí žiadajú o spoločné vedecké konzultácie i o spoločné klinické hodnotenia, pričom tieto poplatky sa použijú na výskum neuspokojených liečebných potrieb. Týmito poplatkami sa v žiadnom prípade nemôžu financovať činnosti spoločnej práce podľa tohto nariadenia. [PN 50]

(28)  Na účely uľahčenia spoločnej práce a výmeny informácií medzi členskými štátmi o HTA by sa malo prijať osobitné ustanovenie s cieľom zriadiť IT platformu, ktorá by obsahovala príslušné databázy a bezpečné komunikačné kanály, ako aj všetky informácie týkajúce sa postupu, metodiky, odbornej prípravy a záujmov hodnotiteľov a účastníkov siete zainteresovaných strán, a správy a výsledky spoločnej práce, ktoré by mali byť zverejnené. Komisia by mala takisto zaistiť prepojenie medzi IT platformou a inými dátovými infraštruktúrami významnými na účely HTA, ako sú registre údajov z praxe. [PN 51]

(28a)  Spolupráca by mala byť založená na zásade dobrej správy, ktorá zahŕňa transparentnosť, objektívnosť, nezávislosť odborných znalostí a spravodlivosť postupu. Dôvera je základným predpokladom pre úspešnú spoluprácu a možno ju dosiahnuť iba prostredníctvom skutočného zapojenia všetkých zainteresovaných strán a prístupu k vysoko odborným znalostiam, rozvojom kapacít a uplatňovaním vysokej kvality. [PN 52]

(28b)  Keďže v súčasnosti neexistuje spoločne dohodnuté vymedzenie toho, čo by sa mohlo považovať za vysoko kvalitnú inováciu alebo pridanú terapeutickú hodnotu, Únia by mala so súhlasom alebo konsenzom všetkých strán prijať vymedzenia týchto pojmov. [PN 53]

(29)  Aby sa zabezpečilo hladké zavedenie a vykonávanie spoločných hodnotení na úrovni Únie a udržala ich kvalita, je vhodné stanoviť prechodné obdobie umožňujúce postupné zvyšovanie počtu vykonávaných spoločných hodnotení za rok. Počet hodnotení, ktoré sa majú vykonať, by sa mal určiť s náležitým zreteľom na dostupné zdroje a počet zúčastnených členských štátov, aby sa na konci prechodného obdobia dosiahla plná kapacita. Stanovenie takého prechodného obdobia by členským štátom malo takisto umožniť plne zosúladiť vnútroštátne systémy s rámcom pre spoločnú prácu, pokiaľ ide o prideľovanie zdrojov, lehoty a stanovovanie priorít pri hodnoteniach.

(30)  Počas prechodného obdobia by účasť členských štátov na spoločných klinických hodnoteniach a spoločných vedeckých konzultáciách nemala byť povinná. Tým by nemala byť dotknutá povinnosť členských štátov uplatňovať harmonizované pravidlá na klinické hodnotenia vykonávané na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej práci, sa môžu kedykoľvek v priebehu prechodného obdobia rozhodnúť, že sa zapoja. V záujme zabezpečenia stabilnej a hladkej organizácie spoločnej práce a fungovania vnútorného trhu by sa členským štátom, ktoré sa už zúčastňujú na spoločnej práci, nemalo umožniť ukončiť svoju účasť na rámci pre spoločnú prácu. Klinické hodnotenia, ktoré začali v členských štátoch pred začiatkom uplatňovania tohto nariadenia, by mali pokračovať, pokiaľ sa ich členské štáty nerozhodnú zastaviť. [PN 54]

(31)  S cieľom zabezpečiť, aby bol podporný rámec aj naďalej čo najúčinnejší a nákladovo čo najefektívnejší Po uplynutí prechodného obdobia a pred tým, ako sa harmonizovaný systém pre HTA vytvorený podľa tohto nariadenia stane povinným, Komisia by mala predložiť správu o vykonávaní ustanovení posúdení vplyvu o rozsahu spoločných klinických hodnotení a celom postupe, ktorý sa zaviedol. Táto správa o fungovaní podporného rámca najneskôr dva roky po skončení prechodného obdobia. Správa by sa mohla zaoberať najmä tým, či je potrebné presunúť tento podporný rámec pod agentúru Únie posúdení vplyvu by mala okrem iných kritérií vyhodnotiť pokrok dosiahnutý v oblasti prístupu pacientov k novým zdravotným technológiám a fungovania vnútorného trhu, vplyvu na kvalitu inovácií a zaviesť mechanizmus uhrádzania poplatkov, vďaka čomu by udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj vývojári zdravotníckych technológií mohli prispievať k financovaniu spoločnej práce vhodnosť rozsahu spoločných klinických hodnotení a o fungovaní podporného rámca. [PN 55]

(32)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Podľa odseku 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 by sa takéto hodnotenie malo zakladať na piatich kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota EÚ, a malo by byť podporené programom monitorovania. Výsledky tohto hodnotenia by sa takisto mali oznámiť Európskemu parlamentu a Rade. [PN 56]

(33)  V smernici 2011/24/EÚ sa stanovuje, že Únia podporuje a uľahčuje spoluprácu a výmenu vedeckých informácií medzi členskými štátmi v rámci dobrovoľných sietí spájajúcich vnútroštátne orgány alebo subjekty pre hodnotenie zdravotníckych technológií, ktoré sú určené členskými štátmi. Keďže uvedené záležitosti sú upravené v tomto nariadení, smernica 2011/24/EÚ by sa mala zodpovedajúcim zmeniť.

(34)  Keďže ciele tohto nariadenia, ktorými je aproximácia pravidiel členských štátov týkajúcich sa vykonávania klinických hodnotení na vnútroštátnej úrovni a vytvorenie rámca povinných spoločných klinických hodnotení určitých zdravotníckych technológií na úrovni Únie patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, [PN 57]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením So zreteľom na výsledky práce, ktorá sa už vykonala v rámci jednotných akcií EUnetHTA sa týmto nariadením stanovuje: [PN 58]

a)  podporný rámec a postupy spolupráce v oblasti klinického hodnotenia zdravotníckych technológií na úrovni Únie; [PN 59]

b)  jednotné pravidlá metodiky pre klinické hodnotenie zdravotníckych technológií. [PN 60]

2.  Týmto nariadením nie sú dotknuté práva ani povinnosti členských štátov so zreteľom na organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti a prideľovanie zdrojov, ktoré im boli vyčlenené. Toto nariadenie navyše nesmie zasahovať do výlučnej vnútroštátnej právomoci členských štátov pre vnútroštátne rozhodnutia o tvorbe cien alebo náhradách. [PN 61]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „liek“ je liek na humánne použitie v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES(16);

b)  „zdravotnícka pomôcka“ je zdravotnícka pomôcka v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) 2017/745;

ba)  „diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro“ je diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro v zmysle vymedzenia v nariadení (EÚ) 2017/746; [PN 62]

bb)  „hodnotenie zdravotníckej pomôcky“ je hodnotenie metódy pozostávajúcej z viac ako jednej zdravotníckej pomôcky alebo metódy zloženej zo zdravotníckej pomôcky a definovaného reťazca starostlivosti iných liečebných postupov; [PN 63]

c)  „zdravotnícka technológia“ je zdravotnícka technológia v zmysle vymedzenia v smernici 2011/24/EÚ;

d)  „hodnotenie zdravotníckej technológie“ je proces multidisciplinárneho komparatívneho hodnotenia na základe klinických a neklinických oblastí hodnotenia, v ktorom sa zhromažďujú a hodnotia dostupné dôkazy o klinických a neklinických aspektoch súvisiacich s používaním zdravotníckej technológie;

e)  „spoločné klinické hodnotenie“ je systematické zhromažďovanie vedeckých informácií a ich kritické hodnotenie dostupných vedeckých dôkazov o zdravotníckej technológii v porovnaní a syntéza týchto postupov, v rámci ktorých sa príslušná zdravotnícka technológia porovnáva s jednou alebo viacerými inými zdravotníckymi technológiami alebo existujúcimi postupmi, ktoré predstavujú referenčnú hodnotu pre konkrétnu klinickú indikáciu, a sú založené na základe týchto najlepších dostupných vedeckých klinických oblastí hodnotenia zdravotníckej technológie dôkazoch a na pre pacienta relevantných klinických kritériách, s ohľadom na tieto klinické oblasti: opis zdravotného problému, ktorý zdravotnícka technológia rieši, a súčasné používanie iných zdravotníckych technológií alebo postupov pri riešení daného zdravotného problému, opis a technická charakteristika zdravotníckej technológie, relatívna klinická účinnosť a relatívna bezpečnosť zdravotníckej technológie; [PN 64]

f)  „neklinické hodnotenie“ je súčasťou hodnotenia zdravotníckej technológie na základe týchto neklinických oblastí hodnotenia zdravotníckej technológie: hodnotenie nákladov a ekonomických aspektov zdravotníckej technológie a etické, organizačné, sociálne a právne aspekty súvisiace s jej používaním;

g)  „kolaboratívne hodnotenie“ je klinické hodnotenie zdravotníckej pomôcky na úrovni Únie, ktoré vykonáva viacero zainteresovaných orgánov a subjektov pre hodnotenie zdravotníckych technológií na dobrovoľnom základe;

ga)  „hodnotenie“ je vyvodenie záverov o pridanej hodnote príslušných technológií ako súčasť vnútroštátnych postupov hodnotenia, ktoré môžu zohľadňovať klinické, ako aj neklinické údaje a kritériá v kontexte vnútroštátnej starostlivosti; [PN 65]

gb)  „výsledky pre zdravie pacienta“ sú údaje, ktoré zachytávajú alebo predpovedajú úmrtnosť, chorobnosť, kvalitu života v súvislosti so zdravím a nežiaduce udalosti. [PN 202]

Článok 3

Koordinačná skupina členských štátov pre hodnotenie zdravotníckych technológií

1.  Týmto sa zriaďuje Koordinačná skupina členských štátov pre hodnotenie zdravotníckych technológií (ďalej len „koordinačná skupina“).

2.  Členské štáty vymenujú vnútroštátne svoje národné alebo regionálne orgány a subjekty pre hodnotenie zdravotníckych technológií na národnej úrovni za členov koordinačnej skupiny a jej podskupín a informujú o tom, ako aj o všetkých následných zmenách Komisiu. Členské štáty môžu vymenovať viac ako jeden orgán alebo subjekt pre hodnotenie zdravotníckych technológií za členov koordinačnej skupiny, ako aj jednej alebo viacerých jej podskupín. [PN 66]

3.  Koordinačná skupina rozhoduje na základe konsenzu, alebo v prípade potreby hlasovaním jednoduchou kvalifikovanou väčšinou. Každý členský štát má jeden hlas.

Postupy vykonávané koordinačnou skupinou musia byť transparentné, pričom zápisnica zo zasadnutia a hlasovanie sa zdokumentujú a sprístupnia verejnosti vrátane akýchkoľvek rozdielnych názorov. [PN 203]

4.  Zasadaniam koordinačnej skupiny spoločne predsedá Komisia bez hlasovacieho práva, a spolupredseda zvolený každoročne z členov skupiny na stanovené obdobie, ktoré je určené v jej rokovacom poriadku základe rotácie. Spolupredsedníctva majú výlučne administratívnu funkciu. [PN 68]

5.  Členovia koordinačnej skupiny, ktorými sú národné alebo regionálne úrady alebo orgány pre hodnotenie, vymenujú svojich zástupcov v koordinačnej skupine a podskupinách, ktorých sú členmi, na ad hoc alebo na trvalom základe., a Komisiu informujú o ich vymenovaní, ako aj Členské štáty môžu ukončiť takéto vymenovania, ak je to odôvodnené požiadavkami vymenovania. Avšak z dôvodu pracovného zaťaženia, zloženia podskupín alebo požiadaviek na osobitné odborné znalosti môže mať každý členský štát viac než jedného odborného hodnotiteľa, a to bez ohľadu na zásadu, že každý členský štát má iba jeden hlas pri prijímaní rozhodnutí. Pri vymenovaní sa zohľadnia odborné znalosti potrebné na dosiahnutie cieľov podskupiny. Európsky parlament, Rada a Komisia sú informovaní o akýchkoľvek nasledujúcich zmenách všetkých vymenovaniach a možných zrušeniach vymenovaní. [PN 69]

6.  Členovia S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu práce členovia koordinačnej skupiny a ich vymenovaní zástupcovia musia dodržiavať zásady nezávislosti, nestrannosti a dôvernosti pochádzajú z národných alebo regionálnych agentúr pre hodnotenie zdravotníckych technológií alebo subjektov zodpovedných za túto oblasť.

Členovia koordinačnej skupiny a odborníci a hodnotitelia vo všeobecnosti nesmú mať finančné záujmy v žiadnom druhu odvetvia vývoja zdravotníckych technológií alebo poisťovacej spoločnosti, ktoré môžu ovplyvniť ich nestrannosť. Musia sa zaviazať konať nezávislým spôsobom vo verejnom záujme a každoročne predložia vyhlásenie o záujmoch. Tieto vyhlásenia o záujmoch sa zaznamenajú na IT platforme uvedenej v článku 27 a zverejnia sa.

Členovia koordinačnej skupiny na každej schôdzi informujú o každom osobitnom záujme, ktorý možno považovať za záujem ohrozujúci ich nezávislosť v súvislosti s programom schôdze. Ak dôjde ku konfliktu záujmov, dotknutý člen koordinačnej skupiny opustí schôdzu počas rokovania o relevantných bodoch programu. Procesné pravidlá pre prípady konfliktu záujmov sa ustanovia v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. a) bodom iiia).

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a informovanosť verejnosti o tomto procese a podporiť dôveru v systém budú všetky hodnotené klinické údaje mať najvyššiu úroveň transparentnosti a verejnej komunikácie. Ak sú údaje dôverné z obchodných dôvodov je potrebné jasne vymedziť a odôvodniť ich dôvernosť a riadne vymedziť a chrániť dôverné údaje. [PN 70]

7.  Komisia uverejňuje aktualizovaný zoznam vymenovaných členov koordinačnej skupiny a jej podskupín a ďalších odborníkov spolu s ich kvalifikáciou a oblasťami odbornosti a ich ročným vyhlásením o záujmoch na platforme IT uvedenej v článku 27.

Informácie uvedené v prvom pododseku Komisia aktualizuje ročne a kedykoľvek sa to považuje za potrebné vzhľadom na prípadné nové okolnosti. Tieto aktualizácie sa zverejnia. [PN 71]

8.  Koordinačná skupina:

a)  prijíma rokovací poriadok, podľa ktorého vedie svoje zasadania, a v prípade potreby ho aktualizuje;

b)  koordinuje a schvaľuje činnosť svojich podskupín;

c)  zabezpečuje spoluprácu spolupracuje s príslušnými orgánmi na úrovni Únie s cieľom uľahčiť ďalšiu tvorbu dôkazov potrebných na svoju prácu; [PN 72]

d)  zabezpečuje vhodné zapojenie konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a odborníkmi pri vykonávaní svojej práce. Takéto konzultácie sa musia zdokumentovať vrátane verejne dostupných vyhlásení o záujmoch od zainteresovaných strán, s ktorými sa uskutočnili konzultácie, a musia sa začleniť do svojej práce záverečnej spoločnej hodnotiacej správy; [PN 73]

e)  zriaďuje podskupiny na tieto účely:

i)  spoločné klinické hodnotenia;

ii)  spoločné vedecké konzultácie;

iii)  identifikácia nových zdravotníckych technológií;

iv)  dobrovoľná spolupráca;

v)  vypracovanie ročných pracovných programov a výročných správ a aktualizácia spoločných pravidiel a pracovných dokumentov.

9.  Koordinačná skupina môže zasadať v rôznych zloženiach pre tieto kategórie zdravotníckych technológií: lieky, zdravotnícke pomôcky a iné zdravotnícke technológie.

10.  Koordinačná skupina môže zasadať v rôznych zloženiach pre tieto kategórie zdravotníckych technológií: lieky, zdravotnícke pomôcky a iné zdravotnícke technológie.

10a.  V každom prípade sa verejne sprístupní rokovací poriadok koordinačnej skupiny a jej podskupín, programy ich schôdzí, prijaté rozhodnutia a podrobnosti o hlasovaní a vysvetlenia hlasovania vrátane menšinových stanovísk. [PN 74]

Článok 4

Ročný pracovný program a výročná správa

1.  Podskupina určená v súlade s článkom 3 ods. 8 písm. e) vypracúva ročný pracovný program, ktorý schvaľuje koordinačná skupina do 31. decembra každého roka.

2.  V ročnom pracovnom programe sa stanovuje spoločná práca, ktorá sa má vykonať v kalendárnom roku nasledujúcom po jeho schválení, vrátane:

a)  plánovaného počtu spoločných klinických hodnotení a druhov zdravotníckych technológií, ktoré sa majú hodnotiť;

b)  plánovaného počtu spoločných vedeckých konzultácií;

c)  dobrovoľnej spolupráce.

Písmená a), b) a c) prvého pododseku sa určia na základe dôležitosti ich vplyvu na pacientov, zdravie verejnosti alebo systémy zdravotnej starostlivosti. [PN 75]

3.  Pri vypracúvaní ročného pracovného programu určená podskupina:

a)  prihliada na výročnú štúdiu o nových zdravotníckych technológiách uvedenú v článku 18;

b)  zohľadňuje zdroje, ktoré má koordinačná skupina k dispozícii pre spoločnú prácu;

c)  radí sa s Komisiou a sieťou zainteresovaných strán v rámci každoročných schôdzí podľa článku 26 o návrhu ročného pracovného programu a zohľadňuje jej stanovisko ich pripomienky. [PN 76]

4.  Určená podskupina vypracúva výročnú správu, ktorú schvaľuje koordinačná skupina do 28. februára každého roku.

5.  Vo výročnej správe sa uvádzajú informácie o spoločnej práci vykonanej v kalendárnom roku, ktorý predchádza jej schváleniu.

5a.  Výročná správa i ročný pracovný program sa zverejňujú na IT platforme uvedenej v článku 27. [PN 77]

Kapitola II

Spoločná práca v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií na úrovni Únie

Oddiel 1

Spoločné klinické hodnotenia

Článok 5

Rozsah spoločných klinických hodnotení

1.  Koordinačná skupina vykonáva spoločné klinické hodnotenia v prípade:

a)  liekov podliehajúcich postupu povoľovania stanovenému v nariadení (ES) č. 726/2004 vrátane prípadov, v ktorých došlo k zmene rozhodnutia Komisie o udelení povolenia na uvedenie na trh na základe zmeny v terapeutickej indikácii alebo indikáciách, na ktoré bolo udelené pôvodné povolenie, s výnimkou liekov povolených podľa článkov 10 a 10a smernice 2001/83/ES;

aa)  iných liekov, na ktoré sa nevzťahuje postup udeľovania povolenia stanovený v nariadení (ES) č. 726/2004, ak si vývojár zdravotníckej technológie vybral centralizovaný postup udeľovania povolenia, a to pod podmienkou, že ide o lieky, ktoré predstavujú významnú technickú, vedeckú alebo terapeutickú inováciu alebo ktorých povolenie je v záujme verejného zdravia; [PN 78]

b)  zdravotnícke pomôcky klasifikované zdravotníckych pomôcok klasifikovaných ako pomôcky triedy IIb a III podľa článku 51 nariadenia (EÚ) 2017/745, pre ktoré príslušné panely odborníkov poskytli vedecké stanovisko v rámci konzultačného postupu klinického hodnotenia podľa článku 54 uvedeného nariadenia a ktoré sa považujú za významnú inováciu a majú potenciálny významný vplyv na verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti; [PN 79]

c)  diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro klasifikované ako pomôcky triedy D podľa článku 47 nariadenia (EÚ) 2017/746, pre ktoré príslušné panely odborníkov poskytli stanoviská v rámci postupu podľa článku 48 ods. 6 uvedeného nariadenia, a ktoré sa považujú za významnú inováciu a majú potenciálny významný vplyv na verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti. [PN 80]

2.  Koordinačná skupina vyberá zdravotnícke pomôcky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) na spoločné klinické hodnotenie na základe týchto kritérií:

a)  neuspokojené liečebné potreby;

b)  potenciálny vplyv na pacientov, verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti;

c)  významný cezhraničný rozmer;

d)  značná pridaná hodnota pre celú Úniu;

e)  dostupné zdroje;

ea)  nutnosť zlepšiť klinické dôkazy; [PN 81]

eb)  žiadosť vývojára zdravotníckych technológií. [PN 82]

Článok 6

Vypracovanie správ o spoločnom klinickom hodnotení

1.  Koordinačná skupina iniciuje spoločné klinické hodnotenie zdravotníckych technológií na základe jej ročného pracovného programu tým, že určí podskupinu, ktorá dohliada na vypracovanie správy o spoločnom klinickom hodnotení v mene koordinačnej skupiny.

Spolu so správou o spoločnom klinickom hodnotení sa predkladá súhrnná správa obsahujúca aspoň klinické komparatívne údaje, klinické parametre, komparatívne ukazovatele, metodiku, použitý klinický dôkaz a závery o účinnosti, bezpečnosti a relatívnej účinnosti a obmedzenia hodnotenia, rozdielne názory, zhrnutie vykonaných konzultácií a poznámok. Obe správy sa vypracúvajú v súlade s požiadavkami uvedenými v tomto článku a požiadavkami stanovenými v článkoch 11, 22 a 23 koordinačnou skupinou a zverejnia sa bez ohľadu na závery správy.

Pokiaľ ide o lieky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), koordinačná skupina prijme správu o spoločnom klinickom hodnotení do 80 – 100 dní s cieľom zabezpečiť súlad s lehotami na tvorbu cien a ich náhrady stanovenými v smernici Rady 89/105/EHS(17). [PN 83]

2.  Určená podskupina si od vývojárov príslušných vývojára zdravotníckych technológií vyžiada predloženie všetkej aktualizovanej dokumentácie obsahujúcej, ktorá je k dispozícii a ktorá obsahuje informácie, údaje a dôkazy štúdie, vrátane negatívnych i pozitívnych výsledkov, potrebné na účely spoločného klinického hodnotenia. Táto dokumentácia obsahuje dostupné údaje zo všetkých vykonaných skúšok, ako aj zo všetkých štúdií, pri ktorých sa použila daná technológia, pričom oboje tieto údaje sú nanajvýš dôležité na zabezpečenie vysokej kvality hodnotení.

V prípade liekov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a) musí dokumentácia obsahovať aspoň:

a)  spis o podaní žiadosti;

b)  údaj o stave povolenia na uvedenie na trh;

c)  európsku verejnú hodnotiacu správu (EPAR), ak je k dispozícii, vrátane súhrnu charakteristických vlastností lieku (SPC); Európska agentúra pre lieky poskytne koordinačnej skupine príslušné prijaté vedecké hodnotiace správy;

d)  ak je to vhodné, výsledky ďalších štúdií, ktoré požaduje koordinačná skupina a ktoré sú dostupné pre vývojárov zdravotníckych technológií;

e)  dostupné správy HTA o dotknutých zdravotníckych technológiách, ak je to vhodné a ak sú dostupné vývojárovi zdravotníckych technológií;

f)  informácie o štúdiách a registroch štúdií dostupné vývojárom zdravotníckych technológií.

Vývojári zdravotníckych technológií sú povinní predložiť všetky požadované údaje.

Hodnotitelia môžu mať tiež prístup k verejným databázam a zdrojom klinických informácií, ako sú registre pacientov, databázy alebo európske referenčné siete, ak sa takýto prístup považuje za potrebný na doplnenie informácií, ktoré poskytol vývojár, a na vypracovanie presnejšieho klinického hodnotenia zdravotníckych technológií. Reprodukovateľnosť hodnotenia si vyžaduje, aby tieto informácie boli verejne dostupné.

Vzťah medzi hodnotiteľmi a vývojármi zdravotníckej technológie musí byť nezávislý a nestranný. S vývojármi zdravotníckych technológií je možné konzultovať, ale sa aktívne nezúčastňujú na procese hodnotenia. [PN 84]

2a.  Koordinačná skupina môže v prípade liekov na ojedinelé ochorenia odôvodnene predpokladať, že neexistuje žiadny podstatný dôvod ani dodatočný dôkaz na podporu ďalšej klinickej analýzy nad rámec hodnotenia významného úžitku, ktoré už vykonala Európska agentúra pre lieky. [PN 85]

3.  Určená podskupina vymenuje spomedzi svojich členov hodnotiteľa a spoluhodnotiteľa, ktorí vykonajú spoločné klinické hodnotenie. Hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ sa líšia od tých, ktorí boli predtým vymenovaní podľa článku 13 ods. 3, okrem výnimočných a odôvodnených situácií, keď potrebné špecifické odborné znalosti nie sú k dispozícii, a pod podmienkou schválenia koordinačnou skupinou. Pri ich vymenúvaní sa zohľadňujú vedecké odborné znalosti potrebné na účely hodnotenia. [PN 86]

4.  Hodnotiteľ vypracuje s pomocou spoluhodnotiteľa návrh správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy.

5.  Závery správy o spoločnom klinickom hodnotení sa obmedzujú na tieto prvky musia obsahovať: [PN 87]

a)  analýza relatívnych účinkov analýzu relatívnej účinnosti a bezpečnosti zdravotníckej technológie hodnotenej z hľadiska výsledkov, aké prináša v zmysle klinických parametrov relevantných pre zdravie pacienta, ktoré boli vybrané klinický subjekt a skupinu pacientov vybraných na účely hodnotenia vrátane úmrtnosti, chorobnosti a kvality života a na základe jedného alebo viacerých porovnávacích liečebných postupov, ktoré stanoví koordinačná skupina; [PN 88]

b)  miera mieru istoty relatívnych účinkov na základe najlepších dostupných klinických dôkazov a v porovnaní s najlepšími štandardnými liečbami. Hodnotenie sa zakladá na preukázaných klinických parametroch založených na medzinárodných normách medicíny vychádzajúcej z dôkazov, najmä pokiaľ ide o zlepšenie zdravotného stavu, skrátenie dĺžky ochorenia, predĺženie prežitia, zníženie vedľajších účinkov alebo zlepšenie kvality života. Takisto sa musí uviesť odkaz na rozdiely medzi jednotlivými podskupinami. [PN 89]

Závery nezahŕňajú hodnotenie.

Hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ zabezpečia, aby bol výber príslušných skupín pacientov reprezentatívny pre zúčastnené členské štáty s cieľom umožniť im prijímať vhodné rozhodnutia o financovaní týchto technológií z národných rozpočtov na zdravotníctvo. [PN 90]

6.  Ak sa hodnotiteľ v akejkoľvek fáze vypracúvania návrhu správy o spoločnom klinickom hodnotení domnieva, že sú potrebné ďalšie dôkazy od predkladajúceho vývojára zdravotníckej technológie, aby bolo možné správu dokončiť, môže určenú podskupinu požiadať o pozastavenie plynutia lehoty stanovenej na vypracovanie správy a požiadať vývojára zdravotníckej technológie o ďalšie dôkazy. Po konzultácii s vývojárom zdravotníckej technológie o čase potrebnom na poskytnutie potrebných dodatočných dôkazov hodnotiteľ v žiadosti uvedie, na koľko pracovných dní sa vypracúvanie správy pozastaví. Ak v priebehu procesu budú k dispozícii nové klinické údaje, príslušný vývojár zdravotníckej technológie takisto proaktívne poskytne hodnotiteľovi tieto nové informácie. [PN 205]

7.  Členovia určenej podskupiny alebo koordinačnej skupiny predkladajú v minimálnej lehote 30 pracovných dní svoje pripomienky počas prípravy návrhu správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy. Komisia môže takisto predložiť pripomienky. [PN 92]

8.  Hodnotiteľ predloží návrh správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy predkladajúcemu vývojárovi zdravotníckej technológie a stanoví časový rámec, v rámci ktorého vývojár môže predložiť pripomienky na predloženie pripomienok. [PN 93]

9.  Určená podskupina zabezpečí, aby zainteresované strany vrátane pacientov a klinických odborníkov mali príležitosť predložiť pripomienky počas prípravy návrhu správy o spoločnom klinickom hodnotení Počas spoločného klinického hodnotenia môžu pacienti, spotrebiteľské organizácie, odborníci v oblasti zdravotníctva, mimovládne organizácie, iné združenia vývojárov zdravotníckej technológie a súhrnnej správy, a stanoví časový rámec, klinickí odborníci predkladať pripomienky v rámci ktorého môžu predložiť pripomienky lehote stanovenej určenou podskupinou.

Komisia zverejňuje vyhlásenia o záujmoch všetkých konzultovaných zainteresovaných strán prostredníctvom IT platformy uvedenej v článku 27. [PN 94]

10.  Po doručení a zvážení všetkých pripomienok predložených v súlade s odsekmi 7, 8 a 9 hodnotiteľ s pomocou spoluhodnotiteľa sfinalizuje návrh správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy a predloží ich určenej podskupine a Komisii koordinačnej skupine na pripomienkovanie. Komisia zverejní všetky pripomienky, na ktoré musí riadne odpovedať, na IT platforme uvedenej v článku 27. [PN 95]

11.  Hodnotiteľ za pomoci spoluhodnotiteľa zohľadní pripomienky určenej podskupiny a Komisie koordinačnej skupiny a predloží konečný návrh správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy koordinačnej skupine na záverečné schválenie. [PN 96]

12.  Koordinačná skupina schváli konečnú správu o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnú správu podľa možnosti konsenzom alebo v prípade potreby jednoduchou kvalifikovanou väčšinou hlasov členských štátov.

Rozdielne stanoviská a dôvody, z ktorých vychádzajú, sa zaznamenajú v záverečnej správe.

Záverečná správa obsahuje analýzu citlivosti, ak existuje jeden alebo viacero z týchto prvkov:

a)  rozdielne stanoviská k štúdiám, ktoré sa majú vylúčiť z dôvodu silnej zaujatosti;

b)  rozdielne stanoviská, ak sa majú štúdie vylúčiť, pretože neodrážajú aktuálny technologický vývoj, alebo

c)  kontroverzné vymedzenie hodnôt irelevantnosti súvisiacich s parametrami týkajúcimi sa pacientov.

Výber jedného alebo viacerých komparátorov a parametrov týkajúcich sa pacientov v záverečnej správe lekársky odôvodní a zdokumentuje.

Záverečná správa musí zahŕňať aj výsledky spoločnej vedeckej konzultácie vykonanej v súlade s článkom 13. Správy o vedeckých konzultáciách sa zverejnia po ukončení spoločných klinických hodnotení. [PN 206]

13.  Hodnotiteľ zabezpečí, aby všetky schválená správa o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnná správa obsahovali klinické informácie, ktoré sú citlivé z obchodného hľadiska, boli zo schválenej správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy odstránené predmetom hodnotenia, a použitú metodiku a štúdie. Hodnotiteľ správu pred zverejnením konzultuje s vývojárom. Vývojár má lehotu 10 pracovných dní, aby oznámil hodnotiteľovi všetky informácie, ktoré považuje za dôverné, a odôvodnil ich obchodne citlivú povahu. Ako poslednú možnosť hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ rozhodnú, či je tvrdenie vývojára o dôvernosti opodstatnené. [PN 98]

14.  Koordinačná skupina predloží schválenú správu o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnú správu predkladajúcemu vývojárovi zdravotníckej technológie a Komisii, ktorá obe správy zaradí do IT platformy. [PN 99]

14a.  Po obdržaní schválenej správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy môže predkladajúci vývojár zdravotníckej technológie písomne oznámiť koordinačnej skupine a Komisii do siedmych pracovných dní svoje námietky. V takomto prípade vývojár podrobne uvedie dôvody svojich námietok. Koordinačná skupina tieto námietky vyhodnotí do siedmych pracovných dní a v prípade potreby prepracuje správu.

Koordinačná skupina schváli a predloží záverečnú správu o spoločnom klinickom hodnotení, súhrnnú správu a vysvetľujúci dokument, v ktorom sa uvedie, ako boli riešené námietky predkladajúceho vývojára zdravotníckej technológie a Komisie. [PN 100]

14b.  Správa o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnná správa musia byť pripravené najskôr za 80 dní a nie neskôr ako za 100 dní, okrem opodstatnených prípadov, keď z dôvodu klinickej potreby je potrebné proces urýchliť alebo spomaliť. [PN 101]

14c.  V prípade, keď predkladajúci vývojár zdravotníckych technológií stiahne žiadosť o povolenie na uvedenie na trh, pričom uvedie dôvody, alebo v prípade, keď Európska agentúra pre lieky hodnotenie zruší, táto skutočnosť sa oznámi koordinačnej skupine, aby ukončila postup spoločného klinického hodnotenia. Komisia zverejní dôvody stiahnutia žiadosti alebo zrušenia hodnotenia na platforme IT uvedenej v článku 27. [PN 102]

Článok 7

Zoznam hodnotených zdravotníckych technológií

1.  Ak sa Komisia domnieva, že schválená správa o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnná správa spĺňajú hmotné a procesné požiadavky stanovené v tomto nariadení, zahrnie názov zdravotníckej technológie, ktorá je bola predmetom schválenej správy a schválenej súhrnnej správy, či už bola prijatá alebo nie, do zoznamu technológií, ktoré prešli spoločným klinickým hodnotením (ďalej len „zoznam hodnotených zdravotníckych technológií“ alebo „zoznam“) najneskôr 30 dní po tom, čo jej koordinačná skupina predložila schválenú správu a súhrnnú správu. [PN 103]

2.  Ak do 30 dní od doručenia schválenej správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy Komisia dospeje k záveru, že schválená správa o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnná správa nespĺňajú hmotné a procesné zákonné požiadavky stanovené v tomto nariadení, oznámi koordinačnej skupine dôvody svojich záverov a požiada ju, s uvedením dôvodov, aby správu a súhrnnú správu hodnotenie preskúmala. [PN 104]

3.  Určená podskupina zváži závery uvedené v odseku 2 a vyzve vývojára zdravotníckej technológie, aby v stanovenej lehote predložil pripomienky. Určená podskupina preskúma správu o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnú správu s prihliadnutím na pripomienky predložené vývojárom zdravotníckej technológie. Hodnotiteľ s pomocou spoluhodnotiteľa zodpovedajúcim spôsobom upraví správu o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnú správu a predloží ich koordinačnej skupine. Uplatňuje sa článok 6 ods. 12 až 14 Komisiou z procedurálneho hľadiska predtým, ako vydá záverečné stanovisko. [PN 105]

4.  Po predložení upravenej schválenej správy o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnej správy a ak sa Komisia domnieva, že upravená schválená správa o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnná správa spĺňajú hmotné a procesné požiadavky stanovené v tomto nariadení, zahrnie názov zdravotníckej technológie, ktorá je predmetom správy a súhrnnej správy, do zoznamu hodnotených zdravotníckych technológií. [PN 106]

5.  Ak Komisia dospeje k záveru, že upravená schválená správa o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnná správa nespĺňajú hmotné a procesné požiadavky stanovené v tomto nariadení, odmietne zahrnúť názov zdravotníckej technológie zdravotnícka technológia, ktorá je predmetom hodnotenia, sa zaradí do zoznamu spolu so súhrnnou hodnotiacou správou a pripomienkami Komisie, a všetko sa zverejní na IT platforme uvedenej v článku 27. Komisia o tom informuje koordinačnú skupinu a uvedie dôvody svojho rozhodnutia negatívnej správy. Povinnosti stanovené v článku 8 sa na dotknutú zdravotnícku technológiu neuplatňujú. Koordinačná skupina zodpovedajúcim spôsobom informuje predkladajúceho vývojára zdravotníckej technológie a zahrnie súhrnné informácie o týchto správach do svojej výročnej správy. [PN 107]

6.  V prípade zdravotníckych technológií zahrnutých do zoznamu hodnotených zdravotníckych technológií Komisia uverejní na IT platforme uvedenej v článku 27 schválenú správu o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnnú správu na IT platforme uvedenej v článku 27, ako aj a všetky pripomienky od zainteresovaných strán a priebežné správy, a sprístupní ich predkladajúcemu vývojárovi zdravotníckej technológie najneskôr 10 pracovných dní po jej zaradení do zoznamu. [PN 108]

Článok 8

Používanie správ o spoločnom klinickom hodnotení na úrovni členských štátov

1.  V prípade zdravotníckych technológií zahrnutých do zoznamu hodnotených zdravotníckych technológií alebo v súvislosti s ktorými sa začalo spoločné klinické hodnotenie, členské štáty: [PN 109]

a)  nevykonávajú klinické hodnotenie ani rovnocenný proces hodnotenia zdravotníckej technológie, ktorá je uvedená na zozname hodnotených používajú správy o spoločnom klinickom hodnotení pri svojich hodnoteniach zdravotníckych technológií, alebo zdravotníckej technológie, v prípade ktorej sa začalo spoločné klinické hodnotenie na úrovni členských štátov; [PN 110]

b)  používajú správy o spoločnom klinickom hodnotení pri svojich hodnoteniach zdravotníckych technológií neopakujú spoločné klinické hodnotenie na vnútroštátnej úrovni úrovni členských štátov. [PN 111]

1a.  Požiadavka stanovená v odseku 1 písm. b) členským štátom ani regiónom nebráni vykonávať hodnotenia týkajúce sa pridanej klinickej hodnoty dotknutých technológií ako súčasť národného alebo regionálneho postupu hodnotenia, pri ktorom sa môžu brať do úvahy klinické aj neklinické údaje a dôkazy špecifické pre dotknutý členský štát, ktoré neboli súčasťou spoločného klinického hodnotenia a ktoré sú nevyhnutné na dokončenie hodnotenia zdravotníckej technológie alebo postupu stanovovania cien a náhrad.

Takéto doplnkové hodnotenia môžu porovnávať príslušnú technológiu s komparátorom, ktorý predstavuje najlepší dostupný a podložený štandard starostlivosti na základe dôkazov v dotknutom členskom štáte a ktorý napriek žiadosti tohto členského štátu vo fáze stanovenia rozsahu nebol zahrnutý do spoločného klinického hodnotenia. Môžu tiež hodnotiť technológiu v súvislosti so starostlivosťou, ktorá je špecifická pre daný členský štát, na základe jeho klinickej praxe alebo nastavenia vybraného na úhradu.

Každé takéto opatrenie musí byť odôvodnené, nevyhnutné a primerané na dosiahnutie tohto cieľa, nesmie duplikovať prácu vykonanú na úrovni Únie a nesmie neprimerane odďaľovať prístup pacientov k týmto technológiám.

Členské štáty oznámia Komisii a koordinačnej skupine svoj úmysel doplniť spoločné klinické hodnotenie a zdôvodnia ho. [PN 112]

2.  Členské štáty oznamujú Komisii výsledky hodnotenia zdravotníckej technológie, ktorá bola predmetom spoločného klinického hodnotenia, do 30 dní od jeho ukončenia. K takémuto oznámeniu sa pripájajú informácie o tom prostredníctvom IT platformy uvedenej v článku 27 predložia informácie o tom, ako sa zohľadnila správa o spoločnom klinickom hodnotení pri hodnotení zdravotníckych technológií na úrovni členských štátov, ako sa použili závery spoločného klinického hodnotenia v celkovom hodnotení zdravotníckej technológie. Komisia uľahčuje aj iné zohľadnené klinické údaje a dodatočné dôkazy tak, aby Komisia mohla uľahčiť výmenu týchto informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom IT platformy uvedenej v článku 27. [PN 113]

Článok 9

Aktualizácie spoločných klinických hodnotení

1.  Koordinačná skupina aktualizuje spoločné klinické hodnotenia ak:

a)  rozhodnutie Komisie udeliť povolenie na uvedenie na trh v prípade lieku uvedeného v článku 5 ods. 1 písm. a) bolo podmienené splnením dodatočných požiadaviek po udelení povolenia na uvedenie na trh;

b)  v správe o pôvodnom spoločnom klinickom hodnotení sa uviedla potreba aktualizovať ho po tom, čo budú k dispozícii dodatočné dôkazy na ďalšie hodnotenie., a to v lehote, ktorú stanovuje táto správa; [PN 114]

ba)  na žiadosť členského štátu alebo vývojára zdravotníckej technológie, ktorý sa domnieva, že existuje nový klinický dôkaz; [PN 115]

bb)  päť rokov po hodnotení, ak existujú významné nové klinické dôkazy alebo skôr, ak sa objavia nové dôkazy alebo klinické údaje. [PN 116]

1a.  V prípadoch uvedených v písmenách a), b), ba) a bb) prvého pododseku vývojár technológie predloží dodatočné informácie. Ak tak neurobí, na predchádzajúce spoločné hodnotenie sa už neuplatňuje článok 8.

Zachová sa databáza EVIDENT na zber klinických dôkazov, ktoré sa objavujú počas používania zdravotníckej technológie v reálnych podmienkach, ako aj na monitorovanie výsledkov v oblasti zdravia. [PN 117]

2.  Koordinačná skupina môže aktualizovať spoločné klinické hodnotenie, ak o to požiada jeden alebo viacero jej členov.

Aktualizácie spoločných klinických hodnotení sa vyžadujú, ak boli zverejnené alebo sprístupnené nové informácie, ktoré neboli k dispozícii v čase prvotnej spoločnej správy. Ak sa vyžiada aktualizácia správy o spoločnom klinickom hodnotení, člen, ktorý ju navrhol, môže správu o spoločnom klinickom hodnotení aktualizovať a navrhnúť ju na prijatie inými členskými štátmi prostredníctvom vzájomného uznávania. Pri aktualizácii správy o spoločnom klinickom hodnotení členský štát uplatní metódy a normy, ktoré stanovila koordinačná skupina.

Ak sa členské štáty nedokážu dohodnúť na aktualizácii, vec sa postúpi koordinačnej skupine. Koordinačná skupina rozhodne, či vykoná aktualizáciu na základe nových informácií.

Ak sa aktualizácia schváli vzájomným uznaním alebo po tom, ako rozhodla koordinačná skupina, správa o spoločnom klinickom hodnotení sa považuje za aktualizovanú. [PN 118]

3.  Aktualizácie sa vykonávajú v súlade s procedurálnymi pravidlami stanovenými podľa článku 11 ods. 1 písm. d).

Článok 10

Prechodné opatrenia pre spoločné klinické hodnotenia

Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 33 ods. 1:

a)  koordinačná skupina:

i)  stanoví počet plánovaných spoločných klinických hodnotení za rok na základe počtu zapojených členských štátov a zdrojov, ktoré má k dispozícii;

ii)  vyberie lieky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) na spoločné klinické hodnotenie na základe kritérií výberu uvedených v článku 5 ods. 2;

b)  členovia koordinačnej skupiny z členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločných klinických hodnoteniach, nesmú:

i)  byť vymenovaní za hodnotiteľov ani spoluhodnotiteľov;

ii)  pripomienkovať návrhy správ o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnných správ;

iii)  sa zúčastňovať na procese schvaľovania konečných správ o spoločnom klinickom hodnotení a súhrnných správ;

iv)  sa zúčastňovať na príprave a procese schvaľovania častí ročných pracovných programov, ktoré sa týkajú spoločných klinických hodnotení;

v)  podliehať povinnostiam stanoveným v článku 8, pokiaľ ide o zdravotnícke technológie, ktoré boli predmetom spoločného klinického hodnotenia.

Článok 11

Prijatie podrobných procedurálnych pravidiel vzťahujúcich sa na spoločné klinické hodnotenia

1.  Komisia v súlade s týmto nariadením prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procedurálne pravidlá vzťahujúce sa na: [PN 119]

a)  predkladanie informácií, údajov a dôkazov vývojármi zdravotníckych technológií; [PN 120]

b)  vymenúvanie hodnotiteľov a spoluhodnotiteľov;

c)  stanovenie podrobných procedurálnych krokov a ich načasovania a celkového trvania spoločných klinických hodnotení načasovanie; [PN 121]

d)  aktualizáciu spoločných klinických hodnotení;

e)  spoluprácu s Európskou agentúrou pre lieky v oblasti prípravy a aktualizácie spoločných klinických hodnotení liekov;

f)  spoluprácu s notifikovanými orgánmi a panelmi odborníkov v oblasti prípravy a aktualizácie spoločných klinických hodnotení zdravotníckych pomôcok. [PN 122]

2.  Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Oddiel 2

Spoločné vedecké konzultácie

Článok 12

Žiadosti o spoločné vedecké konzultácie

1.  Vývojári zdravotníckych technológií môžu požiadať o spoločnú vedeckú konzultáciu s koordinačnou skupinou s cieľom získať vedecké odporúčania o údajoch a dôkazoch, ktoré sa môžu vyžadovať ako súčasť spoločného klinického hodnotenia klinických aspektoch pre optimálny formát vedeckých štúdií a výskumu v záujme získania čo najlepších vedeckých dôkazov, zlepšenia predvídateľnosti, spojenia výskumných priorít a zvýšenia kvality a efektívnosti výskumu, aby sa získali najlepšie dôkazy. [PN 123]

Pokiaľ sú zdravotníckou technológiou lieky, vývojári môžu požiadať, aby sa spoločná vedecká konzultácia uskutočnila súbežne s postupom poskytovania vedeckého poradenstva od Európskej agentúry pre lieky podľa článku 57 ods. 1 písm. n) nariadenia (ES) č. 726/2004. V takom prípade o to vývojár požiada súbežne s podaním žiadosti o vedecké poradenstvo Európskej agentúre pre lieky so žiadosťou o vedecké poradenstvo Európskej agentúre pre lieky.

2.  Koordinačná skupina pri zvažovaní žiadosti o spoločnú vedeckú konzultáciu zohľadní tieto kritériá:

a)  pravdepodobnosť, že vyvíjaná zdravotnícka technológia bude predmetom spoločného klinického hodnotenia v súlade s článkom 5 ods. 1;

b)  neuspokojené liečebné potreby;

c)  potenciálny vplyv na pacientov, verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti;

d)  významný cezhraničný rozmer;

e)  značná pridaná hodnota pre celú Úniu;

f)  dostupné zdroje;

fa)  klinické priority Únie v oblasti výskumu. [PN 124]

3.  Koordinačná skupina informuje vývojára zdravotníckej technológie, ktorý podal žiadosť, do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti o tom, či spoločnú vedeckú konzultáciu vykoná alebo nie. Ak koordinačná skupina žiadosť zamietne, upovedomí o tom vývojára zdravotníckej technológie a uvedie dôvody so zreteľom na kritériá stanovené v odseku 2.

Spoločné vedecké konzultácie nemajú vplyv na objektívnosť a nezávislosť spoločného technologického hodnotenia, ani na jeho výsledky či závery. Hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ vymenovaní na ich vykonanie v súlade s článkom 13 ods. 3 nesmú byť tými istými osobami, ako sú hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ vymenovaní podľa článku 6 ods. 3 na spoločné technologické hodnotenie.

Predmet a zhrnutie obsahu konzultácií sa zverejňujú na IT platforme uvedenej v článku 27. [PN 125]

Článok 13

Vypracovanie správ o Postup spoločnej vedeckej konzultácii konzultácie [PN 126]

1.  Po prijatí žiadosti o spoločnú vedeckú konzultáciu v súlade s článkom 12 a na základe jej ročného pracovného programu koordinačná skupina určí podskupinu, ktorá bude v mene koordinačnej skupiny dohliadať na vypracovanie správy o spoločnej vedeckej konzultácií.

Správa o spoločnej vedeckej konzultácii sa vypracúva v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku a v súlade s procedurálnymi pravidlami postupom a dokumentáciou stanovenými podľa článkov 16 a 17. [PN 127]

2.  Určená podskupina požiada vývojára zdravotníckej technológie o predloženie dostupnej a aktualizovanej dokumentácie obsahujúcej informácie, údaje všetky fázy spracovania informácií, údajov a dôkazy potrebné štúdií potrebných na účely spoločnej vedeckej konzultácie, ako sú dostupné údaje zo všetkých vykonaných skúšok a zo všetkých štúdií, v ktorých bola použitá technológia. Pre lieky na ojedinelé ochorenia možno pripraviť prispôsobený reťazec klinického hodnotenia vzhľadom na obmedzený počet pacientov zapísaných do klinického skúšania a/alebo neexistenciu komparátora. Po dokončení spoločného klinického hodnotenia sa všetky tieto informácie zverejnia.

Určená podskupina a dotknutý vývojár zdravotníckej technológie sa stretnú na spoločnom stretnutí na základe dokumentácie opísanej v prvom pododseku. [PN 128]

3.  Určená podskupina vymenuje spomedzi svojich členov hodnotiteľa a spoluhodnotiteľa, ktorí sú zodpovední za vykonanie spoločnej vedeckej konzultácie a ktorí nie sú rovnakými osobami ako hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ vymenovaní v súlade s článkom 6 ods. 3. Pri ich vymenúvaní sa zohľadňujú vedecké odborné znalosti potrebné na účely hodnotenia. [PN 129]

4.  Hodnotiteľ vypracuje s pomocou spoluhodnotiteľa návrh správy o spoločnej vedeckej konzultácii.

5.  Ak sa hodnotiteľ v akejkoľvek fáze vypracúvania návrhu správy o spoločnej vedeckej konzultácii domnieva, že sú potrebné ďalšie dôkazy od vývojára zdravotníckej technológie, aby bolo možné správu dokončiť, môže určenú podskupinu požiadať o pozastavenie plynutia lehoty stanovenej na vypracovanie správy a požiadať vývojára zdravotníckej technológie o ďalšie dôkazy. Po konzultácii s vývojárom zdravotníckej technológie o čase potrebnom na poskytnutie potrebných dodatočných dôkazov hodnotiteľ v žiadosti uvedie, na koľko pracovných dní sa vypracúvanie správy pozastaví.

6.  Členovia určenej podskupiny predložia svoje pripomienky počas prípravy návrhu správy o spoločnej vedeckej konzultácii.

7.  Hodnotiteľ predloží návrh správy o spoločnej vedeckej konzultácii predkladajúcemu vývojárovi zdravotníckej technológie a stanoví časový rámec, v rámci ktorého vývojár môže predložiť a poskytne ho vývojárovi zdravotníckych technológií na predloženie pripomienok spolu so stanovením termínu pre tieto pripomienky. [PN 130]

8.  Určená podskupina zabezpečí, aby zainteresované strany vrátane pacientov a klinických odborníkov dostali príležitosť Vývojár zdravotníckej technológie, pacienti, odborníci z oblasti zdravotníctva a odborníci z klinickej praxe môžu predložiť pripomienky počas prípravy návrhu správy o spoločnej vedeckej konzultácie konzultácii, a stanoví časový rámec, v rámci ktorého môžu predložiť pripomienky. [PN 131]

9.  Po doručení a zvážení všetkých informácií a pripomienok predložených v súlade s odsekmi 2, 6, 7 a 8 hodnotiteľ s pomocou spoluhodnotiteľa sfinalizuje návrh správy o spoločnej vedeckej konzultácii a predloží ho určenej podskupine na pripomienkovanie. Všetky pripomienky, ktoré sa zverejnia a podľa potreby zodpovedajú, sa uverejňujú na IT platforme uvedenej v článku 27 po finalizácii spoločného klinického hodnotenia. Uverejnené pripomienky zahŕňajú pripomienky zainteresovaných strán a akékoľvek rozdiely v stanoviskách, ktoré v priebehu postupu vyjadrili členovia podskupiny. [PN 132]

10.  Ak sa spoločná vedecká konzultácia vykonáva súbežne s vedeckým poradenstvom poskytovaným Európskou agentúrou pre lieky, hodnotiteľ sa usiluje o koordináciu s agentúrou, pokiaľ ide o súlad záverov správy o spoločnej vedeckej konzultácii so závermi vedeckého poradenstva harmonogramu. [PN 133]

11.  Hodnotiteľ za pomoci spoluhodnotiteľa zohľadní pripomienky členov určenej podskupiny a predloží konečný návrh správy o spoločnej vedeckej konzultácii koordinačnej skupine.

12.  Koordinačná skupina schváli konečnú správu o spoločnej vedeckej konzultácii, podľa možnosti konsenzom alebo v prípade potreby jednoduchou kvalifikovanou väčšinou hlasov všetkých členských štátov, a to najneskôr do 100 dní od začiatku vypracúvania správy uvedenej v odseku 4. [PN 207]

Článok 14

Správy o spoločnej vedeckej konzultácii

1.  Koordinačná skupina postúpi schválenú správu o spoločnej vedeckej konzultácii vývojárovi zdravotníckej technológie, ktorý o takúto konzultáciu požiadal, najneskôr 10 pracovných dní po jej schválení.

2.  Koordinačná skupina začlení anonymizované súhrnné informácie o spoločných vedeckých konzultáciách do svojich výročných správ a uverejní ich na IT platforme uvedenej v článku 27. Tieto informácie zahŕňajú predmet konzultácie a pripomienky.

Správy o vedeckých konzultáciách sa zverejnia po ukončení spoločných klinických hodnotení. [PN 135]

3.  Členské štáty nevykonajú vedeckú konzultáciu ani rovnocennú konzultáciu o zdravotníckej technológii uvedenú v článku 5, v prípade ktorej sa začala spoločná vedecká konzultácia, ak neboli zohľadnené dodatočné klinické údaje a ak dôkazy a takéto údaje a dôkazy sa obsah žiadosti zhoduje s obsahom, ktorý je predmetom spoločnej vedeckej konzultácie považujú za nevyhnutné. Tieto vnútroštátne vedecké konzultácie sa predložia Komisii na zverejnenie na IT platforme uvedenej v článku 27. [PN 136]

Článok 15

Prechodné opatrenia pre spoločné vedecké konzultácie

Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 33 ods. 1:

a)  koordinačná skupina stanoví počet plánovaných spoločných vedeckých konzultácií za rok na základe počtu zapojených členských štátov a zdrojov, ktoré má k dispozícii;

b)  členovia koordinačnej skupiny z členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločných vedeckých konzultáciách, nesmú:

i)  byť vymenovaní za hodnotiteľov ani spoluhodnotiteľov;

ii)  pripomienkovať návrh správ o spoločných vedeckých konzultáciách;

iii)  sa zúčastňovať na procese schvaľovania konečných správ o spoločných vedeckých konzultáciách;

iv)  sa zúčastňovať na príprave a procese schvaľovania častí ročných pracovných programov, ktoré sa týkajú spoločných vedeckých konzultácií.

Článok 16

Prijatie podrobných procedurálnych pravidiel vzťahujúcich sa na spoločné vedecké konzultácie

1.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme procedurálne pravidlá vzťahujúce sa na:

a)  predkladanie žiadostí od vývojárov zdravotníckych technológií a ich zapojenie do vypracovania správ o spoločnej vedeckej konzultácii; [PN 137]

b)  vymenúvanie hodnotiteľov a spoluhodnotiteľov;

c)  stanovenie podrobných procedurálnych krokov a ich načasovanie;

d)  konzultácie s pacientmi, odborníkmi predkladanie pripomienok pacientov, zdravotníckych pracovníkov, združení pacientov, sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií, odborníkov z klinickej praxe a inými príslušnými zainteresovanými stranami ostatných príslušných zainteresovaných strán; [PN 138]

e)  spoluprácu s Európskou agentúrou pre lieky na spoločných vedeckých konzultáciách týkajúcich sa liekov v prípade, že vývojár zdravotníckej technológie požaduje, aby sa konzultácia vykonala súbežne s procesom vedeckého poradenstva od agentúry;

f)  spoluprácu s panelmi odborníkov uvedenými v článku 106 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/745 na spoločných vedeckých konzultáciách týkajúcich sa zdravotníckych pomôcok.

2.  Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 17

Dokumentácia a pravidlá vzťahujúce sa na výber zainteresovaných strán pre spoločné vedecké konzultácie

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 31 delegované článkami 30 a 32 vykonávacie akty týkajúce sa: [PN 139]

a)  obsahu postupu: [PN 140]

i)  žiadostí o spoločné vedecké konzultácie predložené vývojármi zdravotníckych technológií;

ii)  dokumentácií obsahujúcich informácie, údaje a dôkazy, ktoré majú predložiť vývojári zdravotníckych technológií na účely spoločných vedeckých konzultácií;

iii)  správ o spoločných vedeckých konzultáciách;

iiia)  zapojenia zainteresovaných strán na účely tohto oddielu vrátane pravidiel o konflikte záujmov. Vyhlásenia o záujme sa verejne sprístupnia všetkým zainteresovaným stranám a konzultovaným odborníkom. Zainteresované strany a odborníci s konfliktmi záujmov sa na tomto procese nezúčastňujú. [PN 141]

b)  pravidiel na určenie zainteresovaných strán, ktoré sa majú konzultovať na účely tohto oddielu. [PN 142]

Oddiel 3

Nové zdravotnícke technológie

Článok 18

Identifikácia nových zdravotníckych technológií

1.  Koordinačná skupina každoročne vypracúva štúdiu o nových zdravotníckych technológiách, v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať veľký vplyv na pacientov, verejné zdravie alebo systémy zdravotnej starostlivosti.

2.  Pri vypracúvaní štúdie koordinačná skupina vykonáva konzultácie s:

a)  vývojármi zdravotníckych technológií;

b)  organizáciami pacientov a spotrebiteľov a zdravotníckych odborníkov na ich výročných schôdzach; [PN 143]

c)  odborníkmi z klinickej praxe;

d)  Európskou agentúrou pre lieky, a to aj v súvislosti s predbežným oznamovaním liekov pred podaním žiadosti o povolenie na uvedenie na trh;

e)  Koordinačnou skupinou pre zdravotnícke pomôcky zriadenou článkom 103 nariadenia (EÚ) 2017/745.

2a.  Pri príprave štúdie koordinačná skupina zabezpečí primeranú ochranu obchodne dôverných informácií, ktoré poskytuje vývojár zdravotníckej technológie. Na tento účel koordinačná skupina poskytne vývojárovi zdravotníckej technológie príležitosť predložiť pripomienky týkajúce sa obsahu štúdie a tieto pripomienky náležite zohľadní. [PN 144]

3.  Závery štúdie sa zhrnú vo výročnej správe koordinačnej skupiny a zohľadňujú sa pri príprave jej ročných pracovných programov.

Oddiel 4

Dobrovoľná spolupráca pri hodnotení zdravotníckych technológií

Článok 19

Dobrovoľná spolupráca

1.  Komisia podporuje akúkoľvek ďalšiu spoluprácu a výmenu vedeckých informácií medzi členskými štátmi v súvislosti s týmito záležitosťami: [PN 145]

a)  neklinickými hodnoteniami zdravotníckych technológií;

b)  kolaboratívnymi hodnoteniami zdravotníckych pomôcok;

c)  hodnoteniami zdravotníckych technológií iných ako lieky alebo zdravotnícke pomôcky;

d)  poskytovaním ďalších dôkazov potrebných na podporu hodnotení zdravotníckych technológií;

da)  klinické hodnotenia liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré vykonávajú členské štáty; [PN 146]

db)  opatrenia s dobrým úmyslom na použitie v klinickej praxi s cieľom zlepšiť jej dôkazy a vypracovať na tento účel register; [PN 147]

dc)  vypracovanie príručiek osvedčených lekárskych postupov založených na vedeckých dôkazoch; [PN 148]

dd)  odčlenenie zastaraných technológií; [PN 149]

de)  sprísnenie pravidiel získavania klinických dôkazov a ich monitorovanie. [PN 150]

2.  Úlohou koordinačnej skupiny je uľahčiť spoluprácu podľa odseku 1.

3.  Spolupráca uvedená v odseku 1 písm. b), c), db)c de) sa môže uskutočňovať v súlade s procedurálnymi pravidlami stanovenými podľa článku 11 a spoločnými pravidlami stanovenými podľa článkov 22 a 23. [PN 151]

4.  Spolupráca uvedená v odseku 1 sa uvádza v ročných pracovných programoch koordinačnej skupiny a výsledky spolupráce sa uvádzajú v jej výročných správach a na IT platforme uvedenej v článku 27.

Kapitola III

Pravidlá pre klinické hodnotenia

Článok 20

Harmonizované pravidlá pre klinické hodnotenia

1.  Spoločné procedurálne pravidlá a metodika stanovené v súlade s článkom 22 a požiadavky stanovené v súlade s článkom 23 sa uplatňujú na:

a)  spoločné klinické hodnotenia vykonané v súlade s kapitolou II.

b)  klinické hodnotenia liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré vykonávajú členské štáty. [PN 152]

1a.  Ak je to relevantné a primerané, členské štáty sa vyzývajú, aby uplatňovali spoločné procesné pravidlá a metodiku uvedené v tomto nariadení na klinické hodnotenia liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré vykonávajú členské štáty na vnútroštátnej úrovni. [PN 153]

Článok 21

Správy o klinických hodnoteniach

1.  Ak klinické hodnotenie vykonáva členský štát, tento členský štát predkladá Komisii správu o klinickom hodnotení a súhrnnú správu najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa ukončenia hodnotenia zdravotníckej technológie.

2.  Komisia uverejňuje súhrnné správy uvedené v odseku 1 na IT platforme uvedenej v článku 27 a správy o klinických hodnoteniach sprístupňuje ostatným členským štátom prostredníctvom uvedenej IT platformy.

Článok 22

Spoločné procedurálne pravidlá a metodika

1.  Komisia pri zohľadnení výsledkov už vykonanej práce v rámci jednotných akcií EUnetHTA a po konzultovaní so všetkými zainteresovanými stranami prijíma vykonávacie akty, pokiaľ ide o: [PN 154]

a)  procedurálne pravidlá týkajúce sa:

i)  zabezpečenia toho, aby orgány a subjekty pôsobiace v oblasti zdravotníckych technológií členovia koordinačnej skupiny vykonávali klinické hodnotenia nezávislým a transparentným spôsobom a bez konfliktu záujmov v súlade s článkom 3 ods. 6 a 7; [PN 155]

ii)  mechanizmov na interakciu medzi orgánmi pôsobiacimi v oblasti zdravotníckych technológií a vývojármi zdravotníckych technológií počas klinických hodnotení, ktoré podliehajú ustanoveniam predchádzajúcich článkov; [PN 156]

iii)  konzultácie s pacientmi, odborníkmi pripomienky pacientov, odborníkov zo zdravotníckej oblasti, spotrebiteľských organizácií, odborníkov z klinickej praxe a so stranami zainteresovanými ďalších strán zainteresovaných na klinických hodnoteniach a riadne zdôvodnené odpovede s prihliadnutím na ustanovenia predchádzajúcich článkov; [PN 157]

iiia)  riešenie možných konfliktov záujmov; [PN 158]

iiib)  zabezpečenie toho, aby sa hodnotenie zdravotníckych pomôcok mohlo uskutočniť v príslušnom okamihu po uvedení na trh, čo umožní využitie údajov o klinickej účinnosti vrátane údajov z praxe. Príslušný časový bod sa určí v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami. [PN 159]

b)  metodiky používané mechanizmus sankcií v prípade, že vývojár technológie nesplní požiadavky na tvorbu obsahu a koncepcie klinických hodnotení dostupné informácie, ktoré má poskytnúť, aby sa zabezpečila kvalita tohto procesu. [PN 160]

1a.  Do [6 mesiacov] od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia koordinačná skupina vypracuje návrh vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ide o metodiky, ktoré sa majú používať pri vykonaní spoločných klinických hodnotení a konzultácií, a vymedzí obsah týchto hodnotení a konzultácií. Tieto metodiky sa vypracujú na základe existujúcich metodických usmernení EUnetHTA a vzorov predkladania dôkazov. V každom prípade musia metodiky spĺňať tieto kritériá:

a)  metodiky sa zakladajú na vysokých normách kvality, najlepších dostupných vedeckých dôkazoch, ktoré pochádzajú, ak je to prakticky uskutočniteľné a eticky zdôvodniteľné, hlavne z dvojito zaslepených randomizovaných klinických skúšok, metaanalýzy a systematických prehľadov;

b)  hodnotenia relatívnej účinnosti sa zakladajú na konečných parametroch, ktoré sú relevantné pre pacienta s užitočnými, relevantnými, hmatateľnými a konkrétnymi kritériami prispôsobenými danej klinickej situácii;

c)  metodiky zohľadňujú osobitosti nových postupov a určitých druhov liekov s menej klinickými dôkazmi dostupnými v čase vydania povolenia na uvedenie na trh (napríklad lieky na ojedinelé ochorenia alebo podmienečné povolenie na uvedenie na trh). Akýkoľvek takýto nedostatok dôkazov však nebráni tvorbe ďalších dôkazov, ktoré si vyžadujú následné monitorovanie a ktoré si môžu vyžadovať následné hodnotenie, a nemajú vplyv na bezpečnosť pacientov ani vedeckú kvalitu;

d)  komparátory sú referenčné komparátory pre daný klinický subjekt a najlepšie a/alebo najbežnejšie používané technologické alebo procesné komparátory;

e)  pre lieky vývojári technológií na účely klinického hodnotenia poskytnú koordinačnej skupine dokumentáciu vo formáte eCTD predloženú Európskej agentúre pre lieky na centralizované registrácie. Táto dokumentácia obsahuje správu o klinickej štúdii;

f)  informácie, ktoré má poskytnúť vývojár zdravotníckej technológie, zodpovedajú najaktuálnejším a verejným údajom. Nedodržanie tejto požiadavky môže vyvolať sankčný mechanizmus;

g)  klinické skúšania sú štúdiami par excellence v biomedicínskej oblasti, takže použitie iného typu štúdie, napríklad epidemiologických štúdií, možno vykonať výnimočne a musí byť v plnej miere opodstatnené;

h)  spoločné metódy, ako aj požiadavky na údaje a merania výsledkov zohľadňujú osobitosti zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro;

i)  pokiaľ ide o vakcíny, metodika zohľadňuje celoživotný účinok vakcíny v primeranom časovom horizonte analýz; nepriame účinky, ako je skupinová imunita; a prvky nezávislé od vakcíny ako takej, napríklad miery pokrytia súvisiace s programami;

j)  ak je to prakticky uskutočniteľné a eticky zdôvodniteľné, vývojár zdravotníckej technológie vykoná aspoň jedno randomizované kontrolované klinické skúšanie porovnávajúce jeho zdravotnícku technológiu z hľadiska klinicky relevantných výsledkov s aktívnym komparátorom, ktorý sa považuje za jeden z najlepších súčasných dokázaných zásahov v čase navrhnutia skúšania (štandardná liečba) alebo, ak neexistuje štandardná liečba, za najbežnejší spoločný zásah. Vývojár technológie poskytne údaje a výsledky vykonaných porovnávacích skúšaní v dokumentácii predloženej na spoločné klinické hodnotenie.

V prípade zdravotníckej pomôcky sa metodika prispôsobí jej vlastnostiam a osobitostiam, pričom sa vychádza z metodiky, ktorú už vyvinula EUnetHTA.

Koordinačná skupina predkladá návrh vykonávacieho nariadenia na schválenie Komisii.

Komisia do [3 mesiacov] od doručenia návrhu opatrenia rozhodne o jeho schválení prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Ak má Komisia v úmysle neschváliť návrh opatrenia alebo ho schváliť čiastočne, alebo v prípade, že navrhne zmeny, zašle návrh späť koordinačnej skupine a uvedie dôvody. Koordinačná skupina môže do [6 týždňov] zmeniť návrh opatrenia na základe oznámení Komisie a navrhovaných zmien a opätovne ho predložiť Komisii.

Ak koordinačná skupina po uplynutí [6-týždňovej] lehoty nepredloží zmenený návrh opatrenia alebo predloží návrh opatrenia, ktorý nie je zmenený v súlade s navrhnutými zmenami Komisie, Komisia môže prijať vykonávacie nariadenie so zmenami, ktoré považuje za relevantné, alebo ho zamietnuť.

V prípade, že koordinačná skupina nepredloží Komisii návrh opatrenia v lehote v súlade s [odsekom 1], Komisia môže prijať vykonávacie nariadenie bez toho, aby koordinačná skupina predložila návrh. [PN 208/rev]

2.  Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Článok 23

Obsah predkladaných dokumentov a podkladov k správam a pravidlá výberu zainteresovaných strán

Komisia je splnomocnená prijímať Koordinačná skupina v súlade s článkom 31 delegované akty týkajúce sa tým istým postupom stanoveným v článku 2 ods. 1 písm. a) stanoví: [PN 162]

a)  obsahu formát a vzory: [PN 163]

i)  dokumentácie obsahujúcej informácie, údaje a dôkazy, ktoré majú predložiť vývojári zdravotníckych technológií na účely klinických hodnotení;

ii)  správ o klinických hodnoteniach;

iii)  zhrnutí správ o klinických hodnoteniach;

b)  pravidiel pravidlá na určenie zainteresovaných strán, ktoré sa majú konzultovať na účely oddielu 1 kapitoly II a tejto kapitoly bez ohľadu na článok 26. [PN 164]

Kapitola IV

Podporný rámec

Článok 24

Financovanie Únie [PN 165]

1.  Financovanie práce koordinačnej skupiny a jej podskupín a činností na podporu tejto práce, ktoré zahŕňajú jej spoluprácu s Komisiou, Európskou agentúrou pre lieky a so sieťou zainteresovaných strán uvedenou v článku 26, zaisťuje Únia. Finančný príspevok Únie na činnosti podľa tohto nariadenia sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(18).

2.  Financovanie uvedené v odseku 1 zahŕňa financovanie účasti určených orgánov a subjektov členských štátov pôsobiacich v oblasti zdravotníckych technológií v rámci podpory práce na spoločných klinických hodnoteniach a spoločných vedeckých konzultáciách. Hodnotiteľ a spoluhodnotiteľ majú nárok na osobitný príspevok, ktorý predstavuje odmenu za ich prácu na spoločných klinických hodnoteniach a spoločných vedeckých konzultáciách, v súlade s internými pravidlami Komisie.

2a.  Únia zaručí stabilné a stále verejné financovanie spoločnej práce na HTA, ktorá sa bude vykonávať bez priameho alebo nepriameho financovania vývojármi zdravotníckych technológií. [PN 166]

2b.  Komisia môže zaviesť systém poplatkov, ktoré by platili vývojári zdravotníckych technológií, ktorí žiadajú o spoločné vedecké konzultácie i o spoločné klinické hodnotenia, pričom Komisia tieto poplatky použije na financovanie výskumu neuspokojených liečebných potrieb alebo klinických priorít. Takýto systém poplatkov sa v žiadnom prípade nevyužíva na financovanie činností podľa tohto nariadenia. [PN 167]

Článok 25

Podpora koordinačnej skupiny zo strany Komisie

Komisia podporuje prácu koordinačnej skupiny. Komisia najmä:

a)  usporadúva zasadania koordinačnej skupiny vo svojich priestoroch a predsedá spolupredsedá im, pričom má právo vystúpiť, ale nie hlasovať; [PN 168]

b)  zabezpečuje funkcie sekretariátu pre koordinačnú skupinu, ako aj administratívnu, vedeckú a IT podporu; [PN 169]

c)  na IT platforme uvedenej v článku 27 uverejňuje ročné pracovné programy koordinačnej skupiny, jej výročné správy, zhrnutia zápisníc z jej zasadaní a správy a súhrnné správy o spoločných klinických hodnoteniach;

d)  overuje, či sa práca koordinačnej skupiny vykonáva nezávisle a transparentne, v súlade so stanoveným rokovacím poriadkom; [PN 170]

e)  uľahčuje spoluprácu s Európskou agentúrou pre lieky pri spoločnej práci v oblasti liekov vrátane výmeny dôverných informácií;

f)  uľahčuje spoluprácu s príslušnými subjektmi na úrovni Únie pri spoločnej práci v oblasti zdravotníckych pomôcok vrátane výmeny dôverných informácií. [PN 171]

Článok 26

Sieť zainteresovaných strán

1.  Komisia zriadi sieť zainteresovaných strán prostredníctvom verejnej výzvy na predkladanie žiadostí a výberu vhodných zainteresovaných organizácií na základe kritérií výberu uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí, ako je legitímnosť, zastúpenie, transparentnosť a zodpovednosť.

Organizácie, ktorým je adresovaná výzva na predkladanie žiadostí, sú organizácie pacientov, organizácie spotrebiteľov, mimovládne organizácie v oblasti zdravia, vývojári zdravotníckych technológií a odborníci z oblasti zdravotníctva.

Najlepšie postupy pri predchádzaní konfliktu záujmov sa uplatňujú pri výbere členov siete zainteresovaných strán.

Európsky parlament má v sieti zainteresovaných strán dvoch zástupcov. [PN 172]

2.  Komisia uverejňuje zoznam zainteresovaných organizácií, ktoré sú členmi siete zainteresovaných strán. Zainteresované strany nesmú mať konflikt záujmov a ich vyhlásenia o záujmoch sa uverejnia na IT platforme. [PN 173]

3.  Komisia organizuje ad hoc stretnutia aspoň raz za rok stretnutie členov siete zainteresovaných strán a koordinačnej skupiny s cieľom podporiť konštruktívny dialóg. Úlohy siete zainteresovaných strán zahŕňajú: [PN 174]

a)  podávať zainteresovaným stranám aktuálne informácie výmenu informácií o práci koordinačnej skupiny a o procese hodnotenia; [PN 175]

b)  zabezpečovať výmenu informácií o práci koordinačnej skupiny. účasť na seminároch alebo workshopoch alebo osobitných akciách týkajúcich sa konkrétnych aspektov; [PN 176]

ba)  podpora prístupu k skúsenostiam z reálneho života, pokiaľ ide o choroby a ich riadenie a pokiaľ ide o skutočné využívanie zdravotníckych technológií, s cieľom lepšie pochopiť význam, ktorý zainteresované strany pripisujú vedeckým dôkazom predloženým počas procesu hodnotenia; [PN 177]

bb)  prispievať k lepšie zameranej a efektívnejšej komunikácii so zainteresovanými stranami a medzi nimi s cieľom podporiť ich úlohu v bezpečnom a racionálnom používaní zdravotníckych technológií; [PN 178]

bc)  vypracúvať zoznam priorít zdravotníckeho výskumu; [PN 179]

bd)  získavať príspevky do ročného pracovného programu a výročnej štúdie vypracovanej koordinačnou skupinou. [PN 180]

Záujmy a základné dokumenty zainteresovaných strán, ako aj zhrnutie výročných stretnutí a možných činností, sa zverejnia na IT platforme uvedenej v článku 27. [PN 181]

4.  Na žiadosť koordinačnej skupiny Komisia pozýva pacientov, odborníkov z oblasti zdravotníctva a odborníkov z klinickej praxe vymenovaných sieťou zainteresovaných strán, aby sa zúčastňovali na zasadaniach koordinačnej skupiny ako pozorovatelia. [PN 182]

5.  Na žiadosť koordinačnej skupiny pomáha sieť zainteresovaných strán koordinačnej skupine pri identifikácii pacientov a odborníkov z klinickej praxe, ktorí by boli vhodní na prácu jej podskupín.

Článok 27

IT platforma

1.  Na základe už vykonanej práce jednotných akcií EUnetHTA Komisia zriadi a udržiava IT platformu obsahujúcu informácie o: [PN 183]

a)  plánovaných, prebiehajúcich a ukončených spoločných klinických hodnoteniach a hodnoteniach zdravotníckych technológií vykonávaných členskými štátmi;

b)  spoločných vedeckých konzultáciách;

c)  štúdiách zameraných na identifikáciu nových zdravotníckych technológií;

d)  výsledkoch dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi;

da)  zozname členov koordinačnej skupiny, jej podskupín a ďalších odborníkov spolu s ich vyhlásením o finančných záujmoch; [PN 184]

db)  všetkých informáciách, ktorých zverejnenie sa požaduje podľa tohto nariadenia; [PN 185]

dc)  záverečných správach spoločného klinického hodnotenia a súhrnných správach v ľahko prístupnom formáte vo všetkých úradných jazykoch Únie; [PN 186]

dd)  zozname organizácií začlenených do siete zainteresovaných strán. [PN 187]

2.  Komisia zabezpečuje orgánom členských štátov, členom siete zainteresovaných strán a širokej verejnosti primeraný verejný prístup k informáciám uverejnených nachádzajúcim sa na IT platforme. [PN 188]

Článok 28

Správa o vykonávaní hodnotení prechodného obdobia [PN 189]

Komisia podá najneskôr dva roky Po uplynutí prechodného obdobia uvedeného v článku 33 ods. 1 a predtým, ako sa harmonizovaný systém hodnotenia zdravotníckych technológií zriadený podľa tohto nariadenia stane povinným, Komisia predloží správu o posúdení vplyvu vykonávaní ustanovení o celom zavedenom postupe, v ktorej sa okrem iných kritérií vyhodnotí pokrok dosiahnutý v súvislosti s prístupom pacientov k novým zdravotníckym technológiám a fungovaním vnútorného trhu, vplyv na kvalitu inovácií, ako je vývoj inovatívnych liekov v oblastiach nepokrytej potreby, udržateľnosť systémov zdravotníctva, kvalita HTA a kapacita na národnej a regionálnej úrovni, ako aj vhodnosť rozsahu spoločných klinických hodnotení a fungovaní podporného rámca uvedeného v tejto kapitole. [PN 190]

Kapitola V

Záverečné ustanovenia

Článok 29

Hodnotenie a monitorovanie

1.  Najneskôr päť rokov po uverejnení správy uvedenej v článku 28 Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o svojich záveroch.

2.  Komisia najneskôr do … [jeden rok po začatí uplatňovania] zavedie program na monitorovanie vykonávania tohto nariadenia. V tomto programe sa stanoví spôsob a interval zhromažďovania údajov a ďalších potrebných dôkazov. Určia sa v ňom opatrenia, ktoré majú Komisia a členské štáty prijať v súvislosti so zhromažďovaním a analýzou údajov a iných dôkazov.

3.  V rámci programu monitorovania sa použijú výročné správy koordinačnej skupiny.

Článok 30

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 31

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 17 a 23 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od … [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomocí uvedených v článku 17 a článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, uskutoční konzultácie s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 17 a 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 191]

Článok 32

Príprava vykonávacích a delegovaných aktov [PN 192]

1.  Komisia prijme vykonávacie a delegované akty uvedené v článkoch 11, 16, 17, 22 a 23 22 najneskôr do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia Komisia. [PN 193]

2.  Pri príprave týchto vykonávacích a delegovaných aktov Komisia zohľadňuje osobitné charakteristiky odvetví liekov a zdravotníckych pomôcok a zváži už vykonanú prácu v rámci jednotných akcií EUnetHTA. [PN 194]

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1.  Členské štáty môžu odložiť svoju účasť na systéme spoločných klinických hodnotení a spoločných vedeckých konzultácií uvedených v oddieloch 1 a 2 kapitoly II do ... [zodpovedajúci trom rokom 4 roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] v prípade liekov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a) a aa) a do ... [7 rokov po dátume začatia uplatňovania] pre zdravotnícke pomôcky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. b) a pre diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro uvedené v článku 5 ods. 1 písm. c). [PN 195]

2.  Ak majú členské štáty v úmysle využiť prechodné obdobie stanovené v odseku 1, informujú o tom Komisiu najneskôr jeden rok pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

3.  Členské štáty, ktoré odložili svoju účasť v súlade s odsekom 1, sa môžu zapojiť s účinnosťou od nasledujúceho rozpočtového roka, ak o tom Komisiu informovali aspoň tri mesiace pred začiatkom príslušného rozpočtového roka.

Článok 34

Ochranná doložka

1.  Členské štáty môžu vykonať klinické hodnotenie za pomoci iných prostriedkov, než sú pravidlá stanovené v kapitole III tohto nariadenia, z dôvodov stanovených v článku 8 ods. 1a, ako aj z dôvodov súvisiacich s potrebou chrániť verejné zdravie v príslušnom členskom štáte a za predpokladu, že opatrenie je odôvodnené, nevyhnutné a primerané z hľadiska dosiahnutia uvedeného cieľa. [PN 196]

2.  Členské štáty oznámia Komisii a koordinačnej skupine svoj úmysel vykonať klinické hodnotenie za pomoci iných prostriedkov spolu s odôvodnením, prečo sa tak rozhodli konať. [PN 197]

2a.  Koordinačná skupina môže posúdiť, či je žiadosť v súlade s dôvodmi uvedenými v odseku 1, a môže predložiť svoje závery Komisii. [PN 198]

3.  Komisia do troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia uvedeného v odseku 2 schváli alebo zamietne plánované klinické hodnotenie po tom, čo overila, či spĺňa alebo nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1 a či predstavuje alebo nepredstavuje svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzenie obchodu medzi členskými štátmi. Ak Komisia nerozhodne do konca trojmesačnej lehoty, plánované klinické hodnotenie sa považuje za schválené. Rozhodnutie Komisie sa uverejní na IT platforme uvedenej v článku 27. [PN 199]

Článok 35

Zmena smernice 2011/24/EÚ

1.  Článok 15 smernice 2011/24/EÚ sa vypúšťa.

2.  Odkazy na zrušený článok sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 36

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Uplatňuje sa [3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 28.
(2) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 3. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA-PROV(2018)0369).
(3)Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 28.
(4)Ú. v. EÚ C …
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019.
(6) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 4.
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).
(8)Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 12.
(9)Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom – 2016/2057(INI).
(10)COM(2015)0550, s. 19.
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(15)Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(16)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(17) Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich ceny farmaceutických výrobkov na humánne použitie a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).


Rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie ***I
PDF 135kWORD 59k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie (COM(2017)0487 – C8-0309/2017 – 2017/0224(COD))
P8_TA(2019)0121A8-0198/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0487),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0309/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0198/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/452.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE

Európska komisia sa na základe žiadosti Európskeho parlamentu zaväzuje:

–  poskytnúť Európskemu parlamentu štandardizované formuláre, ktoré vypracuje s cieľom uľahčiť členským štátom splnenie povinnosti predkladať výročné správy podľa článku 5 nariadenia, po tom, ako budú dokončené, a

–  poskytovať Európskemu parlamentu tieto formuláre každý rok a súčasne predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 94.
(2) Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, s. 28.


Interoperabilita elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčenie cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii ***I
PDF 131kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o nezaplatenom cestnom mýte v Únii (prepracované znenie) (COM(2017)0280 – C8-0173/2017 – 2017/0128(COD))
P8_TA(2019)0122A8-0199/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0280),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0173/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 24. júla 2017 adresovaný Výboru pre dopravu a cestovný ruch v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0199/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov a uľahčení cezhraničnej výmeny informácií o neuhradenom cestnom mýte v Únii (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/520.)

(1) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 181.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Vzájomné uznávanie tovaru, ktorý je zákonne uvedený na trh v inom členskom štáte ***I
PDF 131kWORD 48k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je zákonne uvedený na trh v inom členskom štáte (COM(2017)0796 – C8-0005/2018 – 2017/0354(COD))
P8_TA(2019)0123A8-0274/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0796),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0005/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 28. novembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0274/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia (ES) č. 764/2008

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/515.)

(1) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 19.


Poplatky za cezhraničné platby v Únii a poplatky za menovú konverziu ***I
PDF 131kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu (COM(2018)0163 – C8-0129/2018 – 2018/0076(COD))
P8_TA(2019)0124A8-0360/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0163),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0129/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 31. augusta 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0360/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/518.)

(1) Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 7.
(2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 28.


Spoločné pravidlá prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy ***I
PDF 240kWORD 71k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy (COM(2017)0647 – C8-0396/2017 – 2017/0288(COD))
P8_TA(2019)0125A8-0032/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0647),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0396/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality írskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0032/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy

P8_TC1-COD(2017)0288


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Pri uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009(6) sa zistilo, že niektorí prevádzkovatelia dopravy sa na národných trhoch stretávajú s prekážkami znemožňujúcimi rozvoj medzimestskej autokarovej dopravy v prospech cestujúcich. Osobná cestná doprava navyše nedrží krok s vyvíjajúcimi sa potrebami občanov z hľadiska dostupnosti a kvality a podiel udržateľných druhov dopravy je stále nízky. V dôsledku toho sú niektoré skupiny občanov znevýhodnené, pokiaľ ide o dostupnosť osobnej dopravy, a väčšia miera používania automobilov spôsobuje viac nehôd na cestách, vyššej emisie, a väčšie dopravné zaťaženie a zvýšené náklady na infraštruktúru. [PN 1]

(2)  Na zabezpečenie jednotného rámca pre medzimestskú prepravu cestujúcich pravidelnou autokarovou a autobusovou dopravou v celej Únii by sa nariadenie (ES) č. 1073/2009 malo vzťahovať na všetku pravidelnú medzimestskú prepravu. Rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia by sa teda mal rozšíriť, ale nemal by sa uplatňovať na mestské alebo predmestské centrá alebo konurbácie a nemali by ním byť dotknuté ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007(7). [PN 2]

(3)  V každom členskom štáte Každý členský štát by sa mal vymenovať určiť nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorého úlohou by bolo vydávať záväzné stanoviská, s cieľom zaistiť riadne fungovanie trhu osobnej cestnej dopravy. Môže to byť orgán, ktorý je zodpovedný aj za iné regulované sektory, ako je napríklad železničná doprava, energetika či telekomunikácie. [PN 3]

(4)  Vykonávanie komerčnej pravidelnej dopravy by nemalo ohrozovať hospodársku rovnováhu existujúcich alebo zadaných zmlúv o službách vo verejnom záujme v súlade s nariadením (ES) č. 1370/2007. Práve preto by mal byť regulačný orgán schopný vykonávať objektívnu hospodársku analýzu a mal by mať v prípade potreby právomoc navrhnúť opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby k takémuto ohrozeniu nedošlo. Vykonávanie komerčnej pravidelnej dopravy by nemalo konkurovať poskytovateľom dopravy, ktorým boli udelené výlučné práva na poskytovanie určitých služieb verejnej dopravy výmenou za plnenie záväzkov verejnej služby v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme. [PN 4]

(5)  Pravidelná doprava Prevádzkovanie pravidelnej dopravy vo forme kabotážnej prepravy by mala byť podmienená získaním licencie Spoločenstva a používaním inteligentných tachografov v súlade s kapitolou II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014(8). S cieľom umožniť účinnú kontrolu takejto dopravy zo strany orgánov presadzovania práva by sa mali objasniť pravidlá vydávania licencií Spoločenstva a mal by sa vytvoriť modul informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) na zasielanie vyhlásení o vyslaní a elektronických žiadostí, aby kontrolóri pri cestných kontrolách mali priamy prístup v reálnom čase k údajom a informáciám v Európskom registri podnikov cestnej dopravy (ERRU) a v IMI s cieľom zabezpečiť, aby sa za vyslaných vodičov autobusov skutočne platili sociálne príspevky. [PN 5]

(6)  V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu by prevádzkovatelia pravidelnej dopravy mali mať práva prístupu k staniciam v Únii za spravodlivých, rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Prevádzkovanie stanice by mal schváliť vnútroštátny orgán, ktorý by mal overiť, ktoré požiadavky sú potrebné a ktoré musia byť splnené. Odvolania proti rozhodnutiam o zamietnutí alebo obmedzení prístupu by sa mali podávať regulačnému orgánu. Členské štáty by mohli vylúčiť stanice, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve a užívaní prevádzkovateľa stanice na jeho vlastné služby osobnej cestnej dopravy. [PN 6]

(7)  Mali by sa prispôsobiť niektoré pravidlá týkajúce sa povoľovacieho konania, pričom treba zachovať povolenia pre pravidelnú dopravu.

(8)  Povolenia pre vnútroštátnu aj medzinárodnú pravidelnú dopravu by mali podliehať povoľovaciemu konaniu. Povolenie by sa malo udeliť, pokiaľ neexistujú konkrétne dôvody na jeho zamietnutie, ktoré možno pripísať žiadateľovi, alebo pokiaľ daná doprava neohrozuje hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme. Mala by sa zaviesť hraničná vzdialenosť, ktorú by stanovili členské štáty a ktorá by v žiadnom prípade neprekročila 100 kilometrov trasy, aby sa zaistilo, že komerčná pravidelná doprava neohrozuje hospodársku rovnováhu existujúcich zmlúv o službách vo verejnom záujme. V prípade, že je na tratiach doprava už zabezpečená prostredníctvom jednej alebo viacerých zmlúv o službách vo verejnom záujme, táto hranica sa môže zvýšiť. [PN 7]

(9)  Dopravcovia, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, by mali mať možnosť prevádzkovať vnútroštátnu pravidelnú dopravu za rovnakých podmienok ako dopravcovia, ktorí sú usadení v tomto členskom štáte, ak spĺňajú ustanovenia o cestnej doprave alebo iné príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva, práva Únie a medzinárodného práva. [PN 8]

(10)  Administratívne formálne požiadavky by sa mali čo najviac podľa možnosti obmedziť bez toho, aby sa zrušili kontroly a sankcie, ktorými sa zaručuje správne uplatňovanie a účinné presadzovanie nariadenia (ES) č. 1073/2009. Jazdný list predstavuje zbytočnú administratívnu záťaž, a preto by sa mal zrušiť. [PN 9]

(11)  Miestne zájazdy sú povolenou kabotážnou prepravou a vzťahujú sa na ne všeobecné pravidlá kabotáže. Článok o miestnych zájazdoch by sa preto mal vypustiť. [PN 10]

(12)  Vzhľadom na dôležitosť účinného presadzovania nariadenia (ES) č. 1073/2009 by sa pravidlá pre kontroly na cestách a v podnikoch mali zmeniť tak, aby zahŕňali aj kabotážnu prepravu.

(13)  V rozsahu, v akom sa týmto nariadením harmonizujú pravidlá na národných trhoch týkajúce sa pravidelnej autokarovej a autobusovej dopravy a prístupu k staniciam, členské štáty nie sú schopné v dostatočnej miere dosiahnuť jeho ciele, a to podpora medzimestskej mobility a zvýšenie podielu udržateľných spôsobov osobnej dopravy. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

(14)  S cieľom zohľadniť vývoj na trhu a technický pokrok by sa právomoci prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mali udeliť Komisii, aby mohla zmeniť prílohy I a II k nariadeniu (ES) č. 1073/2009 a aby mohla uvedené nariadenie doplniť o pravidlá týkajúce sa formátu osvedčení pre dopravu na vlastnú potrebu, formátu žiadostí o povolenie a samotných povolení, postup a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri určení toho, či navrhovaná dopravná činnosť môže ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme, a povinností členských štátov, pokiaľ ide o prekladanie správ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(9). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 11]

(15)  Nariadenie (ES) č. 1073/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1073/2009 sa mení takto:

1.  V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Toto nariadenie sa uplatňuje na vnútroštátnu medzimestskú osobnú cestnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorú vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, ako sa stanovuje v kapitole V, a nie sú ním dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 1370/2007.“ [PN 12]

"

2.  Článok 2 sa mení takto:

a)  bod 2 sa nahrádza takto:"

„2. ‚pravidelná doprava‘ je doprava, ktorou sa zabezpečuje preprava cestujúcich v presne určených v intervaloch po presne určených tratiach, pričom na trati buď nie sú medziľahlé zastávky alebo cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach;“;

"

b)  bod 7 sa nahrádza takto:"

„7. ‚kabotážna doprava‘ je vnútroštátna osobná cestná doprava v prenájme alebo za úhradu, ktorú vykonáva dopravca v hostiteľskom členskom štáte;“; [PN 83]

"

c)  dopĺňajú sa tieto body 9 až 11b:"

„9. ‚stanica‘ je schválený objekt s minimálnou plochou 600 m2, ktorý poskytuje parkovaciu plochu používanú autokarmi a autobusmi na vystupovanie a alebo nastupovanie cestujúcich; [PN 13]

10.  ‚prevádzkovateľ stanice‘ je subjekt v členskom štáte zodpovedný za udeľovanie prístupu k stanici riadenie stanice, ktorý spĺňa požiadavky odbornej a finančnej spôsobilosti; [PN 14]

11.  ‚realizovateľná alternatíva‘ je iná stanica, ktorá je pre dopravcu hospodársky prijateľná a ktorá mu ponúka infraštruktúru a prepojenie porovnateľné s pôvodne požadovanou stanicou, poskytuje cestujúcim prístup k iným formám verejnej dopravy a umožňuje dopravcovi prevádzkovať príslušnú osobnú dopravu podobným spôsobom ako pôvodne požadovaná stanica.“; [PN 15]

11a.  ‚zmluva o službách vo verejnom záujme‘ je jeden alebo viacero právne záväzných aktov, ktoré potvrdzujú dohodu medzi príslušným orgánom a prevádzkovateľom služieb vo verejnom záujme s cieľom zveriť danému prevádzkovateľovi služieb vo verejnom záujme riadenie a prevádzkovanie verejnej osobnej dopravy podliehajúcej záväzkom vyplývajúcim zo služieb vo verejnom záujme; v závislosti od právnych predpisov členského štátu môže zmluva zahŕňať aj rozhodnutie prijaté príslušným orgánom vo forme individuálneho legislatívneho alebo regulačného aktu alebo rozhodnutie obsahujúce podmienky, za ktorých samotný príslušný orgán poskytuje služby alebo zverí poskytovanie týchto služieb internému prevádzkovateľovi; [PN 16]

11b.  ‚alternatívna trasa‘ je trasa medzi tým istým východiskovým bodom a miestom určenia používaná v rámci existujúcej pravidelnej dopravy, ktorá sa môže použiť namiesto pôvodnej trasy.“ [PN 17]

"

3.  Pred kapitolu II sa vkladá tento článok:"

„Článok 3a

Regulačný orgán

1.  Každý členský štát vymenuje jeden Príslušné orgány v každom členskom štáte vymenujú vnútroštátny verejný regulačný orgán pre sektor osobnej cestnej dopravy. Tento orgán musí byť nestranný a organizačne, funkčne, hierarchicky a pri prijímaní rozhodnutí právne oddelený, transparentný a nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného orgánu. Musí byť nezávislý od akéhokoľvek príslušného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na zadávaní zmluvy o službách vo verejnom záujme. [PN 18]

Regulačný orgán Regulačným orgánom môže byť existujúci orgán, ktorý je zodpovedný aj za iné regulované sektory služby. [PN 19]

2.  Regulačný orgán pre sektor osobnej cestnej dopravy musí mať potrebnú organizačnú kapacitu na plnenie svojich úloh, a to z hľadiska ľudských, finančných aj iných zdrojov, ktoré musia zodpovedať dôležitosti daného sektora v dotknutom členskom štáte. [PN 20]

2a.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž, regulačný orgán má právomoc monitorovať konkurenčnú situáciu na domácom trhu pre pravidelnú osobnú cestnú dopravu s cieľom zabrániť diskriminácii alebo zneužívaniu dominantnej pozície na trhu, a to aj prostredníctvom uzatvárania subdodávateľských zmlúv. Jeho stanoviská sú záväzné. [PN 21]

3.  Regulačný orgán vykonáva tieto úlohy:

   a) uskutočňuje hospodárske analýzy na posúdenie toho, či nová navrhovaná doprava môže ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme;
   b) zbiera a poskytuje informácie o prístupe k staniciam s cieľom zabezpečiť, aby sa prevádzkovateľom služby poskytol prístup k staniciam za spravodlivých, rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok; a [PN 22]
   c) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam prevádzkovateľov staníc. a [PN 23]
   ca) zriadi verejne prístupný elektronický register, ktorý bude obsahovať všetky povolené vnútroštátne a medzinárodné pravidelné služby. [PN 24]

4.  Pri výkone svojich úloh môže regulačný orgán požadovať relevantné informácie od iných príslušných orgánov, prevádzkovateľov staníc, žiadateľov o povolenie a akejkoľvek tretej strany pôsobiacej na území dotknutého členského štátu. [PN 25]

Požadované informácie sa poskytnú v primeranej lehote stanovenej regulačným orgánom, ktorá nesmie prekročiť jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch môže regulačný orgán predĺžiť lehotu na predloženie informácií najviac o dva týždne. Regulačný orgán musí byť schopný presadzovať žiadosti o informácie prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. [PN 26]

5.  Členské štáty zabezpečia urýchlené súdne preskúmanie rozhodnutí prijatých regulačným orgánom. Preskúmanie môže mať odkladný účinok len v prípade, keď bezprostredný účinok rozhodnutia regulačného orgánu môže spôsobiť odvolávajúcej sa strane nenahraditeľnú alebo zjavne neprimeranú škodu. Týmto ustanovením nie sú dotknuté právomoci súdu prerokúvajúceho odvolania, ktoré sú mu zverené ústavným právom dotknutého členského štátu. [PN 27]

6.  Rozhodnutia regulačného orgánu sa zverejnia do dvoch týždňov od ich prijatia.“ [PN 28]

"

4.  Článok 4 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Medzinárodná preprava osôb a kabotážna doprava autokarom a autobusom sa vykonáva na základe držby licencie Spoločenstva vydanej príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom je dopravca usadený.“;

"

b)  v odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“

"

5.  Článok 5 sa mení takto:

a)  v odseku 3 sa vypúšťa piaty pododsek;

b)  v odseku 5 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje formát osvedčení.“

"

6.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 5a

Prístup k staniciam

1.  Prevádzkovatelia staníc udelia dopravcom právo na prístup k staniciam na účely vykonávania pravidelnej dopravy vrátane všetkých objektov alebo služieb poskytovaných v danej stanici, a to za spravodlivých, rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok.

1a.  Ak prevádzkovatelia staníc poskytnú prístup, prevádzkovatelia autobusovej a autokarovej dopravy musia dodržiavať existujúce podmienky danej stanice. [PN 29]

2.  Prevádzkovatelia staníc sa usilujú vyhovieť všetkým požiadavkám na prístup s cieľom zaistiť optimálne využívanie staníc.

Žiadosti o prístup k staniciam možno zamietnuť len na základe nedostatočnej riadne opodstatnených dôvodov týkajúcich sa nedostatku kapacity, opakovaného neplatenia poplatkov či riadne zdokumentovaných závažných a opakovaných porušení zo strany prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo na základe iných vnútroštátnych ustanovení za predpokladu, že sa dôsledne uplatňujú a nediskriminujú konkrétnych dopravcov snažiacich sa o prístup k stanici ani ich pridružené obchodné modely. Ak sa žiadosť zamietne, prevádzkovateľ stanice oznámi svoje rozhodnutie aj regulačnému orgánu. [PN 30]

V prípade, že prevádzkovateľ stanice zamietne žiadosť o prístup, poskytne informácie o realizovateľných alternatívach odporúča sa, aby uviedol najlepšie realizovateľné alternatívy, ktoré sú mu známe. [PN 31]

3.  Prevádzkovatelia staníc musia zverejňovať aspoň tieto informácie v dvoch alebo viacerých úradných príslušných národných jazykoch a v jednom ďalšom úradnom jazyku Únie: [PN 32]

   a) zoznam všetkých poskytovaných služieb a ceny za tieto služby;
   aa) zoznam celej existujúcej infraštruktúry a technických špecifikácií stanice; [PN 33]
   b) pravidlá plánovaného prideľovania kapacity;
   c) aktuálny cestovný poriadok a pridelenie kapacity.

Tieto informácie sprístupňuje zadarmo v elektronickej podobe prevádzkovateľ stanice a regulačný orgán na vyžiadanie, prípadne na webových lokalitách, ak existujú.

Informácie sa podľa potreby aktualizujú a menia.“;

3a.  Členské štáty môžu z uplatňovania tohto článku vyňať stanice, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve a užívaní prevádzkovateľa stanice na účely poskytovania jeho služieb osobnej cestnej dopravy. Pri posudzovaní žiadosti o vyňatie regulačné orgány zohľadnia dostupnosť realizovateľných alternatív.“ [PN 34]

"

7.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 5b

Postup udeľovania prístupu k staniciam

1.  Dopravca, ktorý má záujem o prístup k stanici, predloží žiadosť prevádzkovateľovi stanice.

2.  Ak prístup nemožno poskytnúť v súlade so žiadosťou, prevádzkovateľ stanice začne konzultácie so všetkými zainteresovanými dopravcami s cieľom vyhovieť žiadosti. [PN 35]

3.  Prevádzkovateľ stanice rozhodne o žiadosti o prístup k stanici do dvoch mesiacov bezodkladne a najneskôr jeden mesiac od dátumu predloženia žiadosti dopravcom. V rozhodnutiach o prístupe sa uvádzajú dôvody, z ktorých sa vychádzalo Ak prevádzkovateľ stanice prístup zamietne, svoje rozhodnutie odôvodní. [PN 36]

4.  Žiadatelia sa môžu proti rozhodnutiam prevádzkovateľov staníc odvolať. Odvolania sa podávajú regulačnému orgánu.

5.  Keď regulačný orgán prerokúva odvolanie proti rozhodnutiu prevádzkovateľa stanice, odôvodnené rozhodnutie prijme v rámci pevne stanovenej lehoty, v každom prípade však do troch týždňov od získania všetkých relevantných informácií.

Rozhodnutie regulačného orgánu o odvolaní je záväzné, pričom podlieha ustanoveniam vnútroštátneho práva týkajúcim sa súdneho preskúmania. Regulačný orgán musí byť schopný presadzovať svoje rozhodnutia prostredníctvom sankcií, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. [PN 37]

Rozhodnutie môže byť podrobené iba súdnemu preskúmaniu.“

"

8.  Článok 6 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvá veta prvého pododseku nahrádza takto:"

„Povolenia sa vydávajú v papierovej alebo elektronickej forme na meno dopravcu a sú neprenosné na iné osoby.“;

"

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje formát povolení.“

"

9.  Článok 7 sa mení takto:

a)  odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

„1. Žiadosti o povolenie na vykonávanie pravidelnej dopravy sa predkladajú povoľujúcemu orgánu v papierovej alebo elektronickej forme.

2.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje formát žiadostí.“

"

10.  Článok 8 sa nahrádza takto:"

„Článok 8

Povoľovacie konanie Postupy týkajúce sa povolenia, pozastavenia a odňatia povolenia pre medzinárodnú prepravu cestujúcich na vzdialenosť menej než do 100 kilometrov vzdušnou čiarou trasy [PN 38]

1.  Povolenia sa vydávajú na základe súhlasu príslušných orgánov všetkých členských štátov, na ktorých území cestujúci nastupujú alebo vystupujú a prepravujú sa na vzdialenosti menej než stanovené každým členským štátom, a to do 100 kilometrov vzdušnou čiarou trasy. Povoľujúci orgán zašle takýmto príslušným orgánom kópiu žiadosti spolu s kópiami inej relevantnej dokumentácie do dvoch týždňov od prijatia žiadosti spolu so žiadosťou o ich súhlas. Povoľujúci orgán zároveň zašle tieto dokumenty na informačné účely príslušným orgánom iných členských štátov, cez ktorých územie trať prechádza. [PN 39]

2.  Príslušné orgány členských štátov, ktoré dostali žiadosť o súhlas, oznámia povoľujúcemu orgánu svoje rozhodnutie do troch dvoch mesiacov. Táto lehota sa počíta od dátumu doručenia žiadosti o súhlas, ktorý sa preukazuje potvrdením o prijatí žiadosti. Ak príslušné orgány členských štátov, ktoré dostali žiadosť o súhlas, nesúhlasia, musia uviesť dôvody. [PN 40]

Ak príslušné orgány členských štátov, ktoré dostali žiadosť o súhlas, neodpovedia v lehote stanovenej v prvom pododseku, považuje sa to za ich súhlas.

3.  Povoľujúci orgán rozhodne o žiadosti do štyroch troch mesiacov od dátumu predloženia žiadosti zo strany dopravcu. [PN 41]

4.  Povolenie sa udelí, pokiaľ zamietnutie nemožno odôvodniť na základe jedného alebo viacerých objektívnych dôvodov uvedených vzťahujúcich sa na verejný záujem, ktoré sú uvedené v článku 8c ods. 2 písm. a) až d). [PN 42]

4a.  V prípade, že medzinárodná pravidelná autobusová a autokarová doprava naruší hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme v dôsledku výnimočných okolností, ktoré nebolo možné predvídať v čase udelenia povolenia a za ktoré nie je zodpovedný držiteľ zmluvy o službách vo verejnom záujme, dotknutý členský štát môže so súhlasom Komisie pozastaviť platnosť povolenia alebo odňať povolenie na vykonávanie služby šesť mesiacov po oznámení takéhoto rozhodnutia dopravcovi. Dopravca má možnosť odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu. [PN 43]

5.  Ak jeden z príslušných orgánov nesúhlasí s povolením, vec môže byť postúpená Komisii, a to do dvoch mesiacov od prijatia jeho odpovede.

6.  Po konzultácii s členskými štátmi, ktorých príslušné orgány nesúhlasili, Komisia prijme rozhodnutie do štyroch mesiacov najneskôr dva mesiace od prijatia oznámenia povoľujúceho orgánu. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť 30 dní odo dňa jeho oznámenia dotknutým členským štátom príslušným orgánom v dotknutých členských štátoch. [PN 44]

7.  Rozhodnutie Komisie platí, kým členské štáty nedosiahnu dohodu a povoľujúci orgán neprijme rozhodnutie o žiadosti.“

"

11.  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 8a

Povoľovacie konanie Postupy týkajúce sa povolenia, pozastavenia platnosti a odňatia povolenia pre medzinárodnú prepravu cestujúcich na vzdialenosť viac ako 100 kilometrov a viac vzdušnou čiarou trasy [PN 45]

1.  Povoľujúci orgán rozhodne o žiadosti do dvoch mesiacov bezodkladne a najneskôr dva mesiace od dátumu predloženia žiadosti zo strany dopravcu. [PN 46]

2.  Povolenie sa udelí, pokiaľ zamietnutie nemožno odôvodniť na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v článku 8c ods. 2 písm. a) až c ca). [PN 47]

3.  Povoľujúci orgán zašle príslušným orgánom všetkých členských štátov, na ktorých území cestujúci nastupujú alebo vystupujú, ako do dvoch týždňov od prijatia žiadosti kópiu žiadosti spolu s kópiami akejkoľvek inej relevantnej dokumentácie a svoj posudok, pričom ich požiada o súhlas. Povoľujúci orgán zašle relevantnú dokumentáciu pre informáciu aj príslušným orgánom členských štátov, cez ktorých územie sa uskutočňuje preprava bez nastupovania alebo vystupovania cestujúcich, na informačné účely kópiu žiadosti spolu s kópiami akejkoľvek inej relevantnej dokumentácie a svoj posudok. [PN 48]

3a.  Ak jeden z príslušných orgánov členských štátov, na území ktorých cestujúci nastupujú alebo vystupujú, nesúhlasí s udelením povolenia z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2, povolenie nemožno udeliť, vec sa však do jedného mesiaca od prijatia jeho odpovede môže predložiť Komisii. [PN 49]

3b.  Po konzultácii s členskými štátmi, ktorých príslušné orgány vyjadrili nesúhlas, Komisia prijme rozhodnutie do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia povoľujúceho orgánu. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť 30 dní odo dňa jeho oznámenia dotknutým členským štátom. [PN 50]

3c.  Rozhodnutie Komisie sa uplatňuje, kým členské štáty nedosiahnu dohodu a povoľujúci orgán neprijme rozhodnutie o žiadosti. [PN 51]

Článok 8b

Povoľovacie konanie pre vnútroštátnu pravidelnú dopravu

1.  Povoľujúci orgán rozhodne o žiadosti do dvoch mesiacov najneskôr dva mesiace od dátumu predloženia žiadosti zo strany dopravcu. Lehota sa môže predĺžiť na štyri tri mesiace v prípade, že je potrebná analýza v súlade s článkom 8c ods. 2 písm. d). [PN 52]

2.  Povolenia na vnútroštátnu pravidelnú dopravu sa udelia, pokiaľ zamietnutie nie je možné odôvodniť na základe jedného alebo viacerých dôvodov uvedených v článku 8c ods. 2 písm. a) až c ca), a ak sa v rámci danej dopravy prepravujú cestujúcich na vzdialenosť menej než nepresahujúcu 100 kilometrov vzdušnou čiarou trasy, v článku 8c ods. 2) písm. d). [PN 53]

3.  Vzdialenosť uvedená v odseku 2 sa môže zvýšiť na 120 kilometrov, ak pravidelná doprava, ktorá sa má začať vykonávať, bude obsluhovať miesto odchodu a miesto určenia, na ktorých je už doprava zabezpečená jednou alebo viacerými zmluvami o službách vo verejnom záujme. [PN 54]

Článok 8c

Rozhodnutia povoľujúcich orgánov

1.  V súlade s postupmi stanovenými v článku 8, 8a alebo 8b povoľujúci orgán udelí povolenie, udelí povolenie s výhradami alebo žiadosť zamietne. Povoľujúci orgán oznámi svoje rozhodnutie všetkým príslušným orgánom uvedeným v článku 8 ods. 1.

2.  V rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti alebo o, udelení povolenia s výhradami alebo pozastavení platnosti či odňatí povolenia sa uvedú dôvody, z ktorých sa vychádzalo, a v prípade potreby sa zohľadnia analýzy regulačného orgánu. Žiadateľ alebo dopravca prevádzkujúci danú službu má možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam povoľovacieho orgánu. [PN 55]

Povolenie sa udelí, pokiaľ zamietnutie nemožno odôvodniť Žiadosť o udelenie povolenia možno zamietnuť len na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov: [PN 56]

   a) žiadateľ nie je schopný zabezpečiť dopravu, ktorá je predmetom žiadosti, s vybavením, ktoré má priamo k dispozícii;
   b) žiadateľ nesplnil požiadavky vnútroštátnych alebo medzinárodných právnych predpisov pre cestnú dopravu, a najmä podmienky a požiadavky týkajúce sa povolení na medzinárodnú osobnú cestnú dopravu, alebo sa dopustil závažných porušení právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych, prípadne regionálnych právnych predpisov v oblasti cestnej dopravy, najmä s ohľadom na pravidlá uplatniteľné na technické požiadavky na vozidlá a emisné normy, ako aj čas jazdy a odpočinku pre vodičov; [PN 57]
   c) v prípade žiadosti o obnovenie povolenia neboli splnené podmienky povolenia;
   ca) žiadateľ požiadal o povolenie na vykonávanie pravidelnej dopravy na tej istej trase alebo na alternatívnej trase, v prípade ktorej príslušný orgán udelil prevádzkovateľovi služieb vo verejnom záujme výlučné právo poskytovať určité služby verejnej osobnej dopravy ako protihodnotu za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1370/2007. Týmto dôvodom na zamietnutie nie je dotknutý článok 8d bod 1a tohto nariadenia; [PN 58]
   d) regulačný orgán na základe objektívnej hospodárskej analýzy určil, že touto dopravou by sa ohrozila hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme. Uvedená analýza posudzuje relevantné štrukturálne a geografické charakteristiky príslušného trhu a siete (veľkosť, vlastnosti dopytu, zložitosť siete, technickú a geografickú izolovanosť a služby, ktoré sú predmetom zmluvy), pričom sa zohľadní aj to, či nová služba prináša kvalitnejšie služby alebo vyššiu nákladovú efektívnosť. [PN 59]

Povoľujúce orgány nesmú zamietnuť žiadosť len na základe toho, že dopravca žiadajúci o povolenie ponúka nižšie ceny ako iní cestní dopravcovia, ani pokiaľ regulačný orgán alebo iné príslušné vnútroštátne orgány nezistia, že žiadateľ, ktorý sa snaží vstúpiť na trh, má v úmysle ponúkať služby za cenu pod ich bežnou hodnotou počas dlhšieho obdobia, a tým pravdepodobne ohrozí spravodlivú hospodársku súťaž. Povoľujúce orgány nesmú zamietnuť žiadosť len na základe toho, že danú linku už prevádzkujú iní cestní dopravcovia. [PN 60]

3.  Členské štáty musia zabezpečiť, aby rozhodnutia, ktoré prijíma povoľujúci orgán, podliehali súdnemu preskúmaniu. Toto preskúmanie môže mať odkladný účinok, len ak bezprostredný účinok rozhodnutia povoľujúceho orgánu môže spôsobiť odvolávajúcej sa strane nenahraditeľnú alebo zjavne neprimeranú škodu. Týmto ustanovením nie sú dotknuté právomoci súdu prerokúvajúceho odvolania, ktoré sú mu zverené ústavným právom dotknutého členského štátu.

Článok 8d

Obmedzenie práva na prístup

1.  Členské štáty môžu obmedziť právo na prístup na medzinárodný a vnútroštátny trh pravidelnej autobusovej a autokarovej dopravy, ak navrhovaná pravidelná doprava prepravuje cestujúcich na vzdialenosti menej než do 100 kilometrov vzdušnou čiarou trasy a ak by táto doprava ohrozila hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme, alebo ak prepravuje cestujúcich na akékoľvek vzdialenosti, pričom sa vykonáva v mestskom alebo prímestskom centre alebo konurbácii alebo plní dopravné potreby medzi nimi a okolitými oblasťami, alebo ak žiadateľ nedodrží ustanovenia týkajúce sa cestnej dopravy alebo iné príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva, práva Únie či medzinárodného práva. [PN 61]

1a.  Ak príslušný orgán udelí podniku vykonávajúcemu verejnú službu výlučné práva v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1370/2007, ochrana výlučných práv sa vzťahuje len na prevádzkovanie verejnej osobnej dopravy na tej istej alebo alternatívnej trase. Takéto udelenie výlučných práv nebráni povoleniu nových pravidelných služieb, ak tieto služby nekonkurujú službe stanovenej v zmluve o službách vo verejnom záujme alebo sú poskytované na iných trasách. [PN 62]

2.  Príslušné orgány, ktoré udelili verejnú zákazku na poskytnutie služby, alebo prevádzkovatelia služby vo verejnom záujme vykonávajúci verejnú zákazku na poskytnutie služby môžu požiadať regulačný orgán, aby vykonal analýzu, či dôjde k ohrozeniu hospodárskej rovnováhy zmluvy o službách vo verejnom záujme.

V prípade doručenia takejto žiadosti regulačný orgán túto danú žiadosť preskúma a rozhodne môže rozhodnúť, či vykoná hospodársku analýzu vykoná v súlade s článkom 8c ods. 2 písm. d), pokiaľ neexistujú výnimočné praktické alebo iné dôvody, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie neurobiť tak. Svoje rozhodnutie potom oznámi zainteresovaným stranám. [PN 63]

3.  Keď regulačný orgán vykoná hospodársku analýzu, oznámi jej výsledky a svoj záver zainteresovaným stranám do šiestich týždňov čo najskôr, najneskôr však tri mesiace po doručení všetkých relevantných informácií. Regulačný orgán môže dospieť k záveru, že povolenie sa má udeliť, že povolenie sa má udeliť za istých podmienok alebo že povolenie sa má zamietnuť. [PN 64]

Závery regulačného orgánu sú pre povoľujúce orgány záväzné.

4.  Príslušné orgány a prevádzkovatelia služby vo verejnom záujme poskytnú regulačnému orgánu potrebné informácie na účely odsekov 2 a 3.

5.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty stanovujúce postup a kritériá, podľa ktorých sa má postupovať pri uplatňovaní tohto článku, najmä pri vykonávaní hospodárskej analýzy. [PN 65]

5a.  Členské štáty môžu viac liberalizovať povoľovací systém pre vnútroštátnu pravidelnú dopravu, pokiaľ ide o povoľovacie konania a prahové hodnoty kilometrov.“ [PN 66]

"

12.  V článku 9 sa prvý odsek nahrádza takto:"

„Články 8, 8a, 8b a 8c sa uplatnia primerane v prípade žiadostí o obnovenie povolení alebo o zmenu podmienok, za ktorých sa musí vykonávať doprava podliehajúca povoleniu.“

"

13.  Názov kapitoly IV sa nahrádza takto:"

„OSOBITNÁ PRAVIDELNÁ DOPRAVA OSLOBODENÁ OD POVOLENIA“

"

13a.  V článku 11 sa dopĺňa tento odsek:"

„3a. Členský štát sa môže rozhodnúť, že bude požadovať od dopravcu, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, aby dodržiaval podmienky týkajúce sa usadenia, ako sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009*, v hostiteľskom členskom štáte po udelení povolenia tomuto dopravcovi na vykonávanie pravidelnej vnútroštátnej dopravy a predtým, než tento dopravca začne príslušnú dopravu vykonávať. V takýchto rozhodnutiach sa uvádzajú dôvody, na ktorých sú založené. Rozhodnutie zohľadňuje rozsah a trvanie činnosti dopravcu, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, v hostiteľskom členskom štáte. Ak hostiteľský členský štát zistí, že dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte, nespĺňa požiadavku usadenia, môže odňať príslušné povolenia, ktoré boli dopravcovi udelené na vykonávanie pravidelnej vnútroštátnej dopravy, alebo pozastaviť ich platnosť, kým nebude požiadavka splnená.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).“ [PN 67]

"

14.  V článku 12 sa vypúšťajú odseky 1 až 5.

15.  Článok 13 sa vypúšťa; [PN 68]

16.  Článok 15 sa nahrádza takto:"

„Článok 15

Povolená kabotáž

Kabotáž je povolená pre túto dopravu:

   a) osobitnú pravidelnú dopravu vykonávanú dočasne za predpokladu, že sa uskutočňuje na základe zmluvy medzi organizátorom a dopravcom;
   b) príležitostnú dopravu vykonávanú dočasne; [PN 69]
   c) pravidelnú dopravu vykonávanú, ktorú v súlade s týmto nariadením vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte, v prípade pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dopravy, ktorá plní potreby mestského centra alebo konurbácie alebo dopravné potreby medzi nimi a priľahlými oblasťami. Kabotážna preprava sa nevykonáva nezávisle od danej medzinárodnej dopravy.“ [PN 70]

"

16a.  V článku 16 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:"

1. Vykonávanie kabotážnej prepravy podlieha, ak nie je inak uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva, smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES* a zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam platným v hostiteľskom členskom štáte s ohľadom na:

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).“ [PN 72]

"

17.  Článok 17 sa vypúšťa; [PN 73]

17a.  Článok 17 sa nahrádza takto:"

„Článok 17

Kontrolné dokumenty pre kabotážnu prepravu

1.  Kabotážna preprava vo forme príležitostnej dopravy sa vykonáva na základe jazdného listu uvedeného v článku 12 papierovej alebo digitálnej forme, ktorý sa musí nachádzať vo vozidle a na požiadanie predložiť oprávnenej osobe, ktorá vykonáva kontrolu každému oprávnenému kontrolórovi.

2.  Do jazdného listu sa zaznamenávajú tieto informácie:

   a) miesto odchodu a cieľové miesto prepravy;
   b) dátum odchodu a dátum, ktorým sa preprava končí.

3.  Jazdné listy sa dodajú v knihách, ako sa uvádza v článku 12, potvrdených príslušným orgánom alebo úradom v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený.

4.  V prípade osobitnej pravidelnej dopravy ako kontrolný dokument slúži zmluva uzavretá medzi dopravcom a organizátorom prepravy alebo jej overená kópia. Jazdný list sa však vyplní formou mesačného výkazu.

Jazdný list sa však vyplní formou mesačného výkazu.

5.  Použité jazdné listy sa vrátia príslušnému orgánu alebo úradu v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený, v súlade s postupom ustanoveným uvedeným orgánom alebo úradom. Počas kontrol sa môže vodič obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo inú osobu alebo subjekt, ktoré môžu poskytnúť požadované dokumenty. [PN 74]

"

18.  V článku 19 ods. 2 sa prvá veta nahrádza takto:"

„2. Dopravcovia prevádzkujúci kabotáž alebo medzinárodnú prepravu cestujúcich autokarom a autobusom umožnia vykonanie všetkých kontrol zameraných na zabezpečenie správneho vykonávania dopravy, najmä pokiaľ ide o čas jazdy a odpočinku.“

"

19.  Článok 20 sa nahrádza takto:"

„Článok 20

Vzájomná pomoc

1.  Členské štáty si navzájom pomáhajú pri zabezpečovaní uplatňovania a monitorovania tohto nariadenia. Vymieňajú si informácie prostredníctvom vnútroštátnych kontaktných miest ustanovených podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1071/2009.

2.  Regulačné orgány spolupracujú pri vykonávaní hospodárskych analýz toho, či by navrhovaná pravidelná doprava ohrozila zmluvu o službách vo verejnom záujme na medzinárodné prevádzkovanie verejnej dopravy. Povoľujúci orgán sa radí s regulačnými orgánmi všetkých ostatných členských štátov, cez ktorých územie prechádza príslušná medzinárodná pravidelná doprava, a ak je to potrebné, vyžiada sa od nich všetky potrebné informácie ešte pred prijatím rozhodnutia.“

"

20.  Článok 26 sa nahrádza takto:"

„Článok 26

Výkon delegovanej právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 8d ods. 5 a článku 28 ods. 3 sa Komisii udeľuje na neurčito od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 8d ods. 5 a článku 28 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 8d ods. 5 a článku 28 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

"

21.  Článok 28 sa nahrádza takto:"

„Článok 28

Predkladanie správ

1.  Členské štáty Príslušné orgány členských štátov každý rok vždy najneskôr do 31. januára a po prvýkrát do 31. januára [… prvý január po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] oznamujú Komisii počet povolení pravidelnej dopravy, ktoré boli vydané v predchádzajúcom roku, a celkový počet povolení pravidelnej dopravy, ktoré sú platné k 31. decembru daného roka. Uvedené informácie sa poskytujú samostatne za každý cieľový členský štát pravidelnej dopravy. Členské štáty oznamujú Komisii aj údaje o kabotáži, ktorú vo forme osobitnej pravidelnej dopravy a príležitostnej dopravy vykonali počas predchádzajúceho roka dopravcovia, ktorí sú usadení v danom členskom štáte. [PN 75]

2.  Príslušné orgány v hostiteľskom členskom štáte každý rok vždy najneskôr do 31. januára a po prvýkrát do 31. januára [… prvý január po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] oznamujú Komisii štatistické údaje o počte vydaných povolení na vykonávanie kabotážnej dopravy vo forme pravidelnej dopravy uvedenej v článku 15 písm. c) počas predchádzajúceho roka.

3.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty, ktorými sa stanoví formát tabuľky, ktorá sa použije na oznamovanie štatistických údajov podľa odsekov 1 a 2, a údaje, ktoré sa majú poskytovať.

4.  Členské štáty každý rok vždy najneskôr do 31. januára a po prvýkrát do 31. januára [… prvý január po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] informujú Komisiu o počte dopravcov, ktorí sú k 31. decembru predchádzajúceho roka držiteľmi licencie Spoločenstva, a o počte osvedčených kópií zodpovedajúcich počtu vozidiel, ktoré sú k uvedenému dňu v prevádzke.

5.  Komisia do ... [vložiť dátum vypočítaný ako 5 päť rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto správa musí obsahovať informácie o tom, v akom rozsahu toto nariadenie prispelo k lepšiemu fungovaniu trhu systému osobnej cestnej dopravy, najmä pre cestujúcich, pracovníkov v oblasti autobusovej a autokarovej dopravy a životné prostredie.“ [PN 76]

"

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [XX].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 47.
(2) Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70.
(3)Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 47.
(4)Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019.
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1).
(9)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


Zmena smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy z dôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie ***I
PDF 132kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti [zmenená smernicou 2018/XXX/EÚ] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/XXX [riadenie energetickej únie] z dôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (COM(2018)0744 – C8-0482/2018 – 2018/0385(COD))
P8_TA(2019)0126A8-0014/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0744),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0482/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0014/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. februára 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a nariadenie (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy z dôvodu vystúpenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/504.)


Právo na pokojný protest a primerané použitie sily
PDF 129kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o práve na pokojný protest a o primeranom použití sily (2019/2569(RSP))
P8_TA(2019)0127B8-0103/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zmluvy EÚ, a najmä na články 2, 3, 4, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“) a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(1),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej sa presadzuje pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť a rovnosť medzi ženami a mužmi, spoločné;

B.  keďže zásada právneho štátu je hlavnou oporou demokracie a predstavuje jednu zo základných zásad EÚ, ktorá funguje na základe predpokladu vzájomnej istoty o tom, že členské štáty budú presadzovať dodržiavanie demokracie, zásad právneho štátu a základných práv zakotvených v Charte a v EDĽP;

C.  keďže EÚ je odhodlaná rešpektovať slobodu prejavu a informácií, ako aj slobodu zhromažďovania a združovania;

D.  keďže v článku 11 EDĽP a v článku 12 charty sa uvádza, že každý má právo pokojne sa zhromažďovať a slobodne sa združovať s inými vrátane práva zakladať na ochranu svojich záujmov odbory a vstupovať do nich;

E.  keďže v článku 11 EDĽP sa uvádza, že „na výkon týchto práv sa nemôžu uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných“;

F.  keďže v článku 11 EDĽP sa tiež uvádza, že sloboda zhromažďovania „nebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a štátnej správy“;

G.  keďže v článku 12 charty sa tiež uvádza, že „politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie“;

H.  keďže sloboda združovania by mala byť chránená; keďže dynamická občianska spoločnosť a pluralitné médiá zohrávajú zásadnú úlohu pri podpore otvorenej a pluralistickej spoločnosti, verejnej účasti na demokratickom procese a posilňovaní vládnej zodpovednosti;

I.  keďže sloboda zhromažďovania ide ruka v ruke so slobodou prejavu, ktorú zabezpečuje článok 11 charty a článok 10 EDĽP, kde sa uvádza, že každý má právo na slobodu prejavu, čo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice;

J.  keďže výkon týchto slobôd vzhľadom na to, že zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci, ako sa ustanovuje v článku 10 EDĽP;

K.  keďže v článku 52 charty sa uvádza, že „akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd“;

L.  keďže EÚ podľa článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ „rešpektuje základné štátne funkcie [členských štátov], najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti“; keďže predovšetkým národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu;

M.  keďže podľa judikatúry ESĽP a Súdneho dvora Európskej únie musia byť všetky obmedzenia základných práv a občianskych slobôd v súlade so zásadami zákonnosti, nevyhnutnosti a primeranosti;

N.  keďže orgány presadzovania práva vo viacerých členských štátoch boli kritizované za narušenie práva na protest a použitie neprimeranej sily;

1.  vyzýva členské štáty, aby rešpektovali právo na slobodu pokojného zhromažďovania, združovania a slobodu prejavu;

2.  zdôrazňuje, že verejná diskusia má zásadný význam pre fungovanie demokratických spoločností;

3.  odsudzuje to, že niekoľko členských štátov prijalo v uplynulých rokoch reštriktívne zákony týkajúce sa slobody zhromažďovania;

4.  odsudzuje využívanie násilných a neprimeraných zásahov zo strany štátnych orgánov počas protestov a pokojných demonštrácií; nabáda príslušné orgány, aby zabezpečili transparentné, nestranné, nezávislé a účinné vyšetrovanie v prípade podozrenia či obvinenia z použitia neprimeranej sily; pripomína, že orgány presadzovania práva musia vždy niesť zodpovednosť za plnenie svojich povinností a dodržiavanie príslušných právnych a operačných rámcov;

5.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že používanie sily zo strany orgánov presadzovania práva bude vždy zákonné, primerané a nevyhnutné a bude sa uplatňovať len ako posledná možnosť a že pri tom bude chránený ľudský život a fyzická integrita; konštatuje, že nevyberavé použitie sily proti davom je v rozpore so zásadou primeranosti;

6.  berie na vedomie dôležitú úlohu novinárov a fotoreportérov pri oznamovaní prípadov neprimeraného násilia a odsudzuje všetky prípady, v ktorých sa zámerne stali terčom útokov;

7.  vyjadruje presvedčenie, že násilie voči pokojným demonštrantom nikdy nemôže byť riešením v diskusii alebo v politike;

8.  uznáva, že polícia, v radoch ktorej boli tiež mnohé obete, pôsobí v ťažkých podmienkach, najmä v dôsledku nevraživosti niektorých demonštrantov, ale aj z dôvodu nadmerného pracovného zaťaženia; odsudzuje každý druh násilia voči osobám alebo majetku zo strany násilných, militantných demonštrantov, ktorí prichádzajú len kvôli šíreniu násilia a narúšajú legitimitu pokojných protestov;

9.  vyzýva príslušníkov orgánov presadzovania práva členských štátov, aby sa aktívne zúčastňovali na odbornej príprave, ktorú poskytuje Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), na tému „Verejný poriadok – policajná ochrana v prípade významných podujatí; nabáda členské štáty, aby si v tomto smere navzájom vymieňali najlepšie postupy;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť bezpečnosť príslušníkov orgánov presadzovania práva, príslušníkov polície a vojakov, ktorí sa podieľajú na udržiavaní bezpečnosti počas verejných protestných demonštrácií;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácii Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.


Práva intersexuálnych osôb
PDF 151kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o právach intersexuálnych osôb (2018/2878(RSP))
P8_TA(2019)0128B8-0101/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 21,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, a najmä na jej článok 11;

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov(1),

–  so zreteľom na správu nazvanú Transrodové a intersexuálne osoby, ktorú v roku 2011 uverejnila Komisia,

–  so zreteľom na záverečné správy pilotného projektu Health4LGBTI financovaného Komisiou o nerovnostiach v oblasti zdravia, s ktorými sa stretávajú LGBTI osoby,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015(3),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) z mája 2015 o situácii týkajúcej sa základných práv intersexuálov(4),

–  so zreteľom na online publikáciu agentúry FRA z novembra 2017 o mapovaní minimálnych vekových požiadaviek v súvislosti s právami dieťaťa v EÚ(5),

–  so zreteľom na správu agentúry FRA o základných ľudských právach za rok 2018,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2191 o presadzovaní ľudských práv intersexuálov a odstraňovaní diskriminácie voči nim, ktorá bola prijatá v roku 2017,

–  so zreteľom na správu komisára Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach a intersexuáloch z roku 2015,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie z roku 2013,

–  so zreteľom na Jogjakartské zásady (zásady a štátne záväzky o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov) prijaté v novembri 2006 a so zreteľom na 10 dodatočných zásad („plus 10“) prijatých 10. novembra 2017,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o európskom programe v oblasti bezpečnosti EÚ (O-000132/2018 – B8-0007/2019 a O-000133/2018 – B8-0008/2019),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže intersexuálne osoby sa rodia s telesnými pohlavnými znakmi, ktoré nezodpovedajú zdravotníckym ani spoločenským normám pre ženské alebo mužské telo, a tieto odchýlky v pohlavných znakoch sa môžu prejavovať v rámci primárnych pohlavných znakov (ako sú vnútorné a vonkajšie genitálie, chromozómová a hormonálna štruktúra) a/alebo sekundárnych pohlavných znakov (ako je svalová hmota, ochlpenie a vzrast);

B.  keďže intersexuáli sú v Európskej únii vystavení mnohým prejavom násilia a diskriminácii a takéto porušovanie ľudských práv je pre širokú verejnosť a tvorcov politík vo všeobecnosti stále neznáme,

C.  keďže v prípade intersexuálnych detí sa vo vysokej miere využívajú chirurgické zákroky a lekárske ošetrenia, pričom vo väčšine prípadov nie sú tieto zákroky a ošetrenia z lekárskeho hľadiska potrebné; keďže zákroky v rámci plastickej chirurgie a urgentné operácie môžu byť ponúknuté v rámci balíka, čo rodičom a intersexuálnym osobám bráni v tom, aby mali úplné informácie o dosahu každej jednej operácie;

D.  keďže chirurgické zákroky a lekárske ošetrenia sa vykonávajú na intersexuálnych deťoch bez ich predchádzajúceho osobného, úplného a informovaného súhlasu; keďže mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálov môže mať celoživotné následky, ako sú psychická trauma a telesné poruchy;

E.  keďže intersexuálne osoby a intersexuálne deti, ktoré patria k ďalším menšinovým a marginalizovaným skupinám, sú ďalej odsúvané na okraj pozornosti, sociálne vylúčené a vystavené riziku násilia a diskriminácie z dôvodu ich prelínajúcich sa identít;

F.  keďže vo väčšine členských štátov EÚ je možné vykonávať chirurgické zákroky na intersexuálnom dieťati a intersexuálnej osobe so zdravotným postihnutím so súhlasom ich zákonného opatrovníka bez ohľadu na spôsobilosť intersexuálnej osoby rozhodnúť v danej veci sama;

G.  keďže v mnohých prípadoch je na rodičov a/alebo zákonných opatrovníkov vyvíjaný silný tlak prijať rozhodnutia bez toho, aby boli v plnej miere informovaní o celoživotných dôsledkoch na ich dieťa;

H.  keďže mnohí intersexuáli nemajú úplný prístup k svojej zdravotnej dokumentácii, a preto nevedia, že sú intersexuálmi, alebo nevedia o lekárskych ošetreniach, ktoré podstúpili;

I.  keďže intersexuálne odchýlky sa naďalej klasifikujú ako choroby, napríklad v Medzinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (ICD), pričom neexistujú dôkazy o tom, že liečba je z dlhodobého hľadiska úspešná;

J.  keďže niektoré intersexuálne osoby sa neidentifikujú s pohlavím, ktoré im bolo pri narodení z lekárskeho hľadiska určené; keďže právne uznanie pohlavia na základe vlastného rozhodnutia dotknutej osoby je možné len v šiestich členských štátoch; keďže mnoho členských štátov stále vyžaduje sterilizáciu na účely právneho uznania pohlavia;

K.  keďže antidiskriminačné právne predpisy na úrovni EÚ a vo väčšine členských štátov nezahŕňajú diskrimináciu na základe pohlavných znakov či už ako samostatnú kategóriu, alebo ako jednu z foriem diskriminácie na základe pohlavia;

L.  keďže mnoho intersexuálnych detí v EÚ je vystavených porušovaniu ľudských práv a mrzačeniu pohlavných orgánov, keď sú podrobené ošetreniam na normalizáciu pohlavia;

1.  konštatuje naliehavú potrebu riešiť porušovanie ľudských práv intersexuálov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli právne predpisy na riešenie tejto problematiky;

Medikalizácia a patologizácia

2.  rozhodne odsudzuje ošetrenia a chirurgické zákroky zamerané na normalizáciu pohlavia; víta zákony, ktoré zakazujú takéto chirurgické zákroky, ako napríklad na Malte a v Portugalsku, a nabáda ostatné členské štáty, aby čo najskôr prijali podobné právne predpisy;

3.  zdôrazňuje, že intersexuálnym deťom a intersexuálnym osobám so zdravotným postihnutím, ako aj ich rodičom alebo opatrovníkom je potrebné poskytnúť primerané poradenstvo a podporu a v plnej miere ich informovať o dôsledkoch ošetrení zameraných na normalizáciu pohlavia;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali organizácie, ktoré sa usilujú odstrániť stigmatizáciu intersexuálov;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili financovanie organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti intersexuality;

6.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup intersexuálnych osôb k svojej zdravotnej dokumentácii a aby zabezpečili, že nikto nebude vystavený nepotrebnému lekárskemu alebo chirurgickému ošetreniu v útlom veku či v detstve, čím sa zaručí telesná integrita, autonómia a možnosť dotknutých detí rozhodnúť samy za seba;

7.  zastáva názor, že patologizácia intersexuálnych odchýlok ohrozuje plné uplatňovanie práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia intersexuálnych osôb, ako je zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili depatologizáciu intersexuálnych osôb;

8.  víta hoci len čiastočnú depatologizáciu transrodových identít v 11. revízii Medzinárodnej klasifikácii chorôb (ICD-11); konštatuje však, že v kategórii porucha pohlavnej identity v detstve sa patologizuje správanie detí, ktoré nezodpovedá normám správania daného pohlavia v tomto veku; vyzýva preto členské štáty, aby sa usilovali o odstránenie tejto kategórie z ICD-11 a aby budúcu revíziu ICD a svoje vnútroštátne zdravotné systémy uviedli do súladu;

Preukazy totožnosti

9.  zdôrazňuje význam flexibilných postupov zápisu narodenia; víta zákony prijaté v niektorých členských štátoch, ktoré umožňujú právne uznanie pohlavia na základe vlastného rozhodnutia dotknutej osoby; nabáda ostatné členské štáty, aby prijali podobné právne predpisy vrátane flexibilných postupov na zmenu rodových ukazovateľov, pokiaľ budú aj naďalej registrované, ako aj mien v rodných listoch a dokladoch totožnosti (vrátane možnosti rodovo neutrálnych mien);

Diskriminácia

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pohlavné znaky nie sú uznané ako jeden z dôvodov diskriminácie v EÚ, a preto zdôrazňuje význam tohto kritéria v záujme zabezpečenia prístupu intersexuálnych osôb k spravodlivosti;

11.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné právne predpisy na náležitú ochranu, rešpektovanie a podporu základných práv intersexuálnych osôb vrátane intersexuálnych detí, a to s úplnou ochranou pred diskrimináciou;

Informovanosť verejnosti

12.  vyzýva všetky príslušné zainteresované strany, aby uskutočnili výskum týkajúci sa intersexuálnych osôb, ktorý by mal vychádzať skôr zo sociologického a ľudskoprávneho hľadiska než z lekárskeho hľadiska;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky EÚ nebudú podporovať výskumné či zdravotnícke projekty, ktoré naďalej prispievajú k porušovaniu ľudských práv intersexuálov, v kontexte európskych referenčných sietí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a financovali výskum týkajúci sa situácie v oblasti ľudských práv intersexuálov;

14.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s právami intersexuálnych osôb zaujala holistický prístup založený na právach a aby lepšie koordinovala činnosť GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov, GR pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru a GR pre zdravie s cieľom zabezpečiť konzistentné politiky a programy, ktoré budú podporovať intersexuálov, vrátane odbornej prípravy štátnych úradníkov a zdravotníckeho personálu;

15.  vyzýva Komisiu, aby posilnila intersexuálny rozmer vo svojom viacročnom zozname akcií pre LGBTI osoby v súčasnom období a aby sa už začala pripravovať na obnovenie tejto stratégie na ďalšie viacročné obdobie (2019 – 2024);

16.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v oblasti ochrany ľudských práv a telesnej integrity intersexuálnych osôb;

o
o   o

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 21.
(3) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 2.
(4) https://fra.europa.eu/en/publication/2015/fundamental-rights-situation-intersex-people
(5) http://fra.europa.eu/en/publication/2017/mapping–minimum–age–requirements–concerning–rights–child–eu


Budúcnosť zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024)
PDF 137kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024) (2019/2573(RSP))
P8_TA(2019)0129B8-0127/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 21,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na odporúčanie CM/Rec(2010)5 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity prijaté 31. marca 2010,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 k tomuto návrhu,

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých základných práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada Európskej únie prijala na svojom zasadnutí 24. júna 2013,

–  so zreteľom na závery Rady o rovnosti LGBTI osôb zo 16. júna 2016,

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Európskej únie o lesbách, gejoch, bisexuáloch a transrodových osobách, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) a ktorý bol zverejnený 17. mája 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2191(2017) z 12. októbra 2017 o podpore ľudských práv intersexuálnych osôb a odstraňovaní diskriminácie voči týmto osobám,

–  so zreteľom na zoznam opatrení Komisie na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb z decembra 2015,

–  so zreteľom na výročné správy Komisie z roku 2016 a 2017 o vykonávaní zoznamu opatrení na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 5. júna 2018 (Relu Adrian Coman a ďalší/Inspectoratul General pentru Imigrări a Ministerul Afaerilor Interne)(3) a ďalšiu relevantnú judikatúru SDEÚ a ESĽP,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z mája 2015 s názvom Situácia týkajúca sa základných práv intersexuálov,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z marca 2017 s názvom Súčasná migračná situácia v EÚ: LGBTI žiadatelia o azyl,

–  so zreteľom na správu komisára Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach a intersexuáloch z roku 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2048(2015) z 22. apríla 2015 o diskriminácii transrodových osôb v Európe,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024) (O-000006/2019 – B8-0014/2019),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže LGBTI osoby naďalej trpia diskrimináciou a násilím v Európskej únii; keďže nie všetky členské štáty EÚ zabezpečujú právnu ochranu LGBTI osôb pred diskrimináciou;

B.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity vyzval Komisiu, aby prijala stratégiu rovnosti LGBTI osôb;

C.  keďže Európska rada vo svojich záveroch o rovnosti LGBTI osôb zo 16. júna 2016 vyzvala členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou, pokiaľ ide o zoznam opatrení zameraných na LGBTI osoby;

D.  keďže Komisia prijala podrobné strategické rámce k iným témam súvisiacim so základnými právami, ako sú zdravotné postihnutie a začleňovanie Rómov, ale doteraz neprijala žiadne takéto kroky v súvislosti s opatreniami zameranými na LGBTI osoby;

E.  keďže zoznam opatrení zameraných na podporu rovnosti LGBTI osôb, ktorý Komisia zverejnila v roku 2015, je nezáväzná, nekomplexná stratégia;

F.  keďže zo správ Komisie o vykonávaní zoznamu opatrení na dosiahnutie pokroku v oblasti rovnosti LGBTI osôb vyplýva, že sa podnikli významné kroky, ale na zabezpečenie rovnosti všetkých občanov v EÚ vrátane LGBTI občanov je potrebné urobiť ešte veľa práce;

G.  keďže hoci usmernenia prijaté Európskou radou na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) sú pre EÚ a jej členské štáty záväzné vo vonkajšej činnosti od roku 2013, chýbajúci vnútorný doplňujúci záväzok zo strany EÚ predstavuje hrozbu pre vnútornú a vonkajšiu súdržnosť;

H.  keďže antidiskriminačná smernica je v Rade naďalej zablokovaná;

1.  opakuje odporúčania svojho uznesenia o pláne EÚ;

2.  konštatuje, že v posledných rokoch bol v EÚ zaznamenaný odmietavý postoj k rodovej rovnosti, ktorý sa priamo dotýka LGBTI osôb; vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala riešiť tento problém, aby považovala rovnosť a nediskrimináciu za prioritnú oblasť, a zabezpečila, aby sa tento záväzok prevzal do práce budúcej Komisie, ktorá nastúpi do úradu v roku 2019;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že práva LGBTI osôb budú prioritou v jej pracovnom programe na roky 2019 – 2024, a aby posilnila spoluprácu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami v oblastiach, v ktorých by sa mali zohľadňovať práva LGBTI, ako napríklad v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, ako je stanovené v zozname opatrení zameraných na LGBTI osoby;

4.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalší strategický dokument na podporu rovnosti LGBTI osôb;

5.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a presadzovala vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov a opatrení na zabezpečenie práv LGBTI osôb vo všetkých oblastiach;

6.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na témach, ktoré už boli zaradené do zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby;

7.  vyzýva Komisiu, aby zapojila Európsky parlament a organizácie občianskej spoločnosti do vypracúvania návrhu svojho budúceho zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby;

8.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo zvyšovaní povedomia a kampaniach verejnej komunikácie týkajúcich sa LGBTI osôb a ich rodín; zdôrazňuje význam takýchto opatrení na všetkých úrovniach a zamerania sa na prínosy rozmanitosti pre spoločnosť, a nie len na normalizáciu LGBTI osôb;

9.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila a podporila členské štáty pri vykonávaní vysokokvalitných a komplexných vzdelávacích programov týkajúcich sa sexuality a vzťahov, ktoré poskytnú informácie a vzdelanie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv spôsobom, ktorý neodsudzuje, je v pozitívnom duchu a inkluzívny k LGBTI osobám;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na zabezpečenie slobody pohybu pre všetky rodiny vrátane rodín LGBTI v súlade s nedávnou vecou Coman na SDEÚ;

11.  konštatuje, že 8 členských štátov vyžaduje sterilizáciu a 18 členských štátov vyžaduje diagnostiku duševného zdravia na zákonné uznanie rodu; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú tieto požiadavky v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;

12.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula prierezovú perspektívu do svojej budúcej činnosti v oblasti práv LGBTI osôb, aby zohľadnila prelínajúce sa skúsenosti s diskrimináciou, s ktorými sa stretávajú marginalizované LGBTI osoby, a aby vypracovala opatrenia na riešenie ich osobitných potrieb vrátane poskytnutia finančných prostriedkov na osobitné siete na podporu marginalizovaných skupín LGBTI;

13.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s členskými štátmi s cieľom vykonávať svoje budúce opatrenia v oblasti práv LGBTI osôb;

14.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy potrebné na zabezpečenie toho, aby mali deti LGBTI dostatočnú úctu, podporu a ochranu vrátane úplnej ochrany pred diskrimináciou;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 21.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.
(3) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018, ECLI:EU:C:2018:385.


Budúcnosť Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF) a vplyv na EÚ
PDF 144kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o budúcnosti zmluvy INF a jej vplyve na Európsku úniu (2019/2574(RSP))
P8_TA(2019)0130RC-B8-0128/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu medzi Spojenými štátmi americkými a Zväzom sovietskych socialistických republík o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (ďalej len „zmluva INF“), ktorú 8. decembra 1987 podpísali vo Washingtone vtedajší prezident USA Ronald Reagan a prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov(1),

–  so zreteľom na správu o dodržiavaní zmlúv a plnení záväzkov súvisiacich s kontrolou zbrojenia, nešírením zbraní a odzbrojením za rok 2018, ktorú vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí USA,

–  so zreteľom na vyhlásenie prezidenta USA Donalda Trumpa z 21. októbra 2018, v ktorom varoval pred tým, že USA odstúpia od zmluvy INF,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministra zahraničných vecí USA z 2. februára 2019 o zámere USA odstúpiť od zmluvy INF(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimíra Putina z 2. februára 2019, v ktorom uviedol, že Rusko by tiež svoju účasť na zmluve pozastavilo,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí NATO zo 4. decembra 2018 o zmluve INF(3),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie – Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa,

–   so zreteľom na obavy, ktoré vyslovili USA a NATO v roku 2019 v súvislosti s tým, že Rusko nedodržiava zmluvu INF s osobitným zreteľom na jeho nový raketový systém 9M729, naposledy vo vyhlásení z 1. februára 2019, ktoré vydala Severoatlantická rada(4),

–  so zreteľom na pripomienky podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej prednesené na siedmej konferencii EÚ o nešírení a odzbrojení, ktorá sa konala 18. a 19. decembra 2018 v Bruseli,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní(5),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO, podpísané 10. júla 2018 v Bruseli,

–  so zreteľom na program OSN pre odzbrojenie(6),

–  so zreteľom na cieľ č. 16 trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktorým sa podporujú mierové a inkluzívne spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj(7),

–  so zreteľom na výročnú správu o pokroku vo vykonávaní stratégie Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia za rok 2017 z 18. mája 2018,

–  so zreteľom na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 (NPT) a z nej vyplývajúcich záväzkov pre všetky štáty, aby sa usilovali o jadrové odzbrojenie v dobrej viere a zastavili jadrové preteky v zbrojení,

–  so zreteľom na Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 7. júla 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní(8),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ktorú Európska rada schválila 12. decembra 2003,

–  so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),

–  so zreteľom na Nobelovu cenu za mier za rok 2017, ktorá bola udelená Medzinárodnej kampani za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), a jej vyhlásenie z 1. februára 2019 pod názvom Odstúpenie USA od zmluvy INF ohrozuje Európu (a celý svet),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali Spojené štáty a Sovietsky zväz, bola jedinečnou dohodou v čase studenej vojny, pretože od oboch krajín požadovala nielen obmedzenie, ale zničenie ich arzenálu balistických rakiet odpaľovaných zo zeme a rakiet s plochou dráhou letu vybavených jadrovými a konvenčnými hlavicami s doletom od 500 do 5 500 km a zároveň zakázala zmluvným stranám vlastniť, vyrábať a testovať takéto rakety;

B.  keďže do mája 1991 bolo v súlade s podmienkami zmluvy odstránených 2 692 rakiet; keďže potom nasledovalo 10 rokov kontrol na mieste; keďže viac ako 3 000 rakiet obsahujúcich jadrové hlavice bolo napokon vďaka zmluve INF odstránených;

C.  keďže zmluva INF prispela k obmedzeniu strategickej hospodárskej súťaže medzi USA a Sovietskym zväzom, následne Ruskou federáciou, a prispela k vybudovaniu a posilneniu stability počas studenej vojny; keďže Európa mala najväčší prínos zo zmluvy INF, ktorá bola viac než tri desaťročia základom zachovania jej bezpečnosti; keďže zmluva je aj naďalej pilierom medzinárodného mieru a stability, a to najmä ako súčasť európskej bezpečnostnej architektúry;

D.  keďže vláda prezidenta Obamu v roku 2014 uviedla, že Rusko „porušuje svoje záväzky, ktoré vyplývajú zo zmluvy INF, nevlastniť, nevyrábať a netestovať strely s plochou dráhou letu odpaľované zo zeme (GLCM) s doletom 500 až 5 500 km, ani nevlastniť či nevyrábať odpaľovacie zariadenia pre takéto strely“; keďže v správach, ktoré vydalo ministerstvo zahraničných vecí USA v rokoch 2015, 2016, 2017 a 2018, sa opakovane uvádzajú tvrdenia USA, že Rusko naďalej porušuje zmluvu;

E.  keďže USA a NATO kládli Rusku opakovane otázky o jeho činnostiach spojených s vývojom rakiet, najmä pokiaľ ide o raketový systém 9M729, keďže túto činnosť považujú za rozpor so zmluvou INF;

F.  keďže vláda prezidenta Trumpa v decembri 2017 pri príležitosti 30. výročia podpísania zmluvy oznámila „integrovanú stratégiu“ diplomatických, vojenských a hospodárskych opatrení s cieľom dosiahnuť, aby Rusko dodržiavalo podmienky zmluvy; keďže tieto opatrenia zahŕňali diplomatické úsilie prostredníctvom osobitnej overovacej komisie, spustenie programu vojenského výskumu a vývoja a hospodárske opatrenia namierené proti ruským subjektom zapojeným do vývoja a výroby rakiet v rozpore so zmluvou;

G.  keďže USA a Rusko nedokázali vyriešiť vzájomné obavy diplomatickým dialógom; keďže osobitná overovacia komisia zriadená podľa zmluvy, ktorá sa okrem iného zaoberá obavami týkajúcimi sa dodržiavania zmluvy, nebola zvolaná;

H.  keďže 20. októbra 2018 prezident Trump oznámil, že USA od zmluvy odstúpia s odvolaním sa na to, že Rusko zmluvu nedodržuje a Čína sa na nej nezúčastňuje; keďže 4. decembra 2018 po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo oznámil, že Spojené štáty americké majú dôkazy o tom, že Rusko závažným spôsobom porušuje ustanovenia zmluvy a že preto pozastavia plnenie svojich záväzkov, pokiaľ Rusko v lehote 60 dní neobnoví plný a overiteľný súlad so zmluvou;

I.  keďže 1. februára 2019 Spojené štáty americké oznámili, že po uplynutí 60-dňovej lehoty, ktoré Rusko malo na obnovenie plného súladu so zmluvou, pozastavia plnenie svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy INF a začnú proces odstúpenia od zmluvy, pokiaľ Rusko, ktoré podľa USA vecne porušuje ustanovenia zmluvy, v lehote šiestich mesiacov neobnoví súlad so zmluvou; keďže generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval Rusko, aby využilo obdobie šiestich mesiacov, ktoré im ponúkajú USA, na to, aby sa vrátili k úplnému dodržiavaniu podmienok zmluvy;

J.  keďže 4. decembra 2018 ministri zahraničných vecí NATO vydali vyhlásenie, v ktorom uznali, že Rusko porušuje zmluvu INF, a vyzvali ho, aby sa bezodkladne vrátilo k úplnému a overiteľnému dodržiavaniu zmluvy;

K.  keďže 2. februára 2019 Rusko oznámilo, že pozastaví plnenie zmluvy INF a bude vyvíjať nové typy rakiet; keďže ruské orgány opakovane vyjadrili obavy v súvislosti s raketovými obrannými zariadeniami NATO;

L.  keďže Čína spolu s ďalšími štátmi, ktoré nie sú signatármi zmluvy INF, výrazne rozširuje svoj raketový arzenál, čo dokazuje potrebu novej zmluvy záväznej pre USA, Rusko a Čínu;

M.  keďže potenciálne ukončenie zmluvy by mohlo viesť k eskalácii napätia medzi jadrovými mocnosťami, k nedorozumeniam a k novým pretekom v zbrojení;

N.  keďže zmluva INF je základným kameňom zachovania globálnej strategickej stability, svetového mieru a regionálnej bezpečnosti; keďže zachovanie zmluvy by prispelo k úsiliu o zachovanie iných existujúcich dohôd na kontrolu zbrojenia a na odzbrojenie, ako aj k vytvoreniu priaznivejších podmienok na rokovania o obmedzení zbrojenia, odzbrojení a nešírení zbraní; keďže oznámenia o odstúpení od zmluvy znižujú pravdepodobnosť, že budú predĺžené iné významné zmluvy o kontrole zbraní, napríklad Zmluvy medzi USA a Ruskou federáciou o opatreniach na ďalšie zníženie počtu a obmedzenie strategických útočných zbraní (zmluva nový START), čo by vážne poškodilo medzinárodný režim kontroly zbraní, ktorý po niekoľko desaťročí zabezpečoval stabilitu v oblasti jadrových zbraní, a viedlo k tomu, že by na svete už neexistovalo žiadne právne záväzné a overiteľné obmedzenie jadrového arzenálu;

O.  keďže generálny tajomník OSN otvoril Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní na podpis 20. septembra 2017 a do dnešného dňa ju podpísalo 70 štátov, z ktorých 21 sa stalo zmluvnými štátmi na základe ratifikácie pristúpenia vrátane Rakúska, ktoré je členským štátom EÚ, pričom Írsko v najbližších niekoľkých mesiacoch pravdepodobne doručí svoje ratifikačné listiny generálnemu tajomníkovi OSN;

P.  keďže organizácia ICAN, ktorá je nositeľkou Nobelovej ceny za mier, vyzvala všetky štáty, aby ratifikovali Zmluvu o zákaze jadrových zbraní;

1.  podporuje dodržiavanie, ďalšie trvanie a posilňovanie zmluvy INF; pripomína jej zásadný prínos k mieru a bezpečnosti v Európe a vo zvyšku sveta, ako aj ku globálnemu odzbrojovaniu a nešíreniu zbraní;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním ustanovení zmluvy a následnými oznámeniami USA a neskôr Ruska o pozastavení plnenia záväzkov, ktoré im z tejto zmluvy vyplývajú, a o ich odstúpení od zmluvy v lehote šiestich mesiacov; zdôrazňuje, že tento vývoj predstavuje hrozbu pre jeden z najdôležitejších bezpečnostných záujmov Európy, ako aj pre európsku a celosvetovú bezpečnosť a mier; obáva sa, že tieto opatrenia by mohli viesť k nesprávnemu vnímaniu a chybným odhadom, ktoré by viedli k zhoršeniu vzťahov medzi USA a Ruskom, eskalácii napätia, zvýšeniu jadrových a vojenských hrozieb a rizík a k možnému návratu destabilizujúcich pretekov v zbrojení, čo by malo nepriaznivý vplyv na bezpečnosť a strategickú stabilitu Európy;

3.  odsudzuje Rusko za to, že naďalej porušuje podmienky zmluvy INF;

4.  vyzýva Ruskú federáciu, aby obnovila jej plné a overiteľné dodržiavanie s cieľom riešiť obavy, ktoré vyjadrili USA a NATO v reakcii na pretrvávajúce porušovanie ustanovení zmluvy zo strany Ruska, a naliehavo vyzýva Rusko, aby sa zaviazalo k dlhodobému pokračovaniu zmluvy;

5.  uznáva význam, ktorý má plná transparentnosť a dialóg vzhľadom na budovanie dôvery vo vykonávanie zmluvy INF a akýchkoľvek iných dohôd, ktoré podporujú strategickú stabilitu a bezpečnosť; vzhľadom na uvedené skutočnosti vyzýva Rusko aj USA, aby vyriešili otázky súvisiace s ich tvrdeniami o nedodržiavaní zmluvy a aby sa v snahe o zníženie napätia zapojili do konštruktívneho dialógu pod záštitou Bezpečnostnej rady OSN, osobitnej overovacej komisie alebo iných vhodných fór, a to s prihliadnutím na záujmy a obavy oboch strán, a aby pokračovali v rokovaniach v dobrej viere s cieľom ochrániť zmluvu INF pred jej účinným vypovedaním v auguste 2019 a posilnili transparentnosť a vzájomné monitorovanie a dosiahli prísnejšie pravidlá a záruky, pokiaľ ide o príslušné raketové a jadrové kapacity;

6.  naliehavo vyzýva PK/VP, aby počas šesťmesačného obdobia využila všetky politické a diplomatické prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zapojenie sa do dialógu so štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy INF, s cieľom obnoviť cezhraničnú dôveru, a aby ponúkla odborné poznatky a skúsenosti EÚ v oblasti mediácie v snahe zabrániť odstúpeniu USA a Ruska od tejto zmluvy; naliehavo vyzýva PK/VP, aby presadzovala zachovanie a rozvoj zmluvy INF a iniciovala rokovania o viacstrannej zmluve o tejto kategórii rakiet; žiada PK/VP, aby zaistila, že EÚ bude pôsobiť ako aktívny a dôveryhodný garant bezpečnosti, a to aj pre krajiny svojho susedstva, a že bude zohrávať dôležitú a konštruktívnu úlohu v rozvoji a posilňovaní globálneho úsilia o nešírenie zbraní a kontrolu zbrojenia založeného na pravidlách a pri vytváraní architektúry odzbrojenia;

7.  zdôrazňuje, že neistá budúcnosť zmluvy INF by nemala ohrozovať iné dohody o kontrole zbraní; vyzýva najmä Spojené štáty americké a Rusko, aby predĺžili platnosť novej dohody START, ktorá obmedzuje počet rozmiestnených strategických hlavíc na každej strane na 1 550, skôr ako jej platnosť v roku 2021 vyprší;

8.  opakuje, že sa plne zasadzuje o zachovanie účinných medzinárodných režimov kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní ako základného kameňa globálnej a európskej bezpečnosti; zastáva názor, že Európa musí ísť príkladom, aby mohla byť dôveryhodná, a musí pokročiť na ceste k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; vyzýva členské štáty EÚ, aby stanovili viacstranné jadrové odzbrojenie za prioritu zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; pripomína svoj záväzok uskutočňovať politiky zamerané na dosiahnutie pokroku pri znižovaní stavu a likvidácii všetkých jadrových arzenálov;

9.  je presvedčený, že európska bezpečnosť by mala byť aj naďalej nerozdeliteľná; vyzýva všetky členské štáty EÚ, ktoré sú tiež členmi NATO, aby konali zodpovedajúcim spôsobom; vyzýva PK/VP, aby vypracovala spoločné posúdenie hrozieb, ktoré bude analyzovať dôsledky pre bezpečnosť EÚ, ak by ochrana, ktorú zmluva INF poskytuje Únii a jej občanom, prestala platiť, aby včas informovala Európsky parlament v súlade s článkom 36 Zmluvy o Európskej únii, a aby následne vypracovala dôveryhodnú a ambicióznu stratégiu jadrového odzbrojenia založenú na účinnom multilateralizme;

10.  vyzýva PK/VP, aby predložila návrhy na mobilizáciu finančných prostriedkov a posilnenie vedomostnej základne a odbornosti Únie, pokiaľ ide o nešírenie zbraní, kontrolu zbrojenia a ľudské zdroje s cieľom analyzovať hrozby vyplývajúce z jadrových zbraní; vyzýva PK/VP, aby predložila obozretné plány s cieľom predchádzať neúmyselnému alebo náhodnému použitiu jadrových zbraní;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov, NATO, OSN, prezidentovi a členom Kongresu Spojených štátov amerických, prezidentovi Ruskej federácie a členom ruskej Štátnej dumy a Federálnej rady.

(1) https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%201657/v1657.pdf
(2) https://www.state.gov/secretary/remarks/2019/02/288722.htm
(3) https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_161122.htm
(4) https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_162996.htm
(5) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.
(6) https://front.un-arm.org/documents/SG+disarmament+agenda_1.pdf
(7) https://sustainabledevelopment.un.org/sdg16
(8) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 77.


NAIADES II – akčný program na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy
PDF 134kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o NAIADES II – akčnom programe na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (2018/2882(RSP))
P8_TA(2019)0131B8-0079/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o NAIADES II – akčnom programe na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (O-000016/2014 – B7-0104/2014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2006 o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy NAIADES – Integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu (COM(2006)0006),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES, integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. septembra 2013 s názvom Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave – NAIADES II (COM(2013)0623),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o NAIADES II – akčnom programe na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy(2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. septembra 2018 s názvom Správa o pokroku v polovici trvania týkajúca sa vykonávania akčného programu NAIADES II o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy (obdobie 2014 – 2017) (SWD(2018)0428),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(3),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vnútrozemské vodné cesty prepájajú dôležité prístavy, mestá, priemyselné centrá a hlavné poľnohospodárske oblasti EÚ, čím významne prispievajú k cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie, udržateľného rastu a územnej súdržnosti;

B.  keďže na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody z roku 2015 (COP 21) je potrebný prechod z cestnej dopravy na vnútrozemskú plavbu a keďže vnútrozemská vodná doprava má dostatočnú kapacitu na pokrytie oveľa väčších objemov nákladu a cestujúcich s cieľom odľahčiť preťažený európsky systém cestnej dopravy;

C.  keďže vnútrozemská vodná doprava má zásadný význam pre ďalšie zníženie negatívnych účinkov dopravy prostredníctvom efektívnejšieho využívania pôdy a energie a zníženia hluku a počtu nehôd;

D.  keďže na to, aby sa dosiahla lepšia environmentálna výkonnosť, by bolo potrebné loďstvo vnútrozemskej plavby modernizovať a prispôsobiť ho technickému pokroku, čím sa zabezpečí konkurenčná výhoda vnútrozemskej vodnej dopravy v multimodálnej doprave;

E.  keďže pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy boli doposiaľ vyhradené obmedzené finančné zdroje a keďže prístup k financovaniu je pre toto odvetvie, ktoré tvoria najmä malé podniky, naďalej zložitý;

1.  podporuje konkrétne opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté, a víta ďalšie opatrenia plánované v akčnom programe NAIADES II na obdobie 2014 – 2020;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2020 aktualizovala a obnovila program NAIADES v snahe zabezpečiť, aby sa v plnej miere mohol využívať potenciál vnútrozemskej vodnej dopravy ako bezpečného, udržateľného a účinného spôsobu prepravy v systéme multimodálnej dopravy prostredníctvom dlhodobej stratégie EÚ zameranej na dosiahnutie úspešného prechodu na iné druhy dopravy;

3.  zdôrazňuje, že pri navrhovaní iniciatív v oblasti dopravy sa vnútrozemská vodná doprava musí zvažovať na základe komplexného a dlhodobého prístupu v rámci intermodálnej a udržateľnej dopravnej politiky EÚ;

4.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o cestovný ruch v oblasti vodnej dopravy, ide o prosperujúce odvetvie, a že konkurencieschopnosť dôležitých priemyselných odvetví EÚ s ohľadom na dodávky tovaru závisí od spoľahlivej a nákladovo efektívnej vnútrozemskej vodnej dopravy; preto žiada proaktívne politiky zamerané na podporu udržateľného odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy, najmä vzhľadom na digitálne, technologické a environmentálne výzvy v oblasti logistiky a mobility;

5.  konštatuje, že do roku 2050 bude 80 % populácie EÚ žiť v mestských oblastiach, čím sa zvýši dopyt po verejnej doprave a lepšej mestskej logistike, a že rozšírenie existujúcej pozemnej infraštruktúry je často náročné a nákladné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili vnútrozemskú plavbu do politík v oblasti miest a prístavov a aby plne využili jej potenciál na prepravu tovaru a cestujúcich vzhľadom na to, že mnohé mestá EÚ sa nachádzajú pozdĺž vodných ciest, a to s cieľom zlepšiť kvalitu života a znížiť preťaženia;

6.  zdôrazňuje, že predchádzajúce akčné programy nesplnili svoje ciele v dôsledku nedostatku vyhradených zdrojov; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby akčný program NAIADES III dostal primerané a vyhradené finančné prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov a aby bol podporený dobre štruktúrovanou politickou stratégiou s dosiahnuteľnými krátkodobými a strednodobými cieľmi a konkrétnym plánom, v ktorom sa stanovia okrem iného zdroje na jeho vykonávanie;

7.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne uskutočňovala prieskum trhu a robila prognózy s cieľom lepšie analyzovať zmeny modelov pri preprave a cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave a umožniť tvorbu politík založenú na dôkazoch a lepšie reagovať na vznikajúce trendy a nové trhy;

8.  zdôrazňuje význam odstránenia prekážok pre dosiahnutie vysokokvalitných vodných ciest ako podmienky pre rozvoj vnútrozemskej plavby a vnútrozemských prístavov a ich integráciu do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T); vyzýva Komisiu, aby v rámci Nástroja na prepájanie Európy prioritne financovala obnovu, úpravu, modernizáciu a automatizáciu plavebných dráh, vzdúvadiel, mostov, pobrežných a prístavných infraštruktúr a zlepšenie cezhraničných úsekov základnej siete;

9.  zdôrazňuje, že členské štáty majú okrem povinnosti dokončiť základnú sieť do roku 2030 aj zodpovednosť za zvýšenie výkonnosti, spoľahlivosti a dostupnosti existujúcej infraštruktúry a jej odolnosti proti zmene klímy prostredníctvom obnovy, aby sa zabezpečila úloha vnútrozemskej vodnej dopravy ako dôveryhodného druhu dopravy a podporilo sa inteligentné využívanie obmedzených finančných zdrojov;

10.  víta činnosť, ktorá sa plánuje a vykonáva pre koridory: atlantický, baltsko-jadranský, stredomorský, Severné more – Pobaltie, Severné more – Stredomorie, Orient/východné Stredomorie, rýnsko-alpský a Rýn – Dunaj, a skutočnosť, že vo všeobecnosti viac členských štátov investuje do rozvoja vnútrozemských vodných ciest a prístavov; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala vykonávanie projektov v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T);

11.  poukazuje na to, že pre účinnú a udržateľnú dopravu vo vnútrozemí je nevyhnutná dostatočná kapacita vzdúvadiel a že vzdúvadlá zohrávajú dôležitú úlohu pre bezpečnú reguláciu vodných zdrojov a výrobu čistej energie; vyzýva preto Komisiu, aby vyhradila dostatočné granty na ich obnovu, modernizáciu a opravu;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo všeobecnosti uprednostňovala granty na projekty v oblasti vnútrozemských vodných ciest, keďže minulé skúsenosti s projektmi kombinovaného financovania ukázali, že vzhľadom na verejný a viacúčelový charakter vodných ciest boli súkromní partneri zapojení len do realizácie prác, pričom verejné orgány zostali zodpovedné za financovanie;

13.  konštatuje, že digitalizácia vnútrozemskej vodnej dopravy zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti, bezpečnosti a environmentálnych vlastností vnútrozemskej plavby; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala vykonávaciu stratégiu pre digitálnu zónu vnútrozemských vodných ciest (DINA) a vhodný regulačný rámec pre prepojenú a automatizovanú dopravu po vode vrátane revízie smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve(4), zohľadňujúc existujúce iniciatívy, ako je informačný systém RheinPorts (RPIS), a aby zároveň vytvorila pevný právny základ pre celú EÚ pre cezhraničnú výmenu informácií o plavebnej dráhe, plavbe, náklade a doprave s jednotným prístupovým miestom;

14.  zdôrazňuje význam začlenenia digitálnych služieb vnútrozemskej vodnej dopravy do toku dát ostatných druhov dopravy, aby sa uľahčili plynulé multimodálne služby „od dverí k dverám“, keďže kombinácia fyzického internetu a synchromodality podporuje združovanie objemov v koridoroch medzi námornými prístavmi a vnútrozemím, čo vedie k vyvážanejšiemu využívaniu kapacity podzemnej infraštruktúry, zníženiu preťaženia a obmedzeniu ďalších negatívnych externých vplyvov;

15.  zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody z roku 2015 (COP 21), by sa mala dosiahnuť odolnosť a dekarbonizácia dopravného systému prostredníctvom urýchleného prechodu na nízkouhlíkovú dopravu, efektívne využívanie zdrojov a čistý pohon; poukazuje na to, že tento prechod si vyžaduje zodpovedajúce normy a financovanie na stimuláciu inovačného riadenia vodných ciest, širšieho využívania ekologických plavidiel a prípadne ich dovybavenia a na zavedenie potrebnej infraštruktúry na dopĺňanie paliva;

16.  odporúča využívať synergie medzi sieťami pre čistú energiu a sieťami vodných ciest s cieľom optimálne využívať vodnú energiu vyrábanú na vodných cestách, veternú energiu v prístavoch a iné čisté zdroje energie v centrách mobility na brehoch pre dodávky energie doprave, domácnostiam a priemyslu pri súčasnom minimalizovaní distribučných nákladov;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať primerané finančné prostriedky na nové technológie, inovácie a udržateľnú dopravnú infraštruktúru a služby v rámci súčasných a budúcich programov EÚ, ako je Nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020, Horizont Európa, jednotný trh, Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond, s cieľom stimulovať zavádzanie inovácií a zvýšiť environmentálne vlastnosti a digitálnu výkonnosť vnútrozemskej vodnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby na realizáciu tohto cieľa vytvorila špecializované finančné toky;

18.  konštatuje, že špecializovaný technologický výskum by mal byť doplnený o sociálno-ekonomický a prednormatívny výskum s cieľom podporiť inovácie v oblasti regulácie a financovania a podporiť zapojenie účastníkov trhu v snahe zabezpečiť široké uplatnenie na trhu;

19.  vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali vnútroštátne stratégie s cieľom stimulovať a podporovať vnútrozemskú vodnú dopravu s prihliadnutím na súčasné akčné programy NAIADES a nadchádzajúci európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu a aby podnietili regionálne, miestne a prístavné orgány k tomu, aby urobili to isté;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 443.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 145.
(3) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.
(4) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 152.


Ochrana zvierat počas prepravy v rámci EÚ a mimo nej
PDF 207kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy v rámci EÚ a mimo nej (2018/2110(INI))
P8_TA(2019)0132A8-0057/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností(1),

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého „pri formulovaní a vykonávaní politík Únie berú Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiac ich bytostí“,

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy na európskej úrovni a jeho príslušné prílohy, ktoré vydala výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS)(2) v októbri 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o ochrane zvierat počas prepravy(3),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) z 12. januára 2011 k dobrým životným podmienkam zvierat počas prepravy(4),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2011 o vplyve nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy (COM(2011)0700),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru z 15. februára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie rokov 2012 – 2015 (COM(2012)0006),

–  so zreteľom na svoje vyhlásenie č. 49/2011 z 15. marca 2012 o zavedení maximálneho prepravného času v dĺžke 8 hodín pre zvieratá prepravované v Európskej únii na účely porážky(5),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 23. apríla 2015(6),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31/2018 o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre petície (A8-0057/2019),

A.  keďže v článku 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že EÚ považuje zvieratá nielen za obyčajný tovar, výrobky či majetok, ale za cítiace bytosti, ktoré dokážu cítiť radosť a bolesť; keďže EÚ premietla túto predstavu do opatrení, ktoré by mali zaistiť, aby sa zvieratá držali a prepravovali v podmienkach, v ktorých nie sú vystavené zlému zaobchádzaniu, zneužívaniu, bolesti ani utrpeniu; keďže v EÚ sa dobré životné podmienky zvierat najviac rešpektujú a obhajujú a EÚ je príkladom pre zvyšok sveta;

B.  keďže medzi členskými štátmi, v rámci členských štátov a do tretích krajín sa každoročne na dlhé vzdialenosti prepravujú milióny zvierat na plemenitbu, chov, ďalší výkrm a porážku; keďže zvieratá sa prepravujú aj na rekreačné účely, na prehliadky a ako spoločenské zvieratá; keďže občania Únie prejavujú čoraz viac znepokojenie, pokiaľ ide o dodržiavanie noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, najmä v prípade prepravy živých zvierat;

C.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. decembra 2012 vyzval na skrátenie času prepravy jatočných zvierat na maximálne osem hodín;

D.  keďže podľa definície Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (ďalej len „OIE“) z roku 2008 dobré životné podmienky zvierat znamenajú, že zviera je zdravé, má dostatok priestoru, je dobre vykrmované, cíti sa bezpečne, môže slobodne vyjadrovať obvyklé správanie a necíti strach, bolesť ani pocit ohrozenia; keďže takéto podmienky nie sú zaručené v prevažnej väčšine prípadov prepravy živých zvierat, najmä na dlhé vzdialenosti;

E.  keďže nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy sa uplatňuje na prepravu všetkých živých stavovcov v rámci Únie;

F.  keďže členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie správneho vykonávania a presadzovania nariadenia na vnútroštátnej úrovni vrátane úradných kontrol, zatiaľ čo Komisia je zodpovedná za zabezpečenie riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi;

G.  keďže členské štáty nepresadzujú nariadenie (ES) č. 1/2005 striktne ani dostatočne prísne v rámci EÚ a vôbec sa nesnažia o jeho presadzovanie mimo EÚ;

H.  keďže veľké množstvo porušení, ktoré odhalilo GR SANTE Komisie v roku 2017 vo viacerých členských štátoch, by si vyžadovalo začatie príslušných konaní o nesplnení povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy;

I.  keďže preprava je pre zvieratá stresujúca, lebo ich vystavuje celému radu negatívnych vplyvov na ich dobré životné podmienky; keďže v prípade obchodovania s tretími krajinami spôsobujú zvieratám ďalšie utrpenie veľmi dlhé cesty vrátane dlhých zdržaní na hraniciach na kontrolu dokladov, vozidiel a spôsobilosti zvierat na prepravu;

J.  keďže kvalita a periodicita kontrol členských štátov majú priamy vplyv na úroveň dodržiavania požiadaviek; keďže analýza správ členských štátov o kontrole odhalila obrovské rozdiely medzi členskými štátmi z hľadiska počtu kontrol (od nuly po niekoľko miliónov ročne), ako aj výskytu porušenia predpisov (od nuly po 16,6 %), z čoho vyplýva, že prístup členských štátov ku kontrolám sa značne líši, keď niektoré členské štáty vykonávajú len náhodné kontroly, a iné uplatňujú stratégie založené na riziku; keďže takéto rozdiely v prístupe zároveň znemožňujú porovnanie údajov medzi členskými štátmi;

K.  keďže dobré životné podmienky zvierat počas prepravy by sa dali zabezpečiť poskytovaním odbornej prípravy a vzdelávania pre vodičov s cieľom podporovať starostlivé riadenie podľa toho, ktoré typy zvierat sa prepravujú(8);

L.  keďže správnym zaobchádzaním so zvieratami možno skrátiť čas na nakladanie a vykladanie zvierat, znížiť stratu hmotnosti zvierat, obmedziť počet zranení a rán a zvýšiť kvalitu mäsa;

M.  keďže existujú rozsiahle štúdie, ktoré dokazujú, že dobré životné podmienky zvierat majú vplyv na kvalitu mäsa;

N.  keďže v záujme ochrany dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy treba pozornosť venovať najmä spôsobu zaobchádzania s dobytkom pri nakládke a vykládke a starostlivosti počas tranzitu;

O.  keďže spôsobilosť na prepravu je dôležitým faktorom zabezpečenia dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy, pretože v prípade zranených, oslabených, gravidných, neodstavených alebo chorých zvierat stúpa riziko ohrozenia ich dobrých životných podmienok; keďže môže existovať neistota, pokiaľ ide o spôsobilosť na prepravu a štádium gravidity;

P.  keďže otázky súvisiace so spôsobilosťou sú najčastejším dôvodom porušení a druhým najčastejšími dôvodom sú nedostatky súvisiace s dokumentáciou;

Q.  keďže zodpovedné osoby často nevedia, čo treba urobiť, ak sa zvieratá vyhlásia za nespôsobilé na prepravu;

R.  keďže zodpovedné osoby často nepoznajú štádium gravidity konkrétneho zvieraťa;

S.  keďže je obzvlášť problematické prepravovať neodstavené teľatá a jahňatá;

T.  keďže poľnohospodári majú najväčší záujem na tom, aby boli ich zvieratá spôsobilé na prepravu, a majú najviac čo stratiť, ak preprava nie je v súlade s platnými pravidlami;

U.  keďže sa často vyskytujú nedostatky pri poskytovaní dostatočného množstva potravy a vody zvieratám a dodržiavaní 24-hodinového odpočinku pri zastávke na overenom kontrolnom mieste;

V.  keďže prepravné vozidlá sú často príliš preplnené; keďže závažným problémom sú vysoké teploty a nedostatočné vetranie vo vnútri vozidiel;

W.  keďže v rôznych členských štátoch boli v poslednom čase zaznamenané epidémie infekčných chorôb zvierat, ako sú africký mor ošípaných, vtáčia chrípka a choroby malých prežúvavcov a hovädzieho dobytka; keďže preprava živých zvierat môže zvýšiť riziko rozšírenia týchto chorôb;

X.  keďže preprava mäsa a iných živočíšnych produktov, ako aj spermy a embryí je pre chovateľov hospodárskych zvierat technicky a administratívne jednoduchšia a niekedy finančne výhodnejšia ako preprava živých zvierat na účely porážky alebo plemenitby; keďže Federácia európskych veterinárov a Svetová organizácia pre zdravie zvierat zdôrazňujú, že zvieratá by sa mali chovať čo najbližšie k zariadeniam, v ktorých sa narodia, a mali by sa porážať čo najbližšie k miestu produkcie; keďže dostupnosť zariadení na porážku vrátane mobilných zariadení na mieste alebo v blízkosti chovu môže prispieť k zabezpečeniu živobytia pre obyvateľov vidieckych oblastí;

Y.  keďže dobré životné podmienky zvierat by bolo možné najlepšie zabezpečiť ich porážkou čo najbližšie k miestu chovu;

Z.  keďže bitúnky sú v jednotlivých členských štátoch rozmiestnené nerovnomerne;

AA.  keďže pre niektoré členské štáty a dodávateľské reťazce v Únii je živá preprava zvierat na ďalšiu výrobu alebo porážku dôležitá z hľadiska zabezpečenia hospodárskej súťaže na trhu;

Odporúčania

Vykonávanie a presadzovanie

1.  poznamenáva, že každý rok sa milióny zvierat prepravujú živé na porážku alebo chov v rámci EÚ a z EÚ do tretích krajín; domnieva sa, že nariadenie (ES) č. 1/2005, ak sa riadne vykonáva a presadzuje, má pozitívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat počas prepravy; víta usmernenia Komisie k tejto problematike, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 31/2018 sa tieto usmernenia a niektoré opatrenia plánované Komisiou oneskorili až o päť rokov; konštatuje, že aj naďalej pretrvávajú závažné problémy v oblasti prepravy a že subjekty zapojené do vykonávania nariadenia majú podľa všetkého najväčšie obavy práve v súvislosti s jeho presadzovaním;

2.  zdôrazňuje, že Výbor pre petície dostáva veľmi vysoký počet petícií týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy, v ktorých sa často odsudzuje systematické, sústavné a závažné porušovanie nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 členskými štátmi aj prepravcami;

3.  zdôrazňuje, že utrpenie zvierat počas prepravy vyvoláva v spoločnosti značné znepokojenie; konštatuje, že Komisii bolo 21. septembra 2017 doručených viac ako jeden milión podpisov na podporu kampane #StopTheTrucks, v ktorej občania EÚ žiadajú ukončenie prepravy na dlhé vzdialenosti;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok, ktorý členské štáty dosiahli pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1/2005, nepostačuje doposiaľ na splnenie hlavného cieľa nariadenia, ktorým je zlepšenie podmienok zvierat počas prepravy, najmä v súvislosti s overovaním plánov prepravy a ukladaním pokút; vyzýva členské štáty, aby výrazne zlepšili dodržiavanie nariadenia; vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch zabezpečila účinné a jednotné uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti prepravy zvierat; vyzýva Komisiu, aby podnikla právne kroky voči tým členským štátom, ktoré neuplatňujú náležite toto nariadenie, a aby im ukladala pokuty;

5.  zdôrazňuje, že čiastočné vykonávanie nariadenia nepostačuje na splnenie jeho hlavného cieľa, ktorým je zabrániť zraneniam, neprimeranému utrpeniu alebo smrti zvierat počas prepravy, a že preto treba vynaložiť väčšie úsilie na zabránenie vážnym nehodám, ktoré majú výrazný vplyv na dobré životné podmienky zvierat, a stíhať osoby, ktoré za ne nesú zodpovednosť;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte stále treba vyriešiť mnohé otázky súvisiace s nariadením (ES) č. 1/2005 vrátane: preplnenia; nedostatočnej výšky priestorov, v ktorých sa zvieratá prepravujú; neposkytnutia požadovaných zastávok na oddych; neprimeraného vetrania a zariadení na poskytovanie vody; prepravy v extrémnej horúčave; prepravy zvierat nespôsobilých na prepravu; prepravy neodstavených teliat; potreby zistiť stupeň gravidity živých zvierat; stupňa kontroly plánov prepravy; následnosti medzi nesplnením povinnosti, presadzovaním a uložením sankcie; „zmiešaného” vplyvu odbornej prípravy, vzdelávania a certifikácie; a nedostatočnej podstielky, ako sa uvádza v osobitnej správa Dvora audítorov č. 31/2018 a v sťažnostiach MVO adresovaných Komisii; vyzýva na zlepšenie v uvedených oblastiach;

7.  vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby sa cesty plánovali a vykonávali od odchodu až po príchod na miesto určenia v súlade s požiadavkami EÚ na dobré životné podmienky zvierat a s prihliadnutím na rôzne dopravné prostriedky a škálu geografických podmienok v EÚ a tretích krajinách;

8.  zdôrazňuje, že systematické porušovanie nariadenia v určitých oblastiach a v niektorých členských štátoch vedie k nekalej hospodárskej súťaži a vytvára nerovnaké podmienky pre prevádzkovateľov v rôznych členských štátoch, dôsledkom čoho môžu byť tzv. preteky ku dnu, pokiaľ ide o normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že výška sankcií môže byť v niektorých členských štátoch viac než desaťkrát vyššia ako v iných členských štátoch, vypracovala harmonizovaný systém sankcií EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli sankcie účinné, primerané a odrádzajúce, pričom by sa mali zohľadniť opakované porušenia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán na zosúladenie sankcií v jednotlivých členských štátoch;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ignorovala uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012, a zdôrazňuje, že dôsledné a harmonizované presadzovanie nariadenia, ktorého súčasťou je aj uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií podľa článku 25 nariadenia, má zásadný význam pre zlepšenie životných podmienok zvierat počas prepravy, a že členské štáty sa nemôžu obmedziť len na vydávanie odporúčaní a pokynov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia v súvislosti s výzvou uvedenou v tomto uznesení na preskúmanie nariadenia s cieľom nájsť ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s právnymi požiadavkami v jednotlivých členských štátoch;

10.  domnieva sa, že opakované porušenia, ktoré sa vyskytujú za okolností, nad ktorými mal prepravca kontrolu, by mali viesť k trestnému stíhaniu; vyzýva členské štáty, aby stíhali porušovanie tohto nariadenia, najmä ak ide o opakované porušovanie; domnieva sa, že účinné, primerané a odrádzajúce sankcie by mali zahŕňať zabavenie vozidiel a povinné preškolenie osôb zodpovedných za dobré životné podmienky a prepravu zvierat a vyjadruje presvedčenie, že ich treba v celej Únii harmonizovať; domnieva sa, že sankcie by mali odrážať škody, rozsah, trvanie a opakovanie porušenia;

11.  vyzýva členské štáty, aby účinnejšie využívali silné právomoci v oblasti presadzovania, ktoré im nariadenie poskytuje, vrátane právomoci požadovať od prepravcov, aby vytvorili systémy na zabránenie opakovaným porušeniam, a právomoci pozastaviť alebo odňať prepravcom povolenie; vyzýva členské štáty, aby prijali dostatočné nápravné opatrenia a zaviedli sankcie s cieľom predchádzať utrpeniu zvierat a odrádzať prevádzkovateľov od pretrvávajúceho nedodržiavania predpisov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali dosiahnuť absolútny súlad pri vykonávaní a presadzovaní nariadenia;

12.  vyzýva Komisiu, aby na základe konzultácií s národnými kontaktnými miestami a správ o inšpekciách a vykonávaní zostavila zoznam prevádzkovateľov, ktorí sa dopustili opakovaných a závažných porušení nariadenia; vyzýva Komisiu, aby tento zoznam často aktualizovala a aby zároveň presadzovala príklady najlepších postupov v oblasti prepravy a správy;

13.  zdôrazňuje, že nedodržiavaním nariadenia členskými štátmi sa ohrozuje jeho cieľ brániť výskytu a šíreniu infekčných chorôb zvierat, keďže doprava je jednou z príčin rýchleho šírenia týchto chorôb vrátane tých, ktoré sa môžu preniesť na ľudí; konštatuje, že vozidlá často nespĺňajú požiadavky článku 12 zmenenej smernice Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Spoločenstva(9); domnieva sa najmä, že nevyhovujúcim skladovaním odpadu vzniká riziko šírenia antimikrobiálnej rezistencie a chorôb; vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizované postupy schvaľovania plavidiel a nákladných vozidiel a aby prijala opatrenia na prevenciu šírenia infekčných chorôb zvierat prostredníctvom dopravy v rámci EÚ, ako aj z tretích krajín presadzovaním opatrení biologickej bezpečnosti a lepších životných podmienok zvierat;

14.  vyzýva na užšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi s cieľom posilniť presadzovanie nariadenia tým, že sa využitím technológie vytvorí komunikačný systém, ktorý sa bude v reálnom čase používať medzi členským štátom miesta odoslania, členským štátom miesta určenia a všetkými členskými štátmi tranzitu; vyzýva Komisiu, aby vyvinula systémy geolokalizácie, ktoré umožnia sledovať polohu zvierat a dĺžku prepravy v prepravných vozidlách a odhaliť akékoľvek nedodržanie harmonogramov prepravy; zastáva názor, že ak sú zvieratá vo východiskovom bode prepravy v dobrom stave, ale na miesto doručenia prídu v zlom stave, malo by sa vykonať komplexné vyšetrovanie a v prípade opakovania musí byť zodpovedným stranám v dopravnom reťazci okamžite uložená pokuta v súlade so zákonom a majiteľ-poľnohospodár musí mať podľa vnútroštátneho práva nárok na náhradu akejkoľvek straty príjmu v tejto súvislosti; ďalej sa domnieva, že príslušné orgány by mali prísne sankcionovať organizátora a certifikujúceho úradníka každého plánu prepravy vytvoreného v členskom štáte začatia prepravy v prípade, ak je plán prepravy vyplnený nepravdivo alebo klamlivo;

15.  poznamenáva, že presadzovanie nariadenia je obzvlášť zložité, keď sa zvieratá prepravujú cez niekoľko členských štátov a keď rozličné členské štáty vykonávajú rôzne úlohy v oblasti presadzovania (schvaľovanie plánu prepravy, schvaľovanie prepravy, potvrdenie spôsobilosti a schválenie vozidla a pod.); vyzýva členské štáty, ktoré zistia porušenia, aby podľa článku 26 nariadenia informovali všetky ostatné zainteresované členské štáty s cieľom predísť opakovanému výskytu porušení a umožniť optimalizované posudzovanie rizika;

16.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelné správy o vykonávaní a presadzovaní nariadenia vrátane informácií o porušeniach roztriedených podľa jednotlivých členských štátov, druhov zvierat a typov porušenia a vo vzťahu k objemu prepravy živých zvierat každého členského štátu;

17.  víta prípady, keď vlády, vedci, podniky, zástupcovia odvetvia a príslušné vnútroštátne orgány spoločne vymedzili najlepšie postupy, aby zabezpečili súlad s požiadavkami právnych predpisov, ako napríklad v prípade webového sídla pre príručky na prepravu zvierat (Animal Transport Guides); vyzýva Komisiu, aby na účely členských štátov šírila a presadzovala najlepšie postupy v oblasti prepravy hospodárskych zvierat a aby podporovala platformu EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktorou sa presadzuje intenzívnejší dialóg a výmena osvedčených postupov medzi všetkými aktérmi; vyzýva Komisiu, aby vypracovala novú stratégiu v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na obdobie 2020 – 2024 a aby podporovala inovácie v oblasti prepravy zvierat;

18.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s organizáciou OIE, úradom EFSA a členskými štátmi s cieľom podporovať vykonávanie a riadne presadzovanie nariadenia (ES) č. 1/2005 v záujme podpory posilneného dialógu o otázkach týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy a aby a pri tom osobitne zamerala na:

   lepšie uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy výmenou informácií a najlepších postupov a priamym zapojením zainteresovaných strán;
   podporu školení určených pre vodičov a prepravné spoločnosti;
   lepšie šírenie príručiek a informačných prehľadov v oblasti prepravy zvierat (Animal Transport Guides) preložených do všetkých jazykov EÚ;
   navrhovanie dobrovoľných záväzkov pre podniky týkajúcich sa ďalšieho zlepšovania životných podmienok zvierat počas prepravy a prijímanie opatrení v súvislosti s nimi;
   intenzívnejšiu výmenu informácií a väčšie využívanie najlepších postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom znižovať počet porušení spôsobených prepravnými spoločnosťami a vodičmi;

19.  vyzýva Komisiu, aby posúdila zlučiteľnosť tohto nariadenia s nariadením (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy(10), pokiaľ ide o čas jazdy a čas odpočinku vodičov;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi zodpovednosťou podnikov zaoberajúcich sa prepravou zvierat a zodpovednosťou poľnohospodárov, keďže ide o podniky, a nie poľnohospodárov, ktoré by sa mali brať na zodpovednosť za problémy vyplývajúce z prepravy zvierat; pripomína, že poľnohospodári majú najväčší záujem o dobré životné podmienky zvierat z citových dôvodov a z dôvodov naviazanosti na zviera, ale aj z hospodárskych dôvodov;

21.  pripomína, že Komisia je ako strážkyňa zmlúv zodpovedná za sledovanie, či sa právne predpisy EÚ uplatňujú správne; vyzýva európskeho ombudsmana, aby preskúmal, či Komisia opakovane zlyhala pri zabezpečovaní súladu s platným nariadením a či by preto mohla byť voči nej vyvodená zodpovednosť za nesprávny úradný postup;

22.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Konferencie predsedov nenavrhnúť zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru pre dobré životné podmienky zvierat počas prepravy v rámci EÚ a mimo nej, a to i napriek podpore veľkého počtu poslancov z rôznych politických skupín; odporúča preto, aby Európsky parlament zriadil vyšetrovací výbor pre dobré životné podmienky zvierat počas prepravy v rámci EÚ a mimo nej, ktorý by pôsobil od začiatku nasledujúceho volebného obdobia, s cieľom riadne vyšetriť a monitorovať údajné porušenia a nesprávny úradný postup pri uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy;

Zber údajov, kontroly a monitorovanie

23.  vyjadruje poľutovanie, že vzhľadom na rozdielne prístupy členských štátov k zberu údajov je ťažké vypracovať ucelenú analýzu vykonávania nariadenia; vyzýva Komisiu, aby stanovila spoločné minimálne pravidlá pre systémy sledovania všetkých ciest s cieľom umožniť harmonizovanejší zber údajov a hodnotenie monitorovaných parametrov; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom poskytovať Komisii harmonizované, komplexné a kompletné údaje o kontrolách prepravy a miere porušovania predpisov; vyzýva členské štáty, aby vykonávali viac neohlásených kontrol a aby vypracovali a uplatňovali stratégiu založenú na riziku s cieľom zamerať svoju inšpekčnú činnosť na vysoko rizikové formy prepravy v záujme čo najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov na kontroly;

24.  konštatuje, že podľa osobitnej správy Dvora audítorov z roku 2018 o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ Komisia pripustila, že údaje od členských štátov nie sú dostatočne kompletné, ucelené, spoľahlivé, a ani podrobné na to, aby bolo možné dospieť k záverom o súlade na úrovni EÚ;

25.  zdôrazňuje, že kontroly sa musia vykonávať jednotne v rámci celej Únie a na primeranom počte zvierat každoročne prepravovaných v jednotlivých členských štátoch, aby sa zaručilo a zachovalo riadne fungovanie vnútorného trhu a zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže v EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet neohlásených kontrol na mieste zameraných na dobré životné podmienky a prepravu zvierat, ktoré vykonáva Potravinový a veterinárny úrad (ďalej len „FVO“); domnieva sa, že odlišné spôsoby zberu údajov a mechanizmy kontroly sťažujú možnosť získať presný obraz o dodržiavaní pravidiel v jednotlivých členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla harmonizovanejšiu štruktúru podávania správ a aby vykonala ďalšiu analýzu údajov zo správ z inšpekcií FVO a z výkazov členských štátov v súvislosti s ich viacročnými vnútroštátnymi plánmi kontroly; uznáva, že audity GR SANTE sú dôležitým zdrojom informácií pre Komisiu pri posudzovaní vykonávania súčasného nariadenia; vyzýva Komisiu, aby každoročne vykonala aspoň sedem neohlásených návštev v súlade s odporúčaním Dvora audítorov;

26.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenie o tom, ako sa môže obchodný kontrolný a expertný systém (ďalej len „TRACES“) použiť na podporu vypracúvania analýz rizík v súvislosti s kontrolami prepravy živých zvierat, ako odporúča Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe z roku 2018, v ktorej sa uvádza, že orgány členských štátov zodpovedné za kontroly prepravy len zriedka využívajú informácie zo systému TRACES na cielené inšpekcie; požaduje účinnejší a transparentnejší systém monitorovania vrátane verejného prístupu k informáciám zhromažďovaným systémom TRACES; ďalej požaduje zvýšiť počet každoročných inšpekcií FVO;

27.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet kontrol v celom výrobnom reťazci, a aby najmä vykonávali účinné a systematické kontroly zásielok zvierat pred ich naložením, s cieľom skoncovať s praktikami, ktorými sa porušuje toto nariadenie a zhoršujú sa podmienky prepravy zvierat na pevnine alebo po mori, napríklad tými, ktoré umožňujú, aby preplnené dopravné prostriedky alebo zvieratá nespôsobilé na prepravu pokračovali v ceste na dlhú vzdialenosť alebo aby sa naďalej využívali kontrolné miesta s nedostatočnými zariadeniami na odpočinok, kŕmenie a napájanie prepravovaných zvierat;

28.  vyjadruje znepokojenie nad nízkym počtom inšpekcií v niektorých členských štátoch a nízkym alebo nulovým počtom nahlasovaných porušení; vyjadruje pochybnosti v súvislosti s presnosťou systémov kontroly a podávania správ; vyzýva tie členské štáty, ktoré v súčasnosti vykonávajú len málo inšpekcií alebo žiadne inšpekcie, aby začali vykonávať inšpekcie v dostatočnom množstve a aby Komisii predkladali o týchto inšpekciách komplexné správy;

29.  vyzýva členské štáty, aby vykonali aj inšpekcie vnútroeurópskej prepravy, pri ktorej sa zvieratá nakladajú do vozidiel, s cieľom overiť súlad s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1/2005;

30.  súhlasí s Komisiou, že správnou praxou je, aby príslušné orgány kontrolovali vo fáze nakladania všetky zásielky určené krajinám mimo EÚ(11); domnieva sa, že určitý percentuálny podiel zásielok v rámci EÚ by sa mal kontrolovať aj v štádiu nakladania, a to v pomere k počtu prípadov porušenia nahlásených mimovládnymi organizáciami a inšpekciami FVO; nazdáva sa, že príslušné orgány by mali vo fáze nakladania skontrolovať, či sa dodržiavajú požiadavky nariadenia týkajúce sa podlahovej plochy a výšky, či správne fungujú vetracie systémy a systémy na vodu, či správne fungujú napájacie zariadenia a či sú vhodné pre prepravované druhy zvierat, či sa nenakladajú zvieratá nespôsobilé na prepravu a či sa prepravuje dostatočné množstvo krmiva a podstielky;

31.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočný počet prístupných, čistých a fungujúcich zariadení na napájanie v súlade s potrebami každého druhu, plnú vodnú nádrž a dostatočné množstvo podstielky;

32.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že príslušné orgány overia, či plány prepravy obsahujú realistické informácie, a či sú teda v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia;

33.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby vozidlá prepravy spĺňali minimálne požiadavky na priestory stanovené v kapitole VII prílohy I k nariadeniu a aby sa v prípade vysokých teplôt zvieratám poskytol primerane väčší priestor;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby bola vnútorná výška vozidiel prepravy v súlade s minimálnymi normami a aby medzi podlahou alebo stenou vozidla a priečkami neboli žiadne medzery;

35.  uznáva, že sa podarilo dosiahnuť určitý pokrok v oblasti prepravy zvierat v rámci EÚ, avšak vyjadruje znepokojenie nad početnými správami o používaní nevhodných vozidiel na prepravu živých zvierat na pevnine aj po mori a vyzýva na dôslednejšie sledovanie a postihovanie takýchto postupov; uznáva, že požiadavky stanovené v článkoch 20 a 21 nariadenia, ktoré sa týkajú prepravy plavidlami na prepravu dobytka, sú často ignorované; vyzýva členské štáty, aby nepovolili používanie vozidiel a plavidiel na prepravu dobytka, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami nariadenia, a aby v takomto prípade odňali povolenia, ktoré už boli vydané; vyzýva členské štáty, aby postupy vydávania osvedčení a schvaľovania, ako aj vydávania osvedčení o spôsobilosti vodičov vykonávali dôslednejšie;

36.  vyzýva preto na zavedenie harmonizovaných a záväzných noriem povoľovania vozidiel a plavidiel ako dopravných prostriedkov na prepravu hospodárskych zvierat, ktoré by mal vydávať ústredný orgán EÚ; keďže tento orgán by mal rozhodovať o tom, ktoré dopravné prostriedky sú vhodné na prepravu zvierat, pokiaľ ide o ich stav a typ vybavenia (napr. majú na palube inštalovaný vhodný satelitný navigačný systém);

37.  vyzýva prevádzkovateľov, aby vodičom a sprievodcom zabezpečili dôkladnú odbornú prípravu v súlade s prílohou IV k nariadeniu v záujme zabezpečenia správneho zaobchádzania so zvieratami;

38.  uznáva, že niektoré členské štáty majú lode a prístavy, ktoré spĺňajú požadované normy, ale zdôrazňuje, že počas prepravy na mori napriek tomu prevládajú zlé podmienky, najmä pokiaľ ide o nakládku a vykládku; vyzýva členské štáty, aby boli dôslednejšie vo svojich postupoch povoľovania a schvaľovania plavidiel, aby zlepšili kontroly plavidiel na prepravu dobytka pred naložením zvierat, ako aj kontroly zvierat, pokiaľ ide o ich spôsobilosť na prepravu, a aby riadne kontrolovali operácie vykladania v súlade s nariadením; vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli podrobné plány svojich kontrolných zariadení; vyzýva Komisiu, aby vypracovala, aktualizovala a distribuovala zoznam prístavov s primeranými zariadeniami na kontrolu zvierat; ďalej žiada príslušné orgány, aby neschvaľovali plány prepravy, na základe ktorých sa plánujú využívať prístavy bez takýchto zariadení; žiada členské štáty, aby prispôsobili svoje prístavy a zabezpečili náležitú údržbu svojich plavidiel s cieľom zlepšiť životné podmienky zvierat v námornej doprave;

39.  vyzýva Komisiu, aby schválila inovatívne alternatívy k vývozným kontrolám v súlade s článkom 133 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429(12), ako sú napríklad kontroly na platformách, ktoré poskytujú zvieratám lepšie životné podmienky, keďže bránia prehusteniu zvierat na jednom mieste a nevyžadujú si vyloženie zvierat, čím sa skracuje čakanie;

40.  konštatuje, že požiadavka na certifikáty zdravia zvierat v preprave medzi členskými štátmi vytvára negatívnu motiváciu zvoliť si radšej vnútroštátne destinácie namiesto najbližších možných miest určenia; vyzýva Komisiu, aby využila svoje právomoci podľa článku 144 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 na prijatie delegovaného aktu, ktorým by sa stanovila výnimka pre premiestňovanie zvierat, ktoré predstavujú nízke riziko šírenia chorôb;

Dĺžka trvania ciest

41.  trvá na tom, že dĺžka trvania prepravy zvierat by mala byť čo najkratšia pri zohľadnení geografických rozdielov na úrovni členských štátov a v súlade s odôvodnením 5 nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „z dôvodu ochrany zvierat by sa mala v maximálnej miere obmedziť preprava zvierat na dlhých cestách“ a odôvodnenia 18, v ktorom sa uvádza, že „je pravdepodobné, že dlhé cesty majú na zdravie zvierat škodlivejší vplyv ako krátke cesty“;

42.  trvá na tom, že čas potrebný na prepravu zvierat vrátane nakladania a vykladania musí byť v súlade s veterinárnym poradenstvom pre konkrétny živočíšny druh bez ohľadu na to, či ide o pozemnú, námornú alebo leteckú dopravu;

43.  vyjadruje poľutovanie nad porušovaním nariadenia, ktoré sa týka neuplatňovania alebo nesprávneho uplatňovania konkrétnych pravidiel týkajúcich sa neodstavených zvierat, ako sú teľatá, jahňatá, kozľatá, žriebätá a prasiatka, ktoré ešte potrebujú mlieko, a požaduje zavedenie podrobnejších opatrení, aby sa v plnej miere zaručila ochrana dobrých životných podmienok týchto zvierat pri preprave;

44.  vyzýva členské štáty, aby aspoň na jednu hodinu zabezpečili vyloženie neodstavených zvierat, aby mohli dostať elektrolyty alebo náhradu mlieka, a aby obmedzili dĺžku ich prepravy na maximálne osem hodín;

45.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem neodstavené zviera pri každom druhu a aby obmedzila cesty neodstavených zvierat na maximálnu vzdialenosť 50 km a maximálne 1,5 hodiny vzhľadom na ťažkosti pri zabezpečovaní ich dobrých životných podmienok počas prepravy;

46.  poukazuje na to, že v dokumentoch týkajúcich sa plánovania dopravy sa často uvádzajú len miestne názvy, a nie presné adresy, na ktorých sa vykonávajú kontroly, dodávky a zhromažďovanie, čo výrazne sťažuje vykonávanie kontrol;

47.  vyzýva so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 na skrátenie času prepravy zvierat na minimum, a najmä na vyvarovanie sa dlhých a veľmi dlhých ciest a ciest mimo hraníc EÚ využitím alternatívnych stratégií, akými je napríklad zabezpečenie ekonomicky životaschopných a rovnomerne rozmiestnených miestnych alebo mobilných bitúnkov v blízkosti chovov, podpora krátkych distribučných reťazcov a priameho predaja, nahradenie – v prípadoch, keď je to možné – prepravy plemenných zvierat využívaním spermy alebo embryí a preprava jatočných tiel a mäsových výrobkov, ako aj regulačnými a neregulačnými iniciatívami v členských štátoch s cieľom uľahčiť porážanie priamo v poľnohospodárskych podnikoch; vyzýva Komisiu, aby pre prepravu všetkých rôznych druhov živých zvierat vrátane neodstavených zvierat podľa potreby jasne vymedzila špecifické kratšie časy cesty;

48.  konštatuje, že vzhľadom na rôznorodosť požiadaviek, ako aj meniace sa trhové podmienky a politické rozhodnutia sa malé bitúnky sa stali ekonomicky nerentabilné, čo viedlo k celkovému poklesu ich počtu; naliehavo vyzýva Komisiu a miestne orgány v členských štátoch, aby v prípade potreby podporovali a presadzovali porážky priamo v poľnohospodárskych podnikoch a ekonomicky životaschopné miestne alebo mobilné bitúnky a zariadenia na spracovanie mäsa v členských štátoch, aby mohli byť zvieratá porážané čo najbližšie k miestu chovu, čo je tiež v záujme udržania zamestnanosti vo vidieckych oblastiach; vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégiu, ktorá umožní postupný prechod na regionálnejší model živočíšnej výroby, v rámci ktorého sa budú zvieratá podľa možnosti a s ohľadom na geografické rozdiely rodiť, vykrmovať a porážať v tom istom regióne, namiesto toho, aby sa prepravovali na extrémne dlhé vzdialenosti;

49.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa dalo poľnohospodárov, bitúnky a mäsopriemysel stimulovať, aby zvieratá nechávali porážať v najbližšom bitúnku, čím by sa zabránilo zdĺhavej preprave zvierat a znížili by sa emisie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti uľahčila inovatívne riešenia, ako sú mobilné bitúnky, a zároveň garantovala prísne normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

50.  domnieva sa, že v niektorých prípadoch by zníženie povoleného času prepravy, ako sa v súčasnosti stanovuje v kapitole V prílohy 1 k nariadeniu, nebolo realizovateľné, a preto treba hľadať riešenia pre prípady, keď je z dôvodu zemepisných podmienok a izolácie vidieka potrebná preprava živých zvierat po zemi a/alebo po mori na ďalšie spracovanie alebo porážku;

51.  vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby umožnili núdzové okamžité porážanie zvierat priamo v poľnohospodárskych podnikoch alebo výkrmniach, ak sa zistí, že nie sú spôsobilé na prepravu a opatrenia prvej pomoci sa ukážu byť neúčinné, aby sa zabránilo zbytočnému utrpeniu zvierat;

52.  konštatuje, že spoločenská a ekonomická hodnota zvieraťa môže mať vplyv na kvalitu jeho prepravy; zdôrazňuje, že normy prepravy plemenných zvierat v oblasti chovu koní sú na vysokej úrovni;

53.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na vplyv prepravy živých zvierat na životné prostredie, dobré životné podmienky zvierat a zdravie vypracovala stratégiu na zabezpečenie prechodu z prepravy živých zvierat na obchod prevažne s mäsom a jatočnými telami a zárodočnými produktmi; domnieva sa, že každá takáto stratégia sa musí zamerať na hospodárske faktory, ktoré majú vplyv na konkrétne rozhodnutia prepravovať živé zvieratá; vyzýva Komisiu, aby do tejto stratégie zahrnula dopravu do tretích krajín;

54.  vyzýva členské štáty, aby na bitúnkoch umožnili vykonávať programy pre rituálne zabíjanie zvierat, keďže veľké množstvo živých zvierat sa vyváža na trhy na Blízkom východe;

55.  uznáva súčasnú deformáciu trhu spôsobenú uplatňovaním odlišných ciel na živé zvieratá a na mäso, ktoré výrazne stimulujú obchodovanie so živými zvieratami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu so svojimi obchodnými partnermi túto deformáciu preskúmala s cieľom obmedziť obchodovanie so živými zvieratami a v prípade potreby ho nahradila obchodovaním s mäsom;

56.  pripomína, že podľa súčasného nariadenia sa po maximálnom osemhodinovom čase prepravy domácich nepárnokopytníkov a domáceho hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných vyžaduje prestávka na schválenom kontrolnom mieste;

Dobré životné podmienky zvierat

57.  žiada príslušné orgány členských štátov, aby zabezpečili prítomnosť úradných veterinárnych lekárov na výstupných miestach Únie, ktorí budú mať za úlohu overiť, či zvieratá sú spôsobilé pokračovať v ceste a či vozidlá a/alebo plavidlá spĺňajú požiadavky nariadenia; poznamenáva najmä, že v článku 21 nariadenia sa stanovuje, že veterinárni lekári pred odchodom vozidiel z územia EÚ skontrolujú, či vozidlá nie sú preplnené, či sú dostatočne vysoké, či majú zvieratá podstielku, či je vo vozidlách dostatočné množstvo krmiva a vody a či zariadenia na vetranie a napájanie fungujú správne;

58.  nabáda na využívanie pohotovostných plánov pre všetky cesty, vrátane napríklad náhradných vozidiel a pohotovostných centier, aby prepravcovia mohli účinne reagovať na núdzové situácie a znížil vplyv meškania alebo nehody na zvieratá prepravované na účely plemenitby alebo na porážku, ako sa už v nariadení stanovuje pre prepravcov na dlhé vzdialenosti;

59.  trvá na tom, že právne predpisy v oblasti dobrých životných podmienok by mali vychádzať z vedeckých poznatkov a najnovších technológií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným odporúčaniam úradu EFSA a žiadosti Európskeho parlamentu uvedenej v uznesení z roku 2012 Komisia doposiaľ neaktualizovala pravidlá prepravy zvierat v súlade s najnovšími vedeckými dôkazmi; vyzýva preto Komisiu, aby aktualizovala pravidlá, ktoré upravujú konkrétne potreby podľa najnovších vedeckých poznatkov a technológií, najmä s ohľadom na faktory, ako sú napríklad dostatočné vetranie a kontrola teploty a vlhkosti vzduchu využívaním klimatizácie vo všetkých vozidlách, vhodné systémy pre napájanie a tekuté krmivá, najmä pre neodstavené zvieratá, zníženie prehustenia zvierat a vymedzená minimálna výška priestorov, a aby prispôsobila vozidlá potrebám každého druhu; upozorňuje na závery stanoviska EFSA, v ktorých sa zdôrazňuje, že na dobré životné podmienky zvierat majú okrem dĺžky trvania cesty vplyv aj iné faktory, napríklad riadne nakladanie a vykladanie, ako aj konštrukcia vozidla;

60.  vyjadruje znepokojenie nad cestami, počas ktorých sú zvieratá napájané kontaminovanou vodou, ktorá nie je vhodná na konzumáciu, alebo nemajú prístup k vode z dôvodu poruchy alebo nesprávneho umiestnenia napájacích zariadení; zdôrazňuje, že vo vozidlách používaných na prepravu živých zvierat treba zabezpečiť, aby v nich počas ciest boli k dispozícii dostatočné zásoby vody a aby množstvo poskytovanej vody v každej chvíli zodpovedalo špecifickým potrebám prepravovaných druhov zvierat a ich počtu;

61.  víta záväzok Komisie vypracovať ukazovatele dobrých životných podmienok zvierat, ktoré by mali podporovať zlepšenie životných podmienok zvierat v doprave; domnieva sa, že tieto ukazovatele by sa mali vypracovať bezodkladne, aby sa mohli použiť ako doplnok k súčasným legislatívnym požiadavkám;

62.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa pri každej budúcej revízii právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy vychádzalo z objektívnych a vedecky podložených ukazovateľov, aby sa predišlo svojvoľnému rozhodovaniu s neopodstatnenými hospodárskymi dôsledkami pre odvetvia chovu hospodárskych zvierat;

63.  trvá na tom, že podľa právnych predpisov EÚ nesú poľnohospodári právnu zodpovednosť za to, že ich prepravovaným zvieratám nebude spôsobené zranenie, ujma ani neprimerané utrpenie;

64.  zdôrazňuje, že porušenia sú často spôsobené neprimeranými vetracími systémami vozidiel používaných na prepravu živých zvierat na dlhé vzdialenosti a že v takýchto prípadoch sú zvieratá často natlačené do malých priestorov s extrémnymi teplotami, ktoré výrazne prekračujú teplotné a tolerančné limity stanovené v nariadení;

65.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa pred náboženským rituálnym zabíjaním vo všetkých členských štátoch bez výnimky vykonávalo omračovanie;

66.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že priestory pre zvieratá vo vozidlách nie sú vždy dostatočne veľké na zabezpečenie primeranej ventilácie a že sa zvieratám bráni v prirodzenom pohybe, pričom často musia byť dlhý čas v neprirodzených polohách v zjavnom rozpore s technickými špecifikáciami stanovenými v článku 6 a v kapitole II bode 1.2 prílohy I k nariadeniu;

67.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zaviedla povinná prítomnosť veterinárnych lekárov na plavidlách na prepravu živých zvierat, ktorí budú sledovať a nahlasovať počet zvierat, ktoré počas ciest uhynú, a pripravovať núdzové plány na riešenie akýchkoľvek situácií na mori, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť dobré životné podmienky prepravovaných zvierat;

68.  konštatuje, že poľnohospodári, prepravcovia a príslušné orgány jednotlivých členských štátov vykladajú a presadzujú nariadenie (ES) č. 1/2005 rôzne, najmä pokiaľ ide o spôsobilosť zvierat na prepravu; vyzýva Komisiu, aby nariadenie zrevidovala s cieľom spresniť v prípade potreby požiadavky na prepravu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na zabezpečenie rovnakých podmienok zabezpečili, aby sa nariadenie v budúcnosti presadzovalo a vykonávalo harmonizovane a jednotne v celej Únii, najmä pokiaľ ide o spôsobilosť zvierat na prepravu;

69.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala plne funkčnú definíciu spôsobilosti zvierat na prepravu a aby vypracovala praktické usmernenia na jej posudzovanie; vyzýva členské štáty, aby organizovali osvetové a informačné činnosti vrátane spoľahlivých, pravidelných a povinných kurzov odbornej prípravy, vzdelávania a certifikácie vodičov, prepravcov, obchodníkov, zhromažďovacích stredísk, bitúnkov, veterinárnych lekárov, príslušníkov pohraničných orgánov a všetkých ostatných prevádzkovateľov zapojených do prepravy zvierat s cieľom znížiť vysokú mieru porušovania právnych predpisov v oblasti spôsobilosti zvierat; vyzýva prevádzkovateľov, aby vodičom a sprievodcom zabezpečili dôkladnú odbornú prípravu v súlade s prílohou IV k nariadeniu;

70.  vyzýva na bdelosť s cieľom zabrániť tomu, aby sa prepravovali choré zvieratá, slabé zvieratá, zvieratá s nízkou hmotnosťou, dojčiace zvieratá, gravidné samice a samice nespĺňajúce potrebný čas na odstavenie;

71.  zdôrazňuje, že už podľa nariadenia (ES) č. 1/2005 sa musí zvieratám prepravovaným na dlhé vzdialenosti v primeraných intervaloch poskytovať voda, krmivo a odpočinok, a to primerane k ich druhu a veku; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala účinnejšie monitorovanie s cieľom zabezpečiť v plnej miere harmonizované dodržiavanie týchto právnych požiadaviek všetkými členskými štátmi;

72.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť náležitú organizáciu prepravy zvierat s ohľadom na poveternostné podmienky a druh prepravy;

73.  zdôrazňuje, že v prípadoch, keď sa vyžaduje, aby boli zvieratá vyložené na 24 hodín odpočinku v tretích krajinách, organizátor musí určiť také miesto na odpočinok, ktoré je vybavené zariadeniami rovnocennými zariadeniam na kontrolných miestach EÚ; vyzýva príslušné orgány, aby tieto zariadenia pravidelne kontrolovali a aby neschvaľovali plány prepravy v prípadoch, ak sa nepotvrdí, že navrhnuté miesto na odpočinok je vybavené zariadeniami rovnocennými zariadeniam v EÚ;

74.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby bol súčasťou plánovania dopravy aj doklad o rezervácii vrátane krmiva, vody a čerstvej podstielky na kontrolnom mieste; vyzýva Komisiu, aby stanovila požiadavky na umiestnenie a vybavenie miest na odpočinok;

75.  uznáva, že obmedzovanie prehustenia zvierat a prerušovanie ciest, aby si zvieratá mohli oddýchnuť, majú nepriaznivý hospodársky dosah na prevádzkovateľov dopravy, čo môže mať vplyv na správne zaobchádzanie s prepravovanými zvieratami; žiada Komisiu, aby podporovala stimuly zamerané na správne zaobchádzanie so zvieratami;

76.  žiada členské štáty, aby zabezpečili lepšiu registráciu období gravidity v poľnohospodárskych podnikoch;

77.  vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých poznatkov vypracovala usmernenia pre vodu poskytovanú zvieratám prepravovaným v klietkach a podmienky prepravy kurčiat, ktoré podporujú dobré životné podmienky zvierat;

78.  pripomína, že členské štáty musia nájsť riešenia pre zvieratá na konci životného a produkčného cyklu, ktoré im zabezpečia dobré životné podmienky;

Hospodárska pomoc

79.  vyzýva na rozsiahlejšie využívanie platieb na dobré životné podmienky zvierat ako opatrenia na rozvoj vidieka podľa článku 33 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013(13), ktoré poskytuje podporu pre prísne normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré presahujú platné záväzné normy;

80.  žiada, aby sa v nadchádzajúcej reforme SPP zachovalo a posilnilo prepojenie medzi platbami v rámci SPP a lepšími životnými podmienkami zvierat, ktoré v plnom rozsahu rešpektujú normy stanovené v nariadení (ES) č. 1/2005 alebo ich dokonca prekračujú;

81.  vyzýva na podporu opatrení na dosiahnutie rovnomerného rozmiestnenia bitúnkov v členských štátoch, čím sa zaistí zohľadnenie počtu hospodárskych zvierat v danom regióne;

Tretie krajiny

82.  vyjadruje znepokojenie nad neustálymi správami o problémoch s prepravou zvierat a zabezpečením ich dobrých životných podmienok v tretích krajinách; konštatuje, že porážanie zvierat v niektorých tretích krajinách, do ktorých EÚ vysiela zvieratá, zahŕňa extrémne a dlhotrvajúce utrpenie a pravidelne porušuje medzinárodné normy pre dobré životné podmienky zvierat pri porážke, ktoré stanovila organizácia OIE; uznáva, že v tretích krajinách často existuje dopyt po živých zvieratách, avšak vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali – v prípadoch, keď je to možné – posun od prepravy živých zvierat k preprave mäsa alebo jatočných tiel do tretích krajín, ako aj prepravu spermy alebo embryí namiesto plemenných zvierat;

83.  dôrazne kritizuje štatistiky vypracované Komisiou o dodržiavaní nariadenia týkajúceho sa ciest uskutočňovaných na prepravu živých zvierat do krajín mimo EÚ a zdôrazňuje, že boli zostavené bez akýchkoľvek systematických kontrol vozidiel na prepravu zvierat;

84.  vyzýva Komisiu, aby pri bilaterálnych obchodných rokovaniach s tretími krajinami vyžadovala súlad s predpismi EÚ pre dobré životné podmienky zvierat a aby sa v rámci Svetovej obchodnej organizácie zasadzovala za internacionalizáciu právnych predpisov Únie v tejto oblasti;

85.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že normy, ktoré uplatňujú určité tretie krajiny, nie sú také prísne ako normy v EÚ; vyzýva Komisiu, aby sprísnila existujúce požiadavky voči obchodným partnerom Únie, najmä pokiaľ ide o obchod so zvieratami a ich prepravu, aby boli aspoň také prísne ako normy EÚ; vyzýva členské štáty vyvážajúce do tretích krajín, aby spolupracovali s miestnymi orgánmi na zlepšovaní noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

86.  požaduje dôsledné a úplné dodržiavanie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z roku 2015 vo veci C-424/13, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že na to, aby mohla byť povolená preprava zvierat na dlhej ceste, ktorá sa začne na území Únie a pokračuje mimo tohto územia, musí prepravca predložiť plán prepravy, ktorý je realistický z hľadiska splnenia a osobitná pozornosť sa v ňom venuje predpovedanej teplote; vyzýva príslušné orgány, aby neschvaľovali plány prepravy, v ktorých sa podľa rozsudku súdu vyžaduje, aby sa zvieratá vyložili na 24-hodinový odpočinok v tretej krajine, pokiaľ organizátor na takýto odpočinok neurčil miesto, ktoré je vybavené zariadeniami rovnocennými s tými na kontrolných miestach; v tejto súvislosti tiež pripomína, že jediný existujúci zoznam s informáciami o ustajnení zvierat na trasách v tretích krajinách je ešte z roku 2009, avšak často v ňom chýbajú presné adresy, čo výrazne sťažuje vykonávanie potrebných kontrol podľa právnych predpisov Únie; vyzýva úradných veterinárnych lekárov, aby v súlade s nariadením (ES) č. 1/2005 na výstupných miestach overili, že ešte pred tým, ako vozidlá opustia územie EÚ, boli splnené ustanovenia nariadenia;

87.  v tejto súvislosti tiež pripomína návrh Komisie na smernicu o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (oznamovatelia) (COM(2018)0218), najmä v súvislosti s veterinárnymi kontrolami;

88.  vyjadruje poľutovanie nad často dlhými zdržaniami na hraniciach a v prístavoch a upozorňuje na to, že to zvieratám spôsobuje zvýšenú bolesť a utrpenie; vyzýva členské štáty, ktoré hraničia s tretími krajinami, aby sprístupnili odpočívadlá, na ktorých sa môžu zvieratá vyložiť a môže sa im poskytnúť krmivo, voda, odpočinok a veterinárna starostlivosť, čím sa umožní správne vyplnenie plánov prepravy, a aby pre prepravované zvieratá vyhradili špeciálne zrýchlené pruhy s dostatočným počtom colných zamestnancov s cieľom skrátiť čakacie lehoty bez toho, aby sa oslabila kvalita sanitárnych a colných kontrol na hraniciach; ďalej žiada členské štáty, aby lepšie spolupracovali pri plánovaní prepravy dobytka s cieľom zabrániť nahromadeniu veľkého počtu zvierat v rovnakom čase na hraničných kontrolách;

89.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu a komunikáciu medzi príslušnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a tretích krajinách, vrátane prehĺbenej vzájomnej pomoci a zrýchlenej výmeny informácií, s cieľom obmedziť problémy v oblasti dobrých životných podmienok a chorôb zvierat, ktoré vyplývajú zo zlej správy, tým, že vývozcovia budú v plnej miere dodržiavať administratívne požiadavky; žiada Komisiu, aby presadzovala dobré životné podmienky zvierat na medzinárodnej úrovni a vyvíjala iniciatívy na zvyšovanie povedomia v tretích krajinách;

90.  vyzýva Komisiu, aby vyvíjala tlak na tranzitné krajiny, ktoré zavádzajú byrokratické a bezpečnostné prekážky spôsobujúce v preprave živých zvierat zbytočné zdržania;

91.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť porušovaniu dobrých životných podmienok zvierat počas ciest po vnútrozemských vodných tokoch alebo po mori do tretích krajín a aby posúdili možné porušenia právnych predpisov, ako je napríklad nepovolené vyhadzovanie mŕtvych zvierat z plavidiel do Stredozemného mora (často s odrezanými značkami), ku ktorému dochádza preto, lebo v prístave určenia často nie je možné mŕtve zviera vyložiť;

92.  vyzdvihuje rozhodnutie Rady 2004/544/ES o podpísaní Európskeho dohovoru o ochrane zvierat počas medzinárodnej prepravy(14), na základe ktorého sa prepravou rozumie ktorákoľvek z týchto možností: preprava medzi dvoma členskými štátmi cez územie nečlenského štátu, preprava medzi členským štátom a nečlenským štátom, alebo preprava priamo medzi dvoma členskými štátmi;

93.  zdôrazňuje, že s výnimkou prípadu, ak by normy v oblasti prepravy zvierat v tretích krajinách boli zosúladené s normami EÚ a ich vykonávaním by bolo možné dosiahnuť plný súlad s nariadením, prepravu živých zvierat do tretích krajín by mali upravovať dvojstranné dohody, aby sa rozdiely medzi týmito normami zmiernili, a v prípade, ak sa by sa to nepodarilo dosiahnuť, by takáto preprava mal byť zakázaná;

94.  pripomína členským štátom, že podľa zavedenej judikatúry(15) môžu zaviesť prísnejšie vnútroštátne pravidlá na ochranu zvierat počas prepravy, pokiaľ sú tieto pravidlá v súlade s hlavným cieľom nariadenia (ES) č. 1/2005;

95.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov a opatrení regulačnej rovnocennosti s tretími krajinami v oblasti prepravy živých zvierat;

o
o   o

96.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.
(2) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/621853/EPRS_STU(2018)621853_EN.pdf
(3) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 59.
(4) Úradný vestník EFSA 2011, 9(1):1966.
(5) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 116.
(6) Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 23. apríla 2015, Zuchtvieh-Export GmbH/Stadt Kempten, C-424/13, ECLI:EU:C:2015:259.
(7) Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 31/2018 zo 14. novembra 2018: Dobré životné podmienky zvierat v EÚ: uzavretie medzery medzi ambicióznymi cieľmi a vykonávaním v skutočnosti.
(8) https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1966
(9) Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 1977.
(10) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1.
(11) Záverečná správa o audite vykonanom v Holandsku od 20. februára 2017 do 24. februára 2017 s cieľom vyhodnotiť dobré životné podmienky zvierat počas prepravy do krajín mimo EÚ, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín, 2017.
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).
(13) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 347.
(14) Ú. v. EÚ L 241, 13.7.2004, s. 21.
(15) Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. októbra 2004 – Vec C-113/02, Komisia Európskych spoločenstiev/Holandské kráľovstvo a rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 8. mája 2008 – Vec C-491/06, Danske Svineproducenter.


Posilnenie konkurencieschopnosti vnútorného trhu rozvíjaním colnej únie EÚ a jej riadenia
PDF 161kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o posilnení konkurencieschopnosti vnútorného trhu prostredníctvom rozvoja colnej únie EÚ a jej riadenia (2018/2109(INI))
P8_TA(2019)0133A8-0059/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „CKÚ“)(1), a na jeho príslušný delegovaný akt (delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015)(2), vykonávací akt (vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 2. novembra 2015)(3), prechodný delegovaný akt (delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/341 zo 17. decembra 2015)(4) a pracovný program (vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/578 z 11. apríla 2016)(5),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013 s cieľom predĺžiť prechodné používanie iných prostriedkov ako techník elektronického spracovania údajov stanovených v Colnom kódexe Únie (COM(2018)0085),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Rozvíjanie colnej únie EÚ a jej riadenia (COM(2016)0813),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Prvá dvojročná správa o pokroku dosiahnutom pri rozvíjaní colnej únie EÚ a jej riadenia (COM(2018)0524),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Druhá správa o pokroku týkajúca sa vykonávania stratégie a akčného plánu EÚ pre riadenie colných rizík (COM(2018)0549),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii pre colné informačné technológie (COM(2018)0178),

–  so zreteľom na pozíciu Európskeho parlamentu v prvom čítaní k návrhu Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme(6),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2017 o riešení výziev spojených s vykonávaním Colného kódexu Únie(7),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní Colného kódexu Únie a vykonávaní právomoci prijímať delegované akty na základe jeho článku 284 (COM(2018)0039),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?,

–  so zreteľom na správu Rady 11760/2017 o pokroku v boji proti podvodom týkajúcim sa spotrebných daní,

–  so zreteľom na správu Europolu a Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo o situácii v oblasti falšovania a pirátstva v Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0059/2019),

A.  keďže colná únia, ktorá tento rok oslavuje 50 rokov existencie, je jedným zo základov Európskej únie a jedným z najväčších obchodných blokov na svete a keďže plne funkčná colná únia je nevyhnutným predpokladom riadneho fungovania jednotného trhu a bezproblémového obchodovania v rámci EÚ, zároveň tvorí základ spoločnej obchodnej politiky vo vzťahu k tretím krajinám tak v záujme podnikov a občanov Únie, ale aj dôveryhodnosti Európskej únie, čo jej zabezpečuje silnú pozíciu pri rokovaniach o obchodných dohodách s tretími krajinami;

B.  keďže colné orgány musia dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi zjednodušením zákonného obchodu, colnými kontrolami zameranými na ochranu bezpečnosti Únie a jej občanov, dôverou spotrebiteľa voči tovaru, ktorý vstupuje na jednotný trh a finančnými a obchodnými záujmami Únie, a sú zodpovedné za vykonávanie viac ako 60 právnych aktov, nad rámec právneho rámca pre oblasť ciel, za boj proti nezákonnému obchodu a pašovaniu, ako aj za udeľovanie postavenia schváleného hospodárskeho subjektu;

C.  keďže normalizácia colných informácií a colných postupov zohráva zásadnú úlohu pri homogenizácii kontrol, najmä pokiaľ ide o javy ako nesprávne zatrieďovanie a podhodnotenie dovezeného tovaru a nesprávne vykazovanie pôvodu tovaru, ktoré poškodzujú všetky hospodárske subjekty, ale najmä na malé a stredné podniky;

D.  keďže dovoz a vývoz EÚ predstavoval v roku 2017 sumu 3 700 miliárd EUR a vybraté clá predstavujú 15 % rozpočtu Únie;

E.  keďže vykonávanie CKÚ je preto nevyhnutné v záujme ochrany vlastných zdrojov Únie, najmä ciel a vnútroštátnych daňových záujmov, ale aj na zaistenie bezpečnosti európskych spotrebiteľov a spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

F.  keďže v CKÚ sa stanovuje, že elektronické systémy potrebné na jeho uplatňovanie sa musia zaviesť do 31. decembra 2020; keďže digitalizácia colných režimov sa začala už v roku 2003 a do právnej úpravy sa dostala v roku 2008 prijatím nariadenia (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex)(8), a prijatím rozhodnutia č. 70/2008/ES (rozhodnutie o elektronickom colníctve);

G.  keďže digitalizácia colníctva stále prebieha, viac ako 98 % colných vyhlásení je v súčasnosti v elektronickej podobe a správa v nasledujúcich colných oblastiach prebieha prostredníctvom elektronických systémov: tranzit (NCTS), kontrola vývozu (ECS), kontrola dovozu (ICS), bezpečnosť údajov, riadenie colných rizík (CRMS), číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI), povolenia (CDS), schválené hospodárske subjekty (AEO), záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (EBTI), kvóty a clá (QUOTA), pozastavenia uplatňovania autonómnych ciel, kombinovaná nomenklatúra (TARIC), dohľad nad dovozom a vývozom (SURV2) a systém registrovaných vývozcov na osvedčenia o pôvode (REX);

H.  keďže cieľom programu v oblasti colníctva navrhovaného v rámci viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 až 2027 je podporovať činnosti a vzájomnú spoluprácu colných orgánov členských štátov;

I.  keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie predstavuje výzvu pre správne fungovanie colnej únie;

J.  keďže zavedenie kľúčových elektronických systémov potrebných na úplné vykonávanie Colného kódexu Únie sa oneskorí a začne sa až po 31. decembri 2020;

K.  keďže nástroj výkonnosti colnej únie funguje formou posudzovania jej fungovania vychádzajúc z kľúčových ukazovateľov výkonnosti v mnohých oblastiach, ako je napríklad ochrana finančných záujmov, zaistenie bezpečnosti a ochrany občanov Únie a posúdenie významu ciel z hľadiska ich príspevku k rastu a konkurencieschopnosti Únie;

L.  keďže na riadení programu Colníctvo 2020, a teda aj na IT práci v oblasti colníctva, sa podieľajú Komisia, členské štáty a zástupcovia obchodných záujmov prostredníctvom množstva rozhodovacích štruktúr, ktorých narastajúci počet má pretrvávajúci negatívny vplyv na účinnosť programu a riadenie IT projektov;

M.  keďže po ukončení súčasného programu Colníctvo 2020 a po analýze nákladov a prínosov rôznych možností bude potrebné zrevidovať riadenie programov Colníctvo;

1.  poukazuje na prácu, ktorú denne vykonávajú colné orgány členských štátov a útvary Komisie v snahe chrániť vnútorný trh pred nekalou súťažou v podobe falšovaných a dumpingových výrobkov, uľahčiť obchod a znížiť byrokraciu, vyberať príjmy do vnútroštátnych rozpočtov a do rozpočtu Únie a chrániť verejnosť pred teroristickými, zdravotnými, environmentálnymi a inými hrozbami;

2.  pripomína, že colná únia je jedným z prvých úspechov Európskej únie a možno ju považovať za jeden z najväčších úspechov, pretože umožňuje, aby podnik so sídlom v Únii predával svoj tovar a investoval v celej Únii, ale takisto umožnila Únii odstrániť jej vnútorné hranice a konkurovať zvyšku sveta; zdôrazňuje, že jednotný trh Únie by nebol možný bez bezcolného prostredia, ktoré vytvára colná únia, a bez úlohy, ktorú táto únia zohráva v dohľade nad dovozom a vývozom;

3.  zdôrazňuje, že plne funkčná colná únia je nevyhnutná, ak má byť pri rokovaniach o uzatváraní obchodných dohôd zárukou sily a dôveryhodnosti EÚ a jej vyjednávacej pozície; zdôrazňuje, že účinná colná únia EÚ pomáha uľahčovať zákonný obchod a znižovať administratívnu záťaž pre legitímnych obchodníkov, čo je dôležité pre rozvoj konkurencieschopných podnikov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné kontroly, a to okrem iného podporou spolupráce s colnými orgánmi tretích krajín, a zabrániť akýmkoľvek zbytočným prekážkam zákonného obchodu;

4.  zdôrazňuje, že vytváranie plynulých colných postupov v rámci Únie založených na zreformovanej infraštruktúre informačných technológií má zásadný význam; domnieva sa, že digitalizácia má potenciál zabezpečiť transparentnejšiu a prístupnejšiu výmenu informácií a platenie ciel, najmä pre malé a stredné podniky a prevádzkovateľov v tretích krajinách, a že ponúka príležitosti na zjednodušenie colných pravidiel a postupov;

5.  poznamenáva, že súčasné rozdiely v úrovni a kvalite kontrol, colných režimov a sankčných politík na miestach vstupu do colnej únie EÚ často vedú k narušeniu obchodných tokov, čím sa prehlbuje problém taktizovania pri výbere súdu a ohrozuje integrita jednotného trhu; v súvislosti s tým dôrazne žiada Komisiu a členské štáty, aby tento problém riešili;

6.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o vytvorenie integrovaného spoločného miesta colnej kontroly Únie, ktoré by podnikom pomohlo predkladať všetky potrebné informácie a dokumenty na jednom mieste, aby mohli splniť všetky regulačné požiadavky týkajúce sa dovozu, vývozu a tranzitu tovaru;

7.  pripomína, že Spojené kráľovstvo sa po vystúpení z Únie stane treťou krajinou, čím sa zmenia vonkajšie hranice Únie, a zdôrazňuje, že proces brexitu by nemal negatívne ovplyvniť rozvoj a riadenie colnej únie;

Digitalizácia colných režimov

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinnejší, nákladovo efektívnejší a jednoduchší prístup colných orgánov k správe IT systémov; vyzýva predovšetkým na presnejší a realistickejší odhad potrebného času a zdrojov, ako aj rozsahu pôsobnosti jednotlivých IT projektov, ktoré pomôžu digitalizovať colné režimy;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zavedenie nových informačných systémov pre colnú úniu sa viackrát oneskorilo, čo spôsobilo, že Komisia požiadala Európsky parlament a Radu o predĺženie prechodného obdobia nad rámec lehoty na rok 2020 stanoveného v CKÚ; vyjadruje zároveň poľutovanie nad tým, že Komisia poskytla neúplné informácie na odôvodnenie ďalšieho predĺženia, najmä pokiaľ ide o to, čo spadá do jej zodpovednosti a čo zodpovednosti členských štátov, v dôsledku čoho Európsky parlament nemôže zodpovedajúcim spôsobom vykonávať rozpočtovú a politickú kontrolu;

10.  zdôrazňuje, že hoci by 75 % európskych zložiek IT systémov potrebných na vykonávanie CKÚ malo byť pripravených do decembra 2020, neznamená to, že do uvedeného dátumu bude k dispozícii 75 % IT systémov, keďže 25 % týchto systémov predstavujú vnútroštátne zložky, za ktoré sú zodpovedné členské štáty a v súvislosti s ktorými boli zaznamenané oneskorenia;

11.  domnieva sa, že absolútnou prioritou pre Komisiu a Radu musí byť zabezpečenie vykonávania Colného kódexu a digitalizácie colných postupov v rámci novej lehoty; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby urobili všetko pre to, aby predišli ďalšiemu oneskoreniu; je toho názoru, že vytvorenie IT štruktúry si z tohto dôvodu vyžaduje vývoj a zavedenie sedemnástich IT nástrojov, čo bude mať výrazný dosah z hľadiska finančných a ľudských zdrojov; domnieva sa preto, že pri realizácii IT projektov členských štátov a Komisie je nevyhnutné zabrániť duplicite v oblasti čerpania zdrojov;

12.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala harmonogram svojho pracovného programu týkajúceho sa CKÚ na základe predĺženia prechodného obdobia, ktoré navrhla(9) Európskemu parlamentu a Rade na prijatie; vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa usilovali o rýchle prijatie tohoto rozšírenia, a to na základe podmienok potrebných na úspešné zavedenie colnej IT štruktúry bez toho, aby to malo dosah na komplexné bezpečnostné testy a aby možné problémy neohrozili kontroly tovaru vykonávané colnými orgánmi členských štátov; zdôrazňuje, podobne ako Európsky dvor audítorov, že keďže rovnaké dôvody majú rovnaké dôsledky, aktualizácia viacročného strategického plánu na rok 2017, pri ktorej sa kladie dôraz na vykonávanie šiestich IT systémov v tom istom roku, predstavuje veľkú výzvu a riziko, že ani nové lehoty sa nedodržia, takže lehota na vykonávanie CKÚ sa môže opäť predĺžiť až na obdobie po roku 2025;

13.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoj viacročný strategický plán rozvrhnutím zavádzania projektov na celé prechodné obdobie, aby sa čo najviac zabránilo ich nahromadeniu na konci obdobia, a stanovením záväzných čiastkových cieľov aj pre členské štáty;

14.  vyzýva Komisiu, aby nemenila právne a technické špecifikácie, ktoré už boli prijaté v prípade 17 IT nástrojov, pretože rozsah projektov, ktoré sa majú realizovať, a čas potrebný na ich zavedenie nie sú zlučiteľné s neustále sa vyvíjajúcou povahou technológií ani s nevyhnutnými legislatívnymi a regulačnými zmenami, ku ktorým dôjde počas tohto obdobia;

15.  pripomína, že podľa Európskeho dvora audítorov Komisia o oneskoreniach vedela, ale rozhodla sa neuviesť túto informáciu v oficiálnych správach, čo spôsobilo, že zainteresované strany (napr. Európsky parlament, ostatné inštitúcie EÚ, ktoré nie sú zastúpené v štruktúre riadenia programu Colníctvo 2020, ako aj zainteresované spoločnosti a občania) neboli v reálnom čase úplne informované o riziku oneskorení; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne a transparentne informovala o vykonávaní viacročného strategického pracovného plánu a zavádzaní colných elektronických systémov, aby sa zabránilo opakovaniu chýb z predchádzajúceho programového obdobia, a s dostatočným predstihom informovala o všetkých možných budúcich oneskoreniach, pričom zároveň prijme nápravné opatrenia;

16.  vyzýva Komisiu, aby nepretržite vyhodnocovala program Colníctvo 2020 a reagovala na zistené nedostatky vzniknuté predovšetkým v dôsledku nedostatočného využívania tímov expertov zriadených v rámci tohto programu a umožnila zintenzívnenie spolupráce medzi colnými službami;

17.  zdôrazňuje, že nepretržité monitorovanie politík, ich analýza a posudzovanie možných vplyvov sú základnými súčasťami riadenia colnej únie; berie na vedomie a víta prácu Komisie na vytváraní nástroja na skúmanie výkonnosti colnej únie, ktorý jej v konečnom dôsledku umožní systematicky posúdiť výkonnosť colnej únie vzhľadom na jej strategické ciele z hľadiska efektívnosti, účinnosti a jednotnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali prácu na ďalšom rozvoji tohto nástroja;

18.  navrhuje Komisii, aby sa týmto nástrojom posudzovala aj výkonnosť colných kontrol z hľadiska digitalizačného potenciálu a tokov údajov s cieľom vytvoriť ešte účinnejšie kontroly na základe rizika a zároveň optimalizovať zaťaženie colných orgánov;

Riadenie, podávanie správ a financovanie programu Colníctvo

19.  berie na vedomie opatrenia, ktoré realizuje Komisia a členské štáty s cieľom zabezpečiť jednotné a konzistentné vykonávanie Colného kódexu, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu a prijímanie usmernení; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie a posilnili používané zdroje na zabezpečenie úplného vykonávania Colného kódexu, ktorý bol prijatý v roku 2013, a jednotných colných postupov na úrovni celej Európskej únie; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý by mohol byť rozumne založený na partnerskom preskúmaní colných postupov, výmene osvedčených postupov a širšej spolupráci medzi colnými službami, a na programe odbornej prípravy s dostatočnými zdrojmi;

20.  pripomína, že Komisia pracuje na vytvorení jednotného kontaktného miesta Európskej únie pre colnú oblasť, ktoré by hospodárskemu subjektu umožnilo predkladať údaje požadované na široké spektrum regulačných účelov (napr. na veterinárne, sanitárne, environmentálne účely) v štandardizovanom formáte viacerým príjemcom a prostredníctvom harmonizovaných prístupových bodov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v tejto dôležitej práci;

21.  berie na vedomie úsilie o financovanie v rámci európskeho rozpočtu, ktorým sa rozpočtové prostriedky na budúci program Colníctvo na obdobie 2021 – 2027 zvýšili na 842 844 000 EUR v cenách z roku 2018; žiada, aby členské štáty poskytli aj ľudské a finančné zdroje potrebné na úspešné zavedenie vnútroštátnych zložiek, od ktorých závisí zavedenie európskeho elektronického systému v oblasti ciel, a vyzýva Komisiu, aby mu včas predložila správu o zavedení zložiek Únie a externých zložiek mimo Únie, ktoré vyvíjajú členské štáty;

22.  zdôrazňuje, že colná oblasť sa v súčasnosti musí vyrovnávať s mimoriadnym zvýšením objemu tovaru nakupovaného cez internet mimo Únie, pokiaľ ide o kontroly a výber uplatniteľných ciel, najmä vzhľadom na to, že objem tovaru s nízkou hodnotou dovážaného do Únie každým rokom rastie o 10 – 15 %; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom lepšie riešiť tento problém;

23.  vyzýva Komisiu, aby na konci a výhradne po ukončení zavedenia sedemnástich IT systémov v rámci programu Colníctvo 2020 súvisiacich s CKÚ navrhla účinnejšiu štruktúru riadenia na vykonávanie IT projektov v oblasti colníctva a ich aktualizovanie, a vzhľadom na problémy v hospodárskej, daňovej a bezpečnostnej oblasti, ktoré colný IT systém prináša, zdôrazňuje, že prijaté riešenia musí úplne rešpektovať suverenitu Únie;

24.  zdôrazňuje, že program Colníctvo na roky 2021 – 2027 pomôže prostredníctvom podpory colných orgánov členských štátov nielen zvýšiť rozpočtové príjmy Únie, ale aj zaručiť bezpečnosť výrobkov, ochranu európskych spotrebiteľov a rovnaké podmienky pre podniky EÚ;

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie

25.  zdôrazňuje, že neistota v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie predstavuje pre európske podniky veľký problém; preto Komisiu a členské štáty vyzýva, aby zainteresovaným stranám poskytli komplexné informácie o následkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva v oblasti ciel a určitých druhov nepriamych daní – DPH a spotrebných daní;

26.  zdôrazňuje, že po vystúpení Spojeného kráľovstva nesmú v colnom systéme – ani na vonkajších hraniciach Únie – vzniknúť žiadne slabé miesta, ktoré by vytvorili podmienky na nedovolené obchodovanie alebo vyhýbanie sa verejnoprávnym záväzkom stanoveným právom Únie;

o
o   o

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558.
(4) Ú. v. EÚ L 69, 15.3.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 99, 15.4.2016, s. 6.
(6) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008, s. 21.
(7) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 41.
(8) Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.
(9) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013 s cieľom predĺžiť prechodné používanie iných prostriedkov ako techník elektronického spracovania údajov stanovených v Colnom kódexe Únie (COM(2018)0085).


Vykonávanie právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami
PDF 157kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 o vykonávaní právnych ustanovení a spoločného vyhlásenia o zabezpečení parlamentnej kontroly nad decentralizovanými agentúrami (2018/2114(INI))
P8_TA(2019)0134A8-0055/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa agentúr, a najmä na články 5 a 9 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na články 15, 16, 71, 123, 124, 127, 130, 228, 263, 265, 267, 277, 282, 287, 290, 291, 298 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 41, 42, 43, 51 a 52,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z 19. júla 2012 a k nemu pripojený spoločný prístup,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0055/2019),

A.  keďže agentúry zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní politík EÚ na európskej a vnútroštátnej úrovni a vykonávajú širokú škálu úloh s cieľom prispieť k vykonávaniu politík EÚ, ako je vytváranie sietí alebo podpora spolupráce medzi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi; keďže dobrá spolupráca medzi agentúrami EÚ a členskými štátmi pomáha zvýšiť efektívnosť a účinnosť práce agentúr; keďže agentúry okrem toho nadviazali vzájomnú spoluprácu prostredníctvom siete agentúr Európskej únie;

B.  keďže koordinácia a spolupráca medzi rôznymi agentúrami a parlamentnými výbormi je vo všeobecnosti dobrá; keďže Europol je jedinou agentúrou, ktorú Európsky parlament kontroluje spoločne s národnými parlamentmi prostredníctvom spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny;

C.  keďže agentúry boli vytvorené a vyvíjali sa v priebehu času, a to každá individuálne; keďže Lisabonská zmluva formálne uznala premenu exekutívy EÚ na agentúry formálnym zavedením agentúr EÚ do zmlúv;

D.  keďže agentúry sa v prvom rade zodpovedajú Európskemu parlamentu a Rade, čo musí zabezpečiť, aby sa v legislatívnych aktoch, ktorými sa riadia tieto agentúry, zaviedli primerané kontrolné mechanizmy a aby sa tieto mechanizmy následne riadne vykonávali; keďže premena exekutívy EÚ na agentúry by nemala oslabiť kontrolu Európsky parlamentu nad výkonnou mocou EÚ, ako sa stanovuje v článku 14 Zmluvy o EÚ;

E.  keďže zmluvy neobsahujú vymedzenie pojmu decentralizovaná agentúra ani všeobecný opis právomocí, ktoré možno preniesť na agentúry;

F.  keďže viaceré agentúry majú svoj právny základ v článku 352 ZFEÚ a iné sú založené na osobitnom odvetvovom právnom základe;

G.  keďže spoločné vyhlásenie a spoločný prístup z roku 2012 sú výsledkom práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre regulačné agentúry, ktorú zriadila Európska komisia, Európsky parlament a Rada na posúdenie koherentnosti, efektívnosti, zodpovednosti a transparentnosti agentúr po tom, ako návrh Komisie z roku 2005 uzatvoriť medziinštitucionálnu dohodu o regulačných agentúrach nezískal v Rade a Európskom parlamente dostatočnú podporu;

H.  keďže spoločný prístup obsahuje ustanovenia o štruktúre agentúr a ich riadení, ako aj o ich prevádzke, plánovaní činnosti, financovaní, správe rozpočtových prostriedkov, rozpočtových postupoch, zodpovednosti, kontrolách a transparentnosti, ktoré pomáhajú zabezpečovať parlamentnú kontrolu nad decentralizovanými agentúrami;

I.  keďže napriek tomu, že agentúry sú vo všeobecnosti pozitívne oceňované, v niekoľkých prípadoch sa ojedinele stretli s nedôverou k svojim vedeckým a technickým stanoviskám;

Hlavné pripomienky

1.  konštatuje, že mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti agentúr sú súčasťou zmlúv, zakladajúcich nariadení, judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako aj spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu; zdôrazňuje, že prostredníctvom prenesenia právomoci má Európsky parlament právomoc kontrolovať decentralizované agentúry, čo sa však v zmluvách podrobne neuvádza; v tejto súvislosti berie na vedomie nezáväznú povahu spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že inštitúcie ešte neschválili záväzný regulačný rámec;

2.  poukazuje na to, že Európsky parlament vykonáva kontrolu nad agentúrami rôznymi spôsobmi:

   ako jedna zložka rozpočtového orgánu pri svojom rozhodovaní o príspevkoch pre agentúry z rozpočtu EÚ;
   ako orgán udeľujúci absolutórium;
   menovaním členov do riadiacich rád jednotlivých agentúr;
   postupom menovania (alebo odvolávania) výkonného riaditeľa;
   konzultovaním pracovných programov;
   predkladaním výročných správ;
   inými spôsobmi (návštevami delegácií, prostredníctvom kontaktných skupín alebo jednotlivcov, výmenami názorov, vypočutiami, briefingmi, poskytovaním odborných znalostí);

3.  konštatuje, že ustanovenia zakladajúcich nariadení sa v rôznej miere odlišujú od mechanizmov zodpovednosti a parlamentnej kontroly stanovených v spoločnom prístupe, čo môže byť spôsobené veľmi odlišnými úlohami a funkciami jednotlivých agentúr;

4.  poznamenáva, že parlamentné výbory svoju kontrolnú úlohu napriek rozdielnym ustanoveniam zakladajúcich nariadení vykonávajú aktívne;

5.  berie na vedomie vykonávanie spoločného vyhlásenia, spoločného prístupu a plánu tohto prístupu agentúrami Únie; zdôrazňuje najmä odporúčania medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry, ktoré schválila Konferencia predsedov 18. januára 2018; konštatuje, že nadväzujúcim zasadnutím, ktoré sa konalo 12. júla 2018, sa práca medziinštitucionálnej pracovnej skupiny považuje za ukončenú;

Odporúčania

6.  domnieva sa, že snaha o zjednodušenie určitých ustanovení v zakladajúcich nariadeniach agentúr týkajúcich sa ich mechanizmov správy a zodpovednosti by mohla byť výraznejšia, berúc do úvahy rôzne typy súčasných agentúr a s cieľom vymedziť všeobecné zásady vzťahu medzi inštitúciami EÚ a agentúrami; poukazuje na to, že tieto otázky by tiež mali byť riešené v posúdení vplyvov vždy, keď sa navrhuje zriadenie agentúry; zdôrazňuje, že agentúry musia mať určitý stupeň organizačnej flexibility, aby sa mohli lepšie prispôsobiť plánovaným úlohám a potrebám, ktoré vznikajú pri vykonávaní ich povinností; víta vnútornú organizáciu agentúr, ktoré pôsobia v podobných oblastiach, založenú na jednom alebo viacerých klastroch;

7.  vyzýva preto na dôkladné posúdenie uplatňovania spoločného prístupu vo všetkých jeho aspektoch, spolu s podrobnými analytickými dokumentmi podobnými tým, ktoré boli vypracované v roku 2010, so zameraním na aspekty týkajúce sa riadenia, pričom sa preskúma najmä zlučiteľnosť ustanovení obsiahnutých v spolurozhodovacích a kontrolných právomociach Európskeho parlamentu a zohľadní potreba flexibility vzhľadom na rôznorodé prostredie decentralizovaných agentúr;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament ako hlavný garant dodržiavania zásady demokracie v EÚ nebol v plnej miere zapojený do postupu výberu nového sídla agentúr EMA a EBA; v tejto súvislosti pripomína svoju požiadavku, aby sa čo najskôr zrevidovalo spoločné vyhlásenie a spoločný prístup z roku 2012, a zároveň pripomína záväzok Rady zapojiť sa do ich revízie a vyzýva Komisiu, aby do apríla 2019 predložila hĺbkovú analýzu spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu, pokiaľ ide o umiestnenie decentralizovaných agentúr;

9.  zdôrazňuje, že umiestnením sídla agentúry by nemal byť dotknutý výkon jej právomocí a úloh, jej riadiaca štruktúra, prevádzka jej hlavnej organizácie ani hlavné financovanie jej činností;

10.  očakáva, že v budúcnosti sa pri rozhodovaní o umiestnení alebo premiestnení sídiel agentúr budú v plnej miere rešpektovať právomoci Európskeho parlamentu i Rady ako spoluzákonodarcov; domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť systematicky a za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia zapojený do vymedzovania a posudzovania váhy kritérií na výber umiestnenia všetkých orgánov a agentúr Únie, a to transparentným spôsobom; poukazuje na to, že Európsky parlament, Rada a Komisia sa v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva 13. apríla 2016 zaviazali k lojálnej a transparentnej spolupráci a že dohoda zdôrazňuje zásadu rovnosti spoluzákonodarcov, ako je zakotvená v zmluvách; zdôrazňuje význam posilnenej výmeny informácií od počiatočných fáz budúcich postupov týkajúcich sa umiestnenia agentúr, keďže takáto skorá výmena by všetkým trom inštitúciám uľahčila uplatňovanie ich práv a výsad;

11.  je presvedčený o tom, že rozhodnutie o umiestnení agentúry má obrovský význam, a domnieva sa, že inštitúcie Únie by mali zohľadňovať objektívne kritériá, ako je prístupnosť, administratívna súčinnosť a blízkosť k zainteresovaným stranám, aby dospeli k čo najlepšiemu rozhodnutiu;

12.  v súlade s odporúčaniami medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre zdroje decentralizovaných agentúr žiada Komisiu, aby urýchlene predložila hodnotenie agentúr s viacerými pracoviskami, pričom na hodnotenie ich pridanej hodnoty by mala použiť jednotný prístup, v ktorom zohľadní vzniknuté náklady; žiada, aby sa na základe výsledkov tohto hodnotenia prijali zásadné opatrenia s cieľom znížiť vo vhodných prípadoch počet viacerých pracovísk;

13.  navrhuje, že na základe preskúmania spoločného vyhlásenia by sa malo znova uvažovať o vypracovaní medziinštitucionálnej dohody (MID) o agentúrach a že takáto dohoda by mala obsahovať ustanovenia o preskúmaní zásad pre zriaďovanie a fungovanie agentúr každých päť rokov, pričom by sa malo čerpať z odborných znalostí skupiny významných osôb;

14.  domnieva sa, že táto MID by mala rešpektovať právomoci Európskeho parlamentu v spolurozhodovacích postupoch a mala by sa vzťahovať aj na vzťah medzi agentúrou a inštitúciami členského štátu, v ktorom sa nachádza, ako aj na opatrenia v oblasti transparentnosti, postupy na zabránenie konfliktu záujmov a na zabezpečenie rodovej vyváženosti medzi členmi riadiacich a poradných orgánov a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach agentúr;

15.  je presvedčený, že pri vypracúvaní takejto MID by sa malo zohľadňovať aj niekoľko konkrétnych návrhov na posilnenie demokratického dohľadu, zvýšenie zodpovednosti agentúr Únie a posilnenie systému podávania správ Európskeho parlamentu, ako napríklad:

   stanovenie lehoty na odpoveď agentúr na otázky, ktoré im predkladá Európsky parlament alebo Rada;
   zabezpečenie poskytovania citlivých a dôverných informácií a konzultácií s parlamentnými výbormi, ak sa to vyžaduje;
   zváženie, či by mal alebo nemal určitý počet členov príslušných riadiacich rád vymenúvať Európsky parlament;
   posúdenie pridanej hodnoty účasti zástupcov/pozorovateľov Európskeho parlamentu na schôdzach rád orgánov dohľadu a skupín zainteresovaných strán agentúr;
   racionalizácia zapojenia Európskeho parlamentu do ročných a viacročných pracovných programov agentúr;
   zjednodušenie a harmonizácia povinnosti predkladania správ, najmä pokiaľ ide o výročnú správu o činnosti, správu o rozpočtovom a finančnom riadení a konečnú účtovnú závierku;
   podrobné informovanie Európskeho parlamentu o opatreniach prijatých s cieľom splniť odporúčania orgánu udeľujúceho absolutórium (nadväzujúce správy) a Dvora audítorov;

16.  okrem toho sa domnieva, že úloha Európskeho parlamentu pri dohľade nad rozmerom správy decentralizovaných agentúr by sa mohla výrazne zlepšiť; okrem toho navrhuje posilnenie spolupráce so spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou a revíziu pravidiel pre služobné cesty do agentúr s cieľom umožniť lepší pravidelný kontakt medzi parlamentnými výbormi a agentúrami, ktoré patria do ich pôsobnosti;

17.  navrhuje, aby Výbor pre ústavné veci v rámci preskúmania každých päť rokov, vychádzajúc z kontrolnej činnosti parlamentných výborov nad agentúrami, ktoré patria do ich pôsobnosti, a v nadväznosti na túto činnosť, uskutočnil každoročnú diskusiu o fungovaní a správe agentúr, po ktorej bude nasledovať, ak sa to považuje za vhodné a/alebo potrebné, rozprava v pléne s cieľom uľahčiť silnejší a štruktúrovanejší systém kontroly činností agentúr v rámci Európskeho parlamentu; okrem toho navrhuje, aby sa vzhľadom na úlohu agentúr ako sprostredkovateľov medzi EÚ a členskými štátmi uskutočnilo obdobie konzultácií s národnými parlamentmi, ak by si tieto parlamenty v danej veci želali akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť;

18.  domnieva sa, že agentúry Únie by mali uplatňovať pravidlá a zásady dobrej správy a lepšej právnej regulácie vrátane uskutočňovania otvorených verejných konzultácií o svojich predbežných návrhoch sekundárnych a terciárnych aktov, keď to oblasť pôsobnosti danej agentúry umožňuje; navrhuje, aby pre agentúry platili rovnaké pravidlá transparentnosti ako pre Komisiu, a to aj pravidlá a povinnosti vo vzťahu k zástupcom záujmových skupín;

19.  zdôrazňuje, že agentúry Únie síce musia zabezpečiť vykonávanie všetkých úloh vyplývajúcich z regulačného rámca v plnej miere a v stanovenej lehote, ale zároveň by sa mali dôsledne pridŕžať svojich úloh a konať v súlade s mandátom, ktorým ich poverili Európsky parlament a Rada; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby agentúry Únie boli pri vykonávaní svojich mandátov transparentné;

20.  navrhuje, aby všetky agentúry mohli predkladať nezáväzné stanoviská k aktuálnym spisom vo svojej pôsobnosti;

21.  ďalej je presvedčený, že v prípade akýchkoľvek budúcich zmien zmlúv by sa malo uvažovať o tom, ako možno agentúry ešte pevnejšie zakotviť v zmluvách, najmä s ohľadom na články 13 a 14 Zmluvy o EÚ a články 290 a 291 ZFEÚ, a to vložením jasného vymedzenia rôznych druhov agentúr, právomocí, ktoré im možno zveriť, a všeobecných zásad, ktoré zaručujú ich parlamentnú kontrolu;

Rozpočtové otázky

22.  konštatuje, že financovanie agentúr z poplatkov predstavuje v súčasnosti približne 1 miliardu EUR ročne, čo môže zmierniť tlak na rozpočet EÚ a môže predstavovať účinný spôsob financovania činností agentúr v prípadoch, keď to obchodný model umožňuje; vyjadruje však znepokojenie nad potenciálnymi konfliktmi záujmov, ktoré môžu vzniknúť, keď sa agentúry musia spoliehať na členské poplatky ako na svoj hlavný zdroj príjmov; trvá na tom, že treba zaviesť ochranné opatrenia, aby sa predišlo akémukoľvek typu konfliktu záujmov;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť v nasledujúcom VFR nové priority v oblasti klímy, udržateľnosti a ochrany životného prostredia a úlohy týkajúce sa vykonávania VFR pridelené jednotlivým agentúram;

24.  poznamenáva, že hoci z hľadiska rozpočtového riadenia sa decentralizované agentúry vyznačujú viacerými podobnosťami, ukázalo sa, že univerzálne prístupy poškodzujú efektívne a účinné riadenie niektorých agentúr; považuje 5 % cieľ týkajúci sa zníženia počtu zamestnancov a vytvorenie rezervy na prerozdelenie medzi agentúrami za jednorazové opatrenie; opakuje svoj zámer vzniesť v budúcnosti proti každému takémuto prístupu námietku;

25.  so znepokojením konštatuje, že viaceré agentúry majú ťažkosti prilákať kvalifikovaných pracovníkov z dôvodu podmienok zamestnania; zastáva názor, že orgány Únie musia byť schopné prilákať kvalifikovaných pracovníkov, aby mohli efektívne a účinne plniť svoje úlohy; požaduje preto prijatie konkrétnych opatrení na splnenie týchto cieľov;

26.  poznamenáva, že posilnená spolupráca medzi agentúrami pri spoločnom využívaní služieb viedla k úsporám, napríklad takých, ktoré sa dosiahli vytvorením spoločného portálu pre obstarávanie; podporuje ďalšie preskúmanie potenciálu spoločného využívania služieb buď medzi agentúrami, alebo medzi Komisiou a agentúrami s cieľom vytvoriť novú súčinnosť a optimalizovať existujúcu; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mohla dosiahnuť ďalšia rozpočtová efektívnosť prostredníctvom úzkej spolupráce medzi orgánmi a agentúrami Únie, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti, v oblasti služieb administratívnej podpory a správy zariadení;

27.  poznamenáva, že rozpočty agentúr by sa mali vypracúvať v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu podľa výkonnosti pri zohľadnení cieľov agentúry a očakávaných výsledkov jej úloh; požaduje tematický prístup pri zostavovaní rozpočtov decentralizovaných agentúr s cieľom lepšie stanoviť priority úloh agentúr, posilniť spoluprácu a vyhnúť sa prekrývaniu, najmä v prípade agentúr, ktoré pôsobia v rovnakej oblasti politiky;

28.  so znepokojením konštatuje, že niektoré administratívne požiadavky sú neprimerané z hľadiska agentúr, ktoré nedosahujú určitú veľkosť; očakáva, že Komisia a Rada zabezpečia, aby uplatniteľné administratívne požiadavky boli úmerné finančným a ľudským zdrojom všetkých agentúr;

29.  pripomína, že legislatívny postup vedie k úpravám pôvodného návrhu Komisie; so znepokojením konštatuje, že aktualizované finančné výkazy sa vo všeobecnosti stávajú dostupnými na konci legislatívneho postupu, ak k tomu vôbec dôjde; pripomína dvojitú úlohu Európskeho parlamentu a Rady ako legislatívneho a rozpočtového orgánu;

30.  víta návrh revidovaného znenia rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre decentralizované agentúry, ktorý predložila Komisia, a predovšetkým plány, ktoré sú v ňom uvedené na posilnenie správy týchto agentúr;

31.  zastáva však názor, že viaceré otázky zostávajú nevyriešené, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila hodnotenie agentúr s viacerými pôsobiskami, ako to odporučila medziinštitucionálna pracovná skupina, ako aj návrhy možných zlúčení, uzatvorení a/alebo presunov úloh na Komisiu, a to na základe dôslednej a dôkladnej analýzy a za použitia jasných a transparentných kritérií, ako sa plánovalo v stanovách medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, čo sa však nikdy náležite nepreskúmalo z dôvodu chýbajúcich príslušných návrhov Komisie;

32.  poznamenáva, že audit decentralizovaných agentúr je naďalej v plnej zodpovednosti Dvora audítorov, ktorý riadi a financuje všetky požadované administratívne postupy a postupy verejného obstarávania; opakuje, že audity, ktoré vykonávajú audítori zo súkromného sektora, spôsobili výrazný nárast administratívneho zaťaženia agentúr a v dôsledku času venovaného verejnému obstarávaniu a správe zmlúv o audite vznikli dodatočné výdavky, ktoré ešte viac zaťažili už aj tak sa znižujúce zdroje agentúr; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vyriešiť tento problém v súlade so spoločným prístupom v rámci revízie rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách; vyzýva všetky strany zapojené do tejto revízie, aby čo najskôr objasnili túto otázku s cieľom výrazne znížiť nadmerné administratívne zaťaženie;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Európskemu dvoru audítorov a decentralizovaným agentúram EÚ.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia