Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0243(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0173/2019

Predkladané texty :

A8-0173/2019

Rozpravy :

PV 26/03/2019 - 19
CRE 26/03/2019 - 19

Hlasovanie :

PV 27/03/2019 - 10.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0298

Prijaté texty
PDF 718kWORD 236k
Streda, 27. marca 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce ***I
P8_TA(2019)0298A8-0173/2019
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (COM(2018)0460 – C8-0275/2018 – 2018/0243(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0460),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, články 209 a 212 a článok 322 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0275/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 13. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(2),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj, ako aj stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 45, 4.2.2019, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 163.
(3) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 295.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 27. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce
P8_TC1-COD(2018)0243

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 209, článok 212 a článok 322 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov(1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Všeobecným cieľom programu s názvom „Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „nástroj“) by mala malo byť podpora poskytnutie finančného rámca na podporupresadzovanie dodržiavania a presadzovania hodnôt, zásadzákladných záujmov Únie na celom svete na účely sledovania cieľov v súlade s cieľmizásad zásadami vonkajšej činnosti Únie, ako sa stanovujú v článku 3 ods. 5, článku 8 a článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). [PN 1]

(2)  Únia v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ presadzuje súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi týmito oblasťami a svojimi ostatnými politikami, a tiež pracuje s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov. Široká škála akcií, ktoré umožňuje toto nariadenie, by mala prispievať k cieľom stanoveným v tomto článku Zmluvy o EÚ.

(2a)  V súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ sa uplatňovanie tohto nariadenia má riadiť zásadami vonkajšej činnosti Únie, a to je demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Cieľom tohto nariadenia je prispieť k dosiahnutiu cieľov vonkajšej činnosti Únie vrátane politík Únie týkajúcich sa ľudských práv a cieľov stanovených v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu. Činnosť Únie by mala podporovať dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. [PN 2]

(3)  Únia v súlade s článkom 8 Zmluvy o EÚ rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci. Toto nariadenie by malo prispievať k tomuto cieľu.

(3a)   V súlade s článkom 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by Únia a členské štáty mali podporovať spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry. Toto nariadenie by malo prispieť k cieľom stanoveným v uvedenom článku. [PN 3]

(4)  Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, ako sa stanovuje v článku 208 ZFEÚ, je zníženie a z dlhodobého hľadiska odstránenie chudoby. Politika rozvojovej spolupráce Únie okrem toho prispieva k cieľom vonkajšej činnosti Únie, najmä k cieľu posilňovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o Európskej únii Zmluvy o EÚ, a k zachovávaniu trvalého mieru, predchádzaniu konfliktom a posilňovaniu medzinárodnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii. [PN 4]

(5)  Únia zabezpečuje politickú súdržnosť v záujme rozvoja, ako sa vyžaduje v článku 208 ZFEÚ. Únia by mala vziať do úvahy ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré pravdepodobne môžu ovplyvniť rozvojové krajiny a ktoré budú zásadným prvkom stratégie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja vymedzených v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), ktorú prijala Organizácia Spojených národov v septembri 2015(5). Zabezpečenie politickej súdržnosti v záujme udržateľného rozvoja, ako sa stanovuje v Agende 2030 vyžaduje zohľadnenie vplyvu všetkých politík na udržateľný rozvoj na všetkých úrovniach – na vnútroštátnej úrovni, v rámci Únie, v iných krajinách a na svetovej úrovni. Politiky Únie a členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce by sa mali navzájom dopĺňať a posilňovať. [PN 5]

(6)  Tento nástroj stanovuje akcie na podporu uvedených cieľov a politík v oblasti vonkajšej činnosti a vychádza z opatrení, ktoré boli predtým podporované podľa nariadenia (EÚ) č. 233/2014(6); vnútornej dohody o 11. Európskom rozvojovom fonde (ERF)(7) a jeho vykonávacieho nariadenia(8); nariadenia (EÚ) č. 232/2014(9); nariadenia (EÚ) č. 230/2014(10); nariadenia (EÚ) č. 235/2014(11); nariadenia (EÚ) č. 234/2014(12); nariadenia (Euratom) č. 237/2014(13); nariadenia (EÚ) č. 236/2014(14); rozhodnutia č. 466/2014/EÚ; nariadenia (ES, Euratom) č. 480/2009(15) a nariadenia (EÚ) 2017/1601(16).

(7)  Globálnym Celkovým kontextom činnosti je dodržiavanie globálneho poriadku založeného na pravidlách a hodnotách, ktorého hlavnou zásadou je multilateralizmus a v centre ktorého stojí Organizácia Spojených národov. Agenda 2030 spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy(17) (ďalej len „Parížska dohoda“) a s akčným programom z Addis Abeby(18) sú reakciou medzinárodného spoločenstva na globálne výzvy a trendy v súvislosti s udržateľným rozvojom. S cieľmi udržateľného rozvoja v jej centre je Agenda 2030 transformačným rámcom na odstránenie chudoby a dosiahnutie udržateľného rozvoja na celom svete a presadzovanie mierových, spravodlivých a inkluzívnych spoločností pri súčasnom boji proti zmene klímy a práci na ochrane morí a lesov. Svojím rozsahom pôsobnosti je univerzálna a poskytuje sa v nej komplexný spoločný rámec pre činnosť, ktorá sa vzťahuje na Úniu, jej členské štáty a jej partnerov. Vyrovnáva ekonomické, sociálne, kultúrne, vzdelávacie a environmentálne rozmery udržateľného rozvoja a uznávajú sa v nej základné prepojenia medzi jej cieľmi a zámermi. Cieľom Agendy 2030 je na nikoho nezabudnúť a prioritne sa zameriava na najviac znevýhodnené osoby. Vykonávanie Agendy 2030 bude úzko koordinované s ďalšími relevantnými medzinárodnými záväzkami Únie. V rámci akcií vykonávaných Akcie vykonávané podľa tohto nariadenia mali byť založené na zásadách a cieľoch obsiahnutých v Agende 2030, Parížskej dohode a akčnom programe z Addis Abeby a mali by prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť prepojeniam medzi cieľmi udržateľného rozvoja nimiintegrovaným činnostiam integrovanými činnosťami, ktoré môžu vytvárať spoločné výhody a koherentným spôsobom spĺňať viaceré ciele bez toho, aby narušili iné ciele. [PN 6]

(8)  Vykonávanie Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo riadiť piatimi prioritami stanovenými byť založené na piatich prioritách stanovených v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (ďalej len „globálna stratégia“)(19), predloženej 19. júna 2016, ktorá predstavuje víziu Únie a rámec pre jednotnú a zodpovednú spoluprácu v partnerstve s ostatnými s cieľom presadzovať jej hodnoty a záujmy. Únia by mala posilniť partnerstvá, podporovať politický dialóg a kolektívne reakcie na výzvy celosvetového záujmu. Jej činnosť by mala podporovať základné záujmy, zásady a hodnoty Únie vo všetkých jej aspektoch vrátane presadzovania demokracie a ľudských práv, prispievania k eradikácii chudoby, zachovania mieru, predchádzania konfliktom, mediácie a rekonštrukcie po skončení konfliktu so zahrnutím žien vo všetkých fázach, zaručenia jadrovej bezpečnosti, posilnenia medzinárodnej bezpečnosti, boja proti hlavným príčinám riešenia hlavných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva a pomoci obyvateľom, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou, vytvárania podmienok na vznik medzinárodného právneho rámca na ochranu osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy, podpory inkluzívneho kvalitného vzdelávania, podpory spravodlivej, udržateľnej a na právach a hodnotách založenej obchodnej politiky ako nástroja na rozvoj a zlepšenie právneho štátu a ľudských práv, hospodárskej a kultúrnej diplomacie a hospodárskej spolupráce, podpory digitálnej inovácie, digitálnych riešení a technológií, ochranu kultúrneho dedičstva najmä v konfliktných oblastiach, riešenia globálnych hrozieb pre verejné zdravie a presadzovania medzinárodného rozmeru politík Únie. Pri presadzovaní svojich základných záujmov, zásad a hodnôt by Únia mala dodržiavať a podporovať zásady rešpektovania vysokých sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem a to aj s ohľadom na zmenu klímy, právneho štátu, medzinárodného právny štát a medzinárodné právo vrátane dodržiavania humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. [PN 7]

(9)  V novom Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť založené aj na Európskom konsenze o rozvoji (ďalej len „konsenzus“)(20) podpísanom 7. júna 2017, v ktorom sa poskytuje rámec pre spoločný prístup Únie a jej členských štátov k rozvojovej spolupráci pri vykonávaní Agendy 2030 a akčného programu z Addis Abeby. Odstránenie chudoby, boj proti diskriminácii a nerovnosti, dodržiavanie zásady „na nikoho nezabudnúť“, ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy a posilnenie odolnosti sú stredobodom politiky v oblasti rozvojovej spolupráce by mali byť základom uplatňovania tohto nariadenia. [PN 8]

(9a)  Okrem agendy OSN do roku 2030, Parížskej dohode o zmene klímy, akčného programu z Addis Abeby, globálnej stratégie EÚ, Európskeho konsenzu o rozvoji a európskej susedskej politiky, ktoré predstavujú primárny politický rámec, by uplatňovanie tohto nariadenia mali riadiť aj tieto dokumenty a ich budúce revízie:

   Strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu;
   Usmernenia EÚ o ľudských právach;
   Integrovaný prístup EÚ k vonkajšej činnosti k vonkajším konfliktom a krízam a komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom z roku 2013;
   Komplexný prístup EÚ k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ;
   Program Únie na predchádzanie násilným konfliktom;
   Závery Rady z 20. júna 2011 o predchádzaní konfliktom;
   Koncepcia posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu;
   Celoeurópsky strategický rámec na podporu reformy sektora bezpečnosti;
   Stratégia EÚ proti nedovoleným strelným zbraniam, ručným a ľahkým zbraniam a ich munícii;
   Koncepcia EÚ na podporu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (ODR);
   Závery Rady z 19. novembra 2007 o reakcii EÚ na nestabilné situácie a závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 19. novembra 2007 o bezpečnosti a rozvoji;
   Vyhlásenie Európskej rady z 25. marca 2004 o boji proti terorizmu, stratégia Európskej únie na boj proti terorizmu z 30. novembra 2005 a závery Rady z 23. mája 2011 o posilnení prepojení medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi boja proti terorizmu;
   Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;
   Hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;
   Nová mestská agenda OSN;
   Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
   Dohovor o utečencoch;
   Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;
   Výsledky Pekinskej akčnej platformy a akčného, programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD);
   plán UNCTAD z apríla 2015 týkajúci sa udržateľných riešení štátneho dlhu;
   Hlavné zásady Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa zahraničného dlhu a ľudských práv;
   Globálny pakt o utečencoch;
   Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii prijatý v Marrákeši 10. decembra 2018;
   Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. [PN 9]

(10)  S cieľom vykonávať nový medzinárodný rámec Globálna stratégia a konsenzus stanovený v Agende 2030 by sa toto nariadenie malo zamerať na zvýšenie súdržnosti a zabezpečenie účinnosti vonkajšej činnosti Únie tým, že prostredníctvom zjednodušeného nástroja sústredí svoje úsilie na zlepšenie vykonávania rôznych politík vonkajšej činnosti.

(11)  V súlade s globálnou stratégiou a Sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof (2015 – 2030) prijatým 18. marca 2015(21) by sa mala uznať potreba prechodu od reakcie na krízu a obmedzenia jej šírenia k štrukturálnejšiemu, preventívnejšiemu a dlhodobejšiemu prístupu, ktorým sa účinnejšie riešia nestabilné situácie, prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou a dlhotrvajúce krízy. Je potrebný väčší dôraz a kolektívne prístupy k znižovaniu, prevencii a zmierneniu rizika a k pripravenosti na riziko; a je potrebné ďalšie úsilie na zvýšenie rýchlej reakcie a trvalej obnovy. Týmto nariadením by sa preto malo prispieť k posilneniu odolnosti a prepojeniu humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti najmä prostredníctvom činností rýchlej reakcie, ako aj príslušných zemepisných a tematických programov, a zároveň by sa mala zabezpečiť primeraná predvídateľnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ako aj koherentnosť, súdržnosť a komplementárnosť s humanitárnou pomocou a úplné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva bez toho, aby sa bránilo poskytovaniu humanitárnej pomoci v súlade so zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti v núdzových situáciách a v stave po nich. [PN 10]

(12)  V súlade s medzinárodnými záväzkami Únie o účinnosti rozvoja, ktoré boli prijaté v Busane Pusane v roku 2011 a obnovené na fóre na vysokej úrovni v Nairobi v roku 2016 a pripomenuté v konsenze, by sa Únia malarámci kontexte svojej oficiálnej rozvojovej spolupráce Únie mali pomoci a vo všetkých spôsoboch poskytovania pomoci uplatňovať zásady účinnosti rozvoja, konkrétne zodpovednosť rozvojových krajín za rozvojové priority, zameranie sa na výsledky, inkluzívne rozvojové partnerstvá, ako aj vzájomnú transparentnosť a zodpovednosť, popri zásadách zosúladenia a harmonizácie. [PN 11]

(13)  V súlade s cieľmi udržateľného rozvoja by toto nariadenie malo prispieť k posilnenému monitorovaniu a podávaniu správ s dôrazom na výsledky, zahŕňajúce vykonanú činnosť, jej prínosy a vplyv v partnerských krajinách využívajúcich vonkajšiu finančnú pomoc Únie. Ako sa odsúhlasilo v konsenze, očakáva sa najmä, že akcie v rámci tohto nariadenia prispejú by mali prispieť aspoň 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci financovanej v rámci tohto nariadenia na sociálnu inklúziu a ľudský rozvoj vrátane rodovej rovnosti so zameraním na základné sociálne služby, najmä zdravotníctvo, vzdelávanie, výživu, vodu, sanitáciu a hygienu a sociálnu ochranu, najmä pre najviac marginalizované osoby, pričom sa zohľadnia rodová rovnosťposilnenia postavenia žien a práva žien ako horizontálne otázky. [PN 12]

(14)  Ak je to možné S cieľom zlepšiť efektívnu zodpovednosť a vhodné, mali a transparentnosť rozpočtu Únie by sa Komisia mala zaviesť jasné mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom zabezpečiť účinné hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia. Výsledky vonkajšej činnosti Únie by sa mali monitorovať a posudzovať na základe vopred vymedzených, transparentných, pre krajinu špecifických a merateľných ukazovateľov prispôsobených osobitnému charakteru a cieľom nástroja, ktoré sú, pokiaľ je to možné, založené na rámci výsledkov partnerskej krajiny. Komisia by mala pravidelne monitorovať jej činnosti a hodnotiť pokrok, pričom výsledky by mali byť verejne dostupné, najmä vo forme výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade. [PN 13]

(15)  Týmto nariadením by sa malo prispieť ku kolektívnemu cieľu Únie, ktorým je poskytnúť ako oficiálnu rozvojovú pomoc 0,7 % hrubého národného dôchodku v časovom rámci trvania Agendy 2030. Tento záväzok by sa mal zakladať na jasnom pláne pre Úniu a jej členské štáty, v ktorom by sa stanovili termíny a spôsoby jeho dosiahnutia. V tejto súvislosti by aspoň 92 95 % finančných prostriedkov v rámci tohto nariadenia malo prispieť k akciám navrhnutým tak, aby spĺňali kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. [PN 14]

(16)  S cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje poskytovali tam, kde sú najviac potrebné, najmä najmenej rozvinutým krajinám a krajinám v nestabilných a konfliktných situáciách, by toto nariadenie malo prispieť ku kolektívnemu cieľu, ktorým je dosiahnuť 0,20 % hrubého národného dôchodku Únie pre najmenej rozvinuté krajiny v časovom rámci trvania Agendy 2030. Tento záväzok by sa mal zakladať na jasnom pláne pre EÚ a jej členské štáty, v ktorom by sa stanovili termíny a spôsoby jeho dosiahnutia. [PN 15]

(16a)  V súlade s existujúcimi záväzkami v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť II by aspoň 85 % programov financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci, geografických i tematických, malo mať rodovú rovnosť ako hlavný alebo významný cieľ, ako je vymedzené v DAC OECD. Povinné preskúmanie výdavkov by malo zaručiť, aby mala podstatná časť týchto programov ako hlavný cieľ rodovú rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat. [PN 16]

(16b)  Toto nariadenie by malo venovať osobitnú pozornosť deťom a mládeži ako prispievateľom k realizácii Agendy 2030. Vonkajšia činnosť Únie v rámci tohto nariadenia by malo venovať osobitnú pozornosť ich potrebám a posilneniu ich postavenia a prispeje k realizácii ich potenciálu ako kľúčových činiteľov zmien investovaním do ľudského rozvoja a sociálneho začlenenia. [PN 17]

(16c)   Obyvatelia krajín subsaharskej Afriky sú najmä dospievajúci a mladí ľudia. Každá krajina by mala rozhodovať o svojej demografickej politike. Demografická dynamika by sa však mala riešiť globálne, aby sa zabezpečilo, že súčasné a budúce generácie budú schopné dosiahnuť svoj plný potenciál udržateľným spôsobom. [PN 18]

(17)  V tomto nariadení by sa mala odzrkadľovať potreba zamerať sa na strategické priority, a to geograficky – na európske susedstvo a Afriku, ako aj na nestabilné krajiny, ktoré to najviac potrebujú, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, ale aj tematicky – na bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, odstránenie chudoby, demokraciu a ľudské práva, právny štát, dobrú správu, bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu, zmenu zníženie nerovností, rodovú rovnosť, riešenie zhoršovania životného prostredia, zmeny klímy a globálnych hrozieb pre ľudské práva zdravie. [PN 19]

(17a)  Toto nariadenie by malo prispieť k vytvoreniu odolnosti štátu a spoločnosti v oblasti globálneho zdravia verejnosti riešením globálnych hrozieb pre verejné zdravie, posilnením systémov zdravotnej starostlivosti, dosiahnutím všeobecnej ochrany zdravia, predchádzaním a bojom proti prenosným chorobám a pomocou pri zabezpečovaní cenovo dostupných liekov a očkovacích látok pre všetkých. [PN 20]

(18)  Týmto nariadením Prostredníctvom uplatňovania tohto nariadenia by sa malo mal zachovať a posilniť osobitný vzťah rozvinutý so susednými krajinami Únie v súlade s článkom 8 Zmluvy o EÚ. Toto nariadenie by malo prispieť k posilneniu odolnosti štátov a spoločenstiev v susedstve Únie v nadväznosti na spoluprácu prijatú v rámci globálnej stratégie. Malo by sa ním podporovať vykonávanie európskej susedskej politiky po jej revízii v roku 2015 a vykonávanie rámcov regionálnej spolupráce, ako je cezhraničná spolupráca a vonkajšie aspekty príslušných stratégií a politík pre makroregióny a pre morské oblasti vo východnom a južnom susedstve vrátane severnej dimenzie a regionálnej spolupráci pri Čiernom mori. Tieto iniciatívy poskytujú doplňujúce politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomnej zodpovednosti, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu. [PN 21]

(19)  Európska susedská politika revidovaná v roku 2015(22) sa zameriava na prehlbovanie demokracie, presadzovanie ľudských práv a dodržiavanie zásady právneho štátu, stabilizáciu susedných krajín a posilnenie odolnosti, najmä posilnením hospodárskeho rozvoja, podporou politických, hospodárskych a sociálnych reforiem ako hlavných politických priorít Únie. S cieľom dosiahnuť svoj cieľ by sa revidovaná európska susedská politika sústreďuje vykonávanie revidovanej európskej susedskej politiky prostredníctvom tohto nariadenia malo sústrediť na štyri tieto prioritné oblasti: dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva s osobitným zameraním na ďalšie zapojenie občianskej spoločnosti; hospodársky sociálno-ekonomický rozvoj vrátane boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, ako aj vzdelávanie a environmentálna udržateľnosť; bezpečnosť; migráciu a mobilitu vrátane riešenia základných príčin nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania a pomoci obyvateľstvu, krajinám a regiónom, ktoré čelia zvýšenému migračnému tlaku. Týmto nariadením by sa malo podporovať vykonávanie dohôd Únie o pridružení a prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s krajinami v susedstve. Diferenciácia a posilnená vzájomná zodpovednosť sú základnou myšlienkou európskej susedskej politiky, uznávajúc rôzne úrovne angažovanosti a odrážajúc záujmy každej krajiny v súvislosti s povahou a zameraním svojho partnerstva s Úniou. Prístup založený na výkonnosti je jednou z kľúčových zásad európskej susedskej politiky. V prípade vážneho alebo pretrvávajúceho zhoršovania demokracie v jednej z partnerských krajín by sa podpora mala pozastaviť. Finančné prostriedky susedstva sú kľúčovou pákou pri riešení spoločných výziev, ako je neregulárna migrácia a zmena klímy, ako aj pri šírení prosperity, bezpečnosti a stability prostredníctvom hospodárskeho rozvoja a lepšej správy vecí verejných. Je potrebné Mala by sa posilniť viditeľnosť pomoci Únie v susedstve. [PN 22]

(20)  Týmto nariadením by sa malo podporovať vykonávanie modernizovanej dohody o pridružení s krajinami skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (štáty AKT) a umožniť EÚ a jej partnerom zo štátov AKT ďalej rozvíjať silné spojenectvá v súvislosti s kľúčovými a spoločnými globálnymi výzvami. Týmto nariadením by sa malo najmä podporovať pokračovanie nadviazanej spolupráce medzi Úniou a Africkou úniou v súlade so spoločnou stratégiou EÚ a Afriky vrátane zapojenia Afriky a Únie do podpory práv detí, ako aj posilnenia postavenia európskej a africkej mládeže a stavať na budúcej dohode medzi EÚ a štátmi AKT po roku 2020, a to aj prostredníctvom kontinentálneho prístupu k Afrike a obojstranne prínosného partnerstva rovných medzi EÚ a Afrikou. [PN 23]

(20a)   Toto nariadenie by malo prispieť aj k obchodným aspektom vonkajších vzťahov Únie, ako sú spolupráca s tretími krajinami v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci obchodu s cínom, tantalom a zlatom, Kimberleyský proces, pakt udržateľnosti, vykonávanie záväzkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012(23) (nariadenie o VSP), spolupráca v oblasti vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT) a iniciatívy Pomoc obchodu zamerané na zaistenie konzistentnosti a spoločnej podpory medzi obchodnou politikou EÚ a rozvojovými cieľmi a akciami; [PN 24]

(21)  Únia by sa mala usilovať o čo najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov s cieľom optimalizovať vplyv svojej vonkajšej činnosti. To by sa malo dosiahnuť prostredníctvom súdržnosti konzistentnosti a doplnkovosti medzi nástrojmi vonkajšieho financovania na financovanie vonkajšej činnosti Únie, najmä Nástrojom predvstupovej pomoci III(24), Nástrojom humanitárnej pomoci(25), rozhodnutím o zámorských krajinách a územiach(26), Európskym nástrojom pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúcim Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome(27), spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politiku a novo navrhovaným Európskym mierovým nástrojom(28), ktorý je financovaný mimo rozpočtu Únie, ako aj využitím synergií s ostatnými politikami a programami Únie vrátane trustových fondov a politík a programov členských štátov EÚ. To zahŕňa súdržnosť a doplnkovosť s makrofinančnou pomocou, ak je to relevantné. S cieľom maximalizovať vplyv kombinovaných intervencií na dosiahnutie spoločného cieľa by sa týmto nariadením mala umožniť kombinácia financovania s ďalšími programami Únie, pokiaľ príspevky nezahŕňajú rovnaké náklady. [PN 25]

(22)  Financovanie na základe tohto nariadenia by sa malo používať aj na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu programov Erasmus a Kreatívna Európa, ktoré by sa malo implementovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... (ďalej len „nariadenie o programe Erasmus“)(29) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... (ďalej len „nariadenie o programe Kreatívna Európa“)(30). [PN 26]

(22a)   S cieľom zvýšiť príležitosti pre jednotlivcov a organizácie na mobilitu a spoluprácu v menej rozvinutých krajinách sveta by sa mal medzinárodný rozmer programu Erasmus Plus posilniť, a to prostredníctvom podpory budovania kapacít v tretích krajinách, rozvoja zručností či kontaktov medzi ľuďmi a poskytovania väčšieho množstva príležitostí na spoluprácu a mobilitu s rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami. [PN 27]

(22b)  Vzhľadom na význam riešenia problematiky vzdelávania a kultúry v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a so stratégiou EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry by toto nariadenie malo prispieť k zabezpečeniu inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania, podporovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých, podporovať medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry a uznať úlohu kultúry pri propagovaní európskych hodnôt prostredníctvom osobitných a cielených činností na dosiahnutie jasného vplyvu Únie na celosvetovú scénu. [PN 28]

(23)  Hlavný prístup k akciám v rámci tohto nariadenia by mal byť prostredníctvom geografických programov s cieľom maximalizovať vplyv pomoci Únie a priblížiť činnosť Únie k partnerským krajinám a obyvateľstvu. Tento všeobecný prístup by mal byť doplnený tematickými programami a prípadne činnosťami a zároveň podporovať tematické priority, ako sú ľudské práva, občianska spoločnosť a udržateľnosť. Ciele v rámci geografických a tematických programov by mali byť súdržné a vo vzájomnom súlade a mali by ich prípadne dopĺňať tematické programy a činnosti rýchlej reakcie. Mala by sa zabezpečiť efektívna komplementarita medzi geografickými a tematickými programami a činnosťami rýchlej reakcie. S cieľom zohľadniť osobitosti každého programu by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala delegovať na Komisiu s cieľom doplniť ustanovenia tohto nariadenia tým, že sa stanoví stratégia Únie, jej prioritné oblasti, podrobné ciele, očakávané výsledky, špecifické ukazovatele výkonnosti a osobitné finančné prostriedky pre každý program. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(31). Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom odborníkom z členských štátov a experti odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín odborníkov Komisie, ktoré sa venujú zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 29]

(24)  Únia a jej členské štáty by v súlade s konsenzom mali posilniť spoločné programovanie s cieľom zvýšiť ich kolektívny vplyv spojením svojich zdrojov a kapacít. Spoločné programovanie by malo vychádzať z angažovanosti, stotožnenia a zodpovednosti partnerských krajín. Únia a jej členské štáty by sa mali snažiť podporovať partnerské krajiny prostredníctvom spoločného vykonávania pri každej vhodnej príležitosti. Spoločné uplatňovanie by malo byť inkluzívne a otvorené všetkým partnerom Únie, ktorí súhlasia a ktorí môžu prispieť k spoločnej vízii, vrátane agentúr členských štátov a ich rozvojových finančných inštitúcií, miestnych orgánov, súkromného sektora, občianskej spoločnosti a akademickej obce. [PN 30]

(24a)  V prípade vážneho alebo pretrvávajúceho zhoršovania sa situácie v oblasti demokracie, ľudských práv alebo právneho štátu v jednej z partnerských krajín sa podpora môže čiastočne alebo úplne pozastaviť prostredníctvom delegovaného aktu. Komisia by mala náležite zohľadniť príslušné uznesenia Európskeho parlamentu pri prijímaní rozhodnutí. [PN 31]

(24b)  Týmto nariadením by sa mala opätovne potvrdiť jadrová bezpečnosť ako dôležitú súčasť vonkajšej činnosti Únie a malo by sa uľahčiť dosiahnutie cieľov spolupráce uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(32) (Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť ďalej len „nariadenie o EINS“). Preto v prípade, ak partnerská krajina neustále nedodržiava základné normy jadrovej bezpečnosti, ako sú ustanovenia príslušných medzinárodných dohovorov v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Dohovoru z Espoo a Aarhuského dohovoru a ich následných zmien, Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a jej dodatočných protokolov, neplní si záväzky týkajúce sa vykonávania záťažových testov a súvisiacich opatrení a neplní ciele spolupráce uvedené v nariadení o EINS(Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť), pomoc poskytovaná podľa tohto nariadenia príslušnej krajine by sa mala prehodnotiť a môže sa úplne alebo čiastočne pozastaviť. [PN 32]

(25)  Zatiaľ čo demokracia a ľudské práva vrátane rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien by sa mali zohľadňovať počas vykonávania tohto nariadenia, pomoc Únie v rámci tematických programov pre ľudské práva a demokraciu a organizácie občianskej spoločnosti by mala mať osobitnú doplňujúcu a prídavnú úlohu vďaka svojej globálnej povahe a činnosti nezávislej od súhlasu vlád a orgánov verejnej správy dotknutých tretích krajín. Únia by tak mala venovať osobitnú pozornosť krajinám a naliehavým situáciám, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené a v ktorých je nerešpektovanie uvedených práv a slobôd najvýraznejšie a najsystematickejšie, ako aj situáciám, keď he ohrozený priestor pre občiansku spoločnosť. Pomoc Únie podľa tohto nariadenia by mala byť navrhnutá tak, aby umožňovala podporu občianskej spoločnosti a spoluprácu a partnerstvo s ňou, pokiaľ ide o citlivé otázky a otázky v oblasti ľudských práv a demokracie, pričom by sa jej poskytla pružnosť a potrebná reaktivita, aby reagovala na meniace sa okolnosti, potreby prijímateľov alebo obdobia krízy, a v prípade potreby prispievala k budovaniu kapacít občianskej spoločnosti. V takýchto prípadoch by politickými prioritami malo byť presadzovanie rešpektovania medzinárodného práva a poskytovanie prostriedkov na konanie pre miestnu občiansku spoločnosť a iné príslušné zainteresované strany v oblasti ľudských práv s cieľom prispieť k práci, ktorá sa uskutočňuje za veľmi ťažkých okolností. V rámci tohto nariadenia by sa mala organizáciám občianskej spoločnosti poskytnúť možnosť získať malé granty rýchlo a účinne v prípade potreby, najmä v najťažších situáciách, ako sú nestabilita, kríza a napätie medzi komunitami. [PN 33]

(25a)  V súlade s článkami 2, 3 a 21 Zmluvy o EÚ a článkom 8 ZFEÚ by sa vykonávanie tohto nariadenia malo riadiť zásadami rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a dievčat, a malo by sa usilovať o ochranu a presadzovanie práv žien v súlade s akčným plánom pre rodovú rovnosť II, závermi Rady o mieri a bezpečnosti žien z 10. decembra 2018, Istanbulským dohovorom Rady Európy a s cieľom č. 5 programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. [PN 34]

(25b)  Týmto nariadením by sa malo riešiť a začleňovať presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti na celom svete, a to aj prostredníctvom podpory organizácií, ktoré pôsobia pri podpore sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (prístup ku kvalitným a prístupným informáciám, vzdelávaniu a službám) a boji proti rodovo motivovanému násiliu a diskriminácii, ako aj uznávaním a riešením úzkych väzieb medzi otázkami mieru, bezpečnosti, rozvoja a rodovej rovnosti. Táto činnosť by mala byť v súlade s príslušnými medzinárodnými a európskymi zásadami a dohovormi a mala by podporovať ich vykonávanie. [PN 35]

(26)  Organizácie občianskej spoločnosti by mali zahŕňať širokú škálu subjektov s rôznymi mnohými úlohami a mandátmi, medzi ktoré patria všetky neštátne, neziskové štruktúry, nestranné a nenásilné a nenásilné štruktúry, prostredníctvom ktorých sa ľudia organizujú v záujme uskutočňovania spoločných cieľov a ideálov, či už politických, kultúrnych, sociálnych, náboženských, environmentálnych, hospodárskych alebo hospodárskych berú na zodpovednosť orgány. Tieto štruktúry pôsobia na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a zahŕňajú mestské aj vidiecke, formálne aj neformálne organizácie. Iné orgány alebo subjekty, ktoré nie sú týmto nariadením osobitne vylúčené, by sa mali môcť financovať, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. [PN 36]

(26a)  V súlade s konsenzom o rozvoji by Únia a jej členské štáty mali podporovať účasť organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov na prispievaní k udržateľnému rozvoju a plnení cieľov udržateľného rozvoja okrem iného v oblasti demokracie, právneho štátu, základných slobôd a ľudských práv, sociálnej spravodlivosti, a ako poskytovateľov základných sociálnych služieb ľuďom v najväčšej núdzi. Mali by uznať viaceré úlohy, ktoré zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány, pričom miestne orgány podporujú územný prístup k rozvoju vrátane procesov decentralizácie, účasti, dohľadu a zodpovednosti. Únia a jej členské štáty by mali podporovať priestor na pôsobenie a priaznivé prostredie pre organizácie občianskej spoločnosti a ďalej posilňovať svoju podporu budovania kapacít občianskej spoločnosti a miestnych orgánov s cieľom posilniť ich hlas v procese trvalo udržateľného rozvoja a podporiť politický, sociálny a hospodársky dialóg aj prostredníctvom programov vybavenia občianskej spoločnosti. [PN 37]

(26b)   Únia podporuje organizácie občianskej spoločnosti a ich väčšie strategické zapojenie do všetkých externých nástrojov a programov vrátane geografických programov a činností rýchlej reakcie podľa tohto nariadenia v súlade so závermi Rady z 15. októbra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov. [PN 38]

(27)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre tento nástroj, ktorý má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(33).

(28)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia a boja proti strate biodiverzity v súlade so záväzkami Únie na vykonávanie Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa týmto nariadením malo prispieť k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a životného prostredia do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vyčlenenie sumy vo výške 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy a podpora akcií s jasnými a identifikovateľnými spoluprínosmi v iných odvetviach. Očakáva sa, že 2545 % celkového finančného krytia akcií v rámci tohto nariadenia bude prispievať k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, environmentálneho riadenia a ochrany, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom 30 % z celkového finančného rámca by sa malo vyčleniť na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Príslušné akcie sa určia počas vykonávania uplatňovania tohto nariadenia a celkový prínos tohto nariadenia by mal byť súčasťou príslušných hodnotení a procesov preskúmania. Pri akciách Únie v tejto oblasti by sa malo uprednostňovať dodržiavanie Parížskej dohody a dohovorov z Ria, neprispievať k degradácii životného prostredia a nespôsobovať škody na životnom prostredí alebo klíme. Pri akciách a opatreniach prispievajúcich k dosiahnutiu cieľa v oblasti klímy by sa mal osobitný dôraz klásť na adaptáciu na zmenu klímy v chudobných, veľmi zraniteľných krajinách, a mal by sa zohľadniť vzťah medzi klímou, mierom a bezpečnosťou, posilnením postavenia žien a bojom proti chudobe. Toto nariadenie by malo prispieť k udržateľnému riadeniu prírodných zdrojov a podporovať udržateľnú a bezpečnú ťažbu, lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo. [PN 39]

(29)  Je nevyhnutné ďalej zintenzívniť spoluprácu Spolupráca s partnerskými krajinami v oblasti migrácie, využívať výhody dobre môže viesť k vzájomnému prospechu z riadenej, bezpečnejlegálnej zodpovednej migrácie a účinne riešiť neregulárnu migráciu k účinnému riešeniu neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania. Takáto spolupráca by mala prispieť k uľahčeniu bezpečných a legálnych ciest k migrácii a zabezpečeniu prístupu k medzinárodnej ochrane, riešeniu základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva, spolupráci s diaspórami, posilneniu riadenia hraníc a úsiliu v boji proti riešení neregulárnej migrácii migrácie, obchodovaniu obchodovania s ľuďmi a prevádzaniu prevádzania migrantov, a k práci na bezpečných, dôstojných a udržateľných návratoch, readmisii a prípadne opätovnom začlenení, spôsobom citlivým na konflikty, na základe vzájomnej zodpovednosti a plného rešpektovania humanitárnych záväzkov a záväzkov v oblasti ľudských práv podľa medzinárodného a úniového práva. Účinná spolupráca tretích krajín s Úniou v tejto oblasti by preto mala byť neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zásad tohto nariadenia. Zvýšenie súdržnosti Súdržnosť medzi politikami v oblasti migrácie a rozvojovej spolupráce je dôležité dôležitá, aby sa zabezpečilo, že rozvojová pomoc pomôže partnerským krajinám účinnejšie riadiť migráciu v boji proti chudobe a nerovnosti, podporovala práva a slobody, ako aj prispeje k riadnemu, bezpečnému a zodpovednému riadeniu migrácie. Týmto nariadením by sa malo prispieť ku koordinovanému, komplexnému a štruktúrovanému prístupu k migrácii, maximalizácii synergií a uplatňovaniu potrebného pákového efektu pozitívneho účinku migrácie a mobility na rozvoj. [PN 40]

(30)  Toto nariadenie by malo Únii umožniť, aby reagovala na výzvy, potreby a príležitosti súvisiace s migráciou, a to v súčinnosti s migračnou a rozvojovou politikou Únie. S cieľom prispieť k tomuto cieľu, maximalizovať príspevok migrácie k rozvoju, a bez toho, aby tým boli dotknuté nepredvídané okolnosti novovznikajúce problémy alebo nové potreby, sa očakáva, že najviac 10 % jeho finančného krytia bude venovaných na riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania a na podporu správy posilnenej spolupráce s cieľom uľahčiť bezpečnú, riadenú, legálnuriadenia zodpovednú migráciu a vykonávanie plánovaných a dobre riadených politík a správy migrácie vrátane ochrany práv utečencov a migrantov na základe medzinárodného a úniového práva v rámci cieľov tohto nariadenia. Toto nariadenie by malo prispieť aj k riešeniu fenoménu úniku mozgov a k podpore potrieb vysídlených osôb a hostiteľských komunít, a to najmä poskytovaním prístupu k základným službám a príležitostiam na živobytie. [PN 41]

(30a)   Informačné a komunikačné technológie (IKT) a služby sú osvedčenými nástrojmi na umožňovanie trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu. Môžu byť kľúčom k zlepšeniu života občanov aj v tých najchudobnejších krajinách, najmä posilnením postavenia žien a dievčat, posilnením demokratického riadenia a transparentnosti a zvýšením produktivity a tvorby pracovných miest. Napriek tomu sú pripojiteľnosť a cenová dostupnosť stále problémom medzi regiónmi aj v rámci nich, pretože existujú veľké rozdiely medzi krajinami s vysokým a nižším príjmom a medzi mestami a vidieckymi oblasťami. Toto nariadenie by preto malo pomôcť Únii ďalej začleniť digitalizáciu do rozvojových politík Únie. [PN 42]

(30b)  V programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý Organizácia Spojených národov (OSN) prijala vo svojej rezolúcii z 25. septembra 2015, sa zdôraznil význam podporovania mierových a inkluzívnych spoločností jednak ako cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16, jednak na dosiahnutie iných výsledkov rozvojovej politiky. V cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16.a sa výslovne žiada „posilniť príslušné národné inštitúcie, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, pri budovaní kapacít na všetkých úrovniach, najmä v rozvojových krajinách, s cieľom predchádzať násiliu a bojovať proti terorizmu a trestnej činnosti“. [PN 43]

(30c)  V komuniké zo schôdze na vysokej úrovni z 19. februára 2016 Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj aktualizoval smernice o podávaní správ o oficiálnej rozvojovej pomoci v oblasti mieru a bezpečnosti. Financovanie opatrení uskutočňovaných v súlade s týmto nariadením predstavuje oficiálnu rozvojovú pomoc v prípade, že spĺňa kritériá stanovené v uvedených smerniciach o podávaní správ alebo v iných nasledujúcich smerniciach o podávaní správ, na ktorých sa Výbor pre rozvojovú pomoc dokáže dohodnúť. [PN 44]

(30d)  Budovanie kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj by sa malo používať len vo výnimočných prípadoch, ak ciele nariadenia nemožno splniť inými činnosťami rozvojovej spolupráce. Podporovanie aktérov sektora bezpečnosti v tretích krajinách vrátane za výnimočných okolností armády v kontexte predchádzania konfliktom, krízového riadenia alebo stabilizácie je nevyhnutné na zabezpečenie vhodných podmienok na odstraňovanie chudoby a na dosiahnutie rozvoja. Dobrá správa vecí verejných, účinná demokratická kontrola a civilný dohľad nad bezpečnostným systémom vrátane armády, ako aj dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu sú nevyhnutné atribúty riadne fungujúceho štátu v akomkoľvek kontexte a mali by sa presadzovať prostredníctvom širšej podpory reforiem sektora bezpečnosti tretím krajinám. [PN 45]

(30e)  Toto nariadenie by malo vychádzať zo záverov hodnotenia Komisie požadovaného na jún 2020 vrátane rozsiahlej verejnej konzultácie s viacerými zainteresovanými stranami, v ktorom sa posúdi súdržnosť budovania kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj v rámci prepojenia bezpečnosti a rozvoja financovaného Úniou a jej členskými štátmi prostredníctvom Globálnej stratégie a cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. [PN 46]

(30f)  Únia by mala takisto podporovať prístup, ktorý je vnímavý voči konfliktom a rodovým otázkam, vo všetkých akciách a programoch podľa tohto nariadenia, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom a maximalizovali sa tie pozitívne. [PN 47]

(31)  Na toto nariadenie by sa mali vzťahovať horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(34) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a určujú najmä postup pre zostavovanie a plnenie rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, rozpočtovej podpory, trustových fondov, finančných nástrojov a rozpočtových záruk a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch a tretích krajinách, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutné pre správne finančné riadenie a efektívne financovanie z prostriedkov EÚ.

(32)  Typy financovania a spôsoby plnenia v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe potrieb a preferencií partnerov a osobitných súvislostí, ich významu, udržateľnosti a schopnosti dodržiavať zásady účinnosti, rozvoja, splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesplnenia povinností. To by malo zahŕňať posúdenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Úloha Európskej nadácie na podporu demokracie (ďalej len „EED“) ako nadácie poverenej európskymi inštitúciami podporovať demokraciu, občiansku spoločnosť a ľudské práva na celom svete by sa v rámci tohto nariadenia mala posilniť a zvýšiť. EED by sa mala poskytnúť administratívna flexibilita a finančné možnosti na vyplácanie cielených grantov subjektom občianskej spoločnosti v európskom susedstve, ktoré sú určené na vykonávanie európskej susedskej politiky, a to najmä pokiaľ ide o rozvoj demokracie, ľudských práv, slobodných volieb a zásady právneho štátu. [PN 48]

(33)  Nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (ďalej len „EFSD+“), ktorý vychádza z jeho úspešného predchodcu EFSD(35), by mal predstavovať integrovaný finančný balík poskytujúci finančnú kapacitu vo forme grantov, rozpočtových záruk a finančných nástrojov na celom svete. EFSD+ by mal podporovať plán pre vonkajšie investície a spájať operácie kombinovaného financovania a rozpočtovej záruky, na ktoré sa vzťahuje záruka pre vonkajšiu činnosť vrátane operácií týkajúcich sa rizík štátneho dlhu súvisiacich s úverovými operáciami, ktoré sa predtým vykonávali v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov pre Európsku investičnú banku. Vzhľadom na svoju úlohu vyplývajúcu zo Zmlúv a na jej skúsenosti v posledných desaťročiach pri podpore politík Únie by Európska investičná banka mala zostať prirodzeným partnerom Komisie pri vykonávaní uplatňovaní operácií v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť. Ostatné multilaterálne rozvojové banky alebo národné rozvojové banky EÚ majú aj zručnosti a kapitál, ktoré môžu významne prispieť k dosahu rozvojovej politiky Únie, a preto by sa mala v rámci EFSD+ výrazne podporovať aj ich účasť prostredníctvom tohto nariadenia. [PN 49]

(34)  EFSD+ by sa mal zamerať na podporu investícií ako prostriedku, ktorý prispeje k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja podporovaním udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja a presadzovaním sociálno-ekonomickej odolnosti v partnerských krajinách s osobitným dôrazom na odstraňovanie chudoby, predchádzanie konfliktom a podporu mierových, spravodlivých a inkluzívnych spoločností, udržateľný a inkluzívny rast hospodársky pokrok, boj proti zmene klímy jej zmiernením a prispôsobením sa zmene klímy, zhoršenie životného prostredia, vytváranie dôstojných pracovných miest, hospodárske príležitosti v súlade s príslušnými normami MOP a hospodárskych príležitostí najmä pre ženy, zručnosti mladých a zraniteľných ľudí. Dôraz by sa mal klásť na poskytovanie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania a rozvoj zručností a podnikania prostredníctvom posilňovania vzdelávacích a kultúrnych štruktúr, a to aj pre deti v núdzových humanitárnych situáciáchpodnikanie v situácii núteného vysídlenia. Mal by sa zameriavať aj na podporu stabilného investičného prostredia, industrializácie, sociálno-ekonomické sektory sociálno-ekonomických odvetví, mikropodniky družstiev, sociálnych podnikov, mikropodnikov, malé malýchstredné podniky stredných podnikov, ako aj na riešenie osobitných sociálno-ekonomických základných príčin posilnenie demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktorých absencia je často konkrétnou sociálno-ekonomickou príčinou neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania v súlade s príslušnými orientačnými indikatívnymi programovými dokumentmi. Osobitná pozornosť by sa mala venovať krajinám, ktoré sú nestabilné alebo sú zasiahnuté konfliktom, najmenej rozvinutým krajinám a vysoko zadlženým chudobným krajinám. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj zlepšovaniu poskytovania nevyhnutných verejných základných služieb, potravinovej bezpečnosti a zlepšovaniu kvality života rýchlo rastúceho mestského obyvateľstva, a to aj prostredníctvom primeraného, bezpečného a cenovo dostupného bývania. EFSD+ by mal podporovať ziskové/neziskové partnerstvá ako prostriedok na usmerňovanie investícií súkromného sektora do trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby. Vo všetkých fázach projektového cyklu by sa malo podporovať aj strategické zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a delegácií Únie v partnerských krajinách, aby sa pomohlo nájsť na mieru šité riešenia na podporu sociálno-ekonomického rozvoja komunít, vytvárania pracovných miest a nových príležitostí na podnikanie. Investície by mali byť založené na analýze konfliktov, mali by sa zamerať na hlavné príčiny konfliktov, nestabilitu, maximalizovať potenciál na podporu mieru a minimalizovať riziká zhoršenia konfliktov. [PN 50]

(35)  EFSD+ by mal maximalizovať doplnkovosť financovania, riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie, zabezpečovať inovačné produkty a prilákať finančné prostriedky súkromného sektora s cieľom optimalizovať príspevok súkromných financií k miestnemu udržateľnému rozvoju. Zapojenie súkromného sektora do spolupráce Únie s partnerskými krajinami prostredníctvom EFSD+ by malo prinášať merateľný dosah z hľadiska ďalšieho rozvoja pri úplnom rešpektovaní životného prostredia a práv a živobytia miestnych komunít, a to bez narúšania miestneho trhu a nekalej hospodárskej súťaže s miestnymi hospodárskymi subjektmi. Malo by byť nákladovo efektívne, založené na vzájomnej zodpovednosti a rozdelení rizika a nákladov. EFSD+ na základe primeraných kritérií zodpovednosti a transparentnosti by mal fungovať ako jednotné kontaktné miesto na prijímanie finančných návrhov od finančných inštitúcií a verejných alebo súkromných investorov a poskytovať široký rozsah finančnej podpory pre oprávnené investície. [PN 51]

(35a)  Záruka EÚ pre štátne investičné operácie vo verejnom sektore je súčasťou EFSD+. Táto záruka EÚ sa nevzťahuje na štátne investičné operácie, ktoré sa týkajú ďalšieho poskytovania úverov súkromnému sektoru alebo poskytovania úverov pre subjekty alebo v prospech subjektov na nižšej ako štátnej úrovni, ktoré majú prístup k príslušnému financovaniu bez štátnych záruk. S cieľom pomôcť pri plánovaní kapacity EIB sa minimálny garantovaný objem takýchto štátnych investičných operácií pridelí EIB. [PN 52]

(36)  Záruka pre vonkajšiu činnosť by sa mala vytvoriť na základe existujúcej záruky EFSD a Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia. Záruka pre vonkajšiu činnosť by mala podporovať operácie EFSD+, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové záruky, makrofinančnú pomoc a úvery pre tretie krajiny na základe rozhodnutia Rady 77/270/Euratom(36). Tieto operácie by mali byť podporené rozpočtovými prostriedkami podľa tohto nariadenia spolu s rozpočtovými prostriedkami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(37) (ďalej len „nariadenie o nástroji IPA III“) a nariadenia o EINS, ktoré by sa mali vzťahovať aj na tvorbu rezerv a záväzky vyplývajúce z pôžičiek makrofinančnej pomoci a pôžičiek pre tretie krajiny uvedených v článku 10 ods. 2 nariadenia o EINS. Pri financovaní operácií EFSD+ by sa mali prednostne financovať tie, ktoré uprednostňujú majú veľký vplyv na vytváranie dôstojných pracovných miest a živobytí a ktorých pomer nákladov a výnosov posilňuje udržateľnosť investície, a ktoré poskytujú najvyššie záruky udržateľnosti a dlhodobého dosahu z hľadiska ďalšieho rozvoja prostredníctvom miestnej zodpovednosti. Operácie podporované v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť by mali byť sprevádzané dôkladným posúdením ex ante environmentálnych, finančných a sociálnych aspektov podľa potreby a vrátane vplyvu postihnutých komunít na ľudské práva a živobytie a vplyvu na nerovnosti a určenie spôsobov riešenia týchto nerovností v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie a pri riadnom zohľadnení zásady slobodného a predbežného vopred udeleného informovaného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení(EPIC) dotknutých komunít v oblasti investícií týkajúcich sa pôdy. Záruka pre vonkajšiu činnosť by sa nemala využívať na poskytovanie základných verejných služieb, ktoré zostávajú úlohou vlády daného štátu. Posúdenie vplyvu ex post by sa malo uskutočniť aj na účely merania dosahu operácií EFSD+ z hľadiska ďalšieho rozvoja. [PN 53]

(37)  S cieľom zabezpečiť flexibilitu, zvýšiť príťažlivosť pre súkromný sektor, podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a maximalizovať vplyv investícií by sa mala poskytnúť výnimka z pravidiel týkajúcich sa metód plnenia rozpočtu Únie stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o oprávnené protistrany. Týmito oprávnenými protistranami by mohli byť aj orgány, ktoré nie sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a mohli by to byť aj súkromnoprávne subjekty spravované právom partnerskej krajiny. [PN 54]

(38)  V záujme zvýšenia vplyvu záruky pre vonkajšiu činnosť by členské štáty a zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore mali mať možnosť poskytovať príspevky vo forme hotovosti alebo záruky. Príspevok vo forme záruky by nemal presiahnuť 50 % sumy operácií zaručených Úniou. Finančné záväzky vyplývajúce z tejto záruky by sa nemali poskytovať a spoločný rezervný fond by mal poskytovať vankúš likvidity.

(39)  Vonkajšie činnosti sa často vykonávajú uplatňujú vo veľmi nestálom prostredí, ktoré si vyžaduje nepretržité a rýchle prispôsobovanie sa vznikajúcim potrebám partnerov Únie a globálnym výzvam v oblasti ľudských práv a základných slobôd, demokracie a dobrej správy vecí verejných, bezpečnosti a stability, zmeny klímy a životného prostredia, oceánov a migračnej krízy a migrácie vrátane jej základných príčin jej vzniku, ako sú chudoba a nerovnosť, a vplyvu zvyšujúceho sa počtu vysídlených osôb najmä na rozvojové krajiny. Zosúladenie zásady predvídateľnosti s potrebou rýchlej reakcie na nové potreby teda znamená prispôsobenie finančnej implementácie uplatňovanie programov. S cieľom zvýšiť schopnosť EÚ reagovať na nepredvídané potreby nezahrnuté do programov a programových dokumentov, vychádzajúc z úspešných skúseností Európskeho rozvojového fondu (ERF), by sa mala ponechať nevyčlenená vopred vymedzená suma ako rezerva na vznikajúce výzvy a priority. Mala by sa v riadne odôvodnených prípadoch mobilizovať v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení. [PN 55]

(40)  Preto pri dodržiavaní zásady spočívajúcej v tom, že rozpočet Únie sa stanovuje ročne, by sa týmto nariadením mala zachovať možnosť uplatňovať možnosti flexibility, ktoré už umožňuje nariadenie o rozpočtových pravidlách pre iné politiky, konkrétne prenosy a opätovné viazanie rozpočtových prostriedkov, aby sa zabezpečilo účinné využívanie finančných prostriedkov Únie pre občanov Únie a partnerské krajiny, čím sa maximalizujú finančné prostriedky Únie, ktoré sú k dispozícii na intervencie Únie v oblasti vonkajšej činnosti.

(41)  Podľa článku 83 rozhodnutia Rady …/… (ZKÚ), osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v rámci tohto nariadenia s výhradou jeho pravidiel a cieľov a prípadných dojednaní uplatniteľných na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené. Okrem toho v oblastiach spoločného záujmu by sa mala podporovať aj spolupráca medzi partnerskými krajinami a zámorskými krajinami a územiami, ako aj najvzdialenejšími regiónmi podľa článku 349 ZFEÚ.

(42)  S cieľom zvýšiť demokratickú zodpovednosť partnerských krajín za ich rozvojové procesy a udržateľnosť vonkajšej pomoci by Únia v prípade potreby mala podporovať využívanie vlastných inštitúcií, zdrojov a odborných znalostí partnerských krajín a systémov a postupov partnerských krajín pre všetky aspekty projektového cyklu pre spoluprácu pri súčasnom zabezpečení miestnych zdrojov a odborných znalostí a úplnom zapojení miestnych samospráv a občianskej spoločnosti. Únia by mala poskytovať aj programy odbornej prípravy o tom, ako požiadať štátnych zamestnancov miestnych orgánov a organizácie občianskej spoločnosti o financovanie zo strany Únie, aby im pomohla zvýšiť oprávnenosť a účinnosť ich projektov. Tieto programy by sa mali uskutočňovať v príslušných krajinách, mali by byť dostupné v jazyku krajiny a dopĺňať tak programy diaľkového vzdelávania, ktoré boli tiež vytvorené, aby sa zabezpečila cielená odborná príprava zodpovedajúca potrebám tejto krajiny. [PN 56]

(43)  Ročné alebo viacročné akčné plány a opatrenia uvedené v článku 19 predstavujú pracovné programy podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ročné alebo viacročné akčné plány pozostávajú zo súboru opatrení zoskupených do jedného dokumentu.

(44)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(38), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95(39), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(40) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(41), majú byť finančné záujmy Únie chránené účinnými a primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí, vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(42). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva; z tohto dôvodu by dohody s tretími krajinami a územiami a s medzinárodnými organizáciami a akákoľvek zmluva alebo dohoda vyplývajúca z vykonávania tohto nariadenia mali obsahovať ustanovenia, ktorými sa Komisia, Dvor audítorov a úrad OLAF výslovne splnomocňujú na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami a ktorými sa zabezpečí, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44a)  Aby sa podporil medzinárodný boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí by sa všetko financovanie prostredníctvom tohto nariadenia malo poskytovať úplne transparentným spôsobom. Okrem toho by oprávnené protistrany nemali podporovať žiadne činnosti vykonávané na protiprávne účely ani sa zúčastňovať na žiadnych operáciách financovania ani investičných operáciách prostredníctvom subjektu sídliaceho v nespolupracujúcej jurisdikcii alebo v daňovom raji. Oprávnené protistrany by sa takisto mali zdržať akéhokoľvek využívania systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam či agresívneho daňového plánovania. [PN 57]

(45)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(43). [PN 58]

(46)  S cieľom doplniť alebo zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie stratégie Únie, pokiaľ ide o miery tvorby rezerv stanovené v článku 26 ods. 3, oblasti prioritné oblasti, podrobné ciele, očakávané výsledky, osobitné ukazovatele výkonnosti a osobitné finančné alokácie a spôsoby spolupráce a intervencie uvedené v prílohách II, III pre každý geografický a tematický program, ako aj akčné plányIV opatrenia, prioritné oblasti operácií EFSD+ uvedené v prílohe V, správu EFSD+ uvedenú v prílohe VI, na účely preskúmania ktoré nie sú založené na programových dokumentoch, ktorými sa ustanovuje operačný rámec pre ľudské práva, ako aj rámec riadenia rizík, rozhoduje sa o potrebách nezahrnutých do programov alebo doplnenia ukazovateľov uvedených prílohe VII, ak programových dokumentov, rozhoduje sa o pozastavení pomoci, ustanovuje sa to považuje za potrebné, a s cieľom doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zavedenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie rámec prístupu založeného na výkonnosti, ustanovujú sa sadzby rezerv, rámec pre monitorovanie a hodnotenie a rozširuje sa rozsah pôsobnosti na krajiny a územia, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie. S cieľom zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ideoblasti spolupráce a intervencie uvedené v prílohách II, IIIIV, prioritné oblasti operácií EFSD+ uvedené v prílohe V a investičné okná uvedené v prílohe V, ako aj ukazovatele uvedené v prílohe VII. [PN 59]

(47)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(44) je potrebné vyhodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň zabrániť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä pokiaľ ide o členské štáty. Tieto požiadavky môžu podľa potreby by mali obsahovať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie účinkov programu v praxi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov s príslušnými zainteresovanými stranami, ako je občianska spoločnosť a experti odborníci, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov. [PN 60]

(48)  Odkazy Vzhľadom na širokú povahu a rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a na nástroje Únie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2010/427/EÚ(45), ktoré sa nahrádzajú týmto nariadením, by sa zabezpečenie súladu medzi zásadami, cieľmi a výdavkami podľa tohto nariadenia, ako aj ostatných nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, ako je nariadenie o EINS alebo nástroje, ktoré sú neoddeliteľne spojené s vonkajšími politikami, ako je nariadenie o nástroji IPA III, horizontálna riadiaca skupina zložená zo všetkých príslušných útvarov Komisie a ESVČ, ktorej predsedá podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) alebo zástupca tohto úradu, by mala byť zodpovedná za riadenie, koordináciu a správu politík, programov, zásad, a akcií podľa tohto nariadenia s cieľom zaručiť konzistentnosť, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť financovania vonkajšej činnosti Únie. PK/VP by mal zabezpečiť celkovú politickú koordináciu vonkajšej činnosti Únie. Pri všetkých činnostiach vrátane činností rýchlej reakcie a opatrení výnimočnej pomoci a počas celého cyklu programovania, plánovania a uplatňovania nástroja e by mali chápať ako odkazy vysoký predstaviteľ a ESVČ spolupracovať s príslušnými členmi a útvarmi Komisie určenými na toto nariadenie základe povahyKomisia by mala zabezpečiť, aby sa toto nariadenie vykonávalo v súlade s úlohou ESVČ, ako sa stanovuje v tomto rozhodnutí cieľov plánovaných opatrení, a to na základe ich odborných znalostí. Všetky návrhy rozhodnutí by sa mali vypracovať v súlade s postupmi Komisie a mali by sa Komisii predkladať na prijatie. [PN 61]

(48a)  Uplatňovanie tohto nariadenia by v prípade potreby malo dopĺňať a malo by byť v súlade s opatreniami prijatými Úniou pri dosahovaní cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v rámci druhej kapitoly hlavy V Zmluvy o EÚ a opatrení prijatých v rámci piatej časti ZFEÚ. [PN 62]

(49)  V rámci plánovaných akcií stanovených v tomto dokumente by sa mali prísne dodržiavať podmienky a postupy stanovené reštriktívnymi opatreniami Únie, [PN 63]

(49a)  Európsky parlament by sa mal plne zapojiť do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. Mal by sa zintenzívniť dialóg medzi inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament bol v pozícii systematicky a hladko vykonávať politickú kontrolu počas uplatňovania tohto nariadenia, čím by sa zvýšila účinnosť a legitímnosť, [PN 64]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje program „susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „nástroj“).

Stanovujú sa v ňom ciele nástroja, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania zo strany Únie a pravidlá poskytovania tohto financovania.

Okrem toho sa ním zriaďuje Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (ďalej len „EFSD+“) a záruka pre vonkajšiu činnosť.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „program pre krajinu“ je orientačný program vzťahujúci sa na jednu krajinu;

2.  „program pre viaceré krajiny“ je orientačný program vzťahujúci sa na viac ako jednu krajinu;

3.  „cezhraničná spolupráca“ je spolupráca medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami a územiami pozdĺž vonkajších hraníc Únie;

4.  „regionálny program“ je orientačný program pre viaceré krajiny, ktorý sa vzťahuje na viac ako jednu tretiu krajinu v rámci rovnakej geografickej oblasti stanovenej v článku 4 ods. 2;

5.  „nadregionálny program“ je orientačný program pre viaceré krajiny, ktorý sa vzťahuje na viac ako jednu tretiu krajinu z rôznych oblastí stanovených v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia;

6.  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom vlastnom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

6a.  „organizácie občianskej spoločnosti“ sú všetky neštátne, neziskové a nenásilné štruktúry, prostredníctvom ktorých sa ľudia organizujú na účely sledovania spoločných cieľov a ideálov, či už politických, kultúrnych, sociálnych, hospodárskych, náboženských alebo environmentálnych, alebo prostredníctvom ktorých berú na zodpovednosť orgány, ktoré pôsobia na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni, a ktoré môžu zahŕňať mestské a vidiecke, ako aj formálne a neformálne organizácie; v kontexte tematického programu o ľudských právach a demokracii zahŕňa „občianska spoločnosť“ všetky typy jednotlivcov alebo skupín, ktoré sú nezávislé od štátu a ktorých činnosti pomáhajú podporovať ľudské práva a demokraciu, a to vrátane obhajcov ľudských práv, ako sa vymedzujú v Deklarácii OSN o práve a zodpovednosti jednotlivcov; [PN 65]

6b.  „miestne orgány“ sú pobočky vládnych alebo verejných orgánov, ktoré pôsobia na nižšej ako vnútroštátnej úrovni (napr. obecné, komunitné, okresné, krajské, provinčné alebo regionálne); [PN 66]

7.  „investičné okno“ je cieľová oblasť pre podporu prostredníctvom záruky EFSD+ portfóliám investícií v osobitných regiónoch, krajinách alebo sektoroch;

8.  „prispievateľ“ je členský štát, medzinárodná finančná inštitúcia alebo verejná inštitúcia členského štátu, verejná agentúra alebo iné verejné či súkromné subjekty, ktoré do spoločného rezervného fondu prispievajú hotovosťou alebo zárukami; [PN 67]

8a.  „doplnkovosť“ je zásada, ktorou sa zaistí, aby záruka pre vonkajšiu činnosť prispievala k udržateľnému rozvoju prostredníctvom operácií, ktoré by nemohli byť realizované bez nej alebo ktoré dosahujú pozitívne výsledky nad rámec toho, čo by sa mohlo dosiahnuť bez tejto podpory, ako aj skoncentrovanie finančných prostriedkov zo súkromného sektora a riešenie situácií zlyhania trhu alebo nedostatočných investícií, ako aj zvyšovanie kvality, udržateľnosti, vplyvu alebo rozsahu investícií. Táto zásada tiež zabezpečuje, že investičné operácie a operácie financovania kryté zárukou pre vonkajšiu činnosť nenahrádzajú podporu zo strany členského štátu, súkromné financovanie alebo inú finančnú intervenciu zo strany Únie alebo medzinárodnú finančnú intervenciu, a ich prostredníctvom sa vyhýba tomu, aby došlo k vytláčaniu iných verejných alebo súkromných investícií. Projekty podporované zo záruky pre vonkajšiu činnosť majú obyčajne vyšší rizikový profil v porovnaní s portfóliom investícií podporovaných oprávnenými protistranami v rámci ich bežných investičných politík bez záruky pre vonkajšiu činnosť; [PN 68]

8b.  „priemyselné krajiny“ sú iné tretie krajiny než rozvojové krajiny zahrnuté do zoznamu príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC OECD); [PN 69]

8c.  „chudoba“ sú všetky podmienky, v ktorých sú ľudia v nedostatku a sú vnímaní ako nespôsobilí v rôznych spoločnostiach a miestnych súvislostiach; hlavné rozmery chudoby zahŕňajú ekonomické, ľudské, politické, sociálno-kultúrne a ochranné spôsobilosti; [PN 70]

8d.   „zohľadňovanie rodového aspektu“ je konanie s cieľom porozumieť a zohľadniť spoločenské a kultúrne faktory spojené s rodovo motivovaným vylúčením a diskrimináciou vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života; [PN 71]

8e.   „vnímavosť voči konfliktom“ je konanie s cieľom porozumieť, že pri akejkoľvek iniciatíve uskutočnenej v prostredí zasiahnutom konfliktom dôjde k jej interakcii s týmto konfliktom, a že takáto interakcia bude mať dôsledky, ktoré môžu mať pozitívne alebo negatívne účinky; vnímavosť voči konfliktom tiež znamená, že Únia vyvinie maximálne úsilie, aby jej činnosti (politické, vonkajšia činnosť) nemali negatívny vplyv a maximalizovali pozitívny vplyv na dynamiku konfliktov, čím prispejú k predchádzaniu konfliktom, štrukturálnej stabilite a budovaniu mieru. [PN 72]

Ak sa odkazuje na ľudské práva, rozumie sa tomu tak, že zahŕňajú aj základné slobody; [PN 73]

V kontexte článku 15 môže termín „krajiny, ktoré najviac potrebujú pomoc“ zahŕňať aj krajiny uvedené v prílohe I. [PN 74]

Článok 3

Ciele

1.  Všeobecným cieľom tohto nariadenia je podpora stanoviť finančný rámec, ktorý umožní Únii podporu a presadzovanie svojich hodnôt, zásadkľúčových záujmov Únie na celom svete v záujme sledovania cieľov súlade s cieľmizásad zásadami vonkajšej činnosti Únie, ako sa stanovuje stanovujú v článku 3 ods. 5, článku 8 a článku 21 Zmluvy o EÚ, ako aj v článku 11 a článku 208 ZFEÚ. [PN 75]

2.  V súlade s odsekom 1 sú špecifické ciele tohto nariadenia tieto:

a)  podporovať a posilňovať dialóg a spoluprácu s tretími krajinami a regiónmi v susedstve, subsaharskej Afrike, Ázii a Tichomorí a Severnej a Južnej Amerike a Karibiku;

aa)  prispievať k plneniu medzinárodných záväzkov a cieľov, ktoré Únia schválila, najmä v Agende 2030, cieľoch trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohode; [PN 76]

ab)  rozvíjať osobitné posilnené vzťahy s krajinami vo východnom a v južnom susedstve Únie, ktoré sú založené na spolupráci, mieri a bezpečnosti, vzájomnej zodpovednosti a spoločnom zväzku k všeobecným hodnotám demokracie, právneho štátu a dodržiavaniu ľudských práv, sociálno-ekonomickej integrácii, ochrane životného prostredia a opatreniam v oblasti zmeny klímy; [PN 77]

ac)  usilovať sa o znižovanie a z dlhodobého hľadiska odstránenie chudoby, najmä v najmenej rozvinutých krajinách; umožniť udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj; [PN 78]

b)  na globálnej úrovni upevňovať podporovať organizácie občianskej spoločnostipresadzovať demokraciu miestne orgány, právny štát ďalšiu stabilituľudské práva mier, predchádzať konfliktom a podporovať organizácie občianskej spravodlivé a inkluzívne spoločnosti, ďalšiu stabilitu pokročiť v multilateralizme, medzinárodnej spravodlivostimier zodpovednosti, a riešiť iné globálne a regionálne výzvy vrátane migrácie zmeny klímymobility zhoršovania stavu životného prostredia, ako aj potreby a priority v oblasti zahraničnej politiky, ako sa uvádza v prílohe III, vrátane podpory budovania dôvery a dobrých susedských vzťahov; [PN 79]

ba)  chrániť, podporovať a presadzovať ľudské práva, demokraciu, právny štát, rodovú a sociálnu rovnosť, a to aj pri najnáročnejších okolnostiach a naliehavých situáciách v partnerstve s občianskou spoločnosťou vrátane ochrancov ľudských práv na celom svete; [PN 80]

c)  reagovať rýchlo na: krízové situácie, nestabilitu a konflikty; výzvy v oblasti odolnosti a prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti a potreby a priority zahraničnej politiky. [PN 81]

Dosiahnutie týchto cieľov sa meria pomocou príslušných ukazovateľov uvedených v článku 31.

3.  Najmenej 92 95 % výdavkov v rámci tohto nariadenia musí spĺňať kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Týmto nariadením sa prispieva k dosiahnutiu kolektívneho cieľa, ktorým je dosiahnuť 0,2 % hrubého národného dôchodku Únie pre najmenej rozvinuté krajiny a 0,7 % hrubého národného dôchodku Únie v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci v časovom rámci trvania Agendy 2030. [PN 82]

3a.  Najmenej 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia v rámci všetkých programov, geografických a tematických, každoročne a počas trvania jeho akcií sa obmedzuje z hľadiska účelu na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj s cieľom podporiť a posilniť poskytovanie základných sociálnych služieb, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie výživa a sociálna ochrana, a to najmä najviac marginalizovaným osobám s dôrazom na ženy a deti. [PN 83]

3b.  Najmenej 85 % geografických a tematických programov financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej podľa tohto nariadenia má ako hlavný alebo významný cieľ rodovú rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat, ako vymedzil DAC OECD. Podstatná časť týchto programov má ako hlavný cieľ rodovú rovnosť a práva a posilnenie postavenia žien a dievčat. [PN 84]

Článok 4

Rozsah pôsobnosti a štruktúra

1.  Financovanie zo strany Únie na základe tohto nariadenia sa implementuje uplatňuje prostredníctvom: [PN 85]

a)  geografických programov;

b)  tematických programov;

c)  činností rýchlej reakcie.

2.  Geografické programy zahŕňajú spoluprácu na úrovni jednotlivých krajín a viacerých krajín v týchto oblastiach:

a)  susedstvo;

b)  subsaharská Afrika;

c)  Ázia a Tichomorie;

d)  Severná a Južná Amerika a Karibik.

Geografické programy sa môžu vzťahovať na všetky tretie krajiny okrem kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín vymedzených v nariadení (EÚ) …/…(46) (IPA) a zámorské krajiny a územia vymedzené v rozhodnutí Rady …/… (EÚ). Môžu sa tiež stanoviť geografické programy kontinentálneho alebo medziregionálneho rozsahu, najmä panafrický program zahŕňajúci africké krajiny podľa písmen a) a b) a program zahŕňajúci africké, karibské a tichomorské krajiny podľa písmen b) c) a d). [PN 86]

Geografické programy v oblasti susedstva sa môžu týkať ktorejkoľvek krajiny uvedenej v prílohe I.

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa geografické programy zakladajú na oblastiach spolupráce uvedených v prílohe II.

3.  Tematické programy zahŕňajú akcie spojené s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja na globálnej úrovni v týchto oblastiach:

a)  ľudské práva a demokracia;

b)  organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy; [PN 87]

c)  stabilita a mier;

d)  globálne výzvy;

da)  Potreby a priority zahraničnej politiky. [PN 88]

Tematické programy sa môžu vzťahovať na všetky tretie krajiny, ako aj. Zámorské krajiny a územia, ktoré sú vymedzené majú plný prístup k tematickým programom, ako sa stanovuje v rozhodnutí Rady …/… (EÚ). Ich efektívna účasť sa zabezpečí s ohľadom na ich špecifiká a osobitné výzvy, ktorým čelia. [PN 89]

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa tematické programy zakladajú na intervenčných oblastiach uvedených v prílohe III.

4.  Činnosti rýchlej reakcie umožnia včasné opatrenia s cieľom:

a)  prispieť k mieru, stabilite a predchádzaniu konfliktom v naliehavých situáciách, vznikajúcich krízach, krízach a po kríze; [PN 90]

b)  prispieť k posilneniu odolnosti štátov, vrátane miestnych orgánov verejnej správy, spoločností, komunít a jednotlivcov a k prepojeniu humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti. [PN 91]

c)  riešiť potreby a priority zahraničnej politiky. [PN 92]

Činnosti rýchlej reakcie sa môžu vzťahovať na všetky tretie krajiny, ako aj zámorské krajiny a územia, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí Rady …/… (EÚ).

V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa činnosti rýchlej reakcie zakladajú na intervenčných oblastiach uvedených v prílohe IV.

5.  Akcie v rámci tohto nariadenia sa vykonávajú uplatňujú predovšetkým prostredníctvom geografických programov. [PN 93]

Akcie implementované uplatňované prostredníctvom tematických programov dopĺňajú akcie, ktoré sú financované v rámci geografických programov a podporujú globálne a nadregionálne iniciatívy zamerané na dosiahnutie medzinárodne dohodnutých cieľov, najmä cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ochrany ako sú uvedené v článku 3 ods. 2 písmene aa), ako aj globálnych verejných statkov alebo riešenia globálnych výziev. Akcie implementované prostredníctvom tematických programov sa môžu vykonávať nezávisle a aj vtedy, ak neexistuje žiadny geografický program alebo ak bol tento program pozastavený, alebo ak s dotknutou partnerskou krajinou neexistuje žiadna dohoda o akcii, alebo ak akciu nie je možné primerane realizovať prostredníctvom geografického programu. [PN 94]

Činnosti Akcie rýchlej reakcie dopĺňajú geografické a tematické programy, ako aj akcie financované prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 (nariadenie o humanitárnej pomoci). Tieto činnosti akcie sa navrhnú a vykonajú uplatňujú tak, aby v náležitých prípadoch bolo možné zaistiť ich kontinuitu v rámci geografických alebo tematických programov. [PN 95]

6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť alebo zmeniť prílohy II, III a IV.

Článok 5

Súdržnosť, súlad a doplnkovosť

1.  Pri vykonávaní uplatňovaní tohto nariadenia sa zabezpečí súlad, súdržnosť, synergie a doplnkovosť s ostatnými so všetkými oblasťami vonkajšej činnosti Únie vrátane iných nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, najmä nariadenia o nástroji IPA III, ako aj s opatreniami prijatými podľa hlavy 5 kapitoly V2 Zmluvy o EÚ a časti V ZFEÚ, s ostatnými príslušnými politikami a programami Únie, ako aj politická súdržnosť v záujme rozvoja. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uplatňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny. [PN 96]

1a.   Únia a jej členské štáty koordinujú svoje podporné programy s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť ich poskytovania a zabrániť prekrývaniu financovania. [PN 97]

1b.  Pri uplatňovaní tohto nariadenia Komisia a ESVČ náležite prihliadajú na pozície Európskeho parlamentu. [PN 98]

2.  Akcie spadajúce do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 nie sú financované v rámci tohto nariadenia.

3.  Na akcie ustanovené na základe tohto nariadenia môžu v náležitých prípadoch prispieť iné programy Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Toto nariadenie môže taktiež prispievať na opatrenia ustanovené v rámci iných programov Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V takých prípadoch sa v pracovnom programe, ktorý sa vzťahuje na tieto akcie, určí, ktorý súbor pravidiel sa bude uplatňovať.

Článok 6

Rozpočet

1.  Finančné krytie na vykonávanie uplatňovanie tohto nariadenia na obdobie 2021 – 2027 je 89 200 82 451 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (93 154 miliónov EUR v bežných cenách) [100 %]. [PN 99]

2.  Finančné krytie uvedené v odseku 1 tvorí:

a)  suma 68 000 63 687 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (71 954 miliónov EUR v bežných cenách) [77,24 %] na geografické programy: [PN 100]

–  susedstvo najmenej 22 000 20 572 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (23 243 miliónov EUR v bežných cenách) [24,95 %], [PN 101]

–  subsaharská Afrika najmenej 32 000 30 723 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (34 711 miliónov EUR v bežných cenách) [37,26 %], [PN 102]

–  Ázia a Tichomorie 10 000 8 851 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (10 000 miliónov EUR v bežných cenách), [10,73 %], vrátane najmenej 620 miliónov eur v cenách z roku 2018 (700 miliónov EUR v bežných cenách) pre Tichomorie [PN 103]

–  Severná a Južná Amerika a Karibik 3 540 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (4 000 miliónov EUR v bežných cenách) [4,29 %], vrátane najmenej 1 062 miliónov eur v cenách z roku 2018 (1 200 miliónov EUR v bežných cenách) pre Karibik, [PN 104]

b)  suma 7 000 9 471 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (10 700 miliónov EUR v bežných cenách) [11,49 %] na tematické programy: [PN 105]

–  ľudské práva a demokracia 1 500 najmenej 1 770 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (2 000 miliónov EUR v bežných cenách) [2,15 %], pričom až 25 % programu sa vyčlení na financovanie volebných pozorovateľských misií EÚ, [PN 106]

–  organizácie občianskej spoločnosti 1 500 (OOS) a miestne orgány (MO) 2 390 miliónov EUR v cenách z roku 2018) (2 700 miliónov EUR v bežných cenách) [2,90 %], z čoho 1 947 miliónov v cenách z roku 2018 (2 200 miliónov EUR v bežných cenách) [2,36 %] pre OOS a 443 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (500 miliónov EUR v bežných cenách) [0,54 %] pre MO, [PN 107]

–  stabilita a mier 885 miliónov EUR v cenách roku 2018 (1 000 miliónov EUR v bežných cenách), [1,07 %], [PN 108]

–  globálne výzvy 3 000 3 983 miliónov EUR v cenách roku 2018 (4 500 miliónov EUR v bežných cenách)[4,83 %], [PN 109]

–  potreby a priority zahraničnej politiky 443 miliónov EUR (500 miliónov EUR v cenách z roku 2018) [0,54 %], [PN 110]

c)  4 000 3 098 miliónov EUR v cenách roku 2018 (3 500 miliónov EUR v bežných cenách) [3,76 %] na činnosti rýchlej reakcie.

–  stabilita a predchádzanie konfliktom v naliehavých situáciách, pri vznikajúcich krízach, pri krízach a po krízach 1 770 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (2 000 miliónov EUR v bežných cenách) [2,15 %],

–  posilnenie odolnosti štátov, spoločností, komunít a jednotlivcov a prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti 1 328 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (1 500 miliónov EUR v bežných cenách) [1,61 %].[PN 111]

3.  Rezerva na vznikajúce výzvy a priority vo výške 10 200 6 196 miliónov EUR v cenách z roku 2018 (7 000 miliónov EUR v bežných cenách) [7,51 %] zvyšuje sumy uvedené v odseku 2 v súlade s článkom 15. [PN 112]

4.  Finančné krytie uvedené v odseku 2 písm. a) zodpovedá najmenej 75 % finančného krytia uvedeného v odseku 1.

4a.  Akcie podľa článku 9 sa financujú až do výšky 270 miliónov EUR. [PN 113]

4b.  Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v rámci limitov viacročného finančného rámca počas rozpočtového postupu po tom, čo inštitúcie dohodnú priority. [PN 114]

Článok 7

Politický rámec

Celkový politický rámec pre vykonávanie uplatňovanie tohto nariadenia predstavujú dohody o pridružení, dohody o partnerstve a spolupráci, mnohostranné obchodné dohody a iné dohody, ktorými sa stanovuje právne záväzný vzťah s partnerskými krajinami, odporúčania a akty prijaté v orgánoch zriadených týmito dohodami, ako aj príslušné mnohostranné dohody, legislatívne akty Únie, závery Európskej rady a závery Rady, vyhlásenia zo samitov alebo a iné medzinárodné vyhlásenia a závery zasadnutí na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, príslušné uznesenia a pozície Európskeho parlamentu, oznámenia Komisie alebo spoločné oznámenia Komisie a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a dohovory a rezolúcie OSN. [PN 115]

Článok 8

Všeobecné zásady

1.  Únia sa snaží podporovať, rozvíjať a konsolidovať zásady, na ktorých je založená, napríklad a to zásady demokracie, právneho štátu, dodržiavania dobrej správy vecí verejných, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, na ktorých bola založená rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva, a to prostredníctvom dialógu a spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi, prostredníctvom opatrení v rámci OSN a iných medzinárodných fór a prostredníctvom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi orgánmi a súkromnými subjektmi. Financovanie podľa tohto nariadenia musí byť v súlade s týmito zásadami, ako aj so záväzkami Únie podľa medzinárodného práva. [PN 116]

1a.  V súlade s článkami 2 a 21 Zmluvy o EÚ je príspevok Únie k demokracii a právnemu štátu a k podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd zakorenený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a v medzinárodnom humanitárnom práve. [PN 117]

2.  Uplatňuje sa prístup založený na právach zahŕňajúci všetky ľudské práva, či už občianske a politické, alebo hospodárske, spoločenské sociálne a kultúrne, s cieľom začleniť zásady v oblasti ľudských práv, podporiť nositeľov práv, a to najmä chudobné pri uplatňovaní ich práv s dôrazom najmä na marginalizované a zraniteľné skupiny vrátane menšín, žien, detí zraniteľnejšie skupiny, pri uplatňovaní svojich nárokov mládeže, starších osôb, domorodého obyvateľstva, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím, o základných pracovných právach a sociálnom začleňovaní, a pomôcť partnerským krajinám pri plnení ich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv. Týmto nariadením sa podporuje rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien, mládeže a detí, a to vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. [PN 118]

3.  Únia v prípade potreby podporuje vykonávanie dvojstrannej, regionálnej a mnohostrannej spolupráce a dialógu, partnerské dohody a trojstrannú spoluprácu.

Únia podporuje mnohostranný prístup a prístup založený na pravidlách a na hodnotách k celosvetovým verejným statkom a výzvam a v tejto súvislosti spolupracuje s členskými štátmi, partnerskými krajinami, medzinárodnými organizáciami vrátane medzinárodných finančných inštitúcií a agentúr, fondov a programov OSN a inými darcami. [PN 119]

Únia podporuje spoluprácu s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a inými darcami. [PN 120]

Vo vzťahoch s partnerskými krajinami sa zohľadňujú ich výsledky pri plnení záväzkov, medzinárodných dohôd, najmä Parížskej dohody, a zmluvných vzťahov s Úniou, najmä dohôd o pridružení, dohôd o partnerstve a spolupráci, ako aj obchodných dohôd. [PN 121]

4.  Spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a partnerskými krajinami na druhej strane je založená na zásadách účinnosti rozvoja, ktoré prípadne podporuje vo všetkých spôsoboch, a to: zodpovednosti partnerských krajín za rozvojové priority, zameraní sa na výsledky, inkluzívnych rozvojových partnerstvách, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti a rešpekte, a zladenia priorít partnerských krajín. Únia podporuje účinnú a efektívnu mobilizáciu zdrojov a ich využívanie. [PN 122]

Ak je to vhodné, Komisia v súlade so zásadou inkluzívneho partnerstva zabezpečuje, aby sa v procese návrhu, vykonávania uplatňovania a súvisiacich postupov monitorovania programov uskutočnili riadne konzultácie s relevantnými zainteresovanými stranami v partnerských krajinách vrátane organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov verejnej správy a aby všetky tieto zainteresované strany mali včas prístup k relevantným informáciám, ktoré im umožnia zohrávať v tomto procese zmysluplnú úlohu. [PN 123]

Ak je to vhodné, Komisia v súlade so zásadou zodpovednosti uprednostní pri vykonávaní uplatňovaní programov využívanie systémov partnerských krajín. [PN 124]

5.  Aby sa prehĺbila doplnkovosť a efektívnosť ich činnosti, Únia a členské štáty koordinujú svoje politiky a uskutočňujú vzájomné konzultácie o svojich programoch pomoci, a to aj v rámci medzinárodných organizácií a na medzinárodných konferenciách.

6.  V programoch a akciách v rámci tohto nariadenia sa uplatňuje hľadisko zmeny klímy, ochrany životného prostredia a v súlade s článkom 11 ZFEÚ, zníženia rizika katastrof a pripravenosti na ne, ľudského rozvoja, prevencie konfliktov a budovania mieru, rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, detí a mládeže, nediskriminácie, vzdelávania a kultúry a digitalizácie, a riešia sa nimi prepojenia medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja s cieľom podporiť integrované akcie, ktoré môžu vytvárať spoločné výhody a koherentným spôsobom spĺňať viaceré ciele. Tieto programy a akcie sú založené na analýze kapacít, rizík a zraniteľnosti, integrujú prístup zameraný na zvyšovanie odolnosti ľudí a komunít a sú citlivé na konflikty. Riadia sa zásadou zásadami „na nikoho nezabudnúť“ a „neškodiť“. [PN 125]

7.  Spolu Bez toho, aby boli dotknuté iné ciele vonkajšej činnosti Únie, spolu s partnermi sa uplatňuje koordinovanejší, komplexnejší a štruktúrovanejší prístup k migrácii, ktorého účinnosť sa pravidelne posudzuje bez podmieňovania rozvojovej pomoci tretím krajinám spoluprácou pri riadení migrácie a pri plnom dodržiavaní ľudských práv vrátane práva každej osoby opustiť svoju krajinu pôvodu. [PN 126]

7a.  Komisia zabezpečí, aby sa akcie prijaté podľa tohto nariadenia v súvislosti s bezpečnosťou, so stabilitou a s mierom, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu a kybernetickú bezpečnosť, vykonávali v súlade s medzinárodným právom vrátane práva v oblasti medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva. Komisia môže spolu s prijímateľskými partnermi vypracovať plány na zlepšenie inštitucionálneho a prevádzkového súladu vojenských aktérov s normami v oblasti transparentnosti a ľudských práv. Komisia starostlivo monitoruje a hodnotí uplatňovanie takýchto akcií pre každý relevantný cieľ podľa článku 31 a predkladá o ňom správy s cieľom zabezpečiť súlad s povinnosťami v oblasti ľudských práv. V prípade takýchto akcií sa Komisia okrem ustanovení o riadení rizík podľa článku 8 ods. 8 písm. b) usiluje o prístup vnímavý voči konfliktom vrátane podrobnej, systematickej ex ante analýzy konfliktov, ktorý plne integruje rodovú analýzu. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34, ktorým sa doplní toto nariadenie a ustanoví operačný rámec na základe existujúcich usmernení s cieľom zabezpečiť zohľadnenie ľudských práv pri navrhovaní a uplatňovaní opatrení uvedených v tomto článku, najmä pokiaľ ide o zabránenie mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu a dodržiavanie zásad riadneho procesu vrátane prezumpcie neviny, práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. [PN 127]

8.  Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a  vedie s ním pravidelnú výmenu názorov zmysluplné politické dialógy, a to z vlastnej iniciatívy a na žiadosť Európskeho parlamentu. [PN 128]

8a.  Komisia má pravidelnú výmenu informácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi verejnej správy. [PN 129]

8b.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie, a to vytvorením vhodného rámca riadenia rizík vrátane opatrení na hodnotenie a zmiernenie následkov pre každý podstatný cieľ nariadenia. [PN 130]

8c.  Transparentnosť a zodpovednosť, so silným dôrazom na podávanie správ a kontrolu, musia byť základom celého nástroja. Toto zahŕňa transparentný kontrolný systém vrátane oznamovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov a o tom, či sa platby uskutočnili včas. [PN 131]

Článok 9

Budovanie kapacít vojenských aktérov pri podpore rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj

1.  V súlade s článkom 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa fFinančné prostriedky Únie sa v rámci tohto nariadenia nesmú použiť na financovanie obstarávania zbraní alebo munície, ani na operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami. Každé zariadenie, služba alebo technológia dodávané podľa tohto nariadenia podlieha prísnym kontrolám stanoveným v spoločnej pozícii 944/2008/SZBP, nariadení o položkách s dvojakým použitím a akýchkoľvek platných reštriktívnych opatreniach EÚ. V súlade s nariadením (EÚ) .../... [o výrobkoch používaných na vykonanie trestu smrti a mučenie] sa toto nariadenie nesmie použiť na financovanie poskytovania akéhokoľvek druhu vybavenia, ktoré možno použiť na mučenie, zlé zaobchádzanie alebo iné porušovanie ľudských práv. [PN 132]

2.  S cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorý predpokladá dosiahnutie stabilných, mierových a inkluzívnych spoločností, sa pomoc Únie v rámci tohto nariadenia môže za výnimočných okolností uvedených v odseku 4 použiť v kontexte širšej reformy sektora bezpečnosti alebo na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách na účely vykonávania rozvojových činností a činnosti v oblasti bezpečnosti pre rozvoj v súlade s preklenovacím cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. [PN 133]

3.  Pomoc podľa tohto článku sa môže vzťahovať najmä na zaisťovanie programov budovania kapacít na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj vrátane odbornej prípravy, mentorstva a poradenstva, ako aj poskytovanie vybavenia, zlepšenie infraštruktúry a poskytovanie služieb priamo súvisiacich s uvedenou pomocou.

4.  Pomoc podľa tohto článku sa poskytne len za týchto podmienok:

a)  ak požiadavky na primerané dosiahnutie cieľov Únie podľa tohto nariadenia nie je možné splniť pomocou nevojenských aktérov a ak je ohrozená existencia fungujúcich štátnych inštitúcií alebo ochrana ľudských práv a základných slobôd a štátne inštitúcie nie sú schopné túto hrozbu zvládnuť a

b)  ak sa príslušná partnerská krajina a Únia zhodnú na tom, že vojenskí aktéri sú kľúčoví pre zachovanie, vytvorenie alebo obnovenie podmienok nevyhnutných pre trvalo udržateľný rozvoj a že títo vojenskí aktéri nie sú zapojení do porušovania ľudských práv ani nepredstavujú hrozbu pre fungovanie štátnych inštitúcií, a to aj v období kríz a nestabilných alebo destabilizujúcich podmienok a situácií. [PN 134]

5.  Pomoc Únie podľa tohto článku sa nesmie použiť na financovanie budovania kapacít vojenských aktérov na iné účely, ako na zabezpečovanie rozvojových činností a činností v oblasti bezpečnosti pre rozvoj. Nesmie sa použiť najmä na financovanie:

a)  opakujúcich sa vojenských výdavkov;

b)  obstarávania zbraní a munície alebo akéhokoľvek iného zariadenia určeného na použitie smrtiacej sily;

c)  odbornej prípravy, ktorá má pomôcť výhradne k bojaschopnosti ozbrojených síl.

6.  Pri navrhovaní a vykonávaní uplatňovaní opatrení podľa tohto článku Komisia podporuje zodpovednosť partnerskej krajiny. Vypracuje tiež nevyhnutné prvky a osvedčené postupy potrebné na zabezpečenie udržateľnosti a zodpovednosti v strednodobom a dlhodobom horizonte a presadzuje právny štát a uznávané zásady medzinárodného práva. Komisia zabezpečí, aby tieto opatrenia priniesli priame výsledky pre ľudí z hľadiska bezpečnosti obyvateľstva, boli integrované do širšej politiky reformy sektora bezpečnosti zahŕňajúcej silné prvky demokratického a parlamentného dohľadu a zodpovednosti, a to aj z hľadiska zlepšenia poskytovania bezpečnostných služieb, a zapadali do dlhodobých stratégií mieru a rozvoja určených na riešenie základných príčin konfliktov. Komisia takisto zabezpečuje, aby akcie zamerané na reformu vojenských síl prispievali k zvyšovaniu ich transparentnosti, zodpovednosti a súladu s ľudskými právami v rámci ich jurisdikcie. Pri opatreniach zameraných na zabezpečenie vybavenia partnerských ozbrojených síl Komisia vymedzí druh vybavenia, ktoré sa má poskytnúť v kontexte každého opatrenia. Komisia uplatňuje ustanovenia uvedené v článku 8 ods. 8b (novom) s cieľom zabezpečiť, aby tieto zariadenia používali len určení príjemcovia. [PN 135]

7.  Komisia vypracuje vhodné postupy posúdenia rizík, monitorovania a hodnotenia opatrení prijatých podľa tohto článku vykoná v rámci hodnotenia podľa článku 32, najmä v súvislosti s hodnotením v polovici trvania, spoločné hodnotenia s členskými štátmi. Výsledky sa zohľadnia v navrhovaní programov a rozdeľovaní zdrojov a ďalej posilnia súdržnosť a komplementaritu v rámci vonkajšej činnosti Únie.. [PN 136]

HLAVA II

VYKONÁVANIE UPLATŇOVANIE TOHTO NARIADENIA [PN 137]

Kapitola I

Programovanie

Článok 9a

Rozsah pôsobnosti geografických programov

1.  Činnosti Únie v oblasti spolupráce podľa tohto článku sa uplatňujú v prípade miestnych, národných, regionálnych, medziregionálnych a kontinentálnych činností.

2.  V záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 sa geografické programy zakladajú na týchto oblastiach spolupráce:

a)  dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, ľudské práva, základné slobody a občianska spoločnosť;

b)  odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a ľudský rozvoj

c)  migrácia a mobilita;

d)  životné prostredie a zmena klímy;

e)  inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a dôstojné zamestnávanie

f)  bezpečnosť, stabilita a mier;

g)  partnerstvo.

3.  Ďalšie podrobnosti o oblastiach spolupráce uvedených v odseku 2 sú stanovené v prílohe II. [PN 138]

Článok 9b

Rozsah pôsobnosti tematických programov

1.  Tematické programy sa týkajú týchto oblastí intervencie:

a)  ľudské práva, základné slobody a demokracia:

–  ochrana a podpora ľudských práv a ochrancov ľudských práv v krajinách a naliehavých situáciách, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené, a to aj prostredníctvom pružného a komplexného riešenia naliehavých potrieb v oblasti ochrany obhajcov ľudských práv,

–  presadzovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých, prispievanie k vytváraniu spoločností, v ktorých prevažuje účasť, nediskriminácia, rovnosť, sociálna spravodlivosť a zodpovednosť,

–  upevňovanie a podpora demokracie, riešenie všetkých aspektov demokratickej správy vecí verejných vrátane posilňovania demokratického pluralizmu, zvyšovania účasti občanov vrátane podpory občianskych volebných pozorovateľských organizácií a ich regionálnych sietí na celom svete, vytvárania priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a podpory vierohodných, inkluzívnych a transparentných volebných procesov počas celého volebného cyklu, a to najmä prostredníctvom volebných pozorovateľských misií EÚ,

–  podpora účinného multilateralizmu a strategických partnerstiev, prispievanie k zvyšovaniu kapacít medzinárodných, regionálnych a národných rámcov a posilnenie miestnych aktérov pri podpore a ochrane ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–  podpora nových medziregionálnych synergií a vytvárania sietí medzi miestnymi občianskymi spoločnosťami a medzi občianskou spoločnosťou a inými príslušnými orgánmi a mechanizmami v oblasti ľudských práv s cieľom maximalizovať výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a demokracie a vytvoriť pozitívnu dynamiku;

b)  organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány verejnej správy:

–  podpora inkluzívnej, participatívnej, posilnenej a nezávislej občianskej spoločnosti v partnerských krajinách,

–  podpora dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a medzi nimi,

–  podpora budovania kapacít miestnych orgánov a mobilizácia ich odbornosti v záujme podpory územného prístupu k rozvoju,

–  posilňovanie povedomia, vedomostí a angažovanosti občanov Únie, pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 3 tohto nariadenia,

–  podpora občianskej spoločnosti pri účasti na obhajobe verejných politík a dialógu s vládami a medzinárodnými inštitúciami,

–  podpora občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov a občanov a ich informovanosť o výrobe a spotrebe šetrných k životnému prostrediu a spravodlivom obchode s cieľom povzbudiť ich, aby prijali udržateľnejšie správanie;

c)  stabilita a mier

–  pomoc pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a pripravenosti na krízy;

–  pomoc pri riešení globálnych a nadregionálnych hrozieb a vznikajúcich hrozieb;

d)  globálne výzvy

–  zdravie,

–  vzdelávanie,

–  rodová rovnosť,

–  deti a mládež,

–  migrácia a nútené vysídľovanie obyvateľstva,

–  dôstojná práca, sociálna ochrana a nerovnosť

–  kultúra,

–  zabezpečovanie zdravého životného prostredia a boj proti zmene klímy,

–  udržateľná energetika,

–  udržateľný a inkluzívny rast, dôstojné pracovné miesta a zapojenie súkromného sektora

–  potraviny a výživa,

–  podpora inkluzívnych spoločností, dobrej správy hospodárskych záležitostí a transparentného riadenia verejných financií,

–  prístup k bezpečnej vode, sanitácii a hygiene,

e)  potreby a priority zahraničnej politiky

–  poskytovanie podpory stratégií Únie pre dvojstrannú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu prostredníctvom podpory politického dialógu a prípravou kolektívnych prístupov k výzvam celosvetového významu a reakcií na ne,

–  poskytovanie podpory pre obchodnú politiku Únie,

–  prispievanie k vykonávaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie a podpora všeobecného pochopenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne.

2.  Ďalšie podrobnosti o oblastiach spolupráce uvedených v odseku 1 sú stanovené v prílohe III. [PN 139]

Článok 10

Všeobecný prístup založený na programovaní

1.  Spolupráca a intervencie podľa tohto nariadenia sa programujú, s výnimkou činností rýchlej reakcie uvedených v článku 4 ods. 4.

2.  Na základe článku 7 je programovanie v rámci tohto nariadenia založené na týchto zásadách:

a)  programové dokumenty poskytujú ucelený rámec pre spoluprácu medzi Úniou a partnerskými krajinami alebo regiónmi v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi a zásadami stanovenými v tomto nariadení a na základe stratégie Únie voči partnerskej krajine alebo regiónu alebo na základe tematických stratégií Únie; [PN 140]

b)  Únia a členské štáty sa navzájom radia v začiatočnej fáze procesu programovania a počas neho, aby sa podporila súdržnosť, doplnkovosť a súlad ich činností spolupráce. Spoločné programovanie je uprednostňovaný prístup pre programovanie týkajúce sa jednotlivých krajín. Spoločné programovanie je v prípade potreby otvorené pre iných darcov;

c)  Únia sa v prípade potreby radí aj v počiatočnom štádiu a počas celého procesu tvorby programov podnecuje pravidelný dialóg medzi viacerými zainteresovanými stranami a inkluzívny dialóg s inými darcami a subjektmi aktérmi z Únie a mimo Únie vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a súkromných a politických nadácií. Európsky parlament je informovaný o výsledkoch týchto konzultácií. [PN 141]

d)  tematické programy pre ľudské práva a demokraciu, organizácie občianskej spoločnostiobčiansku spoločnosť miestne orgány, a pre stabilitu a mier uvedené v článku 4 ods. 3 písm. a), b)b c) poskytujú pomoc nezávisle od súhlasu vlád a ostatných verejných orgánov dotknutých tretích krajín. Tieto Tematické programy podporujú najmä pre ľudské práva a demokraciu, ako aj organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány, podporujú najmä občiansku spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv a novinárov pod tlakom. [PN 142]

Článok 11

Zásady programovania geografických programov [PN 143]

-1.  Pri programovaní podľa tohto nariadenia sa berie náležitý ohľad na ľudské práva, základné slobody, dobrú správu vecí verejných a demokraciu v partnerských krajinách. [PN 144]

-1a.  Pri príprave, uplatňovaní revízii všetkých programových dokumentov podľa tohto článku sa dodržiavajú zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a zásady účinnosti pomoci. [PN 145]

-1b.  Geografické a tematické programy sa navzájom dopĺňajú a sú navzájom koherentné a vytvárajú pridanú hodnotu. [PN 146]

1.  Programovanie geografických programov sa zakladá na týchto zásadách:

a)  bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 sa akcie podľa možností zakladajú na inkluzívnom dialógu medzi Úniou inštitúciami Únie, členskými štátmi a dotknutými partnerskými krajinami vrátane vnútroštátnych a miestnych a regionálnych orgánov a zahŕňajú občiansku spoločnosť a organizácie občianskej spoločnosti, regionálne, národné a miestne parlamenty, komunity a ostatné zainteresované strany s cieľom zvýšiť demokratickú zodpovednosť za proces a stimulovať podporu pre vnútroštátne a regionálne stratégie; [PN 147]

b)  ak je vždy, keď to vhodné je možné, programové obdobie sa zosúladí so strategickými cyklami partnerských krajín; [PN 148]

c)  programovanie môže zahŕňať činnosti spolupráce financované z rôznych súm pridelených prostriedkov uvedených v článku 6 ods. 2 a z iných programov Únie v súlade s ich základnými aktmi.

2.  Programovanie Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, programovanie geografických programov poskytuje špecifický a prispôsobený rámec spolupráce založený na: [PN 149]

a)  potrebách partnerov stanovených na základe konkrétnych kritérií a hĺbkovej analýzy, berúc do úvahy počet obyvateľov, chudobu, nerovnosť, ľudský rozvoj, stav ľudských práv, základných slobôd, demokracie a rodovej rovnosti, občiansky priestor, hospodársku a environmentálnu zraniteľnosť a odolnosť štátu a spoločnosti; [PN 150]

b)  schopnosti partnerov vytvárať finančné mobilizovať a efektívne využívať domáce zdroje na podporu národných rozvojových priorítzískavať k nim prístup a ich absorpčných kapacít; [PN 151]

c)  záväzkoch partnerov vrátane záväzkov spoločne dohodnutých s Úniou výkonnosti partnerov úsilí stanovených na základe kritérií, ako sú politická reforma, pokrok v právnom štáte, dobrej správe vecí verejných, ľudských právachboji proti korupcii, hospodársky a sociálny rozvoj, ekologická udržateľnosť a účinné využívanie pomoci; [PN 152]

d)  potenciálnom vplyve financovania z prostriedkov Únie v partnerských krajinách a regiónoch;

e)  schopnosti a záväzku partnera presadzovať spoločné záujmy hodnoty, zásadyhodnoty základné záujmy, a podporovať spoločné ciele a mnohostranné aliancie, ako aj pokrok pri dosahovaní priorít Únie. [PN 153]

3.  Prednosť pri prideľovaní zdrojov majú krajiny, ktoré pomoc najviac potrebujú, a to predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, krajiny s nízkymi príjmami, krajiny v krízovej, pokrízovej, nestabilnej a zraniteľnej situácii vrátane malých ostrovných rozvojových štátov.

4.  Spolupráca s industrializovanými krajinami sa zameriava na podporu záujmov Únie a spoločných záujmov, ako aj spoločných základných záujmov a hodnôt, spoločne dohodnutých cieľov a multilateralizmu. Takáto spolupráca sa podľa potreby zakladá na dialógu medzi Úniou vrátane Európskeho parlamentu a členskými štátmi so zapojením občianskej spoločnosti. [PN 154]

5.  Programové dokumenty pre geografické programy sú založené sú zamerané na výsledky a obsahujú vždy, keď je to možné, jasné ciele a ukazovatele na výsledkoch meranie pokrokudosahu pomoci Únie. Ukazovatele môžu byť v prípade potreby zohľadňujú medzinárodne dohodnuté ciele a ukazovatele založené na medzinárodne dohodnutých normách, najmä tie tých, ktoré sú stanovené pre ciele trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rámce výsledkov na úrovni jednotlivých krajín, s cieľom posúdiť a oznámiť prínos Únie k výsledkom na úrovni výstupov, výsledkov a vplyvu. [PN 155]

6.  Pri vypracúvaní programových dokumentov pre krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú v krízovej, pokrízovej, nestabilnej alebo zraniteľnej situácii, sa náležite zohľadňujú osobitné potreby a okolnosti dotknutých krajín alebo regiónov, ako aj zraniteľné miesta, riziká a kapacity s cieľom zvýšiť odolnosť. Pozornosť sa venuje predchádzaniu konfliktov, budovaniu štátu a mieru, zmiereniu a obnove po konflikte, pripravenosti na katastrofy, ako aj úlohe žien a právam detí v týchto procesoch. Uplatňuje sa prístup založený na ľudských právach a prístup zameraný na ľudí..

Ak sú partnerské krajiny alebo regióny priamo dotknuté alebo ovplyvnené krízou, situáciou po kríze alebo nestabilnou situáciou, osobitný dôraz sa kladie na posilnenie koordinácie medzi všetkými dotknutými aktérmi, aby sa napomohlo prechodu napomohli prevencia násilia a prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja. [PN 156]

7.  Týmto nariadením sa z programov zriadených podľa článku 4 ods. 2 tohto nariadenia prispieva k akciám zavedeným v rámci nariadenia o programe Erasmus. Predbežná suma 2 000 000 000 EUR z geografických programov by sa mala prideliť na akcie zamerané na mobilitu, spoluprácu a politický dialóg s orgánmi, inštitúciami a organizáciami partnerských krajín. Na základe tohto nariadenia sa vypracuje jednotný programový dokument na obdobie siedmich rokov, ktorý bude zahŕňať finančné prostriedky z nariadenia o nástroji IPA III. Na použitie týchto finančných prostriedkov sa vzťahuje nariadenie o programe Erasmus, pričom sa zabezpečuje súlad s nariadením o nástroji IPA III. [PN 157]

7a.   Týmto nariadením sa prispieva k akciám zavedeným v rámci nariadenia o programe Kreatívna Európa. Z tohto nariadenia sa vypracuje jednotný programový dokument na sedem rokov vrátane prostriedkov z nariadenia o nástroji IPA III. Nariadenie o programe Kreatívna Európa sa vzťahuje na využívanie týchto prostriedkov. [PN 158]

Článok 12

Programové dokumenty pre geografické programy

-1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia stanovením rámcov pre každú konkrétnu krajinu a viacročný program pre viacero krajín. Týmito rámcovými ustanoveniami sa:

a)  vymedzujú prioritné oblasti spomedzi tých, ktoré sú vymedzené v článkoch 9a a 15b;

b)  stanovujú konkrétne podrobné a merateľné ciele každého programu;

c)  stanovujú očakávané výsledky s merateľnými cieľmi a jasnými a špecifickými ukazovateľmi výkonnosti spojenými s cieľmi;

d)  stanovujú indikatívne pridelené finančné prostriedky celkové aj podľa prioritných oblastí;

e)  stanovujú spôsoby spolupráce vrátane príspevkov k záruke pre vonkajšiu činnosť. [PN 159]

1.  Vykonávanie tohto nariadenia sa v prípade geografických programov uskutočňuje prostredníctvom viacročných orientačných programov pre krajinu a viacročných orientačných programov pre viaceré krajiny. [PN 160]

2.  Vo viacročných orientačných programoch sa stanovia prioritné oblasti vybraté na financovanie z prostriedkov Únie, špecifické ciele, očakávané výsledky, jasné a konkrétne ukazovatele výkonnosti a orientačné pridelenia prostriedkov, a to celkové, ako aj pre jednotlivé prioritné oblasti. [PN 161]

3.  Viacročné orientačné programy sa zakladajú na: [PN 162]

-a)  správe obsahujúcej analýzu potrieb, kapacít, záväzkov a výkonnosti dotknutej partnerskej krajiny alebo krajín v súlade s článkom 11 ods. 2 a možný vplyv financovania Únie, ako aj jednej alebo viacerých z týchto skutočností: [PN 163]

a)  národnej alebo regionálnej stratégii v podobe rozvojového plánu alebo podobného dokumentu vychádzajúceho zo zmysluplnej konzultácie s miestnym obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou a schváleného Komisiou ako základ pre príslušný viacročný orientačný program v čase prijatia uvedeného dokumentu; [PN 164]

b)  rámcovom dokumente, v ktorom sa stanovuje politika Únie voči dotknutému partnerovi alebo dotknutým partnerom vrátane spoločného dokumentu medzi Úniou a členskými štátmi; [PN 165]

c)  spoločnom dokumente medzi Úniou a dotknutým partnerom alebo dotknutými partnermi, v ktorom sa stanovujú spoločné priority.

4.  Ak je to možné, v záujme zvýšenia vplyvu kolektívnej spolupráce Únie spoločný programový dokument nahradí programové dokumenty Únie a členských štátov. Spoločný programový dokument môže nahradiť viacročný orientačný program Únie za predpokladu, že je schválený v akte prijatom podľa článku 14 a je v súlade s článkami 10 a 11, obsahuje prvky uvedené v odseku 2 tohto článku a stanovuje sa v ňom rozdelenie práce medzi Úniou a členskými štátmi. [PN 166]

4a.  Viacročné programy môžu stanoviť sumu finančných prostriedkov, ktorá nepresiahne 5 % celkovej sumy, ktorá nie je pridelená prioritnej oblasti alebo partnerskej krajine alebo skupine krajín. Tieto finančné prostriedky sa vyčlenia v súlade s článkom 21. [PN 167]

Článok 13

Programové dokumenty pre tematické programy

-1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia stanovením rámcov pre každý konkrétny tematický viacročný program. Týmito rámcovými ustanoveniami sa:

a)  vymedzujú prioritné oblasti spomedzi tých, ktoré sú vymedzené v článku 9b;

b)  stanovujú konkrétne podrobné a merateľné ciele každého programu;

c)  stanovujú očakávané výsledky s merateľnými cieľmi a jasnými a špecifickými ukazovateľmi výkonnosti spojenými s cieľmi;

d)  stanovujú indikatívne pridelené finančné prostriedky celkové aj podľa prioritných oblastí;

e)  stanovujú spôsoby spolupráce. [PN 168]

1.  Vykonávanie tohto nariadenia sa v prípade tematických programov uskutočňuje prostredníctvom viacročných orientačných programov. [PN 169]

2.  Vo viacročných orientačných programoch pre tematické programy sa stanoví stratégia Únie, priority vybraté na financovanie Úniou, špecifické ciele, očakávané výsledky, jasné a konkrétne ukazovatele výkonnosti a medzinárodná situácia a činnosti hlavných partnerov, pokiaľ ide o dotknutú tému. [PN 170]

V prípade potreby sa stanovia zdroje a priority intervencií pre účasť na celosvetových iniciatívach.

Vo viacročných orientačných programoch pre tematické programy sa stanovuje aj orientačné pridelenie finančných prostriedkov, a to tak z celkového hľadiska, ako aj podľa jednotlivých oblastí spolupráce a jednotlivých priorít. Orientačné pridelenie finančných prostriedkov sa môže uviesť vo forme rozpätia. [PN 171]

Rámcové ustanovenia uvedené v článkoch 12 a 13 sa zakladajú na správe, ktorá obsahuje analýzu medzinárodnej situácie a činností hlavných partnerov pre príslušnú tému a v ktorej sa uvádzajú výsledky, ktoré sa z programu očakávajú. [PN 172]

2a.   Viacročné programy môžu stanoviť sumu finančných prostriedkov, ktorá nepresiahne 5 % celkovej sumy, ktorá nie je pridelená prioritnej oblasti alebo partnerskej krajine alebo skupine krajín. Tieto finančné prostriedky sa vyčlenia v súlade s článkom 21. [PN 173]

Článok 14

Prijímanie a zmena viacročných orientačných programov [PN 174]

1.  Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov viacročné orientačné je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia stanovením rámcov pre viacročné programy uvedené v článkoch 12 a 13. Uvedené vykonávacie delegované akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34. Tento postup sa uplatňuje aj na preskúmania uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 tohto článku, v dôsledku ktorých sa výrazne mení obsah viacročného orientačného programu. [PN 175]

2.  Pri prijímaní spoločných viacročných programových dokumentov uvedených v článku 12, sa rozhodnutie Komisie delegovaný akt sa vzťahuje len na príspevok Únie k spoločnému viacročnému programovému dokumentu. [PN 176]

3.  Viacročné orientačné geografické a tematické programy pre geografické programy sa v prípade potreby môžu preskúmať s cieľom zaistiť účinné vykonávanie, najmä ak došlo k podstatným zmenám politického rámca uvedeného uplynú najneskôr 30. júna 2025. Komisia prijme nové viacročné programy do 30. júna 2025 na základe výsledkov, zistení a záverov hodnoteniačlánku 7 alebo po krízovej alebo pokrízovej situácii polovici trvania uvedeného v článku 32. [PN 177]

4.  Viacročné orientačné programy pre tematické programy sa v prípade potreby môžu preskúmať upraviť s cieľom zaistiť účinné vykonávanie uplatňovanie, najmä ak došlo k podstatným zmenám politického rámca uvedeného v článku 7. Viacročné programy sa upravujú v prípadoch, keď si mobilizácia vznikajúcich výziev a priorít vyžaduje zmenu rámcových ustanovení príslušného programu. [PN 178]

5.  V prípade riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov, ako sú krízy alebo bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, môže Komisia zmeniť viacročné orientačné programy uvedené v článkoch 12 a 13 tohto nariadenia prostredníctvom vykonávacích delegovaných aktov, ktoré prijme v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 35 ods. 4 34a. [PN 179]

Článok 15

Rezerva na vznikajúce výzvy a priority

1.  Suma uvedená v článku 6 ods. 3 sa okrem iného použije na použije v riadne odôvodnených prípadoch, a to prioritne v krajinách, ktoré najviac potrebujú pomoc, a v plnej miere komplementárnosti a súladu s aktmi prijatými podľa tohto nariadenia na: [PN 180]

a)  zabezpečenie primeranej reakcie Únie v prípade nepredvídaných okolností potrieb, ktoré nie sú zahrnuté v programoch a programových dokumentoch; [PN 181]

b)  riešenie nových potrieb alebo vznikajúcich výziev, ako sú tie na hraniciach Únie alebo jej susedov alebo v tretích krajinách súvisiace s krízovými alebo pokrízovými situáciami, či už prírodnými alebo spôsobenými človekom, alebo s migračným tlakom javmi súvisiacimi s migráciou, najmä núteným vysídľovaním; [PN 182]

c)  podporu nových medzinárodných iniciatív alebo priorít pod vedením Únie alebo medzinárodných iniciatív alebo priorít odozvu na ne. [PN 183]

2.  Rozhodnutie o využití týchto finančných prostriedkov sa prijme v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 14 a 21.

Článok 15a

Pozastavenie pomoci

1.  Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o pozastavení pomoci v dohodách s partnerskými krajinami a regiónmi, ak partnerská krajina trvalo nedodržiava zásady demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných dodržiavania ľudských práv a základných slobôd alebo noriem jadrovej bezpečnosti, Komisia je v súlade s článkom 34 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa mení príloha VIIa, a to pridaním partnerskej krajiny do zoznamu partnerských krajín, pre ktoré je pomoc Únie pozastavená alebo čiastočne pozastavená. V prípade čiastočného pozastavenia sa uvádzajú programy, na ktoré sa vzťahuje pozastavenie.

2.  Ak Komisia zistí, že dôvody pozastavenia pomoci sa už neuplatňujú, je oprávnená v súlade s článkom 34 prijať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu VIIa na obnovenie pomoci Únie.

3.  V prípade čiastočného pozastavenia pomoci sa pomoc Únie použije predovšetkým na podporu organizácií občianskej spoločnosti a neštátnych subjektov pri opatreniach zameraných na podporu ľudských práv a základných slobôd a na podporu procesov demokratizácie a dialógu v partnerských krajinách.

4.  Komisia náležite zohľadní príslušné uznesenia Európskeho parlamentu pri prijímaní rozhodnutí. [PN 184]

Kapitola II

Osobitné ustanovenia pre susedstvo

Článok 15b

Osobitné ustanovenia pre oblasť susedstva

1.  V súlade s článkami 3 a 4 má podpora Únie podľa tohto nariadenia v oblasti susedstva tieto ciele:

a)  posilnenie politickej spolupráce a zodpovednosti Únie a jej partnerských krajín v rámci európskej susedskej politiky;

b)  podpora vykonávania dohôd o pridružení alebo iných existujúcich a budúcich dohôd, spoločne dohodnutých programov pridruženia a priorít partnerstva alebo rovnocenných dokumentov;

c)  posilňovanie a upevňovanie demokracie, budovania štátu, dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv, ako aj presadzovanie účinnejšieho spôsobu vykonávania reforiem dohodnutých v spoločných formátoch;

d)  stabilizácia susedstva z politického, hospodárskeho a bezpečnostného hľadiska;

e)  podpora regionálnej spolupráce, najmä v rámci Východného partnerstva, Únie pre Stredozemie a spolupráce v rámci celého európskeho susedstva, ako aj cezhraničnej spolupráce;

f)  podpora budovania dôvery, dobrých susedských vzťahov a iných opatrení prispievajúcich k bezpečnosti vo všetkých jej formách a predchádzanie konfliktom a ich riešenie vrátane dlhotrvajúcich konfliktov, podpora dotknutého obyvateľstva a obnovy, a rešpektovanie multilateralizmu a medzinárodného práva;

g)  podpora posilneného partnerstva so spoločnosťami medzi Úniou a partnerskými krajinami, a to aj prostredníctvom zlepšenej mobility a kontaktov medzi ľuďmi, predovšetkým pokiaľ ide o kultúrne, vzdelávacie, profesijné a športové činnosti;

h)  zintenzívnenie spolupráce pri riadenej aj neregulárnej migrácii;

i)  dosiahnutie postupnej integrácie do vnútorného trhu Únie a rozšírenej odvetvovej a medziodvetvovej spolupráce, a to aj prostredníctvom aproximácie právnych predpisov a zbližovania v oblasti regulácie s právnymi predpismi Únie a ďalšími dôležitými medzinárodnými normami, ako aj zlepšovaním prístupu na trh, napríklad aj prostredníctvom prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu, a súvisiacim budovaním inštitúcií a investíciami;

j)  podpora udržateľného, inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja prospešného pre všetkých a vytváranie zamestnanosti a zamestnateľnosti predovšetkým pre mladých ľudí;

k)  prispievanie k vykonávaniu Parížskej dohody, posilnenie spolupráce v oblasti energetickej bezpečnosti a podpora obnoviteľných zdrojov, udržateľnej energie a cieľov energetickej efektívnosti;

l)  podporovanie vykonávania tematických rámcov so susednými krajinami partnerských krajín susedstva s cieľom riešiť spoločné výzvy, napr. migráciu, energiu, bezpečnosť a ochranu zdravia. [PN 185]

Článok 16

Programové dokumenty a kritériá prideľovania prostriedkov

1.  Pokiaľ ide o partnerské krajiny uvedené v prílohe I, prioritné oblasti na financovanie z prostriedkov Únie sa vyberú najmä z tých, ktoré sú zahrnuté v dokumentoch uvedených v článku 12 ods. 3 písm. c), v súlade s oblasťami spolupráce v rámci oblasti susedstva stanovenými v prílohe II.

2.  Odchylne od článku 11 ods. 2 je podpora zo strany Únie v rámci geografických programov v oblasti susedstva diferencovaná, pokiaľ ide o formu a príslušné sumy, pričom sa zohľadňujú nasledovné prvky, ktoré v súvislosti s partnerskou krajinou odrážajú:

a)  jej potreby, a to na základe ukazovateľov ako počet obyvateľov a stupeň rozvoja;

b)  záväzok uskutočňovať spoločne dohodnuté ciele politických, hospodárskych, environmentálnych a sociálnych reforiem a dosahovanie pokroku pri ich uskutočňovaní; [PN 186]

c)  záväzok budovať prehĺbenú a udržateľnú demokraciu a dosahovanie pokroku pri jej budovaní vrátane podpory ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania zásad právneho štátu a boja proti korupcii; [PN 187]

ca)  záväzok k multilateralizmu; [PN 188]

d)  partnerstvo s Úniou vrátane miery jej ambícií voči tomuto partnerstvu;

e)  absorpčnú kapacitu a potenciálny vplyv podpory zo strany Únie na základe tohto nariadenia.

3.  Podpora uvedená v odseku 2 sa zohľadňuje v rámci programových dokumentov uvedených v článku 12.

3a.  Podpora Únie pre partnerské krajiny uvedené v prílohe I sa uplatňuje v súlade so zásadou spolufinancovania stanovenou v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 189]

Článok 17

Prístup založený na výkonnosti

1.  Na vykonávanie uplatňovanie prístupu založeného na výkonnosti sa partnerským krajinám uvedeným v prílohe I pridelí orientačne najmenej 10 % finančného krytia stanoveného v článku 4 6 ods. 2 písm. a) prvej zarážke na doplnenie rozpočtových prostriedkoch pridelených jednotlivým krajinám podľa článku 12. O pridelení rozpočtových prostriedkov na základe výkonnosti sa rozhodne podľa ich pokroku smerom k demokracii, ľudským právam, právnemu štátu, dobrej správe vecí verejných, spolupráci v oblasti bezpečnej, riadenej a legálnej migrácie, správe hospodárskych záležitostí a reformám vykonávaniu dohodnutých reforiem. Pokrok partnerských krajín sa posudzuje každý rok s aktívnou účasťou občianskej spoločnosti najmä prostredníctvom správ o pokroku jednotlivých krajín, ktoré zahŕňajú trendy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. [PN 190]

1a.  Uplatňovanie prístupu založeného na výkonnosti na základe tohto nariadenia je predmetom pravidelnej výmeny názorov v Európskom parlamente a Rade. [PN 191]

2.  Prístup založený na výkonnosti sa nevzťahuje na podporu určenú pre občiansku spoločnosť, kontakty medzi ľuďmi vrátane spolupráce medzi miestnymi orgánmi, podporu zlepšovania situácie v oblasti ľudských práv alebo podporné opatrenia pri krízach. V prípade vážneho alebo pretrvávajúceho zhoršovania demokracie, ľudských práv a právneho štátu možno zvýšiť podporu sa zvýši podpora týchto akcií, ak je to potrebné. [PN 192]

2a.  Komisia a ESVČ preskúmajú podporu založenú na výkonnosti v prípade závažného alebo pretrvávajúceho zhoršenia situácie v oblasti demokracie, ľudských práv alebo právneho štátu. [PN 193]

2b.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodického prístupu založeného na výkonnosti. [PN 194]

Článok 18

Cezhraničná spolupráca

1.  Cezhraničná spolupráca, ako je vymedzená v článku 2 ods. 3, zahŕňa spoluprácu na priľahlých pozemných a námorných hraniciach, nadnárodnú spoluprácu v rámci väčších nadnárodných území, námornú spoluprácu v okolí morských oblastí, ako aj medziregionálnu spoluprácu. Cieľom cezhraničnej spolupráce je súlad s cieľmi existujúcich a budúcich makroregionálnych stratégií a procesov regionálnej integrácie. [PN 195]

2.  Oblasť susedstva prispieva k programom cezhraničnej spolupráce uvedeným v odseku 1 spolufinancovaným Európskym fondom regionálneho rozvoja v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(47) (ďalej len „nariadenie o EÚS“). Na podporu týchto programov sa orientačne pridelí suma až do výšky 4 % finančného krytia pre oblasť susedstva.

3.  Príspevky na programy cezhraničnej spolupráce sa určia a použijú podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o EÚS.

4.  Miera spolufinancovania Únie nesmie byť vyššia ako 90 % oprávnených výdavkov programu cezhraničnej spolupráce. V prípade technickej pomoci je miera spolufinancovania 100 %.

5.  Predbežné financovanie programov cezhraničnej spolupráce sa určí v pracovnom programe v súlade s potrebami zúčastnených tretích krajín a území a môže prekročiť percentuálny podiel uvedený v článku 49 nariadenia o EÚS.

6.  Viacročný orientačný strategický dokument pre cezhraničnú spoluprácu, v ktorom sa stanovujú prvky uvedené v článku 12 ods. 2 tohto nariadenia, sa prijme v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o EÚS.

7.  Ak sa programy cezhraničnej spolupráce ukončia v súlade s článkom 12 nariadenia o EÚS, podpora z oblasti susedstva pre ukončený program, ktorá ešte je k dispozícii, sa môže použiť na financovanie akejkoľvek inej činnosti v rámci oblasti susedstva.

Kapitola III

Akčné plány, opatrenia a spôsoby plnenia Vykonávanie [PN 196]

Článok 19

Akčné plány a opatrenia

1.  Komisia prijme ročné alebo viacročné akčné plány alebo opatrenia. Opatrenia môžu mať formu individuálnych opatrení, osobitných opatrení, podporných opatrení alebo opatrení výnimočnej pomoci. V akčných plánoch a opatreniach sa pre každú akciu spresnia sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti, spôsoby plnenia uplatňovania, rozpočet a všetky súvisiace výdavky na podporu. [PN 197]

2.  Akčné plány sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4.

V prípade potreby sa opatrenie môže prijať ako individuálne opatrenie pred prijatím alebo po prijatí akčných plánov. Individuálne opatrenia sú založené na programových dokumentoch s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3 a v iných riadne odôvodnených prípadoch.

V prípade nepredvídaných potrieb alebo okolností a ak nie je možné financovanie z vhodnejších zdrojov, môže Komisia prijať delegované akty v súlade s článkom 34ktorými sa stanovujú osobitné opatrenia, ktoré nie sú uvedené v založené na programových dokumentoch. [PN 198]

3.  Ročné alebo viacročné akčné plány a individuálne opatrenia sa môžu použiť na implementáciu vykonanie činností rýchlej reakcie uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) a c). [PN 199]

4.  Komisia môže pre činnosti rýchlej reakcie prijať opatrenia výnimočnej pomoci, ako sa uvádza v článku 4 ods. 4 písm. a).

Opatrenie výnimočnej pomoci môže trvať najviac 18 mesiacov a v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok pri jeho vykonávaní sa môže predĺžiť dvakrát o ďalších najviac šesť mesiacov, a to celkovo maximálne na 30 mesiacov pod podmienkou, že sa nezvýši finančná suma opatrenia. [PN 200]

V prípade dlhodobých krízových situácií a konfliktov môže Komisia prijať druhé opatrenie výnimočnej pomoci s dĺžkou trvania až 18 mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch možno prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ je kontinuita činnosti Únie nevyhnutná a nemožno ju zabezpečiť inými prostriedkami. [PN 201]

4a.  Opatrenia prijaté podľa článku 19 ods. 3 a 4 môžu trvať najviac 18 mesiacov a v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok pri jeho vykonávaní sa môže predĺžiť dvakrát o ďalších najviac šesť mesiacov, a to celkovo maximálne na 30 mesiacov pod podmienkou, že sa nezvýši finančná suma opatrenia.

V prípade dlhodobých krízových situácií a konfliktov môže Komisia prijať druhé opatrenie výnimočnej pomoci s dĺžkou trvania až 18 mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch možno prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ je kontinuita činnosti Únie podľa tohto odseku nevyhnutná a nemožno ju zabezpečiť inými prostriedkami. [PN 202]

Článok 20

Podporné opatrenia

1.  Z financovania Únie sa môžu hradiť výdavky na podporu implementácie vykonávania nástroja a na dosahovania jeho cieľov vrátane administratívnej podpory súvisiacej s prípravnými, následnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na túto implementáciu toto vykonávanie, ako aj výdavky v centrálach a delegáciách Únie na administratívnu podporu potrebnú pre program a na riadenie operácií financovaných v rámci tohto nariadenia vrátane informačných a komunikačných opatrení a systémov informačných technológií na úrovní inštitúcií. [PN 203]

2.  Ak v akčných plánoch alebo opatreniach uvedených v článku 21 nie sú zahrnuté výdavky na podporu, Komisia v prípade potreby prijme podporné opatrenia. Financovanie z prostriedkov Únie v rámci podporných opatrení môže zahŕňať:

a)  štúdie, stretnutia, informácie, zvyšovanie informovanosti, odbornú prípravu, prípravu a výmenu získaných skúseností a najlepších postupov, publikačnú činnosť a akékoľvek ďalšie výdavky na administratívnu alebo technickú pomoc potrebnú na programovanie a riadenie akcií vrátane platených externých expertov;

b)  výskumné a inovačné činnosti a štúdie relevantných záležitostí a šírenie ich výsledkov;

c)  výdavky týkajúce sa realizácie informačných a komunikačných opatrení vrátane vývoja komunikačných stratégií a informovania o politických prioritách Únie a viditeľnosti týchto priorít.

Článok 21

Prijímanie akčných plánov a opatrení

1.  Akčné plány a v nich obsiahnuté opatrenia sa prijímajú prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia Komisie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 35 ods. 2 nariadením o rozpočtových pravidlách. [PN 204]

2.  Postup uvedený v odseku 1 sa nevyžaduje pri:

a)  akčných plánoch, individuálnych opatreniach a podporných opatreniach, pri ktorých financovanie z prostriedkov Únie nepresahuje 10 miliónov EUR;

b)  osobitných opatreniach, ako aj akčných plánoch a opatreniach prijatých na účel implementácie činností rýchlej reakcie, v prípade ktorých financovanie z prostriedkov Únie nepresahuje 20 miliónov EUR;

c)  technických zmenách, ak takéto zmeny podstatným spôsobom neovplyvnia ciele dotknutého akčného plánu alebo opatrenia, ako sú:

i)  zmena spôsobu plnenia;

ii)  prerozdelenie finančných prostriedkov medzi akcie obsiahnuté v akčnom pláne;

iii)  zvýšenie alebo zníženie rozpočtu akčných plánov a opatrení najviac o 20 % pôvodného rozpočtu a maximálne 10 miliónov EUR;

V prípade viacročných akčných plánov a opatrení sa prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. a) a b) a písm. c) bode iii) uplatňujú na ročnom základe.

Pokiaľ je opatrenie prijaté v súlade s týmto odsekom, akčné plány a v nich obsiahnuté opatrenia, s výnimkou opatrení výnimočnej pomoci, a technické zmeny sa do jedného mesiaca od ich prijatia oznámia Európskemu parlamentu a členským štátom prostredníctvom príslušného výboru uvedeného v článku 35. [PN 205]

3.  Pred prijatím alebo predĺžením opatrení výnimočnej pomoci, ktoré neprevyšujú 20 miliónov EUR, Komisia informuje Radu o ich povahe a cieľoch a plánovaných finančných sumách. Komisia informuje Radu pred uskutočnením významných a podstatných zmien týkajúcich sa už prijatých opatrení výnimočnej pomoci. Komisia v záujme plánovania a následnej implementácie následného uplatňovania týchto opatrení zohľadňuje príslušný politický prístup Rady a Európskeho parlamentu v záujme súladu vonkajšej činnosti Únie. [PN 206]

Komisia riadne a včas ihneď informuje Európsky parlament o plánoch a vykonávaní opatrení výnimočnej pomoci podľa tohto článku vrátane plánovaných finančných súm a takisto informuje Európsky parlament v prípade uskutočnenia podstatných zmien alebo predĺžení uvedenej pomoci. Čo najskôr po prijatí opatrenia alebo po jeho podstatnej zmene a v každom prípade do jedného mesiaca podá Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej poskytne prehľad o povahe, zmýšľaní a zdôvodnení prijatého opatrenia vrátane dĺžky jeho trvania, rozpočtu a kontextu vrátane komplementárnosti uvedeného opatrenia s prebiehajúcou a plánovanou úniovou pomocou. Komisia pre opatrenia výnimočnej pomoci takisto uvedie, či, do akej miery a ako bude zabezpečovať kontinuitu politiky vykonávanej prostredníctvom výnimočnej pomoci strednodobou a dlhodobou pomocou podľa tohto nariadenia. [PN 207]

3a.  Komisia pred prijatím akčných plánov a opatrení, ktoré nie sú založené na programových dokumentoch podľa článku 19 ods. 2, s výnimkou prípadov uvedených v článku 19 ods. 3 a 4 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 34, ktorým sa dopĺňa toto nariadenie stanovením špecifických cieľov, ktoré sa majú sledovať, očakávaných výsledkov, nástrojov, ktoré sa majú použiť, hlavných činností a orientačného pridelenia finančných prostriedkov z týchto akčných plánov a opatrení. [PN 208]

4.  V prípade riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov, ako sú krízy vrátane prírodných alebo človekom spôsobených katastrof, bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, môže Komisia prijať akčné plány a opatrenia alebo zmeny existujúcich akčných plánov a opatrení ako okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 35 ods. 4. [PN 209]

5.  Na úrovni akcií sa v súlade s uplatniteľnými právnymi aktmi Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(48) a smernice Rady 85/337/EHS(49) uskutoční primeraný skríning ľudských práv, sociálny a environmentálny skríning, ako aj skríning vplyvu na zmenu klímy a biodiverzitu vrátane, ak je to vhodné, posúdenia vplyvu na životné prostredie pri environmentálne citlivých akciách, najmä v prípade novej významnej infraštruktúry. [PN 210]

Okrem toho sa vykonávajú ex ante posúdenia vplyvu na ľudské práva, rodovú rovnosť, sociálne otázky a pracovnú silu, ako aj analýza a hodnotenie rizika. [PN 211]

V prípade potreby sa pri vykonávaní sektorových programov využijú hodnotenia v oblasti ľudských práv a sociálnej oblasti a strategické environmentálne hodnotenia. Pri vypracovaní environmentálnych týchto hodnotení sa zaistí účasť zainteresovaných strán, ako aj prístup verejnosti k výsledkom takýchto posúdení. [PN 212]

Článok 21a

Programy pomoci Európskeho parlamentu

Komisia vedie dialóg s Európskym parlamentom a zohľadňuje názory Európskeho parlamentu v oblastiach, v ktorých má Európsky parlament vlastné programy pomoci, ako je budovanie kapacít a pozorovanie volieb. [PN 213]

Článok 22

Metódy spolupráce

1.  Financovanie v rámci tohto nástroja implementuje Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách buď priamo prostredníctvom útvarov Komisie, delegácií Únie a výkonných agentúr, alebo nepriamo prostredníctvom niektorého zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Financovanie v rámci tohto nástroja sa môže poskytovať aj prostredníctvom príspevkov do medzinárodných, regionálnych alebo vnútroštátnych fondov, ako sú napr. fondy zriadené alebo spravované EIB, členskými štátmi, partnerskými krajinami a regiónmi alebo medzinárodnými organizáciami alebo inými darcami.

3.  Subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 29 ods. 1 tohto nariadenia každoročne plnia svoje oznamovacie povinnosti podľa článku 155 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Požiadavky na podávanie správ týmito subjektmi sú stanovené v rámcovej dohode o partnerstve, dohode o príspevku, dohode o rozpočtových zárukách alebo dohode o financovaní.

4.  Akcie financované v rámci nástroja sa môžu implementovať prostredníctvom paralelného alebo spoločného spolufinancovania.

5.  V prípade paralelného spolufinancovania sa akcia rozdelí na niekoľko jasne identifikovateľných zložiek, z ktorých každú financujú iní partneri zabezpečujúci spolufinancovanie spôsobom, pri ktorom je vždy možné identifikovať konečné využitie finančných prostriedkov.

6.  V prípade spoločného spolufinancovania sa celkové náklady na akciu rozdelia medzi partnerov, ktorí poskytujú spolufinancovanie, pričom zdroje sa spoja tak, že pri žiadnej konkrétnej činnosti vykonávanej v rámci akcie už nie je možné určiť zdroj finančných prostriedkov.

7.  Spolupráca medzi Úniou a jej partnermi môže mať okrem iného podobu:

a)  trojstranných dojednaní, pomocou ktorých Únia koordinuje svoju finančnú pomoc partnerskej krajine alebo regiónu s tretími krajinami;

b)  opatrení administratívnej spolupráce, ako je twinning medzi verejnými inštitúciami, miestnymi orgánmi, vnútroštátnymi verejnými orgánmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými plnením úloh vo verejnom záujme členského štátu a takýchto inštitúcií, orgánov a subjektov partnerského štátu alebo regiónu, ako aj opatrení spolupráce za účasti expertov z verejného sektora vyslaných z členských štátov a ich regionálnych a miestnych orgánov;

c)  príspevkov na nevyhnutné náklady na zriadenie a správu verejno-súkromného partnerstva vrátane podpory širšej účasti, a to zriadením nezávislého orgánu organizácií občianskej spoločnosti tretej strany na hodnotenie a monitorovanie zriadení verejno-súkromných partnerstiev; [PN 214]

d)  podporných programov sektorovej politiky, prostredníctvom ktorých Únia poskytuje podporu sektorovému programu partnerskej krajiny;

e)  príspevkov na náklady súvisiace s účasťou krajín na programoch Únie a akciách implementovaných agentúrami a orgánmi Únie, ako aj orgánmi alebo osobami poverenými vykonávaním osobitných činností v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ;

f)  bonifikácie úrokových sadzieb.

Článok 23

Formy financovania zo strany EÚ z prostriedkov Únie a spôsoby plnenia uplatňovania [PN 215]

1.  Financovanie zo strany Únie sa môže poskytovať prostredníctvom druhov financovania uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä prostredníctvom:

a)  grantov;

b)  verejných zákaziek na poskytnutie služieb, dodanie tovaru alebo uskutočnenie stavebných prác;

c)  rozpočtovej podpory;

d)  príspevkov do trustových fondov zriadených Komisiou v súlade s článkom 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

e)  finančných nástrojov;

f)  rozpočtových záruk;

g)  kombinovaného financovania;

h)  odpustenia dlhov v kontexte medzinárodne schváleného programu znižovania zadlženosti;

i)  finančnej pomoci;

j)  platených externých expertov.

2.  Komisia v rámci spolupráce so zainteresovanými stranami z partnerských krajín pri stanovovaní spôsobov financovania, druhu príspevku, spôsobov udeľovania a administratívnych postupov pre riadenie grantov zohľadní osobitosti týchto zainteresovaných strán, vrátane ich potrieb a príslušného kontextu, a to s cieľom obsiahnuť čo najširšiu škálu takýchto zainteresovaných strán a čo najlepšie reagovať na ich situáciu. V tomto posúdení sa zohľadnia podmienky pre zmysluplnú účasť a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnej občianskej spoločnosti. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa podporujú osobitné spôsoby, ako sú dohody o partnerstve, schválenia finančnej podpory tretím stranám, priame zadanie zákazky alebo výzvy na predkladanie návrhov s obmedzením oprávnenosti, alebo jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, uvedené v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmito rôznymi spôsobmi sa zabezpečí transparentnosť, vysledovateľnosť a inovácie. Podporuje sa spolupráca medzi miestnymi a medzinárodnými MVO s cieľom posilniť schopnosti miestnej občianskej spoločnosti, aby sa dosiahla jej plná účasť na rozvojových programoch. [PN 216]

3.  Okrem prípadov uvedených v článku 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môže postup priameho zadania zákazky použiť v prípade:

a)  grantov s nízkou hodnotou pre obhajcov ľudských práv a na mechanizmy na ochranu ochrancov ľudských práv, ktorí sú v ohrození, na financovanie naliehavých ochranných akcií, prípadne bez potreby spolufinancovania, ako aj pre mediátorov a ďalších aktérov občianskej spoločnosti zapojených do dialógu týkajúceho sa kríz a ozbrojených konfliktov, riešenia konfliktov, zmierenia a budovania mieru; [PN 217]

b)  grantov, prípadne bez potreby spolufinancovania, na financovanie opatrení v najťažších podmienkach, kde by uverejnenie výzvy na prekladanie návrhov nebolo primerané vrátane situácií, v ktorých výrazne absentujú chýbajú základné slobody, ohrozenia demokratických inštitúcií, prehlbovania kríz, ozbrojených konfliktov, v ktorých je najviac ohrozená bezpečnosť ľudí alebo v ktorých organizácie a obhajcovia ľudských práv, mediátori a ostatní aktéri občianskej spoločnosti vrátane tých, ktorí sa zúčastňujú dialógu v súvislosti s krízou a ozbrojeným konfliktom, zmierením a budovaním mieru, pracujú za najťažších podmienok. Takéto granty nesmú presiahnuť 1 000 000 EUR a trvajú najviac 18 mesiacov, pričom toto obdobie môže byť predĺžené o ďalších 12 mesiacov v prípade objektívnych a nepredvídaných prekážok v ich implementácii uplatňovaní; [PN 218]

c)  grantov pre Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj Globálny kampus, Európske medziuniverzitné centrum pre ľudské práva a demokratizáciu, ktoré zabezpečuje európsky magisterský program v oblasti ľudských práv a demokratizácie, a pre jeho pridruženú sieť univerzít zabezpečujúcich postgraduálne štúdium v oblasti ľudských práv vrátane štipendií pre študentov, výskumných pracovníkov, učiteľov a obhajcov ľudských práv z tretích krajín. [PN 219]

ca)   malé projekty opísané v článku 23a (novom); [PN 220]

Rozpočtová podpora uvedená v odseku 1 písm. c), a to aj prostredníctvom zmlúv o vykonávaní sektorových reforiem, je založená na zodpovednosti krajiny, vzájomnej zodpovednosti a spoločnej oddanosti univerzálnym hodnotám, demokracii, ľudským právam, rodovej rovnosti, sociálnemu začleneniu, ľudskému rozvoju a právnemu štátu a zameriava sa na posilňovanie partnerstiev medzi Úniou a partnerskými krajinami. Zahŕňa posilnený politický dialóg, budovanie rozvoj kapacít a lepšiu správu vecí verejných a, pričom dopĺňa úsilie partnerov zhromaždiť o to, aby sa zhromaždilo viac zdrojov a lepšie ich vynakladať na podporu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a zamestnanosti a odstránenie chudoby sa vynakladali s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý je prínosom pre všetkých, vytváranie dôstojných pracovných miest s osobitnou pozornosťou venovanou mladým ľuďom, znižovanie nerovností a odstraňovanie chudoby s náležitým ohľadom na miestne hospodárstva, environmentálne a sociálne práva. [PN 221]

Akékoľvek rozhodnutie poskytnúť rozpočtovú podporu je založené na politikách rozpočtovej podpory schválených Úniou, jasne stanovených kritériách oprávnenosti a starostlivom posúdení rizík a prínosov. Jedným z kľúčových faktorov tohto rozhodnutia je posúdenie záväzkov, dosahovaných výsledkov a pokroku partnerských krajín, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát. [PN 222]

4.  Rozpočtová podpora sa diferencuje takým spôsobom, aby lepšie reagovala na politické, hospodárske a sociálne okolnosti v partnerskej krajine, pričom sa zohľadňujú situácie nestability.

Pri poskytovaní rozpočtovej podpory v súlade s článkom 236 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia jasne vymedzí a monitoruje kritériá podmienenosti rozpočtovej podpory vrátane pokroku v oblasti reforiem a transparentnosti a podporuje rozvoj kapacít parlamentnej kontroly a vnútroštátneho auditu, účasť organizácií občianskej spoločnosti na monitorovaní a zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a rozvoj silných systémov verejného obstarávania, ktoré podporujú miestny hospodársky rozvoj a miestne podniky. [PN 223]

5.  Úhrada rozpočtovej podpory je založená na ukazovateľoch preukazujúcich uspokojivý pokrok uskutočnený pri dosahovaní cieľov dohodnutých s partnerskou krajinou.

6.  Finančné nástroje v rámci tohto nariadenia môžu mať napríklad formu úverov, záruk, kapitálu, kvázi kapitál, investícií alebo účastí a nástrojov na rozdelenie rizika, vždy, keď je to možné a v súlade so zásadami stanovenými v článku 209 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pod vedením EIB, mnohostrannej európskej finančnej inštitúcie, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj, alebo dvojstrannej európskej finančnej inštitúcie, ako sú napríklad dvojstranné rozvojové banky, prípadne spojené s dodatočnými inými formami finančnej podpory od členských štátov a tretích strán.

Príspevky na finančné nástroje Únie v rámci tohto nariadenia môžu poskytovať členské štáty, ako aj akékoľvek iné subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.  Uvedené Tieto finančné nástroje sa môžu na účely implementácie uplatňovaniapodávania predkladania správ zoskupovať do facilít mechanizmov. [PN 224]

7a.   Komisia a ESVČ nevykonávajú nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách vymedzených na základe príslušnej politiky Únie ako nespolupracujúce alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií. [PN 225]

8.  Financovanie z prostriedkov Únie nesmie byť základom žiadnych osobitných daní, ciel ani poplatkov, ani nesmie aktivovať ich výber

9.  Dane, clá a poplatky ukladané partnerskými krajinami môžu byť oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

Článok 23a

Fondy malých projektov

1.  Financovanie podľa tohto nariadenia sa môže poskytnúť malým projektom, ktoré sú zamerané na výber a realizáciu projektov s obmedzeným finančným objemom.

2.  Príjemcovia fondu malých projektov sú organizácie občianskej spoločnosti.

3.  Koneční príjemcovia v rámci fondu malého projektu získajú prostredníctvom príjemcu podporu z tohto nariadenia a realizujú malé projekty v rámci tohto fondu malých projektov („malý projekt“).

4.  Ak verejný príspevok na malý projekt nepresiahne 50 000 EUR, má formu jednotkových nákladov alebo paušálnych súm alebo zahŕňa paušálne sadzby. [PN 226]

Článok 24

Oprávnené osoby a subjekty

1.  Účasť na postupoch verejného obstarávania, udeľovania grantov a cien v prípade akcií financovaných v rámci geografických programov a v rámci programov v oblasti organizácií občianskej spoločnosti a globálnych výziev je otvorená pre medzinárodné organizácie a pre všetky ostatné právne subjekty, ktoré sú štátnymi príslušníkmi nasledujúcich krajín alebo území, a, ak ide o právnické osoby, ktoré sú v nasledujúcich krajinách alebo na nasledujúcich územiach aj skutočne usadené:

a)  členské štáty, prijímatelia podľa nariadenia o nástroji IPA III a zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore;

b)  partnerské krajiny susedstva a Ruská federácia, ak sa príslušný postup uskutočňuje v rámci programov uvedených v prílohe I, na ktorých sa zúčastňuje;

c)  rozvojové krajiny a územia uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý zverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nie sú členmi skupiny G-20, a zámorské krajiny a územia vymedzené v rozhodnutí Rady …/… (EÚ);

d)  rozvojové krajiny, uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci, ktoré sú členmi skupiny G-20, a iné krajiny a územia, ak sa príslušný postup uskutočňuje v rámci akcie financovanej Úniou podľa tohto nariadenia, na ktorých sa zúčastňujú;

e)  krajiny, pre ktoré Komisia stanoví recipročný prístup k externému financovaniu; tento prístup môže byť priznaný na obmedzené obdobie aspoň jedného roka vždy, keď krajina prizná oprávnenosť za rovnakých podmienok subjektom z Únie a z krajín oprávnených podľa tohto nariadenia; Komisia rozhodne o vzájomnom prístupe a o jeho trvaní po konzultácii s dotknutou prijímajúcou krajinou alebo krajinami;

f)  členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v prípade zákaziek realizovaných uplatňovaných v niektorej z najmenej rozvinutých krajín alebo vysoko zadlžených chudobných krajín, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov oficiálnej rozvojovej pomoci. [PN 227]

2.  Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia vyplývajúce z povahy a cieľov akcie je účasť na postupoch verejného obstarávania, udeľovania grantov a cien v prípade akcií financovaných v rámci programov v oblasti ľudských práv a demokracie a stability a mieru, ako aj činností rýchlej reakcie, otvorená bez obmedzenia.

3.  Všetky dodávky a materiály financované podľa tohto nariadenia môžu pochádzať z akejkoľvek krajiny.

4.  Pravidlá uvedené v tomto článku sa nevzťahujú na fyzické osoby, ktoré sú zamestnané oprávnenými dodávateľmi, prípadne subdodávateľmi, alebo ktoré majú s nimi zákonne uzavreté iné zmluvy, a nepredstavujú pre ne obmedzenia týkajúce sa štátnej príslušnosti.

5.  Pokiaľ ide o akcie spoločne spolufinancované subjektom alebo vykonávané uplatňované prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch ii) až viii) nariadenia o rozpočtových pravidlách, uplatňujú sa pravidlá oprávnenosti týchto subjektov. [PN 228]

6.  Ak darcovia poskytujú financovanie trustovému fondu založenému Komisiou alebo prostredníctvom vonkajších pripísaných príjmov, uplatňujú sa pravidlá oprávnenosti stanovené v akte, ktorým sa zriaďuje trustový fond, alebo v dohode s darcom v prípade vonkajších pripísaných príjmov.

7.  V prípade akcií financovaných v rámci tohto nariadenia a z iného programu Únie sa za oprávnené považujú oprávnené subjekty v rámci ktoréhokoľvek z týchto programov.

8.  V prípade akcií pre viaceré krajiny sa za oprávnené môžu považovať právne subjekty, ktoré sú štátnymi príslušníkmi krajín a území, ktorých sa akcia týka, a v prípade právnických osôb právne subjekty, ktoré sú v týchto krajinách a na týchto územiach aj skutočne usadené.

9.  Pravidlá oprávnenosti tohto článku sa môžu obmedziť, pokiaľ ide o štátnu príslušnosť, zemepisnú polohu alebo povahu žiadateľov, ak sa takéto obmedzenia vyžadujú z dôvodu osobitnej povahy a cieľov akcie a ak sú nevyhnutné na účely jej efektívnej implementácie efektívneho uplatňovania. Obmedzenia týkajúce sa štátnej príslušnosti sa neuplatňujú na medzinárodné organizácie. [PN 229]

10.  Uchádzači, žiadatelia a záujemcovia z neoprávnených krajín sa môžu považovať za oprávnených v prípadoch naliehavosti alebo nedostupnosti služieb na trhoch dotknutých krajín alebo území alebo v iných riadne odôvodnených prípadoch, keď by uplatňovanie pravidiel oprávnenosti spôsobilo, že implementácia akcie by nebola možná alebo by bola neprimerane náročná.

11.  S cieľom podporiť miestne kapacity, trhy a nákupy sa uprednostnia miestni a regionálni dodávatelia, pri zohľadnení ich doterajšieho postupuoblasti environmentálnej udržateľnosti alebo spravodlivého obchodu v prípade, keď sa v nariadení o rozpočtových pravidlách stanovuje zadávanie zákaziek na základe jedinej ponuky. Vo všetkých ostatných prípadoch sa podporuje účasť miestnych a regionálnych dodávateľov v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia. Vo všetkých prípadoch by sa mali uplatňovať kritériá udržateľnosti a náležitej starostlivosti. [PN 230]

12.  V rámci programu v oblasti demokracie a ľudských práv je akýkoľvek subjekt, na ktorý sa nevzťahuje definícia právneho subjektu uvedená v článku 2 bode 6, oprávnený, ak je to potrebné so zreteľom na intervenčné oblasti tohto programu.

12a.   Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce nepodporuje činnosti, ktoré podľa environmentálneho skríningu uvedeného v článku 21 spôsobujú poškodenie životného prostredia alebo klímy. Všetky akcie sú plne zlučiteľné s Parížskou dohodou a európske financovanie určené na vonkajšiu činnosť celkovo prispieva k dlhodobým cieľom Parížskej dohody. Tento nástroj nesmie podporovať najmä:

a)  akcie nezlučiteľné s vnútroštátne stanovenými príspevkami prijímajúcich krajín podľa Parížskej dohody;

b)  investície do predvýrobnej, výrobnej a povýrobnej fázy výroby fosílnych palív. [PN 231]

Článok 25

Prenosy, ročné čiastkové platby, viazané rozpočtové prostriedky, splátky a príjmy z finančných nástrojov

1.  Okrem článku 12 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepoužité viazané a platobné rozpočtové prostriedky v rámci tohto nariadenia automaticky prenášajú a môžu sa viazať až do 31. decembra nasledujúceho rozpočtového roka. Prenášaná suma na sa v nasledujúcom rozpočtovom roku použije ako prvá.

Komisia informuje Európsky parlament predloží Európskemu parlamentuRadu o prenášaných viazaných Rade informácie o rozpočtových prostriedkoch, ktoré boli automaticky prenesené, vrátane príslušných súm, v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 232]

2.  Okrem pravidiel stanovených v článku 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách pokiaľ ide o opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov, viazané rozpočtové prostriedky zodpovedajúce sume zrušení viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neimplementovania akcie podľa tohto nariadenia sa znova sprístupnia v prospech pôvodného rozpočtového riadku.

Odkazy na článok 15 nariadenia o rozpočtových pravidlách v článku 12 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, sa považujú aj za odkazy na tento odsek na účely tohto nariadenia.

3.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby vykonávané počas viacerých rokov v súlade s článkom 112 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 114 ods. 2 tretí pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nevzťahuje na tieto viacročné akcie. Komisia automaticky zruší viazanosť akejkoľvek časti rozpočtových záväzkov týkajúcich sa akcie, ktorá nebola do 31. decembra piateho roku nasledujúceho po roku prijatia daného rozpočtového záväzku využitá na účely predbežného financovania alebo uskutočnenia priebežných platieb, alebo v súvislosti s ktorou nebol predložený žiadny overený výkaz výdavkov ani žiadna žiadosť o platbu.

Odsek 2 tohto článku sa vzťahuje aj na ročné čiastkové platby.

4.  Odchylne od článku 209 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa splátky a príjmy z finančných nástrojov pripíšu do pôvodného rozpočtového riadku ako vnútorné pripísané príjmy po odpočítaní nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením. Komisia každých päť rokov preskúma prínos existujúcich finančných nástrojov z hľadiska dosahovania cieľov Únie a ich efektívnosť.

Kapitola IV

EFSD +, rozpočtové záruky a finančná pomoc tretím krajinám

Článok 26

Rozsah pôsobnosti a financovanie

1.  Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruka pre vonkajšiu činnosť sa financuje z finančného krytia pre geografické programy uvedeného v článku 6 ods. 2 písm. a) sa financuje Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) a záruka pre vonkajšiu činnosť, pričom sa zabezpečuje, aby toto financovanie nepoškodilo iné akcie podporované z geografických programov. [PN 233]

Účelom EFSD+ ako integrovaného finančného balíka, ktorý poskytuje finančnú kapacitu, pričom využíva spôsoby plnenia stanovené vo forme grantov, záruk a iných finančných nástrojov stanovených v článku 23 ods. 1 písm. a), e), f) a g), je podporovať investície a zlepšiť prístup k financovaniu pri súčasnom maximalizovaní doplnkovosti, poskytovaní inovatívnych produktov a skoncentrovaní prostriedkov zo súkromného sektora s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny hospodársky environmentálny a sociálny rozvoj, industrializáciustabilné investičné prostredie s cieľom podporovať sociálno-ekonomickú a environmentálnu odolnosť v partnerských krajinách s osobitným dôrazom na odstraňovanie chudoby, udržateľný a inkluzívny rast, prispôsobenie sa a zmiernenie zmeny klímy, ochranu a správu životného prostredia, vytváranie dôstojných pracovných miest v súlade s príslušnými normami MOP najmä pre zraniteľné skupiny vrátane žien a mladých ľudí, hospodárske príležitosti, zručnosti a podnikanie, sociálno-ekonomické sektory, mikropodniky, malé so zameraním na sociálne podniky a družstvá, pokiaľ ide o ich potenciál znížiť chudobu a nerovnosti a podporovať ľudské práva a živobytia, podporovanie mikropodnikov, malýchstredné podniky stredných podnikov, ako aj riešenie osobitných sociálno-ekonomických príčin nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania obyvateľstva, a prispievať k udržateľnej reintegrácii vracajúcich sa migrantov v ich krajinách pôvodu v súlade s príslušnými orientačnými programovými dokumentmi. Osobitná pozornosť 45 % finančného krytia sa vyčlení na investície, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy, environmentálneho riadenia a ochrany, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom 30 % z celkového finančného rámca sa vyčlení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Osobitná pozornosť a dodatočná podpora v oblasti budovania inštitucionálnych kapacít, správy hospodárskych záležitostí a technickej pomoci sa venuje krajinám, ktoré sa považujú za nestabilné alebo za zasiahnuté konfliktom, najmenej rozvinutým krajinám a vysoko zadlženým chudobným krajinám. Záruka EFSD+ by sa mala používať popri investíciách vlády do základných verejných služieb, ktoré zostávajú v jej zodpovednosti. [PN 234]

2.  Zo záruky pre vonkajšiu činnosť sa podporujú operácie EFSD+, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové záruky v súlade s článkami 27, 28 a 29 tohto nariadenia, makrofinančná pomoc a úvery pre tretie krajiny uvedené v článku 10 ods. 2 nariadenia o EINS.

3.  V rámci záruky pre vonkajšiu činnosť môže Únia zaručiť operácie podpísané v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027, a to do výšky 60 000 000 000 EUR. Tento strop sa preskúma v kontexte hodnotiacej správy v polovici trvania podľa článku 32. [PN 235]

4.  Miera tvorby rezerv sa pohybuje od 9 % do 50 % v závislosti od typu operácií. Maximálna suma 10 miliárd EUR sa zabezpečí z rozpočtu Únie prostredníctvom osobitného rozpočtového riadku v rámci ročného rozpočtového postupu alebo prostredníctvom rozpočtového presunu. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34 prijímať delegované akty na zmenu tejto maximálnej sumy, ak to bude potrebné. [PN 236]

Miera tvorby rezerv pre záruku pre vonkajšiu činnosť je 9 % v prípade makrofinančnej pomoci Únie a rozpočtových záruk, ktoré kryjú riziko zlyhania štátu súvisiace s úverovými operáciami.

Miery tvorby rezerv sa preskúmajú každé tri dva roky od dátumu počnúc dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia stanoveného v článku 40. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť alebo meniť tieto sadzby a príslušné finančné sumy. [PN 237]

5.  Záruka pre vonkajšiu činnosť sa považuje za jednotnú záruku v spoločnom rezervnom fonde zriadenom článkom 212 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

6.  Z EFSD+ a záruky pre vonkajšiu činnosť sa môžu podporovať operácie financovania a investičné operácie v partnerských krajinách v geografických oblastiach uvedených v článku 4 ods. 2. Tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť sa financuje z rozpočtu príslušných geografických programov stanovených v článku 6 ods. 2 písm. a) a tieto rezervy sa presunú do spoločného rezervného fondu. Geografické rozdelenie operácií EFSD+ musí v maximálnej možnej miere odrážať aj relatívnu váhu finančných príspevkov pre rôzne regióny, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2 písm. a). Z EFSD+ a záruky pre vonkajšiu činnosť sa môžu podporovať aj operácie v prijímateľských krajinách uvedených v prílohe I k nariadeniu o nástroji IPA III. Financovanie týchto operácií v rámci EFSD+ a tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť sa financuje podľa nariadenia o IPA. Tvorba rezerv na záruku pre vonkajšiu činnosť na úvery pre tretie krajiny uvedená v článku 10 ods. 2 nariadenia o EINS sa financuje na základe nariadenia o EINS. [PN 238]

7.  Rezerva uvedená v článku 211 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vytvára na základe celkových neuhradených záväzkov Únie vyplývajúcich z každej operácie vrátane operácií podpísaných pred rokom 2021 a zaručených Úniou. Požadovaná ročná suma rezerv sa môže vytvárať počas obdobia maximálne siedmich rokov.

8.  Zostatok aktív k 31. decembru 2020 v záručnom fonde EFSD zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1601 a v Garančnom fonde pre vonkajšie opatrenia zriadenom nariadením Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 sa presunie do spoločného rezervného fondu na účely tvorby rezerv pre jeho príslušné operácie na základe tej istej jednotnej záruky stanovenej v odseku 4 tohto článku.

Článok 26a

Ciele EFSD+

1.  Operácie EFSD+ oprávnené na podporu prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť prispievajú k týmto prioritným oblastiam:

a)  poskytovanie finančných prostriedkov a podpory na rozvoj súkromného, družstevného sektora a sektora sociálnych podnikov s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v jeho hospodárskych, sociálnych a environmentálnych rozmerov s osobitným zameraním na odstránenie chudoby, a v prípade potreby aj európskej susedskej politike a cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia o nástroji IPA III;

b)  riešenie prekážok obmedzujúcich súkromné investície, najmä zabezpečením právnej istoty investícií;

c)  mobilizovanie financovania zo súkromného sektora s osobitným zameraním na mikropodniky, malé a stredné podniky;

d)  posilnenie sociálno-ekonomických odvetví a oblastí a súvisiacej verejnej a súkromnej infraštruktúry a udržateľnej prepojiteľnosti a udržateľnej výroby s cieľom presadzovať inkluzívny a udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj, ktorý rešpektuje ľudské práva a životné prostredie;

e)  prispievanie k opatreniam v oblasti klímy a k ochrane a riadeniu životného prostredia;

f)  prispievanie, a to podporovaním trvalo udržateľného rozvoja, k riešeniu osobitných základných príčin migrácie vrátane neregulárnej migrácie a núteného vysídlenia, a prispievanie k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a mobilite. [PN 239]

Článok 27

Oprávnenosť a výber operácií a protistrán

1.  Operácie financovania a investičné operácie oprávnené na podporu prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť sú konzistentné a zosúladené s politikami Únie, najmä s rozvojovou politikou a európskou susedskou politikou, ako aj so stratégiami a politikami partnerských krajín a riešia zlyhania miestneho trhu alebo suboptimálnych investičných operácií, a to bez nekalej súťaže s miestnymi hospodárskymi subjektmi. Podporujú najmä ciele, všeobecné zásady a politický rámec tohto nariadenia a príslušné orientačné programové dokumenty s náležitým zreteľom na prioritné oblasti stanovené v článku 26 a a ďalej opísané v prílohe V. [PN 240]

1a.  Poskytnutie záruky pre vonkajšiu činnosť podlieha uzatvoreniu príslušných dohôd o záruke EFSD medzi Komisiou v mene Únie a oprávnenou protistranou. [PN 241]

2.  Záruka pre vonkajšiu činnosť podporuje financovanie operácie financovania a investičné operácie, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, operácie tiež v súlade s podmienkami stanovenými v článku 209 ods. 2 písm. a) až c d) nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktoré: [PN 242]

-aa)   poskytujú finančnú a rozvojovú doplnkovosť; [PN 243]

-ab)   podstupujú verejne dostupné participatívne posúdenie vplyvu ex ante na ľudské práva, sociálnu a pracovnú oblasť a na životné prostredie, v ktorom sa určia a riešia riziká v týchto oblastiach a náležite zohľadní zásada slobodného a predchádzajúceho vopred udeleného informovaného súhlasu (EPIC) dotknutých spoločenstiev v oblasti investícií do pôdy; [PN 244]

a)  zabezpečujú doplnkovosť s inými iniciatívami;

b)  sú hospodársky a finančne životaschopné s náležitým zreteľom na prípadnú podporu a spolufinancovanie projektu zo strany partnerov zo súkromného a verejného sektora a súčasne zohľadňujú konkrétne operačné prostredie a kapacity krajín, ktoré sú považované za nestabilné alebo za zasiahnuté konfliktom, najmenej rozvinutých krajín a vysoko zadlžených chudobných krajín, ktoré môžu využívať zvýhodnené podmienky;

c)  sú technicky životaschopné a udržateľné z environmentálneho a sociálneho sociálno-ekonomického hľadiska; [PN 245]

ca)  sú zamerané na sektory a otázky, v ktorých existujú jasné trhové alebo inštitucionálne zlyhania, ktoré bránia financovaniu zo strany súkromného sektora; [PN 246]

cb)  sú štruktúrované spôsobom, ktorý prispieva ku katalýze rozvoja trhu a k mobilizácii zdrojov zo súkromného sektora v dôsledku nedostatkov v oblasti investícií; [PN 247]

cc)  sa zameriavajú na projekty s väčším rizikom, než sú súkromní veritelia pripravení postúpiť len na komerčnom základe; [PN 248]

cd)  nenarúšajú trhy v partnerských krajinách a regiónoch; [PN 249]

ce)  ak je to možné, maximalizujú mobilizáciu kapitálu z miestneho súkromného sektora; [PN 250]

cf)  dodržiavajú zásady efektívnosti rozvoja podľa Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a opätovne potvrdené v Nairobi v roku 2016 vrátane vlastníctva, zosúladenia, zamerania na výsledky, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti, ako aj cieľa uvoľnenia pomoci; [PN 251]

cg)  sú koncipované tak, aby spĺňali kritériá ODA, ako ich stanovil DAC OECD so zreteľom na osobitosti rozvoja súkromného sektora, s výnimkou operácií v priemyselných krajinách neoprávnených na ODA; [PN 252]

ch)  sa uplatňujú pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva ľudských práv a medzinárodne dohodnutých usmernení, zásad a dohôd, vrátane zásad pre zodpovedné investície, hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernení OECD pre nadnárodné podniky, dohovorov a zásad zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, dohovorov a noriem MOP, Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Maastrichtských zásad extrateritoriálnych záväzkov štátov v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a Dobrovoľných usmernení FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybolovu a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti; [PN 253]

3.  Záruka pre vonkajšiu činnosť sa použije na krytie rizika v prípade týchto nástrojov:

a)  úvery vrátane úverov v miestnej mene a úverov v rámci makrofinančnej pomoci;

b)  záruky;

c)  protizáruky;

d)  nástroje kapitálového trhu;

e)  akákoľvek iná forma financovania alebo zvýšenie kreditnej kvality, poistenie a kapitálová alebo kvázi kapitálová účasť.

4.  Oprávnené protistrany na účely záruky pre vonkajšiu činnosť sú protistrany, ktoré sú uvedené v článku 208 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, vrátane protistrán z tretích krajín, ktoré prispievajú na záruku pre vonkajšiu činnosť na základe schválenia Komisiou v súlade s článkom 28 tohto nariadenia a stanoviska strategickej rady. Okrem toho, odchylne od článku 62 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá prispela na záruku pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 28, a ktoré poskytnú primerané uistenie o ich finančnej kapacite, sú oprávnené na účely záruky. [PN 254]

4a.  Skupina Európskej investičnej banky okrem iného:

a)  sa spolu s ostatnými európskymi finančnými inštitúciami zúčastňuje na riadení rizík EFSD+ s náležitým zreteľom na potrebu zabrániť možnému konfliktu záujmov;

b)  uskutočňuje iba tú časť investičného okna, ktorá pokrýva poskytovanie štátnych úverov, na ktoré bolo vyčlenených najmenej 1 000 000 000 EUR z finančného krytia geografických programov v súlade s postupmi stanovenými v kapitolách 1 a 3 tejto hlavy;

c)  je oprávnenou protistranou implementačných činností v rámci iných investičných okien. [PN 255]

5.  Oprávnené protistrany musia dodržiavať pravidlá a podmienky stanovené v článku 62 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. V prípade súkromnoprávnych subjektov spravovaných právom členského štátu alebo tretej krajiny, ktorá prispela na záruku pre vonkajšiu činnosť v súlade s článkom 28 tohto nariadenia, sa uprednostnia tie subjekty, ktoré poskytnú informácie týkajúce sa kritérií v environmentálnej a sociálnej, daňovej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločností. [PN 256]

Komisia zabezpečí účinné, efektívne a spravodlivé použitie dostupných zdrojov oprávnenými protistranami, pričom podporuje ich vzájomnú spoluprácu.

Komisia zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie so všetkými protistranami rovnaký prístup k financovaniu a zaistí, aby sa v období implementácie uplatňovania EFSD+ predchádzalo konfliktom záujmov. S cieľom zabezpečiť doplnkovosť môže Komisia požadovať od oprávnených protistrán akékoľvek relevantné informácie o ich operáciách mimo EFSD+. [PN 257]

5a.  Európsky parlament alebo Rada môžu vyzvať oprávnených partnerov, organizácie občianskej spoločnosti a miestne spoločenstvá na výmenu názorov týkajúcich sa financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. [PN 258]

6.  Komisia vyberie oprávnené protistrany v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pričom náležite zohľadní:

a)  odporúčanie strategických a regionálnych operačných rád v súlade s prílohou VI;

b)  ciele investičného okna;

c)  skúsenosti a kapacitu v oblasti riadenia rizika oprávnenej protistrany;

d)  výšku vlastných zdrojov, ako aj spolufinancovania zo súkromného sektora, ktoré je oprávnená protistrana pripravená zmobilizovať pre investičné okno;

da)   zásady spravodlivých a otvorených postupov verejného obstarávania. [PN 259]

7.  Komisia vytvorí investičné okná pre regióny, konkrétne partnerské krajiny alebo pre oboje, pre konkrétne sektory, alebo pre konkrétne projekty, konkrétne kategórie konečných prijímateľov alebo pre oboje, ktoré majú byť financované na základe tohto nariadenia, na ktoré sa má vzťahovať záruka pre vonkajšiu činnosť až do stanovenej výšky. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako sú investičné okná v súlade s týmto článkom a o ich podrobných prioritách financovania. Všetky žiadosti o finančnú podporu v rámci investičného okna sa predkladajú Komisii.

Výber investičných okien sa riadne odôvodní analýzou zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií. Túto analýzu vykonáva Komisia v spolupráci s potenciálne oprávnenými protistranami a so zainteresovanými stranami.

Oprávnené protistrany môžu poskytnúť nástroje uvedené v odseku 3 v rámci investičného okna alebo jednotlivého projektu spravovaného oprávnenou protistranou. Tieto nástroje možno poskytnúť v prospech partnerských krajín vrátane krajín, ktoré sú nestabilné alebo zasiahnuté konfliktom, alebo krajín, ktoré čelia problémom rekonštrukcie a obnovy po skončení konfliktu, v prospech inštitúcií týchto partnerských krajín vrátane ich verejných národných a súkromných miestnych bánk a finančných inštitúcií, ako aj v prospech subjektov súkromného sektora týchto partnerských krajín. [PN 260]

8.  Komisia posúdi operácie podporované prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť podľa kritérií oprávnenosti stanovených v odsekoch 2 a 3, pričom v rámci možnosti vychádza z existujúcich systémov oprávnených protistrán na meranie výsledkov. Komisia vytvorí hodnotiacu tabuľku ukazovateľov na výber projektov. Implementujúci partneri vyplnia hodnotiacu tabuľku pre všetky operácie v rámci EFSD+. Komisia posúdi všetky operácie podporované zárukou v súvislosti s kritériami oprávnenosti uvedenými v článku 27 a hodnotiacu tabuľku použije na vykonanie nezávislej kontroly kvality náležitej starostlivosti a posúdenia vykonaného implementujúcimi partnermi na úrovni projektov. Ak je to potrebné, Komisia požiada implementujúcich partnerov o objasnenie a zmeny. Komisia každoročne zverejňuje hodnotiacu tabuľku pre všetky projekty po schválení použitia záruky zo strany Komisie a implementujúcich partnerov a výsledky všetkých záručných nástrojov a jednotlivých projektov podľa svojho posúdenia každého investičného okna. [PN 261]

9.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom doplniť alebo zmeniť prioritné oblasti a investičné okná uvedené v prílohe V a správu EFSD+ v prílohe VI. Pri dopĺňaní alebo zmene investičných okien pre konkrétne regióny, konkrétne partnerské krajiny alebo pre oboje, pre konkrétne odvetvia alebo konkrétne projekty, konkrétne kategórie konečných prijímateľov alebo pre oboje, ktoré majú byť financované na základe tohto nariadenia, na ktoré sa má vzťahovať záruka pre vonkajšiu činnosť až do stanovenej výšky, Komisia náležite zohľadní odporúčanie strategickej rady a poradí sa s výkonnými radami.

Komisia informuje Európsky parlament a Radu o tom, ako investičné okná spĺňajú požiadavky stanovené v článku 26a a v tomto článku a o ich podrobných prioritách financovania. Všetky žiadosti o finančnú podporu v rámci investičného okna sa predkladajú Komisii.

Výber investičných okien sa riadne odôvodní analýzou zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií. Túto analýzu vykonáva Komisia v spolupráci s potenciálne oprávnenými protistranami a so zainteresovanými stranami.

Oprávnené protistrany môžu poskytnúť nástroje uvedené v odseku 3 v rámci investičného okna alebo jednotlivého projektu spravovaného oprávnenou protistranou. Tieto nástroje možno poskytnúť v prospech partnerských krajín vrátane krajín, ktoré sú nestabilné alebo zasiahnuté konfliktom, alebo krajín, ktoré čelia výzvam spojeným s rekonštrukciou a obnovou po skončení konfliktu, v prospech inštitúcií týchto partnerských krajín vrátane ich verejných národných a súkromných miestnych bánk a finančných inštitúcií, ako aj v prospech subjektov súkromného sektora týchto partnerských krajín. V krajinách, ktoré sú nestabilné alebo sú v konflikte, a v oprávnených prípadoch v iných krajinách, sa podpora môže poskytnúť investíciám verejného sektora, ktoré majú relevantné účinky na rozvoj súkromného sektora. [PN 262]

Článok 27a

Riadenie a štruktúra EFSD+

1.  EFSD+ sa skladá z regionálnych investičných platforiem vytvorených na základe pracovných metód, postupov a štruktúr existujúcich mechanizmov kombinovaného financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti, ktoré môžu spájať svoje operácie kombinovaného financovania a operácie v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť EFSD+.

2.  Komisia je zodpovedná za celkové riadenie EFSD + a záruky pre vonkajšiu činnosť. Okrem toho sa Komisia neusiluje o vykonávanie všeobecných bankových operácií. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament s cieľom zabezpečiť najprísnejšie normy transparentnosti a finančnej zodpovednosti.

3.  Pri riadení EFSD+ Komisii poskytuje poradenstvo strategická rada s výnimkou prípadov operácií vzťahujúcich sa na politiku rozširovania Únie a operácií financovaných z IPA III, pričom v takom prípade Komisii poskytuje poradenstvo strategická rada Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF). Komisia tiež úzko spolupracuje so všetkými oprávnenými protistranami, pokiaľ ide o prevádzkové riadenie záruky pre vonkajšiu činnosť. Na tento účel sa zriadi technická pracovná skupina zložená z odborníkov z Komisie a oprávnených protistrán s cieľom posúdiť riziká a súvisiacu tvorbu cien.

4.  Strategická rada poskytuje Komisii poradenstvo k strategickému smerovaniu a prioritám investícií zo záruky pre vonkajšiu činnosť v rámci EFSD+ a prispieva k ich zosúlaďovaniu s hlavnými zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie, rozvojovej politiky Únie a európskej susedskej politiky, ako aj s cieľmi stanovenými v článku 3 tohto nariadenia a s účelom EFSD+ stanoveným v článku 26. Poskytuje aj podporu Komisii pri stanovovaní celkových investičných cieľov, pokiaľ ide o využívanie záruky pre vonkajšiu činnosť na podporu operácií EFSD+ a monitoruje primerané a diverzifikované geografické a tematické krytie investičných okien, pričom venuje osobitnú pozornosť krajinám, ktoré sú nestabilné alebo sú v konflikte, najmenej rozvinutým krajinám a silne zadlženým chudobným krajinám.

5.  Strategická rada podporuje aj celkovú koordináciu, doplnkovosť a súlad medzi regionálnymi investičnými platformami, medzi tromi piliermi európskeho investičného plánu, medzi európskym investičným plánom a ďalším úsilím Únie v oblasti migrácie a plnenia Agendy 2030, ako aj ostatnými programami stanovenými v tomto nariadení, ostatnými finančnými nástrojmi Únie a trustovými fondmi.

6.  Strategická rada sa skladá zo zástupcov Komisie a vysokého predstaviteľa, všetkých členských štátov a Európskej investičnej banky. Európsky parlament má štatút pozorovateľa. Prispievateľom, oprávneným protistranám, partnerským krajinám, príslušným regionálnym organizáciám a ďalším zainteresovaným stranám sa môže podľa potreby udeliť štatút pozorovateľa. Pred začlenením akéhokoľvek nového pozorovateľa prebehne konzultácia so strategickou radou. Strategickej rade spoločne predsedá Komisia a vysoký predstaviteľ.

7.  Strategická rada zasadá najmenej dvakrát ročne a stanoviská prijíma podľa možnosti konsenzom. Ďalšie zasadnutia sa môžu kedykoľvek zorganizovať zo strany predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny členov strategickej rady. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, uplatní sa hlasovacie právo, ako sa dohodlo na prvom zasadnutí strategickej rady a stanovilo v jej rokovacom poriadku. Toto hlasovacie právo náležite zohľadní zdroj financovania. V rokovacom poriadku je stanovený rámec týkajúci sa úlohy pozorovateľov. Zápisnice a programy schôdzí strategickej rady sa po ich prijatí zverejňujú.

8.  Komisia každoročne predkladá strategickej rade správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní EFSD+. Strategická rada WBIF poskytne pokrok dosiahnutý v súvislosti s uplatňovaním záručného nástroja pre región rozširovania, ktorým sa doplní toto vykazovanie. Strategická rada pravidelne organizuje konzultácie príslušných zainteresovaných strán o strategickom smerovaní a vykonávaní EFSD+.

9.  Existencia dvoch strategických rád nemá vplyv na potrebu mať jeden zjednotený rámec EFSD+ pre riadenie rizík.

10.  Počas obdobia uplatňovania EFSD+ strategická rada čo najskôr prijme a uverejní usmernenia, ktorými sa stanoví, ako sa má zabezpečiť súlad operácií EFSD+ s cieľmi a kritériami oprávnenosti stanovenými v článkoch 26a a 27.

11.  Vo svojich strategických usmerneniach strategická rada náležite zohľadní relevantné uznesenia Európskeho parlamentu a rozhodnutia a závery Rady.

12.  Výkonné rady regionálnych investičných platforiem podporujú Komisii na úrovni uplatňovania stanovením regionálnych a odvetvových investičných cieľov a regionálnych, odvetvových a tematických investičných okien a formulujú stanoviská k operáciám kombinovaného financovania a k využívaniu záruky pre vonkajšiu činnosť pokrývajúcej operácie EFSD+. [PN 263]

Článok 28

Príspevok iných darcov na záruku pre vonkajšiu činnosť

1.  Členské štáty, tretie krajiny a iné tretie strany môžu prispieť na záruku pre vonkajšiu činnosť.

Odchylne od článku 218 ods. 2 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore prispieť v podobe záruk alebo hotovosti.

Príspevok od tretích krajín iných ako sú zmluvné strany Dohody o Európskom hospodárskom priestore a od iných tretích strán má formu hotovosti a podlieha stanovisku strategickej rady a schváleniu zo strany Komisie. [PN 264]

Komisia o potvrdených príspevkoch bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu.

Na žiadosť členských štátov sa ich príspevky môžu vyčleniť na začatie akcií v konkrétnych regiónoch, krajinách, sektoroch alebo existujúcich investičných oknách. [PN 265]

2.  Príspevky v podobe záruky nesmú presiahnuť 50 % sumy uvedenej v článku 26 ods. 2 tohto nariadenia.

Príspevky poskytnuté členskými štátmi a zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore vo forme záruky sa môžu vyžadovať na platby výziev na uplatnenie záruky až po tom, ako sa na platby výziev na uplatnenie záruky použili finančné prostriedky poskytnuté zo všeobecného rozpočtu Únie zvýšené o akékoľvek iné hotovostné príspevky.

Na krytie výziev na uplatnenie záruky sa môže použiť akýkoľvek príspevok bez ohľadu na jeho účelové viazanie. [PN 266]

Medzi Komisiou v mene Únie a prispievateľom sa uzatvorí dohoda o príspevku, ktorá musí obsahovať najmä ustanovenia týkajúce sa platobných podmienok.

Článok 29

Vykonávanie Uplatňovanie dohôd o záruke pre vonkajšiu činnosť [PN 267]

1.  Komisia uzavrie v mene Únie dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť s oprávnenými partnermi vybranými podľa článku 27. Tieto dohody sú bezpodmienečné, neodvolateľné, na prvú žiadosť a v prospech vybraných partnerov. Dohody možno uzatvoriť s konzorciom dvoch alebo viacerých oprávnených protistrán. [PN 268]

2.  Medzi Komisiou a vybranou oprávnenou protistranou alebo vybranými oprávnenými protistranami sa uzatvorí jedna alebo viacero dohôd o záruke pre vonkajšiu činnosť pre každé investičné okno. Okrem toho na riešenie osobitných potrieb sa záruka pre vonkajšiu činnosť môže poskytnúť na individuálne financovanie alebo investičné operácie.

Všetky dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť sa na požiadanie sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade, pričom sa zohľadní ochrana dôverných a citlivých obchodných informácií. [PN 269]

3.  Dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť obsahujú najmä:

a)  podrobné pravidlá týkajúce sa krytia, požiadaviek, oprávnenosti, oprávnených protistrán a postupov;

b)  podrobné pravidlá poskytovania záruky pre vonkajšiu činnosť vrátane spôsobov jej krytia a jej vymedzeného krytia portfólií a projektov v rámci konkrétnych druhov nástrojov, ako aj analýzy rizika projektov a portfólií projektov, a to aj na sektorovej, regionálnej a národnej úrovni;

c)  uvedenie cieľov a účelu tohto nariadenia, posúdenie potrieb a uvedenie očakávaných výsledkov s prihliadnutím na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov a potreby zabezpečenia zodpovedného obchodného správania, a to aj predovšetkým dodržiavaním medzinárodne dohodnutých usmernení, zásad a právnych nástrojov, ktoré sú uvedené v článku 27 ods. 2 písm. c h); [PN 270]

d)  odmenu za záruku, ktorá má zohľadňovať mieru rizika, a možnosť, aby sa odmena v náležite odôvodnených prípadoch, najmä v krajinách, ktoré sú nestabilné alebo zasiahnuté konfliktom, v najmenej rozvinutých krajinách a vysoko zadlžených krajinách, mohla čiastočne dotovať s cieľom poskytnúť výhodnejšie podmienky; [PN 271]

e)  požiadavky na využívanie záruky pre vonkajšiu činnosť vrátane platobných podmienok, ako sú osobitné časové lehoty, úroky, ktoré sa majú platiť z dlžných súm, výdavky a náklady na vymáhanie a prípadne potrebné mechanizmy týkajúce sa likvidity;

f)  postupy týkajúce sa pohľadávok, okrem iného vrátane spúšťacích udalostí a čakacích lehôt, a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok;

g)  povinnosti transparentného monitorovania, podávania správ a hodnotenia; [PN 272]

h)  jasné a prístupné postupy podávania sťažností tretími stranami, na ktoré by mohlo mať vplyv vykonávanie uplatňovanie projektov podporovaných zárukou pre vonkajšiu činnosť. [PN 273]

4.  Oprávnená protistrana schváli operácie financovania a investičné operácie podľa vlastných pravidiel a postupov a v súlade s podmienkami dohody o záruke pre vonkajšiu činnosť.

5.  Záruka pre vonkajšiu činnosť môže pokrývať:

a)  v prípade dlhových nástrojov istinu a všetky úroky a sumy splatné vybranej oprávnenej protistrane, ktoré však táto protistrana v súlade s podmienkami operácií financovania po tom, ako došlo k zlyhaniu, nedostala;

b)  v prípade kapitálových investícií investované sumy a s nimi spojené náklady na financovanie;

c)  v prípade iných operácií financovania a investičných operácií uvedených v článku 27 ods. 2 použité sumy a s nimi spojené náklady na financovanie;

d)  všetky príslušné výdavky a náklady na vymáhanie súvisiace s prípadom zlyhania, pokiaľ nie sú odpočítané od výnosov z vymáhania.

5a.  Komisia pri uzatváraní dohôd o záruke pre vonkajšiu činnosť s oprávnenými partnermi náležitým spôsobom prihliadne na:

a)  poradenstvo a usmernenie strategických a regionálnych výkonných rád;

b)  ciele investičného okna;

c)  skúsenosti, operačnú a finančnú kapacitu oprávnenej protistrany, ako aj jej kapacitu z hľadiska riadenia rizík;

d)  výšku vlastných zdrojov, ako aj spolufinancovania zo súkromného sektora, ktoré je oprávnená protistrana pripravená zmobilizovať pre investičné okno. [PN 274]

6.  Na účely účtovníctva Komisie, podávania správ o rizikách krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť a v súlade s článkom 209 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách oprávnené protistrany, s ktorými bola uzatvorená dohoda o záruke pre vonkajšiu činnosť, predložia Komisii a Dvoru audítorov každý rok finančné správy o operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, overené nezávislým externým audítorom, obsahujúce okrem iného informácie o:

a)  posúdení rizík operácií financovania a investičných operácií oprávnených protistrán vrátane informácií o záväzkoch Únie oceňovaných v súlade s účtovnými pravidlami uvedenými v článku 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách a IPSAS;

b)  nesplatenom finančnom záväzku Únie vyplývajúcom z operácií EFSD+ poskytnutých oprávneným protistranám a na ich operácie financovania a investičné operácie, členené podľa jednotlivých operácií.

7.  Oprávnené protistrany poskytnú Komisii na požiadanie všetky ďalšie informácie potrebné na plnenie povinností Komisie súvisiacich s týmto nariadením, najmä pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z posúdenia vplyvu ex ante v oblasti ľudských práv, sociálnych vecí, práce a životného prostredia a iných kritérií výberu uvedených v článku 27. [PN 275]

8.  Komisia podá správu o finančných nástrojoch, rozpočtových zárukách a finančnej pomoci v súlade s článkami 241 a 250 nariadenie o rozpočtových pravidlách. Oprávnené protistrany na tento účel každoročne poskytnú informácie potrebné na to, aby Komisii umožnili splnenie povinností týkajúcich sa podávania správ. Komisia svoju výročnú správu okrem toho predkladá Európskemu parlamentu a Rade, ako je uvedené v článku 31 ods. 6a. [PN 276]

8a.  Komisia alebo oprávnené protistrany bezodkladne upovedomia OLAF, keď v ktorejkoľvek fáze prípravy, vykonávania alebo ukončovania operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, existuje podozrenie, že došlo k podvodu, korupcii, praniu špinavých peňazí alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, ktorá môže poškodiť finančné záujmy Únie. Komisia alebo oprávnené protistrany poskytnú úradu OLAF všetky potrebné informácie, na základe ktorých je možné vykonať úplné a dôsledné vyšetrenie. [PN 277]

Článok 29a

Mechanizmus vybavovania sťažností a nápravy

Vzhľadom na možné vybavovanie sťažností tretích strán v partnerských krajinách vrátane komunít a jednotlivcov, na ktorých sa operácie podporované EFSD+ a zárukou pre vonkajšiu činnosť vzťahujú, delegácie Komisie a Európskej únie zverejnia na svojich webových sídlach priame odkazy na mechanizmy vybavovania sťažností príslušných protistrán, ktoré uzatvorili dohody s Komisiou. Komisia takisto vytvorí centralizovaný mechanizmus EÚ na vybavovanie sťažností týkajúcich sa všetkých projektov podľa kapitoly IV tohto nariadenia s cieľom poskytnúť možnosť priamo prijímať sťažnosti súvisiace s vybavovaním sťažností oprávnenými protistranami. Komisia tieto informácie zohľadní so zreteľom na budúcu spoluprácu s týmito protistranami. [PN 278]

Článok 29b

Vylúčené činnosti a nespolupracujúce jurisdikcie

1.  Záruka pre vonkajšiu činnosť nepodporuje operácie financovania a investičné operácie, ktoré:

a)  sú spojené s vojenským sektorom alebo so sektorom štátnej bezpečnosti;

b)  podporujú rozvoj jadrovej energie, s výnimkou pôžičiek poskytovaných v súlade s nariadením o EINS, a fosílnych palív a podporujú ďalšie technologicky podmienené emisie uhlíka (carbon lock-in) hospodárstiev a spoločností;

c)  majú významné vonkajšie náklady v oblasti životného prostredia, napríklad tie, ktoré zahŕňajú degradáciu chránených oblastí, kritických biotopov a lokalít svetového dedičstva, pre ktoré sa neuskutočňuje žiadny plán trvalo udržateľného rozvoja a hospodárenia;

d)  vedú k porušovaniu ľudských práv v partnerských krajinách, napr. odoberajú spoločenstvám práva na prístup a kontrolu prírodných zdrojov, ako je pôda, prispievajú k nútenému vysídľovaniu obyvateľstva alebo zahŕňajú nútenú alebo detskú prácu.

2.  Oprávnené protistrany vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách dodržiavajú príslušné právo Únie a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie, a preto nepodporujú projekty podľa tohto nariadenia, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a daňovým únikom. Okrem toho nesmú oprávnené protistrany vykonávať nové alebo obnovené operácie so subjektmi, ktoré sú súčasťou jurisdikcií alebo majú sídlo v jurisdikciách, ktorých zoznam sa uvádza na základe príslušnej politiky Únie týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodné daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií. Oprávnené protistrany sa môžu odchýliť od tejto zásady len vtedy, ak sa projekt fyzicky vykonáva v jednej z týchto jurisdikcií a ak neobsahuje žiadne údaje o tom, že by príslušná operácia patrila do niektorej z kategórií uvedených v prvom pododseku tohto odseku. Pri uzatváraní dohôd s finančnými sprostredkovateľmi oprávnené protistrany transponujú požiadavky uvedené v tomto článku do príslušných dohôd a od finančných sprostredkovateľov žiadajú podávanie správ o ich dodržiavaní.

3.  Oprávnená protistrana vo svojich operáciách financovania a investičných operáciách uplatňuje zásady a normy stanovené v práve Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (2) a smernici (EÚ) 2015/849. Oprávnené protistrany podmienia priame financovanie aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podľa tohto nariadenia poskytnutím informácií o vlastníckych právach v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a uverejnia vykazované údaje podľa jednotlivých krajín v súlade s článkom 89 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ. [PN 279]

Článok 30

Kapitálová účasť v rozvojovej banke

Finančné krytie pre geografické programy uvedené v článku 6 ods. 2 písm. a) sa môže použiť na poskytnutie príspevku na kapitálovú vybavenosť európskych a iných rozvojových finančných inštitúcií.

Kapitola V

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

Článok 31

Monitorovanie a predkladanie správ

-1.  Dosiahnutie cieľov tohto nariadenia sa meria prostredníctvom primeraného, transparentného a zodpovedného systému monitorovania, podávania správ a hodnotenia, ktorým sa zabezpečí riadne zapojenie Európskeho parlamentu a Rady, ako aj zvýšenie účasti všetkých partnerov Únie vrátane občianskej spoločnosti na uplatňovaní programov. [PN 280]

1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov tohto nariadenia stanovených v článku 3 ods. 2, sú uvedené v prílohe VII v súlade ukazovateľmi cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Ako základ pre posúdenie rozsahu, v akom sa ciele dosiahli, sa použijú hodnoty ukazovateľov k 1. januáru 2021. [PN 281]

2.  Komisia pravidelne monitoruje svoje akcie a skúma pokrok pri dosahovaní očakávaných cieľov stanovených v článku 3, ako aj výsledkov zahŕňajúcich vykonanú činnosť a jej prínosy. [PN 282]

Pokrok v súvislosti s očakávanými výsledkami by sa mal monitorovať sa monitoruje na základe jasných, transparentných a prípadne merateľných ukazovateľov stanovených v prílohe VII a v rámci monitorovania a hodnotenia prijatého podľa odseku 9, ako aj v súlade s ustanoveniami o plnení rozpočtu Únie. Používa sa obmedzený počet ukazovateľov, aby sa zjednodušilo včasné podávanie správ, ktoré sa rozčleňujú minimálne podľa pohlavia a veku. [PN 283]

3.  Spoločné rámce výsledkov zahrnuté v spoločných programových dokumentoch, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 12 ods. 4 poskytujú základ pre spoločné monitorovanie implementácie uplatňovania kolektívnej podpory pre partnerskú krajinu, ktoré vykonáva Únia a členské štáty. [PN 284]

Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania uplatňovania programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ. [PN 285]

4.  Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní uplatňovaní tohto nariadenia. Od roku 2022 Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o dosiahnutých cieľoch tohto nariadenia prostredníctvom ukazovateľov merajúcich dosiahnuté výsledky a účinnosť nariadenia, a to vrátane, nie však výlučne ukazovateľov stanovených v prílohe VII, ako aj o plnení rozpočtu Únie. Uvedenú správu predloží aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 286]

5.  Výročná správa obsahuje informácie týkajúce sa predchádzajúceho roka o financovaných opatreniach, výsledkoch monitorovania a hodnotenia, účasti príslušných partnerov a úrovni ich spolupráce a o plnení uplatňovaní rozpočtových záväzkov a platobných rozpočtových prostriedkov rozdelených podľa jednotlivých krajín, regiónov a sektorov spolupráce. Bude obsahovať posúdenie pokroku pri dosahovaní očakávaných výsledkov a začleňovaní prierezových otázok uvedených v článku 8 ods. 6. Posúdia sa v nej výsledky financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom čo najširšieho využívania konkrétnych a merateľných ukazovateľov jeho úlohy pri plnení cieľov tohto nariadenia. V prípade rozvojovej spolupráce sa tiež v správe posúdi, ak je to možné a vhodné, aj dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja, a to aj pokiaľ ide o inovačné finančné nástroje. [PN 287]

6.  Výročná správa vypracovaná v roku 2021 bude obsahovať konsolidované informácie z výročných správ týkajúcich sa rokov 2014 až 2020 o všetkom financovaní na základe nariadení uvedených v článku 40 39 ods. 2 vrátane vonkajších pripísaných príjmov a príspevkov do trustových fondov a uvádza sa v nej rozdelenie výdavkov podľa krajín, využitia finančných nástrojov, záväzkov a platieb. V správe sa uvádzajú hlavné získané poznatky a opatrenia prijaté v nadväznosti na odporúčania z externých hodnotení vykonaných v predchádzajúcich rokoch. Zahŕňa posúdenie úrovne kapacity zamestnancov v ústredí a na úrovni delegácií EÚ pri plnení všetkých cieľov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. [PN 288]

6a.  Komisia predkladá v rámci výročnej správy podrobné informácie o operáciách financovania a investičných operáciách krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť a o fungovaní EFSD+, jeho riadení a účinnom prispievaní k jeho cieľom. K tejto časti výročnej správy pripojí stanovisko Dvora audítorov. Obsahuje tieto prvky:

a)  posúdenie výsledkov, ktoré prispievajú k plneniu účelu a cieľov stanovených EFSD+, ako sa stanovuje v tomto nariadení;

b)  posúdenie prebiehajúcich operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť na úrovni odvetvia, krajiny a na regionálnych úrovniach a ich súladu s týmto nariadením vrátane rizikových opatrení a ich vplyvu na finančnú a hospodársku stabilitu partnerov;

c)  posúdenie doplnkovosti a pridanej hodnoty, mobilizovania zdrojov súkromného sektora, odhadovaných a skutočných výstupov, výsledkov a vplyvu operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť na súhrnnom základe vrátane vplyvu na vytváranie dôstojných pracovných miest, odstraňovanie chudoby a znižovanie nerovností; toto posúdenie musí obsahovať rodovú analýzu operácií krytých na základe dôkazov a údajov rozčlenených podľa pohlavia, ak je to možné, ako aj analýzu typu podporovaného súkromného sektora vrátane družstiev a sociálnych podnikov;

d)  posúdenie dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa využívania záruky pre vonkajšiu činnosť a dosahovania kľúčových ukazovateľov výkonnosti stanovených ku každému predloženému návrhu;

e)  posúdenie pákového efektu dosiahnutého operáciami krytými zárukou pre vonkajšiu činnosť a EFSD+;

f)  finančnú sumu prevedenú v prospech príjemcov a posúdenie operácií financovania a investičných operácií každou protistranou na súhrnnom základe;

g)  posúdenie doplnkovosti a pridanej hodnoty operácií financovania a investičných operácií oprávnených protistrán a súhrnného rizika spojeného s týmito operáciami;

h)  podrobné informácie o výzvach na uplatnenie záruky pre vonkajšiu činnosť, stratách, výnosoch, vymožených sumách a akýchkoľvek iných prijatých platbách, ako aj celkovej rizikovej expozícii;

i)  finančné správy o operáciách financovania a investičných operáciách oprávnených protistrán, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, overené nezávislým externým audítorom;

j)  posúdenie synergií a dopĺňanie medzi operáciami krytými zárukou pre vonkajšiu činnosť a druhým a tretím pilierom EIP na základe príslušných existujúcich správ s osobitným zreteľom na pokrok dosiahnutý v oblasti dobrej správy vrátane boja proti korupcii a nezákonným finančným tokom, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu a politík zohľadňujúcich rodovú otázku, ako aj podpory podnikania, miestneho podnikateľského prostredia a miestnych finančných trhov;

k)  posúdenie súladu operácií v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť s medzinárodne dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

l)  posúdenie výnosov záruk;

m)  posúdenie vykonávania ustanovení týkajúcich sa vylúčených činností a nespolupracujúcich jurisdikcií. [PN 289]

7.  Ročný odhad celkových výdavkov na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity plnenie cieľov stanovených týmto nariadením sa vykoná na základe prijatých orientačných programových dokumentov. Finančné prostriedky pridelené podľa tohto nariadenia podliehajú každoročnému systému sledovania na základe metodiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj („Rio markery markerov“) začlenenému do existujúcej metodiky na riadenie výkonnosti programov Únie s cieľom vyčísliť výdavky súvisiace s opatreniami v oblasti klímy, a biodiverzity a životného prostredia, ľudského rozvoja a sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a oficiálnej rozvojovej pomoci na úrovni akčných plánov a opatrení uvedených v článku 19 a zaznamenaných v rámci hodnotení a ročnej výročnej správy, pričom sa nevylučuje použitie presnejších metód, ak sú takéto metódy k dispozícii. Komisia predloží odhad Európskemu parlamentu v rámci výročnej správy. [PN 290]

8.  Komisia sprístupní informácie o rozvojovej spolupráci prostredníctvom uznávaných medzinárodných noriem vrátane noriem Medzinárodnej organizácie práce a pomocou rámca pre spoločnú normu vypracovanú Iniciatívou za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci. [PN 291]

9.  Aby sa zaistilo účinné posúdenie pokroku pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia je Komisia splnomocnená prijímať prijíma delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom zmeniť prílohu VII na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a to aj počas preskúmania v polovici trvania podľa článku 32 a s cieľom doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zavedenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie, ktorý môže zahŕňať ďalšie ukazovatele výkonnosti uplatniteľné pre každý z konkrétnych cieľov tohto nariadenia. [PN 292]

Článok 32

Hodnotenie a prieskum v polovici obdobia [PN 293]

1.  Priebežné hodnotenie Najneskôr do 30. júna 2024 Komisia predloží hodnotiacu správu v polovici trvania o uplatňovaní tohto nariadenia sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho vykonávaní, najneskôr však do štyroch rokov od začiatku implementácie nástroja. Táto hodnotiaca správa v polovici trvania sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2023 a skúma sa v nej prínos Únie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, a to prostredníctvom ukazovateľov merajúcich dosiahnuté výsledky a akýchkoľvek zistení a záverov týkajúcich sa vplyvu tohto nariadenia vrátane Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus a záruky pre vonkajšiu činnosť. [PN 294]

Európsky parlament môže poskytnúť základné informácie na účely tohto hodnotenia. Komisia a ESVČ zorganizuje konzultácie s kľúčovými zainteresovanými stranami a prijímateľmi vrátane organizácií občianskej spoločnosti. Komisia a ESVČ venujú osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabezpečilo zastúpenie najviac marginalizovaných osôb. [PN 295]

V náležitých prípadoch Komisia takisto vyhodnotí vplyv a efektívnosť svojich činností podľa oblastí intervencie a efektívnosť programovania prostredníctvom externých hodnotení. Komisia a ESVČ zohľadnia návrhy a stanoviská Európskeho parlamentu a Rady týkajúce sa nezávislých externých hodnotení. V uplatniteľných prípadoch sa hodnotenia zakladajú na zásadách osvedčených postupov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj s cieľom zistiť, či sa dosiahli ciele, a navrhnúť odporúčania na zlepšenie budúcich akcií. V priebežnom hodnotení sa posúdi, ako Únia plnila ciele stanovené v tomto nariadení. [PN 296]

2.  Na konci vykonávania nariadenia, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nariadenia. V tomto hodnotení sa posúdi prínos Únie k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia, pričom sa zohľadnia ukazovatele merajúce dosiahnuté výsledky a akékoľvek zistenia a závery týkajúce sa vplyvu tohto nariadenia. Hodnotiaca správa v polovici trvania tiež zohľadní efektívnosť, pridanú hodnotu, fungovanie jednoduchšej a efektívnejšej štruktúry financovania vonkajšej činnosti, vnútornú a vonkajšiu súdržnosť a trvalú relevantnosť cieľov tohto nariadenia, komplementárnosť a synergie medzi financovanými akciami, príspevok opatrení k dôslednej vonkajšej činnosti Únie a to, do akej miery je verejnosť v prijímajúcich krajinách informovaná o finančnej podpore Únie, ak je to vhodné, a zahrnie aj zistenia správ uvedených v článku 31 ods. 4. [PN 297]

V záverečnej hodnotiacej správe sa rieši aj účinnosť, pridaná hodnota, priestor pre zjednodušenie, vnútorná a vonkajšia súdržnosť a trvajúca relevantnosť cieľov tohto nariadenia. [PN 298]

Hodnotiaca správa o záverečnom hodnotení v polovici trvania sa vypracuje s konkrétnym zámerom zlepšiť implementáciu uplatňovanie financovania zo strany Únie. Bude zdrojom informácií pri prijímaní rozhodnutí o obnovení, úprave alebo pozastavení určitých typov akcií implementovaných v rámci tohto nariadenia. [PN 299]

Hodnotiaca správa o záverečnom hodnotení v polovici trvania obsahuje aj konsolidované informácie z príslušných výročných správ o každom financovaní, ktoré sa riadi týmto nariadením, vrátane vonkajších pripísaných príjmov a príspevkov do trustových fondov a uvádza sa v nej rozdelenie výdavkov podľa prijímateľských krajín, využitia finančných nástrojov, záväzkov a platieb, ako aj geografický a tematický program a činnosti rýchlej akcie vrátane finančných prostriedkov mobilizovaných z rezervy na vznikajúce výzvy a priority. [PN 300]

Komisia prostredníctvom príslušného výboru uvedeného v článku 35 oznámi závery hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom. Konkrétne hodnotenia sa môžu na žiadosť členských štátov prerokovať v uvedenom výbore. Výsledky sa zohľadnia pri zostavovaní programu a prideľovaní zdrojov. [PN 301]

Komisia zapája do procesu hodnotenia financovania zo strany Únie poskytnutého podľa tohto nariadenia v primeranom rozsahu všetky príslušné zainteresované strany a príjemcov vrátane organizácií občianskej spoločnosti a v prípade potreby sa môže snažiť o vypracovanie spoločných hodnotení s členskými štátmi a rozvojovými partnermi s úzkou účasťou partnerských krajín. [PN 302]

2a.  Komisia predloží hodnotiacu správu v polovici trvania uvedenú v odseku 2 Európskemu parlamentu a Rade. K správe sa v prípade potreby pripoja legislatívne návrhy, ktorými sa stanovia potrebné zmeny tohto nariadenia. [PN 303]

2b.  Na konci obdobia uplatňovania tohto nariadenia, najneskôr však tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie nariadenia za rovnakých podmienok ako hodnotenie v polovici trvania uvedené v odseku 2 tohto článku. [PN 304]

3.  V súlade s osobitnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia do 31. decembra 2025 a potom každé tri roky vyhodnotí využívanie a fungovanie záruky pre vonkajšiu činnosť. Komisia svoju hodnotiacu správu predkladá Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej hodnotiacej správe pripojí stanovisko Dvora audítorov.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 33

Účasť krajiny alebo územia, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje

1.  V riadne odôvodnených prípadoch a ak akcia, ktorá sa má implementovať uplatňovať je globálnej, nadregionálnej alebo regionálnej povahy, môže Komisia v rámci príslušných viacročných orientačných programov alebo v rámci príslušných akčných plánov alebo opatrení rozhodnúť o rozšírení rozsahu akcií na krajiny a územia, na ktoré sa podľa článku 4 nevzťahuje toto nariadenie, s cieľom zabezpečiť súdržnosť a efektívnosť financovania Úniou alebo posilniť regionálnu alebo transregionálnu spoluprácu je Komisia oprávnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 34 na doplnenie tohto nariadenia na účely týchto akcií pridaním krajín a území ku krajinám a k územiam, na ktoré sa podľa článku 4 vzťahuje toto nariadenie. [PN 305]

2.  Komisia môže pristúpiť aj k špecifickému prideleniu finančných prostriedkov na pomoc partnerským krajinám a regiónom pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady rozhodnutie o ZKÚ. Na tento účel môže toto nariadenie podľa potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania na základe rozhodnutia o ZKÚ a/alebo nariadenia o EÚS, prispievať na akcie implementované partnerskou krajinou alebo regiónom alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa tohto nariadenia, krajinou, územím alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa rozhodnutia o ZKÚ alebo najvzdialenejšími regiónmi Únie v rámci spoločných operačných programov, alebo na programy medziregionálnej spolupráce alebo opatrenia stanovené a implementované podľa nariadenia o EÚS. [PN 306]

Článok 33a

Spolupráca partnerských krajín a regiónov so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami

1.  Komisia môže pristúpiť aj k špecifickému prideleniu finančných prostriedkov na pomoc partnerským krajinám a regiónom pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady rozhodnutie o ZKÚ. Na tento účel môže toto nariadenie podľa potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania na základe rozhodnutia o ZKÚ a/alebo nariadenia o EÚS, prispievať na akcie implementované partnerskou krajinou alebo regiónom alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa tohto nariadenia, krajinou, územím alebo akýmkoľvek iným subjektom podľa rozhodnutia o ZKÚ alebo najvzdialenejšími regiónmi Únie v rámci spoločných operačných programov, alebo na programy medziregionálnej spolupráce alebo opatrenia stanovené a uplatňované podľa nariadenia o EÚS.

2.  Miera spolufinancovania Únie nesmie byť vyššia ako 90 % oprávnených výdavkov programu alebo opatrenia. V prípade technickej pomoci je miera spolufinancovania 100 %. [PN 307]

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 6, článku 26 ods. 3, článku 8 ods. 7a, článku 8 ods. 8b, článku 14 ods. 1, článku 15a, článku 17 ods. 4, článku 21 ods. 3a, článku 26 ods. 4, článku 27 ods. 9 a, článku 31 ods. 9 a článku 33 ods. 1 sa Komisii udelí na obdobie platnosti tohto nariadenia. Komisia prijme tieto delegované akty čo najskôr. Delegované akty uvedené v článku 8 ods. 7a, článku 8 ods. 8b, článku 17 ods. 4 a článku 31 ods. 9 sa prijmú do ... [6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 308]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 6, článku 26 ods. 3, článku 8 ods.7a, článku 8 ods. 8b, článku 14 ods. 1, článku 15a, článku 17 ods. 4, článku 21 ods. 3a, článku 26 ods. 4, článku 27 ods. 9 a, článku 31 ods. 9 a článku 33 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 309]

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 6, článku 26 ods. 3, článku 8 ods.7a, článku 8 ods. 8b, článku 14 ods. 1, článku 15a, článku 17 ods. 4, článku 21 ods. 3a, článku 26 ods. 4, článku 27 ods. 9 a, článku 31 ods. 9 a článku 33 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 310]

Článok 34a

Postup pre naliehavé prípady

1.  Ak si to v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených človekom, alebo v prípade bezprostredného ohrozenia demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd vyžadujú naliehavé dôvody, Komisia je oprávnená prijímať delegované akty a uplatní sa postup stanovený v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 3 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 34 ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší. [PN 311]

Článok 34b

Demokratická zodpovednosť

1.  S cieľom posilniť dialóg medzi inštitúciami Únie, najmä Európskym parlamentom, Komisiou a ESVČ, a zabezpečiť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, ako aj vhodnosť pri prijímaní aktov a opatrení Komisiou, môže Európsky parlament vyzvať Komisiu a ESVČ, aby sa zúčastnili na diskusii o strategickom smerovaní a usmerneniach pre programovanie podľa tohto nariadenia. Týmto dialógom sa takisto posilní celková súdržnosť všetkých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v súlade s článkom 5. Tento dialóg sa môže uskutočniť predtým, ako Komisia prijme delegované akty a návrh ročného rozpočtu. Tento dialóg sa môže na žiadosť Európskeho parlamentu, Európskej komisie alebo ESVČ uskutočniť aj ad hoc z dôvodu významného politického vývoja.

2.  Komisia a ESVČ predloží Európskemu parlamentu všetky dokumenty relevantné v tomto ohľade, a to najmenej jeden mesiac pred začiatkom dialógu. V prípade dialógu súvisiaceho s ročným rozpočtom Komisia a ESVČ poskytnú konsolidované informácie o všetkých akčných plánoch a opatreniach prijatých alebo plánovaných v súlade s článkom 21, informácie o spolupráci v jednotlivých krajinách, regiónoch a tematických oblastiach a o využívaní činností rýchlej reakcie, rezervy na vznikajúce výzvy a priority a záruky pre vonkajšiu činnosť.

3.  Komisia a ESVČ v čo najväčšej miere zohľadnia pozíciu vyjadrenú Európskym parlamentom. Ak Komisia alebo ESVČ nezohľadnia pozíciu Európskeho parlamentu, musia poskytnúť riadne odôvodnenie.

4.  Komisia a ESVČ, najmä prostredníctvom riadiacej skupiny podľa článku 38, sú zodpovedné za informovanie Európskeho parlamentu o stave uplatňovania tohto nariadenia, a to najmä o prebiehajúcich opatreniach, akciách a výsledkoch. [PN 312]

Článok 35

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor pre susedstvo a rozvojovú a medzinárodnú spoluprácu. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

4.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

5.  Prijaté rozhodnutie zostane v účinnosti počas obdobia uplatňovania prijatého alebo upraveného dokumentu, akčného programu alebo opatrenia.

6.  Pozorovateľ z Európskej investičnej banky sa zúčastní na jednaniach výboru pokiaľ ide o otázky týkajúce sa Európskej investičnej banky. [PN 313]

Článok 36

Informácie Transparentnosť, komunikácia a propagácia zverejňovanie informácií [PN 314]

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Komisia je zodpovedná za monitorovanie dodržiavania uvedených záväzkov zo strany prijímateľov. [PN 315]

2.  Komisia vykonáva uplatňuje v súvislosti s týmto nariadením a jeho činnosťami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na toto nariadenie zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa tieto priority priamo týkajú cieľov uvedených v článku 3. [PN 316]

2a.  Komisia prijme opatrenia na posilnenie strategickej komunikácie a verejnej diplomacie pri oznamovaní hodnôt Únie a pridanej hodnoty Únie. [PN 317]

2b.  Komisia zriadi jeden komplexný verejný elektronický centrálny register všetkých akcií financovaných podľa tohto nariadenia vrátane kritérií používaných na stanovenie potrieb partnerov v procese prideľovania zdrojov a zabezpečí jeho pravidelnú aktualizáciu s výnimkou tých akcií, o ktorých sa predpokladá, že v ich dôsledku vznikajú bezpečnostné problémy alebo miestne politicky citlivé záležitosti podľa článku 37. [PN 318]

2c.  Register tiež obsahuje informácie o všetkých operáciách financovania a investičných operáciách na individuálnej úrovni, ako aj na projektovej úrovni, a základné prvky všetkých dohôd o záruke EFSD+ vrátane informácií o zákonnej totožnosti oprávnených protistrán, očakávaných prínosoch v oblasti rozvoja a postupoch vybavovania sťažností, pričom zohľadňuje ochranu dôverných a citlivých obchodných informácií. [PN 319]

2d.  V súlade so svojou politikou transparentnosti a s pravidlami Únie týkajúcimi sa ochrany údajov a prístupu k dokumentom a informáciám oprávnené protistrany EFSD+ na svojom webovom sídle iniciatívne a systematicky sprístupňujú verejnosti informácie o všetkých operáciách financovania a investičných operáciách krytých zárukou pre vonkajšiu činnosť, ktoré sa týkajú najmä spôsobu, akým uvedené operácie prispievajú k dosiahnutiu cieľov a požiadaviek tohto nariadenia. Tieto informácie sú rozčlenené na úrovni projektov. Takéto informácie vždy zohľadňujú ochranu dôverných a citlivých obchodných informácií. Oprávnené protistrany tiež uvádzajú podporu Únie v rámci všetkých informácií, ktoré uverejňujú o operáciách financovania a investičných operáciách, ktoré sú kryté zárukou pre vonkajšiu činnosť v súlade s týmto nariadením. [PN 320]

Článok 37

Odchýlka od požiadaviek na zviditeľnenie

V dôsledku bezpečnostných otázok alebo miestnych politicky citlivých záležitostí môže byť vhodnejšie alebo potrebné obmedziť komunikačné činnosti alebo činnosti na zviditeľnenie v určitých krajinách alebo oblastiach alebo počas určitých období. V takých prípadoch sa cieľová skupina a nástroje na zviditeľnenie, produkty a kanály, ktoré sa majú použiť na podporu danej akcie určia v jednotlivých prípadoch na základe konzultácie a dohody s Úniou. Ak je potrebná rýchla intervencia v rámci reakcie na náhlu krízu, nie je potrebné bezodkladne vypracovať úplný plán komunikácie a zviditeľnenia. V takýchto situáciách sa však od začiatku primerane uvádza podpora Únie.

Článok 38

Doložka o ESVČ

Toto nariadenie sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím 2010/427/EÚ. [PN 321]

Článok 38a

Riadenie

Horizontálna riadiaca skupina založená zo všetkých príslušných útvarov Komisie a ESVČ, ktorej predsedá PK/VP alebo zástupca tohto úradu, je zodpovedná za usmerňovanie, koordináciu a riadenie tohto nástroja v celom cykle riadenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť celého financovania vonkajšej činnosti Únie. PK/VP zabezpečí celkovú politickú koordináciu vonkajšej činnosti Únie. Pri všetkých akciách vrátane činností rýchlej reakcie a opatrení výnimočnej pomoci, ako aj počas celého cyklu programovania, plánovania a uplatňovania tohto nástroja VP a ESVČ spolupracujú s príslušnými členmi a útvarmi Komisie podľa povahy a cieľov plánovanej akcie využívajúc ich odborné znalosti. Všetky návrhy rozhodnutí sa vypracúvajú v súlade s postupmi Komisie a predkladajú sa Komisii na prijatie.

Európsky parlament sa v plnej miere zapojí do fáz navrhovania, programovania, monitorovania a hodnotenia nástrojov s cieľom zaručiť politickú a demokratickú kontrolu a zodpovednosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti. [PN 322]

Článok 39

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.  Rozhodnutie č. 466/2014/EÚ, nariadenie (ES, Euratom) č. 480/2009 a nariadenie (EÚ) 2017/1601 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.  Z finančného krytia pre toto nariadenie sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi týmto nariadením a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúcich nariadení: nariadenia (EÚ) č. 233/2014; nariadenia (EÚ) č. 232/2014; nariadenia (EÚ) č. 230/2014; nariadenia (EÚ) č. 235/2014; nariadenia (EÚ) č. 234/2014; nariadenia (Euratom) č. 237/2014; nariadenia (EÚ) č. 236/2014; rozhodnutia č. 466/2014 / EÚ; nariadenia (ES, Euratom) č. 480/2009 a nariadenia (EÚ) 2017/1601.

3.  Z finančného krytia pre toto nariadenie sa môžu uhrádzať aj výdavky súvisiace s prípravou akéhokoľvek následného nariadenia.

4.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 20 ods. 1, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. [PN 323]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

ZOZNAM KRAJÍN A ÚZEMÍ V OBLASTI SUSEDSTVA

Alžírsko

Arménsko

Azerbajdžan

Bielorusko

Egypt

Gruzínsko

Izrael

Jordánsko

Libanon

Líbya

Moldavská republika

Maroko

okupované palestínske územia

Sýria

Tunisko

Ukrajina

Podpora Únie v tejto oblasti sa môže použiť aj na účely umožnenia Ruskej federácii zúčastniť sa na programoch cezhraničnej spolupráce a na iných príslušných programoch pre viaceré krajiny vrátane spolupráce v oblasti vzdelávania, najmä pokiaľ ide o študentské výmeny. [PN 324]

PRÍLOHA II

OBLASTI SPOLUPRÁCE PRE GEOGRAFICKÉ PROGRAMY

A.  Pre všetky geografické regióny

ĽUDIA

1.  Dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva

a)  Posilňovanie demokracie a inkluzívnych demokratických procesov, správy vecí verejných a dohľadu vrátane nezávislého súdnictva, právneho štátu a transparentných, mierových a dôveryhodných volebných procesov; [PN 325]

b)  posilňovanie podpory a ochrany ľudských práv a základných slobôd, ako sa vyhlasuje vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a základných slobôd a plnenie súvisiacich medzinárodných dohôd, podpora a ochrana obhajcov ľudských práv, prispievanie k vykonávaniu globálnych a regionálnych paktov a rámcov, zvyšovanie kapacít občianskej spoločnosti pri ich vykonávaní a monitorovaní a položenie základov pre vytvorenie právneho rámca na ochranu osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy; [PN 326]

c)  podpora boja proti diskriminácii vo všetkých jej podobách a zásady rovnosti, najmä rodovej rovnosti, práv žien a dievčat a posilnenia ich postavenia, ako aj práv detí a mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, osôb patriacich k menšinám, LGBTI osôb a domorodého obyvateľstva; [PN 327]

d)  podpora prosperujúcej občianskej spoločnosti a, posilnenie jej úlohy v politických prechodoch, reformných procesoch a demokratickej transformácii a podpora vytvárania priestoru pre zapojenie občianskej spoločnosti a občanov do politického života a kontroly rozhodovania; [PN 328]

e)  posilňovanie plurality, nezávislosti a profesionality slobodných a nezávislých médií;

f)  zvyšovanie odolnosti štátov, spoločností, komunít a jednotlivcov proti politickým, hospodárskym, s cieľom pripraviť ich, aby sa bránili a prispôsobovali environmentálnym, potravinovým, demografickým a spoločenským tlakomhospodárskym otrasom, prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným človekom, ako aj konfliktom, zdravotným krízam a hrozbám v oblasti potravinovej bezpečnosti a rýchlo sa z nich zotavovali; [PN 329]

g)  posilňovanie rozvoja demokratických verejných inštitúcií na medzinárodnej, vnútroštátnej a nižšej úrovni vrátane nezávislého, účinného, efektívneho a zodpovedného justičného systému, podpory právneho štátu, medzinárodnej spravodlivosti, zodpovednosti a prístupu k spravodlivosti pre všetkých; [PN 330]

h)  podpora procesov reformy verejnej správy, a to aj použitím prístupov elektronickej verejnej správy zameranej na občanov, posilňovanie právnych rámcov a inštitucionálnych štruktúr, vnútroštátnych štatistických systémov, kapacít, správneho riadenia verejných financií a prispievanie k boju proti korupcii, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; [PN 331]

i)  podpora inkluzívnych, vyvážených a integrovaných územných a mestských politík prostredníctvom posilňovania verejných inštitúcií a verejných orgánov na vnútroštátnej a nižšej úrovni a podpory efektívnych procesov decentralizácie a štátnej reštrukturalizácie;

j)  zvyšovanie transparentnosti a zodpovednosti verejných inštitúcií, posilňovanie verejného obstarávania vrátane podporovania rozvoja udržateľných kritérií (environmentálnych, sociálnych a hospodárskych) a cieľov a riadenia verejných financií, rozvíjanie elektronickej verejnej správy a posilňovanie poskytovania služieb; [PN 332]

k)  podpora udržateľného, zodpovedného a transparentného riadenia odvetví prírodných zdrojov a súvisiacich príjmov a podpora reforiem na zabezpečenie spravodlivých, nestranných a udržateľných daňových politík;

ka)   podporovanie parlamentnej demokracie. [PN 333]

2.  Odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a ľudský rozvoj

a)  Odstránenie chudoby vo všetkých jej rozmeroch, boj proti diskriminácii a nerovnosti a dodržiavanie zásady „na nikoho nezabudnúť“ bez toho, aby sa na niekoho zabudlo; a zasiahnutie najskôr tých, na ktorých sa zabudlo, a to uprednostňovaním investícií do verejných služieb v oblasti zdravia, výživy, vzdelávania a sociálnej ochrany; [PN 334]

b)  zintenzívnenie úsilia o prijatie politík a príslušné investície na podporu, ochranu a napĺňanie práv žien a, mladých ľudí a detí, ako aj osôb so zdravotným postihnutím, uľahčenie ich zapojenia a zmysluplného prispievania do sociálneho, občianskeho a hospodárskeho života a zabezpečenie ich plnohodnotného prínosu k inkluzívnemu rastu a udržateľnému rozvoju; [PN 335]

c)  podpora ochrany a dodržiavania práv a posilnenie postavenia žien a dievčat vrátane hospodárskych, pracovných a sociálnych práv, pozemkových práv, ako aj sexuálneho a reprodukčného zdravia a zodpovedajúcich práv, a predchádzanie sexuálne a rodovo motivovanému násiliu vo všetkých podobách a ochrana pred ním; zahŕňa to podporu prístupu všetkých ku komplexným informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a ku komplexnému sexuálnemu vzdelávaniu; podpora spolupráce v oblasti výskumu a inovácií nových a lepších nástrojov starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie vrátane plánovaného rodičovstva, a to najmä v podmienkach obmedzených zdrojov; [PN 336]

d)  venovanie osobitnej pozornosti osobám, ktoré sú znevýhodnené, zraniteľné a marginalizované, okrem iného deťom, starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím, LGBTI osobám a pôvodnému obyvateľstvu; zahŕňa to podporu prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím aj bez neho; [PN 337]

e)  presadzovanie integrovaného prístupu k podpore komunít, predovšetkým tých najchudobnejších a najťažšie osloviteľných, pri zlepšovaní všeobecného prístupu k základným potrebám a službám, a to najmä zdravotníctvu vrátane služieb, informácií a materiálov používaných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, vzdelávaniu, výžive a sociálnej ochrane; [PN 338]

f)  umožnenie čo najlepšieho štartu do života deťom, najmä tým najviac marginalizovaným, a to investovaním do rozvoja v ranom detstve, a zabezpečenie prístupu k základným službám, ako sú zdravotníctvo, výživa, vzdelávanie a sociálna ochrana, pre deti, ktoré trpia chudobou alebo nerovnosťou; pomoc pri poskytovaní bezpečného, priaznivého prostredia pre deti ako dôležitého prvku podpory zdravého mladého obyvateľstva, ktoré bude môcť naplno využiť svoj potenciál s osobitným zreteľom na potreby dievčat; [PN 339]

g)  podpora všeobecného prístupu k dostatočnému množstvu cenovo dostupných, bezpečných a výživných potravín, najmä pre ľudí v najzraniteľnejších situáciách, okrem iného pre deti mladšie ako päť rokov, dospievajúcich, dievčatá a chlapcov, ako aj ženy, a to najmä počas tehotenstva a dojčenia, a posilňovanie potravinovej bezpečnosti a výživy, najmä v krajinách, ktoré čelia dlhotrvajúcim alebo opakujúcim sa krízam; podpora viacsektorových prístupov k poľnohospodárstvu zohľadňujúcich otázky výživy; [PN 340]

h)  podpora všeobecného prístupu k bezpečnej a dostatočnej sanitácii pitnej vody a, hygiene, ako aj podpora udržateľného a integrovaného hospodárenia s vodami ako kľúčových rozhodujúcich faktorov zdravia, vzdelávania, výživy, odolnosti proti zmene klímy a rodovej rovnosti; [PN 341]

i)  dosahovanie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti s rovnosťou prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným zdravotníckym službám vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a prostredníctvom podpory budovania inkluzívnych, pevných, kvalitných a odolných systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú dostupné pre všetkých, a posilňovania kapacity v oblasti včasného varovania, znižovania rizika, riadenia a obnovy; doplnenie opatrení prostredníctvom rámcového programu Únie pre výskum a inovácie zameraného na riešenie globálnych hrozieb pre zdravie, rozvoj bezpečných, účinných a cenovo dostupných vakcín a liečby chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných ochorení a na zlepšenie reakcií na zdravotné problémy vrátane prenosných ochorení, antimikrobiálnej rezistencie a objavujúcich sa chorôb a epidémií; [PN 342]

j)  podpora všeobecnej a spravodlivej sociálnej ochrany a posilňovanie záchranných sociálnych sietí na zabezpečenie základného príjmu, predchádzanie prípadom prepadu do extrémnej chudoby a zvyšovanie odolnosti;

ja)  posilňovanie odolnosti ľudí a komunít, a to aj prostredníctvom zvýšených investícií do projektov zameraných na znižovanie rizika katastrof a projektov pripravenosti pod vedením komunity; [PN 343]

jb)  podpora národných, regionálnych a miestnych vlád a správnych orgánov s cieľom vytvoriť požadovanú infraštruktúru, okrem iného fyzické, technologické a ľudské zdroje, s využitím najnovšieho technologického a administratívneho vývoja, aby bolo možné presne vykonať všetky zápisy občanov do registrov (od narodenia po smrť) a v prípade potreby zverejniť oficiálne uznané duplicitné dokumenty, čím sa zabezpečí, že všetci občania budú oficiálne existovať a budú mať prístup k svojim základným právam; [PN 344]

k)  podpora inkluzívneho a udržateľného rozvoja miest s cieľom riešiť nerovnosť v mestách, so zameraním na osoby, ktoré to najviac potrebujú, a prijatie prístupu zohľadňujúceho rodové hľadisko; [PN 345]

l)  podpora miestnych orgánov na mestskej úrovni pri zlepšovaní poskytovania základných služieb a rovnosti prístupu k potravinovej bezpečnosti, zabezpečovania dosiahnuteľného, dôstojného a cenovo dostupného bývania a kvality života, najmä pre ľudí žijúcich v neformálnych osadách a slumoch; [PN 346]

m)  podpora dosahovania medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti vzdelávania s osobitným zameraním na bezplatné verejné systémy vzdelávania prostredníctvom inkluzívneho a spravodlivého kvalitného formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a podpory príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých, na všetkých úrovniach vrátane rozvoja v ranom detstve, technickej a odbornej prípravy, a to aj v núdzových a krízových situáciách a aj prostredníctvom používania digitálnych technológií na zlepšenie výučby a učenia sa; [PN 347]

ma)  podpora vzdelávacích koridorov na zabezpečenie toho, aby študenti z krajín vo vojnovom stave mohli študovať na univerzitách v Únii; [PN 348]

n)  podpora akcií na budovanie kapacít, zvyšovanie týkajúcich sa budovania kapacít a kultúrnej spolupráce, vzdelávacej mobility do partnerských krajín, z partnerských krajín a medzi partnerskými krajinami, ako aj na spoluprácu a politický dialóg spolupráce a politického dialógu s inštitúciami, organizáciami, miestnymi vykonávacími subjektmi a orgánmi z týchto krajín; [PN 349]

na)   podpora budovania kapacít a spolupráce v oblasti vedy, techniky a výskumu, najmä v oblasti riešenia spoločenských problémov súvisiacich s chudobou, ktoré neprimerane vplývajú na partnerské krajiny a zanedbané oblasti výskumu a inovácie s obmedzenými investíciami súkromného sektora, a v oblasti otvorených údajov, ako aj rozvoja sociálnej inovácie; [PN 350]

o)  podpora budovania kapacity a spolupráce v oblastiach vedy, techniky a výskumu, ako aj v oblastiach otvorených údajov, veľkých dát (big data), umelej inteligencie a inovácií v koordinácii s rámcovým programom Únie pre výskum a inováciu s cieľom bojovať proti úniku mozgov; [PN 351]

p)  posilnenie koordinácie u všetkých dotknutých aktérov, aby sa podporil prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja;

q)  podpora medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti vo všetkých formách, ochrana a podpora kultúrneho dedičstva a uvoľňovanie potenciálu kreatívneho priemyslu kultúrnych a kreatívnych odvetví na udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj; [PN 352]

qa)  podpora akcií a rozvoj spolupráce v oblasti športu s cieľom prispieť k posilneniu postavenia žien, mladých ľudí, jednotlivcov a komunít, ako aj k plneniu cieľov v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálneho začlenenia v rámci Agendy 2030; [PN 353]

r)  podpora dôstojnosti a odolnosti dlhodobo nútene vysídlených osôb a ich začlenenia do hospodárskeho a spoločenského života hostiteľských krajín a hostiteľských komunít.

3.  Migrácia a mobilita a nútené vysídľovanie obyvateľstva [PN 354]

-a)  podporovanie účinných migračných politík založených na ľudských právach na všetkých úrovniach vrátane programov ochrany s cieľom uľahčiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu; [PN 355]

a)  Posilňovanie prispievanie k posilňovaniu bilaterálnych, regionálnych (aj medzi južnými krajinami) a medzinárodných partnerstiev v oblasti migrácie a mobility na základe integrovaného a vyváženého prístupu, zahŕňajúceho všetky aspekty migrácie vrátane pomoci pri vykonávaní dvojstranných alebo regionálnych dohôd a dojednaní Únie a jej partnerstiev v oblasti mobility, a to v súlade s medzinárodným právom a právom Únie a povinnosťami v oblasti ľudských práv; [PN 356]

aa)  poskytovanie pomoci pri vykonávaní bilaterálnych alebo regionálnych dohôd a dojednaní Únie s tretími krajinami vrátane partnerstiev v oblasti mobility a vytvorenia bezpečných a legálnych ciest, a to aj vypracovaním dohôd o zjednodušení vízového režimu a o presídľovaní, ako aj na základe vzájomnej zodpovednosti a úplného dodržiavania humanitárnych povinností a povinností v oblasti ľudských práv; [PN 357]

b)  podpora udržateľného a úspešného sociálno-ekonomického opätovného začlenenia vracajúcich sa migrantov; [PN 358]

c)  riešenie a zmierňovanie základných príčin neregulárnej migrácie a núteného vysídľovania;

d)  boj proti neregulárnej migrácii, obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu migrantov a zlepšovanie spolupráce pri integrovanom riadení hraníc obmedzenie zraniteľných miest v oblasti migrácie, a to aj riešením nelegálnej migrácie a posilňovaním medzinárodnej odozvy na obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo migrantov v súlade s medzinárodným právom a právom Únie; [PN 359]

e)  posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít na riadenie migrácie vrátane zberu a používania presných a rozčlenených údajov ako východiska pre politiky založené na dôkazoch s cieľom podporiť bezpečnú, riadenú a zodpovednú migráciu; [PN 360]

f)  podpora účinných migračných politík založených na ľudských právach vrátane programov ochrany; [PN 361]

g)  podpora podmienok na uľahčenie legálnej migrácie a dobre riadenej mobility, ako aj a kontaktov medzi ľuďmi, a maximalizácia rozvojových účinkov, a to aj prostredníctvom poskytovania presných a včasných informácií vo všetkých fázach migrácie; [PN 362]

ga)  maximalizácia dosahu migrácie z hľadiska ďalšieho rozvoja a zlepšovanie spoločného chápania vzťahu medzi migráciou a rozvojom; [PN 363]

h)  zabezpečenie ochrany migrantov a nútene vysídlených osôb s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným skupinám a uplatňovanie prístupu založeného na právach, ako aj zabezpečenie uznávania a určovania postavenia osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi zmiešanými migračnými tokmi; [PN 364]

i)  podpora riešení zameraných na rozvoj pre nútene vysídlené osoby a ich hostiteľské komunity, a to aj prostredníctvom prístupu k vzdelaniu a dôstojnej práci, na podporu dôstojnosti, odolnosti a sebestačnosti vysídlených osôb a ich začlenenia do hospodárskeho a spoločenského života hostiteľských krajín; [PN 365]

j)  podpora zapojenia diaspór v krajinách pôvodu s cieľom plne prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju; [PN 366]

k)  podpora rýchlejších, lacnejších a bezpečnejších prevodov finančných prostriedkov v krajinách pôvodu aj v prijímajúcich krajinách, a teda podpora využívania ich potenciálu na rozvoj;

ka)  prispievanie k posilneniu postavenia migrantov a spoločností s cieľom dosiahnuť ich plné začlenenie a sociálnu súdržnosť; [PN 367]

Spolupráca v tejto oblasti sa bude riadiť v súlade s [Fondom pre azyl a migráciu] pri úplnom rešpektovaní zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja; [PN 368]

PLANÉTA

4.  Životné prostredie a zmena klímy

a)  Posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít na riadenie klímy a environmentálne manažérstvo, začleňovanie problematiky klímy a životného prostredia a monitorovanie klímy a životného prostredia; posilňovanie regionálnej a vnútroštátnej správy v oblasti klímy;

b)  podpora adaptácie na zmenu klímy s osobitným dôrazom na mimoriadne zraniteľné štáty a obyvateľstvo, ktoré nemajú zdroje na prijímanie potrebných opatrení; prispievanie k úsiliu partnerov pri plnení záväzkov v oblasti zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy vrátane realizácie vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) a akčných plánov na zmiernenie a adaptáciu, ako aj synergií medzi adaptáciou a zmiernením, ako aj pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z iných mnohostranných environmentálnych dohôd, ako sú napríklad Dohovor o biologickej diverzite a Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii; [PN 369]

c)  rozvoj a/alebo posilňovanie udržateľného zeleného a modrého rastu vo všetkých hospodárskych odvetviach;

d)  podpora prístupu k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách s cieľom splniť záväzok Únie z roku 2012 poskytnúť takýto prístup do roku 2030 ďalším 500 miliónom ľudí, pričom sa uprednostnia riešenia malého rozsahu, mikrosiete a mimosieťové riešenia s vysokou environmentálnou a rozvojovou hodnotou; posilňovanie spolupráce v oblasti energie z udržateľných zdrojov; podpora a rozširovanie spolupráce v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie; podpora prístupu k spoľahlivým, bezpečným, dostupným, čistým a trvalo udržateľným energetickým službám, najmä miestnym a decentralizovaným riešeniam, ktoré zabezpečia prístup k energii pre ľudí žijúcich v chudobe a vo vzdialených regiónoch; [PN 370]

da)  budovanie kapacít na začlenenie environmentálnej udržateľnosti a cieľov v oblasti zmeny klímy a presadzovanie ekologického rastu v národných a miestnych rozvojových stratégiách vrátane podpory kritérií udržateľnosti vo verejnom obstarávaní; [PN 371]

db)  podpora sociálnej zodpovednosti podnikov, náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch a dôsledné uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti a zásady „znečisťovateľ platí“; [PN 372]

dc)   podpora ekologicky udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane agroekológie, pri ktorých sa preukázalo, že prispievajú k ochrane ekosystémov a biodiverzity a dlhodobo zvyšujú environmentálnu a sociálnu odolnosť voči zmene klímy; [PN 373]

e)  zlepšovanie miestnych, vnútroštátnych, regionálnych a kontinentálnych multimodálnych dopravných sietí a služieb s cieľom posilňovať ďalšie možnosti udržateľného hospodárskeho rozvoja a vytvárania pracovných miest, odolného proti zmene klímy, a teda dosiahnuť nízkouhlíkový rozvoj odolný proti zmene klímy; podpora uľahčovania a liberalizácie dopravy, zlepšenie udržateľnosti, bezpečnosti na cestách a odolnosti v oblasti dopravy;

f)  posilňovanie zapojenia miestnych komunít a pôvodného obyvateľstva do reakcií na zmenu klímy, boja proti strate biodiverzity a trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zachovania ekosystémov a správy prírodných zdrojov, a to aj prostredníctvom zlepšenia držby pôdy a hospodárenia s vodami; podpora udržateľného rozvoja miest a odolnosti v mestských oblastiach; [PN 374]

fa)  zastavenie obchodu s nerastnými surovinami z konfliktných oblastí, ako aj zneužívania baníkov a podpora rozvoja miestnych komunít v súlade s nariadením (EÚ) 2017/821, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti a súvisiace opatrenia, ako aj vypracovanie takéhoto prístupu k nerastným surovinám, na ktoré sa toto nariadenie v súčasnosti nevzťahuje; [PN 375]

fb)   podpora vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj s cieľom umožniť ľuďom pretvárať spoločnosť a budovať udržateľnú budúcnosť; [PN 376]

g)  podpora zachovania, udržateľného riadenia a využívania a obnovy prírodných zdrojov, podpora zdravých ekosystémov, zastavenie straty biodiverzity a ochrana voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín vrátane boja proti pytliactvu a nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; [PN 377]

ga)  riešenie straty biodiverzity, vykonávanie medzinárodných iniciatív a iniciatív Únie zameraných na riešenie tohto problému, najmä prostredníctvom podpory ochrany, trvalo udržateľného využívania a riadenia suchozemských a morských ekosystémov a súvisiacej biodiverzity; [PN 378]

h)  podpora integrovaného a udržateľného hospodárenia s vodami a cezhraničnej spolupráce v oblasti vôd v súlade s medzinárodným právom; [PN 379]

i)  podpora zachovávania a zväčšovania zásob uhlíka prostredníctvom udržateľného riadenia využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesného hospodárstva a boj proti zhoršovaniu stavu životného prostredia, dezertifikácii a degradácii pôdy a lesov a suchu; [PN 380]

j)  obmedzenie odlesňovania, podpora vynútiteľnosti práva, správy a obchodu v lesnom hospodárstve (FLEGT) a boj proti nezákonnej ťažbe dreva a obchodu s nezákonne vyťaženým drevom a výrobkami z nezákonne vyťaženého dreva; podpora lepšej správy vecí verejných a budovania kapacít v záujme udržateľného riadenia prírodných zdrojov; podpora rokovania a vykonávania dohôd o dobrovoľnom partnerstve; [PN 381]

k)  podpora správy oceánov vrátane ochrany a obnovy pobreží a morských oblastí vo všetkých formách vrátane ekosystémov, podpora boja proti morskému odpadu, boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu a ochrany morskej biodiverzity v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve; [PN 382]

l)  posilňovanie regionálneho znižovania rizika katastrof, pripravenosti a zvyšovania odolnosti prostredníctvom prístupu založeného na komunite a zameraného na ľudí, v synergii s politikami a opatreniami zameranými na adaptáciu na zmenu klímy; [PN 383]

m)  podpora efektívneho využívania zdrojov a udržateľnej spotreby a výroby vrátane boja celého dodávateľského reťazca, a to aj obmedzovaním využívania prírodných zdrojov na financovanie konfliktov a podporou súladu zúčastnených strán s iniciatívami, ako je certifikačná schéma Kimberleyského procesu;, boj proti znečisťovaniu a správneho hospodárenia správne hospodárenie s chemickými látkami a nakladania nakladanie s odpadom; [PN 384]

n)  podpora úsilia o posilnenie udržateľnej hospodárskej diverzifikácie, konkurencieschopnosti a, dodávateľských reťazcov so zdieľaním hodnôt a spravodlivého obchodu, rozvoja súkromného sektora s osobitným zameraním na nízkouhlíkový zelený rast odolný proti zmene klímy, mikropodniky, sociálne podniky, malé a stredné podniky a družstvá, s využitím výhody prínosov existujúcich obchodných dohôd s EÚ z hľadiska rozvoja; [PN 385]

na)  splnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa zachovania biodiverzity vyplývajúcich zo zmlúv, ako sú Dohovor o biologickej diverzite (DBD), Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) a iné zmluvy týkajúce sa biodiverzity; [PN 386]

nb)   zlepšovanie integrácie a začleňovania cieľov v oblasti zmeny klímy a environmentálnych cieľov do rozvojovej spolupráce Únie prostredníctvom podpory metodickej a výskumnej práce týkajúcej sa rozvojových krajín, vykonávanej v rozvojových krajinách alebo vykonávanej rozvojovými krajinami vrátane mechanizmov monitorovania, podávania správ a overovania, mapovania ekosystémov, ich hodnotenia a oceňovania, čím sa zvyšuje kvalita odborných znalostí v oblasti životného prostredia a podporujú sa inovačné činnosti a súdržnosť politík; [PN 387]

nc)   riešenie globálnych a nadregionálnych účinkov zmeny klímy, ktoré majú potenciálne destabilizačný vplyv na rozvoj, mier a bezpečnosť. [PN 388]

PROSPERITA

5.  Inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a dôstojné zamestnávanie

a)  Podpora podnikania, a to aj prostredníctvom mikrofinancovania, dôstojného zamestnávania a zamestnateľnosti prostredníctvom rozvoja zručností a kompetencií vrátanie vzdelania, podpora zlepšovania plného uplatňovania pracovných noriem MOP vrátane sociálneho dialógu a boja proti detskej práci, pracovných podmienok v zdravom prostredí a vytvárania príležitostí, najmä pre mladých ľudí; [PN 389]

b)  podpora vnútroštátnych ciest rozvoja, ktoré maximalizujú pozitívne sociálne výsledky a vplyvy, podpora progresívneho efektívneho a udržateľného zdaňovania a verejných politík prerozdeľovania, ako aj vytvorenie a posilnenie udržateľných systémov sociálnej ochrany a systémov sociálneho zabezpečenia; podpora úsilia na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni v oblasti boja proti daňovým únikom a daňovým rajom; [PN 390]

c)  zlepšovanie zodpovednej podnikateľskej klímy a investičného prostredia, vytváranie regulačného prostredia umožňujúceho hospodársky rozvoj, podpora spoločností, najmä mikropodnikov, malých a stredných podnikov, družstiev a sociálnych podnikov, pri rozširovaní ich podnikania a vytváraní pracovných miest, podpora rozvoja solidárneho hospodárstva a posilnenie zodpovednosti súkromného sektora; [PN 391]

ca)  podpora mechanizmov zodpovednosti podnikov a mechanizmov uplatňovania nárokov na nápravu týkajúcich sa porušovania ľudských práv, ktoré súvisí s činnosťami súkromného sektora; podpora úsilia na miestnej, regionálnej a globálnej úrovni o zabezpečenie dodržiavania noriem v oblasti ľudských práv a súladu s vývojom právnych predpisov zo strany podnikov vrátane povinnej náležitej starostlivosti a záväzného medzinárodného nástroja v oblasti podnikania a ľudských práv na celosvetovej úrovni; [PN 392]

d)  posilňovanie sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, sociálnej zodpovednosti podnikov a zodpovedného obchodného správania v rámci celých hodnotových reťazcov, zabezpečenie zdieľania hodnôt, spravodlivých cien a spravodlivých obchodných podmienok; [PN 393]

e)  zvyšovanie účinnosti a udržateľnosti verejných výdavkov, a to aj prostredníctvom podpory udržateľného verejného obstarávania a podpora strategickejšieho využívania verejných financií, a to aj prostredníctvom nástrojov kombinovaného financovania na prilákanie dodatočných verejných a súkromných investícií; [PN 394]

f)  posilňovanie potenciálu miest ako centier udržateľného a inkluzívneho rastu a inovácií;

g)  podpora vnútornej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, vytváranie pevnejších prepojení medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a uľahčovanie rozvoja kreatívneho priemyslu, ako aj odvetvia kultúrneho cestovného ruchu ako páky pre udržateľný rozvoj; [PN 395]

h)  posilňovanie a diverzifikovanie udržateľných a inkluzívnych poľnohospodárskych a potravinových hodnotových reťazcov, podpora potravinovej bezpečnosti a hospodárskej diverzifikácie, pridávania hodnoty, regionálnej integrácie, konkurencieschopnosti a spravodlivého obchodu a posilňovanie udržateľných a nízkouhlíkových inovácií odolných proti zmene klímy; [PN 396]

ha)   zameranie sa na ekologicky efektívnu intenzifikáciu poľnohospodárstva v prípade drobných poľnohospodárov, a najmä žien, prostredníctvom podpory účinných a udržateľných vnútroštátnych politík, stratégií a právnych rámcov, ako aj spravodlivého a udržateľného prístupu k zdrojom vrátane pôdy, vody, (mikro) úverov a iných poľnohospodárskych vstupov; [PN 397]

hb)   aktívna podpora väčšej účasti organizácií občianskej spoločnosti a organizácií poľnohospodárov na tvorbe politík a výskumných programov a zintenzívnenie ich zapojenia do vykonávania a hodnotenia vládnych programov; [PN 398]

i)  podpora udržateľného riadenia rybolovu a udržateľnej akvakultúry;

j)  podpora všeobecného prístupu k bezpečnej, cenovo dostupnej energii z udržateľných zdrojov, podpora nízkouhlíkového obehového hospodárstva, efektívne využívajúceho zdroje a odolného proti zmene klímy; [PN 399]

k)  podpora inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej a bezpečnej mobility, ako aj zlepšovanie dopravnej prepojenosti s Úniou;

l)  podpora cenovo dostupnej, inkluzívnej a, spoľahlivej a bezpečnej digitálnej pripojiteľnosti a posilňovanie digitálneho hospodárstva; podpora digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností; podpora digitálneho podnikania a vytvárania pracovných miest; podpora využívania digitálnych technológií ako nástroja trvalo udržateľného rozvoja; riešenie kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a ďalších regulačných otázok súvisiacich s digitalizáciou; [PN 400]

m)  rozvoj a posilňovanie trhov a odvetví spôsobom, ktorý by zintenzívnil inkluzívny a udržateľný rast a spravodlivý obchod; [PN 401]

n)  podpora programu regionálnej integrácie a optimálnych obchodných politík na podporu inkluzívneho a udržateľného rozvoja a podpora konsolidácie a vykonávania spravodlivých obchodných dohôd medzi Úniou a jej partnermi vrátane holistických a asymetrických dohôd s partnermi z rozvojových krajín; podpora a posilnenie multilateralizmu, udržateľnej hospodárskej spolupráce, ako aj pravidiel Svetovej obchodnej organizácie; [PN 402]

o)  podpora spolupráce v oblastiach vedy, techniky a výskumu, digitalizácie, ako aj v oblastiach otvorených údajov, veľkých údajov (big data), umelej inteligencie a inovácií vrátane rozvoja vedeckej diplomacie; [PN 403]

p)  podpora medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti vo všetkých formách, rozvoj miestnych remesiel, ako aj súčasného umenia a kultúrnych prejavov a ochrana a podpora kultúrneho dedičstva; [PN 404]

q)  posilňovanie postavenia žien, aby prevzali dôležitejšiu úlohu v hospodárstve a pri rozhodovaní;

r)  zlepšovanie prístupu k dôstojnej práci pre všetkých v zdravom životnom prostredí a vytváranie inkluzívnejších a dobre fungujúcich trhov práce a politík zamestnanosti zameraných na dôstojnú prácu, dodržiavanie ľudských práv a pracovných práv vrátane životného minima pre všetkých, najmä pre ženy a mladých ľudí; [PN 405]

ra)   zabezpečenie spravodlivého a udržateľného prístupu k odvetviam ťažobného priemyslu, ktorým sa neprispieva ku konfliktom alebo korupcii; [PN 406]

s)  podpora spravodlivého, udržateľného a nerušeného prístupu k odvetviam ťažobného priemyslu; zabezpečenie väčšej transparentnosti, povinnej starostlivosti a zodpovednosti investorov pri súčasnom presadzovaní zodpovednosti zo strany súkromného sektora; uplatnenie opatrení sprevádzajúcich nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach. [PN 407]

MIER

6.  Mier, bezpečnosť, a stabilita a mier [PN 408]

a)  Prispievanie k mieru a, predchádzaniu konfliktom, a tým aj k stabilite prostredníctvom zvyšovania odolnosti štátov, spoločností, komunít a jednotlivcov voči politickým, hospodárskym, environmentálnym, demografickým a spoločenským tlakom a šokom, a to aj pomocou podpory hodnotení odolnosti zameraných na určenie miestnych kapacít v rámci spoločností, ktoré im umožňujú odolávať tlakom a šokom, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť; [PN 409]

aa)  presadzovanie kultúry nenásilia, a to aj podporou formálneho a neformálneho mierového vzdelávania; [PN 410]

b)  podpora predchádzania konfliktom, včasného varovania a budovania mieru prostredníctvom mediácie, krízového riadenia a stabilizácie a obnova po skončení konfliktu vrátane posilnenej úlohy žien vo všetkých týchto fázach; podpora, uľahčovanie a budovanie kapacít v oblasti budovania dôvery, mediácie, dialógu a zmierenia, dobrých susedských vzťahov a iné opatrenia prispievajúce k predchádzaniu konfliktom a ich riešeniu, a to najmä so zreteľom na vznikajúce napätie medzi komunitami, ako aj zmierovacie opatrenia medzi jednotlivými časťami spoločností a v rámci pretrvávajúcich konfliktov a kríz; [PN 411]

ba)  podpora rehabilitácie a reintegrácie obetí ozbrojených konfliktov, ako aj odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia bývalých bojovníkov a ich rodín do občianskej spoločnosti vrátane podpory osobitných potrieb žien; [PN 412]

bb)  posilňovanie úlohy žien a mladých ľudí pri budovaní mieru a predchádzaní konfliktom a ich začlenenie, zmysluplná účasť na občianskom a politickom živote a sociálne uznanie; podpora vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1325, najmä v nestabilných, konfliktných a postkonfliktných situáciách a krajinách; [PN 413]

c)  podpora reformy sektora bezpečnosti vnímavej voči konfliktom, ktorá postupne poskytuje jednotlivcom a štátu účinnejšiu, demokratickejšiu a zodpovednejšiu bezpečnosť pre udržateľný rozvoj a mier; [PN 414]

d)  podpora budovania kapacít vojenských aktérov pri podpore rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj (CBSD); [PN 415]

da)   podpora regionálnych a medzinárodných iniciatív v oblasti odzbrojenia a režimov a mechanizmov kontroly vývozu zbraní; [PN 416]

e)  podpora miestnych, regionálnych a medzinárodných iniciatív prispievajúcich k bezpečnosti, stabilite a mieru, ako aj prepojenie týchto rôznych iniciatív; [PN 417]

f)  predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu a terorizmu, a boj proti nej prostredníctvom programov a akcií prispôsobených kontextu, vnímavých voči konfliktom, zohľadňujúcich rodové hľadisko a zameraných na ľudí; [PN 418]

fa)  riešenie sociálno-ekonomického vplyvu protipechotných mín, nevybuchnutej munície alebo výbušných pozostatkov vojny na civilné obyvateľstvo vrátane potrieb žien; [PN 419]

fb)  riešenie sociálnych dôsledkov alebo reštrukturalizácie ozbrojených síl vrátane potrieb žien; [PN 420]

fc)  podpora ad hoc miestnych, vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných tribunálov, komisií a mechanizmov pre pravdu a zmierenie; [PN 421]

g)  boj proti akejkoľvek forme násilia, korupcie a organizovaného zločinu a proti praniu špinavých peňazí;

h)  podpora cezhraničnej spolupráce týkajúcej sa udržateľného riadenia spoločných prírodných zdrojov v súlade s medzinárodným právom a právom Únie; [PN 422]

i)  spolupráca s tretími krajinami v oblasti mierového využívania jadrovej energie, najmä prostredníctvom budovania kapacít a rozvoja infraštruktúry v tretích krajinách v oblasti zdravia, poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín; takisto podpora sociálnych opatrení zameraných na riešenie následkov v prípade najzraniteľnejších obyvateľov vystavených akejkoľvek radiačnej havárii a na zlepšenie ich životných podmienok; podpora riadenia vedomostí, odbornej prípravy a vzdelávania v oblastiach týkajúcich sa jadrovej energie; Takéto činnosti sa vypracúvajú v spojení s činnosťami v rámci Európskeho nástroja pre jadrovú bezpečnosť zriadeného nariadením EÚ o EINS; [PN 423]

j)  podpora námornej bezpečnosti a ochrany s cieľom dosiahnuť bezpečné, chránené, čisté a udržateľne riadené oceány; [PN 424]

k)  podpora budovania kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti, odolných digitálnych sietí, ochrany údajov a súkromia.

PARTNERSVO

7.  Partnerstvo

a)  Posilnenie zodpovednosti krajiny, partnerstva a dialógu s cieľom prispieť k vyššej účinnosti rozvojovej spolupráce vo všetkých jej rozmeroch (s venovaním osobitnej pozornosti konkrétnym problémom najmenej rozvinutých krajín a krajín postihnutých konfliktom, ako aj konkrétnym prechodným problémom rozvinutejších rozvojových krajín);

b)  prehlbovanie politického, hospodárskeho, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho dialógu medzi Úniou a tretími krajinami a regionálnymi organizáciami a podpora plnenia dvojstranných a medzinárodných záväzkov;

c)  podpora dobrých susedských vzťahov, regionálnej integrácie, posilnenej prepojiteľnosti, spolupráce a dialógu;

ca)  podpora a posilňovanie spolupráce partnerských krajín a regiónov so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie a so zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Rady1 [...] o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii; [PN 425]

_________________________

1 Rozhodnutie Rady .../... z ... o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii ... (Ú. v. ...).

d)  podpora priaznivého prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií, prehlbovanie ich zmysluplnej a štruktúrovanej účasti na domácej politike a ich schopnosti vykonávať úlohu nezávislých aktérov v oblasti rozvoja a správy; posilňovanie nových spôsobov partnerstva s organizáciami občianskej spoločnosti, podpora reálneho a štruktúrovaného dialógu s Úniou a efektívneho používania a vykonávania plánov spolupráce Únie s občianskou spoločnosťou v jednotlivých krajinách; [PN 426]

e)  spolupráca s miestnymi orgánmi a podpora ich úlohy tvorcov politík a rozhodovacích subjektov s cieľom posilniť miestny rozvoj a zlepšenú správu vecí verejných;

f)  efektívnejšia interakcia s občanmi a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách vrátane plného využitia hospodárskej, kultúrnej, športovej a verejnej diplomacie; [PN 427]

g)  spolupráca s industrializovanými a rozvinutejšími rozvojovými krajinami pri vykonávaní Agendy 2030 a programu Celosvetové verejné statky a problémy vrátane spolupráce medzi južnými krajinami a trojstrannej spolupráce;

h)  podnecovanie regionálnej integrácie a spolupráce orientovanej na výsledky podporou regionálnej integrácie a dialógu.

B.  Osobitne pre oblasť susedstva

a)  Podpora posilnenej politickej spolupráce;

b)  podpora vykonávania dohôd o pridružení alebo iných existujúcich a budúcich dohôd, spoločne dohodnutých programov pridruženia a priorít partnerstva alebo rovnocenných dokumentov;

c)  podpora posilneného partnerstva so spoločnosťami medzi Úniou a partnerskými krajinami, a to aj prostredníctvom kontaktov medzi ľuďmi;

d)  podpora regionálnej spolupráce, najmä v rámci Východného partnerstva, Únie pre Stredozemie a spolupráce v rámci celého európskeho susedstva, ako aj cezhraničnej spolupráce;

e)  dosiahnutie postupnej integrácie do vnútorného trhu Únie a rozšírenej odvetvovej a medziodvetvovej spolupráce, a to aj prostredníctvom aproximácie právnych predpisov a zbližovania v oblasti regulácie s právnymi predpismi Únie a ďalšími dôležitými medzinárodnými normami, ako aj zlepšovaním prístupu na trh, napríklad aj prostredníctvom prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu, a súvisiacim budovaním inštitúcií a investíciami. [PN 428]

PRÍLOHA III

INTERVENČNÉ OBLASTI PRE TEMATICKÉ PROGRAMY

1.  INTERVENČNÉ OBLASTI PRE ĽUDSKÉ PRÁVA A DEMOKRACIU

–  Prispievanie k pokroku v oblasti základných hodnôt demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, zásad nediskriminácie, rovnosti a solidarity, ako aj dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. [PN 429]

–  Umožňovanie spolupráce a partnerstva s občianskou spoločnosťou v otázkach ľudských práv a demokracie vrátane citlivých a naliehavých situácií. Na všetkých úrovniach sa vypracuje ucelená a holistická stratégia na dosiahnutie uvádzaných cieľov. [PN 430]

–  Presadzovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých, prispievanie k vytváraniu spoločností, v ktorých prevažuje účasť, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť a zodpovednosť, solidarita a rovnosť. Rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých sa monitoruje, podporuje a posilňuje v súlade so zásadami všeobecnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv. Rozsah programu zahŕňa občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Problémy v oblasti ľudských práv treba riešiť spolu s posilňovaním občianskej spoločnosti a ochranou obhajcov ľudských práv a posilňovaním ich postavenia, a to aj v súvislosti so zužujúcim sa priestorom pre ich činnosť. [PN 431]

–  Rozvoj, prehlbovanie a ochrana demokracie, komplexné riešenie všetkých aspektov demokratickej správy vecí verejných vrátane posilňovania demokratickej plurality, zvyšovania účasti občanov a podpory vierohodných, inkluzívnych a transparentných volebných procesov. Demokracia sa posilňuje presadzovaním základných pilierov demokratických systémov, napríklad právneho štátu, demokratických noriem a hodnôt, nezávislých médií, zodpovedných a inkluzívnych inštitúcií vrátane politických strán a parlamentov a boja proti korupcii. Dôležitou súčasťou širšej podpory demokratických procesov je pozorovanie volieb. V tejto súvislosti je pozorovanie volieb zo strany EÚ a nadviazanie na odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ naďalej dôležitou súčasťou programu. [PN 432]

–  Podpora účinného multilateralizmu a strategického partnerstva, prispievanie k zvyšovaniu kapacít medzinárodných, regionálnych a národných rámcov na podporu a ochranu ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Posilňovať sa musia strategické partnerstvá, pričom osobitnú pozornosť treba venovať Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodnému trestnému súdu (MTS) a príslušným regionálnym a vnútroštátnym mechanizmom v oblasti ľudských práv. Program podporuje aj vzdelávanie a výskum v oblasti ľudských práv a demokracie, okrem iného aj prostredníctvom Svetového kampusu pre ľudské práva a demokraciu. [PN 433]

V rámci tohto programu poskytne Únia pomoc na riešenie globálnych, regionálnych, národných a miestnych otázok týkajúcich sa ľudských práv a demokratizácie v partnerstve s občianskou spoločnosťou v týchto strategických oblastiach intervencie:

1a.  Ochrana a podpora ľudských práv a ochrancov ľudských práv v krajinách a naliehavých situáciách, v ktorých sú ľudské práva a základné slobody najviac ohrozené, a to aj prostredníctvom pružného a komplexného riešenia naliehavých potrieb ochrany obhajcov ľudských práv.

Dôraz sa kladie na otázky ľudských práv a demokracie, ktoré nemožno riešiť geografickými ani inými tematickými programami z dôvodu ich citlivej povahy alebo núdzového charakteru. V takýchto prípadoch je prioritou podpora dodržiavania príslušného medzinárodného práva a poskytovanie konkrétnej podpory a prostriedkov miestnej občianskej spoločnosti, ktorá uskutočňuje svoju činnosť vo veľmi ťažkých podmienkach. Osobitná pozornosť sa venuje aj posilneniu osobitného mechanizmu ochrany obhajcov ľudských práv.

1b.  Presadzovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetkých, prispievanie k vytváraniu spoločností, v ktorých prevažuje účasť, nediskriminácia, rovnosť, sociálna spravodlivosť, medzinárodná spravodlivosť a zodpovednosť.

Pomoc Únie má schopnosť riešiť najcitlivejšie politické otázky, ako je trest smrti, mučenie, sloboda prejavu v reštriktívnych situáciách, diskriminácia voči zraniteľným skupinám, ako aj ochrana a podpora práv dieťaťa (napr. detská práca, obchodovanie s deťmi, detská prostitúcia a detskí vojaci) a reaguje na vznikajúce a zložité výzvy, ako je ochrana osôb vysídlených z dôvodu zmeny klímy, vzhľadom na jej nezávislosť činnosti a vysokú pružnosť z hľadiska spôsobov spolupráce.

1c.  Upevňovanie a podpora demokracie, riešenie všetkých aspektov demokratickej správy vecí verejných vrátane posilňovania demokratického pluralizmu, zvyšovania účasti občanov, vytvárania priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť a podpory vierohodných, inkluzívnych a transparentných volebných procesov, a to najmä prostredníctvom volebných pozorovateľských misií EÚ.

Demokracia sa posilňuje presadzovaním základných pilierov demokratických systémov, medzi ktoré patria právny štát, demokratické normy a hodnoty, nezávislé médiá, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie vrátane politických strán a parlamentov, ako aj zodpovedný sektor bezpečnosti a boj proti korupcii. Prioritou je poskytovanie konkrétnej podpory a prostriedkov politickým aktérom, ktorí vykonávajú svoju činnosť vo veľmi náročných podmienkach. Plnohodnotnou súčasťou širšej podpory demokratických procesov je pozorovanie volieb. V tejto súvislosti je pozorovanie volieb zo strany EÚ a nadviazanie na odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ naďalej dôležitou súčasťou programu. Ďalším zámerom bude podpora občianskych volebných pozorovateľských organizácií a ich regionálnych sietí na celom svete.

Kapacita a viditeľnosť občianskych volebných pozorovateľských organizácií v rámci východného a južného európskeho susedstva a organizácií príslušných regionálnych platforiem sa posilní najmä podporou udržateľného programu partnerskej výmeny skúseností pre nezávislé, nestranné občianske volebné pozorovateľské organizácie. Únia sa usiluje o zlepšenie kapacít miestnych občianskych volebných pozorovateľských organizácií, zabezpečí vzdelávanie voličov, rozvoj mediálnej gramotnosti, programy na monitorovanie vykonávania odporúčaní domácich a medzinárodných volebných pozorovateľských misií a bude brániť vierohodnosť a dôveru v inštitúty volieb a pozorovania volieb.

1d.  Podpora účinného multilateralizmu a strategických partnerstiev, ktoré prispievajú k zvyšovaniu kapacít medzinárodných, regionálnych a národných rámcov a posilňovaniu miestnych aktérov na podporu a ochranu ľudských práv, demokracie a právneho štátu.

Partnerstvá v oblasti ľudských práv, ktoré sa zameriavajú na posilnenie vnútroštátnej a medzinárodnej štruktúry v oblasti ľudských práv vrátane podpory multilateralizmu, keďže nezávislosť a účinnosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodného trestného súdu (MTS) a príslušných regionálnych mechanizmov na ochranu ľudských práv, sú nevyhnutné. Podpora vzdelávania a výskumu v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj podpora akademickej slobody pokračujú okrem iného aj prostredníctvom podpory Svetového kampusu pre ľudské práva a demokraciu.

1e.  Podpora nových medziregionálnych synergií a vytvárania sietí medzi miestnymi občianskymi spoločnosťami a medzi občianskou spoločnosťou a inými príslušnými orgánmi a mechanizmami v oblasti ľudských práv s cieľom maximalizovať výmenu najlepších postupov v oblasti ľudských práv a demokracie a vytvoriť pozitívnu dynamiku.

Dôraz sa bude klásť na ochranu a podporu zásady univerzality, identifikáciu a výmenu najlepších postupov týkajúcich sa všetkých ľudských práv, či už občianskych a politických, alebo hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, ako aj základných slobôd, napríklad pri riešení hlavných výziev vrátane udržateľnej bezpečnosti, boja proti terorizmu, nelegálnej migrácie a zmenšovania priestoru pre mimovládne organizácie. To si bude vyžadovať zvýšené úsilie, aby sa z rôznych krajín a kontinentov mohla spojiť široká škála zainteresovaných strán v oblasti ľudských práv (napríklad miestna občianska spoločnosť a aktivisti v oblasti ľudských práv, právnici, akademická obec, vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva a práva žien, syndikáty), ktoré môžu spoločne sformulovať pozitívne argumenty v oblasti ľudských práv s multiplikačným účinkom.

1f.  Únia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami v rámci tohto nástroja ďalej podporuje medzinárodné úsilie o mnohostrannú dohodu o zákaze obchodovania s tovarom používaným na mučenie a vykonávanie trestu smrti. [PN 434]

2.  INTERVENČNÉ OBLASTI PRE ORGANIZÁCIE OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI A MIESTNE ORGÁNY [PN 435]

1.  Občiansky priestor pre inkluzívnu, participatívnu, posilnenú a nezávislú občiansku spoločnosť Inkluzívne, participatívne, posilnené a nezávislé organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány v partnerských krajinách [PN 436]

a)  Vytváranie priaznivého prostredia pre účasť občanov a činnosť občianskej spoločnosti, okrem iného podporou aktívnej účasti občianskej spoločnosti na politickom dialógu prostredníctvom nadácií; [PN 437]

b)  podpora a budovanie kapacít organizácií občianskej spoločnosti vrátane nadácií, aby mohli vykonávať úlohy aktérov v oblasti rozvoja, ako aj správy; [PN 438]

c)  zvyšovanie kapacity sietí, platforiem a združení občianskej spoločnosti v partnerských krajinách;

ca)  Budovanie kapacity, koordinácia a inštitucionálne posilňovanie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov vrátane južných sietí organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a zastrešujúcich organizácií v záujme spolupráce v rámci ich organizácií a medzi rôznymi typmi zainteresovaných strán aktívnych vo verejnej diskusii o rozvoji, ako aj v záujme dialógu s vládami o verejnej politike a efektívnej účasti na rozvojovom procese. [PN 439]

2.  Dialóg o rozvojovej politike s organizáciami občianskej spoločnosti a v rámci nich [PN 440]

a)  Podpora ďalších inkluzívnych fór na dialóg viacerých zainteresovaných strán a inštitucionálne posilnenie sietí občianskych spoločností a miestnych orgánov vrátane komunikácie a koordinácie medzi občanmi, organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi orgánmi, členskými štátmi, partnerskými krajinami a inými dôležitými zainteresovanými stranami v oblasti rozvoja; [PN 441]

b)  umožnenie spolupráce a výmeny skúseností medzi subjektmi občianskej spoločnosti;

c)  zabezpečenie reálneho a nepretržitého štruktúrovaného dialógu a partnerstiev s EÚ.

3.  Informovanosť, poznatky a zapojenie európskych občanov v oblasti rozvoja

a)  Podpora ľudí pri zvyšovaní ich zapojenia;

b)  mobilizácia verejnej podpory v Únii, v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátoch v oblasti znižovania chudoby a stratégií udržateľného a inkluzívneho rozvoja v partnerských krajinách; [PN 442]

ba)   zvyšovanie povedomia o udržateľnej spotrebe a výrobe a povedomia o dodávateľských reťazcoch a vplyve kúpnej sily občanov Únie na umožnenie trvalo udržateľného rozvoja. [PN 443]

3a.  Poskytovanie základných sociálnych služieb pre obyvateľstvo v núdzi

Intervencie v partnerských krajinách, ktoré podporujú zraniteľné a marginalizované skupiny, poskytovaním základných sociálnych služieb, ako sú zdravotníctvo vrátane výživy, vzdelávanie, sociálna ochrana a prístup k bezpečnej vode, sanitácii a hygiene prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov. [PN 444]

3b.  Posilňovanie úlohy miestnych orgánov ako aktérov v oblasti rozvoja prostredníctvom:

a)  zvyšovania kapacít sietí miestnych orgánov Únie a rozvojových krajín, ako aj ich platforiem a združení s cieľom zabezpečiť dôležitý a pokračujúci politický dialóg a efektívnu účasť v oblasti rozvoja a podporiť demokratickú správu vecí verejných, najmä prostredníctvom územným prístupom k miestnemu rozvoju;

b)  zvyšovanie interakcie s občanmi Únie, pokiaľ ide o otázky rozvoja (zvyšovanie povedomia, zdieľanie poznatkov, angažovanosť vrátane prijatia kritérií trvalej udržateľnosti pri verejnom obstarávaní), najmä vo vzťahu k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, a to v Únii, ako aj v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách;

c)  zvyšovanie zodpovednosti vyplývajúcej z pomoci a čerpania pomoci prostredníctvom vnútroštátnych programov odbornej prípravy pre štátnych zamestnancov miestnych orgánov v oblasti podávania žiadostí o finančné prostriedky Únie. [PN 445]

3.  INTERVENČNÉ OBLASTI PRE BUDOVANIE MIERU, PREDCHÁDZANIE KONFLIKTOM A STABILITU A MIER [PN 446]

1.  Pomoc pri predchádzaní konfliktom, budovaní mieru a pripravenosti na krízy

Únia poskytuje technickú a finančnú pomoc zahŕňajúcu podporu opatrení zameraných na budovanie a posilňovanie kapacity Únie a jej partnerov v oblasti predchádzania konfliktom, budovania mieru a riešenia predkrízových a pokrízových potrieb v úzkej spolupráci s Organizáciou Spojených národov a ďalšími medzinárodnými, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami a so subjektmi štátu a občianskej spoločnosti, vo vzťahu k ich úsiliu najmä v týchto oblastiach, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať rodovej rovnosti, posilneniu postavenia žien a účasti žien mladých ľudí: [PN 447]

a)  včasné varovanie a analýzy rizika citlivé na konflikty; budovanie dôvery, mediácia, dialóg a opatrenia na zmierenie pri tvorbe politík a pri ich vykonávaní; [PN 448]

aa)  uľahčovanie a budovanie kapacít v záujme budovania dôvery, mediácie, dialógu a opatrení na zmierenie s osobitným zreteľom na vznikajúce napätie medzi komunitami, najmä predchádzanie genocíde a zločinom proti ľudskosti; [PN 449]

ab)  posilnenie kapacít v záujme účasti na civilných stabilizačných misiách a ich nasadzovania; posilnenie kapacít Únie, občianskej spoločnosti a partnerov Únie v záujme účasti a nasadzovania civilných mierových misií a misií zameraných na budovanie a upevňovanie mieru; výmena informácií a najlepších postupov v oblasti budovania mieru, analýzy konfliktov, včasného varovania alebo odbornej prípravy a poskytovania služieb; [PN 450]

b)  obnova podpora obnovy po konflikte a vrátane riešenia otázky nezvestných osôb v situáciách po konflikte a podpory vykonávania príslušných mnohostranných dohôd, ktoré riešia problém nášľapných mín a výbušných pozostatkov vojny, ako aj obnova po katastrofe s ohľadom na politickú a bezpečnostnú situáciu; [PN 451]

c)  opatrenia na podporu budovania podpora akcií na budovanie mieru a budovania budovanie štátu vrátane miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, štátov a medzinárodných organizácií; a rozvoj štrukturálnych dialógov medzi nimi na rôznych úrovniach, medzi miestnou občianskou spoločnosťou a partnerskými krajinami, ako aj Úniou; [PN 452]

d)  predchádzanie konfliktom a reakcia na krízu;

da)  obmedzenie využívania prírodných zdrojov na financovanie konfliktov a podpora súladu zúčastnených strán s iniciatívami, ako je certifikačná schéma Kimberleyského procesu, vrátane iniciatív súvisiacich s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(50), najmä pokiaľ ide o vykonávanie účinných domácich kontrol produkcie z prírodných zdrojov a obchodovania s nimi; [PN 453]

e)  budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj; [PN 454]

ea)  podpora akcií presadzujúcich rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, a to najmä vykonávaním rezolúcií BR OSN č. 1325 a 2250, ako aj účasťou a zastúpením žien a mladých ľudí vo formálnych a neformálnych mierových procesoch; [PN 455]

eb)  podpora akcií presadzujúcich kultúru nenásilia vrátane formálneho a neformálneho mierového vzdelávania; [PN 456]

ec)  podpora akcií na posilnenie odolnosti štátov, spoločenstiev, komunít a jednotlivcov vrátane hodnotenia odolnosti s cieľom identifikovať vnútorné kapacity v rámci spoločností, ktoré im umožnia odolávať tlakom a šokom, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť; [PN 457]

ed)   podpora medzinárodných trestných tribunálov a vnútroštátnych súdov ad hoc, komisií pre pravdu a zmierenie, spravodlivosti v prechodnom období a ďalších mechanizmov na právne urovnanie žalôb týkajúcich sa ľudských práv a na presadzovanie a rozhodovanie o majetkových právach stanovených v súlade s medzinárodnými normami pre oblasť ľudských práv a právny štát; [PN 458]

ee)   podpora opatrení na boj proti nezákonnému používaniu strelných zbraní, ručných a ľahkých zbraní a prístupu k nim; [PN 459]

Opatrenia v tejto oblasti:

a)  zahŕňajú prenos know-how, výmenu informácií a najlepších postupov, posúdenie rizík alebo hrozieb, výskum a analýzu, systémy včasného varovania, odborné školenia a poskytovanie služieb;

b)  prispievajú k ďalšiemu rozvoju štruktúrovaného dialógu o otázkach budovania mieru;

c)  môžu zahŕňať technickú a finančnú pomoc na vykonávanie činností na podporu budovania mieru a štátu. [PN 460]

2.  Pomoc pri riešení globálnych a nadregionálnych hrozieb a vznikajúcich hrozieb

Únia poskytuje technickú a finančnú pomoc na podporu úsilia partnerov a akcií Únie zameraných na riešenie globálnych a nadregionálnych hrozieb a vznikajúcich hrozieb, a to najmä v týchto oblastiach: [PN 461]

a)  hrozby pre verejný poriadok a pre bezpečnosť osôb vrátane terorizmu, násilného extrémizmu, organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality, hybridných hrozieb, nedovoleného obchodovania, predaja a tranzitu, a to najmä posilnením kapacity orgánov presadzovania práva, ako aj justičných a civilných orgánov zapojených do boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a všetkých foriem nezákonného obchodovania, ako aj účinnej kontroly nezákonného obchodu a tranzitu.

Prioritou je nadregionálna spolupráca zahŕňajúca dve alebo viac tretích krajín, ktoré prejavili jasnú politickú vôľu riešiť vznikajúce problémy.

Opatrenia kladú dôraz predovšetkým na dobrú správu vecí verejných a sú v súlade s medzinárodným právom. Spolupráca v boji proti terorizmu sa môže uskutočňovať taktiež s jednotlivými krajinami, regiónmi alebo medzinárodnými, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami.

V súvislosti s pomocou orgánom zapojeným do boja proti terorizmu, prioritou sú podporné opatrenia v oblasti rozvoja a posilnenia práva týkajúceho sa boja proti terorizmu, vykonávanie a prax v oblasti finančného práva, colných predpisov a imigračného práva, rozvoj postupov presadzovania práva, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné normy a sú v súlade s medzinárodným právom, posilnenie demokratickej kontroly a mechanizmov inštitucionálneho dohľadu a prevencia násilného radikalizmu.

Pokiaľ ide o pomoc súvisiacu s problematikou drog, osobitná pozornosť sa venuje medzinárodnej spolupráci, ktorej cieľom je podporiť najlepšie postupy týkajúce sa zníženia dopytu, výroby a spôsobených škôd. [PN 462]

b)  hrozby pre verejné priestory, kritickú infraštruktúru vrátane medzinárodnej dopravy, a to osobnej aj nákladnej dopravy, energetické operácie a distribúciu energie, kybernetickú bezpečnosť, verejné zdravie vrátane náhlych epidémií s možným nadnárodným dosahom alebo stabilitu životného prostredia, globálne a nadregionálne hrozby pre námornú bezpečnosť, hrozby vyplývajúce z účinkov zmeny klímy, ktoré majú potenciálne destabilizujúci vplyv na mier a bezpečnosť; [PN 463]

c)  zmierňovanie rizík, či už úmyselného, náhodného alebo prírodného pôvodu, týkajúcich sa chemických, biologických, rádiologických a jadrových materiálov alebo látok a rizík pre príslušné zariadenia alebo areály, a to najmä v týchto oblastiach:

(1)  podpora a presadzovanie civilných výskumných činností ako alternatívy k výskumu v oblasti obrany;

(2)  zlepšenie bezpečnostných postupov týkajúcich sa civilných zariadení, v ktorých sú uložené citlivé chemické, biologické, rádiologické a jadrové materiály alebo látky v rámci civilných výskumných programov alebo v ktorých sa s nimi manipuluje;

(3)  v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov podpora budovania civilnej infraštruktúry a vypracovania príslušných civilných štúdií potrebných na demontáž, obnovu alebo zmenu spôsobu využívania zbrojných zariadení a lokalít, o ktorých sa vyhlási, že už nie sú súčasťou obranného programu;

(4)  posilnenie kapacity príslušných civilných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na rozvoji a výkone účinnej kontroly nezákonného obchodovania s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými materiálmi alebo látkami (vrátane vybavenia na ich výrobu alebo dodávku);

(5)  vytváranie právneho rámca a inštitucionálnych kapacít na zavedenie a výkon účinných kontrol vývozu, najmä pokiaľ ide o položky s dvojakým použitím vrátane opatrení regionálnej spolupráce a pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a podporu dodržiavania tejto zmluvy;

(6)  vypracovanie účinných opatrení v oblasti civilnej pripravenosti na katastrofy, núdzového plánovania, reakcie na krízu a kapacít pre nápravné opatrenia.

Takéto činnosti sa vypracúvajú v spojení s činnosťami v rámci Európskeho nástroja pre jadrovú bezpečnosť zriadeného nariadením o EINS. [PN 464]

d)  budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj. [PN 465]

4.  INTERVENČNÉ OBLASTI PRE GLOBÁLNE VÝZVY

A.  ĽUDIA

1.  Zdravie

a)  Rozvoj kľúčových prvkov účinného a komplexného systému zdravotnej starostlivosti, ktoré možno najlepšie riešiť na nadnárodnej úrovni, s cieľom zabezpečiť rovnosť prístupu k rovnocenný, cenovo dostupný, inkluzívny a všeobecný prístup k verejným zdravotníckym službám, sexuálne a reprodukčné zdravie a zodpovedajúce práva; [PN 466]

aa)  podpora, poskytovanie a rozširovanie základných služieb a služieb psychologickej podpory obetiam násilia, predovšetkým ženám a deťom, ktoré sa stali obeťami znásilnenia; [PN 467]

b)  posilňovanie globálnych iniciatív, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, celosvetovým presadzovaním prístupu „zdravie vo všetkých politikách“ so sústavnou starostlivosťou vrátane podpory zdravia od prevencie až po starostlivosť po liečbe;

c)  riešenie problematiky globálnej zdravotnej bezpečnosti prostredníctvom výskumu prenosných ochorení vrátane ochorení súvisiacich s chudobou a zanedbávaných ochoreníich kontroly prenosných ochorení prostredníctvom boja proti takýmto chorobám a falošným liekom, uplatňovanie poznatkov v bezpečných, prístupných a cenovo dostupných produktoch a politikách, ktorými sa rieši zmena záťaže ochorenia imunizácia, široké spektrum pretrvávajúceho zaťaženia infekčnými, vznikajúcimi a opätovne sa objavujúcimi chorobami a epidémiami a antimikrobiálna rezistencia (neprenosné ochorenia, všetky formy podvýživy a faktory environmentálneho rizika), a formovanie svetových trhov s cieľom zlepšiť prístup k základným výrobkom a službám zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; [PN 468]

ca)  podpora iniciatív na zvýšenie prístupu k bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom vrátane generických liekov, diagnostiky a súvisiacich zdravotníckych technológií a využívanie všetkých dostupných nástrojov na zníženie ceny život zachraňujúcich liekov a diagnostiky; [PN 469]

cb)  Podpora dobrého zdravia a boj proti prenosným chorobám posilnením systémov zdravotníctva a dosiahnutím cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to aj zvýšením zamerania na prevenciu a riešenie chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním. [PN 470]

2.  Vzdelávanie

a)  Podpora dosiahnutia medzinárodne dohodnutých cieľov vo vzdelávaní a boja proti vzdelanostnej chudobe prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia o inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu na všetkých úrovniach a pre všetky vekové skupiny vrátane rozvoja v ranom detstve, a to aj v nebezpečných a krízových situáciách a s osobitným dôrazom na posilnenie bezplatných verejných systémov vzdelávania; [PN 471]

b)  posilňovanie znalostí, výskumu a inovácií, zručností a hodnôt prostredníctvom partnerstiev a spojenectiev pre aktívne občianstvo a výkonné, vzdelané, demokratické, inkluzívne a odolné spoločnosti; [PN 472]

c)  podpora globálnej akcie na obmedzenie všetkých rozmerov diskriminácie a nerovností, ako sú napríklad nerovnosti medzi dievčatami/ženami a chlapcami/mužmi, s cieľom zabezpečiť, aby mal každý rovnaké možnosti podieľať sa na hospodárskom, politickom, spoločenskom a kultúrnom živote; [PN 473]

ca)   podpora úsilia a zlepšenie osvedčených postupov uplatňovaných aktérmi občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť inkluzívne a kvalitné vzdelávanie v nestabilnom prostredí, v ktorom sú vládne štruktúry nedostatočné; [PN 474]

cb)  podpora akcií a spolupráce v oblasti športu s cieľom prispieť k posilneniu postavenia žien a mladých ľudí, jednotlivcov a komunít, ako aj cieľov v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálneho začlenenia v rámci Agendy 2030. [PN 475]

3.  Ženy a deti [PN 476]

a)  Iniciovanie a podpora miestnych, celoštátnych a regionálnych iniciatív a celosvetového úsilia, partnerstiev a spojenectiev za práva žien, ako sa uvádza v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v opčnom protokole k nemu, na odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách, škodlivých praktík a všetkých foriem diskriminácie zameraných proti ženám dievčatám; patria sem fyzické, psychické, sexuálne, ekonomické, politické a iné druhy násilia a diskriminácie vrátane vylúčenia, ktorým ženy trpia v rôznych oblastiach svojho súkromného a verejného života; [PN 477]

aa)  riešenie hlavných príčin rodových nerovností ako prostriedok na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru; podpora posilnenia postavenia žien, a to aj pokiaľ ide o ich úlohy aktérov v oblasti rozvoja a budovania mieru; posilnenie vplyvu, hlasu a účasti žien a dievčat na spoločenskom, hospodárskom, politickom a občianskom živote; [PN 478]

ab)  podpora ochrany a dodržiavania práv žien a dievčat, a to aj hospodárskych, pracovných, sociálnych a politických práv, ako aj reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv vrátane služieb, vzdelávania a materiálov používaných v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia. [PN 479]

b)  podpora nových iniciatív na budovanie pevnejších systémov na ochranu detí v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť ochranu detí vo všetkých oblastiach pred násilím, zneužívaním a zanedbávaním, a to aj podporou prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o deti. [PN 480]

3a.  Deti a mládež

a)  podpora nových iniciatív na budovanie pevnejších systémov na ochranu detí v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť deťom čo najlepší štart života a ochranu vo všetkých oblastiach pred násilím, zneužívaním a zanedbávaním, a to aj podporou prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti o deti;

b)  podpora prístupu k základným sociálnym službám pre deti a mladých ľudí vrátane tých najviac marginalizovaných s dôrazom na zdravie, výživu, vzdelávanie, rozvoj v ranom detstve a sociálnu ochranu a vrátane služieb, informácií a materiálov používaných v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, špecializovaných služieb zameraných na mladých ľudí a komplexnej sexuálnej výchovy, výživy, vzdelávania a sociálnej ochrany;

c)  podpora prístupu mladých ľudí k zručnostiam, dôstojným a kvalitným pracovným miestam prostredníctvom vzdelávania, odbornej a technickej prípravy, ako aj podpora prístupu k digitálnym technológiám; podpora podnikania mladých ľudí a vytvárania udržateľných pracovných miest s dôstojnými pracovnými podmienkami;

d)  podpora iniciatív, ktoré posilňujú mladých ľudí a deti a podporujú politiky a akcie, ktoré zaručujú ich začlenenie, zmysluplnú občiansku a politickú účasť a sociálne uznanie, čím sa uznáva ich skutočný potenciál ako pozitívnych činiteľov v oblastiach, ako je mier, bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, zmena klímy, ochrana životného prostredia a odstránenie chudoby. [PN 481]

4.  Migrácia, mobilita a nútené vysídľovanie obyvateľstva [PN 482]

a)  Zabezpečenie udržiavania vedúcej úlohy EÚ pri formovaní globálneho programu v oblasti riadenia migrácie a núteného vysídľovania vo všetkých rozmeroch s cieľom uľahčiť bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu; [PN 483]

b)  riadenie a podpora globálnych a medziregionálnych politických dialógov vrátane migrácie Juh-Juh a výmeny a spolupráce v oblasti migrácie a núteného vysídľovania; [PN 484]

c)  podpora plnenia medzinárodných záväzkov a záväzkov EÚ v oblasti migrácie a núteného vysídľovania vrátane nadviazania na globálny pakt o migrácii a globálny pakt o utečencoch;

d)  zlepšovanie celosvetovej základne poznatkov, okrem iného poznatkov o vzťahu medzi migráciou a rozvojom, a iniciovanie akcií pilotného charakteru s cieľom rozvíjať inovatívne operatívne prístupy v oblasti migrácie a núteného vysídľovania;

da)  spolupráca v tejto oblasti sa riadi prístupom založeným na právach a je v súlade s [Fondom pre azyl a migráciu], pričom plne rešpektuje ľudskú dôstojnosť a dodržiava zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja. [PN 485]

5.  Dôstojná práca, sociálna ochrana a nerovnosť

a)  Formovanie globálneho programu a podpora iniciatív v oblasti začlenenia pevného piliera rovnosti a sociálnej spravodlivosti v súlade s európskymi hodnotami;

b)  prispievanie ku globálnemu programu zabezpečovania dôstojnej práce pre všetkých v rámci zdravého životného prostredia na základe základných pracovných noriem MOP vrátane sociálneho dialógu, životného minima a boja proti detskej práci, najmä v rámci zabezpečením udržateľnosti, zodpovednosti globálnych hodnotových reťazcov na základe horizontálnych povinností náležitej starostlivosti, a prehlbovanie znalostí o účinných politikách zamestnanosti, ktoré reagujú na potreby trhu práce, vrátane odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania; [PN 486]

ba)   podpora globálnych iniciatív v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane zodpovednosti podnikov za porušovanie práv a prístupu k prostriedkom nápravy; [PN 487]

c)  podpora globálnych iniciatív zameraných na všeobecnú sociálnu ochranu, ktoré sú založené na zásadách efektívnosti, udržateľnosti a rovnosti, vrátane podpory na riešenie nerovnosti a na zabezpečenie sociálnej súdržnosti, najmä vytvorením a posilnením udržateľných systémov sociálnej ochrany, systémov sociálneho poistenia a fiškálnej reformy, posilnením kapacity daňových systémov a bojom proti podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; [PN 488]

d)  pokračovanie celosvetového výskumu a vývoja na základe sociálnej inovácie, ktorá posilňuje sociálne začleňovanie a rieši potreby najzraniteľnejších častí spoločnosti.

6.  Kultúra

a)  Podpora iniciatív zameraných na kultúrnu rozmanitosť a, medzikultúrny a medzináboženský dialóg s cieľom dosiahnuť pokojné vzťahy medzi komunitami; [PN 489]

b)  podpora kultúry a tvorivého a umeleckého prejavu ako hnacej sily pre udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a posilňovanie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva a súčasného umenia a ďalších kultúrnych prejavov, ako aj ich zachovania; [PN 490]

ba)  rozvoj miestnych remesiel ako prostriedku na zachovanie miestneho kultúrneho dedičstva; [PN 491]

bb)  posilnenie spolupráce pri ochrane, zachovaní a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva vrátane zachovania obzvlášť zraniteľného kultúrneho dedičstva, a to najmä z prostredia menšinových a izolovaných komunít a pôvodného obyvateľstva; [PN 492]

bc)   podpora iniciatív na návrat kultúrnych hodnôt do ich krajín pôvodu alebo ich vrátenie v prípade nedovoleného privlastnenia; [PN 493]

bd)  podpora kultúrnej spolupráce s Úniou, a to aj prostredníctvom výmen, partnerstiev a iných iniciatív, ako aj uznávanie profesionality autorov, umelcov a subjektov kultúrneho a kreatívneho priemyslu; [PN 494]

be)  podpora spolupráce a partnerstiev medzi športovými organizáciami. [PN 495]

B.  PLANÉTA

1.  Zabezpečovanie zdravého životného prostredia a boj proti zmene klímy

a)  Posilňovanie globálnej správy v oblasti klímy a životného prostredia, plnenie Parížskej dohody o zmene klímy, dohovorov z Ria a ďalších mnohostranných environmentálnych dohôd;

b)  prispievanie k vonkajšej projekcii politík Únie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy pri úplnom dodržiavaní zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja; [PN 496]

c)  začlenenie cieľov v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a znižovania rizika katastrof do politík, plánov a investícií, okrem iného na základe zlepšenia poznatkov a informácií vrátane programov a opatrení medziregionálnej spolupráce medzi partnerskými krajinami a regiónmi na jednej strane a susednými najvzdialenejšími regiónmi a zámorskými krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o ZKÚ, na strane druhej; [PN 497]

d)  vykonávanie medzinárodných iniciatív a iniciatív EÚ na podporu adaptácie na zmenu klímy, zmierňovania zmeny klímy a nízkoemisného rozvoja odolného proti zmene klímy, a to aj realizáciou vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) a nízkoemisných stratégií odolných proti zmene klímy, podpora znižovania rizika katastrof, boja proti zhoršovaniu stavu životného prostredia a za zastavenie straty biodiverzity, podpora zachovania a udržateľného využívania a riadenia zachovanie a udržateľné využívanie a riadenie suchozemských a morských ekosystémov a obnoviteľných prírodných zdrojov vrátane pôdy, vody, oceánov, rybolovu a lesov, riešenie problémov odlesňovania, dezertifikácie, degradácie pôdy, nezákonnej ťažby dreva a obchodovania s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami, boj proti znečisťovaniu a zabezpečovanie zdravého životného prostredia, riešenie vznikajúcich problémov v oblasti klímy a životného prostredia, podpora efektívneho využívania zdrojov, udržateľnej spotreby a výroby, integrovaného hospodárenia s vodami a správneho hospodárenia s chemickými látkami a nakladania s odpadom a podpora prechodu na nízkoemisné, zelené a obehové hospodárstvo odolné proti zmene klímy; [PN 498]

da)  podpora ekologicky udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane agroekológie s cieľom chrániť ekosystémy a biodiverzitu a zlepšiť environmentálnu a sociálnu odolnosť voči zmene klímy s osobitným zameraním na podporu drobných poľnohospodárov, pracovníkov a remeselníkov; [PN 499]

db)  implementácia medzinárodných iniciatív a iniciatív Únie na riešenie straty biodiverzity, podpora ochrany, trvalo udržateľného využívania a správy suchozemských a morských ekosystémov a súvisiacej biodiverzity; [PN 500]

2.  Energia z udržateľných zdrojov

a)  Podpora celosvetového úsilia, záväzkov, partnerstiev a spojenectiev, okrem iného predovšetkým v oblasti prechodu na energiu z udržateľných zdrojov; [PN 501]

aa)  podpora energetickej bezpečnosti pre partnerské krajiny a miestne spoločenstvá, napríklad prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a trás pri zohľadnení problémov s cenovými výkyvmi, potenciálu na znižovanie emisií, zlepšenie trhov a posilnenie prepojení a obchodu v oblasti energetiky, a to predovšetkým elektrickej energie; [PN 502]

b)  povzbudzovanie partnerských vlád k zavádzaniu politiky v odvetví energetiky a trhových reforiem s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre inkluzívny rast a investície zlepšujúce prístup k energetickým službám, ktoré sú šetrné voči klíme, cenovo dostupné, moderné, spoľahlivé a udržateľné, s výrazným zameraním na s dôrazom na prioritne k energii z udržateľných zdrojov a energetickej efektívnosti; [PN 503]

c)  skúmanie, identifikácia, globálne zohľadňovanie a podpora finančne udržateľných obchodných modelov s potenciálom rozšíriteľnosti a opakovateľnosti, ktoré prostredníctvom inovatívneho výskumu poskytujú inovatívne a digitálne technológie zabezpečujúce vyššiu efektívnosť, osobitne v prípade decentralizovaných postupov umožňujúcich prístup k energii z obnoviteľných zdrojov, a to aj v oblastiach s obmedzenou kapacitou miestneho trhu.

C.  PROSPERITA

1.  Udržateľný a inkluzívny rast, dôstojné pracovné miesta a zapojenie súkromného sektora

a)  Podpora udržateľných súkromných investícií pomocou inovatívnych mechanizmov financovania a zdieľania rizika, a to aj pre najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty, ktoré by inak neprilákali takéto investície, a kde možno preukázať doplnkovosť; [PN 504]

b)  rozvoj spoločensky a ekologicky zodpovedného miestneho súkromného sektora, zlepšovanie podnikateľskej klímy a investičného prostredia, podpora rozšíreného verejno-súkromného dialógu a vytváranie kapacít, budovanie konkurencieschopnosti a odolnosti miestnych mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ako aj družstiev a sociálnych podnikov a ich integrácia do miestneho, regionálneho a celosvetového hospodárstva; [PN 505]

ba)  podpora finančného začlenenia uľahčením prístupu a efektívnym využívaním finančných služieb, ako sú napríklad mikroúvery a úspory, mikropoistenie a prevod platieb, zo strany mikropodnikov a malých a stredných podnikov a domácností, a to najmä znevýhodnených a zraniteľných skupín; [PN 506]

c)  podpora vykonávania obchodnej politiky a obchodných dohôd Únie a ich vykonávania so zameraním na udržateľný rozvoj; zlepšovanie prístupu na trhy partnerských krajín a stimulácia spravodlivého obchodu, zodpovedných a svedomitých investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií, ako aj snaha o zjednodušenie prístupu k technológiám šetrným voči klíme a duševnému vlastníctvu a zároveň zabezpečenie čo najväčšieho zdieľania hodnôt a náležitej starostlivosti v oblasti dodržiavania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch pri plnom rešpektovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja, pokiaľ ide o rozvojové krajiny; [PN 507]

d)  podpora účinného súboru politík, ktoré prispievajú k hospodárskej diverzifikácii, pridávaniu hodnoty, regionálnej integrácii a udržateľnému zelenému a modrému hospodárstvu;

e)  podpora prístupu k digitálnym technológiám vrátane podpory prístupu k financovaniu a finančného začleňovania;

f)  podpora udržateľnej spotreby a výroby a inovatívnych technológií a postupov pre nízkouhlíkové obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

2.  Potravinová a výživová bezpečnosť

a)  Podpora a ovplyvňovanie medzinárodných stratégií, organizácií, mechanizmov a subjektov, ktoré nastoľujú zásadné otázky globálnej politiky a rámce v oblasti udržateľnej potravinovej a výživovej bezpečnosti, a prispievanie k zodpovednosti za medzinárodné záväzky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, výživy a udržateľného poľnohospodárstva vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody; [PN 508]

b)  zabezpečenie spravodlivého prístupu k potravinám vrátane pomoci pri riešení finančných nedostatkov v oblasti výživy; zlepšovanie celosvetových verejných statkov s cieľom skoncovať s hladom a podvýživou; nástroje ako Celosvetová sieť pre potravinové krízy zvyšujú schopnosť primerane reagovať na potravinové krízy a podvýživu v kontexte vzájomných súvislostí medzi humanitárnou oblasťou, rozvojom a mierom (a teda pomáhajú mobilizovať zdroje z tretieho piliera); [PN 509]

ba)   vyvíjanie koordinovaného, urýchleného a prierezového úsilia v záujme zvýšenia kapacít na diverzifikovanú miestnu a regionálnu produkciu potravín, zaistenia výživovej a potravinovej bezpečnosti, ako aj prístupu k pitnej vode a zvýšenia odolnosti najzraniteľnejších skupín, a to najmä v krajinách, ktoré čelia pretrvávajúcim alebo opakujúcim sa krízam; [PN 510]

c)  opätovné potvrdenie ústrednej úlohy udržateľného poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry vrátane drobného poľnohospodárstva, chovu dobytka a pastierstva na globálnej úrovni, s cieľom zvyšovania potravinovej bezpečnosti, odstraňovania chudoby, vytvárania pracovných miest, spravodlivého a udržateľného prístupu k zdrojom a hospodárenia s nimi vrátane pôdy a práv k držbe pôdy, vody, (mikro) úverov, osív bez licenčných obmedzení a iných poľnohospodárskych vstupov, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, zvyšovania odolnosti a zdravia ekosystémov; [PN 511]

d)  zabezpečovanie inovácií prostredníctvom medzinárodného výskumu a rozširovania poznatkov a odborných znalostí na globálnej úrovni, podpora a posilnenie miestnych a autonómnych adaptačných stratégií, najmä pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a zmierňovanie zmeny klímy, agrobiodiverzitu, globálne a inkluzívne hodnotové reťazce, spravodlivý obchod, bezpečnosť potravín, zodpovedné investície, správu držby pôdy a prírodných zdrojov; [PN 512]

da)   aktívna podpora väčšej účasti organizácií občianskej spoločnosti a organizácií poľnohospodárov na tvorbe politík a výskumných programov a zintenzívnenie ich zapojenia do vykonávania a hodnotenia vládnych programov. [PN 513]

D.  PARTNERSTVÁ

1.  Posilňovanie úlohy miestnych orgánov ako aktérov v oblasti rozvoja prostredníctvom:

a)  zvyšovania kapacít sietí miestnych orgánov v európskych a južných krajinách, platforiem a združení s cieľom zabezpečiť dôležitý a pokračujúci politický dialóg v oblasti rozvoja a podporiť demokratickú správu, najmä územným prístupom k miestnemu rozvoju;

b)  zintenzívnenia komunikácie s európskymi občanmi o otázkach rozvoja (zvyšovanie povedomia, zdieľanie znalostí, zapájanie), najmä v súvislosti s cieľmi udržateľného rozvoja, a to v rámci Únie, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín.

2.  Podpora inkluzívnych spoločností, dobrej správy hospodárskych záležitostí vrátane spravodlivej a inkluzívnej mobilizácie domácich príjmov, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, transparentného riadenia verejných financií a efektívnosti a inkluzívnosti verejných výdavkov. [PN 514]

4a.  INTERVENČNÉ OBLASTI PRE POTREBY A PRIORITY ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Akcie na podporu cieľov uvedených v článku 4 ods. 3 písm. da) podporujú zahraničnú politiku Únie v celej škále politických, rozvojových, hospodárskych a bezpečnostných otázok. Tieto akcie umožňujú Únii konať v prípade zahraničnopolitického záujmu, alebo jej ponúkajú príležitosť dosiahnuť ciele, ktoré je ťažké riešiť inými prostriedkami. Môžu sa vzťahovať na:

a)  podporu dvojstranných, regionálnych a medziregionálnych stratégií Únie v oblasti spolupráce, podporu politického dialógu a rozvoj kolektívnych prístupov a reakcií na výzvy celosvetového významu vrátane migrácie, rozvoja, zmeny klímy a bezpečnostných otázok, a to najmä v týchto oblastiach:

–  podpora vykonávania dohôd o partnerstve a spolupráci, akčných plánov a podobných dvojstranných nástrojov;

–  prehlbovanie politického a hospodárskeho dialógu s tretími krajinami osobitného významu z hľadiska riešenia celosvetových otázok vrátane zahraničnej politiky;

–  podpora spolupráce s príslušnými tretími krajinami, pokiaľ ide o bilaterálne a globálne otázky spoločného záujmu;

–  podpora primeraných následných krokov alebo koordinovaného vykonávania dosiahnutých záverov a záväzkov prijatých na príslušných medzinárodných fórach;

b)  podporu pre obchodnú politiku Únie:

–  podpora pre obchodnú politiku Únie a rokovanie o obchodných dohodách, ich vykonávanie a presadzovanie pri úplnom rešpektovaní súdržnosti politík v záujme rozvoja, pokiaľ ide o rozvojové krajiny, a úplné zosúladenie s plnením cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  podpora pre zlepšovanie prístupu na trhy partnerských krajín a stimuláciu obchodu, investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie, najmä MSP, pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií a ochrane práv duševného vlastníctva prostredníctvom hospodárskej diplomacie, podnikateľskej a regulačnej spolupráce spolu s potrebnými úpravami vo vzťahu k partnerom z rozvojových krajín;

c)  príspevky k vykonávaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie:

–  príspevky k vykonávaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie ako takých, okrem iného v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, vedy, vzdelávania a spolupráce pri riadení a správe oceánov;

–  podpora vnútorných politík Únie s kľúčovými partnerskými krajinami a podporu konvergencie v tejto súvislosti;

d)  podporu všeobecného porozumenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne:

–  podpora všeobecného porozumenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne prostredníctvom strategickej komunikácie, verejnej diplomacie, kontaktov medzi ľuďmi, kultúrnej diplomacie, spolupráce v otázkach vzdelávania a akademických záležitostí a podporných činností na presadzovanie hodnôt a záujmov Únie;

–  podpora mobility študentov a vysokoškolských pracovníkov, ktorá prispeje k vytvoreniu partnerstiev zameraných na zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a spoločných titulov, čo prispeje k akademickému uznávaniu (program Erasmus+).

Týmito akciami sa zavádzajú inovatívne politiky alebo iniciatívy, ktoré zodpovedajú súčasným alebo vyvíjajúcim sa krátkodobým až strednodobým potrebám, možnostiam a prioritám, vrátane tých, ktoré majú potenciál určiť budúce akcie v rámci geografických a tematických programov. Zameriavajú sa na prehĺbenie vzťahov, dialógu, budovania partnerstiev a spojenectiev Únie s kľúčovými krajinami strategického záujmu, najmä s krajinami s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a so stredným príjmom, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu vo svetovom dianí, globálnom riadení, zahraničnej politike, medzinárodnom hospodárstve a na multilaterálnych fórach. [PN 515]

PRÍLOHA IV

INTERVENČNÉ OBLASTI PRE ČINNOSTI RÝCHLEJ REAKCIE

1.  Opatrenia prispievajúce k mieru, stabilite a predchádzaniu konfliktom v núdzových situáciách, situáciách vznikajúcej krízy, krízových situáciách a situáciách po kríze [PN 516]

Činnosti rýchlej reakcie uvedené v článku 4 ods. 4 písm. a) sú určené na zabezpečenie účinnej reakcie Únie na tieto mimoriadne a nepredvídané situácie:

a)  núdzové situácie, krízové situácie, situácie vznikajúcej krízy alebo prírodné katastrofy, ak to je relevantné pre stabilitu, mier a bezpečnosť; [PN 517]

b)  situácie predstavujúce hrozbu pre mier, demokraciu, verejný poriadok, ochranu ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosť a ochranu osôb, osobitne osôb vystavených rodovo motivovanému násiliu v nestabilných situáciách; [PN 518]

c)  situácie, ktoré by mohli prerásť do ozbrojeného konfliktu alebo vážne destabilizovať dotknutú tretiu krajinu alebo krajiny.

1a.  Technická a finančná pomoc uvedená v odseku 1 sa môže vzťahovať na:

a)  podporu úsilia medzinárodných, regionálnych a miestnych organizácií a aktérov štátu a občianskej spoločnosti o podporu budovania dôvery, mediácie, dialógu a zmierenia, spravodlivosti v prechodnom období, posilnenia postavenia žien a mladých ľudí, najmä pokiaľ ide o napätie v komunite a pretrvávajúce konflikty, a to prostredníctvom poskytovania technickej a logistickej pomoci;

b)  podporu vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s osobitným zreteľom na ženy, mier a bezpečnosť a mládež, mier a bezpečnosti, a to najmä v nestabilných a konfliktných krajinách a v krajinách po skončení konfliktu;

c)  podporu vytvárania a fungovania dočasných správ ustanovených v súlade s medzinárodným právom;

d)  podporu rozvoja demokratických a pluralitných štátnych inštitúcií vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v týchto inštitúciách, účinnej civilnej správy a civilného dohľadu nad bezpečnostným systémom, ako aj opatrení na posilnenie kapacity orgánov presadzovania práva a justičných orgánov zapojených do boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a všetkým formám nezákonného obchodovania;

e)  podporu medzinárodných trestných tribunálov a vnútroštátnych súdov ad hoc, komisií pre pravdu a zmierenie, spravodlivosti v prechodnom období a ďalších mechanizmov na právne urovnanie žalôb týkajúcich sa ľudských práv a na presadzovanie a rozhodovanie o majetkových právach stanovených v súlade s medzinárodnými normami pre oblasť ľudských práv a právny štát;

f)  podporu posilnenia schopnosti štátu čeliaceho značným tlakom rýchlo vybudovať, udržiavať alebo obnovovať jeho základné funkcie a základnú sociálnu a politickú súdržnosť;

g)  podporu opatrení potrebných na začatie obnovy a rekonštrukcie kľúčovej infraštruktúry, obydlí, verejných budov a hospodárskych aktív a základných výrobných kapacít a ďalších opatrení na obnovenie hospodárskej činnosti, tvorbu pracovných miest a vytvorenie minimálnych podmienok potrebných pre udržateľný sociálny rozvoj;

h)  podporu civilných opatrení týkajúcich sa demobilizácie a reintegrácie bývalých účastníkov bojov a ich rodín do občianskej spoločnosti, prípadne aj ich repatriácie, ako aj opatrení na riešenie situácie detských vojakov a žien zúčastňujúcich sa na bojoch;

i)  podporu opatrení na zmiernenie sociálneho vplyvu reštrukturalizácie ozbrojených síl;

j)  podporu opatrení, ktoré sú v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov zamerané na riešenie sociálno-ekonomických dôsledkov nášľapných mín, nevybuchnutej munície alebo výbušných pozostatkov vojny na civilné obyvateľstvo; činnosti financované na základe tohto nariadenia môžu okrem iného zahŕňať vzdelávanie o rizikách, detekciu a zneškodňovanie mín a s tým spojenú likvidáciu zásob;

k)  podporu opatrení, ktorú sú v rámci politík spolupráce Únie a ich cieľov zamerané na boj proti nezákonnému používaniu strelných zbraní, ručných a ľahkých zbraní a prístupu k nim;

l)  podporu opatrení na zabezpečenie primeraného splnenia osobitných potrieb žien a detí v krízových situáciách a počas konfliktov vrátane predchádzania ich vystaveniu rodovo motivovanému násiliu;

m)  podporu rehabilitácie a opätovného začlenenia obetí ozbrojených konfliktov vrátane opatrení na riešenie osobitných potrieb žien a detí;

n)  podporu opatrení na podporu a ochranu dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, demokracie a právneho štátu a príslušných medzinárodných nástrojov;

o)  podporu sociálno-ekonomických opatrení v záujme presadzovania rovnoprávneho prístupu k prírodným zdrojom v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy vrátane budovania mieru a k ich transparentnému riadeniu;

p)  podporu opatrení na riešenie možných dôsledkov náhleho presunu obyvateľstva s významom pre politickú a bezpečnostnú situáciu vrátane opatrení na riešenie potrieb hostiteľských komunít v krízovej situácii alebo v situácii vznikajúcej krízy vrátane budovania mieru;

q)  podporu opatrení v záujme presadzovania rozvoja a organizácie občianskej spoločnosti a jej účasti na politickom procese vrátane opatrení na posilnenie úlohy žien v takýchto procesoch a opatrení na podporu nezávislých, pluralitných a profesionálnych médií;

r)  budovanie kapacít vojenských aktérov na podporu rozvoja a bezpečnosti pre rozvoj. [PN 519]

2.  Opatrenia prispievajúce k posilneniu odolnosti a spájajúce humanitárnu pomoc a rozvojovú činnosť

Činnosti rýchlej reakcie uvedené v článku 4 ods. 4 písm. b) sú určené na účinné posilňovanie odolnosti a prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej činnosti, čo sa nedá rýchlo vyriešiť v rámci geografických a tematických programov, a zabezpečenie súdržnosti, konzistentnosti a komplementárnosti s humanitárnou pomocou, ako sa uvádza v článku 5. [PN 520]

Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

a)  posilňovanie odolnosti podporou jednotlivcov, komunít, inštitúcií a krajín, aby sa lepšie pripravili na politické, hospodárske a spoločenské tlaky a otrasy, prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené človekom, konflikty a globálne hrozby, aby týmto situáciám dokázali lepšie odolať, prispôsobiť sa im a rýchlo sa z nich zotaviť, a to aj posilňovaním schopnosti štátu čeliaceho značným tlakom rýchlo vybudovať, udržiavať alebo obnovovať jeho základné funkcie a základnú sociálnu a politickú súdržnosť, posilňovania schopnosti spoločností, komunít a jednotlivcov pokojne, nekonfliktne a stabilne zvládať príležitosti a riziká a vybudovať, udržiavať alebo obnovovať existenčné podmienky napriek významným tlakom, ako aj podporou jednotlivcov, komunít a spoločností, aby identifikovali a posilnili svoje existujúce miestne kapacity na to, aby týmto tlakom a otrasom odolali, prispôsobili sa im a rýchlo sa z nich zotavili vrátane tých, ktoré by mohli viesť k eskalácii násilia; [PN 521]

b)  zmierňovanie krátkodobých nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z vonkajších otrasov spôsobujúcich makroekonomickú nestabilitu, pričom cieľom je ochrana sociálno-ekonomických reforiem a prioritných verejných výdavkov na sociálno-ekonomický rozvoj a znižovanie chudoby;

c)  vykonávanie krátkodobej obnovy a rekonštrukcie s cieľom umožniť obetiam prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených človekom, konfliktov a globálnych hrozieb, aby mali prospech z minimálnej sociálno-ekonomickej integrácie a aby sa čo najskôr vytvorili podmienky na obnovenie rozvoja na základe dlhodobých cieľov stanovených príslušnými krajinami a regiónmi, čo zahŕňa riešenie naliehavých a okamžitých potrieb vyplývajúcich z núteného vysídľovania ľudí (utečenci, vysídlení ľudia a navrátilci) po prírodných katastrofách alebo katastrofách spôsobených človekom; [PN 522]

d)  pomoc štátu alebo, regiónu, miestnym orgánom alebo príslušným mimovládnym organizáciám pri vytváraní krátkodobých mechanizmov predchádzania katastrofám a pripravenosti na katastrofy, ako aj pre systémy predpovede a včasného varovania s cieľom zmierniť následky katastrof. [PN 523]

3.  Opatrenia zamerané na potreby a priority zahraničnej politiky

Činnosti rýchlej reakcie na podporu cieľov uvedených v článku 4 ods. 4 písm. c) podporujú zahraničnú politiku Únie v celej škále politických, hospodárskych a bezpečnostných otázok. Umožňujú Únii konať v prípade naliehavého alebo závažného zahraničnopolitického záujmu, alebo jej ponúkajú príležitosť dosiahnuť ciele, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu a ktoré je ťažké riešiť inými prostriedkami.

Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

a)  podporu dvojstranných, regionálnych a medziregionálnych stratégií Únie v oblasti spolupráce, podporu politického dialógu a rozvoj kolektívnych prístupov a reakcií na výzvy celosvetového významu vrátane migrácie a bezpečnostných otázok, ako aj využívanie príležitostí v tomto smere;

b)  podporu obchodnej politiky a obchodných dohôd Únie a ich vykonávania, podporu zlepšovania prístupu na trhy partnerských krajín a podporu stimulácie obchodu, investícií a podnikateľských príležitostí pre spoločnosti Únie, najmä pre malé a stredné podniky, pri súčasnom odstraňovaní prekážok prístupu na trh a investícií prostredníctvom hospodárskej diplomacie, podnikateľskej a regulačnej spolupráce;

c)  príspevky k uplatňovaniu medzinárodného rozmeru vnútorných politík Únie, okrem iného v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, energetiky a spolupráce pri riadení a správe oceánov;

d)  podporu všeobecného porozumenia a viditeľnosti Únie a jej úlohy na svetovej scéne prostredníctvom strategickej komunikácie, verejnej diplomacie, kontaktov medzi ľuďmi, kultúrnej diplomacie, spolupráce v otázkach vzdelávania a akademickej spolupráce a podporných činností na presadzovanie hodnôt a záujmov Únie.

Týmito opatreniami sa zavádzajú inovatívne politiky alebo iniciatívy, ktoré zodpovedajú súčasným alebo vyvíjajúcim sa krátkodobým až strednodobým potrebám, možnostiam a prioritám, vrátane tých, ktoré majú potenciál určiť budúce opatrenia v rámci geografických a tematických programov. Zameriavajú sa na prehĺbenie vzťahov, dialógu, budovania partnerstiev a spojenectiev Únie s kľúčovými krajinami strategického záujmu, najmä s krajinami s rozvíjajúcimi sa ekonomikami a so stredným príjmom, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v celosvetových záležitostiach, globálnom riadení, zahraničnej politike, medzinárodnom hospodárstve a na multilaterálnych fórach. [PN 524]

PRÍLOHA V

PRIORITNÉ OBLASTI OPERÁCIÍ EFSD+, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE ZÁRUKA PRE VONKAJŠIU ČINNOSŤ

Operácie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD+) oprávnené na poskytnutie podpory prostredníctvom záruky pre vonkajšiu činnosť sú zamerané najmä na tieto prioritné oblasti prispievajú k týmto prioritným oblastiam: [PN 525]

a)  poskytovanie finančných prostriedkov a podpory na rozvoj súkromného a družstevného sektora a sociálnych podnikov v súlade s podmienkami stanovenými v článku 209 ods. 2 [nariadenia o financovaní] s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v jeho hospodárskom, sociálnom a environmentálnom rozmere a k vykonávaniu Agendy 2030, Parížskej dohody a prípadne európskej susedskej politiky a k cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia o nástroji IPA III, odstráneniu chudoby, podpore zručností a podnikania, rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien a mladých ľudí pri súčasnom presadzovaní a posilňovaní zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv, s osobitným zameraním na miestne spoločnosti, sociálne podniky a mikropodniky, malé a stredné podniky, podporu vytvárania dôstojných pracovných miest v súlade s príslušnými normami MOP, sumami životného minima, hospodárskymi príležitosťami a prispievania európskych spoločností na účely EFSD; [PN 526]

b)  riešenie prekážok pre súkromné investície poskytnutím finančných nástrojov, ktoré môžu byť denominované v miestnej mene príslušnej partnerskej krajiny, vrátane záruk prvej straty pre portfóliá, záruk na projekty súkromného sektora, ako sú záruky na úvery pre malé a stredné podniky a záruky na osobitné riziká pre projekty infraštruktúry a iný rizikový kapitál;

c)  mobilizovanie financovania zo súkromného sektora s osobitným zameraním na mikropodniky, malé a stredné podniky riešením ťažkostí a prekážok pre investície;

d)  posilňovanie sociálno-ekonomických odvetví a oblastí a súvisiacej verejnej a súkromnej infraštruktúry a udržateľnej prepojiteľnosti vrátane oblastí energie z obnoviteľných a udržateľných zdrojov, hospodárenia s vodou a nakladania s odpadom, dopravy, informačných a komunikačných technológií, ako aj životného prostredia, udržateľného využívania prírodných zdrojov, udržateľného poľnohospodárstva a modrého hospodárstva, sociálnej infraštruktúry, zdravia a ľudského kapitálu, s cieľom zlepšiť sociálno-ekonomické prostredie;

e)  prispievanie k opatreniam v oblasti klímy a k ochrane a riadeniu životného prostredia, čím sa vytvárajú súvisiace prínosy pre klímu a životné prostredie, a to vyčlenením 45 % finančných prostriedkov na investície, ktoré prispievajú k plneniu cieľov v oblasti klímy, ochrany a riadenia životného prostredia, biodiverzity a boja proti dezertifikácii, pričom sa 30 % celkového finančného krytia vyhradí na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie; [PN 527]

f)  podporovaním udržateľného rozvoja prispievať k riešeniu osobitných základných príčin neregulárnej migrácie a takisto posilňovať odolnosť chudoby a nerovnosti ako príčin migrácie vrátane nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania a prispievať k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii posilňovaním odolnosti tranzitných a hostiteľských komunít a prispievať prispievaním k udržateľnej reintegrácii migrantov, ktorí sa vracajú do svojich krajín pôvodu, s náležitým zreteľom na posilňovanie právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, rodovej rovnosti, sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. [PN 528]

Vytvoria sa tieto investičné okná:

–  Udržateľná energia a udržateľná prepojiteľnosť

–  Financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSME)

–  Udržateľné poľnohospodárstvo, podnikatelia na vidieku vrátane samozásobiteľov a drobných poľnohospodárov, pastierov a ekologického agropriemyslu

–  Udržateľné mestá

–  Digitalizácia pre trvalo udržateľný rozvoj

–  Ľudský rozvoj [PN 529]

PRÍLOHA VI

SPRÁVA EFSD+

1.  Štruktúra EFSD+

1.  EFSD+ sa skladá z regionálnych investičných platforiem vytvorených na základe pracovných metód, postupov a štruktúr existujúcich mechanizmov kombinovaného financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti, ktoré môžu spájať svoje operácie kombinovaného financovania a operácie v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť EFSD+.

2.  Riadenie EFSD+ zabezpečuje Komisia.

2.  Strategická rada EFSD+

1.  Komisii pri riadení EFSD+ radí strategická rada, s výnimkou prípadu operácií súvisiacich s politikou rozširovania EÚ a financovaných z [IPA III], keď musí byť strategická rada zabezpečená investičným rámcom pre západný Balkán (WBIF).

2.  Strategická rada poskytuje Komisii poradenstvo k strategickému smerovaniu a prioritám investícií zo záruky pre vonkajšiu činnosť v rámci EFSD+ a prispieva k ich zosúlaďovaniu s hlavnými zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie, rozvojovej politiky Únie a európskej susedskej politiky, ako aj s cieľmi stanovenými v článku 3 tohto nariadenia a s účelom EFSD+ stanoveným v článku 26. Poskytuje aj podporu Komisii pri stanovovaní celkových investičných cieľov, pokiaľ ide o využívanie záruky pre vonkajšiu činnosť na podporu operácií EFSD+ a monitoruje primerané a diverzifikované geografické a tematické krytie investičných okien.

3.  Strategická rada podporuje aj celkovú koordináciu, doplnkovosť a súlad medzi regionálnymi investičnými platformami, medzi tromi piliermi európskeho investičného plánu, medzi európskym investičným plánom a ďalším úsilím Únie v oblasti migrácie a plnenia Agendy 2030, ako aj ďalšími programami uvedenými v tomto nariadení.

4.  Strategická rada sa skladá zo zástupcov Komisie a vysokého predstaviteľa, všetkých členských štátov a Európskej investičnej banky. Európsky parlament má štatút pozorovateľa. Prispievateľom, oprávneným protistranám, partnerským krajinám, príslušným regionálnym organizáciám a ďalším zainteresovaným stranám sa môže podľa potreby udeliť štatút pozorovateľa. Pred začlenením akéhokoľvek nového pozorovateľa prebehne konzultácia so strategickou radou. Strategickej rade spoločne predsedá Komisia a vysoký predstaviteľ.

5.  Strategická rada zasadá najmenej dvakrát ročne a stanoviská prijíma podľa možnosti konsenzom. Ďalšie zasadnutia sa môžu kedykoľvek zorganizovať zo strany predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny členov strategickej rady. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, uplatní sa hlasovacie právo, ako sa dohodlo na prvom zasadnutí strategickej rady a stanovilo v jej rokovacom poriadku. Toto hlasovacie právo náležite zohľadní zdroj financovania. V rokovacom poriadku je stanovený rámec týkajúci sa úlohy pozorovateľov. Zápisnice a programy schôdzí strategickej rady sa po ich prijatí zverejňujú.

6.  Komisia každoročne predkladá strategickej rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní EFSD+. Strategická rada WBIF uvedie pokrok dosiahnutý pri vykonávaní záručného nástroja pre región rozširovania ako doplnok uvedeného podávania správ. Strategická rada pravidelne organizuje konzultácie príslušných zainteresovaných strán o strategickom smerovaní a vykonávaní EFSD+.

7.  Existencia dvoch strategických rád nemá vplyv na potrebu mať jeden zjednotený rámec EFSD+ pre riadenie rizík.

3.  Regionálne výkonné rady

Výkonné rady regionálnych investičných platforiem pomáhajú Komisii na úrovni vykonávania pri stanovení regionálnych a odvetvových investičných cieľov a regionálnych, odvetvových a tematických investičných okien a formulujú stanoviská k operáciám kombinovaného financovania a k využívaniu záruky pre vonkajšiu činnosť pokrývajúcej operácie EFSD+. [PN 530]

PRÍLOHA VII

ZOZNAM KĽÚČOVÝCH UKAZOVATEĽOV VÝKONU

Na pomoc pri meraní prínosu Únie k dosiahnutiu jej špecifických cieľov sa v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja používa tento zoznam kľúčových ukazovateľov výkonnosti:

1.  bodové hodnotenie právneho štátu;

2.  podiel obyvateľstva žijúceho pod medzinárodnou hranicou chudoby;

3.  počet žien v reprodukčnom veku, dospievajúcich dievčat a detí mladších ako 5 rokov, na ktoré sa vzťahujú programy výživy s podporou EÚ;

4.  počet jednoročných detí plne imunizovaných s podporou EÚ;

5.  počet študentov navštevujúcich, ktorí ukončili základné a/alebo stredné školy a získali minimálne zručnosti v čítaní a matematike a ktorí ukončili odbornú prípravu s podporou Únie; [PN 531]

6.  znížené alebo nevyprodukované emisie skleníkových plynov (ekvivalent CO2 v tisíckach ton) s podporou EÚ;

7.  plocha morských, suchozemských a sladkovodných ekosystémov chránených a/alebo udržateľne riadených s podporou EÚ;

8.  dosiahnutý pákový efekt investícií a multiplikačný efekt;

9.  ukazovateľ politickej stability a absencie násilia na základe východiskového posúdenia; [PN 532]

10.  počet procesov súvisiacich s postupmi partnerskej krajiny v oblasti obchodu, investícií a podnikania alebo s podporou vonkajšieho rozmeru vnútorných politík EÚ, ktoré nimi boli ovplyvnené.

Všetky ukazovatele sa v prípade potreby rozčlenia Ukazovateľ (4) sa rozčlení podľa pohlavia a ukazovatele (2), (3) a (5) sa rozčlenia podľa pohlavia a veku. [PN 533]

Príloha VIIa

Partnerské krajiny, v súvislosti s ktorými je pomoc Únie pozastavená.

[Stanoví ich Komisia podľa článku 15a.] [PN 534]

(1) Ú. v. EÚ C 45, 4.2.2019, s. 1.
(2)Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 163.
(3)Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 295.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 27. marca 2019.
(5)„Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“ prijatý na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 (A/RES/70/1).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77 15.3.2014, s. 44.)
(7)Vnútorná dohoda medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 210/1, 6.8.2013).
(8)Nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 58/1, 3.3.2015).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27).
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77).
(13)Nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014 z 13. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95).
(15)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).
(16)Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD.
(17)Podpísaná v New Yorku 22. apríla 2016.
(18)„Akčný program tretej Medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby“ prijatý 16. júna 2015 a schválený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 27. júla 2015 (A/RES/69/313).
(19)„Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie“, jún 2016.
(20)Nový Európsky konsenzus o rozvoji „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“, spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie 8. júna 2017.
(21)„Sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof“, prijatý 18. marca 2015 a schválený Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 3. júna 2015 (A/RES/69/283).
(22)Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, „Preskúmanie európskej susedskej politiky“, 18. novembra 2015.
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), COM(2018)0465.
(25)Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).
(26)Návrh rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej („rozhodnutie o pridružení zámoria“), COM(2018)0461.
(27)Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky nástroj pre jadrovú bezpečnosť dopĺňajúci Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na základe Zmluvy o Euratome, COM(2018)0462.
(28)Návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, predložený Rade Vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, C(2018)3800.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“:
(29)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013, COM(2018)0367.
(30) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013, COM(2018)0366.
(31) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(32) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o ... (Ú. v. ...).
(33)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(35)Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD.
(36)Rozhodnutie Rady 77/270/Euratom z 29. marca 1977, ktorým sa Komisia splnomocňuje na uzatváranie zmlúv Euratom o pôžičke na účely príspevkov na financovanie jadrových elektrární (Ú. v. ES L 88, 6.4.1977, s. 9).
(37) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o ... (Ú. v. ...).
(38)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(39)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(40)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(41)Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s.1.
(42)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(43)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(44)Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšom zákonodarstve z 13. apríla 2016; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1-14.
(45)Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
(46)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L).
(47) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov, COM(2018)0374.
(48)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikácia) (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
(49)Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 0040 – 0048).
(50) Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

Posledná úprava: 20. apríla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia