– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity, ktorú 27. novembra 2018 podal generálny prokurátor úradu prokuratúry v Coburgu v súvislosti s predbežným vyšetrovacím konaním a ktorá bola predložená na plenárnej schôdzi 14. januára 2019,
– so zreteľom na skutočnosť, že Monika Hohlmeierová sa vzdala práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),
– so zreteľom na článok 46 Ústavy Nemeckej spolkovej republiky,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0165/2019),
A. keďže generálny prokurátor úradu prokuratúry v Coburgu podal žiadosť o zbavenie Moniky Hohlmeierovej imunity, ktorá je poslankyňou Európskeho parlamentu zvolenou za Nemeckú spolkovú republiku, v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu podľa článku 142 nemeckého trestného zákona; keďže trestné stíhanie sa týka najmä trestného činu úteku z miesta nehody;
B. keďže 4. septembra 2018 okolo 15.00 h sa Monika Hohlmeierová pokúšala zaparkovať svoje auto na parkovacom mieste v Lichtenfelse (Nemecko) a prednou časťou motorového vozidla narazila do iného motorového vozidla, ktoré tam bolo zaparkované, čím na ňom spôsobila škodu v odhadovanej výške 287,84 EUR; keďže Monika Hohlmeierová následne opustila miesto nehody bez toho, aby sa postarala o náhradu škody;
C. keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;
D. keďže podľa článku 46 Ústavy Nemeckej spolkovej republiky poslanca nemožno brať na zodpovednosť alebo zatknúť za trestný čin bez súhlasu Spolkového snemu s výnimkou prípadov, keď je zadržaný počas páchania trestného činu alebo v priebehu nasledujúceho dňa;
E. keďže je na samotnom Európskom parlamente, aby rozhodol, či v danom prípade poslanec má alebo nemá byť zbavený imunity; a keďže pri prijímaní rozhodnutia o zbavení imunity môže Európsky parlament primerane zohľadniť stanovisko poslanca(2);
F. keďže údajný trestný čin nemá priamu alebo zjavnú súvislosť s výkonom úloh Moniky Hohlmeierovej ako poslankyne Európskeho parlamentu ani nepredstavuje vyjadrený názor alebo hlasovanie pri výkone jej úloh ako poslankyne Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;
G. keďže v danom prípade Európsky parlament nenašiel dôkazy fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že išlo o konanie so zámerom poslankyňu politicky poškodiť;
1. rozhodol zbaviť Moniku Hohlmeierovú imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Nemeckej spolkovej republiky a Monike Hohlmeierovej.
Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity, ktorú 5. septembra 2018 poslalo Ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora odvolacieho súdu v Paríži a ktorá bola oznámená v pléne 22. októbra 2018, v súvislosti s prípadom prebiehajúcim pred vyšetrujúcimi sudcami, ktorý sa týka súdneho vyšetrovania na základe údajného porušenia dôvery, zatajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a utajenej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov poslancov,
– po vypočutí Jean-Françoisa Jalkha, ktorý zastupoval Jean-Marie Le Pena v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),
– so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0167/2019),
Α. keďže vyšetrujúci sudcovia parížskeho regionálneho súdu požiadali o zbavenie Jean-Marie Le Pena poslaneckej imunity, aby ho mohli vypočuť v súvislosti s údajnými činmi;
Β. keďže žiadosť o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity sa týka údajných trestných činov porušenia dôvery, utajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a utajovanej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi Národného frontu;
C. keďže 5. decembra 2016 sa začalo súdne vyšetrovanie nadväzujúce na predbežné vyšetrovanie, ktoré bolo iniciované po vyhlásení vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu z 9. marca 2015 v súvislosti s určitým počtom asistentov poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi Národného frontu;
D. keďže počas prehliadky vykonanej v ústredí Národného frontu vo februári 2016 bolo v kancelárii pokladníka Národného frontu zabavených niekoľko dokumentov, z ktorých vyplýva, že úmyslom strany bolo „ušetriť“ na úkor Európskeho parlamentu, ktorý uhrádza mzdy zamestnancov strany z titulu ich postavenia asistentov poslancov;
E. keďže v pláne pracovných miest Národného frontu uverejnenom vo februári 2015 je uvedených len 15 poslancov Európskeho parlamentu (z celkového počtu 23), 21 miestnych asistentov poslancov a 5 akreditovaných asistentov poslancov (z celkového počtu 54 asistentov); keďže viacero asistentov poslancov vyhlásilo, že ich pracoviskom je ústredie Národného frontu v meste Nanterre, pričom niektorí z nich uviedli, že sú tam zamestnaní na plný pracovný úväzok, hoci ich bydlisko sa nachádza 120 až 945 km od nahláseného pracoviska; keďže v tejto fáze vyšetrovania sa zistilo, že osem asistentov poslancov nevykonávalo takmer nijakú asistentskú výpomoc, alebo že takáto práca tvorila len veľmi malú časť ich celkových úloh;
F. keďže vyšetrovaním sa zároveň odhalili okolnosti, za ktorých sa zdá nepravdepodobné, že príslušní asistenti skutočne vykonávali úlohy súvisiace s Európskym parlamentom, konkrétne:
–
pracovné zmluvy asistentov poslancov Európskeho parlamentu boli časovo včlenené medzi dve pracovné zmluvy s Národným frontom,
–
pracovné zmluvy asistentov poslancov Európskeho parlamentu pre Európsky parlament a pre Národný front prebiehali súbežne,
–
pracovné zmluvy uzatvorené s Národným frontom nasledovali bezprostredne po skočení pracovných zmlúv asistentov poslancov Európskeho parlamentu;
G. keďže vyšetrovaním sa zistilo, že Jean-Marie Le Pen ako poslanec Európskeho parlamentu zamestnával v roku 2011 asistenta poslanca, ktorý však vo výpovedi uviedol, že v danom čase pracoval na volebnej kampani iného poslanca Európskeho parlamentu; keďže Jean-Marie Le Pen zabezpečil vyplácanie platu asistentov poslancov trom ďalším osobám, hoci tieto osoby nevykonali v tejto úlohe takmer žiadnu prácu;
H. keďže pri vyšetrovaní sa ďalej zistilo, že Jean-Marie Le Pen ako predseda Národného frontu v čase spáchania údajných trestných činov vytvoril systém, o ktorom sa Európsky parlament neskôr dozvedel a v rámci ktorého sa finančné prostriedky EÚ využívali na vyplácanie niektorých zamestnancov Národného frontu formou parlamentných zmlúv s osobami, ktoré v skutočnosti pracovali pre Národný front, čo je porušením platných predpisov EÚ;
I. keďže vyšetrujúci sudcovia považujú za potrebné vypočuť Jean-Marie Le Pena;
J. keďže Jean-Marie Le Pen sa odmietol dostaviť na vypočutie, na ktoré ho vyšetrovatelia predvolali 21. júna 2018, a rovnako odmietol prísť na predvolanie vyšetrujúcich sudcov v júli 2018, pričom sa odvolal na svoju poslaneckú imunitu;
K. keďže príslušný orgán podal žiadosť o zbavenie Jean-Marie Le Pena imunity, aby sa mohlo uskutočniť jeho vypočutie v súvislosti s obvineniami, ktoré boli proti nemu vznesené;
L. keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;
M. keďže podľa článku 26 Ústavy Francúzskej republiky môže byť poslanec parlamentu zatknutý za závažný trestný čin alebo iný prečin, alebo voči nemu uplatnené väzobné alebo podobné opatrenie iba na základe súhlasu predsedníctva zhromaždenia, ktorého je poslanec členom; tento súhlas sa nevyžaduje, ak bol poslanec pri páchaní závažného trestného činu alebo iného prečinu prichytený alebo bol právoplatne odsúdený;
N. keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. konanie so zámerom politicky uškodiť poslancovi;
1. rozhodol zbaviť Jean-Marie Le Pena imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Jean-Marie Le Penovi.
Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EU:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
Žiadosť o zbavenie Dominique Bildeovej imunity
131k
44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Dominique Bildovej imunity (2018/2267(IMM))
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Dominique Bildovej imunity, ktorú 19. októbra 2018 podalo Ministerstvo spravodlivosti Francúzskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora odvolacieho súdu v Paríži a ktorá bola predložená na plenárnej schôdzi 12. novembra 2018 v súvislosti s prebiehajúcim konaním vyšetrujúceho sudcu, v rámci ktorého sa vyšetruje podozrenie z porušenia dôvery, zatajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a nelegálnej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov,
– po vypočutí Jeana-Françoisa Jalkha, ktorý zastupoval Dominique Bildovú v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),
– so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,
– so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0166/2019),
Α. keďže vyšetrujúci sudca parížskeho regionálneho súdu požiadal o zbavenie Dominique Bildovej poslaneckej imunity, aby ju mohli vypočuť v súvislosti s podozreniami na údajné činy;
Β. keďže žiadosť o zbavenie Dominique Bildovej imunity sa týka údajného porušenia dôvery, zatajovania porušenia dôvery, podvodu organizovanou skupinou, falšovania a používania sfalšovaných dokladov a nelegálnej práce utajovaním zamestnancov v súvislosti s podmienkami zamestnávania asistentov poslancov Európskeho parlamentu zo strany Národný front;
C. keďže 5. decembra 2016 sa začalo súdne vyšetrovanie nadväzujúce na predbežné vyšetrovanie, ktoré bolo iniciované po vyhlásení vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu z 9. marca 2015 v súvislosti s určitým počtom asistentov poslancov Európskeho parlamentu zo strany Národný front;
D. keďže počas prehliadky vykonanej v ústredí Národného frontu vo februári 2016 bolo v kancelárii pokladníka Národného frontu zabavených niekoľko dokumentov, z ktorých vyplýva, že úmyslom strany bolo „ušetriť“ tým, že Európsky parlament mal uhrádzať mzdy zamestnancov strany zamestnaných ako asistenti poslancov; keďže v tejto fáze vyšetrovania sa zistilo, že osem asistentov poslancov nevykonávalo takmer žiadnu asistentskú činnosť alebo že táto činnosť tvorila len veľmi malú časť ich celkových úloh;
E. keďže sa ukázalo, že asistent poslankyne Dominique Bildovej zamestnaný na plný úväzok v období od 1. októbra 2014 do 31. júla 2015 bol jedným z tých asistentov, ktorí nevykonávali prakticky žiadnu asistentskú činnosť; keďže v organizačnej štruktúre strany Národný front, ktorá bola zverejnená vo februári 2015, bol asistent poslankyne Dominique Bildovej označený ako „referent pre vnútroštátne plánovanie“ a v útvare kontroly a plánovania politík pracoval pod vedením iného poslanca Európskeho parlamentu; keďže po skončení jeho zmluvy ako asistenta poslankyne pracoval na ďalšie dve zmluvy v súvislosti s činnosťami strany Národný front od augusta 2015 do 31. decembra 2016; keďže počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje jeho zmluva asistenta poslankyne, vykonával aj tieto úlohy: generálny tajomník organizácie Collectif Marianne, generálny tajomník organizácie Collectif Mer et Francophonie a kandidát v regionálnych voľbách v departmente Doubs v marci 2015;
F. keďže Európsky parlament pozastavil vyplácanie výdavkov na asistentskú výpomoc v súvislosti so zmluvou asistenta poslankyne Dominique Bildovej;
G. keďže vyšetrujúci sudca považuje za potrebné vypočuť Dominique Bildovú;
H. keďže Dominique Bilde odmietla odpovedať na otázky vyšetrovateľov pri vypočúvaní v auguste 2017 a odmietla prísť na prvé vypočúvanie v súvislosti s obvinením z porušenia dôvery, ktoré sa malo uskutočniť 24. novembra 2017, pričom sa odvolala na svoju poslaneckú imunitu;
I. keďže príslušný orgán podal žiadosť o zbavenie Dominique Bildovej imunity, aby ju mohol vypočuť v súvislosti s obvineniami, ktoré boli voči nej vznesené;
J. keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;
K. keďže v článku 26 Ústavy Francúzskej republiky sa uvádza, že: „Iba na základe súhlasu predsedníctva zhromaždenia, ktorého je poslanec členom, môže byť poslanec Európskeho parlamentu stíhaný za trestný čin alebo prečin alebo vzatý do väzby alebo môže byť obmedzená jeho osobná sloboda. Tento súhlas sa nevyžaduje v prípade spáchania závažného trestného činu alebo prečinu alebo iného trestného činu počas jeho páchania, alebo ak bol poslanec právoplatne odsúdený.“;
L. keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis;
1. rozhodol zbaviť Dominique Bildovú imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Francúzskej republiky a Dominique Bildovej.
Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
Predĺženie platnosti článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia
123k
43k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 predĺžiť platnosť článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia (2019/2545(RSO))
– so zreteľom na článok 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve(1),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 920/2005(2) a na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264(3),
– so zreteľom na Etický kódex viacjazyčnosti prijatý Predsedníctvom 16. júna 2014,
– so zreteľom na svoje rozhodnutie z 26. februára 2014(4) o predĺžení platnosti článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca ôsmeho volebného obdobia a na následné rozhodnutia Predsedníctva o predĺžení odchýlky od ustanovení článku 158 do konca prebiehajúceho obdobia,
– so zreteľom na články 158 a 159 rokovacieho poriadku,
A. keďže podľa článku 158 musia byť všetky dokumenty Európskeho parlamentu vypracované v úradných jazykoch a každý poslanec má právo vystúpiť v Európskom parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu s tlmočením zabezpečeným do ostatných úradných jazykov;
B. keďže podľa článku 159 sú odchýlky od ustanovení článku 158 dovolené do konca ôsmeho volebného obdobia len v rozsahu a iba ak aj napriek prijatým primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov alebo prekladateľov niektorého z úradných jazykov; keďže Predsedníctvo na návrh generálneho tajomníka a s náležitým ohľadom na dočasné osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa vypracúvania právnych aktov určí, či sú v súvislosti s každým úradným jazykom, v prípade ktorého sa výnimka považuje za nevyhnutnú, splnené podmienky, a svoje rozhodnutie každých šesť mesiacov preskúma;
C. keďže v nariadení Rady (ES) č. 920/2005 a nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264 sa stanovuje postupné obmedzovanie výnimky pre írsky jazyk a v prípade, že neexistuje žiadne iné nariadenie Rady, v ktorom by bolo ustanovené inak, koniec uplatňovania tejto výnimky od 1. januára 2022;
D. keďže napriek všetkým predbežným opatreniam sa v prípade chorvátčiny, írčiny a maltčiny zrejme nepodarí zabezpečiť takú kapacitu, ktorá by od začiatku deviateho volebného obdobia umožnila poskytovanie tlmočníckych služieb v týchto jazykoch v plnom rozsahu;
E. keďže napriek intenzívnemu a nepretržitému medziinštitucionálnemu úsiliu a značnému pokroku bude počet kvalifikovaných prekladateľov v prípade írčiny pravdepodobne stále taký obmedzený, že v blízkej budúcnosti nebude možné zabezpečiť úplné pokrytie potrieb v tomto jazyku podľa článku 158; keďže podľa nariadenia Rady (ES) č. 920/2005 a nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264 sa čoraz väčší počet právnych aktov musí preložiť do írčiny, čo znižuje možnosť prekladať ďalšie parlamentné dokumenty do tohto jazyka;
F. keďže v článku 159 ods. 4 sa stanovuje, že na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Európsky parlament na konci volebného obdobia rozhodnúť o predĺžení platnosti tohto článku;
G. keďže Predsedníctvo na základe uvedených skutočností odporučilo, aby sa platnosť článku 159 predĺžila do konca deviateho volebného obdobia;
1. rozhoduje predĺžiť platnosť článku 159 rokovacieho poriadku Parlamentu do konca deviateho volebného obdobia;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii pre informáciu.
Nariadenie Rady (ES) č. 920/2005 z 13. júna 2005 o zmene a doplnení nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, a o dočasných odchylných opatreniach od týchto nariadení (Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 3).
Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/2264 z 3. decembra 2015, ktorým sa predlžujú a postupne rušia dočasné výnimky z nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve a nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, zavedené nariadením (ES) č. 920/2005 (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2015, s. 1).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o elektronických údajoch o nákladnej doprave (COM(2018)0279 – C8-0191/2018 – 2018/0140(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0279),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0191/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0060/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o elektronických údajoch o nákladnej doprave
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91, článok 100 ods. 2 a článok 192 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamaentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),
keďže:
(1) Efektívnosť nákladnej dopravy a logistiky je nevyhnutná z hľadiska rastu a konkurencieschopnosti hospodárstva Únie, fungovania vnútorného trhu a sociálnej a hospodárskej súdržnosti všetkých regiónov Únie. [PN 1]
(1a) Účelom tohto nariadenia je znížiť náklady na spracovanie údajov o doprave medzi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, zlepšiť možnosti orgánov v oblasti presadzovania právnych predpisov a podporiť digitalizáciu nákladnej dopravy a logistiky. [PN 2]
(2) Pohyb tovaru sprevádza veľké množstvo informácií, ktoré si podniky stále vymieňajú v papierovej podobe jednak v komunikácii medzi sebou, ako aj s verejnými orgánmi. Používanie papierových dokladov predstavuje výraznú administratívnu záťaž a dodatočné náklady pre prevádzkovateľov logistických služieb výraznú administratívnu záťaža súvisiace odvetvia (ako je obchod a výroba), najmä pre MSP, a má negatívny vplyv na životné prostredie. [PN 3]
(2a) Účinné a efektívne presadzovanie pravidiel je nevyhnutným predpokladom spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Na uvoľnenie kapacity v oblasti presadzovania právnych predpisov, na zníženie zbytočnej administratívnej záťaže pre dopravcov v medzinárodnej doprave a najmä pre MSP, na lepšie zacielenie na vysoko rizikových prevádzkovateľov dopravy a odhaľovanie podvodných praktík je potrebná ďalšia digitalizácia nástrojov presadzovania právnych predpisov. Toto digitálne, „inteligentné“ presadzovanie právnych predpisov si vyžaduje, aby všetky príslušné informácie prešli na bezpapierovú formu a aby boli príslušným orgánom k dispozícii v elektronickej podobe. Používanie elektronických prepravných dokladov by sa preto v budúcnosti malo stať pravidlom. Okrem toho, aby sa príslušníkom orgánov presadzovania práva vrátane tých, ktorí vykonávajú cestné kontroly, poskytol jasný a úplný prehľad prevádzkovateľov dopravy, ktorí sa kontrolujú, mali by mať priamy prístup v reálnom čase ku všetkým relevantným informáciám, aby mohli rýchlejšie a efektívnejšie odhaliť porušovanie právnych predpisov a odchýlok. [PN 4]
(3) Absencia jednotného právneho rámca na úrovni Únie, ktorý od verejných orgánov vyžaduje, aby príslušné informácie o nákladnej doprave vyžadované v zmysle právnych predpisov akceptovali v elektronickej forme, sa považuje za hlavnú príčinu nedostatočného pokroku smerom k zjednodušeniu a vyššej efektívnosti, ktoré umožňujú dostupné elektronické prostriedky. Nedostatočná akceptácia informácií v elektronickej podobe zo strany verejných orgánov ovplyvňuje nielen jednoduchosť komunikácie medzi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, ale nepriamo tiež brzdí rozvoj zjednodušenej elektronickej komunikácie medzi podnikmi v celej Únii a povedie k zvýšeniu administratívnych nákladov, najmä pre MSP. [PN 5]
(4) Niektoré oblasti práva Únie, ktoré sa týkajú dopravy, vyžadujú od príslušných orgánov, aby akceptovali digitalizované informácie; to sa však zďaleka netýka všetkých príslušných právnych predpisov Únie. S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zefektívniť kontroly a boj proti porušovaniu právnych predpisovbymalo byť vždy možnépoužívať Eelektronické prostriedky by sa mali dať používať na sprístupnenie regulačných informácií o nákladnej doprave orgánom v rámci celého územia Únie a vo vzťahu k všetkým relevantným fázam dopravných operácií vykonávaných v rámci Únie. Okrem toho by sa táto možnosť mala vzťahovať na všetky regulačné informácie v rámci všetkých druhov dopravy. Vo všeobecnosti by členské štáty mali akceptovať elektronické prepravné doklady a bezodkladne ratifikovať a uplatňovať protokol e-CMR. Orgány by preto mali elektronicky komunikovať s príslušnými hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o regulačné informácie, a mali by mať k dispozícii vlastné digitálne dostupné údaje v súlade s uplatniteľným právom. [PN 6]
(5) Od orgánov členských štátov by sa preto malo vyžadovať, aby akceptovali informácie sprístupnené elektronicky vždy, keď sú hospodárske subjekty povinné sprístupniť informácie ako dôkaz dodržiavania požiadaviek stanovených v aktoch Únie prijatých v súlade s hlavou VI tretej časti zmluvy, alebo vzhľadom na podobnosť situácií, s právnymi predpismi EÚ o preprave odpadu. To isté by malo platiť v prípade, ak vnútroštátne právne predpisy členského štátu zaoberajúce sa záležitosťami, ktoré upravuje hlava VI tretej časti zmluvy, vyžadujú poskytnutie regulačných informácií, ktoré sú úplne alebo čiastočne totožné s informáciami, ktoré sa majú poskytovať podľa takýchto právnych predpisov Únie.
(5a) S cieľom znížiť administratívnu záťaž a uvoľniť obmedzenú kapacitu na presadzovanie práva by hospodárske subjekty mali mať povinnosť poskytovať elektronicky regulačné informácie príslušným orgánom členských štátov a príslušné orgány členských štátov by mali elektronicky komunikovať s príslušnými hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o poskytovanie regulačných informácií. [PN 7]
(6) Keďže cieľom tohto nariadenia je len uľahčiť a podporovať poskytovanie informácií medzi hospodárskymi subjektmi a správnymi orgánmi, konkrétne elektronickými prostriedkami, nemalo by mať vplyv na ustanovenia právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré určujú obsah regulačných informácií, a najmä by nemalo ukladať žiadne dodatočné požiadavky na regulačné informácie. HociKeďže cieľom tohto nariadenia je umožniť dodržiavanie požiadaviek na regulačné informácie pomocou elektronických prostriedkov, a nie papierových dokumentov, malo by umožniť vytváranie európskych platforiem na výmenu a jednoduché zdieľanie informácií. nNemalo by inak ovplyvniť príslušné ustanovenia Únie o požiadavkách týkajúcich sa dokumentov, ktoré sa majú používať pri štruktúrovanom zobrazovaní predmetných informácií. Ustanovenia právnych predpisov Únie o preprave odpadu, ktoré obsahujú procedurálne požiadavky týkajúce sa prepravy, by takisto mali zostať týmto nariadením nedotknuté. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ani ustanovenia o ohlasovacej povinnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013(4) alebo vo vykonávacích alebo delegovaných aktoch prijatých v súlade s jeho podmienkami. Komisia by však mala posúdiť, či je potrebné upraviť ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na regulačné informácie, pokiaľ ide o prepravu tovaru na území Únie, aby sa zlepšili schopnosti príslušných orgánov v oblasti presadzovania práva. [PN 8]
(7) Používanie elektronických prostriedkov na výmenu informácií v súlade s týmto nariadením by sa malo organizovať spôsobom, ktorý zaistí bezpečnosť a rešpektuje dôvernosť citlivých obchodných informácií.
(8) Aby mohli hospodárske subjekty poskytovať príslušné informácie v elektronickej forme vo všetkých členských štátoch rovnakým spôsobom, je potrebné vychádzať zo spoločných špecifikácií, ktoré prijme Komisia. Tieto špecifikácie by mali zabezpečiť interoperabilitu údajov z hľadiska rôznych súborov a podsúborov údajov týkajúcich sa príslušných regulačných informácií a určiť spoločné postupy a podrobné pravidlá prístupu k týmto informáciám a ich spracovania príslušnými orgánmi.
(9) Pri definovaní týchto špecifikácií by sa mali náležite zohľadniť príslušné špecifikácie výmeny údajov stanovené v príslušnom práve Únie a v príslušných európskych a medzinárodných normách pre multimodálnu výmenu multimodálnych údajov vrátane ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Mali by sa zohľadniť aj investície uskutočnené hospodárskymi subjektmi, a teda už existujúce dátové modely týkajúce sa jednotlivých druhov dopravy, ako aj zásady a odporúčania stanovené v európskom rámci interoperability(5), v ktorom sa uvádza postup pri poskytovaní európskych digitálnych verejných služieb, ktoré členské štáty spoločne odsúhlasili. Okrem toho je dôležité, aby sa do vypracúvania a prípravy týchto špecifikácií riadne zapojili všetky príslušné zainteresované strany. Okrem toho treba venovať náležitú pozornosť tomu, aby tieto špecifikácie zostali z hľadiska technológie neutrálne a otvorené pre inovatívne technológie. [PN 9]
(10) Toto nariadenie by malo stanoviť funkčné požiadavky vzťahujúce sa na platformy založené na informačnej a komunikačnej technológii, ktoré by mohli hospodárske subjekty použiť na sprístupnenie regulačných informácií o nákladnej doprave v elektronickej podobe (eFTI) príslušným orgánom (platformy eFTI). Podmienky by sa mali takisto stanoviť aj pre poskytovateľov služieb platformy eFTI, ktorí sú tretími stranami (poskytovatelia služieb eFTI).
(11) S cieľom vybudovať dôveru orgánov členských štátov aj hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o súlad platforiem eFTI a poskytovateľov služieb eFTI s týmito požiadavkami, príslušné orgány členských štátov by mali zaviesť systém certifikácie podporený akreditáciou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(6). Vzhľadom na pomerne dlhé obdobie vykonávania by Komisia mala posúdiť, či by technológie, ako je technológia blockchainu, mohli zaručiť podobný výsledok ako certifikačný systém a súčasne výrazne znížiť náklady pre hospodárske subjekty a členské štáty. [PN 10]
(12) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania povinnosti akceptovať regulačné informácie sprístupňované v elektronickom formáte podľa tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(7). [PN 11]
(13) Na Komisiu by sa mali predovšetkým preniesť vykonávacie právomoci s cieľom ustanoviť spoločný súbor a spoločné podsúbory údajov vo vzťahu k príslušným požiadavkám na regulačné informácie obsiahnuté v tomto nariadení, ako aj stanoviť spoločné postupy a podrobné pravidlá pre príslušné orgány v oblasti prístupu k informáciám a spracovania tých informácií, ktoré príslušné hospodárske subjekty sprístupnia elektronicky, vrátane podrobných pravidiel a technických špecifikácií. [PN 12]
(14) Vykonávacie právomoci by sa mali na Komisiu preniesť aj s cieľom stanoviť podrobné pravidlá na vykonávanie požiadaviek pre platformy eFTI a poskytovateľov služieb eFTI.[PN 13]
(15) V záujme riadneho uplatňovania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
–
s cieľom zmeniť časť B prílohy I na účely zapracovania zoznamov požiadaviek na regulačné informácie, ktoré členské štáty oznámili Komisii v súlade s týmto nariadením, do právnych predpisov členských štátov;
–
s cieľom zmeniť časť A prílohy I na účely zohľadnenia akýchkoľvek delegovaných alebo vykonávacích aktov prijatých Komisiou, ktorými sa v súvislosti s prepravou tovaru ustanovujú nové požiadavky Únie týkajúce sa regulačných informácií;
–
s cieľom zmeniť časť B prílohy I na účely zahrnutia akéhokoľvek nového ustanovenia príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zavádza zmeny vo vnútroštátnych požiadavkách na regulačné informácie alebo stanovuje nové príslušné požiadavky na regulačné informácie spadajúce do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré členské štáty Komisii oznámili v súlade s týmto nariadením;
–
s cieľom doplniť určité technické aspekty tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o pravidlá certifikácie platforiem eFTI a poskytovateľov služieb eFTI;
–
s cieľom stanoviť spoločné postupy, technické špecifikácie a podrobné pravidlá pre príslušné orgány, pokiaľ ide o prístup k príslušným požiadavkám na informácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ich spracovanie, ako aj podrobné pravidlá vykonávania požiadaviek na platformy eFTI a poskytovateľov služieb eFTI. [PN 14]
(16) Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(8). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(17) Keďže ciele tohto nariadenia, t. j. zabezpečiť jednotný prístup pri akceptácii elektronicky sprístupňovaných informácií o nákladnej doprave orgánmi členských štátov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, avšak z dôvodu potreby stanoviť spoločné požiadavky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(18) Spracovanie osobných údajov elektronickými prostriedkami, ak sa tieto údaje vyžadujú ako súčasť regulačných informácií o nákladnej doprave, by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(9).
(19) Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. Mali by sa zhromažďovať informácie ako podklad pre toto hodnotenie a posúdenie účinku právnych predpisov v porovnaní s cieľmi, ktoré sleduje.
(20) Toto nariadenie sa nemôže účinne uplatňovať skôr, ako delegované a vykonávacie akty stanovené v tomto nariadení nadobudnú účinnosť. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať s účinnosťou od ... [vložte, prosím, dátum] s cieľom poskytnúť Komisii čas na prijatie týchto aktov.
(20a) Komisia by mala bezodkladne začať pracovať na potrebných delegovaných aktoch s cieľom zabrániť ďalším oneskoreniam a zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a členské štáty mali dostatok času na prípravu. [PN 15]
(21) Viedli sa konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001(10), ktorý svoje stanovisko vydal dňa ... [vložte, prosím, dátum](11),
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Kapitola I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. Týmto nariadením sa stanovuje právny rámec pre elektronické oznamovanie regulačných informácií týkajúcich sa prepravy tovaru na území Únie vrátane jeho interoperability. Na tento účel toto nariadenie: [PN 16]
a) stanovuje podmienky, za ktorých sa od príslušných orgánov členských štátov vyžaduje, aby akceptovali regulačné informácie, ktoré príslušné hospodárske subjekty sprístupniaposkytnú elektronicky; [PN 17]
aa) stanovuje podmienky, za ktorých sa od dotknutých hospodárskych subjektov vyžaduje, aby príslušným orgánom členských štátov sprístupňovali regulačné informácie elektronicky; [PN 18]
ab) stanovuje podmienky, za ktorých musia príslušné orgány členských štátov elektronicky komunikovať s dotknutými hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o poskytovanie regulačných informácií; [PN 19]
b) stanovuje pravidlá poskytovania služieb súvisiacich so sprístupňovaním príslušných regulačných informácií hospodárskymi subjektmi v elektronickej podobe.
2. Toto nariadenie sa vzťahuje na požiadavky na regulačné informácie uvedené v aktoch Únie, ktorými sa stanovujú podmienky prepravy tovaru na území Únie v súlade s hlavou VI tretej časti zmluvy alebo podmienky prepravy odpadu, a na požiadavky na regulačné informácie týkajúce sa prepravy tovaru stanovené v medzinárodných dohovoroch platných v Únii. Pokiaľ ide o prepravu odpadu, toto nariadenie sa neuplatňuje na kontroly vykonávané colnými úradmi, ako je stanovené v platných ustanoveniach Únie. Akty Únie, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, a príslušné požiadavky na regulačné informácie sú uvedené v časti A prílohy I. [PN 20]
Toto nariadenie sa vzťahuje aj na požiadavky na regulačné informácie stanovené v právnych predpisoch členských štátov, ktoré sa zaoberajú záležitosťami upravenými hlavou VI tretej časti zmluvy a vyžadujú poskytnutie regulačných informácií, ktoré sú úplne alebo čiastočne totožné s informáciami, ktoré sa majú poskytovať v súlade s požiadavkami na regulačné informácie uvedenými v prvom pododseku.
Vnútroštátna legislatíva a príslušné požiadavky na regulačné informácie uvedené v druhom pododseku sa uvádzajú v časti B prílohy I v súlade s postupom stanoveným v článku 2 písm. b).
3. Najneskôr do ... [jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty oznámia Komisii ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a zodpovedajúce požiadavky na regulačné informácie uvedené v druhom pododseku odseku 2, ktoré sa zahrnú do časti B prílohy I. Členské štáty oznámia Komisii aj akékoľvek následne prijaté nové ustanovenie vnútroštátnych právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje druhý pododsek odseku 2 a ktoré zavádza zmeny týchto požiadaviek na regulačné informácie alebo stanovuje nové požiadavky na príslušné regulačné informácie, a to do jedného mesiaca od prijatia takéhoto ustanovenia.
Článok 2
Prispôsobenie prílohy I
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien prílohy I s cieľom:
a) zahrnúť odkaz na akékoľvek delegované alebo vykonávacie akty prijaté Komisiou, ktoré stanovujú nové požiadavky na regulačné informácie vo vzťahu k právnym aktom Únie, ktoré upravujú prepravu tovaru v súlade s hlavou VI tretej časti zmluvy;
b) zahrnúť odkazy na vnútroštátne právne predpisy a požiadavky na regulačné informácie oznámené členskými štátmi v súlade s článkom 1 ods. 3;
ba) zahrnúť odkazy na iné právne akty Únie upravujúce prepravu tovaru, v ktorých sa stanovujú požiadavky na regulačné informácie; [PN 21]
bb) zahrnúť odkazy na medzinárodné dohovory platné v Únii, v ktorých sa stanovujú požiadavky na regulačné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s prepravou tovaru. [PN 22]
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „regulačné informácie“ sú informácie súvisiace s prepravou tovaru na území Únie, vrátane tranzitu, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prezentované ako doklady, ktoré má sprístupniť príslušný hospodársky subjekt v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 1 ods. 2 s cieľom preukázať súlad s príslušnými požiadavkami príslušných aktov;
2. „požiadavka na regulačné informácie“ je požiadavka na poskytnutie regulačných informácií;
3. „elektronické údaje o nákladnej doprave“ (eFTI) sú akékoľvek súbory dátových prvkov spracovávané elektronicky na účely výmeny regulačných informácií medzi príslušnými hospodárskymi subjektmi a príslušnými verejnými orgánmi;
4. „spracúvanie“ je akákoľvek operácia alebo súbor operácií, ktoré sa vykonávajú s eFTI automatizovanými alebo inými prostriedkami, ako napr. zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporiadanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prispôsobovanie alebo upravovanie, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia;
5. „platforma eFTI“ je akékoľvek riešenie založené na informačných a komunikačných technológiách (IKT), ako napríklad operačný systém, operačné prostredie alebo databáza, ktoré sú určené na spracovanie eFTI;
6. „vývojár platformy eFTI“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vytvorila alebo získala platformu eFTI buď na účely spracovania regulačných informácií súvisiacich s jej vlastnou hospodárskou činnosťou, alebo na účely uvedenia tejto platformy na trh;
7. „služba eFTI“ je služba pozostávajúca zo spracovania eFTI prostredníctvom platformy eFTI, buď samostatne alebo v kombinácii s inými riešeniami IKT vrátane iných platforiem eFTI;
8. „poskytovateľ služieb eFTI“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje príslušným hospodárskym subjektom službu eFTI na základe zmluvy;
9. „príslušný hospodársky subjekt“ je každý prevádzkovateľ dopravy alebo logistických služieb alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za poskytovanie regulačných informácií príslušným orgánom v súlade s príslušnými požiadavkami na regulačné informácie;
10. „formát čitateľný ľudským okom“ je spôsob zobrazenia údajov v elektronickej podobe, ktorý môže fyzická osoba použiť ako informáciu bez potreby ďalšieho spracovania;
11. „strojovo čitateľný formát“ je spôsob zobrazenia údajov v elektronickej podobe, ktorý môže byť použitý na automatické spracovanie strojom;
12. „orgán posudzovania zhody“ je orgán posudzovania zhody v zmysle článku 2 bodu 13 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je akreditovaný v súlade s uvedeným nariadením na vykonávanie posudzovania zhody platformy eFTI alebo poskytovateľa služby eFTI.
Kapitola II
Regulačné informácie sprístupňované eletronicky
Článok 4
Požiadavky na príslušné hospodárske subjekty [PN 23 sa netýka slovenského znenia]
1. AkpPríslušné hospodárske subjekty sprístupňujú regulačné informácie elektronicky, robia tak na základe údajov spracovaných prostredníctvom certifikovanej platformy eFTI v súlade s článkom 8 a prípadne aj certifikovaným poskytovateľom služieb eFTI v súlade s článkom 9. Regulačné informácie sa sprístupnia v strojovo čitateľnom formáte a na žiadosť príslušného orgánu vo formáte čitateľnom ľudským okom. [PN 24]
Informácie v strojovo čitateľnom formáte musia byť k dispozícii prostredníctvom overeného, interoperabilného a bezpečného pripojenia k zdroju údajov platformy eFTI. Príslušné hospodárske subjekty oznámia internetovú adresu, ktorá umožňuje prístup k informáciám, spolu s akýmikoľvek ďalšími prvkami, ktoré sú potrebné na to, aby príslušný orgán mohol regulačné informácie jednoznačne identifikovať. [PN 25]
Informácie vo formáte čitateľnom ľudským okom sa poskytujú na mieste, na obrazovke elektronických zariadení, ktoré vlastní príslušný hospodársky subjekt alebo príslušné orgány.
2. Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom umožniť svojim príslušným orgánom spracúvať regulačné informácie sprístupnené príslušnými hospodárskymi subjektmi v strojovo čitateľnom formáte podľa druhého pododseku odseku 1 v súlade s ustanoveniami stanovenými Komisiou podľa článku 7.
Článok 5
Akceptácia a poskytovanie regulačných informácií príslušnými orgánmi [PN 26]
Príslušné orgány členských štátov akceptujú regulačné informácie, ktoré príslušné hospodárske subjekty sprístupnili elektronicky v súlade s článkom 4.
Príslušné orgány členských štátov elektronicky komunikujú s dotknutými hospodárskymi subjektmi o regulačných informáciách. [PN 27]
Článok 6
Dôverné obchodné informácie
Príslušné orgány, poskytovatelia služieb eFTI a príslušné hospodárske subjekty prijmú opatrenia na zabezpečenie dôverného charakteru obchodných informácií, ktoré sú spracúvané a vymieňané v súlade s týmto nariadením.
Článok 7
Spoločný súbor údajov EFTI, postupy a pravidlá prístupu
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanovujeje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom stanoviť: [PN 28]
a) spoločný súbor a podsúbory údajov eFTI vo vzťahu k príslušným požiadavkám na regulačné informácie vrátane príslušných definícií pre každý dátový prvok zahrnutý do spoločného súboru údajov a podsúborov;
b) spoločné postupy a podrobné pravidlá, vrátane spoločných technických špecifikácií, pre prístup príslušných orgánov k platformám eFTI vrátane postupov spracovania regulačných informácií, ktoré príslušné hospodárske subjekty sprístupňujú elektronicky;
ba) spoločné postupy a podrobné pravidlá validácie totožnosti akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá vydáva nižšie uvedené právne záväzné stanoviská; [PN 29]
Existujúce štandardizované modely údajov a súbory údajov určené v medzinárodných dohovoroch, ktoré sú platné v Únii, sa používajú ako odkaz na vymedzenie týchto spoločných údajov eFTI, postupov a pravidiel prístupu. [PN 30]
Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 2. [PN 31]
Kapitola III
Platformy a služby eFTI
Oddiel 1
Požiadavky na platformy a služby eFTI
Článok 8
Funkčné požiadavky na platformy eFTI
1. Platformy eFTI sa riadia všeobecnými zásadami technologickej neutrality a interoperability. Platformy eFTI používané na spracúvanie regulačných informácií poskytujú funkcie, ktoré zabezpečia, aby: [PN 32]
a) osobné údaje bolo možnésa museli spracúvať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679; [PN 33]
b) obchodné údaje bolo možnésa museli spracúvať v súlade s článkom 6; [PN 34]
ba) platformy eFTI a údaje v nich obsiahnuté budú interoperabilné; [PN 35]
c) bolo možné vytvoriť jedinečné elektronické identifikačné prepojenie medzi spracovanými údajmi a fyzickou prepravou určeného súboru tovaru, ktorého sa tieto údaje týkajú, od miesta pôvodu do miesta určenia podľa podmienok jednotnej zmluvy o preprave bez ohľadu na množstvo alebo počet kontajnerov, obalov alebo kusovalebo nákladného listu [PN 36];
d) údaje bolo možné spracúvať výhradne na základe povoleného a overeného prístupu;
e) všetky operácie spracovania boli riadne zaznamenané s cieľom prinajmenšom umožniť identifikáciu každej odlišnej operácie, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uskutočnila operáciu, a postupnosti operácií na každom jednotlivom dátovom prvku; ak operácia zahŕňa zmenu alebo vymazanie existujúceho dátového prvku, zachová sa pôvodný dátový prvok;
ea) príslušné orgány mali okamžitý prístup ku všetkým relevantným informáciám, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch Únie, s cieľom zabezpečiť verejný poriadok a súlad s právnymi aktmi Únie upravujúcimi prepravu tovaru v súlade s hlavou VI tretej časti zmluvy; [PN 37]
f) údaje mohli byť archivované a zostať prístupné počas primeraného časového obdobia v súlade s príslušnými požiadavkami na regulačné informácie;
g) údaje boli chránené pred poškodením a krádežou;
h) spracúvané dátové prvky zodpovedali spoločnému súboru a podsúborom údajov eFTI a mohli sa spracúvať v ktoromkoľvek z úradných jazykov Únie alebo v jednom z úradných jazykov v členskom štáte. [PN 38]
1a. Musí sa zaviesť štandardizovaný formát eFTI, ktorý zahŕňa všetky požiadavky na regulačné informácie uvedené v časti A prílohy 1 a všetky požiadavky na regulačné informácie uvedené v časti B prílohy 1, a to v rámci vyhradeného a samostatného oddielu formátu eFTI vypracovaného členskými štátmi. [PN 39]
2. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktovje splnomocnenáprijímať delegovanéakty v súlade s článkom 13 s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa požiadaviek stanovených v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 2.[PN 40]
Článok 9
Požiadavky na poskytovateľov služieb eFTI
1. Poskytovatelia služieb eFTI zabezpečia, aby:
a) údaje spracúvali iba oprávnení používatelia podľa jasne definovaných úloh používateľov a práv na spracovanie v rámci platformy eFTI v súlade s príslušnými požiadavkami na regulačné informácie;
aa) údaje boli interoperabilné; [PN 41]
b) sa údaje uchovávali a boli dostupné počas primeraného časového obdobiaštyroch rokov v súlade s príslušnými požiadavkami na regulačné informácie; [PN 42]
c) príslušné orgány mali okamžitý prístup k regulačným informáciám týkajúcim sa operácie nákladnej dopravy spracovanej prostredníctvom ich platforiem eFTI, ak tento prístup poskytne príslušným orgánom príslušnýdotknutý hospodársky subjekt; [PN 43]
d) údaje boli primerane zabezpečené aj proti neoprávnenému alebo nezákonnému spracovaniu a proti náhodnej strate, zničeniu alebo poškodeniu.
2. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktovje splnomocnenáprijímať delegované aktyv súlade s článkom 13 s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa požiadaviek stanovených v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 2. [PN 44]
Oddiel 2
Certifikácia
Článok 10
Orgány posudzovania zhody
1. Orgány posudzovania zhody sa akreditujú v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008 na účely certifikácie platforiem eFTI a poskytovateľov služieb podľa článkov 11 a 12 tohto nariadenia.
2. Na účely akreditácie musí orgán posudzovania zhody spĺňať požiadavky stanovené v prílohe II.
3. Členské štáty vedú aktualizovaný zoznam akreditovaných orgánov posudzovania zhody, ako aj platforiem eFTI a poskytovateľov služieb eFTI certifikovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 11 a 12. Tento zoznam sprístupnia verejne na oficiálnej internetovej stránke vlády. Zoznam sa pravidelne aktualizuje bezodkladne vždy, keď v informáciách v ňom obsiahnutých nastane zmena, a to najneskôr do 31. marcamája každého roka. [PN 45]
4. Do 31. marcamája každého roka členské štáty predložia Komisii zoznamy uvedené v odseku 3 spolu s adresou internetovej stránky, na ktorej boli tieto zoznamy uverejnené. Komisia zverejní odkaz na tieto adresy webových stránok na svojej oficiálnej webovej stránke. [PN 46]
Článok 11
Certifikácia platforiem eFTI
1. Na základe žiadosti vývojára platformy eFTI orgány posudzovania zhody vyhodnotia súlad platformy eFTI s požiadavkami ustanovenými v článku 8 ods. 1. Ak je posúdenie pozitívne, vydá sa osvedčenie o zhode. Ak je posúdenie negatívne, orgán posudzovania zhody informuje žiadateľa o dôvodoch, pre ktoré platforma nespĺňa tieto požiadavky.
1a. Certifikácia sa vykonáva nezávislým spôsobom, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže.Zabezpečí sa súlad s existujúcimi štandardizovanými platformami určenými v medzinárodných dohovoroch, ktoré platia v Únii. [PN 47]
1b. Existujúce systémy IT, ktoré v súčasnosti používajú hospodárske subjekty v odvetví dopravy na poskytovanie regulačných informácií a ktoré spĺňajú funkčné požiadavky stanovené v článku 8 ods. 1, sa certifikujú ako platformy eFTI. [PN 48]
2. Orgány posudzovania zhody vedú aktuálny zoznam certifikovaných platforiem eFTI a platforiem, ktorých posúdenie bolo negatívne. Aktualizovaný zoznam sa zašle príslušným orgánom pri každom vydaní osvedčenia alebo negatívneho posúdenia.
3. Informácie sprístupnené príslušným orgánom prostredníctvom certifikovanej platformy eFTI musia byť opatrené certifikačnou známkou.
4. Vývojár platformy eFTI požiada o opätovné posúdenie svojej certifikácie v prípade revízie technických špecifikácií prijatých vo vykonávacích aktoch uvedených v článku 7 ods. 2.
5. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 na doplnenie tohto nariadenia o pravidlá o certifikácii, používaní certifikačnej známky a obnovovaní certifikácie platforiem eFTI.
Článok 12
Certifikácia poskytovateľov služieb eFTI
1. Na základe žiadosti poskytovateľa služieb eFTI orgán posudzovania zhody vyhodnotí súlad poskytovateľa služieb eFTI s požiadavkami stanovenými v článku 9 ods. 1. Ak je posúdenie pozitívne, vydá sa osvedčenie o zhode. Ak je posúdenie negatívne, orgán posudzovania zhody informuje žiadateľa o dôvodoch, pre ktoré poskytovateľ nespĺňa tieto požiadavky.
2. Orgány posudzovania zhody vedú aktuálny zoznam certifikovaných poskytovateľov služieb eFTI a tých poskytovateľov, ktorých posúdenie bolo negatívne. Aktualizovaný zoznam sa sprístupní príslušným orgánom pri každom vydaní osvedčenia alebo negatívneho posúdenia.
3. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom doplniť toto nariadenie o pravidlá o certifikácii poskytovateľov služieb eFTI.
Kapitola IV
Delegovanie právomoci a vykonávaice ustanovenia
Článok 13
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2, článku 7, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 11 ods. 5 a článku 12 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 49]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2, článku 7, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 11 ods. 5 a článku 12 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 50]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.Delegované akty prijaté v súlade s článkom 2 sa uplatňujú jeden rok po nadobudnutí ich účinnosti. [PN 51]
4a. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia zabezpečí konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a ich zastupujúcimi orgánmi na príslušných fórach, a to prostredníctvom skupiny expertov zriadenej rozhodnutím Komisie C(2018)5921 v konečnom znení z 13. septembra 2018 („Fórum pre digitálnu dopravu a logistiku“). [PN 52]
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2, článku 10 ods. 5 a článku 11 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 14
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 53]
Kapitola V
Záverečné ustanovenia
Článok 15
Preskúmanie
1. Najneskôr do ... [päť rokovtri roky po dátume začiatku uplatňovania tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. V tomto hodnotení sa preskúma najmä možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na určité informácie, ktoré si podniky vymieňajú medzi sebou navzájom a ktoré sú potrebné na preukázanie súladu s príslušnými požiadavkami uvedenými v právnych aktoch Únie upravujúcich prepravu tovaru v súlade s hlavou VI tretej časti zmluvy. [PN 54]
2. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.
Článok 16
Monitorovanie
Členské štáty poskytnú Komisii každé dva roky a po prvýkrát najneskôr do ... [dvoch rokov od dátumu uplatňovania tohto nariadenia] tieto informácie:
1. počet príslušných orgánov, ktoré vykonali opatrenia zamerané na prístup k informáciám poskytnutým príslušnými hospodárskymi subjektmi v súlade s článkom 4 ods. 2 a na ich spracovanie;
2. počet príslušných hospodárskych subjektov, ktoré príslušným orgánom členského štátu sprístupnili regulačné informácie v súlade s článkom 4 ods. 1, a to rozdelené podľa druhu dopravy.
Informácie sa poskytujú za každý rok, na ktorý sa vzťahuje ohlasovacie obdobie.
Článok 17
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Bude sa uplatňovať od ... [OP vloží štyritri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 55]
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ....
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
REGULAČNÉ INFORMÁCIE PATRIACE DO ROZSAHU PÔSOBNOSTI NARIADENIA
Požiadavky na regulačné informácie stanovené v právnych predpisoch Únie
V tabuľke nižšie sú uvedené požiadavky na regulačné informácie uvedené v aktoch Únie, ktorými sa stanovujú podmienky prepravy tovaru na území Únie v súlade s hlavou VI tretej časti zmluvy, ako aj podmienky prepravy odpadu.
Právne predpisy EÚ
Informačná položka
Nariadenie Rady č. 11 týkajúce sa odstránenia diskriminácie v oblasti cien a podmienok dopravy
Ú. v. ES 52 (16.8.1960, s. 1 121 – 1 126)
Smernica Rady 92/106/EHS o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi
Nariadenie (ES) č. 1072/2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh
Ú. v. EÚ L 300/72, (14.11.2009, s. 72 – 87)
[Návrh COM(2017) 0281 final – 2017/0123 (COD), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1071/2009 a nariadenie (ES) č. 1072/2009]
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1998, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva
Ú. v. EÚ L 299/1, (14.11.2015, s. 1 – 142)
Smernica 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru
Článok 3 (odkaz na článok 6 nariadenia Rady č. 11)
Druh a hmotnosť tovaru
Článok 6 ods. 1
Článok 3 (odkaz na článok 6 nariadenia Rady č. 11)
Miesto a dátum prijatia tovaru k preprave
Článok 6 ods. 1
Článok 3 (odkaz na článok 6 nariadenia Rady č. 11)
Miesto dodania tovaru
Článok 6 ods. 1
Článok 3 (odkaz na článok 6 nariadenia Rady č. 11)
Trasa alebo vzdialenosť, ktorú treba prejsť, ak tieto faktory oprávňujú použitie inej ako štandardne uplatňovanej sadzby
Článok 6 ods. 1
Článok 3 (odkaz na článok 6 nariadenia Rady č. 11)
Hraničné priechody, v prípade potreby
Článok 6 ods. 1
Článok 3 (odkaz na článok 6 nariadenia Rady č. 11 z 27. júna 1960)
Železničné stanice nakládky a vykládky
Článok 3
Vnútrozemské prístavy nakládky a vykládky
Článok 3
Námorné prístavy nakládky a vykládky
Článok 3
Pečiatka železničných alebo prístavných orgánov v príslušných železničných staniciach alebo vnútrozemských, resp. námorných prístavoch vtedy, ak takáto časť cesty vykonaná železničnou alebo vnútrozemskou vodnou dopravou alebo na mori bola ukončená
Článok 3
[Meno, adresa, kontaktné údaje a podpis odosielateľa]
[Článok 3 ods. 2 písm. a) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Miesto a dátum začiatku kombinovanej dopravy v Únii]
[Článok 3 ods. 2 písm. b) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Meno, adresa a kontaktné údaje príjemcu]
[Článok 3 ods. 2 písm. c) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Miesto a dátum skončenia kombinovanej dopravy v Únii]
[Článok 3 ods. 2 písm. d) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi miestom, kde sa kombinovaná doprava začína a miestom, kde sa kombinovaná doprava v Únii končí]
[Článok 3 ods. 2 písm. e) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Opis, ktorý podpísal odosielateľ, trasy kombinovanej dopravy, ktorá zahŕňa aspoň tieto podrobné údaje za každý úsek prepravy v rámci Únie aj za každý druh dopravy, ktorý sa využíva na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou:
i) poradie úsekov (t. j. prvý úsek, úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou alebo koncový úsek);
ii) meno, adresu a kontaktné údaje dopravcu;
iii) druhy dopravy a ich poradie v preprave.]
[Článok 3 ods. 2 písm. f) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Článok 3 ods. 2 písm. g) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Za počiatočný úsek vykonaný cestnou dopravou:
i) miesto prekládky, odkiaľ nasleduje úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou;
ii) vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi miestom nakládky a prvým intermodálnym terminálom prejdená na počiatočnom úseku po ceste;
iii) po ukončení počiatočného úseku vykonaného cestnou dopravou podpis dopravcu, ktorým potvrdzuje, že preprava na úseku vykonanom cestnou dopravou bola vykonaná]
[Článok 3 ods. 2 písm. h) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Za koncový úsek vykonaný cestnou dopravou:
i) miesto, kde bol tovar prevzatý z úseku vykonaného inou ako cestnou dopravou (železničná, vnútrozemská vodná alebo námorná doprava);
ii) vzdialenosť vzdušnou čiarou medzi miestom prekládky a miestom, kde sa končí kombinovaná doprava v Únii, prejdená na koncovom úseku po ceste);]
[Článok 3 ods. 2 písm. i) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
[Za úsek vykonaný inou ako cestnou dopravou:
i) po ukončení úseku vykonaného inou ako cestnou dopravou podpis dopravcu (alebo dopravcov v prípade dvoch alebo viacerých prepráv vykonaných inou ako cestnou dopravou na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou), ktorým sa potvrdzuje, že preprava na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou bola vykonaná;
ii) prípadne podpis alebo pečať príslušných železničných alebo prístavných orgánov v dotknutých príslušných termináloch (železničná stanica alebo prístav) na úseku vykonanom inou ako cestnou dopravou, ktorými sa potvrdzuje, že príslušná časť úseku vykonaného inou ako cestnou dopravou bola ukončená. ]
[Článok 3 ods. 2 písm. j) (ktorým sa nahrádza článok 3 smernice Rady 92/106/EHS)]
Meno, adresa a podpis odosielateľa
Článok 8 ods. 3 písm. a)
[Článok 8 ods. 3 písm. a) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Meno, adresa a podpis dopravcu
Článok 8 ods. 3 písm. b)
[Článok 8 ods. 3 písm. b) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Meno a adresa príjemcu a po dodaní tovaru aj jeho podpis a dátum dodania
Článok 8 ods. 3 písm. c)
[Článok 8 ods. 3 písm. c) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Miesto a dátum prevzatia tovaru a určené miesto dodania
Článok 8 ods. 3 písm. d)
[Článok 8 ods. 3 písm. d) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Bežný opis druhu tovaru a spôsobu balenia a v prípade nebezpečného tovaru jeho všeobecne uznaný opis, ako aj počet balení a ich osobitné označenie a čísla
Článok 8 ods. 3 písm. e)
[Článok 8 ods. 3 písm. e) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Brutto hmotnosť tovaru alebo jeho inak vyjadrené množstvo
Článok 8 ods. 3 písm. f)
[Článok 8 ods. 3 písm. f) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Evidenčné čísla motorového vozidla a prívesu
Článok 8 ods. 3 písm. g)
[Článok 8 ods. 3 písm. g) (nenavrhujú sa žiadne zmeny)]
Jednoznačný alfanumerický identifikátor oprávneného zástupcu, ktorý mu pridelil príslušný orgán
Príloha 6.3.2.6 písm. a)
Jednoznačný identifikátor zásielky, ako je napríklad číslo (vlastného alebo leteckou spoločnosťou vyhotoveného) leteckého nákladného listu
Príloha 6.3.2.6 písm. b)
Obsah zásielky (**)
Príloha 6.3.2.6 písm. c)
Bezpečnostný štatút zásielky vyjadrený skratkou:
- „SPX“, čo znamená, že zásielka je zabezpečená pre osobné lietadlo, výlučne nákladné lietadlo a lietadlo na výlučnú prepravu poštových zásielok, alebo
- „SCO“, čo znamená, že zásielka je zabezpečená iba pre výlučne nákladné lietadlo a lietadlo na výlučnú prepravu poštových zásielok, alebo
- „SHR“, čo znamená, že zásielka je zabezpečená pre osobné lietadlo, výlučne nákladné lietadlo a lietadlo na výlučnú prepravu poštových zásielok v súlade s požiadavkami v prípade vysokého rizika
Príloha 6.3.2.6 písm. d)
Dôvod vydania bezpečnostného štatútu, kde sa uvedie:
- „KC“, čo znamená zásielku prijatú od známeho odosielateľa, alebo
- „AC“, čo znamená zásielku prijatú od známeho odosielateľa pre nákladné lietadlo, alebo
- „RA“, čo znamená zásielku vybranú oprávneným zástupcom, alebo
- použitý prostriedok alebo metóda detekčnej kontroly, alebo
- dôvody oslobodenia zásielky od detekčnej kontroly
Príloha 6.3.2.6 písm. e)
Meno osoby, ktorá vydala bezpečnostný štatút, alebo rovnocennú identifikáciu a dátum a čas vydania
Príloha 6.3.2.6 písm. f)
príslušným orgánom pridelený jednoznačný identifikátor ktoréhokoľvek oprávneného zástupcu pre určené miesta, ktorý akceptoval bezpečnostný štatút pridelený zásielke iným oprávneným zástupcom
Príloha 6.3.2.6 písm. g)
Všeobecné informácie vyžadované v prepravnom doklade
5.4.1.1.1
Všeobecné informácie vyžadované na prepravu v cisternových plavidlách
5.4.1.1.2 – len ADN
Konkrétne informácie, ktoré musia byť zahrnuté v prípade určitých druhov nebezpečného tovaru alebo určitých prostriedkov uchovávania, alebo v prípade dopravného reťazca zahŕňajúceho rôzne druhy dopravy, v súlade s osobitnými ustanoveniami kapitoly 5.4 príslušných príloh k ADR, RID a ADN
5.4.1.1.3 – 5.4.1.1.21 – ADR a RID
5.4.1.1.3 – 5.4.1.1.22 – ADN
Dodatočné a osobitné informácie požadované pre určité triedy nebezpečného tovaru
5.4.1.2
Bezpečný tovar
5.4.1.5
Osvedčenie balenia kontajnera
5.4.2
Písomné pokyny
5.4.3
Informácie obsiahnuté v doklade o oznámení týkajúcom sa prepravy odpadu, ktorá podlieha postupu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1013/2006
príloha IA
Informácie obsiahnuté v doklade o pohybe týkajúcom sa prepravy odpadu, ktorá podlieha postupu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1013/2006
Príloha IB
Informácie obsiahnuté v sprievodnom doklade týkajúcom sa prepravy odpadu, ktorá podlieha všeobecným požiadavkám na informácie článku 18 nariadenia (ES) č. 1013/2006
Príloha VII
Právne predpisy členských štátov
V tabuľke nižšie sa uvádzajú vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ktoré sa zaoberajú záležitosťami upravenými hlavou VI tretej časti zmluvy a vyžadujú poskytnutie informácií, ktoré sú úplne alebo čiastočne totožné s informáciami špecifikovanými v bode A tejto prílohy.
[Členský štát]
Právne predpisy
Informačná položka
[Odkaz na právny predpis]
[Odkaz na právny predpis]
[…]
[Odkaz na právny predpis])
[Informačná položka špecifikovaná v článku príslušného právneho aktu]
[Odkaz na článok]
[Odkaz na článok]
[Odkaz na článok]
[…]
[…]
[…]
[…]
[…]
[Informačná položka špecifikovaná v článku príslušného právneho aktu]
[Odkaz na článok]
[Odkaz na článok]
[…]
[Odkaz na článok]
[Členský štát]
Právne predpisy
Informačná položka
[Odkaz na právny predpis]
[Odkaz na právny predpis]
[…]
[Odkaz na právny predpis])
[Informačná položka špecifikovaná v článku príslušného právneho aktu]
[Odkaz na článok]
[Odkaz na článok]
[Odkaz na článok]
[…]
[…]
[…]
[…]
[…]
[Informačná položka špecifikovaná v článku príslušného právneho aktu]
[Odkaz na článok]
[Odkaz na článok]
[…]
[Odkaz na článok]
PRÍLOHA II
POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ORGÁNOV POSUDZOVANIA ZHODY
1. Na účely akreditácie musí orgán posudzovania zhody spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11.
2. Orgán posudzovania zhody je zriadený podľa vnútroštátneho práva členského štátu a má právnu subjektivitu.
3. Orgán posudzovania zhody je treťou stranou, nezávislou od organizácie alebo platformy eFTI alebo poskytovateľa služieb platformy eFTI, ktoré posudzuje.
Za takýto orgán možno považovať subjekt, ktorý patrí do obchodného združenia alebo profesijnej federácie, ktoré zastupujú podniky zapojené do navrhovania, produkcie, poskytovania, montáže, používania alebo údržby platformy eFTI alebo do týchto činností poskytovateľa služieb platformy eFTI, ktoré tento subjekt posudzuje, pod podmienkou, že je preukázaná jeho nezávislosť a nedochádza ku konfliktu záujmov.
4. Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť návrhármi, výrobcami, dodávateľmi, subjektmi vykonávajúcimi inštaláciu, nákupcami, vlastníkmi, používateľmi alebo subjektmi vykonávajúcimi údržbu platformy eFTI ani poskytovateľmi služieb platformy eFTI, ktoré posudzujú, ani zástupcami žiadnej z týchto strán.
Orgán posudzovania zhody, jeho vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody nesmú byť priamo zapojení do navrhovania, výroby alebo konštrukcie, uvádzania na trh, inštalácie, používania alebo údržby tejto platformy eFTI ani týchto činností poskytovateľa služieb platformy eFTI, ani nezastupujú strany zapojené do týchto činností. Nepodieľajú sa na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť ich nezávislý posudok alebo bezúhonnosť vo vzťahu k činnostiam posudzovania zhody, pre ktoré boli notifikované. Vzťahuje sa to najmä na poradenské služby.
Orgány posudzovania zhody zabezpečia, aby činnosti ich pomocných orgánov alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu a nestrannosť ich činností posudzovania zhody.
5. Orgány posudzovania zhody a ich zamestnanci vykonávajú činnosti posudzovania zhody na najvyššej úrovni odbornej integrity a nevyhnutnej technickej odbornej spôsobilosti v danej oblasti a nesmú podliehať žiadnym tlakom a stimulom, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutie alebo výsledky ich činností posudzovania zhody, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré majú záujem na výsledku týchto činností.
6. Orgán posudzovania zhody je schopný vykonávať všetky úlohy posudzovania zhody, ktoré mu boli pridelené na základe článkov 12 a 13 a v súvislosti s ktorými bol notifikovaný, či už ide o úlohy vykonávané samotným orgánom posudzovania zhody, alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť.
Orgán posudzovania zhody má vždy a pre každý postup posudzovania zhody, v súvislosti s ktorým bol notifikovaný, k dispozícii:
a) potrebný personál s technickými znalosťami a dostatočnými a primeranými skúsenosťami na vykonávanie úloh posudzovania zhody;
b) potrebný opis postupov, v súlade s ktorými sa vykonáva posudzovanie zhody s cieľom zaručiť transparentnosť a schopnosť reprodukovateľnosti týchto postupov. Musí mať zavedené príslušné politiky a postupy, ktoré rozlišujú medzi úlohami, ktoré vykonáva ako notifikovaný orgán, a inými činnosťami;
c) potrebné postupy na vykonávanie svojej činnosti zohľadňujúce veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik podniká, štruktúru a stupeň zložitosti príslušnej technológie.
Orgán posudzovania zhody musí mať prostriedky potrebné na primeraný výkon technických a administratívnych úloh spojených s činnosťami posudzovania zhody.
7. Zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh posudzovania zhody majú:
a) primerané technické a odborné vzdelanie vzťahujúce sa na všetky činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými bol orgán posudzovania zhody notifikovaný;
b) dostatočné znalosti o požiadavkách posudzovaní, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať tieto posudzovania;
c) primerané znalosti a pochopenie požiadaviek stanovených v článku 9;
d) schopnosti potrebné na vypracúvanie osvedčení o zhode, záznamov a protokolov preukazujúcich, že sa vykonalo posúdenie.
8. Je potrebné zaručiť nestrannosť orgánov posudzovania zhody, ich vrcholového manažmentu a zamestnancov zodpovedných za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody.
Odmeňovanie vrcholového manažmentu orgánu posudzovania zhody a jeho zamestnancov zodpovedných za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody, nesmie závisieť od počtu vykonaných posúdení ani od výsledkov týchto posúdení.
9. Orgány posudzovania zhody uzavrú poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie štát v súlade s vnútroštátnym právom alebo ak nie je za posudzovanie zhody priamo zodpovedný samotný členský štát.
10. Zamestnanci orgánu posudzovania zhody sú povinní dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní svojich úloh podľa článkov 12 a 13 alebo každého ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré tento predpis uvádzajú do účinnosti, nie však vo vzťahu k príslušným orgánom členského štátu, kde daný orgán vykonáva svoju činnosť. Vlastnícke práva sú chránené.
11. Orgány posudzovania zhody sa zúčastňujú príslušných normalizačných činností a regulačných činností alebo zabezpečia, aby ich zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh týkajúcich sa posudzovania zhody boli o nich informovaní.
Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov (COM(2017)0134).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218 13.8.2008, s. 30).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
Odkazy na ADR, RID a ADN treba chápať v zmysle článku 2 ods. 1, 2 a 3 smernice 2008/68/ES. Čísla, na ktoré sa odkazuje, sú čísla príslušných príloh k ADR, RID a ADN.
Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Vietnamom o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve ***
121k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018 – C8-0445/2018 – 2018/0272(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018),
– so zreteľom na návrh Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10877/2018),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0445/2018),
– so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. marca 2019(1) o návrhu rozhodnutia,
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0083/2019),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.
Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Vietnamom o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (uznesenie)
167k
49k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018 – C8-0445/2018 – 2018/0272M(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10861/2018),
– so zreteľom na návrh Dobrovoľnej dohody o partnerstve z 9. októbra 2018 medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10877/2018),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom a článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0445/2018),
– so zreteľom na Rámcovú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej(1),
– so zreteľom na návrh Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou,
– so zreteľom na návrh Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva(2) (ďalej len „nariadenie FLEGT“),
– so zreteľom na návrh Komisie na akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (COM(2003)0251),
– so zreteľom na závery Rady z 28. júna 2016 o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (10721/2016),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva(3) (nariadenie EÚ o dreve),
– so zreteľom na správy Agentúry pre výskum životného prostredia z 31. mája 2018 s názvom Serial Offender: Vietnam’s continued imports of illegal Cambodian timber (Sériové porušovanie práva: pretrvávajúci dovoz nelegálneho dreva z Kambodže do Vietnamu)(4) a z 25. septembra 2018 s názvom Vietnam in Violation: Action required on fake CITES permits for rosewood trade (Vietnam a porušovanie práva: potreba konať v súvislosti s falošnými povoleniami CITES na obchod s palisandrovým drevom)(5),
– so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030, ktoré stanovila OSN,
– so zreteľom na Parížsku dohodu uzavretú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),
– so zreteľom na bonnskú výzvu z roku 2011, ktorá je prejavom globálneho úsilia zrevitalizovať do roku 2020 150 miliónov hektárov a do roku 2030 350 miliónov hektárov odlesnenej a znehodnotenej pôdy,
– so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2012 s názvom Green carbon, black trade: illegal logging, tax fraud and laundering in the world’s tropical forests (Zelený uhlík, čierny obchod: nezákonná ťažba, daňové podvody a pranie špinavých peňazí v tropických lesoch sveta)(6),
– so zreteľom na dohovory OSN zamerané na boj proti trestnej činnosti a korupcii vrátane Dohovoru proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovoru proti korupcii,
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. marca 2019(7) o návrhu rozhodnutia Rady,
– so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0093/2019),
A. keďže Vietnam začal v roku 2010 ako tretia ázijská krajina po Indonézii a Malajzii rokovania o dobrovoľnej dohode o partnerstve o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve FLEGT (ďalej len „DDP“); keďže rokovania boli ukončené v máji 2017 a dohoda bola podpísaná 19. októbra 2018;
B. keďže cieľom DDP je poskytnúť právny rámec, ktorý má zaručiť, aby všetko drevo a výrobky z dreva dovážané z Vietnamu do EÚ, na ktoré sa vzťahuje DDP, bolo vyrobené zákonne; keďže dobrovoľné dohody o partnerstve majú vo všeobecnosti podporovať systémové zmeny v odvetví lesného hospodárstva, ktoré sú zamerané na trvalo udržateľné riadenie lesov, odstraňovanie nezákonnej ťažby dreva a podporu celosvetového úsilia o zastavenie odlesňovania a degradácie lesov;
C. keďže Vietnam je v oblasti obchodu s drevom významnou krajinou, štvrtým najväčším spracovateľom dreva zameraným na vývoz a snaží sa dosiahnuť v tejto oblasti prvenstvo; keďže Vietnam ako centrum spracovateľského priemyslu je významným vývozcom výrobkov z dreva nielen do EÚ, ale aj do krajín v regióne, najmä Číny a Japonska;
D. keďže Vietnam je významným dovozcom dreva a výrobkov z dreva a jeho továrne spracovali v roku 2017 približne 34 miliónov kubických metrov dreva a výrobkov z dreva, z čoho 25 % bolo z dovozu a 75 % z domácich plantáží, z ktorých mnohé vlastnia a riadia drobní poľnohospodári; keďže v období rokov 2011 až 2017 stúpla hodnota dovozu o 68 %; keďže Vietnam dosiahol v posledných rokoch značný pokrok v znižovaní domáceho odlesňovania a plochu zalesnených oblastí rozšíril z 37 % v roku 2005 na 41,65 % v roku 2018, a to vrátane priemyselných plantáží; keďže Vietnam od roku 2016 presadzuje zákaz ťažby dreva v domácich prírodných lesoch;
E. keďže v roku 2017 pochádzalo najväčšie množstvo guľatiny a rezaného dreva z Kamerunu, USA a Kambodže a významným dodávateľom bola Konžská demokratická republika (ďalej len „KDR“); keďže napriek údajnému zákazu(8) vývozu do Vietnamu je Kambodža od roku 2015 druhým najväčším dodávateľom tropického dreva do tejto krajiny; keďže medzi rokmi 2016 a 2017 bolo zaznamenané 43 % zvýšenie objemu a 40 % zvýšenie hodnoty dovozu z afrických krajín; keďže mimovládne organizácie s príslušnými skúsenosťami poukázali na to, že drevo vyvezené z Kambodže a KDR by sa malo považovať za „vysoko rizikové“, zatiaľ čo surové drevo sa často dováža z krajín, ktoré sa vyznačujú zlou správou, vysokou mierou korupcie alebo konfliktov a v ktorých je rozšírené riziko nezákonnosti pri ťažbe dreva;
F. keďže Kambodža je krajina s piatou najvyššou mierou odlesňovania na svete a podľa štatistík OSN sa rozloha lesného porastu v Kambodži zmenšila zo 73 % v roku 1990 na 57 % v roku 2010;
G. keďže na základe článku 3 čiastkovej vyhlášky č. 131 z 28. novembra 2006 je v Kambodži zakázaný vývoz guľatiny, ktorá nepochádza z plantáží, neopracovaného reziva, ktoré nepochádza z plantáží, a hraneného dreva s hrúbkou a šírkou nad 25 cm(9); keďže akýkoľvek vývoz produktov z prírodného lesného dreva z Kambodže sa v zásade považuje za porušenie kambodžského práva; keďže v DDP sa Vietnam zaväzuje, že bude dovážať len drevo, ktoré bolo vyťažené legálne v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny pôvodu;
H. keďže v zmysle DDP sa daná krajina zaväzuje, že prijme politiku s cieľom zabezpečiť, aby sa do EÚ vyvážalo len drevo, ktoré je overené ako zákonné(10); keďže Vietnam bude musieť prijať právne predpisy na zavedenie systému overovania zákonnosti pôvodu dreva (ďalej len „TLAS“) a zriadiť potrebné administratívne štruktúry a kapacity na vykonávanie a presadzovanie svojich záväzkov vyplývajúcich z DDP; keďže táto DDP sa bude vzťahovať na drevo a výrobky z dreva určené na domáci aj vývozný trh s výnimkou konečného kroku vydávania licencií FLEGT, ktorý je zatiaľ určený len na vývoz do EÚ;
I. keďže Vietnam sa zaviazal prijať právne predpisy, ktorými zabezpečí, že na svoj trh bude dovážať len drevo zákonného pôvodu(11), a to na základe povinností náležitej starostlivosti pre dovozcov dreva a výrobkov z dreva; keďže Vietnam sa tiež zaviazal, že uzná príslušné právne predpisy krajín ťažby v rámci definície zákonnosti v zmysle DDP;
J. keďže propagovanie tejto dobrovoľnej dohody o partnerstve v regióne by zohrávalo dôležitú úlohu pri podpore hospodárskej integrácie a dosahovaní medzinárodných cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže uzavretie nových dobrovoľných dohôd o partnerstve – najmä s Čínou, ktorá hraničí s Vietnamom a je významným aktérom v odvetví spracovania dreva – by umožnilo poskytnúť záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a životaschopnosť obchodu s drevom a výrobkami z dreva v tomto regióne;
K. keďže Vietnam bude môcť pristúpiť k licenčnému systému EÚ FLEGT až po tom, ako preukáže, že v plnej miere splnil všetky záväzky podľa DDP,(12) a vytvorí kapacitu na presadzovanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov; keďže drevo dovezené na základe licencie FLEGT sa v zmysle nariadenia EÚ o dreve považuje za zákonné; keďže pristúpenie Vietnamu k licenčnému systému FLEGT sa schvaľuje postupom delegovaných aktov;
L. keďže nadobudnutím platnosti dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom bude liberalizovaný obchod s drevom a výrobkami z dreva a v súvislosti s dovozom z Vietnamu budú platiť všeobecné povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti podľa nariadenia EÚ o dreve, až kým sa nezačnú udeľovať licencie FLEGT(13);
1. pripomína, že trvalo udržateľné a inkluzívne obhospodarovanie lesov a ich správa sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj a v Parížskej dohode;
2. vyzýva EÚ, aby zabezpečila súdržnosť DDP so všetkými svojimi politikami, a to aj v oblastiach rozvoja, životného prostredia, poľnohospodárstva a obchodu;
3. dôrazne podporuje postup FLEGT s Vietnamom vzhľadom na úlohu krajiny v odvetví spracovania dreva; víta podpísanie DDP, ktorej cieľom je zrealizovať postupne kompletnú reformu politiky v krajine s cieľom odstrániť nezákonne získané drevo z dodávateľských reťazcov vietnamských subjektov; víta záväzok Vietnamu a jeho doterajší pokrok a je si vedomý toho, že úplné vykonanie DDP bude dlhodobý proces, ktorý bude zahŕňať nielen prijatie celého súboru právnych predpisov (TLAS), ale zároveň zaistí zavedenie primeranej administratívnej kapacity a odborných skúseností na vykonávanie a presadzovanie DDP; pripomína, že udeľovanie licencií FLEGT sa môže začať len vtedy, keď Vietnam preukáže pripravenosť svojho systému TLAS; berie na vedomie problémy, ktoré predstavuje koordinácia medzi národnou a provinčnou úrovňou, ktorá je potrebná na primerané a dôsledné presadzovanie DDP v celej krajine, a vyzýva vládu Vietnamu, aby zabezpečila takúto koordináciu;
4. pripomína, že vykonávanie DDP musí dopĺňať záväzky EÚ v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečiť súlad so záväzkami, ktoré sú zamerané na predchádzanie masovému odlesňovaniu;
5. vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vyčlenili primerané ľudské zdroje na vykonávanie tejto DDP vrátane zabezpečenia primeraných zdrojov pre delegáciu EÚ v Hanoji, ako aj finančných zdrojov pre Vietnam v rámci súčasných a budúcich nástrojov rozvojovej spolupráce, ktoré budú osobitne vyčlenené na vykonávanie dobrovoľnej dohody o partnerstve; nabáda Komisiu a ESVČ, aby pomáhali vietnamským orgánom a občianskej spoločnosti, a to aj poskytovaním satelitných snímok, ktoré majú k dispozícii; vyzýva EÚ, aby svoje úsilie zamerala na posilnenie vietnamského právneho rámca a inštitucionálnej kapacity tým, že sa bude zaoberať technickými a hospodárskymi výzvami, ktoré bránia účinnému vykonávaniu a presadzovaniu existujúcich vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov;
6. uznáva záväzky vietnamského drevárskeho priemyslu zamerané na odstránenie dreva nezákonného pôvodu z dodávateľských reťazcov a na zvýšenie informovanosti o tejto problematike; zdôrazňuje však, že kľúčový význam má zmena zmýšľania v tomto odvetví, ako aj dôrazné presadzovanie právnych predpisov; pripomína, že prítomnosť nezákonne vyťaženého dreva v dodávateľských reťazcoch predstavuje riziko, že bude poškodená povesť vietnamského spracovateľského priemyslu;
7. je si však vedomý toho, že Vietnam musel v minulosti riešiť veľký problém nezákonného obchodu s drevom z Laosu a v posledných rokoch z Kambodže; domnieva sa, že v takýchto prípadoch nesú zodpovednosť za podporu tohto nezákonného obchodu Vietnam, ako aj dodávateľské krajiny, keďže orgány Vietnamu, najmä na úrovni provincií, prijímali oficiálne rozhodnutia, ktoré boli v rozpore s právnymi predpismi krajiny ťažby, napríklad uplatňovali formálne dovozné kvóty;
8. víta záväzok Vietnamu prijať právne predpisy, ktorými sa na základe povinnej náležitej starostlivosti pre dovozcov zabezpečí, aby sa na jeho trh dovážalo len zákonne vyrobené drevo, a považuje to za jeden z najväčších úspechov DDP; pripomína, že povinnosti náležitej starostlivosti by nemali byť len formalitou, ale mali by zahŕňať všetky nevyhnutné činnosti, napríklad zhromažďovanie informácií, hodnotenie rizík a prijímanie dodatočných opatrení na zmiernenie každého zisteného rizika s cieľom znížiť riziká na zanedbateľnú úroveň, ktoré musia presadzovať príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom riadnych a systematických kontrol jednotlivých spoločností; poukazuje na výzvu, ktorú predstavuje presadzovanie povinností náležitej starostlivosti prostredníctvom colných orgánov, čo si bude vyžadovať primeranú odbornú prípravu; pripomína, že vietnamské orgány by mali prijať systém náležitej starostlivosti, ktorý bude zodpovedať systému podrobne opísanému v nariadení EÚ o dreve, a zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť vo vnútroštátnych právnych predpisoch o náležitej starostlivosti príspevky nezávislých tretích strán; vyzýva vietnamské orgány, aby zvážili vykonávanie auditu tretích strán a verejné vykazovanie spoločnosťami ako požiadavky svojho systému náležitej starostlivosti a poskytovali tiež primeranú podporu spoločnostiam pri plnení ich povinností a predchádzali neprimeranému zaťažovaniu dodávateľov dreva do domácností, ako aj vzniku medzier v predpisoch;
9. vyzýva vládu Vietnamu, aby zaviedla náležité, odrádzajúce a primerané sankcie za porušenie právnych predpisov, ktorými sa vykonáva systém TLAS, ktoré by v prípade dovozu zahŕňali úplný zákaz uvádzania nezákonného dreva na vietnamský trh vrátanie jeho zaistenia;
10. víta nezávislý mechanizmus hodnotenia, podávania sťažností a poskytovania spätnej väzby a vyzýva vietnamské orgány, aby zabezpečili, že sa na ne bude primerane reagovať, v prípade potreby aj účinnými a odrádzajúcimi opatreniami v oblasti presadzovania; očakáva, že tieto mechanizmy budú fungovať úplne transparentne a že budú podporovať výmenu informácií medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi presadzovania práva; víta záväzok Vietnamu, že zaručí nezávislé monitorovanie vykonávania DDP organizáciami občianskej spoločnosti, združeniami lesného hospodárstva, podnikmi, odborovými zväzmi, miestnymi spoločenstvami a obyvateľmi lesných oblastí; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa zapájali a mali prístup k relevantným a aktuálnym informáciám, čo im umožní plniť v tomto procese svoju úlohu a ďalej prispievať k dôveryhodnosti systému TLAS a jeho neustálemu posilňovaniu; víta záväzok Vietnamu, že umožní občianskej spoločnosti prístup k vnútroštátnej databáze lesného hospodárstva, a nabáda vládu, aby predložila právne predpisy na vykonávanie systému TLAS na verejnú konzultáciu a zohľadnila reakcie, ktoré v jej rámci dostane;
11. víta zapojenie organizácií občianskej spoločnosti počas rokovaní o DDP aj po nich a naliehavo vyzýva vládu Vietnamu, aby zabezpečila skutočné a úplné začlenenie počas aj po skončení celej fázy vykonávania, ktorá by sa vzťahovala na celý rozsah DDP vrátane dovozných kontrol, povinností náležitej starostlivosti, systému klasifikácie organizácií a overovania spoločností a licencií FLEGT na základe rizika; zdôrazňuje význam zapojenia miestnych komunít zo sociálno-ekonomických dôvodov, ako aj vzhľadom na cieľ zabezpečiť riadne vykonávanie nového lesného zákona a záväzkov v rámci DDP;
12. dôrazne odsudzuje nezákonný obchod s drevom, ku ktorému dochádza na druhej strane kambodžskej hranice, a vyzýva orgány oboch krajín, aby okamžite a v plnom rozsahu zastavili tieto nezákonné obchodné toky, čo je absolútne nevyhnutné, aby mohlo vykonávanie DDP úspešne pokračovať; naliehavo vyzýva orgány Vietnamu, aby vyšetrili, odvolali z funkcie a postavili pred súd tých, ktorí sú zodpovední za povolenie a riadenie nezákonného obchodu z Kambodže, ako aj z iných oblastí; víta nedávne rozhodnutie vietnamských orgánov povoliť obchod s drevom len prostredníctvom hlavných medzinárodných kanálov a posilniť kapacity presadzovania práva v boji proti nezákonnému obchodu; naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby okamžite zaradili drevo z Kambodže do kategórie „vysoké riziko“ a zabezpečili dodržiavanie kambodžských právnych predpisov o ťažbe a vývoze dreva v súlade so záväzkami v rámci DDP; vyzýva obe krajiny, aby posilnili a zlepšili dialóg, cezhraničnú spoluprácu, výmenu obchodných údajov a informácií o rizikách spojených s nezákonným obchodom s drevom a o príslušných platných právnych predpisov, a nabáda ich, aby do podporovania tohto dialógu zapojili EÚ; nabáda Vietnam a Kambodžu, aby požiadali o pomoc Interpolu a aby spolupracovali na účinných a dlhodobých opatreniach na boj proti rozšírenej nezákonnej ťažbe dreva a cezhraničnému pašovaniu dreva do Vietnamu; vyzýva vietnamské orgány, aby uplatňovali rovnaké opatrenia aj na dovoz z iných dodávateľských krajín, najmä v Afrike, v súvislosti s ktorými existujú alebo by sa mohli objaviť podobné obavy, ako je napríklad KDR;
13. zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa regionálnym rozmerom nezákonnej ťažby a prepravy, spracovania a obchodovania s nezákonne ťaženým drevom v celom dodávateľskom reťazci; žiada, aby bol tento regionálny rozmer zahrnutý do procesu hodnotenia DDP vo forme posúdenia súvislosti medzi existenciou slabších mechanizmov presadzovania práva v iných krajinách tohto regiónu a zvýšeným vývozom z týchto krajín do EÚ;
14. zdôrazňuje, že zlá správa a korupcia v odvetví lesného hospodárstva urýchľujú nelegálnu ťažbu a degradáciu lesov, a zdôrazňuje skutočnosť, že úspech opatrenia FLEGT závisí aj od boja proti podvodom a korupcii v celom dodávateľskom reťazci dreva; naliehavo vyzýva vládu Vietnamu, aby sa usilovala zastaviť rozsiahlu korupciu a zaoberala sa ďalšími faktormi, ktoré napomáhajú tomuto obchodu, najmä v prípade colných a iných orgánov, ktoré budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní a presadzovaní DDP, a dala tak jasne najavo, že Vietnam je plne odhodlaný vykonávať DDP; zdôrazňuje, že je potrebné skoncovať s beztrestnosťou v odvetví lesného hospodárstva tým, že sa zabezpečí stíhanie porušovania právnych predpisov;
15. víta skutočnosť, že vietnamská vláda nedávno prijala akčný plán na vykonávanie DDP, a vyzýva vládu, aby uplatňovala konkrétny, časovo ohraničený a merateľný prístup; víta skutočnosť, že 1. januára 2019 nadobudol účinnosť nový zákon o lesoch, ktorý obsahuje zákaz dovozu nezákonne získaného dreva do Vietnamu, a naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby presadzovali dodržiavanie tohto zákazu a v prípade potreby urýchlene prijali vykonávacie opatrenia s cieľom preklenúť obdobie, kým nezačne fungovať systém TLAS;
16. víta začlenenie ustanovení o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, ktoré tiež súvisia s DDP, do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom; vyzýva Komisiu, aby počas vykonávania dohody o voľnom obchode venovala osobitnú pozornosť obchodu s drevom a výrobkami z dreva a aby pozorne sledovala obchodné toky s cieľom zabezpečiť, aby dodatočnou liberalizáciou obchodu nevznikli ďalšie riziká nezákonného obchodu;
17. žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu každoročne podávala správu o pokroku, ktorý Vietnam dosiahol pri vykonávaní DDP, a to aj v súvislosti s požiadavkami uvedenými v tomto uznesení, a o činnostiach spoločného vykonávacieho výboru, aby bolo možné prijať po navrhnutí delegovaného aktu, ktorým sa povoľuje uznávanie licencií FLEGT, informované rozhodnutie; vyzýva Komisiu, aby zvážila vylepšenie nariadenia o udeľovaní licencií FLEGT v rámci budúceho preskúmania, ktoré by jej umožnilo rýchlo reagovať na prípady závažného porušenia záväzkov vyplývajúcich z DDP;
18. vyzýva Komisiu, aby podporovala dialóg s hlavnými dovážajúcimi krajinami v regióne a hlavnými obchodnými partnermi EÚ, ako sú Čína a Japonsko, a presadzovala v nich nariadenie EÚ o dreve, a aby v dvojstranných vzťahoch s týmito krajinami vrátane obchodných vzťahov ďalej uprednostňovala potrebu konkrétnych riešení na zastavenie nezákonného obchodu s drevom s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, za ktorých sa bude riešiť táto otázka; podporuje Komisiu v tom, aby začala rokovania o dobrovoľnej dohode o partnerstve s krajinami susediacimi s Vietnamom, hneď ako budú splnené potrebné podmienky, a zdôrazňuje význam dobrovoľných dohôd o partnerstve v systéme FLEGT v budúcich nástrojoch rozvoja a spolupráce; vyzýva Komisiu, aby zaviedla nástroje na uľahčenie výmeny najlepších postupov medzi Vietnamom a inými krajinami, ktoré už uzatvorili dobrovoľné dohody o partnerstve s EÚ;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov, Vietnamskej socialistickej republiky a Kambodžského kráľovstva.
Nellemann, C., Program Interpolu v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu (eds). 2012. Green Carbon, Black Trade: Illegal Logging, Tax Fraud and Laundering in the Worlds Tropical Forests (Zelený uhlík, čierny obchod: nezákonná ťažba, daňové podvody a pranie špinavých peňazí v tropických lesoch sveta). Posúdenie rýchlej reakcie. Program OSN pre životné prostredie, GRIDArendal, http://wedocs.unep.org/bitstream/handle/20.500.11822/8030/Green%20carbon%20Black%20Trade_%20Illegal %20logging.pdf?sequence=5&isAllowed=y.
DDP sa vzťahuje na všetky významné výrobky vyvážané do EÚ, najmä na päť povinných výrobkov z dreva, ktoré sú vymedzené v nariadení FLEGT z roku 2005 (guľatina, rezivo, železničné podvaly, preglejky a dyhy), a zahŕňa aj niekoľko ďalších výrobkov z dreva, ako sú drevené triesky, parketové podlahy, drevotrieskové dosky a drevený nábytok. Aj keď sa DDP vzťahuje na vývoz do všetkých tretích krajín, licenčný systém sa, aspoň na začiatku, uplatňuje len na vývoz do EÚ.
Podľa článku 2 písm. j) DDP „drevo zákonného pôvodu“ (ďalej aj „zákonné drevo“) sú výrobky z dreva vyťaženého alebo dovezeného a spracovaného v súlade s vietnamskou legislatívou podľa prílohy II a ďalších relevantných ustanovení tejto dohody; v prípade dovezeného dreva ide o výrobky z dreva vyťaženého, spracovaného a vyvezeného v súlade s relevantnou legislatívou krajiny ťažby a postupmi opísanými v prílohe V.
Pripravenosť systému TLAS v súvislosti s udeľovaním licencií FLEGT najprv spoločne posúdia EÚ a Vietnam. Licencie sa začnú udeľovať až vtedy, keď obe strany usúdia, že systém je dostatočne spoľahlivý.
Článok 13.8 ods. 2 písm. a): „[každá zmluvná strana] podporuje presadzovanie obchodu s produktmi lesného hospodárstva, ktoré pochádzajú z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom a sú vyťažené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny ťažby; tieto môžu zahŕňať uzatvorenie dobrovoľnej dohody o partnerstve o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT).“
Protokol, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov ***
119k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty poverujú ratifikovať v záujme Európskej únie protokol, ktorým sa mení Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (10923/2018 – C8-0440/2018 – 2018/0238(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10923/2018),
– so zreteľom na protokol, ktorým sa mení Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108) (CETS č. 223),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 16 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0440/2018),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0070/2019),
1. udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.
Povolenie pre členské štáty, aby sa stali zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach ***
122k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členským štátom povoľuje, aby sa v záujme Európskej únie stali zmluvnými stranami Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS č. 218) (12527/2018 – C8-0436/2018 – 2018/0116(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12527/2018),
– so zreteľom na Dohovor Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS č. 218),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 87 ods. 1, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0436/2018),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 o integrovanom prístupe k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť(2),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0080/2019),
1. udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.
Protokol, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi EÚ a Čínou (pristúpenie Chorvátska) ***
119k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii, v mene Únie a členských štátov (05083/2015 – C8-0022/2019 – 2014/0327(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05083/2015),
– so zreteľom na protokol, ktorým sa mení Dohoda o námornej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a vládou Čínskej ľudovej republiky na strane druhej (05880/2015),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0022/2019),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0168/2019),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čínskej ľudovej republiky.
Euro-stredozemská dohoda medzi EÚ a Egyptom (pristúpenie Chorvátska) ***
119k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie a jej členských štátov, Protokolu k Euro-stredozemskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (10219/2016 – C8-0135/2017 – 2016/0121(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10219/2016),
– so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredozemskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (10221/2016),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0135/2017),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0025/2019),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Egyptskej arabskej republiky.
Uzavretie Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Turkménskom
154k
48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzavretí Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Turkménskom na strane druhej, zo strany Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (12183/1/2011 – C8-0059/2015 – 1998/0031R(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (12183/1/2011),
– so zreteľom na návrh Dohody o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Turkménskom na strane druhej (12288/2011),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkom 101 druhým odsekom Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C8-0059/2015),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o regióne Strednej Ázie, najmä uznesenia z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu(1), z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(2), z 13. apríla 2016 o vykonávaní a preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia(3), z 22. apríla 2009 o dočasnej dohode o obchode s Turkménskom(4), a zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(5),
– so zreteľom na Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom, Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Turkménskom na strane druhej z roku 1999, ktorú Rada uzavrela 27. júla 2009 (5144/1999), a na pravidelné schôdze spoločného výboru, ktorý bol zriadený na jej základe,
– so zreteľom na memorandum o porozumení v oblasti energetiky medzi EÚ a Turkménskom podpísané v máji 2008,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorých zmluvnou stranou je Turkménsko,
– so zreteľom na každoročný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Turkménskom,
– so zreteľom na záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) v jej liste adresovanom Výboru pre zahraničné veci 16. decembra 2015, ktorý obsahuje aspekty uvedené v odseku 3,
– so zreteľom na list PK/VP predsedovi Výboru pre zahraničné veci z 5. júla 2018, v ktorom vyjadrila svoju podporu dohode o partnerstve a spolupráci (DPS) s Turkménskom,
– so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0072/2019),
A. keďže Stredná Ázia je región, v ktorom sa Európska únia stále viac angažuje;
B. keďže dohoda o partnerstve a spolupráci (DPS) s Turkménskom bola parafovaná v roku 1997 a podpísaná v roku 1998; keďže z 15 pôvodných signatárov odvtedy ratifikovalo DPS 14 členských štátov (Spojené kráľovstvo je poslednou zostávajúcou krajinou); keďže Turkménsko ratifikovalo túto dohodu v roku 2004; keďže pristúpenie k DPS členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ po podpísaní dohody, podlieha osobitnému protokolu a ratifikačnému postupu;
C. keďže po úplnej ratifikácii bude DPS uzatvorená na počiatočné obdobie 10 rokov a následne každoročne obnovovaná, čo EÚ umožňuje od dohody odstúpiť, ak vzniknú závažné pochybnosti o dodržiavaní ľudských práv alebo v súvislosti s iným vážnym porušovaním; keďže zmluvné strany môžu dohodu zmeniť, aby zohľadnili nový vývoj;
D. keďže v apríli 2009 Rada konzultovala s Európskym parlamentom o dočasnej dohode o obchode s Turkménskom, a to ako súčasť fakultatívneho, právne nezáväzného postupu;
E. keďže Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) stanovili svoje kritériá, podľa ktorých by sa mal merať pokrok v Turkménsku, a kritériá, na základe ktorých sa povoľuje ďalšia spolupráca, a to v súlade s medzinárodne uznávanými normami právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv;
F. keďže dodržiavanie demokracie a základných a ľudských práv, ako aj zásad trhového hospodárstva, ktoré predstavujú podstatné prvky dočasnej dohody o obchode (stanovené v článku 1 a článku 2 DPS), by mali zostať dlhodobými cieľmi Turkménska; keďže v prípade, keď by ktorákoľvek zo strán porušila tieto prvky, je možné jednostranné pozastavenie uplatňovania;
G. keďže po zvážení návrhu odporúčania udeliť súhlas Európskeho parlamentu s uzatvorením DPS a po zvážení návrhu správy z 8. mája 2015, ktorá je prílohou k návrhu uznesenia, Výbor pre zahraničné veci rozhodol o dočasnom pozastavení postupu k 24. máju 2016, až kým usúdi, že sa dosiahol dostatočný pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, a rozhodne o začatí súčasného dočasného postupu;
H. keďže pokračujúca platnosť kritérií pre pokrok v oblasti ľudských práv v prípade Turkménska, ako ju sformuloval Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, má kľúčový význam pre zásadovú a jednotnú politiku EÚ v oblasti vzťahov s touto krajinou;
I. keďže Turkménsko prijalo v roku 2015 národný akčný plán pre ľudské práva na roky 2016 – 2020 (NAPĽP), vypracovaný v roku 2013 s pomocou Rozvojového programu OSN;
J. keďže Turkménsko uzavrelo medzinárodné dohody, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a dohovory Medzinárodnej organizácie práce;
1. žiada Radu, Komisiu a PK/VP, aby bezodkladne stanovili tieto krátkodobé kritériá na meranie udržateľného pokroku štátnych orgánov Turkménska, a to na základe odporúčaní OSN, OBSE a EBOR a pred tým, ako udelí súhlas s DPS:
Politický systém, právny štát a dobrá správa vecí verejných
i)
jasné rozlíšenie medzi exekutívnou, zákonodarnou a súdnou zložkou a okrem iného umožnenie a zaručenie skutočnej účasti obyvateľstva na štátnych rozhodovacích procesoch vrátane konzultácií o súlade ústavy Turkménska s týmito demokratickými zásadami spolu s medzinárodnými expertmi, ako je Benátska komisia Rady Európy a Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), a preukázanie vôle Turkménska zohľadniť odporúčania na reformy navrhované týmito organizáciami;
ii)
odstránenie obmedzení registrácie a fungovania mimovládnych organizácií;
Ľudské práva a základné slobody
iii)
vykonávanie záväzkov, ktoré turkménska vláda prijala vo svojom NAPĽP na roky 2016 – 2020;
iv)
ukončenie tajného zadržiavania a núteného zmiznutia, nútenej práce, mučenia a zverejňovania osudu alebo miesta výskytu zmiznutých osôb a umožniť rodinám udržiavať styk s osobami vo väzbe; uznanie existencie politických väzňov orgánmi krajiny a neobmedzený prístup do krajiny pre medzinárodné organizácie a nezávislých pozorovateľov vrátane Medzinárodného výboru Červeného kríža;
v)
zabezpečenie neobmedzeného prístupu k rôznym zdrojom informácií, a najmä umožnenie prístupu osôb k alternatívnym zdrojom informácií vrátane medzinárodných komunikačných zariadení a ponechania si telekomunikačných zariadení ako súkromné satelitné paraboly alebo dostupné internetové pripojenia;
vi)
ukončenie prenasledovania a zastrašovania nezávislých novinárov, aktivistov občianskej spoločnosti a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí majú pobyt v krajine, ako aj v zahraničí, a to aj ich rodinných príslušníkov; zaručenie slobody prejavu a zhromažďovania;
vii)
umožnenie návštev OSN a medzinárodných a regionálnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ktoré o ne požiadali a stále čakajú na odpovede;
viii)
skončenie neformálneho a svojvoľného systému zákazov cestovania a zabezpečenie toho, aby ľudia, ktorým bolo odopreté povolenie opustiť krajinu, mohli voľne cestovať;
2. žiada Radu, Komisiu a PK/VP, aby zohľadnili tieto dlhodobé odporúčania pre udržateľný a dôveryhodný pokrok:
Politický systém, právny štát a dobrá správa vecí verejných
i)
dodržiavanie zásad politického pluralizmu a demokratickej zodpovednosti s riadne fungujúcimi politickými stranami a ďalšími organizáciami bez zasahovania;
ii)
pokračovanie vo vykonávaní reforiem na všetkých úrovniach v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja OSN a vo všetkých oblastiach verejnej správy, najmä v súdnictve a presadzovaní práva;
iii)
silné a účinné záruky proti korupcii na vysokých miestach, praniu špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami;
celkové rešpektovanie pokojného a legitímneho výkonu práva na slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu náboženského vyznania a viery;
vi)
všeobecná sloboda pohybu v krajine aj mimo nej;
3. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európsky parlament dôkladne sledoval a monitoroval vývoj v Turkménsku a plnenie všetkých častí DPS, keď nadobudne platnosť; vyzýva PK/VP, aby v tejto súvislosti vykonávala mechanizmus na monitorovanie ľudských práv a aby sa verejne k nemu zaviazala, čo Európskemu parlamentu umožní byť riadne informovaný Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o vykonávaní DPS, keď nadobudne platnosť, a najmä o plnení jej cieľov a súladu s článkom 2, aby tak mohol reagovať na vývoj na mieste v prípade zdokumentovaného a dokázaného závažného porušovania ľudských práv; zdôrazňuje možnosť vytvorenia mechanizmu na pozastavenie platnosti DPS, ak by k takýmto prípadom došlo, a v tejto súvislosti víta list PK/VP adresovaný Výboru pre zahraničné veci zo 16. decembra 2015, ktorý obsahuje tieto ciele:
i)
zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne informovaný o vykonávaní ustanovení DPS o ľudských právach a demokratizácii vrátane prístupu k príslušným informáciám o vývoji situácie v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu a aby bol na požiadanie včas informovaný pred zasadnutiami a po zasadnutiach rady pre spoluprácu v súlade s platnými pravidlami dôvernosti;
ii)
užšie spolupracovať s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou pri príprave každoročných dialógov o ľudských právach a debrífingoch;
iii)
konzultovať s Európskym parlamentom pri príprave aktualizácií stratégie EÚ v oblasti ľudských práv pre Turkménsko;
4. víta oznámenie PK/VP z novembra 2018 o zriadení plnohodnotnej delegácie EÚ v Ašchabade; zdôrazňuje, že nová delegácia by mala vypracovať vzájomne prospešnú stratégiu spolupráce prispôsobenú rozvojovým podmienkam a požiadavkám Turkménska, mala by monitorovať situáciu v krajine vrátane porušovania ľudských práv a jednotlivých prípadov vzbudzujúcich obavy, mala by nadviazať dialóg s rôznymi aktérmi v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti v krajine, mala by umožniť diplomaciu na mieste a mala by zlepšiť riadenie projektov financovaných z vonkajších finančných nástrojov EÚ a dohľad nad nimi;
5. dospel k záveru, že bude uvažovať o udelení svojho súhlasu, keď zaujme stanovisko, že Komisia, Rada, PK/VP a štátne orgány Turkménska riadne zohľadnili odporúčania uvedené v odsekoch 1 a 3;
6. poveruje svojho predsedu, aby požiadal Radu, Komisiu a PK/VP, aby Európskemu parlamentu pravidelne poskytovali podstatné informácie o situácii v Turkménsku;
7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde o parlamentu Turkménska.
Vykonávacie rozhodnutie o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Spojenom kráľovstve *
123k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Spojenom kráľovstve (13123/2018 – C8-0474/2018 – 2018/0812(CNS))
– so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0164/2018),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(1), a najmä na jeho článok 33,
– so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8‑0092/2019),
1. schvaľuje návrh Rady;
2. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
3. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (COM(2016)0007 – C8-0012/2016 – 2016/0002(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0007),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0012/2016),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0219/2016),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/884.)
Centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN), s cieľom doplniť a podporiť Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS-TCN), a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1077/2011 (COM(2017)0344 – C8-0217/2017 – 2017/0144(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0344),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0217/2017),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0018/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/816.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú [nariadenie o Európskom zbore solidarity] a nariadenie (EÚ) č. 375/2014 (COM(2018)0440 – C8-0264/2018 – 2018/0230(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0440),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 165 ods. 4, článok 166 ods. 4 a článok 214 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0264/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0079/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje program Európsky zbor solidarity a zrušujú [nariadenie o Európskom zbore solidarity] a nariadenie (EÚ) č. 375/2014
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),
keďže:
(1) Európska únia je založená na solidarite medzi jej občanmi a medzi jej členskými štátmi. Táto spoločná hodnota, zakotvená v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, určuje jej činnosť a vytvára nevyhnutnú jednotu na riešenie súčasných a budúcich spoločenských výziev, ktorým sú mladí Európania odhodlaní čeliť pomocou prejavu solidarity v praxi. [PN 1]
(1a) So zreteľom na výrazné zvýšenie počtu humanitárnych kríz a núdzových situácií vo svete a s cieľom posilniť presadzovanie solidarity a viditeľnosti humanitárnej pomoci medzi občanmi Únie je potrebné rozvíjať solidaritu medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami, ktoré boli zasiahnuté katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prírodnými katastrofami. [PN 2]
(1b) Humanitárna pomoc je založená na zásadách nestrannosti, neutrality a nediskriminácie, ktoré sú zakotvené v medzinárodnom humanitárnom práve a práve Únie. Humanitárna pomoc poskytuje reakciu na núdzové situácie vychádzajúcu z potrieb, ktorá je zameraná na záchranu života, prevenciu a zmiernenie ľudského utrpenia, zachovanie ľudskej dôstojnosti a na poskytovanie ochrany zraniteľným skupinám, ktoré sú postihnuté katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou alebo prírodnými katastrofami. K základným prvkom humanitárnej pomoci patrí aj znižovanie rizika katastrof a pripravenosť prostredníctvom činností v oblasti budovania kapacít a odolnosti. [PN 3]
(2) V správe o stave Únie zo 14. septembra 2016 bola zdôraznená potreba investovať do mladých ľudí a bolo oznámené zriadenie Európskeho zboru solidarity (ďalej len „program“) s cieľom vytvoriť príležitosti pre mladých ľudí v celej Únii na to, aby mohli zmysluplným spôsobom prispievať k fungovaniu spoločnosti, prejavovať solidaritu a rozvíjať svoje zručnosti, čím získajú nielen pracovné skúsenosti, ale aj neoceniteľnú životnú skúsenosť.
(3) Komisia vo svojom oznámení „Európsky zbor solidarity“ zo 7. decembra 2016(6) zdôraznila potrebu posilniť základy solidárneho úsilia v celej Európe s cieľom poskytnúť mladým ľuďom väčšie a lepšie príležitosti na solidárne činnosti v širokej škále oblastí a podporovať národných, regionálnych a miestnych aktérov v ich úsilí o zvládnutie rôznych výziev a kríz. Oznámením sa začala prvá fáza Európskeho zboru solidarity, v rámci ktorej sa mobilizovali rôzne programy Únie s cieľom ponúknuť dobrovoľnícku činnosť či stáž alebo pracovné príležitosti pre mladých ľudí v celej EÚ. [PN 4]
(4) V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa solidarita vyzdvihuje ako jeden z kľúčových zásad Európskej únie. Na túto zásadu sa odkazuje aj v článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako na jeden zo základov vonkajšej činnosti EÚ.
(4a) V kontexte tohto nariadenia sa solidarita chápe ako pocit zodpovednosti každého jednotlivca voči všetkým ostatným, ktorý ho vedie zaviazať sa k spoločnému blahu a prejavuje sa v konkrétnych činoch bez očakávania protislužby. [PN 5]
(4b) Poskytovanie pomoci ľuďom a komunitám za hranicami Únie, ktorí alebo ktoré čelia katastrofám alebo sú v prípade katastrof osobitne zraniteľní či zraniteľné a potrebujú humanitárnu pomoc založenú na základných zásadách neutrality, ľudskosti, nezávislosti a nestrannosti, je významným prejavom solidarity. [PN 6]
(4c) Zúčastnení dobrovoľníci a organizácie, ktorí a ktoré vykonávajú akcie v rámci Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, by mali dodržiavať zásady uvedené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci. [PN 7]
(4d) Je potrebné ďalej rozvíjať solidaritu s obeťami kríz a katastrof v tretích krajinách a zvyšovať úroveň povedomia o humanitárnej pomoci aj dobrovoľníctve a takúto humanitárnu pomoc a dobrovoľníctvo vo všeobecnosti zviditeľňovať medzi občanmi Únie ako celoživotnú činnosť. [PN 8]
(4e) Únia a členské štáty sa zaviazali vykonávať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov (OSN) a jej ciele trvalo udržateľného rozvoja, a to interne, ako aj prostredníctvom vonkajších akcií. [PN 9]
(4f) Rada vo svojich záveroch z 19. mája 2017 o sfunkčnení prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom uznala potrebu posilniť odolnosť tým, že sa lepšie prepojí humanitárna pomoc s rozvojovou spoluprácou a ďalej sa budú posilňovať operačné prepojenia medzi doplnkovými prístupmi v rámci humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a predchádzania konfliktom. [PN 10]
(5) Mladým ľuďom by sa mali poskytnúť ľahko dostupné, inkluzívne a zmysluplné príležitosti na zapojenie sa do solidárnych činností, ktoré by im pomohli vyjadriť ich odhodlanie konať v prospech komunít a zároveň získať užitočné skúsenosti, znalosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre ich osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj, čím by sa zlepšila ich zamestnateľnosť. Týmito činnosťami by sa podporilamala podporiť aj mobilita mladých dobrovoľníkov, stážistov a pracovníkov, ako aj multikultúrna výmena. [PN 11]
(6) Solidárne činnosti ponúkané mladým ľuďom by mali byť kvalitné v tom zmysle, žemali by mali reagovaťbyť zamerané na neuspokojené spoločenské potrebyriešenie neuspokojených spoločenských potrieb, zvyšovať solidaritu a prispievať k posilňovaniu komunít,a demokratickej účasti. Mali by ponúkať mladým ľuďom príležitosť na získanie cenných poznatkov a schopností, mali by byť finančne dostupné pre mladých ľudí a mali by sa vykonávať v bezpečnom, inkluzívnom a zdravom prostredí. Dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi a európskymi sieťami, ktoré sa špecializujú na naliehavé sociálne problémy, by sa mal podporovať, aby sa čo najlepšie určili neuspokojené spoločenské potreby a zaistil sa program zameraný na potreby. Solidárne činnosti by nemali mať negatívny vplyv na existujúce pracovné miesta alebo stáže a mali by prispievať k posilneniu záväzkov spoločností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a to bez toho, aby ich nahradili. [PN 12]
(7) Európsky zbor solidarity funguje ako jednotné kontaktné miesto pre solidárne činnosti v celej Únii a za jej hranicami. Mal by sa zabezpečiť súlad a komplementarita s ďalšími príslušnými politikami a programami Únie. Európsky zbor solidarity stavia na silných stránkach a synergii predchádzajúcich a existujúcich programov, konkrétne Európskej dobrovoľníckej služby(7) a iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ(8). Dopĺňa takisto úsilie členských štátov zamerané na podporu mladých ľudí a uľahčenie ich prechodu zo školy do zamestnania v rámci zárukysystémov, ako napríklad záruka pre mladých ľudí tým, že im poskytne ďalšie príležitosti pre vstup na trh práce vo forme stáží alebo pracovných miest v oblastiach súvisiacich so solidaritou v ich domovskom členskom štáte alebo v zahraničí. Zabezpečená je aj komplementarita s existujúcimi sieťami na úrovni Únie relevantnými pre činnosti Európskeho zboru solidarity, ako je napríklad európska sieť verejných služieb zamestnanosti, EURES a sieť Eurodesk, ako aj s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov a sietí zastupujúcich mladých ľudí a dobrovoľníkov. Okrem toho by sa mala zabezpečiť komplementarita medzi existujúcimi súvisiacimi systémami, konkrétne vnútroštátnymi systémami solidarity a programami, ako sú programy dobrovoľníctva, občianskych služieb a mobility pre mladých ľudí, a Európskym zborom solidarity, pričom by sa v prípade potreby malo vychádzať z osvedčených postupov, a to s cieľom vzájomne zlepšiť a obohatiť dosah a kvalitu takýchto programov a stavať na osvedčených postupoch.Európsky zbor solidarity by nemal nahrádzať vnútroštátne systémy. Všetkým mladým ľudom by sa mal zabezpečiť prístup k solidárnym činnostiam na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala vypracovať praktické usmernenia o komplementárnosti programu s inými programami Únie a so zdrojmi financovania a o súčinnosti medzi nimi. [PN 13]
(8) Pokiaľ ide o výklad súvisiacich právnych predpisov na úrovni Únie, cezhraničné dobrovoľnícke činnosti v rámci Európskeho zboru solidarity aj dobrovoľnícke činnosti, ktoré budú naďalej podporované podľa nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, by sa mali považovať za rovnocenné s činnosťami vykonávanými v rámci Európskej dobrovoľníckej služby.
(8a) Certifikácia vysielajúcich a hostiteľských organizácií vykonávaná v súlade s nariadením (EÚ) č. 375/20141 by nemala byť duplicitná v rámci programu a pri vykonávaní tohto nariadenia od roku 2021 by sa mala uznať ekvivalencia. [PN 14]
(9) Európsky zbor solidarity prináša nové neformálne a informálne vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí, aby mohli vykonávať dobrovoľnícku činnosť, absolvovať stáž alebo pracovať v oblastiach súvisiacich so solidaritou, ako aj vytvárať a rozvíjať projekty v oblasti solidarity na základe svojej vlastnej iniciatívy. Tieto príležitosti prispievajú k posilňovaniu ich osobného, vzdelávacieho, sociálneho, občianskeho a profesijného rozvoja. Európsky zbor solidarity takisto poskytuje účastníkom a organizáciám Európskeho zboru solidarity podporu na činnosti súvisiace s vytváraním sietí, podporuje aj opatrenia na zabezpečenie kvality podporovaných činností a na zlepšenie potvrdenia výsledkov vzdelávania. Tým sa prispeje k európskej spolupráci relevantnej pre mladých ľudí a k zvyšovaniu informovanosti o jej pozitívnom vplyve. Malo by sa tým tiež prispieť k posilňovaniu komunít a k podpore existujúcich organizácií, ktoré vykonávajú solidárne činnosti. [PN 15]
(10) Tieto činnosti by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a byť prospešné pre komunity a zároveň podporovať osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj jednotlivca, môžu mať. Malo by sa umožniť, aby tieto činnosti mali podobu dobrovoľníckych činností, stáží a pracovných miest, projektov alebo činností súvisiacich s vytváraním sietí zameraných na rôzne oblasti, ako je vzdelávanie a odborná príprava, zamestnanie, rodová rovnosť, podnikanie, a najmä sociálne podnikanie, občianstvo a demokratická angažovanosť, medzikultúrny a medzináboženský dialóg, sociálne začlenenie, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, životné prostredie a ochrana prírody, opatrenia v oblasti klímy, predchádzanie katastrofám, pripravenosť a obnova, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, potravinová a nepotravinová pomoc, zdravie a dobré životné podmienky, kultúra vrátame kultúrneho dedičstva, tvorivosť a kultúra, telesná výchova a šport, sociálna pomoc a zabezpečenie, prijímanie a integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín, so zameraním na prekonanie problémov, s ktorými sa stretávajú migranti, územná spolupráca a súdržnosť a cezhraničná spolupráca. Mali by zahŕňať solídny rozmer vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom príslušných činností, ktoré možno ponúknuť účastníkom pred vykonávaním solidárnej činnosti, počas nej a po jej skončení. [PN 16]
(11) Dobrovoľnícke činnosti (v rámci Únie aj mimo nej) sú zdrojom bohatých skúseností v kontexte neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, čo posilňuje osobný, sociálno-vzdelávací a profesijný rozvoj, aktívne občianstvo, demokratickú účasť a zamestnateľnosť mladých ľudí. Dobrovoľníctvo by sa malo vykonávať na základe písomnej dohody o dobrovoľníckej činnosti a dobrovoľnícke činnosti by nemali mať nepriaznivý vplyv na potenciálne alebo už existujúce platené zamestnanie, ani sa nesmú považovať za jeho náhradu. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať vzhľadom na politiky v oblasti dobrovoľníctva mládeže pomocou otvorenej metódy koordinácie. [PN 17]
(12) StážeĽahko dostupné stáže a pracovné miesta v oblastiach súvisiacich so solidaritou môžu mladým ľuďom ponúknuť ďalšie príležitosti pre vstup na trhby mali byť jasne oddelené oddobrovoľníckej činnosti, a to z finančného aj organizačného hľadiska. Stáže by nikdy nemali viesť k nahradeniu práce a zároveň prispieť k riešeniu kľúčových spoločenských výziev. Môže to pomôcť zvýšiť zamestnateľnosť a produktivitu. Platené stáže a pracovné miesta však môžu predstavovať motiváciu pre znevýhodnených mladých ľudí a zároveň uľahčiť ich prechod zo vzdelávania do zamestnania, čo je kľúčom k zvýšeniu ich šancí na trhu práce a mladých ľudí s nedostatkom príležitostí zúčastňovať sa na solidárnych činnostiach, ku ktorým by inak nemali prístup, a súčasne poskytovať jasnú európsku pridanú hodnotu tým, že budú prispievať k riešeniu neuspokojených sociálnych problémov a k posilňovaniu miestnych komunít. Stáže ponúkané v rámci Európskeho zboru solidarity sa riadia zásadami kvality uvedenými v odporúčaní Rady o rámci kvality pre stážemôžu uľahčiť prechod mladých ľudí od vzdelávania k zamestnaniu a môžu pomôcť zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí, čo je kľúčom k dosiahnutiu ich udržateľného začlenenia na trhu práce. Ponúkané stáže a pracovné miesta pre mladých ľudí predstavujú odrazový mostík pre vstup na trh práce, apreto ich sprevádza primeraná podpora po vykonaní činnosti. Stáže a pracovné miesta podporujú príslušní aktéri na trhu práce, najmä verejné a súkromné služby zamestnanosti, sociálni partneri a obchodné komory a odmeňuje ich účastnícka organizácia. Účastnícke organizácie by mali podať žiadosť o finančné prostriedky prostredníctvom príslušného vykonávacieho orgánu Európskeho zboru solidarity s cieľom poskytovať sprostredkovacie služby medzi mladými účastníkmi a zamestnávateľmi ponúkajúcimi stáže a pracovné miesta v odvetviach solidarityponúkané v rámci Európskeho zboru solidarity by mali byť vždy platené zúčastnenou organizáciou, ktorá je hostiteľským alebo zamestnávateľským subjektom vo vzťahu k účastníkovi. Stáže by mali vychádzať zpísomnej dohody o stáži v súlade s prípadným platným právom krajiny, v ktorej sa stáž koná, a mali by sa riadiť zásadami kvality uvedenými v odporúčaní Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže(9). Pracovné miesta by mali vychádzať z pracovnej zmluvy uzatvorenej v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo platnou kolektívnou zmluvou zúčastnenej krajiny, v ktorej sa práca vykonáva. Finančná podpora pre zúčastnené organizácie ponúkajúce pracovné miesta by nemala prekračovať 12 mesiacov. Zúčastnené organizácie by mali podať žiadosť o finančné prostriedky prostredníctvom príslušného vykonávacieho orgánu Európskeho zboru solidarity s cieľom poskytovať sprostredkovacie služby medzi mladými účastníkmi a zamestnávateľmi ponúkajúcimi stáže a pracovné miesta v odvetviach solidarity. Stáže a pracovné miesta by mali byť spojené s primeranou prípravou, odbornou prípravou na pracovisku a podporou po umiestnení v súvislosti s účasťou účastníka. Stáže a pracovné miesta by mohli podporovať príslušní aktéri na trhu práce, najmä verejné a súkromné služby zamestnanosti, sociálni partneri a obchodné komory, ako aj členské organizácie EURES v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589(10) v prípade cezhraničných činností. [PN 18]
(12a) Malo by sa vyvinúť úsilie o zabezpečenie toho, aby stáže a pracovné miesta boli prístupné všetkým mladým ľuďom, najmä mladým ľuďom s nedostatkom príležitostí vrátane mladých osôb so zdravotným postihnutím, sociálnym alebo kultúrnym znevýhodnením, migrantov a obyvateľov izolovaných vidieckych oblastí a najvzdialenejších regiónov Únie. [PN 19]
(13) Iniciatívny duch mladých ľudí je dôležitým prínosom pre spoločnosť a trh práce. Európsky zbor solidarity prispieva k posilňovaniu tohto aspektu tak, že mladým ľuďom ponúka príležitosť, aby navrhli a realizovali svoje vlastné projekty zamerané na riešenie konkrétnych problémov v prospech ich miestnych komunít. Tieto projekty predstavujú príležitosť na realizáciu nápadov s cieľom vypracovať inovačné riešenia spoločných problémov na základe prístupu zdola nahor a podporujúna podporu mladých ľudí, aby sa sami stali hybnou silou solidárnych činností. Zároveň slúžia ako odrazový mostík umožňujúci ďalšie zapojenie účastníkov Európskeho zboru solidarity do solidárnych činností a predstavujú prvý krok smerom k ich podporenabádaniu účastníkov Európskeho zboru solidarity k tomu, aby vykonávali samostatnú zárobkovú činnosť a boli naďalej aktívnymi občanmi buď ako dobrovoľníci, stážisti, alebo si založili združenieako zamestnanci v združeniach, mimovládnu organizáciumimovládnych organizáciách alebo iný subjekt pôsobiaciiných subjektoch pôsobiacich v oblasti solidarity, neziskovom či mládežníckom sektore. Európsky zbor solidarity by mal v zásade vytvárať atmosféru, v ktorej budú mladí ľudia čoraz väčšmi motivovaní zapájať sa do solidárnych činností a činností vo verejnom záujme. [PN 20]
(13a) Dobrovoľníci môžu prispieť k zvýšeniu kapacity Únie poskytovať humanitárnu pomoc, ktorá vychádza z potrieb a zásad, a môžu prispieť k zvýšeniu účinnosti humanitárneho sektora, ak sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie, aby sa zaručilo, že budú mať potrebné odborné zručnosti a schopnosti pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejšie, a za predpokladu, že sa im na mieste vykonávania danej dobrovoľníckej činnosti poskytne vhodná podpora a zabezpečí sa vhodný dohľad. Vysokokvalifikovaní, dobre vyškolení a skúsení tréneri alebo mentori v praxi zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri prispievaní k účinnosti humanitárnej reakcie, ako aj pri podpore poskytovanej dobrovoľníkom. [PN 21]
(14) Mladí ľudia a organizácie zapojené do Európskeho zboru solidarity by mali mať pocit, že patria do spoločenstva jednotlivcov a subjektov odhodlaných zvýšiť solidaritu v celej Európe. ÚčastníckeZúčastnené organizácie zároveň potrebujú podporu, aby sa posilnila ich schopnosť ponúkať kvalitné činnosti čoraz väčšiemu počtu účastníkov. Európsky zbor solidarity podporuje činnosti súvisiac s vytváraním sietí zamerané na zvýšenie angažovanosti mladých ľudí a účastníckychzúčastnených organizácií v ich komunite, na posilnenie ducha Európskeho zboru solidarity, ako aj na podporu výmeny užitočnýchnajlepších postupov a skúseností. Tieto činnosti takisto prispievajú k zvyšovaniu informovanosti o Európskom zbore solidarity medzi verejnými a súkromnými aktérmi, ako aj k získavaniu podrobnej a zmysluplnej spätnej väzby od účastníkov a účastníckychzúčastnených organizácií o implementáciijednotlivých fázach implementácie Európskeho zboru solidarity. Spätná väzba by mala zahŕňať otázky týkajúce sa cieľov programu, aby sa lepšie zhodnotilo ich plnenie. [PN 22]
(14a) Zabezpečenie úspešnej realizácie programu si vyžaduje zvýšenú viditeľnosť a informovanosť a ďalšiu propagáciu dostupných možností financovania prostredníctvom informačných kampaní vrátane každoročného informačného dňa Európskeho zboru solidarity a dynamických komunikačných prostriedkov, a to so silným zameraním na sociálne médiá, čím sa zabezpečí čo najväčšia informovanosť cieľových skupín, a to tak jednotlivcov, ako aj organizácií. [PN 23]
(15) Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu kvality a cieľa začlenenosti, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom činností a ďalších príležitostí ponúkaných v rámci Európskeho zboru solidarity, najmä prostredníctvom poskytovania primeranej online alebo offline odbornej prípravy, jazykovej podpory, primeraných úprav, poistenia, administratívnej podporyzjednodušených administratívnych postupov a podpory účastníkov po vykonanípred vykonaním činnosti a po jej vykonaní, ako aj prostredníctvom potvrdenia znalostí, zručností a schopností získaných vďaka skúsenosti s Európskym zborom solidarity. Podporné opatrenia by sa mali vytvoriť a poskytovať v spolupráci s mládežníckymi organizáciami a inými neziskovými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom využiť ich odborné znalosti v tejto oblasti. Prvoradá je naďalej bezpečnosť a ochrana dobrovoľníkovúčastníkov, ktoríako aj zamýšľaných prijímateľov. Všetky činnosti by mali byť v súlade so zásadou „nespôsobovania žiadnej škody“. Účastníci by sa nemali vysielať do operácií, ktoré sa uskutočňujú v zónach medzinárodných a vnútroštátnych ozbrojených konfliktov ani do zariadení, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.Činnosti zahŕňajúce priamy kontakt s deťmi by sa mali riadiť zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa a prípadne by mali zahŕňať vykonávanie previerok účastníkov alebo prijímanie iných opatrení s cieľom zaistiť ochranu detí. [PN 24]
(15a) V súlade s usmerneniami EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa (2017) a s článkom 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím majú Únia a jej členské štáty presadzovať a podporovať prechod od umiestňovania zraniteľných osôb, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a detí, do ústavnej starostlivosti smerom k rodinnej a komunitnej starostlivosti. V tejto súvislosti by sa z programu nemali podporovať opatrenia alebo iniciatívy, ktoré by bránili splneniu záväzku ukončiť umiestňovanie do ústavnej starostlivosti alebo akýmkoľvek iné umiestňovanie, ktoré by škodilo deťom alebo osobám so zdravotným postihnutím. [PN 25]
(15b) Zásady Únie v oblasti rovnosti príležitostí a nediskriminácie by sa mali v plnej miere dodržiavať vo všetkých etapách implementácie programu vrátane identifikácie a výberu účastníkov a organizácií. [PN 26]
(16) V záujme zaručenia, aby činnosti Európskeho zboru solidarity mali vplyv na osobný, vzdelávací, sociálny, kultúrny, občiansky a profesijný rozvoj účastníkov, by sa znalosti, zručnosti a schopnosti, ktoré predstavujú výsledky vzdelávania počas činnosti, mali náležite identifikovať a zdokumentovať s prihliadnutím na vnútroštátne okolnosti a špecifiká, ako sa odporúča v odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(11). S cieľom zabezpečiť, aby sa registrovaným uchádzačom ponúkli vhodné solidárne činnosti, vzdelávacie výsledky solidárnych činností by sa im mali sprístupniť ešte pred tým, ako sa rozhodnú na nich zúčastniť. Na tento účel by sa podľa potreby malo podnecovať využívanie účinných nástrojov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni na uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako napríklad Youthpass a Europass. [PN 27]
(16a) Národné agentúry by mali takisto viesť mladých dobrovoľníkov k tomu, aby sa stali ambasádormi programu, a tak sa mohli podeliť o svoje skúsenosti prostredníctvom mládežníckych sietí, vzdelávacích zariadení a seminárov. Bývalí dobrovoľníci alebo ambasádori by mohli prispieť aj k odbornej príprave budúcich kandidátov. [PN 28]
(17) Značkou kvality by sa malo zabezpečiť dodržiavanie hodnôt, zásad a cieľov Únie, ako aj zásad a požiadaviek Európskeho zboru solidarity zo strany účastníckych organizáciízúčastnenými organizáciami, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti, ako aj bezpečnostné normy počas všetkých fáz solidárnej skúsenostičinnosti vrátane fázy pred vykonaním činnosti a po jej ukončení. Získanie značky kvality je nevyhnutným predpokladom účasti, ale nemalo by viesť automaticky k financovaniu v rámci Európskeho zboru solidarity. Značky kvality by sa mali odlišovať podľa druhu solidárnej činnosti. [PN 29]
(18) Každý subjekt, ktorý sa chce zapojiť sa do Európskeho zboru solidarity, by mal získať značku kvality za predpokladu, že sú splnené príslušné podmienky. S cieľom zabezpečiť účinné dodržiavanie zásad a požiadaviek Európskeho zboru solidarity zúčastnenými organizáciami, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti, by sa mali zaviesť samostatné značky kvality pre dobrovoľnícku činnosť v rámci solidárnych činností, dobrovoľníctvo na podporu operácií humanitárnej pomoci a pre stáže a pracovné miesta, ktoré by sa mali meniť v závislosti od funkcie zúčastnenej organizácie. Vykonávacie orgány Európskeho zboru solidarity by mali nepretržite realizovať postup vedúci k udeleniu značky kvality. Udelené značky kvality by sa mali pravidelne prehodnocovať, pričom ich možno by sa mali odňať, ak sa v rámci vykonaných kontrol zistí, že podmienky, ktoré viedli k ich udeleniu, už nie sú splnené. Administratívny proces by sa mal obmedziť na minimum, aby sa zabránilo odrádzaniu menších organizácií. [PN 30]
(19) Subjekt, ktorý chce požiadať o finančné prostriedky, aby mohol ponúkať činnosti v rámci Európskeho zboru solidarity, by mal najprv bezpodmienečne disponovať značkou kvality. Táto požiadavka sa nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sa v mene neformálnej skupiny účastníkov Európskeho zboru solidarity uchádzajú o finančnú podporu na svoje solidaritné projekty.
(19a) Vo všeobecnosti sa žiadosti o grant podávajú národnej agentúre krajiny, kde má zúčastnená organizácia sídlo. Žiadosti o grant na solidárne činnosti organizované celoeurópskymi alebo medzinárodnými organizáciami, solidárne činnosti tímov dobrovoľníkov v prioritných oblastiach identifikovaných na európskej úrovni a solidárne činnosti na podporu operácií humanitárnej pomoci v tretích krajinách by sa mali podávať Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) zriadenej vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/776/EÚ(12). [PN 31]
(20) ÚčastníckeZúčastnené organizácie môžu v rámci Európskeho zboru solidarity vykonávať viaceré funkcie. Vo funkcii hostiteľov vykonávajú činnosti, ktoré súvisia s prijímaním účastníkov vrátane organizovanieorganizovania činností a poskytovania usmernenia a podpory pre účastníkov počas solidárnej činnosti, ako aj spätnej väzby po ukončení činnosti, ak je to vhodné. V podpornej funkcii vykonávajú činnosti, ktoré súvisia s vysielaním a prípravou účastníkov pred odchodom na solidárnu činnosť, počas nej a po jej skončení, vrátane odbornej prípravy a usmernenia účastníkov na miestne organizácie po vykonaní činnosti, aby sa zvýšil počet príležitostí na ďalšie solidárne činnosti. Národné agentúry by tiež mali povzbudzovať dobrovoľníkov, aby sa stali ambasádormi programu a podelili sa o osobné skúsenosti prostredníctvom mládežníckych sietí a vzdelávacích zariadení, a tým prispeli k propagácii programu. Na tento účel by národné agentúry mali dobrovoľníkom poskytovať podporu. [PN 32]
(20a) Na podporu solidárnych činností medzi mladými ľuďmi by zúčastnené organizácie mali byť verejnými alebo súkromnými subjektmi alebo medzinárodnými organizáciami, či už neziskovými alebo ziskovými, a môžu zahŕňať mládežnícke organizácie, náboženské inštitúcie a charitatívne združenia, sekulárne humanistické organizácie, mimovládne organizácie alebo iné subjekty z občianskej spoločnosti. Program by mal poskytovať finančné prostriedky len na neziskové činnosti zúčastnených organizácií. [PN 33]
(21) Rozšírenie projektov Európskeho zboru solidarity by sa malo uľahčiť. Zároveň by sa mali potenciálnym príjemcom poskytovať presné a neustále aktualizované informácie o týchto príležitostiach. Mali by sa zaviesť osobitné opatrenia s cieľom pomôcť realizátorom projektov Európskeho zboru solidarity uchádzať sa o granty alebo rozvíjať súčinnosť prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia a kultúry. [PN 34]
(22) Zdrojové centrá Európskeho zboru solidarity by mali pomáhať vykonávacím orgánom, účastníckym organizáciám a mladým ľuďom zapojeným do Európskeho zboru solidarity s cieľom zvýšiť kvalitu vykonávania činností Európskeho zboru solidarity, ako aj zlepšiť identifikáciu a potvrdzovanie schopností nadobudnutých prostredníctvom týchto činností aj vydávaním osvedčení Youthpass.
(23) Portál Európskeho zboru solidarity by sa mal neustále rozvíjať s cieľom zabezpečiť ľahký, bezbariérový a používateľsky ústretový prístup k Európskemu zboru solidarity a poskytovať v súlade s normami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102(13). Portál Európskeho zboru solidarity poskytuje jednotné kontaktné miesto pre jednotlivcov a organizácie, ktoré majú záujem okrem iného o registráciu, identifikáciu a porovnávanie profilov a príležitostí, vytváranie sietí a virtuálne výmeny, online odbornú prípravu, jazykové kurzy a podporu po vykonanípred vykonaním činnosti a po nej, spätnú väzbu a mechanizmy hodnotenia. Zároveň by mal mať aj ďalšie užitočné funkcie, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti. Jednotné kontaktné miesto síce poskytuje výhodu integrovaného prístupu k rôznorodým činnostiam, jednotlivci sa však môžu stretávať s fyzickými, sociálnymi a inými prekážkami brániacimi v prístupe do portálu Európskeho zboru solidarity. Na prekonanie týchto prekážok by zúčastnené organizácie mali účastníkom poskytovať podporu pri registrácii. [PN 35]
(24) Portál Európskeho zboru solidarity by sa mal ďalej rozvíjať a zohľadňovať pri tom európsky rámec interoperability(14), ktorý poskytuje osobitné usmernenie, ako zriadiť interoperabilné verejné digitálne služby, a ktorý sa v členských štátoch a ďalších krajinách, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, implementuje prostredníctvom vnútroštátnych rámcov interoperability. Ponúka verejným správam 47 konkrétnych odporúčaní, ako zlepšovať riadenie činností interoperability, nadväzovať medziorganizačné vzťahy, zefektívňovať procesy s podporou komplexnej digitálnej výmeny informácií a zabezpečovať, aby sa v platnej i novej legislatíve neohrozili snahy o dosiahnutie interoperability. Okrem toho by portál mal byť založený na normách stanovených v smernici (EÚ) 2016/2102. [PN 36]
(24a) S cieľom zvýšiť transparentnosť procesu vykonávania a posilniť účinnosť programu by Komisia mala vykonávanie programu pravidelne konzultovať s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane zúčastnených organizácií. [PN 37]
(24b) Na zabezpečenie správneho fungovania programu a včasného zavedenia akcií programu je nevyhnutné zaviesť v rámci pracovných programov programu mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby sa registrovaným uchádzačom predkladali ponuky v primeranej a relatívne predvídateľnej lehote. Registrovaným uchádzačom by sa preto mali zasielať pravidelné informácie a aktualizácie o dostupných umiestneniach a aktívne zapojených zúčastnených organizáciách s cieľom stimulovať ich angažovanosť v programe po ich registrácii a zároveň im poskytnúť príležitosť priamo kontaktovať aktérov pôsobiacich v oblasti solidarity na vnútroštátnej aj európskej úrovni. [PN 38]
(25) Na tento program sa vzťahuje nariadenie [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách](15) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel týkajúcich sa grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(26) Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(16) a nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(17) administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(18)vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(19). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(27) Európsky zbor solidarity sa zameriava na mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov a účasť na činnostiach, ktoré ponúka, by mala byť podmienená predchádzajúcou registráciou na jeho portáli.
(27a) Podľa zásad Únie v oblasti rovnosti príležitostí a nediskriminácie by občania Únie a osoby s dlhodobým pobytom v Únii zo všetkých sociálnych a vekových skupín mali mať možnosť zapojiť sa ako aktívni občania.So zreteľom na osobitné výzvy v humanitárnom kontexte musia mať účastníci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ aspoň 18 rokov a môžu predstavovať široké spektrum profilov a generácií, ktorých zručnosti sú pre vykonávanie týchto humanitárnych operácií užitočné. [PN 39]
(28) Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu toho, aby činnosti podporované Európskym zborom solidarity boli prístupné všetkým mladým ľuďom, a najmä tým najviac znevýhodnenýms nedostatkom príležitostí, ako sa podrobnejšie uvádza v stratégii pre začlenenie a rozmanitosť vypracovanej a uplatňovanej v rámci programu Erasmus+. Mali by sa zaviesť osobitné opatrenia, napríklad vhodné formáty solidárnych činností a personalizovaných usmernení, s cieľom podporovať sociálne začleňovanie a účasť znevýhodnených mladých ľudí s nedostatkom príležitostí, ako aj zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti mnohých vidieckych oblastí a najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín a území. Na tento účel by mladí ľudia s nedostatkom príležitostí, bez toho, aby bola dotknutá možnosť zúčastniť sa na plný úväzok a v inej krajine ako krajina pobytu, mali mať možnosť zúčastňovať sa aj na čiastočný úväzok alebo v krajine trvalého pobytu a mali by mať prospech z iných opatrení zameraných na uľahčenie ich účasti na programe. V rovnakom duchu by sa účastníckezúčastnené krajiny mali usilovať prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok riadneho fungovania Európskeho zboru solidarity. Tým by sa mali podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté schengenské acquis a právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vyriešiť administratívne otázky, ktoré spôsobujú ťažkosti pri získavaní víza a povolenia na pobyt, ako aj pri vydávaní európskeho preukazu zdravotného poistenia v prípade cezhraničných činností v rámci Európskej únie. [PN 40]
(28a) Osobitná pozornosť a podpora by sa mali venovať schopnosti hostiteľských partnerských organizácií v tretích krajinách a potrebe začleniť činnosti dobrovoľníkov do miestneho kontextu a uľahčiť interakciu dobrovoľníkov s miestnymi humanitárnymi aktérmi, hostiteľskou komunitou a občianskou spoločnosťou. [PN 41]
(29) V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohodyvykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi OSNOrganizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja tento program prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochranyopatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má najmenej 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporupodporovať plnenie cieľov v oblasti klímy v období 2021 – 2027 viacročného finančného rámca, ako aj k dosiahnutiu ročného cieľa na úrovni 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie programu a opätovne sa posúdia v súvislosti s príslušným postupom hodnotenia a preskúmania. [PN 42]
(30) Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na obdobie 2021 – 2027, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení(20).
(30a) Primeraná časť rozpočtu by sa mala vyčleniť na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a rozvoj mládežníckych sietí. [PN 43]
(31) Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia sa vyberú na základe ich potenciálu plniť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov to zahŕňa posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a stupníc jednotkových nákladov.
(32) Na programe sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zavedenej podľa Dohody o EHP, ktorou sa stanovuje implementácia programov Únie na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe ďalších právnych nástrojov. Týmto nariadením by sa mali udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. Plná účasť tretích krajín na programe by mala podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na účasť príslušnej tretej krajiny na programe. Z plnej účasti okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu na decentralizovanej úrovni. Jednotlivci a subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na niektorých akciách programu vymedzených v pracovnom programe a výzvach na podávanie návrhov, ktoré uverejnila Komisia.
(33) S cieľom maximalizovať vplyv Európskeho zboru solidarity by sa mali prijať ustanovenia, ktoré účastníckym krajinám a ďalším programom Únie umožnia sprístupniť dodatočné vnútroštátne finančné prostriedky v súlade s pravidlami Európskeho zboru solidarity.
(34) Podľa [článku 88 nového rozhodnutia Rady o pridružení zámorských krajín a území](21) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(35) V súlade s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“(22) by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia týchto regiónov. Prijmú sa opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách a posilní sa publicita. Tieto opatrenia sa budú pravidelne monitorovať a hodnotiť. [PN 44]
(36) KomisiaKeďže sa program implementuje v sedemročnom období, je potrebné zabezpečiť primeranú flexibilitu umožňujúcu programu prispôsobiť sa meniacej sa realite a politickým prioritám v záujme vykonávania solidárnych činností. V tomto nariadení sa preto podrobne nestanovuje to, akú podobu budú akcie mať, ani sa v ňom neprejudikujú politické priority alebo príslušné rozpočtové priority na ďalších sedem rokov. Sekundárne politické rozhodnutia a priority vrátane podrobností o konkrétnych akciách, ktoré sa majú implementovať rôznymi činnosťami, by malasa namiesto toho mali určovať prostredníctvom ročného pracovného programu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(23)(nariadenie o rozpočtových pravidlách prijať pracovné programy a informovať o tom Európsky parlament a Radu). Pracovné programy by mali stanovovať opatrenia potrebné na ich implementáciu v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériami výberu a udeľovania grantov, ako aj so všetkými ostatnými požadovanými prvkami. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacíchdelegovaných aktov. Aby sa zaistilo rovnaké zapojenie do prípravy delegovaných aktov, mala by Komisia pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov v súlade s postupom preskúmaniauskutočňovať počas prípravných prác príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, amala by zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súbežne, vo vhodnom čase avhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 45]
(37) Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné tento program vyhodnotiť s použitím informácií zozbieraných na základe osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom by sa malo zamedziť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Takéto požiadavky by mali zahŕňať konkrétne, merateľné a realistické ukazovatele, ktoré možno merať v priebehu času ako základ na hodnotenie vplyvov programu v praxi.
(38) Primeraná osveta, propagácia a informovanie o príležitostiach a výsledkoch akcií podporovaných programom by sa mali zabezpečiť na európskej, regionálnej, vnútroštátnej i miestnej úrovni. S cieľom osloviť veľký počet potenciálnych uchádzačov by sa na propagáciu programu mali využívať dynamické komunikačné prostriedky s osobitným dôrazom na sociálne médiá. Osobitná pozornosť by sa mala venovať sociálnym podnikom, ktoré by sa mali podnecovať, aby podporovali činnosti Európskeho zboru solidarity. Na osvetových, propagačných a informačných činnostiach by sa mali podieľať všetky vykonávacie orgány programu, webové sídla Únie, programy Únie, ktoré sú spojené s Európskym zborom solidarity, a totieto činnosti bymali v prípade potreby aj s podporouzahŕňať podporu ďalších kľúčových zainteresovaných strán. [PN 46]
(39) V záujme lepšieho dosahovania cieľov programu by Komisia, členské štáty a národné agentúry mali podľa možnosti úzko spolupracovať v partnerstve s mimovládnymi organizáciami, sociálnymi podnikmi, mládežníckymi organizáciami, organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a miestnymi zainteresovanými stranami, ktoré majú odborné znalosti týkajúce sa solidárnych akcií v oblasti solidarity, vrátane dobrovoľníckej infraštruktúry a podporných agentúr, ako sú dobrovoľnícke centrá. [PN 47]
(40) S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a posilniť synergiu komunikačných činností realizovaných na podnet Komisie by zdroje pridelené na komunikáciu podľa tohto nariadenia mali prispievať aj k zahrnutiu bezbariérového informovania o politických prioritách Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia. [PN 48]
(41) S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie tohto nariadenia by mal program v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy riadenia. Implementácia programu by sa preto mala zveriť existujúcim štruktúram, t. j. Komisii a národným agentúram určeným na riadenie akcií uvedených v kapitole III [nového nariadenia o programe Erasmus]. Komisia by mala pravidelne konzultovať s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane účastníckych organizácií o implementácii Európskeho zboru solidarity.
(42) S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie, optimalizáciu nákladov a právnu istotu v každej účastníckej krajine by každý vnútroštátny orgán mal určiť nezávislý audítorský subjekt. Tam, kde je to možné, a s cieľom maximalizovať efektívnosť by nezávislý audítorský subjekt mohol byť totožný s tým subjektom, ktorý bol určený na akcie uvedené v kapitole III [nového nariadenia o programe Erasmus]. [PN 49]
(43) Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok správneho fungovania programu. Podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, sem patrí vyriešenie administratívnych otázok, ktoré spôsobujú ťažkosti pri získavaní víza a povolenia na pobyt a iné právne ťažkosti, ktoré by mohli zabrániť prístupu mladých ľudí k programu. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801(24) sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli zrýchlené postupy prijímania. [PN 50]
(44) Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a hodnotenia programu zozbierali efektívne, účinne a včas, ako aj na primeranej úrovni podrobnosti. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.
(45) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(25). [PN 51]
(46) S cieľom zjednodušiť požiadavky pre prijímateľov by sa v maximálnej možnej miere mali využívať zjednodušené granty vo forme jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálnych platieb. V prípade zjednodušených grantov na podporu akcií programu zameraných na mobilitu, ako ich vymedzila Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené s pobytom v hostiteľskej krajine. Členské štáty by sa mali tiež nabádať, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré udeľujú takúto finančnú podporu príslušným jednotlivcom.
(47) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(26), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. S cieľom preskúmať a/alebo doplniť ukazovatele výkonnosti programu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
(48) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie(27). Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné rešpektovanie práva rovnosti medzi ženami a mužmi a práva nediskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo, sexuálnej orientácie alebo sociálno-ekonomického pozadia a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. [PN 52]
(49) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie, a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidla prijaté na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov pri dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie týchto zásad je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov Únie.
(50) Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zvýšiť účasť mladých ľudí a organizácií na dostupných a vysokokvalitných solidárnych činnostiach, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec opatrení nevyhnutných na dosiahnutie uvedených cieľov.
(51) [Nariadenie o Európskom zbore solidarity] by sa malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.
(52) V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovuje program Európsky zbor solidarity (ďalej len „program“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „solidárna činnosť“ je vysokokvalitná dočasnáinkluzívna a primerane financovaná činnosť prispievajúca, ktorá rieši významné spoločenské výzvy v prospech komunity alebo spoločnosti ako celku, prispieva k dosahovaniu cieľov Európskeho zboru solidarity, ktorá môže mať podobu dobrovoľníckych činností, stáží, pracovných miest, solidaritných projektov a činností súvisiacich s vytváraním sietí v rôznych oblastiach vrátane tých v bode 13, zabezpečujúcaktorá zabezpečuje európsku pridanú hodnotu a súlad so zdravotnými a bezpečnostnými predpismi a s medzinárodnými normami voblasti ľudských práv; [PN 53]
2. „registrovaný uchádzač“ je osoba vo veku od 17 do 30 rokov, ktorá má oprávnený pobyt v zúčastnenej krajine a ktorá sa zaregistrovala na portáli Európskeho zboru solidarity, aby vyjadrila záujem zapojiť sa do solidárnej činnosti, ale zatiaľ sa na takejto činnosti nezúčastňuje; [PN 54]
3. „účastník“ je osoba vo veku od 18 do 30 rokov, ktorá samá oprávnený pobyt v zúčastnenej krajine, zaregistrovala sa na portáli Európskeho zboru solidarity a ktorá sa zúčastňuje na solidárnej činnosti v rámci Európskeho zboru solidarity; [PN 55]
4. „mladí ľudia s nedostatkom príležitostí“ sú mladí ľudiaosoby, ktorí čelia určitým prekážkamktoré potrebujú dodatočnú podporu vzhľadom na rôzne prekážky, ktoré im bránia v tomvyplývajú napríklad zo zdravotného postihnutia, aby mali účinný prístup k príležitostiam v rámci programu z ekonomickýchzdravotných problémov, ťažkostí vo vzdelávaní, ich migrantského pôvodu, kultúrnych rozdielov, zo sociálnychich hospodárskej, z kultúrnychsociálnej a geografickej situácie, geografickýchvrátane ľudí z marginalizovaných komunít alebo zo zdravotnýchľudí ohrozených rizikom diskriminácie na základe ktoréhokoľvek z dôvodov alebo z dôvodov, ako sú zdravotné postihnutie a ťažkosti vo vzdelávaníuvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie; [PN 56]
5. „účastníckazúčastnená organizácia“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, a to ziskový či neziskový, miestny, regionálny, vnútroštátny alebo medzinárodný, ktorému bola udelená značka kvality Európskeho zboru solidarity, vo funkcii hostiteľa, v podpornej funkcii alebo v oboch týchto funkciách, pričom sa zabezpečí, že tento subjekt bude schopný vykonávať vysokokvalitné solidárne činnosti v súlade s cieľmi programu; [PN 57]
6. „dobrovoľnícka činnosť“ je nepovinná solidárna činnosť spočívajúca vo vykonávaní verejnoprospešnej činnosti, ktorá sa uskutočňuje ako dobrovoľnáprispieva k dosiahnutiu verejného blaha a ktorú daný účastník vykonáva vo voľnom čase, neplatená činnosť vykonávaná najviacz vlastnej vôle a bez nároku na odmenu počas maximálne 12 mesiacov; [PN 58]
7. „stáž“ je platená solidárna činnosť, ktorá má formu pracovnej praxe v zúčastnenej organizácii počas obdobia od dvochtroch do šiestich mesiacov, ktoré sa dá predĺžiť len raz a na maximálne 12 mesiacov, ktorú ponúka a hradí účastníckazúčastnená organizácia v úlohe hostiteľa účastníka Európskeho zboru solidarity a ktorej súčasťou je prvok vzdelávania na získanie príslušných zručností a skúseností; [PN 59]
8. „pracovné miesto“ je dôstojne platená solidárna činnosť počas obdobia od dvochtroch do 12 mesiacov, ktorej súčasťou je prvok vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá je založená na písomnej dohode a ktorú ponúka a hradí účastníckazúčastnená organizácia zamestnávajúca účastníka Európskeho zboru solidarity, pričom táto činnosť nenahrádza existujúcu pracovnú príležitosť; [PN 60]
9. „solidaritný projekt“ je neplatená solidárna činnosť v rámci krajiny alebo neplatená cezhraničná solidárna činnosť počas obdobia najviac 12 mesiacov, ktorú vykonávajú skupiny minimálne piatich účastníkov Európskeho zboru solidarity s cieľom riešiť kľúčové výzvy vo svojich komunitách a zároveň vytvárať jasnú európsku pridanú hodnotu; [PN 61]
10. „značka kvality“ je osvedčenie udeľované účastníckejna základe rôznych osobitných požiadaviek podľa druhu vykonávanej solidárnej činnosti zúčastnenej organizácii, ktorá chce ponúkať solidárne činnosti v rámci Európskeho zboru solidarity, a to v úlohe hostiteľa a/alebo v rámci podpornej funkcie, ktorým sa osvedčuje, že daná organizácia je schopná zabezpečiť kvalitu solidárnych činností počas všetkých fáz solidárnej činnosti v súlade so zásadami a cieľmi programu; [PN 62]
11. „asistenčné centrá Európskeho zboru solidarity“ sú ďalšie funkcie, ktoré vykonávajú určené národné agentúry na podporu rozvoja, vykonávania a kvality činností v rámci Európskeho zboru solidarity, ako aj na identifikáciu schopností získaných účastníkmi v solidárnych činnostiach;
12. „nástroje Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií“ sú nástroje, ktoré pomáhajú zainteresovaným stranám chápať, hodnotiť a podľa potreby uznávať výsledky neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v celej Únii. Všetci účastníci po dokončení svojich činností získajú osvedčenie, v ktorom budú uvedené výsledky vzdelávania a zručnosti získané počas činností, ako je Youthpass alebo Europass;
13. „činnosť humanitárnej pomoci“ je činnosť, ktorá podporuje operácie humanitárnej pomoci v tretích krajinách s cieľom poskytovať núdzovú pomoc vychádzajúcu z potrieb a zameranú na ochranu života, predchádzanie ľudskému utrpeniu a jeho zmierňovanie a zachovanie ľudskej dôstojnosti v podmienkach kríz spôsobených človekom alebo prírodnými katastrofami vrátane pomoci a ochranných operácií počas humanitárnych kríz alebo bezprostredne po nich, ktorá podporuje opatrenia na zabezpečenie prístupu k ľuďom v núdzi a uľahčenie voľného toku pomoci, ako aj opatrenia zamerané na posilnenie pripravenosti na katastrofy a znižovanie rizika katastrof, prepojenie pomoci, obnovy a rozvoja a prispenie k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti zvládať krízy a zotaviť sa z nich;
14. „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;
15. „tretia krajina pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou umožňujúcej jej účasť na programe a ktorá spĺňa všetky povinnosti stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom;
16. „tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu“, je tretia krajina, ktorá sa na programe plne nezúčastňuje, jej právne subjekty však môžu výnimočne využívať program v riadne odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme Únie.
Článok 3
Ciele programu
1. Všeobecným cieľom programu je presadzovať solidaritu ako hodnotu, najmä prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti, zvýšiť účasť generácie mladých ľudí, ktorí sa s vyššou pravdepodobnosťou budú zapájať do solidárnych činností, a organizácií na dostupných a vysokokvalitných solidárnych činnostiach, a tým prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti, solidarity, demokracie, európskej identity a demokracieaktívneho občianstva v Únii a mimo nej, riešiťpodporovať komunity a reagovať na spoločenské a humanitárne výzvy na mieste, predovšetkým v snahe podporiť sociálne začlenenie a rovnosť príležitostí. [PN 63]
2. Špecifickým cieľom programu je poskytovať mladým ľuďom vrátane mladých ľudí s nedostatkom príležitostí ľahko dostupné a inkluzívne príležitosti na zapojenie sa do solidárnych činností navodzujúcich pozitívne spoločenské zmeny v Európe a vo svete a súčasne zlepšovať a náležite potvrdzovať ich schopnosti v oblasti osobného, vzdelávacieho, sociálneho, kultúrneho, občianskeho a profesijného rozvoja, ako aj uľahčovať ich nepretržitú angažovanosť ako aktívnych občanov, zamestnateľnosť a prechod na trh práce. [PN 64]
2a. Súčasťou spätnej väzby účastníkov a zúčastnených organizácií je aj hodnotenie plnenia cieľov programu. [PN 65]
3. Ciele programu sa plnia v rámci týchto dvoch zložiek akcií:
a) účasť mladých ľudí na solidárnych činnostiach zameraných na riešenie spoločenských výziev podľa článku 6 a úsilie o plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; [PN 66]
b) účasť mladých ľudí a ľudí s odbornosťou na humanitárnej pomoci súvisiacej so solidárnymi činnosťami (Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc) podľa článku 10 a opatrenia v rámci a mimo Únie zamerané na budovanie kapacít hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci v tretích krajinách podľa článku 11. [PN 67]
3a. Operačné ciele a zodpovedajúce politické priority akcií, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom činností v rámci zložiek uvedených v odseku 3 tohto článku, sa podrobne uvádzajú v ročných pracovných programoch, ktoré sa majú prijímať podľa článku 18. [PN 68]
KAPITOLA II
AKCIE EURÓPSKEHO ZBORU SOLIDARITY
Článok 4
Akcie Európskeho zboru solidarity
1. Ciele programu stanovené v článku 3 sa presadzujú prostredníctvom týchto druhov akcií:
a) dobrovoľnícka činnosť podľa článkov 7 a 11;
b) stáže a pracovné miesta podľa článku 8, ktoré sa vyznačujú vysokou kvalitou; [PN 69]
c) solidaritné projekty podľa článku 9;
d) činnosti súvisiace s vytváraním sietí podľa článku 5;
e) opatrenia v oblasti kvality a podporné opatrenia podľa článku 5.
2. Program podporuje solidárne činnosti, ktoré predstavujú jasnú európsku pridanú hodnotu, napríklad prostredníctvom:
a) ich nadnárodného charakteru, najmä pokiaľ ide o vzdelávaciu mobilitu a spoluprácu;
b) ich schopnosti dopĺňať ostatné programy a politiky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;
c) ich európskeho rozmeru, pokiaľ ide o témy, ciele, prístupy, očakávané výsledky a ďalšie aspekty týchto solidárnych činností;
d) ich prístupu s cieľominkluzívnosti a skutočnej schopnosti zapojiť mladých ľudí z rôznych prostredí vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím; [PN 70]
e) ich prínosu k účinnému využívaniu nástrojov Únie na transparentnosť a uznávanie kvalifikácií.
2a. Ročné pracovné programy prijaté podľa článku 18 zahŕňajú zoznam činností, ktoré sú pre účastníkov, prijímateľov a spoločnosť potenciálne škodlivé alebo pre účastníkov nevhodné, ktoré sa nesmú vykonávať v rámci programu alebo ktoré podliehajú osobitnej odbornej príprave, previerkam osôb alebo iným opatreniam. [PN 71]
3. Solidárne činnosti sa vykonávajú v súlade s osobitnými požiadavkami stanovenými pre každý typ činnosti realizovanej v rámci Európskeho zboru solidarity podľa článkov 5, 7, 8, 9 a 11 a v súlade s platnými regulačnými rámcami v účastníckych krajinách.
4. Odkazy na Európsku dobrovoľnícku službu v právnych predpisoch Únie sa vykladajú tak, že zahŕňajú dobrovoľnícke činnosti vykonávané podľa nariadenia (EÚ) č. 1288/2013 aj podľa tohto nariadenia.
Článok 5
Akcie spoločné pre obe zložky
1. Cieľom činností súvisiacich s vytváraním sietí podľa článku 4 ods. 1 písm. d) je:
a) posilniť kapacity účastníckychzúčastnených organizácií s cieľom ponúkať kvalitnévysokokvalitné, ľahko prístupné a primerane financované projekty čoraz väčšiemu počtu účastníkov Európskeho zboru solidarity; [PN 72]
b) prilákať nováčikov, či už mladých ľudí, osoby s určitou skúsenosťou v rámci iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ, ako aj účastníckezúčastnené organizácie; [PN 73]
ba) uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím ku všetkým ponúkaným činnostiam; [PN 74]
c) poskytovať príležitosti na podanie spätnej väzby o solidárnych činnostiach, ako aj propagovať program ako vyslanec, a [PN 75]
d) prispievať k výmene skúseností a posilňovať zmysel spolupatričnosti medzi jednotlivcami a subjektmi zúčastňujúcimi sa na Európskom zbore solidarity, a tak podporovať jeho širší pozitívny účinok.
2. Opatrenia v oblasti kvality a podporné opatrenia podľa článku 4 ods. 1 písm. e) zahŕňajú:
a) opatrenia zamerané na zabezpečenie kvality dobrovoľníckych činností, stáží alebo pracovných miest vrátane odbornej prípravy, jazykovej podpory, doplnkového poistenia, podpory pred solidárnou činnosťou alebo po nej, ako aj na vypracovanie osvedčenia, v ktorom sa uvádzajú a potvrdzujú schopnosti, ktoré účastníci nadobudli počas solidárnych činností, a budovanie kapacít a administratívnej podpory pre účastnícke organizácie;
aa) opatrenia na ochranu príjemcov solidárnych činností vrátane cielenej odbornej prípravy účastníkov, ktorí vykonávajú svoje solidárne činnosti v prospech zraniteľných skupín vrátane detí, a previerky účastníkov, ktorí pracujú s deťmi; [PN 76]
ab) opatrenia zamerané na podporu sociálneho začleňovania a rovnosti príležitostí, najmä pokiaľ ide o účasť mladých ľudí s nedostatkom príležitostí, ako sú vhodné formy solidárnych činností a individuálna podpora; [PN 77]
ac) opatrenia zamerané na zabezpečenie budovania kapacít a administratívnej podpory pre zúčastnené organizácie; [PN 78]
b) rozvoj a udržiavanie značkyznačiek kvality pre subjekty, ktoré chcú poskytovať solidárne činnosti pre Európsky zbor solidarity; [PN 79]
c) činnosti asistenčných centier Európskeho zboru solidarity v záujme podpory a zvyšovania kvality implementácie akcií Európskeho zboru solidarity a zlepšenia potvrdenia ich výsledkov;
d) vytvorenie, udržiavanie a aktualizácia prístupného portálu Európskeho zboru solidarity v aspoň všetkých úradných jazykoch Únie a ďalších príslušných online služieb, ako aj nevyhnutných podporných systémov IT a webových nástrojov, ktoré musia spĺňať požiadavky na prístupnosť v zmysle smernice (EÚ) 2016/2102; [PN 80]
da) opatrenia na podnecovanie sociálnych podnikov k tomu, aby podporovali činnosti programu alebo zamestnancom umožnili zapájať sa do dobrovoľníckych činností v rámci programu; [PN 81]
db) vytvorenie jednoznačného a podrobného postupu pre účastníkov a zúčastnené organizácie, v ktorom sa stanovia kroky a časové rámce všetkých fáz solidárnych činností. [PN 82]
KAPITOLA III
ÚČASŤ MLADÝCH ĽUDÍ NA SOLIDÁRNYCH ČINNOSTIACH ZAMERANÝCH NA RIEŠENIE SPOLOČENSKÝCH VÝZIEV
Článok 6
Účel a typy akcií
1. Akcie implementované v rámci zložky „účasť mladých ľudí na solidárnych činnostiach zameraných na riešenie spoločenských výziev“ prispievajú najmä k posilňovaniu súdržnosti, solidarity, občianstva a demokracie v Únii a mimo nej a zároveň reagujú na spoločenské výzvy, predovšetkým v snahe podporiť sociálne začlenenie a rovnosť príležitostí. [PN 83]
2. V rámci tejto zložky sa podporujú činnosti podľa článku 4 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e), a to týmito spôsobmi:
a) dobrovoľnícka činnosť podľa článku 7;
b) stáže a pracovné miesta podľa článku 8, ktoré sa vyznačujú vysokou kvalitou; [PN 84]
c) solidaritné projekty podľa článku 9;
d) činnosti súvisiace s vytváraním sietí v prípade jednotlivcov a organizácií zúčastňujúcich sa na tejto zložke v súlade s článkom 5;
e) opatrenia v oblasti kvality a podporné opatrenia v súlade s článkom 5.
Článok 7
Dobrovoľníctvo v rámci solidárnych činností
1. Dobrovoľnícka činnosť podľa článku 4 ods. 1 písm. a) obsahuje prvokzahŕňa solídny rozmer vzdelávania a odbornej prípravyučenia sa a online a offline odbornú prípravu prispôsobenú príslušnej činnosti, ktorá sa má uskutočniť pred touto činnosťou a počas nej, usiluje sa o to, aby mala jednoznačný vplyv na identifikované potreby komunity, nenahrádza stáže ani pracovné miesta, nepovažuje sa za zamestnanie a prebieha na základe písomnej dohody o dobrovoľníckej činnosti v súlade s príslušným vnútroštátnym právom.Takáto dohoda zabezpečí primeranú právnu, sociálnu a finančnú ochranu účastníka. [PN 85]
2. Dobrovoľnícka činnosť sa môže uskutočniťspravidla uskutočňuje v krajine, ktorá nie je krajinou trvalého pobytu účastníka (v zahraničí), alebo. Dobrovoľnícka činnosť sa môže uskutočňovať v krajine jeho trvalého pobytu účastníka (v rámci krajiny), ale je otvorená len pre účasť mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami a zahŕňa účasť účastníkov s trvalým pobytom v inej krajine, ako je krajina, v ktorej sa činnosť vykonáva. [PN 86]
Článok 8
Stáže a pracovné miesta
1. Stáže podľa článku 4 ods. 1 písm. b)sú platené a prebiehajú na základe písomnej dohody o stáži uzavretej na začiatku stáže v súlade s prípadným platným regulačným rámcom krajiny, v ktorej sa stáž koná,.V dohode o stáži sa uvádzajú ciele vzdelávania, pracovné podmienky a pri zohľadnení zásaddĺžka trvania stáže, odmena, ktorú má účastník dostať, ako aj práva a povinnosti strán, a zohľadnia sa v nej zásady rámca kvality pre stáže (2014/C 88/01). Stáže nenahrádzajú pracovné miesta. [PN 87]
2. Pracovné miesto podľa článku 4 ods. 1 písm. b) vychádza z písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej v súlade s vnútroštátnym regulačným rámcom účastníckej, ktorá rešpektuje všetky podmienky zamestnania, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve, príslušných kolektívnych zmluvách, alebo oboch, a to krajiny, v ktorej sa práca vykonáva. Finančná podpora pre účastnícke organizácie, ktoré ponúkajú pracovné miesta, nesmie prekročiť 12 mesiacov v prípadoch, keď dĺžka platnosti pracovnej zmluvy presahuje 12 mesiacov. [PN 88]
3. Stáže a pracovné miesta obsahujú prvok solídneho vzdelávania a odbornej prípravyučenia sa pred činnosťou a počas nej scieľom pomôcť účastníkovi získať relevantné skúsenosti v záujme rozvíjania spôsobilostí užitočných pre osobný, vzdelávací, sociálny, občiansky a profesijný rozvoj účastníka. [PN 89]
4. Stáže a pracovné miesta sa môžu realizovaťspravidla realizujú v krajine, ktorá nie je krajinou trvalého pobytu účastníka (v zahraničí), alebo. Stáže a pracovné miesta sa môžu realizovať v krajine jeho trvalého pobytu účastníka (v rámci krajiny), ale sú otvorené len pre účasť mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami a zahŕňajú účasť účastníkov s pobytom v inej krajine, ako je krajina, v ktorej sa činnosť vykonáva. [PN 90]
4a. Vyčlení sa primeraný rozpočet na financovanie primeraných úprav, ktoré umožnia efektívnu účasť osôb so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými v súlade s článkom 27 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a so smernicou Rady 2000/78/ES(28). [PN 91]
Článok 9
Solidárne projekty
Solidárny projekt podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nenahrádza stáže ani pracovné miesta.
KAPITOLA IV
EURÓPSKY DOBROVOĽNÍCKY ZBOR PRE HUMANITÁRNU POMOC
Článok 10
Účel a typy akcií
1. Akcie implementované v rámci zložky „Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc“ prispievajú najmä k poskytovaniu humanitárnej pomoci vychádzajúcej z potrieb, ktorá je zameraná na ochranu života, predchádzanie ľudskému utrpeniu a jeho zmierňovanie a zachovanie ľudskej dôstojnosti v súvislosti s prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými človekom, a k posilňovaniu kapacity a odolnosti zraniteľných komunít, ktoré sú zraniteľné, oslabené alebo zasiahnuté prírodnými katastrofami alebo komunít zasiahnutých katastrofoukatastrofami spôsobenými človekom, a to s cieľom uľahčiť prechod z humanitárnej reakcie na dlhodobo udržateľný a inkluzívny rozvoj. [PN 92]
2. Akcie v rámci tejto kapitoly sa uskutočňujú v súlade so zásadamis Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci, pričom propagujú základné zásady humanitárnej pomoci, ktorými sú ľudskosť, neutralita, nestrannosť a nezávislosť, a zároveň sa v nich potvrdzuje pevný záväzok Únie k prístupu založenému na potrebách, bez diskriminácie medzi postihnutými skupinami obyvateľstva či v rámci nich, a rešpektuje sa medzinárodné právo. [PN 93]
2a. Humanitárna pomoc Únie sa poskytuje v situáciách, v ktorých by mohli fungovať aj ďalšie nástroje týkajúce sa rozvojovej spolupráce, krízového riadenia a civilnej ochrany. Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc pracuje koherentným a komplementárnym spôsobom a vyhýba sa prekrývaniu s príslušnými politikami a nástrojmi Únie, najmä s politikou humanitárnej pomoci Únie, politikou rozvojovej spolupráce a mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany. [PN 94]
2b. Pri presadzovaní jednotnej medzinárodnej reakcie na humanitárne krízy musia byť akcie v rámci tejto kapitoly v súlade s akciami koordinovanými Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. [PN 95]
2c. Európsky zbor pre humanitárnu pomoc prispieva k posilňovaniu rodového hľadiska v humanitárnej pomoci Únie a podporuje primerané humanitárne reakcie na osobitné potreby žien. Osobitná pozornosť sa musí venovať spolupráci so skupinami a sieťami žien s cieľom podporovať zapájanie žien do humanitárnej pomoci, ako aj ich vedúce postavenie v tejto oblasti, pričom by sa mali využívať ich schopnosti a odborné znalosti v záujme obnovy, budovania mieru, znižovania rizika katastrof a budovania odolnosti zasiahnutých komunít. [PN 96]
2d. Osobitné podmienky vyslania sa stanovia v úzkej spolupráci s hostiteľskými organizáciami v dohode medzi vysielajúcou organizáciou a Európskym dobrovoľníckym zborom pre humanitárnu pomoc vrátane práv a povinností, trvania a miesta vyslania a úloh, ktoré sa majú vykonávať. [PN 97]
3. V rámci tejto zložky sa podporujú činnosti podľa článku 4 ods. 1 písm. a), d) a e), a to týmito spôsobmi:
a) dobrovoľnícka činnosť podľa článku 11;
aa) projekty solidarity; [PN 98]
b) činnosti súvisiace s vytváraním sietí v prípade jednotlivcov a organizácií zúčastňujúcich sa na tejto zložke podľa článku 5;
c) opatrenia v oblasti kvality a podporné opatrenia podľa článku 5 s osobitným zameraním na opatrenia na zaručenie bezpečnosti a ochrany účastníkov.
3a. Na základe predbežného posúdenia potrieb v tretích krajinách sa toto nariadenie zameriava na podporu akcií určených na posilnenie kapacít v oblasti humanitárnej pomoci s cieľom zlepšiť pripravenosť na miestnej úrovni a reakciu na humanitárne krízy a zaistiť, aby práca dobrovoľníkov mala efektívny a udržateľný vplyv v teréne vrátane:
a) riadenia rizík súvisiacich s prírodnými katastrofami, pripravenosťosu a reakciou, tútorstvom, odbornou prípravou v oblasti riadenia dobrovoľníkov a v iných relevantných oblastiach pre zamestnancov a dobrovoľníkov z hostiteľských organizácií;
b) výmeny najlepších postupov, technickej pomoci, twinningových programov a výmeny pracovníkov a dobrovoľníkov, vytvárania sietí a iných vhodných akcií. [PN 99]
3b. Komisia vedie, uchováva a aktualizuje databázu dobrovoľníkov pomoci EÚ, reguluje prístup k nej a jej využívanie, a to aj v oblasti dostupnosti a vhodnosti dobrovoľníkov pomoci EÚ, čím umožňuje ďalšie zapojenie dobrovoľníkov, ktorí sa vrátili.Spracúvanie osobných údajov zhromaždených v uvedenej databáze alebo pre ňu sa v prípade potreby vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(29) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725(30). [PN 100]
Článok 11
Dobrovoľnícka činnosť na podporu operácií humanitárnej pomoci
1. Dobrovoľnícka činnosť na podporu operácií humanitárnej pomoci zahŕňa primerané vzdelávanie a odbornú prípravu, a to aj pred nasadením, súvisiacu s projektami, do ktorých budú zapojení mladí dobrovoľníci, s patričným dôrazom na zásady humanitárnej pomoci podľa článku 410 ods. 1 písm.2a) obsahuje prvok vzdelávania a na zásadu „nespôsobovania žiadnej škody“, a odbornej prípravy, nenahrádza stáže ani pracovné miesta a prebieha na základe písomnej dohody o dobrovoľníckej činnosti. [PN 101]
1a. Iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ musí podporovať účasť miestnych dobrovoľníkov z tretích krajín. [PN 102]
2. Dobrovoľnícka činnosť v rámci tejto zložky môže prebiehať iba v tretích krajinách: [PN 103]
a) v ktorýchkde sa uskutočňujú činnosti a operácie humanitárnej pomoci a
b) v ktorýchkde neprebiehajú žiadne medzinárodné ani vnútroštátne ozbrojené konflikty.
2a. Na základe predbežného posúdenia potrieb v tretích krajinách vysielajúcimi a hostiteľskými organizáciami a inými relevantnými subjektami sa v rámci Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc podporujú akcie zamerané na:
a) posilnenie kapacity hostiteľských organizácií v oblasti humanitárnej pomoci v tretích krajinách s cieľom zvýšiť miestnu pripravenosť a reakciu na humanitárne krízy a zabezpečiť účinný a udržateľný vplyv práce Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc na mieste prostredníctvom riadenia rizika katastrof, pripravenosti a reakcie, prechodu od humanitárnej reakcie k trvalo udržateľnému miestnemu rozvoju, tútorstva a odbornej prípravy v oblasti riadenia dobrovoľníkov;
b) výmenu najlepších postupov, technickú pomoc, twinningové programy a výmenu personálu a dobrovoľníkov. [PN 104]
2b. Posúdenie úrovne rizika pre bezpečnosť a ochranu dobrovoľníkov musí byť prioritou, a to najmä v krajinách alebo oblastiach, ktoré sú považované za nestabilné alebo v ktorých existujú bezprostredné hrozby. [PN 105]
2c. Komunikačné kampane o Európskom zbore solidarity týkajúce sa iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ sa musia uskutočňovať predovšetkým na území Únie a musia sa zameriavať na prácu vykonávanú dobrovoľníkmi a pracovníkmi v oblasti humanitárnej pomoci na základe zásad humanitárnej pomoci, ktorými sú ľudskosť, nezávislosť, neutralita a nestrannosť, ktorými je ich činnosť charakterizovaná. [PN 106]
2d. Dobrovoľnícka činnosť reaguje na skutočné potreby a nedostatky zistené na miestnej úrovni hostiteľskými organizáciami. [PN 107]
Článok 11a
Identifikácia a výber uchádzačov o dobrovoľnícku činnosť
1. Na základe vopred uskutočneného posúdenia potrieb v tretích krajinách Komisia identifikuje a vyberá uchádzačov o dobrovoľnícku činnosť, ktorí budú vyzvaní k tomu, aby sa zúčastnili na odbornej príprave v spolupráci s národnými agentúrami a hostiteľskými organizáciami.
2. Identifikácia a výber uchádzačov o dobrovoľnícku činnosť sa uskutočňuje v súlade s článkom 14, pričom sa dodržiavajú zásady nediskriminácie, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí.
3. Veková hranica uvedená v článkoch 2 a 15 sa neuplatňuje na dobrovoľnícku prácu na podporu operácií humanitárnej pomoci podľa tohto článku. [PN 108]
Článok 11b
Odborná príprava uchádzačov o dobrovoľnícku činnosť
1. Na základe existujúcich programov a postupov Komisia vytvorí program odbornej prípravy určený na prípravu uchádzačov o dobrovoľnícku činnosť, a to s cieľom podporiť a doplniť akcie humanitárnej pomoci.
2. Uchádzači o dobrovoľnícku činnosť, ktorí boli identifikovaní a vybraní v súlade s postupom podávania žiadostí, sa môžu zúčastňovať programu odbornej prípravy uskutočňovaného kvalifikovanými organizáciami. Individuálny rozsah a obsah odbornej prípravy, ktorú musí absolvovať každý uchádzač o dobrovoľnícku činnosť, sa určuje po porade s certifikovanou hostiteľskou organizáciou na základe potrieb a so zreteľom na predchádzajúce skúsenosti uchádzača o dobrovoľnícku činnosť a na plánované miesto vyslania.
3. Program odbornej prípravy zahŕňa posúdenie miery pripravenosti uchádzačov o dobrovoľnícku činnosť na to, aby mohli byť vyslaní podporiť a doplniť akcie humanitárnej pomoci v tretej krajine a aby dokázali reagovať na potreby na mieste. [PN 109]
KAPITOLA V
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 12
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 1 112 988 000 EUR v cenách roku 2018[1 260 000 000 EUR v bežných cenách]. [PN 110]
2. Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií. Primeraná suma sa vyčlení z rozpočtu aj na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a na rozvoj mládežníckych sietí. [PN 111]
2a. Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom zmeniť toto nariadenie, aby sa umožnila flexibilita a bolo možné prispôsobovať orientačné rozdelenie rozpočtu podľa činností v zmysle článku 12a. V delegovaných aktoch prijatých podľa tohto článku sa odrážajú nové politické priority úpravou rozdelenia rešpektujúcou maximálnu výšku rezervy na úrovni 20 %. [PN 112]
3. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
4. Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [písmenom c) uvedeného článku]. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.
Článok 12a
Rozdelenie rozpočtu určeného na činnosti podľa článkov 7, 8, 9 a 11
Orientačné rozdelenie rozpočtu určeného na činnosti podľa článkov 7, 8, 9 a 11 je takéto:
a) pre dobrovoľnícku činnosť v rámci solidárnych činností a solidárnych projektov uvedených v článkoch 7 a 9: 86 %;
b) stáže a pracovné miesta podľa článku 8: 8 %, a
c) pre dobrovoľnícku činnosť na podporu operácií humanitárnej pomoci uvedených v článku 11: 6 %. [PN 113]
Článok 13
Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie
1. Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [62 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. V záujme zjednodušenia požiadaviek kladených na prijímateľov sa jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie používajú v maximálnej možnej miere. [PN 114]
3. Príspevky do vzájomného poisťovacieho mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách sa považujú za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v [článku X] nariadenia XXX [nariadenie, ktoré nahradí nariadenie o záručnom fonde].
4. Komisia pre vyhodnotenie môže pri výberoch v rámci priameho a nepriameho riadenia pozostávať z externých odborníkov.
KAPITOLA VI
ÚČASŤ NA EURÓPSKOM ZBORE SOLIDARITY
Článok 14
Účastnícke krajiny
1. Do dobrovoľníckych činností, stáží, pracovných miest, solidaritných projektov, činností súvisiacich s vytváraním sietí a do opatrení v oblasti kvality a podporných opatrení uvedených v článkoch 5, 7, 8, 9 a 11 sa môžu zapojiť členské štáty a zámorské krajiny a územia.
2. Do dobrovoľníckych činností, činností súvisiacich s vytváraním sietí a do opatrení v oblasti kvality a podporných opatrení uvedených v článkoch 5 a 7 sa môžu zapojiť:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce krajiny, kandidáti a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d) iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, a to za predpokladu, že sa v tejto dohode:
– zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a prínosy tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie,
– stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu výšky finančných príspevkov na jednotlivé programy a administratívnych nákladov na ne. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– neudeľuje tretej krajine právomoc rozhodovať o programe,
– zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu jej finančných záujmov.
3. Krajiny uvedené v odseku 2 sa v plnej miere zúčastňujú na programe, iba ak spĺňajú všetky povinnosti, ktoré sa týmto nariadením ukladajú členským štátom.
3a. Len čo budú k dispozícii dostatočné informácie, finančné príspevky tretích krajín na program, ktoré sa od nich očakávajú, sa oznámia obom zložkám rozpočtového orgánu ako súčasť každoročného alebo priebežného podávania správ o programe. [PN 115]
4. Do akcií v oblasti dobrovoľníctva a vytvárania sietí uvedených v článkoch 5 a 7 sa môžu zapájať tretie krajiny, ktoré nie sú pridružené k programu, najmä susedské krajiny.
Článok 15
Účasť jednotlivcov
1. Mladí ľudia vo veku 17 až 30 rokov, ktorí sa chcú zapojiť do Európskeho zboru solidarity, sa musia zaregistrovať na portáli Európskeho zboru solidarity. V čase začatia dobrovoľníckej činnosti, stáže, práce alebo solidaritného projektu však mladý človek musí mať aspoň 18 rokov a nesmie prekročiť 30 rokov.
1a. Účastníkom, ktorí sa presúvajú do inej krajiny, sa zaručuje plnohodnotná zdravotná starostlivosť, akú majú v členskom štáte, ktorý je štátom ich pobytu, a nie iba urgentná zdravotná starostlivosť. Zdravotná starostlivosť sa poskytuje prostredníctvom verejných zdravotníckych služieb členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, a ak takéto služby neexistujú alebo zjavne nie sú v súlade s normami kvality členského štátu, ktorý je štátom pobytu, prostredníctvom súkromných zdravotníckych služieb v členskom štáte, v ktorom sa činnosť vykonáva. [PN 116]
1b. Pri vykonávaní tohto nariadenia Komisia, členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny podporujú sociálne začlenenie a rovnaké podmienky prístupu, a to aj pokiaľ ide o účasť mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. [PN 117]
Článok 16
Účastnícke organizácie
1. Do Európskeho zboru solidarity sa môžu zapojiť verejné alebo súkromné subjekty, neziskové alebo ziskové, a medzinárodné organizácie vrátane mládežníckych organizácií, náboženských inštitúcií, charitatívnych združení, sekulárnych humanistických organizácií, MVO alebo iných aktérov z občianskej spoločnosti za predpokladu, že ponúkajú solidárne činnosti, majú právnu subjektivitu podľa práva krajiny, v ktorej sú registrované, a že im bola udelená značka kvality Európskeho zboru solidarity. Značkou kvality sa osvedčuje, že činnosti môžu plniť ciele podľa článku 3 a poskytovať akcie podľa článku 4. [PN 118]
2. Žiadosť subjektu, aby sa stal účastníckou organizáciou Európskeho zboru solidarity, posudzuje príslušný vykonávací orgán Európskeho zboru solidarity na základe zásad rovnakého zaobchádzania, rovnakých príležitostí a nediskriminácie, vyhýbania sa náhrady za prácu, poskytovania kvalitnýchvysokokvalitných, ľahko dostupných a inkluzívnych činností s jasnou pridanou hodnotou pre identifikované potreby komunity, so vzdelávacím rozmerom s dôrazomzameraným na osobný, sociálno-vzdelávací a profesijný rozvoj, primeraných vzdelávacích, pracovných a dobrovoľníckych opatrení, bezpečného a slušného prostredia a dôstojných podmienok a zásady neziskovosti v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Týmito zásadami sa overí, či činnosti spĺňajú požiadavky a ciele Európskeho zboru solidarity. Značka kvality sa udeľuje len organizáciám, ktoré sa zaviažu dodržiavať tieto zásady. [PN 119]
3. Na základe tohto posúdenia môže byť subjektu udelená značka kvality Európskeho zboru solidarity. Osobitné požiadavky, ktoré musia byť splnené na získanie značky kvality, sa líšia v závislosti od druhu solidárnej činnosti a funkcie subjektu. Udelená značka kvality sa pravidelne prehodnocuje a možno ju odňaťv prípade jej zneužitia alebo nesplnenia zásad stanovených v odseku 2 sa značka odníme.Každý subjekt, ktorý zásadne zmení svoje činnosti, o tom informuje príslušný vykonávací orgán na účel prehodnotenia. [PN 120]
4. Každý subjekt, ktorému bola udelená značka kvality Európskeho zboru solidarity, dostane prístup do portálu Európskeho zboru solidarity vo funkcii hostiteľa, v podpornej funkcii alebo v oboch a bude môcť registrovaným uchádzačom predkladať ponuky solidárnych činností.
4a. Zúčastnené organizácie, ktorým bola udelená značka kvality, majú prístup k platforme na ľahké vyhľadávanie vhodných žiadateľov, aby sa účastníkom aj zúčastneným organizáciám uľahčilo zapájanie sa do solidárnych činností. [PN 121]
4b. Zúčastnené organizácie uľahčujú propagáciu programu tým, že bývalým účastníkom ponúkajú možnosť prostredníctvom siete sa podeliť o ich skúsenosti a pôsobiť ako vyslanci vo vzťahu k prípadnej nastupujúcej generácii účastníkov programu. [PN 122]
5. Značka kvality Európskeho zboru solidarity nevedie automaticky k financovaniu v rámci Európskeho zboru solidarity.
5a. Zúčastnené organizácie vykonávajú v rámci Európskeho zboru solidarity niekoľko funkcií. Vo funkcii hostiteľa vykonávajú činnosti súvisiace s predkladaním ponúk týkajúcich sa solidárnych činností registrovaným účastníkom, s výberom a prijímaním účastníkov vrátane prípadne organizovania činností, poskytovania usmernení a podpory účastníkom počas všetkých fáz solidárnej činnosti, zaisťovania bezpečného a vhodného pracovného prostredia pre účastníkov a poskytovania spätnej väzby účastníkovi po ukončení činnosti. V podpornej funkcii vykonávajú činnosti, ktoré súvisia s vysielaním, prípravou a podporou účastníkov pred odchodom na solidárnu činnosť, počas nej a po jej skončení vrátane odbornej prípravy účastníkov a ich nasmerovania na miestne organizácie po ukončení činnosti. Organizácie v podpornej funkcii môžu takisto poskytovať administratívnu a logistickú podporu účastníkom solidaritných projektov. [PN 123]
6. Solidárne činnosti a súvisiace opatrenia v oblasti kvality a podporné opatrenia ponúkané účastníckou organizáciou môžu získať finančné prostriedky z Európskeho zboru solidarity alebo z iných zdrojov, ktoré nezávisia od rozpočtu Únie.
7. V prípade organizácií, ktoré sa zúčastňujú na činnostiach uvedených v článku 11, je prioritou bezpečnosť a ochrana dobrovoľníkov.
Článok 17
Prístup k finančným prostriedkom z Európskeho zboru solidarity
O finančné prostriedky z Európskeho zboru solidarity môže požiadať každý verejný alebo súkromný subjekt so sídlom v účastníckej krajine, ako aj medzinárodné organizácie. V prípade činností uvedených v článkoch 7, 8 a 11 je udelenie značky kvality účastníckej organizácii nevyhnutnou podmienkou na čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho zboru solidarity. V prípade solidaritných projektov uvedených v článku 9 môžu fyzické osoby takisto žiadať o finančné prostriedky v mene neformálnych skupín účastníkov Európskeho zboru solidarity. Vo všeobecnosti sa žiadosť o grant podáva národnej agentúre krajiny, v ktorej má organizácia sídlo. Žiadosti o grant na činnosti organizované celoeurópskymi alebo medzinárodnými organizáciami, činnosti tímov dobrovoľníkov v prioritných oblastiach identifikovaných na európskej úrovni a na činnosti na podporu operácií humanitárnej pomoci v tretích krajinách sa podávajú EACEA. [PN 124]
KAPITOLA VII
PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE A HODNOTENIE
Článok 18
Ročný pracovný program [PN 125]
Sekundárne politické rozhodnutia a priority vrátane podrobností o konkrétnych akciách načrtnutých v článkoch 4 až 11 sa určujú každoročne prostredníctvom pracovného programu v zmysle článku [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V ročnom pracovnom programe sa stanovujú aj podrobnosti o vykonávaní programu. Okrem toho sa v pracovnom programe musí uviesť suma pridelená na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty a tretie krajiny pridružené k programu, pokiaľ ide o akcie riadené národnou agentúrou. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím ročných pracovných programov. [PN 126]
Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v [článku 110] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Okrem toho sa v pracovnom programe uvádza suma pridelená na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty a tretie krajiny pridružené k programu, pokiaľ ide o akcie, ktoré sa majú riadiť prostredníctvom národnej agentúry. Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30.
Článok 19
Monitorovanie a podávanie správ
1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.
2. Na zabezpečenie účinného posúdenia programu z hľadiska dosahovania jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29, pokiaľ ide o zmeny prílohy na účely preskúmania a doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a pokiaľ ide o doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca monitorovania a hodnotenia.
3. Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách efektívne, účinne, včas a na primeranej úrovni podrobnosti zbierali údaje na monitorovanie implementácie a hodnotenia programu. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
Článok 20
Hodnotenie
1. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2. Priebežné Hodnotenie programu v polovici trvania sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Komisia predloží hodnotenie v polovici trvania Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov najneskôr do 30. júna 2024. Musí ho sprevádzať aj záverečné hodnotenie predchádzajúceho programu. [PN 127]
3. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole IX a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 23, členské štáty predložia Komisii do 30. apríla 2024 správu o implementácii a vplyve programu na svojich príslušných územiach.
3a. Komisia v prípade potreby a na základe hodnotenia v polovici trvania a správ o implementácii, ktoré predložili členské štáty, predloží legislatívne návrhy na zmenu tohto nariadenia. Komisia predstúpi pred príslušné výbory Európskeho parlamentu a predloží im správu o hodnotení v polovici trvania, a to aj so zreteľom na jej rozhodnutie o tom, či je potrebné toto nariadenie zmeniť. [PN 128]
4. Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
5. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
KAPITOLA VIII
INFORMOVANIE, KOMUNIKÁCIA A ŠÍRENIE
Článok 21
Informovanie, komunikácia a šírenie
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uznávajúpriznávajú pôvod týchto finančných prostriedkov Únie a zabezpečiazabezpečujú ich viditeľnosť najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov tým, že poskytujú zrozumiteľnépohotové, ucelené, faktickéúčinné a primerane cielené informácie rozličnej verejnostirôznym cieľovým skupinám vrátane médií a širokej verejnosti. [PN 129]
2. Komisia v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a národnými agentúrami v zúčastnených krajinách a s príslušnými sieťami na úrovni Únie vykonáva informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3. [PN 130]
3. Národné agentúry uvedené v článku 23 vypracujú jednotnú stratégiu, pokiaľ ide o informácie a účinnú osvetu, ako aj o šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v rámci akcií, ktoré riadia v rámci programu, medzi všetkými potenciálnymi prijímateľmi a ich využívanie, pomáhajú Komisii s jej všeobecnou úlohou šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj o ich výsledkoch a informujú príslušné cieľové skupiny o akciách a činnostiach uskutočňovaných v ich krajine. [PN 131]
3a. Zúčastnené organizácie používajú značku „Európsky zbor solidarity“ na účely komunikácie a šírenia informácií súvisiacich s programom. [PN 132]
KAPITOLA IX
SYSTÉM RIADENIA A AUDITU
Článok 22
Vnútroštátny orgán
V každej krajine zapojenej do Európskeho zboru solidarity pôsobia vnútroštátne orgány určené na riadenie akcií uvedených v kapitole III [nového nariadenia o programe Erasmus] aj ako vnútroštátne orgány v rámci Európskeho zboru solidarity. Na Európsky zbor solidarity sa analogicky vzťahuje článok 23 ods. 1, 2, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 13 a 14 [nového nariadenia o programe Erasmus].
Článok 23
Národná agentúra
1. V každej krajine zapojenej do Európskeho zboru solidarity pôsobia národné agentúry určené na riadenie akcií uvedených v kapitole III [nového nariadenia o programe Erasmus] vo svojich príslušných krajinách aj ako národné agentúry v rámci Európskeho zboru solidarity.
Na Európsky zbor solidarity sa analogicky vzťahuje článok 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 [nového nariadenia o programe Erasmus].
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 2 [nového nariadenia o programe Erasmus], národná agentúra zodpovedá aj za riadenie všetkých fáz projektového cyklu akcií Európskeho zboru solidarity uvedených vo vykonávacích aktoch podľa článku 18 v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. c) bodmi v) a vi)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3. V prípade krajín uvedených v článku 14 ods. 2 tohto nariadenia, ak pre danú krajinu nebola určená národná agentúra, určí sa v súlade s článkom 24 ods. 1, 3, 4, 5 a 6 [nového nariadenia o programe Erasmus].
3a. Národná agentúra pravidelne komunikuje s prijímateľmi v rámci programu (s jednotlivcami a organizáciami), aby od nich získala spätnú väzbu o programe, posúdila kvalitu činnosti a to, ako sa činnosť vyvíja, na základe usmernení Komisie, a poskytuje podporu účastníkom v prípade ťažkostí a s cieľom zlepšiť vykonávanie programu na vnútroštátnej úrovni na základe ich spätnej väzby a svojich odborných znalostí. [PN 133]
Článok 24
Európska komisia
1. Vzťah medzi Komisiou a národnou agentúrou sa v súlade s pravidlami v článku 24 [nového nariadenia o programe Erasmus] upravuje v písomnom dokumente, ktorý:
a) stanovuje normy vnútornej kontroly pre dotknutú národnú agentúru a pravidlá riadenia finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu národnými agentúrami, pričom sa zohľadňujú požiadavky týkajúce sa zjednodušenia a na účastníkov a zúčastnené organizácie sa neuvaľuje ďalšia záťaž; [PN 134]
b) zahŕňa pracovný program národnej agentúry, v ktorom sa vymedzujú riadiace úlohy národnej agentúry, na ktoré sa poskytuje podpora Únie;
ba) zahŕňa požiadavku organizovať pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr, ako aj odbornú prípravu pre túto sieť s cieľom zabezpečiť jednotnú implementáciu programu vo všetkých zúčastnených krajinách; [PN 135]
c) stanovuje požiadavky na národnú agentúru týkajúce sa podávania správ.
1a. Komisia organizuje pravidelné stretnutia zamerané na vykonávanie programu s reprezentatívnym počtom a typom sietí zastupujúcich mladých ľudí a dobrovoľníkov a iné príslušné organizácie občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov a sietí významných pre činnosti programu. [PN 136]
2. Komisia sprístupní každý rok národnej agentúre tieto finančné prostriedky:
a) finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutej účastníckej krajine určené pre akcie Európskeho zboru solidarity, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;
b) finančný príspevok na podporu riadiacich úloh vykonávaných národnou agentúrou vymedzených podľa podmienok opísaných v článku 25 ods. 3 písm. b) [nového nariadenia o programe Erasmus].
3. Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia sprístupní finančné prostriedky Európskeho zboru solidarity národnej agentúre až po tom, ako oficiálne schváli pracovný program národnej agentúry.
4. Na základe požiadaviek na súlad pre národné agentúry podľa článku 23 ods. 3 [nového nariadenia o programe Erasmus], Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly, vyhlásenie riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanovisko nezávislého audítorského subjektu k nemu, pričom náležite zohľadní informácie poskytnuté vnútroštátnym orgánom o jeho činnostiach monitorovania a dohľadu v súvislosti s Európskym zborom solidarity.
5. Komisia posúdi ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu a stanovisko nezávislého audítorského subjektu k nemu a potom zašle svoje stanovisko a pripomienky národnej agentúre a vnútroštátnemu orgánu.
5a. V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej realizácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom 131 ods. 3 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 137]
Článok 24a
Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru
Na úrovni Únie je EACEA zodpovedná za riadenie všetkých fáz udeľovania grantov na projektové akcie programu, ktoré sú uvedené v článku 7 a predložené celoeurópskymi organizáciami a platformami, na činnosti tímov dobrovoľníkov v prioritných oblastiach identifikovaných na európskej úrovni a na činnosti podporujúce operácie humanitárnej pomoci v tretích krajinách.
EACEA je zodpovedná aj za akreditáciu (t. j. značku kvality) a monitorovanie celoeurópskych organizácií alebo platforiem, organizácií, ktoré majú na starosti implementáciu vnútroštátnych systémov alebo fondov zdieľaného riadenia Únie, a organizácií, ktoré chcú vykonávať činnosti podporujúce operácie humanitárnej pomoci. [PN 138]
Článok 25
Audity
1. Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa [článku 127] nariadenia o rozpočtových pravidlách a vykonajú sa v súlade s rovnakými kritériami vo všetkých členských štátoch. [PN 139]
2. Vnútroštátny orgán určuje nezávislý audítorský subjekt. Nezávislý audítorský subjekt vydá audítorské stanovisko k vyhláseniu riadiaceho subjektu podľa [článku 155 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3. Nezávislý audítorský subjekt:
a) má potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;
b) zabezpečí, aby jeho audity zohľadňovali medzinárodne uznávané audítorské štandardy, a
c) nesmie byť v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra uvedená v článku 23, a z hľadiska svojich funkcií musí byť nezávislý od právnickej osoby, ktorej súčasťou je národná agentúra.
4. Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup k všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.
KAPITOLA X
SYSTÉM KONTROLY
Článok 26
Zásady systému kontroly
1. Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly v súvislosti s akciami Európskeho zboru solidarity riadenými národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom.
2. Národné agentúry sú zodpovedné za primárne kontroly prijímateľov grantov na akcie Európskeho zboru solidarity, ktoré im boli zverené. Z týchto kontrol, ktoré musia byť primerané a dostatočné, musí vyplývať primerané uistenie, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie. [PN 140]
3. Pokiaľ ide o finančné prostriedky prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s vnútroštátnymi orgánmi a národnými agentúrami na základe zásady jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Článok 27
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udelí potrebné práva a prístup, ktoré sa požadujú pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
KAPITOLA XI
KOMPLEMENTARITA
Článok 28
Komplementarita akcií Únie
1. Akcie Európskeho zboru solidarity musia byť konzistentné a komplementárne s príslušnými politikami, nástrojmi a programami, najmä s programom Erasmus, európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (ESIF) a programom Práva a hodnoty, ako aj s existujúcimi sieťami na úrovni Únie relevantnými pre činnosti Európskeho zboru solidarity. [PN 141]
2. Akcie Európskeho zboru solidarity musia byť konzistentné a komplementárne s príslušnými politikami, programaminenahrádzajú príslušné politiky, programy a nástrojmi na vnútroštátnej, regionálnej amiestnej úrovni v účastníckychzúčastnených krajinách, sú s nimi konzistentné a vo vzťahu k nim komplementárne. Komisia, vnútroštátne orgány a národné agentúry si na tento účel vymieňajú informácie o existujúcich vnútroštátnych systémoch a prioritách týkajúcich sa solidarity a mládeže na jednej strane a o akciách Európskeho zboru solidarity na druhej strane, a to s cieľom nadviazať na relevantné osvedčené postupy a dosiahnuť efektívnosť a účinnosť. [PN 142]
2a. S cieľom maximalizovať účinnosť financovania Únie a vplyv programu sa príslušné orgány na všetkých úrovniach konzistentne snažia vytvoriť súčinnosť medzi všetkými príslušnými programami. Takáto súčinnosť nesmie viesť k využívaniu finančných prostriedkov na plnenie iných cieľov ako tých, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Výsledkom každej súčinnosti a komplementárnosti musia byť zjednodušené postupy podávania žiadostí na úrovni vykonávania spolu s príslušnými vykonávacími usmerneniami. [PN 143]
3. Akcie Európskeho zboru solidarity v tretích krajinách podľa článku 11 musia byť osobitne konzistentné a komplementárne s ostatnými oblasťami vonkajších činností Únie, najmä s politikou humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce, bezpečnosti, rozširovania, európskou susedskou politikou a mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany. [PN 144]
4. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z prostriedkov programu, možno takisto poskytnúť príspevok z prostriedkov akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pravidlá každého prispievajúceho programu Únie sa uplatňujú na jeho príslušný príspevok na akciu. Kumulatívne financovanie nesmie prekročiť celkové oprávnené náklady akcie a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
5. Ak program a európske štrukturálne a investičné fondy uvedené v článku 1 [nariadenia (EÚ) XX VN] spoločne poskytujú finančnú podporu na jednu akciu, táto akcia sa implementuje v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vrátane pravidiel o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm.
6. Na akcie oprávnené v rámci programu, ktoré boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu a ktoré spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky uvedenej výzvy na predkladanie návrhov, ale ktoré nie sú financované z dôvodu rozpočtových obmedzení, sa môže poskytnúť podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [65] ods. 7 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky] za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
KAPITOLA XII
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 29
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkučlánkoch 12, 18 a 19 sa Komisii udeľuje na obdobie trvania programu. [PN 145]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článkučlánkoch 12, 18 a 19 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 146]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článkučlánkov 12, 18 a 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 147]
Článok 30
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 31
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) [nariadenie o Európskom zbore solidarity] a nariadenie (EÚ) č. 375/2014 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 32
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa [nariadenia o Európskom zbore solidarity] alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 375/2014. Uvedené nariadenia sa budú na tieto akcie uplatňovať až do ich ukončenia.
2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa [nariadenia o Európskom zbore solidarity] alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 375/2014.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 12 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií a činností, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
4. Členské štáty na vnútroštátnej úrovni zabezpečia nerušený prechod medzi akciami implementovanými v súvislosti s programom Európskeho zboru solidarity (2018 – 2020) a akciami, ktoré sa majú implementovať v rámci tohto programu.
Článok 33
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA
UkazovateleProgram sa bude dôsledne monitorovať s cieľom zistiť, do akej miery bol dosiahnutý všeobecný cieľ a špecifické ciele, a sledovať jeho výstup, výsledky a vplyv. Na monitorovanie a podávanie správtento účel je stanovený minimálny rámec ukazovateľov slúžiaci ako základ pre budúci podrobný program monitorovania výstupu, výsledkov a vplyvu programu vrátane rozšíreného súboru kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov: [PN 148]
a) počet účastníkov na solidárnych činnostiach;
b) percentuálny podiel účastníkov z prostredia s nedostatkom príležitostí a; [PN 149]
c) počet organizácií, ktoré sú držiteľom značky kvality Európskeho zboru solidarity.; [PN 150]
ca) počet účastníkov zaradených na pracovné miesta (v rámci krajiny a mimo nej) rozdelených podľa krajiny, veku, pohlavia, profesionálnych skúseností a dosiahnutého vzdelania; [PN 151]
cb) počet účastníkov na solidaritných projektoch rozdelený podľa krajiny, veku, pohlavia, profesionálnych skúseností a dosiahnutého vzdelania; [PN 152]
cc) počet organizácií, ktorým bola odňatá značka kvality; [PN 153]
cd) počet organizácií so značkou kvality rozdelených podľa krajiny a získaných finančných prostriedkov; [PN 154]
ce) počet zúčastnených mladých ľudí s nedostatkom príležitostí; [PN 155]
cf) počet účastníkov hlásiacich pozitívne študijné výsledky; [PN 156]
cg) percentuálny podiel účastníkov, ktorých študijné výsledky boli uznané prostredníctvom osvedčenia, ako je Youthpass, alebo iného typu formálneho uznania ich účasti na Európskom zbore solidarity; [PN 157]
ch) celková miera spokojnosti účastníkov s ohľadom na kvalitu činností, a [PN 158]
ci) počet osôb podporovaných priamo alebo nepriamo prostredníctvom solidárnych činností. [PN 159]
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky zbor solidarity (COM(2016)0942).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1).
Odporúčanie Rady z 1510. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca2014 o rámci kvality pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravustáže (Ú. v. EÚ C 15388, 2.5.201827.3.2014, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadení (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22.4.2016, s. 1).
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/776/EÚ z 18. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru a zrušuje rozhodnutie 2009/336/ES (Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 46).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania (COM(2017)0134).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskych parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477 – C8-0310/2017 – 2017/0225(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0477),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0310/2017),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. februára 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov z 31. januára 2018(2),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0264/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/881.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2018)0173 – C8-0139/2018 – 2018/0082(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0173),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0139/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. júla 2018(2),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre rozvoj a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0309/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
3. schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
4. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/633.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Vyhlásenie Európskeho parlamentu k nákupným združeniam
Európsky parlament uznáva, že nákupné združenia zohrávajú určitú úlohu pri vytváraní hospodárskej efektívnosti v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, zdôrazňuje však, že súčasný nedostatok informácií neumožňuje vyhodnotiť hospodárske účinky takýchto nákupných združení na fungovanie dodávateľského reťazca.
Európsky parlament v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala hĺbkovú analýzu rozsahu a účinkov týchto vnútroštátnych a medzinárodných nákupných združení na hospodárske fungovanie poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca.
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o transparentnosti poľnohospodárskych a potravinových trhov
Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú, že transparentnosť poľnohospodárskych a potravinárskych trhov je kľúčovým prvkom dobre fungujúceho poľnohospodárskeho a potravinového dodávateľského reťazca, aby bolo možné lepšie informovať hospodárske subjekty a verejné orgány pri ich rozhodovaní, ako aj pomôcť hospodárskym subjektom lepšie chápať vývoj na trhu. Komisia sa nabáda, aby pokračovala vo svojej súčasnej práci s cieľom zvýšiť transparentnosť trhu na úrovni EÚ. To môže zahŕňať zintenzívnenie práce na strediskách EÚ na monitorovanie trhu a zlepšenie zberu štatistických údajov potrebných na analýzu mechanizmov tvorby cien v celom poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej iniciatíve občanov (COM(2017)0482 – C8-0308/2017 – 2017/0220(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0482),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0308/2017),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 14. marca 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 23. marca 2018(2),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre petície (A8-0226/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o európskej iniciatíve občanov
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/788.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dovoze tovaru kultúrneho charakteru (COM(2017)0375 – C8-0227/2017 – 2017/0158(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0375),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0227/2017),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0308/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/880.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, pokiaľ ide o postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu (COM(2018)0636 – C8-0413/2018 – 2018/0336(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0636),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0413/2018),
– so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výborom z 12. decembra 2018(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 25. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0435/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, pokiaľ ide o postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ, Euratom) 2019/493.)
Bezpečnostné hrozby súvisiace so zvyšujúcou sa technologickou prítomnosťou Číny v EÚ a prípadné opatrenia na úrovni EÚ na ich znižovanie
148k
48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie (2019/2575(RSP))
— so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií(1),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii(2),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV(3),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“) (COM(2017)0477), predložený Komisiou 13. septembra 2017,
– so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (COM(2018)0630), predložený Komisiou 12. septembra 2018,
– so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej spravodajskej službe čínskym Národným ľudovým kongresom 28. júna 2017,
– so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie z 13. februára 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa čínskou technologickou prítomnosťou v EÚ a možných opatreniach na úrovni EÚ na ich zníženie,
– so zreteľom na skutočnosť, že austrálska vláda prijala reformy bezpečnosti telekomunikačného sektora vlády, ktoré nadobudli účinnosť 18. septembra 2018,
– so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 14. februára 2019 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie(4),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stave vzťahov EÚ a Číny, najmä na uznesenie z 12. septembra 2018(5),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o pripojení na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G(6),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(7),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(8),
– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434), predložený Komisiou 6. júna 2018,
– so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže EÚ musí presadzovať svoj program v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom naplniť svoj potenciál stať sa vedúcim aktérom v oblasti kybernetickej bezpečnosti a využiť to v prospech svojho priemyslu;
B. keďže zraniteľné miesta v sieťach 5G by mohli byť zneužité na ohrozenie IT systémov, čo by mohlo spôsobiť veľmi vážne škody hospodárstvam na európskej a vnútroštátnej úrovni; keďže na minimalizáciu rizík je potrebný prístup založený na analýze rizika v celom hodnotovom reťazci;
C. keďže sieť 5G bude nosným pilierom našej digitálnej infraštruktúry, rozšíri možnosť pripojenia rôznych zariadení do sietí (internet vecí atď.) a prinesie spoločnosti a podnikom nové výhody a príležitosti v mnohých oblastiach vrátane rozhodujúcich odvetví hospodárstva, ako sú odvetvia dopravy, energetiky, zdravotníctva, financií, telekomunikácií, obrany, kozmického priestoru a bezpečnosti;
D. keďže vytvorenie vhodného mechanizmu na riešenie bezpečnostných výziev by EÚ umožnilo aktívne prijímať opatrenia na stanovenie noriem pre 5G;
E. keďže boli vznesené obavy týkajúce sa predajcov zariadení z tretích krajín, ktorí by mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ v dôsledku právnych predpisov ich krajiny pôvodu, a to najmä po prijatí čínskych zákonov o štátnej bezpečnosti, v ktorých sa stanovujú povinnosti pre všetkých občanov, podniky a ďalšie subjekty, aby spolupracovali so štátom s cieľom zaručiť jeho bezpečnosť, v spojení s veľmi širokým vymedzením národnej bezpečnosti; keďže neexistuje žiadna záruka, že tieto povinnosti sa neuplatňujú extrateritoriálne, a keďže reakcie na čínske právne predpisy sa v jednotlivých krajinách líšili, od bezpečnostných hodnotení až po úplný zákaz;
F. keďže v decembri 2018 český národný orgán pre kybernetickú bezpečnosť vydal varovanie pred bezpečnostnými hrozbami, ktoré predstavujú technológie poskytované čínskymi spoločnosťami Huawei a ZTE; keďže následne české daňové orgány v januári 2019 vylúčili spoločnosť Huawei z verejnej súťaže na vytvorenie daňového portálu;
G. keďže je potrebné dôkladné vyšetrenie, aby sa objasnilo, či uvedené zariadenia alebo akékoľvek iné zariadenia alebo dodávatelia predstavujú bezpečnostné riziká v dôsledku takých prvkov, ako sú napríklad zadné dvierka do systémov;
H. keďže riešenia by sa mali koordinovať a hľadať na úrovni EÚ, aby sa zabránilo vytváraniu rôznych úrovní bezpečnosti a možným medzerám v kybernetickej bezpečnosti, pričom na zabezpečenie silnej reakcie je potrebná koordinácia na globálnej úrovni;
I. keďže výhody jednotného trhu sú spojené s povinnosťou dodržiavať normy EÚ a právny rámec Únie a keďže s dodávateľmi by sa nemalo zaobchádzať inak na základe krajiny ich pôvodu;
J. keďže nariadenie o preverovaní priamych zahraničných investícií, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť koncom roku 2020, posilňuje schopnosť členských štátov preverovať zahraničné investície z hľadiska kritérií bezpečnosti a verejného poriadku a vytvára mechanizmus spolupráce, ktorý Komisii a členským štátom umožňuje spolupracovať pri posudzovaní bezpečnostných rizík vrátane rizík pre kybernetickú bezpečnosť, ktoré predstavujú citlivé zahraničné investície, a vzťahuje sa aj na projekty a programy, ktoré sú v záujme EÚ, ako sú transeurópske siete pre telekomunikácie a program Horizont 2020;
1. domnieva sa, že Únia musí zaujať vedúce postavenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to prostredníctvom spoločného prístupu založeného na účinnom a efektívnom využívaní odborných znalostí EÚ, členských štátov a priemyslu, pretože rôzne vnútroštátne rozhodnutia by mali negatívny vplyv na digitálny jednotný trh;
2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že zariadenia 5G, ktoré vyvinuli čínske spoločnosti, môžu obsahovať zadné dvierka, ktoré by výrobcom a orgánom umožňovali neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a telekomunikáciám z EÚ;
3. je rovnako znepokojený možnou prítomnosťou významných zraniteľných miest v zariadeniach 5G, ktoré vyvinuli títo výrobcovia, keby sa nainštalovali pri zavádzaní sietí 5G v nadchádzajúcich rokoch;
4. zdôrazňuje, že dôsledky pre bezpečnosť sietí a zariadení sú na celom svete podobné, a vyzýva EÚ, aby sa poučila zo skúseností, ktoré sú k dispozícii, a mohla tak zabezpečiť najvyššie normy kybernetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu, ktorá Európe zabezpečí vedúcu pozíciu v oblasti technológií kybernetickej bezpečnosti a bude zameraná na zníženie európskej závislosti od zahraničných technológií v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zastáva názor, že vždy, keď nie je možné zaručiť súlad s bezpečnostnými požiadavkami, sa musia uplatniť primerané opatrenia;
5. vyzýva členské štáty, aby informovali Komisiu o všetkých vnútroštátnych opatreniach, ktoré zamýšľajú prijať, aby bolo možné koordinovať reakciu Únie s cieľom zabezpečiť najprísnejšie normy kybernetickej bezpečnosti v celej Únii, a opätovne zdôrazňuje, že je dôležité upustiť od zavádzania neprimeraných jednostranných opatrení, ktoré by rozdrobili jednotný trh;
6. opätovne zdôrazňuje, že všetky subjekty, ktoré poskytujú zariadenia alebo služby v EÚ, musia bez ohľadu na krajinu pôvodu dodržiavať záväzky v oblasti základných práv a právne predpisy EÚ a členských štátov vrátane právneho rámca týkajúceho sa súkromia, ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti;
7. vyzýva Komisiu, aby posúdila spoľahlivosť právneho rámca Únie s cieľom riešiť obavy týkajúce sa prítomnosti zraniteľných zariadení v strategických odvetviach a základnej infraštruktúre; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy, v prípade potreby vrátane legislatívnych návrhov, s cieľom včas riešiť všetky zistené nedostatky, pretože Únia je v neustálom procese určovania a riešenia výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zvyšovania odolnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ;
8. naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré zatiaľ v plnej miere netransponovali smernicu NIS, aby tak bezodkladne urobili, a vyzýva Komisiu, aby túto transpozíciu pozorne monitorovala s cieľom zabezpečiť, aby sa jej ustanovenia riadne uplatňovali a presadzovali a aby európski občania boli lepšie chránení pred vonkajšími a vnútornými bezpečnostnými hrozbami;
9. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie mechanizmov podávania správ zavedených smernicou NIS; konštatuje, že Komisia a členské štáty by sa mali dôkladne zaoberať všetkými bezpečnostnými incidentmi alebo neprimeranými reakciami dodávateľov s cieľom riešiť zistené nedostatky;
10. vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu ďalšieho rozšírenia pôsobnosti smernice NIS na ďalšie kritické odvetvia a služby, na ktoré sa nevzťahujú osobitné odvetvové právne predpisy;
11. víta a podporuje dosiahnutú dohodu o akte o kybernetickej bezpečnosti a posilnení mandátu Agentúry EÚ pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) s cieľom lepšie podporovať členské štáty v boji proti hrozbám a útokom v oblasti kybernetickej bezpečnosti;
12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby agentúru ENISA poverila prioritnou prácou na systéme certifikácie zariadení 5G s cieľom zabezpečiť, aby zavádzanie 5G v Únii spĺňalo najvyššie bezpečnostné normy a bolo odolné voči zadným dvierkam alebo závažným zraniteľnostiam, ktoré by ohrozili bezpečnosť telekomunikačných sietí Únie a závislých služieb; odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala bežne používaným procesom, výrobkom a softvéru, ktoré už len svojou rozšírenosťou majú významný vplyv na každodenný život občanov a hospodárstva;
13. veľmi víta návrhy týkajúce sa centier kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete národných koordinačných centier, ktoré majú pomôcť EÚ udržať a rozvíjať technologické a priemyselné kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú potrebné na zabezpečenie digitálneho jednotného trhu; pripomína však, že certifikácia by nemala vylučovať príslušné orgány a prevádzkovateľov z kontroly dodávateľského reťazca s cieľom zaistiť integritu a bezpečnosť ich zariadení, ktoré fungujú v kritických prostrediach a telekomunikačných sieťach;
14. pripomína, že kybernetická bezpečnosť si vyžaduje prísne bezpečnostné normy; požaduje vytvorenie siete, ktorá je zabezpečená automaticky a už v štádiu návrhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou preskúmali všetky dostupné prostriedky na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s agentúrou ENISA poskytli usmernenia o tom, ako riešiť kybernetické hrozby a zraniteľné miesta pri obstarávaní zariadení 5G, napríklad prostredníctvom diverzifikácie zariadení od rôznych dodávateľov alebo zavedenia viacfázových procesov verejného obstarávania;
16. opätovne potvrdzuje svoju pozíciu k programu Digitálna Európa, ktorý subjektom usadeným v EÚ, ale kontrolovaným z tretích krajín ukladá bezpečnostné požiadavky a dohľad Komisie, najmä v prípade činností súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou;
17. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby verejné inštitúcie a súkromné spoločnosti, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní riadneho fungovania sietí kritickej infraštruktúry, ako sú telekomunikačné, energetické, zdravotnícke a sociálne systémy, vykonávali príslušné posúdenia rizík, v ktorých zohľadnia bezpečnostné hrozby osobitne spojené s technickými vlastnosťami príslušného systému alebo závislosťou od externých dodávateľov hardvérových a softvérových technológií;
18. pripomína, že súčasný právny rámec pre telekomunikácie poveruje členské štáty, aby zabezpečili, aby telekomunikační operátori zachovávali integritu a dostupnosť verejných elektronických komunikačných sietí zahŕňajúcich podľa potreby šifrovanie bez medzifáz; zdôrazňuje, že podľa európskeho kódexu elektronickej komunikácie majú členské štáty rozsiahle právomoci skúmať výrobky na trhu EÚ a uplatňovať širokú škálu nápravných opatrení v prípade ich nesúladu;
19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaradili bezpečnosť medzi povinné aspekty všetkých postupov verejného obstarávania v súvislosti s relevantnou infraštruktúrou na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni;
20. pripomína členským štátom ich povinnosť podľa právneho rámca EÚ, konkrétne smernice 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy, ukladať sankcie právnickým osobám, ktoré sa dopustili trestných činov, ako sú útoky proti takýmto systémom; zdôrazňuje, že členské štáty by mali využívať aj možnosť ukladať týmto právnickým osobám ďalšie sankcie, napríklad dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania komerčných činností;
21. vyzýva členské štáty, agentúry pre kybernetickú bezpečnosť, telekomunikačných operátorov, výrobcov a poskytovateľov služieb kritickej infraštruktúry, aby Komisii a agentúre ENISA oznámili akékoľvek dôkazy týkajúce sa zadných dvierok alebo iných závažných zraniteľných miest, ktoré by mohli ohroziť integritu a bezpečnosť telekomunikačných sietí alebo viesť k porušeniu práva Únie a základných práv; očakáva, že vnútroštátne orgány pre ochranu údajov, ako aj európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dôkladne preskúmajú údajné porušenia ochrany osobných údajov externými dodávateľmi a uložia primerané pokuty a sankcie v súlade s európskymi právnymi predpismi o ochrane údajov;
22. víta nadchádzajúce nadobudnutie účinnosti nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku, a zdôrazňuje, že toto nariadenie prvýkrát stanovuje zoznam oblastí a faktorov, ktoré sú dôležité pre bezpečnosť a verejný poriadok na úrovni EÚ, zahŕňajúci komunikácie a kybernetickú bezpečnosť;
23. vyzýva Radu, aby urýchlila prácu na návrhu nariadenia o súkromí a elektronických komunikáciách;
24. opätovne zdôrazňuje, že EÚ musí podporovať kybernetickú bezpečnosť v rámci celého hodnotového reťazca od výskumu až po zavádzanie a využívanie kľúčových technológií, šíriť príslušné informácie a podporovať kybernetickú hygienu a učebné osnovy zahŕňajúce kybernetickú bezpečnosť, a domnieva sa, že popri iných opatreniach bude program Digitálna Európa efektívnym nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa;
25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli potrebné kroky, ktoré zahŕňajú rozsiahle investičné systémy, na vytvorenie prostredia priaznivého pre inovácie v EÚ, ktoré by malo byť dostupné pre všetky podniky v digitálnom hospodárstve EÚ vrátane malých a stredných podnikov (MSP); ďalej naliehavo žiada, aby takéto prostredie umožňovalo európskym predajcom vyvíjať nové výrobky, služby a technológie, vďaka ktorým by boli konkurencieschopní;
26. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v nadchádzajúcich diskusiách o budúcej stratégii EÚ voči Číne zohľadnili uvedené požiadavky ako základné predpoklady nato, aby EÚ bola naďalej konkurencieschopná a aby jej digitálna infraštruktúra bola bezpečná;
27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(1),
– so zreteľom na dohody uzavreté v Minsku 5. a 19. septembra 2014 a 12. februára 2015(2),
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska(3), ako aj zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä pokiaľ ide o krymských Tatárov(4),
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o spoločnom vízovom obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(5),
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Rusku zo 14. marca 2016,
– so zreteľom na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2018 udelenú ukrajinskému filmovému režisérovi Olegovi Sencovovi,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2018 o Rusku, konkrétne o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori(7),
– so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) o prezidentských voľbách v Ruskej federácii z 18. marca 2018,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0073/2019),
A. keďže EÚ je spoločenstvo založené na kľúčovom súbore spoločných hodnôt, medzi ktoré patrí mier, sloboda, demokracia, právny štát a dodržiavanie základných a ľudských práv;
B. keďže uznáva, že zásady zakotvené v Charte OSN, Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a Parížskej charte OBSE z roku 1990 predstavujú základné kamene mierového európskeho kontinentu;
C. keďže tieto hodnoty sú základom pre vzťahy medzi EÚ a tretími stranami;
D. keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom musia byť založené na zásadách medzinárodného práva, dodržiavaní ľudských práv, demokracii a mierovom riešení konfliktov a v dôsledku porušenia týchto zásad zo strany Ruska sú v súčasnosti vzťahy medzi EÚ a Ruskom založené na spolupráci vo vybraných oblastiach spoločného záujmu, ako sa vymedzuje v záveroch Rady pre zahraničné veci zo 14. marca 2016, a na spoľahlivom odstrašení;
E. keďže EÚ je naďalej otvorená užšiemu vzťahu a dialógu, ktorý k nemu povedie, a chce obnoviť vzťahy spolupráce s Ruskom po tom, ako ruské orgány splnia svoje medzinárodné a právne záväzky a preukážu skutočný záujem Ruska obnoviť narušenú dôveru; keďže konštruktívne a predvídateľné vzťahy by boli vzájomne výhodné a v ideálnom prípade v záujme oboch strán;
F. keďže Ruská federácia ako riadny člen Rady Európy a OBSE v Európe sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv; keďže pretrvávajúce vážne porušenia právneho štátu a prijatie reštriktívnych právnych predpisov za posledných niekoľko rokov vytvárajú stále viac pochybností, pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodných a vnútroštátnych povinností zo strany Ruska; keďže Rusko nevykonalo viac než tisíc rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva;
G. keďže viacero vládnych správ poukazuje na prudký vzostup nepriateľských špionážnych aktivít Ruska v posledných rokoch, ktoré sú už na úrovni, aká nebola zaznamenaná od čias studenej vojny;
H. keďže úplné vykonávanie dohôd z Minska a dôslednejšie dodržiavanie medzinárodného práva sú aj naďalej kľúčovými predpokladmi pre užšiu spoluprácu s Ruskom; keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko začalo viesť proti Ukrajine, EÚ prijala súbory reštriktívnych opatrení, ktoré by mali ostať v platnosti, kým nebudú splnené dohody z Minska;
I. keďže od roku 2015 sa medzi EÚ a Ruskom objavili nové oblasti napätia, medzi ktoré patria: ruská intervencia v Sýrii a zasahovanie do krajín, ako je Líbya a Stredoafrická republika; rozsiahle vojenské cvičenia (Zapad 2017); ruské zasahovanie do volieb a referend a zvyšovanie napätia v európskych spoločnostiach; podpora protieurópskych strán a krajne pravicových hnutí zo strany Kremľa; obmedzenia základných slobôd a rozsiahle porušovanie ľudských práv v Rusku, šírenie postojov proti LGBTI osobám; zásah proti politickej opozícii; systematické zameriavanie sa na obhajcov ľudských práv, novinárov a občiansku spoločnosť v Rusku vrátane svojvoľného zadržiavania Ojuba Titijeva, riaditeľa centra pre ľudské práva Memorial v Čečensku alebo prípadu Jurija Dmitrijeva z karelskej pobočky centra Memorial; stigmatizácia aktivistov občianskej spoločnosti tým, že sú označovaní za „zahraničných agentov“; hrubé porušenia ľudských práv v Predkaukazsku, najmä v Čečenskej republike (únosy, mučenie, mimosúdne popravy, vykonštruované trestné prípady atď.); diskriminácia tatárskej menšiny na okupovanom Kryme a politicky motivované prenasledovanie Alexeja Navaľného a mnohých ďalších osôb, ako aj zabíjanie, pričom najvýznamnejšími boli prípady Borisa Nemcova a Sergeja Magnitského; kybernetické a hybridné útoky, ako aj vraždenie na európskej pôde vykonané agentmi ruskej spravodajskej služby, ktorí pri tom použili chemické zbrane; zastrašovanie, zatýkanie a väznenie zahraničných občanov v Rusku v rozpore s medzinárodným právom vrátane prípadu laureáta Sacharovovej ceny za rok 2018 Olega Sencova a mnohých ďalších; organizovanie nelegálnych a nelegitímnych volieb v Donbase; uskutočňovanie nedemokratických prezidentských volieb bez skutočnej možnosti výberu s obmedzením základných slobôd; dezinformačné kampane, nezákonná výstavba Kerčského mosta; rozsiahla militarizácia nezákonne okupovaného a anektovaného Krymu, ako aj častí Čierneho mora a Azovského mora; obmedzenia medzinárodnej plavby v Azovskom mori a cez Kerčský prieliv vrátane lodí plaviacich sa pod vlajkami členských štátov EÚ; nezákonný útok a zajatie ukrajinských námorných plavidiel a zatknutie ukrajinských námorníkov v Kerčskom prielive; porušovanie dohôd o kontrole zbraní; ťaživá atmosféra pre novinárov a nezávislé médiá s pokračujúcim väznením novinárov a blogerov; a Rusko sa v roku 2018 nachádzalo vo svetovom rebríčku slobody tlače na 148. mieste zo 180 krajín, pokiaľ ide o slobodu médií;
J. keďže centrum pre ľudské práva Memorial od 1. marca 2018 zaznamenalo 143 prípadov politických väzňov vrátane 97 prípadov prenasledovania z náboženských dôvodov; keďže analýza zoznamu politických väzňov centra pre ľudské práva Memorial ukazuje, že v roku 2017 bolo zaznamenaných 23 prípadov stíhania osôb za trestné činy týkajúce sa verejných podujatí (masové nepokoje, násilné akcie proti verejnému orgánu) a v 21 prípadoch, ktoré väčšinou súviseli so zverejnením príspevkov na internete, sa stíhania začali na základe „protiextrémistických“ článkov trestného zákonníka;
K. keďže Rusko je v spoločnom susedstve – v Podnestersku, Južnom Osetsku, Abcházsku, Donbase a Náhornom Karabachu – priamo či nepriamo zapojené do viacerých dlhotrvajúcich konfliktov, ktoré predstavujú vážnu prekážku pre rozvoj a stabilitu dotknutých susedných krajín, oslabujú ich nezávislosť a obmedzujú ich slobodné a zvrchované rozhodnutia;
L. keďže konflikt na východnej Ukrajine trvá už viac než štyri roky a vyžiadal si viac než 10 000 životov, z ktorých takmer tretinu tvorili civilisti, a v súvislosti s ním boli zranené tisícky civilistov;
M. keďže súčasné pretrvávajúce napätie a konfrontácia medzi EÚ a Ruskom nie sú v záujme žiadnej zo strán; keďže komunikačné kanály by mali ostať otvorené napriek neuspokojivým výsledkom; keďže nové rozdelenie kontinentu ohrozuje bezpečnosť EÚ aj Ruska;
N. keďže Rusko je v súčasnosti najdôležitejším externým dodávateľom zemného plynu EÚ; keďže energia naďalej zohráva ústrednú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; keďže Rusko využíva energiu ako prostriedok na ochranu a podporu svojich zahraničnopolitických záujmov; keďže závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska sa od roku 2015 zvýšila; keďže odolnosť EÚ voči vonkajším tlakom možno posilniť diverzifikáciou dodávok energie a znížením jej závislosti od Ruska; keďže EÚ musí vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť; keďže silná závislosť EÚ od fosílnych palív bráni rozvoju vyváženého, jednotného a hodnotovo orientovaného postoja k Rusku; keďže je potrebná spoľahlivejšia a strategickejšia energetická infraštruktúra v EÚ, členských štátoch a krajinách Východného partnerstva, aby sa zvýšila odolnosť voči hybridnej činnosti Ruska;
O. keďže nezodpovedné akcie ruských stíhacích lietadiel v blízkosti vzdušného priestoru členských štátov EÚ a NATO ohrozujú bezpečnosť civilných letov a mohli by ohrozovať bezpečnosť európskeho vzdušného priestoru; keďže Rusko viedlo provokatívne rozsiahle vojenské manévre v bezprostrednej blízkosti EÚ;
P. keďže Rusko naďalej ignoruje rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj záväzné rozhodnutia Stáleho arbitrážneho súdu, ako v prípade spoločnosti Naftogaz, čím sú ohrozené mechanizmy riešenia sporov v medzinárodnom obchode;
Q. keďže polycentrická vízia Ruska o súlade právomocí je v rozpore s presvedčením EÚ o multilateralizme a medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách; keďže dodržiavanie a podpora multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách zo strany Ruska by vytvorili podmienky pre užšie vzťahy s EÚ;
R. keďže ruské orgány naďalej pristupujú k nezákonne okupovaným regiónom akoby boli internou časťou ruského územia, keďže umožňujú spolupôsobenie zástupcov týchto území v legislatívnych a výkonných orgánoch Ruskej federácie, čo prestavuje porušenie medzinárodného práva;
S. keďže Rada po posúdení vykonávania dohôd z Minska 21. decembra 2018 predĺžila hospodárske sankcie zamerané na konkrétne odvetvia ruského hospodárstva do 31. júla 2019;
T. keďže konanie Ruska je v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnými záväzkami a dobrými susedskými vzťahmi;
U. keďže EÚ a NATO sú v strategických dokumentoch Ruskej federácie vykreslené ako hlavní protivníci Ruska;
Výzvy a spoločné záujmy
1. zdôrazňuje, že nezákonná okupácia a anexia Krymu, ukrajinského regiónu, priame aj nepriame zapájanie sa Ruska do ozbrojených konfliktov vo východnej časti Ukrajiny a neustále porušovanie územnej celistvosti Gruzínska a Moldavska predstavujú úmyselné porušovanie medzinárodného práva, demokratických zásad a základných hodnôt; dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv zo strany ruských zástupcov na okupovaných územiach;
2. zdôrazňuje, že EÚ nemôže uvažovať o postupnom návrate k bežnému poriadku, kým Rusko nebude v plnej miere vykonávať dohodu z Minska a neobnoví územnú celistvosť Ukrajiny; v tejto súvislosti požaduje, aby EÚ vykonala kritické a komplexné prehodnotenie svojich vzťahov s Ruskou federáciou;
3. zdôrazňuje, že za súčasných podmienok už Rusko nemožno považovať za „strategického partnera“; zastáva názor, že zásady stanovené v článku 2 dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) už nie sú napĺňané, a preto by sa mala DPS prehodnotiť; domnieva sa, že akýkoľvek rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom by mal byť založený na úplnom dodržiavaní medzinárodného práva, helsinských zásadách organizácie OBSE, demokratických zásadách, ľudských právach a právnom štáte a mal by umožňovať dialóg o riadení globálnych výziev, posilnení globálneho riadenia a zabezpečovaní presadzovania medzinárodných pravidiel, najmä s cieľom zaručiť európsky mierový poriadok a bezpečnosť v susedstve EÚ a na západnom Balkáne;
4. vyjadruje presvedčenie, že vykonávanie dohôd z Minska by bolo dôkazom dobrej vôle zo strany Ruska prispieť k riešeniu konfliktu na východnej Ukrajine a jeho schopnosti zaručiť európsku bezpečnosť; zdôrazňuje, že je potrebné pokročiť v konzultáciách v rámci normandského formátu a v tejto súvislosti musí EÚ zohrávať výraznejšiu úlohu; opätovne pripomína svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny;
5. vyjadruje presvedčenie, že je dôležité zmierniť momentálne napätie a komunikovať s Ruskom s cieľom znížiť riziko, že dôjde k nedorozumeniu, nesprávnemu výkladu a nesprávnemu pochopeniu situácie; uznáva však, že EÚ musí byť neústupná, pokiaľ ide o jej očakávania voči Rusku; zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a Ruskom v oblasti medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a pozitívnej účasti v medzinárodných a multilaterálnych organizáciách, ktorých je Rusko členom, a to najmä v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na sporné otázky a krízy;
6. dôrazne odsudzuje účasť Ruska na prípade Skripaľ, ako aj na dezinformačných kampaniach a kybernetických útokoch ruských spravodajských služieb zameraných na destabilizáciu verejnej a súkromnej komunikačnej infraštruktúry a na zvýšenie napätia v rámci EÚ a jej členských štátov;
7. je hlboko znepokojený prepojením ruskej vlády s extrémne pravicovými a populistickými nacionalistickými stranami a vládami v EÚ, čo ohrozuje základné hodnoty Únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ a zohľadnené v Charte základných práv EÚ, vrátane rešpektovania demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv;
8. okrem toho vyjadruje poľutovanie nad úsilím Ruska o destabilizáciu kandidátskych krajín EÚ, napríklad najmä v prípade podpory, ktorú poskytuje Moskva organizáciám a politickým silám, ktoré odmietajú dohodu z Prespy, ktorá by mohla ukončiť dlhodobý spor o názve medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom;
9. je presvedčený, že ruské štátne subjekty zasahovali do kampane za referendum o Brexite s využitím otvorených a skrytých prostriedkov vrátane sociálnych médií a potenciále nezákonnej finančnej podpory, čo v súčasnosti vyšetrujú orgány Spojeného kráľovstva;
10. zdôrazňuje, že zvýšenie vzájomnej transparentnosti v činnosti vojenskej a pohraničnej stráže je dôležité na to, aby sa predišlo ďalšiemu napätiu; dôrazne odsudzuje narušenie vzdušného priestoru členských štátov EÚ zo strany Ruska; žiada jasný kódex správania pre oblasť vzdušného priestoru využívaný vojenskými aj civilnými lietadlami; v tejto súvislosti dôrazne odsudzuje opakované narúšanie pobrežných vôd a vzdušného priestoru krajín v regióne Baltského mora zo strany Ruska; odsudzuje Ruskú federáciu za jej zodpovednosť za zostrelenie letu MH17 nad východnou Ukrajinou v roku 2014, čo preukázal medzinárodný tím vyšetrovateľov, a požaduje, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;
11. vyjadruje poľutovanie nad výrazným zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a rozsiahlymi a neprimeranými obmedzeniami práv na slobodu prejavu, združovanie a pokojné zhromažďovanie v Rusku a vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad neustálymi zásahmi, obťažovaním a prenasledovaním obrancov ľudských práv, aktivistov protestov a ostatných kritikov;
12. je hlboko znepokojený tým, že Rusko takým zjavným spôsobom demonštruje svoju vojenskú moc, vyhráža sa iným krajinám a v reálnej situácii preukazuje ochotu a pripravenosť použiť vojenskú silu proti iným národom vrátane moderných jadrových zbraní, ako už niekoľkokrát spomenul prezident Putin v roku 2018;
13. odsudzuje pokračujúce tvrdé zásahy vlády proti odporcom a slobode médií, ako aj represiu aktivistov, politických oponentov a tých, ktorí otvorene vyjadrujú nesúhlas s vládou;
14. vyjadruje svoje znepokojenie nad správami o svojvoľnom zadržiavaní a mučení mužov považovaných v Čečensku za gayov a odsudzuje vyhlásenia čečenskej vlády, ktoré popierajú existenciu homosexuálov v krajine a podnecujú násilie voči LGBTI ľuďom;
15. zdôrazňuje, že globálne výzvy, medzi ktoré patria zmena klímy, životné prostredie, energetická bezpečnosť, digitalizácia spolu s algoritmickým rozhodovaním a umelou inteligenciou, zahraničné a bezpečnostné otázky, nešírenie zbraní hromadného ničenia, boj proti terorizmu a organizovaný zločin, a vývoj v citlivom životnom prostredí Arktídy si vyžadujú selektívnu spoluprácu s Ruskom;
16. vyjadruje znepokojenie nad možnými stovkami miliárd eur každoročne prepieraných cez EÚ ruskými spoločnosťami a jednotlivcami, ktorí sa snažia legitimizovať príjmy z korupcie, a požaduje vyšetrenie týchto trestných činov;
17. zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí a finančné aktivity v rámci organizovaného zločinu zo strany Ruska sa používajú na podvratné politické účely a predstavujú hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu; nazdáva sa, že pranie špinavých peňazí v tomto rozsahu je súčasťou nepriateľských aktivít zameraných na oslabenie, dezinformovanie a destabilizáciu, pričom je stále prítomná trestná činnosť a korupcia; konštatuje, že ruské aktivity v oblasti prania špinavých peňazí v EÚ predstavujú hrozbu pre zvrchovanosť a právny štát vo všetkých členských štátoch, v ktorých Rusko vykonáva takéto aktivity; konštatuje, že to predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu a hlavnú výzvu pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie;
18. odsudzuje pranie špinavých peňazí, nezákonné finančné aktivity a iné prostriedky hospodárskej vojny zo strany Ruska; požaduje, aby kompetentné finančné orgány v EÚ posilnili vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s príslušnými informačnými a bezpečnostnými službami s cieľom bojovať proti ruským aktivitám v oblasti prania špinavých peňazí;
19. opätovne zdôrazňuje, že aj keď EÚ zaujala rázny, komplexný a jednotný postoj, pokiaľ ide o sankcie EÚ voči Rusku, ktoré sa predĺžia, pokiaľ bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo, potrebná je aj ďalšia koordinácia a súdržnosť jej zahraničnopolitického prístupu a prístupu, pokiaľ ide o bezpečnostnú politiku voči Rusku; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti ukončili programy „zlatých víz/pasov“, ktoré prinášajú výhody ruským oligarchom, ktorí sú často podporovateľmi Kremľa, a ktoré môžu znížiť účinnosť medzinárodných sankcií; opakuje svoje predchádzajúce výzvy na prijatie európskeho Magnitského zákona (globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv) a vyzýva Radu, aby v tejto veci pokračovala bez zbytočného odkladu; vyzýva členské štáty, aby plne spolupracovali na európskej úrovni, pokiaľ ide o ich politiku voči Rusku;
20. zdôrazňuje, že reštriktívne cielené opatrenia súvisiace s východnou Ukrajinou a okupovaným Krymom nie sú zamerané proti ruským občanom, ale proti určitým jednotlivcom a podnikom, ktoré sú prepojené s vedúcimi predstaviteľmi Ruska;
21. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súdržnosť vnútornej a vonkajšej politiky a lepšia koordinácia vonkajšej politiky sú kľúčom k súdržnejšej, účinnejšej a úspešnejšej vonkajšej a bezpečnostnej politike EÚ, a to aj vo vzťahoch s Ruskom; zdôrazňuje, že to platí najmä pre oblasti politiky, ako je Európska obranná únia, Európska energetická únia, kybernetická obrana a strategické komunikačné nástroje;
22. odsudzuje Rusko za porušovanie územnej celistvosti susedných krajín, a to aj protizákonnými únosmi občanov týchto krajín, aby mohli byť obvinení pred ruským súdom; okrem toho odsudzuje zneužívanie Interpolu zo strany Ruska vydaním „varovaní o hľadaných osobách“, takzvaných červených obežníkov, na prenasledovanie politických oponentov;
23. odsudzuje konanie Ruska v Azovskom mori v rozsahu, v akom predstavuje porušenie medzinárodného námorného práva a medzinárodných záväzkov Ruska, ako aj stavbu Kerčského mostu a položenie podmorských káblov k nezákonne anektovanému Krymskému polostrovu bez súhlasu Ukrajiny; je naďalej hlboko znepokojený ruskou militarizáciou Azovského mora, čiernomorského regiónu a Kaliningradskej oblasti, ako aj opakujúcim sa modelom porušovania, pokiaľ ide o teritoriálne vody európskych krajín v Baltskom mori;
24. opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; požaduje, aby Ruská federácia prestala okupovať gruzínske územia Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska a v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Ruská federácia bezpodmienečne splnila všetky ustanovenia dohody o prímerí z 12. augusta 2008, najmä záväzok stiahnuť všetky vojenské sily z územia Gruzínska;
25. zdôrazňuje, že nerešpektovanie medzinárodných pravidiel zo strany Ruska, v tomto prípade ide o slobodu morí, dvojstranné dohody a nezákonnú anexiu Krymu, predstavuje hrozbu pre susedov Ruska vo všetkých častiach Európy, a to nielen v regióne Čierneho mora, ale aj v regióne Baltského mora a Stredozemia; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité vypracovať dôraznú politiku voči Rusku;
26. konštatuje, že na prezidentských voľbách 18. marca 2018 sa ako pozorovatelia zúčastnili medzinárodná volebná pozorovateľská misia volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE; konštatuje, že v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie ODIHR sa uvádza, že voľby sa konali v príliš kontrolovanom právnom a politickom prostredí a vyznačovali sa neustálym tlakom na kritické hlasy a obmedzeniami základných slobôd zhromažďovania, združovania a prejavu, ako aj registrácie kandidátov, a preto chýbala skutočná konkurencia;
27. vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou podporou, ktorú Rusko poskytuje autoritatívnym režimom a krajinám, ako je Severná Kórea, Irán, Venezuela, Sýria, Kuba, Nikaragua a ďalšie, a nad jeho pretrvávajúcou praktikou blokovania každej medzinárodnej akcie uplatnením svojho práva veta v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN);
Oblasti spoločného záujmu
28. opätovne zdôrazňuje, že podporuje päť zásad, ktorými sa riadi politika EÚ v súvislosti s Ruskom, a požaduje bližšie vymedzenie zásady selektívnej spolupráce; odporúča, aby sa venovala pozornosť záležitostiam týkajúcim sa Blízkeho východu a severnej Afriky (región MENA), severného a arktického regiónu, terorizmu, násilného extrémizmu, nešírenia a kontroly zbraní, strategickej stability v kybernetickej oblasti, organizovaného zločinu, migrácie a zmeny klímy vrátane spoločného úsilia o zabezpečenie vykonávania spoločného komplexného akčného plánu zo strany Iránu schváleného Bezpečnostnou radou OSN a ukončenie vojny v Sýrii; opätovne zdôrazňuje, že aj keď konzultácie medzi EÚ a Ruskom týkajúce sa kybernetického terorizmu a organizovaného zločinu musia pokračovať, systematické hybridné hrozby Ruska si vyžadujú silné odstrašujúce opatrenia; v tejto súvislosti vyzýva na dialóg medzi EÚ, Ruskom, Čínou a Strednou Áziou o prepojenosti;
29. zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ je v súčasnosti najväčší obchodný partner Ruska a v blízkej budúcnosti si pozíciu kľúčového hospodárskeho partnera udrží, avšak aj skutočnosť, že plynovod Nord Stream 2 zvyšuje závislosť EÚ od dodávok plynu z Ruska, ohrozuje vnútorný trh EÚ a nie je v súlade s energetickou politikou EÚ alebo jej strategickými záujmami, a teda by sa mal tento projekt zastaviť; zdôrazňuje, že EÚ sa naďalej zaväzuje dobudovať európsku energetickú úniu a diverzifikovať svoje zdroje energie; zdôrazňuje, že by sa nemali vykonávať žiadne nové projekty bez predchádzajúceho právneho posúdenia ich zákonného súladu s právnymi predpismi EÚ a schválenými politickými prioritami; odsudzuje politiku Ruska zameranú na využívanie svojich energetických zdrojov ako politického nástroja na udržiavanie, zvyšovanie a posilňovanie politického vplyvu a nátlaku na oblasť, ktorú vníma ako sféru vplyvu, a na konečných spotrebiteľov;
30. zdôrazňuje, že programy cezhraničnej spolupráce EÚ a Ruska a konštruktívna spolupráca v partnerstvách Severnej dimenzie a v euro-arktickom regióne Barentsovho mora prinášajú občanom žijúcim v cezhraničných oblastiach hmatateľné výhody a podporujú v týchto oblastiach udržateľný rozvoj; v tejto súvislosti odporúča, aby sa všetky tieto pozitívne oblasti konštruktívnej spolupráce naďalej posilňovali;
31. poukazuje na význam medziľudských kontaktov, napríklad prostredníctvom vzdelávania a kultúry;
32. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o riešenie takzvaných zmrazených konfliktov vo východnom susedstve s cieľom zaistiť väčšiu bezpečnosť a stabilitu pre východných partnerov EÚ;
Odporúčania
33. zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v politickej a finančnej podpore všetkých medziľudských kontaktov vo všeobecnosti, a najmä pokiaľ ide o aktivistov občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, blogerov, nezávislé médiá, investigatívnych novinárov, akademických pracovníkov, ktorí otvorene prezentujú svoje postoje, osobnosti verejného života a mimovládne organizácie; vyzýva Komisiu, aby naplánovala ambicióznejšiu a dlhodobú finančnú pomoc, inštitucionálnu podporu a podporu, pokiaľ ide o budovanie kapacít, pre ruskú občiansku spoločnosť z existujúcich vonkajších finančných nástrojov, a vyzýva členské štáty, aby naďalej prispievali k tejto pomoci; nabáda členské štáty, aby aktívne vykonávali usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv poskytnutím účinnej a včasnej podpory a ochrany obhajcom ľudských práv, novinárom a ostatným aktivistom; osobitne nabáda členské štáty, aby vydali dlhodobé víza pre obhajcov ľudských v ohrození a ich rodinných príslušníkov; podporuje navýšenie finančných prostriedkov na odbornú prípravu novinárov a ich výmenné programy s európskymi novinármi, ako aj na nástroje na posilnenie ľudských práv a demokracie, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a Európska nadácia na podporu demokracie (EED);
34. požaduje viac medziľudských kontaktov so zameraním na mladých ľudí, zintenzívnenie dialógu a spoluprácu medzi odborníkmi, výskumníkmi, občianskymi spoločnosťami a miestnymi orgánmi EÚ a Ruska a zintenzívnenie výmen študentov, stážistov a mladých ľudí, a to najmä v rámci programu Erasmus+; v tejto súvislosti podporuje navýšenie finančných prostriedkov na nové programy Erasmus+ na obdobie rokov 2021 – -2027; poznamenáva, že v porovnaní s ostatnými zahraničnými partnerskými krajinami EÚ ponúka Rusku najvyšší počet príležitostí na akademickú mobilitu;
35. požaduje bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv a ostatných osôb zadržiavaných za pokojné uplatňovanie svojich práv na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania vrátane riaditeľa centra pre ľudské práva Memorial v Čečenskej republike, pána Ojuba Titijeva, ktorý je súdený na základe vykonštruovaných obvinení z prechovávania drog; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili úplné dodržiavanie ich ľudských a zákonných práv vrátane prístupu k právnej pomoci a lekárskej starostlivosti, fyzickej integrity a dôstojnosti a ochrany pred súdnym prenasledovaním, kriminalizáciou a svojvoľným zatýkaním;
36. konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti majú často príliš slabé postavenie na to, aby mohli výrazne vplývať na boj proti korupcii v Rusku, pričom mimovládne organizácie sú systematicky odrádzané od aktívnej účasti na úsilí v oblasti boja proti korupcii alebo podpory verejnej integrity; zdôrazňuje, že je nutné zapojiť občiansku spoločnosť do nezávislého monitorovania účinnosti protikorupčných politík; vyzýva Rusko, aby správne vykonávalo medzinárodné protikorupčné normy formulované napríklad v Dohovore OSN proti korupcii a v Dohovore OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách;
37. zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a právneho štátu musí byť ústredným prvkom vzťahov medzi EÚ a Ruskom; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby sa naďalej venovali problematike ľudských práv pri každom kontakte s ruskými úradníkmi; nabáda EÚ, aby nepretržite vyzývala Rusko na zrušenie alebo zmenu všetkých právnych predpisov a nariadení, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, vrátane ustanovení, ktoré obmedzujú právo na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania;
38. vyjadruje svoje presvedčenie, že členstvo Ruska v Rade Európy je dôležitým prvkom súčasného stavu inštitucionálnych vzťahov v Európe; dúfa, že sa nájde spôsob, ako presvedčiť Rusko, aby zostalo členom Rady Európy;
39. odsudzuje pokusy ruskej vlády zablokovať internetové služby v oblasti prenosu správ a internetové stránky; naliehavo vyzýva ruskú vládu, aby rešpektovala základné práva na slobodu prejavu a súkromia online aj offline;
40. žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vynakladali väčšie úsilie na budovanie odolnosti, najmä v kybernetickej a mediálnej oblasti, vrátane mechanizmov na odhaľovanie zasahovania do volieb a boj proti nemu; žiada, aby sa zvýšila odolnosť voči kybernetickým útokom; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že reakcia a odpoveď EÚ na ruskú propagandistickú kampaň a masívne priame dezinformačné útoky je nedostatočná a mala by sa vo väčšej miere posilniť, a to najmä pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami v máji 2019; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nutné podstatne navýšiť finančné a ľudské zdroje EÚ pre pracovnú skupinu East Stratcom; žiada o podporu európskeho odvetvia kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ, fungujúci digitálny vnútorný trh a väčšiu angažovanosť vo výskume; v tejto súvislosti presadzuje podporu európskych hodnôt pracovnou skupinou East Stratcom v ruštine; víta prijatie akčného plánu EÚ proti dezinformáciám a vyzýva členské štáty a všetkých príslušných aktérov EÚ, aby uskutočnili príslušné kroky a opatrenia, a to najmä pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami, ktoré sa uskutočnia v máji 2019;
41. vyzýva EÚ, aby zvážila vypracovanie záväzného právneho rámca na európskej aj medzinárodnej úrovni určeného na boj proti hybridnej vojne, ktorý by umožnil ráznu reakciu Únie na kampane, ktoré ohrozujú demokraciu alebo právny štát, vrátane cielených sankcií voči subjektom zodpovedným za organizáciu a vykonávanie týchto kampaní;
42. vyjadruje presvedčenie, že zmysluplný dialóg si vyžaduje väčšiu jednotu členských štátov a jasnejšie oznamovanie kategorických podmienok zo strany EÚ; zdôrazňuje preto, že EÚ by mala byť pripravená prijať ďalšie sankcie, vrátane cielených osobných sankcií, a obmedziť prístup k financiám a technológii, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; zdôrazňuje však, že takéto opatrenia nie sú zamerané proti ruským občanom, ale proti cieleným jednotlivcom; vyzýva Radu, aby vykonala hĺbkovú analýzu účinnosti a prísnosti zavedených sankčných režimov; víta rozhodnutie Rady uložiť reštriktívne opatrenia voči európskym spoločnostiam zapojeným do nezákonnej stavby Kerčského mostu; opakuje svoje obavy nad účasťou týchto spoločností, ktoré prostredníctvom tohto zapojenia vedome alebo nevedome oslabujú sankčný režim EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila a overila uplatňovanie platných reštriktívnych opatrení EÚ, a členské štáty, aby si vymieňali informácie týkajúce sa všetkých vnútroštátnych colných alebo trestných vyšetrovaní v prípadoch potenciálneho porušenia;
43. požaduje celoúnijný mechanizmus, ktorý umožní kontrolu financovania politických strán a prijatie následných opatrení s cieľom zabrániť tomu, aby niektoré strany a hnutia boli využívané na destabilizáciu európskeho projektu zvnútra;
44. odsudzuje zvyšujúci sa rozsah a množstvo ruských vojenských výcvikov, v rámci ktorých ruské sily nacvičujú útočné scenáre s použitím jadrových zbraní;
45. naliehavo žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby bezodkladne pripravili legislatívny návrh celoúnijného Magnitského zákona, ktorý by umožňoval uloženie zákazu vydávania víz a cielených sankcií, ako je blokovanie majetku a majetkových podielov v rámci právomoci EÚ v prípade jednotlivých verejných činiteľov alebo osôb zastávajúcich úradnú funkciu, ktoré sú zodpovedné za korupčnú činnosť alebo vážne porušenia ľudských práv; zdôrazňuje význam zoznamu okamžitých sankcií s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie európskeho Magnitského zákona;
46. vyzýva EÚ, aby overila uplatňovanie platných reštriktívnych opatrení EÚ, ako aj výmenu informácií medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa nenarušil sankčný režim EÚ voči konaniu Ruska, ale aby sa uplatňoval úmerne k hrozbám zo strany Ruska; zdôrazňuje nebezpečenstvo oslabenia sankcií, pokiaľ Rusko jasným konaním, a nielen slovne, nepreukáže, že rešpektuje hranice Európy, zvrchovanosť svojich susedov a ostatných národov, ako aj medzinárodné pravidlá a dohody; opätovne pripomína, že bežný poriadok je možný len vtedy, keď bude Rusko v plnej miere dodržiavať pravidlá a obmedzí sa na výlučne mierové konanie;
47. opätovne pripomína, že Rusko nemá právo veta, pokiaľ ide euroatlantické ambície európskych národov;
48. vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala následky ruských odvetných sankcií na hospodárske subjekty a v prípade potreby zvážila kompenzačné opatrenia;
49. zdôrazňuje, že konflikt na východnej Ukrajine je možné vyriešiť len prostredníctvom politických riešení; podporuje opatrenia na budovanie dôvery v regióne Donbas; podporuje mandát na nasadenie mierovej jednotky OSN v tomto regióne východnej Ukrajiny; opätovne pripomína svoju požiadavku vymenovať osobitného vyslanca EÚ pre Krym a región Donbas;
50. odsudzuje svojvoľné opatrenie zakazujúce politikom EÚ, medzi ktorých patria súčasní aj bývalí poslanci Európskeho parlamentu, a úradníkom EÚ vstúpiť na územie Ruska; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné zrušenie tohto zákazu;
51. vyzýva Rusko, aby ihneď prepustilo politických väzňov vrátane zahraničných občanov a novinárov;
52. vyzýva Rusko, aby v plnej miere spolupracovalo v súvislosti s medzinárodným vyšetrovaním zostrelenia letu MH17, ktoré by mohlo byť vojnovým zločinom; odsudzuje akýkoľvek pokus alebo rozhodnutie udeliť amnestiu alebo oddialiť stíhanie tých, ktorí sú v tejto veci označení za zodpovedných, keďže páchatelia by sa mali za svoje činy zodpovedať;
53. vyzýva ruskú vládu, aby prestala blokovať uznesenia Bezpečnostnej rady OSN o situácii v Sýrii, ktorých cieľom je riešiť pokračujúce násilie voči civilistom vrátane používania chemických zbraní, hrubého porušenia ženevských dohovorov a porušenia všeobecných ľudských práv;
54. podporuje urýchlené dobudovanie integrovanej európskej energetickej únie, ktorá by v budúcnosti zahŕňala aj východných partnerov; zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto súvislosti môže zohrávať ambiciózna politika v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie; dôrazne odsudzuje tlak Ruska na Bielorusko, aby sa v podstate zrieklo svojej nezávislosti; zdôrazňuje, že nezávisle od podpory stratégie EÚ – Rusko musí EÚ posilniť svoj záväzok a podporu svojich východných partnerov a podporovať reformy na posilnenie bezpečnosti a stability, demokratickej správy a právneho štátu;
55. podporuje navýšenie finančných prostriedkov vyčlenených pre Európsku nadáciu na podporu demokracie (EED), platformu pre spravodajskú výmenu v ruskom jazyku (Russian Language News Exchange – RLNE) a ďalšie nástroje, ktoré podporujú demokraciu a ľudské práva v Rusku a inde;
56. vyzýva ruské orgány, aby odsúdili komunizmus a sovietsky režim a aby potrestali páchateľov zločinov a trestných činov spáchaných v rámci tohto režimu;
o o o
57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Protokol o výsledkoch konzultácií trojstrannej kontaktnej skupiny podpísaný 5. septembra 2014 a Balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska prijatý 12. februára 2015.
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,
– so zreteľom na zásady a zámery Charty OSN,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,
– so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975 spolu so všetkými jeho zásadami ako základný dokument pre bezpečnostný poriadok v Európe a širšom regióne,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o predchádzaní konfliktom a mediácii, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti a o mládeži, mieri a bezpečnosti,
– so zreteľom na koncepciu Rady pre posilňovanie kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu z 10. novembra 2009 (15779/09),
– so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú 18 júna 2017,
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 k Východnému partnerstvu v rámci príprav na samit v novembri 2017(1),
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2018 k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(2),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(3),
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predložený Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0075/2019),
A. keďže podpora medzinárodného mieru a bezpečnosti je súčasťou dôvodu existencie EÚ, uznaná v roku 2012 udelením Nobelovej ceny mieru, a je ústredným prvkom Lisabonskej zmluvy;
B. keďže EÚ sa zaviazala vykonávať program Ženy, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a následnými aktualizáciami a program Mládež, mier a bezpečnosť v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 a následnými aktualizáciami;
C. keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších darcov pomoci na podporu predchádzania konfliktom a budovania mieru prostredníctvom svojich nástrojov vonkajšej pomoci;
D. keďže EÚ ako kľúčový prispievateľ v rámci medzinárodných organizácií, hlavný darca pomoci a najväčší obchodný partner na svete by mala prevziať vedúcu úlohu pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti; keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by sa mali vyjadriť v rámci komplexného prístupu, v ktorom sa spájajú bezpečnosť, diplomacia a rozvoj;
E. keďže je nevyhnutná spolupráca s regionálnymi organizáciami ako OBSE, ktorá vo svojom Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 okrem iného stanovuje zásady nepoužívania sily, územnej celistvosti štátov, rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, a keďže tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v predchádzaní konfliktom a mediácii;
F. keďže predchádzanie násilným konfliktom je pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým Európa a jej susedstvo čelia, ako aj pre politický a sociálny pokrok kľúčové; keďže je takisto nevyhnutným prvkom účinného multilateralizmu a slúži na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 16 o mierumilovných a inkluzívnych spoločnostiach, prístupe k spravodlivosti pre všetkých a účinných, zodpovedných a inkluzívnych inštitúciách na všetkých úrovniach;
G. keďže pretrvávajúca podpora civilných a vojenských aktérov v tretích krajinách zo strany EÚ je významným faktorom predchádzania opakovaniu násilných konfliktov; keďže udržateľný a dlhodobý mier a bezpečnosť nemožno oddeliť od trvalo udržateľného rozvoja;
H. keďže predchádzanie konfliktom a mediácia by mali zaistiť udržanie stability a rozvoj štátov a geografických oblastí, ktorých situácia predstavuje priamy bezpečnostný problém pre Úniu;
I. keďže predchádzanie je strategická funkcia, ktorej cieľom je zabezpečiť účinné opatrenia ešte pred vznikom kríz; keďže mediácia je ďalším nástrojom diplomacie, ktorý sa môže použiť s cieľom predísť konfliktu, potlačiť ho alebo ho vyriešiť;
J. keďže vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú čoraz viac neoddeliteľne prepojené a komplexný charakter globálnych problémov si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam;
K. keďže na zabezpečenie toho, aby bola EÚ schopná naplno rozvinúť a využívať svoje kapacity, je potrebný silnejší medziinštitucionálny prístup;
L. keďže globálna stratégia EÚ, politické vyhlásenia a inštitucionálny vývoj sú vítanými prvkami záväzku PK/VP uprednostňovať predchádzanie konfliktom a mediáciu;
M. keďže nástroje na financovanie vonkajšej činnosti významne prispievajú k predchádzaniu konfliktom a budovaniu mieru;
N. keďže spravodlivosť v prechodnom období je dôležitý súbor súdnych a mimosúdnych mechanizmov, ktorý sa zameriava na zodpovednosť za porušovanie práv v minulosti, ako aj na vybudovanie udržateľnej, spravodlivej a mierovej budúcnosti;
O. keďže Európsky parlament zohráva v parlamentnej diplomacii vrátane procesov mediácie a dialógu významnú úlohu, pričom čerpá zo svojej zakorenenej kultúry dialógu a budovania konsenzu;
P. keďže násilné konflikty a vojna majú neprimeraný vplyv na civilistov, najmä ženy a deti, a vystavujú ženy, viac než mužov, väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu, zadržiavania a sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika; keďže aktívna účasť žien a mladých ľudí je dôležitá na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru a na predchádzanie všetkým formám násilia vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia;
Q. keďže pri podpore a uľahčovaní budovania kapacít a dôvery v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia je nevyhnutné začleniť a podporovať aktívnu a zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti a miestnych civilných aj vojenských aktérov vrátane žien, menšín, pôvodného obyvateľstva a mladých ľudí;
R. keďže úsilie o predchádzanie konfliktom a budovanie a udržiavanie mieru je často nedostatočne financované, a to napriek politickým záväzkom na úrovni EÚ, čo má dominový efekt na schopnosť podporovať a uľahčovať činnosť v týchto oblastiach;
1. nabáda Úniu, aby ďalej uprednostňovala predchádzanie konfliktom a mediáciu v rámci alebo s podporou existujúcich dohodnutých formátov rokovaní a zásad; zdôrazňuje, že tento prístup prináša na globálnej úrovni vysokú pridanú hodnotu EÚ v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti ľudskej bezpečnosti; pripomína, že činnosti v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie prispievajú k tomu, aby sa potvrdila prítomnosť a dôveryhodnosť Únie na medzinárodnej scéne;
2. uznáva význam civilných a vojenských misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti;
3. vyzýva PK/VP, predsedu Komisie a predsedu Európskeho parlamentu, aby stanovili spoločné a dlhodobé priority v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie, ktoré by sa mali stať súčasťou pravidelného strategického plánovania;
4. vyzýva na dlhodobé budovanie mieru prostredníctvom riešenia základných príčin konfliktov;
5. vyzýva na zlepšenie súčasnej štruktúry na podporu priorít EÚ, ako je opísané nižšie;
6. vyzýva na prístup citlivý ku konfliktom a prístup zameraný na ľudí, ktoré kladú ľudskú bezpečnosť do jadra angažovanosti EÚ s cieľom dosiahnuť pozitívne a udržateľné výsledky v praxi;
7. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvary Komisie, ktoré sa zaoberajú vonkajšou činnosťou, aby Európskemu parlamentu predkladali výročnú správu o pokroku dosiahnutom pri plnení politických záväzkov EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie,
O rozširovaní inštitucionálnych kapacít EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie
8. podporuje ucelenejšie a holistické zapojenie EÚ do vonkajších konfliktov a kríz; domnieva sa, že integrovaný prístup k vonkajším konfliktom a krízam predstavuje pridanú hodnotu vonkajšej činnosti Únie a že všetky prostriedky sa musia uplatňovať čo najskôr, aby sa vyjasnili reakcie EÚ v každej fáze konfliktu a aby sa tento integrovaný prístup stal funkčnejším a účinnejším; v tejto súvislosti pripomína normy a zásady medzinárodného práva a Charty OSN a vyjadruje podporu existujúcim rámcom rokovaní, prístupom a zásadám; pripomína, že každý konflikt by sa mal posudzovať nezávisle;
9. zdôrazňuje, že toto budovanie kapacít by malo členským štátom umožniť určiť zemepisné oblasti, ktoré majú prioritu z hľadiska preventívnych a mediačných opatrení, a uľahčiť bilaterálnu spoluprácu medzi európskymi krajinami;
10. žiada, aby sa pod vedením PK/VP zriadil poradný výbor EÚ pre predchádzanie konfliktom a mediáciu na vysokej úrovni v záujme vytvorenia komplexnej skupiny skúsených vyšších politických mediátorov a odborníkov na predchádzanie konfliktom s cieľom včas poskytovať politickú a technickú odbornosť; domnieva sa, že je potrebná aj skupina odborníkov na zmierenie a spravodlivosť v prechodnom období; vyzýva na systematickú podporu zriadenia mechanizmov na zmierenie a vyvodzovanie zodpovednosti vo všetkých oblastiach prekonávajúcich následky konfliktu s cieľom zabezpečiť vyvedenie zodpovednosti za zločiny spáchané v minulosti, ako aj predchádzanie konfliktom a odstrašujúci účinok pre budúcnosť;
11. vyzýva na vymenovanie osobitného vyslanca EÚ pre mier, ktorý bude predsedať poradnému výboru EÚ na vysokej úrovni, s cieľom podporiť súdržnosť a koordináciu medzi inštitúciami, a to aj v ich spolupráci s občianskou spoločnosťou, zlepšiť výmenu informácií a umožniť dôslednejšie a skoršie opatrenia;
12. vyzýva na vytvorenie ďalších medziinštitucionálnych mechanizmov, ako sú pracovné skupiny pre osobitné situácie v oblasti predchádzania konfliktom;
13. vyzýva na zriadenie špecializovanej pracovnej skupiny Rady pre predchádzanie konfliktom a mediáciu a zdôrazňuje pevný záväzok EÚ presadzovať mier a stabilitu v susedných regiónoch;
O Európskej službe pre vonkajšiu činnosť
14. víta zriadenie špecializovaného oddelenia ESVČ pre nástroje na predchádzanie konfliktom, budovanie mieru a mediáciu, ako aj rozvoj nástrojov, ako sú systém včasného varovania a mapovanie situácie; vyzýva na investície do ďalšieho rozvoja takýchto nástrojov;
15. vyzýva na systematickejšie zhromažďovanie, riadenie a šírenie príslušných poznatkov vo formátoch, ktoré sú prístupné, praktické a relevantné z operačného hľadiska pre zamestnancov v inštitúciách EÚ;
16. požaduje ďalší rozvoj kapacít v oblasti analýzy konfliktov zohľadňujúcej rodové hľadisko, včasného varovania, zmierenia a predchádzania konfliktom pre interných zamestnancov, mediátorov a ďalších odborníkov, ako aj pre tretie strany v spolupráci s ESVČ a so zapojením organizácií občianskej spoločnosti;
O Európskej komisii
17. pripomína rastúcu potrebu predchádzať konfliktom pri riešení ich základných príčin a pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja, s osobitným dôrazom na demokraciu a ľudské práva, právny štát, reformu súdnictva a podporu občianskej spoločnosti;
18. zdôrazňuje skutočnosť, že všetky zásahy EÚ do oblastí zasiahnutých násilím a konfliktom musia zohľadňovať kontext konfliktu a rodové hľadisko; žiada, aby sa prijali okamžité opatrenia na začlenenie týchto aspektov do všetkých príslušných politík, stratégií, opatrení a operácií, s väčším dôrazom na to, aby nedochádzalo k poškodzovaniu, pričom sa maximalizuje prínos EÚ k dosiahnutiu cieľov v oblasti dlhodobého predchádzania konfliktom a budovania mieru;
O Európskom parlamente
19. zdôrazňuje úlohu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb a jej vedúcich poslancov EP ako operačného orgánu pre koordináciu iniciatív v oblasti mediácie a dialógu a víta nové iniciatívy, ako sú dialóg Jeana Monneta pre mier a demokraciu (s využitím historického Domu Jeana Monneta v Bazoches vo Francúzsku), činnosti v oblasti násilia súvisiaceho s voľbami, dialóg medzi stranami a budovanie konsenzu, ako aj program mladých politických lídrov, a odporúča, aby sa tieto iniciatívy ďalej rozvíjali ako kľúčové nástroje Európskeho parlamentu v oblasti mediácie, uľahčovania a dialógu; víta rozhodnutie skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb stavať na úspechu procesu dialógov Jeana Monneta s macedónskym parlamentom prostredníctvom rozšírenia metodológie dialógov Jeana Monneta vo všetkých krajinách západného Balkánu;
20. víta partnerstvo s ukrajinskou Verchovnou radou vo forme dialógov Jeana Monneta s cieľom vybudovať konsenzus medzi politickými frakciami a stranami vo Verchovnej rade, a najmä pretvoriť politickú kultúru smerom k modernému európskemu parlamentnému prístupu založenému na demokratickom dialógu a budovaní konsenzu;
21. víta závery piateho dialógu Jeana Monneta, ktorý sa konal v dňoch 11. – 13. októbra 2018 a na ktorom sa prijali opatrenia týkajúce sa podpory vykonávania dohody o pridružení; uznáva požiadavku aby Európsky parlament spolupracoval s Komisiou s cieľom uľahčiť dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami z Verchovnej rady a vlády Ukrajiny o zvyšovaní efektívnosti Verchovnej rady v jej úlohe v súvislosti s vykonávaním dohody o pridružení;
22. víta novú tripartitnú iniciatívu predsedov parlamentu Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska o vytvorenie regionálneho parlamentného zhromaždenia ako dôležitej platformy pre regionálny dialóg o strategických otázkach vrátane vykonávania dohôd o pridružení a reakcií na hlavné bezpečnostné výzvy vrátane hybridnej vojny a dezinformácií; považuje podporu tohto regionálneho parlamentného dialógu zo strany Európskeho parlamentu za dôležitý signál jeho záväzku voči regiónu vzhľadom na spoločné regionálne bezpečnostné výzvy;
23. uznáva jej rastúcu úlohu v procese politickej mediácie; v tejto súvislosti vyzdvihuje spoločnú iniciatívu komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení a troch mediátorov Európskeho parlamentu, pána Kukana, pána Vajgla a pána Fleckensteina, s cieľom podporiť predsedov strán v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko v prekonávaní politickej krízy prijatím Pržinskej dohody z roku 2015; potvrdzuje, že je pripravený stavať na tomto príklade blízkej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou a ESVČ prostredníctvom zintenzívnenia svojej angažovanosti s cieľom posilniť politický dialóg a zmierenie na celom západnom Balkáne a v širšom susedstve;
24. vyzýva na ďalší rozvoj programu mladých politických lídrov v súvislosti s programom Mládež, mier a bezpečnosť založenom na rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2250, ako aj na pokračovanie v skvelej spolupráci s regionálnou iniciatívou PK/VP pre Stredozemie v rámci programu Young Med Voices;
25. domnieva sa, že dialóg mládeže na vysokej úrovni „Bridging the gap“ (prekonávanie priepasti) poskytuje priestor na dialóg medzi mladými zástupcami a mladými poslancami parlamentov zo západného Balkánu, ktorý je dôležitý pre podporu kultúry dialógu medzi stranami a pre zmierenie a takisto pri posilnení európskej perspektívy pre krajiny v regióne;
26. odporúča, aby sa ďalej rozvíjali existujúce parlamentné programy odbornej prípravy a programy inštruktorstva prístupné pre poslancov Európskeho parlamentu, najmä tých, ktorí boli vymenovaní za mediátorov alebo hlavných pozorovateľov, ako aj programy odbornej prípravy pre poslancov parlamentov tretích krajín, politických strán a zamestnancov vrátane tých, ktoré sa týkajú rodových aspektov a aspektov mládeže, a to aj v spolupráci so štruktúrami členských štátov, ktoré nadobudli odborné poznatky v tejto oblasti;
27. domnieva sa, že kapacity Európskeho parlamentu by sa mohli ďalej rozvíjať vymenovaním podpredsedu zodpovedného za koordináciu mediácie a uľahčenie dialógu, ktorý by konal v úzkej spolupráci so skupinou na podporu demokracie a koordináciu volieb; vyzýva na vytvorenie združenia súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu;
28. zdôrazňuje úlohu Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu pri zvyšovaní povedomia o konfliktoch na celom svete; vyzýva na zvýšenie udeľovanej finančnej odmeny v ďalšom volebnom období Európskeho parlamentu;
29. uznáva, že treba, aby Európsky parlament na podporu celkového úsilia EÚ inštitucionalizoval svoje postupy v oblasti mediácie; vyzýva na posilnenie parlamentnej diplomacie a výmenných aktivít, a to aj prostredníctvom práce parlamentných delegácií;
30. zdôrazňuje dlhodobú úzku spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Úradom OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) v oblasti volieb a podpory demokracie; vyzýva na rozšírenie tejto spolupráce do oblasti mediácie a dialógu;
O ženách, mieri a bezpečnosti – posilnenie rodových kapacít v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie v EÚ
31. vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do všetkých fáz činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;
32. požaduje implementáciu úplnej rodovej rovnosti a osobitné úsilie o zabezpečenie účasti žien, dievčat a mladých ľudí a ochrany ich práv v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po obnovu po skončení konfliktu, v kontexte činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;
33. žiada, aby všetky činnosti v rámci spolupráce, odbornej prípravy a intervencie zohľadňovali rodové hľadisko; víta iniciatívy EÚ v tejto súvislosti, ako aj jej aktívne prispievanie k budúcemu akčnému plánu pre rodovú rovnosť a nový strategický prístup EÚ k ženám, mieru a bezpečnosti;
34. vyzýva na začlenenie odborných znalostí o rodových otázkach vrátane rodovo motivovaného násilia a sexuálneho násilia počas konfliktov do všetkých fáz procesu predchádzania konfliktom, mediácie a budovania mieru;
35. vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN o mládeži, mieri a bezpečnosti a pri začleňovaní zásad, ktoré sa v nich uvádzajú, do činností EÚ súvisiacich s predchádzaním konfliktom a mediáciou;
36. žiada, aby všetka spolupráca a odborná príprava a všetky zásahy boli vnímavé voči potrebám a ambíciám mladých žien a mladých mužov a aby z nich vychádzali, pričom treba mať na pamäti diferencované spôsoby, akými násilné konflikty ovplyvňujú ich životy a budúcnosť, a cenné prínosy, ktorými môžu prispieť k predchádzaniu násilným konfliktom a ich riešeniu;
O posilnení úlohy a spôsobilostí organizácií občianskej spoločnosti v prístupe EÚ k predchádzaniu konfliktom a mediácii
37. domnieva sa, že úloha organizácií občianskej spoločnosti by sa mala zohľadňovať v rámci celkového prístupu EÚ a jej priorít v oblasti rozvoja kapacít;
38. zdôrazňuje význam opatrení zameraných na budovanie dôvery a medziľudských kontaktov pri predchádzaní konfliktom a ich riešení;
39. pri vytváraní a vykonávaní programov a politík EÚ v oblasti mieru, bezpečnosti a mediácie požaduje konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä tými, ktoré sa špecializujú na práva žien a ľudské práva menšín;
O finančných a rozpočtových zdrojoch, ktoré sú k dispozícii na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ
40. zastáva názor, že rastúce problémy si vyžadujú vyššie rozpočtové prostriedky na predchádzanie konfliktom a poskytovanie špecializovanej pracovnej sily;
41. zdôrazňuje potrebu, aby boli v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) na predchádzanie konfliktom a mediáciu v EÚ k dispozícii dostatočné a účelovo viazané finančné zdroje;
42. vyzýva PK/VP, aby Európskemu parlamentu poskytla aktuálne informácie o rozpočtovom riadku ESVČ venovanom analýze konfliktov a vnímavosti voči konfliktom, včasnému varovaniu, podpore mediácie a budúcim prioritám v tejto oblasti;
o o o
43. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Komisie a Rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Komisii, OBSE, generálnemu tajomníkovi OSN a vládam a parlamentom členských štátov.