Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. januára 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/1799, pokiaľ ide o výnimku z požiadaviek na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť v nariadení (EÚ) č. 600/2014 pre Bank of England (C(2019)00793 – 2019/2546(DEA))

P8_TA(2019)0159 B8-0143/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)00793),

–  so zreteľom na list Komisie z 30. januára 2019, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. februára 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012(1), a najmä na jeho článok 1 ods. 9 a článok 50 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pozmeňujúci delegovaný akt obsahuje dôležité zmeny s cieľom zabezpečiť, aby pre Bank of England aj po zmene štatútu Spojeného kráľovstva na štatút tretej krajiny naďalej platila existujúca výnimka v súlade s článkom 1 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

B.  keďže Európsky parlament uznáva význam rýchleho prijatia tohto aktu, aby sa zaistila pripravenosť Európskej únie v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie bez dohody o vystúpení;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. januára 2019, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365, pokiaľ ide o zoznam oslobodených subjektov (C(2019)00794 – 2019/2547(DEA))

P8_TA(2019)0160 B8-0144/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)00794),

–  so zreteľom na list Komisie z 30. januára 2019, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. februára 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2365 zo 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia, a najmä na jeho článok 2 ods. 4 a článok 30 ods. 5(1),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže delegovaný akt obsahuje dôležité zmeny s cieľom zabezpečiť, aby centrálna banka a verejné orgány Spojeného kráľovstva poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu boli oslobodené od oznamovacej povinnosti podľa článku 4 a od požiadaviek týkajúcich sa transparentnosti opätovného použitia podľa článku 15 nariadenia (EÚ) 2015/2365;

B.  keďže Európsky parlament uznáva význam rýchleho prijatia tohto aktu, aby sa zaistila pripravenosť Európskej únie v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie bez dohody o vystúpení;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. januára 2019, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zoznam oslobodených subjektov (C(2019)00791 – 2019/2549(DEA))

P8_TA(2019)0161 B8-0145/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)00791),

–  so zreteľom na list Komisie z 30. januára 2019, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. februára 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho článok 1 ods. 6 a článok 82 ods. 6,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže delegovaný akt obsahuje dôležité zmeny s cieľom zabezpečiť, aby centrálna banka a verejné orgány Spojeného kráľovstva poverené riadením verejného dlhu alebo zasahujúce do riadenia verejného dlhu boli oslobodené od požiadaviek týkajúcich sa zúčtovania a ohlasovania a od požiadavky uplatňovať techniky zmierňovania rizika na nezúčtované transakcie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

B.  keďže Európsky parlament uznáva význam rýchleho prijatia tohto aktu, aby sa zaistila pripravenosť Európskej únie v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie bez dohody o vystúpení;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. januára 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/522, pokiaľ ide o výnimku z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 596/2014 pre Bank of England a úrad Spojeného kráľovstva pre riadenie dlhu (C(2019)00792 – 2019/2550(DEA))

P8_TA(2019)0162 B8-0146/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)00792),

–  so zreteľom na list Komisie z 30. januára 2019, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 21. februára 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES(1), a najmä jeho článok 6 ods. 5 a článok 35 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pozmeňujúci delegovaný akt obsahuje dôležité zmeny s cieľom zabezpečiť, aby pre Bank of England a úrad Spojeného kráľovstva pre riadenie dlhu aj po zmene štatútu Spojeného kráľovstva na štatút tretej krajiny naďalej platila existujúca výnimka v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

B.  keďže Európsky parlament uznáva význam rýchleho prijatia tohto aktu, aby sa zaistila pripravenosť Európskej únie v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie bez dohody o vystúpení;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 13. februára 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/588, pokiaľ ide o možnosť upraviť priemerný denný počet transakcií s akciou, ak sa obchodné miesto s najvyšším obratom uvedenej akcie nachádza mimo Únie (C(2019)00904 – 2019/2579(DEA))

P8_TA(2019)0163 B8-0149/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)00904),

–  so zreteľom na list Komisie z 21. februára 2019, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 4. marca 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ(1), a najmä na jej článok 49 ods. 3,

–  so zreteľom na článok 10 ods. 1 a článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(2),

–  so zreteľom na návrh regulačných technických predpisov o zmene delegovaného nariadenia Komisie (EU) 2017/588 (RTP 11), ktorý predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy 8. novembra 2018 podľa článku 49 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže delegovaný akt obsahuje dôležité zmeny na zachovanie konkurencieschopnosti obchodných miest EÚ, ktoré ponúkajú obchodovanie s akciami, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa súčasne obchoduje v Únii a v tretej krajine a ak sa obchodné miesto s najvyšším obratom s týmito akciami nachádza mimo Únie;

B.  keďže Európsky parlament uznáva význam rýchleho prijatia tohto aktu, aby sa zaistila pripravenosť Európskej únie v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z Únie bez dohody o vystúpení;

C.  keďže sa Európsky parlament domnieva, že prijaté regulačné technické predpisy nie sú rovnaké, ako návrh regulačných technických predpisov predložený Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy z dôvodu zmien, ktoré Komisia zaviedla v tomto návrhu, a zastáva názor, že má tri mesiace („lehota na preskúmanie“) na vznesenie námietok voči regulačným technickým predpisom; keďže Európsky parlament naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila jednomesačnú lehotu na preskúmanie len v prípadoch, keď prijala návrhy európskych orgánov dohľadu bez zmien, t. j. keď návrh a prijaté regulačné technické predpisy sú rovnaké;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349. (2) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o nedosiahnutí väčšiny vo výbore k návrhu právne záväzného aktu (výklad článku 171 ods. 1 prvého pododseku písm. b) rokovacieho poriadku) (2019/2011(REG))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci zo 7. marca 2019,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 171 ods. 1 prvému pododseku písm. b) rokovacieho poriadku tento výklad:"„Ak návrh právne záväzného aktu v znení zmien alebo v pôvodnom znení nezíska pri hlasovaní vo výbore väčšinu hlasov, výbor navrhne Parlamentu zamietnutie aktu.“;"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 udelením všeobecného povolenia Únie na vývoz určitých položiek s dvojakým použitím z Únie do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (COM(2018)0891 – C8-0513/2018 – 2018/0435(COD))

P8_TA(2019)0165 A8-0071/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0891),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0513/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0071/2019),

1.  prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 udelením všeobecného vývozného povolenia Únie na vývoz určitých položiek s dvojakým použitím z Únie do Spojeného kráľovstva

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/496.)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady s cieľom umožniť pokračovanie programov územnej spolupráce PEACE IV (Írsko – Spojené kráľovstvo) a Spojené kráľovstvo – Írsko (Írsko – Severné Írsko – Škótsko) v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie (COM(2018)0892 – C8-0512/2018 – 2018/0432(COD))

P8_TA(2019)0166 A8-0021/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0892),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0512/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. februára 2019(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0021/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... s cieľom umožniť pokračovanie programov územnej spolupráce PEACE IV (Írsko – Spojené kráľovstvo) a Spojené kráľovstvo – Írsko (Írsko – Severné Írsko – Škótsko) v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/491.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa pokračovania v prebiehajúcich činnostiach vzdelávacej mobility v rámci programu Erasmus+ v kontexte vystúpenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska („Spojené kráľovstvo“) z Európskej únie (COM(2019)0065 – C8-0040/2019 – 2019/0030(COD))

P8_TA(2019)0167 A8-0082/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0065),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0040/2019),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. februára 2019(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0082/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa pokračovania v prebiehajúcich činnostiach vzdelávacej mobility v rámci programu Erasmus+ zriadeného nariadením (EÚ) č. 1288/2013 v kontexte vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/499.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch bezpečnosti letectva vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie (COM(2018)0894 – C8-0514/2018 – 2018/0434(COD))

P8_TA(2019)0168 A8-0061/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0894),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0514/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. februára 2019(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0061/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o určitých aspektoch bezpečnosti letectva vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/494.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Afganskou islamskou republikou na strane druhej v mene Únie (15093/2016 – C8-0107/2018 – 2015/0302(NLE))

P8_TA(2019)0169 A8-0026/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15093/2016),

–  so zreteľom na návrh Dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Afganskou islamskou republikou na strane druhej (05385/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207, článkom 209, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0107/2018),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 13. marca 2019(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0026/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Afganskej islamskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0170.

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Afganskou islamskou republikou na strane druhej v mene Únie (15093/2016 – C8-0107/2018 – 2015/0302M(NLE))

P8_TA(2019)0170 A8-0058/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15093/2016),

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Afganskou islamskou republikou na strane druhej(1), ktorú 18. februára 2017 podpísala podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federica Mogherini,

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila 6. februára 2018 v súlade s článkom 37 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článkom 207 článkom 209, článkom 218 ods. 6 písm. a) druhým pododsekom a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (C8-0107/2018),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 13. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady(2),

–  so zreteľom na predbežné vykonávanie častí dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji (DSPR) patriacich do výlučnej právomoci EÚ od 1. decembra 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o rokovaniach o Dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Afganistanu, najmä na uznesenie zo 16. decembra 2010 o novej stratégii pre Afganistan(4), z 15. decembra 2011 o rozpočtovej kontrole finančnej pomoci EÚ pre Afganistan(5), z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ(6), z 8. októbra 2015 o treste smrti(7), z 26. novembra 2015 o Afganistane, najmä zabíjaní v provincii Zábul(8), z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva(9), z 5. apríla 2017 o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ(10), z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch EÚ s Indiou(11) a zo 14. decembra 2017 o situácii v Afganistane(12),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2018 a zo 16. októbra 2017 o Afganistane,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. júla 2017 o prvkoch stratégie EÚ v Afganistane (JOIN(2017)0031),

–  so zreteľom na viacročný orientačný program pre Afganistan na roky 2014 – 2020 v rámci nástroja rozvojovej spolupráce Únie,

–  so zreteľom na plán EÚ týkajúci sa spolupráce s občianskou spoločnosťou v Afganistane na obdobie 2018 – 2020,

—  so zreteľom na ukončenie policajnej misie Európskej únie v Afganistane (EUPOL AFGHANISTAN) v roku 2016,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 10. septembra 2018 s názvom Situácia v Afganistane a jej dôsledky pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

—  so zreteľom na dokument „Spoločné napredovanie v oblasti migrácie medzi EÚ a Afganistanom“ z 2. októbra 2016,

—  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2210 (2015) a č. 2344 (2017) a na mandát Misie OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA),

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb z 12. apríla 2017 o jej misii v Afganistane,

–  so zreteľom na žiadosť hlavnej prokurátorky MTS Fatou Bensoudaovej z 3. novembra 2017, aby sa začalo vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti údajne spáchaných v Afganistane od 1. mája 2003,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na ministerskú konferenciu v Ženeve z 27. - 28. novembra 2018 o Afganistane,

—  so zreteľom na výsledky bruselskej medzinárodnej konferencie o Afganistane z 5. októbra 2016, ktorej spolupredsedala Európska únia, a na vzájomné záväzky prijaté na medzinárodných konferenciách o Afganistane, ktoré sa konali 5. decembra 2011 v Bonne, 8. júla 2012 Tokiu a 4. decembra 2014 v Londýne,

–  so zreteľom na konferenciu o Afganistane, ktorá sa konala v Taškente 26. – 27. marca 2018,

—  so zreteľom na proces s názvom Srdce Ázie, ktorý sa začal 2. novembra 2011 v Istanbule,

—  so zreteľom na kábulské vyhlásenie z 22. decembra 2002 o dobrých susedských vzťahoch,

–  so zreteľom na medzinárodné bezpečnostné pomocné sily (ISAF) pod vedením NATO a s mandátom OSN (2003 – 2014) a na závery samitu NATO, ktorý sa konal 24. – 25. mája 2017 v Bruseli, pokiaľ ide o pokračovanie výcvikovej, poradenskej a asistenčnej misie „Resolute Support“ (od roku 2014 až do súčasnosti),

–  so zreteľom na plán pre humanitárnu reakciu v Afganistane na roky 2018 – 2021,

–  so zreteľom na program sebestačnosti prostredníctvom rámca vzájomnej zodpovednosti, ktorý bol dohodnutý 4. a 5. októbra 2016 na bruselskej konferencii o Afganistane,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci, stanovisko Výboru pre rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0058/2019),

A.  keďže Rada 10. novembra 2011 prijala rozhodnutie, ktorým sa Komisia poveruje rokovať o DSPR medzi Európskou úniou a Afganskou islamskou republikou(13); keďže DSPR sa predbežne a čiastočne začala uplatňovať od 1. decembra 2017, teda skôr, než s ňou vyslovil súhlas Európsky parlament;

B.  keďže 13. januára 2016 PK-VP a Komisia predložili Rade spoločný návrh rozhodnutia Rady o podpísaní a uzavretí DSPR ako dohody medzi Európskou úniou a Afganistanom („len EÚ“);

C.  keďže členské štáty síce súhlasia z podstatou DSPR, vyjadrili sa však tak, že uprednostňujú tzv. zmiešanú dohodu s predbežným uplatňovaním, a požiadali preto Komisiu a PK-VP, aby podľa toho návrhy zrevidovali s cieľom zohľadniť zmiešané a predbežné uplatňovanie;

D.  keďže DSPR bola podpísaná 18. februára 2017;

E.  keďže DSPR bude základom vzťahov medzi EÚ a Afganistanom na ďalších desať rokov a jej platnosť by sa mohla automaticky predlžovať o päťročné obdobia;

F.  keďže Európsky parlament bol počas rokovaní čiastočne, nie však úplne informovaný; keďže Európsky parlament dostal smernice Rady na rokovania pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) až 16. marca 2018, a nie v novembri 2011, keď bol Európsky parlament informovaný o rozhodnutí otvoriť rokovania;

G.  keďže tento právny rámec vychádza zo súčasnej stratégie EÚ pre Afganistan, ako aj z rozsiahlej vonkajšej finančnej pomoci EÚ;

H.  keďže DSPR bude prvým zmluvným vzťahom medzi EÚ a Afganistanom, čím sa potvrdí záväzok EÚ voči budúcemu vývoju Afganistanu počas „desaťročia transformácie“ (2014 – 2024) a posilnia historické, politické a hospodárske väzby medzi oboma stranami;

I.  keďže DSPR odráža zásady a podmienky, na ktorých sa bude zakladať budúce partnerstvo medzi EÚ a Afganistanom (hlavy I a II), vrátane základných prvkov týkajúcich sa ľudských práv a nešírenia zbraní hromadného ničenia; keďže DSPR stanovuje možnosť spolupráce v širokom spektre oblastí vrátane rozvoja (hlava III), obchodu a investícií (hlava IV) a spravodlivosti a právneho štátu (hlava V), a to aj v oblasti boja proti organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí a drogám, spolupráce v oblasti migrácie a potenciálnej budúcej readmisnej dohody, ako aj možnosti odvetvovej spolupráce (hlava VI);

J.  keďže DSPR takisto umožní, aby EÚ a Afganistan spoločne čelili globálnym výzvam, ako je jadrová bezpečnosť, nešírenie zbraní a zmena klímy;

K.  keďže Afganistan sa nachádza v rozhodujúcom okamihu, čo znamená, že ak sa nevyvinie ďalšie úsilie, tak hrozí riziko, že všetko úsilie, pokrok a obete, ku ktorým doteraz došlo pri rozvoji Afganistanu, vyjdú naprázdno;

L.  keďže vznik teroristickej hrozby skupiny napojenej na Dá’iš známej ako Islamský štát – provincia Chorásán výrazne prispel k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie; keďže v máji 2018 mala afganská vláda pod kontrolou 56 % oblastí Afganistanu a 56 % jeho územia so 65 % obyvateľstva, pričom o 32 % oblastí sa bojovalo a 12 % bolo pod kontrolou povstalcov(14)(15);

M.  keďže od roku 2002 sú Európska únia a jej členské štáty spoločne najväčším medzinárodným darcom pre Afganistan a jeho obyvateľov, pričom poskytujú viac ako 3,66 miliardy EUR na rozvojovú a humanitárnu pomoc; keďže podľa viacročného indikatívneho programu pre Afganistan na roky 2014 – 2020 bol na obdobie 2014 – 2020 pridelený nový rozvojový fond vo výške 1,4 miliardy EUR; keďže HDP Afganistanu je v súčasnosti 20 miliárd USD a tempo jeho rastu sa od roku 2014 spomalilo; keďže afganské hospodárstvo stále čelí niekoľkým výzvam ako korupcia, nízky výber rozpočtových príjmov, zlá infraštruktúra a anemická tvorba pracovných miest;

N.  keďže od roku 2001 mnohé členské štáty EÚ, partneri v NATO a spojenecké krajiny prispievajú ku stabilizácii a rozvoju Afganistanu vojenskými a civilnými zdrojmi, pričom utrpeli ťažké zranenia a straty; keďže stabilný nezávislý Afganistan, ktorý sa o seba dokáže postarať a ktorý dokáže teroristickým skupinám uprieť bezpečné útočisko, je stále v zásadne dôležitom bezpečnostnom záujme NATO, EÚ a jej členských štátov; keďže členské štáty EÚ majú v Afganistane stále viac než 3 000 členov vojenského personálu zapojených do misie NATO Resolute Support;

O.  keďže v Iráne a Pakistane sa nachádza 2,5 milióna registrovaných utečencov a 2 až 3 milióny Afgancov bez dokladov; keďže v dôsledku konfliktu sú v Afganistane viac než 2 milióny vnútorne vysídlených osôb, pričom viac ako 300 000 z nich bolo vysídlených v roku 2018; keďže mnohé z týchto osôb trpia potravinovou neistotou, neprimeraným bývaním, nedostatočným prístupom k hygiene a zdravotníckym zariadeniam a nedostatočnou ochranou, a keďže mnohé z nich sú deti, ktoré sú klasifikované ako osobitne zraniteľné voči riziku detskej práce, sexuálneho zneužívania alebo potenciálneho náboru do zločineckých skupín; keďže od začiatku roka 2018 sa do Afganistanu z Iránu vrátilo alebo bolo deportovaných viac než 450 000 Afgancov; keďže vláda Pakistanu oznámila, že 1,7 milióna afganských utečencov registrovaných v tejto krajine do Afganistanu bude musieť byť nútene vrátených;

P.  keďže podľa OSN korupcia v Afganistane oslabuje legitímnosť štátu a predstavuje závažnú hrozbu pre dobrú správu vecí verejných a trvalo udržateľný rozvoj tým, že bráni vzniku skutočného hospodárstva;

Q.  keďže Afganistan je krajina s nízkymi príjmami, po konflikte a bez prístupu k moru, čo predstavuje osobitné výzvy pre medzinárodné spoločenstvo a jeho inštitúcie;

R.  keďže podľa indexu globálnej adaptácie patrí Afganistan medzi krajiny sveta, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy;

S.  keďže sa objavujú nové hrozby a medzinárodné krízy spôsobujúce, že sa verejnosť prestáva na situáciu v Afganistane zameriavať a stráca sa v tomto smere podpora a záujem;

T.  keďže sa odhaduje, že 87 % afganských žien je vystavených násiliu súvisiacemu s rodovou príslušnosťou; keďže Afganistan je v indexe rodovej nerovnosti OSN za rok 2017 na 153. priečke zo 160 krajín;

U.  keďže v roku 2017 dosiahlo pestovanie ópia v Afganistane rekordne vysoké hodnoty a v porovnaní s rokom 2016 sa zvýšilo o 63 %; keďže nedovolené obchodovanie s opiátmi ešte viac priživuje nestabilitu, povstalecké nálady a zvyšuje financovanie teroristických skupín v Afganistane;

V.  keďže afganský rozpočet na rok 2018 sa po prvý raz pridržiava medzinárodných noriem pre projekcie a účtovníctvo;

W.  keďže policajná misia EÚ v Afganistane v roku 2016 po deviatich rokoch pokroku skončila;

Politicko-strategické aspekty

1.  naďalej sa zaväzuje podporovať afganskú vládu v jej úsilí o vybudovanie bezpečnej a stabilnej budúcnosti pre obyvateľov Afganistanu vykonávaním kľúčových reforiem s cieľom zlepšiť správu vecí verejných a právny štát, bojovať proti terorizmu a extrémizmu, dosiahnuť udržateľný mier a rozvoj, vybudovať legitímne, demokratické inštitúcie, posilniť odolnosť voči vnútroštátnym a regionálnym bezpečnostným výzvam, presadzovať dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien, detí, etnických a náboženských menšín, bojovať proti korupcii a proti drogám, zlepšovať fiškálnu udržateľnosť a podporovať inkluzívny a udržateľný hospodársky rast a sociálny a vidiecky rozvoj, poskytnúť mladým ľuďom, ktorí tvoria dve tretiny obyvateľstva, možnosti na lepšiu budúcnosť; zdôrazňuje, že treba mierové riešenie konfliktu v Afganistane a že by sa na tento najnaliehavejší cieľ malo zamerať všetko úsilie;

2.  zdôrazňuje, že dlhodobý rozvoj Afganistanu bude závisieť od zodpovednosti, dobrej správy vecí verejných, udržateľného zabezpečenia ľudskej bezpečnosti vrátane znižovania chudoby a vytvárania pracovných príležitostí, prístupu k sociálnym a zdravotníckym službám, vzdelávania a ochrany základných slobôd a ľudských práv vrátane práv žien a menšín; zdôrazňuje, že treba riadiť záležitosti tak, aby sa zabezpečili inkluzívny hospodársky rast a priaznivé podmienky pre udržateľné zahraničné investície v prospech obyvateľov Afganistanu pri plnom rešpektovaní sociálnych, environmentálnych a pracovných noriem;

3.  vyjadruje znepokojenie nad krehkosťou a nestabilitou ústrednej vlády a nad nedostatočnou kontrolou nad veľkou časťou krajiny, čo ešte viac prehlbuje vplyv konfliktu na civilné obyvateľstvo; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby v prípadoch, ako sú nevyriešené povolebné otázky, uľahčili mediáciu;

4.  vyzýva EÚ, aby pomáhala v úsilí o zvrátenie dlhodobého trendu medzietnického napätia, ktoré prispieva k rozkladu ústrednej moci, a aby podporovala bohatú multietnickú štruktúru afganskej spoločnosti;

5.  zdôrazňuje svoju dlhodobú podporu dôveryhodných, slobodných, spravodlivých a transparentných volieb v súlade s medzinárodnými normami a vyjadruje svoju podporu pozorovateľskej misii EÚ v krajine vrátane pozorovania prezidentských volieb v roku 2019; zdôrazňuje, že z dôvodu chronickej politickej rivality bude mať výsledok týchto volieb ohromný vplyv na budúcu stabilitu afganskej vlády;

6.  zdôrazňuje, aký obrovský hospodársky potenciál krajina má vďaka svojmu geografickému umiestneniu a vďaka svojim ľudským a prírodným zdrojom;

7.  zdôrazňuje zásadnú finančnú a politickú podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja Afganistanu, humanitárnej pomoci a regionálnej prepojenosti zo strany EÚ; naliehavo žiada vyvíjať ďalšie úsilie o spoločnú tvorbu programov medzi EÚ a jej členskými štátmi;

8.  zdôrazňuje, že je v tomto smere potrebné zintenzívniť koordináciu politík a dialóg medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o Afganistan a regionálne záležitosti;

9.  víta spoločné komuniké prijaté na ženevskej ministerskej konferencii o Afganistane organizovanej OSN v dňoch 27. a 28. novembra 2018 so zreteľom na záväzky prijaté na bruselskej konferencii o Afganistane v roku 2016;

Úloha a zodpovednosť regionálnych aktérov

10.  pripomína, že Afganistan je krajina bez prístupu k moru a nachádza sa na križovatke medzi Áziou a Blízkym východom, a uznáva, že podpora a pozitívna spolupráca zo strany susedných krajín a regionálnych mocností, najmä Číny, Iránu, Indie, Ruska a Pakistanu, má zásadný význam pre stabilizáciu, rozvoj a hospodársku životaschopnosť Afganistanu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stabilný a úspešný Afganistan nie je vždy konečným cieľom týchto regionálnych aktérov a zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto krajín v procese stabilizácie a mierového procesu; žiada susedné krajiny, aby v budúcnosti neblokovali afganský vývoz, ako to bolo v minulosti;

11.  zdôrazňuje, že mobilita a pretrvávajúca činnosť teroristických sietí pôsobiacich v Afganistane a aj v Pakistane prispievajú k nestabilite situácie v celom regióne;

12.  zdôrazňuje, že Afganistan je často predmetom protichodných cieľov regionálnych mocností; naliehavo ich vyzýva, aby v plnej miere podporovali mierové úsilie v Afganistane; podporuje fóra regionálnej spolupráce, vyjadruje však znepokojenie nad zapájaním niektorých susedov Afganistanu do konfliktu prostredníctvom zástupcov, čím sa podkopáva mierové úsilie; vyzýva týchto susedov, aby sa zdržali zapájania sprostredkovateľov do súperenia v Afganistane a naliehavo vyzýva susedné aj regionálne mocnosti, aby v plnej miere spolupracovali s cieľom dosiahnuť dlhodobý a udržateľný mier v Afganistane;

13.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o dialóg a spoluprácu s regionálnymi partnermi v oblasti boja proti obchodovaniu s drogami, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a prevádzačstvu;

14.  zdôrazňuje kľúčový význam infraštruktúry a regionálneho rozvoja v Afganistane pre zlepšenie obchodovania a prepojenosti medzi krajinami Strednej Ázie a južnej Ázie a ako stabilizačného faktora v regióne;

15.  vyzýva EÚ, aby úvahy o spolupráci medzi EÚ a Afganistanom zaradila do svojich stratégií pre Strednú a južnú Áziu;

Bezpečnosť a budovanie mieru

16.  je naďalej hlboko znepokojený pokračujúcim zhoršovaním bezpečnostnej situácie v Afganistane a pretrvávajúcim získavaním územia bojovníkmi Talibanu a rôznych teroristických skupín, ako je Islamský štát – provincia Chorásán, čo je pravdepodobne výrazne posilnené prítomnosťou zahraničných bojovníkov; dôrazne odsudzuje ich útoky na afganské civilné obyvateľstvo, bezpečnostné sily, inštitúcie a občiansku spoločnosť; opakuje, že sa plne zasadzuje za boj proti všetkým formám terorizmu, a vzdáva poctu všetkým koaličným a afganským vojakom a civilistom, ktorí za demokratický, inkluzívny, prosperujúci, bezpečný a stabilný Afganistan zaplatili tým najcennejším; konštatuje, že viac než polovica protivládnych útokov spáchaných v roku 2018 v Afganistane sa pripisuje skupine Islamský štát – provincia Chorásán, ktorej cieľom je narúšať a destabilizovať zmierovací a mierový proces; so znepokojením konštatuje, že súčasné džihádistické organizácie, Islamský štát – provincia Chorásán, al-Káida a ich rôzne dcérske organizácie, sa dokázali prispôsobiť a zakoreniť a predstavujú pre Afganistan, tento región a Európu významnú bezpečnostnú výzvu;

17.  zdôrazňuje, že EÚ naďalej podporuje inkluzívny mierový proces a proces zmierenia pod vedením a kontrolou Afganistanu vrátane implementácie mierovej dohody dohodnutej so skupinou Hezb-e-Islami; je pripravený k tomu prispieť všetkými vhodnými nástrojmi EÚ ihneď po tom, ako začne zmysluplný mierový proces; vyzýva Taliban, aby odsúdil násilie, pristúpil k mierovému procesu a prijal afganskú ústavu; zdôrazňuje svoju podporu komplexnej mierovej ponuky, ktorú vláda opakovane predložila Talibanu; vyzýva na plnohodnotné zapojenie občianskej spoločnosti do týchto rozhovorov; uznáva, že treba riešiť otázku dlhodobej kombinovanej vojenskej prítomnosti s cieľom pomáhať afganským bezpečnostným silám pri stabilizovaní krajiny a pri zabraňovaní tomu, aby sa opäť stala bezpečným útočiskom pre teroristické skupiny a zdrojom regionálnej nestability; vyzýva všetky strany konfliktu, aby rešpektovali medzinárodné humanitárne právo;

18.  víta prvé prímerie od roku 2001, Eid al-Fitr, ktoré dokázalo že medzi Afgancami je veľmi rozšírená túžba po mieri; vyzýva Taliban, aby prijal výzvy afganského prezidenta na nové prímerie;

19.  zdôrazňuje, že štyri desaťročia vojen a konfliktov, ktoré začali sovietskou inváziou do Afganistanu v roku 1979, viedli k mnohým z nevyriešených problémov, ktorým Afganistan dnes čelí; v tomto smere uznáva úlohu mladých ľudí a afganskej diaspóry v procese budovania bezpečnejšej a lepšej budúcnosti pre túto krajinu; vyzýva EÚ, aby podporovala spravodlivosť v prechodnom období pre obete násilia;

20.  konštatuje, že po skončení misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EUPOL Afganistan, ktorá poskytovala špecializovaný výcvik a poradenstvo afganskej vnútroštátnej polícii a ministerstvu vnútra, v decembri 2016 Únia pokračuje v spolupráci s afganskou políciou pomocou vonkajších nástrojov EÚ, ako je nástroj na podporu stability a mieru, z ktorého sa financujú aj činnosti v oblasti zmierenia;

21.  konštatuje, že misia ISAF úspešne vybudovala afganské národné bezpečnostné sily z nuly na úroveň 352 000 spôsobilých vojakov a príslušníkov polície s pechotou, vojenskou políciou, spravodajstvom, čistením trás, bojovou podporou a spôsobilosťami v oblasti zdravotníctva, letectva a logistiky, čím sa bojuje proti vplyvu povstalcov v krajine;

22.  konštatuje, že ISAF vytvorili bezpečné prostredie pre zlepšovanie správy vecí verejných a hospodárskeho rozvoja, čo viedlo k najväčšiemu percentuálnemu nárastu zo všetkých krajín v oblasti základných zdravotníckych a iných rozvojových ukazovateľov; konštatuje, že úspech ISAF viedol tiež k vzniku dynamických médií a že milióny Afgancov si dnes uplatňujú právo voliť;

23.  ďalej nabáda misiu NATO Resolute Support, aby pokračovala vo výcviku afganskej armády a v dohľade nad ňou; nabáda členské štáty, aby národnej vláde a miestnym vládam Afganistanu poskytli odbornú prípravu v oblasti civilného krízového riadenia;

24.  nabáda NATO a EÚ, aby spolupracovali na získavaní spravodajských informácií o povstaleckých skupinách, ktoré ohrozujú Afganistan, a aby spoločne koordinovali politické odporúčania pre afganské bezpečnostné sily;

25.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Taliban a iné povstalecké skupiny používajú prítomnosť EÚ a medzinárodných síl v Afganistane, ako aj úspechy, ktoré dosiahli, na účely propagandy, na presadzovanie názoru, podľa ktorého zahraniční okupanti ohrozujú afganskú krajinu a spôsob života; nabáda EÚ a afganskú vládu, aby proti takejto propagande bojovali;

26.  zdôrazňuje, že boj proti financovaniu terorizmu je kľúčovým pre vytvorenie prostredia vedúceho k bezpečnosti v Afganistane; naliehavo žiada všetkých relevantných partnerov, aby zvýšili svoje úsilie o rozloženie všetkých sietí na financovanie terorizmu vrátane ukončenia zneužívania sietí hawala a medzinárodných darov na tieto účely, a to s cieľom bojovať proti radikalizácii, extrémizmu a nástrojov náboru, o ktoré sa afganské teroristické organizácie naďalej opierajú;

27.  naliehavo žiada afganskú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zaistenie toho, aby prevencia šírenia extrémistických ideológií a boj proti nim patrili medzi jej najvyššie priority;

28.  podporuje afganský mierový a reintegračný program, ktorým sa členovia Talibanu, ktorí sa vzdali a zriekli násilia, opätovne začleňujú do spoločnosti; chváli Spojené kráľovstvo za to, že prispelo už viac než 9 miliónmi GBP;

29.  vyzýva vládu Afganistanu, aby v plnej miere implementovala rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti a aby zaistila zapojenie, ochranu a práva žien v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktu po obnovu po skončení konfliktu;

30.  nabáda afganskú vládu, aby vytvorila účinné chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) protiopatrenia; naliehavo žiada EÚ, aby poskytovala operačnú, technickú a finančnú podporu pri budovaní CBRN kapacít;

31.  nabáda afganskú vládu, aby zlepšila svoje vnútroštátne kontrolné systémy na boj proti rozsiahlemu obehu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) v súlade s existujúcimi medzinárodnými normami;

Budovanie štátu

32.  zdôrazňuje, že treba, aby vláda Afganistanu a medzinárodné spoločenstvo zintenzívnili úsilie o odstránenie korupcie v krajine, ako aj aby posilnili inkluzívne inštitúcie, ktoré reagujú na potreby spoločnosti, a zlepšili miestnu správu vecí verejných ako kriticky dôležitých krokov pri budovaní stabilného a legitímneho štátu schopného predchádzať konfliktom a povstaniam; vyzýva afganskú vládu, aby zlepšila vnútroštátnu schopnosť získavať späť ukradnutý majetok v rámci programov, ako je iniciatíva zameraná na prinavrátenie ukradnutého majetku pod vedením skupiny Svetovej banky a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC);

33.  vyzýva vládu Afganistanu, aby zvýšila politickú inkluzívnosť, posilnila zodpovednosť a aktívne bojovala proti korupcii;

34.  zdôrazňuje, že medzeru medzi národnou vládou a miestnymi vládami Afganistanu treba preklenúť; uznáva, že by sa tento problém potenciálne mohol dať zmierniť, ak by afganská vláda presadila zákon, ktorým sa vyžaduje, aby boli regionálni guvernéri prítomní na územiach, ktoré zastupujú;

35.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa finančné prostriedky EÚ investovali do projektov, ktoré pomáhajú afganskému obyvateľstvu, a aby sa obce primerane podporovali pri poskytovaní základných služieb a pri budovaní miestnej samosprávy, a to s cieľom zaistiť základné životné štandardy pre obyvateľstvo, zaistiť koordináciu medzi ústrednými orgánmi a miestnou samosprávou v záujme identifikovania priorít, do ktorých sa má investovať, zlepšiť podporu občianskej spoločnosti, najmä obhajcov ľudských práv, predovšetkým prioritne financovať projekty podporujúce subjekty presadzujúce zodpovednosť, ľudské práva a demokratické zásady a projekty podporujúce dialóg a mechanizmy riešenia konfliktov v miestnom kontexte;

36.  vyzýva EÚ, aby pokračovala vo svojom pláne postupného ukončenia misie po uzavretí misie EUPOL, čo zahŕňa zabezpečenie udržateľného prechodu činností na miestnych a medzinárodných partnerov misie EUPOL; naliehavo vyzýva všetky strany, aby pokračovali vo svojom úsilí o rozvoj afganskej národnej polície do profesionálnych bezpečnostných a ochranných síl, o posilnenie všetkých orgánov presadzovania práva, a to s osobitným zameraním na nezávislosť súdneho systému a na zlepšovanie stavu afganských väzníc a rešpektovanie práv väzňov;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že protidrogové kampane v Afganistane zlyhávajú a že sa nevynakladá dostatočné úsilie na to, aby boli zameranie sa na drogové laboratóriá Talibanu a medzinárodné siete organizovanej trestnej činnosti, ktoré sú v jadre obchodovania s drogami a zabezpečujú financovanie Talibanu a teroristických operácií; podporuje a schvaľuje novú protidrogovú stratégiu vlády Afganistanu podporovanú úradom UNODC; je znepokojený zvýšením miery pestovania ópia v Afganistane(16) a vyzýva vládu Afganistanu, aby zaviedla cielené politiky na zvrátenie tohto trendu; konštatuje, že je to zásadne dôležité na vytvorenie hmatateľných a udržateľných alternatív k produkcii maku, ktoré budú dostupné pre jeho producentov;

38.  zdôrazňuje, že hlavnými zdrojmi príjmov Talibanu sú nelegálna banská ťažba a produkcia ópia; konštatuje, že sa v súčasnosti odhaduje, že Taliban získava z nelegálnej banskej ťažby ročné príjmy vo výške 200 – 300 miliónov EUR;

39.  vyzýva na doplnenie primeraných bŕzd a protiváh a na zvýšenie transparentnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť verejnej správy vrátane finančného riadenia, ako aj predchádzanie akémukoľvek zneužitiu zahraničnej alebo rozvojovej pomoci v súlade s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci;

40.  víta to, že EÚ v roku 2016 podpísala s Afganistanom zmluvu o podpore konsolidácie štátu, ktorou sa počas dvoch rokov pridelí 200 miliónov EUR do podpory rozpočtu, s cieľom posilniť vládne inštitúcie a zvýšiť objem prostriedkov na rozvojové priority, ako je vytváranie hospodárskeho rastu, znižovanie chudoby a boj proti korupcii; zdôrazňuje, že zdroje sa musia využívať efektívne;

41.  konštatuje, že zmluva o podpore konsolidácie štátu vychádza z celkovo pozitívneho hodnotenia pokroku, ktorý Afganistan dosiahol v kľúčových oblastiach reforiem; uznáva, že je dôležité predstaviť ciele, ktoré sa v zmluve o podpore konsolidácie štátu stanovujú, a podmienky financovania; ďalej zdôrazňuje význam dohľadu a systematického monitorovania s cieľom zabrániť zneužívaniu; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na rozvoj a stabilitu afganskej vlády; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala o plnení zmluvy o podpore konsolidácie štátu, a zdôrazňuje, že jej zistenia v tejto súvislosti by sa mali použiť na prípravu pokračovania operácie rozpočtovej podpory na obdobie 2018 – 2021.

Občianska spoločnosť a ľudské práva

42.  víta, že v DSPR medzi EÚ a Afganistanom sa zdôrazňuje dialóg o otázkach ľudských práv, najmä o právach žien, detí a etnických a náboženských menšín, s cieľom zabezpečiť prístup k zdrojom a plne uplatňovať ich základné práva, a to aj zamestnávaním väčšieho počtu žien v afganských vládnych štruktúrach, ako aj v systémoch bezpečnosti a súdnictva; vyzýva Afganistan, aby sa usiloval o odstránenie všetkých foriem násilia a diskriminácie žien a dievčat; zdôrazňuje, že treba vynaložiť viac úsilia na vykonávanie ustanovení DSPR uvedených v hlavách I a II;

43.  trvá na tom, aby EÚ naďalej zachovala dôrazný postoj k uplatňovaniu ľudských práv, a zdôrazňuje, že demokratické zásady, ľudské práva, najmä práva žien a menšín, a zásady právneho štátu tvoria základné prvky dohody; trvá na tom, aby EÚ prijala osobitné opatrenia, ak vláda Afganistanu poruší podstatné prvky dohody;

44.  pripomína, že EÚ sa zameriava predovšetkým na zlepšovanie podmienok žien, detí, zdravotne postihnutých osôb a ľudí žijúcich v chudobe a že tieto skupiny potrebujú osobitnú pomoc, a to aj v oblasti zdravotníctva a vzdelávania;

45.  víta veľmi významnú pozíciu, ktorá sa v dohode pripisuje rodovej rovnosti a súvisiacim politikám, a silný dôraz dohody na rozvoj občianskej spoločnosti; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala rovnosť medzi ženami a mužmi a posilnenie postavenia žien svojim rozvojovým úsilím a aby pri tom mala na zreteli, že zmena postoja spoločnosti k sociálno-ekonomickej úlohe žien si vyžaduje príslušné opatrenia v oblasti zvyšovania informovanosti, vzdelávania a reformy regulačného rámca;

46.  zdôrazňuje, že treba chrániť etnické a náboženské menšiny, ktoré sú ohrozené alebo vystavené útoku; konštatuje, že šiitská etnická skupina Hazárov je cieľom častejšie než iné skupiny, a preto si zaslúži osobitnú pozornosť;

47.  vyzýva na posilnenie a podporu inštitúcií Afganistanu súvisiacich s ľudskými právami na celoštátnej aj nižšej úrovni, organizácií občianskej spoločnosti a akademickej sféry; naliehavo žiada medzinárodných partnerov, aby podnecovali užšiu spoluprácu a upevňovali kontakty s afganskými partnermi;

48.  podporuje úsilie MTS o zaistenie zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti údajne spáchané od mája 2003;

49.  je znepokojený čoraz väčším počtom násilnejších a zámernejších útokov na zdravotnícke zariadenia a zdravotníckych pracovníkov a zameranie na civilnú infraštruktúru; naliehavo žiada všetky strany, aby rešpektovali svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a predchádzali útokom na civilistov a civilnú infraštruktúru;

50.  vyzýva afganskú vládu, aby okamžite zaviedla moratórium na využívanie trestu smrti ako krok smerujúci k jeho zákazu;

Rozvoj a obchod

51.  uznáva, že konečným cieľom pomoci EÚ pre Afganistan je pomôcť vláde a hospodárstvu krajiny odstrániť chudobu a rozvinúť sa do stavu nezávislosti a rastu vďaka vnútornému rozvoju a regionálnej spolupráci v rámci zahraničného obchodu a udržateľných verejných investícií s cieľom znížiť prílišnú závislosť od zahraničnej pomoci, a to prispievaním k sociálnemu, hospodárskemu a environmentálnemu rozvoju Afganistanu;

52.  poznamenáva, že Afganistan je jedným z najväčších príjemcov rozvojovej pomoci na svete a že inštitúcie EÚ zaviazali 3,6 miliardy EUR na pomoc pre krajinu v rokoch 2002 až 2016; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podiel Afgancov žijúcich v chudobe sa zvýšil z 38 % (2012) na 55 % (2017), a zdôrazňuje, že krajina od roku 2014 zaznamenáva pomalý rast v dôsledku stiahnutia medzinárodných bezpečnostných síl, ktoré je sprevádzané znížením medzinárodných grantov a zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou;

53.  zdôrazňuje, že v záujme úsilia o dosiahnutie mieru a stability v tejto krajine treba riešiť vysokú mieru nezamestnanosti a bojovať proti chudobe;

54.  zdôrazňuje, že v záujme prevencie náboru mladých mužov do Talibanu a iných povstaleckých sietí je potrebných viac pracovných príležitostí okrem sektora poľnohospodárstva a práce pre vládu;

55.  víta afganský národný rámec pre mier a rozvoj (ANPDF) z roku 2016 a program sebestačnosti prostredníctvom rámca vzájomnej zodpovednosti (SMAF), ktoré prijala afganská vláda; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci DSPR naďalej podporovali afganské rozvojové priority v súlade so zásadami účinnosti rozvoja;

56.  vyzýva PK/VP a Európsku komisiu, aby pravidelne vyhodnocovali všetky opatrenia EÚ v Afganistane v rámci výslovných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, najmä pokiaľ ide o rozvojovú pomoc, dobrú správu vecí verejných vrátane sektora justície, rešpektovanie ľudských práv a bezpečnosť; v tomto kontexte vyzýva aj na vyhodnotenie relatívneho vplyvu opatrení EÚ na celkovú situáciu v krajine a úroveň koordinácie a spolupráce medzi aktérmi a EÚ a inými medzinárodnými misiami a opatreniami, na zverejnenie zistení a odporúčaní a na podanie správy Európskemu parlamentu;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek významným injekciám zahraničnej pomoci je jej vplyv obmedzený; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vypracoval osobitnú správu o účinnosti pomoci EÚ poskytnutej Afganistanu za posledné desaťročie;

58.  nabáda agentúry EÚ a iné medzinárodné agentúry zapojené do rozvoja Afganistanu, aby spolupracovali s afganskými médiami pri zaisťovaní strategickej komunikácie rozvojového úsilia, jeho zdrojov, účelov a dôsledkov smerom k afganskému ľudu;

59.  pripomína, že v súčasnosti v Afganistane chýbajú civilní odborníci; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zamestnávali a riadne školili civilných odborníkov v kľúčových oblastiach pre hospodársky rozvoj a boj proti drogám s cieľom pomáhať afganským úradníkom a miestnym obyvateľom a školiť ich;

60.  zdôrazňuje, že treba podporovať vzdelávací systém Afganistanu s cieľom zvýšiť počet detí navštevujúcich školy na všetkých stupňoch vzdelávania;

61.  víta to, že počet žiakov zapísaných do škôl sa od roku 2001 zvýšil desaťnásobne, pričom 39 % žiakov tvoria dievčatá;

62.  naliehavo žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladej generácii, a vyzýva na plnohodnotné využívanie programov ako Erasmus+ a Horizont 2020 na vytvorenie väzieb medzi vzdelávacími inštitúciami, akademickou sférou, výskumným sektorom a malými a strednými podnikmi (MSP);

63.  podporuje činnosti EÚ a členských štátov, ktoré prispievajú do trustového fondu na obnovu Afganistanu spoločne spravovaného Svetovou bankou a ministerstvom financií Afganistanu, ktorý sa snaží o zabezpečenie základných kritických služieb s osobitným dôrazom na zdravotníctvo a školstvo;

64.  víta pristúpenie Afganistanu k WTO v roku 2016 a uznáva pridanú hodnotu, ktorú pre budúcnosť Afganistanu prinesú obchod a priame zahraničné investície; uznáva pozitívnu úlohu, ktorú by členstvo vo WTO mohlo zohrávať pri integrácii Afganistanu do svetového hospodárstva;

65.  poznamenáva, že po vstupe Afganistanu do WTO v roku 2016, ktorý zvýšil väzby tejto krajiny na globálnu ekonomiku, poskytla EÚ Afganistanu bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ, uznáva však, že treba prijať ďalšie konkrétne opatrenia, aby sa súkromnému sektoru umožnilo tento režim využívať, a tým zvýšiť jeho vnútorný rozvoj;

66.  zdôrazňuje, že afganské orgány by mali vytvoriť udržateľný hospodársky model založený na zásade prerozdeľovania; vyzýva EÚ, aby podporovala Afganistan v jeho environmentálnom rozvoji a energetickej transformácii, keďže zabezpečenie čistej a udržateľnej energie je zásadne dôležité pre urýchlenie vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

67.  zdôrazňuje, že sa treba ďalej usilovať o zvýšenie schopnosti vládnych inštitúcií formulovať a implementovať obchodné stratégie a politiky, zlepšovať cezhraničný pohyb tovaru a zvyšovať kvalitu výrobkov tak, aby spĺňali medzinárodné normy;

68.  vyzýva na posilnenie podnikateľských vzťahov medzi podnikmi so sídlom v EÚ a afganským súkromným sektorom; nabáda na zavedenie priaznivých podmienok pre rozvoj MSP;

69.  podporuje a víta všetky rozvojové programy EÚ, jednotlivých členských štátov či ktoréhokoľvek člena medzinárodného spoločenstva, ktorých cieľom je začať rozvojový program na pomoc vlastníkom malých podnikov a podnikateľom s tým, aby sa vyznali v právnych nákladoch, nariadeniach a iných prekážkach produkcie, ktoré by inak podniky odrádzali od vstupu na trh a/alebo od rastu na trhu;

70.  uznáva, že zásoby nerastných surovín v Afganistane predstavujú pre túto krajinu hospodársku príležitosť vytvárať príjmy a pracovné miesta; konštatuje, že Čína preukázala záujem o tieto zásoby nerastných surovín, s osobitným dôrazom na prvky vzácnych zemín;

Migrácia

71.  uznáva, že migrácia je pre Afganistan trvalou výzvou, ktorá prináša susedným krajinám a členským štátom EÚ problémy; vyjadruje znepokojenie nad bezprecedentným počtom vracajúcich sa migrantov, najmä z Pakistanu a Iránu a v menšom rozsahu z Európy; uznáva, že otázky týkajúce sa vnútorne vysídlených osôb a utečencov sú dôsledkom hrozby násilia povstaleckých skupín v Afganistane, ako aj hospodárskych a environmentálnych faktorov; zdôrazňuje, že úsilie EÚ a medzinárodného spoločenstva by sa malo zamerať na predchádzanie základným príčinám masovej migrácie; víta afganskú národnú stratégiu riadenia návratu; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že afganské orgány nemajú zavedené integračné politiky na zvládanie súčasného počtu vracajúcich sa osôb; vyjadruje presvedčenie, že riadne začlenenie navrátených osôb, najmä detí, ktorým sa musí zaručiť prístup k základnému a stredoškolskému vzdelaniu, je rozhodujúce pre zabezpečenie stability v krajine, a toho, aby osoby, ktoré sa vrátili, neboli počas konania o návrate vystavené násiliu alebo nátlaku;

72.  zdôrazňuje, že podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) potrebuje v Afganistane humanitárnu pomoc 5,5 milióna ľudí vrátane osôb, ktoré boli vnútorne vysídlené z dôvodu konfliktu alebo sucha a zdôrazňuje, že sucho viedlo k nútenému vysídleniu viac ako 250 000 ľudí na severe a západe krajiny; konštatuje, že plán humanitárnej reakcie je financovaný len z 33,5 %, a preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o riešenie kľúčových humanitárnych výziev a potrieb ľudí a aby venovali osobitnú pozornosť zraniteľným osobám vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v ťažko dostupných oblastiach;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek článku 28 ods. 4 dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji, v ktorom sa uvádza, že strany by mali uzavrieť dohodu o readmisii, nebola stále dosiahnutá formálna dohoda, ale iba neformálna dohoda – spoločné napredovanie; považuje za dôležité, aby akékoľvek dohody týkajúce sa readmisie boli formalizované s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným parlamentným dohľadom a demokratickou kontrolou nad uzavretím dohody o spoločnom napredovaní a zdôrazňuje, že je dôležité viesť nepretržitý dialóg s príslušnými aktérmi s cieľom nájsť udržateľné riešenie pre regionálny rozmer otázky afganských utečencov;

74.  vyjadruje poľutovanie nad vlnou migrácie z Afganistanu na Západ – najmä migrácie vzdelaných a mladých ľudí – spôsobenou tým, že v krajine nemajú vyhliadky; zdôrazňuje pomoc EÚ pri zlepšovaní životov afganských emigrantov poskytovanú v Pakistane a Iráne; vyzýva tieto krajiny, aby tieto osoby nevyhosťovali, keďže by to mohlo mať veľmi negatívny vplyv na stabilitu a hospodárstvo Afganistanu; nalieha, aby bol návrat utečencov do ich domovov organizovaný bezpečne, usporiadane a na dobrovoľnom základe;

75.  chváli Komisiu za to, že v roku 2016 vytvorila významný projekt na lepšiu reintegráciu vracajúcich sa migrantov do Afganistanu, Bangladéša a Pakistanu, pričom na obdobie 2016 až 2020 sa 72 miliónov EUR vyčlenilo osobitne pre Afganistan;

76.  zdôrazňuje, že rozvojová pomoc EÚ pre Afganistan by sa nemala vnímať čisto z hľadiska migrácie a cieľov v oblasti riadenia hraníc a domnieva sa, že rozvojová pomoc by mala účinne riešiť základné príčiny migrácie;

Odvetvová spolupráca

77.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila komplexné stratégie pre každý sektor s cieľom zaistiť rozsiahly rozvoj vo všetkých oblastiach spolupráce s Afganistanom;

78.  vyzýva na úsilie o dobré využitie skúseností EÚ v oblasti budovania kapacít a v oblasti reformy verejnej správy a verejnej služby; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť správu v oblasti daní; vyzýva na podporu organizácií občianskej spoločnosti, pri úplnom rešpektovaní ich rôznorodého etnického, náboženského, sociálneho alebo politického pozadia;

79.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo zabezpečuje 50 % príjmov obyvateľstva Afganistanu a predstavuje štvrtinu jeho HDP; konštatuje, že EÚ sa zaviazala vynaložiť v období 2014 až 2020 1,4 miliardy EUR na rozvojové projekty vo vidieckych oblastiach; okrem toho konštatuje, že tieto projekty sú kľúčové na zaistenie toho, aby sa poľnohospodári neposúvali smerom k tieňovej ekonomike;

80.  konštatuje, že 80 % afganského obyvateľstva sa venuje samozásobiteľskému poľnohospodárstvu v prostredí nehostinnom pre poľnohospodárstvo a používa neefektívne metódy zavlažovania; podporuje zlepšovanie úsilia o zaistenie potravinovej bezpečnosti;

81.  berie so znepokojením na vedomie aktuálne sucho v Afganistane, ktoré je najhoršie za desaťročia a ohrozuje ľudí, hospodárske zvieratá aj poľnohospodárstvo; vyjadruje naďalej znepokojenie nad častými prírodnými katastrofami ako prívalové povodne, zemetrasenia, zosuvy pôdy a tuhé zimy;

82.  so znepokojením konštatuje, že poškodenie poľnohospodárskych produktov, napríklad pšenice, môže viesť k presídleniu, chudobe, hladu, a v niektorých prípadoch k presunu na čierny trh a že tri milióny ľudí čelí extrémne vysokému riziku v oblasti potravinovej bezpečnosti a straty živobytia;

83.  uznáva, že presun väčšej časti hodnotového reťazca spracúvania potravín späť do Afganistanu by mohol zvýšiť príjmy rodín, zvýšiť potravinovú bezpečnosť, znížiť ceny potravín a priniesť viac pracovných príležitostí;

84.  nabáda EÚ, aby pokračovala vo svojom úsilí o zlepšenie zdravotnej starostlivosti v Afganistane, a zdôrazňuje význam očkovania pre všetkých ľudí, ale najmä pre tých, ktorí sú obzvlášť citliví na choroby, ako napríklad deti;

85.  víta, že sa primárny prístup ku zdravotnej starostlivosti zvýšil z 9 % na viac než 57 %, že sa stredná dĺžka života zvýšila zo 44 na 60 rokov a že tieto zlepšenia boli umožnené príspevkami od EÚ, jednotlivých členských štátov a medzinárodného spoločenstva; vzhľadom na tieto úspechy uznáva, že je nutné vykonať ešte viac v záujme ďalšieho zvyšovania strednej dĺžky života a znižovania úmrtnosti rodičiek, ako aj novorodencov;

86.  dôrazne odsudzuje korupčné praktiky v afganskom zdravotníctve, napríklad dovoz nelegálnych liečiv, a naliehavo žiada EÚ, aby naďalej tlačila na afganskú vládu, aby v oblasti predchádzania takýmto korupčným praktikám vykonala viac;

87.  opakuje, že sú v Afganistane potrební vyškolení zdravotníci, a nabáda EÚ a jej členské štáty, aby tam naďalej posielali zdravotníkov s cieľom školiť miestnych lekárov a medikov;

88.  konštatuje, že obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo migrantov poškodzuje obe strany, najmä afganskú spoločnosť; vyzýva na urýchlené vykonávanie existujúcich dohôd vrátane dohôd o výmene informácií, a to s cieľom rozložiť nadnárodné zločinecké siete využívajúce nestabilitu a slabosť inštitúcií;

Vykonávanie DSPR

89.  víta DSPR ako prvý zmluvný vzťah medzi EÚ a Afganistanom;

90.  konštatuje, že DSPR je základom pre rozvoj vzťahov v rôznych oblastiach ako právny štát, zdravie, rozvoj vidieka, školstvo, veda a technika, boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, organizovanému zločinu a drogám, migrácia, jadrová bezpečnosť, nešírenie zbraní hromadného ničenia a zmena klímy;

91.  víta zriadenie spoločných orgánov spolupráce na výkonnej úrovni s dôrazom na organizovanie pravidelných dialógov o politických otázkach vrátane ľudských práv, najmä práv žien a detí, ktoré sú základnými prvkami tejto dohody, ako aj riešenie problémov a vytváranie príležitostí na pevnejšie partnerstvo;

92.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že DSPR neobsahuje ustanovenia o spoločnej parlamentnej kontrole jej vykonávania; podporuje úlohu Európskeho parlamentu, parlamentov členských štátov a afganského parlamentu pri monitorovaní vykonávania DSPR;

93.  berie na vedomie nahradenie osobitného zástupcu EÚ pre Afganistan osobitným vyslancom v septembri 2017, ktoré bolo urýchlené v rámci štruktúry ESVČ;

94.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada prijala rozhodnutie o predbežnom vykonávaní v oblastiach, ktoré sú predmetom súhlasu Európskeho parlamentu, najmä kapitoly o spolupráci v oblasti obchodu a investícií, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ, namiesto toho, aby požiadala o ratifikáciu v ranej fáze procesu, pred vykonaním tohto kroku; nazdáva sa, že toto rozhodnutie je v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a poškodzuje zákonné práva a zodpovednosti Európskeho parlamentu;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP, osobitnému vyslancovi EÚ pre Afganistan, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganskej islamskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 67, 14.3.2017, s. 3. (2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0169. (3) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 133. (4) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 108. (5) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 55. (6) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 73. (7) Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 41. (8) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 129. (9) Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 17. (10) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 39. (11) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 48. (12) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 85. (13) Rozhodnutia Rady z 10. novembra 2011 (16146/11 a 16147/11). (14) Informačná správa EASO o krajine pôvodu, bezpečnostná situácia v Afganistane – aktualizácia, máj 2018, https://coi.easo.europa.eu/administration/easo/PLib/Afghanistan-security_situation_2018.pdf. (15) Osobitný inšpektor USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR), štvrťročná správa pre Kongres Spojených štátov, 30. októbra 2018, https://www.sigar.mil/pdf/quarterlyreports/2018-10-30qr.pdf. (16) https://www.unodc.org/unodc/en/frontpage/2018/May/last-years-record-opium-production-in-afghanistan-threatens-sustainable-development--latest-survey-reveals.html

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dojednania medzi Európskou úniou na jednej strane a Nórskym kráľovstvom, Islandskou republikou, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom na strane druhej o účasti týchto štátov na činnosti Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v mene Únie (15832/2018 – C8-0035/2019 – 2018/0316(NLE))

P8_TA(2019)0171 A8-0081/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15832/2018),

–  so zreteľom na návrh dojednania medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom, Islandskou republikou, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom (12367/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o súhlas, ktorý predložila Rada v súlade s článkom 74, článkom 77 ods. 2 písm. a) a b), článkom  78 ods. 2 písm. e), článkom 79 ods. 2 písm. c), článkom 82 ods. 1 písm. d), článkom 85 ods. 1, článkom 87 ods. 2 písm. a) a článkom 88 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0035/2018),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0081/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dojednania;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Švajčiarskej konfederácie a Lichtenštajnského kniežatstva.

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k rozsahu pôsobnosti a mandátu osobitných zástupcov EÚ (2018/2116(INI))

P8_TA(2019)0172 A8-0171/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 21, 33 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o politickej zodpovednosti(2),

–  so zreteľom na výročné správy vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku za rok 2009 pre Európsky parlament na tému vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

–  so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete,

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

–  so zreteľom na Usmernenia pre vymenovanie, mandát a financovanie osobitných zástupcov EÚ z 9. júla 2007 a na poznámku Rady (7510/14) z 11. marca 2014;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť(3),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila PK/VP, a na následné správy o vykonávaní,

–  so zreteľom na Usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktoré prijala Rada v roku 2013,

–  so zreteľom na Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z roku 1975 spolu so všetkými jeho zásadami ako základný dokument pre bezpečnostný poriadok v Európe a širšom regióne,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o výročných správach vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament na tému vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o výročných správach EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o riešení porušení ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenia týkajúce sa Ukrajiny, v ktorých sa požaduje vymenovanie osobitného zástupcu EÚ (ďalej len „OZEÚ“) pre Krym a donbaský región,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva(6),

–  so zreteľom na články 110 a 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0171/2019),

A.  keďže EÚ má ambíciu byť silným globálnym aktérom, a to nielen z hospodárskeho, ale i politického hľadiska, ktorý sa svojimi opatreniami a politikami snaží prispieť k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti a svetového poriadku založeného na pravidlách;

B.  keďže osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ) vymenúva Rada na návrh PK/VP a ich úlohou je presadzovať konkrétne ciele tematicky alebo geograficky špecifickej politickej alebo bezpečnostnej povahy; keďže sa osvedčili ako cenný a pružný nástroj diplomacie EÚ, pretože môžu vystupovať ako zosobnenie Európskej únie a zastupovať ju na kľúčových miestach a v kľúčových situáciách s podporou všetkých členských štátov; keďže flexibilita mandátov OZEÚ znamená, že predstavujú operačné nástroje, ktoré možno rýchlo využiť, keď vzniknú problémy v určitých krajinách alebo v súvislosti s určitými témami;

C.  keďže OZEÚ majú vďaka tomu, že sú často prítomní na mieste, privilegované postavenie pri zahájení dialógu s občianskou spoločnosťou a miestnymi aktérmi, ako aj pri vedení výskumu v teréne; keďže táto priama skúsenosť im umožňuje konštruktívne prispievať k utváraniu politík a stratégií;

D.  keďže v súčasnosti existuje päť regionálnych OZEÚ (pre Africký roh, Sahel, Strednú Áziu, mierový proces na Blízkom východe a Južný Kaukaz a krízu v Gruzínsku), dvaja osobitní zástupcovia EÚ pre konkrétne krajiny (Kosovo a Bosna a Hercegovina) a jeden tematicky zameraný osobitný zástupca EÚ, ktorý je zodpovedný za ľudské práva;

E.  keďže v súčasnosti sú vo funkcii OZEÚ len dve ženy;

F.  keďže dvojitá funkcia OZEÚ, ktorí majú po vymenovaní mandát pre konkrétne krajiny, na základe čoho je OZEÚ zároveň vedúcim delegácie EÚ v príslušnej krajine, prispela k súdržnosti a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ; keďže menovanie ďalších osobitných zástupcov EÚ pre konkrétne krajiny musí byť v súlade so stratégiami EÚ v oblasti vonkajšej činnosti vzhľadom na posilnenie delegácií EÚ na základe Lisabonskej zmluvy, ktorou im bola zverená zodpovednosť za koordináciu všetkej činnosti EÚ v teréne vrátane opatrení SZBP;

G.  keďže existujú ďalšie oblasti a konflikty s veľkou prioritou, a to aj v bezprostrednom susedstve EÚ, ktoré si vyžadujú osobitné zameranie, viac zapojenia a viditeľnosti v EÚ, ako napríklad ruská agresia na Ukrajine a nezákonné obsadenie Krymu;

H.  keďže OZEÚ preukázali, že sú užitoční najmä pri vedení politických dialógov na vysokej úrovni a v súvislosti so svojou schopnosťou získať partnerov na vysokej úrovni vo veľmi citlivých politických prostrediach;

I.  keďže OZEÚ sú financovaní z rozpočtu SZBP, o ktorom spolurozhoduje Európsky parlament, a za plnenie rozpočtu sa zodpovedajú Komisii;

J.  keďže PK/VP sa zaviazala, že bude pozitívne reagovať na žiadosti Európskeho parlamentu o usporiadanie vypočutí novo vymenovaných osobitných zástupcov EÚ pred ich nástupom do funkcie a umožní pravidelné brífingy osobitných zástupcov EÚ pre Európsky parlament;

K.  keďže OZEÚ sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré už predtým zastávali vyššiu diplomatickú alebo politickú funkciu vo svojej krajine alebo v medzinárodných organizáciách; keďže sa vyznačujú značným stupňom flexibility a voľnosti konania, pokiaľ ide o spôsob vykonávania ich mandátu, čo môže viesť k dosiahnutiu stanovených cieľov, vykonávaniu stratégií a vytváraniu pridanej hodnoty pre EÚ;

L.  keďže hlavnou úlohou OZEÚ je prispieť k jednote, konzistentnosti, súdržnosti a účinnosti vonkajšej činnosti a zastúpenia EÚ; keďže preukazujú záujem EÚ v danej krajine, regióne alebo tematickej oblasti, posilňujú jej viditeľnosť a prispievajú k vykonávaniu danej stratégie alebo politiky EÚ v krajine, regióne alebo tematickej oblasti patriacej do ich mandátu;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

2.  odporúča, aby budúci Európsky parlament požadoval od nového PK/VP prísľub, že v prvých šiestich mesiacoch svojho mandátu predloží strategickú úvahu o využívaní osobitných zástupcov EÚ v súvislosti s vykonávaním globálnej stratégie podľa uvedených zásad a odporúčaní;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a osobitným zástupcom EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30. (2) Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 454. (4) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130. (5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 69. (6) Ú. v. EÚ C 332E, 15.11.2013, s. 114.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615 – C8-0387/2015 – 2015/0278(COD))

P8_TA(2019)0173 A8-0188/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0615),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0387/2015),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0188/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/882.)

(1) Ú. v. EÚ C 303, 19.8.2016, s. 103. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. septembra 2017 (Prijaté texty, P8_TA(2017)0347).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 767/2008, nariadenie (ES) č. 810/2009, nariadenie (EÚ) 2017/2226, nariadenie (EÚ) 2016/399, nariadenie XX/2018 [nariadenie o interoperabilite] a rozhodnutie 2004/512/ES a zrušuje rozhodnutie Rady 2008/633/SVV (COM(2018)0302 – C8-0185/2018 – 2018/0152(COD))

P8_TA(2019)0174 A8-0078/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0302),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 16 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. a), b), d) a e), článok 78 ods. 2 písm. d), e) a g), článok 79 ods. 2 písm. c) a d), článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0185/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0078/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa vykonáva reforma vízového informačného systému tým, že sa mení nariadenie (ES) č. 767/2008, nariadenie (ES) č. 810/2009, nariadenie (EÚ) 2017/2226, nariadenie (EÚ) 2016/399, nariadenie XX/2018 [nariadenie o interoperabilite] a zrušuje rozhodnutie 2004/512/ES a zrušuje rozhodnutie Rady 2008/633/SVV [PN 1]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. a), b), d) a e), článok 78 ods. 2 písm. d), e) a g), článok 79 ods. 2 písm. c) a d), článok 87 ods. 2 písm. a) a článok 88 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Vízový informačný systém (VIS) bol vytvorený na základe rozhodnutia Rady 2004/512/ES(4) s cieľom slúžiť ako technologické riešenie na výmenu údajov o vízach medzi členskými štátmi. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008(5) sa stanovil účel, funkcie a úlohy VIS, ako aj podmienky a postupy výmeny údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť posudzovanie žiadostí o udelenie krátkodobého víza a prijímanie príslušných rozhodnutí. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009(6) sa stanovili pravidlá registrácie biometrických identifikátorov vo VIS. V rozhodnutí Rady 2008/633/SVV(7) sa stanovili podmienky, za ktorých môžu určené orgány členských štátov a Europol získať prístup k údajom v systéme VIS na účely predchádzania teroristickým trestným činom a iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania. VIS bol uvedený do prevádzky 11. októbra 2011(8) a v období od októbra 2011 do februára 2016 sa postupne zavádzal na všetkých konzulátoch členských štátov na svete. [PN 2]

(2)  Všeobecnými cieľmi VIS je zlepšenie vykonávania spoločnej vízovej politiky, konzulárnej spolupráce a konzultácií medzi ústrednými vízovými orgánmi prostredníctvom uľahčenia výmeny údajov o žiadostiach a prijatých rozhodnutiach o týchto žiadostiach medzi členskými štátmi, a to s cieľom: uľahčiť konanie o udelení víza; predchádzať zneužívaniu vízového systému (tzv. visa shopping); uľahčiť boj proti podvodom s osobnými údajmi; uľahčiť kontroly na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach a na území členských štátov; pomáhať pri identifikácii každej osoby, ktorá nespĺňa alebo prestala spĺňať podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska na území členských štátov; uľahčiť uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013(9) a prispieť k predchádzaniu hrozbám pre vnútornú bezpečnosť ktoréhokoľvek členského štátu.

(3)  V oznámení Komisie zo 6. apríla 2016 s názvom „Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť“(10) sa uvádza, že EÚ musí posilniť a zlepšiť svoje informačné systémy, dátovú architektúru a výmenu informácií v oblasti riadenia hraníc, presadzovania práva a boja proti terorizmu, a zdôrazňuje sa potreba zlepšiť interoperabilitu informačných systémov. V oznámení sa ďalej uvádza potreba riešiť problém nedostatku informácií, a to aj vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi dlhodobých víz, keďže v článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa stanovuje právo na voľný pohyb na území zmluvnej strany dohody v trvaní najviac 90 dní počas ľubovoľného 180-dňového obdobia a zavádza sa v ňom vzájomné uznávanie povolení na pobyt a dlhodobých víz, ktoré tieto štáty vydali. Komisia preto uskutočnila dve štúdie: v prvej štúdii uskutočniteľnosti(11) sa dospelo k záveru, že vytvorenie databázy je technicky uskutočniteľné a že najlepším technickým riešením by bolo opätovné využitie štruktúry systému VIS, zatiaľ čo v rámci druhej štúdie(12) sa uskutočnila analýza nevyhnutnosti a primeranosti, pričom sa dospelo k záveru, že by bolo nevyhnutné a primerané rozšíriť VIS tak, aby zahŕňal aj uvedené doklady. [PN 3]

(4)  Rada 10. júna 2016 schválila plán zlepšenia výmeny informácií a riadenia informácií(13). V snahe riešiť existujúci problém nedostatku informácií v súvislosti s dokladmi vydanými štátnym príslušníkom tretích krajín Rada vyzvala Komisiu, aby posúdila vytvorenie centrálnej databázy povolení na pobyt a dlhodobých víz vydaných členskými štátmi, v ktorom by sa uchovávali informácie o týchto dokladoch vrátane údajov o dátume skončenia platnosti a prípadnom odňatí týchto dokladov. V článku 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sa stanovuje právo na voľný pohyb na území zmluvnej strany dohody v trvaní najviac 90 dní počas ľubovoľného 180-dňového obdobia a zavádza sa v ňom vzájomné uznávanie povolení na pobyt a dlhodobých víz, ktoré tieto štáty vydali. [PN 4]

(5)  V záveroch Rady z 9. júna 2017 o ďalšom postupe s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť interoperabilitu informačných systémov EÚ(14) Rada uznala, že na odstránenie súčasných problémov nedostatku informácií v oblasti riadenia hraníc a presadzovania práva môžu byť potrebné nové opatrenia v súvislosti s prekračovaním hraníc držiteľmi dlhodobých víz alebo povolení na pobyt. Rada vyzvala Komisiu, aby prioritne vykonala štúdiu uskutočniteľnosti zameranú na vytvorenie centrálnej databázy EÚ, ktorá by obsahovala informácie o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt. Na základe uvedeného Komisia vykonala dve štúdie: v prvej štúdii uskutočniteľnosti(15) sa dospelo k záveru, že vytvorenie databázy je technicky uskutočniteľné a že najlepším technickým riešením by bolo opätovné využitie štruktúry systému VIS, zatiaľ čo v rámci druhej štúdie(16) sa uskutočnila analýza nevyhnutnosti a primeranosti, pričom sa dospelo k záveru, že bude nevyhnutné a primerané rozšíriť VIS tak, aby zahŕňal aj uvedené doklady. [PN 5]

(6)  V oznámení Komisie z 27. septembra 2017 o realizácii európskej migračnej agendy(17) sa uvádza, že spoločná vízová politika EÚ je nielen základným prvkom na uľahčenie cestovného ruchu a podnikania, ale aj kľúčovým nástrojom na predchádzanie bezpečnostným rizikám a rizikám neregulárnej migrácie do EÚ. V oznámení sa uznáva potreba ďalej prispôsobovať spoločnú vízovú politiku súčasným výzvam, pričom by sa malo prihliadať na nové riešenia v oblasti IT a mala by sa nájsť rovnováha medzi výhodami plynúcimi zo zjednodušenia vízového režimu a lepším riadením migrácie, bezpečnosti a hraníc. V oznámení sa uvádza, že sa zreviduje právny rámec, ktorý upravuje VIS, s cieľom ďalej zlepšiť proces spracovávania žiadostí o udelenie víza, a to aj z hľadiska ochrany údajov a prístupu orgánov presadzovania práva, ďalej zabezpečiť rozšírenie využívania VIS na nové kategórie a spôsoby využívania údajov, ako aj plné využitie nástrojov interoperability.

(7)  V oznámení Komisie zo 14. marca 2018 o prispôsobení spoločnej vízovej politiky novým výzvam(18) sa opätovne potvrdilo, že právny rámec systému VIS prejde revíziou, ktorá bude súčasťou širšieho procesu úvah o interoperabilite informačných systémov.

(8)  Pri prijímaní nariadenia (ES) č. 810/2009 sa uznalo, že otázku dostatočnej spoľahlivosti odtlačkov prstov detí vo veku do 12 rokov na účely identifikácie a overovania, a to najmä otázku, ako sa odtlačky prstov menia s vekom, bude potrebné riešiť v neskoršej fáze na základe výsledkov štúdie, ktorej vypracovanie má za úlohu Komisia. V štúdii(19), ktorú v roku 2013 uskutočnilo Spoločné výskumné centrum, sa dospelo k záveru, že rozpoznávanie odtlačkov prstov detí vo veku od 6 do 12 rokov dosahuje za určitých podmienok uspokojivú mieru presnosti. V druhej štúdii(20) z decembra 2017 sa potvrdil tento záver a boli predstavené podrobnejšie informácie o tom, ako starnutie vplýva na kvalitu odtlačkov prstov. Na základe uvedených skutočností Komisia vykonala v roku 2017 ďalšiu štúdiu, v ktorej sa zamerala na nevyhnutnosť a primeranosť zníženia vekovej hranice, od ktorej sa deťom odoberajú odtlačky prstov počas konania o udelení víza, na 6 rokov. Na základe tejto štúdie(21) sa zistilo, že znížením vekovej hranice, od ktorej sa žiadateľom odoberajú odtlačky prstov, by sa prispelo k lepšiemu dosahovaniu cieľov VIS, najmä v súvislosti s uľahčením boja proti podvodom s osobnými údajmi a uľahčením kontrol na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach, a toto zníženie vekovej hranice by mohlo priniesť ďalšie výhody, keďže by sa posilnilo predchádzanie zneužívaniu práv detí a boj proti nemu, a najmä by sa umožnila identifikácia alebo overovanie totožnosti detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ktoré sa nachádzajú na schengenskom území v situácii, v ktorej môžu byť alebo boli porušené ich práva (napr. detské obete obchodovania s ľuďmi, nezvestné deti a maloleté osoby bez sprievodu uchádzajúce sa o azyl). Deti sú zároveň mimoriadne zraniteľnou skupinou, a preto by sa na získavanie osobitných kategórií údajov od nich, ako sú odtlačky prstov, mali vzťahovať prísnejšie záruky, pričom by sa prípustný účel použitia týchto údajov mal obmedziť na situácie, v ktorých ide o najlepší záujem dieťaťa, a to aj tým, že sa obmedzí lehota uchovávania uložených údajov. V druhej štúdii sa takisto zistilo, že odtlačky prstov osôb starších ako 70 rokov majú nízku kvalitu a len priemernú presnosť. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať pri výmene najlepších postupov a riešení týchto nedostatkov. [PN 6]

(9)  Členské štáty pri všetkých postupoch stanovených v tomto nariadení zohľadňujú predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Zohľadňuje sa blaho, bezpečnosť a ochrana detí, ako aj ich názory, ktorým sa pripisuje náležitá vážnosť vzhľadom na vek a vyspelosť dieťaťa. VIS je dôležitý najmä v tých prípadoch, keď hrozí, že dieťa je obeťou obchodovania s ľuďmi.

(10)  Osobné údaje, ktoré poskytne žiadateľ o krátkodobé vízum, by sa mali spracovať vo VIS, aby sa posúdilo, či vstup žiadateľa do Únie môže ohroziť verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie v Únii, a aby sa ďalej posúdilo riziko neregulárnej migrácie žiadateľa. Pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt, tieto kontroly by sa mali obmedziť na to, aby prispeli k posúdeniu totožnosti držiteľa dokladu, pravosti a platnosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt, ako aj toho, či vstup štátneho príslušníka tretej krajiny do Únie môže ohroziť verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie v Únii. Nemali by mať žiadny vplyv na rozhodnutia o dlhodobých vízach alebo povoleniach na pobyt. [PN 7]

(11)  Posúdenie takýchto rizík sa nemôže uskutočniť bez spracovania osobných údajov týkajúcich sa totožnosti osoby, jej cestovného dokladu a v závislosti od prípadu aj garanta, alebo ak je žiadateľ maloletý, totožnosti zodpovednej osoby. Každá položka osobných údajov v žiadostiach by sa mala porovnať s údajmi uvedenými v zázname, súbore alebo zápise uvedenom v informačnom systéme [Schengenský informačný systém (SIS), vízový informačný systém (VIS), údaje Europolu, databáza odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD), systém vstup/výstup (EES), systém Eurodac, systém ECRIS-TCN, pokiaľ ide o odsúdenia v súvislosti s trestnými činmi terorizmu alebo inými druhmi závažných trestných činov, a/alebo databáza Interpolu obsahujúca cestovné doklady súvisiace s obežníkmi (databáza Interpolu TDAWN)] alebo s kontrolnými zoznamami kontrolným zoznamom ETIAS či so špecifickými ukazovateľmi rizika. Kategórie osobných údajov, ktoré by sa mali použiť na porovnanie, by sa mali obmedziť na kategórie údajov uvedených v informačných systémoch, v ktorých sa vyhľadáva, v kontrolnom zozname alebo v špecifických ukazovateľoch rizika. [PN 8]

(12)  [Nariadením (EÚ) XX o interoperabilite (hranice a víza)] sa stanovila interoperabilita medzi informačnými systémami EÚ, aby sa tieto informačné systémy EÚ a údaje v nich navzájom dopĺňali s cieľom zlepšiť riadenie vonkajších hraníc, prispieť k predchádzaniu nelegálnej migrácie a boju proti nej a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie vrátane zachovania verejnej bezpečnosti a verejného poriadku a zaručenia bezpečnosti na území členských štátov. [PN 9 Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu]

(13)  Interoperabilitou medzi informačnými systémami EÚ sa umožní, aby sa systémy navzájom dopĺňali, a tak uľahčili správnu identifikáciu osôb, prispeje k boju proti podvodom s osobnými údajmi, zlepšia sa a harmonizujú požiadavky na kvalitu údajov v jednotlivých informačných systémoch EÚ, uľahčí sa technická a prevádzková realizácia existujúcich a budúcich informačných systémov EÚ zo strany členských štátov, posilní, zharmonizuje a zjednoduší sa bezpečnosť údajov a záruky ochrany údajov, ktoré sa vzťahujú na príslušné informačné systémy EÚ, zjednoduší sa kontrolovaný prístup orgánov presadzovania práva k systémom vstup/výstup, VIS, [ETIAS] a Eurodac a podporia sa účely systémov EES, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [systému ECRIS-TCN]. [PN 10]

(14)  Medzi komponenty interoperability patria systémy vstup/výstup, VIS, [ETIAS], Eurodac, SIS a [systém ECRIS-TCN], ako aj údaje Europolu, čo umožní, aby sa v nich dalo vyhľadávať súbežne s uvedenými informačnými systémami EÚ, a preto je vhodné používať tieto komponenty na účely vykonávania automatizovaných kontrol a v súvislosti s prístupom k VIS na účely presadzovania práva. Na tento účel by sa mal používať európsky vyhľadávací portál (ESP), aby sa umožnil rýchly, bezproblémový, efektívny, systematický a kontrolovaný prístup k informačným systémom EÚ, údajom Europolu a databázam Interpolu, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh, v súlade s ich prístupovými právami, a aby sa podporili ciele systému VIS. [PN 11]

(15)  Porovnávanie s ostatnými databázami by malo byť automatizované. Vždy, keď sa pri takomto porovnávaní odhalí existencia zhody („pozitívna lustrácia“) medzi akýmikoľvek osobnými údajmi alebo ich kombináciou v žiadostiach a údajmi v zázname, súbore alebo zápise v uvedených informačných systémoch alebo osobnými údajmi v kontrolnom zozname, žiadosť by v prípade, že VIS nemôže pozitívnu lustráciu automaticky potvrdiť, mal manuálne spracovať pracovník zodpovedného orgánu. V závislosti od typu údajov, ktoré viedli k pozitívnej lustrácii, by pozitívnu lustráciu mali posúdiť buď konzulárne úrady, alebo vnútroštátne jednotné kontaktné miesto, pričom toto vnútroštátne jednotné kontaktné miesto je zodpovedné za pozitívne lustrácie generované najmä databázami alebo systémami presadzovania práva. Posúdenie, ktoré vykonal zodpovedný orgán, by malo viesť k rozhodnutiu o udelení alebo neudelení krátkodobého víza. [PN 12]

(16)  Zamietnutie žiadosti o udelenie krátkodobého víza by nemalo byť založené iba na automatizovanom spracovaní osobných údajov v žiadostiach.

(17)  Žiadatelia, ktorým neboli udelené krátkodobé víza na základe informácií vyplývajúcich zo spracovania údajov vo VIS, by mali mať právo odvolať sa. Odvolania by sa mali podávať v členskom štáte, ktorý prijal rozhodnutie o žiadosti, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto členského štátu. Mali by sa uplatňovať existujúce záruky a pravidlá týkajúce sa odvolania uvedené v nariadení (ES) č. 767/2008.

(18)  Pri analýze súboru so žiadosťou o udelenie krátkodobého víza by sa mali použiť špecifické ukazovatele rizika, ktoré zodpovedajú predtým zistenému riziku v oblasti bezpečnosti, neregulárnej migrácie alebo verejného zdravia vysokým epidemiologickým rizikám. Kritériá použité na vymedzenie špecifických ukazovateľov rizika by sa za žiadnych okolností nemali zakladať iba na pohlaví alebo veku osoby. Za žiadnych okolností by sa nemali zakladať na informáciách o rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, genetických črtách, jazyku, politickom alebo inom zmýšľaní, náboženstve alebo filozofickom presvedčení, členstve v odborových zväzoch, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, zdravotnom postihnutí alebo sexuálnej orientácii. [PN 13]

(19)  Nepretržitý vznik nových foriem bezpečnostných hrozieb rizík, nových spôsobov neregulárnej migrácie a hrozieb pre verejné zdravie vysokých epidemiologických rizík si vyžaduje účinné odpovede a zároveň je potrebné mu čeliť modernými prostriedkami. Keďže tieto prostriedky zahŕňajú spracovanie významného množstva osobných údajov, mali by sa zaviesť náležité záruky na obmedzenie narušenia práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov na to, čo je potrebné a primerané v demokratickej spoločnosti. [PN 14]

(20)  Malo by sa zabezpečiť, aby sa v prípade žiadateľov o krátkodobé víza alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt, uplatňovala aspoň podobná úroveň kontroly ako v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín bez vízovej povinnosti. Na tento účel bol vytvorený aj kontrolný zoznam, ktorý obsahuje informácie o osobách podozrivých zo spáchania závažnej trestnej činnosti alebo trestného činu terorizmu alebo o osobách, v súvislosti s ktorými existujú konkrétne skutočnosti alebo opodstatnené dôvody, na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že spáchajú závažnú trestnú činnosť alebo trestný čin terorizmu, a ktorý by sa mal takisto použiť na overovanie v súvislosti s týmito kategóriami štátnych príslušníkov tretích krajín.

(21)  S cieľom plniť si záväzky vyplývajúce z Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, by medzinárodní dopravcovia mali mať možnosť overiť, či štátni príslušníci tretích krajín s krátkodobými vízami, s dlhodobými vízami alebo s povolením na pobyt majú požadované platné cestovné doklady tým, že zadajú dopyt do VIS. Toto overenie by malo byť možné na základe dennej extrakcie údajov VIS do samostatnej databázy určenej len na čítanie, ktorá umožní získanie minimálne potrebného čiastkového súboru údajov, z ktorého sa vyhľadávaním získa odpoveď vo formáte OK/NOT OK. Dopravcovia by nemali mať prístup k samotnému súboru so žiadosťou. Technické špecifikácie pre prístup do VIS prostredníctvom brány pre dopravcov by mali v čo najväčšej miere obmedziť vplyv na osobnú dopravu a dopravcov. Na tento účel by sa malo zvážiť prepojenie so systémami EES a ETIAS. [PN 15]

(21a)  S cieľom obmedziť dosah povinností stanovených v tomto nariadení na medzinárodných dopravcov prepravujúcich skupiny autokarom po pevnine by mali byť k dispozícii ľahko použiteľné mobilné riešenia. [PN 16]

(21b)  Do dvoch rokov od dátumu začiatku uplatňovania tohto nariadenia by mala Komisia na účely ustanovení systému VIS, ktoré sa týkajú prepravy autokarom po pevnine, posúdiť vhodnosť, súlad a ucelenosť ustanovení uvedených v článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach. Mal by sa zohľadniť najnovší vývoj prepravy autokarom po pevnine. Malo by sa zvážiť, či je potrebné zmeniť ustanovenia, ktoré sa týkajú prepravy autokarom po pevnine, uvedené v článku 26 uvedeného dohovoru alebo v tomto nariadení. [PN 17]

(22)  V tomto nariadení by sa mali vymedziť orgány členských štátov, ktoré môžu získať oprávnenie na prístup do VIS s cieľom vkladať, meniť a vymazávať údaje o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt alebo do nich nahliadať na osobitné účely stanovené vo VIS pre túto kategóriu dokladov a ich držiteľov, a v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh.

(23)  Každé spracúvanie údajov o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt vo VIS by malo byť primerané sledovaným cieľom a nevyhnutné na plnenie úloh príslušných orgánov. Príslušné orgány by mali pri využívaní tohto systému zabezpečiť, aby sa rešpektovala ľudská dôstojnosť a integrita príslušnej osoby, ktorej údaje sa požadujú, a nemali by diskriminovať osoby na základe pohlavia, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(23a)  Biometrické údaje, ktoré v kontexte tohto nariadenia zahŕňajú odtlačky prstov a podoby tváre, sú jedinečné, a preto sú na účely identifikácie určitej osoby oveľa spoľahlivejšie než alfanumerické údaje. Biometrické údaje však predstavujú citlivé osobné údaje. Týmto nariadením sa preto stanovuje základ a záruky pre spracúvanie týchto údajov na účely jedinečnej identifikácie dotknutých osôb. [PN 18]

(24)  Musí sa bezpodmienečne zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva, ak majú plniť svoje úlohy v boji proti trestným činom terorizmu a iným závažným trestným činom, mali k dispozícii najaktuálnejšie informácie. Prístup orgánov presadzovania práva jednotlivých členských štátov a Europolu do VIS sa stanovil v rozhodnutí Rady 2008/633/SVV. Obsah tohto rozhodnutia by sa mal včleniť do nariadenia o VIS s cieľom zosúladiť ho so súčasným rámcom zmlúv.

(25)  Užitočnosť prístupu k údajom VIS na účel presadzovania práva sa už preukázala pri identifikácii osôb, ktoré zomreli násilnou smrťou, alebo keď tento prístup pomohol vyšetrovateľom dosiahnuť značný pokrok v prípadoch súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi, terorizmom alebo obchodovaním s drogami. Z toho dôvodu by k údajom VIS týkajúcim sa dlhodobého pobytu mali mať po splnení podmienok stanovených v tomto nariadení prístup aj určené orgány členských štátov a Európsky policajný úrad (ďalej len „Europol“).

(26)  Europol navyše plní kľúčovú úlohu v rámci spolupráce orgánov členských štátov v oblasti vyšetrovania cezhraničnej trestnej činnosti tým, že podporuje predchádzanie trestnej činnosti, jej analýzu a vyšetrovanie v rámci celej Únie. Súčasný prístup Europolu do VIS v rámci jeho úloh by sa mal kodifikovať a zjednodušiť, a to aj vzhľadom na nedávny vývoj právneho rámca, napríklad nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794(22).

(27)  Prístup do VIS na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania alebo vyšetrovania predstavuje zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života osôb a na ochranu osobných údajov osôb, ktorých osobné údaje sa spracúvajú vo VIS. Každý takýto zásah musí byť v súlade s právnymi predpismi, ktoré musia byť formulované s dostatočnou presnosťou, aby im jednotlivci mohli prispôsobiť svoje správanie, a musia jednotlivcov chrániť pred svojvôľou a dostatočne jasne vymedzovať rozsah priestoru, ktorý príslušné orgány majú pre vlastné uváženie, ako aj spôsob akým ho môžu využiť. V demokratickej spoločnosti musí byť každý zásah nevyhnutný na ochranu legitímneho a primeraného záujmu a musí byť primeraný legitímnemu cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

(28)  V [nariadení 2018/XX o interoperabilite (hranice a víza)] sa policajným orgánom členských štátov, ktoré sú tým poverené na základe vnútroštátnych legislatívnych opatrení, umožňuje identifikovať osobu na základe biometrických údajov odobratých počas kontroly jej totožnosti. Môžu sa však vyskytnúť osobitné okolnosti, keď je identifikácia osoby nevyhnutná v záujme tejto osoby. Medzi takéto prípady patria situácie, keď sa našla nezvestná alebo unesená osoba alebo obeť obchodovania s ľuďmi. Len v takých prípadoch by orgánom presadzovania práva mal byť poskytnutý rýchly prístup k údajom VIS s cieľom umožniť rýchlu a spoľahlivú identifikáciu danej osoby bez potreby splniť všetky predpoklady a dodatočné záruky pre prístup na účely presadzovania práva. [PN 19]

(29)  V oblasti policajnej spolupráce má zásadný význam porovnanie údajov na základe latentných odtlačkov prstov, čo sú daktyloskopické stopy nájdené na mieste činu. Možnosť porovnať latentné odtlačky prstov s údajmi o odtlačkoch prstov uloženými vo VIS v prípadoch, kde existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že páchateľ alebo obeť môžu byť zaznamenaní vo VIS a po predchádzajúcom vyhľadávaní podľa rozhodnutia Rady 2008/615/SVV(23), by orgánom presadzovania práva členských štátov mala poskytnúť veľmi cenný nástroj na predchádzanie trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovanie alebo vyšetrovanie, napríklad keď jediným dôkazom na mieste činu sú latentné odtlačky prstov. [PN 20]

(30)  Je potrebné určiť príslušné orgány členských štátov, ako aj centrálny prístupový bod, prostredníctvom ktorého sa podávajú žiadosti o prístup k údajom VIS, a viesť zoznam operačných jednotiek v rámci určených orgánov, ktoré sú oprávnené požiadať o takýto prístup na osobitné účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania alebo vyšetrovania.

(31)  Žiadosti o prístup k údajom uloženým v centrálnom systéme by mali operačné jednotky v rámci určených orgánov predkladať centrálnemu prístupovému bodu a mali by byť odôvodnené. Operačné jednotky v rámci určených orgánov, ktoré sú oprávnené požiadať o prístup k údajom VIS, by nemali plniť úlohy overujúceho orgánu. Centrálne prístupové body by mali konať nezávisle od určených orgánov a mali by byť zodpovedné za nezávislé zabezpečenie prísneho dodržiavania podmienok prístupu stanovených v tomto nariadení. V mimoriadne naliehavých prípadoch, keď je včasný prístup nevyhnutný v záujme reakcie na konkrétnu a skutočnú hrozbu súvisiacu s trestnými činmi terorizmu alebo inými závažnými trestnými činmi, by centrálny prístupový bod mal byť schopný žiadosť ihneď spracovať a overenie vykonať až následne.

(32)  Na účely ochrany osobných údajov a s cieľom vylúčiť systematické vyhľadávania orgánmi presadzovania práva by malo k spracúvaniu údajov VIS dochádzať iba v osobitných prípadoch a len ak je to nevyhnutné na účely predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania alebo vyšetrovania. Určené orgány a Europol by o prístup do VIS mali žiadať iba vtedy, ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že takýto prístup poskytne informácie, ktoré im v podstatnej miere pomôžu pri predchádzaní trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovaní alebo vyšetrovaní, a po predchádzajúcom vyhľadávaní podľa rozhodnutia 2008/615/SVV. [PN 21]

(32a)  Vo všeobecnosti platí, že koncoví používatelia z členských štátov vykonávajú vyhľadávanie v príslušných vnútroštátnych databázach pred vyhľadávaním v európskych databázach alebo súbežne s ním. [PN 22]

(33)  Osobné údaje držiteľov dokladov o dlhodobom pobyte dlhodobých víz uložené vo VIS by sa mali uchovávať len na čas nevyhnutný na účely VIS. Je vhodné uchovávať údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín počas piatich rokov, aby sa mohli zohľadniť pri posudzovaní žiadostí o krátkodobé víza, pri odhaľovaní prekročenia dĺžky oprávneného pobytu po skončení platnosti a pri posudzovaní príslušníkov tretích krajín, ktorí víza získali, z hľadiska bezpečnosti. Údaje o predchádzajúcom použití dokladu by v budúcnosti mohli uľahčiť vydávanie krátkodobých víz. Kratšie obdobie uchovávania by nebolo na tieto účely dostatočné. Ak neexistujú dôvody na skoršie vymazanie, údaje by sa mali vymazať po piatich rokoch. [PN 23]

(34)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(24) sa upravuje spracovávanie osobných údajov, ktoré členské štáty vykonávajú pri uplatňovaní tohto nariadenia. Spracovávanie osobných údajov orgánmi presadzovania práva na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(25).

(35)  Členovia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj tímy pracovníkov, ktorí sú zapojení do úloh súvisiacich s návratom, sú na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 oprávnení s povolením hostiteľského členského štátu nahliadať do európskych databáz, ak je to nevyhnutné pre plnenie operačných úloh špecifikovaných v operačnom pláne pre hraničné kontroly, hraničný dozor a návrat. Na uľahčenie nahliadania do týchto databáz a umožnenie účinného prístupu týmto tímom k údajom VIS by Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž mal byť poskytnutý prístup k VIS. Takýto prístup by sa mal riadiť podmienkami a obmedzeniami prístupu platnými pre orgány členských štátov, ktoré sú príslušné pre jednotlivé osobitné účely, na ktoré možno využiť údaje VIS. [PN 24]

(36)  Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska v členských štátoch, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES(26) je zásadnou súčasťou komplexného úsilia vyrovnať sa s neregulárnou migráciou a predstavuje dôležitý dôvod značného verejného záujmu.

(37)  Tretie krajiny návratu často nepodliehajú rozhodnutiam o primeranosti prijatým Komisiou Osobné údaje získané podľa článku 45 tohto nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo podľa vnútroštátnych ustanovení prijatých s cieľom transponovať článok 36 smernice (EÚ) 2016/680. Navyše členským štátom by sa napriek rozsiahlym snahám Únie o spoluprácu s hlavnými krajinami pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín nemali preniesť ani sprístupniť žiadnej tretej krajine, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území a majú povinnosť návratu, nepodarilo zabezpečiť, aby si tieto tretie krajiny systematicky plnili povinnosť prijať späť vlastných štátnych príslušníkov, ktorú stanovuje medzinárodné právo. Dohody o readmisii, ktoré Únia alebo členské štáty uzavreli alebo o nich rokujú medzinárodnej organizácii ani súkromnému subjektu usadenému v Únii alebo mimo nej. Odhliadnuc od tohto pravidla by však malo byť výnimočne možné preniesť takéto osobné údaje tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, ak sa na takýto prenos vzťahujú prísne podmienky a ktoré poskytujú primerané záruky je to potrebné v jednotlivých prípadoch na prenos údajov do tretích krajín pomoc pri identifikácii štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade súvislosti s článkom 46 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo s vnútroštátnymi ustanoveniami prijatými s cieľom transponovať článok 37 smernice jeho návratom. Ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa nariadenia (EÚ) 2016/680, existujú len v prípade obmedzeného počtu takýchto tretích krajín a uzavretie nových dohôd zostáva neisté. V takýchto situáciách by osobné údaje mohli 679 alebo ak neexistujú primerané záruky, ktoré sa vzťahujú na prenosy podľa tohto uvedeného nariadenia spracovávať orgány tretích krajín, malo by byť možné na účely vykonávania politiky návratu Únie, a to za predpokladu, že budú splnené podmienky stanovené v článku 49 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo vo vnútroštátnych ustanoveniach transponujúcich článok 38 alebo 39 smernice (EÚ) 2016/680 výnimočne preniesť údaje systému VIS tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, len ak je to potrebné zo závažných dôvodov verejného záujmu, ako sa uvádza v uvedenom nariadení. [PN 25]

(38)  Členské štáty by mali v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov a ak sa to v individuálnych prípadoch požaduje na vykonávanie úloh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../...(27) [nariadenie o rámci Únie pre presídľovanie] sprístupniť [Agentúre Európskej Únie pre azyl] a relevantným medzinárodným orgánom ako Vysokému komisárovi OSN pre utečencov, Medzinárodnej organizácii pre migráciu a na účely utečeneckých a presídľovacích operácií Medzinárodného výboru Červeného kríža relevantné osobné údaje spracované vo VIS týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré tieto orgány odovzdávajú členským štátom pri vykonávaní nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o rámci Únie pre presídľovanie]. [PN 26]

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (EÚ) 2018/1725(28) sa vzťahuje na činnosti inštitúcií alebo orgánov Únie pri vykonávaní ich úloh v rámci zodpovednosti za prevádzkové riadenie VIS. [PN 27]

(40)  V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 bol konzultovaný európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, ktorý 12. decembra 2018 a vydal stanovisko .... [PN 28]

(41)  S cieľom zlepšiť spoluprácu tretích krajín pri readmisii neregulárnych migrantov a uľahčiť návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na danom území a ktorých údaje sa môžu uchovávať vo VIS, by sa vo VIS mali uchovávať kópie cestovných dokladov žiadateľov o krátkodobé víza. Na rozdiel od informácií extrahovaných z VIS sú kópie cestovných dokladov dokladmi o štátnej príslušnosti, ktoré uznáva väčší počet tretích krajín.

(42)  Povinnou súčasťou konania o posúdení žiadosti o vízum je nahliadnutie do zoznamu cestovných dokladov, ktoré držiteľa oprávňujú na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, ako sa stanovuje v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ(29). Vízové orgány by túto povinnosť mali vykonávať systematicky, a preto by sa mal tento zoznam začleniť do VIS, čím by sa umožnilo automatické overenie uznávania cestovného dokladu žiadateľa.

(43)  Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členských štátov za presnosť údajov vložených do VIS, by agentúra eu-LISA mala byť zodpovedná za posilnenie kvality údajov zavedením, spravovaním a priebežnou modernizáciou centrálneho nástroja na monitorovanie kvality údajov a za pravidelné predkladanie správ členským štátom. [PN 29]

(44)  Agentúra eu-LISA mala byť schopná vybudovať kapacity na predkladanie štatistických správ členským štátom, Komisii a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, aby sa umožnilo lepšie monitorovanie využívania VIS s cieľom analyzovať trendy týkajúce sa migračného tlaku a riadenia hraníc bez toho, aby tým bola ovplyvnená integrita údajov. Z tohto dôvodu by sa malo zriadiť centrálne úložisko na účely štatistiky eu-LISA mala uchovávať určité štatistické údaje v centrálnom úložisku na účely podávania správ a poskytovania štatistík v súlade s [nariadením 2018/XX o interoperabilite (hranice a víza)]. Žiadne z vytvorených štatistík by nemali obsahovať osobné údaje. [PN 30]

(45)  Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES(30).

(46)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby zabezpečiť vykonávanie spoločnej vízovej politiky, vysokú úroveň bezpečnosti v priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach a postupné zavedenie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(47)  V tomto nariadení sa stanovujú prísne podmienky prístupu do VIS a potrebné záruky. Stanovujú sa v ňom aj práva jednotlivcov na prístup, opravu, vymazanie a nápravu, a to najmä právo na súdny prostriedok nápravy, a dozor nezávislých verejných orgánov nad operáciami spracúvania. Týmto nariadením sa zavádzajú dodatočné záruky, ktoré sa vzťahujú na osobitné potreby nových kategórií údajov, ktoré sa budú spracúvať vo VIS. V tomto nariadení sa preto rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, konkrétne právo na ľudskú dôstojnosť, právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, právo na azyl a ochrana zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície, právo na nediskrimináciu, práva dieťaťa a právo na účinný prostriedok nápravy.

(47a)  Týmto nariadením nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, doplneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967, ani žiadne medzinárodné záväzky prijaté Úniou a jej členskými štátmi. [PN 31]

(48)  Osobitné ustanovenia by sa mali vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú vízovú povinnosť, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, na ktorého sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, alebo rodinnými príslušníkmi štátneho príslušníka tretej krajiny požívajúceho právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie, a ktorí nie sú držiteľmi pobytového preukazu podľa smernice 2004/38/ES. Podľa článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Príslušné obmedzenia a podmienky sú súčasťou smernice 2004/38/ES.

(49)  Ako potvrdil Súdny dvor Európskej únie, takíto rodinní príslušníci majú právo nielen vstúpiť na územie členského štátu, ale aj získať na tento účel vstupné vízum. Členské štáty musia takýmto osobám umožniť, aby získali potrebné víza, ktoré sa vydajú bezplatne a čo najskôr na základe zrýchleného postupu.

(50)  Právo na získanie víza nie je bezpodmienečné a môže sa odoprieť rodinným príslušníkom, ktorí predstavujú riziko pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie podľa smernice 2004/38/ES. Vzhľadom na tieto okolnosti sa osobné údaje rodinných príslušníkov môžu overovať len v prípade, že sa týkajú ich identifikácie a stavu, a iba vtedy, ak sú relevantné pre posúdenie bezpečnostnej hrozby, ktorú by mohli predstavovať. Takisto posúdenie ich žiadostí o udelenie víza by sa malo vykonávať výlučne vzhľadom na obavy o bezpečnosť, a nie v súvislosti s rizikami migrácie.

(51)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(52)  Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES(31); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(53)  Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES(32); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(54)  Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis(33), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES(34).

(55)  Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(35), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES(36) a článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV(37).

(56)  Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pristúpení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(38), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ(39) a článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ(40).

(57)  Toto nariadenie, s výnimkou článku 22r, predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011, s výnimkou ustanovení, ktoré sa stali uplatniteľné na Bulharsko a Rumunsko rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1908(41),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 767/2008 sa mení takto:

-1.  Názov sa nahrádza takto:"

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene informácií o krátkodobých vízach, dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS)“; [PN 32]

1.  V článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky:"

„Toto nariadenie stanovuje aj postupy výmeny informácií medzi členskými štátmi týkajúcich sa dlhodobých víz a povolení na pobyt vrátane informácií o určitých rozhodnutiach o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt.

Uchovávaním údajov o totožnosti, cestovných dokladoch a biometrických údajov v spoločnej databáze údajov o totožnosti (CIR), ktorá bola zriadená článkom 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/XX* [nariadenie 2018/XX o interoperabilite (hranice a víza)], VIS prispieva k uľahčovaniu a napomáhaniu správnej identifikácii osôb registrovaných v systéme VIS.“

_______

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/XX* [nariadenie 2018/XX o interoperabilite (hranice a víza)] (Ú. v. EÚ L).“;

2.  Článok 2 sa nahrádza takto:"

„Článok 2

Účel VIS

1.  Účelom VIS je zlepšiť vykonávanie spoločnej vízovej politiky v oblasti krátkodobých víz, konzulárnu spoluprácu a konzultácie medzi ústrednými vízovými orgánmi uľahčením výmeny údajov o žiadostiach a súvisiacich rozhodnutiach medzi členskými štátmi s cieľom: [PN 33]

2.  V prípade dlhodobých víz a povolení na pobyt je účelom VIS uľahčiť výmenu údajov o súvisiacich rozhodnutiach medzi členskými štátmi s cieľom:

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60.)“;

2a.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 2a

Architektúra

1.  VIS je založený na centralizovanej architektúre a tvoria ho:

Centrálny systém VIS, jednotné národné rozhrania, webová služba, brána pre dopravcov a komunikačná infraštruktúra VIS spoločne využívajú a v čo najväčšej technicky možnej miere opätovne používajú hardvérové a softvérové komponenty centrálneho systému EES, jednotných národných rozhraní EES, brány pre dopravcov systému ETIAS, webovej služby EES a komunikačnej infraštruktúry EES.

2.  Národné rozhranie (NI-VIS) tvorí:

3.  LNI a BLNI sa majú používať výhradne na účely vymedzené v právnych predpisoch Únie vzťahujúcich sa na VIS.

4.  Centralizované služby sa zdvoja a budú na dvoch rôznych miestach, konkrétne v Štrasburgu vo Francúzsku, kde sa bude nachádzať hlavný centrálny systém VIS, centrálna jednotka, a v Sankt Johann im Pongau v Rakúsku, kde sa bude nachádzať záložný centrálny systém VIS, záložná centrálna jednotka. Spojenie medzi hlavným centrálnym systémom VIS a záložným centrálnym systémom VIS umožňuje nepretržitú synchronizáciu medzi centrálnou jednotkou a záložnou centrálnou jednotkou. Komunikačná infraštruktúra podporuje zabezpečenie nepretržitej dostupnosti VIS a prispieva k nemu. Zahŕňa nadbytočné a oddelené spôsoby prepojenia medzi centrálnym systémom VIS a záložným centrálnym systémom VIS a zahŕňa takisto nadbytočné a oddelené spôsoby prepojenia medzi každým národným rozhraním a centrálnym systémom VIS a záložným centrálnym systémom VIS. Komunikačná infraštruktúra poskytuje šifrovanú virtuálnu súkromnú sieť určenú pre údaje VIS a na komunikáciu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a orgánom zodpovedným za prevádzkové riadenie centrálneho systému VIS.“; [PN 42]

3.  Článok 3 sa vypúšťa;

4.  V článku Článok 4 sa mení takto:

a)  dopĺňa sa tento bod:"

3a. „ústredný orgán“ je orgán zriadený členským štátom na účely nariadenia (ES) č. 810/2009; [PN 43]

b)  dopĺňajú sa tieto body:"

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

** Nariadenie Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1).

*** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). [PN 49]

**** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

***** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).

****** Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1)“;

5.  Článok 5 sa nahrádza takto:"

„Článok 5

Kategórie údajov

1.  Vo VIS sa zaznamenávajú len tieto kategórie údajov:

2.  Správy prenesené prostredníctvom VIS, uvedené v článku 16, článku 24 ods. 2 a článku 25 ods. 2, sa do VIS nezaznamenávajú, pričom tým nie je dotknuté zaznamenávanie operácií spracúvania údajov podľa článku 34.

3.  Spoločná databáza údajov o totožnosti obsahuje údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a) až cc), v článku 9 ods. 5 a 6, v článku 22c ods. 2 písm. a) až cc) c), písmenách f) a g) a v článku 22d písm. a) až cc) a písm. f) a g). Zvyšné údaje VIS sa uchovávajú v centrálnom systéme VIS.“ [PN 52]

6.  Vkladá sa tento článok 5a:"

„Článok 5a

Zoznam uznaných cestovných dokladov

(1). Do VIS sa začlení zoznam cestovných dokladov, ktoré držiteľa oprávňujú na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, ako sa stanovuje v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ*. [PN 53]

(2). VIS poskytuje funkciu pre centralizovanú správu zoznamu uznaných cestovných dokladov a oznamovania uznania alebo neuznania cestovných dokladov podľa článku 4 rozhodnutia č. 1105/2011/EÚ. [PN 54]

(3). Podrobné pravidlá spravovania funkcie uvedenej v odseku 2 sa stanovia vo vykonávacích aktoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2. [PN 55]

_________________

* Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 9).“;

7.  Článok 6 sa mení takto:

-a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 22a, je prístup do VIS na účely vkladania, úpravy alebo vymazávania údajov uvedených v článku 5 ods. 1 v súlade s týmto nariadením vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom vízových orgánov. Počet riadne oprávnených zamestnancov musí byť prísne obmedzený skutočnými potrebami ich orgánov.“ [PN 56]

a)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Prístup do VIS na účely nahliadnutia do údajov je výlučne vyhradený riadne oprávneným zamestnancom vnútroštátnych orgánov každého členského štátu a orgánov EÚ, ktoré sú príslušné na účely uvedené v článkoch 15 až 22, článkoch 22c až 22f, a článkoch 22g až 22j 22l, ako aj na účely uvedené v článkoch 20 a 21 [nariadenia 2018/XX o interoperabilite (hranice a víza)].

Orgány, ktoré majú právo na nahliadnutie do VIS alebo na prístup k nemu na účely predchádzania teroristickým trestným činom alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania, sa určia v súlade s kapitolou IIIb.

Tento prístup je obmedzený na rozsah, v akom sú údaje potrebné na plnenie ich úloh v súlade s týmito účelmi, a je primeraný sledovaným cieľom.“; [PN 57]

aa)  Odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Každý členský štát určí príslušné orgány, ktorých riadne oprávnení zamestnanci majú prístup k vkladaniu, úprave a vymazávaniu údajov alebo k nahliadnutiu do údajov vo VIS. Každý členský štát bezodkladne predloží agentúre eu-LISA zoznam týchto orgánov vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 29 ods. 3a, ako aj všetky zmeny a doplnenia tohto zoznamu. V tomto zozname sa v prípade každého orgánu uvádza, v akých údajoch môže vyhľadávať a na aké účely.

Agentúra eu-LISA zabezpečí každoročné uverejnenie tohto zoznamu, ako aj zoznamu určených orgánov uvedených v článku 22k ods. 2 a zoznamu centrálnych prístupových bodov uvedených v článku 22k ods. 4 v Úradnom vestníku Európskej únie. Agentúra eu-LISA na svojom webovom sídle vedie priebežne aktualizovaný zoznam obsahujúci zmeny zaslané členskými štátmi v období medzi jeho každoročným uverejnením.“; [PN 58]

b)  Dopĺňa sa tento odsek 4:"

„4. VIS poskytuje funkciu pre centralizovanú správu tohto zoznamu.“;

c)  Dopĺňa sa tento odsek 5:"

„5. Podrobné pravidlá Komisia prijme v súlade s článkom 48a delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel spravovania funkcie pre centralizovanú správu zoznamu uvedeného v odseku 3 sa ustanovia vo vykonávacích aktoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.“ [PN 59]

7a.  V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. Spracúvanie osobných údajov v rámci VIS ktorýmkoľvek príslušným orgánom nesmie viesť k diskriminácii žiadateľov o udelenie víza, držiteľov víz alebo žiadateľov o dlhodobé víza a o povolenia na pobyt a ich držiteľov z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie. Musí v plnej miere rešpektovať ľudskú dôstojnosť a integritu a základné práva a dodržiavať zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na rešpektovanie súkromia a na ochranu osobných údajov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom, starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím a osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Prvoradým hľadiskom je záujem dieťaťa.“;[PN 60]

8.  Do článku 7 sa vkladá nový odsek 3 dopĺňajú tieto odseky:"

„3. Členské štáty pri všetkých postupoch stanovených v tomto nariadení zohľadňujú predovšetkým najlepší záujem dieťaťa viac než čokoľvek iné, v plnej miere rešpektujúc Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Zohľadňuje sa blaho, bezpečnosť a ochrana dieťaťa, predovšetkým ak existuje riziko, že dieťa je obeťou obchodovania s ľuďmi, ako aj názory dieťaťa, ktorým sa pripisuje náležitá vážnosť vzhľadom na vek dieťaťa a jeho vyspelosť. [PN 61]

3a.  Členské štáty toto nariadenie vykonávajú spôsobom, ktorý je v plnej miere v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, najmä s právom na ľudskú dôstojnosť, právom na slobodu a bezpečnosť, rešpektovaním súkromného a rodinného života, ochranou osobných údajov, právom na azyl a ochranou zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia a ochranou v prípade odsunu, vyhostenia a vydania, právom na nediskrimináciu, právami dieťaťa a právom na účinný prostriedok nápravy.“; [PN 62]

8a.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 7a

Údaje o odtlačkoch prstov detí

1.  Odchylne od článku 22c ods. 2 písm. g) sa do VIS nevkladajú odtlačky prstov detí do 6 rokov.

2.  Biometrické údaje maloletých osôb vo veku od šiestich rokov odoberajú úradníci, ktorí boli osobitne vyškolení na odoberanie biometrických údajov od maloletých osôb spôsobom pre deti vhodným a citlivým voči dieťaťu a pri plnom rešpektovaní najlepších záujmov dieťaťa a záruk stanovených v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

Maloletú osobu musí pri odoberaní jej biometrických údajov sprevádzať dospelý rodinný príslušník, pokiaľ je prítomný. Maloletú osobu bez sprievodu musí pri odoberaní jej biometrických údajov sprevádzať poručník, zástupca alebo – v prípade, že zástupca nebol určený, osoba vyškolená na ochranu najlepšieho záujmu maloletej osoby a jej všeobecného blaha. Táto vyškolená osoba nie je úradník zodpovedný za odoberanie biometrických údajov, koná nezávisle a neprijíma pokyny ani od úradníka ani od útvaru zodpovedného za odoberanie biometrických údajov. Proti maloletej osobe sa nesmie použiť žiadna forma sily, aby sa zabezpečilo, že si splní povinnosť poskytnúť biometrické údaje.

3.  Odchylne od článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 810/2009 konzulárne úrady nepožadujú, aby sa deti vo veku od 6 do 12 rokov dostavili na konzulárny úrad na účely odobratia biometrických identifikátorov, pokiaľ by to pre rodiny detí predstavovalo nadmernú záťaž a nadmerné náklady. V takýchto prípadoch sa biometrické identifikátory odoberajú na vonkajších hraniciach, pričom osobitná pozornosť sa venuje tomu, aby sa zabránilo obchodovaniu s deťmi.

4.  Odchylne od ustanovení o používaní údajov uvedených v kapitolách II, III, IIIa a IIIb údaje o odtlačkoch prstov detí sú dostupné len na tieto účely:

9.  Názov kapitoly II sa nahrádza takto:"

„VKLADANIE A POUŽÍVANIE ÚDAJOV O KRÁTKODOBÝCH VÍZACH VÍZOVÝMI ORGÁNMI“ [PN 64 netýka sa slovenskej verzie]

10.  Článok 8 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak je žiadosť prípustná podľa článku 19 nariadenia (ES) č. 810/2009, vízový orgán vytvorí do dvoch pracovných dní súbor so žiadosťou vložením údajov uvedených v článku 9 do VIS, ak sa od žiadateľa požaduje poskytnutie týchto údajov.“;

b)  Vkladá sa tento odsek 1a:"

„1a. Po vytvorení súboru so žiadosťou sa vo VIS automaticky spustí vyhľadávanie podľa článku 9a a zobrazia sa výsledky.“;

c)  Odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. Ak sa zo zákonných dôvodov poskytnutie určitých údajov nepožaduje alebo ak údaje fakticky nie je možné poskytnúť, konkrétne políčko(-a) pre tieto údaje sa označí(-ia) slovom „neuplatňuje sa“. Absencia odtlačkov prstov sa vyznačí ako „VIS0“; systém navyše umožňuje rozlišovať medzi jednotlivými prípadmi podľa článku 13 ods. 7 písm. a) až d) nariadenia (ES) č. 810/2009.“

11.  Článok 9 sa mení takto:

a)  V bode 4 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:"

b)  Bod 5 sa nahrádza takto:"

„5. podobu tváre žiadateľa v súlade s článkom 13 ods. 1 13 nariadenia (ES) č. 810/2009.“; [PN 65]

ba)  Bod 6 sa nahrádza takto:"

„6. odtlačky prstov žiadateľa v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 810/2009.“; [PN 66]

c)  Dopĺňa sa tento bod 7:"

„7. sken stránky s biografickými údajmi.“;

d)  Dopĺňajú sa tieto dva odseky:"

„8. Podoba tváre štátnych príslušníkov tretích krajín uvedená v prvom odseku v bode 5 musí mať dostatočné rozlíšenie a kvalitu zobrazenia, aby sa mohla použiť na automatizované biometrické porovnávanie. Ak nemá dostatočnú kvalitu zobrazenia, na automatizované porovnávanie sa nevyužije. [PN 67]

Odchylne od druhého prvého odseku, vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné dodržať špecifikácie kvality a rozlíšenia stanovené pre zápis podoby tváre nasnímanej na mieste do VIS, sa podoba tváre môže extrahovať elektronicky z čipu elektronického strojovo čitateľného cestovného dokladu (ďalej len „eMRTD“). V takýchto prípadoch sa podoba tváre do individuálnej zložky vloží až po elektronickom overení, že podoba tváre zaznamenaná na čipe dokladu eMRTD zodpovedá podobe tváre dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny nasnímanej na mieste.“; [PN 68]

12.  Vkladajú sa tieto nové články 9a až 9d:"

„Článok 9a

Vyhľadávanie v iných systémoch

1.  VIS automaticky spracováva súbory so žiadosťami s cieľom zistiť pozitívne lustrácie. VIS preskúma každý súbor so žiadosťou jednotlivo.

2.  Po vytvorení žiadosti alebo po vydaní víza sa vo VIS vykonaním automatického vyhľadávania v zozname uznaných cestovných dokladov podľa článku 5a overí, či je cestovný doklad súvisiaci s touto žiadosťou uznaný v súlade s rozhodnutím č. 1105/2011/EÚ a zobrazí sa výsledok. [PN 69]

3.  V systéme VIS sa na účely overenia podľa článku 21 ods. 1 a článku 21 ods. 3 písm. a), c) a d) a c) nariadenia (ES) č. 810/2009 spustí vyhľadávanie pomocou európskeho vyhľadávacieho portálu vymedzeného v článku 6 ods. 1 [nariadenia o interoperabilite (hranice a víza)] s cieľom porovnať relevantné údaje uvedené v článku 9 bode 4 bodoch 4, 5 a 6 tohto nariadenia s údajmi, ktoré sa nachádzajú v zázname, súbore alebo zápise registrovanom v systéme VIS, v Schengenskom informačnom systéme (SIS), v systéme vstup/výstup (EES), v európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) vrátane kontrolného zoznamu uvedeného v článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/XX na účely vytvorenia európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia, v systéme Eurodac, [systém ECRIS-TCN, pokiaľ ide o odsúdenia v súvislosti s trestnými činmi terorizmu a inými formami závažnej trestnej činnosti], v údajoch Europolu, databáze odcudzených a stratených cestovných dokladov Interpolu (SLTD) a v databáze cestovných dokladov súvisiacich s obežníkmi (Interpol TDAWN). Pomocou VIS sa overuje:

3a.  V prípade vyhľadávania v databáze SLTD sa údaje, ktoré používateľ systému ESP použil na spustenie vyhľadávania, neposkytujú vlastníkom údajov Interpolu. [PN 71]

4.  VIS doplní do súboru so žiadosťou odkaz na každú pozitívnu lustráciu získanú podľa odseku 3. Ďalej VIS v relevantných prípadoch identifikuje členský(-é) štát(-y), ktoré vložili alebo poskytli údaje, ktoré viedli k pozitívnej(-ym) lustrácii(-ám), prípadne Europol a táto skutočnosť sa uvedie v súbore so žiadosťou. Zaznamenávajú sa len informácie o prípadnej pozitívnej lustrácii a pôvodcovi príslušných údajov. [PN 72]

5.  Na účely článku 2 ods. 1 písm. k) sa pomocou vyhľadávania uskutočneného podľa odseku 3 tohto článku porovnajú relevantné údaje uvedené v článku 15 ods. 2 s údajmi v SIS s cieľom zistiť, či sa na žiadateľa nevzťahuje jeden z týchto zápisov:

5a.  Všetky pozitívne lustrácie z vyhľadávania podľa článku 9a ods. 3 písm. a), b), c), e), g), h), i), j), k), l) a n) musí posúdiť konzulárny úrad, na ktorom bola žiadosť o udelenie víza podaná, a to v prípade potreby po predchádzajúcom overení ústredným orgánom v súlade s článkom 9c. [PN 74]

5b.  V súlade s článkom 9ca musí všetky pozitívne lustrácie z vyhľadávania podľa článku 9a ods. 3 písm. d), f), m) a o) overiť, prípadne posúdiť jednotné kontaktné miesto členských štátov, ktoré vložili alebo poskytli údaje, na základe ktorých sa dosiahla pozitívna lustrácia. [PN 75]

5c.  Všetky pozitívne lustrácie na základe zápisu v SIS sa takisto automaticky oznámia útvaru SIRENE členského štátu, ktorý vytvoril zápis vedúci k pozitívnej lustrácii. [PN 76]

5d.  Oznámenie poskytnuté útvaru SIRENE alebo miestu jednotného kontaktu členského štátu, ktorý vytvoril zápis, obsahuje tieto údaje:

5e.  Tento článok nesmie brániť podaniu žiadosti o azyl z akéhokoľvek dôvodu. V prípade žiadosti o vízum podanej obeťou násilnej trestnej činnosti, napríklad domáceho násilia alebo obchodovania s ľuďmi, spáchanej jej garantom, sa zložka uložená vo VIS musí oddeliť od zložky garanta v záujme ochrany obetí pred ďalším nebezpečenstvom. [PN 78]

________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018, s. 1).

Článok 9b

Osobitné ustanovenia uplatniteľné pri vyhľadávaní v iných systémoch, ktoré sa vzťahujú na rodinných príslušníkov občanov EÚ alebo iných štátnych príslušníkov tretích krajín požívajúcich právo na voľný pohyb v súlade s právom Únie

1.  V prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, na ktorého sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny požívajúceho právo na voľný pohyb zodpovedajúce právu občanov Únie na základe dohody medzi Úniou a členskými štátmi na jednej strane a treťou krajinou na strane druhej sa vykonávajú automatické kontroly podľa článku 9a ods. 3 výlučne s cieľom preveriť, že neexistujú konkrétne skutočnosti ani opodstatnené dôvody založené na konkrétnych skutočnostiach, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že prítomnosť týchto osôb na území členských štátov predstavuje bezpečnostné riziko alebo vysoké riziko epidémie podľa smernice 2004/38/ES. [PN 79]

2.  Pomocou VIS sa neoveruje, či:

3.  V prípadoch, keď sa pri automatickom spracovaní žiadosti podľa článku 9a ods. 3 zistí pozitívna lustrácia so zápisom na účely odopretia vstupu a pobytu podľa článku 24 nariadenia (ES) č. 1987/2006 (EÚ) 2018/1861, vízový orgán preverí dôvod, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie o vložení tohto zápisu do SIS. Ak sa tento zápis týka rizika nelegálnej imigrácie, pri posudzovaní žiadosti sa nezohľadňuje. Vízový orgán postupuje podľa článku 25 ods. 2 nariadenia o SIS II 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1861. [PN 80]

Článok 9c

Overenie ústrednými orgánmi a národným jednotným kontaktným miestom [PN 81]

1.  Všetky pozitívne lustrácie podľa článku 9a ods. 5b z vyhľadávania podľa článku 9a ods. 3, ktoré VIS nemôže automaticky potvrdiť, manuálne overí národné jednotné kontaktné miesto v súlade s článkom 9ca. Upovedomí sa ústredný orgán členského štátu, ktorý žiadosť spracúva. [PN 82]

2.  Všetky pozitívne lustrácie podľa článku 9a ods. 5a z vyhľadávania podľa článku 9a ods. 3, ktoré VIS nemôže automaticky potvrdiť, manuálne overí ústredný orgán. Pri manuálnom overovaní pozitívnej lustrácie má ústredný orgán prístup k súboru so žiadosťou a k prípadným súvisiacim súborom so žiadosťami, ako aj ku všetkým pozitívnym lustráciám dosiahnutým počas automatizovaného spracovania podľa článku 9a ods. 3 5a. [PN 83]

3.  Ústredný orgán overí, či totožnosť žiadateľa zaznamenaná v súbore so žiadosťou zodpovedá údajom uvedeným vo VIS alebo v niektorej z konzultovaných databáz.

4.  V prípade, že osobné údaje týmto údajom nezodpovedajú a že počas automatického spracovania podľa článku 9a ods. 3 sa nenašla žiadna iná pozitívna lustrácia, ústredný orgán vymaže chybnú pozitívnu lustráciu zo súboru so žiadosťou.

5.  V prípade, že údaje zodpovedajú totožnosti žiadateľa, alebo ak o totožnosti žiadateľa naďalej existujú pochybnosti, ústredný vízový orgán, ktorý žiadosť spracúva, v odôvodnených prípadoch informuje ústredný orgán druhého členského štátu alebo ostatných členských štátov, ktoré boli identifikované ako štáty ktoré vložili alebo poskytli údaje, na základe ktorých sa dosiahla pozitívna lustrácia podľa článku 9a ods. 3. V prípade, že sa jeden alebo viacero členských štátov identifikuje ako štáty, ktoré vložili alebo poskytli údaje, na základe ktorých sa dosiahla táto pozitívna lustrácia, ústredný orgán sa obráti na ústredné orgány týchto členských štátov v súlade s postupom podľa článku 16 ods. 2. Prípadná pochybnosť sa uplatňuje v prospech žiadateľa. [PN 84]

6.  Výsledok overovaní vykonávaných ústrednými orgánmi ostatných členských štátov sa doplní do súboru so žiadosťou.

7.  Odchylne od odseku 1, ak bude výsledkom porovnania podľa článku 9a ods. 5 minimálne jedna lustrácia, pomocou VIS sa pošle automatické oznámenie ústrednému orgánu členského štátu, ktorý vyhľadávanie spustil, aby mohol uskutočniť primerané následné opatrenie. [PN 85]

8.  V prípade, že údaje, na základe ktorých sa v systéme dosiahla pozitívna lustrácia podľa článku 9a ods. 3, poskytol Europol, ústredný orgán príslušného členského štátu sa s národnou jednotkou Europolu poradí o následnom postupe v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794, a najmä s jeho kapitolou IV. [PN 86]

Článok 9ca

Overovanie a posudzovanie národným jednotným kontaktným miestom

1.  Každý členský štát určí vnútroštátny orgán, ktorý bude fungovať 24 hodín denne, 7 dní v týždni a ktorý zabezpečí príslušné manuálne overovanie a posudzovanie pozitívnych lustrácií na účely tohto nariadenia (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“). Jednotné kontaktné miesto tvoria styční dôstojníci útvaru SIRENE, národných ústrední Interpolu, národného centrálneho prístupového bodu Europolu, národnej jednotky ETIAS a všetkých príslušných vnútroštátnych orgánov presadzovania práva. Členské štáty zabezpečia, aby mali miesta jednotného kontaktu dostatočný počet zamestnancov a mohli tak overovať pozitívne lustrácie, ktoré im boli oznámené v súlade s týmto nariadením, vzhľadom na termíny stanovené v článku 23 nariadenia (ES) č. 810/2009.

2.  Jednotné kontaktné miesto manuálne overí pozitívne lustrácie, ktoré mu boli oznámené. Uplatňujú sa postupy stanovené v článku 9c ods. 2 až 6.

3.  Ak si po overení uvedenom v odseku 2 tohto článku údaje zodpovedajú a potvrdí sa pozitívna lustrácia, miesto jednotného kontaktu v prípade potreby kontaktuje zodpovedné orgány, ktoré poskytli údaje vedúce k pozitívnej lustrácii, ako aj Europol. Potom posúdi pozitívnu lustráciu. Jednotné kontaktné miesto poskytne odôvodnené stanovisko so zreteľom na rozhodnutie o žiadosti podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 810/2009. Toto odôvodnené stanovisko sa vloží do súboru so žiadosťou. [PN 87]

Článok 9cb

Príručka

Komisia prijme v súlade s článkom 48a delegovaný akt s cieľom stanoviť v rámci príručky príslušné údaje, ktoré sa majú porovnávať pri vyhľadávaní v ostatných systémoch v súlade s článkom 9a ods. 3, a postupy a pravidlá, ktorými sa treba riadiť pri vyhľadávaní, overovaní a posudzovaní v zmysle článkov 9a až 9ca. Tento delegovaný akt obsahuje kombináciu kategórií údajov na vyhľadávanie v každom zo systémov podľa článku 9a. [PN 88]

Článok 9d

Povinnosti Europolu

Europol prispôsobí svoj informačný systém tak, aby zabezpečil umožnenie automatického spracovávania vyhľadávaní podľa článku 9a ods. 3 a článku 22b ods. 2.“

13.  V článku 13 sa dopĺňa tento odsek 4:"

„4. Keď sa súbor so žiadosťou aktualizuje v súlade s odsekmi 1 a 2, VIS členskému štátu, ktorý vízum vydal, zašle oznámenie o odôvodnenom rozhodnutí toto vízum zrušiť alebo odvolať. Takéto oznámenie sa vytvorí automaticky v centrálnom systéme a zašle sa pomocou mechanizmu opísaného v článku 16.“; [PN 89]

14.  Článok 15 sa mení takto:

a)  V odseku 2 sa vkladá toto písmeno ea):"

„ea) podoba tváre;“;

b)  Vkladá sa tento odsek 2 a:"

„2a. Podoba tváre uvedená v odseku 2 písm. ea) nie je jediným vyhľadávacím kritériom.“;

15.  V článku 16 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:"

„2. Ak sa vo VIS vytvorí súbor so žiadosťou o štátnom príslušníkovi konkrétnej tretej krajiny alebo patriacom do určitej kategórie takýchto štátnych príslušníkov, pri ktorých sa podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 810/2009 vyžaduje predchádzajúca konzultácia, VIS uvedenému členskému štátu alebo členským štátom automaticky zašle žiadosť o konzultáciu.

Konzultovaný členský štát alebo členské štáty prenesú svoju odpoveď do VIS, ktorý ju poskytne členskému štátu, ktorý žiadosť vytvoril.

Do VIS sa výlučne na účely vykonania konzultačného postupu začlení zoznam členských štátov, ktoré požadujú, aby sa ústredné orgány ostatných členských štátov obracali na ich ústredné orgány počas posudzovania žiadostí o udelenie jednotných víz, ktoré podávajú štátni príslušníci konkrétnych tretích krajín alebo určité kategórie takýchto príslušníkov podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 810/2009, ako aj zoznam dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín. [PN 90]

3.  Postup stanovený v odseku 2 sa vzťahuje aj na:

16.  Článok 17 sa vypúšťa;

17.  Názov kapitoly III sa nahrádza takto:"

„PRÍSTUP INÝCH ORGÁNOV K ÚDAJOM O KRÁTKODOBÝCH VÍZACH“

18.  V článku 18 ods. 6 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie kontrol na hraniciach, na ktorých sa prevádzkuje systém vstup/výstup, overia odtlačky prstov držiteľa víza podľa odtlačkov prstov zaznamenaných vo VIS. V prípade držiteľov víza, ktorých odtlačky prstov nie je možné použiť, sa vyhľadávanie podľa odseku 1 vykoná s použitím alfanumerických údajov podľa odseku 1 v kombinácii s podobou tváre.“;

18a.  Článok 18a sa nahrádza takto:"

„Článok 18a

Získavanie údajov VIS na vytvorenie alebo aktualizáciu záznamu o vstupe/výstupe alebo záznamu o odopretí vstupu držiteľa víza v systéme vstup/výstup

„Výlučne na účely vytvorenia alebo aktualizácie záznamu o vstupe/výstupe alebo záznamu o odopretí vstupu držiteľa víza v systéme vstup/výstup v súlade s článkom 14 ods. 2 a článkami 16 a 18 nariadenia (EÚ) 2017/2226 sa príslušnému orgánu zodpovednému za vykonávanie kontrol na hraniciach, na ktorých sa prevádzkuje systém vstup/výstup, poskytne prístup, aby získal z VIS a importoval do systému vstup/výstup údaje uložené vo VIS a uvedené v článku 16 ods. 1 písm. d) a článku 16 ods. 2 písm. c) až f) uvedeného nariadenia.“; [PN 93]

19.  Vkladá sa tento článok 20a:"

„Článok 20a

Použitie údajov VIS na účely vloženia zápisov o nezvestných osobách alebo zraniteľných osobách, ktorým treba zabrániť v cestovaní, v SIS a následný prístup k týmto údajom [PN 94]

1.  Údaje o odtlačkoch prstov a podoby tváre uchovávané vo VIS sa môžu použiť na účely vloženia zápisu o nezvestných osobách, deťoch, ktorým hrozí únos, alebo zraniteľných osobách, ktorým treba zabrániť v cestovaní, v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) ...* [nariadenie (EÚ) o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach]. V týchto prípadoch sa výmena údajov o odtlačkoch prstov a podôb tváre uskutoční prostredníctvom zabezpečených prostriedkov s útvarom SIRENE členského štátu, ktorý údaje vlastní. [PN 95]

2.  V prípade, že sa na základe zápisu v SIS použitím údajov o odtlačkoch prstov a podôb tváre uložených vo VIS dosiahne pozitívna lustrácia v SIS, ako je uvedené v odseku 1, úrady na ochranu dieťaťa a vnútroštátne justičné orgány vrátane orgánov zodpovedných za začatie trestného stíhania v trestnom konaní a za vyšetrovanie pred vznesením obvinenia a ich koordinačné orgány, ako sú uvedené v článku 43 44 nariadenia (EÚ) ... [COM(2016)0883 – SIS LE (policajná spolupráca)], si pri výkone svojich úloh môžu od orgánu s prístupom do VIS vyžiadať prístup k údajom zaznamenaným vo VIS. Platia podmienky stanovené v právnych predpisoch Únie a vnútroštátnych právnych predpisoch. Členské štáty zabezpečia, aby sa údaje prenášali bezpečným spôsobom. [PN 96]

__________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z ... (Ú. v. EÚ L..., ..., s. ...).“;

20.  V článku 22 sa odsek odseky 1 a 2 nahrádza nahrádzajú takto:"

„1. Príslušné azylové orgány majú prístup k vyhľadávaniu podľa odtlačkov prstov žiadateľa o azyl výhradne na účel posúdenia žiadosti o azyl v súlade s článkom 21 nariadenia (ES) č. 343/2003. Ak odtlačky prstov žiadateľa o azyl nemožno použiť alebo ak vyhľadávanie na základe odtlačkov prstov je bezvýsledné, vyhľadávanie sa uskutoční na základe údajov uvedených v článku 9 ods. 4 písm. a) a/alebo písm. b) až cc). Toto vyhľadávanie sa môže uskutočniť v kombinácii s údajmi uvedenými v článku 9 ods. 4 písm. aa). [PN 97]

2.  Ak vyhľadávanie na základe údajov uvedených v odseku 1 ukáže, že údaje o žiadateľovi o medzinárodnú ochranu sú zaznamenané vo VIS, príslušný azylový orgán je výhradne na účely uvedené v odseku 1 oprávnený nahliadnuť do týchto údajov žiadateľa a do akýchkoľvek súborov prepojených so žiadosťou žiadateľa podľa článku 8 ods. 3:

21.  Článok 23 sa nahrádza takto:"

„Článok 23

Lehota uchovávania uložených údajov

1.  Každý súbor so žiadosťou sa uchováva vo VIS najviac päť rokov bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o vymazaní údajov v článkoch 24 a 25 a ustanovenia o vedení záznamov v článku 34. [PN 100]

2.  Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1 VIS automaticky vymaže súbor so žiadosťou a prepojenie(-ia) s týmto súborom, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 a 4 a článku 22a ods. 3 a 5.“ [PN 102]

2a.  Odchylne od odseku 1:

2b.  Odchylne od odseku 1 sa na účely uľahčenia novej žiadosti môže uvedený súbor so žiadosťou uložiť na ďalšie obdobie najviac troch rokov od skončenia platnosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt, a len ak s tým žiadateľ na požiadanie slobodne a výslovne vyjadrí svoj súhlas prostredníctvom podpísaného vyhlásenia. Žiadosť o vyjadrenie súhlasu musí byť predložená v súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 tak, aby bola jasne odlíšiteľná od iných skutočností, v zrozumiteľnej a ľahko dostupnej forme a formulovaná jasne a jednoducho. Žiadateľ môže svoj súhlas kedykoľvek odvolať v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679. Ak žiadateľ svoj súhlas odvolá, súbor so žiadosťou sa z VIS automaticky vymaže.

Agentúra eu-LISA vytvorí nástroj, pomocou ktorého budú môcť žiadatelia vyjadrovať a odvolávať svoj súhlas.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 48a s cieľom podrobnejšie vymedziť nástroj, ktorý majú žiadatelia používať na účely vyjadrenia svojho súhlasu a jeho odvolania. [PN 104]

22.  V článku 24 sa odsek odseky 2 a 3 nahrádza nahrádzajú takto:"

„2. Ak má členský štát dôkaz svedčiaci o tom, že údaje spracované vo VIS sú nesprávne alebo že k ich spracovaniu vo VIS došlo v rozpore s týmto nariadením, bezodkladne o tom informuje zodpovedný členský štát. Takáto správa sa zašle v súlade s postupom uvedeným v článku 16 ods. 3.

V prípade, že sa nesprávne údaje vzťahujú na prepojenia vytvorené podľa článku 8 ods. 3 alebo 4 a článku 22a ods. 3, zodpovedný členský štát vykoná nevyhnutné overenia a do 48 hodín poskytne odpoveď a prípadne prepojenie opraví. Ak sa v stanovenej lehote neposkytne žiadna odpoveď, žiadajúci členský štát prepojenie opraví a oznámi to zodpovednému členskému štátu prostredníctvom VISMail.

3.  Zodpovedný členský štát čo najskôr skontroluje príslušné údaje a v prípade potreby ich bezodkladne opraví alebo vymaže.“; [PN 105]

23.  Článok 25 sa mení takto:

a)  Odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak žiadateľ nadobudne pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 23 ods. 1 štátne občianstvo niektorého členského štátu, súbory so žiadosťami, súbory a prepojenia uvedené v článku 8 ods. 3 a 4 a v článku 22a ods. 3 súvisiace s týmto žiadateľom z VIS bezodkladne vymaže členský štát, ktorý príslušné súbory so žiadosťami a prepojenia vytvoril.“; [PN 106]

b)  V odseku 2 sa slová „infraštruktúry VIS“ nahrádzajú slovami „VISMail“.

23a.   Článok 26 sa mení takto:

a)  Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:"

„1. Agentúra eu-LISA zodpovedá za prevádzkové riadenie VIS a jeho zložiek, ako sa stanovuje v článku 2a. Agentúra v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, aby sa v prípade týchto zložiek po predchádzajúcej analýze nákladov a výnosov vždy využívali najlepšie dostupné technológie. [PN 107]

2.   Prevádzkové riadenie VIS pozostáva zo všetkých úloh potrebných na to, aby VIS fungoval v súlade s týmto nariadením 24 hodín denne, 7 dní v týždni, a to najmä z údržby a technického vývoja nevyhnutného na zabezpečenie toho, aby VIS fungoval na uspokojivej úrovni prevádzkovej kvality, najmä pokiaľ ide o čas odozvy na vyhľadávanie v centrálnom systéme VIS spustené konzulárnymi úradmi a pohraničnými orgánmi. Takéto časy odozvy musia byť čo najkratšie.“; [PN 108]

b)  Vypúšťajú sa odseky 3 až 8.; [PN 109]

24.  V článku 26 sa vkladá tento odsek 8a:"

V takýchto prípadoch sú bezpečnostné opatrenia, kontrola prístupu a vedenie záznamov v testovacom prostredí rovnaké ako v prípade produkčného systému VIS. Skutočné osobné údaje použité na testovanie sa anonymizujú tak, aby dotknutú osobu nebolo možné identifikovať.“ [PN 110]

c)  Dopĺňajú sa tieto odseky:"

„9a. Ak agentúra eu-LISA spolupracuje s externými dodávateľmi na akýchkoľvek úlohách súvisiacich so systémom VIS, podrobne monitoruje činnosti dodávateľov s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, dôvernosť a ochranu údajov.

9b.  Prevádzkové riadenie centrálneho systému VIS sa nesmie zveriť súkromným spoločnostiam ani súkromným organizáciám.“ [PN 111]

25.  Článok 27 sa nahrádza takto:"

„Článok 27

Umiestnenie centrálneho vízového informačného systému

Hlavný centrálny VIS, ktorý vykonáva funkcie technického dohľadu a správy, sa nachádza v Štrasburgu (Francúzsko) a záložný centrálny VIS, ktorý je schopný zabezpečiť všetky funkcie hlavného centrálneho VIS, sa nachádza v Sankt Johann im Pongau (Rakúsko).

Na zabezpečenie aktívnej Agentúra eu-LISA zavádza technické riešenia s cieľom zabezpečiť nepretržitú dostupnosť VIS buď prostredníctvom súbežnej prevádzky centrálneho systému VIS možno obe pracoviská používať súbežne a záložného centrálneho systému VIS za predpokladu, že druhé pracovisko záložný centrálny systém VIS bude v prípade zlyhania centrálneho systému schopné VIS aj naďalej schopný zabezpečiť jeho prevádzku VIS, alebo prostredníctvom zdvojenia systému alebo jeho zložiek.“ [PN 112]

26.  Článok 29 sa mení takto:

a)  Názov sa nahrádza takto:"

„Zodpovednosť za používanie a kvalitu údajov“;

b)  V odseku Odsek 1 sa mení takto:

i)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) údaje boli pri prenose do VIS správne, aktuálne a mali dostatočnú úroveň kvality a úplnosti.“;

ii)  dopĺňa sa tento pododsek:"

„Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby sa pracovníkom konzulárnych úradov a pracovníkom všetkých externých poskytovateľov služieb, s ktorými spolupracujú podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 810/2009, pravidelne poskytovala odborná príprava v oblasti kvality údajov.“; [PN 113]

c)  V odseku 2 písm. a) sa slovo „VIS“ nahrádza slovami „VIS alebo CIR“ v oboch prípadoch, v ktorých sa vyskytuje;

d)  Vkladá Vkladajú sa tento odsek 2a tieto odseky:"

„2a. Riadiaci orgán Agentúra eu-LISA v súčinnosti s Komisiou vypracuje a, spravuje a neustále modernizuje automatické mechanizmy a postupy kontroly kvality údajov na účely vykonávania kontrol kvality údajov vo VIS a členským štátom predkladá pravidelné správy. Riadiaci orgán Agentúra eu-LISA zabezpečí primeraný počet kvalifikovaných pracovníkov na vykonávanie technických inovácií a modernizácií potrebných na prevádzku mechanizmov kontroly kvality údajov. Agentúra eu-LISA predkladá členským štátom a Komisii pravidelnú správu o kontrole kvality údajov. Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade pravidelné správy o problémoch týkajúcich sa kvality údajov, ktoré sa vyskytli, a o tom, ako sa riešili. [PN 114]

Tento mechanizmus, postupy a výklad dodržiavania požiadaviek na kvalitu údajov sa stanovia prostredníctvom vykonávacích opatrení v súlade s postupom uvedeným v článku 49 ods. 2.“

2b.  Komisia prekladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti, dostupnosti, pripravenosti a spoľahlivosti požadovanej technológie na používanie podôb tváre na určenie totožnosti osoby. [PN 115]

da)   Dopĺňa sa tento odsek:"

„3a. V súvislosti so spracúvaním osobných údajov vo VIS určí každý členský štát orgán, ktorý sa považuje za prevádzkovateľa v súlade s článkom 4 bodom 7 nariadenia (EÚ) 2016/679 a ktorý má hlavnú zodpovednosť za spracúvanie údajov týmto členským štátom. Každý členský štát oznámi tento určený orgán Komisii.“ [PN 116]

27.  Vkladá sa tento článok 29a:"

„Článok 29a

Osobitné pravidlá pre vkladanie údajov

1.  Na vkladanie údajov uvedených v článkoch 9, 22c a 22d do VIS sa vzťahujú tieto predbežné podmienky:

2.  VIS vykonáva kontroly kvality takto:

3.  Pre uchovávanie údajov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa určia normy kvality. Špecifikácie týchto noriem sa stanovia vo vykonávacích aktoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.“ [PN 120 netýka sa slovenskej verzie]

28.  V článku 31 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, možno údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a), b), c), k) a m) a v článku 9 ods. 6 a 7 preniesť alebo poskytnúť tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii uvedenej v prílohe, len ak je to v jednotlivých prípadoch nevyhnutné na účely preukázania totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a len na účely návratu v súlade so smernicou 2008/115/ES alebo na účely presídlenia v súlade s nariadením ... [ nariadenie o rámci pre presídľovanie] a za predpokladu, že členský štát, ktorý údaje do VIS vložil, vyjadril súhlas.“ [PN 121]

28a.  Článok 31 sa mení takto:

a)  Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:"

3.  Údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a), b), c), k) a m) a v článku 9 ods. 6 a 7 sa môžu preniesť v súlade s odsekom 2 tohto článku, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:

b)  Dopĺňajú sa tieto odseky:"

3a. Prenosy osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám podľa odseku 2 nesmú mať vplyv na práva osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu a osôb, ktoré ju požívajú, najmä pokiaľ ide o zákaz vyhostenia alebo vrátenia.

3b.  Osobné údaje, ktoré získa členský štát alebo Europol z VIS na účely presadzovania práva, sa nesmú preniesť ani poskytnúť žiadnej tretej krajine, medzinárodnej organizácii alebo súkromnému subjektu usadenému v Únii alebo mimo nej. Tento zákaz sa uplatňuje aj v prípade, keď sa tieto údaje ďalej spracúvajú na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi podľa smernice (EÚ) 2016/680.“; [PN 124]

28b.  V článku 32 sa odsek 2 mení takto:

a)   Vkladá sa toto písmeno:"

„ea) zabrániť používaniu systémov automatizovaného spracúvania údajov neoprávnenými osobami pomocou zariadenia na prenos údajov;“; [PN 125]

b)   Vkladajú sa tieto písmená:"

28c.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 32a

Bezpečnostné incidenty

1.   Akákoľvek udalosť, ktorá má alebo môže mať vplyv na bezpečnosť VIS alebo môže spôsobiť poškodenie alebo stratu údajov VIS, sa považuje za bezpečnostný incident, a to najmä vtedy, ak mohlo dôjsť k nezákonnému prístupu k údajom alebo mohla byť alebo bola poškodená dostupnosť, integrita a dôvernosť údajov.

2.  Bezpečnostné incidenty sa riadia tak, aby sa zabezpečila rýchla, účinná a správna reakcia.

3.  Bez toho, aby tým bolo dotknuté oznámenie porušenia ochrany osobných údajov v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo článkom 30 smernice (EÚ) 2016/680, členské štáty, Europol a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž bezodkladne oznámia bezpečnostné incidenty Komisii, agentúre eu-LISA, príslušnému dozornému orgánu a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Agentúra eu-LISA bezodkladne oznámi Komisii a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov každý bezpečnostný incident týkajúci sa centrálneho systému VIS.

4.  Informácie týkajúce sa bezpečnostného incidentu, ktorý má alebo môže mať vplyv na prevádzku VIS v členskom štáte alebo v agentúre eu-LISA alebo na dostupnosť, integritu a dôvernosť údajov, ktoré vložili alebo poslali iné členské štáty, sa bezodkladne poskytnú všetkým členským štátom a oznámia v súlade s plánom riadenia incidentov, ktorý zabezpečuje agentúra eu-LISA.

5.  V prípade bezpečnostného incidentu členské štáty a agentúra eu-LISA spolupracujú.

6.  Komisia okamžite oznamuje závažné incidenty Európskemu parlamentu a Rade. Na takéto oznámenia sa vzťahuje stupeň utajenia EU RESTRICTED/RESTREINT UE v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými predpismi.

7.  Ak bezpečnostný incident spôsobilo zneužitie údajov, členské štáty, Europol a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž zabezpečia, aby sa uložili sankcie podľa článku 36.“; [PN 127]

28d.  Článok 33 sa nahrádza takto:"

„Článok 33

Zodpovednosť

1.  Bez toho, aby bolo dotknuté právo na náhradu od prevádzkovateľa alebo spracovateľa údajov a ich zodpovednosť podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, smernice (EÚ) 2016/680 a nariadenia (EÚ) 2018/1726:

Príslušný členský štát, Europol, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž alebo agentúra eu-LISA sa úplne alebo čiastočne zbavia svojej zodpovednosti podľa prvého pododseku, ak preukážu, že nenesú zodpovednosť za udalosť, ktorá bola príčinou vzniknutej škody.

2.  V prípade, že akékoľvek neplnenie si svojich povinností v zmysle tohto nariadenia zo strany členského štátu spôsobí škodu centrálnemu systému VIS, tento členský štát zodpovedá za túto škodu okrem prípadov, ak eu-LISA alebo iný členský štát podieľajúci sa na činnosti centrálneho systému VIS neprijali primerané opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku škody alebo aby sa minimalizoval jej dosah.

3.  Nároky voči členskému štátu na náhradu škody uvedenej v odsekoch 1 a 2 sa spravujú vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto členského štátu. Nároky voči prevádzkovateľovi, Europolu, Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž alebo agentúre eu-LISA na náhradu škody uvedenej v odsekoch 1 a 2 podliehajú podmienkam stanoveným v zmluvách.“; [PN 128]

29.  Článok 34 sa nahrádza takto:"

„Článok 34

Vedenie záznamov

1.  Každý členský štát, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž a riadiaci orgán eu-LISA vedú záznamy o všetkých operáciách spracúvania údajov vo VIS. V týchto záznamoch sa uvádza účel prístupu uvedený v článku 6 ods. 1, článku 20a ods. 1, článku 22k ods. 1 a v článkoch 15 až 22 a 22g až 22j, dátum a čas, druh prenesených údajov podľa článkov 9 až 14 a 22c až 22f, druh údajov použitých pri vyhľadávaní podľa článku 15 ods. 2, článku 18, článku 19 ods. 1, článku 20 ods. 1, článku 21 ods. 1, článku 22 ods. 1, článku 22g, článku 22h, článku 22i, článku 22j, článku 45a a článku 45d a názov orgánu, ktorý údaje vložil alebo získal. Každý členský štát navyše vedie záznamy o zamestnancoch, ktorí sú riadne oprávnení na vkladanie alebo získavanie údajov. [PN 129]

2.  V prípade operácií uvedených v článku 45b sa záznam o každej operácii spracovania údajov vykonanej vo VIS a systéme vstup/výstup uchováva v súlade s týmto uvedeným článkom a článkom 41 46 nariadenia (EÚ) 2017/2226, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup (EES). V prípade operácií uvedených v článku 17a sa uchováva záznam o každej operácii spracúvania údajov v rámci VIS a EES v súlade s týmto článkom a článkom 46 nariadenia (EÚ) 2017/2226. [PN 130]

3.  Takéto záznamy sa môžu použiť iba na monitorovanie prípustnosti spracovania údajov z hľadiska ochrany údajov, ako aj na zaistenie bezpečnosti údajov. Záznamy sú chránené pred neoprávneným prístupom primeranými opatreniami a vymažú sa rok po uplynutí lehoty uchovávania uvedenej v článku 23 ods. 1, ak sa nevyžadujú na už začaté postupy monitorovania.“

29a.  Článok 35 sa nahrádza takto:"

„Článok 35

Vlastné monitorovanie

„Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán oprávnený na prístup k údajom VIS prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a spolupracoval s vnútroštátnym dozorným orgánom.“; [PN 131]

29b.  Článok 36 sa nahrádza takto:"

„Článok 36

Sankcie

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zneužitie alebo spracovanie údajov vložených do VIS, ktoré je v rozpore s týmto nariadením, podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám vrátane správnych a/alebo trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom.“; [PN 132]

30.  Článok 37 sa mení takto:

a)  V odseku Odsek 1 sa mení takto:

i)  úvodná veta sa nahrádza takto:"

„1. Bez toho, aby bolo dotknuté právo na informácie uvedené v článkoch 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2018/1725, v článkoch 13 a 14 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v článku 13 smernice (EÚ) 2016/680, zodpovedný členský štát poskytne štátnym príslušníkom tretích krajín a osobám uvedeným v článku 9 ods. 4 písm. f), článku 22c ods. 2 písm. e) alebo článku 22d písm. e) tieto informácie:“; [PN 133]

ii)   písmeno f) sa nahrádza takto:"

„f) „informáciu o tom, že majú právo na prístup k údajom, ktoré sa ich týkajú, a právo požadovať opravu nesprávnych údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo požadovať vymazanie údajov, ktoré sa ich týkajú, ak boli tieto údaje spracované v rozpore so zákonom, ako aj právo na informácie o postupoch vykonávania týchto práv a o kontaktných údajoch na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a na vnútroštátny dozorný orgán členského štátu zodpovedného za zber údajov uvedeného v článku 41 ods. 1, ktorý rozhoduje o sťažnostiach súvisiacich s ochranou osobných údajov.“; [PN 134]

iii)   dopĺňa sa toto písmeno:"

„fa) skutočnosť, že do VIS majú prístup členské štáty a Europol na účely presadzovania práva.“; [PN 135]

b)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Po zhromaždení údajov, fotografie podoby tváre a údajov o odtlačkoch prstov uvedených v článku 9 bodoch 4, 5 a 6, článku 22c ods. 2 a článku 22d písm. a) až g) sa informácie uvedené v odseku 1 poskytnú štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v písomnej podobe, a v prípade potreby, aj v ústnej podobe, a to v takom jazyku a takým spôsobom, aby dotknutá osoba rozumela alebo aby sa dalo odôvodnene predpokladať, že im rozumie jednoznačným, stručným a presným spôsobom. Deťom sa informácie musia poskytnúť spôsobom primeraným ich veku s použitím prospektov a/alebo infografiky a/alebo názorných pomôcok osobitne určených na vysvetlenie postupu odoberania odtlačkov prstov.“; [PN 136]

c)  V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Ak takýto formulár podpísaný týmito osobami neexistuje, príslušné informácie sa poskytnú v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2016/679.“

31.  V článku 38 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Ak bola žiadosť podľa odseku 2 podaná inému než zodpovednému členskému štátu, orgány členského štátu, ktorému bola žiadosť podaná, sa v lehote siedmich dní skontaktujú s orgánmi zodpovedného členského štátu. Zodpovedný členský štát skontroluje v lehote jedného mesiaca správnosť údajov a zákonnosť ich spracovania vo VIS.“ [PN 137]

31a.  Článok 38 sa nahrádza takto:"

„Článok 38

Právo na prístup k osobným údajom, ich opravu, doplnenie a výmaz a na obmedzenie spracúvania

1.  Bez toho, aby bolo dotknuté právo na informácie podľa článkov 15 a 16 nariadenia (EÚ) 2018/1725, sú žiadatelia alebo držitelia dlhodobých víz alebo povolení na pobyt, ktorých údaje sú uložené vo VIS, informovaní v čase získavania ich údajov o postupoch vykonávania týchto práv podľa článkov 17 až 20 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a článkov 15 až 18 nariadenia (EÚ) 2016/679. Zároveň sa im poskytnú kontaktné údaje európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

2.  Na uplatnenie svojich práv podľa článkov 17 až 20 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a článkov 15 až 18 nariadenia (EÚ) 2016/679 osoby uvedené v odseku 1 majú právo obrátiť sa na členské štáty, ktoré vložili ich údaje do VIS. Členský štát, ktorému sa žiadosť doručí, ju čo najskôr preskúma a odpovie na ňu, a to najneskôr do 30 dní. Ak sa v reakcii na žiadosť zistí, že údaje uložené vo VIS sú fakticky nesprávne alebo že boli zaznamenané v rozpore so zákonom, zodpovedný členský štát tieto údaje v systéme VIS bezodkladne a najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti opraví alebo vymaže, a to v súlade s článkom 12 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2016/679. Ak bola žiadosť podaná inému než zodpovednému členskému štátu, orgány členského štátu, ktorému bola žiadosť podaná, sa v lehote siedmich dní skontaktujú s orgánmi zodpovedného členského štátu. Zodpovedný členský štát v lehote jedného mesiaca skontroluje správnosť údajov a zákonnosť ich spracúvania vo VIS. Dotknuté osoby informuje členský štát, ktorý orgány zodpovedného členského štátu kontaktoval, o postúpení jeho žiadosti, o tom, komu bola postúpená, a o ďalšom postupe.

3.  Ak zodpovedný členský štát nesúhlasí s tvrdením, že údaje uložené vo VIS sú vecne nepresné alebo boli zaznamenané nezákonne, bezodkladne prijme administratívne rozhodnutie s písomným vysvetlením pre dotknutú osobu, prečo odmieta opraviť alebo vymazať údaje, ktoré sa jej týkajú.

4.  V uvedenom rozhodnutí sa dotknutej osobe takisto poskytnú informácie o možnosti napadnúť rozhodnutie prijaté v súvislosti so žiadosťou uvedenou v odseku 2 a prípadne informácie o tom, ako podať žalobu alebo sťažnosť príslušným orgánom alebo súdom a aká pomoc je osobe k dispozícii vrátane pomoci od príslušných vnútroštátnych dozorných orgánov.

5.  Každá žiadosť podaná podľa odseku 2 musí obsahovať informácie potrebné na identifikáciu dotknutej osoby. Tieto informácie sa použijú výlučne na umožnenie výkonu práv uvedených v odseku 2 a potom sa okamžite vymažú.

6.  Zodpovedný členský štát uchováva záznam v podobe písomného dokumentu o tom, že bola podaná žiadosť uvedená v odseku 2 a ako bola riešená. Uvedený dokument sprístupní príslušným národným dozorným orgánom na ochranu údajov bezodkladne a najneskôr sedem dní po prijatí rozhodnutia o oprave alebo výmaze údajov uvedeného v odseku 2 druhom pododseku alebo rozhodnutia uvedeného v odseku 3.“; [PN 138]

31b.  Článok 39 sa nahrádza takto:"

„Článok 39

Spolupráca pri zabezpečovaní práv na ochranu údajov

1.  Príslušné orgány členských štátov aktívne spolupracujú pri presadzovaní práv stanovených v článku 38.

2.  Dozorný orgán uvedený v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 v každom členskom štáte na požiadanie poskytne dotknutej osobe pomoc a poradenstvo pri výkone jej práva na opravu, doplnenie alebo vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, alebo na obmedzenie spracúvania takýchto údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v prvom pododseku vzájomne spolupracujú dozorný orgán zodpovedného členského štátu, ktorý údaje preniesol, a dozorný orgán členského štátu, ktorému sa žiadosť podala.“; [PN 139]

31c.  Článok 40 sa nahrádza takto:"

„Článok 40

Prostriedky nápravy

1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 77 a 79 nariadenia (EÚ) 2016/679, má každá osoba v každom členskom štáte právo podať žalobu alebo sťažnosť príslušným orgánom alebo súdom toho členského štátu, ktorý jej zamietol právo na prístup alebo právo na opravu, doplnenie alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, ako je stanovené v článku 38 tohto nariadenia. Právo podať takúto žalobu alebo sťažnosť sa uplatňuje aj v prípadoch, keď sa na žiadosti o prístup, opravu, doplnenie alebo vymazanie nereagovalo v lehotách stanovených v článku 38 alebo keď sa nimi prevádzkovateľ nikdy nezaoberal.

2.  V priebehu celého konania musí byť možné získať pomoc dozorného orgánu uvedenú v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.“; [PN 140]

31d.  Článok 41 sa nahrádza takto:"

„Článok 41

Dozor vnútroštátneho dozorného orgánu

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby dozorný orgán uvedený v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 nezávisle monitoroval zákonnosť spracúvania osobných údajov podľa tohto nariadenia zo strany príslušného členského štátu.

2.  Dozorný orgán alebo orgány uvedené v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 zabezpečia, aby sa v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami aspoň každé tri roky vykonal audit operácií spracúvania údajov zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi. Výsledky tohto auditu sa môžu zohľadniť pri hodnoteniach vykonávaných v rámci mechanizmu zriadeného nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013. Dozorný orgán uvedený v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 uverejňuje každý rok informácie o počte žiadostí o opravu, doplnenie alebo vymazanie údajov alebo obmedzenie ich spracúvania, o následne prijatých opatreniach a o počte opráv, doplnení, vymazaní a obmedzení spracúvania vykonaných v reakcii na žiadosti dotknutých osôb.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby ich dozorný orgán mal k dispozícii dostatočné prostriedky na plnenie úloh, ktorými je poverený na základe tohto nariadenia, a aby mal prístup k poradenstvu od osôb s dostatočnými vedomosťami v oblasti biometrických údajov.

4.  Každý členský štát poskytne všetky informácie, ktoré požaduje dozorný orgán uvedený v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679, a poskytne mu najmä informácie o činnostiach vykonaných v súlade s jeho úlohami stanovenými v tomto nariadení. Členské štáty poskytnú dozornému orgánu uvedenému v článku 51 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 prístup k svojim záznamom a umožnia mu neustály prístup do všetkých svojich priestorov súvisiacich s interoperabilitou.“; [PN 141]

31e.  Článok 42 sa nahrádza takto:"

„Článok 42

Dohľad európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov

1.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zodpovedá za monitorovanie činností agentúry eu-LISA, Europolu a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž v oblasti spracovávania osobných údajov podľa tohto nariadenia, ako aj za zabezpečenie toho, aby sa tieto činnosti vykonávali v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a s týmto nariadením.

2.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zabezpečí, aby sa v súlade s príslušnými medzinárodnými audítorskými normami aspoň každé tri roky vykonal audit činností spracúvania osobných údajov, ktoré vykonáva agentúra eu-LISA. Správa o tomto audite sa zašle Európskemu parlamentu, Rade, agentúre eu-LISA, Komisii a členským štátom. Agentúra eu-LISA má pred prijatím takýchto správ príležitosť sa k nim vyjadriť.

3.  Agentúra eu-LISA poskytne európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov informácie, o ktoré požiadal, a zabezpečí európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov prístup k všetkým dokumentom a svojim záznamom uvedeným v článkoch 22r, 34 a 45b a umožní európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov kedykoľvek prístup do všetkých svojich priestorov.“; [PN 142]

32.  V článku 43 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:"

„1. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi dozornými orgánmi v súvislosti s konkrétnymi otázkami vyžadujúcimi si zapojenie členských štátov, najmä ak európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny dozorný orgán zistia závažné nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo možný protiprávny prenos prostredníctvom komunikačných kanálov komponentov interoperability, alebo v súvislosti s otázkami vznesenými jedným alebo viacerými vnútroštátnymi dozornými orgánmi vo vzťahu k vykonávaniu a výkladu tohto nariadenia.

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 sa zabezpečí koordinovaný dozor v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2018 [revidované nariadenie (ES) č. 45/2001].“ [PN 143]

32a.  Článok 43 sa nahrádza takto:"

„Článok 43

Spolupráca medzi vnútroštátnymi dozornými orgánmi a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

1.  Dozorné orgány a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, z ktorých každý koná v rámci svojich príslušných právomocí, aktívne spolupracujú v rámci svojich príslušných povinností s cieľom zabezpečiť koordinovaný dohľad nad používaním komponentov interoperability a uplatňovaním ďalších ustanovení tohto nariadenia.

2.  Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a dozorné orgány si podľa potreby vymieňajú relevantné informácie, vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní auditov a inšpekcií, skúmajú akékoľvek ťažkosti pri výklade alebo uplatňovaní tohto nariadenia, hodnotia problémy súvisiace s vykonávaním nezávislého dozoru alebo s výkonom práv dotknutej osoby, vypracúvajú zosúladené návrhy na spoločné riešenia všetkých problémov a podporujú informovanosť o právach súvisiacich s ochranou údajov.

3.  Na účely odseku 2 sa dozorné orgány stretávajú s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov najmenej dvakrát do roka v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov. Náklady na tieto schôdze znáša Európsky výbor pre ochranu údajov, ktorý sa ujíma aj ich organizácie. Na prvej schôdzi sa prijme rokovací poriadok. Ďalšie pracovné postupy sa vypracujú spoločne podľa potreby.

4.  Európsky výbor pre ochranu údajov zašle každé dva roky Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Europolu, Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž a agentúre eu-LISA spoločnú správu o činnosti. V uvedenej správe sa každému členskému štátu venuje kapitola vypracovaná dozorným orgánom daného členského štátu.“; [PN 144]

32b.  Článok 44 sa vypúšťa. [PN 145]

33.  V článku 45 sa dopĺňa tento odsek 3 dopĺňajú tieto odseky:"

3. Technické špecifikácie kvality, rozlíšenia a použitia odtlačkov prstov a podoby tváre na biometrické overenie a identifikáciu vo VIS sa stanovia vo vykonávacích aktoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.“

34.  Vkladá sa tento článok 45a:"

„Článok 45a

Využívanie údajov na podávanie správ a poskytovanie štatistík

1.  Riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov členských štátov, Komisie, agentúry eu-LISA a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž zriadenej nariadením (EÚ) 2016/1624 sú, výhradne na účely podávania správ a poskytovania štatistík a bez možnosti individuálnej identifikácie vďaka úplnej anonymizácii údajov, oprávnení nahliadať do týchto údajov: [PN 147]

Riadne oprávnení zamestnanci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž sú na účely vykonania analýz rizík a posúdení zraniteľnosti podľa článkov 11 a 13 nariadenia (EÚ) 2016/1624 oprávnení nahliadať do údajov uvedených v prvom pododseku.

2.  Agentúra eu-LISA na účely odseku 1 tohto článku uchováva údaje uvedené v danom odseku v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky uvedenom v [článku 39 nariadenia 2018/XX o interoperabilite (hranice a víza)].

3.  Postupy zavedené agentúrou eu-LISA na monitorovanie fungovania VIS uvedené v článku 50 ods. 1 zahŕňajú možnosť vytvárať pravidelné štatistiky na zabezpečenie tohto monitorovania.

4.  Agentúra eu-LISA na základe údajov VIS o krátkodobých vízach zostavuje štvrťročne štatistiku, v ktorej sa za každé miesto, kde sa podávajú žiadosti o víza, uvádza predovšetkým:

Denné štatistiky sa uchovávajú v centrálnom úložisku na účely podávania správ a štatistiky.

5.  Agentúra eu-LISA na základe údajov VIS o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt zostavuje štvrťročne štatistiku, v ktorej sa za každé miesto uvádza predovšetkým:

6.  Na konci každého roka sa štatistické údaje zostavia zhrnú vo forme štvrťročných štatistík výročnej správe za daný rok. Štatistika obsahuje rozčlenenie údajov podľa jednotlivých členských štátov. Správa sa uverejní a zašle Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a vnútroštátnym dozorným orgánom. [PN 153]

7.  Agentúra eu-LISA poskytne Komisii na jej požiadanie štatistiku o špecifických aspektoch vykonávania spoločnej vízovej politiky alebo migračnej politiky vrátane aspektov spojených s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 1053/2013.“

35.  Vkladajú sa tieto články 45b, 45c, 45d a 45e:"

„Článok 45b

Prístup k údajom na účely overenia dopravcami

1.  V rámci plnenia svojej povinnosti podľa článku 26 ods. 1 písm. b) Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, zadajú leteckí dopravcovia, námorní dopravcovia a medzinárodní dopravcovia prepravujúci skupiny po zemi autobusom do VIS dopyt s cieľom overiť, či štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi krátkodobého víza, dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt, majú platné krátkodobé vízum, dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt. Na tento účel dopravcovia v prípade krátkodobých víz poskytnú údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. V prípadoch, keď cestujúcim nie je povolený nástup v dôsledku vyhľadávania vo VIS, dopravcovia cestujúcich informujú o situácii a) o spôsoboch, b) a c) tohto nariadenia alebo prípadne v článku 22c písm. a) ako vykonávať svoje práva na prístup k osobným údajom uchovávaným vo VIS, b) na ich opravu a c) na ich vymazanie. [PN 154]

2.  Na účely uplatňovania odseku 1 alebo na účely vyriešenia akýchkoľvek potenciálnych sporov, ktoré nastali pri jeho uplatňovaní, vedie agentúra eu-LISA záznamy o všetkých operáciách spracovania údajov, ktoré v rámci brány pre dopravcov vykonávajú dopravcovia. V uvedených záznamoch sa uvádza dátum a čas každej operácie, údaje použité pri vyhľadávaní, údaje prenesené pomocou brány pre dopravcov a názov dotyčného dopravcu.

Záznamy sa uchovávajú počas obdobia dvoch rokov. Záznamy sú primeranými opatreniami chránené proti neoprávnenému prístupu.

3.  Bezpečný Zabezpečený prístup do brány k bráne pre dopravcov uvedenej v článku 1 ods. 2 2a písm. h) rozhodnutia 2004/512/ES zmeneného týmto nariadením vrátane možnosti využívania mobilných technických riešení umožňuje dopravcom uskutočniť dopyt podľa vyhľadávanie uvedené v odseku 1 pred nástupom pasažiera cestujúceho. Dopravca na tento účel požiada o umožnenie nahliadnutia do VIS s použitím údajov uvedených v strojovo čitateľnej zóne cestovného dokladu poskytne údaje uvedené v strojovo čitateľnej časti cestovného dokladu a uvedie členský štát vstupu. Odchylne od tohto ustanovenia v prípade leteckého tranzitu dopravca nie je povinný overiť, či štátny príslušník tretej krajiny vlastní platné krátkodobé vízum, resp. dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt. [PN 155]

4.  VIS v odpovedi uvedie, či daná osoba má alebo nemá platné krátkodobé vízum, resp. dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt, pričom dopravca dostane odpoveď OK/NOT OK. V prípade, že bolo udelené krátkodobé vízum s obmedzenou územnou platnosťou v súlade s článkom 25 nariadenia (ES) č. 810/2009, v odpovedi systému VIS sa zohľadní členský štát či členské štáty, pre ktoré je vízum platné, ako aj členský štát vstupu, ktorý uviedol dopravca. Dopravcovia môžu uchovávať zaslané informácie a odpovede v súlade s platným právom. Odpoveď OK/NOT OK sa nesmie považovať za rozhodnutie o povolení alebo odopretí vstupu podľa nariadenia (EÚ) 2016/399. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné pravidlá týkajúce sa podmienok prevádzky brány pre dopravcov a platných pravidiel ochrany a bezpečnosti údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2. [PN 156]

5.  S cieľom umožniť riadne oprávneným členom personálu dopravcov prístup k bráne pre dopravcov na účely odseku 2 sa zavedie autentifikačný systém vyhradený výlučne pre dopravcov. Pri vytváraní autentifikačného systému sa zohľadní riadenie rizík v oblasti informačnej bezpečnosti a zásady špecificky navrhnutej a štandardne určenej ochrany údajov. Autentifikačný systém prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania podľa článku 49 ods. 2. [PN 157]

5a.  Brána pre dopravcov používa samostatnú databázu určenú len na čítanie, ktorá sa každodenne aktualizuje jednosmernou extrakciou minimálneho potrebného čiastkového súboru údajov uchovávaných v systéme VIS. Za bezpečnosť brány pre dopravcov, bezpečnosť osobných údajov, ktoré obsahuje, a proces extrakcie osobných údajov do samostatnej databázy určenej len na čítanie je zodpovedná agentúra eu-LISA. [PN 158]

5b.  Pri preprave štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú držiteľmi platného víza, hoci sa na nich vzťahuje povinnosť byť držiteľom víza, podliehajú dopravcovia uvedení v odseku 1 tohto článku sankciám stanoveným v súlade s článkom 26 ods. 2 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej len „Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda“), a článkom 4 smernice Rady 2001/51/ES. [PN 159]

5c.  Ak bol štátnym príslušníkom tretej krajiny odopretý vstup, dopravca, ktorý ich letecky, po mori alebo po pevnine dopravil na vonkajšie hranice, je povinný okamžite za nich opätovne prevziať zodpovednosť. Na žiadosť pohraničných orgánov sú dopravcovia povinní vrátiť štátnych príslušníkov tretej krajiny buď do tretej krajiny, z ktorej boli dopravení, alebo do tretej krajiny, ktorá vydala cestovný doklad, na základe ktorého cestujú, alebo do akejkoľvek inej tretej krajiny, do ktorej majú zaručený vstup. [PN 160]

5d.  Odchylne od odseku 1 dopravcovia prepravujúci skupiny autokarom po pevnine počas prvých troch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia vykonávajú overenie uvedené v odseku 1 nepovinne a ustanovenia uvedené v odseku 5b sa na nich nevzťahujú. [PN 161]

Článok 45c

Núdzové postupy v prípade, že dopravcovia nemajú z technických príčin prístup k údajom

1.  V prípadoch, keď je z dôvodu poruchy ktorejkoľvek časti VIS alebo z iných dôvodov mimo kontroly dopravcov technicky nemožné zadať dopyt do systému podľa článku 45b ods. 1, sú dopravcovia oslobodení od povinnosti overiť prostredníctvom brány pre dopravcov, či cestujúci majú platné vízum alebo platný cestovný doklad. Ak riadiaci orgán agentúra eu-LISA zistí takúto poruchu, oznámi to dopravcom. Dopravcov informuje aj o odstránení poruchy. Ak takúto poruchu zistia dopravcovia, môžu ju oznámiť riadiacemu orgánu agentúre eu-LISA. [PN 162]

1a.  V prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku sa sankcie uvedené v článku 45b ods. 5b dopravcom neukladajú. [PN 163]

1b.  Ak je z iných dôvodov, ako je porucha ktorejkoľvek časti VIS, dlhší čas technicky nemožné, aby dopravca zadal dopyt do systému podľa článku 45b ods. 1, informuje o tom agentúru eu-LISA. [PN 164]

2.  Podrobnosti núdzových postupov sa stanovia vo vykonávacom akte prijatom v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 49 ods. 2.

Článok 45d

Prístup tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže k údajom VIS

1.  S cieľom plniť úlohy a vykonávať právomoci podľa článku 40 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624* majú členovia tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a tímy pracovníkov zapojených do operácií súvisiacich s návratom popri prístupe zabezpečovanom podľa článku 40 ods. 8 uvedeného nariadenia v rámci svojho mandátu právo na prístup k údajom vloženým do VIS a vyhľadávanie v nich. [PN 165]

2.  Aby sa zabezpečil prístup uvedený v odseku 1, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž určí špecializovaný útvar s riadne splnomocnenými príslušníkmi európskej pohraničnej a pobrežnej stráže ako centrálny prístupový bod. Centrálny prístupový bod overí, či sú splnené podmienky na požiadanie o prístup do VIS, stanovené v článku 45e.

__________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).

Článok 45e

Podmienky a postup prístupu tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže k údajom VIS

1.  Vzhľadom na prístup uvedený v článku 45d ods. 1 tím európskej pohraničnej a pobrežnej stráže môže centrálnemu prístupovému bodu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako sa uvádza v článku 45d ods. 2, predložiť žiadosť o nahliadnutie do všetkých údajov alebo konkrétneho súboru údajov uložených vo VIS. Žiadosť musí odkazovať na operačný plán daného členského štátu pre hraničné kontroly, a hraničný dozor a/alebo návrat, z ktorého žiadosť vychádza. Po prijatí žiadosti o prístup centrálny prístupový bod európskej pohraničnej a pobrežnej stráže overí, či sú splnené podmienky prístupu uvedené v odseku 2. Ak sú všetky podmienky prístupu splnené, riadne oprávnení zamestnanci centrálneho prístupového bodu žiadosti vybavia. Sprístupnené údaje VIS sa prenesú tímu spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť údajov. [PN 166]

2.  Na udelenie prístupu sa vzťahujú tieto podmienky:

3.  V súlade s článkom 40 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1624 členovia tímov, ako aj tímy pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom môžu konať na základe informácií získaných z VIS len na základe pokynov a v zásade za prítomnosti príslušníkov pohraničnej stráže alebo pracovníkov hostiteľského členského štátu, v ktorom pôsobia, zapojených do úloh súvisiacich s návratom. Hostiteľský členský štát môže oprávniť členov týchto tímov, aby konali v jeho mene. [PN 168]

4.  V prípade pochybností alebo ak je overenie totožnosti držiteľa víza, držiteľa dlhodobého víza alebo držiteľa povolenia na pobyt neúspešné, člen tímu európskej pohraničnej a pobrežnej stráže odovzdá danú osobu príslušníkovi pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu.

5.  Nahliadnutie do údajov VIS členmi týchto tímov prebieha takto:

6.  Ak sa pomocou takého prístupu a vyhľadávania zistí existencia pozitívnej lustrácie vo VIS, musí byť hostiteľský členský štát o tejto skutočnosti informovaný.

7.  Riadiaci orgán v súlade s ustanoveniami článku 34 uchováva každý záznam o operáciách spracúvania údajov v rámci VIS vykonaných členom tímov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo členom tímov pracovníkov zapojených do úloh súvisiacich s návratom. [PN 169]

8.  Každý prípad prístupu a každé vyhľadávanie, ktoré uskutoční Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, sa zaznamená v súlade s ustanoveniami článku 34 a každý prípad použitia údajov, ku ktorým Európska agentúra tímy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž získala získali prístup, sa zaregistruje. [PN 170]

9.  Okrem prípadov, keď je to potrebné na plnenie úloh na účely nariadenia, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), sa Žiadne časti VIS sa nesmú spájať so žiadnym počítačovým systémom na zber a spracovanie údajov, ktorý prevádzkuje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž alebo ktorý sa v nej prevádzkuje, ani sa do žiadneho takéhoto počítačového systému nesmú prenášať údaje obsiahnuté vo VIS, ku ktorým má Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž prístup. Žiadna časť VIS sa nesmie sťahovať. Záznamy o prístupe a vyhľadávaniach sa nepovažujú za sťahovanie alebo kopírovanie údajov VIS. [PN 171]

10.  Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž prijme a bude uplatňovať opatrenia na zaistenie bezpečnosti údajov podľa článku 32.“

35a.  Články 46, 47 a 48 sa vypúšťajú. [PN 172, 173 a 174]

35b.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 48a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 9cb a 23 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 9cb a článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 9cb a článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“; [PN 175]

36.  Článok 49 sa nahrádza takto:"

„Článok 49

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“

37.  Vkladá sa tento článok 49a:"

„Článok 49a

Poradná skupina

Agentúra eu-LISA zriadi poradnú skupinu, ktorá jej poskytuje odborné poradenstvo týkajúce sa VIS, a to najmä v kontexte prípravy jej ročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti.“

38.  Článok 50 sa nahrádza takto:"

„Článok 50

Monitorovanie a hodnotenie vplyvu na základné práva [PN 176]

1.  Riadiaci orgán Agentúra eu-LISA zabezpečí zavedenie postupov na monitorovanie fungovania VIS vzhľadom na ciele, ktoré sa týkajú výstupov, nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a kvality služby, ako aj na monitorovanie dodržiavania základných práv vrátane práva na ochranu osobných údajov, práva na nediskrimináciu, práv dieťaťa a práva na účinný prostriedok nápravy. [PN 177]

2.  Riadiaci orgán Agentúra eu-LISA má na účely technickej údržby prístup k potrebným informáciám, ktoré sa týkajú operácií spracúvania vykonávaných vo VIS. [PN 178]

3.  Agentúra eu-LISA každé dva roky predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o technickom fungovaní VIS vrátane jeho bezpečnosti a nákladov. V tejto správe uvedie prehľad aktuálneho pokroku vo vývoji projektu a súvisiacich nákladov, posúdenie finančného vplyvu a informácie o prípadných technických problémoch a rizikách, ktoré by mohli ovplyvniť celkové náklady na systém. [PN 179]

3a.  Ak v procese vývoja dôjde k omeškaniu, agentúra eu-LISA čo najskôr informuje Európsky parlament a Radu o dôvodoch tohto omeškania a o jeho časových a finančných dôsledkoch. [PN 180]

4.  Každý členský štát a Europol pri dodržaní ustanovení vnútroštátneho práva o uverejňovaní citlivých informácií vypracujú výročné správy o účinnosti prístupu k údajom VIS na účely presadzovania práva, ktoré budú obsahovať informácie a štatistické údaje o:

Výročné správy členských štátov a Europolu sa Komisii zašlú do 30. júna nasledujúceho roka. Komisia zhrnie výročné správy do komplexnej správy, ktorá sa má uverejniť do 30. decembra rovnakého roka. [PN 184]

5.  Komisia každé štyri dva roky vypracuje celkové hodnotenie VIS. Toto celkové hodnotenie zahŕňa posúdenie dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k cieľom a k vzniknutým nákladom, posúdenie platnosti východiskových princípov a ich vplyvu na základné práva, uplatňovania tohto nariadenia v súvislosti s VIS, bezpečnosti VIS, využívania ustanovení uvedených v článku 31 a vplyvu na budúce operácie. Komisia pošle hodnotenie Európskemu parlamentu a Rade. [PN 185]

6.  Členské štáty poskytnú riadiacemu orgánu a Komisii informácie potrebné na vypracovanie správ uvedených v odsekoch 3, 4 a 5.

7.  Riadiaci orgán poskytne Komisii informácie potrebné na vypracovanie celkových hodnotení uvedených v odseku 5.“

39.  Názov prílohy 1 sa nahrádza takto:"

„Zoznam medzinárodných organizácií uvedených v článku 31 ods. 1“. [PN 186]

40.  Za článok 22 sa vkladajú tieto kapitoly IIIa a IIIb:"

KAPITOLA IIIa

VKLADANIE A POUŽÍVANIE ÚDAJOV O DLHODOBÝCH VÍZACH A POVOLENIACH NA POBYT

Článok 22a

Postupy vkladania údajov na základe rozhodnutia o žiadosti o dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt

1.  Na základe rozhodnutia o žiadosti o dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt orgán, ktorý rozhodnutie vydal, bezodkladne vytvorí individuálnu zložku tak, že do VIS vloží údaje uvedené v článku 22c alebo 22d.

1a.  Orgán oprávnený vydať rozhodnutie vytvorí pred vydaním rozhodnutia individuálnu zložku. [PN 187]

2.  Po vytvorení individuálnej zložky VIS automaticky začne vyhľadávanie podľa článku 22b.

3.  Ak držiteľ podá žiadosť v rámci skupiny alebo spolu s rodinným príslušníkom, orgán vytvorí individuálnu zložku pre každú osobu v skupine a prepojí zložky osôb, ktoré podali žiadosť spoločne a ktorým bolo vydané dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt. Žiadosti rodičov alebo zákonných opatrovateľov sa nesmú oddeľovať od žiadostí ich detí. [PN 188]

4.  Ak sa v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi nepožaduje poskytnutie určitých údajov alebo údaje fakticky nie je možné poskytnúť, konkrétne políčko(-a) pre tieto údaje sa označí(-ia) slovom „neuplatňuje sa“. V prípade odtlačkov prstov systém umožní rozlišovať medzi prípadmi, keď sa v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytnutie odtlačkov prstov nepožaduje, a prípadmi, keď ich fakticky nie je možné poskytnúť.

Článok 22b

Vyhľadávanie v iných systémoch

1.  Výhradne na účely posúdenia, či daná osoba môže predstavovať hrozbu pre verejný poriadok, alebo vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie členských štátov v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. e) nariadenie (EÚ) 2016/399, VIS automaticky spracuje zložky s cieľom identifikovať pozitívnu(-e) lustráciu(-e). VIS posúdi každú zložku individuálne. [PN 189]

2.  Vždy, keď sa na základe vydania alebo zamietnutia dlhodobého víza podľa článku 22c v súvislosti s dlhodobým vízom alebo povolenia povolením na pobyt podľa článku 22d vytvorí individuálna zložka, VIS začne vyhľadávanie prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu vymedzeného v článku 6 ods. 1 [nariadenia o interoperabilite (hranice a víza)] s cieľom porovnať relevantné údaje uvedené v článku 22c ods. 2 písm. a), b), c), f) a g) tohto nariadenia s relevantnými údajmi vo. Pomocou VIS, v Schengenskom informačnom systéme (SIS), systéme vstup/výstup (EES), európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) vrátane kontrolného zoznamu, ktorý je uvedený v článku 29 nariadenia (EÚ) 2018/XX na účely zriadenia európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia, [systéme ECRIS-TCN, pokiaľ ide o odsúdenia v súvislosti s trestnými činmi terorizmu a inými formami závažných trestných činov], s údajmi Europolu, databázou odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) Interpolu a databázou cestovných dokladov spojených s obežníkmi (databázou Interpolu TDAWN) Interpolu. sa overuje:

Tento odsek nesmie brániť podaniu žiadosti o azyl z akéhokoľvek dôvodu. V prípade žiadosti o vízum podanej obeťou násilnej trestnej činnosti, napríklad domáceho násilia alebo obchodovania s ľuďmi, spáchanej jej garantom, sa zložka uložená vo VIS musí oddeliť od zložky garanta v záujme ochrany obete pred ďalším nebezpečenstvom.

Aby sa predišlo riziku nesprávnej pozitívnej lustrácie, každý dopyt týkajúci sa detí do14 rokov alebo osôb nad 75 rokov na základe biometrických identifikačných znakov odobraných viac ako päť rokov pred nájdením zhody, ktorý nepotvrdzuje totožnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, musí povinne manuálne skontrolovať odborník na biometrické údaje. [PN 190]

3.  VIS doplní do individuálnej zložky odkaz na akúkoľvek pozitívnu lustráciu dosiahnutú podľa odsekov 2 a 5. Keď je to relevantné, VIS navyše určí členský(-é) štát(-y), prípadne Europol, ktorý(-é) vložil(-i) alebo poskytol(-tli) údaje, ktoré viedli k pozitívnej(-ym) lustrácii(-iám), a uvedie to v individuálnej zložke. Zaznamenávajú sa len informácie o prípadnej pozitívnej lustrácii a pôvodcovi príslušných údajov. [PN 191]

3a.  V prípade vyhľadávania v databáze SLTD sa údaje, ktoré používateľ systému ESP použil na spustenie vyhľadávania, neposkytujú vlastníkom údajov Interpolu. [PN 192]

4.  Na účely článku 2 ods. 2 písm. f) sa v súvislosti s vydaním alebo predĺžením dlhodobého víza vyhľadávaním uskutočneným podľa článku 22b ods. odseku 2 tohto článku porovnajú relevantné údaje uvedené v článku 22c ods. 2 a údaje v SIS s cieľom určiť, či sa na držiteľa nevzťahuje jeden z týchto zápisov: [PN 193]

Ak sa porovnaním uvedeným v tomto odseku dosiahne jedna pozitívna lustrácia alebo viacero pozitívnych lustrácií, VIS pošle automatické oznámenie centrálnemu orgánu členského štátu, ktorý vyhľadávanie uskutočnil, a prijme všetky primerané následné opatrenia. Článok 9a ods. 5a, 5b, 5c, 5d a články 9c, 9ca, 9cb sa uplatňujú mutatis mutandis s výhradou týchto osobitných ustanovení. [PN 195]

5.  Pokiaľ ide o nahliadnutie do údajov systému vstup/výstup, ETIAS a VIS podľa odseku 2, pozitívne lustrácie sú obmedzené na uvedenie zamietnutia cestovného povolenia, odopretia vstupu alebo neudelenia víza z bezpečnostných dôvodov.

6.  V prípadoch vydania alebo predĺženia platnosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt konzulárnym orgánom členského štátu sa uplatňuje článok 9a. [PN 196]

7.  V prípadoch vydania alebo predĺženia platnosti povolenia na pobyt alebo predĺženia platnosti dlhodobého víza orgánom na území členského štátu sa uplatňujú tieto pravidlá:

Článok 22c

Individuálna zložka, ktorá sa vytvorí v prípade vydania dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt

Článok 22d

Individuálna zložka, ktorá sa vytvorí v niektorých prípadoch zamietnutia udelenia dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt

Článok 22e

Údaje, ktoré sa doplnia v prípade odňatia dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt

1.  Ak sa prijme rozhodnutie o odňatí povolenia na pobyt alebo dlhodobého víza alebo o skrátení platnosti dlhodobého víza, orgán, ktorý toto rozhodnutie prijal, doplní do individuálnej zložky tieto údaje:

2.  V individuálnej zložke sa takisto uvedie(-ú) dôvod(-y) odňatia dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt alebo skrátenia platnosti dlhodobého víza v súlade s článkom 22d písm. h).

Článok 22f

Údaje, ktoré sa doplnia v prípade predĺženia platnosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt

Článok 22g

Prístup k údajom na účely overenia dlhodobých víz a povolení na pobyt na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach

1.  Výhradne na účely overenia totožnosti držiteľa dokladu a/alebo pravosti a platnosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt a toho, či sa daná osoba nepovažuje za hrozbu pre verejný poriadok, či vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie ktoréhokoľvek členského štátu v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/399, príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie kontrol na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach v súlade s uvedeným nariadením majú prístup k vyhľadávaniu s použitím čísla dokladu v spojení s jedným alebo viacerými údajmi uvedenými v článku 22c ods. 2 písm. a), b) a c) tohto nariadenia. [PN 204]

2.  Ak sa vyhľadávaním na základe údajov uvedených v odseku 1 ukáže, že údaje o držiteľovi dokladu sú zaznamenané vo VIS, príslušný orgán hraničnej kontroly získa prístup k nahliadnutiu do nasledujúcich údajov v individuálnej zložke, a to výhradne na účely uvedené v odseku 1:

Článok 22h

Prístup k údajom na účely overenia na území členských štátov

1.  Výhradne na účely overenia totožnosti držiteľa a pravosti a platnosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt a toho, či daná osoba nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie ktoréhokoľvek členského štátu, príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie kontrol na území členských štátov týkajúcich sa toho, či sú splnené podmienky vstupu, pobytu alebo bydliska na území členských štátov, a prípadne policajné orgány majú prístup k vyhľadávaniu s použitím čísla dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt v spojení s jedným alebo viacerými údajmi uvedenými v článku 22c ods. 2 písm. a), b) a c). [PN 206]

2.  Ak vyhľadávanie na základe údajov uvedených v odseku 1 ukáže, že údaje o držiteľovi sú zaznamenané vo VIS, príslušný orgán získa výhradne na účely uvedené v odseku 1 prístup k nahliadnutiu do nasledujúcich údajov v individuálnej zložke a prípadne aj v prepojenej(-ých) zložke(-ách) podľa článku 22a ods. 4:

Článok 22i

Prístup k údajom na účely určenia zodpovednosti za žiadosti o medzinárodnú ochranu

1.  Príslušné azylové orgány majú prístup k vyhľadávaniu žiadateľa o medzinárodnú ochranu podľa odtlačkov prstov, a to výhradne na účely určenia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 12 nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

Ak sa odtlačky prstov žiadateľa o medzinárodnú ochranu nemôžu použiť alebo ak je vyhľadávanie na základe odtlačkov prstov bezvýsledné, vyhľadávanie sa uskutoční na základe čísla dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt v spojení s údajmi uvedenými v článku 22c ods. 2 písm. a), b) a c).

2.  Ak vyhľadávanie na základe údajov uvedených v odseku 1 ukáže, že dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt je zaznamenané vo VIS, príslušný azylový orgán získa výhradne na účely uvedené v odseku 1 prístup k nahliadnutiu do nasledujúcich údajov v súbore so žiadosťou a, pokiaľ ide o údaje uvedené v písmene g), v prepojenom(-ých) súbore(-och) so žiadosťou manžela/manželky a detí podľa článku 22a ods. 4:

3.  Nahliadnuť do VIS podľa odsekov 1 a 2 tohto článku môžu iba určené vnútroštátne orgány uvedené v článku 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013*.

Článok 22j

Prístup k údajom na účely posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu

1.  Príslušné azylové orgány majú prístup k vyhľadávaniu podľa odtlačkov prstov žiadateľa o medzinárodnú ochranu v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 603/2013, a to výhradne na účely posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu.

V prípade, že odtlačky prstov žiadateľa o medzinárodnú ochranu nemožno použiť alebo ak je vyhľadávanie na základe odtlačkov prstov bezvýsledné, vyhľadávanie sa uskutoční na základe čísla dlhodobého víza alebo dokladu o pobyte v kombinácii s údajmi uvedenými v článku 22c ods. 2 písm. a), b) a c) alebo v kombinácii s údajmi uvedenými v článku 22d písm. a), b), c) a f).

2.  Ak vyhľadávanie na základe údajov uvedených v odseku 1 ukáže, že údaje o žiadateľovi o medzinárodnú ochranu sú zaznamenané vo VIS, príslušný azylový orgán získa výhradne na účely uvedené v odseku 1 prístup k nahliadnutiu do údajov žiadateľa vložených do systému v súvislosti s dlhodobým vízom alebo povolením na pobyt, ktoré bolo vydané, zamietnuté, odňaté alebo ktorého platnosť bola predĺžená podľa článkov 22c, 22d, 22e a 22f, ako aj do údajov v súbore(-och) prepojenom(-ých) so žiadosťou žiadateľa podľa článku 22a ods. 3.

3.  Nahliadnuť do VIS podľa odsekov 1 a 2 tohto článku môžu iba určené vnútroštátne orgány uvedené v článku 27 nariadenia (EÚ) č. 603/2013.

KAPITOLA IIIb

Postup a podmienky prístupu do VIS na účely presadzovania práva

Článok 22k

Určené orgány členských štátov

1.  Členské štáty určia orgány oprávnené nahliadať do údajov uložených vo VIS s cieľom predchádzať trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, odhaľovať ich a vyšetrovať v náležitých a presne vymedzených prípadoch, ako sa uvádza v článku 22n. Tieto orgány môžu nahliadať do údajov detí vo veku do 12 rokov len na účely ochrany nezvestných detí a detí, ktoré sú obeťami závažných trestných činov. [PN 208]

2.  Každý členský štát vedie prísne obmedzený zoznam určených orgánov. Každý členský štát oznámi agentúre eu-LISA a Komisii svoje určené orgány a môže kedykoľvek toto oznámenie zmeniť alebo ho nahradiť. [PN 209]

3.  Každý členský štát určí centrálny prístupový bod, ktorý bude mať prístup do VIS. Centrálny prístupový bod overí, či sú splnené podmienky na požiadanie o prístup do VIS stanovené v článku 22n.

Určený orgán a centrálny prístupový bod môžu byť súčasťou rovnakej organizácie, ak to povoľuje vnútroštátne právo, ale centrálny prístupový bod koná pri plnení svojich úloh v zmysle tohto nariadenia úplne nezávisle od určených orgánov. Centrálny prístupový bod je oddelený od určených orgánov a neprijíma od nich pokyny, pokiaľ ide o výsledok overenia, ktoré vykonáva nezávisle.

Členské štáty môžu určiť viac ako jeden centrálny prístupový bod, aby boli zohľadnené ich organizačné a administratívne štruktúry pri plnení ich ústavných alebo právnych požiadaviek.

4.  Každý členský štát oznámi agentúre eu-LISA a Komisii svoj centrálny prístupový bod a môže kedykoľvek toto oznámenie zmeniť alebo ho nahradiť.

5.  Každý členský štát vedie na vnútroštátnej úrovni zoznam operačných jednotiek v určených orgánoch, ktoré sú oprávnené žiadať o prístup k údajom uloženým vo VIS prostredníctvom centrálneho(-ych) prístupového(-ých) bodu(-ov).

6.  Prístup do VIS v súlade s článkami 22m a 22n majú len riadne splnomocnení zamestnanci centrálneho(-ych) prístupového(-ých) bodu(-ov).

Článok 22l

Europol

1.  Europol určí jednu zo svojich operačných jednotiek za „určený orgán Europolu“ a poverí ju podávaním žiadostí o prístup do VIS prostredníctvom určeného centrálneho prístupového bodu VIS uvedeného v odseku 2 s cieľom podporiť a posilniť opatrenia členských štátov v oblasti predchádzania trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania.

2.  Europol určí ako centrálny prístupový bod špecializovanú jednotku s riadne splnomocnenými úradníkmi Europolu. Centrálny prístupový bod overí, či sú splnené podmienky na požiadanie o prístup do VIS stanovené v článku 22p.

Centrálny prístupový bod koná pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia úplne nezávisle a neprijíma pokyny od určeného orgánu Europolu uvedeného v odseku 1, pokiaľ ide o výsledok overenia. [PN 210]

Článok 22m

Postup týkajúci sa prístupu do VIS na účely presadzovania práva

1.  Operačné jednotky uvedené v článku 22k ods. 5 predložia centrálnym prístupovým bodom uvedeným v článku 22k ods. 3 odôvodnenú elektronickú alebo písomnú žiadosť o prístup k údajom uloženým vo VIS. Centrálny(-e) prístupový(-é) bod(-y) po doručení žiadosti o prístup overia, či sú splnené podmienky prístupu uvedené v článku 22n. Ak sú podmienky prístupu splnené, centrálny(-e) prístupový(-é) bod(-y) žiadosť vybaví(-ia). Sprístupnené údaje VIS sa prenesú operačným jednotkám uvedeným v článku 22k ods. 5 spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť údajov.

2.  V mimoriadne naliehavom prípade, keď je potrebné predísť bezprostrednému ohrozeniu života osoby spojenej s trestným činom terorizmu alebo iným závažným trestným činom, centrálny(-e) prístupový(-é) bod(-y) vybaví(-ia) žiadosť ihneď a až následne overí(-ia), či sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 22n vrátane toho, či išlo skutočne o naliehavý prípad. Následné overenie sa uskutoční bezodkladne, najneskôr však do siedmich pracovných dní po vybavení žiadosti.

3.  Ak sa následným overením zistí, že prístup k údajom VIS nebol odôvodnený, všetky orgány, ktoré mali prístup k takýmto údajom, ihneď vymažú informácie získané z VIS a informujú o tom centrálne prístupové body. [PN 211]

Článok 22n

Podmienky prístupu určených orgánov členských štátov k údajom VIS

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 22 nariadenia 2018/XX [o interoperabilite (hranice a víza)] určené orgány môžu mať prístup do VIS na účely nahliadnutia, ak sú splnené všetky tieto podmienky: [PN 212]

2.  Podmienka uvedená v odseku 1 písm. d) nemusí byť splnená v situáciách, keď je prístup do VIS nevyhnutný ako nástroj na nahliadnutie do vízovej histórie známej podozrivej osoby, páchateľa alebo pravdepodobnej obete trestného činu terorizmu alebo iného závažného trestného činu, alebo do období oprávneného pobytu takejto osoby na území členských štátov.

3.  Nahliadnutie do VIS sa obmedzí na vyhľadávanie v týchto údajoch uložených v súbore so žiadosťou alebo v individuálnej zložke: [PN 215]

3a.  Komisia prekladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti, dostupnosti, pripravenosti a spoľahlivosti požadovanej technológie na používanie podôb tváre na určenie totožnosti osoby. [PN 217]

3b.  Podoba tváre uvedená v odseku 3 písm. e) nie je jediným vyhľadávacím kritériom. [PN 218]

4.  Prostredníctvom nahliadnutia do VIS sa v prípade pozitívnej lustrácie získa prístup k údajom uvedeným v tomto odseku 3 tohto článku, ako aj k akýmkoľvek iným údajom získaným zo súboru so žiadosťou alebo z individuálnej zložky vrátane údajov zaznamenaných v súvislosti s akýmkoľvek vydaným, zamietnutým, zrušeným, odvolaným alebo predĺženým dokladom. Prístup k údajom uvedeným v článku 9 ods. 4 písm. l), ktoré sú zaznamenané v súbore so žiadosťou, sa poskytne len v prípade, že nahliadnutie do týchto údajov bolo výslovne požadované v odôvodnenej žiadosti a bolo schválené nezávislým overovaním. [PN 219]

Článok 22o

Prístup do VIS na účely identifikácie osôb v špecifických prípadoch

Odchylne od článku 22n ods. 1 určené orgány nemajú povinnosť splniť podmienky prístupu do VIS stanovené v uvedenom odseku, ak ide o prístup na účely identifikácie nezvestných a unesených osôb alebo osôb osôb, najmä detí, ktoré sú nezvestné, unesené alebo, ktoré boli identifikované ako obete obchodovania s ľuďmi a v prípade ktorých existujú opodstatnené závažné dôvody domnievať sa, že nahliadnutie do údajov VIS uľahčí ich identifikáciu a/alebo prispeje k vyšetreniu konkrétnych prípadov obchodovania s ľuďmi. V takýchto prípadoch môžu určené orgány vyhľadávať vo VIS podľa odtlačkov prstov uvedených osôb. [PN 220]

Ak odtlačky prstov uvedených osôb nemožno použiť alebo ak je vyhľadávanie na základe odtlačkov prstov bezvýsledné, vyhľadávanie sa uskutoční na základe údajov uvedených v článku 9 ods. 4 písm. a) a b) alebo v článku 22c ods. 2 písm. a) a b). [PN 221]

Nahliadnutie do VIS v prípade pozitívnej lustrácie umožní prístup ku všetkým údajom uvedeným v článku 9, článku 22c alebo 22d, ako aj k údajom uvedeným v článku 8 ods. 3 a 4 alebo článku 22a ods. 3. [PN 222]

Článok 22p

Postup a podmienky prístupu Europolu k údajom VIS

1.  Europol má prístup na nahliadnutie do VIS, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

2.  Podmienky stanovené v článku 22n ods. 2, 3 a 4 sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom.

3.  Určený orgán Europolu môže centrálnemu prístupovému bodu Europolu uvedenému v článku 22k ods. 3 22l ods. 2 predložiť odôvodnenú elektronickú žiadosť o nahliadnutie do všetkých údajov alebo do osobitného súboru údajov uložených vo VIS. Centrálny prístupový bod Europolu po prijatí žiadosti o prístup overí, či boli splnené podmienky prístupu uvedené v odsekoch 1 a 2. Ak sú splnené všetky podmienky prístupu, riadne oprávnení zamestnanci centrálneho(-ych) prístupového(-ých) bodu(-ov) žiadosť vybavia. Údaje získané z VIS sa prenesú operačným jednotkám uvedeným v článku 22l ods. 1 spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť údajov. [PN 223]

4.  Spracovanie informácií, ktoré Europol získa pri nahliadnutí do údajov VIS, podlieha povoleniu členského štátu pôvodu. Uvedené povolenie sa získava prostredníctvom národnej ústredne Europolu daného členského štátu.

Článok 22q

Vedenie záznamov a dokumentácie

1.  Každý členský štát a Europol zabezpečia, aby sa všetky operácie spracúvania údajov vyplývajúce zo žiadostí o prístup k údajom VIS v súlade s kapitolou IIIc IIIb zaznamenali alebo zdokumentovali na účely kontroly monitorovania prípustnosti žiadosti, monitorovania zákonnosti spracúvania údajov a ich integrity a, ako aj bezpečnosti a možných vplyvov na základné práva, a na účely vlastného monitorovania.

Tieto záznamy alebo dokumenty sa chránia primeranými opatreniami proti neoprávnenému prístupu a vymazávajú sa dva roky po ich vytvorení, pokiaľ nie sú potrebné na už začaté postupy monitorovania. [PN 224]

2.  Záznam alebo dokumentácia musia v každom prípade obsahovať tieto údaje:

3.  Záznamy a dokumentácia sa používajú iba na monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov, na monitorovanie vplyvu na základné práva a na zaistenie integrity a bezpečnosti údajov. Na monitorovanie a hodnotenie uvedené v článku 50 tohto nariadenia sa môžu použiť len záznamy, ktoré neobsahujú osobné údaje. Dozorný orgán zriadený v súlade s článkom 41 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/680, ktorý je zodpovedný za kontrolu prípustnosti žiadosti a monitorovanie zákonnosti spracúvania údajov a ich integrity a bezpečnosti, má na požiadanie prístup k týmto záznamom na účely plnenia svojich úloh. [PN 226]

Článok 22r

Podmienky prístupu určených orgánov členského štátu k údajom VIS, ak v súvislosti s daným členským štátom toto nariadenie zatiaľ nenadobudlo účinnosť

1.  Určené orgány členského štátu, v súvislosti s ktorým toto nariadenie zatiaľ nenadobudlo účinnosť, majú prístup do VIS na účely nahliadnutia, ak sú splnené tieto podmienky:

2.  Členský štát, v súvislosti s ktorým toto nariadenie zatiaľ nenadobudlo účinnosť, poskytne svoje vízové informácie členským štátom, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, na základe riadne odôvodnenej písomnej alebo elektronickej žiadosti za podmienok stanovených v článku 22n ods. 1.

_____________

* Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme Eurodac na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 1).“

Článok 22ra

Ochrana osobných údajov, ku ktorým sa pristupuje v súlade s kapitolou IIIb

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa smernice (EÚ) 2016/680 boli uplatniteľné aj na prístup jeho vnútroštátnych orgánov do systému VIS v súlade s touto kapitolou, a to aj vo vzťahu k právam osôb, ku ktorých údajom sa takto pristupuje.

2.  Dozorný orgán uvedený v článku 41 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/680 monitoruje zákonnosť prístupu členských štátov k osobným údajom v súlade s touto kapitolou vrátane ich prenosu do systému VIS a z neho. Článok 41 ods. 3 a 4 tohto nariadenia sa uplatňuje primerane.

3.  Spracúvanie osobných údajov Europolom podľa tohto nariadenia sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a dozor nad ním vykonáva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

4.  Osobné údaje, ku ktorým sa pristupuje v systéme VIS v súlade s touto kapitolou, sa spracúvajú iba na účely predchádzania, odhaľovania alebo vyšetrovania súvisiaceho s konkrétnym prípadom, v súvislosti s ktorým o údaje požiadal členský štát alebo Europol.

5.  Agentúra eu-LISA, určené orgány, centrálne prístupové body a Europol uchovávajú záznamy o vyhľadávaniach podľa článku 22q s cieľom umožniť dozornému orgánu uvedenému v článku 41 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/680 a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov monitorovať súlad spracúvania údajov s pravidlami Únie a členských štátov v oblasti ochrany údajov. S výnimkou údajov uchovávaných na tento účel sa osobné údaje a záznamy o vyhľadávaniach vymažú zo všetkých vnútroštátnych súborov a súborov Europolu po uplynutí 30 dní, ak uvedené údaje a záznamy nie sú potrebné na účely konkrétneho prebiehajúceho vyšetrovania trestného činu, v súvislosti s ktorým o ne požiadal členský štát alebo Europol. [PN 227]

Článok 2

Zmeny Zrušenie rozhodnutia 2004/512/ES [PN 228]

Článok 1 ods. 2 rozhodnutia Rozhodnutie 2004/512/ES sa nahrádza takto: zrušuje. Odkazy na uvedené rozhodnutie sa považujú za odkazy na nariadenie (ES) č. 767/2008 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe 2."

Centrálny systém, jednotné národné rozhrania, webová služba, brána pre dopravcov a komunikačná infraštruktúra VIS spoločne využívajú a v čo najväčšej technicky možnej miere opätovne používajú hardvérové a softvérové komponenty centrálneho systému vstup/výstup, jednotných národných rozhraní systému vstup/výstup, brány pre dopravcov systému ETIAS, webovej služby systému vstup/výstup a komunikačnej infraštruktúry systému vstup/výstup.“ [PN 229]

Článok 3

Zmeny nariadenia (ES) č. 810/2009

Nariadenie (ES) č. 810/2009 sa mení takto:

1.  V článku 10 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) predloží fotografiu v súlade s normami ustanovenými v nariadení (ES) č. 1683/95 alebo dovolí nasnímanie podoby tváre na mieste v prípade, že ide o prvé podanie žiadosti, a následne aspoň každých 59 mesiacov, v súlade s normami ustanovenými v článku 13 tohto nariadenia.“ [PN 230]

2.  Článok 13 sa mení takto:

a)  V odseku 2 sa prvá zarážka nahrádza takto:"

„– fotografia podoba tváre nasnímaná na mieste a získaná v digitálnej forme v čase podania žiadosti;“; [PN 231]

b)  V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Ak sa žiadateľovi odobrali odtlačky prstov a získala sa jeho fotografia v dostatočnej kvalite nasnímaná na mieste a vložili sa do VIS ako súčasť žiadosti, ktorá bola podaná menej ako 59 mesiacov pred dňom podania novej žiadosti, tieto [údaje] skopírujú sa môžu skopírovať do následnej žiadosti.“; [PN 232]

c)  V odseku 7 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) deti mladšie ako 6 rokov a osoby staršie než 70 rokov;“; [PN 253]

d)  Odsek 8 sa vypúšťa.

3.  Článok 21 sa mení takto:

a)  Odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Pri každej žiadosti sa preverujú záznamy vo VIS v súlade s článkom 8 ods. 2, článkami 15 a 9a nariadenia (ES) č. 767/2008. Členské štáty zabezpečia plné využívanie všetkých kritérií vyhľadávania podľa uvedených článkov s cieľom zabrániť chybnému zamietnutiu a chybným identifikáciám.“

b)  Vkladajú sa tieto odseky 3a a 3b:"

Konzulárny úrad má prístup k súboru so žiadosťou a prípadnému(-ým) prepojenému(-ým) súboru(-om) so žiadosťou(-ami), ako aj ku všetkým výsledkom overení podľa článku 9c nariadenia (ES) č. 767/2008.

3b.  Vízový orgán použije detektor viacnásobných totožností a spoločnú databázu údajov o totožnosti uvedenú v článku 4 ods. 37 nariadenia 2018/XX [o interoperabilite (hranice a víza)] alebo systém SIS alebo oba nástroje s cieľom posúdiť rozdiely v prepojených totožnostiach a vykoná dodatočné overenie nevyhnutné na prijatie rozhodnutia o stave a farbe prepojenia, ako aj rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí víza dotyčnej osobe.

V súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia 2018/XX [o interoperabilite (hranice a víza)] sa tento odsek uplatňuje až po uvedení detektora viacnásobných totožností do prevádzky.“

c)  Odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Konzulárny úrad pomocou informácií získaných zo systému vstup/výstup overí, či žiadateľ plánovaným pobytom neprekročí maximálnu dĺžku oprávneného pobytu na území členských štátov, bez ohľadu na možné pobyty oprávnené na základe národných dlhodobých víz alebo povolenia na pobyt, ktoré vydal iný členský štát.“

4.  Vkladá sa tento článok 21a:"

„Článok 21a

Špecifické ukazovatele rizika

-1.  Špecifické ukazovatele rizika sú algoritmom umožňujúcim profilovanie, ako sa vymedzuje v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679, a to porovnaním údajov zaznamenaných v súbore so žiadosťou a špecifických rizikových ukazovateľov, ktoré poukazujú na bezpečnosť, nelegálne prisťahovalectvo alebo vysoké riziká epidémie. Špecifické ukazovatele rizika sa musia zaznamenať do VIS. [PN 235]

1.  Posúdenie bezpečnosti alebo nelegálneho prisťahovalectva Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 51a na účely podrobnejšieho vymedzenia rizík, ktoré súvisia s bezpečnosťou alebo vysokého rizika nelegálnym prisťahovalectvom alebo vysokým rizikom epidémie vychádza z/zo na základe: [PN 236]

2.  Komisia prijme vykonávací akt, ktorým určí riziká uvedené v odseku 1. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2. [PN 238]

3.  Na základe špecifických rizík stanovených v súlade s odsekom 2 týmto nariadením a delegovaným aktom uvedeným v odseku 1 sa určia špecifické ukazovatele rizika pozostávajúce z kombinácie údajov vrátane jedného alebo viacerých z nasledujúcich údajov: [PN 239]

4.  Špecifické ukazovatele rizika musia byť cielené a primerané. Za žiadnych okolností sa nesmú zakladať výlučne na pohlaví alebo veku dotyčnej osoby. Za žiadnych okolností sa nesmú zakladať na informáciách týkajúcich sa rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, politického alebo iného názoru, náboženstva alebo filozofického presvedčenia, členstva v odborových zväzoch, príslušnosti k národnostnej menšine, vlastníctva, narodenia, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie.

5.  Špecifické ukazovatele rizika prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 52 ods. 2.

6.  Vízové orgány používajú špecifické ukazovatele rizika pri posudzovaní toho, či žiadateľ predstavuje riziko z hľadiska nelegálnej imigrácie alebo bezpečnostné riziko pre členské štáty alebo vysoké epidemiologické riziko v súlade s článkom 21 ods. 1. [PN 240]

7.  Komisia a Agentúra Európskej únie pre základné práva špecifické riziká a špecifické ukazovatele rizika pravidelne preskúmava preskúmavajú.“ [PN 241]

4a.  Článok 39 sa nahrádza takto:"

„Článok 39

Pravidlá správania sa pracovníkov a rešpektovanie základných práv

1.  Konzulárne úrady členských štátov zabezpečia, aby sa so žiadateľmi zaobchádzalo úctivo. Pracovníci konzulárnych úradov pri plnení svojich povinností v plnej miere rešpektujú ľudskú dôstojnosť.

2.  Pracovníci konzulárnych úradov pri vykonávaní svojich povinností v plnej miere rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv, Európskej únie. Všetky prijaté opatrenia musia byť primerané cieľom, ktoré sa nimi sledujú.

3.  Pracovníci konzulárnych úradov vykonávajú svoje povinnosti tak, aby nedochádzalo k diskriminácii, napríklad na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, farby pleti, sociálneho pôvodu, genetických čŕt, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Prvoradým hľadiskom je najlepší záujem dieťaťa.“ [PN 242]

4b.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 39a

Základné práva

Členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia konajú v plnom súlade s príslušným právom Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie, príslušným medzinárodným právom vrátane Dohovoru o právnom postavení utečencov, podpísaného 28. júla 1951 v Ženeve, so záväzkami súvisiacimi s prístupom k medzinárodnej ochrane, najmä s ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a základnými právami. V súlade so všeobecnými zásadami práva Únie sa rozhodnutia podľa tohto nariadenia prijímajú na individuálnom základe. Prvoradým hľadiskom je najlepší záujem dieťaťa.“ [PN 243]

5.  Článok 46 sa nahrádza takto:"

„Článok 46

Zostavovanie štatistík

Tieto štatistiky sa zostavia na základe správ vygenerovaných centrálnou databázou údajov VIS v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 767/2008.“

5a.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 51a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 21a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 21a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určia jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 21a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“ [PN 244]

6.  V článku 57 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

Článok 4

Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/2226

Nariadenie (EÚ) 2017/2226 sa mení takto:

1.  V článku 9 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Systém vstup/výstup poskytne funkciu na centralizované spravovanie tohto zoznamu. Podrobné pravidlá spravovania tejto funkcie sa stanovia vo vykonávacích aktoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 68 ods. 2 tohto nariadenia.“

2.  V článku 13 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Dopravcovia na účely plnenia svojej povinnosti v zmysle článku 26 ods. 1 písm. b) Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, pomocou webovej služby overia platnosť krátkodobého víza vrátane toho, či už držiteľ využil počet oprávnených vstupov alebo či dosiahol maximálnu dĺžku oprávneného pobytu, alebo prípadne či je vízum platné pre územie cieľového prístavu predmetnej cesty. Dopravca poskytne údaje uvedené v článku 16 ods. 1 písm. a), b) a c) tohto nariadenia. Webová služba na tomto základe poskytne dopravcom odpoveď OK/NOT OK. Dopravcovia môžu uchovávať zaslané informácie a odpovede v súlade s platným právom. Dopravcovia vytvoria systém autentifikácie s cieľom zaistiť, aby prístup k webovej službe mal len oprávnený personál. Odpoveď OK/NOT OK sa nesmie považovať za rozhodnutie o povolení alebo odopretí vstupu v súlade s nariadením (EÚ) 2016/399. V prípadoch, keď cestujúcim nie je povolený nástup v dôsledku vyhľadávania vo VIS, dopravcovia cestujúcich informujú o situácii a o spôsoboch, ako vykonávať svoje práva na prístup k osobným údajom uchovávaným vo VIS, na ich opravu a na ich vymazanie.“ [PN 245]

2a.  V článku 14 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Ak je potrebné vložiť alebo aktualizovať údaje v zázname o vstupe/výstupe držiteľa víza, pohraničné orgány môžu získať údaje stanovené v článku 16 ods. 1 písm. d) a v článku 16 ods. 2 písm. c) až f) tohto nariadenia z VIS a importovať ich do systému vstup/výstup v súlade s článkom 8 tohto nariadenia a článkom 18a nariadenia (ES) č. 767/2008.“ [PN 246]

2b.  Článok 15 mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Ak treba vytvoriť individuálnu zložku alebo aktualizovať podobu tváre podľa článku 17 ods. 1 písm. b), podoba tváre sa nasníma priamo na mieste.“ [PN 247]

b)  vkladá tento odsek:"

„1a. Podoba tváre podľa článku 16 ods. 1 písm. d) sa získa z VIS a importuje do EES.“ [PN 248]

c)  odsek 5 sa vypúšťa. [PN 249]

3.  V článku 35 ods. 4 sa vypúšťa výraz „prostredníctvom infraštruktúry VIS“.

Článok 5

Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/399

Nariadenie (EÚ) 2016/399 sa mení takto:

1.  V článku 8 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno ba):"

„ba) ak je štátny príslušník tretej krajiny držiteľom dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt, dôkladné kontroly pri vstupe zahŕňajú aj overovanie totožnosti držiteľa dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt a pravosti dlhodobého víza alebo povolenia na pobyt nahliadnutím do vízového informačného systému (VIS) v súlade s článkom 22g nariadenia (ES) č. 767/2008;

ak totožnosť držiteľa dokladu alebo prípadne doklad nemožno overiť v súlade s článkom 22g uvedeného nariadenia alebo ak existujú pochybnosti o totožnosti držiteľa, pravosti dokladu a/alebo cestovnom doklade, riadne oprávnení zamestnanci príslušných orgánov overia čip dokladu.“

2.  V článku 8 ods. 3 sa písmená c) až f) vypúšťajú.

Článok 7

Zmeny nariadenia (EÚ) XXX o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) [nariadenie o interoperabilite]

Nariadenie (EÚ) XXX o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) [nariadenie o interoperabilite] sa mení takto:

1.  V článku 13 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) údajov uvedených v článku 9 ods. 6, v článku 22c ods. 2 písm. f) a g) a v článku 22d písm. f) a g) nariadenia (ES) č. 767/2008;“

2.  V článku 18 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) údaje uvedené v článku 9 ods. 4 písm. a), b) a c) až cc), v článku 9 ods. 5 a 6, v článku 22c ods. 2 písm. a) až cc) a písm. f) a g) a v článku 22d písm. a), b), c), f) a g) nariadenia (ES) č. 767/2008;“ [PN 250]

3.  V článku 26 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) príslušným orgánom uvedeným v článku 6 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 pri vytváraní alebo aktualizácii súboru so žiadosťou alebo individuálnej zložky vo VIS v súlade s článkom 8 alebo článkom 22a nariadenia (ES) č. 767/2008;“

4.  Článok 27 sa mení takto:

a)  V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) sa vo VIS vytvoril alebo aktualizoval súbor so žiadosťou alebo vytvorila alebo aktualizovala individuálna zložka v súlade s článkom 8 alebo článkom 22a nariadenia (ES) č. 767/2008;“;

b)  V odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) priezvisko, meno (mená), dátum narodenia, pohlavie a štátna príslušnosť (štátne príslušnosti) podľa článku 9 ods. 4 písm. a), článku 22c ods. 2 písm. a) a článku 22d písm. a) nariadenia (ES) č. 767/2008;“;

5.  V článku 29 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) príslušné orgány uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 767/2008 v prípade pozitívnych lustrácií, ku ktorým došlo pri vytváraní alebo aktualizácii súboru so žiadosťou alebo individuálnej zložky vo VIS v súlade s článkom 8 alebo článkom 22a nariadenia (ES) č. 767/2008;“

Článok 8

Zrušenie rozhodnutia 2008/633/SVV

Rozhodnutie 2008/633/SVV sa zrušuje. Odkazy na rozhodnutie 2008/633/SVV sa považujú za odkazy na nariadenie (ES) č. 767/2008 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe 2.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti] s výnimkou ustanovení o vykonávacích a delegovaných aktoch stanovených v článku 1 bodoch 6, 7, 26, 27, 33 a 35, článku 3 bode 4 a článku 4 bode 1, ktoré sa budú uplatňovať od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Komisia do … [jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o súčasnom stave príprav na úplné vykonávanie tohto nariadenia. Táto správa obsahuje aj podrobné informácie o vzniknutých nákladoch a informácie o prípadných rizikách, ktoré môžu ovplyvniť celkové náklady. [PN 251]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA 2

Tabuľka zhody

(1) Ú. v. EÚ C, , s. . (2) Ú. v. EÚ C, , s. . (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2019. (4) Rozhodnutie Rady 2004/512/ES z 8. júna 2004, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) (Ú. v. EÚ L 213, 15.6.2004, s. 5). (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1). (7) Rozhodnutie Rady 2008/633/SVV z 23. júna 2008 o sprístupnení vízového informačného systému (VIS) na nahliadnutie určeným orgánom členských štátov a Europolu na účely predchádzania teroristickým trestným činom a iným závažným trestným činom, ich odhaľovania a vyšetrovania (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 129). (8) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/636/EÚ z 21. septembra 2011, ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) v prvom regióne (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2011, s. 18). (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31). (10) COM(2016)0205. (11) „Integrated Border Management (IBM) – Feasibility Study to include in a repository documents for Long-Stay visas, Residence and Local Border Traffic Permits“ [Integrované riadenie hraníc (IBM) – Štúdia uskutočniteľnosti rozšírenia databázy o doklady týkajúce sa dlhodobých víz, povolení na pobyt a povolení na malý pohraničný styk] (2017). (12) „Legal analysis on the necessity and proportionality of extending the scope of the Visa Information System (VIS) to include data on long stay visas and residence documents“ [Právna analýza týkajúca sa nevyhnutnosti a primeranosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti vízového informačného systému (VIS) o údaje týkajúce sa dlhodobých víz a dokladov o pobyte] (2018). (13) Plán zlepšenia výmeny informácií a riadenia informácií vrátane interoperabilných riešení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (9368/1/16 REV 1). (14) Závery Rady o ďalšom postupe s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť interoperabilitu informačných systémov EÚ (10151/17). (15) „Integrated Border Management (IBM) – Feasibility Study to include in a repository documents for Long-Stay visas, Residence and Local Border Traffic Permits [Integrované riadenie hraníc (IBM) – Štúdia uskutočniteľnosti rozšírenia databázy o doklady týkajúce sa dlhodobých víz, povolení na pobyt a povolení na malý pohraničný styk]“ (2017). (16) „Legal analysis on the necessity and proportionality of extending the scope of the Visa Information System (VIS) to include data on long stay visas and residence documents [Právna analýza týkajúca sa nevyhnutnosti a primeranosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti vízového informačného systému (VIS) o údaje týkajúce sa dlhodobých víz a dokladov o pobyte]“ (2018). (17) COM(2017)0558, s. 15. (18) COM(2018)0251. (19) Fingerprint Recognition for Children (Rozpoznávanie odtlačkov prstov detí) (2013 – EUR 26193). (20) „Automatic fingerprint recognition: from children to elderly (Automatické rozpoznávanie odtlačkov prstov: od detí po staršie osoby)“ (2018 – JRC). (21) „Feasibility and implications of lowering the fingerprinting age for children and on storing a scanned copy of the visa applicant's travel document in the Visa Information System (VIS) [Uskutočniteľnosť a dôsledky zníženia vekovej hranice, od ktorej sa deťom odoberajú odtlačky prstov, a uchovávanie naskenovanej kópie cestovného dokladu žiadateľa o udelenie víza vo vízovom informačnom systéme (VIS)]“ (2018). (22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53). (23) Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1). (24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). (25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89). (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98). (27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z ... [celý názov] (Ú. v. EÚ L..., ..., s. ...). (28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane jednotlivcov fyzických osôb so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a, orgánmi Spoločenstva, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39). (29) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 9). (30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77). (31) Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43). (32) Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20). (33) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36. (34) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31). (35) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52. (36) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1). (37) Rozhodnutie Rady 2008/149/SVV z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50). (38) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21. (39) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19). (40) Rozhodnutie Rady 2011/349/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí, v mene Európskej únie, Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje najmä na justičnú spoluprácu v trestných veciach a policajnú spoluprácu (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 1). (41) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1908 z 12. októbra 2017 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (Ú. v. EÚ L 269, 19.10.2017, s. 39).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (COM(2018)0471 – C8-0271/2018 – 2018/0248(COD))

P8_TA(2019)0175 A8-0106/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0471),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 78 ods. 2 a článok 79 ods. 2 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0271/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0106/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a migráciu integráciu [PN 1]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 a, článok 79 ods. 2 a 4 a článok 80, [PN 2]

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Vzhľadom na vyvíjajúce sa migračné výzvy, ktoré sú charakterizované potrebou podpory silných prijímacích, azylových, integračných a migračných systémov členských štátov, potrebou prevencie a primeraného a solidárneho zvládania naliehavých situácií a nahrádzania neregulárnych a nebezpečných príchodov legálnymi a bezpečnými cestami, sú investície do účinného a koordinovaného riadenia migrácie v Únii kľúčovým predpokladom na dosiahnutie cieľa Únie, ktorým je vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku. 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. [PN 3]

(2)  Význam koordinovaného prístupu Únie a členských štátov sa odráža v európskej migračnej agende z mája 2015, kde sa zdôrazňuje potreba súdržnej a jasnej spoločnej politiky, ktorá obnoví dôveru v schopnosť Únie spojiť úsilie vyvíjané na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom riešiť migráciu a účinne spolupracovať v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty uvedenými v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom tento význam bol potvrdený aj v rámci preskúmania v polovici obdobia v septembri 2017 a v správach o pokroku z marca a mája 2018. [PN 4]

(3)  Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 opätovne potvrdila potrebu pokračovať v komplexnom, pragmatickom a ráznom prístupe k riadeniu migrácie, ktorého cieľom je obnoviť kontrolu vonkajších hraníc a znížiť počet neregulárnych príchodov a počet úmrtí na mori a ktorý by mal byť založený na flexibilnom a koordinovanom využívaní všetkých nástrojov, ktoré majú Únia a členské štáty k dispozícii. Európska rada ďalej vyzvala na zabezpečenie podstatne lepšieho navracania migrantov prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ aj členských štátov, akými sú napríklad účinné readmisné dohody a dojednania. Európska rada okrem toho vyzvala na vykonávanie a rozvíjanie dobrovoľných programov presídľovania. [PN 5]

(4)  V rámci úsilia o zabezpečenie komplexného prístupu k riadeniu migrácie založeného na vzájomnej dôvere, solidarite a zdieľaní zodpovednosti medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie s cieľom zabezpečiť spoločnú udržateľnú azylovú a prisťahovaleckú politiku Únie by mali byť členské štáty podporené primeranými finančnými zdrojmi vo forme Fondu pre azyl, migráciu a migráciu integráciu (ďalej len „fond“). [PN 6]

(4a)   Fond by mal v plnej miere rešpektovať ľudské práva a mal by byť v súlade s Agendou 2030, so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je stanovené v článku 208 ZFEÚ, a záväzkami na medzinárodnej úrovni súvisiacimi s migráciou a azylom, najmä s globálnym paktom o utečencoch a globálnym paktom o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. [PN 7]

(4b)   Pri riadení fondu z rozvojového hľadiska by sa mali zohľadňovať rôzne základné príčiny migrácie, ako sú konflikty, chudoba, nedostatočná poľnohospodárska kapacita, vzdelanie a nerovnosť. [PN 8]

(5)  Pri implementácii Akcie podporované z fondu by sa mali vykonávať tak, aby sa v plnej miere dodržiavať dodržiavali práva a zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, ako aj vrátane práva na ochranu osobných údajov a medzinárodné záväzky Únie v oblasti základných práv a členských štátov, pokiaľ ide o základné práva, vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ako ho dopĺňa protokol z 31. januára 1967. [PN 9]

(5a)  Pri implementácii fondu by sa mali dodržiavať a presadzovať zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktoré patria ku kľúčovým hodnotám Únie. Fond by nemal podporovať žiadne opatrenia, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo sociálneho vylúčenia. [PN 10]

(5b)  Pri implementácii fondu by sa mali uprednostniť akcie, ktoré prostredníctvom včasnej identifikácie a registrácie riešia situáciu maloletých osôb bez sprievodu a detí odlúčených od rodičov, a akcie vykonávané v záujme dieťaťa. [PN 11]

(6)  Fond by mal nadviazať na výsledky a investície, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka podpore, ktorú poskytovali jeho predchodcovia: Európsky fond pre utečencov zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 573/2007/ES, Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín zriadený rozhodnutím Rady 2007/435/ES, Európsky fond pre návrat zriadený na obdobie 2007 – 2013 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 575/2007/ES a Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený na obdobie 2014 – 2020 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014. Zároveň by mal zohľadniť príslušný nový vývoj.

(7)  Fond by mal podporovať solidaritu medzi členskými štátmi a účinné riadenie migračných tokov, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory spoločných opatrení v oblasti azylu vrátane úsilia členských štátov, pokiaľ ide o prijímanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom presídlenia, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a presunu žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, medzi členskými štátmi, prostredníctvom posilňovania ochrany zraniteľných žiadateľov o azyl, napríklad detí, podpory integračných stratégií a účinnejšej politiky v oblasti legálnej migrácie a vytvárania bezpečných a legálnych spôsobov vstupu do Únie, a to aj s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Únie a budúcnosť jej sociálneho modelu a zredukovať faktory motivujúce na neregulárnu migráciu prostredníctvom udržateľnej politiky v oblasti návratu a readmisie. Fond by mal ako nástroj vnútornej politiky Únie a jediný nástroj financovania azylu a migrácie na úrovni Únie v prvom rade podporovať akcie v oblasti azylu a migrácie v rámci Únie. Vo vymedzenom rozsahu a pri dodržaní náležitých ochranných opatrení Fond by však mal fond podporovať posilňovanie spolupráce s tretími krajinami na účely posilnenia riadenia tokov žiadateľov o azyl alebo iné form iných foriem medzinárodnej ochrany, možnosti vytvorenia možností legálnej migrácie a bojovať boja proti neregulárnej migrácii a sieťam pašerákov a obchodníkov s ľuďmi, ako aj zabezpečiť udržateľnosť zaistenia udržateľnosti bezpečného a dôstojného návratu a účinnej readmisie reintegrácie do tretích krajín. [PN 12]

(8)  Migračná kríza a zvyšujúci sa počet úmrtí v Stredozemnom mori počas uplynulých rokov poukázala na potrebu reformy spoločného európskeho azylového systému, aby sa zabezpečili efektívne konania s cieľom zaviesť spravodlivejší a účinnejší systém na určenie zodpovednosti členských štátov za žiadateľov o azyle v záujme zabránenia sekundárnym pohybom, medzinárodnú ochranu, ako aj rámec pre úsilie členských štátov v oblasti presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s cieľom zvýšiť celkový počet dostupných miest na presídlenie na celom svete. Reforma je zároveň potrebná, aby sa zaviedli a boli dostupné efektívne a zákonné konania o azyle a aby sa stanovili jednotné a primerané podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu, jednotné normy poskytovania medzinárodnej ochrany a primerané práva a výhody pre osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, ako aj účinné a efektívne postupy návratu iregulárnych migrantov. Reforma bola zároveň potrebná s cieľom zaviesť spravodlivejší a účinnejší systém na určenie zodpovednosti členských štátov za žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ako aj rámec Únie pre úsilie členských štátov v oblasti presídľovania. Preto je vhodné, aby fond intenzívnejšie podporoval úsilie členských štátov zamerané na plné a riadne vykonávanie reformovaného spoločného európskeho azylového systému. [PN 13]

(9)  Fond by mal tiež dopĺňať a podporovať činnosti vyvíjané Agentúrou Európskej únie Európskeho podporného úradu pre azyl (EUAA) zriadenej nariadením (EÚ) ..../... [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl](4) s cieľom uľahčiť a zlepšiť fungovanie spoločného európskeho azylového systému, a to koordináciou a posilnením praktickej spolupráce a koordináciou výmeny informácií o azyle v oblasti azylu, najmä pokiaľ ide o osvedčené postupy medzi členskými štátmi, podporou práva Únie, medzinárodného práva podporou práva Únie a medzinárodného práva a prispievaním formou relevantných usmernení vrátane operačných noriem v oblasti azylu s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň jednotnosti k jednotnému vykonávaniu práva Únie v oblasti azylu na základe prísnych noriem ochrany, pokiaľ ide o postupy medzinárodnej ochrany, podmienky prijímania a posudzovanie potrieb ochrany v celej Únii, čo umožní udržateľné a spravodlivé rozdelenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, uľahčí zbližovanie pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu v celej Únii, monitorovaním operačného a technického uplatňovania spoločného európskeho azylového systému, podporovaním úsilia podporí úsilie členských štátov v oblasti presídľovania a poskytovaním operačnej poskytne členským štátom operačnú a technickej pomoci členským štátom technickú pomoc pri riadení ich azylových a prijímacích systémov, o to najmä tých členských štátov, ktorých systémy sú vystavené neprimeranému tlaku. [PN 14]

(9a)  Fond by mal podporovať úsilie Únie a členských štátov zamerané na posilnenie schopnosti členských štátov rozvíjať, monitorovať a hodnotiť ich politiky v oblasti azylu vzhľadom na ich povinnosti vyplývajúce z platného práva Únie. [PN 15]

(10)  Fond by mal podporovať úsilie Úniu a členské štáty pri vykonávaní platného práva Únie a členských štátov zamerané na posilnenie schopnosti členských štátov rozvíjať zabezpečiť úplné dodržiavanie základných práv, najmä smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ(5) (smernica o podmienkach prijímania), 2013/32/EÚ(6) (smernica o konaní o azyle), monitorovať a hodnotiť ich politiky v oblasti azylu vzhľadom na ich povinnosti vyplývajúce z platného práva Únie 2011/95/EÚ(7) (smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu) a 2008/115/ES(8) (smernica o návrate) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013/EÚ(9) (dublinské nariadenie). [PN 16]

(11)  Partnerstvá a spolupráca s tretími krajinami sú základným prvkom azylovej politiky Únie, ktorej cieľom je zabezpečiť primerané riadenie tokov žiadateľov o azyl alebo iné formy medzinárodnej ochrany. S cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, uprednostňovali legálne a bezpečné možnosti príchodu na územie členských štátov pred nebezpečnými a neregulárnymi spôsobmi, s cieľom prejaviť solidaritu s krajinami v regiónoch, do ktorých alebo v rámci ktorých bol vysídlený veľký počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a to tak, že sa pomôže zmierniť tlak na tieto krajiny, ako aj s cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov migračnej politiky Únie posilnením vplyvu Únie voči tretím krajinám a účinne prispievať ku globálnym iniciatívam v oblasti presídľovania jednotným vystupovaním na medzinárodných fórach a v rámci vzťahov s tretími krajinami, by fond mal poskytovať finančné stimuly na vykonávanie rámca Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov]. [PN 17]

(11a)  Fond by mal podporovať úsilie členských štátov o poskytnutie medzinárodnej ochrany a trvalého riešenia na ich územiach pre utečencov a vysídlené osoby, ktoré sú oprávnené na presídlenie, alebo v rámci vnútroštátnych systémov prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, ktoré by mali zohľadňovať prognózy UNHCR týkajúce sa globálnych potrieb v oblasti presídlenia (Projected Global Resettlement Needs). S cieľom prispieť ambicióznym a účinným spôsobom by fond mal poskytovať cielenú pomoc vo forme finančných stimulov pre každú osobu, ktorá bola prijatá alebo presídlená. [PN 18]

(12)  Vzhľadom na vysokú úroveň migračných tokov do Únie v ostatných rokoch a so zreteľom na význam zabezpečenia súdržnosti našich spoločností je nevyhnutné podporiť politiky členských štátov zamerané na včasnú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a to aj v prioritných oblastiach stanovených v Akčnom pláne pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý Komisia prijala v roku 2016. [PN 19]

(13)  V záujme zvýšenia efektívnosti, dosiahnutia čo najväčšej pridanej hodnoty Únie a zabezpečenia jednotnosti prístupu Únie s cieľom podporiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín by akcie financované z fondu mali mať osobitný charakter a mali by dopĺňať akcie financované z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) štrukturálnych fondov Únie. Opatrenia financované z tohto fondu by mali podporovať opatrenia prispôsobené potrebám štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v počiatočnej fáze sú všeobecne vykonávané v skorých fázach integrácie, ako aj a horizontálne akcie na podporu kapacít členských štátov v oblasti integrácie, pričom doplnené o intervencie týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré majú dlhodobejší vplyv, by sa mali financovať z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na podporu sociálneho a hospodárskeho začleňovania štátnych príslušníkov tretích krajín financované zo štrukturálnych fondov. [PN 20]

(13a)   Integračné opatrenia by sa mali rozšíriť aj na osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, aby sa zabezpečil komplexný prístup k integrácii, pričom sa zohľadnia osobitosti tejto cieľovej skupiny. Ak sú integračné opatrenia spojené s prijímaním, akcie by mali v náležitých prípadoch umožňovať aj začlenenie žiadateľov o azyl. [PN 21]

(14)  V tomto kontexte by sa od orgánov členských štátov zodpovedných za implementáciu fondu malo požadovať, aby spolupracovali a vytvorili mechanizmy koordinácie s orgánmi určenými členskými štátmi na účely riadenia intervencií zo štrukturálnych fondov Európskeho sociálneho fondu plus a Európskeho fondu regionálneho rozvoja a v prípade potreby s ich riadiacimi orgánmi a riadiacimi orgánmi ostatných fondov Únie, ktoré prispievajú k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín.Prostredníctvom týchto koordinačných mechanizmov by Komisia mala posúdiť súdržnosť a komplementaritu medzi fondmi a mieru, do akej opatrenia vykonávané prostredníctvom každého fondu prispievajú k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín. [PN 22]

(15)  Implementácia fondu v tejto oblasti by mala byť v súlade so spoločnými základnými zásadami Únie v oblasti integrácie uvedenými v spoločnom programe pre integráciu.

(16)  Z tohto dôvodu je vhodné umožniť tým členským štátom, ktoré si to želajú, aby sa v ich programoch mohlo stanovovať, že integračné akcie sa môžu v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na ich účinné vykonávanie, vzťahovať aj na blízkych príbuzných štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom sa podporí zlúčenie rodiny v najlepšom záujme dieťaťa. Pod pojmom „blízki príbuzní“ by sa mali rozumieť manželia/manželky, partneri/partnerky a akákoľvek osoba, ktorá má priame rodinné väzby po zostupnej alebo vzostupnej línii so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého sa týkajú integračné akcie, a na ktorú by sa inak rozsah pôsobnosti fondu nevzťahoval. [PN 23]

(17)  Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti, ich zastupiteľských združení v oblasti integrácie a s cieľom uľahčiť priamy prístup týchto subjektov k financovaniu na úrovni Únie by fond mal uľahčovať vykonávanie akcií v oblasti integrácie miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo organizáciami občianskej spoločnosti, a to aj prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania pre tieto akcie a využitia špecializovanej zložky tematického nástroja v prípadoch, keď uvedené miestne a vyššej miery spolufinancovania pre tieto akcie regionálne orgány majú právomoc vykonávať integračné opatrenia. [PN 24]

(18)  Vzhľadom na dlhodobé hospodárske a demografické výzvy, ktorým Únia čelí, a čo raz globalizovanejšiu povahu migrácie je nevyhnutné vytvoriť dobre fungujúce legálne spôsoby migrácie do Únie, ktoré Únii umožnia zostať atraktívnou destináciou pre regulárnych migrantov v súlade s hospodárskymi a sociálnymi potrebami členských štátov, a zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a rast hospodárstva Únie, pričom sa zabezpečí ochrana pracujúcich migrantov pred zneužívaním. [PN 25]

(19)  Fond by mal podporovať členské štáty pri vytváraní stratégií zameraných na organizáciu a rozšírenie ciest legálnej migrácie a vo všeobecnosti posilňovať ich schopnosť vypracovávať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť všetky stratégie v oblasti prisťahovalectva a integrácie, ako aj politiky a opatrenia zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, vrátane právnych nástrojov najmä nástroje Únie pre legálnu migráciu. Fond by mal takisto podporovať výmenu informácií a najlepších postupov a spoluprácu medzi rôznymi administratívnymi útvarmi a úrovňami správy, ako aj medzi členskými štátmi. [PN 26]

(20)  Efektívna a dôstojná návratová politika je neoddeliteľnou súčasťou komplexného prístupu Únie a jej členských štátov k migrácii. Fond by mal podporovať úsilie členských štátov a motivovať na toto úsilie s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a ďalší rozvoj spoločných noriem pre návrat, s dôrazom na dobrovoľný návrat, ktoré sa stanovujú najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES(10), a integrovaný a koordinovaný prístup k riadeniu návratu. S cieľom zaistiť udržateľné návratové politiky Fond by mal fond rovnako podporovať aj súvisiace opatrenia v tretích krajinách na uľahčenie a zaručenie bezpečného a dôstojného návratu a readmisie, ako napríklad opätovnú integráciu navrátilcov aj udržateľnej opätovnej integrácie, ako je stanovené v globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. [PN 27]

(21)  Členské štáty by mali uprednostňovať uprednostniť dobrovoľný návrat a zabezpečiť účinný, bezpečný a dôstojný návrat neregulárnych migrantov. Fond by preto mal poskytovať preferenčnú podporu činnostiam súvisiacim s dobrovoľným návratom. V záujme podpory dobrovoľného návratu takéhoto prístupu by členské štáty mali zvážiť stimuly, ako napr. preferenčné zaobchádzanie vo forme posilnenej pomoci pri návrate v prípade dobrovoľného návratu a dlhodobej reintegrácii. Z hľadiska jeho nákladovej efektívnosti je takýto typ dobrovoľného návratu v záujme navrátilcov aj v záujme orgánov. Pri všetkých opatreniach alebo rozhodnutiach týkajúcich sa detí v oblasti migrácie vrátane návratov by sa mali v prvom rade zohľadňovať najlepšie záujmy dieťaťa, pričom by sa v plnej miere malo zohľadniť právo dieťaťa vyjadriť svoj názor. [PN 28]

(22)  Dobrovoľné a nútené návraty sú však Kým dobrovoľný návrat by mal byť uprednostňovaný pred núteným návratom, tieto dva spôsoby sú vzájomne prepojené, vzájomne posilňujú sa posilňujú a členské štáty preto treba podporovať v tom, aby posilňovali komplementárnosť týchto dvoch foriem návratu. Možnosť odsunu je dôležitým prvkom, ktorý prispieva k integrite azylových systémov a systémov legálnej migrácie. Fond by mal preto podporovať akcie členských štátov zamerané na zjednodušenie a realizáciu odsunov v súlade s normami stanovenými v práve Únie, a to pri plnom dodržiavaní základných práv a rešpektovaní dôstojnosti navrátilcov. Fond by mal podporovať akcie týkajúce sa návratu detí len v prípadoch, ak je takýto návrat založený na pozitívnom vyhodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa. [PN 29]

(23)  Osobitné podporné opatrenia pre navrátilcov v členských štátoch a v krajinách návratu, s osobitným zameraním na ich humanitárne potreby a potreby v oblasti ochrany, môžu zlepšiť podmienky ich návratu a uľahčiť ich opätovné začlenenie do spoločnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným skupinám. Rozhodnutia o návrate by mali byť založené na komplexnom a starostlivom posúdení situácie v krajine pôvodu vrátane vyhodnotenia absorpčnej kapacity na miestnej úrovni. Osobitné opatrenia a akcie podporujúce krajiny pôvodu, najmä zraniteľných ľudí, prispievajú k zaisteniu udržateľnosti, bezpečnosti a účinnosti návratov. Tieto opatrenia by sa mali vykonávať za aktívnej účasti miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a diaspór. [PN 30]

(24)  Readmisné Formálne dohody a iné dojednania o readmisii sú neoddeliteľnou zložkou návratovej a zásadnou zložkou politiky Únie zameranej na návrat a hlavným nástrojom na účinné efektívne riadenie migračných tokov, keďže uľahčujú rýchly návrat neregulárnych migrantov. Tieto dohody a dojednania sú dôležitým prvkom v rámci dialógu a spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu neregulárnych migrantov a fond by mal podporovať ich vykonávanie v tretích krajinách by sa malo podporovať, aby sa zaistila účinnosť, bezpečnosť a dôstojnosť návratových politík na vnútroštátnej úrovni, vo vymedzenom rozsahu a na úrovni Únie pri dodržaní náležitých ochranných opatrení. [PN 31]

(25)  Okrem podpory návratu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb, ako sa stanovuje bez štátnej príslušnosti v tomto nariadení, v členských štátoch by sa z fondu mali podporovať aj ďalšie opatrenia na boj proti neregulárnej migrácii, riešiť stimuly vedúce k nelegálnej migrácii alebo obchádzaniu existujúcich obchodovaniu s migrantmi a malo by sa podporovať a uľahčovať vytváranie pravidiel legálnej migrácie a tak zabezpečiť integritu, čím by sa zabezpečila integrita prisťahovaleckých systémov členských štátov v krajinách pôvodu v plnom súlade so zásadou súdržnosti v záujme trvalo udržateľného rozvoja. [PN 32]

(26)  Zamestnávanie neregulárnych migrantov je faktorom, ktorý prispieva k nelegálnej migrácii a oslabuje tvorbu politiky mobility pracovnej sily založenej na mechanizmoch legálnej migrácie a ohrozuje práva pracujúcich migrantov, v dôsledku čoho sú vystavení porušovaniu práv a zneužívaniu. Fond by mal preto priamo alebo nepriamo podporovať členské štáty, pokiaľ ide o vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES(11), ktorou sa zakazuje zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, ktorou sa zabezpečuje mechanizmus sťažností a vymáhania miezd pre vykorisťovaných pracovníkov a ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom, ktorí tento zákaz porušujú. [PN 33]

(26a)   Členské štáty by mali podporovať požiadavky občianskej spoločnosti a združení pracovníkov, ako je vytvorenie európskej siete pracovníčok a pracovníkov v oblasti prijímania, s cieľom prepojiť všetkých pracovníkov v Európe pôsobiacich v oblasti migrácie a podporovať dôstojné prijatie a prístup k migrácii založený na ľudských právach a výmene osvedčených postupov z hľadiska príležitostí v oblasti prijímania a zamestnávania migrantov. [PN 34]

(27)  Fond by mal priamo alebo nepriamo podporovať členské štáty, pokiaľ ide o vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ(12), v ktorej sa stanovujú pravidlá pomoci, podpory a ochrany pre obete obchodovania s ľuďmi. V týchto opatreniach by sa mala zohľadňovať rodovo motivovaná povaha obchodovania s ľuďmi. Pri implementácii fondu by členské štáty mali brať zreteľ na to, že osobám, ktoré sú nútené opustiť svoje domovy z dôvodu náhlych alebo postupných klimatických zmien prostredia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky, hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi. [PN 35]

(27a)  Fond by mal podporovať najmä identifikáciu a opatrenia na pokrytie potrieb zraniteľných žiadateľov o azyl, napríklad maloletých osôb bez sprievodu alebo obetí mučenia alebo inej závažnej formy násilia, v súlade s acquis Únie v oblasti azylu. [PN 36]

(27b)  V záujme spravodlivého a transparentného rozdelenia zdrojov medzi jednotlivé ciele fondu by sa pre niektoré ciele mala zabezpečiť minimálna výška výdavkov, či už v rámci priameho, nepriameho alebo zdieľaného riadenia. [PN 37]

(28)  Fond by mal dopĺňať a posilňovať činnosti vykonávané v oblasti návratu Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624(13), a tak prispievať k účinnému európskemu integrovanému riadeniu hraníc v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 4 uvedeného nariadenia bez toho, aby jej poskytoval ďalší zdroj financovania, keďže rozpočtový orgán pre ňu vyčleňuje ročný rozpočet, ktorý by jej mal umožniť vykonávať všetky jej činnosti. [PN 38]

(29)  Malo by sa vyvíjať úsilie o dosiahnutie súčinnosti, konzistentnosti, komplementárnosti a efektívnosti s ostatnými fondmi Únie a malo by sa zabrániť prekrývaniu alebo protichodnosti jednotlivých akcií. [PN 39]

(30)  Prioritou tohto fondu by malo byť financovanie akcií na samotnom území Únie. Z fondu je možné financovať opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom fondu, ktoré získavajú podporu z fondu, ktorá by mala byť obmedzená, pokiaľ ide o jej finančný rozsah, ale primeraná na dosiahnutie cieľov fondu podľa článku 3 tohto nariadenia, a mala by byť primerane zabezpečená. Takéto opatrenia by mali dopĺňať ostatné akcie mimo Únie, ktoré sú podporované prostredníctvom nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti. Pri vykonávaní takýchto akcií by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu a doplnkovosti so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu a s medzinárodnými záväzkami Únie. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, podpora poskytovaná z fondu by Mala by sa dodržiavať zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa mala zamerať na prehĺbenie spolupráce s tretími krajinami a na posilnenie kľúčových aspektov riadenia migrácie v tých oblastiach, ktoré sú predmetom záujmu migračnej politiky Únie uvádza v bode 35 Európskeho konsenzu o rozvoji. Pri realizácii núdzovej pomoci by sa mala zabezpečiť súdržnosť s humanitárnymi zásadami stanovenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci. [PN 40]

(31)  Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie činnosti, pri ktorých môžu intervencie Únie priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie vykonávali členské štáty samy. Finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia by mala prispievať najmä k solidarite medzi členskými štátmi v oblasti azylu a migrácie v súlade s článkom 80 ZFEÚ, posilneniu kapacít v oblasti azylu a migrácie na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie. [PN 41]

(32)  Predpokladá sa, že členský štát nekoná v súlade s príslušným acquis Únie, a to aj pokiaľ ide o využívanie operačnej podpory v rámci tohto fondu, ak si nesplnil svoje povinnosti v oblasti azylu a návratu, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv, ak existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt Únie týmto členským štátom pri vykonávaní acquis v oblasti azylu a návratu alebo ak boli v hodnotiacej správe v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu alebo hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu Agentúry Európskej únie pre azyl zistené nedostatky v príslušnej oblasti.

(33)  Fond by mal odrážať potrebu väčšej transparentnosti, flexibility a zjednodušenia a zároveň spĺňať požiadavky predvídateľnosti a zaručovať spravodlivé a transparentné rozdeľovanie zdrojov v záujme plnenia politických a špecifických cieľov stanovených v tomto nariadení. Vykonávanie fondu by sa malo riadiť zásadami efektívnosti, účinnosti a kvality výdavkov. Okrem toho by vykonávanie fondu malo byť pre používateľov čo najústretovejšie. [PN 43]

(34)  V tomto nariadení by sa mali stanoviť počiatočné sumy pre členské štáty pozostávajúce z pevne stanovenej sumy a sumy vypočítanej na základe kritérií stanovených v prílohe I, ktoré odzrkadľujú potreby jednotlivých členských štátov v oblasti azylu, migrácie, integrácie a návratu a tlak, ktorému čelia. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať ostrovným spoločenstvám, ktoré čelia neprimeraným migračným výzvam. [PN 44]

(35)  Tieto počiatočné sumy by mali predstavovať základ dlhodobých investícií členských štátov. S cieľom zohľadniť zmeny v migračných tokoch a riešiť potreby v oblasti riadenia azylových a prijímacích systémov a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a s cieľom rozvíjať legálnu migráciu a bojovať proti neregulárnej migrácii prostredníctvom efektívnej a udržateľnej politiky návratu v súlade s právami by sa po zohľadnení miery čerpania prostriedkov mala členským štátom v polovici trvania prideliť dodatočná suma. Táto suma by mala byť založená na najnovších dostupných štatistických údajoch, ako sa stanovuje v prílohe I, aby sa zohľadnili zmeny vo východiskovej situácii členských štátov. [PN 45]

(36)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby programy členských štátov zahŕňali opatrenia, ktoré prispievajú k dosiahnutiu každého zo špecifických cieľov tohto nariadenia, s cieľom prispieť k dosiahnutiu politického cieľa politických cieľov fondu. Mali by členské štáty mali zabezpečiť ďalej zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov na špecifické ciele slúžilo týmto cieľom čo najlepším spôsobom a aby sa zakladalo na aktuálnych potrebách, aby ich programy zahŕňali akcie zamerané minimálnu úroveň výdavkov v súvislosti s týmito cieľmi, aby rozdelenie zdrojov na špecifické ciele tohto nariadenia ciele bolo úmerné výzvam, aby boli zvolené vybrané priority v súlade s vykonávacími opatreniami stanovenými v prílohe II a aby sa pridelením pri rozdeľovaní zdrojov na jednotlivé medzi ciele zabezpečilo, že sa dosiahnu všeobecné politické ciele splnenie celkového politického cieľa. [PN 46]

(37)  Vzhľadom na to, že výzvy v oblasti migrácie sa neustále vyvíjajú, je potrebné prispôsobiť pridelenie finančných prostriedkov zmenám v migračných tokoch. S cieľom reagovať na naliehavé potreby a zmeny v politike a prioritách Únie a s cieľom nasmerovať finančné prostriedky na akcie, ktoré majú pre Úniu vysokú pridanú hodnotu, sa bude časť finančných prostriedkov pravidelne prideľovať prostredníctvom tematického nástroja na osobitné akcie, akcie Únie, akcie miestnych a regionálnych orgánov, núdzovú pomoc, presídlenie a na poskytovanie dodatočnej podpory členským štátom, ktoré prispievajú k úsiliu v oblasti solidarity a zodpovednosti. [PN 47]

(38)  Členské štáty by mali byť nabádané na to, aby časť svojich prostriedkov, ktoré boli pridelené na program, využili na financovanie akcií uvedených v prílohe IV, s čím bude spojený vyšší príspevok Únie.

(38a)  Úsilie členských štátov o úplné a riadne vykonávanie acquis Únie v oblasti azylu vrátane zabezpečenia primeraných podmienok prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, s cieľom správne stanoviť ich status, v súlade so smernicou 2011/95/EÚ, uplatňovať spravodlivé a účinné azylové konania, by sa malo podporovať z fondu, a to najmä v prípade, ak je toto úsilie zamerané na maloleté osoby bez sprievodu, pre ktoré sú náklady vyššie. Členské štáty by preto mali dostávať jednorazovú platbu za každú maloletú osobu bez sprievodu, ktorej bola poskytnutá medzinárodná ochrana, táto paušálna platba by sa však nemala kumulovať s dodatočnými finančnými prostriedkami poskytnutými podľa tohto nariadenia na presídlenie. [PN 48]

(39)  Časť zdrojov, ktoré budú v rámci fondu k dispozícii, by sa takisto mohla prideliť na programy členských štátov na účely implementácie osobitných akcií, a to nad rámec počiatočne pridelených prostriedkov. Tieto osobitné akcie by mali byť identifikované na úrovni Únie a mali by sa týkať akcií, ktoré si vyžadujú spoločné úsilie, alebo akcií, ktoré sú potrebné z hľadiska reakcie na vývoj v Únii a pri ktorých sa vyžaduje, aby sa jednému alebo viacerým členských štátom poskytli dodatočné finančné prostriedky.

(40)  Fond by mal prispievať k podpore operačných nákladov súvisiacich s azylom a návratom prisťahovalectvom a mal by členským štátom umožňovať, aby si udržali kapacity, ktoré majú zásadný význam pre celú Úniu. Takáto podpora pozostáva z plnej refundácie špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi fondu a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť programov členských štátov. [PN 49]

(41)  V záujme doplnenia realizácie politického cieľa tohto fondu na úrovni členských štátov prostredníctvom ich programov by mal fond poskytovať podporu aj pre akcie na úrovni Únie. Tieto akcie by mali slúžiť na celkové strategické účely v rámci rozsahu pôsobnosti fondu a týkať sa analýzy politík a inovácií, nadnárodného vzájomného učenia sa a partnerstiev ako aj testovania nových iniciatív a akcií v celej Únii, pričom by sa mala rešpektovať potreba zabezpečiť primerané financovanie spravodlivým a transparentným spôsobom na dosiahnutie cieľov fondu. Týmito opatreniami by sa mala zabezpečiť ochrana základných práv pri implementácii fondu. [PN 50]

(42)  S cieľom posilniť schopnosť Únie okamžite reagovať na nepredvídaný alebo neúmerne silný migračný tlak štátnych príslušníkov z tretích krajín v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktorý možno charakterizovať príchodom veľkého a neúmerného počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, čo vytvára značné a naliehavé požiadavky na ich zariadenia na prijímanie a zaistenie a na systémy a postupy riadenia migrácie a azylu, ako aj reagovať na silný migračný tlak migračné výzvy alebo značné potreby presídľovania v tretích krajinách z dôvodu politického vývoja, konfliktov alebo prírodných katastrof, by malo byť možné poskytnúť núdzovú pomoc v súlade s rámcom stanoveným v tomto nariadení. [PN 51]

(43)  Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť pokračovanie činnosti Európskej migračnej siete zriadenej rozhodnutím Rady 2008/381/ES(14) a stanoviť finančnú pomoc v súlade s jej cieľmi a úlohami.

(44)  Politický cieľ tohto fondu sa bude plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci zložiek politiky Programu InvestEU. Finančná podpora by sa mala využiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu. [PN 52]

(45)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre celý Fond pre azyl a migráciu, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [aktualizácia odkazu podľa potreby v súlade s novou medziinštitucionálnou dohodou: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení(15)].

(46)  Na tento fond sa vzťahuje nariadenie (EÚ) .../...[nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(47)  Na účely implementácie akcií v rámci zdieľaného riadenia by mal fond tvoriť súčasť koherentného rámca, ktorý pozostáva z tohto nariadenia, nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie]. V prípade rozporu ustanovení má toto nariadenie prednosť pred nariadením (EÚ) č. X [všeobecné nariadenie]. [PN 53]

(48)  V nariadení (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie] sa stanovuje Nad rámec pre akcie, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond stanovujúci finančné pravidlá, ktoré sú spoločné pre viaceré fondy Únie vrátane Fondu pre azyl, a migráciu (ďalej len „AMIF“) migráciu a integráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a nástroj na riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“) ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc (ďalej len „IBMF“), pričom sa v ňom stanovujú predovšetkým pravidlá programovania, monitorovania, hodnotenia, riadenia a kontroly v súvislosti s implementáciou finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia. je preto potrebné vymedziť špecifikovať ciele Fondu pre azyl a migráciu AMIF a stanoviť osobitné predpisy ustanovenia týkajúce sa druhu činností, ktoré z neho môžu byť financované z fondu AMIF. [PN 54]

(49)  Typy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontroly, administratívnej záťaže a predpokladaného rizika nedodržiavania predpisov. Zvážiť by sa malo aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(50)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách(16), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(17), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(19) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(20) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych správnych a/alebo trestných sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(21). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty musia v plnej miere spolupracovať a poskytovať inštitúciám, agentúram, orgánom Únie všetku potrebnú pomoc pri ochrane finančných záujmov Únie. Výsledky vyšetrovania nezrovnalostí alebo podvodov týkajúcich sa fondu by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu. [PN 55]

(51)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(51a)  Ak na základe odôvodneného stanoviska Komisie v súvislosti s porušením článku 258 ZFEÚ existuje jasný dôkaz, že zákonnosť projektov alebo zákonnosť a správnosť financovania alebo výkonnosť projektov by boli spochybnené, Komisia by mala zabezpečiť, aby sa na tieto projekty nevyčlenili žiadne finančné prostriedky. [PN 56]

(52)  Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(22) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi fondu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(53)  V súlade s článkom 349 ZFEÚ a v súlade s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“(23), ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. apríla 2018, by príslušné členské štáty mali zabezpečiť, aby ich národné stratégie a programy riešili konkrétne výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny pri riadení migrácie. Prostredníctvom podpory z fondu získajú tieto členské štáty primerané zdroje, aby mohli týmto regiónom náležite pomôcť udržateľne riadiť migráciu a riešiť prípadné krízové situácie.

(53a)   Počas procesu plánovania, vykonávania a hodnotenia programov financovaných z tohto fondu prebiehajú konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti, miestnymi a regionálnymi orgánmi a národnými parlamentmi v členských štátoch a v tretích krajinách. [PN 57]

(54)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné tento fond hodnotiť na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele vrátane kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov ako základ hodnotenia účinkov fondu v praxi. Pre každý špecifický cieľ fondu by sa preto mali stanoviť spoločné ukazovatele a s tým súvisiace cieľové hodnoty, aby bolo možné hodnotiť výsledky fondu. Prostredníctvom týchto spoločných ukazovateľov a finančného vykazovania by Komisia a členské štáty by mali pomocou týchto spoločných ukazovateľov a finančného vykazovania monitorovať implementáciu tohto monitorovať vykonávanie fondu. v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho S cieľom primerane plniť svoju úlohu dohľadu by Komisia mala byť schopná určiť sumy, ktoré sa v danom roku skutočne minuli z fondu. Pri predkladaní ročnej účtovnej závierky svojich národných programov Komisii by preto členské štáty mali rozlišovať spätne získané sumy, platby v rámci priebežného financovania koncovým prijímateľom a úhrady výdavkov, ktoré skutočne vznikli. S cieľom uľahčiť audit a monitorovanie vykonávania fondu by Komisia mala tieto sumy zahrnúť do svojej výročnej správy o implementácii fondu, ako aj výsledky monitorovania a vykonávania opatrení fondu na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie vrátane konkrétnych projektov a partnerov. Komisia by mala každoročne predkladať Európskemu parlamentu a Rady (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie] a tohto nariadenia Rade súhrn schválených výročných správ o výkonnosti. Správy s výsledkami monitorovania a opisom akcií vykonávaných v rámci fondu na úrovni členských štátov aj Únie by sa mali uverejňovať a predkladať Európskemu parlamentu. [PN 58]

(55)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento fond k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, a čo najskôr ročného cieľa na úrovni 30 %, najneskôr však do roku 2027. Počas prípravy fondu a jeho implementácie sa identifikujú príslušné akcie, ktoré sa znovu posúdia v kontexte príslušných procesov hodnotenia a preskúmania. [PN 59]

(56)  S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pracovné programy pre tematický nástroj, zoznam akcií, ktoré sú oprávnené na podporu nástroja v prílohe III, zoznam akcií, ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania, uvedených stanovenú v prílohe IV, operačnú podporu podľa prílohy VII a s cieľom ďalšieho rozvoja spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane organizácií migrantov a utečencov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. [PN 60]

(57)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(24). Na vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú spoločné povinnosti členských štátov, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré sa týkajú spôsobov poskytovania informácií Komisii v rámci programovania a podávania správ, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup.

(58)  Keďže cieľ ciele tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť solidaritu medzi členskými štátmi, prispieť k účinnému riadeniu migračných tokov v Únii v súlade so spoločnou politikou a k vykonávaniu, posilňovaniu a rozvoju spoločnej politiky v oblasti azylu a medzinárodnej, doplnkovej ochrany, dočasnej ochrany a spoločnou prisťahovaleckou politikou spoločnej prisťahovaleckej politiky, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a, ale ho možno lepšie sa dosiahne dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedené v podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. [PN 61]

(59)  V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, [sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu / Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia].

(60)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(61)  Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) …/2021 [nariadenie o viacročnom finančnom rámci],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a migráciu integráciu (ďalej len „fond“). [PN 62]

2.  Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie 2021 až 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „žiadateľ o medzinárodnú ochranu“ je žiadateľ v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 2 bode [x] nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o konaní o azyle](25) c) smernice 2013/32/EÚ; [PN 63]

b)  „osoba, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana“ v zmysle článku [2] bodu (2) nariadenia (EÚ) č..../... [kvalifikačné nariadenie](26) písm. b) smernice 2011/95/EÚ; [PN 64]

c)  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu Únie vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 bodu 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

d)  „rodinný príslušník“ je každý štátny príslušník tretej krajiny v zmysle vymedzenia tohto pojmu v práve Únie relevantnom pre politický okruh akcie podporovanej v rámci fondu;

e)  „prijímanie „humanitárna schéma“ je prijatie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb z humanitárnych dôvodov“ bez štátnej príslušnosti, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana alebo majú humanitárny status podľa vnútroštátneho práva, v zmysle rámci ktorého sa prijímateľom doplnkovej ochrany poskytujú práva a povinnosti rovnocenné s právami a povinnosťami podľa článkov 20 až 32 a článku [2] nariadenia 34 smernice 2011/95/(EÚ) .../... [rámec Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov]](27), na územie členských štátov z tretej krajiny, do ktorej boli vysídlení, na základe odporúčania UNHCR alebo iného medzinárodného orgánu, ak oň členský štát požiadal; [PN 65]

f)  „odsun“ je „odsun“ v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 5 bode 3 smernice 2008/115/ES;

g)  „presídľovanie“ „presídlenie“ je „presídľovanie“ vymedzené v článku [2] nariadenia (EÚ) .../... [rámec prijatie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana a majú prístup k trvalému riešeniu v súlade s právom Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb alebo vnútroštátneho práva, na územie členských štátov z humanitárnych dôvodov]] tretej krajiny, do ktorej boli vysídlení, a to na základe odporúčania Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR; [PN 66]

h)  „návrat“ je „návrat“ v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

i)  „štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Európskej únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ. Odkaz na štátnych príslušníkov tretích krajín sa vykladá tak, že zahŕňa aj osoby bez štátnej príslušnosti a osoby, ktorých štátna príslušnosť nie je určená;

j)  „zraniteľná osoba“ je každý osoba v zmysle vymedzenia tohto pojmu v práve Únie relevantnom pre politický okruh akcie podporovanej v rámci fondu;

ja)  „maloletá osoba bez sprievodu“ je maloletá osoba, ktorá prichádza na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za ňu zodpovedná, či už podľa práva alebo praxe dotknutého členského štátu, na tak dlhý čas, kým sa jej skutočne neujme takáto dospelá osoba, vrátane maloletej osoby, ktorá je ponechaná bez sprievodu po tom, ako vstúpila na územie členských štátov. [PN 67]

Článok 3

Ciele fondu

1.  Politickým cieľom fondu je prispievať k účinnému riadeniu migračných tokov v súlade s príslušným acquis Únie vykonávaniu, posilňovaniu a rozvoju všetkých aspektov spoločnej európskej azylovej politiky v zmysle článku 78 ZFEÚ a spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky v zmysle článku 79 ZFEÚ v súlade so záväzkami zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti pri plnom rešpektovaní záväzkov Únie a členských štátov vyplývajúcich z medzinárodného práva a práv a zásad zakotvených v oblasti Charte základných práv Európskej únie. [PN 68]

2.  V rámci politického cieľa stanoveného v odseku 1 prispieva fond k plneniu týchto špecifických cieľov:

a)  posilniť a rozvíjať všetky aspekty spoločného európskeho azylového systému vrátane jeho vonkajšieho rozmeru;

b)  podporovať legálnu migráciu do členských štátov, ako aj prispieť k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín posilňovať a rozvíjať politiky v oblasti legálnej migrácie na európskej úrovni a úrovni členských štátov v súlade s ich ekonomickými a sociálnymi potrebami; [PN 69]

c)  prispieť k boju proti neregulárnej migrácii a zabezpečeniu účinnosti návratu účinnej integrácii a podporovať ju a readmisie v sociálne začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajinách krajín v súčinnosti s ďalšími fondami Únie; [PN 70]

ca)  prispieť k boju proti neregulárnej migrácii a zaisteniu účinného, bezpečného a dôstojného návratu, readmisie a reintegrácie v tretích krajinách; [PN 71]

cb)  zabezpečiť solidaritu a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, najmä vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté migračnými výzvami, a to aj prostredníctvom praktickej spolupráce; [PN 72]

3.  Fond sa v rámci špecifických cieľov stanovených v odseku 2 implementuje prostredníctvom vykonávacích opatrení uvedených v prílohe II.

Článok 3a

Partnerstvo

V prípade tohto fondu sa partnerstvami rozumejú napr. miestne a regionálne orgány alebo združenia, ktoré ich zastupujú, relevantné medzinárodné organizácie, mimovládne organizácie, najmä organizácie utečencov a migrantov, národné inštitúcie pre ľudské práva a orgány pre rovnosť a hospodárskych a sociálnych partnerov.

Títo partneri sa zmysluplným spôsobom podieľajú na príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení programov. [PN 73]

Článok 4

Rozsah podpory

1.  V rámci súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v prílohe II sa z fondu podporia akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku 3 a sú uvedené v prílohe III. Komisia je splnomocnená v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v prílohe II článkom 32 prijímať delegované akty týkajúce sa z fondu podporia predovšetkým akcie uvedené v prílohe zmeny zoznamu akcií oprávnených na podporu z fondu podľa prílohy III. [PN 74]

2.  V záujme dosiahnutia cieľov podľa článku 3 tohto nariadenia môže fond tam, kde je to vhodné vo výnimočných prípadoch, v rámci stanovených obmedzení a za predpokladu, že existujú primerané záruky, a v súlade s článkami 5 a 6 podporovať akcie v súlade s prioritami Únie v náležitých prípadoch podporovať akcie uvedené v prílohe III vo vzťahu k tretím krajinám a v tretích krajinách. [PN 75]

2a.  Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 16 celková suma finančných prostriedkov na podporu akcií v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám z tematického nástroja v súlade s článkom 9 nesmie presiahnuť 5 % celkovej sumy vyčlenenej na tematický nástroj podľa článku 8 ods. 2 písm. b). [PN 76]

2b.  Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 16 celková suma finančných prostriedkov na podporu akcií v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám z programov členských štátov v súlade s článkom 13 nesmie presiahnuť 5 % celkovej sumy vyčlenenej pre daný členský štát podľa článku 8 ods. 2 písm. a), článku 11 ods. 1 a prílohy I. [PN 77]

2c.  Akcie podporované podľa tohto odseku sú v plnom súlade s opatreniami podporovanými prostredníctvom nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti a so všeobecnými zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti Únie. [PN 78]

3.  Ciele tohto nariadenia podporujú akcie zamerané na jednu alebo viacero cieľových skupín patriacich do rozsahu pôsobnosti článkov 78 a 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 4a

Rodová rovnosť a nediskriminácia

Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa rodová rovnosť a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti považovali za neoddeliteľnú súčasť jednotlivých fáz implementácie fondu a aby sa počas nich podporovali. Komisia a členské štáty prijmú všetky náležité opatrenia, aby pri prístupe k fondu a počas jednotlivých fáz jeho implementácie predchádzali diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, miesta narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. [PN 79]

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k fondu

Fond je otvorený pre tretie krajiny pridružené k schengenskému priestoru v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na Fonde pre azyl a migráciu, ktorá sa prijme v súlade s článkom 218 ZFEÚ, a to pod podmienkou, že táto dohoda: [PN 80]

–  zabezpečí spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny a výhodami, ktoré účasťou na fonde získa,

–  stanoví podmienky účasti na fonde vrátane výpočtu finančných príspevkov do fondu a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–  neudeľuje tretej krajine rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o fond,

–  zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu jej finančných záujmov.

Pri vypracúvaní osobitnej dohody uvedenej v tomto článku uskutoční Komisia konzultácie s Agentúrou Európskej únie pre základné práva, najmä pokiaľ ide o aspekty dohody týkajúce sa základných práv. [PN 81]

Článok 6

Oprávnené subjekty

1.  Oprávnené môžu byť tieto subjekty:

a)  právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

(1)  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

(2)  tretia krajina pridružená k fondu;

(3)  tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v tomto programe, pod podmienkou, že všetky akcie vykonávané v tejto tretej krajine alebo vo vzťahu k tejto tretej krajine budú v plnej miere rešpektovať práva a zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, ako aj medzinárodné záväzky Únie a členských štátov;. [PN 82]

b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek príslušná medzinárodná organizácia. [PN 83]

2.  Fyzické osoby nie sú oprávnené.

3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie. [PN 84]

4.  Právne subjekty zapojené do konzorcií minimálne dvoch nezávislých subjektov, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch alebo v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach spojených s týmito štátmi alebo, sú oprávnené, keď to prispieva k dosiahnutiu cieľov fondu stanovených v tretích krajinách, sú oprávnené článku 3 tohto nariadenia. [PN 85]

KAPITOLA II

FINANČNÝ A IMPLEMENTAČNÝ RÁMEC

ODDIEL 1

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 7

Všeobecné zásady

1.  Podpora poskytovaná podľa tohto nariadenia dopĺňa národné, regionálne a miestne intervencie a zameriava sa na to, aby z hľadiska cieľov tohto nariadenia predstavovala pridanú hodnotu Únie. [PN 86]

2.  Komisia a členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia a prostredníctvom členských štátov bola v súlade s príslušnými činnosťami, politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje a bola v koordinácii s vnútroštátnymi a úniovými nástrojmi a opatreniami financovanými z ďalších fondov Únie, predovšetkým štrukturálnych fondov a nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti. [PN 87]

3.  Fond sa implementuje v rámci zdieľaného, priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a), b) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 8

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu fondu na obdobie 2021 až 2027 je 9 204 957 000 EUR v cenách z roku 2018 (10 415 000 000 EUR v bežných cenách). [PN 88]

2.  Finančné zdroje sa použijú takto:

a)  5 522 974 200 EUR v cenách roku 2018 (6 249 000 000 EUR v bežných cenách) sa pridelí na programy implementované v rámci zdieľaného riadenia; [PN 89]

b)  3 681 982 800 EUR v cenách z roku 2018 (4 166 000 000 EUR v bežných cenách) sa pridelí na tematický nástroj. [PN 90]

3.  Až 0,42 % finančného krytia Na podnet Komisie sa pridelí na technickú pomoc na podnet Komisie v zmysle článku 29 nariadenia (EÚ) ..../... [všeobecné nariadenie] pridelí najviac 0,42 % finančného krytia. [PN 91]

Článok 9

Všeobecné ustanovenia o implementácii tematického nástroja

1.  Finančné krytie uvedené v článku 8 ods. 2 písm. b) sa pridelí flexibilne prostredníctvom tematického nástroja v rámci zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia v súlade s pracovnými programami. Finančné prostriedky z tematického nástroja sa použijú na financovanie jeho zložiek:

a)  osobitné akcie;

b)  akcie Únie

c)  núdzová pomoc;

d)  presídlenie;

e)  podpora členských štátov, a to aj pre miestne a regionálne orgány a medzinárodné a mimovládne organizácie, ktoré prispievajú k úsiliu v oblasti solidarity a zodpovednosti; a [PN 92]

f)  Európska migračná sieť.

Z finančného krytia určeného na tematický nástroj sa podporí aj technická pomoc na podnet Komisie.

2.  Finančné prostriedky z tematického nástroja sú určené na priority, ktoré majú pre Úniu vysokú pridanú hodnotu, alebo sa použijú v reakcii na naliehavé potreby, a to v súlade s dohodnutými prioritami Únie uvedenými v prílohe II, a prostredníctvom vhodných akcií v prílohe III.

Komisia zabezpečí pravidelnú spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti pri príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení pracovných programov.

Minimálne 20 % finančných prostriedkov z tematického nástroja sa pridelí na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a).

Aspoň 10 % finančných prostriedkov z tematického nástroja sa vyčlení na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. b).

Aspoň 10 % finančných prostriedkov z tematického nástroja sa vyčlení na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. c).

Aspoň 10 % finančných prostriedkov z tematického nástroja sa vyčlení na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. cb). [PN 93]

3.  V prípade, že sa finančné prostriedky z tematického nástroja poskytujú členským štátom v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, zabezpečí sa nie sú k dispozícii žiadne finančné prostriedky na projekty, aby vybrané projekty neboli dotknuté odôvodneným stanoviskom pri ktorých existuje jasný dôkaz, že zákonnosť týchto projektov alebo zákonnosť a riadnosť tohto financovania alebo výkon týchto projektov mohli byť spochybnené v dôsledku odôvodneného stanoviska, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo realizáciu projektov. [PN 94]

4.  V prípade, že sa finančné prostriedky z tematického nástroja implementujú v rámci zdieľaného riadenia, Komisia na účely článku 18 a článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) ..../.... [všeobecné nariadenie] posúdi, či predpokladané akcie nie sú dotknuté odôvodneným stanoviskom zabezpečí, že na projekty, pri ktorých existuje jasný dôkaz, že zákonnosť týchto projektov alebo zákonnosť a riadnosť tohto financovania alebo výkon týchto projektov mohli byť spochybnené v dôsledku odôvodneného stanoviska, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo realizáciu projektov nebudú k dispozícii žiadne finančné prostriedky. [PN 95]

5.  Komisia stanoví celkovú sumu, ktorá bude pre tematický nástroj k dispozícii z prostriedkov, ktoré boli vyčlenené z rozpočtu Únie na daný rok. Komisia prijme v súvislosti s tematickým nástrojom rozhodnutia o financovaní, ako sa uvádza delegované akty v článku [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách súlade s článkom 32 s cieľom stanoviť pracovné programy, v ktorých sa určia ciele a akcie, ktoré sa majú podporovať, a uvedú sa sumy na financovanie každej z jeho zložiek uvedených v odseku 1. V rozhodnutiach o financovaní Pracovné programy sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania zverejnia. [PN 96]

6.  Z tematického nástroja sa podporia predovšetkým akcie, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie podľa bodu 2a prílohy II a ktoré implementujú miestne a regionálne orgány alebo organizácie občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa v rámci priameho alebo nepriameho riadenia vyčlení pre miestne a regionálne orgány vykonávajúce akcie v oblasti integrácie minimálne 5 % finančného krytia tematického nástroja. [PN 97]

7.  Po prijatí rozhodnutia o financovaní pracovných programov podľa odseku 5 môže Komisia programy implementované v rámci zdieľaného riadenia príslušným spôsobom zmeniť. [PN 98]

8.  Tieto rozhodnutia o financovaní pracovné programy môžu byť ročnej alebo viacročnej povahy a môžu sa vzťahovať na jednu alebo viacero zložiek tematického nástroja. [PN 99]

ODDIEL 2

PODPORA A IMPLEMENTÁCIA V RÁMCI ZDIEĽANÉHO RIADENIA

Článok 10

Rozsah pôsobnosti

1.  Tento oddiel sa vzťahuje na časť finančného krytia, ktorá je uvedená v článku 8 ods. 2 písm. a), a na dodatočné zdroje, ktoré sa majú implementovať v rámci zdieľaného riadenia v súlade s rozhodnutím Komisie o tematickom nástroji podľa článku 9.

2.  Podpora podľa tohto oddielu sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom [63] nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadením (EÚ) ..../.... [všeobecné nariadenie] rámcom, v ktorom sa stanovia pravidlá spoločné pre niekoľko fondov Únie vrátane AMIF. [PN 100]

Článok 11

Rozpočtové zdroje

1.  Zdroje uvedené v článku 8 ods. 2 písm. a) sa pridelia na národné programy (ďalej len „programy“), ktoré členské štáty implementujú v rámci zdieľaného riadenia, orientačne takto:

a)  5 207 500 000 EUR sa pridelí členským štátom v súlade s kritériami uvedenými v prílohe I;

b)  1 041 500 000 EUR sa pridelí členským štátom na úpravu prostriedkov pridelených na programy v zmysle článku 14 ods. 1.

2.  Ak sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) nepridelí, zvyšná suma sa môže pripočítať k sume uvedenej v článku 8 ods. 2 písm. b).

Článok 12

Miery spolufinancovania

1.  Príspevok z rozpočtu Únie nepresiahne 75 % celkových oprávnených výdavkov na projekt. Členské štáty sa vyzývajú, aby poskytli zodpovedajúce finančné prostriedky na činnosti podporované z tohto fondu. [PN 101]

2.  V prípade projektov implementovaných v rámci osobitných akcií sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 90 % celkových oprávnených výdavkov.

3.  V prípade akcií uvedených v prílohe IV sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 90 % celkových oprávnených výdavkov, najmenej však na 80 %. [PN 102]

4.  V prípade operačnej podpory sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 100 % celkových oprávnených výdavkov.

5.  V prípade núdzovej pomoci sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 100 % celkových oprávnených výdavkov.

6.  V rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program, sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z tohto fondu na typy akcií uvedené v odsekoch 1 až 5.

7.  Pri každom špecifickom cieli sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa má miera spolufinancovania v prípade špecifického cieľa vzťahovať na:

a)  celkový príspevok, vrátane verejných a súkromných príspevkov, alebo

b)  len na verejný príspevok.

Článok 13

Programy

1.  Každý členský štát zabezpečí a Komisia zabezpečia, aby priority vymedzené v jeho národnom programe zodpovedali prioritám Únie v oblasti riadenia azylu a migrácie a reagovali na výzvy v tejto oblasti a aby boli v plnom súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov vyplývajúcimi z medzinárodných nástrojov, ktorých sú signatármi, najmä z Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Pri vymedzovaní priorít svojich programov členské štáty zabezpečia, aby sa v nich náležite zohľadnili vykonávacie opatrenia stanovené v prílohe II. Členské štáty v tejto súvislosti vyčlenia minimálne 20 % svojich pridelených finančných prostriedkov na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 prvého pododseku písm. a).

Členské štáty vyčlenia aspoň 10 % finančných prostriedkov, ktoré im boli pridelené, na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. b).

Členské štáty vyčlenia aspoň 10 % finančných prostriedkov, ktoré im boli pridelené, na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. c).

Členské štáty vyčlenia aspoň 10 % finančných prostriedkov, ktoré im boli pridelené, na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. cb). [PN 103]

1a.  Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby ich programy zahŕňali akcie, ktorými sa budú riešiť všetky špecifické ciele fondu podľa článku 3 ods. 2 a že rozdelenie zdrojov medzi tieto ciele povedie k ich splneniu. Komisia pri vyhodnocovaní programov členských štátov zabezpečí, že na projekty, pri ktorých existuje jasný dôkaz, že zákonnosť týchto projektov alebo zákonnosť a riadnosť tohto financovania alebo výkon týchto projektov mohli byť spochybnené v dôsledku odôvodneného stanoviska, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, nebudú k dispozícii žiadne finančné prostriedky. [PN 104]

2.  Komisia zabezpečí, aby Európsky podporný úrad pre azyl, Agentúra Európskej únie pre azyl základné práva a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž boli už v počiatočnej fáze zapojené do tvorby programov, pokiaľ ide o ich oblasti pôsobnosti. Komisia uskutoční konzultácie s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Agentúrou Európskej únie pre základné práva a Európskym podporným úradom pre azyl o návrhoch programov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a komplementárnosť činností agentúr a členských štátov. [PN 105]

3.  Komisia môže v prípade potreby zapojiť Európsky podporný úrad pre azyl, Agentúru Európskej únie pre azyl a základné práva, Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž a UNHCR do úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia uvedených v oddiele 5, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby akcie implementované s podporou fondu boli v súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie. [PN 106]

4.  V nadväznosti na každé monitorovanie uskutočnené v súlade s nariadením (EÚ) [ ../..] [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl] alebo na prijatie odporúčaní v súlade s nariadením (EÚ) č. 1053/2013, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, dotknutý členský štát spolu s Komisiou a v relevantných prípadoch aj s Európskym podporným úradom pre azyl, Agentúrou Európskej únie pre azyl základné práva a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž preskúma, ako riešiť zistené skutočnosti vrátane akýchkoľvek nedostatkov alebo otázok kapacity a pripravenosti, pričom tieto odporúčania implementuje prostredníctvom svojho programu. [PN 107]

5.  V prípade potreby sa dotknutý program zmení v záujme zohľadnenia odporúčaní uvedených v odseku 4 zmení a pokroku pri dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt uvedeného vo výročných správach o výkonnosti podľa článku 30 ods. 2 písm. a). V závislosti od dôsledkov úpravy môže revidovaný program podliehať schváleniu zo strany Komisie. [PN 108]

6.  V spolupráci a po konzultáciách s Komisiou a s príslušnými agentúrami v súlade s ich príslušnými rozsahmi právomoci sa môžu zdroje v rámci programu prerozdeliť s cieľom realizovať odporúčania uvedené v odseku 4, ktoré majú finančné dôsledky.

7.  Členské štáty musia realizovať predovšetkým akcie oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania uvedené v prílohe IV. V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť zoznam akcií oprávnených na vyššiu mieru spolufinancovania uvedených v prílohe IV.

7a.  V národných programoch sa môže stanoviť možnosť začleniť do akcií uvedených v bode 3a prílohy III blízkych príbuzných osôb, ktoré patria do cieľovej skupiny uvedenej v danom bode, pokiaľ je to nutné na účinné vykonávanie takýchto akcií. [PN 109]

8.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 2 druhý pododsek, vždy, keď sa členský štát rozhodne implementovať projekty s podporou fondu v spolupráci s treťou krajinou alebo v tretej krajine, musí pred začatím projektu uskutočniť konzultácie s Komisiou požiadať o súhlas Komisiu. Komisia zabezpečí komplementárnosť a súdržnosť plánovaných projektov s inými opatreniami Únie a členských štátov, ktoré sa prijmú v príslušnej tretej krajine alebo vo vzťahu k nej, a overí, či sú splnené podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) bod 3. [PN 110]

9.  Programovanie uvedené v článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie] musí byť založené na typoch Každý národný program stanoví pre každý špecifický cieľ typy intervencií v súlade s tabuľkou 1 prílohy VI a orientačné rozdelenie programovaných zdrojov podľa typu intervencií stanovených v tabuľke 1 prílohy VI alebo oblasti podpory. [PN 111]

9a.  Každý členský štát uverejní svoj program na samostatnom webovom sídle a postúpi ho Európskemu parlamentu a Rade. Na tomto webovom sídle sa špecifikujú akcie podporované pri implementácii programu a zoznam prijímateľov. Pravidelne sa aktualizuje, najneskôr pri uverejnení výročnej správy o výkonnosti podľa článku 30. [PN 112]

Článok 14

Preskúmanie v polovici obdobia

-1.  Programy budú predmetom preskúmania a hodnotenia v polovici obdobia v súlade s článkom 29 tohto nariadenia. [PN 113]

1.  Komisia Do konca roku 2024 a po informovaní Európskeho parlamentu Komisia v roku 2024 pridelí na programy dotknutých členských štátov dodatočnú sumu uvedenú v článku 11 ods. 1 písm. b), a to v súlade s kritériami uvedenými v bode 1 písm. b) až bode 5 prílohy I. Toto financovanie sa uplatňuje od kalendárneho roka 2025. [PN 114]

2.  Dodatočné prostriedky na svoj program uvedené v odseku 1 nie je dotknutý členský štát oprávnený získať vtedy, ak aspoň 10 30 % prostriedkov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a), ktoré boli na program počiatočne pridelené, nie je pokrytých žiadosťami o platby predloženými v súlade s článkom 85 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie]. [PN 115]

3.  Pri prideľovaní finančných prostriedkov z tematického nástroja od roku 2025 sa v prípade potreby zohľadní pokrok pri dosahovaní čiastkových cieľov výkonnostného rámca uvedeného v článku [12] nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie], ako aj zistené nedostatky v implementácii. [PN 116]

Článok 15

Osobitné akcie

1.  Osobitné akcie sú medzinárodné alebo národné projekty prinášajúce pridanú hodnotu Únie v súlade s cieľmi tohto nariadenia, na ktoré možno jednému, niekoľkým alebo všetkým členským štátom prideliť na programy dodatočné finančné prostriedky. [PN 117]

2.  Členské štáty môžu okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 dostať dodatočnú sumu, a to pod podmienkou, že bude v programe vyčlenená ako dodatočná suma a že sa použije ako príspevok na plnenie cieľov tohto nariadenia.

3.  Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

Článok 16

Zdroje na rámec Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov]

1.  Členské štáty dostanú okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) príspevok vo výške 10 000 EUR na každú presídlenú osobu v súlade s cieleným systémom Únie pre presídľovanie. Tento príspevok má formu financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku [125] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Suma uvedená v odseku 1 sa pridelí členským štátom prostredníctvom zmeny ich programu, a to pod podmienkou, že osoba, v súvislosti s ktorou bol tento príspevok pridelený, bola skutočne presídlená v súlade s pravidlami rámca Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov].

3.  Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

4.  Členské štáty uchovávajú informácie potrebné na riadnu identifikáciu presídlených osôb a dátum ich presídlenia. [PN 118]

Článok 16a

Zdroje na presídlenie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov

1.  Okrem pridelenej sumy vypočítanej v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) členské štáty každé dva roky dostanú dodatočnú sumu ako jednorazovú platbu 10 000 EUR za každú osobu prijatú v rámci presídlenia.

2.  Okrem pridelenej sumy vypočítanej v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) členské štáty každé dva roky dostanú dodatočnú sumu ako jednorazovú platbu 6 000 EUR za každú osobu prijatú v rámci humanitárnych schém.

3.  Členské štáty môžu mať v náležitých prípadoch nárok aj na jednorazovú platbu pre rodinných príslušníkov osôb uvedených v odsekoch 1, ak sa tým zabezpečí zlúčenie rodiny.

4.  Dodatočné sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa členským štátom pridelia každé dva roky, po prvýkrát na základe individuálnych rozhodnutí o financovaní, ktorými sa schvaľuje ich národný program, a neskôr na základe rozhodnutia o financovaní, ktoré tvorí prílohu rozhodnutí, ktorými sa schvaľuje ich národný program.

5.  Vzhľadom na súčasné miery inflácie, príslušný vývoj v oblasti presídľovania, ako aj faktory, ktoré môžu optimalizovať využívanie finančného stimulu, ktorý predstavuje jednorazová platba, a v rámci obmedzení dostupných zdrojov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty s cieľom upraviť, ak to považuje za vhodné, jednorazovú platbu uvedenú v odsekoch 1 a 2 tohto článku. [PN 119]

Článok 17