Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 26. marca 2019 - ŠtrasburgFinálna verzia
Žiadosť o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity
 Žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov ***I
 Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Izraelom (pristúpenie Chorvátska) ***
 Komplexná dohoda medzi EÚ a Uzbekistanom
 Ukončenie sezónnych zmien času ***I
 Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou ***I
 Vnútorný trh s elektrinou ***I
 Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ***I
 Pripravenosť na riziká v sektore elektriny ***I
 Označovanie pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre ***I
 Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu ***I
 Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb ***I
 Zmluvy o predaji tovaru ***I
 Rybolov v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) ***I
 Zosúladenie povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky ***I
 Osobitné pravidlá týkajúce sa maximálnej dĺžky v prípade kabín***I
 Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka ***I
 Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) ***I
 Základné práva osôb afrického pôvodu
 Správa o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch
 Dohoda o inštitucionálnom rámci medzi EÚ a Švajčiarskom
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Komisia a výkonné agentúry
 Absolutórium za rok 2017: osobitné správy Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2017
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – 8., 9., 10. a 11. ERF
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky parlament
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Európska rada a Rada
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Súdny dvor
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky dvor audítorov
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Európsky hospodársky a sociálny výbor
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Výbor regiónov
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – Európska služba pre vonkajšiu činnosť
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – európsky ombudsman
 Absolutórium za rok 2017: všeobecný rozpočet EÚ – európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
 Absolutórium za rok 2017: výkonnosť, finančné hospodárenie a kontrola agentúr EÚ
 Absolutórium za rok 2017: Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)
 Absolutórium za rok 2017: Úrad Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)
 Absolutórium za rok 2017: Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT)
 Absolutórium za rok 2017: Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop)
 Absolutórium za rok 2017: Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL)
 Absolutórium za rok 2017: Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky podporný úrad pre azyl (EASO)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)
 Absolutórium za rok 2017: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)
 Absolutórium za rok 2017: Európska chemická agentúra (ECHA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska environmentálna agentúra (EEA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (EFCA)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)
 Absolutórium za rok 2017: Európska agentúra pre lieky (EMA)
 Absolutórium za rok 2017: Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA)
 Absolutórium za rok 2017: Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA)
 Absolutórium za rok 2017: Železničná agentúra Európskej únie (ERA)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF)
 Absolutórium za rok 2017: Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA)
 Absolutórium za rok 2017: Zásobovacia agentúra Euratomu (ESA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound)
 Absolutórium za rok 2017: Európska jednotka pre justičnú spoluprácu (Eurojust)
 Absolutórium za rok 2017: Európsky policajný úrad (Europol)
 Absolutórium za rok 2017: Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)
 Absolutórium za rok 2017: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)
 Absolutórium za rok 2017: Agentúra pre európsky GNSS (GSA)
 Absolutórium za rok 2017: Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (BBI)
 Absolutórium za rok 2017: spoločný podnik - aeronautika a životné prostredie (Čisté nebo)
 Absolutórium za rok 2017: Elektronické komponenty a systémy pre vedúce postavenie Európy (ECSEL)
 Absolutórium za rok 2017: Spoločný podnik pre palivové články a vodík 2 (FCH2)
 Absolutórium za rok 2017: Spoločný podnik pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (IIL)
 Absolutórium za rok 2017: Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy (ITER)
 Absolutórium za rok 2017: Spoločný podnik SESAR
 Absolutórium za rok 2017: Spoločný podnik Shift2Rail

Žiadosť o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity
PDF 129kWORD 45k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity (2018/2277(IMM))
P8_TA(2019)0221A8-0178/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť ministra spravodlivosti Dánskeho kráľovstva o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity, ktorú postúpil 6. novembra 2018 stály zástupca Dánska pri Európskej únii a ktorá bola oznámená v pléne 28. novembra 2018 v súvislosti s trestným konaním podľa článku 260 ods. 1 bodu 1, článku 291 ods. 1 a článku 293 ods. 1 v spojení s článkom 21 dánskeho trestného zákona,

–  po vypočutí Jørna Dohrmanna v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na odsek 57 Ústavy Dánskeho kráľovstva,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0178/2019),

A.  keďže štátny prokurátor vo Viborgu podal žiadosť o zbavenie Jørna Dohrmanna, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Dánsko, imunity v súvislosti s trestnými činmi v zmysle článku 260 ods. 1 bodu 1, článku 291 ods. 1 a článku 293 ods. 1 v spojení s článkom 21 dánskeho trestného zákona; keďže konanie sa týka najmä údajného nezákonného nátlaku, úmyselne spôsobenej škody a pokusu o nezákonné použitie predmetu vo vlastníctve inej osoby;

B.  keďže Jørn Dohrmann 26. apríla 2017 pri svojej súkromnej rezidencii vo Vamdrupe vytrhol kameru kameramanovi, ktorý jeho dom filmoval zo vzdialenosti približne 195 metrov, aby získal zábery na televízny dokumentárny film o niektorých dánskych poslancoch Európskeho parlamentu; keďže Jørn Dohrmann sa vyhrážal, že kameru rozbije; keďže túto kameru spolu s mikrofónom, obrazovkou a káblom poškodil; keďže si túto kameru aj pamäťovú kartu privlastnil, aby ju mohol neoprávnene použiť na prezretie nafilmovaných záberov, v čom mu napokon zabránila polícia, ktorá prišla na uvedenú adresu a zobrala mu kameru aj pamäťovú kartu, ktorú z kamery vybral;

C.  keďže kameraman bol najprv obvinený z trestného činu podľa článku 264a dánskeho trestného zákona za nezákonné fotografovanie osôb na súkromnom pozemku; keďže štátny prokurátor odporučil toto obvinenie zrušiť vzhľadom na chýbajúci preukázateľný úmysel, ktorý je potrebný na obvinenie osoby z porušenia článku 264a dánskeho trestného zákona;

D.  keďže polícia v juhovýchodnom Jutsku poukázala na to, že spoločnosť, ktorá novinára zamestnáva a ktorá je vlastníkom kamery, žiada v súvislosti s týmto prípadom náhradu škody vo výške 14 724,71 DKK, a keďže prípady, ktoré sa týkajú úmyselnej škody, krádeže, privlastnenia si veci a podobných činov, kde žiadaným trestom je pokuta a poškodená strana žiada o náhradu škody, musia byť urovnané súdnym konaním;

E.  keďže úrad štátneho prokurátora najprv odporučil, aby sa v prípade Jørna Dohrmanna namiesto trestu odňatia slobody stanovila pokuta vo výške 20 000 DKK bez vznesenia formálneho obvinenia;

F.  keďže Jørn Dohrmann poprel obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené; keďže podľa riaditeľa prokuratúry by preto nebolo vhodné snažiť sa urovnať tento spor mimosúdne formou uloženia pokuty;

G.  keďže príslušný orgán požiadal o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity, aby proti nemu mohol začať trestné konanie;

H.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

I.  keďže v článku 57 ods. 1 dánskej ústavy sa ustanovuje, že poslanec dánskeho parlamentu nemôže byť bez súhlasu dánskeho parlamentu stíhaný ani nijakým spôsobom väznený, okrem prípadov, keď je pristihnutý priamo pri páchaní trestného činu; keďže toto ustanovenie poskytuje ochranu pred verejným trestným stíhaním, ale nie pred súkromnoprávnym trestným stíhaním; keďže, ak sú podmienky splnené na to, aby sa vec urovnala mimosúdne uložením pevne stanovenej pokuty, nie je potrebný súhlas dánskeho parlamentu;

J.  keďže rozsah imunity poslancov dánskeho parlamentu fakticky zodpovedá rozsahu imunity poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie; keďže Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná;

K.  keďže údajné činy sa netýkajú vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone úloh ako poslanca Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, a preto nemajú jasný ani priamy vplyv na vykonávanie úloh Jørna Dohrmanna ako poslanca Európskeho parlamentu;

L.  keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis;

1.  rozhodol zbaviť Jørna Dohrmanna imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Dánskeho kráľovstva a Jørnovi Dohrmannovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a ďalší, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žaloby v zastúpení na ochranu kolektívnych spotrebiteľských záujmov ***I
PDF 324kWORD 86k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (COM(2018)0184 – C8-0149/2018 – 2018/0089(COD))
P8_TA(2019)0222A8-0447/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0184),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0149/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym Parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0447/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES

P8_TC1-COD(2018)0089


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Účelom tejto smernice je umožniť oprávneným zastupujúcim subjektom, ktoré zastupujú kolektívny záujem spotrebiteľov, žiadať o prostriedok nápravy prostredníctvom žalôb v zastúpení proti porušovaniu ustanovení práva Únie. Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť požiadať o zastavenie alebo zakázanie porušovania práva, o potvrdenie, že došlo k porušeniu práva, a žiadať nápravu, napríklad náhradu škody, vrátenie zaplatenej ceny, opravu, výmenu, odstránenie alebo, zľavu alebo odstúpenie od zmluvy podľa možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 1]

(2)  Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES(6) mali oprávnené subjekty možnosť podávať žaloby v zastúpení najmä na účely zastavenia alebo zakázania porušovania práva Únie poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. V uvedenej smernici sa však nedostatočne riešili výzvy týkajúce sa presadzovania spotrebiteľského práva. S cieľom zosilniť odrádzajúci účinok nezákonných praktík, podporiť dobré a zodpovedné obchodné praktiky a znížiť poškodzovanie spotrebiteľov je potrebné posilniť mechanizmus ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V záujme zrozumiteľnosti je vzhľadom na početné zmeny vhodné smernicu 2009/22/ES nahradiť. Existuje silná potreba zásahu Únie na základe článku 114 ZFEÚ, aby sa zabezpečil prístup k spravodlivosti aj riadny výkon spravodlivosti, pretože sa tým znížia náklady a zaťaženie vyplývajúce z individuálnych opatrení. [PN 2]

(3)  Žaloba v zastúpení by mala predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov pred vnútorným alebo cezhraničným porušovaním právnych predpisov. Prostredníctvom nej by oprávnené subjekty mali mať možnosť konať s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami práva Únie a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb, ako je neistota o ich právach a dostupných procesných mechanizmoch, predchádzajúca skúsenosť s nárokmi, ktoré neboli úspešné, príliš zdĺhavé konania, mentálna neochota konať a záporný zostatok, pokiaľ ide o očakávané náklady a prínosy individuálnej žaloby, čím sa zvyšuje právna istota pre navrhovateľov aj obžalovaných, ako aj pre právny systém. [PN 3]

(4)  Je dôležité zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi prístupom k spravodlivosti a procesnými zárukami pred zneužívaním súdnych sporov, ktoré by mohli neodôvodnene brániť podnikom vykonávať činnosť na jednotnom trhu. S cieľom zabrániť zneužívaniu žalôb v zastúpení by sa malo vyhnúť takým prvkom, ako sú sankčný charakter náhrady škody alebo absencia obmedzení, pokiaľ ide o oprávnenie podať žalobu v mene poškodených spotrebiteľov, a mali by sa stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa rôznych procedurálnych aspektov, ako napríklad určenie oprávnených subjektov, pôvod ich finančných prostriedkov a charakter informácií, ktoré sú potrebné na doloženie žaloby podávanej v zastúpení. Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa rozdeľovania Trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Súd alebo tribunál by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 4]

(5)  Porušovanie právnych predpisov, ktoré sa dotýka kolektívnych záujmov spotrebiteľov, má často cezhraničné dôsledky. Účinnejšími a efektívnejšími žalobami v zastúpení dostupnými v celej Únii by sa mala posilniť dôvera spotrebiteľa na vnútornom trhu a umožniť spotrebiteľom uplatňovať svoje práva.

(6)  Táto smernica by sa mala vzťahovať na rôzne oblastí oblasti, ako je ochrana údajov, finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetika, telekomunikácie a, životné prostredie a zdravie. Mala by sa vzťahovať na porušenia ustanovení práva Únie, ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov bez ohľadu na to, či sú v príslušnom práve Únie označovaní ako spotrebitelia alebo ako cestujúci, používatelia, zákazníci, retailoví investori, retailoví klienti alebo inak, ako aj kolektívne záujmy dotknutých osôb v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Aby sa zabezpečila primeraná odpoveď na porušovanie práva Únie, ktorého forma aj rozsah sa rýchlo rozširujú, pri každom novom prijatom akte Únie, ktorý je relevantný z hľadiska ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, by sa malo zvážiť, či sa zmení príloha k súčasnej smernici, a to s cieľom zaradiť tento akt do jej rozsahu pôsobnosti. [PN 5]

(6a)  Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym vplyvom na spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v prílohe I. O rozsiahly vplyv ide už v prípade, že sú dotknutí dvaja spotrebitelia. [PN 6]

(7)  Komisia prijala legislatívne návrhy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Z tohto dôvodu je vhodné stanoviť, aby Komisia po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice posúdila, či pravidlá Únie v oblasti práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľov porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica, a aby vyvodila potrebné závery, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice.

(8)  Na základe smernice 2009/22/ES by táto smernica mala pokrývať vnútroštátne aj cezhraničné porušovanie právnych predpisov, predovšetkým však prípady, keď spotrebitelia, ktorých sa porušovanie právnych predpisov dotýka, žijú v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch okrem toho členského štátu, v ktorom pôsobí obchodník porušujúci právne predpisy. Ďalej by mala pokrývať aj porušovanie právnych predpisov, ktoré sa skončilo pred podaním alebo uzavretím žaloby v zastúpení, keďže stále môže byť potrebné zabrániť opakovaniu praktík, stanoviť, že dané praktiky predstavovali porušovanie právnych predpisov a uľahčiť nápravu pre spotrebiteľov.

(9)  Touto smernicou by sa nemali stanovovať pravidlá medzinárodného práva súkromného, pokiaľ ide o vymedzenie súdnej právomoci, uznávanie a presadzovanie rozsudkov alebo rozhodné právo. Na žaloby v zastúpení stanovené podľa tejto smernice sa vzťahujú existujúce právne nástroje Únie brániace akémukoľvek zvýšenému taktizovaniu pri výbere súdu. [PN 7]

(9a)  Táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti medzinárodného práva súkromného v cezhraničných prípadoch. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie – Brusel I), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa uplatňujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici. [PN 8]

(10)  Keďže žaloby v zastúpení môžu podávať len oprávnené zastupujúce subjekty, tieto oprávnené zastupujúce subjekty by mali spĺňať kritériá stanovené v tejto smernici, aby sa zaistilo primerané zastupovanie kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Konkrétne je potrebné zabezpečiť, aby boli oprávnené subjekty riadne zriadené podľa práva členského štátu, čo môže by malo zahŕňať napríklad požiadavky na počet členov, stupeň stálosti či požiadavky na transparentnosť v súvislosti s významnými aspektmi ich štruktúry, ako sú napríklad stanovy, riadiaca štruktúra, ciele a pracovné metódy. Oprávnené subjekty by súčasne mali mať neziskový charakter a mali by mať oprávnený záujem o zabezpečenie súladu s príslušným právom Únie. Tieto kritériá by sa mali vzťahovať na oprávnené subjekty určené vopred Okrem toho oprávnené zastupujúce subjekty musia byť nezávislé od účastníkov trhu,aj na ad hoc to aj finančne. Oprávnené zastupujúce subjekty musia mať tiež zavedený postup na predchádzaniu konfliktu záujmov. Členské štáty nestanovujú kritériá, ktoré sa vytvoria na účely konkrétnej žaloby idú nad rámec kritérií stanovených v tejto smernici.. [PN 9]

(11)  Pri zaisťovaní súladu s príslušnými ustanoveniami práva Únie by mali aktívnu úlohu zohrávať najmä nezávislé verejné subjekty a spotrebiteľské organizácie, ktoré majú vhodné podmienky na pôsobenie v pozícii oprávnených subjektov. Keďže tieto subjekty majú prístup k rôznym zdrojom informácií o praktikách obchodníkov voči spotrebiteľom a pri svojich činnostiach sa riadia rôznymi prioritami, členské štáty by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť o druhoch opatrení, ktoré môžu oprávnené subjekty využívať pri podávaní žalôb v zastúpení.

(12)  Keďže súdne aj správne konania môžu efektívne a účinne slúžiť na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty majú diskrečnú právomoc rozhodnúť, či žaloby v zastúpení možno podávať v rámci súdneho konania, správneho konania alebo v rámci oboch, a to v závislosti od príslušnej oblasti práva alebo príslušného hospodárskeho odvetvia. Nie je tým dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia aj podniky mali právo podať na súde účinný prostriedok nápravy proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu prijatému podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica. Zahŕňa to aj možnosť strán dosiahnuť prijatie rozhodnutia, ktorým sa umožňuje pozastaviť účinky napadnutého rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom.

(13)  V záujme vyššej efektívnosti konaní vo veci žalôb v zastúpení by oprávnené subjekty mali mať možnosť využiť rôzne opatrenia v rámci jednej žaloby v zastúpení alebo v rámci samostatných žalôb v zastúpení. Medzi tieto opatrenia by mali patriť predbežné opatrenia na zastavenie pokračujúcich praktík alebo zákaz praktík v prípadoch, keď sa síce nevykonávajú, je tu však riziko, že by spotrebiteľom spôsobili vážnu a nezvratnú škodu, opatrenia, ktorými sa stanoví, že dané praktiky predstavujú porušenie práva, a ktorými sa podľa potreby tieto praktiky zastavia alebo zakážu v budúcnosti, ako aj opatrenia, ktorými sa odstraňujú pretrvávajúce účinky porušovania právnych predpisov vrátane nápravy. V prípade využitia v rámci jednej žaloby by mali mať oprávnené subjekty možnosť využiť všetky príslušné opatrenia v čase podania žaloby alebo najprv využiť príslušný súdny príkaz a následne, ak je to potrebné, príkaz na nápravu.

(14)  Zámerom súdnych príkazov je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov nezávisle od skutočnej straty alebo škody, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia. Súdnym príkazom sa môže od obchodníkov vyžadovať, aby podnikli určité kroky, napríklad poskytli spotrebiteľom informácie, ktoré predtým vynechali, čím porušili právne záväzky. Rozhodnutia, ktorými sa určí, že určité praktiky sú porušením právnych predpisov, by nemali byť závislé od toho, či tieto praktiky boli vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti.

(15)  Oprávnený subjekt podávajúci žalobu v zastúpení podľa tejto smernice by mal byť jednou zo strán konania. Spotrebitelia, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, by mali mať vhodné príležitosti využiť príslušné výsledky informácie o príslušných výsledkoch žaloby v zastúpení a o tom, ako môžu z nich mať úžitok. Súdne príkazy vydané podľa tejto smernice by nemali mať vplyv na individuálne žaloby podávané spotrebiteľmi poškodenými praktikami, ktoré sú predmetom súdneho príkazu. [PN 10]

(16)  Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť využívať opatrenia zamerané na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia práva. Tieto opatrenia by mali mať formu príkazu na nápravu, ktorým sa obchodníkovi stanovuje napríklad povinnosť poskytnúť náhradu škody, opravu, výmenu, odstránenie, zľavu, ukončiť zmluvný vzťah alebo nahradiť uhradenú cenu, a to podľa vhodnosti a možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 11]

(17)  Náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorí boli poškodení v prípade hromadnej škody, by nemala prekročiť sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú spotrebitelia utrpeli. Upustiť by sa malo predovšetkým od náhrady škody so sankčným charakterom vedúcej k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu.

(18)  Členské štáty by mali môžu vyžadovať, aby oprávnené zastupujúce subjekty poskytli dostatočné informácie podporujúce žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu vrátane opisu skupiny spotrebiteľov, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú v rámci žaloby v zastúpení vyriešiť. Od oprávneného subjektu by sa pri podávaní žaloby nemalo vyžadovať, aby jednotlivo identifikoval všetkých spotrebiteľov, ktorých sa dotýka porušenie právnych predpisov. V rámci žalôb v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu by súd alebo správny orgán mal v čo najskoršej fáze konania overiť, či je vhodné vo veci podať žalobu v zastúpení vzhľadom na povahu porušenia právnych predpisov a povahu škody, ktorú utrpeli dotknutí spotrebitelia. Predovšetkým by nároky mali byť zistiteľné a jednotné a v požadovaných opatreniach by mala existovať jednotnosť, mechanizmus financovania oprávneného subjektu treťou stranou by mal byť transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršom štádiu konania právomoc odmietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 12]

(19)  Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či ich súdny alebo vnútroštátny orgán konajúci o žalobe v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu môže vo výnimočných prípadoch namiesto príkazu na nápravu vydať deklaratórne rozhodnutie týkajúce sa zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia právnych predpisov utrpeli škodu, na ktoré by sa mohli priamo odvolávať jednotliví spotrebitelia vo svojich následných žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu. Táto možnosť by mala byť vyhradená pre náležite odôvodnené prípady, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu, ktorá sa má priznať jednotlivým dotknutým spotrebiteľom v rámci žaloby v zastúpení, a keď by využitie žaloby v zastúpení bolo neefektívne. Deklaratórne rozhodnutia by sa nemali vydávať v prípadoch, ktoré nie sú zložité, a najmä ak je možné identifikovať dotknutých spotrebiteľov a ak spotrebitelia v utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. Deklaratórne rozhodnutia by sa podobne nemali vydávať ani v prípadoch, keď je suma straty, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia, taká malá, že je nepravdepodobné, že by si jednotliví spotrebitelia uplatňovali nároky na individuálnu nápravu. Súd alebo vnútroštátny orgán by mal náležite zdôvodniť, prečo sa namiesto príkazu na nápravu rozhodol využiť deklaratórne rozhodnutie. [PN 13]

(20)  Keď je možné identifikovať spotrebiteľov dotknutých rovnakými praktikami a keď utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu, napríklad v prípade dlhodobých spotrebiteľských zmlúv, súd alebo správny orgán môže v priebehu žaloby podanej v zastúpení jasne vymedziť skupinu spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov. Súd alebo správny orgán by mohol konkrétne požiadať obchodníka porušujúceho právne predpisy o poskytnutie príslušných informácií, napríklad o totožnosti dotknutých spotrebiteľov a čase trvania praktík. V takýchto prípadoch by členské štáty kvôli účelnosti a efektívnosti mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zvážiť, že spotrebiteľom poskytnú možnosť priamo využiť príkaz na nápravu ihneď po jeho vydaní bez toho, aby museli poskytovať individuálny mandát pred vydaním príkazu na nápravu. [PN 14]

(21)  V prípadoch s nízkou hodnotou sporu väčšina spotrebiteľov pravdepodobne nepodnikne žiadne kroky na presadenie svojich práv, pretože ich úsilie by prevážilo individuálne výhody. Ak sa však tie isté praktiky týkajú mnohých spotrebiteľov, súhrnná strata môže byť významná. V takýchto prípadoch môže súd alebo orgán považovať za neprimerané prerozdeliť finančné prostriedky späť dotknutým spotrebiteľom, napríklad preto, že je to príliš ťažké alebo nepraktické. Finančné prostriedky získané ako náprava prostredníctvom žalôb v zastúpení by tak lepšie slúžili na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a mali by sa využiť na príslušný verejný účel, napríklad ako fond na právnu pomoc pre spotrebiteľov, na kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti alebo na spotrebiteľské hnutia. [PN 15]

(22)  Opatrenia určené na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov sa môžu využívať len na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa určí porušenie práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu kolektívneho záujmu spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov možno využiť na základe konečného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu najmä v súvislosti s činnosťami presadzovania práva upravovanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004(7).

(23)  V tejto smernici sa stanovuje procesný mechanizmus, ktorý nemá vplyv na pravidlá stanovenia hmotnoprávnych nárokov spotrebiteľov na zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy v prípade, že ich záujmy boli poškodené v dôsledku porušenia právnych predpisov, ako je napríklad právo na náhradu škody, vypovedanie zmluvy, vrátenie uhradenej sumy, výmenu, odstránenie, opravu alebo zľavu z ceny. Žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu podľa tejto smernice možno predložiť len v prípadoch, že právo Únie alebo vnútroštátne právo poskytujú takéto hmotnoprávne nároky. [PN 16]

(24)  Touto smernicou sa Táto smernica má za cieľ minimálnu harmonizáciu a nenahrádzajú sa ňou existujúce vnútroštátne mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. S ohľadom na právne tradície členských štátov sa členským štátom ponecháva diskrečná právomoc rozhodnúť, či navrhnúť žaloby v zastúpení, ako sa vymedzujú v tejto smernici, ako súčasť existujúceho alebo budúceho mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ako alternatívu k týmto mechanizmom za predpokladu, že takýto vnútroštátny mechanizmus je v súlade s modalitami stanovenými v tejto smernici. Nebráni členským štátom, aby si zachovali svoj existujúci rámec, ani nezaväzuje členské štáty, aby ho zmenili. Členské štáty budú mať možnosť zaviesť pravidlá stanovené v tejto smernici do svojho vlastného systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ich implementovať v rámci samostatného konania. [PN 17]

(25)  Oprávnené zastupujúce subjekty by mali poskytovať transparentné informácie o zdroji financovania svojej činnosti všeobecne a o finančných prostriedkoch na konkrétnu žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu tak, aby súdy alebo správne orgány mohli posúdiť, či mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi financujúcou treťou stranou a oprávneným subjektom, aby sa zabránilo rizikám zneužitia súdnych sporov a aby sa takisto posúdilo, či má financujúca tretia strana oprávnený zastupujúci subjekt dostatočné zdroje na splnenie svojich finančných záväzkov voči oprávnenému subjektu zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie všetkých nevyhnutných právnych nákladov, ak by žaloba bola neúspešná. Informácie, ktoré oprávnený subjekt poskytne v čo najskoršej fáze konania súdu alebo správnemu orgánu dohliadajúcemu na žalobu v zastúpení, by mu mali umožniť posúdiť, či tretia strana môže ovplyvňovať procesné rozhodnutia oprávneného subjektu vo všeobecnosti a v súvislosti so žalobou v zastúpení, a to aj v prípade urovnania, a či financuje žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu proti žalovanému, ktorý je konkurentom financujúcej strany, alebo proti žalovanému, od ktorého je financujúca strana závislá. Ak sa niektorý z týchto prípadov potvrdí, súd alebo správny orgán by mal musí mať právomoc žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, a v prípade potreby aj zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu pre konkrétny prípad. Členské štáty by mali zabrániť právnickým firmám zriaďovať oprávnené zastupujúce subjekty. Nepriame financovanie konania vo veci žaloby prostredníctvom darov vrátane darov obchodníkov v rámci iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je oprávnené na financovanie treťou stranou za predpokladu, že spĺňa požiadavky týkajúce sa transparentnosti, nezávislosti a neexistencie konfliktu záujmov uvedené v článku 4 a článku 7. [PN 18]

(26)  Kolektívne mimosúdne urovnania, ako je mediácia, zamerané na poskytnutie nápravy poškodeným spotrebiteľom by sa mali podporovať pred podaním žaloby v zastúpení, ako aj v ktorejkoľvek fáze konania vo veci takejto žaloby. [PN 19]

(27)  Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s rovnakými praktikami neprebieha konanie vo veci inej žaloby v zastúpení. Príslušný súd alebo správny orgán schvaľujúci takéto kolektívne urovnanie musí zohľadňovať záujmy a práva všetkých dotknutých strán vrátane jednotlivých spotrebiteľov. Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie Urovnania by mali byť konečné a záväzné pre nich záväzné všetky strany. [PN 20]

(28)  Súd alebo správny orgán by mal mať právomoc vyzvať obchodníka porušujúceho právne predpisy a oprávnený subjekt, ktorý podal žalobu v zastúpení, aby začali rokovať s cieľom dosiahnuť urovnanie v súvislosti s nápravou, ktorá sa poskytne dotknutým spotrebiteľom. V rozhodnutí o tom, či sa strany majú vyzvať na urovnanie sporu mimosúdnou cestou, by sa mali zohľadňovať druh porušenia právnych predpisov, s ktorým žaloba súvisí, charakteristiky dotknutých spotrebiteľov, možné druhy nápravy, ktoré možno ponúknuť, vôľa strán prijať takéto urovnanie a účelnosť konania.

(29)  S cieľom umožniť nápravu v prospech jednotlivých spotrebiteľov na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia práva utrpeli škodu, vydaného v rámci žaloby podanej v zastúpení by súd alebo správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie, mal mať právomoc požiadať oprávnený subjekt a obchodníka o dosiahnutie kolektívneho urovnania. [PN 21]

(30)  Každé mimosúdne urovnanie dosiahnuté v súvislosti so žalobou v zastúpení alebo na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia by mal schváliť príslušný súd alebo správny orgán, aby sa zaistila jeho zákonnosť a spravodlivosť so zohľadnením záujmov a práv všetkých dotknutých strán. Jednotliví Urovnanie je záväzné pre všetky strany bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie pre nich záväzné môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. [PN 22]

(31)  Základom úspechu je zaistenie toho, aby boli spotrebitelia informovaní o žalobe v zastúpení. Spotrebitelia by mali mať informácie o prebiehajúcej žalobe v zastúpení, o tom, že sa praktiky obchodníka považujú za porušenie práva, o svojich právach po určení porušenia právnych predpisov a o následných krokoch, ktoré majú dotknutí spotrebitelia podniknúť, najmä v záujme získania nápravy. Pri odrádzaní obchodníkov od porušovania práv spotrebiteľa zohráva dôležitú úlohu aj riziko poškodenia dobrého mena, ktoré je spojené so šírením informácií o porušení právnych predpisov.

(32)  Ak majú byť takéto informácie účinné, mali by byť adekvátne a primerané okolnostiam prípadu. Obchodník porušujúci právne predpisy by mal Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súd alebo správny orgán mohol požadovať, aby porazená strana vhodne informovať informovala všetkých dotknutých spotrebiteľov o konečnom súdnom príkaze alebo rozhodnutí o súdnom príkaze na nápravu, ktorý bol vydaný a náprave vydanom v rámci žaloby v zastúpení, ako aj o urovnaní a obidve strany v prípadoch urovnania, ktoré schválil súd alebo správny orgán. Takéto informácie sa môžu uviesť napríklad na webovej lokalite obchodníka, v sociálnych médiách, na online trhoch alebo v rozšírenej tlači vrátane novín, ktoré sa distribuujú výlučne formou elektronickej komunikácie. Ak je to možné, spotrebitelia by mali byť informovaní aj jednotlivo formou elektronického alebo papierového oznámenia. Tieto informácie by sa na požiadanie mali poskytnúť vo formátoch dostupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov. [PN 23]

(32a)   Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby vytvorili bezplatný národný register žalôb v zastúpení, ktorý by mohol ďalej posilniť záväzky týkajúce sa transparentnosti. [PN 24]

(33)  S cieľom posilniť právnu istotu, vyhnúť sa nejednotnostiam pri uplatňovaní práva Únie a zvýšiť efektívnosť a procesnú účinnosť žalôb v zastúpení a možných nadväzujúcich žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu by sa zistenie o porušení alebo neporušení právnych predpisov potvrdenom v konečnom rozhodnutí vrátane konečného súdneho príkazu podľa tejto smernice, ktoré vydal správny orgán alebo súd, nemalo stať predmetom ďalších právnych žalôb súvisiacich s tým istým porušením právnych predpisov zo strany toho istého obchodníka, pokiaľ ide o charakter porušenia právnych predpisov a jeho vecný, osobný, časový a územný rozsah pôsobnosti, ako bol určený v predmetnom konečnom rozhodnutí byť záväzné pre všetky strany, ktoré sa zúčastnili na žalobe v zastúpení. Konečným rozhodnutím by nemali byť dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Náprava získaná prostredníctvom urovnania by mala byť záväzná aj v prípadoch týkajúcich sa tých istých praktík, toho istého obchodníka a toho istého spotrebiteľa. Ak sa žaloba na účely prijatia opatrení, ktorými by sa odstránili pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov vrátane nápravy, podá v členskom štáte inom, ako bol členský štát, v ktorom bolo vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce porušenie alebo neporušenie právnych predpisov, toto rozhodnutie by malo predstavovať vyvrátiteľnú domnienku dôkaz, že došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych predpisov v súvisiacich prípadoch. Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, v ktorom sa vyhlási existencia alebo neexistencia porušenia na účely akýchkoľvek iných žalôb o nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte voči tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku. [PN 25]

(34)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby individuálne žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu mohli vychádzať z konečného deklaratórneho rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Takéto žaloby by mali byť k dispozícii prostredníctvom zrýchleného a zjednodušeného konania.

(35)  Vnútroštátne pravidlá o premlčacích lehotách by nemali brániť žalobám vo veci uplatnenia nároku na nápravu vychádzajúcim z potvrdenia porušenia právnych predpisov v konečnom súdnom príkaze alebo v konečnom deklaratórnom rozhodnutí o zodpovednosti obchodníka voči poškodeným spotrebiteľom podľa tejto smernice. Podanie žaloby v zastúpení má účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacej lehoty pre všetky žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu týkajúce sa spotrebiteľov dotknutých touto žalobou. [PN 26]

(36)  Žaloby v zastúpení týkajúce sa súdnych príkazov by sa mali riešiť s náležitou procesnou účelnosťou. Súdne príkazy s dočasným účinkom by sa vždy mali riešiť prostredníctvom zrýchleného konania, aby sa zabránilo prípadnej alebo ďalšej škode spôsobenej porušením právnych predpisov.

(37)  Dôkazy sú dôležitým prvkom pri stanovovaní toho, či dané praktiky predstavujú porušenie právnych predpisov a či existuje riziko ich opakovania, ako aj pri určovaní spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov, pri rozhodovaní o náprave či pri vhodnom informovaní spotrebiteľov, ktorých sa týka žaloba v zastúpení, o pokračujúcom konaní a jeho konečných výsledkoch. Pre vzťahy medzi podnikom a koncovým spotrebiteľom je však typická informačná asymetria, pričom potrebné informácie môže mať k dispozícii výlučne obchodník, ktorý ich oprávnenému subjektu nesprístupní. Oprávnené subjekty by preto mali mať právo požiadať príslušný súd alebo správny orgán o to, aby obchodník poskytol dôkazy súvisiace s príslušným nárokom alebo potrebné na primerané informovanie dotknutých spotrebiteľov o žalobe v zastúpení, pričom nemusia špecifikovať jednotlivé dôkazové materiály. Súd alebo správny orgán dohliadajúci na žalobu podanú v zastúpení starostlivo posúdi potrebu, rozsah a primeranosť takto poskytnutých informácií, pričom zohľadní ochranu oprávnených záujmov tretích strán a dodrží platné pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti údajov.

(38)  S cieľom zaistiť efektívnosť žalôb v zastúpení by mali obchodníci porušujúci právne predpisy čeliť účinným, odrádzajúcim a primeraným sankciám za nedodržanie konečného rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení.

(39)  Keďže žalobami podávanými v zastúpení sa sleduje verejný záujem ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby oprávneným zastupujúcim subjektom pri podávaní žalôb v zastúpení podľa tejto smernice nebránili náklady spojené s konaním. S výhradou príslušných podmienok podľa vnútroštátneho práva by to však nemalo mať vplyv na skutočnosť, že strana, ktorá prehrá žalobu v zastúpení, uhradí nevyhnutné trovy konania, ktoré znáša víťazná strana (zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“). Súd alebo správny orgán by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 27]

(39a)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podielovým odmenám a odmena advokátov ani spôsob jej výpočtu nepôsobili ako stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov spotrebiteľov alebo ktorejkoľvek z dotknutých strán a mohli by zabrániť spotrebiteľom mať plný prospech zo žaloby v zastúpení. Členské štáty, ktoré umožňujú podielové odmeny, by mali zabezpečiť, aby tieto poplatky nebránili spotrebiteľom získať plnú náhradu. [PN 28]

(40)  Pri riešení cezhraničného porušovania právnych predpisov sa ako užitočná ukázala spolupráca a výmena informácií, osvedčených postupov a skúsenosti medzi oprávnenými subjektmi z rôznych členských štátov. Ak sa má rozšíriť používanie žalôb v zastúpení s cezhraničnými následkami, je potrebné pokračovať v budovaní kapacít a opatrení spolupráce a rozšíriť ich na väčší počet oprávnených zastupujúcich subjektov v celej Únii. [PN 29]

(41)  S cieľom efektívne riešiť porušenia právnych predpisov s cezhraničnými následkami by sa malo zabezpečiť vzájomné uznávanie aktívnej vecnej legitimácie oprávnených subjektov, ktoré členský štát vopred určil, aby mohli podať žalobu v zastúpení v inom členskom štáte. Oprávnené subjekty z rôznych členských štátov by navyše mali mať možnosť spojiť sily v rámci jednej žaloby v zastúpení podanej na jednom súde, a to v súlade s príslušnými pravidlami príslušnej jurisdikcie. Z dôvodov efektívnosti a účinnosti by jeden oprávnený subjekt mal mať možnosť podať žalobu v zastúpení v mene iných oprávnených subjektov zastupujúcich spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

(41a)   S cieľom preskúmať možnosť mať k dispozícii postup na úrovni Únie v prípade cezhraničných žalôb v zastúpení by Komisia mala posúdiť možnosť vytvorenia funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne žaloby. [PN 30]

(42)  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica by sa z tohto dôvodu mala vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, ako aj práva na obhajobu.

(43)  Pokiaľ ide o právo v oblasti životného prostredia, v tejto smernici sa zohľadňuje Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(44)  Ciele tejto smernice, konkrétne vytvorenie mechanizmu žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej Únii a riadne fungovanie vnútorného trhu, nemožno dostatočne dosiahnuť opatreniami, ktoré by prijali výlučne členské štáty, pričom vzhľadom na cezhraničné následky žalôb v zastúpení sa lepšie dosiahnu na úrovni Únie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(45)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(8) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(46)  Je vhodné upraviť časovú pôsobnosť tejto smernice.

(47)  Smernica 2009/22/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

1.  V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, ktoré oprávneným zastupujúcim subjektom umožňujú podávať žaloby v zastúpení zamerané na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a tým najmä dosiahnuť a presadiť vysokú úroveň ochrany a prístupu k spravodlivosti, a súčasne sa zaisťujú primerané záruky brániace zneužívaniu súdnych sporov. [PN 31]

2.  Táto smernica nebráni členským štátom prijímať alebo ponechávať v účinnosti ustanovenia poskytujúce oprávneným zastupujúcim subjektom alebo iným dotknutým osobám inému verejnému orgánu iné procesnoprávne nástroje na podanie žalôb zameraných na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na vnútroštátnej úrovni. Vykonávanie tejto smernice za žiadnych okolností nie je dôvodom na zníženie ochrany spotrebiteľov v oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie. [PN 32]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym dosahom na spotrebiteľov uvedených v prílohe I obchodníkmi, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Vzťahuje sa na domáce a cezhraničné porušenia právnych predpisov, a to aj v prípade, že sa toto porušovanie právnych predpisov zastavilo pred podaním žaloby v zastúpení alebo pred ukončením takejto žaloby v zastúpení. [PN 33]

2.  Táto smernica nemá vplyv na pravidlá, ktorými sa stanovujú zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii pre prípady takéhoto porušenia právnych predpisov podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

3.  Touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá upravujúce súdnu právomoc a rozhodné právo, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky, ktoré sa vzťahujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici. [PN 34]

3a.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné formy mechanizmov nápravy stanovené vo vnútroštátnom práve. [PN 35]

3b.  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ľudských právach a predovšetkým právo na spravodlivý a nestranný súdny proces a právu na účinný prostriedok nápravy. [PN 36]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

1a.  „spotrebiteľská organizácia“ je akákoľvek skupina, ktorá sa snaží chrániť záujmy spotrebiteľov pred protiprávnym konaním alebo opomenutím, ktorého sa dopustili obchodníci; [PN 37]

2.  „obchodník“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo vo verejnom vlastníctve, ktorá koná je spôsobilá na právne úkony podľa predpisov občianskeho práva, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet, na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou; [PN 38]

3.  „kolektívne záujmy spotrebiteľov“ sú záujmy mnohých spotrebiteľov alebo dotknutých osôb v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); [PN 39]

4.  „žaloba v zastúpení“ je žaloba zameraná na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v rámci ktorej dotknutí spotrebitelia nevystupujú ako strany;

5.  „praktiky“ sú konanie alebo nekonanie obchodníka;

6.  „konečné rozhodnutie“ je rozhodnutie súdu členského štátu, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému sa už nemožno odvolať, alebo rozhodnutie správneho orgánu, ktoré už nemôže byť predmetom súdneho preskúmania;

6a.  „spotrebiteľské právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo prijaté na ochranu spotrebiteľov. [PN 40]

Kapitola 2

Žaloby v zastúpení

Článok 4

Oprávnené zastupujúce subjekty [PN 41]

1.  Členské štáty zabezpečia, aby žaloby v zastúpení mohli podávať oprávnené subjekty vopred určené na vlastnú žiadosť členskými štátmi na tento účel a uvádzané vo verejne dostupnom zozname. Členské štáty alebo ich súdy určia na svojom príslušnom území aspoň jeden oprávnený zastupujúci subjekt na účely podávania žalôb v zastúpení v zmysle článku 3 ods. 4.

Členské štáty určia subjekt ako oprávnený zastupujúci subjekt, ak spĺňa všetky tieto kritériá: [PN 42]

a)  je riadne zriadený podľa práva členského štátu;

b)   jeho stanovy alebo iný dokument týkajúci sa jeho riadenia a jeho pokračujúca činnosť, ktorá zahŕňa obranu a ochranu záujmov spotrebiteľov, dokazujú jeho oprávnený záujem o zaistenie dodržiavania ustanovení práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; [PN 43]

c)  má neziskový charakter;

ca)  koná spôsobom, ktorý je nezávislý od iných subjektov a osôb iných ako spotrebiteľov, ktoré by mohli mať hospodársky záujem na výsledku žalôb v zastúpení, najmä od účastníkov trhu; [PN 44]

cb)  nemá finančné dohody s žalujúcimi právnickými firmami nad rámec bežnej zmluvy o poskytovaní služieb; [PN 45]

cc)  má zavedené vnútorné postupy na predchádzanie konfliktu záujmov medzi ním a jeho financovateľmi; [PN 46]

Členské štáty stanovia, že oprávnený zastupujúci subjekt zverejní vhodnými prostriedkami, napríklad na svojej webovej lokalite, v jasnom a zrozumiteľnom jazyku spôsob, akým je financovaný, svoju organizačnú a riadiacu štruktúru, cieľ a pracovné metódy, ako aj svoje činnosti.

Členské štáty pravidelne posudzujú, či oprávnený zastupujúci subjekt naďalej spĺňa tieto kritériá. Členské štáty zabezpečia, aby oprávnený zastupujúci subjekt prišiel o svoje postavenie podľa tejto smernice, ak už nespĺňa jedno alebo viacero z kritérií uvedených v prvom pododseku.

Členské štáty zostavia zoznam zastupujúcich subjektov spĺňajúcich kritériá uvedené v odseku 1 a zverejnia ho. Zoznam sprístupňujú Komisii a podľa potreby ho aktualizujú.

Komisia uverejní zoznam zastupujúcich subjektov, ktorý jej zaslali členské štáty, na verejne dostupnom online portáli. [PN 47]

1a.  Členské štáty môžu ustanoviť, že verejné orgány, ktoré boli určené už pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice v súlade s vnútroštátnym právom, boli naďalej oprávnení na získanie postavenia zastupujúceho subjektu v zmysle tohto článku. [PN 48]

2.  Členské štáty môžu určiť oprávnený subjekt aj ad hoc na účely konkrétnej žaloby v zastúpení, a to na jeho žiadosť a ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 1. [PN 49]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby na získanie postavenia oprávneného zastupujúceho subjektu boli oprávnené najmä spotrebiteľské organizácie spĺňajúce kritériá uvedené v odseku 1 nezávislé verejné subjekty. Členské štáty môžu ako oprávnené zastupujúce subjekty určiť spotrebiteľské organizácie, ktoré zastupujú členov z viac ako jedného členského štátu. [PN 50]

4.  Členské štáty môžu stanoviť pravidlá určujúce, ktoré oprávnené subjekty môžu využívať všetky opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6 a ktoré oprávnené subjekty môžu využívať len jedno alebo viacero z týchto opatrení. [PN 51]

5.  Dodržiavanie kritérií uvedených v odseku 1 oprávneným subjektom nemá vplyv na právo povinnosť súdu alebo správneho orgánu preskúmať, či účel oprávneného subjektu oprávňuje daný oprávnený subjekt, aby v konkrétnom prípade konal v súlade s článkom 4 a článkom 5 ods. 1. [PN 52]

Článok 5

Žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení mohli na vnútroštátnych súdoch alebo správnym orgánom podávať iba oprávnené zastupujúce subjekty určené v súlade s článkom 4 ods. 1 a za predpokladu, že existuje priamy vzťah medzi hlavnými cieľmi subjektu a právami udelenými podľa práva Únie, ktoré mali byť porušené a v súvislosti s ktorými sa žaloba podáva.

Oprávnené zastupujúce subjekty si môžu slobodne zvoliť akýkoľvek postup, ktorý je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie, čím sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov.

Členské štáty zabezpečia, že na súd alebo správny orgán členského štátu v súvislosti s tými istými praktikami, s tým istým obchodníkom a tými istými spotrebiteľmi nebola podaná žiadna ďalšia, ešte prebiehajúca žaloba. [PN 53]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty vrátane verejných orgánov, ktoré boli vopred určené, boli oprávnené podávať žaloby v zastúpení na účely uplatnenia týchto opatrení: [PN 54]

a)  súdneho príkazu ako predbežného opatrenia slúžiaceho na zastavenie nezákonných praktík alebo na ich zakázanie v prípade, že nezákonné praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná; [PN 56]

b)  súdneho príkazu potvrdzujúceho, že praktiky sú porušením práva, a podľa potreby zastavujúceho praktiky alebo zakazujúceho praktiky v prípade, že praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná.

S cieľom dosiahnuť súdny príkaz oprávnené zastupujúce subjekty nemusia získavať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov ani poskytovať dôkaz o skutočnej strate alebo škode dotknutých spotrebiteľov ani o úmyselnom konaní alebo nedbanlivosti obchodníka. [PN 55]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení na účely opatrení, ktorými sa odstránia pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov. Tieto opatrenia sa využijú na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa potvrdí, že praktiky predstavujú porušenie práva Únie uvedeného v prílohe I, v dôsledku ktorého boli poškodené kolektívne záujmy spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu uvedeného v odseku 2 písm. b). [PN 57]

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4, členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli využiť opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia právnych predpisov spolu s opatreniami uvedenými v odseku 2 v rámci jednej žaloby v zastúpení. [PN 58]

Článok 5a

Register kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu

1.  Členské štáty môžu zriadiť vnútroštátny register pre žaloby v zastúpení, ktorý bude bezplatne dostupný každej zainteresovanej osobe elektronickou cestou a/alebo inak.

2.  Webové lokality uverejňujúce registre poskytujú prístup ku komplexným a objektívnym informáciám o dostupných metódach získania náhrady vrátane mimosúdnych metód, ako aj nevybavených žalôb v zastúpení.

3.  Vnútroštátne registre sú navzájom prepojené. Uplatňuje sa článok 35 nariadenia (EÚ) 2017/2394. [PN 59]

Článok 6

Nápravné opatrenia

1.  Na účely článku 5 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty boli oprávnené podať žaloby v zastúpení, ktorých cieľom je dosiahnuť príkaz na nápravu, ktorým sa obchodníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť podľa potreby okrem iného náhradu škody, opravu, výmenu, zľavu, ukončenie zmluvného vzťahu alebo vrátenie uhradenej sumy. Členský štát môže alebo nemusí pred prijatím deklaratórneho rozhodnutia alebo vydaním príkazu na nápravu vyžadovať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. [PN 60]

Ak členský štát nevyžaduje mandát od jednotlivého spotrebiteľa na to, aby sa mohol pripojiť k žalobe v zastúpení, tento členský štát napriek tomu umožní tým jednotlivcom, ktorí nemajú obvyklý pobyt v členskom štáte, v ktorom sa žaloba podáva, zúčastniť sa na žalobe v zastúpení, pokiaľ v príslušnej lehote udelili výslovný mandát na pripojenie sa k žalobe v zastúpení. [PN 61]

Oprávnený zastupujúci subjekt poskytne na podporu žaloby dostatočné všetky potrebné informácie podľa požiadaviek vnútroštátneho práva vrátane opisu spotrebiteľov, ktorých sa žaloba týka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú vyriešiť. [PN 62]

2.  Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty splnomocniť súd alebo správny orgán na to, aby namiesto príkazu na nápravu vydal deklaratórne rozhodnutie o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia práva Únie uvedeného v prílohe I, a to v riadne odôvodnených prípadoch, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu vzhľadom na znaky individuálnej škody, ktorá vznikla dotknutým spotrebiteľom. [PN 63]

3.  Odsek 2 sa neuplatňuje v prípadoch, keď:

a)  možno spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov identifikovať a keď utrpeli porovnateľnú škodu v dôsledku tých istých praktík, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. V takýchto prípadoch nie je požiadavka získať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov podmienkou na začatie konania vo veci žaloby. Náprava bude určená dotknutým spotrebiteľom;

b)  spotrebitelia utrpeli stratu s nízkou hodnotou a bolo by neprimerané rozdeľovať im nápravu. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby sa nevyžadoval mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. Náprava bude určená na verejný účel slúžiaci kolektívnym záujmom spotrebiteľov. [PN 64]

4.  Nápravou získanou prostredníctvom konečného rozhodnutia v súlade s odsekmi odsekom 1, 2 a 3 nie sú dotknuté žiadne ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia sa dodržiava zásada právoplatne rozsúdenej veci. [PN 65]

4a.  Cieľom nápravných opatrení je poskytnúť dotknutým spotrebiteľom plnú náhradu škody. V prípade nenárokovanej sumy, ktorá zostane po náhrade škody, súd rozhodne o tom, kto bude príjemcom tejto nenárokovanej sumy. Oprávnenému zastupujúcemu subjektu ani obchodníkovi sa táto nenárokovaná suma nepridelí. [PN 66]

4b.  Zakázaná je predovšetkým náhrada škody so sankčným charakterom vedúca k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu. Napríklad náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorých kolektívne záujmy boli poškodené, neprekročí sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú jednotliví spotrebitelia utrpeli. [PN 67]

Článok 7

Financovanie Prípustnosť žaloby v zastúpení [PN 68]

1.  Oprávnený zastupujúci subjekt žiadajúci o príkaz na nápravu podľa článku 6 ods. 1 v skorej čo najskorej fáze konania vo veci žaloby informuje o zdroji poskytne súdu alebo správnemu orgánu úplný finančný prehľad, v ktorom uvedie všetky zdroje finančných prostriedkov používaných na jeho činnosť všeobecne a o zdroji zdroje finančných prostriedkov, ktoré používa na podporu konania vo veci žaloby, s cieľom preukázať, že nedochádza ku konfliktu záujmov. Preukáže, že má dostatočné finančné prostriedky na zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie nákladov protistrany, ak by žaloba bola neúspešná. [PN 69]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že je žaloba v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu financovaná treťou stranou, tretia strana mala zakázané Žalobu v zastúpení môže vnútroštátny súd vyhlásiť za neprípustnú, ak zistí, že financovanie treťou stranou by: [PN 70]

a)  ovplyvňovať rozhodnutia oprávneného zastupujúceho subjektu v súvislosti so žalobou v zastúpení, čo sa vzťahuje aj na urovnania začatie žalôb v zastúpení a rozhodnutia o urovnaniach; [PN 71]

b)  poskytovať financovanie kolektívnej žaloby proti žalovanému, ktorý je konkurentom osoby poskytujúcej financovanie, alebo proti žalovanému, od ktorého je osoba poskytujúca financovanie závislá.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mali súdy a správne orgány právomoc posúdiť okolnosti uvedené v posúdili, či nedochádza ku konfliktu záujmov podľa odseku 2 1,v súlade s tým žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, alebo aby mohli v prípade potreby zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu v konkrétnom prípade okolnosti uvedené v odseku 2 vo fáze prípustnosti žaloby v zastúpení a v neskoršej fáze počas súdneho konania, ak to okolnosti umožňujú iba vtedy. [PN 72]

3a.  Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršej fáze konania právomoc zamietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 73]

Článok 7a

Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá žalobu vo veci kolektívneho uplatňovania nároku na nápravu prehrala, uhradila trovy konania, ktoré znášala strana, ktorá spor vyhrala, za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Súd alebo správny orgán neprisúdia neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 74]

Článok 8

Urovnania

1.  Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený zastupujúci subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s tým istým obchodníkom a rovnakými praktikami neprebieha žiadne iné konanie vo veci žaloby v zastúpení na súde alebo v správnom orgáne rovnakého členského štátu. [PN 75]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby kedykoľvek počas konania vo veci žaloby v zastúpení mohol súd alebo správny orgán vyzvať oprávnený subjekt a žalovaného, a to na základe konzultácie s nimi, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán, ktorý vydal konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2, právomoc požiadať strany žaloby v zastúpení, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy, ktorá sa má poskytnúť spotrebiteľom na základe tohto konečného rozhodnutia.

4.  Urovnania podľa odsekov 1, 2 a 3 podliehajú podrobnému preskúmaniu súdom alebo správnym orgánom. Súd alebo správny orgán posúdi zákonnosť a spravodlivosť urovnania, a to s ohľadom na práva a záujmy všetkých strán vrátane dotknutých spotrebiteľov.

5.  Ak sa v stanovenej lehote nedosiahne urovnanie uvedené v odseku 2 alebo ak dosiahnuté urovnanie nebude schválené, súd alebo správny orgán pokračuje v konaní vo veci žaloby v zastúpení.

6.  Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo urovnanie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 pre nich záväzné. Nápravou získanou Náprava získaná prostredníctvom schváleného urovnania v súlade s odsekom 4 nie sú je záväzná pre všetky strany bez toho, aby ňou boli dotknuté žiadne akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. [PN 76]

Článok 9

Informovanie o žalobe v zastúpení

-1.  Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúce subjekty:

a)  informovali spotrebiteľov o údajnom porušovaní práv vyplývajúcich z práva Únie a o úmysle požiadať o súdny príkaz alebo podať žalobu o náhradu škody;

b)  dotknutým spotrebiteľom už vopred vysvetlili možnosť pripojiť sa k žalobe s cieľom zabezpečiť, aby sa uchovávali príslušné dokumenty a ďalšie informácie potrebné na žalobu;

c)  v prípade potreby informovali o následných krokoch a možných právnych následkoch. [PN 77]

1.  Ak je urovnanie alebo konečné rozhodnutie prospešné pre spotrebiteľov, ktorý si toho nemusia byť vedomí, členské štáty zabezpečia, aby súd alebo správny orgán vyžadoval od obchodníka porušujúceho právne predpisy porazenej strany alebo oboch strán, aby na vlastné náklady informoval informovali dotknutých spotrebiteľov o konečných rozhodnutiach, ktorými sa stanovujú opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6, a o schválených urovnaniach uvedených v článku 8, a to primeranou formou vzhľadom na okolnosti prípadu a v stanovenej lehote, ak je to vhodné, aj formou oznámenia adresovaného jednotlivo každému dotknutému spotrebiteľovi. Členské štáty môžu stanoviť, že informačná povinnosť sa môže splniť prostredníctvom verejne dostupnej a ľahko prístupnej webovej lokality. [PN 78]

1a.  Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov v súlade so zásadou stanovenou v článku 7. [PN 79]

2.  Súčasťou informácií uvedených v odseku 1 je v zrozumiteľnej forme podané vysvetlenie predmetu žaloby v zastúpení, jej právnych následkov a podľa potreby aj následných krokov, ktoré by mali dotknutí spotrebitelia podniknúť. Spôsoby a časový rámec poskytnutia informácií sa navrhujú po dohode so súdom alebo správnym orgánom. [PN 80]

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupným spôsobom sprístupnené informácie o nadchádzajúcich, prebiehajúcich a uzavretých kolektívnych žalobách, a to aj prostredníctvom médií a online prostredníctvom verejnej webovej lokality, keď súd rozhodol, že vec je prípustná. [PN 81]

2b.  Členské štáty zabezpečia, aby verejná komunikácia oprávnených subjektov o nárokoch bola faktická a zohľadňovalo sa v nej právo spotrebiteľov na informácie, ako aj právo obvineného na ochranu dobrej povesti a právo na služobné tajomstvo. [PN 82]

Článok 10

Účinok konečných rozhodnutí

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie právnych predpisov poškodzujúce kolektívne záujmy spotrebiteľov, ktoré je potvrdené v konečnom rozhodnutí konečné rozhodnutie správneho orgánu alebo súdu vrátane konečného súdneho príkazu podľa článku 5 ods. 2 písm. b), považovalo za nezvratne potvrdzujúce dôkaz potvrdzujúci existenciu predmetného porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti tomu istému obchodníkovi za to tie isté porušenie právnych predpisov skutočnosti, a to za predpokladu, že tú istú škodu nemožno nahradiť dvakrát tým istým dotknutým spotrebiteľom. [PN 83]

2.  Členské štáty zaistia, aby ich vnútroštátne súdy alebo správne orgány považovali konečné rozhodnutie uvedené v odseku 1 prijaté v inom členskom štáte za vyvrátiteľnú domnienku aspoň za dôkaz, že došlo k porušeniu právnych predpisov. [PN 84]

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, ktorým sa potvrdí existencia alebo neexistencia porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte proti tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie právnych predpisov, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku. [PN 85]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2 považovalo za nezvratné potvrdenie zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia právnych predpisov na účely akýchkoľvek žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky sa nabádajú k tomu, aby vytvorili databázu obsahujúcu všetky konečné rozhodnutia o žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti rovnakému obchodníkovi za predmetné porušenie právnych predpisov. Členské štáty zabezpečia, ktoré by mohli uľahčiť ďalšie nápravné opatrenia, a aby sa v rámci takýchto žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu podávaných jednotlivo spotrebiteľmi mohlo využiť zrýchlené a zjednodušené konanie podelili o svoje najlepšie postupy v tejto oblasti. [PN 86]

Článok 11

Pozastavenie premlčacej lehoty

Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby v prípade, že príslušné práva podliehajú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva premlčacím lehotám, malo podanie žaloby v zastúpení podľa článkov 5 a 6 účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacích lehôt vzťahujúcich sa na akékoľvek žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu pre dotknutých spotrebiteľov jednotlivcov. [PN 87]

Článok 12

Procesná účelnosť

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žaloby v zastúpení uvedené v článkoch 5 a 6 boli riešené s náležitou mierou účelnosti.

2.  Žaloby v zastúpení na účely vydania súdneho príkazu v podobe predbežného opatrenia uvedeného v článku 5 ods. 2 písm. a) sa riešia prostredníctvom zrýchleného konania.

Článok 13

Dôkazy

Členské štáty zabezpečia, aby na požiadanie oprávneného subjektu, ktorý predložil jednej zo strán, ktorá predložila primerane dostupné skutočnosti a postačujúce dôkazy postačujúce a vecné vysvetlenie na podporu žaloby v zastúpení svojich stanovískuviedol uviedla ďalšie konkrétne a jasne vymedzené dôkazy, ktoré má pod kontrolou žalovaný druhá strana, súd alebo správny orgán mohol v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami nariadiť, aby žalovaný táto strana takéto dôkazy predložil predložila čo najstriktnejšie na základe primerane dostupných skutočností, a to v súlade s platnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa dôvernosti údajov. Príkaz musí byť vhodný a primeraný v príslušnom prípade a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi oboma zainteresovanými stranami. [PN 88]

Členské štáty zabezpečia, aby súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané. S cieľom určiť, či je akékoľvek sprístupnenie, ktoré zastupujúci subjekt požaduje, primerané, súd zváži legitímny záujem všetkých dotknutých strán, konkrétne do akej miery je žiadosť o sprístupnenie dôkazov podporená dostupnými skutočnosťami a dôkazmi a či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa vyžaduje, obsahujú dôverné informácie. [PN 89]

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich informácie, ak to považujú za relevantné pre konanie o žalobe o náhradu škody. [PN 90]

Článok 14

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií vzťahujúcich sa na nedodržiavanie konečných rozhodnutí vydaných v rámci žaloby v zastúpení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sankcie mohli mať okrem iného podobu pokút. [PN 91]

3.  Pri rozhodovaní o rozdelení výnosov z pokút členské štáty zohľadnia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Členské štáty môžu rozhodnúť o pridelení takýchto príjmov do fondu vytvoreného na účely financovania žalôb v zastúpení. [PN 92]

4.  Členské štáty oznámia ustanovenia uvedené v odseku 1 Komisii najneskôr do [dátum transpozície tejto smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

Článok 15

Pomoc pre oprávnené zastupujúce subjekty [PN 93]

1.  Členské štáty sa v súlade s článkom 7 nabádajú na zabezpečenie toho, aby oprávnené zastupujúce subjekty mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na žaloby v zastúpení. Prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie prístupu k spravodlivosti a na zabezpečenie toho, aby trovy konania súvisiace so žalobami v zastúpení netvorili finančnú prekážku, ktorá by oprávneným subjektom bránila účinne vykonávať právo na využitie opatrení uvedených v článkoch 5 a 6, ako napríklad obmedzenie príslušných súdnych alebo správnych poplatkov, alebo poskytnutie prístupu k právnej pomoci pre oprávnené subjekty v prípade potreby alebo poskytnutie verejného financovania oprávneným subjektom na tento účel. [PN 94]

1a.  Členské štáty poskytnú štrukturálnu podporu subjektom konajúcim ako oprávnené subjekty v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. [PN 95]

2.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípadoch, keď sú oprávnené subjekty povinné informovať dotknutých spotrebiteľov o prebiehajúcom konaní vo veci žaloby v zastúpení, bolo možné vymáhať príslušné náklady od obchodníka, ak bude žaloba úspešná.

3.  Členské štáty a Komisia podporujú a uľahčujú spoluprácu oprávnených subjektov a výmenu a šírenie ich najlepších postupov a skúseností, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných a domácich porušení právnych predpisov.

Článok 15a

Právne zastúpenie a odmeny

Členské štáty zabezpečia, aby odmena právnikov ani spôsob jej výpočtu nevytvárali stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov ktorejkoľvek zo strán. Členské štáty predovšetkým zakážu podielové odmeny. [PN 96]

Článok 16

Cezhraničné žaloby v zastúpení

1.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby oprávnený zastupujúci subjekt, ktorý bol vopred určený v jednom členskom štáte v súlade s článkom 4 ods. 1, mohol podávať žaloby na súdoch alebo v správnych orgánoch iného členského štátu po predložení verejne dostupného zoznamu uvedeného v uvedenom článku. Súdy alebo správne orgány prijmú tento zoznam ako dôkaz aktívnej vecnej legitimácie môžu preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného zastupujúceho subjektu bez toho, aby bolo dotknuté ich právo preskúmať, či účel oprávneného zastupujúceho subjektu ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade. [PN 97]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že porušenie právnych predpisov ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní spotrebiteľov z rôznych členských štátov, mohlo žalobu v zastúpení podať na príslušnom súde alebo v správnom orgáne členského štátu viacero oprávnených subjektov z rôznych členských štátov konajúcich spoločne alebo v zastúpení jedným oprávneným subjektom na účely ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

2a.  Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, môže vyžadovať mandát od spotrebiteľov, ktorí majú bydlisko v tomto členskom štáte, a v prípade cezhraničnej žaloby vyžaduje mandát od jednotlivých spotrebiteľov so sídlom v inom členskom štáte. Za takýchto okolností sa súdu alebo správnemu orgánu a odporcovi na začiatku žaloby poskytne konsolidovaný zoznam všetkých spotrebiteľov z iných členských štátov, ktorým sa udelil takýto mandát. [PN 98]

3.  Na účely cezhraničných žalôb v zastúpení a bez toho, aby tým boli dotknuté práva udelené iným subjektom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, členské štáty oznámia Komisii zoznam vopred určených oprávnených subjektov. Členské štáty informujú Komisiu o názve a účele týchto oprávnených subjektov. Komisia tieto informácie zverejní a pravidelne aktualizuje.

4.  Ak členský štát alebo, Komisia alebo obchodník vysloví pochybnosti o tom, či oprávnený subjekty zastupujúci subjekt dodržiava kritériá stanovené v článku 4 ods. 1, členský štát, ktorý daný subjekt určil, tieto obavy preskúma a podľa potreby určenie zruší, ak nie je dodržané jedno alebo viacero kritérií. [PN 99]

Článok 16a

Verejný register

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány zriadili verejne prístupný register protiprávnych činov, ktoré boli predmetom súdneho príkazu v súlade s ustanoveniami tejto smernice. [PN 100]

Kapitola 3

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Zrušenie

Smernica 2009/22/EÚ sa k [dátumu začiatku uplatňovania tejto smernice] ruší bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 18

Monitorovanie a hodnotenie

1.  Najskôr päť rokov po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice Komisia vykoná hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Hodnotenie sa uskutoční podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V správe Komisia posúdi najmä rozsah pôsobnosti tejto smernice vymedzený v článku 2 a prílohe I.

2.  Najneskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia posúdi, či pravidlá o právach cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú takú úroveň ochrany práv spotrebiteľov, ktorá je porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica. V prípade, že tomu tak je, má Komisia v úmysle predložiť príslušné návrhy, ktoré môžu spočívať predovšetkým z vyňatia aktov uvedených v bodoch 10 a 15 prílohy I z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako je vymedzený v článku 2. [PN 101]

3.  Členské štáty Komisii každoročne a prvýkrát najneskôr štyri roky po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice predložia tieto informácie potrebné na prípravu správy uvedenej v odseku 1:

a)  počet žalôb v zastúpení podaných podľa tejto smernice na správnych a súdnych orgánoch;

b)  druh oprávneného subjektu, ktorý žaloby predložil;

c)  druh porušenia právnych predpisov, ktorý sa v rámci žalôb v zastúpení riešil, strany žaloby v zastúpení a hospodárske odvetvie, ktorého sa žaloby v zastúpení týkali;

d)  dĺžka konania od začiatku podania žaloby až po prijatie konečných súdnych príkazov podľa článku 5, príkazov na nápravu alebo deklaratórnych rozhodnutí podľa článku 6 alebo konečného schválenia urovnania podľa článku 8;

e)  výsledky žalôb v zastúpení;

f)  počet oprávnených subjektov podieľajúcich sa na mechanizme spolupráce a výmeny najlepších postupov podľa článku 15 ods. 3.

Článok 18a

Doložka o preskúmaní

Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, Komisia posúdi, či by sa cezhraničné žaloby v zastúpení dali najlepšie riešiť na úrovni Únie, a to vytvorením funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu. Komisia najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vypracuje správu v tejto súvislosti a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží príslušný návrh. [PN 102]

Článok 19

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia po [šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na transpozíciu].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Prechodné ustanovenia

1.  Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje táto smernica, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali po (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

2.  Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje smernica 2009/22/ES, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali pred (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

ZOZNAM USTANOVENÍ PRÁVA ÚNIE UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1

1.  Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29 – 33)(9).

2.  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

4.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

5.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

6.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

7.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51 – 77).

8.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37): článok 13.

9.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

10.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

11.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

12.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).

13.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21): článok 1, článok 2 písm. c) a články 4 až 8.

14.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

15.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).

16.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

17.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3): články 22, 23 a 24.

18.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1 – 1355).

19.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

20.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55 – 93).

21.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94 – 136).

22.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32 – 96).

23.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11 – 18).

24.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7 – 17).

25.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10 – 35).

26.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46 – 58).

27.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 – 155): články 183, 184, 185 a 186.

28.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1): články 9, 10, 11 a články 19 až 26.

29.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13 – 35).

30.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1 – 19).

31.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).

32.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

33.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45 – 65).

34.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1 – 73).

35.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

36.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18 – 63).

37.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22-37).

38.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10 – 35).

39.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

40.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63): článok 13.

41.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1): článok 14.

42.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1 – 17).

43.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18 – 38).

44.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34): články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II.

45.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 – 496).

46.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214): články 3 až 18 a článok 20 ods. 2.

47.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

48.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1 – 23).

49.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98 – 121).

50.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127).

51.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1 – 18).

52.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19 – 59).

53.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

54.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37 – 85).

55.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1).

56.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12 – 82).

57.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8 – 45).

58.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1 – 23).

59.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2018. s. 1).

59a.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4). [PN 103]

59b.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uvedenia na trh elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357). [PN 104]

59c.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. [PN 105]

59d.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107). [PN 106]

59e.   Nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 z 21. júna 1989 stanovujúce spoločné normy na odbyt pre konzervované sardinky a obchodné opisy pre konzervované sardinky a výrobky typu sardiniek. [PN 107]

59f.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005. [PN 108]

PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

Smernica 2009/22/ES

Táto smernica

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 3

článok 2 ods. 1

článok 5 ods. 1

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 2 písm. a) a b)

článok 12

článok 5 ods. 2 druhý pododsek

článok 2 ods. 1 písm. b)

článok 5 ods. 3

článok 9

článok 2 ods. 1 písm. c)

článok 14

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 3

článok 4 ods. 1 až 3

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 5

článok 5 ods. 4

článok 6

článok 7

–  

článok 8

článok 10

článok 11

článok 13

článok 15

článok 4

článok 16

článok 5

článok 6

článok 18

článok 7

článok 1 ods. 2

článok 8

článok 19

článok 9

článok 17

článok 20

článok 10

článok 21

článok 11

článok 22

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.
(2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.
(3)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.
(4) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.
(6)Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30.
(7)Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017.
(8)Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(9)Uvedená smernica bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES zo dňa 10. mája 1999, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 85/374/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 141, 4.6.1999, s. 20 – 21).


Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Izraelom (pristúpenie Chorvátska) ***
PDF 119kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09547/2018 – C8-0021/2019 – 2018/0080(NLE))
P8_TA(2019)0223A8-0164/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09547/2018),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09548/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0021/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a ods. 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0164/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Izraelského štátu.


Komplexná dohoda medzi EÚ a Uzbekistanom
PDF 176kWORD 53k
Odporúčanie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej komplexnej dohode medzi EÚ a Uzbekistanom (2018/2236(INI))
P8_TA(2019)0224A8-0149/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/... zo 16. júla 2018, ktorým sa Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania a viesť ich v mene Únie o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci Únie (10336/18),

—  so zreteľom na rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady konaného 16. júla 2018, ktorým sa Európska komisia poveruje začať rokovania a viesť ich v mene členských štátov o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci členských štátov (10337/18),

—  so zreteľom na smernice na rokovania, ktoré Rada prijala 16. júla 2018 (10601/18 EÚ s obmedzeným prístupom) a ktoré boli postúpené Európskemu parlamentu 6. augusta 2018,

—  so zreteľom na existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbeckou republikou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999,

—  so zreteľom na Memorandum o porozumení o energii medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré bolo podpísané v januári 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala v roku 2013,

—  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(1),

—  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(2),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane(3),

—  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(4) a z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia(5),

—  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

—  so zreteľom na návštevy Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva v Uzbekistane v septembri 2018 resp. v máji 2017 a na pravidelné návštevy Delegácie pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ – Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom,

—  so zreteľom na výsledky 13. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – Stredná Ázia konaného 10. novembra 2017 v Samarkane, ktoré sa zaoberalo dvojstrannou agendou (hospodárstvo, prepojenosť, bezpečnosť a právny štát) a regionálnymi otázkami,

—  so zreteľom na spoločné komuniké zo 14. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – Stredná Ázia konaného 23. novembra 2018 v Bruseli s názvom EÚ a Stredná Ázia: spoločné úsilie o inkluzívny rast, udržateľnú prepojenosť a silné partnerstvá v budúcnosti(6),

—  so zreteľom na pokračujúcu rozvojovú pomoc EÚ Uzbekistanu vo výške 168 miliónov EUR v období 2014 – 2020, finančnú pomoc od Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) a na ďalšie opatrenia EÚ na podporu mieru a bezpečnosti a zníženie množstva jadrového odpadu v krajine,

—  so zreteľom na vyhlásenie z Taškentskej konferencie o Afganistane z 26. a 27. marca 2018, ktorú usporiadal Uzbekistan a spoločne mu predsedali Afganistan, s názvom Mierový proces, bezpečnostná spolupráca a regionálne prepojenie,

—  so zreteľom na stratégiu opatrení v piatich prioritných oblastiach pre rozvoj Uzbekistanu (rozvojová stratégia) na roky 2017 – 2021,

–  so zreteľom na kroky, ktoré Uzbekistan podnikol smerom k otvorenejšej spoločnosti a väčšej otvorenosti vo vzťahoch so susediacimi krajinami po získaní nezávislosti od Sovietskeho zväzu,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0149/2019),

A.  keďže 23. novembra 2018 EÚ a Uzbekistan začali rokovania o komplexnej posilnenej dohode o partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“), ktorá by nahradila súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom, a to s cieľom posilniť a prehĺbiť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu na základe spoločných hodnôt demokracie, právneho štátu, dodržiavania základných slobôd a dobrej správy vecí verejných, podporovať trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodnú bezpečnosť a účinne riešiť globálne výzvy, ako sú terorizmus, zmena klímy a organizovaná trestná činnosť;

B.  keďže nadobudnutie platnosti posilnenej DPS si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu;

1.  predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) tieto odporúčania:

Vzťahy medzi EÚ a Uzbekistanom

Nová komplexná dohoda

   a) uvítať záväzky a kroky, ktoré Uzbekistan podnikol smerom k otvorenejšej spoločnosti a úroveň skutočnej angažovanosti v politickom dialógu medzi EÚ a Uzbekistanom, čo viedlo k začatiu rokovaní o komplexnej posilnenej DPS; zdôrazniť záujem EÚ o posilnenie vzťahov s Uzbekistanom na základe spoločných hodnôt a uznať úlohu Uzbekistanu ako dôležitého kultúrneho a politického mostu medzi Európou a Áziou;
   b) zabezpečiť pravidelný intenzívny dialóg a monitorovať úplné vykonávanie politických a demokratických reforiem, ktorých cieľom je vytvorenie nezávislého súdnictva – vrátane zrušenia všetkých obmedzení nezávislosti právnikov –, skutočne nezávislý parlament vyplývajúci zo skutočne konkurenčných volieb, ochrana ľudských práv, rodovej rovnosti a slobody médií, odpolitizovanie bezpečnostných služieb a zabezpečenia toho, aby sa zaviazali dodržiavať zásady právneho štátu, a výrazné zapojenie občianskej spoločnosti do reformného procesu; uvítať nové právomoci udelené najvyššiemu zhromaždeniu (Oliy Majlis) a mechanizmy posilňujúce parlamentný dohľad; nabádať orgány, aby vykonávali odporúčania uvedené v správe OBSE/ODIHR po parlamentných voľbách v roku 2014;
   c) zdôrazniť význam udržateľných reforiem a ich vykonávania a výrazne ich podporovať na základe súčasných a budúcich dohôd, ktoré povedú k hmatateľným výsledkom a riešeniu politických, spoločenských a hospodárskych otázok, najmä s cieľom zlepšiť správu, otvoriť priestor pre skutočne rôznorodú a nezávislú občiansku spoločnosť, posilniť dodržiavanie ľudských práv, chrániť všetky menšiny a zraniteľné osoby vrátane osôb so zdravotným postihnutím, zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a iné trestné činy a odstrániť prekážky podnikania;
   d) uznať a podporovať záväzky Uzbekistanu vykonávať prebiehajúce štrukturálne, správne a hospodárske reformy zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, súdneho systému a bezpečnostných služieb, pracovných podmienok a administratívnej zodpovednosti a efektívnosti a zdôrazniť význam ich úplného a overiteľného vykonávania; uvítať liberalizáciu operácií so zahraničnými menami a devízového trhu; zdôrazniť, že komplexný reformný plán Uzbekistanu – stratégia rozvoja na roky 2017 – 2021 – musí byť vykonávaný a podporený opatreniami na uľahčenie vonkajšieho obchodu a zlepšenie podnikateľského prostredia; zohľadniť to, že migrácia pracovnej sily a remitencie predstavujú kľúčové mechanizmy na riešenie chudoby v Uzbekistane;
   e) vyzvať uzbeckú vládu na zabezpečenie toho, aby obhajcovia ľudských práv, občianska spoločnosť, medzinárodní pozorovatelia a organizácie pre ľudské práva mohli voľne fungovať v právne zdravom a politicky bezpečnom prostredí, a to najmä tým, že zjednoduší postupy registrácie a umožní využitie právneho prostriedky nápravy v prípade zamietnutia registrácie; naliehať na vládu, aby umožnila pravidelné, neobmedzené a nezávislé monitorovanie podmienok vo väzniciach a zadržiavacích zariadeniach; nabádať vládu, aby pozvala osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, vykonala odporúčanie z jeho poslednej návštevy v roku 2003 a zosúladila vnútroštátne právne predpisy a postupy s medzinárodným právom a normami vrátane nezávislého monitorovacieho mechanizmu, ktorý umožní neobmedzený prístup do väzenských zariadení, aby bolo možné sledovať zaobchádzanie s väzňami; vyzvať orgány, aby dôkladne vyšetrili všetky obvinenia z mučenia alebo neľudského zaobchádzania;
   f) podporovať vznik tolerantnej, inkluzívnej, pluralistickej a demokratickej spoločnosti s dôveryhodnou vládou presadzovaním postupnej liberalizácie pri plnom dodržiavaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a sociálno-ekonomického pokroku v prospech obyvateľstva;
   g) privítať prepustenie politických väzňov, ale naliehať na orgány, aby im zaručili úplnú rehabilitáciu a prístup k prostriedkom nápravy a lekárskemu ošetreniu; žiadať prepustenie všetkých zostávajúcich politických väzňov a všetkých ďalších osôb uväznených alebo prenasledovaných na základe politicky motivovaných obvinení, ako sú aktivisti za ľudské práva, aktivisti občianskej spoločnosti a náboženskí aktivisti, novinári a opoziční politici; vyjadriť znepokojenie nad viacerými súdnymi procesmi prebiehajúcimi za zatvorenými dverami a naliehavo vyzvať vládu, aby skoncovala s takýmito praktikami; naliehať na vládu, aby urýchlene zmenila ustanovenia trestného zákonníka týkajúce sa extrémizmu, ktoré sú niekedy zneužívané na kriminalizovanie disentu; uvítať prijaté záväzky týkajúce sa ukončenia používania obvinenia z „porušovania väzenských pravidiel“ na svojvoľné predlžovanie trestov politických väzňov; zabezpečiť, aby všetkým politickým väzňom odsúdeným za trestné a iné činy boli poskytnuté kópie súdnych rozsudkov v ich veciach, ktoré im umožnia uplatniť si právo podať odvolanie a požiadať o rehabilitáciu; uvítať zmiernenie niektorých obmedzení slobody pokojného zhromažďovania a nabádať tiež na odstránenie obmedzení brániacich uplatňovaniu týchto práv, ako je zaistenie pokojných demonštrantov, a teda na dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv; privítať nedávnu návštevu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery;
   h) poznamenať, že umiestnenie Uzbekistanu v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc sa v rokoch 2016 až 2018 zlepšilo len mierne a naďalej venovať pozornosť cenzúre, blokovaniu webových sídiel, autocenzúre novinárov a blogerov, obťažovaniu, online aj offline, a politicky motivovaným trestným obvineniam; vyzvať orgány, aby ukončili nátlak na médiá a dohľad nad nimi, zastavili blokovanie nezávislých webových sídel a umožnili medzinárodným médiám akreditovať spravodajcov a pôsobiť v krajine; podporovať a uvítať prijaté opatrenia smerujúce k väčšej nezávislosti médií a organizácií občianskej spoločnosti, napríklad zrušenie niektorých obmedzení týkajúcich sa ich činnosti, ako aj návrat zahraničných a medzinárodných médií a MVO, ktoré boli predtým z krajiny vylúčené; uvítať nový zákon o registrácii MVO, ktorý zmierňuje niektoré registračné postupy a určité požiadavky súvisiace s udelením predbežného povolenia na vykonávanie činností alebo organizovanie stretnutí; naliehať na orgány, aby tento zákon v plnej miere vykonávali tým, že odstránia všetky prekážky brániace registrácii medzinárodných organizácií, a nabádať orgány, aby riešili zostávajúce obmedzenia ohraničujúce činnosť MVO, ako sú zaťažujúce registračné požiadavky a rušivé sledovanie;
   i) uvítať pokrok dosiahnutý pri odstraňovaní detskej práce a postupnom ukončovaní nútenej práce a tiež nedávne návštevy osobitných spravodajcov OSN v Uzbekistane a opätovné otvorenie krajiny medzinárodným MVO pôsobiacim v tejto oblasti; poukazovať na to, že štátom podporovaná nútená práca v odvetví bavlny a prírodného hodvábu a v iných oblastiach je pretrvávajúcim problémom; očakávať, že vláda Uzbekistanu podnikne kroky na odstránenie všetkých foriem nútenej práce, na riešenie základných príčin tohto javu, najmä systému povinných kvót, a na vyvodenie zodpovednosti v prípade miestnych orgánov, ktoré pod nátlakom mobilizujú pracovníkov z verejného sektora a študentov; zdôrazniť, že treba vyvinúť väčšie úsilie a prijať ďalšie právne opatrenia na upevnenie pokroku v tejto oblasti s cieľom zrušiť nútenú prácu; podporovať v tejto súvislosti prehĺbenie spolupráce s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP); nabádať na uľahčenie prístupu do krajiny na účely návštevy osobitného spravodajcu OSN pre súčasné formy otroctva; zdôrazniť význam úsilia o rozvoj udržateľného dodávateľského reťazca v odvetví bavlny a moderných a environmentálne vhodných technológií na pestovanie bavlny a poľnohospodárskych postupov v krajine; podporovať domácich pestovateľov bavlny pri zvyšovaní ich efektívnosti výroby, ochrane životného prostredia a pri zlepšovaní pracovných postupov s cieľom zrušiť nútenú prácu;
   j) nabádať orgány, aby zintenzívnili opatrenia na zníženie nezamestnanosti v krajine vrátane otvorenia súkromného sektora a posilňovania malých a stredných podnikov; uvítať v tejto súvislosti rozšírenie programu odbornej prípravy v oblasti hospodárenia a podporiť ďalšie programy odbornej prípravy pre podnikateľov; pripomenúť potenciál mladého obyvateľstva a v tomto zmysle jeho relatívne vysokú úroveň vzdelania; nabádať k podpore vzdelávacích programov v oblasti podnikania; zdôrazniť význam programov EÚ, ako je Erasmus+, pri podpore medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Uzbekistanom a pri poskytovaní príležitostí na posilnenie postavenia študentov, ktorí sa na týchto programoch zúčastňujú ako pozitívni aktéri zmeny v ich spoločnosti;
   k) pokračovať v každoročnom dialógu o ľudských právach, ktorý organizuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a v tejto súvislosti naliehať na vyriešenie jednotlivých prípadov vzbudzujúcich obavy vrátane prípadov politických väzňov; dohodnúť sa na konkrétnych oblastiach rokovania pred každým kolom dialógov konanom raz ročne a posúdiť pokrok pri dosahovaní výsledkov v súlade s normami EÚ a súčasne zohľadňovať problematiku ľudských práv pri všetkých ostatných stretnutiach a vo všetkých iných politikách; podporovať a vyhodnocovať dodržiavanie medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv ratifikovaných Uzbekistanom, a to najmä v rámci OSN, OBSE a MOP; vyjadriť pretrvávajúce znepokojenie nad nevyriešenými problémami a nedostatočným vykonávaním niektorých reforiem; podporovať orgány v dekriminalizácii konsenzuálnych sexuálnych vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia a posilňovať kultúru tolerancie vo vzťahu k LGBTI osobám; vyzvať uzbecké orgány, aby dodržiavali a presadzovali práva žien;
   l) zabezpečiť preskúmanie systému cestovných pasov; uvítať zrušenie systému „výstupných víz“, ktoré sa predtým vyžadovali od uzbeckých občanov cestujúcich mimo Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ); uvítať oznámenie Uzbekistanu, na základe ktorého sa od januára 2019 nebudú od občanov členských štátov EÚ vyžadovať víza;
   m) vyzvať orgány, aby zlepšili miestny systém zdravotnej starostlivosti a zvýšili štátne zdroje na uľahčenie týchto zlepšení, pretože situácia sa výrazne zhoršila, odkedy krajina získala nezávislosť;
   n) vyzvať orgány, aby poskytli potrebnú podporu a vynaložili úsilie o získanie pomoci a podpory medzinárodných partnerov s cieľom umožniť Uzbekistanu a najmä autonómnej Karakalpackej republike ďalej riešiť hospodárske, sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej katastrofy Aralského jazera tým, že zavedú politiky a postupy udržateľného hospodárenia s vodami a ich ochrany, ako aj spoľahlivý plán postupného vyčistenia regiónu; uvítať pozitívny vývoj v rámci regionálnej spolupráce v oblasti vôd, predovšetkým s Tadžikistanom a Kazachstanom, vytvorenie trustového fondu OSN s účasťou viacerých partnerov týkajúceho sa bezpečnosti osôb v oblasti Aralského jazera a odhodlanie, ktoré prejavili orgány; pokračovať v podpore úsilia o zlepšenie zavlažovacej infraštruktúry;
   o) vyjadriť uznanie zahraničnej politike Uzbekistanu, ktorá viedla k zlepšeniu v spolupráci so susedmi a s medzinárodnými partnermi, najmä v oblasti podpory stability a bezpečnosti v regióne, riadenia hraníc a hospodárenia s vodami, vymedzenia hraníc a energetiky; podporovať pozitívne zapojenie Uzbekistanu do mierového procesu v Afganistane;
   p) uvítať pretrvávajúci záväzok Uzbekistanu zachovávať zónu bez jadrových zbraní v Strednej Ázii; pripomenúť záväzok EÚ podporovať Uzbekistan pri zaobchádzaní s toxickým a rádioaktívnym odpadom; nabádať Uzbekistan k podpísaniu Zmluvy o zákaze jadrových zbraní;
   q) zohľadniť dôležitú úlohu Uzbekistanu pri nadchádzajúcom preskúmaní stratégie EÚ – Stredná Ázia uplatňujúc pritom zásadu diferenciácie;
   r) vyjadriť uznanie, pokiaľ ide o legitímne bezpečnostné záujmy Uzbekistanu, a zintenzívniť spoluprácu na podporu krízového riadenia, predchádzania konfliktom, integrovaného riadenia hraníc a úsilia, ktoré je zamerané na boj proti násilnej radikalizácii, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a nezákonnému obchodovaniu s drogami, pri súčasnom dodržiavaní zásad právneho štátu vrátane ochrany ľudských práv;
   s) zaistiť účinnosť spolupráce v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;
   t) viazať poskytovanie pomoci Uzbekistanu z vonkajších finančných nástrojov EÚ a z úverov EIB a EBOR na ďalší pokrok reforiem;
   u) podporovať efektívne plnenie kľúčových medzinárodných dohovorov, ktoré sa vyžadujú v prípade štatútu VSP +;
   v) podporiť snahu Uzbekistanu zapojiť sa do procesu pristúpenia k Svetovej obchodnej organizácii (WTO) s cieľom lepšie integrovať krajinu do svetového hospodárstva, zlepšiť podnikateľské prostredie a prilákať tak viac priamych zahraničných investícií (PZI);
   w) zohľadniť rozvoj vzťahov s ďalšími tretími krajinami v kontexte vykonávania čínskej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a trvať na tom, že treba riešiť problémy v oblasti ľudských práv, ktoré sú prepojené s touto iniciatívou, a to aj vypracovaním usmernení v tejto súvislosti;
   x) používať rokovania v rámci posilnenej DPS na podporu skutočného a udržateľného pokroku smerom k zodpovednému a demokratickému režimu, ktorý zaručuje a chráni základné práva pre všetkých občanov a zameriava sa najmä na zabezpečenie priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, obhajcov ľudských práv a nezávislosť právnikov; zabezpečiť, aby Uzbekistan pred ukončením rokovaní dosiahol výrazný pokrok smerom k zabezpečeniu slobody prejavu a slobody združovania a pokojného zhromažďovania v súlade s medzinárodnými normami vrátane odstránenia prekážok, ktoré bránia všetkým novým skupinám zaregistrovať sa a právoplatne začať vykonávať činnosť v krajine a prijímať zahraničné finančné prostriedky;
   y) rokovať o modernej, komplexnej a ambicióznej dohode medzi EÚ a Uzbekistanom, ktorá nahradí dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1999, zlepší kontakty medzi ľuďmi, politickú spoluprácu, obchodné a investičné vzťahy a spoluprácu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prepojenosti, ľudských práv a správy a prispeje k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju Uzbekistanu;
   z) obnoviť záväzok presadzovať demokratické normy, zásady dobrej správy vecí verejných a právneho štátu a rešpektovať ľudské práva a základné slobody vrátane slobody náboženského vyznania a viery, ako aj ich obhajcov;
   aa) podporiť obnovené úsilie Uzbekistanu o mnohostrannú a medzinárodnú spoluprácu v oblasti globálnych a regionálnych výziev, ako sú okrem iného medzinárodná bezpečnosť a boj proti násilnému extrémizmu, organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami, hospodárenie s vodami, zhoršovanie stavu životného prostredia, zmena klímy a migrácia;
   ab) zabezpečiť, aby komplexná dohoda uľahčila a posilnila regionálnu spoluprácu a mierové riešenie konfliktov a existujúcich sporov, čo vytvorí podmienky na skutočne dobré susedské vzťahy;
   ac) podporiť ustanovenia týkajúce sa obchodných a hospodárskych vzťahov ich lepším prepojením s ustanoveniami o ľudských právach a so záväzkom vykonávať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv pri súčasnom zabezpečení mechanizmov na posudzovanie a riešenie negatívnych vplyvov na ľudské práva na jednej strane, ako aj presadzovaním zásad trhového hospodárstva vrátane právnej istoty, nezávislých a transparentných inštitúcií, sociálneho dialógu a vykonávania pracovných noriem MOP, aby sa zaručili udržateľné priame zahraničné investície a prispelo sa k diverzifikácii hospodárstva, na druhej strane; zlepšiť spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom a zabezpečiť, aby aktíva, ktoré sú v súčasnosti zmrazené vo viacerých členských štátoch EÚ a EHP, boli zodpovedne repatriované v prospech všetkých obyvateľov Uzbekistanu;
   ad) posilniť aspekty medziparlamentnej spolupráce v rámci splnomocneného parlamentného výboru pre spoluprácu v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv vrátane priamej zodpovednosti zástupcov Rady pre spoluprácu a parlamentného výboru pre spoluprácu;
   ae) zabezpečiť zapojenie všetkých relevantných aktérov vrátane občianskej spoločnosti počas rokovaní aj fázy vykonávania dohody;
   af) začleniť podmienky týkajúce sa prípadného pozastavenia spolupráce v prípade porušenia základných prvkov ktoroukoľvek stranou, a to najmä pokiaľ ide o dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu, vrátane konzultácie Európskeho parlamentu v takýchto prípadoch; vytvoriť nezávislý mechanizmus monitorovania a podávania sťažností, ktorý postihnutému obyvateľstvu a jeho zástupcom poskytne účinný nástroj na riešenie negatívnych vplyvov na ľudské práva a na monitorovanie vykonávania;
   ag) zabezpečiť, aby bol Európsky parlament úzko zapojený do monitorovania vykonávania všetkých častí komplexnej posilnenej DPS po nadobudnutí jej platnosti, viesť v tejto súvislosti konzultácie, zabezpečiť, aby ESVČ riadne informovala Európsky parlament a občiansku spoločnosť o vykonávaní posilnenej DPS a aby primerane reagovali;
   ah) zabezpečiť zasielanie všetkých dokumentov na rokovania Európskemu parlamentu, a to v súlade s pravidlami dôvernosti, aby Európsky parlament mohol riadne kontrolovať proces rokovaní; plniť medziinštitucionálne povinnosti vyplývajúce z článku 218 ods. 10 ZFEÚ a pravidelne informovať Európsky parlament;
   ai) predbežne uplatňovať posilnenú DPS len po udelení súhlasu Európskeho parlamentu;
   aj) realizovať verejnú informačnú kampaň, v ktorej sa vyzdvihnú očakávané pozitívne výsledky spolupráce v prospech občanov EÚ a Uzbekistanu, čím sa posilnia aj kontakty medzi ľuďmi;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Uzbeckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 394.
(2) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 51.
(3) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 25.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.
(5) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119.
(6) https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/54354/joint-communiqué-european-union-–-central-asia-foreign-ministers-meeting-brussels-23-november_en


Ukončenie sezónnych zmien času ***I
PDF 195kWORD 55k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES (COM(2018)0639 – C8-0408/2018 – 2018/0332(COD))
P8_TA(2019)0225A8-0169/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0639),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0408/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym Parlamentom, Dolnou snemovňou a Snemovňou lordov Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na výsledky online konzultácií, ktoré Komisia uskutočnila medzi 4. júlom 2018 a 16. augustom 2018,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre právne veci a Výboru pre petície (A8-0169/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES

P8_TC1-COD(2018)0332


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Členské štáty sa v minulosti rozhodli zaviesť úpravu letného času na vnútroštátnej úrovni. Preto bolo pre fungovanie vnútorného trhu dôležité, aby sa v celej Únii stanovil spoločný dátum a čas začiatku a konca obdobia letného času s cieľom skoordinovať zmenu času v jednotlivých členských štátoch. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/84/ES(4) všetky členské štáty v súčasnosti dvakrát ročne uplatňujú úpravu letného sezónne zmeny času od poslednej nedele. Štandardný čas sa v poslednú nedeľu v marci mení na letný čas, ktorý sa uplatňuje do prvej nedele v októbri toho istého roka. [PN 1]

(2)  Európsky parlament na základe viacerých petícií, iniciatív občanov a parlamentných otázok vo svojom uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby dôkladne preskúmala úpravu letného času stanovenú v smernici 2000/84/ES a podľa potreby skoncipovala návrh jej revízie. Ďalej v ňom potvrdil zásadnú potrebu zdôraznil dôležitosť zachovania harmonizovanej a koordinovanej koncepcie časovej úpravy na celom území Únie, ako aj jednotného časového režimu v Únii. [PN 2]

(3)  Komisia preskúmala dostupné dôkazy, ktoré dokladajú dôležitosť harmonizovaných pravidiel Únie v tejto oblasti v záujme zaručenia riadneho fungovanie fungovania vnútorného trhu, predvídateľnosti a dlhodobej istoty, ako aj zabránenia, okrem iného, narušeniam časového harmonogramu dopravných operácií a fungovania komunikačných a informačných systémov, vyšším nákladom v cezhraničnom obchode či nižšej produktivite pri tovare a službách. Neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, či výhody úpravy letného času prevažujú nad nevýhodami spojenými so zmenou času dvakrát do roka. [PN 3]

(3a)   Verejná diskusia o úprave letného času nie je nová a od zavedenia letného času bolo niekoľko iniciatív, ktorých cieľom bolo túto prax ukončiť. V niektorých členských štátoch sa uskutočnili konzultácie na vnútroštátnej úrovni a väčšina podnikov a zainteresovaných strán podporila ukončenie tejto praxe. Konzultácia, ktorú iniciovala Komisia, viedla k rovnakému záveru. [PN 4]

(3b)  V tomto kontexte môže ako príklad slúžiť situácia chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí úpravu letného času pôvodne považovali za nezlučiteľnú s poľnohospodárskymi pracovnými postupmi, najmä pokiaľ ide o už aj tak veľmi skorý začiatok pracovného dňa podľa štandardného času. Rovnako prevládal názor, že zmena času dvakrát ročne sťažuje vstup výrobkov alebo zvierat na trhy. V neposlednom rade sa predpokladalo zníženie dojivosti, keďže kravy majú svoj prirodzený rytmus dojenia. Moderné poľnohospodárske zariadenia a postupy však spôsobili revolúciu v poľnohospodárstve spôsobom, vďaka ktorému už väčšina z týchto obáv nie je opodstatnená, hoci obavy týkajúce sa biorytmu zvierat, ako aj pracovných podmienok poľnohospodárov sú aj naďalej relevantné. [PN 5]

(4)  O úprave letného času prebieha živá verejná diskusia. Na verejnej konzultácii, ktorú usporiadala Komisia, sa zúčastnilo približne 4,6 milióna občanov, čo je najväčší počet odpovedí, aké Komisia doteraz v rámci akejkoľvek svojej konzultácie dostala. Na obavy občanov týkajúce sa zmeny času dvakrát ročne poukázalo aj niekoľko iniciatív občanov a niektoré členské štáty sa už vyjadrili svoj záujem ukončiť uplatňovanie, že uprednostňujú ukončenie uplatňovania tejto úpravy letného času. V súvislosti s týmito trendmi je potrebné naďalej zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zabrániť jeho citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti. Preto je vhodné koordinovaným a harmonizovaným spôsobom ukončiť uplatňovanie úpravy letného času. [PN 6]

(4a)  Chronobiológia ukazuje, že na biorytmus ľudského tela vplýva každá zmena času, čo môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí. Nedávne vedecké dôkazy jasne naznačujú súvislosť medzi zmenou času a kardiovaskulárnymi ochoreniami, zápalovými ochoreniami imunitného systému alebo vysokým tlakom, čo súvisí s narušením cirkadiálneho cyklu. Niektoré skupiny obyvateľov, ako sú deti a starší ľudia, sú na tieto zmeny obzvlášť citlivé. V záujme ochrany zdravia verejnosti je preto vhodné sezónne zmeny času ukončiť. [PN 7]

(4b)   Územia členských štátov okrem ich zámorských území sú zoskupené v troch rôznych časových pásmach alebo štandardných časoch, t. j. UTC, UTC +1 a UTC +2. Veľké rozšírenie Únie zo severu na juh znamená, že účinky denného svetla sa v rámci Únie líšia. Preto je dôležité, aby členské štáty pred zmenou svojho časového pásma zvážili geografické aspekty času, t. j. prirodzené časové pásma a geografickú polohu. Členské štáty by mali uskutočniť konzultácie s občanmi a príslušnými zainteresovanými stranami, skôr než sa rozhodnú zmeniť svoje časové pásma. [PN 8]

(4c)  Počet iniciatív občanov poukázal na obavy občanov, pokiaľ ide o zmenu času dvakrát ročne, a členským štátom by sa mal poskytnúť čas a príležitosť na vykonanie vlastných verejných konzultácií a posúdení vplyvu s cieľom lepšie pochopiť dôsledky ukončenia sezónnych zmien času vo všetkých regiónoch. [PN 9]

(4d)  Letný čas, resp. úspora denného svetla, priniesol zdanlivo neskorší západ slnka počas letných mesiacov. V mysliach mnohých občanov Únie je leto synonymom dostupnosti slnečného svetla až do neskorého večera. Návrat k „štandardnému“ času by viedol k tomu, že v lete by slnko zapadalo o hodinu skôr, pričom by sa skrátilo obdobie v roku, keď je k dispozícii denné svetlo aj v neskorý večer. [PN 10]

(4e)  V mnohých štúdiách sa skúmala súvislosť medzi prechodom na letný čas a rizikom srdcového infarktu, narušeným biorytmom, nedostatkom spánku, znížením koncentrácie a pozornosti, zvýšeným rizikom nehôd, nižšou mierou celkovej životnej spokojnosti či dokonca mierou samovrážd. Dlhšie trvanie denného svetla, čas strávený vonku po práci alebo po škole a vystavenie slnečnému svetlu má však jednoznačne niekoľko pozitívnych dlhodobých účinkov na celkovú pohodu človeka. [PN 11]

(4f)  Sezónne zmeny času majú nepriaznivý vplyv aj na dobré životné podmienky zvierat, čo sa prejavuje v poľnohospodárstve, napríklad poklesom produkcie kravského mlieka. [PN 12]

(4g)  Všeobecne sa predpokladá, že sezónne zmeny času prinášajú úsporu energie. Bol to aj hlavný dôvod, pre ktorý boli v minulom storočí pôvodne zavedené. Z výskumov však vyplýva, že hoci sezónne zmeny času môžu nepatrným spôsobom prispievať k znižovaniu spotreby energie v Únii ako celku, neplatí to pre všetky členské štáty. Úspora energie na osvetlenie prechodom na letný čas môže byť tiež prevážené zvýšením spotreby energie na vykurovanie. Výsledky sa navyše ťažko interpretujú, keďže sú silne ovplyvnené externými faktormi, ako sú meteorológia, správanie užívateľov energie alebo prebiehajúca transformácia v oblasti energetiky. [PN 13]

(5)  Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo každého členského štátu rozhodovať o štandardnom čase alebo časoch na územiach pod jeho právomocou, na ktoré sa vzťahuje územná pôsobnosť zmlúv, ani o jeho ďalších zmenách. Avšak s cieľom zabezpečiť, aby úprava letného času uplatňovaná len v niektorých členských štátoch nenarúšala fungovanie vnútorného trhu, by členské štáty nemali meniť štandardný čas na územiach pod svojou právomocou z dôvodu sezónnej zmeny, aj keby takúto zmenu prezentovali ako zmenu časového pásma. Navyše, s cieľom minimalizovať narušenia okrem iného v doprave, komunikáciách a iných dotknutých sektoroch, mali by Komisii v náležitom predstihu oznámiť svoj úmysel zmeniť svoj štandardný čas a následne uplatniť oznámené zmeny. Komisia by mala na základe uvedeného oznámenia informovať všetky ostatné členské štáty, aby mohli prijať všetky potrebné opatrenia. Takisto by mala informovať širokú verejnosť a zainteresované strany a na tento účel danú informáciu uverejniť Komisiu mali najneskôr do 1. apríla 2020 informovať o tom, že v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021 majú v úmysle zmeniť svoj štandardný čas. [PN 14]

(6)  Preto je potrebné ukončiť harmonizáciu obdobia, na ktoré sa vzťahuje úprava letného času podľa smernice 2000/84/ES, a zaviesť spoločné pravidlá, ktorými sa členským štátom zabráni uplatňovať rôzne sezónne časové úpravy prostredníctvom zmeny svojho štandardného času viac ako jedenkrát za rok, ako aj stanoviť povinnosť oznámiť plánované zmeny štandardného času. Cieľom tejto smernice je rozhodujúcim spôsobom prispieť k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a z toho dôvodu by mala byť založená na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. [PN 15]

(6a)   Rozhodnutiu o tom, ktorý štandardný čas uplatňovať v každom členskom štáte, musia predchádzať konzultácie a štúdie, ktoré zohľadnia preferencie občanov, geografické a regionálne rozdiely, štandardné pracovné podmienky a iné faktory, ktoré sú v súvislosti s daným štátom relevantné. Členské štáty by preto mali mať dostatok času na to, aby zanalyzovali vplyv návrhu a vybrali riešenie, ktoré prinesie ich obyvateľstvu najväčší osoh, pričom sa zohľadní dobré fungovanie vnútorného trhu. [PN 16]

(6b)   Zmena času, ktorá nesúvisí so sezónnymi zmenami, povedie k nákladom na prechod, najmä pokiaľ ide o informačné systémy v doprave a v ďalších sektoroch. Aby sa výrazne znížili náklady na prechod, je na vykonávanie tejto smernice potrebná primeraná lehota na prípravu. [PN 17]

(7)  Táto smernica by sa mala uplatňovať od 1. apríla 2019 2021, aby posledné obdobie letného času podľa pravidiel smernice 2000/84/ES vo všetkých členských štátoch začalo 31. marca 2019 v poslednú marcovú nedeľu roku 2021 o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času. Členské štáty, ktoré po uvedenom období letného času plánujú prijať štandardný čas zodpovedajúci času v zimnom ročnom období v súlade so smernicou 2000/84/ES, by mali zmeniť svoj štandardný čas 27. októbra 2019 v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021 o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času, aby sa podobné a trvalé zmeny v rôznych členských štátoch vykonali súčasne. Je žiaduce, aby členské štáty prijali rozhodnutia o štandardnom čase, ktorý každý z nich bude uplatňovať od roku 2019 2021, koordinovaným spôsobom. [PN 18]

(7a)  Členské štáty by na účely zabezpečenia harmonizovaného vykonávania tejto smernice mali navzájom spolupracovať a rozhodnutia o plánovanej úprave času prijímať zosúladeným a koordinovaným spôsobom. Na tento účel by sa malo zriadiť koordinačné grémium pozostávajúce z jedného určeného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Koordinačné grémium by malo prerokovať a posúdiť možný vplyv každého plánovaného rozhodnutia o štandardnom čase daného členského štátu na fungovanie vnútorného trhu, aby sa tak predišlo výrazným narušeniam. [PN 19]

(7b)  Komisia by mala posúdiť, či plánovaná úprava času v jednotlivých členských štátoch má potenciál významne a trvalo brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Pokiaľ príslušné členské štáty na základe tohto posúdenia svoju plánovanú úpravu času neprehodnotia, Komisia by mala mať možnosť odložiť dátum začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh. Na tento účel, ako aj s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto smernice, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o odloženie dátumu začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov. [PN 20]

(8)  Vykonávanie tejto smernice by sa malo monitorovať. Výsledky tohto monitorovania by Komisia mala predstaviť v správe Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa by mala vychádzať z informácií, ktoré Komisii poskytnú členské štáty včas tak, aby mohla predložiť správu v stanovenom čase.

(9)  Cieľ tejto smernice, teda harmonizované časové úpravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(10)  Harmonizované časové úpravy by sa mali uplatňovať v súlade s ustanoveniami o územnej pôsobnosti zmlúv stanovenými v článku 355 ZFEÚ.

(11)  Smernica 2000/84/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1.  Členské štáty neuplatňujú sezónne zmeny svojho štandardného času alebo časov.

2.  Bez ohľadu na odsek Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty uplatniť ešte jednu sezónnu zmenu svojho štandardného času alebo časov v roku 2019 2021, za predpokladu, že tak urobia 27. októbra 2019 v poslednú októbrovú nedeľu uvedeného roku o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času. Členské štáty oznámia dané toto rozhodnutie v súlade s článkom 2 Komisii najneskôr do 1. apríla 2020. [PN 21]

Článok 2

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 1, ak Týmto sa členský štát rozhodne zmeniť svoj štandardný čas alebo časy na akomkoľvek území pod svojou právomocou, oznámi túto skutočnosť Komisii najneskôr šesť mesiacov pred tým, ako daná zmena nadobudne právoplatnosť. Ak členský štát takúto skutočnosť oznámil a dané oznámenie nestiahol najneskôr šesť mesiacov pred dátumom plánovanej zmeny, členský štát predmetnú zmenu uplatní zriaďuje koordinačné grémium s cieľom zabezpečiť harmonizovaný a koordinovaný prístup k úprave času v celej Únii. [PN 22]

2.  Komisia do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ňom informuje ostatné členské štáty Koordinačné grémium pozostáva z jedného zástupcu každého členského štátu a uverejní danú informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie jedného zástupcu Komisie. [PN 23]

2a.  Ak členský štát oznámi Komisii svoje rozhodnutie podľa článku 1 ods. 2, zvolá sa koordinačné grémium, aby posúdilo a prediskutovalo potenciálny vplyv plánovanej zmeny na fungovanie vnútorného trhu s cieľom predísť výrazným narušeniam. [PN 24]

2b.  Ak sa Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 2a domnieva, že plánovaná zmena bude mať podstatný vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, informuje o tom oznamujúci členský štát. [PN 25]

2c.  Oznamujúci členský štát sa najneskôr do 31. októbra 2020 rozhodne, či zachová svoj zámer alebo nie. Ak sa oznamujúci členský štát rozhodne zachovať svoj zámer, poskytne podrobné vysvetlenie toho, ako bude riešiť negatívny vplyv príslušnej zmeny na fungovanie vnútorného trhu. [PN 26]

Článok 3

1.  Komisia najneskôr do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade podá hodnotiacu správu o uplatňovaní a vykonávaní tejto smernice najneskôr do 31. decembra 2024, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na jej preskúmanie na základe dôkladného posúdenia vplyvu za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán. [PN 27]

2.  Členské štáty Komisii poskytnú relevantné informácie najneskôr do 30. apríla 2024 2025. [PN 28]

Článok 4

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. apríla 2019 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. apríla 2019 2021.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. [PN 29]

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4a

1.  Komisia v úzkej spolupráci s koordinačným grémiom uvedeným v článku 2 dôkladne monitoruje plánované úpravy času v celej Únii.

2.  Ak Komisia zistí, že plánovaná úprava času, ktorú členské štáty oznámili podľa článku 1 ods. 2, má potenciál významne a trvalo brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, je splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o odloženie dátumu začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov, a v prípade potreby predloží legislatívny návrh. [PN 30]

Článok 4b

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4a sa Komisii udeľuje na obdobie od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] do ... [dátum začatia uplatňovania tejto smernice].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 31]

Článok 5

Smernica 2000/84/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. apríla 2019 2021. [PN 32]

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 305.
(2)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 305.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.
(4)Smernica 2000/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. januára 2001 o úprave letného času (Ú. v. ES L 31, 2.2.2001, s. 21).


Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou ***I
PDF 140kWORD 54k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0864 – C8-0495/2016 – 2016/0380(COD))
P8_TA(2019)0226A8-0044/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0864),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0495/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maďarským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a poľským Senátom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 7. septembra 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0044/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2016)0380


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/944.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K DEFINÍCII SPOJOVACIEHO VEDENIA

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa prepracovaného znenia smernice o elektrine a prepracovaného znenia nariadenia o elektrine, ktorá sa vracia k definícii „spojovacieho vedenia“, ktorá sa používa v smernici 2009/72/ES a nariadení (ES) č. 714/2009. Komisia súhlasí s tým, že trhy s elektrickou energiou sa líšia od iných trhov, ako je napríklad trh so zemným plynom, okrem iného prostredníctvom obchodovania s produktmi, ktoré v súčasnosti nie je možné ľahko skladovať, a vyrába ich široká škála výrobných zariadení vrátane distribučných zariadení. V dôsledku toho sa úloha prepojenia s tretími krajinami medzi odvetviami elektrickej energie a zemného plynu výrazne líši a môžu sa zvoliť rôzne regulačné prístupy.

Komisia bude vplyv tejto dohody ďalej skúmať a v prípade potreby poskytne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov.

V záujme právnej zrozumiteľnosti chce Komisia poukázať na tieto skutočnosti:

Dohodnutá definícia spojovacieho vedenia v smernici o elektrine sa vzťahuje na zariadenie používané na prepájanie elektrizačných sústav. Toto znenie nerozlišuje rôzne regulačné rámce alebo technické situácie, a teda a priori zahŕňa všetky elektrické spojenia s tretími krajinami v rozsahu pôsobnosti. Pokiaľ ide o dohodnutú definíciu prepojenia v rámci nariadenia o elektrine, Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhov s elektrinou si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav, účastníkmi trhu a regulačnými orgánmi. Zatiaľ čo rozsah pôsobnosti príslušných pravidiel môže byť rozdielny v závislosti od stupňa integrácie na vnútornom trhu s elektrinou, mala by byť úzka integrácia tretích krajín do vnútorného trhu s elektrinou, napríklad účasť na projektoch prepájania trhu, založená na dohodách, ktoré si vyžadujú uplatňovanie príslušného práva Únie.

VYHLÁSENIE KOMISIE K ALTERNATÍVNEMU RIEŠENIU SPOROV

Komisia berie na vedomie, že spoluzákonodarcovia dospeli k dohode týkajúcej sa článku 26, podľa ktorej sa má na úrovni EÚ stanoviť, že účasť poskytovateľov energetických služieb na alternatívnom riešení sporov je povinná. Komisia vyjadruje poľutovanie nad týmto rozhodnutím, keďže vo svojom návrhu ponechala výber na členské štáty v súlade s prístupom prijatým v smernici 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) a s ohľadom na zásadu subsidiarity a proporcionality.

Úlohou Komisie nie je vykonávať porovnávacie posúdenia jednotlivých modelov alternatívneho riešenia sporov, ktoré zaviedli členské štáty. Komisia preto zhodnotí celkovú účinnosť vnútroštátnych systémov alternatívneho riešenia sporov v rámci svojej všeobecnej povinnosti sledovať transpozíciu a účinné uplatňovanie práva Únie.

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Vnútorný trh s elektrinou ***I
PDF 140kWORD 54k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0861 – C8-0492/2016 – 2016/0379(COD))
P8_TA(2019)0227A8-0042/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0861),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0492/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, nemeckým Spolkovým snemom, španielskym Parlamentom, francúzskym Senátom, maďarským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou, poľským Sejmom, poľským Senátom, rumunskou Poslaneckou snemovňou a rumunským Senátom, ktoré sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. júla 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0042/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2016)0379


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/943.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K DEFINÍCII SPOJOVACIEHO VEDENIA

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa prepracovaného znenia smernice o elektrine a prepracovaného znenia nariadenia o elektrine, ktorá sa vracia k definícii „spojovacieho vedenia“, ktorá sa používa v smernici 2009/72/ES a nariadení (ES) č. 714/2009. Komisia súhlasí s tým, že trhy s elektrickou energiou sa líšia od iných trhov, ako je napríklad trh so zemným plynom, okrem iného prostredníctvom obchodovania s produktmi, ktoré v súčasnosti nie je možné ľahko skladovať, a vyrába ich široká škála výrobných zariadení vrátane distribučných zariadení. V dôsledku toho sa úloha prepojenia s tretími krajinami medzi odvetviami elektrickej energie a zemného plynu výrazne líši a môžu sa zvoliť rôzne regulačné prístupy.

Komisia bude vplyv tejto dohody ďalej skúmať a v prípade potreby poskytne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov.

V záujme právnej zrozumiteľnosti chce Komisia poukázať na tieto skutočnosti:

Dohodnutá definícia spojovacieho vedenia v smernici o elektrickej energii sa vzťahuje na zariadenie používané na prepájanie sústav. Toto znenie nerozlišuje rôzne regulačné rámce alebo technické situácie, a teda a priori zahŕňa všetky elektrické spojenia s tretími krajinami v rozsahu pôsobnosti. Pokiaľ ide o dohodnutú definíciu prepojenia v rámci nariadenia o elektrine, Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhov s elektrinou si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav, účastníkmi trhu a regulačnými orgánmi. Zatiaľ čo rozsah pôsobnosti platných pravidiel môže byť rozdielny v závislosti od stupňa integrácie na vnútornom trhu s elektrinou, mala by byť úzka integrácia tretích krajín do vnútorného trhu s elektrinou, napríklad účasť na projektoch prepájania trhu, založená na dohodách, ktoré si vyžadujú uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie.

VYHLÁSENIE KOMISIE O PLÁNOCH VYKONÁVANIA REFORMY TRHU

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov v súvislosti s článkom 20 ods. 3, v ktorej sa stanovuje, že členské štáty, v ktorých sa zistili problémy s primeranosťou, uverejnia plán vykonávania s časovým harmonogramom prijímania opatrení na odstránenie zistených regulačných deformácií a/alebo zlyhaní trhu v rámci procesu štátnej pomoci.

Podľa článku 108 ZFEÚ má Komisia výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci s vnútorným trhom. Týmto nariadením nie je dotknutá výlučná právomoc Komisie podľa ZFEÚ. Komisia preto môže v prípade potreby predložiť svoje stanovisko k plánom reformy trhu súbežne s procesom schvaľovania kapacitných mechanizmov podľa pravidiel štátnej pomoci, ale tieto dva procesy sú právne oddelené.

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ***I
PDF 132kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) (COM(2016)0863 – C8-0494/2016 – 2016/0378(COD))
P8_TA(2019)0228A8-0040/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0863),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0494/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili nemecký Spolkový snem, francúzsky Senát a rumunský Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. júla 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady vyjadrený v liste z 19. decembra 2018 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0040/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2016)0378


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/942.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Pripravenosť na riziká v sektore elektriny ***I
PDF 130kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES (COM(2016)0862 – C8-0493/2016 – 2016/0377(COD))
P8_TA(2019)0229A8-0039/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0862),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0493/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0039/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES

P8_TC1-COD(2016)0377


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/941.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.


Označovanie pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre ***I
PDF 554kWORD 402k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (COM(2018)0296 – C8-0190/2018 – 2018/0148(COD))
P8_TA(2019)0230A8-0086/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0296),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0190/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0086/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009

P8_TC1-COD(2018)0148


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Únia sa zaviazala vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy. Palivová úspornosť je kľúčovým prvkom rámca politík Európskej únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a je kľúčovým faktorom znižovania dopytu po energii.

(2)  Komisia preskúmala(4) účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 a(5) zistila, že je potrebné aktualizovať jeho ustanovenia s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

(3)  Nariadenie (ES) č. 1222/2009 je vhodné nahradiť novým nariadením, ktoré zahŕňa zmeny vykonané v roku 2011 a ktoré upravuje a upresňuje niektoré jeho ustanovenia s cieľom objasniť a aktualizovať ich obsah s prihliadnutím na technologický pokrok v oblasti pneumatík v posledných rokoch. Keďže však ponuka a dopyt sa z hľadiska palivovej účinnosti zmenili len málo, nie je potrebné v tejto fáze zmeniť triedu palivovej úspornosti. Okrem toho by sa mali preskúmať dôvody tohto nedostatočného vývoja a nákupné faktory, ako sú cena, výkonnosť atď. [PN 1]

(4)  Na odvetvie dopravy pripadá jedna tretina spotreby energie v Únii. Cestná doprava bola zodpovedná za približne 22 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii v roku 2015. Pneumatiky, hlavne z dôvodu ich valivého odporu, predstavujú 5 až 10 % spotreby paliva vozidiel. Zníženie valivého odporu pneumatík by preto výrazne prispelo k palivovej úspornosti v oblasti cestnej dopravy, a tým k zníženiu emisií a k dekarbonizácii odvetvia dopravy. [PN 2]

(4a)  S cieľom riešiť problém znižovania emisií CO2 v cestnej doprave je vhodné, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou poskytli stimuly na inováciu nového technologického procesu pre palivovo úsporné a bezpečné pneumatiky tried C1, C2 a C3. [PN 3]

(5)  Pneumatiky sa vyznačujú viacerými parametrami, ktoré sú navzájom prepojenými parametrami prepojené. Zlepšenie jedného parametra, akým je napríklad valivý odpor, môže mať nepriaznivý vplyv na iné, akým je napríklad priľnavosť za mokra, zatiaľ čo zlepšenie priľnavosti za mokra môže mať nepriaznivý vplyv na vonkajší hluk valenia. Je potrebné podporovať výrobcov pneumatík, aby optimalizovali všetky parametre nad rámec dosiahnutých noriem. [PN 4]

(6)  Palivovo úsporné pneumatiky môžu byť nákladovo efektívne, pretože úspory paliva viac než vynahradzujú vyššiu kúpnu cenu pneumatík vyplývajúcu zo zvýšených nákladov na ich výrobu.

(7)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009(6) sa stanovujú minimálne požiadavky na valivý odpor pneumatík. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne znížiť stratu energie spôsobenú valivým odporom pneumatík nad rámec uvedených minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka aktualizovaným harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať koncových používateľov na nákup palivovo úspornejších pneumatík.

(7a)  Zlepšenie označovania pneumatík umožní spotrebiteľom získavať relevantnejšie a porovnateľnejšie informácie o palivovej úspornosti, bezpečnosti a hluku a pri kúpe nových pneumatík robiť nákladovo efektívne a ekologické rozhodnutia o kúpe. [PN 5]

(8)  Hluk z dopravy je veľmi rušivý a má škodlivé účinky na zdravie. Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na vonkajší hluk valenia pneumatík. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne znížiť vonkajší hluk valenia nad rámec týchto minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia hluku z cestnej dopravy vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať konečných používateľov na nákup pneumatík s menším vonkajším hlukom valenia.

(9)  Poskytovaním harmonizovaných informácií o vonkajšom hluku valenia sa zároveň umožňuje vykonávanie opatrení na obmedzenie hluku z dopravy a prispieva k zvyšovaniu povedomia o vplyve pneumatík na hluk z dopravy v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES(7).

(10)  Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na priľnavosť pneumatík za mokra. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne zlepšiť priľnavosť za mokra nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, a teda aj skrátiť brzdnú dráhu za mokra. Preto je z hľadiska zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať konečných používateľov na nákup pneumatík s vysokou priľnavosťou za mokra.

(11)  S cieľom zabezpečiť zosúladenie s medzinárodným rámcom sa v nariadení (ES) č. 661/2009 odkazuje na predpis EHK OSN č. 117(8), ktorý zahŕňa príslušné metódy merania valivého odporu, hluku a priľnavosti pneumatík za mokra a na snehu.

(12)  S cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v chladnejších klimatických podmienkach v Únii a poskytnúť koncovým používateľom informácie o výkonnosti pneumatík špecificky určených na použitie v podmienkach snehu a ľadu je vhodné vyžadovať, aby sa na štítku uvádzali informácie o požiadavkách na pneumatiky určených na použitie v podmienkach snehu a ľadu. Pneumatiky pre jazdu na snehu a ľade majú špecifické parametre, ktoré nie sú úplne porovnateľné s inými druhmi pneumatík. S cieľom zabezpečiť, aby koncoví užívatelia mohli robiť uvážené a informované rozhodnutia, by do štítku by mali byť zahrnuté aj informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR. Komisia mala vypracovať stupnicu výkonnosti pre priľnavosť na snehu, ako aj pre priľnavosť na ľade. Tieto stupnice by mali vychádzať z predpisu EHK OSN č. 117 a z normy ISO 19447 pre sneh a pre ľad. V každom prípade by mal byť na pneumatike, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre sneh stanovené v predpise EHK OSN č. 117, vytlačený symbol hory s troma vrcholmi a snehovou vločkou („3PMSF“). Podobne by na pneumatike, ktorá spĺňa minimálnu hodnotu indexu pre ľad stanovenú v norme ISO 19447, mal byť zobrazený symbol ľadu schválený podľa tejto normy. [PN 6]

(13)  Oder pneumatík počas používania je významným zdrojom mikroplastov, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie., a preto sa V oznámení Komisie s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“(9) sa preto uvádza potreba riešiť neúmyselné uvoľňovanie mikroplastov z pneumatík, okrem iného prostredníctvom informačných opatrení, akými sú označovanie a minimálne požiadavky na pneumatiky. V súčasnosti však neexistuje vhodná skúšobná metóda Uplatňovanie požiadaviek na označovanie so zreteľom na meranie mieru oderu pneumatík by teda malo významný prospech pre ľudské zdravie a životné prostredie. Preto by v záujme čo najrýchlejšieho stanovenia vhodnej skúšobnej metódy mala Komisia vydať mandát na vypracovanie takejto metódy, pričom by sa úplne zohľadnili všetky najnovšie medzinárodne vyvinuté alebo navrhované normy alebo nariadenia, ako aj výsledky priemyselného výskumu. [PN 7]

(14)  Protektorové pneumatiky tvoria významnú časť trhu s pneumatikami pre ťažké úžitkové vozidlá. Protektorovanie predlžuje životnosť pneumatík a pomáha dosahovať ciele obehového hospodárstva, akým je napríklad znižovanie odpadu. Uplatňovanie požiadaviek na označovanie takýchto pneumatík by prinieslo značné úspory energie. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je dostupná vhodná skúšobná metóda na meranie výkonnosti protektorových pneumatík, by toto nariadenie malo zabezpečiť ich budúce začlenenie.

(15)  Energetický štítok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369(10), ktorým sa výrobky zaradzujú na stupnici od A po G v závislosti od spotreby energie, pozná viac ako 85 % spotrebiteľov v Únii ako jasný a transparentný informačný nástroj a ukázalo sa, že je účinná účinný pri podpore účinnejších výrobkov. Štítok na pneumatikách by mal naďalej v čo najväčšej možnej miere používať rovnaký vzhľad s prihliadnutím na špecifiká parametrov pneumatík. [PN 8]

(16)  Poskytovaním porovnateľných informácií o parametroch pneumatík v podobe štandardného štítku sa pravdepodobne podarí ovplyvniť rozhodovanie konečných používateľov pri kúpe v prospech bezpečnejších, udržateľnejších, tichších a palivovo úspornejších pneumatík. Výrobcovia pneumatík tak následne pravdepodobne budú motivovaní, aby tieto parametre pneumatík optimalizovali, čím sa otvorí cesta pre udržateľnejšiu spotrebu a výrobu. [PN 9]

(17)  Potreba podrobnejších informácií o palivovej úspornosti a ďalších parametroch pneumatík je relevantná pre koncových používateľov vrátane kupujúcich náhradných pneumatík, kupujúcich pneumatík namontovaných na nových vozidlách, ako aj správcov vozových parkov a podnikov cestnej dopravy, ktorí pre absenciu režimu označovania a harmonizovaných skúšok nemôžu ľahko porovnávať parametre rôznych značiek pneumatík. Preto je vhodné vyžadovať, aby sa pneumatiky dodávané spolu s vozidlami označovali štítkom.

(18)  V súčasnosti sa štítok výslovne vyžaduje v prípade pneumatík pre vozidlá (pneumatiky triedy C1) a dodávky (pneumatiky triedy C2), ale nevyžaduje sa v prípade ťažkých úžitkových vozidiel (pneumatiky triedy C3). Pneumatiky triedy C3 spotrebúvajú viac paliva a najazdia viac kilometrov ročne ako pneumatiky triedy C1 a C2, a preto je potenciál na zníženie spotreby paliva a emisií z ťažkých nákladných vozidiel významný.

(19)  Začlenenie pneumatík triedy C3 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia je takisto v súlade s návrhom Komisie na nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 z nových ťažkých úžitkových vozidiel a spotrebe paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel(11) a návrhu Komisie na emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá(12).

(20)  Mnohí koncoví používatelia sa pri nákupe pneumatík rozhodujú tak, že nevidia skutočnú pneumatiku, a teda ani štítok, ktorý je k nej pripojený. Vo všetkých takýchto situáciách by sa koncovému používateľovi mal štítok zobraziť pred prijatím rozhodnutia o nákupe. Zobrazením štítku na pneumatikách v predajniach a v propagačných technických materiáloch by sa malo zabezpečiť, že distribútori a potenciálni koncoví používatelia dostanú v mieste nákupu a v čase rozhodovania o nákupe harmonizované informácie o príslušných parametroch pneumatík.

(21)  Niektorí koncoví používatelia si vyberajú pneumatiky skôr, než prídu do predajne, alebo ich nakupujú poštovou objednávkou alebo cez internet. Aby sa zabezpečilo, že aj títo koncoví používatelia sa môžu rozhodovať na základe objektívnych harmonizovaných informácií o palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšom hluku valenia pneumatík, by sa mali štítky mali zobrazovať vo všetkých technických propagačných materiáloch, a to aj keď je takýto materiál sprístupnený na internete.

(22)  Potenciálnym koncovým používateľom by sa mali poskytnúť informácie vysvetľujúce každý prvok štítku a jeho význam. Tieto informácie by sa mali poskytnúť v propagačných technických propagačných materiáloch, napríklad na webových stránkach dodávateľa. Ako technický propagačný materiál by sa nemali chápať reklamy na bilbordoch, v novinách, časopisoch, rozhlasovom či televíznom vysielaní. [PN 10]

(23)  Palivová úspornosť, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia a ostatné parametre týkajúce sa pneumatík by sa mali merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu. Takéto metódy a normy by mali v čo najväčšej možnej miere odrážať správanie priemerného spotrebiteľa a mali by byť spoľahlivé, aby sa zabránilo ich úmyselnému či neúmyselnému obchádzaniu. Štítky na pneumatikách by mali odzrkadľovať porovnateľnú výkonnosť pneumatík v skutočných podmienkach používania, a to v rámci obmedzení vyplývajúcich z potreby spoľahlivého, presného a reprodukovateľného skúšania v laboratórnych podmienkach, aby sa umožnilo koncovým používateľom porovnávať rôzne pneumatiky a aby sa obmedzili sa náklady výrobcov na skúšanie.

(24)  Na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie je nevyhnutné, aby dodávatelia a distribútori dodržiavali ustanovenia o označovaní pneumatík. Členské štáty by preto mali monitorovať toto dodržiavanie prostredníctvom dohľadu nad trhom a pravidelných následných kontrol najmä v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(13).

(25)  V záujme uľahčenia monitorovania súladu, vytvorenia užitočného nástroja pre koncových používateľov a umožnenia alternatívnych spôsobov získania informačných listov výrobkov pre distribútorov, by pneumatiky mali byť začlenené do databázy výrobkov zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369. Nariadenie (EÚ) 2017/1369 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(26)  Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom a povinnosť dodávateľov kontrolovať zhodu výrobkov, by mali dodávatelia sprístupniť požadované informácie o súlade výrobkov elektronicky v databáze výrobkov.

(27)  S cieľom zaistiť dôveru koncových používateľov v štítky na pneumatikách by nemalo byť dovolené používanie iných štítkov napodobňujúcich tento štítok. Z rovnakého dôvodu by nemali byť povolené žiadne dodatočné štítky, značky, symboly ani nápisy vo vzťahu k parametrom uvedeným na štítku na pneumatikách, ktoré by mohli koncových používateľov uvádzať do omylu alebo spôsobovať pochybnosti.

(28)  Sankcie uplatniteľné na porušenia tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(29)  S cieľom podporovať energetickú účinnosť, zmierňovanie zmeny klímy a ochranu životného prostredia by členské štáty mali mať možnosť vytvárať stimuly podporujúce používanie energeticky účinných výrobkov. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe týchto stimulov. Tieto stimuly by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie a nemali by predstavovať neodôvodnené prekážky na trhu. Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich konaní týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré možno uskutočniť v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s takýmito stimulmi.

(30)  S cieľom zmeniť obsah a formát štítku, zaviesť požiadavky v súvislosti s protektorovanými pneumatikami, pneumatikami určenými na použitie v podmienkach snehu alebo ľadu, oderom a počtom najazdených kilometrov, ako aj prispôsobiť prílohy technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu. Je takisto osobitne mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác viedla vhodné uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(14). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov by Európsky parlament a Rada mali dostať všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 12]

(30a)  Údaje o počte najazdených kilometrov a odere pneumatík budú po tom, ako bude k dispozícii vhodná skúšobná metóda, užitočným nástrojom na informovanie spotrebiteľov o trvanlivosti, životnosti a neúmyselnom uvoľňovaní mikroplastov ich kúpenej pneumatiky. Informácie o počte najazdených kilometrov by takisto umožňovali spotrebiteľom urobiť informované rozhodnutie o pneumatikách s dlhšou životnosťou, čo by pomohlo chrániť životné prostredie a zároveň im umožnilo odhadnúť prevádzkové náklady pneumatík počas dlhšieho obdobia. Údaje o najazdených kilometroch a odere by sa preto mali doplniť na štítok, keď bude k dispozícii relevantná, zmysluplná a reprodukovateľná metóda skúšania na účely uplatňovania tohto nariadenia. Výskum a vývoj nových technológií v tejto oblasti by mal pokračovať. [PN 13]

(31)  Pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh pred tým, ako sa začali uplatňovať požiadavky uvedené v tomto nariadení, by nemalo byť povinné opätovne označovať.

(32)  V záujme posilnenia dôvery v štítok a zabezpečenia jeho presnosti by malo vyhlásenie, ktoré dodávatelia uvedú na štítku v súvislosti s hodnotami valivého odporu, priľnavosti za mokra, priľnavosti na snehu a hluku, podliehať postupu typového schválenia podľa nariadenia (ES) č. 661/2009. [PN 14]

(32a)  Veľkosť štítku by mala zostať rovnaká ako veľkosť stanovená v nariadení (ES) č. 1222/2009. Do štítku by mali byť zahrnuté informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR. [PN 15]

(33)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. V súlade s odsekom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou by toto posúdenie malo vychádzať z piatich kritérií efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ a malo by poskytnúť základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení v budúcnosti.

(34)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú a environmentálnu účinnosť cestnej dopravy, umožniť koncovým používateľom vybrať si palivovo úspornejšie, bezpečnejšie a menej hlučné pneumatiky na základe poskytnutých príslušných informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizované informácie pre koncových používateľov, ale zabezpečením harmonizovaného regulačného rámca a rovnakých podmienok pre výrobcov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Nariadenie zostáva vhodným právnym nástrojom, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré zabraňujú odlišnej transpozícii členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie, a nie na úrovni členských štátov, znižuje náklady dodávateľov, zabezpečuje rovnaké podmienky a zabezpečuje voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(35)  Nariadenie (ES) č. 1222/2009 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Cieľ a predmet úpravy

1.  Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť bezpečnosť podporovať palivovo účinné, ochranu zdravia bezpečné a udržateľné pneumatiky s nízkou hladinou hluku, hospodársku a environmentálnu efektívnosť cestnej dopravy podporou palivovo úsporných ktoré by mohli pomôcť minimalizovať vplyv na životné prostredie a bezpečných pneumatík s nízkou hladinou hluku zdravie a zároveň zvyšovali bezpečnosť a hospodársku efektívnosť cestnej dopravy. [PN 16]

2.  Týmto nariadením sa vytvára rámec pre poskytovanie harmonizovaných informácií o parametroch pneumatík prostredníctvom označovania, čím sa koncovým používateľom umožní informovaný výber pri nákupe pneumatík.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na pneumatiky tried C1, C2 a C3, ktoré sa uvádzajú na trh. [PN 17]

2.  Po doplnení vhodnej skúšobnej metódy na meranie výkonnosti protektorových pneumatík v prílohách prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 12 sa toto nariadenie bude uplatňovať aj na protektorové pneumatiky.

3.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)  profesionálne terénne pneumatiky;

b)  pneumatiky určené výlučne na montáž na vozidlá prvýkrát registrované pred 1. októbrom 1990;

c)  náhradné pneumatiky na dočasné použitie typu T;

d)  pneumatiky s rýchlostnou kategóriou menšou než 80 km/h;

e)  pneumatiky, ktorých menovitý priemer ráfika nepresahuje 254 mm alebo je rovný alebo väčší než 635 mm;

f)  pneumatiky vybavené doplnkovými zariadeniami na zlepšenie trakčných vlastností (napr. pneumatiky s kovovými hrotmi);

g)  pneumatiky určené na montáž len na vozidlá určené výlučne na preteky.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „pneumatiky tried C1, C2 a C3“ sú triedy pneumatík vymedzené v článku 8 nariadenia (ES) č. 661/2009;

2.  „protektorová pneumatika“ je použitá pneumatika obnovená nahradením opotrebovaného dezénu novým materiálom;

3.  „náhradná pneumatika na dočasné použitie typu T“ je náhradná pneumatika na dočasné použitie navrhnutá na použitie pri vyššom hustiacom tlaku, než je tlak stanovený pre štandardné alebo zosilnené pneumatiky;

4.  „štítok“ je grafická schéma v tlačenej alebo elektronickej podobe, ako aj v podobe nálepky, ktorá obsahuje symboly určené na informovanie koncových používateľov o výkonnosti pneumatiky alebo šarže pneumatík vzhľadom na parametre stanovené v prílohe I;

5.  „predajňa“ je miesto, kde sú pneumatiky vystavené alebo uskladnené a ponúkané na predaj koncovému používateľovi, vrátane výstavných priestorov pre automobily, pokiaľ ide o pneumatiky ponúkané na predaj koncovému používateľovi, ktoré nie sú namontované na vozidlách;

6.  „technický propagačný materiál“ je dokumentácia v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorú dodávateľ vydal ako doplnok k reklamným materiálom a ktorá obsahuje aspoň technické informácie v súlade s prílohou V;

7.  „informačný list výrobku“ je štandardizovaný dokument v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorý obsahuje informácie stanovené v prílohe IV;

8.  „technická dokumentácia“ je dokumentácia postačujúca na to, aby orgány dohľadu nad trhom mohli posúdiť správnosť štítku a informačného listu výrobku, vrátane informácií uvedených v prílohe III;

9.  „databáza výrobkov“ je databáza zriadená podľa nariadenia (EÚ) 1369/2017, ktorá sa skladá z verejnej časti orientovanej na spotrebiteľa, v ktorej sú prístupné informácie o parametroch jednotlivých výrobkov v elektronickej podobe, online portálu umožňujúceho prístup a časti týkajúcej sa súladu, s jasne stanovenými požiadavkami na prístupnosť a bezpečnosť;

10.  „predaj na diaľku“ je ponuka na predaj, prenájom alebo predaj na splátky prostredníctvom zásielkového obchodu, katalógu, internetu, telemarketingu alebo akejkoľvek inej metódy, pri ktorej nemožno predpokladať, že potenciálny konečný používateľ uvidí výrobok vystavený;

11.  „výrobca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo ktorá si dáva výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza ho na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

12.  „dovozca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

13.  „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách;

14.  „dodávateľ“ je výrobca usadený v Únii, splnomocnený zástupca výrobcu, ktorý nie je usadený v Únii, alebo dovozca, ktorý uvádza výrobok na trh Únie;

15.  „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem dodávateľa, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

16.  „sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka výrobku na distribúciu alebo používanie na trhu Únie počas obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne;

17.  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

18.  „koncový používateľ“ je spotrebiteľ, ako aj správca vozových parkov alebo podnik cestnej dopravy, ktorý kupuje, alebo sa očakáva, že kúpi pneumatiku;

19.  „parameter“ je parameter pneumatiky uvedený v prílohe I, ako napríklad valivý odpor, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia, priľnavosť na snehu, alebo priľnavosť na ľade, počet najazdených kilometrov alebo oder, ktorý má značný vplyv na životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky alebo zdravie počas používania; [PN 18]

20.  „typ pneumatiky“ je verzia pneumatiky, v rámci ktorej všetky kusy majú rovnaké technické vlastnosti relevantné pre štítok a informačný list výrobku a majú rovnaký identifikačný kód modelu.

Článok 4

Povinnosti dodávateľov pneumatík

1.  Dodávatelia zabezpečia, aby k pneumatikám triedy C1, C2 a C3, ktoré sa uvádzajú na trh, bol bezplatne pripojený: [PN 19]

a)  v prípade každej jednej pneumatiky štítok v podobe nálepky, ktorý je v súlade s prílohou II, na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku stanovený v prílohe IV, alebo [PN 20]

b)  v prípade každej série jednej alebo viacerých totožných pneumatík štítok v súlade s prílohou II v tlačenej podobe, na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku stanovený v prílohe IV.

2.  Pokiaľ ide o pneumatiky inzerované alebo predávané cez internet, dodávatelia sprístupnia štítok a zabezpečia, aby bol štítok pri nákupe viditeľne zobrazený v blízkosti ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Štítok sa môže zobrazovať pomocou vnoreného zobrazenia, po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši, ťuknutím na dotykovej obrazovke alebo podobnou technikou. [PN 21]

3.  Dodávatelia zabezpečia, aby sa štítok pre konkrétny typ pneumatiky zobrazoval v každej vizuálnej reklame vrátane reklám na internete. [PN 22]

4.  Dodávatelia zabezpečia, aby každý technický propagačný materiál pre konkrétny typ pneumatiky, vrátane technického propagačného materiálu uvedeného na internete, zobrazoval štítok a spĺňal požiadavky prílohy V. [PN 23]

5.  Dodávatelia zabezpečia, aby sa hodnoty, súvisiace triedy, identifikačný kód modelu a akékoľvek dodatočné informácie o výkonnosti, ktoré uvádzajú na štítku v prípade základných parametrov uvedených v prílohe I, podrobili postupu ako aj parametre technickej dokumentácie stanovené v prílohe III, boli poskytnuté orgánom udeľujúcim typové schválenie typového schválenia podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 pred uvedením pneumatiky na trh. Orgán udeľujúci typové schválenie potvrdí prijatie dokumentácie od dodávateľa a dokumentáciu overí. [PN 24]

6.  Dodávatelia zaistia správnosť štítkov a informačných listov výrobkov, ktoré poskytujú.

7.  Dodávatelia sprístupnia úradom členských štátov alebo akejkoľvek akreditovanej tretej strane na požiadanie technickú dokumentáciu v súlade s prílohou III. [PN 25]

8.  Dodávatelia spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijímajú okamžité opatrenia na nápravu každého prípadu nesúladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, za ktorý zodpovedajú, a to z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom.

9.  Dodávatelia nesmú poskytovať alebo zobrazovať iné štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov, ak by týmto mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo u nich vyvolávať pochybnosti.

10.  Dodávatelia nesmú dodávať alebo zobrazovať štítky, ktoré napodobňujú štítok stanovený týmto nariadením.

Článok 5

Povinnosti dodávateľov pneumatík vo vzťahu k databáze výrobkov

1.  S účinnosťou od 1. januára 2020 deväť mesiacov po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] dodávatelia pred uvedením pneumatiky vyrobenej po tomto dátume na trh zapíšu do databázy výrobkov informácie stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369, s výnimkou zmeraných technických parametrov modelu.

2.  Ak sú pneumatiky uvedené na trh v období od [zadajte vyrobené medzi ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a deväť mesiacov mínus jeden deň po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], dodávateľ do 31. decembra 2019, dodávatelia do 30. júna 2020 zapíšu 12 mesiacov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zapíše do databázy výrobkov informácie o týchto pneumatikách stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369 s výnimkou zmeraných technických parametrov modelu.

2a.   Ak sú pneumatiky uvedené na trh pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], dodávateľ môže zapísať do databázy výrobkov informácie o týchto pneumatikách stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369.

3.  V období pred zapísaním informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 do databázy výrobkov dodávateľ sprístupní na účely kontroly elektronickú verziu technickej dokumentácie do 10 dní od prijatia žiadosti orgánov dohľadu nad trhom.

4.  Pneumatika, v súvislosti s ktorou sa vykonajú zmeny, ktoré majú vplyv na informácie uvádzané na štítku alebo v informačnom liste výrobku, sa považuje za nový typ pneumatiky. Dodávateľ označí v databáze typ pneumatiky, ktoré už viac neuvádza na trh.

5.  Dodávateľ po uvedení posledného kusu typu pneumatiky na trh uchováva počas piatich rokov informácie týkajúce sa uvedeného typu v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu. [PN 58]

Článok 6

Povinnosti distribútorov pneumatík

1.  Distribútori zabezpečia, aby:

a)  pneumatiky v predajni boli opatrené štítkom v podobe nálepky na jasne viditeľnom mieste v súlade s prílohou II, ktorý poskytujú dodávatelia v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a), alebo [PN 26]

b)  pred predajom pneumatiky, ktorá je súčasťou série jednej alebo viacerých totožných pneumatík, bol koncovému používateľovi zobrazený prezentovaný štítok uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b) a aby bol zreteľne vystavený v bezprostrednej blízkosti pneumatiky v predajni; [PN 27]

ba)  štítok je pripevnený priamo na pneumatiku a je čitateľný v celom rozsahu, pričom nič nebráni jeho viditeľnosti. [PN 28]

2.  Distribútori zabezpečia, aby v každej vizuálnej reklame vrátane reklamy na internete bol zobrazený štítok pre daný typ pneumatiky. [PN 29]

3.  Distribútori zabezpečia, aby každý technický propagačný materiál týkajúci sa určitého typu pneumatiky vrátane technického propagačného materiálu uvedeného na internete zobrazoval štítok a spĺňal požiadavky prílohy V. [PN 30]

4.  Ak koncový používateľ nemôže vidieť pneumatiky ponúkané na predaj, distribútori zabezpečia, aby im pred predajom poskytli kópiu štítku.

5.  Distribútori zabezpečia, aby sa pri každom predaji na diaľku s použitím papierových materiálov uvádzal štítok a aby koncoví používatelia mali prístup k informačnému listu výrobku na voľne prístupnej webovej stránke alebo mohli požiadať o tlačenú kópiu tohto listu.

6.  Distribútori pri predaji na diaľku s použitím telemarketingu osobitne informujú koncových používateľov o triedach základných parametrov na štítku a o tom, že môžu získať prístup k úplnému štítku a informačnému listu výrobku na voľne prístupnej webovej stránke alebo požiadaním o ich tlačenú kópiu.

7.  Pokiaľ ide o pneumatiky inzerované alebo predávané priamo cez internet, distribútori sprístupnia štítok a zabezpečia, aby sa štítok zobrazoval bol pri nákupe viditeľne zobrazený v blízkosti ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Štítok sa môže zobrazovať pomocou vnoreného zobrazenia, po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši, ťuknutím na dotykovej obrazovke alebo podobnou technikou. [PN 31]

Článok 7

Povinnosti dodávateľov a distribútorov vozidiel

Ak majú koncoví používatelia v úmysle zaobstarať si nové vozidlo, dodávatelia a distribútori vozidiel im pred predajom poskytnú štítok pre pneumatiky ponúkané s vozidlom, ako aj príslušný technický propagačný materiál.

Článok 8

Skúšobné metódy a metódy merania

Informácie o parametroch uvedených na štítku, ktoré sa majú poskytovať podľa článkov 4, 6 a 7, sa získajú použitím skúšobných metód a metód merania uvedených v súlade so skúšobnými metódami uvedenými v prílohe I a postupu postupom zosúladenia laboratórií v laboratóriách uvedeného v prílohe VI. [PN 32]

Článok 9

Postup overovania

Členské štáty posudzujú pri každom zo základných parametrov uvedených v prílohe I súlad deklarovaných tried podľa postupu stanoveného v prílohe VII.

Článok 10

Povinnosti členských štátov

1.  Členské štáty nesmú na svojom území sťažovať uvádzanie na trh alebo uvádzanie do prevádzky pneumatík, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

2.  Členské štáty neposkytnú stimuly na pneumatiky nižšej triedy ako triedy B, pokiaľ ide o palivovú úspornosť alebo priľnavosť za mokra, v zmysle časti A, resp. B prílohy I. Zdanenie a fiškálne opatrenia nie sú na účely tohto nariadenia stimulmi.

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom zriadili systém pravidelných a náhodných kontrol predajných miest na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia. [PN 33]

3.  Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie a mechanizmy presadzovania uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých v súlade s ním a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

4.  Členské štáty oznámia Komisii do 1. júna 2020 pravidlá uvedené v odseku 3, ktoré jej neboli predtým oznámené, a bezodkladne oznámia Komisii každú následnú zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje.

Článok 11

Dohľad nad trhom Únie a kontrola výrobkov vstupujúcich na trh Únie

1.  [Články 16 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov podľa návrhu COM(2017)0795] sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a príslušné delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením.

2.  Komisia podnecuje a podporuje spoluprácu a výmenu informácií o dohľade nad trhom, pokiaľ ide o energetické označovanie výrobkov, medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhom alebo za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, a medzi nimi a Komisiou, a to najmä užším zapojením expertnej skupiny pre administratívnu spoluprácu pri dohľade nad trhom v oblasti označovania pneumatík.

3.  Všeobecné programy členských štátov v oblasti dohľadu nad trhom vypracované podľa [článku 13 nariadenia (ES) č. 765/2008 o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov podľa návrhu COM(2017)0795] zahŕňajú opatrenia na zabezpečenie účinného presadzovania tohto nariadenia a musia byť posilnené. [PN 34]

Článok 11a

Protektorové pneumatiky

Komisia do ... [dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] prijme delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením nových požiadaviek na informácie pre protektorové pneumatiky do príloh, za predpokladu, že je dispozícii vhodný a uskutočniteľný spôsob. [PN 35]

Článok 12

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom:

a)  zaviesť zmeny týkajúce sa obsahu a formátu štítku;

aa)  zaviesť parametre a požiadavky na informácie pre pneumatiky s priľnavosťou na snehu a ľade; [PN 37]

ab)  zaviesť vhodnú skúšobnú metódu na meranie výkonnosti pneumatík s priľnavosťou na snehu alebo ľade; [PN 38]

b)  začleniť do príloh parametre alebo požiadavky na informácie, najmä pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov a oder, za predpokladu, že sú k dispozícii vhodné skúšobné metódy; [PN 39]

c)  prispôsobiť hodnoty, metódy výpočtu a požiadavky príloh technickému pokroku.

Komisia počas prípravy delegovaných aktov v prípade potreby overí vzhľad a obsah štítkov pre konkrétne skupiny výrobkov pneumatiky odskúšaním na reprezentatívnych skupinách zákazníkov Únie, aby zaistila, že tieto štítky budú pre zákazníkov jasne zrozumiteľné. [PN 40]

Článok 13

Vykonávanie delegovania

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú námietku proti takémuto predĺženiu najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Hodnotenie a správa

Komisia do 1. júna 2026 2022 vykoná hodnotenie tohto nariadenia, doplnené posúdením vplyvu a spotrebiteľským prieskumom a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 41]

Uvedenou správou sa posúdi, ako účinne toto nariadenie a delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia umožnili koncovým používateľom vybrať si úspornejšie výkonnejšie pneumatiky, pričom sa zohľadní ich vplyv na podniky, spotrebu paliva, bezpečnosť, emisie skleníkových plynov a, činnosti dohľadu nad trhom a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Posúdia sa v nej aj náklady a prínosy nezávislého a povinného overovania informácií na štítku tretími stranami s prihliadnutím na skúsenosti so širším rámcom podľa nariadenia (ES) č. 661/2009. [PN 42]

Článok 15

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/1369

V článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) podpora orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní ich úloh na základe tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov vrátane ich presadzovania a na základe nariadenia (EÚ) [vložte odkaz na toto nariadenie];“.

"

Článok 16

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1222/2009

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júna 2020 ... [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 43]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Skúšky, stupnica a meranie parametrov pneumatík

Časť A: Triedy palivovej úspornosti

Trieda palivovej úspornosti sa určuje a zobrazuje na štítku na základe koeficientu valivého odporu (RRC) podľa škály tried od A po G stanovenej nižšie a meria v súlade s prílohou 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho následnými zmenami a zosúladí s postupom stanoveným v prílohe VI. [PN 44]

Ak je určitý typ pneumatiky schválený pre viac ako jednu triedu pneumatík (napr. C1 a C2), potom sa na určenie triedy palivovej úspornosti tohto typu pneumatiky použije stupnica, ktorá platí pre najvyššiu triedu pneumatík (t. j. C2, nie C1).

Trieda F pre pneumatiky tried C1, C2 a C3 sa už nesmie uvádzať na trh po úplnom vykonaní požiadaviek na typové schválenie podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 a na štítku sa uvádza sivou farbou. [PN 45]

Pneumatiky triedy C1

Pneumatiky triedy C2

Pneumatiky triedy C3

RRC v kg/t

Trieda

energetickej

účinnosti

RRC v kg/t

Trieda

energetickej

účinnosti

RRC v kg/t

Trieda

energetickej

účinnosti

RRC ≤ 5,4 6,5

A

RRC ≤ 4,4 5,5

A

RRC ≤ 3,1 4,0

A

5,5 6,6 ≤ RRC ≤ 6,5 7,7

B

4,5 5,6 ≤ RRC ≤ 5,5 6,7

B

3,2 4,1 ≤ RRC ≤ 4,0 5,0

B

6,6 7,8≤ RRC ≤ 7,7 9,0

C

5,6 6,8≤ RRC ≤ 6,7 8,0

C

4,1 5,1≤ RRC ≤ 5,0 6,0

C

7,8 ≤ RRC ≤ 9,0 prázdny

D

6,8 ≤ RRC ≤ 8,0 prázdny

D

5,1 6,1≤ RRC ≤ 6,0 7,0

D

9,1 ≤ RRC ≤ 10,5

E

8,1 ≤ RRC ≤ 9,2

E

6,1 7,1 ≤ RRC ≤ 7,0 8,0

E

10,6 ≤ RRC ≥ 10,6 12

F

9,3 ≤ RRC ≥ 9,3 10,5

F

RRC ≥ 7,1 8,1

F

[PN 46]

Časť B: Triedy priľnavosti za mokra

1.  Triedy priľnavosti za mokra sa určujú a zobrazujú na štítku na základe koeficientu priľnavosti za mokra (G) podľa škály tried od A do G stanovenej v tabuľke nižšie, vypočítajú v súlade s bodom 2 a merajú v súlade s prílohou 5 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 47]

1a.  Trieda F pre pneumatiky tried C1, C2 a C3 sa už nesmie uvádzať na trh po úplnom vykonaní požiadaviek na typové schválenie podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 a na štítku sa uvádza sivou farbou. [PN 48]

2.  Výpočet koeficientu priľnavosti za mokra (G)

G = G(T) - 0,03

pričom:

Pneumatiky triedy C1

 

Pneumatiky triedy C2

Pneumatiky triedy C3

G

Trieda priľnavosti za mokra

 

G

Trieda priľnavosti za mokra

G

Trieda priľnavosti za mokra

1,68 1,55 G

A

 

1,53 1,40 G

A

1,38 1,25 G

A

1,55 1,40 G ≤ 1,67 1,54

B

 

1,40 1,25 G ≤ 1,52 1,39

B

1,25 1,10 G ≤ 1,37 1,24

B

1,40 1,25G ≤ 1,54 1,39

C

 

1,25 1,10 G ≤ 1,39 1,24

C

1,10 0,95 G ≤ 1,24 1,09

C

1,25 ≤ G ≤ 1,39 prázdny

D

 

1,10 ≤ G ≤ 1,24 prázdny

D

0,95 0,80 G ≤ 1,09 0,94

D

1,10 ≤ G ≤ 1,24

E

 

0,95 ≤ G ≤ 1,09

E

0,80 0,65 G ≤ 0,94 0,79

E

G ≤ 1,09

F

 

G ≤ 0,94

F

0,65 ≤ G ≤ 0,79 0,64

F

prázdny

G

 

prázdny

G

G ≤ 0,64

G

G(T) = index priľnavosti pneumatiky za mokra, ktorá sa má schváliť, podľa výsledku merania v rámci jedného skúšobného cyklu

[PN 49]

Časť C: Triedy a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia [PN 50]

Nameraná Hodnota vonkajšieho hluku valenia (N) sa uvádza v decibeloch a vypočíta v súlade s prílohou 3 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 51]

Trieda vonkajšieho hluku valenia sa určuje a uvádza na štítku na základe limitných hodnôt v súlade s limitnými hodnotami (LV) stanovených v časti C prílohy II k nariadeniu (ES) stupňa 2 stanovenými v predpise EHK OSN č. 661/2009 takto 117. [PN 52]

N v dB

Trieda vonkajšieho hluku valenia

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000002.png

N ≤ LV - 6 3

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000003.png

LV - 6 3 < N ≤ LV - 3

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000004.png

N > LV - 3

[PN 53]

Časť D: Priľnavosť na snehu

Skúšky výkonnosti na snehu sa vykonáva označujú v súlade s prílohou 7 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 54]

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre sneh stanovené v predpise EHK OSN č. 117, sa klasifikuje ako pneumatika pre jazdu na snehu a na štítku sa uvedie môže uviesť tento symbol: [PN 55]

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000005.png

Časť E: Priľnavosť na ľade

Skúšky priľnavosti na ľade sa vykonávajú označujú v súlade s normou ISO 19447. [PN 56]

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre ľad stanovené v norme ISO 19447 a typovo schválená podľa výkonnosti na snehu v predpise EHK OSN č. 117, sa klasifikuje ako pneumatika pre jazdu na ľade a na štítku sa uvedie môže uviesť tento symbol: [PN 57]

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000006.png

PRÍLOHA II

Formát štítka

1.  Štítky

1.1.  Na štítku sa uvádzajú tieto informácie v súlade s týmito ilustráciami:

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000007.png

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000008.png

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000009.png

I.  Názov dodávateľa alebo jeho ochranná známka;

II.  Identifikačný kód modelu dodávateľa, pričom „identifikačný kód modelu“ je kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa špecifický typ pneumatiky odlišuje od iných typov označených rovnakým názvom dodávateľa alebo ochrannou známkou;

III.  QR kód;

IV.  Palivová úspornosť;

V.  Priľnavosť za mokra;

VI.  Vonkajší hluk valenia;

VII.  Priľnavosť na snehu;

VIII.  Priľnavosť na ľade.

2.  Vzor štítka

2.1.  Úprava štítka musí zodpovedať tomuto obrázku:

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000010.png

2.2.  Štítok musí mať šírku aspoň 90 mm a výšku aspoň 130 mm. Ak je štítok vytlačený vo väčšom formáte, jeho obsah musí aj tak zodpovedať uvedeným špecifikáciám.

2.3.  Štítok musí spĺňať tieto požiadavky:

a)  Farby sú podľa modelu CMYK – tyrkysová, purpurová, žltá a čierna – a uvádzajú sa podľa tohto príkladu: 00-70-X-00: 0 % tyrkysová, 70 % purpurová, 100 % žltá, 0 % čierna.

b)  Nasledujúce údaje sa týkajú legiend uvedených v bode 2.1:

1.  Okraj štítka: hrúbka: 1,5 bodu – farba: X-10-00-05;

2.  Calibri regular 8 bodov;

3.  vlajka Európskej únie: šírka: 15 mm, výška: 10 mm;

4.  Banner: šírka: 51,5 mm, výška: 13 mm;

Text „ZNAČKA“: Calibri regular 15 bodov; 100 % biela;

Text „Číslo modelu“: Calibri regular 13 bodov; 100 % biela;

5.  QR kód: šírka: 13 mm, výška: 13 mm;

6.  Stupnica A až F:

Šípky: výška: 5,6 mm, medzera: 0,78 mm, hrúbka čiernej čiary: 0,5 bodu - farby:

–  A: X-00-X-00:

–  B: 70-00-X-00:

–  C: 30-00-X-00:

–  D: 00-00-X-00:

–  E: 00-30-X-00:

–  F: 00-70-X-00.

7.  Riadok: šírka: 88 mm, výška: 2 body – farba: X-00-00-00;

8.  Piktogram vonkajšieho hluku valenia:

Poskytnutý piktogram: šírka: 25,5 mm, výška: 17 mm - farba: X-10-00-05;

9.  Šípka:

Šípka: šírka: 20 mm, výška: 10 mm, 100 % čierna;

Text: Helvetica Bold 20 bodov; 100 % biela;

Text jednotky: Helvetica Bold 13 bodov; 100 % biela;

10.  Piktogram ľadu:

Poskytnutý piktogram: šírka: 15 mm, výška: 15 mm, hrúbka čiary: 1,5 bodu – farba: 100 % čierna;

11.  Piktogram snehu:

Poskytnutý piktogram: šírka: 15 mm, výška: 15 mm, hrúbka čiary: 1,5 bodu – farba: 100 % čierna;

12.  „A“ až „G“: Calibri regular 13 bodov - 100 % čierna;

13.  Šípky:

Šípka: šírka: 11,4 mm, výška: 9 mm, 100 % čierna;

Text: Calibri Bold 17 bodov; 100 % biela;

14.  Piktogram palivovej úspornosti:

Poskytnutý piktogram: šírka: 19,5 mm, výška: 18,5 mm - farba: X-10-00-05;

15.  Piktogram priľnavosti za mokra:

Poskytnutý piktogram: šírka: 19 mm, výška: 19 mm - farba: X-10-00-05.

c)  Pozadie musí byť biele.

2.4.  Trieda pneumatík sa na štítku musí uviesť vo formáte predpísanom na ilustrácii v bode 2.1.

PRÍLOHA III

Technická dokumentácia

Technická dokumentácia uvedená v článku 4 ods. 7 musí obsahovať tieto údaje:

a)  názov a adresu dodávateľa;

b)  totožnosť a podpis osoby splnomocnenej ukladať dodávateľovi záväzky;

c)  obchodný názov alebo ochrannú známku dodávateľa;

d)  model pneumatiky;

e)  rozmer pneumatiky, index zaťaženia a rýchlostnú kategóriu;

f)  odkazy na použité metódy merania.

PRÍLOHA IV

Informačný list výrobku

Informácie v informačnom liste výrobku k pneumatikám sú obsiahnuté v brožúre o výrobku alebo iných dokumentoch pripojených k výrobku a musia obsahovať tieto údaje:

a)  názov dodávateľa alebo jeho ochrannú známku;

b)  identifikačný kód modelu dodávateľa;

c)  trieda palivovej úspornosti pneumatiky v súlade s prílohou I;

d)  triedu priľnavosti za mokra pneumatiky v súlade s prílohou I;

e)  triedu vonkajšieho hluku valenia a decibely v súlade s prílohou I;

f)  či je pneumatika určená na jazdu na snehu;

g)  či je pneumatika určená na jazdu na ľade.

PRÍLOHA V

Informácie uvádzané v propagačnom technickom materiáli

1.  Informácie o pneumatikách obsiahnuté v technickom propagačnom materiáli sa musia uvádzať v tomto poradí:

a)  trieda palivovej úspornosti (písmená A až F);

b)  trieda priľnavosti za mokra (písmená A až G);

c)  trieda a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia (dB);

d)  či je pneumatika určená na jazdu na snehu;

e)  či je pneumatika určená na jazdu na ľade.

2.  Informácie uvedené v bode 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

a)  musia byť ľahko čitateľné;

b)  musia byť ľahko zrozumiteľné;

c)  ak možno daný typ pneumatiky zaradiť do rozličných tried v závislosti od rozmeru a ďalších parametrov, uvedie sa rozpätie medzi pneumatikou s najhoršími a najlepšími vlastnosťami.

3.  Dodávatelia musia zároveň na svojich webových stránkach sprístupniť:

a)  odkaz na príslušnú webovú stránku Komisie venovanú tomuto nariadeniu;

b)  vysvetlenie piktogramov vytlačených na štítku;

c)  vyhlásenie zdôrazňujúce, že skutočná úspora paliva a bezpečnosť cestnej premávky sú vo veľkej miere závislé od správania vodičov, a najmä tieto konštatovania:

–  ekologický spôsob jazdy môže výrazne znížiť spotrebu paliva,

–  tlak vzduchu v pneumatikách by sa mal pravidelne kontrolovať, aby sa dosiahli optimálne hodnoty priľnavosti za mokra a palivovej úspornosti,

–  odstup vozidiel zohľadňujúci brzdnú dráhu sa musí vždy prísne dodržiavať.

PRÍLOHA VI

Postup nastavenia na meranie valivého odporu v laboratóriách

1.  Vymedzenie pojmov

Na účely postupu nastavenia v laboratóriách sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „referenčné laboratórium“ je laboratórium, ktoré tvorí súčasť siete laboratórií, ktorých názvy sa v súvislosti s postupom zosúladenia uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie, a ktoré je pri použití referenčného zariadenia schopné dosiahnuť výsledky skúšok s presnosťou určenou v oddiele 3;

2.  „laboratórium žiadajúce o schválenie“ je laboratórium, ktoré sa zúčastňuje na postupe zosúladenia a ktoré nie je referenčným laboratóriom;

3.  „pneumatika používaná na zosúladenie“ je pneumatika, ktorá sa skúša na účely vykonania postupu zosúladenia;

4.  „sada pneumatík používaných na zosúladenie“ je sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie jedného zariadenia;

5.  „určená hodnota“ je teoretická hodnota koeficientu valivého odporu (RRC) jednej pneumatiky používanej na zosúladenie nameraná teoretickým laboratóriom, ktoré zastupuje sieť referenčných laboratórií, a ktorá sa používa pri postupe zosúladenia;

6.  „zariadenie“ je každý skúšobný hnací hriadeľ v rámci jednej konkrétnej metódy merania. Napríklad dva hnacie hriadele pôsobiace na rovnaký bubon sa nepovažujú za jedno zariadenie.

2.  Všeobecné ustanovenia

2.1.  Princíp

Nameraný (m) koeficient valivého odporu (RRCm,l) v referenčnom laboratóriu (l) sa zosúladí podľa určených hodnôt siete referenčných laboratórií.

Hodnota (m) koeficientu valivého odporu (RRCm,c) nameraného na zariadení v laboratóriu žiadajúcom o schválenie (c) sa zosúladí prostredníctvom jedného referenčného laboratória zo siete, ktoré si laboratórium žiadajúce o schválenie zvolí.

2.2.  Požiadavky na výber pneumatík

Na postup zosúladenia sa pri dodržaní nižšie uvedených kritérií vyberie sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie. Jedna sada sa vyberie spoločne pre pneumatiky tried C1 a C2 a jedna sada sa vyberie pre pneumatiky triedy C3.

a)  Sada pneumatík používaných na zosúladenie sa vyberie tak, aby sa vzťahovala na rozpätie rôznych hodnôt RRC pneumatík tried C1 a C2 spolu alebo pneumatík triedy C3. V každom prípade platí, že rozdiel medzi najvyššou hodnotou RRCm v rámci sady pneumatík a najnižšou hodnotou RRCmv rámci sady pneumatík pred zosúladením a po zosúladení sa musí prinajmenšom rovnať:

i)  3 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2; a

ii)  2 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

b)  Hodnota RRCm v laboratóriách žiadajúcich o schválenie alebo referenčných laboratóriách (RRCm,c alebo RRCm,l) založená na deklarovaných hodnotách RRC pre každú pneumatiku používanú na zosúladenie z danej sady musí byť rozložená rovnomerne.

c)  Hodnoty indexu nosnosti musia primerane zodpovedať škále skúšaných pneumatík, pričom sa musí zaistiť, aby hodnoty sily valivého odporu takisto zodpovedali škále skúšaných pneumatík.

Každá pneumatika používaná na zosúladenie musí byť pred použitím skontrolovaná a vymenená, ak:

a)  je nepoužiteľná na ďalšie skúšanie; a/alebo

b)  vykazuje odchýlky v hodnotách RRCm,c alebo RRCm,l, ktoré sú po korekcii z dôvodu akýchkoľvek odchýlok zariadenia väčšie ako 1,5 % v porovnaní so skoršími meraniami.

2.3.  Metóda merania

Referenčné laboratórium vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie štyrikrát a výsledky posledných troch meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s odsekom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám, pričom uplatní podmienky stanovené v odseku 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám.

Laboratórium žiadajúce o schválenie vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie (n + 1)-krát, pričom hodnota n sa vymedzuje v časti 5, a výsledky posledných n meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s odsekom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám, pričom uplatní podmienky stanovené v odseku 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám.

Pri každom meraní pneumatiky používanej na zosúladenie musí byť zostava pneumatiky a kolesa odstránená zo zariadenia a celý skúšobný postup uvedený v odseku 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám sa musí zopakovať od začiatku.

Laboratórium žiadajúce o schválenie alebo referenčné laboratórium vypočíta:

a)  nameranú hodnotu každej pneumatiky používanej na zosúladenie za každé meranie určené v odsekoch 6.2 a 6.3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám (t. j. hodnoty skorigované pre teplotu 25 °C a priemer bubna 2 m);

b)  strednú hodnotu z hodnôt posledných troch (v prípade referenčných laboratórií) alebo n (v prípade laboratórií žiadajúcich o schválenie) meraní každej pneumatiky používanej na zosúladenie; a

c)  štandardnú odchýlku (σm) podľa tohto vzorca:

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000011.png

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000012.png

pričom:

i je počítadlo počtu pneumatík používaných na zosúladenie, od 1 do p;

j je počítadlo počtu n posledných opakovaní každého merania danej pneumatiky používanej na zosúladenie, od 2 po n+1;

n+1 je počet opakovaní merania pneumatiky (n+1=4 pre referenčné laboratóriá a n+1 ≥4 pre laboratóriá žiadajúce o schválenie);

p je počet pneumatík používaných na zosúladenie (p ≥ 5).

2.4.  Formáty údajov používané vo výpočtoch a výsledkoch

–  Namerané hodnoty RRC po korekcii o priemer bubna a teplotu sa zaokrúhľujú na 2 desatinné miesta.

–  Výpočty sa potom vykonávajú so všetkými číslicami: bez ďalšieho zaokrúhľovania s výnimkou záverečných rovníc na účely zosúladenia.

–  Všetky hodnoty štandardných odchýlok sa uvádzajú s presnosťou na 3 desatinné miesta.

–  Všetky hodnoty RRC sa uvádzajú s presnosťou na 2 desatinné miesta.

–  Všetky koeficienty zosúladenia (A1l, B1l, A2c and B2c) sa zaokrúhľujú a uvádzajú s presnosťou na 4 desatinné miesta.

3.  Požiadavky uplatňované na referenčné laboratóriá a na stanovenie určených hodnôt

Určené hodnoty každej pneumatiky používanej na zosúladenie stanovuje sieť referenčných laboratórií. Táto sieť každé dva roky posúdi stálosť a platnosť určených hodnôt.

Každé referenčné laboratórium, ktoré je súčasťou siete, musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám a musí vykazovať túto štandardnú odchýlku (σm):

a)  maximálne 0,05 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2 a

b)  maximálne 0,05 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

Sady pneumatík používaných na zosúladenie, ktoré spĺňajú špecifikácie oddielu 2.2, meria každé referenčné laboratórium siete v súlade s oddielom 2.3.

Určená hodnota každej pneumatiky používanej na zosúladenie je priemerom hodnôt nameraných pre túto pneumatiku používanú na zosúladenie referenčnými laboratóriami siete.

4.  Postup zosúladenia referenčného laboratória podľa určených hodnôt

Každé referenčné laboratórium (l) sa zosúladí podľa každého nového súboru určených hodnôt a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Na zosúladenie sa použije technika lineárnej regresie na všetky jednotlivé údaje. Koeficienty regresie A1 l a B 1 l sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000013.png

pričom:

RRC je určená hodnota koeficientu valivého odporu;

RRCm,l je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom „l“ (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

5.  Požiadavky uplatňované na laboratóriá žiadajúce o schválenie

Laboratóriá žiadajúce o schválenie musia postup zosúladenia zopakovať aspoň raz za dva roky pre každé zariadenie a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Bežnú sadu piatich rôznych pneumatík v súlade so špecifikáciami oddielu 2.2 musí podľa oddielu 2.3 najskôr zmerať laboratórium žiadajúce o schválenie a následne jedno referenčné laboratórium. Na žiadosť laboratória žiadajúceho o schválenie sa môže odskúšať viac ako päť pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie poskytne vybranému referenčnému laboratóriu sadu pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie (c) musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám a podľa možnosti vykazovať tieto štandardné odchýlky m):

a)  maximálne 0,075 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2; a

b)  maximálne 0,06 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

Ak je štandardná odchýlka (σm) laboratória žiadajúceho o schválenie väčšia než vyššie uvedené hodnoty za štyri merania, pričom posledné tri hodnoty sú použité na výpočty, počet opakovaní meraní n + 1 sa pre celú sériu zvýši takto:

n+1 = 1+(σm/γ)2, zaokrúhlené nahor na najbližšie vyššie celé číslo,

pričom:

γ = 0,043 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2;

γ = 0,035 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

6.  Postup zosúladenia laboratória žiadajúceho o schválenie

Jedno referenčné laboratórium (l) siete vypočíta funkciu lineárnej regresie všetkých jednotlivých údajov laboratória žiadajúceho o schválenie (c). Koeficienty regresie A2 c a B2 c sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000014.png

pričom:

RRCm,l je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom (l) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

RRCm,c je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná laboratóriom žiadajúcim o schválenie (c) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

Ak je koeficient určenia R² nižší ako 0,97, laboratórium žiadajúce o schválenie sa nezosúlaďuje.

Zosúladená hodnota RRC pneumatík skúšaných v laboratóriu žiadajúcom o schválenie sa vypočíta takto:

20190326-P8_TA(2019)0230_SK-p0000015.png

PRÍLOHA VII

Postup overovania

Súlad deklarovaných tried palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia, ako aj deklarovaných hodnôt a prípadných ďalších výkonnostných údajov na štítku s týmto nariadením sa posúdi za každý typ pneumatík alebo každú skupinu pneumatík tak, ako ich určil dodávateľ, a to jedným z týchto postupov:

a)  najskôr sa odskúša jedna pneumatika alebo sada pneumatík:

1.  ak namerané hodnoty zodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rámci tolerancie vymedzenej v tabuľke č. 1, pneumatika (sada pneumatík) úspešne prešla skúškou;

2.  ak namerané hodnoty nezodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rozpätí vymedzenom v tabuľke č. 1, skúške sa podrobia ďalšie tri pneumatiky alebo sady pneumatík. Priemerná hodnota merania pochádzajúca zo skúšok troch pneumatík alebo sád pneumatík sa použije na posúdenie súladu s deklarovanými údajmi v rozpätí vymedzenom v tabuľke č. 1;

b)  ak sú triedy alebo hodnoty uvedené na štítku odvodené z výsledkov testov typového schvaľovania uskutočnených v súlade s nariadením (ES) č. 661/2009 alebo predpisom EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcimi zmenami, členské štáty môžu využiť hodnoty meraní získané zo skúšok zhody výroby pneumatík.

Pri posudzovaní hodnôt merania získaných zo skúšok zhody výroby sa zohľadňujú tolerancie vymedzené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

Meraný parameter

Tolerancie pri overovaní

Koeficient valivého odporu (palivová úspornosť)

Zosúladená nameraná hodnota nesmie prekročiť hornú hranicu (najvyššia hodnota RRC) deklarovanej triedy o viac ako 0,3 kg/1 000 kg.

Vonkajší hluk valenia

Nameraná hodnota nesmie prekročiť deklarovanú hodnotu N o viac ako 1 dB(A).

Priľnavosť za mokra

Nameraná hodnota G(T) nesmie byť nižšia ako spodná hranica (najnižšia hodnota G) deklarovanej triedy.

Priľnavosť na snehu

Nameraná hodnota nesmie byť nižšia ako minimálny index priľnavosti pri jazde na snehu.

Priľnavosť na ľade

Nameraná hodnota nesmie byť nižšia ako minimálny index priľnavosti pri jazde na ľade.

PRÍLOHA VIII

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 1222/2009

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 2

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 2 ods. 2

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 3 ods. 2

článok 3 ods. 2

-

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 3

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 4

článok 3 ods. 5

-

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 5

článok 3 ods. 7

-

článok 3 ods. 8

-

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 6

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 7

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 8

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 9

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 10

článok 3 ods. 14

článok 3 ods. 11

článok 3 ods. 15

-

článok 3 ods. 16

článok 3 ods. 12

článok 3 ods. 17

článok 3 ods. 13

článok 3 ods. 18

-

článok 3 ods. 19

článok 4

článok 4

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 1 písm. a)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 1 písm. b)

článok 4 ods. 2

-

-

článok 4 ods. 2

-

článok 4 ods. 3

článok 4 ods. 3

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 6

-

článok 4 ods. 5

-

článok 4 ods. 6

-

článok 4 ods. 7

-

článok 4 ods. 8

-

článok 4 ods. 9

-

článok 5

článok 5

článok 6

článok 5 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 5 ods. 1 písm. a)

článok 6 ods. 1 písm. a)

článok 5 ods. 1 písm. b)

článok 6 ods. 1 písm. b)

-

článok 6 ods. 2

-

článok 6 ods. 3

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 4

článok 5 ods. 3

-

-

článok 6 ods. 5

-

článok 6 ods. 6

-

článok 6 ods. 7

článok 6

článok 7

článok 7

článok 8

článok 8

článok 9

článok 9 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 9 ods. 2

-

článok 10

článok 10 ods. 2

článok 11

článok 12

-

článok 12 písm. a)

-

článok 12 písm. b)

-

článok 12 písm. c)

článok 11 písm. a)

-

článok 11 písm. b)

-

článok 11 písm. c)

článok 12 písm. d)

článok 12

článok 11

-

článok 11 ods. 1

-

článok 11 ods. 2

-

článok 11 ods. 3

-

článok 13

článok 13

-

článok 14

-

-

článok 14

článok 15

-

-

článok 15

-

článok 16

článok 16

článok 17

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 280.
(2)Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(3)Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(4)COM(2017)0658.
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).
(8)Ú. v. EÚ L 307, 23.11.2011, s. 3.
(9)COM(2018)0028.
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).
(11)COM(2017)0279.
(12)Odkaz sa má pridať po prijatí návrhu.
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).
(14)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu ***I
PDF 137kWORD 46k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu (COM(2016)0593 – C8-0383/2016 – 2016/0280(COD))
P8_TA(2019)0231A8-0245/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0593),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0245/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

P8_TC1-COD(2016)0280


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/790.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE O ORGANIZÁTOROCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ

Komisia uznáva dôležitosť organizácií usporadujúcich športové podujatia a ich úlohu vo financovaní športovej činnosti v Únii. Vzhľadom na spoločenský a hospodársky rozmer športu v Únii Komisia posúdi výzvy, ktorým organizátori športových podujatí čelia v digitálnom prostredí, a najmä otázky súvisiace s nezákonným online prenosom športového vysielania.

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.
(2) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 80.


Zmluvy o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb ***I
PDF 131kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu (COM(2015)0634 – C8-0394/2015 – 2015/0287(COD))
P8_TA(2019)0232A8-0375/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0634),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0394/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0375/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb

P8_TC1-COD(2015)0287


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/770.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.


Zmluvy o predaji tovaru ***I
PDF 132kWORD 47k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o zmenenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (COM(2017)0637 – C8-0379/2017 – 2015/0288(COD))
P8_TA(2019)0233A8-0043/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0635) a zmenený návrh (COM(2017)0637),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0379/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1) a 15. februára 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0043/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES

P8_TC1-COD(2015)0288


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/771.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 58.


Rybolov v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) ***I
PDF 138kWORD 45k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (COM(2018)0143 – C8-0123/2018 – 2018/0069(COD))
P8_TA(2019)0234A8-0381/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0143),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0123/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0381/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)

P8_TC1-COD(2018)0069


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/982.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o rekreačnom rybolove

Komisia pripomína, že jedným z cieľov stanovených v ministerskom vyhlásení MedFish4Ever prijatom v marci 2017 je stanoviť súbor základných pravidiel na zabezpečenie účinného riadenia rekreačného rybolovu v celom Stredozemnom mori, a to čo najskôr, najneskôr však do roku 2020.

V súlade s týmto cieľom je v opatreniach strednodobej stratégie Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) na obdobie rokov 2017 – 2020, ktoré sa majú vykonať v oblasti GFCM, zahrnuté posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu a posúdenie najlepších riadiacich opatrení na reguláciu týchto činností. V tejto súvislosti bola v rámci GFCM zriadená pracovná skupina pre rekreačný rybolov s cieľom vypracovať harmonizovanú regionálnu metodiku posudzovania rekreačného rybolovu.

V záujme dosiahnutia cieľa stanoveného vo vyhlásení MedFish4Ever bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí v rámci GFCM.

Vyhlásenie Komisie o korale červenom

Komisia pripomína, že ochranné opatrenia prijaté v rámci regionálneho plánu flexibilného riadenia využívania koralu červeného v Stredozemnom mori [odporúčanie GFCM/41/2017/5] sú dočasné. Tieto opatrenia, ktoré zahŕňajú možnosť zaviesť obmedzenia výlovu, posúdi Vedecký poradný výbor (SAC) GFCM v roku 2019 na účely ich revízie zo strany GFCM na jej 43. výročnom zasadnutí (november 2019).

(1) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 95.


Zosúladenie povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky ***I
PDF 133kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zosúladení povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky a o zmene smerníc 86/278/EHS, 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010 a nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 (COM(2018)0381 – C8-0244/2018 – 2018/0205(COD))
P8_TA(2019)0235A8-0324/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0381),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 114, článok 192 ods. 1 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0244/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre právne veci (A8-0324/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zosúladení povinností podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 a smernice Rady 86/278/EHS

P8_TC1-COD(2018)0205


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1010.)

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 99.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 23. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0399).


Osobitné pravidlá týkajúce sa maximálnej dĺžky v prípade kabín***I
PDF 132kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky v prípade kabín, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie (COM(2018)0275 – C8-0195/2018 – 2018/0130(COD))
P8_TA(2019)0236A8-0042/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0275),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0195/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0042/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky pre kabíny, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie

P8_TC1-COD(2018)0130


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/984.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.


Nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka ***I
PDF 131kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka (COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))
P8_TA(2019)0237A8-0483/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0355),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0209/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0483/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

P8_TC1-COD(2018)0180


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2089.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.


Osobitné ustanovenia týkajúce sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) ***I
PDF 507kWORD 187k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (COM(2018)0374 – C8-0229/2018 – 2018/0199(COD))
P8_TA(2019)0238A8-0470/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0374),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0229/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0470/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

P8_TC1-COD(2018)0199


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a k znižovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými by sa mala osobitná pozornosť venovať určitým kategóriám regiónov v rámci cezhraničných regiónov, ktoré sú výslovne uvedené vidieckych oblastiach, oblastiach postihnutých zmenami v priemysle, oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovných a horských regiónoch. [PN 1]

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN](7) obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR](8) obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. Je potrebné prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov a ich regiónov, pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení. [PN 2]

(3)  S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach, založený na spolupráci, a znížiť súčasné rozdiely by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov. V tomto procese by sa mali zohľadňovať zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva a posilňovať prístupy vychádzajúce z miestnych daností. [PN 3]

(3a)  Jednotlivé zložky iniciatívy Interreg by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja opísaných v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj SDG, ktorá bola prijatá v septembri 2015. [PN 4]

(4)  Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných výziev v pohraničných regiónoch, a jej cieľom by malo byť využitie existujúceho potenciálu rastu v pohraničných oblastiach, ako sa spomína aj v oznámení Komisie „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“(9) (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“). Zložka cezhraničnej spolupráce by sa preto mala obmedziť na preto mala obsahovať spoluprácu tak na pozemných hraniciach a cezhraničná spolupráca na alebo aj námorných hraniciach by sa mala zaradiť do zložky nadnárodnej spolupráce bez toho, aby bola dotknutá nová zložka pre spoluprácu najvzdialenejších regiónov. [PN 5]

(5)  Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo ich regiónmi a jednou alebo viacerými krajinami alebo regiónmi, resp. inými územiami mimo Únie. Pokrytie vnútornej a vonkajšej cezhraničnej spolupráce týmto nariadením by malo v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 viesť k významnému zjednodušeniu a racionalizácii platných ustanovení pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie. [PN 6]

(6)  Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami podporujúcimi integrovaný územný rozvoj prepojený na priority politiky súdržnosti Únie a mali by zahŕňať aj námornú cezhraničnú spoluprácu pri plnom dodržiavaní subsidiarity. Nadnárodná spolupráca by sa mala vzťahovať na väčšie nadnárodné územia kontinentálnej Únie, pričom námorná spolupráca by sa mala vzťahovať na územia, prípadne územia v susedstve morských oblastí a obsahovať cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach počas programového obdobia 2014 – 2020, ktoré zemepisne siahajú ďalej ako územia, na ktoré sa vzťahujú cezhraničné programy. Mala by sa umožniť maximálna flexibilita pri pokračovaní implementácie predchádzajúcej námornej cezhraničnej spolupráce v širšom rámci námornej spolupráce, najmä tým, že sa vymedzia územia, na ktoré sa vzťahuje, konkrétne ciele tejto spolupráce, požiadavky na partnerov v projektoch a vytváranie podprogramov a osobitných riadiacich výborov. [PN 7]

(7)  Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou v najvzdialenejších regiónoch v programovom období 2014 – 2020, keď spojenie obidvoch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná ďalšia zložka pre najvzdialenejšie regióny, aby aj tieto regióny mohli čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať so susednými krajinami s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu tak, aby sa zohľadňovali ich individuálne charakteristiky. [PN 8]

(8)  Na základe pozitívnych skúseností s programami medziregionálnej spolupráce v rámci programov Interreg na jednej strane a nedostatočnej spolupráce v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období 2014 – 2020, by sa zložka medziregionálnej spolupráce mala zamerať osobitne na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Táto zložka by sa preto mala obmedziť na dva programy: jeden, ktorý umožní programom na strane druhej možno na základe výmeny skúseností a rozvoja kapacít v programoch v rámci obidvoch cieľov všetky skúsenosti, inovatívne prístupy a budovanie kapacít a bude propagovať (Európska územná spolupráca a Investovanie do rastu a zamestnanosti) konštatovať, že medziregionálna spolupráca medzi mestami a regiónmi je dôležitou zložkou, ktorá pomáha nachádzať spoločné riešenia v oblasti politiky súdržnosti a budovať trvalé partnerstvá. Súčasné programy, a najmä podpora spolupráce spočívajúcej v projektoch vrátane podpory pre európske zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) vytvorené alebo plánované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006(10), a druhý s cieľom zlepšiť analýzu rozvojových trendov. Spolupráca založená na projektoch realizovaná v rámci celej Únie by sa mala začleniť do novej zložky v oblasti medziregionálnych inovačných investícií a mala by byť úzko spojená s vykonávaním oznámenia Komisie „Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“(11), najmä s podporou tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu alebo agropotravinárstvo. A napokon, integrovaný územný rozvoj so zameraním na funkčné mestské oblasti alebo mestské oblasti by sa mali sústrediť do programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a do jedného sprievodného nástoja, európskej iniciatívy Urban. Tieto dva programy v rámci zložky medziregionálnej spolupráce by mali pokrývať celú Úniu a mali, ako aj mikrostratégie, by byť otvorené aj pre účasť tretích krajín preto mali pokračovať. [PN 9]

(8a)   Nová iniciatíva pre interregionálne investície do inovácií by mala vychádzať z inteligentnej špecializácie a byť na podporu tematických platforiem inteligentnej špecializácie v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu, obehové hospodárstvo, sociálne inovácie, životné prostredie alebo agropotravinárstvo a pomáhať vytvárať zoskupenia tým, ktorí sú zapojení do stratégií inteligentnej špecializácie, s cieľom pomáhať inováciám dosiahnuť vyšší stupeň a na európsky trh prinášať inovatívne produkty a postupy. Z dôkazov vyplýva, že úporné systémové zlyhanie naďalej pretrváva vo fáze testovania a validácie pri predvádzaní nových technológií (napr. kľúčových podporných technológií), najmä ak je inovácia výsledkom integrácie doplnkových regionálnych špecializácií vytvárajúcich inovačné hodnotové reťazce. Toto zlyhanie je obzvlášť kritické medzi pilotnou fázou a plným uvedením na trh. V niektorých strategických technológiách a priemyselných oblastiach sa MSP v súčasnosti nemôžu spoliehať na excelentnú a otvorenú, prepojenú celoeurópsku demonštračnú infraštruktúru. Tieto programy by sa v rámci iniciatívy medziregionálnej spolupráce mali vzťahovať na celú Európsku úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť ZKÚ, tretích krajín, ich regiónov a organizácií regionálnej integrácie a spolupráce, vrátane tých, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi. Mala by sa podporovať synergia medzi investíciami do medziregionálnych inovácií a inými relevantnými programami EÚ, ako napríklad v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, programu Horizont 2020, Európy pre digitálny trh a programu pre jednotný trh, pretože posilňuje účinok investícií a občanom poskytuje vyššiu hodnotu. [PN 10]

(9)  Mali by sa stanoviť spoločné objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by malo určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003(12). [PN 11]

(10)  Je potrebné naďalej podporovať alebo podľa potreby zavádzať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch so susednými krajinami Únie, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom regionálnej politiky a mala by byť na prospech regiónom členských štátov susediacim s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a vonkajšie finančné nástroje Únie, ako sú IPA(13), NDICI(14) a OCTP(15), podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a námornej spolupráce, spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie by mala vychádzať zo zásady reciprocity a proporcionality. No v prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa mala podpora z EFRR doplniť o prinajmenšom rovnaké sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte, t.j. až do výšky 3 % finančného krytia v rámci nástroja IPA III a až do výšky 4 % finančného krytia geografického programu susedstva v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) NDICI. [PN 12]

(10a)   Osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré sa stávajú novými vonkajšími hranicami Európskej únie s cieľom zabezpečiť primeranú kontinuitu prebiehajúcich programov spolupráce. [PN 13]

(11)  Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie, ako aj regionálneho a miestneho rozvoja. Účelom pomoci z nástroja IPA by mala byť naďalej podpora úsilia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj prostredníctvom vykonávania makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácia a riadenia hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadať spoločné úsilie v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu. [PN 14]

(12)  Pokiaľ ide o pomoc z nástroja INDICI, Únia by mala rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci. Týmto nariadením a nástrojom NDICI by sa preto mali podporiť vnútorné a vonkajšie aspekty príslušných makroregionálnych stratégií. Uvedené iniciatívy sú strategicky dôležité a ponúkajú zmysluplné politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomného skladania účtov, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu.

(12a)  Rozvoj synergie vonkajšej činnosti a rozvojových programov Únie by mal takisto pomôcť dosiahnuť maximálny účinok pri dodržiavaní zásady konzistentnosti rozvojových politík, ako sa stanovuje v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Dosiahnutie konzistentnosti všetkých politík Únie má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. [PN 15]

(13)  Je dôležité aj naďalej sledovať úlohu ESVČ a Komisie pri príprave strategického programovania a programov Interreg podporovaných z EFRR a NDICI, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ(16).

(14)  Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zlepšenia podmienok, za ktorých môžu mať tieto regióny prístup k štrukturálnym fondom. V dôsledku toho by sa mali niektoré ustanovenia tohto nariadenia prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu so susedmi s tretími krajinami a ZKÚ pri zohľadnení oznámenia Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ(17)“. [PN 16]

(14a)  Toto nariadenie stanovuje pre zámorské krajiny a územia (ZKÚ) možnosť zúčastňovať sa na programoch iniciatívy Interreg. S cieľom uľahčiť ZKÚ účinný prístup a účasť by sa mali zohľadňovať ich špecifiká a s nimi súvisiace výzvy. [PN 17]

(15)  Je potrebné určiť zdroje alokované na každú z jednotlivých zložiek iniciatívy Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú, nadnárodnú a námornú spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnu spoluprácu a možnú vzájomnú flexibilitu týchto zložiek prípustnú pre členské štáty. V porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 Vzhľadom na globalizáciu by sa mal podiel cezhraničnej spolupráce znížiť, pričom podiel nadnárodnej a námornej spolupráce by sa mal vzhľadom na integráciu námornej spolupráce zvýšiť, a mala však spolupráca zameraná na zvýšenie investícií do väčšieho počtu pracovných miest a rastu a investícií spoločných s inými regiónmi mala určiť aj spoločnými charakteristikami a ambíciami regiónov, nie však nevyhnutne hranicami, a preto by sa vytvoriť nová zložka spolupráce najvzdialenejších regiónov mali sprístupniť dostatočné ďalšie finančné prostriedky na novú iniciatívu pre medziregionálne inovačné investície s cieľom reagovať na celkovú situáciu na trhu. [PN 18]

(16)  Na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využívania podpory z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa organizoval návrat tejto podpory v prípadoch, keď programy nadnárodnej spolupráce nie je možné prijať alebo sa musia zrušiť, a to aj v prípadoch tretích krajín, ktoré nedostávajú podporu zo žiadneho finančného nástroja Únie. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania programov a čo najväčšej možnej koordinácie týchto nástrojov.

(17)  EFRR by mal v rámci cieľa Interreg prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov v rámci politiky súdržnosti. Zoznam špecifických cieľov v rámci jednotlivých tematických cieľov by sa však mal prispôsobiť osobitným potrebám programov Interreg, a to stanovením dodatočných špecifických cieľov v rámci cieľa politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorými sa umožnia intervencie typu ESF.

(18)  V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať má pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov medzi pohraničnými grófstvami Írska Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby tam, keď je program zameraný na podporu mieru a zmierenia, prispel aj EFRR a podporil sociálnu, hospodársku a regionálnu stabilitu a spoluprácu v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na jeho osobitosť tohto programu by sa mal riadiť integrovaným spôsobom a do uvedeného programu sa ako vonkajší pripísaný príjem zaradí aj príspevok Spojeného kráľovstva. Okrem toho by sa niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení nemali na daný program vo vzťahu k podpore mieru a zmierenia uplatňovať. [PN 19]

(19)  Týmto nariadením by sa mali pridať dva špecifické ciele pre Interreg, jeden na podporu špecifického cieľa programu Interreg, ktorým je posilnenie inštitucionálnej kapacity, zlepšenie právnej a administratívnej spolupráce, najmä ak súvisia s vykonávaním oznámenia o pohraničných regiónoch, zintenzívnenie spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, ako aj rozvoj a koordinácia makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti, a druhý na riešenie konkrétnych otázok v oblasti vonkajšej spolupráce, ako sú bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, riadenie hraníc a migrácia.

(20)  Hlavná časť finančnej podpory z Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa maximalizoval dosah programov Interreg. Mala by sa posilniť synergia a vzájomné dopĺňanie sa zložiek iniciatívy Interreg. [PN 20]

(21)  Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, výbere operácií, monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií, ako aj o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami uvedenými v nariadení (EÚ) [nové VN]. Tieto osobitné ustanovenia by mali byť jednoduché a jasné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii (gold-plating) a ďalšej administratívnej záťaži pre členské štáty a prijímateľov. [PN 21]

(22)  Ustanovenia o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období 2014 – 2020, by mala platiť naďalej. Partneri v rámci iniciatívy Interreg by však mali spolupracovať na všetkých štyroch rozmeroch (vytvorenie, implementácia, personálne zabezpečenie a financovanie) príprave a implementácii, ako aj na personálnom zabezpečení alebo financovaní, a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by sa podpora z fondu EFRR mala ľahšie kombinovať s podporou nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti. [PN 22]

(22a)  V rámci programov cezhraničnej spolupráce sú projekty Ľudia ľuďom (P2P) a malé projekty dôležitým a úspešným nástrojom na odstraňovanie hraničných a cezhraničných prekážok, posilňovanie kontaktov medzi ľuďmi na miestnej úrovni a zbližovanie hraničných regiónov a ich občanov. Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty sa realizujú v mnohých oblastiach, ku ktorým patrí napríklad kultúra, šport, cestovný ruch, všeobecné a odborné vzdelávanie, hospodárstvo, veda, ochrana životného prostredia a ekológia, zdravotníctvo, doprava a projekty malej infraštruktúry, administratívna spolupráca a styk s verejnosťou. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov na tému Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce(18), projekty Ľudia ľuďom a malé projekty majú vysokú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k dosiahnutiu súhrnného cieľa programov cezhraničnej spolupráce. [PN 23]

(23)  Treba objasniť pravidlá financovania malých projektov, ktoré sa realizovali Od počiatku existencie programov začiatku iniciatívy Interreg boli projekty Ľudia ľuďom a malé projekty podporované predovšetkým z fondov pre malé projekty alebo podobných nástrojov, ale nikdy neboli zahrnuté v osobitných ustanovení k nim však prijaté žiadne osobitné ustanovenia, preto treba objasniť pravidlá pre uvedené fondy. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov – Projekty „Ludia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce(19), tieto malé projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní dôvery medzi občanmi a inštitúciami, majú významnú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k súhrnnému cieľu programov cezhraničnej spolupráce tým, že prekonávajú hraničné prekážky a integrujú pohraničné oblasti a ich občanov. S cieľom zachovať pridanú hodnotu a výhody projektov Ľudia ľuďom a malých projektov, a to aj v súvislosti s miestnym a regionálnym rozvojom, a zjednodušiť riadenie financovania malých projektov na strane konečných prijímateľov, ktorí často nie sú zvyknutí žiadať o finančné prostriedky nemajú skúsenosti s predkladaním žiadostí o podporu z Únie, by do určitej hodnoty malo byť povinné zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm. [PN 24]

(24)  Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady, vrátane nákladov na regionálne kontaktné miesta, ktoré sú dôležitými miestami regionálneho kontaktu (tzv. anténami) pre predkladateľov žiadostí o projekt a jeho realizáciu, a teda pôsobia ako priame spojenie so spoločným sekretariátom alebo relevantnými orgánmi, ale najmä na kontrolu a preklady, by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by mali byť členské štáty nabádané k tomu, aby znižovali administratívnu záťaž súvisiacu s vykonávaním spoločných projektov vždy, keď je to možné. Okrem toho by sa na programy Interreg s obmedzenou podporou z Únie alebo na externé programy cezhraničnej spolupráce mala vyčleniť určitá minimálna suma na technickú pomoc, ktorou by sa zabezpečilo dostatočné financovanie efektívnych činností v oblasti technickej pomoci. [PN 25]

(25)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi.

(25a)  V rámci znižovania administratívnej záťaže by Komisia, členské štáty a regióny mali úzko spolupracovať, aby sa dali využívať posilnené úmerné opatrenia pre systém riadenia a kontroly programu Interreg stanovené v článku 77 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU]. [PN 26]

(26)  Na základe skúseností z programového obdobia 2014 – 2020 by sa malo pokračovať v systéme, ktorým sa zaviedla presná hierarchia pravidiel oprávnenosti výdavkov, a pravidlá oprávnenosti výdavkov by sa mali stanoviť na úrovni Únie alebo pre program Interreg ako celok, aby sa predišlo možným rozporom či nesúladu medzi jednotlivými nariadeniami a medzi nariadeniami a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ďalšie pravidlá prijaté jedným členským štátom, ktoré by sa týkali len prijímateľov v uvedenom členskom štáte, by sa mali striktne obmedziť na minimum. Predovšetkým by sa mali do tohto nariadenia integrovať ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014(20) schválené na programové obdobie 2014 – 2020.

(27)  Členské štáty by mali byť vedené k tomu, aby podľa možnosti delegovať funkciu riadiaceho orgánu zverili na nové, prípadne jestvujúce EZÚS, alebo aby vytvorili takéto zoskupenie podobne ako iné cezhraničné právne subjekty zodpovednéza riadenie podprogramu, integrovanej územnej investície, prípadne jedného či viacerých malých projektových fondov, alebo aby konali ako jediný partner. Členské štáty by regionálnym a miestnym orgánom a iným verejným orgánom z rôznych členských štátov mali umožniť vytváranie takýchto zoskupení spolupráce s právnou subjektivitou a do ich činnosti by mali zapojiť miestne a regionálne orgány. [PN 27]

(28)  S cieľom pokračovať v platobnom reťazci zriadenom na programové obdobie 2014 – 2020, t. j. od Komisie cez certifikačný orgán až po hlavného partnera, by mal tento platobný reťazec v rámci účtovnej funkcie pokračovať. Podpora Únie by sa mala vyplatiť hlavnému partnerovi, s výnimkou prípadov, keď by to malo za následok dvojité poplatky za prepočet na eurá a späť do inej meny alebo naopak medzi hlavným partnerom a ďalšími partnermi. Ak nie je uvedené inak, hlavný partner by mal zabezpečiť, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie v plnej výške a v čase dohodnutom medzi všetkými partnermi a pri dodržaní rovnakého postupu ako hlavný partner. [PN 28]

(29)  V súlade s článkom [63 ods. 9] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa majú v pravidlách pre jednotlivé odvetvia zohľadniť potreby programov európskej územnej spolupráce (Interreg), najmä pokiaľ ide o funkciu auditu. Ustanovenia o každoročnom audítorskom stanovisku, výročnej kontrolnej správe a auditoch operácií by sa preto mali zjednodušiť a prispôsobiť tým programom, do ktorých je zapojených viac ako jeden členský štát. [PN 29 sa netýka slovenskej verzie]

(30)  Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od jediného alebo ďalších partnerov cez hlavného partnera, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov, tretích krajín, partnerských krajín alebo zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“), ak nie je možné dosiahnuť vymoženie sumy od jediného alebo ďalšieho alebo hlavného partnera, čo znamená, že sumu riadiacemu orgánu vyplatí členský štát. Z toho vyplýva, že v rámci programov Interreg neexistuje priestor pre nevymožiteľné sumy na úrovni prijímateľov. Je však potrebné objasniť pravidlá pre prípady, keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ sumu riadiacemu orgánu sumu neuhradí. Mali by sa objasniť aj povinnosti hlavného partnera pri vymáhaní. Okrem toho by postupy súvisiace s vymáhaním sumu mal potvrdiť a schváliť monitorovací výbor. Riadiaci orgán by najmä však nemal mať dovolené zaviazať hlavného partnera, aby začal súdne konanie v inej krajine. [PN 30]

(30a)   Je vhodné podporovať finančnú disciplínu. Zároveň by sa v dohodách o zrušení rozpočtových záväzkov mala zohľadniť zložitosť programov Interreg a ich implementácie. [PN 31]

(31)  Na uplatňovanie prevažne spoločného súboru pravidiel v zúčastnených členských štátoch, ako aj v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na účasť tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, ak sa v osobitnej kapitole tohto nariadenia nestanovia osobitné pravidlá. Funkcie orgánov programu Interreg môžu v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ vykonávať porovnateľné orgány. Začiatok obdobia oprávnenosti výdavkov by sa mal viazať na podpis dohody o financovaní príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ. Konanie na výber prijímateľov v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ by sa malo riadiť pravidlami pre externé obstarávanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP](21). Mali by sa stanoviť postupy na uzatváranie dohôd o financovaní s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ako aj dohôd medzi riadiacim orgánom a každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, pokiaľ ide o podporu z vonkajšieho finančného nástroja Únie alebo v prípade, ak ide o prenos dodatočného príspevku z tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ na program Interreg, ktorý nie je vnútroštátnym spolufinancovaním.

(32)  Aj keď programy Interreg s účasťou tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ by sa mali implementovať v rámci zdieľaného riadenia, programy zamerané na spoluprácu najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať v rámci nepriameho riadenia. Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá na úplnú alebo čiastočnú implementáciu uvedených programov v rámci nepriameho riadenia. [PN 32 sa netýka slovenskej verzie]

(33)  Na základe skúseností s veľkými infraštruktúrnymi projektmi počas programového obdobia 2014 – 2020 pri programoch cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva by sa mali tieto postupy zjednodušiť. Komisia by si však v otázke výberu takýchto projektov mala ponechať určité práva.

(34)  Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla schvaľovať a meniť zoznamy programov Interreg, zoznam celkových súm podpory Únie pre každý program Interreg a prijímať rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú programy Interreg a ich zmeny. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(22). Hoci tieto akty majú všeobecnú povahu, mal by sa používať konzultačný postup, keďže sa nimi implementujú ustanovenia len technickým spôsobom.

(35)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre schvaľovanie alebo zmeny programov Interreg by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. V odôvodnených prípadoch by sa však externé programy cezhraničnej spolupráce by sa však v odôvodnených prípadoch mali riadiť postupmi výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o IPA III] a [nariadenie o NDICI], pokiaľ ide o prvé rozhodnutie o schválení týchto programov. [PN 33]

(36)  S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorá jej umožní meniť prílohu so vzormi pre programy Interreg. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(36a)  Významnou prioritou politiky súdržnosti Únie je podpora európskej územnej spolupráce ETC. Podpora MSP v prípade nákladov na projekty európskej územnej spolupráce je už podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014(23) (GBER o skupinových výnimkách) oslobodená od notifikačnej povinnosti. Osobitné ustanovenia pre regionálnu pomoc pre investície podnikov všetkých veľkostí sú aj súčasťou usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020(24) a časti GBER týkajúcej sa regionálnej pomoci. Podľa skúseností by pomoc na projekty Európskej územnej spolupráce mala mať len obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, a preto by Komisia mala mať možnosť vyhlásiť, že takáto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom a že na financovanie poskytované na podporu projektov EÚS sa môže vzťahovať skupinová výnimka. [PN 34]

(37)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku sa toto nariadenie neuplatňuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Oddiel I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a zložky programov Interreg

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi, ich regiónmi a susednými tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“), alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo skupinou tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie. [PN 35]

2.  Toto nariadenie obsahuje aj ustanovenia na zabezpečenie účinného programovania vrátane technickej pomoci, monitorovania, hodnotenia, komunikácie a informovania, oprávnenosti, riadenia a kontroly, ako aj finančného riadenia pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca (ďalej len „programy Interreg“) podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“).

3.  Pokiaľ ide o podporu pre programy Interreg z „nástroja predvstupovej pomoci“ (ďalej len „IPA III“), „nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „NDICI“) a nástroja financovania pre všetky ZKÚ na obdobie 2021 – 2027 v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady (EÚ) XXX (ďalej len „OCTP“) (ďalej sa tieto tri nástroje uvádzajú pod spoločným názvom „vonkajšie finančné nástroje Únie“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie špecifické ciele, ako aj integrácia týchto fondov do programov Interreg, kritériá oprávnenosti pre tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ a ich územia a niektoré osobitné pravidlá implementácie.

4.  Pokiaľ ide o podporu programov Interreg z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie (ďalej spoločne ako „fondy Interreg“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie ciele špecifické pre programy Interreg, ako aj organizácia, kritériá oprávnenosti pre členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ a ich územia, finančné zdroje a ich alokácia.

5.  Na programy Interreg sa uplatňujú nariadenia (EÚ) [nové VN] a (EÚ) [nové EFRR] okrem prípadov, keď sa to v uvedených nariadeniach a tomto nariadení osobitne stanoví inak, alebo keď sa ustanovenia nariadenia (EÚ) [nové VN] môžu uplatňovať len na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.  „prijímateľ IPA“ je krajina alebo územie uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [IPA III];

2.  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie a nedostáva podporu z fondov Interreg;

3.  „partnerská krajina“ je prijímateľ IPA alebo krajina alebo územie, ktoré sú súčasťou „susedskej geografickej oblasti“ uvedenej v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [NDICI], a Ruská federácia, a ktoré prijímajú podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie;

4.  „cezhraničný právny subjekt“ je právny subjekt vrátane euroregiónu zriadený podľa zákonov jednej z krajín zúčastnených na programe Interreg za predpokladu, že ho zriadili územné orgány alebo iné subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín. [PN 36]

4a.  „organizácia pre regionálnu integráciu a spoluprácu“ je skupina členských štátov alebo regiónov z rovnakej zemepisnej oblasti, ktorých cieľom je užšia spolupráca v oblastiach spoločného záujmu. [PN 37]

2.  Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „členský štát“, chápe sa to ako „členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán“, a ak sa v ustanoveniach odkazuje na „každý členský štát“ alebo „členské štáty“, chápe sa to ako „členské štáty a v relevantných prípadoch aj ako tretie krajiny, partnerské krajiny a zámorské krajiny a územia, ktoré sú zapojené do daného programu Interreg“.

Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „fondy“, ako sa stanovuje v [článku 1 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia, alebo na „EFRR“, vykladá sa to ako prostriedky, ktoré sa týkajú príslušných vonkajších finančných nástrojov Únie.

Článok 3

Zložky cieľa Európska územná spolupráca (Interreg)

V rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) sa z fondu EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie podporujú tieto zložky:

1.  cezhraničná spolupráca medzi susediacimi regiónmi zameraná na podporu integrovaného a harmonického regionálneho rozvoja (ďalej len „zložka 1“): [PN 38]

a)  vnútorná cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami uvedenými v článku 4 ods. 3; alebo [PN 39]

b)  vonkajšia cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými týmito stranami: [PN 40]

i)  prijímatelia IPA alebo

ii)  partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo

iii)  Ruská federácia s cieľom umožniť jej zapojenie do cezhraničnej spolupráce podporovanej aj z nástroja NDICI;

2.  nadnárodná a námorná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni programoví partneri v členských štátoch, tretích krajinách a partnerských krajinách a v Grónsku ZKÚ, s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území (ďalej len „zložka 2“; ak sa týka len nadnárodnej spolupráce, používa sa „zložka 2A“; ak sa týka len námornej spolupráce, používa sa „zložka 2B“); [PN 41]

3.  spolupráca najvzdialenejších regiónov medzi sebou a s so susednými tretími či partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo viacerými z nich, ktorej cieľom je uľahčiť icm regionálnu integráciu a harmonický rozvoj v rámci ich susedstva (ďalej len „zložka 3“); [PN 42]

4.  medziregionálna spolupráca na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti (ďalej len „zložka 4“) prostredníctvom podpory:

a)  výmeny skúseností, inovatívnych prístupov a budovania kapacít v súvislosti s

i)  implementáciou programov Interreg;

ia)  implementovať spoločné medziregionálne projekty rozvoja; [PN 43]

ib)  rozvíjať kapacity medzi partnermi v celej Únii v súvislosti s: [PN 44]

ii)  implementáciou programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, najmä pokiaľ ide o medziregionálne a nadnárodné činnosti, pri ktorých majú prijímatelia sídlo v aspoň jednom inom členskom štáte;

iia)  identifikovať a šíriť osvedčené postupy s cieľom ich prenosu, a to najmä na operačné programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti; [PN 45]

iib)  vymieňať si skúsenosti z identifikácie, prenosu a šírenia osvedčených postupov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest vrátane prepojení mestských a vidieckych oblastí; [PN 46]

iii)  vytvorením, fungovaním a využívaním európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

iiia)  zriadiť, prevádzkovať a využívať európsky cezhraničný mechanizmu, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) .../... [nový európsky cezhraničný mechanizmus]; [PN 47]

b)  analýzy vývojových trendov vo vzťahu k cieľom územnej súdržnosti.

5.  medziregionálne inovačné investície, a to obchodným využitím a rozširovaním medziregionálnych inovačných projektov, ktoré majú potenciál na podporu rozvoja európskych hodnotových reťazcov (ďalej len „zložka 5“). [PN 48]

Oddiel II

Geografické pokrytie

Článok 4

Geografické pokrytie cezhraničnej spolupráce

1.  V prípade cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 3 na všetkých vnútorných a vonkajších pozemných alebo námorných hraníc s tretími alebo partnerskými krajinami bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu v jednotlivých oblastiach spolupráce v programovom období 2014 – 2020. [PN 49]

2.  V rámci cezhraničnej spolupráce sa podporia aj regióny na námorných hraniciach, ktoré majú medzi sebou na mori pevné spojenie. [PN 50]

3.  Programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce môžu zahŕňať aj regióny Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ktoré sú ekvivalentné regiónom na úrovni NUTS 3, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru a, Monako a San Maríno. [PN 51]

4.  V prípade vonkajšej cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z nástrojov IPA III alebo NDICI regióny príslušných partnerských krajín na úrovni NUTS 3 a ak klasifikácia NUTS neexistuje, ekvivalentné oblasti na všetkých pozemných alebo námorných hraniciach medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami oprávnené podľa nástrojov IPA III alebo NDICI. [PN 52]

Článok 5

Geografické pokrytie nadnárodnej a námornej spolupráce [PN 53]

1.  V prípade nadnárodnej a námornej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 2, ktoré sa rozprestierajú v priľahlých funkčných oblastiach bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu takejto spolupráce vo väčších súvislých oblastiach v programovom období 2014 – 202, pričom sa v prípade potreby zohľadnia makroregionálne stratégie alebo stratégie pre morské oblasti. [PN 54]

2.  Programy Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce môžu zahŕňať: [PN 55]

a)  regióny Islandu, Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru, Monako a San Marino;

b)  Grónsko ZKÚ využívajúce podporu z programu pre dané ZKÚ; [PN 56]

c)  Faerské ostrovy;

d)  regióny partnerských krajín v rámci nástroja IPA III alebo NDICI,

bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z rozpočtu EÚ.

3.  Regióny, tretie krajiny alebo, partnerské krajiny alebo ZKÚ uvedené v odseku 2 musia byť regióny na úrovni NUTS 2, a ak klasifikácia NUTS neexistuje, na úrovni ekvivalentných oblastí. [PN 57]

Článok 6

Geografické pokrytie spolupráce najvzdialenejších regiónov

1.  V prípade spolupráce najvzdialenejších regiónov sú regiónmi podporovanými z EFRR všetky regióny uvedené v prvom odseku článku 349 ZFEÚ.

2.  Do programov Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu zahŕňať aj susedné partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo, ZKÚ podporované z nástroja OCTP, organizácie regionálnej spolupráce, resp. obidvoje kombinácie dvoch týchto nástrojov alebo všetkých troch. [PN 58]

Článok 7

Geografické pokrytie medziregionálnej spolupráce amedziregionálnych inovačných investícií [PN 59]

1.  V prípade akejkoľvek zložky 4 programu Interreg alebo medziregionálnych inovačných investícií v rámci zložky 5, je z EFRR podporované celé územie Únie vrátane najvzdialenejších regiónov. [PN 60]

2.  Zložka 4 programov Interreg môže pokrývať aj časť alebo celé územie tretích krajín, partnerských krajín, ďalších území alebo ZKÚ uvedených v článkoch 4, 5 a 6, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z finančných nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť. Tretie krajiny sa na nich môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov. [PN 61]

Článok 8

Zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu

1.  Pokiaľ ide o články 4, 5 a 6, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu, rozčlenený na jednotlivé zložky a každý program Interreg. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce budú uvedené ako „programy Interreg IPA III CBC“ alebo „programy Interreg v oblasti susedskej cezhraničnej spolupráce“.

2.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 obsahuje aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS v rámci Únie, ktoré sú zohľadnené pri alokácii prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú vonkajšie finančné nástroje Únie, ako aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS, ktoré sú zohľadnené na účely alokácie v rámci zložky 2B uvedenej v článku 9 ods. 3 písm. a) na vonkajšiu činnosť. [PN 62]

3.  V zozname podľa odseku 1 sa uvádzajú aj regióny tretích či partnerských krajín alebo území mimo Únie, ktoré nedostávajú podporu z EFRR alebo z finančného nástroja Únie na externú čnnosť. [PN 63 sa netýka slovenskej verzie]

Oddiel III

Zdroje a miery spolufinancovania

Článok 9

Zdroje z EFRR na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.  Prostriedky EFRR pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 8 430 000 000 EUR 11 165 910 000 EUR (v cenách roku 2018) z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond na programové obdobie 2021 – 2027 a ktoré sú uvedené v článku [102 103 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU]. [PN 64]

2.  Prostriedky uvedené 10 195 910 000 EUR (91,31 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa alokujú alokuje takto: [PN 65]

a)  52,7 % (t. j. spolu 4 440 000 000 EUR) 7 500 000 000 EUR (67,16 %) na cezhraničnú spoluprácu (zložka 1); [PN 66]

b)  31,4 % (t. j. spolu 2 649 900 000 EUR) 1 973 600 880 EUR (17,68 %) na nadnárodnú spoluprácu a námornú spoluprácu (zložka 2); [PN 67]

c)  3,2 % (t. j. spolu 270 100 000 EUR) 357 309 120 EUR (3,2 %) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov (zložka 3); [PN 68]

d)  1,2 % (t. j. spolu 100 000 000 EUR) 365 000 000 EUR (3,27 %) na medziregionálnu spoluprácu (zložka 4); [PN 69]

e)  11,5 % (t. j. spolu 970 000 000 EUR) na medziregionálne inovatívne investície (zložka 5). [PN 70]

3.  Komisia oznamuje každému členskému štátu jeho každoročný podiel na celkových sumách určených na zložky 1, 2 a 3.

Ako kritérium na rozdelenie pre každý členský štát sa použije veľkosť populácie v týchto oblastiach:

a)  regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 1 a tie regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 2B, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 8 ods. 2; [PN 71]

b)  regióny na úrovni NUTS 2 pre zložky 2A a 3 zložku 2; [PN 72]

ba)  regióny na úrovni NUTS 2 a 3 pre zložku 3. [PN 73]

4.  Každý členský štát môže presunúť maximálne 15 % svojich finančných alokácií pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 z jednej z týchto zložiek na jednu alebo viac ostatných.

5.  Každý členský štát na základe sumy, ktorá mu bola oznámená podľa odseku 3, oznámi Komisii, či a ako využil možnosť presunu stanovenú v odseku 4, ako aj výsledné rozdelenie jeho podielu na programoch Interreg, na ktorých sa členský štát zúčastňuje.

5a.  970 000 000 EUR (8,69 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa pridelí na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ako sa uvádza v článku 15a (nový).

Ak Komisia do 31. decembra 2026 nevyčlení všetky dostupné prostriedky uvedené v odseku 1 na projekty vybrané v rámci tejto iniciatívy, zostávajúce neviazané zostatky sa pomerným dielom rozdelia medzi zložky 1 až 4. [PN 74]

Článok 10

Ustanovenia týkajúce sa viacerých fondov

1.  Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví viacročný strategický dokument týkajúci sa programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce financovaných z EFRR a NDICI alebo IPA III. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 63 ods. 2.

Pokiaľ ide o programy Interreg podporované z EFRR a NDICI, v uvedenom vykonávacom akte sa stanovia prvky podľa článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) [NDICI].

2.  Príspevok z EFRR na vonkajšie cezhraničné programy Interreg, ktoré sú podporované aj z finančného krytia nástroja IPA III alokovaného na cezhraničnú spoluprácu (ďalej len „IPA III CBC“) alebo z finančného krytia nástroja NDICI alokovaného na cezhraničnú spoluprácu pre krajiny susedskej geografickej oblasti (ďalej len „NDICI CBC“), určí Komisia a príslušné členské štáty. Príspevok z EFRR stanovený pre jednotlivé členské štáty sa nesmie následne prerozdeliť medzi príslušné členské štáty.

3.  Podpora z EFRR sa na jednotlivé programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce poskytne pod podmienkou, že z nástrojov IPA III CBC a NDICI CBC sa poskytnú aspoň ekvivalentné sumy v súlade s príslušným strategickým programovým dokumentom. Maximálna výška uvedenej ekvivalentnej sumy uvedeného príspevku je stanovená v legislatívnom akte o IPA III alebo legislatívnom akte o NDICI. [PN 75]

Ak sa však preskúmanie príslušného strategického programového dokumentu v rámci IPA III alebo NDICI prejaví znížením zodpovedajúcej sumy na zostávajúce roky, musí si každý dotknutý členský štát vybrať z týchto možností:

a)  požiadať o mechanizmus podľa článku 12 ods. 3;

b)  pokračovať v programe Interreg so zostávajúcou podporou z EFRR a nástrojov IPA III CBC alebo NDICI CBC alebo

c)  kombinácia možností a) a b).

4.  Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce sa zapíšu do príslušných rozpočtových riadkov pre tieto nástroje v rozpočtovom roku 2021.

5.  Ak Komisia zahrnula osobitnú finančnú alokáciu na pomoc partnerským krajinám alebo regiónom v súlade s nariadením (EÚ) [NDICI] a ZKÚ v súlade s rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie v súlade s článkom [33 ods. 2] nariadenia (EÚ) [NDICI] alebo článkom [87] [rozhodnutia o OCTP], z EFRR sa v súlade s týmto nariadením môže v prípade potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania z OCTP a EFRR, prispieť na akcie, ktoré implementuje partnerská krajina či región alebo akýkoľvek iný subjekt podľa nariadenia (EÚ) [NDICI], alebo krajina, územie alebo akýkoľvek iný subjekt podľa [rozhodnutia o ZKÚ] alebo najvzdialenejší región Únie, a to najmä v rámci jednej alebo viacerých spoločných zložiek 2, 3 alebo 4 programov Interreg alebo v rámci opatrenia spolupráce uvedeného v článku 60 zavedeného a implementovaného podľa tohto nariadenia.

Článok 11

Zoznam programových zdrojov Interreg

1.  Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 9 ods. 5 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví zoznam všetkých programov Interreg a uvedie na každý program výšku celkovej podpory z EFRR a prípadne aj celkovej podpory z vonkajších finančných nástrojov Únie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

2.  Uvedený vykonávací akt obsahuje aj zoznam súm prevedených podľa článku 9 ods. 5, rozčlenených podľa členských štátov a podľa vonkajšieho finančného nástroja Únie.

Článok 12

Vrátenie zdrojov a zastavenie

1.  V rokoch 2022 a 2023 sa ročný príspevok z EFRR na programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii do 31. marca príslušného roku a ktoré neboli realokované na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, pridelí na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

2.  Ak budú k 31. marcu 2024 ešte existovať programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii, celý príspevok z EFRR uvedený v článku 9 ods. 5 na tieto programy na zostávajúce roky do roku 2027, ktorý nebol realokovaný na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, sa alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

3.  Programy Interreg v oblasti externej cezhraničnej spolupráce, ktoré prijala Komisia, sa zastavia alebo sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi znížia prostriedky alokované na program, najmä ak:

a)  ani jedna partnerská krajina zaradená do príslušného programu Interreg nepodpísala príslušnú finančnú dohodu do konca lehoty stanovenej v článku 57;

b)  v riadne odôvodnených prípadoch, keď program Interreg nie je možné implementovať podľa plánu vzhľadom na problémy vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami. [PN 76]

V takýchto prípadoch sa príspevok z EFRR uvedený v odseku 1, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam alebo viazaným ročným splátkam, ktorých viazanosť sa počas dotknutého rozpočtového roka celkom alebo čiastočne zrušila a ktoré neboli realokované na iný program Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

4.  Pokiaľ ide o program Interreg v zložke 2, ktorý Komisia už schválila, účasť partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ sa zastaví, ak nastane niektorá zo situácií stanovených v odseku 3 prvom pododseku písmenách a) a b). [PN 77]

Zúčastnené členské štáty a v relevantných prípadoch aj zostávajúce zúčastnené partnerské krajiny, požiadajú o niektorú z týchto možností:

a)  aby sa program Interreg úplne zastavil, najmä keď sa jeho hlavné spoločné rozvojové výzvy nedajú dosiahnuť bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ; [PN 78]

b)  aby sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prostriedky alokované na daný program Interreg znížili;

c)  aby sa v programe Interreg pokračovalo bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ. [PN 79]

Ak sa alokácia na program Interreg zníži v súlade s písmenom b) druhého pododseku tohto odseku, príspevok z EFRR, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam, sa alokuje na ďalšiu zložku 2 programu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty, alebo ak sa členský štát zúčastňuje len na jednej zložke 2 programu Interreg, alokuje sa na jeden alebo viaceré programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa dotknutý členský štát zúčastňuje.

5.  Príspevok z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP znížený v súlade s týmto článkom sa použije v súlade s príslušnými nariadeniami (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTI].

6.  Ak tretia krajina alebo, partnerská krajina alebo ZKÚ, ktorá ktoré do programu Interreg prispieva prispievajú národnými zdrojmi, ktoré nie sú národným spolufinancovaním k podpore z EFRR alebo z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, zníži znížia uvedený príspevok počas implementácie programu Interreg, a to buď celkovo alebo vzhľadom na spoločné operácie, ktoré už boli vybrané a ktorým už bol vydaný dokument podľa článku 22 ods. 6, zúčastnený členský štát alebo členské štáty musia požiadať o jednu z možností stanovených v odseku 4 druhom pododseku tohto článku. [PN 80]

Článok 13

Miery spolufinancovania

Miera spolufinancovania na úrovni každého programu Interreg nesmie byť vyššia než 70 80 %, pokiaľ sa nariadením (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTP] alebo v akomkoľvek aktom prijatým na ich základe nestanoví vyšší percentuálny podiel v súvislosti s programom Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce alebo v zložke 3. [PN 81]

KAPITOLA II

Špecifické ciele a tematická koncentrácia programov Interreg

Článok 14

Špecifické ciele programov Interreg

1.  EFRR v rámci svojho rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku [4] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie prispievajú k plneniu politických cieľov stanovených v článku [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] prostredníctvom jednotných akcií v rámci programov Interreg.

2.  V prípade programu PEACE PLUS, ak uvedený program vystupuje na podporu mieru a zmierenia, prispeje aj EFRR ako špecifický cieľ v rámci politického cieľa 4 na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Tento špecifický cieľ sa podporí osobitnou prioritou.

3.  Popri špecifických cieľoch pre EFRR stanovených v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] môže prispieva EFRR a prípadne aj nástroje Únie na financovanie vonkajšej činnosti k plneniu špecifických cieľov v rámci politického cieľa 4 takto: [PN 82]

a)  zvýšením efektívnosti pracovných trhov a zlepšením prístupu ku kvalitným pracovným miestam aj na medzinárodnej úrovni;

b)  zlepšením dostupnosti a kvality vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zvýšiť dosiahnutú úroveň vzdelania a úrovne zručností pre všetkých tak, aby sa dali uznať aj za hranicami;

c)  rozšírením rovnakého a včasného prístupu ku kvalitnej, udržateľnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

d)  zlepšením dostupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

e)  propagovaním sociálneho začlenenia a boja proti chudobe presadzovaním rovnosti príležitostí a bojom proti diskriminácií aj na medzinárodnej úrovni;

4.  V rámci zložiek 1, 2 a 3 môže EFRR a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie podporovať aj špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“, a to najmä týmito akciami:

a)  v rámci zložiek 1 a 2B 2 programov Interreg: [PN 83]

i)  posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci, najmä tých, ktoré sú oprávnené riadiť osobitné územia, a zainteresovaných strán;

ii)  zvýšením efektívnosti verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi vrátane projektov Ľudia ľuďom, aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch; [PN 84]

b)  v rámci zložiek 1 a 2 a 3 programov Interreg: posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán s cieľom implementovať makroregionálne stratégie a stratégie pre morskú oblasť;

c)  v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce a zložiek 2 a 3 programov Interreg podporovaných z fondov Interreg okrem podmienok uvedených v písmenách a) a b) navyše aj: budovaním vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií „ľudia ľuďom“, posilňovaním udržateľnej demokracie a podporou aktérov občianskej spoločnosti a ich úlohy v reformných procesoch a pri prechode k demokracii;

5.  V rámci externej cezhraničnej spolupráce a programov Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti prispeje aj môže tiež prispievať na vonkajší špecifický cieľ programu Interreg „Bezpečnejšia Európa“, a to najmä akciami v oblastiach riadenia hraníc a riadenia mobility a migrácie vrátane ochrany, ekonomickej a spoločenskej integrácie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou. [PN 85]

Článok 15

Tematická koncentrácia

1.  Najmenej 60 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie alokovaných v rámci priorít iných než technická pomoc pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 programu Interreg sa alokuje na maximálne tri politické ciele stanovené v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.  Okrem toho sa 15 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci iných priorít než technická pomoc každému programu Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa alokuje na špecifický cieľ programu Interreg „Lepšia správa programov Interreg“ alebo externý a až 10 % sa môže alokovať na špecifický cieľ programu Interreg „Bezpečnejšia Európa“. [PN 86]

3.  Ak niektorý program Interreg v zložke 2A 1 alebo 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, celá alokácia alokácie z od EFRR a prípadne aj všetky prostriedkyčasť z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa programujú na základe prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedenej stratégie. [PN 87]

4.  Ak programu Interreg v zložke 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, najmenej 70 % z celkovej alokácie od EFRR, prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa alokuje na dosiahnutie cieľov uvedenej stratégie. [PN 88]

5.  V prípade zložky 4 programov Interreg sa všetky alokácie z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc alokujú na špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“.

Článok 15a

Medziregionálne investície do inovácií

1.  Prostriedky uvedené v článku 9 ods. 5a (nový) sa pridelia na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ktorá je určená na:

a)  obchodné využitie a rozšírenie spoločných projektov inovácie, ktoré majú potenciál podnietiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov;

b)  spájanie výskumu, podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy zapojených do stratégií inteligentnej špecializácie a sociálnej inovácie na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

c)  pilotné projekty zamerané na identifikáciu alebo overovanie nových riešení v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja založených na stratégiách inteligentnej špecializácie; alebo

d)  výmenu skúseností v oblasti inovácie s cieľom využívať skúsenosti získané v oblasti regionálneho alebo miestneho rozvoja.

2.  V záujme dodržania zásady európskej územnej súdržnosti sa uvedené investície s približne rovnakým podielom finančných prostriedkov zamerajú na vytváranie prepojení medzi menej rozvinutými regiónmi a poprednými regiónmi, a to zvýšením kapacity regionálnych inovačných ekosystémov v menej rozvinutých regiónoch s cieľom integrovať sa do jestvujúcej alebo vznikajúcej hodnoty EÚ, ako aj schopnosti podieľať sa na partnerstve s inými regiónmi.

3.  Komisia tieto investície realizuje s priamym alebo nepriamym riadením. Pri definovaní dlhodobého pracovného programu a s ním súvisiacich výziev jej pomáha odborná skupina.

4.  Pokiaľ ide o medziregionálne investície do inovácií, podporu z EFRR možno využívať na celom území Únie. Tretie krajiny sa na uvedených investíciách môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov. [PN 89]

KAPITOLA III

Programovanie

Oddiel I

Príprava, schvaľovanie a zmena programov Interreg

Článok 16

Príprava a predkladanie programov Interreg

1.  Cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) sa dosahuje prostredníctvom programov Interreg so zdieľaným riadením s výnimkou zložky 3, ktorá sa po konzultácii so zainteresovanými stranami môže implementovať úplne alebo čiastočne s nepriamym riadením, a zložky 5, ktorá sa implementuje s priamym alebo nepriamym riadením. [PN 90]

2.  Zúčastnené členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu pripravia program Interreg na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 v súlade so vzorom uvedeným v prílohe. [PN 91]

3.  Zúčastnené členské štáty pripraví program Interreg v spolupráci s programovými partnermi uvedenými v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Pri príprave programov Interreg, ktoré sa vzťahujú na stratégie pre makroregióny alebo morské oblasti by členské štáty a programoví partneri mali brať do úvahy tematické priority príslušných stratégií pre makroregióny a morské oblasti a konzultovať s príslušnými aktérmi. Členské štáty a programoví partneri vytvoria mechanizmus ex ante, aby sa zaistilo, že na začiatku programového obdobia sa spoja všetci aktéri na úrovni makroregiónov a morských oblastí, orgány programov EÚS, regióny a krajiny, aby spoločne rozhodli o prioritách každého programu. Tieto priority sa v prípade potreby zosúladia s akčnými plánmi stratégií makroregiónov alebo morských oblastí. [PN 92]

Zúčastnené tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ takisto v prípade potreby zaradia programových partnerov, ktorí budú rovnocenní s partnermi uvedenými v danom článku.

4.  Členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží program jeden alebo viacero programov Interreg Komisii najneskôr do [dátum nadobudnutia účinnosti plus deväť mesiacov dvanásť mesiacov] v mene všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne aj tretích krajín, partnerských krajín alebo, ZKÚ alebo organizácií pre regionálnu integráciu a spoluprácu. [PN 93]

Avšak programy Interreg, ktorými sa pokrýva aj podpora z vonkajšieho finančného nástroja Únie, predkladá členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, najneskôr šesť 12 mesiacov po schválení príslušných strategických programových dokumentov Komisiou, a to v rámci článku 10 ods. 1 alebo v prípade potreby v rámci príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých vonkajších finančných nástrojov Únie. [PN 94]

5.  Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ písomne potvrdia svoj súhlas s obsahom programu Interreg skôr, ako sa predloží Komisii. Súčasťou tohto súhlasu je aj záväzok všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, že poskytnú potrebné spolufinancovanie na implementáciu programu Interreg, prípadne záväzok finančného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ.

Odchylne od prvého pododseku konzultujú dotknuté členské štáty v prípade programov Interreg, na ktorých sa zúčastňujú najvzdialenejšie regióny a tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pred predložením programov Interreg Komisii s príslušnými tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ. V uvedenom prípade sa súhlas s obsahom programov Interreg a dohoda vo veci možného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ môže namiesto toho vyjadriť vo formálne schválenej zápisnici z konzultačných stretnutí s tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo z rokovaní regionálnych organizácií spolupráce.

6.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 62 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým došlo v priebehu programového obdobia pri jej nepodstatných prvkoch.

Článok 17

Obsah programov Interreg

1.  V každom programe Interreg sa stanoví spoločná stratégia, ktorá sa týka príspevku programu k plneniu politických cieľov stanovených v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] a k plneniu špecifických cieľov programu Interreg stanovených v článku 14 ods. 4 a ods. 5 tohto nariadenia, ako aj informovania o ich výsledkoch.

2.  Každý program Interreg pozostáva z priorít.

Každá priorita zodpovedá jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému špecifickému cieľu programu Interreg môže zodpovedať aj viac než jedna priorita.

3.  Na zvýšenie efektívnosti implementácie programu a v snahe zabezpečiť operácie veľkého rozsahu sa môže dotknutý členský štát v riadne odôvodnených prípadoch a po dohode s Komisiou rozhodnúť previesť do programov Interreg prostriedky až do výšky [x] 20 % zo sumy od EFRR alokované na príslušný program v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ten istý región. Každý členský štát vopred informuje Komisiu, že si želá využiť túto možnosť prevodu, a svoje rozhodnutie zdôvodní. Prevedená suma predstavovať samostatnú prioritu alebo samostatné priority. [PN 95]

4.  V každom programe Interreg sa stanoví:

a)  programová oblasť (vrátane jej mapy, ktorá sa priloží ako samostatný dokument);

b)  zhrnutie hlavných spoločných výziev, pričom sa zohľadnia najmä: [PN 96]

i)  hospodárske, sociálne a územné rozdiely;

ii)  spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory a potenciálna synergia, ktorá sa má dosiahnuť; [PN 97]

iii)  poznatky získané z predošlých skúseností a to, ako sú v programe zohľadnené; [PN 98]

iv)  makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť ako celok alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami;

c)  zdôvodnenie vybraných cieľov politiky a cieľov špecifických pre program Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre; [PN 99]

d)  špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

e)  pre každý špecifický cieľ:

i)  súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich predpokladaného prínosu k dosiahnutiu týchto cieľov, prípade potreby aj k realizácii stratégií pre makroregióny morské oblasti, resp. súbor kritérií a príslušné kritériá pre transparentný výber takejto operácie; [PN 100]

ii)  ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)  hlavné cieľové skupiny; [PN 101]

iv)  osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)  plánované použitie finančných nástrojov; [PN 102]

vi)  orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie;

f)  v prípade priority technická pomoc plánované použitie v súlade s článkami [30], [31] a [32] nariadenia (EÚ) [nové VN] a relevantné typy intervencií;

g)  finančný plán obsahujúci tieto tabuľky (bez rozdelenia na jednotlivé zúčastnené členské štáty alebo tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pokiaľ tam nie je uvedené inak):

i)  tabuľku, v ktorej sa špecifikujú celkové finančné alokácie z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie na celé programové obdobie podľa jednotlivých rokov;

ii)  tabuľku, v ktorej sa špecifikuje celková finančná alokácia na každú prioritu z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie podľa priority a podľa kategórie regiónu a národného spolufinancovania a informácie o tom, či národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

h)  opatrenia prijaté na zapojenie príslušných programových partnerov uvedených v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

i)  navrhovaný prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, dosahu v sociálnych médiách, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie.

5.  Informácie uvedené v odseku 4 sa poskytujú takto:

a)  pokiaľ ide o tabuľky uvedené v písmene g) a pokiaľ ide o podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie, sú tieto fondy stanovené takto:

i)  pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z nástrojov IPA III a NDICI ako jedna suma (tzv. IPA III CBC alebo CBC Susedstvo), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2 „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť] a [okruh 6 „Susedstvo a svet“];

ii)  pre zložky 2 a 4 programov Interreg podporovaných z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP ako jedna suma (tzv. fondy Interreg), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2] a [okruh 6], alebo rozdelenie podľa finančného nástroja „EFRR“, „IPA III“, „NDICI“ a „OCTP“ podľa výberu programových partnerov;

iii)  pre programy Interreg v zložke 2 podporované z nástroja OCTP rozdelenie podľa finančných nástrojov („EFRR“ a „OCTP Grónsko“); [PN 103]

iv)  pre zložku 3 programov Interreg podporovaných z nástrojov NDICI a OCTP rozdelenie podľa finančného nástroja („EFRR“, „NDICI“ a „OCTP“, podľa potreby);

b)  pokiaľ ide o tabuľku uvedenú v odseku 4 písm. g) bode ii), tá obsahuje len sumy na roky 2021 až 2025. [PN 104]

6.  Pokiaľ ide o odsek 4 písm. e) bod vi) a písm. f), typy intervencií vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové VN].

7.  V programoch Interreg sa:

a)  určí riadiaci orgán, orgán auditu a orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;

b)  stanoví postup na vytvorenie spoločného sekretariátu, prípadne na podporu riadiacich štruktúr v členských štátoch alebo tretích krajinách; [PN 105]

c)  stanoví rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou.

8.  Riadiaci orgán oznámi Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 7 písm. a) bez toho, aby žiadal o zmenu programu.

9.  Odchylne od odseku 4 sa obsah zložky 4 programov Interreg prispôsobí osobitnému charakteru týchto programov Interreg, predovšetkým takto:

a)  informácie uvedené v písmene a) sa nevyžadujú;

b)  informácie požadované podľa písmen b) a h) sa uvedú ako stručný prehľad;

c)  pre každý špecifický cieľ v rámci priority inej než technická pomoc sa uvedú tieto informácie:

i)  definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania,

ii)  príslušné typy akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým cieľom;

iii)  ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iv)  hlavné cieľové skupiny;

v)  orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie.

Článok 18

Schvaľovanie programov Interreg

1.  Komisia plne transparentne posúdi každý program Interreg a jeho súlad s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a v prípade podpory nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti a v iných relevantných prípadoch jeho súlad s viacročným strategickým dokumentom podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia alebo s príslušným strategickým programovým rámcom podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých týchto nástrojov. [PN 106]

2.  Komisia môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu Interreg členským štátom, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán.

3.  Zúčastnený členský štát, prípadne tretie či partnerské krajiny, alebo ZKÚ či organizácie regionálnej integrácie a spolupráce program Interreg preskúmajú, pričom zohľadnia pripomienky Komisie. [PN 107]

4.  Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie o schválení programu Interreg najneskôr do šiestich troch mesiacov od dátumu predloženia revidovanej verzie uvedeného programu zo strany členského štátu, v ktorom má mať potenciálny riadiaci orgán sídlo. [PN 108]

5.  Pokiaľ ide o programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, Komisia prijíma rozhodnutia v súlade s odsekom 4 po konzultácii s „výborom IPA III“ podľa článku [16] nariadenia (EÚ) [IPA III] a „výborom nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ v súlade s článkom [36] nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 19

Zmena programov Interreg

1.  Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] môže členský štát, v ktorom má riadiaci orgán sídlo, môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu Interreg spolu so zmeneným programom, pričom uvedenie prepodkladaný vplyv uvedenej zmeny na dosahovanie cieľov. [PN 109]

2.  Komisia posúdi súlad týchto zmien s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov jedného mesiaca od dátumu predloženia zmeneného programu. [PN 110]

3.  Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu zmenený program preskúmajú a zohľadnia pripomienky Komisie. [PN 111]

4.  Komisia schváli zmenu programu Interreg najneskôr do šiestich do troch mesiacov po jeho predložení členským štátom. [PN 112]

5.  Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] členský štát môže počas programového obdobia previesť najviac 5 10 % z počiatočnej alokácie pre prioritu a najviac 3 % z rozpočtu daného programu na inú prioritu toho istého programu Interreg. [PN 113]

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky.

Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu Interreg. Musia však spĺňať všetky regulačné požiadavky. Riadiaci orgán predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 4 písm. g) bode ii).

6.  V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu Interreg, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. O týchto úpravách informuje riadiaci orgán Komisiu.

Oddiel II

Územný rozvoj

Článok 20

Integrovaný územný rozvoj

Pokiaľ ide o programy iniciatívy Interreg, príslušnými mestskými, miestnymi či inými územnými jednotkami alebo inými orgánmi zodpovednými za prípravu územných či miestnych stratégii rozvoja podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo zodpovednými za výber operácií, ktoré sa majú podporiť danými stratégiami podľa článku 23 ods. 4 uvedeného nariadenia sú buď cezhraničné právne subjekty, alebo EZÚS.

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS pri implementácii integrovanej územnej investície podľa článku 24 nariadenia (EÚ) [nové VN], alebo iný územný nástroj podľa článku 22 písm. c) uvedeného nariadenia môže byť takisto jediným prijímateľom v zmysle článku 23 ods. 5 uvedeného nariadenia, ak v rámci cezhraničného právneho subjektu alebo EZÚS existuje oddelenie funkcií.

Článok 21

Miestny rozvoj vedený komunitou

Miestny rozvoj vedený komunitou podľa článku [22] písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN] môže byť implementovaný do programov Interreg, ak sú príslušné miestne akčné skupiny zložené z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina, a z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých aspoň jedna je členský štát.

Oddiel III

Operácie a fond malých projektov

Článok 22

Výber operácií Interreg

1.  Výber operácií Interreg prebieha v súlade so stratégiou a cieľmi stratégie programu prostredníctvom monitorovacieho výboru zriadeného v súlade s článkom 27.

Uvedený monitorovací výbor môže ustanoviť jednen alebo viacero riadiacich výborov, najmä v prípade podprogramov, ktoré pri výbere operácií konajú pod jeho vedením. Riadiace výbory musia uplatňovať zásadu partnerstva podľa článku 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] a zapájať partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov. [PN 114]

Ak sa operácia, alebo jej časť, implementuje mimo programovej oblasti [na území Únie alebo mimo nej], musí výber tejto operácie výslovné schváliť riadiaci orgán v monitorovacom výbore, prípadne v riadiacom výbore.

2.  Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné a transparentné, zabezpečujú rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

Kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k dosahovaniu cieľov programu Interreg a implementovať rozmer spolupráce operácií v rámci programov Interreg, ako sa stanovuje v článku 23 ods. 1 a 4.

3.  Riadiaci orgán pred prvým podaním výberových kritérií monitorovaciemu výboru, prípadne riadiacemu výboru konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky notifikuje Komisiu. Ten istý postup sa uplatňuje na všetky následné zmeny týchto kritérií. [PN 115]

4.  Pri výbere operácií Pred tým, ako monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor vyberie operácie, riadiaci orgán: [PN 116]

a)  zabezpečí, aby vybrané operácie dodržiavali program Interreg a účinne prispievali k dosahovaniu špecifických cieľov;

b)  zabezpečí, aby vybrané operácie neboli v rozpore s príslušnými stratégiami stanovenými podľa článku 10 ods. 1 alebo stanovenými pre jeden alebo viac nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie;

c)  zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a dosahovaním cieľov;

d)  overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)  zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(25), boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ(26);

f)  keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí, či sa dodržalo uplatniteľné právo;

g)  zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu Interreg a dali sa priradiť do typu intervencie;

h)  zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo ktoré predstavovali premiestnenie výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia;

i)  zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)  zabezpečí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov.

5.  Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor, schváli metodiku a kritériá používané pri výbere operácií Interreg vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 27 odsek 3 písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN], pokiaľ ide o miestny rozvoj vedený komunitou a článok 24 tohto nariadenia.

6.  Pri každej operácii Interreg riadiaci orgán zabezpečí, aby sa hlavnému alebo jedinému partnerovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre danú operáciu Interreg, zahŕňajúce osobitné požiadavky týkajúce sa produktov alebo služieb, ktoré treba poskytnúť, finančný plán a lehotu na realizáciu a v prípade potreby metódu, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

V tomto dokumente sú uvedené aj povinnosti hlavného partnera v súvislosti s vymoženými sumami podľa článku 50. Uvedené povinnosti vymedzí Postupy súvisiace s vymáhaním musí vymedziť a odsúhlasiť monitorovací výbor. Hlavný partner so sídlom v inom členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ ako partner nie je povinný vymáhať prostriedky súdnym konaním. [PN 117]

Článok 23

Partnerstvo v rámci operácií Interreg

1.  Do operácií vybraných v rámci zložiek 1, 2 a 3 sú zapojení aktéri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ, z ktorých aspoň jeden je prijímateľom z niektorého členského štátu. [PN 118]

Prijímatelia, ktorí dostávajú podporu z fondu Interreg, a partneri, ktorí nedostávajú žiadnu finančnú podporu v rámci uvedených fondov (prijímatelia a partneri spolu: „partneri“), predstavujú operačné partnerstvo Interreg.

2.  Operácia Interreg sa môže implementovať iba v jednej krajine alebo ZKÚ, ak sú vplyv a prínosy pre programovú oblasť uvedené v žiadosti o operáciu. [PN 119]

3.  Odsek 1 sa neuplatňuje na operácie v rámci cezhraničného programu PEACE PLUS, ak program vystupuje na podporu mieru a zmierenia.

4.  Partneri spolupracujú pri príprave, a implementácii, personálnom zabezpečení a financovaní operácií Interreg, ako aj na ich personálnom zabezpečení a/alebo financovaní. Treba usilovať o obmedzenie počtu partnerov pre každú operáciu Interreg na najviac 10. [PN 120]

V prípade operácií Interreg v programoch Interreg zložky 3 sú partneri z najvzdialenejších regiónov a tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ povinní spolupracovať iba v troch dvoch zo štyroch dimenzií uvedených v prvom pododseku. [PN 121]

5.  Ak existujú dvaja alebo viacerí partneri, určia všetci partneri jedného z nich ako hlavného partnera.

6.  Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS môže byť jediným partnerom operácie Interreg v programoch Interreg v zložke 1, 2 a 3, ak medzi jej členov patria partneri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ. [PN 122]

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS musia mať v rámci zložky 4 programov Interreg členov z najmenej troch zúčastnených krajín.

Právny subjekt, ktorý implementuje finančný nástroj, prípadne fond fondov, môže byť jediným partnerom operácie Interreg bez toho, aby sa uplatňovali požiadavky na jeho zloženie uvedené v odseku 1.

7.  Jediný partner je registrovaný v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg.

Jediný partner však môže byť registrovaný v členskom štáte, ktorý sa daného progrmau nezúčastňuje, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 23. [PN 123]

Článok 24

Fondy malých projektov

1.  Celkový príspevok z EFRR, prípadne z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti do fondu jedného alebo viacerých fondov pre malé projekty v rámci programu Interreg nesmie presiahnuť 20 000 000 EUR alebo 15 20 % z celkovej alokácie pre program Interreg podľa toho, ktorá suma je nižšia a v prípade programu Interreg v oblasti cezhraničnej spolupráce musí byť aspoň 3 % celkovej alokácie. [PN 124]

Koneční prijímatelia v rámci malých projektových fondov dostanú podporu z EFRR alebo prípadne z vonkajších finančných nástrojov Únie prostredníctvom prijímateľa a implementujú malé projekty v rámci daného malého fondu (ďalej len „malé projekty“).

2.  Prijímateľom prostriedkov z fondu malých projektov je cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej alebo fyzická osoba zodpovedná za začatie alebo aj za začatie aj vykonávanie operácií. [PN 125]

3.  V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory na financovanie fondov malých projektov, sa okrem prvkov stanovených v článku 22 ods. 6 stanovujú prvky potrebné na zabezpečenie toho, aby prijímateľ:

a)  vytvoril nediskriminačné a transparentné výberové konanie;

b)  uplatňoval objektívne kritériá výberu pre malé projekty, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov;

c)  posudzoval žiadosti o podporu;

d)  vyberal projekty a určoval výšku podpory pre každý malý projekt;

e)  zodpovedal za implementáciu operácie a uchovával všetky doklady požadované na audítorský záznam v súlade s prílohou [XI] nariadenia (EÚ) [nové VN];

f)  sprístupnil verejnosti zoznam konečných prijímateľov, ktorí majú prospech z operácie.

Prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v článku 35.

4.  Výber malých projektov neznamená delegovanie úloh z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán, ako sa uvádza v článku 65 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.  Osobné a iné priame náklady, ktoré zodpovedajú nákladovým kategóriám podľa článkov 39 až 42, ako aj nepriame náklady, ktoré vznikli na úrovni prijímateľa vzniknú v súvislosti so správou fondu alebo fondov malých projektov, nesmú presiahnuť 20 % z celkových oprávnených nákladov príslušného fondu alebo fondov malých projektov. [PN 126]

6.  Ak verejný príspevok pre malý projekt nepresahuje 100 000 EUR, príspevok z EFRR, prípadne z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie je vo forme jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb alebo zahŕňa paušálne sadzby s výnimkou projektov, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. [PN 127]

Ak celkové náklady na každú operáciu nepresiahnu 100 000 EUR, výška podpory na jeden alebo viac malých projektov sa môže určiť na základe návrhu rozpočtu, ktorý vždy jednotlivo stanoví a ex ante schváli orgán, ktorý operáciu uskutočňuje. [PN 128]

Ak sa používa paušálne financovanie, kategórie nákladov, na ktoré sa paušálna sadzba uplatňuje, sa môžu uhradiť v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN].

Článok 25

Úlohy hlavného partnera

1.  Hlavný partner:

a)  stanoví s ostatnými partnermi podmienky v dohode obsahujúcej ustanovenia, ktorými sa okrem iného zaručuje správne finančné riadenie príslušného fondu Únie alokovaného na operáciu Interreg vrátane opatrení na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm;

b)  preberie zodpovednosť za zabezpečenie implementácie celej operácie Interreg;

c)  uistí sa, že výdavky vykazované všetkými partnermi vznikli pri implementácii operácie Interreg a zodpovedajú činnostiam, na ktorých sa dohodli všetci partneri, a sú v súlade s dokumentom, ktorý poskytne riadiaci orgán podľa článku 22 ods. 6.

2.  Ak sa v opatreniach ustanovených podľa odseku 1 písm. a) neuvádza inak, hlavný partner zabezpečí, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie čo najrýchlejšie a v úplnej výške, v čase dohodnutom so všetkými partnermi a podľa toho istého postupu, ktorý sa uplatnil u hlavného partnera. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný ani iný poplatok s obdobným účinkom, ktorým by sa znížila uvedenú sumu pre ostatných partnerov. [PN 129]

3.  Každý prijímateľ v členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg, môže byť vymenovaný za hlavného partnera. [PN 130]

Členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na programe Interreg, sa môžu dohodnúť, že partner, ktorý nedostáva podporu z EFRR ani z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, môže byť vymenovaný za hlavného partnera. [PN 131]

Oddiel IV

Technická pomoc

Článok 26

Technická pomoc

1.  Technická pomoc za roky 2021 a 2022 sa pre každý program Interreg nahrádza paušálna ako percentuálny podiel z oprávnených výdavkov podľa odseku 2 z ročných splátok predfinancovania podľa článku 49 ods. 2 písm. a) a b) tohto nariadenia a potom primerane za nasledujúce roky uvedený podľa potreby v každej žiadosti o platbu podľa [článku 85 ods. 3 písm. a) alebo c)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN]. [PN 132]

2.  Percentuálny podiel EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie, ktoré sa majú refundovať za technickú pomoc je takýto:

a)  za vnútornú cezhraničnú spoluprácu v rámci programov podporovaných z EFRR: 6 7 %; [PN 133]

b)  za vonkajšiu cezhraničnú spoluprácu programov Interreg podporovaných z IPA III CBC alebo NDICI CBC: 10 %;

c)  za programy Interreg v zložkách 2, 3 a 4 za EFRR, prípadne za nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie: 7 %. [PN 134]

3.  V prípade programov Interreg s celkovou alokáciou od 30 000 000 EUR do 50 000 000 EUR sa výsledná suma vyplývajúca z percentuálneho podielu na technickú pomoc navýši o ďalšiu sumu vo výške 500 000 EUR. Komisia vyplatí sumu spolu s prvou priebežnou platbou.

4.  V prípade programov s celkovou alokáciou menej ako 30 000 000 sa suma potrebná na technickú pomoc vyjadrená v eurách a výsledný percentuálny podiel stanoví v rozhodnutí Komisie o schválení príslušného programu Interreg.

KAPITOLA IV

Monitorovanie, hodnotenie a informovanie

Oddiel I

Monitorovanie

Článok 27

Monitorovací výbor

1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu, ktoré sa na uvedenom programe zúčastňujú, do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia Komisie o schválení programu Interreg so súhlasom riadiaceho orgánu ustanovia výbor na monitorovanie implementácie príslušného programu Interreg (ďalej len „monitorovací výbor“). [PN 135]

2.  Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, alebo zástupca riadiaceho orgánu.

Ak sa v rokovacom poriadku monitorovacieho výboru stanoví rotujúce predsedníctvo, môže monitorovaciemu výboru predsedať zástupca tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ a spolupredsedať zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu a naopak. [PN 136]

3.  Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

4.  Každý monitorovací výbor na svojom prvom zasadnutí prijme rokovací poriadok.

Rokovací poriadok monitorovacieho výboru a prípadne riadiaceho výboru musí pri výbere operácií Interreg zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmu.

5.  Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

6.  Riadiaci orgán uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a súhrn údajov informácie a informácií, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom, na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2. [PN 137]

Článok 28

Zloženie monitorovacieho výboru

1.  Na zložení monitorovacieho výboru každého programu Interreg sa dohodnú môžu dohodnúť členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na uvedenom programe, a zabezpečia v snahe o vyvážené zastúpenie príslušných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov programu v zmysle článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] z členských štátov, tretích a ZKÚ. [PN 138]

Zloženie monitorovacieho výboru programu Interreg musí zohľadniť počet zúčastnených členských štátov, tretích krajín, partnerských krajinách a ZKÚ v príslušnom programe Interreg. [PN 139]

Členmi monitorovacieho výboru sú aj zástupcovia zo regiónov a miestnych samospráv, ako aj spoločne ustanovených orgánov z celej programovej oblasti alebo jej časti vrátane EZÚS. [PN 140]

2.  Riadiaci orgán uverejní zoznam orgánov alebo subjektov vymenovaných za členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2. [PN 141]

3.  Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú môžu podieľať v poradnej funkcii. [PN 142]

3a.  Zástupcovia orgánov vytvorených v celej oblasti programu alebo jeho časti vrátane EZÚS sa na práci monitorovacieho výboru môžu podieľať v poradnej funkcii. [PN 143]

Článok 29

Funkcie monitorovacieho výboru

1.  Monitorovací výbor skúma:

a)  pokrok pri implementácii programu a pri dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt programu Interreg;

b)  všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu Interreg, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)  v súvislosti s finančnými nástrojmi prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN] a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia;

d)  pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

e)  vykonávanie informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)  pokrok pri implementácii operácií Interreg strategického významu a prípadne veľkých projektov v oblasti infraštruktúry;

g)  v prípade potreby pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov a tiež navrhovať prípadné podporné opatrenia. [PN 144]

2.  Okrem svojich úloh v súvislosti s výberom operácií uvedených v článku 22, monitorovací výbor schvaľuje:

a)  metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane všetkých ich zmien, a to po porade s Komisiou oznámení Komisii podľa článku 22 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d) nariadenia EÚ [nové VN]; [PN 145]

b)  plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

c)  akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu Interreg vrátane prevodu v súlade s článkom 19 ods. 5;

d)  záverečnú správu o výkonnosti.

Článok 30

Preskúmanie

1.  Preskúmanie môže zorganizovať Komisia s cieľom preskúmať výkonnosť programov Interreg.

Preskúmanie sa môže vykonať písomne.

2.  Riadiaci orgán do jedného mesiaca troch mesiacov poskytne Komisii na jej žiadosť informácie o položkách podľa článku 29 ods. 1: [PN 146]

a)  pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, všetkých otázkach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť príslušného programu Interreg a akciách prijatých na ich riešenie;

b)  pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

c)  pokrok v budovaní administratívnych kapacít orgánov verejnej správy a prijímateľov.

3.  Výsledok preskúmania sa zaznamená v schválenej zápisnici.

4.  Riadiaci orgán musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

Článok 31

Prenos údajov

1.  Každý riadiaci orgán elektronicky zasiela Komisii súhrnné údaje za príslušný program Interreg, a to v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia každoročne do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, mája a 30. septembra a 30. novembra, ako aj údaje podľa článku 31 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia za príslušný program Interreg jedenkrát ročne podľa vzoru uvedeného v prílohe [VII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN]. [PN 147]

Prenos údajov sa vykonáva pomocou existujúcich systémov na oznamovanie údajov, ak sa v predchádzajúcom programovom období osvedčili ako spoľahlivé. [PN 148]

Prvý prenos sa má uskutočniť 31. januára 2022 a posledný 31. januára 2030.

2.  Údaje uvedené v odseku 1 sa pri každej priorite rozdelia podľa špecifického cieľa a musia odkazovať na:

a)  počet vybraných operácií Interreg, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z príslušného fondu Interreg a celkové oprávnené výdavky deklarované partnermi riadiacemu orgánu, všetko rozdelené podľa typu intervencie;

b)  hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií Interreg a hodnoty, ktoré dosiahli ukončené operácie Interreg. [PN 149]

3.  V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)  oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)  výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením deklarovaných ako oprávnené výdavky;

c)  výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)  úroky a ďalšie výnosy získané z podpory z fondov Interreg pre finančné nástroje uvedené v článku 54 nariadenia (EÚ) [nové VN] a vrátené programové zdroje prináležiace podpore z fondov Interreg, ako sa uvádza v článku 56 uvedeného nariadenia.

4.  Údaje predložené v súlade s týmto článkom sa aktualizujú na konci mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú.

5.  Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 32

Záverečná správa o výkonnosti

1.  Každý riadiaci orgán predloží Komisii do 15. februára 2031 záverečnú správu o výkonnosti príslušného programu Interreg.

Záverečná správa o výkonnosti sa predkladá prostredníctvom vzoru stanoveného v článku 38 ods. 5 nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.  V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 29, s výnimkou odseku 1 písm. c).

3.  Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia tejto správy. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.  Riadiaci orgán uverejňuje záverečnú správu o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 33

Ukazovatele pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.  Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové EFRR], prípadne špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov ktoré sa považujú za najvhodnejšie na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov programu pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), sa používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým pododsekom nariadenia (EÚ) [nové VN], článkom 17 ods. 3 4 písm. d) e) bod ii) a článkom 31 ods. 2 bod b) tohto nariadenia. [PN 150]

1a.  V prípade potreby a v prípadoch riadne odôvodnených riadiacim orgánom sa okrem ukazovateľov, ktoré boli vybrané v súlade s prvým odsekom, použijú aj špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov. [PN 151]

2.  Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov, východiskové hodnoty sa stanovujú na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

Oddiel II

Hodnotenie a informovanie

Článok 34

Hodnotenie počas programového obdobia

1.  Riadiaci orgán vykonáva hodnotenia každého programu Interreg najviac raz ročne. V každom hodnotení sa posudzuje efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota EÚ za program s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie príslušného programu Interreg. [PN 152]

2.  Riadiaci orgán okrem toho musí vykonať hodnotenie každého programu Interreg s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.  Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.  Riadiaci orgán zabezpečí usiluje o to, aby sa zaviedli postupy potrebné na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenia. [PN 153]

5.  Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia, ktorý sa môže týkať viac ako jedného programu Interreg.

6.  Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu Interreg.

7.  Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 35

Povinnosti riadiaceho orgánu a partnerov týkajúce sa transparentnosti a informovania

1.  Každý riadiaci orgán určí úradníka pre informovanie pre každý program Interreg, ktorý spadá do jeho pôsobnosti.

2.  Riadiaci orgán najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia programu Interreg zabezpečí fungovanie webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o každom programe Interreg, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. Informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

3.  Uplatňuje sa článok [44 ods. 2 až 7 6] nariadenia (EÚ) [nové VN] o povinnostiach riadiaceho orgánu. [PN 154]

4.  Každý partner operácie Interreg alebo každý orgán implementujúci finančný nástroj oznámi podporu z fondov Interreg vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom [56] nariadenia (EÚ) [nové VN] na operáciu Interreg tým, že:

a)  uverejní na profesionálnej webovej stránke partnera, ak takáto stránka existuje, krátky opis operácie Interreg zodpovedajúci úrovni podpory poskytovanej fondom Interreg vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Únie,

b)  poskytne vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondu Interreg viditeľným spôsobom v dokumentoch a komunikačných materiáloch týkajúcich sa implementácie operácie Interreg, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)  verejne vystaví verejné tabule alebo bilbordy hneď na začiatku fyzickej implementácie operácie Interreg s fyzickými investíciami alebo nákupom vybavenia s celkovými nákladmi nad 100 000 50 000 EUR; [PN 155]

d)  v prípade operácií Interreg, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystaví na verejnosti aspoň v jednom tlačenom alebo a prípadne elektronickom vyhotovení minimálnej veľkosti A3 A2 informácie o operácii Interreg, pričom zdôrazní podporu z fondov Interreg; [PN 156]

e)  v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 5 000 000 EUR, zorganizuje informačné podujatie a včas do nich zapojí Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán. [PN 157]

Slovo „Interreg“ sa použije vedľa znaku Únie v súlade s článkom [42] nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.  Pokiaľ ide o fondy malých projektov a finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 4 písm. c).

6.  Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku [42] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, jeho členský štát alebo ak svoje opomenutie včas nenapraví, riadiaci orgán uplatní finančnú opravu zrušením podpory z fondov na príslušnú operáciu až do výšky 5 %. [PN 158]

KAPITOLA V

Oprávnenosť

Článok 36

Pravidlá oprávnenosti výdavkov

1.  Celá operácia Interreg alebo jej časť sa môže implementovať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie za predpokladu, že operácia Interreg prispieva k cieľom príslušného programu Interreg.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe, zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ spoločným rozhodnutím v monitorovacom výbore stanovujú len dodatočné pravidlá oprávnenosti výdavkov pre program Interreg v súvislosti s kategóriami výdavkov, na ktoré sa nevzťahujú tieto ustanovenia. Dodatočné pravidlá sa vzťahujú na programové oblasti ako celku.

Ak sa operácie v rámci programu Interreg vyberajú na základe výziev na predkladanie návrhov, tak sa tieto dodatočné pravidlá prijímajú pred uverejnením prvej výzvy na predkladanie návrhov. Vo všetkých ostatných prípadoch sa tieto dodatočné pravidlá prijmú pred výberom prvých operácií.

3.  Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe alebo predpisoch stanovených v súlade s odsekom 4, sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá členských štátov a prípadne tretích krajín, partnerských krajín a ZKÚ, v ktorých sa výdavky vynakladajú.

4.  V prípade rozdielnych stanovísk riadiaceho orgánu a orgánu auditu v súvislosti s oprávnenosťou takejto operácie Interreg v rámci príslušného programu Interreg, má prednosť stanovisko riadiaceho orgánu pri náležitom zohľadnením stanoviska monitorovacieho výboru.

5.  ZKÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR v rámci programov Interreg, ale za podmienok stanovených v tomto nariadení sa môžu na týchto programoch zúčastňovať.

Článok 37

Všeobecné ustanovenia oprávnenosti kategórie nákladov

1.  Zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ sa môžu v rámci monitorovacieho výboru programu Interreg dohodnúť, že výdavky patriace do jednej alebo viacerých kategórií uvedených v článkoch 38 až 43 nie sú oprávnené v rámci jednej alebo viacerých priorít programu Interreg.

2.  Všetky výdavky oprávnené v súlade s týmto nariadením, zaplatené partnerom programu Interreg alebo v jeho mene, sa vzťahujú na náklady na začatie alebo začatie a implementáciu operácie alebo časti operácie.

3.  Neoprávnené sú tieto náklady:

a)  pokuty, finančné sankcie a výdavky na právne spory a žaloby;

b)  náklady na dary, okrem tých, ktoré neprevyšujú hodnotu 50 EUR za dar, ak súvisia s propagáciou, komunikáciou, publicitou alebo informovaním;

c)  náklady súvisiace s kolísaním výmenného kurzu.

Článok 38

Náklady na zamestnancov

1.  Náklady na zamestnancov pozostávajú z hrubých nákladov na zamestnancov v súvislosti s pracovníkmi zamestnanými partnerom programu Interreg jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)  na plný pracovný čas;

b)  na kratší pracovný čas so stanoveným podielom času odpracovaného za mesiac;

c)  na kratší pracovný čas s pružným počtom odpracovaných hodín za mesiac alebo

d)  na hodinovom základe.

2.  Náklady na zamestnancov sa týkajú týchto nákladov:

a)  vyplácanie miezd v súvislosti s činnosťami, ktoré by subjekt nevykonával, keby nebola vykonaná príslušná operácia, uvedené v zmluve o zamestnaní alebo v pracovnej zmluve, v rozhodnutí o vymenovaní (obidva dokumenty ďalej len ako „doklad o zamestnaní“) alebo v zákone týkajúcom sa povinností uvedených v opise pracovného miesta príslušného zamestnanca;

b)  všetky ďalšie náklady priamo súvisiace so mzdovými nákladmi vzniknutými a zaplatenými zamestnávateľom, ako sú odvody za zamestnancov a sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004(27), ak:

i)  sú stanovené v doklade o zamestnaní alebo v zákone;

ii)  sú v súlade s právnymi predpismi uvedenými v doklade o zamestnaní a so zvyčajnou praxou v krajine alebo organizácii, v ktorej daný zamestnanec v súčasnosti pracuje, a

iii)  nie sú vymáhateľné zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o písmeno a), vyplácanie miezd fyzickým osobám pracujúcim pre partnera programu Interreg na základe inej než pracovnej zmluvy je možné prispôsobiť vyplácaniu miezd a zmluve, ktorá sa považuje za doklad o zamestnaní.

3.  Náklady na zamestnancov sa môžu refundovať buď:

a)  v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a) prvý pododsek] nariadenia (EÚ) [nové VN] (podložených dokladom o zamestnaní a výplatnými páskami) alebo

b)  na základe zjednodušeného vykazovania nákladov podľa článku [48 ods. 1 prvý pododsek písm. b) až e)] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

c)  ako paušálna sadzba v súlade s [článkom 50 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN]. priame personálne náklady danej operácie možno vypočítať pomocou paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov iných, ako sú priame personálne náklady uvedenej operácie bez toho, aby výpočet na určenie príslušnej sadzby bol povinný urobiť členský štát. [PN 159]

4.  Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na čiastočný úväzok, sa počítajú buď ako:

a)  pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s [článkom 50 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

b)  pružný podiel z hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s počtom hodín, ktoré sú v jednotlivých mesiacoch odlišné a ktoré boli odpracované na operácii, na základe systému zaznamenávania pracovného času, ktorý zaznamenáva 100 % pracovného času zamestnanca.

5.  V prípade čiastočného úväzku podľa odseku 4 písm. b) sa refundácia nákladov na zamestnancov počíta na základe hodinovej sadzby stanovenej buď:

a)  vydelením posledných doložených hrubých mesačných mzdových nákladov pracovným časom za mesiac stanoveným dotknutej osoby za mesiac v súlade s príslušnými právnymi predpismi uvedenými v doklade o zamestnaní vyjadreným v hodinách pracovnej zmluve a s článkom 50 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) .../... [nové VN]; alebo [PN 160]

b)  vydelením posledných podložených ročných hrubých nákladov na zamestnancov 1 720 hodinami v súlade s [článkom 50 ods. 2, 3 a 4] nariadenia (EÚ) [nové VN].

6.  Pokiaľ ide o náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí podľa dokladu o zamestnaní pracujú na hodinovom základe, takéto náklady sú oprávnené na uplatnenie hodinovej sadzby dohodnutej v doklade o zamestnaní na počet skutočne odpracovaných hodín na operácii na základe systému zaznamenávania pracovného času. Ak mzdové náklady uvedené v článku 38 ods. 2 písm. b) ešte nie sú započítané do dohodnutej hodinovej sadzby, môžu sa v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi pripočítať k uvedenej hodinovej sadzbe. [PN 161]

Článok 39

Kancelárske a administratívne náklady

Kancelárske a administratívne náklady sa nesmú byť viac ako 15 % celkových priamych nákladov na danú operáciu a týkajú týchto položiek: [PN 162]

a)  prenájom kancelárie;

b)  poistenie a dane týkajúce sa budov, kde sa nachádzajú zamestnanci, a vybavenia kancelárií (napr. poistenie proti požiaru, krádeži);

c)  verejné služby (napr. elektrina, kúrenie, voda);

d)  kancelárske potreby;

e)  všeobecné účtovníctvo poskytované vo vnútri organizácie prijímateľa;

f)  archívy;

g)  údržba, upratovanie a opravy;

h)  bezpečnosť;

i)  IT systémy;

j)  komunikácia (napr. telefón, fax, internet, poštové služby, vizitky);

k)  bankové poplatky za otvorenie a vedenie účtu alebo účtov, ak implementácia operácie vyžaduje otvorenie osobitného účtu;

l)  poplatky za medzinárodné finančné transakcie.

Článok 40

Cestovné náklady a náklady na ubytovanie

1.  Cestovné náklady a náklady na ubytovanie sa týkajú týchto položiek:

a)  cestovné výdavky (napr. cestovné lístky, cestovné poistenie a poistenie vozidla, palivo, počet prejdených kilometrov autom, mýto a poplatky za parkovanie);

b)  náklady na jedlo;

c)  náklady na ubytovanie;

d)  náklady na získanie víz;

e)  denné príspevky,

bez ohľadu na to, či tieto náklady vznikajú v rámci programovej oblasti alebo mimo nej.

2.  Žiadna položka uvedená v odseku 1 písm. a) až d), na ktorú sa vzťahuje denný príspevok, sa nerefunduje navyše k dennému príspevku.

3.  Cestovné náklady a náklady na ubytovanie, spojené s externými odborníkmi a poskytovateľmi služieb, patria do nákladov na externú expertízu a nákladov na služby uvedených v článku 41.

4.  Priame platby výdavkov na náklady podľa tohto článku uskutočnené zamestnancom prijímateľa sa podložia dokladom o tom, že prijímateľ zamestnancovi túto sumu uhradil. Táto nákladová kategória sa môže použiť na prepravu zamestnancov v prevádzke a iných zainteresovaných strán na účely realizácie a propagácie operácie a programu Interreg. [PN 163]

5.  Na výpočet cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie v rámci operácie sa môže použiť paušálna sadzba až do výšky 15 % priamych nákladov iných, ako sú priame osobné náklady na uvedenú operáciu. [PN 164]

Článok 41

Náklady na externú expertízu a služby

Do nákladov na externú expertízu a služby možno okrem iného zahrnúť iba služby a expertízy, ktoré poskytol verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgán alebo fyzická osoba iná ako prijímateľ operácie vrátane všetkých partnerov, a to: [PN 165]

a)  štúdie alebo prieskumy (napr. hodnotenia, stratégie, koncepčné poznámky, konštrukčné plány, príručky);

b)  odborná príprava;

c)  preklady,

d)  vývoj, úpravy a aktualizácie webových stránok a IT systémov;

e)  propagácia, komunikácia, publicita alebo informovanie spojené s operáciou alebo programom spolupráce ako takým;

f)  finančné riadenie,

g)  služby týkajúce sa organizácie a realizácie podujatí alebo zasadnutí (vrátanie prenájmu, cateringu alebo tlmočenia);

h)  účasť na podujatiach (napr. registračné poplatky);

i)  právne poradenstvo a notárske služby, technická a finančná expertíza, ostatné poradenské a účtovné služby;

j)  práva duševného vlastníctva,

k)  overovania podľa [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 45 ods. 1 tohto nariadenia;

l)  náklady na účtovnú funkciu na úrovni programu podľa článku (EÚ) [70] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 46 tohto nariadenia;

m)  náklady na audit na úrovni programu podľa článkov [72] a [75] nariadenia (EÚ) [nové VN] a podľa článkov 47 a 48 tohto nariadenia;

n)  záruky poskytnuté bankou alebo inou finančnou inštitúciou, ak to vyžaduje Únia alebo vnútroštátne právne predpisy alebo sa to vyžaduje v programovacom dokumente prijatom monitorovacím výborom;

o)  cestovné náklady a náklady na ubytovanie pre externých expertov, hovorcov, predsedov schôdzí a poskytovateľov služieb; [PN 166]

p)  iná osobitná expertíza a služby potrebné v súvislosti s operáciami.

Článok 42

Náklady na vybavenie

1.  Do nákladov na vybavenie, ktoré prijímateľ operácie kúpil, prenajal alebo si zapožičal a ktoré nie sú výdavkami uvedenými v článku 39, možno okrem iného zahrnúť iba: [PN 167]

a)  vybavenie kancelárií,

b)  IT hardvér a softvér;

c)  nábytok a inštalácie;

d)  vybavenie laboratórií;

e)  stroje a nástroje;

f)  nástroje alebo prístroje;

g)  vozidlá;

h)  iné osobitné vybavenie potrebné v súvislosti s operáciami.

2.  Náklady na nákup použitého vybavenia môžu byť oprávnené za týchto podmienok:

a)  nebola naň poskytnutá iná podpora z fondov Interreg alebo fondov Interreg alebo fondov uvedených v [článku 1 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN];

b)  táto cena neprekračuje všeobecne akceptovanú cenu na príslušnom trhu;

c)  má technické vlastnosti potrebné v súvislosti s operáciou a spĺňa platné normy a štandardy.

Článok 43

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce sa týkajú týchto služieb:

a)  nákup pozemku v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c) b)] nariadenia (EÚ) [nové VN]; [PN 168]

b)  stavebné povolenia;

c)  stavebný materiál;

d)  práca;

e)  odborné zásahy (napr. sanácia pôdy, odstraňovanie mín).

KAPITOLA VI

Orgány programu Interreg, riadenie, kontrola a audit

Článok 44

Orgány programu Interreg

1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ZKÚ a organizácie pre integráciu a regionálnu spoluprácu, ktoré sú zapojené do programu Interreg, na účely článku [65] nariadenia EÚ [nové VN] určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu. [PN 169]

2.  Riadiaci orgán a orgán auditu majú môžu mať sídlo v tom istom členskom štáte. [PN 170]

3.  Ak sa v súvislosti s programom PEACE PLUS ako riadiaci orgán určí orgán pre osobitné programy EÚ, vychádza sa z toho, že sídli v členskom štáte.

4.  Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, môžu ako riadiaci orgán daného programu určiť EZÚS.

5.  V súvislosti s programom Interreg v rámci zložky 2B alebo 1, ak sa táto zložka vzťahuje na dlhé hranice s rôznorodými problémami a potrebami v oblasti rozvoja, môžu členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vymedziť podprogramové oblasti. [PN 171]

6.  Ak riadiaci orgán v súlade s článkom [65 ods. 3] nariadenia EÚ [nové VN] určí pre program Interreg jeden alebo niekoľko sprostredkovateľský orgán sprostredkovateľských orgánov, tento príslušný sprostredkovateľský orgán vykonáva alebo orgány vykonávajú úlohy vo viacerých zúčastnených členských štátoch alebo vo svojich členských štátoch, prípadne vo viacerých tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ. [PN 172]

Článok 45

Funkcie riadiaceho orgánu

1.  Riadiaci orgán programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v článkoch [66], [68] a [69] nariadenia (EÚ) [nové VN] s výnimkou úlohy vybrať operácie uvedené v článku 66 ods. 1 písm. a) a článku 67 a s výnimkou platieb prijímateľom v zmysle článku 68 ods. 1 písm. b). Tieto funkcie sa musia vykonávať na celom území, na ktoré sa vzťahuje tento program, s výhradou výnimiek stanovených podľa kapitoly VIII tohto nariadenia.

1a.   Odchylne od článku 87 ods. 2 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] Komisia v priebežných platbách uhradí 100 % súm uvedených v žiadosti o platbu, ktoré boli vypočítané uplatnením miery spolufinancovania pre daný programu na celkové oprávnené výdavky, prípadne na verejný príspevok. [PN 173]

1b.   Ak riadiaci orgán nevykonáva overovanie podľa článku 68 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] pre celú oblasť programu, každý členský štát pre prijímateľov na svojom území určí orgán alebo osobu zodpovednú za vykonávanie takéhoto overovania. [PN 174]

1c.   Odchylne od článku 92 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] účtovné závierky programov Interreg nepodliehajú ročnému schvaľovaniu. Účtovné závierky sa schvaľujú na konci programu na základe záverečnej správy o výkonnosti. [PN 175]

2.  Riadiaci orgán po konzultácii s členskými štátmi a v relevantných prípadoch tretími krajinami, partnerskými krajinami a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu, zriadi spoločný sekretariát so zamestnancami s ohľadom na program partnerstva.

Spoločný sekretariát pomáha riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií. Spoločný sekretariát takisto poskytuje potenciálnym prijímateľom informácie o možnostiach financovania v rámci programov Interreg a pomáha prijímateľom pri implementácii operácií.

3.  Odchylne od [článku 70 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) [nové VN] sa výdavky vynaložené v inej mene prepočítajú na eurá podľa mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom bol výdavok predložený na overenie riadiacemu orgánu v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia.

Článok 46

Účtovná funkcia

1.  Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, sa dohodnú na opatreniach na vykonávanie účtovnej funkcie.

2.  Účtovná funkcia pozostáva z úloh uvedených v [článku 70 ods. 1 písm. a) a b)] nariadenia [nové VN] a týka sa aj platieb vykonaných Komisiou a spravidla aj platieb vyplácaných hlavnému partnerovi v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. b)] nariadenia (EÚ) [nové VN].

Článok 47

Funkcie orgánu auditu

1.  Orgán auditu programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v tomto článku a v článku 48 na celom území, na ktoré sa vzťahuje program Interreg, s výhradou výnimiek uvedených v kapitole VIII.

Zúčastnený členský štát však môže určiť, v ktorých prípadoch má orgán auditu sprevádzať audítor tohto zúčastneného členského štátu.

2.  Orgán auditu programu Interreg je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov a auditov operácií s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

3.  Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá spoločnú vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu vykonáva audity operácií vybraných Komisiou s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly.

4.  Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

5.  Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom [63 ods. 7] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVI] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

a)  úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

b)  zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii;

c)  systém riadenia a kontroly programu Interreg.

Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, ročné audítorské stanovisko sa týka len zložiek uvedených v prvom pododseku písm. a) a c).

Na základe oznámenia príslušného členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, môže Komisia termín 15. februára výnimočne predĺžiť do 1. marca.

6.  Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka výročnú kontrolnú správu v súlade s [článkom 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN], ktorým podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku, a uvedie zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

7.  Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu zostaví výročnú kontrolnú správu uvedenú v odseku 6 tohto článku a splní požiadavky [článku 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku.

V správe sa uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výsledky auditov operácií vykonaných orgánom auditu v súvislosti so spoločnou vzorkou uvedenou v článku 48 ods. 1 a finančné opravy uplatnené orgánmi programu Interreg na všetky jednotlivé nezrovnalosti zistené orgánom auditu v prípade týchto operácií.

8.  Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení požadovaného námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

9.  Komisia a orgán auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, pokiaľ sa inak nedohodnú, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 48

Audity operácií

1.  Komisia vyberie spoločnú vzorku operácií (alebo iných jednotiek vzorky) pomocou štatistickej metódy výberu vzorky na audity operácií, ktoré majú vykonať orgány auditu v prípade programov Interreg podporovaných z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie za každý účtovný rok.

Bežná vzorka musí byť reprezentatívna pre všetky programy Interreg tvoriace populáciu.

Na účely výberu spoločnej vzorky môže Komisia vykonať stratifikáciu podľa skupín programov Interreg podľa ich osobitných rizík.

2.  Orgány zodpovedné za program poskytnú informácie potrebné na výber spoločnej vzorky Komisii najneskôr do 1. septembra po skončení každého účtovného roka.

Informácie sa predkladajú v štandardizovanom elektronickom formáte, musia byť úplné a musia sa zosúladiť s výdavkami deklarovanými Komisii v referenčnom účtovnom roku.

3.  Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka vykonať audit v zmysle článku 47 ods. 2, orgány auditu pre programy Interreg, na ktoré sa vzťahuje spoločná vzorka nesmú vykonať dodatočné audity operácií v rámci týchto programov, ak o to Komisia nepožiada v súlade s odsekom 8 tohto článku, alebo v prípadoch, v ktorých orgán auditu zistil osobitné riziká.

4.  Komisia informuje orgány auditu dotknutých programov Interreg o spoločnej vzorke včas, aby týmto orgánom umožnila vykonať audity operácií, vo všeobecnosti najneskôr do 1. októbra nasledujúceho po skončení účtovného roka.

5.  Dotknuté orgány auditu predložia informácie o výsledkoch týchto auditov, ako aj o všetkých finančných opravách vykonaných v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami zistenými najneskôr vo výročných kontrolných správach, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s článkom 47 ods. 6 a 7.

6.  Komisia po svojom posúdení výsledkov auditov operácií vybraných v zmysle odseku 1 vypočíta extrapolovanú celkovú mieru chybovosti v súvislosti s programami Interreg zahrnutými do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka na účely svojho vlastného postupu uistenia.

7.  Ak je extrapolovaná celková miera chybovosti uvedená v odseku 6 vyššia ako 2 3,5 % celkových výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia vypočíta celkovú zvyškovú chybovosť, pričom zohľadní finančné opravy uplatnené príslušnými orgánmi programu Interreg v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili auditom operácií vybraných v zmysle odseku 1. [PN 176]

8.  Ak je celková miera chybovosti uvedená v odseku 7 vyššia ako 2 3,5 % výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia určí, či je nevyhnutné požiadať orgán auditu konkrétneho programu alebo skupiny programov Interreg, ktorých sa to najviac týka, o vykonanie dodatočného auditu na účely ďalšieho vyhodnotenia miery chybovosti a posúdenia požadovaných nápravných opatrení v prípade programov Interreg so zistenými nezrovnalosťami. [PN 177]

9.  Na základe posúdenia výsledkov audítorskej činnosti požadovanej podľa odseku 8 môže Komisia požiadať o uplatnenie dodatočných finančných opráv v prípade programov Interreg postihnutých zistenými nezrovnalosťami. V takýchto prípadoch orgány programu Interreg vykonajú požadované finančné opravy v súlade s článkom [97] nariadenia (EÚ) [nové VN].

10.  Každý orgán auditu programu Interreg, v prípade ktorého chýbajú informácie uvedené v odseku 2, alebo sú neúplné, alebo neboli predložené v lehote stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, vykoná samostatný výber vzorky v rámci príslušného programu Interreg v súlade s článkom [73] nariadenia (EÚ) [nové VN].

KAPITOLA VII

Finančné riadenie

Článok 49

Platby a zálohové platby

1.  Podpora z EFRR a v relevantných prípadoch podpora z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci každého programu Interreg sa vypláca v súlade s článkom 39 ods. 2 na jeden účet bez vnútroštátnych podúčtov.

2.  Komisia vypláca zálohové platby na základe celkovej podpory z každého fondu Interreg, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 18, v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v ročných splátkach do 1. júla v rokoch 2022 až 2026 alebo v roku schválenia rozhodnutia o schválení najneskôr 60 dní po tomto rozhodnutí takto:

a)  2021: 1 3 %; [PN 178]

b)  2022: 1 2,25 %; [PN 179]

c)  2023: 1 2,25 %; [PN 180]

d)  2024: 1 2,25 %; [PN 181]

e)  2025: 1 2,25 %; [PN 182]

f)  2026: 1 2,25 %. [PN 183]

3.  Ak sú programy v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC, predbežné financovanie zo všetkých fondov pre takýto program Interreg sa vyplatí v súlade s nariadením (EÚ) [IPA III] alebo [NDICI] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe. [PN 184]

V prípade potreby sa v závislosti od rozpočtových potrieb môže zálohová platba vyplatiť v dvoch splátkach.

Ak do 24 36 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú zálohovú platbu, nebola podaná v rámci cezhraničného programu žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa refunduje celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme zálohovej platby. Takáto refundácia predstavuje vnútorný pripísaný príjem a neznižuje podporu programu z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC. [PN 185]

Článok 50

Vymožené sumy

1.  Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa každá suma vyplatená ako výsledok nezrovnalosti vymáhala od hlavného alebo jediného partnera. Partneri vrátia hlavnému prijímateľovi všetky neoprávnene vyplatené sumy.

2.  Ak sa hlavnému partnerovi nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od ostatných partnerov alebo ak sa riadiacemu orgánu nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od hlavného alebo jediného prijímateľa, členský štát, tretia krajina alebo partnerská krajina alebo ZKÚ, na ktorých území sa príslušný partner nachádza alebo v ktorej je registrovaný EZÚS, refunduje riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené tomuto partnerovi. Riadiaci orgán je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s rozdelením zodpovednosti medzi zúčastnené členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ stanoveným v programe Interreg.

3.  Keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ refundovala riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené partnerovi, môže pokračovať v postupe vymáhania proti partnerovi alebo ho začne podľa príslušného vnútroštátneho práva danej krajiny. V prípade úspešného vymáhania členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ môžu využiť tieto sumy na národné spolufinancovanie dotknutého programu Interreg. Členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nemajú žiadnu ohlasovaciu povinnosť voči orgánom programu, monitorovaciemu výboru alebo Komisii v súvislosti s takýmito vnútroštátnymi vymoženými sumami.

4.  Ak členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nerefundovali riadiacemu orgánu akékoľvek neoprávnene sumy vyplatené partnerovi v zmysle odseku 3, tieto sumy sú predmetom príkazu na vrátenie, ktoré vydá povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním, a vykoná sa započítaním proti sumám dlžným členskému štátu, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na ten istý program Interreg, alebo v prípade tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na program v rámci nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie príslušného programu Interreg. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [177 ods. 3] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

KAPITOLA VIII

Účasť tretích krajín alebo partnerských krajín alebo, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg so zdieľaným riadením [PN 186]

Článok 51

Platné ustanovenia

Kapitoly I až VII a kapitola X sa vzťahujú na účasť tretích krajín, partnerských krajín a, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg s výhradou osobitných ustanovení tejto kapitoly. [PN 187]

Článok 52

Orgány programu Interreg a ich funkcie

1.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg buď povolia riadiacemu orgánu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán ako kontaktný bod pre riadiaci orgán alebo vnútroštátny kontrolný orgán na vykonávanie overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ako sa stanovuje v [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] na ich príslušnom území.

2.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, buď povolia orgánu auditu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán alebo subjekt auditu, ktorý je funkčne nezávislý od vnútroštátneho orgánu.

3.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vyšlú môžu vyslať zamestnancov do spoločného sekretariátu uvedeného programu, alebo po dohode s riadiacim orgánom zriadia pobočku spoločného sekretariátu na svojom území alebo oboje. [PN 188]

4.  Vnútroštátny orgán alebo orgán na úrovni zástupcu programu Interreg pre informácie podľa článku 35 ods. 1 poskytuje môže poskytovať pomoc riadiacemu orgánu a partnerom v príslušnej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súvislosti s úlohami stanovenými v článku 35 ods. 2 až 7. [PN 189]

Článok 53

Spôsoby riadenia

1.  Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo partnerskej krajine.

Program PEACE PLUS sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v Írsku a v Spojenom kráľovstve.

2.  Zložky 2 a 4 programov Interreg, v ktorých sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine, alebo partnerskej krajine, zúčastnenej ZKÚ, alebo pokiaľ ide o zložku 3, v ktorejkoľvek ZKÚ bez ohľadu na to, či táto ZKÚ prijíma podporu v rámci jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie. [PN 190]

3.  Zložka 3 programov Interreg, v ktorej sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú jedným z týchto spôsobov:

a)  so zdieľaným riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie; [PN 191]

b)  so zdieľaným riadením len v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ, alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie, pokiaľ ide o výdavky z EFRR mimo Únie na jednu alebo viaceré operácie, zatiaľ čo príspevky z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sú riadené nepriamo; [PN 192]

c)  s nepriamym riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie. [PN 193]

Ak sa program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu s nepriamym riadením, je potrebná predchádzajúca dohoda medzi príslušnými členskými štátmi a regiónmi a uplatňuje sa článok 60. [PN 194]

3a.   Spoločné výzvy na predkladanie návrhov na mobilizáciu financovania pre bilaterálne alebo multilateriálne programy NDICI a programy EÚS sa môžu začať, ak s tým súhlasia príslušné riadiace orgány. Vo výzve sa uvedie jej zemepisný rámec a predpokladaný prínos k dosiahnutiu cieľov príslušných programov. Riadiace orgány rozhodnú, či sa na výzvu uplatnia pravidlá NDICI alebo EÚS. Riadiace orgány môžu rozhodnúť, že ustanovia vedúci riadiaci orgán zodpovedný za úlohy v oblasti riadenia a kontroly, ktoré súvisia s výzvou. [PN 195]

Článok 54

Oprávnenosť

1.  Odchylne od článku [57 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] sú výdavky oprávnené na príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, ak sa vynaložili partnerom alebo súkromným partnerom v rámci operácií verejno-súkromného partnerstva počas prípravy a vykonávania operácií Interreg od 1. januára 2021 a vyplatili po dátume uzavretia dohody o financovaní s príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ.

Avšak výdavky na technickú pomoc riadenú orgánmi programu so sídlom v členskom štáte sú oprávnené od 1. januára 2021, aj ak sa vyplatili na akcie implementované v prospech tretích krajín, partnerských krajín alebo partnerských krajín alebo ZKÚ.

2.  Ak program Interreg vyberá operácie na základe výziev na predkladanie návrhov, môžu tieto výzvy zahŕňať žiadosti o príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, aj keď sa začnú pred podpísaním príslušnej dohody a operácie sa vyberú pred týmto dátumom.

Riadiaci orgán však nemôže poskytnúť doklad stanovený v článku 22 ods. 6 pred týmto dátumom.

Článok 55

Veľké projekty v oblasti infraštruktúry

1.  Programy Interreg v rámci tohto oddielu môžu podporovať „veľké projekty v oblasti infraštruktúry“, čo sú projekty zahŕňajúce súbor prác, činností alebo služieb určených na plnenie nedeliteľnej, presne danej funkcie, ktoré sledujú jasne vymedzené ciele spoločného záujmu na účely realizácie investícií s cezhraničným dosahom a prínosmi a v prípade ktorých tvorí podiel rozpočtu alokovaný na obstarávanie infraštruktúry aspoň 2 500 000 EUR.

2.  Každý prijímateľ, ktorý implementuje veľký projekt v oblasti infraštruktúry alebo jeho časť, musí uplatňovať pravidlá verejného obstarávania.

3.  Ak má monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor na programe zasadnutia výber jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, riadiaci orgán predloží Komisii koncepčný dokument za každý takýto projekt najneskôr dva mesiace pred dátumom zasadnutia. Koncepčný dokument má najviac tri strany päť strán a uvádza sa ňom názov, miesto, rozpočet, hlavného partnera a partnerov, ako aj hlavné ciele a výstupy a tiež dôveryhodný podnikateľský plán na preukázanie, že pokračovanie projektu alebo projektov možno zabezpečiť aj bez podpory z prostriedkov Interreg. Ak koncepčný dokument pre jeden alebo niekoľko veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je predložený v uvedenej lehote, Komisia môže požiadať, aby predseda monitorovacieho výboru alebo riadiaceho výboru tieto projekty z programu zasadnutia vylúčili. [PN 196]

Článok 56

Verejné obstarávanie

1.  Ak si vykonávanie operácie vyžaduje verejné obstarávanie služby, dodávky tovaru alebo uskutočnenia stavebných prác zo strany prijímateľa, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)  ak je prijímateľom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v zmysle práva Únie platného na postupy verejného obstarávania, uplatňujú sa vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, prijaté v súvislosti s právom Únie;

b)  Ak je prijímateľom subjekt verejného sektora partnerskej krajiny v rámci IPA III alebo NDICI, ktorého spolufinancovanie sa prenáša na riadiaci orgán, môže uplatňovať vnútroštátne zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia, ak to povoľuje dohoda o financovaní a zákazka sa zadá ponuke, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, alebo v relevantných prípadoch ponuke s najnižšou cenou, pričom sa vylúči akýkoľvek konflikt záujmov.

2.  Na zadávanie prác, tovaru alebo služieb vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uplatňujú postupy obstarávania v zmysle článkov [178] a [179] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] a kapitoly 3 prílohy 1 (body 36 až 41) k tomuto nariadeniu.

Článok 57

Finančné riadenie

Rozhodnutia Komisie o schválení programov Interreg, ktoré sú podporované aj z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie musia spĺňať požiadavky potrebné na rozhodnutie o financovaní v zmysle článku [110 ods. 2] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

Článok 58

Uzatvorenie dohody o financovaní v rámci zdieľaného riadenia

1.  Na účely implementácie programu Interreg v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súlade s článkom [112 ods. 4] (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa uzatvorí dohoda o financovaní medzi Komisiou zastupujúcou Úniu a každou zúčastnenou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ktoré sú zastúpené v súlade so svojím vnútroštátnym právnym rámcom.

2.  Každá dohoda o financovaní sa uzatvorí najneskôr 31. decembra roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa vykonal prvý rozpočtový záväzok, a považuje sa za uzatvorenú v deň podpisu poslednej strany.

Každá dohoda o financovaní nadobúda účinnosť buď dňom:

a)  podpisu poslednej strany, alebo

b)  keď tretia alebo partnerská krajina alebo ZKÚ ukončila postup potrebný na ratifikáciu podľa svojho vnútroštátneho právneho rámca a informovala Komisiu.

3.  Ak je do programu Interreg zapojená viac ako jedna tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ, musí byť do tohto dátumu podpísaná aspoň jedna dohoda o financovaní obidvomi stranami. Ostatné tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ môžu podpísať svoje príslušné dohody o financovaní najneskôr do 30. júna roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol vykonaný prvý rozpočtový záväzok.

4.  Členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán príslušného programu, buď

a)  takisto môže podpísať dohodu o financovaní, alebo

b)  v ten istý deň podpíše dohodu o implementácii s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ zúčastňujúce sa na príslušnom programe Interreg, ktorou sa stanovia vzájomné práva a povinnosti, pokiaľ ide o jeho vykonávanie a finančné riadenie.

Pri predložení podpísanej kópie dohody o financovaní alebo kópiu dohody o implementácii Komisii, členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, pošle ako osobitný dokument aj zoznam plánovaných veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, zoznam plánovaných veľkých operácií v oblasti infraštruktúry podľa vymedzenia v článku 55 a uvedie názov, miesto, rozpočet a hlavného partnera podľa plánu.

5.  Dohoda o implementácii podpísaná v súlade s odsekom 4 písm. b) musí obsahovať aspoň tieto prvky:

a)  podrobné spôsoby platieb;

b)  finančné riadenie;

c)  vedenie evidencie;

d)  ohlasovaciu povinnosť;

e)  overenia, kontroly a audit;

f)  nezrovnalosti a vymáhanie.

6.  Ak sa členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán programu Interreg, rozhodne podpísať dohodu o financovaní podľa odseku 4 písm. a), táto dohoda o financovaní sa považuje za nástroj na implementáciu rozpočtu Únie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a nie za medzinárodnú dohodu v zmysle článkov 216 až 219 ZFEÚ.

Článok 59

Príspevok tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ iný ako spolufinancovanie

1.  Ak tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ prevedie riadiacemu orgánu iný finančný príspevok v rámci programu Interreg ako svoje spolufinancovanie podpory Únie v rámci programu Interreg, pravidlá týkajúce sa tohto finančného príspevku sa musia nachádzať v tomto dokumente:

a)  ak členský štát podpíše dohodu o financovaní podľa článku 58 ods. 4 písm. a) v osobitnej dohode o implementácii podpísanej buď medzi členským štátom, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, a treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, alebo priamo medzi riadiacim orgánom a príslušným orgánom v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ;

b)  ak členský štát podpíše dohodu o financovaní podľa článku 58 ods. 4 písm. b) v:

i)  jasne odlíšenej časti danej dohody o implementácii alebo

ii)  dodatočnej dohode o implementácii podpísanej medzi tými istými stranami, ako sú uvedené v písmene a).

Na účely prvého pododseku písm. b) bod i), môžu časti dohody o implementácii v relevantných prípadoch obsahovať prevedené finančné príspevky, ako aj podporu Únie v rámci programu Interreg.

2.  Dohoda o implementácii v zmysle odseku 1 musí obsahovať aspoň prvky týkajúce sa spolufinancovania tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ uvedené v článku 58 ods. 5.

Okrem toho sa v ňom stanovuje:

a)  suma národného spolufinancovania;

b)  plánované využívanie a podmienky využívania vrátane podmienok na podávanie žiadostí na dodatočné príspevky.

3.  Pokiaľ ide o program PEACE PLUS, finančný príspevok na činnosti Únie od Spojeného kráľovstva vo forme vonkajších pripísaných príjmov uvedených v [článku 21 ods. 2 písm. e)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] je súčasťou rozpočtových prostriedkov pre okruh 2 s názvom „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“.

Príspevok je predmetom osobitnej dohody o financovaní so Spojeným kráľovstvom v súlade s článkom 58. Komisia a Spojené kráľovstvo, ako aj Írsko, sú stranami tejto osobitnej dohody o financovaní.

Podpisuje sa pred začiatkom implementácie programu, a umožňuje tak Orgánu pre osobitné programy EÚ uplatňovať všetky právne predpisy Únie v rámci implementácie programu.

KAPITOLA IX

Osobitné ustanovenia v rámci priameho alebo nepriameho riadenia

Článok 60

Spolupráca najvzdialenejších regiónov

1.  Ak sa po porade so zainteresovanými stranami program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v plnom rozsahu s nepriamym riadením v zmysle článku 53 ods. 3 písm. b) alebo c), implementačné úlohy sa zveria jednému z orgánov uvedených v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP], najmä takému orgánu, ktorý má v zúčastnenom členskom štáte sídlo, ako aj riadiaci orgán pre príslušný program Interreg. [PN 197]

2.  V súlade s [článkom 154 ods. 6 písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] môže Komisia rozhodnúť, že nebude vyžadovať ex ante posúdenie uvedené v odsekoch 3 a 4 uvedeného článku, ak sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu uvedené v [článku 62 ods. 1 prvý pododsek písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] zveria riadiacemu orgánu programu Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov určenému v zmysle článku 37 ods. 1 tohto nariadenia a v súlade s článkom [65] nariadenia (EÚ) [nové VN].

3.  Ak sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu uvedené v [článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] zveria organizácii členského štátu, uplatňuje sa článok [157] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

4.  Ak je program alebo akcia spolufinancovaná z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ alebo ktorýmkoľvek iným orgánom uvedeným v [článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] alebo uvedeným v nariadení (EÚ) [NDICI] alebo v rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] alebo v obidvoch, uplatňujú sa príslušné pravidlá týchto nástrojov, najmä hlava II kapitoly I, III a V nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 61

Medziregionálne inovačné investície

Z EFRR sa môžu na podnet Komisie podporiť medziregionálne inovačné investície stanovené v článku 3 bod 5, v rámci ktorých sa spájajú výskumný pracovníci, podniky, občianska spoločnosť a verejná správa zapojené do stratégií pre inteligentnú špecializáciu vytvorených na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. [PN 198]

Článok 61a

Oslobodenie od oznamovacej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ

Komisia môže vyhlásiť, že pomoc v prospech projektov s podporou EÚ v rámci Európskej územnej spolupráce je zlučiteľná s vnútorným trhom a nepodlieha požiadavkám na oznamovanie podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. [PN 199]

KAPITOLA X

Záverečné ustanovenia

Článok 62

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 6 sa Komisii udeľuje od [dňa nasledujúceho po jeho uverejnení = dňa nadobudnutia účinnosti] do 31. decembra 2027.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada proti nemu nevzniesli námietku v lehote [dvoch mesiacov] odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 63

Postup výboru

1.  Komisii poskytne pomoc výbor, ktorý bol zriadený na základe článku [108 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 64

Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1299/2013 alebo akékoľvek iné akty prijaté na jeho základe sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR alebo Kohézneho fondu v rámci programového obdobia 2014 – 2020.

Článok 65

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

VZOR PRE PROGRAMY INTERREG

CCI

[15 znakov]

Názov

[255]

Verzia

 

Prvý rok

[4]

Posledný rok

[4]

Oprávnenie od

 

Oprávnenie do

 

Číslo rozhodnutia Komisie

 

Dátum rozhodnutia Komisie

 

Číslo rozhodnutia pozmeňujúceho program

[20]

Dátum nadobudnutia účinnosti rozhodnutia pozmeňujúceho program

 

Regióny NUTS, na ktoré sa program vzťahuje

 

Zložky programu Interreg

 

1.  Stratégia programu: hlavné rozvojové výzvy a politické reakcie

1.1.  Programová oblasť (nevyžaduje sa pri zložke 4 programov Interreg)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. a), článok 17 ods. 9 písm. a)

Textové pole [2 000]

1.2.  Zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a územné rozdiely, spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory, poznatky získané z predošlých skúseností a makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť úplne alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami.

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. b), článok 17 ods. 9 písm. b)

Textové pole [50 000]

1.3.  Zdôvodnenie výberu cieľov politiky a špecifických cieľov programu Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. c)

Tabuľka 1

Vybrané ciele politiky alebo špecifické ciele programu Interreg

Vybraný špecifický cieľ

Priorita

Odôvodnenie výberu

 

 

 

[2 000 znakov na cieľ]

2.  Priority [300]

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. d) a e)

2.1.  Názov priority (opakuje sa pri každej priorite)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. d)

Textové pole: [300]

[ ] Ide o prioritu, ktorá sa môže previesť v súlade s článkom 17 ods. 3

2.1.1.  Špecifický cieľ (opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ, okrem priorít technickej pomoci)

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e)

2.1.2.  Súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod i), článok 17 ods. 9 písm. c) bod ii)

Textové pole [7000]

Zoznam plánovaných operácií strategického významu

Textové pole [2000]

V prípade zložky 4 programov Interreg:

Odkaz: článok 17 ods. 9 písm. c) bod i)

Definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania

Textové pole [7000]

2.1.3.  Ukazovatele

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod ii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iii)

Tabuľka 2: Ukazovatele výstupov

Priorita

Špecifický cieľ

ID

[5]

Ukazovateľ

Merná jednotka

[255]

Čiastkový cieľ (2024)

[200]

Konečný cieľ (2029)

[200]

Tabuľka 3: Ukazovatele výsledkov

Priorita

Špecifický cieľ

ID

Ukazovateľ

Merná jednotka

Východisková hodnota

Referenčný rok

Konečný cieľ (2029)

Zdroj údajov

Poznámky

2.1.4.  Hlavné cieľové skupiny

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod iii), článok 17 ods. 9 písm. c) bod iv)

Textové pole [7000]

2.1.5.  Osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií (ITI), miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD) alebo ďalších územných nástrojov

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod iv)

Textové pole [7000]

2.1.6.  Plánované využitie finančných nástrojov

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod v)

Textové pole [7000]

2.1.7.  Orientačné rozdelenie programovaných zdrojov EÚ podľa typu intervencie

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. e) bod vi), článok 17 ods. 9 písm. c) bod v)

Tabuľka 4: Dimenzia 1 – oblasť intervencie

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

Tabuľka 5: Dimenzia 2 – forma financovania

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

Tabuľka 6: Dimenzia 3 – územný mechanizmus realizácie a územné zameranie

Číslo priority

Fond

Špecifický cieľ

Kód

Suma (v EUR)

2.T. Priorita technická pomoc

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. f) ETC

Textové pole [8000]

Číslo priority

Fond

Kód

Suma (v EUR)

3.  Finančný plán

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g)

3.1.  Finančné rozpočtové prostriedky podľa roku

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g) bod i), článok 17 ods. 5 písm. a) body i) – iv)

Tabuľka 7

Fond

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Spolu

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III CBC(28)

 

 

 

 

 

 

 

 

CBC Susedstvo(29)

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III(30)

 

 

 

 

 

 

 

 

NDICI(31)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP Grónsko(32)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP(33)

 

 

 

 

 

 

 

 

Fondy Interreg(34)

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

 

 

 

 

 

 

 

 

3.2  Celkové finančné prostriedky podľa fondu a národného spolufinancovania

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. g) bod ii), článok 17 ods. 5 písm. a) body i) – iv), článok 17 ods. 5 písm. b)

Tabuľka 8*

Číslo politického cieľa alebo technická pomoc

Priorita

Fond

(podľa potreby)

Základ pre výpočet podpory EÚ (celkovej alebo verejnej)

Príspevok EÚ

(a)

Národný príspevok

(b)=(c)+(d)

Orientačné rozdelenie národného príspevku

Spolu

(e)=(a)+(b)

Miera spolufinancovania

(f)=(a)/(e)

Príspevky tretích krajín

(pre informáciu)

Národný verejný príspevok

(c)

Národný súkromný príspevok

(d)

 

Priorita 1

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III CBC(35)

 

 

 

 

 

 

 

 

CBC Susedstvo(36)

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III(37)

 

 

 

 

 

 

 

 

NDICI(38)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP Grónsko(39)

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP(40)

 

 

 

 

 

 

 

 

Fondy Interreg(41)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Priorita 2

(rovnaké fondy, ako sú uvedené vyššie)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

Všetky fondy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

EFRR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III CBC

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

CBC Susedstvo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IPA III

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NDICI

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP Grónsko

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OCTP

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fondy Interreg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

Všetky fondy

 

 

 

 

 

 

 

 

* Pred preskúmaním v polovici obdobia sú v tejto tabuľke zahrnuté len sumy na roky od 2021 do 2025.

4.  Akcie uskutočnené na zapojenie príslušných programových partnerov do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. h)

Textové pole [10 000]

5.  Prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu vrátane plánovaného rozpočtu

Odkaz: článok 17 ods. 4 písm. i)

Textové pole [10 000]

6.  Vykonávacie ustanovenia

6.1.  Orgány zodpovedné za programy

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. a)

Tabuľka 10

Orgány zodpovedné za programy

Názov inštitúcie[255]

Kontaktné meno[200]

E-mail [200]

Riadiaci orgán

 

 

 

Vnútroštátny orgán (pre programy so zúčastnenými tretími krajinami, ak je to relevantné).

 

 

 

Orgán auditu

 

 

 

Skupina zastupujúcich audítorov (pre programy so zúčastnenými tretími krajinami, ak je to relevantné).

 

 

 

Orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby

 

 

 

6.2.  Postup na vytvorenie spoločného sekretariátu

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. b)

Textové pole [3 500]

6.3.  Rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny a ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou

Odkaz: článok 17 ods. 7 písm. c)

Textové pole [10 500]

DODATKY

—  Mapa programovej oblasti

—  Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

—  Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Dodatok 1: Mapa programovej oblasti

Dodatok 2: Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Refundácia oprávnených výdavkov členskému štátu Komisiou na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(článok 88 VN)

Dátum predloženia návrhu

 

Súčasná verzia

 

A.  Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Odhadovaný podiel celkovej finančnej alokácie v rámci priority, na ktorú sa uplatňuje zjednodušené vykazovanie nákladov v % (odhad)

Typ/typy operácie

Názov/názvy zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

Typ zjednodušeného vykazovania nákladov (štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby)

Zodpovedajúce štandardné stupnice jednotkových nákladov, jednorazové platby alebo paušálne sadzby)

 

 

 

Kód

Opis

Kód

Opis

 

 

 

B.  Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie)

Bola riadiacemu orgánu poskytnutá podpora externej spoločnosti pri stanovovaní nižšie uvedených zjednodušených nákladov?

Ak áno, uveďte, o akú externú spoločnosť ide: Áno/Nie – Názov externej spoločnosti

Typy operácie:

1.1.  Opis typu operácie

 

1.2.  Príslušná priorita/špecifický cieľ/špecifické ciele

 

1.3.  Názov ukazovateľa(42)

 

1.4.  Merná jednotka ukazovateľa

 

1.5.  Štandardná stupnica jednotkových nákladov, jednorazová platba alebo paušálna sadzba

 

1.6.  Suma

 

1.7.  Kategórie nákladov, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazová platba alebo paušálna sadzba

 

1.8.  Pokrývajú tieto kategórie nákladov všetky oprávnené výdavky na operáciu? (Á/N)

 

1.9.  Metóda úpravy/úprav

 

1.10.  Overovanie plnenia mernej jednotky

–  opíšte, aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia mernej jednotky,

–  opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste), a kto ho bude vykonávať,

–  opíšte opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.  Možné nevhodné stimuly alebo problémy spôsobené týmto ukazovateľom, ako ich možno zmierniť a odhadovaná úroveň rizika

 

1.12.  Očakávaná celková suma na refundáciu (vnútroštátna a EÚ)

 

C: Výpočet štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb

1.   Zdroj údajov použitých pri výpočte štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb (kto produkoval, zbieral a zaznamenával údaje; kde sú údaje uložené; koncové dátumy; validácia atď.):

2.   Uveďte, prečo sú navrhovaná metóda a výpočet relevantné pre daný typ operácie:

3.   Uveďte, ako sa uskutočnili výpočty, najmä vrátane všetkých predpokladov týkajúcich sa kvality alebo kvantity. V prípade potreby by sa mali použiť a priložiť k tomuto dodatku štatistické dôkazy a referenčné hodnoty, a to vo formáte priamo použiteľnom Komisiou.

4.  Vysvetlite, ako ste zabezpečili, aby do štandardnej stupnice jednotkových nákladov, jednorazovej platby alebo paušálnej sadzby boli zahrnuté iba oprávnené výdavky;

5.  Hodnotenie zo strany orgánu/orgánov auditu týkajúce sa metodiky výpočtu, súm a opatrení na zabezpečenie overovania, kvality, zbierania a ukladania údajov:

Dodatok 3: Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Vzor na predkladanie údajov na posúdenie Komisii

(článok 89 VN)

Dátum predloženia návrhu

 

Súčasná verzia

 

A.  Zhrnutie hlavných prvkov

Priorita

Fond

Suma, na ktorú sa vzťahuje financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

Typ/typy operácie

Podmienky, ktoré sa majú splniť/výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

Názov/názvy zodpovedajúcich ukazovateľov

Merná jednotka ukazovateľa

 

 

 

 

 

Kód

Opis

 

Celková pokrytá suma

 

 

 

 

 

 

 

B.  Údaje podľa typu operácie (vyplniť pre každý typ operácie)

Typy operácie:

1.1.  Opis typu operácie

 

1.2.  Príslušná priorita/špecifický cieľ/špecifické ciele

 

1.3.  Podmienky, ktoré sa majú splniť alebo výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť

 

1.4.  Lehota na splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov

 

1.5.  Vymedzenie ukazovateľa cieľov

 

1.6.  Merná jednotka ukazovateľa cieľov

 

1.7.  Priebežné ciele (ak je to relevantné), na základe ktorých Komisia spustí refundáciu, a harmonogram refundácie

Priebežné ciele

Dátum

Sumy

1.8.  Celková suma (vrátane vnútroštátneho financovania a financovania z EÚ)

 

1.9.  Metóda úpravy/úprav

 

1.10.  Overovanie plnenia výsledku alebo podmienky (ak je to relevantné, aj priebežných cieľov)

–  opíšte, aké dokumenty sa použijú na overovanie plnenia výsledku alebo podmienky,

–  opíšte, čo sa bude kontrolovať počas overovania zo strany riadiaceho orgánu (vrátane kontroly na mieste), a kto ho bude vykonávať,

–  opíšte opatrenia na zber a ukladanie uvedených údajov/dokumentov.

 

1.11.  Opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu

Uveďte orgán/orgány zodpovedný/zodpovedné za tieto opatrenia.

 

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 116.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 137.
(3) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 16. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0021).
(4)Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 116.
(5)Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 137.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019.
(7)[Odkaz]
(8)[Odkaz]
(9)Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“ – COM(2017)0534, 20.9.2017.
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).
(11)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“ – COM(2017)0376 final, 18.7.2017.
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
(13)Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
(14)Nariadenie (EÚ) XXX, ktorým sa ustanovuje nástroj susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
(15)Rozhodnutie Rady (EÚ) XXX o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii vrátane vzťahov medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (Ú. v. EÚ L xx, s. y).
(16)Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
(17)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ – COM(2017)0623, 24.10.2017.
(18) Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 38).
(19)Stanovisko európskeho Výboru regiónov – Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce z 12. júla 2017 (Ú. v. EÚ, C 342, 12.10.2017, s. 38).
(20)Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2014 zo 4. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013, pokiaľ ide o osobitné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov na programy spolupráce (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014, s. 45).
(21)[Odkaz]
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(23) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).
(24) Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013, s. 1).
(25)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
(26)Smernica 2014/52/EÚ Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/92/EÚ (Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1).
(27)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).
(28)Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.
(29)Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.
(30)Zložky 2 a 4.
(31)Zložky 2 a 4.
(32)Zložky 2 a 4.
(33)Zložky 3 a 4.
(34)EFRR, IPA III, NDICI alebo OCTP, ak sú ako jedna suma v rámci zložiek 2 a 4.
(35)Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.
(36)Zložka 1, vonkajšia cezhraničná spolupráca.
(37)Zložky 2 a 4.
(38)Zložky 2 a 4.
(39)Zložky 2 a 4.
(40)Zložky 3 a 4.
(41)EFRR, IPA III, NDICI alebo OCTP, ak sú ako jedna suma v rámci zložiek 2 a 4.
(42)Pre jeden typ operácie prichádza do úvahy viacero doplnkových ukazovateľov (napríklad jeden ukazovateľ výstupu a jeden ukazovateľ výsledku). V týchto prípadoch sa polia 1.3 až 1.11 vyplnia pre každý ukazovateľ.


Základné práva osôb afrického pôvodu
PDF 151kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe (2018/2899(RSP))
P8_TA(2019)0239B8-0212/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku, článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a článok 6,

–  so zreteľom na články 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(4),

–  so zreteľom na druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II), ktorý v decembri 2017 zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), a na správu agentúry FRA o skúsenostiach ľudí afrického pôvodu v EÚ s rasovou diskrimináciou a rasistickým násilím(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2016(6),

–  so zreteľom na zriadenie skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,

–  so zreteľom na kódex správania v boji proti nezákonným nenávistným prejavom online, na ktorom sa 31. mája 2016 dohodli Komisia a popredné IT spoločnosti, ako aj iné platformy a spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií,

–  so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 34 Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie z 3. októbra 2011 o rasovej diskriminácii proti ľuďom afrického pôvodu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/237 z 23. decembra 2013, ktoré vyhlásilo roky 2015 – 2024 za Medzinárodné desaťročie pre ľudí afrického pôvodu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/16 z 18. novembra 2014, ktorá obsahuje program činností na uplatňovanie Medzinárodného desaťročia pre ľudí afrického pôvodu,

–  so zreteľom na Durbanské vyhlásenie a akčný program Svetovej konferencie o rasizme v roku 2001, ktoré uznávajú existenciu stáročí rasizmu, diskriminácie a nespravodlivosti, s ktorými sa stretávajú ľudia afrického pôvodu,

–  so zreteľom na všeobecné politické odporúčania Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 19. septembra 2001 o európskom kódexe policajnej etiky(7),

–  so zreteľom na komentár vysokého komisára Rady Európy pre ľudské práva k ľudským právam z 25. júla 2017 s názvom Afrophobia: Europe should confront this legacy of colonialism and the slave trade (Afrofóbia: Európa sa musí vyrovnať so svojím dedičstvom kolonializmu a obchodu s otrokmi),

–  so zreteľom na Protokol č. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa zákazu diskriminácie,

–  so zreteľom na otázku Komisii o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe (O-000022/2019 – B8‑0016/2019),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže okrem výrazu „ľudia afrického pôvodu“ sa môžu používať výrazy „Afroeurópania“, „africkí Európania“ alebo „Európania čiernej pleti“, „africkí obyvatelia Karibiku“ alebo „obyvatelia Karibiku čiernej pleti“ a tento výraz odkazuje na osoby s africkými predkami alebo afrického pôvodu, ktoré sa narodili či žijú v Európe alebo majú európske občianstvo;

B.  keďže výrazy „afrofóbia“ a „rasizmus namierený proti osobám čiernej pleti“ sa vzťahujú na konkrétnu formu rasizmu – vrátane akéhokoľvek aktu násilia alebo diskriminácie – podnecovaného historickým násilím a negatívnymi stereotypmi, ktorý vedie k vylúčeniu a dehumanizácii obyvateľstva afrického pôvodu; keďže to súvisí s historickými represívnymi štruktúrami kolonializmu a transatlantickým obchodom s otrokmi, ako uznal vysoký komisár Rady Európy pre ľudské práva;

C.  keďže v Európe žije podľa odhadov 15 miliónov ľudí afrického pôvodu(8), hoci zber údajov o rovnosti v členských štátoch EÚ nie je systematický ani založený na sebaidentifikácii a často sa v ňom vynechávajú potomkovia migrantov alebo „migranti tretej generácie“ a ďalších generácií;

D.  keďže podľa agentúry FRA sa s rasizmom a diskrimináciou vo všetkých oblastiach života najviac stretávajú menšiny pochádzajúce zo subsaharskej Afriky, ktoré žijú v Európe(9);

E.  keďže podľa nedávneho druhého prieskumu Európskej únie týkajúceho sa menšín a diskriminácie, ktorý uskutočnila agentúra FRA(10), mladí respondenti afrického pôvodu vo veku od 16 do 24 rokov zaznamenali počas 12 mesiacov pred prieskumom vyššiu mieru obťažovania motivovaného nenávisťou (32 %) než starší respondenti a kybernetické obťažovanie sa týka najčastejšie mladých respondentov a s vekom klesá;

F.  keďže bezprávie páchané na Afričanoch a ľuďoch afrického pôvodu – vrátane zotročovania, nútenej práce, rasového apartheidu, masakru a genocíd v kontexte európskeho kolonializmu a transatlantického obchodu s otrokmi – zostáva na inštitucionálnej úrovni v členských štátoch stále vo veľkej miere neuznané a neevidované;

G.  keďže pretrvávanie diskriminujúcich stereotypov v niektorých tradíciách v celej Európe vrátane využívania tzv. blackfacing (stvárňovanie osôb čiernej pleti belochmi vrátane líčenia) potvrdzuje hlboko zakorenené stereotypy o ľuďoch afrického pôvodu, ktoré môžu vyostriť diskrimináciu;

H.  keďže významná práca vnútroštátnych orgánov pre rovnosť a Európskej siete vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (Equinet) by mala byť vítaná a podporovaná;

I.  keďže z výročnej správy o trestných činoch z nenávisti Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) organizácie OBSE(11) vyplýva, že ľudia afrického pôvodu sú často terčom rasovo motivovaného násilia, ale v mnohých krajinách chýba dostatočná právna pomoc a finančná podpora obetiam, ktoré sa zotavujú z násilných útokov;

J.  keďže vlády nesú hlavnú zodpovednosť za právny štát a základné práva občanov a keďže primárna zodpovednosť za monitorovanie násilia vrátane násilia spôsobeného afrofóbiou, za predchádzanie takémuto násiliu a za stíhanie páchateľov je preto povinnosťou vlád;

K.  keďže sú dostupné len obmedzené údaje týkajúce sa rasovej diskriminácie v systéme vzdelávania; keďže však dôkazy naznačujú, že deti afrického pôvodu v členských štátoch dostávajú v školách horšie známky než ich bieli spolužiaci a vo výrazne vyššej miere predčasne ukončujú školskú dochádzku(12);

L.  keďže dospelí a deti afrického pôvodu sú v policajnej väzbe čoraz zraniteľnejší, pričom dochádza k mnohým násilným incidentom a úmrtiam; keďže sa bežne používa rasové profilovanie, diskriminačné prehliadky a sledovanie v kontexte zneužívania právomoci pri presadzovaní práva, predchádzaní trestnej činnosti, boji proti terorizmu alebo imigračnej kontrole;

M.  keďže existujú právne prostriedky nápravy v prípadoch diskriminácie a sú potrebné rozhodné a konkrétne politické opatrenia na riešenie štrukturálneho rasizmu, ktorému sú vystavení ľudia afrického pôvodu v Európe, a to aj v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravia, trestnej justície, politickej účasti a vplyvu politík a postupov v oblasti migrácie a azylu;

N.  keďže ľudia afrického pôvodu v Európe sú vystavení diskriminácii na trhu s bývaním a priestorovej segregácii do chudobných štvrtí, v ktorých je stiesnené ubytovanie nízkej kvality;

O.  keďže ľudia afrického pôvodu v priebehu histórie významnou mierou prispeli k budovaniu európskej spoločnosti a keďže vo vysokej miere čelia diskriminácii na trhu práce;

P.  keďže ľudia afrického pôvodu sú neúmerne vysoko zastúpení medzi vrstvami európskej populácie s nižšími príjmami;

Q.  keďže ľudia afrického pôvodu sú výrazne nedostatočne zastúpení v politických a zákonodarných inštitúciách na európskej, národnej aj miestnej úrovni v Európskej únii;

R.  keďže politici afrického pôvodu stále čelia hanebným útokom vo verejnej sfére, a to na vnútroštátnej aj európskej úrovni;

S.  keďže rasizmus a diskriminácia, ktorým sú vystavení ľudia afrického pôvodu, sú štrukturálne a často spojené s inými druhmi diskriminácie a útlaku z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie;

T.  keďže rastúce útoky spôsobené afrofóbiou v Európe sú v poslednom čase priamo namierené proti štátnym príslušníkom tretích krajín, a najmä utečencom a migrantom;

1.  žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby uznali, že ľudia afrického pôvodu sú predovšetkým terčom rasizmu, diskriminácie a xenofóbie a vo všeobecnosti rozdielneho uplatňovania ľudských a základných práv, čo sa rovná štrukturálnemu rasizmu, a že ako jednotlivci aj ako skupina majú nárok na ochranu pred týmito nerovnosťami okrem iného aj prostredníctvom pozitívnych opatrení na podporu a plné a rovnocenné uplatňovanie ich práv;

2.  domnieva sa, že aktívna a zmysluplná spoločenská, hospodárska, politická a kultúrna účasť ľudí afrického pôvodu má rozhodujúci význam pre boj proti afrofóbii a z hľadiska ich začlenenia v Európe;

3.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie sociálneho začleňovania a integrácie ľudí afrického pôvodu;

4.  dôrazne odsudzuje všetky fyzické alebo verbálne útoky zamerané proti ľuďom afrického pôvodu vo verejnej aj v súkromnej sfére;

5.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby oficiálne uznali a pripomenuli si históriu ľudí afrického pôvodu v Európe – vrátane minulého i súčasného bezprávia a zločinov proti ľudskosti, ako je otroctvo a transatlantický obchod s otrokmi, alebo prípadov spáchaných v rámci európskeho kolonializmu, ako aj obrovské úspechy a pozitívny prínos ľudí afrického pôvodu, a to prostredníctvom oficiálneho uznania Medzinárodného dňa spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi na európskej a vnútroštátnej úrovni, ako aj zavedením Mesiaca černošskej histórie;

6.  nabáda členské štáty a európske inštitúcie, aby si oficiálne pripomenuli Medzinárodné desaťročie pre ľudí afrického pôvodu, ktoré ustanovilo OSN, a prijali účinné opatrenia na vykonávanie programu činností v duchu uznania, spravodlivosti a rozvoja;

7.  pripomína, že niektoré členské štáty podnikli kroky na zmysluplné a účinné odškodnenie osôb afrického pôvodu za neprávosti minulosti a zločiny proti ľudskosti s ohľadom na ich trvalý vplyv v súčasnosti;

8.  vyzýva inštitúcie EÚ a ostatné členské štáty, aby nasledovali tento príklad, pričom môžu poskytnúť určitú formu odškodnenia, napríklad ponúknuť verejné ospravedlnenie a navrátenie odcudzených artefaktov do krajín pôvodu;

9.  vyzýva členské štáty na odtajnenie koloniálnych archívov;

10.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa usilovali systematicky bojovať proti etnickej diskriminácii a trestným činom z nenávisti a aby spolu s inými kľúčovými zainteresovanými stranami vypracovali v reakcii na tieto javy účinné právne a politické opatrenia založené na dôkazoch; domnieva sa, že ak by sa mali zhromažďovať údaje o etnickej diskriminácii a trestných činoch z nenávisti, malo by to byť výlučne na účely identifikácie príčin a boja proti xenofóbnym a diskriminačným prejavom a činom v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi rámcami a právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov;

11.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné stratégie boja proti rasizmu, ktoré budú zamerané na porovnanie situácie ľudí afrického pôvodu v oblastiach, ako je vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť, zamestnanosť, policajná práca, sociálne služby, systém justície a politická účasť a zastúpenie, a aby podporili účasť ľudí afrického pôvodu v televíznych programoch a ďalších médiách s cieľom primerane riešiť nedostatočné zastúpenie ľudí afrického pôvodu, ako aj nedostatok vzorov pre deti afrického pôvodu;

12.  zdôrazňuje dôležitú úlohu organizácií občianskej spoločnosti v boji proti rasizmu a diskriminácii a vyzýva na zvýšenie finančnej podpory pre miestne organizácie na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

13.  žiada Komisiu, aby do súčasných programov financovania a do programov v rámci ďalšieho viacročného rámca začlenila zameranie na ľudí afrického pôvodu;

14.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich príslušných útvarov vytvorila špecializovaný tím s osobitným zameraním na afrofóbiu;

15.  trvá na tom, aby členské štáty vykonávali a riadne presadzovali rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, predovšetkým aby zaradili motiváciu na základe predsudkov týkajúcich sa rasy, národnostného alebo etnického pôvodu medzi priťažujúce faktory, a tak zabezpečili, aby boli trestné činy z nenávisti voči ľuďom afrického pôvodu zaznamenané, vyšetrené, stíhané a sankcionované;

16.  vyzýva členské štáty, aby účinne reagovali na trestné činy z nenávisti vrátane vyšetrovania motivácie trestných činov na základe rasy, národnostného alebo etnického pôvodu, a aby zabezpečili, aby boli trestné činy z nenávisti voči ľuďom afrického pôvodu zaznamenané, vyšetrené, stíhané a sankcionované;

17.  vyzýva členské štáty, aby skoncovali so všetkými formami rasového alebo etnického profilovania pri presadzovaní trestného práva, v opatreniach proti terorizmu a pri imigračných kontrolách a aby oficiálne uznali praktiky nezákonnej diskriminácie a násilia a bojovali proti nim tým, že orgánom poskytnú školenia proti rasizmu a predpojatosti;

18.  vyzýva členské štáty, aby odsúdili rasistické a afrofóbne tradície;

19.  vyzýva členské štáty, aby sledovali rasovú predpojatosť vo svojich systémoch trestnej justície a vzdelávania a v sociálnych službách a aby prijali proaktívne opatrenia, a tým zabezpečili rovnoprávnu spravodlivosť a zlepšili vzťahy medzi orgánmi presadzovania práva a menšinovými komunitami, zabezpečili rovnoprávne vzdelávanie a zlepšili vzťahy medzi vzdelávacími orgánmi a menšinovými komunitami a zabezpečili rovnaké sociálne služby a zlepšili vzťahy medzi orgánmi poskytujúcimi sociálne služby a menšinovými komunitami, najmä černošskými komunitami a ľuďmi afrického pôvodu;

20.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby mali dospelí a deti afrického pôvodu rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti bez diskriminácie a segregácie, a v prípade potreby poskytli primerané opatrenia na podporu vzdelávania; nabáda členské štáty, aby zaviedli históriu ľudí afrického pôvodu do učebných osnov a aby predstavili komplexný pohľad na kolonializmus a otroctvo, ktorým sa uzná aj ich historický a súčasný negatívny dosah na ľudí afrického pôvodu, a aby zabezpečili, že učitelia budú na túto úlohu primerane vyškolení a budú riadne pripravení na to, aby mohli reagovať na rozmanitosť v triede;

21.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby propagovali a podporovali iniciatívy na podporu zamestnanosti, podnikania a posilnenia hospodárskeho postavenia ľudí afrického pôvodu, ktoré sa budú zaoberať nadpriemernou mierou nezamestnanosti a diskrimináciou na trhu práce, ktorým títo ľudia čelia;

22.  vyzýva členské štáty, aby riešili diskrimináciu ľudí afrického pôvodu na trhu s bývaním a podnikli konkrétne opatrenia na riešenie nerovností v prístupe k bývaniu, ako aj na zabezpečenie primeraného bývania;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na existujúce právne predpisy a postupy zaistili bezpečné a legálne cesty pre migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl na vstup do EÚ;

24.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby skutočne zabezpečili, že EÚ nebude podporovať organizácie ani skupiny, ktoré sa angažujú alebo sú zapojené do zotročovania, obchodovania, mučenia a vydierania černošských a afrických migrantov, nebude s nimi spolupracovať ani im poskytovať prostriedky z EÚ;

25.  vyzýva európske inštitúcie, aby prijali stratégiu rozmanitosti a integrácie pracovnej sily, v rámci ktorej ustanovia strategický plán na začlenenie etnických a rasových menšín medzi svojich zamestnancov, ktorý bude dopĺňať existujúce úsilie;

26.  vyzýva európske strany a politické nadácie, ako aj parlamenty na všetkých úrovniach v EÚ, aby podporovali a rozvíjali iniciatívy podnecujúce politickú účasť ľudí afrického pôvodu;

27.  vyzýva Komisiu, aby v záujme boja proti afrofóbii na medzinárodnej úrovni úzko spolupracovala s medzinárodnými aktérmi, ako sú OBSE, OSN, Africká únia a Rada Európy, ako aj s ďalšími medzinárodnými partnermi;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(4) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(5) Being Black in Europe (Postavenie osôb čiernej pleti v Európe), november 2018, správa s vybranými výsledkami z prieskumu EÚ – MIDIS II.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0056.
(7) https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectID=09000016805e297e.
(8) Pozri Európska sieť proti rasizmu, Afrophobia in Europe – ENAR Shadow Report 2014-15 (Afrofóbia v Európe – Tieňová správa Európskej siete proti rasizmu (ENAR) za roky 2014 – 2015), 2015, k dispozícii na adrese: http://www.enar-eu.org/IMG/pdf/shadowreport_afrophobia_final_with_corrections.pdf.
(9) Pozri druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II) (2017) na adrese: http://fra.europa.eu/en/publication/2017/eumidis-ii-main-results.
(10) Tamže.
(11) Pozri najnovšie údaje uverejnené v roku 2016: http://hatecrime.osce.org/2016-data.
(12) Stanovisko FRA č. 11.


Správa o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch
PDF 457kWORD 167k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o finančnej trestnej činnosti, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch (2018/2121(INI))
P8_TA(2019)0240A8-0170/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 1. marca 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (ďalej len „TAX3“)(1),

–  so zreteľom na uznesenie svojho výboru TAXE z 25. novembra 2015(2) a uznesenie svojho výboru TAXE 2 zo 6. júla 2016(3) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(4),

–  so zreteľom na výsledky vyšetrovacieho výboru vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov, ktoré boli predložené Rade a Komisii 13. decembra 2017(5),

–  so zreteľom na následné opatrenia Komisie v nadväznosti na všetky uvedené uznesenia Európskeho parlamentu(6),

–  so zreteľom na početné odhalenia investigatívnych novinárov, napríklad LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, a v poslednom čase aj škandály cum‑ex, ako aj prípady prania špinavých peňazí týkajúce sa najmä bánk v Dánsku, Estónsku, Nemecku, Lotyšsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve,

–  so zreteľom na svoje unesenie z 29. novembra 2018 o škandále cum-ex: finančná trestná činnosť a medzery v súčasnom právnom rámci(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej(8),

–  so zreteľom na štúdie vypracované výskumnou službou Európskeho parlamentu s názvami „Citizenship by investment (CBI) and residency by investment (RBI) schemes in the EU: state of play, issues and impacts“, „Money laundering and tax evasion risks in free ports and customs warehouses“ a „An overview of shell companies in the European Union“(9),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom „VAT fraud: economic impact, challenges and policy issues“(10), štúdiu s názvom „Cryptocurrencies and blockchain - Legal context and implications for financial crime, money laundering and tax evasion“ a štúdiu s názvom „Impact of Digitalisation on International Tax Matters“(11),

–  so zreteľom na štúdie Komisie na tému „ukazovatele agresívneho daňového plánovania“(12),

–  so zreteľom na dôkazy zhromaždené výborom TAX3 pri 34 vypočutiach s odborníkmi alebo výmenách názorov s komisármi a ministrami a počas služobných ciest do Washingtonu, Rigy, na Ostrov Man, do Estónska a Dánska,

–  so zreteľom na modernizovaný a stabilnejší rámec dane z príjmu právnických osôb zavedený počas tohto volebného obdobia, najmä na smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (prvá(13) a druhá smernica(14) o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam) a preskúmania smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní(15),

–  so zreteľom na návrhy Komisie, ktorých prijatie ešte prebieha, najmä o spoločnom (konsolidovanom) základe dane z príjmov právnických osôb(16), balíku v súvislosti so zdaňovaním digitálnych služieb(17) a zverejňovaní správ za jednotlivé krajiny(18), ako aj na pozíciu Európskeho parlamentu k týmto dokumentom,

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o skupine pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov a na pravidelné správy tejto skupiny pre Radu ECOFIN,

–  so zreteľom na zoznam Rady týkajúci sa nespolupracujúcich jurisdikcií na účely daní prijatý 5. decembra 2017 a zmenený na základe prebiehajúceho monitorovania záväzkov tretích krajín,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. marca 2018 o nových požiadavkách proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v právnych predpisoch EÚ upravujúcich najmä finančné a investičné operácie (C(2018)1756),

–  so zreteľom na prebiehajúcu modernizáciu rámca DPH, najmä konečného režimu DPH,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 s názvom Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH(19),

–  so zreteľom na nedávno prijatý nový rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, najmä po prijatí štvrtej (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí)(20) a piatej (piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí)(21) revízie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí,

–  so zreteľom na postupy v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré začala Komisia proti 28 členským štátom z dôvodu, že riadne netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátneho práva,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie z 2. februára 2016 na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu (COM(2016)0050)(22),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o posilnení prudenciálneho rámca a rámca boja proti praniu špinavých peňazí Únie pre finančné inštitúcie (COM(2018)0645),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o naliehavosti zaradenia tretích krajín na čiernu listinu EÚ v súlade so smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí(23);

–  so zreteľom na mapovanie a analýzu nedostatkov vykonané platformou finančných spravodajských jednotiek Európskej únie (platforma FIU EÚ) z 15. decembra 2016 týkajúce sa právomocí a prekážok pri získavaní a výmene informácií a na pracovné dokumenty útvarov Komisie z 26. júna 2017 o zlepšení spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami EÚ (SWD(2017)0275),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) a Komisie z 11. júla 2018 maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke o prijímaní potrebných opatrení na plnenie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

–  so zreteľom na list zo 7. decembra 2018, ktorý poslal predseda výboru TAX3 stálemu predstaviteľovi Malty pri EÚ, jeho excelencii Danielovi Azzopardimu, v ktorom požadoval vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti 17 Black,

–  so zreteľom na vyšetrovanie štátnej pomoci a rozhodnutia Komisie(24),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2018 o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218),

–  so zreteľom na návrh dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

–  so zreteľom na politické vyhlásenie, ktorým sa stanovuje rámec pre budúce vzťahy medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom;

–  so zreteľom na výsledky rôznych samitov krajín G7, G8 a G20, ktoré sa konali na témy medzinárodných daňových otázok,

–  so zreteľom na rezolúciu o akčnom programe z Addis Abeby, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. júla 2015,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o nezákonných finančných tokoch z Afriky vypracovanú na spoločný návrh Komisia Africkej únie (KAÚ)/Hospodárskej komisie pre Afriku, konferencie afrických ministrov financií, ministrov pre plánovanie a hospodársky rozvoj,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024), v ktorom Komisia vyzýva aj na to, aby EÚ išla príkladom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách(25) a uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ(26),

–  so zreteľom na povinnosť podľa článku 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) vždy rešpektovať právo na súkromný život,

–  so zreteľom na správu Komisie z 23. januára 2019 o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017 s názvom Rozvojové partnerstvá EÚ a výzva, ktorú predstavujú medzinárodné daňové dohody,

–  zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (A8-0170/2019),

1.Všeobecný úvod, predstavenie situácie

1.1.Zmeny

1.  tvrdí, že existujúce daňové pravidlá často nedokážu držať krok so zrýchľujúcim sa vývojom hospodárstva; pripomína, že súčasné medzinárodné a vnútroštátne daňové pravidlá boli väčšinou koncipované na začiatku 20. storočia; tvrdí, že existuje naliehavá a neustála potreba reformovať pravidlá, aby medzinárodné, európske a vnútroštátne daňové systémy boli vhodné pre nové hospodárske, sociálne a technologické výzvy 21. storočia; tvrdí, že existuje naliehavá a neustála potreba reformovať pravidlá, aby medzinárodné, európske a vnútroštátne daňové systémy boli vhodné pre nové hospodárske, sociálne a technologické výzvy 21. storočia;

2.  zdôrazňuje, že Európsky parlament podstatným spôsobom prispel k boju proti finančným trestným činom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako sa ukázalo napríklad vo veciach LuxLeaks, Panama Papers, Paradise Papers, Football Leaks, Bahamas Leaks a Cum‑Ex, najmä prostredníctvom práce osobitných výborov TAXE, TAX2(27) a TAX3, vyšetrovacieho výboru PANA a komisie pre hospodársku politiku (ECON);

3.  víta skutočnosť, že Komisia počas svojho súčasného obdobia predložila 26 legislatívnych návrhov zameraných na odstránenie niektorých medzier, zlepšenie boja proti finančným trestným činom a agresívnemu daňovému plánovaniu a zvýšenie účinnosti výberu daní a spravodlivosti v oblasti daní; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom Rady v prípade dôležitých iniciatív v súvislosti s reformou dane z príjmu právnických osôb, ktoré ešte neboli dokončené pre nedostatok skutočnej politickej vôle; požaduje urýchlené prijatie iniciatív EÚ, ktoré ešte neboli dokončené, a dôsledné monitorovanie vykonávania na účely zabezpečenia účinnosti a správneho presadzovania právnych predpisov s cieľom prispôsobiť sa všestrannosti daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania;

4.  pripomína, že daňová jurisdikcia má kontrolu iba nad daňovými záležitosťami súvisiacimi s jej územím, kým hospodárske toky a niektorí daňoví poplatníci, ako sú nadnárodné podniky (MNE) a majetní jednotlivci, pôsobia celosvetovo;

5.  zdôrazňuje, že vymedzenie daňových základov si vyžaduje mať úplný obraz situácie daňovníka vrátane častí, ktoré sú mimo danej daňovej jurisdikcie, a určenie, ktorá časť sa týka ktorej jurisdikcie; poznamenáva, že si takisto vyžaduje, aby sa tieto daňové základy rozdelili medzi daňové jurisdikcie s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a dvojitému nezdaneniu; potvrdzuje, že prioritou by malo byť odstránenie dvojitého nezdanenia, ako aj zabezpečenie riešenia otázky dvojitého zdanenia;

6.  zdôrazňuje, že vymedzenie daňových základov si vyžaduje mať úplný obraz situácie daňovníka vrátane častí, ktoré sú mimo danej daňovej jurisdikcie, a určenie, ktorá časť sa týka ktorej jurisdikcie; domnieva sa, že EÚ musí prijať rozsiahlu stratégiu, ktorou by EÚ príslušnými politikami podporovala členské štáty, aby upustili od svojich súčasných škodlivých daňových systémov a prešli na daňový systém zlučiteľný s právnym rámcom EÚ a duchom zmluvy EÚ;

7.  konštatuje, že sa významne zvýšili ekonomické toky(28) a pribudli príležitosti na zmenu daňovej rezidencie; varuje, že niektoré nové javy(29) sú vo svojej podstate nejasné alebo navodzujú nejasnosť, čo poskytuje priestor na daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, agresívne daňové plánovanie a pranie špinavých peňazí;

8.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty konfiškujú daňový základ iných členských štátov tým, že priťahujú zisky vytvorené inde, čím umožňujú spoločnostiam umelo znížiť svoj daňový základ; poukazuje na to, že tieto praktiky nielenže poškodzujú zásadu solidarity EÚ, ale takisto prinášajú prerozdelenie bohatstva smerom k nadnárodným spoločnostiam a ich akcionárom na úkor občanov EÚ; podporuje dôležitú prácu akademických pracovníkov a novinárov, ktorí tieto praktiky pomáhajú objasňovať;

1.2.Účel zdaňovania a vplyv daňových podvodov, daňových únikov, škodlivých daňových praktík a prania špinavých peňazí na európske spoločnosti

9.  domnieva sa, že spravodlivé zdaňovanie a rozhodný boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí zohrávajú hlavnú úlohu pri formovaní spravodlivej spoločnosti a silného hospodárstva a bránia spoločenskú zmluvu a právny štát; konštatuje, že spravodlivý a účinný daňový systém je kľúčom k riešeniu nerovnosti, a to nielen financovaním verejných výdavkov na podporu sociálnej mobility, ale aj znižovaním nerovností v príjmoch; zdôrazňuje, že daňová politika môže mať veľký vplyv na rozhodovanie v oblasti zamestnanosti, úroveň investícií a ochotu spoločností rozšíriť sa;

10.  zdôrazňuje, že najnaliehavejšou prioritou je znížiť daňovú medzeru vyplývajúcu z daňových podvodov, daňových únikov, agresívneho daňového plánovania a prania špinavých peňazí a ich vplyv na vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a daňovú spravodlivosť medzi všetkými daňovými poplatníkmi, bojovať proti nárastu nerovnosti a posilniť dôveru v demokratickú tvorbu politiky tým, že sa zabezpečí, aby podvodníci nemali konkurenčnú daňovú výhodu oproti čestným daňovým poplatníkom;

11.  zdôrazňuje, že spoločné úsilie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné na ochranu rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov pred stratami spôsobenými nezaplatenými daňami; konštatuje, že len s plným a účinným výberom daňových príjmov môžu štáty okrem iného zabezpečiť kvalitné verejné služby vrátane cenovo dostupného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a bývania, bezpečnosti, kontroly zločinnosti a reakcie na núdzové situácie, sociálneho zabezpečenia a starostlivosti, presadzovania pracovných a environmentálnych noriem, boja proti zmene klímy, podpory rodovej rovnosti, verejnej dopravy a základnej infraštruktúry s cieľom podporiť a v prípade potreby stabilizovať sociálne vyvážený rozvoj s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

12.  domnieva sa, že nedávny vývoj v oblasti daní a výberu daní, pri ktorom sa daňové zaťaženie presunulo z bohatstva na príjem, z kapitálových príjmov na príjem z práce a na spotrebu, z nadnárodných spoločností na malé a stredné podniky (MSP) a z finančného sektora na reálnu ekonomiku, mal neprimeraný vplyv na ženy a osoby s nízkymi príjmami, ktoré sa zvyčajne spoliehajú viac na príjem z práce a vynakladajú vyšší podiel svojich príjmov na spotrebu(30); konštatuje, že medzi najbohatšími sú vyššie miery daňových únikov(31); vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch v oblasti daní a prania špinavých peňazí zvážila vplyv na sociálny rozvoj vrátane rodovej rovnosti a ďalších uvedených politík;

1.3.Riziká a prínosy spojené s hotovostnými transakciami

13.  zdôrazňuje, že hotovostné transakcie naďalej predstavujú veľmi vysoké riziko z hľadiska prania špinavých peňazí a daňových únikov vrátane podvodov v oblasti DPH, a to aj napriek ich výhodám, ako je dostupnosť a rýchlosť; konštatuje, že mnohé členské štáty už majú zavedené obmedzenia týkajúce sa hotovostných platieb; konštatuje aj to, že hoci pravidlá týkajúce sa kontrol hotovosti na vonkajších hraniciach EÚ sú harmonizované, pravidlá jednotlivých členských štátov týkajúce sa pohybov hotovosti v rámci EÚ sa líšia;

14.  konštatuje, že rozdrobenosť a rôznorodosť týchto opatrení môže zasiahnuť do riadneho fungovania vnútorného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby pripravila návrh týkajúci sa európskych obmedzení platieb v hotovosti a zároveň zachovala hotovosť ako platobný prostriedok; okrem toho konštatuje, že eurobankovky s vysokou nominálnou hodnotou predstavujú vyššie riziko z hľadiska prania špinavých peňazí; víta skutočnosť, že Európska centrálna banka (ECB) v roku 2016 ohlásila, že už nebude vydávať nové bankovky s hodnotou 500 EUR (už existujúce bankovky však zostávajú zákonným platidlom); vyzýva ECB, aby navrhla časový plán na vyradenie možnosti používať bankovky s hodnotou 500 EUR;

1.4.Kvantitatívne hodnotenie

15.  zdôrazňuje, že daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie vedú k strate zdrojov pre štátne rozpočty a rozpočty Európskej únie(32); uznáva, že kvantifikácia týchto strát nie je jednoznačná; poznamenáva však, že zvýšené požiadavky na transparentnosť by viedli nielen k poskytovaniu lepších údajov, ale tiež by prispeli k zníženiu nejasnosti;

16.  konštatuje, že v rámci viacerých posúdení sa usilovalo o vyčíslenie rozsahu strát v dôsledku daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; pripomína, že žiadne z nich samo osebe neposkytuje dostatočný obraz vzhľadom na povahu údajov alebo ich nedostatok; konštatuje, že niektoré z nedávnych posúdení sa vzájomne dopĺňajú, pričom sa opierajú o odlišné, ale navzájom sa dopĺňajúce metodiky;

17.  poznamenáva, že kým Komisia vypočítava odhad výpadku príjmov z DPH na úrovni EÚ, svoj vlastný odhad výpadku príjmov z DPH doteraz vypracúva len pätnásť členských štátov; vyzýva každý členský štát, aby v spolupráci s Komisiou vypracoval komplexný odhad výpadku daňových príjmov (nielen DPH) vrátane posúdenia nákladov na daňové stimuly;

18.  opätovne vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých a nestranných štatistík o miere vyhýbania sa daňovým povinnostiam a o rozsahu daňových únikov a zdôrazňuje, že je dôležité vyvinúť primerané a transparentné metodiky na vyčíslenie rozmeru týchto javov, ako aj ich dosahu na verejné financie, hospodárske činnosti a verejné investície krajín(33); pripomína potrebu politickej a finančnej nezávislosti štatistických úradov s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť štatistických údajov; vyzýva, aby sa od Eurostatu požadovala technická pomoc na zber komplexných a presných štatistických údajov, aby sa poskytovali v porovnateľnom, ľahko koordinovanom digitálnom formáte;

19.  pripomína najmä empirické hodnotenie rozsahu ročných strát príjmov spôsobených agresívnym plánovaním dane z príjmu právnických osôb v EÚ, ktoré bolo vypracované v roku 2015; konštatuje, že hodnotenie sa pohybuje v rozpätí od 50 až 70 miliárd EUR (suma stratená len v dôsledku presunu zisku, ktorá sa rovná najmenej 17 % ziskov z dane z príjmov právnických osôb v roku 2013 a 0,4 % HDP) do 160 až 190 miliárd EUR (pridanie individualizovaných daňových úprav veľkých nadnárodných podnikov a neefektívnosti výberu);

20.  vyzýva Radu a členské štáty, aby uprednostňovali projekty, najmä s podporou programu Fiscalis, zamerané na kvantifikáciu rozsahu daňových únikov s cieľom lepšie riešiť súčasnú daňovú medzeru; zdôrazňuje, že Európsky parlament prijal(34) navýšenie prostriedkov v programe Fiscalis; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pod vedením Komisie odhadli svoje daňové medzery a každoročne zverejňovali výsledky;

21.  konštatuje, že v pracovnom dokumente MMF(35) sa odhaduje, že celosvetové straty v dôsledku narúšania základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“) a v súvislosti s daňovými rajmi predstavujú približne 600 miliárd USD ročne; konštatuje, že dlhodobé približné odhady MMF sú pre krajiny OECD vo výške 400 miliárd USD (1 % ich HDP) a pre rozvojové krajiny vo výške 200 miliárd USD (1,3 % ich HDP);

22.  víta nedávne odhady neregistrovanej ekonomiky (non-observed economy, NOE), často nazývanej tieňová ekonomika, uvedené v prieskume daňových politík v Európskej únii(36) v roku 2017, v ktorom sa uvádzajú nepriame širšie náznaky daňových únikov; zdôrazňuje, že hodnota neregistrovaných ekonomík meria hospodárske činnosti, ktoré nemusia byť zachytené v základných zdrojoch údajov používaných na zostavovanie národných účtov;

23.  zdôrazňuje, že takmer 40 % ziskov nadnárodných podnikov sa každoročne celosvetovo presúva do daňových rajov, pričom sa zdá, že niektoré krajiny Európskej únie ako prvé strácajú v dôsledku presunov ziskov, pretože 35 % presunutých ziskov pochádza z krajín EÚ, za nimi nasledujú rozvojové krajiny (30 %)(37); zdôrazňuje, že asi 80 % presunu ziskov z mnohých členských štátov EÚ je smerovaných do niekoľkých ďalších členských štátov EÚ alebo cez ne; poukazuje na to, že nadnárodné podniky môžu platiť až o 30 % nižšiu daň než domáci konkurenti a že agresívne daňové plánovanie narúša hospodársku súťaž pre domáce podniky, najmä MSP;

24.  poznamenáva, že podľa posledných odhadov predstavuje vyhýbanie sa daňovej povinnosti v EÚ približne 825 miliárd EUR za rok(38),

25.  konštatuje, že nadnárodné spoločnosti, ktoré vypočul výbor TAX3, vypracovali svoje vlastné odhady efektívnych sadzieb dane(39); poukazuje na to, že niektorí odborníci tieto odhady spochybňujú;

26.  žiada, aby sa zhromažďovali štatistické údaje o veľkých transakciách v prístavoch oslobodených od colnej kontroly, colných skladoch a osobitných hospodárskych zónach a aby sprostredkovatelia a oznamovatelia zverejňovali informácie;

1.5. Daňové podvody, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a agresívne daňové plánovanie

27.  pripomína, že boj proti daňovým únikom a podvodom sa zaoberá nezákonnými činmi, zatiaľ čo boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa zaoberá situáciami, pri ktorých sa zneužívajú medzery v právnych predpisoch alebo ktoré sú a priori v medziach zákona – pokiaľ ich daňové orgány alebo v konečnom dôsledku súdy nepovažujú za protiprávne –, ale proti jeho duchu; požaduje preto zjednodušenie daňového rámca;

28.  pripomína, že zlepšenie výberu daní v krajinách EÚ bude pravdepodobne viesť k zníženiu trestnej činnosti spojenej s daňovými únikmi a praním špinavých peňazí, ktoré nasleduje;

29.  pripomína, že agresívne daňové plánovanie opisuje vytvorenie daňového návrhu zameraného na zníženie daňovej povinnosti použitím technických prostriedkov daňového systému alebo rozhodovania medzi dvomi alebo viacerými daňovými systémami, ktoré je v rozpore s duchom zákona;

30.  víta odpoveď Komisie na výzvy uvedené v uzneseniach výborov TAXE, TAX2 a PANA o lepšej identifikácii agresívneho daňového plánovania a škodlivých daňových praktík;

31.  vyzýva Komisiu a Radu, aby navrhli a prijali komplexné a presné vymedzenie ukazovateľov agresívneho daňového plánovania, pričom sa budú opierať o znaky uvedené v piatej revízii smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní(40), ako aj o príslušné štúdie a odporúčania Komisie(41); zdôrazňuje, že tieto jasné ukazovatele môžu byť prípadne založené aj na normách uznávaných na medzinárodnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby tieto ukazovatele používali ako základ na zrušenie všetkých škodlivých daňových praktík vyplývajúcich z existujúcich daňových medzier; vyzýva Komisiu a Radu, aby pravidelne aktualizovali tieto ukazovatele, ak sa objavia nové opatrenia alebo postupy agresívneho daňového plánovania;

32.  zdôrazňuje podobnosť medzi platiteľmi dane z príjmov právnických osôb a majetnými jednotlivcami v súvislosti s využívaním podnikových štruktúr a podobných štruktúr, ako sú trusty a zahraničné lokality, na účely agresívneho daňového plánovania; poukazuje na úlohu sprostredkovateľov(42) pri vytváraní takýchto systémov; v tejto súvislosti pripomína, že v prípade väčšiny mimoriadne majetných osôb prichádza väčšina ich príjmov skôr vo forme kapitálových ziskov než z výnosov;

33.  víta hodnotenie Komisie a zaradenie ukazovateľov agresívneho daňového plánovania do svojich správ o krajinách v rámci európskeho semestra z roku 2018; požaduje, aby sa takéto hodnotenie stalo pravidelným prvkom, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na vnútornom trhu EÚ, ako aj väčšia stabilita verejných príjmov z dlhodobého hľadiska; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jasné následné opatrenia na ukončenie postupov agresívneho daňového plánovania, v prípade potreby vo forme formálnych odporúčaní;

34.  opätovne vyzýva spoločnosti ako daňových poplatníkov, aby plne dodržiavali svoje daňové povinnosti a zdržali sa agresívneho daňového plánovania vedúceho k narúšaniu základu dane a presunu ziskov a aby považovali stratégiu spravodlivého zdaňovania, ako aj zdržiavanie sa škodlivým daňovým praktikám za dôležitú súčasť svojej sociálnej zodpovednosti podnikov a zohľadňovali pri tom hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti s cieľom zabezpečiť dôveru daňových poplatníkov v daňové rámce;

35.  naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na postupe posilnenej spolupráce, aby čo najskôr odsúhlasili prijatie dane z finančných transakcií (DFT) a uznali, že najvhodnejšie by bolo globálne riešenie;

2.Zdaňovanie právnických osôb

36.  pripomína, že možnosti vybrať si miesto podniku alebo sídla na základe regulačného rámca prudko vzrástli s globalizáciou a digitalizáciou;

37.  pripomína, že dane sa musia vyplácať v jurisdikciách, kde prebieha vecná a skutočná hospodárska činnosť a vytváranie hodnoty, alebo, v prípade nepriamych daní, kde dochádza k spotrebe; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť prijatím spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) v EÚ spolu s primeraným a spravodlivým rozdeľovaním, ktoré okrem iného zahŕňa všetky hmotné aktíva;

38.  berie na vedomie, že v prvej smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam EÚ prijala daň pri odchode, čím umožnila členským štátom zdaniť ekonomickú hodnotu kapitálového zisku vytvoreného na jeho území, a to aj vtedy, keď sa tento zisk v čase odchodu ešte neuskutočnil; domnieva sa, že by sa mala posilniť zásada zdaňovania ziskov dosiahnutých v členských štátoch pred vystúpením z Únie, napríklad prostredníctvom koordinovaných zrážkových daní z úrokov a licenčných poplatkov, aby sa odstránili existujúce medzery a zabránilo sa úniku ziskov z EÚ bez zdanenia; vyzýva Radu, aby obnovila rokovania o návrhu týkajúcom sa úrokov a licenčných poplatkov(43); konštatuje, že daňovými zmluvami sa často znižuje sadzba zrážkovej dane s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu(44);

39.  opätovne potvrdzuje, že prispôsobenie medzinárodných daňových pravidiel musí reagovať na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vyplývajúce z možného využívania súhry medzi vnútroštátnymi daňovými ustanoveniami a sieťami daňových zmlúv, čo má za následok narušenie základu dane a dvojité nezdanenie, pričom sa zabezpečí, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu;

2.1.Akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov a jeho vykonávanie v EÚ: Smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam

40.  berie na vedomie, že projekt BEPS pod vedením G20/OECD mal koordinovane riešiť príčiny a okolnosti vytvárajúce postupy BEPS prostredníctvom zlepšenia súdržnosti daňových pravidiel cez hranice, posilňovania hlavných požiadaviek a posilnenia transparentnosti a istoty; konštatuje však, že miera ochoty a odhodlania spolupracovať na akčnom pláne BEPS OECD sa líši medzi krajinami a medzi jednotlivými príslušnými akciami;

41.  konštatuje, že 15-bodový akčný plán BEPS skupiny G20/OECD, ktorý mal koordinovane riešiť príčiny a okolnosti vytvárajúce postupy BEPS, sa realizuje a monitoruje a prebiehajú ďalšie diskusie v širšom kontexte než len v počiatočných zúčastnených krajinách, a to prostredníctvom inkluzívneho rámca; vyzýva preto členské štáty, aby podporili reformu mandátu aj fungovania inkluzívneho rámca, aby sa zabezpečilo, že zostávajúce medzery v daňovej oblasti a nevyriešené daňové otázky budú pokryté súčasným medzinárodným rámcom; víta iniciatívu inkluzívneho rámca na diskusiu a nájdenie všeobecného konsenzu o lepšom rozdelení práv zdanenia medzi krajiny;

42.  berie na vedomie skutočnosť, že opatrenia si vyžadujú realizáciu; berie na vedomie politickú poznámku(45) o inkluzívnom rámci pre narúšanie základu dane a presun ziskov, ktorej cieľom je navrhnúť možné riešenia identifikovaných výziev týkajúcich sa zdaňovania digitálneho hospodárstva;

43.  poukazuje na to, že niektoré krajiny nedávno prijali jednostranné protiopatrenia proti škodlivým daňovým praktikám (ako je daň z presunutia ziskov v Spojenom kráľovstve a ustanovenia o všeobecných príjmoch z nehmotného majetku s nízkymi daňami (Global Intangible Low-Taxed Income) v rámci daňovej reformy v USA) s cieľom zabezpečiť, aby zahraničné príjmy nadnárodných podnikov boli riadne zdanené minimálnou efektívnou sadzbou dane v krajine, v ktorej má sídlo materská spoločnosť; žiada o hodnotenie týchto opatrení zo strany EÚ; konštatuje, že na rozdiel od týchto jednostranných opatrení EÚ vo všeobecnosti podporuje mnohostranné a konsenzuálne riešenia na uskutočnenie spravodlivého rozdelenia daňových práv; zdôrazňuje, že napríklad EÚ uprednostňuje globálne riešenie zdaňovania digitálneho sektora, napriek tomu však navrhuje daň EÚ za digitálne služby, keďže v rámci globálnych diskusií sa postupuje pomaly;

44.  pripomína, že balík opatrení EÚ proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam z roku 2016 dopĺňa existujúce ustanovenia s cieľom vykonať 15 akcií akčného plánu BEPS koordinovane na jednotnom trhu EÚ;

45.  víta skutočnosť, že EÚ prijala prvú a druhú smernicu o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; berie na vedomie, že tieto smernice poskytujú spravodlivejšie zdaňovanie vytvorením minimálnej úrovne ochrany pred vyhýbaním sa daňovým povinnostiam v súvislosti s daňou z príjmov právnických osôb v celej EÚ a zároveň zabezpečujú spravodlivejšie a stabilnejšie prostredie pre podniky z hľadiska dopytu i ponuky; víta ustanovenia o hybridných nesúrodých opatreniach s cieľom zabrániť dvojitému nezdaneniu s cieľom odstrániť existujúce nezrovnalosti a zdržať sa vytvárania ďalších nesúladov medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

46.  víta ustanovenia o kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom zabezpečiť, aby zisky vyprodukované prepojenými podnikmi so sídlom v krajinách s nízkymi daňami alebo bez daní boli účinne zdanené; ako opakovane požaduje Európsky parlament, tieto ustanovenia zabraňujú tomu, aby absencia alebo rozmanitosť vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rámci Únie narúšali fungovanie vnútorného trhu nad rámec situácií úplne umelých úprav; vyjadruje poľutovanie nad koexistenciou dvoch prístupov na vykonávanie pravidiel týkajúcich sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v rámci prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vyzýva členské štáty, aby vykonávali len jednoduchšie a najefektívnejšie pravidlá týkajúce sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2 písm. a) prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

47.  víta všeobecné pravidlo proti zneužívaniu na účely výpočtu dane z príjmov právnických osôb zahrnuté do prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, čo členským štátom umožňuje, aby ignorovali nezrovnalosti, a to so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti zamerané len na získanie daňového zvýhodnenia; opätovne opakuje svoju výzvu na prijatie všeobecného a prísneho spoločného všeobecného pravidla proti zneužívaniu, a to najmä v existujúcich právnych predpisoch, a najmä v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach, smernici o fúziách a smernici o úrokoch a licenčných poplatkoch;

48.  opätovne žiada o jasné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ a pojmu „významná ekonomická prítomnosť“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť;

49.  požaduje ukončenie práce, ktorá sa uskutočňuje v rámci Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie v súvislosti s rozvojom osvedčených postupov a monitorovaním vykonávania opatrení členskými štátmi zo strany Komisie;

50.  pripomína svoje obavy súvisiace s využívaním transferových cien pri agresívnom daňovom plánovaní a následne pripomína potrebu primeraných opatrení a zlepšenia rámca pre transferové oceňovanie na riešenie tejto otázky; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby odrážali hospodársku realitu, poskytovali istotu, zrozumiteľnosť a spravodlivosť členským štátom a spoločnostiam pôsobiacim v rámci Únie a znížili riziko zneužitia pravidiel na účely presunov ziskov, a to pri zohľadnení smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 2010(46); konštatuje však, že, ako to zdôraznili odborníci a publikácie, používanie pojmu „nezávislý subjekt“ alebo „zásady trhového odstupu“ je jedným z hlavných faktorov, ktoré umožňujú škodlivé daňové praktiky(47);

51.  zdôrazňuje, že opatrenia EÚ zamerané na riešenie otázky BEPS a agresívneho daňového plánovania zahŕňajú vybavené daňové úrady s aktualizovaným súborom nástrojov na zabezpečenie spravodlivého výberu daní pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti podnikov v EÚ; zdôrazňuje, že daňové úrady by mali byť zodpovedné za efektívne používanie nástrojov bez toho, aby predstavovali dodatočné bremeno pre zodpovedných daňovníkov, najmä MSP;

52.  uznáva, že nový pohyb informácií daňovým úradom po prijatí prvej smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní vytvára potrebu primeraných zdrojov na zabezpečenie najefektívnejšieho používania takýchto informácií a na účinné zníženie súčasnej daňovej medzery; vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že nástroje, ktoré úrady používajú, sú dostatočné a primerané na využívanie týchto informácií a na kombinovanie a krížovú kontrolu informácií z rôznych zdrojov a súborov údajov;

2.2.Posilnenie opatrení EÚ na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu a na doplnenie akčného plánu BEPS

2.2.1.Kontrola daňových systémov členských štátov a celkového daňového prostredia – agresívne daňové plánovanie v rámci EÚ (európsky semester)

53.  víta skutočnosť, že daňové systémy členských štátov a celkové daňové prostredie sa stali súčasťou európskeho semestra v súlade s výzvou Európskeho parlamentu v tejto súvislosti(48); víta štúdie a údaje vypracované Komisiou(49), ktoré umožňujú, aby sa situácie, ktoré poskytujú ekonomické ukazovatele agresívneho daňového plánovania, lepšie riešili, a jasne poukazujú na vystavenie daňovému plánovaniu, ako aj poskytnutie bohatej databázy všetkých javov týkajúcich sa tohto javu; poukazuje na to, že členské štáty nesmú duchu lojálnej spolupráce uľahčovať vytváranie systémov agresívneho daňového plánovania nezlučiteľných s právnym rámcom EÚ a duchom zmlúv EÚ;

54.  žiada, aby tieto nové daňové ukazovatele pre európsky semester mali rovnaké postavenie ako ukazovatele týkajúce sa kontroly výdavkov; zdôrazňuje prínos poskytnúť európskemu semestru tento daňový rozmer, pretože umožní riešiť niektoré škodlivé daňové praktiky, ktoré doteraz neboli riešené prostredníctvom smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a iných existujúcich európskych nariadení;

55.  víta skutočnosť, že v šiestej smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní sa stanovujú znaky vykazovateľných cezhraničných dohôd, ktoré musia sprostredkovatelia nahlásiť daňovým úradom, aby im umožnili ich posúdenie; víta skutočnosť, že tieto charakteristiky programov agresívneho daňového plánovania možno aktualizovať, ak sa objavia nové dohody alebo postupy; poukazuje na to, že lehota na vykonávanie smernice ešte neuplynula a že ustanovenia budú musieť byť monitorované s cieľom zabezpečiť ich účinnosť;

56.  vyzýva skupinu pre kódex správania, aby Rade a Európskemu parlamentu každoročne podávala správy o hlavných opatreniach oznámených v členských štátoch s cieľom umožniť tvorcom rozhodnutí, aby dodržiavali nové systémy daní, ktoré sa vypracúvajú, a aby prijali potrebné protiopatrenia, ktoré by mohli byť potrebné;

57.  vyzýva inštitúcie EÚ aj členské štáty, aby zabezpečili, že verejné zákazky nebudú uľahčovať vyhýbanie sa daňovým povinnostiam dodávateľmi; poukazuje na to, že členské štáty by mali monitorovať a zabezpečiť, aby sa spoločnosti alebo iné právne subjekty zapojené do verejných súťaží a verejných zákaziek nezúčastňovali na daňových podvodoch, daňových únikoch a agresívnom daňovom plánovaní; vyzýva Komisiu, aby objasnila existujúce postupy verejného obstarávania podľa smernice EÚ o verejnom obstarávaní a v prípade potreby navrhla aktualizáciu smernice, ktorá nezakazuje uplatňovanie úvah týkajúcich sa daní ako kritérií na vylúčenie alebo dokonca výber pri verejnom obstarávaní;

58.  vyzýva Komisiu, aby vydala návrh, ktorý by členským štátom ukladal povinnosť zabezpečiť, aby hospodárske subjekty zúčastňujúce sa na postupoch verejného obstarávania dodržiavali minimálnu úroveň transparentnosti v oblasti daní, najmä pokiaľ ide o uverejnenie správ podľa jednotlivých krajín a transparentné vlastnícke štruktúry;

59.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vydala návrh zameraný na zrušenie patentových kolónok alebo „patent boxes“, a vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali neškodnú, prípadne priamu podporu výskumu a vývoja na svojom území; zdôrazňuje, že daňové úľavy pre spoločnosti sa však musia starostlivo konštruovať a realizovať len vtedy, keď existuje pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast a vylúči sa akékoľvek riziko vzniku nových medzier v daňovom systéme;

60.  opätovne zároveň opakuje svoju požiadavku zabezpečiť, aby súčasné patentové kolónky vytvorili skutočný vzťah k hospodárskej činnosti, ako sú testy výdavkov, a aby nenarúšali hospodársku súťaž; konštatuje narastajúcu úlohu nehmotného majetku v hodnotovom reťazci nadnárodných spoločností; konštatuje lepšie vymedzenie nákladov na výskum a vývoj v návrhu spoločného základu dane z príjmov právnických osôb; podporuje pozíciu Európskeho parlamentu v oblasti daňových úľav pre skutočné výdavky na výskum a vývoj namiesto odpočítania daní na výskum a vývoj;

2.2.2.Lepšia spolupráca v oblasti daní vrátane spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb

61.  zdôrazňuje, že daňová politika v Európskej únii by sa mala zameriavať na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj na uľahčovanie cezhraničnej hospodárskej činnosti prostredníctvom spolupráce medzi daňovými úradmi a návrhu inteligentnej daňovej politiky;

62.  zdôrazňuje, že existuje množstvo prekážok súvisiacich s daňami, ktoré bránia cezhraničnej hospodárskej činnosti; berie v tejto súvislosti na vedomie svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o 20 hlavných obavách európskych občanov a podnikov súvisiacich s fungovaním jednotného trhu(50); naliehavo vyzýva Komisiu, aby prioritne prijala akčný plán na riešenie týchto prekážok;

63.  víta opätovné spustenie projektu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, pričom Komisia prijala prepojené návrhy o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; zdôrazňuje, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb odstráni medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä transferové oceňovanie;

64.  vyzýva Radu, aby urýchlene prijala a vykonávala dva návrhy súčasne, pričom zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu, ktoré už zahŕňa koncepciu virtuálnej stálej prevádzkarne a vzorcov pre rozdelenie, ktoré by uzavreli zostávajúce medzery umožňujúce vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a aby sa dosiahli rovnaké podmienky v súvislosti s digitalizáciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty naďalej odmietajú nájsť riešenie, a vyzýva členské štáty, aby preklenuli svoje odlišné postoje;

65.  pripomína, že uplatňovanie spoločného (konsolidovaného) základu dane z príjmov právnických osôb by malo sprevádzať vykonávanie spoločných účtovných pravidiel a primeraná harmonizácia administratívnych postupov;

66.  pripomína, že na ukončenie praktiky presunu zisku a zavedenie zásady, že daň sa platí tam, kde sa vytvára zisk, by sa spoločný základ dane z príjmov právnických osôb a spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mali zaviesť súčasne vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby vydala nový návrh založený na článku 116 ZFEÚ, v ktorom Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom na vydávanie potrebných právnych predpisov, ak Rada neprijme jednomyseľné rozhodnutie o návrhu na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb;

2.2.3.Zdaňovanie digitálnych právnických osôb

67.  konštatuje, že jav digitalizácie vytvoril novú situáciu na trhu, pričom digitálne a digitalizované spoločnosti môžu využívať miestne trhy bez toho, aby na tomto trhu mali fyzickú, a preto zdaniteľnú prítomnosť, a tak vytvorili nerovnaké podmienky a znevýhodnenie tradičných spoločností; konštatuje, že obchodné modely digitálnych podnikov v EÚ čelia nižšiemu efektívnemu priemernému daňovému zaťaženiu než tradičné obchodné modely(51);

68.  v tejto súvislosti poukazuje na postupný posun od hmotnej výroby k nehmotnému majetku v hodnotových reťazcoch nadnárodných spoločností, čo sa odráža v relatívnych mierach rastu licenčných poplatkov a príjmov z poplatkov za licencie (takmer 5 % ročne) za posledných päť rokov v porovnaní s obchodom s tovarom a priamymi zahraničnými investíciami (PZI) (menej ako 1 % za rok)(52); vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že digitálne podniky neplatia v niektorých členských štátoch takmer žiadne dane napriek ich významnej digitálnej prítomnosti a veľkým príjmom v týchto členských štátoch;

69.  je presvedčený, že EÚ by mala umožniť atraktívnejšie podnikateľské prostredie s cieľom dosiahnuť dobre fungujúci digitálny jednotný trh a súčasne zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie digitálneho hospodárstva; pripomína, že pokiaľ ide o digitalizáciu hospodárstva ako celku, pri mieste vytvárania hodnoty by sa mali zohľadňovať vstupy používateľov, ako aj informácie zhromaždené o správaní spotrebiteľov online;

70.  zdôrazňuje, že chýbajúci spoločný prístup Únie v oblasti zdaňovania digitálneho hospodárstva bude viesť a už aj viedol k tomu, že členské štáty prijmú jednostranné riešenia, ktoré budú mať za následok regulačnú arbitráž a narušenie jednotného trhu a môžu sa stať záťažou pre spoločnosti pôsobiace cezhranične, ako aj pre daňové úrady;

71.  berie na vedomie vedúcu úlohu Komisie a niektorých členských štátov v globálnej diskusii o zdaňovaní digitalizovaného hospodárstva; nabáda členské štáty, aby pokračovali vo svojej aktívnej práci na úrovni OECD a OSN, najmä prostredníctvom procesu zavedeného v politickej poznámke prostredníctvom integračného rámca pre BEPS(53); pripomína však, že EÚ by nemala čakať na globálne riešenie a musí konať ihneď;

72.  víta balík opatrení v oblasti zdaňovania digitálnych podnikov, ktorý prijala Komisia 21. marca 2018; vyjadruje však poľutovanie nad nad tým, že Dánsko, Fínsko, Írsko a Švédsko potvrdili svoje výhrady či svoj zásadný nesúhlas, pokiaľ ide o balík týkajúci sa zdanenia digitálnych služieb, počas zasadnutia Rady ECOFIN 12. marca 2019(54);

73.  zdôrazňuje, že dohoda o tom, čo predstavuje digitálnu stálu prevádzkareň, jediná dohoda, ktorá sa doteraz dosiahla, je krokom správnym smerom, ale nerieši sa ňou otázka rozdeľovania základu dane;

74.  vyzýva členské štáty, ktoré sú ochotné zvážiť zavedenie digitálnej dane, aby to urobili v rámci posilnenej spolupráce s cieľom zabrániť ďalšej fragmentácii jednotného trhu, ku ktorej už dochádza v prípade jednotlivých členských štátov, ktoré uvažujú o zavedení vnútroštátnych riešení;

75.  chápe, že takzvané dočasné riešenie nie je optimálne; domnieva sa, že to pomôže urýchliť hľadanie lepšieho riešenia na celosvetovej úrovni a do istej miery vyrovnávať podmienky na miestnych trhoch; vyzýva členské štáty EÚ, aby čo najskôr prerokovali, prijali a realizovali dlhodobé riešenie týkajúce sa zdaňovania digitálnej ekonomiky (pokiaľ ide o významnú digitálnu prítomnosť), aby EÚ mohla naďalej udávať trend na globálnej úrovni; zdôrazňuje, že dlhodobé riešenie navrhované Komisiou by malo slúžiť ako základ pre ďalšiu prácu na medzinárodnej úrovni;

76.  berie na vedomie silný dopyt občanov EÚ po dani z digitálnych služieb; pripomína, že z prieskumov vyplýva, že 80 % občanov Nemecka, Francúzska, Rakúska, Holandska, Švédska a Dánska podporuje daň z digitálnych služieb a myslí si, že EÚ by mala byť priekopníkom v medzinárodnom úsilí; okrem toho zdôrazňuje, že väčšina opýtaných občanov by chcela pre daň z digitálnych služieb široký rozsah pôsobnosti(55);

77.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že daň z digitálnych služieb zostane dočasným opatrením, a to tým, že sa do návrhu smernice Rady z 21. marca 2018 o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb(56) (COM(2018)0148) zahrnie doložka o ukončení platnosti, ako aj urýchlením diskusie o významnej digitálnej prítomnosti;

2.2.4.Účinné zdaňovanie

78.  konštatuje, že nominálne sadzby dane z príjmov právnických osôb klesli na úrovni EÚ z priemernej úrovne 32 % v roku 2000 na 21,9 % v roku 2018(57), čo predstavuje pokles o 32 %; je znepokojený dôsledkami tejto súťaže na udržateľnosť daňových systémov a jej potenciálne účinky presahovania na iné krajiny; konštatuje, že prvý projekt pre BEPS pod vedením skupiny G20/OECD sa týmto javom nezaoberal; víta oznámenie o inkluzívnom rámci pre BEPS s cieľom nezaujato preskúmať daňové práva, čím by sa posilnila schopnosť jurisdikcií zdaňovať zisky v prípade, že iná jurisdikcia s daňovými právami uplatňuje na tieto zisky do roku 2020 nízku efektívnu sadzbu dane(58), čo sa premieta do minimálneho efektívneho zdaňovania; konštatuje, že ako sa uvádza v inkluzívnom rámci pre BEPS, súčasná práca pod vedením OECD neznamená zmeny týkajúce sa skutočnosti, že krajiny alebo jurisdikcie majú naďalej možnosť stanoviť si vlastné sadzby dane alebo vôbec nemať systém dane z príjmov právnických osôb(59);

79.  víta novú globálnu normu OECD o faktore podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou(60), z veľkej časti inšpirovanú prácou EÚ pri vytváraní zoznamu EÚ (kritérium spravodlivého zdaňovania 2.2 zo zoznamu EÚ);

80.  berie na vedomie rozdiely medzi odhadmi efektívnych sadzieb dane veľkých spoločností – často založené na rezervách na dane(61) – a skutočnou daňou zaplatenou veľkými nadnárodnými podnikmi; berie na vedomie, že tradičné odvetvia v priemere platia efektívnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 23 %, kým digitálny sektor platí približne 9,5 %(62);

81.  konštatuje rozdielne metodiky posudzovania efektívnych sadzieb dane, ktoré neumožňujú spoľahlivé porovnanie efektívnych sadzieb dane v EÚ a v celosvetovom meradle; konštatuje, že niektoré posúdenia efektívnych sadzieb dane v EÚ sa pohybujú od 2,2 % do 30 %(63); vyzýva Komisiu, aby vypracovala vlastnú metodiku a pravidelne zverejňovala efektívne sadzby dane v členských štátoch;

82.  vyzýva Komisiu, aby posúdila jav znižovania nominálnych sadzieb dane a ich vplyvu na efektívne sadzby dane v EÚ a aby podľa potreby navrhla nápravné opatrenia v rámci EÚ, ako aj voči tretím krajinám, vrátane prísnych pravidiel v oblasti boja proti zneužívaniu, obranných opatrení, napríklad pravidiel prísnejších kontrol zahraničných spoločností, a odporúčaní na zmenu daňových zmlúv;

83.  domnieva sa, že globálnu koordináciu daňového základu ako výsledok projektu OECD/BEPS by mala sprevádzať lepšia koordinácia daňových sadzieb v snahe dosiahnuť vyššiu efektívnosť;

84.  vyzýva členské štáty, aby aktualizovali mandát skupiny pre kódex správania s cieľom preskúmať koncepciu minimálneho efektívneho zdaňovania ziskov právnických osôb s cieľom nadviazať na prácu OECD v oblasti daňových výziev v oblasti digitalizácie hospodárstva;

85.  berie na vedomie vyhlásenie francúzskeho ministra financií na schôdzi výboru TAX3 konajúcej sa 23. októbra 2018 týkajúce sa potreby diskutovať o koncepcii minimálneho zdanenia; víta pripravenosť Francúzska začleniť diskusiu o minimálnom zdaňovaní ako jednu z priorít predsedníctva G7 v roku 2019, ako bolo potvrdené počas zasadnutia Rady ECOFIN 12. marca 2019;

2.3.Administratívna spolupráca v oblasti priamych daní

86.  zdôrazňuje, že od júna 2014 bola smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní zmenená štyrikrát;

87.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a predložila návrhy na preklenutie medzier v druhej smernici o administratívnej spolupráci, a to najmä zaradením fyzických aktív a kryptomien do rozsahu pôsobnosti smernice, stanovením sankcií za nedodržiavanie alebo falošné správy podávané finančnými inštitúciami, ako aj začlenením ďalších typov finančných inštitúcií a účtov, o ktorých sa v súčasnosti správy nepodávajú, napríklad dôchodkových fondov;

88.  opakuje svoju žiadosť o širší rozsah vo vzťahu k výmene záväzných stanovísk a širší prístup Komisie a o väčšiu harmonizáciu postupov vydávania záväzných stanovísk rôznych vnútroštátnych daňových orgánov;

89.  vyzýva Komisiu, aby v tomto ohľade rýchlo vydala svoje prvé hodnotenie tretej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, najmä pokiaľ ide o počet vymenených stanovísk a počet prípadov, keď vnútroštátne daňové správy mali prístup k informáciám iných členských štátov; žiada, aby sa pri posudzovaní zohľadnil aj vplyv zverejnenia kľúčových informácií týkajúcich sa záväzných stanovísk (počet stanovísk, mená prijímateľov, efektívna sadzba dane vyplývajúca z každého stanoviska); vyzýva členské štáty, aby zverejnili vnútroštátne záväzné stanoviská;

90.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že komisár zodpovedný za zdaňovanie neuznáva potrebu rozšírenia existujúceho systému výmeny informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

91.  navyše opätovne pripomína svoju výzvu na zabezpečenie súbežných daňových auditov osôb so spoločnými alebo s doplnkovými záujmami (vrátane materských spoločností a ich dcérskych spoločností) a svoju výzvu na ďalšie zlepšenie daňovej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na žiadosti skupiny týkajúce sa daňových záležitostí; pripomína, že právo odoprieť výpoveď voči daňovým úradom sa neuplatňuje v prípade obyčajného administratívneho zisťovania a že sa vyžaduje spolupráca(64);

92.  domnieva sa, že súčasťou európskeho rámca spolupráce medzi daňovými správami by mali byť koordinované inšpekcie na mieste a spoločné audity;

93.  zdôrazňuje, že nielen výmena informácií a spracovanie informácií, ale aj výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi prispievajú k efektívnejšiemu výberu daní; vyzýva členské štáty, aby sa výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi stala prioritou, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu daňových správ;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili postupy pre digitálny systém podávania daňových priznaní s cieľom uľahčiť cezhraničné činnosti a znížiť byrokraciu;

95.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene posúdila vykonávanie štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní a to, či vnútroštátne daňové správy účinne pristupujú k informáciám podľa jednotlivých krajín, ktoré má iný členský štát;‑‑ žiada Komisiu, aby posúdila, ako štvrtá smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní súvisí s akciou 13 akčného plánu skupiny G20/BEPS o výmene informácií podľa jednotlivých krajín;

96.  víta automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na základe globálnej normy, ktorú vypracovala OECD s Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom, so San Marínom a Švajčiarskom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktualizovali ustanovenia zmluvy tak, aby zodpovedali smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní v znení zmien;

97.  zdôrazňuje, že nielen výmena informácií a spracovanie informácií, ale aj výmena najlepších postupov medzi daňovými úradmi prispievajú k efektívnejšiemu výberu daní; zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú prinášajú spoločné akcie v tejto oblasti, a úlohu možného programu pri vývoji a prevádzke významných transeurópskych informačných systémov;

98.  pripomína členským štátom všetky ich povinnosti vyplývajúce zo zmluvy(65), najmä aby spolupracovali lojálne, úprimne a rýchlo; žiada preto v súvislosti s cezhraničnými prípadmi, najmä tzv. spismi cum-ex, aby vnútroštátne daňové úrady všetkých členských štátov vymenovali jednotné kontaktné miesta v súlade so systémom jednotných kontaktných miest spoločnej medzinárodnej pracovnej skupiny pre spoločnú spravodajskú činnosť a spoluprácu (JITSIC) v rámci OECD(66) s cieľom uľahčiť a posilniť spoluprácu v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; vyzýva ďalej Komisiu, aby uľahčila a koordinovala spoluprácu medzi jednotnými kontaktnými miestami členských štátov;

99.  odporúča, aby orgány členských štátov, ktoré ich protistrany v iných členských štátoch informujú o prípadných porušeniach práva, boli povinné včas poskytnúť úradné oznámenie o prijatí a v prípade potreby vecnú odpoveď týkajúcu sa opatrení prijatých po uvedenom oznámení;

2.4.Oddelenie dividend a pranie kupónov

100.  poznamenáva, že transakcie cum-ex boli od 90. rokov 20. storočia, a to aj v Európe, známym globálnym problémom, pričom sa však neuskutočnilo žiadne koordinované protiopatrenie; vyjadruje poľutovanie nad daňovými podvodmi odhalenými v rámci tzv. škandálu spisov cum‑ex, ktorý mal za následok verejne vykázané straty daňových príjmov členských štátov, a to podľa odhadov médií vo výške 55,2 miliardy EUR; zdôrazňuje, že konzorcium európskych novinárov údajne označuje Nemecko, Dánsko, Španielsko, Taliansko a Francúzsko za hlavné cieľové trhy pre obchodné praktiky cum-ex, za ktorými nasleduje Belgicko, Fínsko, Poľsko, Holandsko, Rakúsko a Česká republika;

101.  zdôrazňuje, že zložitosť daňových systémov môže viesť k vzniku právnych medzier, ktoré uľahčia režimy daňových podvodov, ako sú tzv. cum-ex;

102.  konštatuje, že systematický podvod zameraný na schémy cum-ex a cum-cum bol čiastočne umožnený v dôsledku toho, že príslušné orgány v členských štátoch nevykonali dostatočné kontroly žiadostí o vrátenie daní a nemali jasný a úplný obraz o skutočnom vlastníctve akcií; vyzýva členské štáty, aby poskytli prístup ku všetkým príslušným orgánom s cieľom doplniť a aktualizovať informácie o vlastníctve akcií; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je v tejto súvislosti potrebná akcia EÚ, a aby predložila legislatívny návrh, ak by sa posúdením preukázalo, že je takáto akcia potrebná;

103.  zdôrazňuje, že zistenia naznačujú možné nedostatky vo vnútroštátnych daňových zákonoch a v súčasných systémoch výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi členských štátov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby účinne využívali všetky komunikačné kanály, vnútroštátne údaje a údaje sprístupnené posilneným rámcom na výmenu informácií;

104.  zdôrazňuje, že cezhraničné aspekty spisov cum-ex by sa mali riešiť viacstranným spôsobom; varuje, že zavedenie nových dvojstranných zmlúv o výmene informácií a dvojstranných mechanizmov spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi by komplikovalo už zložitú sieť medzinárodných pravidiel, zavádzalo nové medzery a prispelo k nedostatočnej transparentnosti;

105.  vyzýva všetky členské štáty, aby dôkladne preskúmali a analyzovali postupy vyplácania dividend v rámci svojich jurisdikcií, určili medzery vo svojich daňových zákonoch, ktoré vytvárajú príležitosti na zneužívanie daňovými podvodníkmi a osobami vyhýbajúcimi sa daňovým povinnostiam, aby analyzovali akýkoľvek prípadný cezhraničný rozmer týchto postupov a aby ukončili všetky tieto škodlivé daňové postupy; vyzýva členské štáty, aby si v tejto súvislosti vymieňali najlepšie postupy;

106.  vyzýva členské štáty a ich orgány finančného dohľadu, aby posúdili potrebu výlučne zakázať finančné postupy riadené daňovou politikou, ako sú arbitráž dividend alebo oddelenie dividend a podobné schémy, ak emitent nepreukáže, že tieto finančné postupy majú podstatný hospodársky účel, a to iný než neodôvodnené vrátenie dane a/alebo vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; vyzýva zákonodarcov EÚ, aby zhodnotili možnosť vykonávania tohto opatrenia na úrovni EÚ;

107.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala pracovať na návrhu európskej finančnej polície v rámci Europolu s vlastnými vyšetrovacími možnosťami, ako aj na európskom rámci pre cezhraničné daňové vyšetrovania a iné cezhraničné finančné trestné činy;

108.  dospel k záveru, že súbory cum-ex poukazujú na naliehavú potrebu zlepšiť spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o zdieľanie informácií; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu pri odhaľovaní, zastavovaní, vyšetrovaní a stíhaní schém daňových podvodov a únikov, ako sú cum-ex, prípadne cum-cum, vrátane výmeny najlepších postupov, a aby v prípadoch, keď je to odôvodnené, podporovali riešenia na úrovni EÚ;

2.5.Transparentnosť v súvislosti s daňou z príjmov právnických osôb

109.  víta prijatie štvrtej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej sa pre daňové orgány stanovuje uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín v súlade s akciou BEPS 13;

110.  pripomína, že uverejnenie správ podľa jednotlivých krajín je jedným z kľúčových opatrení na vytvorenie väčšej transparentnosti daňových informácií o spoločnostiach; zdôrazňuje, že návrh na uverejnenie správ za jednotlivé krajiny určitými podnikmi a pobočkami bol predložený spoluzákonodarcovi ihneď po škandále Panama papers 12. apríla 2016 a že Európsky parlament k nemu prijal svoju pozíciu 4. júla 2017(67); pripomína, že vyzval na rozšírenie rozsahu podávania správ a ochranu citlivých obchodných informácií s náležitým ohľadom na konkurencieschopnosť podnikov EÚ;

111.  pripomína pozíciu Európskeho parlamentu v odporúčaniach PANA, v ktorých žiadal o ambiciózne uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín s cieľom posilniť daňovú transparentnosť a verejnú kontrolu nadnárodných podnikov (MNE); naliehavo žiada Radu, aby dosiahla spoločnú dohodu s cieľom prijať uverejňovanie správ podľa jednotlivých krajín, ako jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie väčšej transparentnosti pre všetkých občanov vo vzťahu k daňovým informáciám podnikov;

112.  odsudzuje nedostatok pokroku a spolupráce zo strany Rady od roku 2016; nalieha na rýchle dosiahnutie pokroku v Rade, aby začala rokovania s Európskym parlamentom;

113.  pripomína, že verejná kontrola je užitočná pre výskumných pracovníkov(68), investigatívnych novinárov, investorov a iné zainteresované strany, aby riadne posúdili riziká, záväzky a príležitosti na stimulovanie spravodlivého podnikania; pripomína, že podobné ustanovenia už existujú pre bankový sektor v článku 89 smernice 2013/36/EÚ(69) a pre ťažobný priemysel a klčovanie v smernici 2013/34/EÚ(70); konštatuje, že niektoré súkromné zainteresované strany dobrovoľne vyvíjajú nové nástroje na podávanie správ, ktoré zvyšujú daňovú transparentnosť, ako je norma Global Reporting Initiative „Zverejňovanie informácií o daniach a platbách vládam“, ako súčasť ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov;

114.  pripomína, že opatrenia týkajúce sa transparentnosti dane z príjmov právnických osôb treba považovať za opatrenia týkajúce sa článku 50 ods. 1 ZFEÚ o slobode usadiť sa, a preto je uvedený článok vhodným právnym základom pre návrh verejného uverejňovania správ podľa jednotlivých krajín, ako sa uvádza v hodnotení vplyvu Komisie uverejnenom 12. apríla 2016 (COM(2016)0198);

115.  konštatuje, že vzhľadom na obmedzenú schopnosť rozvojových krajín plniť požiadavky prostredníctvom existujúcich postupov výmeny informácií je transparentnosť obzvlášť dôležitá, pretože by uľahčila prístup ich daňových správ k informáciám;

2.6.Pravidlá štátnej pomoci

116.  pripomína, že oblasť priameho zdaňovania podnikov spadá do rozsahu štátnej pomoci(71), keď daňové opatrenia diskriminujú daňovníkov v rozpore s fiškálnymi opatreniami všeobecnej povahy, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky bez rozdielu;

117.  vyzýva Komisiu a najmä Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, aby posúdili možné opatrenia na odradenie členských štátov od poskytovania takejto štátnej pomoci vo forme daňovej výhody;

118.  víta nový proaktívny a otvorený prístup Komisie k vyšetrovaniu nezákonnej štátnej pomoci počas súčasného obdobia, čo viedlo k tomu, že Komisia uzavrela niekoľko najzávažnejších prípadov;

119.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že spoločnosti môžu uzavrieť dohody s vládami, aby v danej krajine nepodliehali takmer žiadnej dani napriek tomu, že v nej vykonávajú podstatnú činnosť; v tejto súvislosti poukazuje na záväzné stanovisko medzi holandským daňovým orgánom a spoločnosťou Royal Dutch Shell plc, ktoré sa zdá byť v rozpore s holandskými daňovými právnymi predpismi a bolo vydané len z dôvodu, že ústredie by sa malo nachádzať v Holandsku po zjednotení dvoch bývalých materských spoločností, čo má za následok oslobodenie od zrážkovej dane z holandských dividend; upozorňuje, že nedávne vyšetrovania podľa všetkého naznačujú, že spoločnosť v Holandsku neplatí ani daň z príjmov; opätovne vyzýva Komisiu, aby preskúmala tento prípad možnej nezákonnej štátnej pomoci;

120.  víta skutočnosť, že od roku 2014 Komisia skúma postupy členských štátov v oblasti záväzných stanovísk v nadväznosti na obvinenia z priaznivého daňového zaobchádzania s určitými spoločnosťami a od roku 2014 začala deväť formálnych vyšetrovaní, z ktorých sa pri šiestich dospelo k záveru, že záväzné stanovisko predstavovalo nezákonnú štátnu pomoc(72); konštatuje, že jedno vyšetrovanie bolo uzavreté, pričom sa dospelo k záveru, že dvojité nezdanenie určitých ziskov nepredstavuje štátnu pomoc(73), zatiaľ čo zvyšné dve vyšetrovania pokračujú(74);

121.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že po takmer piatich rokoch od odhalení aféry LuxLeaks Komisia začala formálne vyšetrovanie(75) len jedného z takmer 500 záväzných stanovísk udelených Luxemburskom, ktoré boli zverejnené v rámci odhalení LuxLeaks Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ);

122.  konštatuje, že napriek zisteniu Komisie, že spoločnosť McDonald's využívala dvojité nezdanenie niektorých svojich ziskov v EÚ, nebolo možné prijať žiadne rozhodnutie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, keďže Komisia dospela k záveru, že dvojité nezdanenie vyplýva z nesúladu medzi daňovými zákonmi Luxemburska a USA a zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Luxemburskom a USA(76); uznáva oznámenie Luxemburska, že zreviduje svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, aby boli v súlade s medzinárodným daňovým právom;

123.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia rozhodla, že dvojité zdaňovanie vykonávané spoločnosťou McDonald's bolo spôsobené nezhodou medzi luxemburskými a americkými daňovými zákonmi a zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Luxemburskom a Spojenými štátmi, čo je nezhoda, z ktorej ťažila spoločnosť McDonald's tým, že sa mohla rozhodnúť medzi týmito jurisdikciami; ďalej je znepokojený skutočnosťou, že takéto svojvoľné vyhýbanie sa daňovým povinnostiam je v EÚ umožnené;

124.  vyjadruje znepokojenie nad veľkosťou nezaplatenej dane vo všetkých členských štátoch počas dlhých období(77); pripomína, že cieľom vymáhania neoprávnenej pomoci je obnoviť status quo a že výpočet presnej výšky pomoci, ktorá sa má vrátiť, je súčasťou povinnosti vykonávania, ktorú majú vnútroštátne orgány; vyzýva Komisiu, aby posúdila a zaviedla realizovateľné protiopatrenia vrátane pokút s cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty poskytovali selektívne priaznivé daňové zaobchádzanie, ktoré predstavuje štátnu pomoc a ktoré nie je v súlade s pravidlami EÚ;

125.  opakovane vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, v ktorých objasní, čo predstavuje štátnu pomoc súvisiacu s daňami a „primerané“ transferové oceňovanie; vyzýva takisto Komisiu, aby odstránila právne neistoty pre daňových poplatníkov, ktorí dodržiavajú súlad, ako aj pre daňové správy a aby príslušným spôsobom poskytovala komplexný rámec pre daňové postupy členských štátov;

126.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nevyužila pravidlá štátnej pomoci na žiadne daňové opatrenie, ktoré vážne narúša hospodársku súťaž, a že tieto pravidlá uplatňuje len vo vybraných prípadoch s osobitnými charakteristikami s cieľom zmeniť prax príslušného štátu; vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na vymoženie neoprávnenej štátnej pomoci, a to aj pre všetky spoločnosti zapojené do škandálu LuxLeaks, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky; zároveň vyzýva Komisiu, aby členským štátom a účastníkom trhu poskytla ďalšie usmernenia týkajúce sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci a ich významu pre praktiky daňového plánovania spoločností;

127.  vyzýva na reformu právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci, aby bolo možné dôraznejšie zakročiť voči škodlivej fiškálnej pomoci pre nadnárodné spoločnosti, kde sú zahrnuté záväzné stanoviská;

2.7.Schránkové spoločnosti

128.  konštatuje, že neexistuje jednotné vymedzenie schránkových spoločností, t. j. spoločností registrovaných v jurisdikcii len na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo daňových únikov a bez akejkoľvek významnej hospodárskej prítomnosti; zdôrazňuje, že jednoduché kritériá ako skutočná hospodárska činnosť alebo fyzická prítomnosť zamestnancov pracujúcich pre podnik by mohli slúžiť ako nástroje na identifikáciu a boj proti šíreniu takýchto schránkových spoločností; zdôrazňuje svoju požiadavku na jasné vymedzenie;

129.  zdôrazňuje, že, ako sa navrhuje v pozícii Európskeho parlamentu k medziinštitucionálnym rokovaniam o pozmeňujúcej smernici, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia a rozdelenia(78), od členských štátov by sa malo požadovať, aby zabezpečili, aby cezhraničné premeny zodpovedali skutočnému úsiliu o skutočnú hospodársku činnosť, a to vrátane digitálneho sektora, aby sa zabránilo vytváraniu tzv. schránkových spoločností;

130.  vyzýva členské štáty, aby požiadali o výmenu súboru finančných informácií medzi príslušnými orgánmi pred uskutočnením cezhraničných premien, zlúčení, splynutí alebo rozdelení;

131.  odporúča, aby každý subjekt vytvárajúci štruktúru v daňových rajoch oznámil príslušným orgánom legitímne dôvody, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu, s cieľom zabezpečiť, aby sa účty v daňových rajoch nepoužívali na účely prania špinavých peňazí alebo daňových únikov;

132.  požaduje zverejnenie identity skutočných vlastníkov daňovým orgánom;

133.  poukazuje na vnútroštátne opatrenia, ktoré konkrétne zakazujú obchodné vzťahy so schránkovými spoločnosťami; zdôrazňuje najmä lotyšské právne predpisy, v ktorých sa schránková spoločnosť vymedzuje ako subjekt, ktorý nemá skutočnú hospodársku činnosť a nemá doklad o opaku, ktorý je registrovaný v jurisdikcii, v ktorej spoločnosti nie sú povinné predkladať finančné výkazy, a/alebo ktorý nemá miesto podnikania v krajine svojho sídla; konštatuje však, že podľa práva EÚ nemožno zákaz schránkových spoločností v Lotyšsku použiť na zakázanie schránkových spoločností so sídlom v členských štátoch EÚ, keďže by sa to považovalo za diskriminačné(79); vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny súčasných právnych predpisov EÚ, ktoré by umožnili zákaz schránkových spoločností aj vtedy, ak majú sídlo v členských štátoch EÚ;

134.  zdôrazňuje, že vysokú úroveň prílevu priamych zahraničných investícií a odlevu tuzemských priamych investícií do zahraničia v percentách HDP v siedmich členských štátoch (Belgicko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Malta) možno len z malej časti vysvetliť reálnymi hospodárskymi činnosťami v týchto členských štátoch(80);

135.  zdôrazňuje vysoký podiel priamych zahraničných investícií v niekoľkých členských štátoch, najmä v Luxembursku, na Malte, na Cypre, v Holandsku a Írsku(81); konštatuje, že takéto priame zahraničné investície sú zvyčajne držané účelovo vytvorenými subjektmi (SPE), ktoré často slúžia na využívanie medzier; vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu SPE, ktoré držia priame zahraničné investície;

136.  konštatuje, že ekonomické ukazovatele, ako je nezvyčajne vysoká úroveň priamych zahraničných investícií, ako aj priame zahraničné investície účelovo vytvorených subjektov, patria medzi ukazovatele agresívneho daňového plánovania(82);

137.  konštatuje, že pravidlá smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam týkajúce sa boja proti zneužívaniu (umelé dohody) sa vzťahujú na schránkové spoločnosti, pričom spoločným základom dane z príjmov právnických osôb a spoločným konsolidovaným základom dane z príjmov právnických osôb by sa zabezpečilo, že príjmy sa pripisujú tam, kde sa uskutočňuje reálna hospodárska činnosť;

138.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby stanovili koordinované, záväzné, vykonateľné a podstatné požiadavky na ekonomickú činnosť, ako aj testy výdavkov;

139.  vyzýva Komisiu, aby v priebehu dvoch rokov uskutočnila kontroly vhodnosti prepojených legislatívnych a politických iniciatív zameraných na riešenie využívania schránkových spoločností v súvislosti s daňovými podvodmi, daňovými únikmi, agresívnym daňovým plánovaním a praním špinavých peňazí;

3.DPH

140.  zdôrazňuje potrebu harmonizácie pravidiel týkajúcich sa DPH na úrovni EÚ v rozsahu, v akom je potrebné zabezpečiť vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže(83);

141.  zdôrazňuje, že DPH je dôležitým zdrojom daňových príjmov pre národné rozpočty; konštatuje, že v roku 2016 dosiahli príjmy z DPH v členských štátoch EÚ28 výšku 1 044 miliárd EUR, čo zodpovedá 18 % všetkých daňových príjmov v členských štátoch; berie na vedomie skutočnosť, že ročný rozpočet EÚ na rok 2017 dosiahol 157 miliárd EUR;

142.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že každý rok sa veľké sumy očakávaných príjmov z DPH stratia z dôvodu podvodu; zdôrazňuje, že podľa štatistík Komisie predstavoval výpadok príjmov z DPH (čo je rozdiel medzi očakávaným príjmom z DPH a skutočne vybranou DPH, čím sa poskytuje odhad straty DPH nielen v dôsledku podvodu, ale aj v prípade bankrotu, nesprávneho výpočtu a vyhýbania sa daňovým povinnostiam) v EÚ v roku 2016 sumu 147 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 12 % celkových očakávaných príjmov z DPH(84), hoci situácia je oveľa horšia v mnohých členských štátoch, v ktorých je tento výpadok blízko 20 % alebo dokonca vyšší, čo poukazuje na veľký rozdiel medzi členskými štátmi pri riešení výpadku príjmov z DPH;

143.  konštatuje, že Komisia odhaduje, že približne 50 miliárd EUR – alebo 100 EUR na občana EÚ každý rok – sa stratí pri cezhraničných podvodoch v oblasti DPH(85); zatiaľ čo Europol odhaduje, že približne 60 miliárd EUR podvodov v oblasti DPH súvisí s financovaním organizovanej trestnej činnosti a terorizmu; berie na vedomie posilnenú harmonizáciu a zjednodušenie režimov DPH v EÚ, hoci spolupráca medzi členskými štátmi zatiaľ nie je dostatočná ani účinná; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju spoluprácu v záujme lepšieho boja proti podvodom v oblasti DPH; vyzýva budúcu Komisiu, aby uprednostnila zavedenie a vykonávanie konečného režimu DPH s cieľom zlepšiť ho;

144.  požaduje spoľahlivé štatistiky na odhadnutie výpadku príjmov z DPH a zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu k zberu údajov a ich výmene; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila získavanie a pravidelné zverejňovanie harmonizovaných štatistík v členských štátoch;

145.  zdôrazňuje, že charakteristiku súčasného (prechodného) režimu DPH uplatňovania výnimky na dodávky v rámci Spoločenstva v EÚ a vývozy zneužili podvodníci, najmä v prípade podvodu typu „kolotočový podvod DPH“ a podvodu v rámci Spoločenstva na báze chýbajúceho subjektu (MTIC);

146.  berie na vedomie skutočnosť, že podľa Komisie podniky, ktoré obchodujú na cezhraničnom základe, v súčasnosti trpia nákladmi na dodržiavanie predpisov, ktoré sú o 11 % vyššie v porovnaní s nákladmi, ktoré vznikli spoločnostiam, ktoré obchodujú len na domácom trhu; konštatuje, že najmä MSP trpia neprimeranými nákladmi na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH, čo je jeden z dôvodov, prečo sú naďalej opatrné pri využívaní výhod jednotného trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli riešenia s cieľom znížiť náklady na dosiahnutie súladu v oblasti DPH spojené s cezhraničným obchodom;

3.1.Modernizácia rámca DPH

147.  víta preto akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 6. apríla 2016 na reformu rámca DPH a 13 legislatívnych návrhov prijatých Komisiou od decembra 2016, ktoré sa zaoberajú posunom smerom ku konečnému režimu DPH, odstránením prekážok DPH v oblasti elektronického obchodu, preskúmaním režimu DPH pre MSP, modernizáciou politiky v oblasti sadzieb DPH a riešením výpadku príjmov z DPH;

148.  víta skutočnosť, že v roku 2015 sa zaviedol zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta (MOSS) pre telekomunikácie, vysielanie a elektronické služby ako dobrovoľný systém registrácie, deklarovania a platby DPH; víta rozšírenie MOSS na ďalšie dodávky tovaru a služieb konečným spotrebiteľom od 1. januára 2021;

149.  berie na vedomie, že Komisia odhaduje, že reformou modernizácie DPH by sa mala znížiť byrokracia o 95 %, čo predstavuje približne 1 miliardu EUR;

150.  víta najmä skutočnosť, že Rada 5. decembra 2017 prijala nové pravidlá, ktoré uľahčia dodržiavanie záväzkov v oblasti DPH zo strany online podnikov; víta predovšetkým skutočnosť, že Rada prijala stanovisko Európskeho parlamentu v súvislosti so zavádzaním zodpovednosti online platforiem za výber DPH z predaja na diaľku, ktorý uľahčujú; domnieva sa, že týmto opatrením sa zabezpečia rovnaké podmienky pre podniky mimo EÚ, pretože mnoho tovaru, ktorý sa dováža na predaj na diaľku, v súčasnosti vstupuje do EÚ bez DPH; vyzýva členské štáty, aby správne vykonávali nové pravidlá do roku 2021;

151.  víta konečné návrhy v oblasti systému DPH prijaté 4. októbra 2017(86) a 24. mája 2018(87); víta najmä návrh Komisie uplatňovať na účely zdaňovania zásadu miesta určenia, čo znamená, že DPH by sa platila daňovým úradom členského štátu konečného spotrebiteľa podľa sadzieb platných v danom členskom štáte;

152.  víta najmä pokrok, ktorý dosiahla Rada v súvislosti s konečným režimom DPH prijatím rýchleho riešenia(88) 4. októbra 2018; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že neboli prijaté žiadne záruky týkajúce sa jeho aspektov súvisiacich s podvodmi v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu(89) k návrhu o certifikovanej zdaniteľnej osobe(90), ako bolo vyjadrené v jeho stanovisku z 3. októbra 2018(91); vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada odložila rozhodnutie o zavedení štatútu certifikovanej zdaniteľnej osoby až do prijatia konečného režimu DPH;

153.  vyzýva Radu, aby zabezpečila súlad statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby so statusom schváleného hospodárskeho subjektu (AEO), ktorý udeľujú colné orgány;

154.  požaduje minimálnu transparentnú koordináciu EÚ v súvislosti s vymedzením statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby vrátane pravidelného hodnotenia Komisie, pokiaľ ide o to, ako členské štáty udeľujú status certifikovanej zdaniteľnej osoby; požaduje výmenu informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov o zamietnutiach udelenia statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby určitým spoločnostiam s cieľom zlepšiť koherentnosť a spoločné normy;

155.  víta okrem toho revíziu osobitných schém pre MSP(92), ktorá je kľúčová na zabezpečenie rovnakých podmienok, keďže systémy oslobodenia od DPH sú v súčasnosti dostupné len domácim subjektom, a môže prispieť k zníženiu nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti DPH pre MSP; vyzýva Radu, aby zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018(93), najmä pokiaľ ide o ďalšie administratívne zjednodušenie pre MSP; vyzýva preto Komisiu, aby zriadila online portál, prostredníctvom ktorého by sa mali MSP, ktoré chcú využiť výnimku v inom členskom štáte, zaregistrovať, a aby vytvorila jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého môžu malé podniky podávať daňové priznania k DPH pre rôzne členské štáty, v ktorých pôsobia;

156.  konštatuje, že prijatie návrhu Komisie na všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti(94), ktorý umožní dočasné výnimky z bežných pravidiel DPH s cieľom lepšie predchádzať kolotočovým podvodom v tých členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté týmto druhom podvodu; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala uplatňovanie a potenciálne riziká a prínosy týchto nových právnych predpisov; trvá však na tom, že všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti by v nijakom prípade nemal oneskoriť rýchle zavedenie definitívneho systému DPH;

157.  konštatuje, že rozšírenie elektronického obchodu môže pre daňové úrady často predstavovať problém, napr. neexistencia zdaniteľnej identifikácie predávajúceho v EÚ a registrácia priznaní k DPH výrazne pod reálnou hodnotou deklarovaných transakcií; víta preto ducha navrhovaných vykonávacích pravidiel týkajúcich sa predaja tovaru na diaľku prijatých Komisiou 11. decembra 2018 (COM(2018)0819 a COM(2018)0821), podľa ktorých budú od roku 2021 najmä online platformy zodpovedné za zabezpečenie výberu DPH z predaja tovarov spoločnosťami mimo EÚ spotrebiteľom EÚ, ku ktorému bude dochádzať na ich platformách;

158.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali transakcie elektronického obchodu zahŕňajúce predajcov so sídlom mimo EÚ, ktorí by nehlásili DPH (napríklad neprimeraným použitím štatútu „vzorky“), alebo by zámerne podhodnotili hodnotu, aby sa tak úplne vyhli splatnej DPH alebo ju znížili; domnieva sa, že takéto praktiky ohrozujú integritu a hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ; vyzýva Komisiu, aby v prípade vhodnosti a potreby predložila návrhy;

3.2.Výpadok príjmov z DPH, boj proti podvodom v oblasti DPH a administratívna spolupráca v oblasti DPH

159.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa riešili faktory, ktoré prispievajú k daňovej medzere, napríklad DPH;

160.  víta začatie postupov v prípade nesplnenia povinnosti zo strany Komisie 8. marca 2018 proti Cypru, Grécku a Malte a 8. novembra 2018 proti Taliansku a Ostrovu Man, pokiaľ ide o nekalé praktiky v oblasti DPH v súvislosti s nadobudnutím jácht a lietadiel, s cieľom zabezpečiť, aby prestali ponúkať údajne nezákonné priaznivé daňové zaobchádzanie so súkromnými jachtami a lietadlami, čo narúša hospodársku súťaž v námornom odvetví a odvetví letectva;

161.  víta zmenu nariadenia (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti DPH; víta monitorovacie návštevy Komisie uskutočnené v roku 2017 v 10 členských štátoch, najmä následné odporúčania na zlepšenie spoľahlivosti systému výmeny informácií o DPH (VIES);

162.  konštatuje, že Komisia nedávno navrhla dodatočné nástroje kontroly a posilnenie úlohy Eurofisc, ako aj mechanizmy pre užšiu spoluprácu medzi colnými a daňovými správami; vyzýva všetky členské štáty, aby sa v rámci Eurofiscu aktívnejšie zúčastňovali na systéme analýzy transakčných sietí (TNA);

163.  zastáva názor, že účasť všetkých členských štátov na Eurofiscu musí byť povinná a podmienená prijímaním finančných prostriedkov EÚ; stotožňuje sa s obavou Európskeho dvora audítorov, pokiaľ ide o náhradu DPH v rámci výdavkov na súdržnosť(95) a v rámci Programu EÚ pre boj proti podvodom(96);

164.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti získavania a oznamovania údajov o transakciách DPH v reálnom čase členskými štátmi, keďže by to zvýšilo účinnosť Eurofiscu a umožnilo ďalší rozvoj nových stratégií na potlačenie podvodov v oblasti DPH; vyzýva všetky príslušné orgány, aby používali rozličné štatistické technológie a technológie hĺbkovej analýzy údajov na identifikáciu anomálií, podozrivých vzťahov a vzorov, ktoré by daňovým agentúram umožnili lepšie sa zaoberať širokým spektrom správania, ktoré nedodržiava predpisy, a to proaktívnym, cieleným a nákladovo efektívnym spôsobom;

165.  víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov(97), v ktorej sa objasňujú otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Europolom, Európskou prokuratúrou, Európskym úradom pre boj proti podvodom a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH; vyzýva EPPO, OLAF, Eurofisc, Europol a Eurojust, aby úzko spolupracovali v záujme koordinovať svoje úsilie proti podvodom v oblasti DPH a určiť a prispôsobiť sa novým podvodným praktikám;

166.  poukazuje však na potrebu lepšej spolupráce medzi správnymi, súdnymi orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci EÚ, ako to zdôraznili odborníci na vypočutí 28. júna 2018 a v štúdii zadanej výborom TAX3;

167.  víta oznámenie Komisie o rozšírení kompetencií EPPP na cezhraničné teroristické trestné činy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby Európska prokuratúra mohla začať fungovať čo najskôr a najneskôr do roku 2022, a to zabezpečením úzkej spolupráce s už zriadenými inštitúciami, orgánmi, agentúrami a úradmi Únie, ktoré sú zodpovedné za ochranu finančných záujmov Únie; žiada, aby sa určili príkladné, odrádzajúce a primerané sankcie; domnieva sa, že každý, kto je zapojený do organizovaného systému podvodov v oblasti DPH, by sa mal prísne sankcionovať, aby sa zabránilo vnímaniu beztrestnosti;

168.  domnieva sa, že jedným z hlavných problémov, ktoré umožňujú podvodné konanie vo vzťahu k DPH, je „hotovostný zisk“, ktorý môže podvodník získať; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala návrh expertov(98) na umiestňovanie cezhraničných údajov o transakciách do databázy a na používanie zabezpečených digitálnych mien, ktoré sa môžu použiť len na platby DPH (jednoúčelové) namiesto použitia fiat meny;

169.  víta skutočnosť, že Rada sa zaoberala podvodmi spojenými s dovozom(99); domnieva sa, že riadne začlenenie údajov z colných vyhlásení do systému VIES umožní členským štátom určenia krížovú kontrolu informácií o clách a DPH s cieľom zabezpečiť, aby sa DPH platila v krajine určenia; vyzýva členské štáty, aby do 1. januára 2020 účinne a včas vykonávali tieto nové právne predpisy;

170.  domnieva sa, že administratívna spolupráca medzi daňovými úradmi a colnými orgánmi nie je optimálna(100); vyzýva členské štáty, aby Eurofiscu udelili mandát na vypracovanie nových stratégií na sledovanie tovaru v rámci colného režimu 42, mechanizmu, ktorý umožňuje dovozcovi získať oslobodenie od DPH, ak sa má dovážaný tovar napokon dopraviť obchodnému zákazníkovi v inom členskom štáte, ako je dovážajúci členský štát;

171.  zdôrazňuje význam zavedenia registra konečných užívateľov výhod alebo podnikateľských subjektov podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí ako dôležitého nástroja na boj proti podvodom v oblasti DPH; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili právomoci a kvalifikácie policajných zložiek, daňových služieb, prokurátorov a sudcov zaoberajúcich sa týmto typom podvodov;

172.  vyjadruje znepokojenie nad výsledkami štúdie(101) zadanej výborom TAX3, v ktorej sa uvádza, že návrhmi Komisie sa zníži výskyt podvodov v súvislosti s dovozmi, no úplne sa neodstránia; berie na vedomie, že otázka podhodnotenia a presadzovania pravidiel EÚ vo všeobecnosti v prípade zdaniteľných osôb mimo EÚ sa nevyrieši; vyzýva Komisiu, aby z dlhodobého hľadiska preskúmala alternatívne metódy výberu v prípade týchto dodávok; zdôrazňuje, že spoliehať sa na dobrú vieru zdaniteľných osôb mimo EÚ, pokiaľ ide o výber DPH EÚ, nie je udržateľnou možnosťou; domnieva sa, že takéto alternatívne modely výberu by sa nemali zameriavať len na predaj uskutočňovaný prostredníctvom elektronických platforiem, ale mali by zahŕňať aj všetky predaje uskutočňované zdaniteľnými osobami mimo EÚ bez ohľadu na obchodný model, ktorý používajú;

173.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dôsledky zavedenia konečného režimu pre príjmy z DPH na členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v konečnom systéme DPH vážne vyšetrila možnosti nových rizík podvodov, najmä potenciálne chýbajúceho dodávateľa pri cezhraničných transakciách, ktorý je náhradou kolotočového typu podvodu chýbajúceho klienta;‑ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že colný tranzitný systém môže okrem iného určite uľahčiť obchod v rámci EÚ; konštatuje však, že zneužívanie je možné a že zločinecké organizácie, ktoré tým, že sa vyhýbajú plateniu daní a ciel, môžu spôsobiť obrovskú stratu tak členským štátom, ako aj EÚ (vyhýbanie sa plateniu DPH); vyzýva preto Komisiu, aby monitorovala colný tranzitný systém a predložila návrhy založené najmä na odporúčaniach OLAF, Europolu a Eurofiscu;

174.  domnieva sa, že veľká väčšina európskych občanov očakáva jasné európske a vnútroštátne právne predpisy, ktoré umožnia, aby tí, ktorí nezaplatia daň, ktorú majú zaplatiť, boli identifikovaní a sankcionovaní a aby sa včas zabezpečilo vrátenie chýbajúcej dane;

4.Zdaňovanie jednotlivcov

175.  zdôrazňuje, že fyzické osoby vo všeobecnosti neuplatňujú svoju slobodu pohybu na účely daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje však, že niektoré fyzické osoby majú dostatočne veľký daňový základ na to, aby siahali do niekoľkých daňových jurisdikcií;

176.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že majetné osoby a mimoriadne majetné osoby, ktoré používajú zložité daňové štruktúry vrátane zakladania spoločností, majú naďalej možnosť presunúť svoje príjmy a finančné prostriedky alebo nákupy do rôznych daňových jurisdikcií, aby získali podstatne zníženú alebo nulovú zodpovednosť prostredníctvom služieb správcov majetku a iných sprostredkovateľov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty EÚ zaviedli daňové systémy na prilákanie majetných osôb bez vytvorenia skutočnej hospodárskej činnosti;

177.  konštatuje, že v celej EÚ sú celkové sadzby pre príjmy z práce zvyčajne vyššie ako pre príjmy z kapitálu; konštatuje, že podiel daní z majetku na celkových daňových príjmoch zostal celkovo skôr obmedzený, a to na úrovni 4,3 % celkových daňových príjmov v EÚ(102);

178.  s poľutovaním konštatuje, že daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, pokiaľ ide o daň z príjmov právnických osôb, prispievajú k presunu daňovej povinnosti na čestných a spravodlivých daňovníkov;

179.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli odrádzajúce, účinné a primerané sankcie v prípadoch daňových podvodov, daňových únikov a nezákonného agresívneho daňového plánovania a aby zabezpečili presadzovanie týchto sankcií;

180.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty vytvorili pochybné daňové režimy umožňujúce osobám, ktoré sa stanú daňovými rezidentmi, získať výhody z dane z príjmov, čím sa narušuje daňový základ ostatných členských štátov a podporujú sa škodlivé politiky, ktoré diskriminujú svojich vlastných občanov; konštatuje, že tieto režimy môžu zahŕňať výhody, ktoré nie sú dostupné štátnym príslušníkom, napríklad nezdanenie cudzích majetkov a príjmov, paušálna výška dane zo zahraničných príjmov, oslobodenie od dane z časti príjmov zarobených v krajine, nižšie sadzby dane z dôchodkov vyplácaných do krajiny pôvodu;

181.  pripomína, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2001 navrhla začleniť do zoznamu škodlivých daňových postupov skupiny pre kódex správania (týkajúceho sa zdaňovania podnikov)(103) osobitné režimy pre vysoko kvalifikovaných vysťahovalcov, ale odvtedy neposkytla žiadne údaje o rozsahu problému; vyzýva Komisiu, aby túto otázku prehodnotila, a najmä aby posúdila riziká dvojitého zdanenia, ako aj dvojitého nezdanenia takýchto systémov;

4.1.Systémy občianstvo za investície (CBI) a pobyt za investície (RBI)

182.  vyjadruje obavu, že väčšina členských štátov prijala systémy tzv. citizenship by investment (ďalej len „CBI") alebo residency by investment (ďalej len „RBI“)(104), všeobecne známe ako zlaté vízové a pasové alebo investičné programy, prostredníctvom ktorých sa občanom EÚ a mimo EÚ udeľuje občianstvo alebo pobyt výmenou za finančné investície;

183.  poznamenáva, že investície realizované v rámci týchto programov nemusia nevyhnutne podporovať reálnu ekonomiku členského štátu, ktorý udeľuje občianstvo alebo pobyt, a že sa od žiadateľov často nevyžaduje, aby trávili čas na území, na ktorom sa investícia realizuje, a že aj keď takáto požiadavka formálne existuje, jej plnenie sa zvyčajne neoveruje; zdôrazňuje, že takéto systémy ohrozujú dosiahnutie cieľov Únie, a preto porušujú zásadu lojálnej spolupráce;

184.  konštatuje, že prostredníctvom systému CIB získalo občianstvo EÚ najmenej 5 000 občanov tretích krajín(105); konštatuje, že podľa štúdie(106) bolo udelené občianstvo aspoň 6 000 osobám a bolo vydaných takmer 100 000 povolení na pobyt;

185.  obáva sa, že CBI a RBI sa udeľujú bez riadneho bezpečnostného preverovania žiadateľov vrátane vysoko rizikových štátnych príslušníkov tretích krajín, a preto pre Úniu predstavujú bezpečnostné riziká; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku neprehľadnosti pôvodu peňazí spojených so systémami CBI a RBI sa výrazne zvýšili politické, hospodárske a bezpečnostné riziká pre európske krajiny;

186.  zdôrazňuje, že systémy CBI a RBI predstavujú ďalšie významné riziká vrátane znehodnotenia občianstva EÚ a štátnych občianstiev a potenciálu korupcie, prania špinavých peňazí a daňových únikov; poznamenáva, že rozhodnutie jedného členského štátu o vykonávaní systémov CBI a RBI má účinky presahovania na ostatné členské štáty; opätovne zdôrazňuje svoje obavy, že občianstvo alebo pobyt by sa mohli poskytovať prostredníctvom týchto systémov bez toho, aby sa vykonala riadna alebo vôbec nejaká hĺbková analýza klienta zo strany príslušných orgánov;

187.  konštatuje, že povinnosťou stanovenou piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí, podľa ktorej by povinné subjekty mali v priebehu postupu hĺbkovej analýzy klienta považovať žiadateľov o CBI a RBI za vysoko rizikových, sa členské štáty nezbavujú zodpovednosti za vytvorenie a vykonávanie vlastnej rozšírenej hĺbkovej analýzy; konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ bolo začatých niekoľko formálnych vyšetrovaní týkajúcich sa korupcie a prania špinavých peňazí, ktoré priamo súvisia so systémami CBI a RBI;

188.  zdôrazňuje, že hospodárska udržateľnosť a životaschopnosť investícií poskytovaných prostredníctvom týchto systémov sú zároveň naďalej neisté; zdôrazňuje, že občianstvo a práva s ním spojené by nikdy nemali byť na predaj;

189.  poznamenáva, že systémy CBI a RBI niektorých členských štátov boli hojne využívané ruskými občanmi a občanmi z krajín pod ruským vplyvom; zdôrazňuje, že tieto systémy môžu slúžiť ruským občanom zaradeným do zoznamu sankcií prijatého po nezákonnej anexii Krymu Ruskom a agresii Ruska na Kryme ako prostriedok na zabránenie sankciám EÚ;

190.  vyjadruje kritiku, že tieto programy pravidelne zahŕňajú daňové výhody alebo osobitné daňové režimy pre prijímateľov; je znepokojený tým, že tieto výhody by mohli brániť cieľu, ktorým je, aby všetci občania prispievali spravodlivo k daňovému systému;

191.  vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcou transparentnosťou v súvislosti s počtom a pôvodom žiadateľov, počtom osôb, ktorým bolo na základe týchto systémov priznané občianstvo alebo pobyt, so sumou investovanou prostredníctvom týchto schém a ich pôvodom; oceňuje skutočnosť, že niektoré členské štáty jednoznačne uvádzajú meno a štátnu príslušnosť jednotlivcov, ktorým bolo podľa týchto systémov udelené občianstvo alebo pobyt; nabáda ostatné členské štáty, aby tento príklad nasledovali;

192.  je znepokojený tým, že podľa OECD by sa systémy CBI a RBI mohli zneužívať, aby sa narušili postupy hĺbkovej analýzy v súvislosti so spoločným štandardom oznamovania (CRS), čo by viedlo k nepresnému alebo neúplnému vykazovaniu v rámci systému CRS, najmä ak nie sú finančnej inštitúcii oznámené všetky jurisdikcie daňového sídla; poznamenáva, že podľa názoru OECD sú vízové režimy, ktoré potenciálne predstavujú vysoké riziko pre integritu CRS, tie, ktoré umožňujú daňovníkovi prístup k nízkej sadzbe dane z príjmov fyzických osôb nižšej ako 10 % na zahraničné finančné aktíva a nevyžadujú si významnú fyzickú prítomnosť najmenej 90 dní v jurisdikcii, ktorá ponúka zlatý vízový režim;

193.  je znepokojený tým, že Malta a Cyprus majú tiež režimy(107), ktoré potenciálne predstavujú vysoké riziko pre integritu CRS;

194.  dospel k záveru, že potenciálne ekonomické prínosy systémov CBI a RBI nevyvážia vážne riziká spojené s bezpečnosťou, praním špinavých peňazí a daňovými únikmi, ktoré predstavujú;

195.  vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ukončili všetky existujúce systémy CBI alebo RBI;

196.  zdôrazňuje, že medzitým by členské štáty mali vyžadovať fyzickú prítomnosť v krajine ako podmienky na využívanie systémov CBI a RBI a mali by riadne zabezpečiť, aby sa prostredníctvom týchto systémov dôsledne vykonávala hĺbková analýza klienta v súvislosti so žiadateľmi o občianstvo alebo pobyt, ako sa vyžaduje podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa ukladá rozšírená hĺbková analýza v prípade politicky exponovaných osôb; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby vlády mali konečnú zodpovednosť za vykonávanie hĺbkovej analýzy žiadateľov, pokiaľ ide o CBI a RBI; vyzýva Komisiu, aby dôsledne a nepretržite monitorovala riadne vykonávanie a uplatňovanie hĺbkovej analýzy klienta v rámci systémov CBI a RBI, kým nebudú v každom členskom štáte zrušené;

197.  konštatuje, že získanie povolenia na pobyt v členskom štáte alebo občianstva členského štátu dáva danej osobe prístup k širokej škále práv a nárokov na celom území Únie vrátane práva na slobodný pohyb a pobyt v schengenskom priestore; vyzýva preto členské štáty, ktoré uplatňujú programy CBI a RBI, aby do ich úplného zrušenia riadne overovali charakter žiadateľov a ich žiadosti odmietali, ak predstavujú bezpečnostné riziká, a to aj v oblasti prania špinavých peňazí; upozorňuje ďalej na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú systémy CBI a RBI v spojení so zlúčením širšej rodiny, pričom rodinní príslušníci príjemcov systémov CBI alebo RBI môžu získať občianstvo alebo trvalý pobyt pri malej alebo žiadnej kontrole;

198.  vyzýva v tejto súvislosti všetky členské štáty, aby zhromaždili a zverejnili transparentné údaje súvisiace s ich systémami CBI a RBI vrátane počtu odmietnutí a dôvodov zamietnutia žiadosti; vyzýva Komisiu, aby dovtedy, kým sa systémy úplne nezrušia, vydala usmernenia a zaistila lepšie získavanie údajov a výmenu informácií medzi členskými štátmi v kontexte ich systémov CBI a RBI, a to aj v súvislosti so žiadateľmi, ktorých žiadosť bola zamietnutá z bezpečnostných dôvodov;

199.  domnieva sa, že pokiaľ sa CBI a RBI úplne nezrušia, členské štáty by mali sprostredkovateľom v obchode s CBI a RBI ukladať rovnaké povinnosti, aké sa uplatňujú na povinné subjekty podľa právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, a vyzýva členské štáty, aby zabránili konfliktom záujmov súvisiacich so systémami CBI a RBI, ktoré by mohli vzniknúť, keď súkromné firmy, ktoré pomáhali vláde pri navrhovaní, riadení a podpore týchto systémov, tiež poskytovali poradenstvo a podporovali jednotlivcov tým, že ich preveria, pokiaľ ide o vhodnosť a podanie žiadosti o občianstvo alebo pobyt;

200.  víta správu Komisie z 23. januára 2019 o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012); konštatuje, že v správe sa potvrdzuje, že oba typy systémov predstavujú vážne riziko pre členské štáty a Úniu ako celok, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, korupciu, obchádzanie pravidiel EÚ a daňové úniky, a že tieto závažné riziká sú ďalej zvýraznené nedostatkami v transparentnosti a riadení systémov; obáva sa, že Komisia má obavy, že opatrenia, ktoré prijali členské štáty, nie vždy dostatočne zmierňujú riziká, ktoré predstavujú systémy;

201.  berie na vedomie zámer Komisie vytvoriť skupinu expertov na riešenie otázok transparentnosti, správy a bezpečnosti týchto systémov; víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala, že bude monitorovať vplyv systémov občianstva pre investorov uplatňovaných v krajinách bez vízového styku v rámci mechanizmu pozastavenia vízového režimu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala výmenu informácií medzi členskými štátmi o zamietnutých žiadostiach; vyzýva Komisiu, aby posúdila riziká spojené s predajom občianstva a pobytu v rámci svojho ďalšieho nadnárodného posudzovania rizík; vyzýva Komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu tieto systémy využívali občania EÚ;

4.2.Prístavy oslobodené od colnej kontroly, colné sklady a iné osobitné hospodárske zóny

202.  víta skutočnosť, že prístavy oslobodené od colnej kontroly sa stanú povinnými subjektmi podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a že budú mať povinnosť plniť požiadavky hĺbkovej analýza klientov a oznamovať podozrivé transakcie finančným spravodajským jednotkám (FIU);

203.  konštatuje, že prístavy oslobodené od colnej kontroly v rámci EÚ môžu byť zriadené v rámci colného režimu „slobodné pásmo“; poznamenáva, že slobodné pásma sú uzavretými oblasťami na colnom území Únie, kde možno tovar, ktorý nie je tovarom Únie, prepustiť bez dovozného cla, iných poplatkov (t. j. daní) a opatrení obchodnej politiky;

204.  pripomína, že prístavy oslobodené od colnej kontroly sú sklady v slobodných pásmach, ktoré boli pôvodne určené ako priestory na skladovanie tovaru v tranzite; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa odvtedy stali obľúbenými na skladovanie náhradného majetku vrátane umenia, drahých kameňov, starožitností, zlata a zbierok vína – často na trvalom základe(108), pričom sú financované z neznámych zdrojov; zdôrazňuje, že prístavy oslobodené od colnej kontroly a slobodné pásma nemožno využívať na účely daňových únikov a na dosiahnutie rovnakých účinkov ako v prípade daňového raja;

205.  konštatuje, že okrem zabezpečeného skladovania motivácia na používanie prístavov oslobodených od colnej kontroly zahŕňa vysoký stupeň utajenia a odklad dovozných ciel a nepriamych daní, ako je DPH alebo daň za používanie;

206.  zdôrazňuje, že v EÚ existuje viac ako 80 slobodných pásiem(109) a niekoľko tisíc iných skladov v rámci „osobitných colných režimov skladovania“ v EÚ, najmä „colné sklady“, ktoré môžu ponúkať rovnaký stupeň utajenia a (nepriame) daňové zvýhodnenia(110);

207.  konštatuje, že podľa Colného kódexu Únie sú colné sklady takmer totožné s prístavmi oslobodenými od colnej kontroly; preto odporúča, aby boli v rovnocennom postavení s prístavmi oslobodenými od colnej kontroly v rámci právnych opatrení zameraných na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a daňových únikov, ako je piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že by sklady mali mať dostatočný a kvalifikovaný personál na to, aby dokázali vykonávať potrebnú kontrolu operácií, ktoré sa v nich uskutočňujú;

208.  konštatuje, že riziká prania špinavých peňazí v prístavoch oslobodených od colnej kontroly sú priamo spojené s rizikami prania špinavých peňazí na trhu s náhradným majetkom;

209.  konštatuje, že podľa piatej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní majú od 1. januára 2018 priame daňové úrady „prístup na požiadanie“ k širokej škále informácii, ktoré sa týkajú konečného skutočného vlastníctva a boli získané v rámci smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; konštatuje, že právne predpisy EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sú založené na spoľahlivom výskume v oblasti hĺbkovej analýzy klienta a dôslednom oznamovaní podozrivých transakcií povinnými subjektmi, ktoré sa stanú strážnikmi boja proti praniu špinavých peňazí; so znepokojením konštatuje, že „prístup na požiadanie“ k informáciám, ktoré majú prístavy oslobodené od colnej kontroly, môže mať v osobitných prípadoch len obmedzený účinok(111);

210.  vyzýva Komisiu, aby posúdila rozsah, v ktorom sa prístavy oslobodené od colnej kontroly a licencie na prepravu môžu zneužívať na účely daňových únikov(112); vyzýva Komisiu, aby okrem toho predložila legislatívny návrh s cieľom zabezpečiť automatickú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako sú orgány presadzovania práva, daňové a colné orgány a Europol, o skutočnom vlastníctve a transakciách, ktoré sa uskutočňujú v prístavoch oslobodených od colnej kontroly, colných skladoch alebo osobitných hospodárskych zónach, a zahŕňajúci povinnosť vysledovateľnosti;

211.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rýchle začatie postupného rušenia systému slobodných prístavov v EÚ;

212.  konštatuje, že skoncovanie s bankovým tajomstvom viedlo ku vzniku investícií do iných aktív, napríklad umenia, čo zase viedlo k rýchlemu rastu trhu s umením v posledných rokoch; zdôrazňuje, že slobodné pásma poskytujú bezpečné skladovacie priestory, ktoré zväčša unikajú pozornosti, kde možno uskutočňovať obchody bez daní a kde možno skryť vlastníctvo, pričom umenie samotné zostáva neregulovaným trhom, a to kvôli faktorom ako zložitosť určovania trhových cien a ťažkosti s hľadaním odborníkov; pripomína, že je napríklad ľahšie presunúť na iný koniec sveta hodnotný obraz než podobné množstvo peňazí;

4.3.Daňové amnestie

213.  pripomína(113), že amnestie treba používať s mimoriadnou opatrnosťou alebo sa ich úplne zdržať, pretože predstavujú len zdroj jednoduchého a rýchleho výberu daní v krátkodobom horizonte a ktoré sa často zavádzajú na odstránenie medzier v rozpočte, ale môžu slúžiť aj na podnecovanie obyvateľov, aby sa vyhýbali plateniu daní a čakali na ďalšiu amnestiu bez toho, aby podliehali odrádzajúcim sankciám alebo pokutám; vyzýva členské štáty, ktoré uzákoňujú daňové amnestie, aby vždy od prijímateľa vyžadovali, aby vysvetlil zdroj finančných prostriedkov, ktorý bol predtým vynechaný;

214.  vyzýva Komisiu, aby posúdila predchádzajúce programy amnestií prijaté členskými štátmi, najmä vybrané verejné príjmy a ich strednodobý a dlhodobý vplyv na nestálosť daňovej základne; naliehavo žiada členské štáty, aby zaistili, aby sa relevantné údaje súvisiace s osobami, ktoré využili minulé alebo využijú budúce daňové amnestie, riadne poskytovali súdnym orgánom, orgánom presadzovania práva a daňovým orgánom s cieľom zaistiť dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a možné trestné stíhanie kvôli iným finančným trestným činom;

215.  zastáva názor, že skupina pre kódex správania by mala povinne skontrolovať a objasniť každý program daňovej amnestie pred jeho vykonávaním zo strany členského štátu; zastáva názor, že daňovník alebo konečný skutočný vlastník spoločnosti, ktorý už využil jednu alebo viaceré daňové amnestie, by nikdy nemal mať nárok na prospech z inej; žiada, aby vnútroštátne orgány, ktoré spravujú údaje o osobách, ktoré získali daňovú amnestiu, vykonávali účinnú výmenu údajov od orgánov činných v trestnom konaní alebo iných príslušných orgánov, ktoré vyšetrujú iné trestné činy ako daňové podvody alebo daňové úniky;

4.4.Administratívna spolupráca

216.  uznáva skutočnosť, že administratívna spolupráca v oblasti rámca priamych daní už pokrýva fyzické aj právnické osoby;

217.  zdôrazňuje, že medzinárodné normy v oblasti administratívnej spolupráce sú minimálnymi normami; domnieva sa preto, že členské štáty by mali vykonať viac a nie len dodržiavať tieto minimálne normy; vyzýva členské štáty, aby ďalej odstraňovali prekážky brániace v administratívnej a právnej spolupráci;

218.  víta skutočnosť, že prijatím globálnej normy o automatickej výmene informácií, ktorá bola zavedená prvou smernicou o administratívnej spolupráci v oblasti daní, a zrušením smernice o zdaňovaní príjmu z úspor z roku 2003, bol zavedený jednotný mechanizmus EÚ na výmenu informácií;

5.Boj proti praniu špinavých peňazí

219.  zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí môže mať rôzne formy a že vyprané peniaze môžu mať pôvod v rôznych nezákonných činnostiach, ako je korupcia, obchodovanie so zbraňami, a ľuďmi a drogami, daňové úniky a podvody, a môžu sa používať na financovanie terorizmu; so znepokojením konštatuje, že výnosy z trestnej činnosti v EÚ sa odhadujú na 110 miliárd EUR ročne(114), čo zodpovedá 1 % celkového HDP Únie; zdôrazňuje, že Komisia odhaduje, že v niektorých členských štátoch má až 70 % prípadov prania špinavých peňazí cezhraničný rozmer(115); ďalej konštatuje, že mieru prania špinavých peňazí odhaduje OSN(116) ako ekvivalent medzi 2 až 5 % svetového HDP, alebo okolo 715 miliárd EUR a 1,87 bilióna ročne;

220.  zdôrazňuje, že rôzne nedávne prípady prania špinavých peňazí v Únii sú spojené s kapitálom, vládnucimi elitami a/alebo občanmi, ktorí pochádzajú z Ruska a najmä zo Spoločenstva nezávislých štátov (ďalej len „SNŠ“); vyjadruje znepokojenie nad hrozbou pre európsku bezpečnosť a stabilitu prostredníctvom nezákonných príjmov z Ruska a krajín SNŠ, ktoré vstupujú do európskeho finančného systému na to, aby boli vyprané a ďalej využívané na financovanie trestnej činnosti; zdôrazňuje, že tieto príjmy ohrozujú bezpečnosť občanov EÚ a vytvárajú deformácie a nespravodlivé konkurenčné nevýhody pre občanov a spoločnosti dodržiavajúce zákony; domnieva sa, že okrem úniku kapitálu, ktorý nemožno obmedziť bez vyriešenia hospodárskych a administratívnych problémov krajiny pôvodu, a prania špinavých peňazí výlučne z dôvodu trestnej činnosti sa tieto nepriateľské činnosti, ktorých cieľom je oslabiť európske demokracie, ich hospodárstva a ich inštitúcie, vykonávajú v takej miere, že destabilizujú európsky kontinent; požaduje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o kontrolu kapitálu vstupujúceho do Únie z Ruska;

221.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu(117) na sankcie celej EÚ namierené proti porušovaniu ľudských práv podľa vzoru globálneho Magnitského zákona USA, čo by malo umožniť ukladať zákazy vydávania víz a cielené sankcie ako blokovanie majetku a majetkových záujmov v jurisdikcii EÚ voči jednotlivým úradníkom alebo osobám konajúcim v úradnom postavení, ktoré sú zodpovedné za akty korupcie alebo závažné prípady porušovania ľudských práv; víta skutočnosť, že Európsky parlament prijal správu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie(118); požaduje zvýšenú kontrolu nerezidentských portfólií bánk a ich podielov v krajinách, o ktorých sa predpokladá, že predstavujú bezpečnostné riziká pre Úniu, ako aj dohľad nad nimi;

222.  víta prijatie štvrtej a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že predstavujú významné kroky na zlepšenie účinnosti úsilia Únie bojovať proti praniu špinavých peňazí z trestnej činnosti a bojovať proti financovaniu teroristických činností; konštatuje, že rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa opiera o preventívny prístup k praniu špinavých peňazí s dôrazom na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých transakcií;

223.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty nedokázali v stanovenej lehote úplne alebo čiastočne transponovať štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov a že z tohto dôvodu Komisia musela proti nim začať konania o nesplnení povinnosti vrátane postúpenia pred Súdny dvor Európskej únie(119); vyzýva tieto členské štáty, aby túto situáciu rýchlo napravili; naliehavo členské štáty žiada, aby predovšetkým splnili svoju zákonnú povinnosť dodržať lehotu na transponovanie piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do vnútroštátnych právnych predpisov do 10. januára 2020; zdôrazňuje a víta závery Rady z 23. novembra 2018, v ktorých sa členské štáty vyzývajú k tomu, aby piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich domácich právnych poriadkov transponovali pred uplynutím lehoty v roku 2020; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala príslušné nástroje na poskytovanie podpory a zabezpečila, aby členské štáty čo najskôr riadne transponovali a vykonávali piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

224.  pripomína zásadný význam hĺbkovej analýzy klienta ako súčasti záväzku poznaj svojho klienta, ktorý spočíva v tom, že povinné subjekty musia náležite identifikovať svojich zákazníkov a zdroj ich finančných prostriedkov, ako aj konečných skutočných vlastníkov aktív vrátane imobilizácie anonymných účtov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré finančné inštitúcie a ich súvisiace obchodné modely aktívne uľahčili pranie špinavých peňazí; vyzýva súkromný sektor, aby sa v čo najväčšej miere aktívne zapojil do boja proti financovaniu terorizmu a do predchádzania teroristickým činnostiam; vyzýva finančné inštitúcie, aby aktívne preskúmali svoje vnútorné postupy s cieľom zabrániť riziku prania špinavých peňazí;

225.  víta akčný plán prijatý Radou 4. decembra 2018, ktorý zahŕňa niekoľko nelegislatívnych opatrení zameraných na lepší boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Únii; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala o pokroku pri vykonávaní akčného plánu;

226.  je znepokojený tým, že neexistujú konkrétne postupy posudzovania a kontroly bezúhonnosti členov riadiacej rady ECB, najmä v prípade ich formálneho obvinenia z trestnej činnosti; požaduje mechanizmy na monitorovanie a kontrolu konania a spôsobilosti členov riadiacej rady ECB a vyzýva na ich ochranu v prípade zneužitia moci zo strany orgánu s vymenúvacou právomocou;

227.  odsudzuje skutočnosť, že systémové zlyhania pri presadzovaní požiadaviek boja proti praniu špinavých peňazí spolu s neúčinným dohľadom viedli k niekoľkým nedávnym významným prípadom prania špinavých peňazí v európskych bankách spojených so systematickým porušovaním najzákladnejších požiadaviek poznaj svojho klienta a hĺbkovej analýzy klienta;

228.  pripomína, že zásady poznaj svojho klienta a hĺbkovej analýzy klienta sú zásadne dôležité a mali by pokračovať v celom obchodnom vzťahu a že transakcie zákazníkov by mali byť priebežne monitorované s osobitnou pozornosťou s ohľadom na podozrivé alebo nezvyčajné činnosti; v tejto súvislosti pripomína povinnosť povinných subjektov okamžite informovať vnútroštátne finančné spravodajské jednotky z vlastnej iniciatívy o transakciách, pri ktorých je podozrenie z prania špinavých peňazí, pridružených predikatívnych trestných činoch alebo financovaní terorizmu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek úsiliu Európskeho parlamentu sa podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí naďalej ako posledná možnosť umožňuje, aby fyzická osoba, ktorá zastáva pozíciu vyššieho riadiaceho pracovníka, bola zaregistrovaná ako skutočný vlastník spoločnosti alebo trustu, zatiaľ čo reálny skutočný vlastník nie je známy alebo v súvislosti s ním existuje podozrenie; vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti ďalšej revízie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí v EÚ jednoznačne posúdila vplyv tohto ustanovenia na dostupnosť spoľahlivých informácií o skutočnom vlastníctve v členských štátoch a aby navrhla jeho odstránenie v prípade, že sa objavia náznaky, že ustanovenie sa zneužíva na zakrývanie totožnosti skutočných vlastníkov;

229.  konštatuje, že v niektorých členských štátoch existujú nevysvetliteľné mechanizmy kontroly majetku, ktoré sledujú výnosy z trestnej činnosti; zdôrazňuje, že tento mechanizmus často pozostáva zo súdneho príkazu, ktorým sa od osoby dôvodne podozrivej zo zapojenia do závažnej trestnej činnosti alebo z napojenia na osobu zapojenú do závažnej trestnej činnosti požaduje, aby vysvetlila povahu a rozsah svojho záujmu, pokiaľ ide o konkrétny majetok, a aby vysvetlila, ako bol majetok získaný, ak existujú primerané dôvody na podozrenie, že známe zákonne získané príjmy dožiadanej osoby by nestačili na to, aby tento majetok mohla získať; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinky a uskutočniteľnosť takéhoto opatrenia na úrovni Únie;

230.  víta rozhodnutie niektorých členských štátov zakázať vydávanie akcií na doručiteľa a previesť už existujúce na cenné papiere na meno; žiada členské štáty, aby zvážili potrebu prijať vo svojich jurisdikciách podobné opatrenia vzhľadom na nové ustanovenia piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa podávania správ o skutočnom vlastníctve a identifikovaných rizík;

231.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť efektívnejší systém výmeny oznámení a informácií medzi súdnymi orgánmi v rámci Únie, ktorý by nahradil tradičné nástroje vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, ktoré majú zdĺhavé a zaťažujúce procedúry, a preto poškodzujú vyšetrovanie prania špinavých peňazí a iných závažných trestných činov; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby posúdila potreby legislatívnej činnosti v tejto súvislosti;

232.  vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu a osobitné riziká právnych režimov ako účelovo vytvorené subjekty (SPV, SPE) a trusty založené na iný než charitatívny účel (NCPT) v oblasti prania špinavých peňazí, najmä v Spojenom kráľovstve a závislých a zámorských územiach Koruny, a aby o tom podala Európskemu parlamentu správu;

233.  naliehavo žiada členské štáty, aby pri emitovaní štátnych dlhopisov na finančných trhoch v plnej miere dodržiavali právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí; domnieva sa, že pri takýchto finančných operáciách je takisto prísne nevyhnutná hĺbková analýza;

234.  konštatuje, že počas mandátu výboru TAX3 sa zverejnili tri poľutovaniahodné prípady prania špinavých peňazí prostredníctvom bánk EÚ: ING Bank N.V. nedávno priznala vážne nedostatky pri uplatňovaní ustanovení boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a súhlasila s úhradou 775 miliónov EUR po dohode s holandskou prokuratúrou(120); ABLV Bank v Lotyšsku vstúpila do dobrovoľnej likvidácie po tom, čo sa úrad FinCEN (Financial Crimes Enforcement Network) z USA rozhodol navrhnúť zákaz pre ABLV, aby mala korešpondenčný účet v Spojených štátoch z dôvodu obáva z prania špinavých peňazí(121), a Danske Bank po vyšetrovaní 15 000 zákazníkov a približne 9,5 milióna transakcií prepojených s jej estónskou pobočkou priznala, že veľké nedostatky v systémoch riadenia a kontroly banky umožnili využívať jej estónsku pobočku na podozrivé transakcie(122);

235.  so znepokojením konštatuje, že prípad „Práčovne trojky“ takisto ukázal verejnosti, ako 4,6 miliardy USD z Ruska a iných krajín prešlo európskymi bankami a podnikmi; zdôrazňuje, že v centre tohto škandálu je Troika Dialog, predtým jedna z najväčších ruských súkromných investičných bánk, a sieť, ktorá pravdepodobne umožňovala ruskej vládnej elite tajne využívať nezákonné zisky na nadobudnutie akcií v podnikoch vo vlastníctve štátu, kupovanie nehnuteľností v Rusku i v zahraničí a nakupovanie luxusného tovaru; odsudzuje aj skutočnosť, že niekoľko európskych bánk bolo údajne zapletených do týchto podozrivých transakcií, konkrétne Danske Bank, Swedbank AB, Nordea Bank Abp, ING Groep NV, Credit Agricole SA, Deutsche Bank AG, KBC Group NV, Raiffeisen Bank International AG, ABN Amro Group NV, Cooperatieve Rabobank U.A. a holandská pobočka banky Turkiye Garanti Bankasi A.S.;

236.  poznamenáva, že v prípade Danske Bank sa transakcie vo výške viac ako 200 miliárd EUR dostali do a z jej estónskej pobočky(123) bez toho, aby banka zaviedla primerané interné postupy boja proti praniu špinavých peňazí a poznaj svojho klienta, ako to následne pripustila samotná banka a potvrdili aj estónske a dánske úrady pre finančný dohľad; domnieva sa, že toto zlyhanie poukazuje na úplný nedostatok zodpovednosti zo strany banky a príslušných vnútroštátnych orgánov; vyzýva príslušné orgány, aby vykonali naliehavé hodnotenia primeranosti postupov boja proti praniu špinavých peňazí a poznaj svojho klienta vo všetkých európskych bankách s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

237.  ďalej poznamenáva, že sa zistilo, že 6 200 zákazníkov estónskej pobočky Danske Nank bolo zapojených do podozrivých transakcií, že približne 500 zákazníkov bolo prepojených s verejne ohlásenými systémami prania špinavých peňazí, že 177 bolo spojených s škandálom „ruskej práčky“ a 75 so škandálom „azerbajdžanská práčka“ a že 53 zákazníkov bolo spoločnosťami, o ktorých sa zistilo, že majú spoločné adresy a riaditeľov(124); vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby vysledovali miesta určenia podozrivých transakcií uskutočnených 200 zákazníkmi estónskej pobočky banky Danske Bank s cieľom potvrdiť, že vyprané peniaze sa nepoužívajú na ďalšiu trestnú činnosť; vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby v tejto veci náležitým spôsobom spolupracovali, keďže reťazce podozrivých transakcií sú zjavne cezhraničné;

238.  zdôrazňuje, že ECB odobrala bankovú licenciu maltskej banke Pilatus Bank po zatknutí Aliho Sadra Hashemiho Nejada v USA, prezidenta Pilatus Bank a jej jediného akcionára, okrem iného za trestné činy prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že EBA dospel k záveru, že maltská finančná spravodajská analytická jednotka porušila právo EÚ, pretože neuskutočnila účinný dohľad nad Pilatus Bank okrem iného z dôvodu procesných nedostatkov a nedostatkov v opatreniach v oblasti dohľadu; konštatuje, že Komisia 8. novembra 2018 adresovala maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotke formálne stanovisko, v ktorom ju vyzvala, aby prijala ďalšie opatrenia na splnenie svojich právnych záväzkov(125); vyzýva maltskú finančnú spravodajskú analytickú jednotku, aby podnikla kroky na dosiahnutie súladu s príslušnými odporúčaniami;

239.  berie na vedomie list stáleho predstaviteľa Malty pri EÚ výboru TAX3 v reakcii na obavy výboru týkajúce sa údajného zapojenia niektorých maltských politicky exponovaných osôb do možnej novej epizódy prania špinavých peňazí a daňových únikov v súvislosti so spoločnosťou 17 Black so sídlom v Spojených arabských emirátoch(126); vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou presnosťou prijatých odpovedí; je znepokojený zjavnou politickou nečinnosťou maltských orgánov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa odhalení týkajúcich sa spoločnosti 17 Black sa zdá, že sú tu zapojené politicky exponované osoby z najvyšších úrovní maltskej vlády; vyzýva maltské orgány, aby požiadali Spojené arabské emiráty o poskytnutie dôkazov vo forme listov o právnej pomoci; vyzýva Spojené arabské emiráty, aby spolupracovali s maltskými a európskymi orgánmi a aby zabezpečili, že finančné prostriedky spoločnosti 17 Black zostanú zmrazené na bankových účtoch až do dôkladného prešetrenia; zdôrazňuje najmä zjavný nedostatok nezávislosti maltskej finančnej spravodajskej analytickej jednotky a maltského policajného komisára; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz neboli prijaté žiadne opatrenia proti tým politicky exponovaným osobám, ktoré boli zapojené do údajných prípadov korupcie; zdôrazňuje, že maltské vyšetrovanie by malo prospech z vytvorenia spoločného vyšetrovacieho tímu založeného na dohode ad hoc(127) s cieľom riešiť vážne pochybnosti o nezávislosti a kvalite prebiehajúcich vnútroštátnych vyšetrovaní s podporou Europolu a Eurojustu;

240.  poznamenáva, že v čase, keď bola investigatívna novinárka Daphne Caruana Galizia zavraždená, pracovala na najväčšom úniku informácií, o akom sa kedy dozvedela a ku ktorému došlo na serveroch spoločnosti ElectroGas, ktorá na Malte prevádzkuje elektráreň; ďalej konštatuje, že vlastník spoločnosti 17 Black, ktorá mala previesť veľké finančné sumy politicky exponovaným osobám na Malte zodpovedným za elektráreň, je aj riaditeľom a akcionárom spoločnosti ElectroGas;

241.  je znepokojený zvýšením výskytu prania špinavých peňazí v kontexte iných foriem obchodných činností, najmä javu takzvaných lietajúcich peňazí a notoricky známych ulíc; zdôrazňuje, že na riešenie týchto záležitostí v európskych mestách je potrebná dôraznejšia koordinácia a spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi administratívnymi orgánmi a orgánmi presadzovania práva;

242.  uvedomuje si, že súčasný právny rámec boja proti praniu špinavých peňazí doposiaľ pozostával zo smerníc a je založený na minimálnej harmonizácii, ktorá viedla k rozdielnym vnútroštátnym postupom dohľadu a presadzovania práva v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s budúcou revíziou právnych predpisov v oblasti boja boji proti praniu špinavých peňazí posúdila v požadovanom hodnotení vplyvu, či by nariadenie bolo vhodnejším právnym aktom ako smernica; v tejto súvislosti vyzýva na rýchlu transformáciu právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na nariadenie, ak sa to uzná za vhodné v posúdení vplyvu;

5.1.Spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii

243.  víta skutočnosť, že v nadväznosti na nedávne prípady porušenia alebo údajného porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí oznámil predseda Komisie 12. septembra 2018 doplnkové opatrenia;

244.  požaduje nutne intenzívnejšie preskúmanie a nepretržitý dohľad nad členmi správnych rád a akcionármi úverových inštitúcií a investičných spoločností a poisťovní v Únii a zdôrazňuje najmä ťažkosti týkajúce sa zrušenia bankových licencií alebo ekvivalentných osobitných povolení;

245.  podporuje činnosť vykonávanú spoločnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov generálneho riaditeľstva Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov a generálneho riaditeľstva pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov, ECB, európskych orgánov dohľadu a predsedu podvýboru Spoločného výboru ESA pre boj proti praniu špinavých peňazí s cieľom odhaliť súčasné nedostatky a navrhnúť opatrenia na umožnenie účinnej spolupráce, koordinácie a výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a presadzovania práva;

246.  dospel k záveru, že súčasná úroveň koordinácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a dohľadu nad finančnými inštitúciami, najmä v situáciách s cezhraničnými následkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, nie je dostatočná na riešenie súčasných výziev v tomto sektore a že schopnosť Únie presadzovať koordinované pravidlá a praktiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí je v súčasnosti nedostatočná;

247.  vyzýva na posúdenie dlhodobých cieľov vedúcich k rozšíreniu rámca boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, ako sa uvádza v reflexnom dokumente o možných prvkoch plánu na bezproblémovú spoluprácu medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi dohľadu nad obozretným podnikaním v Európskej únii(128), ako je zriadenie mechanizmu na úrovni EÚ na lepšiu koordináciu činností orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, pokiaľ ide o subjekty finančného sektora, najmä v situáciách, kde je pravdepodobné, že obavy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu budú mať cezhraničné účinky, a na možnú centralizáciu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom existujúcich alebo nových orgánov Únie, ktoré sú oprávnené presadzovať harmonizované pravidlá a postupy v členských štátoch EÚ; podporuje ďalšie úsilie o centralizáciu dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí a domnieva sa, že ak by sa takýto mechanizmus vytvoril, malo by sa vyčleniť dostatočné množstvo ľudských a finančných zdrojov na účinné vykonávanie jeho funkcií;

248.  pripomína, že ECB má právomoc a zodpovednosť za odobratie povolenia úverovým inštitúciám za závažné porušenie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu; konštatuje však, že ECB je úplne závislá od vnútroštátnych orgánov dohľadu nad bojom proti praniu špinavých peňazí, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa takýchto porušení zistených vnútroštátnymi orgánmi; vyzýva preto vnútroštátne orgány boja proti praniu špinavých peňazí, aby ECB včas sprístupňovali kvalitné informácie a ECB tak mohla riadne plniť svoju funkciu; v tejto súvislosti víta mnohostrannú dohodu o praktických podmienkach výmeny informácií medzi ECB a všetkými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním súladu úverových a finančných inštitúcií s povinnosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

249.  domnieva sa, že prudenciálny dohľad a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí nemožno riešiť oddelene; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu majú obmedzené kapacity na to, aby zohrávali významnejšiu úlohu v boji proti praniu špinavých peňazí v dôsledku svojich rozhodovacích štruktúr, nedostatku právomocí a obmedzených zdrojov; zdôrazňuje, že EBA by mal v tomto boji prevziať vedúcu úlohu, pričom by mal úzko spolupracovať s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), a mali by sa mu preto urýchlene poskytnúť dostatočné kapacity v oblasti ľudských a materiálnych zdrojov s cieľom účinne prispievať k dôslednej a účinnej prevencii využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí, a to aj vykonávaním posúdení rizík príslušných orgánov a preskúmaní v rámci jeho celkového rámca; vyzýva na väčšiu publicitu týchto preskúmaní a najmä na to, aby sa v prípade závažných nedostatkov zistených na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ príslušné informácie systematicky poskytovali Európskemu parlamentu a Rade(129);

250.  berie na vedomie zvýšený význam vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s EBA navrhla mechanizmy na uľahčenie intenzívnejšej spolupráce a koordinácie medzi orgánmi finančného dohľadu; žiada, aby sa dlhodobo zintenzívnila harmonizácia postupov dohľadu uskutočňovaných rôznymi vnútroštátnymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

251.  víta oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 o posilnení prudenciálneho rámca a rámca boja proti praniu špinavých peňazí Únie pre finančné inštitúcie (COM(2018)0645) a návrh, ktorý obsahuje v súvislosti s preskúmaním európskych orgánov dohľadu s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu; domnieva sa, že EBA by mal zohrávať vedúcu, koordinačnú a monitorovaciu úlohu na úrovni Únie, aby účinne chránil finančný systém pred praním špinavých peňazí a rizikami financovania terorizmu, a to vzhľadom na nežiaduce potenciálne systémové dôsledky pre finančnú stabilitu Únie, ktoré by mohli vyplývať zo zneužívania finančného sektora na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a na základe skúseností, ktoré už EBA získal pri ochrane bankového sektora pred takýmto zneužívaním ako orgán s právomocou dohľadu nad všetkými členskými štátmi;

252.  berie na vedomie obavy EBA týkajúce sa vykonávania smernice o kapitálových požiadavkách (2013/36/EÚ) o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami(130); víta návrh EBA, aby sa riešili nedostatky spôsobené súčasným právnym rámcom Únie; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali nedávno prijaté zmeny smernice o kapitálových požiadavkách do vnútroštátneho práva;

5.2.Spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami

253.  pripomína, že podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sú členské štáty povinné zriadiť automatizované centralizované mechanizmy umožňujúce rýchlu identifikáciu držiteľov bankových a platobných účtov a zabezpečiť, aby každá finančná spravodajská jednotka bola schopná včas poskytnúť informácie v rámci týchto centralizovaných mechanizmov akejkoľvek inej finančnej spravodajskej jednotke; zdôrazňuje význam včasného prístupu k informáciám s cieľom zabrániť finančným trestným činom a prerušeniu vyšetrovaní; vyzýva členské štáty, aby urýchlili vytvorenie týchto mechanizmov, aby finančné spravodajské jednotky členských štátov mohli účinne spolupracovať s cieľom odhaľovať činnosti prania špinavých peňazí a bojovať proti nim; dôrazne nabáda finančné spravodajské jednotky členských štátov, aby používali systém FIU.net; poukazuje na význam ochrany údajov aj v tejto oblasti;

254.  domnieva sa, že s cieľom pomôcť účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí je nevyhnutné, aby sa vnútroštátnym finančným spravodajským jednotkám poskytli primerané zdroje a kapacity;

255.  zdôrazňuje, že na účely účinného boja proti praniu špinavých peňazí je zásadná spolupráca nielen medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ale aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami tretích krajín; berie na vedomie politické dohody o medziinštitucionálnych rokovaniach(131) s ohľadom na budúce prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie 2000/642/SVV;

256.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila špecializované školenia pre finančné spravodajské jednotky, najmä pokiaľ ide o obmedzenejšie kapacity v niektorých členských štátoch; berie na vedomie príspevok skupiny Egmont, ktorá zoskupuje 159 finančných spravodajských jednotiek a má za cieľ posilniť ich operačnú spoluprácu podporou sledovania a realizácie viacerých projektov; očakáva Komisiou uskutočnené posúdenie rámca spolupráce finančných spravodajských jednotiek s tretími krajinami a prekážok a možností v oblasti zlepšovania spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami v Únii vrátane možnosti zriadenia koordinačného a podporného mechanizmu; pripomína, že toto posúdenie by malo byť hotové do 1. júna 2019; žiada Komisiu, aby zvážila, či sa to dá využiť ako príležitosť na vypracovanie legislatívneho návrhu na finančnú spravodajskú jednotku EÚ, čím by vzniklo centrum pre spoločnú vyšetrovaciu činnosť a koordináciu s vlastnou autonómnou kompetenciou a vyšetrovacími právomocami v oblasti cezhraničnej finančnej trestnej činnosti, ako aj mechanizmus včasného varovania; nazdáva sa, že táto jednotka by mala plniť všeobecnú funkciu koordinácie a podpory finančných spravodajských jednotiek členských štátov v cezhraničných prípadoch a poskytovať týmto jednotkám v takýchto prípadoch asistenciu, a to v záujme rozšírenej výmeny informácií a zabezpečenia spoločnej analýzy cezhraničných prípadov a rozsiahlej koordinácie činnosti;

257.  vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapojila do spolupráce s členskými štátmi s cieľom nájsť mechanizmy na zlepšenie a posilnenie spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a finančnými spravodajskými jednotkami tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala vhodné opatrenia na príslušných medzinárodných fórach, ako sú OECD a Finančná akčná skupina (FATF); domnieva sa, že pri každej výslednej dohode by sa mala náležitá pozornosť venovať ochrane osobných údajov; zdôrazňuje, že na účinný boj proti činnostiam prania špinavých peňazí je nevyhnutná spolupráca nielen medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, ale aj medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a tretích krajín;

258.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, ktorá bude adresovaná Európskemu parlamentu a Rade a v ktorej sa posúdi, či rozdiely v postavení a organizácii medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov bránia spolupráci v boji proti závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom;

259.  poukazuje na to, že neštandardizácia formátu a prahov hlásení o podozrivých transakciách medzi členskými štátmi a vo vzťahu k rôznym povinným subjektom vedie k ťažkostiam pri spracovaní a výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami; vyzýva Komisiu, aby s podporou EBA čo najskôr preskúmala mechanizmy na stanovenie štandardizovaných formátov hlásení pre povinné subjekty s cieľom uľahčiť a zlepšiť spracovanie a výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami v prípadoch s cezhraničným rozmerom a aby sa zamyslela nad štandardizáciou prahových hodnôt podozrivých transakcií;

260.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadiť automatizované systémy získavania hlásení o podozrivých transakciách, ktorá by finančným spravodajským jednotkám členských štátov umožnili vyhľadávať transakcie a ich iniciátorov a príjemcov v prípade opakovaného označenia za podozrivé v rôznych členských štátoch;

261.  nabáda príslušné orgány a finančné spravodajské jednotky, aby spolupracovali s finančnými inštitúciami a ďalšími povinnými subjektmi na zvyšovaní počtov hlásení podozrivých činností a znižovaní objemu obranných hlásení, a tým pomohli zabezpečiť to, aby finančné spravodajské jednotky dostávali viac užitočných, cielených a úplných informácií na riadne vykonávanie ich povinností, a súčasne zabezpečovali súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

262.  pripomína, že je dôležité rozvíjať rozšírené kanály pre dialóg, komunikáciu a výmenu informácií medzi verejnými orgánmi a špecifickými zainteresovanými stranami zo súkromného sektora, ktoré sú všeobecne známe ako verejno-súkromné partnerstvá (PPP), najmä pre povinné subjekty podľa smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a zdôrazňuje existenciu a dobré výsledky jediného nadnárodného PPP, verejno-súkromného partnerstva Europolu pre finančné spravodajstvo, ktoré podporuje strategickú výmenu informácií medzi bankami, finančnými spravodajskými jednotkami, agentúrami na presadzovanie práva a vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v členských štátoch;

263.  podporuje neustále zlepšovanie výmeny informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami a agentúrami na presadzovanie práva vrátane Europolu; domnieva sa, že takéto partnerstvo by sa malo vytvoriť v oblasti nových technológií vrátane virtuálnych aktív s cieľom formalizovať už existujúce operácie v členských štátoch; vyzýva Európsky výbor pre ochranu údajov, aby subjektom na trhu, ktoré spracúvajú osobné údaje v rámci svojich povinností v oblasti hĺbkovej analýzy, ešte viac objasnil ich povinnosti a umožnil im tak dodržiavať príslušné ustanovenia o ochrane údajov;

264.  zdôrazňuje, že zintenzívnenie a zlepšovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a finančnými spravodajskými jednotkami je kľúčové pre účinný boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom; ďalej zdôrazňuje, že boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom si vyžaduje aj dobrú spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami a colnými orgánmi;

265.  vyzýva Komisiu, aby podala správu o súčasnom stave a zlepšeniach finančných spravodajských jednotiek členských štátov v súvislosti so šírením informácií, ich výmenou a spracúvaním, a to v nadväznosti na odporúčania výboru PANA(132) a správu o mapovaní uskutočnenom platformou finančných spravodajských jednotiek EÚ;

5.3.Povinné subjekty (rozsah pôsobnosti)

266.  víta skutočnosť, že piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí sa zoznam povinných subjektov rozšíril o poskytovateľov, ktorí sa zaoberajú výmennými službami medzi virtuálnymi menami a menami fiat, tzv. custodian wallet providers, obchodníkmi s umením a prístavmi oslobodenými od colnej kontroly;

267.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zlepšenie presadzovania hĺbkovej analýzy klienta, najmä aby lepšie objasnila, že zodpovednosť za správne uplatňovanie hĺbkovej analýzy klienta má vždy povinný subjekt, a to aj v prípade outsourcingu, a aby sa stanovili sankcie v prípade nedbanlivosti alebo konfliktu záujmov v prípadoch outsourcingu; zdôrazňuje zákonnú povinnosť povinných subjektov podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vykonávať zvýšené kontroly a systematické podávanie správ pri vykonávaní hĺbkovej analýzy klienta týkajúcej sa obchodných vzťahov alebo transakcií zahŕňajúcich krajiny, ktoré Komisia označila za vysoko rizikové tretie krajiny na účely prania špinavých peňazí;

5.4.Registre

268.  víta prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve a ďalším informáciám v rámci hĺbkovej analýza klienta, ktoré boli udelené daňovým úradom podľa piatej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní; pripomína, že tento prístup je nevyhnutný na to, aby daňové úrady riadne plnili svoje povinnosti;

269.  konštatuje, že podľa právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa členským štátom ukladá povinnosť zriadiť centrálne registre, ktoré obsahujú úplné údaje o skutočnom vlastníctve pre spoločnosti a trusty, a že sa takisto zabezpečuje ich vzájomné prepojenie; víta skutočnosť, že podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby informácie o skutočnom vlastníctve boli vo všetkých prípadoch prístupné všetkým členom širokej verejnosti;

270.  berie však na vedomie, že v prípade trustov budú vnútroštátne registre prístupné v zásade len osobám, ktoré preukážu legitímny záujem na prístupe; zdôrazňuje, že členské štáty majú naďalej slobodnú možnosť otvoriť registre skutočného vlastníctva trustov verejnosti, ako už odporúčal Európsky parlament; vyzýva členské štáty, aby vytvorili voľne prístupné a otvorené registre údajov; v každom prípade pripomína, že poplatok, ktorý sa môžu rozhodnúť uložiť, by nemal prekročiť administratívne náklady na sprístupnenie informácií vrátane nákladov na údržbu a vývoj registrov;

271.  zdôrazňuje, že prepojenie registrov vlastníkov by mala zabezpečiť Komisia; zdôrazňuje, že prepojenie registrov by mala zabezpečiť Komisia; domnieva sa, že Komisia by mala pozorne monitorovať fungovanie tohto vzájomne prepojeného systému a v primeranej lehote posúdiť, či riadne funguje a či by sa mal doplniť zriadením verejného registra EÚ s informáciami o skutočnom vlastníctve alebo iných nástrojov, ktoré by mohli účinne odstrániť všetky potenciálne nedostatky; vyzýva Komisiu, aby medzitým vypracovala a vydala technické usmernenia na podporu zbližovania formátu, interoperability a prepojenosti registrov členských štátov; domnieva sa, že skutočné vlastníctvo trustov by malo mať rovnakú úroveň transparentnosti ako spoločnosti podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, pričom by sa mali zabezpečiť primerané záruky;

272.  je znepokojený tým, že informácie v registroch skutočných vlastníkov nie sú vždy dostatočné a/alebo presné; vyzýva členské štáty, aby preto zaistili to, aby registre skutočných vlastníkov obsahovali overovacie mechanizmy na zaistenie presnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich kontrolách posúdila overovacie mechanizmy a spoľahlivosť údajov;

273.  požaduje prísnejšie a presnejšie vymedzenie skutočného vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby boli identifikované všetky fyzické osoby, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú právnickú osobu;

274.  pripomína potrebu jasných pravidiel, ktorými sa uľahčí jasná identifikácia skutočných vlastníkov, vrátane povinnosti trustov a podobných subjektov existovať v písomnej forme ich povinnej registrácie v členskom štáte, kde bol trust vytvorený, kde sa spravuje alebo kde pôsobí;

275.  zdôrazňuje problém prania špinavých peňazí prostredníctvom investícií do nehnuteľností v európskych mestách prostredníctvom zahraničných schránkových spoločností; pripomína, že Komisia by mala posúdiť nevyhnutnosť a proporcionalitu harmonizácie informácií v registroch pozemkov a nehnuteľností a posúdiť potrebu prepojenia týchto registrov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby pripojila k tejto správe legislatívny návrh; domnieva sa, že by členské štáty mali mať k dispozícii verejne prístupné informácie o skutočných koncových vlastníkoch pôdy a nehnuteľností;

276.  opakovane zdôrazňuje svoje stanovisko k vytvoreniu registrov skutočného vlastníctva, pokiaľ ide o zmluvy o životnom poistení, ako sa uvádza v medziinštitucionálnych rokovaniach o piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť a potrebu sprístupnenia informácií o skutočnom vlastníctve, pokiaľ ide o zmluvy o životnom poistení a finančné nástroje, príslušným orgánom;

277.  konštatuje, že Komisia musí podľa piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí vykonať analýzu uskutočniteľnosti konkrétnych opatrení a mechanizmov na úrovni Únie a členských štátov, ktoré umožnia zber informácií o skutočnom vlastníctve zo strany právnických a osôb a iných právnych subjektov zriadených mimo Únie a prístup k nim; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na takýto mechanizmus, ak by bola analýza uskutočniteľnosti priaznivá;

5.5.Technologické riziká a virtuálne aktíva vrátane virtuálnych mien a kryptomien

278.  zdôrazňuje pozitívny potenciál nových distribuovaných účtovných technológií, ako je technológia databáz; zároveň konštatuje, že narastá zneužívanie nových metód platieb a prevodov založených na týchto technológiách na pranie špinavých peňazí alebo páchanie iných finančných trestných činov; uznáva potrebu monitorovať rýchlo sa meniaci technologický rozvoj s cieľom zabezpečiť, aby sa právne predpisy účinným spôsobom zaoberali zneužívaním nových technológií a anonymitou, ktoré uľahčujú trestnú činnosť, a to bez obmedzovania ich pozitívnych aspektov;

279.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala tie príslušné kryptosubjekty, na ktoré sa ešte nevzťahujú právne predpisy Únie o boji proti praniu špinavých peňazí, a aby v prípade potreby rozšírila zoznam povinných subjektov, najmä poskytovateľov služieb v oblasti transakcií zahŕňajúcich výmeny jednej alebo viacerých virtuálnych mien; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr transponovali ustanovenia piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorými sa ukladá povinnosť peňaženkám virtuálnej meny a službám výmeny identifikovať ich zákazníkov, čo by veľmi sťažilo anonymné používanie virtuálnych mien;

280.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala technologický vývoj vrátane rýchleho rozšírenia inovačných obchodných modelov finančnej technológie a prijatia nových technológií, ako sú AI, DLT, kognitívne výpočty a strojové učenie, s cieľom posúdiť technologické riziká a potenciálne medzery a zvýšiť odolnosť voči kybernetickými útokom alebo poruchám systému, najmä podporou ochrany údajov; nabáda príslušné orgány a Komisiu, aby dôkladne posúdili možné systémové riziká spojené s aplikáciami DLT;

281.  zdôrazňuje, že rozvoj a používanie virtuálnych aktív je dlhodobý trend, ktorý by mal v ďalších rokoch pokračovať a zintenzívniť sa, a to najmä vďaka používaniu virtuálnych mincí na rôzne účely, napríklad financovanie podnikov; žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ vytvorila primeraný rámec na obsiahnutie tohto vývoja, pričom sa môže inšpirovať prácami na medzinárodnej úrovni, ale aj prácou európskych orgánov ako ESMA; domnieva sa, že by tento rámec mal zabezpečiť ochranné prvky potrebné so zreteľom na osobitné riziká, ktoré virtuálne aktíva prinášajú, bez toho, aby sa bránilo inovácii;

282.  predovšetkým konštatuje, že netransparentnosť virtuálnych aktív možno využívať na uľahčenie prania špinavých peňazí a daňové úniky; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia o podmienkach, za ktorých by sa virtuálne aktíva mohli klasifikovať ako existujúci alebo nový finančný nástroj v smernici MiFID2, a o okolnostiach, za ktorých sa právne predpisy EÚ vzťahujú na počiatočné ponuky mincí;

283.  vyzýva Komisiu, aby posúdila zákaz určitých anonymných opatrení, pokiaľ ide o konkrétne virtuálne aktíva, a v prípade potreby zvážila reguláciu virtuálnych aktív ako finančných nástrojov; domnieva sa, že finančné spravodajské jednotky by mali byť schopné prepojiť virtuálne adresy a adresy kryptomeny s totožnosťou vlastníka virtuálnych aktív; domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť možnosť povinnej registrácie používateľov virtuálnych aktív; pripomína, že niektoré členské štáty už prijali rozmanité opatrenia pre osobitné segmenty v tejto oblasti, napríklad pre prvotné ponuky mincí, ktoré by mohli byť pre budúce opatrenia EÚ zdrojom inšpirácie;

284.  zdôrazňuje, že FATF nedávno zdôraznila naliehavú potrebu, aby všetky krajiny podnikli koordinované kroky na zabránenie využívania virtuálnych prostriedkov na trestné činy a terorizmus, a vyzvala všetky jurisdikcie, aby prijali právne a praktické kroky na zabránenie zneužívaniu virtuálnych aktív(133); vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako do európskeho právneho rámca začleniť odporúčania a normy FATF zamerané na virtuálne aktíva; zdôrazňuje, že by Únia mala naďalej presadzovať jednotný a koordinovaný medzinárodný regulačný rámec v oblasti virtuálnych aktív, pričom by mala pokračovať v úsilí, ktoré už vynaložila v rámci skupiny G20;

285.  opakuje svoju výzvu, aby Komisia urýchlene posúdila dôsledky elektronických hier na účely prania špinavých peňazí a daňových trestných činov; považuje toto posúdenie za prioritné; berie na vedomie nárast sektora elektronických hier v niektorých jurisdikciách vrátane niektorých provincií britskej koruny, ako je Ostrov Man, kde elektronické hry zodpovedajú už za 18 % národného dôchodku;

286.  berie na vedomie prácu na úrovni expertov v oblasti elektronickej identifikácie a vzdialených procesov poznaj svojho klienta, v rámci ktorej sa skúmajú otázky, ako je možnosť finančných inštitúcií využívajúcich elektronickú identifikáciu a prenosnosť zásady poznaj svojho klienta digitálne identifikovať zákazníkov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciálne výhody zavedenia európskeho systému elektronickej identifikácie; pripomína, že je dôležité zachovať náležitú rovnováhu medzi ochranou údajov a súkromia a potrebou prístupu príslušných orgánov k informáciám na účely vyšetrovania trestných činov;

5.6.Sankcie

287.  zdôrazňuje, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa vyžaduje, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce; žiada, aby sa v členských štátoch zaviedli zjednodušené postupy na presadzovanie finančných sankcií uložených za porušenia právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

288.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr a jednoznačne zverejnili informácie o povahe a hodnote uložených sankcií, ako aj informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosti zodpovednej osoby; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali sankcie a opatrenia aj voči členom riadiacich orgánov a iným fyzickým osobám, ak podľa vnútroštátneho práva zodpovedajú za porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí(134);

289.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky informovala Európsky parlament o vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa sankcií za porušovanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

290.  víta prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu(135), ktorej cieľom je uľahčiť cezhraničné vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, čím pomôže posilniť schopnosť Únie bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a odstrániť zdroje financovania pre zločincov a teroristov v celej Únii;

291.  víta prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva(136), ktorou sa zavádzajú nové ustanovenia trestného práva a uľahčuje efektívnejšia a rýchlejšia cezhraničná spolupráca medzi príslušnými orgánmi s cieľom účinnejšie predchádzať praniu špinavých peňazí a súvisiacemu financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; konštatuje, že členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podľa potreby ich príslušné orgány v súlade so smernicou 2014/42/EÚ(137) zmrazili alebo skonfiškovali príjmy, ktoré pochádzajú zo spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v tejto smernici, ako aj nástroje, ktoré boli použité alebo určené na použitie pri ich spáchaní alebo ktorých použitie prispelo k ich spáchaniu;

5.7.Medzinárodný rozmer

292.  konštatuje, že podľa štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí má Komisia povinnosť identifikovať vysokorizikové tretie krajiny, ktoré vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu vykazujú strategické nedostatky;

293.  domnieva sa, že aj keby sa mala zohľadniť práca vykonávaná na medzinárodnej úrovni na identifikáciu vysokorizikových tretích krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to najmä v prípade FATF, je nevyhnutné, aby Únia mala autonómny zoznam vysokorizikových tretích krajín; víta v tejto súvislosti delegované nariadenie Komisie z 13. februára 2019, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (C(2019)1326), a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vzniesla voči delegovanému aktu námietku; okrem toho víta delegované nariadenie Komisie z 31. januára 2019, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa minimálnych opatrení a druhu dodatočných opatrení, ktoré musia úverové a finančné inštitúcie prijať na zmiernenie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v určitých tretích krajinách(138);

294.  víta prijatie metodiky identifikácie vysokorizikových tretích krajín podľa smernice (EÚ) 2015/849 zo strany Komisie uverejnenej 22. júna 2018(139); víta posúdenie Komisie z 31. januára 2019 týkajúce sa krajín priority 1;

295.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súlad a komplementaritu medzi zoznamom vysoko rizikových tretích krajín v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a európskym zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií; opakuje svoju výzvu, aby sa Komisii zverila ústredná úloha v oblasti obhospodarovania oboch zoznamov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť procesu kontroly jurisdikcií;

296.  je znepokojený obvineniami, že príslušné orgány vo Švajčiarsku riadne nevykonávajú svoje funkcie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu(140); vyzýva Komisiu, aby tieto prvky zohľadnila pri aktualizácii zoznamu vysoko rizikových tretích krajín a v budúcich dvojstranných vzťahoch medzi Švajčiarskom a Úniou;

297.  vyzýva Komisiu, aby poskytovala tretím krajinám technickú pomoc s cieľom vytvoriť účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí a neustále ich zlepšovať;

298.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že EÚ bude v FATF hovoriť jednotne, a aby aktívne prispievali k prebiehajúcim úvahám o jej reforme s cieľom posilniť jej zdroje a legitímnosť; vyzýva Komisiu, aby do delegácie Komisie v FATF zahrnula zamestnancov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov;

299.  vyzýva Komisiu, aby sa postavila do čela celosvetovej iniciatívy za zriadenie verejných ústredných registrov vlastníctva vo všetkých svetových jurisdikciách; v tomto smere zdôrazňuje zásadnú úlohu medzinárodných organizácií ako OECD a OSN;

6.Medzinárodný rozmer zdaňovania

300.  poukazuje na to, že európsky spravodlivý daňový systém si vyžaduje spravodlivejšie celosvetové daňové prostredie; opakuje svoju výzvu, aby sa monitorovali prebiehajúce daňové reformy tretích krajín;

301.  konštatuje úsilie niektorých tretích krajín konať rozhodne proti BEPS; zdôrazňuje však, že takéto reformy by mali zostať v súlade s existujúcimi pravidlami WTO;

302.  považuje informácie o daňových reformách v USA a ich možnom vplyve na medzinárodnú spoluprácu zhromaždené počas návštevy výboru vo Washingtone za mimoriadne dôležité; domnieva sa, že niektoré ustanovenia zákona o znížení daní a pracovných miestach v USA z roku 2017 by podľa niektorých odborníkov boli nezlučiteľné s existujúcimi pravidlami WTO; poznamenáva, že niektoré ustanovenia daňovej reformy USA sa snažia jednostranne a bez reciprocity oživiť nadnárodné prínosy pripadajúce na územie USA (za predpokladu, že najmenej 50 % z nich vzniká na území USA); víta skutočnosť, že Komisia v súčasnosti posudzuje potenciálne regulačné a obchodné dôsledky najmä ustanovení BEAT, GILTI a FDII(141) v novej daňovej reforme USA; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch tohto posúdenia;

303.  konštatuje, že boli vytvorené dva typy medzivládnych dohôd o zákone o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (FATCA) s cieľom pomôcť FATCA v súlade s medzinárodným právom(142); konštatuje, že iba jeden z modelov medzivládnych dohôd je recipročný; vyjadruje poľutovanie nad vážnou nerovnováhou v reciprocite týchto dohôd, keďže USA zvyčajne dostávajú od zahraničných vlád oveľa viac informácií, než poskytujú; vyzýva Komisiu, aby vykonala mapovanie s cieľom analyzovať rozsah reciprocity pri výmene informácií medzi USA a členskými štátmi;

304.  vyzýva Radu, aby Komisii udelila mandát na rokovanie o dohode s USA s cieľom zabezpečiť reciprocitu vo FATCA;

305.  opakovane zdôrazňuje návrhy predložené vo svojom uznesení z 5. júla 2018 o nepriaznivých účinkoch dohody FATCA na občanov EÚ a najmä na „náhodných Američanov“(143), v ktorom sa Komisia vyzýva, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby sa zaručili základné práva všetkých občanov, najmä tých, ktorí sú „náhodní Američania“;

306.  vyzýva Komisiu a Radu, aby predložili spoločný prístup EÚ k dohode FATCA s cieľom primerane chrániť práva európskych občanov (najmä „náhodných Američanov“) a zabezpečiť reciprocitu pri automatickej výmene informácií zo strany USA, pričom CRS by bola uprednostňovaná norma; vyzýva Komisiu a Radu, aby medzitým zvážili protiopatrenia, napríklad zrážkovú daň, v prípade potreby s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, ak USA nezabezpečia reciprocitu v rámci FATCA;

307.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali nové ustanovenia týkajúce sa dane z príjmu právnických osôb v krajinách, ktoré s EÚ spolupracujú na základe medzinárodnej dohody(144);

6.1.Daňové raje a jurisdikcie uľahčujúce agresívne daňové plánovanie v rámci EÚ aj mimo nej

308.  pripomína význam spoločného zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ na daňové účely (ďalej len „zoznam EÚ“) založeného na komplexných, transparentných, spoľahlivých, objektívne overiteľných a všeobecne akceptovaných kritériách, ktoré sa pravidelne aktualizujú;

309.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri počiatočnom procese zaraďovania do zoznamu v EÚ sa zohľadňovali iba tretie krajiny; konštatuje, že Komisia v rámci európskeho semestra zistila nedostatky v daňových systémoch niektorých členských štátov, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie; víta preto vyjadrenie predsedníčky skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov počas vypočutia vo výbore TAX3 10. októbra 2018, v ktorom uviedla, že v súvislosti s revíziou mandátu skupiny pre kódex správania existuje možnosť preverovania členských štátov podľa rovnakých kritérií, aké sú stanovené pre zoznam EÚ(145);

310.  víta skutočnosť, že Rada 5. decembra 2017 prijala prvý zoznam EÚ, ako aj nepretržité monitorovanie záväzkov tretích krajín; poznamenáva, že zoznam bol niekoľkokrát aktualizovaný na základe hodnotenia týchto záväzkov a rôzne krajiny boli v dôsledku toho zo zoznamu vyškrtnuté; konštatuje, že v dôsledku revízie z 12. marca 2019 zoznam teraz obsahuje tieto daňové jurisdikcie: Americká Samoa, Aruba, Guam, Barbados, Belize, Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Samoa, Trinidad a Tobago, Spojené arabské emiráty, Americké Panenské ostrovy a Vanuatu;

311.  berie na vedomie pridanie ďalších dvoch jurisdikcií na sivý zoznam (Austrália a Kostarika)(146);

312.  konštatuje, že v ôsmich tzv. tranzitných (pass-through) hospodárstvach – Holandsku, Luxembursku, Hong Kongu, Britských Panenských ostrovoch, Bermudách, Kajmanských ostrovoch, Írsku a v Singapure – sa nachádza viac ako 85 % celosvetových investícií v účelovo vytvorených subjektoch, ktoré so často zriaďujú na daňové účely(147); vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedna z nich (Bermudy) je v súčasnosti zaradená do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely(148);

313.  zdôrazňuje, že postupy kontroly a monitorovania sú nepriehľadné a že nie je jasné, či sa v súvislosti s krajinami, ktoré boli zo zoznamu vyradené, dosiahol skutočný pokrok;

314.  zdôrazňuje, že hodnotenie Rady a jej skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov je založené na kritériách vyplývajúcich z technickej hodnotiacej tabuľky Komisie a že Európsky parlament nemal v tomto procese žiadnu právnu úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a Radu, aby podrobne informovali Európsky parlament pred každou navrhovanou zmenou zoznamu; vyzýva Radu, aby uverejňovala pravidelnú správu o pokroku, pokiaľ ide o jurisdikcie na čiernej a sivej listine, ako súčasť pravidelnej aktualizácie predloženej Rade skupinou pre kódex správania;

315.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pracovali na ambicióznej a objektívnej metodike, ktorá sa nespolieha na záväzky, ale na hodnotenie účinkov riadne vykonaných právnych predpisov v týchto krajinách;

316.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti počas procesu prvotného vymenovania, ako aj nad neobjektívnym uplatňovaním kritérií na zaradenie do zoznamu stanovených Radou ECOFIN; trvá na tom, že tento proces musí byť bez akéhokoľvek politického zasahovania; víta však zlepšenie transparentnosti spôsobené zverejnením listov zaslaných jurisdikciám, ktoré preverila skupina pre kódex správania, ako aj súbor prijatých listov o záväzkoch; žiada, aby sa všetky zostávajúce nezverejnené listy verejne sprístupnili na zabezpečenie kontroly a správneho plnenia záväzkov; zastáva názor, že tie jurisdikcie, ktoré odmietajú súhlasiť so zverejnením svojich záväzkov, vyvolávajú verejné podozrenie z nespolupráce v daňových otázkach;

317.  víta nedávne objasnenia skupiny pre kódex správania týkajúce sa kritérií spravodlivého zdaňovania, najmä pokiaľ ide o nedostatok hospodárskej podstaty pre jurisdikcie, ktoré nemajú žiadnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb alebo sadzbu blízku 0 %; vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o postupné zlepšovanie kritérií na zaradenie do zoznamu EÚ, aby pokryli všetky škodlivé daňové praktiky(149), najmä zaradením podrobnej hospodárskej analýzy zameranej na uľahčovanie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a sadzby dane 0 % alebo neexistencie dane z príjmov právnických osôb ako samostatného kritéria;

318.  víta novú globálnu normu OECD o uplatňovaní faktoru podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou(150), z veľkej časti inšpirovanú prácou EÚ pri vytváraní zoznamu EÚ(151); vyzýva členské štáty, aby vyvinuli na G20 tlak s cieľom reformovať kritériá zápisu na čiernu listinu OECD tak, aby riešili nielen samotnú daňovú transparentnosť, ale aj daňové úniky a agresívne daňové plánovanie;

319.  berie na vedomie a víta prácu rokovacích tímov EÚ a Spojeného kráľovstva v daňových veciach, ako sa uvádza v prílohe 4 k návrhu Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(152); je znepokojený možnými rozdielmi, ktoré môžu vzniknúť aj v krátkodobom horizonte po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ v politikách boja proti finančnej trestnej činnosti, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, čo by predstavovalo nové ekonomické, fiškálne a bezpečnostné riziká; vyzýva Komisiu a Radu, aby okamžite reagovali na všetky takéto riziká a zabezpečili ochranu záujmov EÚ;

320.  pripomína, že v súlade s článkom 79 politického vyhlásenia, ktorým sa stanovuje rámec budúcich vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom(153), by v budúcom vzťahu mala byť zabezpečená otvorená a spravodlivá hospodárska súťaž na základe ustanovení o štátnej pomoci, hospodárskej súťaži, normách v oblasti zamestnávania a sociálneho zabezpečenia, normách v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a príslušných daňových záležitostiach; je znepokojený vyhlásením britskej premiérky Theresy Mayovej zaviesť vo Spojenom kráľovstve „najnižšie dane z príjmov právnických osôb v skupine G20“; vyzýva Spojené kráľovstvo, aby ako člen medzinárodného spoločenstva ostalo silným partnerom v globálnom úsilí o zabezpečenie lepšieho a efektívnejšieho zdaňovania a v boji proti finančnej trestnej činnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby zahrnuli Spojené kráľovstvo do zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú, a zoznamu EÚ obsahujúceho jurisdikcie s nedostatkami v režimoch boja proti praniu špinavých peňazí vrátane podrobného monitorovania jeho hospodárskych vzťahov so závislými a zámorskými územiami, hneď ako sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou;

321.  upozorňuje, že bez ohľadu na ďalší vývoj po termíne vystúpenia ostane Spojené kráľovstvo členom OECD a bude viazané odporúčaniami akčného plánu BEPS a ďalšími opatreniami v oblasti dobrej daňovej správy;

322.  žiada v konkrétnom prípade Švajčiarska, pre ktoré sa neočakáva presná lehota v dôsledku predchádzajúcej dohody medzi Švajčiarskom a EÚ, aby sa krajina do konca roka 2019 zaradila do prílohy I za predpokladu, že po riadnom procese eskalácie Švajčiarsko dovtedy neodstráni svoje nevyhovujúce daňové režimy, ktoré umožňujú nerovnaké zaobchádzanie so zahraničným a s domácim príjmom, ako aj daňové výhody pre určité typy spoločností;

323.  so znepokojením konštatuje, že tretie krajiny môžu zrušiť nevyhovujúce daňové režimy, ale nahradiť ich novými, ktoré sú potenciálne škodlivé pre EÚ; zdôrazňuje, že by to mohlo platiť najmä v prípade Švajčiarska; vyzýva Radu, aby ešte raz riadne zhodnotila Švajčiarsko a všetky tretie krajiny(154), v ktorých sa zavádzajú podobné legislatívne zmeny(155);

324.  poznamenáva, že rokovania medzi EÚ a Švajčiarskom o revízii obojstranných postojov k vzájomnému prístupu na trh stále prebiehajú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že konečná dohoda medzi EÚ a Švajčiarskom bude obsahovať doložku o dobrej správe daní, v ktorej sa stanovia pravidlá štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, automatickej výmeny informácií o zdaňovaní verejného prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, a prípadne ustanovenia proti praniu špinavých peňazí; žiada, aby vyjednávači EÚ dokončili dohodu, ktorou sa okrem iného odstránia nedostatky vo švajčiarskom systéme dohľadu(156) a budú sa chrániť oznamovatelia;

325.  víta revidovaný zoznam EÚ z 12. marca 2019(157); víta vydanie hodnotenia záväzkov a reforiem jurisdikcií, ktoré boli uvedené v prílohe II prvého zoznamu EÚ vydaného 5. decembra 2017; víta skutočnosť, že jurisdikcie, ktoré boli vďaka záväzkom prijatým v roku 2017 uvedené v prílohe II, sú v súčasnosti uvedené v prílohe I, pretože do konca roka 2018 alebo v dohodnutej lehote sa v nich neuskutočnili náležité reformy;

326.  je znepokojený tým, že na rakúskych rezidentov, ktorí sú držiteľmi bankových účtov v úverových inštitúciách v Lichtenštajnsku, sa nevzťahuje zákon o spoločnom štandarde oznamovania, pokiaľ ich kapitálové príjmy pochádzajú z majetkových štruktúr (súkromných nadácií, organizácií, trustov a pod.) a zdaňovanie vybavuje v súlade s dvojstrannými zmluvami Lichtenštajnsko; vyzýva Rakúsko, aby svoje právne predpisy v tomto smere zmenilo a uzavrelo tak túto medzeru v CRS;

327.  konštatuje napríklad, že podľa údajov OECD o priamych zahraničných investíciách má Luxembursko spolu s Holandskom viac prichádzajúcich investícií než USA, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria investície do účelových jednotiek, ktoré nevykonávajú žiadnu zjavnú významnú hospodársku činnosť, a že do Írska smeruje viac prichádzajúcich investícií než do Nemecka alebo Francúzska; poukazuje na to, že podľa národného štatistického úradu tvoria zahraničné investície na Malte 1 474 % veľkosti hospodárstva tejto krajiny;

328.  pripomína výskumnú štúdiu, z ktorej vyplýva, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam prostredníctvom šiestich členských štátov EÚ znamená v ostatných 22 členských štátoch stratu 42,8 miliardy EUR daňových príjmov(158), z čoho vyplýva, že čistý príspevok týchto krajín je vyvážený stratami na daňovej základni iných členských štátov; konštatuje napríklad, že Holandsko takto vytvára Únii ako celku čisté náklady 11,2 miliardy EUR, čo znamená, že ostatné členské štáty pripravuje o daňové príjmy v prospech nadnárodných spoločností a ich akcionárov;

329.  pripomína, že ak sa majú Únia a členské štáty dosiahnuť v boji proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí lepšie výsledky, musia sa účinne využívať všetky dostupné údaje vrátane makroekonomických;

330.  pripomína, že Komisia kritizovala sedem členských štátov(159) – Belgicko, Cyprus, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Maďarsko a Maltu za nedostatky v ich daňových systémoch, ktoré umožňujú agresívne daňové plánovanie, s odôvodnením, že narušujú integritu jednotného európskeho trhu; domnieva sa, že tieto jurisdikcie možno tiež považovať za jurisdikcie, ktoré globálne uľahčujú daňové plánovanie; zdôrazňuje, že Komisia uznala, že niektoré vyššie uvedené členské štáty prijali v reakcii na kritiku zo strany Komisie opatrenia na zlepšenie svojich daňových systémov(160); konštatuje, že v nedávnej štúdii(161) bolo ako daňové raje pre podniky určených päť členských štátov EÚ: Cyprus, Írsko, Luxembursko, Malta a Holandsko; zdôrazňuje, že kritériá a metódy, ktoré boli použité na výber týchto členských štátov, zahŕňali komplexné posúdenie ich škodlivých daňových praktík, opatrenia uľahčujúce agresívne daňové plánovanie a narušenie hospodárskych tokov, a to na základe údajov Eurostatu, ktoré zahŕňali kombináciu vysokého prílevu a odlevu priamych zahraničných investícií, licenčné poplatky, úroky a toky dividend; vyzýva Komisiu, aby v súčasnosti považovala aspoň týchto päť členských štátov za daňové raje EÚ, kým sa neuskutočnia zásadné daňové reformy;

331.  žiada Radu, aby vydala podrobné hodnotenie záväzkov jurisdikcií, ktoré sa dobrovoľne zaviazali k reforme a boli uvedené v prílohe II prvého zoznamu EÚ vydaného 5. decembra 2017;

6.2.Protiopatrenia

332.  opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali účinné a odrádzajúce protiopatrenia voči nespolupracujúcim jurisdikciám s cieľom stimulovať dobrú spoluprácu v daňových záležitostiach a dodržiavanie záväzkov uvedených v prílohe I zoznamu krajín EÚ;

333.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že väčšina protiopatrení navrhnutých Radou je ponechaná na diskrečnú právomoc členských štátov; so znepokojením konštatuje, že počas vypočutia vo výbore TAX3 15. mája 2018 niektorí odborníci(162) zdôraznili skutočnosť, že protiopatrenia nemusia dostatočne stimulovať nespolupracujúce jurisdikcie, aby dodržiavali pravidlá, pretože „v zozname EÚ sú vynechané niektoré z najznámejších daňových rajov“; domnieva sa, že to oslabuje dôveryhodnosť procesu zaradenia do zoznamu, ako to zdôraznili aj niektorí odborníci;

334.  vyzýva členské štáty, aby prijali jednotný súbor účinných protiopatrení, ako sú zrážkové dane, vylúčenie z výziev na verejné obstarávanie, zvýšené požiadavky na audit a automatické pravidlá týkajúce sa kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, pre spoločnosti prítomné v nespolupracujúcich jurisdikciách zo zoznamu, pokiaľ daňoví poplatníci nedokážu, že tam skutočne vykonávajú hospodárske činnosti;

335.  vyzýva tak daňové správy, ako aj daňovníkov, aby spolupracovali na zhromažďovaní relevantných skutočností v prípade, že kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú reálnu hospodársku činnosť a má značnú ekonomickú prítomnosť podporovanú zamestnancami, vybavením, majetkom a priestormi, o čom svedčia príslušné skutočnosti a okolnosti;

336.  konštatuje, že rozvojové krajiny nemusia disponovať zdrojmi na realizáciu novo dohodnutých medzinárodných alebo európskych daňových noriem; žiada preto Radu, aby vylúčila protiopatrenia, ako sú obmedzenia rozvojovej pomoci;

337.  konštatuje, že protiopatrenia sú nevyhnutné na boj proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí; ďalej konštatuje, že hospodársky vplyv Európskej únie môže slúžiť na odradenie nespolupracujúcich jurisdikcií a daňových poplatníkov od využívania daňových medzier a škodlivých daňových praktík, ktoré tieto jurisdikcie ponúkajú;

338.  vyzýva európske finančné inštitúcie(163), aby zvážili uplatňovanie posilnenej a zintenzívnenej hĺbkovej analýzy na základe jednotlivých projektov na jurisdikcie uvedené v prílohe II k zoznamu EÚ s cieľom zabrániť tomu, aby sa finančné prostriedky EÚ investovali alebo vynakladali prostredníctvom subjektov v tretích krajinách, ktoré nedodržiavajú daňové normy EÚ; berie na vedomie, že EIB schválila svoju revidovanú skupinovú politiku pre slabo regulované, netransparentné a nespolupracujúce jurisdikcie a dobrú správu v daňových záležitostiach, a žiada, aby bola táto politika pravidelne aktualizovaná a aby zahŕňala zvýšené požiadavky na transparentnosť v súlade s normami EÚ; vyzýva EIB, aby zverejnila túto politiku bezodkladne po jej prijatí; žiada, aby sa vo všetkých európskych finančných inštitúciách uplatňovali rovnaké podmienky a rovnaká úroveň noriem;

6.3.Pozícia EÚ ako globálneho vedúceho predstaviteľa

339.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty zohrávali v súlade s koordináciou ex ante vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí, a to najmä prostredníctvom iniciatív Komisie na všetkých súvisiacich medzinárodných fórach vrátane OSN, G20 a OECD, ktoré zohrávali ústrednú úlohu v daňových otázkach, najmä po medzinárodnej finančnej kríze;

340.  pripomína, že mnohostranné politiky a medzinárodná spolupráca medzi krajinami vrátane rozvojových krajín sú naďalej uprednostňovanými prostriedkami na dosiahnutie konkrétnych výsledkov pri rešpektovaní zásady reciprocity; ľutuje však skutočnosť, že niektoré legislatívne návrhy nad rámec odporúčaní BEPS OECD, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre ďalšiu plodnú prácu na medzinárodnej úrovni, sú zablokované v Rade;

341.  domnieva sa, že zriadením medzivládneho daňového orgánu v rámci OSN, ktorý by mal byť dobre vybavený a mať dostatočné zdroje, prípadne vykonávacie právomoci, by sa zabezpečilo, že sa všetky krajiny budú môcť rovnocenne zúčastňovať na tvorbe a reforme globálnej daňovej agendy(164) v oblasti účinného boja proti škodlivým daňovým praktikám, a zabezpečilo by sa vhodné prideľovanie práv v oblasti zdaňovania; berie na vedomie nedávne výzvy na povýšenie Výboru expertov pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach na medzivládny globálny daňový orgán OSN(165); zdôrazňuje, že modelová zmluva OSN o zdaňovaní zabezpečuje spravodlivejšie rozdelenie práv na zdaňovanie medzi krajinou pôvodu a rezidenčnými krajinami;

342.  požaduje medzivládny samit o zostávajúcich potrebných globálnych daňových reformách s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu a vyvíjať tlak na všetky krajiny, najmä na ich finančné centrá, aby dodržiavali normy v oblasti transparentnosti a spravodlivého zdaňovania; vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu v súvislosti s takýmto samitom, aby sa na samite spustil druhý súbor medzinárodných daňových reforiem na účely následných opatrení k akčnému plánku BEPS a aby samit umožnil vytvorenie vyššie uvedeného medzivládneho globálneho daňového orgánu;

343.  berie na vedomie činnosť Komisie a jej prispievanie v rámci OECD, Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií a inkluzívneho rámca pre boj proti BEPS konkrétne s cieľom podporiť globálne pozdvihnutie dobrej správy daní na vyššiu úroveň a súčasne zabezpečiť, aby sa v EÚ naďalej plne rešpektovali medzinárodné normy v oblasti dobrej správy daní;

6.4.Rozvojové krajiny

344.  domnieva sa, že podpora rozvojových krajín v boji proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu, ako aj korupcii a utajovaniu, ktoré uľahčujú nezákonné finančné toky, je mimoriadne dôležitá na posilnenie súdržnosti politík v záujme rozvoja v EÚ, zlepšenie daňových kapacít rozvojových krajín a schopnosť mobilizovať ich vlastné domáce zdroje v záujme trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť podiel finančnej a technickej pomoci pre daňové správy rozvojových krajín, aby sa vytvorili stabilné a moderné právne systémy zdaňovania;

345.  víta spoluprácu medzi EÚ a Africkou úniou (AÚ) v rámci daňovej iniciatívy Addis, iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a Kimberleyského procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali krajiny AÚ pri vykonávaní politík transparentnosti; v tejto súvislosti nabáda vnútroštátne a regionálne daňové orgány, aby si automaticky vymieňali informácie; pripomína vhodnosť úzkej a posilnenej spolupráce medzi Interpolom a Afripolom;

346.  pripomína, že je potrebné, aby členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou pravidelne vykonávali analýzy významných vonkajších vplyvov daňových politík a dvojstranných daňových zmlúv na iné členské štáty a rozvojové krajiny, pričom budú rešpektovať, že určitá práca v tomto smere sa už vykonala v rámci platformy pre dobrú správu daní; vyzýva členské štáty, aby tieto analýzy vonkajších vplyvov vykonávala pod dohľadom Komisie;

347.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali a aktualizovali dvojstranné dohody o zdaňovaní medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom odstrániť medzery, ktoré stimulujú daňovo motivované obchodné praktiky zamerané na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

348.  pripomína potrebu zohľadniť osobitné právne črty a slabé miesta rozvojových krajín, najmä v súvislosti s automatickou výmenou informácií, najmä pokiaľ ide o prechodné obdobie a o ich potrebu podpory pri budovaní kapacít;

349.  konštatuje, že je potrebná užšia spolupráca s regionálnymi organizáciami, najmä s AÚ, s cieľom bojovať proti nezákonným finančným tokom a korupcii v súkromnom a vo verejnom sektore;

350.  víta rovnocennú účasť všetkých krajín zahrnutých v inkluzívnom rámci, v ktorom sa združuje viac ako 115 krajín a jurisdikcií, aby spolupracovali pri vykonávaní balíka BEPS OECD/G20; pripomína, že plán BEPS bol navrhnutý s cieľom uspokojiť záujmy členských štátov OECD a nie rozvojových krajín; vyzýva členské štáty, aby podporili reformu mandátu a fungovania inkluzívneho rámca s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadnili záujmy rozvojových krajín; pripomína však vylúčenie viac ako 100 rozvojových krajín z rokovaní o postupoch boja proti BEPS;

351.  uznáva, že režimy daňových rajov sú prítomné aj v rozvojových krajinách; víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu s tretími krajinami v boji proti financovaniu terorizmu, a najmä na vytvorenie dovoznej licencie na starožitnosti;

352.  pripomína, že verejná rozvojová pomoc, ktorej cieľom je znižovanie chudoby, by mala byť vo väčšej miere zameraná na zavedenie primeraného regulačného rámca a na posilňovanie daňovej správy a inštitúcií poverených bojom proti nezákonným finančným tokom; žiada, aby sa táto pomoc uskutočňovala prostredníctvom technických odborných znalostí týkajúcich sa riadenia zdrojov, finančných informácií a protikorupčných predpisov; žiada, aby bola táto pomoc aj v prospech regionálnej spolupráce proti daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje, že táto pomoc by mala zahŕňať podporu občianskej spoločnosti a médií v rozvojových krajinách s cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu nad domácimi daňovými politikami;

353.  očakáva, že Komisia poskytne primerané zdroje na vykonávanie prístupu „viac vybrať – lepšie vynaložiť“, najmä prostredníctvom svojich hlavných programov(166);

354.  vyzýva na zjednotenú vonkajšiu činnosť EÚ a členských štátov na všetkých politických úrovniach s cieľom zabezpečiť tretím krajinám a najmä rozvojovým krajinám prostriedky na posilnenie vyváženého hospodárskeho rozvoja a predchádzať závislosti od jedného sektora, najmä od finančného;

355.  pripomína potrebu spravodlivo zaobchádzať s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách, zohľadňovať pri tom ich osobitnú situáciu a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie daňových práv podľa skutočnej hospodárskej činnosti a tvorby hodnoty; v tomto smere vyzýva, aby sa dodržiaval modelový daňový dohovor OSN a aby sa považoval za minimálny štandard, a na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s rokovaniami o zmluvách; uznáva, že modelová daňová zmluva OECD priznáva viac práv krajine sídla;

356.  vyzýva Komisiu, aby do zmluvy, o ktorej sa má rokovať s krajinami AKT po uplynutí platnosti súčasnej dohody z Cotonou vo februári 2020, zahrnula ustanovenia proti finančným trestným činom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu; poukazuje na mimoriadny význam transparentnosti v daňových záležitostiach, aby sa tieto ustanovenia mohli účinne vykonávať;

6.5.Dohody EÚ s tretími krajinami

357.  pripomína, že dobrá správa daní je celosvetovou výzvou, ktorá si predovšetkým vyžaduje globálne riešenia; pripomína preto svoju pozíciu, že do nových príslušných dohôd EÚ s tretími krajinami by sa mala systematicky zahrnúť doložka o „dobrej správe daní“ s cieľom zabezpečiť, aby tieto dohody nemohli zneužívať spoločnosti alebo sprostredkovatelia nato, aby sa vyhli daňovým povinnostiam alebo aby unikli plateniu daní, alebo prali nezákonné príjmy, a to bez toho, aby sa bránilo výlučným právomociam EÚ; zastáva názor, že toto ustanovenie by malo obsahovať osobitné pravidlá o štátnej pomoci vo forme daňového zvýhodnenia, požiadavky na transparentnosť a ustanovenia týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí;

358.  povzbudzuje členské štáty, aby koordinovane využívali svoje dvojstranné vzťahy s príslušnými tretími krajinami s podporou Komisie s cieľom nadviazať ďalšiu dvojstrannú spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami, daňovými úradmi a príslušnými orgánmi v boji proti finančnej trestnej činnosti;

359.  konštatuje, že paralelne s politickými dohodami obsahujúcimi takúto doložku o dobrej správe daní zahŕňajú dohody o voľnom obchode EÚ daňové výnimky, ktoré poskytujú politický priestor na uplatňovanie prístupu EÚ v boji proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, napríklad tým, že sa trvá na dobrej správe daní, a prostredníctvom účinného využívania zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií EÚ; ďalej poznamenáva, že dohody o voľnom obchode sa zameriavajú aj na podporu príslušných medzinárodných noriem a ich presadzovanie v tretích krajinách;

360.  domnieva sa, že EÚ by nemala uzatvárať dohody s nespolupracujúcimi daňovými jurisdikciami tak, ako sú uvedené v prílohe I k zoznamu EÚ, kým jurisdikcia nebude v súlade s normami EÚ o dobrej správe daní; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či nedodržiavanie noriem EÚ týkajúcich sa dobrej správy daní ovplyvňuje riadne fungovanie dohôd o voľnom obchode alebo politických dohôd v prípadoch, keď už bola podpísaná dohoda;

361.  pripomína, že doložky o dobrej správe a transparentnosti daní, ako aj o výmene informácií by sa mali zahrnúť do všetkých relevantných nových dohôd EÚ s tretími krajinami a že by sa o nich malo rokovať ako súčasť revízie existujúcich dohôd so zreteľom na skutočnosť, že sú to základné nástroje vonkajšej politiky EÚ, ale v závislosti od konkrétnej politickej oblasti má v nich EÚ rozličnú mieru právomocí;

6.6.Dvojstranné daňové zmluvy uzatvorené členskými štátmi

362.  konštatuje, že niektorí odborníci sa domnievajú, že mnohými v súčasnosti účinnými daňovými zmluvami uzatvorenými členskými štátmi EÚ sa obmedzujú daňové práva krajín s nízkymi a so strednými príjmami(167); požaduje, aby pri rokovaniach o daňových zmluvách Európska únia a jej členské štáty dodržiavali zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že uzatváranie daňových zmlúv je výsadou členských štátov;

363.  poznamenáva, že intenzita strát vplyvom vyhýbania sa daňovým povinnostiam je oveľa väčšia v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, najmä v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike a karibskej oblasti a v porovnaní s ostatnými regiónmi aj v južnej Ázii(168); žiada členské štáty, aby preto opätovne prerokovali svoje dvojstranné daňové zmluvy s tretími krajinami s cieľom zahrnúť do nich doložky proti zneužívaniu, ktoré budú brániť hľadaniu najvýhodnejších daňových podmienok a súťaži o najnižšiu sadzbu dane medzi rozvojovými krajinami;

364.  vyzýva Komisiu, aby revidovala všetky platné daňové zmluvy, ktoré členské štáty podpísali s tretími krajinami, aby sa zabezpečilo, že všetky sú v súlade s novými globálnymi normami, ako je mnohostranný dohovor o vykonávaní opatrení súvisiacich s daňovou zmluvou na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov; konštatuje, že tento dohovor predstavuje normy OECD, ktoré neboli vytvorené so zreteľom na potreby a výzvy rozvojových krajín; žiada Komisiu, aby členským štátom dala odporúčania týkajúce sa ich existujúcich dvojstranných daňových zmlúv, aby sa zabezpečilo, že zahŕňajú všeobecné pravidlá boja proti zneužívaniu, pričom sa bude vychádzať zo skutočnej hospodárskej činnosti a vytvárania hodnôt;

365.  uvedomuje si, že dvojstranné daňové zmluvy nezodpovedajú súčasnej realite digitalizovaného hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje dvojstranné daňové zmluvy podľa odporúčaní Komisie týkajúcich sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou(169);

6.7.Dvojité zdanenie

366.  víta posilnenie rámca na zamedzenie dvojitého zdanenia; zdôrazňuje, že zamedzenie dvojitého zdanenia má veľký význam pre zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s poctivými daňovými poplatníkmi, aby sa neoslabila ich dôvera; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a aby v nahlásených prípadoch dvojitého zdanenia spolupracovali úprimne a pohotovo;

367.  víta prijatie smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v EÚ, ktorou sa vykonáva norma stanovená v akcii BEPS 14; poukazuje na to, že lehota na vykonávanie smernice (30. júna 2019) ešte neuplynul a že ustanovenia budú musieť byť monitorované s cieľom zabezpečiť, aby boli účinné a efektívne;

368.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila a zverejnila informácie o počte predložených a vyriešených daňových sporov, triedených podľa typu sporov za rok a zúčastnených krajín s cieľom monitorovať tento mechanizmus a zabezpečiť, aby bol účinný a efektívny;

6.8.Najvzdialenejšie regióny

369.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že najvzdialenejšie regióny EÚ budú vykonávať minimálne normy BEPS, ako aj smernicu o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

370.  konštatuje, že Komisia začala hĺbkové vyšetrovanie uplatňovania schémy regionálnej pomoci v rámci slobodného pásma Madeira Portugalskom(170);

7.Sprostredkovatelia

371.  víta širokú definíciu pojmov „sprostredkovateľ“(171), ako aj „cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu“ v nedávno prijatej šiestej smernici o administratívnej spolupráci v oblasti daní(172); vyzýva na aktualizáciu charakteristických znakov podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní okrem iného tak, aby sa zahrnuli systémy arbitráže týkajúce sa dividend vrátane prideľovania dividend a vracania dane z kapitálových ziskov; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila rozšírenie ohlasovacej povinnosti podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní na vnútroštátne prípady; pripomína povinnosť sprostredkovateľov podľa šiestej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní oznamovať daňovým orgánom systémy založené na štrukturálnych medzerách v daňových právnych predpisoch, najmä vzhľadom na rastúci počet stratégií cezhraničného vyhýbania sa daňovým povinnostiam; domnieva sa, že systémy, ktoré príslušné vnútroštátne orgány považujú za škodlivé, by sa mali riešiť a zverejňovať anonymným spôsobom;

372.  opakovane zdôrazňuje, že sprostredkovatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri uľahčovaní prania špinavých peňazí a financovaní terorizmu a mali by sa za tieto činy zodpovedať;

373.  opakovane zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce medzi daňovými správami a orgánmi finančného dohľadu v záujme spoločného účinného dohľadu nad úlohou finančných sprostredkovateľov a v súvislosti so skutočnosťou, že niektoré daňovo motivované finančné nástroje môžu ohrozovať stabilitu finančného trhu a integritu trhu;

374.  domnieva sa, že Únia by takisto mala ísť príkladom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa sprostredkovatelia podporujúci agresívne daňové plánovanie a daňové úniky nezúčastňovali na usmerňovaní ani poradenstve v súvislosti s inštitúciami na tvorbu politík Únie v týchto oblastiach;

375.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali a riešili riziká konfliktu záujmov vyplývajúce z poskytovania právneho poradenstva, daňového poradenstva a audítorských služieb pri poskytovaní poradenstva pre firemných klientov a verejné orgány; konštatuje, že tento konflikt záujmov môže mať viaceré podoby, ako sú zmluvy o verejnom obstarávaní, v ktorých sa vyžaduje poskytovanie plateného poradenstva pri týchto službách, poskytovanie neformálneho alebo neplateného poradenstva prostredníctvom oficiálnych skupín poradcov a odborníkov alebo tzv. efekt otáčavých dverí; zdôrazňuje preto význam transparentného uvedenia toho, aké služby sa poskytujú konkrétnemu klientovi, a jasné oddelenie týchto služieb; opakovane zdôrazňuje svoje žiadosti z predchádzajúcich správ(173) o tejto otázke;

376.  víta monitorovanie presadzovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(174), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES(175), najmä ustanovenia o štatutárnych audítoroch a audítorských firmách vykonávajúcich štatutárny audit subjektov verejného záujmu; poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť riadne uplatňovanie týchto pravidiel;

377.  žiada členské štáty, aby zvážili zavedenie povinnosti daňového priznania pre všetkých daňových a finančných sprostredkovateľov podľa bodu 12 akčného plánu BEPS, ktorí sa v rámci svojej profesijnej činnosti dozvedia o nekalých alebo agresívnych transakciách, opatreniach alebo štruktúrach;

378.  vyzýva na obmenu audítorov každých sedem rokov, aby nedochádzalo ku konfliktom záujmov, a na obmedzenie poskytovania iných ako audítorských služieb na minimum;

379.  opakuje, že finančné inštitúcie, poradcovia a iní sprostredkovatelia, ktorí vedome, systematicky a opakovane uľahčujú činnosti zamerané na pranie špinavých peňazí alebo daňové úniky, zapájajú sa do nich alebo sa na nich zúčastňujú, alebo ktorí zriaďujú kancelárie, pobočky alebo dcérske spoločnosti v jurisdikciách uvedených v zozname EÚ, aby svojim klientom ponúkali agresívne systémy daňového plánovania, by mali čeliť účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám; žiada, aby sa takéto inštitúcie a jednotlivci podrobili dôkladnému preskúmaniu svojich licencií na prevádzku podniku v prípade, že sú odsúdení za účasť na podvodnom správaní alebo sú si vedomí toho, že ho vykonávajú ich klienti, a v prípade potreby aj obmedzeniu fungovania na jednotnom trhu;

380.  poukazuje na to, že služobné tajomstvo sa nemôže používať na účely ochrany, zatajovania nezákonných postupov alebo porušovania ducha zákona; naliehavo žiada, aby povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť nebránila riadnemu oznamovaniu podozrivých transakcií či iných potenciálne nezákonných činností bez toho, aby boli dotknuté práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a všeobecné zásady trestného práva;

381.  vyzýva Komisiu, aby vydala pre právnych odborníkov pokyny k výkladu a uplatňovaniu povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť a aby v súlade s judikatúrou európskych súdov zaviedla jasnú demarkačnú líniu medzi tradičným právnym poradenstvom a právnikmi pôsobiacimi ako finančné subjekty;

8.Ochrana oznamovateľov a novinárov

382.  domnieva sa, že ochrana oznamovateľov vo verejnom aj v súkromnom sektore je dôležitá na to, aby sa zabezpečilo, že sa zabráni protiprávnym činnostiam a zneužívaniu práva alebo nebudú prosperovať; v uznáva, že oznamovatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v posilňovní demokracie v spoločnostiach a v boji proti korupcii a iným závažným trestným činom či nezákonným činnostiam a pri ochrane finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že oznamovatelia sú často kľúčovým zdrojom investigatívnej žurnalistiky, a preto by mali byť chránení pred akoukoľvek formou obťažovania a odvetných opatrení; berie na vedomie význam sprístupnenia všetkých oznamovacích kanálov;

383.  je presvedčený, že je potrebné chrániť dôvernosť zdrojov investigatívnej žurnalistiky vrátane oznamovateľov, ak má byť zabezpečená úloha investigatívnej žurnalistiky ako strážcu v demokratickej spoločnosti;

384.  domnieva sa preto, že je vhodné zabezpečiť, aby sa od tejto povinnosti zachovania dôvernosti mohlo upustiť len vo výnimočných prípadoch, keď je zverejnenie informácií týkajúcich sa totožnosti oznamujúcej osoby nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutej osoby, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov; domnieva sa, že v prípade porušenia povinnosti zachovať dôvernosť informácií o totožnosti oznamujúcej osoby by sa mali stanoviť primerané sankcie(176)+

385.  poznamenáva, že zákon USA o nepravdivých tvrdeniach poskytuje spoľahlivý rámec na odmeňovanie oznamovateľov v prípadoch, keď vláda získa späť finančné prostriedky stratené v dôsledku podvodu(177); zdôrazňuje, že podľa správy ministerstva spravodlivosti USA boli oznamovatelia priamo zodpovední za zistenie a nahlásenie 3,4 z celkovej sumy 3,7 miliárd USD získanej späť; vyzýva členské štáty, aby v rámci príslušných orgánov aj súkromných subjektov zriadili bezpečné a dôverné komunikačné kanály pre oznamovateľov;

386.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy na svete(178) na ochranu a stimulovanie oznamovateľov a aby vo vhodných a potrebných prípadoch zvážila revíziu existujúcich právnych predpisov s cieľom zefektívniť podobné systémy v EÚ;

387.  vyzýva na vytvorenie všeobecného fondu EÚ, z ktorého sa bude poskytovať primeraná finančná podpora oznamovateľom, ktorých živobytie je ohrozené v dôsledku odhalenia trestnej činnosti alebo skutočností v jasnom verejnom záujme;

388.  obáva sa, že oznamovatelia sú často odradení od toho, aby ohlásili svoje obavy, zo strachu z odvetných opatrení a že potenciálnych oznamovateľov môže odstrašiť, ak nedochádza k odrádzaniu a trestom; domnieva sa, že skutočnosť, že v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa uznáva právo oznamovateľov na bezpečné podanie sťažnosti príslušným orgánom, v zložitých medzinárodných prípadoch napríklad prostredníctvom jednotných kontaktných miest, pri vystavení hrozbe alebo odvetným opatreniam a právo na účinný prostriedok nápravy, predstavuje významné zlepšenie situácie jednotlivcov oznamujúcich podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu interne v spoločnosti alebo finančnej spravodajskej jednotke; naliehavo vyzýva členské štáty, aby včas transponovali a náležite presadzovali ustanovenia o ochrane oznamovateľov stanovené v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí;

389.  víta výsledok medziinštitucionálnych rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou o ochrane osôb ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali nové normy s cieľom chrániť oznamovateľov prostredníctvom opatrení, ako sú jasné oznamovacie kanály, dôvernosť, právna ochrana a sankcie pre tých, ktorí sa pokúšajú oznamovateľov stíhať;

390.  pripomína, že úradníci EÚ požívajú ochranu oznamovateľov podľa služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie(179), a vyzýva členské štáty, aby zaviedli porovnateľné normy pre svojich štátnych zamestnancov;

391.  domnieva sa, že dohody o mlčanlivosti, ktoré sú súčasťou pracovných zmlúv a dohôd o prepúšťaní, by v žiadnom prípade nemali brániť zamestnancom v tom, aby príslušným orgánom oznámili podozrivé prípady porušenia práva a ľudských práv(180); vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť navrhnutia právnych predpisov zakazujúcich nekalé dohody o mlčanlivosti;

392.  konštatuje, že výbor TAX3 vyzval oznamovateľov v prípadoch Julius Bär a Danske Bank, aby svedčili na verejných parlamentných vypočutiach(181); vyjadruje znepokojenie nad tým, že ochrana oznamovateľov vo finančných inštitúciách nie je úplne uspokojivá a že obavy z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a orgánov môžu zabrániť oznamovateľom, aby predložili informácie o porušovaní práva; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že oznamovateľ vo veci Danske Bank nemohol slobodne a úplne vyjadriť svoje informácie v tejto veci pre právne prekážky;

393.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dánsky úrad pre finančný dohľad nenadviazal kontakt s oznamovateľom, ktorý ohlásil rozsiahle činnosti prania špinavých peňazí v Danske Bank; zastáva názor, že toto opomenutie predstavuje závažnú nedbanlivosť zo strany dánskeho úradu pre finančný dohľad, pokiaľ ide o jeho povinnosť vykonávať riadne vyšetrovanie, po vážnych obvineniach z rozsiahleho a systematického prania špinavých peňazí prostredníctvom banky; vyzýva príslušné orgány EÚ a členských štátov, aby v plnej miere využívali informácie poskytované oznamovateľmi a aby rýchlo a rozhodne konali v súvislosti s informáciami, ktoré od nich získali;

394.  žiada členské štáty, aby úzko spolupracovali s Radou Európy pri presadzovaní odporúčania o ochrane oznamovateľov a pri jeho implementácii do vnútroštátneho práva všetkých členských štátov Rady Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na iných medzinárodných fórach vystupovali iniciatívne a presadzovali prijatie medzinárodne záväzných noriem na ochranu oznamovateľov;

395.  poznamenáva, že okrem zachovania dôvernosti totožnosti oznamovateľov, ktoré má zásadný význam pre ochranu oznamovateľov, by malo byť anonymné oznamovanie chránené aj pred všeobecnými hrozbami a útokmi údajných dotknutých strán s cieľom diskreditovať oznamovateľa;

396.  berie na vedomie ťažkosti, s ktorými sa stretávajú novinári pri vyšetrovaní alebo hlásení prípadov prania špinavých peňazí, daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; obáva sa, že investigatívni novinári sú často vystavení hrozbám a zastrašovaniu vrátane právneho zastrašovania strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti (SLAPP); vyzýva členské štáty, aby zlepšili ochranu novinárov, najmä tých, ktorí sú zapojení do vyšetrovania finančnej trestnej činnosti;

397.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vytvorila systém finančnej podpory pre investigatívnu žurnalistiku, prípadne vo forme trvalého a vyhradeného rozpočtového riadka v novom viacročnom finančnom rámci zameraného na podporu nezávislých, kvalitných médií a investigatívnej žurnalistiky;

398.  dôrazne odsudzuje akty násilia proti novinárom; so sklamaním pripomína, že v posledných rokoch boli na Malte a na Slovensku zavraždení novinári zaoberajúci sa vyšetrovaním pochybných činností so zložkou prania špinavých peňazí(182); zdôrazňuje, že podľa Rady Európy zneužívanie a zločiny namierené voči novinárom majú výrazne nepriaznivý vplyv na slobodu prejavu a zosilňujú jav autocenzúry;

399.  naliehavo vyzýva maltské orgány, aby nasadili všetky dostupné prostriedky a pokročili v identifikácii podnecovateľa vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruany Galizie; víta iniciatívu 26 medzinárodných novinárskych organizácií a organizácií pre slobodu médií vyvinúť tlak na nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruany Galizie a posúdenie, či bolo možné tejto vražde predísť; naliehavo vyzýva maltskú vládu, aby toto nezávislé verejné vyšetrovanie bezodkladne začala; berie takisto na vedomie, že maltská vláda v záujme posilnenia svojich odborných kapacít nadviazala spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú Europol, FBI a tiež Holandský forenzný inštitút;

400.  víta skutočnosť, že slovenské orgány vzniesli obvinenia proti údajnému objednávateľovi vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a proti údajným páchateľom týchto vrážd; povzbudzuje slovenské orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní vrážd a zaistili úplné vyšetrenie všetkých aspektov tohto prípadu vrátane všetkých prípadných politických súvislostí týchto zločinov; vyzýva slovenské orgány, aby plne vyšetrili prípady veľkoplošných daňových únikov, podvodov s DPH a prania špinavých peňazí, ktoré Ján Kuciak odhalil svojou investigatívnou činnosťou;

401.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že investigatívni novinári, ako je Daphne Caruana Galizia, sú často obeťami obťažujúcich súdnych procesov, ktorých cieľom je cenzurovať, zastrašiť a umlčať tým, že ich zaťažia nákladmi na právnu obhajobu, až kým nie sú nútení upustiť od svojej kritiky alebo opozície; pripomína, že tieto účelové súdne spory predstavujú hrozbu pre základné demokratické práva, ako je sloboda prejavu, sloboda tlače a sloboda šíriť a prijímať informácie;

402.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na predchádzanie strategickým súdnym sporom proti účasti verejnosti; domnieva sa, že tieto mechanizmy by mali náležite zohľadňovať právo na dobré meno a dobrú povesť; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť a povahu konkrétnych opatrení, ktoré treba prijať v tejto oblasti;

403.  odsudzuje skutočnosť, že švajčiarske právne predpisy o hanobení sa využívajú na umlčanie kritikov vo Švajčiarsku aj po celom svete, keďže dôkazné bremeno spočíva na pleciach obžalovaného, nie žalobcu; zdôrazňuje, že sa to netýka len novinárov a oznamovateľov, ale aj spravodajských subjektov v Európskej únii a povinných osôb podľa registra skutočného vlastníctva, pretože v prípade, že by mala vzniknúť oznamovacia povinnosť švajčiarskeho vlastníka, môže oznamovateľ vo Švajčiarsku skončiť ako trestne stíhaný za urážku na cti a ohováranie, ktoré sú trestnými činmi(183);

9.Inštitucionálne aspekty

9.1.Transparentnosť

404.  víta prácu, ktorú vykonala platforma pre dobrú správu daní; poznamenáva, že mandát platformy sa uplatňuje do 16. júna 2019; požaduje jeho predĺženie alebo obnovenie s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty a Komisia mohli vypočuť obavy občianskej spoločnosti a odborné znalosti; nabáda Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť expertov pozvaných do expertnej skupiny pre pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu (EGMLTF), aby zahŕňala expertov zo súkromného sektora (podniky a MVO);

405.  zdôrazňuje, že európsky ombudsman má mandát preskúmať uplatňovanie pravidiel EÚ týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom inštitúciami EÚ, a to vrátane pracovných metód Rady alebo skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania;

406.  pripomína výsledky vyšetrovania ombudsmana z vlastnej iniciatívy týkajúceho sa pracovných metód Rady a jeho odporúčania z 9. februára 2018, v ktorých dospel k záveru, že prax Rady nesprístupňovať verejnosti legislatívne dokumenty, jej neprimerané využívanie statusu „LIMITE“ a jej systematické nezaznamenávanie členských štátov, ktoré prijali pozíciu v legislatívnom postupe, predstavujú nesprávny úradný postup(184);

407.  pripomína, že zdaňovanie je naďalej právomocou členských štátov a že Európsky parlament má v týchto záležitostiach obmedzené právomoci;

408.  poukazuje však na to, že problémy, ako sú daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie, nemôžu členské štáty účinne riešiť jednotlivo; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek žiadostiam adresovaným Rade neboli výboru TAX3 sprístupnené relevantné dokumenty; je veľmi znepokojený nedostatkom politickej vôle členských štátov v Rade prijať zásadné kroky v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu alebo dodržiavať Zmluvu o EÚ a zásadu lojálnej spolupráce(185) zabezpečením dostatočnej transparentnosti a spolupráce s ostatnými inštitúciami EÚ;

409.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v súčasnosti zavedené pravidlá prístupu k utajovaným a iným dôverným informáciám poskytovaným Európskemu parlamentu Radou, Komisiou alebo členskými štátmi nie sú právne úplne jednoznačné, ale vo všeobecnosti sa vykladajú tak, že vylučujú možnosť, aby akreditovaní asistenti nazerali do neutajovaných, „iných dôverných“ informácií v zabezpečenej čitárni a analyzovali ich tam; vyzýva preto, aby sa do opätovne prerokovanej medziinštitucionálnej dohody zahrnulo jasne formulované ustanovenie zaručujúce akreditovaným asistentom poslancov – pri plnení ich úlohy podpory poslancov – právo na prístup k dokumentom na základe zásady „potreby vedieť“;

410.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek opakovaným výzvam zástupcovia predsedníctva Rady odmietli postaviť sa pred výbor TAX3 a informovať o pokroku v plnení odporúčaní výborov TAXE, TAX2 a PANA; zdôrazňuje, že pracovné styky medzi predsedníctvom Rady a osobitnými a vyšetrovacími výbormi Európskeho parlamentu by mali byť štandardnou praxou;

9.2.Skupina pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov

411.  berie na vedomie rozšírené oznámenie skupiny pre kódex správania a víta najmä dvojročné uverejňovanie jej správy Rade, ako aj listy zaslané jurisdikciám a záväzky prijaté v súvislosti s procesom zaradenia do zoznamu EÚ;

412.  vyjadruje však poľutovanie nad netransparentnou povahou rokovaní týkajúcich sa procesu zaradenia do zoznamu v EÚ a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť v nadchádzajúcej aktualizácii zoznamov;

413.  víta skutočnosť, že predseda skupiny pre kódex správania vystúpil pred výborom TAX3, kde zmenil predchádzajúcu pozíciu skupiny; takisto poznamenáva, že od začiatku práce výboru TAX3 boli sprístupnené zostavené údaje o práci skupiny pre kódex správania(186); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto dokumenty neboli uverejnené skôr a ich podstatné časti boli začiernené;

414.  zdôrazňuje, že uvedené odporúčania ombudsmana sa vzťahujú aj na skupinu pre kódex správania, ktorá by mala poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa najmä škodlivých daňových postupov členských štátov a postupu zaradenia do zoznamu EÚ;

415.  vyzýva skupinu pre kódex správania, aby prijala ďalšie opatrenia na zabezpečenie transparentnosti svojich zasadnutí, a to najmä zverejnením stanovísk rôznych členských štátov k prerokúvanému programu najneskôr šesť mesiacov po zasadnutí;

416.  vyzýva Komisiu, aby informovala o plnení kódexu správania pre zdaňovanie podnikov a uplatňovaní štátnej fiškálnej pomoci, ako sa stanovuje v článku N kódexu(187);

417.  domnieva sa, že je potrebné aktualizovať mandát skupiny pre kódex správania, keďže sa zaoberá záležitosťami, ktoré presahujú hodnotenie škodlivých daňových postupov EÚ, čo je viac ako len poskytnutie technického príspevku k rozhodnutiam Rady; vyzýva na základe povahy práce skupiny, ktorá má takisto politickú povahu, aby sa tieto úlohy vrátili späť do rámca, ktorý umožní demokratickú kontrolu alebo dohľad, pričom sa začne uplatňovaním transparentnosti;

418.  v tejto súvislosti vyzýva na odstránenie nepriehľadného zloženia skupiny pre kódex správania uverejnením zoznamu jej členov;

9.3.Presadzovanie právnych predpisov EÚ

419.  vyzýva novozvolený Európsky parlament, aby inicioval celkové hodnotenie pokroku v oblasti prístupu k dokumentom požadovaného výbormi TAXE, TAX2, PANA a TAX3, aby sa žiadosti porovnali s tými, ktoré schválila Rada a iné inštitúcie EÚ, a aby v prípade potreby inicioval nevyhnutné procesné a/alebo právne opatrenia;

420.  vyzýva na vytvorenie nového centra Únie pre súdržnosť a koordináciu daňových politík v rámci štruktúry Komisie, ktoré by malo mať možnosť posudzovať a monitorovať daňové politiky členských štátov na úrovni Únie a zabezpečovať, aby členské štáty nevykonávali žiadne škodlivé daňové opatrenia;

9.4.Spolupráca s neinštitucionálnymi účastníkmi

421.  víta zapojenie a účasť zainteresovaných strán na vypočutiach výboru TAX3, ako sa uvádza v oddiele IV.3 prehľadu činností počas mandátu výboru TAX3; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ostatné zainteresované strany sa odmietli zúčastniť na vypočutiach výborov TAX3, ako sa uvádza v oddiele IV.4 prehľadu činností; konštatuje, že v prípadoch, v ktorých nebolo zamietnutie odôvodnené, nemožno uložiť žiadne odrádzajúce sankcie;

422.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa dohodli na vytvorení verejne prístupného a pravidelne aktualizovaného zoznamu nespolupracujúcich neinštitucionálnych strán v medziinštitucionálnej dohode o povinnom registri transparentnosti pre lobistov; domnieva sa, že zatiaľ by sa mali uchovávať záznamy o tých osobách a organizáciách, ktoré sa bez oprávneného dôvodu odmietli zúčastniť na vypočutiach vo výboroch TAXE, TAX2, PANA a TAX3, a mali by sa im odobrať preukazy oprávňujúce na vstup do Európskeho parlamentu; vyzýva inštitúcie EÚ, aby tento postoj zohľadňovali pri všetkých budúcich rokovaniach so zainteresovanými stranami a aby odňali ich prístupové preukazy do svojich priestorov;

9.5.Vyšetrovacie právomoci/vyšetrovacie právo Európskeho parlamentu

423.  domnieva sa, že pre výkon demokratickej kontroly výkonnej moci je nevyhnutné, aby sa Európskemu parlamentu zverili vyšetrovacie a prešetrovacie právomoci, ktoré zodpovedajú právomociam národných parlamentov členských štátov; domnieva sa, že na vykonávanie tejto úlohy musí mať Európsky parlament právomoc predvolať svedkov a vynútiť si, aby predstúpili, ako aj nariadiť predloženie dokumentov;

424.  domnieva sa, že v záujme toho, aby sa tieto práva uplatnili, musia členské štáty súhlasiť s vykonávaním sankcií voči jednotlivcom za neúčasť alebo nepredloženie dokumentov, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi vnútroštátne parlamentné vyšetrovanie a prešetrovanie;

425.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby sa zapojili do včasného ukončenia rokovaní o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu;

9.6.Hlasovanie jednomyseľným súhlasom/kvalifikovanou väčšinou

426.  pripomína svoju výzvu Komisii, aby v prípadoch, keď je to vhodné, využila postup stanovený v článku 116 ZFEÚ, ktorý umožňuje zmeniť požiadavku na jednomyseľnosť v prípadoch, keď Komisia zistí, že rozdiel medzi ustanoveniami upravenými zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch narúša podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

427.  víta príspevok Komisie prostredníctvom jej oznámenia o efektívnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v oblasti daňovej politiky EÚ, v ktorom navrhuje plán na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pre konkrétne a naliehavé otázky daňovej politiky, pri ktorých boli v Rade zablokované dôležité legislatívne spisy a iniciatívy zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom alebo agresívnemu daňovému plánovaniu na úkor veľkej väčšiny členských štátov; víta podporu tohto návrhu, ktorú vyjadrili niektoré členské štáty(188);

428.  zdôrazňuje, že by sa malo naďalej uvažovať o všetkých scenároch, nielen o prechode z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou prostredníctvom premosťovacej doložky; vyzýva Európsku radu, aby tento bod doplnila do programu samitu pred koncom roka 2019 s cieľom zapojiť sa do plodnej diskusie o tom, ako uľahčiť rozhodovanie o daňových otázkach v záujme fungovania jednotného trhu;

9.7.Nadväzné opatrenia

429.  zastáva názor, že práca výborov TAXE, TAX2, PANA a TAX3 by mala v nadchádzajúcom volebnom období Európskeho parlamentu pokračovať v stálej štruktúre v rámci Európskeho parlamentuvo forme podvýboru Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON), čo by uľahčilo účasť jednotlivých výborov;

o
o   o

430.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade pre hospodárske a finančné záležitosti, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, európskym orgánom dohľadu, Európskej prokuratúre, Európskej centrálnej banke, výboru Moneyval, členským štátom, národným parlamentom, OSN, G20, Finančnej akčnej skupine a OECD.

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky (TAX3), Prijaté texty, P8_TA(2018)0048.
(2) Uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51.
(3) Uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.
(4) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 74.
(5) Odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).
(6) Spoločné následné opatrenia týkajúce sa začlenenia transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii zo 16. marca 2016 a uznesenia výboru TAXE 1, následné opatrenia zo  16. novembra 2016 v nadväznosti na uznesenie výboru TAXE 2 a následné opatrenia z apríla 2018 v nadväznosti na uznesenie výboru PANA.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0475.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0183.
(9) Scherrer A. a Thirion E., Citizenship by Investment (CBI) and Residency by Investment (RBI) schemes in the EU, EPRS, PE 627.128, Európsky parlament, október 2018; Korver R., Money laundering and tax evasion risks in free ports, EPRS, PE 627.114, Európsky parlament, október 2018 a Kiendl Kristo I. a Thirion E., An overview of shell companies in the European Union, EPRS, PE 627.129, Európsky parlament, október 2018.
(10) Lamensch M. a Ceci, E., VAT fraud:Economic impact, challenges and policy issues, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 15. októbra 2018.
(11) Houben R. a Snyers A, Cryptocurrencies and blockchain, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 5. júla 2018 a Hadzhieva E., Impact of Digitalisation on International Tax Matters, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky Únie, tematická sekcia A – politiky v oblastiach hospodárstva, vedy a kvality života, 15. februára 2019.
(12) „Study on Structures of Aggressive Tax Planning and Indicators - Final Report“ (dokument o zdaňovaní č. 61, 27. januára 2016), „The Impact of Tax Planning on Forward-Looking Effective Tax Rates“ (dokument o zdaňovaní č. 64, 25. októbra 2016) a „Aggressive tax planning indicators – Final Report“ (dokument o zdaňovaní č. 71, 7. marca 2018).
(13) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).
(14) Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 144, 7.6.2017, s. 1).
(15) V súvislosti s automatickou výmenou záväzných stanovísk (smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1), tretia smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní), výmenou správ podľa jednotlivých krajín medzi daňovými orgánmi (smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8), štvrtá smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní), prístupom daňových orgánov k informáciám o boji proti praniu špinavých peňazí, skutočnom vlastníctve a inom hĺbkovom preverovaní klientov (smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1), piata smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní), povinnou automatickou výmenou informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25, mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1), šiesta smernica o administratívnej spolupráci v oblasti daní).
(16) Návrh smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0685) z 25. októbra 2016, a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, (COM(2016)0683) z 25. októbra 2016.
(17) Balík tvorí oznámenie Komisie z 21. marca 2018 s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (COM(2018)0147), návrh z 21. marca 2018 na smernicu Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb (COM(2018)0148) a odporúčanie Komisie z 21. marca 2018 týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou (C(2018)1650).
(18) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 12. apríla 2016, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami (COM(2016)0198).
(19) Ú. v. EÚ C 224, 5.10.2018, s. 107.
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).
(22) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. februára 2016 o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu, (COM(2016)0050).
(23) Prijaté texty, P8_TA(2019)0216.
(24) V súvislosti so spoločnosťami Fiat, Starbucks a s belgickým rozhodnutím o nadmernom zisku a s rozhodnutiami o začatí vyšetrovania týkajúcimi sa štátnej pomoci v súvislosti so spoločnosťami McDonald’s, Apple a Amazon.
(25) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 59.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2019)0014.
(27) Podľa interných pravidiel Parlamentu možno názvy výborov skrátiť maximálne na štyri písmená, preto sa niekdajšie dočasné výbory pre zdaňovanie uvádzajú ako TAXE, TAX2, PANA a TAX3. Treba však poznamenať, že mandát „Vytvorenie osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku“ sa vzťahuje výlučne na TAXE2.
(28) Napríklad financializácia.
(29) Napríklad používanie softvérových programov na automatické odoberanie hotovosti z elektronických registračných pokladníc alebo systémov predaja na mieste („zapping“), rastúce využívanie spracovania miezd tretími stranami, ktoré podvodníkom umožňujú presmerovaťzákonné dane.
(30) Gunnarsson A., Schratzenstaller M. a Spangenberg U., Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia C – Práva občanov a ústavné veci, 15. marca 2017; Caren Grown a Imraan Valodia (editori), Taxation and Gender Equity: A Comparative Analysis of Direct and Indirect Taxes in Developing and Developed Countries, Routledge, 2010 s. 32 – 74, s. 309 – 310 a s. 315; Action Aid, Value-Added Tax (VAT), Progressive taxation policy briefing, 2018; a Stotsky J. G., Gender and Its Relevance to Macroeconomic Policy: A Survey, pracovný dokument MMF, WP/06/233, s. 42.
(31) Vypočutie vo výbore TAX3 z 24. januára 2018 o daňovej medzere v EÚ: pozri obrázok č. 4.
(32) Odsek 49 pozície zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.
(33) Pozri odsek 63 odporúčania Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).
(34) Vo viacročnom financom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícii Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu a v pozmeňujúcich návrhoch prijatých Európskym parlamentom 17. januára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (Prijaté texty, P8_TA(2019)0039).
(35) Crivelli E., De Mooij R. A., and Keen M., Base Erosion, Profit Shifting and Developing Countries, 2015.
(36) Tax Policies in the European Union 2017 Survey (Prieskum daňových politík v Európskej únii v roku 2017) ISBN 978-92-79-72282-0.
(37) Tørsløv T. R., Wier L. S. a Zucman G., „The missing profits of nations“, Národný úrad pre ekonomický výskum, pracovný dokument č. 24701, 2018.
(38) Richard Murphy, „The European Tax Gap“ (Výpadok daňových príjmov v Európe), 2019 - http://www.taxresearch.org.uk/Documents/EUTaxGapJan19.pdf.
(39) Správa zo služobnej cesty delegácie vo Washingtone D. C.Doslovný zápis z verejného vypočutia vo výbore TAX3 27. novembra 2018.
(40) Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1).
(41) Study on Structures of Aggressive Tax Planning and Indicators – Final Report (dokument o zdaňovaní č. 61, 27. januára 2016) a Tax policies in the EU – 2017 Survey
(42) Niekedy sa uvádzajú aj ako osoby, ktoré uľahčujú alebo podporujú daňové úniky.
(43) Návrh smernice Rady z 11. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (COM(2011)0714).
(44) Hearson M., The European Union’s Tax Treaties with Developing Countries: leading By Example?, 27. septembra 2018.
(45) Politická poznámka schválená inkluzívnym rámcom pre narúšanie základu dane a presun ziskov s názvom „Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva“, vydaná 29. januára 2019.
(46) Pozri smernicu OECD o transferovom oceňovaní 2017 z 10. júla 2017.
(47) Verejné vypočutie z 24. januára 2019 o hodnotení daňovej medzery a „Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva“, dokument OECD uverejnený 29. januára 2019.
(48) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 51., ods. 96).
(49) Pozri vyššie. Štúdie poskytujú prehľad o vystavení sa členským štátom štruktúram agresívneho daňového plánovania, ktoré majú vplyv na ich daňový základ (narúšanie alebo zvýšenie), a hoci neexistuje samostatný ukazovateľ tohto javu, napriek tomu existuje súbor ukazovateľov, ktoré sa považujú za „súbor dôkazov“.
(50) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 1.
(51) Ako vyplýva z posúdenia vplyvu z 21. marca 2018 sprevádzajúceho balík opatrení v oblasti zdaňovania digitálnych podnikov (SWD(2018)0081), podľa ktorého digitalizované podniky čelia efektívnej sadzbe dane len 9,5 % v porovnaní s 23,2 % v prípade tradičných obchodných modelov.
(52) Správa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách, 2018.
(53) Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva – politická poznámka, uverejnená 29. januára 2019.
(54) Závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, 12. marca 2019.
(55) KiesKompas, Verejné vnímanie v oblasti zdaňovania digitálnych spoločností v šiestich krajinách, december 2018.
(56) COM(2018)0148.
(57) Taxation Trends in the European Union (Trendy v oblasti zdaňovania v Európskej únii), tabuľka 3: Najvyššie zákonné sadzby dane z príjmu právnických osôb (vrátane príplatkov), 1995 – 2018, Európska komisia, 2018.
(58) Riešenie daňových výziev digitalizácie hospodárstva – dokument schválený inkluzívnym rámcom pre BEPS 23. januára 2019.
(59) Tamže.
(60) OECD, Resumption of Application of Substantial Activities Factor to No or only Nominal Tax Jurisdictions Inclusive Framework on BEPS: Action 5 (Znovuzavedenie uplatňovania faktora podstatných činností pre jurisdikcie so žiadnou alebo len nominálnou daňou, Inkluzívny rámec pre boj proti BEPS: krok 5), 2018.
(61) Verejné vypočutie 27. novembra 2018 o údajných systémoch agresívneho daňového plánovania v EÚ.
(62) Oznámenie Komisie s názvom Nadišiel čas vytvoriť moderný, spravodlivý a účinný štandard zdaňovania pre digitálne hospodárstvo (COM(2018)0146).
(63) Verejné vypočutie z 24. januára 2019 o hodnotení daňovej medzery.
(64) Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok zo 16. júna 2015 (č.°787/14) Van Weerelt/Holandsko.
(65) Článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ.
(66) Joint International Taskforce on Shared Intelligence and Collaboration – spoločná medzinárodná pracovná skupina pre spoločnú spravodajskú činnosť a spoluprácu.
(67) Pozri aj odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132).
(68) Verejné vypočutie z 24. januára 2019 o hodnotení daňovej medzery.
(69) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 63).
(70) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(71) Ako uviedol Súdny dvor Európskej únie už v roku 1974.
(72) Rozhodnutie z 20. júna 2018 o štátnej pomoci poskytnutej Luxemburskom v prospech spoločnosti ENGIE (SA.44888); rozhodnutie zo 4. októbra 2017 o štátnej pomoci poskytnutej Luxemburskom spoločnosti Amazon (SA.38944); rozhodnutie z 30. augusta 2016 o štátnej pomoci poskytnutej Írskom spoločnosti Apple (SA.38373); rozhodnutie z 11. januára 2016 „Excess Profit exemption in Belgium – Art. 185§2 b) CIR92“ (SA.37667); rozhodnutie z 21. októbra 2015 o štátnej pomoci poskytnutej Holandskom spoločnosti Starbucks (SA.38374); a rozhodnutie z 21. októbra 2015 o štátnej pomoci poskytnutej Luxemburskom spoločnosti Fiat (SA.38375). V súvislosti so všetkými šiestimi rozhodnutiami prebiehajú konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a Všeobecným súdom.
(73) Rozhodnutie z 19. septembra 2018 „Alleged aid to McDonald’s – Luxembourg“ (SA.38945).
(74) Vyšetrovanie „Possible State aid in favour of Inter IKEA investigation“ začaté 18. decembra 2017 (SA.46470) a „UK tax scheme for multinationals (Controlled Foreign Company rules)“ začaté 26. októbra 2018 (SA.44896).
(75) Rozhodnutie zo 7. marca 2019 „Údajná pomoc Huhtamaki – Luxembourg“ (SA.50400).
(76) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-5831_en.htm.