Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o žiadosti o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity (2018/2277(IMM))

P8_TA(2019)0221 A8-0178/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť ministra spravodlivosti Dánskeho kráľovstva o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity, ktorú postúpil 6. novembra 2018 stály zástupca Dánska pri Európskej únii a ktorá bola oznámená v pléne 28. novembra 2018 v súvislosti s trestným konaním podľa článku 260 ods. 1 bodu 1, článku 291 ods. 1 a článku 293 ods. 1 v spojení s článkom 21 dánskeho trestného zákona,

–  po vypočutí Jørna Dohrmanna v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na odsek 57 Ústavy Dánskeho kráľovstva,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0178/2019),

A.  keďže štátny prokurátor vo Viborgu podal žiadosť o zbavenie Jørna Dohrmanna, poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Dánsko, imunity v súvislosti s trestnými činmi v zmysle článku 260 ods. 1 bodu 1, článku 291 ods. 1 a článku 293 ods. 1 v spojení s článkom 21 dánskeho trestného zákona; keďže konanie sa týka najmä údajného nezákonného nátlaku, úmyselne spôsobenej škody a pokusu o nezákonné použitie predmetu vo vlastníctve inej osoby;

B.  keďže Jørn Dohrmann 26. apríla 2017 pri svojej súkromnej rezidencii vo Vamdrupe vytrhol kameru kameramanovi, ktorý jeho dom filmoval zo vzdialenosti približne 195 metrov, aby získal zábery na televízny dokumentárny film o niektorých dánskych poslancoch Európskeho parlamentu; keďže Jørn Dohrmann sa vyhrážal, že kameru rozbije; keďže túto kameru spolu s mikrofónom, obrazovkou a káblom poškodil; keďže si túto kameru aj pamäťovú kartu privlastnil, aby ju mohol neoprávnene použiť na prezretie nafilmovaných záberov, v čom mu napokon zabránila polícia, ktorá prišla na uvedenú adresu a zobrala mu kameru aj pamäťovú kartu, ktorú z kamery vybral;

C.  keďže kameraman bol najprv obvinený z trestného činu podľa článku 264a dánskeho trestného zákona za nezákonné fotografovanie osôb na súkromnom pozemku; keďže štátny prokurátor odporučil toto obvinenie zrušiť vzhľadom na chýbajúci preukázateľný úmysel, ktorý je potrebný na obvinenie osoby z porušenia článku 264a dánskeho trestného zákona;

D.  keďže polícia v juhovýchodnom Jutsku poukázala na to, že spoločnosť, ktorá novinára zamestnáva a ktorá je vlastníkom kamery, žiada v súvislosti s týmto prípadom náhradu škody vo výške 14 724,71 DKK, a keďže prípady, ktoré sa týkajú úmyselnej škody, krádeže, privlastnenia si veci a podobných činov, kde žiadaným trestom je pokuta a poškodená strana žiada o náhradu škody, musia byť urovnané súdnym konaním;

E.  keďže úrad štátneho prokurátora najprv odporučil, aby sa v prípade Jørna Dohrmanna namiesto trestu odňatia slobody stanovila pokuta vo výške 20 000 DKK bez vznesenia formálneho obvinenia;

F.  keďže Jørn Dohrmann poprel obvinenia, ktoré boli proti nemu vznesené; keďže podľa riaditeľa prokuratúry by preto nebolo vhodné snažiť sa urovnať tento spor mimosúdne formou uloženia pokuty;

G.  keďže príslušný orgán požiadal o zbavenie Jørna Dohrmanna imunity, aby proti nemu mohol začať trestné konanie;

H.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

I.  keďže v článku 57 ods. 1 dánskej ústavy sa ustanovuje, že poslanec dánskeho parlamentu nemôže byť bez súhlasu dánskeho parlamentu stíhaný ani nijakým spôsobom väznený, okrem prípadov, keď je pristihnutý priamo pri páchaní trestného činu; keďže toto ustanovenie poskytuje ochranu pred verejným trestným stíhaním, ale nie pred súkromnoprávnym trestným stíhaním; keďže, ak sú podmienky splnené na to, aby sa vec urovnala mimosúdne uložením pevne stanovenej pokuty, nie je potrebný súhlas dánskeho parlamentu;

J.  keďže rozsah imunity poslancov dánskeho parlamentu fakticky zodpovedá rozsahu imunity poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie; keďže Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že na to, aby sa na názor poslanca Európskeho parlamentu vzťahovala imunita, musí ho poslanec vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná;

K.  keďže údajné činy sa netýkajú vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone úloh ako poslanca Európskeho parlamentu podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, a preto nemajú jasný ani priamy vplyv na vykonávanie úloh Jørna Dohrmanna ako poslanca Európskeho parlamentu;

L.  keďže neexistuje dôkaz ani dôvod domnievať sa, že by išlo o fumus persecutionis;

1.  rozhodol zbaviť Jørna Dohrmanna imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ministrovi spravodlivosti Dánskeho kráľovstva a Jørnovi Dohrmannovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a ďalší, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (COM(2018)0184 – C8-0149/2018 – 2018/0089(COD))

P8_TA(2019)0222 A8-0447/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0184),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0149/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym Parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0447/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Účelom tejto smernice je umožniť oprávneným zastupujúcim subjektom, ktoré zastupujú kolektívny záujem spotrebiteľov, žiadať o prostriedok nápravy prostredníctvom žalôb v zastúpení proti porušovaniu ustanovení práva Únie. Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť požiadať o zastavenie alebo zakázanie porušovania práva, o potvrdenie, že došlo k porušeniu práva, a žiadať nápravu, napríklad náhradu škody, vrátenie zaplatenej ceny, opravu, výmenu, odstránenie alebo, zľavu alebo odstúpenie od zmluvy podľa možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 1]

(2)  Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES(6) mali oprávnené subjekty možnosť podávať žaloby v zastúpení najmä na účely zastavenia alebo zakázania porušovania práva Únie poškodzujúceho kolektívne záujmy spotrebiteľov. V uvedenej smernici sa však nedostatočne riešili výzvy týkajúce sa presadzovania spotrebiteľského práva. S cieľom zosilniť odrádzajúci účinok nezákonných praktík, podporiť dobré a zodpovedné obchodné praktiky a znížiť poškodzovanie spotrebiteľov je potrebné posilniť mechanizmus ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V záujme zrozumiteľnosti je vzhľadom na početné zmeny vhodné smernicu 2009/22/ES nahradiť. Existuje silná potreba zásahu Únie na základe článku 114 ZFEÚ, aby sa zabezpečil prístup k spravodlivosti aj riadny výkon spravodlivosti, pretože sa tým znížia náklady a zaťaženie vyplývajúce z individuálnych opatrení. [PN 2]

(3)  Žaloba v zastúpení by mala predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov pred vnútorným alebo cezhraničným porušovaním právnych predpisov. Prostredníctvom nej by oprávnené subjekty mali mať možnosť konať s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami práva Únie a prekonať prekážky, ktorým čelia spotrebitelia v rámci individuálnych žalôb, ako je neistota o ich právach a dostupných procesných mechanizmoch, predchádzajúca skúsenosť s nárokmi, ktoré neboli úspešné, príliš zdĺhavé konania, mentálna neochota konať a záporný zostatok, pokiaľ ide o očakávané náklady a prínosy individuálnej žaloby, čím sa zvyšuje právna istota pre navrhovateľov aj obžalovaných, ako aj pre právny systém. [PN 3]

(4)  Je dôležité zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi prístupom k spravodlivosti a procesnými zárukami pred zneužívaním súdnych sporov, ktoré by mohli neodôvodnene brániť podnikom vykonávať činnosť na jednotnom trhu. S cieľom zabrániť zneužívaniu žalôb v zastúpení by sa malo vyhnúť takým prvkom, ako sú sankčný charakter náhrady škody alebo absencia obmedzení, pokiaľ ide o oprávnenie podať žalobu v mene poškodených spotrebiteľov, a mali by sa stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa rôznych procedurálnych aspektov, ako napríklad určenie oprávnených subjektov, pôvod ich finančných prostriedkov a charakter informácií, ktoré sú potrebné na doloženie žaloby podávanej v zastúpení. Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa rozdeľovania Trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Súd alebo tribunál by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 4]

(5)  Porušovanie právnych predpisov, ktoré sa dotýka kolektívnych záujmov spotrebiteľov, má často cezhraničné dôsledky. Účinnejšími a efektívnejšími žalobami v zastúpení dostupnými v celej Únii by sa mala posilniť dôvera spotrebiteľa na vnútornom trhu a umožniť spotrebiteľom uplatňovať svoje práva.

(6)  Táto smernica by sa mala vzťahovať na rôzne oblastí oblasti, ako je ochrana údajov, finančné služby, cestovanie a cestovný ruch, energetika, telekomunikácie a, životné prostredie a zdravie. Mala by sa vzťahovať na porušenia ustanovení práva Únie, ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov bez ohľadu na to, či sú v príslušnom práve Únie označovaní ako spotrebitelia alebo ako cestujúci, používatelia, zákazníci, retailoví investori, retailoví klienti alebo inak, ako aj kolektívne záujmy dotknutých osôb v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Aby sa zabezpečila primeraná odpoveď na porušovanie práva Únie, ktorého forma aj rozsah sa rýchlo rozširujú, pri každom novom prijatom akte Únie, ktorý je relevantný z hľadiska ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, by sa malo zvážiť, či sa zmení príloha k súčasnej smernici, a to s cieľom zaradiť tento akt do jej rozsahu pôsobnosti. [PN 5]

(6a)  Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym vplyvom na spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v prílohe I. O rozsiahly vplyv ide už v prípade, že sú dotknutí dvaja spotrebitelia. [PN 6]

(7)  Komisia prijala legislatívne návrhy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Z tohto dôvodu je vhodné stanoviť, aby Komisia po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice posúdila, či pravidlá Únie v oblasti práv cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľov porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica, a aby vyvodila potrebné závery, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice.

(8)  Na základe smernice 2009/22/ES by táto smernica mala pokrývať vnútroštátne aj cezhraničné porušovanie právnych predpisov, predovšetkým však prípady, keď spotrebitelia, ktorých sa porušovanie právnych predpisov dotýka, žijú v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch okrem toho členského štátu, v ktorom pôsobí obchodník porušujúci právne predpisy. Ďalej by mala pokrývať aj porušovanie právnych predpisov, ktoré sa skončilo pred podaním alebo uzavretím žaloby v zastúpení, keďže stále môže byť potrebné zabrániť opakovaniu praktík, stanoviť, že dané praktiky predstavovali porušovanie právnych predpisov a uľahčiť nápravu pre spotrebiteľov.

(9)  Touto smernicou by sa nemali stanovovať pravidlá medzinárodného práva súkromného, pokiaľ ide o vymedzenie súdnej právomoci, uznávanie a presadzovanie rozsudkov alebo rozhodné právo. Na žaloby v zastúpení stanovené podľa tejto smernice sa vzťahujú existujúce právne nástroje Únie brániace akémukoľvek zvýšenému taktizovaniu pri výbere súdu. [PN 7]

(9a)  Táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti medzinárodného práva súkromného v cezhraničných prípadoch. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie – Brusel I), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa uplatňujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici. [PN 8]

(10)  Keďže žaloby v zastúpení môžu podávať len oprávnené zastupujúce subjekty, tieto oprávnené zastupujúce subjekty by mali spĺňať kritériá stanovené v tejto smernici, aby sa zaistilo primerané zastupovanie kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Konkrétne je potrebné zabezpečiť, aby boli oprávnené subjekty riadne zriadené podľa práva členského štátu, čo môže by malo zahŕňať napríklad požiadavky na počet členov, stupeň stálosti či požiadavky na transparentnosť v súvislosti s významnými aspektmi ich štruktúry, ako sú napríklad stanovy, riadiaca štruktúra, ciele a pracovné metódy. Oprávnené subjekty by súčasne mali mať neziskový charakter a mali by mať oprávnený záujem o zabezpečenie súladu s príslušným právom Únie. Tieto kritériá by sa mali vzťahovať na oprávnené subjekty určené vopred Okrem toho oprávnené zastupujúce subjekty musia byť nezávislé od účastníkov trhu, a aj na ad hoc to aj finančne. Oprávnené zastupujúce subjekty musia mať tiež zavedený postup na predchádzaniu konfliktu záujmov. Členské štáty nestanovujú kritériá, ktoré sa vytvoria na účely konkrétnej žaloby idú nad rámec kritérií stanovených v tejto smernici.. [PN 9]

(11)  Pri zaisťovaní súladu s príslušnými ustanoveniami práva Únie by mali aktívnu úlohu zohrávať najmä nezávislé verejné subjekty a spotrebiteľské organizácie, ktoré majú vhodné podmienky na pôsobenie v pozícii oprávnených subjektov. Keďže tieto subjekty majú prístup k rôznym zdrojom informácií o praktikách obchodníkov voči spotrebiteľom a pri svojich činnostiach sa riadia rôznymi prioritami, členské štáty by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť o druhoch opatrení, ktoré môžu oprávnené subjekty využívať pri podávaní žalôb v zastúpení.

(12)  Keďže súdne aj správne konania môžu efektívne a účinne slúžiť na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty majú diskrečnú právomoc rozhodnúť, či žaloby v zastúpení možno podávať v rámci súdneho konania, správneho konania alebo v rámci oboch, a to v závislosti od príslušnej oblasti práva alebo príslušného hospodárskeho odvetvia. Nie je tým dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia aj podniky mali právo podať na súde účinný prostriedok nápravy proti akémukoľvek správnemu rozhodnutiu prijatému podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica. Zahŕňa to aj možnosť strán dosiahnuť prijatie rozhodnutia, ktorým sa umožňuje pozastaviť účinky napadnutého rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom.

(13)  V záujme vyššej efektívnosti konaní vo veci žalôb v zastúpení by oprávnené subjekty mali mať možnosť využiť rôzne opatrenia v rámci jednej žaloby v zastúpení alebo v rámci samostatných žalôb v zastúpení. Medzi tieto opatrenia by mali patriť predbežné opatrenia na zastavenie pokračujúcich praktík alebo zákaz praktík v prípadoch, keď sa síce nevykonávajú, je tu však riziko, že by spotrebiteľom spôsobili vážnu a nezvratnú škodu, opatrenia, ktorými sa stanoví, že dané praktiky predstavujú porušenie práva, a ktorými sa podľa potreby tieto praktiky zastavia alebo zakážu v budúcnosti, ako aj opatrenia, ktorými sa odstraňujú pretrvávajúce účinky porušovania právnych predpisov vrátane nápravy. V prípade využitia v rámci jednej žaloby by mali mať oprávnené subjekty možnosť využiť všetky príslušné opatrenia v čase podania žaloby alebo najprv využiť príslušný súdny príkaz a následne, ak je to potrebné, príkaz na nápravu.

(14)  Zámerom súdnych príkazov je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov nezávisle od skutočnej straty alebo škody, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia. Súdnym príkazom sa môže od obchodníkov vyžadovať, aby podnikli určité kroky, napríklad poskytli spotrebiteľom informácie, ktoré predtým vynechali, čím porušili právne záväzky. Rozhodnutia, ktorými sa určí, že určité praktiky sú porušením právnych predpisov, by nemali byť závislé od toho, či tieto praktiky boli vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti.

(15)  Oprávnený subjekt podávajúci žalobu v zastúpení podľa tejto smernice by mal byť jednou zo strán konania. Spotrebitelia, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, by mali mať vhodné príležitosti využiť príslušné výsledky informácie o príslušných výsledkoch žaloby v zastúpení a o tom, ako môžu z nich mať úžitok. Súdne príkazy vydané podľa tejto smernice by nemali mať vplyv na individuálne žaloby podávané spotrebiteľmi poškodenými praktikami, ktoré sú predmetom súdneho príkazu. [PN 10]

(16)  Oprávnené zastupujúce subjekty by mali mať možnosť využívať opatrenia zamerané na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia práva. Tieto opatrenia by mali mať formu príkazu na nápravu, ktorým sa obchodníkovi stanovuje napríklad povinnosť poskytnúť náhradu škody, opravu, výmenu, odstránenie, zľavu, ukončiť zmluvný vzťah alebo nahradiť uhradenú cenu, a to podľa vhodnosti a možností poskytovaných vnútroštátnym právom. [PN 11]

(17)  Náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorí boli poškodení v prípade hromadnej škody, by nemala prekročiť sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú spotrebitelia utrpeli. Upustiť by sa malo predovšetkým od náhrady škody so sankčným charakterom vedúcej k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu.

(18)  Členské štáty by mali môžu vyžadovať, aby oprávnené zastupujúce subjekty poskytli dostatočné informácie podporujúce žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu vrátane opisu skupiny spotrebiteľov, ktorých sa porušenie právnych predpisov dotýka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú v rámci žaloby v zastúpení vyriešiť. Od oprávneného subjektu by sa pri podávaní žaloby nemalo vyžadovať, aby jednotlivo identifikoval všetkých spotrebiteľov, ktorých sa dotýka porušenie právnych predpisov. V rámci žalôb v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu by súd alebo správny orgán mal v čo najskoršej fáze konania overiť, či je vhodné vo veci podať žalobu v zastúpení vzhľadom na povahu porušenia právnych predpisov a povahu škody, ktorú utrpeli dotknutí spotrebitelia. Predovšetkým by nároky mali byť zistiteľné a jednotné a v požadovaných opatreniach by mala existovať jednotnosť, mechanizmus financovania oprávneného subjektu treťou stranou by mal byť transparentný a bez akéhokoľvek konfliktu záujmov. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršom štádiu konania právomoc odmietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 12]

(19)  Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, či ich súdny alebo vnútroštátny orgán konajúci o žalobe v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu môže vo výnimočných prípadoch namiesto príkazu na nápravu vydať deklaratórne rozhodnutie týkajúce sa zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia právnych predpisov utrpeli škodu, na ktoré by sa mohli priamo odvolávať jednotliví spotrebitelia vo svojich následných žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu. Táto možnosť by mala byť vyhradená pre náležite odôvodnené prípady, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu, ktorá sa má priznať jednotlivým dotknutým spotrebiteľom v rámci žaloby v zastúpení, a keď by využitie žaloby v zastúpení bolo neefektívne. Deklaratórne rozhodnutia by sa nemali vydávať v prípadoch, ktoré nie sú zložité, a najmä ak je možné identifikovať dotknutých spotrebiteľov a ak spotrebitelia v utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. Deklaratórne rozhodnutia by sa podobne nemali vydávať ani v prípadoch, keď je suma straty, ktorú utrpeli jednotliví spotrebitelia, taká malá, že je nepravdepodobné, že by si jednotliví spotrebitelia uplatňovali nároky na individuálnu nápravu. Súd alebo vnútroštátny orgán by mal náležite zdôvodniť, prečo sa namiesto príkazu na nápravu rozhodol využiť deklaratórne rozhodnutie. [PN 13]

(20)  Keď je možné identifikovať spotrebiteľov dotknutých rovnakými praktikami a keď utrpeli porovnateľnú škodu, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu, napríklad v prípade dlhodobých spotrebiteľských zmlúv, súd alebo správny orgán môže v priebehu žaloby podanej v zastúpení jasne vymedziť skupinu spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov. Súd alebo správny orgán by mohol konkrétne požiadať obchodníka porušujúceho právne predpisy o poskytnutie príslušných informácií, napríklad o totožnosti dotknutých spotrebiteľov a čase trvania praktík. V takýchto prípadoch by členské štáty kvôli účelnosti a efektívnosti mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zvážiť, že spotrebiteľom poskytnú možnosť priamo využiť príkaz na nápravu ihneď po jeho vydaní bez toho, aby museli poskytovať individuálny mandát pred vydaním príkazu na nápravu. [PN 14]

(21)  V prípadoch s nízkou hodnotou sporu väčšina spotrebiteľov pravdepodobne nepodnikne žiadne kroky na presadenie svojich práv, pretože ich úsilie by prevážilo individuálne výhody. Ak sa však tie isté praktiky týkajú mnohých spotrebiteľov, súhrnná strata môže byť významná. V takýchto prípadoch môže súd alebo orgán považovať za neprimerané prerozdeliť finančné prostriedky späť dotknutým spotrebiteľom, napríklad preto, že je to príliš ťažké alebo nepraktické. Finančné prostriedky získané ako náprava prostredníctvom žalôb v zastúpení by tak lepšie slúžili na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a mali by sa využiť na príslušný verejný účel, napríklad ako fond na právnu pomoc pre spotrebiteľov, na kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti alebo na spotrebiteľské hnutia. [PN 15]

(22)  Opatrenia určené na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov sa môžu využívať len na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa určí porušenie práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica a v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu kolektívneho záujmu spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušovania právnych predpisov možno využiť na základe konečného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu najmä v súvislosti s činnosťami presadzovania práva upravovanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004(7).

(23)  V tejto smernici sa stanovuje procesný mechanizmus, ktorý nemá vplyv na pravidlá stanovenia hmotnoprávnych nárokov spotrebiteľov na zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy v prípade, že ich záujmy boli poškodené v dôsledku porušenia právnych predpisov, ako je napríklad právo na náhradu škody, vypovedanie zmluvy, vrátenie uhradenej sumy, výmenu, odstránenie, opravu alebo zľavu z ceny. Žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu podľa tejto smernice možno predložiť len v prípadoch, že právo Únie alebo vnútroštátne právo poskytujú takéto hmotnoprávne nároky. [PN 16]

(24)  Touto smernicou sa Táto smernica má za cieľ minimálnu harmonizáciu a nenahrádzajú sa ňou existujúce vnútroštátne mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. S ohľadom na právne tradície členských štátov sa členským štátom ponecháva diskrečná právomoc rozhodnúť, či navrhnúť žaloby v zastúpení, ako sa vymedzujú v tejto smernici, ako súčasť existujúceho alebo budúceho mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ako alternatívu k týmto mechanizmom za predpokladu, že takýto vnútroštátny mechanizmus je v súlade s modalitami stanovenými v tejto smernici. Nebráni členským štátom, aby si zachovali svoj existujúci rámec, ani nezaväzuje členské štáty, aby ho zmenili. Členské štáty budú mať možnosť zaviesť pravidlá stanovené v tejto smernici do svojho vlastného systému kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu alebo ich implementovať v rámci samostatného konania. [PN 17]

(25)  Oprávnené zastupujúce subjekty by mali poskytovať transparentné informácie o zdroji financovania svojej činnosti všeobecne a o finančných prostriedkoch na konkrétnu žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu tak, aby súdy alebo správne orgány mohli posúdiť, či mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi financujúcou treťou stranou a oprávneným subjektom, aby sa zabránilo rizikám zneužitia súdnych sporov a aby sa takisto posúdilo, či má financujúca tretia strana oprávnený zastupujúci subjekt dostatočné zdroje na splnenie svojich finančných záväzkov voči oprávnenému subjektu zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie všetkých nevyhnutných právnych nákladov, ak by žaloba bola neúspešná. Informácie, ktoré oprávnený subjekt poskytne v čo najskoršej fáze konania súdu alebo správnemu orgánu dohliadajúcemu na žalobu v zastúpení, by mu mali umožniť posúdiť, či tretia strana môže ovplyvňovať procesné rozhodnutia oprávneného subjektu vo všeobecnosti a v súvislosti so žalobou v zastúpení, a to aj v prípade urovnania, a či financuje žalobu v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu proti žalovanému, ktorý je konkurentom financujúcej strany, alebo proti žalovanému, od ktorého je financujúca strana závislá. Ak sa niektorý z týchto prípadov potvrdí, súd alebo správny orgán by mal musí mať právomoc žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, a v prípade potreby aj zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu pre konkrétny prípad. Členské štáty by mali zabrániť právnickým firmám zriaďovať oprávnené zastupujúce subjekty. Nepriame financovanie konania vo veci žaloby prostredníctvom darov vrátane darov obchodníkov v rámci iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je oprávnené na financovanie treťou stranou za predpokladu, že spĺňa požiadavky týkajúce sa transparentnosti, nezávislosti a neexistencie konfliktu záujmov uvedené v článku 4 a článku 7. [PN 18]

(26)  Kolektívne mimosúdne urovnania, ako je mediácia, zamerané na poskytnutie nápravy poškodeným spotrebiteľom by sa mali podporovať pred podaním žaloby v zastúpení, ako aj v ktorejkoľvek fáze konania vo veci takejto žaloby. [PN 19]

(27)  Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s rovnakými praktikami neprebieha konanie vo veci inej žaloby v zastúpení. Príslušný súd alebo správny orgán schvaľujúci takéto kolektívne urovnanie musí zohľadňovať záujmy a práva všetkých dotknutých strán vrátane jednotlivých spotrebiteľov. Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie Urovnania by mali byť konečné a záväzné pre nich záväzné všetky strany. [PN 20]

(28)  Súd alebo správny orgán by mal mať právomoc vyzvať obchodníka porušujúceho právne predpisy a oprávnený subjekt, ktorý podal žalobu v zastúpení, aby začali rokovať s cieľom dosiahnuť urovnanie v súvislosti s nápravou, ktorá sa poskytne dotknutým spotrebiteľom. V rozhodnutí o tom, či sa strany majú vyzvať na urovnanie sporu mimosúdnou cestou, by sa mali zohľadňovať druh porušenia právnych predpisov, s ktorým žaloba súvisí, charakteristiky dotknutých spotrebiteľov, možné druhy nápravy, ktoré možno ponúknuť, vôľa strán prijať takéto urovnanie a účelnosť konania.

(29)  S cieľom umožniť nápravu v prospech jednotlivých spotrebiteľov na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom, ktorí v dôsledku porušenia práva utrpeli škodu, vydaného v rámci žaloby podanej v zastúpení by súd alebo správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie, mal mať právomoc požiadať oprávnený subjekt a obchodníka o dosiahnutie kolektívneho urovnania. [PN 21]

(30)  Každé mimosúdne urovnanie dosiahnuté v súvislosti so žalobou v zastúpení alebo na základe konečného deklaratórneho rozhodnutia by mal schváliť príslušný súd alebo správny orgán, aby sa zaistila jeho zákonnosť a spravodlivosť so zohľadnením záujmov a práv všetkých dotknutých strán. Jednotliví Urovnanie je záväzné pre všetky strany bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo takéto urovnanie pre nich záväzné môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. [PN 22]

(31)  Základom úspechu je zaistenie toho, aby boli spotrebitelia informovaní o žalobe v zastúpení. Spotrebitelia by mali mať informácie o prebiehajúcej žalobe v zastúpení, o tom, že sa praktiky obchodníka považujú za porušenie práva, o svojich právach po určení porušenia právnych predpisov a o následných krokoch, ktoré majú dotknutí spotrebitelia podniknúť, najmä v záujme získania nápravy. Pri odrádzaní obchodníkov od porušovania práv spotrebiteľa zohráva dôležitú úlohu aj riziko poškodenia dobrého mena, ktoré je spojené so šírením informácií o porušení právnych predpisov.

(32)  Ak majú byť takéto informácie účinné, mali by byť adekvátne a primerané okolnostiam prípadu. Obchodník porušujúci právne predpisy by mal Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súd alebo správny orgán mohol požadovať, aby porazená strana vhodne informovať informovala všetkých dotknutých spotrebiteľov o konečnom súdnom príkaze alebo rozhodnutí o súdnom príkaze na nápravu, ktorý bol vydaný a náprave vydanom v rámci žaloby v zastúpení, ako aj o urovnaní a obidve strany v prípadoch urovnania, ktoré schválil súd alebo správny orgán. Takéto informácie sa môžu uviesť napríklad na webovej lokalite obchodníka, v sociálnych médiách, na online trhoch alebo v rozšírenej tlači vrátane novín, ktoré sa distribuujú výlučne formou elektronickej komunikácie. Ak je to možné, spotrebitelia by mali byť informovaní aj jednotlivo formou elektronického alebo papierového oznámenia. Tieto informácie by sa na požiadanie mali poskytnúť vo formátoch dostupných pre osoby so zdravotným postihnutím. Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov. [PN 23]

(32a)   Členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby vytvorili bezplatný národný register žalôb v zastúpení, ktorý by mohol ďalej posilniť záväzky týkajúce sa transparentnosti. [PN 24]

(33)  S cieľom posilniť právnu istotu, vyhnúť sa nejednotnostiam pri uplatňovaní práva Únie a zvýšiť efektívnosť a procesnú účinnosť žalôb v zastúpení a možných nadväzujúcich žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu by sa zistenie o porušení alebo neporušení právnych predpisov potvrdenom v konečnom rozhodnutí vrátane konečného súdneho príkazu podľa tejto smernice, ktoré vydal správny orgán alebo súd, nemalo stať predmetom ďalších právnych žalôb súvisiacich s tým istým porušením právnych predpisov zo strany toho istého obchodníka, pokiaľ ide o charakter porušenia právnych predpisov a jeho vecný, osobný, časový a územný rozsah pôsobnosti, ako bol určený v predmetnom konečnom rozhodnutí byť záväzné pre všetky strany, ktoré sa zúčastnili na žalobe v zastúpení. Konečným rozhodnutím by nemali byť dotknuté akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Náprava získaná prostredníctvom urovnania by mala byť záväzná aj v prípadoch týkajúcich sa tých istých praktík, toho istého obchodníka a toho istého spotrebiteľa. Ak sa žaloba na účely prijatia opatrení, ktorými by sa odstránili pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov vrátane nápravy, podá v členskom štáte inom, ako bol členský štát, v ktorom bolo vydané konečné rozhodnutie potvrdzujúce porušenie alebo neporušenie právnych predpisov, toto rozhodnutie by malo predstavovať vyvrátiteľnú domnienku dôkaz, že došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych predpisov v súvisiacich prípadoch. Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, v ktorom sa vyhlási existencia alebo neexistencia porušenia na účely akýchkoľvek iných žalôb o nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte voči tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku. [PN 25]

(34)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby individuálne žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu mohli vychádzať z konečného deklaratórneho rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení. Takéto žaloby by mali byť k dispozícii prostredníctvom zrýchleného a zjednodušeného konania.

(35)  Vnútroštátne pravidlá o premlčacích lehotách by nemali brániť žalobám vo veci uplatnenia nároku na nápravu vychádzajúcim z potvrdenia porušenia právnych predpisov v konečnom súdnom príkaze alebo v konečnom deklaratórnom rozhodnutí o zodpovednosti obchodníka voči poškodeným spotrebiteľom podľa tejto smernice. Podanie žaloby v zastúpení má účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacej lehoty pre všetky žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu týkajúce sa spotrebiteľov dotknutých touto žalobou. [PN 26]

(36)  Žaloby v zastúpení týkajúce sa súdnych príkazov by sa mali riešiť s náležitou procesnou účelnosťou. Súdne príkazy s dočasným účinkom by sa vždy mali riešiť prostredníctvom zrýchleného konania, aby sa zabránilo prípadnej alebo ďalšej škode spôsobenej porušením právnych predpisov.

(37)  Dôkazy sú dôležitým prvkom pri stanovovaní toho, či dané praktiky predstavujú porušenie právnych predpisov a či existuje riziko ich opakovania, ako aj pri určovaní spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov, pri rozhodovaní o náprave či pri vhodnom informovaní spotrebiteľov, ktorých sa týka žaloba v zastúpení, o pokračujúcom konaní a jeho konečných výsledkoch. Pre vzťahy medzi podnikom a koncovým spotrebiteľom je však typická informačná asymetria, pričom potrebné informácie môže mať k dispozícii výlučne obchodník, ktorý ich oprávnenému subjektu nesprístupní. Oprávnené subjekty by preto mali mať právo požiadať príslušný súd alebo správny orgán o to, aby obchodník poskytol dôkazy súvisiace s príslušným nárokom alebo potrebné na primerané informovanie dotknutých spotrebiteľov o žalobe v zastúpení, pričom nemusia špecifikovať jednotlivé dôkazové materiály. Súd alebo správny orgán dohliadajúci na žalobu podanú v zastúpení starostlivo posúdi potrebu, rozsah a primeranosť takto poskytnutých informácií, pričom zohľadní ochranu oprávnených záujmov tretích strán a dodrží platné pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dôvernosti údajov.

(38)  S cieľom zaistiť efektívnosť žalôb v zastúpení by mali obchodníci porušujúci právne predpisy čeliť účinným, odrádzajúcim a primeraným sankciám za nedodržanie konečného rozhodnutia vydaného v rámci žaloby v zastúpení.

(39)  Keďže žalobami podávanými v zastúpení sa sleduje verejný záujem ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, členské štáty by mali zabezpečiť, aby oprávneným zastupujúcim subjektom pri podávaní žalôb v zastúpení podľa tejto smernice nebránili náklady spojené s konaním. S výhradou príslušných podmienok podľa vnútroštátneho práva by to však nemalo mať vplyv na skutočnosť, že strana, ktorá prehrá žalobu v zastúpení, uhradí nevyhnutné trovy konania, ktoré znáša víťazná strana (zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“). Súd alebo správny orgán by však nemal prisúdiť neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 27]

(39a)   Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podielovým odmenám a odmena advokátov ani spôsob jej výpočtu nepôsobili ako stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov spotrebiteľov alebo ktorejkoľvek z dotknutých strán a mohli by zabrániť spotrebiteľom mať plný prospech zo žaloby v zastúpení. Členské štáty, ktoré umožňujú podielové odmeny, by mali zabezpečiť, aby tieto poplatky nebránili spotrebiteľom získať plnú náhradu. [PN 28]

(40)  Pri riešení cezhraničného porušovania právnych predpisov sa ako užitočná ukázala spolupráca a výmena informácií, osvedčených postupov a skúsenosti medzi oprávnenými subjektmi z rôznych členských štátov. Ak sa má rozšíriť používanie žalôb v zastúpení s cezhraničnými následkami, je potrebné pokračovať v budovaní kapacít a opatrení spolupráce a rozšíriť ich na väčší počet oprávnených zastupujúcich subjektov v celej Únii. [PN 29]

(41)  S cieľom efektívne riešiť porušenia právnych predpisov s cezhraničnými následkami by sa malo zabezpečiť vzájomné uznávanie aktívnej vecnej legitimácie oprávnených subjektov, ktoré členský štát vopred určil, aby mohli podať žalobu v zastúpení v inom členskom štáte. Oprávnené subjekty z rôznych členských štátov by navyše mali mať možnosť spojiť sily v rámci jednej žaloby v zastúpení podanej na jednom súde, a to v súlade s príslušnými pravidlami príslušnej jurisdikcie. Z dôvodov efektívnosti a účinnosti by jeden oprávnený subjekt mal mať možnosť podať žalobu v zastúpení v mene iných oprávnených subjektov zastupujúcich spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

(41a)   S cieľom preskúmať možnosť mať k dispozícii postup na úrovni Únie v prípade cezhraničných žalôb v zastúpení by Komisia mala posúdiť možnosť vytvorenia funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne žaloby. [PN 30]

(42)  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica by sa z tohto dôvodu mala vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný prostriedok nápravy, práva na spravodlivý proces, ako aj práva na obhajobu.

(43)  Pokiaľ ide o právo v oblasti životného prostredia, v tejto smernici sa zohľadňuje Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(44)  Ciele tejto smernice, konkrétne vytvorenie mechanizmu žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celej Únii a riadne fungovanie vnútorného trhu, nemožno dostatočne dosiahnuť opatreniami, ktoré by prijali výlučne členské štáty, pričom vzhľadom na cezhraničné následky žalôb v zastúpení sa lepšie dosiahnu na úrovni Únie. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(45)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(8) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(46)  Je vhodné upraviť časovú pôsobnosť tejto smernice.

(47)  Smernica 2009/22/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

1.  V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, ktoré oprávneným zastupujúcim subjektom umožňujú podávať žaloby v zastúpení zamerané na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a tým najmä dosiahnuť a presadiť vysokú úroveň ochrany a prístupu k spravodlivosti, a súčasne sa zaisťujú primerané záruky brániace zneužívaniu súdnych sporov. [PN 31]

2.  Táto smernica nebráni členským štátom prijímať alebo ponechávať v účinnosti ustanovenia poskytujúce oprávneným zastupujúcim subjektom alebo iným dotknutým osobám inému verejnému orgánu iné procesnoprávne nástroje na podanie žalôb zameraných na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na vnútroštátnej úrovni. Vykonávanie tejto smernice za žiadnych okolností nie je dôvodom na zníženie ochrany spotrebiteľov v oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie. [PN 32]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na žaloby v zastúpení vo veci porušenia ustanovení práva Únie s rozsiahlym dosahom na spotrebiteľov uvedených v prílohe I obchodníkmi, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť ktoré chránia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Vzťahuje sa na domáce a cezhraničné porušenia právnych predpisov, a to aj v prípade, že sa toto porušovanie právnych predpisov zastavilo pred podaním žaloby v zastúpení alebo pred ukončením takejto žaloby v zastúpení. [PN 33]

2.  Táto smernica nemá vplyv na pravidlá, ktorými sa stanovujú zmluvné a mimozmluvné prostriedky nápravy, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii pre prípady takéhoto porušenia právnych predpisov podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

3.  Touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa medzinárodného práva súkromného, najmä pravidlá upravujúce súdnu právomoc a rozhodné právo, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre zmluvné a mimozmluvné záväzky, ktoré sa vzťahujú na žaloby v zastúpení stanovené v tejto smernici. [PN 34]

3a.  Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné formy mechanizmov nápravy stanovené vo vnútroštátnom práve. [PN 35]

3b.  V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ľudských právach a predovšetkým právo na spravodlivý a nestranný súdny proces a právu na účinný prostriedok nápravy. [PN 36]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

1a.  „spotrebiteľská organizácia“ je akákoľvek skupina, ktorá sa snaží chrániť záujmy spotrebiteľov pred protiprávnym konaním alebo opomenutím, ktorého sa dopustili obchodníci; [PN 37]

2.  „obchodník“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo vo verejnom vlastníctve, ktorá koná je spôsobilá na právne úkony podľa predpisov občianskeho práva, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet, na účely súvisiace so svojou obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou; [PN 38]

3.  „kolektívne záujmy spotrebiteľov“ sú záujmy mnohých spotrebiteľov alebo dotknutých osôb v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); [PN 39]

4.  „žaloba v zastúpení“ je žaloba zameraná na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, v rámci ktorej dotknutí spotrebitelia nevystupujú ako strany;

5.  „praktiky“ sú konanie alebo nekonanie obchodníka;

6.  „konečné rozhodnutie“ je rozhodnutie súdu členského štátu, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému sa už nemožno odvolať, alebo rozhodnutie správneho orgánu, ktoré už nemôže byť predmetom súdneho preskúmania;

6a.  „spotrebiteľské právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo prijaté na ochranu spotrebiteľov. [PN 40]

Kapitola 2

Žaloby v zastúpení

Článok 4

Oprávnené zastupujúce subjekty [PN 41]

1.  Členské štáty zabezpečia, aby žaloby v zastúpení mohli podávať oprávnené subjekty vopred určené na vlastnú žiadosť členskými štátmi na tento účel a uvádzané vo verejne dostupnom zozname. Členské štáty alebo ich súdy určia na svojom príslušnom území aspoň jeden oprávnený zastupujúci subjekt na účely podávania žalôb v zastúpení v zmysle článku 3 ods. 4.

Členské štáty určia subjekt ako oprávnený zastupujúci subjekt, ak spĺňa všetky tieto kritériá: [PN 42]

a)  je riadne zriadený podľa práva členského štátu;

b)  má jeho stanovy alebo iný dokument týkajúci sa jeho riadenia a jeho pokračujúca činnosť, ktorá zahŕňa obranu a ochranu záujmov spotrebiteľov, dokazujú jeho oprávnený záujem o zaistenie dodržiavania ustanovení práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica; [PN 43]

c)  má neziskový charakter;

ca)  koná spôsobom, ktorý je nezávislý od iných subjektov a osôb iných ako spotrebiteľov, ktoré by mohli mať hospodársky záujem na výsledku žalôb v zastúpení, najmä od účastníkov trhu; [PN 44]

cb)  nemá finančné dohody s žalujúcimi právnickými firmami nad rámec bežnej zmluvy o poskytovaní služieb; [PN 45]

cc)  má zavedené vnútorné postupy na predchádzanie konfliktu záujmov medzi ním a jeho financovateľmi; [PN 46]

Členské štáty stanovia, že oprávnený zastupujúci subjekt zverejní vhodnými prostriedkami, napríklad na svojej webovej lokalite, v jasnom a zrozumiteľnom jazyku spôsob, akým je financovaný, svoju organizačnú a riadiacu štruktúru, cieľ a pracovné metódy, ako aj svoje činnosti.

Členské štáty pravidelne posudzujú, či oprávnený zastupujúci subjekt naďalej spĺňa tieto kritériá. Členské štáty zabezpečia, aby oprávnený zastupujúci subjekt prišiel o svoje postavenie podľa tejto smernice, ak už nespĺňa jedno alebo viacero z kritérií uvedených v prvom pododseku.

Členské štáty zostavia zoznam zastupujúcich subjektov spĺňajúcich kritériá uvedené v odseku 1 a zverejnia ho. Zoznam sprístupňujú Komisii a podľa potreby ho aktualizujú.

Komisia uverejní zoznam zastupujúcich subjektov, ktorý jej zaslali členské štáty, na verejne dostupnom online portáli. [PN 47]

1a.  Členské štáty môžu ustanoviť, že verejné orgány, ktoré boli určené už pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice v súlade s vnútroštátnym právom, boli naďalej oprávnení na získanie postavenia zastupujúceho subjektu v zmysle tohto článku. [PN 48]

2.  Členské štáty môžu určiť oprávnený subjekt aj ad hoc na účely konkrétnej žaloby v zastúpení, a to na jeho žiadosť a ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 1. [PN 49]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby na získanie postavenia oprávneného zastupujúceho subjektu boli oprávnené najmä spotrebiteľské organizácie spĺňajúce kritériá uvedené v odseku 1 a nezávislé verejné subjekty. Členské štáty môžu ako oprávnené zastupujúce subjekty určiť spotrebiteľské organizácie, ktoré zastupujú členov z viac ako jedného členského štátu. [PN 50]

4.  Členské štáty môžu stanoviť pravidlá určujúce, ktoré oprávnené subjekty môžu využívať všetky opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6 a ktoré oprávnené subjekty môžu využívať len jedno alebo viacero z týchto opatrení. [PN 51]

5.  Dodržiavanie kritérií uvedených v odseku 1 oprávneným subjektom nemá vplyv na právo povinnosť súdu alebo správneho orgánu preskúmať, či účel oprávneného subjektu oprávňuje daný oprávnený subjekt, aby v konkrétnom prípade konal v súlade s článkom 4 a článkom 5 ods. 1. [PN 52]

Článok 5

Žaloby v zastúpení na účely ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení mohli na vnútroštátnych súdoch alebo správnym orgánom podávať iba oprávnené zastupujúce subjekty určené v súlade s článkom 4 ods. 1 a za predpokladu, že existuje priamy vzťah medzi hlavnými cieľmi subjektu a právami udelenými podľa práva Únie, ktoré mali byť porušené a v súvislosti s ktorými sa žaloba podáva.

Oprávnené zastupujúce subjekty si môžu slobodne zvoliť akýkoľvek postup, ktorý je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie, čím sa zabezpečí vyššia úroveň ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov.

Členské štáty zabezpečia, že na súd alebo správny orgán členského štátu v súvislosti s tými istými praktikami, s tým istým obchodníkom a tými istými spotrebiteľmi nebola podaná žiadna ďalšia, ešte prebiehajúca žaloba. [PN 53]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty vrátane verejných orgánov, ktoré boli vopred určené, boli oprávnené podávať žaloby v zastúpení na účely uplatnenia týchto opatrení: [PN 54]

a)  súdneho príkazu ako predbežného opatrenia slúžiaceho na zastavenie nezákonných praktík alebo na ich zakázanie v prípade, že nezákonné praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná; [PN 56]

b)  súdneho príkazu potvrdzujúceho, že praktiky sú porušením práva, a podľa potreby zastavujúceho praktiky alebo zakazujúceho praktiky v prípade, že praktiky sa síce zatiaľ nevykonávajú, ale možnosť ich vykonávania je bezprostredná.

S cieľom dosiahnuť súdny príkaz oprávnené zastupujúce subjekty nemusia získavať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov ani poskytovať dôkaz o skutočnej strate alebo škode dotknutých spotrebiteľov ani o úmyselnom konaní alebo nedbanlivosti obchodníka. [PN 55]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby oprávnené zastupujúce subjekty mohli podávať žaloby v zastúpení na účely opatrení, ktorými sa odstránia pretrvávajúce účinky porušenia právnych predpisov. Tieto opatrenia sa využijú na základe konečného rozhodnutia, v ktorom sa potvrdí, že praktiky predstavujú porušenie práva Únie uvedeného v prílohe I, v dôsledku ktorého boli poškodené kolektívne záujmy spotrebiteľov, vrátane konečného súdneho príkazu uvedeného v odseku 2 písm. b). [PN 57]

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 4, členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty mohli využiť opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich účinkov porušenia právnych predpisov spolu s opatreniami uvedenými v odseku 2 v rámci jednej žaloby v zastúpení. [PN 58]

Článok 5a

Register kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu

1.  Členské štáty môžu zriadiť vnútroštátny register pre žaloby v zastúpení, ktorý bude bezplatne dostupný každej zainteresovanej osobe elektronickou cestou a/alebo inak.

2.  Webové lokality uverejňujúce registre poskytujú prístup ku komplexným a objektívnym informáciám o dostupných metódach získania náhrady vrátane mimosúdnych metód, ako aj nevybavených žalôb v zastúpení.

3.  Vnútroštátne registre sú navzájom prepojené. Uplatňuje sa článok 35 nariadenia (EÚ) 2017/2394. [PN 59]

Článok 6

Nápravné opatrenia

1.  Na účely článku 5 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby oprávnené subjekty boli oprávnené podať žaloby v zastúpení, ktorých cieľom je dosiahnuť príkaz na nápravu, ktorým sa obchodníkovi ukladá povinnosť zabezpečiť podľa potreby okrem iného náhradu škody, opravu, výmenu, zľavu, ukončenie zmluvného vzťahu alebo vrátenie uhradenej sumy. Členský štát môže alebo nemusí pred prijatím deklaratórneho rozhodnutia alebo vydaním príkazu na nápravu vyžadovať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. [PN 60]

Ak členský štát nevyžaduje mandát od jednotlivého spotrebiteľa na to, aby sa mohol pripojiť k žalobe v zastúpení, tento členský štát napriek tomu umožní tým jednotlivcom, ktorí nemajú obvyklý pobyt v členskom štáte, v ktorom sa žaloba podáva, zúčastniť sa na žalobe v zastúpení, pokiaľ v príslušnej lehote udelili výslovný mandát na pripojenie sa k žalobe v zastúpení. [PN 61]

Oprávnený zastupujúci subjekt poskytne na podporu žaloby dostatočné všetky potrebné informácie podľa požiadaviek vnútroštátneho práva vrátane opisu spotrebiteľov, ktorých sa žaloba týka, a skutkovej a právnej podstaty, ktoré sa majú vyriešiť. [PN 62]

2.  Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty splnomocniť súd alebo správny orgán na to, aby namiesto príkazu na nápravu vydal deklaratórne rozhodnutie o zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia práva Únie uvedeného v prílohe I, a to v riadne odôvodnených prípadoch, keď je zložité jednotlivo vyčísliť nápravu vzhľadom na znaky individuálnej škody, ktorá vznikla dotknutým spotrebiteľom. [PN 63]

3.  Odsek 2 sa neuplatňuje v prípadoch, keď:

a)  možno spotrebiteľov dotknutých porušením právnych predpisov identifikovať a keď utrpeli porovnateľnú škodu v dôsledku tých istých praktík, pokiaľ ide o časové obdobie alebo kúpu. V takýchto prípadoch nie je požiadavka získať mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov podmienkou na začatie konania vo veci žaloby. Náprava bude určená dotknutým spotrebiteľom;

b)  spotrebitelia utrpeli stratu s nízkou hodnotou a bolo by neprimerané rozdeľovať im nápravu. V takýchto prípadoch členské štáty zabezpečia, aby sa nevyžadoval mandát od jednotlivých dotknutých spotrebiteľov. Náprava bude určená na verejný účel slúžiaci kolektívnym záujmom spotrebiteľov. [PN 64]

4.  Nápravou získanou prostredníctvom konečného rozhodnutia v súlade s odsekmi odsekom 1, 2 a 3 nie sú dotknuté žiadne ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia sa dodržiava zásada právoplatne rozsúdenej veci. [PN 65]

4a.  Cieľom nápravných opatrení je poskytnúť dotknutým spotrebiteľom plnú náhradu škody. V prípade nenárokovanej sumy, ktorá zostane po náhrade škody, súd rozhodne o tom, kto bude príjemcom tejto nenárokovanej sumy. Oprávnenému zastupujúcemu subjektu ani obchodníkovi sa táto nenárokovaná suma nepridelí. [PN 66]

4b.  Zakázaná je predovšetkým náhrada škody so sankčným charakterom vedúca k tomu, že sa žalujúcej strane prizná náhrada presahujúca utrpenú škodu. Napríklad náhrada škody poskytnutá spotrebiteľom, ktorých kolektívne záujmy boli poškodené, neprekročí sumu, ktorú obchodník dlhuje v súlade s platným vnútroštátnym právom alebo právom Únie na účely pokrytia skutočnej škody, ktorú jednotliví spotrebitelia utrpeli. [PN 67]

Článok 7

Financovanie Prípustnosť žaloby v zastúpení [PN 68]

1.  Oprávnený zastupujúci subjekt žiadajúci o príkaz na nápravu podľa článku 6 ods. 1 v skorej čo najskorej fáze konania vo veci žaloby informuje o zdroji poskytne súdu alebo správnemu orgánu úplný finančný prehľad, v ktorom uvedie všetky zdroje finančných prostriedkov používaných na jeho činnosť všeobecne a o zdroji zdroje finančných prostriedkov, ktoré používa na podporu konania vo veci žaloby, s cieľom preukázať, že nedochádza ku konfliktu záujmov. Preukáže, že má dostatočné finančné prostriedky na zastupovanie najlepších záujmov dotknutých spotrebiteľov a na pokrytie nákladov protistrany, ak by žaloba bola neúspešná. [PN 69]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že je žaloba v zastúpení vo veci uplatnenia nároku na nápravu financovaná treťou stranou, tretia strana mala zakázané Žalobu v zastúpení môže vnútroštátny súd vyhlásiť za neprípustnú, ak zistí, že financovanie treťou stranou by: [PN 70]

a)  ovplyvňovať rozhodnutia oprávneného zastupujúceho subjektu v súvislosti so žalobou v zastúpení, čo sa vzťahuje aj na urovnania začatie žalôb v zastúpení a rozhodnutia o urovnaniach; [PN 71]

b)  poskytovať financovanie kolektívnej žaloby proti žalovanému, ktorý je konkurentom osoby poskytujúcej financovanie, alebo proti žalovanému, od ktorého je osoba poskytujúca financovanie závislá.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mali súdy a správne orgány právomoc posúdiť okolnosti uvedené v posúdili, či nedochádza ku konfliktu záujmov podľa odseku 2 1, a v súlade s tým žiadať od oprávneného subjektu, aby odmietol príslušné financovanie, alebo aby mohli v prípade potreby zamietnuť aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného subjektu v konkrétnom prípade okolnosti uvedené v odseku 2 vo fáze prípustnosti žaloby v zastúpení a v neskoršej fáze počas súdneho konania, ak to okolnosti umožňujú iba vtedy. [PN 72]

3a.  Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán v čo najskoršej fáze konania právomoc zamietnuť zjavne neopodstatnené veci. [PN 73]

Článok 7a

Zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“

Členské štáty zabezpečia, aby strana, ktorá žalobu vo veci kolektívneho uplatňovania nároku na nápravu prehrala, uhradila trovy konania, ktoré znášala strana, ktorá spor vyhrala, za podmienok stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Súd alebo správny orgán neprisúdia neúspešnej strane náhradu trov konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči nároku. [PN 74]

Článok 8

Urovnania

1.  Členské štáty môžu stanoviť, že oprávnený zastupujúci subjekt a obchodník, ktorí dosiahli urovnanie v súvislosti s nápravou pre spotrebiteľov dotknutých údajne nezákonnými praktikami daného obchodníka, môžu spoločne požiadať súd alebo správny orgán o schválenie takéhoto urovnania. Súd alebo správny orgán takúto žiadosť prijme len vtedy, ak v súvislosti s tým istým obchodníkom a rovnakými praktikami neprebieha žiadne iné konanie vo veci žaloby v zastúpení na súde alebo v správnom orgáne rovnakého členského štátu. [PN 75]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby kedykoľvek počas konania vo veci žaloby v zastúpení mohol súd alebo správny orgán vyzvať oprávnený subjekt a žalovaného, a to na základe konzultácie s nimi, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby mal súd alebo správny orgán, ktorý vydal konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2, právomoc požiadať strany žaloby v zastúpení, aby v stanovenej primeranej lehote dosiahli dohodu o urovnaní týkajúcu sa nápravy, ktorá sa má poskytnúť spotrebiteľom na základe tohto konečného rozhodnutia.

4.  Urovnania podľa odsekov 1, 2 a 3 podliehajú podrobnému preskúmaniu súdom alebo správnym orgánom. Súd alebo správny orgán posúdi zákonnosť a spravodlivosť urovnania, a to s ohľadom na práva a záujmy všetkých strán vrátane dotknutých spotrebiteľov.

5.  Ak sa v stanovenej lehote nedosiahne urovnanie uvedené v odseku 2 alebo ak dosiahnuté urovnanie nebude schválené, súd alebo správny orgán pokračuje v konaní vo veci žaloby v zastúpení.

6.  Jednotliví dotknutí spotrebitelia dostanú možnosť prijať alebo odmietnuť, aby bolo urovnanie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 pre nich záväzné. Nápravou získanou Náprava získaná prostredníctvom schváleného urovnania v súlade s odsekom 4 nie sú je záväzná pre všetky strany bez toho, aby ňou boli dotknuté žiadne akékoľvek ďalšie práva na nápravu, ktoré dotknutí spotrebitelia môžu mať podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva. [PN 76]

Článok 9

Informovanie o žalobe v zastúpení

-1.  Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúce subjekty:

a)  informovali spotrebiteľov o údajnom porušovaní práv vyplývajúcich z práva Únie a o úmysle požiadať o súdny príkaz alebo podať žalobu o náhradu škody;

b)  dotknutým spotrebiteľom už vopred vysvetlili možnosť pripojiť sa k žalobe s cieľom zabezpečiť, aby sa uchovávali príslušné dokumenty a ďalšie informácie potrebné na žalobu;

c)  v prípade potreby informovali o následných krokoch a možných právnych následkoch. [PN 77]

1.  Ak je urovnanie alebo konečné rozhodnutie prospešné pre spotrebiteľov, ktorý si toho nemusia byť vedomí, členské štáty zabezpečia, aby súd alebo správny orgán vyžadoval od obchodníka porušujúceho právne predpisy porazenej strany alebo oboch strán, aby na vlastné náklady informoval informovali dotknutých spotrebiteľov o konečných rozhodnutiach, ktorými sa stanovujú opatrenia uvedené v článkoch 5 a 6, a o schválených urovnaniach uvedených v článku 8, a to primeranou formou vzhľadom na okolnosti prípadu a v stanovenej lehote, ak je to vhodné, aj formou oznámenia adresovaného jednotlivo každému dotknutému spotrebiteľovi. Členské štáty môžu stanoviť, že informačná povinnosť sa môže splniť prostredníctvom verejne dostupnej a ľahko prístupnej webovej lokality. [PN 78]

1a.  Porazená strana znáša náklady na informovanie spotrebiteľov v súlade so zásadou stanovenou v článku 7. [PN 79]

2.  Súčasťou informácií uvedených v odseku 1 je v zrozumiteľnej forme podané vysvetlenie predmetu žaloby v zastúpení, jej právnych následkov a podľa potreby aj následných krokov, ktoré by mali dotknutí spotrebitelia podniknúť. Spôsoby a časový rámec poskytnutia informácií sa navrhujú po dohode so súdom alebo správnym orgánom. [PN 80]

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupným spôsobom sprístupnené informácie o nadchádzajúcich, prebiehajúcich a uzavretých kolektívnych žalobách, a to aj prostredníctvom médií a online prostredníctvom verejnej webovej lokality, keď súd rozhodol, že vec je prípustná. [PN 81]

2b.  Členské štáty zabezpečia, aby verejná komunikácia oprávnených subjektov o nárokoch bola faktická a zohľadňovalo sa v nej právo spotrebiteľov na informácie, ako aj právo obvineného na ochranu dobrej povesti a právo na služobné tajomstvo. [PN 82]

Článok 10

Účinok konečných rozhodnutí

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie právnych predpisov poškodzujúce kolektívne záujmy spotrebiteľov, ktoré je potvrdené v konečnom rozhodnutí konečné rozhodnutie správneho orgánu alebo súdu vrátane konečného súdneho príkazu podľa článku 5 ods. 2 písm. b), považovalo za nezvratne potvrdzujúce dôkaz potvrdzujúci existenciu predmetného porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti tomu istému obchodníkovi za to tie isté porušenie právnych predpisov skutočnosti, a to za predpokladu, že tú istú škodu nemožno nahradiť dvakrát tým istým dotknutým spotrebiteľom. [PN 83]

2.  Členské štáty zaistia, aby ich vnútroštátne súdy alebo správne orgány považovali konečné rozhodnutie uvedené v odseku 1 prijaté v inom členskom štáte za vyvrátiteľnú domnienku aspoň za dôkaz, že došlo k porušeniu právnych predpisov. [PN 84]

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné rozhodnutie súdu jedného členského štátu, ktorým sa potvrdí existencia alebo neexistencia porušenia právnych predpisov na účely prípadných iných žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch v inom členskom štáte proti tomu istému obchodníkovi za to isté porušenie právnych predpisov, považovalo za vyvrátiteľnú domnienku. [PN 85]

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné deklaratórne rozhodnutie podľa článku 6 ods. 2 považovalo za nezvratné potvrdenie zodpovednosti obchodníka voči spotrebiteľom poškodeným v dôsledku porušenia právnych predpisov na účely akýchkoľvek žalôb podaných s cieľom uplatniť nároky sa nabádajú k tomu, aby vytvorili databázu obsahujúcu všetky konečné rozhodnutia o žalobách vo veci uplatnenia nároku na nápravu na ich vnútroštátnych súdoch proti rovnakému obchodníkovi za predmetné porušenie právnych predpisov. Členské štáty zabezpečia, ktoré by mohli uľahčiť ďalšie nápravné opatrenia, a aby sa v rámci takýchto žalôb vo veci uplatnenia nároku na nápravu podávaných jednotlivo spotrebiteľmi mohlo využiť zrýchlené a zjednodušené konanie podelili o svoje najlepšie postupy v tejto oblasti. [PN 86]

Článok 11

Pozastavenie premlčacej lehoty

Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby v prípade, že príslušné práva podliehajú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva premlčacím lehotám, malo podanie žaloby v zastúpení podľa článkov 5 a 6 účinok pozastavenia alebo prerušenia plynutia premlčacích lehôt vzťahujúcich sa na akékoľvek žaloby vo veci uplatnenia nároku na nápravu pre dotknutých spotrebiteľov jednotlivcov. [PN 87]

Článok 12

Procesná účelnosť

1.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žaloby v zastúpení uvedené v článkoch 5 a 6 boli riešené s náležitou mierou účelnosti.

2.  Žaloby v zastúpení na účely vydania súdneho príkazu v podobe predbežného opatrenia uvedeného v článku 5 ods. 2 písm. a) sa riešia prostredníctvom zrýchleného konania.

Článok 13

Dôkazy

Členské štáty zabezpečia, aby na požiadanie oprávneného subjektu, ktorý predložil jednej zo strán, ktorá predložila primerane dostupné skutočnosti a postačujúce dôkazy postačujúce a vecné vysvetlenie na podporu žaloby v zastúpení svojich stanovísk a uviedol uviedla ďalšie konkrétne a jasne vymedzené dôkazy, ktoré má pod kontrolou žalovaný druhá strana, súd alebo správny orgán mohol v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami nariadiť, aby žalovaný táto strana takéto dôkazy predložil predložila čo najstriktnejšie na základe primerane dostupných skutočností, a to v súlade s platnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa dôvernosti údajov. Príkaz musí byť vhodný a primeraný v príslušnom prípade a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi oboma zainteresovanými stranami. [PN 88]

Členské štáty zabezpečia, aby súdy obmedzili sprístupnenie dôkazov len na to, čo je primerané. S cieľom určiť, či je akékoľvek sprístupnenie, ktoré zastupujúci subjekt požaduje, primerané, súd zváži legitímny záujem všetkých dotknutých strán, konkrétne do akej miery je žiadosť o sprístupnenie dôkazov podporená dostupnými skutočnosťami a dôkazmi a či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa vyžaduje, obsahujú dôverné informácie. [PN 89]

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich informácie, ak to považujú za relevantné pre konanie o žalobe o náhradu škody. [PN 90]

Článok 14

Sankcie

1.  Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií vzťahujúcich sa na nedodržiavanie konečných rozhodnutí vydaných v rámci žaloby v zastúpení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby sankcie mohli mať okrem iného podobu pokút. [PN 91]

3.  Pri rozhodovaní o rozdelení výnosov z pokút členské štáty zohľadnia kolektívne záujmy spotrebiteľov. Členské štáty môžu rozhodnúť o pridelení takýchto príjmov do fondu vytvoreného na účely financovania žalôb v zastúpení. [PN 92]

4.  Členské štáty oznámia ustanovenia uvedené v odseku 1 Komisii najneskôr do [dátum transpozície tejto smernice] a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

Článok 15

Pomoc pre oprávnené zastupujúce subjekty [PN 93]

1.  Členské štáty sa v súlade s článkom 7 nabádajú na zabezpečenie toho, aby oprávnené zastupujúce subjekty mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na žaloby v zastúpení. Prijmú opatrenia potrebné na uľahčenie prístupu k spravodlivosti a na zabezpečenie toho, aby trovy konania súvisiace so žalobami v zastúpení netvorili finančnú prekážku, ktorá by oprávneným subjektom bránila účinne vykonávať právo na využitie opatrení uvedených v článkoch 5 a 6, ako napríklad obmedzenie príslušných súdnych alebo správnych poplatkov, alebo poskytnutie prístupu k právnej pomoci pre oprávnené subjekty v prípade potreby alebo poskytnutie verejného financovania oprávneným subjektom na tento účel. [PN 94]

1a.  Členské štáty poskytnú štrukturálnu podporu subjektom konajúcim ako oprávnené subjekty v rozsahu pôsobnosti tejto smernice. [PN 95]

2.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípadoch, keď sú oprávnené subjekty povinné informovať dotknutých spotrebiteľov o prebiehajúcom konaní vo veci žaloby v zastúpení, bolo možné vymáhať príslušné náklady od obchodníka, ak bude žaloba úspešná.

3.  Členské štáty a Komisia podporujú a uľahčujú spoluprácu oprávnených subjektov a výmenu a šírenie ich najlepších postupov a skúseností, pokiaľ ide o riešenie cezhraničných a domácich porušení právnych predpisov.

Článok 15a

Právne zastúpenie a odmeny

Členské štáty zabezpečia, aby odmena právnikov ani spôsob jej výpočtu nevytvárali stimuly na vedenie súdnych sporov, ktoré sú zbytočné z pohľadu záujmov ktorejkoľvek zo strán. Členské štáty predovšetkým zakážu podielové odmeny. [PN 96]

Článok 16

Cezhraničné žaloby v zastúpení

1.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby oprávnený zastupujúci subjekt, ktorý bol vopred určený v jednom členskom štáte v súlade s článkom 4 ods. 1, mohol podávať žaloby na súdoch alebo v správnych orgánoch iného členského štátu po predložení verejne dostupného zoznamu uvedeného v uvedenom článku. Súdy alebo správne orgány prijmú tento zoznam ako dôkaz aktívnej vecnej legitimácie môžu preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného zastupujúceho subjektu bez toho, aby bolo dotknuté ich právo preskúmať, či účel oprávneného zastupujúceho subjektu ho oprávňuje začať konanie v konkrétnom prípade. [PN 97]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že porušenie právnych predpisov ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní spotrebiteľov z rôznych členských štátov, mohlo žalobu v zastúpení podať na príslušnom súde alebo v správnom orgáne členského štátu viacero oprávnených subjektov z rôznych členských štátov konajúcich spoločne alebo v zastúpení jedným oprávneným subjektom na účely ochrany kolektívneho záujmu spotrebiteľov z rôznych členských štátov.

2a.  Členský štát, v ktorom sa uskutočňuje kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, môže vyžadovať mandát od spotrebiteľov, ktorí majú bydlisko v tomto členskom štáte, a v prípade cezhraničnej žaloby vyžaduje mandát od jednotlivých spotrebiteľov so sídlom v inom členskom štáte. Za takýchto okolností sa súdu alebo správnemu orgánu a odporcovi na začiatku žaloby poskytne konsolidovaný zoznam všetkých spotrebiteľov z iných členských štátov, ktorým sa udelil takýto mandát. [PN 98]

3.  Na účely cezhraničných žalôb v zastúpení a bez toho, aby tým boli dotknuté práva udelené iným subjektom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, členské štáty oznámia Komisii zoznam vopred určených oprávnených subjektov. Členské štáty informujú Komisiu o názve a účele týchto oprávnených subjektov. Komisia tieto informácie zverejní a pravidelne aktualizuje.

4.  Ak členský štát alebo, Komisia alebo obchodník vysloví pochybnosti o tom, či oprávnený subjekty zastupujúci subjekt dodržiava kritériá stanovené v článku 4 ods. 1, členský štát, ktorý daný subjekt určil, tieto obavy preskúma a podľa potreby určenie zruší, ak nie je dodržané jedno alebo viacero kritérií. [PN 99]

Článok 16a

Verejný register

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány zriadili verejne prístupný register protiprávnych činov, ktoré boli predmetom súdneho príkazu v súlade s ustanoveniami tejto smernice. [PN 100]

Kapitola 3

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Zrušenie

Smernica 2009/22/EÚ sa k [dátumu začiatku uplatňovania tejto smernice] ruší bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 2.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 18

Monitorovanie a hodnotenie

1.  Najskôr päť rokov po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice Komisia vykoná hodnotenie tejto smernice a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Hodnotenie sa uskutoční podľa usmernení Komisie pre lepšiu právnu reguláciu. V správe Komisia posúdi najmä rozsah pôsobnosti tejto smernice vymedzený v článku 2 a prílohe I.

2.  Najneskôr po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia posúdi, či pravidlá o právach cestujúcich v leteckej a železničnej doprave poskytujú takú úroveň ochrany práv spotrebiteľov, ktorá je porovnateľnú s ochranou, ktorú zabezpečuje táto smernica. V prípade, že tomu tak je, má Komisia v úmysle predložiť príslušné návrhy, ktoré môžu spočívať predovšetkým z vyňatia aktov uvedených v bodoch 10 a 15 prílohy I z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako je vymedzený v článku 2. [PN 101]

3.  Členské štáty Komisii každoročne a prvýkrát najneskôr štyri roky po dátume začiatku uplatňovania tejto smernice predložia tieto informácie potrebné na prípravu správy uvedenej v odseku 1:

a)  počet žalôb v zastúpení podaných podľa tejto smernice na správnych a súdnych orgánoch;

b)  druh oprávneného subjektu, ktorý žaloby predložil;

c)  druh porušenia právnych predpisov, ktorý sa v rámci žalôb v zastúpení riešil, strany žaloby v zastúpení a hospodárske odvetvie, ktorého sa žaloby v zastúpení týkali;

d)  dĺžka konania od začiatku podania žaloby až po prijatie konečných súdnych príkazov podľa článku 5, príkazov na nápravu alebo deklaratórnych rozhodnutí podľa článku 6 alebo konečného schválenia urovnania podľa článku 8;

e)  výsledky žalôb v zastúpení;

f)  počet oprávnených subjektov podieľajúcich sa na mechanizme spolupráce a výmeny najlepších postupov podľa článku 15 ods. 3.

Článok 18a

Doložka o preskúmaní

Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, Komisia posúdi, či by sa cezhraničné žaloby v zastúpení dali najlepšie riešiť na úrovni Únie, a to vytvorením funkcie európskeho ombudsmana pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu. Komisia najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice vypracuje správu v tejto súvislosti a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží príslušný návrh. [PN 102]

Článok 19

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia po [šiestich mesiacoch od uplynutia lehoty na transpozíciu].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 20

Prechodné ustanovenia

1.  Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje táto smernica, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali po (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

2.  Členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje smernica 2009/22/ES, na porušenia právnych predpisov, ktoré sa začali pred (dátum začiatku uplatňovania tejto smernice).

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

ZOZNAM USTANOVENÍ PRÁVA ÚNIE UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2 ODS. 1

1.  Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29 – 33)(9).

2.  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

3.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES zo 16. februára 1998 o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi (Ú. v. ES L 80, 18.3.1998, s. 27).

4.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

5.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

6.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

7.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51 – 77).

8.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37): článok 13.

9.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

10.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

11.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

12.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1).

13.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21): článok 1, článok 2 písm. c) a články 4 až 8.

14.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

15.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).

16.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

17.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3): články 22, 23 a 24.

18.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1 – 1355).

19.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú. v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

20.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55 – 93).

21.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94 – 136).

22.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32 – 96).

23.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11 – 18).

24.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7 – 17).

25.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10 – 35).

26.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46 – 58).

27.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1 – 155): články 183, 184, 185 a 186.

28.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1): články 9, 10, 11 a články 19 až 26.

29.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13 – 35).

30.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1 – 19).

31.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1).

32.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

33.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45 – 65).

34.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1 – 73).

35.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

36.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18 – 63).

37.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22-37).

38.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10 – 35).

39.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1 – 56).

40.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63): článok 13.

41.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1): článok 14.

42.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1 – 17).

43.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18 – 38).

44.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34): články 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 21, 22, 23, kapitola 10 a prílohy I a II.

45.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349 – 496).

46.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214): články 3 až 18 a článok 20 ods. 2.

47.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

48.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1 – 23).

49.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98 – 121).

50.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35 – 127).

51.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1 – 18).

52.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19 – 59).

53.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

54.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37 – 85).

55.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 1).

56.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12 – 82).

57.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8 – 45).

58.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1 – 23).

59.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2018. s. 1).

59a.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4). [PN 103]

59b.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uvedenia na trh elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357). [PN 104]

59c.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. [PN 105]

59d.   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107). [PN 106]

59e.   Nariadenie Rady (EHS) č. 2136/89 z 21. júna 1989 stanovujúce spoločné normy na odbyt pre konzervované sardinky a obchodné opisy pre konzervované sardinky a výrobky typu sardiniek. [PN 107]

59f.   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005. [PN 108]

PRÍLOHA II

TABUĽKA ZHODY

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66. (2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232. (3) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66. (4) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 232. (5) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019. (6) Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30. (7) Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017. (8) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. (9) Uvedená smernica bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34/ES zo dňa 10. mája 1999, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 85/374/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 141, 4.6.1999, s. 20 – 21).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09547/2018 – C8-0021/2019 – 2018/0080(NLE))

P8_TA(2019)0223 A8-0164/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (09547/2018),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (09548/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0021/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a ods. 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0164/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Izraelského štátu.

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k novej komplexnej dohode medzi EÚ a Uzbekistanom (2018/2236(INI))

P8_TA(2019)0224 A8-0149/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/... zo 16. júla 2018, ktorým sa Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku poverujú začať rokovania a viesť ich v mene Únie o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci Únie (10336/18),

—  so zreteľom na rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady konaného 16. júla 2018, ktorým sa Európska komisia poveruje začať rokovania a viesť ich v mene členských štátov o tých ustanoveniach komplexnej dohody medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktoré patria do právomoci členských štátov (10337/18),

—  so zreteľom na smernice na rokovania, ktoré Rada prijala 16. júla 2018 (10601/18 EÚ s obmedzeným prístupom) a ktoré boli postúpené Európskemu parlamentu 6. augusta 2018,

—  so zreteľom na existujúcu dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbeckou republikou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999,

—  so zreteľom na Memorandum o porozumení o energii medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré bolo podpísané v januári 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala v roku 2013,

—  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(1),

—  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(2),

—  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane(3),

—  so zreteľom na svoje uznesenia z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(4) a z 13. apríla 2016 k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia(5),

—  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 19. septembra 2018 s názvom Prepojenie Európy a Ázie: základné prvky stratégie EÚ (JOIN(2018)0031),

—  so zreteľom na návštevy Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva v Uzbekistane v septembri 2018 resp. v máji 2017 a na pravidelné návštevy Delegácie pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ – Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom,

—  so zreteľom na výsledky 13. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – Stredná Ázia konaného 10. novembra 2017 v Samarkane, ktoré sa zaoberalo dvojstrannou agendou (hospodárstvo, prepojenosť, bezpečnosť a právny štát) a regionálnymi otázkami,

—  so zreteľom na spoločné komuniké zo 14. zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ – Stredná Ázia konaného 23. novembra 2018 v Bruseli s názvom EÚ a Stredná Ázia: spoločné úsilie o inkluzívny rast, udržateľnú prepojenosť a silné partnerstvá v budúcnosti(6),

—  so zreteľom na pokračujúcu rozvojovú pomoc EÚ Uzbekistanu vo výške 168 miliónov EUR v období 2014 – 2020, finančnú pomoc od Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) a na ďalšie opatrenia EÚ na podporu mieru a bezpečnosti a zníženie množstva jadrového odpadu v krajine,

—  so zreteľom na vyhlásenie z Taškentskej konferencie o Afganistane z 26. a 27. marca 2018, ktorú usporiadal Uzbekistan a spoločne mu predsedali Afganistan, s názvom Mierový proces, bezpečnostná spolupráca a regionálne prepojenie,

—  so zreteľom na stratégiu opatrení v piatich prioritných oblastiach pre rozvoj Uzbekistanu (rozvojová stratégia) na roky 2017 – 2021,

–  so zreteľom na kroky, ktoré Uzbekistan podnikol smerom k otvorenejšej spoločnosti a väčšej otvorenosti vo vzťahoch so susediacimi krajinami po získaní nezávislosti od Sovietskeho zväzu,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0149/2019),

A.  keďže 23. novembra 2018 EÚ a Uzbekistan začali rokovania o komplexnej posilnenej dohode o partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“), ktorá by nahradila súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom, a to s cieľom posilniť a prehĺbiť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu na základe spoločných hodnôt demokracie, právneho štátu, dodržiavania základných slobôd a dobrej správy vecí verejných, podporovať trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodnú bezpečnosť a účinne riešiť globálne výzvy, ako sú terorizmus, zmena klímy a organizovaná trestná činnosť;

B.  keďže nadobudnutie platnosti posilnenej DPS si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu;

1.  predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) tieto odporúčania:

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Uzbeckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 394. (2) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 51. (3) Ú. v. EÚ C 274, 27.7.2016, s. 25. (4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91. (5) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 119. (6) https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/54354/joint-communiqué-european-union-–-central-asia-foreign-ministers-meeting-brussels-23-november_en

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES (COM(2018)0639 – C8-0408/2018 – 2018/0332(COD))

P8_TA(2019)0225 A8-0169/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0639),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0408/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym Parlamentom, Dolnou snemovňou a Snemovňou lordov Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na výsledky online konzultácií, ktoré Komisia uskutočnila medzi 4. júlom 2018 a 16. augustom 2018,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre právne veci a Výboru pre petície (A8-0169/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času a zrušuje smernica 2000/84/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Členské štáty sa v minulosti rozhodli zaviesť úpravu letného času na vnútroštátnej úrovni. Preto bolo pre fungovanie vnútorného trhu dôležité, aby sa v celej Únii stanovil spoločný dátum a čas začiatku a konca obdobia letného času s cieľom skoordinovať zmenu času v jednotlivých členských štátoch. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/84/ES(4) všetky členské štáty v súčasnosti dvakrát ročne uplatňujú úpravu letného sezónne zmeny času od poslednej nedele. Štandardný čas sa v poslednú nedeľu v marci mení na letný čas, ktorý sa uplatňuje do prvej nedele v októbri toho istého roka. [PN 1]

(2)  Európsky parlament na základe viacerých petícií, iniciatív občanov a parlamentných otázok vo svojom uznesení z 8. februára 2018 požiadal Komisiu, aby dôkladne preskúmala úpravu letného času stanovenú v smernici 2000/84/ES a podľa potreby skoncipovala návrh jej revízie. Ďalej v ňom potvrdil zásadnú potrebu zdôraznil dôležitosť zachovania harmonizovanej a koordinovanej koncepcie časovej úpravy na celom území Únie, ako aj jednotného časového režimu v Únii. [PN 2]

(3)  Komisia preskúmala dostupné dôkazy, ktoré dokladajú dôležitosť harmonizovaných pravidiel Únie v tejto oblasti v záujme zaručenia riadneho fungovanie fungovania vnútorného trhu, predvídateľnosti a dlhodobej istoty, ako aj zabránenia, okrem iného, narušeniam časového harmonogramu dopravných operácií a fungovania komunikačných a informačných systémov, vyšším nákladom v cezhraničnom obchode či nižšej produktivite pri tovare a službách. Neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, či výhody úpravy letného času prevažujú nad nevýhodami spojenými so zmenou času dvakrát do roka. [PN 3]

(3a)   Verejná diskusia o úprave letného času nie je nová a od zavedenia letného času bolo niekoľko iniciatív, ktorých cieľom bolo túto prax ukončiť. V niektorých členských štátoch sa uskutočnili konzultácie na vnútroštátnej úrovni a väčšina podnikov a zainteresovaných strán podporila ukončenie tejto praxe. Konzultácia, ktorú iniciovala Komisia, viedla k rovnakému záveru. [PN 4]

(3b)  V tomto kontexte môže ako príklad slúžiť situácia chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí úpravu letného času pôvodne považovali za nezlučiteľnú s poľnohospodárskymi pracovnými postupmi, najmä pokiaľ ide o už aj tak veľmi skorý začiatok pracovného dňa podľa štandardného času. Rovnako prevládal názor, že zmena času dvakrát ročne sťažuje vstup výrobkov alebo zvierat na trhy. V neposlednom rade sa predpokladalo zníženie dojivosti, keďže kravy majú svoj prirodzený rytmus dojenia. Moderné poľnohospodárske zariadenia a postupy však spôsobili revolúciu v poľnohospodárstve spôsobom, vďaka ktorému už väčšina z týchto obáv nie je opodstatnená, hoci obavy týkajúce sa biorytmu zvierat, ako aj pracovných podmienok poľnohospodárov sú aj naďalej relevantné. [PN 5]

(4)  O úprave letného času prebieha živá verejná diskusia. Na verejnej konzultácii, ktorú usporiadala Komisia, sa zúčastnilo približne 4,6 milióna občanov, čo je najväčší počet odpovedí, aké Komisia doteraz v rámci akejkoľvek svojej konzultácie dostala. Na obavy občanov týkajúce sa zmeny času dvakrát ročne poukázalo aj niekoľko iniciatív občanov a niektoré členské štáty sa už vyjadrili svoj záujem ukončiť uplatňovanie, že uprednostňujú ukončenie uplatňovania tejto úpravy letného času. V súvislosti s týmito trendmi je potrebné naďalej zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zabrániť jeho citeľným narušeniam spôsobeným rozdielmi medzi členskými štátmi v tejto oblasti. Preto je vhodné koordinovaným a harmonizovaným spôsobom ukončiť uplatňovanie úpravy letného času. [PN 6]

(4a)  Chronobiológia ukazuje, že na biorytmus ľudského tela vplýva každá zmena času, čo môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí. Nedávne vedecké dôkazy jasne naznačujú súvislosť medzi zmenou času a kardiovaskulárnymi ochoreniami, zápalovými ochoreniami imunitného systému alebo vysokým tlakom, čo súvisí s narušením cirkadiálneho cyklu. Niektoré skupiny obyvateľov, ako sú deti a starší ľudia, sú na tieto zmeny obzvlášť citlivé. V záujme ochrany zdravia verejnosti je preto vhodné sezónne zmeny času ukončiť. [PN 7]

(4b)   Územia členských štátov okrem ich zámorských území sú zoskupené v troch rôznych časových pásmach alebo štandardných časoch, t. j. UTC, UTC +1 a UTC +2. Veľké rozšírenie Únie zo severu na juh znamená, že účinky denného svetla sa v rámci Únie líšia. Preto je dôležité, aby členské štáty pred zmenou svojho časového pásma zvážili geografické aspekty času, t. j. prirodzené časové pásma a geografickú polohu. Členské štáty by mali uskutočniť konzultácie s občanmi a príslušnými zainteresovanými stranami, skôr než sa rozhodnú zmeniť svoje časové pásma. [PN 8]

(4c)  Počet iniciatív občanov poukázal na obavy občanov, pokiaľ ide o zmenu času dvakrát ročne, a členským štátom by sa mal poskytnúť čas a príležitosť na vykonanie vlastných verejných konzultácií a posúdení vplyvu s cieľom lepšie pochopiť dôsledky ukončenia sezónnych zmien času vo všetkých regiónoch. [PN 9]

(4d)  Letný čas, resp. úspora denného svetla, priniesol zdanlivo neskorší západ slnka počas letných mesiacov. V mysliach mnohých občanov Únie je leto synonymom dostupnosti slnečného svetla až do neskorého večera. Návrat k „štandardnému“ času by viedol k tomu, že v lete by slnko zapadalo o hodinu skôr, pričom by sa skrátilo obdobie v roku, keď je k dispozícii denné svetlo aj v neskorý večer. [PN 10]

(4e)  V mnohých štúdiách sa skúmala súvislosť medzi prechodom na letný čas a rizikom srdcového infarktu, narušeným biorytmom, nedostatkom spánku, znížením koncentrácie a pozornosti, zvýšeným rizikom nehôd, nižšou mierou celkovej životnej spokojnosti či dokonca mierou samovrážd. Dlhšie trvanie denného svetla, čas strávený vonku po práci alebo po škole a vystavenie slnečnému svetlu má však jednoznačne niekoľko pozitívnych dlhodobých účinkov na celkovú pohodu človeka. [PN 11]

(4f)  Sezónne zmeny času majú nepriaznivý vplyv aj na dobré životné podmienky zvierat, čo sa prejavuje v poľnohospodárstve, napríklad poklesom produkcie kravského mlieka. [PN 12]

(4g)  Všeobecne sa predpokladá, že sezónne zmeny času prinášajú úsporu energie. Bol to aj hlavný dôvod, pre ktorý boli v minulom storočí pôvodne zavedené. Z výskumov však vyplýva, že hoci sezónne zmeny času môžu nepatrným spôsobom prispievať k znižovaniu spotreby energie v Únii ako celku, neplatí to pre všetky členské štáty. Úspora energie na osvetlenie prechodom na letný čas môže byť tiež prevážené zvýšením spotreby energie na vykurovanie. Výsledky sa navyše ťažko interpretujú, keďže sú silne ovplyvnené externými faktormi, ako sú meteorológia, správanie užívateľov energie alebo prebiehajúca transformácia v oblasti energetiky. [PN 13]

(5)  Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo každého členského štátu rozhodovať o štandardnom čase alebo časoch na územiach pod jeho právomocou, na ktoré sa vzťahuje územná pôsobnosť zmlúv, ani o jeho ďalších zmenách. Avšak s cieľom zabezpečiť, aby úprava letného času uplatňovaná len v niektorých členských štátoch nenarúšala fungovanie vnútorného trhu, by členské štáty nemali meniť štandardný čas na územiach pod svojou právomocou z dôvodu sezónnej zmeny, aj keby takúto zmenu prezentovali ako zmenu časového pásma. Navyše, s cieľom minimalizovať narušenia okrem iného v doprave, komunikáciách a iných dotknutých sektoroch, mali by Komisii v náležitom predstihu oznámiť svoj úmysel zmeniť svoj štandardný čas a následne uplatniť oznámené zmeny. Komisia by mala na základe uvedeného oznámenia informovať všetky ostatné členské štáty, aby mohli prijať všetky potrebné opatrenia. Takisto by mala informovať širokú verejnosť a zainteresované strany a na tento účel danú informáciu uverejniť Komisiu mali najneskôr do 1. apríla 2020 informovať o tom, že v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021 majú v úmysle zmeniť svoj štandardný čas. [PN 14]

(6)  Preto je potrebné ukončiť harmonizáciu obdobia, na ktoré sa vzťahuje úprava letného času podľa smernice 2000/84/ES, a zaviesť spoločné pravidlá, ktorými sa členským štátom zabráni uplatňovať rôzne sezónne časové úpravy prostredníctvom zmeny svojho štandardného času viac ako jedenkrát za rok, ako aj stanoviť povinnosť oznámiť plánované zmeny štandardného času. Cieľom tejto smernice je rozhodujúcim spôsobom prispieť k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a z toho dôvodu by mala byť založená na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. [PN 15]

(6a)   Rozhodnutiu o tom, ktorý štandardný čas uplatňovať v každom členskom štáte, musia predchádzať konzultácie a štúdie, ktoré zohľadnia preferencie občanov, geografické a regionálne rozdiely, štandardné pracovné podmienky a iné faktory, ktoré sú v súvislosti s daným štátom relevantné. Členské štáty by preto mali mať dostatok času na to, aby zanalyzovali vplyv návrhu a vybrali riešenie, ktoré prinesie ich obyvateľstvu najväčší osoh, pričom sa zohľadní dobré fungovanie vnútorného trhu. [PN 16]

(6b)   Zmena času, ktorá nesúvisí so sezónnymi zmenami, povedie k nákladom na prechod, najmä pokiaľ ide o informačné systémy v doprave a v ďalších sektoroch. Aby sa výrazne znížili náklady na prechod, je na vykonávanie tejto smernice potrebná primeraná lehota na prípravu. [PN 17]

(7)  Táto smernica by sa mala uplatňovať od 1. apríla 2019 2021, aby posledné obdobie letného času podľa pravidiel smernice 2000/84/ES vo všetkých členských štátoch začalo 31. marca 2019 v poslednú marcovú nedeľu roku 2021 o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času. Členské štáty, ktoré po uvedenom období letného času plánujú prijať štandardný čas zodpovedajúci času v zimnom ročnom období v súlade so smernicou 2000/84/ES, by mali zmeniť svoj štandardný čas 27. októbra 2019 v poslednú októbrovú nedeľu roku 2021 o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času, aby sa podobné a trvalé zmeny v rôznych členských štátoch vykonali súčasne. Je žiaduce, aby členské štáty prijali rozhodnutia o štandardnom čase, ktorý každý z nich bude uplatňovať od roku 2019 2021, koordinovaným spôsobom. [PN 18]

(7a)  Členské štáty by na účely zabezpečenia harmonizovaného vykonávania tejto smernice mali navzájom spolupracovať a rozhodnutia o plánovanej úprave času prijímať zosúladeným a koordinovaným spôsobom. Na tento účel by sa malo zriadiť koordinačné grémium pozostávajúce z jedného určeného zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Komisie. Koordinačné grémium by malo prerokovať a posúdiť možný vplyv každého plánovaného rozhodnutia o štandardnom čase daného členského štátu na fungovanie vnútorného trhu, aby sa tak predišlo výrazným narušeniam. [PN 19]

(7b)  Komisia by mala posúdiť, či plánovaná úprava času v jednotlivých členských štátoch má potenciál významne a trvalo brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Pokiaľ príslušné členské štáty na základe tohto posúdenia svoju plánovanú úpravu času neprehodnotia, Komisia by mala mať možnosť odložiť dátum začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh. Na tento účel, ako aj s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tejto smernice, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o odloženie dátumu začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov. [PN 20]

(8)  Vykonávanie tejto smernice by sa malo monitorovať. Výsledky tohto monitorovania by Komisia mala predstaviť v správe Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa by mala vychádzať z informácií, ktoré Komisii poskytnú členské štáty včas tak, aby mohla predložiť správu v stanovenom čase.

(9)  Cieľ tejto smernice, teda harmonizované časové úpravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(10)  Harmonizované časové úpravy by sa mali uplatňovať v súlade s ustanoveniami o územnej pôsobnosti zmlúv stanovenými v článku 355 ZFEÚ.

(11)  Smernica 2000/84/ES by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1.  Členské štáty neuplatňujú sezónne zmeny svojho štandardného času alebo časov.

2.  Bez ohľadu na odsek Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty uplatniť ešte jednu sezónnu zmenu svojho štandardného času alebo časov v roku 2019 2021, za predpokladu, že tak urobia 27. októbra 2019 v poslednú októbrovú nedeľu uvedeného roku o 1.00 hod. ráno koordinovaného svetového času. Členské štáty oznámia dané toto rozhodnutie v súlade s článkom 2 Komisii najneskôr do 1. apríla 2020. [PN 21]

Článok 2

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 1, ak Týmto sa členský štát rozhodne zmeniť svoj štandardný čas alebo časy na akomkoľvek území pod svojou právomocou, oznámi túto skutočnosť Komisii najneskôr šesť mesiacov pred tým, ako daná zmena nadobudne právoplatnosť. Ak členský štát takúto skutočnosť oznámil a dané oznámenie nestiahol najneskôr šesť mesiacov pred dátumom plánovanej zmeny, členský štát predmetnú zmenu uplatní zriaďuje koordinačné grémium s cieľom zabezpečiť harmonizovaný a koordinovaný prístup k úprave času v celej Únii. [PN 22]

2.  Komisia do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ňom informuje ostatné členské štáty Koordinačné grémium pozostáva z jedného zástupcu každého členského štátu a uverejní danú informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie jedného zástupcu Komisie. [PN 23]

2a.  Ak členský štát oznámi Komisii svoje rozhodnutie podľa článku 1 ods. 2, zvolá sa koordinačné grémium, aby posúdilo a prediskutovalo potenciálny vplyv plánovanej zmeny na fungovanie vnútorného trhu s cieľom predísť výrazným narušeniam. [PN 24]

2b.  Ak sa Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 2a domnieva, že plánovaná zmena bude mať podstatný vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu, informuje o tom oznamujúci členský štát. [PN 25]

2c.  Oznamujúci členský štát sa najneskôr do 31. októbra 2020 rozhodne, či zachová svoj zámer alebo nie. Ak sa oznamujúci členský štát rozhodne zachovať svoj zámer, poskytne podrobné vysvetlenie toho, ako bude riešiť negatívny vplyv príslušnej zmeny na fungovanie vnútorného trhu. [PN 26]

Článok 3

1.  Komisia najneskôr do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade podá hodnotiacu správu o uplatňovaní a vykonávaní tejto smernice najneskôr do 31. decembra 2024, ku ktorej v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na jej preskúmanie na základe dôkladného posúdenia vplyvu za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán. [PN 27]

2.  Členské štáty Komisii poskytnú relevantné informácie najneskôr do 30. apríla 2024 2025. [PN 28]

Článok 4

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 1. apríla 2019 2021 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto ustanovenia od 1. apríla 2019 2021.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. [PN 29]

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4a

1.  Komisia v úzkej spolupráci s koordinačným grémiom uvedeným v článku 2 dôkladne monitoruje plánované úpravy času v celej Únii.

2.  Ak Komisia zistí, že plánovaná úprava času, ktorú členské štáty oznámili podľa článku 1 ods. 2, má potenciál významne a trvalo brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, je splnomocnená prijímať delegované akty, pokiaľ ide o odloženie dátumu začatia uplatňovania tejto smernice o maximálne 12 mesiacov, a v prípade potreby predloží legislatívny návrh. [PN 30]

Článok 4b

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4a sa Komisii udeľuje na obdobie od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] do ... [dátum začatia uplatňovania tejto smernice].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 31]

Článok 5

Smernica 2000/84/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1. apríla 2019 2021. [PN 32]

Článok 6

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 305. (2) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 305. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. marca 2019. (4) Smernica 2000/84/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. januára 2001 o úprave letného času (Ú. v. ES L 31, 2.2.2001, s. 21).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0864 – C8-0495/2016 – 2016/0380(COD))

P8_TA(2019)0226 A8-0044/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0864),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0495/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maďarským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a poľským Senátom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 7. septembra 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0044/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/944.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K DEFINÍCII SPOJOVACIEHO VEDENIA

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa prepracovaného znenia smernice o elektrine a prepracovaného znenia nariadenia o elektrine, ktorá sa vracia k definícii „spojovacieho vedenia“, ktorá sa používa v smernici 2009/72/ES a nariadení (ES) č. 714/2009. Komisia súhlasí s tým, že trhy s elektrickou energiou sa líšia od iných trhov, ako je napríklad trh so zemným plynom, okrem iného prostredníctvom obchodovania s produktmi, ktoré v súčasnosti nie je možné ľahko skladovať, a vyrába ich široká škála výrobných zariadení vrátane distribučných zariadení. V dôsledku toho sa úloha prepojenia s tretími krajinami medzi odvetviami elektrickej energie a zemného plynu výrazne líši a môžu sa zvoliť rôzne regulačné prístupy.

Komisia bude vplyv tejto dohody ďalej skúmať a v prípade potreby poskytne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov.

V záujme právnej zrozumiteľnosti chce Komisia poukázať na tieto skutočnosti:

Dohodnutá definícia spojovacieho vedenia v smernici o elektrine sa vzťahuje na zariadenie používané na prepájanie elektrizačných sústav. Toto znenie nerozlišuje rôzne regulačné rámce alebo technické situácie, a teda a priori zahŕňa všetky elektrické spojenia s tretími krajinami v rozsahu pôsobnosti. Pokiaľ ide o dohodnutú definíciu prepojenia v rámci nariadenia o elektrine, Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhov s elektrinou si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav, účastníkmi trhu a regulačnými orgánmi. Zatiaľ čo rozsah pôsobnosti príslušných pravidiel môže byť rozdielny v závislosti od stupňa integrácie na vnútornom trhu s elektrinou, mala by byť úzka integrácia tretích krajín do vnútorného trhu s elektrinou, napríklad účasť na projektoch prepájania trhu, založená na dohodách, ktoré si vyžadujú uplatňovanie príslušného práva Únie.

VYHLÁSENIE KOMISIE K ALTERNATÍVNEMU RIEŠENIU SPOROV

Komisia berie na vedomie, že spoluzákonodarcovia dospeli k dohode týkajúcej sa článku 26, podľa ktorej sa má na úrovni EÚ stanoviť, že účasť poskytovateľov energetických služieb na alternatívnom riešení sporov je povinná. Komisia vyjadruje poľutovanie nad týmto rozhodnutím, keďže vo svojom návrhu ponechala výber na členské štáty v súlade s prístupom prijatým v smernici 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) a s ohľadom na zásadu subsidiarity a proporcionality.

Úlohou Komisie nie je vykonávať porovnávacie posúdenia jednotlivých modelov alternatívneho riešenia sporov, ktoré zaviedli členské štáty. Komisia preto zhodnotí celkovú účinnosť vnútroštátnych systémov alternatívneho riešenia sporov v rámci svojej všeobecnej povinnosti sledovať transpozíciu a účinné uplatňovanie práva Únie.

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91. (2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79. (3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) (COM(2016)0861 – C8-0492/2016 – 2016/0379(COD))

P8_TA(2019)0227 A8-0042/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0861),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0492/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, nemeckým Spolkovým snemom, španielskym Parlamentom, francúzskym Senátom, maďarským Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou, poľským Sejmom, poľským Senátom, rumunskou Poslaneckou snemovňou a rumunským Senátom, ktoré sa domnievajú, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. júla 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0042/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/943.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE K DEFINÍCII SPOJOVACIEHO VEDENIA

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov týkajúcu sa prepracovaného znenia smernice o elektrine a prepracovaného znenia nariadenia o elektrine, ktorá sa vracia k definícii „spojovacieho vedenia“, ktorá sa používa v smernici 2009/72/ES a nariadení (ES) č. 714/2009. Komisia súhlasí s tým, že trhy s elektrickou energiou sa líšia od iných trhov, ako je napríklad trh so zemným plynom, okrem iného prostredníctvom obchodovania s produktmi, ktoré v súčasnosti nie je možné ľahko skladovať, a vyrába ich široká škála výrobných zariadení vrátane distribučných zariadení. V dôsledku toho sa úloha prepojenia s tretími krajinami medzi odvetviami elektrickej energie a zemného plynu výrazne líši a môžu sa zvoliť rôzne regulačné prístupy.

Komisia bude vplyv tejto dohody ďalej skúmať a v prípade potreby poskytne usmernenie k uplatňovaniu právnych predpisov.

V záujme právnej zrozumiteľnosti chce Komisia poukázať na tieto skutočnosti:

Dohodnutá definícia spojovacieho vedenia v smernici o elektrickej energii sa vzťahuje na zariadenie používané na prepájanie sústav. Toto znenie nerozlišuje rôzne regulačné rámce alebo technické situácie, a teda a priori zahŕňa všetky elektrické spojenia s tretími krajinami v rozsahu pôsobnosti. Pokiaľ ide o dohodnutú definíciu prepojenia v rámci nariadenia o elektrine, Komisia zdôrazňuje, že integrácia trhov s elektrinou si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav, účastníkmi trhu a regulačnými orgánmi. Zatiaľ čo rozsah pôsobnosti platných pravidiel môže byť rozdielny v závislosti od stupňa integrácie na vnútornom trhu s elektrinou, mala by byť úzka integrácia tretích krajín do vnútorného trhu s elektrinou, napríklad účasť na projektoch prepájania trhu, založená na dohodách, ktoré si vyžadujú uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie.

VYHLÁSENIE KOMISIE O PLÁNOCH VYKONÁVANIA REFORMY TRHU

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov v súvislosti s článkom 20 ods. 3, v ktorej sa stanovuje, že členské štáty, v ktorých sa zistili problémy s primeranosťou, uverejnia plán vykonávania s časovým harmonogramom prijímania opatrení na odstránenie zistených regulačných deformácií a/alebo zlyhaní trhu v rámci procesu štátnej pomoci.

Podľa článku 108 ZFEÚ má Komisia výlučnú právomoc posudzovať zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci s vnútorným trhom. Týmto nariadením nie je dotknutá výlučná právomoc Komisie podľa ZFEÚ. Komisia preto môže v prípade potreby predložiť svoje stanovisko k plánom reformy trhu súbežne s procesom schvaľovania kapacitných mechanizmov podľa pravidiel štátnej pomoci, ale tieto dva procesy sú právne oddelené.

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91. (2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79. (3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) (COM(2016)0863 – C8-0494/2016 – 2016/0378(COD))

P8_TA(2019)0228 A8-0040/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0863),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0494/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili nemecký Spolkový snem, francúzsky Senát a rumunský Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. júla 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady vyjadrený v liste z 19. decembra 2018 schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0040/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/942.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91. (2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79. (3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie, ktorým sa zrušuje smernica 2005/89/ES (COM(2016)0862 – C8-0493/2016 – 2016/0377(COD))

P8_TA(2019)0229 A8-0039/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0862),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0493/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0039/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/941.)

(1) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 91. (2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 79.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (COM(2018)0296 – C8-0190/2018 – 2018/0148(COD))

P8_TA(2019)0230 A8-0086/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0296),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0190/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0086/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Únia sa zaviazala vybudovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy. Palivová úspornosť je kľúčovým prvkom rámca politík Európskej únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a je kľúčovým faktorom znižovania dopytu po energii.

(2)  Komisia preskúmala(4) účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 a(5) zistila, že je potrebné aktualizovať jeho ustanovenia s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

(3)  Nariadenie (ES) č. 1222/2009 je vhodné nahradiť novým nariadením, ktoré zahŕňa zmeny vykonané v roku 2011 a ktoré upravuje a upresňuje niektoré jeho ustanovenia s cieľom objasniť a aktualizovať ich obsah s prihliadnutím na technologický pokrok v oblasti pneumatík v posledných rokoch. Keďže však ponuka a dopyt sa z hľadiska palivovej účinnosti zmenili len málo, nie je potrebné v tejto fáze zmeniť triedu palivovej úspornosti. Okrem toho by sa mali preskúmať dôvody tohto nedostatočného vývoja a nákupné faktory, ako sú cena, výkonnosť atď. [PN 1]

(4)  Na odvetvie dopravy pripadá jedna tretina spotreby energie v Únii. Cestná doprava bola zodpovedná za približne 22 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii v roku 2015. Pneumatiky, hlavne z dôvodu ich valivého odporu, predstavujú 5 až 10 % spotreby paliva vozidiel. Zníženie valivého odporu pneumatík by preto výrazne prispelo k palivovej úspornosti v oblasti cestnej dopravy, a tým k zníženiu emisií a k dekarbonizácii odvetvia dopravy. [PN 2]

(4a)  S cieľom riešiť problém znižovania emisií CO2 v cestnej doprave je vhodné, aby členské štáty v spolupráci s Komisiou poskytli stimuly na inováciu nového technologického procesu pre palivovo úsporné a bezpečné pneumatiky tried C1, C2 a C3. [PN 3]

(5)  Pneumatiky sa vyznačujú viacerými parametrami, ktoré sú navzájom prepojenými parametrami prepojené. Zlepšenie jedného parametra, akým je napríklad valivý odpor, môže mať nepriaznivý vplyv na iné, akým je napríklad priľnavosť za mokra, zatiaľ čo zlepšenie priľnavosti za mokra môže mať nepriaznivý vplyv na vonkajší hluk valenia. Je potrebné podporovať výrobcov pneumatík, aby optimalizovali všetky parametre nad rámec dosiahnutých noriem. [PN 4]

(6)  Palivovo úsporné pneumatiky môžu byť nákladovo efektívne, pretože úspory paliva viac než vynahradzujú vyššiu kúpnu cenu pneumatík vyplývajúcu zo zvýšených nákladov na ich výrobu.

(7)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009(6) sa stanovujú minimálne požiadavky na valivý odpor pneumatík. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne znížiť stratu energie spôsobenú valivým odporom pneumatík nad rámec uvedených minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka aktualizovaným harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať koncových používateľov na nákup palivovo úspornejších pneumatík.

(7a)  Zlepšenie označovania pneumatík umožní spotrebiteľom získavať relevantnejšie a porovnateľnejšie informácie o palivovej úspornosti, bezpečnosti a hluku a pri kúpe nových pneumatík robiť nákladovo efektívne a ekologické rozhodnutia o kúpe. [PN 5]

(8)  Hluk z dopravy je veľmi rušivý a má škodlivé účinky na zdravie. Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na vonkajší hluk valenia pneumatík. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne znížiť vonkajší hluk valenia nad rámec týchto minimálnych požiadaviek. Preto je z hľadiska zníženia hluku z cestnej dopravy vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať konečných používateľov na nákup pneumatík s menším vonkajším hlukom valenia.

(9)  Poskytovaním harmonizovaných informácií o vonkajšom hluku valenia sa zároveň umožňuje vykonávanie opatrení na obmedzenie hluku z dopravy a prispieva k zvyšovaniu povedomia o vplyve pneumatík na hluk z dopravy v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES(7).

(10)  Nariadením (ES) č. 661/2009 sa stanovujú minimálne požiadavky na priľnavosť pneumatík za mokra. Vývoj nových technológií umožňuje výrazne zlepšiť priľnavosť za mokra nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, a teda aj skrátiť brzdnú dráhu za mokra. Preto je z hľadiska zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky vhodné, aby sa aktualizovali ustanovenia o označovaní pneumatík, ktoré budú vďaka harmonizovaným informáciám o tomto parametri nabádať konečných používateľov na nákup pneumatík s vysokou priľnavosťou za mokra.

(11)  S cieľom zabezpečiť zosúladenie s medzinárodným rámcom sa v nariadení (ES) č. 661/2009 odkazuje na predpis EHK OSN č. 117(8), ktorý zahŕňa príslušné metódy merania valivého odporu, hluku a priľnavosti pneumatík za mokra a na snehu.

(12)  S cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v chladnejších klimatických podmienkach v Únii a poskytnúť koncovým používateľom informácie o výkonnosti pneumatík špecificky určených na použitie v podmienkach snehu a ľadu je vhodné vyžadovať, aby sa na štítku uvádzali informácie o požiadavkách na pneumatiky určených na použitie v podmienkach snehu a ľadu. Pneumatiky pre jazdu na snehu a ľade majú špecifické parametre, ktoré nie sú úplne porovnateľné s inými druhmi pneumatík. S cieľom zabezpečiť, aby koncoví užívatelia mohli robiť uvážené a informované rozhodnutia, by do štítku by mali byť zahrnuté aj informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR. Komisia mala vypracovať stupnicu výkonnosti pre priľnavosť na snehu, ako aj pre priľnavosť na ľade. Tieto stupnice by mali vychádzať z predpisu EHK OSN č. 117 a z normy ISO 19447 pre sneh a pre ľad. V každom prípade by mal byť na pneumatike, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre sneh stanovené v predpise EHK OSN č. 117, vytlačený symbol hory s troma vrcholmi a snehovou vločkou („3PMSF“). Podobne by na pneumatike, ktorá spĺňa minimálnu hodnotu indexu pre ľad stanovenú v norme ISO 19447, mal byť zobrazený symbol ľadu schválený podľa tejto normy. [PN 6]

(13)  Oder pneumatík počas používania je významným zdrojom mikroplastov, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie., a preto sa V oznámení Komisie s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“(9) sa preto uvádza potreba riešiť neúmyselné uvoľňovanie mikroplastov z pneumatík, okrem iného prostredníctvom informačných opatrení, akými sú označovanie a minimálne požiadavky na pneumatiky. V súčasnosti však neexistuje vhodná skúšobná metóda Uplatňovanie požiadaviek na označovanie so zreteľom na meranie mieru oderu pneumatík by teda malo významný prospech pre ľudské zdravie a životné prostredie. Preto by v záujme čo najrýchlejšieho stanovenia vhodnej skúšobnej metódy mala Komisia vydať mandát na vypracovanie takejto metódy, pričom by sa úplne zohľadnili všetky najnovšie medzinárodne vyvinuté alebo navrhované normy alebo nariadenia, ako aj výsledky priemyselného výskumu. [PN 7]

(14)  Protektorové pneumatiky tvoria významnú časť trhu s pneumatikami pre ťažké úžitkové vozidlá. Protektorovanie predlžuje životnosť pneumatík a pomáha dosahovať ciele obehového hospodárstva, akým je napríklad znižovanie odpadu. Uplatňovanie požiadaviek na označovanie takýchto pneumatík by prinieslo značné úspory energie. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je dostupná vhodná skúšobná metóda na meranie výkonnosti protektorových pneumatík, by toto nariadenie malo zabezpečiť ich budúce začlenenie.

(15)  Energetický štítok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369(10), ktorým sa výrobky zaradzujú na stupnici od A po G v závislosti od spotreby energie, pozná viac ako 85 % spotrebiteľov v Únii ako jasný a transparentný informačný nástroj a ukázalo sa, že je účinná účinný pri podpore účinnejších výrobkov. Štítok na pneumatikách by mal naďalej v čo najväčšej možnej miere používať rovnaký vzhľad s prihliadnutím na špecifiká parametrov pneumatík. [PN 8]

(16)  Poskytovaním porovnateľných informácií o parametroch pneumatík v podobe štandardného štítku sa pravdepodobne podarí ovplyvniť rozhodovanie konečných používateľov pri kúpe v prospech bezpečnejších, udržateľnejších, tichších a palivovo úspornejších pneumatík. Výrobcovia pneumatík tak následne pravdepodobne budú motivovaní, aby tieto parametre pneumatík optimalizovali, čím sa otvorí cesta pre udržateľnejšiu spotrebu a výrobu. [PN 9]

(17)  Potreba podrobnejších informácií o palivovej úspornosti a ďalších parametroch pneumatík je relevantná pre koncových používateľov vrátane kupujúcich náhradných pneumatík, kupujúcich pneumatík namontovaných na nových vozidlách, ako aj správcov vozových parkov a podnikov cestnej dopravy, ktorí pre absenciu režimu označovania a harmonizovaných skúšok nemôžu ľahko porovnávať parametre rôznych značiek pneumatík. Preto je vhodné vyžadovať, aby sa pneumatiky dodávané spolu s vozidlami označovali štítkom.

(18)  V súčasnosti sa štítok výslovne vyžaduje v prípade pneumatík pre vozidlá (pneumatiky triedy C1) a dodávky (pneumatiky triedy C2), ale nevyžaduje sa v prípade ťažkých úžitkových vozidiel (pneumatiky triedy C3). Pneumatiky triedy C3 spotrebúvajú viac paliva a najazdia viac kilometrov ročne ako pneumatiky triedy C1 a C2, a preto je potenciál na zníženie spotreby paliva a emisií z ťažkých nákladných vozidiel významný.

(19)  Začlenenie pneumatík triedy C3 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia je takisto v súlade s návrhom Komisie na nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 z nových ťažkých úžitkových vozidiel a spotrebe paliva nových ťažkých úžitkových vozidiel(11) a návrhu Komisie na emisné normy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá(12).

(20)  Mnohí koncoví používatelia sa pri nákupe pneumatík rozhodujú tak, že nevidia skutočnú pneumatiku, a teda ani štítok, ktorý je k nej pripojený. Vo všetkých takýchto situáciách by sa koncovému používateľovi mal štítok zobraziť pred prijatím rozhodnutia o nákupe. Zobrazením štítku na pneumatikách v predajniach a v propagačných technických materiáloch by sa malo zabezpečiť, že distribútori a potenciálni koncoví používatelia dostanú v mieste nákupu a v čase rozhodovania o nákupe harmonizované informácie o príslušných parametroch pneumatík.

(21)  Niektorí koncoví používatelia si vyberajú pneumatiky skôr, než prídu do predajne, alebo ich nakupujú poštovou objednávkou alebo cez internet. Aby sa zabezpečilo, že aj títo koncoví používatelia sa môžu rozhodovať na základe objektívnych harmonizovaných informácií o palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšom hluku valenia pneumatík, by sa mali štítky mali zobrazovať vo všetkých technických propagačných materiáloch, a to aj keď je takýto materiál sprístupnený na internete.

(22)  Potenciálnym koncovým používateľom by sa mali poskytnúť informácie vysvetľujúce každý prvok štítku a jeho význam. Tieto informácie by sa mali poskytnúť v propagačných technických propagačných materiáloch, napríklad na webových stránkach dodávateľa. Ako technický propagačný materiál by sa nemali chápať reklamy na bilbordoch, v novinách, časopisoch, rozhlasovom či televíznom vysielaní. [PN 10]

(23)  Palivová úspornosť, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia a ostatné parametre týkajúce sa pneumatík by sa mali merať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, ktoré zohľadňujú všeobecne uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu. Takéto metódy a normy by mali v čo najväčšej možnej miere odrážať správanie priemerného spotrebiteľa a mali by byť spoľahlivé, aby sa zabránilo ich úmyselnému či neúmyselnému obchádzaniu. Štítky na pneumatikách by mali odzrkadľovať porovnateľnú výkonnosť pneumatík v skutočných podmienkach používania, a to v rámci obmedzení vyplývajúcich z potreby spoľahlivého, presného a reprodukovateľného skúšania v laboratórnych podmienkach, aby sa umožnilo koncovým používateľom porovnávať rôzne pneumatiky a aby sa obmedzili sa náklady výrobcov na skúšanie.

(24)  Na zabezpečenie rovnakých podmienok v rámci Únie je nevyhnutné, aby dodávatelia a distribútori dodržiavali ustanovenia o označovaní pneumatík. Členské štáty by preto mali monitorovať toto dodržiavanie prostredníctvom dohľadu nad trhom a pravidelných následných kontrol najmä v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008(13).

(25)  V záujme uľahčenia monitorovania súladu, vytvorenia užitočného nástroja pre koncových používateľov a umožnenia alternatívnych spôsobov získania informačných listov výrobkov pre distribútorov, by pneumatiky mali byť začlenené do databázy výrobkov zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2017/1369. Nariadenie (EÚ) 2017/1369 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(26)  Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov vykonávať dohľad nad trhom a povinnosť dodávateľov kontrolovať zhodu výrobkov, by mali dodávatelia sprístupniť požadované informácie o súlade výrobkov elektronicky v databáze výrobkov.

(27)  S cieľom zaistiť dôveru koncových používateľov v štítky na pneumatikách by nemalo byť dovolené používanie iných štítkov napodobňujúcich tento štítok. Z rovnakého dôvodu by nemali byť povolené žiadne dodatočné štítky, značky, symboly ani nápisy vo vzťahu k parametrom uvedeným na štítku na pneumatikách, ktoré by mohli koncových používateľov uvádzať do omylu alebo spôsobovať pochybnosti.

(28)  Sankcie uplatniteľné na porušenia tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých podľa neho by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(29)  S cieľom podporovať energetickú účinnosť, zmierňovanie zmeny klímy a ochranu životného prostredia by členské štáty mali mať možnosť vytvárať stimuly podporujúce používanie energeticky účinných výrobkov. Členské štáty môžu samy rozhodnúť o povahe týchto stimulov. Tieto stimuly by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie a nemali by predstavovať neodôvodnené prekážky na trhu. Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich konaní týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré možno uskutočniť v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti s takýmito stimulmi.

(30)  S cieľom zmeniť obsah a formát štítku, zaviesť požiadavky v súvislosti s protektorovanými pneumatikami, pneumatikami určenými na použitie v podmienkach snehu alebo ľadu, oderom a počtom najazdených kilometrov, ako aj prispôsobiť prílohy technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu. Je takisto osobitne mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác viedla vhodné uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(14). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov by Európsky parlament a Rada mali dostať všetky dokumenty súčasne s expertmi členských štátov a ich experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 12]

(30a)  Údaje o počte najazdených kilometrov a odere pneumatík budú po tom, ako bude k dispozícii vhodná skúšobná metóda, užitočným nástrojom na informovanie spotrebiteľov o trvanlivosti, životnosti a neúmyselnom uvoľňovaní mikroplastov ich kúpenej pneumatiky. Informácie o počte najazdených kilometrov by takisto umožňovali spotrebiteľom urobiť informované rozhodnutie o pneumatikách s dlhšou životnosťou, čo by pomohlo chrániť životné prostredie a zároveň im umožnilo odhadnúť prevádzkové náklady pneumatík počas dlhšieho obdobia. Údaje o najazdených kilometroch a odere by sa preto mali doplniť na štítok, keď bude k dispozícii relevantná, zmysluplná a reprodukovateľná metóda skúšania na účely uplatňovania tohto nariadenia. Výskum a vývoj nových technológií v tejto oblasti by mal pokračovať. [PN 13]

(31)  Pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh pred tým, ako sa začali uplatňovať požiadavky uvedené v tomto nariadení, by nemalo byť povinné opätovne označovať.

(32)  V záujme posilnenia dôvery v štítok a zabezpečenia jeho presnosti by malo vyhlásenie, ktoré dodávatelia uvedú na štítku v súvislosti s hodnotami valivého odporu, priľnavosti za mokra, priľnavosti na snehu a hluku, podliehať postupu typového schválenia podľa nariadenia (ES) č. 661/2009. [PN 14]

(32a)  Veľkosť štítku by mala zostať rovnaká ako veľkosť stanovená v nariadení (ES) č. 1222/2009. Do štítku by mali byť zahrnuté informácie o priľnavosti na snehu a priľnavosti na ľade a kód QR. [PN 15]

(33)  Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia. V súlade s odsekom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou by toto posúdenie malo vychádzať z piatich kritérií efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ a malo by poskytnúť základ pre posúdenie vplyvu ďalších možných opatrení v budúcnosti.

(34)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú a environmentálnu účinnosť cestnej dopravy, umožniť koncovým používateľom vybrať si palivovo úspornejšie, bezpečnejšie a menej hlučné pneumatiky na základe poskytnutých príslušných informácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyžaduje harmonizované informácie pre koncových používateľov, ale zabezpečením harmonizovaného regulačného rámca a rovnakých podmienok pre výrobcov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Nariadenie zostáva vhodným právnym nástrojom, keďže ukladá jasné a podrobné pravidlá, ktoré zabraňujú odlišnej transpozícii členskými štátmi, a tým zabezpečuje vyšší stupeň harmonizácie v celej Únii. Regulačný rámec harmonizovaný na úrovni Únie, a nie na úrovni členských štátov, znižuje náklady dodávateľov, zabezpečuje rovnaké podmienky a zabezpečuje voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(35)  Nariadenie (ES) č. 1222/2009 by sa preto malo zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Cieľ a predmet úpravy

1.  Cieľom tohto nariadenia je zvýšiť bezpečnosť podporovať palivovo účinné, ochranu zdravia bezpečné a udržateľné pneumatiky s nízkou hladinou hluku, hospodársku a environmentálnu efektívnosť cestnej dopravy podporou palivovo úsporných ktoré by mohli pomôcť minimalizovať vplyv na životné prostredie a bezpečných pneumatík s nízkou hladinou hluku zdravie a zároveň zvyšovali bezpečnosť a hospodársku efektívnosť cestnej dopravy. [PN 16]

2.  Týmto nariadením sa vytvára rámec pre poskytovanie harmonizovaných informácií o parametroch pneumatík prostredníctvom označovania, čím sa koncovým používateľom umožní informovaný výber pri nákupe pneumatík.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na pneumatiky tried C1, C2 a C3, ktoré sa uvádzajú na trh. [PN 17]

2.  Po doplnení vhodnej skúšobnej metódy na meranie výkonnosti protektorových pneumatík v prílohách prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 12 sa toto nariadenie bude uplatňovať aj na protektorové pneumatiky.

3.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

a)  profesionálne terénne pneumatiky;

b)  pneumatiky určené výlučne na montáž na vozidlá prvýkrát registrované pred 1. októbrom 1990;

c)  náhradné pneumatiky na dočasné použitie typu T;

d)  pneumatiky s rýchlostnou kategóriou menšou než 80 km/h;

e)  pneumatiky, ktorých menovitý priemer ráfika nepresahuje 254 mm alebo je rovný alebo väčší než 635 mm;

f)  pneumatiky vybavené doplnkovými zariadeniami na zlepšenie trakčných vlastností (napr. pneumatiky s kovovými hrotmi);

g)  pneumatiky určené na montáž len na vozidlá určené výlučne na preteky.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „pneumatiky tried C1, C2 a C3“ sú triedy pneumatík vymedzené v článku 8 nariadenia (ES) č. 661/2009;

2.  „protektorová pneumatika“ je použitá pneumatika obnovená nahradením opotrebovaného dezénu novým materiálom;

3.  „náhradná pneumatika na dočasné použitie typu T“ je náhradná pneumatika na dočasné použitie navrhnutá na použitie pri vyššom hustiacom tlaku, než je tlak stanovený pre štandardné alebo zosilnené pneumatiky;

4.  „štítok“ je grafická schéma v tlačenej alebo elektronickej podobe, ako aj v podobe nálepky, ktorá obsahuje symboly určené na informovanie koncových používateľov o výkonnosti pneumatiky alebo šarže pneumatík vzhľadom na parametre stanovené v prílohe I;

5.  „predajňa“ je miesto, kde sú pneumatiky vystavené alebo uskladnené a ponúkané na predaj koncovému používateľovi, vrátane výstavných priestorov pre automobily, pokiaľ ide o pneumatiky ponúkané na predaj koncovému používateľovi, ktoré nie sú namontované na vozidlách;

6.  „technický propagačný materiál“ je dokumentácia v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorú dodávateľ vydal ako doplnok k reklamným materiálom a ktorá obsahuje aspoň technické informácie v súlade s prílohou V;

7.  „informačný list výrobku“ je štandardizovaný dokument v tlačenej alebo elektronickej podobe, ktorý obsahuje informácie stanovené v prílohe IV;

8.  „technická dokumentácia“ je dokumentácia postačujúca na to, aby orgány dohľadu nad trhom mohli posúdiť správnosť štítku a informačného listu výrobku, vrátane informácií uvedených v prílohe III;

9.  „databáza výrobkov“ je databáza zriadená podľa nariadenia (EÚ) 1369/2017, ktorá sa skladá z verejnej časti orientovanej na spotrebiteľa, v ktorej sú prístupné informácie o parametroch jednotlivých výrobkov v elektronickej podobe, online portálu umožňujúceho prístup a časti týkajúcej sa súladu, s jasne stanovenými požiadavkami na prístupnosť a bezpečnosť;

10.  „predaj na diaľku“ je ponuka na predaj, prenájom alebo predaj na splátky prostredníctvom zásielkového obchodu, katalógu, internetu, telemarketingu alebo akejkoľvek inej metódy, pri ktorej nemožno predpokladať, že potenciálny konečný používateľ uvidí výrobok vystavený;

11.  „výrobca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo ktorá si dáva výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza ho na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

12.  „dovozca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Únie;

13.  „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách;

14.  „dodávateľ“ je výrobca usadený v Únii, splnomocnený zástupca výrobcu, ktorý nie je usadený v Únii, alebo dovozca, ktorý uvádza výrobok na trh Únie;

15.  „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem dodávateľa, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

16.  „sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka výrobku na distribúciu alebo používanie na trhu Únie počas obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne;

17.  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

18.  „koncový používateľ“ je spotrebiteľ, ako aj správca vozových parkov alebo podnik cestnej dopravy, ktorý kupuje, alebo sa očakáva, že kúpi pneumatiku;

19.  „parameter“ je parameter pneumatiky uvedený v prílohe I, ako napríklad valivý odpor, priľnavosť za mokra, vonkajší hluk valenia, priľnavosť na snehu, alebo priľnavosť na ľade, počet najazdených kilometrov alebo oder, ktorý má značný vplyv na životné prostredie, bezpečnosť cestnej premávky alebo zdravie počas používania; [PN 18]

20.  „typ pneumatiky“ je verzia pneumatiky, v rámci ktorej všetky kusy majú rovnaké technické vlastnosti relevantné pre štítok a informačný list výrobku a majú rovnaký identifikačný kód modelu.

Článok 4

Povinnosti dodávateľov pneumatík

1.  Dodávatelia zabezpečia, aby k pneumatikám triedy C1, C2 a C3, ktoré sa uvádzajú na trh, bol bezplatne pripojený: [PN 19]

a)  v prípade každej jednej pneumatiky štítok v podobe nálepky, ktorý je v súlade s prílohou II, na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku stanovený v prílohe IV, alebo [PN 20]

b)  v prípade každej série jednej alebo viacerých totožných pneumatík štítok v súlade s prílohou II v tlačenej podobe, na ktorom sú uvedené informácie a triedy pre každý z parametrov stanovených v prílohe I, a informačný list výrobku stanovený v prílohe IV.

2.  Pokiaľ ide o pneumatiky inzerované alebo predávané cez internet, dodávatelia sprístupnia štítok a zabezpečia, aby bol štítok pri nákupe viditeľne zobrazený v blízkosti ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Štítok sa môže zobrazovať pomocou vnoreného zobrazenia, po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši, ťuknutím na dotykovej obrazovke alebo podobnou technikou. [PN 21]

3.  Dodávatelia zabezpečia, aby sa štítok pre konkrétny typ pneumatiky zobrazoval v každej vizuálnej reklame vrátane reklám na internete. [PN 22]

4.  Dodávatelia zabezpečia, aby každý technický propagačný materiál pre konkrétny typ pneumatiky, vrátane technického propagačného materiálu uvedeného na internete, zobrazoval štítok a spĺňal požiadavky prílohy V. [PN 23]

5.  Dodávatelia zabezpečia, aby sa hodnoty, súvisiace triedy, identifikačný kód modelu a akékoľvek dodatočné informácie o výkonnosti, ktoré uvádzajú na štítku v prípade základných parametrov uvedených v prílohe I, podrobili postupu ako aj parametre technickej dokumentácie stanovené v prílohe III, boli poskytnuté orgánom udeľujúcim typové schválenie typového schválenia podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 pred uvedením pneumatiky na trh. Orgán udeľujúci typové schválenie potvrdí prijatie dokumentácie od dodávateľa a dokumentáciu overí. [PN 24]

6.  Dodávatelia zaistia správnosť štítkov a informačných listov výrobkov, ktoré poskytujú.

7.  Dodávatelia sprístupnia úradom členských štátov alebo akejkoľvek akreditovanej tretej strane na požiadanie technickú dokumentáciu v súlade s prílohou III. [PN 25]

8.  Dodávatelia spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom a prijímajú okamžité opatrenia na nápravu každého prípadu nesúladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, za ktorý zodpovedajú, a to z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie orgánov dohľadu nad trhom.

9.  Dodávatelia nesmú poskytovať alebo zobrazovať iné štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov, ak by týmto mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo u nich vyvolávať pochybnosti.

10.  Dodávatelia nesmú dodávať alebo zobrazovať štítky, ktoré napodobňujú štítok stanovený týmto nariadením.

Článok 5

Povinnosti dodávateľov pneumatík vo vzťahu k databáze výrobkov

1.  S účinnosťou od 1. januára 2020 deväť mesiacov po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] dodávatelia pred uvedením pneumatiky vyrobenej po tomto dátume na trh zapíšu do databázy výrobkov informácie stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369, s výnimkou zmeraných technických parametrov modelu.

2.  Ak sú pneumatiky uvedené na trh v období od [zadajte vyrobené medzi ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a deväť mesiacov mínus jeden deň po ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], dodávateľ do 31. decembra 2019, dodávatelia do 30. júna 2020 zapíšu 12 mesiacov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zapíše do databázy výrobkov informácie o týchto pneumatikách stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369 s výnimkou zmeraných technických parametrov modelu.

2a.   Ak sú pneumatiky uvedené na trh pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], dodávateľ môže zapísať do databázy výrobkov informácie o týchto pneumatikách stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2017/1369.

3.  V období pred zapísaním informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 do databázy výrobkov dodávateľ sprístupní na účely kontroly elektronickú verziu technickej dokumentácie do 10 dní od prijatia žiadosti orgánov dohľadu nad trhom.

4.  Pneumatika, v súvislosti s ktorou sa vykonajú zmeny, ktoré majú vplyv na informácie uvádzané na štítku alebo v informačnom liste výrobku, sa považuje za nový typ pneumatiky. Dodávateľ označí v databáze typ pneumatiky, ktoré už viac neuvádza na trh.

5.  Dodávateľ po uvedení posledného kusu typu pneumatiky na trh uchováva počas piatich rokov informácie týkajúce sa uvedeného typu v časti databázy výrobkov týkajúcej sa súladu. [PN 58]

Článok 6

Povinnosti distribútorov pneumatík

1.  Distribútori zabezpečia, aby:

a)  pneumatiky v predajni boli opatrené štítkom v podobe nálepky na jasne viditeľnom mieste v súlade s prílohou II, ktorý poskytujú dodávatelia v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a), alebo [PN 26]

b)  pred predajom pneumatiky, ktorá je súčasťou série jednej alebo viacerých totožných pneumatík, bol koncovému používateľovi zobrazený prezentovaný štítok uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b) a aby bol zreteľne vystavený v bezprostrednej blízkosti pneumatiky v predajni; [PN 27]

ba)  štítok je pripevnený priamo na pneumatiku a je čitateľný v celom rozsahu, pričom nič nebráni jeho viditeľnosti. [PN 28]

2.  Distribútori zabezpečia, aby v každej vizuálnej reklame vrátane reklamy na internete bol zobrazený štítok pre daný typ pneumatiky. [PN 29]

3.  Distribútori zabezpečia, aby každý technický propagačný materiál týkajúci sa určitého typu pneumatiky vrátane technického propagačného materiálu uvedeného na internete zobrazoval štítok a spĺňal požiadavky prílohy V. [PN 30]

4.  Ak koncový používateľ nemôže vidieť pneumatiky ponúkané na predaj, distribútori zabezpečia, aby im pred predajom poskytli kópiu štítku.

5.  Distribútori zabezpečia, aby sa pri každom predaji na diaľku s použitím papierových materiálov uvádzal štítok a aby koncoví používatelia mali prístup k informačnému listu výrobku na voľne prístupnej webovej stránke alebo mohli požiadať o tlačenú kópiu tohto listu.

6.  Distribútori pri predaji na diaľku s použitím telemarketingu osobitne informujú koncových používateľov o triedach základných parametrov na štítku a o tom, že môžu získať prístup k úplnému štítku a informačnému listu výrobku na voľne prístupnej webovej stránke alebo požiadaním o ich tlačenú kópiu.

7.  Pokiaľ ide o pneumatiky inzerované alebo predávané priamo cez internet, distribútori sprístupnia štítok a zabezpečia, aby sa štítok zobrazoval bol pri nákupe viditeľne zobrazený v blízkosti ceny a aby bol zabezpečený prístup k informačnému listu výrobku. Štítok sa môže zobrazovať pomocou vnoreného zobrazenia, po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši, ťuknutím na dotykovej obrazovke alebo podobnou technikou. [PN 31]

Článok 7

Povinnosti dodávateľov a distribútorov vozidiel

Ak majú koncoví používatelia v úmysle zaobstarať si nové vozidlo, dodávatelia a distribútori vozidiel im pred predajom poskytnú štítok pre pneumatiky ponúkané s vozidlom, ako aj príslušný technický propagačný materiál.

Článok 8

Skúšobné metódy a metódy merania

Informácie o parametroch uvedených na štítku, ktoré sa majú poskytovať podľa článkov 4, 6 a 7, sa získajú použitím skúšobných metód a metód merania uvedených v súlade so skúšobnými metódami uvedenými v prílohe I a postupu postupom zosúladenia laboratórií v laboratóriách uvedeného v prílohe VI. [PN 32]

Článok 9

Postup overovania

Členské štáty posudzujú pri každom zo základných parametrov uvedených v prílohe I súlad deklarovaných tried podľa postupu stanoveného v prílohe VII.

Článok 10

Povinnosti členských štátov

1.  Členské štáty nesmú na svojom území sťažovať uvádzanie na trh alebo uvádzanie do prevádzky pneumatík, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.

2.  Členské štáty neposkytnú stimuly na pneumatiky nižšej triedy ako triedy B, pokiaľ ide o palivovú úspornosť alebo priľnavosť za mokra, v zmysle časti A, resp. B prílohy I. Zdanenie a fiškálne opatrenia nie sú na účely tohto nariadenia stimulmi.

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom zriadili systém pravidelných a náhodných kontrol predajných miest na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia. [PN 33]

3.  Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie a mechanizmy presadzovania uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia a delegovaných aktov prijatých v súlade s ním a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce.

4.  Členské štáty oznámia Komisii do 1. júna 2020 pravidlá uvedené v odseku 3, ktoré jej neboli predtým oznámené, a bezodkladne oznámia Komisii každú následnú zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje.

Článok 11

Dohľad nad trhom Únie a kontrola výrobkov vstupujúcich na trh Únie

1.  [Články 16 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov podľa návrhu COM(2017)0795] sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a príslušné delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením.

2.  Komisia podnecuje a podporuje spoluprácu a výmenu informácií o dohľade nad trhom, pokiaľ ide o energetické označovanie výrobkov, medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad trhom alebo za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, a medzi nimi a Komisiou, a to najmä užším zapojením expertnej skupiny pre administratívnu spoluprácu pri dohľade nad trhom v oblasti označovania pneumatík.

3.  Všeobecné programy členských štátov v oblasti dohľadu nad trhom vypracované podľa [článku 13 nariadenia (ES) č. 765/2008 o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov podľa návrhu COM(2017)0795] zahŕňajú opatrenia na zabezpečenie účinného presadzovania tohto nariadenia a musia byť posilnené. [PN 34]

Článok 11a

Protektorové pneumatiky

Komisia do ... [dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] prijme delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením nových požiadaviek na informácie pre protektorové pneumatiky do príloh, za predpokladu, že je dispozícii vhodný a uskutočniteľný spôsob. [PN 35]

Článok 12

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13 s cieľom:

a)  zaviesť zmeny týkajúce sa obsahu a formátu štítku;

aa)  zaviesť parametre a požiadavky na informácie pre pneumatiky s priľnavosťou na snehu a ľade; [PN 37]

ab)  zaviesť vhodnú skúšobnú metódu na meranie výkonnosti pneumatík s priľnavosťou na snehu alebo ľade; [PN 38]

b)  začleniť do príloh parametre alebo požiadavky na informácie, najmä pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov a oder, za predpokladu, že sú k dispozícii vhodné skúšobné metódy; [PN 39]

c)  prispôsobiť hodnoty, metódy výpočtu a požiadavky príloh technickému pokroku.

Komisia počas prípravy delegovaných aktov v prípade potreby overí vzhľad a obsah štítkov pre konkrétne skupiny výrobkov pneumatiky odskúšaním na reprezentatívnych skupinách zákazníkov Únie, aby zaistila, že tieto štítky budú pre zákazníkov jasne zrozumiteľné. [PN 40]

Článok 13

Vykonávanie delegovania

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú námietku proti takémuto predĺženiu najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Hodnotenie a správa

Komisia do 1. júna 2026 2022 vykoná hodnotenie tohto nariadenia, doplnené posúdením vplyvu a spotrebiteľským prieskumom a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 41]

Uvedenou správou sa posúdi, ako účinne toto nariadenie a delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia umožnili koncovým používateľom vybrať si úspornejšie výkonnejšie pneumatiky, pričom sa zohľadní ich vplyv na podniky, spotrebu paliva, bezpečnosť, emisie skleníkových plynov a, činnosti dohľadu nad trhom a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Posúdia sa v nej aj náklady a prínosy nezávislého a povinného overovania informácií na štítku tretími stranami s prihliadnutím na skúsenosti so širším rámcom podľa nariadenia (ES) č. 661/2009. [PN 42]

Článok 15

Zmena nariadenia (EÚ) 2017/1369

V článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369 sa písmeno a) nahrádza takto:"

„a) podpora orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní ich úloh na základe tohto nariadenia a príslušných delegovaných aktov vrátane ich presadzovania a na základe nariadenia (EÚ) [vložte odkaz na toto nariadenie];“.

Článok 16

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1222/2009

Nariadenie (ES) č. 1222/2009 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. júna 2020 ... [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. [PN 43]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Skúšky, stupnica a meranie parametrov pneumatík

Časť A: Triedy palivovej úspornosti

Trieda palivovej úspornosti sa určuje a zobrazuje na štítku na základe koeficientu valivého odporu (RRC) podľa škály tried od A po G stanovenej nižšie a meria v súlade s prílohou 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho následnými zmenami a zosúladí s postupom stanoveným v prílohe VI. [PN 44]

Ak je určitý typ pneumatiky schválený pre viac ako jednu triedu pneumatík (napr. C1 a C2), potom sa na určenie triedy palivovej úspornosti tohto typu pneumatiky použije stupnica, ktorá platí pre najvyššiu triedu pneumatík (t. j. C2, nie C1).

Trieda F pre pneumatiky tried C1, C2 a C3 sa už nesmie uvádzať na trh po úplnom vykonaní požiadaviek na typové schválenie podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 a na štítku sa uvádza sivou farbou. [PN 45]

[PN 46]

Časť B: Triedy priľnavosti za mokra

1.  Triedy priľnavosti za mokra sa určujú a zobrazujú na štítku na základe koeficientu priľnavosti za mokra (G) podľa škály tried od A do G stanovenej v tabuľke nižšie, vypočítajú v súlade s bodom 2 a merajú v súlade s prílohou 5 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 47]

1a.  Trieda F pre pneumatiky tried C1, C2 a C3 sa už nesmie uvádzať na trh po úplnom vykonaní požiadaviek na typové schválenie podľa nariadenia (ES) č. 661/2009 a na štítku sa uvádza sivou farbou. [PN 48]

2.  Výpočet koeficientu priľnavosti za mokra (G)

G = G(T) - 0,03

pričom:

G(T) = index priľnavosti pneumatiky za mokra, ktorá sa má schváliť, podľa výsledku merania v rámci jedného skúšobného cyklu

[PN 49]

Časť C: Triedy a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia [PN 50]

Nameraná Hodnota vonkajšieho hluku valenia (N) sa uvádza v decibeloch a vypočíta v súlade s prílohou 3 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 51]

Trieda vonkajšieho hluku valenia sa určuje a uvádza na štítku na základe limitných hodnôt v súlade s limitnými hodnotami (LV) stanovených v časti C prílohy II k nariadeniu (ES) stupňa 2 stanovenými v predpise EHK OSN č. 661/2009 takto 117. [PN 52]

N v dB

Trieda vonkajšieho hluku valenia

N ≤ LV - 6 3

LV - 6 3 < N ≤ LV - 3

N > LV - 3

[PN 53]

Časť D: Priľnavosť na snehu

Skúšky výkonnosti na snehu sa vykonáva označujú v súlade s prílohou 7 k predpisu EHK OSN č. 117. [PN 54]

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre sneh stanovené v predpise EHK OSN č. 117, sa klasifikuje ako pneumatika pre jazdu na snehu a na štítku sa uvedie môže uviesť tento symbol: [PN 55]

Časť E: Priľnavosť na ľade

Skúšky priľnavosti na ľade sa vykonávajú označujú v súlade s normou ISO 19447. [PN 56]

Pneumatika, ktorá spĺňa minimálne hodnoty indexu pre ľad stanovené v norme ISO 19447 a typovo schválená podľa výkonnosti na snehu v predpise EHK OSN č. 117, sa klasifikuje ako pneumatika pre jazdu na ľade a na štítku sa uvedie môže uviesť tento symbol: [PN 57]

PRÍLOHA II

Formát štítka

1.  Štítky

1.1.  Na štítku sa uvádzajú tieto informácie v súlade s týmito ilustráciami:

I.  Názov dodávateľa alebo jeho ochranná známka;

II.  Identifikačný kód modelu dodávateľa, pričom „identifikačný kód modelu“ je kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa špecifický typ pneumatiky odlišuje od iných typov označených rovnakým názvom dodávateľa alebo ochrannou známkou;

III.  QR kód;

IV.  Palivová úspornosť;

V.  Priľnavosť za mokra;

VI.  Vonkajší hluk valenia;

VII.  Priľnavosť na snehu;

VIII.  Priľnavosť na ľade.

2.  Vzor štítka

2.1.  Úprava štítka musí zodpovedať tomuto obrázku:

2.2.  Štítok musí mať šírku aspoň 90 mm a výšku aspoň 130 mm. Ak je štítok vytlačený vo väčšom formáte, jeho obsah musí aj tak zodpovedať uvedeným špecifikáciám.

2.3.  Štítok musí spĺňať tieto požiadavky:

a)  Farby sú podľa modelu CMYK – tyrkysová, purpurová, žltá a čierna – a uvádzajú sa podľa tohto príkladu: 00-70-X-00: 0 % tyrkysová, 70 % purpurová, 100 % žltá, 0 % čierna.

b)  Nasledujúce údaje sa týkajú legiend uvedených v bode 2.1:

1.  Okraj štítka: hrúbka: 1,5 bodu – farba: X-10-00-05;

2.  Calibri regular 8 bodov;

3.  vlajka Európskej únie: šírka: 15 mm, výška: 10 mm;

4.  Banner: šírka: 51,5 mm, výška: 13 mm;

Text „ZNAČKA“: Calibri regular 15 bodov; 100 % biela;

Text „Číslo modelu“: Calibri regular 13 bodov; 100 % biela;

5.  QR kód: šírka: 13 mm, výška: 13 mm;

6.  Stupnica A až F:

Šípky: výška: 5,6 mm, medzera: 0,78 mm, hrúbka čiernej čiary: 0,5 bodu - farby:

–  A: X-00-X-00:

–  B: 70-00-X-00:

–  C: 30-00-X-00:

–  D: 00-00-X-00:

–  E: 00-30-X-00:

–  F: 00-70-X-00.

7.  Riadok: šírka: 88 mm, výška: 2 body – farba: X-00-00-00;

8.  Piktogram vonkajšieho hluku valenia:

Poskytnutý piktogram: šírka: 25,5 mm, výška: 17 mm - farba: X-10-00-05;

9.  Šípka:

Šípka: šírka: 20 mm, výška: 10 mm, 100 % čierna;

Text: Helvetica Bold 20 bodov; 100 % biela;

Text jednotky: Helvetica Bold 13 bodov; 100 % biela;

10.  Piktogram ľadu:

Poskytnutý piktogram: šírka: 15 mm, výška: 15 mm, hrúbka čiary: 1,5 bodu – farba: 100 % čierna;

11.  Piktogram snehu:

Poskytnutý piktogram: šírka: 15 mm, výška: 15 mm, hrúbka čiary: 1,5 bodu – farba: 100 % čierna;

12.  „A“ až „G“: Calibri regular 13 bodov - 100 % čierna;

13.  Šípky:

Šípka: šírka: 11,4 mm, výška: 9 mm, 100 % čierna;

Text: Calibri Bold 17 bodov; 100 % biela;

14.  Piktogram palivovej úspornosti:

Poskytnutý piktogram: šírka: 19,5 mm, výška: 18,5 mm - farba: X-10-00-05;

15.  Piktogram priľnavosti za mokra:

Poskytnutý piktogram: šírka: 19 mm, výška: 19 mm - farba: X-10-00-05.

c)  Pozadie musí byť biele.

2.4.  Trieda pneumatík sa na štítku musí uviesť vo formáte predpísanom na ilustrácii v bode 2.1.

PRÍLOHA III

Technická dokumentácia

Technická dokumentácia uvedená v článku 4 ods. 7 musí obsahovať tieto údaje:

a)  názov a adresu dodávateľa;

b)  totožnosť a podpis osoby splnomocnenej ukladať dodávateľovi záväzky;

c)  obchodný názov alebo ochrannú známku dodávateľa;

d)  model pneumatiky;

e)  rozmer pneumatiky, index zaťaženia a rýchlostnú kategóriu;

f)  odkazy na použité metódy merania.

PRÍLOHA IV

Informačný list výrobku

Informácie v informačnom liste výrobku k pneumatikám sú obsiahnuté v brožúre o výrobku alebo iných dokumentoch pripojených k výrobku a musia obsahovať tieto údaje:

a)  názov dodávateľa alebo jeho ochrannú známku;

b)  identifikačný kód modelu dodávateľa;

c)  trieda palivovej úspornosti pneumatiky v súlade s prílohou I;

d)  triedu priľnavosti za mokra pneumatiky v súlade s prílohou I;

e)  triedu vonkajšieho hluku valenia a decibely v súlade s prílohou I;

f)  či je pneumatika určená na jazdu na snehu;

g)  či je pneumatika určená na jazdu na ľade.

PRÍLOHA V

Informácie uvádzané v propagačnom technickom materiáli

1.  Informácie o pneumatikách obsiahnuté v technickom propagačnom materiáli sa musia uvádzať v tomto poradí:

a)  trieda palivovej úspornosti (písmená A až F);

b)  trieda priľnavosti za mokra (písmená A až G);

c)  trieda a nameraná hodnota vonkajšieho hluku valenia (dB);

d)  či je pneumatika určená na jazdu na snehu;

e)  či je pneumatika určená na jazdu na ľade.

2.  Informácie uvedené v bode 1 musia spĺňať tieto požiadavky:

a)  musia byť ľahko čitateľné;

b)  musia byť ľahko zrozumiteľné;

c)  ak možno daný typ pneumatiky zaradiť do rozličných tried v závislosti od rozmeru a ďalších parametrov, uvedie sa rozpätie medzi pneumatikou s najhoršími a najlepšími vlastnosťami.

3.  Dodávatelia musia zároveň na svojich webových stránkach sprístupniť:

a)  odkaz na príslušnú webovú stránku Komisie venovanú tomuto nariadeniu;

b)  vysvetlenie piktogramov vytlačených na štítku;

c)  vyhlásenie zdôrazňujúce, že skutočná úspora paliva a bezpečnosť cestnej premávky sú vo veľkej miere závislé od správania vodičov, a najmä tieto konštatovania:

–  ekologický spôsob jazdy môže výrazne znížiť spotrebu paliva,

–  tlak vzduchu v pneumatikách by sa mal pravidelne kontrolovať, aby sa dosiahli optimálne hodnoty priľnavosti za mokra a palivovej úspornosti,

–  odstup vozidiel zohľadňujúci brzdnú dráhu sa musí vždy prísne dodržiavať.

PRÍLOHA VI

Postup nastavenia na meranie valivého odporu v laboratóriách

1.  Vymedzenie pojmov

Na účely postupu nastavenia v laboratóriách sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „referenčné laboratórium“ je laboratórium, ktoré tvorí súčasť siete laboratórií, ktorých názvy sa v súvislosti s postupom zosúladenia uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie, a ktoré je pri použití referenčného zariadenia schopné dosiahnuť výsledky skúšok s presnosťou určenou v oddiele 3;

2.  „laboratórium žiadajúce o schválenie“ je laboratórium, ktoré sa zúčastňuje na postupe zosúladenia a ktoré nie je referenčným laboratóriom;

3.  „pneumatika používaná na zosúladenie“ je pneumatika, ktorá sa skúša na účely vykonania postupu zosúladenia;

4.  „sada pneumatík používaných na zosúladenie“ je sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie jedného zariadenia;

5.  „určená hodnota“ je teoretická hodnota koeficientu valivého odporu (RRC) jednej pneumatiky používanej na zosúladenie nameraná teoretickým laboratóriom, ktoré zastupuje sieť referenčných laboratórií, a ktorá sa používa pri postupe zosúladenia;

6.  „zariadenie“ je každý skúšobný hnací hriadeľ v rámci jednej konkrétnej metódy merania. Napríklad dva hnacie hriadele pôsobiace na rovnaký bubon sa nepovažujú za jedno zariadenie.

2.  Všeobecné ustanovenia

2.1.  Princíp

Nameraný (m) koeficient valivého odporu (RRCm,l) v referenčnom laboratóriu (l) sa zosúladí podľa určených hodnôt siete referenčných laboratórií.

Hodnota (m) koeficientu valivého odporu (RRCm,c) nameraného na zariadení v laboratóriu žiadajúcom o schválenie (c) sa zosúladí prostredníctvom jedného referenčného laboratória zo siete, ktoré si laboratórium žiadajúce o schválenie zvolí.

2.2.  Požiadavky na výber pneumatík

Na postup zosúladenia sa pri dodržaní nižšie uvedených kritérií vyberie sada piatich alebo viacerých pneumatík používaných na zosúladenie. Jedna sada sa vyberie spoločne pre pneumatiky tried C1 a C2 a jedna sada sa vyberie pre pneumatiky triedy C3.

a)  Sada pneumatík používaných na zosúladenie sa vyberie tak, aby sa vzťahovala na rozpätie rôznych hodnôt RRC pneumatík tried C1 a C2 spolu alebo pneumatík triedy C3. V každom prípade platí, že rozdiel medzi najvyššou hodnotou RRCm v rámci sady pneumatík a najnižšou hodnotou RRCmv rámci sady pneumatík pred zosúladením a po zosúladení sa musí prinajmenšom rovnať:

i)  3 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2; a

ii)  2 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

b)  Hodnota RRCm v laboratóriách žiadajúcich o schválenie alebo referenčných laboratóriách (RRCm,c alebo RRCm,l) založená na deklarovaných hodnotách RRC pre každú pneumatiku používanú na zosúladenie z danej sady musí byť rozložená rovnomerne.

c)  Hodnoty indexu nosnosti musia primerane zodpovedať škále skúšaných pneumatík, pričom sa musí zaistiť, aby hodnoty sily valivého odporu takisto zodpovedali škále skúšaných pneumatík.

Každá pneumatika používaná na zosúladenie musí byť pred použitím skontrolovaná a vymenená, ak:

a)  je nepoužiteľná na ďalšie skúšanie; a/alebo

b)  vykazuje odchýlky v hodnotách RRCm,c alebo RRCm,l, ktoré sú po korekcii z dôvodu akýchkoľvek odchýlok zariadenia väčšie ako 1,5 % v porovnaní so skoršími meraniami.

2.3.  Metóda merania

Referenčné laboratórium vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie štyrikrát a výsledky posledných troch meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s odsekom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám, pričom uplatní podmienky stanovené v odseku 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám.

Laboratórium žiadajúce o schválenie vykoná meranie každej pneumatiky používanej na zosúladenie (n + 1)-krát, pričom hodnota n sa vymedzuje v časti 5, a výsledky posledných n meraní ponechá na ďalšiu analýzu v súlade s odsekom 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám, pričom uplatní podmienky stanovené v odseku 3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám.

Pri každom meraní pneumatiky používanej na zosúladenie musí byť zostava pneumatiky a kolesa odstránená zo zariadenia a celý skúšobný postup uvedený v odseku 4 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám sa musí zopakovať od začiatku.

Laboratórium žiadajúce o schválenie alebo referenčné laboratórium vypočíta:

a)  nameranú hodnotu každej pneumatiky používanej na zosúladenie za každé meranie určené v odsekoch 6.2 a 6.3 prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám (t. j. hodnoty skorigované pre teplotu 25 °C a priemer bubna 2 m);

b)  strednú hodnotu z hodnôt posledných troch (v prípade referenčných laboratórií) alebo n (v prípade laboratórií žiadajúcich o schválenie) meraní každej pneumatiky používanej na zosúladenie; a

c)  štandardnú odchýlku (σm) podľa tohto vzorca:

pričom:

i je počítadlo počtu pneumatík používaných na zosúladenie, od 1 do p;

j je počítadlo počtu n posledných opakovaní každého merania danej pneumatiky používanej na zosúladenie, od 2 po n+1;

n+1 je počet opakovaní merania pneumatiky (n+1=4 pre referenčné laboratóriá a n+1 ≥4 pre laboratóriá žiadajúce o schválenie);

p je počet pneumatík používaných na zosúladenie (p ≥ 5).

2.4.  Formáty údajov používané vo výpočtoch a výsledkoch

–  Namerané hodnoty RRC po korekcii o priemer bubna a teplotu sa zaokrúhľujú na 2 desatinné miesta.

–  Výpočty sa potom vykonávajú so všetkými číslicami: bez ďalšieho zaokrúhľovania s výnimkou záverečných rovníc na účely zosúladenia.

–  Všetky hodnoty štandardných odchýlok sa uvádzajú s presnosťou na 3 desatinné miesta.

–  Všetky hodnoty RRC sa uvádzajú s presnosťou na 2 desatinné miesta.

–  Všetky koeficienty zosúladenia (A1l, B1l, A2c and B2c) sa zaokrúhľujú a uvádzajú s presnosťou na 4 desatinné miesta.

3.  Požiadavky uplatňované na referenčné laboratóriá a na stanovenie určených hodnôt

Určené hodnoty každej pneumatiky používanej na zosúladenie stanovuje sieť referenčných laboratórií. Táto sieť každé dva roky posúdi stálosť a platnosť určených hodnôt.

Každé referenčné laboratórium, ktoré je súčasťou siete, musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám a musí vykazovať túto štandardnú odchýlku (σm):

a)  maximálne 0,05 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2 a

b)  maximálne 0,05 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

Sady pneumatík používaných na zosúladenie, ktoré spĺňajú špecifikácie oddielu 2.2, meria každé referenčné laboratórium siete v súlade s oddielom 2.3.

Určená hodnota každej pneumatiky používanej na zosúladenie je priemerom hodnôt nameraných pre túto pneumatiku používanú na zosúladenie referenčnými laboratóriami siete.

4.  Postup zosúladenia referenčného laboratória podľa určených hodnôt

Každé referenčné laboratórium (l) sa zosúladí podľa každého nového súboru určených hodnôt a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Na zosúladenie sa použije technika lineárnej regresie na všetky jednotlivé údaje. Koeficienty regresie A1 l a B 1 l sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

pričom:

RRC je určená hodnota koeficientu valivého odporu;

RRCm,l je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom „l“ (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

5.  Požiadavky uplatňované na laboratóriá žiadajúce o schválenie

Laboratóriá žiadajúce o schválenie musia postup zosúladenia zopakovať aspoň raz za dva roky pre každé zariadenie a vždy po každej podstatnej zmene na zariadení alebo pri akejkoľvek odchýlke v monitorovacích údajoch týkajúcich sa kontrolnej pneumatiky na zariadení.

Bežnú sadu piatich rôznych pneumatík v súlade so špecifikáciami oddielu 2.2 musí podľa oddielu 2.3 najskôr zmerať laboratórium žiadajúce o schválenie a následne jedno referenčné laboratórium. Na žiadosť laboratória žiadajúceho o schválenie sa môže odskúšať viac ako päť pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie poskytne vybranému referenčnému laboratóriu sadu pneumatík používaných na zosúladenie.

Laboratórium žiadajúce o schválenie (c) musí spĺňať špecifikácie prílohy 6 k predpisu EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcim zmenám a podľa možnosti vykazovať tieto štandardné odchýlky (σm):

a)  maximálne 0,075 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2; a

b)  maximálne 0,06 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

Ak je štandardná odchýlka (σm) laboratória žiadajúceho o schválenie väčšia než vyššie uvedené hodnoty za štyri merania, pričom posledné tri hodnoty sú použité na výpočty, počet opakovaní meraní n + 1 sa pre celú sériu zvýši takto:

n+1 = 1+(σm/γ)2, zaokrúhlené nahor na najbližšie vyššie celé číslo,

pričom:

γ = 0,043 kg/t v prípade pneumatík tried C1 a C2;

γ = 0,035 kg/t v prípade pneumatík triedy C3.

6.  Postup zosúladenia laboratória žiadajúceho o schválenie

Jedno referenčné laboratórium (l) siete vypočíta funkciu lineárnej regresie všetkých jednotlivých údajov laboratória žiadajúceho o schválenie (c). Koeficienty regresie A2 c a B2 c sa vypočítajú podľa tohto vzorca:

pričom:

RRCm,l je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná referenčným laboratóriom (l) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

RRCm,c je individuálna hodnota koeficientu valivého odporu nameraná laboratóriom žiadajúcim o schválenie (c) (vrátane korekcií o teplotu a priemer bubna).

Ak je koeficient určenia R² nižší ako 0,97, laboratórium žiadajúce o schválenie sa nezosúlaďuje.

Zosúladená hodnota RRC pneumatík skúšaných v laboratóriu žiadajúcom o schválenie sa vypočíta takto:

PRÍLOHA VII

Postup overovania

Súlad deklarovaných tried palivovej úspornosti, priľnavosti za mokra a vonkajšieho hluku valenia, ako aj deklarovaných hodnôt a prípadných ďalších výkonnostných údajov na štítku s týmto nariadením sa posúdi za každý typ pneumatík alebo každú skupinu pneumatík tak, ako ich určil dodávateľ, a to jedným z týchto postupov:

a)  najskôr sa odskúša jedna pneumatika alebo sada pneumatík:

1.  ak namerané hodnoty zodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rámci tolerancie vymedzenej v tabuľke č. 1, pneumatika (sada pneumatík) úspešne prešla skúškou;

2.  ak namerané hodnoty nezodpovedajú deklarovaným triedam alebo deklarovanej hodnote vonkajšieho hluku valenia v rozpätí vymedzenom v tabuľke č. 1, skúške sa podrobia ďalšie tri pneumatiky alebo sady pneumatík. Priemerná hodnota merania pochádzajúca zo skúšok troch pneumatík alebo sád pneumatík sa použije na posúdenie súladu s deklarovanými údajmi v rozpätí vymedzenom v tabuľke č. 1;

b)  ak sú triedy alebo hodnoty uvedené na štítku odvodené z výsledkov testov typového schvaľovania uskutočnených v súlade s nariadením (ES) č. 661/2009 alebo predpisom EHK OSN č. 117 a jeho nasledujúcimi zmenami, členské štáty môžu využiť hodnoty meraní získané zo skúšok zhody výroby pneumatík.

Pri posudzovaní hodnôt merania získaných zo skúšok zhody výroby sa zohľadňujú tolerancie vymedzené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

PRÍLOHA VIII

Tabuľka zhody

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 280. (2) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. (3) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. (4) COM(2017)0658. (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1). (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12). (8) Ú. v. EÚ L 307, 23.11.2011, s. 3. (9) COM(2018)0028. (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1). (11) COM(2017)0279. (12) Odkaz sa má pridať po prijatí návrhu. (13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30). (14) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu (COM(2016)0593 – C8-0383/2016 – 2016/0280(COD))

P8_TA(2019)0231 A8-0245/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0593),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0383/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 53 ods. 1, článok 62 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0245/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/790.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE KOMISIE O ORGANIZÁTOROCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ

Komisia uznáva dôležitosť organizácií usporadujúcich športové podujatia a ich úlohu vo financovaní športovej činnosti v Únii. Vzhľadom na spoločenský a hospodársky rozmer športu v Únii Komisia posúdi výzvy, ktorým organizátori športových podujatí čelia v digitálnom prostredí, a najmä otázky súvisiace s nezákonným online prenosom športového vysielania.

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27. (2) Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 80.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu (COM(2015)0634 – C8-0394/2015 – 2015/0287(COD))

P8_TA(2019)0232 A8-0375/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0634),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0394/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorskými výbormi podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0375/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/770.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o zmenenom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES (COM(2017)0637 – C8-0379/2017 – 2015/0288(COD))

P8_TA(2019)0233 A8-0043/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0635) a zmenený návrh (COM(2017)0637),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0379/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016(1) a 15. februára 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0043/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/771.)

(1) Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 57. (2) Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 58.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more) (COM(2018)0143 – C8-0123/2018 – 2018/0069(COD))

P8_TA(2019)0234 A8-0381/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0143),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0123/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0381/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1343/2011 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody o GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/982.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o rekreačnom rybolove

Komisia pripomína, že jedným z cieľov stanovených v ministerskom vyhlásení MedFish4Ever prijatom v marci 2017 je stanoviť súbor základných pravidiel na zabezpečenie účinného riadenia rekreačného rybolovu v celom Stredozemnom mori, a to čo najskôr, najneskôr však do roku 2020.

V súlade s týmto cieľom je v opatreniach strednodobej stratégie Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) na obdobie rokov 2017 – 2020, ktoré sa majú vykonať v oblasti GFCM, zahrnuté posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu a posúdenie najlepších riadiacich opatrení na reguláciu týchto činností. V tejto súvislosti bola v rámci GFCM zriadená pracovná skupina pre rekreačný rybolov s cieľom vypracovať harmonizovanú regionálnu metodiku posudzovania rekreačného rybolovu.

V záujme dosiahnutia cieľa stanoveného vo vyhlásení MedFish4Ever bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí v rámci GFCM.

Vyhlásenie Komisie o korale červenom

Komisia pripomína, že ochranné opatrenia prijaté v rámci regionálneho plánu flexibilného riadenia využívania koralu červeného v Stredozemnom mori [odporúčanie GFCM/41/2017/5] sú dočasné. Tieto opatrenia, ktoré zahŕňajú možnosť zaviesť obmedzenia výlovu, posúdi Vedecký poradný výbor (SAC) GFCM v roku 2019 na účely ich revízie zo strany GFCM na jej 43. výročnom zasadnutí (november 2019).

(1) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 95.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zosúladení povinností podávania správ v oblasti environmentálnej politiky a o zmene smerníc 86/278/EHS, 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010 a nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 (COM(2018)0381 – C8-0244/2018 – 2018/0205(COD))

P8_TA(2019)0235 A8-0324/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0381),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 114, článok 192 ods. 1 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0244/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre právne veci (A8-0324/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zosúladení povinností podávania správ v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia a o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 a (EÚ) č. 995/2010, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, 2004/35/ES, 2007/2/ES, 2009/147/ES a 2010/63/EÚ, nariadení Rady (ES) č. 338/97 a (ES) č. 2173/2005 a smernice Rady 86/278/EHS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1010.)

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 99. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 23. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0399).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky v prípade kabín, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie (COM(2018)0275 – C8-0195/2018 – 2018/0130(COD))

P8_TA(2019)0236 A8-0042/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0275),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0195/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0042/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení smernica Rady 96/53/ES, pokiaľ ide o lehotu na vykonávanie osobitných pravidiel týkajúcich sa maximálnej dĺžky pre kabíny, ktoré majú lepšie aerodynamické vlastnosti, energetickú účinnosť a sú bezpečnejšie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2019/984.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o nízkouhlíkové referenčné hodnoty a referenčné hodnoty pre kladný vplyv v oblasti emisií uhlíka (COM(2018)0355 – C8-0209/2018 – 2018/0180(COD))

P8_TA(2019)0237 A8-0483/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0355),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0209/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0483/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2089.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (COM(2018)0374 – C8-0229/2018 – 2018/0199(COD))

P8_TA(2019)0238 A8-0470/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0374),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0229/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0470/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 26. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 178, článok 209 ods. 1, článok 212 ods. 2 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  V článku 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že zámerom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. Podľa uvedeného článku a podľa článku 174 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má EFRR prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a k znižovaniu zaostávania najviac znevýhodnených regiónov, medzi ktorými by sa mala osobitná pozornosť venovať určitým kategóriám regiónov v rámci cezhraničných regiónov, ktoré sú výslovne uvedené vidieckych oblastiach, oblastiach postihnutých zmenami v priemysle, oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovných a horských regiónoch. [PN 1]

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové VN](7) obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR a niektoré ďalšie fondy, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nové EFRR](8) obsahuje ustanovenia týkajúce sa špecifických cieľov a rozsahu podpory EFRR. Je potrebné prijať osobitné ustanovenia pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v prípadoch cezhraničnej spolupráce jedného alebo viacerých členských štátov a ich regiónov, pokiaľ ide o účinné programovanie vrátane ustanovení o technickej pomoci, monitorovaní, hodnotení, komunikácii a informovaní, oprávnenosti, riadení a kontrole, ako aj o finančnom riadení. [PN 2]

(3)  S cieľom podporiť harmonický rozvoj územia Únie na rôznych úrovniach, založený na spolupráci, a znížiť súčasné rozdiely by EFRR mal v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovať cezhraničnú, nadnárodnú, námornú a medziregionálnu spoluprácu, ako aj spoluprácu najvzdialenejších regiónov. V tomto procese by sa mali zohľadňovať zásady viacúrovňového riadenia a partnerstva a posilňovať prístupy vychádzajúce z miestnych daností. [PN 3]

(3a)  Jednotlivé zložky iniciatívy Interreg by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja opísaných v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj SDG, ktorá bola prijatá v septembri 2015. [PN 4]

(4)  Cezhraničná spolupráca by mala byť zameraná na riešenie spoločne identifikovaných výziev v pohraničných regiónoch, a jej cieľom by malo byť využitie existujúceho potenciálu rastu v pohraničných oblastiach, ako sa spomína aj v oznámení Komisie „Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ“(9) (ďalej len „oznámenie o pohraničných regiónoch“). Zložka cezhraničnej spolupráce by sa preto mala obmedziť na preto mala obsahovať spoluprácu tak na pozemných hraniciach a cezhraničná spolupráca na alebo aj námorných hraniciach by sa mala zaradiť do zložky nadnárodnej spolupráce bez toho, aby bola dotknutá nová zložka pre spoluprácu najvzdialenejších regiónov. [PN 5]

(5)  Zložka cezhraničnej spolupráce by mala zahŕňať aj spoluprácu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo ich regiónmi a jednou alebo viacerými krajinami alebo regiónmi, resp. inými územiami mimo Únie. Pokrytie vnútornej a vonkajšej cezhraničnej spolupráce týmto nariadením by malo v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 viesť k významnému zjednodušeniu a racionalizácii platných ustanovení pre orgány zodpovedné za programy v členských štátoch a pre partnerské orgány a prijímateľov mimo Únie. [PN 6]

(6)  Zložka nadnárodnej a zložka námornej spolupráce by sa mali zamerať na posilňovanie spolupráce akciami podporujúcimi integrovaný územný rozvoj prepojený na priority politiky súdržnosti Únie a mali by zahŕňať aj námornú cezhraničnú spoluprácu pri plnom dodržiavaní subsidiarity. Nadnárodná spolupráca by sa mala vzťahovať na väčšie nadnárodné územia kontinentálnej Únie, pričom námorná spolupráca by sa mala vzťahovať na územia, prípadne územia v susedstve morských oblastí a obsahovať cezhraničnú spoluprácu na námorných hraniciach počas programového obdobia 2014 – 2020, ktoré zemepisne siahajú ďalej ako územia, na ktoré sa vzťahujú cezhraničné programy. Mala by sa umožniť maximálna flexibilita pri pokračovaní implementácie predchádzajúcej námornej cezhraničnej spolupráce v širšom rámci námornej spolupráce, najmä tým, že sa vymedzia územia, na ktoré sa vzťahuje, konkrétne ciele tejto spolupráce, požiadavky na partnerov v projektoch a vytváranie podprogramov a osobitných riadiacich výborov. [PN 7]

(7)  Na základe skúseností s cezhraničnou a nadnárodnou spoluprácou v najvzdialenejších regiónoch v programovom období 2014 – 2020, keď spojenie obidvoch zložiek do jedného programu podľa oblastí spolupráce neprinieslo orgánom zodpovedným za programy ani prijímateľom dostatočné zjednodušenie, mala by sa zaviesť osobitná ďalšia zložka pre najvzdialenejšie regióny, aby aj tieto regióny mohli čo najúčinnejšie a najjednoduchšie spolupracovať so susednými krajinami s tretími krajinami, zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“) alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu tak, aby sa zohľadňovali ich individuálne charakteristiky. [PN 8]

(8)  Na základe pozitívnych skúseností s programami medziregionálnej spolupráce v rámci programov Interreg na jednej strane a nedostatočnej spolupráce v programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v programovom období 2014 – 2020, by sa zložka medziregionálnej spolupráce mala zamerať osobitne na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Táto zložka by sa preto mala obmedziť na dva programy: jeden, ktorý umožní programom na strane druhej možno na základe výmeny skúseností a rozvoja kapacít v programoch v rámci obidvoch cieľov všetky skúsenosti, inovatívne prístupy a budovanie kapacít a bude propagovať (Európska územná spolupráca a Investovanie do rastu a zamestnanosti) konštatovať, že medziregionálna spolupráca medzi mestami a regiónmi je dôležitou zložkou, ktorá pomáha nachádzať spoločné riešenia v oblasti politiky súdržnosti a budovať trvalé partnerstvá. Súčasné programy, a najmä podpora spolupráce spočívajúcej v projektoch vrátane podpory pre európske zoskupenia územnej spolupráce (ďalej len „EZÚS“) vytvorené alebo plánované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006(10), a druhý s cieľom zlepšiť analýzu rozvojových trendov. Spolupráca založená na projektoch realizovaná v rámci celej Únie by sa mala začleniť do novej zložky v oblasti medziregionálnych inovačných investícií a mala by byť úzko spojená s vykonávaním oznámenia Komisie „Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast“(11), najmä s podporou tematických platforiem pre inteligentnú špecializáciu v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu alebo agropotravinárstvo. A napokon, integrovaný územný rozvoj so zameraním na funkčné mestské oblasti alebo mestské oblasti by sa mali sústrediť do programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a do jedného sprievodného nástoja, európskej iniciatívy Urban. Tieto dva programy v rámci zložky medziregionálnej spolupráce by mali pokrývať celú Úniu a mali, ako aj mikrostratégie, by byť otvorené aj pre účasť tretích krajín preto mali pokračovať. [PN 9]

(8a)   Nová iniciatíva pre interregionálne investície do inovácií by mala vychádzať z inteligentnej špecializácie a byť na podporu tematických platforiem inteligentnej špecializácie v oblastiach ako energetika, modernizácia priemyslu, obehové hospodárstvo, sociálne inovácie, životné prostredie alebo agropotravinárstvo a pomáhať vytvárať zoskupenia tým, ktorí sú zapojení do stratégií inteligentnej špecializácie, s cieľom pomáhať inováciám dosiahnuť vyšší stupeň a na európsky trh prinášať inovatívne produkty a postupy. Z dôkazov vyplýva, že úporné systémové zlyhanie naďalej pretrváva vo fáze testovania a validácie pri predvádzaní nových technológií (napr. kľúčových podporných technológií), najmä ak je inovácia výsledkom integrácie doplnkových regionálnych špecializácií vytvárajúcich inovačné hodnotové reťazce. Toto zlyhanie je obzvlášť kritické medzi pilotnou fázou a plným uvedením na trh. V niektorých strategických technológiách a priemyselných oblastiach sa MSP v súčasnosti nemôžu spoliehať na excelentnú a otvorenú, prepojenú celoeurópsku demonštračnú infraštruktúru. Tieto programy by sa v rámci iniciatívy medziregionálnej spolupráce mali vzťahovať na celú Európsku úniu a mali by byť otvorené aj pre účasť ZKÚ, tretích krajín, ich regiónov a organizácií regionálnej integrácie a spolupráce, vrátane tých, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi. Mala by sa podporovať synergia medzi investíciami do medziregionálnych inovácií a inými relevantnými programami EÚ, ako napríklad v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, programu Horizont 2020, Európy pre digitálny trh a programu pre jednotný trh, pretože posilňuje účinok investícií a občanom poskytuje vyššiu hodnotu. [PN 10]

(9)  Mali by sa stanoviť spoločné objektívne kritériá na určovanie oprávnených regiónov a oblastí. Na uvedený účel by malo určovanie oprávnených regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003(12). [PN 11]

(10)  Je potrebné naďalej podporovať alebo podľa potreby zavádzať spoluprácu vo všetkých jej rozmeroch so susednými krajinami Únie, keďže takáto spolupráca je dôležitým nástrojom regionálnej politiky a mala by byť na prospech regiónom členských štátov susediacim s tretími krajinami. Na tento účel by mali EFRR a vonkajšie finančné nástroje Únie, ako sú IPA(13), NDICI(14) a OCTP(15), podporovať programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a námornej spolupráce, spolupráce najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnej spolupráce. Podpora z EFRR a z vonkajších finančných nástrojov Únie by mala vychádzať zo zásady reciprocity a proporcionality. No v prípade IPA III-CBC a NDICI-CBC by sa mala podpora z EFRR doplniť o prinajmenšom rovnaké sumy z nástrojov IPA III-CBC NDICI-CBC, a to do maximálnej výšky stanovenej v príslušnom právnom akte, t.j. až do výšky 3 % finančného krytia v rámci nástroja IPA III a až do výšky 4 % finančného krytia geografického programu susedstva v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) NDICI. [PN 12]

(10a)   Osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré sa stávajú novými vonkajšími hranicami Európskej únie s cieľom zabezpečiť primeranú kontinuitu prebiehajúcich programov spolupráce. [PN 13]

(11)  Pomoc z nástroja IPA III by sa mala zameriavať najmä na pomoc prijímateľom IPA pri posilňovaní demokratických inštitúcií a právneho štátu, reforme súdnictva a verejnej správy, dodržiavaní základných práv a podpore rodovej rovnosti, tolerancie, sociálneho začlenenia a nediskriminácie, ako aj regionálneho a miestneho rozvoja. Účelom pomoci z nástroja IPA by mala byť naďalej podpora úsilia prijímateľov IPA o prehĺbenie regionálnej, makroregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ako aj posilnenie územného rozvoja, a to aj prostredníctvom vykonávania makroregionálnych stratégií Únie. Pomocou z nástroja IPA by sa mala riešiť aj otázka bezpečnosti, migrácia a riadenia hraníc, mal by sa zabezpečiť prístup k medzinárodnej ochrane, výmena príslušných informácií, zlepšenie hraničných kontrol a hľadať spoločné úsilie v boji proti neregulárnej migrácii a prevádzačstvu. [PN 14]

(12)  Pokiaľ ide o pomoc z nástroja INDICI, Únia by mala rozvíjať osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci. Týmto nariadením a nástrojom NDICI by sa preto mali podporiť vnútorné a vonkajšie aspekty príslušných makroregionálnych stratégií. Uvedené iniciatívy sú strategicky dôležité a ponúkajú zmysluplné politické rámce pre prehlbovanie vzťahov s partnerskými krajinami a medzi nimi na základe zásad vzájomného skladania účtov, spoločnej zodpovednosti za vlastné záležitosti a zodpovedného prístupu.

(12a)  Rozvoj synergie vonkajšej činnosti a rozvojových programov Únie by mal takisto pomôcť dosiahnuť maximálny účinok pri dodržiavaní zásady konzistentnosti rozvojových politík, ako sa stanovuje v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Dosiahnutie konzistentnosti všetkých politík Únie má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. [PN 15]

(13)  Je dôležité aj naďalej sledovať úlohu ESVČ a Komisie pri príprave strategického programovania a programov Interreg podporovaných z EFRR a NDICI, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ(16).

(14)  Vzhľadom na špecifickú situáciu najvzdialenejších regiónov Únie je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zlepšenia podmienok, za ktorých môžu mať tieto regióny prístup k štrukturálnym fondom. V dôsledku toho by sa mali niektoré ustanovenia tohto nariadenia prispôsobiť špecifikám najvzdialenejších regiónov s cieľom zjednodušiť a posilniť ich spoluprácu so susedmi s tretími krajinami a ZKÚ pri zohľadnení oznámenia Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ(17)“. [PN 16]

(14a)  Toto nariadenie stanovuje pre zámorské krajiny a územia (ZKÚ) možnosť zúčastňovať sa na programoch iniciatívy Interreg. S cieľom uľahčiť ZKÚ účinný prístup a účasť by sa mali zohľadňovať ich špecifiká a s nimi súvisiace výzvy. [PN 17]

(15)  Je potrebné určiť zdroje alokované na každú z jednotlivých zložiek iniciatívy Interreg, a to vrátane podielu každého členského štátu na celkových sumách určených na cezhraničnú, nadnárodnú a námornú spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov, ako aj medziregionálnu spoluprácu a možnú vzájomnú flexibilitu týchto zložiek prípustnú pre členské štáty. V porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020 Vzhľadom na globalizáciu by sa mal podiel cezhraničnej spolupráce znížiť, pričom podiel nadnárodnej a námornej spolupráce by sa mal vzhľadom na integráciu námornej spolupráce zvýšiť, a mala však spolupráca zameraná na zvýšenie investícií do väčšieho počtu pracovných miest a rastu a investícií spoločných s inými regiónmi mala určiť aj spoločnými charakteristikami a ambíciami regiónov, nie však nevyhnutne hranicami, a preto by sa vytvoriť nová zložka spolupráce najvzdialenejších regiónov mali sprístupniť dostatočné ďalšie finančné prostriedky na novú iniciatívu pre medziregionálne inovačné investície s cieľom reagovať na celkovú situáciu na trhu. [PN 18]

(16)  Na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využívania podpory z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa organizoval návrat tejto podpory v prípadoch, keď programy nadnárodnej spolupráce nie je možné prijať alebo sa musia zrušiť, a to aj v prípadoch tretích krajín, ktoré nedostávajú podporu zo žiadneho finančného nástroja Únie. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania programov a čo najväčšej možnej koordinácie týchto nástrojov.

(17)  EFRR by mal v rámci cieľa Interreg prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov v rámci politiky súdržnosti. Zoznam špecifických cieľov v rámci jednotlivých tematických cieľov by sa však mal prispôsobiť osobitným potrebám programov Interreg, a to stanovením dodatočných špecifických cieľov v rámci cieľa politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorými sa umožnia intervencie typu ESF.

(18)  V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať má pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov medzi pohraničnými grófstvami Írska Severného Írska. Vzhľadom na jeho praktický význam je nevyhnutné zabezpečiť, aby tam, keď je program zameraný na podporu mieru a zmierenia, prispel aj EFRR a podporil sociálnu, hospodársku a regionálnu stabilitu a spoluprácu v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Vzhľadom na jeho osobitosť tohto programu by sa mal riadiť integrovaným spôsobom a do uvedeného programu sa ako vonkajší pripísaný príjem zaradí aj príspevok Spojeného kráľovstva. Okrem toho by sa niektoré pravidlá výberu operácií uvedené v tomto nariadení nemali na daný program vo vzťahu k podpore mieru a zmierenia uplatňovať. [PN 19]

(19)  Týmto nariadením by sa mali pridať dva špecifické ciele pre Interreg, jeden na podporu špecifického cieľa programu Interreg, ktorým je posilnenie inštitucionálnej kapacity, zlepšenie právnej a administratívnej spolupráce, najmä ak súvisia s vykonávaním oznámenia o pohraničných regiónoch, zintenzívnenie spolupráce medzi občanmi a inštitúciami, ako aj rozvoj a koordinácia makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti, a druhý na riešenie konkrétnych otázok v oblasti vonkajšej spolupráce, ako sú bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, riadenie hraníc a migrácia.

(20)  Hlavná časť finančnej podpory z Únie by sa mala zamerať na obmedzený počet cieľov politík, aby sa maximalizoval dosah programov Interreg. Mala by sa posilniť synergia a vzájomné dopĺňanie sa zložiek iniciatívy Interreg. [PN 20]

(21)  Ustanovenia o príprave, schvaľovaní a zmene programov Interreg, ako aj o územnom rozvoji, výbere operácií, monitorovaní a hodnotení, o orgánoch zodpovedných za program, o audite operácií, ako aj o transparentnosti a informovaní by sa mali prispôsobiť osobitostiam programov Interreg v porovnaní s ustanoveniami uvedenými v nariadení (EÚ) [nové VN]. Tieto osobitné ustanovenia by mali byť jednoduché a jasné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii (gold-plating) a ďalšej administratívnej záťaži pre členské štáty a prijímateľov. [PN 21]

(22)  Ustanovenia o kritériách pre operácie, ktoré sa majú považovať za skutočne spoločné a v duchu spolupráce, o partnerstve pri operáciách Interreg a o povinnostiach hlavného partnera, ako sú uvedené v programovom období 2014 – 2020, by mala platiť naďalej. Partneri v rámci iniciatívy Interreg by však mali spolupracovať na všetkých štyroch rozmeroch (vytvorenie, implementácia, personálne zabezpečenie a financovanie) príprave a implementácii, ako aj na personálnom zabezpečení alebo financovaní, a v rámci spolupráce najvzdialenejších regiónov na troch zo štyroch uvedených rozmerov, pretože na úrovni programov a operácií by sa podpora z fondu EFRR mala ľahšie kombinovať s podporou nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti. [PN 22]

(22a)  V rámci programov cezhraničnej spolupráce sú projekty Ľudia ľuďom (P2P) a malé projekty dôležitým a úspešným nástrojom na odstraňovanie hraničných a cezhraničných prekážok, posilňovanie kontaktov medzi ľuďmi na miestnej úrovni a zbližovanie hraničných regiónov a ich občanov. Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty sa realizujú v mnohých oblastiach, ku ktorým patrí napríklad kultúra, šport, cestovný ruch, všeobecné a odborné vzdelávanie, hospodárstvo, veda, ochrana životného prostredia a ekológia, zdravotníctvo, doprava a projekty malej infraštruktúry, administratívna spolupráca a styk s verejnosťou. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov na tému Projekty Ľudia ľuďom a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce(18), projekty Ľudia ľuďom a malé projekty majú vysokú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k dosiahnutiu súhrnného cieľa programov cezhraničnej spolupráce. [PN 23]

(23)  Treba objasniť pravidlá financovania malých projektov, ktoré sa realizovali Od počiatku existencie programov začiatku iniciatívy Interreg boli projekty Ľudia ľuďom a malé projekty podporované predovšetkým z fondov pre malé projekty alebo podobných nástrojov, ale nikdy neboli zahrnuté v osobitných ustanovení k nim však prijaté žiadne osobitné ustanovenia, preto treba objasniť pravidlá pre uvedené fondy. Ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru regiónov – Projekty „Ludia ľuďom“ a malé projekty v programoch cezhraničnej spolupráce(19), tieto malé projekty zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní dôvery medzi občanmi a inštitúciami, majú významnú pridanú hodnotu EÚ a významne prispievajú k súhrnnému cieľu programov cezhraničnej spolupráce tým, že prekonávajú hraničné prekážky a integrujú pohraničné oblasti a ich občanov. S cieľom zachovať pridanú hodnotu a výhody projektov Ľudia ľuďom a malých projektov, a to aj v súvislosti s miestnym a regionálnym rozvojom, a zjednodušiť riadenie financovania malých projektov na strane konečných prijímateľov, ktorí často nie sú zvyknutí žiadať o finančné prostriedky nemajú skúsenosti s predkladaním žiadostí o podporu z Únie, by do určitej hodnoty malo byť povinné zjednodušené vykazovanie nákladov a paušálnych súm. [PN 24]

(24)  Vzhľadom na účasť viacerých členských štátov a s tým súvisiace vyššie administratívne náklady, vrátane nákladov na regionálne kontaktné miesta, ktoré sú dôležitými miestami regionálneho kontaktu (tzv. anténami) pre predkladateľov žiadostí o projekt a jeho realizáciu, a teda pôsobia ako priame spojenie so spoločným sekretariátom alebo relevantnými orgánmi, ale najmä na kontrolu a preklady, by mal byť strop výdavkov na technickú pomoc vyšší ako ich strop stanovený pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu. S cieľom vyvážiť vyššie administratívne náklady by mali byť členské štáty nabádané k tomu, aby znižovali administratívnu záťaž súvisiacu s vykonávaním spoločných projektov vždy, keď je to možné. Okrem toho by sa na programy Interreg s obmedzenou podporou z Únie alebo na externé programy cezhraničnej spolupráce mala vyčleniť určitá minimálna suma na technickú pomoc, ktorou by sa zabezpečilo dostatočné financovanie efektívnych činností v oblasti technickej pomoci. [PN 25]

(25)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi.

(25a)  V rámci znižovania administratívnej záťaže by Komisia, členské štáty a regióny mali úzko spolupracovať, aby sa dali využívať posilnené úmerné opatrenia pre systém riadenia a kontroly programu Interreg stanovené v článku 77 nariadenia (EÚ) .../... [nové NSU]. [PN 26]

(26)  Na základe skúseností z programového obdobia 2014 – 2020 by sa malo pokračovať v systéme, ktorým sa zaviedla presná hierarchia pravidiel oprávnenosti výdavkov, a pravidlá oprávnenosti výdavkov by sa mali stanoviť na úrovni Únie alebo pre program Interreg ako celok, aby sa predišlo možným rozporom či nesúladu medzi jednotlivými nariadeniami a medzi nariadeniami a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ďalšie pravidlá prijaté jedným členským štátom, ktoré by sa týkali len prijímateľov v uvedenom členskom štáte, by sa mali striktne obmedziť na minimum. Predovšetkým by sa mali do tohto nariadenia integrovať ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 481/2014(20) schválené na programové obdobie 2014 – 2020.

(27)  Členské štáty by mali byť vedené k tomu, aby podľa možnosti delegovať funkciu riadiaceho orgánu zverili na nové, prípadne jestvujúce EZÚS, alebo aby vytvorili takéto zoskupenie podobne ako iné cezhraničné právne subjekty zodpovednéza riadenie podprogramu, integrovanej územnej investície, prípadne jedného či viacerých malých projektových fondov, alebo aby konali ako jediný partner. Členské štáty by regionálnym a miestnym orgánom a iným verejným orgánom z rôznych členských štátov mali umožniť vytváranie takýchto zoskupení spolupráce s právnou subjektivitou a do ich činnosti by mali zapojiť miestne a regionálne orgány. [PN 27]

(28)  S cieľom pokračovať v platobnom reťazci zriadenom na programové obdobie 2014 – 2020, t. j. od Komisie cez certifikačný orgán až po hlavného partnera, by mal tento platobný reťazec v rámci účtovnej funkcie pokračovať. Podpora Únie by sa mala vyplatiť hlavnému partnerovi, s výnimkou prípadov, keď by to malo za následok dvojité poplatky za prepočet na eurá a späť do inej meny alebo naopak medzi hlavným partnerom a ďalšími partnermi. Ak nie je uvedené inak, hlavný partner by mal zabezpečiť, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie v plnej výške a v čase dohodnutom medzi všetkými partnermi a pri dodržaní rovnakého postupu ako hlavný partner. [PN 28]

(29)  V súlade s článkom [63 ods. 9] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa majú v pravidlách pre jednotlivé odvetvia zohľadniť potreby programov európskej územnej spolupráce (Interreg), najmä pokiaľ ide o funkciu auditu. Ustanovenia o každoročnom audítorskom stanovisku, výročnej kontrolnej správe a auditoch operácií by sa preto mali zjednodušiť a prispôsobiť tým programom, do ktorých je zapojených viac ako jeden členský štát. [PN 29 sa netýka slovenskej verzie]

(30)  Mala by sa jasne určiť postupnosť finančnej zodpovednosti pri vymáhaní v prípade nezrovnalostí, od jediného alebo ďalších partnerov cez hlavného partnera, riadiaci orgán až po Komisiu. Malo by sa prijať ustanovenie o zodpovednosti členských štátov, tretích krajín, partnerských krajín alebo zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“), ak nie je možné dosiahnuť vymoženie sumy od jediného alebo ďalšieho alebo hlavného partnera, čo znamená, že sumu riadiacemu orgánu vyplatí členský štát. Z toho vyplýva, že v rámci programov Interreg neexistuje priestor pre nevymožiteľné sumy na úrovni prijímateľov. Je však potrebné objasniť pravidlá pre prípady, keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ sumu riadiacemu orgánu sumu neuhradí. Mali by sa objasniť aj povinnosti hlavného partnera pri vymáhaní. Okrem toho by postupy súvisiace s vymáhaním sumu mal potvrdiť a schváliť monitorovací výbor. Riadiaci orgán by najmä však nemal mať dovolené zaviazať hlavného partnera, aby začal súdne konanie v inej krajine. [PN 30]

(30a)   Je vhodné podporovať finančnú disciplínu. Zároveň by sa v dohodách o zrušení rozpočtových záväzkov mala zohľadniť zložitosť programov Interreg a ich implementácie. [PN 31]

(31)  Na uplatňovanie prevažne spoločného súboru pravidiel v zúčastnených členských štátoch, ako aj v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na účasť tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, ak sa v osobitnej kapitole tohto nariadenia nestanovia osobitné pravidlá. Funkcie orgánov programu Interreg môžu v tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ vykonávať porovnateľné orgány. Začiatok obdobia oprávnenosti výdavkov by sa mal viazať na podpis dohody o financovaní príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ. Konanie na výber prijímateľov v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ by sa malo riadiť pravidlami pre externé obstarávanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP](21). Mali by sa stanoviť postupy na uzatváranie dohôd o financovaní s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ako aj dohôd medzi riadiacim orgánom a každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, pokiaľ ide o podporu z vonkajšieho finančného nástroja Únie alebo v prípade, ak ide o prenos dodatočného príspevku z tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ na program Interreg, ktorý nie je vnútroštátnym spolufinancovaním.

(32)  Aj keď programy Interreg s účasťou tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ by sa mali implementovať v rámci zdieľaného riadenia, programy zamerané na spoluprácu najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať v rámci nepriameho riadenia. Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá na úplnú alebo čiastočnú implementáciu uvedených programov v rámci nepriameho riadenia. [PN 32 sa netýka slovenskej verzie]

(33)  Na základe skúseností s veľkými infraštruktúrnymi projektmi počas programového obdobia 2014 – 2020 pri programoch cezhraničnej spolupráce v rámci nástroja európskeho susedstva by sa mali tieto postupy zjednodušiť. Komisia by si však v otázke výberu takýchto projektov mala ponechať určité práva.

(34)  Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla schvaľovať a meniť zoznamy programov Interreg, zoznam celkových súm podpory Únie pre každý program Interreg a prijímať rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú programy Interreg a ich zmeny. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(22). Hoci tieto akty majú všeobecnú povahu, mal by sa používať konzultačný postup, keďže sa nimi implementujú ustanovenia len technickým spôsobom.

(35)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre schvaľovanie alebo zmeny programov Interreg by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. V odôvodnených prípadoch by sa však externé programy cezhraničnej spolupráce by sa však v odôvodnených prípadoch mali riadiť postupmi výboru zriadeného podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o IPA III] a [nariadenie o NDICI], pokiaľ ide o prvé rozhodnutie o schválení týchto programov. [PN 33]

(36)  S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorá jej umožní meniť prílohu so vzormi pre programy Interreg. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(36a)  Významnou prioritou politiky súdržnosti Únie je podpora európskej územnej spolupráce ETC. Podpora MSP v prípade nákladov na projekty európskej územnej spolupráce je už podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014(23) (GBER o skupinových výnimkách) oslobodená od notifikačnej povinnosti. Osobitné ustanovenia pre regionálnu pomoc pre investície podnikov všetkých veľkostí sú aj súčasťou usmernení o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020(24) a časti GBER týkajúcej sa regionálnej pomoci. Podľa skúseností by pomoc na projekty Európskej územnej spolupráce mala mať len obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, a preto by Komisia mala mať možnosť vyhlásiť, že takáto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom a že na financovanie poskytované na podporu projektov EÚS sa môže vzťahovať skupinová výnimka. [PN 34]

(37)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku sa toto nariadenie neuplatňuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Oddiel I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a zložky programov Interreg

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ako aj spolupráce medzi členskými štátmi, ich regiónmi a susednými tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“), alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo skupinou tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie. [PN 35]

2.  Toto nariadenie obsahuje aj ustanovenia na zabezpečenie účinného programovania vrátane technickej pomoci, monitorovania, hodnotenia, komunikácie a informovania, oprávnenosti, riadenia a kontroly, ako aj finančného riadenia pre programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca (ďalej len „programy Interreg“) podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“).

3.  Pokiaľ ide o podporu pre programy Interreg z „nástroja predvstupovej pomoci“ (ďalej len „IPA III“), „nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ (ďalej len „NDICI“) a nástroja financovania pre všetky ZKÚ na obdobie 2021 – 2027 v rámci programu zriadeného rozhodnutím Rady (EÚ) XXX (ďalej len „OCTP“) (ďalej sa tieto tri nástroje uvádzajú pod spoločným názvom „vonkajšie finančné nástroje Únie“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie špecifické ciele, ako aj integrácia týchto fondov do programov Interreg, kritériá oprávnenosti pre tretie krajiny, partnerské krajiny, ZKÚ a ich územia a niektoré osobitné pravidlá implementácie.

4.  Pokiaľ ide o podporu programov Interreg z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie (ďalej spoločne ako „fondy Interreg“), v tomto nariadení sa vymedzujú ďalšie ciele špecifické pre programy Interreg, ako aj organizácia, kritériá oprávnenosti pre členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ a ich územia, finančné zdroje a ich alokácia.

5.  Na programy Interreg sa uplatňujú nariadenia (EÚ) [nové VN] a (EÚ) [nové EFRR] okrem prípadov, keď sa to v uvedených nariadeniach a tomto nariadení osobitne stanoví inak, alebo keď sa ustanovenia nariadenia (EÚ) [nové VN] môžu uplatňovať len na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.  „prijímateľ IPA“ je krajina alebo územie uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [IPA III];

2.  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie a nedostáva podporu z fondov Interreg;

3.  „partnerská krajina“ je prijímateľ IPA alebo krajina alebo územie, ktoré sú súčasťou „susedskej geografickej oblasti“ uvedenej v prílohe I k nariadeniu (EÚ) [NDICI], a Ruská federácia, a ktoré prijímajú podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie;

4.  „cezhraničný právny subjekt“ je právny subjekt vrátane euroregiónu zriadený podľa zákonov jednej z krajín zúčastnených na programe Interreg za predpokladu, že ho zriadili územné orgány alebo iné subjekty z najmenej dvoch zúčastnených krajín. [PN 36]

4a.  „organizácia pre regionálnu integráciu a spoluprácu“ je skupina členských štátov alebo regiónov z rovnakej zemepisnej oblasti, ktorých cieľom je užšia spolupráca v oblastiach spoločného záujmu. [PN 37]

2.  Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „členský štát“, chápe sa to ako „členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán“, a ak sa v ustanoveniach odkazuje na „každý členský štát“ alebo „členské štáty“, chápe sa to ako „členské štáty a v relevantných prípadoch aj ako tretie krajiny, partnerské krajiny a zámorské krajiny a územia, ktoré sú zapojené do daného programu Interreg“.

Na účely tohto nariadenia, ak sa v ustanoveniach nariadenia (EÚ) [nové VN] odkazuje na „fondy“, ako sa stanovuje v [článku 1 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia, alebo na „EFRR“, vykladá sa to ako prostriedky, ktoré sa týkajú príslušných vonkajších finančných nástrojov Únie.

Článok 3

Zložky cieľa Európska územná spolupráca (Interreg)

V rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) sa z fondu EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie podporujú tieto zložky:

1.  cezhraničná spolupráca medzi susediacimi regiónmi zameraná na podporu integrovaného a harmonického regionálneho rozvoja (ďalej len „zložka 1“): [PN 38]

a)  vnútorná cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami uvedenými v článku 4 ods. 3; alebo [PN 39]

b)  vonkajšia cezhraničná spolupráca medzi susednými pohraničnými regiónmi s pozemnou alebo námornou hranicou medzi najmenej jedným členským štátom a jednou alebo viacerými týmito stranami: [PN 40]

i)  prijímatelia IPA alebo

ii)  partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo

iii)  Ruská federácia s cieľom umožniť jej zapojenie do cezhraničnej spolupráce podporovanej aj z nástroja NDICI;

2.  nadnárodná a námorná spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni programoví partneri v členských štátoch, tretích krajinách a partnerských krajinách a v Grónsku ZKÚ, s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie týchto území (ďalej len „zložka 2“; ak sa týka len nadnárodnej spolupráce, používa sa „zložka 2A“; ak sa týka len námornej spolupráce, používa sa „zložka 2B“); [PN 41]

3.  spolupráca najvzdialenejších regiónov medzi sebou a s so susednými tretími či partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu alebo viacerými z nich, ktorej cieľom je uľahčiť icm regionálnu integráciu a harmonický rozvoj v rámci ich susedstva (ďalej len „zložka 3“); [PN 42]

4.  medziregionálna spolupráca na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti (ďalej len „zložka 4“) prostredníctvom podpory:

a)  výmeny skúseností, inovatívnych prístupov a budovania kapacít v súvislosti s

i)  implementáciou programov Interreg;

ia)  implementovať spoločné medziregionálne projekty rozvoja; [PN 43]

ib)  rozvíjať kapacity medzi partnermi v celej Únii v súvislosti s: [PN 44]

ii)  implementáciou programov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, najmä pokiaľ ide o medziregionálne a nadnárodné činnosti, pri ktorých majú prijímatelia sídlo v aspoň jednom inom členskom štáte;

iia)  identifikovať a šíriť osvedčené postupy s cieľom ich prenosu, a to najmä na operačné programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti; [PN 45]

iib)  vymieňať si skúsenosti z identifikácie, prenosu a šírenia osvedčených postupov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest vrátane prepojení mestských a vidieckych oblastí; [PN 46]

iii)  vytvorením, fungovaním a využívaním európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

iiia)  zriadiť, prevádzkovať a využívať európsky cezhraničný mechanizmu, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) .../... [nový európsky cezhraničný mechanizmus]; [PN 47]

b)  analýzy vývojových trendov vo vzťahu k cieľom územnej súdržnosti.

5.  medziregionálne inovačné investície, a to obchodným využitím a rozširovaním medziregionálnych inovačných projektov, ktoré majú potenciál na podporu rozvoja európskych hodnotových reťazcov (ďalej len „zložka 5“). [PN 48]

Oddiel II

Geografické pokrytie

Článok 4

Geografické pokrytie cezhraničnej spolupráce

1.  V prípade cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 3 na všetkých vnútorných a vonkajších pozemných alebo námorných hraníc s tretími alebo partnerskými krajinami bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu v jednotlivých oblastiach spolupráce v programovom období 2014 – 2020. [PN 49]

2.  V rámci cezhraničnej spolupráce sa podporia aj regióny na námorných hraniciach, ktoré majú medzi sebou na mori pevné spojenie. [PN 50]

3.  Programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce môžu zahŕňať aj regióny Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ktoré sú ekvivalentné regiónom na úrovni NUTS 3, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru a, Monako a San Maríno. [PN 51]

4.  V prípade vonkajšej cezhraničnej spolupráce sú regiónmi podporovanými z nástrojov IPA III alebo NDICI regióny príslušných partnerských krajín na úrovni NUTS 3 a ak klasifikácia NUTS neexistuje, ekvivalentné oblasti na všetkých pozemných alebo námorných hraniciach medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami oprávnené podľa nástrojov IPA III alebo NDICI. [PN 52]

Článok 5

Geografické pokrytie nadnárodnej a námornej spolupráce [PN 53]

1.  V prípade nadnárodnej a námornej spolupráce sú regiónmi podporovanými z EFRR regióny Únie na úrovni NUTS 2, ktoré sa rozprestierajú v priľahlých funkčných oblastiach bez toho, aby boli dotknuté potenciálne úpravy s cieľom zabezpečiť súdržnosť a kontinuitu takejto spolupráce vo väčších súvislých oblastiach v programovom období 2014 – 202, pričom sa v prípade potreby zohľadnia makroregionálne stratégie alebo stratégie pre morské oblasti. [PN 54]

2.  Programy Interreg v oblasti nadnárodnej a námornej spolupráce môžu zahŕňať: [PN 55]

a)  regióny Islandu, Nórska a Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ako aj Lichtenštajnsko, Andorru, Monako a San Marino;

b)  Grónsko ZKÚ využívajúce podporu z programu pre dané ZKÚ; [PN 56]

c)  Faerské ostrovy;

d)  regióny partnerských krajín v rámci nástroja IPA III alebo NDICI,

bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z rozpočtu EÚ.

3.  Regióny, tretie krajiny alebo, partnerské krajiny alebo ZKÚ uvedené v odseku 2 musia byť regióny na úrovni NUTS 2, a ak klasifikácia NUTS neexistuje, na úrovni ekvivalentných oblastí. [PN 57]

Článok 6

Geografické pokrytie spolupráce najvzdialenejších regiónov

1.  V prípade spolupráce najvzdialenejších regiónov sú regiónmi podporovanými z EFRR všetky regióny uvedené v prvom odseku článku 349 ZFEÚ.

2.  Do programov Interreg v oblasti spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu zahŕňať aj susedné partnerské krajiny podporované z nástroja NDICI alebo, ZKÚ podporované z nástroja OCTP, organizácie regionálnej spolupráce, resp. obidvoje kombinácie dvoch týchto nástrojov alebo všetkých troch. [PN 58]

Článok 7

Geografické pokrytie medziregionálnej spolupráce amedziregionálnych inovačných investícií [PN 59]

1.  V prípade akejkoľvek zložky 4 programu Interreg alebo medziregionálnych inovačných investícií v rámci zložky 5, je z EFRR podporované celé územie Únie vrátane najvzdialenejších regiónov. [PN 60]

2.  Zložka 4 programov Interreg môže pokrývať aj časť alebo celé územie tretích krajín, partnerských krajín, ďalších území alebo ZKÚ uvedených v článkoch 4, 5 a 6, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podporované z finančných nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť. Tretie krajiny sa na nich môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov. [PN 61]

Článok 8

Zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu

1.  Pokiaľ ide o články 4, 5 a 6, Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví zoznam programových oblastí Interreg, ktoré majú získať podporu, rozčlenený na jednotlivé zložky a každý program Interreg. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce budú uvedené ako „programy Interreg IPA III CBC“ alebo „programy Interreg v oblasti susedskej cezhraničnej spolupráce“.

2.  Vykonávací akt uvedený v odseku 1 obsahuje aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS v rámci Únie, ktoré sú zohľadnené pri alokácii prostriedkov z EFRR na cezhraničnú spoluprácu na všetkých vnútorných hraniciach a tých vonkajších hraniciach, na ktoré sa vzťahujú vonkajšie finančné nástroje Únie, ako aj zoznam špecifikujúci tie regióny na úrovni 3 NUTS, ktoré sú zohľadnené na účely alokácie v rámci zložky 2B uvedenej v článku 9 ods. 3 písm. a) na vonkajšiu činnosť. [PN 62]

3.  V zozname podľa odseku 1 sa uvádzajú aj regióny tretích či partnerských krajín alebo území mimo Únie, ktoré nedostávajú podporu z EFRR alebo z finančného nástroja Únie na externú čnnosť. [PN 63 sa netýka slovenskej verzie]

Oddiel III

Zdroje a miery spolufinancovania

Článok 9

Zdroje z EFRR na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.  Prostriedky EFRR pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 8 430 000 000 EUR 11 165 910 000 EUR (v cenách roku 2018) z celkových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na rozpočtové záväzky pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond na programové obdobie 2021 – 2027 a ktoré sú uvedené v článku [102 103 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové NSU]. [PN 64]

2.  Prostriedky uvedené 10 195 910 000 EUR (91,31 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa alokujú alokuje takto: [PN 65]

a)  52,7 % (t. j. spolu 4 440 000 000 EUR) 7 500 000 000 EUR (67,16 %) na cezhraničnú spoluprácu (zložka 1); [PN 66]

b)  31,4 % (t. j. spolu 2 649 900 000 EUR) 1 973 600 880 EUR (17,68 %) na nadnárodnú spoluprácu a námornú spoluprácu (zložka 2); [PN 67]

c)  3,2 % (t. j. spolu 270 100 000 EUR) 357 309 120 EUR (3,2 %) na spoluprácu najvzdialenejších regiónov (zložka 3); [PN 68]

d)  1,2 % (t. j. spolu 100 000 000 EUR) 365 000 000 EUR (3,27 %) na medziregionálnu spoluprácu (zložka 4); [PN 69]

e)  11,5 % (t. j. spolu 970 000 000 EUR) na medziregionálne inovatívne investície (zložka 5). [PN 70]

3.  Komisia oznamuje každému členskému štátu jeho každoročný podiel na celkových sumách určených na zložky 1, 2 a 3.

Ako kritérium na rozdelenie pre každý členský štát sa použije veľkosť populácie v týchto oblastiach:

a)  regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 1 a tie regióny na úrovni NUTS 3 pre zložku 2B, ktoré sú uvedené vo vykonávacom akte podľa článku 8 ods. 2; [PN 71]

b)  regióny na úrovni NUTS 2 pre zložky 2A a 3 zložku 2; [PN 72]

ba)  regióny na úrovni NUTS 2 a 3 pre zložku 3. [PN 73]

4.  Každý členský štát môže presunúť maximálne 15 % svojich finančných alokácií pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 z jednej z týchto zložiek na jednu alebo viac ostatných.

5.  Každý členský štát na základe sumy, ktorá mu bola oznámená podľa odseku 3, oznámi Komisii, či a ako využil možnosť presunu stanovenú v odseku 4, ako aj výsledné rozdelenie jeho podielu na programoch Interreg, na ktorých sa členský štát zúčastňuje.

5a.  970 000 000 EUR (8,69 %) z prostriedkov uvedených v odseku 1 sa pridelí na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ako sa uvádza v článku 15a (nový).

Ak Komisia do 31. decembra 2026 nevyčlení všetky dostupné prostriedky uvedené v odseku 1 na projekty vybrané v rámci tejto iniciatívy, zostávajúce neviazané zostatky sa pomerným dielom rozdelia medzi zložky 1 až 4. [PN 74]

Článok 10

Ustanovenia týkajúce sa viacerých fondov

1.  Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví viacročný strategický dokument týkajúci sa programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce financovaných z EFRR a NDICI alebo IPA III. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 63 ods. 2.

Pokiaľ ide o programy Interreg podporované z EFRR a NDICI, v uvedenom vykonávacom akte sa stanovia prvky podľa článku 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) [NDICI].

2.  Príspevok z EFRR na vonkajšie cezhraničné programy Interreg, ktoré sú podporované aj z finančného krytia nástroja IPA III alokovaného na cezhraničnú spoluprácu (ďalej len „IPA III CBC“) alebo z finančného krytia nástroja NDICI alokovaného na cezhraničnú spoluprácu pre krajiny susedskej geografickej oblasti (ďalej len „NDICI CBC“), určí Komisia a príslušné členské štáty. Príspevok z EFRR stanovený pre jednotlivé členské štáty sa nesmie následne prerozdeliť medzi príslušné členské štáty.

3.  Podpora z EFRR sa na jednotlivé programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce poskytne pod podmienkou, že z nástrojov IPA III CBC a NDICI CBC sa poskytnú aspoň ekvivalentné sumy v súlade s príslušným strategickým programovým dokumentom. Maximálna výška uvedenej ekvivalentnej sumy uvedeného príspevku je stanovená v legislatívnom akte o IPA III alebo legislatívnom akte o NDICI. [PN 75]

Ak sa však preskúmanie príslušného strategického programového dokumentu v rámci IPA III alebo NDICI prejaví znížením zodpovedajúcej sumy na zostávajúce roky, musí si každý dotknutý členský štát vybrať z týchto možností:

a)  požiadať o mechanizmus podľa článku 12 ods. 3;

b)  pokračovať v programe Interreg so zostávajúcou podporou z EFRR a nástrojov IPA III CBC alebo NDICI CBC alebo

c)  kombinácia možností a) a b).

4.  Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce sa zapíšu do príslušných rozpočtových riadkov pre tieto nástroje v rozpočtovom roku 2021.

5.  Ak Komisia zahrnula osobitnú finančnú alokáciu na pomoc partnerským krajinám alebo regiónom v súlade s nariadením (EÚ) [NDICI] a ZKÚ v súlade s rozhodnutí Rady [rozhodnutie o ZKÚ] pri posilňovaní ich spolupráce so susednými najvzdialenejšími regiónmi Únie v súlade s článkom [33 ods. 2] nariadenia (EÚ) [NDICI] alebo článkom [87] [rozhodnutia o OCTP], z EFRR sa v súlade s týmto nariadením môže v prípade potreby a na základe reciprocity a proporcionality, pokiaľ ide o úroveň financovania z OCTP a EFRR, prispieť na akcie, ktoré implementuje partnerská krajina či región alebo akýkoľvek iný subjekt podľa nariadenia (EÚ) [NDICI], alebo krajina, územie alebo akýkoľvek iný subjekt podľa [rozhodnutia o ZKÚ] alebo najvzdialenejší región Únie, a to najmä v rámci jednej alebo viacerých spoločných zložiek 2, 3 alebo 4 programov Interreg alebo v rámci opatrenia spolupráce uvedeného v článku 60 zavedeného a implementovaného podľa tohto nariadenia.

Článok 11

Zoznam programových zdrojov Interreg

1.  Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi podľa článku 9 ods. 5 prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví zoznam všetkých programov Interreg a uvedie na každý program výšku celkovej podpory z EFRR a prípadne aj celkovej podpory z vonkajších finančných nástrojov Únie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom podľa článku 63 ods. 2.

2.  Uvedený vykonávací akt obsahuje aj zoznam súm prevedených podľa článku 9 ods. 5, rozčlenených podľa členských štátov a podľa vonkajšieho finančného nástroja Únie.

Článok 12

Vrátenie zdrojov a zastavenie

1.  V rokoch 2022 a 2023 sa ročný príspevok z EFRR na programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii do 31. marca príslušného roku a ktoré neboli realokované na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, pridelí na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

2.  Ak budú k 31. marcu 2024 ešte existovať programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, ktoré neboli predložené Komisii, celý príspevok z EFRR uvedený v článku 9 ods. 5 na tieto programy na zostávajúce roky do roku 2027, ktorý nebol realokovaný na iný schválený program v rámci rovnakej kategórie programov Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, sa alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

3.  Programy Interreg v oblasti externej cezhraničnej spolupráce, ktoré prijala Komisia, sa zastavia alebo sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi znížia prostriedky alokované na program, najmä ak:

a)  ani jedna partnerská krajina zaradená do príslušného programu Interreg nepodpísala príslušnú finančnú dohodu do konca lehoty stanovenej v článku 57;

b)  v riadne odôvodnených prípadoch, keď program Interreg nie je možné implementovať podľa plánu vzhľadom na problémy vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami. [PN 76]

V takýchto prípadoch sa príspevok z EFRR uvedený v odseku 1, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam alebo viazaným ročným splátkam, ktorých viazanosť sa počas dotknutého rozpočtového roka celkom alebo čiastočne zrušila a ktoré neboli realokované na iný program Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporovaný aj z nástrojov IPA III CBC, resp. NDICI CBC, alokuje na programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňuje dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty.

4.  Pokiaľ ide o program Interreg v zložke 2, ktorý Komisia už schválila, účasť partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ sa zastaví, ak nastane niektorá zo situácií stanovených v odseku 3 prvom pododseku písmenách a) a b). [PN 77]

Zúčastnené členské štáty a v relevantných prípadoch aj zostávajúce zúčastnené partnerské krajiny, požiadajú o niektorú z týchto možností:

a)  aby sa program Interreg úplne zastavil, najmä keď sa jeho hlavné spoločné rozvojové výzvy nedajú dosiahnuť bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ; [PN 78]

b)  aby sa v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi prostriedky alokované na daný program Interreg znížili;

c)  aby sa v programe Interreg pokračovalo bez účasti danej partnerskej krajiny alebo Grónska ZKÚ. [PN 79]

Ak sa alokácia na program Interreg zníži v súlade s písmenom b) druhého pododseku tohto odseku, príspevok z EFRR, ktorý zodpovedá dosiaľ nezaviazaným ročným splátkam, sa alokuje na ďalšiu zložku 2 programu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty, alebo ak sa členský štát zúčastňuje len na jednej zložke 2 programu Interreg, alokuje sa na jeden alebo viaceré programy Interreg v oblasti vnútornej cezhraničnej spolupráce, na ktorých sa dotknutý členský štát zúčastňuje.

5.  Príspevok z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP znížený v súlade s týmto článkom sa použije v súlade s príslušnými nariadeniami (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTI].

6.  Ak tretia krajina alebo, partnerská krajina alebo ZKÚ, ktorá ktoré do programu Interreg prispieva prispievajú národnými zdrojmi, ktoré nie sú národným spolufinancovaním k podpore z EFRR alebo z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, zníži znížia uvedený príspevok počas implementácie programu Interreg, a to buď celkovo alebo vzhľadom na spoločné operácie, ktoré už boli vybrané a ktorým už bol vydaný dokument podľa článku 22 ods. 6, zúčastnený členský štát alebo členské štáty musia požiadať o jednu z možností stanovených v odseku 4 druhom pododseku tohto článku. [PN 80]

Článok 13

Miery spolufinancovania

Miera spolufinancovania na úrovni každého programu Interreg nesmie byť vyššia než 70 80 %, pokiaľ sa nariadením (EÚ) [IPA III], [NDICI] alebo rozhodnutím Rady [OCTP] alebo v akomkoľvek aktom prijatým na ich základe nestanoví vyšší percentuálny podiel v súvislosti s programom Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce alebo v zložke 3. [PN 81]

KAPITOLA II

Špecifické ciele a tematická koncentrácia programov Interreg

Článok 14

Špecifické ciele programov Interreg

1.  EFRR v rámci svojho rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku [4] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie prispievajú k plneniu politických cieľov stanovených v článku [4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] prostredníctvom jednotných akcií v rámci programov Interreg.

2.  V prípade programu PEACE PLUS, ak uvedený program vystupuje na podporu mieru a zmierenia, prispeje aj EFRR ako špecifický cieľ v rámci politického cieľa 4 na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi spoločenstvami. Tento špecifický cieľ sa podporí osobitnou prioritou.

3.  Popri špecifických cieľoch pre EFRR stanovených v článku [2] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] môže prispieva EFRR a prípadne aj nástroje Únie na financovanie vonkajšej činnosti k plneniu špecifických cieľov v rámci politického cieľa 4 takto: [PN 82]

a)  zvýšením efektívnosti pracovných trhov a zlepšením prístupu ku kvalitným pracovným miestam aj na medzinárodnej úrovni;

b)  zlepšením dostupnosti a kvality vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania aj na medzinárodnej úrovni s cieľom zvýšiť dosiahnutú úroveň vzdelania a úrovne zručností pre všetkých tak, aby sa dali uznať aj za hranicami;

c)  rozšírením rovnakého a včasného prístupu ku kvalitnej, udržateľnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

d)  zlepšením dostupnosti, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti aj na medzinárodnej úrovni;

e)  propagovaním sociálneho začlenenia a boja proti chudobe presadzovaním rovnosti príležitostí a bojom proti diskriminácií aj na medzinárodnej úrovni;

4.  V rámci zložiek 1, 2 a 3 môže EFRR a prípadne aj vonkajšie finančné nástroje Únie podporovať aj špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“, a to najmä týmito akciami:

a)  v rámci zložiek 1 a 2B 2 programov Interreg: [PN 83]

i)  posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci, najmä tých, ktoré sú oprávnené riadiť osobitné územia, a zainteresovaných strán;

ii)  zvýšením efektívnosti verejnej správy podporou právnej a administratívnej spolupráce a spolupráce medzi občanmi vrátane projektov Ľudia ľuďom, aktérmi občianskej spoločnosti a inštitúciami, najmä s ohľadom na riešenie právnych a iných prekážok v pohraničných regiónoch; [PN 84]

b)  v rámci zložiek 1 a 2 a 3 programov Interreg: posilnením inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán s cieľom implementovať makroregionálne stratégie a stratégie pre morskú oblasť;

c)  v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce a zložiek 2 a 3 programov Interreg podporovaných z fondov Interreg okrem podmienok uvedených v písmenách a) a b) navyše aj: budovaním vzájomnej dôvery, najmä propagáciou akcií „ľudia ľuďom“, posilňovaním udržateľnej demokracie a podporou aktérov občianskej spoločnosti a ich úlohy v reformných procesoch a pri prechode k demokracii;

5.  V rámci externej cezhraničnej spolupráce a programov Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti prispeje aj môže tiež prispievať na vonkajší špecifický cieľ programu Interreg „Bezpečnejšia Európa“, a to najmä akciami v oblastiach riadenia hraníc a riadenia mobility a migrácie vrátane ochrany, ekonomickej a spoločenskej integrácie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou. [PN 85]

Článok 15

Tematická koncentrácia

1.  Najmenej 60 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie alokovaných v rámci priorít iných než technická pomoc pre každú zo zložiek 1, 2 a 3 programu Interreg sa alokuje na maximálne tri politické ciele stanovené v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.  Okrem toho sa Až 15 % prostriedkov z EFRR a prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci iných priorít než technická pomoc každému programu Interreg v zložke 1, 2 a 3 sa alokuje na špecifický cieľ programu Interreg „Lepšia správa programov Interreg“ alebo externý a až 10 % sa môže alokovať na špecifický cieľ programu Interreg „Bezpečnejšia Európa“. [PN 86]

3.  Ak niektorý program Interreg v zložke 2A 1 alebo 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, celá z alokácia alokácie z od EFRR a prípadne aj všetky prostriedkyčasť z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa programujú na základe prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedenej stratégie. [PN 87]

4.  Ak programu Interreg v zložke 2 podporuje makroregionálnu stratégiu alebo stratégiu pre morskú oblasť, najmenej 70 % z celkovej alokácie od EFRR, prípadne aj z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti v rámci priorít iných než technická pomoc sa alokuje na dosiahnutie cieľov uvedenej stratégie. [PN 88]

5.  V prípade zložky 4 programov Interreg sa všetky alokácie z EFRR a prípadne aj z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci priorít iných než technická pomoc alokujú na špecifický cieľ programu Interreg „lepšia správa programov Interreg“.

Článok 15a

Medziregionálne investície do inovácií

1.  Prostriedky uvedené v článku 9 ods. 5a (nový) sa pridelia na novú iniciatívu medziregionálnych investícií do inovácií, ktorá je určená na:

a)  obchodné využitie a rozšírenie spoločných projektov inovácie, ktoré majú potenciál podnietiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov;

b)  spájanie výskumu, podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a orgánov verejnej správy zapojených do stratégií inteligentnej špecializácie a sociálnej inovácie na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

c)  pilotné projekty zamerané na identifikáciu alebo overovanie nových riešení v oblasti regionálneho a miestneho rozvoja založených na stratégiách inteligentnej špecializácie; alebo

d)  výmenu skúseností v oblasti inovácie s cieľom využívať skúsenosti získané v oblasti regionálneho alebo miestneho rozvoja.

2.  V záujme dodržania zásady európskej územnej súdržnosti sa uvedené investície s približne rovnakým podielom finančných prostriedkov zamerajú na vytváranie prepojení medzi menej rozvinutými regiónmi a poprednými regiónmi, a to zvýšením kapacity regionálnych inovačných ekosystémov v menej rozvinutých regiónoch s cieľom integrovať sa do jestvujúcej alebo vznikajúcej hodnoty EÚ, ako aj schopnosti podieľať sa na partnerstve s inými regiónmi.

3.  Komisia tieto investície realizuje s priamym alebo nepriamym riadením. Pri definovaní dlhodobého pracovného programu a s ním súvisiacich výziev jej pomáha odborná skupina.

4.  Pokiaľ ide o medziregionálne investície do inovácií, podporu z EFRR možno využívať na celom území Únie. Tretie krajiny sa na uvedených investíciách môžu podieľať pod podmienkou, že prispejú k financovaniu vo forme vonkajších pripísaných príjmov. [PN 89]

KAPITOLA III

Programovanie

Oddiel I

Príprava, schvaľovanie a zmena programov Interreg

Článok 16

Príprava a predkladanie programov Interreg

1.  Cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg) sa dosahuje prostredníctvom programov Interreg so zdieľaným riadením s výnimkou zložky 3, ktorá sa po konzultácii so zainteresovanými stranami môže implementovať úplne alebo čiastočne s nepriamym riadením, a zložky 5, ktorá sa implementuje s priamym alebo nepriamym riadením. [PN 90]

2.  Zúčastnené členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu pripravia program Interreg na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 v súlade so vzorom uvedeným v prílohe. [PN 91]

3.  Zúčastnené členské štáty pripraví program Interreg v spolupráci s programovými partnermi uvedenými v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN]. Pri príprave programov Interreg, ktoré sa vzťahujú na stratégie pre makroregióny alebo morské oblasti by členské štáty a programoví partneri mali brať do úvahy tematické priority príslušných stratégií pre makroregióny a morské oblasti a konzultovať s príslušnými aktérmi. Členské štáty a programoví partneri vytvoria mechanizmus ex ante, aby sa zaistilo, že na začiatku programového obdobia sa spoja všetci aktéri na úrovni makroregiónov a morských oblastí, orgány programov EÚS, regióny a krajiny, aby spoločne rozhodli o prioritách každého programu. Tieto priority sa v prípade potreby zosúladia s akčnými plánmi stratégií makroregiónov alebo morských oblastí. [PN 92]

Zúčastnené tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ takisto v prípade potreby zaradia programových partnerov, ktorí budú rovnocenní s partnermi uvedenými v danom článku.

4.  Členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží program jeden alebo viacero programov Interreg Komisii najneskôr do [dátum nadobudnutia účinnosti plus deväť mesiacov dvanásť mesiacov] v mene všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne aj tretích krajín, partnerských krajín alebo, ZKÚ alebo organizácií pre regionálnu integráciu a spoluprácu. [PN 93]

Avšak programy Interreg, ktorými sa pokrýva aj podpora z vonkajšieho finančného nástroja Únie, predkladá členský štát, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán, najneskôr šesť 12 mesiacov po schválení príslušných strategických programových dokumentov Komisiou, a to v rámci článku 10 ods. 1 alebo v prípade potreby v rámci príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých vonkajších finančných nástrojov Únie. [PN 94]

5.  Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ písomne potvrdia svoj súhlas s obsahom programu Interreg skôr, ako sa predloží Komisii. Súčasťou tohto súhlasu je aj záväzok všetkých zúčastnených členských štátov, prípadne tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ, že poskytnú potrebné spolufinancovanie na implementáciu programu Interreg, prípadne záväzok finančného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ.

Odchylne od prvého pododseku konzultujú dotknuté členské štáty v prípade programov Interreg, na ktorých sa zúčastňujú najvzdialenejšie regióny a tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pred predložením programov Interreg Komisii s príslušnými tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ. V uvedenom prípade sa súhlas s obsahom programov Interreg a dohoda vo veci možného príspevku tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ môže namiesto toho vyjadriť vo formálne schválenej zápisnici z konzultačných stretnutí s tretími krajinami, partnerskými krajinami alebo ZKÚ alebo z rokovaní regionálnych organizácií spolupráce.

6.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 62 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým došlo v priebehu programového obdobia pri jej nepodstatných prvkoch.

Článok 17

Obsah programov Interreg

1.  V každom programe Interreg sa stanoví spoločná stratégia, ktorá sa týka príspevku programu k plneniu politických cieľov stanovených v [článku 4 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN] a k plneniu špecifických cieľov programu Interreg stanovených v článku 14 ods. 4 a ods. 5 tohto nariadenia, ako aj informovania o ich výsledkoch.

2.  Každý program Interreg pozostáva z priorít.

Každá priorita zodpovedá jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca jednému politickému cieľu prípadne jednému alebo obidvom špecifickým cieľom programu Interreg pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému špecifickému cieľu programu Interreg môže zodpovedať aj viac než jedna priorita.

3.  Na zvýšenie efektívnosti implementácie programu a v snahe zabezpečiť operácie veľkého rozsahu sa môže dotknutý členský štát v riadne odôvodnených prípadoch a po dohode s Komisiou rozhodnúť previesť do programov Interreg prostriedky až do výšky [x] 20 % zo sumy od EFRR alokované na príslušný program v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu pre ten istý región. Každý členský štát vopred informuje Komisiu, že si želá využiť túto možnosť prevodu, a svoje rozhodnutie zdôvodní. Prevedená suma predstavovať samostatnú prioritu alebo samostatné priority. [PN 95]

4.  V každom programe Interreg sa stanoví:

a)  programová oblasť (vrátane jej mapy, ktorá sa priloží ako samostatný dokument);

b)  zhrnutie hlavných spoločných výziev, pričom sa zohľadnia najmä: [PN 96]

i)  hospodárske, sociálne a územné rozdiely;

ii)  spoločné investičné potreby a komplementarita s ďalšími formami podpory a potenciálna synergia, ktorá sa má dosiahnuť; [PN 97]

iii)  poznatky získané z predošlých skúseností a to, ako sú v programe zohľadnené; [PN 98]

iv)  makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, kde je programová oblasť ako celok alebo čiastočne pokrytá jednou alebo viacerými stratégiami;

c)  zdôvodnenie vybraných cieľov politiky a cieľov špecifických pre program Interreg, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory, ktorými sa v relevantných prípadoch riešia chýbajúce spojenia v cezhraničnej infraštruktúre; [PN 99]

d)  špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

e)  pre každý špecifický cieľ:

i)  súvisiace typy akcií vrátane zoznamu plánovaných operácií strategického významu a ich predpokladaného prínosu k dosiahnutiu týchto cieľov, prípade potreby aj k realizácii stratégií pre makroregióny morské oblasti, resp. súbor kritérií a príslušné kritériá pre transparentný výber takejto operácie; [PN 100]

ii)  ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)  hlavné cieľové skupiny; [PN 101]

iv)  osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)  plánované použitie finančných nástrojov; [PN 102]

vi)  orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie;

f)  v prípade priority technická pomoc plánované použitie v súlade s článkami [30], [31] a [32] nariadenia (EÚ) [nové VN] a relevantné typy intervencií;

g)  finančný plán obsahujúci tieto tabuľky (bez rozdelenia na jednotlivé zúčastnené členské štáty alebo tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, pokiaľ tam nie je uvedené inak):

i)  tabuľku, v ktorej sa špecifikujú celkové finančné alokácie z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie na celé programové obdobie podľa jednotlivých rokov;

ii)  tabuľku, v ktorej sa špecifikuje celková finančná alokácia na každú prioritu z EFRR a prípadne aj z každého vonkajšieho finančného nástroja Únie podľa priority a podľa kategórie regiónu a národného spolufinancovania a informácie o tom, či národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

h)  opatrenia prijaté na zapojenie príslušných programových partnerov uvedených v článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] do prípravy programu Interreg a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

i)  navrhovaný prístup k informovaniu o programe Interreg a jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, dosahu v sociálnych médiách, plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie.

5.  Informácie uvedené v odseku 4 sa poskytujú takto:

a)  pokiaľ ide o tabuľky uvedené v písmene g) a pokiaľ ide o podporu z vonkajších finančných nástrojov Únie, sú tieto fondy stanovené takto:

i)  pre programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z nástrojov IPA III a NDICI ako jedna suma (tzv. IPA III CBC alebo CBC Susedstvo), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2 „Súdržnosť a hodnoty“, čiastkový strop „Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť] a [okruh 6 „Susedstvo a svet“];

ii)  pre zložky 2 a 4 programov Interreg podporovaných z nástrojov IPA III, NDICI alebo OCTP ako jedna suma (tzv. fondy Interreg), v ktorej sa kombinuje príspevok z [okruh 2] a [okruh 6], alebo rozdelenie podľa finančného nástroja „EFRR“, „IPA III“, „NDICI“ a „OCTP“ podľa výberu programových partnerov;

iii)  pre programy Interreg v zložke 2 podporované z nástroja OCTP rozdelenie podľa finančných nástrojov („EFRR“ a „OCTP Grónsko“); [PN 103]

iv)  pre zložku 3 programov Interreg podporovaných z nástrojov NDICI a OCTP rozdelenie podľa finančného nástroja („EFRR“, „NDICI“ a „OCTP“, podľa potreby);

b)  pokiaľ ide o tabuľku uvedenú v odseku 4 písm. g) bode ii), tá obsahuje len sumy na roky 2021 až 2025. [PN 104]

6.  Pokiaľ ide o odsek 4 písm. e) bod vi) a písm. f), typy intervencií vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové VN].

7.  V programoch Interreg sa:

a)  určí riadiaci orgán, orgán auditu a orgán, ktorému má Komisia poukazovať platby;

b)  stanoví postup na vytvorenie spoločného sekretariátu, prípadne na podporu riadiacich štruktúr v členských štátoch alebo tretích krajinách; [PN 105]

c)  stanoví rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ v prípade finančných opráv požadovaných riadiacim orgánom alebo Komisiou.

8.  Riadiaci orgán oznámi Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 7 písm. a) bez toho, aby žiadal o zmenu programu.

9.  Odchylne od odseku 4 sa obsah zložky 4 programov Interreg prispôsobí osobitnému charakteru týchto programov Interreg, predovšetkým takto:

a)  informácie uvedené v písmene a) sa nevyžadujú;

b)  informácie požadované podľa písmen b) a h) sa uvedú ako stručný prehľad;

c)  pre každý špecifický cieľ v rámci priority inej než technická pomoc sa uvedú tieto informácie:

i)  definícia jediného prijímateľa alebo obmedzeného zoznamu prijímateľov a postupu udeľovania,

ii)  príslušné typy akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým cieľom;

iii)  ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iv)  hlavné cieľové skupiny;

v)  orientačné rozdelenie plánovaných programových zdrojov podľa typu intervencie.

Článok 18

Schvaľovanie programov Interreg

1.  Komisia plne transparentne posúdi každý program Interreg a jeho súlad s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a v prípade podpory nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti a v iných relevantných prípadoch jeho súlad s viacročným strategickým dokumentom podľa článku 10 ods. 1 tohto nariadenia alebo s príslušným strategickým programovým rámcom podľa príslušného základného aktu týkajúceho sa jedného alebo viacerých týchto nástrojov. [PN 106]

2.  Komisia môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu Interreg členským štátom, v ktorom má mať sídlo potenciálny riadiaci orgán.

3.  Zúčastnený členský štát, prípadne tretie či partnerské krajiny, alebo ZKÚ či organizácie regionálnej integrácie a spolupráce program Interreg preskúmajú, pričom zohľadnia pripomienky Komisie. [PN 107]

4.  Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie o schválení programu Interreg najneskôr do šiestich troch mesiacov od dátumu predloženia revidovanej verzie uvedeného programu zo strany členského štátu, v ktorom má mať potenciálny riadiaci orgán sídlo. [PN 108]

5.  Pokiaľ ide o programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce, Komisia prijíma rozhodnutia v súlade s odsekom 4 po konzultácii s „výborom IPA III“ podľa článku [16] nariadenia (EÚ) [IPA III] a „výborom nástroja susedskej, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce“ v súlade s článkom [36] nariadenia (EÚ) [NDICI].

Článok 19

Zmena programov Interreg

1.  Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] môže členský štát, v ktorom má riadiaci orgán sídlo, môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu Interreg spolu so zmeneným programom, pričom uvedenie prepodkladaný vplyv uvedenej zmeny na dosahovanie cieľov. [PN 109]

2.  Komisia posúdi súlad týchto zmien s nariadením (EÚ) [nové VN], nariadením (EÚ) [nové EFRR] a týmto nariadením a môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov jedného mesiaca od dátumu predloženia zmeneného programu. [PN 110]

3.  Zúčastnený členský štát a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu zmenený program preskúmajú a zohľadnia pripomienky Komisie. [PN 111]

4.  Komisia schváli zmenu programu Interreg najneskôr do šiestich do troch mesiacov po jeho predložení členským štátom. [PN 112]

5.  Po konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] členský štát môže počas programového obdobia previesť najviac 5 10 % z počiatočnej alokácie pre prioritu a najviac 3 5 % z rozpočtu daného programu na inú prioritu toho istého programu Interreg. [PN 113]

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky.

Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu Interreg. Musia však spĺňať všetky regulačné požiadavky. Riadiaci orgán predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 4 písm. g) bode ii).

6.  V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu Interreg, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. O týchto úpravách informuje riadiaci orgán Komisiu.

Oddiel II

Územný rozvoj

Článok 20

Integrovaný územný rozvoj

Pokiaľ ide o programy iniciatívy Interreg, príslušnými mestskými, miestnymi či inými územnými jednotkami alebo inými orgánmi zodpovednými za prípravu územných či miestnych stratégii rozvoja podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo zodpovednými za výber operácií, ktoré sa majú podporiť danými stratégiami podľa článku 23 ods. 4 uvedeného nariadenia sú buď cezhraničné právne subjekty, alebo EZÚS.

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS pri implementácii integrovanej územnej investície podľa článku 24 nariadenia (EÚ) [nové VN], alebo iný územný nástroj podľa článku 22 písm. c) uvedeného nariadenia môže byť takisto jediným prijímateľom v zmysle článku 23 ods. 5 uvedeného nariadenia, ak v rámci cezhraničného právneho subjektu alebo EZÚS existuje oddelenie funkcií.

Článok 21

Miestny rozvoj vedený komunitou

Miestny rozvoj vedený komunitou podľa článku [22] písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN] môže byť implementovaný do programov Interreg, ak sú príslušné miestne akčné skupiny zložené z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina, a z najmenej dvoch zúčastnených krajín, z ktorých aspoň jedna je členský štát.

Oddiel III

Operácie a fond malých projektov

Článok 22

Výber operácií Interreg

1.  Výber operácií Interreg prebieha v súlade so stratégiou a cieľmi stratégie programu prostredníctvom monitorovacieho výboru zriadeného v súlade s článkom 27.

Uvedený monitorovací výbor môže ustanoviť jednen alebo viacero riadiacich výborov, najmä v prípade podprogramov, ktoré pri výbere operácií konajú pod jeho vedením. Riadiace výbory musia uplatňovať zásadu partnerstva podľa článku 6 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] a zapájať partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov. [PN 114]

Ak sa operácia, alebo jej časť, implementuje mimo programovej oblasti [na území Únie alebo mimo nej], musí výber tejto operácie výslovné schváliť riadiaci orgán v monitorovacom výbore, prípadne v riadiacom výbore.

2.  Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné a transparentné, zabezpečujú rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ.

Kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k dosahovaniu cieľov programu Interreg a implementovať rozmer spolupráce operácií v rámci programov Interreg, ako sa stanovuje v článku 23 ods. 1 a 4.

3.  Riadiaci orgán pred prvým podaním výberových kritérií monitorovaciemu výboru, prípadne riadiacemu výboru konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky notifikuje Komisiu. Ten istý postup sa uplatňuje na všetky následné zmeny týchto kritérií. [PN 115]

4.  Pri výbere operácií Pred tým, ako monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor vyberie operácie, riadiaci orgán: [PN 116]

a)  zabezpečí, aby vybrané operácie dodržiavali program Interreg a účinne prispievali k dosahovaniu špecifických cieľov;

b)  zabezpečí, aby vybrané operácie neboli v rozpore s príslušnými stratégiami stanovenými podľa článku 10 ods. 1 alebo stanovenými pre jeden alebo viac nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie;

c)  zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a dosahovaním cieľov;

d)  overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)  zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(25), boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ(26);

f)  keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí, či sa dodržalo uplatniteľné právo;

g)  zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu Interreg a dali sa priradiť do typu intervencie;

h)  zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo ktoré predstavovali premiestnenie výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia;

i)  zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)  zabezpečí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov.

5.  Monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor, schváli metodiku a kritériá používané pri výbere operácií Interreg vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 27 odsek 3 písm. b) nariadenia (EÚ) [nové VN], pokiaľ ide o miestny rozvoj vedený komunitou a článok 24 tohto nariadenia.

6.  Pri každej operácii Interreg riadiaci orgán zabezpečí, aby sa hlavnému alebo jedinému partnerovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre danú operáciu Interreg, zahŕňajúce osobitné požiadavky týkajúce sa produktov alebo služieb, ktoré treba poskytnúť, finančný plán a lehotu na realizáciu a v prípade potreby metódu, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

V tomto dokumente sú uvedené aj povinnosti hlavného partnera v súvislosti s vymoženými sumami podľa článku 50. Uvedené povinnosti vymedzí Postupy súvisiace s vymáhaním musí vymedziť a odsúhlasiť monitorovací výbor. Hlavný partner so sídlom v inom členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ ako partner nie je povinný vymáhať prostriedky súdnym konaním. [PN 117]

Článok 23

Partnerstvo v rámci operácií Interreg

1.  Do operácií vybraných v rámci zložiek 1, 2 a 3 sú zapojení aktéri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ, z ktorých aspoň jeden je prijímateľom z niektorého členského štátu. [PN 118]

Prijímatelia, ktorí dostávajú podporu z fondu Interreg, a partneri, ktorí nedostávajú žiadnu finančnú podporu v rámci uvedených fondov (prijímatelia a partneri spolu: „partneri“), predstavujú operačné partnerstvo Interreg.

2.  Operácia Interreg sa môže implementovať iba v jednej krajine alebo ZKÚ, ak sú vplyv a prínosy pre programovú oblasť uvedené v žiadosti o operáciu. [PN 119]

3.  Odsek 1 sa neuplatňuje na operácie v rámci cezhraničného programu PEACE PLUS, ak program vystupuje na podporu mieru a zmierenia.

4.  Partneri spolupracujú pri príprave, a implementácii, personálnom zabezpečení a financovaní operácií Interreg, ako aj na ich personálnom zabezpečení a/alebo financovaní. Treba usilovať o obmedzenie počtu partnerov pre každú operáciu Interreg na najviac 10. [PN 120]

V prípade operácií Interreg v programoch Interreg zložky 3 sú partneri z najvzdialenejších regiónov a tretích krajín, partnerských krajín alebo ZKÚ povinní spolupracovať iba v troch dvoch zo štyroch dimenzií uvedených v prvom pododseku. [PN 121]

5.  Ak existujú dvaja alebo viacerí partneri, určia všetci partneri jedného z nich ako hlavného partnera.

6.  Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS môže byť jediným partnerom operácie Interreg v programoch Interreg v zložke 1, 2 a 3, ak medzi jej členov patria partneri z najmenej dvoch zúčastnených krajín alebo ZKÚ. [PN 122]

Cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS musia mať v rámci zložky 4 programov Interreg členov z najmenej troch zúčastnených krajín.

Právny subjekt, ktorý implementuje finančný nástroj, prípadne fond fondov, môže byť jediným partnerom operácie Interreg bez toho, aby sa uplatňovali požiadavky na jeho zloženie uvedené v odseku 1.

7.  Jediný partner je registrovaný v členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg.

Jediný partner však môže byť registrovaný v členskom štáte, ktorý sa daného progrmau nezúčastňuje, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 23. [PN 123]

Článok 24

Fondy malých projektov

1.  Celkový príspevok z EFRR, prípadne z nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti do fondu jedného alebo viacerých fondov pre malé projekty v rámci programu Interreg nesmie presiahnuť 20 000 000 EUR alebo 15 20 % z celkovej alokácie pre program Interreg podľa toho, ktorá suma je nižšia a v prípade programu Interreg v oblasti cezhraničnej spolupráce musí byť aspoň 3 % celkovej alokácie. [PN 124]

Koneční prijímatelia v rámci malých projektových fondov dostanú podporu z EFRR alebo prípadne z vonkajších finančných nástrojov Únie prostredníctvom prijímateľa a implementujú malé projekty v rámci daného malého fondu (ďalej len „malé projekty“).

2.  Prijímateľom prostriedkov z fondu malých projektov je cezhraničný právny subjekt alebo EZÚS verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou alebo bez nej alebo fyzická osoba zodpovedná za začatie alebo aj za začatie aj vykonávanie operácií. [PN 125]

3.  V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory na financovanie fondov malých projektov, sa okrem prvkov stanovených v článku 22 ods. 6 stanovujú prvky potrebné na zabezpečenie toho, aby prijímateľ:

a)  vytvoril nediskriminačné a transparentné výberové konanie;

b)  uplatňoval objektívne kritériá výberu pre malé projekty, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov;

c)  posudzoval žiadosti o podporu;

d)  vyberal projekty a určoval výšku podpory pre každý malý projekt;

e)  zodpovedal za implementáciu operácie a uchovával všetky doklady požadované na audítorský záznam v súlade s prílohou [XI] nariadenia (EÚ) [nové VN];

f)  sprístupnil verejnosti zoznam konečných prijímateľov, ktorí majú prospech z operácie.

Prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v článku 35.

4.  Výber malých projektov neznamená delegovanie úloh z riadiaceho orgánu na sprostredkovateľský orgán, ako sa uvádza v článku 65 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.  Osobné a iné priame náklady, ktoré zodpovedajú nákladovým kategóriám podľa článkov 39 až 42, ako aj nepriame náklady, ktoré vznikli na úrovni prijímateľa vzniknú v súvislosti so správou fondu alebo fondov malých projektov, nesmú presiahnuť 20 % z celkových oprávnených nákladov príslušného fondu alebo fondov malých projektov. [PN 126]

6.  Ak verejný príspevok pre malý projekt nepresahuje 100 000 EUR, príspevok z EFRR, prípadne z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie je vo forme jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb alebo zahŕňa paušálne sadzby s výnimkou projektov, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. [PN 127]

Ak celkové náklady na každú operáciu nepresiahnu 100 000 EUR, výška podpory na jeden alebo viac malých projektov sa môže určiť na základe návrhu rozpočtu, ktorý vždy jednotlivo stanoví a ex ante schváli orgán, ktorý operáciu uskutočňuje. [PN 128]

Ak sa používa paušálne financovanie, kategórie nákladov, na ktoré sa paušálna sadzba uplatňuje, sa môžu uhradiť v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN].

Článok 25

Úlohy hlavného partnera

1.  Hlavný partner:

a)  stanoví s ostatnými partnermi podmienky v dohode obsahujúcej ustanovenia, ktorými sa okrem iného zaručuje správne finančné riadenie príslušného fondu Únie alokovaného na operáciu Interreg vrátane opatrení na vymáhanie neoprávnene vyplatených súm;

b)  preberie zodpovednosť za zabezpečenie implementácie celej operácie Interreg;

c)  uistí sa, že výdavky vykazované všetkými partnermi vznikli pri implementácii operácie Interreg a zodpovedajú činnostiam, na ktorých sa dohodli všetci partneri, a sú v súlade s dokumentom, ktorý poskytne riadiaci orgán podľa článku 22 ods. 6.

2.  Ak sa v opatreniach ustanovených podľa odseku 1 písm. a) neuvádza inak, hlavný partner zabezpečí, aby ostatní partneri dostali celú sumu príspevku z príslušného fondu Únie čo najrýchlejšie a v úplnej výške, v čase dohodnutom so všetkými partnermi a podľa toho istého postupu, ktorý sa uplatnil u hlavného partnera. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a nesmie sa uložiť žiadny ďalší osobitný ani iný poplatok s obdobným účinkom, ktorým by sa znížila uvedenú sumu pre ostatných partnerov. [PN 129]

3.  Každý prijímateľ v členskom štáte, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ, ktorý sa zúčastňuje na programe Interreg, môže byť vymenovaný za hlavného partnera. [PN 130]

Členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na programe Interreg, sa môžu dohodnúť, že partner, ktorý nedostáva podporu z EFRR ani z nástroja Únie na financovanie vonkajšej činnosti, môže byť vymenovaný za hlavného partnera. [PN 131]

Oddiel IV

Technická pomoc

Článok 26

Technická pomoc

1.  Technická pomoc za roky 2021 a 2022 sa pre každý program Interreg nahrádza paušálna ako percentuálny podiel z oprávnených výdavkov podľa odseku 2 z ročných splátok predfinancovania podľa článku 49 ods. 2 písm. a) a b) tohto nariadenia a potom primerane za nasledujúce roky uvedený podľa potreby v každej žiadosti o platbu podľa [článku 85 ods. 3 písm. a) alebo c)] nariadenia (EÚ) č. [nové VN]. [PN 132]

2.  Percentuálny podiel EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie, ktoré sa majú refundovať za technickú pomoc je takýto:

a)  za vnútornú cezhraničnú spoluprácu v rámci programov podporovaných z EFRR: 6 7 %; [PN 133]

b)  za vonkajšiu cezhraničnú spoluprácu programov Interreg podporovaných z IPA III CBC alebo NDICI CBC: 10 %;

c)  za programy Interreg v zložkách 2, 3 a 4 za EFRR, prípadne za nástroje na financovanie vonkajšej činnosti Únie: 7 8 %. [PN 134]

3.  V prípade programov Interreg s celkovou alokáciou od 30 000 000 EUR do 50 000 000 EUR sa výsledná suma vyplývajúca z percentuálneho podielu na technickú pomoc navýši o ďalšiu sumu vo výške 500 000 EUR. Komisia vyplatí sumu spolu s prvou priebežnou platbou.

4.  V prípade programov s celkovou alokáciou menej ako 30 000 000 sa suma potrebná na technickú pomoc vyjadrená v eurách a výsledný percentuálny podiel stanoví v rozhodnutí Komisie o schválení príslušného programu Interreg.

KAPITOLA IV

Monitorovanie, hodnotenie a informovanie

Oddiel I

Monitorovanie

Článok 27

Monitorovací výbor

1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ZKÚ alebo organizácie pre regionálnu integráciu a spoluprácu, ktoré sa na uvedenom programe zúčastňujú, do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia Komisie o schválení programu Interreg so súhlasom riadiaceho orgánu ustanovia výbor na monitorovanie implementácie príslušného programu Interreg (ďalej len „monitorovací výbor“). [PN 135]

2.  Monitorovaciemu výboru predsedá zástupca členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, alebo zástupca riadiaceho orgánu.

Ak sa v rokovacom poriadku monitorovacieho výboru stanoví rotujúce predsedníctvo, môže monitorovaciemu výboru predsedať zástupca tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ a spolupredsedať zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu a naopak. [PN 136]

3.  Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

4.  Každý monitorovací výbor na svojom prvom zasadnutí prijme rokovací poriadok.

Rokovací poriadok monitorovacieho výboru a prípadne riadiaceho výboru musí pri výbere operácií Interreg zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmu.

5.  Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

6.  Riadiaci orgán uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a súhrn údajov informácie a informácií, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom, na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2. [PN 137]

Článok 28

Zloženie monitorovacieho výboru

1.  Na zložení monitorovacieho výboru každého programu Interreg sa dohodnú môžu dohodnúť členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sa zúčastňujú na uvedenom programe, a zabezpečia v snahe o vyvážené zastúpenie príslušných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov programu v zmysle článku [6] nariadenia (EÚ) [nové VN] z členských štátov, tretích a ZKÚ. [PN 138]

Zloženie monitorovacieho výboru programu Interreg musí zohľadniť počet zúčastnených členských štátov, tretích krajín, partnerských krajinách a ZKÚ v príslušnom programe Interreg. [PN 139]

Členmi monitorovacieho výboru sú aj zástupcovia zo regiónov a miestnych samospráv, ako aj spoločne ustanovených orgánov z celej programovej oblasti alebo jej časti vrátane EZÚS. [PN 140]

2.  Riadiaci orgán uverejní zoznam orgánov alebo subjektov vymenovaných za členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2. [PN 141]

3.  Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú môžu podieľať v poradnej funkcii. [PN 142]

3a.  Zástupcovia orgánov vytvorených v celej oblasti programu alebo jeho časti vrátane EZÚS sa na práci monitorovacieho výboru môžu podieľať v poradnej funkcii. [PN 143]

Článok 29

Funkcie monitorovacieho výboru

1.  Monitorovací výbor skúma:

a)  pokrok pri implementácii programu a pri dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt programu Interreg;

b)  všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu Interreg, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)  v súvislosti s finančnými nástrojmi prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 nariadenia (EÚ) [nové VN] a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia;

d)  pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

e)  vykonávanie informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)  pokrok pri implementácii operácií Interreg strategického významu a prípadne veľkých projektov v oblasti infraštruktúry;

g)  v prípade potreby pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií a prijímateľov a tiež navrhovať prípadné podporné opatrenia. [PN 144]

2.  Okrem svojich úloh v súvislosti s výberom operácií uvedených v článku 22, monitorovací výbor schvaľuje:

a)  metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane všetkých ich zmien, a to po porade s Komisiou oznámení Komisii podľa článku 22 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d) nariadenia EÚ [nové VN]; [PN 145]

b)  plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

c)  akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu Interreg vrátane prevodu v súlade s článkom 19 ods. 5;

d)  záverečnú správu o výkonnosti.

Článok 30

Preskúmanie

1.  Preskúmanie môže zorganizovať Komisia s cieľom preskúmať výkonnosť programov Interreg.

Preskúmanie sa môže vykonať písomne.

2.  Riadiaci orgán do jedného mesiaca troch mesiacov poskytne Komisii na jej žiadosť informácie o položkách podľa článku 29 ods. 1: [PN 146]

a)  pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, všetkých otázkach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť príslušného programu Interreg a akciách prijatých na ich riešenie;

b)  pokrok dosiahnutý pri hodnoteniach, zhrnutiach hodnotení a následných opatreniach prijatých na základe zistení týchto hodnotení;

c)  pokrok v budovaní administratívnych kapacít orgánov verejnej správy a prijímateľov.

3.  Výsledok preskúmania sa zaznamená v schválenej zápisnici.

4.  Riadiaci orgán musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

Článok 31

Prenos údajov

1.  Každý riadiaci orgán elektronicky zasiela Komisii súhrnné údaje za príslušný program Interreg, a to v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia každoročne do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, mája a 30. septembra a 30. novembra, ako aj údaje podľa článku 31 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia za príslušný program Interreg jedenkrát ročne podľa vzoru uvedeného v prílohe [VII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN]. [PN 147]

Prenos údajov sa vykonáva pomocou existujúcich systémov na oznamovanie údajov, ak sa v predchádzajúcom programovom období osvedčili ako spoľahlivé. [PN 148]

Prvý prenos sa má uskutočniť 31. januára 2022 a posledný 31. januára 2030.

2.  Údaje uvedené v odseku 1 sa pri každej priorite rozdelia podľa špecifického cieľa a musia odkazovať na:

a)  počet vybraných operácií Interreg, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z príslušného fondu Interreg a celkové oprávnené výdavky deklarované partnermi riadiacemu orgánu, všetko rozdelené podľa typu intervencie;

b)  hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií Interreg a hodnoty, ktoré dosiahli ukončené operácie Interreg. [PN 149]

3.  V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)  oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)  výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením deklarovaných ako oprávnené výdavky;

c)  výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)  úroky a ďalšie výnosy získané z podpory z fondov Interreg pre finančné nástroje uvedené v článku 54 nariadenia (EÚ) [nové VN] a vrátené programové zdroje prináležiace podpore z fondov Interreg, ako sa uvádza v článku 56 uvedeného nariadenia.

4.  Údaje predložené v súlade s týmto článkom sa aktualizujú na konci mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú.

5.  Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 32

Záverečná správa o výkonnosti

1.  Každý riadiaci orgán predloží Komisii do 15. februára 2031 záverečnú správu o výkonnosti príslušného programu Interreg.

Záverečná správa o výkonnosti sa predkladá prostredníctvom vzoru stanoveného v článku 38 ods. 5 nariadenia (EÚ) [nové VN].

2.  V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 29, s výnimkou odseku 1 písm. c).

3.  Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia tejto správy. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.  Riadiaci orgán uverejňuje záverečnú správu o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 33

Ukazovatele pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.  Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe [I] k nariadeniu (EÚ) [nové EFRR], prípadne špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov ktoré sa považujú za najvhodnejšie na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov programu pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), sa používajú v súlade s článkom [12 ods. 1] druhým pododsekom nariadenia (EÚ) [nové VN], článkom 17 ods. 3 4 písm. d) e) bod ii) a článkom 31 ods. 2 bod b) tohto nariadenia. [PN 150]

1a.  V prípade potreby a v prípadoch riadne odôvodnených riadiacim orgánom sa okrem ukazovateľov, ktoré boli vybrané v súlade s prvým odsekom, použijú aj špecifické programové ukazovatele výstupov a výsledkov. [PN 151]

2.  Pokiaľ ide o ukazovatele výstupov, východiskové hodnoty sa stanovujú na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

Oddiel II

Hodnotenie a informovanie

Článok 34

Hodnotenie počas programového obdobia

1.  Riadiaci orgán vykonáva hodnotenia každého programu Interreg najviac raz ročne. V každom hodnotení sa posudzuje efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota EÚ za program s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie príslušného programu Interreg. [PN 152]

2.  Riadiaci orgán okrem toho musí vykonať hodnotenie každého programu Interreg s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.  Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.  Riadiaci orgán zabezpečí usiluje o to, aby sa zaviedli postupy potrebné na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenia. [PN 153]

5.  Riadiaci orgán vypracuje plán hodnotenia, ktorý sa môže týkať viac ako jedného programu Interreg.

6.  Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu Interreg.

7.  Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 35 ods. 2.

Článok 35

Povinnosti riadiaceho orgánu a partnerov týkajúce sa transparentnosti a informovania

1.  Každý riadiaci orgán určí úradníka pre informovanie pre každý program Interreg, ktorý spadá do jeho pôsobnosti.

2.  Riadiaci orgán najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia programu Interreg zabezpečí fungovanie webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o každom programe Interreg, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. Informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, dostupné možnosti financovania a výsledky programu.

3.  Uplatňuje sa článok [44 ods. 2 až 7 6] nariadenia (EÚ) [nové VN] o povinnostiach riadiaceho orgánu. [PN 154]

4.  Každý partner operácie Interreg alebo každý orgán implementujúci finančný nástroj oznámi podporu z fondov Interreg vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom [56] nariadenia (EÚ) [nové VN] na operáciu Interreg tým, že:

a)  uverejní na profesionálnej webovej stránke partnera, ak takáto stránka existuje, krátky opis operácie Interreg zodpovedajúci úrovni podpory poskytovanej fondom Interreg vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní finančnú podporu z Únie,

b)  poskytne vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondu Interreg viditeľným spôsobom v dokumentoch a komunikačných materiáloch týkajúcich sa implementácie operácie Interreg, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)  verejne vystaví verejné tabule alebo bilbordy hneď na začiatku fyzickej implementácie operácie Interreg s fyzickými investíciami alebo nákupom vybavenia s celkovými nákladmi nad 100 000 50 000 EUR; [PN 155]

d)  v prípade operácií Interreg, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystaví na verejnosti aspoň v jednom tlačenom alebo a prípadne elektronickom vyhotovení minimálnej veľkosti A3 A2 informácie o operácii Interreg, pričom zdôrazní podporu z fondov Interreg; [PN 156]

e)  v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 5 000 000 EUR, zorganizuje informačné podujatie a včas do nich zapojí Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán. [PN 157]

Slovo „Interreg“ sa použije vedľa znaku Únie v súlade s článkom [42] nariadenia (EÚ) [nové VN].

5.  Pokiaľ ide o fondy malých projektov a finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 4 písm. c).

6.  Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku [42] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, jeho členský štát alebo ak svoje opomenutie včas nenapraví, riadiaci orgán uplatní finančnú opravu zrušením podpory z fondov na príslušnú operáciu až do výšky 5 %. [PN 158]

KAPITOLA V

Oprávnenosť

Článok 36

Pravidlá oprávnenosti výdavkov

1.  Celá operácia Interreg alebo jej časť sa môže implementovať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie za predpokladu, že operácia Interreg prispieva k cieľom príslušného programu Interreg.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe, zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ spoločným rozhodnutím v monitorovacom výbore stanovujú len dodatočné pravidlá oprávnenosti výdavkov pre program Interreg v súvislosti s kategóriami výdavkov, na ktoré sa nevzťahujú tieto ustanovenia. Dodatočné pravidlá sa vzťahujú na programové oblasti ako celku.

Ak sa operácie v rámci programu Interreg vyberajú na základe výziev na predkladanie návrhov, tak sa tieto dodatočné pravidlá prijímajú pred uverejnením prvej výzvy na predkladanie návrhov. Vo všetkých ostatných prípadoch sa tieto dodatočné pravidlá prijmú pred výberom prvých operácií.

3.  Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá oprávnenosti stanovené v článkoch [57 až 62] nariadenia (EÚ) [nové VN], články [4 a 6] nariadenia (EÚ) [nové EFRR] alebo v tejto kapitole vrátane aktov prijatých na ich základe alebo predpisoch stanovených v súlade s odsekom 4, sa uplatňujú vnútroštátne pravidlá členských štátov a prípadne tretích krajín, partnerských krajín a ZKÚ, v ktorých sa výdavky vynakladajú.

4.  V prípade rozdielnych stanovísk riadiaceho orgánu a orgánu auditu v súvislosti s oprávnenosťou takejto operácie Interreg v rámci príslušného programu Interreg, má prednosť stanovisko riadiaceho orgánu pri náležitom zohľadnením stanoviska monitorovacieho výboru.

5.  ZKÚ nie sú oprávnené na podporu z EFRR v rámci programov Interreg, ale za podmienok stanovených v tomto nariadení sa môžu na týchto programoch zúčastňovať.

Článok 37

Všeobecné ustanovenia oprávnenosti kategórie nákladov

1.  Zúčastnené členské štáty a prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ sa môžu v rámci monitorovacieho výboru programu Interreg dohodnúť, že výdavky patriace do jednej alebo viacerých kategórií uvedených v článkoch 38 až 43 nie sú oprávnené v rámci jednej alebo viacerých priorít programu Interreg.

2.  Všetky výdavky oprávnené v súlade s týmto nariadením, zaplatené partnerom programu Interreg alebo v jeho mene, sa vzťahujú na náklady na začatie alebo začatie a implementáciu operácie alebo časti operácie.

3.  Neoprávnené sú tieto náklady:

a)  pokuty, finančné sankcie a výdavky na právne spory a žaloby;

b)  náklady na dary, okrem tých, ktoré neprevyšujú hodnotu 50 EUR za dar, ak súvisia s propagáciou, komunikáciou, publicitou alebo informovaním;

c)  náklady súvisiace s kolísaním výmenného kurzu.

Článok 38

Náklady na zamestnancov

1.  Náklady na zamestnancov pozostávajú z hrubých nákladov na zamestnancov v súvislosti s pracovníkmi zamestnanými partnerom programu Interreg jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)  na plný pracovný čas;

b)  na kratší pracovný čas so stanoveným podielom času odpracovaného za mesiac;

c)  na kratší pracovný čas s pružným počtom odpracovaných hodín za mesiac alebo

d)  na hodinovom základe.

2.  Náklady na zamestnancov sa týkajú týchto nákladov:

a)  vyplácanie miezd v súvislosti s činnosťami, ktoré by subjekt nevykonával, keby nebola vykonaná príslušná operácia, uvedené v zmluve o zamestnaní alebo v pracovnej zmluve, v rozhodnutí o vymenovaní (obidva dokumenty ďalej len ako „doklad o zamestnaní“) alebo v zákone týkajúcom sa povinností uvedených v opise pracovného miesta príslušného zamestnanca;

b)  všetky ďalšie náklady priamo súvisiace so mzdovými nákladmi vzniknutými a zaplatenými zamestnávateľom, ako sú odvody za zamestnancov a sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004(27), ak:

i)  sú stanovené v doklade o zamestnaní alebo v zákone;

ii)  sú v súlade s právnymi predpismi uvedenými v doklade o zamestnaní a so zvyčajnou praxou v krajine alebo organizácii, v ktorej daný zamestnanec v súčasnosti pracuje, a

iii)  nie sú vymáhateľné zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o písmeno a), vyplácanie miezd fyzickým osobám pracujúcim pre partnera programu Interreg na základe inej než pracovnej zmluvy je možné prispôsobiť vyplácaniu miezd a zmluve, ktorá sa považuje za doklad o zamestnaní.

3.  Náklady na zamestnancov sa môžu refundovať buď:

a)  v súlade s [článkom 48 ods. 1 písm. a) prvý pododsek] nariadenia (EÚ) [nové VN] (podložených dokladom o zamestnaní a výplatnými páskami) alebo

b)  na základe zjednodušeného vykazovania nákladov podľa článku [48 ods. 1 prvý pododsek písm. b) až e)] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

c)  ako paušálna sadzba v súlade s [článkom 50 ods. 1] nariadenia (EÚ) [nové VN]. priame personálne náklady danej operácie možno vypočítať pomocou paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov iných, ako sú priame personálne náklady uvedenej operácie bez toho, aby výpočet na určenie príslušnej sadzby bol povinný urobiť členský štát. [PN 159]

4.  Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na čiastočný úväzok, sa počítajú buď ako:

a)  pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s [článkom 50 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] alebo

b)  pružný podiel z hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s počtom hodín, ktoré sú v jednotlivých mesiacoch odlišné a ktoré boli odpracované na operácii, na základe systému zaznamenávania pracovného času, ktorý zaznamenáva 100 % pracovného času zamestnanca.

5.  V prípade čiastočného úväzku podľa odseku 4 písm. b) sa refundácia nákladov na zamestnancov počíta na základe hodinovej sadzby stanovenej buď:

a)  vydelením posledných doložených hrubých mesačných mzdových nákladov pracovným časom za mesiac stanoveným dotknutej osoby za mesiac v súlade s príslušnými právnymi predpismi uvedenými v doklade o zamestnaní vyjadreným v hodinách pracovnej zmluve a s článkom 50 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) .../... [nové VN]; alebo [PN 160]

b)  vydelením posledných podložených ročných hrubých nákladov na zamestnancov 1 720 hodinami v súlade s [článkom 50 ods. 2, 3 a 4] nariadenia (EÚ) [nové VN].

6.  Pokiaľ ide o náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí podľa dokladu o zamestnaní pracujú na hodinovom základe, takéto náklady sú oprávnené na uplatnenie hodinovej sadzby dohodnutej v doklade o zamestnaní na počet skutočne odpracovaných hodín na operácii na základe systému zaznamenávania pracovného času. Ak mzdové náklady uvedené v článku 38 ods. 2 písm. b) ešte nie sú započítané do dohodnutej hodinovej sadzby, môžu sa v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi pripočítať k uvedenej hodinovej sadzbe. [PN 161]

Článok 39

Kancelárske a administratívne náklady

Kancelárske a administratívne náklady sa nesmú byť viac ako 15 % celkových priamych nákladov na danú operáciu a týkajú týchto položiek: [PN 162]

a)  prenájom kancelárie;

b)  poistenie a dane týkajúce sa budov, kde sa nachádzajú zamestnanci, a vybavenia kancelárií (napr. poistenie proti požiaru, krádeži);

c)  verejné služby (napr. elektrina, kúrenie, voda);

d)  kancelárske potreby;

e)  všeobecné účtovníctvo poskytované vo vnútri organizácie prijímateľa;

f)  archívy;

g)  údržba, upratovanie a opravy;

h)  bezpečnosť;

i)  IT systémy;

j)  komunikácia (napr. telefón, fax, internet, poštové služby, vizitky);

k)  bankové poplatky za otvorenie a vedenie účtu alebo účtov, ak implementácia operácie vyžaduje otvorenie osobitného účtu;

l)  poplatky za medzinárodné finančné transakcie.

Článok 40

Cestovné náklady a náklady na ubytovanie

1.  Cestovné náklady a náklady na ubytovanie sa týkajú týchto položiek:

a)  cestovné výdavky (napr. cestovné lístky, cestovné poistenie a poistenie vozidla, palivo, počet prejdených kilometrov autom, mýto a poplatky za parkovanie);

b)  náklady na jedlo;

c)  náklady na ubytovanie;

d)  náklady na získanie víz;

e)  denné príspevky,

bez ohľadu na to, či tieto náklady vznikajú v rámci programovej oblasti alebo mimo nej.

2.  Žiadna položka uvedená v odseku 1 písm. a) až d), na ktorú sa vzťahuje denný príspevok, sa nerefunduje navyše k dennému príspevku.

3.  Cestovné náklady a náklady na ubytovanie, spojené s externými odborníkmi a poskytovateľmi služieb, patria do nákladov na externú expertízu a nákladov na služby uvedených v článku 41.

4.  Priame platby výdavkov na náklady podľa tohto článku uskutočnené zamestnancom prijímateľa sa podložia dokladom o tom, že prijímateľ zamestnancovi túto sumu uhradil. Táto nákladová kategória sa môže použiť na prepravu zamestnancov v prevádzke a iných zainteresovaných strán na účely realizácie a propagácie operácie a programu Interreg. [PN 163]

5.  Na výpočet cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie v rámci operácie sa môže použiť paušálna sadzba až do výšky 15 % priamych nákladov iných, ako sú priame osobné náklady na uvedenú operáciu. [PN 164]

Článok 41

Náklady na externú expertízu a služby

Do nákladov na externú expertízu a služby možno okrem iného zahrnúť iba služby a expertízy, ktoré poskytol verejnoprávny alebo súkromnoprávny orgán alebo fyzická osoba iná ako prijímateľ operácie vrátane všetkých partnerov, a to: [PN 165]

a)  štúdie alebo prieskumy (napr. hodnotenia, stratégie, koncepčné poznámky, konštrukčné plány, príručky);

b)  odborná príprava;

c)  preklady,

d)  vývoj, úpravy a aktualizácie webových stránok a IT systémov;

e)  propagácia, komunikácia, publicita alebo informovanie spojené s operáciou alebo programom spolupráce ako takým;

f)  finančné riadenie,

g)  služby týkajúce sa organizácie a realizácie podujatí alebo zasadnutí (vrátanie prenájmu, cateringu alebo tlmočenia);

h)  účasť na podujatiach (napr. registračné poplatky);

i)  právne poradenstvo a notárske služby, technická a finančná expertíza, ostatné poradenské a účtovné služby;

j)  práva duševného vlastníctva,

k)  overovania podľa [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 45 ods. 1 tohto nariadenia;

l)  náklady na účtovnú funkciu na úrovni programu podľa článku (EÚ) [70] nariadenia (EÚ) [nové VN] a článku 46 tohto nariadenia;

m)  náklady na audit na úrovni programu podľa článkov [72] a [75] nariadenia (EÚ) [nové VN] a podľa článkov 47 a 48 tohto nariadenia;

n)  záruky poskytnuté bankou alebo inou finančnou inštitúciou, ak to vyžaduje Únia alebo vnútroštátne právne predpisy alebo sa to vyžaduje v programovacom dokumente prijatom monitorovacím výborom;

o)  cestovné náklady a náklady na ubytovanie pre externých expertov, hovorcov, predsedov schôdzí a poskytovateľov služieb; [PN 166]

p)  iná osobitná expertíza a služby potrebné v súvislosti s operáciami.

Článok 42

Náklady na vybavenie

1.  Do nákladov na vybavenie, ktoré prijímateľ operácie kúpil, prenajal alebo si zapožičal a ktoré nie sú výdavkami uvedenými v článku 39, možno okrem iného zahrnúť iba: [PN 167]

a)  vybavenie kancelárií,

b)  IT hardvér a softvér;

c)  nábytok a inštalácie;

d)  vybavenie laboratórií;

e)  stroje a nástroje;

f)  nástroje alebo prístroje;

g)  vozidlá;

h)  iné osobitné vybavenie potrebné v súvislosti s operáciami.

2.  Náklady na nákup použitého vybavenia môžu byť oprávnené za týchto podmienok:

a)  nebola naň poskytnutá iná podpora z fondov Interreg alebo fondov Interreg alebo fondov uvedených v [článku 1 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN];

b)  táto cena neprekračuje všeobecne akceptovanú cenu na príslušnom trhu;

c)  má technické vlastnosti potrebné v súvislosti s operáciou a spĺňa platné normy a štandardy.

Článok 43

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce

Náklady na infraštruktúru a stavebné práce sa týkajú týchto služieb:

a)  nákup pozemku v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c) b)] nariadenia (EÚ) [nové VN]; [PN 168]

b)  stavebné povolenia;

c)  stavebný materiál;

d)  práca;

e)  odborné zásahy (napr. sanácia pôdy, odstraňovanie mín).

KAPITOLA VI

Orgány programu Interreg, riadenie, kontrola a audit

Článok 44

Orgány programu Interreg

1.  Členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ZKÚ a organizácie pre integráciu a regionálnu spoluprácu, ktoré sú zapojené do programu Interreg, na účely článku [65] nariadenia EÚ [nové VN] určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu. [PN 169]

2.  Riadiaci orgán a orgán auditu majú môžu mať sídlo v tom istom členskom štáte. [PN 170]

3.  Ak sa v súvislosti s programom PEACE PLUS ako riadiaci orgán určí orgán pre osobitné programy EÚ, vychádza sa z toho, že sídli v členskom štáte.

4.  Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, môžu ako riadiaci orgán daného programu určiť EZÚS.

5.  V súvislosti s programom Interreg v rámci zložky 2B alebo 1, ak sa táto zložka vzťahuje na dlhé hranice s rôznorodými problémami a potrebami v oblasti rozvoja, môžu členské štáty, prípadne tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vymedziť podprogramové oblasti. [PN 171]

6.  Ak riadiaci orgán v súlade s článkom [65 ods. 3] nariadenia EÚ [nové VN] určí pre program Interreg jeden alebo niekoľko sprostredkovateľský orgán sprostredkovateľských orgánov, tento príslušný sprostredkovateľský orgán vykonáva alebo orgány vykonávajú úlohy vo viacerých zúčastnených členských štátoch alebo vo svojich členských štátoch, prípadne vo viacerých tretích krajinách, partnerských krajinách alebo ZKÚ. [PN 172]

Článok 45

Funkcie riadiaceho orgánu

1.  Riadiaci orgán programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v článkoch [66], [68] a [69] nariadenia (EÚ) [nové VN] s výnimkou úlohy vybrať operácie uvedené v článku 66 ods. 1 písm. a) a článku 67 a s výnimkou platieb prijímateľom v zmysle článku 68 ods. 1 písm. b). Tieto funkcie sa musia vykonávať na celom území, na ktoré sa vzťahuje tento program, s výhradou výnimiek stanovených podľa kapitoly VIII tohto nariadenia.

1a.   Odchylne od článku 87 ods. 2 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] Komisia v priebežných platbách uhradí 100 % súm uvedených v žiadosti o platbu, ktoré boli vypočítané uplatnením miery spolufinancovania pre daný programu na celkové oprávnené výdavky, prípadne na verejný príspevok. [PN 173]

1b.   Ak riadiaci orgán nevykonáva overovanie podľa článku 68 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] pre celú oblasť programu, každý členský štát pre prijímateľov na svojom území určí orgán alebo osobu zodpovednú za vykonávanie takéhoto overovania. [PN 174]

1c.   Odchylne od článku 92 nariadenia (EÚ) .../... [nové VN] účtovné závierky programov Interreg nepodliehajú ročnému schvaľovaniu. Účtovné závierky sa schvaľujú na konci programu na základe záverečnej správy o výkonnosti. [PN 175]

2.  Riadiaci orgán po konzultácii s členskými štátmi a v relevantných prípadoch tretími krajinami, partnerskými krajinami a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu, zriadi spoločný sekretariát so zamestnancami s ohľadom na program partnerstva.

Spoločný sekretariát pomáha riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií. Spoločný sekretariát takisto poskytuje potenciálnym prijímateľom informácie o možnostiach financovania v rámci programov Interreg a pomáha prijímateľom pri implementácii operácií.

3.  Odchylne od [článku 70 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) [nové VN] sa výdavky vynaložené v inej mene prepočítajú na eurá podľa mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom bol výdavok predložený na overenie riadiacemu orgánu v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. a)] uvedeného nariadenia.

Článok 46

Účtovná funkcia

1.  Členské štáty a v relevantných prípadoch tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, sa dohodnú na opatreniach na vykonávanie účtovnej funkcie.

2.  Účtovná funkcia pozostáva z úloh uvedených v [článku 70 ods. 1 písm. a) a b)] nariadenia [nové VN] a týka sa aj platieb vykonaných Komisiou a spravidla aj platieb vyplácaných hlavnému partnerovi v súlade s [článkom 68 ods. 1 písm. b)] nariadenia (EÚ) [nové VN].

Článok 47

Funkcie orgánu auditu

1.  Orgán auditu programu Interreg vykonáva funkcie stanovené v tomto článku a v článku 48 na celom území, na ktoré sa vzťahuje program Interreg, s výhradou výnimiek uvedených v kapitole VIII.

Zúčastnený členský štát však môže určiť, v ktorých prípadoch má orgán auditu sprevádzať audítor tohto zúčastneného členského štátu.

2.  Orgán auditu programu Interreg je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov a auditov operácií s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

3.  Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá spoločnú vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu vykonáva audity operácií vybraných Komisiou s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly.

4.  Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

5.  Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom [63 ods. 7] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVI] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

a)  úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

b)  zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii;

c)  systém riadenia a kontroly programu Interreg.

Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, ročné audítorské stanovisko sa týka len zložiek uvedených v prvom pododseku písm. a) a c).

Na základe oznámenia príslušného členského štátu, v ktorom sídli riadiaci orgán, môže Komisia termín 15. februára výnimočne predĺžiť do 1. marca.

6.  Orgán auditu zostaví a predloží Komisii každý rok do 15. februára nasledujúceho po skončení účtovného roka výročnú kontrolnú správu v súlade s [článkom 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN], ktorým podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku, a uvedie zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

7.  Ak je program Interreg súčasťou populácie, z ktorej Komisia vyberá vzorku podľa článku 48 ods. 1, orgán auditu zostaví výročnú kontrolnú správu uvedenú v odseku 6 tohto článku a splní požiadavky [článku 63 ods. 5 písm. b)] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] podľa vzoru uvedeného v prílohe [XVII] k nariadeniu (EÚ) [nové VN] a podporí audítorské stanovisko uvedené v odseku 5 tohto článku.

V správe sa uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výsledky auditov operácií vykonaných orgánom auditu v súvislosti so spoločnou vzorkou uvedenou v článku 48 ods. 1 a finančné opravy uplatnené orgánmi programu Interreg na všetky jednotlivé nezrovnalosti zistené orgánom auditu v prípade týchto operácií.

8.  Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení požadovaného námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

9.  Komisia a orgán auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, pokiaľ sa inak nedohodnú, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 48

Audity operácií

1.  Komisia vyberie spoločnú vzorku operácií (alebo iných jednotiek vzorky) pomocou štatistickej metódy výberu vzorky na audity operácií, ktoré majú vykonať orgány auditu v prípade programov Interreg podporovaných z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie za každý účtovný rok.

Bežná vzorka musí byť reprezentatívna pre všetky programy Interreg tvoriace populáciu.

Na účely výberu spoločnej vzorky môže Komisia vykonať stratifikáciu podľa skupín programov Interreg podľa ich osobitných rizík.

2.  Orgány zodpovedné za program poskytnú informácie potrebné na výber spoločnej vzorky Komisii najneskôr do 1. septembra po skončení každého účtovného roka.

Informácie sa predkladajú v štandardizovanom elektronickom formáte, musia byť úplné a musia sa zosúladiť s výdavkami deklarovanými Komisii v referenčnom účtovnom roku.

3.  Bez toho, aby bola dotknutá požiadavka vykonať audit v zmysle článku 47 ods. 2, orgány auditu pre programy Interreg, na ktoré sa vzťahuje spoločná vzorka nesmú vykonať dodatočné audity operácií v rámci týchto programov, ak o to Komisia nepožiada v súlade s odsekom 8 tohto článku, alebo v prípadoch, v ktorých orgán auditu zistil osobitné riziká.

4.  Komisia informuje orgány auditu dotknutých programov Interreg o spoločnej vzorke včas, aby týmto orgánom umožnila vykonať audity operácií, vo všeobecnosti najneskôr do 1. októbra nasledujúceho po skončení účtovného roka.

5.  Dotknuté orgány auditu predložia informácie o výsledkoch týchto auditov, ako aj o všetkých finančných opravách vykonaných v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami zistenými najneskôr vo výročných kontrolných správach, ktoré sa majú predložiť Komisii v súlade s článkom 47 ods. 6 a 7.

6.  Komisia po svojom posúdení výsledkov auditov operácií vybraných v zmysle odseku 1 vypočíta extrapolovanú celkovú mieru chybovosti v súvislosti s programami Interreg zahrnutými do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka na účely svojho vlastného postupu uistenia.

7.  Ak je extrapolovaná celková miera chybovosti uvedená v odseku 6 vyššia ako 2 3,5 % celkových výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia vypočíta celkovú zvyškovú chybovosť, pričom zohľadní finančné opravy uplatnené príslušnými orgánmi programu Interreg v súvislosti s jednotlivými nezrovnalosťami, ktoré sa zistili auditom operácií vybraných v zmysle odseku 1. [PN 176]

8.  Ak je celková miera chybovosti uvedená v odseku 7 vyššia ako 2 3,5 % výdavkov deklarovaných za programy Interreg zahrnutých do populácie, z ktorej bola vybraná spoločná vzorka, Komisia určí, či je nevyhnutné požiadať orgán auditu konkrétneho programu alebo skupiny programov Interreg, ktorých sa to najviac týka, o vykonanie dodatočného auditu na účely ďalšieho vyhodnotenia miery chybovosti a posúdenia požadovaných nápravných opatrení v prípade programov Interreg so zistenými nezrovnalosťami. [PN 177]

9.  Na základe posúdenia výsledkov audítorskej činnosti požadovanej podľa odseku 8 môže Komisia požiadať o uplatnenie dodatočných finančných opráv v prípade programov Interreg postihnutých zistenými nezrovnalosťami. V takýchto prípadoch orgány programu Interreg vykonajú požadované finančné opravy v súlade s článkom [97] nariadenia (EÚ) [nové VN].

10.  Každý orgán auditu programu Interreg, v prípade ktorého chýbajú informácie uvedené v odseku 2, alebo sú neúplné, alebo neboli predložené v lehote stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, vykoná samostatný výber vzorky v rámci príslušného programu Interreg v súlade s článkom [73] nariadenia (EÚ) [nové VN].

KAPITOLA VII

Finančné riadenie

Článok 49

Platby a zálohové platby

1.  Podpora z EFRR a v relevantných prípadoch podpora z vonkajších finančných nástrojov Únie v rámci každého programu Interreg sa vypláca v súlade s článkom 39 ods. 2 na jeden účet bez vnútroštátnych podúčtov.

2.  Komisia vypláca zálohové platby na základe celkovej podpory z každého fondu Interreg, ako sa stanovuje v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 18, v závislosti od dostupných finančných prostriedkov v ročných splátkach do 1. júla v rokoch 2022 až 2026 alebo v roku schválenia rozhodnutia o schválení najneskôr 60 dní po tomto rozhodnutí takto:

a)  2021: 1 3 %; [PN 178]

b)  2022: 1 2,25 %; [PN 179]

c)  2023: 1 2,25 %; [PN 180]

d)  2024: 1 2,25 %; [PN 181]

e)  2025: 1 2,25 %; [PN 182]

f)  2026: 1 2,25 %. [PN 183]

3.  Ak sú programy v rámci vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC, predbežné financovanie zo všetkých fondov pre takýto program Interreg sa vyplatí v súlade s nariadením (EÚ) [IPA III] alebo [NDICI] alebo akýmkoľvek aktom prijatým na ich základe. [PN 184]

V prípade potreby sa v závislosti od rozpočtových potrieb môže zálohová platba vyplatiť v dvoch splátkach.

Ak do 24 36 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú zálohovú platbu, nebola podaná v rámci cezhraničného programu žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa refunduje celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme zálohovej platby. Takáto refundácia predstavuje vnútorný pripísaný príjem a neznižuje podporu programu z EFRR, IPA III CBC alebo NDICI CBC. [PN 185]

Článok 50

Vymožené sumy

1.  Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa každá suma vyplatená ako výsledok nezrovnalosti vymáhala od hlavného alebo jediného partnera. Partneri vrátia hlavnému prijímateľovi všetky neoprávnene vyplatené sumy.

2.  Ak sa hlavnému partnerovi nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od ostatných partnerov alebo ak sa riadiacemu orgánu nepodarí zabezpečiť vrátenie platieb od hlavného alebo jediného prijímateľa, členský štát, tretia krajina alebo partnerská krajina alebo ZKÚ, na ktorých území sa príslušný partner nachádza alebo v ktorej je registrovaný EZÚS, refunduje riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené tomuto partnerovi. Riadiaci orgán je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie v súlade s rozdelením zodpovednosti medzi zúčastnené členské štáty, tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ stanoveným v programe Interreg.

3.  Keď členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ refundovala riadiacemu orgánu akékoľvek sumy neoprávnene vyplatené partnerovi, môže pokračovať v postupe vymáhania proti partnerovi alebo ho začne podľa príslušného vnútroštátneho práva danej krajiny. V prípade úspešného vymáhania členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ môžu využiť tieto sumy na národné spolufinancovanie dotknutého programu Interreg. Členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nemajú žiadnu ohlasovaciu povinnosť voči orgánom programu, monitorovaciemu výboru alebo Komisii v súvislosti s takýmito vnútroštátnymi vymoženými sumami.

4.  Ak členský štát, tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ nerefundovali riadiacemu orgánu akékoľvek neoprávnene sumy vyplatené partnerovi v zmysle odseku 3, tieto sumy sú predmetom príkazu na vrátenie, ktoré vydá povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním, a vykoná sa započítaním proti sumám dlžným členskému štátu, tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na ten istý program Interreg, alebo v prípade tretej krajiny, partnerskej krajiny alebo ZKÚ v rámci neskorších platieb na program v rámci nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z EFRR alebo nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie príslušného programu Interreg. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [177 ods. 3] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

KAPITOLA VIII

Účasť tretích krajín alebo partnerských krajín alebo, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg so zdieľaným riadením [PN 186]

Článok 51

Platné ustanovenia

Kapitoly I až VII a kapitola X sa vzťahujú na účasť tretích krajín, partnerských krajín a, ZKÚ alebo organizácií regionálnej integrácie a spolupráce na programoch Interreg s výhradou osobitných ustanovení tejto kapitoly. [PN 187]

Článok 52

Orgány programu Interreg a ich funkcie

1.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg buď povolia riadiacemu orgánu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán ako kontaktný bod pre riadiaci orgán alebo vnútroštátny kontrolný orgán na vykonávanie overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ako sa stanovuje v [článku 68 ods. 1 písm. a)] nariadenia (EÚ) [nové VN] na ich príslušnom území.

2.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, buď povolia orgánu auditu tohto programu vykonávať jeho funkcie na svojom príslušnom území alebo určia vnútroštátny orgán alebo subjekt auditu, ktorý je funkčne nezávislý od vnútroštátneho orgánu.

3.  Tretie krajiny, partnerské krajiny a ZKÚ, ktoré sú zapojené do programu Interreg, vyšlú môžu vyslať zamestnancov do spoločného sekretariátu uvedeného programu, alebo po dohode s riadiacim orgánom zriadia pobočku spoločného sekretariátu na svojom území alebo oboje. [PN 188]

4.  Vnútroštátny orgán alebo orgán na úrovni zástupcu programu Interreg pre informácie podľa článku 35 ods. 1 poskytuje môže poskytovať pomoc riadiacemu orgánu a partnerom v príslušnej tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súvislosti s úlohami stanovenými v článku 35 ods. 2 až 7. [PN 189]

Článok 53

Spôsoby riadenia

1.  Programy Interreg v oblasti vonkajšej cezhraničnej spolupráce podporované z EFRR a IPA III CBC alebo NDICI CBC sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo partnerskej krajine.

Program PEACE PLUS sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v Írsku a v Spojenom kráľovstve.

2.  Zložky 2 a 4 programov Interreg, v ktorých sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine, alebo partnerskej krajine, zúčastnenej ZKÚ, alebo pokiaľ ide o zložku 3, v ktorejkoľvek ZKÚ bez ohľadu na to, či táto ZKÚ prijíma podporu v rámci jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie. [PN 190]

3.  Zložka 3 programov Interreg, v ktorej sa kombinujú príspevky z EFRR a z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, sa implementujú jedným z týchto spôsobov:

a)  so zdieľaným riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie; [PN 191]

b)  so zdieľaným riadením len v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo ZKÚ, alebo v skupine tretích krajín, ktoré tvoria časť regionálnej organizácie, pokiaľ ide o výdavky z EFRR mimo Únie na jednu alebo viaceré operácie, zatiaľ čo príspevky z jedného alebo viacerých nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie sú riadené nepriamo; [PN 192]

c)  s nepriamym riadením v členských štátoch a v ktorejkoľvek zúčastnenej tretej krajine alebo, ZKÚ alebo v skupine tretích krajín, ktoré sú súčasťou regionálnej organizácie. [PN 193]

Ak sa program Interreg zložky 3 implementuje čiastočne alebo v celom rozsahu s nepriamym riadením, je potrebná predchádzajúca dohoda medzi príslušnými členskými štátmi a regiónmi a uplatňuje sa článok 60. [PN 194]

3a.   Spoločné výzvy na predkladanie návrhov na mobilizáciu financovania pre bilaterálne alebo multilateriálne programy NDICI a programy EÚS sa môžu začať, ak s tým súhlasia príslušné riadiace orgány. Vo výzve sa uvedie jej zemepisný rámec a predpokladaný prínos k dosiahnutiu cieľov príslušných programov. Riadiace orgány rozhodnú, či sa na výzvu uplatnia pravidlá NDICI alebo EÚS. Riadiace orgány môžu rozhodnúť, že ustanovia vedúci riadiaci orgán zodpovedný za úlohy v oblasti riadenia a kontroly, ktoré súvisia s výzvou. [PN 195]

Článok 54

Oprávnenosť

1.  Odchylne od článku [57 ods. 2] nariadenia (EÚ) [nové VN] sú výdavky oprávnené na príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, ak sa vynaložili partnerom alebo súkromným partnerom v rámci operácií verejno-súkromného partnerstva počas prípravy a vykonávania operácií Interreg od 1. januára 2021 a vyplatili po dátume uzavretia dohody o financovaní s príslušnou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ.

Avšak výdavky na technickú pomoc riadenú orgánmi programu so sídlom v členskom štáte sú oprávnené od 1. januára 2021, aj ak sa vyplatili na akcie implementované v prospech tretích krajín, partnerských krajín alebo partnerských krajín alebo ZKÚ.

2.  Ak program Interreg vyberá operácie na základe výziev na predkladanie návrhov, môžu tieto výzvy zahŕňať žiadosti o príspevok z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti Únie, aj keď sa začnú pred podpísaním príslušnej dohody a operácie sa vyberú pred týmto dátumom.

Riadiaci orgán však nemôže poskytnúť doklad stanovený v článku 22 ods. 6 pred týmto dátumom.

Článok 55

Veľké projekty v oblasti infraštruktúry

1.  Programy Interreg v rámci tohto oddielu môžu podporovať „veľké projekty v oblasti infraštruktúry“, čo sú projekty zahŕňajúce súbor prác, činností alebo služieb určených na plnenie nedeliteľnej, presne danej funkcie, ktoré sledujú jasne vymedzené ciele spoločného záujmu na účely realizácie investícií s cezhraničným dosahom a prínosmi a v prípade ktorých tvorí podiel rozpočtu alokovaný na obstarávanie infraštruktúry aspoň 2 500 000 EUR.

2.  Každý prijímateľ, ktorý implementuje veľký projekt v oblasti infraštruktúry alebo jeho časť, musí uplatňovať pravidlá verejného obstarávania.

3.  Ak má monitorovací výbor, prípadne riadiaci výbor na programe zasadnutia výber jedného alebo viacerých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, riadiaci orgán predloží Komisii koncepčný dokument za každý takýto projekt najneskôr dva mesiace pred dátumom zasadnutia. Koncepčný dokument má najviac tri strany päť strán a uvádza sa ňom názov, miesto, rozpočet, hlavného partnera a partnerov, ako aj hlavné ciele a výstupy a tiež dôveryhodný podnikateľský plán na preukázanie, že pokračovanie projektu alebo projektov možno zabezpečiť aj bez podpory z prostriedkov Interreg. Ak koncepčný dokument pre jeden alebo niekoľko veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je predložený v uvedenej lehote, Komisia môže požiadať, aby predseda monitorovacieho výboru alebo riadiaceho výboru tieto projekty z programu zasadnutia vylúčili. [PN 196]

Článok 56

Verejné obstarávanie

1.  Ak si vykonávanie operácie vyžaduje verejné obstarávanie služby, dodávky tovaru alebo uskutočnenia stavebných prác zo strany prijímateľa, uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)  ak je prijímateľom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v zmysle práva Únie platného na postupy verejného obstarávania, uplatňujú sa vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, prijaté v súvislosti s právom Únie;

b)  Ak je prijímateľom subjekt verejného sektora partnerskej krajiny v rámci IPA III alebo NDICI, ktorého spolufinancovanie sa prenáša na riadiaci orgán, môže uplatňovať vnútroštátne zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia, ak to povoľuje dohoda o financovaní a zákazka sa zadá ponuke, ktorá predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, alebo v relevantných prípadoch ponuke s najnižšou cenou, pričom sa vylúči akýkoľvek konflikt záujmov.

2.  Na zadávanie prác, tovaru alebo služieb vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa uplatňujú postupy obstarávania v zmysle článkov [178] a [179] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] a kapitoly 3 prílohy 1 (body 36 až 41) k tomuto nariadeniu.

Článok 57

Finančné riadenie

Rozhodnutia Komisie o schválení programov Interreg, ktoré sú podporované aj z nástroja na financovanie vonkajšej činnosti Únie musia spĺňať požiadavky potrebné na rozhodnutie o financovaní v zmysle článku [110 ods. 2] nariadenia (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP].

Článok 58

Uzatvorenie dohody o financovaní v rámci zdieľaného riadenia

1.  Na účely implementácie programu Interreg v tretej krajine, partnerskej krajine alebo ZKÚ v súlade s článkom [112 ods. 4] (EÚ, Euratom) [nové súhrnné nariadenie o RP] sa uzatvorí dohoda o financovaní medzi Komisiou zastupujúcou Úniu a každou zúčastnenou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ, ktoré sú zastúpené v súlade so svojím vnútroštátnym právnym rámcom.

2.  Každá dohoda o financovaní sa uzatvorí najneskôr 31. decembra roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa vykonal prvý rozpočtový záväzok, a považuje sa za uzatvorenú v deň podpisu poslednej strany.

Každá dohoda o financovaní nadobúda účinnosť buď dňom:

a)  podpisu poslednej strany, alebo

b)  keď tretia alebo partnerská krajina alebo ZKÚ ukončila postup potrebný na ratifikáciu podľa svojho vnútroštátneho právneho rámca a informovala Komisiu.

3.  Ak je do programu Interreg zapojená viac ako jedna tretia krajina, partnerská krajina alebo ZKÚ, musí byť do tohto dátumu podpísaná aspoň jedna dohoda o financovaní obidvomi stranami. Ostatné tretie krajiny, partnerské krajiny alebo ZKÚ môžu podpísať svoje príslušné dohody o financovaní najneskôr do 30. júna roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol vykonaný prvý rozpočtový záväzok.

4.  Členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán príslušného programu, buď

a)  takisto môže podpísať dohodu o financovaní, alebo

b)  v ten istý deň podpíše dohodu o implementácii s každou treťou krajinou, partnerskou krajinou alebo ZKÚ zúčastňujúce sa na príslušnom programe Interreg, ktorou sa stanovia vzájomné práva a povinnosti, pokiaľ ide o jeho vykonávanie a finančné riadenie.

Pri predložení podpísanej kópie dohody o financovaní alebo kópiu dohody o implementácii Komisii, členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, pošle ako osobitný dokument aj zoznam plánovaných veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, zoznam plánovaných veľkých operácií v oblasti infraštruktúry podľa vymedzenia v článku 55 a uvedie názov, miesto, rozpočet a hlavného partnera podľa plánu.

5.  Dohoda o implementácii podpísaná v súlade s odsekom 4 písm. b) musí obsahovať aspoň tieto prvky:

a)  podrobné spôsoby platieb;

b)  finančné riadenie;