Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 28. marca 2019 - Štrasburg
Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) ***I
 Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu ***I
 Zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia ***I
 Výkon autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania a retransmisie televíznych a rozhlasových programov ***I
 Program Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027 ***I
 „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ***I
 Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I
 Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2020 – Oddiel I – Európsky parlament
 Núdzová situácia vo Venezuele
 Situácia v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku
 Najnovší vývoj škandálu Dieselgate
 Rozhodnutie o zriadení Európskeho mierového nástroja

Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) ***I
PDF 124kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo(1)) (COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD))
P8_TA(2019)0319A8-0261/2016

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0277),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0177/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0261/2016),

1.  prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.


Kvalita vody určenej na ľudskú spotrebu ***I
PDF 453kWORD 135k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753 – C8-0019/2018 – 2017/0332(COD))
P8_TA(2019)0320A8-0288/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0753),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0019/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, írskym Parlamentom, rakúskou Spolkovou radou a Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. júla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. mája 2018(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 18. mája 2018 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0288/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4), pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2017)0332


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(6),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(7),

keďže:

(1)  Smernica Rady 98/83/ES(8) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená(9). Vzhľadom na nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)  Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty. Táto smernica by mala sledovať ten istý cieľ a mala by zabezpečovať všeobecný prístup k takejto vode pre všetkých v Únii. V záujme jeho dosiahnutia treba na úrovni Únie určiť minimálne požiadavky, ktoré musí spĺňať voda určená na tento účel. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v niektorých prípadoch predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky. [PN 161, 187, 206 a 213]

(2a)   V súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ by sa táto smernica mala snažiť povzbudzovať k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov a ich udržateľnosti, a tak splniť ciele obehového hospodárstva. [PN 2]

(2b)   Právo ľudí na vodu a sanitáciu (HRWS) bolo uznané 28. júla 2010 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (OSN) ako ľudské právo, a preto by prístup k čistej pitnej vode nemal byť obmedzený z dôvodu nedostupnosti pre konečného užívateľa. [PN 3]

(2c)   Je potrebná súdržnosť medzi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(10) a touto smernicou. [PN 4]

(2d)   Požiadavky uvedené v tejto smernici by mali odrážať vnútroštátnu situáciu a podmienky dodávateľov vody v členských štátoch. [PN 5]

(3)  Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice treba vylúčiť prírodné minerálne a liečivé vody, pretože na tieto vody sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES(11) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES(12). Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali spĺňať ustanovenia tejto smernice. Táto povinnosť by sa však nemala rozšíriť na mikrobiologické parametre uvedené v časti A prílohy I k tejto smernici. V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu, z verejného zásobovania vodou alebo zo súkromných studní, plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri komerčnej výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by voda mala v zásade naďalej spĺňať ustanovenia tejto smernice až po miesto zhody (t. j. vodovodný kohútik) a následne by sa mala považovať za potravinu v súlade s článkom 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(13). Ak sú splnené príslušné požiadavky na bezpečnosť potravín, príslušné orgány v členských štátoch by mali mať právomoc povoliť opätovné použitie vody v odvetviach spracovania potravín. [PN 6]

(4)  Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (Right2Water)(14), v rámci ktorej sa od Únie požadovalo, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie všeobecného prístupu k vode, sa začala celoúnijná verejná konzultácia a v rámci programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT)(15) sa vykonalo hodnotenie smernice 98/83/ES. Z uvedených činností vyplynulo, že niektoré ustanovenia smernice 98/83/ES treba aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam parametrických hodnôt na základe kvality, obmedzené používanie prístupu založeného na riziku, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a dôsledky tejto skutočnosti pre ľudské zdravie. Európska iniciatíva občanov o práve na vodu okrem toho zistila, že ďalším výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, najmä marginalizované skupiny, nemá spomedzi zraniteľných a marginalizovaných skupín, má obmedzený alebo žiadny prístup k cenovo dostupnej vode určenej na ľudskú spotrebu, čo sa je tiež rieši ako záväzok záväzkom v rámci cieľa č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja v programe OSN do roku 2030. V tejto súvislosti Európsky parlament uznal právo prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii. Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o únikoch vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov o vodárenskej infraštruktúre(16), ako aj často nedostatočnými poznatkami o vodovodných systémoch. [PN 7]

(4a)   S cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v rámci cieľa Organizácie Spojených národov č. 6 týkajúceho sa udržateľného rozvoja by členské štáty mali byť povinné zaviesť akčné plány na zabezpečenie všeobecného a spravodlivého prístupu k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých do roku 2030. [PN 8]

(4b)   Európsky parlament prijal uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water. [PN 9]

(5)  Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či ho treba prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania(17) vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a Legionella, pridať by sa malo šesť chemických parametrov alebo skupín parametrov a preventívne by sa mali zvážiť referenčné hodnoty pre tri reprezentatívne zlúčeniny narúšajúce endokrinný systém. Na základe princípu predbežnej opatrnosti by sa v prípade troch z týchto nových parametrov mali stanoviť parametrické hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty, ktoré navrhuje WHO, avšak stále sú dosiahnuteľné. Pokiaľ ide o olovo, WHO uvádza, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá dosiahnuť, a hodnoty chrómu WHO ešte stále preveruje; preto by sa v prípade oboch parametrov malo uplatňovať desaťročné prechodné obdobie, kým sa hodnoty sprísnia.

(5a)   Voda určená na ľudskú spotrebu zohráva dôležitú úlohu v pokračujúcom úsilí Únie o posilnenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred endokrinnými disruptormi. Regulácia endokrinných disruptorov v tejto smernici predstavuje sľubný krok v súlade s aktualizovanou stratégiou Únie v oblasti endokrinných disruptorov, ktorú je Komisia povinná bezodkladne predložiť. [PN 11]

(6)  WHO tiež odporúča, aby sa prísnosť troch parametrických hodnôt znížila a aby sa päť parametrov zo zoznamu odstránilo. Tieto zmeny sa však nepovažujú za nevyhnutné, pretože prístup založený na riziku zavedený v smernici Komisie (EÚ) 2015/1787(18) umožňuje dodávateľom vody, aby určitý parameter odstránili zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú za určitých podmienok monitorovať. Technické úpravy na splnenie týchto parametrických hodnôt už existujú.

(6a)  Ak vedecké poznatky nie sú dostatočné na určenie toho, či existuje alebo neexistuje riziko pre zdravie ľudí prostredníctvom určitej látky prítomnej vo vode určenej na ľudskú spotrebu, alebo na určenie prípustnej hodnoty prítomnosti takejto látky, mala by sa umiestniť do zoznamu sledovaných látok na základe zásady predbežnej opatrnosti, kým nebudú existovať presnejšie vedecké údaje. Členské štáty by preto mali tieto nové parametre monitorovať osobitne. [PN 13]

(6b)   Indikačné parametre nemajú priamy vplyv na verejné zdravie. Sú však dôležité ako prostriedok na určenie toho, ako fungujú zariadenia na výrobu a distribúciu vody, a na hodnotenie kvality vody. Môžu pomôcť odhaliť nedostatky pri úprave vody a tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní a udržiavaní dôvery odberateľov v kvalitu vody. Preto by ich mali členské štáty mali monitorovať. [PN 14]

(7)  Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby určili hodnoty doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je to potrebné na úplné vykonanie zásady predbežnej opatrnosti a ak je potrebné chrániť ľudské zdravie na ich územiach. [PN 15]

(8)  Preventívne plánovanie zdravotnej bezpečnosti a prvky založené na riziku sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na riziku sa zaviedli už v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa zmenila smernica 98/83/ES, s cieľom povoliť členským štátom výnimku z programov monitorovania, ktoré vypracovali, pokiaľ vykonajú dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré môžu byť založené na usmerneniach WHO týkajúcich sa kvality pitnej vody(19). Tieto usmernenia, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti zásobovania pitnou vodou medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba, distribúcia, monitorovanie a analýza parametrov vody určenej na ľudskú spotrebu. Mali by sa prevziať aj do tejto smernice. Je vhodné zaviesť úplný prístup založený na riziku, a to naprieč celým zásobovacím reťazcom, od oblasti odberu po distribúciu až k vodovodnému kohútiku, aby sa zabezpečilo, že sa tieto zásady neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na dôležité riziká a na nákladovo efektívne opatrenia prijaté na úrovni zdroja zásobovania a aby sa predišlo analýzam a úsiliu v irelevantných otázkach. Tento prístup by mal byť založený na získaných vedomostiach a činnostiach vykonávaných podľa smernice 2000/60/ES a mal by účinnejšie zohľadňovať vplyv zmeny klímy na vodné zdroje. Prístup založený na posúdení rizika by mal pozostávať z troch zložiek: po prvé, členský štát vyhodnotí riziká súvisiace nebezpečnosť súvisiacu s oblasťou odberu („posúdenie nebezpečnosti“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual)(20); po druhé, dodávatelia vody majú možnosť prispôsobiť monitorovanie hlavným rizikám („posúdenie rizika pri zásobovaní vodou“) a po tretie, členský štát posúdi možné riziká súvisiace s domovými rozvodnými systémami (napr. Legionella alebo olovo) s osobitným zameraním na prioritné priestory („posúdenie rizika domových rozvodov“). Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych výkyvov počasia súvisiacich so zmenou klímy, na zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na riziku sa zabezpečuje nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a, dodávateľmi vody a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane tých, ktorí sú zodpovední za zdroje znečistenia alebo riziko znečistenia. Výnimkou je, že vykonávanie prístupu založeného na posúdení rizika by sa malo prispôsobiť osobitným obmedzeniam námorných plavidiel, ktoré odsoľujú vodu a prepravujú cestujúcich. Námorné plavidlá plávajúce pod európskou vlajkou pri plavbe v medzinárodných vodách dodržiavajú medzinárodný regulačný rámec. Okrem toho sa na dopravu a výrobu pitnej vody určenej na ľudskú spotrebu na palube vzťahujú osobitné obmedzenia, čo znamená, že ustanovenia tejto smernice by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť. [PN 16]

(8a)   Neúčinné využívanie vodných zdrojov, najmä úniky v rámci infraštruktúry na zásobovanie vodou, vedie k nadmernému využívaniu obmedzených zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu. To vážne bráni členským štátom dosiahnuť ciele stanovené v smernici 2000/60/ES. [PN 17]

(9)  Posúdenie Pri posúdení nebezpečnosti by sa malo zameriavať mal uplatňovať holistický prístup k posúdeniu rizík, ktorý je založený na zníženie požadovanej úrovne výslovnom cieli znížiť požadovanú úroveň úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie alebo riziko znečistenia vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečenstvá nebezpečnosť a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistených nebezpečenstiev zistenej nebezpečnosti (napr. mikroplasty, dusičnany, pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(21)), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). Tieto parametre V súlade so smernicou 2000/60/ES by sa tieto parametre mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia alebo rizika znečistenia v spolupráci s dodávateľmi so všetkými zúčastnenými stranami vrátane tých, ktorí sú zodpovední za znečisťujúce látky alebo možné zdroje znečisťujúcich látok. Ak členský štát prostredníctvom posúdenia nebezpečnosti zistí, že parameter nie je prítomný v danej oblasti odberu vody, napríklad preto, že sa táto látka nikdy nevyskytuje v podzemných alebo povrchových vodách, mal by informovať príslušných dodávateľov vody a zúčastnenými stranami mal by mať možnosť povoliť zníženie frekvencie monitorovania tohto parametra alebo odstrániť tento parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, bez vykonania posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. [PN 18]

(10)  Pokiaľ ide o posúdenie nebezpečnosti, v smernici 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty určili vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, monitorovali ich a prijali potrebné opatrenia, aby nedošlo k zhoršeniu ich kvality s cieľom znížiť úroveň úpravy vody čistením, ktorá sa požaduje pri produkcii vody na ľudskú spotrebu. Aby nedošlo k zdvojeniu povinností, členské štáty by pri posúdení nebezpečnosti mali používať monitorovanie vykonávané podľa článkov 7 a 8 smernice 2000/60/ES a podľa prílohy V k uvedenej smernici, ako aj opatrenia, ktoré zahrnuli do svojich programov opatrení podľa článku 11 smernice 2000/60/ES.

(11)  Parametrické hodnoty použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi. Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou, najmä baktéria Legionella pneumophila, ktorá je zodpovedná za väčšinu prípadov legionelózy v Únii. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom a bolo by to v rozpore so zásadou subsidiarity, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových vnútorných rozvodov s osobitným dôrazom na prioritné priestory. Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj overovanie parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu na základe ich vyhlásenia o parametroch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011(22). Spolu s vyhlásením o parametroch treba dodať aj informácie uvedené v článkoch 31 a 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(23). Členské štáty by na základe tohto posúdenia mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení (napr. v prípade výskytu ohnísk choroby) v súlade s usmerneniami WHO(24) a aby migrácia zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie. Avšak bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 305/2011, platí, že ak majú tieto opatrenia za následok obmedzenie voľného pohybu produktov a materiálov v Únii, musia byť tieto obmedzenia riadne odôvodnené a striktne proporcionálne a nesmú spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu či skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi z látok a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, neohrozovala ľudské zdravie. [PN 19]

(12)  Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vyriešiť prekážky na vnútornom trhu, pokiaľ ide o voľný pohyb stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ani poskytnúť dostatočnú ochranu s ohľadom na ľudské zdravie. V platnosti sú stále vnútroštátne schválenia výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii. Odstránenie technických prekážok sa dá účinne dosiahnuť len stanovením harmonizovaných technických špecifikácií Táto situácia vznikla v dôsledku neexistencie európskych minimálnych noriem v oblasti hygieny pre stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu všetky produkty a materiály v kontakte s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Uvedené nariadenie umožňuje vypracovanie európskych noriem na harmonizáciu metód posúdenia stavebných výrobkov, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sa v plnej miere dosiahlo vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi. Odstránenie technických prekážok a súlad všetkých produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako aj prahových úrovní a tried, ktoré sa majú stanoviť pre úroveň parametra podstatnej vlastnosti sa dá teda na úrovni Únie účinne dosiahnuť len stanovením minimálnych požiadaviek na kvalitu na úrovni Únie. Na tento účel bola do normalizačného pracovného programu na rok 2017 zaradená osobitná požiadavka na normalizáciu v oblasti hygieny a bezpečnosti produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011(25). Norma má byť vydaná do roku 2018. Uverejnenie tejto harmonizovanej normy v Úradnom vestníku Európskej únie zabezpečí racionálne prijímanie rozhodnutí, aby sa na trhu umiestnili alebo sprístupnili bezpečné stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho by sa tieto ustanovenia o vybavení a materiáli, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, mali vypustiť, čiastočne nahradiť ustanoveniami týkajúcimi sa posúdenia rizika domových rozvodov a doplniť príslušnými harmonizovanými normami podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 mali posilniť prostredníctvom postupu harmonizácie takýchto produktov a materiálov. Tieto práce by mali čerpať zo skúseností a výsledkov viacerých členských štátov, ktoré už niekoľko rokov v rámci spoločného úsilia pracujú na zbližovaní v oblasti regulácie. [PN 20]

(13)  Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby boli vytvorené programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. Monitorovanie na účely tejto smernice väčšinou vykonávajú dodávatelia vody, ale v prípade potreby by členské štáty mali objasniť, ktoré príslušné orgány zodpovedajú za povinnosti vyplývajúce z transpozície tejto smernice. Dodávateľom vody by sa mala udeliť väčšia flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou by sa malo uplatňovať na väčšinu parametrov. Základný zoznam parametrov by sa však mal stále monitorovať s istou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody môže byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely, ktoré sa ponecháva na voľné uváženie dodávateľov vody. Z tohto hľadiska sa dodávatelia vody môžu odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody. [PN 21]

(14)  Prístup založený na riziku by postupne mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane veľmi malých, malých a stredných dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní týmito dodávateľmi sú nedostatky, niekedy z dôvodu nákladov na uskutočňovanie nepotrebného monitorovania, pričom pre veľmi malých dodávateľov je možné uplatniť výnimku. Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky a otázky týkajúce sa uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“. U menších dodávateľov vody by príslušné orgány mali monitorovanie podporovať poskytovaním odbornej podpory. [PN 188]

(14a)   S cieľom dosiahnuť najpevnejšiu ochranu verejného zdravia by členské štáty mali zabezpečiť jasné a vyvážené rozdelenie zodpovedností za uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika v súlade s ich vnútroštátnym inštitucionálnym a právnym rámcom. [PN 24]

(15)  V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou by príslušný členský štát musí mal okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné pre na obnovu kvality vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie a mali by sa riadne informovať občania, ktorých by sa nebezpečenstvo mohlo týkať. Okrem toho je dôležité objasniť, že nesplnenie by pri nesplnení minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov by mali členské štáty automaticky považovať za potenciálnu hrozbu určiť, či prekročenie hodnôt predstavuje potenciálne riziko pre ľudské zdravie. Na tento účel by členské štáty mali brať do úvahy najmä úroveň prekročenia minimálnych požiadaviek, ako aj druh príslušného parametra. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji. [PN 25]

(15a)   Je dôležité zabrániť tomu, aby kontaminovaná voda predstavovala potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Dodávka takejto vody by sa preto mala zakázať alebo by sa jej používanie malo obmedziť. [PN 26]

(16)  Členské štáty by už nemali mali byť oprávnené udeliť výnimky z tejto smernice. Pôvodne bolo úlohou výnimiek umožniť členským štátom až deväťročné obdobie na vyriešenie nesúladu s parametrickou hodnotou. Ukázalo sa, že tento postup je užitočný pre členské štáty i Komisiu tento postup zaťažuje vzhľadom na úroveň ambícií tejto smernice. Treba však konštatovať, že v niektorých prípadoch dokonca tento postup viedol k oneskoreniam pri prijímaní nápravných opatrení, pretože možnosť výnimky sa občas považovala za prechodné obdobie. Preto by sa ustanovenie o výnimkách malo vypustiť. Pri prekročení parametrických hodnôt by sa ustanovenia o nápravných opatreniach mali z dôvodu ochrany ľudského zdravia uplatňovať okamžite bez možnosti udelenia výnimky z parametrickej hodnoty. Vzhľadom na sprísňovanie parametrov kvality navrhovaných v tejto smernici na jednej strane a zrýchľujúce sa odhaľovanie nových znečisťujúcich látok, ktoré si vyžadujú náročnejšie opatrenia na hodnotenie, monitorovanie a riadenie na strane druhej, je však naďalej potrebné zachovať postup udeľovania výnimiek prispôsobený na tieto skutočnosti za predpokladu, že nepredstavujú možné riziko pre ľudské zdravie, a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Preto s cieľom zabezpečiť rýchlejšie a účinnejšie dodržiavanie požiadaviek tejto smernice členskými štátmi by sa malo zmeniť ustanovenie smernice 98/83/ES o výnimkách. Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať až do skončenia danej výnimky, no nemali by sa predlžovať podľa podmienok uvedených v ustanoveniach platných v čase udelenia výnimky. [PN 27]

(17)  Komisia v odpovedi na európsku iniciatívu občanov o práve na vodu „Right2Water“ v roku 2014(26) vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že bude „prostredníctvom politík životného prostredia“ pokračovať v „zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov(27). Je to v súlade s článkami 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie. Je to aj v súlade s cieľom OSN č. 6 týkajúcim sa udržateľného rozvoja a s ním súvisiacim zámerom „zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých“. Pojem spravodlivého prístupu sa vzťahuje na širokú škálu aspektov, ako sú dostupnosť (napríklad z geografických dôvodov, z dôvodov chýbajúcej infraštruktúry alebo osobitnej situácie niektorých častí obyvateľstva), kvalita, prijateľnosť alebo cenová dostupnosť. Pokiaľ ide o cenovú dostupnosť vody, treba pripomenúť, že, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, pri stanovovaní sadzieb za vodu v súlade so zásadou úhrady nákladov stanovenou v smernici 2000/60/ES uvedenej smernici môžu členské štáty prihliadať na rozdiely v ekonomických a sociálnych rozdieloch obyvateľstva, a teda schváliť sociálne sadzby alebo prijať opatrenia na ochranu obyvateľstva znevýhodneného zo sociálno-ekonomického hľadiska. Táto smernica sa zaoberá najmä aspektmi prístupu k vode súvisiacimi s kvalitou a dostupnosťou. S cieľom riešiť tieto aspekty v rámci reakcie na európsku iniciatívu občanov a prispieť k plneniu zásady 20 Európskeho piliera sociálnych práv(28), ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby sa problematikou cenovo dostupného prístupu k vode zaoberali na vnútroštátnej úrovni a mali pritom istú mieru voľného uváženia, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Možno to uskutočniť pomocou akcií zameraných okrem iného na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, napríklad vyhýbaním sa neodôvodnenému sprísneniu požiadaviek na kvalitu vody z hľadiska verejného zdravia, ktoré by zvýšilo cenu vody pre občanov, prístupom zdarma k pitným fontánkam v mestách, ako aj propagovaním používania takejto vody určenej na ľudskú spotrebu tým, že sa bude podporovať jej dodávanie zdarma do verejných budov, a reštauráciínákupných a rekreačných centier, ako aj do tranzitných zón a na miesta s veľkou koncentráciou ľudí, ako sú železničné stanice alebo letiská. Členské štáty by mali mať možnosť určiť správnu kombináciu takýchto nástrojov vzhľadom na ich špecifickú vnútroštátnu situáciu. [PN 28]

(18)  Európsky parlament vo svojom uznesení k „ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(29)“ konštatuje, „že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti(30). Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia, Sinti, a Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie, najmä fakt, že nemajú prístup k pitnej vode, sa uznáva aj v správe Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov(31) a v odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(32). Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby tieto skupiny mali prístup k vode. So zreteľom na zásadu úhrady nákladov uvedenú v smernici 2000/60/ES by členské štáty mali zlepšiť prístup zraniteľných a marginalizovaných skupín k vode bez ohrozenia dodávok všeobecne cenovo dostupnej kvalitnej vody. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov definovať tieto skupiny, by medzi ne mali patriť aspoň utečenci, kočovné komunity, bezdomovci a menšinové kultúry, ako sú Rómovia, Sinti, a Travelleri, Kalé, Gens du voyage atď., či už ide o usadené skupiny alebo nie. K takýmto opatreniam, ktoré sa ponechávajú na zhodnotenie členským štátom, môže patriť napríklad poskytovanie alternatívnych spôsobov dodávky (individuálne úpravovne vody), poskytovanie vody v cisternách (nákladné a cisternové vozidlá) a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory. Ak sú miestne verejné orgány zodpovedné za plnenie týchto povinností, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali dostatočné finančné zdroje a technické a materiálne kapacity, a mali by ich zodpovedajúcim spôsobom podporiť, napríklad poskytovaním odbornej podpory. Pre miestne verejné orgány by nemala byť neprimerane nákladná najmä distribúcia vody pre zraniteľné a marginalizované skupiny. [PN 29]

(19)  V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(33) sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že stačilo, aby členské štáty zabezpečili dostupnosť týchto informácií. Takéto Tieto ustanovenia by sa preto mali nahradiť, aby sa zabezpečilo cieľom zabezpečiť, že aby aktualizované informácie budú ľahko dostupné napríklad, ktoré sú zrozumiteľné a relevantné pre odberateľov, boli ľahko dostupné, napríklad v brožúre, na webovej stránke a odkaz na ňu by sa mal aktívne šíriť alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie. Aktualizované informácie by mali obsahovať nielen výsledky programov monitorovania, ale aj dodatočné informácie, ktoré môžu byť pre verejnosť užitočné, napríklad informácie o ukazovateľoch (železo, tvrdosť, minerály atď.), ktoré majú často vplyv na to, ako odberatelia vnímajú vodu z vodovodu. výsledok opatrení prijatých na tento účel by sa preto indikačné monitorovanie dodávateľov vody, pokiaľ ide o parametre zo smernice 98/83/ES, ktoré neposkytovali kvality vody a informácie týkajúce sa zdravia, mali nahradiť online informáciami o týchto parametroch o indikačných parametroch uvedených v časti Ba prílohy I. V prípade veľmi veľkých dodávateľov vody by mali byť dostupné online aj dodatočné informácie týkajúce sa okrem iného energetickej efektívnosti, riadenia, správy, štruktúry nákladov sadzieb a uplatnenej úpravy. Predpokladá sa, že lepšia informovanosť odberateľov Účelom lepšej informovanosti odberateľov o relevantných informáciách a väčšia transparentnosť prispejú k zvýšeniu väčšej transparentnosti by malo byť zvýšenie dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva., ako aj k vodárenským službám, a To by malo zasa by to viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu a tým aj ako pitnej vody, čo by mohlo prispieť k nižšiemu používaniu plastov a k menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok. [PN 30]

(20)  Z tých istých dôvodov a s cieľom zvýšiť povedomie o dôsledkoch spotreby vody by odberatelia mali dostať ľahko prístupnou formou (napríklad na faktúre alebo pomocou inteligentných aplikácií prostredníctvom inteligentnej aplikácie) aj informácie o objeme spotrebovanej vody za rok, o štruktúre nákladov zmenách v spotrebe, o ktoré sa opierajú sadzby porovnanie s priemernou spotrebou domácností, ak má dodávateľ vody takéto informácie k dispozícii, o štruktúre sadzieb, ktoré účtuje dodávateľ vody, vrátane distribúcie ich variabilných a fixných nákladov častí, ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami vody vo fľašiach. [PN 31]

(21)  Základné zásady, ktoré sa majú brať do úvahy pri stanovovaní sadzieb za vodu, bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 4 smernice 2000/60/ES, najmä úhrada nákladov za vodárenské služby a zásada „znečisťovateľ platí“, sa stanovujú v uvedenej smernici 2000/60/ES. Finančná udržateľnosť poskytovania vodárenských služieb však nie je vždy zaručená a niekedy sa prejaví nedostatočným investovaním do údržby vodárenskej infraštruktúry. Miera Miery únikov vody, najmä v dôsledku takýchto nedostatočných investícií, je vďaka zlepšeniu monitorovacích techník čoraz zjavnejšia zjavnejšie, preto by sa na úrovni Únie malo podporovať znižovanie strát vody na zlepšenie efektívnosti vodárenskej infraštruktúry. V súlade so zásadou subsidiarity by sa tento problém by sa mal riešiť väčšou transparentnosťou a lepšou informovanosťou odberateľov o miere únikov vody a energetickej efektívnosti a s cieľom zvýšiť povedomie o tomto probléme by sa mali informácie, ktoré sa ho týkajú, transparentnejšie zdieľať s odberateľmi. [PN 32]

(22)  Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES(34) je zaručiť v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom. Zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES(35) má široký rozsah pôsobnosti a pokrýva zdieľanie priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby sa uvedené smernice dopĺňali ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa prístupu k informáciám a opatrení o zdieľaní údajov a nevytváral sa osobitný právny režim. Preto by smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice o informáciách pre verejnosť a o informáciách o monitorovaní vykonávania.

(23)  V smernici 98/83/ES sa pre malých dodávateľov vody neurčovali povinnosti týkajúce sa podávania správ. Na nápravu tohto stavu a s cieľom vyhovieť potrebe informácií o vykonávaní a dodržiavaní súladu by sa preto mal zaviesť nový systém, v ktorom by sa od členských štátov požadovalo zriadiť, aktualizovať a sprístupniť Komisii a Európskej environmentálnej agentúre súbory iba s relevantnými údajmi, ako napríklad o prekročení parametrických hodnôt a o incidentoch určitého významu. Zabezpečilo by sa tým čo najväčšie obmedzenie administratívneho zaťaženia všetkých subjektov. Na zabezpečenie riadnej infraštruktúry pre verejný prístup, nahlasovanie a zdieľanie údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo smernice 2007/2/ES a jej vykonávacích aktov.

(24)  Údaje, ktoré nahlasujú členské štáty, sú dôležité nielen na účely kontroly súladu, ale Komisii umožňujú aj monitorovať a hodnotiť schopnosť právnych predpisov napĺňať svoje ciele, čo poslúži ako základ pre ďalšie hodnotenie právnych predpisov v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(36). V tomto kontexte sú potrebné relevantné údaje, ktoré umožnia lepšie posúdiť efektívnosť, účinnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu smernice na úrovni EÚ, a teda aj potrebu zabezpečiť vhodné mechanizmy podávania správ, ktoré môžu slúžiť aj ako ukazovatele v budúcich hodnoteniach tejto smernice.

(25)  Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala smernicu vyhodnotiť v rámci určitého obdobia po dátume stanovenom na jej transpozíciu. Toto hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností a údajov získaných a zozbieraných počas vykonávania smernice, z relevantných vedeckých, analytických, epidemiologických údajov zo všetkých dostupných odporúčaní WHO, ako aj zo všetkých dostupných odporúčaní WHO z relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajov. [PN 34]

(26)  Táto smernica dodržiava základné práva a zásady uznané Chartou základných práv a Európskej únie. Usiluje sa najmä podporovať zásady týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrany životného prostredia a spotrebiteľov.

(27)  Ako už Súdny dvor viackrát vyhlásil, zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, by nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie priznáva smernici. Tento aspekt platí predovšetkým pre smernicu, ktorej cieľom je chrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Preto v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia(37) by mala mať zainteresovaná verejnosť prístup k spravodlivosti s cieľom prispievať k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané pre zdravie a blaho človeka. Okrem toho v prípade, keď rovnaké nezákonné praktiky týkajúce sa porušenia práv udelených touto smernicou poškodzujú veľký počet osôb, tieto osoby by mali mať možnosť využiť mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov, ak takéto mechanizmy členské štáty vytvorili v súlade s odporúčaním Komisie 2013/396/EÚ(38).

(28)  S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku alebo špecifikovať požiadavky na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika domových rozvodov by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc zmeniť prijímať akty, pokiaľ ide o zmenu prílohy I až IV k tejto smernici a prijať opatrenia potrebné v rámci zmien stanovených v článku 10a. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Najmä s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom členských štátov, a ich odborníci majú systematický prístup na stretnutia odborných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v časti C poznámke 10 prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom(39) stalo bezpredmetným, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť. [PN 35]

(29)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci na prijatie formátu a spôsobu prezentácie informácií o vode určenej na ľudskú spotrebu, ktoré sa majú poskytnúť všetkým odberateľom, ako aj na prijatie formátu a spôsobu prezentácie informácií o vykonávaní tejto smernice, ktoré majú poskytovať členské štáty a ktoré má zhromažďovať Európska environmentálna agentúra. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(40).

(30)  Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES(41), by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečiť uplatňovanie týchto sankcií. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(31)  V smernici 2013/51/Euratom sa stanovujú osobitné pravidlá na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa v tejto smernici nemali stanovovať parametrické hodnoty týkajúce sa rádioaktivity.

(32)  Keďže cieľ tejto smernice, t. j. ochranu ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť len na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(34)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt uvedených v časti B prílohy V na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

1.  Táto smernica sa vzťahuje na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii. [PN 36]

2.  Cieľom tejto smernice je ochrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej nezávadnosti a čistoty a zabezpečovať všeobecný prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu. [PN 163, 189, 207 a 215]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.  „voda určená na ľudskú spotrebu“ je všetka voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá je určená na pitie, varenie, prípravu či výrobu potravín alebo iné potravinárske účely alebo iné domáce účely vo verejných aj súkromných priestoroch vrátane potravinárskych podnikov, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, dodaná z cisterny alebo, v prípade pramenitých vôd, vo fľašiach či nádobách. [PN 38]

2.  „domový rozvodný systém“ sú potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodnými kohútikmi bežne slúžiacimi na ľudskú spotrebu, vo verejných aj súkromných priestoroch, a rozvodná sieť, no iba v prípadoch, keď dodávateľ vody nie je za ne zodpovedný z titulu funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho práva. [PN 39 netýka sa slovenskej verzie]

3.  „dodávateľ vody“ je subjekt, ktorý právnická osoba, ktorá denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu. [PN 40]

3a.  „veľmi malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 50 m3 alebo zásobuje vodou menej ako 250 osôb. [PN 41]

4.  „malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 5 000 2 500 osôb. [PN 42]

4a.  „stredne veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 2 500 osôb. [PN 43]

5.  „veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 5 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 5 25 000 osôb. [PN 44]

6.  „veľmi veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 20 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 100 000 osôb. [PN 45]

7.  „prioritné priestory“ sú veľké iné ako domáce priestory s veľkým množstvom používateľov ľudí, najmä zraniteľných osôb, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ubytovacie domovy dôchodcov, školy, univerzity a iné vzdelávacie zariadenia, jasle a škôlky, športové, rekreačné, oddychové a výstavné zariadenia, budovy s ubytovacími zariadeniami, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty;. [PN 46]

8.  „zraniteľné a marginalizované skupiny“ sú osoby izolované od spoločnosti v dôsledku diskriminácie alebo chýbajúceho prístupu k právam, zdrojom či príležitostiam a ktoré sú v porovnaní so zvyškom spoločnosti vystavené rôznym možným rizikám súvisiacim so zdravím, bezpečnosťou, nedostatočným vzdelaním, účasťou na škodlivých praktikách alebo iným rizikám.

8a.   „potravinársky podnik“ je potravinársky podnik v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 nariadenia (ES) č. 178/2002. [PN 47]

Článok 3

Výnimky

1.  Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)  prírodné minerálne vody uznané ako také zodpovedným orgánom v zmysle smernice 2009/54/ES;

b)  liečivé vody v zmysle smernice 2001/83/ES.

1a.  Pokiaľ ide o vodu používanú v potravinárskom podniku pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu, uplatňujú sa iba články 4, 5, 6 a 11 tejto smernice. Neuplatňuje sa však žiadny z článkov tejto smernice, ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže k spokojnosti príslušných vnútroštátnych orgánov preukázať, že kvalita vody, ktorú používa, neovplyvňuje nezávadnosť produktov alebo látok vyplývajúcich z jeho činností, a že takéto produkty alebo látky sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004(42). [PN 48]

1b.  Výrobca vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá sa plní do fliaš alebo nádob, sa nepovažuje za dodávateľa vody.

Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na vodu určenú na ľudskú spotrebu plnenú do fliaš alebo nádob, pokiaľ sa na ňu nevzťahujú povinnosti podľa iných právnych predpisov Únie. [PN 49]

1c.   Na námorné plavidlá, ktoré odsoľujú vodu, prepravujú cestujúcich a pôsobia ako dodávatelia vody, sa vzťahujú len články 1 až 7 a 9 až 12 tejto smernice a jej prílohy. [PN 50]

2.  Členské štáty môžu oslobodiť od ustanovení tejto smernice:

a)  vodu určenú výlučne na tie účely, v prípade ktorých sa príslušné orgány presvedčili o tom, že kvalita vody nemá žiaden priamy ani nepriamy účinok na zdravie príslušných spotrebiteľov;

b)  vodu určenú na ľudskú spotrebu z individuálneho zdroja, poskytujúceho v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiaceho menej ako 50 osobám, pokiaľ voda nie je dodávaná v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti.

3.  Členské štáty, ktoré uplatnia výnimky uvedené v odseku 2 písm. b), zabezpečia, aby obyvateľstvo, ktorého sa to týka, bolo oboznámené jednak o tejto skutočnosti a jednak o všetkých opatreniach, ktoré možno prijať na ochranu zdravia ľudí pred škodlivými dôsledkami kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho dostane obyvateľstvo, ktorého sa to týka, ihneď vhodné poučenie, pokiaľ je zjavné, že kvalita takejto vody môže predstavovať hrozbu pre ľudské zdravie.

Článok 4

Všeobecné povinnosti

1.  Bez toho, aby by boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce z iných ustanovení Únie, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie nezávadnosti a čistoty vody určenej na ľudskú spotrebu. Na účely minimálnych požiadaviek tejto smernice je voda určená na ľudskú spotrebu nezávadná a čistá, ak vyhovuje všetkým týmto požiadavkám:

a)  neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie,

b)  spĺňa minimálne požiadavky stanovené v častiach A a B prílohy I;

c)  členské štáty prijali všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia s cieľom spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 5 až 12 tejto smernice.:

i)   v článkoch 4 až 12 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu dodávanú konečným odberateľom z rozvodnej siete alebo z cisterien;

ii)  v článkoch 4, 5 a 6 a v článku 11 ods. 4 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu plnenú do fliaš alebo nádob v potravinárskom podniku;

iii)  v článkoch 4, 5, 6 a 11 tejto smernice, pokiaľ ide o vodu určenú na ľudskú spotrebu vyrobenú a používanú v potravinárskom podniku na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín. [PN 51]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávania tejto smernice plne dodržiavali zásadu predbežnej opatrnosti a za žiadnych okolností neviedli, priamo alebo nepriamo, k zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo k zvýšeniu kontaminácie vôd používaných na výrobu vody určenej na ľudskú spotrebu. [PN 52]

2a.  Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány vykonali posúdenie mier únikov vody na svojich územiach a potenciálu zlepšenia znižovania únikov vody v sektore pitnej vody. V tomto posúdení sa zohľadňujú relevantné aspekty týkajúce sa verejného zdravia, životného prostredia a hospodárstva. Členské štáty prijmú do 31. decembra 2022 vnútroštátne ciele na zníženie mier únikov u dodávateľov vody na ich území do 31. decembra 2030. Členské štáty môžu poskytnúť zmysluplné stimuly na zabezpečenie toho, aby dodávatelia vody na svojom území dodržali tieto vnútroštátne ciele. [PN 53]

2b.  Ak príslušný orgán zodpovedný za výrobu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu odovzdá správu všetkých činností výroby vody alebo dodávok vody alebo ich časť dodávateľovi vody, v zmluve medzi príslušným orgánom a dodávateľom vody sa stanovia zodpovednosti každej zo strán vyplývajúce z tejto smernice. [PN 54]

Článok 5

Normy kvality

1.  Členské štáty určia pre parametre v prílohe I platné pre hodnoty vzťahujúce sa na vodu určenú na ľudskú spotrebu hodnoty, ktoré nesmú byť menej prísne ako hodnoty uvedené pre parametre v danej prílohe I. [PN 55]

1a.  Hodnoty stanovené podľa odseku 1 nesmú byť menej prísne ako tie, ktoré sú stanovené v častiach A, B a Ba prílohy I. Pokiaľ ide o parametre uvedené v časti Ba prílohy I, hodnoty sa stanovujú iba na monitorovacie účely a na zabezpečenie splnenia požiadaviek stanovených v článku 12. [PN 56]

2.  Členský štát určí hodnoty ďalších parametrov nezahrnutých v prílohe I, ak je to nutné z dôvodu ochrany zdravia ľudí na jeho území alebo časti jeho územia. Určené hodnoty musia spĺňať aspoň požiadavky článku 4 ods. 1 písm. a).

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby látky na zlepšenie vlastností, materiály a dezinfekčné postupy používané v systémoch zásobovania vodou na dezinfekčné účely neovplyvňovali nepriaznivo kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Akákoľvek kontaminácia vody určenej na ľudskú spotrebu spôsobená používaním takýchto látok, materiálov a postupov musí byť minimalizovaná, avšak bez toho, aby sa zhoršila účinnosť dezinfekcie. [PN 57]

Článok 6

Miesto zhody

Hodnoty parametrov určené v súlade s článkom 5 pre parametre uvedené v častiach A, B a B C prílohy I musia byť dodržané: [PN 58]

a)  v prípade vody dodávanej z rozvodnej siete v priestoroch alebo v objekte na mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na ľudskú spotrebu;

b)  v prípade vody dodávanej z cisterny na mieste, kde vyteká z cisterny;

c)  v prípade pramenitých vôd vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo do nádob v mieste, kde sa voda plní do fliaš. alebo do nádob; [PN 59]

ca)  v prípade vody používanej v potravinárskom podniku, ak vodu dodáva dodávateľ vody, v mieste dodávky v potravinárskom podniku. [PN 60]

1a.  V prípade vody, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. a), sa má za to, že členské štáty splnili svoje povinnosti podľa tohto článku, ak možno preukázať, že nedodržanie parametrov stanovených v súlade s článkom 5 je spôsobené súkromným rozvodným systémom alebo jeho údržbou s výnimkou, pokiaľ ide o prioritné priestory. [PN 61]

Článok 7

Prístup založený na riziku v oblasti zdravotnej bezpečnosti vody

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval prístup založený na riziku, ktorý pozostáva z týchto krokov:

a)  v prípade vodných útvarov alebo častí vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti, ktoré vykonajú členské štáty v súlade s článkom 8; [PN 62]

b)  v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody v každom systéme zásobovania vodou posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely zabezpečenia a monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II; [PN 63]

c)  v prípade domových rozvodov sa uskutoční posúdenie rizika v súlade s článkom 10.

1a.  Členské štáty môžu prispôsobiť uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika bez ohrozenia cieľa tejto smernice, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, a zdravie odberateľov, ak existujú určité obmedzenia spôsobené geografickými okolnosťami, ako je vzdialenosť alebo dostupnosť oblasti zásobovanej vodou. [PN 64]

1b.  Členské štáty zabezpečia jasné a primerané rozdelenie zodpovedností medzi zainteresované strany, podľa vymedzenia členských štátov, pre uplatňovanie prístupu založeného na posúdení rizika, pokiaľ ide o vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu a domové rozvodné systémy. Takéto rozdelenie zodpovednosti je prispôsobené ich inštitucionálnemu a právnemu rámcu. [PN 65]

2.  Posúdenie nebezpečnosti sa uskutoční najneskôr vykoná do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie sa preskúma každé 3 tri roky pri zohľadnení požiadavky stanovenej v článku 7 smernice 2000/60/ES pre členské štáty, aby určili vodné útvary a v prípade potreby sa aktualizuje ich aktualizovali. [PN 66]

3.  Veľmi veľkí dodávatelia vody a veľkí Dodávatelia vody vykonajú posúdenie posúdenia rizika pri zásobovaní vodou najneskôr [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] a malí dodávatelia vody najneskôr do ... [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie Posúdenia sa preskúma pravidelne aspoň raz za preskúmavajú v pravidelných intervaloch najviac 6 rokov a v prípade potreby sa aktualizujúaktualizuje. [PN 67]

3a.  Podľa článkov 8 a 9 tejto smernice prijmú členské štáty potrebné nápravné opatrenia v rámci programov opatrení a plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia stanovených v článku 11, resp. v článku 13 smernice 2000/60/ES. [PN 68]

4.  Posúdenie Posúdenia rizika domových vnútorných rozvodov v priestoroch uvedených v článku 10 ods. 1 sa uskutoční najneskôr vykonajú do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice]. Posúdenie Posúdenia sa preskúma sa preskúmavajú každé 3 roky a v prípade potreby sa aktualizuje aktualizujú. [PN 69]

Článok 8

Posúdenie, monitorovanie a riadenie nebezpečnosti v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu [PN 70]

1.  Bez toho, aby boli dotknuté články 6 a 7 smernice bola dotknutá smernica 2000/60/ES, najmä jej články 4 až 8, členské štáty spolu s príslušnými vodohospodárskymi orgánmi zabezpečia, aby sa uskutočnilo posúdenie nebezpečnosti vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 vody za deň. Posúdenie nebezpečnosti obsahuje: [PN 71]

a)  identifikáciu a georeferenčné údaje všetkých miest odberu z vodných útvarov alebo ich častí, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Vzhľadom na to, že údaje uvedené v tomto písmene sú potenciálne citlivé, najmä pokiaľ ide o ochranu verejného zdravia, členské štáty zabezpečia, aby takéto údaje boli chránené a oznamované len príslušným orgánom; [PN 72]

b)  zmapovanie ochranných pásiem v prípade, že dané pásma boli zriadené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES, a chránených oblastí uvedených v článku 6 danej smernice; [PN 73]

c)  identifikáciu nebezpečenstva a potenciálnych zdrojov kontaminácie v prípade vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. Takýto výskum a identifikácia zdrojov znečistenia sa pravidelne aktualizujú s cieľom odhaliť nové látky, ktoré ovplyvňujú mikroplasty, najmä PFAS. Na tento účel môžu členské štáty použiť posúdenie vplyvov ľudskej činnosti uskutočnené podľa článku 5 smernice 2000/60/ES a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici; [PN 216]

d)  pravidelné monitorovanie vodných útvarov alebo ich častí, na ktoré sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, z hľadiska prítomnosti relevantných znečisťujúcich látok vybraných, ktoré sú relevantné pre zásobovanie vodou a ktoré sú vybrané z týchto zoznamov: [PN 75]

i)  parametre uvedené v častiach A a B prílohy I k tejto smernici;

ii)  látky znečisťujúce podzemné vody uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES(43) a znečisťujúce látky a ukazovatele znečistenia, v prípade ktorých členské štáty stanovili prahové hodnoty podľa prílohy II k danej smernici;

iii)  prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES(44);

iv)  parametre na účely monitorovania len v časti Ca prílohy I alebo iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty, za predpokladu, že je zavedená metodika merania mikroplastov podľa článku 11 ods. 5b, alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici. [PN 76]

Členské štáty si z bodov i) až iv) vyberú parametre, látky alebo znečisťujúce látky, ktoré na základe nebezpečenstva identifikovaného v písmene c) alebo na základe informácií poskytnutých dodávateľmi vody podľa odseku 2 považujú za relevantné na účely monitorovania.

Pravidelné monitorovanie Na účely pravidelného monitorovania, ako aj na účely odhalenia nových škodlivých látok pomocou nových vyšetrovacích postupov, môžu členské štáty uskutočňovať aj na základe iných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa monitorovania používať monitorovacie postupy a určenú vyšetrovaciu kapacitu v súlade s ostatnými právnymi predpismi Únie. [PN 217]

Veľmi malí dodávatelia vody môžu byť vyňatí z požiadaviek uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku za predpokladu, že príslušný orgán disponuje predchádzajúcimi a aktuálnymi zdokumentovanými vedomosťami o príslušných parametroch uvedených v uvedených písmenách. Príslušný orgán preskúma toto vyňatie aspoň každé tri roky a v prípade potreby ho aktualizuje. [PN 77]

2.  Dodávatelia vody, ktorí monitorujú surovú vodu na účely prevádzkového monitorovania, sú povinní informovať príslušné orgány o trendoch a neobvyklých koncentráciách monitorovaných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok.

3.  Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar, na ktorý sa vzťahuje posúdenie, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania môžu:

a)  požiadať dodávateľov vody o uskutočnenie ďalšieho monitorovania alebo o úpravu niektorých parametrov;

b)  povoliť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania niektorých parametrov bez toho, aby boli povinní uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, pokiaľ nejde o hlavné parametre v zmysle časti B bodu 1 prílohy II a pokiaľ je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody. [PN 78]

4.  V prípadoch, keď sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle odseku 2 písm. b), členské štáty dané parametre naďalej pravidelnej monitorujú vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. [PN 79]

5.  Na základe informácií zhromaždených podľa odsekov 1 a 2 a podľa smernice 2000/60/ES členské štáty prijmú v spolupráci s dodávateľmi vody a inými zainteresovanými subjektmi tieto opatrenia alebo zabezpečia, aby tieto opatrenia prijali dodávatelia vody: [PN 80]

a)  preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy a zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES; [PN 178]

aa)  zabezpečia, aby znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi vody a inými príslušnými zainteresovanými stranami prijali preventívne opatrenia na zníženie potrebnej miery úpravy alebo na jej zamedzenie a na zabezpečenie kvality vody vrátane opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES, ako aj dodatočných opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) tohto článku; [PN 82]

b)  zmierňujúce opatrenia, ktoré sa na základe monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) považujú za potrebné na identifikáciu a odstránenie zdroja kontaminácie a zamedzenie akejkoľvek dodatočnej úprave, keď sa preventívne opatrenia považujú za neuskutočniteľné alebo nedostatočne účinné na včasné odstránenie zdroja znečistenia; [PN 83]

ba)  ak sa opatrenia stanovené v písmenách aa) a b) nepovažujú za dostatočné na poskytovanie primeranej ochrany pre ľudské zdravie, vyžadujú od dodávateľov vody, aby vykonali ďalšie monitorovanie určitých parametrov v mieste odberu alebo úpravy, ak je to nevyhnutne potrebné na predchádzanie zdravotným rizikám. [PN 84]

Členské štáty každé takéto opatrenie pravidelne preskúmavajú.

5a.  Členské štáty informujú dodávateľov vody používajúcich vodný útvar alebo jeho časti, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti, o výsledkoch monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. d) a na základe týchto výsledkov monitorovania a informácií získaných podľa odsekov 1 a 2 a získaných podľa smernice 2000/60/ES môžu:

a)  umožniť dodávateľom vody znížiť frekvenciu monitorovania určitých parametrov alebo počet parametrov, ktoré sa monitorujú, bez toho, aby od nich vyžadovali uskutočniť posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, za predpokladu, že dotknuté parametre nie sú hlavnými parametrami v zmysle časti B bodu 1 prílohy II, a za predpokladu, že je nepravdepodobné, že by faktor, ktorý možno dôvodne očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody;

b)  ak sa dodávateľovi vody umožní znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle podľa písmena a), naďalej pravidelne monitorovať tieto parametre vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti. [PN 85]

Článok 9

Posúdenie, monitorovanie a riadenie rizika pri zásobovaní vodou [PN 86]

1.  Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody uskutočnili posúdenie rizika pri zásobovaní vodou v súlade s časťou C prílohy II, pričom im dajú možnosť upraviť frekvenciu monitorovania parametrov uvedených v častiach A, B a B Ba prílohy I, ktoré nie sú hlavnými parametrami podľa časti B prílohy II, na základe ich výskytu v surovej vode. [PN 87]

V prípade daných parametrov členské štáty zabezpečia, aby sa dodávatelia vody mohli odchýliť od frekvencií odberu vzoriek stanovených v časti B prílohy II v súlade so špecifikáciami stanovenými v časti C prílohy II a v závislosti od ich výskytu v surovej vode a mechanizmu úpravy. [PN 88]

Na tento účel sú dodávatelia vody povinní zohľadniť zohľadňujú výsledky posúdenia nebezpečnosti uskutočneného podľa článku 8 tejto smernice a výsledky monitorovania uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 a článku 8 smernice 2000/60/ES. [PN 89]

1a.  Členské štáty môžu vyňať veľmi malých dodávateľov vody z odseku 1 za predpokladu, že príslušný orgán disponuje predchádzajúcimi a aktuálnymi zdokumentovanými vedomosťami o príslušných parametroch a usudzuje, že v dôsledku takéhoto vyňatia neexistuje žiadne riziko pre ľudské zdravie, a bez toho aby boli dotknuté povinnosti orgánu podľa článku 4.

Príslušný orgán preskúmava toto vyňatie každé tri roky, alebo ak sa v oblasti odberu zistí akékoľvek nové nebezpečenstvo znečistenia, a v prípade potreby ho aktualizuje. [PN 90]

2.  Posúdenia rizika pri zásobovaní vodou schvaľujú príslušné orgány patria do zodpovednosti dodávateľov vody, ktorí zabezpečia ich súlad s touto smernicou. Na tento účel môžu dodávatelia vody požiadať o podporu príslušných orgánov.

Členské štáty môžu od príslušných orgánov požadovať, aby schválili alebo monitorovali posúdenia dodávateľov vody týkajúce sa rizika pri zásobovaní vodou. [PN 91]

2a.  Na základe výsledkov posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného podľa odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody vypracovali plán bezpečnosti vody prispôsobený identifikovaným rizikám a úmerný veľkosti dodávateľa vody. Tento plán bezpečnosti vody sa môže týkať napríklad materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou, produktov na úpravu vody, možných rizík pochádzajúcich z presakujúcich potrubí alebo opatrení na prispôsobenie sa súčasným a budúcim výzvam, ako je zmena klímy, a bližšie ho určia členské štáty. [PN 92]

Článok 10

Posúdenie, monitorovanie a riadenie rizika domových rozvodov [PN 93]

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prioritných priestoroch uskutočnilo posúdenie rizika domových rozvodov, ktoré pozostáva z týchto krokov: [PN 94]

a)  posúdenie potenciálnych rizík domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj zisťovanie ich vplyvu na kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov a je bežne slúžiacich používaná na ľudskú spotrebu, najmä v prípadoch, keď ide o vodu dodávanú pre verejnosť v prioritných priestoroch; [PN 95]

b)  pravidelné monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I v prioritných priestoroch, v ktorých sa možná hrozba pre ľudské zdravie považuje za najvyššiu. Relevantné parametre a priestory, ktoré sa majú monitorovať, sa vyberú na základe počas posúdenia uskutočneného podľa písmena a) zistili osobitné riziká pre kvalitu vody. [PN 96]

Na účely pravidelného monitorovania uvedeného Pokiaľ ide o pravidelné monitorovanie, členské štáty zabezpečia prístup k zariadeniam v prvom pododseku prioritných priestoroch na účely odberu vzorky a môžu členské štáty stanoviť stratégiu monitorovania zameranú na prioritné priestory, najmä pokiaľ ide o baktérie Legionella pneumophila; [PN 97]

c)  overenie adekvátnosti parametrov stavebných výrobkov produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, z hľadiska základných charakteristík spojených so základnými požiadavkami na stavby špecifikovanými v bode 3 písm. e) prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 ochrany ľudského zdravia; [PN 98]

ca)  overenie toho, či sú použité materiály vhodné na kontakt s vodou určenou na ľudskú spotrebu a či sú splnené požiadavky stanovené v článku 11. [PN 99]

2.  V prípade, že členské štáty dôjdu na základe posúdenia uskutočneného podľa odseku 1 písm. a) k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom prioritných priestorov alebo súvisiacimi výrobkami a produktmi materiálmi existuje riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo v prípade, že z monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 písm. b) vyplýva nesúlad s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I, členské štáty: zabezpečia, aby boli prijaté primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nedodržiavania parametrických hodnôt stanovených v časti C prílohy I.

a)  prijmú primerané opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami stanovenými v časti C prílohy I;

b)  prijmú všetky primerané opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby migrácia látok alebo chemických látok zo stavebných výrobkov používaných pri príprave alebo distribúcii vody určenej na ľudskú potrebu nepredstavovala priamu ani nepriamu hrozbu pre ľudské zdravie;

c)  prijmú iné opatrenia v spolupráci s dodávateľmi vody, napríklad vhodné spracovateľské techniky, ktorými sa zabezpečí zmena typu alebo vlastností vody pred jej dodávkou, aby sa odstránilo alebo znížilo riziko, že voda nebude po dodávke spĺňať parametrické hodnoty;

d)  náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;

e)  organizujú odbornú prípravu inštalatérov a iných pracovníkov, ktorí majú na starosti domové rozvodné systémy a inštaláciu stavebných výrobkov;

f)  v prípade baktérie Legionella zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby. [PN 100]

2a.  S cieľom znížiť riziká spojené s domovým rozvodom vo všetkých domových rozvodných systémoch členské štáty:

a)  povzbudzujú vlastníkov verejných a súkromných priestorov k vykonaniu posúdenia rizika domových rozvodov;

b)  informujú spotrebiteľov a vlastníkov verejných a súkromných priestorov o opatreniach zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s normami kvality vody určenej na ľudskú spotrebu súvisiaceho s domovým rozvodným systémom;

c)  náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;

d)  podporujú odbornú prípravu inštalatérov a iných odborníkov, ktorí pracujú v oblasti domových rozvodných systémov a inštalácie produktov a materiálov, ktoré sú v kontakte s vodou; a

e)  v prípade baktérie Legionella, najmä baktérií Legionella pneumophila, zabezpečia zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení úmerných voči riziku na prevenciu a odstránenie možných ohnísk choroby. [PN 101]

Článok 10a

Minimálne požiadavky v oblasti hygieny na produkty, látky a materiály prichádzajúce do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby látky a materiály používané na výrobu všetkých nových produktov prichádzajúcich do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ktoré sa umiestňujú na trh a používajú na odber, úpravu alebo distribúciu, alebo nečistoty spojené s takýmito látkami:

a)  priamo či nepriamo neznižovali ochranu ľudského zdravia v zmysle tejto smernice;

b)  nemali vplyv na vôňu alebo chuť vody určenej na ľudskú spotrebu;

c)  neboli prítomné vo vode určenej na ľudskú spotrebu pri koncentrácii vyššej, než je úroveň nevyhnutná na dosiahnutie účelu, na ktorý sa používajú; a

d)  nepodporovali mikrobiálny rast.

2.   Na účely zabezpečenia harmonizovaného uplatňovania odseku 1 Komisia do ... [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek v oblasti hygieny a zoznamu látok používaných na výrobu materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a schválených v Únii, a v prípade potreby vrátane špecifických migračných limitov a osobitných podmienok používania. Komisia pravidelne preskúmava a aktualizuje tento zoznam v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom.

3.  S cieľom podporiť Komisiu pri prijímaní a zmene delegovaných aktov podľa odseku 2 sa zriadi stály výbor zložený zo zástupcov vymenovaných členskými štátmi, ktorí môžu požiadať o pomoc odborníkov alebo poradcov.

4.  Materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011(45), sú v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku. [PN 102]

Článok 11

Monitorovanie

1.  Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelného monitorovania kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorých cieľom je zistiť, či voda dostupná spotrebiteľom spĺňa požiadavky tejto smernice, a najmä parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5. Vzorky sa musia odoberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody spotrebovanej počas celého roka. Okrem toho členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kontroly účinnosti použitého dezinfekčného spracovania v prípade, že dezinfekcia je súčasťou prípravy alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu, a zachovanie čo najnižšej úrovne kontaminácie spôsobenej vedľajšími produktmi dezinfekcie bez zhoršenia kvality dezinfekcie. [PN 103]

2.  Aby sa zabezpečilo splnenie povinností uložených v odseku 1, vypracujú sa súlade s časťou A prílohy II vhodné programy monitorovania všetkej vody určenej na ľudskú spotrebu. V rámci programov monitorovania sa vykoná:

a)  monitorovanie parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I a parametrov stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2, v súlade s prílohou II, a v prípade, že sa uskutočňuje posúdenie rizika pri zásobovaní vodou, aj v súlade s článkom 9;

b)  monitorovanie parametrov uvedených v časti C prílohy I na účely posúdenia rizika v prípade domových rozvodov, a to v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b);

c)  monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti v zmysle článku 8 ods. 1 písm. d).

3.  Miesta odberu vzoriek určia príslušné orgány a tieto miesta musia spĺňať relevantné požiadavky definované v časti D prílohy II.

4.  Členské štáty musia spĺňať špecifikácie pre analýzy parametrov uvedené v prílohe III na základe týchto zásad:

a)  môžu sa použiť iné metódy analýzy než tie, ktoré sú špecifikované v časti A prílohy III A, pokiaľ možno dokázať, že dosiahnuté výsledky sú aspoň také spoľahlivé ako tie, ktoré sa získali špecifikovanými metódami, pričom sa Komisii poskytnú všetky relevantné informácie o týchto metódach a ich rovnocennosti;

b)  pre parametre uvedené v časti B prílohy III sa môže použiť ľubovoľná metóda analýzy, ak spĺňa požiadavky definované v tejto prílohe.

5.  Členské štáty zabezpečia vykonávanie ďalšieho monitorovania látok a mikroorganizmov na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov, pre ktoré neboli určené parametrické hodnoty v súlade s článkom 5, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých množstvách alebo koncentráciách môžu predstavovať hrozbu pre ľudské zdravie.

5a.  Členské štáty oznámia Komisii výsledky monitorovania uskutočneného v súlade s monitorovaním parametrov uvedených v časti Ca prílohy I do ... [troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a následne raz do roka.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom zmeniť túto smernicu aktualizáciou látok, ktoré sú zahrnuté do zoznamu sledovaných látok, uvedených v časti Ca prílohy I. Komisia môže rozhodnúť o pridaní látok, ak existuje riziko prítomnosti takýchto látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu a ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, ale pre ktoré sa prostredníctvom vedeckých poznatkov nepreukázalo riziko pre ľudské zdravie. Na tento účel sa Komisia opiera najmä o vedecký výskum WHO. Pridanie akejkoľvek novej látky sa musí riadne odôvodniť podľa článku 1 tejto smernice. [PN 104]

5b.  Do ... [jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu prijatím metodiky merania mikroplastov uvedených na zozname sledovaných látok podľa časti Ca prílohy I. [PN 105]

Článok 12

Nápravné opatrenia a obmedzenie používania

1.  Členské štáty zabezpečia, aby všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt určených v súlade s článkom 5 v mieste zhody podľa článku 6 boli s cieľom zistiť príčinu okamžite preskúmané. [PN 106]

2.  Ak napriek opatreniam prijatým s cieľom splnenia povinností uložených v článku 4 ods. 1 voda určená na ľudskú spotrebu nespĺňa parametrické hodnoty určené v súlade s článkom 5, príslušný členský štát zabezpečí, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenia nevyhnutné pre obnovenie jej kvality a uprednostní ich presadzovanie, okrem iného s ohľadom na mieru prekročenia príslušnej parametrickej hodnoty, ako i na možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

V prípade nedodržania parametrických hodnôt určených v časti C prílohy I sú súčasťou nápravných opatrení opatrenia stanovené v článku 10 ods. 2 písm. a) až f). [PN 107]

3.  Bez ohľadu na to, či sú dodržané parametrické hodnoty, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo alebo obmedzilo používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby sa prijalo akékoľvek iné nápravné opatrenie, ktoré je potrebné na ochranu ľudského zdravia.

Každý prípad nedodržiavania Členské štáty posúdia nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v častiach A a B prílohy I členské štáty automaticky ako možnú hrozbu pre ľudské zdravie s výnimkou prípadu, ak príslušné orgány považujú za možnú hrozbu pre ľudské zdravie nesúlad s parametrickou hodnotou za bezvýznamný. [PN 108]

4.  V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3, ak sa nesúlad s parametrickými hodnotami považuje za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, členské štáty urýchlene čo najskôr prijmú všetky tieto opatrenia: [PN 109]

a)  informujú všetkých relevantných spotrebiteľov o možnej hrozbe pre ľudské zdravie a jej príčinách, ako aj o prekročení parametrických hodnôt a prijatých nápravných opatreniach vrátane zákazu alebo obmedzenia používania vody či iných opatrení;

b)  spotrebiteľom poskytujú pravidelne aktualizované informácie o podmienkach spotreby a používania vody, pričom osobitnú pozornosť venujú potenciálne zraniteľným skupinám;

c)  keď sa ubezpečia, že možná hrozba pre ľudské zdravie nepretrváva, informujú spotrebiteľov o tejto skutočnosti, ako aj o tom, že dodávky vody sa obnovili.

Opatrenia uvedené v písmenách a), b) a c) sa prijímajú v spolupráci s dotknutým dodávateľom vody. [PN 110]

5.  Príslušné Ak v mieste zhody bol konštatovaný nesúlad, príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia v zmysle odseku 3 sa musia prijať, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie, ktoré by mohlo spôsobiť prerušenie zásobovania alebo obmedzenie užívania vody určenej na ľudskú spotrebu. [PN 111]

Článok 12a

Výnimky

1.  Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt stanovených v časti B prílohy I alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak takéto výnimky nepredstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami. Takéto výnimky sa obmedzujú na tieto prípady:

a)  nová oblasť zásobovaná vodou;

b)  nový zdroj znečistenia zistený v oblasti zásobovanej vodou alebo novo nájdené alebo zistené parametre.

Platnosť výnimiek sa obmedzí na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť obdobie troch rokov, a ku koncu tohto obdobia členské štáty uskutočnia preskúmanie s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok.

Za výnimočných okolností môže členský štát poskytnúť druhú výnimku, pokiaľ ide o písmená a) a b) prvého pododseku. Ak má členský štát v úmysle udeliť takúto druhú výnimku, oznámi toto preskúmanie Komisii spolu s dôvodmi svojho rozhodnutia o druhej výnimke. Takáto druhá výnimka nesmie prekročiť obdobie troch rokov.

2.  Akákoľvek výnimka udelená v súlade s odsekom 1 obsahuje tieto informácie:

a)  dôvody výnimky;

b)  príslušný parameter, výsledky predchádzajúceho relevantného monitorovania a maximálnu povolenú hodnotu v rámci výnimky;

c)  geografickú oblasť, množstvo vody dodanej každý deň, počet príslušného obyvateľstva a informáciu, či sa výnimka dotkne nejakého dôležitého potravinárskeho podniku alebo nie;

d)  vhodný monitorovací program, v prípade potreby s vyššou frekvenciou monitorovacích činností;

e)  zhrnutie plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác a odhadu nákladov a ustanovení pre revíziu; a

f)  požadované trvanie výnimky.

3.  Ak príslušné orgány rozhodnú, že nesúlad s parametrickou hodnotou je bezvýznamný, a ak opatrenie prijaté v súlade s článkom 12 ods. 2 stačí na vyriešenie problému do 30 dní, informácie stanovené v odseku 2 tohto článku sa nemusia vo výnimke uvádzať.

V tom prípade príslušné orgány alebo iné relevantné orgány určia vo výnimke iba maximálnu povolenú hodnotu pre príslušný parameter a lehotu poskytnutú na vyriešenie problému.

4.  Odsek 3 už nemožno použiť, pokiaľ parametrická hodnota u jednej určitej dodávky vody nebola v priebehu uplynulých 12 mesiacov dodržaná celkovo viac ako 30 dní.

5.  Každý členský štát, ktorý použije výnimky uvedené v tomto článku, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté touto výnimkou bolo okamžite informované vhodným spôsobom o tejto výnimke, ako i o jej podmienkach. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre osobitné skupiny obyvateľstva, pre ktoré by výnimka mohla predstavovať osobitné riziko.

Povinnosti uvedené v prvom pododseku neplatia za podmienok opísaných v odseku 3, ak príslušné orgány nerozhodnú inak.

6.  Okrem výnimiek udelených v súlade s odsekom 3 členský štát informuje do dvoch mesiacov Komisiu o každej výnimke týkajúcej sa individuálnej dodávky vody prevyšujúcej v priemere 1 000 m3 za deň alebo slúžiacej viac ako 5 000 osobám vrátane informácií uvedených v odseku 2.

7.  Tento článok sa nevzťahuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá sa ponúka na predaj vo fľašiach alebo v nádobách. [PN 112]

Článok 13

Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES a zásady subsidiarity a proporcionality, členské štáty so zreteľom na miestne a regionálne vyhliadky a okolnosti pre distribúciu vody prijmú všetky potrebné opatrenia, aby každému zabezpečili lepší prístupu zlepšili všeobecný prístup pre všetkých k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území. Ide okrem iného o všetky tieto opatrenia:

a)  identifikácia osôb bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu), vrátane zraniteľných a marginalizovaných skupín a príčin chýbajúceho prístupu (napríklad príslušnosť osôb k zraniteľnej a marginalizovanej skupine, posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a ich uskutočnenie opatrení v tomto smere, ako aj informovanie týchto osôb o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;

aa)   zabezpečenie verejných dodávok vody určenej na ľudskú spotrebu;

b)  inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch, vrátane doplňovacích miest, na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách, najmä na frekventovaných miestach; ak je to technicky možné, tieto zariadenia sa nainštalujú spôsobom, ktorý zodpovedá potrebnosti takýchto opatrení, pričom sa zohľadnia osobitné miestne podmienky, ako je podnebie a zemepisné charakteristiky;

c)  propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:

i)  kampane spustenie kampaní na informovanie občanov o vysokej kvalite takejto vody z vodovodu a o najbližšom určenom doplňovacom mieste;

ia)  kampane na povzbudenie širokej verejnosti k noseniu fliaš na vodu na opakované použitie a iniciatívy na zvýšenie informovanosti o umiestnení doplňovacích miest;

ii)  podpora zabezpečenie bezplatného zásobovania touto vodou v administratívnych a verejných budovách, ako aj odrádzanie od používania vody v jednorazových plastových fľašiach alebo nádobách v takýchto administratívnych a verejných budovách;

iii)  podpora bezplatného poskytovania takejto vody zákazníkom v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách bezplatne alebo za nízky poplatok za službu. [PN 113, 165, 191, 208, 166, 192, 169, 195, 170, 196, 197 a 220]

2.  Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty prijmú všetky opatrenia, ktoré považujú za potrebné a primerané na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny. [PN 114]

V prípade, že tieto skupiny nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, členské štáty ich okamžite informujú o kvalite vody, ktorú používajú, a o všetkých opatreniach, ktorými možno zamedziť nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie spôsobovaným akoukoľvek kontamináciou danej vody.

2a.   Ak podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z tohto článku pre miestne verejné orgány povinnosti, členské štáty zabezpečia, aby takéto orgány mali prostriedky a zdroje na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a aby všetky opatrenia v tomto ohľade boli primerané kapacitám a veľkosti príslušnej distribučnej siete. [PN 173, 199 a 209]

2b.   Komisia s ohľadom na údaje získané podľa ustanovení uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) spolupracuje s členskými štátmi a Európskou investičnou bankou na podpore obcí v Únii, ktoré nemajú dostatočný kapitál, ktorý by im umožnil prístup k technickej pomoci, dostupnému financovaniu Únie a dlhodobým pôžičkám s preferenčnou úrokovou sadzbou najmä na účely zachovania a obnovy vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť poskytovanie vody vysokej kvality a rozšíriť služby v oblasti vody a sanitácie na zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva. [PN 174, 200 a 210]

Článok 14

Informovanie verejnosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online prístupné alebo inými používateľsky ústretovými spôsobmi dodané adekvátne, a aktuálne a prístupné informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV pri dodržiavaní príslušných predpisov o ochrane údajov. [PN 116]

2.  Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou a ľahko prístupnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) tieto informácie bez toho, ktorú určia príslušné orgány, aby museli o ne žiadať tieto informácie: [PN 117]

a)  informácie o nákladovej štruktúre ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, informácie o sadzbách účtovaných za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane rozloženia fixných a variabilných nákladov, kde sa uvedú aspoň náklady na:; [PN 118]

i)  opatrenia, ktoré prijali dodávatelia vody na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 5; [PN 119]

ii)  úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu; [PN 120]

iii)  zber a čistenie odpadovej vody; [PN 121]

iv)  opatrenia prijaté na základe článku 13 v prípadoch, že dodávatelia vody prijali takéto opatrenia; [PN 122]

aa)  informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane indikačných parametrov; [PN 123]

b)  cena dodávanej ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, cena dodávky vody určenej na ľudskú spotrebu na za kubický meter a cena fakturovaná za liter a kubický meter; ak sa náklady neuhrádzajú prostredníctvom systému sadzieb, celkové ročné náklady, ktoré znáša vodárenský systém na zabezpečenie súladu s touto smernicou, spolu s kontextovými a relevantnými informáciami o tom, ako sa dodáva voda určená na ľudskú spotrebu v danej oblasti; [PN 124]

ba)   úprava a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu; [PN 125]

c)  objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby domácností, ak je to technicky uskutočniteľné a len ak sú tieto informácie dostupné dodávateľovi vody; [PN 126]

d)  porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť, ak je to uplatniteľné v rovnakej kategórii súlade s písmenom c); [PN 127]

e)  odkaz na webové stránky s informáciami uvedenými v prílohe IV.

Členské štáty v súvislosti s poskytovaním informácií podľa prvého pododseku stanovia jasné rozdelenie zodpovednosti medzi dodávateľov vody, zainteresované strany a príslušné miestne orgány. Komisia môže prijať vykonávacie je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19, ktorými sa špecifikuje formát dopĺňa táto smernica určením formátu informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe podľa prvého pododseku, a spôsob spôsobu, akým sa majú predkladať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú s súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2. [PN 128]

3.  Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

Článok 15

Informácie o monitorovaní vykonávania

1.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2003/4/ES a smernica 2007/2/ES, členské štáty s pomocou Európskej environmentálnej agentúry:

a)  do [6 rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] vytvoria a následne každých 6 rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o opatreniach prijatých na základe článku 13 a o podiele obyvateľov s prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu;

b)  do [3 roky po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] vytvoria a následne každé 3 roky aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o posúdení nebezpečenstva vykonávaného na základe článku 8 a posúdení rizika v prípade domových rozvodov vykonávaného podľa článku 10, a okrem iného aj tieto údaje:

i)  miesta odberu identifikované podľa článku 8 ods. 1 písm. a);

ii)  výsledky monitorovania zozbierané podľa článku 8 ods. 1 písm. d) a článku 10 ods. 1 písm. b) a

iii)  stručné informácie o opatreniach prijatých podľa článku 8 ods. 5 a článku 10 ods. 2;

c)  vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci výsledky monitorovania uskutočneného v prípadoch, keď došlo k prekročeniu parametrických hodnôt stanovených v častiach A a B prílohy I, ktoré boli zozbierané podľa článku 9 a článku 11, ako aj informácie o nápravných opatreniach prijatých podľa článku 12;

d)  vytvoriť a následne každoročne aktualizovať súbor údajov obsahujúci informácie o každej udalosti týkajúcej sa pitnej vody bez ohľadu na to, či došlo k prekročeniu parametrických hodnôt, pokiaľ táto udalosť spôsobila možnú hrozbu možné riziko pre ľudské zdravie, trvala dlhšie ako 10 po sebe nasledujúcich dní a bolo postihnutých aspoň 1 000 osôb, s uvedením príčin tejto udalosti a nápravných opatreniach opatrení prijatých podľa článku 12. [PN 129]

V každom možnom prípade sa na prezentáciu týchto údajov použijú služby priestorových údajov v zmysle článku 3 bodu 4 smernice 2007/2/ES.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, Európska environmentálna agentúra a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3.  Európska environmentálna agentúra pravidelne alebo na žiadosť Komisie uverejňuje a aktualizuje prehľad za celú Úniu, ktorý zostaví na základe údajov zozbieraných členskými štátmi.

V prehľade za celú EÚ sú podľa potreby uvedené ukazovatele pre výstupy, výsledky a vplyvy tejto smernice, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov.

4.  Komisia môže prijať vykonávacie je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19, ktorými sa špecifikuje formát dopĺňa táto smernica určením formátu informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe podľa odsekov 1 a 3, a spôsob spôsobu, akým sa majú predkladať; okrem iného majú tieto akty obsahovať podrobné požiadavky na ukazovatele, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov podľa odseku 3. [PN 130]

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2. [PN 131]

Článok 16

Prístup k spravodlivosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby fyzické alebo právnické osoby alebo ich združenia, organizácie alebo skupiny mali v súlade s vnútroštátnymi predpismi alebo praxou prístup k opravnému prostriedku pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom s cieľom napadnúť vecnú alebo procesnú zákonnosť rozhodnutí, konaní alebo opomenutí súvisiacich s vykonávaním článkov 4, 5,12, 13 a 14, pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok:

a)  existuje dostatočný záujem;

b)  pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

2.  Členské štáty určia, v akom štádiu možno rozhodnutie, konanie alebo opomenutie napadnúť.

3.  O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, sa na účely odseku 1 písm. a) považuje za dostatočný.

Tieto organizácie sa tiež považujú za nositeľa práv, ktoré môžu byť porušené v zmysle odseku 1 písm. b).

4.  Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka, aby pred súdnym preskúmaním boli vyčerpané všetky opravné prostriedky v prípadoch, že takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

5.  Každé takéto preskúmanie uvedené v odsekoch 1 a 4 musí byť spravodlivé, nestranné, včasné a nie neprimerane nákladné.

6.  Členské štáty zabezpečia, aby mala verejnosť k dispozícii k informáciám o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

Článok 17

Hodnotenie

1.  Do ... [12 rokov od konečného termínu na transpozíciu tejto smernice] Komisia uskutoční hodnotenie tejto smernice. Ako podklad na toto hodnotenie budú okrem iného slúžiť:

a)  skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;

b)  súbory údajov od členských štátov vypracované podľa článku 15 ods. 1 a prehľady za celú EÚ pripravené Európskou environmentálnou agentúrou podľa článku 15 ods. 3;

c)  relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje;

d)  odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie v prípadoch, keď sú k dispozícii;

2.  V kontexte tohto hodnotenia Komisia venuje osobitnú pozornosť výsledkom vykonávania tejto smernice z hľadiska týchto aspektov:

a)  prístup založený na riziku podľa článku 7;

b)  ustanovenia týkajúce sa prístupu k vode podľa článku 13 a podiel obyvateľstva bez prístupu k vode; [PN 132]

c)  ustanovenia týkajúce sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, podľa článku 14 a prílohy IV vrátane používateľsky ústretového prehľadu informácií uvedených v bode 7 prílohy IV na úrovni Únie. [PN 133]

2a.   Komisia najneskôr do ... [piatich rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice] – a potom vždy, keď to je vhodné – predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom ohrození zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu mikroplastmi, liekmi a prípadne ďalšími novo sa vyskytujúcimi znečisťujúcimi látkami a o súvisiacich potenciálnych zdravotných rizikách. Komisia je splnomocnená v prípade potreby prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením maximálnych hodnôt pre mikroplasty, lieky a ďalšie novo sa vyskytujúce znečisťujúce látky vo vode určenej na ľudskú spotrebu. [PN 134]

Článok 18

Preskúmanie a zmena príloh

1.  Aspoň raz za päť rokov Komisia vykoná revíziu prílohy preskúma prílohu I na základe z hľadiska vedeckého a technického pokroku.

Komisia na základe posúdenia nebezpečenstva a posúdenia rizika v prípade domových rozvodov, ktoré uskutočnili členské štáty a ktorých výsledky sa nachádzajú v súboroch údajov vytvorených podľa článku 15, preskúma prílohu II a vyhodnotí, či je potrebné ju prispôsobiť alebo zaviesť nové špecifikácie monitorovania na účely daných posúdení rizika.

2.  Komisia je v súlade s článkom 19 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa zmenia prílohy I až IV v prípade, keď to bude potrebné na ich prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku, alebo na špecifikovanie požiadaviek na monitorovanie na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 1 písm. d) a posúdenia rizika v prípade domových rozvodov podľa článku 10 ods. 1 písm. b).

2a.   Do ... [piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] Komisia preskúma, či článok 10a viedol k dostatočnej úrovni harmonizácie hygienických požiadaviek na materiály a produkty, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a v prípade potreby prijme ďalšie vhodné opatrenia. [PN 135]

Článok 19

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 18 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 18 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 20

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 21

Sankcie

Členské štáty prijmú pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa majú uplatňovať v prípade porušení vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na uplatňovanie týchto sankcií. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty do ... [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] oznámia Komisii uvedené pravidlá a opatrenia a oznámia jej aj každú ich následnú zmenu.

Článok 22

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 a článkami 5 až 21 a prílohami I až IV do … [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 23

Zrušenie

1.  Smernica 98/83/ES, zmenená aktmi uvedenými v časti A prílohy V, sa zrušuje s účinnosťou od [deň nasledujúci po dni uvedenom v článku 22 ods. 1 prvom pododseku] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe V časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

2.  Výnimky udelené členskými štátmi podľa článku 9 smernice 98/83/ES, ktoré sú naďalej platné do [konečný termín na transpozíciu tejto smerníc smernice], ostávajú v platnosti do konca ich trvania. Ich platnosť nemožno predĺžiť. [PN 136]

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PARAMETRICKÉ HODNOTY POUŽÍVANÉ NA POSÚDENIE KVALITY VODY URČENEJ NA ĽUDSKÚ SPOTREBU

ČASŤ A

Mikrobiologické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Spóry Clostridium perfringens

0

počet/100 ml

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

Enterococci

0

počet/100 ml

Escherichia coli (E. coli)

0

počet/100 ml

Počet heterotrofných mikroorganizmov (HPC) 22o

Bez abnormálnych zmien

 

Somatické kolifágy

0

počet/100 ml

Zákal

<1

NTU

Poznámka

Parametre stanovené v tejto časti sa nevzťahujú na pramenité a minerálne vody v súlade so smernicou 2009/54/ES.

[PN 179]

ČASŤ B

Chemické parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Akrylamid

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Antimón

5,0

μg/l

 

Arzén

10

μg/l

 

Benzén

1,0

μg/l

 

Benzo(a)pyrén

0,010

μg/l

 

Beta-estradiol (50-28-2)

0,001

μg/l

 

Bisfenol A

0,01 0,1

μg/l

 

Bór

1,0 1,5

mg/l

 

Bromičnany

10

μg/l

 

Kadmium

5,0

μg/l

 

Chlorát

0,25

mg/l

 

Chlorit

0,25

mg/l

 

Chróm

25

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre chróm 50 μg/l.

Meď

2,0

mg/l

 

Kyanid

50

μg/l

 

1,2-dichlóretán

3,0

μg/l

 

Epichlórhydrín

0,10

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

Fluorid

1,5

mg/l

 

Halooctové kyseliny (HAA)

80

μg/l

Súčet týchto deviatich reprezentatívnych látok: kyselina chlóroctová, dichlóroctová a trichlóroctová, kyselina brómoctová a dibrómoctová, kyselina brómchlóroctová, kyselina brómdichlóroctová, kyselina dibrómchlóroctová a kyselina tribrómoctová.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

Ortuť

1,0

μg/l

 

Mikrocystín-LR

1,0

μg/l

 

Nikel

20

μg/l

 

Dusičnan

50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Dusitan

0,50

mg/l

Členské štáty musia zabezpečiť, aby podmienka [dusičnan]/50 + [dusitan]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie v mg/l pre dusičnan (NO3) a dusitan (NO2), bola splnená a aby bola splnená hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravovní vody.

Nonylfenol

0,3

μg/l

 

Pesticídy

0,10

μg/l

„Pesticídy“ znamenajú:

–  organické insekticídy

–  organické herbicídy

–  organické fungicídy

–  organické nematocídy

–  organické akaricídy

–  organické algicídy

–  organické rodenticídy

–  organické slimicídy

–  súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

a ich relevantné metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/2009(46).

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

V prípade aldrínu, dieldrínu, heptachlóru a heptachlóepoxidu je parametrická hodnota 0,030 μg/l.

Pesticídy – spolu

0,50

μg/l

„Pesticídy – spolu“ znamená súčet všetkých jednotlivých pesticídov vymedzených v predchádzajúcom riadku, zistených a kvantifikovaných monitorovaním.

PFAS

0,10

μg/l

„PFAS“ znamená každú jednotlivú perfluóralkylovanú a polyfluóralkylovanú látku (chemický vzorec: CnF2n+1−R).

Týmto vzorcom sa tiež zavádza rozlíšenie medzi PFAS s dlhým reťazcom a PFAS s krátkym reťazcom. Táto smernica sa vzťahuje iba na PFAS s „dlhým reťazcom“. Táto parametrická hodnota pre jednotlivé látky PFAS sa vzťahuje len na tie látky PFAS, ktoré sú pravdepodobne prítomné a ktoré sú podľa posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 tejto smernice nebezpečné pre ľudské zdravie.

PFAS - spolu

0,50

μg/l

„PFAS spolu“ znamená súčet perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok (chemický vzorec: CnF2n+1−R).

Táto parametrická hodnota pre PFAS spolu sa vzťahuje len na tie látky PFAS, ktoré sú pravdepodobne prítomné a ktoré sú podľa posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 tejto smernice nebezpečné pre ľudské zdravie.

Polycyklické aromatické uhľovodíky

0,10

μg/l

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(ghi)perylén a indeno(1,2,3-cd)pyrén.

Selén

10

μg/l

 

Tetrachlóretén a trichlóretén

10

μg/l

Súčet koncentrácií špecifikovaných parametrov

Trihalometány – spolu

100

μg/l

Ak je to možné, členské štáty sa musia snažiť o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez zhoršenia kvality dezinfekcie.

Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibromochlórmetán, bromodichlórometán.

Urán

30

μg/l

 

Vinylchlorid

0,50

μg/l

Parametrická hodnota znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode, vypočítanú podľa špecifikácií maximálneho uvoľnenia z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

[PN 138 a 180]

ČASŤ Ba

Indikačné parametre

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Hliník

200

μg/l

 

Amoniak

0,50

mg/l

 

Chlorid

250

mg/l

Poznámka 1

Farba

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Vodivosť

2 500

μs cm-1 pri teplote 20 °C

Poznámka 1

Koncentrácia iónov vodíka

≥ 6,5 a ≤ 9,5

jednotky pH

Poznámky 1 a 3

Železo

200

μg/l

 

Mangán

50

μg/l

 

Zápach

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Sírany

250

mg/l

Poznámka 1

Sodík

200

mg/l

 

Chuť

Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Počet kolónií pri teplote 22 °C

Bez abnormálnych zmien

 

 

Koliformné baktérie

0

počet/100 ml

 

Celkový obsah organického uhlíka (TOC)

Bez abnormálnych zmien

 

 

Zákal

Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

 

 

Poznámka 1:

Voda by nemala byť agresívna.

Poznámka 2:

Tento parameter netreba merať, ak voda nepochádza z povrchovej vody alebo ňou nie je ovplyvnená. V prípade nezhody s touto parametrickou hodnotou príslušný členský štát musí preskúmať dodávku s cieľom uistiť sa, či nepredstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie spôsobenú prítomnosťou patogénnych mikroorganizmov, napr. cryptosporidia.

Poznámka 3:

V prípade destilovanej vody plnenej do fliaš alebo nádob sa môže minimálna hodnota znížiť na 4,5 jednotky pH.

V prípade vody plnenej do fliaš alebo nádob, ktorá obsahuje prírodný oxid uhličitý alebo ku ktorej bol oxid uhličitý pridaný, môže byť minimálna hodnota nižšia. [PN 139]

ČASŤ C

Parametre posúdenia rizika domových rozvodov

Parameter

Parametrická hodnota

Jednotka

Poznámky

Legionella pneumophila

< 1 000

počet/l

Ak parametrická hodnota <1 000/l pre Legionella nie je splnená, musí sa opätovne odobrať vzorka Legionella pneumophila. Ak Legionella pneumophila nie je prítomná, parametická hodnota pre Legionella je <10 000/l

Legionella

< 10 000

počet/l

Ak Legionella pneumophila, ktorej parametrická hodnota je < 1 000/l, nie je prítomná, parametrická hodnota pre Legionella je < 10 000/l.

Olovo

5

μg/l

Hodnotu treba spĺňať najneskôr do ... [10 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

[PN 140]

ČASŤ Ca

Nové parametre podliehajúce monitorovaniu

Mikroplasty

Monitorovanie sa vykonáva v súlade s metodikou merania mikroplastov stanovenou v delegovanom akte podľa článku 11 ods. 5b.

[PN 141]

PRÍLOHA II

MONITOROVANIE

ČASŤ A

Všeobecné ciele a programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu

1.  Programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu stanovené podľa článku 11 ods. 2 musia:

a)  overiť, či zavedené opatrenia na kontrolu rizík pre ľudské zdravie v celom dodávateľskom reťazci vody, počnúc oblasťou odberu vody, cez spracovanie a skladovanie až po distribúciu fungujú účinne a či voda v mieste zhody je nezávadná a čistá;

b)  poskytnúť informácie o kvalite vody dodávanej na ľudskú spotrebu, aby sa preukázalo, že povinnosti stanovené v článku 4 a parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 sú splnené;

c)  určiť najvhodnejšie prostriedky na zmiernenie rizika pre ľudské zdravie.

2.  Programy monitorovania stanovené podľa článku 11 ods. 2 musia obsahovať jednu z týchto súčastí:

a)  odber a analýza samostatných vzoriek vody;

b)  merania zaznamenané priebežným procesom monitorovania.

Programy monitorovania musia obsahovať aj program prevádzkového monitorovania, ktoré je doplnkom k overovaciemu monitorovaniu a umožňuje rýchlo získať poznatky o prevádzkovej výkonnosti a kvalite vody a prijať rýchle, vopred naplánované nápravné opatrenie. Takéto programy prevádzkového monitorovania sa musia zameriavať na konkrétnu dodávku, pričom sa v nich zohľadňujú výsledky posúdenia nebezpečnosti a posúdenia rizika pri zásobovaní vodou, a ich úlohou je potvrdiť efektívnosť všetkých kontrolných opatrení týkajúcich sa odberu, spracovania, distribúcie a skladovania. Na pravidelnú kontrolu účinnosti fyzického odstránenia filtráciou sa v rámci programu prevádzkového monitorovania musí monitorovať aj parameter zákalu, v prípade ktorého je nutné spĺňať parametrické hodnoty a frekvencie uvedené v tejto tabuľke:

Parameter

Parametrická hodnota

Zákal

0,3 NTU (95 %) a nie > 0,5 NTU v priebehu 15 za sebou idúcich minút

Objem (m3) vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci oblasti dodávky

Minimálna frekvencia

≤ 10 000

Denne

> 10 000

Online

Programy monitorovania môžu okrem toho pozostávať z týchto súčastí:

a)  kontroly záznamov o funkčnosti a stave údržby zariadenia;

b)  inšpekcie, oblasti odberu, a čistiacej, skladovacej a distribučnej infraštruktúry bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na monitorovanie podľa článku 8 ods. 1 písm. c) a článku 10 ods. 1 písm. b).

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa programy monitorovania priebežne prehodnocovali a aspoň raz za šesť rokov aktualizovali alebo opätovne potvrdili.

ČASŤ B

Hlavné parametre a frekvencie odberu vzoriek 

1.  Hlavné parametre

Spóry Escherichia coli (E. coli), Clostridium perfringens a somatické kolifágy enterococci sa považujú za „hlavné parametre“ a v súlade s časťou C tejto prílohy nesmú byť predmetom posúdenia rizika pri zásobovaní vodou. Vždy sa musia monitorovať na základe frekvencií stanovených v bode 2 tabuľky 1. [PN 142]

2.  Frekvencie odberu vzoriek

Všetky parametre stanovené v súlade s článkom 5 sa musia monitorovať aspoň podľa frekvencií stanovených v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ sa na základe posúdenia rizika pri zásobovaní vodou vykonaného v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy neurčí iná frekvencia odberu vzoriek:

Tabuľka 1

Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

 

Minimálny počet vzoriek za rok

≤ 100

10a

> 100

≤ 1 000

10a

> 1 000

≤ 10 000

50b

>10 000

≤ 100 000

365

>100 000

365

Objem vody (m3) distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zásobovanej oblasti (pozri poznámky 1 a 2) m3

Parameter skupiny A (mikrobiologický parameter) –

počet vzoriek za rok

(pozri poznámku 3)

Parameter skupiny B (chemický parameter) – počet vzoriek za rok

 

≤ 100

> 0

(pozri poznámku 4)

> 0

(pozri poznámku 4)

> 100

≤ 1 000

4

1

> 1 000

≤ 10 000

4

+3

na každých 1 000 m3/d a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

1

+1

na každých 1 000 m3/d a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

> 10 000

≤ 100 000

3

+ 1

na každých 10 000 m³/deň a

z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

> 100 000

 

12

+ 1

na každých 25 000 m3/deň a z toho časť vo vzťahu k celkovému objemu

a: Všetky vzorky sa musia odobrať v čase, keď je vysoké riziko, že črevné patogény úpravu vody prežijú.

b: Najmenej desať vzoriek sa musí odobrať v čase, keď je riziko rozšírenia črevných patogénov po úprave vody vysoké.

Poznámka č. 1:Zásobovaná oblasť je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a kde kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

Poznámka č. 2:Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie sa môže namiesto množstva vody použiť počet obyvateľov v zásobovanej oblasti, pričom sa vychádza zo spotreby vody 200 l/(deň/hlavu).

Poznámka 3: Uvedená frekvencia sa vypočíta takto: napr. 4 300 m3/deň = 16 vzoriek (štyri na prvých 1 000 m3/deň + 12 na ďalších 3 300 m3/deň).

Poznámka č. 3 4:Členské štáty, ktoré sa rozhodli udeliť v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) tejto smernice výnimku pre individuálne zdroje, uplatnia tieto frekvencie len na oblasti zásobované vodou v objeme od 10 do 100 m3 za deň. [PN 186]

ČASŤ C

Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou

1.  Posúdenie rizika pri zásobovaní vodou uvedené v článku 9 sa musí zakladať na všeobecných zásadách posúdenia rizika stanovených v medzinárodných normách, napr. norme EN 15975-2 týkajúcej sa „bezpečnosti zásobovania pitnou vodou, pokynov na riadenie rizika a krízového riadenia“.

2.  Po vykonaní posúdenia rizika pri zásobovaní vodou sa rozšíri zoznam parametrov zahrnutých do monitorovania a zvýši sa frekvencia odberu vzoriek stanovená v časti B, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)  zoznam parametrov alebo frekvencie uvedené v tejto prílohe nepostačujú na splnenie povinností uložených podľa článku 11 ods. 1;

b)  na účely článku 11 ods. 6 je potrebné dodatočné monitorovanie;

c)  je potrebné zabezpečiť záruky uvedené v časti A bode 1 písm. a);

d)  je potrebné zvýšenie frekvencie odberu vzoriek podľa článku 8 ods. 3 písm. a).

3.  Po vykonaní posúdenia rizika pri zásobovaní vodou sa zoznam parametrov zahrnutých do monitorovania a frekvencia odberu vzoriek stanovená v časti B môžu znížiť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  miesto a frekvencia odberu vzoriek sa určujú vo vzťahu k pôvodu daného parametra, ako aj variabilite a dlhodobému trendu jeho koncentrácie, pričom sa zohľadní článok 6;

b)  na to, aby bolo možné znížiť minimálne frekvencie odberov vzoriek parametra, predstavujú všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť menej než 60 % parametrickej hodnoty;

c)  na to, aby bolo možné odstrániť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, predstavujú všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť menej než 30 % parametrickej hodnoty;

d)  rozhodnutie o odstránení parametra zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, vychádza z výsledku posúdenia rizika, v ktorom sa zohľadnia výsledky monitorovania zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu a ktoré potvrdia, že ľudské zdravie je chránené pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu, ako sa stanovuje v článku 1;

e)  frekvencia odberu vzoriek parametra sa môže znížiť alebo sa parameter môže zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, odstrániť, ak sa pri posúdení rizika potvrdí, že nie je pravdepodobné, že by niektorý z faktorov, ktoré možno logicky očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

4.  Ak výsledky monitorovania preukazujúce, že podmienky stanovené v odseku 3 písm. b) až e) sú splnené, sú k dispozícii už ku dňu [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice], tieto výsledky monitorovania sa od uvedeného dátumu môžu použiť na prispôsobenie monitorovania podľa posúdenia rizika.

ČASŤ D

Metódy a miesta odberu vzoriek

1.  Miesta odberu vzoriek musia byť určené tak, aby sa zabezpečil súlad s miestami zhody definovanými v článku 6. V prípade distribučnej siete môže členský štát odoberať vzorky pre konkrétne parametre v zásobovanej oblasti alebo v úpravovni, ak sa dá dokázať, že nedôjde k negatívnej zmene meranej hodnoty príslušných parametrov. Pokiaľ je to možné, počet vzoriek treba rovnomerne rozložiť v čase a v priestore.

2.  Odber vzoriek v mieste zhody musí spĺňať tieto požiadavky:

a)  vzorky na testovanie súladu niektorých chemických parametrov (najmä meď, olovo, Legionella a nikel) sa odoberú z vodovodných kohútikov, ktoré používajú spotrebitelia, bez predchádzajúceho vyplachovania. Odoberie sa náhodná denná vzorka v objeme jeden liter. Ako alternatívu môžu členské štáty používať metódy pevne stanoveného času stagnácie, ktoré lepšie zohľadňujú ich vnútroštátnu situáciu, za predpokladu, že to na úrovni zásobovanej oblasti nepovedie k menšiemu výskytu prípadov nesúladu ako pri metóde náhodnej dennej vzorky;

b)  vzorky na testovanie súladu mikrobiologických parametrov v mieste zhody sa odoberajú a podliehajú manipulácii podľa normy EN ISO 19458, účel odberu vzoriek B.

2a.  Vzorky pre baktérie Legionella v domových rozvodných systémoch sa odoberajú v miestach rizika šírenia baktérie Legionella pneumophila a/alebo vystavenia sa týmto baktériám. Členské štáty vypracujú usmernenia pre metódy odberu vzoriek pre baktérie Legionella. [PN 144]

3.  Odber vzoriek v distribučnej sieti, s výnimkou odberu vzoriek z kohútikov spotrebiteľov, musí byť v súlade s normou ISO 5667-5. V prípade zisťovania mikrobiologických parametrov sa vzorky odoberajú z distribučnej siete a podliehajú manipulácii podľa normy EN ISO 19458, účel odberu vzoriek A.

PRÍLOHA IIa

Minimálne požiadavky v oblasti hygieny na látky a materiály používané na výrobu nových výrobkov prichádzajúcich do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu:

a)  zoznam látok schválených na používanie pri výrobe materiálov vrátane okrem iného organických materiálov, elastomérov, silikónov, kovov, cementu, ionomeničových živíc a kompozitných materiálov, ako aj z nich vyrobených výrobkov;

b)  osobitné požiadavky na používanie látok v materiáloch a z nich vyrobených výrobkov;

c)  osobitné obmedzenia pre migráciu určitých látok do vody určenej na ľudskú spotrebu;

d)  hygienické pravidlá týkajúce sa iných vlastností požadovaných na dosiahnutie súladu;

e)  základné pravidlá na overenie súladu s písmenami a) až d);

f)  pravidlá týkajúce sa odberu vzoriek a metód analýzy na overenie súladu s písmenami a) až d). [PN 145]

PRÍLOHA III

ŠPECIFIKÁCIE PRE ANALÝZU PARAMETROV

Členské štáty zabezpečia, aby boli analytické metódy používané na účely monitorovania a preukázania súladu s touto smernicou overené a dokumentované v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni. Členské štáty zabezpečia, aby laboratóriá alebo zmluvné strany, s ktorými laboratóriá na tento účel uzavreli zmluvu, uplatňovali systémy riadenia kvality v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni.

Ak analytická metóda spĺňajúca minimálne výkonnostné charakteristiky stanovené v časti B nie je k dispozícii, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré nepredstavujú príliš vysoké náklady.

ČASŤ A

Mikrobiologické parametre so špecifikovanými analytickými metódami

Metódami pre mikrobiologické parametre sú:

a)  Escherichia coli (E. coli) a koliformné baktérie (EN ISO 9308-1 alebo EN ISO 9308-2)

b)  Enterococci (EN ISO 7899-2)

c)  Pseudomonas aeruginosa (EN ISO 16266)

d)  počet kolónií alebo počet heterotrofných mikroorganizmov pri 22 C (EN ISO 6222)

e)  Clostridium perfringens vrátane spór (EN ISO 14189)

f)  zákal (EN ISO 7027)

g)  Legionella (EN ISO 11731)

h)  somatické kolifágy (EN ISO 10705-2)

ČASŤ B

Chemické parametre, pre ktoré sú špecifikované výkonnostné charakteristiky

1.  Chemické parametre

Pre parametre uvedené v tabuľke 1 použitá metóda analýzy musí byť schopná zmerať aspoň koncentrácie zodpovedajúce parametrickej hodnote s určeným limitom kvantifikácie podľa definície v článku 2 ods. 2 smernice Komisie 2009/90/ES(47), ktorý predstavuje 30 % alebo menej z príslušnej parametrickej hodnoty a neistoty merania, ako sa uvádza v tabuľke 1. Výsledok sa vyjadrí použitím minimálne toho istého počtu desatinných miest ako pre parametrickú hodnotu opísanú v časti B prílohy I.

Neistota merania stanovená v tabuľke 1 sa nesmie používať ako dodatočná tolerancia voči parametrickým hodnotám stanoveným v prílohe I.

Tabuľka 1

Minimálna výkonnostná charakteristika „neistota merania“

Parametre

Neistota merania

(pozri poznámku č. 1)

% z parametrickej hodnoty

Poznámky

Akrylamid

30

 

Antimón

40

 

Arzén

30

 

Benzo(a)pyrén

50

pozri poznámku č. 2

Benzén

40

 

Beta-estradiol (50-28-2)

 50

 

Bisfenol A

 50

 

Bór

25

 

Bromičnany

40

 

Kadmium

25

 

Chlorát

30

 

Chlorit

30

 

Chróm

30

 

Meď

25

 

Kyanid

30

pozri poznámku č. 3

1,2-dichlóretán

40

 

Epichlórhydrín

30

 

Fluorid

20

 

Halooctové kyseliny (HAA)

50

 

Olovo

25

 

Ortuť

30

 

Mikrocystín-LR

30

 

Nikel

25

 

Dusičnan

15

 

Dusitan

20

 

Nonylfenol

50

 

Pesticídy

30

pozri poznámku č. 4

Polyfluórované a perfluórované alkylované látky (PFAS)

50 20

 

Polycyklické aromatické uhľovodíky

30

pozri poznámku č. 5

Selén

40

 

Tetrachlóretén

30

pozri poznámku č. 6

Trichlóretén

40

pozri poznámku č. 6

Trihalometány – spolu

40

pozri poznámku č. 5

Urán

30

 

Vinylchlorid

50

 

[PN 177 a 224]

2.  Poznámky k tabuľke 1

Poznámka č. 1

Neistota merania je nezáporný parameter, ktorý charakterizuje rozptyl kvantitatívnych hodnôt prisudzovaných meranej veličine založený na použitých informáciách. Kritérium výkonnosti pri meraní neistoty (k = 2) je percentuálny podiel parametrickej hodnoty uvedenej v tabuľke alebo každá presnejšia hodnota. Neistota merania sa odhaduje na úrovni parametrickej hodnoty, pokiaľ nie je uvedené inak.

Poznámka č. 2

Ak sa hodnota neistoty merania nedá splniť, mala by sa vybrať najlepšia dostupná technika (až do hodnoty 60 %).

Poznámka č. 3

Uvedenou metódou sa stanovuje celkové množstvo kyanidu vo všetkých formách.

Poznámka č. 4

Výkonnostné charakteristiky pre jednotlivé pesticídy sa uvádzajú orientačne. V prípade niektorých druhov pesticídov možno dosiahnuť hodnoty neistoty merania pohybujúce sa na úrovni len 30 %, pre viaceré iné pesticídy môžu byť povolené vyššie hodnoty až do úrovne 80 %.

Poznámka č. 5

Výkonnostná charakteristika sa vzťahuje na jednotlivé látky špecifikované pri 25 % z parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

Poznámka č. 6

Výkonnostná charakteristika sa vzťahuje na jednotlivé látky špecifikované pri 50 % z parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

PRÍLOHA IV

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ ONLINE [PN 146]

Nasledujúce informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť prístupné online tak, aby boli ľahko použiteľné alebo rovnocenným používateľsky ústretovým a zodpovedali ich potrebám prispôsobeným spôsobom: [PN 147]

(1)  identifikácia príslušného dodávateľa vody, oblasť a počet ľudí zásobovaných vodou a metóda výroby vody; [PN 148]

(2)  najaktuálnejšie výsledky preskúmanie najaktuálnejších výsledkov monitorovania na dodávateľa vody v prípade parametrov uvedených v častiach A a, B a Ba prílohy I vrátane frekvencie a miesta odberu vzoriek podľa záujmovej oblasti odberateľa, ako aj parametrická hodnota stanovená spolu s parametrickou hodnotou stanovenou v súlade s článkom 5. Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako: [PN 149]

a)  jeden mesiac v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody;

b)  šesť mesiacov v prípade stredných a veľkých dodávateľov vody; [PN 202]

c)  jeden rok v prípade veľmi malých a malých dodávateľov vody; [PN 203]

(3)  pri v prípade možnej hrozby pre ľudské zdravie, ktorú určia príslušné orgány, po prekročení parametrickej hodnoty stanovenej parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie; [PN 150]

(4)  súhrn príslušného hodnotenia rizika pri zásobovaní vodou; [PN 151]

(5)  informácie o týchto indikačných parametroch uvedených v časti Ba prílohy I a súvisiacich parametrických hodnotách:;

a)  farba;

b)  pH (koncentrácia iónov vodíka);

c)  vodivosť;

d)  železo;

e)  mangán;

f)  pach;

g)  chuť;

h)  tvrdosť;

i)  minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:

–  boritan BO3-

–  uhličitan CO32-

–  chlorid Cl-

–  fluorid F-

–  hydrogénuhličitan HCO3-

–  dusičnan NO3-

–  dusitan NO2-

–  fosfát PO43-

–  kremičitan SiO2

–  síran SO42-

–  sulfid S2-

–  hliník Al

–  amoniak NH4+

–  vápnik Ca

–  horčík Mg

–  draslík K

–  sodík Na

Tieto parametrické hodnoty a iné neionizované zlúčeniny a stopové prvky sa môžu uvádzať s referenčnou hodnotou a/alebo vysvetlivkou; [PN 152]

(6)  odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody, ak je to vhodné, a zodpovedného používania vody podľa miestnych podmienok; [PN 153]

(7)  v prípade veľkých a veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o: [PN 154]

a)  celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti vrátane miery únikov a spotreby energie na kubický meter dodávanej vody mier únikov, ktoré určia členské štáty; [PN 155]

b)  informácie o riadení a správe dodávateľa vody vrátane zloženia jeho vedúcich orgánov riadiacom modeli a vlastníckej štruktúre dodávok vody dodávateľom vody; [PN 156]

c)  množstvo vody dodávané ročne a trendy;

d)  informácie o nákladovej štruktúre taríf účtovaných spotrebiteľom na ak sú náklady uhrádzané prostredníctvom systému sadzieb, informácie o štruktúre sadzieb za kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov predstavujúcich prinajmenšom náklady na spotrebu energie na kubický meter dodanej vody, opatrenia, ako aj nákladov týkajúcich sa opatrení dodávateľov vody na posúdenie nebezpečenstva účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 4, úprava na úpravu a distribúcia distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, zber a čistenie odpadových vôd, ako aj náklady na opatrenia nákladov týkajúcich sa opatrení na účely článku 13, ak dodávatelia vody takéto opatrenia prijali; [PN 157]

e)  suma investícií, ktoré dodávateľ považuje za potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti poskytovania vodárenských služieb (vrátane údržby infraštruktúry) realizovaných, prebiehajúcich a suma skutočne získaných alebo navrátených investícií plánovaných investícií, ako aj plán financovania; [PN 158]

f)  uplatňované typy úpravy a dezinfekcie vody;

g)  súhrn a štatistika sťažností spotrebiteľov, ako aj včasnosti a adekvátnosti odpovedí na problémy spôsob ich vyriešenia; [PN 159]

(8)  na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov, nie však pred dátumom transpozície tejto smernice. [PN 160]

PRÍLOHA V

Časť A

Zrušená smernica

so zoznamom jej neskorších zmien

(podľa článku 23)

smernica Rady 98/83/ES

(Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32)

 

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003

(Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1)

len bod 29 prílohy II

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009

(Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 14)

len bod 2.2 prílohy

smernica Komisie (EÚ) 2015/1787

(Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6)

 

Časť B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(podľa článku 23)

Smernica

Lehota na transpozíciu

 

98/83/ES

25. decembra 2000

 

(EÚ) 2015/1787

27. októbra 2017

 

PRÍLOHA VI

TABUĽKA ZHODY

Smernica 98/83/ES

Táto smernica

článok 1

článok 1

článok 2 úvodná časť

článok 2 úvodná časť

článok 2 ods. 1 a 2

článok 2 ods. 1 a 2

-

článok 2 ods. 3 až 8

článok 3 ods. 1 úvodná časť

článok 3 ods. 1 úvodná časť

článok 3 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 1 písm. a) a b)

článok 3 ods. 2 a 3

článok 3 ods. 2 a 3

článok 4 ods. 1 úvodná časť

článok 4 ods. 1 úvodná časť

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 písm. a) a b)

článok 4 ods. 1 druhý pododsek

článok 4 ods. 1 písm. c)

článok 4 ods. 2

článok 4 ods. 2

článok 5 ods. 1 a 2

článok 5 ods. 1

článok 5 ods. 3

článok 5 ods. 2

článok 6 ods. 1 písm. a) až c)

článok 6 písm. a) až c)

článok 6 ods. 1 písm. d)

-

článok 6 ods. 2

-

článok 6 ods. 3

-

-

článok 7

-

článok 8

 

článok 9

-

článok 10

článok 7 ods. 1

článok 11 ods. 1

článok 7 ods. 2

článok 11 ods. 2 úvodná časť

-

článok 11 ods. 2 písm. a) až c)

článok 7 ods. 3

článok 11 ods. 3

článok 7 ods. 4

-

článok 7 ods. 5 písm. a)

článok 11 ods. 4 úvodná časť

článok 7 ods. 5 písm. b)

článok 11 ods. 4 písm. a)

článok 7 ods. 5 písm. c)

článok 11 ods. 4 písm. b)

článok 7 ods. 6

článok 11 ods. 5

článok 8 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 8 ods. 2

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

-

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

článok 8 ods. 3

článok 12 ods. 3 prvý pododsek

-

článok 12 ods. 3 druhý pododsek

-

článok 12 ods. 4 písm. a) až c)

článok 8 ods. 4

článok 12 ods. 5

článok 8 ods. 5 až 7

-

článok 9

-

článok 10

-

-

článok 13

-

článok 14

-

článok 15

-

článok 16

-

článok 17

článok 11 ods. 1

článok 18 ods. 1 prvý pododsek

-

článok 18 ods. 1 druhý pododsek

článok 11 ods. 2

-

-

článok 18 ods. 2

-

článok 19

článok 12 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 12 ods. 2 prvý pododsek

článok 20 ods. 1

článok 12 ods. 2 druhý pododsek

-

článok 12 ods. 3

-

článok 13

-

článok 14

-

článok 15

-

-

článok 21

článok 17 ods. 1 a 2

článok 22 ods. 1 a 2

článok 16 ods. 1

článok 23 ods. 1

článok 16 ods. 2

-

 

článok 23 ods. 2

článok 18

článok 24

článok 19

článok 25

príloha I časť A

príloha I časť A

príloha I časť B

príloha I časť B

príloha I časť C

-

-

príloha I časť C

príloha II časť A ods. 1 písm. a) až c)

príloha II časť A ods. 1 písm. a) až c)

príloha II časť A ods. 2 prvý pododsek

príloha II časť A ods. 2 prvý pododsek

-

príloha II časť A ods. 2 druhý pododsek a tabuľka

príloha II časť A ods. 2 druhý pododsek

príloha II časť A ods. 2 tretí pododsek

príloha II časť A ods. 3

-

príloha II časť A ods. 4

príloha II časť A ods. 3

príloha II časť B ods. 1

-

príloha II časť B ods. 2

príloha II časť B ods. 1

príloha II časť B ods. 3

príloha II časť B ods. 2

príloha II časť C ods. 1

-

príloha II časť C ods. 2

príloha II časť C ods. 1

príloha II časť C ods. 3

-

príloha II časť C ods. 4

príloha II časť C ods. 2

príloha II časť C ods. 5

príloha II časť C ods. 3

-

príloha II časť C ods. 4

príloha II časť C ods. 6

-

príloha II časť D ods. 1 až 3

príloha II časť D ods. 1 až 3

príloha III prvý a druhý pododsek

príloha III prvý a druhý pododsek

príloha III časť A prvý a druhý pododsek

-

príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až f)

príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až h)

príloha III časť B ods. 1 prvý pododsek

príloha III časť B ods. 1 prvý pododsek

príloha III časť B ods. 1 druhý pododsek

-

príloha III časť B ods. 1 tretí pododsek a tabuľka 1

príloha III časť B ods. 1 druhý pododsek a tabuľka 1

príloha III časť B ods. 1 tabuľka 2

-

príloha III časť B ods. 2

príloha III časť B ods. 2

príloha IV

-

príloha V

-

-

príloha IV

-

príloha V

-

príloha VI

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107.
(2) Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46.
(3) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
(4) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 23. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0397).
(5)Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107.
(6)Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46.
(7) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(8)Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).
(9)Pozri prílohu V.
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(14)COM(2014)0177.
(15)SWD(2016)0428.
(16)Osobitná správa Európskeho dvora audítorov SR 12/2017: „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zlepšenie kvality vody a prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné“.
(17)Projekt spolupráce s regionálny úradom WHO pre Európu zameraný na parametre pitnej vody „Odporúčanie na podporu preskúmania prílohy I k smernici Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (smernica o pitnej vode)“, 11. september 2017.
(18)Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III smernice Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6).
(19)Usmernenia pre kvalitu pitnej vody (Guidelines for drinking water quality), štvrté vydanie, Svetová zdravotnícka organizácia, 2011 http://www.who.int/water_sanitation_health/publications/2011/dwq_guidelines/en/index.html.
(20)Príručka k plánom bezpečnosti pitnej vody: krok za krokom v riadení rizika pre dodávateľov pitnej vody (Water Safety Plan Manual: step-by-step risk management for drinking water suppliers), Svetová zdravotnícka organizácia, 2009, http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/75141/1/9789241562638_eng.pdf.
(21)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(24)„Legionella a prevencia legionelózy“ ("Legionella and the prevention of Legionellosis"), Svetová zdravotnícka organizácia, 2007, http://www.who.int/water_sanitation_health/emerging/legionella.pdf.
(25)SWD(2016)0185.
(26)COM(2014)0177.
(27)COM(2014)0177, s. 12.
(28)Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv (2017/C 428/09) zo 17. novembra 2017 (Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10).
(29)P8_TA(2015)0294.
(30)P8_TA(2015)0294, bod 62.
(31)COM(2014)0209.
(32)Odporúčanie Rady (2013/C 378/01) z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1).
(33)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(34)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).
(35)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).
(36)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(37)Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.
(38)Odporúčanie Komisie z 11. júna 2013 o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na prikázanie zdržania sa určitého konania a na náhradu škody v členských štátoch v súvislosti s porušením práv vyplývajúcich z práva Únie (Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60).
(39)Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).
(40)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(41)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).
(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).
(43)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).
(44)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).
(45) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).
(46)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(47)Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36).


Zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia ***I
PDF 132kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia a o zmene smernice 2012/30/EÚ (COM(2016)0723 – C8-0475/2016 – 2016/0359(COD))
P8_TA(2019)0321A8-0269/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0723),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0475/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili írska Poslanecká snemovňa a írsky Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov z 12. júla 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0269/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii)

P8_TC1-COD(2016)0359


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1023.)

(1) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 21.
(2) Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 43.


Výkon autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľných na niektoré online vysielania a retransmisie televíznych a rozhlasových programov ***I
PDF 131kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a s ním súvisiacich práv uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielacích organizácií a retransmisie televíznych a rozhlasových programov (COM(2016)0594 – C8-0384/2016 – 2016/0284(COD))
P8_TA(2019)0322A8-0378/2017

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0594),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0384/2016),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3, článok 53 ods. 1 a článok 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. januára 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. januára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0378/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

P8_TC1-COD(2016)0284


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/789.)

(1) Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 27.


Program Kreatívna Európa na roky 2021 až 2027 ***I
PDF 325kWORD 118k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 (COM(2018)0366 – C8-0237/2018 – 2018/0190(COD))
P8_TA(2019)0323A8-0156/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0366),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0237/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0156/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (na obdobie 2021 až 2027) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1295/2013

P8_TC1-COD(2018)0190


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Kultúra, umenie, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, vzdelávacieho, demokratického, environmentálneho, sociálneho hľadiska, hľadiska ľudských práv alebo ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady z decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy. [PN 1]

(2)  Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktorá má podľa článku 6 Zmluvy o EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Konkrétne v článku 11 charty sa zakotvuje sloboda prejavu a právo na informácie a v článku 13 charty sloboda umenia a vedeckého bádania. [PN 2]

(3)  V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ďalej ustanovuje, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a že Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(4)  V oznámení Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru(6) sa bližšie stanovujú ciele Únie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu, v ktorom sa rozvíja cezhraničný rozmer kultúrnych a kreatívnych sektorov, podporuje sa ich rastový potenciál, podnecuje sa kultúrna tvorivosť vo vzdelávaní a v inováciách, ako aj na tvorbu pracovných miest a rastu a upevňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov. Kreatívna Európa by spolu s ďalšími programami Únie mala podporovať plnenie tejto novej stratégie pre kultúru. To so zreteľom na skutočnosť, že vnútorná hodnota kultúry a umeleckého prejavu by sa vždy mala chrániť a podporovať a že umelecká tvorba je jadrom projektov spolupráce. Podpora plnenia tejto Novej európskej stratégie pre kultúru je zároveň v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou. [PN 3]

(4a)  Politiky Únie budú predstavovať doplnok a pridanú hodnotu k intervenciám členských štátov v oblasti kultúry a kreativity. Vplyv politík Únie by sa mal pravidelne posudzovať so zreteľom na kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele ako prínosy pre občanov, aktívne zapojenie občanov, prínosy pre hospodárstvo Únie z hľadiska rastu a pracovných miest a presahov do iných odvetví hospodárstva a zručnosti a schopnosti ľudí, ktorí pracujú v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 4]

(4b)  Cieľmi tohto programu sú ochrana a rozvoj európskeho kultúrneho dedičstva. Tieto ciele boli uznané za neoddeliteľnú súčasť práva na vedomosti o kultúrnom dedičstve a účasť na kultúrnom živote, ktoré je zakotvené v Rámcovom dohovore Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (Dohovor z Fara), ktorý nadobudol platnosť 1. júna 2011. V tomto dohovore sa zdôrazňuje úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierovej a demokratickej spoločnosti a v procese trvalo udržateľného rozvoja a podporovania kultúrnej rozmanitosti. [PN 5]

(5)  Európska kultúrna rozmanitosť závisí od Propagovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a uvedomovania si spoločných koreňov je založené na slobode umeleckého prejavu, spôsobilosti a schopnostiach umelcov a kultúrnych subjektov, ako aj na existencii prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov, ktoré sú schopné vo verejnej aj súkromnej sfére a na ich schopnosti tvoriť, inovovať, produkovať svoje diela a šíriť svoje diela ich širokému a rôznorodému európskemu publiku. Tým sa zvyšuje ich hospodársky potenciál a prispievajú, zlepšuje sa prístup k tvorivému obsahu, umeleckému výskumu a kreativite a ich podpora a prispieva sa k udržaniu rastu a zamestnanosti. Okrem toho šírenie tvorivosti a nových vedomostí prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Mal by sa začať uplatňovať širší prístup k umeleckému a kultúrnemu vzdelávaniu a umeleckému výskumu, na základe ktorého by sa model STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) vyvinul na model STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie a matematika). Napriek pokroku v oblasti pomoci pri preklade a titulkovaní v poslednom období je európsky kultúrny a kreatívny trh aj naďalej rozdrobený podľa národných a jazykových súradníc, čo. Mohlo by sa vynaložiť väčšie úsilie, aby sa kultúrnym a kreatívnym sektorom bráni umožnilo plnohodnotne využívať výhody jednotného európskeho trhu a jednotného digitálneho trhu zvlášť, a to so zreteľom na špecifiká jednotlivých trhov a ochranu práv duševného vlastníctva. [PN 6]

(5a)  Digitalizácia prestavuje zásadnú zmenu a je jednou z najväčších výziev pre kultúrne a kreatívne sektory. Digitálne inovácie zmenili zvyky, vzťahy a modely výroby a spotreby na úrovni jednotlivcov aj spoločnosti a mali by podnietiť rozvoj kultúrneho a tvorivého prejavu a povedomia a zároveň rešpektovať osobitnú hodnotu kultúrnych a kreatívnych sektorov v digitálnom prostredí. [PN 7]

(6)  V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, pričom by sa mala uznať na jednej strane charakteristická umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho príspevku k rastu a konkurencieschopnosti, tvorivosti, inováciám, medzikultúrnemu dialógu, sociálnej súdržnostiinováciám vytváraniu znalostí. To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory v ziskovej aj v neziskovej oblasti, predovšetkým životaschopný európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho kapacitu osloviť široké publikum na miestnej, vnútroštátnej a únijnej úrovni a jeho hospodársky význam aj pre iné kreatívne sektory a cestovný ruch zameraný na kultúru a regionálny, miestny a mestský rozvoj. Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa ďalej zintenzívnila narušením obchodných modelov digitálnymi technológiami, napríklad zmenami mediálnej produkcie, spotreby a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu. [PN 8]

(6a)  Aktívne európske občianstvo, spoločné hodnoty, tvorivosť a inovácie potrebujú pevný základ, od ktorého sa môžu odvíjať. Program by mal podporovať filmové a audiovizuálne vzdelávanie, najmä medzi maloletými a mladými ľuďmi. [PN 9]

(7)  Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu a výzvy jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby zohľadňovať individualizovaným prístupom, ktorý sa prejaví v podprograme zameranom na audiovizuálny sektor, podprograme zameranom na ostatné kultúrne a kreatívne sektory a medzisektorovom podprograme. Program by mal poskytovať rovnakú podporu všetkým kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom horizontálnych systémov zameraných na spoločné potreby. V nadväznosti na pilotné projekty, prípravné akcie a štúdie by sa v jeho rámci mali vykonávať aj sektorové akcie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. [PN 10]

(7a)  Hudba vo všetkých svojich podobách a prejavoch, najmä súčasná a živá hudba, je dôležitou súčasťou kultúrneho, umeleckého a hospodárskeho dedičstva Únie. Predstavuje prvok sociálnej súdržnosti, multikultúrnej integrácie a socializácie mládeže a slúži ako kľúčový nástroj pozdvihovania kultúry, a to aj v oblasti cestovného ruchu. V rámci osobitných akcií realizovaných v podprograme KULTÚRA podľa tohto nariadenia by teda mal na hudobné odvetvie klásť osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje by mali pomôcť s výrazným zvýšením konkurencieschopnosti hudobného odvetvia a s riešením niektorých špecifických problémov, ktorým čelí. [PN 11]

(7b)  V oblasti medzinárodných vzťahov na poli kultúry by sa mala posilniť podpora zo strany Únie. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby program prispieval k tretiemu strategickému cieľu Novej európskej stratégie pre kultúru využívaním kultúry a medzikultúrneho dialógu ako motorov udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja. V Únii a na celom svete mestá podnecujú rozvoj nových kultúrnych politík. Mnoho kreatívnych komunít sa zhromažďuje v kreatívnych centrách, inkubátoroch a vyčlenených priestoroch na celom svete. Únia by mala pomáhať so vzájomným prepájaním týchto komunít z Únie a tretích krajín a mala by podporovať multidisciplinárnu spoluprácu využívajúcu rôzne umelecké, kreatívne a digitálne zručnosti. [PN 12]

(8)  Cieľom medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi a reagovať na spoločné výzvy, ktorým tieto sektory čelia. Spoločný prierezový prístup prináša výhody vo forme prenosu poznatkov a administratívneho zefektívnenia. [PN 13]

(9)  V audiovizuálnom sektore by mala Únia doplniť politiky jednotného digitálneho trhu intervenciou. Ide najmä o modernizáciu rámca autorského práva a navrhované nariadenie o online vysielaní vysielacích organizácií smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789(7), ako aj o návrh na zmenu smernice a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ(8) (EÚ) 2018/1808(9). Ich cieľom je posilniť kapacity európskych audiovizuálnych subjektov tvoriť, financovať, produkovať a distribuovať diela s dostatočnou vizibilitou v rôznych formátov rôznych dostupných komunikačných médiách (ako je napr. televízia, kino alebo videá na požiadanie), ktoré budú atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Zintenzívnenie podpory by sa malo zamerať na posledný vývoj na trhu, najmä silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel. [PN 14]

(10)  Osobitné akcie v rámci programu Kreatívna Európa ako značka Európske dedičstvo, Európske dni kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať a ak je to možné, rozšíriť sa. Z programu by sa mali podporovať aktivity vytvárania sietí lokalít so značkou „Európske dedičstvo“. [PN 15]

(10a)  Program Kreatívna Európa v rámci nariadenia (EÚ) č. 1295/2013 inicioval tvorbu inovatívnych a úspešných projektov, ktorými sa vytvorili osvedčené postupy v oblasti nadnárodnej európskej spolupráce v kreatívnych a kultúrnych sektoroch. Tým sa zase zvýšila európsku kultúrnu rozmanitosť v prospech publika a zmaximalizovali sa sociálne a hospodárske prínosy európskych kultúrnych politík. V záujme zvýšenia efektívnosti by sa takéto prípady úspechov mali vyzdvihovať a podľa možnosti rozširovať. [PN 16]

(10b)  Do plnenia cieľov programu a jeho ďalšieho rozvoja by mali byť aktívne zapojené subjekty na všetkých úrovniach kultúrnych a kreatívnych sektorov. Keďže skúsenosti s formálnym zapojením zúčastnených strán do modelu participatívneho riadenia Európskeho roka kultúrneho dedičstva vyhláseného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864(10) ukázali, že tento model je efektívny pri začleňovaní kultúry do ostatných politík, bolo by vhodné uplatniť takýto model aj na tento program. Tento model participatívneho riadenia by mal zahŕňať prierezový prístup s cieľom vytvoriť synergický účinok medzi rozličnými programami a iniciatívami Únie v oblasti kultúry a tvorivosti. [PN 17]

(10c)  Medzi osobitné akcie v rámci programu by sa mala zaradiť hlavná medzisektorová akcia zameraná na predstavenie európskej tvorivosti a kultúrnej rozmanitosti členským štátom a tretím krajinám. Akcia by mala zdôrazniť výnimočnosť európskej kultúrnej tvorivosti z hľadiska podnecovania prierezovej inovácie v širšej ekonomike, a to udeľovaním osobitnej ceny. [PN 18]

(11)  Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych, a súdržných a premýšľavých spoločenstiev, k revitalizácii území a k podpore sociálneho začlenenia ľudí zo znevýhodneného prostredia. V kontexte migračných tlakov migračnej problematiky a výziev z hľadiska integrácie zohráva kultúra dôležitú základnú úlohu pri vytváraní inkluzívneho priestoru pre vzájomný dialóg kultúr a pri integrácii migrantov a utečencov a pomáha im, aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti,aby sa medzi migrantmi a novými spoločenstvami vyvinuli dobré vzťahy pri vyvíjaní dobrých vzťahov medzi migrantmi a novými spoločenstvami. [PN 19]

(11a)  Kultúra umožňuje a podporuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť. Preto by mala byť stredobodom politických stratégií rozvoja. Mal by sa zdôrazniť prínos kultúry k blahu celej spoločnosti. V súlade s vyhlásením z Davosu z 22. januára 2018 o rozvíjaní kvalitnej kultúry výstavby pre Európu by sa preto mali podniknúť kroky na presadenie nového integrovaného prístupu k utváraniu kvalitného zastavaného prostredia, ktorý bude zakotvený v kultúre, posilní sociálnu súdržnosť, zaručí udržateľné životné prostredie a prispeje k zdraviu a blahu všetkého obyvateľstva. Tento prístup by nemal klásť dôraz len na mestské oblasti, ale mal by sa zameriavať predovšetkým na prepojenosť okrajových, vzdialených a vidieckych oblastí. Pojem kultúra výstavby zahŕňa všetky faktory, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života občanov a komunít, a teda veľmi konkrétnym spôsobom podporujú inkluzívnosť, súdržnosť a udržateľnosť. [PN 20]

(11b)  Prioritou je dosiahnuť to, aby kultúra vrátane kultúrnych a audiovizuálnych statkov a služieb bola lepšie dostupná osobám so zdravotným postihnutím, a to ako nástroje na dosiahnutie ich úplného osobného naplnenia a aktívnej účasti, a tým prispievala ku skutočne inkluzívnej spoločnosti založenej na solidarite. Program by mal preto podporovať a zvyšovať kultúrnu účasť v celej Únii, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo znevýhodneného prostredia, ako aj ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach. [PN 21]

(12)  Jadrom životaschopného kultúrneho a kreatívneho priemyslu sektora vrátane sektora spravodajských médií je umelecká sú sloboda umeleckého a kultúrneho prejavu, sloboda prejavu a pluralita médií. Program by mal podporovať výmeny a spoluprácu medzi audiovizuálnym a vydavateľským sektorom v prospech vytvorenia záujme podpory pluralistického a nezávislého mediálneho prostredia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ(11). Program by mal poskytovať podporu novým odborníkom v oblasti médií a napomáhať rozvoju kritického myslenia občanov prostredníctvom podpory mediálnej gramotnosti, najmä u mladých ľudí. [PN 22]

(12a)  Mobilita umelcov a kultúrnych pracovníkov z hľadiska rozvoja zručností, učenia, medzikultúrnej uvedomelosti, spoločnej tvorby, koprodukcie, obehu a šírenia umeleckých diel a účasti na medzinárodných podujatiach, ako napríklad na veľtrhoch a festivaloch, je kľúčovým predpokladom lepšie prepojených, silnejších a udržateľnejších kultúrnych a kreatívnych sektorov v Európe. Túto mobilitu často obmedzuje nevymedzené právne postavenie, ťažkosti pri získavaní víz a s dobou platnosti povolení, riziko dvojitého zdanenia a neisté a nestabilné podmienky sociálneho zabezpečenia. [PN 23]

(13)  V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa v programe a vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať zohľadnenie rodovej rovnosti a cieľov nediskriminácie a prípadne by sa mali vymedziť vhodné kritériá rodovej rovnováhy a rozmanitosti. V rámci programu by sa mala vyvíjať snaha o to, aby účasť na programe a projekty vykonávané v jeho rámci oslovovali mnohotvárnu európsku spoločnosť a odrážali jej rozmanitosť. Činnosti programu by sa mali monitorovať a mali by sa o nich podávať správy, aby sa zabezpečila výkonnosť programu v tomto ohľade a tvorcom politík sa umožnilo prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia o budúcich programoch. [PN 24]

(13a)  Ženy sú na umeleckom a kultúrnom poli v Únii výrazne prítomné ako autorky, odborníčky, učiteľky a ako publikum s čoraz väčším podielom kultúrnej verejnosti. Ako však dokazuje výskum a štúdie, napríklad európska audiovizuálna sieť filmových režisérok a projekt We Must v hudobnej oblasti, existujú rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a je menej pravdepodobné, že by ženy mohli realizovať svoje diela a zaujať rozhodovacie pozície v kultúrnych, umeleckých a tvorivých inštitúciách. Preto je potrebné podporovať ženské talenty a šíriť ich diela s cieľom podporiť umeleckú kariéru žien. [PN 25]

(14)  V súlade so spoločným oznámením „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“, ktorú schválil Európsky parlament uznesením z 5. júla 2017(12), by sa mal význam kultúry pre medzinárodné vzťahy a jej úloha pri šírení európskych hodnôt prejaviť v európskych nástrojoch financovania, a najmä v tomto programe, v podobe osobitných a cielených akcií, ktoré na globálnej scéne presadia jasný vplyv Únie.

(14a)  V súlade so závermi, ktoré priniesol Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018, by mal program zlepšovať schopnosť tohto sektora spolupracovať a presadzovať svoje záujmy, a to prostredníctvom podpory činností súvisiacich s odkazom Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a jeho hodnotenia. V tejto súvislosti by sa mala venovať pozornosť vyhláseniu, ktoré vydala Rada ministrov kultúry v novembri 2018, a vyhláseniam na záverečnom ceremoniáli Rady, ktorý sa konal 7. decembra 2018. Program by mal prispievať k dlhodobo udržateľnej ochrane európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom podporných akcií pre remeselníkov a umelcov vykonávajúcich tradičné remeslá súvisiace s obnovou kultúrneho dedičstva. [PN 26]

(15)  V súlade s oznámením Komisie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ z 22. júla 2014(13) by príslušné politiky a nástroje mali prispievať k dlhodobej hodnote a udržateľnosti minulého, súčasného, hmotného, nehmotného a digitálneho kultúrneho dedičstva Európy a vytvoriť celistvejší prístup k jeho zachovaniu, ochrane, adaptívnemu opätovnému využívaniu, šíreniu, zhodnoteniu a podpore, a to podporovaním vysokokvalitného a koordinovaného spoločného využívania odborných znalostí a rozvíjaním spoločných noriem vysokej kvality pre tento sektor a mobility pre jeho pracovníkov. Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou európskej súdržnosti a podporuje väzbu medzi tradíciou a inováciou. Ochrana kultúrneho dedičstva a podpora umelcov, tvorcov a remeselníkov by mala byť prioritou programu. [PN 27]

(15a)  Program by mal prispievať k angažovanosti a zapojeniu občanov a organizácií občianskej spoločnosti do kultúry a spoločnosti, k podpore vzdelávania v oblasti kultúry a k sprístupneniu kultúrnych znalostí a kultúrneho dedičstva verejnosti. Program by mal takisto podporovať rozvoj kvality a inovácií v tvorbe a ochrane, okrem iného aj synergiami medzi kultúrou, umením, vedou, výskumom a technikou. [PN 28]

(16)  V súlade s oznámením Komisie „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“ z 13. septembra 2017(14) by budúce akcie mali napomáhať integrácii tvorivosti, dizajnu a špičkových technológií, aby vznikli nové priemyselné hodnotové reťazce a oživila sa konkurencieschopnosť tradičných priemyselných odvetví.

(16a)  V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu by podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov mala byť prierezovou otázkou. Projekty by sa mali integrovať v celom programe tak, aby podporovali nové obchodné modely a kompetencie, tradičné know-how a tiež aby kreatívne a interdisciplinárne riešenia prinášali hospodársku a sociálnu hodnotu. Okrem toho by sa mali naplno využívať potenciálne synergie medzi politikami Únie, aby bolo možné účinne využívať financovanie, ktoré je k dispozícii v rámci programov Únie ako Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI a InvestEU. [PN 29]

(17)  Na programe by sa za istých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú predvstupovú stratégiu, ako aj krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a strategickí partneri Únie.

(18)  Na programoch Únie sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zriadenej v zmysle Dohody o EHP, ktorou sa ustanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo obsahovať osobitné ustanovenie, ktorým by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskemu dvoru audítorov udeľovali potrebné práva a prístup, aby mohli všestranne vykonávať svoje právomoci. O príspevkoch tretích krajín do programu by sa mali každoročne podávať správy rozpočtovému orgánu. [PN 30]

(19)  Program by mal podporovať spoluprácu medzi Úniou a medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Rada Európy vrátane fondu Eurimages a Európskeho audiovizuálneho observatória (ďalej len „observatórium“), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Svetová organizácia duševného vlastníctva. Tento program by mal zároveň podporovať plnenie záväzkov Únie, pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja a najmä ich kultúrny rozmer(15). Z hľadiska audiovizuálneho sektora by sa mal z programu zabezpečiť príspevok Únie na činnosti Európskeho audiovizuálneho observatória.

(20)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami, ktoré Európskej únii plynú z Parížskej dohody, a s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja tento program prispeje k zohľadňovaniu ochrany klímy vo všetkých politikách a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vyčleniť 25 % rozpočtových výdavkov Únie na ochranu klímy. Počas prípravy a implementácie programu sa stanovia príslušné akcie, ktoré budú opätovne posudzované v kontexte príslušných hodnotení a preskúmaní.

(21)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(16) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Vymedzujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, zákaziek, cien a nepriameho plnenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutným predpokladom riadneho finančného hospodárenia a efektívneho financovania z prostriedkov Únie.

(22)  Európska filmová akadémia si od svojho založenia vybudovala jedinečné renomé vďaka svojej osobitnej odbornej základnioptimálnu pozíciu na vytvorenie optimálnej pozícii prispela k vytvoreniu celoeurópskej komunity filmových tvorcov a profesionálov, propagáciu propagáciišírenie šíreniu európskych filmov za hranicami jednotlivých štátov a formovanie skutočne európskeho napomohla vybudovaniu medzinárodného publika všetkých vekových kategórií. Preto by mala byť výnimočne oprávnená na priamu podporu Únie v kontexte svojej spolupráce s Európskym parlamentom na organizovaní Filmovej ceny LUX. Priama podpora však musí byť spojená s dojednaním dohody o spolupráci medzi oboma stranami, v ktorej sa vymedzia špecifické úlohy a ciele, pričom poskytnúť priamu podporu by malo byť možné až po uzavretí takejto dohody. To nebráni Európskej filmovej akadémii žiadať o financovanie iných iniciatív a projektov v rámci rôznych podprogramov tohto programu. [PN 31]

(23)  Mládežnícky orchester Európskej únie si od svojho vzniku vybudoval jedinečné renomé v oblasti šírenia medzikultúrneho bohatého európskeho hudobného dedičstva, prístupu k hudbe a medzikultúrnemu dialógu, a vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry, ako aj v oblasti posilňovania profesionality mladých hudobníkov, ktorým poskytuje zručnosti potrebné pre kariéru v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Prínos orchestra Európskej únie uznávajú členské štáty a inštitúcie Únie vrátane jednotlivých predsedov Komisie a Európskeho parlamentu. Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych a transparentných každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá. Preto by mal byť výnimočne oprávnený na priamu podporu Únie na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré má stanoviť a pravidelne vyhodnocovať Komisia. Na zaistenie tejto podpory by mal Mládežnícky orchester Európskej únie zvýšiť svoju viditeľnosť, usilovať sa dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie hudobníkov zo všetkých členských štátov v orchestri a diverzifikovať svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z iných zdrojov než z finančných prostriedkov Únie. [PN 32]

(24)  Organizácie z kultúrnych a kreatívnych sektorov s rozsiahlym geografickým pokrytím, ktoré v rámci svojej činnosti poskytujú kultúrne služby priamo občanom Únie, takže majú potenciál priamo ovplyvniť európsku identitu, by mali byť oprávnené na podporu Únie.

(25)  Ak má byť alokácia prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie efektívna, všetky akcie a činnosti uskutočnené v rámci programu musia mať európsku pridanú hodnotu, musia dopĺňať činnosti členských štátov a by sa mali usilovať o súlad, komplementaritu a synergie vo vzťahu k programom financovania zameraným na podporu úzko prepojených oblastí politík, ako aj vo vzťahu k horizontálnym politikám Únie, napríklad politike hospodárskej súťaže.

(26)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať proporčným spôsobom a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť vhodné pre konkrétne projekty, ktoré podporujú. Program by mal zohľadňovať nielen hospodársku hodnotu projektov, ale aj ich kultúrny a kreatívny rozmer a osobitosť príslušných odvetví. [PN 33]

(26a)  Na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu by sa mali využiť aj finančné prostriedky z programov ustanovených nariadením …/… [Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce](17) a nariadením …/… [nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)](18). Uvedené akcie by sa mali vykonávať v súlade s týmto nariadením. [PN 34]

(27)  Kultúrne a kreatívne sektory sú inovatívne, odolné a rozvíjajúce sa sektory hospodárstva Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Ich rozdrobenosť a nehmotná povaha ich aktív však obmedzujú ich prístup k súkromnému financovaniu. Medzi najväčšie výzvy kultúrnych pre kultúrnekreatívnych sektorov kreatívne sektory patrí zvýšenie ich prístup prístupufinancovaniu finančným prostriedkom, ktoré im umožňuje rozvíjať činnosť, udržiavať sú nevyhnutné na rozvíjanie, udržanie alebo zvyšovať konkurencieschopnosť zvyšovanie ich konkurencieschopnosti a rozširovať sa do zahraničia na medzinárodnej úrovni. Ciele tohto programu z hľadiska politík by sa mali plniť aj pomocou finančných nástrojov a rozpočtovej záruky, najmä v prípade MSP, v rámci príslušnej zložky (zložiek) Fondu InvestEU v súlade s postupmi vytvorenými v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 35]

(28)  Základnými hodnotiacimi kritériami pre výber predmetného projektu by mali byť vplyv, kvalita a efektívnosť vykonávania projektu. Vzhľadom na to, že hodnotenie návrhov v rámci konkrétnych akcií programu si vyžaduje odborné znalosti, malo by sa stanoviť, že komisie pre vyhodnotenie môžu v prípade potreby pozostávať z externých odborníkov, ktorí by mali mať odborné a riadiace skúsenosti súvisiace s oblasťou, ktorej sa týka hodnotená žiadosť. V prípade potreby by sa malo prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť s cieľmi zapojenia a rozmanitosti publika. [PN 36]

(29)  Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť so zreteľom na vlastnú hodnotu umenia a kultúrnych a kreatívnych odvetví. Takéto ukazovatele výkonnosti by sa mali vypracovať spolu so zainteresovanými stranami. Toto monitorovanie, ako aj informačné a komunikačné činnosti súvisiace s programom a jeho akciami, by malo vychádzať z troch podprogramov. Tieto podprogramy by mali zohľadňovať jeden alebo viac kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Uvedené ukazovatele by sa mali posudzovať v súlade s týmto nariadením. [PN 37]

(29a)  Vzhľadom na zložitosť a ťažkosti pri vyhľadávaní, analyzovaní a prispôsobovaní údajov, meraní vplyvu kultúrnych politík a vymedzovaní ukazovateľov by Komisia mala posilniť spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje. Komisia by mala spolupracovať s centrami excelentnosti v Únii, národnými štatistickými úradmi a organizáciami relevantnými pre kultúrne a kreatívne sektory v Európe a s Radou Európy, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Unescom. [PN 38]

(30)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu Kreatívna Európa, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(19).

(31)  Na tento program sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. […] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, a to aj grantov určených pre tretie strany, cien, zákaziek, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(32)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti prevádzkovateľa projektu splniť konkrétne ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä veľkosť prevádzkovateľa a projektu, náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 39]

(33)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(20), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(21), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(22) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(23) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(24). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastňujúce sa na finančnom plnení z prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(33a)  S cieľom optimalizovať synergický účinok medzi fondmi Únie a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre činnosti, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti. [PN 40]

(34)  Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(25) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Obmedzenia spôsobené odľahlosťou týchto krajín alebo území by sa mali zohľadňovať pri realizácii programu a ich skutočné zapojenie do programu by sa malo pravidelne monitorovať a hodnotiť. [PN 41]

(34a)  V súlade s článkom 349 ZFEÚ by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny umelcov z týchto regiónov a ich diel v rámci mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z daných regiónov a ich susedmi a tretími krajinami. Ľudia tak budú môcť využívať aj konkurenčné výhody, ktoré môže ponúkať kultúrny a kreatívny priemysel, najmä hospodársky rast a zamestnanosť. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. [PN 42]

(35)  Pri zmene vedľajších prvkov tohto nariadenia by sa právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu pri dodržaní ukazovateľov uvedených v článku 15 a v prílohe II. Komisia by mala v prípravnej fáze absolvovať zodpovedajúce konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri týchto konzultáciách by sa mali dodržiavať zásady stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a títo experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)  Na účely hladkej implementácie zaistenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu možno a preklenutia čoraz väčších medzier vo financovaní, s ktorými sa prijímatelia stretávajú, by sa náklady prijímateľa, ktoré mu vzniknú pred podaním žiadosti o grant, najmä náklady súvisiace s právami duševného vlastníctva, považovať za oprávnené, pokiaľ sú priamo spojené s implementáciou podporovaných akcií. [PN 43]

(37)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné tento program vyhodnotiť vo svetle informácií získaných na základe požiadaviek osobitného monitorovania, a pritom sa vyhnúť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu najmä členských štátov. Medzi tieto požiadavky možno podľa potreby zahrnúť merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie účinkov programu v praxi.

(38)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci schvaľovať pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(26). Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov. Je potrebné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä z hľadiska pokračovania viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od [1. januára 2021] by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do [31. decembra 2020] v rámci predchádzajúceho programu, zabezpečovať technická a administratívna pomoc. [PN 44]

(38a)  V záujme účinnej a efektívnej implementácie programu by mala Komisia zaistiť, aby neexistovala žiadna zbytočná administratívna záťaž pre žiadateľov vo fáze podávania ani vo fáze spracúvania žiadostí. [PN 45]

(38b)   Vzhľadom na špecifiká kultúrnych a kreatívnych sektorov by sa osobitná pozornosť mala venovať malým projektom a ich pridanej hodnote. [PN 46]

(39)  Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť najmä úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a podporiť uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Takisto je v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(40)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť samostatným postupom členských štátov, ale vzhľadom na ich nadnárodný charakter, veľký objem a rozsiahlu geografickú pôsobnosť financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, ich vplyv na vzdelávaciu mobilitu a v širšom meradle na integráciu Únie, ako aj ich posilnený medzinárodný rozmer, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušného cieľa.

(41)  Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od [1. januára 2021].

(42)  V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od [1. januára 2021],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje program Kreatívna Európa (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

2.  „kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách alebo umeleckých a iných individuálnych alebo kolektívnych tvorivých prejavoch a postupoch, či už sú tieto činnosti orientované na trh alebo nie. K týmto činnostiam môže patriť vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Budú mať Mnohé z nich majú potenciál priniesť inovácie a pracovné miesta, a to najmä v súvislosti s duševným vlastníctvom. Tieto sektory zahŕňajú architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho dizajnu), festivaly, hudbu, literatúru, múzické umenia, knihy a vydavateľskú činnosť, rozhlas, a výtvarné umenie, festivaly a dizajn vrátane módneho dizajnu; [PN 47]

3.  „malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky v znení vymedzenia uvedeného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES(27);

4.  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo je to subjekt bez právnej subjektivity v súlade s [článkom 197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

5.  „známka excelentnosti“ je označenie vysokej kvality určené projektom podaným v rámci programu Kreatívna Európa, ktoré sa považujú za hodné financovania, ale nezískajú ho v dôsledku rozpočtových obmedzení. Je uznaním hodnoty návrhu a podporuje hľadanie alternatívnych zdrojov financovania.

Článok 3

Ciele programu

1.  Program má tieto všeobecné ciele:

-a)  prispievať k uznávaniu a podpore vnútornej hodnoty kultúry, chrániť a podporovať kvalitu európskej kultúry a kreativity ako osobitného rozmeru osobného rozvoja, vzdelávania, sociálnej súdržnosti, slobody prejavu a presvedčenia a umeleckého vyjadrenia, posilňovať a prehlbovať demokraciu, kritické myslenie, pocit spolupatričnosti a občianstva ako pramene, z ktorých čerpajú pluralitné médiá a kultúrne prostredie; [PN 48]

a)  podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej, umeleckej a jazykovej rozmanitosti, a to aj posilňovaním úlohy umelcov a kultúrnych subjektov, kvality európskej kultúrnej a umeleckej tvorby a spoločného hmotného a nehmotného európskeho kultúrneho dedičstva; [PN 49]

b)  zvyšovať podporovať konkurencieschopnosť všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a umocňovať ich hospodársky význam, a to najmä audiovizuálneho sektora v audiovizuálnom sektore, vytváraním pracovných miest a posilňovaním inovácie a kreativity v týchto sektoroch. [PN 50]

2.  Špecifické ciele programu sú:

a)  posilniť hospodársky, umelecký, kultúrny, sociálny a vonkajší rozmer spolupráce na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a šíriť európsku kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne hmotné a nehmotné dedičstvo, a zvýšiť konkurencieschopnosti konkurencieschopnosť a inováciu európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a upevniť medzinárodné kultúrne vzťahy; [PN 51]

aa)  podporovať kultúrne a kreatívne sektory vrátane audiovizuálneho sektora, podporovať umelcov, subjekty pôsobiace v tejto oblasti, remeselníkov a zapojenie publika s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a nedostatočne zastúpené skupiny; [PN 52]

b)  podporiť inováciu, konkurencieschopnosť a schopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu sektora uspieť v konkurencii rozširovať sa, najmä pokiaľ ide o MSP, nezávislé produkčné spoločnosti a organizácie pôsobiace v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a podporiť kvalitu činností európskeho audiovizuálneho sektora udržateľným spôsobom s cieľom dosiahnuť vyvážený sektorový a geografický prístup; [PN 53]

c)  rozšíriť podporovať spoluprácu na úrovni politík a inovatívne akcie vrátane nových obchodných modelov a modelov riadenia a kreatívnych riešení, na podporu všetkých podprogramov podporiť všetky podprogramy programu a všetky kultúrne a kreatívne sektory, a to aj ochranou slobody umeleckého prejavu a podporou rôznorodého, nezávislého a pluralistického kultúrneho a mediálneho prostredia, mediálnej gramotnosti, digitálnych zručností, kultúrneho a umeleckého vzdelávania, rodovej rovnosti, aktívneho občianstva, medzikultúrneho dialógu, odolnosti a sociálneho začlenenia, najmä osôb so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom väčšej dostupnosti tovaru a služieb kultúrneho charakteru; [PN 54]

ca)  podporovať mobilitu umelcov a subjektov pôsobiacich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a obeh ich diel; [PN 55]

cb)  poskytnúť kultúrnym a kreatívnym sektorom údaje, analýzy a primeraný súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a vytvoriť koherentný systém hodnotení a posudzovaní vplyvu, a to aj s medzisektorovým rozmerom. [PN 56]

3.  Program sa delí na tieto podprogramy:

a)  podprogram „KULTÚRA“ sa vzťahuje na kultúrne a kreatívne sektory okrem audiovizuálneho sektora;

b)  podprogram „MÉDIÁ“ sa vzťahuje na audiovizuálny sektor;

c)  „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram sa vzťahuje na činnosti uskutočňované naprieč všetkými kultúrnymi a kreatívnymi sektormi vrátane sektora spravodajských médií. [PN 57]

Článok 3a

Európska pridaná hodnota

Uznanie vnútornej a hospodárskej hodnoty kultúry a tvorivosti a rešpektovanie kvality a plurality hodnôt a politík Únie.

Z programu sa podporujú len tie akcie a činnosti, ktoré poskytujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 3.

Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená napríklad prostredníctvom:

a)  nadnárodného charakteru akcií a činností, ktoré dopĺňajú regionálne, národné, medzinárodné a iné programy a politiky Únie, a vplyvu týchto akcií a činností na prístup občanov ku kultúre, aktívne zapojenie občanov, vzdelávanie, sociálne začlenenie a medzikultúrny dialóg;

b)  rozvoja a podpory nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce medzi kultúrnymi a kreatívnymi aktérmi vrátane umelcov, profesionálov v audiovizuálnej oblasti, organizácií a MSP pôsobiacich na poli kultúry a kreativity a subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore so zameraním na podnecovanie komplexnejších, rýchlejších, účinnejších a dlhodobejších reakcií na globálne výzvy, najmä na digitalizáciu;

c)  úspor z rozsahu a rastu a pracovných miest, ku ktorým prispieva podpora Únie, čím sa vytvára pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky;

d)  zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov prostredníctvom zohľadnenia osobitostí jednotlivých krajín vrátane krajín alebo regiónov so špecifickými geografickými alebo jazykovými pomermi, napríklad najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a zámorských krajín alebo území pod správou členského štátu, ktoré sú uvedené v prílohe II k ZFEÚ;

e)  podpory povedomia o spoločných európskych koreňoch a rozmanitosti. [PN 58]

Článok 4

Podprogram KULTÚRA

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „KULTÚRA“ tieto priority:

-a)  podporovať umelecký prejav a umeleckú tvorbu; [PN 59]

-aa)  pestovať talenty, schopnosti a zručnosti a stimulovať spoluprácu a inovácie v celom reťazci kultúrnych a kreatívnych sektorov vrátane dedičstva; [PN 60]

a)  posilniť cezhraničný rozmer, obehobeh viditeľnosť európskych kultúrnych a kreatívnych subjektov a ich diel,subjektov to aj prostredníctvom programov rezidenčných pobytov, turné, podujatí, pracovných seminárov, výstav a festivalov, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov a zlepšovaním odborných spôsobilostí; [PN 61]

b)  zvýšiť zlepšiť prístup ku kultúre, účasť na kultúre nej a kultúrne povedomie a tiež zapojenie publika v celej Európe, najmä so zreteľom na osoby so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia; [PN 62]

c)  zvýšiť spoločenskú odolnosť a sociálne začlenenie, medzikultúrny a demokratický dialóg a kultúrnu výmenu prostredníctvom umenia, kultúry a kultúrneho dedičstva; [PN 63]

d)  zlepšiť kapacity schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, aby prosperovali prosperovať, inovovať, tvoriť umelecké diela, budovaťvytvárali rozvíjať kľúčové kompetencie, znalosti, zručnosti, nové umelecké postupy a udržateľné pracovné miesta a rast a prispievať k miestnemu a regionálnemu rozvoju; [PN 64]

da)  rozvíjať odbornú spôsobilosť osôb v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a posilňovať ich postavenie primeranými opatreniami; [PN 65]

e)  posilniť európsku identitu, aktívne občianstvo, spolupatričnosťdemokratické hodnoty prostredníctvom kultúrneho povedomia, vzdelávania v umeniach kultúrneho dedičstva, prejavu, kritického myslenia, umeleckého prejavu, zviditeľnenia a docenenia tvorcov, umenia, vzdelávania a tvorivosti vo vzdelávaní vychádzajúcej z kultúry v rámci formálneho, neformálneho a informálneho celoživotného vzdelávania; [PN 66]

f)  podporiť budovanie medzinárodných kapacít v európskych kultúrnych a kreatívnych sektoroch vrátane základných organizácií a mikroorganizácií, aby sa aktivizovali na medzinárodnej úrovni; [PN 67]

g)  prispieť k plneniu globálnej stratégie Únie pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry úsilím o zabezpečenie dlhodobého vplyvu tejto stratégie prostredníctvom kultúrnej diplomacie medziľudského prístupu zahŕňajúceho siete v oblasti kultúry, občiansku spoločnosť a základné organizácie. [PN 68]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

V rámci osobitných akcií v podprograme KULTÚRA sa musí osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií klásť na hudobný sektor. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje pomôžu so zvýšením konkurencieschopnosti hudobného sektora a s riešením niektorých osobitných problémov, ktorým čelí. [PN 69]

Článok 5

Podprogram MÉDIÁ

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „MÉDIÁ“ tieto priority:

a)  pestovať talenty a, schopnosti, zručnosti, rozvíjať používanie digitálnych technológií a povzbudzovať spoluprácu, mobilitu a inovácie v oblasti tvorby a produkcie európskych audiovizuálnych diel, a to aj v cezhraničnom meradle; [PN 70]

b)  zvýšiť distribúciu európskych audiovizuálnych diel v kinách v novom digitálnom prostredí nadnárodný a online a zlepšiť ich cezhraničnú prístupnosť, nadnárodný a medzinárodný obeh európskych audiovizuálnych dielto aj prostredníctvom inovatívnych obchodných modelov a nových technológií ich online a offline distribúciu, najmä v kinách; [PN 71]

ba)  poskytovať medzinárodnému publiku širší prístup k audiovizuálnym dielam Únie predovšetkým ich propagáciou, podujatiami, činnosťami na podporu filmovej gramotnosti a festivalmi; [PN 72]

bb)  zveľaďovať audiovizuálne dedičstvo a uľahčovať prístup k audiovizuálnym archívom a knižniciam, podporovať ich a propagovať ich ako zdroje pamäte, vzdelávania, opakovaného použitia a nových obchodných možností, a to aj prostredníctvom najnovších digitálnych technológií; [PN 73]

c)  propagovať európske audiovizuálne diela a podporovať formovanie zapájanie publika všetkých vekových kategórií, najmä mladého publika a osôb so zdravotným postihnutím, z hľadiska proaktívneho a legálneho používania audiovizuálnych diel v Európe a za jej hranicami a z hľadiska spoločného využívania obsahu vytvoreného používateľmi, a to aj mimo nej prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti filmu a audiovizuálneho vzdelávania. [PN 74]

Tieto priority sa budú napĺňať cez podporu tvorby, propagácie, sprístupňovania a šírenia európskych diel šíriacich európske hodnoty a spoločnú identitu, ktoré majú potenciál osloviť veľké publikum všetkých vekových skupín v Európe i mimo nej, čím umožnia prispôsobiť sa novému vývoju na trhu a podporiť vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. [PN 75]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 6

MEDZISEKTOROVÝ podprogram

V súlade s cieľmi programu uvedenými v článku 3 sleduje „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram tieto priority:

a)  podporovať medzisektorovú nadnárodnú spoluprácu na úrovni politík, ako a to aj úlohu z hľadiska podpory úlohy, ktorú kultúra zohráva pri sociálnom začleňovaní, najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím a v záujme upevňovania demokracie, a šíriť znalosti získané v rámci programu a napomôcť podporovať prenosnosť jeho výsledkov s cieľom väčšmi zviditeľniť program; [PN 76]

b)  so zreteľom na obsah chránený autorským právom podporovať inovatívny prístup k tvorbe umeleckého obsahu a umeleckému výskumu, sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii obsahu vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a to v trhovom aj netrhovom meradle; [PN 77]

c)  podporovať prierezové činnosti zahŕňajúce viacero sektorov s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym a technologickým zmenám prebehajúcim prebiehajúcim v mediálnom sektore, a zároveň posilňovať slobodné, rôznorodé a pluralistické mediálne médiá, umelecké a kultúrne prostredie, kvalitnú žurnalistiku profesijnú etiku v žurnalistike, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť, najmä v radoch mládeže, prostredníctvom pomoci s prispôsobovaním sa novým mediálnym nástrojom a formátom a boja proti šíreniu dezinformácií; [PN 78]

d)  zriadiť a podporovať programové kancelárie aktívne zapájanie programových kancelárií v zúčastnených krajinách s cieľom spravodlivo a vyvážene propagovať program v ich krajinách, a to aj sieťovými činnosťami na mieste, a podporovať žiadateľov v súvislosti s programom a poskytovať základné informácie o ďalších relevantných možnostiach podpory, ktoré budú program propagovať v danej krajine sú k dispozíciirámci programov financovaných z prostriedkov Únie, a podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 79]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 7

Rozpočet

1.  Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 850 000 000 EUR v bežných 2 806 000 000 EUR v stálych cenách. [PN 80]

Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia finančných prostriedkov:

–  do maximálnej výšky 609 000 000 EUR v minimálnej výške 33 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) (podprogram KULTÚRA); [PN 81]

–  do maximálnej výšky 1 081 000 000 EUR v minimálnej výške 58 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) (podprogram MÉDIÁ); [PN 82]

–  do maximálnej výšky 160 000 000 EUR 9 % na činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c) (MEDZISEKTOROVÝ podprogram), čím sa zabezpečuje pridelenie finančných prostriedkov pre každú národnú kanceláriu programu Kreatívna Európa aspoň na tej istej úrovni ako v prípade rozpočtových prostriedkov pridelených podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013. [PN 83]

2.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc pri implementácii programu, napríklad na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

3.  Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 možno na podporu medzinárodného rozmeru programu sprístupniť dodatočné finančné príspevky z externých nástrojov financovania [Nástroj susedskej, susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)], z ktorých sa podporia akcie implementované a riadené v súlade s týmto nariadením. Takéto príspevky sa financujú v súlade s nariadeniami, ktorými sú ustanovené, a každoročne sa o nich – rovnako ako o príspevkoch do programu z tretích krajín – podávajú správy rozpočtovému orgánu. [PN 84]

4.  Na žiadosť členských štátov môžu byť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. c)] uvedeného nariadenia. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 8

Tretie krajiny pridružené k programu

1.  Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  iné krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode o účasti príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že takáto dohoda:

a)  zabezpečí spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny a prostriedkami, ktoré účasťou na programe získa;

b)  stanoví podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov do jednotlivých programov a príslušných administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

c)  neudelí tretej krajine právomoc rozhodovať o programe;

d)  zaručí práva Únie na riadne finančné hospodárenie a na ochranu jej finančných záujmov.

Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na riadiacich štruktúrach a fórach zainteresovaných strán programu s cieľom uľahčiť výmenu informácií. [PN 85]

2.  Predpokladom účasti krajín uvedených v odseku 1, písmenách a), b) a c) písm. a) až d) na podprograme MÉDIÁ a MEDZSEKTOROVOM podprograme je splnenie podmienok stanovených v smernici 2010/13/EÚ. [PN 151]

3.  Dohody uzavreté s krajinami uvedenými v odseku 1 písm. c) sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch odchyľovať od povinností uvedených v odseku 2.

3a.  Uzatváranie dohôd s tretími krajinami pridruženými k programu podľa tohto nariadenia sa uľahčí postupmi, ktoré sú rýchlejšie ako postupy podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013. Dohody s novými krajinami sa aktívne podporujú. [PN 86]

Článok 8a

Iné tretie krajiny

Ak je to v záujme Únie, program môže podporovať spoluprácu s inými tretími krajinami, ako sú uvedené v článku 8, pokiaľ ide o akcie financované z dodatočných príspevkov z externých nástrojov financovania podľa článku 7 ods. 3.

Článok 9

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami a Európskym audiovizuálnym observatóriom

1.  K programu majú prístup medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, a to ako UNESCO alebo Rada Európy, prostredníctvom štruktúrovanejšej spolupráce s projektmi Kultúrne trasy Euroimages, monitorovacím strediskom EUIPO, Svetovou organizáciou duševného vlastníctva a OECD na základe spoločných príspevkov k plneniu cieľov programu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. [PN 87]

2.  Únia je počas trvania programu členom Európskeho audiovizuálneho observatória. Členstvo Únie v observatóriu prispieva k plneniu priorít podprogramu MÉDIÁ. Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom. Z podprogramu MÉDIÁ sa poskytuje podpora na úhradu členského príspevku Únie v observatóriu, aby sa zlepšilo a na zhromažďovanie a analýza analýzu údajov v audiovizuálnom sektore. [PN 152]

Článok 9a

Získavanie údajov o kultúrnych a kreatívnych sektoroch

Komisia posilňuje spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje na meranie a analyzovanie vplyvu kultúrnych politík. V záujme splnenia tohto cieľa Komisia koná v spolupráci s centrami excelentnosti v Európe a národnými štatistickými úradmi a v spolupráci s Radou Európy, OECD a organizáciou UNESCO. Tým prispieva k plneniu cieľov podprogramu KULTÚRA a podrobne sleduje ďalší vývoj politiky v oblasti kultúry, a to aj tým, že v ranej etape začleňuje zainteresované strany do štúdia a prispôsobovania ukazovateľov spoločných pre rôzne sektory alebo špecifických pre danú oblasť činnosti. Komisia pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu o takýchto činnostiach. [PN 88]

Článok 10

Plnenie a formy financovania zo strany EÚ

1.  Program sa implementuje priamym riadením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo nepriamym riadením so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a zákaziek. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a postupmi stanovenými v [nariadení o InvestEU]. Špecializovaný záručný mechanizmus vytvorený v rámci programu Kreatívna Európa bude pokračovať v rámci [nariadenia o InvestEU], pričom zohľadní implementačné postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 89]

4.  Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktoré nadväzuje na nariadenie o záručnom fonde], a to na základe už vyvinutých implementačných postupov a pri ich zohľadnení. [PN 90]

4a.  V záujme podpory medzinárodného rozmeru programu sa z programov stanovených nariadením …/…[Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce] a nariadením .../... [IPA III] finančne prispieva k akciám vytvoreným v rámci tohto nariadenia. Toto nariadenie sa uplatňuje na využívanie uvedených programov, pričom zaisťuje súlad s príslušnými nariadeniami, ktoré ich upravujú. [PN 91]

Článok 11

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa z rozhodnutia v zmysle medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja na programe zúčastňuje tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF je súčasťou týchto práv právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

Článok 12

Pracovné programy

1.  Program sa implementuje prostredníctvom ročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Prijatiu pracovných programov predchádzajú konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom zaistiť, aby plánované akcie čo najlepšie podporovali rôzne zúčastnené sektory. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania, ktorou sa nesmie nahrádzať priame financovanie prostredníctvom grantov.

Všeobecné a konkrétne ciele a zodpovedajúce politické priority a akcie programu, ako aj pridelený rozpočet na jednotlivé akcie sa podrobne uvedú v ročných pracovných programoch. Ročný pracovný program obsahuje aj orientačný časový plán implementácie.[PN 92]

2.  Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením ročných pracovných programov. [PN 93]

Kapitola II

Granty a oprávnené subjekty

Článok 13

Granty

1.  Granty sa v rámci programu udeľujú a spravujú v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

1a.  Vo výzvach na predkladanie návrhov sa môže zohľadniť potreba zabezpečiť primeranú podporu malých projektov v rámci podprogramu KULTÚRA prostredníctvom opatrení, ktoré môžu zahŕňať vyššiu mieru spolufinancovania. [PN 94]

1b.  Pri prideľovaní grantov sa zohľadňujú tieto znaky príslušného projektu:

a)  kvalita projektu;

b)  vplyv;

c)  kvalita a efektívnosť jeho implementácie. [PN 95]

2.  Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých expertov. Schádza sa za fyzickej prítomnosti svojich členov alebo na diaľku.

Experti majú odborné skúsenosti súvisiace s posudzovanou oblasťou. Komisia pre vyhodnotenie môže požiadať o stanovisko expertov z krajiny, ktorá podala žiadosť. [PN 96]

3.  Odchylne od článku 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch možno považovať sa za oprávnené považujú tie náklady, ktoré vznikli prijímateľovi pred podaním žiadosti o grant, pokiaľ priamo súvisia s vykonávaním podporovaných akcií a činností. [PN 97]

4.  Tam, kde je to vhodné, sa v akciách stanovia primerané kritériá nediskriminácie vrátane rodovej vyváženosti.

Článok 14

Oprávnené subjekty

1.  Okrem kritérií stanovených v [článku 197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.  Oprávnené sú tieto subjekty:

a)  právne subjekty založené v jednej z týchto krajín:

1.  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

2.  tretie krajiny pridružené k programu;

3.  tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4;

b)  každý právny subjekt zriadený v zmysle práva Únie alebo každá medzinárodná organizácia.

3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.  Právne subjekty založené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, by mali v zásade znášať náklady na svoju účasť. Pokiaľ je to v záujme Únie, náklady na ich účasť môžu pokryť dodatočné príspevky z externých nástrojov na financovanie podľa článku 7 ods. 3.

5.  Bez toho, aby sa zapojili do výzvy na predkladanie návrhov, môžu na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré stanoví Komisia a ktoré sa pravidelne hodnotia v súlade s cieľmi programu, výnimočne získať granty tieto subjekty: [PN 98]

a)  Európska filmová akadémia v kontexte spolupráce s Európskym parlamentom na Filmovej cene LUX na základe dohody o spolupráci dojednanej a podpísanej týmito stranami a v spolupráci so sieťou Europa Cinemas; do uzatvorenia dohody o spolupráci sú príslušné rozpočtové prostriedky v rozpočtovej rezerve; [PN 99]

b)  Mládežnícky orchester Európskej únie na svoje činnosti vrátane pravidelného výberu a umeleckej prípravy mladých hudobníkov zo všetkých členských štátov prostredníctvom rezidenčných programov, ktoré ponúkajú mobilitu a príležitosť vystupovať na festivaloch a turné v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré prispievajú k cezhraničnému šíreniu európskej kultúry a k internacionalizácii kariéry mladých hudobníkov, a to so zameraním na vyvážené geografické zastúpenie účastníkov; Mládežnícky orchester Európskej únie diverzifikuje svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z nových zdrojov, a tak znižuje svoju závislosť od finančných prostriedkov Únie; činnosti Mládežníckeho orchestra Európskej únie musia byť v súlade s cieľmi a prioritami programu a podprogramu KULTÚRA, najmä pokiaľ ide o zapojenie publika. [PN 100]

Kapitola III

Synergie a komplementarita

Článok 15

Komplementarita

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, že program je celkovo konzistentný a komplementárny s príslušnými politikami a programami, a to najmä s tými, ktoré sa týkajú rodovej vyváženosti, vzdelávania, najmä digitálneho vzdelávania a mediálnej gramotnosti, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, najmä v prípade marginalizovaných skupín a menšín, výskumu a inovácií vrátane sociálnych inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a ochrany klímy, súdržnosti, regionálnej a mestskej politiky, udržateľného cestovného ruchu, štátnej pomoci, mobility a medzinárodnej spolupráce a rozvoja, a to aj v záujme podpory účinného využívania verejných prostriedkov.

Komisia zabezpečí, aby sa pri uplatňovaní postupov stanovených v [Programe InvestEU] na účely tohto programu zohľadňovali postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 101]

Článok 16

Kumulatívne a kombinované financovanie

1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu vrátane fondov v zmysle nariadenia (EÚ) č. XX/XXXX [VN], pokiaľ tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe.

2.  Návrhu oprávnenému na podporu z programu možno udeliť známku excelentnosti, pokiaľ vyhovuje týmto kumulatívnym podmienkam:

a)  bol posúdený vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)  je v súlade s minimálnymi vysokými kvalitatívnymi požiadavkami príslušnej výzvy na predkladanie návrhov; [PN 102]

c)  nemožno ho financovať v rámci príslušnej výzvy v dôsledku rozpočtových obmedzení.

2a.  Návrhy, ktorým bola udelená známka excelentnosti, môžu byť financované priamo z iných programov a z finančných prostriedkov podľa nariadenia [všeobecné nariadenie COM(2018)0375] v súlade s jeho článkom 67 ods. 5 za predpokladu, že sú v súlade s cieľmi tohto programu. Komisia zaistí, aby kritériá výberu projektov pre známku excelentnosti a jej udeľovania boli jednotné, jednoznačné a transparentné pre potenciálnych prijímateľov. [PN 103]

Článok 16a

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory v rámci InvestEU

1.  Finančná podpora z nového programu InvestEU vychádza z cieľov a kritérií záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, pričom zohľadňuje špecifickosť daného sektora.

2.  Program InvestEU poskytuje:

a)  prístup k finančným prostriedkom pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

b)  záruky zúčastneným finančným sprostredkovateľom z ktorejkoľvek krajiny zúčastňujúcej sa na záručnom mechanizme;

c)  zúčastneným finančným sprostredkovateľom dodatočné odborné znalosti na hodnotenie rizík spojených s MSP, mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami a s kultúrnymi a kreatívnymi projektmi;

d)  objem dlhového financovania sprístupneného pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie;

e)  MSP, mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám zo všetkých regiónov a sektorov schopnosť vytvoriť diverzifikované úverové portfólio a navrhnúť marketingový a propagačný plán;

f)  tieto druhy úverov: investície do hmotného a nehmotného majetku s výnimkou osobnej zábezpeky; prevody podnikov; prevádzkový kapitál, napríklad dočasné financovanie, preklenutie nedostatku finančných prostriedkov, peňažný tok a úverové linky. [PN 104]

Kapitola IV

Monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Článok 17

Monitorovanie a podávanie správ

1.  V prílohe II sú uvedené ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach o pokroku programu v dosahovaní cieľov uvedených v článku 3.

1a.  Podprogramy majú spoločný súbor kvalitatívnych ukazovateľov. Každý podprogram má špecializovaný súbor ukazovateľov. [PN 105]

2.  Aby bolo hodnotenie pokroku programu v dosahovaní jeho cieľov efektívne, Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom vytvoriť ustanovenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie a právomoc meniť prílohu II s cieľom revidovať alebo doplniť ukazovatele, ak je to pre monitorovanie a hodnotenie potrebné. Komisia prijme delegovaný akt o ukazovateľoch do 31. decembra 2022. [PN 106]

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, že údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov sa zhromaždia efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, prípadne členským štátom, ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 18

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

1a.  Dostupné údaje o výške viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré by boli potrebné na financovanie projektov so známkou excelentnosti, sa každý rok poskytnú obom zložkám rozpočtového orgánu, a to aspoň tri mesiace pred dátumom uverejnenia ich stanoviska k rozpočtu Únie na nasledujúci rok podľa spoločne dohodnutého harmonogramu ročného rozpočtového postupu. [PN 107]

2.  Priebežné hodnotenie Preskúmanie programu v polovici obdobia sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu do 30. júna 2024.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení v polovici obdobia do 31. decembra 2024.

Komisia v prípade potreby a na základe preskúmania v polovici obdobia predloží legislatívny návrh na revíziu tohto nariadenia.[PN 108]

3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná predloží záverečné hodnotenie programu. [PN 109]

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.  Systém podávania správ o hodnotení zabezpečuje, že údaje na hodnotenie programu sa zhromaždia efektívne, účinne a včas a na primeranej úrovni podrobnosti. Tieto údaje a informácie sa oznamujú Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými právnymi ustanoveniami; napríklad v prípade potreby sa osobné údaje anonymizujú. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 19

Delegovanie právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 17 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 17 môže kedykoľvek odvolať Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých menuje každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznámi delegovaný akt ihneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 ods. 2 a článku 17 nadobúda účinnosť, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Kapitola V

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 20

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú vizibilitu finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti, najmä názov programu a v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu MÉDIÁ aj logo MÉDIÁ. Komisia vytvorí logo KULTÚRA, ktoré sa bude používať v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu KULTÚRA. [PN 110]

2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti zamerané na program, a na akcie a výsledky dosiahnuté prostredníctvom podprogramov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 21

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 22

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá až do ukončenia príslušných akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.  Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013.

3.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 7 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Doplňujúce informácie o činnostiach, ktoré sa majú financovať

1.  PODPROGRAM KULTÚRA

Priority podprogramu KULTÚRA uvedené v článku 4 sa dosahujú prostredníctvom týchto akcií:

Horizontálne akcie:

a)  nadnárodné projekty spolupráce s jasným rozlíšením medzi malými a strednými projektmi a projektmi veľkého rozsahu a s osobitným zreteľom na mikroorganizácie a malé organizácie pôsobiace v oblasti kultúry; [PN 111]

b)  európske siete kultúrnych a kreatívnych organizácií z rôznych krajín;

c)  kultúrne a kreatívne celoeurópske platformy;

d)  mobilita umelcov, remeselníkov a kultúrnych a kreatívnych subjektov v rámci ich nadnárodnej činnosti vrátane pokrytia nákladov súvisiacich s umeleckou činnosťou a obehom umeleckých diel a kultúrnych objektov; [PN 112]

e)  podpora kultúrnych a kreatívnych organizácií pri pôsobení na medzinárodnej úrovni a budovaní ich kapacít; [PN 113]

f)  tvorba politiky, spolupráca a vykonávanie v oblasti kultúry, a to aj prostredníctvom poskytovania údajov a výmeny osvedčených postupov či pilotných projektov.

Sektorové akcie:

a)  podpora hudobného sektora: podpora rozmanitosti, kreativity a inovácie v oblasti hudby, najmä živej hudby, predovšetkým to aj prostredníctvom vytvárania sietí, šírenie hudobného a podpora rozmanitých európskych hudobných diel a repertoáru v Európe a za jej hranicami, akcie odbornej prípravy odborná príprava, účasť na hudbejej dostupnosť, formovanie publika v súvislosti s európskym repertoárom, zviditeľnenie a docenenie tvorcov, usporiadateľov a umelcov, predovšetkým mladých a začínajúcich, ako aj podpora zhromažďovania a analýzy údajov; [PN 114]

b)  podpora knižného a vydavateľského sektora: zacielené akcie na podporu rozmanitosti, kreativity a inovácie, predovšetkým preklad, úprava do formátov dostupných pre ľudí so zdravotným postihnutím, propagácia európskej literatúry v medzinárodnom kontexte v rámci Európy aj za jej hranicami, a to aj prostredníctvom knižníc, odborné vzdelávanie a výmeny pre odborníkov zo sektora, autorov a prekladateľov, ako aj nadnárodné projekty zamerané na spoluprácu, inováciu a rozvoj v tomto sektore; [PN 115]

c)  podpora sektora architektúry a kultúrneho dedičstva a architektúry: zacielené akcie na podporu mobility prevádzkovateľov, výskum, vytýčenie noriem vysokej kvality, budovanie kapacít, rozvoj publika odovzdávanie odborných znalostíinternacionalizáciu sektora kultúrneho dedičstva zručností medzi remeselníkmi, zapojenie publika, podpora zachovania, ochranyarchitektúry, podpora obnovy životného priestoru, adaptívne opätovné využívanie, presadzovanie kultúry výstavby (tzv. Baukultur), podpora zachovania, ochrany a posilňovania udržateľnosť, šírenie, posilňovanieinternacionalizácia kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania sietí a partnerských vzdelávacích činností; [PN 116]

d)  podpora ostatných sektorov: zacielené propagačné akcie v prospech rozvoja kreatívneho aspektu v dizajne, móde ďalších sektoroch vrátane dizajnumódycestovnom udržateľného cestovného ruchu zameranom zameraného na kultúru, ako aj ich propagácia a reprezentácia mimo Európskej únie. [PN 117]

Podpora všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov v oblastiach spoločných potrieb, pričom ak špecifiká subsektora odôvodňujú cielený prístup, možno prípadne vytvoriť sektorovú akciu. Horizontálny prístup sa prijíma v prípade nadnárodných projektov v oblasti spolupráce, mobility a internacionalizácie, a to aj prostredníctvom rezidenčných programov, turné, podujatí, živých vystúpení, výstav a festivalov, ako aj v prípade podpory rozmanitosti, tvorivosti a inovácie, odbornej prípravy a výmen profesionálov v danom sektore, budovania kapacít, sieťovej spolupráce, zručností, formovania publika a získavania a analýzy údajov. Na sektorové akcie sú vyčlenené rozpočty primerané sektorom identifikovaným ako prioritné. Sektorové akcie by mali pomáhať s riešením osobitných výziev, ktorým čelia rôzne prioritné sektory identifikované v tejto prílohe, a to na základe existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií. [PN 118]

Osobitné akcie zamerané na zviditeľnenie a zhmotnenie európskej identity a jej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu: [PN 119]

a)  Európske hlavné mestá kultúry so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ(28);

b)  značka „Európske dedičstvo“ so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ(29) a sieť lokalít Európskeho dedičstva; [PN 120];

c)  ocenenia EÚ v oblasti kultúry vrátane Európskej divadelnej ceny; [PN 121]

d)  Európske dni kultúrneho dedičstva;

da)  akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt; [PN 122]

e)  podpora európskych kultúrnych inštitúcií, ktoré sa venujú poskytovaniu priamych kultúrnych služieb európskym občanom so širokým zemepisným pokrytím.

2.  PODPROGRAM MÉDIÁ

V súvislosti s prioritami podprogramu MÉDIÁ uvedenými v článku 5 sa prihliada na požiadavky stanovené smernicou 2010/13/EÚ a rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o tvorbu, šírenie a sprístupnenie audiovizuálneho obsahu, ako aj na veľkosť a osobitosti príslušných trhov. Ciele sa okrem iného dosahujú prostredníctvom týchto činností: [PN 123]

a)  tvorba európskych audiovizuálnych diel, najmä filmov a televíznych diel, ako je fikcia, krátke filmy, dokumentárne filmy, filmy pre deti a animované filmy, a interaktívnych diel, ako sú kvalitné videohry s príbehom a multimédiá so zvýšeným potenciálom cezhraničného obehu, ktoré vytvorili nezávislé európske produkčné spoločnosti; [PN 124]

b)  tvorba inovačného a kvalitného televízneho obsahu a seriálových naratívnych formátov pre všetky vekové skupiny prostredníctvom podpory nezávislých európskych produkčných spoločností; [PN 125]

ba)  podpora iniciatív venovaných tvorbe a propagácii diel súvisiacich s históriou európskej integrácie a európskymi príbehmi; [PN 126]

c)  propagačné, reklamné a marketingové nástroje (vrátane online nástrojov a nástrojov s využitím analýzy údajov), ktorých cieľom je zvýšiť význam, viditeľnosť, cezhraničný prístup a záber publika v súvislosti s európskymi dielami; [PN 127]

d)  podpora medzinárodného predaja a šírenia inonárodných európskych diel na všetkých platformách so zameraním na malé aj veľké produkcie, a to aj prostredníctvom koordinovaných distribučných stratégií pre viacero krajín a titulkovania, dabingu a audiokomentára; [PN 128]

da)  akcie zamerané na podporu krajín s nízkou kapacitou v záujme zlepšovania ich zistených nedostatkov; [PN 129]

e)  podpora výmen medzi podnikmi a činností sietí na uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií a obehu európskych diel; [PN 130]

ea)  podpora európskych sietí audiovizuálnych tvorcov z rôznych krajín zameraná na rozvoj kreatívnych talentov v audiovizuálnom sektore; [PN 131]

eb)  osobitné opatrenia prispievajúce k spravodlivému zaobchádzaniu s kreatívnymi talentmi v audiovizuálnom sektore; [PN 132]

f)  podpora európskych diel na priemyselných podujatiach a veľtrhoch v Európe a za jej hranicami;

g)  iniciatívy na podporu rozvoja formovania a zapojenia publika, najmä v kinách, a filmového a audiovizuálneho vzdelávania zamerané najmä na mladé publikum; [PN 133]

h)  odborná príprava a mentorské činnosti na posilnenie kapacity audiovizuálnych prevádzkovateľov vrátane umeleckých a iných remeselníkov, aby sa vedeli prispôsobiť vývoju na trhu a digitálnym technológiám; [PN 134]

i)  sieť jedna alebo viaceré siete európskych prevádzkovateľov videa na požiadanie, ktorá ponúka ktoré ponúkajú významný podiel inonárodných európskych diel; [PN 135]

j)  sieť(-e) európskych európske festivaly a siete festivalov, ktoré premietajú významný podiel a propagujú rôzne európske audiovizuálne diela s významným podielom inonárodných európskych diel; [PN 136]

k)  sieť európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov, prispievajú k posilňovaniu úlohy kín v hodnotovom reťazci a zdôrazňujú verejné premietanie ako spoločenský zážitok; [PN 137]

l)  osobitné opatrenia vrátane mentorstva a činností zameraných na vytváranie sietí, ktoré majú prispieť k vyváženejšej účasti žien a mužov v audiovizuálnom sektore; [PN 138]

m)  podpora politického dialógu, inovatívnych politických opatrení a výmeny najlepších postupov, a to aj prostredníctvom analytických činností a poskytovania spoľahlivých údajov;

n)  nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania a vytváranie sietí medzi audiovizuálnym sektorom a tvorcami politiky;

na)  podpora obehu kultúrneho televízneho obsahu a viacjazyčného prístupu k nemu online a offline, aj prostredníctvom titulkovania, s cieľom propagovať bohatstvo a rozmanitosť európskeho kultúrneho dedičstva, súčasnej tvorby a jazykov. [PN 139]

3.  MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM

Priority MEDZISEKTOROVÉHO podprogramu uvedené v článku 6 sa dosahujú najmä prostredníctvom týchto činností:

Spolupráca v oblasti politiky a osveta:

a)  tvorba politiky, nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania vrátane partnerského mentorstva pre nové subjekty programu, zvyšovanie informovanosti a vytváranie sietí medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politiky medzisektorovej povahy, a to aj prostredníctvom stáleho štrukturálneho dialógu so zainteresovanými stranami a s fórom kultúrneho a kreatívneho sektora na posilnenie dialógu a orientácie sektorových politík; [PN 140]

b)  analytické medzisektorové činnosti;

c)  podporné akcie, ktorých cieľom je posilňovať cezhraničnú politickú spoluprácu a tvorbu politiky zamerané na úlohu sociálneho začleňovania pomocou kultúry;

d)  zlepšovanie znalostí o programe a témach, ktoré pokrýva, posilňovanie osvety medzi občanmi a pomoc pri prenosnosti výsledkov za hranice členského štátu.

Laboratórium kreatívnej inovácie:

a)  podporovať nové formy tvorby na pomedzí rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov a so subjektmi z iných sektorov, napr. pomocou využívania inovačných technológií a mentorstva pri ich používaní v rámci organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a spolupráce prostredníctvom digitálnych centier; [PN 141]

b)  podporovať inovačné medzisektorové prístupy a nástroje na uľahčovanie sprístupnenia, šírenia, propagácie a speňažovania kultúry a kreativity vrátane kultúrneho dedičstva;

ba)  akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt. [PN 142]

Programové kancelárie:

a)  podporovať program na vnútroštátnej úrovni a poskytovať relevantné informácie o rôznych typoch finančnej podpory, ktorá je dostupná v rámci politiky Únie, a o kritériách, postupoch a výsledkoch hodnotenia; [PN 143]

b)  podporovať potenciálnych prijímateľov v procese podávania žiadosti, podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi, inštitúciami, platformami a sieťami, a to v rámci jednotlivých oblastí politiky a sektorov pokrytých programom, ako aj medzi nimi; [PN 144]

c)  podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie zdola nahor a zhora nadol o výsledkoch programu a ich šírenia medzi občanmi a subjektmi. [PN 145]

Prierezové činnosti na podporu spravodajského mediálneho sektora:

a)  riešenie štrukturálnych a technologických zmien, ktorým čelí mediálny sektor spravodajských médií, prostredníctvom podpory presadzovania nezávisléhopluralitného mediálneho prostredia a prostredníctvom podpory nezávislého monitorovania rozmanitého s cieľom posúdiť rizikápluralitného mediálneho prostredia výzvy, ktorým mediálna pluralita a sloboda čelia; [PN 146]

b)  podpora prísnych noriem mediálnej tvorby prostredníctvom podnecovania spolupráce, digitálnych zručností, spoločnej cezhraničnej žurnalistiky a kvalitného obsahu a udržateľných hospodárskych modelov fungovania médií na zabezpečenie profesionálnej etiky v žurnalistike; [PN 147]

c)  podpora mediálnej gramotnosti, ktorá umožní rozvoj kritického vnímania médií zo strany občanov, najmä mladých ľudí, podpora vytvorenia platformy Únie na výmenu postupov a politík v oblasti mediálnej gramotnosti medzi všetkými členskými štátmi, a to aj prostredníctvom univerzitných rozhlasových a mediálnych sietí, ktoré sa zaoberajú Európou, a zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov spravodajských médií, aby vedeli rozpoznať dezinformácie a bojovať proti nim; [PN 148]

ca)  rozvíjanie a ochrana politického dialógu a dialógu občianskej spoločnosti o hrozbách pre slobodu a pluralitu médií v Európe. [PN 149]

PRÍLOHA II

SPOLOČNÉ KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE UKAZOVATELE VPLYVU PROGRAMU

(1)  prínos pre občanov a komunity;

(2)  prínos pre posilňovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva;

(3)  prínos pre hospodárstvo Únie a pracovné miesta, najmä kultúrne a kreatívne sektory a MSP;

(4)  začleňovanie politík Únie vrátane medzinárodných vzťahov na poli kultúry;

(5)  európska pridaná hodnota projektov;

(6)  kvalita partnerstiev a projektov v oblasti kultúry;

(7)  počet ľudí, ktorí majú prístup k európskym dielam v oblasti kultúry a tvorivosti podporovaným z programu;

(8)  počet pracovných pozícií napojených na financované projekty;

(9)  rodová rovnováha a podľa potreby mobilita a posilnenie postavenia subjektov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 150]

Ukazovatele

PODPROGRAM KULTÚRA:

Počet a rozsah nadnárodných partnerstiev vytvorených s podporou programu

Počet umelcov a kultúrnych, prípadne kreatívnych hráčov, ktorí sú (zemepisne) mobilní za vnútroštátnymi hranicami vďaka podpore programu, podľa krajiny pôvodu

Počet osôb, ktoré majú prístup k európskym kultúrnym a kreatívnym dielam vytvoreným v rámci programu, a to aj k dielam z iných krajín, ako je ich vlastná krajina

Počet projektov podporených z programu, ktoré sú určené pre znevýhodnené skupiny, konkrétne nezamestnaných mladých ľudí a migrantov

Počet projektov podporených z programu, ktoré zahŕňajú organizácie tretích krajín

PODPROGRAM MÉDIÁ:

Počet osôb, ktoré majú prístup k európskym audiovizuálnym dielam podporeným z programu, pričom ide o diela z iných krajín, ako je ich vlastná krajina

Počet účastníkov na vzdelávacích činnostiach podporených z programu, ktorí uviedli, že sa zlepšili ich kompetencie a zvýšila ich zamestnateľnosť

Počet a rozpočet koprodukcií vyvinutých a vytvorených s podporou programu

Počet osôb, ktoré oslovili propagačné činnosti medzi podnikmi na veľkých trhoch

MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM:

Počet a rozsah vytvorených nadnárodných partnerstiev (zložený ukazovateľ pre laboratória kreatívnej inovácie a spravodajské mediálne akcie)

Počet podujatí zorganizovaných programovými kanceláriami na propagáciu programu

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 87.
(2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(3)Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 87.
(4)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(6)COM(2018)0267.
(7)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 82).
(8)COM(2016)0287.
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69).
(10) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864 zo 17. mája 2017 o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 1).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).
(12)JOIN/2016/029.
(13)COM(2014)0477.
(14)COM(2017)0479.
(15)Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, prijatá Organizáciou Spojených národov v septembri 2015, A/RES/70/1.
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(17) 2018/0243(COD).
(18) 2018/0247(COD).
(19)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(21)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(22)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(23)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(24)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(25)Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(26)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(27)Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003.
(28)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (Ú. v. EÚ L 132, 3.5.2014, s. 1).
(29)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).


„Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport ***I
PDF 410kWORD 126k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 (COM(2018)0367 – C8-0233/2018 – 2018/0191(COD))
P8_TA(2019)0324A8-0111/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0367),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0233/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0111/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje „Erasmus“ „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 [PN 1 Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu]

P8_TC1-COD(2018)0191


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 ods. 4 a článok 166 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  V kontexte rýchlych a hlbokých zmien spôsobených technologickou revolúciou a globalizáciou je investovanie do vzdelávacej mobility, spolupráce Investovanie do vzdelávacej mobility pre všetkých, bez ohľadu na sociálne alebo kultúrne pozadie a nezávisle od prostriedkov, ako aj v spolupráci a rozvoja rozvoji inovačných politík v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu je nesmierne dôležité z hľadiska budovania inkluzívnych, demokratických, súdržných a odolných spoločností, ako aj udržania konkurencieschopnosti Únie. Takéto investície zároveň prispievajú k posilňovaniu európskej identity, zásad a hodnôt a k demokratickejšej Únii. [PN 2]

(2)  Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zo 14. novembra 2017 predniesla svoju víziu práce na európskom vzdelávacom priestore do roku 2025, v ktorom by vzdelávaniu nebránili štátne hranice, na budovaní Únie, kde by sa pobyt v inom členskom štáte na účely štúdia alebo vzdelávania v akejkoľvek forme či prostredí stal normou a kde by bolo bežné, že ľudia okrem materinského jazyka hovoria dvomi ďalšími jazykmi; a tiež Únie, v ktorej by ľudia mali jasnú predstavu o svojej európskej identite, ako aj silné povedomie o kultúrnom dedičstve a rozmanitosti Európy. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila potrebu podporiť osvedčený program Erasmus+ vo všetkých kategóriách vzdelávajúcich sa, ktoré už pokrýva, a osloviť vzdelávajúcich sa s nedostatkom príležitostí.

(3)  Význam vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže pre budúcnosť Únie sa odráža v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“(6), v ktorom sa zdôrazňuje potreba splniť záväzky prijaté členskými štátmi na sociálnom samite v Göteborgu, a to aj prostredníctvom úplného vykonania Európskeho piliera sociálnych práv(7) a jeho prvej zásady týkajúcej sa vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. V oznámení sa kladie dôraz na potrebu zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom značne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu, ako o to požiadala Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017.

(4)  V Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 slávnostne vyhlásil a podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia, sa stanovuje ako jeho prvá kľúčová zásada právo každého človeka na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si mohol udržať a aby mohol získať zručnosti, vďaka ktorým by sa mohol plne zapájať do spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce. V Európskom pilieri sociálnych práv sa takisto objasňuje význam kvalitného vzdelávania v ranom detstve a zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých. [PN 3]

(5)  V Bratislave 16. septembra 2016 potvrdili vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov svoje odhodlanie poskytnúť mládeži lepšie príležitosti. V Rímskej deklarácii podpísanej 25. marca 2017 vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie prisľúbili pracovať na Únii, kde majú mladí ľudia možnosť získať to najlepšie vzdelanie a tú najlepšiu odbornú prípravu, a kde môžu študovať a nájsť si prácu v celej Únii na celom kontinente – v Únii, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť; v Únii, ktorá bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe. [PN 4]

(6)  Správa o hodnotení programu Erasmus+ na roky 2014 – 2020 v polovici jeho trvania potvrdila, že vytvorenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport viedlo k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergiám v riadení programu, zatiaľ čo konsolidácia zvyšovania efektívnosti programu na roky 2014 – 2020 si v budúcnosti vyžaduje ďalšie zlepšenia. V rámci konzultácií k hodnoteniu programu v polovici jeho trvania a k budúcemu programu členské štáty a zainteresované strany dôrazne vyzvali ku kontinuite, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti programu, jeho štruktúru a mechanizmy jeho realizácie, pričom vyzvali k viacerým zlepšeniam ako napríklad urobiť program inkluzívnejším, jednoduchším a zvládnuteľnejším pre menších prijímateľov a menšie projekty. Vyjadrili tiež plnú podporu zachovaniu intergrácie programu do modelu celoživotného vzdelávania, ktorý by mal byť i naďalej jeho oporou. Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. februára 2017 o vykonávaní programu Erasmus+ privítal integrovanú štruktúru programu a vyzval Komisiu, aby v rámci budúceho programu v plnej miere využila rozmer celoživotného vzdelávania v programe prostredníctvom podpory a stimulácie medzisektorovej spolupráce. Komisia vo svojom posúdení vplyvu, ako aj členské štáty a zainteresované strany takisto zdôraznili potrebu zachovať silný medzinárodný rozmer ďalšieho posilnenia medzinárodného rozmeru programu a rozšíriť ho jeho rozšírenia na ďalšie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na mládež a šport. [PN 5]

(7)  V rámci otvorenej verejnej konzultácie týkajúcej sa financovania z prostriedkov Únie v oblastiach hodnôt a mobility sa potvrdili tieto kľúčové zistenia, a zároveň sa v nej zdôraznila potreba urobiť budúci program inkluzívnejším a pokračovať v zameraní priorít na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na posilňovanie priorít týkajúcich sa podpory európskej identity, aktívneho občianstva a účasti na demokratickom živote.

(7a)  Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 22/2018 z 3. júla 2018 o programe Erasmus+(8) zdôraznil, že program priniesol preukázateľnú európsku pridanú hodnotu, ale že nie všetky rozmery tejto pridanej hodnoty, ako napríklad väčší pocit európskej identity alebo posilnenie viacjazyčnosti, sa primerane zohľadňujú alebo merajú. Dvor audítorov usúdil, že nasledujúci program by mal zabezpečiť lepšie zosúladenie ukazovateľov s cieľmi programu, aby sa zabezpečilo riadne posúdenie výkonnosti. V správe Dvora audítorov sa tiež uvádza, že napriek úsiliu o zjednodušenie programu na roky 2014 – 2020 zostáva administratívna záťaž príliš vysoká, a preto odporučil Komisii, aby ďalej zjednodušovala postupy týkajúce sa programu, najmä postupy podávania žiadostí a požiadavky na podávanie správ, a aby zlepšila nástroje IT. [PN 6]

(8)  Komisia vo svojom oznámení s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“(9), ktoré prijala 2. mája 2018, vyzvala k tomu, aby sa zvýšili investície do ľudí a aby sa v ďalšom finančnom rámci kládol väčší dôraz na mládež, a to najmä tak uznala, že sa viac ako zdvojnásobí rozsah programu Erasmus+ program Erasmus+ je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Napriek celkovému úspechu program na roky 2014 – 2020, ktorý je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Nový program by mal byť zameraný na inkluzívnosť s cieľom osloviť viac mladých naďalej nebol schopný uspokojiť vysoký dopyt po financovaní a trpel nízkou mierou úspešnosti projektov. Na odstránenie týchto nedostatkov je potrebné zvýšiť viacročný rozpočet pre program nadväzujúci na program na roky 2014 – 2020. Nadväzujúci program má navyše za cieľ byť inkluzívnejší tým, že osloví viac ľudí s nedostatkom príležitostí. Takýto prístup by mal umožniť väčšiemu počtu mladých ľudí presťahovať sa do inej krajiny, a zahŕňa niekoľko nových a ambicióznych iniciatív. Preto ako zdôraznil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom viacročnom finančnom rámci, je potrebné, aby sa v nej vzdelávali alebo pracovali rozpočet v rámci nadväzujúceho programu v stálych cenách strojnásobil v porovnaní s viacročným finančným rámcom na obdobie 2014 – 2020. [PN 7]

(9)  V tejto súvislosti treba zriadiť program nadväzujúci na program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (ďalej len „program“) Erasmus+ na roky 2014 – 2020, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013(10). Integrovaný charakter programu na roky 2014 – 2020, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch – formálnom, neformálnom aj informálnom – a vo všetkých etapách života, by sa mal zachovať posilniť, aby sa zabezpečil prístup založený na celoživotnom vzdelávaní a aby sa podporili flexibilné vzdelávacie dráhy umožňujúce jednotlivcom ľuďom získať a zlepšiť vedomosti a kompetencie, ktoré sú potrebné na osobný rozvoj a na riešenie výziev a čo najlepšie využitie príležitostí dvadsiateho prvého storočia. Takýto prístup by mal uznávať význam činností neformálneho a informálneho vzdelávania a prepojení medzi nimi. [PN 8]

(10)  Program by mal byť vybavený takými mechanizmami, vďaka ktorým by sa stal ešte užitočnejším pri plnení politických cieľov a priorít Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Systematický prístup založený na celoživotnom vzdelávaní je dôležitý na to, aby ľudia hladko zvládali prechod medzi rôznymi etapami, ktorým budú musieť čeliť vo svojom životnom cykle, a to najmä starší ľudia, ktorí sa potrebujú priučiť novým zručnostiam alebo zručnostiam zodpovedajúcim rozvíjajúcemu sa trhu práce. Takýto prístup by sa mal podporovať prostredníctvom účinnej medzisektorovej spolupráce a prostredníctvom väčšej interakcie medzi rôznymi formami vzdelávania. V záujme rozvíjania tohto prístupu by sa v nasledujúcom programe malo zachovať úzke prepojenie s celkovým strategickým rámcom pre politickú spoluprácu Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže vrátane politických programov pre školy, vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu, a vzdelávanie dospelých, a zároveň by sa mali posilňovať a rozvíjať nové synergie s inými súvisiacimi programami a oblasťami politiky Únie. [PN 9]

(10a)  Organizácie pôsobiace v cezhraničnom kontexte predstavujú významný príspevok k nadnárodnému a medzinárodnému rozmeru programu. Preto by mal program prípadne poskytovať podporu náležitým sieťam na úrovni Únie a európskym a medzinárodným organizáciám, ktorých činnosti sa týkajú cieľov programu a prispievajú k nim. [PN 10]

(11)  Program je kľúčovou zložkou budovania európskeho vzdelávacieho priestoru a rozvoja kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie do roku 2025, ako sa uvádza v odporúčaní Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(11). Mal by byť vybavený takými mechanizmami, aby mohol prispievať k rámcu nasledujúcemu po strategickom rámci pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave a k programu v oblasti zručností pre Európu(12) so spoločným záväzkom, pokiaľ ide o strategický význam zručností, kompetencií a kompetencií znalostí na udržanie pracovných miest, rastu, konkurencieschopnosti, inováciíkonkurencieschopnosti sociálnej súdržnosti. Mal by byť takisto oporou pre členské štáty pri dosahovaní cieľov Parížskej deklarácie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania(13). [PN 11]

(12)  Program by mal byť v súlade s novou stratégiou Európskej únie pre mládež(14) a rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2019 – 2027, podľa oznámenia Komisie z 22. mája 2018 „Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež“(15), a to vrátane cieľa stratégie, ktorým je podpora vysoko kvalitnej práce s mládežou a neformálneho vzdelávania. [PN 12]

(13)  V Programe by sa mal zohľadňovať pracovný plán Únie pre šport, ktorý je rámcom spolupráce na úrovni Únie v oblasti športu na roky [...](16). Mala by sa zabezpečiť súdržnosť a komplementarita pracovného plánu Únie a akcií v oblasti športu podporovaných v rámci programu. Existuje potreba zamerať sa najmä na masové športy s ohľadom na významnú rolu športu pri podpore fyzickej aktivity a zdravého životného štýlu, medziľudských vzťahov, sociálneho začlenenia a rovnosti. Program by mal podporovať mobilitné akcie len v kontexte masového športu, a to pre mladých ľudí, ktorí sa pravidelne venujú organizovanému športu, ako aj pre zamestnancov v oblasti športu. Je takisto dôležité uznať, že medzi zamestnancov v oblasti športu môžu patriť profesionálni športovci v tom zmysle, že si na živobytie zarábajú športom, a pritom sa stále môžu angažovať v masovom športe. Mobilitné akcie by mali byť preto otvorené aj tejto skupine. Program by mal prispieť k podpore európskych spoločných európskych hodnôt prostredníctvom športu, udržateľnosti a dobrých environmentálnych postupov v športe, dobrej správy a integrity v športe, ako aj k podpore vzdelávania, odbornej prípravy a zručností v športe a prostredníctvom športu. Všetky príslušné zainteresované strany vrátane inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy by mali mať možnosť zúčastňovať sa na partnerstvách, spolupráci a politickom dialógu v oblasti športu. [PN 13]

(14)  Program by mal prispieť k posilneniu inovačnej kapacity Únie, najmä podporou činností v oblasti mobility a spolupráce, ktoré sú prospešné pre rozvoj zručností a kompetencií vo výhľadovo orientovaných študijných odboroch alebo oblastiach, ako sú veda, technológie, umenie, inžinierstvo a matematika, zmena klímy, životné prostredie ochrana životného prostredia, udržateľný rozvoj, čistá energia, umelá inteligencia, robotika, analýza údajov, dizajn a umenie/dizajn architektúra a digitálna a mediálna gramotnosť, s cieľom pomôcť ľuďom rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre budúcnosť. [PN 14]

(14a)  Program by mal v súlade so svojím poslaním, ktorým je stimulovať inovácie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, podporovať rozvoj vzdelávacích a vyučovacích stratégií zameraných na nadané a talentované deti bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, sociálno-ekonomické postavenie alebo pohlavie. [PN 15]

(14b)  Program by mal prispievať k činnostiam nadväzujúcim na Európsky rok kultúrneho dedičstva tým, že podporí činnosti zamerané na rozvoj zručností potrebných na ochranu a zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva a na plné využívanie vzdelávacích príležitostí, ktoré ponúka kultúrny a kreatívny sektor. [PN 16]

(15)  Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa využívali kombinované zdroje z programu Erasmus a programu Európsky horizont(17) na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z programu Európsky Európa sa horizont sa v prípade potreby doplní podpora programu určená na iniciatívu „Európske univerzity“ pre akcie a iniciatívy, najmä jej ktoré preukazujú výskumný rozmer, ako je iniciatíva „Európske univerzity“, ako súčasť vývoja nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Synergie s programom Európsky horizont pomôžu podporiť integráciu vzdelávania a výskumu, najmä v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. [PN 17]

(16)  Program by mal byť inkluzívnejší zlepšením nadväzovania kontaktu miery účasti ľudí s ľuďmi s nedostatkom príležitostí obmedzenými príležitosťami., a to aj prostredníctvom flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility a podporou účasti malých organizácií, najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií, ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií. Je dôležité uznať, že nízka úroveň účasti ľudí s obmedzenými príležitosťami by mohla prameniť z rôznych príčin a závisieť od rôznych národných kontextov. Preto by v celoúnijnom rámci mali národné agentúry vypracovať stratégie začleňovania, ako aj opatrenia na zlepšenie dosahu, zjednodušenie postupov, poskytovanie odbornej prípravy a podporu a monitorovanie účinnosti. Mali by sa podporovať virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešaná a virtuálna mobilita, aby sa oslovilo viac účastníkov, najmä tých využívať aj ďalšie mechanizmy na posilnenie začleňovania, a to aj prostredníctvom poskytovania flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility v súlade s nedostatkom príležitostí, potrebami ľudí s obmedzenými príležitosťami a tých, pre ktorých by fyzický presun do krajiny podporou účasti malých organizácií, ktorá nie je ich krajinou pobytu najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií, bol prekážkou ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií. [PN 18]

(16a)  Keď sa ľudia s obmedzenými príležitosťami nemôžu z finančných dôvodov zúčastniť na programe, či už kvôli ich ekonomickej situácii alebo kvôli vyšším nákladom na účasť na programe, ako je to často v prípade osôb so zdravotným postihnutím, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení finančnej podpory. Takéto opatrenia môžu zahŕňať ďalšie nástroje Únie, ako je napríklad Európsky sociálny fond plus, vnútroštátne systémy alebo grantové úpravy či navýšenia v rámci programu. Pri posudzovaní toho, či ľudia s obmedzenými príležitosťami nie sú schopní zúčastniť sa na programe z finančných dôvodov a akú úroveň podpory potrebujú, by sa mali použiť objektívne kritériá. Dodatočné náklady na opatrenia na uľahčenie začleňovania by nikdy nemali byť samy osebe dôvodom na zamietnutie žiadosti. [PN 19]

(16b)  Program by mal naďalej zameriavať svoju podporu na fyzickú vzdelávaciu mobilitu a mal by vytvárať viac príležitostí pre ľudí s obmedzenými príležitosťami na to, aby mohli využívať akcie v oblasti fyzickej vzdelávacej mobility. Zároveň by sa malo uznať, že virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešané učenie a virtuálne učenie, môžu účinne dopĺňať fyzickú vzdelávaciu mobilitu a maximalizovať jej účinnosť. Vo výnimočných prípadoch, keď sa ľudia nemôžu zúčastniť na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility, im môžu virtuálne formáty umožniť využívať mnohé výhody programu nákladovo efektívnym a inovačným spôsobom. Preto by mal program poskytovať podporu aj na takéto virtuálne formáty a nástroje. Tieto formáty a nástroje, najmä tie, ktoré sa používajú na jazykové vzdelávanie, by sa mali v čo najširšej možnej miere sprístupňovať verejnosti. [PN 20]

(16c)  V súlade s povinnosťami Únie a členských štátov podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä s jeho článkom 9 o prístupnosti a jeho článkom 24 o vzdelávaní, by sa osobitná pozornosť mala venovať zabezpečeniu nediskriminačného a bezbariérového prístupu k programu pre osoby so zdravotným postihnutím. Na tento účel by sa mala v prípade potreby poskytnúť dodatočná podpora vrátane finančnej podpory. [PN 21]

(16d)  Právne a administratívne prekážky, napríklad ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt a pri prístupe k podporným službám, najmä zdravotníckym službám, môžu brániť v prístupe k programu. Členské štáty by preto mali prijať všetky potrebné opatrenia na odstránenie týchto prekážok, aby nastal plný súlad s právom Únie, a na uľahčenie cezhraničných výmen, napríklad vydaním európskeho preukazu zdravotného poistenia. [PN 22]

(17)  Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zdôraznila kľúčovú úlohu vzdelávania, kultúry a športu pri podpore aktívneho občianstva, a spoločných hodnôt a pocitu solidarity u najmladších generácií. Posilňovanie európskej identity a podpora aktívnej účasti jednotlivcov a občianskej spoločnosti na demokratických procesoch sú nesmierne dôležité pre budúcnosť Európy a našich demokratických spoločností. Ísť do zahraničia študovať, učiť sa, absolvovať odbornú prípravu a pracovať alebo zúčastniť sa na mládežníckych a športových aktivitách prispieva k posilneniu tejto európskej identity v celej jej rozmanitosti a k pocitu spolupatričnosti ku kultúrnej komunite, ako aj k podpore takéhoto aktívneho občianstva, sociálnej súdržnosti a kritického myslenia medzi ľuďmi všetkých vekových skupín. Účastníci činností v oblasti mobility by sa mali zapájať do života svojich miestnych komunít, ako aj miestnych komunít v hostiteľskej krajine, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Mali by sa podporovať činnosti spojené s posilňovaním všetkých aspektov tvorivosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, a zlepšovaním individuálnych kľúčových kompetencií. [PN 23]

(17a)  Je dôležité, aby program priniesol európsku pridanú hodnotu. Akcie a činnosti by preto mali byť oprávnené na financovanie v rámci programu iba vtedy, ak môžu preukázať možnú európsku pridanú hodnotu. Európsku pridanú hodnotu by malo byť možné dokázať viacerými spôsobmi, napríklad prostredníctvom nadnárodného charakteru akcií, ich komplementárnosti a synergií s ostatnými programami a politikami Únie, ich príspevku k účinnému využívaniu nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií, ich príspevku k rozvoju noriem zabezpečenia kvality v celej Únii, ich príspevku k rozvoju spoločných noriem v rámci celej Únie v programoch vzdelávania a odbornej prípravy a ich podpory viacjazyčnosti a dialógu medzi kultúrami a medzi náboženstvami, podpory európskeho pocitu spolupatričnosti a posilnenia európskeho občianstva. [PN 24]

(18)  Takisto by sa mal podporovať medzinárodný rozmer programu s cieľom ponúknuť tým, že sa ponúkne viac príležitostí pre jednotlivcov i organizácie na mobilitu, spoluprácu a dialóg o politike s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, a to najmä s rozvojovými krajinami. Medzinárodný rozmer by mal podporovať rozvoj zručností a medziľudské kontakty, a najmä v prípade štátnych príslušníkov rozvojových krajín by mal na konci ich obdobia štúdia podporovať prenos poznatkov späť do ich krajín pôvodu. Mal by tiež posilniť budovanie kapacít vzdelávacích systémov v rozvojových krajinách. Vychádzajúc z úspešného vykonávania medzinárodných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mládeže v rámci predchádzajúcich programov v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže by sa činnosti v oblasti medzinárodnej mobility mali rozšíriť do ďalších sektorov, napríklad do oblasti odborného vzdelávania a prípravy a športu. [PN 25]

(18a)  S cieľom zvýšiť vplyv činností v partnerských krajinách je dôležité posilniť synergie medzi programom Erasmus+ a nástrojmi vonkajšej činnosti Únie, ako sú Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nástroj predvstupovej pomoci. [PN 26]

(19)  Základná štruktúra programu na roky 2014 – 2020 pozostávajúca z troch kapitol – vzdelávanie a odborná príprava, mládež a šport – členených podľa troch kľúčových akcií, sa ukázala ako úspešná a mala by sa zachovať. Mali by sa zaviesť zlepšenia na zefektívnenie a racionalizáciu akcií podporovaných v rámci programu.

(20)  Programom by sa mali posilniť existujúce príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility, najmä v tých sektoroch, v ktorých by sa mohol program najviac zefektívniť s cieľom rozšíriť jeho dosah a uspokojiť vysoký dopyt. Malo by sa to dosiahnuť najmä zvýšením počtu a uľahčením činností v oblasti mobility vysokoškolských študentov a zamestnancov, žiakov a študentov zamestnancov vrátane učiteľov predškolského vzdelávania a žiakov a zamestnancov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy s cielenými a diverzifikovanými opatreniami, ktoré zohľadňujú osobitné vzdelávacie potreby prijímateľov, ktorým sú určené. Mobilita vzdelávajúcich Možnosti mobility pre študentov odborného vzdelávania a prípravy v pohraničných regiónoch by sa mali ďalej podporovať, aby sa mohli pripraviť na osobitný kontext cezhraničného trhu práce. Program by mal takisto ponúkať príležitosti na mobilitu pre študentov a zamestnancov v oblasti vzdelávania dospelých s nízkou úrovňou zručností by mala byť zahrnutá do partnerstiev pre spoluprácu. Hlavnými cieľmi vzdelávania dospelých sú prenos vedomostí a zručností a podpora sociálneho začleňovania, aktívneho občianstva, osobného rozvoja a blaha. S cieľom osloviť viac mladých ľudí, a to najmä novoprichádzajúcich, tých, ktorí majú nedostatok príležitostí, a ťažko dostupné skupiny obyvateľstva, by sa mali rozšíriť aj možnosti mobility pre mládež, ktorá sa zúčastňuje na činnostiach v oblasti neformálneho vzdelávania učenia sa. Mobilita zamestnancov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu by sa mala tiež výrazne posilniť vzhľadom na jej pákový efekt, a to s osobitným zameraním na rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností a presadzovanie rozvoja zručností pre trh prác. V súlade s víziou skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru by sa mala programom takisto zvýšiť miera mobility a výmen a podporovať účasť študentov na vzdelávacích, kultúrnych a kultúrnych športových činnostiach prostredníctvom podpory digitalizácie procesov na uľahčenie postupov podávania žiadostí a účasti na programe, vytvorením užívateľsky ústretových online systémov založených na najlepších postupoch a vytvorením nových nástrojov, ako je zavedenie európskej študentskej karty. Táto iniciatíva môže byť významným krokom k tomu, aby sa z mobility pre všetkých stala skutočnosť, a to v prvom rade tým, že sa inštitúciám vysokoškolského vzdelávania umožní vysielať a prijímať viac študentov na výmenné pobyty pri súčasnom zvýšení kvality študentskej mobility a zároveň sa uľahčí študentom prístup k rôznym službám (knižnica, doprava, ubytovanie) pred príchodom na zahraničnú inštitúciu. [PN 27]

(20a)  Program by mal zabezpečiť kvalitné skúsenosti v rámci mobility na základe zásad stanovených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o medzinárodnej mobilite v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európskej charte kvality mobility(18), v ktorej sa ozrejmuje, že kvalita praktických ustanovení, príprava, podpora a uznávanie skúseností a kvalifikácií, ako aj vopred vypracované jasné študijné plány a vzdelávacie výstupy, majú preukázateľný vplyv na výhody mobility. Činnosti v oblasti mobility by mali byť vopred riadne pripravené. Takáto príprava sa často môže uskutočňovať efektívne s využitím informačných a komunikačných technológií. V náležitých prípadoch by malo byť tiež možné, aby program poskytoval podporu pre prípravné návštevy týkajúce sa činností v oblasti mobility. [PN 28]

(20b)  Program by mal podporovať a podnecovať mobilitu učiteľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach s cieľom posilniť pracovné praktiky a prispieť k profesionálnemu rozvoju. Vzhľadom na kľúčovú úlohu predškolského vzdelávania a vzdelávania v ranom detstve pri predchádzaní sociálnym a ekonomickým nerovnostiam je dôležité, aby sa učitelia a zamestnanci na tejto úrovni mohli zúčastňovať na vzdelávacej mobilite v rámci programu. Pokiaľ ide o výučbu, program by mal tiež podporovať testovanie inovácií politík s cieľom riešiť niektoré spoločné výzvy, ktorým čelia vzdelávacie systémy v Únii, napríklad prilákanie nových talentov do výučby najviac marginalizovaných detí a rozvoj odbornej prípravy učiteľov s cieľom pomôcť im pri výučbe znevýhodnených študentov. S cieľom maximalizovať výhody účasti učiteľov a vzdelávacieho personálu na programe by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby mali podporné prostredie pre mobilitu, keďže ide o súčasť ich pracovného programu a pravidelného pracovného zaťaženia, aby mali prístup k vhodným možnostiam odbornej prípravy a dostávali primeranú finančnú podporu na základe krajiny a prípadne regiónu, v ktorom sa má vzdelávacia mobilita uskutočniť. [PN 29]

(20c)  Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva odborné vzdelávanie a príprava pri zlepšovaní vyhliadok na zamestnanie a pri podpore sociálneho začlenenia, by mal program pomôcť posilniť inkluzívnosť, kvalitu a relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy v súlade s oznámením Komisie z 10. júna 2016 o novom programe v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti(19). Program by mal podporovať silnejšie prepojenie medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a zamestnávateľmi, tak súkromnými, ako aj verejnými. Mal by tiež pomôcť pri riešení otázok odborného vzdelávania a odbornej prípravy špecifických pre jednotlivé odvetvia, ako je jazyková odborná príprava, podpora vysoko kvalitných partnerstiev v oblasti mobility a uznávania a certifikácie odbornej spôsobilosti, a mal by podnecovať poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, aby požiadali o chartu mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy ako značku kvality. [PN 30]

(21)  Programom by sa mala podporovať účasť mládeže na demokratickom živote v Európe, a to aj podporou projektov zameraných na účasť mladých ľudí na živote občianskej spoločnosti, ktoré vedú mladých k angažovanosti, ďalej zvyšovaním povedomia o spoločných európskych hodnotách vrátane základných práv, európskej histórii, kultúre a občianstve, spájaním mladých ľudí a osôb s rozhodovacími právomocami na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, ako aj prispievaním k procesu európskej integrácie. Program by mal zvyšovať povedomie o nástrojoch elektronickej demokracie vrátane európskej iniciatívy občanov. Mal by tiež presadzovať medzigeneračnú výmenu medzi mladšími a staršími ľuďmi. Vzhľadom na kľúčovú úlohu mládežníckych organizácií a práce s mládežou pri dosahovaní týchto cieľov by mal program podporovať rozvoj v oblasti mládeže v Únii. [PN 31]

(22)  Program by mal mladým ľuďom ponúknuť viac príležitosti objavovať Európu prostredníctvom skúseností získaných počas vzdelávania v zahraničí v rámci novej iniciatívy nazvanej DiscoverEU. Osemnásťroční Mladí ľudia vo veku od 18 do 20 rokov, najmä tí s nedostatkom príležitostí, by mali dostať šancu na prvú, krátkodobú individuálnu alebo skupinovú skúsenosť s cestovaním po celej Európe v rámci neformálnej alebo informálnej vzdelávacej činnosti zameranej na posilnenie ich pocitu spolupatričnosti k Európskej únii a na objavovanie jej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Iniciatíva by mala obsahovať solídnu a overiteľnú zložku vzdelávania a mala by zabezpečiť riadne šírenie skúseností a výmenu skúseností s cieľom priebežne túto iniciatívu hodnotiť a zlepšovať. Prostredníctvom programu by sa mali určiť subjekty zodpovedné za oslovovanie a výber účastníkov s riadnym ohľadom na geografickú rovnováhu, ako aj za podporné činnosti na posilnenie vzdelávacieho rozmeru skúsenosti. V náležitých prípadoch by sa tieto orgány mali tiež zapojiť do poskytovania odbornej prípravy a podpory pred mobilitou a po nej, a to aj pokiaľ ide o jazykové a medzikultúrne zručnosti. Iniciatíva DiscoverEU by mala vybudovať prepojenia s Európskymi hlavnými mestami kultúry, Európskymi hlavnými mestami mládeže, Európskymi hlavnými mestami dobrovoľníctva a Európskymi hlavnými zelenými mestami. [PN 32]

(23)  Učenie sa jazykov prispieva k vzájomnému porozumeniu a mobilite v rámci Únie a mimo nej. Zároveň sú jazykové kompetencie nevyhnutnými životnými zručnosti a pracovnými zručnosťami. Programom by sa malo takisto podporovať učenie sa jazykov, najmä prostredníctvom rozšíreného využívania dostupných online nástrojov, keďže elektronické vzdelávanie môže ponúknuť ďalšie výhody v jazykovom vzdelávaní, pokiaľ ide o prístup a flexibilitu. V rámci podpory jazykového vzdelávania poskytovanej prostredníctvom programu by sa pozornosť mala venovať potrebám používateľov so zameraním na jazyky používané v prijímajúcej krajine a v prípade pohraničných regiónov na jazyky susedných krajín. Podpora jazykového vzdelávania by sa mala vzťahovať aj na vnútroštátne znakové jazyky. Nástroj online jazykovej podpory v rámci programu Erasmus+ by mal byť prispôsobený špecifickým potrebám účastníkov programu a mal by byť otvorený pre všetkých. [PN 33]

(23a)  Program by mal využívať jazykové technológie, ako sú automatické prekladateľské technológie, s cieľom uľahčiť výmeny medzi orgánmi a zlepšiť medzikultúrny dialóg. [PN 34]

(24)  Programom by sa mali podporovať opatrenia, ktoré zintenzívňujú spoluprácu medzi inštitúciami a organizáciami pôsobiacimi v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, čím sa uznáva ich zásadná úloha, pokiaľ ide o vybavovanie jednotlivcov znalosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými v meniacom sa svete, ako aj primerané využitie potenciálu v oblasti inovácie, tvorivosti a podnikania, najmä v digitálnom hospodárstve. Na tento účel by sa mala zabezpečiť účinná spolupráca medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach implementácie programu. [PN 35]

(25)  Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby podnikli viaceré iniciatívy s cieľom pozdvihnúť európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave na novú úroveň, a to aj podporou zriaďovania „európskych univerzít“ pozostávajúcich zo sietí univerzít uplatňujúcich prístup zdola nahor v celej Únii, ktoré by mali vzniknúť do roku 2024. Tieto európske univerzity by mali mať oporu v programe a mali by byť zamerané na excelentnosť a ich cieľom by malo byť zvyšovanie príťažlivosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Únii a lepšia spolupráca medzi výskumom, inováciou a vzdelávaním. Pojem „excelentnosť“ sa má chápať vo všeobecnosti, napríklad aj v súvislosti so schopnosťou posilniť začleňovanie. Podpora programu by sa mala zamerať na široké geografické pokrytie „európskych univerzít“. [PN 36]

(26)  Bruggské komuniké z roku 2010 obsahovalo výzvu na podporu excelentnosti v odbornom vzdelávaní v záujme inteligentného a udržateľného rastu. V oznámení o posilňovaní inovácie v regiónoch Európy z roku 2017 sa poukazuje na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s inovačnými systémami v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu na regionálnej úrovni. Program by mal poskytnúť prostriedky, ktoré umožňujú reagovať na tieto výzvy a podporujú rozvoj nadnárodných platforiem pre centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave s úzkym prepojením na miestne a regionálne stratégie pre rast, inovácie, konkurencieschopnosť, trvalo udržateľný rozvojkonkurencieschopnosť sociálne začleňovanie. Tieto centrá excelentnosti by mali pôsobiť ako hnacia sila kvalitných odborných zručností v kontexte odvetvových výziev a zároveň by mali podporovať celkové štrukturálne zmeny a sociálno-hospodárske politiky v Únii. [PN 37]

(27)  V záujme zintenzívnenia virtuálnej spolupráce by sa malo programom podporovať systematickejšie využívanie online platforiem, ako je eTwinning, School Education Gateway, Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe, Európsky portál pre mládež a online platforma pre vysokoškolské vzdelávanie. Program by mal prípadne tiež podporovať rozvoj nových online platforiem na posilnenie a modernizáciu vykonávania politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, športu a mládeže na európskej úrovni. Tieto platformy by mali byť užívateľsky ústretové a prístupné v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102(20). [PN 38]

(28)  Program by mal prispieť k uľahčeniu transparentnosti a automatického vzájomného uznávania zručností a, kompetencií, kvalifikácií a diplomov, ako aj k prenosu kreditov alebo jednotiek iných dôkazov vzdelávacích výstupov, s cieľom posilniť zabezpečovanie kvality a podporiť potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, riadenie a usmerňovanie zručností. V tejto súvislosti by mal program takisto poskytovať podporu kontaktným miestam a sieťam na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré poskytujú informácie a pomoc potenciálnym účastníkom, a tým uľahčujú výmeny v celej EÚ, ako aj rozvoj flexibilných vzdelávacích dráh medzi jednotlivými oblasťami vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj medzi formálnym a neformálnym prostredím. [PN 39]

(29)  Programom by sa mal mobilizovať potenciál bývalých účastníkov programu Erasmus+ a mali by sa ním podporovať činnosti najmä sietí absolventov, veľvyslancov a tzv. Europeers, a to tak, že ich bude povzbudzovať k tomu, aby konali ako multiplikátori programu.

(29a)  Program by mal klásť osobitný dôraz na potvrdzovanie a uznávanie období vzdelávania a odbornej prípravy v zahraničí vrátane stredoškolského vzdelávania. V tejto súvislosti by udeľovanie grantov malo byť prepojené s kvalitnými postupmi hodnotenia, opisom vzdelávacích výstupov a plným uplatňovaním odporúčania Rady z 15. marca 2018 týkajúcim sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu(21), odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(22) a európskych nástrojov, ktoré prispievajú k uznávaniu vzdelávania v zahraničí a zabezpečujú kvalitné vzdelávanie, ako je európsky kvalifikačný rámec (EKR), Európsky register zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR), Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET). [PN 40]

(30)  Ako spôsob zabezpečenia spolupráce s inými nástrojmi Únie a podpory iných politík Únie by sa mali ľuďom v rôznych oblastiach činnosti, ako je verejný a súkromný sektor, poľnohospodárstvo a podnikanie, ponúknuť príležitosti na mobilitu, aby mali skúsenosti so s odbornou prípravou, stážou alebo vzdelávaním v zahraničí, ktoré by im v ktorejkoľvek etape ich života umožnili rásť a odborne sa rozvíjať sa a to aj v osobnom rozmere, najmä rozvíjaním povedomia o európskej identite a pochopením európskej kultúrnej rozmanitosti, a v profesijnom rozmere najmä nadobudnutím zručností relevantných pre trh práce. Program by mal ponúkať vstupný bod pre nadnárodné programy mobility Únie so silným rozmerom vzdelávania, čím by sa zjednodušila ponuka takýchto programov pre prijímateľov a tých, ktorí sa zúčastňujú na týchto činnostiach. Malo by sa uľahčiť rozširovanie projektov Erasmus Erasmus+; mali by sa zaviesť osobitné opatrenia, ktoré pomôžu realizátorom projektov v rámci programu Erasmus Erasmus+ požiadať o granty alebo rozvíjať súčinnosť prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia a, médií a kultúry, ako aj Európskeho zboru solidarity. [PN 41]

(31)  Je dôležité stimulovať výučbu, vzdelávanie a výskum v záležitostiach oblasti európskej integrácie a budúcich výziev a príležitostí Únie, ako aj podporovať diskusie diskusiu o týchto otázkach prostredníctvom podpory akcií Jean Monnet v oblastiach vysokoškolského vzdelávania, ale aj v iných vo všetkých oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy. Posilňovanie vnímania európskej identity európskeho vnímania spolupatričnosti a záväzku voči Európe je obzvlášť dôležité v časoch, keď vzhľadom na výzvy pre spoločné hodnoty, na ktorých je založená Únia a ktoré sú súčasťou našej spoločnej európskej identity, sú ťažko skúšané a keď a s prihliadnutím na to, že občania preukazujú nízku úroveň angažovanosti. Program by mal naďalej prispievať k rozvoju excelentnosti v štúdiách európskej integrácie a zároveň by mal posilňovať zapojenie širšej vzdelávacej komunity a širokej verejnosti do európskej integrácie. [PN 42]

(32)  Vzhľadom na dôležitosť boja proti zmene Program by mal byť v súlade s hlavným cieľom Parížskej dohody, ktorým je posilnenie celosvetovej reakcie na zmenu klímy. V súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o vykonávanie k vykonávaniu Parížskej dohody a dosahovanie cieľov k cieľom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, tento program prispeje k začleneniu začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu klimatických cieľov v oblasti zmeny klímy v období, na ktoré sa vzťahuje viacročný finančný rámec 2021 – 2027, a ročného cieľa 30 %, ktorý sa zavedie čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie programu a opätovne sa posúdia v súvislosti s príslušným postupom hodnotenia a preskúmania. [PN 43]

(32a)  Vzhľadom na úlohu Únie ako globálneho aktéra a v súlade s programom OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a so záväzkami, ktoré členské štáty prijali na konferencii Rio + 20, by sa do programu malo začleniť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, a to aj pokiaľ ide o uznanie rozhodujúcej úlohy, ktorú vzdelávanie zohráva v boji proti chudobe. Program by mal tiež prispieť k programu trvalo udržateľného rozvoja tým, že bude podporovať úsilie o rozvoj potrebných zručností pre trvalo udržateľný rozvoj a prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania vzdelávať ľudí o udržateľnosti, ochrane životného prostredia a zmene klímy. [PN 44]

(33)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celú dĺžku programu, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [reference to be updated as appropriate odkaz sa podľa potreby aktualizuje podľa bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení(23)]. Od roku 2021 by sa malo zabezpečiť výrazné zvýšenie ročného rozpočtu programu v porovnaní s konečným rokom viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, po ktorom by nasledovalo lineárne a postupné zvyšovanie ročných pridelených rozpočtových prostriedkov. Takýto rozpočtový profil by pomohol zabezpečiť širší prístup od samého začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a vyhnúť sa neprimeraným zvýšeniam v posledných rokoch, ktoré by mohlo byť ťažké absorbovať. [PN 45]

(34)  V rámci základného finančného krytia akcií, ktoré majú riadiť národné agentúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, by sa malo vymedziť rozdelenie minimálnej výšky finančných prostriedkov podľa sektora (vysokoškolské vzdelávanie, školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých), aby sa zaručilo kritické množstvo rozpočtových prostriedkov na dosiahnutie plánovaného výstupu a výsledkov v každom z týchto sektorov. V pracovnom programe by sa mala stanoviť presná alokácia rozpočtových prostriedkov na akciu a iniciatívu. [PN 46]

(35)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(24). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho riadenia.

(36)  Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich potenciálu dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pri tomto výbere by sa malo zobrať do úvahy aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku [125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, by sa mali pri implementácii programu dodržiavať. [PN 47]

(37)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastniť na programe v rámci spolupráce založenej podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), v ktorej sa stanovuje implementácia programov Únie rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa na ňom takisto môžu zúčastniť na základe iných právnych nástrojov. Týmto nariadením by sa mali udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. Plná účasť tretích krajín na programe by mala podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na účasť príslušnej tretej krajiny na programe. Z úplnej účasti okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu na decentralizovanej úrovni. Jednotlivci a subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na niektorých akciách programu vymedzených v pracovnom programe a výzvach na podávanie návrhov, ktoré uverejnila Komisia. Pri implementácii programu by sa mohli zohľadniť aj konkrétne dohody týkajúce sa jednotlivcov a subjektov z európskych mikroštátov. [PN 48]

(38)  V súlade s článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi Únie“(25) (tzv. oznámenie o strategickom partnerstve) by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia týchto regiónov. Prijmú sa opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z týchto regiónov a tretích krajín, najmä krajín s nimi susediacich. Takéto opatrenia sa budú pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. [PN 49]

(38a)  Komisia v oznámení o strategickom partnerstve Únie uznáva, že zvýšená mobilita vzdelávajúcich sa osôb a zamestnancov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, najmä v rámci programu Erasmus+, by bola vo vysokej miere prínosom pre najvzdialenejšie regióny, a zaväzuje sa naďalej prispôsobovať finančnú podporu účastníkom, ktorí cestujú z najvzdialenejších regiónov alebo do nich, zachovaním osobitných pravidiel financovania pre tieto regióny v rámci programu Erasmus+ a preskúmať možnosti rozšírenia regionálnej spolupráce v rámci programu Erasmus+ s cieľom ďalej stimulovať mobilitu medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami a využívať Európsky sociálny fond+ ako doplnok k programu Erasmus+. [PN 50]

(39)  Podľa [reference to be updated as appropriate according to a new Decision on OCTs článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/ES(26)] sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri implementácii programu by sa mali zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti týchto krajín alebo území a ich účasť na programe by sa mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(40)  V programe by sa mala zachovať kontinuita jeho cieľov a priorít. Avšak vzhľadom na to, že sa má vykonávať počas sedemročného obdobia, je potrebné zabezpečiť primeranú flexibilitu s cieľom umožniť mu prispôsobiť sa meniacim sa skutočnostiam a politickým prioritám v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. V tomto nariadení sa preto podrobne nevymedzuje, ako sa majú navrhnúť osobitné iniciatívy a ani sa v ňom neprejudikujú všetky politické priority alebo príslušné rozpočtové priority na nasledujúcich sedem rokov. Namiesto toho by sa sekundárne politické rozhodnutia a priority vrátane podrobností o osobitných nových iniciatívach mali určiť prostredníctvom pracovných programov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Koncepcia nových iniciatív by Komisia mala prijať pracovné programy mala vyťažiť skúsenosť z minulých a informovať o nich Európsky parlament prebiehajúcich pilotných iniciatív v tejto oblastiRadu mala by náležite zohľadňovať európsku pridanú hodnotu, pokiaľ ide o podstatu a štruktúru iniciatívy. V pracovnom programe by sa mali tiež stanoviť opatrenia potrebné na jeho implementáciu v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériá výberu a udeľovania grantov, ako aj iné požadované prvky. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov delegovaného aktu. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, okrem iného na úrovni expertov a v súlade konzultácii s postupom preskúmania národnými agentúrami a zainteresovanými stranami, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 51]

(40a)  Komisia by mala spolu s národnými agentúrami monitorovať vykonávanie programu a podávať o ňom správy, a to počas trvania programu aj po jeho ukončení. Konečné hodnotenie programu by sa malo vykonať včas tak, aby sa mohlo začleniť do strednodobého preskúmania nadväzujúceho programu. Komisia by mala predovšetkým vykonať preskúmanie v polovici trvania programu, ktoré by prípadne sprevádzal legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 52]

(41)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(27) je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom treba zabrániť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, a to najmä v členských štátoch na prijímateľov. Takéto požiadavky by mali zahŕňať konkrétne, merateľné a realistické ukazovatele, ktoré možno merať v priebehu času ako základ na hodnotenie vplyvov programu v praxi. [PN 53]

(42)  Na európskej, vnútroštátnej i miestnej úrovni by sa mala zabezpečiť primeraná osveta, propagácia a informovanie o príležitostiach a výsledkoch akcií podporovaných programom. Na osvetových, propagačných a informačných činnostiach by sa mali podieľať všetky vykonávacie orgány programu, ktoré by v prípade potreby náležitých prípadoch mali mať podporu ďalších kľúčových relevantných zainteresovaných strán. [PN 54]

(43)  S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje alokované na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia. [PN 55]

(44)  S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie tohto nariadenia by mal program v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy realizácie. Implementácia programu by sa preto mala zveriť Komisii a národným agentúram, ktoré by mali zabezpečiť konzistentné a priamočiare uplatňovanie programových pravidiel priebežne a v celej Únii. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie programu by Komisia a národné agentúry mali spolupracovať a v konzultácii so zainteresovanými stranami rozvíjať konzistentné, jednoduché a vysokokvalitné postupy a uľahčovať výmenu osvedčených postupov, ktoré môžu zlepšiť kvalitu projektov v rámci programu. Ak je to možné a s cieľom maximalizovať efektívnosť, malo by ísť o tie isté národné agentúry, ktoré boli určené na riadenie predchádzajúceho programu. Rozsah ex-ante hodnotenia súladu by sa mal obmedziť na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program, pokiaľ to nie je odôvodnené, ako v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti príslušnej národnej agentúry. [PN 56]

(44a)  S cieľom povzbudiť organizátorov projektov, ktorí nemajú skúsenosti s programami financovania Únie, aby požiadali o financovanie, by Komisia a národné agentúry mali poskytovať poradenstvo a podporu a mali by zabezpečiť, aby postupy podávania žiadostí boli čo najjasnejšie a najjednoduchšie. Programová príručka by sa mala ďalej zlepšovať, aby bola jednoduchá a zrozumiteľná, a formuláre žiadostí by mali byť jednoduché a mali by byť včas sprístupnené. V záujme ďalšej modernizácie a harmonizácie postupu podávania žiadostí by sa mal pre prijímateľov programu a subjekty zapojené do riadenia programu vytvoriť spoločný, viacjazyčný nástroj jednotného kontaktného miesta. [PN 57]

(44b)  Platí všeobecné pravidlo, že žiadosti o granty a projekty sa prekladajú národnej agentúre krajiny, v ktorej organizácia žiadateľa sídli, a tá ich aj riadi. Odchylne od tohto pravidla by sa však žiadosti o granty a žiadosti o projekty týkajúce sa činností organizovaných sieťami v rámci celej Únie a európskych a medzinárodných organizáciách mali predkladať Komisii, ktorý by ich malo priamo spravovať. [PN 58]

(45)  S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie a právnu istotu v každej účastníckej krajine by každý národný orgán mal určiť nezávislý audítorský subjekt. Ak je to možné, a s cieľom maximalizovať efektívnosť, by mal byť nezávislý audítorský subjekt totožný s tým subjektom, ktorý bol určený v prípade akcií uvedených v predchádzajúcom programe.

(46)  Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre, ktoré by mohli zabrániť prístupu k programu alebo vylúčiť jeho správne fungovanie programu. Podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, sem patrí vyriešenie otázok, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801(28) sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli zrýchlené postupy prijímania. [PN 59]

(47)  Systémom podávania správ o výkonnosti by sa malo zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie a hodnotenie implementácie programu zbierali efektívne, účinne a včas, a zároveň aby boli primerane podrobné. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

(48)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(29). [PN 60]

(49)  S cieľom zjednodušiť požiadavky pre prijímateľov by sa v maximálnej možnej miere malo využívať financovanie v podobe zjednodušených grantov, jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. V súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s cieľom zjednodušiť správu programu by sa paušálne platby na základe príslušného projektu mali použiť na mobilitné akcie vo všetkých sektoroch. V prípade zjednodušených grantov na podporu mobilitných akcií programu, ako ich vymedzila Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené pravidelne revidovať a prispôsobovať životným nákladom a nákladom spojeným s pobytom v hostiteľskej krajine a regióne. Komisia a národné agentúry vysielajúcich krajín by mali mať možnosť upraviť tieto zjednodušené granty na základe objektívnych kritérií, najmä s cieľom zabezpečiť prístup ľuďom s nedostatkom príležitostí. Členské štáty by sa mali takisto nabádať k tomu, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom. [PN 61]

(50)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(30), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(31) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(32) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody v Únii a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(33). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(51)  Treba zabezpečiť komplementárnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami vykonávanými členskými štátmi a inými činnosťami Únie, najmä činnosťami v oblasti vzdelávania, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálnej inklúzie, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov, súdržnosti, regionálnej politiky a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

(52)  Zatiaľ čo regulačný rámec už v predchádzajúcom programovom období poskytoval členským štátom a regiónom možnosť vytvoriť synergie medzi programom Erasmus+ a inými nástrojmi Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, z ktorých sa takisto podporuje kvalitatívny rozvoj systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v Únii, tento potenciál sa doteraz nevyužíval v dostatočnej miere, čím sa obmedzili systémové účinky projektov a vplyv na politiku. Účinná komunikácia a spolupráca by sa mala uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie týchto rôznych nástrojov s cieľom maximalizovať ich príslušný vplyv. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi, najmä zabezpečením toho, aby v prípade kvalitnej žiadosti, ktorú nemožno financovať v rámci programu pre nedostatok finančných prostriedkov, bolo možné zvážiť financovanie prostredníctvom zjednodušeného postupu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. S cieľom zjednodušiť postup pri takýchto opatreniach by malo byť možné udeliť im známku excelentnosti za uznanie ich vysokej kvality. Takáto komplementarita medzi programami by mala umožniť vyššiu mieru celkovej úspešnosti projektov. [PN 62]

(52a)  S cieľom maximalizovať efektívnosť únijného financovania a podpory politiky je dôležité, aby sa koherentným spôsobom posilňovali synergie a komplementarita vo všetkých príslušných programoch. Takéto synergie a komplementarita by nemali viesť k riadeniu finančných prostriedkov pridelených na program Erasmus + mimo štruktúry programu, ani by nemali viesť k tomu, že sa prostriedky použijú na plnenie iných cieľov, ako sú stanovené v tomto nariadení. Akékoľvek synergie a komplementarita by mali viesť k zjednodušeným postupom uplatňovania na úrovni implementácie. [PN 63]

(53)  S cieľom preskúmať a doplniť ukazovatele výkonnosti programu by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) delegovať na Komisiu s ohľadom na prílohu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(54)  Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2021 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené v rámci predchádzajúceho programu do 31. decembra 2020.

(55)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Program by mal preto aktívne podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je zvyšovať informovanosť a podporovať pozitívne vnímanie ktorejkoľvek zo skupín, ktoré by mohli byť diskriminované, a podporovať rodovú rovnosť. Mala by tiež podporovať snahy o riešenie rozdielov vo vzdelávaní a konkrétnych ťažkostí Rómov tým, že im uľahčí plnú a aktívnu účasť na programe. Dodržiavanie práv a zásad uznaných najmä v Charte základných práv by sa malo začleniť do celého procesu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia programu. [PN 64]

(56)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho riadenia, a zabezpečujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany Únie.

(57)  Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie pre jeho nadnárodný charakter, vysoký objem a široký geografický rozsah financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, jeho vplyv na prístup k vzdelávacej mobilite a všeobecnejšie na integráciu Únie, ako aj pre jeho posilnený medzinárodný rozmer, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(58)  Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 by sa malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(59)  V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Erasmus Erasmus+ – program pre činnosť Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takýchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „celoživotné vzdelávanie“ je vzdelávanie vo všetkých jeho formách (formálne a neformálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie sa), ktoré sa uskutočňuje vo všetkých etapách života vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, a ktorého výsledkom je zlepšenie alebo aktualizácia vedomostí, zručností, kompetencií a postojov alebo aktívnejšia účasť na živote spoločnosti z osobného, občianskeho, kultúrneho, sociálneho a/alebo pracovného hľadiska vrátane poskytovania konzultačných a poradenských služieb; [PN 65]

2.  „vzdelávacia mobilita“ je fyzický presun do inej krajiny, ako je krajina pobytu, s cieľom študovať, absolvovať odbornú prípravu vrátane rekvalifikácie alebo neformálne vzdelávanie zvyšovania kvalifikácie alebo neformálneho vzdelávania či informálne učenie informálneho učenia sa. Môže mať formu stáže, učňovského vzdelávania, výmeny mládeže, výučby alebo účasti na činnosti profesijného rozvoja. Môžu ju sprevádzať opatrenia ako jazyková podpora vrátane národných posunkových jazykov a odborná príprava a/alebo ju možno doplniť prístupným elektronickým učením sa a virtuálnou spoluprácou; V niektorých osobitných prípadoch môže mať formu vzdelávania prostredníctvom informačných technológií a komunikačných nástrojov; [PN 66]

2a.  „virtuálne vzdelávanie“ je získavanie zručností a znalostí pomocou prístupných informačných a komunikačných nástrojov; [PN 67]

2b.  „zmiešané vzdelávanie“ je získavanie zručností a znalostí kombináciou nástrojov virtuálneho vzdelávania a odbornej prípravy a tradičných metód vzdelávania a odbornej prípravy; [PN 68]

3.  „neformálne vzdelávanie“ je dobrovoľné vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom účelových činností (z hľadiska cieľov, metód a času) a s určitou formou podpory vzdelávania;

4.  „informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností a skúseností a ktoré nie je organizované ani štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania. Z pohľadu učiaceho sa môže byť neúmyselné;

5.  „mladí ľudia“ sú osoby vo veku od 13 do 30 rokov;

6.  „masový šport“ je znamená organizovaný šport, ktorému sa na miestnej úrovni venujú amatérski športovci, a šport pre všetkých ktorý pravidelne vykonávajú amatérski športovci každého veku zo zdravotných dôvodov alebo na vzdelávacie alebo sociálne účely; [PN 69]

7.  „vysokoškolský študent“ je každá osoba zapísaná v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania vrátane krátkeho cyklu, bakalárskeho, magisterského alebo doktorandského stupňa vzdelávania, resp. rovnocenného stupňa. Pojem zahŕňa aj čerstvých absolventov, alebo každá osoba, ktorá ukončila vzdelávanie na takejto inštitúcii v uplynulých 24 mesiacoch; [PN 70]

8.  „zamestnanci“ sú všetky osoby, ktoré sa profesionálne alebo dobrovoľne podieľajú na vzdelávaní na všetkých úrovniach, odbornej príprave alebo neformálnom vzdelávaní. Môžu k nim patriť profesori, učitelia, školitelia, výskumníci, vedúci pracovníci škôl, pracovníci s mládežou, športoví tréneri, nepedagogickí zamestnanci a iní aplikujúci odborníci zapojení do podpory vzdelávania; [PN 71]

8a.  „zamestnanci v oblasti športu“ sú osoby, ktoré sa podieľajú na riadení, výcviku alebo tréningu športového tímu alebo viacerých jednotlivých športovcov, a to buď za mzdu, alebo na dobrovoľnom základe; [PN 72]

9.  „študent odborného vzdelávania a prípravy“ je každá osoba, ktorá je zapísaná do programu počiatočného alebo kontinuálneho odborného vzdelávania alebo prípravy na akomkoľvek stupni vzdelávania od sekundárneho až po postsekundárny stupeň. Pojem zahŕňa aj účasť jednotlivcov, ktorí nedávno absolvovali takéto programy, alebo každá osoba, ktorá absolvovala takýto program v predchádzajúcich 24 mesiacoch; [PN 73]

10.  „žiak“ je každá osoba zapísaná medzi učiacich sa v inštitúcii poskytujúcej všeobecné vzdelávanie na ktoromkoľvek stupni od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve až po vyššie sekundárne vzdelávanie alebo každá osoba vyučovaná mimo inštitucionálneho prostredia, ktorú vnútroštátne príslušné orgány považujú za oprávnenú na účasť na programe na ich príslušných územiach. [PN 74]

11.  „vzdelávanie dospelých“ je akákoľvek forma vzdelávania pre dospelých s výnimkou odborného vzdelávania, ktorá nasleduje po počiatočnom vzdelávaní. Môže mať formálny, neformálny alebo informálny charakter;

12.  „tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá sa na programe plne nezúčastňuje, jej právne subjekty však môžu výnimočne využívať program v riadne odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme Únie; [PN 75]

13.  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom;

14.  „partnerstvo“ je dohoda, ktorú uzavrela skupina inštitúcií a/alebo organizácií s cieľom vykonávať spoločné činnosti a projekty;

15.  „spoločný študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia alebo doktorandského štúdia“ je integrovaný študijný program ponúkaný aspoň dvomi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorého výsledkom je spoločný diplom vydaný a podpísaný spoločne všetkými účastníckymi inštitúciami a úradne uznávaný v krajinách, v ktorých sa účastnícke inštitúcie nachádzajú; [PN 76]

16.  „medzinárodný“ sa vzťahuje na každú akciu, do ktorej je zapojená aspoň jedna tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu;

17.  „virtuálna spolupráca“ je akákoľvek forma spolupráce s využitím informačných technológií a komunikačných nástrojov;

18.  „inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania subjekt, ktorý v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa dané zariadenie nazýva. Môže ísť aj o, alebo akýkoľvek iný druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania porovnateľný subjekt, ktorú ktorý vnútroštátne orgány považujú za oprávnenú oprávnený na účasť na programe na svojich príslušných územiach; [PN 77]

19.  „nadnárodný“ sa vzťahuje na každú akciu zahŕňajúcu aspoň dve krajiny, ktoré sú buď členskými štátmi, alebo tretími krajinami pridruženými k programu;

20.  „činnosť s účasťou mládeže“ je mimoškolská činnosť, ktorú vykonávajú neformálne skupiny mladých ľudí a/alebo mládežnícke organizácie a ktorú charakterizuje neformálny alebo informálny prístup k vzdelávaniu a podpora prístupnosti a začleňovaniu; [PN 78]

21.  „pracovník s mládežou“ je odborný pracovník alebo dobrovoľník zapojený do neformálneho alebo informálneho vzdelávania, ktorý podporuje mladých ľudí v ich osobnom sociálno-vzdelávacom a profesijnom rozvoji vrátane ich sociálno-vzdelávacieho a profesijného rozvoja; [PN 79]

22.  „dialóg EÚ o mládeži s mládežou“ je dialóg s medzi tvorcami politiky, rozhodujúcimi činiteľmi, odborníkmi, výskumnými pracovníkmi alebo zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti, ako aj mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami, ktorý; slúži ako fórum na stálu spoločnú úvahu o prioritách európskej spolupráce v oblasti mládeže vo všetkých oblastiach, ktoré majú pre mladých ľudí význam, o jej realizácii a hodnotení; [PN 80]

23.  „tretia krajina pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou umožňujúcej jej účasť na programe a ktorá spĺňa všetky povinnosti stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom; [PN 81]

24.  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže, konajúc vo svojom mene, vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom [197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

25.  „osoby s nedostatkom príležitostí“ sú osoby, ktoré čelia prekážkam majú znevýhodnený prístup k programu vzhľadom na rôzne prekážky, ktoré im bránia v tom, aby mali účinný prístup k príležitostiam v rámci programu z ekonomických, zo sociálnych, z kultúrnych, geografických vyplývajú napríklad zo zdravotného postihnutia, zdravotných problémov, ťažkostí vo vzdelávaní, ich migrantského pôvodu, kultúrnych rozdielov, ich hospodárskej, sociálnej a geografickej situácie, čo sa týka aj ľudí z marginalizovaných komunít alebo zo zdravotných dôvodov, pre ich migranstký pôvod alebo ľudí ohrozených rizikom diskriminácie na základe ktoréhokoľvek z dôvodov, ako sú zdravotné postihnutie a ťažkosti vo vzdelávaní uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie; [PN 82]

26.  „vnútroštátny orgán“ je orgán, ktorý na vnútroštátnej úrovni zodpovedá za monitorovanie riadenia programu v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu, a za dohľad nad ním;

27.  „národná agentúra“ je jeden subjekt alebo viaceré subjekty v danom členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu, ktorý je zodpovedný za riadenie implementácie programu na vnútroštátnej úrovni. V danom členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu môže existovať viac ako jedna národná agentúra;

(27a)  „známka excelentnosti“ je označenie vysokej kvality udeľované projektom predloženým do programu, pri ktorých by financovanie bolo zaslúžené, nezískajú ho však vzhľadom na obmedzenia rozpočtu; je uznaním hodnoty návrhu a podporuje hľadanie alternatívnych zdrojov financovania. [PN 83]

Článok 3

Ciele programu

1.  Všeobecným cieľom programu je podporovať vzdelávanie, odborný a osobný rozvoj ľudí v oblasti činností vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu prostredníctvom celoživotného vzdelávania v Európe a mimo nej, a tým prispievať k udržateľnému rastu, kvalitnej zamestnanosti a, sociálnej súdržnosti, a začleňovaniu a zároveň k posilneniu európskej identity. Program ako taký je kľúčovým nástrojom budovania európskeho vzdelávacieho priestoru, poháňanie inovácií vo vzdelávaní a odbornej príprave, podpory pri realizácii európskej strategickej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy so základnými sektorovými programami, napredovania v spolupráci zameranej na politiku v oblasti mládeže v rámci stratégie Únie pre mládež na roky 2019 – 2027 a rozvoja európskeho rozmeru v športe. [PN 84]

2.  Program má tieto špecifické ciele:

a)  podporovať vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov, ako aj spoluprácu, začleňovanie, rovnosť, excelentnosť, tvorivosť a inováciu na úrovni organizácií a politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; [PN 85]

b)  podporovať neformálnu a informálnu vzdelávaciu mobilitu, medzikultúrne vzdelávanie, kritické myslenie a aktívnu účasť mladých ľudí, ako aj spoluprácu, začleňovanie, kvalitu, tvorivosť a inováciu na úrovni organizácií a politík v oblasti mládeže; [PN 86]

c)  podporovať vzdelávaciu mobilitu športových trénerov a v rámci masových športov, zamestnancov v oblasti športu a mladých ľudí, ktorí sa pravidelne venujú športu v organizovanom prostredí, ako aj spoluprácu, začleňovanie, tvorivosť a inovácie na úrovni športových organizácií a športových politík; [PN 87]

ca)  podporovať celoživotné vzdelávanie prostredníctvom medzisektorového prístupu medzi formálnym, neformálnym a informálnym prostredím a podporou flexibilných spôsobov vzdelávania. [PN 88]

2a.  Program zahŕňa posilnený medzinárodný rozmer zameraný na podporu vonkajšej činnosti Únie a ciele rozvoja prostredníctvom spolupráce medzi Úniou a tretími krajinami. [PN 89]

3.  Ciele programu sa plnia prostredníctvom týchto troch kľúčových akcií:

a)  vzdelávacia mobilita („kľúčová akcia 1“);

b)  spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami („kľúčová akcia 2“), a

c)  podpora rozvoja politiky a spolupráce („kľúčová akcia 3“).

Ciele sa plnia aj prostredníctvom akcií Jean Monnet uvedených v článku 7.

Všetky akcie programu obsahujú výraznú vzdelávaciu zložku, ktorá prispieva k napĺňaniu cieľov programu stanovených v tomto článku. Opis akcií podporovaných v rámci každej kľúčovej akcie je stanovený v kapitole II (vzdelávanie a odborná príprava), kapitole III (mládež) a kapitole IV (šport). V pracovnom programe uvedenom v článku 19 musia byť podrobne špecifikované operačné ciele pre každú akciu a zodpovedajúce priority politiky. [PN 90]

Článok 3a

Európska pridaná hodnota

1.  Z programu sa podporujú len tie akcie a činnosti, ktoré poskytujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 3.

2.  Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená napríklad ich:

a)  nadnárodným charakterom, najmä pokiaľ ide o mobilitu a spoluprácu zameranú na dosiahnutie udržateľného systémového vplyvu;

b)  komplementaritou a synergiami s ostatnými programami a politikami na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni;

c)  príspevkom k účinnému využívaniu nástrojov Únie v oblasti transparentnosti a uznávania kvalifikácií;

d)  príspevkom k rozvoju celoúnijných noriem pre zabezpečenie kvality vrátane stanov kvality;

e)  príspevkom k rozvoju celoúnijných spoločných noriem v programoch vzdelávania a odbornej prípravy;

f)  podporou dialógu medzi kultúrami a náboženstvami v Únii;

g)  podporou viacjazyčnosti v celej Únii; alebo

h)  podporou európskeho pocitu spolupatričnosti a posilnením spoločného európskeho občianstva. [PN 91]

KAPITOLA II

VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA

Článok 4

Kľúčová akcia 1

Vzdelávacia mobilita

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa programom podporujú tieto činnosti v rámci kľúčovej akcie 1:

a)  mobilita vysokoškolských študentov a zamestnancov;

b)  mobilita študentov odborného vzdelávania a prípravy, a zamestnancov pôsobiacich v tejto oblasti;

c)  mobilita žiakov a zamestnancov škôl vrátane učiteľov predškolského vzdelávania a zamestnancov škôl v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; [PN 92]

d)  mobilita zamestnancov pôsobiacich v oblasti vzdelávania dospelých a účastníkov vzdelávania dospelých; [PN 93]

e)  možnosti jazykového vzdelávania vrátane tých, ktorými sa podporujú činnosti v oblasti mobility.

V rámci programu sa podporujú virtuálne vzdelávacie a zmiešané vzdelávacie opatrenia, ktoré majú sprevádzať činnosti v oblasti mobility uvedené v odseku 1. Takisto podporuje takéto opatrenia v prípade osôb, ktoré sa nemôžu zúčastniť na týchto činnostiach mobility.

Komisia v prípade potreby zabezpečí, aby sa virtuálne a zmiešané vzdelávacie nástroje vyvinuté v rámci programu sprístupnili širšej verejnosti. [PN 94]

Podpora sa môže poskytnúť na prípravu činností v oblasti mobility stanovených v tomto článku, a to vrátane v prípade potreby na prípravné návštevy. [PN 95]

Článok 5

Kľúčová akcia 2

Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 2:

a)  strategické partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu; [PN 96]

b)  partnerstvá pre excelentnosť, najmä európske univerzity, centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave, a spoločný študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia alebo doktorandského štúdia Erasmus Mundus; európske univerzity a centrá odbornej excelentnosti zapoja aspoň jeden subjekt so sídlom v niektorom členskom štáte; [PN 97]

c)  partnerstvá pre inováciu inovácie, ako sú aliancie pre vzdelávanie dospelých, s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy; [PN 98]

d)  online prístupné a užívateľsky ústretové online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce vrátane podporných služieb pre eTwinning a elektronickú platformu pre vzdelávanie dospelých v Európe., nástroje na podporu používania metód univerzálneho dizajnu pre vzdelávanie, ako aj nástroje na uľahčenie mobility, ako je európska študentská karta uvedená v článku 25 ods. 7c; [PN 99]

da)  cielené budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách, ktoré nie sú pridružené k programu. [PN 100]

Článok 6

Kľúčová akcia 3

Podpora rozvoja politiky a spolupráce

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 3:

a)  príprava a implementácia všeobecných a sektorových politických programov Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj s podporou siete EURYDICE alebo činností iných príslušných organizácií;

b)  podpora nástrojov a opatrení Únie, ktorými sa podporuje kvalita, transparentnosť, a uznávanie a aktualizácia kompetencií, zručností a kvalifikácií(34); [PN 101]

c)  politický dialóg a spolupráca s kľúčovými príslušnými zainteresovanými stranami a ich podpora vrátane celoúnijných sietí, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; [PN 102]

d)  opatrenia cielené opatrenia, ktoré prispievajú ku kvalitatívnej k vysoko kvalitnej a inkluzívnej implementácii programu; [PN 103]

e)  spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie;

f)  činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskych politík, ako aj o programe.

Článok 7

Akcie Jean Monnet

Programom sa podporuje výučba, vzdelávanie, výskum a diskusie o záležitostiach týkajúcich sa európskej integrácie a budúcich výziev a príležitostí Únie, a to prostredníctvom týchto opatrení: [PN 104]

a)  akciou Jean Monnet v oblasti vysokoškolského vzdelávania; [PN 105]

b)  akciou Jean Monnet v iných vo všetkých oblastiach odborného vzdelávania a prípravy; [PN 106]

c)  podporou týchto inštitúcií presadzujúcich cieľ európskeho záujmu: Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii vrátane jeho Školy nadnárodnej správy vecí verejných, College of Europe (univerzít v Bruggách a Natoline); Európskeho inštitútu verejnej správy v Maastrichte, Akadémie európskeho práva v Trieri, Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania v Odense a Medzinárodného strediska európskeho odborného vzdelávania v Nice.

KAPITOLA III

MLÁDEŽ

Článok 8

Kľúčová akcia 1

Vzdelávacia mobilita

V oblasti mládeže sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 1:

a)  mobilita mladých ľudí;

b)  činnosti s účasťou mládeže,

c)  činnosti v rámci iniciatívy DiscoverEU,

d)  mobilita pracovníkov s mládežou.

Článok 9

Kľúčová akcia 2

Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

V oblasti mládeže sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 2:

a)  strategické partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu; [PN 107]

b)  partnerstvá pre inováciu s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy;

c)  online dostupné a používateľsky jednoduché online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce. [PN 108]

Článok 10

Kľúčová akcia 3

Podpora rozvoja politiky a spolupráce

V oblasti mládeže sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 3:

a)  príprava a vykonávanie politického programu Únie v oblasti mládeže podľa potreby s podporou siete Youth Wiki; [PN 109]

b)  podpora nástrojov a opatrení Únie, ktorými sa podporuje kvalita, transparentnosť a uznávanie schopností a zručností, najmä prostredníctvom pasu mládeže (Youthpass);

c)  politický dialóg a spolupráca s príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami a ich podpora vrátane celoúnijných sietí, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti mládeže, dialóg EÚ o mládeži s mládežou, ako aj podpora Európskeho fóra mládeže; [PN 110]

d)  opatrenia, ktoré prispievajú ku kvalitatívnej k vysoko kvalitnej a inkluzívnej implementácii programu; [PN 111]

e)  spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie;

f)  činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskej politiky, ako aj o programe.

KAPITOLA IV

ŠPORT

Článok 11

Kľúčová akcia 1

Vzdelávacia mobilita

V oblasti športu sa programom v rámci kľúčovej akcie 1 podporuje mobilita športových trénerov mladých ľudí venujúcich sa masovým športom a zamestnancov zamestnancom pôsobiacich v tejto oblasti. [PN 112]

Článok 12

Kľúčová akcia 2

Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

V oblasti športu sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 2:

a)  partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu;

b)  neziskové masové športové podujatia vrátane malých podujatí zamerané na ďalší rozvoj európskeho rozmeru športu. [PN 113]

Článok 13

Kľúčová akcia 3

Podpora rozvoja politiky a spolupráce

V oblasti športu sa programom podporujú tieto akcie v rámci kľúčovej akcie 3:

a)  príprava a implementácia politického programu Únie v oblasti športu a fyzickej aktivity;

b)  politický dialóg a spolupráca s príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti športu; [PN 114]

ba)  opatrenia, ktoré prispievajú k vysoko kvalitnej a inkluzívnej implementácii programu; [PN 115]

bb)  spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie; [PN 116]

c)  činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskej politiky, ako aj o programe vrátane cien a ocenení v oblasti športu.

Kapitola IVa

Začleňovanie [PN 117]

Článok 13a

Stratégia začleňovania

1.  Komisia do 31. marca 2021 vypracuje rámec opatrení na začleňovanie, ako aj usmernenia k ich vykonávaniu. Na základe tohto rámca a s osobitným zreteľom na osobitné výzvy týkajúce sa prístupu k programu vo vnútroštátnom kontexte národné agentúry vypracujú viacročnú stratégiu národného začleňovania. Táto stratégia sa zverejní do 30. júna 2021 a jej vykonávanie sa bude pravidelne monitorovať.

2.  V rámci a stratégii uvedených v odseku 1 sa venuje osobitná pozornosť týmto prvkom:

a)  spolupráca so sociálnymi partnermi, vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

b)  podpora pre miestne, komunitné organizácie, ktoré pracujú priamo s cieľovými skupinami;

c)  osveta cieľových skupín a komunikácia s nimi, a to aj prostredníctvom šírenia užívateľsky jednoduchých informácií;

d)  zjednodušenie postupov podávania žiadostí;

e)  poskytovanie osobitného poradenstva, odbornej prípravy a podporných služieb cieľovým skupinám, a to tak pred podaním ich žiadostí, ako aj na ich prípravu na skutočnú účasť na programe;

f)  osvedčené postupy v oblasti prístupnosti a podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

g)  zber vhodných kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov na hodnotenie účinnosti stratégie;

h)  uplatňovanie opatrení finančnej podpory v súlade s článkom 13b. [PN 118]

Článok 13b

Opatrenia finančnej podpory na začleňovanie

1.  Komisia a členské štáty spolupracujú, aby zabezpečili, že na podporu osôb s obmedzenými príležitosťami, ktorým je z finančných dôvodov bránené zúčastňovať sa na programe buď preto, lebo sú ekonomicky znevýhodnené, alebo preto, že ďalšie náklady spojené s účasťou na programe sú vzhľadom na ich konkrétnu situáciu závažnou prekážkou, budú zavedené príslušné finančné podporné opatrenia a predbežné financovanie, ak je to relevantné. Posúdenie finančných dôvodov a výšky podpory sa zakladá na objektívnych kritériách.

2.  Medzi podporné opatrenia uvedené v ods. 1 môže patriť:

a)  podpora dostupná z iných nástrojov Únie, ako je napríklad Európsky sociálny fond+;

b)  podpora dostupná v rámci vnútroštátnych schém;

c)  prispôsobenie a navýšenie podpory pre mobilitné akcie, ktorá je k dispozícii v rámci programu.

3.  S cieľom dosiahnuť súlad s odsekom 2 písm. c) tohto článku Komisia v prípade potreby upraví alebo povolí národným agentúram upraviť granty na podporu mobilitných akcií v rámci programu. Komisia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 14 stanoví aj osobitný rozpočet na financovanie dodatočných opatrení finančnej podpory v rámci programu.

4.  Náklady na opatrenia na uľahčenie alebo podporu začleňovania nesmú byť za žiadnych okolností dôvodom na zamietnutie žiadosti v rámci programu. [PN 119]

KAPITOLA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie rokov 2021 až 2027 predstavuje sumu 30 000 000 000 41 097 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 (46 758 000 000 EUR) v bežných cenách. [PN 120]

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca. [PN 121]

2.  Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia:

a)  24 940 000 000 EUR 83 % sumy uvedenej v odseku 1 na akcie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, z ktorých: [PN 122]

1.  najmenej 8 640 000 000 EUR by 34,66 % sa malo prideliť pridelí na akcie v oblasti vysokoškolského vzdelávania uvedené v článku 4 písm. a) a v článku 5 písm. a); [PN 123]

2.  najmenej 5 230 000 000 EUR 23 % sa pridelí na akcie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy uvedené v článku 4 písm. b) a v článku 5 písm. a); [PN 124]

3.  najmenej 3 790 000 000 EUR 15,63 % sa pridelí na akcie v oblasti školského vzdelávania uvedené v článku vrátane predškolského vzdelávania a vzdelávania v ranom detstve, uvedené v článku 4 písm. c) a v článku 5 písm. a); [PN 125]

4.  najmenej 1 190 000 000 EUR 6 % sa pridelí na akcie v oblasti vzdelávania dospelých uvedené v článku 4 písm. d) a v článku 5 písm. a); [PN 126]

5.  450 000 000 EUR 1,8 % by sa malo prideliť na akcie Jean Monnet uvedené v článku 7; [PN 127]

5a.  13,91 % sumy uvedenej v písmene a) tohto odseku sa pridelí na akcie, ktoré sú primárne priamo riadené, vrátane akcií uvedených v článku 4 písm. e), článku 5 písm. b) až d) a článku 6 písm. a) až f); [PN 128]

5b.  zvyšných 5 % sa môže použiť na financovanie všetkých akcií v rámci kapitoly II; [PN 129]

b)  3 100 000 000 EUR 10,3 % sumy uvedenej v odseku 1 na akcie v oblasti mládeže uvedené v článkoch 8 až 10; [PN 130]

c)  550 000 000 EUR 2 % sumy uvedenej v odseku 1 na akcie v oblasti športu uvedené v článkoch 11 až 13 a [PN 131]

d)  najmenej 960 000 000 EUR 3,2 % sumy uvedenej v odseku 1 ako príspevok na prevádzkové náklady národných agentúr. [PN 132]

Zvyšných 1,5 %, ktoré nie sú pridelené na základe orientačného rozdelenia stanoveného v prvom pododseku, sa môžu použiť na podporu programu. [PN 133]

3.  Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 a s cieľom podporiť medzinárodný rozmer programu sa na podporu akcií implementovaných a riadených v súlade s týmto nariadením sprístupní dodatočný finančný príspevok na základe nariadenia nariadenie …/… [nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce](35) a na základe nariadenia nariadenie …/… [IPA III](36). Tento príspevok poskytnú finančné príspevky na podporu akcií stanovených a vykonávaných podľa tohto nariadenia. Toto nariadenie sa financuje v súlade s nariadeniami vzťahuje na používanie týchto fondov pri súčasnom zaistení dodržiavania nariadení, ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje príslušne upravujú NDICI a IPA III. [PN 134]

4.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a poradenstva v oblasti dostupnosti a odbornej prípravy. [PN 135]

5.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

6.  Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti prevedené na program. Komisia použije tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [písmenom c)] uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

6a.  Priority prideľovania rozpočtových prostriedkov podľa jednotlivých akcií uvedených v odseku 2 sa stanovia v pracovnom programe uvedenom v článku 19. [PN 136]

Článok 15

Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie

1.  Program sa musí implementovať konzistentne v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania.

3.  Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v [článku X] nariadenia X [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].

KAPITOLA VI

ÚČASŤ NA PROGRAME

Článok 16

Tretie krajiny pridružené k programu

1.  Na programe sa môžu zúčastniť aj tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, a to za predpokladu, že sa v tejto dohode:

–  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a prínosy tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie,

–  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu výšky finančných príspevkov na jednotlivé programy a administratívnych nákladov na ne. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–  neudeľuje tretej krajine právomoc rozhodovať o programe,

–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu svojich finančných záujmov.

2.  Krajiny uvedené v odseku 1 sa v plnej miere zúčastňujú na programe, iba ak spĺňajú všetky povinnosti, ktoré sa týmto nariadením ukladajú členským štátom.

Článok 17

Tretie krajiny, ktoré nie sú pridružené k programu

Pokiaľ ide o akcie uvedené v článkoch 4 až 6, v článku 7 písm. a) a b) a v článkoch 8 až 10, 12 a 13, na programe sa môžu zúčastniť tieto tretie právne subjekty z ktorejkoľvek tretej krajiny: v riadne opodstatnených prípadoch v záujme Únie

a)  tretie krajiny uvedené v článku 16, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 uvedeného článku;

b)  ktorákoľvek iná tretia krajina. [PN 137]

Článok 18

Pravidlá vzťahujúce sa na priame a nepriame riadenie

1.  Program je prístupný verejným a súkromným právnym subjektom, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu.

2.  Komisia a členské štáty zabezpečia pri implementácii programu, najmä pri výbere účastníkov a udeľovaní grantov, aby sa vyvinulo úsilie na podporu sociálneho začleňovania a zlepšenia nadväzovania kontaktu s osobami s nedostatkom príležitostí. [PN 138]

3.  V prípade výberu v rámci priameho a nepriameho riadenia môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [145 ods. 3 tretej zarážke] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých odborníkov.

4.  Predpokladá sa, že verejné subjekty, ako aj inštitúcie a organizácie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ktoré dostali viac ako päťdesiat percent svojich ročných príjmov z verejných zdrojov počas posledných dvoch rokov, majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu spôsobilosť vykonávať činnosti v rámci programu. Na preukázanie tejto spôsobilosti nie sú povinné predložiť ďalšiu dokumentáciu.

4a.  Úrovne finančnej podpory, ako napríklad granty, paušálne sadzby a jednotkové náklady, sa pravidelne revidujú a prispôsobujú sa podľa životných nákladov a nákladov spojených s pobytom v hostiteľskej krajine alebo regiónu na základe údajov Eurostatu. V rámci úpravy životných nákladov a nákladov spojených s pobytom sa náležite zohľadnia cestovné náklady do hostiteľskej krajiny alebo regiónu a späť. [PN 139]

5.  S cieľom zlepšiť prístup k ľuďom s nedostatkom príležitostí a zabezpečiť bezproblémovú implementáciu programu môže Komisia upraviť granty alebo môže poveriť národné agentúry uvedené v článku 23, aby ich na základe objektívnych kritérií upravili, v záujme podpory akcií programu v oblasti mobility. [PN 140]

6.  Komisia môže spolu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo ich organizáciami a agentúrami vydať spoločné výzvy na financovanie projektov na základe zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Projekty sa môžu hodnotiť a vyberať prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, na ktorých sa dohodnú zapojené financujúce organizácie alebo agentúry, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA VII

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 19

Pracovný program

Program Sekundárne politiky a priority vrátane podrobností o osobitných iniciatívach stanovených v článkoch 4 až 13 sa implementuje určia prostredníctvom pracovných programov uvedených pracovného programu, ako sa uvádza v článku [108] 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovnom programe sa takisto stanoví, ako sa má program implementovať. Okrem toho sa v pracovnom programe musí uviesť suma pridelená na každú akciu a rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty a tretie krajiny pridružené k programu, pokiaľ ide o akcie, ktoré sa majú riadiť prostredníctvom národnej agentúry. Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 31. Komisia je v súlade s článkom 30 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím pracovného programu. [PN 141]

Článok 20

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.  Na zabezpečenie účinného posúdenia programu z hľadiska dosahovania jeho cieľov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 30 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca monitorovania a hodnotenia.

3.  Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečuje, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách efektívne, účinne, včas a na primeranej úrovni podrobnosti zhromažďovali údaje na monitorovanie implementácie a hodnotenia programu. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 21

Hodnotenie Hodnotenia, preskúmanie v polovici trvania a revízia [PN 142]

1.  Všetky hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese. [PN 143]

2.  Priebežné hodnotenie programu Preskúmanie programu v polovici trvania sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu v každom prípade však najneskôr 31. decembra 2024. Musí ho sprevádzať aj záverečné hodnotenie predchádzajúceho programu, ktoré bude podkladom pre preskúmanie v polovici trvania. V preskúmaní v polovici trvania je okrem hodnotenia celkovej účinnosti a výkonnosti programu potrebné zhodnotiť splnenie opatrení v oblasti začleňovania stanovených v kapitole IVa, úsilie vynaložené na zjednodušenie programu pre prijímateľov a vykonávanie nových iniciatív uvedených v článku 5 písm. b) a v článku 8 písm. c). Pritom sa preskúma rozčlenenie účasti na programe, najmä pokiaľ ide o ľudí s obmedzenými príležitosťami. [PN 144]

3.  Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole IX a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 24, členské štáty predložia Komisii do 30. apríla 2024 správu o implementácii a vplyve programu na svojich príslušných územiach. ESVČ predloží podobnú správu o vykonávaní a vplyve programu v zúčastnených rozvojových krajinách. [PN 145]

3a.  Komisia v prípade potreby a na základe preskúmania v polovici trvania predloží príslušné legislatívne návrhy na zmenu tohto nariadenia. Komisia predstúpi pred príslušný výbor Európskeho parlamentu a príslušný orgán Rady, aby predložila správu o preskúmaní v polovici trvania, a to aj v súvislosti s jej rozhodnutím o tom, či sa vyžaduje zmena tohto nariadenia. [PN 146]

4.  Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri tri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, vykoná Komisia záverečné hodnotenie programu. [PN 147]

5.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení postúpi všetky hodnotenia a preskúmanie v polovici trvania spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 148]

KAPITOLA VIII

INFORMOVANIE, KOMUNIKÁCIA A ŠÍRENIE

Článok 22

Informovanie, komunikácia a šírenie

1.  Národné agentúry uvedené v článku 24 v spolupráci s Komisiou a na základe celoúnijného rámca vypracujú jednotnú stratégiu, pokiaľ ide o účinné nadväzovanie kontaktu, ako aj šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v kontexte akcií, ktoré riadia v rámci programu, a pomáhajú Komisii vo všeobecnej úlohe šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj o jeho výsledkoch, a. Národné agentúry informujú príslušné cieľové skupiny o akciách a činnostiach uskutočňovaných vo svojej krajine s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi zainteresovanými stranami a podporiť medzisektorovú spoluprácu na vykonávaní programu. Pri vykonávaní komunikačných a osvetových činností a pri šírení informácií musia Komisia a národné agentúry v súlade s kapitolou IVa venovať osobitnú pozornosť osobám s obmedzenými príležitosťami s cieľom zvýšiť ich účasť v programe. [PN 149]

1a.  Všetky základné dokumenty programu pre prijímateľov vrátane formulárov žiadostí, pokyny a základné informácie musia byť dostupné aspoň vo všetkých úradných jazykoch Únie. [PN 150]

2.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

3.  Právne subjekty v rámci sektorov, na ktoré sa vzťahuje program, musia používať značku „Erasmus Erasmus+“ na účely komunikácie a šírenia informácií týkajúcich sa programu.

4.  Komisia vykonáva prístupným spôsobom informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3. [PN 151]

4a.  Národné agentúry poskytujú informácie o programe aj útvarom pre profesijné poradenstvo v rámci vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy a službám zamestnanosti. [PN 152]

KAPITOLA IX

SYSTÉM RIADENIA A AUDITU

Článok 23

Vnútroštátny orgán

1.  Do […] členské štáty oznámia Komisii formou oficiálneho oznámenia, ktoré zašle ich stále zastúpenie, osobu(-y), ktorá(-é) je(sú) právne splnomocnená(-é) konať v ich mene ako vnútroštátny orgán na účely tohto nariadenia. V prípade výmeny vnútroštátneho orgánu počas trvania programu oznámi príslušný členský štát túto skutočnosť okamžite Komisii v súlade s rovnakým postupom.

2.  Členské štáty prijmú všetky potrebné a vhodné opatrenia na odstránenie akýchkoľvek právnych a administratívnych prekážok pre riadne fungovanie programu vrátane, ak je to možné, opatrení zameraných na zabránenie zdaňovaniu grantov, zaistenie prenosnosti práv medzi systémami sociálneho zabezpečenia Únie a riešenie problémov, ktoré vedú k ťažkostiam pri získavaní víz alebo povolení na pobyt. [PN 153]

3.  Vnútroštátny orgán určí do […] národnú agentúru alebo národné agentúry. Ak existuje viac než jedna národná agentúra, členské štáty stanovia vhodný mechanizmus na koordináciu riadenia implementácie programu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotnú a nákladovo efektívnu implementáciu programu a v tejto súvislosti efektívny kontakt s Komisiou, ako aj uľahčiť prípadný presun finančných prostriedkov medzi agentúrami, čím sa umožní flexibilnejšie a lepšie využívanie finančných prostriedkov pridelených členským štátom. Každý členský štát si určí, ako usporiada vzťah medzi svojím vnútroštátnym orgánom a národnou agentúrou, a to vrátane takých úloh, akou je stanovenie pracovného programu národnej agentúry.

Vnútroštátny orgán predloží Komisii primerané ex-ante hodnotenie súladu potvrdzujúce, že národná agentúra spĺňa článok [58 ods. 1] písm. c) body v) a vi) a článok [60 ods. 1, 2 a 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj požiadavky Únie na normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov programu určených na grantovú podporu.

4.  Vnútroštátny orgán určí nezávislý audítorský subjekt uvedený v článku 26.

5.  Vnútroštátny orgán zakladá svoje ex-ante hodnotenie súladu na vlastných kontrolách a auditoch a/alebo na kontrolách a auditoch vykonaných nezávislým audítorským subjektom uvedeným v článku 26. Ak bola pre tento program určená tá istá národná agentúra ako pre predchádzajúci program, rozsah ex-ante hodnotenia súladu sa obmedzí na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre tento program.

6.  V prípade, že Komisia zamietne určenie národnej agentúry na základe svojho hodnotenia ex-ante hodnotenia súladu alebo ak národná agentúra nespĺňa minimálne požiadavky stanovené Komisiou, vnútroštátny orgán zabezpečí prijatie potrebných nápravných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby národná agentúra spĺňala tieto minimálne požiadavky, alebo určí iný subjekt za národnú agentúru.

7.  Vnútroštátny orgán monitoruje riadenie programu a vykonáva nad ním dohľad na vnútroštátnej úrovni. Informuje Komisiu a konzultuje s ňou s dostatočným predstihom pred tým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže mať značný vplyv na riadenie programu, najmä rozhodnutie týkajúce sa jeho národnej agentúry.

8.  Vnútroštátny orgán poskytne primerané spolufinancovanie na operácie svojej národnej agentúry s cieľom zabezpečiť, aby sa program riadil podľa platných pravidiel Únie.

9.  Na základe ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry, nezávislého audítorského stanoviska k nemu a analýzy súladu a výkonnosti národnej agentúry, ktorú uskutoční Komisia, vnútroštátny orgán každoročne informuje Komisiu o svojich činnostiach týkajúcich sa monitorovania programu a dohľadu nad ním. Tieto informácie sa v rámci možnosti sprístupnia verejnosti. [PN 154]

10.  Vnútroštátny orgán preberá zodpovednosť za správne riadenie finančných prostriedkov Únie, ktoré Komisia previedla na národnú agentúru v rámci programu.

11.  V prípade akejkoľvek nezrovnalosti, nedbanlivosti alebo podvodu, ktoré možno pripísať národnej agentúre, resp. v prípade akýchkoľvek závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti národnej agentúry, ktoré vedú k vzniku pohľadávok Komisie voči národnej agentúre, vnútroštátny orgán zodpovedá za refundovanie nevymožených finančných prostriedkov Komisii.

12.  Za okolností uvedených v odseku 11 môže vnútroštátny orgán z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie zrušiť mandát národnej agentúry. V prípade, že vnútroštátny orgán chce zrušiť mandát národnej agentúry z iného opodstatneného dôvodu, oznámi zrušenie mandátu Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom ukončenia mandátu národnej agentúry. V takom prípade sa vnútroštátny orgán a Komisia oficiálne dohodnú na konkrétnych a včasných prechodných opatreniach.

13.  V prípade zrušenia mandátu vykoná vnútroštátny orgán potrebné kontroly týkajúce sa finančných prostriedkov Únie zverených národnej agentúre, ktorej mandát bol zrušený, a zabezpečí nerušený prevod týchto finančných prostriedkov a prenos všetkých dokumentov a nástrojov riadenia potrebných na riadenie programu na novú národnú agentúru. Vnútroštátny orgán poskytne národnej agentúre, ktorej mandát bol zrušený, potrebnú finančnú podporu na pokračovanie plnenia jej zmluvných záväzkov voči prijímateľom v rámci programu a voči Komisii, a to až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

14.  Ak o to Komisia požiada, vnútroštátny orgán určí inštitúcie alebo organizácie, alebo druhy takýchto inštitúcií a organizácií, ktoré sa majú považovať za oprávnené na účasť na konkrétnych akciách programu na ich príslušných územiach.

Článok 24

Národná agentúra

1.  Národná agentúra musí:

a)  mať právnu subjektivitu alebo byť súčasťou subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, a riadiť sa právom príslušného členského štátu; za národnú agentúru nie je možné určiť ministerstvo;

b)  mať náležitú kapacitu na riadenie, zamestnancov a infraštruktúru na uspokojivé plnenie svojich úloh, a zabezpečiť tak efektívne a účinné riadenie programu a správne finančné riadenie prostriedkov Únie;

ba)  mať potrebné odborné znalosti na pokrytie všetkých sektorov programu; [PN 155]

c)  mať prevádzkové a právne prostriedky na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)  poskytovať primerané finančné záruky vydané pokiaľ možno orgánom verejnej moci, zodpovedajúce úrovni finančných prostriedkov Únie, na spravovanie ktorých bude vyzvaná;

e)  byť určená na obdobie trvania programu.

2.  Národná agentúra zodpovedá za riadenie všetkých fáz projektového cyklu akcií, ktoré sú opísané v pracovnom programe uvedenom v článku [19], v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c) bodom v) a vi)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.  Národná agentúra poskytne grantovú podporu prijímateľom v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to formou dohody o grante, ktorú Komisia špecifikovala pre príslušnú akciu programu.

4.  Národná agentúra podáva každý rok správu Komisii a svojmu vnútroštátnemu orgánu v súlade s článkom [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Národná agentúra zodpovedá za implementáciu pripomienok, ktoré vydá Komisia v nadväznosti na svoju analýzu ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a nezávislého audítorského stanoviska k nemu.

5.  Národná agentúra nesmie bez predchádzajúceho písomného schválenia vnútroštátnym orgánom a Komisiou delegovať na tretiu stranu žiadnu úlohu programu ani plnenie rozpočtu, ktoré jej boli zverené. Národná agentúra si zachováva výhradnú zodpovednosť za všetky úlohy delegované na tretiu stranu.

6.  V prípade zrušenia mandátu národnej agentúry zostáva uvedená národná agentúra právne zodpovedná za plnenie svojich zmluvných záväzkov voči prijímateľom v rámci programu a voči Komisii až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

7.  Národná agentúra zodpovedá za riadenie a ukončovanie finančných dohôd týkajúcich sa predchádzajúceho programu, ktoré sú na začiatku programu ešte stále otvorené.

7a.  V spolupráci s Komisiou národné agentúry zabezpečia, aby postupy zavedené na vykonávanie nariadenia boli konzistentné a jednoduché a aby mali informácie vysokú kvalitu, a to aj vypracovaním spoločných noriem pre žiadosti o projekty a ich vyhodnocovanie. Národné agentúry vedú pravidelné konzultácie s prijímateľmi programu, aby zabezpečili súlad s touto požiadavkou. [PN 156]

Článok 25

Európska komisia

1.  Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly na základe požiadaviek na súlad pre národné agentúry podľa článku 23 ods. 3, najmä na základe ex-ante hodnotenia súladu, ktoré jej poskytol vnútroštátny orgán, ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu s náležitým zohľadnením ročných informácií od vnútroštátneho orgánu o jeho činnostiach týkajúcich sa monitorovania programu a dohľadu nad ním.

2.  Do dvoch mesiacov od doručenia ex-ante hodnotenia súladu od vnútroštátneho orgánu podľa článku 23 ods. 3 Komisia prijme, podmienečne prijme alebo zamietne určenie národnej agentúry. Komisia nesmie uzatvoriť zmluvný vzťah s národnou agentúrou, kým neprijme ex-ante hodnotenie súladu. V prípade podmienečného prijatia môže Komisia na svoj zmluvný vzťah s národnou agentúrou uplatniť primerané preventívne opatrenia.

3.  Komisia každý rok sprístupní národnej agentúre tieto finančné prostriedky programu:

a)  finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutom členskom štáte na akcie programu, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;

b)  finančný príspevok na podporu na podporu úloh národnej agentúry zameraných na riadenie programu, ktorý sa stanoví na základe výšky finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu zverených národnej agentúre;

c)  ak je to relevantné, dodatočné finančné prostriedky na opatrenia podľa článku 6 písm. d), článku 10 písm. d) a článku 10 13 písm. d) ba). [PN 157]

3a.  Komisia zodpovedá za vykonávanie akcií, ktoré priamo riadi. Riadi teda všetky etapy žiadostí o granty a projekty pre akcie v rámci programu uvedené v kapitolách II, III a IV, keď ich predložia celoúnijné siete, európske a medzinárodné organizácie. [PN 158]

4.  Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia nesprístupní národnej agentúre finančné prostriedky programu, kým formálne neschváli pracovný program národnej agentúry.

5.  Komisia po posúdení ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu zašle svoje stanovisko a pripomienky k nim národnej agentúre a vnútroštátnemu orgánu.

6.  V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej implementácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom [60 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.  S cieľom zabezpečiť jednotné implementovanie programu vo všetkých členských štátoch a vo všetkých tretích krajinách uvedených v článku 17 a s cieľom zabezpečiť výmenu najlepších postupov sa zorganizujú pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr. Externí odborníci vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a tretích krajín pridružených k programu budú prizvaní k účasti na takýchto stretnutiach. Európsky parlament sa na takéto stretnutia prizýva ako pozorovateľ. [PN 159]

7a.  S cieľom zjednodušiť a zosúladiť postup predkladania žiadostí Komisia do 30. júna 2024 poskytne spoločný viacjazyčný nástroj jednotného kontaktného miesta pre tento program. Tento nástroj musí byť prístupný tak online, ako aj na mobilných zariadeniach pre všetky subjekty, ktoré program využívajú alebo ktoré sa podieľajú na jeho riadení. Tento nástroj poskytuje aj informácie o možných partneroch pre potenciálnych prijímateľov. [PN 160]

7b.  Komisia zabezpečí, aby sa výsledky projektov zverejňovali a informácie o nich dôrazne šírili tak, aby sa podporovala výmena najlepších postupov medzi národnými agentúrami, zainteresovanými stranami a prijímateľmi programu. [PN 161]

7c.  Komisia do 31. decembra 2021 vytvorí európsku študentskú kartu pre všetkých študentov zúčastňujúcich sa na programe. Komisia do 31. decembra 2025 sprístupní európsku študentskú kartu všetkým študentom v Únii. [PN 162]

Článok 26

Nezávislý audítorský subjekt

1.  Nezávislý audítorský subjekt vydá audítorské stanovisko k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Stanovisko tvorí základ celkového uistenia podľa článku [123] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Nezávislý audítorský subjekt:

a)  musí mať potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;

b)  musí zabezpečiť, aby boli pri jeho auditoch zohľadňované medzinárodne prijaté audítorské štandardy;

c)  nesmie byť v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra. Predovšetkým je funkčne nezávislý od právneho subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra.

3.  Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup ku všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.

KAPITOLA X

SYSTÉM KONTROLY

Článok 27

Zásady systému kontroly

1.  Komisia prijme príslušné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri implementácii akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam účinnými kontrolami, a pri odhalení nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.  Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly akcií a činností programu riadených národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom, pričom sa zohľadnia systémy vnútornej kontroly vnútroštátnych verejných financií. [PN 163]

3.  Národná agentúra zodpovedá za primárne kontroly prijímateľov grantov na akcie programu podľa článku 24 ods. 2. Tieto kontroly musia poskytnúť primerané uistenie, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie.

4.  Pokiaľ ide o finančné prostriedky programu prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s vnútroštátnymi orgánmi a národnými agentúrami na základe modelu jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 28

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udelí potrebné práva a prístup, ktoré sa požadujú pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade Európskeho úradu pre boj proti podvodom zahŕňajú tieto práva právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

KAPITOLA XI

KOMPLEMENTARITA

Článok 29

Komplementarita s inými politikami, programami a fondmi Únie

1.  Program sa implementuje tak, aby sa zabezpečila jeho celková zhoda a komplementarita s ostatnými príslušnými politikami, programami a fondmi Únie, najmä tými, ktoré sa týkajú vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začleňovania, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, digitálnej politiky, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, súdržnosti, regionálnej politiky, migrácie, bezpečnosti a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

2.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z prostriedkov programu, možno takisto poskytnúť príspevok z prostriedkov akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu. [PN 164]

3.  Ak sa z programu a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) uvedených v článku 1 nariadenia (EÚ) XX [VN] poskytuje spoločná finančná podpora pre jednotnú akciu, táto akcia sa musí implementovať v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vrátane pravidiel o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm.

4.  Akciám oprávneným v rámci programu, ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnateľné podmienky:

–  boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov podľa tohto programu;

–  spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;

–  nemôžu byť financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

môže byť udelená známka excelentnosti ako uznania ich vysokej kvality, a to môže uľahčiť ich žiadosť o financovanie z iných zdrojov alebo umožniť ich výber na financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) bez nového postupu podávania žiadosti. V tomto prípade sa uplatňujú miery spolufinancovania a pravidlá oprávnenosti na základe tohto nariadenia. Tieto akcie implementuje riadiaci orgán uvedený v článku [65] nariadenia (EÚ) XX [VN] v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy vrátane pravidiel týkajúcich sa finančných opráv. [PN 165]

KAPITOLA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku článkoch 19 a 20 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028. [PN 166]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku článkoch 19 a 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 167]

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli žiadnu námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 31

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Výbor sa môže schádzať v špecifickom zložení s cieľom riešiť sektorové otázky. Prípadne možno ad hoc a v súlade s rokovacím poriadkom výboru pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na jeho schôdzach ako pozorovatelia.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 168]

Článok 32

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých v rámci nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, ktoré sa naďalej vzťahuje na príslušné akcie až do ich ukončenia.

2.  Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) č. 1288/2013.

3.  Odchylne od článku [130 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností, ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov roku 2021, ako oprávnené na financovanie od 1. januára 2021, aj keď vznikli prijímateľovi pred predložením žiadosti o grant.

4.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 14 ods. 5, aby sa umožnilo riadenie akcií a činností, ktoré sa neskončia do [31. decembra 2027].

5.  Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami implementovanými v súvislosti s programom Erasmus+ (2014 – 2020) a akciami, ktoré sa majú implementovať v rámci programu.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť […] [dvadsiatym] dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Ukazovatele

1.  Kvalitná vzdelávacia mobilita pre ľudí z rôznych prostredí.

2.  Europeizácia a internacionalizácia organizácií a inštitúcií.

Čo merať?

3.  Počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na mobilitu v rámci programu.

4.  Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na vzdelávaciu mobilitu v rámci programu.

5.  Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach zameraných na vzdelávaciu mobilitu v rámci programu bola pre nich prospešná.

6.  Počet inštitúcií a organizácií podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 (vzdelávacia mobilita) a kľúčovej akcie 2 (spolupráca).

7.  Počet inštitúcií a organizácií prvýkrát podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 (vzdelávacia mobilita) a kľúčovej akcie 2 (spolupráca).

8.  Podiel inštitúcií a organizácií podporovaných programom, ktoré si vďaka svojej účasti na programe vypracovali kvalitné postupy. [PN 169]

PRÍLOHA IA

Všetky kvantitatívne ukazovatele sa rozčlenia aspoň podľa členského štátu a podľa pohlavia.

Cieľ, ktorý sa má merať: Kľúčová akcia 1 – Vzdelávacia mobilita

Ukazovatele:

Počet ľudí, ktorí sa v rámci programu zúčastňujú na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility;

Počet jednotlivcov, ktorí využívajú virtuálne alebo zmiešané vzdelávacie nástroje na podporu mobility v rámci programu;

Počet jednotlivcov, ktorí používajú kombinované alebo virtuálne vzdelávacie nástroje, pretože sa nemôžu zúčastňovať na činnostiach v oblasti mobility,

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré sa v rámci programu zúčastňujú na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility;

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré využívajú virtuálne alebo zmiešané vzdelávacie nástroje na podporu mobility v rámci programu;

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré využívajú kombinované alebo virtuálne vzdelávacie nástroje, pretože sa nemôžu zúčastňovať na činnostiach v oblasti mobility;

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach v rámci kľúčovej akcie 1 bola pre nich užitočná;

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že po účasti na programe sa posilnil ich pocit spolupatričnosti k Európe;

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že po účasti na programe sa zlepšila ich znalosť cudzieho jazyka;

Cieľ, ktorý sa má merať: Kľúčová akcia 2 – Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

Ukazovatele:

Počet organizácií/inštitúcií podporovaných prostredníctvom programu v rámci kľúčovej akcie 2;

Podiel organizácií/inštitúcií, ktoré sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach v rámci kľúčovej akcie 2 bola pre nich užitočná;

Počet organizácií/inštitúcií, ktoré využívajú únijné nástroje a platformy spolupráce;

Cieľ, ktorý sa má merať: Kľúčová aktivita 3 – Podpora rozvoja politiky a spolupráce

Ukazovatele:

Počet jednotlivcov alebo organizácií/inštitúcií, ktoré mali prospech z akcií v rámci kľúčovej akcie 3;

Cieľ, ktorý sa má merať: Začleňovanie

Ukazovatele:

Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa zúčastňujú na mobilitných akciách a činnostiach v oblasti mobility;

Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré využívajú virtuálne alebo zmiešané vzdelávacie nástroje na podporu mobility v rámci programu;

Počet ľudí s obmedzenými príležitosťami, ktorí využívajú kombinované alebo virtuálne vzdelávacie nástroje, pretože sa nemôžu zúčastňovať na činnostiach v oblasti mobility;

Počet organizácií prvýkrát podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 a kľúčovej akcie 2;

Podiel osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa domnievajú, že účasť na programe pre nich bola užitočná;

Cieľ, ktorý sa má merať: Zjednodušenie

Ukazovatele:

Počet malých partnerstiev podporených v rámci kľúčovej akcie 2;

Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že postupy súvisiace s predkladaním žiadostí, účasťou a hodnotením sú primerané a jednoduché;

Priemerný čas potrebný na dokončenie jednotlivých žiadostí podľa akcie v porovnaní s predchádzajúcim programom. [PN 170]

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní sa má chápať ako balík. V prípade, že finančné krytie na program na roky 2021 – 2027 bude nižšie ako suma stanovená v článku 14 ods. 1 pozície Európskeho parlamentu, si Európsky parlament vyhradzuje právo opätovne preskúmať svoju podporu pre ktorúkoľvek akciu programu s cieľom zabezpečiť účinnú realizáciu základných činností programu a jeho posilnenej podpory opatrení na začlenenie.

Okrem toho Európsky parlament jasne uvádza, že jeho podpora pre nové iniciatívy obsiahnuté v jeho pozícii – najmä pokiaľ ide o európske univerzity, strediská odbornej excelentnosti a iniciatívy DiscoverEU – závisí a) od hodnotenia v súčasnosti prebiehajúcich pilotných fáz a b) od ďalšej definície každej iniciatívy. Ak k tomu nedôjde, Európsky parlament využije svoje výhradné práva v rámci ročného rozpočtového postupu, aby zaradil príslušné finančné prostriedky do rezervy dovtedy, kým tieto podmienky nebudú splnené.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 194.
(2) Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 49.
(3)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 194.
(4)Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 49.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(6)COM(2018)0098.
(7)Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.
(8) Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 22/2018 z 3. júla 2018 s názvom „Mobilita v rámci programu Erasmus+: milióny účastníkov a mnohotvárna európska pridaná hodnota, no meranie výkonnosti treba ďalej zlepšovať“.
(9)COM(2018)0321.
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).
(11) Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.
(12)COM(2016)0381.
(13)[Odkaz].
(14)[Odkaz –na prijatie v Rade do konca roka 2018].
(15)COM(2018)0269.
(16)[Odkaz].
(17)COM(2018) [ ].
(18) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.
(19) COM(2016)0381.
(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
(21) Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1.
(22) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(23)Ú. v. EÚ L […], […], s. […].
(24)Ú. v. EÚ L […], […], s. […].
(25)COM(2017)0623.
(26)Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(27)Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).
(29)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(30)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Ú. v. EÚ L 248 (18.9.2013, s. 1).
(31)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(32)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(33)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(34)Najmä Europassu – jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností, Európskeho kvalifikačného rámca, Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy, Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov, Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania, európskej siete informačných centier v európskom regióne a národného informačného centra pre akademické uznávanie v Európskej únii a sietí Euroguidance.
(35)[Odkaz].
(36)[Odkaz].


Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I
PDF 335kWORD 104k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií (COM(2018)0353 – C8-0207/2018 – 2018/0178(COD))
P8_TA(2019)0325A8-0175/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0353),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0207/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0175/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií

P8_TC1-COD(2018)0178


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Cieľom článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je vytvorenie vnútorného trhu, ktorý je prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj Európy a zakladá sa, okrem iného, na vyváženom hospodárskom raste, vysokej úrovni ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia.

(2)  Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj(6), ktorej základom sú ciele trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajúce tri piliere trvalej udržateľnosti: environmentálne, sociálne a hospodárske riadenie. Oznámenie Komisie z roku 2016 s názvom „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť“(7) spája ciele trvalo udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie, aby sa od počiatku zohľadňovali všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie, a to tak v rámci Únie, ako aj v globálnom kontexte. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017(8) sa potvrdil záväzok Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(3)  Rada uzavrela v roku 2016 v mene Európskej únie Parížsku dohodu o zmene klímy(9). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o zmene klímy sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

(4)  Kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Európskej únie a v zmluvách sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery.

(5)  Komisia poverila v decembri 2016 expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby vypracovali všeobecnú a komplexnú stratégiu Únie pre udržateľné financovanie. V správe expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá bola uverejnená 31. januára 2018(10), sa vyzýva na vytvorenie technicky spoľahlivého systému klasifikácie na úrovni Únie s cieľom jasne stanoviť, ktoré činnosti sú „ekologické“ a „udržateľné“, počnúc zmiernením zmeny klímy.

(6)  Komisia uverejnila v marci 2018 oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“(11), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v akčnom plán je vytvoriť zaviesť jednotný systém klasifikácie udržateľných a ukazovatele na určenie miery udržateľnosti činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností má byť založené na spoločnom celostnom chápaní pojmu „udržateľný“ dosahu hospodárskych činností a investícií na environmentálnu udržateľnosť a efektívnosť využívania zdrojov. Jasné usmernenia týkajúce sa činností považovaných za činnosti prispievajúce k environmentálnym cieľom by mali – ako prvý krok – pomôcť pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, v závislosti od miery ich udržateľnosti. Uznávajúc ciele OSN v oblasti udržateľnosti a závery Európskej rady z 20. júna 2017 by sa mali zároveň vyvinúť ďalšie usmernenia týkajúce sa činností prispievajúcich k iným cieľom udržateľnosti – vrátane sociálnych cieľov – môžu byť vypracované neskôr a cieľov v oblasti riadenia, aby sa tak úplným, koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom mohla vykonávať Agenda 2030. [PN 80]

(6a)  Kým na jednej strane je potrebné uznať naliehavosť riešenia zmeny klímy, úzke zameranie na expozíciu voči emisiám uhlíka by mohlo mať negatívne účinky presahovania presmerovaním tokov investícií do cieľov, ktoré so sebou prinášajú iné environmentálne riziká. Preto je potrebné zaviesť primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske činnosti nepoškodzovali iné environmentálne ciele, akými sú biodiverzita a energetická účinnosť. Investori potrebujú porovnateľné a komplexné informácie o environmentálnych rizikách a environmentálnom vplyve s cieľom posúdiť svoje portfóliá nad rámec expozície voči emisiám uhlíka. [PN 2]

(6b)  Vzhľadom na naliehavosť v niekoľkých vzájomne prepojených oblastiach degradácie životného prostredia a nadmernej spotreby zdrojov je potrebné zaujať systémový prístup k exponenciálne rastúcim negatívnym trendom, ako je strata biodiverzity, celosvetová nadmerná spotreba zdrojov, výskyt nových hrozieb vrátane nebezpečných chemických látok a ich koktailov, nedostatok výživy, zmena klímy, poškodzovanie ozónovej vrstvy, zvyšovanie ozónovej vrstvy oceánov a zmena využívania pôdy. Je preto nevyhnutné, aby sa opatrenia, ktoré sa majú prijať, zameriavali na budúcnosť a boli prispôsobené budúcim výzvam. Rozsah týchto výziev si vyžaduje celostný a ambiciózny prístup a prísne uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti. [PN 3]

(7)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ(12) sa požadovalo zvýšiť finančné prostriedky súkromného sektora určené na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, a to najmä zavedením stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti merať environmentálne náklady svojho podnikania a zisky vyplývajúce z využívania environmentálnych služieb.

(7a)  V iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o udržateľných financiách z 29. mája 2018 sa stanovujú základné prvky ukazovateľov udržateľnosti a taxonómie ako stimul pre udržateľné investície. Mala by sa zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými právnymi predpismi. [PN 4]

(8)  Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie tokov kapitálu do udržateľných investícií. Na dosiahnutie uvedených cieľov je dôležité plne využiť potenciál vnútorného trhu. Je takisto dôležité zabezpečiť, aby toky kapitálu nasmerované do udržateľných investícií neboli na vnútornom trhu narúšané.

(8a)  Rozsah výzvy zahŕňa postupný presun celého finančného systému, aby sa podporilo fungovanie hospodárstva na udržateľnom základe. Na tento účel je potrebné uprednostňovať udržateľné financovanie a musí sa zvážiť vplyv udržateľnosti na všetky finančné produkty a služby. [PN 5]

(9)  Účinným Poskytovanie finančných produktov, ktoré sledujú environmentálne udržateľné ciele, je účinným spôsobom nasmerovania postupného presunu súkromných investícií do udržateľných z činností je ponúkanie finančných produktov sledujúcich environmentálne udržateľné ciele s negatívnym vplyvom na životné prostredie a smerom k udržateľnejším činnostiam. Cieľom vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie na trh finančných produktov, služieb a podnikových dlhopisov v zmysle tohto nariadenia ako udržateľné investície udržateľných investícií, najmä tých požiadaviek, ktoré sú stanovené s cieľom umožniť príslušným účastníkom trhu používať vnútroštátnu značku, je posilniť dôveru investorov a ich informovanosť o rizikách, zviditeľniť túto oblasť a vyriešiť obavy týkajúce sa „environmentálne klamlivej reklamy“ („greenwashing“). Pod environmentálne klamlivou reklamou sa rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody tým, že finančný produkt sa uvedie na trh ako šetrný k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. Len málo členských štátov má v súčasnosti zavedené systémy označovania. Vychádzajú z rôznych taxonómií, ktoré klasifikujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je však pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov vytvorí systémy označovania alebo iné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné. Členské štáty by pritom mali využívať svoje vlastné vnútroštátne taxonómie na účely určenia, ktoré investície spĺňajú podmienky na vymedzenie ako udržateľné. Ak takéto vnútroštátne požiadavky vychádzajú z rozdielnych kritérií a ukazovateľov, na základe ktorých hospodárske činnosti spĺňajú podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné, investori budú vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z celej Únie, by okrem toho museli spĺňať rozdielne kritériá v rôznych členských štátoch, aby ich činnosti spĺňali na účely rozdielnych značiek podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Neexistenciou V prípade absencie jednotných kritérií sa a ukazovateľov budú investície nasmerované ekologicky neúčinným a v niektorých prípadoch kontraproduktívnym spôsobom, čo povedie k nesplneniu cieľov v oblasti životného prostredia a udržateľnosti. Táto absencia preto pre hospodárske subjekty zvýšia hospodárskym subjektom zvyšuje náklady a vytvoria vytvára závažné demotivačné faktory, ktoré predstavujú narušenie cezhraničného prístupu na kapitálové trhy pre udržateľné investície. Očakáva sa ďalší rast prekážok cezhraničného prístupu na kapitálové trhy na účely získavania finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Preto by sa mali kritériá a ukazovatele na určenie environmentálnej miery udržateľnosti hospodárskej činnosti postupne harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu a zabránilo ich výskytu v budúcnosti. Hospodárske subjekty budú môcť v dôsledku takejto harmonizácie môcť informácií, metrík a kritérií ľahšie získavať finančné prostriedky na svoje cezhraničné ekologické environmentálne udržateľné činnosti, keďže ich hospodárske činnosti bude možno porovnať s jednotnými kritériami a ukazovateľmi, aby mohli byť vybrané ako podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Tým sa uľahčí prilákanie cezhraničných investícií v rámci Únie. [PN 6]

(9a)   Aby Únia dosiahla svoje environmentálne a klimatické záväzky, je potrebné mobilizovať súkromné investície. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje dlhodobé plánovanie, ako aj regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov. V záujme zabezpečenia koherentného politického rámca pre udržateľné investície je preto dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia nadväzovali na existujúce právne predpisy Únie. [PN 7]

(10)  Ak účastníci trhu navyše neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie nezverejňujú informáciepríspevku ich činností tom, ako činnosti, do ktorých investujú, negatívne alebo pozitívne prispievajú naplneniu napĺňaniu environmentálnych cieľov alebo ak pri vysvetľovaní miery environmentálnej udržateľnosti svojej hospodárskej činnosti používajú rozdielne koncepcie pri vysvetľovaní pojmu „udržateľná“ hospodárska činnosť metriky a kritériá na určenie vplyvu, investori môžu budú považovať kontrolovanie a porovnávanie týchto rozdielnych finančných produktov za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že toto odrádza investorov od investovania do ekologických udržateľných finančných produktov. Nedostatok dôvery investorov má okrem toho zásadný nepriaznivý vplyv na trh pre udržateľné investície. Ďalej sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá alebo trhové iniciatívy na riešenie tejto otázky v rámci vnútroštátnych hraníc povedú k fragmentácii vnútorného trhu. Investorom pomôže porovnávať cezhraničné investičné príležitosti šetrné k životnému prostrediu environmentálny vplyv cezhraničných investičných príležitostí a stimuluje spoločnosti, do ktorých sa investuje, aby dosiahli udržateľnosť svojich obchodných modelov, ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako finančné produkty, o ktorých tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu, spĺňajú environmentálne ciele, a ako používajú pre takéto zverejnenia spoločné kritériá platné v celej Únii. Investori budú potom s vyššou dôverou investovať do ekologických finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu. [PN 8]

(10a)  S cieľom dosiahnuť zmysluplný environmentálny a širší vplyv na udržateľnosť, znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre účastníkov finančného trhu a iné zainteresované strany a uľahčiť rast európskych finančných trhov, ktoré financujú udržateľné hospodárske činnosti, by mala byť taxonómia založená na harmonizovaných, porovnateľných a jednotných ukazovateľoch vrátane aspoň ukazovateľov obehového hospodárstva. Tieto ukazovatele by mali byť v súlade s jednotnou metodikou posudzovania životného cyklu a mali by sa uplatňovať vo všetkých regulačných iniciatívach Únie. Mali by byť základom pre hodnotenie hospodárskych činností, investičného rizika a vplyvu na životné prostredie. Je potrebné vyhnúť sa akémukoľvek prekrývaniu právnych predpisov, ktoré by nebolo v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a nebolo by uplatňované primeraným spôsobom a cieľom vytvoriť jednotnú terminológiu a jednoznačný regulačný rámec. Malo by sa zamedziť aj akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu orgánov, ako aj finančných inštitúcií. Rovnako by sa rozsah a používanie kritérií technického preskúmania, ako aj prepojenie s inými iniciatívami mali jasne vymedziť pred nadobudnutím účinnosti taxonómie a príslušných kritérií. Pri stanovení harmonizovaných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti by sa mali zohľadniť právomoci členských štátov v rôznych oblastiach politiky. Požiadavky tohto nariadenia by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom na malé a menej komplexné inštitúcie vymedzené podľa tohto nariadenia. [PN 9]

(10b)  Ukazovatele by sa mali harmonizovať na základe prebiehajúcich aktivít, napr. práce Komisie, Európskej environmentálnej agentúry a OECD, a mali by zahŕňať environmentálny vplyv na úroveň CO2 a ďalších emisií, biodiverzitu, tvorbu odpadu, využívanie energie a energie z obnoviteľných zdrojov, suroviny, vodu a priame a nepriame využívanie pôdy, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o rámci monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029), akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) a v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo (2014/2208(INI)). Okrem toho by sa mali ukazovatele navrhnúť aj s prihliadnutím na odporúčania expertnej skupiny Európskej komisie na podporu financovania obehového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť, ako integrovať prácu tejto expertnej skupiny do TEG. Ukazovatele by mali zohľadňovať medzinárodne uznávané udržateľné normy. [PN 10]

(11)  S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov a Únie požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných miery environmentálnej udržateľnosti investícií pri stanovovaní požiadaviek na účastníkov trhu na účely označovania finančných produktov, služieb alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa uvádzajú na trh, ako environmentálne udržateľné na vnútroštátnej úrovni. Z tých istých dôvodov by správcovia fondov a inštitucionálni investori, ktorí sa prezentujú ako sledujúci environmentálne ciele, mali používať rovnakú koncepciu environmentálne udržateľných investícií a rovnaké ukazovatele, metriky a kritériá na určenie environmentálneho vplyvu pri zverejňovaní, ako uvedené ciele sledujú plnia. [PN 11]

(12)  Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť môžu podnecovať podniky, aby na dobrovoľnom základe zverejňovali na svojich webových stránkach informácie Informácieenvironmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie environmentálnom vplyve činností pomôžu nielen príslušným relevantným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré spoločnosti vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto to identifikovať a určiť mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností spoločností a zároveň týmto spoločnostiam uľahčí získavať finančné prostriedky na ekologické činnosti uľahčia získavanie finančných prostriedkov. [PN 2]

(13)  Klasifikácia Únie environmentálne udržateľných Ukazovatele relevantné pre stanovenie environmentálneho vplyvu hospodárskych činností platné pre celú Úniu by mala mali umožniť vývoj budúcich politík a stratégií Únie vrátane noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty v Únii a v konečnom dôsledku zavedenie značiek formálne uznávajúcich dodržiavanie uvedených noriem v celej Únii. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude umožniť environmentálne udržateľné investície, sú potrebné, a zároveň by mohli tvoriť základ ďalších hospodárskych, regulačných a prudenciálnych opatrení. Jednotné právne požiadavky pre posudzovanie na posúdenie miery environmentálnej udržateľnosti investícií ako environmentálne udržateľných investícií na základe jednotných kritérií určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností a spoločných ukazovateľov na posudzovanie environmentálneho vplyvu investícií sú potrebné ako referenčný základ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti budúce právne predpisy Únie s cieľom uľahčiť prechod od investícií s negatívnym environmentálnym vplyvom k investíciám s pozitívnym vplyvom. [PN 13]

(14)  V kontexte dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii sa by možnosti politiky, ako je napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, ukázali ako mohli byť účinné pri podpore nasmerúvania mobilizácie a nasmerovania súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017(13) sa stanovuje horizontálny cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 40 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície v oblasti infraštruktúry a inovácií. Spoločné kritériá pre udržateľnosť udržateľnosti hospodárskych činností a spoločné ukazovatele posudzovania environmentálneho vplyvu by mohli podchytiť byť základom pre budúce podobné iniciatívy Únie, ktoré budú podporovať investície sledujúce ciele súvisiace na mobilizáciu investícií súvisiacich s klímou a environmentálne ciele inými environmentálnymi cieľmi. [PN 14]

(15)  S cieľom predísť fragmentácii trhu, ako aj poškodeniu záujmov spotrebiteľov vzhľadom na rozdielne pojmy environmentálne udržateľných predstavy, pokiaľ ide o mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností, by vnútroštátne požiadavky, že trhové subjekty by ich mali dodržiavať, keď chcú uviesť na trh finančné produkty alebo podnikové dlhopisy v zmysle tohto nariadenia ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Medzi uvedené trhové subjekty patria účastníci finančného trhu ponúkajúci ekologické udržateľné finančné produkty alebo služby a nefinančné spoločnosti emitujúce ekologické udržateľné podnikové dlhopisy. [PN 15]

(16)  Aby sa predišlo poškodzovaniu záujmov spotrebiteľov, správcovia fondov a inštitucionálni investori ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné by mali zverejňovať, ako a do akej miery sa používajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Zverejňované informácie by mali umožniť investorom, aby pochopili podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností, a tým aj miera environmentálnej udržateľnosti investícií. Komisia by mala bližšie určiť informácie, ktoré treba zverejniť na tento účel. Tieto informácie by mali príslušným vnútroštátnym orgánom umožniť ľahko overiť súlad s povinnosťou zverejnenia, ako aj presadzovať uvedený záväzok v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(17)  Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejnenia, uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sú na všetky finančné produkty ponúkané ako majúce podobné charakteristiky ako environmentálne udržateľné investície, a to vrátane tých, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle. Od účastníkov finančného trhu by sa nemalo požadovať, aby investovali len do environmentálne udržateľných hospodárskych činností určených v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v tomto nariadení. Mali Účastníci finančného trhu a iní aktéri by sa podporovať v tom mali nabádať k tomu, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa ešte neboli stanovené technické kritériá preskúmania, alebo relevantné pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, činnosti, ktoré financujú, a že by sa mala teda ich finančné produkty mali považovať za environmentálne udržateľnú udržateľné, a to s cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania. [PN 16]

(18)  Na určenie účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov na základe ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv na životné prostredie, a to so zohľadnením jej vplyvu na celý hodnotový reťazec daného odvetvia a zabezpečí sa súlad s existujúcimi právnymi predpismi Únie, ako je balík o čistej energii. [PN 17]

(19)  Environmentálny cieľ ochrany zdravých ekosystémov by sa mal vykladať ako zohľadňujúci príslušné legislatívne a nelegislatívne nástroje Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES(14), smernice Rady 92/43/EHS(15), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014(16), stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(17), stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru, smernice Rady 91/676(18), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014(19), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010(20), akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve(21), ako aj akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín(22).

(20)  Pre každý environmentálny cieľ by sa na základe informácií poskytnutých prostredníctvom harmonizovaných ukazovateľov mali stanoviť jednotné kritériá na posudzovanie hospodárskych činností ako, po splnení ktorých je možné považovať hospodárske činnosti za podstatne prispievajúcich prispievajúce k tomuto cieľu. Jedným z prvkov jednotných kritérií by malo byť, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu dosiahnutia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície považovali za environmentálne udržateľné napriek tomu, že hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu, ktorý prevažuje ich prínos k environmentálnemu cieľu. Podmienkami pre podstatný prínos a neohrozenie environmentálnych cieľov by sa mali umožniť investície do environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom reálne prispievať k napĺňaniu environmentálnych cieľov. [PN 18]

(21)  Pripomínajúc spoločný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sledovať zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast a uznávajúc význam medzinárodných minimálnych ľudských a pracovných práv a noriem by dodržiavanie minimálnych záruk malo byť podmienkou pre hospodárske činnosti, aby spĺňali podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Hospodárske činnosti by preto mali spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné iba vtedy, ak sa pri ich vykonávaní dodržiavajú vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci a osem základných dohovorov MOP. V základných dohovoroch MOP sa vymedzujú ľudské a pracovné práva, ktoré spoločnosti majú dodržiavať. Viaceré z týchto medzinárodných noriem sú takisto zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä zákaz otroctva a nútených prác, ako aj zásada nediskriminácie. Uvedenými minimálnymi zárukami nie je dotknuté prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek v oblasti životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v práve Únie.

(22)  Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa mali kritériá environmentálne udržateľných relevantné pre určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať pravidelne upravovať tak, aby zodpovedali uvedeným zmenám. Aby boli kritériá a ukazovatele aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov odborníkov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v prípade rozdielnych hospodárskych činností bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financie stanoviť podrobné a vyladené technické kritériá a súbor harmonizovaných ukazovateľov preskúmania pre rozdielne rôzne hospodárske činnosti. [PN 19]

(23)  Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom podstatný prínos k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom možno dosiahnuť znížením uvedeného negatívneho vplyvu. Pre uvedené hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní, okrem iného, s priemerom v odvetví, aby sa zvážilo, či táto činnosť môže významne prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov. Uvedenými kritériami by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv (t. j. viac než tri roky) príslušnej hospodárskej činnosti, najmä environmentálny prínos výrobkov a služieb pri ich používaní a príspevok medziproduktov, a tak poskytnúť hodnotenie vplyvu všetkých fáz výroby a použitia v celom hodnotovom reťazci a životnom cykle. [PN 20]

(24)  Hospodárska činnosť by sa nemala považovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje viac škody na životnom prostredí, než sú neprináša čisté výhody, ktoré prináša pre životné prostredie. Technickými kritériami preskúmania by sa mali identifikovať minimálne požiadavky nevyhnutné na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu iných cieľov. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby uvedené kritériá boli rozumné, primerané a vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov a aby zohľadňovali celý hodnotový reťazec a životný cyklus technológií. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby boli pravidelne aktualizované. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ. [PN 21]

(25)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a súboru harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie, ako aj už zavedené nelegislatívne nástroje Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010(23), schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EÚ(24), kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ(25), platformy Komisie pre obehové hospodárstvo, Európskej platformy pre posudzovanie životného cyklu a prebiehajúcej práce na pravidlách týkajúcich sa environmentálnej stopy výrobku a organizácie(26). S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, Komisia by mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností a výdavkov na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA)(27). [PN 22]

(26)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala takisto zohľadniť osobitosti sektora rôznych sektorov infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD, príslušné právne predpisy a normy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES(28), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(29), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ(30), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(31), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ(32) a súčasnej metodiky. V tomto kontexte by technické kritériá preskúmania a ukazovatele mali podporovať primerané rámce riadenia začleňujúce environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory riadenia, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie, ktoré podporila Organizácia Spojených národov(33), a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu. [PN 23]

(26a)  Pri vymedzení technických kritérií preskúmania by Komisia mala brať do úvahy aj prechodné opatrenia zamerané na činnosti, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti zapojené do hospodárskych činností, ktoré sú veľmi škodlivé pre životné prostredie, by mali existovať stimuly na rýchly prechod na environmentálne udržateľný stav alebo aspoň na stav, ktorý je z hľadiska životného prostredia bezproblémový. Technické kritériá preskúmania by mali podporovať takéto procesy prechodu tam, kde sa uskutočňujú. Ak je do takéhoto prechodu preukázateľne zapojená väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu škodlivú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. Existenciu vážneho úsilia o prechod možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi v oblasti kapitálu pri nových a environmentálne udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania. [PN 24]

(27)  Aby sa podporili environmentálne udržateľné inovácie a predišlo narušeniam hospodárskej súťaže pri získavaní finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, technické kritériá preskúmania by mali zabezpečiť, že aby všetky príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví môžu makroekonomických odvetviach (napr. odvetvia NACE ako poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a klimatizácie, stavebníctvo, doprava a skladovanie) mohli spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné a zaobchádza aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako, ak prispievajú rovnako k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v tomto nariadení, pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov podľa článkov 3 a 12. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa však môže líšiť v rôznych odvetviach, čo by sa malo odzrkadliť v týchto kritériách preskúmania. Avšak v každom makroekonomickom odvetví by uvedené kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske aktivity pred inými, ak prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu, pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12. [PN 25]

(27a)  Environmentálne udržateľné činnosti sú výsledkom technológií a produktov, ktoré sa vyvíjajú v celom hodnotovom reťazci. Z tohto dôvodu by sa pri technických kritériách preskúmania mala pri konečnom poskytovaní environmentálne udržateľných činností brať do úvahy úloha celého hodnotového reťazca, od spracovania surovín až po konečný výrobok a jeho fázu odpadu. [PN 26]

(27b)   Aby sa zabránilo narušeniu dobre fungujúcich hodnotových reťazcov, pri technických kritériách preskúmania by sa mala zohľadniť skutočnosť, že environmentálne udržateľné činnosti sú možné vďaka technológiám a produktom vyvinutým viacerými hospodárskymi subjektmi. [PN 27]

(28)  Pri stanovovaní technických kritérií preskúmania by Komisia mala posúdiť potenciálne riziká spojené s prechodom, či by prijatie tempo prijímania uvedených kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti viedlo k vzniku uviaznutých aktív alebo poskytlo nezlučiteľné stimuly, ako aj či by malo negatívny vplyv na likviditu na finančných trhoch. [PN 28]

(29)  S cieľom predísť nadmerne zaťažujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty by Komisia mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktorými sa stanovuje dostatočná právna zrozumiteľnosť, sú praktické, ľahko uplatniteľné a ktorých dodržiavanie možno overiť za primerané náklady.

(30)  S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na environmentálne ciele, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Pri kritériách preskúmania by sa mali zohľadňovať výsledky projektov s cieľom uľahčiť identifikáciu a vývoj nových technológií, ako aj náležite zohľadniť škálovateľnosť týchto technológií. [PN 29]

(31)  Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív, čím by sa zohľadnilo zohľadnil celý životný cyklus technológií a skutočnosť, že odvetvie dopravy vrátane medzinárodnej lodnej dopravy tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa dosvedčuje v akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu(34), odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investičných potrieb potrebných pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v EÚ, a to aj prostredníctvom zvyšovania elektrifikácie alebo prechodu na čistejšie spôsoby dopravy podporovaním prechodu na iný druh dopravy a riadenia dopravy. [PN 30]

(32)  Je osobitne dôležité, aby Komisia pri príprave technických kritérií preskúmania uskutočnila vhodné príslušné konzultácie, a to v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie. Na postupe vytvárania a aktualizácie technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by sa takisto mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a mali by vychádzať z vedeckých dôkazov, sociálnoekonomického vplyvu, najlepších postupov a existujúcej práce a subjektov, konkrétne platformy Európskej komisie pre obehové hospodárstvo, a z poradenstva odborníkov, ktorí majú preukázateľné vedomosti a globálne skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financie. Táto platforma by sa mala skladať z pozostávať zo širokej škály odborníkov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor, aby sa zabezpečilo, že sa náležite zohľadnia špecifiká všetkých príslušných odvetví. Medzi zástupcov verejného sektora by mali patriť odborníci z Európskej environmentálnej agentúry a národných agentúr pre ochranu životného prostredia, európskych orgánov dohľadu, Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo a Európskej investičnej banky. Medzi odborníkov zo súkromného sektora by mali patriť zástupcovia príslušných zainteresovaných strán vrátane aktérov na finančných a nefinančných trhoch, zástupcov reálnej ekonomiky zastupujúcich širokú škálu priemyselných odvetví, zástupcov univerzít, výskumných ústavov, združení a organizácií. V prípade potreby by mala byť platforma oprávnená požiadať nečlenov rady o radu. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa rozvoja, analýzy a preskúmania technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov vrátane ich potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa až do prijatia technických kritérií preskúmania posudzovali ako ekologické aktíva udržateľné v súlade s existujúcimi trhovými postupmi. Platforma by takisto mala poskytovať Komisii poradenstvo o tom, či technické kritériá preskúmania a ukazovatele sú vhodné na ďalšie použitia pri budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo v oblasti vývoja účtovníckych štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ. [PN 31]

(33)  S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä s cieľom vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania a ukazovatele pre rozdielne rôzne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťou zverejnenia stanovenou v článku 4 ods. 3, ako aj technickými kritériami preskúmania uvedenými v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné verejné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby uvedené konzultácie boli vykonané v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 32]

(34)  S cieľom poskytnúť dostatočný čas príslušným aktérom, aby sa oboznámili s kritériami pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v tomto nariadení a pripravili sa na podanie svojej žiadosti, by povinnosti stanovené v tomto nariadení mali byť uplatniteľné na každý environmentálny cieľ šesť mesiacov po prijatí príslušných technických kritérií preskúmania.

(35)  Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne a najmenej každé dva roky preskúmavať, aby sa mohol posúdiť pokrok pri vývoji technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov pre environmentálne udržateľné a environmentálne škodlivé činnosti, používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície alebo investície s negatívnym environmentálnym vplyvom, ako aj to, či si dodržiavanie súladu s povinnosťami vyžaduje vytvorenie ďalšieho mechanizmu overovania. Toto preskúmanie by malo takisto zároveň malo zahŕňať posúdenie toho, či by sa mal rozsah ustanovení potrebných na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia rozšíriť aj na sociálne udržateľné ciele. Do 31. marca 2020 by Komisia mala v prípade potreby uverejniť legislatívne návrhy na vytvorenie mechanizmu overovania dodržiavania súladu. [PN 33]

(36)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá a ukazovatele pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov. [PN 34]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, s cieľom stanoviť mieru miery environmentálneho vplyvu a udržateľnosti hospodárskej činnosti na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)  opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú prípadné požiadavky na účastníkov finančného trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh v rámci Únie ako environmentálne udržateľné;

b)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich v rámci Únie finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície majúce podobné vlastnosti, a

ba)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich finančné produkty, okrem prípadov, keď:

i)  poskytujú vysvetlenia podložené primeranými dôkazmi k spokojnosti relevantných príslušných orgánov, že hospodárske činnosti financované ich finančnými produktmi nemajú žiadny významný vplyv na udržateľnosť podľa technických kritérií preskúmania uvedených v článkoch 3 a 3a, pričom v takom prípade sa neuplatňujú ustanovenia kapitol II a III. Tieto informácie uvádzajú vo svojom prospekte, alebo

ii)  účastník finančného trhu vo svojom prospekte vyhlási, že daný finančný produkt nesleduje ciele udržateľnosti a že produkt predstavuje zvýšené riziko z hľadiska podpory hospodárskych činností, ktoré sa podľa tohto nariadenia nepovažujú za udržateľné.

2a.  Kritériá uvedené v článku 1 ods. 1 sa uplatňujú primeraným spôsobom tak, aby sa predišlo nadmernej administratívnej záťaži, pričom sa zohľadňuje povaha, veľkosť a komplexnosť účastníka finančného trhu a úverových inštitúcií prostredníctvom zjednodušených ustanovení pre malé a menej komplexné subjekty v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 2d.

2b.  Kritériá uvedené v odseku 1 tohto článku môžu používať na účely uvedené v uvedenom odseku podniky, na ktoré sa nevzťahuje ods. 2 tohto článku, alebo vo vzťahu k iným finančným nástrojom, než sú nástroje vymedzené v článku 2, a to na dobrovoľnom základe.

2c.  Komisia prijme delegovaný akt s cieľom určiť informácie, ktoré účastníci finančného trhu predložia relevantným príslušným orgánom na účely odseku 2 písm. a) tohto článku. [PN 35, 55, 59, 87 a 96]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „environmentálne udržateľná investícia“ je investícia, ktorou sa financuje jedna alebo viaceré hospodárske činnosti spĺňajúce podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné podľa tohto nariadenia;

b)  „účastníci finančného trhu“ sú účastníci finančného trhu hociktorí z nasledujúcich subjektov, ako je vymedzené v článku 2 písm. a) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]:

i)   úverová inštitúcia vymedzená v zmysle článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vymedzená v [Úrad pre publikácie: vložiť odkaz na príslušný článok] nariadenia (EÚ) č. 575/2013];

ba)   „eminent“ je kótovaný eminent, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(35) a v článku 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129(36);

c)  „finančné produkty“ sú finančné produkty riadenie portfólia, AIF, IBIP, dôchodkový produkt, dôchodkové zabezpečenie alebo PKIPC, podnikový dlhopis, ako je vymedzené v článku 2 písm. j) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]], ako aj emisie uvedené v smernici 2003/71/ES a nariadení (EÚ) č. 2017/1129);

ca)  „environmentálne ukazovatele“ sú prinajmenšom meranie spotreby zdrojov, ako sú suroviny, energia, energia z obnoviteľných zdrojov, voda, vplyv na ekosystémové služby, emisie vrátane CO2, vplyv na biodiverzitu a využívanie pôdy a tvorba odpadu, a to na základe vedeckých dôkazov, metodiky Komisie na posudzovanie životného cyklu a v súlade s rámcom Komisie na monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029);

cb)  „príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný orgán alebo orgány dohľadu v členských štátoch v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;

cc)  „príslušný orgán ESA“ je európsky orgán dohľadu alebo európske orgány dohľadu v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;

d)  „zmiernenie zmierňovanie zmeny klímy“ je proces udržania nárastu sú procesy vrátane prechodných opatrení, ktoré sú potrebné na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a obmedzenia zvyšovania teploty a snahy o obmedzenie tejto zmeny na o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode;

e)  „prispôsobenie sa zmene adaptácia na zmenu klímy“ je proces prispôsobovania sa aktuálnej adaptácie na aktuálnu alebo očakávanej klíme očakávanú zmenu klímy a jej účinkom účinky;

f)  „skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013(37);

g)  „obehové hospodárstvo“ je čo najdlhšie zachovanie hodnoty a používania výrobkov, materiálov a všetkých ďalších zdrojov v hospodárstve, ako aj na ich najvyššej úrovni čo najdlhšie, a tým zníženie environmentálneho vplyvu a minimalizácia odpadu, a to aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(38), a minimalizáciou využívania zdrojov na základe kľúčových ukazovateľov obehového hospodárstva stanovených v rámci monitorovania pokroku smerom k obehovému hospodárstvu, ktorá sa týka rôznych fáz výroby, spotreby, odpadového hospodárstva;

h)  „znečisťovanie životného prostredia“ je:

i)  priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla, hluku, svetla alebo iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo môže znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

ii)  v kontexte morského prostredia je znečisťovanie životného prostredia vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES(39);

iia)   v kontexte vodného prostredia znečistenie podľa vymedzenia v článku 2 ods. 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES;

i)  „zdravý ekosystém“ je ekosystém, ktorý sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu a ktorý sa dokáže sám reprodukovať alebo obnovovať do rovnovážneho stavu a ktorý zachováva biodiverzitu;

j)  „energetická účinnosť“ je účinnejšie využívanie energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po konečnú spotrebu;

k)  „dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav, ako je vymedzené v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;

l)  „morské vody“ sú morské vody, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

m)  „povrchová voda“, „vnútrozemská voda“, „brakické vody“ a „pobrežná voda“ majú rovnaký význam ako v bodoch 1, 3, 6 a 7 článku 2 smernice 2000/60/ES(40);

n)  „udržateľné obhospodarovanie lesov“ je využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a takej miere, aby sa zachovala ich biologická diverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy súlade s platnými právnymi predpismi. [PN 36, 88 a 89]

Kapitola II

Environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Článok 3

Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, ak uvedená činnosť spĺňa všetky tieto kritériá:

a)  hospodárska činnosť podstatne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 5 v súlade s článkami 6 až 11;

b)  hospodárska činnosť výrazne neohrozuje jeden alebo viaceré environmentálne ciele stanovené v článku 5 v súlade s článkom 12;

c)  hospodárska činnosť je vykonávaná v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 13;

d)  hospodárska činnosť spĺňa technické kritériá preskúmania v prípadoch, ak keď ich Komisia bližšie určila na základe harmonizovaného merania vplyvu na udržateľnosť na úrovni spoločnosti alebo plánu patriaceho do hospodárskej činnosti a v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2. [PN 37]

Článok 3a

Kritériá pre hospodárske činnosti s podstatným negatívnym environmentálnym vplyvom

Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov revízie tohto nariadenia na rozšírenie rámca pre udržateľné investície rámcom používaným na vymedzenie kritérií, kedy a akým spôsobom má hospodárska činnosť významný negatívny vplyv na udržateľnosť. [PN 38]

Článok 4

Používanie Uplatňovanie a dodržiavanie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností

1.  Členské štáty a Únia uplatňujú kritériá na určenie environmentálne udržateľných miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností stanovených v článku 3 na účely akýchkoľvek opatrení, ktorými sa stanovujú požiadavky udržateľnosti na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako „environmentálne udržateľné“.

2.  Účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície alebo podnikové dlhopisy zverejnia príslušné informácie, ktoré majú podobné vlastnosti, zverejňujú informácie o tom, ako a do akej miery sa kritériá pre im umožnia zistiť, či výrobky, ktoré ponúkajú, spĺňajú podmienky environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené udržateľných investíciísúlade s kritériami článku 3 používajú na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením alebo pre ktorú ešte neboli stanovené uvedené technické kritériá preskúmania, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, môžu informujú o tom informovať Komisiu. Komisia v prípade potreby oznámi takéto požiadavky účastníkov finančného trhu platforme pre udržateľné financie. Účastníci finančného trhu neponúkajú finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície s podobnými charakteristikami, ak sa tieto produkty nekvalifikujú ako environmentálne udržateľné.

2a.   Členské štáty v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi ESA monitorujú informácie uvedené v odseku 2. Účastníci finančného trhu informujú o tom príslušný vnútroštátny orgán, ktorý to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu ESA. Vždy, keď príslušný vnútroštátny orgán alebo príslušný orgán ESA nesúhlasí s ohlásenými informáciami uvedenými v odsekoch 2 a 2a, účastníci finančného trhu preskúmajú a opravia zverejnené informácie.

2b.  Zverejnenie informácií uvedených v článku 4 musí byť v súlade so zásadami jasných, prehľadných a nezavádzajúcich informácií, ktoré sú zahrnuté v smernici 2014/65/EÚ a v smernici (EÚ) 2016/97 a s právomocami v oblasti zasahovania uvedenými v článku 4 ods. 2c, ktoré sú v súlade so zásadami, ktoré sú zahrnuté v nariadení č. 600/2014.

2c.  V tomto nariadení sa nevyžadujú žiadne požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré sa vyžadujú podľa [vložiť odkaz na nariadenie o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];

2d.  Malé a menej komplexné podniky uvedené v článku 2 ods. 2b a ods. 2c podliehajú zjednodušeným ustanoveniam.

3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, aby doplnila odsek 2, odsek 2a a odsek 2b s cieľom bližšie určiť informácie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odsekom, pričom zohľadní týmito odsekmi vrátane zoznamu investícií, ktoré majú podobné vlastnosti ako udržateľné investície, a príslušných kvalifikačných prahov na účely odseku 2 s prihliadnutím na dostupnosť relevantných informácií a technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením. Tieto informácie umožňujú investorom identifikovať:

a)  percentuálny podiel podielov týkajúcich sa spoločností v rôznych spoločnostiach vykonávajúcich environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;

b)  podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností;

ba)  príslušné vymedzenia pojmu malých a menej komplexných podnikov uvedených v článku 2b, ako aj zjednodušené ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tieto subjekty.

3a.  Účastníci finančných trhov uverejňujú informácie podľa odseku 3 písm. a) a b).

4.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovania od 1. júla 2020. Komisia môže zmeniť uvedený delegovaný akt, a to najmä vzhľadom na zmeny v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2. [PN 39]

Článok 4a

Monitorovanie trhu

1.  V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, monitoruje príslušný orgán ESA trh s finančnými produktmi uvedenými v článku 1 tohto nariadenia, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

2.  Príslušné orgány monitorujú trh s finančnými produktmi založenými na poistení, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v ich členskom štáte alebo z neho.

3.  V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže príslušný orgán ESA v prípade porušenia tohto nariadenia subjektmi uvedenými v článku 1 dočasne zakázať alebo obmedziť v Únii uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj finančných produktov uvedených v článku 1.

Zákaz alebo obmedzenie uvedené v článku 3 sa môžu uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán ESA, alebo môžu podliehať ním vymedzeným výnimkám.

4.  Príslušný orgán ESA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)  nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia, a

b)  nevytváralo riziko regulačnej arbitráže.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa tohto článku, príslušný orgán ESA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1.

5.  Predtým ako sa príslušný orgán ESA rozhodne prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

6.  Príslušný orgán ESA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, jeho účinnosť sa skončí.

7.  Opatrenie prijaté príslušným orgánom ESA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom. [PN 40]

Článok 5

Environmentálne ciele Ciele udržateľnosti

1.  Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto ciele:

1.  zmiernenie zmierňovanie zmeny klímy;

2.  prispôsobenie sa zmene adaptácia na zmenu klímy;

3.  udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

4.  prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácia zvýšenia miery využívania druhotných surovín;

5.  prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia;

6.  ochrana biodiverzity a zdravých ekosystémov a obnova poškodených ekosystémov.

1a.  Ciele stanovené v prvom odseku sa merajú na základe harmonizovaných ukazovateľov, analýzy životného cyklu a vedeckých kritérií a musia byť splnené tak, aby sa zabezpečilo, že dokážu čeliť budúcim environmentálnym výzvam. [PN 41]

Článok 6

Podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému predchádzaním alebo znižovaním emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov, ako aj prostredníctvom inovácie procesu alebo inovácie výrobku:

a)  výroba, uchovávanie, distribúcia alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo klimaticky neutrálnej energie (vrátane uhlíkovo neutrálnej energie) v súlade so smernicou o obnoviteľných zdrojoch vrátane využitia využívania inovačnej technológie s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo nevyhnutného posilnenia sústavy;

b)  zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch okrem výroby energie pomocou pevných fosílnych palív a vo všetkých fázach energetického reťazca s cieľom znížiť primárnu a konečnú spotrebu energie;

c)  zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;

d)  prechod na používanie environmentálne udržateľných obnoviteľných materiálov alebo zvýšenie miery tohto používania na základe posúdenia celého životného cyklu a nahradenia predovšetkým materiálov na báze fosílnych palív, ktorým sa v krátkodobom horizonte dosahujú úspory emisií skleníkových plynov;

e)  zvýšenie miery využívania technológie environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ktoré prinášajú čisté zníženie emisií;

f)  postupné odstraňovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov, aj z fosílnych palív;

fa)  zvýšenie odstraňovania CO2 z atmosféry a jeho skladovanie v prírodných ekosystémoch, napríklad prostredníctvom zalesňovania, obnovy lesov a obnoviteľného poľnohospodárstva;

g)  vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na umožnenie dekarbonizácie energetických systémov;

h)  výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Tieto technické kritériá preskúmania zahŕňajú prahové hodnoty pre činnosti na zmierňovanie dôsledkov v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na úroveň výrazne pod 2 °C a snahy o jeho obmedzenie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020. [PN 42, 66 a 99]

Článok 7

Podstatný prínos k prispôsobeniu sa zmene klímy

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene adaptácii na zmenu klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k zníženiu negatívnych účinkov súčasnej a očakávanej budúcej klímy alebo zabráneniu nárastu či presunu negatívnych účinkov zmeny klímy, a to týmito spôsobmi:

a)  predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov zmeny klímy na hospodársku činnosť, ktoré závisia od lokality alebo kontextu a ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií;

b)  predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov, ktoré zmena klímy môže predstavovať pre prírodné a zastavané prostredie, v ktorom prebieha hospodárska činnosť, ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií klímy a štúdií o vplyve ľudí na zmenu klímy.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene adaptácii na zmenu klímy;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie uplatňovania od 1. júla 2020. [PN 43]

Článok 8

Podstatný prínos k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných útvarov a morských zdrojov vôd, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k dobrému stavu vôd vrátane sladkých, brakických vnútrozemských povrchových vôd, ústí riek a pobrežných vôd alebo dobrému environmentálneho stavu morských vôd a ak sa v rámci uvedenej činnosti prijímajú primerané opatrenia na obnovu, ochranu alebo zachovanie biologickej rozmanitosti, produktivity, odolnosti, hodnoty a celkového zdravia morského ekosystému, ako aj živobytia komunít, ktoré sú na ňom závislé, prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  ochrana vodného prostredia, vrátane vody určenej na kúpanie (pobrežnej a morskej), pred nepriaznivými účinkami komunálnych a priemyselných odpadových vôd vrátane plastov prostredníctvom zabezpečenia primeraného zberu a spracovania komunálnych a priemyselných odpadových vôd v súlade s článkami 3, 4, 5 a 11 smernice Rady 91/271/EHS(41) alebo v súlade s najlepšími dostupnými technikami stanovenými v smernici 2010/75/EÚ;

aa)  ochrana vodného prostredia pred nepriaznivými účinkami emisií a vypúšťaní na mori v súlade s dohovormi Medzinárodnej námornej organizácie, ako je dohovor MARPOL, ako aj dohovorov, ktoré nevychádzajú z dohovoru MARPOL, ako sú Dohovor o záťažovej vode či regionálne morské dohovory;

b)  ochrana ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie pitnej vody prostredníctvom zabezpečenia, že neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a látky, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, a overovanie, že spĺňa minimálne požiadavky stanovené v časti A a B prílohy I k smernici Rady 98/83/ES(42), ako aj zlepšenie prístupu občanov k čistej pitnej vode;

c)  odber vody v súlade s cieľom dobrého kvantitatívneho stavu, ako je vymedzené v tabuľke 2.1.2 v prílohe V k smernici 2000/60/ES;

d)  zlepšenie riadenia a účinného využívania vody, uľahčenie opätovného využívania vody, systémov na riadenie využívania dažďovej vody alebo akákoľvek iná činnosť, ktorá chráni alebo zlepšuje kvalitu a kvantitu vodných útvarov Únie v súlade so smernicou 2000/60/ES;

e)  zabezpečenie udržateľného využívania morských ekosystémových služieb alebo prispievanie k dobrému environmentálnemu stavu morských vôd, ako je určené na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k smernici 2008/56/ES a ďalej špecifikované v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/848(43).

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022. [PN 44]

Článok 9

Podstatný prínos k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácii zvýšenia miery využívania druhotných surovín

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácii, opätovného použitia a recyklácie, ktoré pokrývajú celý životný cyklus výrobku alebo hospodárskej činnosti v rôznych štádiách výroby, spotreby a ukončenia používania, ak uvedená činnosť v súlade s acquis EÚ podstatne prispieva k uvedenému environmentálnemu cieľu prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  zlepšenie efektívneho využívania surovín a zdrojov vo výrobe, a to aj prostredníctvom znižovania spotreby primárnych surovín a zvyšovania miery využívania vedľajších produktov a odpadu druhotných surovín, čím sa podporí ukončenie činností spojených s odpadom;

b)  zvýšenie trvanlivosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti alebo opätovnej použiteľnosti výrobkov navrhovanie, výroba a zvyšovanie miery používania výrobkov, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú trvanlivé (najmä z hľadiska životnosti a absencie plánovaného zastarávania), opraviteľné, opätovne použiteľné a modernizovateľné;

c)  zvýšenie navrhovanie výrobkov z odpadových produktov a zvyšovanie opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti výrobkov vrátane jednotlivých materiálov obsiahnutých vo výrobkoch, okrem iného prostredníctvom nahradenia alebo nižšieho obmedzeného používania nerecyklovateľných výrobkov a materiálov, ktoré nie sú recyklovateľné;

d)  zníženie znižovanie obsahu nebezpečných látok a nahrádzanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v materiáloch a výrobkoch v súlade s harmonizovanými právnymi požiadavkami stanovenými na úrovni Únie, najmä s ustanoveniami právnych predpisov EÚ, ktorými sa zabezpečuje bezpečné nakladanie s látkami, materiálmi a produktmi a odpadom;

e)  predĺženie využívania výrobkov, a to aj prostredníctvom zvýšeného opätovného použitia, opätovného spracovania, modernizácie, opravy a spoločného využívania výrobkov spotrebiteľmi;

f)  zvýšenie využívania druhotných surovín a ich kvality, a to aj prostredníctvom kvalitnej recyklácie odpadu;

g)  zníženie tvorby odpadu vrátane tvorby odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, ťažbou nerastov, výrobnými, stavebnými a demolačnými činnosťami;

h)  zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

ha)   zvýšenie rozvoja infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ktorá je potrebná na prevenciu, opätovné používanie a recykláciu;

i)  predchádzanie spaľovaniu, likvidáciilikvidácii skládkovaniu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

j)  predchádzanie vzniku odpadu a inému znečisteniu životného prostredia vrátane prevencie a znižovania morského odpadu spôsobeného nesprávnym nakladaním s odpadom, znižovanie ich čistenie množstva a ich čistenie;

ja)   znižovanie miery vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach;

k)  účinné efektívne využívanie prírodných zdrojov energie, surovín, vody a pôdy;

ka)  podpora biohospodárstva prostredníctvom trvalo udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov na výrobu materiálov a komodít.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov obehového hospodárstva vypracovaných Komisiou na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vzniku odpadu a recyklácii;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov obehového hospodárstva vypracovaných Komisiou, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia na základe ňou vypracovaných ukazovateľov obehového hospodárstva stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021. [PN 45]

Článok 10

Podstatný prínos k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k vysokej úrovni ochrany ochrane životného prostredia pred znečistením životného prostredia prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy iných ako emisie skleníkových plynov;

b)  zlepšenie úrovne kvality ovzdušia, vody alebo pôdy v oblastiach, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, za súčasnej minimalizácie negatívnych vplyvov a rizík na ľudské zdravie a životné prostredie;

c)  minimalizácia značných nepriaznivých účinkov výroby a používania chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021. [PN 46]

Článok 11

Podstatný prínos k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov

1.  Na účely tohto nariadenia sa hospodárska činnosť považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k ochrane, zachovávaniu a zveľaďovaniu alebo obnove biodiverzity a ekosystémových služieb v súlade s príslušnými legislatívnymi a nelegislatívnymi nástrojmi Únie prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  ochrana opatrenia na ochranu prírody (biotopy, druhy); ochrana, obnova zamerané na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov, druhov voľne žijúcich živočíchovzveľaďovanie rastlín do priaznivého stavu ochrany a dosiahnutie primeraných populácii prirodzene sa vyskytujúcich druhov, ktorými sa chráni, obnovuje a zlepšuje stav ekosystémov a ich schopnosť poskytovať služby;

b)  udržateľné obhospodarovanie pôdy vrátane primeranej ochrany biologickej diverzity pôdy; neutralita degradácie pôdy a rekultivácia znečistených plôch;

c)  udržateľné poľnohospodárske postupy vrátane tých, ktoré prispievajú k zastaveniu alebo zabráneniu odlesňovania a straty biotopu;

d)  udržateľné obhospodarovanie lesov so zreteľom na nariadenie EÚ o dreve, nariadenie EÚ o LULUCF, smernicu EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) a uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s týmito predpismi a závermi ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE).

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022. [PN 47]

Článok 12

Výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov

1.  Na účely článku 3 písm. b) sa hospodárska činnosť, s ohľadom na celý jej životný cyklus, považuje za výrazne ohrozujúcu:

a)  zmiernenie zmeny klímy, ak uvedená činnosť vedie k značným emisiám skleníkových plynov;

b)  prispôsobenie sa zmene klímy, ak uvedená činnosť vedie k zvýšenému negatívneho účinku na súčasnú a očakávanú klímu, a to výrazne nad rámec prírodného a zastavaného prostredia, v rámci ktorého uvedená činnosť prebieha;

c)  udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav vôd v Únii vrátane sladkých, brakických a pobrežných vôd alebo dobrý environmentálny stav morských vôd Únie v súlade so smernicami 2000/60/ES a 2008/56/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva;

d)  obehové hospodárstvo a predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu recyklácia, ak uvedená táto činnosť vedie k značnej neefektívnosti pri využívaní v používaní materiálov v jednej a zdrojov, ako je napríklad neobnoviteľná energia, suroviny, voda a pôda, priamo alebo vo viacerých nepriamo, v rôznych fázach životného cyklu výrobkov, a to vrátane neefektívnosti, ktorá sa týka prvkov určených na obmedzenie životnosti výrobkov, aj pokiaľ ide o trvácnosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť, opätovnú použiteľnosť z hľadiska trvácnosti, opraviteľnosti, možnosti modernizácie, opätovného použitia alebo recyklovateľnosť recyklovateľnosti výrobkov, alebo ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu tvorby, spaľovaniu alebo likvidácii odpadu;

e)  prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti;

f)  zdravých ekosystémov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov vrátane biodiverzity a využívania pôdy.

1a.   Pri posudzovaní hospodárskej činnosti podľa kritérií a) až f) sa zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej činnosti, ako aj vplyvy výrobkov a služieb poskytovaných touto činnosťou počas ich celého životného cyklu, a ak je to potrebné, v rámci celého hodnotového reťazca. [PN 48 a 101]

Článok 13

Minimálne záruky

Minimálne záruky uvedené v článku 3 písm. c) sú postupy implementované podnikom, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, aby zabezpečil, že sa dodržiavajú dodržiavanie zásad OECD pre nadnárodné podniky a hlavné zásady a práva stanovené OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane zásad práv stanovených v ôsmich základných dohovoroch uvedených vo vyhlásení Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci, konkrétne: právo nebyť vystavený nútenej práci, sloboda združovania, práva pracovníkov organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie, rovnaká odmena pre mužov a ženy za prácu rovnakej hodnoty, nediskriminácia v prípade rovnosti príležitosti, rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj právo nebyť vystavený detskej práci a v Medzinárodnej listine ľudských práv.

Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o dôsledky a vhodnosť revízie tohto nariadenia tak, aby zahŕňalo dodržiavanie iných minimálnych záruk, ktoré musí dodržať podnik vykonávajúci hospodársku činnosť, aby bolo možné danú hospodársku činnosť považovať za environmentálne udržateľnú.

Komisia je splnomocnená doplniť tento článok o delegovaný akt, v ktorom sa stanovia kritériá s cieľom určiť, či sa požiadavky tohto článku dodržiavajú. Pri vypracúvaní delegovaného aktu podľa tohto článku Komisia zohľadní zásady uvedené v odsekoch 1 a 2. Komisia prijme uvedený delegovaný akt do 31. decembra 2020. [PN 49, 70, 72 a 93]

Článok 14

Požiadavky na technické kritériá preskúmania

1.  Technické kritéria preskúmania prijaté v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2:

-a)  vychádzajú z harmonizovaných ukazovateľov, ktorými sa meria environmentálny vplyv pomocou harmonizovaného hodnotenia životného cyklu;

a)  identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k danému environmentálnemu cieľu so zohľadnením nielen krátkodobých, ale aj dlhodobejších vplyvov konkrétnej hospodárskej činnosti;

b)  bližšie určujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu príslušných environmentálnych cieľov;

c)  sú kvalitatívne alebo kvantitatívne alebo oboje, pričom prípadne obsahujú prahové hodnoty;

d)  prípadne vychádzajú zo systémov označovania štítkom a certifikácie Únie, metodík Únie pre posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických systémov klasifikácie Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie a uznávajú právomoc členských štátov;

e)  vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a prípadne zohľadňujú rešpektujú zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ZFEÚ;

f)  zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej hospodárskej činnosti, ako aj výrobkov a služieb poskytovaných uvedenou hospodárskou činnosťou, a to počas celého ich životného cyklu a prípadne aj v celom hodnotovom reťazci, najmä vzhľadom s ohľadom na ich výrobu od spracovania surovín až po konečný produkt, používanie a, životnosť a recykláciu;

fa)   zohľadňujú náklady na nečinnosť vychádzajúc zo sendaiského rámca OSN pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030;

g)  zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti a prihliadajú na možnosť, že činnosť prechádza na udržateľné nastavenie a/alebo udržateľnú prevádzku, a to prostredníctvom výskumných a inovačných projektov, konkrétnych harmonogramov a dráh súvisiacich s týmto prechodom;

h)  zohľadňujú potenciálny vplyv na likviditu trhu, riziko určitých aktív riziko, že niektoré aktíva sa stanú uviaznutými v dôsledku straty hodnoty následkom prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo, ako aj riziko vzniku nezlučiteľných stimulov;

ha)   sú ľahko uplatniteľné a zabraňujú príliš veľké administratívnej záťaži z hľadiska ich dodržiavania;

i)  pokrývajú všetky hospodárske činnosti v rámci konkrétneho odvetvia na makroekonomickej úrovni a zabezpečujú, že s uvedenými činnosťami sa rovnako zaobchádza, pokiaľ ide o ich riziká v oblasti udržateľnosti, ak rovnako prispievajú k jednému alebo viacerým environmentálnych cieľom a výrazne neohrozujú žiaden z ďalších environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže na trhu;

j)  sú stanovené s cieľom uľahčiť overenie dodržiavania súladu s uvedenými kritérií vždy, keď je to možné.

2.  Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá, ktoré vychádzajú z ukazovateľov v prípade činností týkajúcich sa prechodu na čistú energiu s nulovou čistou hodnotou emisií skleníkových plynov, najmä v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

2a.   Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, ktoré využívajú fosílne palivá, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

2b.   Technické kritériá preskúmania zabezpečia, aby sa hospodárske činnosti, ktoré prispievajú k efektom zablokovania s vysokými emisiami oxidu uhličitého, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

2c.   Technické kritériá preskúmania zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, ktoré produkujú neobnoviteľný odpad, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

3.  Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá v prípade činností týkajúcich sa prechodu na ekologickú alebo klimaticky neutrálnu mobilitu vrátane prechodu na iný druh dopravy, opatrení v oblasti energetickej účinnosti a alternatívnych palív, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

3a.  Ak sa preukáže, že väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu hospodársku činnosť, je na ceste k prechodu od tejto činnosti na udržateľnú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. A Toto smerovanie k prechodu možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi pri nových a udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania.

4.  Komisia pravidelne preskúmava kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 a v prípade potreby zmení delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením, a to v súlade s vedeckým a technickým vývojom. [PN 50, 73, 74, 75 a 104]

Článok 15

Platforma pre udržateľné financie

1.  Komisia vytvorí platformu pre udržateľné financie, ktorá ktorej zloženie zabezpečí rovnováhu, široké spektrum názorov a rodovú rovnosť. Bude pozostávať, a to vyváženým spôsobom, z/zo zástupcov týchto skupín:

a)  zástupcov týchto subjektov:

i)  Európskej environmentálnej agentúry;

ii)  európskych orgánov dohľadu;

iii)  Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu;

iiia)   Agentúry Európskej únie pre základné práva;

iiib)   Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG);

b)  expertov odborníkov zastupujúcich príslušné súkromné zainteresované strany vrátane finančných a nefinančných účastníkov trhu a podnikateľských odvetví zastupujúcich príslušné odvetvia;

ba)   odborníkov zastupujúcich občiansku spoločnosť, a to aj s odbornými znalosťami v oblasti environmentálnych, sociálnych, pracovných záležitostí a záležitostí v oblasti správy vecí verejných;

c)  odborníkov vymenovaných na základe ich osobných schopností, ktorí majú preukázateľné vedomosti zastupujúcich akademickú obec, vrátane univerzít, výskumných ústavovskúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie think-tankov vrátane globálnych odborných znalostí.

1a.   Odborníci uvedení v písmenách b) a c) sa vymenúvajú v súlade s článkom 237 nariadenia o rozpočtových pravidlách a majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť vo finančnom sektore.

1b.   Európsky parlament a Rada musia byť náležite a včas informovaní vo všetkých štádiách výberového konania na odborníkov pre platformu pre udržateľné financie.

2.  Platforma pre udržateľné financie:

-a)   poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa stanovenia harmonizovaných ukazovateľov, ktoré sú uvedené v článku 14 ods. 1 písm. -a), a prípadnej potreby aktualizovať ich; pritom vychádza z práce príslušných subjektov Únie a iniciatív, konkrétne rámca pre monitorovanie obehového hospodárstva;

a)  poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa technických kritérií preskúmania, ktoré sú uvedené v článku 14, a prípadnej potreby aktualizovať uvedené kritériá;

b)  analyzuje vplyv technických kritérií preskúmania na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii, z hľadiska potenciálnych nákladov a prínosov vyplývajúcich z ich uplatňovania;

c)  pomáha Komisii analyzovať žiadosti zainteresovaných strán s cieľom vypracovať alebo preskúmať technické kritériá preskúmania pre uvedenú hospodársku činnosť na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii; závery týchto analýz sa včas zverejnia na webovom sídle Komisie;

d)  na žiadosť Komisie alebo Európskeho parlamentu poskytuje Komisii alebo Európskemu parlamentu poradenstvo týkajúce sa vhodnosti technických kritérií preskúmania pre možné ďalšie použitie použitia;

da)   v spolupráci s EFRAG poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa vypracovania účtovných štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ;

e)  monitoruje trendy na úrovni EÚ pravidelne podáva správy Komisii členských štátov týkajúce sa kapitálových tokov z hospodárskych činností s negatívnym vplyvom na udržateľnosť životného prostredia smerom k udržateľným investíciám na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii, a pravidelnetokoch kapitálu do udržateľných investícií nich podáva správy Komisii;

f)  poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa možnej potreby zmeniť toto nariadenie, najmä pokiaľ ide o relevantnosť a kvalitu údajov a spôsoby, ako znížiť administratívne zaťaženie;

fa)   prispieva k hodnoteniu a vypracúvaniu nariadení a politík týkajúcich sa udržateľného financovania vrátane otázok súdržnosti politík;

fb)  pomáha Komisii pri určovaní možných sociálnych cieľov.

2a.   Platforma pri plnení týchto úloh náležite zohľadňuje príslušné údaje a relevantný vedecký výskum. Môže uskutočňovať verejné konzultácie s cieľom získať v rámci svojho mandátu názory zainteresovaných strán na konkrétne záležitosti.

3.  Platforme pre udržateľné financie predsedá Komisia, pričom sa na platformu vzťahujú horizontálne pravidlá Komisie pre skupiny odborníkov. Komisia zverejňuje analýzy, rokovania, správy a zápisnice platformy na svojom webovom sídle. [PN 51]

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v odseku 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Komisia v rámci prípravy delegovaných aktov vykoná vhodné konzultácie a posúdi navrhované možnosti politiky.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2, článku 12 ods. 2 a článku 13 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 52]

Kapitola III

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Doložka o preskúmaní

1.  Komisia do 31. decembra 2021 a potom každé tri roky uverejňuje správu o uplatňovaní a vplyve tohto nariadenia. V uvedenej správe sa posudzuje:

a)  pokrok v implementácii tohto nariadenia, pokiaľ ide o vývoj technických kritérií preskúmania na základe ukazovateľov v prípade environmentálne udržateľných hospodárskych činností;

b)  možná potreba revízie kritérií a zoznamu ukazovateľov stanovených v tomto nariadení na posudzovanie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti s cieľom uľahčiť inováciu a trvalo udržateľný prechod;

c)  vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ciele udržateľnosti, najmä sociálne ciele;

d)  používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície a investície s negatívnym environmentálnym vplyvom v práve Únie, ako aj na úrovni členských štátov vrátane vhodnosti vytvorenia mechanizmu toho, či je vhodné preskúmať alebo zriadiť ďalší mechanizmus overovania súladu s kritériami stanovenými dodržiavania kritérií na základe ukazovateľov stanovených v tomto nariadení;

da)   účinnosť taxonómie pri nasmerovaní súkromných investícií do udržateľných činností.

1a.  Do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky Komisia preskúma rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, ak vytvára nadmerné administratívne zaťaženie alebo ak potrebné údaje pre účastníkov finančného trhu nie sú dostatočne dostupné.

2.  Správa Správy sa zašle zašlú Európskemu parlamentu a Rade. Komisia prípadne predloží sprievodné legislatívne návrhy. [PN 53 a 105]

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Články 3 až 13 tohto nariadenia sa uplatňujú:

a)  od 1. júla 2020, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 1 a 2;

b)  od 31. decembra 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 4 a 5;

c)  od 31. decembra 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 3 a 6;

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.
(3)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(4) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(6)Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (OSN 2015), dostupné na: https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld.
(7)COM(2016)0739.
(8)CO EUR 17, CONCL 5.
(9)Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
(10)Záverečná správa expertnej skupiny EÚ na vysokej úrovni o udržateľnom financovaní s názvom „Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva“, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/180131-sustainable-finance-final-report_en.pdf.
(11)COM(2018)0097.
(12)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).
(14)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 020, 26.1.2010, s. 7).
(15)Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
(16)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).
(17)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244).
(18)Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).
(19)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania v Únii (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 59).
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).
(21)Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Presadzovanie práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT): návrh akčného plánu EÚ“ (COM(2003)0251).
(22)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín“ (COM(2016)0087).
(23)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).
(24)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
(25)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie, {SEK(SEC(2008)2124) {SEK(SEC(2008)2125) {SEK(SEC(2008)2126), COM(2008)0400.
(26)2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).
(27)Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
(29)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
(30)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
(31)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(32)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(33)https://www.unpri.org/download?ac=6303.
(34)COM(2018)0097.
(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).
(36) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).
(37)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
(38)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(39)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
(40)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(41)Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
(42)Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).
(43)Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).


Odhad príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2020 – Oddiel I – Európsky parlament
PDF 172kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2020 (2019/2003(BUD))
P8_TA(2019)0326A8-0182/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2019(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2018 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o pozícii Rady k druhému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2019(9),

–  zo zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente(10),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka pre Predsedníctvo v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2020,

–  so zreteľom na predbežný návrh odhadu rozpočtu, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 25. marca 2019 v súlade s článkom 25 ods. 7 a článkom 96 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na predbežný návrh rozpočtu, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 96 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  zo zreteľom na článok 96 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0182/2019),

A.  keďže tento postup je piaty úplný rozpočtový postup prebiehajúci v novom volebnom období a v siedmom roku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

B.  keďže rozpočet na rok 2020 v znení, ktoré je navrhnuté v správe generálneho tajomníka, bol zostavený so zreteľom na ročné zvýšenie stropu v okruhu V (o infláciu aj v reálnom vyjadrení), vďaka čomu je k dispozícii väčší priestor pre rast a investície, pokračuje sa vo vykonávaní politík na dosiahnutie úspor a vyvíjajú sa snahy o zvýšenie efektívnosti;

C.  keďže medzi prioritné ciele, ktoré generálny tajomník navrhol pre rozpočet na rok 2020, patria: poskytovanie potrebných zdrojov na prvý celý rok po zvolení nového Európskeho parlamentu a Komisie a poskytovanie zdrojov na prioritné projekty zamerané na zapojenie občanov, viacročné stavebné projekty, bezpečnosť a vývoj v IT oblasti;

D.  keďže generálny tajomník navrhol v predbežnom návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2020 rozpočet vo výške 2 068 530 000 EUR, čo predstavuje 3,58 % zvýšenie oproti rozpočtu na rok 2019 a 18,38 % okruhu V viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

E.  keďže takmer dve tretiny rozpočtu sú indexované výdavky, ktoré sa väčšinou týkajú odmien, dôchodkov, liečebných nákladov a príspevkov pre poslancov (21 %), ktorí sú stále vo funkcii a ktorí už odišli do dôchodku, a zamestnancov (35 %), ako aj budov (13 %) a ktoré sú upravené podľa služobného poriadku a štatútu poslancov, osobitnej odvetvovej indexácie alebo miery inflácie;

F.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016(11) zdôraznil, že jeho rozpočet na rok 2016 by mal byť založený na realistickom základe a mal by byť v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny a riadneho finančného hospodárenia; konštatuje, že jednorazové platby sú užitočným a všeobecne uznávaným nástrojom na zvýšenie flexibility a transparentnosti;

G.  keďže rozpočet Európskeho parlamentu by mu mal zaručiť plnú legislatívnu právomoc a umožniť jeho riadne fungovanie;

H.  keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu v určitej miere závisí od jeho schopnosti riadiť svoje vlastné výdavky a rozvíjať demokraciu na úrovni Únie;

I.  keďže rok 2020 bude prvým celým rokom po voľbách, a teda sa obnoví bežné tempo hlavných politických a podporných činností;

J.  keďže dobrovoľný dôchodkový fond bol zriadený v roku 1990 predpismi Predsedníctva upravujúcimi systém doplnkového (dobrovoľného) dôchodkového zabezpečenia(12);

K.  keďže Dvor audítorov dňa 16. júna 1999 vydal stanovisko č. 5/99 s názvom „Dôchodkový fond a schéma pre poslancov Európskeho parlamentu“;

Všeobecný rámec

1.  zdôrazňuje, že podiel rozpočtu Európskeho parlamentu v roku 2020 by sa mal udržať pod úrovňou 20 % stropu v okruhu V; poznamenáva, že úroveň odhadu na rok 2020 zodpovedá 18,22 %, čo je menej ako hodnota dosiahnutá v roku 2019 (18,51 %), a predstavuje najnižší podiel okruhu V za viac ako 15 rokov;

2.  zdôrazňuje, že najväčšia časť rozpočtu Európskeho parlamentu sa stanovuje podľa záväzkov vyplývajúcich zo štatútu alebo zmluvných záväzkov a podlieha ročnej indexácii;

3.  požaduje, aby generálny tajomník a Predsedníctvo zásadne predkladali Výboru pre rozpočet budúce odhady Európskeho parlamentu bližšie k úrovni miery inflácie, ktorú predpovedá Komisia, ak už nie na jej úrovni;

4.  schvaľuje dohodu dosiahnutú v zmierovacom konaní medzi Predsedníctvom a Výborom pre rozpočet 19. marca 2019 týkajúcu sa navýšenia rozpočtu na rok 2019 o 2,68 %, čo zodpovedá celkovej úrovni jeho odhadu na rok 2020 vo výške 2 050 430 000 EUR, zníženia úrovne výdavkov predbežného návrhu odhadu, ktorý schválilo Predsedníctvo 11. marca 2019, o 18,1 milióna EUR a náležitého zníženia navrhovaných rozpočtových prostriedkov v týchto rozpočtových riadkoch: 1004 – Bežné cestovné výdavky; 1200 – Platy a príspevky; 1402 – Ostatní zamestnanci – Vodiči na generálnom sekretariáte; 2007 – Výstavba budov a úprava priestorov; 2022 – Údržba, prevádzka a upratovanie budov; 2024 – Spotreba energie; 2101 – Výpočtová technika a telekomunikácie – Opakujúce sa prevádzkové činnosti – Infraštruktúra; 212 – Nábytok; 214 – Technické zariadenie a vybavenie; 300 – Náklady na služobné cesty zamestnancov medzi tromi pracoviskami; 302 – Výdavky na pohostenie a reprezentáciu; 3040 – Rôzne výdavky na interné schôdze; 3042 – Schôdze, kongresy, konferencie a delegácie; 422 – Výdavky, ktoré sa vzťahujú na asistentskú výpomoc; rozhodne sa poskytnúť položke 1650 – Lekárska služba rozpočtové prostriedky vo výške 140 000 EUR, položke 320 – Získavanie odborného poradenstva rozpočtové prostriedky vo výške 160 000 EUR a položke 3211 – Vedecké mediálne centrum rozpočtové prostriedky vo výške 400 000 EUR; víta skutočnosť, že tieto zmeny prijalo Predsedníctvo 25. marca 2019;

5.  odporúča, aby útvary Európskeho parlamentu zaviedli úpravu poznámok v položke 1650 – Lekárska služba, keďže dodatočné rozpočtové prostriedky vo výške 140 000 EUR sú určené na pokrytie výdavkov súvisiacich s mediátorom a psychológom na predchádzanie psychickému a sexuálnemu obťažovaniu a boj proti nemu, a v položke 320 – Získavanie odborného poradenstva, keďže dodatočné rozpočtové prostriedky vo výške 160 000 EUR sú určené na pokrytie výdavkov súvisiacich s odbornými znalosťami a odborníkmi v oblasti predchádzania psychickému a sexuálnemu obťažovaniu, jeho vyšetrovania a boja proti nemu;

6.  konštatuje, že pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, vychádza sa z riadneho vystúpenia s dohodou, schválenia dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva a politického vyhlásenia Európskej rady z 25. novembra 2018, podľa ktorého by Spojené kráľovstvo prispievalo do rozpočtu Únie až do roku 2020; konštatuje, že väčšina úspor vyplývajúcich z vystúpenia už bola začlenená do rozpočtu na rok 2019 a že v roku 2020 by došlo len k miernemu poklesu niektorých výdavkov v dôsledku toho, že bude o 46 poslancov menej;

7.  konštatuje, že ak Spojené kráľovstvo z Únie nevystúpi alebo ak vystúpi bez dohody, Predsedníctvo, Výbor pre rozpočet alebo plénum bude môcť navrhované rozpočtové prostriedky upraviť kedykoľvek počas rozpočtového postupu;

8.  zdôrazňuje, že kľúčovými funkciami Európskeho parlamentu je úloha spoluzákonodarcu vykonávaná spoločne s Radou a rozhodovanie o rozpočte Únie, zastupovanie občanov a kontrolovanie činnosti ostatných inštitúcií Únie;

9.  vyzdvihuje úlohu Európskeho parlamentu pri budovaní politického povedomia v Európe a pri presadzovaní hodnôt Únie;

10.  zdôrazňuje, že v porovnaní s návrhom generálneho tajomníka sú na priblíženie tohto návrhu k očakávanej všeobecnej miere inflácie v roku 2020 potrebné úspory, a že sa dôrazne podporujú všetky snahy o efektívnejšie a transparentnejšie využívanie verejných financií;

Transparentnosť a presnosť

11.  berie na vedomie zvýšenú transparentnosť pri príprave správy generálneho tajomníka, ako napríklad poskytovanie dodatočných informácií o strednodobom a dlhodobom plánovaní, investíciách, povinnostiach vyplývajúcich zo štatútu, administratívnych výdavkoch a metodike, ako požaduje Európsky parlament a Rada;

12.  žiada, aby bol rozpočet Európskeho parlamentu na rok 2020 realistický a presný, pokiaľ ide o zosúladenie potrieb a ich nákladov, aby sa podarilo predísť nadhodnoteniu rozpočtu;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa celkové rozpočtové prostriedky a ľudské zdroje, ktoré má Európsky parlament k dispozícii, využívali čo najefektívnejším spôsobom, ktorý umožní inštitúcii a jej poslancom úspešne vykonávať ich hlavné legislatívne poslanie; opätovne pripomína, že to znamená dôkladné plánovanie a organizáciu jeho pracovných metód, a ak je to možné, združovanie funkcií a štruktúr s cieľom zabrániť zbytočnej byrokracii, prekrývaniu funkcií a duplicite činnosti a zdrojov;

Komunikácia a spolupráca s občanmi

14.  víta inauguráciu centier Europa Experience, teda výstavných priestorov, ktoré reprodukujú úspešnú koncepciu Parlamentária v Bruseli v menšom rozsahu; konštatuje, že do roku 2020 je naplánovaná inštalácia piatich nových centier Europa Experience v styčných kanceláriách;

15.  konštatuje, že suma vyčlenená v rozpočte na inštaláciu piatich nových centier Europa Experience v styčných kanceláriách sa týka samotnej infraštruktúry v súvislosti s výstavou, ktorú riadi GR COMM, ale nie výstavných priestorov; žiada, aby mu pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2019 bolo poskytnutých viac podrobných informácií o orientačnom objeme celkových očakávaných nákladov;

16.  berie na vedomie vytvorenie radu putovných mobilných inštalácií, ktoré by sa vystavovali v rôznych členských štátoch s cieľom priblížiť Úniu občanom;

17.  požaduje od generálneho tajomníka podrobnú, faktickú a hĺbkovú správu o pridanej hodnote 51 pracovných miest v GR COMM; žiada, aby táto správa bola zverejnená vo Výbore pre rozpočet do konca júla 2019;

Politika v oblasti nehnuteľností a dopravy

18.  opakuje svoju požiadavku, aby bol rozhodovací proces v rámci politiky v oblasti nehnuteľností transparentný a založený na včasnom poskytovaní informácií s náležitým zreteľom na článok 266 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

19.  vyjadruje nesúhlas s praxou „zberného presunu“ na konci roka s cieľom prispieť na prebiehajúce stavebné projekty; zdôrazňuje, že takýto „zberný presun“ sa systematicky objavuje v tých istých kapitolách, hlavách a často aj v tých istých rozpočtových riadkoch, a zaujíma sa o to, či sa jedná o ich plánované nadhodnocovanie s cieľom získať finančné prostriedky na financovanie politiky Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; domnieva sa, že politika v oblasti nehnuteľností by sa mala financovať transparentným spôsobom z rozpočtových riadkov, ktoré sú pre ňu určené;

20.  odporúča, aby sa v rámci pravidelnej a predvídavej politiky v oblasti nehnuteľností pre všetky budovy v ročnom plánovaní rozpočtu vyčlenili prostriedky na financovanie nákladov na údržbu a renováciu, ktoré zodpovedajú 3 % celkových nákladov na nové budovy; zdôrazňuje potrebu vytvorenia stratégie v oblasti nehnuteľností, ktorou sa zabezpečí nákladová efektívnosť, a zároveň poukazuje na potenciálne výhody vyplývajúce zo stavby budov v tesnej blízkosti, ako sú napríklad synergie prostredníctvom spoločného používania funkcií back-office, kancelárskych priestorov a miestností;

21.  konštatuje, že prevzatie a obsadenie celého východného krídla novej budovy Konrad Adenauer je naplánované na rok 2020, a poukazuje na to, že práce na novom západnom krídle sa začnú hneď potom; konštatuje, že treba naplánovať výdavky na riadenie projektu v záverečných fázach výstavby, ako sú dôležité činnosti spojené so sťahovaním, prvé zariaďovanie a bezpečnosť a stráženie staveniska;

22.  berie na vedomie, že nájom a údržba všetkých existujúcich budov v Luxemburgu sú ešte stále zahrnuté v rozpočte na celý rok vzhľadom na to, že sťahovanie z existujúcich budov môže prebiehať len postupne; žiada generálneho tajomníka, aby poskytol podrobné údaje o postupnom sťahovaní a vysvetlil, prečo nie je možné dosiahnuť úspory už v roku 2020;

23.  žiada ďalšie podrobnosti o prípravných technických prácach vrátane premiestnenia technických prvkov napríklad z budovy PHS do ostatných budov; žiada o to, aby pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2019 boli Výboru pre rozpočet v tejto súvislosti poskytnuté podrobné odhady a rozpis nákladov;

24.  vyjadruje pochybnosti v súvislosti s príliš vysokými nákladmi na určité navrhované projekty, a to konkrétne: na inštaláciu seminárnych miestností pre návštevníkov v budove Atrium (8,720 milióna EUR), multifunkčného priestoru na esplanáde (2,610 milióna EUR) a na vytvorenie samoobslužnej jedálne v budove SDM v Štrasburgu (1,9 milióna EUR); vyzýva generálneho tajomníka, aby pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň 2019 poskytol Výboru pre rozpočet všetky informácie o týchto rozhodnutiach;

25.  domnieva sa, že by sa mali dosiahnuť ďalšie úspory v prípade výdavkov na nábytok do kancelárií poslancov a ich asistentov vzhľadom na to, že tieto kancelárie sa budú nanovo zariaďovať na začiatku volebného obdobia v roku 2019;

26.  vyjadruje znepokojenie nad zámermi Európskeho parlamentu rozšíriť svoju činnosť a diplomatické zastúpenie v Indonézii (Jakarta), Etiópii (Addis Abeba) a v Spojených štátoch (New York); vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek absencii komplexnej analýzy nákladov a prínosov a ďalšiemu rozvoju základných argumentov pre výber týchto špecifických miest, Predsedníctvo súhlasilo s návrhom, ako aj s vymenovaním súčasného vedúceho kancelárie Európskeho parlamentu vo Washingtone D. C. ako nového vedúceho kancelárie v Jakarte; naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby určil dotknuté rozpočtové riadky a aby objasnil tento netransparentný stav prostredníctvom objasnenia rozhodovacieho procesu, ktorý sa týka týchto rôznych oblastí a vymenovania nového vedúceho kancelárie v Jakarte; domnieva sa, že toto rozhodnutie treba pozastaviť;

27.  domnieva sa, že možné úspory pre rozpočet Európskeho parlamentu sa dajú dosiahnuť zriadením jedného sídla; pripomína analýzu Dvora audítorov z roku 2014, v ktorej sa náklady na geografickú rozptýlenosť Európskeho parlamentu odhadli na 114 miliónov EUR ročne; okrem toho pripomína, že vzhľadom na uvedenú geografickú rozptýlenosť vzniká 78 % všetkých služobných ciest zamestnancov Európskeho parlamentu a jej environmentálny vplyv sa odhaduje na úrovni od 11 000 do 19 000 ton emisií CO2; preto žiada, aby sa vypracoval plán na zriadenie jedného sídla;

Bezpečnosť

28.  konštatuje, že súčasťou rozpočtu na rok 2020 budú konečné splátky značných investícií začatých v roku 2016 s cieľom výrazne zlepšiť bezpečnosť Európskeho parlamentu; poukazuje na to, že tieto projekty sa týkali viacerých oblastí, hlavne v súvislosti s budovami, vybavením a zamestnancami, ale aj zlepšenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti komunikácie;

29.  zdôrazňuje, že projekt iPACS poskytne Európskemu parlamentu modernú a integrovanú bezpečnostnú technológiu s cieľom odstrániť zostávajúce nedostatky v bezpečnosti budov a že rok 2020 bude jeho piatym a posledným rokom vykonávania; vyzýva generálneho tajomníka, aby vypracoval podrobný súhrn všetkých výdavkov spojených s bezpečnosťou budov od roku 2016;

30.  domnieva sa, že IT nástroje sú pre poslancov a zamestnancov dôležitými prostriedkami na vykonávanie ich práce, sú však citlivé voči kybernetickým útokom; víta preto modernizáciu tímu zodpovedného za činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti v posledných dvoch rokoch, a najmä skutočnosť, že po tom, ako sa akčný plán v oblasti kybernetickej bezpečnosti začal naplno vykonávať a vykonával sa aj naďalej, sa príslušný rozpočet zvýši len na pokrytie inflácie;

31.  víta úsilie o zlepšenie služieb pre poslancov prostredníctvom nepretržitého investovania do vývoja IT aplikácií, pokračovania programu e-Parliament, výskumu a vývoja v oblasti strojového učenia s programom prekladových pamätí a viacročného projektu zameraného na technickú správu konferenčných miestností; požaduje viac informácií o celkovej sume vynaloženej na tieto programy v posledných rokoch; berie na vedomie dlhodobé postupné vykonávanie týchto projektov s cieľom rozdeliť náklady na viaceré rozpočtové roky;

Otázky týkajúce sa poslancov a akreditovaných asistentov poslancov

32.  žiada Predsedníctvo, aby pracovalo na technickom riešení, ktoré by umožnilo poslancom, aby si pri čerpaní materskej, otcovskej alebo nemocenskej dovolenky mohli uplatňovať hlasovacie právo;

33.  domnieva sa, že by sa mali rešpektovať sociálne a dôchodkové práva akreditovaných asistentov poslancov; v tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť, aby sa našlo realizovateľné riešenie pre tých akreditovaných asistentov, ktorí budú mať na konci súčasného obdobia odpracované dve volebné obdobia bez prerušenia, ale po dosiahnutí dôchodkového veku nebudú mať právo začleniť sa do európskeho systému dôchodkových práv, pretože im bude chýbať určitý časový úsek z požadovaných 10 rokov služby, ktoré sú stanovené v služobnom poriadku, z dôvodu predčasných volieb v roku 2014 a oneskorenia pri schvaľovaní nových zmlúv akreditovaných asistentov, ktoré bolo spôsobené veľkým pracovným zaťažením v období po voľbách v roku 2009; vyzýva preto generálneho tajomníka, aby predložil nové praktické a dôveryhodné návrhy zamerané na definitívne vyriešenie tohto problému;

34.  berie na vedomie revíziu výšky príspevkov pre akreditovaných asistentov poslancov na účely ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu; pripomína však svoju opakovane predkladanú žiadosť Predsedníctvu, aby prijalo opatrenia na úplné zosúladenie výšky príspevkov pre úradníkov, ostatných zamestnancov a akreditovaných asistentov poslancov na účely ich služobných ciest medzi tromi pracoviskami Európskeho parlamentu, a to od nasledujúceho volebného obdobia;

35.  víta rozhodnutie Predsedníctva o stážistoch poslancov prijaté 10. decembra 2018, ktoré nadobudne účinnosť 2. júla 2019; zdôrazňuje, že minimálna záväzná odmena stážistov by im mala zaručiť dôstojný príjem, ako je to v prípade stážistov v administratíve inštitúcií Únie;

36.  očakáva, že prekladateľské služby Európskeho parlamentu budú plniť svoju základnú úlohu, ktorou je podpora právnych predpisov Únie a poslancov pri plnení ich povinností, a to poskytovaním prekladov dokumentov vysokej kvality v zmysle udržateľnej stratégie pre budúcnosť;

37.  opätovne vyjadruje znepokojenie nad dodatočnými výdavkami na tlmočenie ústnych vysvetlení hlasovania počas plenárnych schôdzí; naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil podrobný rozpis nákladov týkajúcich sa ústnych vysvetlení hlasovania; pripomína, že poslancom, ktorí chcú vysvetliť svoje hlasovanie alebo nastoliť otázky týkajúce sa obáv svojich voličov, sú k dispozícii alternatívne možnosti, ako napríklad písomné vysvetlenie hlasovania, ako aj rôzne verejné komunikačné prostriedky; v tejto súvislosti sa domnieva, že v záujme dosiahnutia výrazných úspor by sa ústne vysvetlenia hlasovania mohli zrušiť;

38.  pripomína článok 27 ods. 1 a 2 štatútu poslancov, v ktorom sa uvádza, že: „dobrovoľný dôchodkový fond, vytvorený Európskym parlamentom, bude zachovaný aj po nadobudnutí účinnosti štatútu pre poslancov alebo bývalých poslancov, ktorí už v tomto fonde nadobudli práva alebo budúce nároky“; a že „nadobudnuté práva alebo budúce nároky zostávajú zachované v plnom rozsahu“; vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby v plnej miere dodržiavali štatút poslancov a aby spolu s dôchodkovým fondom urýchlene vytvorili jasný plán, na základe ktorého by Európsky parlament prevzal záväzky a zodpovednosti za dobrovoľný dôchodkový systém poslancov; opakuje svoju žiadosť o preskúmanie dobrovoľného dôchodkového fondu poslancov Európskym dvorom audítorov a žiada, aby v súlade s ustanoveniami štatútu poslancov preskúmal spôsoby zabezpečenia udržateľného financovania dobrovoľného dôchodkového fondu pri zabezpečení úplnej transparentnosti;

39.  opakuje svoju výzvu na transparentnosť, pokiaľ ide o príspevok na všeobecné výdavky (PVV) pre poslancov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Predsedníctvo v tejto súvislosti nezaviedlo väčšiu transparentnosť a nevyvodilo zodpovednosť; požaduje, aby v súvislosti s týmto príspevkom poslanci plne zodpovedali za svoje výdavky;

Otázky týkajúce sa zamestnancov

40.  je presvedčený, že v období, keď je pravdepodobné čoraz väčšie obmedzovanie finančných a ľudských zdrojov, ktoré sú inštitúciám Únie k dispozícii, je dôležité určiť oblasti, ako sú napríklad aj IT služby a služby v oblasti bezpečnosti, tlmočenia a prekladu alebo služieb vodičov, v ktorých by sa mohli zvýšiť synergie medzi funkciami back-office tým, že by sa využili skúsenosti Európskeho parlamentu a iných inštitúcií Únie a plne sa zohľadnili ťažkosti v oblasti správy a rozdiely v rozsahu služieb, s cieľom vytvárať spravodlivé dohody o spolupráci;

41.  žiada predložiť požiadavku, aby účty poslancov v súvislosti s PVV aspoň na konci funkčného obdobia poslanca skontroloval externý účtovník; vyzýva tiež na zverejňovanie výdavkov uvedením odkazu na tieto údaje na osobných stránkach poslancov na webovom sídle Európskeho parlamentu;

42.  víta existujúce dohody o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom vzhľadom na to, že treba určiť ďalšie oblasti, v ktorých by bolo možné spoločné využívanie a poskytovanie funkcií back-office; vyzýva generálneho tajomníka, aby posúdil existujúcu spoluprácu medzi inštitúciami Únie s cieľom identifikovať ďalšie potenciálne synergie a úspory;

43.  presadzuje zásadu dostupnosti pre všetkých občanov; v súlade so žiadosťami, ktoré prijalo plénum v súvislosti s tlmočením z a do medzinárodnej posunkovej reči pre všetky plenárne rozpravy vyzýva generálneho tajomníka, aby vykonal analýzu uskutočniteľnosti;

44.  pripomína odporúčania uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu z 26. októbra 2017, 11. septembra 2018 a 15. januára 2019 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v Únii, ako aj opatrenia na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu a na boj proti nim; požaduje podporu na pokrytie nákladov na externé odborné znalosti potrebné na rozšírenie externého auditu poradného výboru pre zamestnancov Európskeho parlamentu v oblasti prevencie obťažovania; žiada rozpočtové prostriedky na pokrytie úplného vykonávania reformných krokov v rámci Európskeho parlamentu uvedených v uznesení o boji proti obťažovaniu vrátane častých a povinných odborných príprav zameraných na boj proti obťažovaniu pre všetkých zamestnancov, akreditovaných asistentov a poslancov; ďalej zastáva názor, že sú potrebné rozpočtové prostriedky na pokrytie nákladov na mediátorov a iných kompetentných odborníkov v oblasti predchádzania prípadom obťažovania v rámci Európskeho parlamentu a ich správy v spolupráci so sieťou dôverných poradcov a súčasnými štruktúrami;

45.  odporúča väčšie využívanie videokonferencií a iných technológií s cieľom chrániť životné prostredie a ušetriť zdroje, a to najmä znížením počtu služobných ciest zamestnancov medzi tromi pracoviskami;

Ďalšie otázky

46.  domnieva sa, že postup prijímania odhadu Európskeho parlamentu by sa mal zrevidovať, pričom by sa mal zohľadniť dokument, ktorý pripravila pracovná skupina pre vnútorný rozpočtový postup Európskeho parlamentu a ktorý ešte nie je dokončený, s ohľadom na želanie politických skupín, aby sa súčasný postup zjednodušil a zefektívnil znížením pracovného zaťaženia poslancov a zamestnancov a aby sa zvýšila transparentnosť a objasnila zodpovednosť zúčastnených aktérov; pripomína, že v rámci súčasného postupu Výbor pre rozpočet plní tie isté úlohy dvakrát, počas jarnej fázy (zmierovacie konanie s Predsedníctvom pri schvaľovaní odhadu Európskeho parlamentu) a počas jesennej fázy (predkladanie návrhov na zmenu rozpočtu), čo vedie k vyššiemu počtu schôdzí, vyššej tvorbe dokumentov a vyšším súvisiacim výdavkom (preklady, tlmočníci atď.);

47.  žiada o zachovanie primeraného financovania Európskeho vedeckého mediálneho centra (European Science Media-Hub) a o spoluprácu s televíznymi stanicami, sociálnymi médiami a ďalšími partnermi na účely vzdelávania mladých novinárov, a to najmä v súvislosti s novým vedecko-technickým rozvojom a s poskytovaním vzájomne zhodnotených správ založených na faktoch;

48.  vyzýva generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby presadzovali kultúru zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti a environmentálnu udržateľnosť v rámci celej administratívy Európskeho parlamentu a prístup štíhleho manažmentu s cieľom zvýšiť efektívnosť, zredukovať administratívu a obmedziť byrokraciu v rámci vnútornej činnosti tejto inštitúcie; zdôrazňuje, že štíhly manažment znamená neustále zlepšovanie pracovných postupov vďaka zjednodušeniu a skúsenostiam administratívnych pracovníkov;

49.  požaduje úplnú transparentnosť používania a správy finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii európskym politickým stranám a európskym nadáciám; žiada o dôkladné vyhodnotenie a kontrolu rozpočtových výdavkov európskych politických strán a nadácií; upozorňuje na konflikt záujmov, ktorý pochádza zo sponzorovania činnosti európskych politických strán súkromnými spoločnosťami; požaduje zákaz dotácií a sponzorských darov akéhokoľvek druhu pre európske politické strany a európske nadácie od súkromných spoločností;

o
o   o

50.  schvaľuje odhad rozpočtu na rozpočtový rok 2020;

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhad rozpočtu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0182.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0331.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0404.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0503.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2019)0010.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.
(12) Texty prijaté Predsedníctvom, PE 113.116/BUR./rev. XXVI/01-04-2009.


Núdzová situácia vo Venezuele
PDF 135kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o núdzovej situácii vo Venezuele (2019/2628(RSP))
P8_TA(2019)0327RC-B8-0225/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 3. mája 2018 o prezidentských voľbách vo Venezuele(1), na uznesenie z 5. júla 2018 o migračnej kríze a humanitárnej situácii vo Venezuele a na jej pozemných hraniciach s Kolumbiou a Brazíliou(2), na uznesenie o situácii vo Venezuele z 25. októbra 2018(3) a na uznesenie o situácii vo Venezuele z 31. januára 2019(4), ktorým sa Juan Guaidó uznáva za legitímneho dočasného prezidenta Venezuely,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o Venezuele z 10. januára 2019, 26. januára 2019 a 24. februára 2019, a na najnovšie závery Rady,

–  so zreteľom na vyhlásenie Organizácie amerických štátov OAS z 20. apríla 2018 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii vo Venezuele a na spoločné vyhlásenie členských štátov OAS o Venezuele z 24. januára 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie Limskej skupiny z 25. februára 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Venezuele z 25. januára 2019 a 20. marca 2019,

–  so zreteľom na venezuelskú ústavu, a najmä na jej článok 233,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Venezuela čelí hlbokej a bezprecedentnej politickej, hospodárskej, inštitucionálnej, sociálnej a mnohorozmernej humanitárnej kríze, nedostatku liekov a potravín, rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, hyperinflácii, politickému útlaku, korupcii a násiliu; keďže životné podmienky sa výrazne zhoršili a 87 % obyvateľstva dnes žije v chudobe; keďže 78 % detí vo Venezuele hrozí podvýživa; keďže z každých 1000 detí zomiera 31 do veku 5 rokov; keďže viac ako 1 milión detí už nenavštevuje školu;

B.  keďže EÚ je naďalej presvedčená, že mierové a demokratické politické riešenie je jediným udržateľným spôsobom, ako sa vymaniť z krízy; keďže akékoľvek špekulácie alebo stratégia v súvislosti s vojenskou intervenciou vo Venezuele by viedli k násiliu v krajine a k jeho vystupňovaniu a mali by katastrofálny vplyv na región ako celok;

C.  keďže hrozí, že už obmedzené zásoby potravín vo Venezuele sa pokazia; keďže ľudia sa len ťažko dostávajú k vode, potravinám a liekom; keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR a Medzinárodnej organizácie pre migráciu IOM od roku 2015 opustilo krajinu viac ako 2,7 milióna Venezuelčanov a ak sa krízová situácia bude ďalej zhoršovať, mohol by tento počet do konca roka vzrásť na 5 miliónov;

D.  keďže 23. februára 2019 nezákonný Madurov režim rázne zamietol a v niektorých prípadoch použitím vojenských a polovojenských jednotiek zničil humanitárnu pomoc uskladnenú v Kolumbii a Brazílii; keďže v represiách bolo zabitých množstvo osôb, desiatky boli zranené a stovky zatknuté; keďže vojenské operácie Venezuely, organizovaný zločin a teroristi ohrozujú stabilitu regiónu, a najmä územie susednej Kolumbie;

E.  keďže v dôsledku rozsiahleho výpadku elektrického prúdu zostala začiatkom marca väčšina Venezuely viac ako 100 hodín bez elektriny, čím sa zhoršila už aj tak dramatická kríza v oblasti zdravotnej starostlivosti, v nemocniciach nastal nedostatok pitnej vody, ich služby zlyhávali a dochádzalo k rabovaniu; keďže podľa organizácie Lekári za zdravie v dôsledku výpadku elektriny zahynulo v nemocniciach najmenej 26 ľudí; keďže 25. marca 2019 došlo k ďalšiemu dlhodobému výpadku elektrickej energie, pričom Caracas a 20 ďalších regiónov krajiny ostalo v úplnej tme;

F.  keďže výpadky, ku ktorým dochádza už dlhé roky, sú priamym dôsledkom zlého hospodárenia, nedostatočnej údržby a korupcie nezákonného Madurovho režimu;

G.  keďže vo februári 2019 boli z krajiny vyhostení štyria členovia skupiny Európskej ľudovej strany PPE, ktorých oficiálne pozvalo národné zhromaždenie a dočasný prezident Juan Guiadó;

H.  keďže 6. marca 2019 nezákonný Madurov režim nariadil nemeckému veľvyslancovi, aby opustil krajinu, a obvinil ho z „opakovaného zasahovania do vnútorných záležitostí“; keďže boli zatknutí aj niektorí zahraniční a domáci novinári, bolo im zabavené pracovné vybavenie a po prepustení boli vyhostení;

I.  keďže Juan Guaidó vymenoval Ricarda Hausmanna za splnomocnenca krajiny v Medziamerickej rozvojovej banke IDB a Medziamerickej investičnej korporácii IIC;

J.  keďže 21. marca 2019 spravodajská polícia Venezuely zadržala Roberta Marreru, vedúceho kancelárie Juana Guaidóa, a násilne vnikla do domu Sergia Vergaru, člena národného zhromaždenia za štát Táchira, v rozpore s jeho poslaneckou imunitou;

K.  keďže 23. marca 2019 prileteli na medzinárodné letisko Simón Bolívar v meste Maiquetía dve lietadlá ruských leteckých síl s najmenej stovkou vojakov na palube, a keďže tento typ operácie sa v posledných mesiacoch opakoval;

L.  keďže 21. marca 2019 bol venezuelský sudca Afiuni Mora odsúdený na päť rokov odňatia slobody za „skazenosť ducha“; keďže tento sudca si už v minulosti odpykal dlhý čas odňatia slobody a nespravodlivo ostával v domácom väzení;

M.  keďže podľa dostupných správ bol Tomasz Surdel, korešpondent poľských novín Gazeta Wyborcza vo Venezuele, počas jazdy svojím autom v Caracase 15. marca 2019 násilne napadnutý, údajne špeciálnymi akčnými jednotkami venezuelskej národnej polície;

N.  keďže kubánske policajné sily a vojenská spravodajská služba sú strategickým prvkom, ktorý umožňuje, aby nezákonný Madurov režim zotrvával;

1.  potvrdzuje svoje uznanie Juana Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky v súlade s článkom 233 venezuelskej ústavy a vyjadruje plnú podporu národnému zhromaždeniu ako jedinému legitímnemu demokratickému orgánu Venezuely; vyjadruje plnú podporu plánu Juana Guaidóa, konkrétne skoncovať s prisvojením si moci, vytvoriť dočasnú národnú vládu a urýchlené usporiadať prezidentské voľby; víta, že významná časť medzinárodného spoločenstva a prevažná väčšina členských štátov EÚ už legitímnosť Juana Guaidóa uznali, a vyzýva ostatné členské štáty, aby tak urýchlene učinili;

2.  odsudzuje tvrdé represie a násilie, ktoré viedli k zabíjaniu a stratám na životoch; vyjadruje solidaritu s venezuelským ľudom a úprimnú sústrasť rodinám a priateľom obetí;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad náročnou naliehavou humanitárnou situáciou, ktorá ťažko poškodzuje život obyvateľov Venezuely;

4.  opätovne požaduje, aby diplomatickí zástupcovia vymenovaní legitímnym dočasným prezidentom Venezuelskej bolívarovskej republiky Juanom Guaidóom boli v plnej miere uznaní ako veľvyslanci v EÚ a jej členských štátoch; víta to, že Rada guvernérov Medziamerickej rozvojovej banky IDB a Medziamerickej investičnej korporácie IIC uznali Ricarda Hausmanna za guvernéra Venezuely v uvedených subjektoch; vyjadruje poľutovanie, že Čína ako usporiadateľ pozastavila v roku 2019 výročné zasadnutie Rady guvernérov IDB;

5.  odsudzuje zneužívanie presadzovania práva a brutálne represie zo strany bezpečnostných orgánov, ktoré prekážajú vstupu humanitárnej pomoci; odsudzuje využívanie nelegálnych ozbrojených skupín na útoky a zastrašovanie civilného obyvateľstva a poslancov, ktorí zmobilizovali rozdeľovanie núdzovej pomoci; podporuje príslušníkov venezuelskej armády, ktorí počas krízy odmietli zasiahnuť proti civilnému obyvateľstvu a dezertovali; oceňuje prácu kolumbijských orgánov pri ochrane a opatere týchto vojakov verných ústave a ľudu Venezuely;

6.  dôrazne odsudzuje obťažovanie, väzbu a vyhostenie viacerých novinárov, ktorí informovali o situácii vo Venezuele; pripomína svoje predchádzajúce výzvy nezákonnému Madurovmu režimu, aby okamžite skončil represie proti politickým lídrom, novinárom a členom opozície vrátane nositeľa Sacharovovej ceny Leopolda Lópeza; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb zadržiavaných na základe toho, že sú príbuznými dočasného prezidenta Juana Guaidóa alebo členmi jeho tímu:

7.  odsudzuje útoky Madurových bezpečnostných služieb a zadržiavanie Roberta Marreru, vedúceho kancelárie dočasného prezidenta Juana Guaidóa, ako aj nedávne násilné vniknutie do domu člena národného zhromaždenia Sergia Vergaru; žiada okamžité prepustenie Marreru; odsudzuje únos člena národného zhromaždenia Juana Requessena a vyzýva na jeho okamžité prepustenie;

8.  opakuje svoje stanovisko v prospech pokojného riešenia pre krajinu, ktorým sú slobodné, transparentné a dôveryhodné prezidentské voľby podľa pevného harmonogramu, za spravodlivých podmienok pre všetkých aktérov vrátane neutrálnej národnej volebnej rady, transparentnosti a prítomnosti dôveryhodných medzinárodných pozorovateľov;

9.  chváli úsilie krajín Limskej skupiny ako vedúceho regionálneho mechanizmu, ktorý sa snaží o demokratické riešenie krízy pod vedením Juana Guaidóa ako legitímneho dočasného prezidenta Venezuely;

10.  upozorňuje na prehlbujúcu sa migračnú krízu v celom regióne, oceňuje úsilie a solidaritu susedných krajín a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s týmito krajinami nielen poskytovaním humanitárnej pomoci, ale aj väčšieho objemu zdrojov a prostredníctvom rozvojovej politiky;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prítomnosťou teroristických gangov a organizovanou trestnou činnosťou vo Venezuele, jej expanziou a cezhraničnými aktivitami, najmä voči Kolumbii, ktoré ohrozujú stabilitu celého regiónu;

12.  požaduje ďalšie sankcie zamerané proti nelegitímnym aktívam štátnych orgánov v zahraničí a osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv a represie; domnieva sa, že orgány EÚ musia dôsledne obmedziť pohyb týchto osôb, ako aj pohyb ich najbližších príbuzných a zmraziť ich aktíva a víza;

13.  berie na vedomie vytvorenie medzinárodnej kontaktnej skupiny, pričom sa musí zamedziť jej využívanie zo strany nezákonného Madurovho režimu ako stratégie na odďaľovanie riešenia krízy s cieľom udržať sa pri moci; konštatuje nedostatok akýchkoľvek doteraz dosiahnutých konkrétnych výsledkov kontaktnej skupiny, ktorých hlavným zámerom by malo byť vytvorenie podmienok, ktoré môžu viesť k urýchleným prezidentským voľbám a umožnia dodávky humanitárnej pomoci na riešenie naliehavých potrieb obyvateľstva Venezuely; žiada medzinárodnú kontaktnú skupinu, aby spolupracovala s Limskou skupinou ako hlavným regionálnym aktérom; v tomto kontexte žiada ESVČ, aby v spolupráci s Európskym parlamentom ponúkla svoje odborné znalosti v oblasti volebnej pomoci;

14.  vyzýva členské štáty, VP/PK a krajiny regiónu, aby preskúmali možnosť usporiadateľ konferenciu darcov s cieľom poskytnúť rozsiahlu finančnú podporu na obnovu a na prechod k demokracii;

15.  dôrazne podporuje výzvu generálneho tajomníka OSN na nezávislé a riadne vyšetrenie údajných obetí na životoch; pripomína záväzok EÚ k účinnému multilateralizmu v rámci OSN s cieľom zabrániť humanitárnej katastrofe so širšími dôsledkami; opakuje svoju plnú podporu úlohe MTS v boji proti beztrestnosti s cieľom postaviť páchateľov násilia a porušovania ľudských práv pred súd, ako aj začať vyšetrovanie v nadväznosti na predbežné preskúmanie trestných činov nezákonného Madurovho režimu, a to aj tých, ktoré sú zločinmi proti ľudskosti;

16.  odsudzuje vplyv kubánskeho režimu vo Venezuele, ktorý pôsobením svojich agentov prispieva k destabilizácii demokracie a k zvyšujúcim sa politickým represiám voči demokratickým silám Venezuely; poukazuje na to, že takáto intervencia by mohla mať dôsledky pre vzťahy medzi EÚ a Kubou, a to aj na dohodu o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, legitímnemu dočasnému prezidentovi republiky a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, vládam a parlamentom krajín Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0199.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0313.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0436.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0061.


Situácia v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku
PDF 192kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (2018/2965(RSP))
P8_TA(2019)0328B8-0230/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 4, 5, 6, 7, 9 a 10 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na články 6, 7, 8, 10, 11, 12 a 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko k otázke týkajúcej sa vymenovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 110. plenárnom zasadnutí (Benátky, 10. a 11. marca 2017),

–  so zreteľom na stanovisko k ústavnému usporiadaniu, deľbe moci, nezávislosti súdnictva a presadzovaniu práva na Malte, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 117. plenárnom zasadnutí (Benátky, 14. a 15. decembra 2018),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. januára 2019 s názvom Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii (COM(2019)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o občianstve EÚ na predaj(1) a na spoločné vyjadrenie Komisie a maltských orgánov z 29. januára 2014 pre tlač o maltskom individuálnom investorskom programe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(2) a na svoje uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o právnom štáte na Malte(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o rozhodnutí Komisie aktivovať článok 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ so zreteľom na situáciu v Poľsku(5), ako aj predchádzajúce uznesenia z 13. apríla 2016 o situácii v Poľsku(6), zo 14. septembra 2016 o nedávnom vývoji v Poľsku a jeho vplyve na základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie(7) a z 15. novembra 2017 o situácii v oblasti právneho štátu a demokracie v Poľsku(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o ochrane investigatívnych novinárov v Európe: prípad slovenského novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o pluralite médií a slobode médií v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o návrhu, ktorým sa Rada vyzýva, aby podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii rozhodla, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená, zo strany Maďarska(11), ako aj predchádzajúce uznesenia z 10. júna 2015(12), 16. decembra 2015(13) a 17. mája 2017(14) o situácii v Maďarsku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2018 o právnom štáte v Rumunsku(15),

–  so zreteľom na správu z 22. marca 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensko 7. až 9. marca 2018,

–  so zreteľom na správu z 30. januára 2019 zo služobnej cesty Výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensko na účely zistenia potrebných skutočností 17. až 19. decembra 2018,

–  so zreteľom na správu z 11. januára 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (PANA) na Maltu 30. novembra a 1. decembra 2017,

–  so zreteľom na správu zo 16. novembra 2018 o ceste ad hoc delegácie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na Maltu a Slovensko 17. až 20. septembra 2018,

–  vzhľadom na vypočutia a výmeny názorov, ktoré uskutočnila pracovná skupina so všeobecným mandátom na monitorovanie situácie v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v rámci EÚ a riešenie konkrétnych situácií, najmä na Malte a na Slovensku (skupina pre monitorovanie právneho štátu), zriadená 4. júna 2018 Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, najmä s Parlamentným zhromaždením Rady Európy a jeho výborom expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí (MONEYVAL), so Skupinou štátov proti korupcii (GRECO), s vnútroštátnymi inštitúciami a orgánmi, so zástupcami Európskej komisie, agentúr EÚ, ako je Europol, a s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a oznamovateľov činnosti, ktorá je v rozpore s pravidlami, na Malte a na Slovensku,

–  so zreteľom na list predsedu vlády Malty z 13. marca 2019,

–  so zreteľom na otázku Komisii o situácii v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, konkrétne na Malte a na Slovensku (O-000015/2019 – B8-0017/2019),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pracovná skupina pre monitorovanie právneho štátu (ďalej len „ROLMG“) bola zriadená 4. júna 2018 so všeobecným mandátom na monitorovanie situácie, pokiaľ ide o právny štát a boj proti korupcii v EÚ, a na riešenie osobitných situácií, najmä na Malte a na Slovensku;

B.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, sú povinnosťami Únie a jej členských štátov a treba ich plniť;

C.  keďže v článku 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa potvrdzuje, že základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a ako vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

D.  keďže EÚ funguje na základe predpokladu vzájomnej dôvery, že členské štáty konajú v súlade s demokraciou, zásadami právneho štátu a základnými právami zakotvenými v EDĽP, Charte základných práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach;

E.  keďže ani národná zvrchovanosť, ani subsidiarita nemôžu odôvodniť systematické odmietanie členského štátu dodržiavať základné hodnoty Európskej únie a zmlúv, ku ktorým slobodne pristúpil;

F.  keďže v rámci ROLMG sa uskutočnili viaceré stretnutia s rôznymi zainteresovanými stranami, pričom hlavný dôraz sa kládol na situáciu na Malte a na Slovensku; keďže po zavraždení Viktorie Marinovej sa tiež uskutočnila jedna výmena názorov o bezpečnosti novinárov v Bulharsku; keďže počas tohto stretnutia sa diskutovalo aj o dočasnom zadržiavaní novinárov Attilu Biroa a Dimitara Stojanova, ktorí vyšetrovali tvrdenia o podvodoch týkajúcich sa finančných prostriedkov Európskej únie v Rumunsku a Bulharsku;

G.  keďže vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej na Malte a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na Slovensku a vražda Viktorie Marinovej v Bulharsku šokovali európsku verejnú mienku a mali odstrašujúci účinok na novinárov v EÚ;

H.  keďže vyšetrovanie týchto vrážd doteraz viedlo k identifikácii niekoľkých podozrivých, ale bez toho, aby sa dospelo k záverom, pokiaľ ide o možných osnovateľov vrážd, pričom ide o najdôležitejší prvok, ktorý je potrebné objasniť; keďže na Malte boli predvolané tri osoby a policajné a súdne vyšetrovania vraždy sú stále aktívne;

I.  keďže ROLMG nemohol overiť všetky aspekty stavu vyšetrovania, keďže orgány sa odvolali na legitímnu potrebu zabezpečiť dôvernosť v záujme zabezpečenia pokroku v takýchto prípadoch vraždy;

J.  keďže ROLMG sa mohol zaoberať mnohými oblasťami obáv v súvislosti so zásadami právneho štátu na Malte a na Slovensku, najmä pokiaľ ide o tie oblasti, ktorých sa týkala práca Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka;

K.  keďže ROLMG bol pravidelne informovaný, a to aj príbuznými Daphne Caruanovej Galiziovej, v súvislosti s požiadavkou na úplné a nezávislé verejné vyšetrovanie jej vraždy s osobitným dôrazom na okolnosti, ktoré vraždu umožnili, reakciu verejných orgánov a opatrenia, ktoré možno zaviesť s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto vražda neopakovala;

L.  keďže úroveň spolupráce s Europolom v týchto vyšetrovaniach sa medzi jednotlivými vyšetrovaniami líši;

M.  keďže najmä v prípade Malty predchádzajúci riaditeľ Europolu poukázal na nedostatočnú úroveň spolupráce medzi maltskými orgánmi a Europolom, čo je situácia, ktorú jeho nástupca následne posúdil, že sa zlepšila a je uspokojivá; keďže zástupcovia Europolu informovali členov ROLMG, že vyšetrovanie zatknutím troch podozrivých páchateľov neskončilo; keďže boli vymenovaní odborníci Europolu, aby sa zaoberali osobitnými úlohami v rámci súdneho vyšetrovania;

N.  keďže v súvislosti so zabavením telefónu novinárky Pavly Holcovej na Slovensku pretrváva nejasnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým bol získaný, a prístup Europolu k údajom získaným z telefónu, hoci Europol uviedol, že by podporil analýzu telefónu;

O.  keďže existujú vážne obavy v súvislosti s bojom proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, a to aj na Malte a na Slovensku, a keďže to ohrozuje dôveru občanov vo verejné inštitúcie, čo by mohlo viesť k nebezpečnému prepojeniu medzi zločineckými skupinami a verejnými orgánmi;

P.  keďže veľké európske konzorcium investigatívnych novinárov začalo skúmať a široko publikovať o vyšetrovaniach, ktoré zverejnila Daphne Caruana Galizia;

Q.  keďže najmä boj proti praniu špinavých peňazí v EÚ je nedostatočný, a to aj z dôvodu nedostatkov vo vykonávaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí, ako to preukázali nedávne prípady nedostatočného presadzovania právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí za účasti veľkých bankových inštitúcií v rôznych členských štátoch;

R.  keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) vo svojom odporúčaní z júla 2018 adresovanom maltskému oddeleniu pre analýzu finančných informácií dospel k záveru, že na Malte existujú „všeobecné a systematické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí“, najmä pokiaľ ide o prípad banky Pilatus, pričom uznáva, že akčný plán oddelenia pre analýzu finančných informácií bol krokom správnym smerom; keďže Komisia následne zistila, že “maltské oddelenie pre analýzu finančných informácií porušilo svoje povinnosti“ vyplývajúce z právnych predpisov EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a že v plnej miere nevykonalo odporúčanie EBA; keďže Komisia preto v novembri 2018 prijala svoje stanovisko k tomuto prípadu;

S.  keďže Malta je domovom veľkého bankového sektora vrátane niektorých osobitných bankových inštitúcií, ktoré nedodržiavajú všetky regulačné normy a požiadavky, ako to dokazuje prípad banky Pilatus a odobratie jej licencie Európskou centrálnou bankou (ECB);

T.  keďže správa o vyšetrovaní o spoločnosti Egrant nie je verejne dostupná; keďže dostupné závery nepotvrdzujú tvrdenia, ktoré spájajú vlastníctvo spoločnosti Egrant Inc. s predsedom vlády a jeho manželkou; keďže len predseda vlády, minister spravodlivosti, vedúci kancelárie predsedu vlády a tlačový tajomník predsedu vlády majú prístup k úplnej neupravenej správe o vyšetrovaní;

U.  keďže sa následne nezačalo žiadne vyšetrovanie s cieľom odhaliť skutočné vlastníctvo spoločnosti Egrant, ktoré sa ešte musí objasniť;

V.  keďže odhalenia týkajúce sa skutočného vlastníka „17 Čiernej“ spoločnosti, ktorý je údajne výkonným riaditeľom skupiny Tumas Group, ktorej maltská vláda zadala zákazku na výstavbu elektrárne Electrogas na Malte, ešte viac zdôrazňujú potrebu väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o finančné záujmy a väzby na členov vlády, ako je vedúci kancelárie predsedu vlády a súčasný minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky;

W.  keďže vedúci kancelárie predsedu vlády a súčasný minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky sú jedinými vysokopostavenými vládnymi úradníkmi v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, o ktorých sa zistilo, že sú skutočnými vlastníkmi právneho subjektu odhaleného v panamských dokumentoch; keďže posledná uvedená osoba poskytla svedectvo delegácii Európskeho parlamentu o využívaní jej subjektov, pričom vydala vyhlásenia, ktoré sú v rozpore s dokumentmi uverejnenými v panamských dokumentoch;

X.  keďže nedostatočná bezpečnosť novinárov a zúžený priestor pre občiansku spoločnosť z dôvodu obťažovania a zastrašovania vedie k zhoršeniu dohľadu nad výkonnou mocou a k narušeniu občianskej angažovanosti občanov;

Y.  keďže novinári, a najmä, ale nie výlučne, investigatívni novinári, sú vo zvýšenej miere konfrontovaní s takzvanými strategickými súdnymi spormi proti účasti verejnosti, ktoré sú zamerané proti nim len preto, aby marili ich prácu;

Z.  keďže rodina Daphne Caruanovej Galiziovej sa musí zaoberať kampaňami z nenávisti a prípadmi urážok na cti, a to aj po jej smrti, a to vrátane od členov maltskej vlády, a podpredseda vlády uviedol, že sa domnieva, že nie je potrebné stiahnuť tieto prípady urážky na cti;

AA.  keďže rodina a priatelia Daphne Caruanovej Galiziovej, ako aj aktivisti občianskej spoločnosti sa tiež musia vyrovnať s existujúcou situáciou na symbolickom pamätnom mieste vrátane odstránenia a zničenia spomienkových predmetov;

AB.  keďže Benátska komisia vo svojom stanovisku k Malte prijatom na 117. plenárnom zasadnutí 14. a 15. decembra 2018(16) zdôraznila pozitívnu povinnosť štátov chrániť novinárov ako záležitosť priamo súvisiacu s právnym štátom a trvala na tom, že „medzinárodnou povinnosťou [maltskej] vlády je zabezpečiť, aby médiá a občianska spoločnosť mohli zohrávať aktívnu úlohu pri hľadaní zodpovednosti orgánov“(17);

AC.  keďže Benátska komisia zdôraznila, že zriadenie výboru pre menovanie sudcov v roku 2016 bolo pozitívnym krokom, ktorý prijali maltské orgány, a takisto zdôraznila, že vzhľadom na zásadu nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o organizáciu prokurátorských právomocí a súdnu štruktúru, stále existuje niekoľko problematických bodov, a to v súvislosti s celkovým oddelením a rovnováhou moci v krajine, ktorá je jednoznačne naklonená výkonnej moci, najmä predsedovi vlády, ktorý má rozsiahly súbor právomocí, a to aj v rámci rôznych postupov vymenúvania, napr. členov súdnictva, a že to nie je spojené s riadnou kontrolou a rovnováhou(18);

AD.  keďže Benátska komisia uviedla, že súčasné rozdelenie prokurátorských právomocí medzi políciou a generálnym prokurátorom na Malte predstavuje „nejednoznačný systém“, ktorý „je problematický z hľadiska rozdelenia právomocí“; keďže rovnako konštatovala, že generálny prokurátor, ktorý má prokurátorské právomoci, pričom je zároveň právny poradca vlády a predsedá oddeleniu pre analýzu finančných informácií, zastáva úrad s veľkými právomocami, čo je „problematické z hľadiska zásady demokratickej kontroly a rovnováhy a deľby moci“(19);

AE.  keďže delegácia Benátskej komisie skonštatovala, že budúce oddelenie úloh generálneho prokurátora „sa v súčasnosti všeobecne akceptuje na Malte po správe Komisie o holistickej reforme súdneho systému z roku 2013“(20); keďže maltská vláda teraz oznámila začatie legislatívneho procesu s cieľom dosiahnuť toto oddelenie;

AF.  keďže Benátska komisia uviedla, že okrem prokurátorských úloh generálneho prokurátora a polície majú aj sudcovia možnosť začať vyšetrovanie a že „sa zdá, že medzi týmito vyšetrovaniami a policajnými vyšetrovaniami neexistuje koordinácia“(21);

AG.  keďže Benátska komisia takisto zdôraznila, že stála komisia proti korupcii trpí nedostatkami, pokiaľ ide o jej zloženie, keďže vymenovanie členov závisí od predsedu vlády, a to aj v prípade, že musí konzultovať s opozíciou, a tiež pokiaľ ide o adresátov jej správ, konkrétne ministra spravodlivosti, ktorý nemá vyšetrovacie právomoci, výsledkom čoho je, že správy vedú k skutočnému vyšetrovaniu a stíhaniu len vo veľmi obmedzenom počte prípadov(22);

AH.  keďže Benátska komisia zistila, že postup vymenovania policajného prezidenta by mal byť založený na verejnej súťaži; široká verejnosť by mala považovať policajného prezidenta za politicky neutrálneho(23);

AI.  keďže Malta začala proces preskúmania ústavných reforiem pod dohľadom svojho prezidenta, do ktorého sú zapojené rôzne politické sily a občianska spoločnosť, pričom väčšina z nich si bude vyžadovať 2/3 väčšinu v Európskom parlamente;

AJ.  keďže monitorovanie zhoršujúcej sa situácie v oblasti právneho štátu v členských štátoch Európskym parlamentom je veľmi dôležitou súčasťou európskej demokracie a forma skupiny pre monitorovanie právneho štátu umožňuje Európskemu parlamentu pozorne sledovať a udržiavať kontakt s orgánmi členských štátov a občianskou spoločnosťou;

AK.  keďže napriek široko podporovaným uzneseniam Európskeho parlamentu(24) Komisia ešte stále nepredložila návrh komplexného a nezávislého mechanizmu na monitorovanie situácie, pokiaľ ide o demokraciu, právny štát a základné práva, a to každoročne vo všetkých členských štátoch;

AL.  keďže využívanie „systémov občianstva a povolenia na pobyt pre investorov“ členskými štátmi EÚ predstavuje vážne riziká pre boj proti praniu špinavých peňazí, oslabuje vzájomnú dôveru a integritu schengenského priestoru, umožňuje prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín len na základe naakumulovaného bohatstva a nie na základe užitočných poznatkov, zručností alebo humanitárnych aspektov a vedie ku skutočnému predaju občianstva EÚ; keďže Komisia výslovne uviedla, že už neschvaľuje maltské systémy v oblasti občianstva a povolenia na pobyt na Malte;

AM.  keďže Komisia uverejnila správu o systémoch občianstva a povolenia na pobyt pre investorov, ktorá mapuje existujúce postupy a identifikuje niektoré riziká, ktoré takéto systémy predstavujú pre EÚ, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, pranie špinavých peňazí, daňové úniky a korupciu;

AN.  keďže maltská vláda uzatvorila dôvernú dohodu so súkromnou spoločnosťou Henley &Partners o vykonávaní maltského „systému občianstva a povolenia na pobyt pre investorov“, čo znemožňuje overiť, či dohodnuté postupy, objem predaja a ďalšie podmienky sú v súlade s maltskými, európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a bezpečnostnými aspektmi;

AO.  keďže uplatňovanie požiadaviek na pobyt pre žiadateľov z maltského systému občianstva a povolenia na pobyt pre investorov nie je v súlade s podmienkami pre takéto systémy dohodnutými s Komisiou v roku 2014; keďže Európska komisia neprijala žiadne účinné opatrenia na riešenie tohto nedostatočného dodržiavania požiadaviek na pobyt;

AP.  keďže tvrdenia týkajúce sa predaja lekárskych a schengenských víz v Líbyi a Alžírsku maltskými úradníkmi neboli v plnej miere preskúmané(25);

AQ.  keďže novinári na Slovensku počas návštevy delegácie ROLMG uviedli, že pôsobia v prostredí, kde nie je vždy možné zaručiť úplnú nezávislosť a bezpečnosť; keďže v prípade RTVS na Slovensku sa vyskytli prípady, ktoré boli vnímané ako politické zasahovanie do novinárskej práce, napríklad vydávaním krátkych nových usmernení;

AR.  keďže vnútroštátny tlačový zákon sa na Slovensku reviduje a poskytuje tak príležitosť na posilnenie slobody médií a bezpečnosti novinárov; keďže súčasný legislatívny návrh predstavuje riziko, že sa obmedzí sloboda médií;

AS.  keďže existujú správy o korupcii a podvodoch na Slovensku, a to aj s poľnohospodárskymi fondmi EÚ za účasti Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré si zasluhujú dôkladné a nezávislé vyšetrovanie, pričom niektoré z nich vyšetruje úrad OLAF a v súvislosti s ktorými uskutočnil Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu v decembri 2018 služobnú cestu na Slovensko na účely zistenia potrebných skutočností; keďže Slovensko má najvyššiu mieru odhaľovania nezrovnalostí a podvodov vo všetkých členských štátoch EÚ(26);

AT.  keďže členovia ROLMG majú obavy, pokiaľ ide o nestrannosť presadzovania práva a nezávislosť súdnictva na Slovensku, najmä z politizácie a nedostatočnej transparentnosti výberových konaní a postupov vymenúvania, napríklad pokiaľ ide o post prezidenta policajného zboru;

AU.  keďže slovenský predseda vlády a ďalší vysoko postavení členovia vlády, ako aj zástupca generálneho prokurátora a prezident policajného zboru po vražde Jána Kuciaka odstúpili;

AV.  keďže legislatívny proces na Slovensku týkajúci sa reformy výberu sudcov ústavného súdu nebol ukončený a v rámci existujúcich platných postupov sa uskutoční nadchádzajúci proces výberu s cieľom nahradiť deviatich sudcov Ústavného súdu, ktorí odchádzajú do dôchodku; keďže tento proces výberu je v súčasnosti zablokovaný v slovenskom parlamente;

AW.  keďže počas služobnej cesty členovia delegácie ROLMG vzali na vedomie záväzok dodržiavať normy právneho štátu, ktorý vyjadrili rôzni úradníci slovenských verejných orgánov a aktéri občianskej spoločnosti;

AX.  keďže v rebríčku organizácie Reportéri bez hraníc pre slobodu tlače vo svete za rok 2018 je Slovensko na 27. mieste, oproti 17. miestu v roku 2017, Malta na 65. mieste, na ktoré klesla zo 47. miesta, a Bulharsko ako najnižšie zaradený členský štát EÚ na 111. mieste, čo je pokles z 109. miesta v roku 2017;

AY.  keďže organizácia Transparency International vo svojom ročnom indexe vnímania korupcie zaradila Maltu na 51. miesto (oproti 46. miestu v roku 2017), Slovensko na 57. miesto (pokles z 54. miesta v roku 2017) a Bulharsko na 77. miesto (oproti 71. miestu v roku 2017); keďže všetky tri krajiny sú výrazne pod priemerom EÚ(27);

VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

1.  dôrazne odsudzuje nepretržité snahy čoraz väčšieho počtu vlád členských štátov o oslabenie právneho štátu, deľby moci a nezávislosti súdnictva; vyjadruje znepokojenie, že napriek skutočnosti, že väčšina členských štátov prijala v súlade s normami Rady Európy právne predpisy na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva, problémy pretrvávajú v spôsobe, akým sa tieto normy uplatňujú;

2.  pripomína, že právny štát je súčasťou a základným predpokladom ochrany všetkých hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ; vyzýva všetkých príslušných aktérov na európskej a vnútroštátnej úrovni vrátane vlád, parlamentov a súdov, aby zintenzívnili úsilie o presadzovanie a posilňovanie právneho štátu;

3.  s veľkým znepokojením konštatuje nárast hrozieb, ktoré sa týkajú novinárov a slobody médií, rastúce verejné znevažovanie a všeobecné oslabenie tejto profesie, zvyšovanie sústredenia hospodárskej činnosti odvetvia a nárast dezinformácií; pripomína, že silná demokracia založená na právnom štáte nemôže fungovať bez silnej a nezávislej štvrtej zložky moci;

4.  naliehavo vyzýva Radu, aby preskúmala návrhy Komisie a Európskeho parlamentu týkajúce sa postupu v prípade nesplnenia povinnosti a postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ a v nadväznosti na ne konala, najmä urýchleným prijatím opatrení na základe odôvodneného návrhu Komisie z 20. decembra 2017 o Poľsku, ako aj tým, že situáciu v Maďarsku prioritne zaradí do programu rokovania Rady, bude Európsky parlament okamžite a v plnom rozsahu informovať o postupe vo všetkých jeho štádiách a vyzve Európsky parlament, aby Rade predložil odôvodnený návrh týkajúci sa Maďarska;

VYŠETROVANIA A PRESADZOVANIE PRÁVA

5.  vyzýva vládu Malty, aby bezodkladne začala úplné a nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej s osobitných dôrazom na okolnosti, ktoré vraždu umožnili, reakciu zo strany verejných orgánov a opatrenia, ktoré možno zaviesť s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto vražda neopakovala;

6.  naliehavo vyzýva maltskú vládu, aby verejne a jednoznačne odsúdila všetky druhy nenávistných prejavov a znevažovania spomienok na zosnulú Daphne Caruanovú Galiziovú; vyzýva na prijatie dôrazných opatrení proti verejným činiteľom, ktorí podnecujú nenávisť;

7.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa našlo riešenie na vytvorenie pamätníka Daphne Caruanovej Galiziovej v spolupráci s občianskou spoločnosťou a jej rodinou, aby bolo možné bez obmedzenia vzdať hold jej pamiatke;

8.  vyzýva príslušné maltské orgány, aby zverejnili úplnú neupravenú správu zo súdneho vyšetrovania spoločnosti Egrant;

9.  vyzýva vlády Malty a Slovenskej republiky, aby zabezpečili, že orgány presadzovania práva urýchlene a v plnej miere vyšetria všetky náznaky trestných činov, a to aj v prípadoch, keď sú tieto náznaky odhalené oznamovateľmi a novinármi, najmä údajné prípady korupcie, finančnej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí, daňových podvodov a únikov, na ktoré upozorňovali Daphne Caruana Galizia a Ján Kuciak;

10.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby začali nezávislé medzinárodné verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej, ako aj údajných prípadov korupcie, finančných trestných činov, prania špinavých peňazí, podvodov a daňových únikov, o ktorých informovala a do ktorých boli zapojení vysoko postavení súčasní a bývalí verejní činitelia Malty;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetci členovia maltskej vlády, napríklad minister cestovného ruchu a bývalý minister energetiky, sa stretli s delegáciou skupiny pre monitorovanie právneho štátu (ROLMG) a že nebolo umožnené stretnúť sa ani so zástupcami spoločnosti Nexia BT, ako napríklad jeho konateľom;

12.  so znepokojením konštatuje, že maltské orgány nikdy nezaslali oficiálnu žiadosť o právnu pomoc nemeckému Spolkovému úradu kriminálnej polície (Bundeskriminalamt), aby získali prístup k údajom uloženým na laptopoch a pevných diskoch Daphne Caruanovej Galiziovej po tom, ako ich jej rodina odovzdala nemeckým orgánom;

13.  víta skutočnosť, že slovenské orgány vzniesli obvinenia proti údajnému objednávateľovi vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a proti údajným páchateľom týchto vrážd; vyzýva orgány presadzovania práva, aby všetkými dostupnými prostriedkami pokračovali vo vyšetrovaní na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, a to aj predĺžením dohody spoločného vyšetrovacieho tímu aj po apríli 2019, a aby zabezpečili, že všetky aspekty prípadu vrátane všetkých prípadných politických väzieb na trestné činy sa v plnej miere vyšetria;

14.  konštatuje, že vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odhalilo aj ďalšiu trestnú činnosť vrátane údajnej prípravy vraždy prokurátorov Petra Šufliarskeho a Maroša Žilinku a právnika Daniela Lipšica; konštatuje, že vyšetrovanie vraždy má na základe spoločného rozhodnutia generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora viesť policajná inšpekcia ministerstva vnútra z dôvodu možnej účasti policajtov na preverovaní obetí v policajných databázach; a bude tento vývoj naďalej sledovať;

15.  víta vytvorenie Investigatívneho centra Jána Kuciaka, projektu Daphne založeného niekoľkými novinármi koncom roka 2018, ako aj projektu Daphne: Zakázané príbehy (Forbidden Stories), ktorý v marci 2018 založilo 18 konzorcií investigatívnych novinárov, s cieľom pokračovať v práci, ktorú Daphne začala; konštatuje, že šesť mesiacov po jeho vytvorení zverejnil projekt Daphne nové odhalenia v svojej prvej publikácii;

16.  vyzýva Komisiu a Európsky úrad pre boj proti podvodom, aby dôkladne preskúmali všetky prípady, na ktoré boli v roku 2018 upozornené ad hoc delegácie Európskeho parlamentu, konkrétne obvinenia z korupcie a podvodov vrátane tých, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych fondov EÚ, ako aj možných nesprávnych stimulov pre zaberanie pôdy;

17.  vyzýva maltskú vládu, aby začala vyšetrovanie odhalení tzv. panamských dokumentov a väzieb medzi spoločnosťou 17 Black so sídlom v Dubaji a ministrom cestovného ruchu a bývalým ministrom energetiky a vedúcim úradu premiéra;

18.  vyzýva maltskú a slovenskú vládu a všetky členské štáty EÚ a ich orgány presadzovania práva, aby zintenzívnili boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v ich inštitúcie;

19.  berie na vedomie, že skupina GRECO prijala 22. marca 2019 dodatok k druhej správe o plnení záväzkov Slovenska, pokiaľ ide o predchádzanie korupcii vo vzťahu k členom parlamentu, sudcom a prokurátorom; vyzýva slovenskú vládu, aby v plnej miere vykonala všetky odporúčania;

20.  berie na vedomie, že skupina GRECO prijala 23. marca 2019 správu o Malte na základe piateho kola hodnotenia; vyzýva maltskú vládu, aby povolila uverejnenie tejto správy čo najskôr a v plnej miere vykonala všetky odporúčania;

21.  je hlboko znepokojený možnou úlohou vlády Slovenskej republiky pri únose vietnamského občana z Nemecka a požaduje komplexnú správu z vyšetrovania v spolupráci s nemeckými orgánmi vrátane údajného zapojenia bývalého ministra vnútra;

22.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obvineniami z korupcie, konfliktov záujmov, beztrestnosti a tzv. javu otáčavých dverí v slovenských mocenských kruhoch; vyjadruje údiv nad tým, že bývalý vyšší policajný úradník Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a bývalý policajný prezident boli po ich odstúpení menovaní za poradcov ministra vnútra, a to aj v Českej republike; berie na vedomie, že bývalý policajný prezident odstúpil z pozície poradcu ministra vnútra, keď sa objavili tlačové správy o tom, že Ján Kuciak bol pred vraždou lustrovaný v policajných databázach údajne na pokyn bývalého policajného prezidenta;

23.  víta zapojenie slovenských a maltských občanov a organizácií občianskej spoločnosti do boja za demokraciu, právny štát a základné práva; naliehavo vyzýva vlády Slovenska a Malty, aby plne podporovali túto občiansku angažovanosť a neodrádzali od nej;

24.  vyzýva vlády Malty, Slovenska a Bulharska, aby naďalej podporovali spoluprácu s Europolom, a to aj formou plného zapojenia tejto agentúry a proaktívnym udelením prístupu k spisom týkajúcim sa vyšetrovania agentúre;

25.  vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia o spôsoboch a právnom rámci, pokiaľ ide o výmenu údajov a dôkazov medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch navzájom a medzi nimi a agentúrami EÚ, a to aj prostredníctvom uplatňovania európskeho vyšetrovacieho príkazu;

26.  poznamenáva, že súčasné rozpočtové a ľudské zdroje a mandáty Europolu a Eurojustu nepostačujú na to, aby tieto agentúry poskytovali úplnú a proaktívnu pridanú hodnotu EÚ pri vedení vyšetrovaní prípadov, ako sú vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej; žiada, aby sa Europolu a Eurojustu pridelili ďalšie zdroje na vyšetrovanie tohto druhu v blízkej budúcnosti;

27.  zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva a justičné orgány členských štátov tvoria súčasť systému spolupráce EÚ; domnieva sa, že inštitúcie, orgány a agentúry EÚ by mali proaktívne pristupovať k riešeniu nedostatkov na strane vnútroštátnych orgánov, a považuje za znepokojujúce, že sa takéto kroky inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ začnú spravidla až po odhalení informácií novinármi a oznamovateľmi;

28.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili rozpočet Europolu v súlade s prevádzkovými a strategickými potrebami stanovenými počas rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie rokov 2021-27 a aby posilnili mandát Europolu tak, aby sa táto agentúra mohla aktívnejšie zúčastňovať na vyšetrovaniach vedených proti najväčším zločineckým skupinám v členských štátoch, ak existujú vážne pochybnosti o nezávislosti a kvalite týchto vyšetrovaní, napríklad tým, že bude môcť v takýchto prípadoch aktívne iniciovať zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov;

29.  vyzýva Eurojust a budúcu Európsku prokuratúru (EPPO), aby čo najlepšie spolupracovali pri vyšetrovaniach týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, najmä pokiaľ ide o členské štáty EÚ, ktoré sa nepripojili k Európskej prokuratúre; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry, a domnieva sa, že všetky členské štáty, ktoré ešte neoznámili svoj zámer pridať sa k Európskej prokuratúre, by tak mali urobiť;

30.  vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré vyzvali na zmapovanie najlepších postupov v oblasti vyšetrovacích metód v celej EÚ, prijala následné opatrenia s cieľom podporiť tvorbu spoločných vyšetrovacích postupov v EÚ(28);

ÚSTAVNÉ PROBLÉMY NA MALTE A NA SLOVENSKU

31.  víta vyhlásenia vlády Malty, pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní uvedených v nedávnej správe Benátskej komisie;

32.  víta vytvorenie skupiny, v rámci ktorej budú členovia vlády aj opozície skúmať ústavnú reformu;

33.  víta nedávne oznámenie maltskej vlády o začatí legislatívnych postupov na vykonanie rôznych odporúčaní Benátskej komisie; vyzýva vládu a parlament Malty, aby vykonali všetky odporúčania Benátskej komisie bez výnimky, a to v prípade potreby aj retroaktívne, s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol súlad minulých a súčasných rozhodnutí, stanovísk a štruktúr s týmito odporúčaniami, a najmä aby:

   posilnili nezávislosť, právomoci v oblasti dohľadu a spôsobilosti členov maltskej poslaneckej snemovne, a to najmä sprísnením pravidiel o nezlučiteľnosti a zabezpečením primeranej mzdy a nestrannej podpory;
   verejne oznamovali voľné pracovné miesta na sudcovské funkcie (ods. 44);
   zmenili zloženie komisie pre menovanie sudcov tak, aby aspoň polovicu jej členov tvorili sudcovia zvolení ich kolegami, a aby tejto komisii udelili právomoc zoradiť kandidátov na základe zásluh a priamo navrhnúť kandidátov na vymenovanie prezidentovi, a to aj v prípade menovania predsedu najvyššieho súdu (ods. 44);
   udelili komisii pre správu súdnictva právomoc odvolávať sudcov a zabezpečili odvolacie konanie na súde pre disciplinárne opatrenia uložené touto komisiou (ods. 53);
   vytvorili funkciu nezávislého riaditeľa prokuratúry, ktorý bude zodpovedný za všetky verejné trestné stíhania a prevezme súčasné úlohy generálneho prokurátora v oblasti stíhania, ako aj úlohy polície v oblasti stíhania a súdneho vyšetrovania podľa odporúčania Benátskej komisie (ods. 61-73); vyzýva vládu Malty, aby prípadného nového riaditeľa prokuratúry podrobila súdnemu preskúmaniu, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia o nestíhaní (ods. 68, 73);
   uskutočnili reformu stálej komisie proti korupcii (PCAC) zabezpečením toho, aby bol proces menovania v menšej miere závislý od výkonnej zložky, najmä predsedu vlády, a aby správy PCAC skutočne viedli k trestným stíhaniam; zvážili tiež možnosť, aby PCAC podávala správy priamo novému riaditeľovi prokuratúry (ods. 72);
   iniciovali ústavnú reformu s cieľom zabezpečiť, aby rozsudky ústavného súdu viedli k zrušeniu ustanovení vyhlásených za protiústavné bez toho, aby musel zasiahnuť parlament (ods. 79);
   upustili od praxe poslancov na čiastočný úväzok, zvýšili plat poslancov, obmedzili menovania poslancov do úradne menovaných orgánov, poskytli poslancom dostatok podporných pracovníkov, nezávislé znalosti a poradenstvo a zdržali sa rozsiahleho využívania delegovaných právnych predpisov (ods. 94);
   zabezpečili, aby orgány v plnej miere plnili žiadosti ombudsmana o informácie, aby správy ombudsmana boli predmetom diskusie v Európskom parlamente, aby bol úrad ombudsmana upravený ústavou a aby bol novelizovaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám (odseky 100 – 101);
   upravili postup menovania stálych tajomníkov tak, aby boli vyberaní na základe zásluh nezávislou komisiou pre verejnú službu, a nie predsedom vlády (odseky 119 – 120);
   výrazne obmedzili prax využívania „funkcií alebo osôb založených na dôvere“, zaviedli jasné zákonné pravidlá a prijali ústavné zmeny, ktoré predstavujú základ a rámec pre úpravu tohto postupu (ods. 129);
   zmenili postup menovania policajného prezidenta tak, aby bol založený na zásluhách, a to zavedením verejného výberového konania (ods. 134);

34.  berie na vedomie, že na Slovensku prebieha postup výberu a menovania sudcov ústavného súdu, keďže funkčné obdobie deviatich sudcov z celkového počtu 13 sudcov sa končí vo februári; zdôrazňuje, že nariadenia, ktoré upravujú tento proces výberu a menovania, ako aj kvalifikačné podmienky a požiadavky, musia spĺňať najvyššie možné normy transparentnosti, kontroly a zodpovednosti, a to v súlade so závermi, ktoré v tejto súvislosti prijala Benátska komisia(29); vyjadruje obavy zo súčasného nedostatku pokroku pri tomto postupe výberu v slovenskom parlamente;

35.  vyzýva na transparentné, jednoznačné a objektívne uplatňovanie pravidiel a postupov výberu nového slovenského policajného prezidenta v roku 2019, ktoré zabezpečia nezávislosť a neutralitu úradu; konštatuje, že postup výberu v súčasnosti prebieha a kandidáti sa čoskoro zúčastnia na vypočutiach pred príslušným výborom slovenského parlamentu; žiada, aby boli tieto vypočutia verejné;

SYSTÉMY UDEĽOVANIA OBČIANSTVA, POVOLENÍ NA POBYT A VÍZ INVESTOROM

36.  vyzýva vládu Malty, aby zrušila svoje systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom a objednala nezávislé a medzinárodné preskúmanie vplyvu tohto predaja na možnosti maltských orgánov v oblasti presadzovania boja proti praniu špinavých peňazí, ďalšiu cezhraničnú trestnú činnosť a integritu schengenského priestoru;

37.  vyzýva vládu Malty, aby každoročne zverejňovala samostatný zoznam všetkých osôb, ktoré si zakúpili občianstvo Malty a EÚ, a aby zabezpečila, že nákupcovia nebudú uvedení v zozname spolu s tými, ktorí získali maltské občianstvo iným spôsobom; vyzýva vládu Malty, aby zabezpečila, že všetci títo noví občania naozaj bývali na Malte jeden celý rok pred kúpou občianstva, ako bolo dohodnuté s Európskou komisiou pred spustením tohto programu; vyzýva Komisiu, aby urobila maximum pre to, aby sa pôvodné chápanie tejto veci v budúcnosti dodržiavalo;

38.  víta skutočnosť, že Komisia vo februári 2019 v reakcii na žiadosť o objasnenie jasne uviedla, že v žiadnom prípade neschvaľuje maltské systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom;

39.  vyzýva vládu Malty, aby v plnej miere zverejnila a vypovedala zmluvu so súkromnou spoločnosťou Henley & Partners, ktorá v súčasnosti vykonáva maltské systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, a to bez akéhokoľvek vplyvu na verejné financie v prípade ukončenia alebo pozastavenia platnosti;

40.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú zmluvy uzatvorené medzi orgánmi členských štátov a súkromnými spoločnosťami, ktoré riadia a externe zabezpečujú systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, v súlade s právom Únie a medzinárodným právom a bezpečnostnými zásadami;

41.  víta zverejnenie správy Komisie o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom, ale vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom údajov v nej uvedených; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní rozsahu a vplyvu rôznych systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v EÚ s osobitným zameraním na procesy náležitej starostlivosti, profily a činnosti príjemcov, možné vplyvy na cezhraničnú trestnú činnosť a integritu schengenského priestoru; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ukončili všetky existujúce systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt za investície; vyzýva Komisiu, aby sa medzičasom v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu zamerala na systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom a aby predložila legislatívny návrh, v ktorom sa stanovia jasné obmedzenia pre udeľovanie občianstva a povolení na pobyt investorom;

42.  vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na svoju správu o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v rôznych členských štátoch EÚ preskúmala konkrétne vplyv maltských systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom na integritu schengenského priestoru;

43.  vyzýva Europol a Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, aby vykonali spoločné hodnotenie hrozieb týkajúce sa dôsledkov systémov udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom zavedených členskými štátmi EÚ pre boj proti organizovanej trestnej činnosti a integritu schengenského priestoru;

44.  vyzýva vládu Malty, aby v plnej miere vyšetrila obvinenia týkajúce sa hromadného predaja schengenských víz a víz na účely lekárskeho ošetrenia vrátane údajného zapojenia bývalých alebo súčasných vysokých predstaviteľov maltskej vlády, ako sú vedúci úradu predsedu vlády a pán Neville Gafa;

BEZPEČNOSŤ NOVINÁROV A NEZÁVISLOSŤ MÉDIÍ

45.  vyzýva slovenskú vládu, aby zaistila bezpečnosť novinárov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti v oblasti vlastníctva médií; spochybňuje nezávislosť a kvalitu verejnoprávnych médií po odchode viacerých novinárov RTVS; so znepokojením konštatuje, že súčasný legislatívny návrh tlačového zákona predstavuje riziko, že sa obmedzí sloboda médií;

46.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vyhláseniami slovenských politikov, ktoré spochybňujú význam nezávislej žurnalistiky a verejnoprávnych médií, ako napríklad verejné vyhlásenia bývalého premiéra počas tlačovej konferencie 2. októbra 2018;

47.  opakuje svoju výzvu adresovanú príslušným členom maltskej vlády, aby s okamžitou platnosťou zabezpečili stiahnutie žalôb pre urážku na cti, ktorým čelí smútiaca rodina Daphne Caruanovej Galiziovej, aby prestali zneužívať zákony o urážke na cti na účely zmrazenia bankových účtov kritických novinárov a aby uskutočnili reformu zákonov o urážke na cti, ktoré sa zneužívajú na marenie práce novinárov;

48.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na predchádzanie tzv. strategickým súdnym sporom proti účasti verejnosti (SLAPP);

REAKCIA EÚ

49.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby nadviazala dialóg s maltskou vládou v kontexte rámca právneho štátu;

50.  berie na vedomie úsilie Komisie a Rady o zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty v plnej miere dodržiavali zásady právneho štátu, demokracie a základné práva; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s obmedzeným vplyvom rámca právneho štátu Komisie a postupov doteraz začatých podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že pokračujúce neriešenie závažných a pretrvávajúcich porušení hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ povzbudilo ostatné členské štáty k tomu, aby sa vydali rovnakou cestou; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie odložiť uverejnenie jej návrhu na posilnenie rámca právneho štátu na júl 2019;

51.  pripomína potrebu nestranného a pravidelného hodnotenia situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že toto hodnotenie musí byť založené na objektívnych kritériách; opätovne upriamuje pozornosť na svoje uznesenia z 10. októbra 2016 a 14. novembra 2018, v ktorých sa požaduje komplexný, trvalý a objektívny mechanizmus EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv; domnieva sa, že by sa tak vytvoril spravodlivý, vyvážený, pravidelný a preventívny mechanizmus riešenia prípadného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ, a zdôrazňuje, že takýto mechanizmus je v súčasnosti potrebný viac než kedykoľvek predtým;

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia stále nepredložila takýto návrh komplexného mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, a vyzýva Komisiu, aby tak urobila včas, a to najmä tým, že navrhne prijatie medziinštitucionálnej dohody o pakte Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach;

53.  víta návrh Komisie týkajúci sa nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členských štátoch, opätovne upriamuje pozornosť na súvisiacu správu, ktorú Európsky parlament prijal v januári 2019, a naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr konštruktívne začala rokovania;

54.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európsky parlament vysielal do členských štátov ad hoc delegácie ako účinný nástroj na monitorovanie porušovaní demokracie, právneho štátu a základných práv; odporúča vytvoriť trvalú štruktúru v rámci Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na monitorovanie takýchto porušení v členských štátoch;

55.  vyzýva preto inštitúcie EÚ a členské štáty, aby rázne bojovali proti systémovej korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti korupcii a trestanie korupcie a na boj proti podvodom, a aby tiež pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov; opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa Komisia rozhodla v uplynulých rokoch nezverejniť správu EÚ o boji proti korupcii, a zdôrazňuje, že informačné listy o boji proti korupcii ako súčasť európskeho semestra nie sú dostatočne účinným opatrením na jednoznačné zaradenie boja proti korupcii do programu; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje každoročné monitorovanie a podávanie správ v oblasti boja proti korupcii v súvislosti so všetkými členskými štátmi a inštitúciami EÚ;

56.  víta dohodu medzi Európskou centrálnou bankou (ECB) a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu o novom mechanizme spolupráce pri výmene informácií; nabáda všetky zúčastnené orgány, aby vo veľkej miere využívali tento mechanizmus na zabezpečenie rýchlej a účinnej spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

57.  pripomína svojmu predsedovi, že sa realizácia výzvy na zriadenie európskej ceny Daphne Caruanovej Galiziovej za investigatívnu žurnalistiku, ktorá by sa každoročne udeľovala za vynikajúcu investigatívnu žurnalistiku v Európe, už dlho odkladá;

58.  víta rozhodnutie Európskeho parlamentu pomenovať program stáží pre investigatívnych novinároch po Jánovi Kuciakovi;

o
o   o

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 117.
(2) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0456.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2017)0438.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0055.
(6) Ú. v. EÚ C 58, 15.2.2018, s. 148.
(7) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 95.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2017)0442.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2018)0183.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2018)0204.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0340.
(12) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 46.
(13) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 127.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2017)0216.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2018)0446.
(16) Malta – Stanovisko k ústavným opatreniam a rozdeleniu právomocí, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 117. plenárnom zasadnutí (Benátky, 14. – 15. decembra 2018).
(17) Stanovisko Benátskej komisie, bod 142.
(18) Tamtiež, body 107 – 288.
(19) Tamtiež, bod 54.
(20) Tamtiež, bod 59.
(21) Tamtiež, bod 71.
(22) Tamtiež, bod 72.
(23) Tamtiež, bod 132.
(24) Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162; uznesenie zo 14. novembra 2018 o potrebe komplexného mechanizmu EÚ na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv – Prijaté texty, P8_TA(2018)0456.
(25) http://nao.gov.mt//loadfile/77c82f0e-89b3-44b4-85d4-e48ecfd251b0
(26) https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR19_01/SR_FRAUD_RISKS_EN.pdf
(27) https://www.transparency.org/cpi2018 https://www.transparency.org/news/feature/corruption_perceptions_index_2017
(28) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1539189225045&uri=CELEX:52011IP0459 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016IP0403
(29) https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD(2017)001-e


Najnovší vývoj škandálu Dieselgate
PDF 159kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o najnovšom vývoji škandálu Dieselgate (2019/2670(RSP))
P8_TA(2019)0329B8-0222/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie (EÚ) 2016/34 zo 17. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES(5),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6)(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o meraní emisií v automobilovom priemysle(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vyšetrovaní vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(9) (na základe predbežnej správy Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle),

–  so zreteľom na záverečnú správu Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle z 2. marca 2017,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(10),

–  so zreteľom na informačný dokument Európskeho dvora audítorov zo 7. februára 2019 o reakcii EÚ na škandál Dieselgate,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) z 13. decembra 2018 v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16(11)

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho ombudsmana vo veci 1275/2018/EWM,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o Európe, ktorá chráni: čistom ovzduší pre všetkých(12),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky parlament požiadal Komisiu o podrobnú správu o opatreniach, ktoré prijala Komisia a členské štáty v súvislosti so závermi a odporúčaniami Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (ďalej len „výbor EMIS“);

B.  keďže 18. októbra 2018 komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbieta Bieńkowska zaslala list bývalej predsedníčke výboru EMIS, ktorý obsahoval tabuľku následných opatrení prijatých Komisiou v reakcii na žiadosť o „podrobnú správu o opatreniach, ktoré prijala Komisia a členské štáty v súvislosti so závermi a odporúčaniami výboru EMIS“;

C.  keďže cieľom tabuľky pripojenej k tomuto listu bolo iba riešenie otázok nastolených v odporúčaniach a nie záverov výboru EMIS, najmä pokiaľ ide o prípady nesprávneho úradného postupu a porušenia práva EÚ; keďže komisárka Bieńkowska niekoľkokrát zdôraznila v tabuľke, že niektoré otázky uvedené v odporúčaniach nepatria do jej právomoci;

D.  keďže 12. októbra 2018 európsky ombudsman potvrdil sťažnosť poslanca Európskeho parlamentu a dospel k záveru, že odmietnutie Komisie poskytnúť verejnosti prístup ku všetkým pozíciám zástupcov členských štátov v súvislosti s informáciami o životnom prostredí predstavuje nesprávny úradný postup;

E.  keďže toto obštrukčné správanie zo strany Komisie viedlo k výraznému spomaleniu činnosti výboru EMIS a okrem iných negatívnych vplyvov obmedzilo množstvo informácií, ktoré majú poslanci EP k dispozícii pri vypočúvaní zástupcov Komisie;

F.  keďže 13. decembra 2018 Všeobecný súd Európskej únie rozhodol a potvrdil opatrenia prijaté mestami Paríž, Brusel a Madrid (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16) a čiastočne zrušil nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/646, ktorým sa stanovili nadmerne vysoké limity emisií dusíka pri skúškach nových ľahkých osobných a úžitkových vozidiel;

G.  keďže 22. februára 2019 sa Komisia rozhodla odvolať proti tomuto rozsudku, čo môže posunúť termín stanovený Súdnym dvorom dovtedy, kým budú môcť zostať v platnosti tzv. faktory zhody;

H.  keďže 6. decembra 2016 sa Komisia rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti proti siedmim členským štátom, konkrétne Českej republike, Nemecku, Grécku, Litve, Luxembursku, Španielsku a Spojenému kráľovstvu, za to, že nezriadili sankčné systémy s cieľom odradiť výrobcov automobilov od porušovania právnych predpisov v oblasti emisií z automobilov, alebo že neuložili takéto sankcie v prípade spoločnosti Volkswagen;

I.  keďže 17. mája 2017 Komisia začala ďalší postup v prípade nesplnenia povinnosti týkajúci sa stratégií regulácie emisií, ktoré uplatňuje skupina Fiat Chrysler Automobiles (FCA), a neplnenia povinností Talianska vo veci prijatia nápravných opatrení a uloženia sankcií tomuto výrobcovi;

J.  keďže napriek tomu, že tieto postupy, ktoré stále prebiehajú proti Nemecku, Taliansku, Luxembursku a Spojenému kráľovstvu, sa začali pred viac ako dvoma rokmi, Komisia ich ešte stále neposunula ďalej než po získavanie ďalších informácií od členských štátov prostredníctvom dodatočných formálnych výziev;

K.  keďže sa javí, že niektoré členské štáty v tejto súvislosti v plnej miere nespolupracujú s Komisiou;

L.  keďže v tlačovej správe vydanej 16. októbra 2018 o pracovnom programe Európskeho dvora audítorov (ďalej len „EDA“) za rok 2019 predseda Európskeho dvora audítorov Klaus-Heiner Lehne oznámil, že Európsky dvor audítorov preskúma prístup EÚ k meraniu emisií vozidiel s cieľom „určiť, či EÚ plní, čo sľúbila“;

M.  keďže v informačnom dokumente Európskeho dvora audítorov zo 7. februára 2019 o reakcii EÚ na škandál Dieselgate poukázal EDA na to, že na cestách je ešte stále veľký počet vozidiel, ktoré spôsobujú veľké znečistenie ovzdušia, a poznamenal, že prebiehajúce zvolávania vozidiel, ako aj aktualizácie softvéru iniciované v tejto súvislosti, majú obmedzený vplyv na emisie NOx;

N.  keďže Nemecko požaduje od nemeckých výrobcov automobilov, aby majiteľom vozidiel ponúkli výmenný program alebo úpravu hardvéru systémom selektívnej katalytickej redukcie (ďalej len „SCR“);

O.  keďže dedičstvo vysoko znečisťujúcich naftových vozidiel zostáva vo veľkej miere nevyriešené, pretože tieto vozidlá budú mať naďalej mnoho rokov nepriaznivý vplyv na kvalitu ovzdušia, ak Komisia a členské štáty neprijmú účinné koordinované opatrenia na zníženie škodlivých emisií týchto vozidiel, najmä v oblastiach, do ktorých sa tieto vozidlá vyvážajú vo veľkom množstve;

P.  keďže podľa informácií, ktoré členské štáty poskytli Komisii, sa zvolávacie kampane v členských štátoch týkajú len obmedzeného počtu automobilov týchto značiek: Volkswagen, Renault, Daimler, Opel a Suzuki;

Q.  keďže viaceré mimovládne organizácie a médiá uviedli, že modely niekoľkých iných značiek vykazujú podozrivé emisie alebo prekročujú limity znečistenia stanovené v právnych predpisoch EÚ;

R.  keďže niektoré členské štáty, konkrétne Bulharsko, Maďarsko, Írsko, Slovinsko a Švédsko, stále nezaslali Komisii žiadne informácie o svojich zvolávacích kampaniach;

S.  keďže reakcia Komisie na škandál Dieselgate zahŕňala nielen revíziu smernice 2007/46/ES, ale aj návrh smernice o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov (COM(2018)0184); keďže takéto záväzné právne predpisy sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia mali jasné práva a mohli podnikať zmysluplné spoločné kroky, najmä vzhľadom na to, že odporúčanie z roku 2013 o kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu nebolo vo väčšine členských štátov vykonané; keďže v Spojených štátoch amerických, kde je dobre rozvinutý systém kolektívnych žalôb, dostali obete škandálu Dieselgate od skupiny Volkswagen náhradu škody vo výške 5 000 až 10 000 USD, zatiaľ čo európski spotrebitelia stále čakajú na náležitú náhradu; keďže tento spis patrí medzi mnohé, ktoré sú blokované v Rade;

T.  keďže predseda Juncker navrhol revíziu nariadenia (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(13), aby boli členské štáty zaviazané k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o ich pozície na úrovni výboru; keďže transparentnejším postupom na prijatie skúšky emisií pri skutočnej jazde (RDE) by sa členským štátom bývalo zabránilo v nenáležitom zdržaní postupu, ako je vysvetlené v záveroch výboru EMIS; keďže aj tento spis patrí medzi mnohé, ktoré sú blokované v Rade;

U.  keďže v nadväznosti na vyšetrovanie, ktoré uskutočnil Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), dospeli Európska investičná banka a Volkswagen AG k dohode na podprojektovej časti úveru vo výške 400 miliónov EUR, ktorý bol poskytnutý v roku 2009 a v plnej výške splatený načas vo februári 2014;

V.  keďže podľa tejto dohody Európska investičná banka ukončí svoje vyšetrovanie a spoločnosť Volkswagen AG sa za to dobrovoľne nezúčastní na žiadnom projekte Európskej investičnej banky počas obdobia vylúčenia v dĺžke 18 mesiacov;

Povinnosti Komisie

1.  pripomína, že podľa článku 17 ods. 8 Zmluvy o Európskej únii sa Komisia „ako celok zodpovedá Európskemu parlamentu“; preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ako celok nepredložila Európskemu parlamentu podrobnú správu o záveroch a odporúčaniach výboru EMIS;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že list komisárky pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbiety Bieńkowskej adresovaný bývalej predsedníčke výboru EMIS je nedostatočný, pretože nie všetky otázky patria do pôsobnosti komisárky, ako sa uvádza v liste, a list sa nezaoberá závermi výboru EMIS;

3.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaslala Európskemu parlamentu podrobnú správu schválenú celým kolégiom, ako to požaduje Európsky parlament vo svojom uznesení, ktorá bude riešiť nielen odporúčania, ale aj jadro vyšetrovacej práce parlamentného vyšetrovania, t. j. závery výboru EMIS, najmä pokiaľ ide o prípady nesprávneho úradného postupu a porušenia práva EÚ; domnieva sa, že Komisia by mala vyvodiť jasné politické dôsledky na základe záverov výboru EMIS;

4.  konštatuje, že v odporúčaní ombudsmana sa potvrdzuje, že Komisia výrazne bráni v práci oficiálneho parlamentného vyšetrovacieho výboru; domnieva sa, že Komisia by z tohto zlyhania mala vyvodiť jasné politické závery;

5.  vyzýva Komisiu, aby umožnila prístup k zápisniciam zo schôdzí technických výborov všeobecne, a najmä jej technického výboru pre motorové vozidlá;

6.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia týkajúce sa zvolávania vozidiel, v ktorých podrobne uvedie, ako musia zvolané vozidlá dosiahnuť súlad s príslušnými právnymi predpismi EÚ, vrátane úpravy hardvéru v prípadoch, keď aktualizácie softvéru nedokážu zabezpečiť dodržiavanie emisných limitov;

7.  vyzýva Komisiu, aby do usmernení zahrnula opatrenia na zabezpečenie toho, aby vysoko znečisťujúce vozidlá nezostali v obehu na trhu s jazdenými vozidlami a to ani v iných členských štátoch a tretích krajinách;

8.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala zriadenie a vykonávanie dohľadu nad trhom zo strany členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/858;

9.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci v prvej fáze konania o porušení povinnosti proti Nemecku, Luxembursku, Spojenému kráľovstvu a Taliansku, keďže tieto konania sa začali pred viac ako dvoma rokmi, a aby vydala odôvodnené stanoviská;

10.  víta rozsudok SDEÚ z 13. decembra 2018, v ktorom dospel k záveru, že Komisia nemala právomoc v rámci druhého balíka RDE meniť emisné limity NOx stanovené v norme Euro 6; konštatuje, že SDEÚ takisto dospel k záveru, že Komisia neposkytla dostatočné technické vysvetlenie, prečo je potrebné upraviť emisné limity NOx zavedením faktorov zhody; domnieva sa, že emisné limity NOx stanovené v normách Euro 6 je nutné splniť za normálnych podmienok používania, a že zodpovednosť Komisie spočíva v návrhu skúšok RDE tak, aby odrážali skutočné emisie;

11.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie odvolať sa proti rozsudku Súdneho dvora vo veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16 a žiada Komisiu, aby v súvislosti s nedávnym vývojom zvrátila svoje rozhodnutie;

12.  žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament, ak rozhodnutie o odvolaní posunie termín stanovený Súdnym dvorom Európskej únie, do ktorého môžu zostať v platnosti faktory zhody;

13.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala v súčasnosti platné emisné limity, stanovené v nariadení (ES) 715/2007, ktoré sa majú dodržiavať v podmienkach skutočnej jazdy podľa tohto nariadenia, a aby nezaviedla žiadne nové korekčné koeficienty (t. j. faktory zhody), ktoré by tieto zákonné limity zmiernili;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa úradu OLAF v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci pôžičky EIB s názvom Antrieb RDI pre spoločnosť Volkswagen AG nebola nikdy zverejnená, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými opatreniami, ktoré prijala EIB;

Povinnosti členských štátov

15.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vypracovanie správy o opatreniach prijatých Komisiou a členskými štátmi v súvislosti so závermi a odporúčaniami výboru EMIS;

16.  vyjadruje poľutovanie nad rôznymi prístupmi a chýbajúcou koordináciou zo strany členských štátov, pokiaľ ide o zvolávanie vozidiel a ponuku výmenných programov; domnieva sa, že tieto rôzne prístupy oslabujú záujmy spotrebiteľov, ochranu životného prostredia, zdravie občanov a fungovanie vnútorného trhu;

17.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne uskutočnili potrebné opatrenia na zvolanie alebo stiahnutie z trhu veľkého počtu veľmi znečisťujúcich vozidiel, a aby plne spolupracovali s Komisiou na spoločnom prístupe k zvolávacím akciám na základe usmernení Komisie;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že výmenný program a požiadavky na úpravu hardvéru pre nemeckých výrobcov automobilov v Nemecku sa neuplatňujú ani mimo Nemecka ani na iných výrobcov automobilov v Únii;

19.  vyzýva členské štáty a výrobcov automobilov, aby koordinovali povinné dodatočné úpravy hardvéru v prípade nevyhovujúcich naftových vozidiel vrátane úpravy hardvéru s SCR, a to s cieľom znížiť emisie oxidu dusičitého (NO2) a očistiť existujúci vozový park; domnieva sa, že náklady na tieto úpravy by mal niesť zodpovedný výrobca automobilov;

20.  vyzýva tie členské štáty, ktoré doteraz neposkytli Komisii žiadne informácie o svojich programoch zvolávania, aby tieto informácie bezodkladne poskytli;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnosť kontrol dohľadu nad trhom a testovali vozidlá v obehu nad rámec parametrov RDE s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia neoptimalizovali vozidlá na tieto RDE skúšky s využitím ich vlastných zariadení, ako sa navrhuje v informačnom dokumente Európskeho dvora audítorov;

22.  vyzýva členské štáty zapojené do príslušných konaní vo veci porušenia povinnosti, aby v plnej miere spolupracovali s Komisiou a poskytli jej všetky potrebné informácie;

23.  vyzýva členské štáty, aby zabránili výrobcom automobilov využívať nové možnosti flexibility v rámci laboratórnej skúšky celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké vozidlá (ďalej len „WLTP“) ako prostriedku na zníženie emisií CO2;

24.  pripomína členským štátom, aby zabezpečili, že všetci predajcovia automobilov budú používať len hodnoty CO2 podľa WLTP, aby sa zabránilo nejasnostiam pre spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali upraviť zdaňovanie vozidiel a daňové stimuly podľa hodnôt WLTP pri rešpektovaní zásady, že WLTP by nemalo mať negatívny vplyv na spotrebiteľov;

25.  naliehavo vyzýva Radu Európskej únie, aby prevzala zodpovednosť a urýchlene prijala všeobecný prístup k návrhu smernice o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a k návrhu na revíziu nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú a jednotnú úroveň ochrany spotrebiteľa na jednotnom trhu pre prípad akejkoľvek budúcej manipulácie zo strany výrobcov vozidiel, ktorá by viedla k emisiám prekračujúcim normy, a vyzýva členské štáty, aby podporili vypracovanie spravodlivých, dostupných a včasných postupov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

27.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnikli rozhodné kroky s cieľom umožniť vo všetkých členských štátoch prístup k vozidlám s nulovými a nízkymi emisiami a súčasne zabrániť zvýšenému využívaniu starých, vysoko znečisťujúcich vozidiel v nízkopríjmových členských štátoch;

28.  zdôrazňuje v tejto súvislosti, že na zvýšenie akceptácie elektrických vozidiel zo strany spotrebiteľov je nevyhnutná dostupnosť a prístupnosť nabíjacej infraštruktúry, a to aj v súkromných a verejných budovách v súlade so smernicou o energetickej hospodárnosti budov(14), ako aj ich konkurencieschopnosť;

29.  vyzýva predsedu Európskej rady a predsedu Komisie, aby sa zúčastnili na prvom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v apríli 2019 s cieľom odpovedať na všetky zostávajúce otázky týkajúce sa záverov a odporúčaní výboru EMIS, odporúčania ombudsmana a ďalších prvkov tohto uznesenia;

o
o   o

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2016, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2016, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 355, 20.10.2017, s. 11.
(9) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 21.
(10) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140.
(11) Rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2018, Ville de Paris, Ville de Bruxelles, Ayuntamiento de Madrid/Komisia, T-339/16, T-352/16 a T-391/16, ECLI:EU:T:2018:927.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2019)0186.
(13) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).


Rozhodnutie o zriadení Európskeho mierového nástroja
PDF 163kWORD 56k
Odporúčanie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (2018/2237(INI))
P8_TA(2019)0330A8-0157/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä na ciele č. 1, 16 a 17 zamerané na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja(1),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu(2),

–  so zreteľom na Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/871/SZBP(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(5),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie pripojené k nariadeniu (EÚ) 2017/2306, týkajúce sa zdrojov financovania opatrení pomoci podľa článku 3a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond(7),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(8), a na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(9),

–  so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie(10),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017, 14. decembra 2017 a 28. júna 2018,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017, 25. júna 2018 a 19. novembra 2018 o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 20 z 18. septembra 2018 s názvom Africká mierová a bezpečnostná štruktúra: potreba zmeniť zameranie podpory EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 21. mája 2015 o financovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2017(13) a z 12. decembra 2018(14) o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0157/2019),

A.  keďže EÚ má ambíciu byť globálnym aktérom v oblasti mieru a snaží sa o udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv;

B.  keďže v strategickom prostredí, ktoré sa za posledné roky výrazne zhoršilo, má Únia čoraz väčšiu zodpovednosť za zaistenie svojej vlastnej bezpečnosti;

C.  keďže problematické bezpečnostné prostredie v okolí EÚ si vyžaduje, aby mala strategickú autonómiu, ktorú v júni 2016 uznalo 28 hláv štátov a vlád v globálnej stratégii EÚ a ktorá si vyžaduje zabezpečenie nástrojov, ktoré posilnia schopnosť EÚ zachovať mier, predchádzať konfliktom, podporovať mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť; keďže sa uznáva, že zabezpečené a mierové spoločnosti sú nutným predpokladom trvalého rozvoja;

D.  keďže účelom Európskeho mierového nástroja (ďalej len „nástroj“) nie je militarizovať vonkajšiu činnosť Európskej únie, ale dosiahnuť synergie a vyššiu efektívnosť zabezpečením súhrnného prístupu k operačnému financovaniu vonkajšej činnosti, ktorá existuje už dnes a v prípade ktorej nie je možné financovanie z rozpočtu EÚ;

E.  keďže podľa zmluvy sa vyžaduje, aby EÚ a jej inštitúcie vykonávali spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane v súlade s ustanoveniami článku 42, čím sa posilňuje európska identita a jej nezávislosť s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a pokrok v Európe aj vo svete; keďže navrhovaný nástroj treba privítať ako postupný krok týmto smerom, a PK/VP sa má nabádať k tomu, aby ho ďalej rozvíjala a vykonávala;

F.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete a posilňuje svoje prepojenie bezpečnosti a rozvoja smerom k dosiahnutiu udržateľného mieru;

G.  keďže ďalšie využívanie finančných prostriedkov a nástrojov Únie by sa malo podporovať v záujme zlepšovania spolupráce, rozvoja spôsobilostí a vysielania misií v budúcnosti, ako aj s cieľom chrániť mier, predchádzať konfliktom, zvládať ich a riešiť ich, a riešiť hrozby ohrozujúce medzinárodnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že z EMN by sa mali financovať najmä vojenské misie Únie, posilňovať vojenské a obranné spôsobilosti tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií, a prispievať k financovaniu operácií na podporu mieru pod vedením regionálnych alebo medzinárodných organizácií alebo tretích štátov;

H.  keďže EÚ v minulosti považovala financovanie operácií s obrannými dôsledkami za náročné; keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil potrebu flexibilnejšieho a efektívnejšieho financovania vyjadrujúceho solidaritu a odhodlanie; keďže na to, aby EÚ mohla zohrávať svoju úlohu globálneho aktéra v oblasti bezpečnosti, treba ďalšie nástroje; keďže všetky takéto nástroje musia podliehať riadnej parlamentnej kontrole a právnym predpisom EÚ;

I.  keďže zapojenie žien do mierového procesu zostáva jedným z najmenej splnených aspektov agendy v oblasti žien, mieru a bezpečnosti, a to napriek tomu, že ženy sú prvotnými obeťami bezpečnostných a humanitárnych kríz, a napriek tomu, že keď ženy majú explicitnú úlohu v mierových procesoch, o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;

J.  keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz prepojenejšie; keďže EÚ prijala významné kroky na zvýšenie spolupráce medzi svojimi členskými štátmi v oblasti obrany; keďže EÚ vždy presadzovala svoju mäkkú moc a bude v tom pokračovať; keďže vyvíjajúca sa realita, ktorá vyvoláva obavy, však vyžaduje, aby EÚ nezostala výlučne „civilnou mocnosťou“, ale aby rozvíjala a posilňovala svoje vojenské spôsobilosti, ktoré by sa mali využívať konzistentným a koherentným spôsobom so všetkými ostatnými vonkajšími činnosťami EÚ; keďže rozvoj v tretích krajinách nie je bez bezpečnosti a mieru možný; keďže armáda zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu, najmä v krajinách, v ktorých civilné orgány vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nie sú schopné plniť svoje úlohy; keďže tento nástroj má jasný potenciál viesť k silnejšej angažovanosti EÚ voči partnerským krajinám a zvýši účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a umožní EÚ, aby sa v budúcnosti stala relevantným zabezpečovateľom stability a bezpečnosti;

K.  keďže vonkajšia činnosť EÚ sa nesmie využívať ako nástroj na riadenie migrácie a všetko úsilie o spoluprácu s tretími štátmi musí byť sprevádzané zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

L.  keďže nešírenie zbraní a odzbrojovanie bude mať významný vplyv na znižovanie podnecovania konfliktov a prispeje k väčšej stabilite v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a zo súvisiaceho uznesenia Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení zbraní(15); keďže svet bez zbraní hromadného ničenia je bezpečnejší; keďže EÚ je popredným aktérom v oblasti zákazu jadrových zbraní a mala by svoju úlohu v tomto zmysle rozširovať;

M.  keďže v zmluvách sa nestanovuje žiadna vonkajšia vojenská akcia Únie mimo rámca SBOP; keďže SZBP skutočne spoločná pre všetky členské štáty EÚ rozširuje priestor pre činnosť EÚ v oblasti vonkajšej politiky; keďže jediný možný vonkajší vojenský zásah v rámci SBOP má formu misií mimo Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

N.  keďže podpora partnerských vojenských operácií na podporu mieru sa doteraz poskytovala mimo rozpočtu EÚ prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku, ktorý bol zriadený v súlade s Európskym rozvojovým fondom (ďalej len „ERF“) a financovaný z neho; keďže mierový nástroj pre Afriku sa v súčasnosti obmedzuje na operácie pod vedením Africkej únie (ďalej len „AÚ“) alebo afrických regionálnych organizácií;

O.  keďže sa očakáva, že Európsky mierový nástroj poskytne Únii kapacitu na priame prispievanie k financovaniu operácií na podporu mieru, ktoré vedú tretie štáty, ako aj príslušné medzinárodné organizácie na globálnom základe a nie s obmedzením na Afriku alebo AÚ;

P.  keďže navrhovaný nástroj nahradí mechanizmus Athena a mierový nástroj pre Afriku; keďže bude dopĺňať iniciatívu na budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja financovaním nákladov na obranné činnosti EÚ, ako sú mierové misie AÚ, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie v rámci SBOP a budovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z rozpočtu EÚ v súlade s článkom 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

Q.  keďže operácie vykonané v rámci nástroja musia byť v súlade so zásadami a hodnotami zakotvenými v Charte základných práv a musí sa pri nich rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; keďže operácie, ktoré nie sú vymedzené z hľadiska ľudskej bezpečnosti, zdravia a bezpečia, slobody, súkromia, integrity a dôstojnosti ako eticky prijateľné, musia byť dôkladne posúdené a prehodnotené;

R.  keďže súčasný podiel spoločných nákladov zostáva veľmi nízky (podľa odhadov približne 5 – 10 % všetkých nákladov) a veľký podiel nákladov a povinností, ktoré nesú jednotlivé štáty, vo vojenských operáciách na základe zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada „costs lie where they fall“) je v rozpore so zásadami solidarity a spoločného znášania bremena, čo ešte viac odrádza členské štáty od aktívnej účasti na operáciách SBOP;

S.  keďže navrhovaný priemerný ročný objem prostriedkov pre nástroj je 1 500 000 000 EUR, zatiaľ čo kombinované výdavky v rámci mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku kolísali medzi 250 000 000 EUR a 500 000 000 EUR ročne; keďže v návrhu nie sú potenciálne účely dodatočných 1 000 000 000 EUR ročne dostatočne špecifikované alebo zaručené;

T.  keďže ako mimorozpočtový mechanizmus financovaný z ročných príspevkov členských štátov podľa kľúča rozdeľovania HND sa od nástroja očakáva, že umožní EÚ financovať vyšší podiel spoločných nákladov (35 – 45 %) vojenských misií a operácií, ako je to v súčasnosti v prípade mechanizmu Athena; keďže sa od nástroja očakáva aj to, že budú finančné prostriedky EÚ dostupné trvalo, čím sa zaistia primerané programy pre pripravenosť na krízu a uľahčí sa rýchle nasadenie a zlepší sa flexibilita v prípade rýchlej reakcie; keďže ambiciózne začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na financovanie misií SBOP Európsky parlament už dlho požaduje; keďže navrhované rozhodnutie Rady však nemá rovnaký záväzný charakter ako vnútorná dohoda mierového nástroja pre Afriku, čo znamená, že členské štáty môžu upustiť od financovania činností nástroja;

U.  keďže zvýšením spoločných nákladov sa navrhovaným nástrojom posilní solidarita a rozdelenie záťaže medzi členské štáty, a podporí členské štáty, najmä tie, ktoré nemajú finančné alebo prevádzkové zdroje, aby prispeli k operáciám SBOP;

V.  keďže Rada vo svojich záveroch z 19. novembra 2018 vyhradzuje svoju podporu návrhu nástroja; keďže je napriek tomu dôležité pracovať na prijatí ambiciózneho návrhu obsahujúceho všetky navrhované zložky vrátane mechanizmu Athena;

W.  keďže všetky vojenské úlohy v rámci nástroja, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane operácií na nastolenie mieru a stabilizácie po skončení konfliktu, boj proti terorizmu, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach, ako sú uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ, pri plnom rešpektovaní ľudských práv, patria do oblasti SBOP; keďže výnimka podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje len na prevádzkové výdavky vyplývajúce z týchto vojenských misií; keďže všetky ostatné operačné výdavky vyplývajúce zo SBOP vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek iného opatrenia uvedeného v článku 42 Zmluvy o EÚ by sa mali účtovať na ťarchu rozpočtu Únie; keďže z rozpočtu Únie by sa mali financovať len administratívne výdavky nástroja;

X.  keďže podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa všetky prevádzkové výdavky, ktoré sú predmetom SZBP, účtujú na ťarchu rozpočtu Únie, s výnimkou výdavkov, ktoré vyplývajú z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami; keďže v článku 2 písm. a) a d) návrhu rozhodnutia sa uvádza, že z nástroja by sa mali financovať tak operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, ako aj iné operačné činnosti Únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami;

Y.  keďže podľa článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o EÚ Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;

Z.  keďže v článku 208 ods. 1 pododseku 2 ZFEÚ sa uvádza: Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. keďže podľa toho istého odseku „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“. keďže druhá veta tvorí ustanovenie zmluvy, a teda ústavnoprávnu povinnosť pre EÚ označovanú ako „súdržnosť politík v záujme rozvoja“;

AA.  keďže vojenské a civilné misie mimo Únie musia byť od seba oddelené, aby sa zabezpečilo financovanie civilných misií len z rozpočtu Únie;

AB.  keďže EÚ by mala zamestnancom misií v rámci SBOP udeliť štatút podobný postaveniu vyslaných národných expertov a poskytnúť im jednotný štatút a najlepšiu možnú ochranu podľa služobného poriadku úradníkov Únie; keďže všetky príspevky vyplývajúce z tohto služobného poriadku a všetky cestovné výdavky, diéty a zdravotné výdavky by mali byť hradené z rozpočtu Únie ako administratívne výdavky;

AC.  keďže Európsky dvor audítorov uverejnil osobitnú správu o africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúre financovanej z mierového nástroja pre Afriku, ktorý má byť začlenený a rozšírený v nástroji; keďže Európsky dvor audítorov zistil, že táto podpora bola nedostatočne uprednostňovaná a mala obmedzený účinok; keďže odporúčania Európskeho dvora audítorov sa musia náležite zohľadniť vzhľadom na ambiciózne zvýšenie finančných prostriedkov pre nový nástroj;

AD.  keďže k návrhu nebolo priložené žiadne posúdenie finančného vplyvu týkajúce sa administratívnych výdavkov; keďže na rozpočet Únie má financovanie administratívnych výdavkov nástroja výrazné dôsledky; keďže v rámci nástroja by nemali byť najímaní alebo delegovaní žiadni dodatoční zamestnanci, okrem zamestnancov, ktorí v súčasnosti pracujú na nástrojoch, ktoré sa nahrádzajú; keďže synergie vyplývajúce zo spojenia rôznych súčasných nástrojov v jednej administratívnej štruktúre by mali uľahčiť riadenie širšieho geografického rozsahu nástroja; keďže dodatoční zamestnanci by mali byť prijatí iba vtedy, ak sa príjmy z misie alebo opatrenia skutočne vybrali od všetkých zúčastnených členských štátov; keďže časovo obmedzený charakter príjmov si vyžaduje, aby sa v zmluvách zamestnancov prijatých v rámci nástroja alebo vyslaných pracovať pre nástroj v rámci konkrétnej misie alebo konkrétneho opatrenia stanovili zodpovedajúce lehoty; keďže v rámci nástroja by nemal byť prijatý alebo vyslaný žiadny personál z členského štátu, v ktorom podal formálne vyhlásenie podľa článku 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ pre konkrétnu misiu alebo opatrenie;

AE.  keďže PK/VP by mala viesť pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom o všetkých hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP a SBOP a o ich následnom vývoji; keďže s Európskym parlamentom by sa malo včas konzultovať a mal by byť včas informovaný, aby mohol predkladať svoje stanoviská a klásť otázky, a to aj na tému súdržnosti politík v záujme rozvoja, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie a Rade ešte pred tým, ako sa prijmú rozhodnutia alebo prijmú rozhodné opatrenia; keďže PK/VP by mala zvažovať názory Európskeho parlamentu, a to aj v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja, a zahŕňať ich do svojich návrhov, mala by prehodnotiť rozhodnutia alebo časti rozhodnutí, proti ktorým má Európsky parlament námietky, alebo stiahnuť takéto návrhy, bez ohľadu na možnosť členského štátu pokračovať v takom prípade v iniciatíve, a mala by navrhnúť rozhodnutia Rady týkajúce sa SBOP, ak ju Európsky parlament vyzve; keďže Európsky parlament by mal viesť s PK/VP každoročnú diskusiu o operáciách financovaných z nástroja;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

   a) neznižovať príspevok členského štátu do nástroja, ak členský štát použije článok 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ, keďže by to ohrozilo kľúč založený na HND, z ktorého vychádza mechanizmus financovania, a celkové financovanie nástroja;
   b) zahrnúť do rozhodnutia odkaz na úlohu Európsky parlamentu ako orgánu udeľujúceho absolutórium, ako je to v súčasnosti v prípade ERF, a teda aj mierového nástroj pre Afriku, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ERF, s cieľom zachovať konzistentnosť vonkajšej činnosti EÚ v rámci fondu a v rámci svojich iných príslušných politík v súlade s článkom 18 Zmluvy o EÚ a článkom 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o EÚ v kombinácii s článkom 208 ZFEÚ;
   c) pracovať na zavedení mechanizmu v rámci Európskeho parlamentu, ktorý by poskytoval včasný prístup – v rámci presne vymedzených parametrov – k informáciám vrátane pôvodných dokumentov týkajúcich sa ročného rozpočtu nástroja, opravných rozpočtov, prevodov, akčných programov (a to aj počas prípravnej fázy), vykonávania opatrení pomoci (vrátane opatrení ad hoc), dohôd s implementačnými subjektmi a správ o plnení príjmov a výdavkov, ako aj ročnej účtovnej závierky, finančného výkazu, hodnotiacej správy a výročnej správy Európskeho dvora audítorov;
   d) súhlasiť s tým, že do rokovaní o aktualizovanej Medziinštitucionálnej dohode uzatvorenej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky bude zahrnutý prístup ku všetkým dôverným dokumentom;
   e) zabezpečiť, aby sa operáciami, akčnými programami, opatreniami pomoci ad hoc a inými operačnými činnosťami financovanými z nástroja v žiadnom prípade neporušovali základné zásady stanovené v článku 21 Zmluvy o EÚ alebo aby neboli použité na porušovanie týchto zásad alebo aby sa nepoužívali na porušovanie medzinárodného práva, najmä medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv;
   f) dokončiť revíziu mechanizmu Athena podľa možností do konca tohto roka, a plynule ho začleniť do nástroja pri súčasnom zachovaní operačnej efektívnosti a flexibility tohto mechanizmu;
   g) zaistiť to, aby sa pri uskutočňovaní potrebných úprav návrhu zachovali prínosy v oblasti efektívnosti a lepšia účinnosť jediného nástroja;
   h) vložiť tieto pozmeňujúce návrhy:
   v odôvodnení (4) a článku 1 nahradiť text „spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ textom „spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky“;
   doplniť nové odôvodnenie (10a): „ (10a) Misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ môžu mať formu posilňovania vojenských a obranných kapacít tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií na zachovanie mieru, na predchádzanie konfliktom, ich riadenie a riešenie, a na riešenie hrozieb pre medzinárodnú bezpečnosť, pri súčasnom striktnom dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva ľudských práv a kritérií uvedených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 , ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím.“;
   doplniť nové odôvodnenie (10b): „(10b) Misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ môžu mať formu príspevku na financovanie operácií na podporu mieru pod vedením regionálnej alebo medzinárodnej organizácie alebo tretích štátov;
   doplniť nové odôvodnenie (10c): „(10c) Do operácií podporených z finančných prostriedkov EÚ je nutné začleniť rezolúciu OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti.“;
   zmeniť článok 2 písm. a): „a) prispievania k financovaniu misií Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) s vojenskými alebo obrannými dôsledkami“;
   zmeniť článok 2 písm. b) takto: „b) posilnenia vojenských a obranných kapacít tretích krajín, regionálnych a medzinárodných organizácií s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, riadiť a riešiť ich, ako aj riešiť hrozby pre medzinárodnú bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť“;
   v článku 3 doplniť nový bod 2a: „2a. Ročný rozpis administratívnych výdavkov na tento nástroj, ktoré sú hradené z rozpočtu Únie, sa pre informáciu uvádza v prílohe Ia (nová).“;
   zmeniť článok 5 písm. c) takto: „c) „operácia“ je vojenská operácia Únie zriadená v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s článkom 42 Zmluvy o EÚ s cieľom plniť úlohy uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami vrátane misií zverených skupine členských štátov v súlade s článkom 44 Zmluvy o EÚ“;
   na konci článku 6 vložiť nový pododsek: „Všetky civilné aspekty, aktíva alebo misie v rámci SZBP, a najmä v rámci SBOP, alebo ich časti sa financujú výlučne z rozpočtu Únie.“;
   zmeniť článok 7 takto: „Návrhy na činnosti Únie podľa hlavy V Zmluvy o EÚ financované z nástroja môže predkladať ktorýkoľvek členský štát, vysoký predstaviteľ alebo vysoký predstaviteľ s podporou Komisie. Vysoký predstaviteľ bezodkladne informuje Európsky parlament o každom takomto návrhu.“;
   zmeniť článok 10 odsek 1 takto: „ Súlad medzi opatreniami Únie, ktoré sa majú v rámci nástroja financovať, a inými opatreniami Únie v rámci jej ostatných príslušných politík sa zabezpečuje v súlade s článkami 21 (3) a 26 (2) Zmluvy o EÚ. Akcie Únie, ktoré sa majú financovať v rámci nástroja, musia byť takisto v súlade s cieľmi týchto iných politík Únie voči tretím krajinám a medzinárodným organizáciám;)“ ;
   v článku 10 doplniť nový odsek 3a: „3a. Vysoký predstaviteľ podáva Európskemu parlamentu dvakrát ročne správu o jednotnosti činností, ktorá sa uvádza v odseku 1.“;
   v článku 11 doplniť nový odsek 2a: „2a. Nástroj má styčného dôstojníka pre Európsky parlament. Námestník generálneho tajomníka pre SBOP a krízovú reakciu okrem toho každoročne absolvuje výmenu názorov s príslušným parlamentným orgánom s cieľom poskytovať pravidelné brífingy o nástroji.“;
   zmeniť článok 12 odsek 1 takto: „Ustanovuje sa výbor nástroja (ďalej len „výbor“), ktorý pozostáva z jedného zástupcu z každého zúčastneného členského štátu. Zástupcovia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Komisie sú prizvaní na zasadnutia výboru bez toho, aby sa zúčastňovali na hlasovaní. Na zasadnutia výboru možno pozvať zástupcov Európskej obrannej agentúry (ďalej len „EDA“) k bodom rokovania, ktoré sa týkajú oblasti činnosti EDA, pričom títo zástupcovia sa nezúčastňujú na hlasovaní a ani nie sú počas hlasovania prítomní. Na zasadnutia výboru možno pozvať zástupcov Európskeho parlamentu, pričom títo zástupcovia sa nezúčastňujú na hlasovaní a ani nie sú počas hlasovania prítomní.“;
   zmeniť článok 13 odsek 8 takto: „8. Správca zabezpečuje kontinuitu svojich funkcií prostredníctvom administratívnej štruktúry príslušných vojenských štruktúr ESVČ uvedených v článku 9.“;
   do článku 13 doplniť nový odsek 8a: „8a. Správca sa zúčastňuje na informovaní Európskeho parlamentu.“;
   do článku 16 doplniť nový odsek 8a: „8a. Velitelia operácií sa zúčastňujú na informovaní Európskeho parlamentu.“;
   zmeniť článok 34 odsek 1 takto: „Správca navrhne výboru vymenovanie vnútorného audítora nástroja a aspoň jedného zástupcu vnútorného audítora na obdobie štyroch rokov, ktoré možno obnoviť na celkové obdobie nepresahujúce osem rokov. Vnútorní audítori musia mať potrebnú odbornú kvalifikáciu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti, objektívnosti a nezávislosti. Vnútorný audítor nesmie byť ani povoľujúci úradník, ani účtovník a nesmie sa podieľať na príprave finančných výkazov.“;
   zmeniť článok 47 odsek 4 takto: „4. „Konečné uplatnenie spoločne financovaného vybavenia a infraštruktúry schváli výbor so zreteľom na operačné potreby, ľudské práva, bezpečnosť a posúdenie rizika zneužitia, pokiaľ ide o certifikované koncové použitie a koncových používateľov, a finančné kritériá. Konečné uplatnenie môže byť:
   i) v prípade infraštruktúry jej predaj alebo prevod prostredníctvom nástroja hostiteľskej krajine, členskému štátu alebo tretej strane;
   ii) v prípade vybavenia jeho predaj prostredníctvom nástroja členskému štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane alebo jeho uskladnenie a údržba nástrojom, členským štátom alebo treťou stranou na účely použitia v nasledujúcej operácii.“;
   zmeniť článok 47 odsek 6 takto: „6. „Predaj alebo prevod hostiteľskej krajine alebo tretej strane by mali byť v súlade s medzinárodným právom vrátane príslušných ustanovení v oblasti ľudských práv a zásady „neškodiť“ a s príslušnými platnými bezpečnostnými predpismi a musí byť striktne v súlade s kritériami stanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím“;
   zmeniť článok 48 odsek 1 takto: „Vysoký predstaviteľ môže predložiť Rade koncepciu možného akčného programu alebo možného opatrenia pomoci ad hoc. Vysoký predstaviteľ o každej takejto koncepcii informuje Európsky parlament.“;
   zmeniť článok 49 odsek 1 takto: „Akčný program schvaľuje Rada na návrh vysokej predstaviteľky. Európsky parlament je informovaný o schválených akčných programoch po ich prijatí Radou.“;
   zmeniť článok 50 odsek 3 takto: „Ak žiadosť nespadá do rámca existujúcich akčných programov, Rada môže na návrh vysokého predstaviteľa schváliť opatrenie pomoci ad hoc. Európsky parlament je informovaný o schválených opatreniach pomoci ad ho potom, ako ich prijme Rada.“;
   v článku 52 odseku 2 doplniť nové písmeno fa): „fa) sprístupňuje sa podrobný zoznam materiálu financovaného z nástroja;“;
   zmeniť článok 53 odsek 1 písm. b) takto: „účinne poskytnuté ozbrojeným silám dotknutého tretieho štátu s tým, že je predtým nutné posúdiť súlad s kritériami stanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;“;
   zmeniť článok 53 odsek 1 písm. d) takto: „d) používané v súlade s politikami Únie s náležitým ohľadom na medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, a osvedčenia koncových používateľov, najmä doložky o opätovných prevodoch;“;
   zmeniť článok 53 odsek 1 písm. e) takto: „e) riadené v súlade s akýmkoľvek obmedzením alebo limitovaním ich používania, predaja alebo transferu, o ktorom rozhodla Rada alebo výbor, a podľa kritérií stanovených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;“;
   zmeniť článok 54 odsek 1 takto: „Každý vykonávajúci subjekt poverený vynakladaním výdavkov financovaných z nástroja dodržiava zásady riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, uskutočňuje potrebné posúdenia rizík a kontroly koncového použitia a náležite zohľadňuje základné hodnoty EÚ a medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a zásadu „nespôsobovať žiadnu škodu““; Každý takýto vykonávajúci subjekt musí najprv podstúpiť posúdenie rizika s cieľom vyhodnotiť možné riziká v oblasti ľudských práv a správy vecí verejných.“;

2.  odporúča podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

   a) konzultovať s Európskym parlamentom o odporúčaných zmenách a zabezpečiť, aby sa názory Európskeho parlamentu zohľadňovali v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ;
   b) v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ v plnej miere implementovať názory Európskeho parlamentu pri príprave návrhov viacročných „akčných programov“ alebo opatrení pomoci ad hoc, a to aj stiahnutím návrhov, proti ktorým Európsky parlament namieta;
   c) poskytnúť úplné posúdenie finančného vplyvu rozhodnutia vzhľadom na jeho vplyv na rozpočet EÚ, pričom sa uvedie najmä potreba dodatočných personálnych potrieb;
   d) predložiť návrhy rozhodnutí Rady týkajúcich sa nástroja na konzultáciu v rovnakom čase, ako sa predkladajú Rade alebo Politickému a bezpečnostnému výboru, aby mal Európsky parlament čas na predloženie svojich stanovísk; vyzýva PK/VP, aby zmenila návrhy rozhodnutí Rady, ak o to Európsky parlament požiada;
   e) v súlade s článkom 18 Zmluvy o EÚ zabezpečiť, aby sa nástroj dopĺňal s existujúcimi fondmi, programami a nástrojmi EÚ, konzistentnosť nástroja so všetkými ostatnými aspektmi vonkajšej činnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) a navrhovaný Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré by sa mali v každom prípade vykonávať v rámci širšieho programu reformy sektora bezpečnosti, ktorý musí mať silné zložky v oblasti dobrej správy vecí verejných, ustanovení zameraných proti rodovo motivovanému násiliu, a najmä civilného dohľadu nad bezpečnostným systémom a demokratickou kontrolou ozbrojených síl;
   f) poskytovať Európskemu parlamentu pravidelnú spätnú väzbu týkajúcu sa pokroku v oblasti vykonávania rezolúcie č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, a uskutočňovať konzultácie s Európskym parlamentom týkajúce sa odporúčanej rodovej zložky s dôrazom na úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení, pri obnove po skončení konfliktu a pri mierových rokovaniach, ako aj pravidelné posúdenia opatrení prijatých na ochranu zraniteľných ľudí vrátane žien a dievčat pred násilím v konfliktných situáciách;
   g) v súlade s článkom 18 Zmluvy o EÚ zabezpečiť konzistentnosť nástroja so všetkými ostatnými aspektmi vonkajšej činnosti EÚ vrátane rozvojovej a humanitárnej politiky a s cieľom podporovať rozvoj dotknutých tretích krajín a znižovať a odstraňovať ich chudobu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii.

(1) https://sustainabledevelopment.un.org/
(2) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 84, 28.3.2015, s. 39.
(4) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.
(6) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.
(7) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.
(8) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(9) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 68.
(12) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
(13) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 36.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2018)0514.
(15) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia