(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0375),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 177, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0230/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 25. októbra 2018(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a takisto na stanovisko Výboru pre rozpočet, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre kontrolu rozpočtu, stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0043/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(4);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 83. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 41. (3) Ú. v. EÚ C 17, 14.1.2019, s. 1. (4) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 13. februára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0096).

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177, článok 322 ods. 1 písm. a) a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch a že mimoriadnu pozornosť treba venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Tieto regióny majú osobitný prospech z politiky súdržnosti. V článku 175 ZFEÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu – usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov. V článku 322 ZFEÚ sa stanovuje základ pre prijatie rozpočtových pravidiel upravujúcich postup zostavovania a plnenia rozpočtu a predkladania a auditu účtov, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. [PN 2]

(1a)  Je dôležité pre budúcnosť Európskej únie a jej občanov, aby politika súdržnosti zostala hlavnou investičnou politikou Únie a jej financovanie v období rokov 2021 – 2027 sa zachovalo minimálne na úrovni programového obdobia 2014 – 2020. Nové financovanie pre iné oblasti činnosti alebo programy Únie by nemalo byť na úkor Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus alebo Kohézneho fondu. [PN 3]

(2)  S cieľom ďalej rozvíjať koordinovanú a harmonizovanú implementáciu fondov Únie, ktoré sa vykonávajú na základe zdieľaného riadenia, konkrétne Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, opatrenia financované v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“), by sa mali stanoviť rozpočtové pravidlá založené na článku 322 ZFEÚ pre všetky tieto fondy (ďalej len „fondy“), v ktorých sa jasne určí rozsah pôsobnosti príslušných ustanovení. Okrem toho by sa mali stanoviť spoločné ustanovenia na základe článku 177 ZFEÚ, ktoré sa budú vzťahovať na špecifické pravidlá pre jednotlivé politiky EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF a do určitej miery pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV). [PN 430]

(3)  V dôsledku špecifík každého fondu by sa na doplnenie ustanovení tohto nariadenia mali v samostatných nariadeniach (ďalej len „špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy“) stanoviť osobitné pravidlá uplatniteľné na jednotlivé fondy, ako aj na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci EFRR.

(4)  Najvzdialenejšie regióny a severné riedko osídlené regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania podľa článku 349 ZFEÚ a článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994 s cieľom prekonať ich osobitné znevýhodnenie súvisiace s ich zemepisnou polohou. [PN 5]

(5)  Pri implementácii fondov by sa mali dodržiavať horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásad subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. V tejto súvislosti by sa fondy mali implementovať spôsobom, ktorý podporuje deinštitucionalizáciu a komunitnú starostlivosť. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie či vylúčenia alebo infraštruktúru, ktorá je nedostupná osobám so zdravotným postihnutím. Ciele fondov by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“ a s prihliadnutím na záväzky dohodnuté na základe Parížskej dohody. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu musia byť operácie, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami Únie o štátnej pomoci stanovenými v článku 107 a článku 108 ZFEÚ. Chudoba je jednou z najväčších výziev EÚ. Fondy by preto mali prispievať k odstraňovaniu chudoby. Mali by tiež prispievať k plneniu záväzku Únie a jej členských štátov dosiahnuť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. [PN 6]

(6)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát, v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(7)  Ak má Komisia stanovenú lehotu na prijatie akékoľvek opatrenia voči členským štátom, mala by zobrať do úvahy všetky potrebné informácie a dokumenty včas a účinným spôsobom. Ak sú predložené dokumenty členských štátov neúplné alebo nie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a špecifických nariadení pre jednotlivé fondy, teda neumožňujú Komisii prijať opatrenie na základe úplných informácií, táto lehota by sa mala pozastaviť dovtedy, kým členské štáty nesplnia regulatórne požiadavky.

(8)  V záujme dosiahnutia priorít Únie by mali fondy sústrediť svoju podporu na obmedzený počet cieľov politiky v súlade so svojimi úlohami a cieľmi vychádzajúcimi zo zmluvy. Ciele politiky pre AMIF, ISF a BMVI by mali byť stanovené v príslušných špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

(9)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja fondy prispejú k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 30 % rozpočtových výdavkov na podporu cieľov v oblasti klímy. Mechanizmy na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou programovania a vykonávania. [PN 7]

(9a)   Vzhľadom na vplyv migračných tokov z tretích krajín by politika súdržnosti mala prispievať k integračným procesom, najmä poskytovaním podpory v oblasti infraštruktúry mestám a miestnym a regionálnym orgánom v prvej línii, ktoré sú viac zapojené do implementácie integračných politík. [PN 8]

(10)  Časť rozpočtu Únie pridelenú na fondy by Komisia mala plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách](5) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Preto by pri implementácii fondov v rámci zdieľaného riadenia Komisia a členské štáty mali dodržiavať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako sú zásady správneho finančného riadenia, transparentnosti a nediskriminácie. Členské štáty by mali byť zodpovedné za prípravu a vykonávanie programov. To by sa malo uskutočniť na príslušnej územnej úrovni, v súlade s ich inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom, a orgánmi nimi určenými na tento účel. Členské štáty by sa mali zdržať pridávania pravidiel, ktoré prijímateľom komplikujú využívanie fondov. [PN 9]

(11)  Pri implementácii fondov je kľúčovým prvkom zásada partnerstva, ktorá vychádza z prístupu viacúrovňového riadenia a zabezpečuje zapojenie regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. S cieľom zaistiť kontinuitu pri organizácii partnerstva by sa malo naďalej uplatňovať delegované nariadenie Komisia mala byť splnomocnená na zmenu alebo úpravu delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 240/2014(6). [PN 10]

(12)  Na úrovni Únie je európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a fondu InvestEU. [PN 11]

(13)  Členské štáty by mali stanoviť, ako sa budú zohľadňovať pri príprave programových dokumentov zohľadňovať príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušné odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, ak sú v súlade s cieľmi programu. Počas programového obdobia 2021 – 2027 (ďalej len „programové obdobie“) by členské štáty mali pravidelne informovať monitorovací výbor a Komisiu o pokroku pri implementácii programov na podporu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj Európskeho piliera sociálnych práv. V rámci preskúmania v polovici obdobia by členské štáty mali okrem iného zvážiť potrebu úprav programov v záujme zohľadnenia príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých alebo upravených od začiatku programového obdobia. [PN 12]

(14)  Pokiaľ ide o ich programy, ako aj finančné potreby pridelené na investície do nízkouhlíkových technológií, členské štáty by mali zohľadniť obsah svojho návrhu národného plánu v oblasti energetiky a klímy, ktorý sa má vypracovať na základe nariadenia o riadení energetickej únie(7), vrátane počas revízie v polovici trvania, ako aj výsledky procesu, z ktorého vyplynú odporúčania Únie týkajúce sa týchto plánov. [PN 13]

(15)  Partnerská dohoda vypracovaná každým členským štátom by mala byť strategickým dokumentom, ktorým sa riadia rokovania o návrhoch programov medzi Komisiou a dotknutým členským štátom. S cieľom znížiť administratívnu záťaž by nemalo byť potrebné meniť partnerskú dohodu počas programového obdobia. Aby sa uľahčilo programovanie a predišlo prekrývaniu obsahu v programových dokumentoch, môžu byť mala by existovať možnosť zahrnúť partnerské dohody súčasťou do programu. [PN 14]

(16)  Každý členský štát by malmohol mať flexibilitu prispieť do fondu InvestEU na účely poskytnutia rozpočtových záruk na investície v tomto členskom štáte za určitých podmienok stanovených v článku 10 tohto nariadenia. [PN 15]

(17)  Na zabezpečenie nevyhnutných predpokladov inkluzívneho, nediskriminačného, účinného a efektívneho využívania podpory Únie poskytnutej z fondov by sa mal vypracovať obmedzený zoznam základných podmienok, ako aj stručný a vyčerpávajúci súbor objektívnych kritérií na ich posúdenie. Každá základná podmienka by sa mala viazať na špecifický cieľ a mala by sa automaticky uplatňovať v prípadoch, keď je špecifický cieľ vybraný na podporu. Ak tieto podmienky nie sú splnené, výdavky týkajúce sa operácií v rámci súvisiacich špecifických cieľov by sa nemali zahrnúť do žiadostí o platbu. Aby sa zachoval priaznivý investičný rámec, malo by sa pravidelne monitorovať priebežné plnenie základných podmienok. Takisto je dôležité zabezpečiť, aby sa operácie vybrané na podporu vykonali v súlade so zavedenými stratégiami a plánovacími dokumentmi na zabezpečenie splnenia základných podmienok, čím sa zaručí, že všetky spolufinancované operácie sú v súlade s politickým rámcom Únie. [PN 16]

(18)  Členské štáty by mali vytvoriť výkonnostný rámec pre každý program, ktorý pokrýva všetky ukazovatele, čiastkové ciele a cieľové hodnoty na účely monitorovania, podávania správ a hodnotenia výkonnosti programov. To by malo umožniť, aby výber a hodnotenie projektov boli zamerané na výsledky.[PN 17]

(19)  Členský štát by mal vykonať preskúmanie v polovici obdobia každého programu podporovaného z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu. Týmto preskúmaním by sa malo zabezpečiť plnohodnotné prispôsobenie programov na základe výkonnosti programov a zároveň sa poskytne príležitosť na zohľadnenie nových výziev a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v roku 2024, ako aj pokroku v súvislosti s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a s Európskym pilierom sociálnych práv. Zohľadniť by sa mali aj demografické výzvy. Súčasne by mala Komisia v roku 2024 spolu s technickou úpravou pre rok 2025 preskúmať celkové alokácie všetkých členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu politiky súdržnosti na roky 2025, 2026 a 2027, a to v súlade s alokačnou metódou stanovenou v príslušnom základnom akte. Uvedené preskúmanie spolu s výsledkami preskúmania v polovici obdobia by mali mať za následok zmeny programu, na základe ktorých sa upravia finančné alokácie na roky 2025, 2026 a 2027. [PN 18]

(20)  Mechanizmy na zabezpečenie prepojenia medzi politikami financovania z prostriedkov Únie a správou hospodárskych záležitostí Únie by sa mali ďalej spresniť, aby mohla Komisia predložiť Rade návrh na čiastočné alebo úplné pozastavenie záväzkov týkajúcich sa jedného alebo viacerých programov dotknutého členského štátu, ak tento členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí. S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na význam finančných účinkov opatrení, ktoré sa ukladajú podľa tohto nariadenia, by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinných opatrení v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí, by sa malo uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny. [PN 425rev, 444rev, 448 a 469]

(20a)  Členské štáty by mohli v riadne odôvodnených prípadoch v rámci súčasného Paktu stability a rastu predložiť riadne odôvodnenú žiadosť o verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky, ktoré sú podporované verejnou správou spolufinancovaním investícií aktivovaných ako súčasť európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“). Komisia by mala starostlivo posúdiť príslušnú žiadosť pri vymedzovaní fiškálnej úpravy v rámci buď preventívnej, alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu. [PN 20]

(21)  Je potrebné stanoviť spoločné požiadavky, pokiaľ ide o obsah programov, pričom sa zohľadní osobitný charakter každého fondu. Tieto spoločné požiadavky môžu dopĺňať pravidlá pre jednotlivé fondy. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX] (ďalej len „nariadenie o EÚS“)(8) by sa mali stanoviť osobitné ustanovenia o obsahu programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(22)  S cieľom zabezpečiť pružnosť pri implementácii programov a znížiť administratívnu záťaž by sa mali povoliť obmedzené finančné prevody medzi prioritami toho istého programu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnutie Komisie o zmene programu. Na zabezpečenie aktuálnych informácií o finančných alokáciách pre každú prioritu by sa mali Komisii predložiť upravené finančné tabuľky.

(22a)  Veľké projekty predstavujú podstatnú časť výdavkov Únie a často sú strategicky dôležité v súvislosti s dosahovaním cieľov stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Preto je opodstatnené, aby operácie nad určité prahové hodnoty naďalej podliehali osobitným schvaľovacím postupom podľa tohto nariadenia. Prahová hodnota by sa po zohľadnení očakávaných čistých príjmov mala stanoviť vo vzťahu k celkovým oprávneným nákladom. V záujme zabezpečenia jasnosti je vhodné na takýto účel vymedziť obsah žiadostí týkajúcich sa veľkého projektu. Žiadosť by mala obsahovať potrebné informácie na zabezpečenie toho, aby finančný príspevok z fondov neviedol k významnej strate pracovných miest v existujúcich lokalitách v Únii. Členský štát by mal poskytnúť všetky požadované informácie a Komisia by mala posúdiť veľký projekt, aby sa mohlo určiť, či požadovaný finančný príspevok je odôvodnený. [PN 21]

(23)  V záujme posilnenia prístupu integrovaného územného rozvoja by sa investície vo forme územných nástrojov, ako sú integrované územné investície (ďalej len „IÚI“), miestny rozvoj vedený komunitou (známy ako LEADER v rámci EPFRV) alebo akýkoľvek iný územný nástroj v rámci cieľa politiky „Európa bližšie k občanom“ podporujúci iniciatívy, ktoré si daný členský štát vytvoril na investície plánované pre EFRR, mali zakladať na stratégiách územného a miestneho rozvoja. To isté by sa malo vzťahovať na súvisiace iniciatívy, ako sú inteligentné obce. Na účely IÚI a územných nástrojov navrhnutých členskými štátmi by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na obsah územných stratégií. Za vypracovanie a schválenie týchto územných stratégií by mali byť zodpovedné príslušné orgány alebo subjekty. Zapojenie príslušných orgánov alebo subjektov do implementácie územných stratégií by sa malo zaručiť tým, že sa zabezpečí, aby boli zodpovedné za výber operácií, ktoré sa majú podporiť, alebo zapojené do tohto výberu. [PN 22]

(24)  V záujme lepšej mobilizácie potenciálu na miestnej úrovni je potrebné posilniť a uľahčiť miestny rozvoj vedený komunitou. Mal by zohľadniť miestne potreby a potenciál, ako aj príslušné sociálno-kultúrne charakteristiky a mal by zabezpečiť štrukturálne zmeny, budovať kapacitu komunít a administratívy a stimulovať inováciu. V záujme realizácie stratégií miestneho rozvoja by sa mali posilniť úzka spolupráca a integrované využívanie fondov. Zodpovednosť za návrh a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou by v zásade mali mať miestne akčné skupiny, ktoré zastupujú záujmy komunity. V záujme uľahčenia koordinovanej podpory stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou z rôznych fondov a na uľahčenie ich implementácie by sa malo umožniť využívanie prístupu „hlavného fondu“. [PN 23]

(25)  S cieľom znížiť administratívnu záťaž by sa technická pomoc na podnet členského štátu mala implementovať prostredníctvom paušálnej sadzby na základe pokroku v implementácii programu. Táto technická pomoc sa môže doplniť cielenými administratívnymi opatreniami zameranými na budovanie kapacít, ako je napríklad hodnotenie súboru zručností ľudských zdrojov, s využitím metód refundácie, ktoré nie sú spojené s nákladmi. Akcie a ciele, ako aj príslušné platby Únie môžu byť dohodnuté v pláne a viesť k platbám za výsledky v praxi. [PN 24]

(26)  Je vhodné objasniť, že ak členský štát navrhne Komisii, aby sa priorita programu alebo jeho časti podporovala prostredníctvom systému financovania, ktorý nie je spojený s nákladmi, dohodnuté akcie, ciele a podmienky by mali súvisieť s konkrétnymi investíciami realizovanými v rámci programov zdieľaného riadenia v tomto členskom štáte alebo regióne.

(27)  Členské štáty S cieľom preskúmať výkonnosť programov by členské štáty mali zriadiť monitorovacie výbory na účely preskúmania výkonnosti programov pozostávajúce aj zo zástupcov občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by výročné správy o vykonávaní mali byť nahradené každoročným štruktúrovaným dialógom o politike na základe najnovších informácií a údajov o implementácii programov, ktoré sprístupní členský štát. [PN 25]

(28)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(9) existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi. Ak je to možné, ukazovatele by sa mali rozvíjať spôsobom založeným na zohľadňovaní rodového hľadiska. [PN 26]

(29)  S cieľom zabezpečiť dostupnosť komplexných aktuálnych informácií o implementácii programov by sa malo vyžadovať častejšie účinné a včasné elektronické podávanie správ o kvantitatívnych údajoch. [PN 27]

(30)  V záujme prípravy súvisiacich programov a činností na nasledujúce programové obdobie by Komisia mala vykonať posúdenie fondov v polovici obdobia. Na konci programového obdobia by Komisia mala vykonať hodnotenie ex post fondov, ktoré by sa malo zamerať na vplyv fondov. Výsledky týchto hodnotení by sa mali zverejniť. [PN 28]

(31)  Orgány zodpovedné za programy, prijímatelia a zainteresované strany v členských štátoch by mali zvýšiť informovanosť o výsledkoch financovania z prostriedkov Únie a primerane informovať širokú verejnosť. Činnosti na zabezpečenie transparentnosti, informovania a viditeľnosti sú nevyhnutné na zviditeľnenie akcií Únie v praxi a mali by byť založené na pravdivých, presných a aktuálnych informáciách. Aby boli tieto požiadavky vykonateľné, orgány zodpovedné za programy a Komisia by mali mať v prípade nesúladu možnosť uplatniť nápravné opatrenia.

(32)  Riadiace orgány by mali uverejňovať štruktúrované informácie o vybraných operáciách a prijímateľoch na webovom sídle programu, z ktorého sa poskytuje podpora na operáciu, s prihliadnutím na požiadavky na ochranu osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(10).

(33)  S cieľom zjednodušiť využívanie fondov a znížiť riziko chýb je vhodné vymedziť formy príspevku Únie členským štátom a formy podpory poskytovanej členskými štátmi prijímateľom.

(34)  Pokiaľ ide o granty, ktoré sa poskytujú prijímateľom, členské štáty by mali čoraz viac využívať zjednodušené vykazovanie nákladov. Prahová hodnota spojená s povinným používaním zjednodušeného vykazovania nákladov by mala byť viazaná na celkové náklady operácie s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými operáciami pod prahovou hodnotou, bez ohľadu na to, či podpora má verejný alebo súkromný charakter. Ak má členský štát v úmysle navrhnúť využitie možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov, mohol by sa obrátiť na monitorovací výbor. [PN 29]

(35)  S cieľom umožniť okamžité uplatňovanie paušálnych sadzieb každá paušálna sadzba stanovená členskými štátmi v období 2014 – 2020 na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu by sa mala naďalej uplatňovať na podobné operácie podporované podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola potrebná nová metóda výpočtu.

(36)  S cieľom optimalizovať využívanie spolufinancovaných investícií do životného prostredia by sa mala zabezpečiť synergia s programom LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy, najmä na základe strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE, ako aj s projektmi financovanými v rámci programu Horizont Európa a inými programami Únie. [PN 30]

(37)  V záujme zabezpečenia právnej zrozumiteľnosti je vhodné špecifikovať obdobie oprávnenosti výdavkov alebo nákladov súvisiacich s operáciami podporovanými z fondov podľa tohto nariadenia a obmedziť podporu pre dokončené operácie. Treba objasniť aj dátum, od ktorého sa výdavky stanú oprávnenými na podporu z fondov v prípade prijatia nových programov alebo zmien v programoch, vrátane výnimočnej možnosti predĺžiť obdobie oprávnenosti na začiatok prírodnej katastrofy, ak vznikne naliehavá potreba mobilizovať zdroje v rámci reakcie na takúto katastrofu.

(38)  V záujme inkluzívnosti, účinnosti, spravodlivosti a udržateľného vplyvu fondov by sa mali zaviesť ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do infraštruktúr alebo produktívne investície sú nediskriminačné a trvalé a predídu využívaniu fondov na neoprávnené zvýhodnenie. Riadiace orgány by mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby nepodporovali pri výbere operácií premiestnenie a aby zaobchádzali s neoprávnene vyplatenými sumami na operácie, ktoré nespĺňajú požiadavku trvalosti, ako s nezrovnalosťami. [PN 31]

(39)  Podpora z Kohézneho fondu a EFRR by sa v spoločných programoch v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mohla kombinovať s podporou z ESF+, aby sa zlepšila komplementarita a zjednodušila implementácia.

(40)  V záujme optimalizácie pridanej hodnoty z investícií financovaných úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie, by sa malo vyvíjať úsilie o synergiu najmä medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi vrátane nástroja na realizáciu reforiem. Táto koordinácia politík by mala podporovať ľahko použiteľné mechanizmy a viacúrovňové riadenie. Táto synergia by sa mala dosiahnuť na základe kľúčových mechanizmov, a to uznania paušálnych sadzieb pre oprávnené náklady z programu Európsky horizont v prípade podobnej operácie a možnosť kombinovať v rámci tej istej operácie financovanie z rôznych nástrojov Únie za predpokladu, že sa pritom vyhne dvojitému financovaniu. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť pravidlá, ako predísť doplnkovému financovaniu z fondov. [PN 32]

(41)  Finančné nástroje by sa nemali použiť na podporu činností refinancovania, ako je nahradenie existujúcich dohôd o úvere alebo iných foriem financovania investícií, ktoré už boli fyzicky ukončené alebo v plnej miere implementované k dátumu investičného rozhodnutia, ale skôr na podporu akéhokoľvek typu nových investícií v súlade so základnými cieľmi politiky.

(42)  Rozhodnutie financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov by sa malo prijať na základe ex ante posúdenia. V tomto nariadení by sa mali stanoviť minimálne povinné prvky ex ante posúdení a členským štátom by sa malo umožniť využiť ex ante posúdenie vykonané v období 2014 – 2020, v prípade potreby aktualizované, aby sa zabránilo administratívnej záťaži a zdržaniam pri zriaďovaní finančných nástrojov.

(42a)   Riadiace orgány by mali mať možnosť implementovať finančné nástroje prostredníctvom priameho zadania zákazky skupine EIB, národným podporným bankám a medzinárodným finančným inštitúciám (IFI). [PN 33]

(43)  S cieľom uľahčiť implementáciu určitých typov finančných nástrojov, ak sa predpokladá doplnková grantová podpora, je možné uplatňovať pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov na takúto kombináciu v rámci operácie pomocou jedného finančného nástroja. Mali by sa stanoviť osobitné podmienky, ktoré by v takýchto prípadoch zabránili dvojitému financovaniu.

(44)  S cieľom riešiť osobitné potreby cieľových regiónov by riadiace orgány mali mať možnosť rozhodnúť o najvhodnejších možnostiach implementácie finančných nástrojov, pričom plne dodržiavajú uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci a verejného obstarávania, ktoré sa už objasnili v programovom období 2014 – 2020. V tomto rámci by Komisia mala v spolupráci s Európskym dvorom audítorov poskytnúť audítorom, riadiacim orgánom a prijímateľom usmernenie na posúdenie dodržiavania predpisov o štátnej pomoci a na vypracovanie schém štátnej pomoci. [PN 34]

(45)  V súlade so zásadou a pravidlami zdieľaného riadenia by členské štáty a Komisia mali zodpovedať za riadenie a kontrolu programov a poskytovať uistenie o zákonnosti a riadnosti využívania fondov. Keďže členské štáty by mali mať za toto riadenie a kontrolu primárnu zodpovednosť a mali by zabezpečiť, aby operácie podporované z fondov boli v súlade s uplatniteľným právom, mali by sa v tejto súvislosti stanoviť ich povinnosti. V tomto kontexte by sa mali stanoviť aj právomoci a povinnosti Komisie.

(45a)   S cieľom zvýšiť zodpovednosť a transparentnosť by Komisia mala zabezpečiť systém vybavovania sťažností dostupný všetkým občanom a zainteresovaným stranám vo všetkých fázach prípravy a implementácie programov vrátane monitorovania a hodnotenia. [PN 35]

(46)  S cieľom urýchliť začiatok implementácie programu by sa malo umožniť v prípade potreby zachovanie vykonávacích opatrení, a to vrátane administratívnych a informačných systémov, z predchádzajúceho programového obdobia. Pokiaľ nie sú potrebné nové technológie, malo by sa zachovať používanie počítačového systému, ktorý už bol vytvorený na predchádzajúce programové obdobie a podľa potreby upravený. [PN 36]

(47)  S cieľom zefektívniť funkcie riadenia programu by sa mala zachovať integrácia účtovných funkcií s funkciami riadiaceho orgánu v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI a túto možnosť by mali mať aj ostatné fondy.

(48)  Keďže riadiaci orgán nesie hlavnú zodpovednosť za účinnú a efektívnu implementáciu fondov, a teda plní značný počet funkcií, mali by sa podrobne uviesť jeho funkcie v súvislosti s výberom projektov, riadením programov a podporou monitorovacieho výboru. Vybrané operácie by mali byť v súlade s horizontálnymi princípmi.

(48a)  S cieľom podporovať účinné využívanie fondov by podpora skupiny EIB mala byť dostupná všetkým členským štátom na ich žiadosť. To by mohlo zahrňovať budovanie kapacít, podporu identifikácie, prípravy a implementácie projektov, ako aj poradenstvo v oblasti finančných nástrojov a investičných platforiem. [PN 37]

(49)  S cieľom optimalizovať synergiu medzi fondmi a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre operácie, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti.

(50)  Na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účinnou a efektívnou implementáciou fondov a súvisiacimi administratívnymi nákladmi a administratívnou záťažou frekvencia, rozsah a pôsobnosť overovaní zo strany riadiaceho orgánu by sa mali zakladať na posúdení rizika, pri ktorom sa zohľadnia faktory, ako sú typ vykonávaných operácií, zložitosť a počet operácií, prijímatelia, ako aj úroveň rizika identifikovaného na základe predchádzajúcich overovaní zo strany riadiaceho orgánu a auditov. Opatrenia v oblasti riadenia a kontroly fondov by mali byť primerané úrovni rizika pre rozpočet Únie. [PN 38]

(51)  Orgán auditu by mal vykonávať audity a zabezpečiť, že audítorské stanovisko poskytnuté Komisii je spoľahlivé. Mal by zabezpečiť aj to, že audítorské stanovisko by malo Komisii poskytnúť uistenie o týchto troch bodoch: zákonnosť a riadnosť deklarovaných výdavkov, účinné fungovanie systémov riadenia a kontroly a úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov.

(52)  Malo by byť možné znížiť požiadavky na overovanie a audit, ak existuje uistenie, že program funguje účinne počas posledných dvoch po sebe nasledujúcich rokov, pretože to dokazuje, že fondy sa implementujú účinne a efektívne počas dlhšieho obdobia.

(53)  Na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov a administratívnych nákladov by sa malo špecifikovať konkrétne uplatňovanie zásady jedného auditu pre fondy.

(54)  Na zlepšenie finančného riadenia by mal byť stanovený zjednodušený systém zálohových platieb. Systémom zálohových platieb by sa malo zabezpečiť, že členský štát má od začiatku implementácie programu prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom.

(55)  S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre členské štáty, ako aj pre Komisiu by sa mal stanoviť povinný harmonogram štvrťročných žiadostí o platbu. Na platby Komisie by sa malo naďalej vzťahovať 10 % zadržanie až do platby ročného zostatku účtov, keď Komisia bude môcť dospieť k záveru, že účty sú úplné, presné a pravdivé.

(56)  S cieľom znížiť administratívnu záťaž by sa mal zjednodušiť postup ročného schválenia účtov stanovením jednoduchších spôsobov vyplácania a vymáhania súm, pri ktorých neexistuje dohoda medzi Komisiou a členským štátom.

(57)  Na úrovni členských štátov a Komisie by sa mali stanoviť a uplatňovať proporcionálne opatrenia v záujme ochrany finančných záujmov a rozpočtu Únie. Komisia by mala mať možnosť prerušiť lehotu na platbu, pozastaviť priebežné platby a uplatniť finančné opravy, pokiaľ sú splnené príslušné podmienky. Komisia by mala dodržať zásadu proporcionality tým, že zohľadní povahu, závažnosť a frekvenciu nezrovnalostí a ich finančné dôsledky pre rozpočet Únie.

(58)  Členské štáty by mali takisto predchádzať všetkým nezrovnalostiam vrátane podvodu zo strany prijímateľov, odhaľovať ich a účinne riešiť. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže navyše vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013(11) a nariadeniami (Euratom, ES) č. 2988/95(12) a č. 2185/96(13) administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939(14) vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371(15) o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Členské štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udelili Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskej prokuratúre (EPPO) a Európskemu dvoru audítorov (ECA) nevyhnutné práva a prístup a zabezpečili, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy podrobnú správu o zistených nezrovnalostiach vrátane podvodu a o ich ďalšom postupe, ako aj o následných opatreniach v súvislosti s vyšetrovaniami úradu OLAF. Členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci s EPPO, by mali Komisii podávať správu o rozhodnutiach prijatých vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa týkajú prípadov nezrovnalostí poškodzujúcich rozpočet Únie. [PN 39]

(59)  V záujme posilnenia finančnej disciplíny je vhodné vymedziť mechanizmy na zrušenie viazanosti rozpočtových záväzkov na úrovni programov.

(60)  S cieľom presadiť ciele ZFEÚ týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu mali podporiť všetky regióny. Na poskytnutie vyváženej a postupnej podpory a odzrkadlenie úrovne hospodárskeho a sociálneho rozvoja by sa mali zdroje v rámci uvedeného cieľa alokovať z EFRR a ESF+ na základe alokačného kľúča, ktorý zohľadňuje predovšetkým HDP na obyvateľa. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa nepresahuje 90 % priemeru Únie, by mali v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu získať podporu z Kohézneho fondu.

(61)  Mali by sa stanoviť objektívne kritériá na určenie regiónov a oblastí oprávnených na získanie podpory z fondov. Na tieto účely by malo určenie regiónov a oblastí na úrovni Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003(16) naposledy zmeneným nariadením Komisie (EÚ) č. 868/2014 2016/2066(17). [PN 40]

(62)  S cieľom stanoviť primeraný finančný rámec pre EFRR, ESF+, ENRF a Kohézny fond by Komisia mala vypracovať ročné rozdelenie dostupných alokácií podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu spolu so zoznamom oprávnených regiónov, ako aj alokácií pre cieľ Európska územná spolupráca (Interreg). Vzhľadom na to, že národné alokácie členských štátov by sa mali stanoviť na základe štatistických údajov a prognóz dostupných v roku 2018, a vzhľadom na neistý charakter prognóz, by Komisia mala v roku 2024 preskúmať celkové alokácie všetkých členských štátov na základe najaktuálnejších štatistík dostupných v tom čase a ak kumulatívny rozdiel dosiahne viac ako ± 5 %, tieto alokácie na roky 2025 až 2027 by mala upraviť, aby sa výsledky preskúmania v polovici obdobia a vykonaná technická úprava zároveň zohľadnili v zmenách programov. [PN 41]

(63)  Projekty transeurópskych dopravných sietí v súlade s nariadením (EÚ) [nové nariadenie o NPE] (18)sa budú aj naďalej financovať z Kohézneho fondu prostredníctvom zdieľaného riadenia a priameho spôsobu implementácie v rámci Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“). Na základe úspešného prístupu v rámci programového obdobia 2014 – 2020 by sa z Kohézneho fondu malo do NPE na tento účel previesť 10 4 000 000 000 EUR. [PN 42]

(64)  Určité množstvo zdrojov z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu by sa malo alokovať na Európsku mestskú iniciatívu, ktorú by mala vykonávať Komisia prostredníctvom priameho alebo nepriameho riadenia. V budúcnosti by sa mala ďalej zvážiť osobitná podpora, ktorá sa poskytuje znevýhodneným regiónom a spoločenstvám. [PN 43]

(65)  S cieľom zabezpečiť primeranú alokáciu na kategórie regiónov by celkové alokácie pre členské štáty v prípade menej rozvinutých, prechodných a rozvinutejších regiónov v zásade nemali byť prevoditeľné medzi kategóriami. Členské štáty by v záujme naplnenia svojich potrieb riešiť konkrétne výzvy napriek tomu mali mať možnosť požiadať o prevod z alokácií pre rozvinutejšie regióny alebo pre prechodné regióny na menej rozvinuté regióny a toto rozhodnutie by mali odôvodniť. S cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje pre menej rozvinuté regióny by sa mal stanoviť strop pre prevody na rozvinutejšie regióny alebo prechodné regióny. Nemal by byť možný prevod zdrojov medzi jednotlivými cieľmi.

(65a)   S cieľom riešiť výzvy, ktorým čelia regióny so stredným príjmom, ako sú opísané v 7. správe o súdržnosti(19) (nízky rast v porovnaní s rozvinutejšími regiónmi, ale aj v porovnaní s menej rozvinutými regiónmi, pričom tomuto problému čelia najmä regióny s HDP na obyvateľa medzi 90 % a 100 % priemerného HDP EÚ-27), by „prechodné regióny“ mali dostať primeranú podporu a mali by sa definovať ako regióny, ktorých HDP na obyvateľa je medzi 75 % a 100 % priemerného HDP EÚ-27. [PN 44]

(66)  V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a vzhľadom na podporu spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mal pokračovať cezhraničný program PEACE PLUS a mal by nadviazať na činnosť predošlých programov, Peace a INTERREG, medzi pohraničnými grófstvami Írska a Severného Írska. Vzhľadom na svoj praktický význam by sa mal tento program podporiť osobitnou alokáciou na ďalšiu podporu mierových akcií a akcií na zmierenie a takisto by mal program dostať primeraný podiel z alokácie pre Írsko v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

(66a)  V súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie budú viaceré regióny a členské štáty viac vystavené dôsledkom tohto vystúpenia ako iné z dôvodu ich geografickej polohy, povahy a/alebo rozsahu ich obchodných väzieb. Je preto dôležité určiť praktické riešenia na podporu, a to aj v rámci politiky súdržnosti, s cieľom riešiť problémy príslušných regiónov a členských štátov po vystúpení Spojeného kráľovstva. Okrem toho bude potrebné nadviazať nepretržitú spoluprácu zahŕňajúcu výmenu informácií a osvedčených postupov na úrovni najviac zasiahnutých miestnych a regionálnych orgánov a členských štátov. [PN 45]

(67)  Treba stanoviť maximálne miery spolufinancovania v oblasti politiky súdržnosti podľa kategórie regiónov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady spolufinancovania prostredníctvom vhodnej úrovne verejnej alebo súkromnej vnútroštátnej podpory. Tieto miery by mali odrážať úroveň hospodárskeho rozvoja regiónov, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa vo vzťahu k priemeru EÚ-27, pričom by sa malo zabezpečiť, aby nedošlo k menej priaznivému zaobchádzaniu z dôvodu zmien v ich kategorizácii. [PN 46]

(68)  S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prvkov obsiahnutých v určitých prílohách k tomuto nariadeniu, t. j. pokiaľ ide o dimenzie a kódy pre typy intervencie, vzory partnerských dohôd a programov, vzory na prenos údajov, používanie znaku Únie, prvky týkajúce sa dohôd o financovaní a strategických dokumentov, audítorsky záznam, systémy elektronickej výmeny údajov, vzory pre opis systému riadenia a kontroly, vyhlásenie riadiaceho subjektu, audítorské stanovisko, výročnú kontrolnú správu, stratégiu auditu, žiadosti o platbu, účty, ako aj určenie úrovne finančných opráv.

(69)  Okrem toho by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva s cieľom prispôsobiť kódex tomuto nariadeniu, stanovenie kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré sa majú oznamovať, vymedzenie jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi uplatniteľnými na všetky členské štáty, ako aj stanovenie bežných štandardizovaných metód výberu vzoriek. [PN 47]

(70)  Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné transparentné konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov. [PN 48]

(71)  Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na prijímanie partnerských dohôd, prijímanie alebo zmenu programov, ako aj na uplatňovanie finančných opráv. Vykonávacie právomoci týkajúce sa formátu, ktorý sa má používať na podávanie správ o nezrovnalostiach, na elektronické údaje, ktoré sa majú zaznamenávať a uchovávať, ako aj na vzor záverečnej správy o výkonnosti, by sa mali realizovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(20). Napriek všeobecnej povahe týchto aktov by sa mal používať konzultačný postup, keďže stanovujú len technické aspekty, formuláre a vzory. Vykonávacie právomoci vo vzťahu k stanoveniu rozdelenia finančných alokácií pre EFRR, ESF+ a Kohézny fond by sa mali prijať bez komitologických postupov, keďže len odrážajú uplatnenie vopred určenej metodiky výpočtu.

(72)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(21) alebo akékoľvek iné akty uplatniteľné na programové obdobie 2014 – 2020 by sa mali naďalej uplatňovať na programy a operácie podporované z fondov zahrnutých v programovom období 2014 – 2020. Keďže podľa očakávania sa obdobie implementácie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 predĺži do programového obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a s cieľom zabezpečiť kontinuitu vykonávania určitých operácií schválených uvedeným nariadením, mali by sa zaviesť ustanovenia týkajúce sa jednotlivých fáz. Každá jednotlivá fáza fázovanej operácie, ktorá sleduje rovnaký celkový cieľ, by sa mala implementovať v súlade s pravidlami programového obdobia, v rámci ktorého dostáva finančnú podporu.

(73)  Ciele tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a stanovenie spoločných rozpočtových pravidiel pre časť rozpočtu Únie, ktorá sa plní v rámci zdieľaného riadenia, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na jednej strane z dôvodu rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a zaostalosti osobitných výziev, ktorým čelia najviac znevýhodnených regiónov znevýhodnené regióny, ako aj obmedzenia finančných zdrojov členských štátov a regiónov, a na druhej strane z dôvodu potreby koherentného implementačného rámca, ktorý sa vzťahuje na viaceré fondy Únie v rámci zdieľaného riadenia. Keďže tieto ciele možno preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. [PN 49]

(74)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PODPORY

KAPITOLA I

Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  V tomto nariadení sa stanovujú:

a)  rozpočtové pravidlá pre Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“), Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“) (ďalej len „fondy“); [PN 50]

b)  spoločné ustanovenia uplatniteľné na EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF, ako aj na EPFRV, ako je ustanovené v odseku 1a tohto článku. [PN 431]

1a.   Hlava I – kapitola I – článok 2 – odsek 4a, kapitola II – článok 5, hlava III – kapitola II – články 22 až 28 a hlava IV – kapitola III – oddiel I – články 41 až 43 sa uplatňujú na opatrenia pomoci financované z EPFRV a hlava I – kapitola I – článok 2 – odseky 15 až 25, ako aj hlava V – kapitola II – oddiel II – články 52 až 56 sa uplatňujú na finančné nástroje ustanovené v článku 74 nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o strategických plánoch SPP] a podporujú v rámci EPFRV. [PN 432]

2.  Toto nariadenie sa neuplatňuje na zložky ESF+ „zamestnanosť a sociálna inovácia“ a „zdravie“ a na priamo alebo nepriamo riadené časti, pokiaľ ide o ENRF, AMIF, ISF a BMVI, s výnimkou technickej pomoci na podnet Komisie.

3.  Na AMIF, ISF a BMVI sa neuplatňujú články 4 a 10, v hlave II kapitola III, v hlave III kapitola II a hlava VIII.

4.  Hlava VIII sa neuplatňuje na ENRF.

5.  Na programy Interreg sa neuplatňuje: v hlave II kapitole II článok 11 a kapitole III článok 15; v hlave III kapitola I; v hlave IV kapitole I články 33 až 36 a článok 38 ods. 1 až 4, v kapitole II článok 39, v kapitole III článok 45; v hlave VI kapitole II články 67, 71, 73 a 74 a kapitola III.

6.  V ďalej uvedených špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť doplňujúce pravidlá k tomuto nariadeniu, ktoré nesmú byť s týmto nariadením v rozpore. Toto nariadenie má prednosť aj v prípade pochybností, či uplatňovať toto nariadenie alebo špecifické nariadenia pre jednotlivé fondy:

a)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o EFRR a KF“)(22);

b)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o ESF+“)(23);

c)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o EÚS“)(24);

d)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o ENRF“)(25);

e)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o AMIF“)(26);

f)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o ISF“)(27);

g)  nariadenie (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o BMVI“)(28).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny“ sú odporúčania Rady prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 a 4 a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ týkajúce sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť prostredníctvom viacročných investícií patriacich do rozsahu pôsobnosti fondov, ako je stanovené v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy, ako aj v príslušných odporúčaniach prijatých v súlade s článkom [XX] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [číslo nového nariadenia o riadení energetickej únie]; [PN 54]

1a.   „základná podmienka“ je konkrétna a presne vymedzená podmienka, ktorá má skutočnú súvislosť s priamym vplyvom na účinné a efektívne splnenie konkrétneho cieľa programu; [PN 55]

2.  „uplatniteľné právo“ je právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa jeho uplatňovania;

3.  „operácia“ je:

a)  projekt, zmluva, akcia alebo skupina projektov, ktoré boli vybrané v rámci príslušných programov;

b)  v kontexte finančných nástrojov – programový príspevok na finančný nástroj a následná finančná podpora, ktorú poskytuje konečným prijímateľom uvedený finančný nástroj;

4.  „operácia strategického významu“ je operácia, ktorá rozhodujúcim spôsobom prispieva k plneniu cieľov programu a ktorá je predmetom osobitných monitorovacích a komunikačných opatrení;

4a.  „program“ v kontexte EPFRV sú strategické plány SPP uvedené v nariadení (EU) [...] (ďalej len „nariadenie o strategických plánoch SPP“); [PN 56]

5.  „priorita“ je v kontexte AMIF, ISF a BMVI špecifický cieľ; v kontexte ENRF je to „typ oblastí podpory“, ako sa uvádza v nomenklatúre stanovenej v prílohe III k nariadeniu o ENRF;

6.  „špecifický cieľ“ v kontexte ENRF je „oblasť podpory“, ako sa uvádza v prílohe III k nariadeniu o ENRF;

7.  „sprostredkovateľský orgán“ je každý verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo ktorý vykonáva funkcie alebo úlohy v mene tohto orgánu;

8.  „prijímateľ“ je:

a)  verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou či bez nej alebo fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácií;

b)  v kontexte verejno-súkromných partnerstiev – verejnoprávny subjekt, ktorý iniciuje operáciu verejno-súkromného partnerstva, alebo súkromný partner vybraný na jej vykonávanie;

c)  v kontexte schém štátnej pomoci – orgán alebo prípadne podnik, ktorému sa poskytuje pomoc, okrem prípadov, keď pomoc na podnik predstavuje menej ako 200 000 EUR, pričom v tomto kontexte môže dotknutý členský štát rozhodnúť, že prijímateľom je orgán poskytujúci pomoc, čím nie sú dotknuté nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013(29), (EÚ) č. 1408/2013(30) a (EÚ) č. 717/2014(31); [PN 57]

d)  v kontexte finančných nástrojov – subjekt, ktorý implementuje holdingový fond, alebo ak neexistuje štruktúra holdingového fondu, – subjekt, ktorý implementuje osobitný fond, alebo ak finančný nástroj riadi riadiaci orgán, – riadiaci orgán;

9.  „fond malých projektov“ je operácia v rámci programu Interreg zameraná na výber a implementáciu projektov vrátane projektov „ľudia ľuďom“ s obmedzeným objemom finančných prostriedkov; [PN 58]

10.  „cieľová hodnota“ je vopred dohodnutá hodnota, ktorú treba dosiahnuť na konci programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovateľ zahrnutý v rámci špecifického cieľa;

11.  „čiastkový cieľ“ je strednodobá hodnota, ktorú treba dosiahnuť v určitom časovom bode počas programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovateľ zahrnutý v rámci špecifického cieľa;

12.  „ukazovateľ výstupu“ je ukazovateľ na meranie špecifických cieľov intervencie;

13.  „ukazovateľ výsledku“ je ukazovateľ na meranie krátkodobých účinkov podporovaných intervencií s osobitným dôrazom na priamych adresátov, cieľovú populáciu alebo používateľov infraštruktúry;

14.  „operácia verejno-súkromného partnerstva“ je operácia, ktorá sa vykonáva v rámci partnerstva medzi verejnými orgánmi a súkromným sektorom v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve a ktorej cieľom je poskytovať verejné služby prostredníctvom zdieľania rizika, využívania expertízy súkromného sektora alebo dodatočných zdrojov kapitálu;

15.  „finančný nástroj“ je štruktúra, na základe ktorej sa poskytujú finančné produkty;

16.  „finančný produkt“ je kapitálová alebo kvázi kapitálová investícia, úvery a záruky vymedzené v článku 2 nariadenia (EÚ, Euratom) [...] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“);

17.  „konečný prijímateľ“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá dostáva podporu z fondov prostredníctvom prijímateľa finančných prostriedkov z fondu malých projektov alebo z finančného nástroja;

18.  „programový príspevok“ je podpora z fondov a spolufinancovanie z národných verejných a prípadne súkromných zdrojov pre finančný nástroj;

19.  „orgán implementujúci finančný nástroj“ je orgán, ktorý sa riadi verejným alebo súkromným právom a vykonáva úlohy holdingového fondu alebo osobitného fondu;

20.  „holdingový fond“ je fond zriadený riadiacim orgánom v rámci jedného alebo viacerých programov na implementáciu finančných nástrojov prostredníctvom jedného alebo viacerých osobitných fondov;

21.  „osobitný fond“ je fond zriadený riadiacim orgánom alebo holdingovým fondom s cieľom poskytovať, prostredníctvom ktorého poskytujú finančné produkty konečným prijímateľom; [PN 59]

22.  „pákový efekt“ je suma refundovateľného financovania poskytnutého konečným prijímateľom vydelená sumou príspevku z fondov;

23.  „multiplikačný pomer“ v kontexte záručných nástrojov je pomer medzi hodnotou príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií a sumou programového príspevku vyčlenenou, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, na úhradu očakávaných a neočakávaných strát z uvedených nových úverov, kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií;

24.  „náklady na riadenie“ sú priame alebo nepriame náklady refundované na základe dokladu o výdavkoch vynaložených v dôsledku implementácie finančných nástrojov;

25.  „poplatky za riadenie“ sú cena za poskytnuté služby, ako sa stanovuje v dohode o financovaní medzi riadiacim orgánom a orgánom implementujúcim holdingový fond alebo osobitný fond a, ak je to vhodné, medzi orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond;

26.  „premiestnenie“ je presun rovnakej alebo podobnej činnosti alebo jej časti v zmysle článku 2 bodu 61a nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014(32) o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ;

27.  „verejný príspevok“ je každý príspevok na financovanie operácií, ktorý pochádza z rozpočtu národných, regionálnych alebo miestnych orgánov verejnej správy alebo každého Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) zriadeného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 (33), rozpočtu, Únie, ktorý môžu fondy čerpať, rozpočtu verejnoprávnych subjektov alebo rozpočtu združení orgánov verejnej správy alebo verejnoprávnych subjektov, a na účely stanovenia miery spolufinancovania pre programy alebo priority ESF+ môže zahŕňať prípadné finančné zdroje, na ktoré prispeli spoločne zamestnávatelia a pracovníci;

28.  „účtovný rok“ je obdobie od 1. júla do 30. júna nasledujúceho roka s výnimkou prvého účtovného roka programového obdobia, v prípade ktorého je to obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2022; v prípade posledného účtovného roka je to obdobie od 1. júla 2029 do 30. júna 2030;

29.  „nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na implementácii fondov, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávneným výdavkom;

30.  „závažný nedostatok“ je nedostatok v rámci účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu, v súvislosti s ktorým sa vyžaduje výrazné zlepšenie v systémoch riadenia a kontroly, a v prípade, že kľúčové požiadavky 2, 4, 5, 9, 12, 13 a 15 stanovené v prílohe X alebo dve alebo viaceré z ďalších kľúčových požiadaviek sa posudzujú ako kategórie 3 a 4 uvedenej prílohy;

31.  „celková miera chybovosti“ je súčet projektovaných náhodných chýb a prípadne aj systémových chýb a neopravených neobvyklých chýb vydelených populáciou;

32.  „zostatková miera chybovosti“ je celková miera chybovosti po odpočítaní finančných opráv uplatnených členským štátom, ktoré majú za cieľ znížiť riziká zistené orgánom auditu pri auditoch operácií;

33.  „dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne vykonaná a v súvislosti s ktorou prijímatelia vykonali všetky súvisiace platby a bol im vyplatený príslušný verejný príspevok;

34.  „jednotka vzorky“ je jedna z jednotiek, môže ísť o operáciu, projekt v rámci operácie alebo žiadosť o platbu predloženú prijímateľom, na ktoré je populácia rozdelená na účely výberu vzoriek;

35.  „viazaný účet“ je v prípade operácie verejno-súkromného partnerstva bankový účet zabezpečený písomnou dohodou medzi verejným subjektom ako prijímateľom a súkromným partnerom, schválený riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a používaný na platby počas a/alebo po uplynutí obdobia oprávnenosti;

36.  „účastník“ je fyzická osoba, ktorá má prospech z operácie, ale nedostáva finančnú podporu z fondov;

36a.  „zásada prvoradosti energetickej efektívnosti“ znamená, že pri rozhodnutiach o plánovaní, politike a investíciách v oblasti energetiky sa uprednostňujú opatrenia na zvýšenie efektívnosti dopytu a ponuku energie; [PN 60]

37.  „zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy“ je proces, ktorým sa zabezpečí odolnosť infraštruktúry proti nepriaznivým vplyvom klímy v súlade s medzinárodne uznanými normami alebo vnútroštátnymi pravidlami a usmerneniami, ak sú k dispozícii, alebo s medzinárodne uznávanými normami ako aj to, že sa dodržiava zásada prvoradosti energetickej efektívnosti a zvolili sa spôsoby znižovania emisií a dekarbonizácie; [PN 61]

37a.  „EIB“ je Európska investičná banka, Európsky investičný fond alebo akákoľvek dcérska spoločnosť Európskej investičnej banky. [PN 62]

Článok 3

Výpočet lehôt pre akcie Komisie

Ak je na akciu Komisie stanovená lehota, táto lehota začína plynúť po tom, ako členský štát predloží všetky informácie, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Táto lehota sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni, keď Komisia zaslala členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a to až dovtedy, pokiaľ dotknutý členský štát Komisii neodpovie.

KAPITOLA II

Ciele politiky a zásady podpory z fondov

Článok 4

Ciele politiky

1.  EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRF podporujú tieto ciele politiky:

a)  konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa vďaka presadzovaniu inovatívnej a inteligentnej transformácie hospodárstva a posilňovaniu malých a stredných podnikov; [PN 63]

b)  ekologickejšia, nízkouhlíková ekologickejší, nízkouhlíkový prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a odolná Európa vďaka presadzovaniu čistej a spravodlivej energetickej transformácie, zelených a modrých investícií, obehového hospodárstva, zmiernenia zmeny a adaptácie na zmenu klímy a prevencie a riadenia rizika; [PN 64]

c)  prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility vrátane inteligentnej a udržateľnej mobility a regionálnej prepojenosti IKT; [PN 65]

d)  sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv; [PN 66]

e)  Európa bližšie k občanom vďaka podpore udržateľného a integrovaného rozvoja mestských, vidieckych a pobrežných všetkých regiónov, oblastí a miestnych iniciatív. [PN 67]

2.  EFRR, ESF+ a Kohézny fond prispievajú k akciám Únie vedúcim k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a to prostredníctvom plnenia týchto cieľov:

a)  Investovanie do zamestnanosti a rastu členských štátov a regiónov, ktorý má byť podporovaný z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu, a

b)  Európska územná spolupráca (Interreg), ktorý má byť podporovaný z EFRR.

3.  Členské štáty zaisťujú zabezpečenie odolnosti relevantných operácií proti zmene klímy počas celého procesu plánovania a implementácie a poskytujú informácie o podpore cieľov v oblasti životného prostredia a klímy pomocou metodiky založenej na typoch intervencií pre každý z fondov. Táto metodika spočíva v priradení konkrétneho koeficientu podpore poskytovanej na úrovni, ktorá odráža rozsah, v akom táto podpora prispieva k plneniu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy. V prípade EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu sú koeficienty priradené k dimenziám a kódom typov intervencií stanovených v prílohe I. [PN 68]

4.  Členské V súlade so svojimi zodpovednosťami a so zásadami subsidiarity a viacúrovňového riadenia členské štáty a Komisia zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi fondmi a inými nástrojmi Únie, ako je program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej pomoci. Optimalizujú mechanizmy na koordináciu medzi tými, ktorí sú zodpovední za zabránenie, aby sa zabránilo duplicite počas plánovania a implementácie. [PN 69]

4a.   Členské štáty a Komisia zabezpečia súlad s príslušnými pravidlami štátnej pomoci. [PN 70]

Článok 5

Zdieľané riadenie

1.  Členské štáty, v súlade so svojim inštitucionálnym a právnym rámcom, a Komisia plnia rozpočet Únie pridelený na fondy v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom [63] nariadenia (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] (nariadenie o rozpočtových pravidlách). [PN 71]

2.  Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 1 ods. 2, Komisia však implementuje sumu podpory z Kohézneho fondu prevedenú na Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Európsku mestskú iniciatívu, medziregionálne inovačné investície, sumu podpory prevedenú z ESF+ na nadnárodnú spoluprácu, príspevky do fondu InvestEU(34) a technickú pomoc na podnet Komisie v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 72]

3.  Komisia môže so súhlasom príslušného členského štátu a regiónu realizovať spoluprácu najvzdialenejších regiónov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) v rámci nepriameho riadenia. [PN 73]

Článok 6

Partnerstvo a viacúrovňové riadenie

1.  Čo sa týka partnerskej dohody a každého programu, každý členský štát vytvorí partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom vytvorí plnohodnotné a efektívne partnerstvo. Toto partnerstvo tvoria aspoň títo partneri: [PN 74]

a)  orgány regionálnej, miestnej a mestskej samosprávy a ostatné orgány verejnej správy; [PN 75]

b)  hospodárski a sociálni partneri;

c)  príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, partnerov ako sú partneri z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie a orgány zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb zo zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie; [PN 76]

ca)   výskumné inštitúcie a prípadne univerzity. [PN 77]

2.  V súlade so zásadou viacúrovňového riadenia a na základe prístupu zdola nahor členské štáty zapoja týchto partnerov do prípravy partnerských dohôd aj počas prípravy a, implementácie a vykonávania programov, a to aj ich zastúpením v monitorovacích výboroch v súlade s článkom 34. V tejto súvislosti členské štáty alokujú primerané percento zdrojov prichádzajúcich z fondov na budovanie administratívnej kapacity sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Ak sú predmetné programy cezhraničnými programami, dotknuté členské štáty zapoja svojich partnerov zo všetkých zúčastnených členských štátov. [PN 78 a 459]

3.  Organizácia a implementácia partnerstva sa uskutočňuje v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014(35). Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 107 prijímať delegované akty týkajúce sa zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 240/2014 s cieľom prispôsobiť uvedené delegované nariadenie tomuto nariadeniu. [PN 79]

4.  Komisia aspoň raz za rok vykonávanie programov prekonzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerov na úrovni Únie, a o výsledku podá správu Európskemu parlamentu a Rade. [PN 80]

Článok 6a

Horizontálne zásady

1.  Členské štáty a Komisia zabezpečujú dodržiavanie základných práv a Charty základných práv Európskej únie pri implementácii fondov.

2.  Členské štáty a Komisia zabezpečia, že počas prípravy a vykonávania programov aj vo vzťahu k ich monitorovaniu, podávaniu správ o nich a ich hodnoteniu sa bude zohľadňovať a presadzovať rovnosť žien a mužov, uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti.

3.  Členské štáty a Komisia prijmú primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, implementácie a monitorovania programov, podávania správ o nich a ich hodnotenia. Počas prípravy a implementácie programov sa zohľadňuje najmä dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby.

4.   Ciele fondov sa realizujú v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja s prihliadnutím na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a pri presadzovaní cieľa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a boja proti zmene klímy zo strany Únie, a to s prihliadnutím na zásadu „znečisťovateľ platí“, ako je stanovené v článku 191 ods. 1 a 2 ZFEÚ.

Členské štáty a Komisia zabezpečia, že sa v priebehu prípravy a implementácie programov budú podporovať požiadavky na ochranu životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov, zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, sociálne spravodlivá energetická transformácia, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, biodiverzita, odolnosť voči katastrofám a predchádzanie rizikám a ich riadenie. Ich cieľom je zabrániť investíciám súvisiacim s výrobou, spracovaním, distribúciou, uskladňovaní alebo spaľovaním fosílnych palív. [PN 81]

HLAVA II

STRATEGICKÝ PRÍSTUP

KAPITOLA I

Partnerská dohoda

Článok 7

Príprava a predloženie partnerskej dohody

1.  Každý členský štát vypracuje partnerskú dohodu, v ktorej sa stanovujú opatrenia na využívanie fondov účinným a efektívnym spôsobom na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. Takáto partnerská dohoda sa vypracúva v súlade s kódexom správania stanoveným v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 240/2014. [PN 82]

2.  Členský štát predloží partnerskú dohodu Komisii pred predložením prvého programu alebo súčasne s ním, najneskôr však do 30. apríla 2021. [PN 83]

3.  Partnerská dohoda môže byť predložená spolu s príslušným ročným národným programom reforiem a národným plánom v oblasti energetiky a klímy. [PN 84]

4.  Členský štát vypracuje partnerskú dohodu v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II. Partnerskú dohodu môže zahrnúť do jedného zo svojich programov.

5.  Programy Interreg sa môžu Komisii predložiť ešte pred predložením partnerskej dohody.

Článok 8

Obsah partnerskej dohody

Partnerská dohoda obsahuje tieto prvky:

a)  vybrané ciele politiky spolu s uvedením a odôvodnením fondov a programov, ktoré budú sledovať tieto ciele politiky, a v prípade potreby aj odôvodnenie rozhodnutia použiť spôsob čerpania z fondu InvestEU, s prihliadnutím na pričom sa zohľadnia a uvedú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a regionálne výzvy; [PN 85]

b)  pre každý z vybraných cieľov politiky uvedených v písmene a):

i)  prehľad možností politiky a hlavných výsledkov očakávaných pre každý z fondov, v prípade potreby aj na základe využitia fondu InvestEU; [PN 86]

ii)  koordináciu, vymedzenie a komplementaritu medzi fondmi, a ak je to vhodné, koordináciu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi programami, najmä pokiaľ ide o strategické plány SPP uvedené v nariadení (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o strategických plánoch SPP“); [PN 87]

iii)  komplementaritu a synergiu medzi fondmi a inými nástrojmi Únie vrátane strategických integrovaných projektov a strategických projektov v oblasti prírody programu LIFE a prípadne projektov financovaných v rámci programu Horizont Európa; [PN 88]

iiia)   plnenie cieľov, politík a opatrení v rámci národných plánov v oblasti energetiky a klímy; [PN 89]

c)  predbežnú finančnú alokáciu z každého z fondov podľa cieľa politiky na vnútroštátnej a prípadne na regionálnej úrovni, pričom sa rešpektujú pravidlá pre jednotlivé fondy, pokiaľ ide o tematickú koncentráciu; [PN 90]

d)  v prípade potreby rozdelenie finančných zdrojov podľa kategórie regiónov vypracované v súlade s článkom 102 ods. 2 a sumy alokácií navrhované na prevod medzi kategóriami regiónov podľa článku 105; [PN 91]

e)  sumy, ktorými sa má prispieť do fondu InvestEU, podľa fondu a kategórie regiónov; [PN 92]

f)  zoznam plánovaných programov v rámci fondov s príslušnými predbežnými finančnými alokáciami podľa fondu a zodpovedajúci vnútroštátny príspevok podľa kategórie regiónov;

g)  zhrnutie akcií, ktoré dotknutý členský štát vykoná, aby posilnil svoju administratívnu kapacitu na implementáciu fondov a svoj systém riadenia a kontroly; [PN 93]

ga)   v prípade potreby integrovaný prístup k riešeniu demografických výziev a/alebo osobitných potrieb regiónov a oblastí; [PN 94]

gb)   stratégia pre komunikáciu a viditeľnosť. [PN 95]

EIB sa môže na žiadosť členských štátov podieľať na príprave partnerskej dohody, ako aj na činnostiach súvisiacich s prípravou operácií, finančných nástrojov a verejno-súkromných partnerstiev. [PN 96]

Pokiaľ ide o cieľ Európska územná spolupráca (Interreg), partnerská dohoda obsahuje iba zoznam plánovaných programov a cezhraničných investičných potrieb v príslušnom členskom štáte. [PN 97]

Článok 9

Schválenie partnerskej dohody

1.  Komisia posúdi partnerskú dohodu a jej súlad s týmto nariadením a s pravidlami pre jednotlivé fondy. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní ustanovenia článkov 4 a 6, príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj opatrenia spojené s integrovanými národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy a spôsob, akým sa tieto plány riešia. [PN 98]

2.  Komisia môže vzniesť pripomienky do troch dvoch mesiacov od dátumu predloženia partnerskej dohody členským štátom. [PN 99]

3.  Členský štát partnerskú dohodu preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie do jedného mesiaca od dátumu ich predloženia. [PN 100]

4.  Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení partnerskej dohody najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát prvýkrát predložil túto partnerskú dohodu. Partnerská dohoda sa nemení. [PN 101]

5.  Ak je podľa článku 7 ods. 4 partnerská dohoda zahrnutá v programe, Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie, ktorým sa tento program schvaľuje, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď dotknutý členský štát predložil tento program.

Článok 10

Používanie EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF prostredníctvom fondu InvestEU

1.  Členské Od 1. januára 2023 členské štáty môžu v partnerskej dohode alebo, so súhlasom dotknutých riadiacich orgánov, v žiadosti o zmenu programu alokovať sumu z až 2 % zo zdrojov EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF, ktorou ktorými sa má prispieť do fondu InvestEU a ktorá ktoré sa má majú poskytnúť z rozpočtových záruk. Suma, ktorou Až 3% celkovej alokácie z každého fondu sa má prispieť môžu ďalej prideliť do fondu InvestEU, nepresahuje 5 % celkovej alokácie z každého fondu, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. Tieto príspevky nepredstavujú prevody zdrojov podľa v rámci preskúmania v polovici obdobia. Tieto príspevky sú k dispozícii na investície v súlade s cieľmi politiky súdržnosti a v rovnakej kategórii regiónov, na ktoré sa zameriavajú pôvodné fondy. V prípade každého príspevku z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu do fondu InvestEU sa uplatňujú základné podmienky opísané v článku 21 11 a v prílohách III a IV tohto nariadenia. Alokovať možno len zdroje z budúcich kalendárnych rokov. [PN 428]

2.  Pokiaľ ide o partnerskú dohodu, môžu sa alokovať zdroje zo súčasného kalendárneho roka a z budúcich kalendárnych rokov. Pokiaľ ide o žiadosť o zmenu programu, môžu sa alokovať iba zdroje z budúcich kalendárnych rokov. [PN 103]

3.  Suma podľa odseku 1 sa použije na tvorbu rezerv časti záruky EÚ v rámci zložky príslušného členského štátu. [PN 104]

4.  V prípade, že do 31. decembra 2021 2023 nebola uzavretá dohoda o príspevku podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] týkajúca sa sumy podľa odseku 1 alokovanej v partnerskej dohode, členský štát predloží žiadosť o zmenu programu alebo programov na použitie zodpovedajúcej sumy. [PN 105]

Dohoda o príspevku týkajúca sa sumy podľa odseku 1 alokovanej v žiadosti o zmenu programu sa uzatvára respektíve mení súčasne s prijatím rozhodnutia o zmene programu. [PN 106]

5.  Ak nebola dohoda o záruke podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] uzatvorená do deviatich mesiacov od schválenia dohody o príspevku, zodpovedajúce sumy vyplatené do spoločného rezervného fondu ako rezervy sa prevedú späť do pôvodného programu alebo programov a členský štát predloží zodpovedajúcu žiadosť o zmenu programu. V tomto konkrétnom prípade možno zdroje z uplynulých kalendárnych rokov meniť, dokým sa záväzky ešte nesplnili. [PN 107]

6.  Ak dohoda o záruke podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] nebola plne implementovaná do štyroch rokov odo dňa jej podpísania, členský štát môže požiadať, aby sa so sumami, ktoré sú v dohode o záruke viazané, ale nevzťahujú sa na príslušné úvery ani iné zabezpečovacie nástroje, zaobchádzalo v súlade s odsekom 5.

7.  Zdroje vytvorené zo súm alebo pripísateľné sumám, ktoré sa prispeli do fondu InvestEU, a poskytnuté prostredníctvom rozpočtových záruk sa sprístupnia členskému štátu a miestnemu alebo regionálnemu orgánu, ktorého sa príspevok týka, a použijú sa na podporu v súlade s rovnakým cieľom alebo rovnakými cieľmi vo forme finančných nástrojov. [PN 108]

8.  Komisia znova zaradí do rozpočtu príspevky, ktoré sa nepoužili na fond InvestEU za rok, v ktorom sa schváli zodpovedajúca zmena programu. Takéto opätovné zaradenie do rozpočtu nie je možné po roku 2027.

Lehota na zrušenie záväzku pre sumu znovu zaradenú do rozpočtu v súlade s článkom 99 začína plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený príspevok znovu zaradený do rozpočtu.

KAPITOLA II

Základné podmienky a výkonnostný rámec

Článok 11

Základné podmienky

1.  V tomto nariadení sa pre každý špecifický cieľ stanovujú nevyhnutné podmienky na účinnú a efektívnu implementáciu („základné podmienky“). Základné podmienky sa uplatňujú v rozsahu, v akom prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu. [PN 109]

V prílohe III sa stanovujú horizontálne základné podmienky uplatniteľné na všetky špecifické ciele a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

V prílohe IV sa stanovujú tematické základné podmienky pre EFRR, Kohézny fond a ESF+ a kritériá potrebné na posúdenie ich plnenia.

2.  Pri príprave programu alebo zavádzaní nového špecifického cieľa v rámci zmeny programu členský štát posúdi, či sú tieto základné podmienky spojené s vybraným špecifickým cieľom splnené. Základná podmienka je splnená, ak sú splnené všetky súvisiace kritériá. Členský štát uvedie v každom programe alebo v zmene programu splnené a nesplnené základné podmienky a ak sa domnieva, že základná podmienka bola splnená, poskytne dôkaz. Na žiadosť členského štátu môže EIB prispievať k posudzovaniu akcií potrebných na splnenie príslušných základných podmienok. [PN 110]

3.  Ak základná podmienka nie je splnená v čase schválenia programu alebo zmeny programu, členský štát Komisiu informuje hneď, ako usúdi, že základná podmienka je splnená, a jej splnenie podloží.

4.  Komisia do troch dvoch mesiacov od prijatia informácií uvedených v odseku 3 vykoná posúdenie a informuje členský štát, keď súhlasí so splnením. [PN 111]

Ak Komisia nesúhlasí s posúdením členského štátu, informuje o tom členský štát a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky maximálne do jedného mesiaca dvoch mesiacov. [PN 112]

5.  Výdavky týkajúce sa operácií, ktoré sú spojené so špecifickým cieľom, sa nemôžu môžu tiež zahrnúť do žiadostí o platbu pred tým, kým než Komisia neinformuje informuje členský štát o splnení základnej podmienky podľa odseku 4, čím nie je dotknuté pozastavenie preplácania do splnenia podmienky. [PN 113]

Prvý pododsek sa nevzťahuje na operácie, ktoré prispievajú k splneniu príslušnej základnej podmienky.

6.  Členský štát zabezpečí, aby boli základné podmienky splnené a aby sa uplatňovali počas celého programového obdobia. Informuje Komisiu o akejkoľvek úprave, ktorá má vplyv na splnenie základných podmienok.

Ak sa Komisia domnieva, že základná podmienka už nie je splnená, informuje členský štát a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky do jedného mesiaca. Ak Komisia dospeje k záveru, že nesplnenie základnej podmienky pretrváva, výdavky týkajúce sa príslušného špecifického cieľa nemôžu byť zahrnuté do žiadostí o platbu od dátumu, keď Komisia informuje v tomto zmysle členský štát.

7.  Príloha IV sa neuplatňuje na programy podporované z ENRF.

Článok 12

Výkonnostný rámec

1.  Členský štát v prípade potreby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi zriadi výkonnostný rámec, ktorý umožní monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ o výkonnosti programu počas jeho implementácie a prispeje k meraniu celkovej výkonnosti fondov. [PN 115]

Výkonnostný rámec pozostáva z:

a)  ukazovateľov výstupov a výsledkov spojených so špecifickými cieľmi stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy;

b)  čiastkových cieľov, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov majú dosiahnuť do konca roku 2024, a

c)  cieľových hodnôt, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov a výsledkov majú dosiahnuť do konca roku 2029.

2.  Čiastkové ciele a cieľové hodnoty sa zavedú pre každý špecifický cieľ v rámci programu s výnimkou technickej pomoci a špecifického cieľa, ktorým sa rieši materiálna deprivácia v súlade s článkom [4 písm. c) ods. 1 bodom vii xi)] nariadenia o ESF+. [PN 116]

3.  Čiastkové ciele a cieľové hodnoty umožňujú Komisii a členským štátom merať pokrok pri dosahovaní špecifických cieľov. Musia spĺňať požiadavky stanovené v článku [33 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13

Metodiky na vytvorenie výkonnostného rámca

1.  Súčasťou metodík na vytvorenie výkonnostného rámca sú:

a)  kritériá, ktoré členské štáty uplatňujú na výber ukazovateľov;

b)  údaje alebo použité podkladové materiály, uistenie o kvalite údajov a metóda ich výpočtu;

c)  faktory, ktoré môžu ovplyvniť plnenie čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, a spôsob, akým sa zohľadnili.

2.  Členské štáty tieto metodiky na požiadanie Komisie sprístupnia.

Článok 14

Preskúmanie v polovici obdobia

1.  V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu preskúmajú členské štáty a príslušné riadiace orgány každý program, pričom zohľadnia tieto prvky: [PN 117]

a)  nové výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v roku 2024 a ciele určené pri vykonávaní integrovaných národných plánov v oblasti klímy a energetiky, ak je to relevantné; [PN 118]

b)  sociálno-ekonomickú situáciu v príslušnom členskom štáte alebo regióne vrátane stavu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a územných potrieb s cieľom znížiť rozdiely, ako aj hospodárske a sociálne nerovnosti; [PN 119]

c)  pokrok pri plnení čiastkových cieľov;

d)  v prípade potreby aj výsledok technickej úpravy stanovenej v článku 104 ods. 2;

da)  akýkoľvek významný negatívny finančný, hospodársky alebo sociálny vývoj, ktorý si vyžaduje úpravu programov, a to aj v dôsledku symetrických alebo asymetrických otrasov v členských štátoch a ich regiónoch. [PN 120]

2.  Žiadosť o zmenu každého programu V súlade s výsledkom preskúmania predloží členský štát žiadosť o zmenu každého programu Komisii v súlade s článkom 19 ods. 1. do 31. marca 2025, alebo vyhlási, že nežiada o zmenu. Členský štát musí túto zmenu zdôvodniť na základe prvkov stanovených v odseku 1, alebo prípadne uvedie dôvody, prečo nežiada o zmenu programu. [PN 121]

Revidovaný program zahŕňa:

a)  revidované počiatočné alokácie finančných zdrojov podľa priorít vrátane súm na roky 2026 a 2027; [PN 122]

b)  revidované alebo nové cieľové hodnoty;

ba)   prípadnú výšku príspevkov do nástroja InvestEU podľa fondu a prípadne a podľa kategórie regiónu; [PN 123]

c)  v prípade potreby aj revidované alokácie finančných zdrojov, ktoré vyplývajú z technických úprav stanovených v článku 104 ods. 2, vrátane súm na roky 2025, 2026 a 2027.

3.  Ak má posúdenie za následok predloženie nového programu, finančný plán sa podľa článku 17 ods. 3 písm. f) bodu ii) vzťahuje na celkové finančné prostriedky pre každý z fondov od roku schválenia programu.

3a.   Komisia prijme do 31. marca 2026 správu, v ktorej budú zhrnuté výsledky preskúmania uvedeného v odsekoch 1 a 2. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 124]

KAPITOLA III

Opatrenia spojené s riadnou správou hospodárskych záležitostí

Článok 15

Opatrenia spájajúce efektívnosť fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí

1.  Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal príslušné programy a navrhol ich zmeny, ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady.

Takáto žiadosť sa môže predložiť na tieto účely:

a)  podporiť vykonávanie príslušného odporúčania pre jednotlivú krajinu prijatého v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a príslušného odporúčania Rady prijatého v súlade s článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, adresovaného dotknutému členskému štátu ZFEÚ;

b)  podporiť vykonávanie príslušných odporúčaní Rady určených príslušnému členskému štátu a prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 alebo článkom 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011(36) za predpokladu, že tieto zmeny sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť napraviť makroekonomické nerovnováhy;

2.  Žiadosť Komisie adresovaná členskému štátu v súlade s odsekom 1 musí byť odôvodnená, s prihliadnutím na potrebu podporovať vykonávanie príslušných odporúčaní a musia sa v nej uviesť programy alebo priority, ktorých sa to podľa jej názoru týka, a povahu očakávaných zmien.

3.  Členský štát predloží svoju odpoveď na žiadosť uvedenú v odseku 1 do dvoch mesiacov od jej prijatia, pričom uvedie zmeny, ktoré považuje za potrebné v príslušných programoch, dôvody týchto zmien, určí dotknuté programy a načrtne charakter navrhovaných zmien a ich očakávaný vplyv na vykonávanie odporúčaní a fondov. Ak je to potrebné, Komisia predloží svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od prijatia tejto odpovede.

4.  Členský štát predloží návrh na zmenu príslušných programov do dvoch mesiacov odo dňa predloženia odpovede uvedenej v odseku 3.

5.  Ak Komisia nepredloží pripomienky, alebo ak sa domnieva, že všetky predložené pripomienky boli riadne zohľadnené, bezodkladne prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny príslušných programov v súlade s lehotou stanovenou v článku [19 ods. 4].

6.  Ak členský štát neprijme účinné opatrenie v reakcii na žiadosť podanú v súlade s odsekom 1 do termínov stanovených v odsekoch 3 a 4, Komisia môže v súlade s článkom 91 pozastaviť všetky platby alebo ich časť na príslušné programy alebo priority.

7.  Komisia predloží Rade návrh na pozastavenie všetkých záväzkov alebo platieb alebo ich časti na jeden alebo viaceré programy členského štátu v prípadoch, keď:

a)  Rada v súlade s článkom 126 ods. 8 alebo článkom 126 ods. 11 ZFEÚ rozhodne, že členský štát neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu;

b)  Rada prijme dve následné odporúčania v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011(37) z dôvodu, že členský štát predložil nedostatočný plán nápravných opatrení;

c)  Rada prijme dve následné rozhodnutia v tom istom postupe pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 10 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 stanovujúce nedodržanie zo strany členského štátu na základe toho, že neprijal odporúčané nápravné opatrenie;

d)  Komisia dospeje k záveru, že členský štát neprijal opatrenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 332/2002(38), a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej pomoci udelenej uvedenému členskému štátu;

e)  Rada rozhodne, že členský štát nedodržiava program makroekonomických úprav uvedený v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013(39) alebo opatrenia požadované na základe rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Prioritné je pozastavenie záväzkov; platby sa pozastavia len vtedy, keď sú potrebné okamžité opatrenia a v prípade závažného nedodržiavania predpisov. Pozastavenie platieb sa uplatňuje na žiadosti o platbu predložené pre dotknuté programy po dátume rozhodnutia o pozastavení.

Komisia môže za výnimočných hospodárskych okolností alebo po odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu zaslanej Komisii do 10 dní od prijatia rozhodnutia alebo odporúčania uvedeného v predošlom pododseku odporučiť, aby Rada zrušila pozastavenie uvedené v tom istom pododseku.

8.  Návrh Komisie na pozastavenie záväzkov sa považuje za prijatý Radou, ak Rada nerozhodne vykonávacím aktom o zamietnutí takéhoto návrhu kvalifikovanou väčšinou v lehote jedného mesiaca od predloženia návrhu Komisie.

Pozastavenie záväzkov sa uplatňuje na záväzky z fondov pre dotknutý členský štát od 1. januára roku nasledujúceho po rozhodnutí o pozastavení.

Rada prijme rozhodnutie formou vykonávacieho aktu na návrh Komisie uvedený v odseku 7, pokiaľ ide o pozastavenie platieb.

9.  Rozsah a úroveň pozastavenia záväzkov alebo platieb, ktoré sa má uložiť, musia byť primerané, musia dodržiavať rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi a zohľadňovať hospodárske a sociálne okolnosti v dotknutom členskom štáte, najmä mieru nezamestnanosti, mieru chudoby a sociálneho vylúčenia v dotknutom členskom štáte vo vzťahu k priemeru Únie a vplyv pozastavenia na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Vplyv pozastavení na programy kritického významu na riešenie nepriaznivých ekonomických alebo sociálnych podmienok je osobitným faktorom, ktorý sa zohľadňuje.

10.  Pozastavenie záväzkov podlieha nižšiemu z týchto stropov: maximálne 25 % záväzkov týkajúcich sa nasledujúceho kalendárneho roka pre fondy alebo 0,25 % nominálneho HDP v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  v prvom prípade nedodržania postupu pri nadmernom deficite, ako je uvedené v odseku 7 písm. a);

b)  v prvom prípade nedodržania týkajúceho sa plánu nápravných opatrení v rámci postupu pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 7 písm. b);

c)  v prípade nedodržania odporúčaných nápravných opatrení v súlade s postupom pri nadmernej nerovnováhe, ako je uvedené v odseku 7 písm. c);

d)  v prvom prípade nedodržania, ako je uvedené v odseku 7 písm. d) a e).

V prípade pretrvávajúceho nedodržiavania môže pozastavenie záväzkov prekročiť maximálne percentuálne hodnoty uvedené v prvom pododseku.

11.  Rada zruší pozastavenie záväzkov na návrh Komisie v súlade s postupom stanoveným v odseku 8 v prípadoch, keď:

a)  sa postup pri nadmernom deficite pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97(40), alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ rozhodla zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu;

b)  Rada schválila opravný akčný plán predložený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11 uvedeného nariadenia;

c)  Komisia dospela k záveru, že členský štát prijal príslušné opatrenia uvedené v nariadení (ES) č. 332/2002;

d)  Komisia dospela k záveru, že dotknutý členský štát prijal príslušné opatrenia na vykonanie programu úprav uvedeného v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 alebo opatrenia vyžiadané rozhodnutím Rady v súlade s článkom 136 ods. 1 ZFEÚ.

Po tom, ako Rada zruší pozastavenie záväzkov, Komisia tieto pozastavené záväzky znova zaradí do rozpočtu v súlade s článkom [8] nariadenia Rady (EÚ, Euratom) [[…] (nariadenie o viacročnom finančnom rámci)].

Pozastavené záväzky nemožno znova zaradiť do rozpočtu po roku 2027.

Lehota na zrušenie záväzku pre sumu znovu zaradenú do rozpočtu začína v súlade s článkom 99 plynúť od roku, v ktorom bol pozastavený záväzok znovu zaradený do rozpočtu.

Rozhodnutie o zrušení pozastavenia platieb prijme Rada na návrh Komisie, ak sú splnené príslušné podmienky stanovené v prvom pododseku.

12.  Komisia informuje Európsky parlament o uplatňovaní tohto článku. Predovšetkým Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament v prípade, keď niektorý členský štát spĺňa niektorú z podmienok stanovených v odseku 7, a poskytne mu údaje o fondoch a programoch, ktoré by mohli byť predmetom pozastavenia záväzkov.

Európsky parlament môže pozvať Komisiu na štruktúrovaný dialóg o uplatňovaní tohto článku, najmä s ohľadom na prenos informácií uvedených v prvom pododseku.

Komisia postúpi návrh na pozastavenie záväzkov alebo návrh na zrušenie takéhoto pozastavenia Európskemu parlamentu a Rade.

13.  Odseky 1 až 12 sa nevzťahujú na priority ani programy v súlade s článkom [4 písm. c) bodom v) zarážkou ii)] nariadenia o ESF+. [PN 425/rev, 444/rev, 448 a 469]

HLAVA III

Programovanie

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia o fondoch

Článok 16

Príprava a predkladanie programov

1.  Členské štáty pripravujú v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 6 programy na implementáciu fondov na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027. [PN 140]

2.  Členské štáty predložia programy Komisii najneskôr 3 mesiace po predložení partnerskej dohody.

3.  Členské štáty pripravujú programy podľa vzoru uvedeného v prílohe V.

V prípade fondov AMIF, ISF a BMVI pripravujú členské štáty programy podľa vzoru uvedeného v prílohe VI.

Článok 17

Obsah programov

1.  Pre každý program sa stanoví stratégia jeho príspevku k stanoveným cieľom politiky a informovania o jeho výsledkoch.

2.  Program musí zahŕňať priority. Každá priorita zodpovedá jednému cieľu alebo viacerým cieľom politiky alebo technickej pomoci. Priorita zodpovedajúca cieľu politiky pozostáva z jedného alebo viacerých špecifických cieľov. Jednému cieľu politiky môže zodpovedať aj viac než jedna priorita. [PN 141]

V prípade programov podporovaných z ENRF môže každá priorita zodpovedať jednému alebo viacerým cieľom politiky. Špecifické ciele zodpovedajú oblastiam podpory uvedeným v prílohe [III] k nariadeniu o ENRF.

V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí program zahŕňať špecifické ciele.

3.  Pre každý program sa stanoví:

a)  zhrnutie hlavných výziev, pričom sa zohľadnia:

i)  hospodárske, sociálne a územné rozdiely, ako aj nerovnosti s výnimkou programov podporovaných z ENRF; [PN 142]

ii)  zlyhania trhov, investičné potreby a komplementarita a synergie s ďalšími formami podpory; [PN 143]

iii)  výzvy identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a ďalších relevantných odporúčaniach Únie určených danému členskému štátu; [PN 144]

iv)  výzvy v oblasti administratívnej kapacity a spravovania a opatrenia na zjednodušenie; [PN 145]

iva)   integrovaný prístup k riešeniu negatívnych demografických trendov, ak je to potrebné; [PN 146]

v)  poznatky získané z predošlých skúseností;

vi)  makroregionálne stratégie a stratégie pre morské oblasti, ak sa na nich členské štáty a regióny podieľajú;

via)   výzvy a súvisiace ciele určené v rámci národných plánov v oblasti energetiky a klímy a Európskeho piliera sociálnych práv; [PN 147]

vii)  v prípade programov podporovaných z fondov AMIF, ISF a BMVI pokrok pri implementácii príslušného acquis Únie a akčných plánov, ako aj zistené nedostatky; [PN 148]

b)  odôvodnenie výberu cieľov politiky, zodpovedajúcich priorít, špecifických cieľov a foriem podpory;

c)  špecifické ciele pre každú prioritu s výnimkou technickej pomoci;

d)  pre každý špecifický cieľ:

i)  súvisiace typy akcií vrátane indikatívneho zoznamu a časového plánu plánovaných operácií strategického významu a ich očakávaného príspevku k splneniu týchto cieľov a v prípade potreby aj k realizácii makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti; [PN 149]

ii)  ukazovatele výstupov a ukazovatele výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

iii)  hlavné cieľové skupiny;

iiia)   akcie zabezpečujúce rovnosť, začlenenie a nediskrimináciu; [PN 150]

iv)  osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania integrovaných územných investícií, miestneho rozvoja vedeného komunitou alebo ďalších územných nástrojov;

v)  medziregionálne, cezhraničné a nadnárodné činnosti, ktorých prijímatelia sa nachádzajú aspoň v jednom ďalšom členskom štáte; [PN 151]

va)   udržateľnosť investícií; [PN 152]

vi)  plánované použitie finančných nástrojov;

vii)  typy intervencií a orientačné rozdelenie programových zdrojov podľa typu intervencie a oblasti podpory;

viia)   opis, ako sa má dosiahnuť komplementarita a súčinnosť s inými fondmi a nástrojmi; [PN 153]

e)  plánované použitie technickej pomoci v súlade s článkami 30 až 32 a relevantné typy intervencií;

f)  finančný plán obsahujúci:

i)  tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové finančné alokácie pre každý z fondov a pre každú kategóriu regiónu na celé programové obdobie a podľa jednotlivých rokov vrátane súm prevedených podľa článku 21;

ii)  tabuľku, v ktorej sa uvádzajú celkové finančné alokácie pre každú prioritu podľa fondu a podľa kategórie regiónu a národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

iii)  v prípade programov podporovaných z ENRF tabuľku, v ktorej sa pre každý typ oblasti podpory uvádza výška celkových finančných alokácií podpory pridelenej z fondu a národného príspevku;

iv)  v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI tabuľku, v ktorej sa pre každý špecifický cieľ uvádza výška celkových finančných alokácií podľa typu akcie, národný príspevok a informácie o tom, či pozostáva z verejného a súkromného príspevku;

g)  akcie uskutočnené s cieľom zapojiť príslušných partnerov uvedených v článku 6 do prípravy programu a úloha týchto partnerov pri implementácii, monitorovaní a hodnotení programu;

h)  pre každú základnú podmienku stanovenú v súlade s článkom 11, prílohou III a prílohou IV, posúdenie toho, či je táto základná podmienka k dňu predloženia programu splnená;

i)  navrhovaný prístup k informovaniu o programe a k jeho zviditeľneniu prostredníctvom vymedzenia vymedzením jeho cieľov, cieľových skupín, komunikačných kanálov, prípadne dosahu v sociálnych médiách, ako aj plánovaného rozpočtu a príslušných ukazovateľov pre monitorovanie a hodnotenie; [PN 154]

j)  riadiaci orgán, orgán auditu, orgán plniaci účtovnú funkciu podľa článku 70 a orgán, ktorý od Komisie dostáva platby. [PN 155]

Písmená c) a d) tohto odseku sa nevzťahujú na špecifický cieľ stanovený v článku [4 písm. c) bodom vii ods. 1 bode xi)] nariadenia o ESF+. [PN 156]

K programu sa pripojí environmentálna správa obsahujúca relevantné informácie o účinkoch na životné prostredie v súlade so smernicou 2001/42/ES a zohľadňujúca potreby zmierňovania zmeny klímy. [PN 157]

4.  Odchylne od odseku 3 písm. d) sa pre každý špecifický cieľ programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI musí uviesť:

a)  opis východiskovej situácie, výzvy a reakcie podporené fondom;

b)  uvedenie operačných cieľov;

c)  orientačný zoznam akcií a ich očakávaný príspevok k špecifickým a operačným cieľom;

d)  v prípade potreby zdôvodnenie operačnej podpory, osobitné činnosti, pomoc v núdzových situáciách a činnosti uvedené v článkoch [16 a 17] nariadenia o AMIF;

e)  ukazovatele výstupov a výsledkov so zodpovedajúcimi čiastkovými cieľmi a cieľovými hodnotami;

f)  orientačné rozdelenie programovaných zdrojov podľa typu intervencie.

5.  Typy intervencie vychádzajú z nomenklatúry stanovenej v prílohe I. V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI vychádzajú typy intervencie z nomenklatúry stanovenej v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

6.  V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu predložených v súlade s článkom 16 obsahuje tabuľka uvedená v odseku 3 písm. f) bode ii) len sumy na roky 2021 až 2025 2027. [PN 158]

7.  Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa informácií uvedených v odseku 3 písm. j) bez toho, aby si to vyžadovalo zmenu programu.

Článok 18

Schvaľovanie programov

1.  Komisia posúdi programy a ich súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy, ako aj ich súlad s partnerskou dohodou. Vo svojom posúdení Komisia predovšetkým zohľadní príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj príslušné výzvy identifikované pri vykonávaní integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy a Európskeho piliera sociálnych práv a spôsob ich riešenia. [PN 160]

2.  Komisia môže vzniesť svoje pripomienky do troch dvoch mesiacov od dátumu predloženia programu členským štátom. [PN 161]

3.  Členský štát program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie do dvoch mesiacov od ich predloženia. [PN 162]

4.  Komisia formou vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení programu najneskôr do šiestich piatich mesiacov odo dňa, keď bol tento program prvýkrát predložený členským štátom. [PN 163]

Článok 19

Zmena programov

1.  Členský štát môže predložiť odôvodnenú žiadosť o zmenu programu spolu so zmeneným programom, pričom stanoví očakávaný vplyv tejto zmeny na plnenie cieľov.

2.  Komisia posúdi zmenu a jej súlad s týmto nariadením a so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy vrátane požiadaviek na úrovni členských štátov a svoje pripomienky môže predložiť do troch dvoch mesiacov od predloženia zmeneného programu. [PN 164]

3.  Členský štát zmenený program preskúma, pričom zohľadní pripomienky Komisie do dvoch mesiacov od ich predloženia. [PN 165]

4.  Komisia schváli zmenu programu najneskôr 6 mesiacov 3 mesiace po jeho predložení členským štátom. [PN 166]

5.  Členský štát môže počas programového obdobia previesť maximálne 5 % počiatočnej alokácie na prioritu a maximálne do výšky 3 5 % programového rozpočtu na inú prioritu v rámci rovnakého fondu rovnakého programu. Členský štát pritom rešpektuje kódex správania stanovený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014. V prípade programov podporovaných z EFRR a ESF+ sa prevod týka len alokácií pre rovnakú kategóriu regiónov. [PN 167]

Takéto prevody nemajú vplyv na predchádzajúce roky. Nepovažujú sa za zásadné a nevyžadujú si rozhodnutie Komisie o zmene programu. Musia však spĺňať všetky regulatórne požiadavky. Členský štát v prípade potreby predloží Komisii revidovanú tabuľku uvedenú v článku 17 ods. 3 písm. f) bodoch ii), iii) alebo iv).

6.  V prípade úprav, ktoré sú výlučne jazykového, technického alebo redakčného charakteru a ktoré nemajú vplyv na implementáciu programu, sa schválenie zo strany Komisie nevyžaduje. Členské štáty informujú o takýchto úpravách Komisiu. [PN 168]

7.  V prípade programov podporovaných z ENRF si zmeny programov týkajúce sa zavedenia ukazovateľov nevyžadujú súhlas Komisie.

Článok 20

Spoločná podpora z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu

1.  Fondy EFRR, ESF+ a Kohézny fond môžu spoločne poskytovať podporu pre programy v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti.

2.  Fondy EFRR a ESF+ môžu komplementárnym spôsobom a najviac do výšky 10 15 % podpory z týchto fondov na každú prioritu programu financovať operáciu alebo jej časť, ktorej náklady sú oprávnené na podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond za predpokladu, že tieto náklady sú potrebné na implementáciu. [PN 169]

Článok 21

Prevod zdrojov

1.  Členské štáty Ak to monitorovací výbor programu odsúhlasí, v záujme zabezpečenia pružnosti môžu členské štáty požiadať o prevod maximálne 5 % finančných alokácií programu z ktoréhokoľvek fondu do ktoréhokoľvek iného Európskeho fondu v rámci zdieľaného riadenia alebo do ktoréhokoľvek nástroja v rámci priameho alebo nepriameho riadenia regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. [PN 170]

2.  Prevedené zdroje sa implementujú v súlade s pravidlami fondu alebo nástroja, do ktorého sú zdroje prevedené, a v prípade prevodov do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v prospech dotknutého členského štátu. [PN 171 a 434]

3.  V žiadostiach podľa odseku 1 sa stanoví celková suma prevedená za každý rok podľa fondu a kategórie regiónov, ak je to relevantné, musí byť plne odôvodnená s ohľadom na komplementaritu a vplyv, ktorý sa má dosiahnuť, a musí k nej byť priložený revidovaný program alebo programy, z ktorých sa zdroje prevádzajú v súlade s článkom 19, s uvedením informácie o tom, do ktorého iného fondu alebo nástroja sa sumy prevádzajú. [PN 172, 433 a 434]

4.  Komisia môže vzniesť námietku voči žiadosti o prevod do príslušného zmeneného programu, ak by to ohrozilo plnenie cieľov programu, z ktorého sa majú zdroje previesť.

5.  Prevádzať sa môžu len zdroje z budúcich kalendárnych rokov.

KAPITOLA Ia

Veľké projekty [PN 173]

Článok 21a

Obsah

V rámci programu alebo programov sa z EFRR a Kohézneho fondu môže podporiť operácia zahŕňajúca série prác, činností alebo služieb určených svojím charakterom na uskutočnenie nedeliteľnej úlohy presnej ekonomickej alebo technickej povahy, ktorá má presne určené ciele a ktorej celkové oprávnené náklady presahujú 100 000 000 EUR („veľký projekt“). Finančné nástroje sa nepovažujú za veľké projekty. [PN 174]

Článok 21b

Informácie potrebné na schválenie veľkého projektu

Riadiaci orgán pred schválením veľkého projektu predloží Komisii tieto informácie:

a)  podrobné údaje týkajúce sa orgánu, ktorý má byť zodpovedný za realizáciu veľkého projektu a jeho kapacita;

b)  opis investície a jej umiestnenia;

c)  celkové náklady a celkové oprávnené náklady;

d)  zrealizované štúdie uskutočniteľnosti vrátane analýzy možností a výsledky;

e)  analýzu nákladov a prínosov vrátane hospodárskej a finančnej analýzy a posúdenie rizika;

f)  analýzu vplyvu na životné prostredie so zohľadnením prispôsobenia sa na zmenu klímy a potrieb jej zmierňovania a odolnosti voči katastrofám;

g)  vysvetlenie, ako je veľký projekt v súlade s príslušnými prioritami dotknutého programu alebo programov a jeho očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov uvedených priorít a očakávaný príspevok k sociálno-ekonomickému rozvoju;

h)  finančný plán uvádzajúci celkové plánované finančné prostriedky a plánovanú podporu z fondov, EIB a všetkých ostatných zdrojov financovania spolu s fyzickými a finančnými ukazovateľmi monitorovania pokroku vzhľadom na identifikované riziká;

i)  harmonogram realizácie veľkého projektu, a ak sa očakáva, že obdobie realizácie bude dlhšie ako programové obdobie, etapy, na ktoré sa požaduje podpora z fondov počas programového obdobia. [PN 175]

Článok 21c

Rozhodnutie o veľkom projekte

1.  Komisia posúdi veľký projekt na základe informácií uvedených v článku 21b s cieľom zistiť, či je požadovaný finančný príspevok na veľký projekt vybraný riadiacim orgánom odôvodnený. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme rozhodnutie o schválení finančného príspevku na vybraný veľký projekt najneskôr tri mesiace od dátumu poskytnutia informácií uvedených v článku 21b.

2.  Schválenie Komisie podľa odseku 1 je podmienené uzavretím prvej zmluvy o diele alebo, v prípade operácií realizovaných v rámci štruktúr verejno-súkromných partnerstiev, podpísaním zmluvy o verejno-súkromných partnerstvách medzi orgánom verejnej moci a subjektom súkromného sektora do troch rokov od dátumu schválenia.

3.  Ak Komisia neschváli finančný príspevok na vybraný veľký projekt, vo svojom rozhodnutí uvedie dôvody zamietnutia.

4.  Veľké projekty predložené Komisii na schválenie podľa odseku 1 sa uvedú na zozname veľkých projektov programu.

5.  Výdavky súvisiace s veľkým projektom sa môžu do žiadosti o platbu zahrnúť po predložení veľkého projektu na schválenie v zmysle v odseku 1. Ak Komisia veľký projekt vybraný riadiacim orgánom neschváli, vyhlásenie o výdavkoch sa musí po stiahnutí žiadosti členským štátom alebo po prijatí rozhodnutia Komisie zodpovedajúcim spôsobom opraviť. [PN 176]

KAPITOLA II

Územný rozvoj

Článok 22

Integrovaný územný rozvoj

Členské štáty podporujú integrovaný územný rozvoj stratégiami územného a miestneho rozvoja v ktorejkoľvek z týchto foriem:

a)  integrované územné investície;

b)  miestny rozvoj vedený komunitou;

c)  iný územný nástroj na podporu iniciatív, ktoré si daný členský štát vytvoril na investície plánované pre EFRR v rámci cieľa politiky uvedeného v článku 4 ods. 1 písm. e). [PN 177]

Členské štáty zabezpečia súdržnosť a koordináciu, keď sú stratégie miestneho rozvoja financované z viac ako jedného fondu. [PN 178]

Článok 23

Územné stratégie

1.  Územné stratégie plnené podľa článku 22 písm. a) alebo c) musia obsahovať tieto prvky:

a)  geografickú oblasť, na ktorú sa stratégia vzťahuje, vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych prepojení; [PN 179]

b)  analýzu potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

c)  opis integrovaného prístupu na riešenie identifikovaných potrieb rozvoja a potenciálu;

d)  opis zapojenia partnerov do prípravy a plnenia stratégie v súlade s článkom podľa článku 6. [PN 180]

Môžu obsahovať aj zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť.

2.  Zodpovednosť sa za prípravu a schválenie územných stratégií nesú príslušné mestské regionálne, miestne alebo a iné územné verejné orgány alebo subjekty. Už existujúce strategické dokumenty týkajúce sa predmetných území sa môžu aktualizovať a použiť ako územné stratégie. [PN 181]

3.  Ak zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, nebol zaradený do územnej stratégie zahrnutý, výber operácií vykonajú alebo vyberú sa doň zapoja príslušné mestské regionálne, miestne alebo iné územné orgány alebo subjekty, alebo sa zapoja do výberu operácií. [PN 182]

3a.   Pri príprave územných stratégií orgány, ktoré sú uvedené v odseku 2, spolupracujú s príslušnými riadiacimi orgánmi s cieľom určiť rozsah, v akom sa operácie majú podporovať v rámci príslušného programu. [PN 183]

Vybrané operácie musia byť v súlade s územnou stratégiou.

4.  Ak mestské regionálne, miestne alebo iné územné verejné orgány alebo iný subjekt vykonávajú úlohy patriace do zodpovednosti riadiaceho orgánu, ktoré sú iné než výber operácií, riadiaci orgán určí daný mestský miestny alebo iný územný orgán za sprostredkovateľský orgán. [PN 184]

Vybrané operácie môžu byť podporované v rámci viac ako jednej priority toho istého programu. [PN 185]

5.  Na prípravu a vytvorenie územných stratégií sa môže poskytnúť podpora.

Článok 24

Integrovaná územná investícia

1.  Ak stratégia plnená podľa článku 23 zahŕňa investície, ktoré získajú podporu z jedného alebo viacerých fondov viac ako jedného fondu, jedného alebo viacerých programov alebo z viac ako jednej priority toho istého programu, akcie sa môžu realizovať ako integrovaná územná investícia (ďalej len „IÚI“). Ak je to vhodné, každá IÚI môže byť doplnená finančnou pomocou z EPFRV. [PN 186]

2.  Riadiaci orgán zabezpečí, aby v rámci elektronického systému programu alebo programov bolo možné identifikovať operácie, výstupy a výsledky, ktoré prispievajú k IÚI.

2a.   Ak zoznam operácií, ktoré sa majú podporiť, nebol zaradený do územnej stratégie, príslušné regionálne, miestne, iné verejné orgány alebo subjekty sa zapoja do výberu operácií. [PN 187]

Článok 25

Miestny rozvoj vedený komunitou

1.  Miestny rozvoj vedený komunitou sa môže podporovať podporuje aj z fondov EFRR, ESF a, ENRF a EPFRV. V súvislosti s EPFRV sa takýto rozvoj označí ako miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER. [PN 188]

2.  Členský štát zabezpečí, aby bol miestny rozvoj vedený komunitou:

a)  zameraný na subregionálne oblasti;

b)  vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko-hospodárskych záujmov, v ktorých nemá na úrovni rozhodovania väčšinu žiadna záujmová skupina vrátane verejného sektora; [PN 189]

c)  realizovaný formou integrovaných stratégií v súlade s článkom 26

d)  a aby podporoval vytváranie sietí, prístupy zdola nahor, dostupnosť, inovatívne prvky viažuce sa na miestnu situáciu a prípadne aj spoluprácu s ďalšími územnými aktérmi. [PN 190]

3.  Ak je podpora stratégií uvedených v odseku 2 písm. c) dostupná z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány zorganizujú spoločnú výzvu na výber týchto stratégií a pre všetky dotknuté fondy zriadia spoločný výbor na monitorovanie plnenia týchto stratégií. Príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov na podporu všetkých nákladov na prípravu, riadenie a oživenie uvedených v článku 28 ods. 1 písm. a) a c) týkajúcich sa týchto stratégií.

4.  Ak plnenie takejto stratégie zahŕňa podporu z viac ako jedného fondu, príslušné riadiace orgány môžu vybrať jeden z dotknutých fondov ako hlavný fond. Možno uviesť aj druh opatrení a operácií, ktoré sa majú financovať z každého dotknutého fondu. [PN 191]

5.  Na uvedenú stratégiu sa uplatňujú pravidlá hlavného fondu. Orgány iných fondov musia vychádzať z rozhodnutí a overovaní zo strany riadiaceho orgánu, ktoré vykonal príslušný orgán hlavného fondu.

6.  Orgány hlavného fondu poskytnú orgánom iných fondov informácie potrebné na monitorovanie a poukazovanie platieb v súlade s pravidlami stanovenými v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 26

Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou

1.  Príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby sa v každej stratégii uvedenej v článku 25 ods. 2 písm. c) uviedli tieto prvky:

a)  geografická oblasť a populácia, na ktoré sa stratégia vzťahuje;

b)  postup zapojenia komunity do vypracovania stratégie;

c)  analýza potrieb rozvoja a potenciálu danej oblasti;

d)  ciele uvedenej stratégie vrátane merateľných cieľových hodnôt výsledkov a súvisiace plánované akcie v nadväznosti na miestne potreby určené miestnou komunitou; [PN 192]

e)  opatrenia týkajúce sa riadenia, monitorovania a hodnotenia, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny plniť uvedenú stratégiu;

f)  finančný plán vrátane plánovanej alokácie z každého dotknutého fondu, prípadne vrátane EPFRV, a každého programu. [PN 193]

2.  Príslušné riadiace orgány určujú kritériá na výber uvedených stratégií, zriaďujú výbor na realizáciu tohto výberu a schvaľujú stratégie, ktoré tento výbor vyberie.

3.  Príslušné riadiace orgány dokončia prvé kolo výberu stratégií a zabezpečia, aby boli vybrané miestne akčné skupiny schopné plniť svoje úlohy stanovené v článku 27 ods. 3 v priebehu 12 mesiacov od dátumu schválenia príslušného programu, resp. v prípade stratégií podporovaných z viac ako jedného fondu v priebehu 12 mesiacov od dátumu schválenia posledného dotknutého programu.

4.  V rozhodnutí o schválení stratégie sa určí alokácia pre každý dotknutý fond a programu a určí sa aj zodpovednosť za riadiace a kontrolné úlohy v rámci programu alebo programov. Zodpovedajúce vnútroštátne verejné príspevky sú zaručené vopred počas celého obdobia. [PN 194]

Článok 27

Miestne akčné skupiny

1.  Miestne akčné skupiny navrhujú a plnia stratégie uvedené v článku 25 ods. 2 písm. c).

2.  Riadiace orgány zabezpečia, aby miestne akčné skupiny boli inkluzívne a buď vybrali jedného partnera zo skupiny ako hlavného partnera pre administratívne a finančné veci, alebo aby sa spojili do zákonne vytvorenej spoločnej štruktúry s cieľom vykonávať úlohy súvisiace so stratégiou miestneho rozvoja vedeného komunitou. [PN 195]

3.  Všetky ďalej uvedené úlohy vykonávajú výlučne miestne akčné skupiny:

a)  budovanie administratívnych kapacít miestnych aktérov na vytváranie a implementáciu operácií; [PN 196]

b)  vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a podmienok účasti, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov a zabezpečí, aby na úrovni rozhodovania nemala väčšinu žiadna záujmová skupina;

c)  príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov;

d)  výber operácií, stanovenie výšky podpory a predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;

e)  monitorovanie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov stratégie;

f)  hodnotenie plnenia stratégie.

4.  Ak miestne akčné skupiny vykonávajú úlohy, na ktoré sa nevzťahuje odsek 3 a za ktoré nesie zodpovednosť riadiaci orgán alebo platobná agentúra, uvedené miestne akčné skupiny určí riadiaci orgán za sprostredkovateľské orgány v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy.

5.  Miestna akčná skupina môže byť prijímateľom a môže vykonávať operácie v súlade so stratégiou, pričom podporuje oddelenie funkcií v rámci miestnej akčnej skupiny. [PN 197]

Článok 28

Podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z fondov

1.  S cieľom zabezpečiť komplementaritu a synergie členský štát zabezpečí, aby podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou z fondov pokrývala: [PN 198]

a)  budovanie administratívnych kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce plnenie stratégií; [PN 199]

b)  implementáciu operácií vrátane činností spolupráce a ich prípravy, ktoré sa vyberú v rámci stratégie miestneho rozvoja;

ba)   oživenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou na uľahčenie výmeny medzi zainteresovanými stranami, čoho cieľom je poskytovať im informácie a podporovať potenciálnych prijímateľov pri príprave ich žiadostí; [PN 200]

c)  riadenie, monitorovanie a hodnotenie stratégie a jej oživenie.

2.  Podpora uvedená v odseku 1 písm. a) je oprávnená bez ohľadu na to, či sa stratégia následne vyberie na financovanie.

Podpora uvedená v odseku 1 písm. c) nesmie presiahnuť 25 % celkových verejných príspevkov na túto stratégiu.

KAPITOLA III

Technická pomoc

Článok 29

Technická pomoc na podnet Komisie

1.  Z fondov sa na podnet Komisie môžu podporiť akcie na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie, informovanie vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, zabezpečenie viditeľnosti a na všetku administratívnu a technickú pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia, a v prípade potreby aj s tretími krajinami.

1a.  Akcie uvedené v prvom pododseku môžu zahrnovať najmä:

a)  pomoc v súvislosti s prípravou a posudzovaním projektu;

b)  podporu na inštitucionálne posilnenie a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného riadenia fondov;

c)  štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie o fondoch a so správou o súdržnosti;

d)  opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia, monitorovania, výmeny informácií a vykonávania fondov, ako aj opatrenia týkajúce sa uplatňovania systémov kontroly a technickej a administratívnej pomoci;

e)  hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie vrátane všeobecných, ktoré sa týkajú súčasného aj budúceho fungovania fondov;

f)  opatrenia na šírenie informácií, budovanie sietí v prípade potreby, uskutočňovanie komunikačných činností s osobitným dôrazom na výsledky a pridanú hodnotu podpory z fondov a na zvyšovanie informovanosti a podporu spolupráce a výmeny skúseností vrátane výmeny skúseností s tretími krajinami;

g)  zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a hodnotenia;

h)   opatrenia na zlepšenie metód hodnotenia a na výmenu informácií o postupoch hodnotenia;

i)  opatrenia súvisiace s auditom;

j)  posilnenie národnej a regionálnej kapacity, čo sa týka plánovania investícií, potrieb financovania, prípravy, návrhu a uplatňovania finančných nástrojov, spoločných akčných plánov a veľkých projektov;

k)  šírenie osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom posilniť kapacitu relevantných partnerov uvedených v článku 6 ods. 1 a ich zastrešujúcich organizácií. [PN 201]

1b.   Komisia vyčlení najmenej 15 % zdrojov na technickú pomoc z podnetu Komisie s cieľom zefektívniť komunikáciu s verejnosťou a dosiahnuť lepšiu súčinnosť komunikačných činností vykonávaných na podnet Komisie rozšírením vedomostnej základne s výsledkami, predovšetkým účinnejším zberom a zverejňovaním údajov a vyhodnocovaním a oznamovaním údajov, a najmä zdôrazňovaním príspevku fondov k zlepšovaniu života občanov a zvyšovaním viditeľnosti podpory z fondov, ako aj zvyšovaním informovanosti o výsledkoch a pridanej hodnote takejto podpory. V informovaní, komunikácii a opatreniach týkajúcich sa viditeľnosti v súvislosti s výsledkami a pridanou hodnotou podpory z fondov s osobitným dôrazom na operácie sa v relevantných prípadoch pokračuje aj po ukončení programov. Tieto opatrenia prispievajú aj k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia. [PN 202]

2.  Tieto akcie môžu slúžiť na pokrytie budúcich i predošlých i budúcich programových období. [PN 203]

2a.  S cieľom zabrániť situáciám, keď sú platby pozastavené, Komisia zabezpečí, aby členské štáty a regióny, ktoré čelia obavám o súlad pre nedostatok administratívnych kapacít, dostali primeranú technickú pomoc na zlepšenie uvedených administratívnych kapacít. [PN 204]

3.  Ak sa predpokladá príspevok z fondov v súlade s článkom [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia vypracuje svoje plány.

4.  V závislosti od účelu možno akcie uvedené v tomto článku financovať buď ako operačné, alebo administratívne výdavky.

Článok 30

Technická pomoc členských štátov

1.  Na podnet členského štátu sa môžu z fondov podporovať akcie, ktoré sa týkajú predošlých a nasledujúcich programových období a ktoré sú potrebné na efektívnu správu a využívanie týchto fondov, na budovanie kapacít partnerov uvedených v článku 6 a na zabezpečenie funkcií, ako je príprava, odborná príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, viditeľnosť a komunikácia. [PN 205]

2.  Z každého fondu možno podporovať akcie technickej pomoci oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek iného fondu.

3.  V rámci každého programu má technická pomoc podobu priority týkajúcej sa buď jedného fondu, alebo viacerých fondov. [PN 206]

Článok 31

Paušálne financovanie technickej pomoci členských štátov

1.  Technická pomoc pre každý program sa refunduje na základe paušálnej sadzby uplatnením percentuálnych podielov stanovených v odseku 2 na oprávnené výdavky zahrnuté v každej žiadosti o platbu v súlade s článkom 85 ods. 3 písm. a) alebo c), podľa potreby.

2.  Na základe dohody medzi Komisiou a členskými štátmi a s prihliadnutím na finančný plán programu sa percentuálny podiel fondov refundovaných na technickú pomoc môže stanoviť až do výšky: [PN 207]

a)  podpora z EFRR v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu a podpora z Kohézneho fondu: 2,5 3 %; [PN 208]

b)  podpora z fondu ESF+: 4 5 % a pre programy podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu vii xi) nariadenia o ESF+: 5 6 %; [PN 209]

c)  podpora z fondu ENRF: 6 %;

d)  podpora z AMIF, ISF a BMVI: 6 7 %. [PN 210]

V prípade najvzdialenejších regiónov je pri písmenách a), b) a c) percentuálny podiel až o 1 % vyšší. [PN 211]

3.  Pre programy Interreg sa v nariadení o EÚS stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa technickej pomoci.

Článok 32

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi na technickú pomoc členských štátov

Popri článku 31 môže členský štát navrhnúť vykonanie ďalších akcií technickej pomoci na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejných orgánov členského štátu a služieb, prijímateľov a príslušných partnerov potrebnej na efektívne spravovanie a využívanie fondov. [PN 212]

Takéto akcie sa podporia financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi podľa článku 89. Technická pomoc vo forme nepovinného osobitného programu sa môže realizovať buď financovaním, ktoré nesúvisí s nákladmi na technickú pomoc, alebo úhradou priamych nákladov. [PN 213]

HLAVA IV

Monitorovanie, hodnotenie, informovanie a zabezpečenie viditeľnosti

KAPITOLA I

Monitorovanie

Článok 33

Monitorovací výbor

1.  Členský štát zriadi výbor na monitorovanie implementácie programu (ďalej len „monitorovací výbor“) po konzultácii s riadiacim orgánom a do troch mesiacov odo dňa, kedy mu bolo oznámené rozhodnutie o schválení programu. [PN 214]

Členský štát môže zriadiť jeden monitorovací výbor na pokrytie viacerých programov.

2.  Každý monitorovací výbor prijme svoj rokovací poriadok so zreteľom na potrebu úplnej transparentnosti. [PN 215]

3.  Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľov programu.

4.  Členský štát uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a informácie, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

5.  Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na priority ani programy podľa článku [4 písm. c) bodom vi ods. 1 písm. xi)] nariadenia o ESF+ ani na príslušnú technickú pomoc. [PN 216]

Článok 34

Zloženie monitorovacieho výboru

1.  Zloženie monitorovacieho výboru určuje členský štát, ktorý zabezpečí rovnomerné zastúpenie príslušných orgánov členských štátov, sprostredkovateľských orgánov a partnerov uvedených v článku 6 prostredníctvom transparentného procesu. [PN 217]

Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Členský štát uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

2.  Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v monitorovacej a poradnej funkcii. Zástupcovia EIB môžu byť v prípade potreby prizvaní k účasti na práci monitorovacieho výboru v poradnej funkcii. [PN 218]

2a.  V prípade fondov AMIF, ISF a BMVI sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v poradnej funkcii príslušné decentralizované agentúry. [PN 219]

Článok 35

Funkcie monitorovacieho výboru

1.  Monitorovací výbor skúma:

a)  pokrok pri implementácii programu a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt;

aa)   návrhy prípadných zjednodušujúcich opatrení pre prijímateľov; [PN 220]

b)  všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok, prípadne vrátane akýchkoľvek nezrovnalostí; [PN 221]

c)  to, ako program prispieva k riešeniu výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

d)  prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 2;

e)  pokrok dosiahnutý pri realizácii hodnotení, syntéza hodnotení a akékoľvek následné opatrenia prijaté na základe zistení týchto hodnotení;

f)  implementáciu informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

g)  pokrok v implementácii operácií strategického významu, ak je to relevantné;

h)  plnenie základných podmienok a ich uplatňovanie v rámci programového obdobia;

i)  pokrok v budovaní administratívnych kapacít verejných inštitúcií, partnerov a prijímateľov, tam, kde je to potrebné. [PN 222]

2.  Monitorovací výbor schvaľuje:

a)  metodiku a kritériá použité pri výbere operácií vrátane ich akýchkoľvek zmien, a to po konzultáciách s Komisiou v súlade s článkom 67 ods. 2 bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 27 ods. 3 písm. b), c) a d);

b)  výročné správy o výkonnosti pre programy podporované z ENRF, AMF AMIF, ISF a BMVI a záverečnú správu o výkonnosti pre programy podporované z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu; [PN 224]

c)  plán hodnotenia a všetky jeho zmeny;

d)  akékoľvek návrhy riadiaceho orgánu na zmenu programu vrátene prevodov v súlade s článkom 19 ods. 5 a článkom 21;

da)   zmeny v zozname plánovaných operácií strategického významu podľa článku 17 ods. 3 písm. d). [PN 225]

2a.   Monitorovací výbor môže riadiacemu orgánu navrhnúť ďalšie funkcie umožňujúce zasiahnuť. [PN 226]

Článok 36

Výročné preskúmanie výkonnosti

1.  Medzi Komisiou a každým členským štátom sa zorganizuje výročné hodnotiace zasadnutie na preskúmanie výkonnosti každého programu. Riadiace orgány sa riadne zapájajú do tohto procesu. [PN 227]

Výročnému hodnotiacemu zasadnutiu predsedá Komisia alebo v prípade, keď o to požiada členský štát, mu spolupredsedajú členský štát a Komisia.

2.  V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI sa hodnotiace zasadnutie musí zorganizovať najmenej dvakrát v priebehu programového obdobia.

3.  V prípade programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu musí členský štát najneskôr jeden mesiac pred výročným hodnotiacim zasadnutím poskytnúť Komisii informácie týkajúce sa prvkov uvedených v článku 35 ods. 1.

V prípade programov podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodom vii)] nariadenia o ESF+ sa poskytované informácie obmedzia na článok 35 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h).

4.  Výsledok výročného hodnotiaceho zasadnutia sa zaznamená v schválenej zápisnici.

5.  Členský štát musí v súvislosti s otázkami vznesenými Komisiou podniknúť následné opatrenia a do troch mesiacov o nich informovať Komisiu.

6.  V prípade programov podporovaných z ENRF, AMF AMIF, ISF a BMVI predkladá členský štát Komisii výročnú správu o výkonnosti v súlade so špecifickými nariadeniami pre jednotlivé fondy. [PN 228]

Článok 37

Prenos údajov

1.  Riadiaci orgán zasiela Komisii v elektronickej forme kumulatívne údaje za každý program, a to 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra každého roku podľa vzoru uvedeného v prílohe VII.

Prvý prenos sa uskutoční 31. januára do 28. februára 2022 a posledný 31. januára do 28. februára 2030. [PN 229]

V prípade programov podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodom vii xi)] nariadenia o ESF+ sa údaje zasielajú každoročne do 30. novembra. [PN 230]

2.  Údaje sa pri každej priorite rozčlenia podľa špecifického cieľa a podľa kategórie regiónov a musia odkazovať na:

a)  pri prenose údajov do 31. januára, 31. marca, 31. mája, 31. júla, 30. septembra a 30. novembra každého roku počet vybraných operácií, ich celkové oprávnené náklady, príspevok z fondov a celkové oprávnené výdavky vykázané prijímateľmi riadiacemu orgánu, všetko rozčlenené podľa typu intervencie; [PN 231]

b)  iba pri prenose údajov do 31. mája a do 30. novembra každého roka hodnoty ukazovateľov výstupov a výsledkov vybraných operácií a hodnoty dosiahnuté operáciami. [PN 232]

3.  V prípade finančných nástrojov sa poskytnú aj údaje o:

a)  oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)  výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením vykázaných ako oprávnené výdavky;

c)  výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri fondoch;

d)  úrokoch a ďalších výnosoch získaných z podpory z fondov pre finančné nástroje uvedených v článku 54 a vrátených programových zdrojoch, ktoré možno pripísať podpore z fondov uvedených v článku 56.

4.  Údaje poskytnuté v súlade s týmto článkom musia byť spoľahlivé a aktuálne ku koncu mesiaca, ktorý predchádza mesiacu ich poskytnutia.

5.  Riadiaci orgán uverejní všetky údaje zaslané Komisii na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

6.  S cieľom zaviesť jednotný vzor na implementáciu tohto článku prijme Komisia v prípade programov podporovaných z ENRF vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2.

Článok 38

Záverečná správa o výkonnosti

1.  V prípade programov podporovaných z fondov EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu musí každý riadiaci orgán do 15. februára 2031 Komisii predložiť záverečnú správu o výkonnosti programu.

2.  V záverečnej správe o výkonnosti sa posudzuje plnenie cieľov programu na základe prvkov uvedených v článku 35 ods. 1, s výnimkou informácií uvedených v článku 35 ods. 1 písm. d).

3.  Komisia záverečnú správu o výkonnosti preskúma a o svojich prípadných pripomienkach informuje riadiaci orgán do piatich mesiacov od dátumu prijatia záverečnej správy o výkonnosti. Ak sa takéto pripomienky poskytnú, riadiaci orgán v súvislosti s nimi poskytne všetky potrebné informácie a v prípade potreby do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisia informuje členský štát o prijatí správy.

4.  Riadiaci orgán uverejňuje záverečné správy o výkonnosti na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

5.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku prijme Komisia vykonávací akt, ktorým zavedie vzor záverečnej správy o výkonnosti. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 108.

KAPITOLA II

Hodnotenie

Článok 39

Hodnotenia vykonané členským štátom

1.  Riadiaci orgán programy vyhodnocuje. V každom hodnotení sa posúdi inkluzívnosť, nediskriminačný charakter, efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, koherentnosť, viditeľnosť a pridaná hodnota daného programu vo vzťahu k EÚ s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a implementácie programov. [PN 233]

2.  Riadiaci orgán musí okrem toho vykonať hodnotenie každého programu s cieľom posúdiť jeho vplyv najneskôr do 30. júna 2029.

3.  Riadiaci orgán poverí hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

4.  Riadiaci orgán alebo členský štát zabezpečí nevyhnutné postupy na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenie.

5.  Riadiaci orgán alebo členský štát vypracuje plán hodnotenia. Takýto plán hodnotenia sa môže týkať viac ako jedného programu. V prípade AMIF, ISF a BMVI musí byť v tomto pláne zahrnuté aj hodnotenie v polovici obdobia, ktoré treba uskutočniť do 31. marca 2024.

6.  Riadiaci orgán predkladá plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po schválení programu.

7.  Riadiaci orgán uverejňuje všetky hodnotenia na webovom sídle uvedenom v článku 44 ods. 1.

Článok 40

Hodnotenie vykonané Komisiou

1.  Komisia vykoná do konca roku 2024 hodnotenie v polovici obdobia na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty každého fondu vo vzťahu k EÚ. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom [128] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Komisia vykoná do 31. decembra 2031 ex post hodnotenie na posúdenie efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ každého fondu.

2a.   Hodnotenie uvedené v odseku 2 obsahuje posúdenie sociálno-ekonomických dôsledkov a potrieb financovania v rámci politických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 v rámci programov a medzi nimi s dôrazom na konkurencieschopnejšiu a inteligentnejšiu Európu vďaka podpore inovatívnej a inteligentnej hospodárskej transformácie a na prepojenejšiu Európu posilňovaním mobility vrátane inteligentnej a udržateľnej mobility a regionálneho prepojenia IKT. Komisia zverejní výsledky hodnotenia na svojom webovom sídle a oznámi ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 234]

KAPITOLA III

Viditeľnosť, transparentnosť a informovanie

ODDIEL I

Viditeľnosť podpory z fondov

Článok 41

Viditeľnosť

Každý členský štát zabezpečí:

a)  viditeľnosť podpory pri všetkých činnostiach týkajúcich sa operácií podporovaných z fondov s osobitným dôrazom na operácie strategického významu;

b)  informovanie občanov Únie o úlohe a úspešných výsledkoch fondov, a to prostredníctvom jednotného webového portálu, ktorý poskytuje prístup k všetkým programom týkajúcim sa daného členského štátu.

Článok 42

Znak Únie

Pri činnostiach na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovanosti musia členské štáty, riadiace orgány a prijímatelia používať znak Európskej únie v súlade s prílohou VIII.

Článok 43

Úradníci a siete pre informovanie a komunikáciu

1.  Každý členský štát si v súvislosti s podporou z fondov vrátane programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg), pri ktorých je daný členský štát sídlom riadiaceho orgánu, určí komunikačného koordinátora pre činnosti na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania. Komunikačný koordinátor koordinuje vo všetkých programoch opatrenia na informovanie a zabezpečenie viditeľnosti.

Do činností na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania zapojí komunikačný koordinátor tieto orgány:

a)  zastúpenia Európskej komisie a informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch; ako aj informačné strediská siete Europe Direct a ďalšie siete a vzdelávacie a výskumné inštitúcie;

b)  ďalších relevantných partnerov a orgány vrátane regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov a hospodárskych a sociálnych partnerov. [PN 235]

2.  Každý riadiaci orgán určí pre každý program úradníka pre informovanie a komunikáciu (ďalej len „programový komunikačný úradník“).

3.  Komisia sprevádzkuje sieť pozostávajúcu z komunikačných koordinátorov, programových komunikačných úradníkov a zástupcov Komisie, ktorí si budú vymieňať informácie o činnostiach na zabezpečenie viditeľnosti, transparentnosti a informovania.

ODDIEL II

Transparentnosť implementácie fondov a informovanie o programoch

Článok 44

Povinnosti riadiaceho orgánu

1.  Riadiaci orgán najneskôr šesť mesiacov po prijatí daného programu zabezpečí fungovanie osobitného webového sídla, kde budú k dispozícii informácie o programoch, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti, pričom tieto informácie budú zahŕňať ciele, činnosti, orientačný časový plán výziev na predkladanie návrhov, dostupné možnosti financovania a výsledky programu. [PN 236]

2.  Riadiaci orgán uverejní na webovom sídle uvedenom v odseku 1 stručné zhrnutie plánovaných a zverejnených výziev na predkladanie návrhov najneskôr jeden mesiac pred ich otvorením, pričom zverejní tieto údaje:

a)  geografická oblasť, na ktorú sa výzva na predkladanie návrhov vzťahuje;

b)  príslušný cieľ politiky alebo špecifický cieľ;

c)  typ oprávnených žiadateľov;

d)  celková výška podpory na túto výzvu;

e)  dátum začiatku a konca uvedenej výzvy.

3.  Riadiaci orgán sa postará o to, aby bol zoznam operácií vybraných na podporu z fondov verejne dostupný na webovom sídle aspoň v jednom z úradných jazykov Únie a aby sa tento zoznam najmenej raz za tri mesiace aktualizoval. Každá operácia musí mať jedinečný kód. Zoznam obsahuje tieto údaje:

a)  v prípade právnických subjektov názov prijímateľa a dodávateľa; [PN 237]

b)  ak je prijímateľ fyzickou osobou, jeho meno a priezvisko;

c)  v prípade operácií z ENRF súvisiacich s rybárskym plavidlom identifikačné číslo v registri rybárskej flotily Únie, ako sa uvádza vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/218(41);

d)  názov operácie;

e)  účel operácie a jej výsledky;

f)  dátum začiatku operácie;

g)  očakávaný alebo skutočný dátum ukončenia operácie;

h)  celkové náklady na operáciu;

i)  príslušný fond;

j)  príslušný špecifický cieľ;

k)  miera spolufinancovania Únie,

l)  ukazovateľ lokality alebo geografickej polohy operácie a dotknutej krajiny;

m)  v prípade mobilných operácií alebo operácií zahŕňajúcich viaceré lokality aj lokalitu prijímateľa, kde je vedený ako právnická osoba; alebo región na úrovni NUTS 2, ak je prijímateľom fyzická osoba;

n)  typ intervencie pre každú operáciu v súlade s článkom 67 ods. 3 písm. g);

Pokiaľ ide o údaje uvedené v prvom pododseku v písmenách b), c) a k), tieto údaje sa po uplynutí dvoch rokov od dátumu ich pôvodného uverejnenia na webovom sídle musia odstrániť.

V prípade programov podporovaných z ENRF sa údaje uvedené v prvom pododseku v písmenách b) a c) uverejnia len vtedy, ak je toto uverejnenie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane osobných údajov.

4.  Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 sa na webovom sídle uverejnia v otvorených, strojovo čitateľných formátoch v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES(42), ktoré umožňujú triedenie, vyhľadávanie, extrakciu, porovnávanie a opätovné použitie údajov.

5.  Riadiaci orgán musí prijímateľov v súlade s týmto článkom informovať ešte pred uverejnením o tom, že údaje budú uverejnené.

6.  Riadiaci orgán zabezpečí, aby boli všetky informačné a propagačné materiály, a to aj na úrovni prijímateľov, na požiadanie dostupné inštitúciám, orgánom a agentúram Únie a aby bola Únii bez licenčných poplatkov, nevýhradne a neodvolateľne udelená licencia na používanie týchto materiálov spolu so všetkými pridruženými právami v súlade s prílohou VIII.

Článok 45

Povinnosti prijímateľov

1.  Prijímatelia a orgány implementujúce finančné nástroje oznámia podporu z fondov, vrátane opätovne použitých prostriedkov v súlade s článkom 56, na operáciu tým, že:

a)  uverejnia na profesionálnej webovej stránke prijímateľa alebo a stránkach sociálnych médií, ak existujú, krátky opis operácie zodpovedajúci úrovni podpory vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôraznia finančnú podporu z Únie; [PN 240]

b)  poskytnú vyhlásenie zdôrazňujúce podporu z fondov viditeľným spôsobom v dokumentoch a informačných materiáloch týkajúcich sa vykonávania operácie, ktoré sa používajú pre verejnosť alebo účastníkov;

c)  vystavia na verejnosti stále tabule alebo bilbordy dobre viditeľné pre verejnosť, hneď ako sa začne fyzické vykonávanie operácií zahŕňajúcich fyzické investície alebo nákup vybavenia, pokiaľ ide o: [PN 241]

i)  operácie podporované z EFRR a Kohézneho fondu, ktorých celkové náklady presahujú 500 000 EUR;

ii)  operácie podporované z ESF+, ENRF, ISF, AMIF a BMVI, ktorých celkové náklady presahujú 100 000 EUR;

d)  v prípade operácií, na ktoré sa nevzťahuje písmeno c), vystavia na verejnosti na mieste dobre viditeľnom pre verejnosť aspoň v jednom tlačenom alebo elektronickom formáte minimálnej veľkosti A3 informácie o operácii, pričom zdôraznia podporu z fondov; [PN 243]

e)  v prípade operácií strategického významu a operácií, ktorých celkové náklady presahujú 10 000 000 EUR, zorganizujú informačné podujatie a včas zapoja Komisiu a zodpovedný riadiaci orgán;

ea)   verejne a trvalo vystavia znak Únie tak, aby bol dobre viditeľný pre verejnosť a v súlade s technickými charakteristikami stanovenými v prílohe VIII, a to hneď ako sa začne fyzické vykonávanie operácií; [PN 244]

V prípade operácií podporovaných v rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. c) bode vii xi) nariadenia o ESF+ sa táto požiadavka neuplatňuje. [PN 245]

2.  Pokiaľ ide o fondy malých projektov, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1.

Pokiaľ ide o finančné nástroje, prijímateľ zabezpečí, aby koneční prijímatelia dodržiavali požiadavky stanovené v odseku 1 písm. c).

3.  Ak si prijímateľ nesplní svoje povinnosti podľa článku 42 alebo odsekov 1 a 2 tohto článku, členský štát uplatní finančnú opravu zrušením až 5 % podpory z fondov na príslušnú operáciu.

HLAVA V

FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV

KAPITOLA I

Formy príspevku Únie

Článok 46

Formy príspevku Únie na programy

Príspevok Únie môže mať niektorú z týchto foriem:

a)  financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi príslušných operácií v súlade s článkom 89 a ktoré sa zakladá na jednom z týchto bodov:

i)  splnenie podmienok;

ii)  dosiahnutie výsledkov;

b)  refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľmi alebo súkromným partnerom operácií verejno-súkromného partnerstva a zaplatených pri vykonávaní operácií;

c)  jednotkové náklady v súlade s článkom 88 pokrývajúce všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené stanovením sumy na jednotku;

d)  jednorazové platby v súlade s článkom 88 pokrývajúce vo všeobecnom vyjadrení všetky alebo určité osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené;

e)  paušálne financovanie v súlade s článkom 88 pokrývajúce osobitné kategórie oprávnených nákladov, ktoré sú vopred jasne určené, uplatnením percentuálnej sadzby

f)  a kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až e).

KAPITOLA II

Formy podpory členských štátov

Článok 47

Formy podpory

Členské štáty využívajú príspevok z fondov na poskytovanie podpory prijímateľom vo forme grantov, obmedzeného používania finančných nástrojov alebo cien či ich kombinácie. [PN 246]

ODDIEL I

FORMY GRANTOV

Článok 48

Formy grantov

1.  Granty, ktoré členské štáty poskytujú prijímateľom, môžu mať niektorú z týchto foriem:

a)  refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľom alebo súkromným partnerom operácií verejno-súkromného partnerstva a zaplatených pri vykonávaní operácií vrátane nepeňažných príspevkov a odpisov;

b)  jednotkové náklady;

c)  jednorazové platby;

d)  paušálne financovanie;

e)  kombinácia foriem uvedených v písmenách a) až d), ak sa každá forma vzťahuje na rôzne kategórie nákladov alebo ak sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť operácie alebo za sebou nasledujúce fázy operácie.

Ak celkové náklady na operáciu nepresahujú 200 000 EUR, príspevok poskytnutý prijímateľovi z EFRR, ESF+, AMIF, ISF a BMVI je vo forme jednotkových nákladov, jednorazových platieb alebo paušálnych sadzieb s výnimkou operácií, v prípade ktorých podpora predstavuje štátnu pomoc. Ak sa použije paušálne financovanie, iba kategórie nákladov, na ktoré sa uplatňuje paušálna sadzba, môžu byť refundované v súlade s prvým pododsekom písm. a).

Okrem toho môžu byť refundované príspevky a platy vyplatené účastníkom v súlade s prvým pododsekom písm. a).

2.  Sumy pre formy grantov uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

a)  spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:

i)  štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku;

ii)  overených údajoch z doterajšej činnosti jednotlivých prijímateľov;

iii)  uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva jednotlivých prijímateľov;

b)  návrh rozpočtu stanovený individuálne a schválený ex ante orgánom, ktorý vyberá operáciu, ak celkové náklady operácie nepresahujú 200 000 EUR;

c)  v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v prípade politík Únie pri podobnom type operácie;

d)  v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie;

e)  paušálne sadzby a osobitné metódy stanovené v tomto nariadení alebo špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Článok 49

Paušálne financovanie nepriamych nákladov týkajúcich sa grantov

Ak sa na pokrytie nepriamych nákladov operácie použije paušálna sadzba, zakladá sa na jednej z týchto možností:

a)  paušálna sadzba až do výšky 7 % oprávnených priamych nákladov, v prípade ktorej sa od členského štátu nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

b)  paušálna sadzba až do výšky 15 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov, v prípade ktorej sa od členského štátu nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby;

c)  paušálna sadzba až do výšky 25 % oprávnených priamych nákladov pod podmienkou, že táto sadzba sa vypočíta v súlade s článkom 48 ods. 2 písm. a) alebo článkom 48 ods. 2 písm. c). [PN 247]

Ak okrem toho členský štát vypočítal paušálnu sadzbu v súlade s článkom 67 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, uvedenú paušálnu sadzbu možno použiť na podobnú operáciu na účely písmena c).

Článok 50

Priame náklady na zamestnancov týkajúce sa grantov

1.  Priame náklady na zamestnancov určitej operácie možno vypočítať na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov, okrem priamych nákladov na zamestnancov danej operácie, pričom neexistuje požiadavka, aby členský štát vykonal výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby, a to za predpokladu, že priame náklady operácie nezahŕňajú verejné zákazky na uskutočnenie stavebných prác alebo dodanie tovaru či poskytnutie služieb, ktorých hodnoty presahujú prahové hodnoty stanovené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(43) alebo v článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ(44).

Pokiaľ ide o AMIF, ISF a BMVI, akékoľvek náklady súvisiace s verejným obstarávaním a priame náklady na zamestnancov danej operácie sú zo základu pre výpočet paušálnej sadzby vyňaté.

2.  Na účely určenia priamych nákladov na zamestnancov sa hodinová sadzba môže vypočítať jedným z týchto spôsobov:

a)  posledné zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov s očakávanými dodatočnými nákladmi s cieľom zohľadniť faktory, ako sú zvýšenie taríf alebo povýšenie zamestnancov, sa vydelia 1 720 hodinami v prípade osôb, ktoré pracujú na plný pracovný čas, alebo zodpovedajúcou pomernou časťou 1 720 hodín v prípade osôb, ktoré pracujú na kratší pracovný čas; [PN 248]

b)  posledné zdokumentované hrubé mesačné náklady na zamestnancov s očakávanými dodatočnými nákladmi na zohľadnenie faktorov, ako sú zvýšenie taríf alebo povýšenie zamestnancov, sa vydelia mesačným pracovným časom dotknutej osoby v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi uvedenými v pracovnej zmluve. [PN 249]

3.  Pri uplatňovaní hodinovej sadzby vypočítanej v súlade s odsekom 2 nesmie celkový počet hodín deklarovaných na osobu za daný rok alebo mesiac presiahnuť počet hodín použitý na výpočet tejto hodinovej sadzby.

4.  Ak nie sú hrubé ročné náklady na zamestnancov k dispozícii, môžu sa odvodiť z dostupných zdokumentovaných hrubých nákladov na zamestnancov alebo z pracovnej zmluvy náležite upravenej na obdobie 12 mesiacov.

5.  Náklady na zamestnancov spojené s jednotlivcami, ktorí pracujú na operácii na kratší pracovný čas, sa môžu vypočítať ako pevný percentuálny podiel hrubých nákladov na zamestnancov v súlade s pevným percentuálnym podielom odpracovaného času na operácii za mesiac bez toho, aby bolo povinné zriadiť osobitný systém zaznamenávania pracovného času. Zamestnávateľ vystavuje doklad pre zamestnancov, v ktorom uvedie daný pevný percentuálny podiel.

Článok 51

Paušálne financovanie oprávnených nákladov okrem priamych nákladov na zamestnancov týkajúcich sa grantov

1.  Na pokrytie zostávajúcich oprávnených nákladov na operáciu sa môže použiť paušálna sadzba do výšky 40 % oprávnených priamych nákladov na zamestnancov. Od členského štátu sa nevyžaduje vykonať výpočet na určenie uplatniteľnej sadzby.

2.  Pri operáciách podporovaných z AMIF, ISF, BMVI, ESF+ a EFRR sa platy a príspevky vyplatené účastníkom považujú za dodatočné oprávnené náklady nezahrnuté do paušálnej sadzby.

3.  Paušálna sadzba uvedená v odseku 1 tohto článku sa neuplatní na náklady na zamestnancov vypočítané na základe paušálnej sadzby podľa článku 50 ods. 1.

ODDIEL II

FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 52

Finančné nástroje

1.  Riadiace orgány môžu poskytnúť programový príspevok v rámci jedného alebo viacerých programov na finančné nástroje zriadené na národnej, regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré riadi alebo za ktoré zodpovedá riadiaci orgán, ktorý prispieva k plneniu špecifických cieľov.

2.  Finančné nástroje poskytujú podporu konečným prijímateľom iba na nové investície, od ktorých sa očakáva, že budú finančne životaschopné, ako je vytváranie príjmov alebo úspor, a ktoré nemajú zabezpečené dostatočné financovanie z trhových zdrojov. Takáto podpora môže byť zameraná na investície do hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj na prevádzkový kapitál v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie o štátnej pomoci. [PN 250]

3.  Podpora z fondov prostredníctvom finančných nástrojov sa zakladá na ex ante posúdení, za ktorého vypracovanie zodpovedá riadiaci orgán. Ex ante posúdenie sa skončí skôr, ako riadiace orgány rozhodnú o vyčlenení programových príspevkov na finančné nástroje.

Ex ante posúdenie obsahuje minimálne tieto prvky:

a)  navrhovaná suma programového príspevku na finančný nástroj a očakávaný pákový efekt spolu s príslušnými hodnoteniami; [PN 251]

b)  navrhované finančné produkty, ktoré sa budú ponúkať, vrátane prípadnej potreby diferencovaného zaobchádzania s investormi;

c)  navrhovaná cieľová skupina konečných prijímateľov;

d)  očakávaný príspevok finančného nástroja k plneniu špecifických cieľov.

Ex ante posúdenie sa môže preskúmať alebo aktualizovať, môže sa vzťahovať na časť alebo celé územie členského štátu a môže vychádzať z existujúcich alebo aktualizovaných ex ante posúdení.

4.  Podpora pre konečných prijímateľov sa môže kombinovať s niektorou formou príspevku Únie vrátane príspevku z rovnakého fondu a môže pokrývať rovnakú výdavkovú položku. V takom prípade sa podpora z fondov na finančný nástroj, ktorá je súčasťou operácie pomocou finančného nástroja, nedeklaruje Komisii ako podpora v rámci inej formy, iného fondu alebo iného nástroja Únie.

5.  Finančné nástroje sa môžu kombinovať s doplnkovou programovou podporou vo forme grantov ako operácia pomocou jedného finančného nástroja v rámci jednej dohody o financovaní, kde obe odlišné formy podpory poskytuje orgán implementujúci finančný nástroj. V takom prípade sa pravidlá vzťahujúce sa na finančné nástroje Ak je výška podpory programu vo forme grantu nižšia ako výška podpory programu vo forme finančného nástroja, uplatňujú na uvedenú operáciu pomocou jedného finančného nástroja sa pravidlá vzťahujúce sa na finančné nástroje. [PN 252]

6.  V prípade kombinovanej podpory podľa odsekov 4 a 5 sa pre každý zdroj podpory vedú osobitné záznamy.

7.  Súčet všetkých foriem kombinovanej podpory nesmie presiahnuť celkovú výšku príslušnej výdavkovej položky. Granty sa nevyužívajú na refundovanie podpory získanej z finančných nástrojov. Finančné nástroje sa nevyužívajú na zálohové platby grantov.

Článok 53

Implementácia finančných nástrojov

1.  Finančné nástroje, ktoré riadi riadiaci orgán, môžu poskytovať iba úvery alebo záruky. Riadiaci orgán stanoví v strategickom dokumente podmienky poskytovania programového príspevku na finančný nástroj vrátane všetkých prvkov uvedených v prílohe IX.

2.  Finančné nástroje, za ktorých riadenie zodpovedá riadiaci orgán, môžu byť stanovené ako jedna z týchto možností:

a)  investícia programových zdrojov do kapitálu právneho subjektu;

b)  samostatné bloky financovania alebo zverenecké účty v rámci inštitúcie.

Riadiaci orgán vyberie orgán implementujúci finančný nástroj buď priamym, alebo nepriamym udelením zákazky. [PN 253]

Riadiaci orgán môže poveriť úlohami vykonávania priamym udelením zákazky:

a)  EIB;

b)  medzinárodnú finančnú inštitúciu, v ktorej je členský štát akcionárom;

c)  banku vo verejnom vlastníctve alebo inštitúciu vo verejnom vlastníctve zriadenú ako právny subjekt vykonávajúci finančné činnosti na profesionálnom základe. [PN 254]

Ak orgán vybraný riadiacim orgánom implementuje holdingový fond, tento orgán môže ďalej vybrať iné orgány na implementáciu osobitného fondu.

3.  Podmienky poskytovania programových príspevkov na finančné nástroje implementované v súlade s odsekom 2 sa stanovia v dohodách o financovaní medzi:

a)  riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu a orgánom implementujúcim holdingový fond, ak je to vhodné;

b)  medzi riadne poverenými zástupcami riadiaceho orgánu alebo v prípade potreby orgánom implementujúcim holdingový fond a orgánom implementujúcim osobitný fond.

Tieto dohody o financovaní musia zahŕňať prvky uvedené v prílohe IX.

4.  Finančný záväzok riadiaceho orgánu nesmie prekročiť sumu viazanú riadiacim orgánom na finančný nástroj v rámci príslušných dohôd o financovaní.

5.  Orgány implementujúce dané finančné nástroje alebo v kontexte záruk orgán poskytujúci príslušné úvery vyberú konečných prijímateľov, pričom zohľadnia ciele programu a potenciál finančnej životaschopnosti investície odôvodnenej v podnikateľskom pláne alebo rovnocennom dokumente. Proces výberu konečných prijímateľov musí byť transparentný, odôvodnený povahou akcie a nesmie viesť ku konfliktu záujmov.

6.  Národné spolufinancovanie programu môže byť poskytované buď riadiacim orgánom, alebo na úrovni holdingových fondov, alebo na úrovni osobitných fondov, alebo na úrovni investícií pre konečných prijímateľov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Ak sa národné spolufinancovanie poskytuje na úrovni investícií do konečných prijímateľov, orgán implementujúci finančné nástroje uchováva listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť príslušných výdavkov.

7.  Riadiaci orgán pri riadení finančného nástroja podľa odseku 2 alebo orgán implementujúci finančný nástroj pri riadení finančného nástroja podľa odseku 3 vedie samostatné účty alebo používa účtovný kód pre každú prioritu a každú kategóriu regiónov alebo podľa typu intervencie v prípade EPFRV pre každý programový príspevok a osobitne pre prostriedky uvedené v článku 54, resp. 56. [PN 255]

7a.   Požiadavky na podávanie správ o použití finančného nástroja na zamýšľané účely musia byť obmedzené na riadiace orgány a finančných sprostredkovateľov. [PN 256]

Článok 54

Úroky a iné výnosy získané z podpory fondov na finančné nástroje

1.  Podpora z fondov vyplatená na finančné nástroje sa uloží na úročené účty finančných inštitúcií so sídlom v členských štátoch a dočasne sa investuje v súlade s aktívnou správou pokladnice a so správnym finančným riadením.

2.  Úroky a iné výnosy prináležiace podpore z fondov vyplatenej na finančné nástroje sa použijú v rámci toho istého cieľa alebo cieľov ako pôvodná podpora z fondov buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo v nadväznosti na ukončenie finančného nástroja na iné finančné nástroje alebo iné formy podpory na ďalšie investície do konečných prijímateľov; alebo prípadne na pokrytie strát nominálnej hodnoty príspevku z fondov na finančný nástroj, ktorý vyplýva zo záporného úroku, ak tieto straty vznikli napriek aktívnej správe pokladne zo strany orgánov implementujúcich finančné nástroje; do konca obdobia oprávnenosti. [PN 257]

3.  Úroky a iné výnosy uvedené v odseku 2, ktoré sa nepoužijú v súlade s uvedeným ustanovením, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov.

Článok 55

Diferencované zaobchádzanie s investormi

1.  Podpora z fondov na finančné nástroje investované do konečných prijímateľov, ako aj akýkoľvek druh príjmu získaný z tých investícií, ktoré možno pripísať podpore z fondov, sa môžu použiť na diferencované zaobchádzanie s investormi pôsobiacimi v súlade so zásadou trhového hospodárstva alebo na iné formy podpory Únie prostredníctvom primeraného zdieľania rizika a zisku, pričom sa zohľadní zásada správneho finančného riadenia. [PN 258]

2.  Úroveň takéhoto diferencovaného zaobchádzania nesmie prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na vytvorenie stimulov na prilákanie súkromných prostriedkov, buď na základe výberového konania alebo nezávislého ex ante posúdenia vykonaného v súlade s článkom 52 tohto nariadenia. [PN 259]

Článok 56

Opätovné použitie prostriedkov, ktoré možno pripísať podpore z fondov

1.  Prostriedky vyplatené späť pred uplynutím obdobia oprávnenosti do finančných nástrojov z investícií do konečných prijímateľov alebo z uvoľnenia prostriedkov vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, vrátane splácania istiny a akéhokoľvek typu získaného príjmu pripísateľného podpore z fondov, sa opätovne použijú v tom istom finančnom nástroji alebo iných finančných nástrojoch na ďalšie investície do konečných prijímateľov v rámci rovnakého špecifického cieľa alebo cieľov a na akékoľvek náklady a poplatky súvisiace s riadením týchto ďalších investícií, pričom sa zohľadní zásada správneho finančného riadenia. [PN 260]

Úspory prostredníctvom účinnejších operácií sa na účely prvého pododseku nepovažujú za získané príjmy. Najmä úspory nákladov vyplývajúce z opatrení na energetickú efektívnosť nemajú za následok zodpovedajúce zníženie prevádzkových dotácií. [PN 261]

2.  Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa prostriedky podľa odseku 1 vyplatené späť do finančných nástrojov počas obdobia aspoň ôsmich rokov po skončení obdobia oprávnenosti opätovne použili v súlade s cieľmi politiky programu alebo programov, na základe ktorých boli stanovené, buď v rámci toho istého finančného nástroja, alebo po vyčerpaní týchto prostriedkov z finančného nástroja v iných finančných nástrojoch, alebo v iných formách podpory.

KAPITOLA III

Pravidlá oprávnenosti

Článok 57

Oprávnenosť

1.  Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

2.  Výdavky sú oprávnené na príspevok z fondov, ak vznikli prijímateľovi alebo súkromnému partnerovi operácie verejno-súkromného partnerstva a boli zaplatené pri vykonávaní operácií medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029 2030. [PN 262]

V prípade refundácie nákladov na základe článku 48 ods. 1 písm. b) a c) sa akcie predstavujúce základ na refundáciu vykonajú medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo od 1. januára 2021, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2029.

3.  V prípade EFRR sa výdavky spojené s operáciami, ktoré zahŕňajú viac než jednu kategóriu regiónov podľa článku 102 ods. 2 v rámci členského štátu, alokujú na príslušné kategórie regiónov na pomernom základe, a to podľa objektívnych kritérií.

V prípade ESF+ výdavky spojené s operáciami prispievajú k plneniu špecifických cieľov programu.

4.  Celá operácia alebo jej časť v rámci EFRR, ESF+ alebo Kohézneho fondu sa môže vykonávať mimo územia členského štátu, a to aj mimo územia Únie, za predpokladu, že operácia spadá do jednej z piatich zložiek cieľa Európskej územnej spolupráce (Interreg), ako sa vymedzuje v článku 3 nariadenia (EÚ) [...] (ďalej len „nariadenie o EÚS“), a prispieva k cieľom programu. [PN 263]

5.  V prípade grantov v niektorej z foriem uvedených v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d) sa výdavky, ktoré sú oprávnené na príspevok z fondov, musia rovnať sumám vypočítaným v súlade s článkom 48 ods. 2.

6.  Podpora z fondov sa neudelí na operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci programu riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či boli uhradené všetky súvisiace platby. Tento odsek sa neuplatňuje na kompenzáciu z fondu ENRF v súvislosti s dodatočnými nákladmi v najvzdialenejších regiónoch alebo výdavkami financovanými z osobitných dodatočných alokácií z EFRR a ESF+ pre najvzdialenejšie regióny. [PN 264]

7.  Výdavky, ktoré sa stanú oprávnené v dôsledku zmeny programu, sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

V prípade EFRR a Kohézneho fondu je to vtedy, keď sa do programu pridá nový typ intervencie podľa tabuľky 1 prílohy I, alebo v prípade AMIF, ISF a BMVI podľa špecifických nariadení pre jednotlivé fondy.

Ak sa program zmení s cieľom reagovať na prírodné katastrofy, môže sa v ňom stanoviť, že oprávnenosť výdavkov súvisiacich s takouto zmenou začne plynúť odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe.

8.  Ak sa v kontexte preskúmania v polovici obdobia v súlade s článkom 14 schváli nový program, výdavky sú oprávnené odo dňa predloženia príslušnej žiadosti Komisii.

9.  Na operáciu možno udeliť podporu z jedného alebo viacerých fondov alebo z jedného alebo viacerých programov a z iných nástrojov Únie. V takýchto prípadoch sa výdavky deklarované v žiadosti o platbu z jedného z fondov nedeklarujú na jednu z týchto možností:

a)  podpora z iného fondu alebo nástroja Únie;

b)  podpora z toho istého fondu v rámci iného programu.

Suma výdavkov, ktorá sa má zahrnúť do žiadosti o platbu z fondu, sa môže vypočítať pre každý fond a pre príslušný program alebo programy na pomernom základe v súlade s dokumentom, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory.

Článok 58

Neoprávnené náklady

1.  Na príspevok z fondov nie sú oprávnené tieto náklady:

a)  úroky z dlžných súm okrem grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií záručných poplatkov alebo v súvislosti s príspevkom do finančných nástrojov, ktorý vyplýva zo záporných úrokov; [PN 265]

b)  nákup pôdy v hodnote presahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu; v prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa v minulosti používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy, sa toto obmedzenie zvyšuje na 15 %; v prípade záruk sa uvedené percentuálne podiely uplatňujú na sumu príslušného úveru;

c)  daň z pridanej hodnoty (DPH) okrem operácií, ktorých celkové náklady nepresahujú 5 000 000 EUR. [PN 266]

V prípade písmena b) sa obmedzenia neuplatňujú na operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia.

Oprávnenosť operácií spojených s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) sa určuje na základe individuálneho prístupu okrem operácií, ktorých celkové náklady nepresahujú 5 000 000 EUR, a investícií a výdavkov konečných prijímateľov. [PN 267]

2.  V špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu určiť dodatočné náklady, ktoré nie sú oprávnené na príspevok zo žiadneho fondu.

Článok 59

Dĺžka trvania operácií

1.  Členský štát musí vrátiť príspevok z fondov na operáciu zloženú z investície do infraštruktúry alebo produktívnych investícií, ak je operácia do piatich rokov od záverečnej platby prijímateľovi alebo prípadne v období stanovenom v pravidlách štátnej pomoci predmetom niektorej z týchto skutočností:

a)  skončenie alebo presun výrobnej činnosti;

b)  zmena vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá poskytuje firme alebo orgánu verejnej moci neoprávnené zvýhodnenie;

c)  podstatná zmena, ktorá ovplyvňuje jej povahu, ciele alebo podmienky vykonávania, čo by spôsobilo narušenie jej pôvodných cieľov.

Členský štát môže lehotu stanovenú v prvom pododseku skrátiť na tri roky v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v písmenách a), b) a c) súvisiacich so zachovaním investícií alebo pracovných miest vytvorených MSP. [PN 268]

2.  V prípade operácií podporovaných z ESF+ sa podpora z ESF+ vráti späť iba vtedy, keď tieto operácie podliehajú povinnosti zachovať investíciu podľa pravidiel štátnej pomoci.

3.  Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na príspevky programu do alebo z finančných nástrojov a na žiadnu operáciu, v prípade ktorej sa skončila výrobná činnosť v dôsledku nepodvodného vyhlásenia konkurzu. [PN 269]

Článok 60

Premiestnenie

1.  Výdavky na podporu premiestnenia vymedzené v článku 2 ods. 26 nie sú oprávnené na príspevok z fondov.

2.  Keď príspevok z fondov predstavuje štátnu pomoc, riadiaci orgán sa uistí, že príspevok nepodporuje premiestnenie v súlade s článkom 14 ods. 16 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014.

Článok 61

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre granty

1.  Nepeňažné príspevky vo forme poskytnutia prác, tovaru, služieb, pozemkov a nehnuteľností, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, môžu byť oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá zahŕňa nepeňažné príspevky, neprekročí na konci operácie s výnimkou nepeňažných príspevkov celkové oprávnené výdavky;

b)  hodnota pripísaná nepeňažným príspevkom neprekročí náklady, ktoré sú všeobecne prijateľné na príslušnom trhu;

c)  hodnotu a poskytnutie nepeňažného príspevku možno nezávisle posúdiť a overiť;

d)  v prípade poskytnutia pozemku alebo nehnuteľnosti možno na účely zmluvy o prenájme uskutočniť platbu v ročnej nominálnej výške, ktorá neprekročí základnú menovú jednotku členského štátu;

e)  v prípade nepeňažných príspevkov vo forme neplatenej práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy overená dĺžka vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu.

Hodnotu pozemku alebo nehnuteľnosti uvedenej v prvom pododseku písm. d) tohto článku osvedčí nezávislý kvalifikovaný znalec alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom táto hodnota nesmie prekročiť obmedzenie uvedené v článku 58 ods. 1 písm. b).

2.  Náklady na odpisy, za ktoré sa neuskutočnila žiadna platba doložená faktúrami, sa môžu považovať za oprávnené, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  pravidlá oprávnenosti programu to umožňujú;

b)  výška výdavkov je riadne doložená dokladmi, ktorých dôkazná hodnota je rovnocenná faktúram na oprávnené náklady, ak dané náklady boli refundované vo forme uvedenej v článku 48 ods. 1 písm. a);

c)  náklady sa vzťahujú výlučne na obdobie podpory operácie;

d)  verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných aktív.

Článok 62

Osobitné pravidlá oprávnenosti pre finančné nástroje

1.  Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú celkovú sumu programového príspevku, ktorá bola vyplatená alebo v prípade záruk vyčlenená, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:

a)  platbám konečným prijímateľom v prípade úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií;

b)  prostriedkom vyčleneným, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, či už neuhradeným alebo už splatným, s cieľom uhradiť možné výzvy na uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe multiplikačného pomeru, ktorý zahŕňa súhrnnú sumu príslušných poskytnutých nových úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií do konečných prijímateľov;

c)  platbám konečným prijímateľom alebo v ich prospech, keď sú finančné nástroje skombinované s iným príspevkom Únie v jednej operácii finančného nástroja v súlade s článkom 52 ods. 5;

d)  platbám poplatkov za riadenie a refundáciám nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj.

2.  V prípade odseku 1 písm. b) sa multiplikačný pomer stanoví na základe obozretného ex ante posúdenia rizika a v príslušnej dohode o financovaní. Multiplikačný pomer sa môže preskúmať, ak je to odôvodnené následnými zmenami trhových podmienok. Takéto preskúmanie nemá spätnú účinnosť.

3.  V prípade odseku 1 písm. d) sú poplatky súvisiace s riadením založené na výkonnosti. Počas prvých dvanástich mesiacov implementácie finančného nástroja je oprávnená základná odmena za náklady a poplatky súvisiace s riadením. Keď sa orgány implementujúce holdingový fond a/alebo osobitné fondy podľa článku 53 ods. 3 2 vyberú prostredníctvom priameho zadania zákazky, na výšku poplatkov a nákladov súvisiacich s riadením vyplatenú týmto orgánom, ktorú možno deklarovať ako oprávnené výdavky, sa uplatňuje prahová hodnota do 5 % celkovej sumy programových príspevkov poskytnutých konečným prijímateľom v úveroch, kapitálových a kvázi kapitálových investíciách alebo vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách. [PN 270]

Ak sa výber orgánov implementujúcich finančné nástroje uskutočňuje prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s uplatniteľným právom a ak verejná súťaž stanovuje potrebu vyšších nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením, ktoré sa stanovujú podľa výkonnosti. [PN 271]

4.  Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným prijímateľom, neuvádzajú sa ako oprávnené výdavky.

5.  Oprávnené výdavky deklarované v súlade s odsekom 1 nesmú prekročiť súčet celkovej sumy podpory z fondov vyplatenej na účely uvedeného odseku a príslušného národného spolufinancovania.

HLAVA VI

RIADENIE A KONTROLA

KAPITOLA I

Všeobecné pravidlá riadenia a kontroly

Článok 63

Povinnosti členských štátov

1.  Členské štáty majú systémy riadenia a kontroly pre svoje programy v súlade s ustanoveniami tejto hlavy a zabezpečujú ich fungovanie v súlade so správnym finančným riadením a kľúčovými požiadavkami, ktoré sú uvedené v prílohe X.

2.  Členské štáty zabezpečujú zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii a prijímajú všetky potrebné opatrenia na prevenciu, odhalenie a nápravu nezrovnalostí a podávanie správ o nezrovnalostiach vrátane podvodu. Členské štáty plne spolupracujú s úradom OLAF. [PN 272]

3.  Členské štáty na žiadosť Komisie prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a na zabezpečenie zákonnosti a riadnosti výdavkov predložených Komisii. Ak uvedené opatrenie predstavuje audit, môžu sa na ňom zúčastniť úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia.

4.  Členské štáty zabezpečujú kvalitu, nezávislosť a spoľahlivosť systému monitorovania a údajov o ukazovateľoch. [PN 273]

5.  Členské štáty majú systémy a postupy na zabezpečenie uchovávania všetkých dokladov požadovaných na audítorský záznam podľa prílohy XI v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 76.

6.  Členské štáty majú mechanizmy na zabezpečenie účinného preskúmania sťažností týkajúcich sa fondov. Za rozsah, pravidlá a postupy týkajúce sa týchto mechanizmov zodpovedajú členské štáty v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom. Na žiadosť Komisie preskúmajú v súlade s článkom 64 ods. 4a sťažnosti predložené Komisii, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ich programov, a informujú Komisiu o výsledkoch tohto preskúmania. [PN 274]

Na účely tohto článku sa sťažnosti vzťahujú na akýkoľvek spor medzi potenciálnymi a vybranými prijímateľmi, pokiaľ ide o navrhovanú alebo vybranú operáciu, a na akékoľvek spory s tretími stranami o implementácii programu alebo operácií v rámci neho, a to bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva vymedzené ako prostriedky právnej nápravy.

7.  Členské štáty zabezpečia, aby sa každá výmena informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za programy vykonala prostredníctvom používateľsky ústretových systémov elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XII. [PN 275]

V prípade programov podporovaných z ENRF, AMIF, ISF a BMVI sa prvý pododsek uplatňuje od 1. januára 2023 2022. [PN 276]

Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy podľa článku [4 ods. 1 písm. c) bodu vii xi)] nariadenia o ESF+. [PN 277]

8.  Členské štáty zabezpečia, aby sa každá oficiálna výmena informácií medzi členským štátom a Komisiou vykonala prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov v súlade s prílohou XIII.

9.  Každý členský štát po schválení programu a najneskôr v čase podania žiadosti o záverečnú platbu za prvý účtovný rok a najneskôr 30. júna 2023 zostaví opis systému riadenia a kontroly v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XIV. Tento opis priebežne aktualizuje, aby zohľadnil akékoľvek následné zmeny.

10.  Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie odseku 2 tohto článku stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré treba oznámiť, a údajov, ktoré treba poskytnúť.

11.  Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci formát, ktorý treba použiť na oznamovanie nezrovnalostí v súlade s konzultačným postupom podľa článku 109 ods. 2, aby zabezpečila jednotné podmienky a pravidlá vykonávania tohto článku. [PN 278]

Článok 64

Právomoci a povinnosti Komisie

1.  Komisia sa uistí, že členské štáty majú systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a že tieto systémy účinne a efektívne fungujú počas implementácie programov. Komisia vypracuje pre členské štáty stratégiu auditu a plán auditu, ktorý je založený na posúdení rizika. [PN 279]

Komisia a orgány auditu koordinujú svoje plány auditu.

2.  Audity Komisie sa vykonajú do troch dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po schválení účtov, v ktorých sú príslušné výdavky zahrnuté. Toto obdobie sa neuplatňuje na operácie, kde existuje podozrenie z podvodu. [PN 280]

3.  Úradníci Komisie alebo ich oprávnení zástupcovia majú na účely auditov prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z fondov, alebo k systémom riadenia a kontroly bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené, a dostávajú kópie v požadovanom osobitnom formáte.

4.  Okrem toho sa v prípade auditov na mieste uplatňujú tieto ustanovenia:

a)  Komisia oznámi príslušnému vnútroštátnemu orgánu audit minimálne 12 15 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov. Na týchto auditoch sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu. [PN 281]

b)  Ak uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení vyhradzuje určité úkony subjektom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi, úradníci Komisie a oprávnení zástupcovia majú prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva príslušných právnych subjektov.

c)  Komisia zašle predbežné zistenia auditu, a to aspoň v jednom z úradných jazykov Únie, najneskôr do 3 2 mesiacov po poslednom dni auditu príslušnému orgánu členského štátu. [PN 282]

d)  Komisia zašle audítorskú správu, a to aspoň v jednom z úradných jazykov Únie, najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia úplnej odpovede príslušného orgánu členského štátu na predbežné zistenia auditu. Odpoveď členského štátu sa považuje za úplnú, ak Komisia do 2 mesiacov neoznámi, že niektoré dokumenty chýbajú. [PN 283]

Komisia môže v riadne odôvodnených prípadoch predĺžiť lehoty uvedené v písmenách c) a d) o ďalšie tri dva mesiace. [PN 284]

4a.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 63 ods. 6, Komisia zabezpečí systém vybavovania sťažností, ktorý bude prístupný občanom a zainteresovaným stranám. [PN 285]

Článok 65

Orgány zodpovedné za programy

1.  Členský štát určí na účely článku [63 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách pre každý program riadiaci orgán a orgán auditu. Ak členský štát využije možnosť podľa článku 66 ods. 2, príslušný orgán sa určí ako orgán zodpovedný za program. Tieto rovnaké orgány môžu byť zodpovedné za viac ako jeden program.

2.  Orgán auditu je orgán verejnej moci alebo súkromný orgán, ktorý je funkčne nezávislý od riadiaceho orgánu a orgánov alebo subjektov podrobených auditu, ktoré boli poverené funkciami alebo na ktoré boli tieto funkcie delegované. [PN 286]

3.  Riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov na vykonanie určitých úloh v rámci svojej zodpovednosti. Dohovory medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi sa zaznamenávajú v písomnej forme.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavala zásada oddelenia funkcií medzi orgánmi zodpovednými za programy a v rámci nich.

5.  Riadiaci orgán príslušného programu určí orgán implementujúci program spolufinancovania podľa článku [11] nariadenia (EÚ) (…) [Pravidlá účasti na programe Európsky horizont] ako sprostredkovateľský orgán v súlade s odsekom 3.

KAPITOLA II

Štandardné systémy riadenia a kontroly

Článok 66

Funkcie riadiaceho orgánu

1.  Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie programu v záujme plnenia cieľov programu. Zastáva najmä tieto funkcie:

a)  vyberá operácie v súlade s článkom 67;

b)  vykonáva úlohy súvisiace s riadením programu v súlade s článkom 68;

c)  podporuje prácu monitorovacieho výboru v súlade s článkom 69;

d)  vykonáva dohľad nad sprostredkovateľskými orgánmi;

e)  zaznamenáva a uchováva v elektronickom systéme elektronických systémoch údaje o každej operácii, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audit, a zabezpečuje bezpečnosť, integritu a dôvernosť údajov a overenie totožnosti používateľov. [PN 287]

2.  Členský štát môže poveriť účtovnou funkciou uvedenou v článku 70 riadiaci orgán alebo iný orgán.

3.  V prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI účtovnícku funkciu vykonáva alebo za ňu zodpovedá riadiaci orgán.

4.  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre zaznamenávanie a uchovávanie elektronických údajov podľa odseku 1 písm. e) prijme Komisia vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 109 ods. 2.

Článok 67

Výber operácií riadiacim orgánom

1.  Riadiaci orgán stanoví a uplatňuje na výber operácií kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné, transparentné, zabezpečujú prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, rodovú rovnosť a zohľadňujú Chartu základných práv Európskej únie a zásady udržateľného rozvoja a politiky Únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 11 a článkom 191 ods. 1 ZFEÚ. [PN 288]

Týmito kritériami a postupmi sa zabezpečí prioritizácia operácií, ktoré sa majú vybrať s cieľom maximalizovať príspevok Únie k plneniu cieľov programu.

2.  Na žiadosť Komisie riadiaci orgán konzultuje s Komisiou a zohľadní jej pripomienky pred prvým podaním podmienok účasti monitorovaciemu výboru a pred všetkými následnými zmenami týchto kritérií.

3.  Pri výbere operácií riadiaci orgán:

a)  zabezpečí, aby boli vybrané operácie udržateľné, v súlade s programom a územnými stratégiami a účinne prispievali k plneniu jeho špecifických cieľov; [PN 289]

b)  zabezpečí, aby vybrané operácie boli v súlade s príslušnými stratégiami a plánovacími dokumentmi stanovenými na plnenie základných podmienok;

c)  zabezpečí, aby vybrané operácie predstavovali najlepší vhodný pomer medzi výškou podpory, podniknutými činnosťami a plnením cieľov; [PN 290]

d)  overí, či má prijímateľ potrebné finančné prostriedky a mechanizmy na pokrytie nákladov na prevádzku a údržbu;

e)  zabezpečí, aby vybrané operácie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(45), boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo zisťovacieho konania a aby boli riadne zohľadnené posudzovanie alternatívnych riešení a rozsiahla verejná konzultácia na základe požiadaviek uvedenej smernice zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ(46); [PN 291]

f)  keď sa operácie začali ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, overí zabezpečí, či aby sa dodržalo uplatniteľné právo; [PN 292]

g)  zabezpečí, aby vybrané operácie patrili do rozsahu pôsobnosti príslušného fondu a dali sa priradiť k typu intervencie alebo oblasti podpory v prípade ENRF;

h)  zabezpečí, aby operácie nezahŕňali činnosti, ktoré boli súčasťou operácie týkajúcej sa premiestnenia v súlade s článkom 60 alebo ktoré predstavovali presun výrobnej činnosti v súlade s článkom 59 ods. 1 písm. a);

i)  zabezpečí, aby vybrané operácie neboli ovplyvnené odôvodneným stanoviskom Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo výkonnosť operácií;

j)  zabezpečí, pred prijatím investičných rozhodnutí, aby investície do infraštruktúry boli odolné proti zmene klímy a mali očakávanú životnosť minimálne päť rokov, ako aj uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti. [PN 293]

4.  Riadiaci orgán zabezpečí, aby sa prijímateľovi poskytol dokument, v ktorom sa stanovujú všetky podmienky udelenia podpory pre každú operáciu vrátane osobitných požiadaviek na produkty alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, finančného plánu a časového obmedzenia jej realizácie a prípadne metódy, ktorá sa uplatní na určenie nákladov operácie, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

5.  V prípade operácií, ktoré dostali certifikáciu známky excelentnosti alebo ktoré boli vybrané v rámci programov spolufinancovaných Európskym horizontom, sa riadiaci orgán môže rozhodnúť udeliť podporu priamo z EFRR alebo ESF+ za predpokladu, že tieto operácie sú v súlade s cieľmi programu.

Uplatňuje sa miera spolufinancovania nástroja poskytujúceho certifikáciu známky excelentnosti alebo programu spolufinancovania a stanoví sa v dokumente podľa odseku 4.

5a.   Riadiaci orgán môže v riadne odôvodnených prípadoch takisto rozhodnúť, že prispeje do výšky až 5 % finančnej alokácie na program v rámci EFRR a ESF+ na konkrétne projekty v členskom štáte oprávnené v rámci programu Horizont Európa vrátane tých, ktoré boli vybrané v druhej fáze, za predpokladu, že tieto konkrétne projekty prispejú k cieľom programu v danom členskom štáte. [PN 294]

6.  Keď riadiaci orgán vyberie operáciu strategického významu, okamžite do jedného mesiaca o tom informuje Komisiu a poskytne jej všetky relevantné informácie o tejto operácii vrátane analýzy nákladov a prínosov. [PN 295]

Článok 68

Riadenie programov riadiacim orgánom

1.  Riadiaci orgán:

a)  vykonáva overovanie (ďalej len „overovanie zo strany riadiaceho orgánu“), či sa spolufinancované výrobky dodali a spolufinancované služby poskytli a či je operácia v súlade s uplatniteľným právom, programom a podmienkami na získanie podpory na operáciu a:

i)  ak sa majú náklady refundovať podľa článku 48 ods. 1 písm. a), či sa zaplatili výdavky žiadané prijímateľmi v súvislosti s týmito nákladmi a či prijímatelia vedú samostatné účtovné záznamy pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

ii)  ak sa majú náklady refundovať podľa článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), či sa splnili podmienky refundácie výdavkov prijímateľovi;

b)  v závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov v prípade zálohových a priebežných platieb zabezpečuje, aby prijímateľ dostal sumu, ktorá je splatná v plnej výške za overené výdavky najneskôr do 90 60 dní odo dňa predloženia žiadosti o platbu zo strany prijímateľa; [PN 296]

c)  má účinné a primerané opatrenia a postupy na boj proti podvodom, pričom zohľadňuje zistené riziká;

d)  predchádza nezrovnalostiam, odhaľuje a napráva ich;

e)  potvrdzuje, že výdavky zaznamenané v účtoch sú zákonné a riadne;

f)  v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XV vypracuje vyhlásenie riadiaceho subjektu;

g)  poskytuje prognózy súm žiadostí o platbu, ktoré sa majú predložiť na súčasný a nasledujúci kalendárny rok do 31. januára a 31. júla v súlade s prílohou VII.

V prípade prvého pododseku písm. b) sa žiadna suma nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by sumy pre prijímateľov znižoval.

Pokiaľ ide o operácie verejno-súkromného partnerstva, riadiaci orgán vykoná platby na viazaný účet zriadený na tento účel v mene prijímateľa, ktorý sa používa v súlade s dohodou o verejno-súkromnom partnerstve.

2.  Overovanie zo strany riadiaceho orgánu uvedené v odseku 1 písm. a) sa zakladá na riziku a je primerané zisteným rizikám, v zmysle vymedzenia v stratégii riadenia rizika.

Overovania zo strany riadiaceho orgánu zahŕňajú administratívne overovania žiadostí prijímateľov o platbu a overovania operácií na mieste. Vykonávajú sa najneskôr pred prípravou účtov v súlade s článkom 92.

3.  Ak je riadiaci orgán zároveň prijímateľom v rámci programu, opatreniami na overovanie zo strany riadiaceho orgánu sa zabezpečí oddelenie funkcií.

4.  Odchylne od odseku 2 môže nariadenie o EÚS stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa overovania zo strany riadiaceho orgánu uplatniteľné na programy Interreg.

Článok 69

Podpora práce monitorovacieho výboru riadiacim orgánom

Riadiaci orgán:

a)  poskytuje monitorovaciemu výboru včas všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh;

b)  zabezpečuje následné opatrenia týkajúce sa rozhodnutí a odporúčaní monitorovacieho výboru.

Článok 70

Účtovná funkcia

1.  Účtovná funkcia pozostáva z týchto úloh:

a)  vypracovania a predloženia vypracovanie a predloženie žiadostí o platbu Komisii v súlade s článkami 85 a 86 a berúc do úvahy audity vykonané orgánom auditu alebo na jeho zodpovednosť; [PN 297]

b)  zostavenie a predkladanie účtov, potvrdenie úplnosti, presnosti a správnosti v súlade s článkom 92 a vedenie záznamov o všetkých prvkoch účtov v elektronickom systéme; [PN 298]

c)  konverzie sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom sú výdavky zapísané v účtovných systémoch orgánu zodpovedného za vykonávanie úloh stanovených v tomto článku.

2.  Účtovná funkcia nezahŕňa overovanie na úrovni prijímateľov.

3.  Odchylne od odseku 1 písm. c) sa môže v nariadení o EÚS stanoviť iná metóda na konverziu sumy výdavkov vynaložených v inej mene na euro.

Článok 71

Funkcie orgánu auditu

1.  Orgán auditu je zodpovedný za vykonávanie systémových auditov, auditov operácií a auditov účtov s cieľom poskytnúť Komisii nezávislé uistenie o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a o zákonnosti a riadnosti výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii.

2.  Audítorské činnosti sa musia vykonávať v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

3.  Orgán auditu zostavuje a predkladá Komisii:

a)  ročné audítorské stanovisko v súlade s článkom 63 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa vzoru uvedeného v prílohe XVI a založené na všetkých vykonaných audítorských činnostiach, ktoré sa vzťahujú na tieto zložky:

i)  úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov;

ii)  zákonnosť a riadnosť výdavkov obsiahnutých v účtoch predložených Komisii

iii)  efektívne fungovanie systému riadenia a kontroly.

b)  výročnú kontrolnú správu, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 63 ods. 5 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, je v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVII, podporuje audítorské stanovisko uvedené v písmene a) a uvádza zhrnutie zistení vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a nedostatkov v systémoch, ako aj navrhované a realizované nápravné opatrenia, výslednú celkovú mieru chybovosti a zostatkovú mieru chybovosti výdavkov zahrnutých do účtov predložených Komisii.

4.  Ak sú na účely auditov operácií vytvorené zoskupenia programov podľa článku 73 ods. 2, môžu sa informácie požadované v odseku 3 písm. b) zaradiť do jednej správy.

Ak orgán auditu využije túto možnosť v prípade programov podporovaných z AMIF, ISF a BMVI, informácie požadované podľa odseku 3 písm. b) podáva fond.

5.  Orgán auditu predloží Komisii správy o systémovom audite hneď po ukončení námietkového konania s príslušnými subjektmi podrobenými auditu.

6.  Komisia, orgány auditu sa pravidelne stretávajú najmenej raz ročne, ak sa nedohodnú inak, aby preskúmali stratégiu auditu, výročnú kontrolnú správu a audítorské stanovisko, aby koordinovali svoje plány a metódy auditu a vymenili si názory na otázky týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.

6a.   Audit sa vykoná s odkazom na normu platnú v čase dohovoru o auditovanej operácii okrem prípadov, keď sú pre prijímateľa výhodnejšie nové normy. [PN 299]

6b.   Zistenie nezrovnalosti v rámci auditu operácie vedúcej k peňažnej sankcii nemôže viesť k rozšíreniu rozsahu kontroly alebo k finančným opravám nad rámec výdavkov zahrnutých do účtovného roka kontrolovaných výdavkov. [PN 300]

Článok 72

Stratégia auditu

1.  Orgán auditu vypracuje po konzultácii s riadiacim orgánom stratégiu auditu na základe posúdenia rizika, pričom zohľadní opis systému riadenia a kontroly uvedený v článku 63 ods. 9, vzťahujúcu sa na systémové audity a audity operácií. Stratégia auditu musí zahŕňať systémové audity nových určených riadiacich orgánov a orgánov zodpovedných za vykonávanie účtovnej funkcie. Audit sa vykoná do deviatich mesiacov nasledujúcich po prvom roku ich činnosti. Stratégia auditu sa vypracuje v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XVIII a aktualizuje sa každoročne po prvej výročnej kontrolnej správe a prvom audítorskom stanovisku poskytnutých Komisii. Môže sa vzťahovať na jeden alebo viacero programov. V rámci stratégie auditu môže orgán auditu určiť limit pre audity jednotlivých účtov. [PN 301]

2.  Stratégia auditu sa predloží Komisii na jej žiadosť.

Článok 73

Audity operácií

1.  Audity operácií sa týkajú výdavkov deklarovaných Komisii v účtovnom roku na základe vzorky. Táto vzorka musí byť reprezentatívna a založená na štatistických metódach výberu vzorky.

2.  Ak populácia pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, môže sa na základe odborného úsudku orgánu auditu použiť neštatistická metóda výberu vzorky. V takýchto prípadoch musí byť veľkosť vzorky dostatočná na to, aby orgánu auditu umožnila vypracovať platné audítorské stanovisko. Neštatistická metóda výberu vzorky pokrýva najmenej 10 % náhodne vybraných jednotiek vzorky z populácie účtovného roka.

Štatistická metóda výberu vzorky sa môže uplatniť na jeden alebo viac programov, ktoré dostávajú podporu z EFRR, Kohézneho fondu a ESF+, a v prípade potreby na základe stratifikácie pokrýva jedno alebo viaceré programové obdobia, a to podľa odborného posúdenia orgánu auditu.

Vzorka operácií podporovaných z AMIF, ISF, BMVI a ENRF sa vzťahuje na operácie podporované z každého fondu osobitne.

3.  Audity operácií zahŕňajú overenie na mieste týkajúce sa fyzického vykonania operácie, len ak si to typ dotknutej operácie vyžaduje.

V prípade nezhody medzi Komisiou a členským štátom, pokiaľ ide o zistenia auditu, sa zavedie konanie o urovnaní. [PN 302]

V nariadení o ESF+ sa môžu stanoviť osobitné ustanovenia pre programy podľa článku 4 ods. 1 písm. c) bodu vii) nariadenia o ESF+.

4.  Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 107 s cieľom doplniť tento článok stanovením bežných štandardizovaných metód a modalít výberu vzorky na pokrytie jedného alebo viacerých programových období.

Článok 74

Vykonávanie jedného auditu

1.  Pri vykonávaní auditov Komisia a orgány auditu náležite zohľadnia zásady jedného auditu a proporcionality v súvislosti s úrovňou rizika pre rozpočet Únie. Predchádzajú duplicite auditov tých istých výdavkov deklarovaných Komisii s cieľom minimalizovať náklady na overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity a administratívnu záťaž prijímateľov.

Komisia a orgány auditu najskôr využijú všetky informácie a záznamy dostupné v elektronickom systéme uvedenom elektronických systémoch uvedených v článku 66 ods. 1 písm. e) vrátane výsledkov overovaní zo strany riadiaceho orgánu a od dotknutých prijímateľov žiadajú a získavajú dodatočné dokumenty a audítorské dôkazy, iba ak si to podľa ich odborného úsudku situácia vyžaduje na podporu spoľahlivých záverov auditu. [PN 303]

2.  V prípade programov, v rámci ktorých Komisia dospeje k záveru, že stanovisko orgánu auditu je spoľahlivé a dotknutý členský štát sa zúčastňuje na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, sa vlastné audity Komisie obmedzia na audit práce orgánu auditu.

3.  Operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 400 000 EUR v prípade EFRR a Kohézneho fondu, 300 000 EUR v prípade ESF+ alebo 200 000 EUR v prípade ENRF, AMIF, ISF a BMVI sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou.

Ostatné operácie sa pred predložením účtov za účtovný rok, v ktorom sa daná operácia dokončí, nesmú podrobiť viac ako jednému auditu za účtovný rok vykonanému buď orgánom auditu alebo Komisiou. Operácie sa v žiadnom roku nepodrobia auditu vykonanému Komisiou alebo orgánom auditu, ak už v tom roku vykonal audit Európsky dvor audítorov, a to za predpokladu, že výsledky tohto auditu vykonaného Európskym dvorom audítorov v prípade takýchto operácií môže použiť orgán auditu alebo Komisia na účely splnenia svojich príslušných úloh.

4.  Bez ohľadu na ustanovenia odseku 3 sa môže akákoľvek operácia podrobiť viac ako jednému auditu, ak orgán auditu na základe svojho odborného úsudku dospeje k záveru, že nie je možné vypracovať spoľahlivé audítorské stanovisko.

5.  Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú v prípadoch, keď:

a)  existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podozrenie z podvodu;

b)  treba zopakovať prácu orgánu auditu na získanie uistenia o jeho účinnom fungovaní;

c)  existuje dôkaz o závažnom nedostatku v práci orgánu auditu.

Článok 75

Overovania zo strany riadiaceho orgánu a audity finančných nástrojov

1.  Riadiaci orgán vykonáva overovania na mieste (overovania na mieste zo strany riadiaceho orgánu) v súlade s článkom 68 ods. 1 len na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni orgánov poskytujúcich príslušné nové úvery. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak finančný nástroj poskytuje kontrolné správy podporujúce žiadosť o platbu, riadiaci orgán môže rozhodnúť nevykonať overovanie riadenia na mieste. [PN 304]

2.  Riadiaci orgán nevykonáva overovanie na mieste na úrovni Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, však poskytujú riadiacemu orgánu kontrolné správy, ktoré podporujú žiadosti o platbu. [PN 305 netýka sa slovenskej verzie]

3.  Orgán auditu vykonáva systémové audity a audity operácií v súlade s článkami 71, 73 alebo 77 na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančný nástroj, a v rámci záručných fondov na úrovni orgánov poskytujúcich príslušné nové úvery. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak finančný nástroj poskytuje orgánu auditu výročnú správu o audite vypracovanú ich externými audítormi do konca každého kalendárneho roka, ktorá sa vzťahuje na prvky uvedené v prílohe XVII, orgán auditu môže rozhodnúť nevykonať ďalšie audity. [PN 306]

3a.   V kontexte záručných fondov môžu orgány zodpovedné za audit programov vykonávať overenia alebo audity subjektov poskytujúcich nové príslušné úvery iba v prípade, keď nastane jedna alebo viac nasledujúcich situácií:

a)  podporné dokumenty poskytujúce dôkaz o podpore z finančného nástroja konečným prijímateľom nie sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu ani na úrovni orgánov, ktoré implementujú finančné nástroje;

b)  existujú dôkazy o tom, že dokumenty, ktoré sú k dispozícii na úrovni riadiaceho orgánu alebo na úrovni orgánov implementujúcich finančné nástroje, nepredstavujú pravdivý a presný obraz o poskytovanej podpore. [PN 307]

4.  Orgán auditu nevykonáva audity finančných nástrojov implementovaných členským štátom na úrovni EIB alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií, v ktorých je členský štát akcionárom.

EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie, v ktorých je členský štát akcionárom, poskytujú Komisii a orgánu auditu výročnú audítorskú správu vypracovanú svojimi externými audítormi na konci každého kalendárneho roka. Táto správa obsahuje prvky uvedené v prílohe XVII.

5.  EIB alebo iné medzinárodné finančné inštitúcie poskytnú orgánom zodpovedným za programy všetky dokumenty potrebné na to, aby mohli plniť svoje povinnosti.

Článok 76

Dostupnosť dokumentov

1.  Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá, ktorými sa riadi štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby sa všetky doklady týkajúce sa operácie podporovanej z fondov uchovávali na primeranej úrovni počas obdobia piatich troch rokov od 31. decembra roka, v ktorom riadiaci orgán prijímateľovi vyplatil poslednú platbu. [PN 308]

2.  Toto časové obdobie sa preruší buď v prípade súdneho konania, alebo na základe žiadosti Komisie.

2a.   Obdobie uchovávania dokladov sa môže na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu znižovať proporcionálne podľa rizikového profilu a veľkosti prijímateľov. [PN 309]

KAPITOLA III

Využitie vnútroštátnych systémov riadenia

Článok 77

Posilnené proporčné opatrenia

Ak sú splnené podmienky uvedené v článku 78, môže členský štát v súvislosti so systémom riadenia a kontroly programu uplatňovať tieto posilnené proporčné opatrenia:

a)  odchylne od článku 68 ods. 1 písm. a) a článku 68 ods. 2 môže riadiaci orgán na vykonávanie overovaní (overovania zo strany riadiaceho orgánu) uplatňovať iba vnútroštátne postupy;

b)  odchylne od článku 73 ods. 1 a 3 môže orgán auditu svoju audítorskú činnosť obmedziť na štatistickú metódu výberu 30 jednotiek vzorky dotknutého programu alebo dotknutej skupiny programov;

c)  Komisia svoje vlastné audity obmedzí na preskúmanie práce orgánu auditu tým, že ju zopakuje iba na svojej úrovni, pokiaľ dostupné informácie nenaznačujú závažný nedostatok v práci orgánu auditu.

Pokiaľ ide o písmeno b), ak populácia pozostáva z menej ako 300 jednotiek vzorky, orgán auditu môže uplatniť aj neštatistickú metódu výberu vzorky v súlade s článkom 73 ods. 2.

Článok 78

Podmienky uplatňovania posilnených primeraných opatrení

1.  Členský štát môže kedykoľvek počas programového obdobia uplatňovať posilnené primerané opatrenia stanovené v článku 77, ak Komisia vo svojich zverejnených výročných správach o činnosti za posledné dva roky predchádzajúce rozhodnutiu členského štátu uplatniť ustanovenia tohto článku potvrdila, že systém riadenia a kontroly programu účinne funguje a celková miera chybovosti za každý rok je nižšia ako 2 %. Pri posudzovaní účinného fungovania systému riadenia a kontroly programu Komisia zohľadní účasť dotknutého členského štátu na posilnenej spolupráci na zriadení Európskej prokuratúry.

Ak sa členský štát rozhodne využiť túto možnosť, oznámi Komisii uplatňovanie primeraných opatrení stanovených v článku 77, ktoré sa budú uplatňovať od začiatku nasledujúceho účtovného roka.

2.  Na začiatku programového obdobia môže členský štát na podobný program implementovaný v rokoch 2014 – 2020 uplatňovať opatrenia uvedené v článku 77, ak spĺňa podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku a riadiace a kontrolné opatrenia stanovené pre program na obdobie 2021 – 2027 do veľkej miery vychádzajú z predchádzajúceho programu. V takých prípadoch sa rozšírené primerané opatrenia uplatňujú od začiatku programu.

3.  Členský štát náležite stanoví alebo aktualizuje opis systému riadenia a kontroly a stratégiu auditu uvedené v článku 63 ods. 9 a článku 72.

Článok 79

Úprava počas programového obdobia

1.  Ak Komisia alebo orgán auditu dospeje na základe vykonaných auditov a výročnej kontrolnej správy k záveru, že podmienky stanovené v článku 78 už nie sú splnené, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal dodatočné audítorské činnosti v súlade s článkom 63 ods. 3 a prijal nápravné opatrenia.

2.  Ak sa v následnej výročnej kontrolnej správe potvrdí, že podmienky stále nie sú splnené, čím sa obmedzuje uistenie poskytnuté Komisii o účinnom fungovaní systémov riadenia a kontroly a zákonnosti a riadnosti výdavkov, Komisia požiada orgán auditu, aby vykonal systémové audity.

3.  Komisia môže po tom, ako poskytla členskému štátu príležitosť predložiť svoje pripomienky, informovať členský štát, že posilnené primerané opatrenia stanovené v článku 77 sa už neuplatňujú.

HLAVA VII

finančné riadenie, predloženie a preskúmanie účtov a finančné opravy

KAPITOLA I

Finančné riadenie

Oddiel I

Všeobecné pravidlá účtovníctva

Článok 80

Rozpočtové záväzky

1.  Rozhodnutie o schválení programu v súlade s článkom 18 predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho oznámenie dotknutému členskému štátu predstavuje právny záväzok.

V tomto rozhodnutí sa uvádza príspevok Únie na každý fond a rok.

2.  Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku každému programu realizuje Komisia každý rok v ročných splátkach pre každý fond v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

3.  Odchylne od článku 111 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na prvú splátku, realizujú po prijatí programu Komisiou.

Článok 81

Používanie eura

Všetky sumy stanovené v programoch, o ktorých členské štáty podávajú správu Komisii, alebo ich deklarujú, sa uvádzajú v eurách.

Článok 82

Vrátenie platby

1.  Vrátenie akejkoľvek platby do rozpočtu Únie, sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie vypracovanom v súlade s [článkom 98 nariadenia o rozpočtových pravidlách]. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.  Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti.

Oddiel II

Pravidlá týkajúce sa platieb členským štátom

Článok 83

Typy platieb

Platby majú formu zálohových platieb, priebežných platieb a platieb zostatku účtov za účtovný rok.

Článok 84

Zálohové platby

1.  Komisia platí zálohovú platbu na základe celkovej podpory z fondov stanovenej v rozhodnutí o schválení programu podľa článku 17 ods. 3 písm. f) bod i).

2.  Zálohová platba pre každý fond sa uhradí v ročných splátkach pred 1. júlom každého roka v závislosti od dostupných finančných prostriedkov takto: [PN 310]

a)  2021: 0,5 %;

b)  2022: 0,5 0,7 %; [PN 311]

c)  2023: 0,5 1 %; [PN 312]

d)  2024: 0,5 1,5 %; [PN 313]

e)  2025: 0,5 2 %; [PN 314]

f)  2026: 0,5 2 % [PN 315]

Ak sa program prijme po 1. júli 2021, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia.

3.  Odchylne od odseku 2 sa pre programy Interreg stanovia osobitné pravidlá týkajúce sa zálohových platieb v nariadení o EÚS.

4.  Sumu vyplatenú ako zálohová platba Komisia zúčtuje najneskôr na konci záverečného účtovného roka.

5.  Všetky úroky, ktoré vznikli zo zálohových platieb, sa použijú na dotknutý program rovnakým spôsobom ako v prípade fondov a zahrnú sa do účtov záverečného účtovného roka.

Článok 85

Žiadosti o platbu

1.  Členský štát predloží za každý program, fond a účtovný rok maximálne štyri žiadosti o platby. Každoročné lehoty na žiadosti o platbu: 30. apríl, 31. júl, 31. október a 26. december.

Posledná žiadosť o platbu predložená do 31. júla sa považuje za záverečnú žiadosť o platbu v účtovnom roku, ktorý sa skončil 30. júna.

2.  Žiadosti o platbu sú neprijateľné, pokiaľ nebol predložený najaktuálnejší balík uisťujúcich dokumentov, ktorý sa má poskytnúť.

3.  Žiadosti o platbu sa Komisii predkladajú v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XIX a pre každú prioritu a podľa kategórie regiónov zahŕňajú:

a)  celkovú výšku oprávnených výdavkov, ktoré prijímatelia vynaložili a zaplatili pri vykonávaní operácií, ako je zaznamenaná v systéme orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu;

b)  sumu za technickú pomoc vypočítanú v súlade s článkom 31 ods. 2; [PN 316]

c)  celkovú výšku verejných príspevkov, ktoré sa vyplatili alebo sa majú vyplatiť, ako je zaznamenaná v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnú funkciu.

4.  Odchylne od odseku 3 písm. a) platí nasledovné:

a)  ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 46 písm. a), predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy odôvodnené pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 89 ods. 2;

b)  ak sa príspevok Únie vyplatí podľa článku 46 písm. c), d) a e) predstavujú sumy zahrnuté v žiadosti o platbu sumy určené v súlade s rozhodnutím uvedeným v článku 88 ods. 3;

c)  pokiaľ ide o formy grantov uvedené v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), sumy zahrnuté do žiadosti o platbu predstavujú náklady vypočítané na uplatniteľnom základe;

ca)   v prípade štátnej pomoci môže žiadosť o platbu zahŕňať preddavky, ktoré prijímateľovi vypláca orgán poskytujúci pomoc za týchto kumulatívnych podmienok: sú predmetom bankovej alebo rovnocennej záruky, nepresahujú 40 % celkovej výšky pomoci, ktorá sa má prijímateľovi poskytnúť na danú operáciu, a sú pokryté z výdavkov zaplatených prijímateľmi a doložené faktúrami s potvrdením o zaplatení za 3 roky. [PN 317]

5.  Odchylne od odseku 3 písm. c) v prípade schém pomoci v zmysle článku 107 ZFEÚ vyplatí verejný príspevok, ktorý zodpovedá výdavkom zahrnutým do žiadosti o platbu, prijímateľom orgán poskytujúci pomoc.

Článok 86

Osobitné prvky v prípade finančných nástrojov v žiadostiach o platbu

1.  Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 53 ods. 2 1, tak žiadosti o platbu podané v súlade s prílohou XIX musia obsahovať celkové sumy vyplatené, alebo v prípade záruk sumy vyčlenené, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, riadiacim orgánom konečným prijímateľom v zmysle článku 62 ods. 1 písm. a), b) a c). [PN 318]

2.  Ak sa finančné nástroje implementujú v súlade s článkom 53 ods. 3 2, tak sa žiadosti o platbu, ktoré zahŕňajú výdavky na finančné nástroje, musia podať v súlade s týmito podmienkami: [PN 319]

a)  suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu musí byť vyplatená do finančného nástroja a môže predstavovať až 25 % celkových programových príspevkov viazaných na finančné nástroje v zmysle príslušnej dohody o financovaní v súlade s príslušnou prioritou a kategóriou regiónov;

b)  suma zahrnutá v následných žiadostiach o platbu podaných počas obdobia oprávnenosti musí zahŕňať oprávnené výdavky, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1.

3.  Suma zahrnutá do prvej žiadosti o platbu uvedená v odseku 2 písm. a) sa odpíše z účtov Komisie najneskôr v záverečnom účtovnom roku.

V žiadostiach o platbu sa uvádza osobitne.

Článok 87

Spoločné pravidlá týkajúce sa platieb

1.  V závislosti od dostupných finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežné platby najneskôr do 60 dní odo dňa, keď Komisia prijala žiadosť o platbu. [PN 320]

2.  Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu a príslušnej kategórii regiónov. Komisia refunduje ako priebežné platby 90 % súm zahrnutých do žiadosti o platbu, ktorá je výsledkom uplatnenia miery spolufinancovania pre každú prioritu na celkové oprávnené náklady alebo prípadne na verejný príspevok. Komisia stanoví výšku zostávajúcich súm, ktoré sa majú refundovať alebo ktoré sa majú vymáhať pri výpočte zostatku na účtoch v súlade s článkom 94.

3.  Podpora z fondov na prioritu vo forme priebežných platieb nesmie byť vyššia ako suma podpory z fondov na túto prioritu stanovená v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program.

4.  Ak má príspevok Únie formu v zmysle článku 46 písm. a) alebo ak majú granty formu uvedenú v článku 48 ods. 1 písm. b), c) a d), tak Komisia neplatí viac ako je suma požadovaná členským štátom.

5.  Okrem toho podpora z fondov na prioritu nesmie v rámci platby zostatku za záverečný účtovný rok prekročiť žiadnu z týchto súm:

a)  verejný príspevok deklarovaný v žiadostiach o platbu;

b)  podpora z fondov vyplatená prijímateľom;

c)  suma požadovaná členským štátom.

6.  Na požiadanie členského štátu možno priebežné platby zvýšiť o 10 % nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú prioritu pre fondy, ak členský štát po [dátum prijatia tohto nariadenia] spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)  členský štát získa úver od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010;

b)  členský štát dostáva strednodobú finančnú pomoc v rámci EMS, ako je stanovené v Zmluve o založení EMS z 2. februára 2012, alebo ako sa uvádza v nariadení Rady (ES) č. 332/2002(47) pod podmienkou implementácie programu makroekonomických úprav;

c)  členskému štátu sa sprístupnila finančná pomoc pod podmienkou implementácie programu makroekonomických úprav, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013(48).

Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu do konca kalendárneho roku, v ktorom sa končí príslušná finančná pomoc.

7.  Odsek 6 sa nevzťahuje na programy Interreg.

Článok 88

Refundácia oprávnených výdavkov na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb

1.  Komisia môže refundovať príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb na refundáciu príspevku Únie na program.

2.  Aby sa dal použiť príspevok Únie na program na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, ako sú uvedené v článku 46, predloží členský štát Komisii návrh v súlade so vzorom uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosť o jeho zmenu.

Sumy a sadzby navrhnuté členským štátom sa stanovujú na základe delegovaného aktu uvedeného v odseku 4 alebo na základe:

a)  spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i)  štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku

ii)  overených údajoch z minulosti

iii)  uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva;

b)  návrhov rozpočtu;

c)  pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov a jednorazových platieb uplatniteľných v rámci politík Únie pri podobnom type operácie;

d)  pravidiel týkajúcich sa zodpovedajúcich jednotkových nákladov a jednorazových platieb uplatňovaných v rámci grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie.

3.  Rozhodnutím Komisie, ktorým sa schvaľuje program alebo jeho zmena, sa stanovujú typy operácií, na ktoré sa vzťahuje refundácia na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, vymedzenie a sumy, na ktoré sa vzťahujú jednotkové náklady, jednorazové platby a paušálne sadzby, a metódy na úpravu týchto súm.

Na podporu operácií, ktorých výdavky Komisia refunduje na základe tohto článku, používajú členské štáty jednu z foriem grantov, ako je uvedené v článku 48 ods. 1.

Cieľom auditov Komisie alebo členských štátov je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundácie zo strany Komisie.

4.  Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to vymedzením jednotkových nákladov, jednorazových platieb, paušálnych sadzieb, ich súm a metód úpravy spôsobom uvedeným v odseku 2 druhom pododseku.

Článok 89

Financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi

1.  Aby sa dal použiť príspevok Únie na celú prioritu programov na základe financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, alebo na jej časť, predloží členský štát Komisii návrh v súlade so vzormi uvedenými v prílohách V a VI ako súčasť programu alebo žiadosti o jeho zmenu. Návrh musí obsahovať tieto informácie:

a)  určenie príslušnej priority a celkovú sumu krytú financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi; opis časti programu a typu operácií krytých financovaním, ktoré nie je spojené s nákladmi;

b)  opis podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť, a časový plán;

c)  strednodobé ciele vedúce k refundácii zo strany Komisie;

d)  merné jednotky;

e)  harmonogram refundácií zo strany Komisie a príslušné sumy súvisiace s pokrokom pri plnení podmienok alebo dosahovaní výsledkov;

f)  opatrenia na overenie strednodobých cieľov a splnenia podmienok alebo dosiahnutia výsledkov;

g)  metódy úpravy súm, ak je to vhodné;

h)  opatrenia na zabezpečenie audítorského záznamu v súlade s prílohou XI, v ktorom je preukázané splnenie podmienok alebo dosiahnutie výsledkov.

2.  V rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program alebo žiadosť o jeho zmenu, sa stanovujú všetky prvky uvedené v odseku 1.

3.  Na podporu operácií, ktorých výdavky Komisia refunduje na základe tohto článku, používajú členské štáty jednu z foriem grantov, ako je uvedené v článku 48 ods. 1.

Cieľom auditov Komisie alebo členských štátov je výlučne overiť, či sú splnené podmienky na refundáciu zo strany Komisie alebo či sa dosiahli výsledky.

4.  Komisia je v súlade s článkom 107 splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom doplniť tento článok, a to stanovením súm na financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa typu operácie, metód úpravy súm a podmienok, ktoré sa majú splniť, alebo výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť.

Oddiel III

Prerušenia a pozastavenia

Článok 90

Prerušenie lehoty na platbu

1.  Komisia môže s výnimkou zálohových platieb prerušiť lehotu na platbu najviac na šesť mesiacov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)  existujú dôkazy, ktoré naznačujú závažný nedostatok o závažnom nedostatku, na odstránenie ktorého neboli prijaté nápravné opatrenia; [PN 321]

b)  Po získaní informácie, že výdavky v žiadosti o platbu môžu byť spojené s nezrovnalosťou, musí Komisia vykonať dodatočné overenia.

2.  Členský štát môže súhlasiť s predĺžením obdobia prerušenia o ďalšie tri mesiace.

3.  Komisia obmedzí prerušenie na časť výdavkov dotknutých skutočnosťami uvedenými v odseku 1, s výnimkou prípadu, keď nemožno určiť časť dotknutých výdavkov. Komisia písomne ihneď informuje členský štát o dôvode prerušenia a požiada ho o nápravu situácie. Komisia ukončí prerušenie hneď po prijatí opatrení na odstránenie skutočností uvedených v odseku 1.

4.  V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na prerušenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

Článok 91

Pozastavenie platieb

1.  Komisia môže pozastaviť všetky platby alebo ich časť po tom, čo poskytla členskému štátu príležitosť predložiť pripomienky, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)  členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 90;

b)  existuje závažný nedostatok;

c)  výdavky v žiadostiach o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená;

d)  existuje odôvodnené stanovisko Komisie v súvislosti s porušením podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov;

e)  členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie v súlade s článkom 15 ods. 6. [PN 322]

2.  Komisia ukončí pozastavenie všetkých platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal opatrenia potrebné na nápravu skutočností uvedených v odseku 1.

3.  V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na pozastavenie platieb, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA II

Predloženie a preskúmanie účtov

Článok 92

Obsah a predloženie účtov

1.  Za každý účtovný rok, za ktorý boli podané žiadosti o platbu, predloží členský štát Komisii do 15. februára tieto dokumenty (ďalej len „balík uisťujúcich dokumentov“), ktoré sa vzťahujú na predchádzajúci účtovný rok tak, ako je vymedzené v článku 2 ods. 28:

a)  účty v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XX;

b)  vyhlásenie riadiaceho subjektu uvedené v článku 68 ods. 1 písm. f) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XV;

c)  audítorské stanovisko uvedené v článku 71 ods. 3 písm. a) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XVI;

d)  výročnú kontrolnú správu uvedenú v článku 71 ods. 3 písm. b) v súlade so vzorom uvedeným v prílohe XVII.

2.  Na základe oznámenia dotknutého členského štátu môže Komisia termín uvedený v odseku 1 výnimočne predĺžiť do 1. marca.

3.  Účty obsahujú na úrovni každej priority a prípadne fondu a kategórie regiónov:

a)  celkovú oprávnenú výšku výdavkov zaznamenanú v účtovných systémoch orgánu vykonávajúceho účtovnícku funkciu, ktorá bola uvedená v záverečnej žiadosti o platbu v účtovnom roku a celkovú sumu zodpovedajúceho verejného príspevku, ktorý bol alebo má byť vyplatený;

b)  sumy vybrané počas účtovného roka;

c)  sumy verejného príspevku vyplatené na každý finančný nástroj;

d)  pri každej priorite vysvetlenie všetkých rozdielov medzi sumami deklarovanými podľa písmena a) a sumami deklarovanými v žiadostiach o platbu v tom istom účtovnom roku.

4.  Účty nie sú prijateľné, ak členský štát nepodnikol potrebné nápravy na zníženie zostatkového rizika týkajúceho sa zákonnosti a riadnosti výdavkov uvedených v účtoch na menej ako 2 %.

5.  Členský štát musí z účtov odpočítať predovšetkým:

a)  výdavky vykazujúce nezrovnalosti, ktoré boli predmetom finančných opráv v súlade s článkom 97;

b)  výdavky, ktoré sú predmetom prebiehajúceho posúdenia zákonnosti a riadnosti;

c)  ďalšie sumy podľa potreby znížiť na 2 % zvyškovej chybovosti výdavkov deklarovaných v účtoch.

Členský štát môže zahrnúť výdavky podľa bodu (b) prvého pododseku v žiadosti o platbu v nasledujúcom účtovnom roku po potvrdení zákonnosti a riadnosti.

6.  Členský štát môže nahradiť nesprávne sumy, ktoré zistil po predložení účtov, vykonaním príslušných úprav účtov za účtovný rok, v ktorom sa táto nezrovnalosť zistila, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 98.

7.  Členský štát musí ako súčasť balíka uisťujúcich dokumentov za posledný účtovný rok predložiť záverečnú správu o výkonnosti uvedenú v článku 38 alebo poslednú výročnú správu o implementácii v prípade ENRF, AMIF, ISF a BMVI.

Článok 93

Preskúmanie účtov

Ak sa neuplatňuje článok 96, tak sa Komisia do 31. mája roka nasledujúceho po skončení účtovného roka presvedčí, či sú účty úplné, presné a pravdivé.

Článok 94

Výpočet zostatku

1.  Pri určovaní sumy hradenej z fondov za účtovný rok a následných úprav súvisiacich s platbami členskému štátu Komisia zohľadní:

a)  sumy v účtoch uvedené v článku 95 ods. 2 písm. a) a na ktoré sa má uplatniť miera spolufinancovania pre každú prioritu;

b)  celkovú sumu priebežných platieb uhradených Komisiou počas tohto účtovného roka.

2.  Ak v súvislosti s členským štátom existuje vymáhateľná suma, stáva sa predmetom príkazu na vymáhanie vydaného Komisiou, ktorý sa podľa možnosti vykoná započítaním proti sumám, ktoré sa majú vyplatiť členskému štátu v nasledujúcich platbách v rámci toho istého programu. Takéto vymáhanie nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Vymožená suma predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom 177 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 95

Postup preskúmania účtov

1.  Postup stanovený v článku 96 sa uplatňuje v obidvoch z týchto prípadov:

a)  orgán auditu vydal audítorské stanovisko s výhradami alebo nepriaznivé stanovisko z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov;

b)  Komisia má dôkazy spochybňujúce spoľahlivosť audítorského stanoviska bez výhrad.

2.  Vo všetkých ostatných prípadoch Komisia vypočíta sumy hradené z fondov v súlade s článkom 94 a pred 1. júlom vykoná príslušné platby alebo pristúpi k vymáhaniu sumy. Táto platba alebo toto vymáhanie predstavujú schválenie účtov.

Článok 96

Námietkové konanie v prípade preskúmania účtov

1.  Ak orgán auditu poskytne audítorské stanovisko s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, Komisia požiada členský štát o revíziu účtov a opätovné predloženie dokumentov uvedených v článku 92 ods. 1 do jedného mesiaca.

Ak v lehote stanovenej v prvom pododseku:

a)  je audítorské stanovisko bez výhrad, uplatňuje sa článok 94 a Komisia do dvoch mesiacov vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo pristúpi k vymáhaniu;

b)  je audítorské stanovisko stále s výhradami, alebo členský štát opätovne nepredložil dokumenty, uplatňujú sa odseky 2, 3 a 4.

2.  Ak audítorské stanovisko zostáva s výhradami z dôvodov týkajúcich sa úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, alebo ak audítorské stanovisko zostáva nespoľahlivým, Komisia informuje členský štát o sume hradenej z fondov za účtovný rok.

3.  Ak členský štát vyjadrí súhlas s touto sumou do jedného mesiaca, Komisia vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu, alebo do dvoch mesiacov pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 94.

4.  Ak členský štát nesúhlasí so sumou uvedenou v odseku 2, Komisia stanoví sumu hradenú z fondov za účtovný rok. Takýto akt nepredstavuje finančnú opravu a nezníži sa ním podpora z fondov na program. Komisia vyplatí akúkoľvek dodatočnú splatnú sumu alebo do dvoch mesiacov pristúpi k vymáhaniu v súlade s článkom 94.

5.  Pokiaľ ide o záverečný účtovný rok, Komisia vyplatí alebo vymôže ročný zostatok účtov pre programy podporované z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu najneskôr dva mesiace po dátume prijatia záverečnej správy o výkonnosti, ako sa uvádza v článku 38.

KAPITOLA III

Finančné opravy

Článok 97

Finančné opravy vykonané členskými štátmi

1.  Členské štáty chránia rozpočet Únie a uplatňujú finančné opravy prostredníctvom úplného alebo čiastočného zrušenia podpory z fondov na operáciu alebo program, ak sa zistí, že výdavky deklarované Komisii sú nesprávne.

2.  Finančné opravy sa zaznamenajú do účtov za účtovný rok, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.  Zrušenú podporu z fondov môže členský štát opätovne použiť v rámci dotknutého programu okrem operácie, ktorá bola predmetom danej opravy, alebo v prípade, ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, okrem operácie, ktorá bola ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

4.  V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany členských štátov, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

5.  Odchylne od odsekov 1 až 3 sa v prípade operácií, ktoré zahŕňajú finančné nástroje, príspevok zrušený v súlade s týmto článkom v dôsledku individuálnej nezrovnalosti, môže opätovne použiť v rámci rovnakej operácie za týchto podmienok:

a)  ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni konečného prijímateľa: len pre iných konečných prijímateľov v rámci toho istého finančného nástroja;

b)  ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v ktorom sa prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom implementuje finančný nástroj, len pre iné orgány implementujúce osobitné fondy.

Ak sa nezrovnalosť, ktorá vedie k zrušeniu príspevku, odhalí na úrovni orgánu implementujúceho holdingový fond, alebo na úrovni orgánu implementujúceho osobitný fond, v ktorom sa prostredníctvom štruktúry s holdingovým fondom implementuje finančný nástroj, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť v rámci tej istej operácie.

Ak sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, zrušený príspevok sa nesmie opätovne použiť na žiadnu operáciu, na ktorú mala systémová nezrovnalosť vplyv.

6.  Orgány implementujúce finančný nástroj refundujú členským štátom programové príspevky, na ktoré majú nezrovnalosti vplyv, spolu s úrokmi a akýmikoľvek ďalšími výnosmi vytvorenými týmito príspevkami.

Orgány implementujúce finančné nástroje nerefundujú členským štátom sumy uvedené v prvom pododseku, ak tieto orgány v prípade danej nezrovnalosti nepreukážu splnenie týchto kumulatívnych podmienok:

a)  nezrovnalosť vznikla na úrovni konečných prijímateľov, alebo v prípade holdingového fondu na úrovni orgánov implementujúcich osobitné fondy alebo konečných prijímateľov;

b)  orgány implementujúce finančné nástroje vykonávali svoje povinnosti v súvislosti s programovými príspevkami, na ktoré mali nezrovnalosti vplyv, v súlade s uplatniteľným právom a konali s mierou profesionálnej starostlivosti, transparentnosti a pozornosti, ktorá sa očakáva od odborného orgánu so skúsenosťami pri implementovaní finančných nástrojov;

c)  sumy, na ktoré mala nezrovnalosť vplyv, nebolo možné vymôcť aj napriek tomu, že orgány implementujúce finančné nástroje využili všetky príslušné zmluvné a zákonné opatrenia s náležitou starostlivosťou.

Článok 98

Finančné opravy Komisie

1.  Komisia uskutoční finančné opravy znížením podpory programu z fondov, ak dospeje k záveru, že:

a)  existuje závažný nedostatok, ktorý ohrozuje už vyplatenú programovú podporu z fondov;

b)  výdavky obsiahnuté v schválených účtoch sú nesprávne a členské štáty to neodhalili ani nenahlásili;

c)  členský štát si pred začatím postupu finančnej opravy zo strany Komisie nedodržiaval svoje povinnosti podľa článku 91.

Ak Komisia uplatňuje paušálnu sadzbu alebo extrapolované finančné opravy, vykonajú sa v súlade s prílohou XXI.

2.  Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia informuje členský štát o svojich záveroch a poskytne členskému štátu príležitosť do dvoch mesiacov predložiť pripomienky.

3.  Ak členský štát neprijme závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie s cieľom získať všetky relevantné informácie a pripomienky na sformulovanie základu pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančnú opravu.

4.  Komisia rozhodne o finančnej oprave formou vykonávacieho aktu do 12 mesiacov od vypočutia alebo od predloženia dodatočných informácií požadovaných Komisiou.

Pri rozhodovaní o finančnej oprave Komisia zohľadní všetky predložené informácie a pripomienky.

Ak členský štát súhlasí s finančnou opravou v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) a c) pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 1, môže členský štát dotknuté sumy opätovne použiť. Možnosť sa nevzťahuje na finančné opravy v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b).

5.  V pravidlách pre jednotlivé fondy sa môžu v prípade ENRF stanoviť osobitné dôvody na finančné opravy zo strany Komisie, ktoré sa týkajú nedodržiavania pravidiel uplatniteľných v rámci spoločnej rybárskej politiky.

KAPITOLA IV

Zrušenie viazanosti

Článok 99

Zásady a pravidlá zrušenia viazanosti

1.  Komisia zruší viazanosť akejkoľvek sumy programu, ktorá nebola použitá na zálohovú platbu v súlade s článkom 84, alebo v súvislosti s ktorou nebola predložená žiadosť o platbu v súlade s článkami 85 a 86 do 26 31. decembra druhého tretieho kalendárneho roku nasledujúceho po roku rozpočtových záväzkov na roky 2021 až 2026. [PN 323]

2.  Suma týkajúca sa rozpočtového záväzku na rok 2021, ktorá majú byť pokrytá zálohovými platbami alebo žiadosťami o platbu v lehote stanovenej v odseku 1, predstavuje 60 % daného záväzku. 10 % rozpočtového záväzku na rok 2021 sa pridá ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2022 až 2025 na účely výpočtu súm, ktoré sa majú pokryť. [PN 324]

3.  Časti viazaných výdavkov, ktoré budú k 31. decembru 2029 2030 stále otvorené, sa zruší viazanosť, ak do lehoty uvedenej v článku 38 ods. 1 Komisii nebude predložený balík uisťujúcich dokumentov a záverečná správa o výkonnosti programov podporovaných z ESF+, EFRR a Kohézneho fondu. [PN 325]

Článok 100

Výnimky z pravidiel zrušenia viazanosti

1.  Suma, ktorej sa zrušenie viazanosti týka, sa zníži o sumy rovnocenné tej časti rozpočtového záväzku, pre ktorú:

a)  sú operácie pozastavené súdnym konaním alebo odvolaním v správnom konaní s odkladným účinkom; alebo

b)  nebolo možné predložiť žiadosť o platbu z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje implementáciu celého programu alebo jeho časti;

ba)  nebolo možné podať žiadosť o platbu načas z dôvodu omeškania na úrovni Únie pri vytváraní právneho a administratívneho rámca pre finančné prostriedky na obdobie 2021 – 2027. [PN 326]

Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej moci, musia dokázať priame následky vyššej moci na implementáciu celého programu alebo jeho časti.

2.  Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1 písm. a) a b) v prípade sumy, ktorá sa má deklarovať do 26. decembra predchádzajúceho roka.

Článok 101

Postup zrušenia viazanosti

1.  Na základe informácií získaných k 31. januáru Komisia informuje členský štát o sume, ktorej viazanosť sa ruší na základe uvedených informácií.

2.  Členský štát má jeden mesiac dva mesiace na to, aby buď súhlasil so sumou, ktorej viazanosť má byť zrušená, alebo aby predložil svoje pripomienky. [PN 327]

3.  Členský štát predloží Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán na príslušný kalendárny rok s uvedením zníženej sumy podpory na jednu alebo viaceré priority programu. V prípade programov podporovaných z viac ako jedného fondu sa suma podpory zníži v každom fonde úmerne k sumám dotknutých zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

Ak sa takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tak, že zníži príspevok z fondov na príslušný kalendárny rok. Toto zníženie sa alokuje na každú prioritu úmerne k sumám dotknutým zrušením viazanosti, ktoré sa nepoužili v príslušnom kalendárnom roku.

4.  Komisia zmení rozhodnutie o schválení programu najneskôr do 31. októbra.

HLAVA VIII

Finančný rámec

Článok 102

Geografické pokrytie podpory v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu

1.  EFRR, ESF+ a Kohézny fond podporujú cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu vo všetkých regiónoch zodpovedajúcich úrovni 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len „regióny úrovne NUTS 2“) stanovenej v nariadení (ES) č. 1059/2003 zmenenom nariadením Komisie (ES) č. 868/2014 2016/2066. [PN 328]

2.  Zdroje z EFRR a ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokujú na tieto tri kategórie regiónov úrovne NUTS 2:

a)  menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 75 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „menej rozvinuté regióny“);

b)  prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je v rozmedzí 75 % až 100 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „prechodné regióny“);

c)  rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa presahuje 100 % priemerného HDP v EÚ-27 (ďalej len „rozvinutejšie regióny“).

Zaradenie regiónu do jednej z týchto troch kategórií regiónov sa vykoná na základe pomeru HDP na obyvateľa v každom regióne, meraného v štandarde kúpnej sily (ďalej len „PPS“) a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

3.  Z Kohézneho fondu sa podporujú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa, meraný v štandarde kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov Únie za obdobie 2014 – 2016, nepresahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

4.  Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré spĺňajú kritériá jednej z troch kategórií regiónov, a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 3. Tento zoznam platí od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Článok 103

Zdroje pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

1.  Zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok na obdobie 2021 – 2027 predstavujú sumu 330 624 388 630 EUR 378 097 000 000 v cenách roku 2018. [PN 329]

Na účely programovania a následného zahrnutia do rozpočtu Únie sa táto suma zaznamenáva s 2 % ročnou sadzbou.

2.  Komisia prijme formou vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu, podľa kategórie regiónov spolu so zoznamom oprávnených regiónov v súlade s metodikou stanovenou v prílohe XXII. Minimálna celková alokácia z fondov na vnútroštátnej úrovni by sa mala rovnať 76 % rozpočtu prideleného každému členskému štátu alebo regiónu na roky 2014 – 2020. [PN 330]

Rovnako sa v uvedenom rozhodnutí stanoví ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce (Interreg).

Bez toho, aby boli dotknuté národné alokácie pre členské štáty, sa financovanie pre regióny, ktoré sú na obdobie 2021 – 2027 preradené do nižšej kategórie, zachová na úrovni alokácií na roky 2014 – 2020. [PN 429]

Vzhľadom na osobitný význam financovania rámci politiky súdržnosti pre cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu a pre najvzdialenejšie regióny by kritériá oprávnenosti uplatňujúce sa na takéto financovanie nemali byť menej priaznivé ako v období 2014 – 2020 a mali by zabezpečiť maximálnu kontinuitu s existujúcimi programami. [PN 331]

3.  Na podnet Komisie sa na technickú pomoc alokuje 0,35 % celkových zdrojov po odpočítaní podpory pre Nástroj na prepájanie Európy uvedenej v článku 104 ods. 4.

Článok 104

Zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg)

1.  Prostriedky na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu predstavujú 97,5 % 97 % celkových zdrojov (, t. j. spolu 366 754 000 000 EUR 322 194 388 630 (v cenách roku 2018). a alokujú sa Z tejto sumy sa 5 900 000 000 EUR pridelí na záruku pre deti zo zdrojov v rámci ESF+. Zostávajúce finančné krytie vo výške 360 854 000 000 EUR (v cenách roku 2018 ) sa alokuje takto: [PN 332],

a)  61,6 % (t. j. spolu 198 621 593 157 222 453 894 000 EUR) pre menej rozvinuté regióny; [PN 333]

b)  14,3 % (t. j. spolu 45 934 516 595 51 446 129 000 EUR) pre prechodné regióny; [PN 334]

c)  10,8 % (t. j. spolu 34 842 689 39 023 410 000 EUR) pre rozvinutejšie regióny; [PN 335]

d)  12,8 % (t. j. spolu 41 348 556 877 46 309 907 000 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu; [PN 336]

e)  0,4 % (t. j. spolu 1 447 034 001 1 620 660 000 EUR) ako dodatočné finančné krytie pre najvzdialenejšie regióny vymedzené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994. [PN 337]

2.  Komisia v roku 2024 v technickej úprave na rok 2025 v súlade s článkom 6 a nariadenia (EÚ, Euratom) […] (nariadenie o VRF) preskúma celkové alokácie v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu každého členského štátu na roky 2025 až 2027.

Komisia vo svojom preskúmaní uplatňuje alokačnú metódu stanovenú v prílohe XXII na základe najaktuálnejších štatistík, ktoré sú v tom čase k dispozícii.

Komisia na základe technickej úpravy zmení vykonávací akt, ktorým sa stanovuje revidované ročné rozdelenie, uvedené v článku 103 ods. 2.

3.  Suma zdrojov Zdroje, ktoré sú k dispozícii na ESF+, predstavujú 28,8 % zdrojov v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 88 646 194 590 (t. j. 105 686 000 000 EUR v cenách roku 2018). To nezahŕňa finančné krytie pre zložku „zamestnanosť a sociálna inovácia“ alebo zložku „zdravie“. [PN 338]

Suma dodatočného financovania pre najvzdialenejšie regióny uvedené v odseku 1 písm. e) alokovaná na ESF+ je 376 928 934 zodpovedá 0,4 % zdrojov uvedených v prvom pododseku (t. j. 424 296 054 EUR v cenách roku 2018). [PN 339]

4.  Výška podpory z Kohézneho fondu, ktorá sa má previesť do Nástroja na prepájanie Európy, je 10 4 000 000 000 EUR v cenách roku 2018. Vynaloží sa na projekty dopravnej infraštruktúry, a to pri zohľadnení potrieb investícií členských štátov a regiónov do infraštruktúry, prostredníctvom osobitných výziev v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE] výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. [PN 340]

Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci sumu, ktorá sa má previesť z alokácie z Kohézneho fondu pre každý členský štát na Nástroj na prepájanie Európy, pričom táto suma sa určí na pomernom základe na celé obdobie.

Alokácia z Kohézneho fondu pre každý členský štát sa zodpovedajúco zníži.

Ročné rozpočtové prostriedky zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa zahrnú do príslušných rozpočtových riadkov Nástroja na prepájanie Európy počnúc rozpočtovým postupom roku 2021.

Okamžite po prevode je 30 % zdrojov prevedených do NPE k dispozícii všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE]. [PN 341]

Pravidlá vzťahujúce sa na sektor dopravy podľa nariadenia (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE] sa uplatňujú na konkrétne výzvy uvedené v prvom pododseku. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 rešpektujú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu, pokiaľ ide o 70 % zdrojov prevedených do NPE. [PN 342]

Zdroje prevedené do NPE, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, sú členským štátom, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu, k dispozícii od 1. januára 2024 na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s nariadením (EÚ) [číslo nového nariadenia o NPE].

5.  Zo zdrojov na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokuje 500 560 000 000 EUR v cenách roku 2018 na Európsku mestskú iniciatívu pod priamym alebo nepriamym riadením Komisie. [PN 343]

6.  Zo zdrojov ESF+ na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu sa alokuje 175 196 000 000 EUR v cenách roku 2018 na nadnárodnú spoluprácu podporujúcu inovačné riešenia pod priamym alebo nepriamym riadením. [PN 344]

7.  Zdroje na cieľ Európska územná spolupráca (Interreg) predstavujú 2,5 3 % z celkových zdrojov, ktoré sú k dispozícii pre rozpočtový záväzok z fondov na roky 2021 – 2027 (t. j. spolu 8 430 000 000 11 343 000 000 EUR v cenách roku 2018). [PN 345]

Článok 105

Prevoditeľnosť zdrojov

1.  Komisia môže pri predložení partnerskej dohody alebo v kontexte preskúmania v polovici obdobia prijať návrh členského štátu na prevod:

a)  najviac 15 5 % z celkových alokácií pre menej rozvinuté regióny na prechodné regióny alebo rozvinutejšie regióny a z prechodných regiónov na rozvinutejšie regióny; [PN 346]

b)  z alokácií pre rozvinutejšie regióny alebo prechodné regióny na menej rozvinuté regióny.

2.  Celkové alokácie pre každý členský štát v súvislosti s cieľom Investovanie do zamestnanosti a rastu a cieľom Európska územná spolupráca (Interreg), nemožno prevádzať medzi týmito cieľmi.

Článok 106

Určenie mier spolufinancovania

1.  V rozhodnutí Komisie o schválení programu sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z fondov pre každú prioritu.

2.  V prípade každej priority sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa miera spolufinancovania priority uplatní na jednu z týchto možností:

a)  celkové príspevky vrátane verejného a súkromného príspevku

b)  verejný príspevok.

3.  Miera spolufinancovania pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako:

a)  70 85 % pre menej rozvinuté regióny; [PN 347]

b)  55 65 % pre prechodné regióny; [PN 348]

c)  40 50 % pre menej rozvinuté rozvinutejšie regióny; [PN 349]

Miery spolufinancovania stanovené v písmene a) sa uplatňujú aj na najvzdialenejšie regióny a na dodatočnú alokáciu pre najvzdialenejšie regióny. [PN 350]

Miera spolufinancovania Kohézneho fondu na úrovni každej priority nesmie byť vyššia ako 70 85 %. [PN 351]

V nariadení o ESF+ sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch stanoviť vyššie miery spolufinancovania až do výšky 90 % pre priority, ktoré podporujú inovatívne činnosti, v súlade s článkom [14 13] a článkom [4 ods. 1 písm. x)] a [xi)] uvedeného nariadenia, ako aj pre programy zamerané na materiálnu depriváciu v súlade s článkom [9], nezamestnanosť mladých ľudí v súlade s článkom [10], podporu európskej záruky pre deti v súlade s článkom [10a] a na nadnárodnú spoluprácu v súlade s článkom [11b]. [PN 352]

4.  Miera spolufinancovania pre programy Interreg nesmie byť vyššia ako 70 85 %. [PN 353]

V nariadení o EÚS sa môžu stanoviť vyššie miery spolufinancovania pre externé programy cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

4a.  Členské štáty môžu v riadne odôvodnenom prípade predložiť v rámci súčasného rámca Paktu stability a rastu žiadosť o ďalšiu flexibilitu pre verejné alebo ekvivalentné štrukturálne výdavky, ktoré sú podporované verejnou správou spolufinancovaním investícií ako súčasť európskych štrukturálnych a investičných fondov. Komisia starostlivo posúdi príslušnú žiadosť pri vymedzovaní fiškálnej úpravy v rámci buď preventívnej, alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu spôsobom, ktorý odráža strategický význam investícií. [PN 453]

5.  Opatrenia technickej pomoci implementované na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať vo výške 100 %.

HLAVA IX

Delegovanie právomoci, vykonávacie, prechodné a záverečné ustanovenia

KAPITOLA I

Delegovanie právomoci a vykonávacie ustanovenia

Článok 107

Delegovanie právomocí

Komisia je v súlade s článkom 108 oprávnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tomuto nariadeniu, s cieľom prispôsobiť sa zmenám, ku ktorým dochádza počas programového obdobia v prípade nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem príloh III, IV, X a XXII. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 108 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť a upraviť delegované nariadenie (EÚ) 204/2014, uvedené v článku 6 ods. 3, k tomuto nariadeniu. [PN 354]

Článok 108

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3, 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 4 a článku 107 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 31. decembra 2027. [PN 355]

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 3, článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 1 4 a článku 107 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 356]

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3, článku 63 ods. 10, článku 73 ods. 4, článku 88 ods. 4, článku 89 ods. 4 a článku 107 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 357]

Článok 109

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA II

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 110

Prechodné ustanovenia

Nariadenie (ES) č. 1303/2013 alebo akýkoľvek iný akt uplatniteľný na programové obdobie 2014 – 2020 sa naďalej uplatňujú na programy a operácie podporované z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a ENRF v rámci daného obdobia.

Článok 111

Podmienky pre operácie, na ktoré sa vzťahuje fázovaná implementácia

1.  Riadiaci orgán môže pristúpiť k výberu operácie pozostávajúcej z druhej fázy operácie vybranej na podporu a začatej podľa nariadenia (ES) č. 1303/2013, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)  operácia vybraná na podporu podľa nariadenia (ES) č. 1303/2013 má z finančného hľadiska dve identifikovateľné fázy s oddelenými audítorskými záznamami;

b)  celkové náklady na operáciu presahujú [10 miliónov] EUR;

c)  výdavky zahrnuté v žiadosti o platbu v súvislosti s prvou fázou nie sú zahrnuté do žiadnej žiadosti o platbu v súvislosti s druhou fázou;

d)  druhá fáza operácie je v súlade s uplatniteľným právom a je oprávnená na podporu z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu podľa ustanovení tohto nariadenia alebo špecifických nariadení pre jednotlivé fondy;

e)  členský štát sa v záverečnej správe o vykonávaní predloženej v súlade s článkom 141 nariadenia (ES) č. 1303/2013 zaväzuje počas programového obdobia dokončiť a uviesť do prevádzky druhú a záverečnú fázu.

2.  Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na druhú fázu operácie.

Článok 112

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Dimenzie a kódy pre typy intervencie pre ERFF, ESF+ a Kohézny fond – článok 17 ods. 5

TABUĽKA 1: KÓDY PRE DIMENZIU „OBLASŤ INTERVENCIE“

TABUĽKA 2: KÓDY PRE DIMENZIU „FORMA FINANCOVANIA“

TABUĽKA 3: KÓDY PRE DIMENZIU „ÚZEMNÝ MECHANIZMUS REALIZÁCIE A ÚZEMNÉ ZAMERANIE“

TABUĽKA 4: KÓDY PRE DIMENZIU „HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ“

TABUĽKA 5: KÓDY PRE DIMENZIU „UMIESTNENIE“

TABUĽKA 6: KÓDY PRE SEKUNDÁRNY TEMATICKÝ OKRUH ESF

TABUĽKA 7: KÓDY PRE MAKROREGIONÁLNE STRATÉGIE A STRATÉGIE PRE MORSKÉ OBLASTI

PRÍLOHA II

Vzor partnerskej dohody – článok 7 ods. 4

1.  Výber cieľov politiky

Ref.: článok 8 písm. a) VN, článok 3 nariadení o AMIF, ISF, BMVI

Tabuľka 1: Výber cieľa politiky s odôvodnením

2.  Možnosti, koordinácia a komplementarita politiky

Ref.: článok 8 písm. b) body i) až iii) VN

3.  Príspevok k rozpočtovej záruke v rámci fondu InvestEU s odôvodnením

Ref.: článok 8 písm. e) VN, článok 10 písm. a) VN

Tabuľka 2: Prevod do fondu InvestEU

4.  Prevod medzi kategóriami regiónov s odôvodnením

Ref.: článok 8 písm. d), článok 105 VN

Tabuľka 3: Prevod medzi kategóriami regiónov

* Počiatočná alokácia podľa kategórie regiónov, ako to oznámila Komisia, po prevodoch uvedených v tabuľke 2 až 4, ktoré sa vzťahujú iba na EFRR a ESF+.

5.  Predbežná finančná alokácia podľa cieľa politiky

Ref.: článok 8 písm. c) VN

Tabuľka 4: Predbežná finančná alokácia z EFRR, KF, ESF+, ENRF podľa cieľa politiky*

*Ciele politiky podľa článku 4 ods. 1 VN. Pre EFRR, KF a ESF+ obdobie 2021 – 2025, pre ENRF obdobie 2021 – 2027.

Tabuľka 5: Predbežná finančná alokácia z AMIF, ISF a BMVI podľa cieľa politiky*

*Ciele politiky podľa špecifických nariadení pre jednotlivé fondy ENRF, AMIF, ISF a BMVI, alokácia na obdobie 2021 – 2027.

6.  Zoznam programov

Ref.: článok 8 písm. f) VN, článok 104

Tabuľka 6: Zoznam programov s predbežnými finančnými alokáciami*

*Ciele politiky podľa článku 4 ods. 1 VN. Pre EFRR, KF a ESF+ obdobie 2021 – 2025, pre ENRF obdobie 2021 – 2027.

**V súlade s článkom 106 ods. 2 o stanovení miery spolufinancovania.

Ref.: článok 8 VN

Tabuľka 7: Zoznam programov Interreg

7.  Zhrnutie akcií, ktoré sa majú vykonať na posilnenie administratívnej kapacity

Ref.: článok 8 písm. g) VN

PRÍLOHA III

Horizontálne základné podmienky – článok 11 ods. 1

PRÍLOHA IV

Tematické základné podmienky uplatniteľné na EFRR, ESF+ a Kohézny fond – článok 11 ods. 1

PRÍLOHA V

Vzor pre programy podporované z EFRR (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu), ESF+, Kohézneho fondu a ENRF – článok 16 ods. 3

1.  Stratégia programu: hlavné rozvojové výzvy a reakcie politiky

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. a) body i) až vii) a článok 17 ods. 3 písm. b)

Pre cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu:

*Vyhradené priority podľa nariadenia o ESF+.

Pre ENRF:

2.  Priority okrem technickej pomoci

Ref.: článok 17 ods. 2 a článok 17 ods. 3 písm. c)

Tabuľka 1 T: Štruktúra programu*

* Informácie v tejto tabuľke budú slúžiť ako technické vstupy na predvyplnenie iných polí a tabuliek vo vzore v elektronickom formáte. Nevzťahuje sa na ENRF. [PN 405]

2.1.  Názov priority [300] (opakuje sa pri každej priorite)

* Tabuľka sa vzťahuje na priority v rámci ESF+.

** V prípade označenia prejdite na oddiel 2.1.2. [PN 406]

2.1.1.  Špecifický cieľ(59) (cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu) alebo oblasť podpory (ENRF) – opakuje sa pre každý vybraný špecifický cieľ alebo oblasť podpory pre priority netýkajúce sa technickej pomoci [PN 407]

2.1.1.1.  Intervencie z fondov

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. d) body i), iii), iv), v) a vi);

súvisiace typy akcií – článok 17 ods. 3 písm. d) bod i):

Zoznam plánovaných operácií strategického významu – článok 17 ods. 3 písm. d) bod i):

Textové pole [2 000]

Hlavné cieľové skupiny – článok 17 ods. 3 písm. d) bod iii):

Textové pole [1 000]

Osobitné cieľové územia vrátane plánovaného využívania územných nástrojov – článok 17 ods. 3 písm. d) bod iv):

Textové pole [2 000]

Medziregionálne a nadnárodné činnosti – článok 17 ods. 3 písm. d) bod v):

Textové pole [2 000]

Plánované použitie finančných nástrojov – článok 17 ods. 3 písm. d) bod vi):

Textové pole [1 000]

2.1.1.2.  Ukazovatele(60) [PN 408]

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. d) bod ii)

2.1.1.3.  Orientačné rozdelenie programovaných zdrojov EÚ podľa typu intervencie(61) (nevzťahuje sa na ENRF) [PN 409]

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. d) bod vii)

2.1.2.  Špecifický cieľ na riešenie materiálnej deprivácie

Ref.: článok 17 ods. 3 VN

Typy podpory

Textové pole [2 000 znakov]

Hlavné cieľové skupiny

Textové pole [2 000 znakov]

Opis národných alebo regionálnych systémov podpory

Textové pole [2 000 znakov]

Kritériá pri výbere operácií(62) [PN 410]

Textové pole [4 000 znakov]

2.T. Priorita „Technická pomoc“

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. e), článok 29, článok 30, článok 31, článok 89 VN

Opis technickej pomoci v rámci platieb s paušálnou sadzbou – článok 30

Opis technickej pomoci v rámci platieb, ktoré nie sú spojené s nákladmi – článok 31

3.  Finančný plán

Ref.: článok 17 ods. 3 písm. f) body i) až iii), článok 106 ods. 1 až 3, článok 10, článok 21 VN

3.A. Prevody a príspevky(63)

Ref.: článok 10, článok 21 VN

Tabuľka 15: Príspevky do fondu InvestEU*

*Kumulatívne sumy všetkých príspevkov počas programového obdobia.

Tabuľka 16: Prevody do nástrojov v rámci priameho alebo nepriameho riadenia*