(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0366),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0237/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výborov regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0156/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 87. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 167 ods. 5 a článok 173 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Kultúra, umenie, kultúrne dedičstvo a kultúrna rozmanitosť majú pre európsku spoločnosť veľkú hodnotu, či už z kultúrneho, vzdelávacieho, demokratického, environmentálneho, sociálneho hľadiska, hľadiska ľudských práv alebo ekonomického hľadiska, a mali by sa šíriť a podporovať. Podľa Rímskej deklarácie z 25. marca 2017 a Európskej rady z decembra 2017 sú vzdelanie a kultúra základným stavebným kameňom inkluzívnej a súdržnej spoločnosti určenej pre všetkých a kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti Európy. [PN 1]

(2)  Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sa ďalej potvrdzujú a vyjadrujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ktorá má podľa článku 6 Zmluvy o EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy. Konkrétne v článku 11 charty sa zakotvuje sloboda prejavu a právo na informácie a v článku 13 charty sloboda umenia a vedeckého bádania. [PN 2]

(3)  V článku 3 Zmluvy o EÚ sa ďalej ustanovuje, že cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a že Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(4)  V oznámení Komisie o novej európskej stratégii pre kultúru(4) sa bližšie stanovujú ciele Únie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Jej cieľom je využívať silu kultúry a kultúrnej rozmanitosti na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu, v ktorom sa rozvíja cezhraničný rozmer kultúrnych a kreatívnych sektorov, podporuje sa ich rastový potenciál, podnecuje sa kultúrna tvorivosť vo vzdelávaní a v inováciách, ako aj na tvorbu pracovných miest a rastu a upevňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov. Kreatívna Európa by spolu s ďalšími programami Únie mala podporovať plnenie tejto novej stratégie pre kultúru. To so zreteľom na skutočnosť, že vnútorná hodnota kultúry a umeleckého prejavu by sa vždy mala chrániť a podporovať a že umelecká tvorba je jadrom projektov spolupráce. Podpora plnenia tejto Novej európskej stratégie pre kultúru je zároveň v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý nadobudol platnosť 18. marca 2007 a ktorého je Únia zmluvnou stranou. [PN 3]

(4a)  Politiky Únie budú predstavovať doplnok a pridanú hodnotu k intervenciám členských štátov v oblasti kultúry a kreativity. Vplyv politík Únie by sa mal pravidelne posudzovať so zreteľom na kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele ako prínosy pre občanov, aktívne zapojenie občanov, prínosy pre hospodárstvo Únie z hľadiska rastu a pracovných miest a presahov do iných odvetví hospodárstva a zručnosti a schopnosti ľudí, ktorí pracujú v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 4]

(4b)  Cieľmi tohto programu sú ochrana a rozvoj európskeho kultúrneho dedičstva. Tieto ciele boli uznané za neoddeliteľnú súčasť práva na vedomosti o kultúrnom dedičstve a účasť na kultúrnom živote, ktoré je zakotvené v Rámcovom dohovore Rady Európy o význame kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (Dohovor z Fara), ktorý nadobudol platnosť 1. júna 2011. V tomto dohovore sa zdôrazňuje úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierovej a demokratickej spoločnosti a v procese trvalo udržateľného rozvoja a podporovania kultúrnej rozmanitosti. [PN 5]

(5)  Európska kultúrna rozmanitosť závisí od Propagovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a uvedomovania si spoločných koreňov je založené na slobode umeleckého prejavu, spôsobilosti a schopnostiach umelcov a kultúrnych subjektov, ako aj na existencii prekvitajúcich a odolných kultúrnych a kreatívnych sektorov, ktoré sú schopné vo verejnej aj súkromnej sfére a na ich schopnosti tvoriť, inovovať, produkovať svoje diela a šíriť svoje diela ich širokému a rôznorodému európskemu publiku. Tým sa zvyšuje ich hospodársky potenciál a prispievajú, zlepšuje sa prístup k tvorivému obsahu, umeleckému výskumu a kreativite a ich podpora a prispieva sa k udržaniu rastu a zamestnanosti. Okrem toho šírenie tvorivosti a nových vedomostí prispieva k vyššej konkurencieschopnosti a povzbudzuje inovácie v priemyselných hodnotových reťazcoch. Mal by sa začať uplatňovať širší prístup k umeleckému a kultúrnemu vzdelávaniu a umeleckému výskumu, na základe ktorého by sa model STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) vyvinul na model STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie a matematika). Napriek pokroku v oblasti pomoci pri preklade a titulkovaní v poslednom období je európsky kultúrny a kreatívny trh aj naďalej rozdrobený podľa národných a jazykových súradníc, čo. Mohlo by sa vynaložiť väčšie úsilie, aby sa kultúrnym a kreatívnym sektorom bráni umožnilo plnohodnotne využívať výhody jednotného európskeho trhu a jednotného digitálneho trhu zvlášť, a to so zreteľom na špecifiká jednotlivých trhov a ochranu práv duševného vlastníctva. [PN 6]

(5a)  Digitalizácia prestavuje zásadnú zmenu a je jednou z najväčších výziev pre kultúrne a kreatívne sektory. Digitálne inovácie zmenili zvyky, vzťahy a modely výroby a spotreby na úrovni jednotlivcov aj spoločnosti a mali by podnietiť rozvoj kultúrneho a tvorivého prejavu a povedomia a zároveň rešpektovať osobitnú hodnotu kultúrnych a kreatívnych sektorov v digitálnom prostredí. [PN 7]

(6)  V programe by sa mala zohľadniť dvojaká povaha kultúrnych a kreatívnych sektorov, pričom by sa mala uznať na jednej strane charakteristická umelecká hodnota kultúry a na druhej strane ekonomická hodnota týchto sektorov vrátane ich širšieho príspevku k rastu a konkurencieschopnosti, tvorivosti, inováciám, medzikultúrnemu dialógu, sociálnej súdržnosti a inováciám vytváraniu znalostí. To si vyžaduje silné európske kultúrne a kreatívne sektory v ziskovej aj v neziskovej oblasti, predovšetkým životaschopný európsky audiovizuálny priemysel vzhľadom na jeho kapacitu osloviť široké publikum na miestnej, vnútroštátnej a únijnej úrovni a jeho hospodársky význam aj pre iné kreatívne sektory a cestovný ruch zameraný na kultúru a regionálny, miestny a mestský rozvoj. Konkurencia na globálnych audiovizuálnych trhoch sa ďalej zintenzívnila narušením obchodných modelov digitálnymi technológiami, napríklad zmenami mediálnej produkcie, spotreby a čoraz silnejším postavením globálnych platforiem pri šírení obsahu. Preto je potrebné zvýšiť podporu európskeho priemyslu. [PN 8]

(6a)  Aktívne európske občianstvo, spoločné hodnoty, tvorivosť a inovácie potrebujú pevný základ, od ktorého sa môžu odvíjať. Program by mal podporovať filmové a audiovizuálne vzdelávanie, najmä medzi maloletými a mladými ľuďmi. [PN 9]

(7)  Aby bol program účinný, mal by špecifickú povahu a výzvy jednotlivých sektorov, ich odlišné cieľové skupiny a ich osobitné potreby zohľadňovať individualizovaným prístupom, ktorý sa prejaví v podprograme zameranom na audiovizuálny sektor, podprograme zameranom na ostatné kultúrne a kreatívne sektory a medzisektorovom podprograme. Program by mal poskytovať rovnakú podporu všetkým kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom horizontálnych systémov zameraných na spoločné potreby. V nadväznosti na pilotné projekty, prípravné akcie a štúdie by sa v jeho rámci mali vykonávať aj sektorové akcie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. [PN 10]

(7a)  Hudba vo všetkých svojich podobách a prejavoch, najmä súčasná a živá hudba, je dôležitou súčasťou kultúrneho, umeleckého a hospodárskeho dedičstva Únie. Predstavuje prvok sociálnej súdržnosti, multikultúrnej integrácie a socializácie mládeže a slúži ako kľúčový nástroj pozdvihovania kultúry, a to aj v oblasti cestovného ruchu. V rámci osobitných akcií realizovaných v podprograme KULTÚRA podľa tohto nariadenia by teda mal na hudobné odvetvie klásť osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje by mali pomôcť s výrazným zvýšením konkurencieschopnosti hudobného odvetvia a s riešením niektorých špecifických problémov, ktorým čelí. [PN 11]

(7b)  V oblasti medzinárodných vzťahov na poli kultúry by sa mala posilniť podpora zo strany Únie. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby program prispieval k tretiemu strategickému cieľu Novej európskej stratégie pre kultúru využívaním kultúry a medzikultúrneho dialógu ako motorov udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja. V Únii a na celom svete mestá podnecujú rozvoj nových kultúrnych politík. Mnoho kreatívnych komunít sa zhromažďuje v kreatívnych centrách, inkubátoroch a vyčlenených priestoroch na celom svete. Únia by mala pomáhať so vzájomným prepájaním týchto komunít z Únie a tretích krajín a mala by podporovať multidisciplinárnu spoluprácu využívajúcu rôzne umelecké, kreatívne a digitálne zručnosti. [PN 12]

(8)  Cieľom medzisektorového podprogramu je využiť potenciál spolupráce medzi rôznymi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi a reagovať na spoločné výzvy, ktorým tieto sektory čelia. Spoločný prierezový prístup prináša výhody vo forme prenosu poznatkov a administratívneho zefektívnenia. [PN 13]

(9)  V audiovizuálnom sektore by mala Únia doplniť politiky jednotného digitálneho trhu intervenciou. Ide najmä o modernizáciu rámca autorského práva a navrhované nariadenie o online vysielaní vysielacích organizácií smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789(5), ako aj o návrh na zmenu smernice a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ(6) (EÚ) 2018/1808(7). Ich cieľom je posilniť kapacity európskych audiovizuálnych subjektov tvoriť, financovať, produkovať a distribuovať diela s dostatočnou vizibilitou v rôznych formátov rôznych dostupných komunikačných médiách (ako je napr. televízia, kino alebo videá na požiadanie), ktoré budú atraktívne pre publikum na otvorenejšom a konkurencieschopnejšom trhu v Európe aj mimo nej. Zintenzívnenie podpory by sa malo zamerať na posledný vývoj na trhu, najmä silnejšie postavenie globálnych distribučných platforiem oproti národným vysielateľom, ktorí tradične investujú do produkcie európskych diel. [PN 14]

(10)  Osobitné akcie v rámci programu Kreatívna Európa ako značka Európske dedičstvo, Európske dni kultúrneho dedičstva, európske ocenenia v oblasti súčasnej, rockovej a populárnej hudby, literatúry, dedičstva a architektúry a Európske hlavné mestá kultúry už priamo oslovili milióny európskych občanov, preukázali spoločenský a hospodársky prínos európskych kultúrnych politík, a preto by mali pokračovať a ak je to možné, rozšíriť sa. Z programu by sa mali podporovať aktivity vytvárania sietí lokalít so značkou „Európske dedičstvo“. [PN 15]

(10a)  Program Kreatívna Európa v rámci nariadenia (EÚ) č. 1295/2013 inicioval tvorbu inovatívnych a úspešných projektov, ktorými sa vytvorili osvedčené postupy v oblasti nadnárodnej európskej spolupráce v kreatívnych a kultúrnych sektoroch. Tým sa zase zvýšila európsku kultúrnu rozmanitosť v prospech publika a zmaximalizovali sa sociálne a hospodárske prínosy európskych kultúrnych politík. V záujme zvýšenia efektívnosti by sa takéto prípady úspechov mali vyzdvihovať a podľa možnosti rozširovať. [PN 16]

(10b)  Do plnenia cieľov programu a jeho ďalšieho rozvoja by mali byť aktívne zapojené subjekty na všetkých úrovniach kultúrnych a kreatívnych sektorov. Keďže skúsenosti s formálnym zapojením zúčastnených strán do modelu participatívneho riadenia Európskeho roka kultúrneho dedičstva vyhláseného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864(8) ukázali, že tento model je efektívny pri začleňovaní kultúry do ostatných politík, bolo by vhodné uplatniť takýto model aj na tento program. Tento model participatívneho riadenia by mal zahŕňať prierezový prístup s cieľom vytvoriť synergický účinok medzi rozličnými programami a iniciatívami Únie v oblasti kultúry a tvorivosti. [PN 17]

(10c)  Medzi osobitné akcie v rámci programu by sa mala zaradiť hlavná medzisektorová akcia zameraná na predstavenie európskej tvorivosti a kultúrnej rozmanitosti členským štátom a tretím krajinám. Akcia by mala zdôrazniť výnimočnosť európskej kultúrnej tvorivosti z hľadiska podnecovania prierezovej inovácie v širšej ekonomike, a to udeľovaním osobitnej ceny. [PN 18]

(11)  Kultúra je kľúčom k upevneniu inkluzívnych, a súdržných a premýšľavých spoločenstiev, k revitalizácii území a k podpore sociálneho začlenenia ľudí zo znevýhodneného prostredia. V kontexte migračných tlakov migračnej problematiky a výziev z hľadiska integrácie zohráva kultúra dôležitú základnú úlohu pri vytváraní inkluzívneho priestoru pre vzájomný dialóg kultúr a pri integrácii migrantov a utečencov a pomáha im, aby sa cítili byť súčasťou hostiteľskej spoločnosti, a aby sa medzi migrantmi a novými spoločenstvami vyvinuli dobré vzťahy pri vyvíjaní dobrých vzťahov medzi migrantmi a novými spoločenstvami. [PN 19]

(11a)  Kultúra umožňuje a podporuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť. Preto by mala byť stredobodom politických stratégií rozvoja. Mal by sa zdôrazniť prínos kultúry k blahu celej spoločnosti. V súlade s vyhlásením z Davosu z 22. januára 2018 o rozvíjaní kvalitnej kultúry výstavby pre Európu by sa preto mali podniknúť kroky na presadenie nového integrovaného prístupu k utváraniu kvalitného zastavaného prostredia, ktorý bude zakotvený v kultúre, posilní sociálnu súdržnosť, zaručí udržateľné životné prostredie a prispeje k zdraviu a blahu všetkého obyvateľstva. Tento prístup by nemal klásť dôraz len na mestské oblasti, ale mal by sa zameriavať predovšetkým na prepojenosť okrajových, vzdialených a vidieckych oblastí. Pojem kultúra výstavby zahŕňa všetky faktory, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu života občanov a komunít, a teda veľmi konkrétnym spôsobom podporujú inkluzívnosť, súdržnosť a udržateľnosť. [PN 20]

(11b)  Prioritou je dosiahnuť to, aby kultúra vrátane kultúrnych a audiovizuálnych statkov a služieb bola lepšie dostupná osobám so zdravotným postihnutím, a to ako nástroje na dosiahnutie ich úplného osobného naplnenia a aktívnej účasti, a tým prispievala ku skutočne inkluzívnej spoločnosti založenej na solidarite. Program by mal preto podporovať a zvyšovať kultúrnu účasť v celej Únii, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím a osoby zo znevýhodneného prostredia, ako aj ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach. [PN 21]

(12)  Jadrom životaschopného kultúrneho a kreatívneho priemyslu sektora vrátane sektora spravodajských médií je umelecká sú sloboda umeleckého a kultúrneho prejavu, sloboda prejavu a pluralita médií. Program by mal podporovať výmeny a spoluprácu medzi audiovizuálnym a vydavateľským sektorom v prospech vytvorenia záujme podpory pluralistického a nezávislého mediálneho prostredia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ(9). Program by mal poskytovať podporu novým odborníkom v oblasti médií a napomáhať rozvoju kritického myslenia občanov prostredníctvom podpory mediálnej gramotnosti, najmä u mladých ľudí. [PN 22]

(12a)  Mobilita umelcov a kultúrnych pracovníkov z hľadiska rozvoja zručností, učenia, medzikultúrnej uvedomelosti, spoločnej tvorby, koprodukcie, obehu a šírenia umeleckých diel a účasti na medzinárodných podujatiach, ako napríklad na veľtrhoch a festivaloch, je kľúčovým predpokladom lepšie prepojených, silnejších a udržateľnejších kultúrnych a kreatívnych sektorov v Európe. Túto mobilitu často obmedzuje nevymedzené právne postavenie, ťažkosti pri získavaní víz a s dobou platnosti povolení, riziko dvojitého zdanenia a neisté a nestabilné podmienky sociálneho zabezpečenia. [PN 23]

(13)  V súlade s článkami 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa v programe a vo všetkých jeho činnostiach malo podporovať zohľadnenie rodovej rovnosti a cieľov nediskriminácie a prípadne by sa mali vymedziť vhodné kritériá rodovej rovnováhy a rozmanitosti. V rámci programu by sa mala vyvíjať snaha o to, aby účasť na programe a projekty vykonávané v jeho rámci oslovovali mnohotvárnu európsku spoločnosť a odrážali jej rozmanitosť. Činnosti programu by sa mali monitorovať a mali by sa o nich podávať správy, aby sa zabezpečila výkonnosť programu v tomto ohľade a tvorcom politík sa umožnilo prijímať kvalifikovanejšie rozhodnutia o budúcich programoch. [PN 24]

(13a)  Ženy sú na umeleckom a kultúrnom poli v Únii výrazne prítomné ako autorky, odborníčky, učiteľky a ako publikum s čoraz väčším podielom kultúrnej verejnosti. Ako však dokazuje výskum a štúdie, napríklad európska audiovizuálna sieť filmových režisérok a projekt We Must v hudobnej oblasti, existujú rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a je menej pravdepodobné, že by ženy mohli realizovať svoje diela a zaujať rozhodovacie pozície v kultúrnych, umeleckých a tvorivých inštitúciách. Preto je potrebné podporovať ženské talenty a šíriť ich diela s cieľom podporiť umeleckú kariéru žien. [PN 25]

(14)  V súlade so spoločným oznámením „Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy“, ktorú schválil Európsky parlament uznesením z 5. júla 2017(10), by sa mal význam kultúry pre medzinárodné vzťahy a jej úloha pri šírení európskych hodnôt prejaviť v európskych nástrojoch financovania, a najmä v tomto programe, v podobe osobitných a cielených akcií, ktoré na globálnej scéne presadia jasný vplyv Únie.

(14a)  V súlade so závermi, ktoré priniesol Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018, by mal program zlepšovať schopnosť tohto sektora spolupracovať a presadzovať svoje záujmy, a to prostredníctvom podpory činností súvisiacich s odkazom Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a jeho hodnotenia. V tejto súvislosti by sa mala venovať pozornosť vyhláseniu, ktoré vydala Rada ministrov kultúry v novembri 2018, a vyhláseniam na záverečnom ceremoniáli Rady, ktorý sa konal 7. decembra 2018. Program by mal prispievať k dlhodobo udržateľnej ochrane európskeho kultúrneho dedičstva prostredníctvom podporných akcií pre remeselníkov a umelcov vykonávajúcich tradičné remeslá súvisiace s obnovou kultúrneho dedičstva. [PN 26]

(15)  V súlade s oznámením Komisie s názvom „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ z 22. júla 2014(11) by príslušné politiky a nástroje mali prispievať k dlhodobej hodnote a udržateľnosti minulého, súčasného, hmotného, nehmotného a digitálneho kultúrneho dedičstva Európy a vytvoriť celistvejší prístup k jeho zachovaniu, ochrane, adaptívnemu opätovnému využívaniu, šíreniu, zhodnoteniu a podpore, a to podporovaním vysokokvalitného a koordinovaného spoločného využívania odborných znalostí a rozvíjaním spoločných noriem vysokej kvality pre tento sektor a mobility pre jeho pracovníkov. Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou európskej súdržnosti a podporuje väzbu medzi tradíciou a inováciou. Ochrana kultúrneho dedičstva a podpora umelcov, tvorcov a remeselníkov by mala byť prioritou programu. [PN 27]

(15a)  Program by mal prispievať k angažovanosti a zapojeniu občanov a organizácií občianskej spoločnosti do kultúry a spoločnosti, k podpore vzdelávania v oblasti kultúry a k sprístupneniu kultúrnych znalostí a kultúrneho dedičstva verejnosti. Program by mal takisto podporovať rozvoj kvality a inovácií v tvorbe a ochrane, okrem iného aj synergiami medzi kultúrou, umením, vedou, výskumom a technikou. [PN 28]

(16)  V súlade s oznámením Komisie „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“ z 13. septembra 2017(12) by budúce akcie mali napomáhať integrácii tvorivosti, dizajnu a špičkových technológií, aby vznikli nové priemyselné hodnotové reťazce a oživila sa konkurencieschopnosť tradičných priemyselných odvetví.

(16a)  V súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu by podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov mala byť prierezovou otázkou. Projekty by sa mali integrovať v celom programe tak, aby podporovali nové obchodné modely a kompetencie, tradičné know-how a tiež aby kreatívne a interdisciplinárne riešenia prinášali hospodársku a sociálnu hodnotu. Okrem toho by sa mali naplno využívať potenciálne synergie medzi politikami Únie, aby bolo možné účinne využívať financovanie, ktoré je k dispozícii v rámci programov Únie ako Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI a InvestEU. [PN 29]

(17)  Na programe by sa za istých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú predvstupovú stratégiu, ako aj krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a strategickí partneri Únie.

(18)  Na programoch Únie sa môžu zúčastňovať tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v rámci spolupráce zriadenej v zmysle Dohody o EHP, ktorou sa ustanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia v zmysle tejto dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo obsahovať osobitné ustanovenie, ktorým by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a európskemu dvoru audítorov udeľovali potrebné práva a prístup, aby mohli všestranne vykonávať svoje právomoci. O príspevkoch tretích krajín do programu by sa mali každoročne podávať správy rozpočtovému orgánu. [PN 30]

(19)  Program by mal podporovať spoluprácu medzi Úniou a medzinárodnými organizáciami, ako sú Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Rada Európy vrátane fondu Eurimages a Európskeho audiovizuálneho observatória (ďalej len „observatórium“), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Svetová organizácia duševného vlastníctva. Tento program by mal zároveň podporovať plnenie záväzkov Únie, pokiaľ ide o ciele udržateľného rozvoja a najmä ich kultúrny rozmer(13). Z hľadiska audiovizuálneho sektora by sa mal z programu zabezpečiť príspevok Únie na činnosti Európskeho audiovizuálneho observatória.

(20)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami, ktoré Európskej únii plynú z Parížskej dohody, a s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja tento program prispeje k zohľadňovaniu ochrany klímy vo všetkých politikách a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vyčleniť 25 % rozpočtových výdavkov Únie na ochranu klímy. Počas prípravy a implementácie programu sa stanovia príslušné akcie, ktoré budú opätovne posudzované v kontexte príslušných hodnotení a preskúmaní.

(21)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(14) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Vymedzujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, zákaziek, cien a nepriameho plnenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa vzťahujú aj na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutným predpokladom riadneho finančného hospodárenia a efektívneho financovania z prostriedkov Únie.

(22)  Európska filmová akadémia si od svojho založenia vybudovala jedinečné renomé vďaka svojej osobitnej odbornej základni a optimálnu pozíciu na vytvorenie optimálnej pozícii prispela k vytvoreniu celoeurópskej komunity filmových tvorcov a profesionálov, propagáciu propagácii a šírenie šíreniu európskych filmov za hranicami jednotlivých štátov a formovanie skutočne európskeho napomohla vybudovaniu medzinárodného publika všetkých vekových kategórií. Preto by mala byť výnimočne oprávnená na priamu podporu Únie v kontexte svojej spolupráce s Európskym parlamentom na organizovaní Filmovej ceny LUX. Priama podpora však musí byť spojená s dojednaním dohody o spolupráci medzi oboma stranami, v ktorej sa vymedzia špecifické úlohy a ciele, pričom poskytnúť priamu podporu by malo byť možné až po uzavretí takejto dohody. To nebráni Európskej filmovej akadémii žiadať o financovanie iných iniciatív a projektov v rámci rôznych podprogramov tohto programu. [PN 31]

(23)  Mládežnícky orchester Európskej únie si od svojho vzniku vybudoval jedinečné renomé v oblasti šírenia medzikultúrneho bohatého európskeho hudobného dedičstva, prístupu k hudbe a medzikultúrnemu dialógu, a vzájomného rešpektu a porozumenia prostredníctvom kultúry, ako aj v oblasti posilňovania profesionality mladých hudobníkov, ktorým poskytuje zručnosti potrebné pre kariéru v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Prínos orchestra Európskej únie uznávajú členské štáty a inštitúcie Únie vrátane jednotlivých predsedov Komisie a Európskeho parlamentu. Osobitosť Mládežníckeho orchestra Európskej únie spočíva v tom, že ide o európsky orchester, ktorý presahuje kultúrne hranice a skladá sa z mladých hudobníkov, ktorí v rámci prísnych a transparentných každoročných konkurzov vo všetkých členských štátoch musia splniť náročné kvalitatívne kritériá. Preto by mal byť výnimočne oprávnený na priamu podporu Únie na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré má stanoviť a pravidelne vyhodnocovať Komisia. Na zaistenie tejto podpory by mal Mládežnícky orchester Európskej únie zvýšiť svoju viditeľnosť, usilovať sa dosiahnuť vyváženejšie zastúpenie hudobníkov zo všetkých členských štátov v orchestri a diverzifikovať svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z iných zdrojov než z finančných prostriedkov Únie. [PN 32]

(24)  Organizácie z kultúrnych a kreatívnych sektorov s rozsiahlym geografickým pokrytím, ktoré v rámci svojej činnosti poskytujú kultúrne služby priamo občanom Únie, takže majú potenciál priamo ovplyvniť európsku identitu, by mali byť oprávnené na podporu Únie.

(25)  Ak má byť alokácia prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie efektívna, všetky akcie a činnosti uskutočnené v rámci programu musia mať európsku pridanú hodnotu, musia dopĺňať činnosti členských štátov a by sa mali usilovať o súlad, komplementaritu a synergie vo vzťahu k programom financovania zameraným na podporu úzko prepojených oblastí politík, ako aj vo vzťahu k horizontálnym politikám Únie, napríklad politike hospodárskej súťaže.

(26)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať proporčným spôsobom a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by byť vhodné pre konkrétne projekty, ktoré podporujú. Program by mal zohľadňovať nielen hospodársku hodnotu projektov, ale aj ich kultúrny a kreatívny rozmer a osobitosť príslušných odvetví. [PN 33]

(26a)  Na financovanie akcií v rámci medzinárodného rozmeru programu by sa mali využiť aj finančné prostriedky z programov ustanovených nariadením …/… [Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce](15) a nariadením …/… [nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)](16). Uvedené akcie by sa mali vykonávať v súlade s týmto nariadením. [PN 34]

(27)  Kultúrne a kreatívne sektory sú inovatívne, odolné a rozvíjajúce sa sektory hospodárstva Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Ich rozdrobenosť a nehmotná povaha ich aktív však obmedzujú ich prístup k súkromnému financovaniu. Medzi najväčšie výzvy kultúrnych pre kultúrne a kreatívnych sektorov kreatívne sektory patrí zvýšenie ich prístup prístupu k financovaniu finančným prostriedkom, ktoré im umožňuje rozvíjať činnosť, udržiavať sú nevyhnutné na rozvíjanie, udržanie alebo zvyšovať konkurencieschopnosť zvyšovanie ich konkurencieschopnosti a rozširovať sa do zahraničia na medzinárodnej úrovni. Ciele tohto programu z hľadiska politík by sa mali plniť aj pomocou finančných nástrojov a rozpočtovej záruky, najmä v prípade MSP, v rámci príslušnej zložky (zložiek) Fondu InvestEU v súlade s postupmi vytvorenými v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 35]

(28)  Základnými hodnotiacimi kritériami pre výber predmetného projektu by mali byť vplyv, kvalita a efektívnosť vykonávania projektu. Vzhľadom na to, že hodnotenie návrhov v rámci konkrétnych akcií programu si vyžaduje odborné znalosti, malo by sa stanoviť, že komisie pre vyhodnotenie môžu v prípade potreby pozostávať z externých odborníkov, ktorí by mali mať odborné a riadiace skúsenosti súvisiace s oblasťou, ktorej sa týka hodnotená žiadosť. V prípade potreby by sa malo prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť s cieľmi zapojenia a rozmanitosti publika. [PN 36]

(29)  Program by mal mať realistický a zvládnuteľný systém kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výkonnosti, ktorý bude sprevádzať jeho akcie a nepretržite monitorovať jeho výkonnosť so zreteľom na vlastnú hodnotu umenia a kultúrnych a kreatívnych odvetví. Takéto ukazovatele výkonnosti by sa mali vypracovať spolu so zainteresovanými stranami. Toto monitorovanie, ako aj informačné a komunikačné činnosti súvisiace s programom a jeho akciami, by malo vychádzať z troch podprogramov. Tieto podprogramy by mali zohľadňovať jeden alebo viac kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Uvedené ukazovatele by sa mali posudzovať v súlade s týmto nariadením. [PN 37]

(29a)  Vzhľadom na zložitosť a ťažkosti pri vyhľadávaní, analyzovaní a prispôsobovaní údajov, meraní vplyvu kultúrnych politík a vymedzovaní ukazovateľov by Komisia mala posilniť spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje. Komisia by mala spolupracovať s centrami excelentnosti v Únii, národnými štatistickými úradmi a organizáciami relevantnými pre kultúrne a kreatívne sektory v Európe a s Radou Európy, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Unescom. [PN 38]

(30)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu Kreatívna Európa, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(17).

(31)  Na tento program sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. […] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, a to aj grantov určených pre tretie strany, cien, zákaziek, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(32)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti prevádzkovateľa projektu splniť konkrétne ciele akcií a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä veľkosť prevádzkovateľa a projektu, náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálneho financovania a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 39]

(33)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(19), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(20) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(21) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(22). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastňujúce sa na finančnom plnení z prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(33a)  S cieľom optimalizovať synergický účinok medzi fondmi Únie a priamo riadenými nástrojmi by sa malo zjednodušiť poskytovanie podpory pre činnosti, ktoré už dostali certifikáciu známky excelentnosti. [PN 40]

(34)  Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(23) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Obmedzenia spôsobené odľahlosťou týchto krajín alebo území by sa mali zohľadňovať pri realizácii programu a ich skutočné zapojenie do programu by sa malo pravidelne monitorovať a hodnotiť. [PN 41]

(34a)  V súlade s článkom 349 ZFEÚ by sa mali prijať opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny umelcov z týchto regiónov a ich diel v rámci mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z daných regiónov a ich susedmi a tretími krajinami. Ľudia tak budú môcť využívať aj konkurenčné výhody, ktoré môže ponúkať kultúrny a kreatívny priemysel, najmä hospodársky rast a zamestnanosť. Takéto opatrenia by sa mali pravidelne monitorovať a vyhodnocovať. [PN 42]

(35)  Pri zmene vedľajších prvkov tohto nariadenia by sa právomoc prijať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala delegovať na Komisiu pri dodržaní ukazovateľov uvedených v článku 15 a v prílohe II. Komisia by mala v prípravnej fáze absolvovať zodpovedajúce konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri týchto konzultáciách by sa mali dodržiavať zásady stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a títo experti by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)  Na účely hladkej implementácie zaistenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu možno a preklenutia čoraz väčších medzier vo financovaní, s ktorými sa prijímatelia stretávajú, by sa náklady prijímateľa, ktoré mu vzniknú pred podaním žiadosti o grant, najmä náklady súvisiace s právami duševného vlastníctva, považovať za oprávnené, pokiaľ sú priamo spojené s implementáciou podporovaných akcií. [PN 43]

(37)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné tento program vyhodnotiť vo svetle informácií získaných na základe požiadaviek osobitného monitorovania, a pritom sa vyhnúť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu najmä členských štátov. Medzi tieto požiadavky možno podľa potreby zahrnúť merateľné ukazovatele ako základ na vyhodnotenie účinkov programu v praxi.

(38)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci schvaľovať pracovné programy. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(24). Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijímanie pracovných programov. Je potrebné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä z hľadiska pokračovania viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od [1. januára 2021] by v prípade potreby mala riadenie akcií, ktoré neboli ukončené do [31. decembra 2020] v rámci predchádzajúceho programu, zabezpečovať technická a administratívna pomoc. [PN 44]

(38a)  V záujme účinnej a efektívnej implementácie programu by mala Komisia zaistiť, aby neexistovala žiadna zbytočná administratívna záťaž pre žiadateľov vo fáze podávania ani vo fáze spracúvania žiadostí. [PN 45]

(38b)   Vzhľadom na špecifiká kultúrnych a kreatívnych sektorov by sa osobitná pozornosť mala venovať malým projektom a ich pridanej hodnote. [PN 46]

(39)  Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými najmä v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť najmä úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a právo na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a podporiť uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie. Takisto je v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

(40)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť samostatným postupom členských štátov, ale vzhľadom na ich nadnárodný charakter, veľký objem a rozsiahlu geografickú pôsobnosť financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, ich vplyv na vzdelávaciu mobilitu a v širšom meradle na integráciu Únie, ako aj ich posilnený medzinárodný rozmer, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia, ako sa uvádza v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušného cieľa.

(41)  Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 by sa preto malo zrušiť s účinnosťou od [1. januára 2021].

(42)  V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od [1. januára 2021],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje program Kreatívna Európa (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

2.  „kultúrne a kreatívne sektory“ sú všetky sektory, ktorých činnosti sú založené na kultúrnych hodnotách alebo umeleckých a iných individuálnych alebo kolektívnych tvorivých prejavoch a postupoch, či už sú tieto činnosti orientované na trh alebo nie. K týmto činnostiam môže patriť vývoj, tvorba, produkcia, šírenie a ochrana tovaru a služieb, ktoré predstavujú kultúrne, umelecké alebo iné kreatívne prejavy, ako aj súvisiace činnosti ako vzdelávanie alebo riadenie. Budú mať Mnohé z nich majú potenciál priniesť inovácie a pracovné miesta, a to najmä v súvislosti s duševným vlastníctvom. Tieto sektory zahŕňajú architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho dizajnu), festivaly, hudbu, literatúru, múzické umenia, knihy a vydavateľskú činnosť, rozhlas, a výtvarné umenie, festivaly a dizajn vrátane módneho dizajnu; [PN 47]

3.  „malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky v znení vymedzenia uvedeného v odporúčaní Komisie 2003/361/ES(25);

4.  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo je to subjekt bez právnej subjektivity v súlade s [článkom 197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

5.  „známka excelentnosti“ je označenie vysokej kvality určené projektom podaným v rámci programu Kreatívna Európa, ktoré sa považujú za hodné financovania, ale nezískajú ho v dôsledku rozpočtových obmedzení. Je uznaním hodnoty návrhu a podporuje hľadanie alternatívnych zdrojov financovania.

Článok 3

Ciele programu

1.  Program má tieto všeobecné ciele:

-a)  prispievať k uznávaniu a podpore vnútornej hodnoty kultúry, chrániť a podporovať kvalitu európskej kultúry a kreativity ako osobitného rozmeru osobného rozvoja, vzdelávania, sociálnej súdržnosti, slobody prejavu a presvedčenia a umeleckého vyjadrenia, posilňovať a prehlbovať demokraciu, kritické myslenie, pocit spolupatričnosti a občianstva ako pramene, z ktorých čerpajú pluralitné médiá a kultúrne prostredie; [PN 48]

a)  podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej, umeleckej a jazykovej rozmanitosti, a to aj posilňovaním úlohy umelcov a kultúrnych subjektov, kvality európskej kultúrnej a umeleckej tvorby a spoločného hmotného a nehmotného európskeho kultúrneho dedičstva; [PN 49]

b)  zvyšovať podporovať konkurencieschopnosť všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a umocňovať ich hospodársky význam, a to najmä audiovizuálneho sektora v audiovizuálnom sektore, vytváraním pracovných miest a posilňovaním inovácie a kreativity v týchto sektoroch. [PN 50]

2.  Špecifické ciele programu sú:

a)  posilniť hospodársky, umelecký, kultúrny, sociálny a vonkajší rozmer spolupráce na európskej úrovni s cieľom rozvíjať a šíriť európsku kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne hmotné a nehmotné dedičstvo, a zvýšiť konkurencieschopnosti konkurencieschopnosť a inováciu európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov a upevniť medzinárodné kultúrne vzťahy; [PN 51]

aa)  podporovať kultúrne a kreatívne sektory vrátane audiovizuálneho sektora, podporovať umelcov, subjekty pôsobiace v tejto oblasti, remeselníkov a zapojenie publika s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a nedostatočne zastúpené skupiny; [PN 52]

b)  podporiť inováciu, konkurencieschopnosť a schopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu sektora uspieť v konkurencii rozširovať sa, najmä pokiaľ ide o MSP, nezávislé produkčné spoločnosti a organizácie pôsobiace v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a podporiť kvalitu činností európskeho audiovizuálneho sektora udržateľným spôsobom s cieľom dosiahnuť vyvážený sektorový a geografický prístup; [PN 53]

c)  rozšíriť podporovať spoluprácu na úrovni politík a inovatívne akcie vrátane nových obchodných modelov a modelov riadenia a kreatívnych riešení, na podporu všetkých podprogramov podporiť všetky podprogramy programu a všetky kultúrne a kreatívne sektory, a to aj ochranou slobody umeleckého prejavu a podporou rôznorodého, nezávislého a pluralistického kultúrneho a mediálneho prostredia, mediálnej gramotnosti, digitálnych zručností, kultúrneho a umeleckého vzdelávania, rodovej rovnosti, aktívneho občianstva, medzikultúrneho dialógu, odolnosti a sociálneho začlenenia, najmä osôb so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom väčšej dostupnosti tovaru a služieb kultúrneho charakteru; [PN 54]

ca)  podporovať mobilitu umelcov a subjektov pôsobiacich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a obeh ich diel; [PN 55]

cb)  poskytnúť kultúrnym a kreatívnym sektorom údaje, analýzy a primeraný súbor kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov a vytvoriť koherentný systém hodnotení a posudzovaní vplyvu, a to aj s medzisektorovým rozmerom. [PN 56]

3.  Program sa delí na tieto podprogramy:

a)  podprogram „KULTÚRA“ sa vzťahuje na kultúrne a kreatívne sektory okrem audiovizuálneho sektora;

b)  podprogram „MÉDIÁ“ sa vzťahuje na audiovizuálny sektor;

c)  „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram sa vzťahuje na činnosti uskutočňované naprieč všetkými kultúrnymi a kreatívnymi sektormi vrátane sektora spravodajských médií. [PN 57]

Článok 3a

Európska pridaná hodnota

Uznanie vnútornej a hospodárskej hodnoty kultúry a tvorivosti a rešpektovanie kvality a plurality hodnôt a politík Únie.

Z programu sa podporujú len tie akcie a činnosti, ktoré poskytujú potenciálnu európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článku 3.

Európska pridaná hodnota akcií a činností programu je zabezpečená napríklad prostredníctvom:

a)  nadnárodného charakteru akcií a činností, ktoré dopĺňajú regionálne, národné, medzinárodné a iné programy a politiky Únie, a vplyvu týchto akcií a činností na prístup občanov ku kultúre, aktívne zapojenie občanov, vzdelávanie, sociálne začlenenie a medzikultúrny dialóg;

b)  rozvoja a podpory nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce medzi kultúrnymi a kreatívnymi aktérmi vrátane umelcov, profesionálov v audiovizuálnej oblasti, organizácií a MSP pôsobiacich na poli kultúry a kreativity a subjektov pôsobiacich v audiovizuálnom sektore so zameraním na podnecovanie komplexnejších, rýchlejších, účinnejších a dlhodobejších reakcií na globálne výzvy, najmä na digitalizáciu;

c)  úspor z rozsahu a rastu a pracovných miest, ku ktorým prispieva podpora Únie, čím sa vytvára pákový efekt pre dodatočné finančné prostriedky;

d)  zabezpečenia vyrovnanejších podmienok v rámci kultúrnych a kreatívnych sektorov prostredníctvom zohľadnenia osobitostí jednotlivých krajín vrátane krajín alebo regiónov so špecifickými geografickými alebo jazykovými pomermi, napríklad najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a zámorských krajín alebo území pod správou členského štátu, ktoré sú uvedené v prílohe II k ZFEÚ;

e)  podpory povedomia o spoločných európskych koreňoch a rozmanitosti. [PN 58]

Článok 4

Podprogram KULTÚRA

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „KULTÚRA“ tieto priority:

-a)  podporovať umelecký prejav a umeleckú tvorbu; [PN 59]

-aa)  pestovať talenty, schopnosti a zručnosti a stimulovať spoluprácu a inovácie v celom reťazci kultúrnych a kreatívnych sektorov vrátane dedičstva; [PN 60]

a)  posilniť cezhraničný rozmer, obeh a obeh viditeľnosť európskych kultúrnych a kreatívnych subjektov a ich diel, a subjektov to aj prostredníctvom programov rezidenčných pobytov, turné, podujatí, pracovných seminárov, výstav a festivalov, ako aj uľahčovaním výmeny najlepších postupov a zlepšovaním odborných spôsobilostí; [PN 61]

b)  zvýšiť zlepšiť prístup ku kultúre, účasť na kultúre nej a kultúrne povedomie a tiež zapojenie publika v celej Európe, najmä so zreteľom na osoby so zdravotným postihnutím a zo znevýhodneného prostredia; [PN 62]

c)  zvýšiť spoločenskú odolnosť a sociálne začlenenie, medzikultúrny a demokratický dialóg a kultúrnu výmenu prostredníctvom umenia, kultúry a kultúrneho dedičstva; [PN 63]

d)  zlepšiť kapacity schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, aby prosperovali prosperovať, inovovať, tvoriť umelecké diela, budovať a vytvárali rozvíjať kľúčové kompetencie, znalosti, zručnosti, nové umelecké postupy a udržateľné pracovné miesta a rast a prispievať k miestnemu a regionálnemu rozvoju; [PN 64]

da)  rozvíjať odbornú spôsobilosť osôb v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a posilňovať ich postavenie primeranými opatreniami; [PN 65]

e)  posilniť európsku identitu, aktívne občianstvo, spolupatričnosť a demokratické hodnoty prostredníctvom kultúrneho povedomia, vzdelávania v umeniach kultúrneho dedičstva, prejavu, kritického myslenia, umeleckého prejavu, zviditeľnenia a docenenia tvorcov, umenia, vzdelávania a tvorivosti vo vzdelávaní vychádzajúcej z kultúry v rámci formálneho, neformálneho a informálneho celoživotného vzdelávania; [PN 66]

f)  podporiť budovanie medzinárodných kapacít v európskych kultúrnych a kreatívnych sektoroch vrátane základných organizácií a mikroorganizácií, aby sa aktivizovali na medzinárodnej úrovni; [PN 67]

g)  prispieť k plneniu globálnej stratégie Únie pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry úsilím o zabezpečenie dlhodobého vplyvu tejto stratégie prostredníctvom kultúrnej diplomacie medziľudského prístupu zahŕňajúceho siete v oblasti kultúry, občiansku spoločnosť a základné organizácie. [PN 68]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

V rámci osobitných akcií v podprograme KULTÚRA sa musí osobitný dôraz z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov aj z hľadiska cielených akcií klásť na hudobný sektor. Potrebám tohto sektora prispôsobené výzvy na predkladanie návrhov a nástroje pomôžu so zvýšením konkurencieschopnosti hudobného sektora a s riešením niektorých osobitných problémov, ktorým čelí. [PN 69]

Článok 5

Podprogram MÉDIÁ

V súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 sleduje podprogram „MÉDIÁ“ tieto priority:

a)  pestovať talenty a, schopnosti, zručnosti, rozvíjať používanie digitálnych technológií a povzbudzovať spoluprácu, mobilitu a inovácie v oblasti tvorby a produkcie európskych audiovizuálnych diel, a to aj v cezhraničnom meradle; [PN 70]

b)  zvýšiť distribúciu európskych audiovizuálnych diel v kinách v novom digitálnom prostredí nadnárodný a online a zlepšiť ich cezhraničnú prístupnosť, nadnárodný a medzinárodný obeh európskych audiovizuálnych diel a to aj prostredníctvom inovatívnych obchodných modelov a nových technológií ich online a offline distribúciu, najmä v kinách; [PN 71]

ba)  poskytovať medzinárodnému publiku širší prístup k audiovizuálnym dielam Únie predovšetkým ich propagáciou, podujatiami, činnosťami na podporu filmovej gramotnosti a festivalmi; [PN 72]

bb)  zveľaďovať audiovizuálne dedičstvo a uľahčovať prístup k audiovizuálnym archívom a knižniciam, podporovať ich a propagovať ich ako zdroje pamäte, vzdelávania, opakovaného použitia a nových obchodných možností, a to aj prostredníctvom najnovších digitálnych technológií; [PN 73]

c)  propagovať európske audiovizuálne diela a podporovať formovanie zapájanie publika všetkých vekových kategórií, najmä mladého publika a osôb so zdravotným postihnutím, z hľadiska proaktívneho a legálneho používania audiovizuálnych diel v Európe a za jej hranicami a z hľadiska spoločného využívania obsahu vytvoreného používateľmi, a to aj mimo nej prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti filmu a audiovizuálneho vzdelávania. [PN 74]

Tieto priority sa budú napĺňať cez podporu tvorby, propagácie, sprístupňovania a šírenia európskych diel šíriacich európske hodnoty a spoločnú identitu, ktoré majú potenciál osloviť veľké publikum všetkých vekových skupín v Európe i mimo nej, čím umožnia prispôsobiť sa novému vývoju na trhu a podporiť vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. [PN 75]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 6

MEDZISEKTOROVÝ podprogram

V súlade s cieľmi programu uvedenými v článku 3 sleduje „MEDZISEKTOROVÝ“ podprogram tieto priority:

a)  podporovať medzisektorovú nadnárodnú spoluprácu na úrovni politík, ako a to aj úlohu z hľadiska podpory úlohy, ktorú kultúra zohráva pri sociálnom začleňovaní, najmä v prípade osôb so zdravotným postihnutím a v záujme upevňovania demokracie, a šíriť znalosti získané v rámci programu a napomôcť podporovať prenosnosť jeho výsledkov s cieľom väčšmi zviditeľniť program; [PN 76]

b)  so zreteľom na obsah chránený autorským právom podporovať inovatívny prístup k tvorbe umeleckého obsahu a umeleckému výskumu, sprístupňovaniu, šíreniu a propagácii obsahu vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch, a to v trhovom aj netrhovom meradle; [PN 77]

c)  podporovať prierezové činnosti zahŕňajúce viacero sektorov s cieľom prispôsobiť sa štrukturálnym a technologickým zmenám prebehajúcim prebiehajúcim v mediálnom sektore, a zároveň posilňovať slobodné, rôznorodé a pluralistické mediálne médiá, umelecké a kultúrne prostredie, kvalitnú žurnalistiku profesijnú etiku v žurnalistike, kritické myslenie a mediálnu gramotnosť, najmä v radoch mládeže, prostredníctvom pomoci s prispôsobovaním sa novým mediálnym nástrojom a formátom a boja proti šíreniu dezinformácií; [PN 78]

d)  zriadiť a podporovať programové kancelárie aktívne zapájanie programových kancelárií v zúčastnených krajinách s cieľom spravodlivo a vyvážene propagovať program v ich krajinách, a to aj sieťovými činnosťami na mieste, a podporovať žiadateľov v súvislosti s programom a poskytovať základné informácie o ďalších relevantných možnostiach podpory, ktoré budú program propagovať v danej krajine sú k dispozícii v rámci programov financovaných z prostriedkov Únie, a podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 79]

Podrobný opis priorít je uvedený v prílohe I.

Článok 7

Rozpočet

1.  Finančné krytie na vykonávanie tohto programu na obdobie 2021 až 2027 sa stanovuje na 1 850 000 000 EUR v bežných 2 806 000 000 EUR v stálych cenách. [PN 80]

Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia finančných prostriedkov:

–  do maximálnej výšky 609 000 000 EUR v minimálnej výške 33 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) (podprogram KULTÚRA); [PN 81]

–  do maximálnej výšky 1 081 000 000 EUR v minimálnej výške 58 % na plnenie cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) (podprogram MÉDIÁ); [PN 82]

–  do maximálnej výšky 160 000 000 EUR 9 % na činnosti uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c) (MEDZISEKTOROVÝ podprogram), čím sa zabezpečuje pridelenie finančných prostriedkov pre každú národnú kanceláriu programu Kreatívna Európa aspoň na tej istej úrovni ako v prípade rozpočtových prostriedkov pridelených podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013. [PN 83]

2.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc pri implementácii programu, napríklad na prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

3.  Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 možno na podporu medzinárodného rozmeru programu sprístupniť dodatočné finančné príspevky z externých nástrojov financovania [Nástroj susedskej, susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, nástroj predvstupovej pomoci (IPA III)], z ktorých sa podporia akcie implementované a riadené v súlade s týmto nariadením. Takéto príspevky sa financujú v súlade s nariadeniami, ktorými sú ustanovené, a každoročne sa o nich – rovnako ako o príspevkoch do programu z tretích krajín – podávajú správy rozpočtovému orgánu. [PN 84]

4.  Na žiadosť členských štátov môžu byť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia, prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. c)] uvedeného nariadenia. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 8

Tretie krajiny pridružené k programu

1.  Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  iné krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode o účasti príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že takáto dohoda:

a)  zabezpečí spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny a prostriedkami, ktoré účasťou na programe získa;

b)  stanoví podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov do jednotlivých programov a príslušných administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

c)  neudelí tretej krajine právomoc rozhodovať o programe;

d)  zaručí práva Únie na riadne finančné hospodárenie a na ochranu jej finančných záujmov.

Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať na riadiacich štruktúrach a fórach zainteresovaných strán programu s cieľom uľahčiť výmenu informácií. [PN 85]

2.  Predpokladom účasti krajín uvedených v odseku 1, písmenách a), b) a c) písm. a) až d) na podprograme MÉDIÁ a MEDZSEKTOROVOM podprograme je splnenie podmienok stanovených v smernici 2010/13/EÚ. [PN 151]

3.  Dohody uzavreté s krajinami uvedenými v odseku 1 písm. c) sa môžu v riadne odôvodnených prípadoch odchyľovať od povinností uvedených v odseku 2.

3a.  Uzatváranie dohôd s tretími krajinami pridruženými k programu podľa tohto nariadenia sa uľahčí postupmi, ktoré sú rýchlejšie ako postupy podľa nariadenia (EÚ) č. 1295/2013. Dohody s novými krajinami sa aktívne podporujú. [PN 86]

Článok 8a

Iné tretie krajiny

Ak je to v záujme Únie, program môže podporovať spoluprácu s inými tretími krajinami, ako sú uvedené v článku 8, pokiaľ ide o akcie financované z dodatočných príspevkov z externých nástrojov financovania podľa článku 7 ods. 3.

Článok 9

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami a Európskym audiovizuálnym observatóriom

1.  K programu majú prístup medzinárodné organizácie pôsobiace v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, a to ako UNESCO alebo Rada Európy, prostredníctvom štruktúrovanejšej spolupráce s projektmi Kultúrne trasy a Euroimages, monitorovacím strediskom EUIPO, Svetovou organizáciou duševného vlastníctva a OECD na základe spoločných príspevkov k plneniu cieľov programu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. [PN 87]

2.  Únia je počas trvania programu členom Európskeho audiovizuálneho observatória. Členstvo Únie v observatóriu prispieva k plneniu priorít podprogramu MÉDIÁ. Komisia zastupuje Úniu v jej vzťahoch s observatóriom. Z podprogramu MÉDIÁ sa poskytuje podpora na úhradu členského príspevku Únie v observatóriu, aby sa zlepšilo a na zhromažďovanie a analýza analýzu údajov v audiovizuálnom sektore. [PN 152]

Článok 9a

Získavanie údajov o kultúrnych a kreatívnych sektoroch

Komisia posilňuje spoluprácu v rámci svojich útvarov, ako je Spoločné výskumné centrum a Eurostat, s cieľom získavať vhodné štatistické údaje na meranie a analyzovanie vplyvu kultúrnych politík. V záujme splnenia tohto cieľa Komisia koná v spolupráci s centrami excelentnosti v Európe a národnými štatistickými úradmi a v spolupráci s Radou Európy, OECD a organizáciou UNESCO. Tým prispieva k plneniu cieľov podprogramu KULTÚRA a podrobne sleduje ďalší vývoj politiky v oblasti kultúry, a to aj tým, že v ranej etape začleňuje zainteresované strany do štúdia a prispôsobovania ukazovateľov spoločných pre rôzne sektory alebo špecifických pre danú oblasť činnosti. Komisia pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu o takýchto činnostiach. [PN 88]

Článok 10

Plnenie a formy financovania zo strany EÚ

1.  Program sa implementuje priamym riadením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo nepriamym riadením so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a zákaziek. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a postupmi stanovenými v [nariadení o InvestEU]. Špecializovaný záručný mechanizmus vytvorený v rámci programu Kreatívna Európa bude pokračovať v rámci [nariadenia o InvestEU], pričom zohľadní implementačné postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 89]

4.  Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [ktoré nadväzuje na nariadenie o záručnom fonde], a to na základe už vyvinutých implementačných postupov a pri ich zohľadnení. [PN 90]

4a.  V záujme podpory medzinárodného rozmeru programu sa z programov stanovených nariadením …/…[Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce] a nariadením .../... [IPA III] finančne prispieva k akciám vytvoreným v rámci tohto nariadenia. Toto nariadenie sa uplatňuje na využívanie uvedených programov, pričom zaisťuje súlad s príslušnými nariadeniami, ktoré ich upravujú. [PN 91]

Článok 11

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa z rozhodnutia v zmysle medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja na programe zúčastňuje tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF je súčasťou týchto práv právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

Článok 12

Pracovné programy

1.  Program sa implementuje prostredníctvom ročných pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Prijatiu pracovných programov predchádzajú konzultácie s rôznymi zainteresovanými stranami s cieľom zaistiť, aby plánované akcie čo najlepšie podporovali rôzne zúčastnené sektory. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania, ktorou sa nesmie nahrádzať priame financovanie prostredníctvom grantov.

Všeobecné a konkrétne ciele a zodpovedajúce politické priority a akcie programu, ako aj pridelený rozpočet na jednotlivé akcie sa podrobne uvedú v ročných pracovných programoch. Ročný pracovný program obsahuje aj orientačný časový plán implementácie.[PN 92]

2.  Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením ročných pracovných programov. [PN 93]

Kapitola II

Granty a oprávnené subjekty

Článok 13

Granty

1.  Granty sa v rámci programu udeľujú a spravujú v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.

1a.  Vo výzvach na predkladanie návrhov sa môže zohľadniť potreba zabezpečiť primeranú podporu malých projektov v rámci podprogramu KULTÚRA prostredníctvom opatrení, ktoré môžu zahŕňať vyššiu mieru spolufinancovania. [PN 94]

1b.  Pri prideľovaní grantov sa zohľadňujú tieto znaky príslušného projektu:

a)  kvalita projektu;

b)  vplyv;

c)  kvalita a efektívnosť jeho implementácie. [PN 95]

2.  Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých expertov. Schádza sa za fyzickej prítomnosti svojich členov alebo na diaľku.

Experti majú odborné skúsenosti súvisiace s posudzovanou oblasťou. Komisia pre vyhodnotenie môže požiadať o stanovisko expertov z krajiny, ktorá podala žiadosť. [PN 96]

3.  Odchylne od článku 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch možno považovať sa za oprávnené považujú tie náklady, ktoré vznikli prijímateľovi pred podaním žiadosti o grant, pokiaľ priamo súvisia s vykonávaním podporovaných akcií a činností. [PN 97]

4.  Tam, kde je to vhodné, sa v akciách stanovia primerané kritériá nediskriminácie vrátane rodovej vyváženosti.

Článok 14

Oprávnené subjekty

1.  Okrem kritérií stanovených v [článku 197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 až 4.

2.  Oprávnené sú tieto subjekty:

a)  právne subjekty založené v jednej z týchto krajín:

1.  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

2.  tretie krajiny pridružené k programu;

3.  tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4;

b)  každý právny subjekt zriadený v zmysle práva Únie alebo každá medzinárodná organizácia.

3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.  Právne subjekty založené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, by mali v zásade znášať náklady na svoju účasť. Pokiaľ je to v záujme Únie, náklady na ich účasť môžu pokryť dodatočné príspevky z externých nástrojov na financovanie podľa článku 7 ods. 3.

5.  Bez toho, aby sa zapojili do výzvy na predkladanie návrhov, môžu na základe osobitných úloh a cieľov, ktoré stanoví Komisia a ktoré sa pravidelne hodnotia v súlade s cieľmi programu, výnimočne získať granty tieto subjekty: [PN 98]

a)  Európska filmová akadémia v kontexte spolupráce s Európskym parlamentom na Filmovej cene LUX na základe dohody o spolupráci dojednanej a podpísanej týmito stranami a v spolupráci so sieťou Europa Cinemas; do uzatvorenia dohody o spolupráci sú príslušné rozpočtové prostriedky v rozpočtovej rezerve; [PN 99]

b)  Mládežnícky orchester Európskej únie na svoje činnosti vrátane pravidelného výberu a umeleckej prípravy mladých hudobníkov zo všetkých členských štátov prostredníctvom rezidenčných programov, ktoré ponúkajú mobilitu a príležitosť vystupovať na festivaloch a turné v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré prispievajú k cezhraničnému šíreniu európskej kultúry a k internacionalizácii kariéry mladých hudobníkov, a to so zameraním na vyvážené geografické zastúpenie účastníkov; Mládežnícky orchester Európskej únie diverzifikuje svoje príjmy aktívnym získavaním finančnej podpory z nových zdrojov, a tak znižuje svoju závislosť od finančných prostriedkov Únie; činnosti Mládežníckeho orchestra Európskej únie musia byť v súlade s cieľmi a prioritami programu a podprogramu KULTÚRA, najmä pokiaľ ide o zapojenie publika. [PN 100]

Kapitola III

Synergie a komplementarita

Článok 15

Komplementarita

Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje, že program je celkovo konzistentný a komplementárny s príslušnými politikami a programami, a to najmä s tými, ktoré sa týkajú rodovej vyváženosti, vzdelávania, najmä digitálneho vzdelávania a mediálnej gramotnosti, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, najmä v prípade marginalizovaných skupín a menšín, výskumu a inovácií vrátane sociálnych inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a ochrany klímy, súdržnosti, regionálnej a mestskej politiky, udržateľného cestovného ruchu, štátnej pomoci, mobility a medzinárodnej spolupráce a rozvoja, a to aj v záujme podpory účinného využívania verejných prostriedkov.

Komisia zabezpečí, aby sa pri uplatňovaní postupov stanovených v [Programe InvestEU] na účely tohto programu zohľadňovali postupy vyvinuté v rámci záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory vytvoreného nariadením (EÚ) č. 1295/2013. [PN 101]

Článok 16

Kumulatívne a kombinované financovanie

1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu vrátane fondov v zmysle nariadenia (EÚ) č. XX/XXXX [VN], pokiaľ tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe.

2.  Návrhu oprávnenému na podporu z programu možno udeliť známku excelentnosti, pokiaľ vyhovuje týmto kumulatívnym podmienkam:

a)  bol posúdený vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)  je v súlade s minimálnymi vysokými kvalitatívnymi požiadavkami príslušnej výzvy na predkladanie návrhov; [PN 102]

c)  nemožno ho financovať v rámci príslušnej výzvy v dôsledku rozpočtových obmedzení.

2a.  Návrhy, ktorým bola udelená známka excelentnosti, môžu byť financované priamo z iných programov a z finančných prostriedkov podľa nariadenia [všeobecné nariadenie COM(2018)0375] v súlade s jeho článkom 67 ods. 5 za predpokladu, že sú v súlade s cieľmi tohto programu. Komisia zaistí, aby kritériá výberu projektov pre známku excelentnosti a jej udeľovania boli jednotné, jednoznačné a transparentné pre potenciálnych prijímateľov. [PN 103]

Článok 16a

Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory v rámci InvestEU

1.  Finančná podpora z nového programu InvestEU vychádza z cieľov a kritérií záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, pričom zohľadňuje špecifickosť daného sektora.

2.  Program InvestEU poskytuje:

a)  prístup k finančným prostriedkom pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

b)  záruky zúčastneným finančným sprostredkovateľom z ktorejkoľvek krajiny zúčastňujúcej sa na záručnom mechanizme;

c)  zúčastneným finančným sprostredkovateľom dodatočné odborné znalosti na hodnotenie rizík spojených s MSP, mikroorganizáciami a malými a stredne veľkými organizáciami a s kultúrnymi a kreatívnymi projektmi;

d)  objem dlhového financovania sprístupneného pre MSP, mikroorganizácie a malé a stredne veľké organizácie;

e)  MSP, mikroorganizáciám a malým a stredne veľkým organizáciám zo všetkých regiónov a sektorov schopnosť vytvoriť diverzifikované úverové portfólio a navrhnúť marketingový a propagačný plán;

f)  tieto druhy úverov: investície do hmotného a nehmotného majetku s výnimkou osobnej zábezpeky; prevody podnikov; prevádzkový kapitál, napríklad dočasné financovanie, preklenutie nedostatku finančných prostriedkov, peňažný tok a úverové linky. [PN 104]

Kapitola IV

Monitorovanie, hodnotenie a kontrola

Článok 17

Monitorovanie a podávanie správ

1.  V prílohe II sú uvedené ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach o pokroku programu v dosahovaní cieľov uvedených v článku 3.

1a.  Podprogramy majú spoločný súbor kvalitatívnych ukazovateľov. Každý podprogram má špecializovaný súbor ukazovateľov. [PN 105]

2.  Aby bolo hodnotenie pokroku programu v dosahovaní jeho cieľov efektívne, Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom vytvoriť ustanovenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie a právomoc meniť prílohu II s cieľom revidovať alebo doplniť ukazovatele, ak je to pre monitorovanie a hodnotenie potrebné. Komisia prijme delegovaný akt o ukazovateľoch do 31. decembra 2022. [PN 106]

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, že údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov sa zhromaždia efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, prípadne členským štátom, ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 18

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

1a.  Dostupné údaje o výške viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré by boli potrebné na financovanie projektov so známkou excelentnosti, sa každý rok poskytnú obom zložkám rozpočtového orgánu, a to aspoň tri mesiace pred dátumom uverejnenia ich stanoviska k rozpočtu Únie na nasledujúci rok podľa spoločne dohodnutého harmonogramu ročného rozpočtového postupu. [PN 107]

2.  Priebežné hodnotenie Preskúmanie programu v polovici obdobia sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu do 30. júna 2024.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení v polovici obdobia do 31. decembra 2024.

Komisia v prípade potreby a na základe preskúmania v polovici obdobia predloží legislatívny návrh na revíziu tohto nariadenia.[PN 108]

3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná predloží záverečné hodnotenie programu. [PN 109]

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.  Systém podávania správ o hodnotení zabezpečuje, že údaje na hodnotenie programu sa zhromaždia efektívne, účinne a včas a na primeranej úrovni podrobnosti. Tieto údaje a informácie sa oznamujú Komisia spôsobom, ktorý je v súlade s ostatnými právnymi ustanoveniami; napríklad v prípade potreby sa osobné údaje anonymizujú. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 19

Delegovanie právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 17 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.  Delegovanie právomocí uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 17 môže kedykoľvek odvolať Európsky parlament alebo Rada. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých menuje každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznámi delegovaný akt ihneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 ods. 2 a článku 17 nadobúda účinnosť, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Kapitola V

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 20

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú vizibilitu finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti, najmä názov programu a v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu MÉDIÁ aj logo MÉDIÁ. Komisia vytvorí logo KULTÚRA, ktoré sa bude používať v prípade akcií financovaných v rámci podprogramu KULTÚRA. [PN 110]

2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti zamerané na program, a na akcie a výsledky dosiahnuté prostredníctvom podprogramov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 21

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1295/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 22

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá až do ukončenia príslušných akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

2.  Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1295/2013.

3.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 7 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Doplňujúce informácie o činnostiach, ktoré sa majú financovať

1.  PODPROGRAM KULTÚRA

Priority podprogramu KULTÚRA uvedené v článku 4 sa dosahujú prostredníctvom týchto akcií:

Horizontálne akcie:

a)  nadnárodné projekty spolupráce s jasným rozlíšením medzi malými a strednými projektmi a projektmi veľkého rozsahu a s osobitným zreteľom na mikroorganizácie a malé organizácie pôsobiace v oblasti kultúry; [PN 111]

b)  európske siete kultúrnych a kreatívnych organizácií z rôznych krajín;

c)  kultúrne a kreatívne celoeurópske platformy;

d)  mobilita umelcov, remeselníkov a kultúrnych a kreatívnych subjektov v rámci ich nadnárodnej činnosti vrátane pokrytia nákladov súvisiacich s umeleckou činnosťou a obehom umeleckých diel a kultúrnych objektov; [PN 112]

e)  podpora kultúrnych a kreatívnych organizácií pri pôsobení na medzinárodnej úrovni a budovaní ich kapacít; [PN 113]

f)  tvorba politiky, spolupráca a vykonávanie v oblasti kultúry, a to aj prostredníctvom poskytovania údajov a výmeny osvedčených postupov či pilotných projektov.

Sektorové akcie:

a)  podpora hudobného sektora: podpora rozmanitosti, kreativity a inovácie v oblasti hudby, najmä živej hudby, a predovšetkým to aj prostredníctvom vytvárania sietí, šírenie hudobného a podpora rozmanitých európskych hudobných diel a repertoáru v Európe a za jej hranicami, akcie odbornej prípravy odborná príprava, účasť na hudbe a jej dostupnosť, formovanie publika v súvislosti s európskym repertoárom, zviditeľnenie a docenenie tvorcov, usporiadateľov a umelcov, predovšetkým mladých a začínajúcich, ako aj podpora zhromažďovania a analýzy údajov; [PN 114]

b)  podpora knižného a vydavateľského sektora: zacielené akcie na podporu rozmanitosti, kreativity a inovácie, predovšetkým preklad, úprava do formátov dostupných pre ľudí so zdravotným postihnutím, a propagácia európskej literatúry v medzinárodnom kontexte v rámci Európy aj za jej hranicami, a to aj prostredníctvom knižníc, odborné vzdelávanie a výmeny pre odborníkov zo sektora, autorov a prekladateľov, ako aj nadnárodné projekty zamerané na spoluprácu, inováciu a rozvoj v tomto sektore; [PN 115]

c)  podpora sektora architektúry a kultúrneho dedičstva a architektúry: zacielené akcie na podporu mobility prevádzkovateľov, výskum, vytýčenie noriem vysokej kvality, budovanie kapacít, rozvoj publika odovzdávanie odborných znalostí a internacionalizáciu sektora kultúrneho dedičstva zručností medzi remeselníkmi, zapojenie publika, podpora zachovania, ochrany a architektúry, podpora obnovy životného priestoru, adaptívne opätovné využívanie, presadzovanie kultúry výstavby (tzv. Baukultur), podpora zachovania, ochrany a posilňovania udržateľnosť, šírenie, posilňovanie a internacionalizácia kultúrneho dedičstva a jeho hodnôt prostredníctvom zvyšovania povedomia, vytvárania sietí a partnerských vzdelávacích činností; [PN 116]

d)  podpora ostatných sektorov: zacielené propagačné akcie v prospech rozvoja kreatívneho aspektu v dizajne, móde ďalších sektoroch vrátane dizajnu, módy a cestovnom udržateľného cestovného ruchu zameranom zameraného na kultúru, ako aj ich propagácia a reprezentácia mimo Európskej únie. [PN 117]

Podpora všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov v oblastiach spoločných potrieb, pričom ak špecifiká subsektora odôvodňujú cielený prístup, možno prípadne vytvoriť sektorovú akciu. Horizontálny prístup sa prijíma v prípade nadnárodných projektov v oblasti spolupráce, mobility a internacionalizácie, a to aj prostredníctvom rezidenčných programov, turné, podujatí, živých vystúpení, výstav a festivalov, ako aj v prípade podpory rozmanitosti, tvorivosti a inovácie, odbornej prípravy a výmen profesionálov v danom sektore, budovania kapacít, sieťovej spolupráce, zručností, formovania publika a získavania a analýzy údajov. Na sektorové akcie sú vyčlenené rozpočty primerané sektorom identifikovaným ako prioritné. Sektorové akcie by mali pomáhať s riešením osobitných výziev, ktorým čelia rôzne prioritné sektory identifikované v tejto prílohe, a to na základe existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií. [PN 118]

Osobitné akcie zamerané na zviditeľnenie a zhmotnenie európskej identity a jej kultúrnej rozmanitosti a dedičstva a na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu: [PN 119]

a)  Európske hlavné mestá kultúry so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ(26);

b)  značka „Európske dedičstvo“ so zaistením finančnej podpory v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ(27) a sieť lokalít Európskeho dedičstva; [PN 120];

c)  ocenenia EÚ v oblasti kultúry vrátane Európskej divadelnej ceny; [PN 121]

d)  Európske dni kultúrneho dedičstva;

da)  akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt; [PN 122]

e)  podpora európskych kultúrnych inštitúcií, ktoré sa venujú poskytovaniu priamych kultúrnych služieb európskym občanom so širokým zemepisným pokrytím.

2.  PODPROGRAM MÉDIÁ

V súvislosti s prioritami podprogramu MÉDIÁ uvedenými v článku 5 sa prihliada na požiadavky stanovené smernicou 2010/13/EÚ a rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o tvorbu, šírenie a sprístupnenie audiovizuálneho obsahu, ako aj na veľkosť a osobitosti príslušných trhov. Ciele sa okrem iného dosahujú prostredníctvom týchto činností: [PN 123]

a)  tvorba európskych audiovizuálnych diel, najmä filmov a televíznych diel, ako je fikcia, krátke filmy, dokumentárne filmy, filmy pre deti a animované filmy, a interaktívnych diel, ako sú kvalitné videohry s príbehom a multimédiá so zvýšeným potenciálom cezhraničného obehu, ktoré vytvorili nezávislé európske produkčné spoločnosti; [PN 124]

b)  tvorba inovačného a kvalitného televízneho obsahu a seriálových naratívnych formátov pre všetky vekové skupiny prostredníctvom podpory nezávislých európskych produkčných spoločností; [PN 125]

ba)  podpora iniciatív venovaných tvorbe a propagácii diel súvisiacich s históriou európskej integrácie a európskymi príbehmi; [PN 126]

c)  propagačné, reklamné a marketingové nástroje (vrátane online nástrojov a nástrojov s využitím analýzy údajov), ktorých cieľom je zvýšiť význam, viditeľnosť, cezhraničný prístup a záber publika v súvislosti s európskymi dielami; [PN 127]

d)  podpora medzinárodného predaja a šírenia inonárodných európskych diel na všetkých platformách so zameraním na malé aj veľké produkcie, a to aj prostredníctvom koordinovaných distribučných stratégií pre viacero krajín a titulkovania, dabingu a audiokomentára; [PN 128]

da)  akcie zamerané na podporu krajín s nízkou kapacitou v záujme zlepšovania ich zistených nedostatkov; [PN 129]

e)  podpora výmen medzi podnikmi a činností sietí na uľahčenie európskych a medzinárodných koprodukcií a obehu európskych diel; [PN 130]

ea)  podpora európskych sietí audiovizuálnych tvorcov z rôznych krajín zameraná na rozvoj kreatívnych talentov v audiovizuálnom sektore; [PN 131]

eb)  osobitné opatrenia prispievajúce k spravodlivému zaobchádzaniu s kreatívnymi talentmi v audiovizuálnom sektore; [PN 132]

f)  podpora európskych diel na priemyselných podujatiach a veľtrhoch v Európe a za jej hranicami;

g)  iniciatívy na podporu rozvoja formovania a zapojenia publika, najmä v kinách, a filmového a audiovizuálneho vzdelávania zamerané najmä na mladé publikum; [PN 133]

h)  odborná príprava a mentorské činnosti na posilnenie kapacity audiovizuálnych prevádzkovateľov vrátane umeleckých a iných remeselníkov, aby sa vedeli prispôsobiť vývoju na trhu a digitálnym technológiám; [PN 134]

i)  sieť jedna alebo viaceré siete európskych prevádzkovateľov videa na požiadanie, ktorá ponúka ktoré ponúkajú významný podiel inonárodných európskych diel; [PN 135]

j)  sieť(-e) európskych európske festivaly a siete festivalov, ktoré premietajú významný podiel a propagujú rôzne európske audiovizuálne diela s významným podielom inonárodných európskych diel; [PN 136]

k)  sieť európskych prevádzkovateľov kín, ktoré premietajú významný podiel inonárodných európskych filmov, prispievajú k posilňovaniu úlohy kín v hodnotovom reťazci a zdôrazňujú verejné premietanie ako spoločenský zážitok; [PN 137]

l)  osobitné opatrenia vrátane mentorstva a činností zameraných na vytváranie sietí, ktoré majú prispieť k vyváženejšej účasti žien a mužov v audiovizuálnom sektore; [PN 138]

m)  podpora politického dialógu, inovatívnych politických opatrení a výmeny najlepších postupov, a to aj prostredníctvom analytických činností a poskytovania spoľahlivých údajov;

n)  nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania a vytváranie sietí medzi audiovizuálnym sektorom a tvorcami politiky;

na)  podpora obehu kultúrneho televízneho obsahu a viacjazyčného prístupu k nemu online a offline, aj prostredníctvom titulkovania, s cieľom propagovať bohatstvo a rozmanitosť európskeho kultúrneho dedičstva, súčasnej tvorby a jazykov. [PN 139]

3.  MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM

Priority MEDZISEKTOROVÉHO podprogramu uvedené v článku 6 sa dosahujú najmä prostredníctvom týchto činností:

Spolupráca v oblasti politiky a osveta:

a)  tvorba politiky, nadnárodná výmena skúseností a know-how, činnosti partnerského vzdelávania vrátane partnerského mentorstva pre nové subjekty programu, zvyšovanie informovanosti a vytváranie sietí medzi kultúrnymi a kreatívnymi organizáciami a tvorcami politiky medzisektorovej povahy, a to aj prostredníctvom stáleho štrukturálneho dialógu so zainteresovanými stranami a s fórom kultúrneho a kreatívneho sektora na posilnenie dialógu a orientácie sektorových politík; [PN 140]

b)  analytické medzisektorové činnosti;

c)  podporné akcie, ktorých cieľom je posilňovať cezhraničnú politickú spoluprácu a tvorbu politiky zamerané na úlohu sociálneho začleňovania pomocou kultúry;

d)  zlepšovanie znalostí o programe a témach, ktoré pokrýva, posilňovanie osvety medzi občanmi a pomoc pri prenosnosti výsledkov za hranice členského štátu.

Laboratórium kreatívnej inovácie:

a)  podporovať nové formy tvorby na pomedzí rôznych kultúrnych a kreatívnych sektorov a so subjektmi z iných sektorov, napr. pomocou využívania inovačných technológií a mentorstva pri ich používaní v rámci organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a spolupráce prostredníctvom digitálnych centier; [PN 141]

b)  podporovať inovačné medzisektorové prístupy a nástroje na uľahčovanie sprístupnenia, šírenia, propagácie a speňažovania kultúry a kreativity vrátane kultúrneho dedičstva;

ba)  akcie zamerané na interdisciplinárne produkcie týkajúce sa Európy a jej hodnôt. [PN 142]

Programové kancelárie:

a)  podporovať program na vnútroštátnej úrovni a poskytovať relevantné informácie o rôznych typoch finančnej podpory, ktorá je dostupná v rámci politiky Únie, a o kritériách, postupoch a výsledkoch hodnotenia; [PN 143]

b)  podporovať potenciálnych prijímateľov v procese podávania žiadosti, podnecovať cezhraničnú spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi, inštitúciami, platformami a sieťami, a to v rámci jednotlivých oblastí politiky a sektorov pokrytých programom, ako aj medzi nimi; [PN 144]

c)  podporovať Komisiu pri zabezpečovaní náležitej komunikácie zdola nahor a zhora nadol o výsledkoch programu a ich šírenia medzi občanmi a subjektmi. [PN 145]

Prierezové činnosti na podporu spravodajského mediálneho sektora:

a)  riešenie štrukturálnych a technologických zmien, ktorým čelí mediálny sektor spravodajských médií, prostredníctvom podpory presadzovania nezávislého a pluralitného mediálneho prostredia a prostredníctvom podpory nezávislého monitorovania rozmanitého s cieľom posúdiť riziká a pluralitného mediálneho prostredia výzvy, ktorým mediálna pluralita a sloboda čelia; [PN 146]

b)  podpora prísnych noriem mediálnej tvorby prostredníctvom podnecovania spolupráce, digitálnych zručností, spoločnej cezhraničnej žurnalistiky a kvalitného obsahu a udržateľných hospodárskych modelov fungovania médií na zabezpečenie profesionálnej etiky v žurnalistike; [PN 147]

c)  podpora mediálnej gramotnosti, ktorá umožní rozvoj kritického vnímania médií zo strany občanov, najmä mladých ľudí, podpora vytvorenia platformy Únie na výmenu postupov a politík v oblasti mediálnej gramotnosti medzi všetkými členskými štátmi, a to aj prostredníctvom univerzitných rozhlasových a mediálnych sietí, ktoré sa zaoberajú Európou, a zabezpečenie odbornej prípravy pracovníkov spravodajských médií, aby vedeli rozpoznať dezinformácie a bojovať proti nim; [PN 148]

ca)  rozvíjanie a ochrana politického dialógu a dialógu občianskej spoločnosti o hrozbách pre slobodu a pluralitu médií v Európe. [PN 149]

PRÍLOHA II

SPOLOČNÉ KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE UKAZOVATELE VPLYVU PROGRAMU

(1)  prínos pre občanov a komunity;

(2)  prínos pre posilňovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva;

(3)  prínos pre hospodárstvo Únie a pracovné miesta, najmä kultúrne a kreatívne sektory a MSP;

(4)  začleňovanie politík Únie vrátane medzinárodných vzťahov na poli kultúry;

(5)  európska pridaná hodnota projektov;

(6)  kvalita partnerstiev a projektov v oblasti kultúry;

(7)  počet ľudí, ktorí majú prístup k európskym dielam v oblasti kultúry a tvorivosti podporovaným z programu;

(8)  počet pracovných pozícií napojených na financované projekty;

(9)  rodová rovnováha a podľa potreby mobilita a posilnenie postavenia subjektov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. [PN 150]

Ukazovatele

PODPROGRAM KULTÚRA:

PODPROGRAM MÉDIÁ:

MEDZISEKTOROVÝ PODPROGRAM:

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 87. (2) Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019. (4) COM(2018)0267. (5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 82). (6) COM(2016)0287. (7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69). (8) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/864 zo 17. mája 2017 o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 1). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1). (10) JOIN/2016/029. (11) COM(2014)0477. (12) COM(2017)0479. (13) Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, prijatá Organizáciou Spojených národov v septembri 2015, A/RES/70/1. (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (15) 2018/0243(COD). (16) 2018/0247(COD). (17) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1). (19) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1). (20) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2). (21) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). (23) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1). (24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (25) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003. (26) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (Ú. v. EÚ L 132, 3.5.2014, s. 1). (27) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1194/2011/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorým sa ustanovuje akcia Európskej únie na podporu značky Európske dedičstvo (Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1).