Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0178(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0175/2019

Predkladané texty :

A8-0175/2019

Rozpravy :

PV 28/03/2019 - 6
CRE 28/03/2019 - 6

Hlasovanie :

PV 28/03/2019 - 8.7

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0325

Prijaté texty
PDF 335kWORD 104k
Štvrtok, 28. marca 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Vytvorenie rámca na uľahčenie udržateľných investícií ***I
P8_TA(2019)0325A8-0175/2019
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií (COM(2018)0353 – C8-0207/2018 – 2018/0178(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0353),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0207/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0175/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 28. marca 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií
P8_TC1-COD(2018)0178

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Cieľom článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je vytvorenie vnútorného trhu, ktorý je prínosom pre trvalo udržateľný rozvoj Európy a zakladá sa, okrem iného, na vyváženom hospodárskom raste, vysokej úrovni ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia.

(2)  Valné zhromaždenie OSN prijalo 25. septembra 2015 nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj(4), ktorej základom sú ciele trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajúce tri piliere trvalej udržateľnosti: environmentálne, sociálne a hospodárske riadenie. Oznámenie Komisie z roku 2016 s názvom „Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť“(5) spája ciele trvalo udržateľného rozvoja s politickým rámcom Únie, aby sa od počiatku zohľadňovali všetky opatrenia a politické iniciatívy Únie, a to tak v rámci Únie, ako aj v globálnom kontexte. V záveroch Európskej rady z 20. júna 2017(6) sa potvrdil záväzok Únie a členských štátov vykonávať Agendu 2030 naplno koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom a v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami.

(3)  Rada uzavrela v roku 2016 v mene Európskej únie Parížsku dohodu o zmene klímy(7). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o zmene klímy sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

(4)  Kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Európskej únie a v zmluvách sa uznávajú jej sociálne a environmentálne rozmery.

(5)  Komisia poverila v decembri 2016 expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby vypracovali všeobecnú a komplexnú stratégiu Únie pre udržateľné financovanie. V správe expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorá bola uverejnená 31. januára 2018(8), sa vyzýva na vytvorenie technicky spoľahlivého systému klasifikácie na úrovni Únie s cieľom jasne stanoviť, ktoré činnosti sú „ekologické“ a „udržateľné“, počnúc zmiernením zmeny klímy.

(6)  Komisia uverejnila v marci 2018 oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“(9), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v uvedenom akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v akčnom plán je vytvoriť zaviesť jednotný systém klasifikácie udržateľných a ukazovatele na určenie miery udržateľnosti činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností má byť založené na spoločnom celostnom chápaní pojmu „udržateľný“ dosahu hospodárskych činností a investícií na environmentálnu udržateľnosť a efektívnosť využívania zdrojov. Jasné usmernenia týkajúce sa činností považovaných za činnosti prispievajúce k environmentálnym cieľom by mali – ako prvý krok – pomôcť pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, v závislosti od miery ich udržateľnosti. Uznávajúc ciele OSN v oblasti udržateľnosti a závery Európskej rady z 20. júna 2017 by sa mali zároveň vyvinúť ďalšie usmernenia týkajúce sa činností prispievajúcich k iným cieľom udržateľnosti – vrátane sociálnych cieľov – môžu byť vypracované neskôr a cieľov v oblasti riadenia, aby sa tak úplným, koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom mohla vykonávať Agenda 2030. [PN 80]

(6a)  Kým na jednej strane je potrebné uznať naliehavosť riešenia zmeny klímy, úzke zameranie na expozíciu voči emisiám uhlíka by mohlo mať negatívne účinky presahovania presmerovaním tokov investícií do cieľov, ktoré so sebou prinášajú iné environmentálne riziká. Preto je potrebné zaviesť primerané záruky s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske činnosti nepoškodzovali iné environmentálne ciele, akými sú biodiverzita a energetická účinnosť. Investori potrebujú porovnateľné a komplexné informácie o environmentálnych rizikách a environmentálnom vplyve s cieľom posúdiť svoje portfóliá nad rámec expozície voči emisiám uhlíka. [PN 2]

(6b)  Vzhľadom na naliehavosť v niekoľkých vzájomne prepojených oblastiach degradácie životného prostredia a nadmernej spotreby zdrojov je potrebné zaujať systémový prístup k exponenciálne rastúcim negatívnym trendom, ako je strata biodiverzity, celosvetová nadmerná spotreba zdrojov, výskyt nových hrozieb vrátane nebezpečných chemických látok a ich koktailov, nedostatok výživy, zmena klímy, poškodzovanie ozónovej vrstvy, zvyšovanie ozónovej vrstvy oceánov a zmena využívania pôdy. Je preto nevyhnutné, aby sa opatrenia, ktoré sa majú prijať, zameriavali na budúcnosť a boli prispôsobené budúcim výzvam. Rozsah týchto výziev si vyžaduje celostný a ambiciózny prístup a prísne uplatňovanie zásady predbežnej opatrnosti. [PN 3]

(7)  V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ(10) sa požadovalo zvýšiť finančné prostriedky súkromného sektora určené na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, a to najmä zavedením stimulov a metodík, ktoré podnietia spoločnosti merať environmentálne náklady svojho podnikania a zisky vyplývajúce z využívania environmentálnych služieb.

(7a)  V iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o udržateľných financiách z 29. mája 2018 sa stanovujú základné prvky ukazovateľov udržateľnosti a taxonómie ako stimul pre udržateľné investície. Mala by sa zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými právnymi predpismi. [PN 4]

(8)  Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii si vyžaduje nasmerovanie tokov kapitálu do udržateľných investícií. Na dosiahnutie uvedených cieľov je dôležité plne využiť potenciál vnútorného trhu. Je takisto dôležité zabezpečiť, aby toky kapitálu nasmerované do udržateľných investícií neboli na vnútornom trhu narúšané.

(8a)  Rozsah výzvy zahŕňa postupný presun celého finančného systému, aby sa podporilo fungovanie hospodárstva na udržateľnom základe. Na tento účel je potrebné uprednostňovať udržateľné financovanie a musí sa zvážiť vplyv udržateľnosti na všetky finančné produkty a služby. [PN 5]

(9)  Účinným Poskytovanie finančných produktov, ktoré sledujú environmentálne udržateľné ciele, je účinným spôsobom nasmerovania postupného presunu súkromných investícií do udržateľných z činností je ponúkanie finančných produktov sledujúcich environmentálne udržateľné ciele s negatívnym vplyvom na životné prostredie a smerom k udržateľnejším činnostiam. Cieľom vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie na trh finančných produktov, služieb a podnikových dlhopisov v zmysle tohto nariadenia ako udržateľné investície udržateľných investícií, najmä tých požiadaviek, ktoré sú stanovené s cieľom umožniť príslušným účastníkom trhu používať vnútroštátnu značku, je posilniť dôveru investorov a ich informovanosť o rizikách, zviditeľniť túto oblasť a vyriešiť obavy týkajúce sa „environmentálne klamlivej reklamy“ („greenwashing“). Pod environmentálne klamlivou reklamou sa rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody tým, že finančný produkt sa uvedie na trh ako šetrný k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. Len málo členských štátov má v súčasnosti zavedené systémy označovania. Vychádzajú z rôznych taxonómií, ktoré klasifikujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je však pravdepodobné, že čoraz viac členských štátov vytvorí systémy označovania alebo iné požiadavky na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako environmentálne udržateľné. Členské štáty by pritom mali využívať svoje vlastné vnútroštátne taxonómie na účely určenia, ktoré investície spĺňajú podmienky na vymedzenie ako udržateľné. Ak takéto vnútroštátne požiadavky vychádzajú z rozdielnych kritérií a ukazovateľov, na základe ktorých hospodárske činnosti spĺňajú podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné, investori budú vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z celej Únie, by okrem toho museli spĺňať rozdielne kritériá v rôznych členských štátoch, aby ich činnosti spĺňali na účely rozdielnych značiek podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Neexistenciou V prípade absencie jednotných kritérií sa a ukazovateľov budú investície nasmerované ekologicky neúčinným a v niektorých prípadoch kontraproduktívnym spôsobom, čo povedie k nesplneniu cieľov v oblasti životného prostredia a udržateľnosti. Táto absencia preto pre hospodárske subjekty zvýšia hospodárskym subjektom zvyšuje náklady a vytvoria vytvára závažné demotivačné faktory, ktoré predstavujú narušenie cezhraničného prístupu na kapitálové trhy pre udržateľné investície. Očakáva sa ďalší rast prekážok cezhraničného prístupu na kapitálové trhy na účely získavania finančných prostriedkov pre udržateľné projekty. Preto by sa mali kritériá a ukazovatele na určenie environmentálnej miery udržateľnosti hospodárskej činnosti postupne harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu a zabránilo ich výskytu v budúcnosti. Hospodárske subjekty budú môcť v dôsledku takejto harmonizácie môcť informácií, metrík a kritérií ľahšie získavať finančné prostriedky na svoje cezhraničné ekologické environmentálne udržateľné činnosti, keďže ich hospodárske činnosti bude možno porovnať s jednotnými kritériami a ukazovateľmi, aby mohli byť vybrané ako podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Tým sa uľahčí prilákanie cezhraničných investícií v rámci Únie. [PN 6]

(9a)   Aby Únia dosiahla svoje environmentálne a klimatické záväzky, je potrebné mobilizovať súkromné investície. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje dlhodobé plánovanie, ako aj regulačnú stabilitu a predvídateľnosť pre investorov. V záujme zabezpečenia koherentného politického rámca pre udržateľné investície je preto dôležité, aby ustanovenia tohto nariadenia nadväzovali na existujúce právne predpisy Únie. [PN 7]

(10)  Ak účastníci trhu navyše neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie nezverejňujú informáciepríspevku ich činností tom, ako činnosti, do ktorých investujú, negatívne alebo pozitívne prispievajú naplneniu napĺňaniu environmentálnych cieľov alebo ak pri vysvetľovaní miery environmentálnej udržateľnosti svojej hospodárskej činnosti používajú rozdielne koncepcie pri vysvetľovaní pojmu „udržateľná“ hospodárska činnosť metriky a kritériá na určenie vplyvu, investori môžu budú považovať kontrolovanie a porovnávanie týchto rozdielnych finančných produktov za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že toto odrádza investorov od investovania do ekologických udržateľných finančných produktov. Nedostatok dôvery investorov má okrem toho zásadný nepriaznivý vplyv na trh pre udržateľné investície. Ďalej sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá alebo trhové iniciatívy na riešenie tejto otázky v rámci vnútroštátnych hraníc povedú k fragmentácii vnútorného trhu. Investorom pomôže porovnávať cezhraničné investičné príležitosti šetrné k životnému prostrediu environmentálny vplyv cezhraničných investičných príležitostí a stimuluje spoločnosti, do ktorých sa investuje, aby dosiahli udržateľnosť svojich obchodných modelov, ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako finančné produkty, o ktorých tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu, spĺňajú environmentálne ciele, a ako používajú pre takéto zverejnenia spoločné kritériá platné v celej Únii. Investori budú potom s vyššou dôverou investovať do ekologických finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu. [PN 8]

(10a)  S cieľom dosiahnuť zmysluplný environmentálny a širší vplyv na udržateľnosť, znížiť zbytočnú administratívnu záťaž pre účastníkov finančného trhu a iné zainteresované strany a uľahčiť rast európskych finančných trhov, ktoré financujú udržateľné hospodárske činnosti, by mala byť taxonómia založená na harmonizovaných, porovnateľných a jednotných ukazovateľoch vrátane aspoň ukazovateľov obehového hospodárstva. Tieto ukazovatele by mali byť v súlade s jednotnou metodikou posudzovania životného cyklu a mali by sa uplatňovať vo všetkých regulačných iniciatívach Únie. Mali by byť základom pre hodnotenie hospodárskych činností, investičného rizika a vplyvu na životné prostredie. Je potrebné vyhnúť sa akémukoľvek prekrývaniu právnych predpisov, ktoré by nebolo v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a nebolo by uplatňované primeraným spôsobom a cieľom vytvoriť jednotnú terminológiu a jednoznačný regulačný rámec. Malo by sa zamedziť aj akémukoľvek zbytočnému zaťaženiu orgánov, ako aj finančných inštitúcií. Rovnako by sa rozsah a používanie kritérií technického preskúmania, ako aj prepojenie s inými iniciatívami mali jasne vymedziť pred nadobudnutím účinnosti taxonómie a príslušných kritérií. Pri stanovení harmonizovaných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti by sa mali zohľadniť právomoci členských štátov v rôznych oblastiach politiky. Požiadavky tohto nariadenia by sa mali uplatňovať primeraným spôsobom na malé a menej komplexné inštitúcie vymedzené podľa tohto nariadenia. [PN 9]

(10b)  Ukazovatele by sa mali harmonizovať na základe prebiehajúcich aktivít, napr. práce Komisie, Európskej environmentálnej agentúry a OECD, a mali by zahŕňať environmentálny vplyv na úroveň CO2 a ďalších emisií, biodiverzitu, tvorbu odpadu, využívanie energie a energie z obnoviteľných zdrojov, suroviny, vodu a priame a nepriame využívanie pôdy, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o rámci monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029), akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) a v uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo (2014/2208(INI)). Okrem toho by sa mali ukazovatele navrhnúť aj s prihliadnutím na odporúčania expertnej skupiny Európskej komisie na podporu financovania obehového hospodárstva. Komisia by mala posúdiť, ako integrovať prácu tejto expertnej skupiny do TEG. Ukazovatele by mali zohľadňovať medzinárodne uznávané udržateľné normy. [PN 10]

(11)  S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov a Únie požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných miery environmentálnej udržateľnosti investícií pri stanovovaní požiadaviek na účastníkov trhu na účely označovania finančných produktov, služieb alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa uvádzajú na trh, ako environmentálne udržateľné na vnútroštátnej úrovni. Z tých istých dôvodov by správcovia fondov a inštitucionálni investori, ktorí sa prezentujú ako sledujúci environmentálne ciele, mali používať rovnakú koncepciu environmentálne udržateľných investícií a rovnaké ukazovatele, metriky a kritériá na určenie environmentálneho vplyvu pri zverejňovaní, ako uvedené ciele sledujú plnia. [PN 11]

(12)  Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľnú hospodársku činnosť môžu podnecovať podniky, aby na dobrovoľnom základe zverejňovali na svojich webových stránkach informácie Informácieenvironmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie environmentálnom vplyve činností pomôžu nielen príslušným relevantným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré spoločnosti vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto to identifikovať a určiť mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností spoločností a zároveň týmto spoločnostiam uľahčí získavať finančné prostriedky na ekologické činnosti uľahčia získavanie finančných prostriedkov. [PN 2]

(13)  Klasifikácia Únie environmentálne udržateľných Ukazovatele relevantné pre stanovenie environmentálneho vplyvu hospodárskych činností platné pre celú Úniu by mala mali umožniť vývoj budúcich politík a stratégií Únie vrátane noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty v Únii a v konečnom dôsledku zavedenie značiek formálne uznávajúcich dodržiavanie uvedených noriem v celej Únii. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude umožniť environmentálne udržateľné investície, sú potrebné, a zároveň by mohli tvoriť základ ďalších hospodárskych, regulačných a prudenciálnych opatrení. Jednotné právne požiadavky pre posudzovanie na posúdenie miery environmentálnej udržateľnosti investícií ako environmentálne udržateľných investícií na základe jednotných kritérií určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností a spoločných ukazovateľov na posudzovanie environmentálneho vplyvu investícií sú potrebné ako referenčný základ pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti budúce právne predpisy Únie s cieľom uľahčiť prechod od investícií s negatívnym environmentálnym vplyvom k investíciám s pozitívnym vplyvom. [PN 13]

(14)  V kontexte dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Únii sa by možnosti politiky, ako je napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, ukázali ako mohli byť účinné pri podpore nasmerúvania mobilizácie a nasmerovania súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017(11) sa stanovuje horizontálny cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 40 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície v oblasti infraštruktúry a inovácií. Spoločné kritériá pre udržateľnosť udržateľnosti hospodárskych činností a spoločné ukazovatele posudzovania environmentálneho vplyvu by mohli podchytiť byť základom pre budúce podobné iniciatívy Únie, ktoré budú podporovať investície sledujúce ciele súvisiace na mobilizáciu investícií súvisiacich s klímou a environmentálne ciele inými environmentálnymi cieľmi. [PN 14]

(15)  S cieľom predísť fragmentácii trhu, ako aj poškodeniu záujmov spotrebiteľov vzhľadom na rozdielne pojmy environmentálne udržateľných predstavy, pokiaľ ide o mieru environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností, by vnútroštátne požiadavky, že trhové subjekty by ich mali dodržiavať, keď chcú uviesť na trh finančné produkty alebo podnikové dlhopisy v zmysle tohto nariadenia ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Medzi uvedené trhové subjekty patria účastníci finančného trhu ponúkajúci ekologické udržateľné finančné produkty alebo služby a nefinančné spoločnosti emitujúce ekologické udržateľné podnikové dlhopisy. [PN 15]

(16)  Aby sa predišlo poškodzovaniu záujmov spotrebiteľov, správcovia fondov a inštitucionálni investori ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné by mali zverejňovať, ako a do akej miery sa používajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Zverejňované informácie by mali umožniť investorom, aby pochopili podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností, a tým aj miera environmentálnej udržateľnosti investícií. Komisia by mala bližšie určiť informácie, ktoré treba zverejniť na tento účel. Tieto informácie by mali príslušným vnútroštátnym orgánom umožniť ľahko overiť súlad s povinnosťou zverejnenia, ako aj presadzovať uvedený záväzok v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(17)  Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejnenia, uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sú na všetky finančné produkty ponúkané ako majúce podobné charakteristiky ako environmentálne udržateľné investície, a to vrátane tých, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle. Od účastníkov finančného trhu by sa nemalo požadovať, aby investovali len do environmentálne udržateľných hospodárskych činností určených v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v tomto nariadení. Mali Účastníci finančného trhu a iní aktéri by sa podporovať v tom mali nabádať k tomu, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa ešte neboli stanovené technické kritériá preskúmania, alebo relevantné pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, činnosti, ktoré financujú, a že by sa mala teda ich finančné produkty mali považovať za environmentálne udržateľnú udržateľné, a to s cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania. [PN 16]

(18)  Na určenie účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov na základe ukazovateľov, ktorými sa meria vplyv na životné prostredie, a to so zohľadnením jej vplyvu na celý hodnotový reťazec daného odvetvia a zabezpečí sa súlad s existujúcimi právnymi predpismi Únie, ako je balík o čistej energii. [PN 17]

(19)  Environmentálny cieľ ochrany zdravých ekosystémov by sa mal vykladať ako zohľadňujúci príslušné legislatívne a nelegislatívne nástroje Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES(12), smernice Rady 92/43/EHS(13), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014(14), stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(15), stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru, smernice Rady 91/676(16), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014(17), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010(18), akčného plánu EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve(19), ako aj akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín(20).

(20)  Pre každý environmentálny cieľ by sa na základe informácií poskytnutých prostredníctvom harmonizovaných ukazovateľov mali stanoviť jednotné kritériá na posudzovanie hospodárskych činností ako, po splnení ktorých je možné považovať hospodárske činnosti za podstatne prispievajúcich prispievajúce k tomuto cieľu. Jedným z prvkov jednotných kritérií by malo byť, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu dosiahnutia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície považovali za environmentálne udržateľné napriek tomu, že hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu, ktorý prevažuje ich prínos k environmentálnemu cieľu. Podmienkami pre podstatný prínos a neohrozenie environmentálnych cieľov by sa mali umožniť investície do environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom reálne prispievať k napĺňaniu environmentálnych cieľov. [PN 18]

(21)  Pripomínajúc spoločný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sledovať zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast a uznávajúc význam medzinárodných minimálnych ľudských a pracovných práv a noriem by dodržiavanie minimálnych záruk malo byť podmienkou pre hospodárske činnosti, aby spĺňali podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné. Hospodárske činnosti by preto mali spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné iba vtedy, ak sa pri ich vykonávaní dodržiavajú vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci a osem základných dohovorov MOP. V základných dohovoroch MOP sa vymedzujú ľudské a pracovné práva, ktoré spoločnosti majú dodržiavať. Viaceré z týchto medzinárodných noriem sú takisto zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä zákaz otroctva a nútených prác, ako aj zásada nediskriminácie. Uvedenými minimálnymi zárukami nie je dotknuté prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek v oblasti životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v práve Únie.

(22)  Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa mali kritériá environmentálne udržateľných relevantné pre určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať pravidelne upravovať tak, aby zodpovedali uvedeným zmenám. Aby boli kritériá a ukazovatele aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov odborníkov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v prípade rozdielnych hospodárskych činností bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financie stanoviť podrobné a vyladené technické kritériá a súbor harmonizovaných ukazovateľov preskúmania pre rozdielne rôzne hospodárske činnosti. [PN 19]

(23)  Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom podstatný prínos k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom možno dosiahnuť znížením uvedeného negatívneho vplyvu. Pre uvedené hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní, okrem iného, s priemerom v odvetví, aby sa zvážilo, či táto činnosť môže významne prispieť k dosiahnutiu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov. Uvedenými kritériami by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv (t. j. viac než tri roky) príslušnej hospodárskej činnosti, najmä environmentálny prínos výrobkov a služieb pri ich používaní a príspevok medziproduktov, a tak poskytnúť hodnotenie vplyvu všetkých fáz výroby a použitia v celom hodnotovom reťazci a životnom cykle. [PN 20]

(24)  Hospodárska činnosť by sa nemala považovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje viac škody na životnom prostredí, než sú neprináša čisté výhody, ktoré prináša pre životné prostredie. Technickými kritériami preskúmania by sa mali identifikovať minimálne požiadavky nevyhnutné na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu iných cieľov. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby uvedené kritériá boli rozumné, primerané a vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov a aby zohľadňovali celý hodnotový reťazec a životný cyklus technológií. Malo by sa tiež zabezpečiť, aby boli pravidelne aktualizované. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ. [PN 21]

(25)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a súboru harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie, ako aj už zavedené nelegislatívne nástroje Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010(21), schémy pre environmentálne manažérstvo a audit EÚ(22), kritérií zeleného verejného obstarávania EÚ(23), platformy Komisie pre obehové hospodárstvo, Európskej platformy pre posudzovanie životného cyklu a prebiehajúcej práce na pravidlách týkajúcich sa environmentálnej stopy výrobku a organizácie(24). S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, Komisia by mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností a výdavkov na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA)(25). [PN 22]

(26)  Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by Komisia mala takisto zohľadniť osobitosti sektora rôznych sektorov infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD, príslušné právne predpisy a normy Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES(26), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ(27), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ(28), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(29), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ(30) a súčasnej metodiky. V tomto kontexte by technické kritériá preskúmania a ukazovatele mali podporovať primerané rámce riadenia začleňujúce environmentálne a sociálne faktory, ako aj faktory riadenia, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie, ktoré podporila Organizácia Spojených národov(31), a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu. [PN 23]

(26a)  Pri vymedzení technických kritérií preskúmania by Komisia mala brať do úvahy aj prechodné opatrenia zamerané na činnosti, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo. Pre spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti zapojené do hospodárskych činností, ktoré sú veľmi škodlivé pre životné prostredie, by mali existovať stimuly na rýchly prechod na environmentálne udržateľný stav alebo aspoň na stav, ktorý je z hľadiska životného prostredia bezproblémový. Technické kritériá preskúmania by mali podporovať takéto procesy prechodu tam, kde sa uskutočňujú. Ak je do takéhoto prechodu preukázateľne zapojená väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu škodlivú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. Existenciu vážneho úsilia o prechod možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi v oblasti kapitálu pri nových a environmentálne udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania. [PN 24]

(27)  Aby sa podporili environmentálne udržateľné inovácie a predišlo narušeniam hospodárskej súťaže pri získavaní finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, technické kritériá preskúmania by mali zabezpečiť, že aby všetky príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví môžu makroekonomických odvetviach (napr. odvetvia NACE ako poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a klimatizácie, stavebníctvo, doprava a skladovanie) mohli spĺňať podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné a zaobchádza aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako, ak prispievajú rovnako k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v tomto nariadení, pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov podľa článkov 3 a 12. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa však môže líšiť v rôznych odvetviach, čo by sa malo odzrkadliť v týchto kritériách preskúmania. Avšak v každom makroekonomickom odvetví by uvedené kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske aktivity pred inými, ak prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu, pričom podstatne neohrozujú dosiahnutie žiadnych iných environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12. [PN 25]

(27a)  Environmentálne udržateľné činnosti sú výsledkom technológií a produktov, ktoré sa vyvíjajú v celom hodnotovom reťazci. Z tohto dôvodu by sa pri technických kritériách preskúmania mala pri konečnom poskytovaní environmentálne udržateľných činností brať do úvahy úloha celého hodnotového reťazca, od spracovania surovín až po konečný výrobok a jeho fázu odpadu. [PN 26]

(27b)   Aby sa zabránilo narušeniu dobre fungujúcich hodnotových reťazcov, pri technických kritériách preskúmania by sa mala zohľadniť skutočnosť, že environmentálne udržateľné činnosti sú možné vďaka technológiám a produktom vyvinutým viacerými hospodárskymi subjektmi. [PN 27]

(28)  Pri stanovovaní technických kritérií preskúmania by Komisia mala posúdiť potenciálne riziká spojené s prechodom, či by prijatie tempo prijímania uvedených kritérií pre environmentálne udržateľné činnosti viedlo k vzniku uviaznutých aktív alebo poskytlo nezlučiteľné stimuly, ako aj či by malo negatívny vplyv na likviditu na finančných trhoch. [PN 28]

(29)  S cieľom predísť nadmerne zaťažujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty by Komisia mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktorými sa stanovuje dostatočná právna zrozumiteľnosť, sú praktické, ľahko uplatniteľné a ktorých dodržiavanie možno overiť za primerané náklady.

(30)  S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na environmentálne ciele, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Pri kritériách preskúmania by sa mali zohľadňovať výsledky projektov s cieľom uľahčiť identifikáciu a vývoj nových technológií, ako aj náležite zohľadniť škálovateľnosť týchto technológií. [PN 29]

(31)  Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív, čím by sa zohľadnilo zohľadnil celý životný cyklus technológií a skutočnosť, že odvetvie dopravy vrátane medzinárodnej lodnej dopravy tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa dosvedčuje v akčnom pláne o financovaní udržateľného rastu(32), odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investičných potrieb potrebných pre dosiahnutie udržateľného rozvoja v EÚ, a to aj prostredníctvom zvyšovania elektrifikácie alebo prechodu na čistejšie spôsoby dopravy podporovaním prechodu na iný druh dopravy a riadenia dopravy. [PN 30]

(32)  Je osobitne dôležité, aby Komisia pri príprave technických kritérií preskúmania uskutočnila vhodné príslušné konzultácie, a to v súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie. Na postupe vytvárania a aktualizácie technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov by sa takisto mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a mali by vychádzať z vedeckých dôkazov, sociálnoekonomického vplyvu, najlepších postupov a existujúcej práce a subjektov, konkrétne platformy Európskej komisie pre obehové hospodárstvo, a z poradenstva odborníkov, ktorí majú preukázateľné vedomosti a globálne skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financie. Táto platforma by sa mala skladať z pozostávať zo širokej škály odborníkov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor, aby sa zabezpečilo, že sa náležite zohľadnia špecifiká všetkých príslušných odvetví. Medzi zástupcov verejného sektora by mali patriť odborníci z Európskej environmentálnej agentúry a národných agentúr pre ochranu životného prostredia, európskych orgánov dohľadu, Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo a Európskej investičnej banky. Medzi odborníkov zo súkromného sektora by mali patriť zástupcovia príslušných zainteresovaných strán vrátane aktérov na finančných a nefinančných trhoch, zástupcov reálnej ekonomiky zastupujúcich širokú škálu priemyselných odvetví, zástupcov univerzít, výskumných ústavov, združení a organizácií. V prípade potreby by mala byť platforma oprávnená požiadať nečlenov rady o radu. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa rozvoja, analýzy a preskúmania technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov vrátane ich potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa až do prijatia technických kritérií preskúmania posudzovali ako ekologické aktíva udržateľné v súlade s existujúcimi trhovými postupmi. Platforma by takisto mala poskytovať Komisii poradenstvo o tom, či technické kritériá preskúmania a ukazovatele sú vhodné na ďalšie použitia pri budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo v oblasti vývoja účtovníckych štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ. [PN 31]

(33)  S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä s cieľom vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania a ukazovatele pre rozdielne rôzne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje podstatný prínos a výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov, by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťou zverejnenia stanovenou v článku 4 ods. 3, ako aj technickými kritériami preskúmania uvedenými v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné verejné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby uvedené konzultácie boli vykonané v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 32]

(34)  S cieľom poskytnúť dostatočný čas príslušným aktérom, aby sa oboznámili s kritériami pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v tomto nariadení a pripravili sa na podanie svojej žiadosti, by povinnosti stanovené v tomto nariadení mali byť uplatniteľné na každý environmentálny cieľ šesť mesiacov po prijatí príslušných technických kritérií preskúmania.

(35)  Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne a najmenej každé dva roky preskúmavať, aby sa mohol posúdiť pokrok pri vývoji technických kritérií preskúmania a harmonizovaných ukazovateľov pre environmentálne udržateľné a environmentálne škodlivé činnosti, používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície alebo investície s negatívnym environmentálnym vplyvom, ako aj to, či si dodržiavanie súladu s povinnosťami vyžaduje vytvorenie ďalšieho mechanizmu overovania. Toto preskúmanie by malo takisto zároveň malo zahŕňať posúdenie toho, či by sa mal rozsah ustanovení potrebných na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia rozšíriť aj na sociálne udržateľné ciele. Do 31. marca 2020 by Komisia mala v prípade potreby uverejniť legislatívne návrhy na vytvorenie mechanizmu overovania dodržiavania súladu. [PN 33]

(36)  Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá a ukazovatele pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov. [PN 34]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  V tomto nariadení sa stanovujú kritériá na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, s cieľom stanoviť mieru miery environmentálneho vplyvu a udržateľnosti hospodárskej činnosti na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)  opatrenia prijaté členskými štátmi alebo Úniou, ktorými sa stanovujú prípadné požiadavky na účastníkov finančného trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh v rámci Únie ako environmentálne udržateľné;

b)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich v rámci Únie finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície majúce podobné vlastnosti, a

ba)  účastníkov finančného trhu ponúkajúcich finančné produkty, okrem prípadov, keď:

i)  poskytujú vysvetlenia podložené primeranými dôkazmi k spokojnosti relevantných príslušných orgánov, že hospodárske činnosti financované ich finančnými produktmi nemajú žiadny významný vplyv na udržateľnosť podľa technických kritérií preskúmania uvedených v článkoch 3 a 3a, pričom v takom prípade sa neuplatňujú ustanovenia kapitol II a III. Tieto informácie uvádzajú vo svojom prospekte, alebo

ii)  účastník finančného trhu vo svojom prospekte vyhlási, že daný finančný produkt nesleduje ciele udržateľnosti a že produkt predstavuje zvýšené riziko z hľadiska podpory hospodárskych činností, ktoré sa podľa tohto nariadenia nepovažujú za udržateľné.

2a.  Kritériá uvedené v článku 1 ods. 1 sa uplatňujú primeraným spôsobom tak, aby sa predišlo nadmernej administratívnej záťaži, pričom sa zohľadňuje povaha, veľkosť a komplexnosť účastníka finančného trhu a úverových inštitúcií prostredníctvom zjednodušených ustanovení pre malé a menej komplexné subjekty v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 2d.

2b.  Kritériá uvedené v odseku 1 tohto článku môžu používať na účely uvedené v uvedenom odseku podniky, na ktoré sa nevzťahuje ods. 2 tohto článku, alebo vo vzťahu k iným finančným nástrojom, než sú nástroje vymedzené v článku 2, a to na dobrovoľnom základe.

2c.  Komisia prijme delegovaný akt s cieľom určiť informácie, ktoré účastníci finančného trhu predložia relevantným príslušným orgánom na účely odseku 2 písm. a) tohto článku. [PN 35, 55, 59, 87 a 96]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „environmentálne udržateľná investícia“ je investícia, ktorou sa financuje jedna alebo viaceré hospodárske činnosti spĺňajúce podmienky na vymedzenie ako environmentálne udržateľné podľa tohto nariadenia;

b)  „účastníci finančného trhu“ sú účastníci finančného trhu hociktorí z nasledujúcich subjektov, ako je vymedzené v článku 2 písm. a) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]:

i)   úverová inštitúcia vymedzená v zmysle článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vymedzená v [Úrad pre publikácie: vložiť odkaz na príslušný článok] nariadenia (EÚ) č. 575/2013];

ba)   „eminent“ je kótovaný eminent, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(33) a v článku 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129(34);

c)  „finančné produkty“ sú finančné produkty riadenie portfólia, AIF, IBIP, dôchodkový produkt, dôchodkové zabezpečenie alebo PKIPC, podnikový dlhopis, ako je vymedzené v článku 2 písm. j) [návrhu nariadenia Komisie, ktoré sa týka zverejňovania v súvislosti s udržateľnými investíciami a rizikami v oblasti udržateľnosti a ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341]], ako aj emisie uvedené v smernici 2003/71/ES a nariadení (EÚ) č. 2017/1129);

ca)  „environmentálne ukazovatele“ sú prinajmenšom meranie spotreby zdrojov, ako sú suroviny, energia, energia z obnoviteľných zdrojov, voda, vplyv na ekosystémové služby, emisie vrátane CO2, vplyv na biodiverzitu a využívanie pôdy a tvorba odpadu, a to na základe vedeckých dôkazov, metodiky Komisie na posudzovanie životného cyklu a v súlade s rámcom Komisie na monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029);

cb)  „príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný orgán alebo orgány dohľadu v členských štátoch v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;

cc)  „príslušný orgán ESA“ je európsky orgán dohľadu alebo európske orgány dohľadu v zmysle aktov Únie uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, do ktorých vzhľadom na ich rozsah pôsobnosti spadá kategória účastníka finančného trhu, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na zverejnenie uvedená v článku 4 tohto nariadenia;

d)  „zmiernenie zmierňovanie zmeny klímy“ je proces udržania nárastu sú procesy vrátane prechodných opatrení, ktoré sú potrebné na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a obmedzenia zvyšovania teploty a snahy o obmedzenie tejto zmeny na o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode;

e)  „prispôsobenie sa zmene adaptácia na zmenu klímy“ je proces prispôsobovania sa aktuálnej adaptácie na aktuálnu alebo očakávanej klíme očakávanú zmenu klímy a jej účinkom účinky;

f)  „skleníkový plyn“ je skleníkový plyn uvedený v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013(35);

g)  „obehové hospodárstvo“ je čo najdlhšie zachovanie hodnoty a používania výrobkov, materiálov a všetkých ďalších zdrojov v hospodárstve, ako aj na ich najvyššej úrovni čo najdlhšie, a tým zníženie environmentálneho vplyvu a minimalizácia odpadu, a to aj uplatňovaním hierarchie odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(36), a minimalizáciou využívania zdrojov na základe kľúčových ukazovateľov obehového hospodárstva stanovených v rámci monitorovania pokroku smerom k obehovému hospodárstvu, ktorá sa týka rôznych fáz výroby, spotreby, odpadového hospodárstva;

h)  „znečisťovanie životného prostredia“ je:

i)  priame alebo nepriame zavedenie látok, vibrácií, tepla, hluku, svetla alebo iných znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, môže spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo môže znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;

ii)  v kontexte morského prostredia je znečisťovanie životného prostredia vymedzené v článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES(37);

iia)   v kontexte vodného prostredia znečistenie podľa vymedzenia v článku 2 ods. 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES;

i)  „zdravý ekosystém“ je ekosystém, ktorý sa nachádza v dobrom fyzikálnom, chemickom a biologickom stave alebo má dobrú fyzikálnu, chemickú a biologickú kvalitu a ktorý sa dokáže sám reprodukovať alebo obnovovať do rovnovážneho stavu a ktorý zachováva biodiverzitu;

j)  „energetická účinnosť“ je účinnejšie využívanie energie vo všetkých fázach energetického reťazca od výroby po konečnú spotrebu;

k)  „dobrý environmentálny stav“ je dobrý environmentálny stav, ako je vymedzené v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES;

l)  „morské vody“ sú morské vody, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

m)  „povrchová voda“, „vnútrozemská voda“, „brakické vody“ a „pobrežná voda“ majú rovnaký význam ako v bodoch 1, 3, 6 a 7 článku 2 smernice 2000/60/ES(38);

n)  „udržateľné obhospodarovanie lesov“ je využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a takej miere, aby sa zachovala ich biologická diverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a celosvetovej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy súlade s platnými právnymi predpismi. [PN 36, 88 a 89]

Kapitola II

Environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Článok 3

Kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti

Na účely určenia miery environmentálnej udržateľnosti investície je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, ak uvedená činnosť spĺňa všetky tieto kritériá:

a)  hospodárska činnosť podstatne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom stanoveným v článku 5 v súlade s článkami 6 až 11;

b)  hospodárska činnosť výrazne neohrozuje jeden alebo viaceré environmentálne ciele stanovené v článku 5 v súlade s článkom 12;

c)  hospodárska činnosť je vykonávaná v súlade s minimálnymi zárukami stanovenými v článku 13;

d)  hospodárska činnosť spĺňa technické kritériá preskúmania v prípadoch, ak keď ich Komisia bližšie určila na základe harmonizovaného merania vplyvu na udržateľnosť na úrovni spoločnosti alebo plánu patriaceho do hospodárskej činnosti a v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2. [PN 37]

Článok 3a

Kritériá pre hospodárske činnosti s podstatným negatívnym environmentálnym vplyvom

Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov revízie tohto nariadenia na rozšírenie rámca pre udržateľné investície rámcom používaným na vymedzenie kritérií, kedy a akým spôsobom má hospodárska činnosť významný negatívny vplyv na udržateľnosť. [PN 38]

Článok 4

Používanie Uplatňovanie a dodržiavanie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností

1.  Členské štáty a Únia uplatňujú kritériá na určenie environmentálne udržateľných miery environmentálnej udržateľnosti hospodárskych činností stanovených v článku 3 na účely akýchkoľvek opatrení, ktorými sa stanovujú požiadavky udržateľnosti na účastníkov trhu v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa uvádzajú na trh ako „environmentálne udržateľné“.

2.  Účastníci finančného trhu ponúkajúci finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície alebo podnikové dlhopisy zverejnia príslušné informácie, ktoré majú podobné vlastnosti, zverejňujú informácie o tom, ako a do akej miery sa kritériá pre im umožnia zistiť, či výrobky, ktoré ponúkajú, spĺňajú podmienky environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené udržateľných investíciísúlade s kritériami článku 3 používajú na určenie environmentálnej udržateľnosti investícií. Ak sa účastníci finančného trhu domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením alebo pre ktorú ešte neboli stanovené uvedené technické kritériá preskúmania, by sa mala považovať za environmentálne udržateľnú, môžu informujú o tom informovať Komisiu. Komisia v prípade potreby oznámi takéto požiadavky účastníkov finančného trhu platforme pre udržateľné financie. Účastníci finančného trhu neponúkajú finančné produkty ako environmentálne udržateľné investície alebo ako investície s podobnými charakteristikami, ak sa tieto produkty nekvalifikujú ako environmentálne udržateľné.

2a.   Členské štáty v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi ESA monitorujú informácie uvedené v odseku 2. Účastníci finančného trhu informujú o tom príslušný vnútroštátny orgán, ktorý to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu ESA. Vždy, keď príslušný vnútroštátny orgán alebo príslušný orgán ESA nesúhlasí s ohlásenými informáciami uvedenými v odsekoch 2 a 2a, účastníci finančného trhu preskúmajú a opravia zverejnené informácie.

2b.  Zverejnenie informácií uvedených v článku 4 musí byť v súlade so zásadami jasných, prehľadných a nezavádzajúcich informácií, ktoré sú zahrnuté v smernici 2014/65/EÚ a v smernici (EÚ) 2016/97 a s právomocami v oblasti zasahovania uvedenými v článku 4 ods. 2c, ktoré sú v súlade so zásadami, ktoré sú zahrnuté v nariadení č. 600/2014.

2c.  V tomto nariadení sa nevyžadujú žiadne požiadavky na zverejňovanie informácií, ktoré sa vyžadujú podľa [vložiť odkaz na nariadenie o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341];

2d.  Malé a menej komplexné podniky uvedené v článku 2 ods. 2b a ods. 2c podliehajú zjednodušeným ustanoveniam.

3.  Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 16, aby doplnila odsek 2, odsek 2a a odsek 2b s cieľom bližšie určiť informácie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto odsekom, pričom zohľadní týmito odsekmi vrátane zoznamu investícií, ktoré majú podobné vlastnosti ako udržateľné investície, a príslušných kvalifikačných prahov na účely odseku 2 s prihliadnutím na dostupnosť relevantných informácií a technické kritériá preskúmania stanovené v súlade s týmto nariadením. Tieto informácie umožňujú investorom identifikovať:

a)  percentuálny podiel podielov týkajúcich sa spoločností v rôznych spoločnostiach vykonávajúcich environmentálne udržateľné hospodárske činnosti;

b)  podiel investičného financovania environmentálne udržateľných hospodárskych činností ako percentuálny podiel všetkých hospodárskych činností;

ba)  príslušné vymedzenia pojmu malých a menej komplexných podnikov uvedených v článku 2b, ako aj zjednodušené ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na tieto subjekty.

3a.  Účastníci finančných trhov uverejňujú informácie podľa odseku 3 písm. a) a b).

4.  Komisia prijme delegovaný akt v súlade s odsekom 3 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovania od 1. júla 2020. Komisia môže zmeniť uvedený delegovaný akt, a to najmä vzhľadom na zmeny v delegovaných aktoch prijatých v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2. [PN 39]

Článok 4a

Monitorovanie trhu

1.  V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, monitoruje príslušný orgán ESA trh s finančnými produktmi uvedenými v článku 1 tohto nariadenia, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

2.  Príslušné orgány monitorujú trh s finančnými produktmi založenými na poistení, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v ich členskom štáte alebo z neho.

3.  V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže príslušný orgán ESA v prípade porušenia tohto nariadenia subjektmi uvedenými v článku 1 dočasne zakázať alebo obmedziť v Únii uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj finančných produktov uvedených v článku 1.

Zákaz alebo obmedzenie uvedené v článku 3 sa môžu uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán ESA, alebo môžu podliehať ním vymedzeným výnimkám.

4.  Príslušný orgán ESA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)  nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia, a

b)  nevytváralo riziko regulačnej arbitráže.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa tohto článku, príslušný orgán ESA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1.

5.  Predtým ako sa príslušný orgán ESA rozhodne prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

6.  Príslušný orgán ESA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, jeho účinnosť sa skončí.

7.  Opatrenie prijaté príslušným orgánom ESA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom. [PN 40]

Článok 5

Environmentálne ciele Ciele udržateľnosti

1.  Na účely tohto nariadenia sú environmentálnymi cieľmi tieto ciele:

1.  zmiernenie zmierňovanie zmeny klímy;

2.  prispôsobenie sa zmene adaptácia na zmenu klímy;

3.  udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov;

4.  prechod na obehové hospodárstvo, predchádzanie vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácia zvýšenia miery využívania druhotných surovín;

5.  prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia;

6.  ochrana biodiverzity a zdravých ekosystémov a obnova poškodených ekosystémov.

1a.  Ciele stanovené v prvom odseku sa merajú na základe harmonizovaných ukazovateľov, analýzy životného cyklu a vedeckých kritérií a musia byť splnené tak, aby sa zabezpečilo, že dokážu čeliť budúcim environmentálnym výzvam. [PN 41]

Článok 6

Podstatný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k stabilizácii koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá bráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému predchádzaním alebo znižovaním emisií skleníkových plynov alebo posilnením odstraňovania skleníkových plynov prostredníctvom ktoréhokoľvek z nasledujúcich prostriedkov, ako aj prostredníctvom inovácie procesu alebo inovácie výrobku:

a)  výroba, uchovávanie, distribúcia alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo klimaticky neutrálnej energie (vrátane uhlíkovo neutrálnej energie) v súlade so smernicou o obnoviteľných zdrojoch vrátane využitia využívania inovačnej technológie s potenciálom výrazných úspor v budúcnosti alebo nevyhnutného posilnenia sústavy;

b)  zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch okrem výroby energie pomocou pevných fosílnych palív a vo všetkých fázach energetického reťazca s cieľom znížiť primárnu a konečnú spotrebu energie;

c)  zvýšenie ekologickej alebo klimaticky neutrálnej mobility;

d)  prechod na používanie environmentálne udržateľných obnoviteľných materiálov alebo zvýšenie miery tohto používania na základe posúdenia celého životného cyklu a nahradenia predovšetkým materiálov na báze fosílnych palív, ktorým sa v krátkodobom horizonte dosahujú úspory emisií skleníkových plynov;

e)  zvýšenie miery využívania technológie environmentálne bezpečného zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU) a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), ktoré prinášajú čisté zníženie emisií;

f)  postupné odstraňovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov, aj z fosílnych palív;

fa)  zvýšenie odstraňovania CO2 z atmosféry a jeho skladovanie v prírodných ekosystémoch, napríklad prostredníctvom zalesňovania, obnovy lesov a obnoviteľného poľnohospodárstva;

g)  vytvorenie energetickej infraštruktúry potrebnej na umožnenie dekarbonizácie energetických systémov;

h)  výroba čistých a efektívnych palív z obnoviteľných alebo uhlíkovo neutrálnych zdrojov.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy. Tieto technické kritériá preskúmania zahŕňajú prahové hodnoty pre činnosti na zmierňovanie dôsledkov v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na úroveň výrazne pod 2 °C a snahy o jeho obmedzenie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, ako je stanovené v Parížskej dohode;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 1. júla 2020. [PN 42, 66 a 99]

Článok 7

Podstatný prínos k prispôsobeniu sa zmene klímy

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene adaptácii na zmenu klímy, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k zníženiu negatívnych účinkov súčasnej a očakávanej budúcej klímy alebo zabráneniu nárastu či presunu negatívnych účinkov zmeny klímy, a to týmito spôsobmi:

a)  predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov zmeny klímy na hospodársku činnosť, ktoré závisia od lokality alebo kontextu a ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií;

b)  predchádzanie alebo znižovanie negatívnych účinkov, ktoré zmena klímy môže predstavovať pre prírodné a zastavané prostredie, v ktorom prebieha hospodárska činnosť, ktoré sa budú posudzovať a prioritizovať použitím dostupných klimatických projekcií klímy a štúdií o vplyve ľudí na zmenu klímy.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prispôsobeniu sa zmene adaptácii na zmenu klímy;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 31. decembra 2019 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie uplatňovania od 1. júla 2020. [PN 43]

Článok 8

Podstatný prínos k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných útvarov a morských zdrojov vôd, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k dobrému stavu vôd vrátane sladkých, brakických vnútrozemských povrchových vôd, ústí riek a pobrežných vôd alebo dobrému environmentálneho stavu morských vôd a ak sa v rámci uvedenej činnosti prijímajú primerané opatrenia na obnovu, ochranu alebo zachovanie biologickej rozmanitosti, produktivity, odolnosti, hodnoty a celkového zdravia morského ekosystému, ako aj živobytia komunít, ktoré sú na ňom závislé, prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  ochrana vodného prostredia, vrátane vody určenej na kúpanie (pobrežnej a morskej), pred nepriaznivými účinkami komunálnych a priemyselných odpadových vôd vrátane plastov prostredníctvom zabezpečenia primeraného zberu a spracovania komunálnych a priemyselných odpadových vôd v súlade s článkami 3, 4, 5 a 11 smernice Rady 91/271/EHS(39) alebo v súlade s najlepšími dostupnými technikami stanovenými v smernici 2010/75/EÚ;

aa)  ochrana vodného prostredia pred nepriaznivými účinkami emisií a vypúšťaní na mori v súlade s dohovormi Medzinárodnej námornej organizácie, ako je dohovor MARPOL, ako aj dohovorov, ktoré nevychádzajú z dohovoru MARPOL, ako sú Dohovor o záťažovej vode či regionálne morské dohovory;

b)  ochrana ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie pitnej vody prostredníctvom zabezpečenia, že neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a látky, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre ľudské zdravie, a overovanie, že spĺňa minimálne požiadavky stanovené v časti A a B prílohy I k smernici Rady 98/83/ES(40), ako aj zlepšenie prístupu občanov k čistej pitnej vode;

c)  odber vody v súlade s cieľom dobrého kvantitatívneho stavu, ako je vymedzené v tabuľke 2.1.2 v prílohe V k smernici 2000/60/ES;

d)  zlepšenie riadenia a účinného využívania vody, uľahčenie opätovného využívania vody, systémov na riadenie využívania dažďovej vody alebo akákoľvek iná činnosť, ktorá chráni alebo zlepšuje kvalitu a kvantitu vodných útvarov Únie v súlade so smernicou 2000/60/ES;

e)  zabezpečenie udržateľného využívania morských ekosystémových služieb alebo prispievanie k dobrému environmentálnemu stavu morských vôd, ako je určené na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k smernici 2008/56/ES a ďalej špecifikované v rozhodnutí Komisie (EÚ) 2017/848(41).

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022. [PN 44]

Článok 9

Podstatný prínos k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácii zvýšenia miery využívania druhotných surovín

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vrátane predchádzania vzniku odpadu a recyklácii, opätovného použitia a recyklácie, ktoré pokrývajú celý životný cyklus výrobku alebo hospodárskej činnosti v rôznych štádiách výroby, spotreby a ukončenia používania, ak uvedená činnosť v súlade s acquis EÚ podstatne prispieva k uvedenému environmentálnemu cieľu prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  zlepšenie efektívneho využívania surovín a zdrojov vo výrobe, a to aj prostredníctvom znižovania spotreby primárnych surovín a zvyšovania miery využívania vedľajších produktov a odpadu druhotných surovín, čím sa podporí ukončenie činností spojených s odpadom;

b)  zvýšenie trvanlivosti, opraviteľnosti, modernizovateľnosti alebo opätovnej použiteľnosti výrobkov navrhovanie, výroba a zvyšovanie miery používania výrobkov, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú trvanlivé (najmä z hľadiska životnosti a absencie plánovaného zastarávania), opraviteľné, opätovne použiteľné a modernizovateľné;

c)  zvýšenie navrhovanie výrobkov z odpadových produktov a zvyšovanie opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti výrobkov vrátane jednotlivých materiálov obsiahnutých vo výrobkoch, okrem iného prostredníctvom nahradenia alebo nižšieho obmedzeného používania nerecyklovateľných výrobkov a materiálov, ktoré nie sú recyklovateľné;

d)  zníženie znižovanie obsahu nebezpečných látok a nahrádzanie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy v materiáloch a výrobkoch v súlade s harmonizovanými právnymi požiadavkami stanovenými na úrovni Únie, najmä s ustanoveniami právnych predpisov EÚ, ktorými sa zabezpečuje bezpečné nakladanie s látkami, materiálmi a produktmi a odpadom;

e)  predĺženie využívania výrobkov, a to aj prostredníctvom zvýšeného opätovného použitia, opätovného spracovania, modernizácie, opravy a spoločného využívania výrobkov spotrebiteľmi;

f)  zvýšenie využívania druhotných surovín a ich kvality, a to aj prostredníctvom kvalitnej recyklácie odpadu;

g)  zníženie tvorby odpadu vrátane tvorby odpadu v postupoch súvisiacich s priemyselnou výrobou, ťažbou nerastov, výrobnými, stavebnými a demolačnými činnosťami;

h)  zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

ha)   zvýšenie rozvoja infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ktorá je potrebná na prevenciu, opätovné používanie a recykláciu;

i)  predchádzanie spaľovaniu, likvidáciilikvidácii skládkovaniu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

j)  predchádzanie vzniku odpadu a inému znečisteniu životného prostredia vrátane prevencie a znižovania morského odpadu spôsobeného nesprávnym nakladaním s odpadom, znižovanie ich čistenie množstva a ich čistenie;

ja)   znižovanie miery vzniku potravinového odpadu v prvovýrobe, pri spracúvaní a výrobe, maloobchodnej a inej distribúcii potravín, v reštauráciách a stravovacích službách, ako aj v domácnostiach;

k)  účinné efektívne využívanie prírodných zdrojov energie, surovín, vody a pôdy;

ka)  podpora biohospodárstva prostredníctvom trvalo udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov na výrobu materiálov a komodít.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov obehového hospodárstva vypracovaných Komisiou na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prechodu na obehové hospodárstvo a predchádzaniu vzniku odpadu a recyklácii;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov obehového hospodárstva vypracovaných Komisiou, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia na základe ňou vypracovaných ukazovateľov obehového hospodárstva stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021. [PN 45]

Článok 10

Podstatný prínos k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

1.  Hospodárska činnosť sa považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k vysokej úrovni ochrany ochrane životného prostredia pred znečistením životného prostredia prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy iných ako emisie skleníkových plynov;

b)  zlepšenie úrovne kvality ovzdušia, vody alebo pôdy v oblastiach, v ktorých prebieha hospodárska činnosť, za súčasnej minimalizácie negatívnych vplyvov a rizík na ľudské zdravie a životné prostredie;

c)  minimalizácia značných nepriaznivých účinkov výroby a používania chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie.

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2021 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2021. [PN 46]

Článok 11

Podstatný prínos k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov

1.  Na účely tohto nariadenia sa hospodárska činnosť považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov, ak uvedená činnosť podstatne prispieva k ochrane, zachovávaniu a zveľaďovaniu alebo obnove biodiverzity a ekosystémových služieb v súlade s príslušnými legislatívnymi a nelegislatívnymi nástrojmi Únie prostredníctvom ktoréhokoľvek z týchto prostriedkov:

a)  ochrana opatrenia na ochranu prírody (biotopy, druhy); ochrana, obnova zamerané na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov, druhov voľne žijúcich živočíchovzveľaďovanie rastlín do priaznivého stavu ochrany a dosiahnutie primeraných populácii prirodzene sa vyskytujúcich druhov, ktorými sa chráni, obnovuje a zlepšuje stav ekosystémov a ich schopnosť poskytovať služby;

b)  udržateľné obhospodarovanie pôdy vrátane primeranej ochrany biologickej diverzity pôdy; neutralita degradácie pôdy a rekultivácia znečistených plôch;

c)  udržateľné poľnohospodárske postupy vrátane tých, ktoré prispievajú k zastaveniu alebo zabráneniu odlesňovania a straty biotopu;

d)  udržateľné obhospodarovanie lesov so zreteľom na nariadenie EÚ o dreve, nariadenie EÚ o LULUCF, smernicu EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) a uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú v súlade s týmito predpismi a závermi ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE).

2.  Komisia v súlade s článkom 16 prijme delegované akty týkajúce sa:

a)  doplnenia odseku 1, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov na určenie podmienok, za ktorých sa určitá hospodárska činnosť na účely tohto nariadenia považuje za podstatne prispievajúcu k ochrane biodiverzity a zdravých ekosystémov alebo obnove poškodených ekosystémov;

b)  doplnenia článku 12, aby sa mohli stanoviť technické kritériá preskúmania na základe ukazovateľov, v prípade každého príslušného environmentálneho cieľa, na určenie toho, či hospodárska činnosť, v súvislosti s ktorou sú stanovené kritériá preskúmania na základe ukazovateľov podľa písmena a tohto odseku, sa na účely tohto nariadenia považuje za spôsobujúcu výrazné ohrozenie jedného alebo viacerých uvedených cieľov.

3.  Komisia stanoví technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 2 v rámci jedného delegovaného aktu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v článku 14.

4.  Komisia prijme delegovaný akt v uvedený v odseku 2 do 1. júla 2022 s cieľom zabezpečiť začatie uplatňovanie od 31. decembra 2022. [PN 47]

Článok 12

Výrazné ohrozenie environmentálnych cieľov

1.  Na účely článku 3 písm. b) sa hospodárska činnosť, s ohľadom na celý jej životný cyklus, považuje za výrazne ohrozujúcu:

a)  zmiernenie zmeny klímy, ak uvedená činnosť vedie k značným emisiám skleníkových plynov;

b)  prispôsobenie sa zmene klímy, ak uvedená činnosť vedie k zvýšenému negatívneho účinku na súčasnú a očakávanú klímu, a to výrazne nad rámec prírodného a zastavaného prostredia, v rámci ktorého uvedená činnosť prebieha;

c)  udržateľné využívanie a ochranu vodných a morských zdrojov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav vôd v Únii vrátane sladkých, brakických a pobrežných vôd alebo dobrý environmentálny stav morských vôd Únie v súlade so smernicami 2000/60/ES a 2008/56/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva;

d)  obehové hospodárstvo a predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu recyklácia, ak uvedená táto činnosť vedie k značnej neefektívnosti pri využívaní v používaní materiálov v jednej a zdrojov, ako je napríklad neobnoviteľná energia, suroviny, voda a pôda, priamo alebo vo viacerých nepriamo, v rôznych fázach životného cyklu výrobkov, a to vrátane neefektívnosti, ktorá sa týka prvkov určených na obmedzenie životnosti výrobkov, aj pokiaľ ide o trvácnosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť, opätovnú použiteľnosť z hľadiska trvácnosti, opraviteľnosti, možnosti modernizácie, opätovného použitia alebo recyklovateľnosť recyklovateľnosti výrobkov, alebo ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu tvorby, spaľovaniu alebo likvidácii odpadu;

e)  prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia, ak uvedená činnosť vedie k značnému nárastu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy v porovnaní so situáciou pred začiatkom tejto činnosti;

f)  zdravých ekosystémov, ak uvedená činnosť v značnej miere poškodzuje dobrý stav a odolnosť ekosystémov vrátane biodiverzity a využívania pôdy.

1a.   Pri posudzovaní hospodárskej činnosti podľa kritérií a) až f) sa zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej činnosti, ako aj vplyvy výrobkov a služieb poskytovaných touto činnosťou počas ich celého životného cyklu, a ak je to potrebné, v rámci celého hodnotového reťazca. [PN 48 a 101]

Článok 13

Minimálne záruky

Minimálne záruky uvedené v článku 3 písm. c) sú postupy implementované podnikom, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, aby zabezpečil, že sa dodržiavajú dodržiavanie zásad OECD pre nadnárodné podniky a hlavné zásady a práva stanovené OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane zásad práv stanovených v ôsmich základných dohovoroch uvedených vo vyhlásení Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci, konkrétne: právo nebyť vystavený nútenej práci, sloboda združovania, práva pracovníkov organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie, rovnaká odmena pre mužov a ženy za prácu rovnakej hodnoty, nediskriminácia v prípade rovnosti príležitosti, rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj právo nebyť vystavený detskej práci a v Medzinárodnej listine ľudských práv.

Do 31. decembra 2021 Komisia vykoná posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o dôsledky a vhodnosť revízie tohto nariadenia tak, aby zahŕňalo dodržiavanie iných minimálnych záruk, ktoré musí dodržať podnik vykonávajúci hospodársku činnosť, aby bolo možné danú hospodársku činnosť považovať za environmentálne udržateľnú.

Komisia je splnomocnená doplniť tento článok o delegovaný akt, v ktorom sa stanovia kritériá s cieľom určiť, či sa požiadavky tohto článku dodržiavajú. Pri vypracúvaní delegovaného aktu podľa tohto článku Komisia zohľadní zásady uvedené v odsekoch 1 a 2. Komisia prijme uvedený delegovaný akt do 31. decembra 2020. [PN 49, 70, 72 a 93]

Článok 14

Požiadavky na technické kritériá preskúmania

1.  Technické kritéria preskúmania prijaté v súlade s článkom 6 ods. 2, článkom 7 ods. 2, článkom 8 ods. 2, článkom 9 ods. 2, článkom 10 ods. 2 a článkom 11 ods. 2:

-a)  vychádzajú z harmonizovaných ukazovateľov, ktorými sa meria environmentálny vplyv pomocou harmonizovaného hodnotenia životného cyklu;

a)  identifikujú najrelevantnejšie potenciálne prínosy k danému environmentálnemu cieľu so zohľadnením nielen krátkodobých, ale aj dlhodobejších vplyvov konkrétnej hospodárskej činnosti;

b)  bližšie určujú minimálne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa predišlo výraznému ohrozeniu príslušných environmentálnych cieľov;

c)  sú kvalitatívne alebo kvantitatívne alebo oboje, pričom prípadne obsahujú prahové hodnoty;

d)  prípadne vychádzajú zo systémov označovania štítkom a certifikácie Únie, metodík Únie pre posudzovanie environmentálnej stopy, ako aj štatistických systémov klasifikácie Únie, pričom zohľadňujú všetky príslušné existujúce právne predpisy Únie a uznávajú právomoc členských štátov;

e)  vychádzajú z presvedčivých vedeckých dôkazov a prípadne zohľadňujú rešpektujú zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ZFEÚ;

f)  zohľadňujú environmentálne vplyvy samotnej hospodárskej činnosti, ako aj výrobkov a služieb poskytovaných uvedenou hospodárskou činnosťou, a to počas celého ich životného cyklu a prípadne aj v celom hodnotovom reťazci, najmä vzhľadom s ohľadom na ich výrobu od spracovania surovín až po konečný produkt, používanie a, životnosť a recykláciu;

fa)   zohľadňujú náklady na nečinnosť vychádzajúc zo sendaiského rámca OSN pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030;

g)  zohľadňujú povahu a rozsah hospodárskej činnosti a prihliadajú na možnosť, že činnosť prechádza na udržateľné nastavenie a/alebo udržateľnú prevádzku, a to prostredníctvom výskumných a inovačných projektov, konkrétnych harmonogramov a dráh súvisiacich s týmto prechodom;

h)  zohľadňujú potenciálny vplyv na likviditu trhu, riziko určitých aktív riziko, že niektoré aktíva sa stanú uviaznutými v dôsledku straty hodnoty následkom prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo, ako aj riziko vzniku nezlučiteľných stimulov;

ha)   sú ľahko uplatniteľné a zabraňujú príliš veľké administratívnej záťaži z hľadiska ich dodržiavania;

i)  pokrývajú všetky hospodárske činnosti v rámci konkrétneho odvetvia na makroekonomickej úrovni a zabezpečujú, že s uvedenými činnosťami sa rovnako zaobchádza, pokiaľ ide o ich riziká v oblasti udržateľnosti, ak rovnako prispievajú k jednému alebo viacerým environmentálnych cieľom a výrazne neohrozujú žiaden z ďalších environmentálnych cieľov uvedených v článkoch 3 a 12, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže na trhu;

j)  sú stanovené s cieľom uľahčiť overenie dodržiavania súladu s uvedenými kritérií vždy, keď je to možné.

2.  Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá, ktoré vychádzajú z ukazovateľov v prípade činností týkajúcich sa prechodu na čistú energiu s nulovou čistou hodnotou emisií skleníkových plynov, najmä v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

2a.   Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, ktoré využívajú fosílne palivá, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

2b.   Technické kritériá preskúmania zabezpečia, aby sa hospodárske činnosti, ktoré prispievajú k efektom zablokovania s vysokými emisiami oxidu uhličitého, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

2c.   Technické kritériá preskúmania zabezpečia, aby sa činnosti výroby energie, ktoré produkujú neobnoviteľný odpad, nepovažovali za environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

3.  Technické kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 takisto zahŕňajú kritériá v prípade činností týkajúcich sa prechodu na ekologickú alebo klimaticky neutrálnu mobilitu vrátane prechodu na iný druh dopravy, opatrení v oblasti energetickej účinnosti a alternatívnych palív, pokiaľ uvedené činnosti podstatne prispievajú k akémukoľvek z environmentálnych cieľov.

3a.  Ak sa preukáže, že väčšina podnikov, ktoré vykonávajú konkrétnu hospodársku činnosť, je na ceste k prechodu od tejto činnosti na udržateľnú činnosť, môže sa to zohľadniť pri kritériách preskúmania. A Toto smerovanie k prechodu možno preukázať okrem iného aj neustálym úsilím v oblasti výskumu a vývoja, rozsiahlymi investičnými projektmi pri nových a udržateľnejších technológiách alebo konkrétnymi plánmi prechodu aspoň v počiatočných fázach vykonávania.

4.  Komisia pravidelne preskúmava kritériá preskúmania uvedené v odseku 1 a v prípade potreby zmení delegované akty prijaté v súlade s týmto nariadením, a to v súlade s vedeckým a technickým vývojom. [PN 50, 73, 74, 75 a 104]

Článok 15

Platforma pre udržateľné financie

1.  Komisia vytvorí platformu pre udržateľné financie, ktorá ktorej zloženie zabezpečí rovnováhu, široké spektrum názorov a rodovú rovnosť. Bude pozostávať, a to vyváženým spôsobom, z/zo zástupcov týchto skupín:

a)  zástupcov týchto subjektov:

i)  Európskej environmentálnej agentúry;

ii)  európskych orgánov dohľadu;

iii)  Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu;

iiia)   Agentúry Európskej únie pre základné práva;

iiib)   Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG);

b)  expertov odborníkov zastupujúcich príslušné súkromné zainteresované strany vrátane finančných a nefinančných účastníkov trhu a podnikateľských odvetví zastupujúcich príslušné odvetvia;

ba)   odborníkov zastupujúcich občiansku spoločnosť, a to aj s odbornými znalosťami v oblasti environmentálnych, sociálnych, pracovných záležitostí a záležitostí v oblasti správy vecí verejných;

c)  odborníkov vymenovaných na základe ich osobných schopností, ktorí majú preukázateľné vedomosti zastupujúcich akademickú obec, vrátane univerzít, výskumných ústavovskúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie think-tankov vrátane globálnych odborných znalostí.

1a.   Odborníci uvedení v písmenách b) a c) sa vymenúvajú v súlade s článkom 237 nariadenia o rozpočtových pravidlách a majú preukázateľné vedomosti a skúsenosti v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť vo finančnom sektore.

1b.   Európsky parlament a Rada musia byť náležite a včas informovaní vo všetkých štádiách výberového konania na odborníkov pre platformu pre udržateľné financie.

2.  Platforma pre udržateľné financie:

-a)   poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa stanovenia harmonizovaných ukazovateľov, ktoré sú uvedené v článku 14 ods. 1 písm. -a), a prípadnej potreby aktualizovať ich; pritom vychádza z práce príslušných subjektov Únie a iniciatív, konkrétne rámca pre monitorovanie obehového hospodárstva;

a)  poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa technických kritérií preskúmania, ktoré sú uvedené v článku 14, a prípadnej potreby aktualizovať uvedené kritériá;

b)  analyzuje vplyv technických kritérií preskúmania na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii, z hľadiska potenciálnych nákladov a prínosov vyplývajúcich z ich uplatňovania;

c)  pomáha Komisii analyzovať žiadosti zainteresovaných strán s cieľom vypracovať alebo preskúmať technické kritériá preskúmania pre uvedenú hospodársku činnosť na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii; závery týchto analýz sa včas zverejnia na webovom sídle Komisie;

d)  na žiadosť Komisie alebo Európskeho parlamentu poskytuje Komisii alebo Európskemu parlamentu poradenstvo týkajúce sa vhodnosti technických kritérií preskúmania pre možné ďalšie použitie použitia;

da)   v spolupráci s EFRAG poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa vypracovania účtovných štandardov udržateľnosti a integrovaných štandardov vykazovania pre podniky a účastníkov finančného trhu, a to aj prostredníctvom revízie smernice 2013/34/EÚ;

e)  monitoruje trendy na úrovni EÚ pravidelne podáva správy Komisii členských štátov týkajúce sa kapitálových tokov z hospodárskych činností s negatívnym vplyvom na udržateľnosť životného prostredia smerom k udržateľným investíciám na základe údajov a vedeckého výskumu vždy, keď sú tieto údaje či výskum k dispozícii, a pravidelnetokoch kapitálu do udržateľných investícií nich podáva správy Komisii;

f)  poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa možnej potreby zmeniť toto nariadenie, najmä pokiaľ ide o relevantnosť a kvalitu údajov a spôsoby, ako znížiť administratívne zaťaženie;

fa)   prispieva k hodnoteniu a vypracúvaniu nariadení a politík týkajúcich sa udržateľného financovania vrátane otázok súdržnosti politík;

fb)  pomáha Komisii pri určovaní možných sociálnych cieľov.

2a.   Platforma pri plnení týchto úloh náležite zohľadňuje príslušné údaje a relevantný vedecký výskum. Môže uskutočňovať verejné konzultácie s cieľom získať v rámci svojho mandátu názory zainteresovaných strán na konkrétne záležitosti.

3.  Platforme pre udržateľné financie predsedá Komisia, pričom sa na platformu vzťahujú horizontálne pravidlá Komisie pre skupiny odborníkov. Komisia zverejňuje analýzy, rokovania, správy a zápisnice platformy na svojom webovom sídle. [PN 51]

Článok 16

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomocí uvedené v odseku 2 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Komisia v rámci prípravy delegovaných aktov vykoná vhodné konzultácie a posúdi navrhované možnosti politiky.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 2, článku 12 ods. 2 a článku 13 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 52]

Kapitola III

Záverečné ustanovenia

Článok 17

Doložka o preskúmaní

1.  Komisia do 31. decembra 2021 a potom každé tri roky uverejňuje správu o uplatňovaní a vplyve tohto nariadenia. V uvedenej správe sa posudzuje:

a)  pokrok v implementácii tohto nariadenia, pokiaľ ide o vývoj technických kritérií preskúmania na základe ukazovateľov v prípade environmentálne udržateľných hospodárskych činností;

b)  možná potreba revízie kritérií a zoznamu ukazovateľov stanovených v tomto nariadení na posudzovanie environmentálnej udržateľnosti hospodárskej činnosti s cieľom uľahčiť inováciu a trvalo udržateľný prechod;

c)  vhodnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ciele udržateľnosti, najmä sociálne ciele;

d)  používanie vymedzenia pojmu environmentálne udržateľné investície a investície s negatívnym environmentálnym vplyvom v práve Únie, ako aj na úrovni členských štátov vrátane vhodnosti vytvorenia mechanizmu toho, či je vhodné preskúmať alebo zriadiť ďalší mechanizmus overovania súladu s kritériami stanovenými dodržiavania kritérií na základe ukazovateľov stanovených v tomto nariadení;

da)   účinnosť taxonómie pri nasmerovaní súkromných investícií do udržateľných činností.

1a.  Do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky Komisia preskúma rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, ak vytvára nadmerné administratívne zaťaženie alebo ak potrebné údaje pre účastníkov finančného trhu nie sú dostatočne dostupné.

2.  Správa Správy sa zašle zašlú Európskemu parlamentu a Rade. Komisia prípadne predloží sprievodné legislatívne návrhy. [PN 53 a 105]

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.  Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.  Články 3 až 13 tohto nariadenia sa uplatňujú:

a)  od 1. júla 2020, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 1 a 2;

b)  od 31. decembra 2021, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 4 a 5;

c)  od 31. decembra 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 5 bodoch 3 a 6;

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019.
(4)Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (OSN 2015), dostupné na: https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld.
(5)COM(2016)0739.
(6)CO EUR 17, CONCL 5.
(7)Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).
(8)Záverečná správa expertnej skupiny EÚ na vysokej úrovni o udržateľnom financovaní s názvom „Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva“, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/180131-sustainable-finance-final-report_en.pdf.
(9)COM(2018)0097.
(10)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34).
(12)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 020, 26.1.2010, s. 7).
(13)Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).
(15)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244).
(16)Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).
(17)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania v Únii (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 59).
(18)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).
(19)Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom „Presadzovanie práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT): návrh akčného plánu EÚ“ (COM(2003)0251).
(20)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín“ (COM(2016)0087).
(21)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1).
(23)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie, {SEK(SEC(2008)2124) {SEK(SEC(2008)2125) {SEK(SEC(2008)2126), COM(2008)0400.
(24)2013/179/EÚ: Odporúčanie Komisie z 9. apríla 2013 týkajúce sa používania metód na meranie a oznamovanie environmentálneho správania výrobkov a organizácií počas ich životného cyklu (Ú. v. EÚ L 124, 4.5.2013, s. 1).
(25)Príloha 4 a 5 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 113).
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
(27)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).
(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
(29)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(30)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(31)https://www.unpri.org/download?ac=6303.
(32)COM(2018)0097.
(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).
(34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).
(35)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
(36)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(37)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
(38)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(39)Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).
(40)Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).
(41)Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/848 zo 17. mája 2017, ktorým sa stanovujú kritériá a metodické normy určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2010/477/EÚ (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 43).

Posledná úprava: 20. apríla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia