Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä na ciele č. 1, 16 a 17 zamerané na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja(1),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu(2),

–  so zreteľom na Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/871/SZBP(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(5),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie pripojené k nariadeniu (EÚ) 2017/2306, týkajúce sa zdrojov financovania opatrení pomoci podľa článku 3a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond(7),

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(8), a na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(9),

–  so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie(10),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017, 14. decembra 2017 a 28. júna 2018,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017, 25. júna 2018 a 19. novembra 2018 o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 20 z 18. septembra 2018 s názvom Africká mierová a bezpečnostná štruktúra: potreba zmeniť zameranie podpory EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 21. mája 2015 o financovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2017(13) a z 12. decembra 2018(14) o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0157/2019),

A.  keďže EÚ má ambíciu byť globálnym aktérom v oblasti mieru a snaží sa o udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv;

B.  keďže v strategickom prostredí, ktoré sa za posledné roky výrazne zhoršilo, má Únia čoraz väčšiu zodpovednosť za zaistenie svojej vlastnej bezpečnosti;

C.  keďže problematické bezpečnostné prostredie v okolí EÚ si vyžaduje, aby mala strategickú autonómiu, ktorú v júni 2016 uznalo 28 hláv štátov a vlád v globálnej stratégii EÚ a ktorá si vyžaduje zabezpečenie nástrojov, ktoré posilnia schopnosť EÚ zachovať mier, predchádzať konfliktom, podporovať mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť; keďže sa uznáva, že zabezpečené a mierové spoločnosti sú nutným predpokladom trvalého rozvoja;

D.  keďže účelom Európskeho mierového nástroja (ďalej len „nástroj“) nie je militarizovať vonkajšiu činnosť Európskej únie, ale dosiahnuť synergie a vyššiu efektívnosť zabezpečením súhrnného prístupu k operačnému financovaniu vonkajšej činnosti, ktorá existuje už dnes a v prípade ktorej nie je možné financovanie z rozpočtu EÚ;

E.  keďže podľa zmluvy sa vyžaduje, aby EÚ a jej inštitúcie vykonávali spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane v súlade s ustanoveniami článku 42, čím sa posilňuje európska identita a jej nezávislosť s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a pokrok v Európe aj vo svete; keďže navrhovaný nástroj treba privítať ako postupný krok týmto smerom, a PK/VP sa má nabádať k tomu, aby ho ďalej rozvíjala a vykonávala;

F.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete a posilňuje svoje prepojenie bezpečnosti a rozvoja smerom k dosiahnutiu udržateľného mieru;

G.  keďže ďalšie využívanie finančných prostriedkov a nástrojov Únie by sa malo podporovať v záujme zlepšovania spolupráce, rozvoja spôsobilostí a vysielania misií v budúcnosti, ako aj s cieľom chrániť mier, predchádzať konfliktom, zvládať ich a riešiť ich, a riešiť hrozby ohrozujúce medzinárodnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že z EMN by sa mali financovať najmä vojenské misie Únie, posilňovať vojenské a obranné spôsobilosti tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií, a prispievať k financovaniu operácií na podporu mieru pod vedením regionálnych alebo medzinárodných organizácií alebo tretích štátov;

H.  keďže EÚ v minulosti považovala financovanie operácií s obrannými dôsledkami za náročné; keďže Európsky parlament opakovane zdôraznil potrebu flexibilnejšieho a efektívnejšieho financovania vyjadrujúceho solidaritu a odhodlanie; keďže na to, aby EÚ mohla zohrávať svoju úlohu globálneho aktéra v oblasti bezpečnosti, treba ďalšie nástroje; keďže všetky takéto nástroje musia podliehať riadnej parlamentnej kontrole a právnym predpisom EÚ;

I.  keďže zapojenie žien do mierového procesu zostáva jedným z najmenej splnených aspektov agendy v oblasti žien, mieru a bezpečnosti, a to napriek tomu, že ženy sú prvotnými obeťami bezpečnostných a humanitárnych kríz, a napriek tomu, že keď ženy majú explicitnú úlohu v mierových procesoch, o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;

J.  keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz prepojenejšie; keďže EÚ prijala významné kroky na zvýšenie spolupráce medzi svojimi členskými štátmi v oblasti obrany; keďže EÚ vždy presadzovala svoju mäkkú moc a bude v tom pokračovať; keďže vyvíjajúca sa realita, ktorá vyvoláva obavy, však vyžaduje, aby EÚ nezostala výlučne „civilnou mocnosťou“, ale aby rozvíjala a posilňovala svoje vojenské spôsobilosti, ktoré by sa mali využívať konzistentným a koherentným spôsobom so všetkými ostatnými vonkajšími činnosťami EÚ; keďže rozvoj v tretích krajinách nie je bez bezpečnosti a mieru možný; keďže armáda zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu, najmä v krajinách, v ktorých civilné orgány vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nie sú schopné plniť svoje úlohy; keďže tento nástroj má jasný potenciál viesť k silnejšej angažovanosti EÚ voči partnerským krajinám a zvýši účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a umožní EÚ, aby sa v budúcnosti stala relevantným zabezpečovateľom stability a bezpečnosti;

K.  keďže vonkajšia činnosť EÚ sa nesmie využívať ako nástroj na riadenie migrácie a všetko úsilie o spoluprácu s tretími štátmi musí byť sprevádzané zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

L.  keďže nešírenie zbraní a odzbrojovanie bude mať významný vplyv na znižovanie podnecovania konfliktov a prispeje k väčšej stabilite v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a zo súvisiaceho uznesenia Európskeho parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení zbraní(15); keďže svet bez zbraní hromadného ničenia je bezpečnejší; keďže EÚ je popredným aktérom v oblasti zákazu jadrových zbraní a mala by svoju úlohu v tomto zmysle rozširovať;

M.  keďže v zmluvách sa nestanovuje žiadna vonkajšia vojenská akcia Únie mimo rámca SBOP; keďže SZBP skutočne spoločná pre všetky členské štáty EÚ rozširuje priestor pre činnosť EÚ v oblasti vonkajšej politiky; keďže jediný možný vonkajší vojenský zásah v rámci SBOP má formu misií mimo Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

N.  keďže podpora partnerských vojenských operácií na podporu mieru sa doteraz poskytovala mimo rozpočtu EÚ prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku, ktorý bol zriadený v súlade s Európskym rozvojovým fondom (ďalej len „ERF“) a financovaný z neho; keďže mierový nástroj pre Afriku sa v súčasnosti obmedzuje na operácie pod vedením Africkej únie (ďalej len „AÚ“) alebo afrických regionálnych organizácií;

O.  keďže sa očakáva, že Európsky mierový nástroj poskytne Únii kapacitu na priame prispievanie k financovaniu operácií na podporu mieru, ktoré vedú tretie štáty, ako aj príslušné medzinárodné organizácie na globálnom základe a nie s obmedzením na Afriku alebo AÚ;

P.  keďže navrhovaný nástroj nahradí mechanizmus Athena a mierový nástroj pre Afriku; keďže bude dopĺňať iniciatívu na budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja financovaním nákladov na obranné činnosti EÚ, ako sú mierové misie AÚ, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie v rámci SBOP a budovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z rozpočtu EÚ v súlade s článkom 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

Q.  keďže operácie vykonané v rámci nástroja musia byť v súlade so zásadami a hodnotami zakotvenými v Charte základných práv a musí sa pri nich rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; keďže operácie, ktoré nie sú vymedzené z hľadiska ľudskej bezpečnosti, zdravia a bezpečia, slobody, súkromia, integrity a dôstojnosti ako eticky prijateľné, musia byť dôkladne posúdené a prehodnotené;

R.  keďže súčasný podiel spoločných nákladov zostáva veľmi nízky (podľa odhadov približne 5 – 10 % všetkých nákladov) a veľký podiel nákladov a povinností, ktoré nesú jednotlivé štáty, vo vojenských operáciách na základe zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada „costs lie where they fall“) je v rozpore so zásadami solidarity a spoločného znášania bremena, čo ešte viac odrádza členské štáty od aktívnej účasti na operáciách SBOP;

S.  keďže navrhovaný priemerný ročný objem prostriedkov pre nástroj je 1 500 000 000 EUR, zatiaľ čo kombinované výdavky v rámci mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku kolísali medzi 250 000 000 EUR a 500 000 000 EUR ročne; keďže v návrhu nie sú potenciálne účely dodatočných 1 000 000 000 EUR ročne dostatočne špecifikované alebo zaručené;

T.  keďže ako mimorozpočtový mechanizmus financovaný z ročných príspevkov členských štátov podľa kľúča rozdeľovania HND sa od nástroja očakáva, že umožní EÚ financovať vyšší podiel spoločných nákladov (35 – 45 %) vojenských misií a operácií, ako je to v súčasnosti v prípade mechanizmu Athena; keďže sa od nástroja očakáva aj to, že budú finančné prostriedky EÚ dostupné trvalo, čím sa zaistia primerané programy pre pripravenosť na krízu a uľahčí sa rýchle nasadenie a zlepší sa flexibilita v prípade rýchlej reakcie; keďže ambiciózne začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na financovanie misií SBOP Európsky parlament už dlho požaduje; keďže navrhované rozhodnutie Rady však nemá rovnaký záväzný charakter ako vnútorná dohoda mierového nástroja pre Afriku, čo znamená, že členské štáty môžu upustiť od financovania činností nástroja;

U.  keďže zvýšením spoločných nákladov sa navrhovaným nástrojom posilní solidarita a rozdelenie záťaže medzi členské štáty, a podporí členské štáty, najmä tie, ktoré nemajú finančné alebo prevádzkové zdroje, aby prispeli k operáciám SBOP;

V.  keďže Rada vo svojich záveroch z 19. novembra 2018 vyhradzuje svoju podporu návrhu nástroja; keďže je napriek tomu dôležité pracovať na prijatí ambiciózneho návrhu obsahujúceho všetky navrhované zložky vrátane mechanizmu Athena;

W.  keďže všetky vojenské úlohy v rámci nástroja, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane operácií na nastolenie mieru a stabilizácie po skončení konfliktu, boj proti terorizmu, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach, ako sú uvedené v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ, pri plnom rešpektovaní ľudských práv, patria do oblasti SBOP; keďže výnimka podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje len na prevádzkové výdavky vyplývajúce z týchto vojenských misií; keďže všetky ostatné operačné výdavky vyplývajúce zo SBOP vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek iného opatrenia uvedeného v článku 42 Zmluvy o EÚ by sa mali účtovať na ťarchu rozpočtu Únie; keďže z rozpočtu Únie by sa mali financovať len administratívne výdavky nástroja;

X.  keďže podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa všetky prevádzkové výdavky, ktoré sú predmetom SZBP, účtujú na ťarchu rozpočtu Únie, s výnimkou výdavkov, ktoré vyplývajú z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami; keďže v článku 2 písm. a) a d) návrhu rozhodnutia sa uvádza, že z nástroja by sa mali financovať tak operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, ako aj iné operačné činnosti Únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami;

Y.  keďže podľa článku 21 ods. 2 písm. d) Zmluvy o EÚ Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;

Z.  keďže v článku 208 ods. 1 pododseku 2 ZFEÚ sa uvádza: Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. keďže podľa toho istého odseku „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“. keďže druhá veta tvorí ustanovenie zmluvy, a teda ústavnoprávnu povinnosť pre EÚ označovanú ako „súdržnosť politík v záujme rozvoja“;

AA.  keďže vojenské a civilné misie mimo Únie musia byť od seba oddelené, aby sa zabezpečilo financovanie civilných misií len z rozpočtu Únie;

AB.  keďže EÚ by mala zamestnancom misií v rámci SBOP udeliť štatút podobný postaveniu vyslaných národných expertov a poskytnúť im jednotný štatút a najlepšiu možnú ochranu podľa služobného poriadku úradníkov Únie; keďže všetky príspevky vyplývajúce z tohto služobného poriadku a všetky cestovné výdavky, diéty a zdravotné výdavky by mali byť hradené z rozpočtu Únie ako administratívne výdavky;

AC.  keďže Európsky dvor audítorov uverejnil osobitnú správu o africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúre financovanej z mierového nástroja pre Afriku, ktorý má byť začlenený a rozšírený v nástroji; keďže Európsky dvor audítorov zistil, že táto podpora bola nedostatočne uprednostňovaná a mala obmedzený účinok; keďže odporúčania Európskeho dvora audítorov sa musia náležite zohľadniť vzhľadom na ambiciózne zvýšenie finančných prostriedkov pre nový nástroj;

AD.  keďže k návrhu nebolo priložené žiadne posúdenie finančného vplyvu týkajúce sa administratívnych výdavkov; keďže na rozpočet Únie má financovanie administratívnych výdavkov nástroja výrazné dôsledky; keďže v rámci nástroja by nemali byť najímaní alebo delegovaní žiadni dodatoční zamestnanci, okrem zamestnancov, ktorí v súčasnosti pracujú na nástrojoch, ktoré sa nahrádzajú; keďže synergie vyplývajúce zo spojenia rôznych súčasných nástrojov v jednej administratívnej štruktúre by mali uľahčiť riadenie širšieho geografického rozsahu nástroja; keďže dodatoční zamestnanci by mali byť prijatí iba vtedy, ak sa príjmy z misie alebo opatrenia skutočne vybrali od všetkých zúčastnených členských štátov; keďže časovo obmedzený charakter príjmov si vyžaduje, aby sa v zmluvách zamestnancov prijatých v rámci nástroja alebo vyslaných pracovať pre nástroj v rámci konkrétnej misie alebo konkrétneho opatrenia stanovili zodpovedajúce lehoty; keďže v rámci nástroja by nemal byť prijatý alebo vyslaný žiadny personál z členského štátu, v ktorom podal formálne vyhlásenie podľa článku 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ pre konkrétnu misiu alebo opatrenie;

AE.  keďže PK/VP by mala viesť pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom o všetkých hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP a SBOP a o ich následnom vývoji; keďže s Európskym parlamentom by sa malo včas konzultovať a mal by byť včas informovaný, aby mohol predkladať svoje stanoviská a klásť otázky, a to aj na tému súdržnosti politík v záujme rozvoja, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie a Rade ešte pred tým, ako sa prijmú rozhodnutia alebo prijmú rozhodné opatrenia; keďže PK/VP by mala zvažovať názory Európskeho parlamentu, a to aj v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja, a zahŕňať ich do svojich návrhov, mala by prehodnotiť rozhodnutia alebo časti rozhodnutí, proti ktorým má Európsky parlament námietky, alebo stiahnuť takéto návrhy, bez ohľadu na možnosť členského štátu pokračovať v takom prípade v iniciatíve, a mala by navrhnúť rozhodnutia Rady týkajúce sa SBOP, ak ju Európsky parlament vyzve; keďže Európsky parlament by mal viesť s PK/VP každoročnú diskusiu o operáciách financovaných z nástroja;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

2.  odporúča podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii.

(1) https://sustainabledevelopment.un.org/ (2) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 84, 28.3.2015, s. 39. (4) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6. (6) Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6. (7) Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17. (8) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99. (9) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1. (11) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 68. (12) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18. (13) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 36. (14) Prijaté texty, P8_TA(2018)0514. (15) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.