(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0435),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, článok 183 a článok 188 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0252/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0401/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0509).

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, článok 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú excelentnosť a technologickú základňu, v rámci ktorej prebieha voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií, a podporovať jej konkurencieschopnosť, a to vrátane priemyslu, posilňovať Európsky výskumný priestor a zároveň podporovať všetky výskumné a inovačné činnosti v záujme splnenia strategických priorít a záväzkov EÚ, ktorých konečným cieľom je podpora mieru, hodnôt Únie a životnej úrovne jej občanov.

(2)  Aby sa pri plnení tohto všeobecného cieľa dosiahol vedecký, hospodársky a spoločenský účinok a aby sa v súvislosti s investíciami do výskumu, vývoja a inovácie dosiahla čo najväčšia pridaná hodnota Únie, Únia by mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inováciu na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu, ▌šírenie a prenos kvalitných poznatkov a technológií v Únii, posilnila účinok výskumu a inovácie pri riešení globálnych výziev vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy a pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných a udržateľných riešení v priemysle a spoločnosti Únie na vytváranie pracovných miest a posilnenie hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti priemyslu, Program by mal podporovať všetky formy inovácie, ▌posilniť uvádzanie inovačných riešení na trh a optimalizovať realizáciu investícií.

(2a)  Program by mal prispieť k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácie v členských štátoch, a tým pomôcť, aby celkové investície do výskumu a vývoja dosiahli aspoň 3 % HDP Únie. Aby sa podarilo dosiahnuť tento cieľ, členské štáty a súkromný sektor budú musieť program doplniť vlastnými a posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácie.

(2b)  Aby sa podarilo dosiahnuť ciele tohto programu, tento program by mal rešpektovať zásadu excelentnosti a mal byť okrem iného zameraný na posilnenie spolupráce v Európe, aby prispieval k odstráneniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie.

(3)  Pri podpore výskumných a inovačných činností, ktoré sa považujú za potrebné na podporu plnenia cieľov politiky Únie, by sa malo prihliadať na zásadu inovácie ▌ ako na kľúčovú hnaciu silu rýchlejšej a intenzívnejšej premeny významného vedomostného kapitálu Únie na inováciu.

(4)  Pokračovaním iniciatívy Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorenosť svetu by sa pri súbežnej ochrane vedeckých a sociálno-hospodárskych záujmov Únie mala zaručiť excelentnosť a dosah investícií Únie do výskumu a inovácie a posilniť kapacita všetkých členských štátov v oblasti výskumu a inovácie. Malo by ▌ to viesť k vyváženej implementácii programu▌.

(5)  Otvorená veda ▌ má potenciál zvýšiť kvalitu, účinok a prínosy vedy a urýchliť rozvoj poznatkov tým, že zvyšuje ich spoľahlivosť, efektívnosť a presnosť, ako aj ich zrozumiteľnosť pre spoločnosť a vnímavosť na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia bezplatne poskytli otvorený a nediskriminačný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám, výskumným údajom a iným výstupom výskumu v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov, a ktorými sa umožní ich využívanie a opakované použitie v čo najširšej miere. Pokiaľ ide o výskumné údaje, mala by sa uplatňovať zásada „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“, aby sa zachovala možnosť udeľovať výnimky s ohľadom na spoločensko-hospodársky záujem Únie, práva duševného vlastníctva, ochranu osobných údajov a dôvernosti, otázky bezpečnosti a iné oprávnené záujmy. Väčší dôraz by sa mal ▌klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by sa malo riadiť zásadami FAIR, t. j. vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opätovná použiteľnosť, a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu a európske dátové infraštruktúry, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy. V medzinárodných dohodách o vedecko-technickej spolupráci a v príslušných dohodách o pridružení by sa mal podporovať vzájomný otvorený prístup.

(5a)  Prijímatelia z MSP sa nabádajú, aby využívali existujúce nástroje, napríklad poradenské centrum pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva, ktoré poskytuje bezplatné informácie a služby vo forme dôverného poradenstva o duševnom vlastníctve a súvisiacich otázkach vrátane odbornej prípravy, materiálov a internetových zdrojov, a tým podporuje malé a stredné podniky Európskej únie, aby chránili a presadzovali svoje práva duševného vlastníctva.

(6)  Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce a zároveň by mali podnecovať všetky členské štáty k účasti na programe v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou. Implementáciou programu by sa malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(7)  Činnosti podporované v rámci programu by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov, ▌priorít a záväzkov Únie a programu, k monitorovaniu a hodnoteniu pokroku pri ich plnení a k navrhovaniu revidovaných alebo nových priorít.

(7a)   Treba sa usilovať o zosúladenie programu s existujúcimi plánmi a stratégiami v oblasti výskumu a inovácie.

(8)  Pri tomto programe by mala byť zachovaná rovnováha medzi financovaním zdola nahor (na základe aktivity bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (na základe strategicky určených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít v celej Únii, podľa miery úspešnosti v jednotlivých oblastiach intervencie, ako aj podľa druhov a účelu vykonávaných činností, zásady subsidiarity a vyžadovaných účinkov. Od kombinácie týchto faktorov by mal závisieť výber prístupu v prípade jednotlivých častí programu, ktoré všetky prispievajú k všetkým všeobecným a špecifickým cieľom programu.

(8-a)   Celkový rozpočet na zložku rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru programu Horizont Európa by mal dosahovať aspoň 3,3 % celkového rozpočtu programu Horizont Európa. Tento rozpočet by mal byť určený najmä právnickým osobám v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

(8-b)  Cieľom iniciatív excelentnosti by malo byť posilnenie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie v oprávnených krajinách, napríklad aj podporou odbornej prípravy na zlepšenie manažérskych schopností v oblasti výskumu a inovácie, oceneniami, posilnením inovačných ekosystémov, ako aj vytváraním sietí výskumu a inovácie, a to aj na základe výskumných infraštruktúr financovaných EÚ. Aby mohli žiadatelia požiadať o financovanie v zložke rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti v časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru programu Horizont Európa, musia jasne preukázať, že projekty sú prepojené s vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi stratégiami výskumu a inovácie.

(8a)  Pri viacerých činnostiach v oblasti výskumu a inovácie by sa mal uplatňovať zrýchlený postup, najmä v prípadoch, keď by medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu nemalo uplynúť viac ako šesť mesiacov. Malým konzorciám spolupracujúcim na činnostiach od základného výskumu až po použitie na trhu by sa tým umožnil rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom.

(8b)  Program by mal podporovať všetky fázy výskumu a inovácie, najmä v rámci projektov spolupráce. Základný výskum má mimoriadny význam a je dôležitou podmienkou posilnenia schopnosti Únie prilákať najlepších vedcov, aby sa stala globálnym centrom excelentnosti. Mala by sa zabezpečiť rovnováha medzi základným a aplikovaným výskumom. Spolu s inováciou sa tým podporí konkurencieschopnosť hospodárstva, rast a vytváranie pracovných miest v Únii.

(8c)  Aby bol vplyv programu Horizont Európa čo najväčší, osobitná pozornosť by sa mala venovať multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom významného vedeckého pokroku.

(8d)  Spoluprácu so spoločnosťou treba podporovať zodpovedným výskumom a inováciou ako prierezovým prvkom s cieľom vybudovať fungujúcu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou. Všetkým spoločenským aktérom (výskumní pracovníci, občania, tvorcovia politík, podniky, organizácie tretieho sektora atď.) by to umožnilo spolupracovať počas celého procesu výskumu a inovácie v záujme lepšieho zosúladenia samotného procesu, ako aj jeho výsledkov s hodnotami, potrebami a očakávaniami európskej spoločnosti.

(9)  Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Excelentná a otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a mal by sa v ňom klásť dôraz na prilákanie nových talentov z oblasti výskumu a inovácie a mladých výskumných pracovníkov, pričom by sa mal zároveň posilniť EVP a malo by sa zabrániť úniku mozgov. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.

(10)  Pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by mali tvoriť klastre výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných pracovných oblastí a zároveň zaistiť silný a udržateľný účinok pre Úniu vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom. Podporí sa tým spolupráca bez ohľadu na hranice medzi disciplínami, odvetviami, politikami a štátmi pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a záväzkov Únie podľa Parížskej dohody a v prípade potreby pri riešení spoločenských výziev, ako aj pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Činnosti v rámci tohto piliera by mali pokrývať celý rozsah výskumných a inovačných aktivít vrátane výskumu a vývoja, pilotných projektov, demonštrácií a podpory verejného obstarávania, prednormatívneho výskumu a stanovovania noriem, ako aj zavádzania inovácie na trhu s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na špičkovej úrovni vo výskume v oblasti strategicky určených priorít.

(11)  ▌Cieľom plného a včasného zapojenia priemyslu do programu, a to na všetkých úrovniach od jednotlivých podnikateľov a malých a stredných podnikov až po veľké podniky, by malo byť vytváranie udržateľných pracovných miest a rastu. ▌

(12)  Je dôležité podporiť priemysel Únie, aby si zachoval alebo získal vedúce postavenie vo svete v oblasti inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie, najmä investíciami do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Kľúčové podporné technológie majú zohrávať ústrednú úlohu v rámci piliera II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a mali by sa viac prepojiť s iniciatívami v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti, aby mohli výskumné projekty pokryť celý inovačný reťazec. Akcie programu by mali odrážať stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ, aby mohli riešiť zlyhania trhu alebo prípady suboptimálnych investícií, primerane a transparentne posilňovať investície bez zdvojovania súkromných investícií alebo ich vytlačenia a prinášať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu a verejnú návratnosť investícií. Tak sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami EÚ pre štátnu pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré by sa mali revidovať v záujme podnecovania inovácie.

(13)  Program by mal podporovať výskum a inováciu integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácie by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu, dizajn a tvorivosť. ▌Rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 by sa mali zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.

(14)  Oznámenie Komisie o priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 (COM(2018)0002) a správa Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (2016/2147(INI)) obsahujú súbor odporúčaní pre tento program, ako aj pravidlá účasti a šírenia, pričom sa opierajú o skúsenosti získané pri predchádzajúcom programe a informácie od inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán. K uvedeným odporúčaniam patrí ambicióznejšie investovať s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv, podporovať prelomovú inováciu, umiestňovať investície do výskumu a inovácie v EÚ prioritne v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, plným, dobre informovaným a včasným zapojením občanov a širokou komunikáciou, racionalizovať prostredie financovania v Únii v záujme plného využitia výskumného a inovačného potenciálu vo všetkých členských štátoch, a to aj zoštíhlením rozsahu partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania, vyvinúť viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácie v celej Únii, lepšie začleniť výskumné infraštruktúry financované Úniou – najmä z EFRR – do projektov programu, posilniť medzinárodnú spoluprácu a viac sa otvoriť účasti tretích krajín a zároveň chrániť záujmy Únie a rozširovať účasť všetkých členských štátov na programe, a pokračovať v zjednodušovaní na základe skúseností s implementáciou programu Horizont 2020.

(15)  Politika súdržnosti by mala aj naďalej prispievať k výskumu a inovácii. Preto treba venovať osobitnú pozornosť koordinácii a komplementarite medzi týmito dvoma politikami Únie. V rámci programu sa treba usilovať o zosúladenie pravidiel a synergických účinkov s ostatnými programami Únie podľa prílohy IV k tomuto nariadeniu, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. S cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie, ako aj znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov by sa všetky druhy synergií mali riadiť zásadou „jedna akcia sa riadi jedným súborom pravidiel“:

(16)  Aby sa zabezpečil čo najväčší možný dosah financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejší príspevok k cieľom a záväzkom politiky EÚ, v rámci programu možno nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora na základe výsledku strategického plánovania. K takýmto partnerom v prípade potreby patria verejné a súkromné zainteresované strany z oblasti výskumu a inovácie, kompetenčné centrá, podnikateľské inkubátory, vedecké a technologické parky, subjekty s verejnoprávnym základom a organizácie občianskej spoločnosti a regionálne inovačné ekosystémy, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.

(17)  Program by mal posilniť spoluprácu medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácie, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie záujmov Únie.

(17a)  Hlavné iniciatívy FET sa osvedčili ako účinný a efektívny nástroj, ktorý spoločnosti prináša výhody na základe spoločného, koordinovaného úsilia Únie a jej členských štátov. Činnosti vykonávané v rámci hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, ľudského mozgu a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre postup strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných/spoločne programovaných partnerstvách a pri pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.

(18)  Spoločné výskumné centrum (JRC) by malo naďalej prispievať k tvorbe politík Únie nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a odbornou podporou počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilne, účinne a transparentne s prihliadnutím na príslušné potreby používateľov JRC, rozpočtové obmedzenia a potreby politík Únie, a to pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo aj naďalej vytvárať ďalšie zdroje.

(19)  V rámci piliera Inovačná Európa by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb podnikateľov a podnikania orientovaného na výskum, zameraných na realizáciu a urýchlenie prelomovej inovácie v záujme rýchleho rastu trhu, ako aj podporu technologickej autonómie Únie v strategických oblastiach. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti vrátane MSP a startupov s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). Z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), regionálny inovačný program EIT a všeobecne európske inovačné ekosystémy v celej Únii, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s verejnými a súkromnými aktérmi v oblasti podpory inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.

(20)  Nevyhnutnou podmienkou podpory investícií do nelineárnych činností s vyšším rizikom, ako sú výskum a inovácia, je to, aby program Horizont Európa, najmä Európska rada pre inováciu (EIC), ako aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) so svojimi znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS), fungovali v súčinnosti s finančnými produktmi, ktoré sa majú zaviesť v rámci Programu InvestEU. V tejto súvislosti by skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako sú InnovFin a úverová záruka pre MSP, mali slúžiť ako pevný základ na poskytovanie tejto cielenej podpory. EIC by mala rozvíjať strategické spravodajstvo a hodnotiace činnosti v reálnom čas, aby mohla včas riadiť a koordinovať svoje rozličné akcie.

(21)  EIC by mala spolu s ostatnými časťami programu Horizont Európa podporovať všetky formy inovácie, od prírastkovej po prelomovú a disruptívnu inováciu, a mala by sa zameriavať najmä na inováciu vytvárajúcu trhy. Prostredníctvom svojich nástrojov – Pathfinder (Prieskumník) a Accelerator (Akcelerátor) – by sa EIC mala usilovať o identifikáciu, vývoj a zavádzanie vysoko rizikovej inovácie všetkých druhov vrátane prírastkovej inovácie, pričom by sa mala zamerať najmä na prelomovú, disruptívnu a špičkovú inováciu, ktoré majú potenciál vytvárať trh. Poskytovaním jednotnej a efektívnej podpory prelomovej inovácii by EIC mala vyplniť súčasné prázdne miesto, pokiaľ ide o verejnú podporu prelomovej inovácie a súkromné investície do nej. Nástroje EIC si vyžadujú osobitné právne a riadiace prvky, aby sa zohľadnili jej ciele, najmä činnosti nasadzovania na trh.

(21a)  V zmysle tohto nariadenia, a najmä v prípade činností vykonávaných v rámci EIC je startup MSP v ranom štádiu svojho životného cyklu (vrátane podnikov, ktoré vznikli v súvislosti s výskumom na univerzitách), ktorý je zameraný na inovatívne riešenia a podnikateľský model s možnosťou rozvíjania a je autonómny v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(4); a „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je spoločnosť, ktorá nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, ktorá má od 250 do 3 000 zamestnancov, pričom počet pracovníkov sa počíta v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu; malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou je spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorá má do 499 zamestnancov.

(22)  Kombinovaným financovaním z EIC by mal nástroj EIC Akcelerátor preklenúť tzv. údolie smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Mal by predovšetkým poskytovať podporu operáciám, ktoré predstavujú také technologické alebo trhové riziká, že sa nepovažujú za financovateľné bankami a nedokážu generovať významné investície na trhu. Doplní tak Program InvestEU založený nariadením...(5).

(22a)  MSP sú významným zdrojom inovácie a rastu v Európe. Preto je v programe Horizont Európa potrebná významná účasť MSP podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Na základe najlepších postupov z programu Horizont 2020 by mal program Horizont Európa naďalej podporovať účasť MSP na rámcovom programe integrovaným spôsobom.

(22b)   Zatiaľ čo rozpočet na EIC Akcelerátor by sa mal použiť najmä na kombinované financovanie, na účely článku 43 by mala podpora nástroja EIC Akcelerátor len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov zodpovedať podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci predchádzajúceho rámcového programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013(6).

(22c)   V úzkej súčinnosti s Programom InvestEU by mal nástroj EIC Akcelerátor vo svojich formách kombinovaného financovania a financovania vlastného kapitálu financovať MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch aj projekty malých podnikov so strednou kapitalizáciou, ktoré ešte nedokážu generovať príjmy, nie sú ešte ziskové alebo nedokážu prilákať dostatočné investície na realizáciu svojho podnikateľského plánu v plnom rozsahu. Takéto oprávnené subjekty sa budú považovať za nefinancovateľné, zatiaľ čo časť ich investičných potrieb mohol alebo by mohol zabezpečiť jeden alebo viacerí investori, ako napríklad súkromná alebo verejná banka, rodinný úrad, fond rizikového kapitálu, podnikateľský anjel atď. Tak sa podarí prekonať zlyhanie trhu a nástrojom EIC Akcelerátor sa budú financovať sľubné, ale ešte nie financovateľné subjekty, ktoré vykonávajú prelomové inovačné projekty vytvárajúce trhy. Keď sa stanú financovateľnými, tieto projekty sa môžu neskôr financovať z Programu InvestEU.

(23)  Presadzovaním integrácie v oblasti obchodných činností, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania by sa mal EIT v záujme rozvoja celkovej inovačnej kapacity Únie usilovať o posilnenie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy, a to najmä využitím svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a regionálneho inovačného systému EIT. V súlade so svojím zakladajúcim aktom, nariadením o EIT(7) a so strategickým inovačným programom EIT(8) by mal EIT vo svojich aktivitách podporovať inováciu a integráciu vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä: stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou a identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na riešenie globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody prijímateľom EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať zrýchlený prístup k akciám EIC. Aj keď EIT je zameraný na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera Inovačná Európa, mal by podľa možnosti podporovať aj všetky ostatné piliere; plánovanie jeho ZIS by malo byť na základe procesu strategického plánovania zosúladené s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Treba zabrániť zdvojovaniu medzi ZIS a ostatnými nástrojmi v tej istej oblasti, najmä ostatnými partnerstvami.

(24)  Zabezpečenie a zachovanie rovnakých podmienok pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, by malo byť kľúčovou podmienkou úspechu prelomovej či prevratnej inovácie, čo umožní najmä malým a stredným inovátorom profitovať zo svojich investícií a získať podiel na trhu. Podobne určitá miera otvorenosti inovačného rozsahu financovaných akcií – oslovenie veľkej siete prijímateľov – môže významne prispieť k budovaniu kapacít MSP, keďže im poskytne potrebné prostriedky na prilákanie investícií a prosperitu.

(25)  Týmto programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe záujmu Únie a vzájomných prínosov a globálnych záväzkov k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, zvýšiť atraktívnosť a hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť, riešiť globálne výzvy pretavené do cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podporovať externé politiky Únie. Treba presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre excelentnosť v medzinárodnej participácii a cielených akcií medzinárodnej spolupráce ▌a uplatňovať kritériá vhodnej oprávnenosti na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami, pričom treba brať ohľad na rôzne úrovne kapacít v oblasti výskumu a inovácie. Zároveň treba presadzovať pridružovanie tretích krajín k programu v prípade, ak sa predpokladá reciprocita, chráni záujem Únie a presadzuje intenzívnejšia účasť všetkých členských štátov v programe.

(26)  S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody z ich interakcie sa treba v rámci programu usilovať o zapojenie a zahrnutie občanov a organizácií občianskej spoločnosti do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní zodpovedných programov a obsahovej náplne výskumu a inovácie, ktoré sú v súlade so záujmami, potrebami a očakávaniami občanov a občianskej spoločnosti, podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých znalostí verejnosti a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho aktivitách. Opatrenia prijaté na zlepšenie zapojenia občanov a občianskej spoločnosti by sa mali monitorovať.

(26a)  Program Horizont Európa by mal podporovať nové technológie, ktoré pomáhajú prekonávať prekážky, ktoré osobám so zdravotným postihnutím bránia v prístupe a plnohodnotnej účasti a ktoré v dôsledku toho brzdia rozvoj skutočne inkluzívnej spoločnosti.

(27)  Podľa článku 349 ZFEÚ majú najvzdialenejšie regióny Únie nárok na osobitné opatrenia (s ohľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu) pri prístupe k horizontálnym programom Únie. V programe by sa preto malo prihliadnuť na osobitné charakteristiky týchto regiónov v súlade s oznámením Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623), ktoré schválila Rada 12. apríla 2018, a ak je to možné, mala by sa presadzovať ich účasť v programe.

(28)  Aktivity vyvíjané v rámci programu by mali byť zamerané na odstraňovanie rodových rozdielov, predchádzanie rodovému vychýleniu, primerané začlenenie rodovej dimenzie do obsahovej náplne výskumu a inovácie, zlepšovanie vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom a presadzovanie rovnosti žien a mužov vrátane zásad rovnakého odmeňovania uvedených v článku 141 ods. 3 ZFEÚ a v smernici 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, ako aj zabezpečenie prístupu výskumných pracovníkov so zdravotným postihnutím k výskumu a inovácii. ▌

(29)  Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v sektore obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond(9), ktoré obsahuje pravidlá účasti na výskume v sektore obrany. Aj keď by sa mohol podporovať synergický účinok medzi programom Horizont Európa a Európskym obranným fondom, pričom by bolo treba zabrániť zdvojovaniu, akcie v rámci programu Horizont Európa by sa mali zameriavať výhradne na uplatnenie v civilnej oblasti.

(30)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu. Suma stanovená pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) má v zmysle [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(10)] predstavovať hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu počas každoročného rozpočtového postupu.

(31)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (11), ak nie je uvedené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(31a)  V rámci celého programu sa treba neustále usilovať o administratívne zjednodušenie, najmä zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov. Komisia by mala ešte viac zjednodušiť svoje nástroje a usmernenia, aby boli pre prijímateľov minimálnou záťažou. Komisia by mala najmä zvážiť vydanie skrátenej verzie usmernenia.

(31b)  S cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácie v digitálnej oblasti, a zohľadniť potrebu zvýšenia investícií, aby bolo možné využívať stále širšie príležitosti v oblasti digitálnych technológií, by sa na hlavné digitálne priority mal vyčleniť dostatočný rozpočet.

(32)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(12), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(13), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(14) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(15) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonávať najmä administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(16). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(33)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(17)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. V programe by sa mali náležite zohľadňovať osobitosti daných území s cieľom zabezpečiť ich účinné zapojenie a podporovať spoluprácu a synergický účinok, najmä v najvzdialenejších regiónoch, ale aj s tretími krajinami v ich susedstve.

(34)  Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva treba vyhodnotiť tento program na základe informácií získaných splnením osobitných požiadaviek monitorovania a pritom zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o členské štáty a prijímateľov v rámci programu. K týmto požiadavkám môžu v prípade potreby patriť merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie vplyvov programu v praxi.

(35)  Aby bolo možné podľa potreby doplniť alebo zmeniť ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)  Koherentnosť a synergie medzi programom Horizont Európa a vesmírnym programom EÚ prispejú k podpore konkurencieschopného a inovatívneho európskeho vesmírneho odvetvia v globálnom meradle, posilnia nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup k vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilnia postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Na dosiahnutie prelomových riešení v rámci programu Horizont Európa sa využijú údaje a služby, ktoré sprístupní vesmírny program.

(36a)  V pracovnom programe by sa mal v súvislosti s konkrétnou akciou, na ktorú sa majú poskytnúť finančné prostriedky, vziať do úvahy výsledok konkrétnych predchádzajúcich projektov, ako aj stav vedy, technológií a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a príslušný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch.

(37)  Pravidlá týkajúce sa účasti na programe a jeho šírenia by mali primerane odrážať potreby programu s prihliadnutím na obavy a odporúčania rôznych zainteresovaných strán.

(38)  Spoločné pravidlá a požiadavky v rámci celého programu by mali zabezpečiť zjednodušené a spoločné nástroje vykonávania vrátane monitorovania a podávania správ a súdržný rámec, ktorý uľahčí účasť v programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti v programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti v programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Mala by existovať možnosť prijímať osobitné pravidlá, ale výnimky sa musia obmedziť na nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené prípady.

(39)  V akciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by sa mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013(18), ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. Mali by sa zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách, Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.

(40)  V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov zriadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií v najlepšom vedeckom, spoločenskom, hospodárskom a technologickom záujme Únie. Implementácia programu by mala byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a s medzinárodným právom. Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie môže byť účasť na osobitných činnostiach programu obmedzená iba na subjekty usadené v členských štátoch alebo na subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri členských štátoch.

(41)  Tento program, ktorý považuje zmenu klímy za jednu z najväčších globálnych a spoločenských výziev a svedčí o tom, aký dôležitý je boj proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, prispeje k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má aspoň 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, ako aj ročného cieľa na úrovni 30 %, a to čo najskôr a najneskôr do roku 2027. Začleňovanie opatrení v oblasti klímy musí byť primerane zahrnuté do obsahovej náplne výskumu a inovácie a zohľadnené vo všetkých štádiách výskumného cyklu.

(41a)  V súvislosti s cestami k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa klímy bude Komisia informovať o výstupoch, inovácii a súhrnných odhadovaných účinkoch projektov, ktoré sú relevantné z hľadiska zmeny klímy, a to aj podľa častí programu a spôsobu implementácie. Komisia by vo svojej analýze mala zohľadniť dlhodobé hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy pre európskych občanov vyplývajúce z programových činností vrátane využívania inovačných riešení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, odhadovaných vplyvov na pracovné miesta a zriaďovanie podnikov, hospodársky rast a konkurencieschopnosť v oblasti čistej energie, zdravia a dobrých životných podmienok (vrátane kvality ovzdušia, pôdy a vody). Výsledky tejto analýzy vplyvu by sa mali zverejniť, posúdiť v kontexte európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky a využiť v následnom procese strategického plánovania a v budúcich pracovných programoch.

(42)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(43)  Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom a výskumným údajom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444(19), ktorým sa stanovujú ustanovenia o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

▌

(45)  Je nevyhnutné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. Granty budú hlavným druhom financovania v rámci tohto programu. Iné druhy financovania by sa mali vyberať na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky s prihliadnutím najmä na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by to malo v záujme ďalšieho zjednodušenia zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a stupníc jednotkových nákladov, ako sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Pred tým, ako by sa nový systém refundácie nákladov mohol posúdiť ako skutočné zjednodušenie pre prijímateľov, malo by sa s pozitívnym výsledkom vykonať rozsiahle hodnotenie.

▌

(47)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)(20) by mal program poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb (a to aj pre veľké výskumné infraštruktúry podľa programu Horizont 2020). Všetci prijímatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre používanie jednotkových nákladov v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, vypočítaných podľa bežných účtovných postupov prijímateľov zahŕňajúcich kombináciu priamych a nepriamych nákladov. V tejto súvislosti by prijímatelia mali mať možnosť zahrnúť skutočné nepriame náklady vypočítané na základe kľúčov na určenie príspevkov do takýchto jednotkových nákladov na vnútorne účtované tovary a služby.

(48)  Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi EÚ zapojenými do programu.

(49)  Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený v rámci programu Horizont 2020 a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Záručný fond pre prijímateľov premenovaný na Vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“) by preto mal pokračovať a rozšíriť sa o ďalšie financujúce orgány, najmä o iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ. Mechanizmus by mať byť otvorený prijímateľom všetkých ostatných programov Únie s priamym riadením.

(50)   Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali, šírili uvedené výsledky a poskytovali k nim prístup. Väčší dôraz by sa mal klásť na využívanie výsledkov a Komisia by mala určiť a pomôcť prijímateľom maximalizovať príležitosti na využívanie výsledkov, najmä v Únii. Výsledky by sa mali využívať v súlade so zásadami programu vrátane podpory inovácie v Únii a posilnenia Európskeho výskumného priestoru.

(51)  Kľúčové prvky systému hodnotenia a výberu návrhov predchádzajúceho programu Horizont 2020 s osobitným zameraním na kritériá excelentnosti, vplyvu a kvality a efektívnosti vykonávania by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých expertov z čo najväčšieho počtu členských štátov. Komisia by mala v prípadoch, keď je to vhodné, organizovať anonymné hodnotenia a analyzovať ich výsledky s cieľom zachovať pri výbere nestrannosť. V prípade potreby by mali nezávislí odborníci prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť portfólia projektov.

(52)  V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali v súvislosti so všetkými časťami programu ▌vo vzťahu k iným programom Únie systematicky využívať audity a posúdenia, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Takéto vzájomné využívanie auditov by sa malo výslovne stanoviť tým, že by sa posúdili aj ďalšie prvky uistenia, ako sú systémové a procesné audity.

(53)  Osobitné výzvy v oblastiach výskumu a inovácie by sa mali riešiť súťažami o ceny, okrem iného spoločnými alebo spojenými súťažami, organizovanými Komisiou alebo financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi. Ceny by sa mali udeľovať najmä projektom, ktoré lákajú vedcov do krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, ako aj úspešným projektom, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a umožnila väčšia propagácia akcií financovaných Úniou.

(54)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „program“) a pravidlá účasti na nepriamych akciách v rámci programu a šírenia ich výsledkov a určuje sa rámec, ktorým sa riadi podpora Únie výskumným a inovačným činnostiam.

2.  Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na roky 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

3.  Program sa implementuje takto:

a)  osobitným programom zriadeným rozhodnutím …/…/EÚ(21) ▌;

aa)  finančným príspevkom na EIT zriadeným nariadením (ES) č. 294/2008;

b)  osobitným programom pre výskum v oblasti obrany zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady .../.../EÚ, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.

4.  Ak nie je výslovne uvedené inak, pojmy „Horizont Európa“, „program“ a „osobitný program“ používané v tomto nariadení sa vzťahujú na záležitosti, ktoré sa týkajú iba osobitného programu podľa odseku 3 písm. a).

EIT vykonáva program v súlade so svojimi strategickými cieľmi na roky 2021 – 2027, ako sa stanovuje v strategickom inovačnom programe EIT, pričom zohľadňuje strategické plánovanie.

Článok 2

Výklad pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)  „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby výskumným komunitám na realizáciu výskumu a podporu inovácie v ich oblastiach. Toto vymedzenie pojmu zahŕňa súvisiace ľudské zdroje, ako aj hlavné vybavenie alebo súpravy prístrojov; zariadenia založené na znalostiach, ako sú zbierky, archívy alebo infraštruktúry vedeckých údajov; výpočtové systémy, komunikačné siete a všetku ostatnú infraštruktúru jedinečnej povahy a otvorenú pre externých používateľov, ktorá má zásadný význam pre dosahovanie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie. V prípade potreby sa môžu použiť i mimo výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách, a môžu byť centralizované, virtuálne alebo decentralizované;

(2)  „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ má rovnaký význam ako stratégia pre inteligentnú špecializáciu vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(22), ktorá spĺňa základné podmienky stanovené v nariadení (EÚ) XX [všeobecné nariadenie];

(3)  „európske partnerstvo“ je iniciatíva vypracovaná vďaka včasnému zapojeniu členských štátov a/alebo pridružených krajín, pri ktorej sa Únia, spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemyslom, univerzitami, výskumnými organizáciami, subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizáciami občianskej spoločnosti vrátane nadácií a mimovládnych organizácií) zaviaže spoločne podporovať vypracovanie a implementáciu programu výskumných a inovačných činností, a to aj tých, ktoré sú spojené so zavádzaním na trhu a v regulačnej, či politickej oblasti;

(4)  „otvorený prístup“ je prax umožňujúca koncovým používateľom bezplatný online prístup k výstupom výskumu, ktoré pochádzajú z akcií financovaných v rámci programu, ▌v súlade s článkom 10 a článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia;

(4a)   „otvorená veda“ je prístup k vedeckému procesu založený na otvorenej spolupráci, nástrojoch a šírení vedomostí vrátane prvkov článku 10;

(5)  „misia“ je portfólio akcií v oblasti výskumu a inovácie zameraných na excelentnosť a s dôrazom na účinok vo všetkých disciplínach a odvetviach,

–  ktoré sú určené na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase, ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami,

–  ktoré majú mať vplyv na spoločnosť a tvorbu politík prostredníctvom vedy a technológie a

–  majú význam pre veľkú časť európskeho obyvateľstva a širokú škálu európskych občanov;

(6)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb v oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

(7)  „verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, a môže zahŕňať skúšky zhody;

(8)  „prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;

(9)  „podklady“ sú akékoľvek údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné, vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú prijímatelia v držbe pred pristúpením k akcii; a ii) určili prijímatelia písomnou dohodou ako potrebné na vykonávanie akcie alebo využitie výsledkov;

(10)  „šírenie“ je zverejnenie výsledkov vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;

(11)  „využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných a inovačných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje daná akcia, okrem iného ich komerčné využitie, napríklad na vývoj, tvorbu a výrobu výrobku alebo procesu a na obchodovanie s nimi, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo ich využitie v normalizačných činnostiach;

(12)  „spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, obdobie trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;

(13)  „financujúci orgán“ je orgán alebo organizácia, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v rámci programu;

(14)  „medzinárodná organizácia európskeho výskumu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;

(15)  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(15a)  „krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti“/„krajiny s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie“ sú krajiny, v ktorých treba zriadiť právne subjekty, aby boli oprávnené pôsobiť ako koordinátori v rámci zložky rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti v časti Rozšírenie účasti a posilnenie EVP programu Horizont Európa. Z členských štátov sú to tieto krajiny: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko počas celého trvania programu. Pokiaľ ide o pridružené krajiny, zoznam oprávnených krajín sa určí na základe ukazovateľa a zverejní v pracovnom programe. Na základe článku 349 ZFEÚ budú ako koordinátori v rámci tejto zložky plne oprávnené aj právne subjekty z najvzdialenejších regiónov.

(16)  „neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;

(16a)  „MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;

(17)  „malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je subjekt, ktorý nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, s najviac 499 zamestnancami, pričom počet pracovníkov je vypočítaný v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu;

(18)  „výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné účinky akcie, ako napríklad údaje, know-how alebo informácie bez ohľadu na ich formu alebo povahu a bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;

(18a)  „výstupy výskumu“ sú výsledky dosiahnuté v rámci akcie, ku ktorým sa môže udeliť prístup v podobe vedeckých publikácií, údajov alebo iných technických výstupov a procesov, ako sú softvér, algoritmy, protokoly a elektronické zápisníky;

(19)  „známka excelentnosti“ je certifikovaná značka, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov prekročil všetky prahové hodnoty hodnotenia stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu v pracovnom programe, ale ktorý by mohol získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;

(19a)  „strategický plán v oblasti výskumu a inovácie“ je vykonávací akt, ktorým sa stanovuje stratégia realizácie obsahu v pracovnom programe na obdobie najviac štyroch rokov, a to v nadväznosti na rozsiahly povinný konzultačný proces s viacerými zainteresovanými stranami; vymedzujú sa v ňom priority, vhodné typy akcií a formy implementácie.

(20)  „pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na implementáciu osobitného programu(23) v súlade s jeho článkom 12 alebo obsahovo a štrukturálne rovnocenný dokument prijatý financujúcim orgánom;

(21)  „vratný preddavok“ je časť kombinovaného financovania programu Horizont Európa alebo EIC zodpovedajúca pôžičke podľa hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorú však Únia udeľuje priamo na neziskovom základe s cieľom pokryť náklady na činnosti inovačnej akcie a ktorú prijímateľ uhrádza Únii za podmienok stanovených v zmluve;

(22)  „zmluva“ je dohoda uzatvorená medzi Komisiou alebo financujúcim orgánom a právnym subjektom implementujúcim inovačné akcie a akcie trhového nasadenia a podporeným kombinovaným financovaním programu Horizont Európa alebo EIC;

(23)  „utajovaná skutočnosť“ je utajovaná skutočnosť EÚ vymedzená v článku 3 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ako aj utajovaná skutočnosť členských štátov, utajovaná skutočnosť tretích krajín, s ktorými má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností, a utajovaná skutočnosť medzinárodnej organizácie, s ktorou má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností;

(24)  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

(25)  „kombinované financovanie programu Horizont Európa ▌“ je ▌finančná podpora programu na podporu inovačných činností a činností trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;

(25-a)  „kombinované financovanie EIC“ je priama finančná podpora poskytovaná v rámci EIC na inovačnú akciu a akciu trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;

(25a)  „výskumná a inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností zameraných na nadobudnutie nových vedomostí a/alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo zlepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení; to môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie, demonštračné činnosti a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo v simulovanom prostredí;

(25b)  „inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a príprav alebo návrhov nových, upravených alebo zlepšených výrobkov, procesov alebo služieb, pričom môžu zahŕňať výrobu prototypov, testovanie, demonštrácie, pilotné projekty, rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu;

(25c)  „výskum na hraniciach poznania pod vedením Európskej rady pre výskum (vrátane overenia koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum)“ sú hlavné výskumné akcie vedené bádateľmi, ktorých hostiteľom je iba jeden alebo viacero prijímateľov Európskej rady pre výskum;

(25d)  „akcia zameraná na odbornú prípravu a mobilitu“ je akcia, ktorá sa zameriava na zlepšovanie zručností, vedomostí a kariérnych vyhliadok výskumných pracovníkov na základe mobility medzi krajinami, a prípadne medzi odvetviami či odbormi;

(25e)  „programová akcia spolufinancovania“ je akcia určená na poskytnutie viacročného spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie; takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácia, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácie a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov, akákoľvek relevantná finančná podpora vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinované financovanie z programu Horizont Európa, alebo kombinácia týchto činností; akcia na spolufinancovanie programu sa môže implementovať týmito subjektmi priamo alebo v ich mene prostredníctvom tretích strán;

(25f)  „akcia zameraná na obstarávanie vo fáze pred komerčných využitím“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;

(25g)  „akcia zameraná na verejné obstarávanie inovačných riešení“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia spoločného alebo koordinovaného verejného obstarávania inovačných riešení, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;

(25h)  „koordinačná a podporná akcia“ je akcia, ktorá prispieva k plneniu cieľov programu, s výnimkou výskumných a inovačných činností, okrem prípadov, keď sa uskutočňuje v rámci zložky „rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“; ako aj koordinácia zdola nahor bez spolufinancovania výskumných činností zo strany EÚ, ktorou sa umožňuje spolupráca medzi právnymi subjektmi z členských štátov a pridružených krajín s cieľom posilniť európsky výskumný priestor;

(25i)  „motivačná cena“ je ocenenie na podnietenie investícií v danom smere, pričom cieľ sa určí pred vykonaním činnosti;

(25j)  „cena ako vyjadrenie uznania“ je ocenenie s cieľom odmeniť úspechy dosiahnuté v minulosti a vynikajúcu prácu po tom, ako bola vykonaná;

(25k)  „inovačná akcia a akcia trhového nasadenia“ sú akcie, ktoré obsahujú inovačnú akciu a ďalšie činnosti potrebné na trhové nasadenie inovácie vrátane rozširovania spoločností, poskytovania kombinovaného financovania z programu Horizont Európa (kombinácia grantového a súkromného financovania);

(25l)  „nepriame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Únia poskytuje finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;

(25m)  „priame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom Spoločného výskumného centra (JRC);

(27)  „obstarávanie“ je verejné obstarávanie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(28)  „prepojený subjekt“ je akákoľvek právnická osoba, ako sa vymedzuje v článku 187 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(30)  „inovačný ekosystém“ je ekosystém, ktorý spája na úrovni EÚ aktérov alebo subjekty, ktorých funkčným cieľom je umožniť rozvoj technológie a inovácie; zahŕňa vzťahy medzi materiálnymi zdrojmi (ako sú napr. fondy, vybavenie a zariadenia), inštitucionálnymi subjektmi (ako sú napr. inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podporné služby, výskumné a technologické organizácie, podniky, investori v oblasti rizikového kapitálu a finanční sprostredkovatelia) a tvorcami politík a subjektmi poskytujúcimi financovanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

▌

Článok 3

Ciele programu

1.  Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, technologický, hospodársky a spoločenský účinok investícií Únie v oblasti výskumu a inovácie, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie a podporila jej konkurencieschopnosť vo všetkých členských štátoch vrátane priemyslu, dosiahnuť strategické priority Únie a prispieť k realizácii cieľov a politík EÚ, prispieť k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030 a Parížskej dohody a posilniť Európsky výskumný priestor. Prostredníctvom programu sa tak maximalizuje pridaná hodnota Únie, a to zameraním sa na ciele a činnosti, ktorých účinná realizácia nie je možná, ak členské štáty konajú samostatne, je však možná, ak spolupracujú.

2.  Program má tieto špecifické ciele:

a)  rozvíjať, presadzovať a podporovať vedeckú excelentnosť, podporovať vznik a šírenie nových kvalitných základných a aplikovaných vedomostí, zručností, technológií a riešení, odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov, prilákať talenty na všetkých úrovniach a prispievať k plnému zapojeniu základne talentov Únie do činností podporovaných v rámci tohto programu;

b)  získavať vedomosti, posilniť vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporovať prístup k inovačným riešeniam a ich využívanie v európskom priemysle, najmä v MSP, ako aj v spoločnosti v záujme riešenia globálnych výziev vrátane zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja;

c)  podporovať všetky formy inovácie, uľahčovať technologický rozvoj, demonštračné činnosti a prenos vedomostí a technológií, posilňovať ▌zavádzanie a využívanie inovačných riešení;

d)   optimalizovať dosahovanie cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru a zvýšenia jeho účinku a atraktívnosti, podporovať účasť na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov vrátane členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie na programe Horizont Európa a uľahčovať prepojenia týkajúce sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie.

Článok 4

Štruktúra programu

1.  Program je rozčlenený na tieto časti prispievajúce k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov uvedených v článku 3:

(1)  Pilier I „Excelentná veda“ ▌s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre výskum (ERC);

b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA);

c)  výskumné infraštruktúry.

(2)  Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ s týmito zložkami (pri zohľadnení, že spoločenské a humanitné vedy zohrávajú dôležitú úlohu pri výzvach v rámci všetkých klastrov):

a)  klaster Zdravie;

b)  klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť;

ba)  klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť;

c)   klaster Digitalizácia, ▌priemysel a kozmický priestor;

d)  klaster Klíma, energetika a mobilita;

f)   klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie;

g)   nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC).

(3)  Pilier III „Inovatívna Európa“ s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre inováciu (EIC);

b)  Európske inovačné ekosystémy;

c)  Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením (ES) č. 294/2008.

(4)  Časť „Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ ▌s týmito zložkami:

a)  rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti;

b)  reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie.

2.  Základné línie činností sú stanovené v prílohe I.

Článok 5(24)

Výskum a vývoj v oblasti obrany

1.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v osobitnom programe uvedenom v článku 1 ods. 3 písm. b) a ktoré sú stanovené v nariadení ▌, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, sa zameriavajú výhradne na výskum a vývoj v oblasti obrany a na tieto ciele a základné línie činností:

–  činnosti zamerané na podporu konkurencieschopnosti, účinnosti a inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

2.  ▌S výnimkou tohto článku, článku 1 ▌a článku 9 ods. 1 sa toto nariadenie nevzťahuje na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b).

Článok 6(25)

Strategické plánovanie a implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ

1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia s financujúcimi orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Prostredníctvom programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky na nepriame akcie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, ktoré sú hlavnou formou podpory v rámci programu. Môže sa tiež poskytovať financovanie prostredníctvom cien, obstarávania a finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania a kapitálovej podpory v rámci nástroja EIC Akcelerátor.

3.  Pravidlá účasti a šírenia stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na nepriame akcie.

4.  Hlavné typy akcií, ktoré sa majú použiť v rámci programu, sú stanovené a vymedzené v článku 2. ▌Formy financovania uvedené v odseku 2 sa používajú flexibilne pri všetkých cieľoch programu, pričom ich použitie sa určuje na základe potrieb a povahy daného cieľa.

5.  Program podporuje aj priame akcie JRC. Ak tieto priame akcie prispievajú k iniciatívam zriadeným podľa článku 185 alebo článku 187 ZFEÚ, tento príspevok sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na uvedené iniciatívy.

6.  Implementácia osobitného programu a znalostné a inovačné spoločenstvá EIT sú podporované transparentným a strategickým ▌plánovaním výskumných a inovačných činností, ako je stanovené v osobitnom programe, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ▌a vzťahujú sa aj na príslušné činnosti v rámci iných pilierov a časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru.

Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom dopĺňané konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou.

Strategickým plánovaním sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a konzistentnosť s prioritami a záväzkami EÚ a zvýši sa komplementárnosť a synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi programami a prioritami financovania, čím sa posilní európsky výskumný priestor. Oblasti možných misií a oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev sa stanovia v prílohe Va.

6a.  S cieľom umožniť malým konzorciám pre spoluprácu rýchlejší prístup k finančným prostriedkom možno v prípade potreby v rámci niektorých výziev na predkladanie návrhov zameraných na výber výskumných a/alebo inovačných akcií v rámci častí rámcového programu „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a „EIC-Pathfinder“ navrhnúť postup „rýchla cesta k výskumu a inovácii“ (Research and Innovation Procedure – FTRI).

Výzva v rámci postupu FTRI má tieto kumulatívne charakteristiky:

–  výzvy na predkladanie návrhov v rámci prístupu zdola nahor;

–  kratší čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu, ktorý nepresahuje 6 mesiacov;

–  podpora poskytovaná len malým konzorciám pre spoluprácu zloženým najviac zo 6 rôznych a nezávislých oprávnených právnych subjektov;

–  maximálna finančná podpora na konzorcium nepresahuje 2,5 milióna EUR.

Výzvy využívajúce postup FTRI sa určia v pracovnom programe.

7.  Činnosti v rámci programu Horizont Európa sa vykonávajú ▌prostredníctvom otvorených, súťažných výziev na predkladanie návrhov, a to aj v rámci misií a európskych partnerstiev, s výnimkou činností uvedených v článku 39 o cenách.

▌

Článok 6a

Zásady programu

1.  Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci osobitného programu uvedeného v článku 1 ods. 3 písm. a) a v rámci EIT sa zameriavajú výlučne na civilné uplatnenie. Rozpočtové presuny medzi sumou pridelenou na osobitný program podľa článku 1 ods. 3 písm. a) a EIT a sumou pridelenou na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) nie sú povolené a treba zabrániť zbytočnej duplicite medzi týmito dvoma programami.

2.  Program Horizont Európa zaisťuje multidisciplinárny prístup a v relevantných prípadoch predpokladá začlenenie spoločenských a humanitných vied do všetkých klastrov a činností vyvíjaných v rámci programu vrátane špecifických výziev týkajúcich sa tém súvisiacich so spoločenskými a humanitnými vedami.

3.  V častiach programu založených na spolupráci sa zabezpečí rovnováha medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti, čím sa zahrnie celý hodnotový reťazec.

3a.  Programom sa zabezpečuje účinná podpora a integrácia spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe vzájomného prínosu, záujmov EÚ, medzinárodných záväzkov a prípadne reciprocity.

4.  Program pomáha krajinám, ktorých sa týka rozširovanie účasti, viac sa zapojiť do programu Horizont Európa a podporovať široké geografické pokrytie v rámci projektov spolupráce, a to aj šírením vedeckej excelentnosti, podporou nových väzieb spolupráce, podnecovaním cirkulácie mozgov, ako aj vykonávaním článku 20 ods. 3 a článku 45 ods. 4. Toto úsilie sa prejaví v primeraných opatreniach členských štátov vrátane stanovenia atraktívnych platov pre výskumných pracovníkov, a to s podporou z unijných, vnútroštátnych aj regionálnych fondov. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu geografickej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú rady a skupiny expertov, bez toho, aby sa oslabili kritériá excelentnosti.

5.  Programom sa zabezpečuje účinné presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, ako aj uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahovej náplni výskumu a inovácie a jeho cieľom je riešiť príčiny rodovej nerovnováhy. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu čo najväčšej miery rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v ostatných relevantných poradných subjektoch, ako sú rady a skupiny expertov.

5a.  Program Horizont Európa sa vykonáva v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie, pričom sa má vynakladať úsilie o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania z prostriedkov Únie je uvedený v prílohe IV.

5b.  Program prispieva k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácie v členských štátoch, a tým pomáha dosiahnuť celkové investície do výskumu a vývoja vo výške aspoň 3 % HDP Únie.

6.  Pri implementácii programu je cieľom Komisie trvalé administratívne zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre žiadateľov a prijímateľov.

7.  V rámci všeobecného cieľa Únie, ktorým je začleňovanie opatrení v oblasti klímy do odvetvových politík EÚ a do fondov EÚ, musia akcie v rámci tohto programu v príslušných prípadoch prispievať najmenej 35 % výdavkov k plneniu cieľov v oblasti klímy. Do obsahovej náplne výskumu a inovácie sa musí zodpovedajúcim spôsobom začleniť klimatické hľadisko.

8.  Program podporuje spoločné vytváranie a navrhovanie prostredníctvom zapojenia občanov a občianskej spoločnosti.

9.  V programe sa zabezpečí transparentnosť a zodpovednosť verejného financovania vo výskumných a inovačných projektoch, čím sa ochráni verejný záujem.

10.  Komisia alebo príslušný financujúci orgán zabezpečí, aby všetci potenciálni účastníci dostali v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov k dispozícii dostatočné pokyny a informácie, najmä príslušnú vzorovú dohodu o grante.

Článok 7

Úlohy

1.  Úlohy sa programujú v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, môžu k nim však prispievať aj akcie vykonávané v rámci iných častí programu, ako aj doplnkové akcie vykonávané v rámci iných programov financovania Únie. Misie umožňujú konkurenčné riešenia, ktorých výsledkom je celoeurópska pridaná hodnota a vplyv.

2.  Misie sa vymedzujú a vykonávajú v súlade s nariadením a osobitným programom, pričom sa zabezpečí aktívne a včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom. Misie, ich ciele, rozpočet, čiastkové ciele, rozsah, ukazovatele a míľniky sa určia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie, prípadne v pracovných programoch. Hodnotenie návrhov v rámci misií sa vykonáva v súlade s článkom 26.

2a.  Počas prvých troch rokov programu sa maximálne 10 % ročného rozpočtu piliera II programuje prostredníctvom osobitných výziev na vykonávanie misií. Na zostávajúcu časť programu sa toto percento môže zvýšiť, avšak len po pozitívnom posúdení výberu misie a procesu riadenia. Komisia oznámi celkový podiel rozpočtu každého pracovného programu vyčleneného na misie.

3.  Misie:

a)  používajú ciele trvalo udržateľného rozvoja ako zdroje pre svoju podobu a vykonávanie a majú jasnú obsahovú náplň výskumu a inovácie a pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k dosahovaniu priorít a záväzkov Únie a cieľov programu Horizont Európa stanovených v článku 3;

aa)  zahŕňajú oblasti spoločného európskeho významu, sú inkluzívne, podporujú široké zapojenie a aktívnu účasť rozličných druhov zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora vrátane občanov a koncových používateľov a prinášajú výsledky v oblasti výskumu a inovácie, z ktorých by mohli mať prospech všetky členské štáty;

b)  sú ambiciózne a inšpiratívne a majú veľký vedecký, technologický, spoločenský, hospodársky, environmentálny alebo politický význam a vplyv;

c)  majú jasné zameranie a ciele, sú cielené, merateľné, časovo ohraničené a majú jasný rozpočtový rámec;

d)  sú vybrané transparentným spôsobom a sústreďujú sa na také ciele a činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré sú ambiciózne, založené na excelentnosti a zamerané na účinok, pritom sú však realistické;

da)  majú potrebný rozsah, škálu a mobilizáciu zdrojov a pákový efekt dodatočných verejných a súkromných finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie výsledku misie;

e)  stimulujú činnosť nad rámec disciplín (vrátane sociálnych a humanitných vied) a zahŕňajú činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti;

f)  sú otvorené viacerým riešeniam a prístupom zdola nahor, zohľadňujúc ľudské a spoločenské potreby a prínosy a uznávajúc význam rozmanitých príspevkov k dosiahnutiu týchto misií.

fa)  transparentným spôsobom využívajú synergie s inými programami Únie, ako aj s vnútroštátnymi a v relevantných prípadoch s regionálnymi inovačnými ekosystémami.

4.  Komisia v súlade s článkami 45 a 47 a prílohou V tohto nariadenia monitoruje a hodnotí každú misiu, a to aj pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov, pričom sa zameriava na vykonávanie, monitorovanie a postupné ukončovanie misií. Posúdenie prvých misií zriadených v rámci programu Horizont Európa sa uskutoční najneskôr v roku 2023 a pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o vytvorení nových misií a o pokračovaní, ukončení alebo presmerovaní prebiehajúcich misií. Výsledky tohto posúdenia sa zverejnia. Okrem iného budú zahŕňať analýzu procesu ich výberu, ako aj ich riadenia, rozpočtu, zamerania a doterajšieho pokroku.

Článok 7a

Európska rada pre inováciu

1.  Komisia zriadi Európsku radu pre inováciu (EIC) ako centrálne riadené jednotné kontaktné miesto na vykonávanie akcií v rámci piliera III Inovatívna Európa, ktoré sa týkajú EIC. EIC sa zameriava najmä na prelomovú a disruptívnu inováciu s osobitným dôrazom na inováciu vytvárajúcu trh, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácie vrátane prírastkovej. EIC funguje podľa týchto zásad: jasná pridaná hodnota EÚ, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť.

2.  EIC je otvorená všetkým typom inovátorov od jednotlivcov po univerzity, výskumné organizácie a spoločnosti (MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou) a od individuálnych prijímateľov po multidisciplinárne konzorciá. Najmenej 70 % rozpočtu EIC sa vyčlení pre MSP vrátane startupov.

3.  Rada EIC a riadiace prvky EIC sú vymedzené v rozhodnutí (EÚ) ... [osobitný program] a jeho prílohách.

Článok 8

Európske partnerstvá

1.  Časti programu Horizont Európa možno implementovať európskymi partnerstvami. Účasť Únie na európskych partnerstvách môže nadobudnúť ktorúkoľvek z týchto foriem:

a)  účasť na partnerstvách založených na základe memoránd o porozumení a/alebo zmluvných dohôd medzi Komisiou a partnermi uvedenými v článku 2 ods. 3, v ktorých sa špecifikujú ciele partnerstva, príslušné záväzky všetkých zapojených strán týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu, výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť, a spôsoby podávania správ. Zahŕňajú určenie doplnkových výskumných a inovačných činností vykonávaných partnermi a v rámci programu (spoločne programované európske partnerstvá);

b)  účasť na programe výskumných a inovačných činností, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tento program s uvedením cieľov, kľúčových ukazovateľov výkonnosti a vplyvu a výstupov, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe záväzku partnerov poskytnúť finančné a/alebo nefinančné príspevky a integrovať svoje príslušné činnosti s použitím akcie na spolufinancovanie programu (spolufinancované európske partnerstvá);

c)  účasť na výskumných a inovačných programoch, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tieto programy, ktoré uskutočňujú viaceré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, ako sú napríklad spoločné podniky, alebo znalostné a inovačné spoločenstvá EIT v súlade s nariadením o EIT (inštitucionálne európske partnerstvá). Takéto partnerstvá sa vykonávajú len vtedy, ak by sa prostredníctvom iných častí programu Horizont Európa vrátane iných foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo by sa nevytvorili očakávané potrebné vplyvy a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie. Prostredníctvom partnerstiev v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo podľa článku 187 ZFEÚ sa vykonáva centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. V prípade centrálneho finančného riadenia sa príspevky z jedného zúčastneného štátu na projektovej úrovni uskutočnia na základe financovania požadovaného v návrhoch subjektov so sídlom v tomto zúčastnenom štáte, pokiaľ sa všetky zúčastnené štáty nedohodnú inak.

V pravidlách pre také partnerstvá sú upresnené okrem iného ciele, kľúčové ukazovatele výkonnosti a dosahu, výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj súvisiace záväzky týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov.

2.  Európske partnerstvá:

a)  sa vytvoria na riešenie európskych alebo globálnych výziev len v prípadoch, v ktorých ciele programu Horizont Európa dosiahnu účinnejšie, ako je to možné len na úrovni Únie alebo v porovnaní s inými formami podpory z rámcového programu. Na tieto časti je vyčlenený primeraný podiel z rozpočtu programu Horizont Európa. Väčšina rozpočtu v pilieri II sa vyčlení na akcie mimo európskych partnerstiev;

b)  dodržiavajú zásady pridanej hodnoty pre Úniu, transparentnosti, otvorenosti, vplyvu v rámci Európy a pre ňu, silného pákového efektu v dostatočnom rozsahu, dlhodobých záväzkov všetkých zapojených strán, flexibility pri vykonávaní, koherentnosti, koordinácie a komplementarity s iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na miestnej, regionálnej, celoštátnej a v prípade potreby na medzinárodnej úrovni alebo s inými partnerstvami a misiami;

c)  uplatňujú jasný prístup založený na životnom cykle, sú časovo obmedzené a obsahujú podmienky postupného ukončenia financovania programu.

2a.  Európske partnerstvá podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) tohto nariadenia sa určia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie skôr, než sa vykonajú v rámci pracovných programov.

Ustanovenia a kritériá týkajúce sa ich výberu, implementácie, monitorovania, hodnotenia a postupného ukončenia sú stanovené v prílohe III.

Článok 8a

Preskúmanie oblastí misií a partnerstiev

Komisia najneskôr v roku 2023 vykoná v rámci celkového monitorovania programu preskúmanie prílohy Va vrátane misií a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ a predloží správu o hlavných zisteniach Rade a Európskemu parlamentu.

Článok 9

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu rámcového programu na obdobie 2021 – 2027 je 120 000 000 000 EUR v ▌cenách z roku 2018 pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) a navyše suma pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) podľa nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.

2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 je takéto:

a)  27,42 % na pilier I Excelentná a otvorená veda na obdobie 2021 – 2027, z toho

(1)  17,64 % na Európsku radu pre výskum;

(2)  7,23 % na akcie Marie Curie-Skłodowskej;

(3)  2,55 % na výskumné infraštruktúry;

b)  55,48 % na pilier II Globálne výzvy a európska konkurencieschopnosť priemyslu na obdobie 2021 – 2027, z toho

(1)  8,16 % na klaster Zdravie;

(2)  2,50 % na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť;

(2a)  2,00 % na klaster Bezpečné spoločnosti;

(3)  15,94 % na klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor;

(4)  15,84 % na klaster Klíma, energetika a mobilita;

(5)  9,00 % na klaster Potraviny, prírodné zdroje a poľnohospodárstvo;

(6)  2,04 % na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC);

c)  12,71 % na pilier III Inovatívna Európa na obdobie 2021 – 2027, z toho

(1)  8,71 % na Európsku radu pre inováciu (EIC) vrátane až 0,53 % na európske inovačné ekosystémy;

(2)  4 % na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);

d)  4,39 % na časť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:

(1)  4,00 % na šírenie excelentnosti a rozšírenie účasti v celej Únii;

(2)  0,39 % na reformu a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácie.

3.  Komisia sa môže v rámci každoročného rozpočtového postupu odchýliť od súm uvedených v odseku 2 najviac o 10 % vrátane vyčlenenia príspevkov od pridružených krajín s cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj či potreby.

3c.  45 % rozpočtu na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť je určených na podporu výskumu týkajúceho sa kultúrneho a kreatívneho sektora vrátane kultúrneho dedičstva Únie, čo zahŕňa 300 miliónov EUR vyčlenených na vytvorenie cloudu pre európske kultúrne dedičstvo uvedeného v prílohe I k osobitnému programu po posúdení vplyvu, ktoré sa má predložiť Európskemu parlamentu.

3d.  Cieľom je, aby bola aspoň 1 miliarda EUR vyčlenená na kvantový výskum v rámci klastra Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor, ktorý patrí do piliera II.

4.  Zo sumy uvedenej v odseku 1 na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) a na EIT sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti a výdavky potrebné na riadenie a vykonávanie programu vrátane všetkých administratívnych výdavkov, ako aj na hodnotenie dosahovania jeho cieľov. Administratívne výdavky súvisiace s nepriamymi akciami nesmú prekročiť 5 % celkovej sumy programu. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

5.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

6.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

7.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

▌

▌

Článok 10

Otvorená veda

1.  Program podporuje otvorenú vedu ako prístup k vedeckému procesu založený na spolupráci a šírení vedomostí, najmä v súlade s týmito prvkami:

–  otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu;

–  otvorený prístup k výskumným údajom vrátane tých, na ktorých sa zakladajú vedecké publikácie.

Tieto prvky musia byť zabezpečené v súlade s článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia. Otvorený prístup k výskumným údajom je tiež v súlade so zásadou „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“;

1a.  Zásada reciprocity v rámci otvoreného prístupu sa podporuje a presadzuje vo všetkých dohodách o pridružení a spolupráci s tretími krajinami vrátane dohôd podpísaných finančnými orgánmi poverenými nepriamym riadením programu.

2.  Zodpovedné spravovanie výskumných údajov musí byť zabezpečené v súlade so zásadami vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opätovnej použiteľnosti (FAIR). Pozornosť sa venuje aj dlhodobému uchovávaniu údajov.

3.  Podporujú a presadzujú sa aj ďalšie postupy otvorenej vedy ▌, a to aj v prospech MSP.

Článok 11

Doplnkové ▌, kombinované a kumulatívne financovanie

1.   Program Horizont Európa sa vykonáva v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie, pričom sa má vynakladať úsilie o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania sa uvádza v prílohe IV. Na spolufinancované akcie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie sa uplatňuje jednotný súbor pravidiel programu Horizont Európa.

2.   Známka excelentnosti sa udeľuje vo všetkých častiach programu. Akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:

a)  boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;

c)  nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,

môžu získať podporu z vnútroštátnych alebo regionálnych fondov vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] bez toho, aby bolo potrebné ďalšie uplatňovanie a hodnotenie, a za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. S výnimkou pravidiel štátnej pomoci sa uplatňujú pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

2a.   V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX [... nariadenie o spoločných ustanoveniach] môže riadiaci orgán dobrovoľne požiadať o prenesenie častí svojich finančných prostriedkov do programu Horizont Európa. Prenesenie zdrojov sa uskutoční v súlade s pravidlami programu Horizont Európa. Komisia okrem toho zabezpečí, aby sa takéto prenesené finančné prostriedky vyčleňovali výlučne na programy a/alebo projekty, ktoré sa budú realizovať v danom členskom štáte alebo regióne, podľa toho, odkiaľ pochádzajú.

2b.   Komisia po predchádzajúcom schválení žiadateľov zahrnie vyčlenené prostriedky uvedené v tomto článku do informačného systému pre vybraté projekty s cieľom umožniť rýchlu výmenu informácií a umožniť financujúcim orgánom poskytnúť finančné prostriedky na vybraté akcie.

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady.

Článok 12

Tretie krajiny pridružené k programu

1.  Program je otvorený pre tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidáti a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  tretie krajiny a územia, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

i)  dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácie;

ii)  prihlásenie sa k otvorenému trhovému hospodárstvu založenému na pravidlách vrátane spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva, rešpektovania ľudských práv, s podporou demokratických inštitúcií;

iii)  aktívne presadzovanie politík na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.

Úplné alebo čiastočné pridruženie každej z tretích krajín uvedených v písmene d) k programu musí byť založené na posúdení prínosov pre Úniu. Predovšetkým musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na programe Únie za predpokladu, že dohoda:

–  zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;

–   priznáva právo koordinovať akciu v rámci programu za predpokladu, že je prospešná pre Úniu a že je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie;

–  stanovuje podmienky účasti na programe vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a podprogramy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

–  neudeľuje tretej krajine rozhodovacie právomoci nad programom,

–  zaručuje práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť finančné záujmy Únie.

2.  Pokiaľ ide o mieru pridruženia každej tretej krajiny k programu, musí sa zohľadňovať cieľ prispievať k hospodárskemu rastu v Únii prostredníctvom inovácie a musí sa zabraňovať úniku mozgov z Únie. Podobne, s výnimkou členských štátov EHP, pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov môžu byť v prípade konkrétnej krajiny z dohody o pridružení vyňaté časti programu s jedným prijímateľom, najmä tie, ktoré sú vyhradené pre súkromné subjekty.

3.  Ak je to vhodné, v dohode o pridružení sa musí stanovovať a presadzovať vzájomná účasť právnych subjektov usadených v Únii na rovnocenných programoch pridružených krajín v súlade s podmienkami uvedených programov.

4.  Podmienky dohody o pridružení určujúce úroveň finančných príspevkov musia každé dva roky zaručovať automatickú opravu všetkých odchýlok v porovnaní so sumou, ktorú získajú subjekty usadené v pridruženej krajine na základe účasti na programe, s prihliadnutím na náklady na riadenie, vykonávanie a prevádzku programu.

4a.  Príspevky všetkých pridružených krajín sa zahrnú do príslušných častí programu za predpokladu, že sa dodržiava rozdelenie rozpočtu uvedené v článku 9 ods. 2. Komisia počas každoročného rozpočtového postupu podá Rade a Parlamentu správu o celkovom rozpočte na jednotlivé časti programu, pričom identifikuje jednotlivé pridružené krajiny, individuálne príspevky a ich finančnú bilanciu.

HLAVA II

PRAVIDLÁ ÚČASTI A ŠÍRENIA

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 13

Financujúce orgány a priame akcie JRC

1.  Financujúce orgány sa s výnimkou článkov 14, 15 a 16 môžu odchýliť od pravidiel stanovených v tejto hlave, a to v náležite odôvodnených prípadoch a iba ak je to stanovené v základom akte zriaďujúcom financujúci orgán alebo zverujúcom tomuto orgánu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu, alebo v prípade financujúcich orgánov podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je to stanovené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú ich špecifické prevádzkové potreby alebo povaha akcie.

2.  Pravidlá tejto hlavy sa nevzťahujú na priame akcie, ktoré realizuje JRC.

Článok 14

Oprávnené akcie a etické zásady

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 ▌tohto článku, na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

Nefinancujú sa tieto oblasti výskumu:

a)  činnosti zamerané na klonovanie človeka na reprodukčné účely;

b)  činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva človeka, v dôsledku ktorých by sa takáto zmena mohla stať dedičnou(26);

c)  činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadier somatických buniek.

2.  Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych, sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje ani v rámci EÚ, ani mimo nej na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

▌

Článok 15

Etika(27)

1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu, potrebe zabezpečiť ochranu životného prostredia a vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.

2.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia poskytnúť:

a)  etické sebahodnotenie, v ktorom určia a podrobne uvedú všetky predvídateľné etické otázky súvisiace s cieľom, vykonávaním a pravdepodobným vplyvom financovaných činností vrátane potvrdenia o súlade s odsekom 1 a opisu, ako bude zabezpečený;

b)  potvrdenie, že činnosti budú v súlade s Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume uverejneným federáciou európskych akadémií vied (All European Academies) a že sa nebudú vykonávať žiadne činnosti vylúčené z financovania;

c)  pri činnostiach vykonávaných mimo Únie potvrdenie, že tie isté činnosti by boli povolené v niektorom z členských štátov, ako aj

d)  pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré musia byť udelené pred začatím príslušných činností.

3.  Návrhy sa systematicky preverujú s cieľom určiť tie akcie, ktoré vzbudzujú zložité alebo závažné etické otázky, a podrobiť ich etickému hodnoteniu. Etické hodnotenie vykonáva Komisia, ak jeho vykonaním nepoverí financujúci orgán. Pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, je etické hodnotenie povinné. Etické previerky a hodnotenia sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku. Komisia a financujúce orgány zabezpečia ▌transparentnosť etických postupov bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť obsahu postupu.

4.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia získať všetky povolenia alebo iné povinné dokumenty od príslušných vnútroštátnych a miestnych etických výborov alebo od iných orgánov, ako sú orgány na ochranu osobných údajov, pred začatím príslušných činností. Uvedené dokumenty sa musia archivovať a na požiadanie poskytnúť Komisii alebo financujúcemu orgánu.

5.  Ak je to vhodné, Komisia alebo financujúci orgán vykonávajú etické kontroly. V prípade závažných alebo zložitých etických otázok vykonáva kontroly Komisia, ak ich vykonaním nepoverí financujúci orgán.

Etické kontroly sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku.

6.  Akcie, ktoré nespĺňajú etické požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 4, a teda nie sú eticky prijateľné, sa zamietnu alebo ukončia po tom, ako sa potvrdí ich neprijateľnosť z etického hľadiska.

Článok 16

Bezpečnosť

1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia dodržiavať platné bezpečnostné pravidlá, a najmä pravidlá ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným sprístupnením, ako aj všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy a právo Únie. V prípade výskumu vykonávaného mimo Únie, pri ktorom sa používajú alebo vznikajú utajované skutočnosti, je nevyhnutné, aby popri dodržiavaní uvedených požiadaviek bola uzatvorená dohoda o bezpečnosti medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej sa vykonáva výskum.

2.  V prípade potreby musia návrhy obsahovať bezpečnostné sebahodnotenie, v ktorom sa určia bezpečnostné problémy a podrobne uvedie, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právom Únie.

3.  V prípade potreby Komisia alebo financujúci orgán vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.

4.  Akcie musia byť prípadne v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2015/444 a jeho vykonávacími predpismi.

5.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, zabezpečia ochranu utajovaných skutočností použitých a/alebo vytvorených pri akcii pred neoprávneným sprístupnením. Pred začatím príslušných činností poskytnú dôkaz o previerke personálnej bezpečnosti a/alebo previerke bezpečnosti zariadenia od príslušných národných bezpečnostných orgánov.

6.  Ak s utajovanými skutočnosťami budú musieť manipulovať externí experti, pred vymenovaním sú povinní absolvovať príslušnú bezpečnostnú previerku.

7.  V prípade potreby môže bezpečnostné kontroly vykonať Komisia alebo financujúci orgán.

Akcie, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami podľa tohto článku, sa môžu kedykoľvek zamietnuť alebo ukončiť.

KAPITOLA II

Granty

Článok 17

Granty

Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

Článok 18

Subjekty oprávnené na účasť

1.  Na akcii v rámci programu sa môže zúčastniť každý právny subjekt, a to aj právny subjekt z nepridruženej tretej krajiny, bez ohľadu na to, kde je usadený, alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení spolu s podmienkami stanovenými v pracovnom programe alebo výzve.

2.  Subjekty musia byť súčasťou konzorcia, ktoré tvoria aspoň tri nezávislé právne subjekty, z ktorých každý je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine a aspoň jeden z nich je usadený v ktoromkoľvek členskom štáte, okrem prípadu, ak:

a)  sa v pracovnom programe stanovuje inak a je to náležite odôvodnené;

3.  Akcie Európskej rady pre výskum týkajúce sa výskumu na hraniciach poznania, akcie Európskej rady pre inováciu, akcie odbornej prípravy a mobility alebo akcie spolufinancovania programu môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, z ktorých jeden musí byť usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine na základe dohody uzatvorenej v súlade s článkom 12.

4.  Koordinačné a podporné akcie môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, ktoré môžu byť usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine či v ďalšej tretej krajine.

5.  Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie sa môže v pracovnom programe stanoviť, že účasť môže byť obmedzená iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri subjektoch usadených v členských štátoch.

6.  Ak je to vhodné a riadne odôvodnené, v pracovnom programe sa môžu popri kritériách uvedených v odsekoch 2, 3, 4 a 5 stanoviť kritériá oprávnenosti podľa osobitných politických požiadaviek alebo povahy a cieľov akcie vrátane počtu právnych subjektov, typu právneho subjektu a miesta usadenia.

7.  Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 je účasť obmedzená na jeden právny subjekt usadený v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu s výnimkou prípadu, že v pracovnom programe sa stanovuje a s riadiacim orgánom sa dohodlo inak.

8.  Ak sa tak uvádza v pracovnom programe, JRC sa môže zúčastňovať na akciách.

9.  JRC, medzinárodné európske výskumné organizácie a právne subjekty založené podľa práva Únie sa považujú za usadené v inom členskom štáte než v štátoch, v ktorých sú usadené iné právne subjekty zúčastňujúce sa na akcii.

10.  V prípade akcií výskumu na hraniciach poznania Európskej rady pre výskum, akcií odborného vzdelávania a mobility a pokiaľ sa to stanovuje v pracovnom programe, sa medzinárodné organizácie so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine považujú za usadené v tomto členskom štáte alebo pridruženej krajine.

Pokiaľ ide o iné časti programu, medzinárodné organizácie, ktoré nie sú medzinárodnými európskymi výskumnými organizáciami, sa považujú za organizácie usadené v nepridruženej tretej krajine.

Článok 19

Subjekty oprávnené na financovanie

1.   Subjekty sú oprávnené na financovanie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1.

Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 ods. 3 sú na financovanie z týchto súm oprávnené iba subjekty usadené v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu.

1b.  V prípade krajín s nízkymi až strednými príjmami a výnimočne v prípade iných nepridružených tretích krajín subjekty môžu byť oprávnené na financovanie v akcii, ak:

a)  daná tretia krajina je uvedená v pracovnom programe a

b)  Komisia alebo financujúci orgán považujú ich účasť za podstatnú na implementáciu akcie;

2.  Subjekty usadené v inej nepridruženej tretej krajine ▌by mali znášať náklady spojené s ich účasťou. Keď sa to považuje za užitočné, môžu sa uzavrieť dohody o výskume a vývoji medzi týmito nepridruženými tretími krajinami a Úniou a môžu sa stanoviť mechanizmy spolufinancovania podobné tým, ktoré boli dohodnuté v rámci programu Horizont 2020. Príslušné krajiny zabezpečia vzájomný prístup právnych subjektov z Únie k programom financovania týchto krajín v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ako aj reciprocitu v rámci otvoreného prístupu k vedeckým výsledkom a údajom a k spravodlivým a rovnakým podmienkam v oblasti práv duševného vlastníctva.

▌

▌

3.  Pridružené subjekty sú oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine ▌.

3a.  Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej v prípade každej nepridruženej tretej krajiny uvedie výšku finančných príspevkov Únie poskytnutých zúčastneným subjektom a výšku finančných príspevkov poskytnutých tou istou krajinou subjektom Únie, ktoré sa zúčastňujú na ich činnostiach.

Článok 20

Výzvy na predkladanie návrhov

1.  ▌ Obsah výziev na predkladanie návrhov je v prípade všetkých akcií uvedený v pracovnom programe.

▌

▌

▌

3.  Výzvy, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov, sa vo výnimočných prípadoch môžu obmedziť na vývoj dodatočných činností alebo na doplnenie ďalších partnerov k existujúcim akciám. Okrem toho sa môže v pracovnom programe stanoviť možnosť pre právne subjekty z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, aby sa zapojili do už vybratých výskumných a inovačných akcií založených na spolupráci, a to pod podmienkou súhlasu príslušného konzorcia a za predpokladu, že právne subjekty z takých členských štátov sa na nich ešte nezúčastňujú.

4.   Výzva na predkladanie návrhov sa nevyžaduje pri koordinačných a podporných akciách alebo akciách spolufinancovania programu, ktoré:

a)  má vykonávať JRC alebo právne subjekty určené v pracovnom programe a

b)  ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.   V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Ak s tým žiadateľ vopred súhlasí, údaje o jeho žiadosti, ako aj hodnotenie možno poskytnúť zainteresovaným financujúcim orgánom pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.

Článok 21

Spoločné výzvy

Komisia alebo financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov spolu s:

a)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;

b)  medzinárodnými organizáciami;

c)  neziskovými právnymi subjektmi.

V prípade spoločnej výzvy žiadatelia splnia požiadavky uvedené v článku 18 tohto nariadenia a stanovia sa spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou týchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.

Článok 22

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení

1.  Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach 2014/24/EÚ(28), 2014/25/EÚ(29) a 2009/81/ES(30).

2.  Postupy obstarávania:

a)  musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;

b)  v prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sa vo vhodných prípadoch a bez toho, aby boli dotknuté zásady uvedené v písmene a), môžu uplatniť zjednodušený a/alebo zrýchlený postup a môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;

c)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); a

d)  umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.

3.  Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom práv duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú aspoň práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov v mene verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie sublicencie, alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, verejní obstarávatelia môžu po konzultácii s dodávateľom o dôvodoch nevyužitia výsledkov od neho požadovať, aby previedol každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

▌

Článok 24

Finančná kapacita uchádzačov

1.  Ako dodatok k výnimkám uvedeným v článku 198 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa overí len finančná kapacita koordinátora, a to iba ak sa na akciu požadujú finančné prostriedky zo zdrojov Únie v hodnote 500 000 EUR alebo viac.

2.  Ak však existujú dôvodné pochybnosti o finančnej kapacite alebo ak existuje vyššie riziko z dôvodu účasti na viacerých prebiehajúcich akciách financovaných z programov Únie pre výskum a inováciu, Komisia alebo financujúci orgán overia aj finančnú kapacitu ostatných uchádzačov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v odseku 1.

3.  Ak je finančná kapacita systematicky zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.

4.  V prípade nedostatočnej finančnej kapacity Komisia alebo financujúci orgán môžu podmieniť účasť žiadateľa poskytnutím vyhlásenia o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany prepojeného subjektu.

5.  Príspevok do vzájomného poisťovacieho mechanizmu stanoveného v článku 33 sa považuje za dostatočnú záruku podľa článku 152 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Od prijímateľov sa nesmie prijať, ani sa im nesmie uložiť žiadna ďalšia záruka alebo zábezpeka.

Článok 25

Kritériá na vyhodnotenie a výber návrhov

1.  Návrh sa hodnotí na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:

a)  excelentnosť,

b)  vplyv,

c)  kvalita a efektívnosť vykonávania.

2.  Na návrhy týkajúce sa akcií Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje len kritérium uvedené v odseku 1 písm. a).

3.  V pracovnom programe sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 vrátane akýchkoľvek váh, prahových hodnôt a prípadne pravidiel zaobchádzania s návrhmi ex-aequo, pričom sa zohľadnia ciele výzvy na predkladanie návrhov. Podmienky zaobchádzania s návrhmi ex-aequo môžu okrem iného zahŕňať tieto kritériá: MSP, rod, geografickú rozmanitosť.

3a.  Komisia a ďalšie financujúce orgány zohľadnia možnosť dvojfázového postupu predkladania návrhov a v prípade potreby sa môžu v prvej fáze hodnotenia na základe jedného alebo viacerých kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 hodnotiť anonymizované návrhy.

Článok 26

Hodnotenie

1.  Návrhy hodnotí komisia pre vyhodnotenie, ktorá sa skladá z externých nezávislých expertov.

V prípade činností EIC, misií a v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, sa môže komisia pre vyhodnotenie skladať čiastočne alebo v prípade koordinačných a podporných akcií čiastočne alebo úplne zo zástupcov inštitúcií alebo orgánov Únie uvedených v článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

▌

Proces hodnotenia môžu pozorovať nezávislí pozorovatelia.

2.  Vždy, ak je to uplatniteľné, komisia pre vyhodnotenie stanoví poradie návrhov, ktoré dosiahli príslušné prahové hodnoty, podľa:

a)   bodového hodnotenia;

b)   ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politiky vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov, konkrétne v prípade činností nástroja EIC Prieskumník, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, podrobne uvádzajú.

V prípade činností EIC, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, podrobne uvádzajú, môže komisia pre vyhodnotenie tiež navrhnúť ▌úpravy návrhov, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie konzistentnosti prístupu na základe portfólia. Tieto úpravy sú v súlade s podmienkami účasti a so zásadou rovnakého zaobchádzania. Programový výbor bude o takýchto prípadoch informovaný.

2a.  Proces hodnotenia je navrhnutý tak, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a zaujatosti. Zaručuje sa transparentnosť kritérií na vyhodnotenie a metódy bodového hodnotenia návrhov.

3.  V súlade s článkom 200 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách žiadatelia dostanú spätnú väzbu vo všetkých fázach procesu hodnotenia a v uplatniteľnom prípade dôvody zamietnutia.

4.  Právne subjekty usadené v členských štátoch s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa úspešne zúčastnili na zložke „Rozšírenie účasti a spoločné využívanie excelentnosti“, dostanú na požiadanie záznam o tejto účasti, ktorý sa môže priložiť k návrhom týkajúcim sa kooperatívnych častí programu, ktoré koordinujú.

Článok 27

Postup preskúmania hodnotenia, otázky a sťažnosti

1.  Žiadateľ môže požiadať o preskúmanie hodnotenia, ak sa domnieva, že pri jeho návrhu nebol správne uplatnený príslušný postup hodnotenia(31).

2.  Preskúmanie hodnotenia sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie hodnotenia obsahu návrhu.

2a.  Žiadosť o preskúmanie sa vzťahuje na konkrétny návrh a musí sa predložiť do 30 dní od oznámenia výsledkov hodnotenia.

Výbor pre preskúmanie hodnotenia vydá stanovisko k procesným aspektom a zahŕňa zamestnancov Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu, ktorí neboli zapojení do hodnotenia návrhov, pričom mu tiež predsedá zamestnanec niektorej z týchto inštitúcií. Výbor môže odporúčať jeden z týchto krokov:

a)  prehodnotenie návrhu najmä hodnotiteľmi, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom hodnotení;

b)  potvrdenie počiatočného hodnotenia.

▌

▌

3.  Preskúmaním hodnotenia nesmie dôjsť k oneskoreniu v procese výberu tých návrhov, ktoré nie sú predmetom preskúmania.

3a.  Komisia zabezpečí, aby pre účastníkov existoval postup na priame predkladanie otázok a sťažností týkajúcich sa ich účasti na programe Horizont Európa. Informácie o spôsobe predkladania otázok alebo sťažností sú dostupné online.

Článok 28

Čas na udelenie grantu

1.  Odchylne od článku 194 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto lehoty:

a)  na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;

b)  na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi maximálna lehota ôsmich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.

▌

▌

2.  V pracovnom programe ▌ sa môžu stanoviť kratšie lehoty.

3.  Popri výnimkách stanovených v článku 194 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu prekročiť lehoty uvedené v odseku 1 v prípade akcií ERC, misií a ak sú akcie podrobené etickému alebo bezpečnostnému posúdeniu.

Článok 29

Implementácia grantu

1.  Ak si prijímateľ neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technickú implementáciu akcie, ostatní prijímatelia si musia plniť tieto povinnosti bez akéhokoľvek dodatočného finančného príspevku Únie, pokiaľ nie sú od uvedenej povinnosti výslovne oslobodení. Finančná zodpovednosť každého prijímateľa sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa vzájomného poisťovacieho mechanizmu.

2.  Dohodou o grante sa môžu stanoviť čiastkové ciele a súvisiace zálohové platby. Ak sa čiastkové ciele nedosiahli, akciu možno pozastaviť, zmeniť alebo v náležite odôvodnených prípadoch ukončiť.

3.  Akciu možno ukončiť aj vtedy, keď očakávané výsledky stratili svoj význam pre Úniu z vedeckých alebo technologických dôvodov alebo v prípade nástroja EIC Akcelerátor aj z hospodárskych dôvodov alebo v prípade EIC a misií z dôvodu ich významu ako súčasti portfólia akcií. V súlade s článkom 133 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia pred prijatím rozhodnutia o ukončení akcie vykoná postup s koordinátorom akcie a v prípade potreby s externými expertmi.

Článok 29a

Vzorová dohoda o grante

1.  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje vzorové dohody o grante medzi Komisiou alebo príslušným financujúcim orgánom a prijímateľmi v súlade s týmto nariadením. Ak je potrebné vzorovú dohodu o grante výrazne upraviť, okrem iného v záujme jej ďalšieho zjednodušenia pre prijímateľov, Komisia ju v úzkej spolupráci s členskými štátmi podľa potreby zreviduje.

2.  V dohode o grante sa stanovia práva a povinnosti prijímateľov a buď Komisie, alebo príslušného financujúceho orgánu, a to v súlade s týmto nariadením. Stanovia sa v nej aj práva a povinnosti právnych subjektov, ktoré sa v priebehu vykonávania akcie stanú prijímateľmi, ako aj úloha a činnosť koordinátora konzorcia.

Článok 30

Miery financovania

1.  Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera na akciu je stanovená v pracovnom programe.

2.  Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:

a)  inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;

b)  akcií spolufinancovania programu: najmenej 30 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.

3.  Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.

Článok 31

Nepriame náklady

1.  Nepriame oprávnené náklady sa určia uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov s výnimkou priamych oprávnených nákladov na subdodávky, finančnej podpory tretím stranám a jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.

Ak je to vhodné, nepriame náklady zahrnuté v jednotkových nákladoch alebo jednorazových platbách sa vypočítajú s použitím paušálnej sadzby uvedenej v odseku 1 s výnimkou jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby, ktoré sa vypočítajú na základe skutočných nákladov v súlade s bežným postupom nákladového účtovníctva prijímateľa.

2.  Nepriame náklady však možno vykázať v podobe jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe.

Článok 32

Oprávnené náklady

1.  Popri kritériách uvedených v článku 186 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú personálne náklady prijímateľov s projektovým odmeňovaním oprávnené až do výšky odmeny, ktorá by sa osobe vyplatila za prácu v ▌projektoch výskumu a inovácie financovaných z vnútroštátnych schém vrátane odvodov do systému sociálneho zabezpečenia a iných nákladov súvisiacich s odmenou zamestnancov zapojených do akcie, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva alebo pracovnej zmluvy.

Projektové odmeňovanie je odmeňovanie, ktoré je viazané na účasť osoby v projektoch, je súčasťou bežných odmeňovacích postupov prijímateľa a vypláca sa konzistentne.

2.  Odchylne od článku 190 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách náklady na prostriedky, ktoré poskytli tretie strany vo forme nepeňažných príspevkov, sú oprávnené, a to až do výšky priamych oprávnených nákladov tretej strany.

3.  Odchylne od článku 192 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa príjmy vytvorené využívaním výsledkov nepovažujú za príjmy akcie.

3a.  Prijímatelia môžu použiť svoje bežné účtovné postupy na určenie a vykazovanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s akciou, a to pri dodržaní všetkých podmienok stanovených v dohode o grante, v súlade s týmto nariadením a článkom 186 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.  Odchylne od článku 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osvedčenia o finančných výkazoch povinné pri platbe konečného zostatku, ak suma vykázaná ako skutočné náklady a jednotkové náklady vypočítané v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva sú v hodnote 325 000 EUR alebo viac.

Osvedčenia o finančných výkazoch môže v súlade s článkom 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách vystaviť schválený externý audítor alebo v prípade verejných subjektov ich môže vydať oprávnená a nezávislá úradná osoba.

4a.  Ak je to vhodné, v prípade grantov na odbornú prípravu a mobilitu v rámci MSCA príspevok EÚ primerane zohľadní všetky dodatočné náklady prijímateľa súvisiace s materskou alebo rodičovskou dovolenkou, pracovnou neschopnosťou, mimoriadnou dovolenkou alebo so zmenou najímajúcej hostiteľskej organizácie alebo rodinného stavu výskumného pracovníka počas obdobia platnosti dohody o grante.

4b.  Náklady súvisiace s otvoreným prístupom vrátane plánov správy údajov sú oprávnené na úhradu, ako sa ďalej stanovuje v dohode o grante.

Článok 33

Vzájomný poisťovací mechanizmus

1.  Týmto sa zriaďuje vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“), ktorý nahrádza fond zriadený v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a je jeho pokračovaním. Tento mechanizmus kryje riziká spojené s nevymožením súm splatných zo strany prijímateľov:

a)  Komisii na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES;

b)  Komisii a orgánom únie v rámci programu Horizont 2020;

c)  Komisii a financujúcim orgánom v rámci tohto programu.

Krytie rizika pre financujúce subjekty uvedené v prvom pododseku písm. c) možno realizovať systémom nepriameho krytia rizika stanoveným v príslušnej dohode a s prihliadnutím na povahu financujúceho orgánu.

2.  Mechanizmus spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca. Komisia určí osobitné pravidlá fungovania mechanizmu.

3.  Prijímatelia poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na akciu. Na základe pravidelných transparentných hodnotení môže Komisia tento príspevok zvýšiť až na 8 % alebo znížiť pod 5 %. Príspevok prijímateľov do mechanizmu sa vyrovná z počiatočnej zálohovej platby a zaplatí do mechanizmu v mene prijímateľov, pričom za žiadnych okolností nepresiahne sumu počiatočnej zálohovej platby.

4.  Príspevok prijímateľov sa vráti pri platbe konečného zostatku.

5.  Prípadný finančný výnos vytvorený mechanizmom sa doplní do mechanizmu. Ak je výnos nedostatočný, mechanizmus nezasiahne a Komisia alebo financujúci orgán vymáha všetky dlžné sumy priamo od prijímateľov alebo tretích strán.

6.  Vrátené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech mechanizmu v zmysle článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Po skončení grantov, ktorých riziko priamo alebo nepriamo kryje mechanizmus, Komisia vymôže všetky nezaplatené sumy a vráti ich do rozpočtu Únie podľa rozhodnutí legislatívneho orgánu.

7.  Mechanizmus môže byť rozšírený na prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Komisia určí podrobnosti o účasti prijímateľov iných programov.

Článok 34

Vlastníctvo a ochrana

1.  Prijímatelia sú vlastníkmi výsledkov, ktoré vytvoria. Musia zabezpečiť, aby prípadné práva ich zamestnancov alebo iných strán v súvislosti s výsledkami mohli byť uplatňované spôsobom zlučiteľným s povinnosťami prijímateľov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.

Dvaja alebo viacerí prijímatelia spoločne vlastnia výsledky, ak:

a)  ich spoločne vytvorili a

b)  nie je možné:

i)  určiť príslušný príspevok každého prijímateľa

alebo

ii)  rozdeliť tieto výsledky pri podávaní žiadosti o ich ochranu, jej získaní alebo zachovaní.

Spoluvlastníci sa písomne dohodnú na rozdelení ich spoluvlastníctva a podmienkach jeho uplatňovania. Ak nie je v dohode o konzorciu alebo dohode o spoločnom vlastníctve dohodnuté inak, každý spoluvlastník môže udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve (bez práva udeľovať sublicencie), ak s tým vopred oboznámi ostatných spoluvlastníkov a ak dostanú spravodlivú a primeranú náhradu. Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť na uplatnení iného režimu, než je spoluvlastníctvo.

2.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, musia primerane chrániť svoje výsledky, ak je ochrana možná a odôvodnená, s prihliadnutím na všetky príslušné aspekty vrátane vyhliadok na komerčné využitie a akýchkoľvek iných oprávnených záujmov. Pri rozhodovaní o ochrane prijímatelia zohľadňujú aj oprávnené záujmy ostatných prijímateľov v akcii.

Článok 35

Využívanie a šírenie

1.  Každý účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, sa čo najviac snaží využiť výsledky, ktoré vlastní, alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu. Využitie môže byť priame zo strany prijímateľov alebo nepriame, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 36.

V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania.

Ak napriek maximálnemu úsiliu prijímateľa o priame alebo nepriame využitie jeho výsledkov nedôjde v lehote stanovenej v dohode o grante k žiadnemu využívaniu, prijímateľ pri hľadaní záujemcov o využívanie uvedených výsledkov použije príslušnú online platformu uvedenú v dohode o grante. Od tejto povinnosti možno upustiť na základe odôvodnenej žiadosti prijímateľa.

2.  Prijímatelia musia šíriť svoje výsledky čo najskôr vo verejne dostupnom formáte s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov.

V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa šírenia, pričom sa musia chrániť hospodárske a vedecké záujmy Únie.

3.  Prijímatelia zabezpečia, aby sa na vedecké publikácie vzťahoval otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Prijímatelia najmä zabezpečia, aby si oni sami alebo autori zachovali práva duševného vlastníctva dostatočné na splnenie svojich povinností zabezpečiť otvorený prístup.

Otvorený prístup k výskumným údajom je všeobecným pravidlom za podmienok stanovených v dohode o grante, pričom treba zabezpečiť možnosť uplatnenia výnimiek v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“ s prihliadnutím na oprávnené záujmy prijímateľov vrátane obchodného využitia a na ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, súkromie, dôvernosť, obchodné tajomstvá, záujmy Únie v oblasti hospodárskej súťaže, pravidlá bezpečnosti alebo práva duševného vlastníctva.

V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie stimuly alebo povinnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie postupov otvorenej vedy.

4.  Prijímatelia spravujú všetky výskumné údaje získané v rámci akcie programu Horizont Európa v súlade so zásadami FAIR a s podmienkami stanovenými v dohode o grante a vypracujú plán správy údajov.

V pracovnom programe sa môžu v odôvodnených prípadoch stanoviť ďalšie povinnosti využiť európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) na ukladanie výskumných údajov a poskytovanie prístupu k nim.

5.  Prijímatelia, ktorí majú v úmysle šíriť svoje výsledky, o tom vopred informujú ostatných prijímateľov v akcii. Ktorýkoľvek z ostatných prijímateľov môže vzniesť námietku, ak preukáže, že zamýšľané šírenie by podstatne ohrozilo jeho oprávnené záujmy vo vzťahu k jeho výsledkom alebo podkladom. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa neprijmú náležité opatrenia na ochranu týchto oprávnených záujmov.

6.  Ak sa v pracovnom programe nestanovuje inak, návrhy musia obsahovať plán využívania a šírenia výsledkov. Ak očakávané využívanie znamená vyvinutie, vytvorenie, výrobu a uvedenie na trh výrobku alebo procesu, alebo vytvorenie a poskytovanie služby, tento plán musí obsahovať stratégiu takéhoto využívania. Ak sa v pláne stanovuje využívanie predovšetkým v nepridružených tretích krajinách, právne subjekty vysvetlia, ako je pri uvedenom využívaní zachovaný záujem Únie.

Prijímatelia aktualizujú tento plán počas trvania akcie i po jej skončení v súlade s dohodou o grante.

7.  Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán, prijímatelia poskytnú všetky požadované informácie týkajúce sa využívania a šírenia ich výsledkov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. S výhradou oprávnených záujmov prijímateľov sa takéto informácie sprístupnia verejnosti.

Článok 36

Prevod a udelenie licencie

1.  Prijímatelia môžu previesť vlastníctvo svojich výsledkov. Musia zabezpečiť, aby sa ich povinnosti vzťahovali aj na nového vlastníka a aby mal povinnosť preniesť tieto povinnosti pri akomkoľvek následnom prevode.

2.  Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak alebo ak to nie je znemožnené podľa platných právnych predpisov, prijímatelia, ktorí majú v úmysle previesť vlastníctvo výsledkov, to vopred oznámia prípadným iným prijímateľom, ktorí vlastnia prístupové práva k výsledkom. Toto oznámenie musí obsahovať dostatočné informácie o novom vlastníkovi, aby prijímateľ mohol posúdiť účinok prevodu na jeho prístupové práva.

Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak, prijímateľ môže vzniesť námietku proti tomuto prevodu, ak preukáže, že by nepriaznivo ovplyvnil jeho prístupové práva. V tomto prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými prijímateľmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

3.  Prijímatelia môžu udeliť licencie k svojim výsledkom alebo iným spôsobom poskytnúť právo na ich využívanie, a to aj výhradné právo, ak to nemá vplyv na plnenie ich povinností. Výhradné licencie na výsledky sa môžu udeliť pod podmienkou súhlasu všetkých ostatných dotknutých prijímateľov, že sa vzdajú svojich prístupových práv k týmto výsledkom.

4.  V odôvodnených prípadoch sa v dohode o grante stanoví právo Komisie alebo financujúceho orgánu namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom, ak:

a)  prijímatelia, ktorí vytvárajú výsledky, získali finančné prostriedky Únie;

b)  ide o prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v nepridruženej tretej krajine a

c)  prevod alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmami Únie.

Ak prijímateľ uplatňuje právo na námietku, oznámi to vopred. Práva na námietku proti prevodom alebo udeleniu licencií konkrétne určeným právnym subjektom sa možno vzdať písomne, ak sú zavedené opatrenia zaručujúce záujmy Únie.

Článok 37

Prístupové práva

1.  Uplatňujú sa tieto zásady prístupových práv:

a)  žiadosť o uplatnenie prístupových práv alebo oznámenie o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne;

b)  ak nie je inak dohodnuté s udeľovateľom, prístupové práva nezahŕňajú právo udeliť sublicenciu;

c)  prijímatelia sa pred pristúpením k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom;

d)  ak prijímateľ už nie je zapojený do akcie, nemá to vplyv na jeho povinnosť udeliť prístup;

e)  ak si jeden z prijímateľov neplní svoje povinnosti, prijímatelia sa môžu dohodnúť, že už nemá prístupové práva.

2.  Prijímatelia udelia prístup:

a)  k svojim výsledkom bez poplatku akýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh;

b)  k svojim podkladom ktorýmkoľvek prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh, pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c); prístup sa udeľuje bez poplatku, ak sa prijímatelia pred pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak;

c)  k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom ktorýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na využívanie vlastných výsledkov; prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.

3.  Ak sa prijímatelia nedohodnú inak, udelia prístup k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom právnemu subjektu, ktorý:

a)  je usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine;

b)  je pod priamou alebo nepriamou kontrolou iného prijímateľa, alebo je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako uvedený prijímateľ, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje uvedeného prijímateľa a

c)  potrebuje prístup na využívanie výsledkov uvedeného prijímateľa v súlade s povinnosťou prijímateľa týkajúcou sa využívania.

Prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.

4.  Žiadosť o prístup na účely využívania sa môže predložiť do jedného roka po ukončení akcie, pokiaľ sa prijímatelia nedohodnú na inej lehote.

5.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na účely vypracovania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie.

Takéto prístupové práva sa nevzťahujú na podklady prijímateľov.

Pokiaľ ide o akcie v rámci klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť, prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku aj vnútroštátnym orgánom členských štátov na účely vypracovania, implementácie a monitorovania ich politík alebo programov v uvedenej oblasti. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a udelí sa na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa uvedené práva využívali len na účel určenia a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach všetky členské štáty.

6.  V pracovnom programe sa môžu v prípade potreby stanoviť ďalšie prístupové práva.

Článok 38

Osobitné ustanovenia ▌

Na akcie ERC, akcie odbornej prípravy a mobility, akcie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, akcie verejného obstarávania inovačných riešení, akcie spolufinancovania programu a na koordinačné a podporné akcie sa môžu vzťahovať osobitné pravidlá týkajúce sa vlastníctva, využívania a šírenia, prevodu a udeľovania licencie, ako aj prístupových práv.

Tieto osobitné pravidlá sa stanovia v dohode o grante a nemenia sa nimi zásady a povinnosti týkajúce sa otvoreného prístupu.

▌

Článok 39

Ceny

1.  Ceny v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou IX nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

2.  Ak sa v pracovnom programe alebo pravidlách súťaží nestanovuje inak, na súťaži sa môže zúčastniť akýkoľvek právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený.

3.  Komisia alebo financujúci orgán môžu podľa potreby organizovať ceny s:

a)  inými orgánmi Únie;

b)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;

c)  medzinárodnými organizáciami alebo

d)  neziskovými právnymi subjektmi.

4.  Povinnosti týkajúce sa komunikácie a podľa potreby využívania a šírenia, vlastníctva a prístupových práv vrátane ustanovení o udeľovaní licencií sú uvedené v pracovnom programe alebo v pravidlách súťaže.

KAPITOLA IV

Verejné obstarávanie

Článok 40

Verejné obstarávanie

1.  Zákazky v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

2.  Verejné obstarávanie môže mať aj formu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo obstarávania inovačných riešení, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán vo svojom mene alebo spoločne s verejnými obstarávateľmi z členských štátov a pridružených krajín. V tomto prípade sa uplatňujú pravidlá stanovené v článku 22.

KAPITOLA V

Operácie kombinovaného financovania a kombinované financovanie

Článok 41

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania prijaté v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s programom InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 42

Horizont Európa a kombinované financovanie EIC

1.  Na zložky programu Horizont Európa alebo kombinovaného financovania EIC, ktorými sú grant a vratný preddavok, sa vzťahujú články 30 až 33.

2.  Kombinované financovanie EIC sa implementuje v súlade s článkom 43. Podporu na základe kombinovaného financovania EIC možno udeliť, kým akciu možno financovať ako operáciu kombinovaného financovania alebo ako operáciu financovania a investovania plne krytú zárukou EÚ v rámci programu InvestEU. Odchylne od článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v čase udelenia kombinovaného financovania EIC neuplatňujú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä v písmenách a) a d).

3.  Kombinované financovanie z programu Horizont Európa sa môže udeliť akcii spolufinancovania programu, keď sa v spoločnom programe členských štátov a pridružených krajín predpokladá nasadenie finančných nástrojov na podporu vybraných akcií. Hodnotenie a výber takýchto akcií prebieha v súlade s článkami 11, 19, 20, ▌24, 25 a 26. Spôsoby implementácie kombinovaného financovania z programu Horizont Európa musia byť v súlade s článkom 29, analogicky s článkom 43 ods. 9 a dodržiavať ďalšie a odôvodnené podmienky stanovené v pracovnom programe.

4.  Vrátené platby vrátane vratných preddavkov a príjmov kombinovaného financovania z programu Horizont Európa a EIC sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.  Kombinované financovanie z programu Horizont Európa a EIC sa poskytuje tak, aby podporovalo konkurencieschopnosť Únie a nenarúšalo pritom hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

Článok 42a

Prieskumník

1.  Nástroj Prieskumník poskytuje granty pre vysokorizikové špičkové projekty vykonávané konzorciami alebo jednotlivými prijímateľmi s cieľom rozvíjať radikálne inovácie a nové trhové príležitosti. Prieskumník poskytuje podporu pre počiatočné fázy vedeckého, technologického a špičkového technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov na technologickú validáciu.

Tento nástroj sa vykonáva najmä prostredníctvom otvorenej výzvy na návrhy zdola nahor s pravidelnými uzávierkami za rok a stanovuje tiež konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov vyžadujúcich špičkové technologické a radikálne myslenie.

2.  Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník pomáhajú všetkým typom výskumných pracovníkov a inovátorov nájsť cestu ku komerčnému rozvoju v Únii, ako sú demonštračné činnosti a štúdie uskutočniteľnosti na posúdenie potenciálnych obchodných prípadov, a podporiť vytvorenie spin-off podnikov a startupov:

a)  spustenie a obsah výziev na predkladanie návrhov sa stanoví so zreteľom na ciele a rozpočet určené v pracovnom programe vo vzťahu k príslušnému portfóliu akcií;

b)  dodatočné granty s pevne stanovenou sumou najviac 50 000 EUR možno udeliť každému návrhu, ktorý už bol vybraný v rámci nástroja EIC Prieskumník na základe výzvy na predkladanie návrhov, na účely vykonávania doplnkových činností vrátane naliehavých koordinačných a podporných akcií na posilnenie komunity prijímateľov v rámci portfólia, ako je posúdenie možných spin-off podnikov, potenciálnych inovácií vytvárajúcich trh alebo vytvárania obchodného plánu. Programový výbor ustanovený v osobitnom programe bude o týchto prípadoch informovaný.

3.  Na nástroj EIC Prieskumník sa vzťahujú kritériá na vyhodnotenie návrhov vymedzené v článku 25.

Článok 43

▌Akcelerátor

1.  Nástroj EIC Akcelerátor sa zameriava v podstate na podporu inovácií vytvárajúcich trh. Podporuje len jednotlivých prijímateľov a poskytuje najmä kombinované financovanie. Za určitých podmienok sa môže tiež poskytnúť podpora len vo forme grantov a len vo forme kapitálu.

V rámci nástroja EIC Akcelerátor sú možné dva druhy podpory:

–  podpora vo forme kombinovaného financovania pre MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankou;

–  podpora len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré realizujú akýkoľvek druh inovácie počnúc prírastkovou až po prelomovú a disruptívnu inováciu a majú za cieľ následné rozširovanie.

Poskytnúť možno aj podporu len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nemôžu získať bankový úver a už dostali podporu len vo forme grantu.

Podpora len vo forme grantov v rámci nástroja EIC Akcelerátor sa poskytuje len vtedy, ak sú naraz splnené tieto podmienky:

a)  projekt zahŕňa informácie o kapacite a ochote žiadateľa týkajúcej sa rozširovania;

b)  prijímateľ môže byť len startup alebo MSP;

c)  podpora len vo forme grantov v rámci nástroja EIC Akcelerátor sa môže prijímateľovi počas vykonávania programu Horizont Európa poskytnúť len raz, a to v maximálnej výške 2,5 milióna EUR.

1a.  Prijímateľ podpory z nástroja EIC Akcelerátor je právny subjekt, ktorý spĺňa podmienky na označenie ako startup, MSP alebo vo výnimočných prípadoch ako malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou odhodlaná rozširovať sa, usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť buď prijímateľ alebo – na základe predchádzajúceho súhlasu prijímateľa – jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa. V prípade, ak návrh predložila jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, sa dohoda o financovaní podpíše len s prijímateľom.

2.  Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.

3.  Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia externí nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci priebežne otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.

4.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:

a)   excelentnosť,

b)   vplyv,

c)   úroveň rizika akcie, ktorá by zabraňovala investíciám, kvalita a efektívnosť vykonávania a potreba podpory Únie.

5.  Komisia alebo financujúce subjekty vykonávajúce program Horizont Európa (vrátane znalostných a inovačných spoločenstiev EIT) môžu so súhlasom dotknutých žiadateľov podrobiť návrh inovačnej akcie alebo akcie trhového nasadenia, ktorý už spĺňa prvé dve kritériá, hodnoteniu priamo na základe posledného kritéria na vyhodnotenie návrhov, a to ak sú naraz splnené tieto podmienky:

a)   návrh vychádza z akejkoľvek inej akcie financovanej z programu Horizont 2020 alebo z tohto programu; alebo s výhradou pilotného programu v rámci prvého pracovného programu Horizont Európa, z celoštátnych a/alebo regionálnych programov, pričom prvým krokom bude zmapovanie dopytu po takomto systéme. Podrobnosti sa stanovia v osobitnom programe,

b)   je založený na predchádzajúcom preskúmaní projektu, ktoré sa vykonalo pred maximálne 2 rokmi, hodnotiacom excelentnosť a vplyv návrhu a dodržiava podmienky a postupy uvedené podrobnejšie v pracovnom programe.

6.  Známku excelentnosti možno udeliť, ak sú naraz splnené tieto podmienky:

a)   prijímateľ je startup, MSP alebo malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou,

b)   návrh bol oprávnený a splnil príslušné limity prvých dvoch kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 4,

c)   pri tých činnostiach, ktoré by mohli byť oprávnené v rámci inovačnej akcie.

7.  V prípade návrhu, ktorý prešiel hodnotením, externí nezávislí experti navrhnú zodpovedajúcu podporu z nástroja EIC Akcelerátor na základe výsledného rizika a potrebných zdrojov a času na uvedenie a nasadenie inovácie na trh.

Komisia môže odmietnuť návrh, ktorý si osvojili externí nezávislí experti, z opodstatnených dôvodov vrátane nesúladu s cieľmi politík Únie. Programový výbor bude o dôvodoch takýchto zamietnutí informovaný.

8.  Zložka podpory z nástroja EIC Akcelerátor, ktorá zodpovedá grantu alebo vratnému preddavku, nepresahuje 70 % celkových oprávnených nákladov vybranej inovačnej akcie.

9.  Spôsoby implementácie zložiek podpory z nástroja EIC Akcelerátor, ktorými sú vlastný kapitál a splatná podpora, sa podrobne uvádzajú v rozhodnutí [osobitného programu].

10.  V zmluve o vybranej akcii sa stanovia konkrétne merateľné čiastkové ciele a zodpovedajúce predbežné financovanie a platby z podpory z nástroja EIC Akcelerátor vo forme splátok.

V prípade kombinovaného financovania EIC je možné začať vykonávať činnosti zodpovedajúce inovačnej akcii a vyplatiť prvú zálohovú platbu grantu alebo vratný preddavok ▌pred implementáciou ostatných zložiek udeleného kombinovaného financovania EIC. Implementácia uvedených zložiek je podmienená dosiahnutím špecifických čiastkových cieľov stanovených v zmluve.

11.  V súlade so zmluvou sa akcia pozastaví, zmení alebo v náležite odôvodnených prípadoch ukončí, ak nie sú splnené merateľné čiastkové ciele. Akcia sa môže takisto ukončiť, ak nie je možné dosiahnuť očakávané trhové nasadenie najmä v Únii.

Vo výnimočných prípadoch a na základe odporúčania rady EIC môže Komisia pod podmienkou preskúmania projektu externými nezávislými expertmi ▌rozhodnúť o zvýšení podpory z nástroja EIC Akcelerátor. Programový výbor bude o takýchto prípadoch informovaný.

Kapitola VI

Experti

Článok 44

Vymenovanie nezávislých externých expertov

1.  Nezávislí externí experti sa identifikujú a vyberajú na základe výziev na predkladanie žiadostí od jednotlivcov a výziev adresovaných príslušným organizáciám, ako sú napríklad výskumné agentúry, výskumné inštitúcie, univerzity, normalizačné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti alebo podniky s cieľom vytvoriť databázu kandidátov.

Odchylne od článku 237 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia alebo príslušný financujúci orgán vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch transparentným spôsobom vybrať akéhokoľvek jednotlivého experta s vhodnými zručnosťami, ktorý v databáze nie je uvedený, ak sa na základe výzvy na vyjadrenie záujmu neidentifikovali vhodní nezávislí externí experti.

Takíto experti musia deklarovať svoju nezávislosť a schopnosť podporovať ciele programu Horizont Európa.

2.  V súlade s článkom 237 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú nezávislí externí experti odmeňovaní na základe štandardných podmienok. V odôvodnených a výnimočných prípadoch možno priznať primeranú výšku odmeny nad rámec štandardných podmienok založených na trhových štandardoch, a to najmä pokiaľ ide o špecifických expertov s vysokou úrovňou odborných znalostí.

3.  Popri ustanoveniach článku 38 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa mená a odborná oblasť nezávislých externých expertov hodnotiacich žiadosti o grant, ktorí sú vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, uverejňujú aspoň raz ročne na internetovej stránke Komisie alebo financujúceho orgánu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov.

3a.  Komisia alebo príslušný financujúci orgán prijme vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov, pokiaľ ide o zapojenie nezávislých externých expertov v súlade s článkami 61 a 150 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt zabezpečí, aby expert, ktorý čelí konfliktu záujmov súvisiacemu so záležitosťou, ku ktorej má tento expert poskytnúť svoje stanovisko, nevykonával v súvislosti s touto osobitnou záležitosťou hodnotenia a neposkytoval poradenstvo ani pomoc.

3-b.  Pri vymenúvaní nezávislých externých expertov vykoná Komisia alebo príslušný financujúci orgán vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o zručnosti, skúsenosti, vedomosti vrátane špecializácie, najmä v oblasti spoločenských a humanitných vied, a o geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti akcie.

3b.  Pre každý návrh sa prípadne zabezpečí primeraný počet nezávislých expertov, aby sa zaručila kvalita hodnotenia.

3c.  Informácie o výške odmeny všetkých nezávislých a externých expertov sa sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade. Odmena sa uhrádza z výdavkov na program.

HLAVA III

MONITOROVANIE, KOMUNIKÁCIA, HODNOTENIE A KONTROLA PROGRAMU

Článok 45

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Komisia priebežne monitoruje riadenie a vykonávanie programu Horizont Európa, jeho osobitného programu a činností EIT. V záujme posilnenia transparentnosti sa tieto údaje zároveň zverejnia prístupným spôsobom na webovej stránke Komisie podľa poslednej aktualizácie.

Najmä údaje týkajúce sa projektov financovaných v rámci ERC, európskych partnerstiev, misií, EIC a EIT sa zahrnú do tej istej databázy.

Sem patria:

i)  časovo viazané ukazovatele, ktoré sa majú každoročne uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov programu stanovených v článku 3 a uvedených v prílohe V popri cestách k dosiahnutiu vplyvu;

ii)  informácie o úrovni začlenenia spoločenských a humanitných vied, pomere medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti vo výskume založenom na spolupráci, pokroku v zapojení krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, geografickom zložení konzorcií v rámci projektov spolupráce, vývoji miezd výskumných pracovníkov, používaní dvojfázového postupu podávania a hodnotenia návrhov, opatreniach zameraných na uľahčenie prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie, využívaní preskúmania hodnotenia a počte a typoch sťažností, miere začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiacich výdavkoch, účasti MSP, účasti súkromného sektora, účasti žien a mužov na financovaných akciách, hodnotiacich komisiách, výboroch a poradných skupinách, známkach excelentnosti, európskych partnerstvách, ako aj miere spolufinancovania, doplnkovom a kumulatívnom financovaní z iných fondov Únie, výskumných infraštruktúrach, čase medzi podaním žiadosti a udelením grantu, úrovni medzinárodnej spolupráce, zapojení občanov a občianskej spoločnosti;

iii)  úrovne výdavkov rozčlenené na úrovni projektov s cieľom umožniť osobitnú analýzu, a to aj pre jednotlivé oblasti intervencie;

iv)  úrovne nadmerného podávania návrhov, najmä počet návrhov na jednu výzvu na predkladanie návrhov, ich priemerné bodové hodnotenie, podiel návrhov nad a pod prahovými hodnotami pre kvalitu.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50, pokiaľ ide o zmeny prílohy V na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu, ak sa to považuje za potrebné, a stanovovať východiskové hodnoty a cieľové hodnoty.

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas bez zvyšovania administratívneho zaťaženia prijímateľov. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, a to aj na úrovni výskumných pracovníkov zapojených do akcií, aby bolo možné sledovať ich kariéru a mobilitu, a (prípadne) členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ(32).

3a.  Kvantitatívne údaje v čo najvyššej miere doplní kvalitatívna analýza vypracovaná Komisiou a financujúcimi orgánmi Únie alebo vnútroštátnymi financujúcimi orgánmi.

4.  Opatrenia zamerané na uľahčovanie prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce v rámci európskeho výskumu a inovácie, sa monitorujú a preskúmavajú v kontexte pracovných programov.

Článok 46

Informovanie, komunikácia, zverejňovanie a šírenie a využívanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to aj v prípade cien) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Navyše poskytuje včasné a podrobné informácie členským štátom a prijímateľom. Sprostredkovateľské služby, ktoré vychádzajú z dôkazov a získavajú informácie prostredníctvom analýz a blízkosti kontaktov, sa poskytujú zainteresovaným subjektom na účely vytvárania konzorcií pre projekty spolupráce, pričom osobitná pozornosť sa venuje identifikácii príležitostí na nadväzovanie kontaktov pre právne subjekty z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie. Na základe takejto analýzy sa môžu usporadúvať cielené sprostredkovateľské podujatia na účely konkrétnych výziev na predkladanie návrhov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

3.  Komisia takisto vytvorí stratégiu šírenia a využívania s cieľom zvýšiť dostupnosť a prenikanie výskumných a inovačných výsledkov a znalostí vytvorených v rámci programu, aby sa urýchlilo ich využívanie smerujúce k uplatneniu na trhu a aby sa posilnil účinok programu. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, ako aj k činnostiam informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 47

Hodnotenie programu

1.  Hodnotenia programu sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa programu, jeho nástupníckeho programu a ostatných relevantných výskumných a inovačných iniciatív.

2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná s pomocou nezávislých expertov, ktorí sa vybrali prostredníctvom transparentného procesu, hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa analýzu portfólia a posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov a predstavuje základ pre prípadnú úpravu implementácie programu a/alebo preskúmanie programu. V rámci hodnotenia sa posudzuje účinnosť programu, jeho efektívnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota Únie.

3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia dokončí záverečné hodnotenie programu. Zahŕňa posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov.

4.  Komisia zverejní a oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami a predloží ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 48

Audity

1.  Systémom kontroly programu sa zabezpečuje primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou s prihliadnutím na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, a to najmä pre prijímateľov. Pravidlá auditu sú jasné, konzistentné a súdržné v celom programe.

2.  Stratégia auditu programu vychádza z finančného auditu reprezentatívnej vzorky výdavkov programu ako celku. Táto reprezentatívna vzorka sa doplní o výber založený na posúdení rizika súvisiaceho s výdavkami. Akcie, ktoré prijímajú spoločné financovanie z rôznych programov Únie, sa podrobujú auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky dotknuté programy a ich jednotlivé uplatniteľné pravidlá.

3.  Komisia alebo financujúci orgán okrem toho môžu využiť kombinované systémové kontroly na úrovni prijímateľov. Tieto kombinované kontroly sú pre niektoré typy prijímateľov voliteľné, pozostávajú z auditov systémov a procesov a sú doplnené o audit transakcií, pričom ich vykonáva spôsobilý nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou 2006/43/ES(33). Komisia alebo financujúci orgán ich môžu využiť, aby sa z celkového hľadiska uistili o správnom finančnom riadení výdavkov a aby prehodnotili úroveň ex post auditov a osvedčení o finančných výkazoch.

4.  V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia alebo financujúci orgán využiť audity použitia príspevkov Únie vykonávané inými nezávislými a kompetentnými osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.

5.  Audity možno vykonávať až do dvoch rokov od platby zostatku.

5a.  Komisia zverejní usmernenia pre audit s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a jednotné uplatňovanie a výklad postupov a pravidiel auditu počas celého trvania programu.

Článok 49

Ochrana finančných záujmov Únie

1.  Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit, alebo v prípade medzinárodných organizácií právomoc vykonávať overovanie v súlade s dohodami, ktoré boli s nimi uzatvorené, na základe dokumentov a na mieste u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

2.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk podľa tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.  Od príslušných orgánov tretích krajín a medzinárodných organizácií sa tiež môže požadovať, aby v súlade s dohodami o vzájomnej právnej pomoci spolupracovali s Európskou prokuratúrou (EPPO) pri vyšetrovaní trestných činov, ktoré patria do jej právomoci v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grantoch a iné právne záväzky, ako aj dohody stanovujúce rozpočtové záruky, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami. To zahŕňa ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby všetky tretie strany, ktoré sú zapojené do implementácie finančných prostriedkov Únie alebo operácie financovania, ktorá je úplne alebo čiastočne podporená formou rozpočtovej záruky, udelili rovnocenné práva.

Článok 50

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 45 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 45 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

HLAVA IV

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 51

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1290/2013 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 52

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1290/2013, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Pracovné plány a akcie uvedené v pracovných plánoch prijatých podľa nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a podľa základných aktov príslušných financujúcich orgánov takisto až do ich skončenia naďalej upravuje nariadenie (EÚ) č. 1290/2013 a uvedené základné akty.

2.  Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa jeho predchodcu, nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 53

Nadobudnutie účinnosti rozhodnutia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

ZÁKLADNÉ LÍNIE ČINNOSTÍ

Všeobecné a špecifické ciele stanovené v článku 3 sa v rámci programu dosahujú prostredníctvom oblastí intervencie a základných línií činností opísaných v tejto prílohe, ako aj v prílohe I k osobitnému programu.

1.  Pilier I Excelentná veda

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje vedeckú excelentnosť, priťahuje najtalentovanejších študentov do Európy, poskytuje primeranú podporu začínajúcim výskumným pracovníkom a podporuje vznik a šírenie vedeckej excelentnosti, vysokokvalitných vedomostí, metodík a zručností, technológií a riešení globálnych sociálnych, environmentálnych a hospodárskych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.

a)  Európska rada pre výskum: poskytuje atraktívne a flexibilné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumným pracovníkom, s dôrazom na začínajúcich výskumných pracovníkov, a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a krajinu pôvodu a na základe súťaže v rámci celej Únie založenej výhradne na kritériu excelentnosti.

Oblasť intervencie: veda na hraniciach poznania

b)  Akcie Marie Curie-Skłodowskej: poskytujú výskumným pracovníkom nové vedomosti a zručnosti prostredníctvom mobility a cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej expozície, posilňujú systémy odbornej prípravy a kariérneho rastu a štruktúrujú a zlepšujú nábor na inštitucionálnej a vnútroštátnej úrovni, a to pri zohľadnení Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov; akcie Marie Curie-Skłodowskej tak pomáhajú položiť základy európskeho prostredia excelentného výskumu v celej Európe, prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti, rastu a investícií a k riešeniu súčasných a budúcich spoločenských výziev.

Oblasti intervencie: pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov; podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov; posilnenie rozvoja ľudských zdrojov a zručností v celom európskom výskumnom priestore; zlepšenie a uľahčenie synergií; podpora šírenia informácií verejnosti.

c)  Výskumné infraštruktúry: poskytujú Európe udržateľné výskumné infraštruktúry svetovej úrovne, ktoré sú otvorené a prístupné najlepším výskumným pracovníkom z Európy aj mimo nej. Podporujú využívanie existujúcich výskumných infraštruktúr vrátane infraštruktúr financovaných z EŠIF. Tým sa popri činnostiach v oblasti príslušnej politiky Únie a medzinárodnej spolupráce zväčší potenciál výskumnej infraštruktúry podporovať vedecký pokrok a inováciu a umožňovať otvorenú a excelentnú vedu, a to pri dodržiavaní zásady FAIR.

Oblasti intervencie: konsolidácia a rozvoj prostredia európskych výskumných infraštruktúr; otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie výskumných infraštruktúr; inovačný potenciál európskych výskumných infraštruktúr a činnosti v záujme inovácie a odbornej prípravy; posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce.

2.  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje nadobúdanie a lepšie šírenie nových vysokokvalitných vedomostí, technológií a udržateľných riešení a posilňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, posilňuje vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporuje nasadzovanie inovačných riešení v priemysle, najmä v rámci MSP a startupov, a v spoločnosti na účely riešenia globálnych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.

Spoločenské a humanitné vedy sú v plnej miere integrované vo všetkých klastroch vrátane osobitných a cielených činností.

Na maximalizáciu flexibility vplyvu a synergií sa výskumné a inovačné činnosti organizujú v šiestich klastroch vzájomne prepojených prostredníctvom celoeurópskych výskumných infraštruktúr, ktoré budú samostatne aj spoločne stimulovať interdisciplinárnu, medziodvetvovú, cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu hranice jednotlivých politík. Na činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti sa bude vzťahovať tento pilier programu Horizont Európa.

Každý klaster prispieva k plneniu viacerých cieľov udržateľného rozvoja a mnohé ciele udržateľného rozvoja sú podporované viacerými klastrami.

Výskumné a inovačné činnosti sa vykonávajú v rámci týchto klastrov aj naprieč nimi:

a)  Klaster Zdravie: zlepšovanie a ochrana zdravia a životných podmienok občanov v každom veku prostredníctvom získavania nových vedomostí, rozvoja inovatívnych riešení, v prípade potreby zabezpečenia začleňovania rodového hľadiska na účely prevencie, diagnostiky, monitorovania, liečby a vyliečenia chorôb, ako aj rozvoja zdravotníckych technológií; zmierňovanie zdravotných rizík, ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia a životných podmienok, a to aj na pracoviskách; zvyšovanie nákladovej efektívnosti, spravodlivosti a udržateľnosti verejných systémov zdravotnej starostlivosti; predchádzanie ochoreniam spojeným s chudobou a boj proti nim a podpora a umožnenie účasti a samoriadenia pacientov.

Oblasti intervencie: zdravie počas celého života; environmentálne a sociálne determinanty zdravia; neprenosné a zriedkavé choroby; infekčné choroby vrátane ochorení spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení; nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny; systémy zdravotnej starostlivosti.

b)  Klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť: posilnenie ▌demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv, ochrana nášho kultúrneho dedičstva, preskúmanie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, ▌vrátane riadenia a integrácie migrantov.

Oblasti intervencie: demokracia a správa vecí verejných; kultúra, kultúrne dedičstvo a kreativita; sociálna a hospodárska transformácia.▌

c)   Klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť: reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane počítačovej kriminality, ako aj prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

Oblasti intervencie: spoločnosť odolná voči katastrofám; ochrana a bezpečnosť; kybernetická bezpečnosť.

d)   Klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor: posilnenie kapacít a zabezpečenie sebestačnosti Európy v oblasti kľúčových podporných technológií pre digitalizáciu a výrobu, ako aj v oblasti vesmírnych technológií v rámci celého hodnotového reťazca s cieľom vytvoriť konkurencieschopný, digitálny, nízkouhlíkový a obehový priemysel; zabezpečenie udržateľných dodávok surovín; vývoj progresívnych materiálov a poskytnutie základu pre pokrok a inováciu vo vzťahu k ▌celosvetovým spoločenským výzvam.

Oblasti intervencie: výrobné technológie; kľúčové digitálne technológie vrátane kvantových technológií; vznikajúce podporné technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data); obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; kozmický priestor vrátane pozorovania Zeme.

e)  Klaster Klíma, energetika a mobilita: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí, zabezpečením toho, aby boli odvetvia energetiky a dopravy šetrnejšie ku klíme a životnému prostrediu, účinnejšie a konkurencieschopnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie a aby sa posilnil ich inteligentný charakter, podporovaním využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zlepšením odolnosti Únie voči vonkajším šokom a prispôsobením sociálneho správania vzhľadom na ciele udržateľného rozvoja.

Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; čistá, bezpečná, a dostupná doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie.

f)   Klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie: ochrana životného prostredia, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi z pevniny, vnútrozemských vôd a mora a ich využívanie na ukončenie narušovania biodiverzity, na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti pre všetkých a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a udržateľné biohospodárstvo.

Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodné zdroje; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria, oceány a vnútrozemské vody; potravinové systémy; systémy inovácie na biologickej báze v biohospodárstve EÚ; obehové systémy.

g)   Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra: poskytovanie kvalitných vedeckých dôkazov v záujme účinných a cenovo dostupných dobrých verejných politík. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych predpisov EÚ sú nevyhnutné transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy, aby mohli byť citlivo navrhnuté, kým v prípade vykonávania politík sú dôkazy potrebné na jeho meranie a monitorovanie. Nezávislé vedecké dôkazy a technickú podporu počas celého politického cyklu bude pre politiky Únie poskytovať Spoločné výskumné centrum. Svoj výskum zameria na politické priority EÚ.

Oblasti intervencie: zdravie; kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť; civilná bezpečnosť pre spoločnosť; digitalizácia, priemysel a kozmický priestor; klíma, energetika a mobilita; potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie; podpora fungovania vnútorného trhu a správy hospodárskych záležitostí Únie; podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov, ako aj pri rozvoji stratégií pre inteligentnú špecializáciu; analytické nástroje a metódy pre tvorbu politiky; správa vedomostí; transfer vedomostí a technológií; podpora platforiem vedy na podporu politiky.

3.  Pilier III Inovatívna Európa

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje všetky formy inovácie vrátane netechnologickej inovácie, predovšetkým v rámci MSP vrátane startupov, a to uľahčením technologického rozvoja, demonštračných činností a prenosu vedomostí a posilňovaním ▌zavádzania inovačných riešení. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. EIC sa bude vykonávať najmä prostredníctvom dvoch nástrojov: nástroja Prieskumník, vykonávaného najmä prostredníctvom kolaboratívneho výskumu, a nástroja Akcelerátor.

a)  Európska rada pre inováciu: zameriava sa najmä na prelomovú a disruptívnu inováciu s osobitným dôrazom na inováciu vytvárajúcu trh, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácie vrátane prírastkovej.

Oblasti intervencie: Prieskumník pre pokročilý výskum - podpora budúcich a vznikajúcich prelomových technológií, technológií vytvárajúcich trh a/alebo naskrz prevratných technológií (deep-tech); Akcelerátor – preklenutie medzery vo financovaní medzi konečnými fázami výskumných a inovačných činností a preniknutím na trh s cieľom efektívne zavádzať prelomovú inováciu vytvárajúcu trhy a rozširovať spoločnosti v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie; ▌dodatočné činnosti EIC, ako sú ocenenia a štipendiá, ako aj služby pre podniky s pridanou hodnotou.

b)  Európske inovačné ekosystémy

Oblasti intervencie: činnosti budú zahŕňať najmä prepojenie – v prípade potreby v spolupráci s EIT – s vnútroštátnymi a regionálnymi aktérmi v oblasti inovácie a podporu vykonávania spoločných cezhraničných inovačných programov členskými štátmi, regiónmi a pridruženými krajinami, a to od výmeny postupov a vedomostí v oblasti riadenia inovácie až po zlepšovanie mäkkých inovačných zručností, akcie v oblasti výskumu a inovácie vrátane otvorenej inovácie alebo inovácie z hľadiska použitia na zvýšenie účinnosti európskeho inovačného systému. To by sa malo vykonávať v synergii okrem iného s podporou EFRR pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.

c)  Európsky inovačný a technologický inštitút

Oblasti intervencie: udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe; inovácia a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe; nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych ▌výziev ▌; synergie a pridaná hodnota v rámci programu Horizont Európa.

4.  Časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier sleduje špecifické ciele stanovené v článku 3 ods. 2 písm. d). Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. Táto časť bude tvoriť základ pre zvyšok programu a zároveň bude podporovať činnosti, ktoré prispievajú k prilákaniu talentov, podpore cirkulácie mozgov a zabráneniu ich úniku, inovatívnejšej Európe viac založenej na vedomostiach, v ktorej majú ženy a muži rovnaké postavenie a ktorá je na čele globálnej hospodárskej súťaže, ako aj k posilňovaniu nadnárodnej spolupráce, a tak k optimalizácii silných stránok a potenciálu jednotlivých členských štátov v rámci celej Európy v dobre fungujúcom EVP, v ktorom sa vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila môžu voľne vyváženým spôsobom pohybovať a v ktorom sa výsledky výskumu a inovácie vo veľkom rozsahu šíria medzi informovanými občanmi, ktorí ich chápu a dôverujú im, pričom tieto výsledky sú prínosom pre spoločnosť ako celok, a v ktorom sa politika EÚ, najmä politika v oblasti výskumu a inovácie, zakladá na kvalitných vedeckých dôkazoch.

Podporujú sa ňou aj činnosti zamerané na zlepšovanie kvality návrhov právnych subjektov z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti, ako sú napríklad profesionálne predbežné kontroly návrhov a poradenstvo, ako aj na posilnenie činnosti národných kontaktných miest na účely podpory nadväzovania kontaktov na medzinárodnej úrovni, ako aj činnosti zamerané na podporu právnych subjektov z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti zapájať sa do už vybraných projektov spolupráce, na ktorých sa právne subjekty z takých členských štátov nezúčastňujú.

Oblasti intervencie: rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti, a to aj prostredníctvom tímovej spolupráce, partnerstiev, zapojenia vedúcich výskumných pracovníkov Európskeho výskumného priestoru, nástroja európskej spolupráce v oblasti vedy a techniky (COST) a činností určených na podporu cirkulácie mozgov; reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie, napríklad aj prostredníctvom podpory reformy národnej politiky v oblasti výskumu a inovácie, poskytovania atraktívnych kariérnych možností a podpory občianskej vedy, ktorá prihliada na rodové hľadisko.

PRÍLOHA Ia

EURÓPSKY INOVAČNÝ A TECHNOLOGICKÝ INŠTITÚT (EIT)

Pri vykonávaní činností programu EIT sa uplatňujú tieto pravidlá:

1.  Zdôvodnenie

Ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu výskumu a inovácie EÚ (Lamyho skupina na vysokej úrovni), ďalší krok je „vzdelávať pre budúcnosť a investovať do ľudí, ktorí prinesú zmenu“. Najmä európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa vyzývajú k podpore podnikania, odstráneniu hraníc medzi odbormi a inštitucionalizácii úzkej interdisciplinárnej spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom. Podľa nedávnych prieskumov je prístup k talentovaným ľuďom zďaleka najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje voľbu miesta pri zakladaní európskych startupov. Podnikateľské vzdelanie, príležitosti odbornej prípravy a rozvoj tvorivých zručností zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výchovu budúcich inovátorov a rozvíjanie schopností tých existujúcich, aby mohli úspešnejšie rozvíjať vlastné podniky. Prístup k podnikateľským talentom spolu s prístupom k profesionálnym službám, kapitálu a trhom na úrovni EÚ a združovanie kľúčových inovačných aktérov okolo spoločného cieľa sú kľúčovými zložkami rozvoja inovačného ekosystému. Treba koordinovať úsilie v rámci EU na vytvorenie kritického množstva prepojených celoúnijných podnikateľských klastrov a ekosystémov.

EIT je v súčasnosti najväčší integrovaný inovačný ekosystém v Európe, ktorý združuje partnerov z oblasti obchodu, výskumu a vzdelávania a ďalších oblastí. Tento inštitút bude naďalej podporovať svoje znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), čo sú rozsiahle európske partnerstvá na riešenie osobitných spoločenských výziev, a posilňovať inovačné ekosystémy okolo týchto spoločenstiev. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím vytvorí prostredia nabádajúce k inovácii, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov a podnecovaním vytvárania inovačných podnikov v úzkej súčinnosti a na základe komplementarity s EIC.

Stále sa treba v rámci celej Európy usilovať o rozvoj ekosystémov, v ktorých môžu výskumní pracovníci, inovátori, priemyselné odvetvia a vlády ľahko spolupracovať. Inovačné ekosystémy v skutočnosti stále nedosahujú optimálny výkon, pretože:

–  organizačné, regulačné a kultúrne prekážky stále bránia interakcii medzi inovačnými aktérmi,

–  úsilie o posilnenie inovačných ekosystémov musí ťažiť z koordinácie a jasného zamerania na konkrétne ciele a vplyv.

S cieľom riešiť budúce spoločenské výzvy, využiť možnosti nových technológií a prispieť k ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rastu, pracovným miestam, konkurencieschopnosti a blahobytu európskych občanov treba ďalej posilňovať inovačnú schopnosť Európy: posilňovaním existujúcich a podporou vytvárania nových prostredí, ktoré vedú k spolupráci a inovácii, posilnením inovačných schopností akademickej obce a výskumného sektora, podporou novej generácie podnikateľov, stimuláciou zakladania a rozvoja inovačných podnikov, ako aj zvyšovaním viditeľnosti a uznávania výskumných a inovačných činností financovaných EÚ, najmä financovania ETI v radoch širšej verejnosti.

Vzhľadom na povahu a rozsah výziev v oblasti inovácie treba spojiť a mobilizovať aktérov a zdroje na európskej úrovni posilnením cezhraničnej spolupráce. Treba odstrániť prekážky medzi disciplínami a pozdĺž hodnotových reťazcov a podporiť vytváranie priaznivého prostredia pre účinnú výmenu vedomostí a odborných znalostí, ako aj na rozvoj a prilákanie podnikateľských talentov. Strategický inovačný program ETI zabezpečí súlad s výzvami programu Horizont Európa, ako aj komplementaritu s EIC.

2.  Oblasti intervencie

2.1.  Udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe

V súlade s nariadením o EIT a so strategickým inovačným programom EIT bude EIT zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní udržateľných a na výzvy orientovaných inovačných ekosystémov v celej Európe. Bude naďalej fungovať najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a rozsiahlych európskych partnerstiev na riešenie osobitných spoločenských výziev. Bude posilňovať súvisiace inovačné ekosystémy ich otvorením a podporou integrácie výskumu, inovácie a vzdelávania. Okrem toho posilní inovačné ekosystémy v celej Európe rozšírením svojho regionálneho inovačného programu (EIT RIS). EIT bude spolupracovať s inovačnými ekosystémami, ktoré vykazujú vysoký inovačný potenciál, na základe stratégie, tematického zosúladenia a očakávaného vplyvu v úzkej súčinnosti so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a príslušnými platformami.

–  posilnenie účinnosti existujúcich ZIS a ich otvorenosti pre nových partnerov, čím sa umožní prechod k sebestačnosti v dlhodobom horizonte, a analyzovanie potreby vytvárania nových ZIS s cieľom riešiť globálne výzvy. Osobitné tematické oblasti sa vymedzia v strategickom inovačnom programe s ohľadom na strategické plánovanie;

–  urýchlenie regionálneho rozvoja na účely dosiahnutia excelentnosti v krajinách, ktoré sú uvedené v strategickom inovačnom programe, v úzkej spolupráci so štrukturálnymi fondmi a prípadne ďalšími príslušnými programami financovania EÚ.

2.2.  Inovácia a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe

Vzdelávacie činnosti EIT sa posilnia podporou inovácie a podnikania prostredníctvom účelného vzdelávania a odbornej prípravy. Pri väčšom dôraze na rozvoj ľudského kapitálu sa bude vychádzať z rozšírenia existujúcich vzdelávacích programov ZIS EIT s cieľom ďalej ponúkať študentom a odborníkom kvalitné učebné plány vypracované so zreteľom na inováciu, kreativitu a podnikavosť, v súlade so stratégiou EÚ v oblasti priemyslu a zručností. Môže sa to týkať výskumných pracovníkov a inovátorov podporovaných z iných častí programu Horizont Európa, konkrétne MSCA. EIT podporí aj modernizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe a ich začlenenie do inovačných ekosystémov tým, že podnieti a zvýši ich podnikateľský potenciál a schopnosti a motivuje ich k lepšiemu predvídaniu nových požiadaviek na zručnosti.

–  vypracovanie inovačných učebných plánov s prihliadnutím na budúce potreby spoločnosti a priemyslu a prierezové programy pre študentov, podnikateľov a odborníkov v celej Európe a mimo nej, pričom dochádza k spojeniu odborných vedomostí a vedomostí špecifických pre daný sektor so zručnosťami zameranými na inováciu a s podnikateľskými ▌ zručnosťami, ako sú napríklad zručnosti v oblasti ▌špičkových technológií súvisiace s digitálnymi a udržateľnými kľúčovými podpornými technológiami,

–  posilnenie a rozšírenie značky EIT s cieľom zlepšiť viditeľnosť a uznávanie vzdelávacích programov EIT na základe partnerstiev medzi rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými centrami a spoločnosťami pri súčasnom zvyšovaní jej celkovej kvality ponúkaním učebných plánov v zmysle „učenie sa v praxi“ a účelného podnikateľského vzdelávania spolu s medzinárodnou, medziorganizačnou a medziodvetvovou mobilitou,

–  rozvíjanie inovačných a podnikateľských schopností v sektore vysokoškolského vzdelávania vďaka využívaniu a podporovaniu odborných znalostí spoločenstva EIT pri prepájaní vzdelávania, výskumu a podnikania,

–  posilnenie úlohy komunity absolventov EIT ako vzoru pre nových študentov a spoľahlivý nástroj na informovanie o vplyve EIT.

2.3.  Nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych výziev

EIT umožní, podporí a ocení spoluprácu podnikateľov, inovátorov, výskumných pracovníkov, pedagógov, študentov a iných inovačných aktérov pri súčasnom zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v interdisciplinárnych tímoch s cieľom prinášať nápady a premeniť ich na inkrementálne a prevratné inovácie. Činnosti sa budú vyznačovať otvorenou inováciou a cezhraničným prístupom so zameraním na zahrnutie relevantných činností vedomostného trojuholníka, ktoré sú dôležité pre ich úspech (napr. predkladatelia projektov môžu zlepšiť svoj prístup k špecificky odborne spôsobilým absolventom, hlavným používateľom, startupom s inovačnými nápadmi, zahraničným firmám s príslušnými doplnkovými aktívami atď.).

–  podpora vývoja nových výrobkov, služieb a trhových príležitostí, pričom aktéri vedomostného trojuholníka budú spolupracovať na vypracovaní riešení globálnych výziev,

–  plná integrácia celého hodnotového reťazca inovácie: od študenta po podnikateľa, od myšlienky po výrobok, od laboratória po zákazníka. Zahŕňa to podporu startupov a expandujúcich podnikov;

–  poskytovanie služieb na vysokej úrovni a podpora inovačných podnikov vrátane technickej pomoci pri dolaďovaní výrobkov a služieb, dôkladného mentorstva, podpory pri ochrane cieľových zákazníkov a získavaní kapitálu v záujme rýchleho uvedenia na trh a urýchlenia ich tempa rastu.

2.4.  Synergie a pridaná hodnota v rámci programu Horizont Európa

EIT bude intenzívnejšie využívať synergie a komplementárnosť medzi existujúcimi ZIS a s rôznymi aktérmi a iniciatívami na únijnej a globálnej úrovni a rozšíri svoju sieť spolupracujúcich organizácií na strategickej aj operačnej úrovni, pričom zabráni zdvojovaniu.

–  úzka spolupráca s EIT a InvestEU pri zefektívnení podpory (t. j. financovanie a služby) ponúkanej ▌inovačným podnikom vo fáze startupu aj rozširovania, najmä prostredníctvom ZIS,

–  plánovanie a vykonávanie činností EIT s cieľom maximalizovať synergie a komplementárnosť s ďalšími časťami programu,

–  spolupráca s členskými štátmi EÚ na národnej aj regionálnej úrovni, nadviazanie štruktúrovaného dialógu a koordinácia úsilia s cieľom umožniť synergie s ▌vnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami vrátane stratégií pre inteligentnú špecializáciu, a to aj pri zohľadnení možnosti vytvorenia európskych inovačných ekosystémov, aby sa mohli identifikovať, vymieňať a šíriť najlepšie postupy a poznatky,

–  výmena a šírenie inovačných postupov a poznatkov v celej Európe i mimo nej s cieľom prispievať k inovačnej politike v Európe v koordinácii s inými časťami programu Horizont Európa,

–  poskytovanie vstupov do diskusií o inovačnej politike a prínos ku koncipovaniu a k vykonávaniu politických priorít EÚ nepretržitou spoluprácou so všetkými príslušnými útvarmi Európskej komisie, inými programami EÚ a ich zainteresovanými stranami a ďalším využívaním príležitostí v rámci iniciatív na realizáciu politík,

–  využívanie synergií s ostatnými programami EÚ vrátane programov na podporu rozvoja ľudského kapitálu a inovácie (napr. COST, ESF+, EFRR, Erasmus +, Kreatívna Európa a COSME Plus/jednotný trh, InvestEU),

–  vytváranie strategických spojenectiev s kľúčovými aktérmi v oblasti inovácie na únijnej a medzinárodnej úrovni a podpora ZIS pri rozvoji spolupráce a prepojenia s kľúčovými partnermi vedomostného trojuholníka z tretích krajín s cieľom otvoriť nové trhy pre riešenia podporované ZIS a prilákať financovanie a talenty zo zahraničia. Podporuje sa účasť tretích krajín so zreteľom na zásady reciprocity a vzájomného prospechu.

▌

PRÍLOHA III

PARTNERSTVÁ

Európske partnerstvá sa vyberajú, implementujú, monitorujú, hodnotia, postupne ukončujú alebo obnovujú na základe týchto kritérií:

1.  Výber:

a)  preukázanie, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu prostredníctvom účasti a záväzkov partnerov, a to predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre EÚ a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ, udržateľnosť a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj – v prípade potreby – k plneniu medzinárodných záväzkov.

V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zriadených v súlade s článkom 185 ZFEÚ je povinná účasť najmenej 40 % členských štátov EÚ;

b)  súdržnosť a synergie európskeho partnerstva vo výskumnom a inovačnom prostredí EÚ, pričom pravidlá programu Horizont Európa sa majú dodržiavať v čo najväčšom rozsahu;

c)  transparentnosť a otvorenosť európskeho partnerstva, pokiaľ ide o určenie priorít a cieľov z hľadiska očakávaných výsledkov a vplyvov a pokiaľ ide o zapojenie partnerov a zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca, z rôznych odvetví, prostredí a disciplín, a to aj na medzinárodnej úrovni, ak je to relevantné, a nezasahujúcich do európskej konkurencieschopnosti; jasné postupy na podporu účasti MSP a šírenie a využívanie výsledkov, predovšetkým zo strany MSP, a to aj prostredníctvom sprostredkovateľských organizácií;

d)  ex ante preukázanie doplnkovosti a zameranosti európskeho partnerstva vrátane spoločnej strategickej vízie účelu európskeho partnerstva. Táto vízia bude zahŕňať najmä:

–  určenie merateľných očakávaných výsledkov, výstupov a vplyvov v rámci konkrétnych lehôt vrátane kľúčovej hospodárskej a/alebo spoločenskej hodnoty pre Úniu;

–  preukázanie očakávaných kvalitatívnych a podstatných kvantitatívnych pákových efektov vrátane metódy na meranie kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

–  prístupy k zabezpečeniu flexibility implementácie a k prispôsobeniu sa meniacim sa politickým, spoločenským a/alebo trhovým potrebám či vedeckému pokroku s cieľom zvýšiť súdržnosť politík na regionálnej, vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;

–  stratégia vystúpenia z programu a opatrenia na jeho postupné ukončenie.

e)  ex ante preukázanie dlhodobého záväzku partnerov vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií.

V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev vytvorených v súlade s článkom 185 alebo 187 ZFEÚ budú peňažné a/alebo nepeňažné príspevky od partnerov iných ako Únia dosahovať aspoň 50 % a môžu dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva. Podiel príspevkov partnerov iných ako Únia bude mať v prípade všetkých takýchto inštitucionalizovaných európskych partnerstiev formu peňažných príspevkov. Pre partnerov iných ako Únia a zúčastnené štáty by sa mali finančné príspevky zameriavať predovšetkým na pokrytie administratívnych nákladov, ako aj na koordináciu a podporu a iné nekonkurenčné činnosti.

ea)  po dohode s regionálnymi orgánmi sa EFRR akceptuje ako čiastočný národný príspevok na spolufinancovanie akcií s účasťou členských štátov v rámci programu.

2.  Implementácia:

a)  systematický prístup zabezpečujúci aktívnu a včasnú účasť členských štátov a dosahovanie očakávaných vplyvov európskeho partnerstva prostredníctvom flexibilnej implementácie spoločných akcií s vysokou európskou pridanou hodnotou aj nad rámec spoločných výziev na výskumné a inovačné činnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia na trhu a regulačného alebo politického využitia;

b)  primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitej otvorenosti iniciatívy a transparentnosti počas implementácie, najmä pokiaľ ide o stanovenie priorít a účasť na výzvach na predkladanie návrhov, informovanie o fungovaní správy, zviditeľnenie Únie, komunikačné a osvetové opatrenia, šírenie a využívanie výsledkov vrátane jasnej stratégie zameranej na otvorený prístup/používateľa v celom hodnotovom reťazci; vhodné opatrenia na informovanie MSP a podporu ich účasti;

c)  koordinácia a/alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zaistenie optimálnej úrovne vzájomných prepojení a zabezpečenie účinných synergií, okrem iného s cieľom prekonať prípadné prekážky realizácie na vnútroštátnej úrovni a zvýšiť nákladovú účinnosť;

d)  záväzky všetkých partnerov, pokiaľ ide o finančné a/alebo vecné príspevky, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas celého trvania iniciatívy;

e)  v prípade inštitucionalizovaného európskeho partnerstva prístup k výsledkom a iným informáciám súvisiacim s akciou pre Komisiu na účely vytvárania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie.

3.  Monitorovanie:

a)  monitorovací systém v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45 na sledovanie pokroku v dosahovaní špecifických cieľov ▌politiky, výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov, vplyvov a potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času;

b)  pravidelné podávanie osobitných správ o kvantitatívnych a kvalitatívnych pákových efektoch vrátane prisľúbených a skutočne poskytovaných peňažných a nepeňažných príspevkov, viditeľnosti a pozície v medzinárodnom kontexte, vplyvu na riziká investícií zo súkromného sektora súvisiace s výskumom a inováciou.

c)  podrobné informácie o procese hodnotenia a výsledkoch všetkých výziev na predkladanie návrhov v rámci partnerstiev, ktoré sa majú sprístupniť včas a v dostupnej forme v spoločnej elektronickej databáze.

4.  Hodnotenie, postupné ukončenie a obnovenie:

a)  hodnotenie vplyvov dosiahnutých na únijnej a vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o vymedzené cieľové hodnoty a kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa využije v hodnotení programu uvedenom v článku 47 vrátane posúdenia najúčinnejšieho spôsobu politickej intervencie pre budúce akcie, a pozícia prípadného obnoveného európskeho partnerstva v celkovom prostredí európskych partnerstiev, ako aj jeho politické priority;

b)  v prípade neobnovenia, vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí postupné ukončenie financovania z rámcového programu podľa ▌podmienok a harmonogramu dohodnutých ex-ante s legálne zaangažovanými partnermi bez toho, aby bolo dotknuté prípadné pokračovanie nadnárodného financovania z vnútroštátnych alebo iných únijných programov a bez toho, aby boli dotknuté súkromné investície a prebiehajúce projekty.

PRÍLOHA IV

SYNERGIE S INÝMI PROGRAMAMI

1.  Synergie s Európskym poľnohospodárskym záručným fondom a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (spoločná poľnohospodárska politika – SPP) zabezpečia, aby:

a)  sa najmä v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť(34) identifikovali výskumné a inovačné potreby poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí v EÚ a zohľadnili sa v rámci procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu a v jeho pracovných programoch;

b)  SPP optimálne využila výsledky výskumu a inovácie a podporila využívanie, zavádzanie a nasadenie inovatívnych riešení vrátane tých, ktoré sú výsledkom projektov financovaných z rámcových programov pre výskum a inovácie, európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť a príslušných znalostných a inovačných spoločenstiev EIT (ZIS);

c)  EPFRV podporil využívanie a šírenie poznatkov a riešení, ktoré plynú z výsledkov programu a ktoré vedú k dynamizácii poľnohospodárskeho odvetvia a k novým príležitostiam na rozvoj vidieckych oblastí.

2.  Synergie s Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF) zabezpečia, aby:

a)  program a ENRF boli vo veľkej miere vzájomne prepojené, keďže sa výskumné a inovačné potreby EÚ v oblasti morskej a námornej politiky premietnu v procese plánovania strategického výskumu a inovácie programu;

b)  ENRF podporil zavádzanie nových technológií a inovatívnych výrobkov, procesov a služieb, najmä tých, ktoré sú výsledkom programu v oblasti morskej a námornej politiky; ENRF podporil aj zber údajov z terénu a ich spracovanie a šíril relevantné akcie podporované v rámci programu, čo zase prispeje k vykonávaniu spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, medzinárodnej správy oceánov a medzinárodných záväzkov.

3.  Synergie s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) zabezpečia, aby:

a)  sa mechanizmy kombinovaného financovania z EFRR a programu Horizont Európa s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor používali na podporu činností premosťujúcich regionálne operačné programy, stratégie pre inteligentnú špecializáciu a medzinárodnú excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie vrátane spoločných medziregionálnych/nadnárodných programov a celoeurópskych výskumných infraštruktúr;

aa)  finančné prostriedky z EFRR bolo možné dobrovoľne presunúť na podporu činností v rámci programu, najmä známky excelentnosti;

b)  sa EFRR zameriaval okrem iného na rozvoj a posilnenie regionálnych a miestnych výskumných a inovačných ekosystémov a priemyselnej transformácie vrátane podpory pre využívanie výsledkov a zavádzanie nových technológií a inovatívnych riešení z rámcových programov pre výskum a inováciu prostredníctvom EFRR;

ba)  sa posilnili existujúce regionálne ekosystémy, siete platforiem a regionálne stratégie.

4.  Synergie s Európskym sociálnym fondom+ (ESF+) zabezpečia, aby:

a)  ESF+ s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami a kompetenciami, ktoré budú potrebovať na pracovných miestach budúcnosti, mohol prostredníctvom národných alebo regionálnych programov zabezpečiť, aby sa stali bežnými inovačné učebné osnovy podporované programom, a prispieť k ich rozšíreniu;

b)  sa mechanizmy doplnkového financovania z ESF+ mohli s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor na dobrovoľnom základe použiť na podporu činností programu, ktorými sa presadzuje rozvoj ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie; [PN 148]

c)  sa prostredníctvom línie Európskeho sociálneho fondu+ týkajúcej sa zdravia s cieľom prispieť k dosiahnutiu inovačných, efektívnych a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a umožniť prístup európskych občanov k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti šírili inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia, najmä tie, ktoré sú výsledkom programov.

5.  Synergie s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) zabezpečia, aby:

a)  sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach dopravy, energetiky a v odvetví digitálnych technológií v EÚ;

b)  NPE podporil rozsiahle zavedenie a nasadenie inovačných nových technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych fyzických infraštruktúr, najmä tých, ktoré sú výsledkom rámcových programov pre výskum a inováciu;

c)  sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi rámcovým programom a projektmi NPE, napríklad vyzdvihnutím technológií z rámcového programu s vysokým stupňom pripravenosti na uvedenie trh, ktoré by sa mohli ďalej zavádzať prostredníctvom NPE.

6.  Synergie s programom Digitálna Európa zabezpečia, aby:

a)  sa akcie, ktoré sa majú podporovať, navzájom odlišovali a dopĺňali, pokiaľ ide o ich typ, očakávané výstupy a intervenčnú logiku, hoci viacero tematických oblastí, ktoré sa riešia v rámci programu a programu Digitálna Európa, navzájom súvisí;

b)  sa v plánoch strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácia v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickou inováciou; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomovú inováciu (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;

c)  sa program Digitálna Európa sústredil na budovanie rozsiahlej digitálnej kapacity a infraštruktúry v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií a pokročilých digitálnych zručností so zameraním na široké zavedenie a nasadenie kritických existujúcich alebo testovaných inovatívnych digitálnych riešení v celej Európe v medziach niektorého z rámcov EÚ v oblastiach verejného záujmu (ako napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo zlyhania trhu (ako napríklad digitalizácia podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov); program Digitálna Európa sa implementuje hlavne koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Európe, a celoúnijných akcií, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu ako súčasť rozvoja digitálneho jednotného trhu, a to najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania;

d)  sa kapacity a infraštruktúry programu Digitálna Európa sprístupnili výskumnej a inovačnej komunite, a to aj na činnosti podporované z programu vrátane testovania, pokusov a demonštrácií vo všetkých odvetviach a odboroch;

e)  sa nové digitálne technológie vyvinuté v rámci programu prostredníctvom programu Digitálna Európa postupne rozširovali a zavádzali;

f)  sa iniciatívy programu na vypracovanie učebných osnov na zlepšovanie zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa realizujú v strediskách spoločného umiestnenia znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu, doplnili budovaním kapacít pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu Digitálna Európa;

g)  silné koordinačné mechanizmy strategického programovania a prevádzkových postupov pre oba programy boli zosúladené a aby do ich riadiacich štruktúr boli zapojené príslušné útvary Komisie, ako aj iné subjekty, ktorých sa týkajú jednotlivé časti príslušných programov.

7.  Synergie s programom jednotného trhu zabezpečia, aby:

a)  program jednotného trhu riešil zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú všetky MSP, a podporoval podnikanie a zakladanie a rast spoločností. Medzi programom jednotného trhu a akciami EIT aj budúcej Európskej rady pre inováciu pre inovatívne spoločnosti, ako aj v oblasti podporných služieb pre malé a stredné podniky existuje plná komplementarita, najmä v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie;

b)  sieť Enterprise Europe Network tak, ako iné existujúce štruktúry na podporu MSP (napr. národné kontaktné miesta, inovačné agentúry, centrá digitálnych inovácií, kompetenčné centrá, certifikované inkubátory), mohla slúžiť na poskytovanie podporných služieb v rámci programu Európsky horizont vrátane Európskej rady pre inováciu.

8.  Synergie s LIFE – programom pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) zabezpečia, aby:

sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v EÚ. LIFE bude naďalej pôsobiť ako katalyzátor pri vykonávaní politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a príslušnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj prostredníctvom prijatia a uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie z programu a pomoci pri ich zavádzaní na vnútroštátnej a (medzi-)regionálnej úrovni, kde môže pomôcť pri riešení problémov v oblasti životného prostredia, klímy alebo prechodu na čistú energiu. Program LIFE bude naďalej stimulovať synergie s programom predovšetkým tak, že sa počas hodnotenia budú udeľovať bonusové body návrhom, ktoré predpokladajú využívanie výsledkov programu. Štandardné projekty akcií v rámci programu LIFE podporia vývoj, testovanie alebo demonštráciu technológií alebo metodík financovaných z iných zdrojov vrátane programu, ktoré sú vhodné na implementáciu politiky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré môžu byť následne zavedené v širokom rozsahu. EIT vytvorený v rámci programu, ako aj budúca Európska rada pre inováciu môžu poskytnúť podporu pri šírení a komercializácii nových prelomových nápadov, ktoré môžu byť výsledkom implementácie projektov programu LIFE.

9.  Synergie s programom Erasmus zabezpečia, aby:

a)  sa kombinované zdroje z programu a programu Erasmus použili na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Programom sa doplní podpora z programu Erasmus pre iniciatívu Európske univerzity, a to najmä pre jej výskumný rozmer ako súčasť vypracovania nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník a zároveň poskytnúť stimul pre hospodársky rast; vzdelávacie činnosti EIT by mohli byť inšpiratívne pre iniciatívu Európske univerzity a zároveň by mohli byť s touto iniciatívou vzájomne prepojené;

b)  program a program Erasmus podnecovali integráciu vzdelávania a výskumu tým, že podporia inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri formulovaní a stanovovaní spoločných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie s cieľom podložiť vyučovanie najnovšími výskumnými objavmi a postupmi, aby sa všetkým študentom a vysokoškolským pracovníkom, a najmä výskumným pracovníkom poskytla možnosť aktívnej výskumnej skúsenosti a aby sa podporili ďalšie činnosti, ktoré integrujú vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inováciu.

10.  Synergie s európskym vesmírnym programom zabezpečia, aby:

a)  sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby vesmírneho dodávateľského odvetvia a odvetvia nadväzujúceho na vesmírne odvetvie v EÚ; akcie v oblasti vesmírneho výskumu implementované prostredníctvom programu Horizont Európa sa vzhľadom na obstarávanie a oprávnenosť subjektov prípadne budú implementovať v súlade s ustanoveniami vesmírneho programu;

b)  sa vesmírne údaje a služby, ktoré európsky vesmírny program sprístupnil ako verejný statok, používali na vývoj prelomových riešení vo výskume a inováciách, a to aj v rámcovom programe, najmä pokiaľ ide o udržateľné potraviny a prírodné zdroje, monitorovanie klímy, inteligentné mestá, automatizované vozidlá alebo bezpečnosť a zvládanie katastrof;

c)  služby prístupu k údajom a informáciám programu Copernicus prispievali k európskemu cloudu pre otvorenú vedu, a tým uľahčovali prístup k údajom programu Copernicus pre výskumných a vedeckých pracovníkov; výskumné infraštruktúry, najmä siete na pozorovanie in situ, budú tvoriť podstatné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá podporuje služby programu Copernicus, a zároveň budú mať prospech z informácií vytváraných službami programu Copernicus.

11.  Synergie s nástrojom susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (vonkajší nástroj) zabezpečia, aby sa výskumné a inovačné činnosti programu za účasti tretích krajín a cielené akcie medzinárodnej spolupráce na základe spoločného vymedzenia potrieb a oblastí intervencie spoločne určených počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácií programu usilovali o dosiahnutie súladu a súdržnosti s paralelnými líniami akcií zameraných na prijatie riešení na trhu a budovanie kapacít v rámci vonkajšieho nástroja.

12.  Synergie s Fondom pre vnútornú bezpečnosť a nástrojom pre riadenie hraníc ako súčasťou Fondu pre integrované riadenie hraníc zabezpečia, aby:

a)  sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach bezpečnosti a integrovaného riadenia hraníc;

b)  Fond pre vnútornú bezpečnosť a Fond pre integrované riadenie hraníc podporovali nasadenie nových inovačných technológií a riešení, najmä tých, ktoré sú výsledkami rámcových programov pre výskum a inováciu v oblasti bezpečnostného výskumu.

13.  Synergie s fondom InvestEU zabezpečia, aby:

a)  program poskytol zo svojho rozpočtu kombinované financovanie programu Horizont Európa a Európskej rady pre inováciu pre inovátorov, ktorí sa vyznačujú vysokým stupňom rizika a pre ktorých trh prípadne neposkytuje životaschopné a udržateľné financovanie, a zároveň zabezpečil primeranú koordináciu podpory účinného poskytovania a riadenia súkromnej časti kombinovaného financovania prostredníctvom fondov a sprostredkovateľov podporovaných programom InvestEU;

b)  sa finančné nástroje pre výskum a inovácii a malé a stredné podniky zoskupili v rámci fondu InvestEU, najmä prostredníctvom vyhradeného tematického nástroja pre výskum a inovácie a prostredníctvom produktov zavedených v rámci nástroja pre MSP zameraných na inovatívne spoločnosti, čím sa tiež prispeje k dosiahnutiu cieľov programu. Medzi programom InvestEU a programom Horizont Európa sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.

14.  Synergie s inovačným fondom systému obchodovania s emisiami (inovačný fond) zabezpečia, aby:

a)  sa inovačný fond osobitne zameral na inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka, ktoré podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov nahrádzajúcich výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou a na podporu vytvárania a prevádzky projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 , ako aj inovatívne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania; vytvorí sa primeraný rámec s cieľom umožniť a stimulovať ekologickejšie výrobky s udržateľnou pridanou hodnotou pre zákazníkov/koncových používateľov;

b)  sa z programu, najmä z jeho 2. piliera a prostredníctvom EIT, financoval vývoj, demonštrácia a zavádzanie technológií vrátane prelomových riešení, ktorými sa môže dosiahnuť nízkouhlíkové hospodárstvo a ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, energetickej a priemyselnej transformácie;

c)  inovačný fond pod podmienkou splnenia kritérií na výber a vyhodnotenie návrhov mohol podporiť demonštračnú fázu oprávnených projektov. Projekty, ktoré získali podporu z inovačného fondu, môžu byť oprávnené na podporu z rámcových programov pre výskum a inováciu a naopak. Na doplnenie programu Horizont Európa sa inovačný fond môže zameriavať na trhovo orientované inovácie prispievajúce k výraznému a rýchlemu znižovaniu emisií CO2. Medzi inovačným fondom a programom Horizont Európa sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.

15.  Synergie s programom Euratomu pre výskum a vzdelávanie zabezpečia, aby:

a)  sa v rámci programu a programu Euratomu pre výskum a vzdelávanie vypracovali komplexné akcie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane akcií programu Marie Curie-Skłodowskej) s cieľom zachovať a rozvíjať príslušné zručnosti v Európe;

b)  sa v rámci programu a programu Euratomu pre výskum a vzdelávanie vypracovali spoločné výskumné akcie so zameraním na prierezové aspekty bezpečného a zabezpečeného využívania aplikácií ionizujúceho žiarenia nesúvisiacich s výrobou elektrickej energie v odvetviach, ako sú medicína, priemysel, poľnohospodárstvo, vesmír, zmena klímy, bezpečnosť a pripravenosť na núdzové situácie, ako aj na príspevok jadrovej vedy.

16.  Potenciálne synergie s Európskym obranným fondom budú prispievať k tomu, aby sa predchádzalo duplicite.

16a.  Synergie s programom Kreatívna Európa budú podporovať konkurencieschopnosť a inováciu, a tak prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rastu a presadzovať účinné využívanie verejných finančných prostriedkov.

16b.  Môžu sa naplánovať synergie s akýmikoľvek dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu.

PRÍLOHA V

KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE CIEST K DOSIAHNUTIU VPLYVU

Monitorovanie pokroku pri plnení cieľov rámcového programu (RP) uvedených v článku 3 musí byť štruktúrované podľa ciest k dosiahnutiu vplyvu a súvisiacich kľúčových ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu. Dráhy vplyvu sú citlivé na časový faktor a odrážajú tri doplnkové kategórie vplyvu, v ktorých sa prejavuje nelineárna povaha investícií do výskumu a inovácie: vedecký, sociálny a technologický/hospodársky. V prípade všetkých týchto kategórií vplyvu sa na sledovanie pokroku použijú zástupné ukazovatele rozlišujúce medzi krátkodobým, strednodobým a dlhodobejším vplyvom, a to aj nad rámec trvania programu, s možnosťami rozčlenení vrátane rozčlenenia podľa členských štátov a pridružených krajín. Uvedené ukazovatele sa zostavujú pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metodík. K týmto ukazovateľom prispievajú jednotlivé časti programu v rôznej miere a prostredníctvom rôznych mechanizmov. Na monitorovanie jednotlivých častí programu možno prípadne použiť dodatočné ukazovatele.

Mikroúdaje pre kľúčové ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu sa budú zbierať za všetky časti programu a všetky mechanizmy jeho plnenia centrálne riadeným a harmonizovaným spôsobom a na vhodnej úrovni podrobnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia prijímateľov v súvislosti s ich zasielaním.

Popri kľúčových ukazovateľoch ciest k dosiahnutiu vplyvu a okrem nich sa budú ako súčasť údajov o vykonávaní a riadení programu uvedených v článku 45 v takmer v reálnom čase zhromažďovať a nahlasovať údaje o optimalizovanom dosahovaní cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru, podporenia účasti na programe na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov, ako aj uľahčenia prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie. To bude zahŕňať, okrem iného, monitorovania prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce, sieťovú analýzu, údaje o návrhoch, žiadostiach, účasti a projektoch, žiadateľoch a účastníkoch [vrátane druhu organizácie (ako sú napr. organizácie občianskej spoločnosti, MSP a súkromný sektor), krajine (napr. špecifická klasifikácia podľa skupín krajín, ako sú členské štáty, pridružené krajiny a tretie krajiny), rode, úlohe v projekte, vedeckej disciplíne/odvetví, vrátane spoločenských a humanitných vied] a miere začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiacich výdavkoch.

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu vedeckého vplyvu

Vedecký vplyv programu by sa mal prejaviť tak, že vytvorí kvalitné nové poznatky, posilní ľudský kapitál v oblasti výskumu a inovácie a podporí šírenie poznatkov a otvorenú vedu. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových ciest k dosiahnutiu vplyvu.

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu spoločenského vplyvu

Spoločenský vplyv programu by sa mal prejaviť v riešení politických priorít EÚ a globálnych výziev vrátane cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v súlade so zásadami Agendy 2030 a cieľmi Parížskej dohody prostredníctvom výskumu a inovácie, v prínosoch a vplyve, ktoré bude mať plnenie výskumných a inovačných misií a využívanie európskych partnerstiev, a v posilnení šírenia inovácií v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku prispeje k blahobytu ľudí. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových dráh vplyvu.

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu technologického/hospodárskeho ▌ vplyvu

Technologický/hospodársky ▌vplyv programu by sa mal prejaviť najmä v rámci Únie v účinku na zakladanie a rast spoločností, predovšetkým MSP vrátane startupov, vo vytváraní priamych a nepriamych pracovných miest najmä v rámci Únie a v zvyšovaní investícií do výskumu a inovácie. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových dráh vplyvu.

Príloha V – tabuľka 1

Príloha V – tabuľka 2

Príloha V – tabuľka 3

PRÍLOHA Va

Oblasti možných misií a možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ

V súlade s článkami 7 a 8 tohto nariadenia sa v tejto prílohe stanovujú oblasti možných misií a možných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ.

I.  Oblasti možných misií

Oblasť misií 1: adaptácia na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie

Oblasť misií 2: rakovina

Oblasť misií 3: zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody

Oblasť misií 4: klimaticky neutrálne a inteligentné mestá

Oblasť misií 5: zdravie pôdy a potraviny

Každá misia bude postupovať podľa zásad stanovených v článku 7 ods. 3 tohto nariadenia.

II.  Oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ

Oblasť partnerstva 1: rýchlejší rozvoj a bezpečnejšie využívanie inovácií v oblasti zdravotníctva pre európskych pacientov a celosvetové zdravie

Oblasť partnerstva 2: pokrok v oblasti kľúčových digitálnych a podporných technológií a ich využitia vrátane napríklad nových technológií, akými sú umelá inteligencia, fotonika a kvantové technológie

Oblasť partnerstva 3: vedúce postavenie Európy v metrológii vrátane integrovaného metrologického systému

Oblasť partnerstva 4: zrýchlenie posilnenia konkurencieschopnosti, bezpečnosti a environmentálnych vlastností letovej prevádzky, letectva a železníc v EÚ

Oblasť partnerstva 5: udržateľné, inkluzívne a obehové riešenia na biologickom základe

Oblasť partnerstva 6: technológie uskladňovania vodíkovej energie a energie z udržateľných zdrojov s menšou environmentálnou stopou a energeticky menej náročnou výrobou

Oblasť partnerstva 7: ekologické, prepojené, kooperatívne, autonómne a automatizované riešenia budúceho dopytu v oblasti mobility, pokiaľ ide o ľudí a tovar

Oblasť partnerstva 8: inovačné a na výskum a vývoj zamerané malé a stredné podniky

Postup posudzovania potreby inštitucionalizovaného európskeho partnerstva v jednej z uvedených oblastí partnerstva môže vyústiť do návrhu na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ v súlade s právom iniciatívy Európskej komisie. Príslušná oblasť partnerstva tiež môže byť predmetom partnerstva podľa článku 8 ods. 1 písm. a) alebo článku 8 ods. 1 písm. b) rámcového programu alebo sa vykonávať prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa.

Keďže možné oblasti pre inštitucionalizované európske partnerstvá zahŕňajú široké tematické oblasti, môžu sa vykonávať prostredníctvom viac než jedného partnerstva na základe posúdenia potrieb.

(1) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. (2) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní. (4) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36). (5) (6) Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie:„Komisia mieni vykonávať rozpočet nástroja EIC Akcelerátor tak, aby podpora pre MSP vrátane startupov, poskytovaná výhradne vo forme grantov, zodpovedala podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020 v súlade s podmienkami stanovenými v článku 43 ods. 1 a v odôvodnení X nariadenia o programe Horizont Európa“. (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ). (9) (10) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1). (13) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1). (14) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2). (15) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). (17) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1). (18) Ú. v. EÚ C 205, 19.7.2013, s. 9. (19) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53). (20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (21) (22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006. (23) Ú. v. ... (24) Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie:„Komisia berie na vedomie kompromis, ktorý dosiahli spoluzákonodarcovia v súvislosti so znením článku 5. Komisia sa domnieva, že osobitný program týkajúci sa výskumu v oblasti obrany uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) je obmedzený len na výskumné akcie v rámci budúceho Európskeho obranného fondu, zatiaľ čo akcie v oblasti vývoja sa považujú za akcie mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.“ (25) Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie: „Na požiadanie má Komisia v úmysle vymieňať si názory s príslušným výborom Európskeho parlamentu o: i) zozname potenciálnych kandidátoch na partnerstvo na základe článkov 185 a 187 ZFEÚ, ktorý bude predmetom (úvodných) posúdení vplyvu; ii) zozname predbežných misií určených radami pre misie; iii) výsledkoch strategického plánu pred jeho formálnym prijatím a iv) predložení a výmene dokumentov týkajúcich sa pracovných programov.“ (26) Môže sa financovať výskum súvisiaci s liečbou rakoviny pohlavných žliaz. (27) S výhradou výsledného právneho aktu vydá Komisia vyhlásenie o výskume ľudských embryonálnych kmeňových buniek, rovnako ako v rámci programu Horizont 2020 (vyhlásenie 2013 / C 373/02). (28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65). (29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243). (30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76). (31) Postup sa vysvetlí v dokumente, ktorý sa uverejní pred začiatkom procesu hodnotenia. (32) Ustanovenia týkajúce sa monitorovania európskych partnerstiev sa uvádzajú v prílohe III k nariadeniu. (33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87). (34) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ (COM(2012)0079).