Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2018/0225(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0410/2018

Predkladané texty :

A8-0410/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 23
CRE 11/12/2018 - 23
PV 16/04/2019 - 19
CRE 16/04/2019 - 20

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 12.12
CRE 12/12/2018 - 12.12
Vysvetlenie hlasovaní
PV 17/04/2019 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0510
P8_TA(2019)0396

Prijaté texty
PDF 634kWORD 228k
Streda, 17. apríla 2019 - Štrasburg Finálna verzia
Program na vykonávanie programu Horizont Európa ***I
P8_TA(2019)0396A8-0410/2018
Uznesenie
 Zjednotený text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2018)0436 – C8-0253/2018 – 2018/0225(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0436),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0253/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0410/2018),

A.  keďže sa dosiahla čiastočná politická dohoda o osobitnom programe na vykonávanie rámcového programu Horizont Európa; keďže táto dohoda vychádza z výrazne zmeneného textu v porovnaní s návrhom Komisie; keďže to má vplyv na právny základ; keďže inštitúcie si v tomto zmysle vymenili názory v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1); keďže otázka právneho základu by sa teda mala upraviť v neskoršej fáze postupu týkajúceho sa tohto spisu;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0510).


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie
P8_TC1-COD(2018)0225

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

so zreteľom na správu Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 vzhľadom na jeho predbežné hodnotenie a návrh 9. rámcového programu,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V súlade s článkom 182 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa má program Európsky horizont - rámcový program pre výskum a inováciu (program Európsky horizont) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o RP/PÚ z ...(4) vykonávať prostredníctvom osobitných programov, ktorými sa definujú podrobné pravidlá ich vykonávania, určuje ich trvanie a zabezpečujú prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné.

(2)  V nariadení (EÚ) č. ... o RP/PÚ sa stanovujú všeobecné a osobitné ciele programu Európsky horizont, štruktúra a základné línie činností, ktoré sa majú vykonávať, zatiaľ čo v tomto osobitnom programe na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (osobitný program) by sa mali vymedziť operačné ciele a činnosti, ktoré sa konkrétne týkajú častí programu Európsky horizont. Ustanovenia o vykonávaní stanovené v nariadení (EÚ) č. ... o RP/PÚ sa v plnej miere uplatňujú na tento osobitný program vrátane ustanovení týkajúcich sa etických zásad.

(3)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie osobitného programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie osobitného programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(5).

(4)  V súvislosti s vedeckým a technologickým obsahom osobitného programu, ktorý sa týka nejadrových priamych akcií Spoločného výskumného centra (JRC), sa uskutočnili konzultácie so správnou radou JRC zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom(6).

(5)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento osobitný program k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má aspoň 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, a čo najskôr ročného cieľa na úrovni 30 %, najneskôr však do roku 2027. Akcie v rámci tohto osobitného programu prispejú aspoň 35 % k celkovému finančnému krytiu osobitného programu na ciele v oblasti klímy. Príslušné akcie sa identifikujú počas prípravy a vykonávania osobitného programu a opätovne sa posúdia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Pozornosť sa bude venovať oblastiam Únie, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a nachádzajú sa v procese transformácie.

(6)  Akcie osobitného programu by mali byť primerane použité na riešenie zlyhaní trhu alebo prípady suboptimálych investícií bez duplicity činností alebo vytlačenia súkromných investícií a mali byť mať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(7)  Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácií dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inovácie v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne ▌podpora pre špecializovaný klaster Potraviny, prírodné zdroje, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie na obdobie 2021 – 2027.

(8)  Dokončenie jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program Horizont Európa prispeje k tomuto úsiliu ▌(7) osobitným klastrom s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala v digitálnej oblasti na čele globálneho výskumu a inovácie.

(9)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto rozhodnutí sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri grantoch sa zváži použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,

(10)  Členské štáty by sa mali do procesu vymedzovania misií včas zapojiť.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Európsky Horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „osobitný program“) stanovený v článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia o RP/PÚ .../.../EÚ.

Stanovujú sa v ňom operačné ciele osobitného programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, pravidlá vykonávania osobitného programu a činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci osobitného programu.

Článok 2

Operačné ciele

1.  Osobitný program prispieva k všeobecným a osobitným cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia … nariadenie o RP/PÚ.

2.  Osobitný program má tieto operačné ciele:

a)   posilňovať excelentný základný výskum a výskum na hraniciach poznania; posilňovať a šíriť excelentnosť, a to aj podporou širšej účasti v celej Únii;

b)   posilňovať prepojenie medzi výskumom, inováciou a podľa potreby vzdelávaním a inými politikami vrátane dopĺňania politík a činností v oblasti výskumu a inovácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a úrovni EÚ;

ba)   podporovať vykonávanie politických priorít Únie, medzi ktoré patria najmä ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda;

c)   presadzovať zodpovedný výskum a inováciu pri súčasnom zohľadnení zásadu predbežnej opatrnosti;

ca)   posilňovať rodový rozmer v celom programe;

cb)   zintenzívniť prepojenia európskeho výskumu a inovácie zamerané na spoluprácu vo všetkých odvetviach a disciplínach vrátane spoločenských a humanitných vied;

d)   posilňovať medzinárodnú spoluprácu;

da)   vytvárať prepojenia a rozvíjať infraštruktúru výskumu v celom Európskom výskumnom priestore a umožňovať nadnárodný prístup;

e)   pritiahnuť talenty, poskytovať odbornú prípravu výskumným pracovníkom a inovátorom ▌v Európskom výskumnom priestore, a to aj prostredníctvom mobility:

f)   podporovať otvorenú vedu a zabezpečovať jej viditeľnosť pre verejnosť, ako aj otvorený prístup k vedeckým publikáciám a výskumným údajom aj vhodnými výnimkami;

g)  stimulovať využívanie výsledkov výskumu a inovácie a aktívne šíriť a využívať výsledky, a to najmä s cieľom vytvoriť pákový efekt súkromných investícií a rozvoja politiky;

j)   prostredníctvom úloh výskumu a inovácie zabezpečiť plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci;

k)   zlepšovať vzťah medzi vedou a spoločnosťou a ich vzájomné interakcie, vrátane viditeľnosti vedy v spoločnosti a vedeckej komunikácie, a podporovať zapojenie občanov a koncových používateľov do procesu spoločných riešení a tvorby;

m)  zrýchliť transformáciu priemyslu, a to aj rozvíjaním inovačných zručností;

o)  stimulovať činnosti malých a stredných podnikov zamerané na výskum a inováciu, ako aj zakladanie a rozširovanie inovačných podnikov, najmä startupov, MSP a vo výnimočných prípadoch podnikov so strednou kapitalizáciou;

p)   zlepšovať prístup k rizikovému financovaniu, a to aj prostredníctvom synergie s programom InvestEU, najmä tam, kde trh neposkytuje reálne financovanie.

3.  V rámci cieľov uvedených v odseku 2 sa môžu zohľadniť nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania osobitného programu. Ak je to riadne odôvodnené, sem môžu patriť reakcie na nové príležitosti, krízy a hrozby, ako aj na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.

Článok 3

Štruktúra

1.  V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. ... nariadenie o RP/PÚ osobitný program pozostáva z týchto častí:

(1)  Pilier I Excelentná veda s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre výskum ERC podľa prílohy I, piliera I, oddielu 1;

b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej MSCA podľa prílohy I, piliera I, oddielu 2;

c)  Infraštruktúra výskumu podľa prílohy I, piliera I, oddielu 3;

(2)  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s týmito zložkami:

a)  klaster Zdravie podľa prílohy I, piliera II, oddielu 1;

b)  klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna ▌spoločnosť podľa prílohy I, piliera II, oddielu 2;

c)  klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť podľa prílohy I, piliera II, oddielu 3;

d)   klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor podľa prílohy I, piliera II, oddielu 4;

e)   klaster Klíma, energetika a mobilita podľa prílohy I, piliera II, oddielu 5;

f)   klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie podľa prílohy I, piliera II, oddielu 6;

g)   iné ako jadrové priame akcie Spoločného výskumného centra JRC podľa prílohy I, piliera II, oddielu 7;

(3)  Pilier III Inovatívna Európa s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre inováciu ERC podľa prílohy I, piliera III, oddielu 1;

b)  európske inovačné ekosystémy podľa prílohy I, piliera III, oddielu 2;

(4)  Časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:

a)  rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti podľa prílohy I časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, oddielu 1;

b)  reforma a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií podľa prílohy I časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, oddielu 2.

2.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci častí uvedených v odseku 1, sa opisujú v prílohe I.

Článok 4

Rozpočet

1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ sa finančné krytie na vykonávanie osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 120 000 000 000 EUR v cenách roku 2018.

2.  Suma uvedená v odseku 1 tohto článku sa rozdelí medzi časti uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ. Uplatňujú sa ustanovenia článku 9 ods. 3 až 8 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ.

KAPITOLA II

VYKONÁVANIE A PROGRAMOVANIE

Článok 4a

Strategický plán

1.  V súlade s článkom 6 ods. 6 [nariadenia o rámcovom programe] vykonávanie osobitného programu umožňuje viacročný strategický plán výskumných a inovačných činností, prostredníctvom ktorého sa tiež podporuje súlad pracovných programov, priorít EÚ a vnútroštátnych priorít. Výsledky procesu strategického plánovania sa uvádzajú vo viacročnom strategickom pláne s cieľom pripraviť obsah pracovných programov (ako sa uvádza v článku 11) najviac na štyri roky, pričom sa zachová dostatočná flexibilita, aby bolo možné rýchlo reagovať na nové a vznikajúce výzvy, nečakané príležitosti a krízy.

2.  Proces strategického plánovania sa zameriava hlavne na pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho súčasťou sú aj relevantné činnosti v iných pilieroch, ako aj v časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru.

Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahlu výmenu názorov s nimi, ako aj s Európskym parlamentom doplnené konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou. Tým sa prispeje k výraznejšiemu zapojeniu občanov a občianskej spoločnosti.

Členské štáty môžu proces strategického plánovania podporiť aj tým, že poskytnú prehľad vnútroštátnych konzultácií/príspevkov občanov, ktoré budú podkladom pre strategický plán.

3.  Komisia prijme strategický plán prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4. Strategický plán zodpovedá cieľom a činnostiam uvedeným v prílohe 1. Vykonávací akt obsahuje tieto prvky, ktoré sa vzťahujú na príslušné obdobie:

a.  hlavné strategické usmernenia pre podporu výskumu a inovácie vrátane opisu predpokladaných vplyvov, otázok spoločných pre všetky klastre a pokrytých oblastí intervencie;

b.  identifikácia európskych partnerstiev podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) [nariadenia o rámcovom programe];

ba.  identifikácia úloh podľa článku 5 osobitného programu a článku 7 a prílohy Va k nariadeniu, ktorým sa stanovuje Horizont Európa;

c.  oblasti medzinárodnej spolupráce, akcie, ktoré sa majú vo veľkej miere zosúladiť s výskumom a inováciou v iných štátoch a regiónoch sveta, alebo akcie, ktoré sa majú realizovať v spolupráci s organizáciami v tretích krajinách;

d.  osobitné otázky, ako je napríklad rovnováha medzi výskumom a inováciou; začlenenie spoločenských a humanitných vied; úloha hlavných podporných technológii a strategických hodnotových reťazcov; rodová rovnosť vrátane začlenenia rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácie; dodržiavanie najvyšších noriem etiky a bezúhonnosti; priority šírenia a využívania.

4.  V strategickom pláne sa zohľadní analýza zameraná aspoň na tieto prvky:

a)  politické, spoločensko-hospodárske a environmentálne faktory, ktoré sú relevantné pre politické priority EÚ a členských štátov;

b)  prínos výskumu a inovácie k naplneniu politických cieľov EÚ, pričom sa využijú prínosy štúdií, iných vedeckých dôkazov a relevantných iniciatív na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni vrátane inštitucionalizovaných partnerstiev podľa článku 8 ods. 1 písm. c) [nariadenia o RP];

c)  dôkazová základňa, ktorá je výsledkom prognostickej činnosti, ukazovateľov v oblasti vedy, techniky a inovácie, medzinárodného vývoja, napríklad dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a spätnej väzby z vykonávania vrátane monitoringu vykonávania osobitných opatrení, pokiaľ ide o rozšírenie účasti, šírenie excelentnosti a zapojenie malých a stredných podnikov;

d)  priority, ktoré majú potenciál realizácie v synergii s inými programami EÚ;

e)  opis rôznych prístupov ku konzultáciám so zainteresovanými stranami a zapájaniu občanov v rámci prípravy pracovných programov;

f)  doplnkovosť a synergia s plánovaním znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) v súlade s nariadením 294/2008/ES;

5.  Proces strategického plánovania sa doplní procesom strategickej koordinácie európskych partnerstiev, do ktorého sa rovnocenne zapoja členské štáty a Komisia. Tento proces koordinácie bude vstupným miestom pre prognostickú analýzu, analýzu a poradenstvo týkajúce sa rozvoja portfólií, možného zakladania, vykonávania, monitorovania a postupnej redukcie činnosti partnerstiev pre výskum a inováciu v súlade s komplexným rámcom kritérií podľa prílohy III k nariadeniu o programe Horizont Európa.

Článok 5

Misie

1.  V oblastiach misií určených v prílohe Va k nariadeniu, ktorým sa stanovuje Horizont Európa, možno vytvoriť výskumné a inovačné misie.

2.   Ak nie je možné využívať súčasné poradné štruktúry, pre každú misiu sa vytvorí rada misie a programový výbor sa o tom upovedomí vopred. Radu misie tvorí najviac 15 nezávislých odborníkov na vysokej úrovni so širokými odbornými znalosťami, v prípade potreby aj vrátane odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied z celej Európy i spoza jej hraníc, pričom k nim patria aj zástupcovia príslušných koncových používateľov. Členov rady misie menuje Komisia transparentným postupom určovania kandidátov vrátane verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu. V súvislosti s postupmi určovania a výberu kandidátov vrátane uplatnených kritérií sa včas konzultuje s programovým výborom. Funkčné obdobie členov rady misie je najviac päť rokov s možnosťou jedného predĺženia.

3.   Bez toho, aby mala rozhodovacie právomoci, poskytuje rada misie poradenstvo Komisii v týchto otázkach:

a)  identifikácia a návrh jednej alebo viacerých misií v danej oblasti misií podľa ustanovení a kritérií stanovených v článku 7 [nariadenia o rámcovom programe];

b)   obsah pracovných programov a ich revízia, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov misie, ▌s prispením zainteresovaných strán a prípadne verejnosti▌;

c)   charakteristika portfólia projektov pre misie;

d)   nápravné opatrenia, prípadne výpoveď na základe hodnotení vykonávania podľa vymedzených cieľov misie;

e)  výber nezávislých odborných hodnotiteľov podľa ustanovení článku 44 [nariadenia o RP], inštruktáž odborných hodnotiteľov, kritéria hodnotenia a ich váha;

f)   rámcové podmienky, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele misie;

g)   komunikácia, a to aj o výkonnosti a výsledkoch misií;

h)  koordinácia politík medzi príslušnými aktérmi na rôznych úrovniach, najmä pokiaľ ide o synergiu s ďalšími politikami Únie;

i)  kľúčové ukazovatele výkonnosti.

Poradenstvo rád misií sa zverejňuje.

4.  Pre každú oblasť misií sa do prípravy a životného cyklu misií zapojí programový výbor, ktorý zohľadní relevantné vnútroštátne otázky, ako aj príležitosť posilniť súlad s činnosťou na vnútroštátnej úrovni. Interakcie s radami misií prebiehajú včas a komplexne.

5.  Pracovný program stanovený v článku 11 pre každú misiu identifikovanú v strategickom pláne obsahuje osnovu, charakteristiky jej projektového portfólia a osobitné ustanovenia umožňujúce efektívny prístup podľa portfólia.

Článok 6

Európska rada pre výskum

1.  Komisia zriadi Európsku radu pre výskum ERC určenú na vykonávanie akcií v rámci piliera I Excelentná veda, ktoré sa ERC týkajú. ERC je nástupníckou organizáciou ERC, ktorá bola zriadená rozhodnutím C(2013) 1895(8).

2.  ERC tvorí nezávislá vedecká rada podľa článku 7 a špecializovaná implementačná štruktúra podľa článku 8.

3.  ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.

Predsedu menuje Komisia na základe transparentného náboru, ktorého sa zúčastňuje na tento účel určená nezávislá náborová komisia na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné jedenkrát obnoviť. Postup výberu a výber kandidáta schvaľuje vedecká rada.

Predseda predsedá vedeckej rade, zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou implementačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.

4.  ERC pôsobí v súlade so svojimi hlavnými zásadami, ktorými sú vedecká excelentnosť, otvorená veda, nezávislosť, účinnosť, efektívnosť, transparentnosť, zodpovednosť a etika vo výskume. Zabezpečuje kontinuitu s opatreniami ERC vykonávanými na základe rozhodnutia .../ES.

5.  ERC svojou činnosťou podporuje výskum na hraniciach poznania, ktorý vo všetkých oblastiach zdola nahor uskutočňujú hlavní bádatelia a ich tímy, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni vrátane výskumných pracovníkov-začiatočníkov.

6.  Komisia koná ako garant nezávislosti a etiky ERC a zabezpečuje riadne vykonávanie zverených úloh.

Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie akcií ERC bolo v súlade so zásadami podľa odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou stratégiou ERC podľa článku 7 ods. 2 písm. a), ktorú vypracovala vedecká rada.

Článok 7

Vedecká rada ERC

1.  Vedecká rada pozostáva z nezávislých vedcov, inžinierov a akademických pracovníkov s tou najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami, tak žien, ako aj mužov rôznych vekových kategórií, čo zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a rôznorodosť zemepisného pôvodu, pričom jej členovia konajú samostatne a nezávisle od vonkajších záujmov.

Členov vedeckej rady menuje Komisia nezávislým a transparentným postupom na ich identifikáciu, na ktorej sa dohodne s vedeckou radou a do ktorej patria otvorené konzultácie s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.

Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky a možno ho jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.

2.  Vedecká rada vypracuje:

a)  celkovú stratégiu ERC;

b)  pracovný program na vykonávanie činnosti ERC;

c)  metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;

d)  stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a dosah ERC, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;

e)  kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka prevencie konfliktu záujmov.

Komisia sa odchýli od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c), d) a e) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a dosahovania jeho cieľov, pričom stanoví body, v ktorých sa od pozícií vedeckej rady odchýlila, a náležite ich odôvodní.

3.  Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v pilieri I prílohy I oddiele 1.

4.  Vedecká rada koná výlučne v záujme ▌ERC podľa zásad stanovených v článku 6. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie.

Článok 8

Špecializovaná implementačná štruktúra ERC

1.  Špecializovaná implementačná štruktúra zodpovedá za administratívne vykonávanie a za plnenie programu podľa prílohy I časti I oddielu 1.3.2. Podporuje vedeckú radu pri plnení všetkých jej úloh.

2.  Komisia zabezpečuje, aby špecializovaná implementačná štruktúra dôsledne, účinne a s potrebnou pružnosťou sledovala výlučne ciele a požiadavky ERC.

Článok 9

Európska rada pre inováciu

1.  Súčasťou EIC, zriadenej podľa článku 7a [nariadenia o rámcovom programe], je Rada na vysokej úrovni (rada EIC) stanovená v článku 10.

2.   Komisia zabezpečí, aby vykonávanie činností EIC▌:

a)  bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 1 tohto článku pri náležitom zohľadnení stanoviska rady EIC k celkovej stratégii pre EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. a); a

b)  neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže v rozpore so spoločným záujmom.

3.   Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia využíva nepriame riadenie, alebo, ak to nie je možné, môže zriadiť účelovo vytvorený subjekt, ktorý bude riadený podľa príslušných pravidiel vyvodzovania zodpovednosti. Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné na začiatku pri zriadení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.

4.   Komisia zabezpečuje účinné dopĺňanie sa EIC, EIT a InvestEU.

Článok 10

Rada EIC

1.  Rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo, pokiaľ ide o:

a)  celkovú stratégiu pre zložku EIC Inovatívna Európa v rámci piliera III;

b)  pracovný program na vykonávanie akcií EIC;

c)  kritériá na posúdenie inovatívnosti a rizikového profilu návrhov a primeranú rovnováhu medzi grantmi, vlastným kapitálom a inými formami financovania v prípade nástroja EIC Akcelerátor;

d)  identifikáciu strategického portfólia projektov;

e)  profil programových manažérov.

2.  Rada EIC môže na požiadanie adresovať odporúčania Komisii v prípade:

a)  akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácií môže posilniť a podporiť inovačné ekosystémy v celej Európe, dosiahnutie a dosah cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;

b)  v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie a podľa potreby s národnými a regionálnymi orgánmi a inými relevantnými subjektami, ako je napríklad správna rada EIT, identifikácie možných regulačných prekážok, ktorým čelia podnikatelia, najmä tí, ktorým bola poskytnutá podpora v rámci zložky EIC;

c)  nových technologických trendov z portfólia EIC s cieľom poskytnúť informácie pre programovanie v iných častiach osobitného programu;

d)  identifikácie konkrétnych problémov, v prípade ktorých je potrebné poradenstvo rady EIC.

Rada EIC koná v záujme dosiahnutia cieľov zložky EIC. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a transparentne.

Rada EIC koná v súlade so svojím mandátom uvedeným v prílohe I, v pilieri III, oddiele 1.

3.  Radu EIC tvorí 15 až 20 nezávislých osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí európskeho inovačného ekosystému vrátane podnikateľov, zástupcov vedenia spoločností, investorov, expertov na verejnú správu a výskumných pracovníkov vrátane expertov na inováciu z akademickej obce. Prispieva k propagačným akciám, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.

Členov rady EIC menuje Komisia na základe verejnej výzvy na navrhnutie kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, prípadne oboch podľa toho, čo uzná za vhodnejšie, pričom zohľadní potrebu vyváženosti odborných znalostí, pohlavia, veku a zemepisného rozdelenia.

Funkčné obdobie členov rady je obmedzené na dva roky, môže sa dvakrát predĺžiť, pričom sa využíva rotačný systém menovania (členovia sú menovaní každé dva roky).

4.  Rada EIC má predsedu, ktorého menuje Komisia na základe transparentného náboru. Predsedom je popredná verejná osobnosť, ktorá má väzby v oblasti inovácie a solídne znalosti o výskume a vývoji.

Menuje sa na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.

Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny určené najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC. Zastupuje EIC v oblasti inovácie. Propaguje tiež EIC, je kontaktnou osobou pre Komisiu a prostredníctvom príslušných programových výborov pre členské štáty. Komisia predsedovi pri plnení jeho povinností zabezpečuje administratívnu podporu.

5.  Komisia zavedie kódex správania, v ktorom okrem iného upraví otázku prevencie konfliktu záujmov a porušenia dôvernosti. Členovia rady EIC prijímajú kódex správania pri nástupe do funkcie.

Článok 11

Pracovné programy

1.  Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v odseku 2 v súlade s článkom 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/1046 (EÚ, Euratom) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(9). V týchto programoch, ktoré sa pripravujú postupom strategického plánovania opísaného v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, sa stanoví predpokladaný vplyv. Komisia pravidelne a od počiatočného štádia informuje výbor uvedený v článku 12 o celkovom pokroku vykonávania nepriamych akcií osobitného programu vrátane misií, a to aj s cieľom umožniť výboru, aby včas a vhodným spôsobom počas strategického plánovania poskytoval podklady, ako aj v súvislosti s prípravou pracovných programov, najmä misií.

V pracovných programoch sa v prípade potreby stanovuje celková suma vyhradená na operácie kombinovaného financovania.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme samostatné pracovné programy na vykonávanie akcií v rámci týchto zložiek, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia:

a)  ERC, kde pracovný program stanovuje vedecká rada podľa článku 7 ods. 2 písm. b) v súlade s konzultačným postupom podľa článku 12 ods. 3. Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.

b)  všetky klastre v rámci piliera Globálne výzvy a ▌konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, MSCA, infraštruktúra výskumu, podpora inovačných ekosystémov, rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti a reforma a zdokonalenie európskeho systému výskumu a inovácie v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4;

c)  EIC, kde sa pracovný program vypracuje na základe odporúčania rady EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. b) v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4;

d)  JRC, keď sa v prípade viacročného pracovného programu zohľadní stanovisko správnej rady JRC podľa rozhodnutia 96/282/Euratom.

3.  Pracovné programy uvedené v odseku 2 tohto článku okrem požiadaviek v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa potreby obsahujú:

a)  údaj o sume pridelenej na jednotlivé akcie a misie a predbežný harmonogram vykonávania;

b)  v prípade grantov sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a kritériá na vyhodnotenie ponúk a relatívna váha jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk, ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov;

c)  sumu pridelenú na kombinované financovanie v súlade s článkami 41 až 43 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ:

d)  akékoľvek ďalšie povinnosti prijímateľov v súlade s článkami 35 a 37 nariadenia o RP/PÚ.

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4 prijíma tieto opatrenia:

a)  rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií, ak je predpokladaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu rovná alebo vyššia ako 2,5 milióna EUR, s výnimkou akcií v rámci osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“; rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií v prípade financovania nepriamych akcií v rámci klastra 2, ak je predpokladaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu rovná alebo vyššia ako 1 milión EUR;

b)  rozhodnutie o schválení financovania akcií, v ktorých sa využívajú ľudské embryá a ľudské embryonálne kmeňové bunky, a akcií v rámci klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť podľa článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 2 písm. c).

Článok 12

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor(10). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Výbor zasadá v rôznom zložení podľa prílohy II podľa toho, o akej téme sa má rokovať.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

5.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

6.  V prípade vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať podľa článku 4a ods. 3, platí, že ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

7.  Komisia pravidelne informuje výbor o celkovom pokroku vo vykonávaní osobitného programu a poskytuje mu aktuálne informácie o všetkých akciách a zložkách navrhnutých alebo financovaných v rámci programu Horizont Európa a jeho externalizovaných častí podľa prílohy III vrátane podrobných informácií/analýz štatistiky jednotlivých výziev.

KAPITOLA III

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Zrušenie

Rozhodnutie 2013/743/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 14

Prechodné ustanovenia

1.  Toto rozhodnutie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa rozhodnutia 2013/743/EÚ, ktoré sa na dotknuté akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

V prípade potreby všetky zostávajúce úlohy výboru zriadeného rozhodnutím 2013/743/EÚ preberie výbor uvedený v článku 12 tohto rozhodnutia.

2.  Z finančného krytia na osobitný program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu z osobitného programu na opatrenia prijaté podľa predchádzajúceho rozhodnutia 2013/743/EÚ.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE A ČINNOSTI PROGRAMU

Pri implementácii programu sa uplatňujú tieto zásady.

Strategické plánovanie

Ako sa uvádza v článku 4a, vykonávanie osobitného programu umožňuje viacročné strategické plánovanie výskumných a inovačných činností. Postup strategického plánovania sa ▌zameria najmä na pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu vrátane príslušných činností v rámci iných pilierov a časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru, a to v úzkej koordinácii a súčinnosti s plánovaním znalostných a inovačných spoločenstiev EIT ustanovených nariadením 294/2008/ES.

Výsledok postupu strategického plánovania sa popíše v strategickom pláne realizácie obsahu v pracovnom programe.

Cieľom postupu strategického plánovania je:

–  dosahovať ciele Horizontu Európa na úrovni programu integrovaným spôsobom a klásť dôraz na celkový dosah programu a súdržnosť medzi jeho jednotlivými piliermi,

–   ▌podporovať synergiu medzi programom Horizont Európa a ďalšími programami Únie vrátane [kohéznych fondov] a programu Euratomu, čím sa stane referenčným bodom pre výskum a inováciu vo všetkých súvisiacich programoch financovaných z rozpočtu EÚ a nástrojov, ktoré neslúžia na financovanie, ▌

–  pomáhať pri vypracovaní a realizácii politiky EÚ pre príslušné oblasti a dopĺňať vypracovanie a vykonávanie politík v členských štátoch,

–  znížiť fragmentáciu úsilia a zamedziť duplicite a prekrývaniu možností financovania,

–  vytvoriť rámec na prepojenie priamych výskumných akcií Spoločného výskumného centra a ďalších akcií podporovaných v rámci programu vrátane využívania výsledkov a údajov na podporu politiky,

–  zabezpečiť uplatňovanie vyváženého všeobecného prístupu k výskumu a inovácii vo všetkých štádiách vývoja, ktorý sa neobmedzí iba na posilnenie výskumu na hraniciach poznania a vývoj nových výrobných postupov a služieb na základe prelomových poznatkov a objavov v oblasti vedy a techniky, ale zahŕňa aj využívanie súčasných technológií v nových aplikáciách, neustále zlepšovanie a inováciu mimo technologickej oblasti a sociálnu inováciu;

–  zabezpečiť uplatňovanie systematického interdisciplinárneho, medziodvetvového a prierezového prístupu k výskumu a inovácii s cieľom riešiť výzvy a zároveň umožniť vznik nových konkurencieschopných podnikov a odvetví, posilniť hospodársku súťaž, stimulovať súkromné investície a zachovať rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

ĎALŠIE ČINNOSTI PROGRAMU

V pilieroch Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a Inovatívna Európa sa výskum a inovácia doplnia o činnosti zamerané na koncového používateľa a trh, ako sú napríklad demonštrácie, pilotné projekty alebo overovanie koncepcií, ale s výnimkou komerčných činností nad rámec fázy výskumu a inovácie. Patrí sem aj podpora činností na strane dopytu s cieľom pomôcť urýchliť zavedenie a šírenie veľkého počtu inovácií. Dôraz sa kladie na nenormatívne výzvy na predkladanie návrhov.

V rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu sa na základe skúseností z programu Horizont 2020 spoločenské a humanitné vedy plne integrujú do všetkých klastrov vrátane osobitných a cielených činností. Podobne aj činnosti zahŕňajúce morský a námorný výskum a inováciu sa vykonávajú strategicky a integrovane v súlade s integrovanou námornou politikou EÚ, spoločnou rybárskou politikou ▌a medzinárodnými záväzkami.

Činnosti vykonávané v rámci ▌hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, ľudského mozgu a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu ▌. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre postup strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných/spoločne programovaných partnerstvách a pri pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.

Dialóg o spolupráci v oblasti vedy a techniky s medzinárodnými partnermi EÚ a politický dialóg s hlavnými svetovými regiónmi významne prispejú k systematickej identifikácii príležitostí na spoluprácu, ktoré v spojení s rozlišovaním podľa krajiny/regiónu podporia stanovenie priorít. Naďalej sa bude využívať aj včasné poradenstvo poradných štruktúr súvisiacich s EVP.

Šírenie poznatkov a komunikácia

Z programu Horizont Európa sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, archívom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať akcie na šírenie poznatkov, aj v spolupráci s ďalšími programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejnú správu, akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Horizont Európa môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.

Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu u potenciálnych žiadateľov (napr. národné kontaktné miesta).

Komisia bude vykonávať aj informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa Európskeho horizontu na propagáciu toho, že výsledky boli získané s finančnou podporou EÚ. Bude sa takisto usilovať zvýšiť povedomie verejnosti, pokiaľ ide o význam výskumu a inovácií a o širší dosah a väčšiu relevantnosť výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov EÚ (napr. prostredníctvom publikácií, vzťahov s médiami, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, viackanálových platforiem, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií). Európsky horizont poskytne podporu aj príjemcom, aby mohli informovať o svojej práci a jej vplyve na spoločnosť ako takú.

Využívanie a uplatnenie na trhu

Komisia vypracuje komplexné opatrenia na využívanie výsledkov a poznatkov získaných v rámci programu Európsky horizont. Zintenzívni sa tak ich využívanie, ktoré povedie k širokému uplatneniu na trhu a posilní účinok programu.

Komisia bude systematicky zisťovať a zaznamenávať výsledky výskumno-inovačných činností v rámci programu a tieto nediskriminačným spôsobom získané výsledky a poznatky odovzdá alebo poskytne priemyslu a podnikom všetkých veľkostí, verejnej správe, akademickej obci, organizáciám občianskej spoločnosti a tvorcom politík s cieľom zvýšiť európsku pridanú hodnotu programu na maximum.

Medzinárodná spolupráca

Väčší vplyv sa dosiahne zosúladením akcií s inými krajinami a regiónmi sveta v rámci posilneného úsilia ▌o medzinárodnú spoluprácu. Na základe vzájomnej prospešnosti budú partneri z celého sveta vyzvaní, aby sa zapojili do úsilia EÚ ako neoddeliteľnej súčasti iniciatív na podporu opatrení EÚ v oblasti udržateľnosti, posilnenia excelentnosti výskumu a inovácie a konkurencieschopnosti.

Spoločným úsilím na medzinárodnej úrovni sa zabezpečí účinné riešenie globálnych výziev spoločnosti a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prístup k najlepším talentom, odborným znalostiam a zdrojom na svete, ako aj lepšia ponuka inovačných riešení a dopyt po nich.

Pracovné metodiky hodnotenia

Využívanie nezávislých odborných poznatkov vysokej kvality v postupe hodnotenia podporuje zapojenie všetkých zainteresovaných strán, komunít a záujmov a je predpokladom zachovania excelentnosti a relevantnosti financovaných činností.

Komisia alebo financujúci orgán zabezpečí nestrannosť postupu a predchádza konfliktu záujmov v súlade s článkom 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V rámci zloženia hodnotiacich komisií, expertných a poradných skupín zároveň usiluje o zemepisnú rozmanitosť.

Vo výnimočných prípadoch odôvodnených požiadavkou vymenovať najlepších dostupných expertov a/alebo obmedzenou veľkosťou skupiny kvalifikovaných expertov môžu nezávislí experti, ktorí pomáhajú hodnotiacej komisii alebo sú jej členmi, vyhodnotiť konkrétne návrhy, o ktoré vyjadrili potenciálny záujem. Komisia alebo financujúci orgán v tom prípade prijme všetky potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie integrity postupu hodnotenia. Postup hodnotenia bude náležite riadený vrátane fázy, ktorá obsahuje interakciu medzi rôznymi expertmi. Pri výbere návrhov, ktoré sa majú financovať, hodnotiaca komisia zohľadní osobitné okolnosti.

PILIER I

EXCELENTNÁ VEDA

Vedecký, hospodársky, sociálny a kultúrny pokrok vo všetkých podobách závisí od primeranej ponuky excelentných výskumných pracovníkov, hľadania prevratných koncepcií v chápaní a získavaní vedomostí na všetkých úrovniach, prvotriedne zariadenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa vrátane fyzickej a znalostnej infraštruktúry na výskum a inováciu, ako aj prostriedky na otvorené šírenie a výmenu poznatkov (otvorená veda), metodík a zručností ▌.

Dosiahnutie inovácie na najvyššej svetovej úrovni je spojené s pokrokom v oblasti otvorenej a excelentnej vedy ▌. Vedecké a technologické zmeny paradigmy môžu byť hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva, udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku. K takejto zmene paradigmy v minulosti prevažne dochádzalo vo vedeckej základni verejného sektora a až následne viedla k vzniku úplne nových odvetví a sektorov a ku komplexnému pokroku spoločnosti.

Verejné investície do výskumu, najmä prostredníctvom univerzít a verejných výskumných ústavov a výskumných zariadení, sú často zamerané na dlhodobejší výskum s vyšším rizikom a činnosť súkromného sektora dopĺňajú. Okrem toho vytvárajú ľudské zdroje s vysokou kvalifikáciou, know-how a skúsenosti, nové vedecké nástroje a metodiky, ako aj siete na prenos najnovších poznatkov.

Európska veda a výskumní pracovníci pôsobiaci v Európe vždy patrili a naďalej patria k špičke v mnohých oblastiach. Túto situáciu však nesmieme považovať za samozrejmosť. ▌K tradičným výzvam krajín ako Spojené štáty sa teraz pridávajú ekonomické veľmoci ako Čína a India, najmä v nových častiach sveta s rozvojom priemyslu, ako aj vo všetkých krajinách, kde vláda uznáva rozmanitosť prínosov a vysoké výnosy z investícií do výskumu.

1.  EURÓPSKA RADA PRE VÝSKUM (ERC)

1.1.   Odôvodnenie

Hoci EÚ vydáva najviac vedeckých publikácií na svete, ▌vzhľadom na svoju rozlohu relatívne malý počet centier excelentnosti, ktoré by vynikali na svetovej úrovni, a v mnohých oblastiach zaznamenáva priemernú až slabú výkonnosť. V porovnaní so Spojenými štátmi a teraz do určitej miery aj s Čínou sa v EÚ uplatňuje model rozloženia excelentnosti, v ktorom sa zdroje rozdeľujú medzi vysoký počet výskumných pracovníkov a výskumných inštitúcií. Vytvorením atraktívnych podmienok pre najlepších výskumných pracovníkov▌ sa prispeje k zvýšeniu príťažlivosti Európy v rámci svetovej súťaže o vedecké talenty.

Globálna výskumná sféra sa dramaticky vyvíja a v dôsledku rastúceho počtu rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (najmä Číny), ktoré rozširujú svoju vedeckú produkciu, je čoraz viac multipolárna. Zatiaľ čo podiel EÚ a Spojených štátov na svetových výdavkoch na výskum a vývoj dosahoval v roku 2000 takmer dve tretiny, do roku 2013 klesol na menej ako polovicu.

ERC podporuje najlepších výskumných pracovníkov vrátane talentovaných výskumných pracovníkov-začiatočníkov, a to prostredníctvom flexibilného dlhodobého financovania prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu predovšetkým v Európe. Funguje samostatne pod vedením nezávislej vedeckej rady zloženej z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou, primeranými odbornými znalosťami a pri zachovaní rozmanitosti. ERC môže čerpať zo širšej ponuky talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akéhokoľvek vnútroštátneho systému, pričom posilňuje excelentnosť formou súťaže najlepších výskumných pracovníkov a najlepších nápadov.

Výskum na hraniciach poznania financovaný z prostriedkov ERC preukázateľne má významný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania a otvára cestu k novým a často neočakávaným vedeckým a technologickým výsledkom a novým oblastiam výskumu. Vznikajú tak radikálne nové nápady, ktoré stimulujú inováciu a vynaliezavosť podnikov a riešia spoločenské výzvy. ERC má aj výrazný štrukturálny vplyv na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému vysoko nad rámec výskumných pracovníkov a činností, ktoré priamo financuje. Projekty a činnosti financované z prostriedkov ERC stanovujú inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jej profil a zvyšujú jej príťažlivosť ako pracoviska pre najlepších výskumných pracovníkov na svetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou prijať na svojej pôde držiteľov grantov ERC vytvára medzi európskymi univerzitami a výskumnými organizáciami konkurenciu, pretože chcú popredným výskumným pracovníkom ponúknuť čo najpríťažlivejšie podmienky, a zároveň im to môže nepriamo pomôcť pri posudzovaní vlastných silných a slabých stránok a zavádzaní reforiem.

▌ERC financuje len pomerne malé percento z celkového európskeho výskumu, ale dosahuje ním vysoký vplyv ▌v oblasti vedy. Priemerný citačný ohlas na výskum podporovaný z prostriedkov ERC je porovnateľný s ohlasom špičkových svetových univerzít. Charakteristiky ERC v oblasti výskumu sú v porovnaní s najväčšími svetovými investormi do výskumu mimoriadne významné. Z prostriedkov ERC sa financuje veľká časť výskumu na hranici poznania v mnohých oblastiach s najvyšším počtom citácií vrátane tých, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Hoci sú finančné prostriedky ERC určené na výskum na hranici poznania, ich výsledkom je značný počet patentov.

Sú teda jasné dôkazy, že ERC púta záujem a financuje excelentných výskumných pracovníkov vďaka svojim výzvam a že z akcií ERC vzniká značný počet tých najvýznamnejších výsledkov výskumu značného svetového vplyvu vo vznikajúcich oblastiach, ktoré vedú k prelomovým objavom a významnému pokroku. Príjemcovia grantov ERC vykonávajú vysoko interdisciplinárnu činnosť, spolupracujú na medzinárodnej úrovni a svoje výsledky otvorene zverejňujú vo všetkých oblastiach výskumu vrátane spoločenských vied, umenia a humanitných vied.

Sú už aj dôkazy o dlhodobejšom vplyve grantov ERC na kariéru, odbornú prípravu uznávaných výskumných pracovníkov a doktorov ▌s vysokou kvalifikáciou, zvyšovanie globálnej viditeľnosti a prestíže európskeho výskumu a národné výskumné systémy vďaka silnému účinku referenčného porovnávania. Tento účinok má mimoriadny význam pre decentralizovaný model excelentnosti EÚ, pretože štatút financovania ERC môže byť náhradou za uznanie založené na postavení inštitúcie a slúžiť ako presnejší ukazovateľ kvality výskumu. Ambiciózni jednotlivci, inštitúcie, regióny a krajiny môžu prevziať iniciatívu a rozvíjať výskumné profily, v ktorých obzvlášť vynikajú.

1.2.  Oblasti intervencie

1.2.1.  Veda na hraniciach poznania

Predpokladá sa, že výskum financovaný z prostriedkov ERC umožní pokrok na hraniciach poznania, vydávanie vedeckých publikácií najvyššej kvality▌, aby výskum dosiahol výsledky s potenciálne vysokým spoločenským a hospodárskym vplyvom, a že ERC stanoví jasný invenčný cieľ výskumu na hraniciach poznania v celej EÚ, Európe a na medzinárodnej úrovni. S cieľom vytvoriť v EÚ atraktívnejšie prostredie pre najlepších svetových vedcov sa ERC zameria na merateľné zvýšenie podielu EÚ v 1 % najčastejšie citovaných publikácií vo svete a na zvýšenie počtu excelentných výskumných pracovníkov, a to aj z krajín mimo Európy, ktorých financuje.

Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe týchto zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, a tým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe prístupu zdola nahor a priority sa vopred neurčujú.

Základné línie

–  dlhodobé financovanie na podporu excelentných nápadov bádateľov každého veku a pohlavia z ktorejkoľvek krajiny sveta a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu,

–  podpora začínajúcich výskumných pracovníkov s excelentnými nápadmi, aby sa mohli stať nezávislými lídrami vo výskume, poskytovaním primeranej podpory v rozhodujúcej fáze, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program,

–  nové spôsoby práce vo vedeckom svete vrátane prístupu na základe z otvorenej vedy s potenciálom dosiahnuť prelomové výsledky a uvoľniť komerčný a sociálny inovačný potenciál financovaného výskumu,

–  výmena skúseností a odporúčaných postupov s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie a budovanie prepojení s ostatnými časťami rámcového programu, konkrétne MSCA, s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov,

–  zviditeľňovanie výskumu na hraniciach poznania v Európe a programov ERC pre výskumných pracovníkov v celej Európe aj na medzinárodnej úrovni.

1.3.  Vykonávanie

1.3.1.  Vedecká rada

Za kvalitu činnosti z vedeckého hľadiska ručí vedecká rada, ktorá je plne oprávnená rozhodovať o tom, aký výskum sa má financovať.

V súvislosti s vykonávaním rámcového programu a s cieľom vykonávať svoje úlohy v zmysle článku 7 vedecká rada:

(1)  Pokiaľ ide o stratégiu vedy:

–  na základe vedeckých príležitostí a potrieb európskej vedy stanovuje celkovú stratégiu vedy ERC,

–  v súlade so svojou stratégiou vedy stanovuje pracovný program a súbor podporných opatrení ERC,

–  v súlade so svojou stratégiou vedy zavádza potrebné iniciatívy medzinárodnej spolupráce vrátane informačných činností s cieľom zviditeľniť ERC so zameraním na najlepších výskumných pracovníkov z ostatných častí sveta.

(2)  Pokiaľ ide o riadenie vedy, monitorovanie a kontrolu kvality:

–  zabezpečuje prvotriedny systém partnerského preskúmania založený na vedeckej excelentnosti a na úplne transparentnom, spravodlivom a nestrannom nakladaní s návrhmi, a to formou stanovísk k vykonávaniu a správe výziev na predkladanie návrhov, hodnotiacim kritériám, postupom partnerského preskúmania (vrátane výberu expertov, metód partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov) a potrebným vykonávacím pravidlám a usmerneniam, na základe ktorých sa pod dohľadom vedeckej rady vyberú návrhy, ktoré sa budú financovať,

–  v prípade činnosti výskumu ERC na hranici poznania sa experti menujú na základe návrhu vedeckej rady ERC,

–  zabezpečuje, aby sa granty ERC vykonávali v súlade s jednoduchými, transparentnými postupmi zameranými na excelentnosť, podporu iniciatívnosti a kombinovanie flexibility a zodpovednosti, a to neustálym monitorovaním kvality operácií a vykonávania,

–  skúma a posudzuje výsledky ERC, ako aj kvalitu a vplyv výskumu financovaného z prostriedkov ERC a na ich základe vydáva odporúčania a usmernenia na nápravné alebo budúce opatrenia,

–  zaujíma stanoviská ku všetkým otázkam, ktoré sa týkajú výsledkov a dosahu činností ERC a kvality vykonávaného výskumu.

(3)  Pokiaľ ide o komunikáciu a šírenie informácií:

–  zviditeľňuje ERC vo svetovom meradle prostredníctvom komunikačnej a informačnej činnosti vrátane vedeckých konferencií na propagáciu činnosti a úspechov ERC a výsledkov projektov financovaných ERC v spolupráci s vedeckou obcou, kľúčovými zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou,

–  v prípade potreby uskutočňuje konzultácie s vedeckou, inžinierskou a akademickou obcou, regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu a ďalšími zainteresovanými stranami,

–  pravidelne podáva Komisii správy o svojej činnosti.

Členovia vedeckej rady poberajú za uskutočňované úlohy honorár a v prípade potreby sa im hradia cestovné výdavky a diéty.

Predseda ERC bude počas svojho funkčného obdobia sídliť v Bruseli a väčšinu svojho pracovného času(11) bude venovať záležitostiam ERC. Odmeňuje sa na úrovni, ktorá zodpovedá vrcholovému manažmentu Komisie, a bude mať k dispozícii špecializovanú implementačnú štruktúru s potrebnou podporou na vykonávanie svojich funkcií.

Vedecká rada zvolí spomedzi svojich členov troch podpredsedov, ktorí predsedovi pomáhajú jeho zastupovaním a pri organizácii práce vedeckej rady. Môžu zastávať aj funkciu podpredsedu ERC.

Trom podpredsedom sa bude poskytovať podpora, aby bola zabezpečená primeraná pomoc v ich domovských ústavoch na miestnej úrovni.

1.3.2.  Špecializovaná implementačná štruktúra

Špecializovaná implementačná štruktúra zodpovedá za všetky aspekty administratívneho vykonávania a realizácie programu podľa pracovného programu ERC. Konkrétne bude vykonávať postupy hodnotenia, partnerské preskúmanie a výberový postup v súlade so stratégiou stanovenou vedeckou radou a bude zabezpečovať finančné a vedecké riadenie grantov. Špecializovaná implementačná štruktúra bude podporovať vedeckú radu pri vykonávaní všetkých jej úloh uvedených vyššie vrátane vypracovania jej vedeckej stratégie, monitorovania operácií, skúmania a posudzovania výsledkov ERC, ako aj jej informačných a komunikačných činností, poskytne prístup k potrebným dokumentom a údajom vo svojom vlastníctve a bude priebežne informovať vedeckú radu o svojej činnosti.

Na zabezpečenie účinného spojenia so špecializovanou implementačnou štruktúrou v strategických a prevádzkových záležitostiach budú vedúci pracovníci vedeckej rady a riaditeľ špecializovanej implementačnej štruktúry zvolávať pravidelné koordinačné zasadnutia.

Riadenie ERC budú vykonávať zamestnanci prijatí na tento účel a v prípade potreby aj úradníci z inštitúcií EÚ, pričom toto riadenie sa bude vzťahovať výlučne na skutočné administratívne potreby na zabezpečenie stability a kontinuity potrebnej pre účinnú správu.

1.3.3.  Úloha Komisie

S cieľom plniť povinnosti stanovené v článkoch 6, 7 a 8 a v kontexte vlastnej zodpovednosti za plnenie rozpočtu Komisia:

–  zaisťuje kontinuitu a obmenu vedeckej rady a poskytuje podporu stálej výberovej komisii pri výbere budúcich členov vedeckej rady,

–  zaisťuje kontinuitu a delegovanie úloh a povinností v rámci špecializovanej implementačnej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,

–  zaisťuje, aby špecializovaná implementačná štruktúra vykonávala celý rozsah svojich úloh a povinností,

–  menuje riaditeľa a vedúcich pracovníkov špecializovanej implementačnej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,

–  zaisťuje včasné prijatie pracovného programu, stanovísk k vykonávacej metodike a potrebným vykonávacím pravidlám vrátane pravidiel ERC na predkladanie návrhov a vzorovej dohody o grante ERC, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,

–  pravidelne a včas informuje programový výbor o vykonávaní činností ERC a vedie s ním konzultácie,

–  ako zodpovedný subjekt za celkové vykonávanie rámcového programu pre výskum monitoruje špecializovanú vykonávaciu štruktúru a hodnotí jej výkon.

2.  AKCIE MARIE CURIE-SKŁODOWSKEJ (MSCA)

2.1.  Odôvodnenie

Európa potrebuje kvalifikovanú a odolnú základňu ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa dokáže ľahko prispôsobiť a nájsť udržateľné riešenia pre súčasné aj budúce výzvy, ako sú významné demografické zmeny v Európe. Na zabezpečenie excelentnosti treba zaistiť, aby boli výskumní pracovníci mobilní, spolupracovali a šírili poznatky medzi jednotlivými krajinami, sektormi a disciplínami, a mali správnu kombináciu vedomostí a zručností na riešenie spoločenských výziev a podporu inovácie.

Európa je vedecká veľmoc s približne 1,8 milióna výskumných pracovníkov, ktorí pôsobia na tisíckach univerzít, vo výskumných centrách a ▌spoločnostiach. Odhaduje sa však, že EÚ bude musieť do roku 2027 vyškoliť a zamestnať aspoň milión nových výskumných pracovníkov, aby dosiahla ciele stanovené na zvýšenie investícií do výskumu a inovácie. Táto potreba je mimoriadne naliehavá aj mimo akademického sektora (ako napríklad v priemysle a podnikoch vrátane MSP, verejnej správe, organizáciách občianskej spoločnosti, kultúrnych inštitúciách, nemocniciach atď.) a vyžaduje si spoluprácu medzi jednotlivými odvetviami s cieľom ponúknuť primerane vyškolených nových výskumných pracovníkov. EÚ musí zvýšiť úsilie s cieľom zatraktívniť výskumnú profesiu pre viac mladých žien a mužov, dosiahnuť vyššiu inkluzívnosť a podporiť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, prilákať výskumných pracovníkov z tretích krajín, udržať si vlastných výskumných pracovníkov a opätovne začleniť európskych výskumných pracovníkov, ktorí pracujú mimo Európy. V záujme rovnomernejšieho rozšírenia excelentnosti treba navyše v celom európskom výskumnom priestore zlepšovať podmienky pre výskumných pracovníkov. V tejto súvislosti sú potrebné silnejšie prepojenia s európskym vzdelávacím priestorom, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskym sociálnym fondom (ESF+).

Tieto výzvy možno najlepšie riešiť na úrovni EÚ vzhľadom na ich systémový charakter a cezhraničné úsilie potrebné na ich riešenie.

Akcie Marie Curie-Skłodowskej MSCA sa zameriavajú na excelentný výskum, ktorý prebieha úplne zdola nahor, je otvorený pre akúkoľvek oblasť výskumu a inovácie od základného výskumu až po prijatie na trhu a inovačné služby. Zahŕňajú oblasti výskumu, na ktoré sa vzťahujú Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). V prípade osobitných potrieb a v závislosti od dostupnosti dodatočných zdrojov financovania sa môže program MSCA usilovať o prepojenie na určité činnosti, pokiaľ ide o konkrétne výzvy (vrátane identifikovaných misií), typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, kariérny rast a spoločné využívanie vedomostí.

Program MSCA je hlavným nástrojom na úrovni EÚ na prilákanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do Európy, čím významne prispieva ku globálnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie. Preukázalo sa, že program MSCA má nielen pozitívny vplyv na jednotlivcov, organizácie a na úrovni systému, ale prináša aj prelomové výsledky výskumu s veľkým vplyvom a zároveň značne prispieva k riešeniu spoločenských a strategických výziev. Dlhodobé investície do ľudí sa vyplácajú, o čom svedčí počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí boli štipendistami alebo supervízormi programu MSCA.

Prostredníctvom globálnej súťaže v oblasti výskumu medzi vedcami a hostiteľskými organizáciami z akademickej obce aj mimo nej a prostredníctvom vytvárania a výmeny poznatkov vysokej kvality naprieč krajinami, sektormi a disciplínami program MSCA významne prispieva k dosahovaniu cieľov programu pre zamestnanosť, rast a investície, globálnej stratégie EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN.

Program MSCA prispieva k zvýšeniu účinnosti, konkurencieschopnosti a príťažlivosti Európskeho výskumného priestoru (EVP) v celosvetovom meradle. Dosahuje sa to zameraním sa na novú generáciu výskumných pracovníkov vysokej kvality a poskytovaním podpory nádejným talentom z celej EÚ a mimo nej vrátane ich podpory pri prechode na iné prvky programu, ako napríklad ERC a EIT; intenzívnym šírením a uplatňovaním nových poznatkov a nápadov v európskych politikách, hospodárstve a spoločnosti, okrem iného lepšou vedeckou komunikáciou a opatreniami na informovanie verejnosti; uľahčením spolupráce medzi výskumnými organizáciami a publikovaním na základe zásad otvorenej vedy a údajov FAIR; a štruktúrovaným vplyvom na EVP, podporou otvoreného trhu práce a stanovením noriem pre kvalitnú odbornú prípravu, atraktívnymi podmienkami zamestnávania a otvoreným, transparentným náborom založeným na zásluhách pre všetkých výskumných pracovníkov v súlade s Európskou chartou výskumných pracovníkov a kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov.

2.2.  Oblasti intervencie

2.2.1.  Pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov

EÚ musí ostať referenčným bodom pre excelentný výskum, ktorý je príťažlivý pre najsľubnejších výskumných pracovníkov z Európy a mimo nej vo všetkých fázach ich kariéry. Možno to dosiahnuť tak, že sa výskumným pracovníkom a zamestnancom zaoberajúcim sa výskumom umožní pohyb a spolupráca medzi krajinami, odvetviami a odbormi, aby mohli profitovať z kvalitnej odbornej prípravy a kariérnych príležitostí. Uľahčí sa tak kariérny prechod medzi akademickým a neakademickým sektorom a podnieti sa podnikateľská činnosť.

Základné línie

–  mobilita pre najlepších alebo najsľubnejších výskumných pracovníkov v rámci Európy alebo mimo nej, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, s cieľom realizovať excelentný výskum a rozvíjať ich zručnosti a kariéru a rozšíriť ich sieť kontaktov v akademickom a neakademickom sektore (vrátane infraštruktúry výskumu).

2.2.2.  Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov

EÚ potrebuje silnú, odolnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov so správnou kombináciou inovačných zručností zodpovedajúcich budúcim potrebám trhu práce v záujme inovácie a premeny vedomostí a nápadov na výrobky a služby s hospodárskym a spoločenským prínosom. Dá sa to dosiahnuť odbornou prípravou výskumných pracovníkov s cieľom prehĺbiť ich základné výskumné kompetencie a posilniť ich prierezové zručnosti ako tvorivé, zodpovedné a podnikateľské zmýšľanie otvorené spoločnosti a povedomie udržateľného rozvoja. Vďaka tomu budú môcť čeliť súčasným a budúcim svetovým výzvam a zlepšiť si kariérne vyhliadky a inovačný potenciál.

Základné línie

–  programy odbornej prípravy zamerané na to, aby výskumní pracovníci získali rôzne zručnosti relevantné pre súčasné a budúce globálne výzvy.

2.2.3.  Posilnenie ľudských zdrojov a rozvoja zručností v celom Európskom výskumnom priestore

S cieľom posilniť excelentnosť, podporiť spoluprácu medzi organizáciami vykonávajúcimi výskum a dosiahnuť pozitívny štrukturálny účinok treba v rámci EVP zavádzať kvalitné normy v oblasti odbornej prípravy a mentorstva, dobré pracovné podmienky a účinný kariérny rast výskumných pracovníkov. Ak je to vhodné a podložené štúdiou, v rámci súčasných základných línií sa bude poskytovať podpora pre výskumných pracovníkov na návrat do krajiny ich pôvodu v rámci Únie a do nej. Prispeje to k modernizácii a zlepšovaniu programov a systémov odbornej prípravy v oblasti výskumu, ako aj k zvýšeniu príťažlivosti inštitúcií ▌na celom svete.

Základné línie

–  programy odbornej prípravy na podporu excelentnosti a šírenie najlepších postupov vo všetkých inštitúciách, infraštruktúre výskumu a výskumno-inovačných systémoch,

–  spolupráca v rámci disciplín a naprieč nimi, tvorba a šírenie poznatkov v rámci EÚ a s tretími krajinami.

2.2.4.  Zlepšenie a uľahčenie synergie

Treba ďalej rozvíjať synergiu medzi výskumno-inovačných systémov a programov na úrovni EÚ, regiónov a členských štátov. Možno to dosiahnuť najmä synergiou ▌, komplementárnosťou s inými časťami programu Horizont Európa, ako napríklad Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), a inými programami EÚ, konkrétne Erasmus a ESF+, ako aj prostredníctvom známky excelentnosti.

Základné línie

–  programy odbornej prípravy a podobné iniciatívy na rozvoj kariérneho rastu podporované z doplnkových verejných alebo súkromných zdrojov na úrovni regiónov, členských štátov alebo EÚ.

2.2.5.  Podpora informovania verejnosti

Treba zlepšiť povedomie o činnostiach programu a verejné uznanie výskumných pracovníkov v celej EÚ a mimo nej s cieľom zviditeľniť MSCA vo svetovom meradle a lepšie porozumieť vplyvu práce výskumných pracovníkov na každodenný život občanov a motivovať mladých ľudí ku kariére vo výskume. Možno to dosiahnuť prácou na základe zásady otvorenej vedy, ktorá vedie k lepšiemu aktívnemu šíreniu, využívaniu a pasívnemu šíreniu poznatkov a postupov. Významnú úlohu by mohla zohrávať aj občianska veda.

Základné línie

–  iniciatívy informovania verejnosti zamerané na vzbudenie záujmu o kariéru vo výskume, najmä medzi mladými ľuďmi zo všetkých prostredí,

–  podporné činnosti na zvýšenie celosvetového významu, viditeľnosti programu MSCA a povedomia o ňom,

–  šírenie a zoskupovanie poznatkov prostredníctvom spolupráce medzi projektmi, projektmi národných kontaktných miest NCP a iného nadväzovania kontaktov, ako napríklad služba pre absolventov.

3.  INFRAŠTRUKTÚRA VÝSKUMU

3.1.  Odôvodnenie

Moderná infraštruktúra výskumu poskytuje kľúčové služby pre výskumno-inovačné komunity, zohráva dôležitú úlohu pri rozširovaní hraníc poznania a je základom prínosu výskumu a inovácie k riešeniu globálnych výziev a konkurencieschopnosti priemyslu. Podpora infraštruktúry výskumu na úrovni EÚ pomáha zmierniť to, čo je v mnohých prípadoch realitou roztrúsenej vnútroštátnej a regionálnej infraštruktúry výskumu a oblastí vedeckej excelentnosti, čím sa posilňuje EVP a zvyšuje ▌obeh vedomostí v dátových silách. Vedecký pokrok je stále viac závislý od spolupráce infraštruktúry výskumu a priemyslu, ktorá vytvára potrebné nástroje na základe nových kľúčových podporných technológií a iných nových technológií.

Všeobecným cieľom je vybaviť Európu udržateľnou infraštruktúrou výskumu svetovej triedy, ktorá bude otvorená pre všetkých výskumných pracovníkov v Európe a mimo nej, a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií. Medzi hlavné ciele patrí znížiť fragmentáciu výskumno-inovačného ekosystému, predchádzať duplicitnému úsiliu a lepšie koordinovať navrhovanie, vývoj, prístupnosť a využívanie infraštruktúry výskumu vrátane infraštruktúry financovanej z EFRR. Je nevyhnutné podporovať otvorený prístup k infraštruktúre výskumu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov, ale aj rozšírený prístup, okrem iného prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu EOSC, k digitálnym výskumným zdrojom, a to najmä stimulovaním využívania postupov otvorenej vedy a otvorených údajov.

Je tiež dôležité zlepšiť dlhodobú udržateľnosť infraštruktúry výskumu, pretože sa zvyčajne prevádzkujú niekoľko desaťročí, a teda by sa mali vytvoriť plány na zabezpečenie stálej a stabilnej podpory.

EÚ si musí poradiť aj s rýchlym zvyšovaním globálnej súťaže o talenty tak, že priláka výskumných pracovníkov z tretích krajín, aby pracovali v prvotriednej európskej infraštruktúre výskumu. Rovnako dôležitým cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej spôsobilosti európskeho priemyslu, podpora kľúčových technológií a služieb relevantných pre infraštruktúru výskumu a jej používateľov, čím sa zlepšujú podmienky na poskytovanie inovačných riešení.

Minulé rámcové programy významne prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu vnútroštátnej infraštruktúry výskumu a spolu s Európskym strategickým fórom o infraštruktúre výskumu vypracovali súdržný a strategicky orientovaný prístup k tvorbe politík týkajúcich sa celoeurópskej infraštruktúry výskumu. Tento strategický prístup priniesol jasné výhody vrátane zníženia duplicity úsilia s efektívnejším celkovým využívaním zdrojov, ako aj štandardizácie procesov a postupov. Mobilita vo výskume zohráva dôležitú úlohu pri uľahčovaní využívania infraštruktúry výskumu, preto treba zvážiť synergiu s vnútroštátnymi a európskymi mechanizmami mobility.

Činnosť s podporou EÚ prinesie pridanú hodnotu vďaka: konsolidácii a optimalizácii súčasnej infraštruktúry výskumu v Európe popri úsilí o rozvoj novej infraštruktúry výskumu celoeurópskeho významu a vplyvu; zabezpečením toho, aby podobné súbory infraštruktúry výskumu spolupracovali na riešení strategických otázok, ktoré majú vplyv na komunity používateľov; zriadeniu európskeho cloudu pre otvorenú vedu ako účinného rozšíriteľného a udržateľného prostredia pre výskum založený na údajoch; prepojeniu národných a regionálnych výskumno-vzdelávacích sietí, rozšíreniu a zabezpečeniu vysokokapacitnej sieťovej infraštruktúry pre obrovské množstvo údajov a prístupu k digitálnym zdrojom naprieč hranicami a doménami; podporou celoeurópskeho pokrytia decentralizovanej infraštruktúry výskumu, čím sa zároveň umožní porovnanie výskumných údajov naprieč krajinami, napr. v oblasti spoločenských a humanitných vied a životného prostredia; zlepšením interoperability infraštruktúry výskumu; posilnením a zlepšením prenosu poznatkov a odbornej prípravy ľudských zdrojov vysokej kvality; posilnením využívania a prípadnej modernizácie súčasnej celoeurópskej infraštruktúry výskumu svetovej úrovne v rámci celého programu Horizont Európa; odstránením prekážok, ktoré najlepším výskumným tímom bránia v prístupe k najlepším službám infraštruktúry výskumu v Európe; podpore inovačného potenciálu infraštruktúry výskumu so zameraním na technologický vývoj a spoločnú inováciu, ako aj vďaka intenzívnejšiemu využívaniu infraštruktúry výskumu v priemysle.

Musí sa posilniť aj medzinárodný rozmer infraštruktúry výskumu EÚ, užšia spolupráca s medzinárodnými partnermi a medzinárodná účasť v európskej infraštruktúry výskumu pri dosahovaní vzájomných výhod.

K týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja prispejú činnosti ako: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

3.2.  Oblasti intervencie

3.2.1.  Konsolidácia a rozvoj prostredia európskej infraštruktúry výskumu

Zriadenie, prevádzka a dlhodobá udržateľnosť infraštruktúry výskumu určenej fórom ESFRI a ostatných druhov prvotriednej infraštruktúry výskumu celoeurópskeho významu je pre EÚ nevyhnutná na zaistenie si vedúceho postavenia v oblasti výskumu na hraniciach poznania, odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností výskumných pracovníkov, tvorby a využívania vedomostí a konkurencieschopnosti jej odvetví.

Európsky cloud pre otvorenú vedu by mal plniť funkciu účinného a komplexného distribučného kanálu pre služby infraštruktúry výskumu a mal by európskym výskumným komunitám poskytnúť dátové služby novej generácie na zber, uchovávanie, spracovanie (napr. služby analýzy, simulácie a vizualizácie) a výmenu veľkých vedeckých dát (big data) v súlade so zásadami FAIR. Okrem toho by mal výskumným pracovníkom v Európe poskytnúť prístup k väčšine údajov vygenerovaných a zozbieraných infraštruktúrou výskumu, ako aj k vysokovýkonnej výpočtovej technike a exaflopovým zdrojom, a to aj zavedeným v rámci európskej dátovej infraštruktúry(12).

Celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť prepojí infraštruktúru výskumu a jeho zdroje a umožní k nim diaľkový prístup zabezpečením vzájomného prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a výskumno-inovačnými komunitami na úrovni EÚ, ako aj medzinárodného prepojenia s ostatnými partnerskými sieťami na celom svete.

Základné línie

–  životný cyklus celoeurópskej infraštruktúry výskumu navrhovaním nových druhov infraštruktúry výskumu, ich prípravná a vykonávacia fáza, počiatočná fáza prevádzky v kombinácii s inými zdrojmi financovania, v prípade infraštruktúry výskumu s podporou štrukturálnych fondov, ako aj konsolidácia a optimalizácia ekosystému infraštruktúry výskumu zjednodušením postupov monitorovania medzníkov ESFRI a ostatných druhov celoeurópskej infraštruktúry výskumu a uľahčením uzatvárania servisných zmlúv, rozvoja, zlučovania, celoeurópskeho pokrytia alebo vyraďovania celoeurópskej infraštruktúry výskumu,

–  európsky cloud pre otvorenú vedu vrátane: škálovateľnosti a udržateľnosti prístupového kanála; účinného združovania európskych, národných, regionálnych a inštitucionálnych zdrojov v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami; jeho technického a politického vývoja, pokiaľ ide o plnenie nových potrieb a požiadaviek výskumu (napr. používanie citlivých údajov, začlenenie zásad ochrany súkromia už v štádiu návrhu); interoperability údajov a ich súladu so zásadami FAIR a širokej používateľskej základne,

–  celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť, ktorá podporuje európsky cloud pre otvorenú vedu a európsku dátovú infraštruktúru, a umožňuje poskytovanie HPC/dátových služieb v prostredí založenom na cloudových technológiách schopných spracovať extrémne veľké súbory údajov a zvládať rozsiahle výpočtové procesy.

3.2.2.  Otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie infraštruktúry výskumu

Výskumné prostredie sa zlepší vďaka zabezpečeniu otvorenosti hlavných druhov medzinárodnej, národnej a regionálnej infraštruktúry výskumu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov a podľa potreby integráciou ich služieb v záujme harmonizácie podmienok prístupu, zlepšenia a rozšírenia poskytovaných služieb a podpory spoločnej stratégie rozvoja špičkových technologických komponentov a pokročilých služieb prostredníctvom inovačných akcií.

Základné línie

–  siete, ktoré spájajú národných a regionálnych financovateľov infraštruktúry výskumu, na spolufinancovanie nadnárodného prístupu výskumných pracovníkov,

–  siete celoeurópskej, národnej a regionálnej infraštruktúry výskumu na riešenie globálnych výziev určené na zabezpečenie prístupu pre výskumných pracovníkov, ako aj na harmonizáciu a zlepšenie služieb infraštruktúry výskumu.

3.2.2a  Inovačný potenciál európskej infraštruktúry výskumu a činnosti v záujme inovácie a odbornej prípravy

S cieľom stimulovať inovácie v rámci ▌samotnej infraštruktúry výskumu a v priemyselných odvetviach sa posilní spolupráca s priemyslom v oblasti výskumu a vývoja, aby sa rozvíjali kapacity Únie a dopyt po priemyselných dodávkach v oblasti ▌špičkových technológií, ako je vedecké prístrojové vybavenie ▌. Okrem toho sa bude podporovať využívanie infraštruktúry výskumu v priemysle, napríklad experimentálnych skúšobných zariadení alebo vedomostných centier. Rozvoj a využívanie infraštruktúry výskumu si vyžiada primerané zručnosti na úrovni manažérov, výskumných pracovníkov, inžinierov a technikov, ako aj používateľov. Na tento účel sa z finančných prostriedkov Únie podporí odborná príprava pracovníkov, ktorí riadia a prevádzkujú infraštruktúru výskumu v celoeurópskom záujme, výmena personálu a odporúčaných postupov medzi jednotlivými zariadeniami, ako aj primerané zabezpečenie ľudských zdrojov v kľúčových odboroch vrátane prípravy osobitných plánov vzdelávania. Bude sa podporovať synergia s akciami Marie Curie-Skłodowskej MSCA.

Základné línie

–  integrované siete infraštruktúry výskumu na vypracovanie a vykonávanie spoločnej stratégie/plánu technického rozvoja a prístrojového vybavenia,

–  odborná príprava personálu na riadenie a prevádzku infraštruktúry výskumu celoeurópskeho záujmu.

3.2.2b  Posilňovanie európskej politiky v oblasti infraštruktúry výskumu a medzinárodnej spolupráce

Tvorcovia politík, financujúce subjekty, resp. poradné skupiny ako ESFRI potrebujú podporu na riadne zosúladenie pri vypracovaní a vykonávaní súdržnej a udržateľnej dlhodobej európskej stratégie v oblasti infraštruktúry výskumu.

Podobne sa podporou strategickej medzinárodnej spolupráce posilní pozícia európskej infraštruktúry výskumu na medzinárodnej úrovni a zabezpečí sa ich globálne prepojenie, ▌interoperabilita a dosah.

Základné línie

–  prieskumy, monitorovanie a posudzovanie infraštruktúry výskumu na úrovni EÚ, ako aj politické štúdie, komunikačné činnosti a odborná príprava, činnosti strategickej medzinárodnej spolupráce v otázkach infraštruktúry výskumu a osobitné činnosti príslušných politických a poradných orgánov.

PILIER II

GLOBÁLNE VÝZVY A KONKURENCIESCHOPNOSŤ EURÓPSKEHO PRIEMYSLU

EÚ stojí pred mnohými výzvami, z ktorých niektoré ▌majú globálny charakter. Týmto mimoriadne zložitým a rozsiahlym problémom ▌treba čeliť spoločne, a hľadanie ich riešení si bude vyžadovať zodpovedajúce náležite vyškolené a zručnosťami vybavené ľudské zdroje, zodpovedajúci objem finančných zdrojov, ako aj primerané úsilie. Ide práve o tie oblasti, kde EÚ musí spolupracovať: inteligentne, flexibilne a spoločne v prospech všetkých našich občanov.

Posilnenie vplyvu možno dosiahnuť zosúladením akcií s inými krajinami a regiónmi sveta v rámci ▌medzinárodnej spolupráce v súlade so smerovaním, ktoré vyplýva z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy. Partneri z celého sveta sa vyzvú, aby sa na základe vzájomnej prospešnosti pridali k spoločnému úsiliu EÚ v rámci výskumu a inovácie zameraných na udržateľný rozvoj.

Výskum a inovácia sú hlavnými hnacími silami udržateľného a inkluzívneho rastu a technologickej a priemyselnej konkurencieschopnosti ▌. Prispejú k nachádzaniu riešení súčasných a budúcich problémov, aby sa čo najskôr zvrátil negatívny a nebezpečný trend, ktorý momentálne spája hospodársky rozvoj ▌s rastúcim využívaním prírodných zdrojov, ako aj rastúcimi spoločenskými výzvami. Výzvy sa tak premenia na nové podnikateľské príležitosti a rýchly prínos pre spoločnosť.

EÚ bude profitovať ako používateľ a tvorca vedomostí, technológií a odvetví, pričom preukáže, ako môže moderná, industrializovaná, udržateľná, inkluzívna, kreatívna, odolná, otvorená a demokratická spoločnosť fungovať a rozvíjať sa. Podporia a posilnia sa čoraz dôležitejšie hospodársko-environmentálno-sociálne príklady udržateľnej ▌ekonomiky, či už ide o zdravie a kvalitu života pre všetkých, odolnú, kreatívnu a inkluzívnu ▌spoločnosť, spoločnosť posilnenú civilnou bezpečnosťou, dostupnú čistú energiu a mobilitu, digitalizované hospodárstvo a spoločnosť, transdisciplinárny a kreatívny priemysel, riešenia založené na kozmických, námorných alebo pozemných technológiách, alebo fungujúce biohospodárstvo vrátane riešení v oblasti potravinárstva a výživy, či udržateľné využívanie prírodných zdrojov▌, ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, pričom všetky tieto aspekty vytvárajú v Európe bohatstvo a kvalitnejšie pracovné miesta. Transformácia priemyslu bude mať zásadný význam, rovnako ako rozvoj inovačných priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ.

Nové technológie ovplyvňujú takmer všetky oblasti politiky. Každá jedna technológia často prináša kombináciu spoločenských a hospodárskych príležitostí, možnosti zvýšiť efektívnosť, kvalitu a zlepšiť verejnú správu, dôsledky pre oblasť zamestnanosti a vzdelávania, ako aj možné riziká v oblasti bezpečnosti, súkromia a etiky. Nevyhnutnou súčasťou politiky v oblasti technológie preto musí byť zvažovanie záujmov, spolupráca jednotlivých odvetví navzájom a formulovanie stratégií.

Výskum a inovácia v rámci tohto piliera programu Horizont Európa sú zoskupené do integrovaných neuzavretých širokých skupín činností. Investície nie sú zamerané na odvetvia, ale skôr na systémové zmeny našej spoločnosti a hospodárstva v smere vektora udržateľnosti. Možno ich dosiahnuť iba vtedy, ak sa do spoločného navrhovania a tvorby výskumu a inovácie zapoja všetci aktéri, vedci, technológovia, výrobcovia, inovátori, podniky, pedagógovia, tvorcovia politiky, občania a organizácie občianskej spoločnosti. Žiaden z ▌klastrov teda nie je určený iba pre jeden okruh aktérov a všetky činnosti sa budú vykonávať hlavne prostredníctvom výskumných a inovačných projektov zameraných na spoluprácu, ktoré sa budú vyberať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov.

Okrem riešenia globálnych výziev sa prostredníctvom činností v klastroch budú rozvíjať a uplatňovať kľúčové podporné a nastupujúce technológie (či už digitálne alebo nie) ako súčasť spoločnej stratégie na podporu vedúceho postavenia EÚ v priemyselnej a sociálnej oblasti. Podľa potreby sa na to použijú vesmírne údaje a služby EÚ. Tento pilier programu Horizont Európa bude pokrývať všetky úrovne technologickej pripravenosti až do 8. úrovne bez toho, aby tým boli dotknuté právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

Prostredníctvom akcií sa vygenerujú nové vedomosti a technologické a netechnologické riešenia, technológie sa prenesú z laboratórií na trh a vyvinú sa aplikácie vrátane pilotných a demonštračných projektov, ktorých súčasťou budú opatrenia na podporu uplatnenia na trhu, posilnenie zapojenia súkromného sektora a stimuly pre normalizačnú činnosť v rámci Únie. Technológia vyžaduje, aby kritická masa európskych výskumných pracovníkov a podnikov vytvorila hlavné svetové ekosystémy, ktorých súčasťou bude špičková technologická infraštruktúra napríklad na skúšanie. Na maximum sa zvýši synergia s ďalšími časťami programu Horizont Európa, najmä EIT, ako aj s ďalšími programami.

Klastre urýchlia zavedenie jedinečných inovácií v EÚ cez širokú škálu vnorených činností vrátane komunikácie, šírenia, využívania, normalizácie a podpory netechnologických inovácií a inovačných mechanizmov plnenia úloh, čím prispejú k vytváraniu spoločenských, regulačných a trhových podmienok priaznivých pre inováciu, ako sú napríklad dohody o inováciách. Vytvorí sa sústava inovačných riešení vychádzajúcich z výskumno-inovačných akcií, ktorá bude zameraná na verejných a súkromných investorov, ako aj iné relevantné programy EÚ, členských štátov alebo regionálne programy. V tejto súvislosti sa vytvorí synergia s tretím pilierom programu Horizont Európa.

Pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu je zásadným faktorom rodová rovnosť. Preto je dôležité zapracovať rodové hľadisko do všetkých globálnych výziev.

1.  KLASTER ZDRAVIE

1.1.  Odôvodnenie

V pilieri sociálnych práv EÚ sa uvádza, že každý má právo na včasný prístup k bezpečnej, cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje sa tým záväzok EÚ, pokiaľ ide o plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa vyžaduje, aby sa do roku 2030 zabezpečila všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov všetkých vekových kategórií, aby nikto neostal opomenutý a zabránilo sa zbytočným úmrtiam.

Zdravé obyvateľstvo má zásadný význam pre stabilnú, udržateľnú a inkluzívnu spoločnosť a zlepšenia v zdravotníctve sú kľúčové pre znižovanie chudoby, riešenie problematiky starnúcej európskej spoločnosti, podporu sociálneho pokroku a prosperity a zvyšovanie hospodárskeho rastu. Podľa prieskumu OECD zvýšenie strednej dĺžky života o 10 % súvisí ▌so zvýšením hospodárskeho rastu o 0,3 až 0,4 % ročne. Stredná dĺžka života v EÚ sa od jej vzniku zvýšila o 12 rokov v dôsledku obrovských zlepšení dosiahnutých v kvalite života, životného prostredia, vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti o jej obyvateľov. V roku 2015 bola celková stredná dĺžka života v EÚ pri narodení 80,6 rokov oproti celosvetovej úrovni 71,4 roka. V posledných rokoch sa v EÚ každý rok zvyšovala v priemere o 3 mesiace. Okrem týchto zlepšení však v osobitných skupinách a v jednotlivých európskych krajinách možno pozorovať sociálne a rodové rozdiely v strednej dĺžke života.

Výskum a inovácia v oblasti zdravia ▌sa významnou mierou podieľali na tomto úspechu, ale aj na zvyšovaní produktivity a kvality v odvetví zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. EÚ však naďalej čelí novým, novo vznikajúcim alebo pretrvávajúcim výzvam, ktoré ohrozujú jej občanov a verejné zdravie, udržateľnosť jej zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany, ako aj konkurencieschopnosť jej odvetvia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné problémy v oblasti zdravia v EÚ patria: prístupnosť a cenová dostupnosť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti; nedostatok účinnej podpory zdravia a prevencie chorôb; nárast neprenosných ochorení; narastajúci počet onkologických ochorení; nárast duševných ochorení; čoraz vyššia odolnosť proti antimikrobiálnym látkam a vznik infekčných epidémií; zvýšené znečistenie životného prostredia; pretrvávanie nerovností v oblasti zdravia medzi krajinami a v rámci nich ▌s neúmerným vplyvom na ľudí, ktorí sú znevýhodnení alebo v zraniteľnej životnej situácii; odhaľovanie, chápanie, kontrola, prevencia a zmiernenie zdravotných rizík vrátane aspektov súvisiacich s chudobou v rýchlo sa meniacom sociálnom, mestskom, vidieckom a prírodnom prostredí; Demografické zmeny vrátane problémov spojených s vekom a rastúce náklady na európske systémy zdravotnej starostlivosti▌ a rastúci tlak na európske odvetvie zdravia a zdravotnej starostlivosti, aby zostalo konkurencieschopné, pokiaľ ide o rozvoj inovácie zdravotníctva v porovnaní ▌s novými globálnymi subjektmi. Okrem toho môže nedôvera voči očkovaniu znížiť imunizáciu istých skupín obyvateľstva.

Tieto problémy v oblasti zdravia sú zložité, prepojené, globálne svojou povahou a vyžadujú si multidisciplinárnu, technickú i netechnickú medziodvetvovú a nadnárodnú spoluprácu. Výskumno-inovačné činnosti vytvoria úzke väzby medzi objavovaním, klinickým, translačným, epidemiologickým, etickým, environmentálnym a sociálno-ekonomickým výskumom, ako aj regulačnými vedami. Ich prostredníctvom sa budú riešiť oblasti nepokrytých klinických potrieb, napríklad vzácne alebo ťažko liečiteľné choroby (onkologické ochorenia, napríklad u detí, alebo rakovina pľúc). Využijú kombinované zručnosti akademickej obce, odborníkov z praxe, regulačných orgánov a priemyslu a posilnia ich spoluprácu so zdravotníckymi a sociálnymi službami, pacientmi, tvorcami politík a občanmi s cieľom zvýšiť účinok verejných finančných prostriedkov prostredníctvom pákového efektu a zabezpečiť využívanie výsledkov v klinickej praxi, ako aj v systémoch zdravotnej starostlivosti zohľadňujúc právomoci členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu a financovanie ich systémov zdravotnej starostlivosti. Plne sa využije genomický a iný multiomický výskum na hraniciach poznania, ako aj postupné zavádzanie prístupov personalizovanej medicíny, ktoré sú relevantné pre riešenie celého spektra neprenosných ochorení, ako aj digitalizácia v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti.

Prostredníctvom výskumu a inovácie sa podporí strategická spolupráca na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zhromaždiť odborné znalosti, kapacity a zdroje potrebné na dosiahnutie pokrytia, rýchlosti a úspor z rozsahu▌, ako aj využívať synergiu, zabrániť duplicite a deliť sa o očakávané prínosy a finančné riziká. V programe Horizont Európa sa podporí synergia v zdravotníckom výskume a inovácii, najmä pokiaľ ide o zložku Zdravie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus.

Digitálne riešenia v oblasti zdravotníctva vytvorili mnohé príležitosti na vyriešenie problémov služieb starostlivosti a ďalších novovznikajúcich problémov starnúcej spoločnosti. Mali by sa naplno využiť príležitosti, ktoré v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti môže poskytnúť digitalizácia, bez toho, aby bolo ohrozené právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Vyvinuli sa digitálne zariadenia a softvér na diagnostiku a liečbu ochorení vrátane chronických, ako aj na uľahčenie samostatného zvládania ochorení zo strany pacientov. Pri lekárskej odbornej príprave a vzdelávaní, ako aj u pacientov a iných prijímateľov zdravotnej starostlivosti sa čoraz častejšie využívajú digitálne technológie s cieľom zabezpečiť prístup k zdravotníckym informáciám, ich výmenu a vytváranie.

Výskumno-inovačné činnosti tejto globálnej výzvy budú rozvíjať vedomostnú základňu, využívať súčasné vedomosti a technológie, upevnia a vytvoria výskumno-inovačnú kapacitu a poskytnú riešenia potrebné na účinnejšiu podporu zdravia a integrovanú prevenciu, diagnostiku, monitorovanie, liečbu, rehabilitáciu a vyliečenie chorôb a (dlhodobú a paliatívnu) starostlivosť. Výsledky výskumu sa premietnu do odporúčaní pre akcie a oznámia sa príslušným zainteresovaným stranám. Lepšie výsledky v oblasti zdravia budú mať za následok zvýšenie blaha a predĺženie strednej dĺžky života, zdravé aktívne životy, zvýšenú kvalitu života a produktivitu▌, viac rokov prežitých v zdraví, ako aj udržateľnosť systémov zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. V súlade s článkom 14 a 15 nariadenia a Charty základných práv sa bude osobitná pozornosť venovať etike, ochrane ľudskej dôstojnosti, rodovým a etnickým otázkam, ako aj potrebám znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Riešenie hlavných zdravotných výziev podporí záväzok EÚ v rámci Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a ďalšie záväzky v kontexte iných organizácií a medzinárodných iniciatív OSN vrátane globálnych stratégií a akčných plánov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Prispeje tiež k plneniu cieľov a stratégií EÚ, najmä k pilieru sociálnych práv EÚ, digitálnemu jednotnému trhu EÚ, smernici EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Európskemu akčnému plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a k vykonávaniu príslušných regulačných rámcov EÚ▌.

Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

1.2.  Oblasti intervencie

1.2.1.  Zdravie počas celého života

Ľudia v zraniteľných fázach života (plod, pôrod, útle detstvo, detstvo, dospievanie, tehotenstvo, dospelosť a neskorá dospelosť) vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo zranením majú osobitné zdravotné potreby, ktoré si vyžadujú lepšie chápanie a prispôsobené riešenia zohľadňujúce rodové a etické aspekty. Umožní to znížiť súvisiace nerovnosti v oblasti zdravia a zlepšiť zdravotné výsledky v prospech aktívneho a zdravého starnutia počas celého života, a to aj prostredníctvom zdravého štartu do života a stravy, ktoré znižujú riziko duševných aj telesných chorôb neskôr v živote. V rámci preventívnych a komunikačných činností sa vezmú do úvahy osobitné vlastnosti konkrétnej cieľovej skupiny:

Základné línie

–  porozumieť vývoj v ranom detstve a proces starnutia počas celého života;

–  zdravie dieťaťa v prenatálnom a neonatálnom období, zdravie matiek, otcov, dojčiat a detí, ako aj úloha rodičov, rodiny a výchovno-vzdelávacích pracovníkov;

–  potreby dospievajúcich v oblasti zdravia vrátane faktorov ovplyvňujúcich duševné zdravie,

–  dôsledky zdravotných postihnutí a zranení,

–  výskum opatrení zameraných na plánovanie, uskutočňovanie a monitorovanie rehabilitácie počas celého života, a najmä program ranej individuálnej rehabilitácie EIRP pre deti so zdravotným postihnutím,

–  zdravé starnutie, nezávislý aktívny život vrátane účasti starších osôb a/alebo osôb so zdravotným postihnutím na spoločenskom živote,

–  vzdelávanie v oblasti zdravia a ▌zdravotná gramotnosť vrátane digitálnej gramotnosti.

1.2.2.  Environmentálne a sociálne determinanty zdravia

Lepšie chápanie zdravotných činiteľov a rizikových faktorov, ktoré určuje sociálne, kultúrne, hospodárske a fyzické prostredie v každodennom živote ľudí a na pracovisku, vrátane vplyvu digitalizácie, mobility ľudí (ako migrácia a cestovanie), znečistenia, výživy, zmeny klímy a ďalších environmentálnych faktorov na zdravie prispeje k identifikácii a zmierneniu zdravotných rizík a hrozieb a k ich prevencii, k zníženiu počtu úmrtí a ochorení v dôsledku vystavenia chemikáliám a znečistenia životného prostredia, k podpore bezpečných, ekologických, zdravých, odolných a udržateľných životných a pracovných prostredí, k propagovaniu zdravého životného štýlu a spotrebiteľského správania a k rozvoju spravodlivej, inkluzívnej a dôveryhodnej spoločnosti. Bude sa zakladať na kohortách obyvateľstva, biomonitoringu človeka a epidemiologických štúdiách.

Základné línie

–  technológie a metodika na posúdenie rizík, vystavenia a vplyvu na zdravie, pokiaľ ide o chemické látky, vonkajšie a vnútorné znečisťujúce látky a iné stresory spojené so zmenou klímy, pracovným prostredím, životným štýlom alebo životným prostredím a kombinované účinky viacerých stresorov,

–  environmentálne, pracovné, sociálno-ekonomické, kultúrne, genetické a behaviorálne faktory ovplyvňujúce telesné a duševné zdravie a blaho ľudí a ich interakcia s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným a znevýhodneným osobám a prípadne záležitostiam špecifickým pre určitý vek a rod, a to vrátane vplyvu navrhovania budov, výrobkov a služieb na zdravie,

–  posudzovanie, riadenie a oznamovanie rizík, prípadne aj s podporou transdisciplinárnych prístupov, ako aj vyspelých nástrojov pre rozhodovanie založené na dôkazoch vrátane nahrádzania skúšok na zvieratách a alternatív k nemu,

–  kapacita a infraštruktúry na bezpečné zhromažďovanie, výmenu, využívanie a opätovné použitie a kombinovanie údajov o všetkých determinantoch zdravia vrátane vystavenia ľudí a zabezpečenie prepojenia s databázami o environmentálnych parametroch, životnom štýle, zdravotnom stave a chorobách v EÚ a na medzinárodnej úrovni,

–  podpora zdravia a opatrenia primárnej prevencie vrátane pracovných aspektov.

1.2.3.  Neprenosné a zriedkavé ochorenia

Neprenosné ochorenia vrátane onkologických a zriedkavých chorôb predstavujú významnú zdravotnú a spoločenskú výzvu a vyvolávajú potrebu lepšieho chápania a taxonómie, ako aj účinnejších prístupov ▌vrátane prístupov personalizovanej medicíny (nazývanej tiež „presná medicína“), v rámci prevencie, diagnostiky, monitorovania, lekárskej starostlivosti, rehabilitácie a liečby, ako aj chápanie multimorbidity.

Základné línie

–  chápanie mechanizmov vedúcich k rozvinutiu neprenosných ochorení vrátane srdcovo-cievnych ochorení,

–  pozdĺžne štúdie obyvateľstva s cieľom podporiť chápanie ukazovateľov zdravia a chorobnosti a pomôcť rozčleniť obyvateľstvo v záujme podpory rozvoja preventívnej medicíny,

–   diagnostické nástroje a techniky pre včasnejšiu a presnejšiu diagnostiku a včasnú starostlivosť prispôsobenú pacientovi, umožňujúce oddialenie a/alebo zvrátenie vývoja choroby,

–   prevencia a skríningové programy v súlade s odporúčaniami WHO, OSN a EÚ a vychádzajúc z týchto odporúčaní,

–   integrované riešenia pre sebamonitorovanie, podporu zdravia, prevenciu chorôb a zvládanie chronických ochorení a multimorbiditu vrátane neurodegeneratívnych a srdcovo-cievnych ochorení,

–   liečba, vyliečenie alebo iná terapia, a to vrátane farmakologickej aj nefarmakologickej liečby,

–   paliatívna starostlivosť,

–  oblasti vysoko nenaplnenej klinickej potreby, ako sú zriedkavé ochorenia vrátane onkologických chorôb u detí,

–   posudzovanie porovnateľnej účinnosti intervencií a riešení, a to aj na základe údajov z praxe RWD,

–   implementačný výskum s cieľom rozšíriť zdravotnícke intervencie a podporiť ich zohľadnenie v politikách a systémoch v oblasti zdravia,

–  prehlbovanie výskumu a zlepšenie informácií, starostlivosti a liečby zriedkavých chorôb vrátane personalizovanej medicíny.

1.2.4.  Infekčné choroby vrátane chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení

Ochrana ľudí pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia je veľkou výzvou pre verejné a svetové zdravotníctvo a vyžaduje si účinnú medzinárodnú spoluprácu na úrovni EÚ aj na svetovej úrovni. To bude zahŕňať chápanie a prevenciu, pripravenosť, včasné odhaľovanie a reakciu výskumnej sféry na ohniská chorôb, liečbu a vyliečenie infekčných chorôb vrátane chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení, ako aj riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie (AMR) na základe prístupu jedného zdravia.

Základné línie

–  chápanie mechanizmov súvisiacich s infekciami,

–  faktory vzniku a opätovného výskytu infekčných chorôb a ich šírenia vrátane prenosu zo zvierat na ľudí (zoonóza) alebo z iných častí životného prostredia (voda, pôda, rastliny, potraviny) na ľudí, ako aj vplyv zmeny klímy a vývoja ekosystémov na dynamiku infekčných chorôb,

–  predpovedanie, včasné a rýchle odhaľovanie, kontrola a dohľad nad infekčnými chorobami, infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a faktormi súvisiacimi so životným prostredím,

–  boj proti antimikrobiálnej rezistencii vrátane epidemiológie, prevencie, diagnostiky, ako aj vývoja nových antimikrobiálnych a očkovacích látok,

–  očkovacie látky vrátane platformových technológií pre očkovacie látky, diagnostika, liečba a vyliečenie v prípade infekčných chorôb vrátane komorbidity a koinfekcií,

–  riešenie nízkej zaočkovanosti, chápanie nedôvery voči očkovaniu a budovanie dôvery,

–  účinná pripravenosť na mimoriadne situácie v oblasti zdravia, opatrenia a stratégie zamerané na reakciu a obnovu vrátane účasti komunít a ich koordinácia na regionálnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ,

–  prekážky brániace realizácii a prijímaniu lekárskych intervencií do klinickej praxe, ako aj do systému zdravotnej starostlivosti,

–  cezhraničné aspekty infekčných chorôb a osobitné výzvy v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ako sú napríklad AIDS, tuberkulóza a tropické choroby vrátane malárie, aj pokiaľ ide o migračné toky a vo všeobecnosti zvýšenú mobilitu ľudí.

1.2.5.  Nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny

Zdravotnícke technológie a nástroje majú zásadný význam pre verejné zdravie a do veľkej miery prispeli k dôležitým zlepšeniam kvality života a zdravia ľudí v EÚ a ich zdravotnej starostlivosti. Hlavnou strategickou výzvou je preto navrhnutie, vývoj, dodanie▌, implementácia a vyhodnotenie vhodných, dôveryhodných, bezpečných, používateľsky ústretových a nákladovo efektívnych nástrojov a technológií v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a starnúcej spoločnosti. Patria medzi ne kľúčové podporné technológie od biomateriálov až po biotechnológie, ako aj metódy na úrovni bunky, multiomika a postupy systémovej medicíny, umelá inteligencia a iné digitálne technológie, ktoré ponúkajú výrazné zlepšenia oproti existujúcim riešeniam a navyše stimulujú konkurencieschopný a udržateľný zdravotnícky priemysel, ktorý vytvára vysokohodnotné pracovné miesta. Európsky zdravotnícky priemysel je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva EÚ, ktorého podiel na HDP je 3 % a zamestnáva 1,5 milióna ľudí. Na zaistenie prijateľnosti nových technológií, metodík a nástrojov treba čím skôr zapojiť relevantné zainteresované strany a zohľadniť netechnologický rozmer. To zahŕňa občanov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov.

Základné línie

–  nástroje a technológie určené na uplatňovanie v celom spektre zdravotníctva a pri každej zdravotnej indikácii vrátane funkčnej poruchy,

–  integrované nástroje, technológie, zdravotnícke pomôcky, lekárske snímkovanie, biotechnológie, nanomedicína a pokročilé liečebné postupy (vrátane bunkovej a génovej terapie) a digitálne riešenia pre zdravie ľudí a zdravotnú starostlivosť vrátane umelej inteligencie, mobilných riešení a telezdravia a zároveň v relevantných prípadoch riešenie aspektov nákladovo efektívnej výroby v ranej fáze (s cieľom optimalizovať výrobnú fázu a inovačný potenciál, aby boli lieky a pomôcky cenovo dostupné),

–  pilotné projekty, rozsiahle zavádzanie, optimalizácia a inovačné obstarávanie technológií a nástrojov v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti v skutočných podmienkach vrátane klinického skúšania a implementačného výskumu vrátane diagnostiky založenej na personalizovanej medicíne,

–  inovačné procesy a služby na vývoj, výrobu a rýchle dodanie nástrojov a technológií pre oblasť zdravia a zdravotnej starostlivosti,

–  bezpečnosť, účinnosť, nákladová efektívnosť, interoperabilita a kvalita nástrojov a technológií pre oblasť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti, ako aj ich etický, právny a spoločenský vplyv vrátane faktorov spoločenskej prijateľnosti,

–  regulačná veda a normy pre technológie a nástroje pre oblasť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti,

–  správa údajov týkajúcich sa zdravia vrátane ich interoperability, integrácie, analytických a vizualizačných metód, procesov rozhodovania, ktorá sa zakladá na umelej inteligencii, hĺbková analýza údajov, technológie veľkých dát, bioinformatika a vysokovýkonné počítačové technológie na podporu personalizovanej medicíny vrátane prevencie a na optimalizáciu cesty k zdraviu.

1.2.6.  Systémy zdravotnej starostlivosti

Zdravotnícke systémy sú kľúčovým prvkom sociálnych systémov EÚ a v roku 2017 zamestnávali 24 miliónov ľudí v sektore zdravotníctva a sociálnej práce. Hlavnou prioritou členských štátov je zaistiť bezpečnosť systémov zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosť pre všetkých, integrovanosť, nákladovú efektívnosť, odolnosť, udržateľnosť a dôveryhodnosť, poskytovanie včasných a relevantných služieb, a tiež znížiť nerovnosti aj prostredníctvom rozvoja potenciálu inovácie založenej na údajoch a digitálnej inovácie v záujme lepšej zdravotnej a individualizovanej starostlivosti na základe otvorenej a bezpečnej európskej dátovej infraštruktúry. Nové príležitosti, ako je zavedenie 5G, koncepcia digitálnych dvojčiat a internet vecí posunú digitálnu transformáciu v oblasti zdravotníctva a starostlivosti ďalej vpred.

Základné línie

–  podpora vedomostnej základne pre reformy zdravotníckych systémov a politík v Európe a za jej hranicami,

–  nové modely a prístupy pre zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť vrátane prístupov personalizovanej medicíny, riadiace a organizačné aspekty a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú,

–  zlepšenie hodnotenia zdravotníckych technológií,

–  vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,

–  budúci zdravotnícky personál a jeho potreby vrátane digitálnych zručností,

–  zlepšovanie včasných, spoľahlivých, bezpečných a dôveryhodných zdravotných informácií a využívanie/opätovné využívanie údajov týkajúcich sa zdravia vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitou pozornosťou ochrane údajov vrátane zneužívania informácií o osobnom životnom štýle a zdraví, bezpečnosť, prístupnosť, interoperabilita, normy, porovnateľnosť a integrita,

–  odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnym inováciám,

–  riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, sebamonitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravotníctva a sociálnej práce v záujme integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa a zohľadňujúc právo na rovnaký prístup,

–  údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni vychádzajúc zo súčasných vedomostí a databáz.

2.  KLASTER KULTÚRA, KREATIVITA A INKLUZÍVNA SPOLOČNOSŤ

2.1.  Odôvodnenie

EÚ jedinečným spôsobom kombinuje hospodársky rast s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a sociálnymi politikami s vysokou mierou sociálneho začlenenia, spoločnými hodnotami zahŕňajúcimi demokraciu, ľudské práva, rodovú rovnosť a bohatú rozmanitosť. Tento model sa neustále vyvíja a musí sa zaoberať výzvami, ako sú okrem iného globalizácia a technologická zmena a rastúce nerovnosti.

EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, posilňovať vzdelávanie, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť dodržiavanie ľudských práv, posilňovať kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a posilňovať postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie. Riadenie migrácie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami. Úloha výskumu a inovácie v spoločenských a humanitných vedách, v umení a v kultúrnom a kreatívnom priemysle zohráva významnú úlohu pri riešení týchto výziev a dosahovaní cieľov EÚ. Vo všetkých oblastiach intervencie v rámci tohto klastra sú zahrnuté najmä aspekty spoločenských a humanitných vied.

Rozsah, zložitosť, medzigeneračný a nadnárodný charakter výziev si vyžaduje viacúrovňové opatrenia EÚ. Riešenie takýchto závažných sociálnych, politických, kultúrnych a hospodárskych otázok len na národnej úrovni by mohlo byť ohrozené neefektívnym využívaním zdrojov, fragmentáciou prístupov a rozdielnymi normami týkajúcimi sa vedomostí a kapacity.

Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami v týchto oblastiach: demokratická zmena, pracovné miesta, rast a investície, spravodlivosť a základné práva, migrácia, prehĺbená a spravodlivejšia európska menová únia, jednotný digitálny trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporí aj Európsky pilier sociálnych práv a globálny pakt o migrácii. Využije sa synergia s programom Spravodlivosť a s programom Práva a hodnoty, ktoré podporujú činnosti v oblasti prístupu k spravodlivosti, práv obetí, rodovej rovnosti, nediskriminácie, ochrany údajov a podpory európskeho občianstva, ako aj s programami Kreatívna Európa a Digitálna Európa, Erasmus, Erasmus+ a Európsky sociálny fond Plus.

Činnosťami sa priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.

2.2.  Oblasti intervencie

2.2.1.  Demokracia a správa

Zdá sa, že dôvera v demokraciu a tradičné politické inštitúcie klesá. Rozčarovanie z politiky sa čoraz intenzívnejšie prejavuje vo forme protisystémových a populistických strán a rastúceho nacionalizmu. Situáciu navyše okrem iného zhoršujú sociálno-ekonomické nerovnosti, silné migračné toky a obavy o bezpečnosť. Reakcia na súčasné a budúce výzvy si vyžaduje nový pohľad na to, ako sa demokratické inštitúcie na všetkých úrovniach musia prispôsobiť v kontexte väčšej rozmanitosti, globálnej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a digitalizácie, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú skúsenosti občanov s demokratickými diskusiami, praxou a inštitúciami.

Základné línie

–  história, vývoj a účinnosť demokracií na rôznych úrovniach a v rôznych formách, úloha vzdelávania, kultúrna politika a politika v oblasti mládeže ako základných oporných prvkov demokratického občianstva,

–  úloha sociálneho kapitálu a prístup ku kultúre pri posilňovaní demokratického dialógu a občianskej účasti, otvorenosti a dôvery spoločností,

–  inovačné a zodpovedné prístupy k podpore transparentnosti, prístupnosti, reaktívnosti, zodpovednosti, dôveryhodnosti, odolnosti, účinnosti a legitímnosti demokratickej správy pri plnom dodržiavaní právnych zásad vzťahujúcich sa na základné a ľudské práva a právny štát,

–  stratégie na riešenie problému populizmu, rasizmu, polarizácie, korupcie, extrémizmu, radikalizácie, terorizmu, a to vrátane posilnenia postavenia a angažovanosti občanov,

–  analýza a rozvoj sociálneho, hospodárskeho a politického začleňovania a medzikultúrnej dynamiky v Európe i mimo nej,

–  lepšie pochopenie úlohy novinárskych štandardov a obsahu vytvoreného používateľmi v čoraz prepojenejšej spoločnosti a vývoj nástrojov na boj proti dezinformáciám,

–  úloha multikultúrnej identity vrátane identity duchovnej vo vzťahu k demokracii, občianstvu a politickej angažovanosti, ako aj základné hodnoty EÚ, ako sú úcta, tolerancia, rodová rovnosť, spolupráca a dialóg,

–  podpora výskumu v záujme pochopenia identity a pocitu príslušnosti vo vzťahu ku komunitám, regiónom a národom;

–  vplyv technologického a vedeckého pokroku vrátane veľkých dát (big data), online sociálnych sietí a umelej inteligencie na demokraciu, súkromie a slobodu prejavu,

–  poradná, participatívna a priama demokracia a správa a aktívne a inkluzívne občianstvo vrátane digitálneho rozmeru,

–  vplyv hospodárskych a sociálnych nerovností na politickú účasť a demokratickú správu, a výskum toho, do akej miery môže prispieť k zvráteniu nerovností a boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane rodovej a k odolnejšej demokracii,

–  ľudský, sociálny a politický rozmer trestnej činnosti, dogmatizmu a radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré si osvojili alebo by si mohli osvojiť takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť dotknuté,

–  boj proti dezinformáciám, falošným správam a nenávistným prejavom a ich vplyv na formovanie verejnej sféry,

–  EÚ ako medzinárodný a regionálny aktér v oblasti multilaterálnej správy vrátane nových prístupov k vedeckej diplomacii,

–  efektívnosť systémov súdnictva a lepší prístup k spravodlivosti na základe nezávislosti súdnictva a jeho zásad, ako aj ľudských práv a spravodlivé, účinné a transparentné procesné metódy v občianskych aj trestných veciach.

2.2.2.  Kultúrne dedičstvo

Európske kultúrne a kreatívne sektory budujú mosty medzi umením, kultúrou, duchovným presvedčením a skúsenosťami a kultúrnym dedičstvom, podnikaním a technológiami. Kultúrny a kreatívny priemysel navyše zohráva kľúčovú úlohu v reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje šírenie inovácie do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod, médiá a digitálne technológie a inžinierstvo. Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou kultúrnych a kreatívnych odvetví, predstavuje osnovu nášho života, má svoj význam pre komunity, skupiny a spoločnosti a dáva pocit spolupatričnosti. Prepája minulosť s budúcnosťou našej spoločnosti. Lepšie chápanie nášho kultúrneho dedičstva a toho, ako sa toto dedičstvo vníma a interpretuje, má mimoriadny význam pre formovanie inkluzívnej spoločnosti v Európe a v celom svete. Je to tiež hnacia sila európskeho, národného, regionálneho a miestneho hospodárstva a bohatý zdroj inšpirácie pre kultúrny a kreatívny priemysel. Sprístupnenie, ochrana, zabezpečenie a obnova, výklad a využívanie plného potenciálu nášho kultúrneho dedičstva sú kľúčovými výzvami pre súčasné aj budúce generácie. Hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo je hlavnou predlohou a inšpiráciou pre umenie, tradičné remeslá, kultúrne, kreatívne a podnikateľské odvetvia, ktoré sú motorom udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú zahraničný obchod. V tomto zmysle treba inováciu aj odolnosť kultúrneho dedičstva posúdiť v spolupráci s miestnymi komunitami a príslušnými zainteresovanými stranami. Môže slúžiť aj ako faktor kultúrnej diplomacie a ako faktor formovania identity a kultúrnej a sociálnej súdržnosti.

Základné línie

–  štúdie a vedy zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom s využitím špičkových technológií a inovačných metodík vrátane digitálnych,

–  prístup ku kultúrnemu dedičstvu a jeho zdieľanie vďaka inovačným štruktúram a využitiam a modelom participatívneho riadenia,

–  výskum prístupnosti kultúrneho dedičstva prostredníctvom nových technológií, ako sú cloudové služby, okrem iného aj prostredníctvom priestoru spolupráce zameraného na európske kultúrne dedičstvo, ako aj podpora a uľahčovanie prenosu know-how a zručností. Tomu bude predchádzať posúdenie vplyvu,

–  udržateľné modely podnikania s cieľom posilniť finančné základy sektora kultúrneho dedičstva,

–  prepojenie kultúrneho dedičstva s rozvíjajúcim sa kreatívnym sektorom vrátane interaktívnych médií a sociálnej inovácie,

–  prínos kultúrneho dedičstva k udržateľnému rozvoju ochranou, zabezpečením, rozvíjaním a obnovou kultúrneho prostredia, pričom EÚ má plniť funkciu laboratória pre inováciu založenú na kultúrnom dedičstve a udržateľný kultúrny cestovný ruch,

–  ochrana, zabezpečenie, zhodnocovanie, obnova a udržateľná správa kultúrneho dedičstva a jazykov vrátane využívania tradičných zručností a remesiel alebo špičkových technológií vrátane digitálnych,

–  vplyv kultúrnej pamäte, tradícií, vzorcov správania, vnímania, presvedčenia, hodnôt, pocitu spolupatričnosti a identity. Úloha kultúry a kultúrneho dedičstva v multikultúrnych spoločnostiach a vzorce kultúrneho začleňovania a vylúčenia.

2.2.3.  Spoločenská a hospodárska transformácia

Európske spoločnosti prechádzajú zásadnými spoločensko-ekonomickými a kultúrnymi zmenami, najmä v dôsledku globalizácie a technologických inovácií. Vo väčšine európskych krajín sa zároveň prehĺbila príjmová nerovnosť(13). Potrebné sú progresívne politiky na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, rodovej rovnosti, životnej úrovne a na zvrátenie nerovnosti, zvýšenie produktivity (vrátane pokroku v jej meraní), zníženie spoločensko-geografickej nerovnosti a posilnenie ľudského kapitálu, na chápanie výziev spojených s migráciou a integráciou a reakciu na ne a na podporu medzigeneračnej solidarity, medzikultúrneho dialógu a sociálnej mobility. Prístupné a inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy vysokej kvality sú potrebné na dosiahnutie spravodlivejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.

Základné línie

–  vedomostná základňa pre poradenstvo v oblasti investícií a politík (najmä vzdelávanie a odborná príprava) pre zručnosti s vysokou pridanou hodnotou, produktivitu, sociálnu mobilitu, rast, sociálnu inováciu a tvorbu pracovných miest, Úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri boji s nerovnosťou a ako základ pre začleňovanie vrátane predchádzania študijnému neúspechu,

–  sociálna udržateľnosť nad rámec ukazovateľov založených na HDP, najmä pokiaľ ide o nové hospodárske a podnikateľské modely a nové finančné technológie,

–  štatistické a iné hospodárske nástroje na lepšie chápanie rastu a inovácie v kontexte stagnujúcej produktivity a/alebo štrukturálnych zmien v hospodárstve,

–  nové modely správy v novovznikajúcich hospodárskych oblastiach a inštitúciách na trhu,

–  nové formy práce, úloha práce, zvyšovanie úrovne zručností, trendy a zmeny na trhoch práce a v otázke príjmov v súčasných spoločnostiach, ako aj ich vplyv na rozdelenie príjmov, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, pracovné prostredie, nediskrimináciu vrátane rodovej rovnosti a sociálneho začlenenia,

–  lepšie pochopenie spoločenských zmien v Európe a ich vplyvu,

–  účinky sociálnej, technologickej a hospodárskej transformácie na prístup k bezpečnému, zdravému, cenovo dostupnému a udržateľnému bývaniu,

–  daňovo-dávkové systémy spolu s politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnych investícií s cieľom zvrátiť nerovnosti spravodlivo a udržateľne a riešiť vplyv technológií, demografie a rozmanitosti,

–  inkluzívne a udržateľné modely rozvoja a rastu pre mestské, polomestské a vidiecke prostredia,

–  chápanie mobility ľudí a jej vplyvov v kontexte spoločenskej a hospodárskej transformácie, vnímané v globálnom aj miestnom rozsahu v záujme lepšieho riadenia migrácie, rešpektovanie odlišností, dlhodobá integrácia migrantov vrátane utečencov a vplyv súvisiacich politických opatrení, rešpektovanie medzinárodných záväzkov a ľudských práv a otázok rozvojovej pomoci a spolupráce, širší a lepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave, trhu práce, kultúre, podporným službám, aktívnemu a inkluzívnemu občianstvu, najmä pre zraniteľné osoby vrátane migrantov,

–  riešenie hlavných výziev, ktoré sa týkajú európskych modelov sociálnej súdržnosti, prisťahovalectva, integrácie, demografických zmien, starnutia, zdravotného postihnutia, vzdelávania, chudoby a sociálneho vylúčenia,

–   pokročilé stratégie a inovačné metódy v záujme rodovej rovnosti vo všetkých hospodárskych a kultúrnych oblastiach a s cieľom riešiť otázku rodových predsudkov a rodovo motivovaného násilia,

–  systémy vzdelávania a odbornej prípravy na podporu a čo najlepšie využívanie digitálnej transformácie EÚ, ako aj na riadenie rizík vyplývajúcich z globálnej prepojenosti a technologických inovácií, najmä vznikajúcich online rizík, etických otázok, spoločensko-ekonomickej nerovnosti a radikálnych zmien na trhoch,

–  modernizácia orgánov verejnej správy a systémov riadenia s cieľom zapojiť občanov a splniť ich očakávania vo vzťahu k poskytovaniu služieb, transparentnosti, prístupnosti, otvorenosti, zodpovednosti a zamerania na používateľa.

3.  KLASTER CIVILNÁ BEZPEČNOSŤ PRE SPOLOČNOSŤ

3.1.  Odôvodnenie

Európska spolupráca prispela k bezprecedentnému obdobiu mieru, stability a prosperity na európskom kontinente. Európa však musí naďalej reagovať na výzvy vyplývajúce z pretrvávajúcich hrozieb pre bezpečnosť našej stále komplexnejšej a viac digitalizovanej spoločnosti. Teroristické útoky a radikalizácia, ako aj kybernetické útoky a hybridné hrozby vyvolávajú veľké obavy o bezpečnosť a mimoriadny tlak na spoločnosti. Pozornosť si vyžadujú aj nové bezpečnostné hrozby, ktoré v blízkej budúcnosti spôsobia nové technológie. Bezpečnosť a prosperita v budúcnosti závisia od zlepšenia schopnosti ochrániť Európu pred takýmito hrozbami. Nemožno k nim pristupovať čisto technicky, vyžadujú si znalosť ľudí, ich histórie, kultúry a správania a zahŕňajú aj etické úvahy o rovnováhe medzi bezpečnosťou a slobodou. Európa musí okrem toho zabezpečiť vlastnú nezávislosť od technológií, ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti, a podporovať vývoj prelomových bezpečnostných technológií.

Európski občania, štátne inštitúcie, orgány EÚ a hospodárstvo musia byť chránené pred pretrvávajúcimi hrozbami terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania so strelnými zbraňami, drogami a ľuďmi, ako aj obchodovania s kultúrnymi statkami. Na zlepšenie verejných politík z hľadiska bezpečnosti treba lepšie pochopiť ľudské a spoločenské rozmery trestnej činnosti a násilnej radikalizácie. Zásadný význam má aj posilnenie ochrany a bezpečnosti lepším riadením aj námorných a pozemných hraníc. Počítačová kriminalita je na vzostupe a súvisiace riziká sa spolu s digitalizáciou hospodárstva a spoločnosti diverzifikujú. Európa musí pokračovať vo svojom úsilí o zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, súkromia na internete, ochrany osobných údajov a boja proti šíreniu nepravdivých a škodlivých informácií s cieľom chrániť demokratickú, spoločenskú a hospodársku stabilitu. Ďalej treba vyvinúť ďalšie úsilie na obmedzenie účinkov extrémnych výkyvov počasia, ktoré sa zhoršujú pod vplyvom zmeny klímy (povodne, búrky, vlny horúčav alebo suchá vedúce k lesným požiarom, degradácia pôdy a iné prírodné katastrofy ako zemetrasenia), na životy a živobytie ľudí. Prírodné alebo ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy môžu ohroziť dôležité spoločenské funkcie a kritickú infraštruktúru, ako je napríklad komunikácia, zdravotníctvo, potraviny, pitná voda, dodávky energie, doprava, bezpečnosť a verejná správa.

Vyžaduje si to tak technický výskum, ako aj výskum súvisiacich ľudských faktorov s cieľom zvýšiť odolnosť voči katastrofám, a to prípadne aj skúšaním aplikácií, odbornou prípravou a kybernetickou hygienou a vzdelávaním. Treba ďalšie úsilie na vyhodnotenie výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti a podporu ich uplatnenia.

Cieľom tohto klastra je hľadanie synergie najmä s týmito programami: Fond pre vnútornú bezpečnosť, Fond pre integrované riadenie hraníc a program Digitálna Európa, ako aj zlepšenie spolupráce v oblasti výskumu a inovácie medzivládnych agentúr a organizácií, a to aj prostredníctvom mechanizmov výmeny a konzultácií, napríklad v oblasti intervencie Ochrana a bezpečnosť.

Výskum v oblasti bezpečnosti je súčasťou širšej komplexnej reakcie EÚ na bezpečnostné hrozby. Prispieva k procesu rozvoja spôsobilostí tým, že v budúcnosti umožní dostupnosť technológií, techník a aplikácií s cieľom odstrániť príslušné nedostatky v spôsobilostiach, ktoré odhalili tvorcovia politík, odborníci a organizácie občianskej spoločnosti. Financovanie výskumu z rámcového programu EÚ už predstavuje približne 50 % z celkových verejných finančných prostriedkov na výskum bezpečnosti v EÚ. Dostupné nástroje vrátane európskych vesmírnych programov (Galileo a EGNOS, Copernicus, získavanie informácií o situácii vo vesmírnom priestore a vládna satelitná komunikácia) sa budú využívať v plnej miere. Výskumná a inovačná činnosť v rámci tohto programu sa bude zameriavať výlučne na civilné aplikácie, keďže však ide o oblasti s technológiou s dvojakým použitím, bude snaha o koordináciu s obranným výskumom financovaným z EÚ s cieľom posilniť synergiu. Zamedzí sa duplicite vo financovaní. Cezhraničná spolupráca prispieva k rozvoju jednotného európskeho trhu s cennými papiermi a zlepšeniu výkonnosti priemyslu, čo podporuje nezávislosť EÚ. Primeraná pozornosť sa bude venovať tomu, ako bezpečnosť vnímajú a chápu ľudia.

Bezpečnostný výskum je reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať o „bezpečnú a chránenú Európu“, čím prispieva ku skutočnej a účinnej bezpečnostnej únii.

Činnosťami sa priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.

3.1.1.   Spoločnosť odolná proti katastrofám

Katastrofy môžu pochádzať z rôznych zdrojov (prírodných či spôsobených ľudskou činnosťou) vrátane teroristických útokov, súvisieť so zmenou klímy a iných extrémnymi udalosťami (vrátane vzostupu hladiny morí), ale aj z lesných požiarov, vlny horúčav, povodní, sucha, dezertifikácie, zemetrasení, cunami a sopečnej činnosti, z kríz spôsobených nedostatkom vody, z prejavov počasia vo vesmíre, priemyselných a dopravných katastrof, udalostí súvisiacich s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými udalosťami, ako aj z následných kaskádových rizík. Cieľom je predchádzať stratám na životoch, poškodeniu zdravia a životného prostredia, traumám aj hospodárskym a materiálnym škodám spôsobeným katastrofami a znižovať ich počet, zaistiť potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť dodávok liekov a lekárskych služieb a bezpečnosť dodávok vody, ako aj zlepšiť pochopenie rizika katastrof a znižovať ho a zlepšiť obnovu po katastrofe. Z toho vyplýva celé spektrum otázok krízového riadenia: od prevencie a prípravy, cez krízové riadenie a riadenie po kríze až po odolnosť.

Základné línie

–  technológie, spôsobilosti a správa týkajúce sa prvých záchranárov pri núdzových operáciách v krízových a katastrofických situáciách a situáciách po kríze a v počiatočnej fáze obnovy,

–  schopnosť spoločnosti lepšie riadiť a znižovať riziko katastrof a predchádzať im, a to aj riešeniami inšpirovanými prírodou, zdokonaľovaním spôsobilostí predpovedania, prevencie, pripravenosti a reakcie na súčasné a nové riziká a reťazové reakcie, posudzovaním vplyvov a lepším pochopením ľudského faktora pri riadení rizík a stratégií oznamovania rizík,

–  účinnejšia podpora filozofie sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof, aby opätovná výstavba bola lepšia, než predošlá, lepším pochopením obnovy po katastrofe a preskúmanie účinnejšieho vyhodnocovania rizika po katastrofe,

–  interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej operačnej spolupráce a integrovaného trhu EÚ.

3.1.2.   Ochrana a bezpečnosť

Občanov treba chrániť pred bezpečnostnými hrozbami z trestnej činnosti vrátane teroristických útokov a hybridných hrozieb, chrániť ľudí, verejné priestory a kritické infraštruktúry pred fyzickými (vrátane CBRN-E) a kybernetickými útokmi, bojovať proti terorizmu a násilnej radikalizácii vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim, predchádzať závažnej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim (ako napríklad pirátstvo a falšovanie produktov), podporovať obete, sledovať finančné toky z trestnej činnosti, vyvíjať nové forenzné spôsobilosti, podporiť využívanie údajov na presadzovanie práva a zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnosti v oblasti presadzovania práva, posilniť spôsobilosti v oblasti ochrany hraníc, podporovať riadenie vzdušných, pozemných a námorných hraníc EÚ, pokiaľ ide o pohyb osôb a tovarov, a pochopiť ľudský faktor vo všetkých týchto bezpečnostných hrozbách a v rámci ich predchádzania a zmierňovania. Je nevyhnutné zachovať flexibilitu v záujme rýchleho riešenia nových a nepredvídaných bezpečnostných problémov, ktoré môžu vzniknúť.

Základné línie

–  inovačné prístupy a technológie pre bezpečnostných odborníkov (ako policajné sily, hasičské zbory, zdravotnícke služby, hraničná a pobrežná stráž, colné úrady), najmä v kontexte digitálnej transformácie a interoperability bezpečnostných síl, prevádzkovateľov infraštruktúry, organizácií občianskej spoločnosti a správcov otvorených priestorov,

–  analýza javu cezhraničnej trestnej činnosti, pokročilé metódy rýchlej, spoľahlivej, normalizovanej a výmeny a zberu údajov aj najlepších postupov na posilnenie súkromia,

–  ľudský a spoločensko-ekonomický rozmer trestnej činnosti a násilnej radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré vykazujú alebo by mohli vykazovať takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené, vrátane pochopenia teroristických motívov a presvedčení a trestných činov na základe pohlavia, sexuálnej orientácie alebo rasovej diskriminácie a boj proti nim,

—  analýza bezpečnostných aspektov nových technológií, akými sú sekvencovanie DNA, modifikácia genómu, nanomateriály a funkčné materiály, umelá inteligencia, autonómne systémy, drony, robotika, kvantová výpočtová technika, kryptomeny, 3D tlač a nositeľné zariadenia, blockchain, ako aj zlepšenie informovanosti verejnosti, orgánov verejnej správy a priemyslu s cieľom predchádzať vzniku nových bezpečnostných rizík aj dôsledkom uvedených nových technológií a znižovať existujúce riziká,

–  lepšie spôsobilosti v oblasti prognózovania a analýz na účely tvorby politík a v súvislosti bezpečnostnými hrozbami na strategickej úrovni,

–  ochrana kritickej infraštruktúry a otvorených a verejných priestranstiev pred fyzickými, digitálnymi a hybridnými hrozbami vrátane účinkov zmeny klímy,

–  monitorovanie dezinformácií a nepravdivých správ s dôsledkami pre bezpečnosť a boj proti nim, a to aj vyvinutím spôsobilostí na odhaľovanie zdrojov manipulácie,

–  rozvoj technológií pre civilné aplikácie s cieľom prípadného posilnenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami,

–  interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej, medzivládnej a medziagentúrnej operačnej spolupráce a rozvoj integrovaného trhu EÚ,

–  vývoj nástrojov a metód na účinnú a efektívnu integrovanú správu hraníc, najmä s cieľom zvýšiť reakcieschopnosť a zlepšiť schopnosť monitorovať pohyb na vonkajších hraniciach, a tak posilniť odhaľovanie rizík, reakcie na incidenty a prevenciu trestnej činnosti,

–  odhaľovanie podvodných činností na hraničných priechodoch a naprieč dodávateľským reťazcom vrátane identifikácie pozmenených alebo inak manipulovaných dokladov a odhaľovania obchodovania s ľuďmi a nezákonným tovarom,

–  zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnosti v oblasti presadzovania práva, najmä vzhľadom na rýchly technologický pokrok, vrátane dôvernosti a integrity informácií a vysledovateľnosti všetkých transakcií a ich spracovania,

–  vyvíjanie techník na identifikáciu falšovaných produktov, zlepšenie ochrany originálnych súčiastok a tovaru a na kontrolu prepravovaných produktov.

3.1.3.   Kybernetická bezpečnosť

Škodlivá kybernetická činnosť ohrozuje nielen našu ekonomiku, ale aj samotné fungovanie našej demokracie, naše slobody a naše hodnoty. Kybernetické hrozby sú často kriminálnej povahy, sú motivované ziskom, ale môžu mať aj politický a strategický charakter. Naša budúca bezpečnosť, sloboda, demokracia a prosperita závisia od zvýšenia našej schopnosti chrániť EÚ pred kybernetickými hrozbami. Digitálna transformácia si vyžaduje podstatné zlepšenie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť ochranu veľkého počtu zariadení internetu vecí, ktoré majú byť pripojené k internetu, a bezpečnú prevádzku sietí a informačných systémov vrátane tých, ktoré sa týkajú rozvodných sietí, dodávok a distribúcie pitnej vody, vozidiel a dopravných systémov, nemocníc, financií, verejných inštitúcií, tovární a domácností. Európa musí budovať odolnosť proti kybernetickým útokom a účinne odrádzať páchateľov a zároveň zabezpečiť posilnenie ochrany údajov a slobôd občanov. Je v záujme Únie zabezpečiť, aby rozvíjala a udržiavala základné strategické kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti na zabezpečenie jednotného digitálneho trhu, a najmä na zabezpečenie ochrany kritických sietí a informačných systémov a na poskytovanie kľúčových služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Únia musí byť schopná autonómne zabezpečovať svoje digitálne aktíva a konkurovať na globálnom trhu kybernetickej bezpečnosti.

Základné línie

–  technológie v celom digitálnom hodnotovom reťazci (od bezpečných komponentov a postkvantovú kryptografiu až po samoopravný softvér a siete),

–  technológie, metódy, normy a odporúčané postupy na riešenie hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, predvídanie budúcich potrieb a udržanie konkurencieschopného európskeho priemyslu vrátane nástrojov na elektronickú identifikáciu, odhaľovanie hrozieb, kybernetickú hygienu, ako aj zdrojov na odbornú prípravu a vzdelávanie,

–  otvorená spolupráca pre Európsku sieť a centrum kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť.

4.   KLASTER DIGITALIZÁCIA, PRIEMYSEL A KOZMICKÝ PRIESTOR

4.1.   Odôvodnenie

Na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu a schopnosti riešiť budúce globálne výzvy musí EÚ zvýšiť svoju technologickú nezávislosť a svoje vedecké, technické a priemyselné kapacity v kľúčových oblastiach, ktoré sú základom transformácie nášho hospodárstva, pracovných miest a spoločnosti.

Na priemysel EÚ pripadá pätina pracovných miest, dve tretiny investícií súkromného sektora do výskumu a vývoja a 80 % vývozu. Nová vlna inovácií, do ktorej patrí zlučovanie fyzických a digitálnych technológií, prinesie priemyslu EÚ úžasné príležitosti a zlepší kvalitu života občanov Únie.

Hlavným hnacím motorom je digitalizácia. Keďže sa naďalej rýchlo šíri všetkými odvetviami, investície do prioritných oblastí od dôveryhodnej umelej inteligencie po internet novej generácie, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, fotoniku, kvantové technológie, robotiku a mikro- a nanoelektroniku sú nevyhnutné pre silu nášho hospodárstva a udržateľnosť našej spoločnosti. Investície do digitálnych technológií, ich výroba a využívanie výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu EÚ, ktorý sa len v rokoch 2001 až 2011 dosiahol 30 %. V tejto súvislosti sú v EÚ z hľadiska rastu aj zamestnanosti naďalej rozhodujúce MSP. Uplatnenie digitálnych technológií v MSP podporuje konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Kľúčové podporné technológie(14) sú základom splývania digitálneho a fyzického sveta a ústredným prvkom tejto novej globálnej vlny inovácií. Investovanie do výskumu, rozvoja, demonštrácií a zavádzania kľúčových podporných technológií a zaistenie bezpečných, udržateľných a cenovo dostupných dodávok surovín a progresívnych materiálov zabezpečí strategickú autonómiu EÚ a pomôže jej priemyslu výrazne znížiť emisnú a environmentálnu stopu.

Podľa potreby sa budú rozvíjať aj špecifické budúce a vznikajúce technológie.

Vesmír má strategický význam, keďže zhruba 10 % HDP EÚ závisí od využívania vesmírnych služieb. EÚ má prvotriedny vesmírny priemysel so silnou výrobou satelitov a dynamickým sektorom nadväzujúcich služieb. Kozmický priestor poskytuje významné nástroje na monitorovanie, komunikáciu, navigáciu a sledovanie a prináša mnoho podnikateľských príležitostí, najmä v spojení s digitálnymi technológiami a inými zdrojmi údajov. EÚ musí čo najlepšie využiť tieto príležitosti tak, že vyťaží maximum z potenciálu svojich vesmírnych programov Copernicus, EGNOS a Galileo, ako aj ochranou vesmírnej a pozemnej infraštruktúry proti hrozbám z vesmíru.

EÚ má jedinečnú šancu stať sa svetovým lídrom a zvýšiť svoj podiel na svetových trhoch, keď poukáže na to, ako sa digitálna transformácia, vedúce postavenie v oblasti kľúčových podporných a vesmírnych technológií, prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo a konkurencieschopnosť môžu navzájom posilňovať prostredníctvom vedeckej a technickej excelentnosti.

Na dosiahnutie digitalizovaného, obehového, nízkouhlíkového a nízkoemisného hospodárstva treba prijať opatrenia na úrovni EÚ vzhľadom na zložitosť hodnotových reťazcov, systémovú a multidisciplinárnu povahu technológií a vysoké náklady na ich vývoj, ako aj medziodvetvovú povahu problémov, ktoré sa majú riešiť. EÚ musí zabezpečiť, aby všetci priemyselní aktéri a spoločnosť ako celok mohli profitovať z vyspelých a ekologických technológií a digitalizácie. Samotný vývoj technológií stačiť nebude. Kľúčové je pochopenie týchto technológií a vývoja zo strany spoločnosti, pričom je rozhodujúce zapojenie koncových používateľov a zmena ich správania.

Priemyselne orientovaná infraštruktúra (vrátane pilotných liniek) pomôžu podnikom EÚ, a najmä malým a stredným podnikom, zaviesť tieto technológie a zlepšiť ich inovačnú výkonnosť, pričom ich možno podporovať aj prostredníctvom iných programov EÚ.

Silná angažovanosť priemyslu a občianskej spoločnosti má zásadný význam pre stanovenie priorít a vypracovanie výskumno-inovačných programov, zvyšovanie pákového efektu verejného financovania prostredníctvom súkromných a verejných investícií a zaistenie lepšieho uplatnenia výsledkov. Pochopenie a prijatie zo strany spoločnosti, a to aj z hľadiska riešenia produktov, tovarov a služieb, sú kľúčové prvky úspechu, rovnako ako nový program pre zručnosti a normalizáciu, ktoré sú dôležité pre priemysel.

Spájanie činností v oblasti digitálnych, kľúčových podporných a vesmírnych technológií, ako aj udržateľné dodávky surovín umožnia systematickejší prístup a rýchlejšiu a dôkladnejšiu digitálnu a priemyselnú transformáciu. Vďaka tomu sa výskum a inovácie v týchto oblastiach premietnu do vykonávania politík EÚ v oblasti priemyslu, digitalizácie, životného prostredia, energetiky a klímy, obehového hospodárstva, surovín a progresívnych materiálov a vesmíru.

Zabezpečí sa komplementárnosť s činnosťami najmä v rámci programu Digitálna Európa a kozmického programu, pričom sa bude rešpektovať vymedzenie jednotlivých programov navzájom a predíde sa ▌duplicite.

Činnosť priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

4.2.   Oblasti intervencie

4.2.1.   Výrobné technológie

Výroba je hlavnou hnacou silou zamestnanosti a prosperity v EÚ, tvorí viac ako tri štvrtiny celosvetového vývozu EÚ a vytvára viac než 100 miliónov priamych a nepriamych pracovných miest. Hlavnou výzvou pre výrobu EÚ je udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni vďaka inteligentnejším a viac individualizovaným výrobkom s vyššou pridanou hodnotou a vyrobeným pri oveľa nižších nákladoch na materiálne zdroje a energiu, ako aj s menšou uhlíkovou a environmentálnou stopou. Pri vytváraní pridanej hodnoty budú mať zásadný význam kreatívne a kultúrne vstupy, ako aj pohľad spoločenských a humanitných vied na vzťah technológie a ľudí vo výrobe. Bude sa skúmať aj vplyv na pracovný život a zamestnanosť.

Základné línie

–  prelomové výrobné technológie ako biotechnologická výroba, aditívna výroba, priemyselná, kolaboratívna, flexibilná a inteligentná robotika, výrobné systémy so zapojením človeka, podporované aj cez sieť infraštruktúry EÚ orientovanej na priemysel, ktoré poskytujú služby na urýchlenie technologickej transformácie a využívania v priemysle EÚ,

–  prelomové inovácie s využitím rôznych podporných technológií v celom hodnotovom reťazci. Príkladom sú konvergentné technológie, umelá inteligencia, digitálne dvojča, analýza údajov, regulačná technika, senzorová technika, priemyselná, kolaboratívna a inteligentná robotika, systémy zamerané na človeka, biotechnologická výroba, technológie progresívnych batérií, vodíkové technológie vrátane vodíkového paliva z obnoviteľných zdrojov a technológie palivových článkov, progresívne plazmové a laserové technológie,

–  zručnosti, pracovné priestory a podniky plne prispôsobené novým technológiám v súlade s európskymi sociálnymi hodnotami,

–  flexibilné, veľmi presné, bezporuchové, udržateľné a klimaticky neutrálne kognitívne závody s nízkou mierou znečisťovania a odpadu, v súlade s prístupom založeným na obehovom hospodárstve, inteligentné výrobné systémy s efektívnym využitím energie, ktoré uspokojujú potreby zákazníkov,

–  prelomové inovácie v technikách sondáže stavenísk v záujme plnej automatizácie montáže na mieste a prefabrikované komponenty.

4.2.2.   Kľúčové digitálne technológie

Udržiavanie a autonómny rozvoj dobrých projekčných a výrobných kapacít kľúčových digitálnych technológií, ako je mikro- a nanoelektronika, mikrosystémy, fotonika, softvér a kyberneticko-fyzikálne systémy a ich integrácia, ako aj progresívne materiály pre tieto aplikácie budú nevyhnutné pre konkurencieschopnú sociálnu EÚ, ktorá je orientovaná na občanov.

Základné línie

–  mikro- a nanoelektronika vrátane koncepcie navrhovania a spracovania, komponenty a výrobné zariadenia zodpovedajúce osobitným požiadavkám digitálnej transformácie a globálnych výziev z hľadiska funkčnosti, výkonnosti, spotreby energie a materiálov a integrácie,

–  efektívne a bezpečné snímacie a ovládacie technológie a ich začlenenie do výpočtových jednotiek, čo je základom odvetvia a internetu vecí vrátane inovačných riešení v oblasti pružných a povrchu prispôsobených materiálov pre objekty umožňujúce pohodlnú interakciu s človekom,

–  technológie ako doplnky alebo alternatívy k nanoelektronike, ako napríklad integrovaná kvantová výpočtová technika, prenos a snímanie, ako aj neuromorfné počítačové komponenty a spintronika,

–  výpočtové architektúry a akcelerátory, procesory s nízkou spotrebou energie pre širokú škálu aplikácií vrátane neuromorfnej výpočtovej techniky podporujúcej aplikácie umelej inteligencie, edge computing, digitalizáciu priemyslu, veľké dáta (big data) a cloud computing, inteligentnú energiu a prepojenú a automatizovanú mobilitu,

–  návrhy výpočtového hardvéru so zárukou spoľahlivej prevádzky so zabudovanými opatreniami na ochranu súkromia a bezpečnosti pre vstupné/výstupné údaje, kvantovú výpočtovú techniku, ako aj pokyny na spracovanie a primerané rozhrania človek – stroj,

–  fotónové technológie umožňujúce vývoj aplikácií, ktoré dosahujú prelomový pokrok, pokiaľ ide o funkčnosť, integráciu a výkonnosť,

–  technológie systémového a kontrolného inžinierstva na podporu flexibilných, vývojaschopných a plne autonómnych systémov pre dôveryhodné aplikácie a ich interakcia s fyzickým svetom a ľuďmi vrátane kľúčových oblastí priemyslu a bezpečnosti,

–  softvérové technológie zvyšujúce kvalitu softvéru, kybernetickú bezpečnosť a spoľahlivosť vďaka dlhšej životnosti, zvýšenej produktivite vývoja a zavedeniu zabudovanej umelej inteligencie a odolnosti softvéru a ich architektúry,

–  vznikajúce technológie, ktorými sa rozširujú digitálne technológie .

4.2.3.  Vznikajúce podporné technológie

Kľúčové podporné technológie preukázali svoj potenciál stimulovať inovácie v rámci mnohých odvetví(15). Na uľahčenie rozvoja nových podporných technológií a inovácií a dodávok vstupov do sústavy inovácií sa musia určiť meniace sa témy výskumu, ktoré sa musia podporovať od počiatočného prípravného štádia až po ich demonštrácie v pilotných aplikáciách. Okrem toho je vznikajúcim – často interdisciplinárnym – komunitám potrebné pomôcť, aby dosiahli kritický rozsah, ktorý by im umožnil systematicky vyvíjať sľubné technológie a dosiahnuť ich vyspelosť. Cieľom je dostať vznikajúce podporné technológie na úroveň vyspelosti, ktorá umožní začlenenie do plánov priemyselného výskumu a inovácie.

Základné línie

—  podpora pre budúce a vznikajúce trendy v oblasti kľúčových podporných technológií,

—  podpora pre vznikajúce komunity, ktorá od začiatku má prístup zameraný na človeka,

—  posúdenie prelomového potenciálu nových vznikajúcich priemyselných technológií a ich vplyvu na ľudí, priemysel, spoločnosť a životné prostredie, vytváranie rozhraní s priemyselnými plánmi,

—  rozšírenie priemyselnej základne pre prijatie technológií a inovácií s prelomovým potenciálom vrátane rozvoja ľudských zdrojov v globálnom kontexte.

4.2.4.   Progresívne materiály

EÚ je svetovým lídrom v oblasti progresívnych materiálov a pridružených procesov, ktoré tvoria 20 % jej priemyselnej základne a sú základom takmer všetkých hodnotových reťazcov vďaka transformácii surovín. Aby EÚ zostala konkurencieschopná a uspokojovala potreby občanov, pokiaľ ide o udržateľné, bezpečné a progresívne materiály, musí investovať do výskumu nových materiálov vrátane biologických materiálov a inovačných stavebných materiálov efektívne využívajúcich zdroje a musí zvýšiť trvanlivosť a recyklovateľnosť materiálov, znížiť emisnú a environmentálnu stopu a stimulovať medziodvetvové priemyselné inovácie podporou nových aplikácií vo všetkých priemyselných odvetviach. Okrem toho progresívne materiály majú nesmierny vplyv na potreby občanov.

Základné línie

–  materiály (vrátane polymérov, bio-, nano-, dvojrozmerných, inteligentných a hybridných materiálov (vrátane lignocelulóz), kompozitných materiálov, kovov a zliatin) a progresívne materiály (napr. kvantové, inteligentné, fotonické a supravodivé materiály) navrhnuté s novými vlastnosťami a funkciami, spĺňajúce regulačné požiadavky (bez toho, aby počas celého životného cyklu od výroby po používanie alebo na konci životnosti viedli k zvýšeniu environmentálnych tlakov),

–  procesy a výroba integrovaných materiálov podľa etického prístupu orientovaného na zákazníka, vrátane prednormatívnych činností a posudzovania životného cyklu, získavanie surovín a hospodárenie s nimi, ich trvanlivosť, opätovná použiteľnosť a recyklovateľnosť, bezpečnosť, posúdenie rizika pre zdravie ľudí a životné prostredie a riadenie rizík,

–  faktory umožňujúce vylepšenie progresívnych materiálov, ako je charakteristika (napr. na zabezpečenie kvality), modelovanie a simulácia, pilotné projekty a modernizácia,

–  inovačný ekosystém EÚ v oblasti technologickej infraštruktúry(16), prepojenej a prístupnej pre všetky relevantné zainteresované strany, určenej a zoradenej podľa dôležitosti po dohode s členskými štátmi, ktorý poskytuje služby na urýchlenie technologickej transformácie a uplatnenia v priemysle EÚ, najmä zo strany malých a stredných podnikov; tak sa pokryjú všetky kľúčové technológie potrebné na umožnenie inovácií v oblasti materiálov,

–  riešenia založené na progresívnych materiáloch pre kultúrne dedičstvo, dizajne, architektúre a všeobecnej tvorivosti so výraznou orientáciou na používateľov s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu priemyselných a tvorivých odvetví.

4.2.5.   Umelá inteligencia a robotika

Veľkým trendom je dosiahnuť, aby boli všetky predmety a zariadenia inteligentné a prepojené. Výskumní pracovníci a inovátori, ktorí vyvíjajú umelú inteligenciu a ponúkajú využitie v robotike a v iných oblastiach, budú kľúčovými hnacími silami budúceho hospodárskeho rastu a zvýšenia produktivity. Mnohé odvetvia vrátane zdravotníctva, výroby, stavby lodí, stavebníctva, odvetví služieb a poľnohospodárstva budú využívať a ďalej rozvíjať tieto kľúčové podporné technológie v iných častiach rámcového programu. Vývoj umelej inteligencie musí v celej EÚ prebiehať otvorene, pričom sa musí zaistiť bezpečnosť, spoločenská a environmentálna vhodnosť aplikácií založených na umelej inteligencii, musia sa od začiatku zvážiť etické aspekty, posúdiť riziká a zmierniť potenciál zneužitia aplikácií a neúmyselnej diskriminácie napríklad na základe rodu, rasy alebo zdravotného postihnutia. Takisto sa musí zabezpečiť, aby vývoj umelej inteligencie prebiehal v koordinovanom rámci, ktorý rešpektuje hodnoty EÚ, etické zásady a Chartu základných práv Európskej únie. Tento program budú dopĺňať činnosti stanovené v rámci programu Digitálna Európa.

Základné línie

–  možnosť rozvíjať technológie umelej inteligencie, ako je vysvetliteľná umelá inteligencia, etická umelá inteligencia, umelá inteligencia riadená ľuďmi, strojové učenie bez dohľadu a dátová účinnosť, ako aj pokročilé interakcie človek – stroj a stroj – stroj,

–  bezpečná, inteligentná, kolaboratívna a efektívna robotika a komplexné začlenené a autonómne systémy,

–  technológie umelej inteligencie zamerané na človeka pre riešenia založené na umelej inteligencii,

–  rozvoj a prepojenie výskumných spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie v celej Európe v rámci otvorenej kolaboratívnej perspektívy a zároveň rozvoj kapacít pre uzavreté skúšanie,

–  využívanie umelej inteligencie a robotiky na podporu ľudí so zdravotným postihnutím a začlenenie marginalizovaných osôb,

–  technológie pre otvorené platformy umelej inteligencie vrátane softvérových algoritmov, dátových skladov, systémov založených na agentoch, robotiky a platforiem autonómnych systémov.

4.2.6.   Internet novej generácie

Internet sa stal kľúčovým predpokladom digitálnej transformácie všetkých odvetví nášho hospodárstva a našej spoločnosti. EÚ musí prevziať vedenie, pokiaľ ide o premenu internetu novej generácie na humanocentrický ekosystém v súlade s našimi spoločenskými a etickými hodnotami. Investície do technológií a softvéru pre internet novej generácie zlepší priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ v globálnom hospodárstve. Optimalizácia celoúnijného využívania si bude vyžadovať rozsiahlu spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Mali by sa zohľadňovať aj etické normy, ktorými sa riadi internet novej generácie.

Základné línie

–  technológie a systémy pre dôveryhodné a energeticky účinné inteligentné siete a servisné infraštruktúry (pripojenie nad 5G, softvérovo zabezpečené infraštruktúry, internet vecí, systémy systémov, cloudové infraštruktúry, optické siete novej generácie, kvantové technológie, kognitívne cloudy a kvantový internet, integrácia satelitných komunikácií), umožnenie využívania kapacít v reálnom čase, virtualizácia a decentralizované riadenie (ultrarýchle a flexibilné rádiové zariadenia, edge computing, zdieľané kontexty a poznatky) na zabezpečenie škálovateľného, efektívneho, spoľahlivého a dôveryhodného výkonu siete, ktorý je vhodný na rozsiahle poskytovanie služieb,

–  aplikácie a služby internetu novej generácie určené spotrebiteľom, priemyslu a spoločnosti, ktoré sú založené na dôvere, spravodlivosti, interoperabilite, lepšej kontrole údajov používateľmi, transparentnom prístupe k jazykom, nových koncepciách multimodálnej interakcie, inkluzívnom a vysoko personalizovanom prístupe k objektom, informáciám a obsahu vrátane interaktívnych a dôveryhodných médií, sociálnych médií a sociálnych sietí, ako aj obchodné modely pre transakcie a služby prostredníctvom zdieľaných infraštruktúr,

–  midlvér založený na softvéri (vrátane technológií distribuovanej databázy transakcií, ako sú blockchainy), ktorý funguje vo vysoko distribuovaných prostrediach, uľahčuje mapovanie dát a ich prenos v rámci hybridných infraštruktúr s vlastnou ochranou údajov, začleňuje umelú inteligenciu, analýzu dát, bezpečnosť a kontrolu do internetových aplikácií a služieb vychádzajúcich z voľného toku údajov a vedomostí.

4.2.7.  Vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data)

Vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta (big data) sa stali neodmysliteľnou súčasťou nového globálneho dátového hospodárstva, kde výkonnejší počítač predstavuje konkurenčnú výhodu. Vysokovýkonná výpočtová technika a analytika veľkých dát (big data) sa budú podporovať v celej EÚ, keďže sú rozhodujúce pre podporu tvorby politiky, získanie prvenstva v oblasti vedy, inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu a zachovanie národnej suverenity pri súčasnom rešpektovaní etických aspektov. Tieto činnosti budú dopĺňať činnosti v rámci programu Digitálna Európa.

Základné línie

–  vysokovýkonná výpočtová technika (HPC): nová generácia kľúčových exaflopových a vyspelejších technológií a systémov (napr. mikroprocesorov s nízkou spotrebou energie, softvéru a systémovej integrácie), algoritmy, kódy a aplikácie, analytické nástroje a testovacie zariadenia, priemyselné pilotné testovacie zariadenia a služby, podpora výskumu a inovácie so zameraním na infraštruktúru HPC na svetovej úrovni vrátane prvých hybridných HPC/kvantových výpočtových infraštruktúr a na spoločné služby v EÚ, pričom sa podľa možností zapoja všetky členské štáty,

–  veľké dáta (big data): mimoriadne výkonná analýza údajov, „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“ pri analýze osobných a dôverných veľkých dát (big data), technológie pre rozsiahle dátové platformy na opätovné použitie priemyselných, osobných a otvorených údajov, správa údajov, interoperabilita a prepájacie nástroje, dátové aplikácie na riešenie globálnych výziev, metódy dátovej vedy,

–  znížená uhlíková stopa IKT procesov vrátane hardvéru, štruktúry, komunikačných protokolov, softvéru, snímačov, sietí, pamäťových a dátových centier, ako aj zahrnutie štandardizovaných hodnotení.

4.2.8.  Obehový priemysel

Európa stojí na čele globálneho prechodu na obehové hospodárstvo. Jej priemysel by sa preto mal zmeniť na obehový: hodnota zdrojov, materiálov a výrobkov by sa mala v porovnaní so súčasnou situáciou zachovať oveľa dlhšie, dokonca by sa mali vytvoriť nové hodnotové reťazce. Zásadný význam má zapojenie občanov.

Primárne suroviny budú aj v obehovom hospodárstve naďalej zohrávať dôležitú úlohu, pričom dôraz treba klásť na ich udržateľné získavanie, využívanie a výrobu. Musia sa zaistiť bezpečné a udržateľné cykly materiálov. Okrem toho by sa v záujme obehovosti mali navrhnúť úplne nové materiály (vrátane biologických), výrobky a procesy. Vybudovanie obehového priemyslu prinesie Európe viacero výhod. Povedie k vytvoreniu bezpečných, udržateľných a dostupných dodávok surovín, ktoré zas ochránia priemysel pred nedostatkom zdrojov a cenovou volatilitou. Taktiež sa vytvoria nové obchodné príležitosti a inovačné spôsoby výroby, pri ktorých sa efektívnejšie využívajú zdroje a energia. Bude sa podporovať a stimulovať výskum a vývoj zameraný na vývoj menej nebezpečných látok.

Cieľom je vyvinúť dostupné prelomové inovácie a zaviesť kombináciu vyspelých technológií a postupov s cieľom získať maximálnu hodnotu zo všetkých zdrojov.

Základné línie

–  priemyselná symbióza pri toku zdrojov medzi továrňami a naprieč odvetviami a mestskými komunitami, procesy a materiály na prepravu, premenu, opätovné použitie a skladovanie zdrojov v spojení so zhodnocovaním vedľajších produktov, odpadu, odpadovej vody a CO2,

–  zhodnocovanie a posudzovanie životného cyklu materiálov a výrobných tokov prostredníctvom využívania nových alternatívnych surovín, kontroly zdrojov, sledovania a triedenia materiálu (vrátane validovaných testovacích metód a nástrojov na hodnotenie rizík pre zdravie ľudí a životné prostredie),

–  ekologicky navrhnuté výrobky, služby a nové obchodné modely pre lepšiu výkonnosť počas životného cyklu, odolnosť, modernizovateľnosť a jednoduchú opraviteľnosť, demontáž, opätovné použitie a recykláciu,

–  účinné odvetvie recyklácie, maximalizácia potenciálu a bezpečnosti druhotných materiálov a minimalizácia znečistenia (cykly netoxických materiálov), zaradenie do nižšej kategórie kvality a kvantitatívne straty po spracovaní,

–  odstránenie látok vzbudzujúcich obavy vo fáze výroby a konca životnosti alebo – ak nie je iná alternatíva – bezpečné nakladanie s nimi; bezpečné náhrady látok, ako aj bezpečné a nákladovo efektívne výrobné technológie,

–  udržateľné dodávky a nahrádzanie surovín vrátane kritických surovín v rámci celého hodnotového reťazca.

4.2.9.  Nízkouhlíkový a ekologický priemysel

Priemyselné odvetvia, a to aj energeticky náročné odvetvia, ako napríklad oceliarsky priemysel, prispievajú k tvorbe miliónov pracovných miest a ich konkurencieschopnosť má zásadný význam pre prosperitu našich spoločností. Majú však 20 % podiel na celosvetových emisiách skleníkových plynov a veľký vplyv na životné prostredie (najmä pokiaľ ide o látky znečisťujúce ovzdušie, vodu a pôdu).

Prelomové technológie na dosiahnutie výrazného zníženia emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a dopytu EÚ po energii, často v kombinácii s technológiami pre obehové hospodárstvo uvedenými vyššie, povedú k vytvoreniu silných priemyselných hodnotových reťazcov, zásadne zmenia výrobné kapacity, zlepšia globálnu konkurencieschopnosť priemyslu a zároveň významne prispejú k dosiahnutiu našich cieľov pre opatrenia v oblasti klímy a kvalitu životného prostredia.

Základné línie

–  spracovateľské technológie vrátane vykurovania a chladenia, digitálne nástroje, automatizácia a rozsiahle demonštračné projekty zamerané na výkonnosť procesu a efektívnosť z hľadiska využívania zdrojov a energie; podstatné zníženie a zamedzenie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok (vrátane tuhých častíc),

–  zhodnocovanie ▌emisií CO2 z priemyslu a iných sektorov,

–  technológie premeny pre udržateľné využívanie zdrojov uhlíka s cieľom zvýšiť efektívne využívanie zdrojov a znížiť emisie vrátane hybridných energetických systémov pre odvetvia priemyslu a energetiky s potenciálom dekarbonizácie,

–  elektrifikácia a využívanie nekonvenčných zdrojov energie v rámci priemyselných závodov, ako aj výmena energie a zdrojov medzi priemyselnými závodmi (napr. prostredníctvom priemyselnej symbiózy),

–  priemyselné výrobky, ktoré počas životného cyklu vyžadujú procesy výroby s nízkymi alebo nulovými emisiami.

4.2.10.   Kozmický priestor vrátane pozorovania Zeme

Kozmické systémy a služby EÚ znižujú náklady a zvyšujú efektívnosť, ponúkajú riešenia spoločenských problémov, zvyšujú odolnosť spoločnosti, pomáhajú monitorovať zmenu klímy a bojovať proti nej a posilňujú konkurencieschopné a udržateľné hospodárstvo. Podpora EÚ zásadne prispela k realizácii týchto prínosov a vplyvov. Činnosťami v oblasti výskumu a inovácie by sa mal podporovať aj vývoj Kozmického programu Únie, ktorému sa musí naďalej venovať veľká pozornosť.

EÚ bude podporovať synergie medzi kozmickými a kľúčovými podpornými technológiami (vyspelá výroba, internet vecí, veľké dáta (big data), fotonika, kvantové technológie, robotika a umelá inteligencia); posilní prosperujúci podnikateľský a konkurencieschopný dodávateľský a odberateľský kozmický sektor vrátane priemyslu a malých a stredných podnikov; podporí využívanie kozmických technológií, údajov a služieb v iných odvetviach, pomôže zabezpečiť technologickú nezávislosť v prístupe do kozmického priestoru a v jeho strategickom, bezpečnom a chránenom využívaní; a bude podporovať opatrenia na budovanie kapacít. Činnosti budú vo všeobecnosti plánovité, pričom sa zohľadní proces harmonizácie ESA a príslušné iniciatívy členských štátov, a podľa potreby sa budú vykonávať spolu s ESA a agentúrou EÚ pre kozmický program v súlade s nariadením, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie. V rámci časti venovanej kozmickému priestoru sa však budú podporovať aj výzvy zdola nahor s cieľom umožniť vznik nových kozmických technológií.

Je potrebné širšie zavedenie, využívanie a aktualizovanie nových technológií a neustály výskum a inovácie na riešenie nedostatkov v pozorovaní Zeme na pevnine a na mori, ako aj v atmosfére (napr. zdravé oceány a moria, ochrana ekosystémov), využívaním programu Copernicus a iných príslušných európskych programov ako dôležitých zdrojov a na základe spolupráce predovšetkým prostredníctvom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) a jeho európskej zložky EuroGEOSS.

Základné línie

–  európske globálne systémy satelitnej navigácie (Galileo a EGNOS): inovačné aplikácie, globálne využitie vrátane spolupráce s medzinárodnými partnermi, riešenia na zlepšenie odolnosti, overovanie a integrita služieb, vývoj základných prvkov ako sú čipové sady, prijímače a antény, udržateľnosť dodávateľských reťazcov za nákladovo efektívnych a dostupných podmienok, nové technológie (napr. kvantové technológie, optické vlákna, preprogramovateľné informačné polia), ktoré vedú k udržateľnému využívaniu služieb s vplyvom na spoločenské výzvy. Vývoj systémov novej generácie v oblasti bezpečnosti alebo autonómnej jazdy na riešenie nových výziev,

–  Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus): využívanie politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom, vývoj inovačných aplikácií, európske a globálne využívanie, a to aj zo strany aktérov, ktorí sa nezaoberajú kozmickým priestorom a medzinárodných partnerstiev, výskum potrebný na zachovanie, zlepšenie a rozšírenie základných služieb a výskum na asimiláciu a využívanie údajov o kozmickom priestore, odolnosť a rozvoj služieb, udržateľnosť dodávateľských reťazcov, snímače, systémy a koncepcie misie (napr. platformy vo vysokých výškach, drony, ľahké satelity); kalibrácia a overovanie, udržateľné využívanie služieb a vplyv na spoločenské výzvy, techniky spracúvania údajov získaných pozorovaním Zeme vrátane veľkých dát (big data), výpočtové zdroje a algoritmické nástroje. Vývoj systémov novej generácie na riešenie nových výziev, napríklad v oblasti zmeny klímy, polárneho prostredia a bezpečnosti; rozšírenie produktového a servisného portfólia programu Copernicus,

–  získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore: vývoj, ktorým sa majú podporiť rozsiahle kapacity EÚ na monitorovanie a predpovedanie stavu kozmického prostredia, napr. vesmírne počasie vrátane radiačných rizík, kozmického odpadu a objektov v blízkosti Zeme. Vývoj technológií v oblasti snímačov a nové koncepcie služieb ako riadenie kozmickej dopravy, aplikácie a služby na zabezpečenie kritickej infraštruktúry v kozmickom priestore a na Zemi,

–  bezpečná satelitná komunikácia a vládni aktéri EÚ: riešenia pre používateľov z oblasti verejnej správy, ktoré podporujú autonómiu EÚ, vrátane súvisiacich používateľských zariadení a architektonických, technologických a systémových riešení pre kozmickú a pozemnú infraštruktúru ,

–  ▌satelitná komunikácia pre občanov a podniky: začlenenie nákladovo efektívnej a pokročilej satelitnej komunikácie do pozemných sietí na prepojenie aktív a ľudí v odľahlých oblastiach v rámci všadeprítomnej pripojiteľnosti na úrovni 5G ▌, internet vecí a príspevok k infraštruktúre internetu novej generácie. Vylepšenie pozemného segmentu a používateľského vybavenia, štandardizácia a interoperabilita, a príprava kvantovej kľúčovej komunikácie prostredníctvom satelitu s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu EÚ,

–  nezávislosť a udržateľnosť dodávateľského reťazca: vyššie úrovne technologickej pripravenosti satelitov a nosných rakiet; súvisiace kozmické a pozemné segmenty a výrobné a skúšobné zariadenia pri vzájomnom dopĺňaní sa s ESA. V záujme zaistenia technologického prvenstva a autonómie EÚ lepšia udržateľnosť dodávateľského reťazca za nákladovo efektívnych a cenovo dostupných podmienok, nižšia závislosť od kľúčových kozmických technológií nepochádzajúcich z EÚ a lepšie pochopenie potenciálu kozmických technológií, pokiaľ ide o riešenia pre iné priemyselné odvetvia a naopak,

–  kozmické systémy: overovacie a demonštračné služby na obežnej dráhe vrátane služieb tzv. rideshare na prepravu ľahkých satelitov; kozmické demonštrátory v oblastiach ako hybridné, inteligentné alebo rekonfigurovateľné satelity, údržba, výroba a montáž na obežnej dráhe, dodávky energie za použitia diverzifikovaných zdrojov; nové priemyselné procesy a výrobné nástroje; pozemné systémy; prelomové inovácie a transfer technológií v oblastiach ako recyklovanie, zelený vesmír, udržateľné a mierové využívanie kozmických zdrojov, umelá inteligencia, robotika, digitalizácia, nákladová efektívnosť, miniaturizácia,

–  prístup do kozmického priestoru: inovačné technológie na zvýšenie technickej kompatibility a hospodárskej efektívnosti európskych systémov nosných rakiet, so zreteľom na vypustenie satelitov Európskej únie: výrobné procesy s nízkymi nákladmi, technológie na opätovnú využiteľnosť nosných rakiet a koncepcie na znižovanie nákladov; koncepcie pozemných segmentov budúcich nosných rakiet a úprav existujúcich pozemných infraštruktúr (napr. digitalizácia, moderná správa údajov); inovačné služby/koncepcie kozmickej dopravy vrátane systémov nosných rakiet určených pre ľahké satelity (napr. nosné mikrorakety) pri vzájomnom dopĺňaní sa s ESA,

–  veda o vesmíre: využívanie vedeckých údajov získaných prostredníctvom vedeckých a prieskumných misií spolu s rozvojom inovačných nástrojov v medzinárodnom a interdisciplinárnom prostredí; prínos k prekurzorovým vedeckým misiám v rámci vývoja vesmírneho programu.

5.   KLASTER KLÍMA, ENERGETIKA A MOBILITA

5.1.   Zdôvodnenie

V priesečníku výskumu a inovácie v oblasti klímy, energetiky a mobility sa bude vysoko integrovaným a účinným spôsobom riešiť jedna z najdôležitejších celosvetových výziev pre udržateľnosť a budúcnosť nášho životného prostredia, hospodárstva a spôsobu života.

V záujme splnenia cieľov Parížskej dohody bude EÚ musieť prejsť na klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a rovnako sa bude musieť premeniť aj spoločnosť. Prinesie to so sebou zásadné zmeny spôsobov správania podnikov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o technológie, procesy, produkty a služby. Transformácia trhu s energiou bude prebiehať prostredníctvom interakcií technológií, infraštruktúry, trhu, politiky a regulačných rámcov vrátane nových foriem riadenia. Úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C si vyžaduje rýchly pokrok v dekarbonizácii odvetvia energetiky, dopravy, budov a priemyselných a poľnohospodárskych odvetví. Potrebný je nový impulz na urýchlenie tempa vývoja novej generácie objavov, ako aj demonštračné činnosti a zavádzanie nákladovo efektívnych inovačných technológií a riešení aj s využitím možností, ktoré ponúkajú digitálne, biologické a kozmické technológie, ako aj kľúčové podporné technológie a progresívne materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa sa použije integrovaný prístup zahŕňajúci dekarbonizáciu, efektívne využívanie zdrojov, zdokonalená ťažba, opätovné používanie a recyklácia, zníženie znečisťovania ovzdušia, prístup k surovinám a obehové hospodárstvo v rámci programu Horizont Európa.

Pokrok v týchto oblastiach, ale aj v rámci celého spektra priemyslu EÚ vrátane energetickej infraštruktúry, dopravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, cestovného ruchu, budov, priemyselných procesov a používania výrobkov, nakladania s odpadom a recyklácie (17), si bude vyžadovať trvalé úsilie s cieľom lepšie pochopiť mechanizmy a dynamiku zmeny klímy a súvisiacich vplyvov v hospodárstve a spoločnosti, a využívanie synergií s činnosťami na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, inými druhmi opatrení EÚ a medzinárodnou spoluprácou, a to aj prostredníctvom iniciatívy misia inovácie („Mission Innovation“).

V klimatológii sa za posledné desaťročia dosiahol značný pokrok, najmä pokiaľ ide o pozorovania, asimiláciu údajov a modelovanie klímy. Zložitosť klimatického systému a nutnosť podporiť vykonávanie Parížskej dohody, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a politík EÚ si vyžadujú zvýšené úsilie na doplnenie zostávajúcich medzier vo vedomostiach, ďalšie zlepšenie priestorovej a časovej granularity klimatológie a zároveň zabezpečenie primeranej interakcie s občanmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

EÚ vytvorila v stratégii energetickej únie komplexný politický rámec, ktorý obsahuje záväzné ciele, legislatívne akty a výskumné a inovačné činnosti zamerané na získanie vedúceho postavenia vo vývoji a zavádzaní systémov na efektívne získavanie energie z obnoviteľných a alternatívnych zdrojov(18).

Doprava vrátane vozidiel zabezpečuje mobilitu osôb a tovaru, nevyhnutnú pre integrovaný európsky jednotný trh, územnú súdržnosť a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Zároveň môže mať značný vplyv na zdravie ľudí, dopravné preťaženie, pôdu, vodu, klímu, kvalitu ovzdušia a hluk, ako aj na bezpečnosť, v dôsledku čoho dochádza k mnohým predčasným úmrtiam a zvýšeniu sociálno-ekonomických nákladov. Dopyt po tovare a mobilite bude aj naďalej rásť. Inovácie budú musieť preto tento rastúci dopyt preklenúť prostredníctvom čistejších a účinnejších systémov mobility a dopravných systémov, ktoré musia byť zároveň čistými, bezpečnými, inteligentnými, zabezpečenými, nehlučnými, spoľahlivými, prístupnými, inkulzívnymi a cenovo dostupnými a ponúkať plynulú integrovanú prepravu „od dverí k dverám“ pre všetkých.

Obidve odvetvia sú hlavnou hnacou silou pre konkurencieschopnosť a rast Európy. Doprava je významným odvetvím hospodárstva, pričom EÚ je svetovým lídrom v navrhovaní a výrobe vozidiel, vlakov, lietadiel a plavidiel. Toto odvetvie v EÚ zahŕňa zložitú sieť približne 1,2 milióna súkromných a verejných spoločností, ktoré zamestnávajú približne 10,5 milióna ľudí. Toto odvetvie je dôležité aj pre medzinárodný obchod EÚ: v roku 2016 súviselo 17,2 % celkového vývozu služieb zo strany EÚ s dopravou. Zároveň v EÚ pracujú viac ako 2 milióny ľudí v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a EÚ je na druhom mieste na svete v oblasti patentovania inovačných technológií na získavanie čistej energie.

Problémy, ktorým čelí odvetvie energetiky a dopravy , sa preto netýkajú len obmedzenia emisií. Potrebné sú účinné riešenia toho, ako reagovať na zmeny v správaní používateľov a formách mobility, globalizáciu, zvyšujúcu sa medzinárodnú hospodársku súťaž, ako aj obyvateľstvo, ktoré je staršie, viac sa presúva do miest a je čoraz rozmanitejšie. Čoraz väčšie rozšírenie digitálnych a kozmických technológií, automatizovaných vozidiel, umelej inteligencie, robotiky, noví účastníci trhu, prelomové obchodné modely a potreba väčšej odolnosti systému voči mnohostranným rizikám (vrátane kybernetických hrozieb) vedú zároveň k značnej transformácií a prinášajú pre konkurencieschopnosť európskeho odvetvia dopravy a odvetvia energetiky ďalšie výzvy a príležitosti.

Schopnosť miest fungovať bude závisieť od technológie a obývateľnosť miest sa bude odvíjať od mobility, efektívnosti pri používaní energie a využívaní zdrojov, územného plánovania a súťaženia o využívanie priestoru. Vývoj bude predstavovať výzvu aj pre udržateľnosť existujúcich sociálnych modelov a sociálnu účasť, aspekty začlenenia a prístupnosti, ako aj cenovej dostupnosti.

Nachádzanie nových spôsobov rýchlejšieho zavádzania technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinných technológií (a to aj prostredníctvom medziprepravcov, ako napríklad premena energie na plyn a vodík) a iných netechnologických riešení na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva si vyžaduje aj zvýšený dopyt po inovácii. Možno ho stimulovať posilnením postavenia občanov, ekologizáciou verejného obstarávania, ako aj inováciou sociálno-ekonomickej oblasti a verejného sektora, čo povedie k prístupom nad rámec technologickej inovácie. Sociálno-ekonomickým výskumom, ktorý sa okrem iného zameriava na potreby a vzorce správania používateľov, prognostické činnosti, environmentálne, regulačné, hospodárske, sociálne, kultúrne a behaviorálne aspekty, obchodné prípady a modely a prednormatívny výskum na stanovenie noriem a inováciu zameranú na uplatnenie na trhu, sa uľahčia aj opatrenia na podporu regulačných, finančných a sociálnych inovácií, zručností, ako aj na zapojenie a posilnenie postavenia účastníkov trhu, spotrebiteľov a občanov. Lepšia koordinácia, komplementárnosť a synergie medzi vnútroštátnym a európskym úsilím v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom podpory výmeny informácií a spolupráce medzi krajinami EÚ, priemyslom a výskumnými inštitúciami bude vychádzať z výsledkov napr. Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) a strategického programu pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (STRIA). Zabezpečí sa komplementárnosť medzi týmto klastrom a inovačným fondom EÚ ETS.

Činnosti v rámci tohto klastra prispievajú najmä k cieľom energetickej únie, záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody, ako aj cieľom digitálneho jednotného trhu, k cieľom programu pre zamestnanosť, rast a investície, posilneniu EÚ ako globálneho aktéra, novej stratégie priemyselnej politiky EÚ, stratégie pre biohospodárstvo, akčného plánu pre obehové hospodárstvo, iniciatívy európskej aliancie pre batérie, iniciatívy v oblasti surovín, bezpečnostnej únie a mestskej agendy, ako aj spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a právnych ustanovení EÚ na zníženie hluku a znečistenia ovzdušia.

Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

5.2.   Oblasti intervencie

5.2.1.   Klimatológia a riešenia v oblasti klímy

Účinné vykonávanie Parížskej dohody musí vychádzať z vedeckých poznatkov, čo si vyžaduje neustále zlepšovanie našich znalostí o klimatickom systéme Zeme, ako aj o dostupných možnostiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré umožňujú systematický a komplexný obraz o výzvach a klimaticky zodpovedných príležitostiach pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ. Na tomto základe sa vypracujú vedecké riešenia nákladovo efektívneho prechodu ku klimaticky neutrálnej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje, ktorá je odolná proti zmene klímy, a to s prihliadnutím na behaviorálne, regulačné a socio-ekonomické aspekty, ako aj aspekty riadenia.

Základné línie

–  vedomostná základňa týkajúca sa súčasného fungovania a budúceho vývoja klimatického a prírodného systému Zeme, ako aj súvisiace vplyvy, riziká a klimaticky zodpovedné príležitosti, účinnosť rozličných riešení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu,

–  integrované klimaticky neutrálne spôsoby, zmierňujúce opatrenia a politiky, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia hospodárstva, zlučiteľné s analýzami zemského systému, Parížskou dohodou a cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  klimatické modely, prognózy a techniky zamerané na zlepšenie prognostických kapacít a služby týkajúce sa klímy pre podniky, orgány verejnej správy a občanov, a to aj v súvislosti s prierezovými aspektmi zlepšovania kvality ovzdušia,

–  spôsoby adaptácie a podporné politiky zamerané na zraniteľné ekosystémy, mestské oblasti, kritické hospodárske odvetvia a infraštruktúry v EÚ (na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni) vrátane zdokonalených nástrojov na posudzovanie rizika, kolobeh vody a prispôsobenie sa zmene klímy, ako napríklad záplavy a nedostatok vody.

5.2.2.   Zásobovanie energiou

EÚ chce byť svetovým lídrom v oblasti cenovo dostupných, bezpečných a trvalo udržateľných energetických technológií, a to zlepšovaním svojej konkurencieschopnosti v rámci globálnych hodnotových reťazcov a svojej pozície na rastových trhoch. Rozličné klimatické, zemepisné, environmentálne a sociálno-ekonomické podmienky v EÚ, ako aj potreba zaistiť odolnosť proti zmene klímy, energetickú bezpečnosť a prístup k surovinám určujú široké portfólio energetických riešení, a to aj netechnického charakteru. Pokiaľ ide o technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, je potrebné ďalej znižovať náklady, zlepšiť výkonnosť, zlepšiť začleňovanie do energetického systému, vyvíjať prelomové technológie, a to aj za využitia pokroku v oblasti fotoniky, a preskúmať možné hybridné riešenia (napr. na odsoľovanie). Na splnenie cieľov v oblasti boja proti zmene klímy je nevyhnutná dekarbonizácia v používaní fosílnych palív.

Základné línie

–  technológie a riešenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a šetrenia energie na výrobu elektrickej energie, tepla a chladu, udržateľné palivá v doprave a medziprepravcovia, v rôznom rozsahu a štádiu vývoja, prispôsobené zemepisným a sociálno-ekonomickým podmienkam a trhom, v EÚ i celosvetovo,

–  priekopnícke technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre existujúce aj nové aplikácie a prelomové riešenia vrátane ich environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu,

–  technológie a riešenia zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov z výroby elektriny, vykurovania, chladenia alebo biopalív za využitia prístupov založených na fosílnych palivách, energetickom využití biomasy a odpadu, a to aj prostredníctvom zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS) a štúdií sociálno-ekonomickej a ekologickej uskutočniteľnosti.

5.2.3.   Energetické systémy a siete

Z očakávaného rastu rôznorodej výroby elektriny a prechodu k väčšiemu podielu elektrického vykurovania, chladenia a dopravy vyplýva potreba nových spôsobov riadenia energetických sietí. Okrem dekarbonizácie je cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť, bezpečnosť, odolnosť proti zmene klímy a stabilitu dodávok energie prostredníctvom investícií do inovačných technológií sieťovej infraštruktúry, vyššej pružnosti pri výrobe energie na základe dopytu, a to najmä z obnoviteľných zdrojov, a inovačného systému riadenia, ako aj prostredníctvom opatrení, ktorými sa podporuje inovácia v regulačnej a sociálnej oblasti, zručnosti, zapojenie a posilnenie postavenia účastníkov trhu, spotrebiteľov a komunít. Uskladňovanie energie v rôznych formách bude pri poskytovaní služieb do siete zohrávať kľúčovú úlohu, čím sa zlepšia a posilnia aj kapacity siete a flexibilita systému. Využitie synergií medzi rôznymi sieťami (napr. elektrické siete, siete vykurovania a chladenia, prepravné siete na plyn, dopravná infraštruktúra na dobíjanie a dopĺňanie paliva vrátane vodíkovej infraštruktúry, ako aj telekomunikačné siete) a aktérmi (napr. priemyselné areály, prevádzkovatelia sietí, dátové centrá, výrobcovia pre vlastnú spotrebu, spotrebitelia, komunity využívajúce energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj odozva na dopyt a rozvoj a integrácia európskych a medzinárodných noriem bude mať zásadný význam pre umožnenie inteligentnej a integrovanej prevádzky príslušných infraštruktúr.

Základné línie

–  technológie a nástroje pre siete s cieľom integrovať energiu z obnoviteľných zdrojov, riešenia zamerané na uskladňovanie energie a nové zaťaženia, ako sú napríklad elektromobilita a tepelné čerpadlá, ako aj elektrifikácia priemyselných procesov,

–  multidisciplinárne prístupy k vplyvu regionálne závislej zmeny klímy na energetickú bezpečnosť vrátane úpravy súčasných technológií, ako aj prechod na nové paradigmy dodávok energie,

–  prístupy k spoľahlivým dodávkam, prenosu a distribúcii založené na celoeurópskej energetickej sieti,

–  integrované prístupy na zladenie výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni vrátane ostrovov a odľahlých regiónov, a to na základe nových služieb a komunitných iniciatív,

–  flexibilita výroby a siete, interoperabilita a synergie medzi rôznymi zdrojmi energie, sieťami, infraštruktúrami a aktérmi, a to aj za využitia špecifických technológií,

–  technológie, služby a riešenia na posilnenie postavenia spotrebiteľa ako aktívneho účastníka trhu.

5.2.4.   Budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie

Budovy a priemyselné zariadenia zohrávajú pri interakcii s energetickým systémom čoraz aktívnejšiu úlohu. Sú preto rozhodujúcimi prvkami prechodu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť založenú na energii z obnoviteľných zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti.

Budovy sú pre kvalitu života občanov dôležitým faktorom. Vzhľadom na to, že sa v nich integrujú rôzne technológie, spotrebiče a systémy a prepájajú rôzne spôsoby využívania energie, predstavujú budovy spolu so svojimi obyvateľmi a užívateľmi veľmi vysoký potenciál na zlepšenia, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, výrobu a úspory energie, jej uskladňovanie, flexibilitu sústav a efektívnosť.

Priemyselné odvetvia, najmä tie, ktoré sú energeticky náročné, by mohli ďalej zlepšovať energetickú efektívnosť, obmedzovať svoju spotrebu energie a uľahčovať začleňovanie obnoviteľných zdrojov energie. Úloha priemyselných zariadení v energetickom systéme sa mení, a to z dôvodu potreby znížiť emisie na základe priamej alebo nepriamej elektrifikácie, ako aj zdroja materiálov pre výrobné procesy (napríklad vodík). Priemyselné a výrobné komplexy, kde sa popri sebe odohrávajú rôzne procesy, môžu optimalizovať výmenu tokov energie a iných zdrojov (surovín) medzi nimi.

Základné línie

–  zlepšiť prepojenie odvetví: postupy, systémy a modely podnikania podporujúce flexibilitu a účinnosť tokov elektrickej energie a tepla medzi priemyselným zariadením alebo priemyselnými klastramienergetickou sústavou, ako aj systémom dopravy;

–  nástroje a infraštruktúra na riadenie procesov výrobných zariadení s cieľom optimalizovať toky energie a materiálov v súčinnosti s energetickou sústavou,

–  relevantné procesy, dizajn a materiály vrátane priemyselných procesov s nízkymi alebo nulovými emisiami,

–  flexibilita a efektívnosť elektriny, surovín a tepla v priemyselných zariadeniach a energetickom systéme,

–  zlepšené alebo nové postupy, dizajn a materiály na účinné používanie, výrobu alebo skladovanie energie (vrátane tepla a chladu) v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor,

–  stratégie a nízkoemisné technológie na oživenie oblastí, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a nachádzajú sa v procese prechodu,

–  inteligentné budovy a veľké centrá mobility (prístavy, letiská, logistické centrá) ako aktívne prvky širších energetických sietí a inovatívnych riešení mobility,

–  navrhovanie životného cyklu budov, výstavba, prevádzka vrátane vykurovania a chladenia a demontáž s prihliadnutím na obehovosť, energetické a environmentálne vlastnosti, ako aj kvalitu vnútorného prostredia, v záujme energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov, blaho a vplyv na zdravie obyvateľov, odolnosť proti zmene klímy, uhlíkovú stopu a recykláciu, vývoj a optimalizácia nových moderných materiálov v záujme zvýšenia energetickej hospodárnosti, zníženia emisií CO2 a zlepšenia environmentálnych vlastností budov počas ich životného cyklu,

–  nové obchodné modely, prístupy a služby týkajúce sa financovania renovácie, zlepšovanie stavebných zručností, zaangažovanie obyvateľov budov a iných účastníkov trhu, riešenie energetickej chudoby a prenormatívne činnosti,

–  technológie na monitorovanie a kontrolu energetickej hospodárnosti budov v záujme optimalizácie spotreby a výroby energie z budov, ako aj ich interakcie s celkovým energetickým systémom,

–  nástroje a inteligentné zariadenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách,

–  postupy obnovy existujúcich budov na „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“ a inovačné technológie vrátane sociálnych aspektov, napr. posilnenie postavenia občanov a informovanosť a zapojenie spotrebiteľov.

5.2.5.   Obce a mestá

Odhaduje sa, že do roku 2050 bude viac než 80 % obyvateľstva EÚ žiť v mestských oblastiach a spotrebúvať podstatný podiel dostupných zdrojov vrátane energie, pričom ide o oblasti obzvlášť citlivé na vplyv nepriaznivých poveternostných podmienok, ktorý sa už teraz v dôsledku zmeny klímy a prírodných katastrof zhoršuje a tento trend sa bude ešte stupňovať. Kľúčovou výzvou je výrazne zvýšiť celkovú energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ako aj odolnosť európskych obcí a miest proti zmene klímy systematickým a holistickým spôsobom so zameraním sa na fond budov, energetické systémy, mobilitu, zmenu klímy, migráciu, ako aj vodu, pôdu, kvalitu ovzdušia, odpad a hluk, a to s prihliadnutím na európske kultúrne dedičstvo, udržateľné riadenie cestovného ruchu, spoločenské a humanitné vedy, aspekty umenia a životný štýl. Mali by sa preskúmať a využiť synergie s akciami a opatreniami v rámci mestskej politiky financovanými z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Základné línie

–  systémy mestskej/oblastnej energie/mobility, aby sa do roku 2050 v celej EÚ zaviedli uhlíkovo neutrálne oblasti s pozitívnou energetickou bilanciou, ako aj mobilita a logistika s nulovými emisiami, pričom sa posilní globálna konkurencieschopnosť integrovaných riešení EÚ,

–  systematické územné plánovanie, systémy a služby infraštruktúry vrátane vzájomných rozhraní a interoperability, normalizácia, prírodné riešenia a využívanie digitálnych technológií, ako aj kozmických služieb a údajov, zohľadnenie účinkov predpovedanej zmeny klímy a integrovanie odolnosti proti zmene klímy a vplyv na kvalitu ovzdušia a vody,

–  kvalita života občanov, bezpečná, flexibilná, prístupná a cenovo dostupná energia a multimodálna mobilita, mestská sociálna inovácia a zapojenie občanov, obehová a regeneračná kapacita miest, mestský metabolizmus a obmedzenie environmentálnej stopy a znečistenia,

–  globálny program pre výskum miest, vypracovanie stratégie zmiernenia, adaptácie a odolnosti, územné plánovanie a ďalšie príslušné plánovacie procesy.

5.2.6.   Konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy

Prechod na čisté technológie, pripojiteľnosť a automatizáciu bude závisieť od správne načasovaného návrhu a výroby lietadiel, vozidiel a plavidiel, vývoja prelomových technológií a koncepcií, v ktorých sa integrujú rozličné technológie a urýchľuje sa ich zavádzanie a predajnosť. Zvyšovanie komfortu, efektívnosti, cenovej dostupnosti a zároveň minimalizovanie vplyvu životného cyklu na životné prostredie, zdravie ľudí a využívanie energie zostáva prvoradým cieľom. Z hľadiska zvýšeného dopytu po mobilite a rýchlo sa meniacich technologických režimov je pre správne fungovanie všetkých spôsobov dopravy dôležitá inovatívna dopravná infraštruktúra s veľkým potenciálom. Integrovaný prístup k rozvoju infraštruktúry a vozidiel/plavidiel/lietadiel si zasluhuje osobitnú pozornosť aj s cieľom zabezpečiť vysokokvalitné služby mobility a minimalizovať energetický , environmentálny, hospodársky a sociálny vplyv.

Základné línie

–  zlučovanie fyzického a digitálneho navrhovania vozidiel/plavidiel/lietadiel, rozvoja a demonštračných činností, výroby, prevádzkovania, normalizácie, certifikácie a regulovania, ako aj integrovania (vrátane integrovania medzi digitálnym navrhovaním a digitálnou výrobou),

–  koncepcie a návrhy vozidiel/plavidiel/lietadiel, ako aj ich náhradných dielov, softvérové a technologické aktualizácie a softvérové riešenia, používanie zdokonalených materiálov a štruktúr, recyklácia/opätovné použitie materiálov, efektívnosť, uskladňovanie energie a energetické zhodnocovanie, bezpečnostné a ochranné prvky s prihliadnutím na potreby používateľov a s menším vplyvom na klímu, životné prostredie a zdravie, aj pokiaľ ide o hluk a kvalitu ovzdušia,

–  palubné technológie a subsystémy vrátane automatizovaných funkcií pre všetky druhy dopravy, pričom sa zohľadňujú potreby rozhraní relevantnej infraštruktúry a preskúmajú sa technologické synergie medzi jednotlivými druhmi dopravy, multimodálne dopravné systémy; bezpečnostné systémy/na predchádzanie nehodám a posilnenie kybernetickej bezpečnosti, podpora pokroku v oblasti informačných technológií a umelej inteligencie; rozvíjanie rozhrania človek – stroj,

–  nové materiály, techniky a metódy výstavby, prevádzkovania a údržby infraštruktúr zabezpečujúce spoľahlivú dostupnosť siete, intermodálne prepojenie a multimodálna interoperabilita, bezpečnosť pracovníkov a prístup zohľadňujúci celkový životný cyklus,

–  riešenie otázky zlúčenia navrhovania a vývoja fyzickej a digitálnej infraštruktúry, údržba infraštruktúry, obnova a modernizácia dopravnej integrácie, interoperabilita a intermodalita, odolnosť voči extrémnym poveternostným javom vrátane adaptácie na zmenu klímy.

5.2.7.  Čistá, bezpečná a dostupná doprava a mobilita

Ak chce EÚ dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa kvality ovzdušia, klímy a energetiky vrátane dosiahnutia nulovej bilancie emisií uhlíka do roku 2050, ako aj zníženia hluku, bude musieť prehodnotiť celý systém mobility vrátane potrieb a správania používateľov, vozidiel, palív a infraštruktúr, ako aj nové riešenia v oblasti mobility. Bude si to vyžadovať aj zavedenie alternatívnych energií s nízkymi emisiami a šírenie vozidiel/plavidiel/lietadiel s nulovými emisiami na trhu. Doprava okrem účinkov v podobe emisií skleníkových plynov výrazne prispieva k zlej kvalite ovzdušia a hluku v Európe s negatívnymi následkami pre zdravie občanov a ekosystémy. Je nevyhnutné nadviazať na pokrok v elektrifikácii a používaní batérií a palivových článkov pre automobily, autobusy a ľahké vozidlá spojený s náležitými normami a urýchliť výskum a inováciu v oblasti hľadania nízkoemisných riešení pre iné formy používania ciest (autobusy diaľkovej dopravy, ťažké nákladné vozidlá a nákladné automobily) a v iných odvetviach dopravy, ako napríklad v leteckej, železničnej, námornej či vo vnútrozemskej plavbe . Výskum v oblasti bezpečnosti dopravy sa zameriava na zníženie nehodovosti, úmrtnosti a počtu obetí v každom režime a v rámci celého dopravného systému prostredníctvom podpory vedomostí a povedomia, ako aj prostredníctvom rozvoja technológií, výrobkov, služieb a riešení, v ktorých sa zohľadňuje bezpečnosť, efektívnosť, jednoduchosť používania a zmena klímy.

Základné línie

–  elektrifikácia všetkých druhov dopravy vrátane nových technológií využívajúcich batérie a palivové články, ako aj hybridných technológií pre hnacie sústavy a pomocné systémy vozidiel/plavidiel/lietadiel, rýchle nabíjanie/dopĺňanie paliva, získavanie energie a používateľsky ústretové a ľahko prístupné rozhrania s infraštruktúrou na nabíjanie/dopĺňanie paliva, ktoré zabezpečia interoperabilitu a plynulé poskytovanie služieb, vývoj a zavádzanie konkurencieschopných, bezpečných, vysokovýkonných a udržateľných batérií pre vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami s prihliadnutím na všetky podmienky používania a počas rôznych fáz ich životného cyklu, vývoj a zavádzanie konkurencieschopných, bezpečných vysokovýkonných a trvalo udržateľných batérií pre vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami,

–  používanie nových a alternatívnych udržateľných palív vrátane moderných biopalív a nových, bezpečných a inteligentných vozidiel/plavidiel/lietadiel v záujme existujúcich a budúcich foriem mobility a podpornej infraštruktúry s menším vplyvom na životné prostredie a verejné zdravie, špecifické komponenty a systémy pre riešenia šetrné k životnému prostrediu (napr. pokročilé systémy zhromažďovania údajov atď.) technológie a užívateľské riešenia zamerané na interoperabilitu a plynulé poskytovanie služieb,

–  bezpečná, prístupná, inkluzívna a cenovo dostupná mobilita, znižovanie škodlivého vplyvu a súčasne aj posilňovanie pozitívneho vplyvu mobility na sociálnu súdržnosť, životné prostredie a zdravie ľudí, ako aj prechod na menej znečisťujúce spôsoby dopravy a systémy spoločného využívania, kvalita života občanov, mestská sociálna inovácia, záujem o zníženie alebo eliminovanie nehôd a zranení v cestnej doprave.

–  systémy mobility odolné proti zmene klímy vrátane infraštruktúr a logistiky s cieľom zabezpečiť lepšiu prístupnosť pre ľudí a tovar, a to na krátke i na dlhé vzdialenosti,

–  systémová analýza nových foriem mobility a ich vplyv na dopravu a občanov.

5.2.8.  Inteligentná mobilita

Inteligentná mobilita pomôže zabezpečiť účinnosť, bezpečnosť a odolnosť mobility „od dverí k dverám“ a všetkých jej zložiek, predovšetkým pomocou digitálnych technológií, modernej satelitnej navigácie (EGNOS/Galileo) a umelej inteligencie. Nové technológie pomôžu optimalizovať používanie a efektívnosť dopravnej infraštruktúry a sietí, pričom sa zlepší multimodalita a prepojenosť a vybuduje účinnejšia nákladná doprava a logistický dodávateľský reťazec, ktorými sa posilní konkurencieschopnosť EÚ. Nové technológie prispejú aj k zvýšeniu spoľahlivosti, optimalizácii riadenia dopravy a umožnia inovačné riešenia týkajúce sa dopravy a služieb, čím sa zníži dopravné preťaženie a negatívny vplyv na životné prostredie a občanom a podnikom sa poskytnú lepšie služby v oblasti mobility a logistiky, čím sa zlepší prístupnosť a sociálne začlenenie. Prepojenou a automatizovanou mobilitou spolu s podpornou infraštruktúrou sa zlepší efektívnosť a bezpečnosť všetkých druhov dopravy.

Základné línie

–  digitálne riadenie sietí a premávky: zdokonalené systémy na pomoc pri rozhodovaní, nová generácia riadenia premávky (vrátane riadenia multimodálnej siete a premávky), prispievanie k plynulej, multimodálnej a prepojenej mobilite v osobnej aj nákladnej doprave, používanie a obmedzenia veľkých dát (big data), používanie inovačného satelitného určovania polohy/navigácie (EGNOS/Galileo),

–  jednotné európske nebo: palubné a pozemné riešenia zamerané na súbežné zvýšenie stupňa automatizácie, pripojiteľnosti, bezpečnosti, interoperability, výkonu, znižovania emisií a úrovne služieb,

–  železničné technológie a úkony pre vysokokapacitný, nehlučný, interoperabilný a automatizovaný železničný systém,

–  inteligentné dopravné riešenia pre bezpečnejšiu a efektívnejšiu prevádzku plavidiel,

–  veľké centrá mobility (napr. železničné stanice, prístavy, letiská, logistické centrá) ako aktívne prvky inovačných riešení v oblasti mobility,

–  vodné technológie a prevádzka pre bezpečné a automatizované systémy dopravy využívajúce príležitosti, ktoré poskytuje vodná doprava,

–  prepojené, kooperatívne, interoperabilné a automatizované systémy a služby mobility vrátane technologických riešení a netechnologických otázok ako zmeny v správaní používateľa a modeloch mobility.

5.2.9.  Uskladňovanie energie

Rozsiahle, inteligentné, koncentrované a decentralizované riešenia na skladovanie energie (vrátane chemickej, elektrochemickej, elektrickej, mechanickej, tepelnej a nové prevratné technológie) pre energetický systém zvýšia efektívnosť, flexibilitu, technologickú nezávislosť a dostupnosť, ako aj bezpečnosť dodávok. Dekarbonizovaná doprava s nízkymi emisiami si bude vyžadovať čoraz väčší podiel vozidiel s elektrickým a/alebo iným alternatívnym pohonom na batérie, ktoré sú výkonnejšie, lacnejšie, ľahšie, vysoko recyklovateľné a opätovne použiteľné s nízkym vplyvom na životné prostredie, ako aj miestne zabezpečenie alternatívnych/obnoviteľných palív, ako napríklad vodík, vrátane vodíkového paliva z obnoviteľných zdrojov, a inovačné riešenia pre lokálne skladovanie. Na optimalizáciu energetického systému a dosiahnutie rovnováhy vo všetkých odvetviach výroby a infraštruktúry až po aplikácie pre koncového používateľa majú zásadný význam možnosti pre udržateľné a nákladovo efektívne riešenia veľkokapacitného uskladňovania energie. Pozornosť by sa mala venovať rizikám súvisiacim s uskladňovaním energie a ďalším nežiaducim vedľajším účinkom.

Základné línie

–  technológie vrátane kvapalných a plynných obnoviteľných palív a ich pridružené hodnotové reťazce, ako aj prevratné technológie na denné až sezónne potreby skladovania energie vrátane ich vplyvu na životné prostredie a klímu,

–  inteligentné, udržateľné a trvanlivé batérie a hodnotový reťazec EÚ vrátane riešení s využitím vyspelých materiálov, návrhu, energeticky účinných technológií výroby veľkokapacitných batériových článkov, metód opätovného použitia a recyklácie, ako aj efektívnej prevádzky pri nízkych teplotách a potrieb v oblasti normalizácie,

–  vodíkové palivo, najmä vodíkové palivo s nízkymi emisiami CO2 a z obnoviteľných zdrojov, vrátane palivových článkov a hodnotový reťazec EÚ od návrhu až po konečné použitie v rôznych aplikáciách.

6.  KLASTER POTRAVINOVÉ A PRÍRODNÉ ZDROJE, POĽNOHOSPODÁRSTVO A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

6.1.   Zdôvodnenie

Človek svojou činnosťou vyvíja tlak na pôdu, moria a oceány, vodu, ovzdušie, biodiverzitu a iné prírodné zdroje. Zabezpečenie výživy pre neustále rastúci počet obyvateľstva našej planéty priamo závisí od zdravia prírodných systémov a zdrojov. Fungujúci a prosperujúci ekosystém má hodnotu sám osebe, no okrem toho je samotným základom všetkého využívania zdrojov. V kombinácii so zmenou klímy však neustály dopyt ľudstva po prírodných zdrojoch vytvára environmentálny tlak, ktorý zďaleka prekračuje hranice udržateľnosti a pôsobí na ekosystémy a ich kapacitu slúžiť v prospech ľudského blaha. Koncepcia obehového hospodárstva, udržateľného biohospodárstva(19) a modrého hospodárstva(20) je príležitosťou na vyváženie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych cieľov a nasmerovanie činností človeka na cestu k udržateľnosti.

Splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, zaručenie výroby a spotreby bezpečných a zdravých potravín, podpora udržateľných postupov v oblasti poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesného hospodárstva, zabezpečenie čistej vody, pôdy a ovzdušia pre všetkých, vyčistenie morí, oceánov a vnútrozemských vôd, ochrana a obnovenie životne dôležitých prírodných systémov a životného prostredia našej planéty si vyžaduje, aby sme využili potenciál výskumu a inovácie. Spôsoby prechodu k udržateľnosti a spôsoby, ako prekonať odolné prekážky, sa však chápu ťažko. Prechod k udržateľnej spotrebe a výrobe a obnove zdravia planéty si vyžaduje investície do výskumu a technológií, nových, vysokokvalitných výrobkov a služieb, nových obchodných modelov a sociálnych, územných a environmentálnych inovácií. Vytvárajú sa tým nové príležitosti pre udržateľné, odolné, inovačné a zodpovedné európske biohospodárstvo, stimulovanie efektívnosti využívania zdrojov, produktivity a konkurencieschopnosti, tvorby nových a zelených pracovných miest a rastu a zvyšovania sociálneho začleňovania.

Pre Európu je dôležité, aby svoje prírodné zdroje využívala efektívnejšie a udržateľným spôsobom.

Aktivitami sa vybuduje vedomostná základňa a poskytnú sa riešenia na: ochranu a udržateľné riadenie a využívanie prírodných zdrojov z pevniny a mora(21) a posilnenie úlohy suchozemských a vodných systémov, ako je záchyt uhlíka, ochrana biodiverzity, zabezpečenie ekosystémových služieb a zaistenie potravinovej a výživovej bezpečnosti, bezpečnej, zdravej a výživnej stravy, urýchlenie prechodu z lineárneho hospodárstva založeného na fosílnych palivách k odolnému, nízkoemisnému a nízkouhlíkovému obehovému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje a podpora rozvoja udržateľného hospodárstva využívajúceho biologické materiály a modrého hospodárstva a rozvoj odolných a dynamických vidieckych, horských, pobrežných a mestských oblastí.

Tieto aktivity pomôžu udržať a posilniť biodiverzitu a zabezpečiť dlhodobé poskytovanie ekosystémových služieb, ako je napr. adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie a sekvestrácia oxidu uhličitého (na pevnine aj na mori). S ich pomocou sa zredukujú emisie skleníkových plynov (GHG) a iné emisie, odpad a znečisťovanie z prvovýroby (na súši aj na mori), používanie nebezpečných látok, spracúvanie, spotreba a iné ľudské činnosti. Stanú sa spúšťačom investícií, ktorými sa podporí prechod na obehové hospodárstvo, udržateľné biohospodárstvo a modré hospodárstvo, no súčasne sa ochráni dobrý stav a neporušenosť životného prostredia.

Týmito činnosťami sa podporia aj participatívne prístupy k výskumu a inovácii vrátane prístupu založeného na účasti viacerých aktérov a rozvinú vedomostné a inovačné systémy na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Sociálna inovácia s občianskou angažovanosťou a dôvera v inováciu budú kľúčovými aspektmi v podpore nových modelov riadenia, výroby, spotreby a zručností.

Keďže ide o zložité, vzájomne prepojené a svojou povahou globálne výzvy, k činnostiam sa bude pristupovať systematicky a v spolupráci s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi, s inými zdrojmi financovania a ďalšími politickými iniciatívami. Bude tam patriť aj využívanie environmentálnych zdrojov veľkých dát (big data) vychádzajúce z potrieb používateľov, ako napríklad z týchto zdrojov: Copernicus, EGNOS/Galileo, INSPIRE, EOSC, GEOSS, CEOS, EMODnet.

Výskumné a inovačné činnosti v rámci tohto klastra prispievajú najmä k realizácii cieľov: environmentálneho akčného programu, spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky, potravinového práva, námornej politiky, akčného plánu pre obehové hospodárstvo, stratégie EÚ pre biohospodárstvo, ▌stratégie v oblasti biodiverzity, rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobej vízie EÚ týkajúcej sa uhlíkovej neutrality do roku 2050(22), politiky EÚ pre arktickú oblasť, ako aj právnych ustanovení EÚ na zníženie znečistenia ovzdušia. Okrem všeobecných zdrojov externého poradenstva sa budú osobitné konzultácie viesť so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum (SCAR).

Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 2 – Úplné odstránenie hladu, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blaho ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 14 – Život pod vodou, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 15 – Život na pevnine.

6.2.   Oblasti intervencie

6.2.1.   Pozorovanie životného prostredia

Schopnosť pozorovať životné prostredie(23) vrátane satelitného pozorovania in-situ (letecké, námorné, pozemné) a pozorovaní občanov je oporou výskumu a inovácie na účely udržateľného využívania a monitorovania potravín a prírodných zdrojov, biomonitorovania a monitorovania životného prostredia. Zdokonalené priestorovo-časové pokrytie a intervaly odberu vzoriek so zníženými nákladmi, ako aj prístup k veľkým dátam (big data) a ich integrácia z viacerých zdrojov ponúkajú nové spôsoby monitorovania, chápania a predpovedania systému Zeme. Výskum a inovácia sú potrebné na vypracúvanie metód a technológií na zlepšenie kvality, ako aj uľahčenie prístupu a používania údajov.

Základné línie

–  prístup vychádzajúci z potrieb používateľov a systémové prístupy, a to vrátane otvorených údajov, pokiaľ ide o environmentálne údaje a informácie na účely komplexného modelovania a predpovedných systémov, podnikateľské príležitosti vyplývajúce z využívania a zhodnocovanie existujúcich a nových údajov,

–  ďalší rozvoj portfólia výrobkov a služieb v oblasti pozorovania životného prostredia,

–  stav biodiverzity, ochrana ekosystémov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, využívanie pôdy a zmena vo využívaní pôdy, rozvoj mestských a prímestských oblastí, riadenie prírodných zdrojov, riadenie a ochrana morských a oceánskych zdrojov, námorná bezpečnosť, dlhodobé trendy v oblasti životného prostredia, zmeny sezónnej variability, a poveternostné zmeny v okolitom ovzduší a atmosfére a iné relevantné oblasti,

–  aplikácie orientované na používateľa, ktoré sa poskytujú prostredníctvom iniciatívy EuroGEOSS vrátane ich rozširovania s cieľom prispievať k ochrane a riadeniu európskych prírodných zdrojov (vrátane vyhľadávania surovín) a ekosystémových služieb a s nimi súvisiaceho hodnotového reťazca,;

–  vykonávanie iniciatívy Globálnej sústavy systémov pozorovania Zeme v rámci iniciatívy systémov GEO (Skupina pre pozorovanie Zeme).

6.2.2.   Biodiverzita a prírodné zdroje

Treba zlepšiť chápanie, ochranu a riadenie biodiverzity a ekosystémov, mnohorakých služieb, ktoré (v kontexte boja proti zmene klímy a zmierňovania jej vplyvu) poskytujú, a „hranice“ našej planéty, ako aj riešenia na využitie sily a zložitosti prírody, aby bolo možné riešiť spoločenské výzvy, posilniť udržateľnosť a do roku 2050 dosiahnuť cieľ EÚ Dobrý život v rámci možností našej planéty stanovený v 7. environmentálnom akčnom programe EÚ. V celom hodnotovom reťazci sa musí náležitá pozornosť venovať potenciálnym vplyvom v jeho predchádzajúcich fázach. Medzinárodná spolupráca a príspevok k medzinárodnému úsiliu a iniciatívam, ako napríklad Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), sú na dosiahnutie cieľa v tejto oblasti nevyhnutné. Treba lepšie pochopiť riadenie prechodu k udržateľnosti v hospodárskom, sociálnom a prírodnom systéme, a to od miestnej až po globálnu úroveň.

Základné línie

–  stav a hodnota biodiverzity, suchozemských, sladkovodných a morských ekosystémov, prírodného kapitálu a ekosystémových služieb vrátane poľnohospodárskych ekosystémov a mikrobiómu,

–  holistický a systematický prístup v sociálno-ekologickom rámci týkajúci sa väzieb medzi biodiverzitou, ekosystémami a ekosystémovými službami a ich kauzálnymi vzťahmi s hnacími silami zmien, v rôznych škálach a hospodárskych činnostiach vrátane sociálno-hospodárskych aspektov a riadenia procesu prechodu k udržateľnosti,

–  modelovanie trendov a integrovaných scenárov biodiverzity, ekosystémových služieb a dobrej kvality života v rôznych škálach a horizontoch, potenciálny príspevok biotopov a ekosystémov ako záchyt uhlíka v rámci rôznych scenárov zmeny klímy, potenciálne konflikty záujmov vo využívaní prírodných zdrojov a služieb,

–  ekotoxikológia zlúčenín a nových znečisťujúcich látok, ich vzájomné pôsobenie vrátane kombinovaných účinkov a správanie v životnom prostredí a zmenené biochemické cykly v meniacej sa klíme, obnova znehodnotených oblastí,

–  začlenenie biodiverzity a ekosystémových služieb do rozhodovacieho procesu a zodpovednosti vlád a podnikov, ako aj vyčíslenie ich prínosov pre životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť,

–  adaptabilné a multifunkčné prírodné riešenia na vyrovnávanie sa s výzvami v mestských, prímestských, vidieckych, pobrežných a horských oblastiach v súvislosti so zmenou klímy, prírodnými katastrofami, stratou biodiverzity, zhoršovaním ekosystémov, znečistením, sociálnou súdržnosťou, ako aj zdravím a blahom občanov,

–  využívanie živých laboratórií s viacerými aktérmi a so zapojením orgánov, zainteresovaných strán, podnikov a občianskej spoločnosti do spoločného navrhovania a vytvárania systematických riešení na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie prírodného kapitálu, riadenie prechodu k  udržateľnosti a možností udržateľného riadenia hospodárskych činností v celých hodnotových okruhoch v rôznych environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienkach.

6.2.3.   Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti

Odolné a udržateľné ▌poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo má hospodársky, environmentálny a sociálny prínos a je podmienkou pokračujúcej potravinovej bezpečnosti. Prispievajú k dynamickým hodnotovým reťazcom, riadia využívanie pôdy a prírodných zdrojov a poskytujú celý rad životne dôležitých verejných statkov vrátane sekvestrácie uhlíka, zachovania biodiverzity, opeľovania a verejného zdravia. Potrebné sú integrované a miestne orientované prístupy na podporu mnohorakých funkcií poľnohospodárskych a lesných (eko)systémov so zohľadnením meniaceho sa kontextu prvovýroby, najmä v súvislosti so zmenou klímy a životným prostredím, dostupnosťou zdrojov, demografiou a modelmi spotreby. Bude sa zabezpečovať kvalita a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov. Zabezpečí sa aj zdravie rastlín a zvierat a dobré životné podmienky zvierat. Nutné je aj riešiť územný, sociálno-ekonomický a kultúrny rozmer poľnohospodárskych a lesníckych činností a mobilizovať potenciál vidieckych a pobrežných oblastí.

Základné línie

–  metódy, technológie a nástroje pre udržateľné, odolné a produktívne poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo vrátane adaptácie na zmenu klímy,

–  trvalo udržateľné riadenie a efektívne využívanie prírodných zdrojov (napr. pôdy, vody, živín a biodiverzity vrátane genetických zdrojov) v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, alternatívy k neobnoviteľným zdrojom a osvojenie zásad obehového hospodárstva, a to aj prostredníctvom opätovného použitia a recyklácie odpadu a vedľajších produktov,

–  vplyv činností v primárnom sektore na klímu a životné prostredie, potenciál poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako záchytov uhlíka a na zmierňovanie emisií skleníkových plynov vrátane prístupov založených na záporných emisiách, zvyšovanie prispôsobivosti prvovýroby zmene klímy,

–  integrované prístupy k riešeniu otázky škodcov a chorôb rastlín; kontrola nákazlivých chorôb zvierat a zoonóz a dobré životné podmienky zvierat; stratégie prevencie, kontrola a diagnostika a alternatívy k používaniu kontroverzných pesticídov, antibiotík a iných látok, a to aj v záujme boja proti rezistencii,

–  antimikrobiálna rezistencia a hrozby vyplývajúce z biologických a agrochemických rizík, vrátane pesticídov, ako aj chemické kontaminanty a prepojenia medzi rastlinami, živočíchmi, ekosystémami a verejným zdravím z perspektívy „jedného zdravia“ a „globálneho zdravia“,

–  využívanie a poskytovanie ekosystémových služieb v systémoch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s uplatňovaním ekologických prístupov a testovaním prírodných riešení, a to na úrovni poľnohospodárskeho podniku až po krajinnú úroveň pre poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu, podpora ekologického poľnohospodárstva,

–  systémy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva od úrovne farmy až po úroveň krajiny, využívanie a poskytovanie ekosystémových služieb v prvovýrobe, napr. prostredníctvom agroekológie alebo prostredníctvom posilnenia úlohy lesov pri predchádzaní povodniam a erózii pôdy,

–  inovácie v poľnohospodárstve na rozhraniach medzi poľnohospodárstvom, akvakultúrou a lesným hospodárstvom a v mestských a prímestských oblastiach,

–  nové metódy, technológie a nástroje na udržateľné obhospodarovanie lesov a udržateľné využívanie lesnej biomasy,

–  podpora produkcie rastlinných bielkovín v EÚ pre stravovacie, krmivové a environmentálne služby,

–  udržateľné využívanie pôdy, rozvoj vidieka a územné prepojenia, využívanie sociálnych, kultúrnych, hospodárskych a environmentálnych prínosov vidieckych oblastí pre nové služby, obchodné modely, hodnotové reťazce a verejné statky,

–  digitálne inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a v hodnotových reťazcoch a vidieckych oblastiach využívaním údajov a rozvojom infraštruktúry, technológií (ako je napr. umelá inteligencia, robotika, presné poľnohospodárstvo a diaľkový prieskum Zeme) a modelov riadenia,

–  vedomosti v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a inovačné systémy a ich prepojenie na rôznych úrovniach, poradenstvo, získavanie zručností, participačné prístupy a výmena informácií,

–  podpora medzinárodných partnerstiev v záujme udržateľného poľnohospodárstva zameraného na potravinovú a výživovú bezpečnosť.

6.2.4.   Moria, oceány a vnútrozemské vody

Prírodný kapitál a ekosystémové služby morí, najmä polouzavretých európskych morí, oceánov, vnútrozemských vôd a širších pobrežných oblastí predstavujú značný prínos v sociálno-ekonomickej oblasti i v oblasti dobrých životných podmienok. Tento potenciál je ohrozený v dôsledku silného tlaku, ktorý vyvoláva človek i príroda, ako napríklad znečistenie, zmena klímy, zvyšovanie hladiny morí, ďalšie spôsoby využívania vody a extrémne výkyvy počasia. V záujme toho, aby sa stav morí a oceánov nedostal do bodu, odkiaľ niet návratu, a aby sa obnovil dobrý stav vnútrozemských vôd, je potrebné zlepšiť naše vedomosti a chápanie s cieľom chrániť, obnovovať a udržateľne riadiť morské, vnútrozemské a pobrežné ekosystémy a predchádzať znečisteniu, a to v kontexte zdokonaleného a zodpovedného rámca riadenia . Bude to zahŕňať aj výskum týkajúci sa udržateľného uvoľňovania rozsiahleho a nevyužitého hospodárskeho potenciálu morí, oceánov a vnútrozemských vôd s cieľom zvýšiť výrobu bezpečných potravín, biologických prísad a surovín bez toho, aby sa na tieto zdroje vyvíjal väčší tlak ▌, ako aj potenciál akvakultúry vo všetkých formách s cieľom prispievať k zmierňovaniu tlaku na pevninské, sladkovodné a oceánske zdroje. Potrebné sú partnerské prístupy vrátane stratégie pre morskú oblasť a makroregionálnej stratégie, ktoré prekračujú hranice EÚ (napr. v Atlantickom oceáne, Stredozemnom, Baltskom, Severnom a Čiernom mori, Karibskom mori a Indickom oceáne), ako aj prispievanie k záväzkom Medzinárodnej správy oceánov, iniciatívam ako desaťročie OSN týkajúce sa vedy o oceánoch pre trvalo udržateľný rozvoj a záväzkom spojeným s ochranou morskej biologickej diverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie.

Základné línie

–  udržateľný rybolov a akvakultúra vo všetkých formách na výrobu potravín vrátane alternatívnych zdrojov proteínov so zvýšenou potravinovou bezpečnosťou, potravinovou sebestačnosťou a odolnosťou proti zmene klímy, nástroje monitorovania a riadenia,

–  posilnená odolnosť morských ekosystémov a ekosystémov vnútrozemských vôd, vrátane koralových útesov, čím sa zabezpečí zdravie morí, oceánov a riek, boj proti účinkom prírodných a antropogénnych tlakov, ako sú napríklad kontaminanty a morský odpad (vrátane plastov), eutrofizácia, invazívne druhy, fyzické poškodzovanie morského dna, nadmerné využívanie vrátane nadmerného rybolovu, podmorský hluk, acidifikácia, otepľovanie morí, oceánov a riek, zvyšovanie hladiny morí, úvahy o prieniku medzi pevninou a morom, zmierňovanie týchto účinkov, kumulatívny vplyv týchto javov, posilňovanie obehového prístupu a lepšie chápanie interakcií medzi oceánmi a človekom,

–  riadenie na globálnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie zdrojov morí, oceánov a vnútrozemských vôd,

–  technológie pre digitálne oceánske (morské dno, vodný stĺpec a vodná hladina) prepojovacie služby a komunity v činnostiach spojených s pevninou, atmosférou, klímou, kozmickým priestorom a počasím, podporované prostredníctvom „modrého cloudu“, ktorý je súčasťou európskeho cloudu pre otvorenú vedu,

–  monitorovanie, posudzovanie na základe rizika a predpovedné/prognostické kapacity, aj pokiaľ ide o zvyšovanie hladiny morí a iné prírodné nebezpečenstvá, napr. búrkové vlny, cunami, ako aj kumulatívny vplyv činností človeka,

–  lepšie chápanie kolobehu vody, hydrologických režimov a hydromorfológie v rôznych meradlách a rozvoj kapacít v oblasti monitorovania a predpovedných kapacít, pokiaľ ide o dostupnosť vody a dopyt po nej, záplavy a suchá, znečistenie a ďalšie tlaky na vodné zdroje, využívanie digitálnych technológií na zlepšenie monitorovania a riadenia vodných zdrojov,

–  rozvoj inovačných riešení vrátane riadenia spoločnosti, hospodárskych nástrojov a modelov financovania v záujme inteligentného rozdeľovania vodných zdrojov zameraného na riešenie konfliktov týkajúcich sa využívania vody vrátane využívania hodnoty, ktorú voda predstavuje, kontrola látok znečisťujúcich vodu, vrátane plastov a mikroplastov a ďalších znečisťujúcich látok objavujúcich sa v prvom rade pri zdroji, riešenie iných tlakov na vodné zdroje, ako aj opätovné používanie vody a ochrana a obnova vodných ekosystémov v záujme dobrého ekologického stavu,

–  udržateľné modré hodnotové reťazce, vrátane udržateľného využívania sladkovodných zdrojov, mnohoraké využitie morského priestoru a rast odvetvia obnoviteľných zdrojov energie z morí a oceánov vrátane udržateľného využívania mikroskopických a makroskopických rias,

–  integrované prístupy k udržateľnému riadeniu vnútrozemských a pobrežných vôd, ktoré prispejú k ochrane životného prostredia a prispôsobeniu sa zmene klímy,

–  prírodné riešenia odvodené od dynamiky morských, pobrežných a vnútrozemských ekosystémov, biodiverzity a mnohorakých ekosystémových služieb, čo umožní systematické prístupy k udržateľnému využívaniu zdrojov z morí, a to najmä polouzavretých európskych morí, a oceánov, ako aj vnútrozemských vôd, a prispievanie k ochrane a obnove životného prostredia, manažmentu pobrežia a adaptácii na zmenu klímy,

–  modrá inovácia, a to aj v modrom a digitálnom hospodárstve, v pobrežných oblastiach, pobrežných mestách a prístavoch na posilnenie odolnosti pobrežných oblastí a zvýšenie prínosov pre občanov,

–  lepšie pochopenie úlohy morí a oceánov z hľadiska zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu.

6.2.5.   Potravinové systémy

Kombinované účinky rastúceho počtu obyvateľstva, vývoja spôsobov stravovania, nedostatku zdrojov a ich nadmerného využívania, zhoršovania životného prostredia, zmeny klímy a migrácie vytvárajú bezprecedentné výzvy, ktoré si vyžadujú premenu potravinového systému (FOOD 2030).(24) Súčasná výroba a spotreba potravín je do veľkej miery neudržateľná, pričom sme konfrontovaní s dvojnásobnou záťažou, ktorú charakterizuje súbežná existencia podvýživy a obezity a ďalších nevyvážených spôsobov stravovania a metabolických porúch. Budúce potravinové systémy musia priniesť dostatočnú potravinovú bezpečnosť a zaistiť bezpečné, zdravé a kvalitné potraviny pre všetkých, efektívne využívanie zdrojov, udržateľnosť (vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, znečistenia, spotreby vody a energie, ako aj tvorby odpadu), transparentnosť, prepojenie pevniny a mora, musí sa menej plytvať potravinami, posilniť výroba potravín z vnútrozemských vôd, morí a oceánov a obsiahnuť celý potravinový hodnotový reťazec od výrobcov k spotrebiteľom a naopak, pričom treba zaistiť odolnosť. To musí ísť ruka v ruke s rozvojom budúceho systému potravinovej bezpečnosti a návrhom, vývojom a tvorbou nástrojov, technológií a digitálnych riešení, ktoré poskytujú spotrebiteľom značné výhody a zlepšujú konkurencieschopnosť a udržateľnosť v potravinárskom hodnotovom reťazci. Okrem toho treba podporiť zmeny správania, pokiaľ ide o modely spotreby a výroby potravín, a to s prihliadnutím na kultúrne a sociálne aspekty, a zaangažovať prvovýrobcov, priemysel (vrátane MSP), maloobchodníkov, potravinárske odvetvia, spotrebiteľov a verejné služby.

Základné línie

–  udržateľná a zdravá strava podložená dôkazmi v záujme blaha ľudí počas celého ich života vrátane stravovacích návykov, zlepšenia nutričnej kvality potravín a pokroku v chápaní vplyvu výživy na zdravie a blaho,

–  personalizovaná výživa, najmä pre zraniteľné skupiny, s cieľom zmierniť rizikové faktory súvisiace so stravovaním a neprenosnými ochoreniami,

–  správanie spotrebiteľov, životný štýl a motivácia, vrátane sociálnych a kultúrnych aspektov jedla, podpora sociálnej inovácie a spoločenskej angažovanosti v záujme lepšieho zdravia a environmentálnej udržateľnosti v rámci celého potravinového hodnotového reťazca vrátane maloobchodných modelov,

–  moderné systémy bezpečnosti a pravosti potravín vrátane vysledovateľnosti, zlepšovanie kvality potravín a zvýšenie dôvery spotrebiteľov v potravinový systém,

–  zmierňujúce opatrenia a adaptácia potravinového systému na zmenu klímy vrátane preskúmania potenciálu a využívania mikrobiómu, rozmanitosti potravinových plodín a alternatív k živočíšnym proteínom,

–  environmentálne udržateľné, obehové a odolné potravinové systémy, pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje z pevniny a mora, s cieľom dosiahnuť zdravotne bezpečnú pitnú vodu a riešiť súvisiace otázky morského prostredia, nulové plytvanie potravinami v celom potravinovom systéme prostredníctvom opätovného používania potravín a biomasy, recyklácie odpadu z potravín a nových potravinových obalov, dopyt po prispôsobených a miestnych potravinách,

–  novátorské prístupy vrátane digitálnych nástrojov a potravinových systémov pre lokalizovanú inováciu a posilnenie postavenia komunít, podpora spravodlivého obchodu a tvorby cien v rámci hodnotového reťazca, inkluzívnosť a udržateľnosť prostredníctvom partnerstiev medzi priemyselným odvetvím (vrátane MSP a drobných poľnohospodárov), miestnymi orgánmi, výskumnými pracovníkmi a spoločnosťou.

6.2.6.   Systémy inovácie na biologickom základe v biohospodárstve EÚ

Inováciou v biohospodárstve sa kladú základy transformácie spočívajúcej v opúšťaní hospodárstva využívajúceho fosílne zdroje ▌. Inovácia na biologickom základe je dôležitým segmentom, ktorý umožňuje existenciu biohospodárstva ako celku, a zahŕňa udržateľné získavanie zdrojov, priemyselné spracovanie a premenu biomasy z pevniny i mora na materiály a produkty na biologickej báze. Udržateľnosť zahŕňa všetky jeho rozmery: ekologické, sociálne, hospodárske a kultúrne aspekty. V záujme nových objavov, produktov, služieb a procesov využíva aj potenciál živých zdrojov, vied o živej prírode, digitalizáciebiotechnológií. Inovácia na biologickom základe vrátane (bio)procesov a technológií môže priniesť nové hospodárske činnosti a zamestnanosť do regiónov a miest, prispieť k dynamizácii vidieckych a pobrežných ekonomík a komunít a posilniť obehovosť biohospodárstva.

Základné línie

–  udržateľné získavanie biomasy, logistika a výrobné systémy, zameranie sa na aplikácie a využitia s vysokou hodnotou, sociálna a environmentálna udržateľnosť, vplyv na klímu a biodiverzitu, obehovosť a celkovo efektívne využívanie zdrojov vrátane vody,

–  vedy o živej prírode a ich zbližovanie s digitálnymi technológiami v záujme chápania, vyhľadávania a udržateľného využívania biologických zdrojov,

–  hodnotové reťazce na biologickom základe, biomateriály vrátane biologicky inšpirovaných materiálov, chemických látok, výrobkov, služieb a procesov s novými vlastnosťami, funkciami a vyššou udržateľnosťou (vrátane zníženia emisií skleníkových plynov), s podporou rozvoja (malých a veľkých) moderných biorafinérií využívajúcich väčšiu škálu biomasy; nahrádzanie súčasnej výroby neudržateľných produktov, presadzovaním riešení na biologickom základe v záujme inovačných trhových aplikácií,

–  biotechnológia vrátane medziodvetvovej špičkovej biotechnológie na uplatnenie v konkurencieschopných, udržateľných a nových priemyselných procesoch, environmentálnych službách a spotrebiteľských produktoch(25),

–  obehovosť sektora na biologickom základe v rámci hospodárstva prostredníctvom technologických, systémových, sociálnych a obchodných modelov inovácie s cieľom výrazne zvýšiť hodnotu vytvorenú na jednotku biologického zdroja a zachovať hodnotu týchto zdrojov v hospodárstve dlhšie, chrániť a posilňovať prírodný kapitál, znižovať odpad a znečistenie a podporovať zásadu kaskádového využívania udržateľnej biomasy prostredníctvom výskumu a inovácie, a to s prihliadnutím na hierarchiu odpadového hospodárstva,

–  inkluzívne biohospodárstvo s rôznymi aktérmi zúčastňujúcimi sa na tvorbe hodnoty, s maximalizáciou spoločenského vplyvu a zapojením verejnosti,

–  lepšie chápanie hraníc, metriky a ukazovateľov biohospodárstva a jeho synergií a vzájomného pôsobenia so zdravým životným prostredím, ako aj pôsobenia medzi potravinami a inými aplikáciami.

6.2.7.   Obehové systémy

Obehové výrobné a spotrebné systémy budú mať prínosy pre európske hospodárstvo a celosvetové životné prostredie prostredníctvom zníženia používania zdrojov a závislosti od nich, zníženia emisií skleníkových plynov a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie a zvýšenia konkurencieschopnosti podnikov, ako aj pre európskych občanov, a to vytvorením nových pracovných príležitostí a znížením tlakov na životné prostredie a klímu. Okrem priemyselnej transformácie bude pri prechode na nízkoemisné a obehové hospodárstvo, ktoré má biologický základ, efektívne využíva zdroje a vyhýba sa používaniu nebezpečných látok, potrebný širší posun systému, ktorý si vyžaduje systémové ekologicky inovačné riešenia, nové obchodné modely, trhy a investície, podpornú infraštruktúru, sociálne inovácie, zmeny v správaní spotrebiteľov, ako aj modely riadenia, ktoré stimulujú spoluprácu viacerých zainteresovaných strán v rámci celého hodnotového reťazca, aby sa zabezpečilo, že plánovaná zmena systému prinesie lepšie hospodárske, environmentálne a sociálne výsledky(26). Otvorenie sa medzinárodnej spolupráci bude dôležité pre porovnateľnosť, nadobúdanie a spoločné využívanie poznatkov a zabránenie duplicite úsilia, napríklad prostredníctvom medzinárodných iniciatív, ako je Medzinárodný panel o zdrojoch. Pozornosť sa bude venovať aj sociálnemu kontextu nových poznatkov a technológií v tejto oblasti a ich uplatnenie a prijatie v spoločnosti.

Základné línie

–  systémový prechod na obehové hospodárstvo, ktoré má biologický základ a efektívne využíva zdroje, s novými paradigmami spotrebiteľskej interakcie, nové obchodné modely efektívneho využívania zdrojov a environmentálneho správania, výrobky a služby stimulujúce efektívne využívanie zdrojov a odstránenie alebo nahrádzanie nebezpečných látok počas celého životného cyklu, systémy na zdieľanie, opätovné použitie, opravu, repasáciu, recykláciu a kompostovanie, hospodárske, spoločenské, behaviorálne, regulačné a finančné podmienky a stimuly na takéto zmeny,

–  metrika a ukazovatele, založené na systematickom prístupe, na meranie výkonnosti obehového hospodárstva a životného cyklu a posilnenie sociálnej zodpovednosti, systémy riadenia, ktoré urýchľujú rozvoj obehového hospodárstva, biohospodárstva a efektívne využívanie zdrojov a zároveň vytvárajú trhy s druhotnými surovinami; spolupráca viacerých zainteresovaných strán a naprieč hodnotovým reťazcom, nástroje na investície do obehového hospodárstva a biohospodárstva;

–  riešenia pre udržateľný a regeneračný rozvoj miest, prímestských oblastí a regiónov, integrácia transformácie obehového hospodárstva s prírodnými riešeniami, inovácie v oblasti technologického, digitálneho, sociálneho, kultúrneho a územného riadenia,

–  ekologické inovácie na prevenciu a sanáciu znečistenia životného prostredia nebezpečnými látkami a chemikáliami a expozícii týmto látkam, pri ktorých vznikajú nové obavy, aj so zreteľom na styčné body medzi chemickými látkami, výrobkami a odpadom a na udržateľné riešenia v oblasti výroby materiálov z prvotných a druhotných surovín,

–  obehové využívanie vodných zdrojov, a to aj zníženie dopytu po vode, predchádzanie stratám vody, jej opätovné používanie, recyklácia a zhodnocovanie odpadovej vody▌. Inovačné riešenia problémov súvisiacich s prepojením medzi vodou, potravinami a energiou zamerané na riešenie vplyvu používania vody v poľnohospodárstve a energetike a umožnenie synergických riešení,

–  udržateľná podpovrchová správa integrujúca geologické zdroje (energia, voda, suroviny) a environmentálne podmienky (prírodné nebezpečenstvá, antropogénny vplyv) naprieč všetkými relevantnými klastrami, zohľadnenie pozitívneho príspevku k obehovému hospodárstvu prostredníctvom celoeurópskych geologických poznatkov a prispievanie k organizovanej, vedecky podloženej reakcii na Parížsku dohodu a viaceré ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  vývoj a zlepšovanie riešení a infraštruktúr na uľahčenie prístupu k vode na pitie, zavlažovanie a sanitáciu, medzi ktoré patrí okrem iného odsoľovanie, s cieľom umožniť efektívnejšie používanie vody, ktoré je úspornejšie z hľadiska energie a CO2 a zároveň je obehové.

7.  NEJADROVÉ PRIAME AKCIE SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA

7.1.   Zdôvodnenie

Pre dobrú tvorbu a správu verejných politík sú nevyhnutné kvalitné a dôveryhodné vedecké dôkazy. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych predpisov EÚ sú nevyhnutné transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy, keďže sú potrebné na meranie a monitorovanie ich vplyvu a pokroku pri vykonávaní politík.

Spoločné výskumné centrum (JRC) vytvára pridanú hodnotu k politikám EÚ, pretože jeho vedecká činnosť je excelentná, multidisciplinárna a nezávislá od národných, súkromných a iných vonkajších záujmov. Pôsobí vo všetkých oblastiach politiky EÚ a zabezpečuje medziodvetvovú podporu, ktorú tvorcovia politík potrebujú na riešenie čoraz zložitejších spoločenských výziev. Nezávislosť JRC od osobitných záujmov v kombinácii s jeho vedecko-technickou referenčnou úlohou mu umožňuje jednoduchšie dosahovanie konsenzu medzi zainteresovanými stranami a inými aktérmi, ako sú občania a tvorcovia politík. Vďaka schopnosti JRC rýchlo reagovať na potreby politiky sa jeho činnosti vzájomne dopĺňajú s nepriamymi akciami zameranými na podporu dlhodobých politických cieľov.

JRC vykonáva svoj vlastný výskum a je strategickým správcom poznatkov, informácií, údajov a schopností s cieľom poskytovať vysokokvalitné a relevantné dôkazy na účely primeranejších politík. V záujme dosiahnutia tohto cieľa JRC spolupracuje s najlepšími organizáciami z celého sveta, ako aj s medzinárodnými, národnými a regionálnymi expertmi a zainteresovanými stranami. Jeho výskum prispieva k plneniu všeobecných cieľov a priorít programu Horizont Európa, poskytuje nezávislé vedecké poznatky, poradenstvo a technickú podporu politikám EÚ v rámci politického cyklu a je zameraný na priority európskej politiky, pričom podporuje Európu, ktorá je bezpečná a zabezpečená, prosperujúca a udržateľná, sociálna a so silnejším postavením na globálnej scéne.

7.2.  Oblasti intervencie

7.2.1.  Posilňovanie vedomostnej základne na tvorbu politík

Vedomosti a údaje rastú geometrickým radom. Musia sa však preskúmavať a filtrovať, ak ich majú tvorcovia politiky zmysluplne využívať. Existuje aj potreba prierezových vedeckých metód a analytických nástrojov, ktoré by mali používať všetky útvary Komisie, najmä s cieľom predvídať budúce spoločenské výzvy a podporovať lepšiu právnu reguláciu. Patria sem inovačné procesy na zapojenie zainteresovaných strán a občanov do tvorby politiky a rôzne nástroje posudzovania vplyvu a vykonávania.

Základné línie

–  modelovanie, mikroekonomické hodnotenie, metodiky posudzovania rizík, nástroje na zabezpečenie kvality na účely merania, návrhy schém monitorovania, ukazovatele a hodnotiace tabuľky, analýza citlivosti a audit, posúdenie životného cyklu, hĺbková analýza údajov a textu, analýza a aplikácie veľkých dát (big data), koncepčné uvažovanie, mapovanie situácie, prognostické štúdie, behaviorálny výskum a zapojenie zainteresovaných strán a občanov,

–  centrá vedomostí a schopností,

–  komunity na výmenu vedomostí a praktických skúseností,

–  správa, zdieľanie a koherentnosť údajov,

–  analýza politík EÚ a vnútroštátnych politík v oblasti výskumu a inovácie vrátane Európskeho výskumného priestoru (EVP).

7.2.2.   Globálne výzvy

JRC bude prispievať k špecifických politikám a záväzkom EÚ, ktorým sa venuje sedem klastrov zameraných na globálne výzvy, najmä k záväzku EÚ napĺňať ciele trvalo udržateľného rozvoja.

Základné línie

1.  Zdravie

–  vedecká a technická podpora politiky na zlepšenie verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti vrátane hodnotenia zdravotníckych pomôcok a technológií, databáz a digitalizácie vrátane urýchlenia interoperability,

–  metódy hodnotenia bezpečnosti v prípade potenciálnych zdravotných a environmentálnych rizík, ktoré predstavujú chemické a znečisťujúce látky,

–  referenčné laboratórium EÚ pre alternatívy k testovaniu na zvieratách,

–  nástroje zabezpečovania kvality, ako napríklad certifikované referenčné materiály pre zdravotné biomarkery,

–  výskum novovznikajúcich otázok a hrozieb v oblasti zdravia.

2.  Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť

–  výskum v oblasti nerovnosti, chudoby a vylúčenia, sociálnej mobility, kultúrnej rozmanitosti a zručností, migrácia, hodnotenie sociálnych, demografických a technologických zmien pre hospodárstvo a spoločnosť,

–  výskum v oblasti dobrej správy vecí verejných a demokracie,

–  podpora ochrany, zachovania a riadenia kultúrneho dedičstva,

–  vedomostné centrum pre migráciu a demografiu.

3.  Civilná bezpečnosť pre spoločnosť

–  Vedomostné centrum pre riadenie rizika katastrof,

–  podporovanie bezpečnostných politík v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a verejných priestorov, chemické, biologické, rádiologické a jadrové látky a výbušniny (CBRNE) a hybridné hrozby, ochrana hraníc a bezpečnosť dokumentov, všeobecné a spravodajské informácie v oblasti boja proti terorizmu,

–  technológií na odhaľovanie materiálov CBRNE, biometrické systémy a techniky zhromažďovania spravodajských informácií,

–  podporovanie bezpečnostnej pozície EÚ vo svete, hodnotenie konkurencieschopnosti a inovácie bezpečnostného priemyslu Únie, využitie synergií bezpečnosti a obrany,

–  výskum posilnenia schopností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, odolnosti a odstrašovania.

4.   Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor

–  dôsledky digitalizácie so zameraním sa na nové a nastupujúce informačné a komunikačné technológie, ako je napríklad strojové učenie a umelé výpočty, distribuované databázy transakcií, internet vecí a vysokovýkonná výpočtová technika,

–  digitalizácia v jednotlivých sektoroch, ako je energetika, doprava, stavebníctvo, odvetvie služieb, zdravotníctvo a starostlivosť a verejná správa,

–  nástroje priemyselnej metrológie a zabezpečovania kvality pre inteligentnú výrobu,

–  výskum v oblasti kľúčových podporných technológií,

–  výskum v oblasti najlepších dostupných techník a postupov environmentálneho riadenia, technicko-ekonomické analýzy a posudzovanie životného cyklu priemyselných procesov, hospodárenie s chemickými látkami, nakladanie s odpadmi, opätovné používanie vody, suroviny, kritické suroviny a kritériá kvality regenerovaných materiálov, ktorými sa podporuje obehové hospodárstvo,

–  analýza bezpečnosti dodávok surovín vrátane kritických surovín vo vzťahu k informáciám o primárnych a sekundárnych zdrojoch a aktualizácia údajov informačného systému o surovinách,

–  vykonávanie opatrení v rámci programu Copernicus,

–  technická a vedecká podpora pre aplikácie únijných programov globálneho navigačného satelitného systému.

5.   Klíma, energetika a mobilita

–  podpora vykonávania politík EÚ v oblasti klímy, energetiky a dopravy, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a stratégie dekarbonizácie do roku 2050, analýza integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, posúdenie procesu dekarbonizácie vo všetkých odvetviach vrátane poľnohospodárstva a využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva,

–  posúdenie rizík v citlivých ekosystémoch a kritické hospodárske odvetvia a infraštruktúra s dôrazom na adaptačné stratégie,

–  analýza výskumnej a inovačnej dimenzie energetickej únie, posúdenie konkurencieschopnosti EÚ na globálnom trhu s čistou energiou,

–  posúdenie potenciálu využitia inteligentných technológií v oblasti energetiky a riešení v podobe spájania odvetví s cieľom umožniť hladký a nákladovo efektívny prechod na iné zdroje energie,

–  posúdenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a výrobných technológií čistej energie,

–  analýza spotreby energie budov, inteligentných a udržateľných miest a priemyselných odvetví,

–  technická a sociálno-ekonomická analýza skladovania energie, najmä prepojenie odvetví a batérie,

–  analýza bezpečnosti dodávok energie v EÚ vrátane energetickej infraštruktúry a trhov s energiou,

–  podpora prechodu na iné zdroje energie vrátane Dohovoru primátorov a starostov, čistá energia pre ostrovy v EÚ, citlivé regióny a Afriku,

–  integrovaná analýza na zavádzanie kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobility,

–  integrovaná analýza v záujme vývoja a zavádzania elektrických vozidiel vrátane technológií batérií novej generácie,

–  harmonizované testovacie postupy a dohľad nad trhom s CO2, emisie látok z vozidiel znečisťujúcich ovzdušie, posúdenie inovačných technológií,

–  posúdenie inteligentnej dopravy, systémov riadenia premávky a ukazovateľov dopravného preťaženia,

–  analýzy alternatívnych palív a potrieb súvisiacej infraštruktúry.

6.  Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie

–  výskumné činnosti týkajúce sa krajiny, pôdy, lesov, ovzdušia, vody, morských zdrojov, surovín a biodiverzity v záujme podpory efektívneho zachovania, obnovy a udržateľného využívania prírodného kapitálu vrátane udržateľného riadenia zdrojov v Afrike,

–  Vedomostné centrum pre celosvetovú potravinovú a výživovú bezpečnosť,

–  posúdenie zmeny klímy a možných zmierňujúcich a adaptačných opatrení pre politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti,

–  monitorovanie a prognózovanie poľnohospodárskych zdrojov v EÚ, v krajinách zapojených do procesu rozširovania a susedných krajinách,

–  výskum v záujme udržateľného a hospodársky prosperujúceho rybolovu a akvakultúry, ako aj modrého rastu a modrého hospodárstva,

–  overené metódy, testovanie odbornosti laboratórií a nové analytické nástroje na vykonávanie politík v oblasti bezpečnosti potravín,

–  referenčné laboratóriá EÚ pre kŕmne doplnkové látky, geneticky modifikované organizmy a materiály prichádzajúce do styku s potravinami,

–  Vedomostné centrum pre potravinové podvody a kvalitu potravín,

–  Vedomostné centrum pre biohospodárstvo.

7.2.3.  Inovácia, hospodársky rast a konkurencieschopnosť

JRC bude prispievať k inovácii založenej na poznatkoch a k transferu technológií. Podporí fungovanie vnútorného trhu a správu hospodárskych záležitostí Únie. Bude prispievať k vypracúvaniu a monitorovaniu politík zameraných na sociálnejšiu a udržateľnejšiu Európu. Podporí vonkajší rozmer EÚ a medzinárodné ciele a pomôže pri podpore dobrej správy vecí verejných. Dobre fungujúci vnútorný trh so silnou správou hospodárskych záležitostí a spravodlivým sociálnym systémom posilní inováciu založenú na poznatkoch a konkurencieschopnosť.

Základné línie

–  hospodárska, obchodná, finančná a fiškálna analýza,

–  prednormatívny výskum a testovanie v oblasti harmonizácie a normalizácie,

–  výroba certifikovaných referenčných materiálov,

–  činnosti dohľadu nad trhom,

–  zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva,

–  podpora spolupráce v rámci transferu technológií.

7.2.4.   Vedecká excelentnosť

Spoločné výskumné centrum presadzuje excelentnosť a integritu vo výskume a rozsiahlu spoluprácu so špičkovými výskumnými inštitútmi z celého sveta. Bude vykonávať výskum v nastupujúcich oblastiach vedy a techniky a podporovať otvorenú vedu a otvorené údaje, ako aj prenos poznatkov.

Základné línie

–  bádateľské výskumné programy,

–  špecializované kolaboratívne a výmenné programy s výskumnými inštitúciami a vedeckými pracovníkmi,

–  prístup k výskumným infraštruktúram JRC,

–  vzdelávanie vedeckých pracovníkov a národných expertov,

–  otvorená veda a otvorené údaje.

7.2.5.   Územný rozvoj a podpora členských štátov a regiónov

JRC bude prispievať k regionálnej a mestskej politike so zameraním na územný rozvoj založený na inovácii a s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi. Bude poskytovať aj technickú pomoc členským štátom a tretím krajinám a podporovať vykonávanie európskych právnych predpisov a opatrení.

Základné línie

–  realizácia regionálnych a mestských politík, stratégie pre inteligentnú špecializáciu, stratégie hospodárskej transformácie v prechodných regiónoch, integrované stratégie mestského rozvoja a dáta,

–  budovanie kapacít miestnych a regionálnych subjektov na realizáciu makroregionálnych stratégií,

–  Vedomostné centrum pre územné politiky,

–  poradenstvo „na požiadanie“ a cielená podpora členských štátov, regiónov alebo miest, a to aj prostredníctvom virtuálnej siete alebo platforiem vedy pre politiku (Science4Policy).

PILIER III

INOVATÍVNA EURÓPA

Inovácia vo všetkých formách je kľúčovou hybnou silou, aby EÚ aj naďalej mohla svojim občanom zabezpečovať prosperitu a zvládať výzvy budúcnosti. Jej realizácia si vyžaduje systémový, prierezový a mnohostranný prístup. Hospodársky pokrok v Európe, sociálny blahobyt a kvalita života závisia od jej schopnosti povzbudiť produktivitu a rast, čo zasa výrazne závisí od jej schopnosti inovovať. Inovácia je aj kľúčom k riešeniu hlavných výziev, ktoré pred EÚ stoja. Inovácia musí byť zodpovedná, etická a udržateľná.

Podobne ako v prípade jej predchodcu je inovácia stredobodom programu Horizont Európa. Hľadanie možností zrýchlenia prenosu poznatkov, nových nápadov, produktov a procesov je hnacou silou cieľov a spôsobov vykonávania programu Horizont Európa, a to od strategického plánovania po výzvy, a je prítomné od začiatku do konca každého podporovaného projektu, od základného výskumu po priemyselné alebo technologické plány a misie.

Inovácia si však zasluhuje osobitné opatrenia, keďže EÚ musí rozhodne zlepšiť podmienky a prostredie, v ktorých by sa inovácii v Európe darilo, aby sa ▌myšlienky medzi aktérmi v inovačnom ekosystéme rýchlo šírili a aby sa nové nápady a technológie rýchlo premenili na produkty a služby potrebné na to, aby EÚ dosiahla požadované výsledky.

V posledných desaťročiach sme boli svedkami vzniku veľkých a globálnych nových trhov v oblasti zdravotnej starostlivosti, médií, zábavného priemyslu, komunikácie a maloobchodu, založených na prelomových inováciách v oblasti informačných a komunikačných technológií, biotechnológie, ekologických technológií, internetu a hospodárstva založeného na platformách. V ďalších fázach inovačného procesu zavádzajú tieto inovácie, ktoré vytvárajú nové trhy, ktoré majú vplyv na hospodárstvo EÚ ako celok, rýchlo rastúce a často nové spoločnosti, ktoré však len zriedka vznikajú a rozširujú sa v EÚ.

Prichádza nová celosvetová vlna prelomových inovácií založená na viacerých špičkových technológiách, akými sú napríklad technológia blockchainu, umelá inteligencia, genomika/multiomika a robotika, ako aj iné technológie, ktorých pôvodcami môžu byť jednotliví inovátori a skupiny občanov. Ich spoločným znakom je fakt, že sa formujú na križovatke rôznych vedeckých disciplín, technologických riešení a hospodárskych odvetví, ktoré ponúkajú úplne nové kombinácie produktov, procesov, služieb a obchodných modelov a ktoré majú potenciál otvárať nové trhy na celom svete. Budú mať vplyv aj na ďalšie kriticky dôležité odvetvia, ako napríklad výrobný priemysel, finančné služby, dopravu či energetiku.

Európa musí tento trend využiť. Pokiaľ ide o príchod novej vlny v oblastiach špičkových technológií, v ktorých už Európa značne investovala, najmä v oblasti kľúčových podporných technológií, má preto dobrú pozíciu a konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o vedu poznatky, a to aj v zmysle ľudských zdrojov, a môže vychádzať z úzkej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom (napr. v oblasti zdravotnej starostlivosti alebo energetiky).

Aby Európa mohla stáť v čele tejto novej vlny prelomovej inovácie, musí splniť tieto súvisiace úlohy:

–  zvýšiť rizikové financovanie na preklenutie medzier vo financovaní: Pre inovátorov v Európe je ponuka rizikového financovania malá. Na to, aby sa prelomové inovácie pretavili do spoločností s vedúcim postavením vo svete, je súkromný rizikový kapitál rozhodujúci, avšak v porovnaní s USA a Áziou je objem týchto financií v Európe menej ako štvrtinový. Európa musí premostiť „údolia smrti“, keďže nápady a inovácie sa nedostávajú na trh pre priepasť medzi verejnou podporou a súkromnými investíciami, najmä pokiaľ ide o vysokorizikové prelomové inovácie, ktoré sa musia podporovať prostredníctvom dlhodobých investícií,

–  uľahčiť prístup k výsledkom výskumu, zlepšiť transformáciu vedy na inovácie a urýchliť prenos nápadov, technológií a talentov z výskumnej základne do startupov a priemyslu,

–  ďalej podporovať rozvoj všetkých foriem inovácie vrátane inovácie vychádzajúcej z potrieb používateľov a spotrebiteľov v oblasti služieb a inkluzívnej sociálnej inovácie,

–  urýchliť obchodnú transformáciu: európske hospodárstvo zaostáva v osvojovaní a rozširovaní nových technológií: 77 % mladých a veľkých spoločností v oblasti výskumu a vývoja je v USA alebo Ázii, zatiaľ čo len 16 % z nich sídli v Európe,

–  rozšíriť a zjednodušiť európsky priestor na financovanie a podporu výskumu a inovácie: množstvo zdrojov financovania poskytuje inovátorom komplexné podmienky. Intervencia EÚ sa musí uskutočňovať v spolupráci a koordinácii s inými iniciatívami na európskej, národnej a regionálnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére, aby sa posilnili a zosúladili podporné kapacity, zabránilo sa duplicite činností a aby sa každý európsky inovátor v tomto prostredí ľahko zorientoval,

–  prekonať fragmentáciu inovačného ekosystému. Počet hotspotov v Európe sa síce zvyšuje, ale nie sú dobre prepojené. Spoločnosti s potenciálom medzinárodného rastu musia čeliť roztrieštenosti národných trhov, na ktorých sa hovorí rôznymi jazykmi a riadia sa inou podnikovou kultúrou a predpismi. EÚ musí zohrávať úlohu pri podpore efektívnej spolupráce medzi národnými a regionálnymi ekosystémami tak, aby spoločnosti, a najmä MSP, mali prístup k najlepším poznatkom, odborným znalostiam, infraštruktúram a službám v celej Európe. EÚ podporuje spoluprácu medzi ekosystémami, a to aj prostredníctvom regulácie, aby sa interoperabilita medzi rôznymi technológiami a praktickými riešeniami zlepšila.

S cieľom vyrovnať sa s touto novou globálnou vlnou prelomovej inovácie si podpora z EÚ v prospech inovátorov vyžaduje aktívny, bezproblémový a individuálny prístup. Politika rozvoja a využívania prelomových inovácií a expandujúcich spoločností musí byť odvážna a rátať s rizikami a zároveň musí zohľadňovať uvedené výzvy a pridávať hodnotu súvisiacim inovačným činnostiam, ktoré realizujú jednotlivé členské štáty alebo regióny.

Pilier programu Horizontu Európa Inovatívna Európa má v spolupráci s ostatnými politikami EÚ, a najmä s Programom InvestEU, prinášať takéto hmatateľné výsledky. Opiera sa o poznatky a skúsenosti získané v predchádzajúcich rámcových programoch, najmä z činností ▌, ▌ako napríklad vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET), urýchlenie procesu inovácie (FTI) a ▌nástroj pre MSP , ale aj súkromné a podnikové financie (ako napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika, RSFF) v rámci RP7, iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020, ktoré sa zozbierali a začlenili do činností pilotného programu EIC na obdobie rokov 2018 – 2020.

Na základe týchto skúseností sa v rámci tohto piliera zriaďuje Európska rada pre inováciu (EIC), ktorá bude predovšetkým podporovať prelomové a prevratné technológie a inováciu so zameraním najmä na inováciu, ktorá vytvára nové trhy, a zároveň podporovať všetky typy inovácií vrátane inkrementálnej inovácie, a to najmä v MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch v malých spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou s potenciálom rýchleho rozšírenia na úrovni EÚ a celosvetovej úrovni a so špecializovanými druhmi opatrení a činností:

–  podpora rozvoja budúcich a vznikajúcich prelomových inovácií vrátane špičkových technologických inovácií, ako aj netechnologických inovácií,

–  preklenutie chýbajúcich finančných prostriedkov na rozvoj, zavádzanie a šírenie inovácií, ktoré vytvárajú trhy,

–  zvyšovanie účinku súkromného kapitálu a investícií prostredníctvom pákového efektu,

–  zvyšovanie vplyvu a viditeľnosti inovačnej podpory z EÚ.

Tento pilier zabezpečuje aj činnosti vyvíjané v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), a to najmä prostredníctvom jeho znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho sa ním zabezpečujú systematické synergie medzi EIC a EIT. Inovačné spoločnosti pochádzajúce z niektorého znalostného a inovačného spoločenstva EIT sa môžu nasmerovať do EIC, aby sa vytvorila sústava inovácií, ktoré ešte nie sú financovateľné bankou, zatiaľ čo inovačným podnikom s vysokým potenciálom, ktoré financuje EIC a ktoré ešte nie sú zapojené do činnosti niektorého zo znalostných inovačných spoločenstiev EIT, sa môže ponúknuť prístup k tejto dodatočnej podpore.

EIC a ZIS EIT môžu priamo podporovať inovácie v celej EÚ, musí sa však ďalej rozvíjať a podporovať celkové prostredie, v ktorom sa európske inovácie vyvíjajú a z ktorého pochádzajú: zistenia v rámci základného výskumu stoja na počiatku inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy. Podpora inovácie v celej Európe a vo všetkých rozmeroch a formách, vrátane navzájom sa doplňujúcich úniových, vnútroštátnych a regionálnych politík (a to aj prostredníctvom účinnej synergie s EFFR a stratégiami pre inteligentné špecializácie) a zdrojov, musí byť podľa možností výsledkom spoločného európskeho snaženia. Týmto pilierom sa teda zabezpečujú tiež

–  obnovené a posilnené mechanizmy koordinácie a spolupráce s členskými štátmi a pridruženými krajinami, ale aj so súkromnými iniciatívami s cieľom podporiť všetkých aktérov európskych inovačných ekosystémov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni,

–  

–  okrem toho sa tento pilier v rámci ďalšieho úsilia o posilnenie kapacít rizikového financovania výskumu a inovácie v Európe úzko prepojí s Programom InvestEU. Programom InvestEU sa na základe úspechov a skúseností získaných pri iniciatíve InnovFin v rámci programu Horizont 2020, ako aj v rámci EFSI, zlepší prístup k rizikovému financovaniu pre bankou financovateľné subjekty, ako aj pre investorov.

1.  EURÓPSKA RADA PRE INOVÁCIU (EIC)

1.1.  Oblasti intervencie

EIC funguje podľa týchto zásad: jasná pridaná hodnota EÚ, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť. EIC bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto pre všetky typy inovátorov, počnúc jednotlivcami po univerzity, výskumné organizácie a spoločnosti (startupy, MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou). V závislosti od systémov bude poskytovať podporu jednotlivým prijímateľom a multidisciplinárnym konzorciám.

Ciele EIC :

–  identifikovať, rozvíjať a zavádzať vysokorizikové inovácie všetkých druhov vrátane inkrementálnej inovácie so silným zameraním na prelomové, prevratné a špičkové technologické inovácie, ktoré majú potenciál vytvárať trhy a/alebo stať sa prevratnými inováciami, a

–  podporovať rýchle rozšírenie inovačných spoločností, najmä MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na únijnej a medzinárodnej úrovni, a to od nápadu až po uvedenie na trh.

EIC v relevantných prípadoch prispieva k činnostiam podporovaným v rámci iných častí programu Horizont Európa, najmä v rámci piliera II.

EIC sa bude realizovať najmä dvomi vzájomne sa dopĺňajúcimi typmi akcií, konkrétne pomocou nástroja Prieskumník pre pokročilý výskum v raných štádiách technologického vývoja, a pomocou nástroja Akcelerátor na akcie týkajúce sa inovácie a zavedenia na trh vrátane etáp pred masovou komercializáciou a rastu spoločnosti. Z nástroja Akcelerátor slúžiaceho ako jediné jednotné kontaktné miesto a ponúkajúceho jednotný postup podpory pre vysokorizikové inovácie uskutočňované startupmi, MSP a vo výnimočných prípadoch malými spoločnosťami so strednou kapitalizáciou sa budú konkrétne poskytovať dva typy podpory: najmä kombinované financovanie (v ktorom sa kombinujú granty s kapitálovými investíciami), ako aj granty, po ktorých môže prípadne nasledovať kapitálová podpora. Okrem toho bude slúžiť aj na prístup k úverom a zárukám, najmä tým, ktoré sa poskytujú v rámci Programu InvestEU.

Tieto dva vzájomne sa dopĺňajúce druhy akcií budú mať spoločné vlastnosti. Budú:

–  podporovať vysokorizikové inovácie, ak riziká, či už finančné, technologické/vedecké, trhové a/alebo regulačné, nemôže niesť samotný trh alebo ak ich ešte nie je možné podporiť finančnými nástrojmi v rámci Programu InvestEU,

–  sa najmä zameriavať na vysokorizikové prelomové a/alebo špičkové technologické inovácie a zároveň podporovať aj iné formy inovácií vrátane inkrementálnej inovácie, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prispievať k riešeniu globálnych výziev,

–  pôsobiť najmä zdola nahor, otvorené inováciám zo všetkých oblastí vedy, technológií a aplikácií v každom odvetví, no zároveň budú umožňovať cielenú podporu vznikajúcim prelomovým technológiám, ktoré vytvárajú nové trhy, a/alebo špičkovým technológiám s potenciálnym strategickým významom, pokiaľ ide o hospodársky a/alebo sociálny vplyv. Útvary Komisie vyhodnotia tento potenciálny strategický vplyv na základe odporúčaní nezávislých odborníkov, programových manažérov EIC a prípadne poradnej rady EIC,

–  podporovať inovácie v rôznych vedeckých, technologických oblastiach a odvetviach (napr. kombinovaním fyzických či digitálnych),

–  sa zameriavať na inovátorov, na zjednodušenie postupov a administratívnych požiadaviek, pričom sa využijú pohovory s cieľom uľahčiť posúdenie žiadostí a zabezpečiť rýchle rozhodovanie,

–  realizované s cieľom výrazne posilniť európsky inovačný ekosystém,

–  riadené proaktívne na základe čiastkových cieľov alebo iných vopred stanovených kritérií na meranie dosahovaného pokroku a s možnosťou – po dôkladnom posúdení za prípadného využitia nezávislých odborníkov – zmeniť v prípade potreby orientáciu alebo lehoty projektov alebo projekty ukončiť.

Popri finančnej podpore budú mať inovátori prístup k službám obchodného poradenstva EIC, v rámci ktorého sa k projektom bude poskytovať inštruktorstvo, mentorstvo a technická pomoc, ako aj spájanie inovátorov navzájom, ako aj s priemyselnými partnermi a investormi. Inovátori budú mať jednoduchší prístup k odborným znalostiam, zariadeniam (vrátane inovačných centier(27) a otvorených inovačných testovacích prostredí) a partnerom v rámci činností podporovaných EÚ vrátane činností EIT, najmä prostredníctvom svojich ZIS . Komisia zaistí plynulý prechod medzi EIT, EIC a InvestEU s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie.

S cieľom umožniť posilnenie európskeho inovačného ekosystému sa osobitná pozornosť bude venovať zabezpečeniu náležitej a efektívnej komplementárnosti s individuálnymi alebo sieťovo prepojenými iniciatívami členských štátov alebo medziregionálnymi iniciatívami, a to aj vo forme európskeho partnerstva.

1.1.1.  Prieskumník pre pokročilý výskum

Z nástroja Prieskumník sa budú poskytovať granty na vysokorizikové špičkové projekty, ktoré skúmajú nové oblasti a oblasti špičkových technológií s cieľom rozvíjať potenciálne radikálne inovačné technológie budúcnosti a nové trhové príležitosti. Zlúči ich do jedného modelu s jedinečným súborom kritérií. Bude sa opierať o skúsenosti získané z programov vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET) podporovaných v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020 vrátane odrazového mostíka pre inováciu v oblasti FET (FET-Innovation Launchpad) Horizontu 2020, ako aj v prvej fáze nástroja pre malé a stredné podniky v rámci Horizontu 2020.

Celkovým cieľom nástroja Prieskumník bude podporovať inováciu s potenciálom vytvárania nových trhov na základe prevratných ▌ nápadov a prenesenia týchto nápadov do demonštračnej fázy, alebo rozvoj obchodných prípadov alebo stratégií, ktoré potom prevezme nástroj Akcelerátor či akékoľvek iné riešenie uvedenia na trh. Na tento účel sa cez Prieskumník budú ▌podporovať počiatočné fázy vedeckého a technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov na technologickú validáciu.

Prieskumník sa bude vykonávať najmä prostredníctvom neustálej a súťažnej otvorenej výzvy s konečnými termínmi na podávanie návrhov „zdola nahor“, aby bol v plnej miere otvorený rozsiahlemu bádaniu, príležitostiam v dôsledku šťastnej náhody a nečakaným nápadom, koncepciám a objavom. Prieskumník bude naďalej pôsobiť najmä zdola nahor, prinesie však aj konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov(28) s požiadavkou na špičkové technológie a radikálne myslenie. Hlavné témy týchto výziev sa stanovia v pracovných programoch. Preskupenie vybraných projektov do portfólií na základe témy alebo cieľa umožní vytvoriť kritické množstvo úsilia a štruktúrovať nové multidisciplinárne výskumné komunity.

Tieto portfóliá vybraných projektov ▌sa budú ďalej rozvíjať a posilňovať, každý s víziou, ktorú sformulovali jej inovátori, ale aj spoločne so širokou výskumnou a inovačnou komunitou. Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník sa budú vykonávať s cieľom pomôcť výskumným pracovníkom a inovátorom nájsť cestu ku komerčnému rozvoju, ako sú demonštračné činnosti a štúdie uskutočniteľnosti na posúdenie potenciálnych obchodných prípadov, a podporiť vytvorenie spin-off podnikov a startupov. Tieto prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník môžu pozostávať aj z komplementárnych grantov na zvýšenie alebo rozšírenie rozsahu predchádzajúcich alebo prebiehajúcich opatrení, prizvanie nových partnerov, umožnenie spolupráce v rámci portfólia alebo rozvinutie jeho multidisciplinárnej komunity.

Prieskumník bude otvorený všetkým druhom inovátorov, jednotlivcom aj univerzitám, výskumným organizáciám a spoločnostiam, najmä startupom a MSP, a bude sa zameriavať na multidisciplinárne konzorciá. V prípade projektov jednotlivých prijímateľov nebudú spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a veľké spoločnosti dovolené. Prieskumník sa bude realizovať hlavne prostredníctvom spoločného výskumu a v úzkej koordinácii s inými časťami programu Horizont Európa, najmä s Európskou radou pre výskum (ERC), akciami Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), s činnosťami v rámci časti piliera III týkajúceho sa európskeho ekosystému a činnosťami znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) s cieľom identifikovať radikálne nové myšlienky a koncepcie s prelomovým potenciálom.

1.1.2.  Akcelerátor

Dostupné súkromné a podnikové financovanie medzi poslednou fázou výskumných a inovačných činností a ich uvedením na trh zostáva nedostatočné pre prelomové inovácie vytvárajúce nové trhy, ktoré sú vysokorizikové,(29) a preto nie sú financovateľné bankami alebo atraktívne pre investorov. Na preklenutie tzv. údolia smrti pre akýkoľvek druh vysokorizikových inovácií vrátane najmä prelomových a špičkových inovácií, ktoré sú rozhodujúce pre budúci rast v Európe, sa musí pre verejnú podporu vytvoriť radikálne nový prístup. Ak trh neposkytuje realizovateľné finančné riešenia, mal by sa v rámci verejnej podpory poskytnúť osobitný mechanizmus na rozdelenie rizika, ktorý prevezme väčšinu alebo aj celé počiatočné riziko potenciálnych prelomových inovácií schopných vytvárať nové trhy s cieľom pritiahnuť alternatívnych súkromných investorov v druhej fáze, keď sa operácie rozbehnú a riziko sa zníži, kým sa spoločnosť vykonávajúca inovačný projekt nestane financovateľnou bankou.

Akcelerátor teda poskytne finančnú podporu MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré majú ambíciu vyvinúť a uviesť na trhy EÚ a medzinárodné trhy svoje prelomové inovácie a rýchlo expandovať. Na tento účel bude vychádzať zo skúseností z fázy 2 a 3 nástroja pre MSP v programe Horizont 2020 a z iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020, a to aj pridaním negrantových zložiek a schopnosťou podporovať väčšie a dlhodobejšie investície.

Akcelerátor poskytne predovšetkým podporu vo forme kombinovaného financovania EIC, ako aj vo forme grantov a kapitálu. Kombinované financovanie EIC bude zmesou:

–  grantu alebo vratného preddavku(30) na pokrytie inovačných činností,

–  podpory investovania do vlastného kapitálu(31) alebo iných návratných foriem (úvery, záruky atď.) na premostenie inovačných činností s efektívnym uvedením na trh vrátane expanzie, a to takým spôsobom, ktorý nebude vytláčať súkromné investície či narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. V prípade, že sa projekt považuje za financovateľný bankou od jeho počiatočného výberu (hĺbková analýza), alebo v prípade, že sa stupeň rizika dostatočne znížil, sprostredkuje vybranej/podporovanej spoločnosti prístup k dlhovému financovaniu (napr. úverom a zárukám) a ku kapitálovému financovaniu z prostriedkov Programu InvestEU.

Kombinovaná finančná podpora sa bude udeľovať prostredníctvom jednotného postupu a jedným rozhodnutím, takže inovátor, ktorý získal podporu, bude mať jeden globálny finančný záväzok, ktorý sa bude vzťahovať na rôzne etapy inovácie až po uvedenie na trh vrátane etapy pred masovou komercializáciou. Úplná realizácia udelenej podpory sa bude riadiť čiastkovými cieľmi a bude podliehať preskúmaniu. Kombinácia a objem financovania sa prispôsobí potrebám firmy, jej veľkosti a stupňu rozvoja, povahe technológie/inovácie a dĺžke inovačného cyklu. Bude pokrývať finančné potreby až po svoje nahradenie alternatívnymi zdrojmi investícií.

Akcelerátor EIC bude takisto poskytovať podporu vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré sa majú následne rozšíriť, s cieľom uskutočňovať celý súbor typov inovácií od inkrementálnej po prelomovú a prevratnú inováciu.

Podpora sa bude poskytovať prostredníctvom rovnakej neustále otvorenej výzvy zdola nahor ako v prípade podpory formou kombinovaného financovania. Startup alebo MSP môže v rámci programu Horizont Európa využiť podporu len vo forme grantu od EIC, ktorá nepresiahne výšku 2,5 milióna EUR, len raz. Návrhy musia obsahovať podrobné informácie o kapacitách žiadateľa rozšíriť sa.

Projektom, ktoré využili podporu len vo forme grantu, sa môže z nástroja Akcelerátor následne na žiadosť prijímateľov poskytnúť finančná podpora (napr. vo forme „len kapitálovej podpory“) prostredníctvom jeho „účelovo vytvoreného subjektu“ (SPV) v závislosti od výsledkov hĺbkovej analýzy SPV.

Ak vybrané projekty dostávajú podporu vo forme grantovej zložky na svoje výskumné a inovačné činnosti, činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s verejnými alebo súkromnými výskumnými organizáciami, napríklad prostredníctvom subdodávateľských zmlúv, s cieľom zabezpečiť, aby mal prijímateľ optimálny prístup k technickým a obchodným odborným znalostiam. To prijímateľovi umožní, aby sa rozvíjal s pevným ukotvením v existujúcich poznatkoch, odborných znalostiach a ekosystémoch v celej Európe.

Ak sa jednotlivé riziká (finančné, vedecké/technologické, trhové, riadiace, regulačné atď.) zmenšia, očakáva sa, že relatívny význam zložky vratného preddavku sa zvýši.

Hoci EÚ môže sama niesť počiatočné riziko vo vybraných akciách inovácie a uvedenia na trh, cieľom bude riziko takýchto činností odstrániť a už od počiatku a v priebehu týchto akcií stimulovať spoločné investovanie z alternatívnych zdrojov a dokonca od náhradných investorov. V takom prípade sa ciele spoločného investovania a časový harmonogram dohodnú so spoluinvestorom alebo spoluinvestormi a s prijímateľmi/podporovanými spoločnosťami.

Akcelerátor bude fungovať najmä prostredníctvom neustále otvorenej výzvy zdola nahor, s konečnými termínmi, so zameraním na MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, vrátane mladých inovátorov a žien inovátoriek, ktoré tieto spoločnosti riadia alebo v nich zastávajú kľúčové zručnosti. Túto otvorenú výzvu zdola nahor môže dopĺňať cielená podpora vznikajúcim prelomovým inováciám, ktoré majú potenciál vytvárať trhy a/alebo špičkovým technologickým inováciám, ktoré majú potenciálny strategický význam, pokiaľ ide o hospodársky a/alebo sociálny vplyv, zatiaľ čo sa zachová prevažne vzostupný charakter Akcelerátora. Hlavné témy tejto cielenej podpory budú opísané v pracovných programoch. Návrhy môžu predkladať aj investori vrátane verejných agentúr pre inovácie, ale podpora sa udelí priamo spoločnosti s inovačným projektom, o ktorý majú záujem.

Akcelerátor umožní aj zavádzanie inovácií pochádzajúcich z projektov s podporou nástroja Prieskumník ▌ a z iných pilierov rámcových programov EÚ(32) s cieľom pomôcť im dostať sa na trh. Identifikácia projektov podporovaných v rámci iných pilierov programu Horizont Európa a predošlých rámcových programov sa bude opierať o náležité metodiky, ako napríklad inovačný radar.

Okrem toho by na účely rozširovania a v súlade s článkom 43 ods. 5 písm. a) nariadenia [rámcový program] po úvodnom mapovaní mohli mať aj úspešné návrhy z oprávnených vnútroštátnych alebo regionálnych programov prístup k hodnotiacej fáze nástroja Akcelerátor, a to v prípade, že budú kumulatívne a postupne splnené tieto podmienky:

a)  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vykoná dôkladné mapovanie oprávnených vnútroštátnych alebo regionálnych programov s cieľom identifikovať dopyt po takomto programe. Výsledky tohto mapovania budú uverejnené na portáli účastníkov a pravidelne aktualizované.

b)  Na základe tohto mapovania sa v rámci programu Horizont Európa začne vykonávať pilotný projekt. V rámci tohto pilotného projektu musia byť splnené tieto podmienky:

—  Komisia potvrdí národné alebo regionálne hodnotiace postupy podľa kritérií uvedených v pracovnom programe Horizont Európa,

—  Komisia zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s ostatnými návrhmi pri hodnotení návrhov predložených v rámci nástroja EIC Akcelerátor. Všetky oprávnené návrhy musia najmä spĺňať kritériá výberovej skúšky pozostávajúcej z osobného pohovoru s porotou zloženou z nezávislých externých odborníkov, a to za striktne rovnakých podmienok.

1.1.3.  Ďalšie činnosti EIC

EIC bude okrem toho vykonávať:

–  služby podnikateľskej akcelerácie EIC na podporu činností a akcií v rámci nástrojov Prieskumník a Akcelerátor, ktoré sú pre všetky vybrané startupy a MSP a vo výnimočných prípadoch pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou dôrazne odporúčané, hoci nie povinné. Cieľom bude spojiť komunitu EIC, do ktorej patria inovátori s financovaním vrátane financovanej známky excelentnosti, s investormi, partnermi a verejnými obstarávateľmi. Poskytovať sa bude celý rad služieb inštruktorstva a mentorstva v rámci akcií EIC. Inovátorom sa poskytne prístup k medzinárodným sieťam potenciálnych partnerov, a to aj v priemysle, s cieľom doplniť hodnotový reťazec alebo rozvíjať trhové príležitosti a hľadať investorov či iné zdroje súkromných alebo podnikových financií. Činnosti budú zahŕňať živé podujatia (napr. sprostredkovateľské a prezentačné podujatia), ale aj vytvorenie nových či využitie existujúcich spoločných platforiem na určovanie zhody v úzkej spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi s podporou InvestEU a so skupinou EIB. Týmito činnosťami sa podporí aj výmena skúseností ako zdroj vzdelávania v inovačnom ekosystéme, najmä s primeraným využitím členov ▌ Rady EIC a štipendistov EIC,

–  štipendiá EIC ako ocenenie popredných inovátorov v EÚ. Bude ich udeľovať Komisia na základe odporúčania poradnej rady na vysokej úrovni s cieľom uznať ich ako ambasádorov pre inováciu,

–  výzvy EIC, t. j. motivačné ocenenia na pomoc rozvoju novátorských riešení globálnych výziev, prizvanie nových aktérov a rozvoj nových komunít. Medzi ďalšie ceny ▌ EIC budú patriť iCapital, cena za inováciu v oblasti zmeny klímy, motivačná cena za sociálnu inováciu a cena pre ženy inovátorky.(33) Návrh cien bude spojený s EIC a inými časťami rámcového programu EÚ vrátane misií a iných príslušných financujúcich orgánov. Preskúmajú sa možnosti spolupráce s rôznymi organizáciami, ktoré sú schopné poskytovať doplnkovú podporu (napr. podnikmi, univerzitami, výskumnými organizáciami, podnikateľským akcelerátormi, charitatívnymi organizáciami a nadáciami).

–  inovačné obstarávanie EIC na obstarávanie prototypov alebo vypracúvanie programov prvej kúpy na zjednodušenie testovania a nadobúdania – podľa možnosti spoločného – inovačných technológií vnútroštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi verejnými orgánmi pred uvedením na trh.

1.2.  Vykonávanie

Vykonávanie EIC si vyžaduje zavedenie osobitných riadiacich prvkov, aby sa zohľadnil jeho inovátorsko-centrálny prístup a nové druhy akcií.

1.2.1.  Rada EIC

Poradná rada EIC na vysokej úrovni (Rada EIC) pomáha Komisii pri vykonávaní EIC. Rada EIC okrem poradenstva týkajúceho sa pracovných programov EIC zohráva aktívnu úlohu v poradenstve týkajúcom sa procesu výberu projektov a riadenia a nadväzných akcií. Jej úlohou bude komunikovať s členmi v úlohe ambasádorov a pomáhať stimulovať inováciu v celej EÚ. Medzi komunikačné kanály bude patriť účasť na kľúčových inovačných podujatiach, sociálne médiá, vytvorenie komunity inovátorov EIC, komunikácia s hlavnými médiami so zameraním na inováciu, spoločné podujatia s inkubátormi a akceleračnými centrami.

Rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa inovačných trendov alebo iniciatív potrebných na posilnenie a podporu inovačného ekosystému EÚ vrátane potenciálnych regulačných prekážok. Rada EIC vo svojom poradenstve tiež identifikuje vznikajúce oblasti inovácie, ktoré sa pravdepodobne zohľadnia v činnostiach v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a príslušných misií. Očakáva sa, že Rada EIC týmto spôsobom a v koordinácii s príslušným zložením programového výboru prispeje k celkovej súdržnosti programu Horizont Európa.

Na základe odporúčania Rady EIC Komisia:

–  poskytne potenciálnym žiadateľom podrobné informácie pred výzvou na predloženie návrhov, ktoré obsahujú

—  požiadavky jednotlivých systémov podpory,

—  spôsoby poskytovania a realizácie navrhovaných foriem finančnej podpory (kombinované financovanie, granty, kapitál, pôžičky a záruky),

—  jasné rozlišovanie medzi cieľovými skupinami a ich rozličnými potrebami podľa systémov EIC,

—  vymedzenie cieľov inovácie, pokiaľ ide o produkt, proces, marketing a služby,

–  zriadi spoľahlivé monitorovanie plnenia systémov EIC s cieľom zabezpečiť rýchle vzdelávanie v oblasti politík a rozvoj inovačných modelov. Na tento účel sa budú vyberať a uplatňovať ukazovatele s cieľom merať očakávanú a dosiahnutú inováciu z hľadiska produktu, procesu, marketingu a služieb;

–  zabezpečí vzájomné dopĺňanie a spoluprácu medzi EIC a EIT s cieľom zabrániť duplicite;

–  bude šíriť podrobné informácie o existujúcich nástrojoch na pritiahnutie investorov s rizikovým kapitálom v prípade vysokorizikových projektov.

1.2.2.  Programoví manažéri EIC

Komisia bude k riadeniu projektov s vysokým rizikom pristupovať proaktívne prostredníctvom prístupu k potrebným odborným znalostiam.

Komisia dočasne určí istý počet programových manažérov EIC, aby jej pomáhali s podnikateľskou a technologickou víziou a operačnými usmerneniami. Programový výbor bude informovaný o týchto vymenovaniach.

Programoví manažéri budú pochádzať z rôznych okruhov, a to aj z podnikov, univerzít, národných laboratórií a výskumných centier. Ich prínosom budú rozsiahle odborné poznatky z osobnej skúsenosti a roky pôsobenia v tejto oblasti. Pôjde o uznávané vedúce osobnosti, ktoré buď viedli multidisciplinárne výskumné tímy, alebo riadili veľké inštitucionálne programy a vedia, aké dôležité je komunikovať o svojich víziách vytrvalo, kreatívne a v širšom ponímaní. Budú mať aj skúsenosti s dohliadaním na veľké rozpočty, čo si vyžaduje zmysel pre zodpovednosť.

Od programových manažérov sa bude očakávať, že posilnia dosah financovania EIC podporovaním kultúry „aktívneho manažmentu“, ktorá kombinuje náležité technologické znalosti s praktickým prístupom zahŕňajúcim vypracúvanie rozpočtových plánov na úrovni portfólií a projektov, harmonogramov a čiastkových cieľov, ktoré musia projekty EIC spĺňať, aby aj naďalej mohli byť financované.

Programoví manažéri dohliadajú na realizáciu výziev v rámci nástrojov Prieskumník a Akcelerátor a odborným komisiám pre vyhodnotenie poskytujú stanovisko na základe jasných a spravodlivých kritérií a na účely konzistentného strategického portfólia projektov, pričom sa očakáva, že zásadne prispejú k vzniku potenciálnych spoločenských alebo ekonomických inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy.

Úlohou programových manažérov bude starať sa o portfóliá nástroja Prieskumník, a to tak, že spoločne s prijímateľmi vypracujú spoločnú víziu a spoločný strategický prístup, ktorý povedie k dosiahnutiu kritického množstva úsilia. Bude to zahŕňať posilnenie nových, nedávno rozvinutých oblastí výskumu a vybudovanie a štruktúrovanie nových komunít s cieľom premietnuť špičkové prelomové nápady do skutočných a vyzretých inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy. Programoví manažéri budú realizovať prechodné činnosti, v rámci ktorých budú rozširovať portfólio o ďalšie relevantné činnosti a partnerov a pozorne sledovať potenciálne spin-off podniky a startupy.

Programoví manažéri budú v záujme umožnenia väčšej flexibility preskúmavať projekty nástrojov Prieskumník a Akcelerátor, a to pre každý čiastkový cieľ alebo vopred stanovené kritériá v príslušných intervaloch podľa vývoja projektu, aby posúdili, či sa v nich má pokračovať alebo sa majú preorientovať či ukončiť v súlade so stanovenými metódami a postupmi projektového manažmentu. Takéto posúdenia môžu v relevantných prípadoch zahŕňať nezávislých externých odborníkov. Komisia v súlade so služobným poriadkom zabezpečí, aby pri výkone všetkých úloh programových manažérov nedochádzalo ku konfliktu záujmov ani k porušeniu dôvernosti.

Vzhľadom na vysokorizikovú povahu akcií sa očakáva, že značný počet projektov sa nedokončí. Rozpočet so zrušenou viazanosťou z takto ukončených projektov sa použije na iné akcie EIC a včas sa oznámi programovému výboru.

1.2.3.  Implementácia kombinovaného financovania EIC

Komisia bude riadiť všetky operačné prvky projektov nástroja Akcelerátor vrátane grantov alebo iných nenávratných foriem pomoci.

Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia zriadi účelovo vytvorený subjekt (EIC SPV).

Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné pri počiatočnom vytvorení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.

Investičnú stratégiu EIC SPV schváli Komisia. V rámci EIC SPV sa pre jej kapitálovú účasť zadefinuje a vykoná stratégia vystúpenia, čo bude zahŕňať možnosť navrhnúť presun (podielu) investičnej operácie vykonávajúcim partnerom podporovaným v rámci Programu InvestEU, a to v náležitých prípadoch a pre operácie, ktorých riziko sa dostatočne znížilo, takže spĺňajú kritériá článku 209 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Programový výbor bude o tom príslušne informovaný.

EIC SPV bude vykonávať hĺbkovú analýzu a rokovať o technických podmienkach každej investície v súlade so zásadami doplnkovosti a predchádzania konfliktu záujmov s inými činnosťami spoločností, do ktorých sa investuje, a iných partnerov. EIC SPV bude pákovým efektom aktívne zvyšovať účinok verejných a/alebo súkromných investícií na jednotlivé operácie nástroja Akcelerátor.

2.  EURÓPSKE INOVAČNÉ EKOSYSTÉMY

2.1.  Zdôvodnenie

S cieľom plne využiť potenciál inovácií s účasťou výskumných pracovníkov, podnikateľov, priemyslu a spoločnosti ako celku musí EÚ spolu s členskými štátmi zlepšiť prostredie, aby sa inováciám mohlo dariť na všetkých úrovniach. Znamená to prispievať k rozvoju efektívnych inovačných ekosystémov na úrovni EÚ a podporovať spoluprácu, vytváranie sietí a výmenu nápadov a vedomostí, rozvíjať otvorené procesy inovácie v rámci organizácií, ako aj financovanie a zručnosti v rámci národných, regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov s cieľom podporiť všetky typy inovácie, osloviť všetkých inovátorov v celej EÚ a poskytnúť im primeranú podporu.

a členské štáty sa musia zameriavať aj na vytváranie ekosystémov, ktoré okrem inovácie v súkromných podnikoch podporujú aj sociálnu inováciu a inováciu vo verejnom sektore. Sektor verejnej správy sa musí skutočne inovovať a obnovovať, aby zvládol zmeny v regulácii a riadení potrebné na podporu rozsiahleho zavádzania inovácií vrátane nových technológií a rastúci dopyt verejnosti po účinnejšom a efektívnejšom poskytovaní služieb. Sociálne inovácie sú rozhodujúce pre lepšie prospievanie našej spoločnosti.

Aby sa tieto ciele dosiahli, budú sa vykonávať činnosti zamerané na dopĺňanie a zabezpečenie synergií s akciami v rámci EIC, s činnosťami EIT, činnosťami vykonávanými v rámci iných pilierov programu Horizont Európa, činnosťami vykonávanými členskými štátmi a pridruženými krajinami, ako aj v rámci súkromných iniciatív.

2.2.  Oblasti intervencie

Ako prvý krok Komisia usporiada fórum EIC pre verejné orgány a subjekty členských štátov a pridružených krajín, ktoré zodpovedajú za ▌ inovačné politiky a programy, s cieľom presadzovať koordináciu a dialóg o vývoji inovačného ekosystému EÚ. Zapojené budú aj rada EIC a rada EIT. Komisia v rámci tohto fóra EIC:

–  bude diskutovať o vypracovaní právnych predpisov podporujúcich inováciu, a to prostredníctvom ďalšieho uplatňovania zásady inovácie(34) a rozvoja inovačných prístupov v oblasti verejného obstarávania vrátane rozvíjania a zlepšovania nástroja verejného obstarávania inovácií na podporu inovácie. Stredisko pre monitorovanie inovácie vo verejnom sektore bude taktiež naďalej podporovať úsilie o vnútornú inováciu verejnej správy, a to súbežne s prepracovaným nástrojom politickej podpory,

–  podporí zosúladenie výskumno-inovačných programov s úsilím EÚ o konsolidáciu otvoreného trhu s kapitálovými tokmi a investíciami, ako napríklad rozvoj kľúčových rámcových podmienok v prospech inovácie v rámci únie kapitálových trhov,

–  zlepší koordináciu medzi národnými a regionálnymi inovačnými programami a inovačnými činnosťami v rámci programu Horizont Európa vrátane najmä EIC a EIT s cieľom stimulovať operačné synergie a zabrániť prekrývaniu činností, a to prostredníctvom spoločného využívania údajov týkajúcich sa programov a ich vykonávania, zdrojov a odborných znalostí, analýz a monitorovania technologických a inovačných trendov a prepojením príslušných komunít inovátorov,

–  vytvorí spoločnú komunikačnú stratégiu zameranú na inovácie v EÚ. Zameriavať sa bude na stimuly pre najtalentovanejších inovátorov a podnikateľov EÚ, a to najmä pre tých mladých, na MSP a startupy v celej EÚ. Zdôrazní pridanú hodnotu EÚ, ktorú môžu inovátori v technickej, netechnickej a sociálnej oblasti priniesť občanom EÚ, aby sa z ich myšlienok a vízií stal prosperujúci podnik (hodnota/vplyv v sociálnej oblasti, zamestnanosť a rast, spoločenský pokrok).

EÚ bude takisto v synergii s ďalšími činnosťami v rámci programu Horizont Európa vrátane činností EIC a EIT a v synergii s regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie:

–  propagovať a spolufinancovať spoločné inovačné programy riadené orgánmi zodpovednými za verejné národné, regionálne alebo miestne inovačné politiky a programy, ku ktorým sa môžu pridružiť súkromné subjekty, ktoré podporujú inováciu a inovátorov. Takéto spoločné programy založené na dopyte sa môžu okrem iného zameriavať na podporu raných štádií a štúdií uskutočniteľnosti, spoluprácu akademickej obce s podnikmi, podporu kolaboratívneho výskumu malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií, prenos technológií a vedomostí, internacionalizáciu MSP, analýzu a rozvoj trhov, digitalizáciu MSP pôsobiacich v technologicky nenáročných oblastiach, podporovať rozvoj a prepojenie otvorených inovačných infraštruktúr, ako sú pilotné projekty, demonštračné zariadenia, tvorivé dielne a testovacie prostredia, na finančné nástroje pre inovačné činnosti, ktoré majú blízko k uvedeniu na trh, alebo pre uvádzanie na trh a na sociálnu inováciu. Môžu zahŕňať aj spoločné iniciatívy verejného obstarávania s cieľom umožniť, aby sa inovácie komerčne využívali vo verejnom sektore, najmä na podporu rozvoja nových politík. To by obzvlášť účinne mohlo stimulovať inováciu v oblasti služieb vo verejnom záujme a poskytovať trhové príležitosti európskym inovátorom,

–  podporovať aj spoločné programy mentorstva, inštruktorstva, technickej pomoci a iných služieb, ktoré sa poskytujú inovátorom prostredníctvom sietí, ako sú napríklad národné kontaktné miesta, sieť Enterprise Europe Network (EEN), prostredníctvom klastrov, celoeurópskych platforiem, ako napríklad Startup Europe, regionálnych alebo miestnych verejných i súkromných aktérov v oblasti inovácie, najmä inkubátorov a inovačných centier, ktoré by okrem toho mohli byť prepojené, aby podporovali partnerstvá medzi inovátormi. Podpora sa môže poskytnúť aj na propagáciu mäkkých zručností pre inováciu, a to aj sieťam inštitúcií odborného vzdelávania, a v úzkej spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom a jeho znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS),

–  zlepšovať údaje a vedomosti o podpore inovácií vrátane mapovania schém podpory, zriadenia platforiem spoločného využívania údajov, referenčného porovnávania a hodnotenia systémov podpory.

EÚ bude realizovať aj opatrenia potrebné na ďalšie monitorovanie a podporovanie celkového inovačného prostredia a kapacity riadenia inovácie v Európe.

Podporné ekosystémové činnosti zrealizuje Komisia, ktorej v hodnotiacom procese bude pomáhať výkonná agentúra.

ČASŤ – ROZŠÍRENÁ ÚČASŤ A POSILNENIE EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU

Prostredníctvom tejto časti programu sa vykonávajú konkrétne opatrenia na podporu rozšírenej účasti a posilnenie európskeho výskumného priestoru. Jej cieľom je posilniť väzby zamerané na spoluprácu v celej Európe a otvoriť európske siete zamerané na výskum a inováciu, prispieť k zlepšeniu kapacít riadenia výskumu v krajinách v rámci rozšírenej účasti, podporiť vnútroštátne politické reformy, ako aj využiť prostredníctvom cielených akcií potenciál, ktorý predstavujú talenty Únie.

EÚ má skúsenosti s dosahovaním vedeckých a technologických úspechov na svetovej úrovni, ale svoj výskumno-inovačný potenciál nevyužíva v plnej miere. Napriek veľkému pokroku v rozvoji Európskeho výskumného priestoru (EVP), ktorého súčasťou sú aj plán EVP a vnútroštátne akčné plány pre EVP, je výskumno-inovačné prostredie v Európe stále rozdrobené a všetky členské štáty čelia prekážkam vo svojich výskumno-inovačných systémoch, ktoré si vyžadujú politické reformy. V niektorých oblastiach je pokrok príliš pomalý na to, aby bolo možné dohnať čoraz dynamickejší výskumno-inovačný ekosystém(35).

Úroveň investícií do výskumu a inovácie v Európe stále zďaleka nedosahuje cieľ politiky vo výške 3 % HDP a naďalej rastie pomalšie než u našich hlavných konkurentov ako Spojené štáty, Japonsko, Čína alebo Južná Kórea.

V Európe medzitým dochádza k čoraz väčším rozdielom medzi krajinami a regiónmi, ktoré v oblasti výskumu a inovácie vedú, a tými, ktoré zaostávajú. Ak má Európa ako celok zúročiť excelentnosť z celého kontinentu, maximalizovať hodnotu verejných a súkromných investícií a ich vplyv na produktivitu, hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a blahobyt, potrebuje zmenu, napríklad prostredníctvom znásobenia a zlepšenia prepojení medzi aktérmi v oblasti výskumu a inovácie v celej Európe. Okrem toho sú potrebné štrukturálne politické reformy v oblasti výskumu a inovácie a lepšia vnútroštátna, regionálna, ako aj inštitucionálna spolupráca, pokiaľ ide o produkciu a šírenie vysokokvalitných poznatkov.

Niektorí považujú výskum a inováciu za vzdialené a elitárske koncepcie bez jasného prínosu pre občanov, čím vyvolávajú postoje brániace vytváraniu a využívaniu inovačných riešení a skepticizmus voči verejným politikám založeným na dôkazoch. Situácia si preto vyžaduje lepšie prepojenia medzi vedcami, výskumnými pracovníkmi, inovátormi, podnikateľmi, občanmi a tvorcami politík, ako aj dôraznejšie prístupy k samotnému zhromažďovaniu vedeckých dôkazov v meniacej sa spoločnosti.

EÚ teraz musí zvýšiť kvalitu a vplyv svojho výskumno-inovačného systému, čo si vyžaduje revitalizáciu Európskeho výskumného priestoru (EVP)(36) v celej Európskej únii a v pridružených krajinách a lepšiu podporu z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu a z vnútroštátnych a regionálnych programov. Potrebný je najmä dobre integrovaný a zároveň individuálne prispôsobený súbor opatrení EÚ(37) spolu s reformami a posilnením výkonu na vnútroštátnej úrovni (ku ktorým môžu prispieť stratégie pre inteligentnú špecializáciu podporované v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ako aj nástroja politickej podpory) a na druhej strane účinné inštitucionálne zmeny v rámci organizácií, ktoré financujú a vykonávajú výskum, vrátane univerzít, ktoré povedú k produkcii poznatkov na vynikajúcej úrovni. Kombináciou úsilia na úrovni EÚ možno využívať synergie v celej Európe a nájsť potrebný rozsah na dosiahnutie efektívnejšej a účinnejšej podpory reforiem národnej politiky.

Činnosti podporované v rámci tejto časti sú osobitne zamerané na politické priority EVP, z ktorých vychádzajú všetky zložky programu Horizont Európa. Činnosti možno stanoviť aj v záujme podpory cirkulácie mozgov v rámci EVP prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a inovátorov, pričom sa plne zohľadnia aktuálne nerovnováhy, a v záujme vytvorenia a rozvíjania sietí akademických pracovníkov, vedcov, výskumných pracovníkov a inovátorov s cieľom zabezpečiť, aby mal EVP k dispozícii všetky ich (nehmotné) aktíva prostredníctvom podpory vývoja vedeckých plánov pre jednotlivé oblasti.

Cieľom je dosiahnuť stav, keď v EÚ budú voľne cirkulovať vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila, bude dochádzať k rýchlej a efektívnej výmene výsledkov výskumu, výskumní pracovníci budú mať možnosť dosiahnuť atraktívne kariéry a bude zaručená rodová rovnosť, členské štáty a pridružené krajiny budú vypracúvať spoločné strategické výskumné programy, zosúlaďovať národné plány, stanovovať a vykonávať spoločné programy a informovaní občania budú rozumieť a dôverovať výsledkom výskumu a inovácie, ktoré sú prínosom pre spoločnosť ako celok.

Táto časť de facto prispeje ku všetkým cieľom trvalo udržateľného rozvoja, ale priamo k týmto: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17 – Partnerstvo pri dosahovaní cieľov.

1.  ROZŠÍRENÁ ÚČASŤ A ZDIEĽANIE EXCELENTNOSTI

Odstránenie nerovností a existujúcich rozdielov vo výskumno-inovačnej výkonnosti výmenou poznatkov a odborných znalostí v celej EÚ pomôže ▌ krajinám v rámci rozšírenej účasti a najvzdialenejším regiónom EÚ ▌dosiahnuť konkurenčné postavenie v globálnych hodnotových reťazcoch a Únii v plnej miere profitovať z výskumno-inovačného potenciálu všetkých členských štátov.

Preto treba vykonať ďalšie kroky, napríklad prostredníctvom propagácie otvorenosti a rôznorodosti projektových konzorcií, na zvrátenie trendu uzavretých foriem spolupráce, ktorý môže vylúčiť mnoho sľubných inštitúcií a jednotlivcov vrátane nováčikov, a využiť potenciál okruhu talentov EÚ prostredníctvom maximalizácie a spoločného využívania prínosov výskumu a inovácie v celej EÚ.

V rámci širokých oblastí činností sa prostredníctvom jednotlivých spôsobov financovania uľahčí prispôsobovanie konkrétnych prvkov výskumu osobitným potrebám daných akcií.

Základné línie

–  vytváranie tímov na založenie nových centier excelentnosti alebo zlepšovanie existujúcich centier v oprávnených krajinách, rozvíjanie partnerstiev medzi vedúcimi vedeckými inštitúciami a partnerskými inštitúciami,

–  vytváranie partnerstiev s cieľom výrazne posilniť univerzity alebo výskumné organizácie z oprávnených krajín v určitej oblasti tým, že sa prepoja s poprednými medzinárodnými výskumnými inštitúciami z iných členských štátov alebo pridružených krajín,

–  predsedovia EVP, na podporu univerzít alebo výskumných organizácií z oprávnených krajín, pokiaľ ide o prilákanie a udržanie si vysokokvalitných ľudských zdrojov pod vedením výnimočného výskumného pracovníka a manažéra výskumu („vedúci výskumný pracovník EVP“), a o vykonávanie štrukturálnych zmien s cieľom dosiahnuť udržateľnú excelentnosť,

–  európska spolupráca v oblasti vedy a techniky (COST) vrátane ambicióznych podmienok pre začlenenie oprávnených krajín a ďalších opatrení na zabezpečenie vytvárania vedeckých sietí, budovania kapacít a podpory kariérneho rastu mladých aj skúsených výskumných pracovníkov z týchto cieľových krajín prostredníctvom akcií vyznačujúcich sa vysokou vedeckou kvalitou a relevantnosťou. 80 % z celkového rozpočtu COST bude určených na akcie, ktoré sú plne v súlade s cieľmi tejto oblasti intervencie vrátane financovania nových činností a služieb,

–  činnosti zamerané na zlepšenie kvality návrhov právnych subjektov z členských štátov, ktoré v oblasti výskumu a inovácie dosahujú nedostatočné výsledky, napríklad profesionálne kontroly a poradenstvo pred podaním návrhu a zintenzívnenie činnosti národných kontaktných miest s cieľom podporiť tvorbu medzinárodných sietí, ako aj činností podľa článku 20 ods. 3 [nariadenia] a sprostredkovateľských služieb, ktoré vychádzajú z dôkazov podľa článku 46 ods. 2 [nariadenia],

–  môžu sa stanoviť činnosti na podporu mobility výskumných pracovníkov všetkých vekových skupín a úrovní v celom EVP (napríklad granty, ktoré umožnia výskumným pracovníkom akejkoľvek štátnej príslušnosti získavať a prenášať nové vedomosti a pracovať v oblasti výskumu a inovácie v krajinách v rámci rozšírenej účasti) a na podporu lepšieho využívania existujúcich (prípadne spoločne riadených) výskumných infraštruktúr v cieľových krajinách prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a inovátorov. Môžu sa stanoviť aj činnosti na podporu iniciatív týkajúcich sa excelentnosti.

V tejto oblasti intervencie sa podporia tieto špecifické ciele programu Horizont Európa: uľahčenie plného zapojenia európskych talentov do podporovaných akcií; rozšírenie a prepojenie excelentnosti v celej EÚ, podpora tvorby vysokokvalitných znalostí, zintenzívnenie medziodvetvovej, interdisciplinárnej a cezhraničnej spolupráce.

2.  REFORMA A POSILNENIE VÝSKUMNO-INOVAČNÉHO SYSTÉMU EÚ

Reformy politík na národnej úrovni sa budú vzájomne posilňovať a dopĺňať vďaka rozvoju politických iniciatív na úrovni EÚ, výskumu, vytváraniu sietí, partnerstvám, koordinácii, zberu údajov, monitorovaniu a hodnoteniu.

Základné línie

–  posilnenie dôkazovej základne výskumnej a inovačnej politiky s cieľom lepšie pochopiť odlišné rozmery a zložky národných a regionálnych výskumno-inovačných ekosystémov vrátane faktorov, vplyvov a súvisiacich politík,

–  prognostické činnosti na participatívne predvídanie vznikajúcich potrieb a trendov v rámci spolupráce a spolunavrhovania s národnými agentúrami a progresívnymi zainteresovanými stranami a občanmi, na základe pokroku v prognostickej metodike a zvyšovaním relevantnosti výsledkov z hľadiska politiky, pri súbežnom využívaní synergií v rámci i nad rámec programu,

–  podpora pre tvorcov politík, financujúce orgány, výskumné organizácie (vrátane univerzít) alebo poradné skupiny, ktoré pracujú na EVP alebo na súvisiacich politikách alebo vykonávajú koordinačné a podporné opatrenia zamerané na EVP s cieľom zabezpečiť ich súlad, pokiaľ ide o rozvoj, koherentnú realizáciu a dlhodobú udržateľnosť EVP. Takáto podpora môže mať formu koordinačných a podporných akcií, ktorými sa zdola nahor a konkurencieschopným spôsobom podporí spolupráca na programovej úrovni v oblasti výskumu a inovácie medzi členskými štátmi, pridruženými krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako napríklad nadáciami, pokiaľ ide o priority, ktoré si zvolia, s jasným zameraním na vykonávanie cezhraničných spoločných činností vrátane výziev. Jej základom budú jednoznačné záväzky v rámci zúčastnených programov spájať zdroje a zabezpečiť vzájomné dopĺňanie ich činností a politík s činnosťami a politikami rámcového programu a príslušnými iniciatívami v rámci európskeho partnerstva,

–  urýchlenie prechodu k otvorenej vede prostredníctvom monitorovania, analýzy a podpory rozvoja a využívania politík a postupov otvorenej vedy(38) vrátane zásad FAIR na úrovni členských štátov, regiónov, inštitúcií a výskumných pracovníkov tak, aby sa maximalizovali synergie a súdržnosť na úrovni EÚ,

–  podpora reformy národnej výskumnej a inovačnej politiky, a to aj prostredníctvom posilneného súboru služieb nástroja politickej podpory(39) (napr. partnerské preskúmanie, osobitné podporné činnosti, činnosti vzájomného učenia a vedomostné centrum) pre členské štáty a pridružené krajiny pri zachovaní synergie s Európskym fondom regionálneho rozvoja, so službou na podporu štrukturálnych reforiem a nástrojom na realizáciu reforiem,

–  zabezpečenie atraktívnych kariérnych možností, zručností a spôsobilostí potrebných v modernej znalostnej ekonomike pre výskumných pracovníkov(40). Prepojenie EVP a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania podporou modernizácie univerzít a iných výskumných a inovačných organizácií prostredníctvom mechanizmov uznávania a odmeňovania s cieľom podnietiť akcie na národnej úrovni, ako aj stimulov na propagáciu prijatia postupov otvorenej vedy, zodpovedného výskumu a inovácie, podnikania (a prepojení s inovačnými ekosystémami), interdisciplinárnej spolupráce, zapojenia občanov, medzinárodnej a medziodvetvovej mobility, plánov rodovej rovnosti, stratégií zameraných na rozmanitosť a začleňovanie a komplexných prístupov k inštitucionálnym zmenám. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pilotné akcie v rámci programu Erasmus+ 2014 – 2020 týkajúce sa európskych univerzít bude program Horizont Európa v relevantných prípadoch synergickým spôsobom dopĺňať podporu, ktorá sa európskym univerzitám poskytuje v rámci programu ERASMUS, pričom podporí jeho výskumno-inovačný rozmer▌. Prispeje sa tým k vypracovaniu nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník, poskytnúť stimuly pre udržateľný hospodársky rast a zároveň zabrániť prekrývaniu sa so znalostnými a inovačnými spoločenstvami EIT,

–  občianska veda, podpora všetkých druhov formálneho, neformálneho a informálneho vedeckého vzdelávania, čím sa zabezpečí efektívnejšie a zodpovedné zapojenie občanov bez ohľadu na ich vek, prostredie, z ktorého vyšli, alebo schopnosti, do spoločného navrhovania nastavení výskumno-inovačných programov, pri spolutvorbe vedeckého obsahu a inovácie prostredníctvom interdisciplinárnych činností,

–  podpora a monitorovanie rodovej rovnosti, ako aj ďalších foriem rozmanitosti v rámci vedeckej kariéry a prijímaní rozhodnutí vrátane poradných orgánov, ako aj začlenenie rodového rozmeru do výskumno-inovačného obsahu,

–  morálka a integrita, ďalej rozvíjať súdržný rámec EÚ v súlade s najprísnejšími etickými normami a Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume, Európskou chartou výskumných pracovníkov a kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov a zároveň poskytovať možnosti odbornej prípravy v týchto oblastiach,

–  podpora medzinárodnej spolupráce prostredníctvom dvojstranných, viacstranných a medziregionálnych politických dialógov s tretími krajinami, regiónmi a medzinárodnými fórami uľahčí vzájomné učenie a stanovenie priorít, podporí recipročný prístup a monitoruje vplyv spolupráce;

–  vedecké podklady pre iné politiky prostredníctvom vytvorenia a udržiavania poradných a monitorovacích štruktúr a procesov na zabezpečenie toho, aby tvorba politiky EÚ vychádzala z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a vedeckých odporúčaní na vysokej úrovni,

–  vykonávanie výskumno-inovačného programu EÚ vrátane zberu a analýzy dôkazov na účely monitorovania, hodnotenia, navrhovania a posúdenia vplyvu rámcových programov,

–  Komisia zabezpečí podporu pre národné kontaktné miesta okrem iného prostredníctvom pravidelných stretnutí pred výzvami, školení, inštruktorstva, posilnenia špecializovaných podporných štruktúr a uľahčenia nadnárodnej spolupráce medzi nimi (napr. nadviazanie na činnosti národných kontaktných miest v predchádzajúcich rámcových programoch); Komisia po dohode so zástupcami členských štátov vypracuje minimálne normy fungovania týchto podporných štruktúr vrátane ich úlohy, štruktúry, modalít, toku informácií z Komisie pred vyhlásením výzvy na predkladanie návrhov a predchádzania konfliktu záujmov,

–  šírenie a využívanie výsledkov výskumu a inovácie, príslušných údajov a znalostí, a to aj cielenou podporou prijímateľov; podpora synergií s inými programami EÚ; cielené komunikačné činnosti na zvýšenie informovanosti o širšom dosahu a relevantnosti výskumu a inovácie financovaných z prostriedkov EÚ, ako aj vedecká komunikácia.

PRÍLOHA II

Zloženia programového výboru

Zoznam zložení programového výboru v súlade s článkom 12 ods. 2:

1.  Strategické zloženie: Strategický prehľad vykonávania celého programu, súdržnosť jednotlivých pracovných programov v rôznych častiach programu vrátane misií

2.  Európska rada pre výskum (ERC) ▌

2a.   Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA)

3.  Výskumné infraštruktúry

4.  Zdravie

5.  Kultúra, kreativita a inkluzívna ▌ spoločnosť

5a.  Civilná bezpečnosť pre spoločnosť

6.   Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor

7.  Klíma, energetika a mobilita

8.  Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie

9.  Európska rada pre inováciu (EIC) a európske inovačné ekosystémy

9a.  Rozšírená účasť a posilnenie Európskeho výskumného priestoru

Je možné zorganizovať ad hoc zasadnutia v rámci klastrov a/alebo s rôznymi zloženiami programového výboru a/alebo s výbormi zriadenými podľa iných aktov o horizontálnych a/alebo prierezových otázkach, ako je napríklad kozmický priestor a mobilita.

PRÍLOHA III

Informácie, ktoré poskytuje Komisia podľa článku 12 ods. 6

1.  Informácie o jednotlivých projektoch, ktoré umožňujú monitorovanie celého životného cyklu každého návrhu so zameraním najmä na:

—  predložené návrhy,

—  výsledky hodnotenia jednotlivých návrhov,

—  dohody o grante,

—  ukončené projekty v súlade s článkom 29 ods. 2 a 3 a článkom 43 ods. 11 nariadenia (Horizont Európa),

—  dokončené projekty.

2.  Informácie o výsledkoch jednotlivých výziev a realizácii projektov so zameraním najmä na:

—  výsledky jednotlivých výziev,

—   bodové hodnotenia návrhov a odchýlky od nich v stanovenom poradí na základe ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politík vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (Horizont Európa),

—   požadované úpravy návrhov v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (Horizont Európa),

—  výsledky rokovaní o dohodách o grante,

—  realizáciu projektov vrátane údajov o platbách a výsledkoch projektov,

—   návrhy odporúčané na základe hodnotenia nezávislých odborníkov, ktoré však Komisia zamietla v súlade s článkom 43 ods. 7 nariadenia (Horizont Európa).

3.  Informácie o vykonávaní programu vrátane relevantných informácií na úrovni rámcového programu, osobitného programu, každého osobitného cieľa a súvisiacich tém a JRC v rámci každoročného monitorovania podľa spôsobov dosahovania vplyvu vymedzených v prílohe V k nariadeniu, ako aj o synergiách s inými relevantnými programami Únie.

4.  Informácie o plnení rozpočtu programu Horizont Európa vrátane informácií o COST, záväzkoch a platbách v súvislosti so všetkými európskymi partnerstvami vrátane ZIS, ako aj o finančných zostatkoch, pokiaľ ide o EÚ a všetky pridružené krajiny.

(1)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(2)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.
(4)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(6)Rozhodnutie Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12).
(7)
(8)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 23.
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(10)V záujme uľahčenia vykonávania programu Komisia v súlade so svojimi platnými usmerneniami na každé zasadnutie programového výboru vymedzené v programe uhradí výdavky jedného zástupcu za členský štát, ako aj výdavky jedného experta/poradcu za členský štát pri tých bodoch programu, pri ktorých členský štát potrebuje osobitné odborné znalosti.
(11)V zásade minimálne 80 %.
(12)Európska dátová infraštruktúra bude základom európskeho cloudu pre otvorenú vedu v zmysle zabezpečenia prvotriednej kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostného pripojenia a špičkových dátových a softvérových služieb.
(13)OECD Understanding The Socio-Economic Divide in Europe (OECD: Pochopenie sociálno-ekonomickej priepasti v Európe), 26. január 2017.
(14)Medzi kľúčové podporné technológie budúcnosti patria progresívne materiály a nanotechnológie, fotonika a mikro- a nanoelektronika, technológie vedy o živej prírode, vyspelá výroba a spracovanie, umelá inteligencia a digitálna bezpečnosť a pripojiteľnosť.
(15)Re-finding industry - defining innovation (Znovuobjavenie priemyslu – vymedzenie inovácie) – správa strategickej skupiny na vysokej úrovni pre priemyselné technológie, Brusel, apríl 2018.
(16)Ide o verejné alebo súkromné zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby najmä európskemu priemyslu na účely skúšania a overovania kľúčových podporných technológií a výrobkov. Takáto infraštruktúra môže byť centralizovaná, virtuálna alebo decentralizovaná a musí byť registrovaná v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu.
(17)Podstatné zníženie emisií skleníkových plynov v ďalších odvetviach sa rieši v iných častiach druhého piliera a v programe Horizont Európa vo všeobecnosti.
(18) Pojem „energia z alternatívnych zdrojov“ nezahŕňa jadrovú energiu.
(19)Biohospodárstvo zahŕňa všetky odvetvia a systémy závislé od biologických zdrojov (zvieratá, rastliny, mikroorganizmy a z nich získanú biomasu vrátane organického odpadu), ich fungovanie a princípy. Zahŕňa a prepája suchozemské a morské ekosystémy a služby, ktoré poskytujú; všetky odvetvia prvovýroby, v ktorých sa používajú a produkujú biologické zdroje (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo a akvakultúra) a všetky hospodárske a priemyselné odvetvia, v ktorých sa biologické zdroje a procesy využívajú na výrobu potravín, krmív, výrobkov z biologického materiálu, energie a služieb. Nepatria sem biomedicína a zdravotnícke biotechnológie.
(20) „Udržateľné modré hospodárstvo“ sú všetky odvetvové a medziodvetvové hospodárske činnosti v rámci jednotného trhu súvisiace s oceánmi, morami, pobrežiami a vnútrozemskými vodami, a to aj v najvzdialenejších regiónoch Únie a vo vnútrozemských krajinách, vrátane rozvíjajúcich sa odvetví a nekomerčné tovary a služby, ktoré sú v súlade s environmentálnymi právnymi predpismi Únie.
(21)Výraz „pevnina a more“ zahŕňa v celom texte týkajúcom sa klastra 6 aj „vnútrozemské vody“.
(22)COM(2018)0773: Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.
(23) Pozorovanie životného prostredia dostupné napr. prostredníctvom programu zložky Copernicus Kozmického programu Únie a ďalších relevantných európskych programov, ako aj iniciatívy Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO), podporí výskum a inováciu v ďalších oblastiach intervencie v rámci tejto globálnej výzvy, ako aj v iných relevantných častiach programu Horizont Európa.
(24)SWD(2016)0319: Európsky výskum a inovácia pre potravinovú a výživovú bezpečnosť.
(25)Zdravotníckym biotechnologickým aplikáciám sa v rámci tohto piliera bude venovať klaster Zdravie.
(26)Činnosti v oblasti intervencie týkajúcej sa obehových systémov sa vzájomne dopĺňajú s činnosťami nízkouhlíkového a čistého priemyslu v rámci klastra Digitalizácia a priemysel.
(27)Inovačné centrum je zastrešujúci termín pre širokú škálu zručností. Môže slúžiť ako aktívny partner, spoločenstvo, znalostné centrum, sprostredkovateľ alebo spájací článok, ktorý ponúka prístup k najnovším poznatkom a odborným znalostiam v oblasti digitálnych a súvisiacich podporných technológií potrebných na to, aby spoločnosti zvýšili svoju konkurencieschopnosť z hľadiska výrobných, servisných a obchodných procesov.
(28)Príslušné témy môžu byť identifikované v rámci strategického plánovania programu Horizont Európa.
(29)Zvyčajne ide o kombináciu vedeckých/technologických rizík, rizík v oblasti riadenia/finančných rizík, trhových/hospodárskych rizík a regulačných rizík. Zohľadniť sa môžu aj nepredvídané dodatočné riziká.
(30)Ako alternatíva ku grantu, ak sa riziko považuje za nižšie ako priemer, sa vratný preddavok zaplatí späť EÚ na základe dohodnutého harmonogramu a potom sa stane bezúročným úverom. V prípade, ak ho prijímateľ nie je schopný vrátiť, ale môže pokračovať vo svojej činnosti, sa vratný preddavok transformuje na vlastný kapitál. V prípade bankrotu sa vratný preddavok stáva len grantom.
(31)Od EÚ sa v zásade neočakáva, že bude mať viac ako menšinu hlasovacích práv v podporovaných spoločnostiach. EÚ môže vo výnimočných prípadoch zabezpečiť získanie blokujúcej menšiny na ochranu európskych záujmov v dôležitých oblastiach, napríklad kybernetickej bezpečnosti.
(32)Ako napríklad overenie koncepcie ERC, z projektov podporovaných v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, startupy v rámci ZIS Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Žiadosti pochádzajú aj z činností v rámci Horizontu 2020, najmä projektu vybraného vo fáze 2 Horizontu 2020 pre MSP a súvisiacej známky excelentnosti financovanej členskými štátmi alebo zo (súčasných a budúcich) európskych partnerstiev.
(33)Na zaistenie plynulej kontinuity prevezmú ceny EIC správu cien, ktoré sa začali odovzdávať v rámci Horizontu 2020. Okrem toho Rada EIC zabezpečí návrh a realizáciu nových motivačných cien a udeľovanie uznaní.
(34) Oznámenie Komisie z 15. mája 2018 „Obnovený európsky program pre výskum a inovácie – Príležitosť pre Európu formovať svoju budúcnosť“ (COM(2018)0306, závery Rady z 27. mája 2016 (8675/16 RECH 127 COMPET 212 MI 300 POGEN 34).
(35)Správa o pokroku v oblasti EVP za rok 2018.
(36)Závery Rady o pláne EVP, 19. máj 2015 [aktualizuje sa podľa potreby].
(37)Článok 181 ods. 2 ZFEÚ.
(38)Príslušné politiky a postupy zahŕňajú výmenu výsledkov výskumu čo najskôr a v čo najväčšej miere, v spoločne dohodnutých formátoch a cez spoločnú infraštruktúru (napr. európsky cloud pre otvorenú vedu), občiansku vedu, ako aj vývoj a využívanie nových a širších prístupov a ukazovateľov na hodnotenie výskumu a odmeňovanie výskumných pracovníkov.
(39)Nástroj politickej podpory zavedený v rámci programu Horizont 2020. Funguje na základe dopytu a dobrovoľne ponúka odborné znalosti na vysokej úrovni a poradenstvo prispôsobené vnútroštátnym verejným orgánom. Vďaka svojim službám už zohral kľúčovú úlohu pri podnecovaní zmien politiky v krajinách ako Poľsko, Bulharsko, Moldavsko alebo Ukrajina a pri dosahovaní progresívnych zmien politiky na základe výmeny osvedčených postupov v oblastiach ako daňové stimuly pre výskum a vývoj, otvorená veda, financovanie verejných výskumných organizácií na základe výkonnosti a interoperabilita vnútroštátnych výskumných a inovačných programov.
(40)Vrátane najmä Európskej charty výskumných pracovníkov, kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, portálu EURAXESS a dôchodkového fondu RESAVER.

Posledná úprava: 16. marca 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia