Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 4. apríla 2019 - Brusel
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: dátum, do ktorého smú protistrany naďalej uplatňovať svoje postupy riadenia rizík pre určité zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana
 Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: dátum, ku ktorému nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre určité typy zmlúv
 Žiadosť o zbavenie Georgiosa Epitideiosa imunity
 Žiadosť o zbavenie Lamprosa Fountoulisa imunity
 Žiadosť o zbavenie Eleftheriosa Synadinosa imunity
 Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie ***I
 Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov *
 Nakladanie s odpadmi
 Požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov a konkrétne pravidlá v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy ***I
 Maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a časy odpočinku a určovanie polohy prostredníctvom tachografov ***I
 Prispôsobenie vývoju v odvetví cestnej dopravy ***I
 Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom ***I
 Európsky námorný a rybársky fond ***I
 Viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora ***I
 Posilnenie zabezpečenia preukazov totožnosti a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie ***I
 Riadenie bezpečnosti cestnej infraštruktúry ***I
 Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt ***I
 Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov ***I
 Ochrana rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch ***I
 Európsky sociálny fond plus (ESF+) ***I
 Informatizácia prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani ***I
 Opakované použitie informácií verejného sektora ***I
 Viacročný plán obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého ***I
 Minimálna úroveň prípravy námorníkov ***I
 Úprava ročných zálohových platieb na roky 2021 až 2023 ***I
 Dočasné obnovenie kontroly na vnútorných hraniciach ***I
 Žiadosť Súdnemu dvoru o stanovisko v súvislosti s pristúpením EÚ k Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
 Daňové zaobchádzanie s dôchodkovými produktmi vrátane celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu

Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: dátum, do ktorého smú protistrany naďalej uplatňovať svoje postupy riadenia rizík pre určité zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana
PDF 125kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 28. marca 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/2251, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o dátum, do ktorého smú protistrany naďalej uplatňovať svoje postupy riadenia rizík pre určité zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana ((C(2019)02530 – 2019/2679(DEA))
P8_TA(2019)0331B8-0234/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)02530),

–  so zreteľom na list Komisie z 28. marca 2019, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 1. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 5 a článok 82 ods. 6,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/397 z 19. decembra 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2016/2251, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o dátum, do ktorého smú protistrany naďalej uplatňovať svoje postupy riadenia rizík pre určité zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 4. apríla 2019,

A.  keďže podľa článku 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/397 sa nariadenie má uplatňovať odo dňa, ktorý nasleduje po dni, keď sa zmluvy prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve v súlade s článkom 50 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ") s výnimkou prípadu, keď do uvedeného dátumu nadobudne platnosť dohoda o vystúpení, alebo keď dôjde k predĺženiu dvojročnej lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

B.  keďže 22. marca 2019 Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom prijala rozhodnutie (EÚ) 2019/476(3), ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a keďže v dôsledku toho druhá podmienka uplatňovania delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/397, ktorou je nepredĺženie dvojročnej lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, nebude splnená;

C.  keďže dôvody, na ktorých je založené delegované nariadenie (EÚ) 2019/397, pretrvajú bez ohľadu na akékoľvek predĺženie lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a keďže Európsky parlament 13. februára 2019 vyhlásil, že nemá námietky voči delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/397;

D.  keďže Európsky parlament naďalej súhlasí s tým, že pre príslušné orgány a finančné trhy je dôležité vyňať určité transakcie, ktoré sú výsledkom novácie, na obmedzené obdobie 12 mesiacov, ak sa protistrana usadená v Spojenom kráľovstve zmení na protistranu so sídlom v EÚ-27, a v tejto súvislosti víta delegované nariadenie z 28. marca 2019, ktoré rieši nový vývoj, pokiaľ ide o predĺženie lehoty podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2019/476;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 71, 13.3.2019, s. 15.
(3) Rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2019/476 prijaté po dohode so Spojeným kráľovstvom z 22. marca 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (Ú. v. EÚ L 80I, 22.3.2019, s. 1).


Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: dátum, ku ktorému nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre určité typy zmlúv
PDF 125kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 28. marca 2019, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/2205, delegované nariadenie (EÚ) 2016/592 a delegované nariadenie (EÚ) 2016/1178, ktorými sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o dátum, ku ktorému nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre určité typy zmlúv (C(2019)02533 – 2019/2680(DEA))
P8_TA(2019)0332B8-0235/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2019)02533),

–  so zreteľom na list Komisie z 28. marca 2019, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 1. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov(1), a najmä na jeho články 5 ods. 2 a 82 ods. 6,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/396 z 19. decembra 2018, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/2205, delegované nariadenie (EÚ) 2016/592 a delegované nariadenie (EÚ) 2016/1178, ktorými sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o dátum, ku ktorému nadobúda účinnosť zúčtovacia povinnosť pre určité typy zmlúv(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 4. apríla 2019,

A.  keďže podľa článku 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/396 sa nariadenie má uplatňovať odo dňa, ktorý nasleduje po dni, keď sa zmluvy prestanú uplatňovať na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve v súlade s článkom 50 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) s výnimkou prípadu, keď do uvedeného dátumu nadobudne platnosť dohoda o vystúpení, alebo keď dôjde k predĺženiu dvojročnej lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

B.  keďže 22. marca 2019 Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom prijala rozhodnutie (EÚ) 2019/476(3), ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a keďže v dôsledku toho druhá podmienka uplatňovania delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/396, ktorou je nepredĺženie dvojročnej lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, nebude splnená;

C.  keďže dôvody, na ktorých je založené delegované nariadenie (EÚ) 2019/396, pretrvajú bez ohľadu na akékoľvek predĺženie lehoty uvedenej v článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a keďže Európsky parlament 13. februára 2019 vyhlásil, že nemá námietky voči delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/396;

D.  keďže Európsky parlament naďalej súhlasí s tým, že pre príslušné orgány a finančné trhy je dôležité vyňať určité transakcie, ktoré sú výsledkom novácie, na obmedzené obdobie 12 mesiacov, ak sa protistrana usadená v Spojenom kráľovstve zmení na protistranu so sídlom v EÚ-27, a v tejto súvislosti víta delegované nariadenie z 28. marca 2019, ktoré rieši nový vývoj, pokiaľ ide o predĺženie lehoty podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2019/476;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 71, 13.3.2019, s. 11.
(3) Rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2019/476 prijaté po dohode so Spojeným kráľovstvom z 22. marca 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (Ú. v. EÚ L 80I, 22.3.2019, s. 1).


Žiadosť o zbavenie Georgiosa Epitideiosa imunity
PDF 128kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o žiadosti o zbavenie Georgiosa Epitideiosa imunity (2018/2268(IMM))
P8_TA(2019)0333A8-0185/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Georgiosa Epitideiosa imunity, ktorú 12. októbra 2018 podal zástupca generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu v súvislosti s konaním č. ABM: 2017/10839 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 13. novembra 2018,

–  po vypočutí Georgiosa Epitideiosa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 Gréckej ústavy,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0185/2019),

A.  keďže zástupca generálneho prokurátora na gréckom najvyššom súde požiadal o zbavenie Georgiosa Epitideiosa, poslanca Európskeho parlamentu, parlamentnej imunity v súvislosti s možným trestným stíhaním vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže v článku 62 Gréckej ústavy sa stanovuje, že poslanci parlamentu nesmú byť počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení ani inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.  keďže žiadosť zástupcu generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu súvisí s konaním vo veci údajného porušenia článku 45 a článku 232A gréckeho trestného zákonníka, ktoré sa týkajú spoločného porušovania súdneho rozhodnutia;

E.  keďže Georgios Epitideios si nesplnil povinnosť vykonať predbežné rozhodnutie aténskeho samosudcovského súdu prvého stupňa č. 3603/2015, v zmysle ktorého mal odstrániť všetky kamery z prízemia a vchodu do budovy na adrese Odos Grammou č. 73 v Marousi (Atika) a zaplatiť pokutu vo výške 600 EUR (šesťsto eur) za každé ďalšie porušenie rozhodnutia z 25. mája 2015;

F.  keďže podľa článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci za žiadnych okolností nesmie vyslovovať o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a skutky pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že tento výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu;

G.  keďže úlohou Európskeho parlamentu nie je ani vyjadrovať sa k vine alebo nevine poslanca, posúdiť, či skutky, ktorých sa poslanec údajne dopustil, odôvodňujú začatie trestného stíhania, ani vyjadrovať sa k relatívnym kvalitám vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;

H.  keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu nie je poslanecká imunita osobnou výsadou poslanca, ale zárukou nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

I.  keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckých povinností, ktoré nemožno od týchto povinností oddeliť;

J.  keďže trestné stíhanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone povinností dotknutého poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.  keďže na základe informácií a vysvetlení, ktoré boli v tomto prípade vysvetlené, nie je dôvod na podozrenie, že hlavným zámerom trestného konania by bolo poškodiť politickú činnosť alebo povesť poslanca, a teda aj nezávislosť Európskeho parlamentu (fumus persecutionis);

1.  rozhodol zbaviť Georgiosa Epitideiosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom a Georgiosovi Epitideiosovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie Lamprosa Fountoulisa imunity
PDF 127kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o žiadosti o zbavenie Lamprosa Fountoulisa imunity (2018/2269(IMM))
P8_TA(2019)0334A8-0183/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Lamprosa Fountoulisa imunity, ktorú 12. októbra 2018 podal zástupca generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu v súvislosti s konaním č. ABM: 2017/10839 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 13. novembra 2018,

–  po vypočutí Lamprosa Fountoulisa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 Gréckej ústavy,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0183/2019),

A.  keďže zástupca generálneho prokurátora na gréckom najvyššom súde požiadal o zbavenie Lamprosa Fountoulisa, poslanca Európskeho parlamentu, parlamentnej imunity v súvislosti s možným trestným stíhaním vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže v článku 62 Gréckej ústavy sa stanovuje, že poslanci parlamentu nesmú byť počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení ani inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.  keďže žiadosť zástupcu generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu súvisí s konaním vo veci údajného porušenia článku 45 a článku 232A gréckeho trestného zákonníka, ktoré sa týkajú spoločného porušovania súdneho rozhodnutia;

E.  keďže Lampros Fountoulis si nesplnil povinnosť vykonať predbežné rozhodnutie aténskeho samosudcovského súdu prvého stupňa č. 3603/2015, v zmysle ktorého mal odstrániť všetky kamery z prízemia a vchodu do budovy na adrese Odos Grammou č. 73 v Marousi (Atika) a zaplatiť pokutu vo výške 600 EUR (šesťsto eur) za každé ďalšie porušenie rozhodnutia z 25. mája 2015;

F.  keďže podľa článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci za žiadnych okolností nesmie vyslovovať o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a skutky pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že tento výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu;

G.  keďže úlohou Európskeho parlamentu nie je ani vyjadrovať sa k vine alebo nevine poslanca, posúdiť, či skutky, ktorých sa poslanec údajne dopustil, odôvodňujú začatie trestného stíhania, ani vyjadrovať sa k relatívnym kvalitám vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;

H.  keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu nie je poslanecká imunita osobnou výsadou poslanca, ale zárukou nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

I.  keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckých povinností, ktoré nemožno od týchto povinností oddeliť;

J.  keďže trestné stíhanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone povinností dotknutého poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.  keďže na základe informácií a vysvetlení, ktoré boli v tomto prípade poskytnuté, nie je dôvod na podozrenie, že hlavným zámerom trestného konania by bolo poškodiť politickú činnosť alebo povesť poslanca, a teda aj nezávislosť Európskeho parlamentu (fumus persecutionis);

1.  rozhodol zbaviť Lamprosa Fountoulisa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom a Lamprosovi Fountoulisovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie Eleftheriosa Synadinosa imunity
PDF 127kWORD 44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o žiadosti o zbavenie Eleftheriosa Synadinosa imunity (2018/2270(IMM))
P8_TA(2019)0335A8-0184/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie Eleftheriosa Synadinosa imunity, ktorú 12. októbra 2018 podal zástupca generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu v súvislosti s konaním č. ABM: 2017/10839 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 13. novembra 2018,

–  po vypočutí Eleftheriosa Synadinosa v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 Gréckej ústavy,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0184/2019),

A.  keďže zástupca generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu požiadal o zbavenie Eleftheriosa Synadinosa, poslanca Európskeho parlamentu, imunity v súvislosti s možným trestným stíhaním vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže v článku 62 Gréckej ústavy sa stanovuje, že poslanci parlamentu nesmú byť počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení ani inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.  keďže žiadosť zástupcu generálneho prokurátora gréckeho najvyššieho súdu súvisí s konaním vo veci údajného porušenia článku 45 a článku 232A gréckeho trestného zákonníka, ktoré sa týkajú spoločného porušovania súdneho rozhodnutia;

E.  keďže Eleftherios Synadinos je obvinený, že si nesplnil povinnosť vykonať predbežné rozhodnutie aténskeho samosudcu súdu prvého stupňa č. 3603/2015, v zmysle ktorého mal odstrániť všetky kamery z prízemia a vchodu do budovy nachádzajúcej sa na adrese Odos Grammou č. 73 v Marousi (Atika) a zaplatiť pokutu vo výške 600 EUR (šesťsto eur) za každé ďalšie porušenie rozhodnutia z 25. mája 2015;

F.  keďže podľa článku 9 ods. 8 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci za žiadnych okolností nesmie vyslovovať o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a skutky pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že tento výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu;

G.  keďže úlohou Európskeho parlamentu nie je ani vyjadrovať sa k vine alebo nevine poslanca, posúdiť, či skutky, ktorých sa poslanec údajne dopustil, odôvodňujú začatie trestného stíhania, ani vyjadrovať sa k relatívnym kvalitám vnútroštátnych právnych a súdnych systémov;

H.  keďže v súlade s článkom 5 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu nie je poslanecká imunita osobnou výsadou poslanca, ale zárukou nezávislosti Európskeho parlamentu ako celku a jeho poslancov;

I.  keďže cieľom poslaneckej imunity je chrániť Európsky parlament a jeho členov pred súdnym konaním týkajúcim sa činností súvisiacich s výkonom poslaneckých povinností, ktoré nemožno od týchto povinností oddeliť;

J.  keďže trestné stíhanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone povinností dotknutého poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

K.  keďže na základe informácií a vysvetlení, ktoré boli v tomto prípade poskytnuté, nie je dôvod na podozrenie, že hlavným zámerom trestného konania by bolo poškodiť politickú činnosť poslanca alebo povesť, a teda aj nezávislosť Európskeho parlamentu (fumus persecutionis);

1.  rozhodol zbaviť Eleftheriosa Synadinosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom a Eleftheriosovi Synadinosovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie ***I
PDF 131kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie (COM(2018)0745 – C8-0483/2018 – 2018/0390(COD))
P8_TA(2019)0336A8-0047/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0745),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0483/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 2. apríla 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0047/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1806 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, pokiaľ ide o vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie

P8_TC1-COD(2018)0390


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/592.)


Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov *
PDF 119kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2019)0151 – C8-0131/2019 – 2019/0056(NLE))
P8_TA(2019)0337A8-0177/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2019)0151),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0131/2019),

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0177/2019),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


Nakladanie s odpadmi
PDF 135kWORD 49k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o nakladaní s odpadom (2019/2557(RSP))
P8_TA(2019)0338B8-0231/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade(1) (rámcová smernica o odpade),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/849 z 30. mája 2018, ktorou sa menia smernice 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení(4),

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013(5) (nariadenie o opatreniach v oblasti klímy),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov(6) (smernica o ekodizajne) a na vykonávacie nariadenia a dobrovoľné dohody prijaté v rámci tejto smernice,

–  so zreteľom na svoju správu z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o opatreniach EÚ zameraných na udržateľnosť(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní smernice o službách (2009/125/ES)(11),

–  so zreteľom na predbežnú politickú dohodu dosiahnutú spoluzákonodarcami 19. decembra 2018 o návrhu smernice o znížení vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 o úlohe energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (COM(2018)0032) a na súvisiaci pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2018)0020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na viac ako 60 petícií o nakladaní s odpadom z Belgicka, Bulharska, Grécka, Poľska, zo Slovenska, Španielska a Spojeného kráľovstva zo strany Európskeho parlamentu v posledných rokoch,

–  so zreteľom na návštevy Výboru pre petície na účely zistenia potrebných skutočností v Bulharsku, Grécku a Taliansku v posledných rokoch o otázkach odpadového hospodárstva, a najmä na závery a konkrétne odporúčania následných správ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o otázkach, ktoré predostreli predkladatelia petícií v súvislosti s uplatňovaním smernice o nakladaní s odpadom a súvisiacich smerníc v členských štátoch Európskej únie(12),

–  so zreteľom na článok 216 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v celej EÚ sa dosiahol pokrok v znižovaní vplyvov vzniku odpadu na životné prostredie a ľudské zdravie, stále však pretrvávajú mnohé problémy a je potrebné prijať naliehavé opatrenia na zabezpečenie udržateľného riadenia zdrojov, najmä v súvislosti s relatívne vysokými množstvami nespracovaného odpadu, ktorý sa v mnohých členských štátoch stále ukladá na skládky;

B.  keďže dvomi z hlavných výziev do budúcnosti sú zníženie miery vzniku odpadu a zosúladenie cieľov nakladania s odpadom s cieľmi obehového hospodárstva, najmä prostredníctvom zvýšenia miery opätovného používania a recyklácie;

C.  keďže prevencia bola stanovená ako najvyššia priorita hierarchie odpadového hospodárstva prostredníctvom rámcovej smernice o odpade 2008/98/ES;

D.  keďže nevhodné postupy nakladania s odpadom majú závažný environmentálny vplyv, pokiaľ ide o znečistenie pôdy, vody a ovzdušia; keďže predkladatelia petícií poukázali na to, že skládky a spaľovne sú povolené a fungujú v tesnej blízkosti obytných a poľnohospodárskych lokalít a v oblastiach, v ktorých príslušné orgány členských štátov náležite nezohľadnili geologické a hydrogeologické podmienky, a predstavujú priamu hrozbu pre verejné zdravie;

E.  keďže viac ako 80 % environmentálneho vplyvu výrobku sa určuje vo fáze návrhu, ktorý tak zohráva dôležitú úlohu pri podpore predchádzania vzniku odpadu a všetkých aspektov obehového hospodárstva, ako je trvácnosť, možnosť modernizácie, opraviteľnosť, opätovné použitie a recyklácia výrobku;

F.  keďže okrem toho, že zásady spoločného hospodárstva a hospodárstva služieb vytvárajú udržateľnejšie a efektívnejšie výrobky z hľadiska využívania zdrojov, môžu slúžiť aj na zníženie tvorby odpadu v Európe;

G.  keďže Komisia riešila početné konania o porušení povinnosti týkajúce sa porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti odpadového hospodárstva vo viacerých členských štátoch; keďže viaceré z týchto prípadov boli postúpené Súdnemu dvoru Európskej únie, niektoré z nich nedávno;

H.  keďže v najnovšej správe Komisie o vykonávaní právnych predpisov EÚ o odpadoch vrátane včasného varovania pre členské štáty, ktorým hrozí, že budú zaostávať v prípravách na dosiahnutie cieľa v oblasti opätovného využitia/recyklácie komunálneho odpadu v roku 2020, sa preukázalo, že existujú vážne nedostatky, ktoré treba urýchlene riešiť, ak má Európa využiť environmentálne a hospodárske výhody obehového hospodárstva;

I.  keďže nedávne údaje priložené k mnohým petíciám zdôraznili skutočnosť, že situácia v oblasti nakladania s odpadom vo viacerých členských štátoch a regiónoch je stále nanajvýš problematická, a poskytli presvedčivé dôkazy o tom, že treba výrazne zlepšiť vykonávanie rámcovej smernice o odpade a ostatných právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a jeho spracovanie;

J.  keďže hospodárstvo, ktoré uprednostňuje opravu, opätovné používanie, repasovanie a recykláciu materiálov je náročnejšie na prácu ako hospodárstvo založené na filozofii likvidácie, a vytvára tak pracovné príležitosti; keďže riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov o predchádzaní vzniku odpadu a nakladaní s odpadom by mohlo uvoľniť potenciál pre tvorbu pracovných miest v odvetviach opätovného použitia a recyklácie;

K.  keďže správne nakladanie s odpadom a predchádzanie vzniku odpadu je nevyhnutné na zlepšenie kvality života v Európe a na dosiahnutie netoxického prostredia;

1.  zdôrazňuje, že mnohé petície predložené o tom, že členské štáty nevykonávajú právne predpisy v oblasti odpadu, poukazujú na rôzne zdravotné a environmentálne problémy súvisiace s nevhodnými postupmi nakladania s odpadom, ako je zlá kvalita ovzdušia v mestských oblastiach, kontaminácia podzemných vodných zdrojov, nadmerné hladiny hluku a zapáchajúce emisie;

2.  zdôrazňuje, že na podporu prechodu na intenzívnejšie obehové hospodárstvo by verejné financovanie odpadového hospodárstva, či už na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ, malo byť v súlade s cieľom urýchliť vykonávanie hierarchie odpadového hospodárstva; preto sa domnieva, že finančné prostriedky by mali smerovať do plánov a projektov zameraných na prevenciu, opätovné využívanie, separovaný zber a recykláciu;

3.  vyzýva členské štáty, aby dosiahli väčší pokrok pri stanovovaní účinných plánov a projektov na predchádzanie, opätovné používanie, separovaný zber a recykláciu, ktoré sú nevyhnutné na zníženie environmentálnej záťaže v dôsledku obehového hospodárstva a na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o vykonávanie, a to aj prostredníctvom technickej pomoci a fondov EÚ; navrhuje prijať primerané hospodárske nástroje, ako sa stanovuje v rámcovej smernici o odpade, a zaviesť účinné a nákladovo efektívne systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov na podporu prechodu na obehové hospodárstvo;

4.  vyzýva členské štáty, aby podnikli opatrenia na čistenie odpadu a zlepšenie odpadového hospodárstva (zber, triedenie a recykláciu) a aby prijali hospodárske nástroje a kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom predchádzať znečisťovaniu odpadom;

5.  víta ochotu Komisie uskutočniť návštevy na vysokej úrovni týkajúce sa obehového hospodárstva/odpadu v členských štátoch, u ktorých hrozí, že nesplnia ciele v oblasti komunálneho odpadu na rok 2020, a spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane združení miestnych a regionálnych aktérov a celoeurópskych organizácií, ktoré skutočne podporujú nulovú kultúru tvorby odpadu a súvisiace politiky;

6.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zmierniť vplyv vzniku odpadu na životné prostredie, a to najmä znižovaním množstva vzniknutého komunálneho odpadu; vyzýva členské štáty, aby na tento účel prijali opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, ako sa stanovuje v revidovanej rámcovej smernici o odpade;

7.  zdôrazňuje, že národní, regionálni a miestni aktéri zohrávajú kľúčovú úlohu pri nakladaní s odpadom a pri tvorbe a vykonávaní politiky v tejto oblasti; pripomína, že jednotnú politiku spolu so zlepšovaním príslušnej infraštruktúry v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva možno vytvoriť len koordináciou a spoluprácou na všetkých úrovniach v EÚ; žiada Komisiu, aby odmeňovala osvedčené postupy na všetkých úrovniach a uľahčovala ich výmenu, ako aj konkrétne a primerane podporovala priekopnícke projekty;

8.  vyzýva členské štáty a priemyselné odvetvia, aby ako kľúčoví partneri v oblasti odpadového hospodárstva zlepšili svoju angažovanosť pri podpore obehových dodávateľských reťazcov s cieľom získať prístup ku kvalitným druhotným surovinám, často za konkurenčné ceny, ktoré by sa mali získať späť na ďalšie využitie a výrobu;

9.  vyzýva na poskytovanie odbornej prípravy a presadzovanie rôznych druhov zamestnania vrátane finančnej podpory pre vysoko kvalitné odborné vzdelávanie a sociálne pracovné miesta, najmä v oblasti opráv a prípravy na opätovné použitie;

10.  Je pevne presvedčený, že nové obchodné modely zamerané na predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie a recykláciu musia byť primerane podporované a podporované, aby sa účinnejšie podporil prechod na obehové hospodárstvo;

11.  zdôrazňuje, že riadne vykonávanie balíka predpisov o obehovom hospodárstve poskytuje príležitosti v celej EÚ vrátane investícií, čo prispeje k racionalizácii využívania prírodných zdrojov;

12.  zdôrazňuje, že zvyšovanie produktivity zdrojov prostredníctvom lepšej účinnosti a znižovania množstva odpadu zo zdrojov opatreniami, ako je opätovné použitie, recyklácia a opätovná výroba, môže výrazne znížiť tak spotrebu zdrojov, ako aj emisie skleníkových plynov, čo je ústredným cieľom obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že v obehovom hospodárstve sa zdroje udržiavajú v rámci hospodárstva a naďalej sa produktívne používajú, keď výrobok dosiahne koniec svojej životnosti, čím sa zníži spotreba zdrojov; v súvislosti s právnymi predpismi o odpadoch sa domnieva, že zlepšenie dizajnu výrobkov v obehovom hospodárstve pomôže uzavrieť výrobné cykly a zmeniť modely výroby a spotreby, čím sa zníži úroveň toxických látok a celkové množstvo odpadu;

13.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť o objeme a konečnom mieste určenia rezíduí z rôznych možností spracovania odpadu, najmä v súvislosti s tými spoločenstvami, ktoré sú potenciálne ovplyvnené skládkami a miestami a novými projektmi, a aby ich konzultovali v rozhodovacom procese; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a dôsledne vykonávali ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie)(13) a iných príslušných právnych predpisov EÚ zameraných na ochranu životného prostredia a verejného zdravia;

14.  domnieva sa, že separovaný zber odpadu spred dverí je účinným prostriedkom zvyšovania informovanosti obyvateľstva o strategickom význame obehového hospodárstva a účinnejšieho dosahovania kolektívneho zapojenia na tento účel; zdôrazňuje, že takéto systémy umožňujú lepšie započítavanie druhov a množstva vyprodukovaného odpadu v domácnosti a jeho súvisiacich potrieb v oblasti spracovania s cieľom maximalizovať prípravu na opätovné použitie a recykláciu, ako aj umožniť zavedenie spravodlivejších hospodárskych opatrení na stimulovanie/obmedzovanie;

15.  pripomína, že spaľovanie je aj naďalej na predposlednom mieste pred skládkovaním v hierarchii odpadového hospodárstva;

16.  pripomína, že nebezpečný odpad predstavuje osobitné výzvy pri zaobchádzaní, ktoré nemožno prehliadnuť a mali by sa osobitne riešiť; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia rámcovej smernice o odpade týkajúce sa nakladania s nebezpečným odpadom;

17.  podporuje Komisiu v jej prebiehajúcich postupoch v prípade nesplnenia povinnosti proti členským štátom, ktoré nedodržiavajú právne predpisy v oblasti odpadu; vyzýva Komisiu, aby využila plný potenciál systému včasného varovania stanoveného v revidovaných smerniciach o odpade; navrhuje, aby pokuty, ktoré Komisia vyberá, boli opätovne investované do projektov, ktoré sú v súlade s najvyššími úrovňami hierarchie odpadového hospodárstva;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa predkladateľov petícií boli skládky povolené a umiestnené v blízkosti obytných a poľnohospodárskych lokalít; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zabezpečili plnú ochranu ľudského zdravia a prijali štrukturálne opatrenia zamerané na nájdenie riešenia kontaminácie podzemnej vody;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 109.
(2) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 100.
(3) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141.
(4) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 93.
(5) Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26.
(6) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0352.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0100.
(9) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 151.
(10) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 60.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0241.
(12) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 60.
(13) Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1.


Požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov a konkrétne pravidlá v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy ***I
PDF 279kWORD 79k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a ktorou sa stanovujú konkrétne pravidlá vzhľadom na smernicu 96/71/ES a smernicu 2014/67/EÚ v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy (COM(2017)0278 – C8-0170/2017 – 2017/0121(COD))
P8_TA(2019)0339A8-0206/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0278),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0170/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. februára 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0206/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a ktorou sa stanovujú konkrétne pravidlá vzhľadom na smernicu 96/71/ES a smernicu 2014/67/EÚ v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) [PN 764]

P8_TC1-COD(2017)0121


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(-1)   Vzhľadom na vysokú mobilitu pracovnej sily v odvetví cestnej dopravy sú potrebné pravidlá špecifické pre toto odvetvie, aby sa zabezpečila rovnováha medzi slobodou prevádzkovateľov poskytovať cezhraničné služby, voľným pohybom tovaru a sociálnou ochranou vodičov. Cieľom tejto smernice je preto poskytnúť právnu istotu a zrozumiteľnosť, prispieť k harmonizácii a posilneniu presadzovania predpisov a k boju proti nezákonným praktikám a znížiť administratívne zaťaženie. [PN 765]

(1)  Na formovanie bezpečného, efektívneho a sociálne zodpovedného odvetvia cestnej dopravy je potrebné zabezpečiť jednak voľný pohyb tovaru a slobodu poskytovať služby, primerané pracovné podmienky a sociálnu ochranu vodičov a jednak poskytovať vhodné podnikateľské a konkurenčné prostredie pre prevádzkovateľov, pričom treba rešpektovať základné slobody, najmä voľný pohyb tovaru a spravodlivú hospodársku súťaž pre prevádzkovateľov slobodu poskytovať služby, ktoré zaručujú zmluvy. [PN 766]

(1a)   Všetky vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na cestnú dopravu musia byť primerané a odôvodnené a nesmú brániť uplatňovaniu základných slobôd zaručených zmluvou, ako je sloboda poskytovať služby, ani znižovať príťažlivosť takéhoto uplatňovania, s cieľom zachovať alebo zvýšiť konkurencieschopnosť Únie pri rešpektovaní pracovných podmienok a sociálnej ochrany vodičov. [PN 767]

(2)  Vysoká miera mobility, ktorá je charakteristickou črtou služieb cestnej dopravy, si vyžaduje mimoriadnu pozornosť pri zabezpečovaní toho, aby vodiči mohli využívať práva, na ktoré majú nárok, a aby prevádzkovatelia, ktorých väčšinu (90 %) tvoria MSP s menej ako 10 pracovníkmi, nemuseli čeliť neprimeraným administratívnym prekážkam ani nepatričným a diskriminačným kontrolám, ktoré nenáležite obmedzujú ich slobodu poskytovať cezhraničné služby. [PN 768]

(2a)   Všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na cestnú dopravu musia byť primerané a odôvodnené a nesmú brániť uplatňovaniu základných slobôd zaručených zmluvou, ako je voľný pohyb tovaru a sloboda poskytovať služby, ani znižovať príťažlivosť takéhoto uplatňovania, s cieľom zachovať či dokonca zvýšiť konkurencieschopnosť Únie vrátane nákladov na výrobky a služby pri rešpektovaní pracovných podmienok a sociálnej ochrany vodičov, ako aj osobitostí tohto odvetvia, keďže vodiči sú vysoko mobilní pracovníci, nie vyslaní pracovníci. [PN 769]

(3)  Rovnováha medzi zlepšením sociálnych a pracovných podmienok pre vodičov a uľahčením využívania slobody poskytovať služby cestnej dopravy na základe spravodlivej, primeranej a nediskriminačnej hospodárskej súťaže medzi vnútroštátnymi a zahraničnými prevádzkovateľmi je kľúčovou podmienkou bezproblémového fungovania vnútorného trhu. Každý vnútroštátny právny predpis alebo politika uplatňovaná v odvetví dopravy na vnútroštátnej úrovni preto musí podporovať rozvoj a posilňovanie jednotného európskeho dopravného priestoru a v žiadnom prípade nesmie prispievať k fragmentácii vnútorného trhu. [PN 770]

(4)  Pri posúdení účinnosti a efektívnosti súčasných právnych predpisov Únie v oblasti cestnej dopravy sa zistili určité medzery v existujúcich ustanoveniach a nedostatky pri ich dodržiavaní, ako aj nelegálne praktiky, napríklad využívanie schránkových spoločností. Dodatočný dôraz by sa mal klásť na boj proti nedeklarovanej práci v odvetví dopravy. Navyše medzi členskými štátmi existuje celý rad nezrovnalostí vo výklade, uplatňovaní a vykonávaní pravidiel, čo vytvára vysokú administratívnu záťaž pre vodičov a prevádzkovateľov. Dôsledkom je právna neistota a nerovnaké zaobchádzanie s vodičmi a prevádzkovateľmi, čo poškodzuje pracovné a sociálne podmienky, ako aj podmienky hospodárskej súťaže v odvetví. [PN 771]

(4a)  S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES(6) a 2014/67/EÚ(7) by sa mali posilniť kontroly a spolupráca na úrovni Únie v oblasti boja proti podvodom súvisiacim s vysielaním vodičov a mali by sa vykonávať prísnejšie kontroly, aby sa zabezpečilo, že sociálne príspevky pre vyslaných vodičov budú skutočne vyplatené. [PN 772]

(5)  Primerané, účinné a konzistentné dodržiavanie ustanovení o pracovnom čase a čase odpočinku je kľúčovým predpokladom zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky, ochrany pracovných podmienok vodičov a zabránenia narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku neplnenia povinností. Preto je žiaduce rozšíriť platné jednotné požiadavky na dodržiavanie predpisov stanovené v smernici 2006/22/ES aj na kontrolu dodržiavania ustanovení o pracovnom čase v smernici 2002/15/ES. K dispozícii by mala byť aj možnosť kombinovať kontroly času jazdy a pracovného času s kontrolami pravidiel týkajúcich sa vysielania vodičov, a to bez dodatočnej administratívnej záťaže. Kontroly dodržiavania pracovného času by sa mali obmedziť na kontroly vykonávané v priestoroch prevádzkovateľov dopravy, kým nebude dostupná technológia, ktorá umožní účinné vykonávanie kontrol pracovného času na cestách. [PN 773]

(5a)   Cestné kontroly by vzhľadom na osobitnú povahu dopravných služieb a priamy vplyv na voľný pohyb tovaru a zároveň s osobitným dôrazom na ochranu a bezpečnosť cestnej premávky mali byť obmedzené na minimum. Vodiči by nemali niesť zodpovednosť za dodatočné administratívne povinnosti svojich príslušných spoločností. Pravidlá týkajúce sa pracovného času by sa mali kontrolovať len v priestoroch prevádzkovateľa dopravy. [PN 774]

(5b)   S cieľom umožniť účinnejšie, rýchlejšie a častejšie cestné kontroly a zároveň znížiť administratívnu záťaž pre vodičov by sa mal súlad so smernicou 2002/15/ES overovať skôr v rámci inšpekcií v priestoroch spoločností než v rámci cestných kontrol. [PN 775]

(6)  Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi pri vykonávaní sociálnych pravidiel v cestnej doprave sa ukázala ako nedostatočná, v dôsledku čoho je cezhraničné dodržiavanie predpisov náročnejšie, neefektívne a nekonzistentné. Preto je potrebné stanoviť rámec účinnej komunikácie a vzájomnej pomoci vrátane výmeny údajov o porušeniach predpisov a informácií o osvedčených postupoch pri dodržiavaní predpisov.

(6a)  S cieľom podporiť účinnú administratívnu spoluprácu a výmenu informácií by členské štáty mali prepojiť svoje vnútroštátne elektronické registre prostredníctvom systému ERRU (Európsky register podnikov cestnej dopravy), pričom právnym základom by bol článok 16 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009(8). Členské štáty by mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vzájomného prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov, aby príslušné orgány členských štátov vrátane inšpektorov cestnej premávky mali priamy prístup v reálnom čase k údajom a informáciám v systéme ERRU. [PN 776]

(6b)  Na uľahčenie lepšieho a jednotnejšieho uplatňovania minimálnych podmienok, pokiaľ ide o vykonávanie nariadenia (ES) č. 561/2006, nariadenia (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES, a na uľahčenie plnenia administratívnych požiadaviek pri vysielaní pracovníkov prevádzkovateľmi cestnej dopravy by Komisia mala vypracovať jeden alebo viacero modulov IMI na predkladanie vyhlásení o vysielaní a elektronickú aplikáciu, ktorá poskytne inšpektorom priamy prístup v reálnom čase do systémov ERRU a IMI počas cestných kontrol. [PN 777]

(7)  S cieľom ďalej zlepšiť efektívnosť, účinnosť a konzistentnosť dodržiavania predpisov je žiaduce rozvinúť črty a využívanie existujúcich vnútroštátnych systémov hodnotenia rizikovosti. Prístup k údajom v systémoch hodnotenia rizikovosti by umožnil lepšie zameranie kontrol na prevádzkovateľov, ktorí nedodržiavajú pravidlá, a jednotný vzorec na posudzovanie rizika dopravného podniku by mal prispieť k spravodlivejšiemu zaobchádzaniu s prevádzkovateľmi počas kontrol.

(7a)  V záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok pre pracovníkov a podniky treba pokročiť smerom k inteligentnému presadzovaniu predpisov a poskytnúť všetku možnú podporu pre úplné zavedenie a používanie systémov hodnotenia rizikovosti. Na tento účel je potrebné, aby orgány presadzovania predpisov mali prístup v reálnom čase do vnútroštátnych elektronických registrov, pričom by mali v maximálnej miere využívať ERRU. [PN 778]

(8)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2006/22/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011(9).

(8a)   Pravidlá vysielania pracovníkov, ktoré sa vzťahujú na činnosti v cestnej doprave, by mali byť vyvážené a jednoduché a predstavovať len nízku administratívnu záťaž pre členské štáty a dopravné podniky. Nemali by byť zamerané na odradenie od pôsobenia mimo krajiny, v ktorej má spoločnosť sídlo. [PN 779]

(9)  Ťažkosti sa zaznamenali aj pri uplatňovaní pravidiel vysielania pracovníkov uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES(10), ako aj pravidiel týkajúcich sa administratívnych požiadaviek stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ(11) na odvetvie cestnej dopravy vyznačujúce sa vysokou mierou mobility. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia na uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení o vysielaní pracovníkov v odvetví cestnej dopravy viedli k právnej neistote, narušeniu hospodárskej súťaže v odvetví dopravy a vysokej administratívnej záťaži pre prevádzkovateľov z iných krajín Európskej únie. Výsledkom sú nenáležité obmedzenia slobody poskytovať cezhraničné služby cestnej dopravy, ktoré majú aj negatívny vedľajší účinok na pracovné miesta a konkurencieschopnosť dopravných spoločností. Administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia treba zharmonizovať, aby dopravcovia nedoplácali na zbytočné alebo svojvoľné oneskorenia. [PN 780]

(9a)  Členské štáty by si mali vymieňať údaje a informácie, udržiavať administratívnu spoluprácu a vzájomne si poskytovať pomoc prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorého právny základ tvorí nariadenie (EÚ) č. 1024/2012, a to s cieľom zabezpečiť úplný súlad s pravidlami. IMI by sa mal takisto využívať na predkladanie a aktualizovanie vyhlásení o vyslaní medzi prevádzkovateľmi dopravy a príslušnými orgánmi prijímajúcich členských štátov. Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo treba vytvoriť v rámci systému IMI paralelné verejné rozhranie, ku ktorému by mali prístup prevádzkovatelia dopravy. [PN 781]

(9b)  Všetci aktéri v dodávateľskom reťazci tovaru by mali niesť spravodlivý podiel zodpovednosti za porušovanie pravidiel stanovených v tejto smernici. Malo by to platiť v prípade, že aktéri o porušeniach skutočne vedeli alebo o nich vzhľadom na všetky relevantné okolnosti mali vedieť. [PN 782]

(9c)  S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie kontrolných opatrení na vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy podľa smerníc 96/71/ES a 2014/67/EÚ by sa mali posilniť kontroly a spolupráca na úrovni Únie v boji proti podvodom súvisiacim s vysielaním vodičov. [PN 783]

(9d)  Dodávatelia by sa mali nabádať k tomu, aby konali sociálne zodpovedným spôsobom, a to tak, že budú využívať prevádzkovateľov dopravy, ktorí dodržiavajú pravidlá stanovené v tejto smernici. S cieľom uľahčiť dodávateľom hľadanie takýchto prevádzkovateľov dopravy by Komisia mala posúdiť jestvujúce nástroje a najlepšie postupy podporujúce sociálne zodpovedné správanie všetkých subjektov v dodávateľskom reťazci tovaru a prípadne zriadiť európsku platformu dôveryhodných dopravných spoločností. [PN 784]

(9e)  Nedodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zakladania spoločností medzinárodnej cestnej dopravy vytvára rozdiely na vnútornom trhu a prispieva k nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi spoločnosťami. Podmienky, ktorými sa riadi zakladanie spoločností medzinárodnej cestnej dopravy, by sa preto mali sprísniť a malo by sa uľahčiť ich monitorovanie, najmä v záujme boja proti vytváraniu schránkových spoločností. [PN 785]

(10)  Komisia vo svojom návrhu z 8. marca 2016(12) na revíziu smernice 96/71/ES uznala, že vykonávanie uvedenej smernice sa spája s osobitnými právnymi otázkami a ťažkosťami v odvetví cestnej dopravy s vysokou mierou mobility, a vyjadrila sa, že tieto otázky by mali byť predmetom špecifických právnych predpisov v oblasti cestnej dopravy.

(10a)   Vzhľadom na to, že v Európe je nedostatok vodičov, by sa pracovné podmienky mali výrazne zlepšiť, aby sa zvýšila príťažlivosť tohto povolania. [PN 786]

(11)  S cieľom zabezpečiť účinné a primerané vykonávanie smernice 96/71/ES v odvetví cestnej dopravy je potrebné stanoviť pravidlá špecifické pre dané odvetvie, v ktorých sa zohľadní osobitosť vysoko mobilnej pracovnej sily v odvetví cestnej dopravy a vytvorí rovnováha medzi sociálnou ochranou vodičov a slobodou prevádzkovateľov poskytovať cezhraničné služby. Ustanovenia o vysielaní pracovníkov uvedené v smernici 96/71/ES a o presadzovaní týchto ustanovení v smernici 2014/67/EÚ by sa mali vzťahovať na odvetvie cestnej dopravy za podmienok stanovených v tejto smernici. [PN 787]

(12)  Takéto vyrovnané kritériá by mali byť založené na koncepcii dostatočného prepojenia vodiča s územím hostiteľského členského štátu. Preto by sa mala stanoviť časová hranica a pri jej prekročení by sa mala uplatňovať minimálna mzda a minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky hostiteľského členského štátu v prípade operácií medzinárodnej cestnej dopravy. Táto časová hranica by sa nemala uplatňovať na operácie Toto dostatočné prepojenie existuje v prípade operácií kabotáže podľa vymedzenia v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009(13) a (ES) č. 1073/2009(14), pretože celá dopravná operácia sa odohráva na území hostiteľského členského štátu. V dôsledku toho by sa v prípade kabotáže mala uplatňovať minimálna mzda a minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky hostiteľského členského štátu bez ohľadu na frekvenciu a trvanie operácií, ktoré vykonáva vodič na kabotáž mali uplatňovať smernice 96/71/ES a 2014/67/EÚ. [PN 788]

(12a)  V prípade medzinárodnej dopravy by prevládajúca väzba medzi vodičom a bilaterálnou medzinárodnou dopravou bola do členského štátu, v ktorom je dopravná spoločnosť založená, keďže vodič sa pravidelne vracia do členského štátu založenia dopravnej spoločnosti. Počas jednej cesty môže vodič vykonať niekoľko bilaterálnych dopravných operácií. Na druhej strane existuje dostatočné prepojenie s územím hostiteľského členského štátu v prípade, keď v ňom vodič vykonáva iné druhy operácií, najmä nebilaterálne medzinárodné dopravné operácie. [PN 789]

(12b)  S cieľom zabezpečiť efektívne využívanie dopravných zdrojov, zohľadniť skutočnú situáciu a znížiť počet jázd naprázdno, čo je dôležitým prvkom pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody v súvislosti so znižovaním emisií CO2, by mal byť možný obmedzený počet dodatočných dopravných činností bez uplatnenia pravidiel vysielania pracovníkov. Takéto činnosti pozostávajú z operácií uskutočnených v priebehu alebo po bilaterálnej medzinárodnej dopravnej operácii z členského štátu založenia a pred spiatočnou cestou do členského štátu založenia. [PN 790]

(12c)  V prípade, ak vodič vykonáva kombinovanú dopravu, je povaha poskytovaných služieb na počiatočnom alebo konečnom cestnom úseku úzko prepojená s členským štátom založenia, pod podmienkou, že daný cestný úsek sám o sebe predstavuje bilaterálnu dopravnú operáciu. Na druhej strane existuje dostatočné prepojenie s územím hostiteľského členského štátu, keď sa dopravná operácia na danom cestnom úseku vykonáva v hostiteľskom členskom štáte alebo ako nebilaterálna medzinárodná dopravná operácia, a preto by sa v tomto prípade mali pravidlá vysielania uplatňovať. [PN 791]

(12d)   Keďže neexistuje dostatočné prepojenie vodiča s územím členského štátu tranzitu, tranzitné operácie by sa nemali považovať za prípady vyslania. Malo by sa tiež objasniť, že skutočnosť, že cestujúci vystupujú z autobusu počas zastávky z hygienických dôvodov, nemení kvalifikáciu dopravnej operácie. [PN 792]

(12e)  Cestná doprava je vysoko mobilné odvetvie a vyžaduje si spoločný prístup k určitým aspektom odmeňovania v tomto odvetví. Dopravné podniky potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o pravidlá a požiadavky, ktoré musia dodržiavať. Tieto pravidlá a podmienky by mali byť jednoznačné, zrozumiteľné a ľahko dostupné pre dopravné podniky a mali by umožňovať účinné kontroly. Je dôležité, aby nové pravidlá neviedli k zbytočnej administratívnej záťaži a aby náležite zohľadňovali záujmy MSP. [PN 793]

(12f)  Ak v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, zvyklosťami a postupmi vrátane dodržiavania autonómie sociálnych partnerov podmienky zamestnania uvedené v článku 3 smernice 96/71/ES sú stanovené v kolektívnych zmluvách v súlade s článkom 3 ods. 1 a 8 uvedenej smernice, členské štáty by mali v súlade so smernicou 2014/67/EÚ zabezpečiť, aby tieto podmienky boli dopravným podnikom z iných členských štátov a vyslaným vodičom k dispozícii prístupným a transparentným spôsobom, a v tejto súvislosti by sa mali usilovať o účasť sociálnych partnerov. Príslušné informácie by sa mali týkať najmä rôznych miezd a zložiek takéhoto odmeňovania vrátane zložiek odmeňovania vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv dohodnutých na miestnej a regionálnej úrovni, metódy výpočtu splatných odmien a prípadne kritérií klasifikácie do rôznych mzdových kategórií. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957(15), ktorou sa mení smernica 96/71/ES, by dopravné podniky nemali byť sankcionované za nesúlad so zložkami odmeňovania, metódou výpočtu splatných odmien a prípadne kritériami klasifikácie do rôznych mzdových kategórií, ktoré nie sú verejne dostupné. [PN 794]

(13)  S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne dodržiavanie sektorových pravidiel o vysielaní pracovníkov a zabrániť neprimeranej administratívnej záťaži pre prevádzkovateľov z iných krajín Európskej únie by sa mali stanoviť osobitné požiadavky na administratívu a kontrolu v odvetví cestnej dopravy s plným využitím výhod kontrolných nástrojov, ako je napríklad digitálny tachograf. S cieľom minimalizovať zložitosť povinností stanovených v tejto smernici a v smernici 96/71/ES by členské štáty mali mať možnosť ukladať prevádzkovateľom cestnej dopravy len administratívne požiadavky špecifikované v tejto smernici, ktoré boli prispôsobené odvetviu cestnej dopravy. [PN 795]

(13a)   S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a úlohy týkajúce sa správy dokumentov, ktoré sú povinnosťou vodičov, poskytujú prevádzkovatelia dopravy na žiadosť príslušných orgánov v členskom štáte, v ktorom daný prevádzkovateľ sídli, všetky potrebné dokumenty, ako sa uvádza v ustanoveniach kapitoly III smernice 2014/67/EÚ o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi členskými štátmi. [PN 796]

(13b)   S cieľom uľahčiť vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie tejto smernice by sa v členských štátoch mal využívať informačný systém o vnútornom trhu (IMI) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012(16) na zintenzívnenú cezhraničnú výmenu informácií medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi. Prínosom by mohlo byť aj rozšírenie funkcií systému IMI tak, aby zahŕňali aj predkladanie a zasielanie jednoduchých vyhlásení. [PN 797]

(13c)   S cieľom znížiť administratívnu záťaž prevádzkovateľov dopravy, ktorými sú často malé a stredné podniky, by bolo vhodné zjednodušiť proces zasielania vyhlásení o vyslaní prevádzkovateľmi dopravy prostredníctvom štandardizovaných formulárov, v ktorých by boli niektoré vopred určené prvky preložené do všetkých úradných jazykov Únie. [PN 798]

(13d)   Všeobecné zavádzanie a uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa vysielania pracovníkov v cestnej doprave by mohlo mať vplyv na štruktúru odvetvia cestnej nákladnej dopravy v Únii. Členské štáty a Komisia by preto mali vplyv tohto procesu dôsledne monitorovať. [PN 799]

(13e)   Presadzovanie pravidiel by sa malo zameriavať na inšpekcie v priestoroch podnikov. Cestné kontroly by sa nemali vylúčiť, ale mali by sa vykonávať nediskriminačným spôsobom, a to len pokiaľ ide o nákladné listy alebo ich elektronické verzie, potvrdenia o predregistrácii a osvedčenie o návrate do krajiny, v ktorej má prevádzkovateľ sídlo alebo vodič bydlisko. Cestné kontroly by sa mali týkať v prvom rade údajov z tachografu, ktoré sú dôležité pre zistenie činnosti vodiča a vozidla počas štvortýždňového priebežného obdobia a geografického pokrytia tejto činnosti. V tejto súvislosti môže pomôcť zaznamenávanie kódu krajiny. [PN 800]

(13f)   Komisia by mala opakovane posudzovať a oznamovať Európskemu parlamentu a Rade vplyv uplatňovania a presadzovania pravidiel týkajúcich sa vysielania pracovníkov v odvetví cestnej dopravy a mali by sa predkladať návrhy na ich ďalšie zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. [PN 801]

(13g)   Vzhľadom na nutnosť osobitného prístupu k dopravnému odvetviu, v ktorom pohyb je samotnou podstatou práce vodičov, by sa uplatňovanie smernice 96/71/ES na odvetvie cestnej dopravy malo zhodovať s dátumom nadobudnutia účinnosti zmeny smernice 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa presadzovania predpisov, a konkrétnych pravidiel vzhľadom na smernicu 96/71/ES a smernicu 2014/67/EÚ v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy. [PN 802]

(13h)   S cieľom prispôsobiť prílohy k tejto smernici vývoju v oblasti najlepších postupov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu uvedených príloh. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(17). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 803]

(-14a)  Výmena informácií v rámci účinnej administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi by mala byť v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov stanovenými v nariadení (EÚ) 2016/679. [PN 804]

(-14b)   Všetci partneri v dodávateľskom reťazci by mali dodržiavať pravidlá na ochranu dobrých sociálnych podmienok v rámci európskeho trhu cestnej nákladnej dopravy. V záujme vytvorenia hospodársky a sociálne udržateľného európskeho vnútorného trhu by sa mal stanoviť a uplatňovať reťazec zodpovednosti, ktorý zahŕňa všetkých aktérov v logistickom reťazci. Presadzovanie transparentnosti a zodpovednosti a zlepšovanie sociálnej a hospodárskej rovnosti zvýši atraktívnosť povolania vodičov a podporí zdravú hospodársku súťaž. [PN 805]

(14)  Smernica 2006/22/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2006/22/ES sa mení takto:

1.  Názov sa nahrádza takto:"

„Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES, pokiaľ ide o právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 88/599/EHS“;

"

2.  Článok 1 sa nahrádza takto:"

„Touto smernicou sa stanovujú minimálne podmienky vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014* a smernice 2002/15/ES**.

______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35).“

"

3.  Článok 2 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Tieto kontroly každý rok obsiahnu veľký a reprezentatívny podiel mobilných pracovníkov, vodičov, podnikov a vozidiel patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a v prípade kontrol v priestoroch aj mobilných pracovníkov a vodičov patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES. Členské štáty organizujú cestné kontroly týkajúce sa vykonávania smernice 2002/15/ES až po zavedení technológie, ktorá umožní realizáciu účinných kontrol. Dovtedy sa takéto kontroly budú vykonávať výlučne v priestoroch dopravných podnikov.“; [PN 806]

"

b)  v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Každý členský štát zorganizuje kontroly tak, aby sa skontrolovali minimálne 3 % dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 561/2006, nariadenia (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES. Po cestných kontrolách a v prípade, že vodič nie je schopný predložiť jeden alebo viac požadovaných dokladov, sa vodičom umožní pokračovať v prepravnej operácii a prevádzkovateľ dopravy v členskom štáte založenia je povinný predložiť požadované doklady prostredníctvom príslušných orgánov.“; [PN 807]

"

c)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. „Informácie predkladané Komisii v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 561/2006 obsahujú počet vodičov skontrolovaných pri cestnej kontrole, počet kontrol vykonaných v priestoroch podnikov, počet pracovných dní skontrolovaných v daných priestoroch a počet a druh hlásených porušení predpisov s poznámkou, či išlo o osobnú alebo nákladnú dopravu.“ [PN 808]

"

3a.  Článok 5 sa nahrádza takto:"

„Článok 5

Zosúladené kontroly

Členské štáty najmenej šesťkrát do roka vykonávajú zosúladené cestné kontroly a kontroly v priestoroch týkajúce sa vodičov a vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo (EÚ) č. 165/2014. Takéto kontroly vykonávajú súčasne orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, každý konajúc na vlastnom území. Súhrnné výsledky zosúladených kontrol sa zverejnia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.“ [PN 809]

"

4.  V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Kontroly v priestoroch podnikov sa organizujú so zreteľom na predchádzajúce skúsenosti s rôznymi druhmi dopravy a podnikov. Vykonajú sa aj v prípade zistenia závažného porušenia nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo a nariadenia (EÚ) č. 165/2014 alebo smernice 2002/15/ES pri cestnej kontrole.“ [PN 810]

"

4a.  V článku 7 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) predkladá Komisii dvojročné štatistické výkazy podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 561/2006;“ [PN 811]

"

5.  V článku 7 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„d) zabezpečuje výmenu informácií s ostatnými členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica a smernica 2002/15/ES.“

"

6.  Článok 8 sa mení takto:

-a)  V článku 8 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„1. Dvojstranne sprístupnené informácie podľa článku 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo článku 40 nariadenia (EÚ) č. 165/2014 si vymieňajú určené orgány oznámené Komisii v súlade s článkom 7:“; [PN 812]

"

a)  v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) na základe odôvodnenej osobitnej žiadosti členského štátu v jednotlivých prípadoch za predpokladu, že požadované informácie nie sú dostupné priamym nahliadnutím do vnútroštátnych elektronických registrov uvedených v článku 16 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1071/2009.“; [PN 813]

"

b)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Členský štát predkladá informácie, o ktoré ho požiadali iné členské štáty podľa odseku 1 písm. b) tohto článku, do 25 10 pracovných dní od doručenia predmetnej žiadosti.riadne odôvodnených prípadoch, ktoré si vyžadujú hĺbkové preskúmanie alebo zahŕňajú kontroly v priestoroch dotknutých podnikov, je táto lehota 20 pracovných dní. Členské štáty sa môžu vzájomne dohodnúť na kratšej lehote. V naliehavých prípadoch alebo prípadoch, ktoré si vyžadujú jednoduchý náhľad do registrov, napríklad do systému hodnotenia rizikovosti, sa vyžiadaná informácia poskytne do troch pracovných dní. [PN 814]

Ak členský štát, ktorému je doručená žiadosť, usúdi, že žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, oznámi to žiadajúcemu členskému štátu do 10 piatich pracovných dní. Žiadajúci členský štát doplní odôvodnenie žiadosti. Ak to nie je možné, členský štát môže danú žiadosť zamietnuť. [PN 815]

Ak je náročné alebo nemožné vyhovieť žiadosti o informácie alebo vykonať kontroly, inšpekcie alebo vyšetrovanie, dotknutý členský štát, ktorému je doručená žiadosť, o tom do 10 piatich pracovných dní s udaním dôvodov informuje žiadajúci členský štát, pričom riadne odôvodní náročnosť alebo nemožnosť poskytnutia príslušných informácií. Dotknuté členské štáty nadviažu diskusiu s cieľom nájsť riešenie každého spomenutého problému. [PN 816]

Ak sa Komisia dozvie o pretrvávajúcom probléme pri výmene informácií alebo o trvalom odmietaní poskytovať informácie, môže prijať všetky potrebné opatrenia na nápravu situácie vrátane prípadného začatia vyšetrovania a v konečnom dôsledku aj uplatnenia sankcií voči členskému štátu.“; [PN 817]

"

ba)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Odchylne od článku 21 smernice 2014/67/EÚ sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktorá je ustanovená v odsekoch 1 a 1a tohto článku, vykonáva prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1024/2012. Príslušné orgány členských štátov majú priamy prístup v reálnom čase k údajom vo vnútroštátnych elektronických registroch prostredníctvom Európskeho registra podnikov cestnej dopravy (ERRU), ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009.“; [PN 818]

"

bb)  v článku 8 sa dopĺňa tento odsek:"

„2a. Komisia vyvinie elektronickú aplikáciu spoločnú pre všetky členské štáty EÚ, ktorá do roku 2020 poskytne inšpektorom priamy prístup v reálnom čase do systémov ERRU a IMI počas cestných kontrol a kontrol v priestoroch podnikov. Táto aplikácia sa vyvinie prostredníctvom pilotného projektu.“ [PN 819]

"

7.  Článok 9 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty zavedú systém hodnotenia rizikovosti podnikov na základe pomerného počtu a závažnosti porušení nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo nariadenia (EÚ) č. 165/2014 alebo vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2002/15/ES, ktorých sa jednotlivé podniky dopustili.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom stanoviť spoločný vzorec na výpočet rizikovosti podnikov, v ktorom sa zohľadní počet, závažnosť a frekvencia výskytu porušení, ako aj výsledky kontrol, pri ktorých sa nezistilo žiadne porušenie, a takisto skutočnosť, či podnik pôsobiaci v cestnej doprave využíva inteligentný tachograf podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 165/2014 vo všetkých svojich vozidlách. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2 tejto smernice.“; [PN 820]

"

b)  v odseku 2 sa vypúšťa druhá veta;

ba)  v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„3. Východiskový zoznam porušení nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 je stanovený v prílohe III.“; [PN 821]

"

bb)  v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Na účely vydania usmernení o posudzovaní závažnosti porušení nariadení (ES) č. 561/2006 alebo (EÚ) č. 165/2014 je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu III na účely vytvorenia usmernení o spoločnom súbore porušení, v rozdelení do kategórií podľa ich závažnosti.“; [PN 822]

"

bc)  v odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

Kategória najzávažnejších porušení predpisov by mala zahŕňať tie porušenia, kde pri nedodržaní príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo (EÚ) č. 165/2014 vzniká vysoké riziko úmrtia alebo vážnej ujmy na zdraví.“; [PN 823]

"

c)  dopĺňajú sa tieto odseky:"

„4. S cieľom uľahčiť cielené cestné kontroly sú údaje vo vnútroštátnom systéme hodnotenia rizikovosti a vo vnútroštátnych registroch dopravných podnikov a činností v čase kontroly dostupné všetkým príslušným kontrolným orgánom dotknutého členského štátu prinajmenšom prostredníctvom elektronickej aplikácie spoločnej pre všetky členské štáty, vďaka ktorej budú mať priamy prístup v reálnom čase do systému ERRU. [PN 824]

5.  Členské štáty na požiadanie alebo priamo sprístupňujú informácie vo vnútroštátnom systéme hodnotenia rizikovosti prostredníctvom interoperabilných vnútroštátnych elektronických registrov uvedených v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009 všetkým príslušným orgánom iných členských štátov v súlade s lehotami stanovenými v článku 8. V tejto súvislosti sa výmena informácií a údajov o porušeniach predpisov zo strany prevádzkovateľov dopravy a o hodnotení rizikovosti sústreďuje a uskutočňuje prostredníctvom prepojenia, ktoré zabezpečuje systém ERRU medzi rôznymi vnútroštátnymi registrami v členských štátoch.[PN 825]

"

8.  V článku 11 sa odsek 3 nahrádza takto:"

„3. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými určí spoločnú koncepciu zaznamenávania a kontrolovania období inej práce, ako sa vymedzuje v článku 4 písm. e) nariadenia (ES) č. 561/2006, vrátane formy zaznamenávania a osobitných prípadov, v ktorých sa má uskutočňovať, ako aj zaznamenávania a kontrolovania minimálne týždňových období, počas ktorých sa vodič nachádza mimo vozidla. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2 a nemôže s daným vozidlom vykonávať žiadnu činnosť.“ [PN 826]

"

8a.  Článok 12 sa nahrádza takto:"

„Článok 12

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 165/2014. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“ [PN 827]

"

8b.  V článku 13 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) napomáhať súdržnosti prístupu orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov a harmonizovanému výkladu nariadenia (ES) č. 561/2006 zo strany orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov;“ [PN 828]

"

8c.  Článok 14 sa nahrádza takto:"

„Článok 14

Rokovania s tretími krajinami

Po nadobudnutí účinnosti tejto smernice začne Únia rokovania s príslušnými tretími krajinami na účely uplatňovania pravidiel, ktoré sú rovnocenné s pravidlami ustanovenými v tejto smernici.

Do skončenia týchto rokovaní zahrnú členské štáty údaje o kontrolách vykonaných na vozidlách z tretích krajín do svojich oznámení pre Komisiu, ako je ustanovené v článku 17 nariadenia (ES) č. 561/2006.“ [PN 829]

"

8d.  Článok 15 sa nahrádza takto:"

„Článok 15

Aktualizácia príloh

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I a II na účely potrebného prispôsobenia vývoju v oblasti osvedčených postupov.“ [PN 830]

"

8e.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 15a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3 a článku 15 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 3 a článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 3 a článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“ [PN 831]

"

9.  Príloha I sa mení takto:

-a)  V časti A sa bod 1 nahrádza takto:"

„1. denné a týždenné časy jazdy, prestávky a doby denného a týždenného odpočinku; taktiež záznamové listy z predchádzajúcich dní, ktoré sa musia uchovávať vo vozidle v súlade s článkom 36 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 165/2014, a/alebo údaje uložené za rovnaké obdobie na karte vodiča a/alebo v pamäti záznamového zariadenia v súlade s prílohou II k tejto smernici a/alebo vo výtlačkoch;“; [PN 832]

"

-aa)  V časti A sa bod 2 nahrádza takto:"

„2. za obdobie uvedené v článku 36 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 165/2014 akékoľvek prípady prekročenia povolenej rýchlosti vozidla, vymedzené ako každé obdobie trvajúce dlhšie ako jedna minúta, počas ktorého rýchlosť vozidla prekročila 90 km/h pre vozidlá kategórie N3 alebo 105 km/h pre vozidlá kategórie M3 (kategórie N3 a M3 sú vymedzené v smernici 2007/46/ES(18));“ [PN 833]

"

-ab)  V časti A sa bod 4 nahrádza takto:"

„4. správne fungovanie záznamového zariadenia (zistenie možného zneužitia zariadenia a/alebo karty vodiča a/alebo záznamových listov) alebo prípadne prítomnosť dokumentov uvedených v článku 16 ods. 2 nariadenia (ES) č. 561/2006;“; [PN 834]

"

a)  V časti A sa dopĺňa tento bod:"

„6. týždenný pracovný čas podľa článkov 4 a 5 smernice 2002/15/ES za predpokladu, že technológia umožňuje vykonávanie účinných kontrol.“; [PN 835]

"

b)  V časti B sa dopĺňa tento bod:"

„4. týždenný pracovný čas, prestávky a nočná práca podľa článkov 4, 5 a 7 smernice 2002/15/ES.“;

"

ba)  V časti B sa odsek 2 nahrádza takto:"

„Členské štáty môžu prípadne pri zistení porušenia predpisu preveriť spoluzodpovednosť ďalších podnecovateľov alebo vedľajších účastníkov v dopravnom reťazci, akými sú napríklad odosielatelia, zasielatelia alebo dodávatelia, vrátane preverenia, či sú zmluvy o poskytnutí dopravných služieb v súlade s nariadeniami (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014.“ [PN 836]

"

Článok 2

1.  V tomto článku sa stanovujú špecifické pravidlá, pokiaľ ide o určité aspekty smernice 96/71/ES týkajúce sa vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ týkajúce sa administratívnych požiadaviek a kontrolných opatrení pri vysielaní dotknutých vodičov.

1a.  Uvedené špecifické pravidlá platia pre vodičov, ktorých zamestnávajú podniky založené v členskom štáte, ktoré prijmú jedno z nadnárodných opatrení uvedených v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice 96/71/ES.

2.  Členské štáty pri vykonávaní operácií medzinárodnej cestnej dopravy podľa vymedzenia v nariadeniach 1072/2009 a 1073/2009 neuplatňujú článok 3 ods. 1 prvý pododsek písm. b) a c) smernice 96/71/ES na vodičov v odvetví cestnej dopravy zamestnaných v podnikoch uvedených v článku 1 ods. 3 písm. a) uvedenej smernice, ak obdobie ich vyslania na ich územie sú 3 dni alebo menej počas jedného kalendárneho mesiaca.

2.  Keď vodič vykonáva bilaterálne dopravné operácie, nepovažuje sa za vyslaného na účely smernice 96/71/ES.

Na účely tejto smernice sa bilaterálnou dopravnou operáciou v spojení s tovarom rozumie preprava tovaru na základe zmluvy o preprave z členského štátu založenia, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (ES) č. 1071/2009, do iného členského štátu alebo tretej krajiny, alebo z iného členského štátu alebo tretej krajiny do členského štátu založenia.

2a.  Od dátumu, keď vodiči ručne zaznamenajú údaje o prekročení hraníc, ako sa vyžaduje v článku 34 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 165/2014, členské štáty tiež uplatňujú výnimku stanovenú v odseku 2 vo vzťahu k preprave tovaru, ak:

–  vodič, ktorý vykonáva bilaterálnu dopravnú operáciu, dodatočne k nej vykoná jednu činnosť nakládky a/alebo vykládky v členských štátoch alebo tretích krajinách, cez ktoré prechádza, za predpokladu, že vodič tovar nenaloží a nevyloží v tom istom členskom štáte.

Ak po bilaterálnej dopravnej operácii, ktorá sa začala v členskom štáte založenia a počas ktorej sa nevykonala žiadna dodatočná činnosť, nasleduje bilaterálna dopravná operácia do členského štátu založenia, výnimka sa uplatňuje najviac na dve dodatočné činnosti nakládky a/alebo vykládky v súlade s podmienkami uvedenými vyššie.

Táto výnimka sa uplatňuje iba do dátumu, keď sa inteligentný tachograf, ktorý spĺňa požiadavku na zaznamenávanie prekročenia hraníc a dodatočné činnosti uvedené v článku 8 ods. 1 pododseku 1 nariadenia (EÚ) č. 165/2014, namontuje do vozidiel registrovaných v členských štátoch prvýkrát, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 pododseku 2 uvedeného nariadenia. Od tohto dátumu sa výnimka uvedená v prvom pododseku vzťahuje výlučne na vodičov, ktorí používajú vozidlá vybavené inteligentným tachografom podľa článkov 8, 9 a 10 uvedeného nariadenia.

2b.  Vodič vykonávajúci príležitostnú alebo pravidelnú medzinárodnú prepravu cestujúcich, ako je vymedzená v nariadení (ES) č. 1073/2009, sa nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, ak:

–  cestujúci nastupujú v členskom štáte svojho sídla a vystupujú v inom členskom štáte alebo tretej krajine, alebo

–  cestujúci nastupujú v členskom štáte alebo tretej krajine a vystupujú v členskom štáte svojho sídla, alebo

–  cestujúci nastupujú a vystupujú v členskom štáte svojho sídla na účely miestnych exkurzií vymedzených v nariadení (ES) č. 1073/2009.

2c.  Vodič, ktorý vykonáva kabotáž, ako je vymedzená v nariadeniach (ES) č. 1072/2009 a (ES) č. 1073/2009, sa považuje za vyslaného v zmysle smernice 96/71/ES.

2d.  Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 smernice 96/71/ES sa vodič nepovažuje za vyslaného na územie členského štátu, cez ktorý prechádza bez naloženia alebo vyloženia nákladu a bez vyzdvihnutia alebo vysadenia cestujúcich.

2e.  Ak vodič uskutočňuje počiatočný alebo záverečný cestný úsek kombinovanej dopravy, ako sa vymedzuje v smernici 92/106/EHS, vodič sa nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, ak daný cestný úsek samostatne pozostáva z bilaterálnych dopravných operácií vymedzených v odseku 2.

2f.  Členské štáty zabezpečia, aby v súlade so smernicou 2014/67/EÚ podmienky zamestnania uvedené v článku 3 smernice 96/71/ES, ktoré sú ustanovené v kolektívnych zmluvách v súlade s článkom 3 ods. 1 a 8 uvedenej smernice, boli sprístupnené prístupným a transparentným spôsobom dopravným podnikom z iných členských štátov a vyslaným vodičom. Príslušné informácie sa týkajú najmä rôznych odmien a ich zložiek vrátane zložiek odmien stanovených v kolektívnych zmluvách platných na miestnej alebo regionálnej úrovni, metód výpočtu splatných odmien a prípadne kritérií klasifikácie do rôznych mzdových kategórií. V súlade so smernicou (EÚ) 2018/957, ktorou sa mení smernica 96/71/ES, dopravné podniky nesmú byť sankcionované za nedodržanie zložiek odmeny, metód výpočtu splatných odmien a prípadne kritérií klasifikácie do rôznych mzdových kategórií, ktoré nie sú verejne dostupné.

2g.  Dopravným podnikom so sídlom v inom ako členskom štáte nesmú byť poskytnuté výhodnejšie podmienky než podnikom so sídlom v členskom štáte.

Pri poskytovaní prístupu na trh EÚ podnikom cestnej dopravy so sídlom v tretích krajinách členské štáty v bilaterálnych dohodách s týmito tretími krajinami uplatnia opatrenia rovnocenné so smernicou 96/71/ES a touto smernicou [XX/XX] (lex specialis). Členské štáty tiež usilujú o uplatnenie takýchto rovnocenných opatrení v rámci multilaterálnych dohôd s tretími krajinami. Členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia svojich bilaterálnych a multilaterálnych dohôd s tretími krajinami.

Na účely zabezpečenia primeranej kontroly týchto rovnocenných opatrení pri vysielaní prevádzkovateľmi z tretích krajín členské štáty zabezpečia, aby revidované pravidlá v nariadení (EÚ) XXX/XXX týkajúce sa určovania polohy pomocou tachografu [nariadenie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 165/2014], boli vykonávané v rámci Európskej dohody o práci posádok vozidiel pôsobiacich v medzinárodnej cestnej doprave (AETR). [PN 837]

Ak je obdobie vyslania dlhšie než 3 dni, členské štáty uplatňujú článok 3 ods. 1 prvý pododsek písm. b) a c) smernice 96/71/ES na celé obdobie vyslania vodičov na ich územie počas jedného kalendárneho mesiaca, ako sa uvádza v prvom pododseku. [PN 838]

3.  Na účely výpočtu období vyslania vodičov uvedených v odseku 2: [PN 839]

a)  denný pracovný čas kratší než šesť hodín strávený na území hostiteľského členského štátu sa považuje za pol pracovného dňa; [PN 840]

b)  šesť- alebo viachodinový denný pracovný čas strávený na území hostiteľského členského štátu sa považuje za plný pracovný deň; [PN 841]

c)  prestávky a čas odpočinku, ako aj čas pracovnej pohotovosti strávené na území hostiteľského členského štátu sa považujú za pracovný čas. [PN 842]

4.  Členské štáty Odchylne od článku 9 smernice 2014/67/EÚ môžu členské štáty stanoviť len tieto administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia: [PN 843]

a)  uložiť prevádzkovateľovi cestnej dopravy so sídlom v inom členskom štátne povinnosť zaslať vnútroštátnemu príslušnému orgánu vyhlásenie o vyslaní pracovníkov najneskôr pri začiatku ich vyslania, predložiť najneskôr na začiatku vyslania pracovníkov príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, do ktorého je vodič vyslaný, vyhlásenie a to každú jeho aktualizáciu v elektronickej podobe a úradnom jazyku predmetného hostiteľského členského štátu alebo prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1024/2012, v anglickom úradnom jazyku Európskej únie len s týmito údajmi: [PN 844]

i)  totožnosť prevádzkovateľa cestnej dopravy prostredníctvom jeho daňového identifikačného čísla v rámci Spoločenstva alebo čísla licencie Spoločenstva; [PN 845]

ii)  kontaktné údaje vedúceho dopravy alebo inej kontaktnej osoby (osôb) v členskom štáte, v ktorom má prevádzkovateľ sídlo, na nadviazanie kontaktu s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, v ktorom sa služby poskytujú, a na zasielanie a prijímanie dokumentov alebo oznámení;

iii)  predpokladaný počet a informácie o vyslanom vodičovi vrátane týchto údajov: totožnosť vyslaných vodičov, krajina pobytu, krajina odvodu sociálnych príspevkov, číslo sociálneho zabezpečenia a číslo vodičského preukazu; [PN 846]

iv)  predpokladané predpokladaný dátum začiatku, odhadované trvanie a dátum konca vyslania, jeho začiatok a koniec ako aj právo uplatniteľné na pracovnú zmluvu; [PN 847]

iva)  v prípade prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy: totožnosť a kontaktné údaje príjemcov za predpokladu, že prevádzkovateľ dopravy nepoužíva e-CMR; [PN 848]

v)  evidenčné čísla vozidiel použitých pri vyslaní vodičov;

vi)  typ dopravných služieb, teda doprava tovaru, doprava osôb, medzinárodná doprava, kabotáž;

via)  v prípade prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy: adresy nakládok a vykládok za predpokladu, že prevádzkovateľ dopravy nepoužíva e-CMR; [PN 849]

b)  uložiť vodičovi prevádzkovateľovi cestnej dopravy povinnosť uchovávať a zabezpečiť, aby mal vodič na požiadanie pri cestnej kontrole poskytnúť k dispozícii v papierovej alebo elektronickej podobe kópiu vyhlásenia o vyslaní a dôkaz o tom, že prepravná operácia sa uskutočňuje v hostiteľskom členskom štáte, napríklad elektronický nákladný list (e-CMR) alebo dôkaz uvedený v článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009; [PN 850]

c)  uložiť vodičovi prevádzkovateľovi cestnej dopravy povinnosť uchovávať a zabezpečiť, aby mal vodič na požiadanie pri cestnej kontrole poskytnúť k dispozícii záznamy tachografu, a predovšetkým kódy členských štátov, v ktorých sa vodič nachádzal pri vykonávaní operácií medzinárodnej cestnej dopravy alebo kabotáže; [PN 851]

ca)  počas cestných kontrol uvedených v písmenách b) a c) tohto článku sa vodič môže obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo akúkoľvek inú osobu alebo subjekt, ktorí môžu poskytnúť požadované dokumenty; [PN 852]

d)  uložiť vodičovi povinnosť uchovávať a na požiadanie pri cestnej kontrole poskytnúť v papierovej alebo elektronickej podobe kópiu pracovnej zmluvy alebo rovnocenného dokladu v zmysle článku 3 smernice Rady 91/533/EHS(19) v preklade do jedného z úradných jazykov hostiteľského členského štátu alebo do anglického jazyka; [PN 854]

e)  uložiť vodičovi povinnosť na požiadanie pri cestnej kontrole poskytnúť v papierovej alebo elektronickej podobe kópiu výplatných pások z uplynulých dvoch mesiacov; počas cestnej kontroly sa môže vodič obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo inú osobu alebo subjekt, ktoré môžu poskytnúť túto kópiu; [PN 855]

f)  uložiť prevádzkovateľovi cestnej dopravy povinnosť na žiadosť orgánov hostiteľského členského štátu, do ktorého je vodič vyslaný, po období vyslania vodiča v primeranej lehote dodať v papierovej alebo elektronickej podobe [...], posielať prostredníctvom verejného rozhrania systému IMI kópie dokumentov uvedených v písmenách b), a c) a e), ako aj doklady týkajúce sa odmien vyslaných vodičov, ktoré sa vzťahujú na obdobie vyslania, a ich pracovnú zmluvu alebo rovnocenný doklad v zmysle článku 3 smernice Rady 91/533/EHS(20), časové výkazy týkajúce sa práce vodiča a potvrdenie o platbách.

Prevádzkovateľ cestnej dopravy poskytne požadovanú dokumentáciu prostredníctvom verejného rozhrania systému IMI do dvoch mesiacov od dátumu žiadosti.

V prípade, že prevádzkovateľ cestnej dopravy neposkytne všetku požadovanú dokumentáciu prostredníctvom verejného rozhrania systému IMI v rámci stanovenej lehoty, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa vyslanie uskutočnilo, môžu v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2014/67/EÚ požiadať o pomoc príslušné orgány členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ sídlo. Ak sa takáto žiadosť podá prostredníctvom systému IMI, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ sídlo, majú prístup k vyhláseniu o vyslaní a k iným relevantným informáciám, ktoré prevádzkovateľ predložil prostredníctvom verejného rozhrania systému IMI.

Príslušné orgány členského štátu sídla prevádzkovateľa zabezpečia, aby sa dokumenty požadované príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa vyslanie uskutočnilo, poskytli prostredníctvom systému IMI do 25 pracovných dní od dátumu žiadosti. [PN 853]

5.  Na účely odseku 4 písm. a) môže prevádzkovateľ cestnej dopravy poskytnúť vyhlásenie o vyslaní vodiča, ktoré sa vzťahuje na maximálne šesťmesačné obdobie. [PN 856]

5a.  Informácie z vyhlásení sa uchovávajú v databáze systému IMI počas obdobia 18 mesiacov na kontrolné účely a sú prístupné priamo a v reálnom čase všetkým príslušným orgánom iných členských štátov určeným v súlade s článkom 3 smernice 2014/67/EÚ, článkom 18 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a článkom 7 smernice 2006/22/ES.

Príslušný vnútroštátny orgán môže sociálnym partnerom umožniť prístup k informáciám v súlade s vnútroštátnym právnymi predpismi a postupmi za predpokladu, že tieto informácie:

–  sa týkajú vyslania na územie dotknutého členského štátu,

–  slúžia na účely presadzovania pravidiel o vysielaní, a

–  spracovanie údajov je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. [PN 857]

5b.  Komisia prijme vykonávacie akty, prostredníctvom ktorých vytvorí štandardizované formuláre vo všetkých úradných jazykoch Únie, ktoré sa majú používať na predkladanie vyhlásení prostredníctvom verejného rozhrania systému IMI, bližšie určí funkcie vyhlásenia v systéme IMI a spôsob, ako sa informácie uvedené v odseku 4 písm. a) bodoch i) až via) majú vo vyhlásení uvádzať, a zabezpečí, aby sa tieto informácie z vyhlásení automaticky prekladali do jazyka hostiteľského členského štátu. Vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 2a ods. 2. [PN 858]

5c.   Členské štáty sa vyhýbajú zbytočným oneskoreniam pri vykonávaní kontrolných opatrení, ktoré môžu mať vplyv na trvanie a dátumy vyslania. [PN 859]

5d.   Príslušné orgány v členských štátoch úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc a všetky príslušné informácie v rámci podmienok stanovených v smernici 2014/67/EÚ a v nariadení (ES) č. 1071/2009. [PN 860]

Článok 2a

1.  Komisii pomáha výbor zriadený článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 165/2014. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 861]

Článok 2b

Členské štáty stanovia sankcie voči odosielateľom, zasielateľom, dodávateľom a subdodávateľom za neplnenie článku 2 tejto smernice, ak vedia alebo by vzhľadom na všetky relevantné okolnosti mali vedieť, že nimi objednané dopravné služby predstavujú porušenie tejto smernice.

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné. [PN 862]

Článok 2c

Komisia posúdi existujúce nástroje a najlepšie postupy podporujúce sociálne zodpovedné správanie všetkých subjektov v dodávateľskom reťazci tovaru a predloží legislatívny návrh na prípadné zriadenie európskej platformy dôvery do ... [dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. [PN 863]

Článok 2d

Inteligentné presadzovanie

1.  Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2014/67/EÚ, a s cieľom ďalej presadzovať povinnosti stanovené v článku 2 tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území uplatňovala koherentná vnútroštátna stratégia presadzovania práva. Táto stratégia sa zameria na podniky hodnotené ako vysoko rizikové, ako sa uvádza v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES.

2.  Každý členský štát zabezpečí, aby kontroly stanovené v článku 2 smernice 2006/22/ES v relevantných prípadoch zahŕňali kontroly vyslania a aby sa takéto kontroly vykonávali bez diskriminácie, najmä bez diskriminácie na základe evidenčných čísel vozidiel použitých pri vyslaní.

3.  Členské štáty sa zamerajú na tie podniky, ktoré sú klasifikované ako podniky so zvýšeným rizikom porušovania ustanovení článku 2 tejto smernice, ktoré sa na nich vzťahujú. Na tieto účely členské štáty v rámci systému hodnotenia rizikovosti, ktorý zaviedli podľa článku 9 smernice 2006/22/ES a ktorý rozšírili v súlade s článkom 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009, považujú riziko takýchto porušení predpisov za riziko samo o sebe.

4.  Na účely odseku 3 majú členské štáty prístup k relevantným informáciám a údajom zaznamenávaným, spracúvaným alebo ukladaným prostredníctvom inteligentného tachografu uvedeného v kapitole II nariadenia (EÚ) č. 165/2014, vo vyhláseniach o vyslaní uvedených v článku 2 ods. 4 tejto smernice a v elektronických prepravných dokumentoch, ako sú elektronické nákladné listy na základe Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (eCMR).

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť charakteristiky údajov, ku ktorým majú členské štáty prístup, podmienky ich využívania a technické špecifikácie na ich prenos alebo prístup k nim, pričom uvedie najmä:

a)  podrobný zoznam informácií a údajov, ku ktorým príslušné vnútroštátne orgány musia mať prístup, ktoré musia zahŕňať aspoň čas a miesto prekročenia hraníc, operácie nakládky a vykládky, evidenčné číslo vozidla a údaje o vodičovi;

b)  prístupové práva príslušných orgánov v prípade potreby rozlíšené podľa druhu príslušných orgánov, druhu prístupu a účelu, na ktorý sa údaje používajú;

c)  technické špecifikácie na prenos údajov alebo na prístup k údajom uvedeným v písmene a) v relevantných prípadoch vrátane maximálneho obdobia uchovávania údajov, rozlíšeného v prípade potreby podľa druhu údajov.

6.  Žiadne osobné údaje uvedené v tomto článku sa nesmú sprístupňovať ani uchovávať dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré boli tieto údaje zozbierané alebo na ktoré prebieha ich ďalšie spracúvanie. Len čo tieto údaje už nie sú na dané účely potrebné, zničia sa.

7.  Členské štáty aspoň trikrát do roka vykonajú zosúladené cestné kontroly týkajúce sa vyslania, ktoré možno uskutočňovať spolu s kontrolami, ktoré sa vykonávajú v súlade s článkom 5 smernice 2006/22/ES. Takéto kontroly vykonajú súčasne vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie pravidiel v oblasti vysielania z dvoch alebo viacerých členských štátov, a to každý na svojom vlastnom území. Po vykonaní zosúladených cestných kontrol si členské štáty vymenia informácie o počte a druhu zistených porušení predpisov.

Súhrnné výsledky zosúladených kontrol sa zverejnia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. [PN 864]

Článok 2e

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

V prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 sa dopĺňajú tieto body:"

„12a. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES, pokiaľ ide o právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 88/599/EHS: Článok 8

12b.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a ktorou sa stanovujú konkrétne pravidlá vzhľadom na smernicu 96/71/ES a smernicu 2014/67/EÚ v oblasti vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy: článok 2 ods. 5.“ [PN 865]

"

Článok 3

Podávanie správ a preskúmanie

1.  Komisia [do 3 rokov od dátumu transpozície tejto smernice] posúdi vykonávanie tejto smernice, predovšetkým vplyvu článku 2 a o uplatňovaní smernice podá správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe Komisie sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.

1.  Členské štáty každoročne podávajú Komisii správu o vykonávaní tejto smernice, najmä o vykonávaní inteligentného presadzovania uvedeného v článku 2d a o možných ťažkostiach s presadzovaním.

S cieľom umožniť posúdenie účinnosti informácií o presadzovaní správa obsahuje informácie o účinnosti:

–  inteligentného tachografu uvedeného v kapitole II nariadenia (EÚ) č. 165/2014;

–  používania IMI uvedeného v článku 2 ods. 5a a 5b tejto smernice;

–  používania elektronických dopravných dokumentov, ako sú elektronické nákladné listy podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (eCMR);

–  výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom systémov ERRU a IMI, ako aj informácií o efektívnosti prístupu orgánov priamo a v reálnom čase k systémom ERRU a IMI prostredníctvom žiadosti EÚ počas cestných kontrol uvedených v článkoch 8 a 9 smernice 2006/22/ES, a

–  vykonávania vzdelávacieho programu, ktorého cieľom je pomôcť vodičom a všetkým ostatným subjektom zúčastneným v procese vrátane podnikov, správnych orgánov a inšpektorov prispôsobiť sa novým pravidlám a požiadavkám, ktoré sa ich týkajú.

2.  Komisia po predložení správy uvedenej v odseku 1 túto smernicu pravidelne posudzuje a výsledky posúdenia prekladá Európskemu parlamentu a Rade.

2.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa upresní formát a usmernenia pre podávanie správ uvedené v odseku 1.

Uvedené vykonávacie akty môžu obsahovať pravidlá vyžadujúce, aby členské štáty poskytli Komisii údaje o dopravných tokoch a údaje o členských štátoch evidencie vozidiel zhromaždené mýtnymi systémami v členských štátoch, ak takéto údaje existujú, na účely posúdenia účinnosti uplatňovania tejto smernice.

3.  K správam uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa prípadne priložia príslušné návrhy.

3.  Najneskôr do 31. decembra 2025 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a účinkoch tejto smernice, najmä pokiaľ ide o účinnosť presadzovania, vrátane analýzy nákladov a prínosov používania snímačov zaťaženia na účely automatického zaznamenávania bodov nakládky/vykládky. K správe Komisie sa v prípade potreby priloží legislatívny návrh. Táto správa sa zverejní. [PN 866]

Článok 3a

Odborná príprava

V záujme zabezpečenia súladu s ustanoveniami tejto smernice Komisia a členské štáty zavedú komplexný a integrovaný program odbornej prípravy a prispôsobenia sa novým pravidlám a požiadavkám, čo sa týka vodičov a všetkých ostatných subjektov zapojených do postupu, podnikov, správnych orgánov a inšpektorov. [PN 867]

Článok 4

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do […] [lehota na transpozíciu bude čo najkratšia a vo všeobecnosti nie dlhšia než dva roky] 30. júla 2020 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. [PN 868]

Odvetvie dopravy je vzhľadom na svoj uznaný vysoko mobilný charakter vyňaté z opatrení vyplývajúcich z legislatívneho aktu, ktorým sa mení smernica 96/71/ES, pokým táto smernica nebude uplatniteľná. [PN 869]

Odvetvie dopravy je vyňaté z opatrení vyplývajúcich z legislatívneho aktu, ktorým sa mení smernica 96/71/ES, pokým nenadobudnú účinnosť požiadavky tejto smernice týkajúce sa dodržiavania predpisov, ktoré stanovujú konkrétne pravidlá v oblasti dopravy. [PN 870]

Tieto ustanovenia uplatňujú od […].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57.
(3)Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 45.
(4)Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).
(9)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(10)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).
(11)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11).
(12)COM(2016)0128.
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 16).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).
(17) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1)..
(19)Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32).
(20) Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32).


Maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a časy odpočinku a určovanie polohy prostredníctvom tachografov ***I
PDF 253kWORD 91k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a časy denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov (COM(2017)0277 – C8-0167/2017 – 2017/0122(COD))
P8_TA(2019)0340A8-0205/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0277),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0167/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. februára 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0205/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a časy denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov

P8_TC1-COD(2017)0122


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Riadne pracovné podmienky vodičov a spravodlivé podmienky na podnikanie pre dopravné podniky majú rozhodujúci význam pre bezpečnosť, efektívnosť a, sociálnu zodpovednosť a nediskrimináciu v odvetví cestnej dopravy, ktoré dokáže prilákať kvalifikovaných pracovníkov. Na dosiahnutie týchto cieľov Aby sa tieto ciele podarilo ľahšie dosiahnuť, je zásadné nevyhnutné, aby predpisy Únie v sociálnej oblasti týkajúce sa cestnej dopravy boli zrozumiteľné, primerané, účelné, jednoducho uplatniteľné a vynútiteľné a aby boli efektívne a jednotne vykonávané v celej Únii sa v celej Únii vykonávali efektívne a jednotne. [PN 346]

(2)  Po vyhodnotení efektívnosti a účinnosti vykonávania platných predpisov Únie v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006(6), sa zistilo niekoľko nedostatkov platného pri vykonávaní právneho rámca. Nejasné a nevhodné pravidlá o týždennom odpočinku, zariadeniach na odpočinok, prestávkach pri vedení vozidla viacerými osobami a chýbajúce pravidlá o návrate vodičov domov alebo na iné miesto podľa ich výberu vedú k odlišným výkladom a postupom presadzovania predpisov v členských štátoch. Niekoľko členských štátov nedávno prijalo jednostranné opatrenia, ktoré ďalej zvyšujú právnu neistotu a nerovnaké zaobchádzanie s vodičmi a dopravcami. Na druhej strane maximálne denné a týždenné časy jazdy stanovené v nariadení (ES) č. 561/2006 účinne prispievajú k zlepšeniu sociálnych podmienok vodičov cestných vozidiel a bezpečnosti cestnej premávky vo všeobecnosti, a preto by sa mali prijať kroky na zabezpečenie ich dodržiavania. [PN 347]

(2a)   V záujme bezpečnosti cestnej premávky a presadzovania príslušných právnych predpisov by mali byť všetci vodiči informovaní o predpisoch týkajúcich sa časov jazdy a odpočinku aj o dostupnosti zariadení na odpočinok. Preto je vhodné, aby sa členské štáty usilovali o vypracovanie usmernenia, v ktorom sa jasne a jednoducho predstaví toto nariadenie, poskytnú sa užitočné informácie o zariadeniach na parkovanie a odpočinok a zdôrazní sa, že je dôležité predchádzať únave. [PN 348]

(2b)   V záujme bezpečnosti cestnej premávky treba dopravné podniky podporovať v osvojovaní si kultúry bezpečnosti, ktorá zahŕňa bezpečnostné opatrenia a postupy vydávané vrcholovým manažmentom, záväzok stredného manažmentu presadzovať bezpečnostnú politiku a ochotu pracovníkov dodržiavať bezpečnostné predpisy. Jasný dôraz by sa mal klásť na bezpečnostné otázky cestnej dopravy vrátane únavy, zodpovednosti, plánovania cesty, rozpisov, odmeňovania v závislosti od výkonnosti a riadenia „just in time“. [PN 349]

(3)  Na základe ex post hodnotenia nariadenia (ES) č. 561/2006 sa potvrdilo, že nejednotné a neefektívne presadzovanie únijných predpisov v sociálnej oblasti bolo spôsobené prevažne nejasnými pravidlami, neefektívnym a nerovnakým využívaním kontrolných nástrojov a nedostatočnou administratívnou spoluprácou medzi členskými štátmi, čím sa zvyšovala fragmentácia európskeho vnútorného trhu. [PN 350]

(4)  Zrozumiteľné, vhodné a rovnako presadzované pravidlá majú rozhodujúci význam aj pre dosiahnutie politických cieľov zlepšenia pracovných podmienok pre vodičov, a najmä pre zabezpečenie nenarušenej a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi a zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky pre všetkých jej účastníkov. [PN 351]

(4a)   Všetky vnútroštátne pravidlá vzťahujúce sa na cestnú dopravu musia byť primerané a zároveň odôvodnené a nesmú brániť uplatňovaniu základných slobôd zaručených zmluvou, ako sú voľný pohyb tovaru a sloboda poskytovať služby, ani znižovať príťažlivosť takéhoto uplatňovania s cieľom zachovať alebo dokonca zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie. [PN 352]

(4b)  Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky vozidlá s hmotnosťou vyššou ako 2,4 tony používané v medzinárodnej doprave, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky v cestnej doprave v celej Európe. [PN 353/rev]

(5)  Ukázalo sa, že existujúca požiadavka na prestávky je pre vodičov jazdiacich v skupine nevhodná a nepraktická. Preto je vhodné prispôsobiť požiadavku na zaznamenávanie prestávok špecifikám dopravných operácií, ktoré vykonávajú vodiči jazdiaci v skupine.

(5a)   Preprava tovaru sa zásadne líši od prepravy ľudí. Vodiči autokarov sú v úzkom kontakte s cestujúcimi a mali by mať možnosť pružnejšie čerpať prestávky bez predlžovania časov jazdy alebo skracovania časov odpočinku a prestávok. [PN 354]

(6)  Vodiči medzinárodnej diaľkovej dopravy trávia dlhý čas mimo domova. Súčasné požiadavky na pravidelný týždenný odpočinok tento čas zbytočne predlžujú. Je preto žiaduce, aby sa ustanovenie o pravidelnom týždennom odpočinku upravilo, tak aby pre vodičov bolo jednoduchšie vykonávať dopravné operácie v súlade s pravidlami a aby sa dostali domov alebo na miesto podľa vlastného výberu na pravidelný týždenný odpočinok, a aby boli plne odškodnení za všetky doby skráteného týždenného odpočinku. Takisto treba stanoviť zabezpečiť, aby prevádzkovatelia organizovali prácu vodičov tak, aby čas strávený mimo domova nebol nadmerne dlhý. Ak sa vodič rozhodne, že tento čas odpočinku strávi doma, dopravný podnik by mal vodičovi zabezpečiť prostriedky na návrat. [PN 355]

(6a)   Ak sa dá predpokladať, že okrem pracovných úloh spočívajúcich vo vedení vozidla vykonáva vodič pre zamestnávateľa aj iné činnosti, napríklad nakládku/vykládku, vyhľadávanie parkovacích miest, údržbu vozidla, prípravu cesty atď., mal by sa čas potrebný na výkon týchto úloh zohľadniť pri určovaní jeho pracovného času, možnosti primeraného odpočinku a mzdy. [PN 356]

(6b)   Aby vlastníci a prevádzkovatelia príslušných zariadení zaručili vodičom pracovné podmienky na miestach nakládky a vykládky, mali by im poskytnúť prístup k hygienickým zariadeniam. [PN 357]

(6c)  Výsledkom rýchleho technologického vývoja sú čoraz sofistikovanejšie systémy autonómnej jazdy. V budúcnosti by vďaka týmto systémom mohlo fungovať diferencované využívanie vozidiel, na ktorých riadenie nie je potrebný vodič. Mohli by tak vzniknúť nové prevádzkové možnosti, napríklad automatizované zoraďovanie nákladných vozidiel do konvoja. V dôsledku toho bude potrebné upraviť platné právne predpisy vrátane predpisov o časoch jazdy a odpočinku, čoho podmienkou je dosiahnutie pokroku na úrovni pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE). S cieľom zohľadniť prínosy technológií autonómnej jazdy predloží Komisia hodnotiacu správu o využívaní systémov autonómnej jazdy v členských štátoch, ku ktorej prípadne priloží legislatívny návrh. Cieľom tohto právneho predpisu je zaručiť bezpečnosť cestnej premávky, rovnaké podmienky a náležité pracovné podmienky a zároveň umožniť EÚ byť priekopníkom v oblasti nových inovatívnych technológií a postupov. [PN 358]

(7)  Členské štáty odlišne vykladajú a presadzujú požiadavky na týždenný odpočinok, pokiaľ ide o miesto čerpania týždenného odpočinku. Preto V záujme zaistenia dobrých pracovných podmienok a bezpečnosti vodičov je preto vhodné objasniť uvedenú požiadavku s cieľom zabezpečiť vodičom kvalitné a rodovo primerané ubytovanie alebo iné miesto zvolené vodičom a platené zamestnávateľom na účely ich pravidelného týždenného odpočinku, ak ho čerpajú mimo domova. Členské štáty by mali zabezpečiť dostupnosť dostatočného počtu strážených parkovísk prispôsobených potrebám vodičov. [PN 359]

(7a)  Vyhradené parkovacie plochy by mali disponovať všetkými zariadeniami potrebnými na dobrý odpočinok, teda hygienickými zariadeniami, zariadeniami na prípravu jedla, bezpečnostnými a inými zariadeniami. [PN 360]

(7b)  Primerané zariadenia na odpočinok majú zásadný význam pre zlepšovanie pracovných podmienok vodičov v tomto odvetví a zachovanie bezpečnosti cestnej premávky. Keďže odpočinok v kabíne je typický pre odvetvie dopravy a v určitých prípadoch žiaduci z hľadiska pohodlia a primeranosti, vodičom by sa mal povoliť odpočinok v ich vozidlách, pokiaľ sú vybavené vhodnými zariadeniami na spanie. Preto by členské štáty nemali neadekvátne brániť v budovaní vyhradených parkovacích plôch. [PN 361]

(7c)  V revidovaných usmerneniach pre TEN-T sa počíta s budovaním diaľničných parkovísk približne každých 100 km s cieľom poskytnúť komerčným používateľom ciest parkovacie miesta s primeranou úrovňou bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany, a preto treba nabádať členské štáty, aby vykonávali usmernenia pre TEN-T, dostatočne podporovali bezpečné a vhodne upravené parkovacie plochy a investovali do nich. [PN 362]

(7d)  S cieľom zabezpečiť kvalitné a cenovo dostupné zariadenia na odpočinok by Komisia a členské štáty mali podporovať vytváranie sociálnych, obchodných, verejných a iných podnikov na prevádzku vyhradených parkovacích plôch. [PN 363]

(8)  Vodiči často čelia nepredvídateľným okolnostiam, ktoré im bránia doraziť na plánované miesto určenia na účely čerpania pravidelného týždenného odpočinku bez porušenia únijných predpisov. Je žiaduce zjednodušiť vodičom riešenie takýchto situácií a umožniť im doraziť na miesto určenia, kde budú čerpať týždenný odpočinok, bez porušovania požiadaviek na maximálny čas jazdy.

(8a)  Mnohé operácie cestnej dopravy v Únii v určitých úsekoch cesty zahŕňajú prepravu trajektom alebo železnicou. Pre takéto operácie teda treba stanoviť zrozumiteľné a primerané ustanovenia o časoch odpočinku a prestávok. [PN 364]

(9)  Na zníženie výskytu a zabránenie odlišným postupom presadzovania predpisov a na zvýšenie efektívnosti a účinnosti cezhraničného presadzovania predpisov je kľúčové stanoviť jasné pravidlá pravidelnej administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi.

(9a)  S cieľom zaručiť účinné presadzovanie je nevyhnutné, aby príslušné orgány boli pri výkone cestných kontrol schopné zistiť, či boli časy jazdy a odpočinku náležite dodržané v deň kontroly a počas predchádzajúcich 56 dní. [PN 365]

(9b)   S cieľom zabezpečiť jasnosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť predpisov musia mať vodiči prístup k informáciám. To by sa malo dosiahnuť koordináciou zo strany Komisie. V záujme lepšieho plánovania ciest by tiež vodiči mali dostať aj informácie o miestach odpočinku a bezpečnom parkovaní. Na základe koordinácie zo strany Komisie by sa navyše mala zriadiť bezplatná telefónna linka, ktorá by slúžila na upozorňovanie kontrolných orgánov na prípady neprimeraného nátlaku vyvíjaného na vodičov, podvody alebo protiprávne konanie. [PN 366]

(9c)  Podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 1071/2009 sú členské štáty povinné uplatňovať pri posudzovaní bezúhonnosti spoločnú klasifikáciu porušení. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili účinné, primerané a odrádzajúce vykonávanie vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa sankcií v prípade porušenia nariadenia (ES) č. 561/2006 a nariadenia (EÚ) č. 165/2014. Na zabezpečenie toho, aby všetky sankcie uplatňované členskými štátmi boli nediskriminačné a primerané závažnosti porušenia, sú potrebné ďalšie kroky. [PN 367]

(10)  S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 561/2006 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby objasnila akékoľvek ustanovenia uvedeného nariadenia a určila spoločný postup pri ich uplatňovaní a presadzovaní. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011(7).

(11)  Na zvýšenie nákladovej účinnosti presadzovania predpisov v sociálnej oblasti by sa mal v plnej miere využiť potenciál malo byť používanie aktuálnych a budúcich inteligentných systémov tachografov v medzinárodnej doprave povinné. Preto by sa mali zlepšiť funkcie tachografov, aby umožnili presnejšie určovanie polohy, najmä pri vykonávaní medzinárodnej dopravy. [PN 368]

(11a)   Rýchly rozvoj nových technológií a digitalizácie v rámci celého hospodárstva Únie a potreba rovnakých podmienok pre spoločnosti v medzinárodnej cestnej doprave si vyžaduje skrátiť prechodné obdobie na zavedenie inteligentných tachografov v evidovaných vozidlách. Inteligentné tachografy prispejú k zjednodušeniu kontrol, a tým uľahčia prácu vnútroštátnych orgánov. [PN 369]

(11b)   So zreteľom na všeobecné používanie smartfónov a neustály vývoj ich funkcií a s ohľadom na zavedenie systému Galileo, ktorý ponúka čoraz lepšie možnosti lokalizácie v reálnom čase, ktoré už využívajú mnohé mobily, by Komisia mala preskúmať možnosť vývoja a certifikácie mobilnej aplikácie, ktorá ponúkne rovnaké výhody ako inteligentný tachograf za rovnaké súvisiace náklady. [PN 370]

(11c)  Aby sa vodičom zaručili primerané zdravotné a bezpečnostné normy, treba zriadiť alebo zmodernizovať strážené parkoviská, vhodné hygienické zariadenia a kvalitné ubytovanie. V Únii by mala existovať dostatočná sieť parkovísk. [PN 371]

(12)  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014(8) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12a)  Uznáva, že preprava tovaru je odlišná od prepravy osôb. Vodiči autokarov sú v úzkom kontakte so svojimi cestujúcimi a v rámci tohto nariadenia by mali byť pre nich vymedzené vhodnejšie podmienky bez predlžovania časov jazdy alebo skracovania dôb odpočinku a prestávok. Komisia preto posúdi, či je možné prijať osobitné pravidlá pre toto odvetvie, najmä pokiaľ ide o príležitostné služby vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy, [PN 372]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 561/2006 sa mení takto:

-1.  V článku 2 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:"

„-aa) tovaru v rámci medzinárodnej dopravy, kde maximálna prípustná hmotnosť vozidla vrátane každého prívesu alebo návesu je vyššia ako 2,4 tony, alebo“ [PN 373]

"

-1a.  V článku 3 sa písmeno aa) nahrádza takto:"

„aa) vozidlá alebo jazdné súpravy s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré sa používajú na prepravu materiálu, zariadení alebo strojov, ktoré vodič používa počas svojej práce, alebo na doručovanie tovaru vyrobeného v rámci remeselnej výroby v podniku, v ktorom je vodič zamestnaný, a to iba v okruhu 100 150 km od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;“ [PN 374]

"

1.  V článku 3 sa písmeno h) nahrádza takto:"

„h) vozidlami alebo jazdnými súpravami používanými na nekomerčnú nákladnú dopravu;“

"

1a.  V článku 3 sa vkladá toto písmeno:"

„ha) ľahkými úžitkovými vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu tovaru, ak sa doprava neuskutočňuje za poplatok alebo za úhradu, ale na vlastný účet spoločnosti alebo vodiča, a ak riadenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť osoby, ktorá toto vozidlo riadi;“ [PN 375]

"

2.  V článku 4 sa dopĺňa toto písmeno r):"

„r) „nekomerčná doprava“ je cestná doprava iná ako preprava za poplatok alebo za úhradu alebo na vlastný účet, za ktorú sa neposkytuje protihodnota a ktorá nevytvára žiadny príjem ani obrat.“ [PN 376]

"

2a.   V článku 4 sa dopĺňa toto písmeno:"

„ra) „domov“ je registrované miesto pobytu vodiča v členskom štáte.“ [PN 377]

"

2b.   V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:"

1. Minimálny vek sprievodcov vodičov je 18 rokov. [PN 378]

"

3.  V článku 6 ods. 5 sa prvá veta nahrádza takto:"

„Ako inú prácu vodič zaznamená všetok čas strávený podľa článku 4 písm. e), ako aj akýkoľvek čas strávený vedením vozidla používaného na komerčnú dopravu, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a zaznamená všetky doby pohotovosti v zmysle článku 3 písm. b) smernice 2002/15/ES v súlade s článkom 34 ods. 5 písm. b) bodom iii) nariadenia (EÚ) č. 165/2014. Tieto záznamy sa vedú buď ručne na záznamovom liste, na výtlačku, alebo pomocou ovládačov na manuálne vkladanie údajov na záznamovom zariadení.“

"

4.  V článku 7 sa dopĺňa tretí odsek:"

„Vodič zúčastňujúci sa na vedení vozidla viacerými osobami sa môže rozhodnúť čerpať prestávku v trvaní 45 minút vo vozidle, ktoré vedie iný vodič, za predpokladu, že vodič čerpajúci prestávku nepomáha vodičovi, ktorý vedie vozidlo.“

"

5.  Článok 8 sa mení takto:

a)  v odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„6. V každých štyroch po sebe idúcich týždňoch vodič čerpá najmenej:

   a) štyri doby pravidelného týždenného odpočinku alebo
   b) dve doby pravidelného týždenného odpočinku v trvaní najmenej 45 hodín a dve doby skráteného týždenného odpočinku v trvaní najmenej 24 hodín.

Pre účely písmena b), za doby skráteného týždenného odpočinku sa poskytne ako náhrada rovnako dlhý čas odpočinku čerpaný vcelku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni. [PN 379]

"

b)  Odsek 7 sa nahrádza takto:"

„7. Každá doba odpočinku čerpaná ako náhrada za dobu skráteného týždenného odpočinku musí bezprostredne predchádzať alebo nasledovať po sa pripočíta k dobe pravidelného týždenného odpočinku trvajúcej najmenej 45 hodín.“; [PN 381]

"

c)  Vkladajú sa tieto odseky:"

„8a. Doby pravidelného týždenného odpočinku a týždenný odpočinok v trvaní viac ako 45 hodín, ktoré sa čerpajú ako náhrada za predchádzajúci skrátený týždenný odpočinok, sa nesmú čerpať vo vozidle. Musia sa čerpať vo vhodnom v kvalitnom a rodovo primeranom ubytovaní mimo kabíny, s primeranými zariadeniami na spanie a hygienickými zariadeniami a zariadeniami na spanie pre vodiča. Ide o ubytovanie: [PN 382]

   a) ktoré buď poskytol alebo zaplatil zamestnávateľ, alebo [PN 383 sa netýka slovenskej verzie]
   b) doma je vodičov domov alebo sa nachádza na inom súkromnom mieste podľa výberu vodiča. [PN 384]

8b.  Dopravný podnik musí organizovať prácu vodičov, tak aby vodiči mohli v rámci do konca každého obdobia troch štyroch za sebou idúcich týždňov stráviť doma alebo na inom mieste podľa výberu vodiča aspoň jedno obdobie jednu dobu pravidelného týždenného odpočinku alebo týždenný odpočinok v trvaní viac ako 45 hodín čerpaný ako náhrada za skrátený týždenný odpočinok. Vodič písomne informuje dopravný podnik najneskôr dva týždne pred takouto dobou odpočinku, ak ju chce čerpať na inom mieste než doma. Ak sa vodič rozhodne čerpať odpočinok doma, dopravný podnik mu zabezpečí potrebný prostriedok na návrat domov. Podnik zdokumentuje, ako si plní túto povinnosť, a príslušnú dokumentáciu uchováva vo svojich priestoroch, aby ju mohol predložiť na požiadanie kontrolných orgánov. [PN 385]

Vodič podá vyhlásenie o čerpaní pravidelného týždenného odpočinku alebo týždenného odpočinku v trvaní viac ako 45 hodín ako náhrady za skrátený týždenný odpočinok na inom mieste podľa výberu vodiča. Vyhlásenie sa uchováva v priestoroch podniku.“; [PN 386]

"

ca)   dopĺňa sa tento odsek:"

„9a. Komisia najneskôr do ... [dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] vyhodnotí, či je možné prijať primeranejšie pravidlá pre vodičov pôsobiacich v príležitostnej doprave v rámci prepravy osôb, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy, a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade.“ [PN 380]

"

5a.  Vkladá sa tento článok:"

„Článok 8a

1.  Členské štáty do ... [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] oznámia Komisii umiestnenie vyhradených parkovacích plôch, ktoré sú k dispozícii na ich území, a následne oznamujú všetky zmeny v súvislosti s touto informáciou. Komisia uverejňuje zoznam všetkých verejne prístupných vyhradených parkovacích plôch na jedinej oficiálnej webovej stránke, ktorá sa pravidelne aktualizuje.

2.  Na všetkých parkovacích plochách, na ktorých sa nachádzajú aspoň zariadenia a prvky uvedené v prílohe 1, ktoré Komisia uverejní v súlade s odsekom 2, môže byť pri vjazde uvedené, že sú vyhradené parkovacie plochy.

3.  Členské štáty zabezpečujú pravidelné vykonávanie náhodných kontrol s cieľom overiť súlad podmienok parkovania s kritériami pre vyhradené parkovacie plochy uvedenými v prílohe.

4.  Členské štáty preskúmajú sťažnosti na certifikované vyhradené parkovacie plochy, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v prílohe.

5.  Členské štáty podporujú budovanie vyhradených parkovacích plôch v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 39 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

Komisia najneskôr do 31. decembra 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dostupnosti vhodných zariadení na odpočinok vodičov a strážených parkovacích zariadení. K tejto správe pripojí návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú normy a postupy certifikácie vyhradených parkovacích plôch uvedených v odseku 4 tohto článku. Táto správa sa každoročne aktualizuje na základe informácií, ktoré získala Komisia na základe odseku 5, a obsahuje zoznam navrhovaných opatrení na zvýšenie množstva a kvality vhodných zariadení na odpočinok vodičov a strážených parkovacích zariadení.“ [PN 387]

"

6.  V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Odchylne od článku 8, ak vodič sprevádza vozidlo prepravované trajektom alebo vlakom a čerpá dobu pravidelného denného odpočinku alebo dobu skráteného týždenného odpočinku, tento odpočinok sa môže prerušiť inými činnosťami najviac dvakrát, pričom takéto prerušenie celkovo nepresiahne jednu hodinu. Počas tejto doby pravidelného denného odpočinku alebo skráteného týždenného odpočinku musí mať vodič k dispozícii prístup k spacej kabíne, lôžku alebo ležadlu.“ [PN 388]

"

6a.   V článku 9 sa vkladá tento odsek:"

„1a. Výnimku uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť na čas pravidelného týždenného odpočinku, ak cesta trajektom trvá najmenej 12 hodín. V tomto čase pravidelného týždenného odpočinku musí mať vodič k dispozícii prístup k spacej kabíne.“ [PN 389]

"

6b.  V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:"

1. Dopravný podnik neposkytne nesmie vodičom, ktorých zamestnáva, ani vodičom tým, ktorých má k dispozícii, žiadnu platbu, a to ani vo forme prémie alebo príplatku ku mzde vyplatiť žiadnu finančnú odmenu navyše, ktorá by súvisela s prejdenou vzdialenosťou, rýchlosťou dodávky a/alebo množstvom dopraveného tovaru, ak má platba taký charakter, ktorý by ohrozil bezpečnosť na cestách a/alebo podnietil porušenie a to ani vo forme prémie alebo príplatku ku mzde, ak by sa tým nabádalo na porušovanie tohto nariadenia.[PN 390]

"

7.  V článku 12 sa dopĺňa tento odsek:"

„Za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, môže sa môže vodič odchýliť od článku 8 ods. 2 a po 30-minútovom odpočinku výnimočne odchýliť od článku 8 6 ods. 6 druhého pododseku 1 a 2, aby sa mohol dostať na miesto vhodného ubytovania uvedeného v článku 8 ods. 8a, na ktorom má čerpať denný alebo týždenný odpočinok. Výsledkom takejto odchýlky nesmie byť prekročený denný alebo týždenný čas jazdy ani skrátenie doby denného alebo týždenného odpočinku. Vodič uvedie dôvod tejto odchýlky ručne v záznamovom liste záznamového zariadenia alebo vo výtlačku zo záznamového zariadenia alebo vo svojom rozpise služieb najneskôr pri príchode na miesto vhodného ubytovania do dvoch hodín dostať do prevádzkového centra zamestnávateľa, ktoré je jeho obvyklou základňou a v ktorom sa začína pravidelný týždenný odpočinok vodiča. Vodič uvedie dôvod tejto odchýlky ručne vo výtlačku zo záznamového zariadenia. Za tento čas v trvaní najviac dve hodiny sa poskytne ako náhrada rovnako dlhý čas odpočinku čerpaný vcelku spolu s akýmkoľvek časom odpočinku pred ukončením tretieho týždňa nasledujúceho po predmetnom týždni.“ [PN 391]

"

7a.  V článku 13 ods. 1 sa písmeno d) nahrádza takto:"

d) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb na dodávku zásielok ako súčasť univerzálnej služby poštových zásielok vymedzených v článku 2 ods. 6 smernice 97/67/ES.[PN 392]

"

7b.   V článku 13 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:"

e) vozidlá, ktoré jazdia výlučne na ostrovoch alebo v regiónoch izolovaných od ostatnej časti štátneho územia s rozlohou do najviac 2 300 km2 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom prístupným motorovým vozidlám, ktorý je prístupný motorovým vozidlám a ktoré nehraničia s iným členským štátom;“ [PN 393]

"

7c.  V článku 13 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:"

„pa) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 44 ton, ktoré používa stavebný podnik v okruhu do 100 km od základne podniku, a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;“ [PN 394]

"

8.  V článku 14 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. V naliehavých prípadoch môžu členské štáty za výnimočných okolností udeliť dočasnú výnimku na obdobie nepresahujúce 30 dní, čo musia riadne odôvodniť a bezodkladne oznámiť Komisii.

Tieto informácie sa uverejňujú vo všetkých jazykoch EÚ na verejnej webovom stránke vytvorenej na tento účel, ktorú spravuje Komisia. [PN 395]

"

9.  Článok 15 sa nahrádza takto:"

„Článok 15

Členské štáty zabezpečia, aby sa na vodičov vozidiel uvedených v článku 3 písm. a) vzťahovali vnútroštátne predpisy, ktoré poskytujú primeranú ochranu vzhľadom na povolené časy jazdy a povinné prestávky a odpočinok. Je v záujme pracovných podmienok vodičov, ako aj bezpečnosti cestnej premávky a presadzovania predpisov, aby členské štáty informujú Komisiu o príslušné vnútroštátne predpisy, ktoré sa na takýchto vodičov vzťahujú poskytovali parkovacie plochy a oddychové zóny, v zimnom období bez snehu a ľadu, a to najmä v najvzdialenejších a/alebo okrajových regiónoch Únie.“ [PN 396]

"

9a.  V článku 17 sa vkladá tento odsek:"

„3a. Táto správa obsahuje hodnotenie využívania systémov autonómnej jazdy v členských štátoch a možnosti vodiča zaznamenať časové obdobie, počas ktorého je systém autonómnej jazdy aktivovaný, a v prípade potreby sa k nej pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia vrátane nevyhnutných požiadaviek pre vodiča na zaznamenanie uvedených údajov do inteligentného tachografu.“ [PN 397]

"

10.  V článku 19 sa odsek 1 nahrádza takto:"

„1. Členské štáty stanovia predpisy o sankciách vzťahujúcich sa na porušenie tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 165/2014 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Uvedené sankcie musia byť účinné, a primerané závažnosti porušenia v zmysle prílohy porušení, ako sa uvádza v prílohe III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES(9), odrádzajúce a nediskriminačné. Žiadne porušenie tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 165/2014 nemôže byť predmetom viac ako jednej sankcie alebo konania. Členské štáty informujú Komisiu o uvedených opatreniach a pravidlách sankcií do dňa určeného určeného v druhom pododseku článku 29 o uvedených predpisoch a opatreniach, ako aj o metodike a kritériách posudzovania ich primeranosti na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty bezodkladne oznamujú akékoľvek ich ďalšie zmeny každú ďalšiu zmenu, ktorá sa ich týka. Komisia zodpovedajúcim spôsobom o uvedených predpisoch a opatreniach a o každej ich zmene informuje členské štáty.

Tieto informácie sa uverejňujú vo všetkých jazykoch EÚ na verejnom webovom sídle vytvorenom na tento účel, ktoré spravuje Komisia a ktoré obsahuje podrobné informácie o takýchto sankciách uplatňovaných v členských štátoch. [PN 398]

"

11.  Článok 22 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa nahrádza takto:"

„1. Členské štáty úzko spolupracujú a bez zbytočného odkladu si poskytujú vzájomnú pomoc s cieľom uľahčiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia a jeho efektívne presadzovanie v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 8 smernice 2006/22/ES.“;

"

b)  V odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno c):"

„c) iných konkrétnych informácií vrátane rizikovosti podniku, ktoré môžu mať následky pre dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia.“;

"

c)  Vkladajú sa tieto odseky:"

„3a. Na účely výmeny informácií v rámci tohto nariadenia členské štáty využívajú orgány pre styk s inými príslušnými orgánmi v rámci Spoločenstva určené podľa článku 7 smernice 2006/22/ES.

3b. Vzájomná administratívna spolupráca a pomoc sa poskytuje bezplatne.“

"

12.  V článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:"

„2. V prípadoch uvedených v odseku 1 Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví spoločné postupy vykonávania tohto nariadenia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.“ [PN 399]

"

12a.  Dopĺňa sa táto príloha:"

„Minimálne požiadavky na parkovacie plochy

Časť A: Vybavenie a príslušenstvo

   1) Čisté, funkčné a pravidelne kontrolované toalety so splachovaním:
   pre najviac 10 miest aspoň jeden blok so štyrmi toaletami;
   pre 10 až 25 miest aspoň jeden blok s ôsmimi toaletami;
   pre 25 až 50 miest aspoň dva bloky po 10 toaletách;
   pre 50 až 75 miest aspoň dva bloky po 15 toaletách;
   pre 75 až 125 miest aspoň štyri bloky po 15 toaletách;
   pre viac ako 125 miest aspoň šesť blokov po 15 toaletách.
   2) Čisté, funkčné a pravidelne kontrolované sprchy:
   pre najviac 10 miest aspoň jedna umyváreň s dvoma sprchami;
   pre 25 až 50 miest aspoň dve umyvárne po piatich sprchách;
   pre 50 až 75 miest aspoň dve umyvárne po 10 sprchách;
   pre 75 až 125 miest aspoň štyri umyvárne po 12 sprchách;
   pre viac ako 125 miest aspoň šesť umyvární po 15 sprchách.
   3) dostatočný prístup k pitnej vode;
   4) vhodné zariadenie na varenie, bufet alebo reštaurácia;
   5) obchod s výberom potravín, nápojov atď. na stanovisku alebo v jeho blízkosti;
   6) nádoby na odpad v dostatočnom množstve a s dostatočným objemom;
   7) prístrešok na ochranu pred dažďom alebo slnkom v blízkosti parkovacej plochy;
   8) dostupný pohotovostný plán/krízové riadenie/kontakty pre naliehavé prípady známe personálu;
   9) piknikové stoly s lavicami alebo podobne v primeranom množstve;
   10) vyhradené wi-fi pripojenie;
   11) bezhotovostný rezervačný, platobný a fakturačný systém;
   12) systém zobrazujúci dostupnosť voľných parkovacích miest priamo na mieste a online;
   13) zariadenia sú vhodné pre ženy aj mužov.

Časť B: Bezpečnosť

   1) Spojité oddelenie parkovacej plochy od jej okolia, napríklad oplotením alebo inou ohradou, ktoré zamedzí náhodný i úmyselný nedovolený vstup na parkovaciu plochu alebo je prekážkou pre tento vstup;
   2) prístup na parkovaciu plochu pre nákladné vozidlá majú len jej používatelia a zamestnanci;
   3) nainštalované digitálne zaznamenávanie (aspoň 25 FPS); systém zaznamenáva buď nepretržite alebo na detekciu pohybu;
   4) kamerový systém, ktorý môže sledovať celé oplotenie a zabezpečí, aby sa zreteľne zaznamenala každá aktivita v blízkosti oplotenia alebo na ňom (kamerový systém v režime nahrávania);
   5) dohľad hliadok nad parkoviskom alebo inak;
   6) každý trestný incident sa musí nahlásiť personálu parkovacej plochy pre nákladné vozidlá a polícii; ak je to možné, vozidlo musí ostať stáť a počkať na pokyny polície;
   7) nepretržite osvetlené pruhy pre vozidlá a chodcov;
   8) bezpečnosť chodcov na vyhradených parkovacích plochách;
   9) dohľad nad parkovacou plochou formou vhodných a primeraných bezpečnostných kontrol;
   10) zreteľne uvedené telefónne číslo (čísla) záchranných služieb.“ [PN 400]

"

Článok 2

Nariadenie (EÚ) č. 165/2014 sa mení takto:

-1.  V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:"

1. Týmto nariadením sa ustanovujú povinnosti a požiadavky v súvislosti s konštrukciou, inštaláciou, používaním, skúšaním a kontrolou tachografov používaných v cestnej doprave s cieľom overiť dodržiavanie nariadenia (ES) č. 561/2006, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES(10) a smernice Rady 92/6/EHS(11), nariadenia (ES) č. 1072/2009, smernice Rady 92/106/EHS(12), smernice 96/71/ES a smernice 2014/67/EÚ, pokiaľ ide o vysielanie pracovníkov v cestnej doprave, a smernice, ktorou sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa smernice 96/71/ES a smernice 2014/67/EÚ, pokiaľ ide o vysielanie vodičov v cestnej doprave. [PN 401]

"

-1a.  V článku 2 ods. 2 sa vkladá toto písmeno:"

„ha) „inteligentný tachograf“ je digitálny tachograf, ktorý využíva službu určovania polohy založenú na satelitnom navigačnom systéme, ktorý automaticky určuje jeho polohu v súlade s týmto nariadením;“ [PN 402]

"

-1b.  V článku 3 sa odsek 4 nahrádza takto:"

4. Pätnásť rokov po tom, ako sa od novozaregistrovaných vozidiel začne vyžadovať tachograf, ako sa uvádza v článkoch 8, 9 a 10, sa vozidlá prevádzkované v členskom štáte, v ktorom nie sú evidované, vybavia takýmto tachografom. Najneskôr(13) ... [3 roky po nadobudnutí účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] musia byť inteligentným tachografom vybavené tieto vozidlá:

   a) vozidlá vybavené analógovým tachografom prevádzkované v inom členskom štáte ako členskom štáte ich evidencie;
   b) vozidlá vybavené digitálnym tachografom, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v prílohe IB k nariadeniu Rady (EHS) č. 3821/85 platné do 30. septembra 2011, prevádzkované v inom členskom štáte ako členskom štátom ich evidencie, alebo
   c) vozidlá vybavené digitálnym tachografom, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v prílohe IB k nariadeniu Rady (EHS) č. 3821/85 platné od 1. októbra 2011, prevádzkované v inom členskom štáte ako členskom štáte ich evidencie.“ [PN 403]

"

-1c.  V článku 3 sa vkladá tento odsek:"

„4a. Do ... [4 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] sa vozidlá vybavené digitálnym tachografom v súlade s prílohou IB k nariadeniu Rady (EHS) č. 3821/85 uplatňovanému od 1. októbra 2012, prevádzkované v inom členskom štáte ako členskom štáte ich evidencie, vybavia inteligentným tachografom.“ [PN 404]

"

-1d.  V článku 3 sa vkladá tento odsek:"

„4b. Do ... [5 rokov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] sa vozidlá vybavené inteligentným tachografom v súlade s prílohou IC k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/799(14), prevádzkované v inom členskom štáte ako členskom štáte ich evidencie, vybavia inteligentným tachografom.“ [PN 405]

"

-1e.   V článku 4 ods. 2 sa po tretej zarážke vkladá táto zarážka:"

„– majú dostatočnú pamäťovú kapacitu na uchovávanie všetkých údajov vyžadovaných podľa tohto nariadenia;“ [PN 406]

"

-1f.  V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:"

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa spracúvanie osobných údajov v súvislosti s týmto nariadením vykonávalo výhradne na účely overenia súladu s týmto nariadením a nariadením (ES) č. 561/2006, smernicou 2002/15/ES, smernicou Rady 92/6/EHS, smernicou Rady 92/106/EHS, nariadením (ES) č. 1072/2009, smernicou 96/71/ES a to smernicou 2014/67/EÚ, pokiaľ ide o vysielanie pracovníkov v súlade so smernicami 95 cestnej doprave, a so smernicou, v ktorej sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa smernice 96/4671/ES a smernice 2014/67/EÚ pri vysielaní vodičov v cestnej doprave, a to v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES a pod dozorom orgánu dohľadu členského štátu uvedeného v článku 28 smernice 95/46/ES 51 nariadenia (EÚ) 2016/679. [PN 407]

"

-1g.  V článku 7 ods. 2 sa úvodná časť nahrádza takto:"

2. Členské štáty najmä zabezpečia, aby boli osobné údaje chránené pred iným používaním, ako je používanie na účely, ktoré súvisia výlučne s týmto nariadením a nariadením (ES) č. 561/2006, smernicou 2002/15/ES, smernicou Rady 92/6/EHS, smernicou Rady 92/106/EHS, nariadením (ES) č. 1072/2009, smernicou 96/71/ES a smernicou 2014/67/EÚ, pokiaľ ide o vysielanie pracovníkov v cestnej doprave, a so smernicou, v ktorej sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa smernice 96/71/ES a smernice 2014/67/EÚ pri vysielaní vodičov v cestnej doprave, a to v súlade s odsekom 1, pokiaľ ide o: [PN 408]

"

1.  V článku 8 ods. 1 sa druhá zarážka nahrádza takto:"

„– každé tri hodiny kumulovaného času jazdy a vždy, keď vozidlo prekročí hranicu niektorého členského štátu, [PN 409]

   každý výkon činností nakládky alebo vykládky vozidlom, [PN 410]

"

1a.  V článku 8 ods. 1 sa vkladá tento pododsek:"

„Aby sa uľahčilo overovanie dodržiavania súladu zo strany kontrolných orgánov, inteligentný tachograf zaznamenáva aj to, či bolo vozidlo používané na prepravu tovaru alebo cestujúcich, ako sa vyžaduje v nariadení (ES) č. 561/2006.“ [PN 411]

"

1b.  V článku 8 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Vozidlá zaevidované prvýkrát od ... [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] musia byť vybavené tachografom v súlade s článkom 8 ods. 1 prvým pododsekom druhou zarážkou a v súlade s článkom 8 ods. 1 druhým pododsekom tohto nariadenia.“ [PN 412]

"

1c.  V článku 9 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2. Pätnásť rokov po tom, ako sa od novozaregistrovaných vozidiel začne vyžadovať tachograf, ako sa uvádza v tomto článku a v článkoch 8 a 10, Do ... [jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty vybavia svoje kontrolné orgány zariadením na diaľkovú včasnú detekciu potrebným na komunikáciu údajov uvedenú v tomto článku, a to v primeranom rozsahu a s ohľadom na svoje osobitné požiadavky a stratégie v oblasti presadzovania práva. Dovtedy sa môžu členské štáty rozhodnúť, či svoje kontrolné orgány vybavia takýmto zariadením na diaľkovú včasnú detekciu. [PN 413/rev]

"

1d.  V článku 9 sa odsek 3 nahrádza takto:"

3. Komunikácia uvedená v odseku 1 sa s tachografom nadviaže iba vtedy, keď si ju vyžiada zariadenie kontrolných orgánov. Je zabezpečená, aby sa zaistila integrita údajov a autentifikácia záznamového a kontrolného zariadenia. Prístup k preneseným údajom majú iba kontrolné orgány oprávnené kontrolovať porušovanie nariadenia (ES) č. 561/2006 právnych aktov Únie uvedených v článku 7 ods1 a tohto nariadenia a dielne, pokiaľ je to potrebné na overenie správneho fungovania tachografu. [PN 414]

"

1e.  V článku 11 sa odsek 1 nahrádza takto:"

S cieľom zabezpečiť zosúladenie inteligentných tachografov so zásadami a požiadavkami uvedenými v tomto nariadení Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme podrobné ustanovenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie článkov 8, 9 a 10 s výnimkou akýchkoľvek ustanovení o zaznamenávaní dodatočných údajov tachografom.

Do ... [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia] Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobné pravidlá pre zaznamenávanie každého prekročenia hranice vozidlom podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku druhej zarážky a podľa článku 8 ods. 1 druhého pododseku.

Takéto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 42 ods. 3. [PN 415]

"

1f.  V článku 34 ods. 5 sa bod iv) nahrádza takto:"

iv) pod znakom 20190404-P8_TA(2019)0340_SK-p0000002.png: prestávky alebo odpočinok, odpočinok, ročná dovolenka alebo pracovné voľno zo zdravotných dôvodov; pod znakom „trajekt/vlak“: Navyše k znaku20190404-P8_TA(2019)0340_SK-p0000003.png: čas odpočinku stráveného na trajekte alebo vo vlaku, ako sa vyžaduje v článku 9 nariadenia (ES) č. 561/2006. [PN 416]

"

2.  V článku 34 ods. 7 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„7. Pri príchode na miesto vhodné na zastavenie Ak tachograf nie je schopný automaticky zaznamenať prekročenie hranice, vodič vloží do digitálneho tachografu musí na prvom možnom a dostupnom mieste zastavenia zadať symboly štátov krajín, v ktorých začal sa začal a skončil svoju dennú pracovnú dobu denný pracovný čas, ako aj miesto a čas, keď vodič vozidlom prekročil hranicu. Kód krajiny po prekročení hranice do novej krajiny sa zadá do tachografu pod položkou BEGIN. Členské štáty môžu od vodičov vozidiel vykonávajúcich dopravné činnosti na ich území požadovať, aby doplnili symbol štátu krajiny o podrobnejšie geografické špecifikácie za predpokladu, že dané členské štáty oznámili Komisii uvedené podrobné geografické špecifikácie pred 1. aprílom 1998.“ [PN 417]

"

2a.   V článku 34 sa dopĺňa tento odsek:"

„7a. Vodičom sa poskytuje odborná príprava o tom, ako správne používať tachograf, s cieľom dosiahnuť plné využitie zariadenia. Vodič nesmie znášať náklady na svoju odbornú prípravu, ktorú by mal poskytnúť jeho zamestnávateľ.“ [PN 418]

"

2b.   V článku 34 sa dopĺňa tento odsek:"

„7b. Odbornú prípravu zameranú na správne čítanie a monitorovanie tachografu by mal absolvovať maximálny počet kontrolných orgánov.“ [PN 419]

"

2c.  V článku 36 ods. 1 sa písmeno i) nahrádza takto:"

i) záznamové listy za daný deň a listy použité vodičom v predchádzajúcich 28 56 dňoch; [PN 420]

"

2d.  V článku 36 ods. 1 sa bod iii) nahrádza takto:"

iii) každý ručný záznam a výtlačok vytvorený počas daného dňa a predchádzajúcich 28 56 dní, ako sa to vyžaduje v tomto nariadení a nariadení (ES) č. 561/2006. [PN 421]

"

2e.  V článku 36 ods. 2 sa bod ii) nahrádza takto:"

ii) každý ručný záznam a výtlačok vytvorený počas daného dňa a predchádzajúcich 28 56 dní, ako sa to vyžaduje v tomto nariadení a nariadení (ES) č. 561/2006; [PN 422]

"

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 45.
(2) Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57.
(3)Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 45.
(4)Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(6)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1).
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1).
(9)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35).
(11) Smernica Rady 92/6/EHS z 10. februára 1992 o montáži a používaní zariadení obmedzujúcich rýchlosť pre určité kategórie motorových vozidiel v Spoločenstve (Ú. v. ES L 57, 2.3.1992, s. 27).
(12) Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38).
(13) Ak balík o cestnej doprave nadobudne účinnosť v roku 2019 a vykonávací akt Komisie týkajúci sa inteligentných tachografov vo verzii 2 do roku 2019/2020 (pozri článok 11 nižšie), umožňuje sa postupné dodatočné vybavenie.
(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/799 z 18. marca 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na konštrukciu, skúšanie, montáž, prevádzku a opravu tachografov a ich komponentov (Ú. v. EÚ L 139, 26.5.2016, s. 1).


Prispôsobenie vývoju v odvetví cestnej dopravy ***I
PDF 272kWORD 84k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1071/2009 a nariadenie (ES) č. 1072/2009 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví (COM(2017)0281 – C8-0169/2017 – 2017/0123(COD))
P8_TA(2019)0341A8-0204/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0281),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0169/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. januára 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. februára 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0204/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1071/2009 a nariadenie (ES) č. 1072/2009 s cieľom prispôsobiť ich vývoju v odvetví

P8_TC1-COD(2017)0123


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Zo skúseností s vykonávaním nariadení (ES) č. 1071/2009(6) a (ES) č. 1072/2009(7) vyplynulo, že pravidlá stanovené v uvedených nariadeniach poskytujú priestor na zlepšenie v mnohých ohľadoch.

(2)  Doteraz sa okrem prípadov, keď to stanovujú vnútroštátne právne predpisy, neuplatňujú pravidlá prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony alebo jazdnými súpravami s uvedenou maximálnou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel. Počet takýchto podnikov, ktoré aktívne vykonávajú vnútroštátnu aj medzinárodnú dopravu, narastá. V dôsledku toho sa niektoré členské štáty rozhodli na takéto podniky uplatňovať pravidlá prístupu k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa nariadenia (ES) č. 1071/2009. S cieľom vyhnúť sa prípadným medzerám v záujme zaistenia minimálnej úrovne právnych predpisoch a zaistiť spoločnými pravidlami minimálnu úroveň profesionalizácie odvetvia, v ktorom sa používajú motorové vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou určené na medzinárodnú dopravu, ktorých najväčšia prípustná naložená hmotnosť vrátane hmotnosti prípojných vozidiel je 2,4 až 3,5 tony, spoločnými pravidlami a tým aj zblíženia konkurenčných podmienok zblížiť konkurenčné podmienky medzi všetkými prevádzkovateľmi, požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy by sa malo toto ustanovenie vypustiť, pričom by sa mala stanoviť povinnosť dodržiavať požiadavky na skutočné a stabilné miesto usadenia a zodpovedajúcu finančnú spôsobilosť mali uplatňovať rovnako, pričom sa treba vyhnúť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Keďže toto nariadenie sa vzťahuje len na podniky, ktoré zabezpečujú prepravu tovaru za poplatok alebo úhradu, na podniky, ktoré vykonávajú dopravné činnosti na vlastný účet, sa toto ustanovenie nevzťahuje. [PN 110]

(2a)  Komisia vo svojom posúdení vplyvu odhaduje, že v rokoch 2020 – 2035 dosiahnu úspory pre podniky sumu 2,7 až 5,2 miliardy EUR. [PN 111]

(3)  Členské štáty majú dnes právo podmieniť prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy dodržiavaním ďalších požiadaviek popri nariadení (ES) č. 1071/2009. Naliehavá potreba využiť takúto možnosť sa však nepreukázala, viedla len k rozdielom v takomto prístupe. Preto by sa mala zrušiť.

(4)  Je S cieľom bojovať proti fenoménu tzv. schránkových spoločností a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky na vnútornom trhu sú nevyhnutné zabezpečiť, aby jasnejšie kritéria, intenzívnejšie monitorovanie a presadzovanie práva a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi. Prevádzkovatelia cestnej dopravy usadení v niektorom členskom štáte vykazovali by mali vykazovať skutočnú a permanentnú činnosť v tomto členskom štáte a aby skutočne odtiaľ riadili riadiť svoju podnikateľskú činnosť v oblasti dopravy a vykonávať podstatné činnosti. Z tohto dôvodu a vzhľadom na skúsenosti treba objasniť a posilniť ustanovenia týkajúce sa existencie skutočného a stabilného miesta usadenia a zároveň sa vyhnúť nadmernému administratívnemu zaťaženiu. [PN 112]

(5)  Pokiaľ prístup k povolaniu závisí od bezúhonnosti dotknutého podniku, treba poskytnúť vysvetlenie k otázke osôb, ktorých správanie sa musí zohľadňovať, správnych postupov, ktoré treba dodržiavať, a čakacích lehôt v súvislosti s nápravou, ak vedúci dopravy stratil bezúhonnosť.

(6)  Vzhľadom na ich potenciál značne ovplyvniť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu cestnej nákladnej dopravy by mali byť vážne porušenia daňových predpisov jednotlivých štátov pridané k prvkom, na základe ktorých sa posudzuje bezúhonnosť.

(7)  Vzhľadom na ich potenciál značne ovplyvniť trh cestnej nákladnej dopravy, ako aj sociálnu ochranu pracovníkov by mali byť vážne porušenia predpisov Únie o vysielaní pracovníkov, kabotáži a o práve uplatniteľnom na zmluvné záväzky pridané k prvkom, na základe ktorých sa posudzuje bezúhonnosť. [PN 113]

(8)  Vzhľadom na dôležitosť spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu by sa porušenia predpisov Únie týkajúcich sa tejto otázky mali zohľadniť pri posudzovaní bezúhonnosti vedúcich dopravy a dopravných podnikov. V tejto súvislosti by sa malo objasniť aj posilnenie postavenia Komisie, pokiaľ ide o určenie stupňa závažnosti príslušného porušenia.

(9)  Národné príslušné orgány majú ťažkosti s identifikáciou dokumentov, ktoré môžu dopravné podniky predkladať na preukázanie ich finančnej spôsobilosti, a to najmä ak nie sú k dispozícii overené ročné závierky. Mali by sa objasniť pravidlá preukazovania finančnej spôsobilosti požadovanými dôkazmi.

(10)  Podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou naloženou hmotnosťou od 2,4 do 3,5 tony alebo jazdnými súpravami s uvedenou najväčšou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel a ktoré vykonávajú činnosti medzinárodnej dopravy, by mali mať minimálnu úroveň finančnej spôsobilosti finančnú spôsobilosť, aby sa zabezpečilo, že majú prostriedky na stabilné a dlhodobé vykonávanie činností. Keďže pri týchto príslušných činnostiach ide činnosti vykonávané týmito vozidlami majú vo všeobecnosti o obmedzené rozmery obmedzený rozsah, zodpovedajúce požiadavky by mali byť menej prísne než tie, ktoré sa uplatňujú na prevádzkovateľov využívajúcich vozidlá alebo jazdné súpravy presahujúce uvedené obmedzenie. [PN 114]

(11)  Informácie o prevádzkovateľoch dopravy uvedené vo vnútroštátnych elektronických registroch by mali byť čo najúplnejšie úplné a aktualizované, aby umožnili kompetentným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú príslušné predpisy, mať dostatočný prehľad o prevádzkovateľoch, ktorí sú predmetom vyšetrovania. Najmä informácie o evidenčných číslach vozidiel, ktoré majú prevádzkovatelia k dispozícii, o počte zamestnancov, ktorých najímajú, ich rizikovosti a ich základné finančné informácie rizikovosti by mali umožniť lepšie vnútroštátne a cezhraničné presadzovanie ustanovení nariadení (ES) č. 1071/2009 a (ES) č. 1072/2009, ako aj iných relevantných právnych predpisov Únie. Navyše, aby sa úradníkom orgánov presadzovania práva vrátane osôb vykonávajúcich cestné kontroly poskytol jasný a úplný prehľad o kontrolovaných prevádzkovateľoch dopravy, mali by mať priamy prístup ku všetkým relevantným informáciám, a to v reálnom čase. Vnútroštátne elektronické registre by preto mali byť skutočne interoperabilné a údaje, ktoré sa v nich nachádzajú, by mali byť priamo a v reálnom čase prístupné všetkým úradníkom povereným presadzovaním práva vo všetkých členských štátoch. Preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť pravidlá o vnútroštátnom elektronickom registri. [PN 115]

(12)  Vymedzenie najzávažnejších porušení predpisov v súvislosti s prekročením denného času jazdy podľa prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1071/2009 nezodpovedá existujúcemu príslušnému ustanoveniu v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006(8). Táto nezrovnalosť spôsobuje neistotu a odlišný postup orgánov jednotlivých štátov a sťažuje presadzovanie príslušných pravidiel. Uvedené vymedzenie pojmu by sa preto malo objasniť s cieľom zabezpečiť súlad medzi oboma nariadeniami.

(13)  Pravidlá upravujúce vnútroštátnu dopravu, ktorú v hostiteľskom členskom štáte dočasne vykonávajú dopravcovia, ktorí v ňom nemajú sídlo („kabotáž“), by mali byť zrozumiteľné, jednoduché a ľahko vynútiteľné a zároveň by mala byť vo všeobecnosti zachovaná dosiahnutá úroveň liberalizácie. [PN 116]

(14)  S cieľom vyhnúť sa jazdám na prázdno by mala byť povolená kabotáž v hostiteľskom členskom štáte s výhradou osobitných obmedzení. Na tieto účely a s cieľom uľahčiť kontroly a odstrániť neistotu by sa malo zrušiť obmedzenie počtu kabotážnych prepráv v nadväznosti na medzinárodnú dopravu, pričom by sa mal znížiť počet dní, keď je možné takéto prepravy vykonávať. [PN 117]

(14a)  S cieľom zabrániť systematickému vykonávaniu kabotážnej prepravy, čo by mohlo viesť k vzniku trvalej alebo nepretržitej činnosti, ktorá narúša vnútroštátny trh, by sa mala skrátiť lehota, počas ktorej sa môže kabotážna preprava v hostiteľskom členskom štáte vykonávať. Navyše by dopravcovia nemali mať možnosť vykonať novú kabotážnu prepravu v tom istom hostiteľskom členskom štáte počas určitého obdobia a až dovtedy, kým nevykonajú novú medzinárodnú prepravu z členského štátu, kde je podnik usadený. Týmto ustanovením nie je dotknuté vykonávanie medzinárodnej dopravy. [PN 118]

(15)  Účinné a efektívne presadzovanie pravidiel je nevyhnutným predpokladom spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Na uvoľnenie kapacity v oblasti presadzovania, zníženie zbytočnej administratívnej záťaže dopravcov v medzinárodnej doprave, a najmä MSP, lepšie zacielenie na vysoko rizikových prevádzkovateľov dopravy a odhaľovanie podvodných praktík je potrebná ďalšia digitalizácia nástrojov presadzovania práva. Aby sa prepravné doklady začali používať v bezpapierovej forme, pravidlom by sa malo v budúcnosti stať využívanie elektronických dokladov, najmä elektronického nákladného listu podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (eCMR). Mali by sa objasniť spôsoby, ktorými môžu prevádzkovatelia cestnej dopravy preukázať súlad s pravidlami kabotážnej prepravy. Za takýto spôsob by malo byť uznané používanie a zasielanie elektronických dopravných informácií, čím by sa malo zjednodušiť poskytovanie relevantných dôkazov a ich spracovanie príslušnými orgánmi. Formát použitý na tento účel by mal zabezpečiť spoľahlivosť a hodnovernosť. Vzhľadom na narastajúce používanie efektívnej elektronickej výmeny informácií v odvetviach dopravy a logistiky je dôležité zabezpečiť jednotnosť regulačných rámcov a ustanovení týkajúcich sa zjednodušenia administratívnych postupov. [PN 119]

(15a)  Rýchle zavedenie inteligentných tachografov má mimoriadny význam, pretože umožní orgánom presadzovania práva vykonávať cestné kontroly s cieľom rýchlejšie a efektívnejšie odhaľovať porušovanie právnych predpisov a odchýlky, čo by viedlo k lepšiemu presadzovaniu tohto nariadenia. [PN 120]

(16)  Dopravné podniky sú adresátmi pravidiel o medzinárodnej preprave a ako také znášajú dôsledky akýchkoľvek porušení, ktorých sa dopustia. S cieľom zabrániť zneužívaniu zo strany podnikov, ktoré si zmluvne obstarávajú dopravné služby od prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, by však členské štáty mali stanoviť aj sankcie pre prepravcov, odosielateľov, zasielateľov, dodávateľov a zasielateľov v prípade subdodávateľov, ak vedia, že si vedome objednajú dopravné služby, ktoré si objednali, sú spojené s porušením ustanovení nariadenia (ES) č. 1072/2009. Ak si podniky, ktoré si zmluvne obstarávajú dopravné služby, objednávajú tieto služby od dopravných podnikov s nízkou mierou rizika, ich zodpovednosť by sa mala znížiť. [PN 121]

(16a)   Cieľom navrhovaného Európskeho orgánu práce [...] je podporiť a uľahčiť spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie príslušných právnych predpisov Únie. Pri podpore a uľahčovaní presadzovania tohto nariadenia môže orgán zohrávať dôležitú úlohu pri podpore výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pri podpore členských štátov v budovaní kapacít prostredníctvom výmeny zamestnancov a odbornej prípravy a pri poskytovaní pomoci členským štátom pri organizovaní spoločných kontrol. To by posilnilo vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, zlepšilo účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a pomohlo v boji proti podvodom a zneužívaniu pravidiel. [PN 122]

(16b)   Právne predpisy v oblasti cestnej dopravy by sa mali posilniť, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie a presadzovanie nariadenia ROME I tak, aby pracovné zmluvy zohľadňovali obvyklé miesto výkonu práce zamestnancov. Základné pravidlá nariadenia (ES) č. 1071/2009, ktoré doplňujú nariadenie ROME I a sú s ním priamo spojené, sú určené na boj proti schránkovým spoločnostiam a na zabezpečenie riadnych kritérií zakladania spoločností. Tieto pravidlá sa musia posilniť, aby sa zaistili práva zamestnancov, ktorí dočasne pracujú mimo krajiny, v ktorej obvykle vykonávajú svoju prácu, a zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž medzi dopravnými podnikmi. [PN 123]

(17)  V rozsahu, v akom sa týmto nariadením zavádza určitá miera harmonizácie v niektorých oblastiach, ktoré doposiaľ nie sú na únijnej úrovni harmonizované, najmä pokiaľ ide o dopravu ľahkými úžitkovými vozidlami a postupy presadzovania predpisov, nemožno jeho ciele, ktorými je zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže a zlepšiť presadzovanie predpisov, uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu povahy sledovaných cieľov v spojení s cezhraničným charakterom cestnej dopravy ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

(18)  Na zohľadnenie vývoja na trhu a technického pokroku by sa v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala na Komisiu delegovať právomoc zmeniť prílohy I, II a III k nariadeniu (ES) č. 1071/2009, doplniť uvedené nariadenie vypracovaním zoznamu kategórií, druhov a stupňov závažnosti závažných porušení predpisov, ktoré môžu popri tých, ktoré sú stanovené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1071/2009, viesť k strate bezúhonnosti, a zmeniť prílohy I, II a III k nariadeniu (ES) č. 1072/2009. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(9). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(19)  Nariadenie (ES) č. 1071/2009 a nariadenie (ES) č. 1072/2009 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1071/2009 sa mení takto:

1.  Článok 1 sa mení takto:

a)  odsek 4 sa mení takto:

i)  písmeno a) sa vypúšťa; nahrádza takto:"

„a) podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel nižšou ako 2,4 tony;

   aa) podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel nižšou ako 3,5 tony, ktoré vykonávajú výlučne vnútroštátnu dopravu;“; [PN 124]

"

ii)  písmeno b) sa nahrádza takto:"

„b) podniky, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej dopravy výlučne na neobchodné účely alebo ktorých hlavnou činnosťou nie je povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy.

Akákoľvek bezodplatná cestná preprava, ktorá nevytvára žiadny príjem, ako je napríklad preprava osôb na charitatívne účely alebo výlučne ktorej účelom nie je vytvárať zisk pre vodiča alebo iné osoby, napríklad ak sa služba poskytuje na súkromné charitatívne alebo dobročinné účely, sa považuje za prepravu výlučne na neobchodné účely;“; [PN 125]

"

b)  Dopĺňa sa tento odsek 6:"

„6. Článok 3 ods. 1 písm. b) a d) a články 4, 6, 8, 9, 14, 19 a 21 sa nevzťahujú na podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony.

Členské štáty však môžu:

   a) od týchto podnikov vyžadovať, aby uplatňovali niektoré alebo všetky opatrenia uvedené v prvom pododseku;
   b) pri všetkých alebo niektorých kategóriách činností cestnej dopravy znížiť obmedzenie uvedené v prvom pododseku.“; [PN 126]

"

2.  V článku 3 sa vypúšťa odsek 2;

3.  Článok 5 sa mení takto:

a)  písmeno a) sa nahrádza takto:"

„a) mať primerané priestory zodpovedajúce činnostiam podniku, v ktorých vedie svoju dokumentáciu má prístup k originálom svojej dokumentácie o hlavnej podnikateľskej činnosti, či už v elektronickej, alebo inej forme, najmä svoje obchodné zmluvy, účtovnú dokumentáciu, dokumentáciu k svojim obchodným zmluvám, účtovnej dokumentácii, dokumentácii o personálnom manažmente, pracovné zmluvy, doklady pracovným zmluvám, dokladom o sociálnom zabezpečení, dokladom s údajmi o kabotáži, vyslaní a čase jazdy a odpočinku a všetky ostatné dokumenty k všetkým ostatným dokumentom, ku ktorým musí mať prístup príslušný orgán, aby preveril plnenie podmienok stanovených v tomto nariadení;“; [PN 127]

"

aa)  vkladá sa tento bod:"

„aa) vozidlá uvedené v písmene b) vykonávajú v rámci prepravnej zmluvy aspoň jednu nakládku alebo vykládku tovaru každé štyri týždne v členskom štáte usadenia;“; [PN 128]

"

b)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) skutočne a sústavne vykonávať svoju administratívnu a obchodnú činnosť s náležitým administratívnym vybavením a zariadeniami v priestoroch uvedených v písmene a) nachádzajúcich sa v tomto členskom štáte;“; [PN 129]

"

c)  dopĺňa sa toto písmeno d):"

„d) účinne a nepretržite riadiť dopravné činnosti vykonávané vozidlami uvedenými využívaním vozidiel uvedených v písmene b) s náležitým technickým vybavením nachádzajúcim sa v tomto členskom štáte;“; [PN 130]

"

d)  dopĺňa sa toto písmeno e):"

„e) mať majetok a zamestnávať personál primerane činnosti vykonávanej podnikom.“;

"

da)  dopĺňa sa toto písmeno f):"

„f) mať jasnú súvislosť medzi vykonávanou dopravou a členským štátom usadenia, prevádzkové stredisko a prístup k dostatočným parkovacím miestam pre bežné používanie vozidiel uvedených v písmene b);“; [PN 131]

"

db)  dopĺňa sa toto písmeno g):"

„g) prijímať a zamestnávať vodičov podľa rozhodného práva pre pracovné zmluvy daného členského štátu;“; [PN 132]

"

dc)  vkladá sa toto písmeno h):"

„h) zabezpečiť, že usadenie je miesto, na ktorom alebo z ktorého pracovníci obvykle vykonávajú svoju prácu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008* a/alebo Rímskeho dohovoru.

_______________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).“[PN 133]

"

4.  Článok 6 sa mení takto:

a)  odsek 1 sa mení takto:

i)  druhý pododsek sa nahrádza takto:"

„Pri určovaní, či podnik vyhovel tejto požiadavke, členské štáty posúdia konanie podniku, jeho vedúcich dopravy, výkonných riaditeľov, spoločníkov v prípade verejných obchodných spoločností, ostatných právnych zástupcov a všetkých ostatných príslušných osôb v súlade s rozhodnutím členského štátu. Všetky rozsudky súdu, sankcie alebo porušenia predpisov uvedené v tomto článku zahŕňajú rozsudky súdu, sankcie alebo porušenia predpisov zo strany samotného podniku, jeho vedúcich dopravy, výkonných riaditeľov, spoločníkov v prípade verejných obchodných spoločností, ostatných právnych zástupcov a všetkých ostatných príslušných osôb v súlade s rozhodnutím členského štátu.“;

"

ii)  v treťom pododseku písm. a) sa dopĺňa tento bod vii):"

„vii) daňové právo.“;

"

iii)  v treťom pododseku písm. b) sa dopĺňajú tieto body xi) a, xii) a xiii):"

„xi) vysielanie pracovníkov;

   xii) rozhodné právo pre zmluvné záväzky;
   xiii) kabotáž;“;[PN 134]

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Na účely odseku 1 tretieho pododseku písm. b), ak bol vedúci dopravy alebo dopravný podnik v jednom alebo vo viacerých členských štátoch odsúdený za závažný trestný čin alebo mu bola uložená sankcia za jedno z najzávažnejších porušení predpisov Únie stanovených v prílohe IV, príslušný orgán členského štátu usadenia náležite a včas uskutoční a dokončí správne konanie, ktoré prípadne zahŕňa inšpekciu na mieste v priestoroch dotknutého podniku.

Počas tohto správneho konania majú vedúci dopravy prípadne ostatní právni zástupcovia dopravného podniku právo predložiť svoje tvrdenia a vysvetlenia.

Počas tohto správneho konania príslušný orgán posúdi, či by vzhľadom na osobitné okolnosti strata bezúhonnosti nebola v tomto konkrétnom prípade neprimeraným opatrením. Pri tomto posúdení príslušný orgán zohľadňuje počet závažných porušení vnútroštátnych a únijných predpisov uvedených v odseku 1 treťom pododseku, ako aj počet najzávažnejších porušení predpisov Únie stanovených v prílohe IV, za ktoré boli vedúci dopravy alebo dopravný podnik odsúdení alebo im bola udelená sankcia. Všetky takéto zistenia musia byť riadne odôvodnené a opodstatnené.

Ak príslušný orgán zistí, že strata bezúhonnosti by bola neprimeraná, rozhodne, že dotknutý podnik si naďalej zachováva bezúhonnosť. Dôvody tohto rozhodnutia sa zaznamenajú vo vnútroštátnom registri. Počet takýchto rozhodnutí sa uvedie v správe podľa článku 26 ods. 1.

Ak príslušný orgán posúdi, že strata bezúhonnosti by nebola neprimeraná, odsúdenie alebo sankcia povedú k strate bezúhonnosti;“;

"

c)  vkladá sa tento odsek 2a:"

„2a. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje zoznam kategórií, druhov a stupňov závažnosti závažných porušení pravidiel Únie uvedených v odseku 1 treťom pododseku písm. b), ktoré môžu popri tých, ktoré sú stanovené v prílohe IV, viesť k strate bezúhonnosti. Pri stanovovaní priorít pre kontroly podľa článku 12 ods. 1 členské štáty zohľadnia informácie o týchto porušeniach predpisov vrátane informácií, ktoré im doručia iné členské štáty.

Na tento účel Komisia:

   a) stanoví kategórie a druhy porušení predpisov, ktoré sa vyskytujú najčastejšie;
   b) určí stupeň závažnosti porušení predpisov podľa ich potenciálu spôsobiť riziko usmrtenia alebo vážnej ujmy na zdraví a alebo narušiť hospodársku súťaž na trhu cestnej dopravy vrátane ohrozenia pracovných podmienok pracovníkov v doprave; [PN 135]
   c) stanoví frekvenciu výskytu, po ktorej prekročení sa opakované porušenia predpisov považujú za závažnejšie, s prihliadnutím na počet vodičov, ktorých vedúci dopravy využíva pri dopravných činnostiach, ktoré riadi.“;

"

5.  Článok 7 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„S cieľom splniť požiadavku stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. c) podnik musí byť trvale schopný plniť svoje finančné záväzky v priebehu celého účtovného roku. Podnik musí preukázať na základe ročnej účtovnej závierky, ktorú overil audítor alebo riadne akreditovaná osoba, že každý rok disponuje vlastným kapitálom v celkovej hodnote aspoň 9 000 EUR, ak sa používa iba jedno vozidlo, a 5 000 EUR za každé ďalšie používané vozidlo s prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel vyššou ako 3,5 tony a 900 EUR za každé ďalšie používané vozidlo s prípustnou celkovou hmotnosťou od 2,4 do 3,5 tony vrátane hmotnosti prípojných vozidiel. Podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou od 2,4 do 3,5 tony alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony, vrátane hmotnosti prípojných vozidiel musia na základe ročnej účtovnej závierky overenej audítorom alebo riadne akreditovanou osobou preukázať, že každý rok disponujú vlastným kapitálom v celkovej hodnote aspoň 1 800 EUR, ak sa používa iba jedno vozidlo, a 900 EUR za každé ďalšie používané vozidlo.“; [PN 136]

"

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Odchylne od odseku 1, ak nie je k dispozícii overená ročná závierka, príslušný orgán súhlasí s tým, že podnik preukáže svoju finančnú spôsobilosť osvedčením, akým je napríklad banková záruka, dokladom o zriadení prístupu k úveru v mene podniku, ktorý vydala finančná inštitúcia alebo poistenie vrátane poistenia zodpovednosti za výkon povolania od jednej alebo viacerých bánk alebo iných finančných inštitúcií vrátane poisťovní, alebo iným záväzným dokumentom, ktorým podnik preukáže, že disponuje sumami uvedenými poskytuje spoločné a nerozdielne ručenie za podnik, pokiaľ ide o sumy uvedené v odseku 1 prvom pododseku.“; [PN 137]

"

5a.  V článku 8 sa odsek 5 nahrádza takto:"

„Členské štáty môžu podporiť pravidelnú odbornú prípravu v oblastiach uvedených v prílohe I v časových intervaloch 10 troch rokov s cieľom zabezpečiť, aby osoba alebo osoby uvedené v odseku 1 boli dostatočne oboznámené s vývojom v danom odvetví.“; [PN 138]

"

6.  V článku 8 sa odsek 9 nahrádza takto:"

„9. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I, II a III na účely ich prispôsobenia vývoju trhu a technickému pokroku.“;

"

7.  V článku 11 ods. 4 sa vypúšťa tretí pododsek;

8.  V článku 12 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek; nahrádza takto: "

„Členské štáty vykonajú kontroly minimálne každé tri roky s cieľom overiť, či podniky spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3.“[PN 139]

"

9.  V článku 13 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) lehotu najviac šiestich mesiacov, ak nie je splnená požiadavka finančnej spôsobilosti, na preukázanie, že táto požiadavka je opäť trvalo plnená.“;

"

10.  V článku 14 ods. 1 sa dopĺňa tento druhý pododsek:"

„Príslušný orgán pristúpi k náprave vo vzťahu k vedúcemu dopravy najskôr jeden rok po tom, čo stratil bezúhonnosť.“;

"

10a.   Článok 14 ods. 2 sa nahrádza takto:"

„2. Pokiaľ sa neprijme nápravné opatrenie v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva, osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy vyhláseného za nespôsobilého uvedené v článku 8 ods. 8 už nie je platné v žiadnom členskom štáte. Komisia vypracuje zoznam nápravných opatrení na obnovenie bezúhonnosti.“; [PN 140]

"

11.  Článok 16 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa mení takto:

-ia)  písmeno c) sa nahrádza takto:"

„c) mená vedúcich dopravy určených na splnenie požiadaviek stanovených v článku 3, ktoré sa týkajú bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti, alebo prípadne meno zákonného zástupcu;“; [PN 141]

"

i)  dopĺňajú sa tieto písmená g), h), i) a j):"

„g) evidenčné čísla vozidiel, ktorými podnik disponuje podľa článku 5 písm. b);

   h) počet zamestnancov ľudí zamestnaných v podniku za posledný kalendárny rok; [PN 142]
   i) celkový majetok, záväzky, vlastné imanie a obrat za posledné dva roky;
   j) rizikovosť podniku podľa článku 9 smernice 2006/22/ES.“;

"

ia)  dopĺňa sa toto písmeno ja):"

ja) pracovné zmluvy medzinárodných vodičov za posledných šesť mesiacov; [PN 143]

"

ii)  druhý, tretí a štvrtý pododsek sa nahrádzajú takto:"

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že údaje uvedené v prvom pododseku písm. e) až j) budú uchovávať v samostatných registroch. V takom prípade musia byť príslušné údaje k dispozícii na požiadanie alebo priamo prístupné všetkým príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Vyžadované údaje sa poskytnú do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti. Údaje uvedené v prvom pododseku písm. a) až d) musia byť verejne prístupné v súlade s príslušnými ustanoveniami o ochrane osobných údajov. [PN 144]

V každom prípade majú k K údajom uvedeným v prvom pododseku písm. e) až j) majú prístup iné orgány ako príslušné orgány, len ak im boli riadne udelené právomoci, ktoré sa týkajú dohľadu a ukladania sankcií v odvetví cestnej dopravy, a ich úradníci sú viazaní prísahou alebo iným spôsobom úradne viazaní povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. [PN 145]

Na účely článku 14a nariadenia (ES) č. 1072/2009 sú údaje uvedené v písmene j) na požiadanie k dispozícii prepravcom, zasielateľom, dodávateľom a subdodávateľom.“; [PN 146]

"

b)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Členský štát prijme všetky potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby všetky údaje obsiahnuté vo vnútroštátnom elektronickom registri boli aktualizované a presné.“;

"

ba)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„5. V záujme zvýšenia účinnosti cezhraničného presadzovania práva členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne elektronické registre boli prepojené a interoperabilné v celej Únii prostredníctvom Európskeho registra podnikov cestnej dopravy uvedeného vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/480 tak, aby všetky príslušné orgány na presadzovanie práva a kontrolné orgány všetkých členských štátov mali priamy prístup k údajom uvedeným v odseku 2 a v reálnom čase.“; [PN 147]

"

bb)  odsek 6 sa nahrádza takto:"

„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty s cieľom stanoviť a aktualizovať spoločné pravidlá na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne elektronické registre boli v plnej miere vzájomne prepojené a interoperabilné tak, aby príslušný orgán alebo kontrolný orgán v každom členskom štáte mal priamy prístup do vnútroštátneho elektronického registra každého členského štátu a v reálnom čase, ako sa stanovuje v odseku 5. Takéto spoločné pravidlá zahŕňajú okrem osobitných pravidiel o prístupe k údajom a o zapisovaní a monitorovaní údajov aj pravidlá týkajúce sa formátu vymieňaných údajov, technických postupov elektronickej konzultácie vnútroštátnych elektronických registrov ostatných členských štátov a interoperability týchto registrov.“; [PN 148]

"

c)  odsek 7 sa vypúšťa.

12.  Článok 18 sa nahrádza takto:"

„Článok 18

Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi

1.  Členské štáty určia vnútroštátne kontaktné miesto zodpovedné za výmenu informácií s ostatnými členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto nariadenia. Členské štáty informujú Komisiu o názvoch a adresách ich vnútroštátnych kontaktných miest do 31. decembra 2018. Komisia zostaví zoznam všetkých kontaktných miest Príslušné orgány členských štátov úzko spolupracujú a navzájom si urýchlene poskytujú vzájomnú pomoc a akékoľvek ďalšie relevantné informácie s cieľom uľahčiť vykonávanieodovzdá ho členským štátom. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii akékoľvek zmeny kontaktných miest presadzovanie tohto nariadenia. [PN 149]

1a.   Na účely odseku 1 sa administratívna spolupráca stanovená v tomto článku uskutočňuje prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012*, ktorý umožňuje prevádzkovateľom poskytovať údaje v ich vlastnom jazyku. [PN 150]

2.  Členský štát, ktorému sa doručí oznámenie o závažnom porušení predpisov, ktoré viedlo počas posledných dvoch rokov k odsúdeniu alebo uloženiu sankcie v inom členskom štáte, zaznamená toto porušenie predpisov do svojho vnútroštátneho elektronického registra.

3.  Členské štáty odpovedajú na žiadosti o informácie od všetkých príslušných orgánov ostatných členských štátov a v prípade potreby vykonávajú kontroly, inšpekcie a vyšetrovania, pokiaľ ide o plnenie požiadavky podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zo strany prevádzkovateľov cestnej dopravy so sídlom na ich území. Žiadosti príslušných orgánov členských štátov o poskytnutie informácií musia byť riadne odôvodnené a opodstatnené. Žiadosti preto musia obsahovať spoľahlivé náznaky o možných porušeniach článku 3 ods. 1 písm. a). [PN 151]

4.  Ak členský štát, ktorému je doručená žiadosť, usúdi, že žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, oznámi to žiadajúcemu členskému štátu do desiatich piatich pracovných dní. Žiadajúci členský štát poskytne odôvodnenie žiadosti. Ak to nie je možné, členský štát môže danú žiadosť zamietnuť. [PN 152]

5.  Ak je náročné alebo nemožné vyhovieť žiadosti o informácie alebo vykonať kontroly, inšpekcie alebo vyšetrovanie, dotknutý členský štát o tom s uvedením dôvodov informuje žiadajúci členský štát do desiatich piatich pracovných dní, pričom riadne odôvodní túto náročnosť alebo nemožnosť. Dotknuté členské štáty nadviažu diskusiu navzájom spolupracujú s cieľom nájsť riešenie každého spomenutého problému. V prípade akýchkoľvek pretrvávajúcich problémov v oblasti výmeny informácií alebo trvalého odmietania poskytovať informácie bez náležitého odôvodnenia Komisia po tom, ako bola informovaná, a po porade s príslušnými členskými štátmi môže prijať všetky potrebné opatrenia na nápravu situácie. [PN 153]

6.  V reakcii na žiadosti podľa odseku 3 členské štáty poskytnú požadované informácie a vykonajú potrebné kontroly, inšpekcie a vyšetrovanie v lehote dvadsiatich piatich pätnástich pracovných dní od doručenia žiadosti, ak sa vzájomnou dohodou medzi príslušnými členskými štátmi neodsúhlasí iná lehota, alebo pokiaľ žiadajúci členský štát neinformovali o tom, že žiadosť je nedostatočne zdôvodnená, alebo ani o nemožnosti či problémoch podľa odsekov 4 a 5, a že sa nenašlo riešenie týchto problémov. [PN 154]

7.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie, ktoré dostali v súlade s týmto článkom, boli použité výlučne na účely, na ktoré bola žiadosť podaná.

8.  Vzájomná administratívna spolupráca a pomoc sa poskytuje bezplatne.

9.  Žiadosť o informácie nebráni príslušným orgánom v tom, aby prijali opatrenia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a únijnými právnymi predpismi s cieľom vyšetriť údajné porušenia tohto nariadenia a zabrániť im.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).“;

"

(12a)  Vkladá sa tento článok 18a:"

„Článok 18a

Sprievodné opatrenia

1.  Členské štáty prijímajú sprievodné opatrenia na rozvoj, uľahčenie a podporu výmen medzi úradníkmi zodpovednými za administratívnu spoluprácu a vzájomnú pomoc medzi členskými štátmi, ako aj úradníkmi zodpovednými za monitorovanie dodržiavania uplatniteľných pravidiel tohto nariadenia a ich presadzovania.

2.  Komisia poskytuje technickú a inú podporu v záujme ďalšieho zlepšenia administratívnej spolupráce a zvýšenia vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, a to aj podporovaním výmeny príslušných úradníkov a spoločných programov odbornej prípravy, ako aj rozvoja, uľahčovania a propagovania iniciatív v oblasti najlepších postupov. Bez toho, aby boli dotknuté výsady Európskeho parlamentu a Rady v rozpočtovom postupe, môže Komisia využívať dostupné finančné nástroje na ďalšie posilňovanie budovania kapacít a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi.

3.  Členské štáty zriadia program partnerského preskúmania, do ktorého sa zapoja všetky príslušné orgány presadzovania práva, pričom sa zabezpečí primeraná rotácia skúmajúcich, ako aj skúmaných príslušných orgánov presadzovania práva. Členské štáty oznámia tieto programy Komisii každé dva roky v rámci správy o činnosti príslušných orgánov, ktorá je uvedená v článku 26.“; [PN 155]

"

13.  Článok 24 sa vypúšťa;

14.  Vkladá sa tento článok 24a:"

„Článok 24a

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto (pozmeňujúceho) nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu sa Komisia poradí s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

___________________

* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“.

"

15.  V článku 25 sa vypúšťa odsek 3;

16.  V článku 26 sa dopĺňajú tieto odseky 3, 4 a 5:"

„3. Členské štáty každý rok vypracujú správu o používaní motorových vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel od 2,4 do 3,5 tony alebo jazdných súprav s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony zapojených do medzinárodnej dopravy a usadených na svojom území a odovzdajú ju Komisii najneskôr 30. júna roka nasledujúceho po skončení sledovaného obdobia. Táto správa musí obsahovať: [PN 156]

   a) počet povolení udelených podnikom vykonávajúcim povolanie prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy výlučne motorovými vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel od 2,4 do 3,5 tony alebo jazdnými súpravami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony zapojenými do medzinárodnej prepravy; [PN 157]
   b) počet motorových vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel od 2,4 do 3,5 tony zapojených do medzinárodnej prepravy a zaevidovaných v členskom štáte v každom kalendárnom roku; [PN 158]
   c) celkový počet motorových vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel od 2,4 do 3,5 tony zapojených do medzinárodnej prepravy a zaevidovaných v členskom štáte k 31. decembru každého roka; [PN 159]
   d) odhadovaný podiel motorových vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel od 2,4 do 3,5 tony alebo jazdných súprav s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5, ako aj vozidiel s hmotnosťou menej ako 2,4 tony na celkovom objeme cestnej dopravy všetkými vozidlami v evidencii daného členského štátu, rozdelený na vnútroštátnu, medzinárodnú a kabotážnu dopravu. [PN 160]

4.  Na základe informácií zhromaždených Komisiou podľa odseku 3 a ďalších dôkazov Komisia najneskôr do 31. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vývoji celkového počtu motorových vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 3,5 tony alebo jazdných súprav s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vrátane hmotnosti prípojných vozidiel od 2,4 do 3,5 tony, ktoré vykonávajú činnosti vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej dopravy. Na základe tejto správy prehodnotí, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia. [PN 161]

5.  Členské štáty oznámia každý rok Komisii žiadosti, ktoré podali podľa článku 18 ods. 3 a 4, odpovede, ktoré dostali od ostatných členských štátov a opatrenia, ktoré prijali na základe poskytnutých informácií.“ [PN 162]

"

16a.  Dopĺňa sa tento odsek 5a:"

„5a. Na základe informácií zhromaždených Komisiou podľa odseku 5 a ďalších dôkazov Komisia najneskôr do 31. decembra 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade podrobnú správu o rozsahu administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi, o možných nedostatkoch v tejto oblasti a o prípadných spôsoboch zlepšenia tejto spolupráce. Na základe tejto správy posúdi, či je potrebné navrhnúť ďalšie opatrenia.“; [PN 163]

"

17.  V prílohe IV bode 1 sa písmeno b) nahrádza takto:"

„b) Prekročenie maximálneho denného času jazdy počas denného pracovného času o 50 % alebo viac.“.

"

Článok 2

Nariadenie (ES) č. 1072/2009 sa mení takto:

1.  V článku 1 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Ak je preprava prázdnych kontajnerov alebo paliet predmetom zmluvy o preprave, považuje sa za prepravu tovaru za poplatok alebo úhradu.“;

"

1a.  V článku 1 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: "

„Lehoty uvedené v článku 8 ods. 2 a 2a tohto nariadenia sa vzťahujú aj na dovoz a odvoz tovaru po ceste ako súčasť vnútroštátnej počiatočnej a/alebo vnútroštátnej konečnej etapy jazdy v rámci kombinovanej dopravy, ako sa stanovuje v smernici Rady 92/106/EHS.“; [PN 164]

"

1b.  Článok 1 ods. 2 sa nahrádza takto:"

„2. Ak ide o prepravu z členského štátu do tretej krajiny a naopak, toto nariadenie sa uplatňuje na tú časť jazdy, ktorá sa uskutočnila na území ktoréhokoľvek tranzitného členského štátu. Táto časť tranzitnej jazdy je však z uplatňovania smernice o vysielaní pracovníkov vylúčená. Neuplatňuje sa na tú časť jazdy na území členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje nakládka alebo vykládka, pokiaľ nebola uzavretá záväzná dohoda medzi Spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.“; [PN 165]

"

1c.  V odseku 5 sa písmeno c) nahrádza takto:"

„c) preprava tovaru v motorových vozidlách, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť vrátane hmotnosti prípojných vozidiel je nižšia ako 2,4 tony;“; [PN 166]

"

2.  Článok 2 sa mení takto:

a)  bod 6 sa nahrádza takto:"

„6. „kabotážna preprava“ je vnútroštátna preprava za poplatok alebo úhradu vykonávaná na dočasnom základe v hostiteľskom členskom štáte, ktorá zahŕňa prepravu od vyzdvihnutia tovaru v jednom alebo viacerých miestach nakládky až po dodanie do jedného alebo viacerých miest doručenia, ako sa stanovuje v nákladnom liste;“;

"

aa)  dopĺňa sa toto písmeno: "

„7a. „tranzit“ je jazda naloženým vozidlom cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo tretích krajín, kde miesto odchodu a miesto príchodu nie je v týchto členských štátoch alebo tretích krajinách.“; [PN 167]

"

3.  Článok 4 sa mení takto:

-a)  v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„ba) vykonáva medzinárodnú dopravu vozidlami, ktoré sú vybavené tachografmi podľa článku 3 a kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014*.

__________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1).“; [PN 168]

"

a)  v odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:"

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade článkom 14b s cieľom meniť toto nariadenie na účely prispôsobenia maximálneho obdobia platnosti licencie Spoločenstva vývoju na trhu.“;

"

b)  v odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:"

„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14b prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“;

"

4.  V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14b prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III na účely jej prispôsobenia technickému pokroku.“;

"

5.  Článok 8 sa mení takto:

a)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Dopravcovia uvedení v odseku 1 môžu po dodaní tovaru prepravovaného počas dovozu v rámci medzinárodnej prepravy z iného členského štátu alebo z tretej krajiny do hostiteľského členského štátu uskutočniť s tým istým vozidlom alebo v prípade jazdnej súpravy s motorovým vozidlom toho istého vozidla kabotážne prepravy v hostiteľskom členskom štáte alebo v susediacich členských štátoch. Posledná vykládka počas kabotážnej prepravy sa musí uskutočniť do 5 dní od poslednej vykládky v hostiteľskom členskom štáte počas dovozu v rámci medzinárodnej prepravy podľa platnej zmluvy o preprave.“; [PN 169]

"

aa)  vkladá sa tento odsek:"

„2a. Po uplynutí 3-dňovej lehoty uvedenej v odseku 2 dopravca nesmie tým istým vozidlom alebo v prípade jazdnej súpravy motorovým vozidlom tejto súpravy uskutočniť kabotážnu preprava v tom istom hostiteľskom členskom štáte do 60 hodín po návrate do členského štátu, v ktorom má dopravca sídlo, a kým nevykoná novú medzinárodnú prepravu z členského štátu, v ktorom má podnik sídlo.“; [PN 170]

"

b)  v odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Služby vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy, ktoré vykonáva v hostiteľskom členskom štáte dopravca, ktorý v ňom nie je usadený, sa považujú za služby v súlade s týmto nariadením len vtedy, ak dopravca môže poskytnúť jasný dôkaz o predchádzajúcom dovoze v rámci medzinárodnej prepravy.“;

"

c)  vkladá sa tento odsek 4a:"

„4a. Dôkaz uvedený v odseku 3 sa predloží alebo odovzdá na žiadosť oprávnenej osoby z hostiteľského členského štátu, ktorá vykonáva kontrolu, a to počas cestnej kontroly. Môže byť predložený alebo odovzdaný Členské štáty akceptujú, že dôkaz sa predloží alebo odovzdá elektronicky s použitím upraviteľného štruktúrovaného formátu, ktorý možno priamo použiť na uloženie a počítačové spracovanie, ako je napríklad eCMR elektronický nákladný list podľa Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave eCMR.* Počas cestnej kontroly sa môže vodič obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo inú osobu alebo subjekt, ktoré môžu poskytnúť dôkaz uvedený v odseku 3.“;

_________________

* Elektronický nákladný list podľa ‚Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave (CMR)‘.“; [PN 171]

"

5a.  Do článku 9 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:"

„ea) plat a platenú ročnú dovolenku, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) prvom pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES*.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1).“; [PN 172]

"

6.  V článku 10 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:"

„Komisia preskúma situáciu najmä na základe príslušných údajov a po porade s výborom ustanoveným podľa článku 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014* rozhodne do jedného mesiaca od doručenia žiadosti členského štátu o tom, či sú, alebo nie sú potrebné ochranné opatrenia, a ak sú potrebné, prijme ich.

________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1).“.

"

7.  Vkladá sa tento článok 10a:"

„Článok 10a

Kontroly Inteligentné presadzovanie [PN 173]

1.  Každý členský štát organizuje kontroly tak, aby od 1. januára 2020 skontroloval v každom kalendárnom roku aspoň 2 % všetkých kabotážnych prepráv uskutočnených na jeho S cieľom ďalej presadzovať povinnosti stanovené v tejto kapitole členské štáty zabezpečia, aby sa na ich území. Tento podiel zvýšia od 1. januára 2022 aspoň na 3 %. Výpočet tohto podielu vychádza z údajov Eurostatu o celkovej kabotážnej činnosti v členskom štáte v roku t-2 vyjadrenej v tonokilometroch uplatňovala ucelená vnútroštátna stratégia presadzovania práva. Uvedená stratégia sa zameria na podniky hodnotené podľa článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES* ako vysoko rizikové. [PN 174]

1a.  Každý členský štát zabezpečí, aby kontroly stanovené v článku 2 smernice 2006/22/ES v relevantných prípadoch zahŕňali kontrolu kabotážnej prepravy. [PN 175]

2.  Členské štáty sa zameriavajú na tie podniky, ktoré sú klasifikované ako podniky so zvýšeným rizikom porušovania ustanovení tejto kapitoly, ktoré sa na nich vzťahujú. Na tieto účely členské štáty v rámci systému hodnotenia rizikovosti, ktorý zaviedli podľa článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES* a ktorý rozšírili v súlade s článkom 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009**, považujú riziko takýchto porušení predpisov za samostatné riziko.

2a.  Na účely odseku 2 majú členské štáty prístup k relevantným informáciám a údajom zaznamenávaným, spracúvaným alebo ukladaným inteligentným tachografom uvedeným v kapitole II nariadenia (EÚ) č. 165/2014 a v elektronických prepravných dokumentoch, ako sú elektronické nákladné listy na základe Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (eCMR). [PN 176]

2b.  Členské štáty poskytnú prístup k týmto údajom výlučne príslušným orgánom oprávneným kontrolovať porušovanie právnych aktov uvedených v tomto nariadení. Členské štáty oznámia Komisii kontaktné údaje všetkých príslušných orgánov na svojom území, v prípade ktorých určili, že majú prístup k týmto údajom. Do ... [XXX] Komisia vypracuje zoznam všetkých príslušných orgánov a postúpi ho členským štátom. Členské štáty bezodkladne informujú o každej následnej zmene tohto zoznamu. [PN 177]

2c.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14b prijímať delegované akty s cieľom stanoviť charakteristiky údajov, ku ktorým majú členské štáty prístup, podmienky ich využívania a technické špecifikácie na ich prenos alebo prístup k nim, pričom uvedie najmä:

   a) podrobný zoznam informácií a údajov, ku ktorým príslušné vnútroštátne orgány musia mať prístup, ktoré musia uvádzať aspoň čas a miesto prekročenia hraníc, operácie nakládky a vykládky, evidenčné číslo vozidla a údaje o vodičovi;
   b) prístupové práva príslušných orgánov v prípade potreby rozlíšené podľa druhu príslušných orgánov, druhu prístupu a účelu, na ktorý sa údaje používajú;
   c) technické špecifikácie na prenos údajov alebo na prístup k údajom uvedeným v písmene a), v relevantných prípadoch vrátane maximálneho obdobia uchovávania údajov, rozlíšeného v prípade potreby podľa druhu údajov. [PN 178]

2d.  Žiadne osobné údaje uvedené v tomto článku sa nesmú sprístupňovať ani uchovávať dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré boli tieto údaje zhromaždené alebo na ktoré prebieha ich ďalšie spracovanie. Len čo tieto údaje už nie sú na dané účely potrebné, zničia sa. [PN 179]

3.  Členské štáty aspoň trikrát do roka vykonajú koordinované cestné kontroly kabotážnej prepravy, ktoré možno vykonávať v spojení s kontrolami, ktoré sa vykonávajú v súlade s článkom 5 smernice 2006/22/ES. Takéto kontroly vykonajú súčasne vnútroštátne orgány zodpovedné za presadzovanie predpisov v oblasti cestnej dopravy z dvoch alebo viacerých členských štátov na svojom vlastnom území. Po vykonaní koordinovaných spojených cestných kontrol si národné kontaktné miesta určené v súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009**** členské štáty vymenia informácie o počte a druhu zistených porušení predpisov. [PN 180]

______________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35).

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).“;

"

8.  Vkladajú sa tieto články 14a a 14b:"

„Článok 14a

Zodpovednosť

Členské štáty stanovia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie voči odosielateľom, zasielateľom, dopravcom dodávateľom a skutočným dopravcom subdodávateľom za neplnenie ustanovení kapitol II a III, ak si vedome objednajú vedia alebo by mali náležite vedieť, že dopravné služby, ktoré si objednali, sú spojené s porušeniami tohto nariadenia.

Ak si odosielatelia, zasielatelia, dodávatelia a subdodávatelia objednajú dopravné služby od prepravných podnikov s nízkou mierou rizika, ako sa uvádza v článku 9 smernice 2006/22/ES, nie sú zodpovední za sankcie za porušenia, pokiaľ sa nepreukáže, že mali vedomosť o týchto porušeniach. [PN 181]

Článok 14b

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 a 4 a článku 5 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto (pozmeňujúceho) nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 a 4 a článku 5 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu sa Komisia poradí s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 a 4 a článku 5 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

___________________

* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“;

"

9.  Článok 15 sa vypúšťa;

10.  Článok 17 sa nahrádza takto:"

„Článok 17

Predkladanie správ

1.  Členské štáty oznámia Komisii každoročne najneskôr do 31. januára počet dopravcov, ktorí sú držiteľmi licencií Spoločenstva k 31. decembru predchádzajúceho roku, a počet overených kópií, ktorý zodpovedá počtu vozidiel v prevádzke k tomuto dátumu.

2.  Členské štáty oznámia Komisii každoročne najneskôr do 31. januára počet osvedčení vodičov vydaných v predchádzajúcom kalendárnom roku, ako aj celkový počet osvedčení vodičov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

3.  Členské štáty oznámia Komisii Členské štáty do ... [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predložia Komisii svoje národné stratégie presadzovania práva prijaté podľa článku 10a. Členské štáty informujú Komisiu každoročne najneskôr do 31. januára počet kontrol kabotážnej prepravy o operáciách presadzovania uskutočnených v predchádzajúcom kalendárnom roku podľa článku 10a a v náležitých prípadoch aj o počte vykonaných kontrol. Tieto údaje musia obsahovať počet skontrolovaných vozidiel a počet skontrolovaných tonokilometrov. [PN 182]

3a.  Komisia vypracuje do konca roka 2022 správu o stave trhu cestnej dopravy v Únii. Správa obsahuje analýzu situácie na trhu vrátane hodnotenia účinnosti kontrol a vývoja podmienok zamestnávania v tomto povolaní. [PN 183]

"

Článok 3

Preskúmanie

1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tohto nariadenia, najmä vplyv článku 2, ktorým sa mení článok 8 nariadenia (ES) č. 1072/2009, do [3 roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] a podá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V prípade potreby Komisia k správe pripojí legislatívny návrh.

2.  V nadväznosti na správu uvedenú v odseku 1 Komisia pravidelne vyhodnocuje toto nariadenie a predkladá výsledky hodnotenia Európskemu parlamentu a Rade.

3.  V prípade potreby musia byť k správam uvedeným v odsekoch 1 a 2 pripojené príslušné návrhy.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [xx].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 38.
(2) Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57.
(3)Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 38.
(4)Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(6)Nariadenie (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).
(7)Nariadenie (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72).
(8)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1).
(9)Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


Spoločné pravidlá pre vnútorný trh so zemným plynom ***I
PDF 131kWORD 52k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (COM(2017)0660 – C8-0394/2017 – 2017/0294(COD))
P8_TA(2019)0342A8-0143/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0660),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0394/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. mája 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0143/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom

P8_TC1-COD(2017)0294


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/692.)

(1) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 64.
(2) Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 72.


Európsky námorný a rybársky fond ***I
PDF 526kWORD 171k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (COM(2018)0390 – C8-0270/2018 – 2018/0210(COD))
P8_TA(2019)0343A8-0176/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (COM(2018)0390),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 42, článok 43 ods. 2, článok 91 ods. 1, článok 100 ods. 2, článok 173 ods. 3, článok 175, článok 188, článok 192 ods. 1, článok 194 ods. 2, článok 195 ods. 2 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0270/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. mája 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0176/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o Európskom námornom, rybolovnomrybárskom akvakultúrnom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 [PN 1. Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte]

P8_TC1-COD(2018)0210


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42, článok 43 ods. 2, článok 91 ods. 1, článok 100 ods. 2, článok 173 ods. 3, článok 175, článok 188, článok 192 ods. 1, článok 194 ods. 2, článok 195 ods. 2 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  Je potrebné zriadiť Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF ENRAF“) na obdobie 2021 – 2027. [PN 1. Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte.] Tento fond by sa mal zamerať na cielené poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu Únie na podporu vykonávania spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“), rámcovej smernice o morskej stratégii, námornej politiky Únie a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti správy oceánov. Takéto financovanie je kľúčovým faktorom udržateľného rybolovu a pre udržateľný rybolov vrátane ochrany morských biologických zdrojov, potravinovej bezpečnosti a biotopov, pre udržateľnú akvakultúru, potravinovú bezpečnosť prostredníctvom dodávok morských potravinových produktov, rastu rast udržateľného modrého hospodárstva, prosperitu a zdravých bezpečných hospodársku a sociálnu súdržnosť v rybárskych a akvakultúrnych spoločenstvách a zdravé bezpečné, chránených chránené, čistých čisté a udržateľne spravovaných morí spravované moriaoceány. Podpora z fondu ENRAF by mala prispieť k uspokojeniu potrieb producentov i spotrebiteľov. [PN 276]

(1a)   Európsky parlament zdôrazňuje svoju pozíciu, že v nadväznosti na Parížsku dohodu treba výrazne zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v porovnaní so súčasným viacročným finančným rámcom (ďalej len „VFR“) a dosiahnuť 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027. [PN 4]

(1b)  Európsky parlament 14. marca 2018 a 30. mája 2018 vo svojich uzneseniach o VFR na roky 2021 – 2027 zdôraznil dôležitosť horizontálnych zásad, z ktorých by mal vychádzať viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a všetky súvisiace politiky Únie. Európsky parlament v tejto súvislosti znovu potvrdil svoje stanovisko, že Únia musí dodržať svoj záväzok stáť na čele plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, a vyjadril poľutovanie nad tým, že v návrhoch o VFR chýba na tento účel jednoznačné a viditeľné odhodlanie. Európsky parlament preto vyzval na začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých politík a iniciatív Únie v rámci nasledujúceho VFR. Okrem toho zdôraznil, že Únia bude silnejšia a ambicióznejšia len vtedy, keď bude disponovať väčším objemom finančných prostriedkov. Európsky parlament preto vyzval na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík Únie, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a SRP a politiky súdržnosti, pretože prinášajú hmatateľné výhody pre občanov Únie. [PN 5]

(1c)   Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 zdôraznil sociálno-ekonomický a ekologický význam odvetvia rybárstva, morského prostredia a tzv. modrého hospodárstva a ich príspevok k udržateľnej potravinovej sebestačnosti Únie z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti európskej akvakultúry a rybárstva a zmiernenia vplyvu na životné prostredie. Okrem toho Európsky parlament vyzval, aby sa zachovala konkrétna výška finančných prostriedkov vyčlenených na rybolov v rámci súčasného VFR a aby sa zvýšila výška finančných prostriedkov na námorné záležitosti, pokiaľ sa plánujú nové ciele pre intervencie v modrej ekonomike. [PN 6]

(1d)   Európsky parlament okrem toho vo svojich uzneseniach zo 14. marca a 30. mája 2018 o VFR na roky 2021 – 2027 zdôraznil, že boj proti diskriminácii je absolútne kľúčový pre splnenie záväzkov Únie v prospech inkluzívnej Európy, a preto by sa osobitné finančné záväzky týkajúce sa uplatňovania a začleňovania hľadiska rodovej rovnosti mali v rámci budúceho VFR zahrnúť do všetkých politík a iniciatív Únie. [PN 7]

(1e)   ENRAF by mal prioritne podporovať maloobjemové rybárstvo s cieľom riešiť konkrétne problémy v danom odvetví a mal by poskytovať stimuly pre miestne, udržateľné riadenie dotknutých odvetví rybárstva a rozvoj pobrežných spoločenstiev. [PN 8]

(2)  Ako globálny aktér v oblasti oceánov s najväčšou námornou plochou na svete, ak sa doňho zahrnú najvzdialenejšie regióny a piaty najväčší výrobca zámorské krajiny a územia, sa Únia stala piatym najväčším výrobcom morských potravín na svete má Únia a má veľkú zodpovednosť za ochranu, zachovanie a udržateľné využívanie oceánov a ich zdrojov. Zachovanie morí a oceánov má pre rýchlo rastúcu svetovú populáciu obrovský význam. Pre Úniu predstavuje aj sociálno-ekonomický záujem, pretože udržateľné modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v rámci ekologických limitov, podporuje investície, pracovné miesta a rast, napomáha výskumu a inováciám a prispieva k energetickej bezpečnosti prostredníctvom energie z oceánov. Okrem toho sú bezpečné a chránené moria a oceány nevyhnutné na účinnú hraničnú kontrolu a pre celosvetový boj proti námornej trestnej činnosti, t. j. súvisí aj s riešením otázky bezpečnosti občanov. [PN 277]

(2a)  Udržateľný rybolov a morská a sladkovodná akvakultúra významne prispievajú k potravinovej bezpečnosti Únie, k zachovaniu a tvorbe pracovných miest na vidieku a k ochrane prírodného prostredia, a najmä biodiverzity. Podpora a rozvoj odvetví rybolovu a akvakultúry by mali byť ústredným prvkom budúcej rybárskej politiky Únie. [PN 10]

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) xx/xx [všeobecné nariadenie] („všeobecné nariadenie“)(6) bolo prijaté s cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať implementáciu podpory z fondov v rámci zdieľaného riadenia („fondy“), pričom hlavným zámerom je zjednodušenie plnenia politík jednotným spôsobom. Tieto spoločné ustanovenia sa uplatňujú na časť ENRF ENRAF v rámci zdieľaného riadenia. Fondy sledujú doplnkové ciele a majú rovnaký spôsob riadenia. Preto sa vo všeobecnom nariadení (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] stanovuje súbor spoločných všeobecných cieľov a všeobecných zásad, ako je partnerstvo a viacúrovňové riadenie. Obsahuje aj spoločné prvky strategického plánovania a programovania vrátane ustanovení o partnerskej dohode, ktorá sa má uzavrieť s každým členským štátom, a stanovuje sa ním spoločný prístup, podľa ktorého majú byť fondy orientované na výkonnosť. V súvislosti s týmto prístupom sa v ňom stanovujú základné podmienky, preskúmanie výkonnosti a spôsob monitorovania, podávania správ a hodnotenia. Okrem toho sú stanovené aj spoločné ustanovenia, ktoré sa týkajú pravidiel oprávnenosti, a osobitné ustanovenia sú venované finančným nástrojom, využívaniu programu InvestEU, miestnemu rozvoju vedenému komunitou a finančnému riadeniu. Niektoré ustanovenia týkajúce sa riadenia a kontroly sú spoločné pre všetky fondy. Komplementarita medzi fondmi vrátane ENRF ENRAF a inými programami Únie by sa mala opísať v partnerskej dohode v súlade s nariadením (EÚ) č. [všeobecné nariadenie].

(4)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) xx/xx [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(7) a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu formou grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zahŕňajú aj kontroly zodpovednosti finančných aktérov Pravidlá prijaté na základe článku 322 zmluvy platia aj pre ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie tejto zásady je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania Únie.

(5)  V rámci priameho riadenia by mal ENRF ENRAF rozvíjať synergiu a komplementaritu s inými relevantnými fondmi a programami Únie, ako aj synergie medzi členskými štátmi a regiónmi. Okrem toho by mal umožňovať financovanie vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) xx/xx [nariadenie o programe InvestEU](8). [PN 11]

(6)  Podpora z ENRF ENRAF by sa mala primerane používať na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemala zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Podpora by mala mať jasnú európsku pridanú hodnotu mala prispievať k vyšším príjmom z rybolovu, k podpore pracovných miest s patričnými právami v tomto odvetví, k zaručeným cenám pre výrobcov, k vyššej pridanej hodnote z rybolovu a k podpore rozvoja činností súvisiacich s rybolovom, jednak tých, ktoré mu v produkčnom reťazci predchádzajú, ako aj tých, ktoré po ňom nasledujú. [PN 12]

(7)  Typy financovania a metódy implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich schopnosti dosiahnuť priority stanovené pre akcie a dosiahnuť výsledky s prihliadnutím najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nedodržiavania. Malo by sa zvážiť aj využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ktoré nesúvisia s nákladmi uvedenými v článku 125 ods. 1 nariadenia (EÚ) [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie]. [PN 13]

(8)  Vo viacročnom finančnom rámci VFR, ktorý sa uvádza v nariadení (EÚ) xx/xx(9), sa stanovuje, že rozpočet Únie musí aj naďalej podporovať rybársku a námornú politiku. Rozpočet Pokiaľ ide o ENRF ENRAF by mal v bežných cenách predstavovať 6 140 000 000 EUR. Zdroje z ENRF na obdobie rokov 2014 – 2020, rozpočet ENRF by sa mal zvýšiť aspoň o 10 %. Jeho zdroje by mali byť rozdelené medzi zdieľané, priame a nepriame riadenie. Na podporu v rámci zdieľaného riadenia by sa malo alokovať 5 311 000 000 EUR 87% a na podporu v rámci priameho a nepriameho riadenia by sa malo prideliť 829 000 000 EUR 13%. S cieľom zabezpečiť stabilitu, najmä pokiaľ ide o dosahovanie cieľov SRP, by sa národné alokácie v rámci zdieľaného riadenia v programovom období 2021 – 2027 mali vymedziť na základe akcií ENRF na roky 2014 až 2020. Osobitné sumy by mali byť vyhradené pre najvzdialenejšie regióny, kontrolu, presadzovanie, zber a spracovanie údajov na účely riadenia rybárstva a vedecké účely a na účely ochrany a obnovy morskej a pobrežnej biodiverzity a ekosystémov a znalostí v námornej oblasti, zatiaľ čo sumy vyhradené na trvalé ukončenie a mimoriadne pozastavenie dočasné ukončenie rybolovných činností a na investície do plavidiel by mali byť obmedzené. [PN 14]

(8a)  Pokiaľ ide o význam odvetvia akvakultúry, úroveň finančných prostriedkov Únie pre tento sektor a najmä pre sladkovodnú akvakultúru by sa mala zachovať na úrovni stanovenej na súčasné rozpočtové obdobie. [PN 15]

(9)  Európske námorné odvetvie zamestnáva vyše 5 miliónov ľudí a s obratom takmer 500 miliárd EUR ročne a má potenciál vytvoriť mnoho ďalších pracovných miest. Produkcia globálneho morského hospodárstva sa v súčasnosti odhaduje na 1,3 bilióna EUR a do roku 2030 by sa mohla zdvojnásobiť. Potreba splniť cieľové hodnoty Parížskej dohody, čo sa týka emisií CO2, si vyžaduje, aby sa aspoň 30 % rozpočtu Únie využívalo na opatrenia na boj proti zmene klímy. Takisto je potrebné zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov a znížiť environmentálnu stopu modrého hospodárstva , ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov a ktoré bolo a naďalej by malo byť hnacím motorom inovácie v iných odvetviach (vybavenie lodí, stavba lodí, pozorovanie morí, bagrovanie, ochrana pobreží a námorná výstavba). Zdrojom investícií do námorného hospodárstva sú štrukturálne fondy Únie, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a ENRF. Na financovanie rastúceho potenciálu tohto odvetvia by sa musia mohli využiť nové investičné nástroje ako InvestEU. [PN 16]

(9a)   Investície do modrého hospodárstva by sa mali opierať o najlepšie dostupné vedecké odporúčania s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na životné prostredie, ktoré ohrozujú dlhodobú udržateľnosť. Ak neexistujú žiadne vhodné informácie alebo odborné znalosti na hodnotenie vplyvu investícií na životné prostredie, je vhodné, aby verejný aj súkromný sektor zaujali prístup predbežnej opatrnosti, keďže môže dôjsť k vykonávaniu činností s potenciálne škodlivými účinkami. [PN 17]

(10)  ENRF ENRAF by mal byť založený na štyroch piatich prioritách: podpora udržateľného rybolovu a vrátane ochrany morských biologických zdrojov; podporovanie udržateľnej akvakultúry; prispievanie k potravinovej bezpečnosti v Únii prostredníctvom konkurencieschopnej konkurencieschopného udržateľnej udržateľného trhu s produktami rybolovu a akvakultúry a trhov spracovateľských odvetví; umožnenie rastu udržateľného modrého hospodárstva so zohľadnením kapacít ekologickej zaťažiteľnosti a podpora prosperujúcich prosperita a hospodárskej a sociálnej súdržnosti v pobrežných komunít a vnútrozemských komunitách; posilnenie medzinárodnej správy oceánov a umožnenie bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov. Tieto priority by sa mali sledovať prostredníctvom zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia. [PN 18]

(10a)  Priority by sa mohli špecifikovať s konkrétnymi cieľmi Únie, aby sa zabezpečila väčšia zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o to, na čo sa fond môže použiť, a aby sa zvýšila efektívnosť fondu. [PN 19]

(11)  ENRF ENRAF po roku 2020 by sa mal zakladať na zjednodušenej štruktúre bez toho, aby sa vopred príliš normatívne vymedzovali opatrenia a podrobné pravidlá oprávnenosti na úrovni Únie. Namiesto toho by sa v rámci každej priority mali opísať všeobecné oblasti podpory. Členské štáty by preto mali vypracovať svoj program, v ktorom uvedú najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie priorít. Podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] by sa mohli podporovať rôzne opatrenia určené členskými štátmi v rámci daných programov, pokiaľ sa vzťahujú na oblasti podpory priority vymedzené v tomto nariadení. Je však potrebné stanoviť zoznam neoprávnených operácií, aby sa predišlo škodlivým vplyvom na ochranu rybolovných zdrojov, napríklad všeobecný zákaz investícií zvyšujúcich rybolovnú kapacitu s istými riadne opodstatnenými odchýlkami. Okrem toho by investície a kompenzácie pre flotily mali byť prísne podmienené ich súladom s cieľmi ochrany SRP. [PN 20]

(12)  V Agende 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj sa ochrana a udržateľné využívanie oceánov identifikovali ako jeden zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (cieľ č. 14). Únia sa plne zasadzuje za dosiahnutie a vykonávanie tohto cieľa. V tejto súvislosti sa zaviazala podporovať udržateľné modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov a ktoré je v súlade s námorným priestorovým plánovaním, ochranou ekosystémovým prístupom k námornému priestorovému plánovaniu, najmä so zreteľom na citlivosť druhov a biotopov voči ľudským činnostiam na mori, ochrane biologických zdrojov a dosiahnutím dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu, zakázať určité formy dotácií v odvetví rybárstva, ktoré spôsobujú nadmernú kapacitu a nadmerný rybolov, zrušiť dotácie, ktoré prispievajú k nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a upustiť od zavedenia nových dotácií tohto druhu. Tento výsledok by mal vyplynúť z rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie o dotáciách v odvetví rybárstva. V rámci rokovaní Svetovej obchodnej organizácie na Svetovom summite o udržateľnom rozvoji v roku 2002 a na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 (Rio + 20), sa Únia okrem toho zaviazala odstrániť dotácie, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite flotíl a prekračovaniu rybolovných kvót. Udržateľné rybné hospodárstvo Únie a odvetvia morskej a sladkovodnej akvakultúry významne prispievajú k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. [PN 21]

(12a)   ENRAF by mal takisto prispievať k ďalším cieľom trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov. V tomto nariadení sa zohľadňujú najmä tieto ciele:

   Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Odstrániť chudobu; ENRAF bude prispievať k zlepšovaniu životných podmienok najzraniteľnejších pobrežných komunít, najmä komunít závislých od rybolovného zdroja ohrozeného nadmerným rybolovom, globálnymi zmenami a environmentálnymi problémami.
   Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí; ENRAF bude prispievať k boju proti znečisťovaniu pobrežných vôd, ktoré je zodpovedné za endemické choroby, a k zabezpečovaniu dobrej kvality potravín z rybolovu a akvakultúry.
   Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia: ENRAF podporí rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov prostredníctvom financovania modrého hospodárstva spoločne s finančnými prostriedkami pre Horizont Európa a zabezpečí, aby bol tento rozvoj vhodný na ochranu morského prostredia a zachovanie rybolovných zdrojov.
   Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast: ENRAF bude spolu s ESF prispievať k rozvoju modrého hospodárstva ako faktora hospodárskeho rastu. Takisto zabezpečí, aby bol hospodársky rast zdrojom dôstojných pracovných miest pre pobrežné komunity. ENRAF navyše prispeje k zlepšeniu pracovných podmienok pre rybárov.
   Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba: ENRAF prispeje k rozvoju zodpovedného využívania prírodných zdrojov a k obmedzeniu prírodných zdrojov a plytvania energiou.
   Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy: ENRAF poskytne usmernenia týkajúce sa jeho rozpočtu na boj proti zmene klímy.[PN 22]

(13)  Vzhľadom na význam riešenia otázky zmeny klímy v súlade so záväzkami, ktoré Únia prijala s cieľom uplatňovať Parížsku dohodu a realizovať ciele Organizácie spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by toto nariadenie malo prispieť k akciám zameraným na boj proti zmene klímy a dosiahnutiu celkovej cieľovej hodnoty rozpočtových výdavkov Únie na podporu cieľov v oblasti klímy (25 30 %). Očakáva sa, že 30 % celkového finančného krytia opatrenia v rámci tohto nariadenia umožnia, aby ENRF ENRAF sa použije na ciele prispel k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy, avšak bez toho, aby bolo dotknuté financovanie SRP, ktoré je nutné pozitívne prehodnotiť. Relevantné akcie vrátane projektov zameraných na ochranu a obnovu dna porasteného morskou trávou a pobrežných močarísk, ktoré sú významnými lokalitami záchytu uhlíka, sa identifikujú počas prípravy a implementácie ENRF ENRAF a prehodnotia sa v rámci relevantných procesov hodnotenia a preskúmania. [PN 23]

(14)  Z ENRF ENRAF by sa malo mal prispievať aj k dosiahnutiu environmentálnych cieľov Únie v rámci SRP a rámcovej smernice o morskej stratégii a zároveň náležite prihliadať na sociálnu súdržnosť a mal by sa riadiť európskou environmentálnou politikou vrátane noriem kvality vody, ktoré zaručujú takú kvalitu morského prostredia, ktorá umožní zlepšenie vyhliadok pre rybolov. Tento príspevok by sa mal sledovať pomocou environmentálnych ukazovateľov Únie a mal by sa pravidelne nahlasovať v rámci hodnotenia a výročnej správy o výkonnosti. [PN 24]

(15)  V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 („nariadenie o SRP“)(10) by finančná pomoc Únie v rámci ENRF ENRAF mala byť podmienená plnohodnotným dodržiavaním pravidiel SRP a príslušného environmentálneho práva EÚ. Finančná pomoc Únie by sa mala poskytovať len tým subjektom a tým členským štátom, ktoré v plnej miere dodržiavajú svoje príslušné právne povinnosti. Žiadosti od príjemcov, ktoré nie sú v súlade s platnými pravidlami SRP, by nemali byť prípustné. [PN 25]

(16)  S cieľom riešiť osobitné podmienky SRP uvedené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 a prispieť k plnému dodržiavaniu pravidiel SRP by sa mali prijať dodatočné ustanovenia týkajúce sa pravidiel prerušenia, pozastavenia a finančných opráv uvedené v nariadení (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. Ak členský štát alebo príjemca nedodrží svoje záväzky vyplývajúce zo SRP alebo ak má Komisia dôkaz, z ktorého vyplýva ktorý preukazuje takéto nedodržanie, Komisia by mala mať možnosť preventívne dočasne prerušiť platobné lehoty. Okrem možnosti prerušenia platobnej lehoty a s cieľom vyhnúť sa zjavnému riziku vyplatenia neoprávnených výdavkov by Komisia mala mať v prípadoch závažného nedodržiavania pravidiel SRP zo strany členského štátu možnosť pozastaviť platby a uložiť finančné opravy. [PN 26]

(17)  V uplynulých rokoch zaznamenala SRP dobré výsledky z hľadiska obnovenia sa podnikli kroky zamerané na obnovenie zdravej úrovne populácií rýb, zvýšenia zvýšenie ziskovosti odvetvia rybolovu v Únii a ochrany morských ekosystémov. Stále však pretrvávajú závažné výzvy na plnohodnotné dosiahnutie sociálno-ekonomických cieľov SRP a environmentálnych cieľov SRP vrátane právnej povinnosti obnoviť a zachovať všetky populácie rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. To si vyžaduje trvalú podporu po roku 2020, najmä v morských oblastiach, kde je pokrok pomalší, predovšetkým v najviac izolovaných oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny. [PN 27]

(17a)  V článku 13 ZFEÚ sa stanovuje, že pri formulovaní a vykonávaní politiky Únie v oblasti rybného hospodárstva, berie Únia a členské štáty maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí, pričom rešpektujú zákonné a správne ustanovenia a zvyky členských štátov týkajúce sa najmä náboženských rituálov, kultúrnych tradícií a regionálneho dedičstva. [PN 2]

(18)  Rybolov má rozhodujúci význam pri zachovaní živobytia a kultúrneho dedičstva mnohých pobrežných a ostrovných komunít v Únii, najmä tam, kde zohráva dôležitú úlohu maloobjemový pobrežný rybolov ako napríklad v najvzdialenejších regiónoch. Keďže priemerný vek v rámci mnohých rybárskych komunít je viac ako 50 rokov, generačná obnova a diverzifikácia činností stále predstavujú výzvu. Je preto nevyhnutné, aby ENRAF podporoval príťažlivosť odvetvia rybolovu tým, že sa zabezpečí odborná príprava a prístup mladých ľudí k povolaniam v oblasti rybolovu. [PN 28]

(18a)  K dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky prispieva vykonávanie mechanizmov spoločného riadenia v oblasti profesionálnej a rekreačnej rybolovnej činnosti a akvakultúry s priamou účasťou zainteresovaných strán, ako je administratíva, odvetvie rybolovu a akvakultúry, vedecká obec a občianska spoločnosť, ktorých funkčnosť sa zakladá na spravodlivom rozdelení zodpovedností v rozhodovacom procese a na flexibilnom riadení založenom na znalostiach, informáciách a bezprostrednosti. ENRAF by mal podporovať vykonávanie týchto mechanizmov na miestnej úrovni. [PN 29]

(19)  ENRF ENRAF by sa mal zamerať na dosahovanie prispievať k dosahovaniu cieľov SRP v environmentálnej, hospodárskej a sociálnej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti, ktoré sú stanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Takouto podporou by sa malo zabezpečiť, aby boli rybolovné činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos čo prispeje k dosiahnutiu hospodárskeho a sociálneho prínosu a prínos prínosu v oblasti zamestnanosti a prispieť, ako aj k dostupnosti dodávok zdravých potravín a zároveň zabezpečí spravodlivé pracovné podmienky. V tejto súvislosti by sa mal osobitne uznať a podporiť rybolov závisiaci od malých pobrežných ostrovov s cieľom zaistiť jeho životaschopnosť a prosperitu. [PN 30]

(20)  Prvoradým cieľom podpory Podpora z ENRF ENRAF by malo byť dosiahnuť mala prispievať ku včasnému plneniu právnej povinnosti obnoviť a zachovať udržateľný rybolov na základe maximálneho udržateľného výnosu (MSY) všetky populácie rýb nad úrovňami biomasy, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, a znížiť k tomu, aby sa na minimum znížili (a tam, kde je to možné, úplne odstránili) negatívne účinky neudržateľných a škodlivých rybolovných činností na morské ekosystémy. Táto podpora by sa mala vzťahovať aj na inovácie a investície do rybolovných postupov a techník, ktoré sú šetrné, odolné voči zmene klímy a nízkouhlíkové. Táto podpora by sa mala vzťahovať aj na inovácie a investície do rybolovných postupov a techník, ako aj techník zameraných na selektívny rybolov. [PN 31]

(21)  Povinnosť vylodiť úlovky je právnou povinnosťou a jednou z hlavných výziev SRP. Prináša so sebou značné skoncovanie s environmentálne neprijateľnou praxou vyhadzovania úlovkov, ako aj významné a zásadné zmeny v rybolovných postupoch v rámci odvetvia, ktoré sú miestami spojené so značnými finančnými nákladmi. Malo Členské štáty by byť teda možné podporovať z ENRF inovácie preto mali ENRF využívať na podporu inováciíinvestície investícií, ktoré prispievajú k plnohodnotnému a včasnému vykonávaniu povinnosti vylodiť úlovky, s vyššou intenzitou pomoci ako, než aká sa uplatňuje na iné operácie (investície do selektívneho rybárskeho výstroja, ako aj do uplatňovania opatrení v oblasti časovej a priestorovej selektívnosti, investície na zlepšenie prístavných infraštruktúr a na obchodovanie s nechcenými úlovkami). Okrem toho by mal poskytnúť maximálnu intenzitu pomoci vo výške 100 % pri navrhovaní, vývoji, monitorovaní, hodnotení a riadení transparentných systémov výmeny rybolovných možností medzi členskými štátmi („výmena kvót“) s cieľom zmierniť účinok „blokačných druhov“ spôsobený povinnosťou vylodenia. [PN 279]

(21a)   Povinnosť vylodiť úlovky by sa mala monitorovať rovnako v celom spektre, od malých po veľké rybárske plavidlá, v každom členskom štáte. [PN 33]

(22)  Z ENRF ENRAF by malo byť možné podporovať inovácie a investície do rybárskych plavidiel s cieľom zlepšiť zdravotné, bezpečnostné a pracovné podmienky, ochranu životného prostredia, energetickú účinnosť, dobré životné podmienky zvierat a kvalitu úlovkov, ako aj podporovať osobitné záležitosti v oblasti zdravotnej starostlivosti. Takáto podpora by však nemala viesť k zvýšeniu riziku zvýšenia rybolovnej kapacity alebo schopnosti nájsť ryby a nemala by sa udeľovať iba na splnenie požiadaviek, ktoré sú povinné podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov. V rámci štruktúry bez normatívnych opatrení by rozhodnutie o vymedzení presných pravidiel oprávnenosti týchto investícií a tejto podpory malo byť na členských štátoch. Pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť a pracovné podmienky na palube rybárskych plavidiel, mala by sa povoliť vyššia intenzita pomoci ako v prípade iných operácií. [PN 34]

(23)  Kontrola rybolovu je pre vykonávanie SRP mimoriadne dôležitá. Preto by sa v rámci zdieľaného riadenia mal z ENRF ENRAF podporovať rozvoj a vykonávanie systému Únie na kontrolu rybárstva v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 („nariadenie o kontrole“)(11). Niektoré povinnosti, ktoré predpokladá revízia nariadenia o kontrole, odôvodňujú osobitnú podporu z ENRF ENRAF, t. j. povinné systémy sledovania plavidiel a systémy elektronického nahlasovania v prípade rybárskych plavidiel vykonávajúcich maloobjemový pobrežný rybolov, povinné diaľkové elektronické monitorovacie systémy a povinné nepretržité meranie a zaznamenávanie výkonu pohonného motora. Okrem toho by sa investície členských štátov do kontrolných aktív mohli použiť aj na účely námorného dozoru a spolupráce v oblasti pobrežných stráží.

(24)  Úspech SRP závisí od dostupnosti vedeckých odporúčaní týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva, a teda aj od dostupnosti údajov o rybolove. Vzhľadom na výzvy a náklady na získanie spoľahlivých a úplných údajov je potrebné podporiť opatrenia členských štátov na zber, spracúvaniespracovanie výmenu údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 („rámcové nariadenie o zbere údajov“)(12) a na prispievanie k najlepším dostupným vedeckým odporúčaniam. Daná podpora by mala umožniť synergiu so zberom, spracúvaním a spracovaním výmenou ostatných typov údajov o mori vrátane údajov o rekreačnom rybolove. [PN 35]

(25)  Z EFNR by sa malo podporovať účinné vykonávanie a riadenie SRP založené na poznatkoch v rámci priameho aj nepriameho riadenia prostredníctvom poskytovania vedeckých odporúčaní, vývoj a realizáciu systému Únie na kontrolu rybárstva, prácu poradných rád a dobrovoľné príspevky medzinárodným organizáciám, ako aj lepší záväzok Únie k medzinárodnej správe oceánov. [PN 36]

(26)  Vzhľadom na výzvy súvisiace s dosiahnutím cieľov ochrany SRP by malo byť možné podporovať z ENRF ENRAF akcie na riadenie rybárstva a rybárskych flotíl. V tejto súvislosti je niekedy ešte stále potrebná podpora na prispôsobenie flotily, pokiaľ ide o určité segmenty flotily a morské oblasti. Takáto podpora by mala byť jednoznačne zameraná na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ako aj na dosiahnutie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a dostupnými rybolovnými možnosťami. Preto by malo byť možné podporovať z ENRF ENRAF trvalé ukončenie rybolovných činností v tých segmentoch flotily, v ktorých kapacita rybolovu nie je v rovnováhe s dostupnými možnosťami rybolovu. Takáto podpora by mala byť nástrojom akčných plánov na prispôsobenie segmentov flotily so zistenou nadmernou štrukturálnou kapacitou v zmysle článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a mala by sa implementovať buď likvidáciou rybárskeho plavidla, alebo jeho vyradením z prevádzky a dodatočným vybavením na iné činnosti. Ak by dodatočné vybavenie viedlo k zvýšeniu tlaku rekreačného rybárstva na morské ekosystémy, podpora by sa mala poskytnúť len vtedy, ak je v súlade so SRP a cieľmi stanovenými v relevantných viacročných plánoch. Aby sa zabezpečil súlad adaptácie štruktúry flotily s cieľmi ochrany, podpora trvalého ukončenia rybolovných činností by mala byť výhradne podmienená dosahovaním výsledkov a spojená s ich dosahovaním. Mala by sa preto implementovať iba financovaním, ktoré nesúvisí s nákladmi stanovenými v nariadení (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. V rámci tohto mechanizmu by Komisia nemala refundovať platby členským štátom na trvalé ukončenie rybolovných činností na základe skutočných vzniknutých nákladov, ale na základe plnenia podmienok a dosahovania výsledkov. Na tento účel by Komisia mala v delegovanom akte stanoviť podmienky, ktoré by sa vzťahovali na dosiahnutie cieľov ochrany SRP. [PN 37]

(26a)   Na vytvorenie udržateľného a environmentálne ohľaduplného rybolovu, ktorý bude vyvíjať menší tlak na rybolovné zdroje, by ENRAF mal podporovať modernizáciu plavidiel s cieľom usilovať sa o jednotky, ktoré využívajú menej energie, a to i pokiaľ ide o nevyvážené segmenty, buď prostredníctvom dotácií, alebo prostredníctvom finančných nástrojov. Cieľom ENRAF by malo takisto byť poskytovanie pomoci mladým rybárom pri nadobúdaní pracovného nástroja vrátane plavidiel s dĺžkou nad 12 m, s výnimkou nevyvážených segmentov. [PN 38]

(26b)   Keďže rybárske prístavy, vyloďovacie miesta, prístrešky a aukčné siene zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvality vylodených produktov, ako aj bezpečnostných a pracovných podmienok, ENRAF by mal prioritne podporovať modernizáciu prístavných infraštruktúr, aby sa najmä pri uvádzaní produktov rybolovu na trh optimalizovala pridaná hodnota vylodených produktov. [PN 39]

(27)  Vzhľadom na vysokú úroveň nepredvídateľnosti rybolovných činností môžu mimoriadne okolnosti môže dočasné pozastavenie spôsobiť rybárom značné hospodárske straty. S cieľom zmierniť tieto dôsledky by malo byť možné podporovať z ENRF ENRAF kompenzáciu za mimoriadne dočasné pozastavenie rybolovných činností spôsobené vykonávaním určitých ochranných opatrení, (t. j. viacročných plánov, cieľov ochrany a udržateľného využívania populácií, opatrení na prispôsobenie rybolovnej kapacity rybárskych plavidiel dostupným rybolovným možnostiam a technickým opatreniam), vykonávaním núdzových opatrení (napr. zákaz rybolovu v oblasti), prerušením uplatňovania alebo neobnovením dohody o partnerstve v odvetví rybárstva z dôvodov vyššej moci, prírodnou katastrofou alebo environmentálnou nehodou vrátane uzavretia oblasti rybolovu zo zdravotných dôvodov alebo abnormálnej úmrtnosti rybolovných zdrojov, nehôd na mori počas rybárskych činností a nepriaznivých klimatických udalostí. Podpora by sa mala poskytnúť len vtedy, ak má daná situácia pre rybárov vážne dôsledky, t. j. ak sa obchodné činnosti príslušného plavidla pozastavia najmenej počas 90 po sebe nasledujúcich dní a ak hospodárske straty vyplývajúce z prerušenia predstavujú viac ako 30 % priemerného ročného obratu príslušného podniku 120 po sebe nasledujúcich dní v rámci stanoveného časového obdobia posledných dvoch rokoch. V podmienkach poskytovania takejto podpory by mali byť zohľadnené špecifiká rybolovu úhorov. [PN 40]

(27a)  V prípade krízy na trhoch s produktami rybolovu a akvakultúry, prírodných katastrof alebo environmentálnych nehôd by malo byť pre výrobcov v odvetví akvakultúry a sladkovodnej akvakultúry možné získať podporu z ENRAF. [PN 41]

(27b)  S cieľom prispieť k pozitívnemu rozvoju vodných zdrojov a zachovaniu rybolovu mimo obdobia uzavretia rybolovu by malo byť možné podporovať z ENRAF biologické obdobia vždy, keď sú tieto obdobia, ku ktorým dochádza v určitých kľúčových etapách životného cyklu druhu, potrebné na udržateľné využívanie rybolovných zdrojov. [PN 306]

(27c)  Európsky parlament zdôrazňuje naliehavosť podpory vytvorenia fondu na kompenzáciu miezd, z ktorého sa pokryjú obdobia zákazu rybolovu, a žiada, aby sa tieto obdobia považovali za skutočný pracovný čas na účely dôchodkových a ďalších práv v oblasti sociálneho zabezpečenia. Európsky parlament sa takisto zasadzuje za vytvorenie minimálnej mzdy v súlade s miestnymi postupmi, kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi dohodami. [PN 307]

(28)  Maloobjemový pobrežný rybolov vykonávajú rybárske plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečný rybársky výstroj. Toto odvetvie predstavuje takmer 75 % všetkých rybárskych plavidiel registrovaných v Únii a takmer polovicu všetkých zamestnancov v odvetví rybolovu. Prevádzkovatelia z odvetvia malooobjemového pobrežného rybolovu sú obzvlášť závislí od zdravých populácií rýb, ktoré predstavujú hlavný zdroj ich príjmu. ENRF ENRAF by im preto mal poskytnúť preferenčné zaobchádzanie prostredníctvom 100% miery intenzity pomoci, a to aj na operácie súvisiace s kontrolou a presadzovaním, s cieľom podporiť udržateľné rybolovné postupy v súlade s cieľmi SRP. Okrem toho by určité oblasti podpory mali byť vyhradené pre maloobjemový rybolov v segmente flotily, v ktorom je aby sa zabezpečilo, že rybolovná kapacita je v rovnováhe s dostupnými rybolovnými možnosťami, t. j. podpora na získanie použitého, renováciu alebo reklasifikáciu plavidla a na výmenu alebo modernizáciu motora, ako aj pre mladých rybárov. Okrem toho by členské štáty mali do svojho programu zahrnúť akčný plán pre maloobjemový pobrežný rybolov, ktorý by sa mal monitorovať na základe ukazovateľov, pre ktoré by sa mali stanoviť čiastkové ciele a cieľové hodnoty. [PN 42 a 308]

(29)  Najvzdialenejšie regióny, uvedené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“(13), čelia osobitným výzvam súvisiacim s ich odľahlosťou, topografickými a klimatickými podmienkami v zmysle článku 349 zmluvy a okrem toho majú osobitné prednosti, na základe ktorých sa môže rozvíjať udržateľné modré hospodárstvo. Preto by sa v prípade každého najvzdialenejšieho regiónu mal k programu dotknutých členských štátov priložiť akčný plán pre udržateľný rozvoj modrého hospodárstva vrátane udržateľného rybárstva a akvakultúry a mala by sa vyčleniť finančná alokácia na podporu vykonávania týchto akčných plánov. Malo byť možné podporovať Európska únia zaviedla v roku 1992 na udržanie konkurencieschopnosti určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónoch v porovnaní s konkurencieschopnosťou podobných produktov z ENRF aj iných regiónov Únie opatrenia na kompenzáciu súvisiacich dodatočných nákladov v rybolove. Opatrenia, ktoré sa uplatňujú na obdobie rokov 2014 – 2020 sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014(14). Je potrebné pokračovať v poskytovaní podpory na kompenzáciu dodatočných nákladov na rybolov, chov, spracovanie a uvádzanie určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov na trh, aby táto kompenzácia prispela k zachovaniu hospodárskej životaschopnosti prevádzkovateľov z týchto regiónov. Vzhľadom na rôzne podmienky pre najvzdialenejšie regióny uvádzanie na trh v najvzdialenejších regiónoch, na výkyvy úlovkov a populácií a na požiadavky trhu by sa malo ponechať na dotknuté členské štáty, aby určili, ktoré im vznikajú z dôvodu produkty rybolovu sú oprávnené na kompenzáciu, ich polohy príslušné maximálne množstvá a ostrovného charakteru. Táto podpora by mala byť stanovená ako percentuálny podiel z celkovej finančnej alokácie výšku kompenzácie v rámci celkových pridelených prostriedkov na členský štát. Členské štáty by mali mať možnosť upraviť zoznam a množstvá dotknutých produktov rybolovu, ako aj výšku kompenzácie v rámci celkového finančného krytia, ktoré je im pridelené. Takisto by mali mať možnosť prispôsobiť svoje kompenzačné schémy, ak je to opodstatnené vzhľadom na vývoj situácie. Členské štáty by mali výšku kompenzácie stanoviť na úroveň, ktorá umožní primeranú náhradu dodatočných nákladov vyplývajúcich zo špecifických znevýhodnení najvzdialenejších regiónov. Na zabránenie príliš veľkej kompenzácii by táto suma mala zodpovedať dodatočným nákladom, ktoré pomoc nahrádza. Na tento účel by sa mali zohľadniť aj ostatné druhy verejných intervencií, ktoré majú vplyv na úroveň dodatočných nákladov. Okrem toho by sa v najvzdialenejších regiónoch mala uplatňovať vyššia intenzita pomoci ako v prípade iných operácií. [PN 43]

(29a)  S cieľom zabezpečiť prežitie odvetvia maloobjemového pobrežného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch a v súlade so zásadami rozdielneho zaobchádzania pre malé ostrovy a územia uvedené v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 14 by pre ENRAF malo byť na základe článku 349 ZFEÚ možné nadobudnutie a obnovenie plavidiel maloobjemového a pobrežného rybolovu najvzdialenejších regiónov, ktoré vykladajú svoje úlovky v prístavoch najvzdialenejších regiónov a prispievajú k miestnemu udržateľnému rozvoju, a to s cieľom zvýšiť bezpečnosť osôb, dodržiavať hygienické normy Únie, bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a dosiahnuť väčšiu environmentálnu efektívnosť. Obnovenie rybárskej flotily by malo zostať v medziach povolených stropov kapacít a malo by byť v súlade s cieľmi SRP. ENRAF by mal mať možnosť podporovať súvisiace opatrenia, napríklad výstavbu alebo modernizáciu lodeníc zameraných na plavidlá maloobjemového pobrežného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch, nadobudnutie a renováciu infraštruktúr a vybavenia alebo štúdie. [PN 44]

(29b)   So zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu o osobitnej situácii ostrovov (2015/3014(RSP)) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Osobitné problémy ostrovov“ (1229/2011), sú poľnohospodárstvo, chov a rybárstvo dôležitým prvkom miestnych ostrovných hospodárstiev. Európske ostrovné regióny trpia v dôsledku nedostatočnej prístupnosti, najmä pre MSP, nízkou úrovňou diferenciácie výrobkov a potrebujú stratégiu na využitie všetkých možných synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a inými nástrojmi Únie s cieľom vyvážiť znevýhodnenie ostrovov a posilniť ich hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a udržateľný rozvoj. Zatiaľ čo sa v článku 174 ZFEÚ uznáva trvalé znevýhodnenie prírodnými a geografickými podmienkami špecifickými pre situáciu ostrovov, Komisia musí vytvoriť „strategický rámec EÚ pre ostrovy“, aby sa prepojili nástroje, ktoré môžu mať významný územný vplyv. [PN 45]

(30)  V rámci zdieľaného riadenia by malo byť možné podporovať z ENRF ENRAF ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov v morských a pobrežných oblastiach. Na tento účel by mala byť k dispozícii podpora na kompenzáciu pre rybárov za zber stratených rybárskych výstrojov a morského odpadu z mora, najmä z plastov, a mali by sa podporovať investície do prístavov s cieľom poskytnúť primerané zberné a úložné zariadenia na príjem strateného rybárskeho výstroja a zozbieraného morského odpadu. Podpora by mala byť k dispozícii aj na akcie zamerané na dosiahnutie a udržanie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES („rámcová smernica o morskej stratégii“)(15), na vykonávanie opatrení priestorovej ochrany stanovených v danej smernici a v súlade s prioritnými akčnými rámcami vytvorenými na základe smernice Rady 92/43/EHS („smernica o biotopoch“)(16), na spravovanie, obnovu a monitorovanie oblastí NATURA 2000 a na ochranu druhov podľa smernice 92/43/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES („smernica o vtákoch“)(17) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(18), ako aj normy Únie týkajúce sa komunálnych odpadových vôd, ako aj výstavby, inštalácie a vedeckej prípravy a hodnotenia statických alebo pohyblivých zariadení, ktorých účelom je chrániť a zveľaďovať morskú faunu a flóru v najvzdialenejších regiónoch. V rámci priameho riadenia by sa z ENRF ENRAF mala podporovať propagácia čistých a zdravých morí a vykonávanie európskej stratégie pre plasty v rámci obehového hospodárstva, ktorá bola vypracovaná v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 16. januára 2016 s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“(19), v súlade s cieľom dosiahnutia alebo udržania dobrého environmentálneho stavu morského prostredia. [PN 46]

(31)  Rybolov a akvakultúra prispievajú V Agende 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala Organizácia Spojených národov, sa uvádza odstránenie hladu, dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a zlepšenie výživy ako jeden zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (cieľ č. 2). Únia sa plne zasadzuje za dosiahnutie a vykonávanie tohto cieľa. V tomto zmysle prispievajú rybolov a udržateľná akvakultúra k potravinovej bezpečnosti a výžive. Únia však v súčasnosti dováža viac ako 60 % svojich dodávok produktov rybolovu, a preto je vo veľkej miere závislá od tretích krajín. Dôležitou výzvou je podporiť spotrebu rybích bielkovín produktov rybolovu vyrábaných v Únii, ktoré spĺňajú vysoké normy kvality a sú dostupné spotrebiteľom za prijateľné ceny a zásobovať verejné inštitúcie, ako sú nemocnice alebo školy, miestnymi produktmi maloobjemového rybolovu a iniciovať programy odbornej prípravy a zvyšovania povedomia vo vzdelávacích inštitúciách o význame konzumácie miestnych rýb. [PN 47]

(32)  Malo by byť možné financovať z ENRF ENRAF podporu a udržateľný rozvoj akvakultúry vrátane sladkovodnej akvakultúry, na účely chovu vodných živočíchov a pestovania vodných rastlín určených na výrobu potravín a iných surovín. V niektorých členských štátoch sú aj naďalej v platnosti zložité administratívne postupy, ako napríklad problematický prístup do priestoru a zaťažujúce postupy udeľovania licencií, ktoré sťažujú odvetviu zlepšenie obrazu a konkurencieschopnosti produktov akvakultúry. Podpora z ENRF ENRAF by mala byť v súlade s viacročnými národnými strategickými plánmi pre akvakultúru vypracovanými na základe nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Oprávnená by mala byť predovšetkým podpora environmentálnej udržateľnosti, produktívnych investícií, inovácií, získavaniu odborných zručností, zlepšovania pracovných podmienok a kompenzačných opatrení, ktorými sa zabezpečujú dôležité služby v oblasti ochrany prírody a krajiny. Oprávnené by mali byť aj akcie v oblasti verejného zdravia, systémov poistenia populácií chovaných v akvakultúre, ako aj v oblasti zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat. V prípade produktívnych investícii Podpora by sa však podpora mala poskytovať len prioritne prostredníctvom finančných nástrojov a prostredníctvom programu InvestEU, ktoré majú na trhoch vyšší pákový efekt, a preto sú na účely riešenia finančných problémov odvetvia relevantnejšie ako granty prostredníctvom grantov. [PN 48]

(33)  Potravinová bezpečnosť sa opiera o ochranu morského prostredia, udržateľné obhospodarovanie populácií rýb, efektívne a dobre organizované trhy, ktoré zlepšujú transparentnosť, stabilitu, kvalitu a rozmanitosť dodávateľského reťazca, ako aj informácie pre spotrebiteľov. Na tento účel by malo byť možné podporovať z ENRF ENRAF obchodovanie s produktmi rybolovu a akvakultúry v súlade s cieľmi nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 („nariadenie o spoločnej organizácií trhov“)(20). V prvom rade by mali byť k dispozícii, okrem iného, finančné prostriedky určené na zakladanie organizácií výrobcov vrátane rybárskych družstiev, maloobjemových výrobcov, vykonávanie výrobných a marketingových plánov, propagačné a komunikačné kampane, podporu nových trhových odbytísk, vypracúvanie štúdií o trhoch, zachovanie a posilnenie Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA) a rozvoj a šírenie informácií o trhu. [PN 49 a 280]

(33a)   Kvalita a rozmanitosť morských potravinových výrobkov Únie poskytujú výrobcom konkurenčnú výhodu, ktorá významne prispieva ku kultúrnemu a gastronomickému dedičstvu, zosúlaďuje zachovanie kultúrnych tradícií s rozvojom a uplatňovaním nových vedeckých poznatkov. Občania a spotrebitelia čoraz viac požadujú kvalitné výrobky s rozličnými osobitnými vlastnosťami súvisiacimi s ich geografickým pôvodom. Na tento účel bude môcť ENRAF podporovať morské potravinové výrobky zahrnuté v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012(21). Predovšetkým bude môcť podporovať uznávanie a registráciu kvalitných zemepisných označení podľa tohto nariadenia. Takisto bude môcť podporovať riadiace subjekty pre chránené označenia pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenia (CHZO), ako aj programy, ktoré rozvíjajú na účel zlepšenia kvality. Okrem toho bude môcť podporovať výskum vykonávaný týmito riadiacimi subjektmi na účely lepšej informovanosti o konkrétnom zariadení, procesoch a výrobkoch. [PN 50]

(33b)  So zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. decembra 2008 o európskom pláne regulácie populácie kormoránov a na uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry by sa z ENRAF mal podporovať vedecký výskum a zber údajov v oblasti vplyvu sťahovavých vtákov na odvetvie akvakultúry a na príslušné populácie rýb v Únii. [PN 51]

(33c)  So zreteľom na potrebu rastúceho odvetvia akvakultúry a na významné straty v populáciách rýb, ktoré zažíva kvôli sťahovavým vtákom, by ENRAF mal zahŕňať určité kompenzácie za tieto straty, kým sa nezavedie európsky riadiaci plán. [PN 52]

(34)  Spracovateľské odvetvie je dôležité z hľadiska dostupnosti a kvality produktov rybolovu a akvakultúry. Malo by byť možné podporovať z ENRF ENRAF cielené investície v tomto odvetví za predpokladu, že prispejú k dosiahnutiu cieľov nariadenia o spoločnej organizácii trhov. Takáto podpora by sa mala môže poskytovať len prostredníctvom grantov, prostredníctvom finančných nástrojov a prostredníctvom programu InvestEU, a nie prostredníctvom grantov. [PN 53]

(34a)  Pokiaľ ide o už uvedené oprávnené opatrenia, ENRAF by mal mať možnosť podporovať ďalšie oblasti súvisiace s rybolovom a akvakultúrou vrátane ochranného lovu alebo riadenia problematických voľne žijúcich druhov, ktoré ohrozujú udržateľné úrovne populácií rýb, najmä tuleňov a kormoránov. [PN 54]

(34b)  Okrem už uvedených oprávnených opatrení by mal mať ENRAF možnosť podporovať ďalšie oblasti súvisiace s rybolovom a akvakultúrou vrátane náhrady škôd na úlovkoch spôsobených cicavcami a vtákmi chránenými na základe právnych predpisov Únie, najmä tuleňmi a kormoránmi. [PN 55]

(35)  Vytváranie pracovných miest v pobrežných regiónoch závisí od miestneho rozvoja udržateľného modrého hospodárstva, ktoré sa vyvíja v medziach ekologických limitov a oživuje sociálnu štruktúru týchto regiónov vrátane ostrovných a najvzdialenejších regiónov. Odvetvia a služby v oblasti námornej techniky pravdepodobne prekonajú rast globálneho hospodárstva a do roku 2030 významne prispejú k zamestnanosti a rastu. Z hľadiska udržateľnosti závisí modrý rast od inovácií a investícií do nových námorných podnikov a biohospodárstva a do biotechnológie vrátane modelov udržateľného cestovného ruchu, obnoviteľnej energie z oceánov, inovatívnych a špičkových techník stavby lodí a nových prístavných služieb a udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a akvakultúry, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta a súčasne zlepšiť miestny rozvoj, ako aj rozvoj nových morských produktov využívajúcich poznatky z biológie. Zatiaľ čo verejné investície do udržateľného modrého hospodárstva by mali byť súčasťou rozpočtu Únie, ENRF ENRAF by sa mal osobitne sústrediť na vytváranie podmienok pre rozvoj udržateľného modrého hospodárstva udržateľné modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov, a odstránenie prekážok s cieľom uľahčiť investície a rozvoj nových trhov a technológií alebo služieb. Podpora rozvoja udržateľného modrého hospodárstva by sa mala poskytovať prostredníctvom zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia. [PN 56]

(35a)  V súlade s odôvodnením 3 nariadenia o SRP môže mať rekreačný rybolov významný vplyv na rybolovné zdroje a členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa vykonával spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi SRP. Rekreačný rybolov však nemožno správne riadiť bez spoľahlivého a opakovaného zberu údajov o rekreačnom rybolove, ako sa zdôrazňuje v uznesení Európskeho parlamentu o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii (2017/2120(INI)). [PN 57]

(35b)   Cieľom udržateľného modrého hospodárstva je zaručiť udržateľnú spotrebu a výrobu, ako aj efektívne využívanie zdrojov v kombinácii s ochranou a zachovaním rozmanitosti, produktivity, odolnosti, hlavných funkcií a vnútorných hodnôt morských ekosystémov. Vychádza z hodnotenia dlhodobých potrieb súčasných a budúcich generácií. Znamená to tiež stanovenie správnych cien za tovar a služby. [PN 58]

(35c)  Sú potrebné podporné opatrenia na uľahčenie sociálneho dialógu a na používanie ENRAF s cieľom pomôcť vyškoliť kvalifikovaných odborníkov v námornom odvetví a odvetví rybárstva. Dôležitosť modernizácie námorného odvetvia a odvetvia rybárstva a úloha, ktorú v tejto oblasti zohráva inovácia, si vyžadujú prehodnotenie alokácie finančných prostriedkov na odbornú a pracovnú prípravu v rámci ENRAF. [PN 59]

(35d)   Na zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti rybolovných a námorných činností sú dôležité aj investície do ľudského kapitálu. ENRAF by preto mal podporovať poradenské služby, spoluprácu medzi vedcami a rybármi, odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a mal by podnecovať šírenie znalostí, pomôcť zlepšiť celkovú výkonnosť a konkurencieschopnosť prevádzkovateľov a podporovať sociálny dialóg. Na znak uznania úlohy manželov, manželiek a životných partnerov samostatne zárobkovo činných rybárov v rámci rybárskych komunít by sa aj im mala za určitých podmienok poskytovať podpora na odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a šírenie znalostí a na tvorbu sietí, ktoré prispejú k ich profesionálnemu rozvoju. [PN 60]

(36)  Vývoj udržateľného modrého hospodárstva sa vo veľkej miere opiera o partnerstvá medzi miestnymi zainteresovanými stranami, ktoré prispievajú k životaschopnosti a udržateľnosti obyvateľov pobrežných, ostrovných a vnútrozemských komunít a hospodárstiev. ENRF ENRAF by mal poskytnúť nástroje na podporu takýchto partnerstiev. Na tento účel by mala byť v rámci zdieľaného riadenia k dispozícii podpora miestneho rozvoja vedeného komunitou (ďalej len „CLLD“). Tento prístup by mal posilniť hospodársku diverzifikáciu v miestnom kontexte prostredníctvom rozvoja pobrežného a vnútrozemského rybolovu, akvakultúry a udržateľného modrého hospodárstva. Stratégie CLLD by mali zabezpečiť, aby miestne komunity lepšie využívali a získavali výhody z príležitostí, ktoré ponúka udržateľné modré hospodárstvo prostredníctvom zhodnocovania a posilňovania environmentálnych, kultúrnych, sociálnych a ľudských zdrojov. Každé miestne partnerstvo by preto malo zodpovedať hlavnému zameraniu svojej stratégie tým, že zabezpečí vyvážené zapojenie a zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán z miestneho udržateľného modrého hospodárstva. [PN 61]

(37)  V rámci zdieľaného riadenia by malo byť možné podporovať z ENRF ENRAF udržateľné modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov, prostredníctvom zberu, správy a využívania údajov na účely prehĺbenia poznatkov o stave morského a sladkovodného prostredia a zdrojov. Táto podpora by sa mala zamerať na plnenie požiadaviek smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES, podporu námorného územného plánovania, udržateľnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry a zvyšovanie kvality a zdieľania údajov prostredníctvom európskej námornej monitorovacej a dátovej siete. [PN 62]

(38)  Pri priamom a nepriamom riadení by sa ENRF ENRAF mal sústrediť na podmienky umožňujúce vytvorenie podmienok pre udržateľné modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov a ktoré podporuje zdravé morské prostredie, prostredníctvom podpory integrovaného riadenia a riadenia námornej politiky, posilnenia transferu výskumu a uvádzanie jeho výsledkov do praxe, inovácií a technológií v oblasti trvalo udržateľného modrého hospodárstva, zlepšenia námorných zručností, úrovne poznatkov o moriach a oceánoch a spoločného využívania environmentálnych a sociálno-ekonomických údajov o udržateľnom modrom hospodárstve, podpory udržateľného modrého hospodárstva, ktoré je nízkouhlíkové a odolné voči zmene klímy, a rozvoja rozpracovaných projektov a inovačných finančných nástrojov. Najvzdialenejším a ostrovným regiónom patriacim do pôsobnosti článku 174 ZFEÚ by sa z dôvodu ich osobitnej situácie mala venovať riadna pozornosť. [PN 63]

(39)  60 % oceánov presahuje hranice vnútroštátnej právomoci. Zodpovednosť za oceány má teda medzinárodný rozmer. Väčšina problémov, ktoré sa vyskytujú v tejto oblasti, napríklad nadmerné využívanie zdrojov, zmena klímy, acidifikácia, znečisťovanie, prieskum ložísk ropy alebo podvodná ťažba, ktoré môžu viesť k obmedzeniu a pokles biodiverzity, má cezhraničnú povahu, a preto si vyžaduje spoločnú reakciu. Podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorého zmluvnou stranou je Únia podľa rozhodnutia Rady 98/392/ES(22), boli vytvorené mnohé jurisdikčné práva, inštitúcie a osobitné rámce na reguláciu a riadenie ľudskej činnosti v oceánoch. V posledných rokoch sa dospelo ku globálnemu konsenzu, že morské prostredie a námorné ľudské činnosti by boli efektívnejšie riadené, ak by boli prijaté opatrenia proti rastúcemu tlaku na oceány a moria. [PN 64]

(40)  Únia ako celosvetový aktér je pevne odhodlaná podporovať medzinárodnú správu oceánov v súlade so spoločným oznámením Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. novembra 2016 s názvom „Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov“(23). Politika Únie v oblasti správy oceánov je novou politikou, ktorá pristupuje k oceánom uceleným spôsobom. Medzinárodná správa oceánov je podstatná nielen na dosiahnutie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a najmä cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 14 („zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely trvalo udržateľného rozvoja“), ale aj na zaručenie bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov pre budúce generácie. Únia musí splniť tieto medzinárodné záväzky a vyvíjať aktívnu a vedúcu snahu na dosiahnutie lepšej medzinárodnej správy oceánov na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni vrátane zabraňovaniu nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzania od neho a jeho odstránenia a minimalizácie dosahu na morské prostredie s cieľom zlepšiť rámec pre medzinárodnú správu oceánov, znížiť tlak na oceány a moria, vytvoriť podmienky pre udržateľné modré hospodárstvo, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov, a posilniť medzinárodný výskum a údaje o oceánoch. [PN 65]

(41)  Akcie na podporu medzinárodnej správy oceánov v rámci ENRF ENRAF majú za cieľ zlepšiť celkový rámec medzinárodných a regionálnych postupov, dohôd, pravidiel a inštitúcií na reguláciu a riadenie ľudskej činnosti v oceánoch. Z ENRF ENRAF by sa mali financovať medzinárodné dohody, ktoré Únia uzavrela v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú dohody o partnerstve v odvetví rybárstva (SFPA), ktoré boli uzavreté s rôznymi tretími krajinami, ako aj členský príspevok Únie v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva (RFMO). SFPA a RFMO budú naďalej financované z rôznych oblastí rozpočtu Únie.

(42)  Pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, je nevyhnutné zlepšiť ochranu hraníc a námornú bezpečnosť. V rámci stratégie námornej bezpečnosti Únie, ktorú prijala Rada Európskej únie 24. júna 2014 a jej akčného plánu prijatého 16. decembra 2014 je kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov zdieľanie informácií a európska spolupráca hraničných a pobrežných stráží medzi Európskou agentúrou na kontrolu rybolovu, Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Z ENRF ENRAF by sa preto mala podporovať spolupráca v oblasti námorného dozoru a pobrežnej stráže v rámci zdieľaného a priameho riadenia, a to aj nákupom tovaru na viacúčelové námorné operácie. Okrem toho by mal umožniť príslušným agentúram, aby implementovali podporu v oblasti námorného dozoru a námornej bezpečnosti v rámci nepriameho riadenia.

(43)  V rámci zdieľaného riadenia by mal každý členský štát v spolupráci so všetkými regiónmi vypracovať jeden program, ktorý by mala schváliť Komisia. V kontexte regionalizácie a s cieľom podporiť členské štáty, aby mali pri príprave programov strategickejší prístup, by Komisia mala vypracovať analýzu pre každú morskú oblasť s uvedením spoločných silných a slabých stránok s ohľadom na dosiahnutie cieľov SRP. Táto analýza by mala usmerňovať členské štáty aj Komisiu pri rokovaniach o každom programe s prihliadnutím na regionálne výzvy a potreby. Pri posudzovaní programov by Komisia mala zohľadniť environmentálne a sociálno-ekonomické výzvy SRP, sociálno-ekonomickú výkonnosť udržateľného modrého hospodárstva, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov, najmä pokiaľ ide o maloobjemový pobrežný rybolov, výzvy na úrovni morských oblastí, ochranu a obnovu morských ekosystémov, zníženie množstva a zberu morského odpadu a zmierňovanie zmeny boj proti zmene klímy, jej zmierňovanie a adaptáciu na túto zmenu. [PN 66]

(43a)   S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie riadiacich opatrení na regionálnej úrovni by členské štáty mali vytvoriť schému spoločného riadenia zahŕňajúcu poradné výbory, rybárske organizácie a príslušné inštitúcie/orgány na posilnenie dialógu a zapojenie zainteresovaných strán. [PN 67]

(44)  Výkonnosť podpory ENRF ENRAF v členských štátoch by sa mala posudzovať na základe ukazovateľov. Členské štáty by mali podávať správy o pokroku pri dosahovaní stanovených čiastkových cieľov a cieľových hodnôt a Komisia by mala každý rok vykonať preskúmanie výkonnosti na základe výročných správ o výkonnosti vypracovaných členskými štátmi, čo umožní včasné odhalenie potenciálnych problémov s implementáciou a prijatie nápravných opatrení. Na tento účel by sa mal zriadiť rámec monitorovania a hodnotenia.

(44a)  Platobný postup v rámci súčasného ENRAF je považovaný za nedostatočný, pretože po 4 rokoch jeho uplatňovania sa využilo iba 11 %. Tento postup treba vylepšiť, aby sa urýchlili platby príjemcom, najmä pokiaľ ide o jednotlivcov alebo rodiny. [PN 68]

(45)  V zmysle bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(24) je ENRF ENRAF potrebné hodnotiť na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu v prípade potreby zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov ENRF ENRAF na mieste.

(46)  Komisia by mala vykonávať informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s ENRF ENRAF a jeho akciami a výsledkami. Z finančných zdrojov alokovaných ENRF ENRAF by sa súčasne malo prispievať aj na informovanie o politických prioritách Únie navonok, pokiaľ sa týkajú priorít ENRF ENRAF.

(46a)   Komisia by mala poskytnúť aj primerané nástroje na informovanie spoločnosti o činnostiach rybolovu a akvakultúry a výhodách diverzifikácie konzumácie rýb a morských plodov. [PN 69]

(47)  V súlade s nariadením (EÚ) xx/xx [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie], nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(25), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(26), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(27) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(28) sa finančné záujmy Únie majú chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí prevencia, odhaľovanie, náprava a vyšetrovanie nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhanie stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadné uloženie administratívnych sankcií. Najmä v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 by Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) mohol mal vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a aby sa zistilo, či došlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti ovplyvňujúcej finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 2017/1939 by Európska prokuratúra (ďalej len „EPPO“) mohla mala vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie, v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2017/1371(29). V súlade s nariadením (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie] má každá osoba alebo subjekt prijímajúci finančné prostriedky Únie plne spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, poskytnúť a zabezpečiť Komisii, OLAF, EPPO a Európskemu dvoru audítorov (EDA) potrebné práva a prístupy a zabezpečiť, aby každej tretej strane, ktorá je zapojená do využívania finančných prostriedkov Únie, boli priznané rovnaké práva. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli pri riadení a využívaní ENRF ENRAF chránené finančné záujmy Únie v súlade s nariadením (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie] a nariadením (EÚ) č. [nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia]. [PN 70]

(48)  S cieľom zvýšiť transparentnosť využívania fondov Únie a ich správneho finančného riadenia, najmä z hľadiska posilnenia verejnej kontroly používaných finančných prostriedkov, by sa niektoré informácie o operáciách financovaných z ENRF ENRAF mali uverejniť na webovom sídle členského štátu v súlade s nariadením (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. Keď členský štát uverejní informácie o operáciách financovaných z ENRF ENRAF, treba dodržať pravidlá o ochrane osobných údajov stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(30). [PN 71]

(49)  S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa Komisii mala delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o určovanie prahových hodnôt, po prekročení ktorých je žiadosť neprípustná, stanovovanie dĺžky trvania obdobia neprípustnosti v súvislosti s kritériami prípustnosti žiadostí, stanovenie podmienok súvisiacich s vykonávaním ochranných opatrení na financovanie, ktoré nesúvisia s nákladmi, pokiaľ ide o trvalé ukončenie rybolovných činností, vymedzenie kritérií na výpočet dodatočných nákladov vyplývajúcich z osobitných znevýhodnení najvzdialenejších regiónov, vymedzenie prípadov závažného nedodržania podmienok členskými štátmi, ktoré môžu viesť k prerušeniu lehoty na platbu, vymedzenie prípadov závažného nedodržania podmienok členskými štátmi, ktoré môžu viesť k pozastaveniu platieb, vymedzenie kritérií stanovenia úrovne finančných opráv, ktoré sa majú uplatniť, a kritériá uplatňovania paušálnych sadzieb alebo extrapolovaných finančných opráv a vymedzenie obsahu a štruktúry spoločného systému monitorovania a hodnotenia, ako aj zmeny prílohy I. S cieľom uľahčiť hladký prechod zo systému zavedeného nariadením (EÚ) č. 508/2014 na systém zavedený týmto nariadením by sa právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu, aj pokiaľ ide o stanovovanie prechodných podmienok.

(50)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti so schvaľovaním a zmenou operačných programov, schvaľovaním a zmenou národných pracovných plánov zberu údajov, pozastavením platieb a finančnými opravami.

(51)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s postupmi, formátom a harmonogramami predkladania národných pracovných plánov na zber údajov a predkladaním výročných správ o výkonnosti.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÝ RÁMEC

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky námorný, rybolovný a rybársky akvakultúrny fond (ENRF ďalej len „ENRAF“), Stanovujú sa ním priority ENRF ENRAF, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a špecifické pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov, ktorými sa dopĺňajú všeobecné pravidlá, ktoré pre ENRF ENRAF platia podľa nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie].

Článok 2

Geografická pôsobnosť

Toto nariadenie sa vzťahuje na operácie, ktoré sa vykonávajú na území Únie, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013, článku 4 nariadenia (ES) č. 1224/2009 a článku 2 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie].

2.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „operácia kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu Únie vrátane akcií v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie], ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

2.  „spoločné prostredie na výmenu informácií“ (CISE) je prostredie systémov vyvinutých na podporu výmeny informácií medzi orgánmi zapojenými do námorného dozoru vo všetkých odvetviach a na hraniciach s cieľom zlepšiť ich informovanosť o činnostiach vykonávaných na mori; [PN 72]

3.  „pobrežná stráž“ sú vnútroštátne orgány vykonávajúce funkcie pobrežnej stráže, ktoré zahŕňajú námornú bezpečnosť, námornú ochranu, námornú colnú správu, predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu a ich potláčanie, prepojené presadzovanie námorného práva, námornú hraničnú kontrolu, námorný dozor, ochranu morského prostredia, pátracie a záchranné operácie, reakcie na nehody a katastrofy, kontrolu rybolovu, inšpekciu a iné činnosti súvisiace s týmito funkciami; [PN 73]

4.  „Európska námorná monitorovacia a dátová sieť“ (ďalej len „EMODNET“) je partnerstvo na zber údajov a metaúdajov o mori, aby tieto roztrieštené zdroje boli prístupnejšie a využiteľnejšie pre verejných a súkromných používateľov, a to tým, že ponúka kvalitné, interoperabilné a harmonizované námorné údaje;

5.  „prieskumný rybolov“ je lov v populáciách, ktoré neboli v uplynulých desiatich rokoch predmetom rybolovu, resp. neboli v danom období predmetom rybolovu určitým rybárskym výstrojom alebo technikou;

6.  „rybár“ je fyzická osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami príslušného členského štátu;

6a.   „rekreačný rybolov“ sú nekomerčné rybárske činnosti využívajúce morské biologické zdroje na účely rekreácie, cestovného ruchu alebo športu; [PN 74]

6b.   „odvetvie rekreačného rybolovu“ sú všetky segmenty rekreačného rybolovu a podniky a pracovné miesta, ktoré sú závislé od uvedených druhov rybolovu alebo z nich vyplývajú; [PN 75]

7.  „vnútrozemský rybolov“ sú rybolovné činnosti vykonávané na komerčné účely vo vnútrozemských vodách plavidlami alebo inými zariadeniami vrátane tých, ktoré sa používajú na rybolov pod ľadom;

7a.   „rybár loviaci z brehu“ je fyzická osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami príslušného členského štátu; [PN 76]

8.  „medzinárodná správa oceánov“ je iniciatíva Únie na zlepšenie globálneho rámca, ktorý zastrešuje medzinárodné a regionálne postupy, dohody, dojednania, pravidlá a inštitúcie, a to prostredníctvom uceleného medziodvetvového prístupu založeného na pravidlách s cieľom zabezpečiť zdravé, bezpečné, chránené, čisté a udržateľne spravované oceány;

9.  „námorná politika“ je politika Únie, ktorej cieľom je prostredníctvom jednotných námorných politík a náležitej medzinárodnej spolupráce rozvíjať integrované a jednotné rozhodovanie na maximalizáciu udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti Únie, predovšetkým v pobrežných a ostrovných oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, ako aj v odvetví udržateľného modrého hospodárstva;

10.  „námorná bezpečnosť a námorný dozor“ sú činnosti zamerané na komplexné pochopenie, v prípade potreby predchádzanie a riadenie všetkých udalostí a činností súvisiacich s námornou oblasťou, ktoré by mohli ovplyvniť ochranu námornej dopravy a námornú bezpečnosť, presadzovanie práva, obranu, hraničnú kontrolu, ochranu morského prostredia, kontrolu rybolovu a obchodné a hospodárske záujmy Únie;

11.  „námorné priestorové plánovanie“ je proces, prostredníctvom ktorého príslušné orgány členského štátu analyzujú a organizujú ľudské činnosti v morských oblastiach v záujme dosiahnutia ekologických, hospodárskych a sociálnych cieľov;

12.  „produktívne investície do akvakultúry“ sú investície do výstavby, rozširovania a modernizácie alebo do vybavenia zariadení na produkciu v rámci akvakultúry; [PN 77]

13.  „stratégia morských oblastí“ je integrovaný rámec na riešenie spoločných morských a námorných výziev, ktorým čelia členské štáty, a v prípade potreby aj tretie krajiny, ktoré sa nachádzajú v osobitnej morskej oblasti alebo v jednej alebo viacerých podoblastiach, a na podporu spolupráce a koordinácie s cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Vypracúva ju Komisia v spolupráci s členskými štátmi a dotknutými tretími krajinami, ich regiónmi a podľa potreby s inými zainteresovanými stranami; [PN 78]

14.  „maloobjemový pobrežný rybolov“ je rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami s najväčšou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený výstroj uvedený v článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006(31), rybolov z brehu a zber mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov; [PN 79]

14a.   „flotila určená na maloobjemový rybolov z najvzdialenejších regiónov“ je flotila určená na maloobjemový rybolov pôsobiaca v najvzdialenejších regiónoch, ako sa vymedzuje v každom národnom operačnom programe. [PN 80]

15.  „udržateľné modré hospodárstvo“ sú všetky odvetvové a medziodvetvové hospodárske činnosti v rámci jednotného trhu súvisiace s oceánmi, morami, pobrežiami a vnútrozemskými vodami, a to aj v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch Únie a vo vnútrozemských krajinách, vrátane rozvíjajúcich sa odvetví a nekomerčné tovary nekomerčného tovaru a služieb, ktoré majú zabezpečiť súčasnýmslužby, budúcim generáciám dobré životné podmienky z environmentálneho, sociálneho a ekonomického hľadiska a zároveň zachovať a obnoviť zdravé morské ekosystémy a chrániť zraniteľné prírodné zdroje a ktoré sú v súlade s environmentálnymi právnymi predpismi Únie. [PN 81]

15a.   „spoločné riadenie“ je partnerský režim, v ktorom sa vláda, komunita miestnych používateľov zdrojov (rybárov), externé subjekty (mimovládne organizácie, výskumné inštitúcie) a niekedy aj iné subjekty so záujmom o rybné hospodárstvo a pobrežné zdroje (vlastníci lodí, obchodníci s rybami, úverové agentúry či subjekty poskytujúce pôžičky, odvetvie cestovného ruchu atď.) delia o zodpovednosť a rozhodovaciu právomoc v oblasti riadenia danej oblasti rybolovu. [PN 82]

15b.   „environmentálna nehoda“ je náhodný jav prírodného alebo ľudského pôvodu, ktorý vedie k degradácii životného prostredia. [PN 83]

Článok 4

Priority

ENRF ENRAF prispieva k vykonávaniu SRP a námornej politiky. Sleduje tieto priority:

1.  podpora udržateľného rybolovu a ochrany, obnovy a zachovania morských biologických zdrojov; [PN 294/rev]

1a.  podporovanie udržateľnej akvakultúry; [PN 85]

2.  prispievanie k potravinovej bezpečnosti v Únii prostredníctvom konkurencieschopných udržateľnejudržateľných akvakultúr sociálne zodpovednej akvakultúry, rybolovu a trhov; [PN 291/rev]

3.  umožnenie rastu udržateľného modrého hospodárstva so zohľadnením kapacít ekologickej zaťažiteľnosti a podpora prosperujúcich prosperity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti v pobrežných komunít, ostrovných a vnútrozemských komunitách; [PN 87]

4.  posilnenie medzinárodnej správy oceánov a umožnenie bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov.

Podpora z ENRF ENRAF prispieva aj k plneniu cieľov, ktoré si Únia stanovila v oblasti životného prostredia, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu. Tento príspevok sa bude monitorovať v súlade s metodikou stanovenou v prílohe IV. [PN 88]

V dôsledku sledovania uvedených cieľov nesmie dôjsť k zvyšovaniu rybolovnej kapacity. [PN 281]

Článok 4a

Najvzdialenejšie regióny

Všetky ustanovenia tohto nariadenia musia zohľadňovať osobitné obmedzenia uznané v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. [PN 89]

KAPITOLA II

Finančný rámec

Článok 5

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu ENRF ENRAF v období 2021 – 2027 je sa navýši na 6 140 000 000 6 867 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 (t. j. 7 739 000 000 EUR v bežných cenách). [PN 90]

2.  Časť finančného krytia alokovaná ENRF ENRAF podľa hlavy II sa plní prostredníctvom zdieľaného riadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] a článkom 63 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie].

3.  Časť finančného krytia alokovaná ENRF ENRAF podľa hlavy III sa plní buď priamo prostredníctvom Komisie v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie], alebo v rámci nepriameho riadenia v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) daného nariadenia.

Článok 6

Rozpočtové prostriedky v rámci zdieľaného riadenia

1.  Časť finančného krytia v rámci zdieľaného riadenia v zmysle hlavy II je 5 311 000 000 EUR 87 % finančného krytia ENRAF [EUR xxx] v bežných cenách v súlade s ročným rozdelením stanoveným v prílohe V. [PN 91]

2.  Pokiaľ ide o operácie v najvzdialenejších regiónoch, každý dotknutý členský štát alokuje v rámci svojej finančnej podpory Únie stanovenej v prílohe V najmenej:

a)  102 000 000 EUR pre Azory a Madeiru;

b)  82 000 000 EUR pre Kanárske ostrovy;

c)  131 000 000 EUR pre Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik, Mayotte, Réunion a Svätý Martin. [PN 92]

3.  Kompenzácia uvedená v článku 21 neprekročí 50 % každej alokácie uvedenej v odseku 2 písm. a), b) a c). [PN 93]

4.  Najmenej 15 % finančnej podpory Únie alokovanej na členský štát sa alokuje na oblasti podpory uvedené v článkoch 19 a 20. Členské štáty, ktoré nemajú prístup k vodám Únie, môžu uplatňovať nižší percentuálny podiel, pokiaľ ide o rozsah ich úloh v oblasti kontroly a zberu údajov. Ak sa finančné prostriedky na kontrolu a zber údajov podľa článkov 19 a 20 tohto nariadenia nepoužijú, príslušný členský štát môže na účely rozvoja a vykonávania systému kontroly Únie v oblasti rybolovu podľa článku 40 písm. b) tohto nariadenia previesť príslušné sumy, ktoré sa majú použiť na účely priameho hospodárenia Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva. [PN 94]

4a.  Najmenej 25 % finančnej podpory Únie alokovanej na členský štát sa alokuje na ochranu a obnovu pobrežnej biodiverzity a ekosystémov a na poznatky týkajúce sa mora (články 22 a 27). [PN 283 a 315]

4b.  Najmenej 10% finančnej podpory Únie alokovanej na členský štát sa alokuje na zlepšenie bezpečnosti, pracovných a životných podmienok posádky, odbornú prípravu, sociálny dialóg, zručnosti a zamestnanosť. Finančná podpora Únie z ENRAF pridelená jednotlivým členským štátom na všetky investície na palube však nesmie presiahnuť 60 % finančnej podpory Únie pridelenej na členský štát. [PN 96]

5.  Finančná podpora Únie z ENRF ENRAF alokovaná na členský štát na oblasti podpory uvedené článku 17 ods. 2 a článku 18 nesmie prekročiť vyšší z týchto dvoch finančných limitov:

a)  6 000 000 EUR alebo

b)  10 15 % finančnej podpory Únie alokovanej na členský štát. [PN 97]

6.  V súlade s článkami 30 až 32 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] sa na podnet členských štátov môže z ENRF ENRAF podporovať technická pomoc určená na efektívnu správu a využívanie tohto fondu.

Článok 7

Rozdelenie finančných prostriedkov na zdieľané riadenie

Prostriedky, ktoré sú k dispozícii na záväzky členských štátov uvedené v článku 6 ods. 1 na obdobie 2021 – 2027, sú stanovené v tabuľke v prílohe V.

Článok 8

Rozpočtové prostriedky v rámci priameho a nepriameho riadenia

1.  Časť finančného krytia v rámci priameho a nepriameho riadenia v zmysle hlavy III je EUR 829 000 000 13 % finančného krytia ENRAF [EUR xxx] v bežných cenách. [PN 98]

2.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu ENRF ENRAF, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

ENRF ENRAF sa na podnet Komisie môže v rámci stropu 1,7 % finančného krytia uvedeného v článku 5 ods. 1 podporovať najmä:

a)  technická pomoc na vykonávanie tohto nariadenia uvedená v článku 29 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie];

b)  príprava, monitorovanie a hodnotenie dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a účasti Únie v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva;

c)  zriadenie európskej siete miestnych akčných skupín.

3.  Z ENRF ENRAF sa financujú náklady na informačné a komunikačné činnosti súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia.

KAPITOLA III

Programovanie

Článok 9

Programovanie podpory v rámci zdieľaného riadenia

1.  V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] každý členský štát pripraví jediný národný program alebo regionálne operačné programy na implementáciu priorít uvedených v článku 4. [PN 99]

2.  Podpora podľa hlavy II sa organizuje v oblastiach podpory stanovených v prílohe II.

3.  Okrem prvkov uvedených v článku 17 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] musí program obsahovať:

a)  analýzu situácie z hľadiska silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb a identifikáciu potrieb, ktoré treba riešiť v predmetnej geografickej oblasti, v prípade potreby aj morskej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje;

b)  akčný plán pre maloobjemový pobrežný rybolov uvedený v článku 15;

c)  v prípade potreby akčný plán pre najvzdialenejšie regióny uvedený v odseku 4 článku 29c; [PN 100]

ca)   v prípade potreby akčné plány pre morské oblasti pre orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni alebo regionálne orgány zodpovedné za rybárstvo, mäkkýše, kôrovce a ostnatokožce a námorné záležitosti. [PN 101]

4.  Dotknuté členské štáty pripravia v rámci svojho programu akčný plán pre každý zo svojich najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 6 ods. 2, v ktorom sa stanoví:

a)  stratégia udržateľného využívania rybolovných zdrojov a udržateľného rozvoja odvetví modrého hospodárstva;

b)  opis hlavných plánovaných činností a zodpovedajúcich finančných prostriedkov vrátane:

i)  štrukturálnej podpory odvetvia rybolovu a akvakultúry podľa hlavy II;

ii)  kompenzácie dodatočných nákladov uvedených v článku 21;

iii)  všetkých ostatných investícií do udržateľného modrého hospodárstva potrebných na dosiahnutie udržateľného rozvoja pobrežných oblastí. [PN 102]

5.  Komisia po získaní stanovísk relevantných poradných rád vypracuje analýzu pre každú morskú oblasť, v ktorej uvedie spoločné silné a slabé stránky danej morskej oblasti z hľadiska dosiahnutia cieľov SRP uvedených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu, ako sa uvádza v smernici 2008/56/ES. V tejto analýze sa prípadne zohľadnia existujúce stratégie pre morské oblasti a makroregionálne stratégie. [PN 103]

6.  Komisia posúdi program v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. Vo svojom posúdení zohľadní najmä:

a)  maximalizáciu príspevku programu k prioritám uvedeným v článku 4;

b)  rovnováhu medzi rybolovnou kapacitou flotily a dostupnými rybolovnými možnosťami, ktorú členské štáty každoročne nahlasujú na základe článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

ba)   potrebu modernizovať alebo obnoviť flotilu, ak je to potrebné; [PN 104]

c)  v prípade potreby viacročné riadiace plány prijaté podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, riadiace plány prijaté podľa článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 a odporúčania regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva v prípade, že sú pre Úniu relevantné;

d)  vykonávanie povinnosti vylodiť úlovky uvedenej v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

da)   kontrolu invazívnych druhov, ktoré výrazne poškodzujú produktivitu rybolovu; [PN 105]

db)   podporu výskumu a využívania inovatívneho selektívneho rybárskeho výstroja v celej Únii, a to nielen v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013; [PN 106]

e)  najnovšie dôkazy o rovnováhe medzi environmentálnymi prioritami a o sociálno-ekonomickej výkonnosti udržateľného modrého hospodárstva, najmä odvetví rybolovu a akvakultúry; [PN 107]

f)  v prípade potreby analýzy uvedené v odseku 5;

g)  prínos programu k ochrane a obnove morských ekosystémov, pričom podpora súvisiaca s oblasťami sústavy Natura 2000 sa poskytuje v súlade s prioritnými akčnými rámcami stanovenými podľa článku 8 ods. 4 smernice 92/43/EHS dosiahnutiu rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi otázkami a obnove morských a sladkovodných ekosystémov; [PN 108]

h)  prínos programu k zberu a zníženiu množstva morského odpadu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady xx/xx [smernica o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie](32); [PN 109]

i)  prínos programu k zmierneniu zmeny boju proti zmene klímy, jej zmierneniu a adaptácii na túto zmenu, a to aj znižovaním emisií CO2 prostredníctvom úspory paliva; [PN 110]

ia)   prínos programu k boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu. [PN 111]

7.  Komisia s výhradou článku 18 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] prijme vykonávacie akty, ktorými sa schváli tento program. Komisia schváli navrhovaný program po predložení potrebných informácií.

8.  Komisia s výhradou článku 19 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] prijme vykonávacie akty, ktorými sa schvália zmeny programu.

Článok 10

Programovanie podpory v rámci priameho a nepriameho riadenia

Hlava III sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie]. V pracovných programoch sa prípadne stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania uvedené v článku 47.

HLAVA II

PODPORA V RÁMCI ZDIEĽANÉHO RIADENIA

KAPITOLA I

Všeobecné zásady podpory

Článok 11

Štátna pomoc

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, na pomoc poskytovanú členskými štátmi podnikom v odvetví rybolovu a akvakultúry sa vzťahujú články 107, 108 a 109 zmluvy.

2.  Články 107, 108 a 109 zmluvy sa však nevzťahujú na platby vykonané členskými štátmi podľa tohto nariadenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 zmluvy.

3.  Na vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa zriaďuje financovanie z verejných prostriedkov nad rámec ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa platieb uvedených v odseku 2, sa ako na celok vzťahuje odsek 1.

Článok 12

Prípustnosť žiadostí

1.  Každá žiadosť o podporu z ENRF ENRAF predložená prijímateľom žiadateľom je počas určitého obdobia stanoveného podľa odseku 4 neprípustná, ak príslušný orgán zistil, že predmetný prijímateľ žiadateľ: [PN 112]

a)  sa dopustil závažného porušenia predpisov podľa článku 42 nariadenia (ES) č. 1005/2008(33) alebo článku 90 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 alebo podľa iných právnych predpisov prijatých Európskym parlamentom a Radou v rámci SRP a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia; [PN 317]

b)  podieľal sa na prevádzkovaní, riadení alebo vlastníctve rybárskych plavidiel uvedených v zozname Únie plavidiel vykonávajúcich nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov podľa článku 40 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1005/2008, alebo plavidla, ktoré sa plaví pod vlajkou krajín označených za nespolupracujúce tretie krajiny podľa článku 33 daného nariadenia; alebo

c)  sa dopustil niektorého z trestných činov proti životnému prostrediu uvedených v článkoch 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES(34), ak sa žiada o podporu podľa článku 23. [PN 114]

2.  Po predložení žiadosti musí prijímateľ aj naďalej spĺňať podmienky prípustnosti uvedené v odseku 1 počas celého obdobia implementácie operácie, ako aj počas obdobia piatich dvoch rokov po záverečnej platbe tomuto prijímateľovi. [PN 115]

3.  Bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie vnútroštátne pravidlá dohodnuté v partnerskej dohode s predmetným členským štátom, platí, že žiadosť predložená prijímateľom nie je počas určitého obdobia stanoveného podľa odseku 4 neprípustná, ak príslušný orgán zistí, že predmetný prijímateľ sa dopustil podvodu v zmysle článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2017/1371/EÚ(35).

4.  Komisia je v súlade s článkom 52 splnomocnená prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú:

a)  určenia prahovej hodnoty, po prekročení ktorej je žiadosť neprípustná, a obdobia neprípustnosti uvedeného v odsekoch 1 a 3, ktoré musí zodpovedať povahe, závažnosti, trvaniu a opakovanému výskytu závažných porušení predpisov, trestných činov alebo podvodu, a ktoré predstavuje minimálne jeden rok;

aa)   akýchkoľvek podmienok, za ktorých môže byť doba trvania neprípustnosti obmedzená; [PN 116]

ab)   vymedzenia podmienok, ktoré sa musia dodržiavať po predložení žiadosti uvedenej v odseku 2, a postupov vymáhania poskytnutej pomoci v prípade nesúladu, ktoré sa majú odstupňovať podľa závažnosti spáchaného porušenia; [PN 117]

b)  príslušných dátumov začiatku alebo konca obdobia uvedeného v odsekoch 1 a 3.

5.  Členské štáty od prijímateľov predkladajúcich žiadosť v rámci ENRF ENRAF požadujú, aby riadiacemu orgánu poskytli podpísané vyhlásenie, v ktorom potvrdia, že dodržiavajú kritériá uvedené v odsekoch 1 a 3. Členské štáty pred schválením operácie overia pravdivosť tohto vyhlásenia na základe informácií dostupných v národných registroch porušení pravidiel uvedených v článku 93 nariadenia (ES) č. 1224/2009 alebo na základe iných dostupných údajov.

Na účely overenia uvedeného v prvom pododseku členský štát poskytne na žiadosť iného členského štátu informácie uvedené vo svojom národnom registri porušení pravidiel uvedenom v článku 93 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009.

5a.  Členské štáty môžu uplatňovať obdobie neprípustnosti žiadostí aj na žiadosti, ktoré predkladajú rybári vo vnútrozemských vodách, ktorí sa dopustili závažných porušení vymedzených vo vnútroštátnych predpisoch. [PN 118]

Článok 12a

Oprávnené operácie

Rôzne operácie, ktoré členské štáty označili vo svojich programoch, môžu byť podporované z ENRAF za predpokladu, že sa na ne vzťahuje jedna alebo viac priorít uvedených v tomto nariadení. [PN 119]

Článok 13

Neoprávnené operácie

V rámci ENRF ENRAF nie sú oprávnené tieto operácie:

a)  operácie, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu rybárskeho plavidla alebo podporujú získanie vybavenia, ktoré zvyšuje schopnosť rybárskeho plavidla nájsť ryby, okrem operácií na zlepšenie bezpečnosti alebo zlepšenie pracovných alebo životných podmienok posádky, ktoré zahŕňajú opravy, ktoré majú zvýšiť stabilitu plavidla, alebo zvýšenie kvality výrobku za predpokladu, že toto zvýšenie je v medziach kapacít pridelených príslušnému členskému štátu, že sa neohrozí rovnováha medzi rybolovnou kapacitou a dostupnými rybolovnými možnosťami, a neposilní sa rybolovná kapacita príslušného rybárskeho plavidla; [PN 120]

b)  výstavba a nadobudnutie rybárskych plavidiel alebo dovoz rybárskych plavidiel, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak;

c)  prevod alebo zmena vlajky rybárskych plavidiel na tretie krajiny, okrem iného aj prostredníctvom vytvárania spoločných podnikov s partnermi z takýchto krajín;

d)  dočasné pozastavenie alebo trvalé ukončenie rybolovných činností, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak;

e)  prieskumný rybolov;

f)  prevod vlastníctva podniku, s výnimkou prevodu podniku na mladých rybárov alebo mladých výrobcov v oblasti akvakultúry; [PN ]

g)  priame opätovné zarybňovanie s výnimkou prípadov, keď ide o opatrenie, ktoré je v právnom akte Únie výslovne uvedené ako ochranné opatrenie, alebo keď ide o experimentálne opätovné zarybňovanie či opätovné zarybňovanie súvisiace s procesmi zameranými na zlepšenie environmentálnych a výrobných podmienok v prirodzenom prostredí; [PN 122]

h)  výstavba nových prístavov, alebo nových vyloďovacích miest alebo nových aukčných hál s výnimkou malých prístavov a vyloďovacích miest vo vzdialených oblastiach, najmä v najvzdialenejších regiónoch, na odľahlých ostrovoch a v okrajových a mimomestských pobrežných oblastiach; [PN 123]

i)  trhové intervenčné mechanizmy zamerané na dočasné alebo trvalé stiahnutie produktov rybolovu alebo akvakultúry z trhu s cieľom znížiť ponuku, a zabrániť tak poklesu alebo zvýšeniu cien; a teda aj operácie skladovania v logistickom reťazci, ktoré by úmyselne či neúmyselne mali rovnaké dôsledky; [PN 124]

j)  okrem prípadov, keď je v tomto nariadení stanovené inak, investície do rybárskych plavidiel potrebné na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z práva Únie alebo vnútroštátneho práva vrátane požiadaviek vyplývajúcich z povinností Únie v kontexte regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, pokiaľ tieto investície nepovedú k neprimeraným nákladom pre prevádzkovateľov; [PN 125]

k)  investície do rybárskych plavidiel, ktoré vykonávali činnosti na mori menej než 60 dní v oboch kalendárnych rokoch predchádzajúcich roku predloženia žiadosti o podporu. [PN 126]

ka)  výmenu alebo modernizáciu hlavného alebo pomocného motora rybárskeho plavidla, ak má za následok zvýšenie výkonu v Kw; [PN 127]

kb)  produkciu geneticky modifikovaných organizmov, ak by takáto výroba mohla nepriaznivo ovplyvniť prirodzené prostredie. [PN 128]

Článok 13a

Podpora operácií v oblasti riadenia rybárstva a rybárskych flotíl

Z ENRAF sa môžu podporovať operácie v oblasti riadenia rybárstva a rybárskych flotíl v súlade so systémom zaradenia/vyradenia uvedeným v článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a so stropmi rybolovnej kapacity stanovenými v prílohe II k uvedenému nariadeniu. Členské štáty sa usilujú najmä o optimalizáciu prideľovania svojich dostupných rybolovných kapacít s ohľadom na potreby svojej flotily a bez zvýšenia svojej celkovej rybolovnej kapacity. [PN 323]

KAPITOLA II

Priorita 1: Podpora udržateľného rybolovu a, ochrany morských biologických zdrojov a sociálno-ekonomickej stability [PN 129]

Oddiel 1

Všeobecné podmienky

Článok 14

Všeobecný rozsah podpory

1.  Podpora podľa tejto kapitoly prispieva k plneniu cieľov SRP v environmentálnej, hospodárskej a sociálnej oblasti, ako aj v oblasti zamestnanosti, ktoré sú stanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, a podnieti sociálny dialóg medzi zainteresovanými stranami. [PN 130]

2.  Ak sa plavidlu poskytne podpora podľa tejto kapitoly, nemožno v prípade daného plavidla počas obdobia najmenej piatich rokov od záverečnej platby v rámci podporovanej operácie uskutočniť prevod ani zmenu vlajky na krajiny mimo Únie.

3.  Podpora podľa tejto kapitoly sa vzťahuje aj na vnútrozemský rybolov s výnimkou článkov 15 a 17.

Oddiel 2

Maloobjemový pobrežný rybolov

Článok 15

Akčný plán pre maloobjemový pobrežný rybolov

1.  Členské štáty v rámci svojich programov a v náležitej spolupráci s príslušnými odvetviami pripravia osobitný akčný plán pre maloobjemový pobrežný rybolov, v ktorom sa stanoví stratégia rozvoja ziskového a udržateľného maloobjemového pobrežného rybolovu. Táto stratégia musí byť v relevantných prípadoch členená na tieto časti: [PN 131]

a)  prispôsobenie a riadenie rybolovnej kapacity;

b)  podpora rybolovných postupov, ktoré sú šetrné, odolné voči zmene klímy a nízkouhlíkové a spôsobujú minimálne škody na morskom prostredí;

c)  posilnenie hodnotového reťazca odvetvia a podpora marketingových stratégií, podpora mechanizmov, ktoré zlepšujú predajnú cenu pri prvom predaji, a to v prospech rybárov, zvyšujú odmeny za ich prácu a podporujú spravodlivé a primerané rozdelenie pridanej hodnoty v rámci hodnotového reťazca odvetvia, znižujú sprostredkovateľské marže, zhodnocujú výrobné ceny a zavádzajú obmedzenie cien pri konečnej spotrebe; [PN 311]

d)  podpora rozvoja zručností, znalostí, inovácií a budovania kapacít, najmä v prípade mladých rybárov; [PN 132]

e)  zlepšenie zdravotných, bezpečnostných a pracovných podmienok na palube rybárskych plavidiel, pri rybolove z brehu a zbere mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov, ako aj na pevnine pri priamych činnostiach súvisiacich s rybolovom; [PN 133]

f)  lepšie dodržiavanie požiadaviek na zber údajov, vysledovateľnosť, monitorovanie, kontrolu a dohľad;

g)  zapojenie do participatívneho riadenia námorného priestoru vrátane chránených morských oblastí a oblastí sústavy Natura 2000;

h)  diverzifikácia činností v širšom kontexte udržateľného modrého hospodárstva;

i)  spoločná organizácia a účasť na rozhodovacích a konzultačných procesoch.

2.  V akčnom pláne sa zohľadnia nezáväzné usmernenia FAO na zabezpečenie udržateľného maloobjemového rybolovu a v prípade potreby aj regionálny akčný plán pre maloobjemový rybolov, ktorý vypracovala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more.

3.  Na účely monitorovania implementácie stratégie uvedenej v odseku 1 sa v akčnom pláne stanovia špecifické celkové a čiastkové cieľové hodnoty súvisiace s relevantnými ukazovateľmi stanovenými v rámci rámca monitorovania a hodnotenia uvedeného v článku 37.

3a.  S cieľom zmierniť administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, ktoré žiadajú o pomoc, sa členské štáty usilujú zaviesť jednotnú zjednodušenú žiadosť Únie o opatrenia z ENRAF. [PN 134]

Článok 16

Investície do plavidiel vykonávajúcich maloobjemový pobrežný rybolov

1.  Pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce maloobjemový pobrežný rybolov, ktoré patria do segmentu flotily, v prípade ktorého sa v najnovšej správe o rybolovnej kapacite uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uvádza, že je v rovnováhe s rybolovnými možnosťami dostupnými v danom segmente, môžu sa z ENRF ENRAF podporiť tieto investície:

a)  prvé nadobudnutie rybárskeho plavidla mladým rybárom, ktorý má v čase predloženia žiadosti menej ako 40 rokov a najmenej päť rokov pracoval ako rybár alebo získal primeranú odbornú kvalifikáciu;

aa)  reklasifikácia, zmena veľkosti a obnova plavidiel v prípade ich zjavnej zastaranosti, čo umožní zlepšenia podmienok rybolovu a zvýšenie času stráveného na mori; [PN 312]

b)  výmena alebo modernizácia hlavného alebo pomocného motora.

ba)  uľahčenie prístupu k úverom, poisteniu a finančným nástrojom. [PN 136]

2.  Plavidlá uvedené v odseku 1 sú vybavené na morský rybolov a majú vek od 5 do 30 rokov. [PN 137]

3.  Podporu uvedenú v odseku 1 písm. b) možno poskytnúť len za týchto podmienok:

a)  nový alebo modernizovaný motor nemá vyšší výkon v kW ako súčasný motor;

b)  každé zníženie rybolovnej kapacity v kW v dôsledku výmeny alebo modernizácie hlavného alebo pomocného motora sa natrvalo odstráni z registra flotily Únie;

c)  výkon motora rybárskeho plavidla bol fyzicky skontrolovaný členským štátom s cieľom zaistiť, že nie je vyšší ako výkon motora uvedený v licencii na rybolov.

4.  Podporu podľa tohto článku nemožno poskytnúť v prípade, že posúdenie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v najnovšej správe podľa článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pre segment flotily, do ktorého predmetné plavidlá patria, nebolo vypracované na základe biologických a hospodárskych ukazovateľov a ukazovateľov používania plavidla, ktoré sú stanovené v spoločných usmerneniach uvedených v danom nariadení.

Oddiel 3

Osobitné oblasti podpory

Článok 17

Riadenie rybárstva a rybárskych flotíl

1.  Z ENRF ENRAF sa môžu podporovať operácie v oblasti riadenia rybárstva a rybárskych flotíl.

2.  Podporu uvedenú v odseku 1 možno poskytnúť prostredníctvom kompenzácie za trvalé ukončenie rybolovných činností len v prípade, a to pod podmienkou splnenia týchto podmienok: [PN 139]

a)  ukončenie je stanovené ako nástroj akčného plánu uvedeného v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

aa)  ukončenie vedie k trvalému zníženiu rybolovnej kapacity, keďže získaná podpora sa neinvestuje späť do flotily; [PN 140]

b)  ukončenie sa dosiahne likvidáciou rybárskeho plavidla alebo jeho vyradením z prevádzky a dodatočným vybavením na iné činnosti ako komerčný rybolov, a to v súlade s cieľmi SRP a viacročných plánov;

c)  rybárske plavidlo je zaregistrované ako aktívne a vykonávalo rybolovné činnosti na mori najmenej 120 90 dní v každom z posledných troch dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich roku predloženia žiadosti o podporu; [PN 141]

d)  ekvivalentná kapacita sa natrvalo vyradí z registra rybárskej flotily Únie a licencie a oprávnenia na rybolov sa natrvalo odoberú v súlade s článkom 22 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a

e)  v lehote piatich rokov od získania podpory nesmie prijímateľ zaregistrovať žiadne rybárske plavidlo.

Rybári, ktorí pracovali na mori najmenej 90 dní ročne v priebehu posledných dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu na palube rybárskeho plavidla Únie, ktorého sa týka trvalé ukončenie, môžu takisto využívať podporu uvedenú v odseku 1. Dotknutí rybári úplne ukončia všetky rybolovné činnosti. Prijímateľ poskytne dôkaz o úplnom ukončení rybolovných činností príslušnému orgánu. Ak sa rybár vráti k rybolovnej činnosti skôr ako dva roky od dátumu podania žiadosti o podporu, rybár vráti kompenzáciu podľa pro rata temporis. [PN 143]

3.  Podpora na trvalé ukončenie rybolovných činností uvedených v zmysle odseku 2 sa implementuje prostredníctvom financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v súlade s článkom 46 písm. a) a článkom 89 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie], a jej poskytnutie je podmienené: splnením podmienok ustanovených v odseku 2 tohto článku. [PN 144]

a)  splnením podmienok vyplývajúcich z článku 46 písm. a) bodu i) nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] a [PN 145]

b)  dosiahnutím výsledkov v zmysle článku 46 písm. a) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. [PN 146]

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 52 delegované akty s cieľom stanoviť podmienky uvedené v písmene a), ktoré súvisia s implementáciou ochranných opatrení uvedených v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. [PN 147]

4.  Podporu podľa tohto článku nemožno poskytnúť v prípade, že posúdenie rovnováhy medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v najnovšej správe podľa článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pre segment flotily, do ktorého predmetné plavidlá patria, nebolo vypracované na základe biologických a hospodárskych ukazovateľov a ukazovateľov používania plavidla, ktoré sú stanovené v spoločných usmerneniach uvedených v danom nariadení.

Článok 18

Mimoriadne Dočasné pozastavenie rybolovných činností [PN 148]

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať kompenzáciu za mimoriadne dočasné pozastavenie rybolovných činností, ku ktorému došlo v dôsledku: [PN 149]

a)  ochranných opatrení uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a), b), c), i) a j) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vrátane období zákazu rybolovu a s výnimkou celkových povolených výlovov (TAC) a kvót, alebo rovnocenných ochranných opatrení, ktoré prijali regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, pokiaľ sa dané opatrenia vzťahujú na Úniu; [PN 150]

b)  núdzových opatrení Komisie alebo členských štátov v prípade vážneho ohrozenia morských biologických zdrojov podľa článku 12, resp. článku 12 13 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013; [PN 151]

c)  prerušenia uplatňovania alebo neobnovenia dohody o partnerstve v odvetví rybárstva alebo jej protokolu z dôvodov vyššej moci alebo [PN 152]

d)  prírodných katastrof, environmentálnych nehôd vrátane prípadov uzavretia oblasti rybolovu zo zdravotných dôvodov alebo environmentálnych abnormálnej úmrtnosti rybolovných zdrojov, nehôd na mori počas rybolovných činností a nepriaznivých klimatických udalostí vrátane dlhotrvajúcich nebezpečných poveternostných podmienok na mori, ktoré majú vplyv na určitý druh rybolovu a ktoré formálne uznali príslušné orgány dotknutého členského štátu. [PN 153]

Opakujúce sa sezónne pozastavenia rybolovných činností nie sú dôvodom na pridelenie dávok alebo platieb podľa tohto článku. [PN 154]

2.  Podporu uvedenú v odseku 1 možno poskytnúť iba v týchto prípadoch:

a)  obchodné rybolovné činnosti predmetného plavidla sa pozastavia minimálne na 90 30 po sebe nasledujúcich dní a. [PN 155]

b)  hospodárske straty vyplývajúce z pozastavenia predstavujú viac než 30 % ročného obratu predmetného podniku, čo sa vypočíta na základe priemerného obratu daného podniku za predchádzajúce tri kalendárne roky.

3.  Podpora uvedená v odseku 1 sa poskytne len:

a)  vlastníkom rybárskych plavidiel alebo rybárom loviacim z brehu, ktoré sú registrované ako aktívne a ktoré v každom z počas posledných troch dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich roku predloženia žiadosti o podporu vykonávali minimálne 120 dní rybolovné činnosti na mori alebo [PN 157]

b)  rybárom, ktorí v každom z počas posledných troch dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich roku predloženia žiadosti pracovali minimálne 120 dní na palube rybárskeho plavidla Únie, ktorého sa týka mimoriadne dočasné pozastavenie. [PN 158]

Údaje o počte dní na mori v tomto odseku sa nevzťahujú na rybolov úhorov.

4.  V období 2021 – 2027 možno podporu uvedenú v odseku 1 poskytnúť maximálne na 6 mesiacov na plavidlo. [Oddelené hlasovanie]

5.  Všetky rybolovné činnosti, ktoré vykonávajú predmetné plavidlá a predmetní rybári, sa počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje dočasné pozastavenie, reálne prestanú vykonávať. Príslušný orgán sa presvedčí o tom, že predmetné rybárske plavidlo prerušilo počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje mimoriadne dočasné pozastavenie, všetky rybolovné činnosti, a že nedôjde k nadmernej kompenzácií v dôsledku využívania plavidla na iné účely. [PN 159]

Článok 19

Kontrola a presadzovanie

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať rozvoj a realizáciu systému Únie na kontrolu rybárstva, ktorý je stanovený v článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a podrobnejšie špecifikovaný v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009.

2.  Odchylne od článku 13 písm. j) sa podpora uvedená v odseku 1 môže vzťahovať aj na:

a)  nákup komponentov potrebných na povinnú lokalizáciu plavidiel a pre systémy elektronického nahlasovania používaných na kontrolné a inšpekčné účely, ako aj inštalácia a riadenie týchto komponentov na plavidlá; táto výnimka však platí len v prípade rybárskych plavidiel vykonávajúcich maloobjemový pobrežný rybolov s celkovou dĺžkou kratšou ako 12 metrov; [PN 160]

b)  nákup komponentov potrebných na fungovanie povinných elektronických systémov diaľkového monitorovania používaných na kontrolu plnenia povinnosti vylodiť úlovky podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ako aj inštalácia týchto komponentov na plavidlá; [PN 161]

c)  nákup zariadení na povinné nepretržité meranie a zaznamenávanie výkonu hnacieho motora, ako aj inštalácia týchto zariadení na plavidlá. [PN 162]

3.  Podporu uvedenú v odseku 1 možno využiť aj na účely námornému dozoru uvedeného v článku 28 a európskej spolupráce pri činnostiach pobrežnej stráže uvedenej v článku 29.

4.  Odchylne od článku 2 sa podpora uvedená v odseku 1 môže poskytovať aj na operácie vykonávané mimo územia Únie.

Článok 20

Zber, spracúvanie a spracovanie šírenie údajov na účely riadenia rybárstva rybolovu a akvakultúry a vedecké účely [PN 163]

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať zber, správu, spracúvanie a využívanie a šírenie údajov na účely riadenia rybárstva a akvakultúry a vedecké účely, a to vrátane údajov o rekreačnom rybolove, ktoré sú stanovené v článku 25 ods. 1 a 2 a článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a podrobnejšie špecifikované v nariadení (EÚ) č. 2017/1004, na základe národných pracovných plánov uvedených v článku 6 nariadenia (EÚ) 2017/1004. [PN 164]

2.  Odchylne od článku 2 sa podpora uvedená v odseku 1 môže poskytovať aj na operácie vykonávané mimo územia Únie.

3.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá týkajúce sa postupov, formátu a časových harmonogramov týkajúcich sa predkladania národných pracovných plánov uvedených v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 53 ods. 2.

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými schváli alebo zmení národné pracovné plány uvedené v odseku 1, do 31. decembra roku, ktorý predchádza roku, od ktorého sa má uplatňovať pracovný plán.

Článok 22

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov v morských, pobrežných a pobrežných sladkovodných oblastiach [PN 166]

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať činnosti zamerané na ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémov v morských, pobrežných a pobrežných sladkovodných oblastiach vrátane vnútrozemských vôd. Na tento účel by sa mala rozvíjať spolupráca s Európskou vesmírnou agentúrou a európskymi satelitnými programami s cieľom získavať viac údajov o situácii morského znečistenia a najmä plastového odpadu vo vodách. [PN 167]

2.  Podpora uvedená v odseku 1 sa môže vzťahovať na:

a)  kompenzácie poskytované rybárom za zber strateného rybárskeho výstroja a pasívny zber morského odpadu z mora vrátane zberu morských rias rodu Sargassum v dotknutých najvzdialenejších regiónoch; [PN 168]

b)  investície do prístavov s cieľom poskytnúť primerané zberné, skladové a recyklačné zariadenia pre stratený rybársky výstroj a morský odpad zozbieraný, ako aj nechcené úlovky podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zozbierané z mora; [PN 169]

ba)   ochrana výstroja a úlovkov pred cicavcami a vtákmi, ktoré sú chránené smernicami 92/43/EHS alebo 2009/147/ES, za predpokladu, že sa tým nenaruší selektivita rybárskeho výstroja; [PN 170]

bb)   kompenzácia za používanie udržateľného rybárskeho výstroja a výstroja na zber mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov; [PN 171]

c)  akcie na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES;

ca)   opatrenia na dosiahnutie a zachovanie dobrého environmentálneho stavu v sladkovodnom prostredí; [PN 172]

cb)  opatrenia zamerané na vyčistenie pobrežných oblastí, prístavov a rybolovných oblastí Únie, a to najmä od plastov; [PN 173]

d)  vykonávanie opatrení priestorovej ochrany stanovených článku 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES;

e)  spravovanie, obnovu a monitorovanie oblastí Natura 2000 v súlade s prioritnými akčnými rámcami stanovenými v článku 8 smernice 92/43/EHS;

f)  ochranu druhov podľa smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES v súlade s prioritnými akčnými rámcami stanovenými v článku 8 smernice 92/43/EHS. a ochranu všetkých druhov chránených podľa CITES (Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín) a/alebo zaradených do Červenej knihy IUCN (Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov); [PN 174]

fa)   výstavbu, inštaláciu alebo modernizáciu statických alebo pohyblivých zariadení, ktorých účelom je chrániť a zveľaďovať morskú faunu a flóru, vrátane ich prípravy a vedeckého hodnotenia, a v prípade najvzdialenejších regiónov ukotvených zariadení na zhlukovanie rýb, ktoré prispievajú k udržateľnému a selektívnemu rybolovu; [PN 175]

fb)   systémy náhrady škôd spôsobených cicavcami a vtákmi chránenými podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES. [PN 176]

fc)   prispievanie k lepšiemu hospodáreniu s morskými biologickými zdrojmi alebo k ich ochrane; [PN 177]

fd)   podpora ochranného lovu alebo riadenie problematických voľne žijúcich druhov žijúcich v prírode, ktoré ohrozujú udržateľné úrovne populácií rýb; [PN 178]

fe)   priame opätovné zarybňovanie ako ochranné opatrenie v právnom akte Únie; [PN 179]

ff)   podpora zberu a správy údajov o výskyte cudzích druhov, ktoré môžu mať katastrofálne účinky na biodiverzitu; [PN 180]

fg)   odborná príprava rybárov, najmä pokiaľ ide o používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a vybavenia, s cieľom zvýšiť povedomie a znížiť vplyv rybolovu na morské prostredie. [PN 181]

2a.  Z ENRAF sa môžu poskytnúť finančné prostriedky na náhradu škody a na investície s odkazom na článok 22 ods. 2 písm. a) a b) v 100 % výške. [PN 182]

2b.  Písm. e) a f) odseku 2 zahŕňajú zodpovedajúce akcie zo strany poľnohospodárskych podnikov na chov rýb a chovateľov. [PN 183]

Článok 22a

Vedecký výskum a zber údajov v oblasti vplyvu na sťahovavé vtáky

1.  Z ENRAF možno na základe viacročných národných strategických plánov podporovať zriadenie národných alebo cezhraničných projektov v oblasti vedeckého výskumu a zberu údajov s cieľom zlepšiť chápanie vplyvu sťahovavých vtákov na odvetvie akvakultúry a iné relevantné populácie rýb v Únie. Výsledky týchto projektov by sa mali zverejňovať včas a mali by obsahovať odporúčania týkajúce sa lepšieho riadenia.

2.  Aby bol národný projekt v oblasti vedeckého výskumu a zberu údajov oprávnený na podporu, musí doň byť zapojený aspoň jeden uznávaný inštitút členského štátu alebo Únie.

3.  Aby bol cezhraničný projekt v oblasti vedeckého výskumu a zberu údajov oprávnený na podporu, je doň zapojený aspoň jeden inštitút z minimálne dvoch rôznych členských štátov. [PN 184]

Článok 22b

Inovácie

1.  S cieľom podnietiť inovácie v oblasti rybolovu sa z fondu EFNR môžu podporovať projekty zamerané na vývoj alebo zavádzanie nových alebo výrazne vylepšených produktov a zariadení, nových alebo zdokonalených procesov a techník, nových alebo zdokonalených riadiacich a organizačných systémov, a to aj na úrovni spracovania a uvádzania na trh, postupného odstraňovania odhadzovania úlovkov a vedľajších úlovkov, zavádzania nových odborných alebo organizačných poznatkov, zmierňovania vplyvu rybolovných činností na životné prostredie vrátane zdokonalených rybolovných techník a lepšej selektivity rybárskeho výstroja alebo dosiahnutia udržateľnejšieho využívania živých morských zdrojov a koexistencie s chránenými predátormi.

2.  Operácie financované podľa tohto článku iniciujú jednotliví podnikatelia alebo organizácie výrobcov a ich združenia.

3.  Výsledky operácií financovaných podľa tohto článku členský štát zverejní. [PN 185]

KAPITOLA IIA

Priorita 1a: Podporovanie udržateľnej akvakultúry [PN 186]

Článok 23

Akvakultúra

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať podporu udržateľnej akvakultúry – morská voda a sladká voda vrátane akvakultúry s uzavretými systémami chovných priestorov a uzavretými systémami recirkulácie vody – v zmysle článku 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a zvýšenie produkcie akvakultúry s prihliadnutím na kapacitu ekologického zaťaženia. Okrem toho možno podporovať zdravie a dobré životné podmienky zvierat v akvakultúre v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429(36) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014(37). [PN 187]

2.  Podpora uvedená v odseku 1 musí byť v súlade s viacročnými národnými strategickými plánmi rozvoja akvakultúry uvedenými v článku 34 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

3.  Produktívne investície Investície do akvakultúry podľa tohto článku možno podporovať len prostredníctvom grantov v súlade s článkom 48 ods. 1 nariadenia [nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia] a podľa možnosti prostredníctvom finančných nástrojov stanovených v článku 52 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia] a prostredníctvom programu InvestEU v súlade s článkom 10 daného nariadenia. [PN 188]

Článok 23a

Sieť štatistických informácií o akvakultúre

1.  ENRAF môže podporovať zber, správu a využívanie údajov na riadenie akvakultúry, ako sa stanovuje v článku 34 ods. 1 písm. a) a e) a v článku 34 ods. 5 a v článku 35 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 o zriadení štatistickej informačnej siete pre akvakultúru (ďalej len „ASIN-RISA“) a národných pracovných plánoch pre jej implementáciu.

2.  Odchylne od článku 2 sa podpora uvedená v odseku 1 môže poskytovať aj na operácie vykonávané mimo územia Únie.

3.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými stanoví pravidlá týkajúce sa postupov, formátu a časových harmonogramov na vytvorenie siete ASIN-RISA uvedenej v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v rámci konzultačného postupu uvedeného v článku 53 ods. 2.

4.  Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa schvália alebo zmenia národné pracovné plány uvedené v odseku 1, do 31. decembra roku predchádzajúceho roku, od ktorého sa má pracovný plán uplatňovať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v rámci konzultačného postupu uvedeného v článku 53 ods. 2. [PN 189]

KAPITOLA III

Priorita 2: Prispievanie k potravinovej bezpečnosti v Únii prostredníctvom konkurencieschopnej Podpora konkurencieschopných a udržateľných trhov s produktami rybolovu a akvakultúryudržateľnej akvakultúry a trhov spracovateľských odvetví prispievajúcich k potravinovej bezpečnosti v Únii [PN 190]

Článok 24

Obchodovanie s produktmi rybolovu a akvakultúry

1.   Z ENRF ENRAF možno podporovať akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktoré sú stanovené v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a podrobnejšie špecifikované v nariadení (EÚ) č. 1379/2013. Okrem toho z neho možno podporovať aj hmotné investície a akcie na podporu obchodovania s produktmi rybolovu a udržateľnej akvakultúry, ich kvality a pridanej hodnoty. [PN 191]

1a.  Pokiaľ ide o prípravu a vykonávanie plánov produkcie a marketingových plánov podľa článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013, dotknutý členský štát môže poskytnúť preddavok vo výške 50 % finančnej podpory po schválení plánu produkcie a uvádzania na trh v súlade s článkom 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013. [PN 192]

1b.  Podpora poskytovaná ročne každej organizácii výrobcov podľa tohto článku nepresiahne 3 % priemernej ročnej hodnoty produkcie, ktorú uvedená organizácia výrobcov umiestnila na trh počas predchádzajúcich troch kalendárnych rokov alebo ktorú počas uvedeného obdobia umiestnili na trh členovia danej organizácie. Pre žiadnu novú uznanú organizáciu výrobcov táto podpora nepresiahne 3 % priemernej ročnej hodnoty produkcie, ktorú jej členovia umiestnili na trh počas predchádzajúcich troch kalendárnych rokov. [PN 193]

1c.  Podpora uvedená v odseku 1a sa poskytne len organizáciám výrobcov a združeniam organizácií výrobcov. [PN 194]

Článok 25

Spracovanie a skladovanie produktov rybolovu a akvakultúry [PN 195]

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať investície do spracovania a skladovania produktov rybolovu a akvakultúry. Takáto podpora prispeje k dosahovaniu cieľov spoločnej organizácie trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry v zmysle článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ktoré sú podrobnejšie špecifikované v nariadení (EÚ) č. 1379/2013. [PN 196]

1a.   Z ENRAF možno podporovať aj investície do inovovania spracovania produktov rybolovu a akvakultúry, ako aj do presadzovania partnerstiev medzi organizáciami výrobcov a vedeckými entitami. [PN 197]

2.  Produktívne investície do akvakultúry podľa tohto článku možno podporovať len prostredníctvom grantov a prostredníctvom finančných nástrojov stanovených v článku 52 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia] a prostredníctvom programu InvestEU v súlade s článkom 10 daného nariadenia. [PN 198]

2a.  Členské štáty môžu podporovať rozvoj závodov na spracovanie rybolovu a akvakultúry zapojením iných zdrojov zo štrukturálnych fondov. [PN 199]

Článok 25a

Pomoc na skladovanie

1.  Z ENRAF sa môže podporovať kompenzácia uznaným organizáciám výrobcov a združeniam organizácií výrobcov, ktoré skladujú produkty rybolovu uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1379/2013 za predpokladu, že uvedené produkty sa skladujú v súlade s článkami 30 a 31 uvedeného nariadenia a za týchto podmienok:

a)  výška pomoci na skladovanie nepresiahne výšku technických a finančných nákladov na činnosti potrebné na stabilizáciu a skladovanie daných produktov;

b)  množstvo oprávnené na vyplatenie pomoci na skladovanie nepresiahne 15 % ročného množstva príslušných produktov ponúkaných na predaj organizáciou výrobcov;

c)  finančná podpora za rok nepresiahne 2 % priemernej ročnej hodnoty produkcie členov organizácie výrobcov umiestnenej na trh v období rokov 2016 - 2018. Na účely tohto písmena, ak člen organizácie výrobcov nemal v období rokov 2016 až 2018 žiadnu produkciu umiestnenú na trh, zohľadní sa priemerná ročná hodnota produkcie umiestnenej na trh v prvých troch rokoch produkcie uvedeného člena.

2.  Podpora uvedená v odseku 1 sa poskytne, až keď sa produkty uvoľnia na ľudskú spotrebu.

3.  Členské štáty stanovia výšku technických a finančných nákladov uplatniteľných na svojich územiach takto:

a)  technické náklady sa vypočítajú každý rok na základe priamych nákladov súvisiacich s činnosťami potrebnými na stabilizáciu a skladovanie predmetného produktu;

b)  finančné náklady sa vypočítajú každý rok pomocou úrokovej miery stanovenej ročne v každom členskom štáte. Uvedené technické a finančné náklady sa zverejnia.

4.  Členské štáty vykonávajú kontroly, aby zabezpečili, že produkty, na ktoré sa poskytuje pomoc na skladovanie, spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku. Na účely takýchto kontrol vedú prijímatelia pomoci na skladovanie evidenciu pre každú kategóriu uskladnených produktov, ktoré sa neskôr znovu uviedli na trh pre ľudskú spotrebu. [PN 200]

KAPITOLA IV

Priorita 3: Umožnenie rastu udržateľného modrého hospodárstva v medziach ekologických limitov a podpora prosperujúcich pobrežných, ostrovných a nábrežných komunít [PN 201]

Článok 26

Miestny rozvoj vedený komunitou

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať udržateľný rozvoj priaznivé podmienky potrebné na udržateľné modré hospodárstvo a blahobyt miestnych hospodárstiev a komunít prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou stanoveného v článku 25 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. [PN 202]

2.  Na účely ENRF ENRAF sa v rámci stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou uvedených v článku 26 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] zabezpečí, aby miestne komunity lepšie využívali príležitosti, ktoré ponúka modré hospodárstvo v medziach ekologických limitov, pričom využijú a posilnia environmentálne, kultúrne, sociálne a ľudské zdroje. [PN 203]

2a.  Stratégie musia byť v súlade s možnosťami a potrebami zistenými v príslušnej oblasti a s prioritami Únie stanovenými v článku 4. Medzi tieto stratégie môžu patriť stratégie zamerané na rybárstvo až po rozsiahlejšie stratégie zamerané na diverzifikáciu rybárskych oblastí. Tieto stratégie presahujú rámec kumulácie operácií alebo porovnávania odvetvových opatrení. [PN 204]

2b.   Opatrenia prijaté v tomto odvetví by mali byť v súlade so stratégiami regionálneho rozvoja, aby sa umožnil rast udržateľného modrého hospodárstva a aby mali pobrežné územia pridanú hodnotu. [PN 205]

2c.   Členské štáty zavedú režim spoločného riadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ciele tohto nariadenia dosiahli s ohľadom na miestnu situáciu z hľadiska rybolovu. [PN 206]

Článok 27

Poznatky o mori v námornej a sladkovodnej oblasti [PN 207]

Z ENRF ENRAF možno podporovať aj zber, správu, analýzu, spracúvanie a využívanie údajov na účely prehĺbenia poznatkov o stave morského a sladkovodného prostredia, rekreačného rybolovu a odvetvia rekreačného rybolovu s cieľom: [PN 208]

a)  plniť požiadavky na monitorovanie a označovanie a správu lokalít podľa smernice 92/43/EHS a smernice 2009/147/ES;

aa)   splniť požiadavky na zber údajov v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 665/2008(38), rozhodnutia Komisie 2010/93/EÚ(39), vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1251(40) a rámcovej smernice o zbere údajov; [PN 209]

b)  podporovať námorné priestorové plánovanie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ(41);

ba)   splniť požiadavky na zber údajov podľa nariadenia o SRP; [PN 210]

c)  zlepšovať kvalitu údajov a výmeny údajov prostredníctvom Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNET)., ako aj v iných údajových sieťach týkajúcich sa sladkej vody; [PN 211]

ca)   zvýšiť dostupnosť spoľahlivých údajov o úlovkoch rekreačného rybolovu; [PN 212]

cb)   investície do analýzy a pozorovania morského znečistenia, najmä plastami, s cieľom zvýšiť objem údajov o situácii; [PN 213]

cc)   rozširovať poznatky o morskom plastovom odpade a jeho koncentráciách. [PN 214]

KAPITOLA V

Priorita 4: Posilnenie medzinárodnej správy oceánov a umožnenie bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov

Článok 28

Námorný dozor

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov v oblasti spoločného prostredia na výmenu informácií.

2.  Odchylne od článku 2 sa podpora uvedená v odseku 1 tohto článku môže poskytovať aj na operácie vykonávané mimo územia Únie.

2a.   ENRAF v súlade s cieľom dosiahnuť bezpečné, čisté a udržateľne spravované moria a oceány prispieva k dosahovaniu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 14 programu Organizácie Spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030. [PN 215]

Článok 29

Spolupráca medzi pobrežnými strážami

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať akcie vykonávané vnútroštátnymi orgánmi, ktoré prispievajú k európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže uvedených v článku 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624(42), článku 2b nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1625(43) a článku 7a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1626(44).

2.  Podporu akcií uvedených v odseku 1 možno využívať aj na príspevok k rozvoju a vykonávaní systému Únie na kontrolu a inšpekcie rybárstva za podmienok stanovených v článku 19. [PN 216]

3.  Odchylne od článku 2 sa podpora uvedená v odseku 1 môže poskytovať aj na operácie vykonávané mimo územia Únie.

Článok 29a

Ochrana prírody a druhov

Z ENRAF sa podporuje vykonávanie opatrení na ochranu prírody v súlade so Svetovou chartou ochrany prírody OSN, najmä s jej článkami 21, 22, 23 a 24.

ENRAF takisto podporuje opatrenia zamerané na dobrovoľnú spoluprácu a koordináciu s medzinárodnými orgánmi, organizáciami a inštitúciami a medzi nimi s cieľom zhromaždiť prostriedky na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, pytliactvu morských druhov a zabíjaniu druhov považovaných za „predátorské“ populácie rýb. [PN 217 a 301]

KAPITOLA Va

Najvzdialenejšie regióny [PN 218]

Článok 29b

Rozpočtové prostriedky v rámci zdieľaného riadenia

1.  Pokiaľ ide o operácie v najvzdialenejších regiónoch, každý dotknutý členský štát alokuje v rámci svojej finančnej podpory Únie stanovenej v prílohe V najmenej(45):

a)  114 000 000 EUR v stálych cenách roku 2018 (t. j. 128 566 000 EUR v bežných cenách) pre Azory a Madeiru;

b)  91 700 000 EUR v stálych cenách roku 2018 (t. j. 103 357 000 EUR v bežných cenách) pre Kanárske ostrovy;

c)  146 500 000 EUR v stálych cenách roku 2018 (t. j. 165 119 000 EUR v bežných cenách) pre Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik, Mayotte, Réunion a Svätý Martin.

2.  Každý členský štát určí časť finančných prostriedkov stanovených v odseku 1, ktorá sa vyčlení na kompenzáciu podľa článku 29d a neprekročí 50 % každého alokovania prostriedkov stanoveného v odseku 1.

3.  Odchylne od článku 9 ods. 8 tohto nariadenia a článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. .../... [nariadenie, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia] a s cieľom zohľadniť meniace sa podmienky môžu členské štáty každoročne upravovať zoznam a množstvá oprávnených produktov rybolovu a úroveň kompenzácie uvedené v článku 29d za predpokladu, že sú dodržané množstvá uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Tieto úpravy sú možné iba vtedy, ak sa uskutoční príslušné zvýšenie alebo zníženie plánov kompenzácií iného regiónu tohto istého členského štátu. Členský štát vopred informuje Komisiu o úpravách. [PN 321]

Článok 29c

Akčný plán

Dotknuté členské štáty pripravia v rámci svojho programu akčný plán pre každý zo svojich najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 6 ods. 2, v ktorom sa stanoví:

a)  stratégia udržateľného využívania rybolovných zdrojov a udržateľného rozvoja odvetví modrého hospodárstva;

b)  opis hlavných plánovaných činností a zodpovedajúcich finančných prostriedkov vrátane:

i)  štrukturálnej podpory odvetvia rybolovu a akvakultúry podľa hlavy II;

ii)  kompenzácie dodatočných nákladov uvedených v článku 29d vrátane zoznamu a množstiev produktov rybolovu a akvakultúry a výšky kompenzácie;

iii)  všetkých ostatných investícií do udržateľného modrého hospodárstva potrebných na dosiahnutie udržateľného rozvoja pobrežných oblastí. [PN 220]

Článok 29d

Obnova flotíl maloobjemového pobrežného rybolovu a súvisiace opatrenia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 písm. a) a b) a článok 16, môže ENRAF v najvzdialenejších regiónoch podporovať:

a)  obnovu flotíl maloobjemového pobrežného rybolovu vrátane výstavby a nadobudnutia nových plavidiel pre žiadateľov, ktorých hlavné miesto registrácie sa päť rokov pred dátumom podania žiadosti o pomoc nachádzalo v najvzdialenejšom regióne, kde bude registrované nové plavidlo, a ktorí budú vykladať všetky svoje úlovky v prístavoch v najvzdialenejších regiónoch, aby sa zlepšila ľudská bezpečnosť, dodržiavali pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá v oblasti hygieny, zdravia a pracovných podmienok na palube, bojovalo proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a dosiahla sa väčšia environmentálna činnosť. Plavidlo nadobudnuté vďaka pomoci zostane zaregistrované v najvzdialenejšom regióne aspoň 15 rokov po dátume poskytnutia pomoci. Ak táto podmienka nebude splnená, pomoc sa vyplatí v primeranej výške so zreteľom na povahu, závažnosť, trvanie a opakovanie neplnenia. Obnovenie rybárskej flotily zostane v medziach povolených stropov kapacít a je v súlade s cieľmi SRP;

b)  výmena alebo modernizácia hlavného alebo pomocného motora. výkon nového motora alebo modernizovaného motora môže v prípade riadne odôvodnenej potreby prekročiť výkon pôvodného motora z dôvodov bezpečnosti na mori, a to bez toho, aby sa zvýšila schopnosť príslušného rybárskeho plavidla loviť ryby;

c)  čiastočné obnovenie štruktúry dreveného trupu rybolovného plavidla, ak je to potrebné z dôvodu zlepšenia námornej bezpečnosti na základe objektívnych technických kritérií námornej architektúry;

d)  výstavba a modernizácia prístavov, prístavnej infraštruktúry, vyloďovacích zariadení, aukčných hál, lodeníc a lodného staviteľstva a opravovní, ak infraštruktúra prispieva k udržateľnému rybolovu. [PN 287]

Článok 21 29e

Kompenzácia dodatočných nákladov na produkty rybolovu a akvakultúry v najvzdialenejších regiónoch

1.  Z ENRF ENRAF možno podporovať kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré prijímateľom vznikli pri rybolove, chove, spracovaní a uvádzaní na trh určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 6 29b ods. 2 1.

1a.  Kompenzácia musí byť primeraná dodatočným nákladom, ktoré má nahradiť. Výška kompenzácie dodatočných nákladov sa riadne zdôvodní v pláne kompenzácie. Kompenzácia však nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 100 % vynaložených výdavkov.

2.  V súlade s kritériami stanovenými podľa odseku 7 každý dotknutý členský štát zostaví pre regióny uvedené v odseku 1 zoznam produktov rybolovu a akvakultúry oprávnených na kompenzáciu, a stanoví ich množstvo.

3.  Pri zostavovaní zoznamu a stanovovaní množstiev podľa odseku 2 členské štáty zohľadnia všetky relevantné faktory, najmä potrebu zabezpečiť súlad kompenzácie s pravidlami SRP.

4.  Kompenzáciu nemožno poskytnúť na produkty rybolovu a akvakultúry:

a)  ktoré ulovili plavidlá tretích krajín s výnimkou rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou Venezuely a svoju činnosť vykonávajú vo vodách Únie v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1565(46);

b)  ktoré ulovili rybárske plavidlá Únie, ktoré nie sú zaregistrované v prístave jedného z regiónov uvedených v odseku 1;

ba)   ktoré ulovili rybárske plavidlá Únie zaregistrované v prístave jedného z regiónov uvedených v odseku 1, ktoré však nevykonávajú svoju činnosť ani nepôsobia v tomto regióne;

c)  ktoré boli dovezené z tretích krajín.

5.  Odsek 4 písm. b) sa neuplatňuje, ak suroviny dodané predmetnému najvzdialenejšiemu regiónu nepostačujú na využitie kapacity spracovateľského odvetvia v danom regióne.

6.  Pri kompenzácii vyplatenej prijímateľom, ktorí vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 v najvzdialenejších regiónoch alebo vlastnia plavidlo zaregistrované v prístave v týchto regiónoch a vykonávajú tam svoju činnosť, sa s cieľom zabrániť nadmernej kompenzácii zohľadnia:

a)  dodatočné náklady v prípade každého produktu rybolovu a akvakultúry alebo kategórie týchto produktov, ktoré vznikli v dôsledku špecifických znevýhodnení predmetných regiónov, a

b)  všetky ďalšie typy verejnej intervencie, ktorá má vplyv na výšku dodatočných nákladov.

7.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 52 delegované akty s cieľom stanoviť kritériá výpočtu dodatočných nákladov, ktoré vznikli v dôsledku špecifických znevýhodnení predmetných regiónov a ktoré potvrdzujú metodický rámec pre platbu kompenzačnej pomoci. [PN 165]

Článok 29f

Štátna pomoc

1.  Pokiaľ ide o produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v prílohe I k ZFEÚ, na ktoré sa uplatňujú jej články 107, 108 a 109, Komisia môže v súlade s článkom 108 ZFEÚ povoliť prevádzkovú pomoc pre najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ v rámci odvetví výroby, spracovania a uvádzania produktov rybolovu a akvakultúry na trh s cieľom zmierniť obmedzenia špecifické pre uvedené regióny z dôvodu ich izolácie, ostrovného charakteru a mimoriadnej odľahlosti.

2.  Členské štáty môžu udeliť ďalšie financovanie na vykonávanie plánov kompenzácie uvedených v článku 29d. V takomto prípade členské štáty oznámia štátnu pomoc Komisii a Komisia ju môže schváliť v súlade s týmto nariadením ako súčasť takýchto plánov. Takto oznámená štátna pomoc sa tiež považuje za oznámenú v zmysle článku 108 ods. 3 prvej vety ZFEÚ. [PN 222]

Článok 29g

Preskúmanie – POSEI

Komisia predloží správu o vykonávaní ustanovení tejto kapitoly do 31. decembra 2023 a v prípade potreby predloží príslušné návrhy. Komisia vyhodnotí možnosť vytvorenia programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) pre námorné a rybárske záležitosti. [PN 223]

KAPITOLA VI

Pravidlá implementácie v rámci zdieľaného riadenia

Oddiel 1

Podpora z ENRF ENRAF

Článok 30

Výpočet dodatočných nákladov alebo ušlého príjmu

Podpora poskytovaná na kompenzáciu dodatočných nákladov alebo ušlého príjmu sa poskytuje v akejkoľvek z foriem uvedených v článku 46 písm. a), c), d) a e) nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie].

Článok 31

Stanovenie miery spolufinancovania

Maximálna miera spolufinancovania z ENRF ENRAF na oblasť podpory je stanovená v prílohe II.

Článok 32

Výška verejnej pomoci

1.  Členské štáty uplatňujú mieru maximálnej intenzity pomoci vo výške 50 % celkových oprávnených výdavkov na operáciu.

2.  Odchylne od odseku 1 sa v prílohe III stanovuje miera maximálnej intenzity pomoci pre určité oblasti podpory a určité typy operácií.

3.  V prípade, že jedna operácia patrí do viacerých riadkov 2 až 16 prílohy III, uplatňuje sa najvyššia miera maximálnej intenzity pomoci.

4.  V prípade, že jedna operácia patrí do jedného alebo viacerých riadkov 2 až 16 prílohy III a súčasne do riadku 1 danej prílohy, uplatňuje sa miera maximálnej intenzity pomoci uvedená v riadku 1.

Článok 32a

Námorná politika a rozvoj udržateľného modrého hospodárstva

ENRAF podporuje vykonávanie integrovanej námornej politiky a rast udržateľného modrého hospodárstva prostredníctvom rozvoja regionálnych platforiem na financovanie inovačných projektov. [PN 224]

Oddiel 2

Finančné riadenie

Článok 33

Prerušenie lehoty na platbu

1.  V prípade, že existuje dôkaz o tom potvrdzujúci skutočnosť, že členský štát nedodržal pravidlá platné v rámci SRP alebo relevantného environmentálneho práva Únie, a toto nedodržanie pravidiel môže mať vplyv na výdavky uvedené v žiadosti o platbu, pre ktoré sa požaduje priebežná platba, Komisia v súlade s článkom 90 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] môže Komisia prerušiť lehotu na platbu pre žiadosť o priebežnú platbu alebo jej časť. [PN 225]

2.  Pred prerušením uvedeným v odseku 1 Komisia informuje dotknutý členský štát o dôkazoch nedodržania pravidiel a poskytne mu príležitosť predložiť pripomienky v primeranej lehote.

3.  Prerušenie uvedené v odseku 1 musí zodpovedať povahe, závažnosti, trvaniu a opakovanému výskytu nedodržiavania pravidiel.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 52 delegované akty s cieľom vymedziť prípady nedodržania pravidiel uvedeného v odseku 1.

Článok 34

Pozastavenie platieb

1.  V prípade, že sa členský štát dopustí závažného nedodržania pravidiel platných v rámci SRP alebo relevantného environmentálneho práva Únie a toto závažné nedodržanie pravidiel môže mať vplyv na výdavky uvedené v žiadosti o platbu, pre ktoré sa požaduje priebežná platba, Komisia v súlade s článkom 91 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa úplne alebo čiastočne pozastavia priebežné platby v rámci programu. [PN 226]

2.  Komisia pred pozastavením uvedeným v odseku 1 oznámi členskému štátu, že Komisia sa domnieva, že došlo k závažnému nedodržaniu pravidiel platných v rámci SRP a poskytne tomuto členskému štátu príležitosť predložiť v primeranej lehote svoje pripomienky.

3.  Pozastavenie uvedené v odseku 1 musí zodpovedať povahe, závažnosti, trvaniu a opakovanému výskytu závažného nedodržiavania pravidiel.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 52 delegované akty s cieľom vymedziť prípady závažného nedodržania pravidiel uvedeného v odseku 1.

Článok 35

Finančné opravy vykonávané členskými štátmi

1.  V prípade nedodržania povinností uvedených v článku 12 ods. 2 tohto nariadenia členské štáty vykonajú finančné opravy v súlade s článkom 97 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie].

2.  V prípade finančných opráv uvedených v odseku 1 členské štáty určia výšku opravy, ktorá musí zodpovedať povahe, závažnosti, trvaniu a opakovanému výskytu porušení predpisov alebo trestných činov zo strany prijímateľa a výške príspevku z ENRF ENRAF na hospodársku činnosť prijímateľa.

Článok 36

Finančné opravy vykonávané Komisiou

1.  V súlade s článkom 98 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa vykonajú finančné opravy zrušením celého príspevku Únie na program alebo jeho časti, ak sa po vykonaní potrebného preskúmania dospeje k záveru, že:

a)  výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú ovplyvnené prípadmi, keď prijímateľ nedodržiava povinnosti uvedené v článku 12 ods. 2, a členský štát ho pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil;

b)  žiadosti o platbu sú ovplyvnené prípadmi, keď sa členský štát dopustil závažného nedodržania pravidiel SRP alebo relevantného environmentálneho práva Únie, ktoré viedli k pozastaveniu platby podľa článku 34, a dotknutý členský štát stále nevie preukázať, že prijal potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania uplatniteľných pravidiel v budúcnosti. [PN 227]

2.  Komisia pri rozhodnutí o výške opravy zohľadní povahu, závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt závažného nedodržania pravidiel SRP alebo relevantného environmentálneho práva Únie zo strany členského štátu alebo prijímateľa, a výšku príspevku z ENRF ENRAF na hospodársku činnosť dotknutého prijímateľa. [PN 228]

3.  V prípade, že nie je možné presne vyčísliť výšku výdavkov súvisiacich s nedodržaním pravidiel SRP alebo relevantného environmentálneho práva Únie zo strany členského štátu, Komisia uplatní paušálnu sadzbu alebo extrapolovanú finančnú opravu v súlade s odsekom 4. [PN 229]

4.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 52 delegované akty s cieľom určiť kritériá stanovenia úrovne finančných opráv, ktoré sa majú uplatniť, a kritériá uplatňovania paušálnych sadzieb alebo extrapolovaných finančných opráv.

Oddiel 3

Monitorovanie a podávanie správ

Článok 37

Rámec monitorovania a hodnotenia

1.  Ukazovatele, ktoré sa majú používať pri podávaní správ o pokroku ENRF ENRAF pri dosahovaní priorít uvedených v článku 4, sú stanovené v prílohe I.

2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku ENRF ENRAF pri dosahovaní jeho priorít je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 52 delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia ustanovení o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia do tohto nariadenia.

Článok 38

Výročná správa o výkonnosti

1.  Každý členský štát v súlade s článkom 36 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie] predloží Komisii výročnú správu o výkonnosti, a to najneskôr jeden mesiac pred výročným hodnotiacim zasadnutím. Prvá správa sa predloží v roku 2023 a posledná správa v roku 2029.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 sa opisuje pokrok pri implementácii programu a dosiahnutie čiastkových cieľov a cieľových hodnôt uvedených v článku 12 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie]. Okrem toho sa v nej uvedú všetky problémy, ktoré majú vplyv na výkonnosť programu a opatrení prijatých na riešenie týchto problémov.

3.  Správa uvedená v odseku 1 sa preskúma počas výročného hodnotiaceho zasadnutia v súlade s článkom 36 nariadenia (EÚ) č. [všeobecné nariadenie].

3a.  Každý členský štát uverejní správu uvedenú v odseku 1 v pôvodnom jazyku aj v jednom z pracovných jazykov Európskej komisie. [PN 230]

3b.  Správa uvedená v odseku 1 sa pravidelne uverejňuje na webovom sídle Európskej komisie. [PN 231]

3c.  Každý členský štát a Komisia uverejňujú správy o najlepších postupoch na svojich webových sídlach. [PN 232]

4.  Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá predkladania správy uvedenej v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 53 ods. 2.

4a.  Komisia uverejní všetky príslušné dokumenty týkajúce sa prijatia vykonávacích aktov uvedených v odseku 7. [PN 233]

HLAVA III

PODPORA V RÁMCI PRIAMEHO A NEPRIAMEHO RIADENIA

Článok 39

Geografická pôsobnosť

Odchylne od článku 2 táto hlava platí aj pre operácie vykonávané mimo územia Únie s výnimkou technickej pomoci.

KAPITOLA I

Priorita 1: Podpora udržateľného rybolovu a ochrany morských biologických zdrojov

Článok 40

Vykonávanie SRP

Z ENRF ENRAF sa financuje vykonávanie SRP prostredníctvom:

a)  poskytovania vedeckých odporúčaní a poznatkov na účely podpory fundovaných a účinných rozhodnutí v oblasti riadenia rybárstva v rámci SRP, okrem iného aj prostredníctvom účasti expertov vo vedeckých orgánoch;

aa)   čo možno najväčšie využitie finančných prostriedkov programu pre výskum a vývoj Horizont Európa na podporu a podnietenie výskumu, vývoja a inovačných činností v odvetví rybolovu a akvakultúry; [PN 234]

b)  rozvoja a realizácie systému Únie na kontrolu rybárstva v zmysle článku 36, ktorý je stanovený v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 a podrobnejšie špecifikovaný v nariadení (ES) č. 1224/2009;

c)  fungovania poradných rád zriadených na základe článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, ktorých cieľ je súčasťou SRP a túto politiku podporuje;

d)  dobrovoľných príspevkov na činnosti medzinárodných organizácií zaoberajúcich sa rybárstvom v súlade s článkom 29 a článkom 30 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

Článok 41

Podpora čistých a zdravých morí

1.  Z ENRF ENRAF by sa mali podporovať čisté a zdravé moria, okrem iného aj akciami na podporu vykonávania smernice 2008/56/ES a akciami na zabezpečenie súladu s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu podľa článku 2 ods. 5 písm. j) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a vykonávaním Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve.

2.  Podpora uvedená v odseku 1 musí byť v súlade s environmentálnymi právnymi predpismi Únie, najmä s cieľom dosiahnuť alebo udržať dobrý environmentálny stav v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES.

KAPITOLA II

Priorita 2: Prispievanie k potravinovej bezpečnosti v Únii prostredníctvom konkurencieschopnej konkurencieschopnéhoudržateľnej udržateľného rybolovu, akvakultúry a trhov [PN 235]

Článok 42

Získavanie informácií o trhu

Z ENRF ENRAF sa financuje tvorba a šírenie informácií o trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry zo strany Komisie v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013, konkrétne vytvorením štatistickej informačnej siete pre akvakultúru (ASIN-RISA). [PN 236]

KAPITOLA III

Priorita 3: Umožnenie rastu udržateľného modrého hospodárstva vhodných podmienok pre udržateľné modré hospodárstvo a podpora prosperujúcich pobrežných komunít zdravého morského prostredia pre prosperujúce pobrežné komunity [PN 237]

Článok 43

Námorná politika a rozvoj udržateľného modrého hospodárstva, ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov na mori a v sladkých vodách [PN 238]

Z ENRF sa financuje ENRAF podporuje vykonávanie námornej politiky a rozvoj udržateľného modrého hospodárstva prostredníctvom: [PN 239]

a)  podpory udržateľného nízkouhlíkového modrého hospodárstva odolného voči zmene klímy, ktoré zabezpečí blahobyt ľudí i dobré podmienky pre životné prostredie a ktoré sa rozvíja v medziach ekologických limitov; [PN 240]

aa)   obnovu, ochranu a zachovanie rozmanitosti, produktivity, odolnosti a vnútornej hodnoty morských systémov; [PN 241]

b)  podpory integrovanej správy a riadenia námornej politiky, okrem iného aj prostredníctvom námorného priestorového plánovania, stratégií pre morské oblasti a regionálnej námornej spolupráce, makroregionálnych stratégií Únie a cezhraničnej spolupráce; [PN 242]

ba)   podpory zodpovednej produkcie a spotreby, čistých technológií, energie z obnoviteľných zdrojov a tokov v rámci obehového hospodárstva; [PN 243]

c)  posilnenia transferu a zavádzania výskumu, inovácií a technológií v rámci udržateľného modrého hospodárstva vrátane Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet), ako aj iných dátových sietí týkajúcich sa sladkých vôd, s cieľom zabezpečiť, aby technologické výhody a efektívnosť neboli prevýšené rastom, aby sa dôraz kládol na udržateľné hospodárske činnosti, ktoré spĺňajú potreby súčasných a budúcich generácií, a aby sa vyvinuli potrebné nástroje a kapacity na prechod na obehové hospodárstvo v súlade so stratégiou Únie pre plasty v obehovom hospodárstve; [PN 244]

d)  zlepšenia námorných zručností, úrovne poznatkov o oceánoch a sladkých vodách a výmeny sociálno-ekonomických a environmentálnych údajov o udržateľnom modrom hospodárstve; [PN 245]

e)  vypracovania projektového portfólia a nástrojov inovatívneho financovania;

ea)  podpory akcií na ochranu a obnovu morskej a pobrežnej biodiverzity a ekosystémov poskytujúcich kompenzácie rybárom za zber strateného rybárskeho výstroja a morského odpadu z mora. [PN 246]

Článok 43a

Investičné rozhodnutia v modrom hospodárstve

Rozhodnutia o investíciách do modrého hospodárstva by sa mali opierať o najlepšie dostupné vedecké odporúčania s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na životné prostredie, ktoré ohrozujú dlhodobú udržateľnosť. V prípade, že neexistujú primerané poznatky alebo informácie, uplatňuje sa prístup predbežnej opatrnosti vo verejnom aj v súkromnom sektore, keďže sa môžu prijať opatrenia s potenciálne škodlivými účinkami. [PN 247]

KAPITOLA IV

Priorita 4: Posilnenie medzinárodnej správy oceánov a umožnenie bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov

Článok 44

Námorná bezpečnosť a námorný dozor

Z ENRF ENRAF sa financuje podpora námornej bezpečnosti a námorného dozoru, okrem iného aj prostredníctvom výmeny údajov, spolupráce medzi pobrežnou strážou a agentúrami a boja proti trestnej činnosti a nezákonnej činnosti na mori.

Článok 45

Medzinárodná správa oceánov

Z ENRF ENRAF sa financuje vykonávanie politiky v oblasti medzinárodnej správy oceánov prostredníctvom:

a)  dobrovoľných príspevkov medzinárodným organizáciám pôsobiacim v oblasti správy oceánov;

b)  dobrovoľnej spolupráce s medzinárodnými fórami, organizáciami, orgánmi a inštitúciami a koordinácie medzi nimi v kontexte Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a iných relevantných medzinárodných dohôd, dojednaní a partnerstiev;

c)  vykonávania oceánskych partnerstiev medzi Úniou a relevantnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti správy oceánov;

d)  uplatňovania relevantných medzinárodných dohôd, dojednaní a nástrojov, ktorých cieľom je podpora lepšej správy oceánov, ako aj rozvoj akcií, opatrení, nástrojov a znalostí, ktoré umožňujú bezpečné, chránené, čisté a udržateľne spravované oceány;

e)  uplatňovania relevantných medzinárodných dohôd, opatrení a nástrojov, ktorých cieľom je zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ako aj opatrení a nástrojov na minimalizáciu vplyvu na morské prostredie, najmä náhodných úlovkov morských vtákov, morských cicavcov a morských korytnačiek; [PN 248]

f)  posilnenia medzinárodnej spolupráce a rozvoja v oblasti výskumu oceánov a údajov o oceánoch.

Článok 45a

Vyčistenie oceánov

ENRAF podporuje vykonávanie opatrení na vyčistenie morí a oceánov od všetkých druhov odpadu, a predovšetkým od plastov, „plastových kontinentov“ a nebezpečného alebo rádioaktívneho odpadu. [PN 249 a 300]

KAPITOLA V

Pravidlá implementácie v rámci priameho a nepriameho riadenia

Článok 46

Formy financovania z prostriedkov Únie

1.  Z ENRF ENRAF možno poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie], a to najmä formou verejného obstarávania podľa hlavy VII daného nariadenia a grantov podľa hlavy VIII daného nariadenia. Okrem toho môže poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania uvedených v článku 47.

2.  Hodnotenie žiadostí o udelenie grantu môžu vykonať nezávislí experti.

2a.  Platobné postupy súvisiace s týmto nariadením sa urýchlia, aby sa znížila ekonomická záťaž rybárov. Komisia vyhodnotí súčasnú výkonnosť s cieľom zlepšiť a urýchliť platobný proces. [PN 250]

Článok 47

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania v rámci ENRF ENRAF sa implementujú v súlade s nariadením (EÚ) č. [nariadenie o programe InvestEU] a hlavou X nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie]. V priebehu štyroch mesiacov po uverejnení tohto nariadenia v úradnom vestníku Komisia predloží členským štátom súbor podrobných usmernení týkajúcich sa vykonávania operácií kombinovaného financovania v národných operačných programoch v súlade s ENRAF, pričom osobitnú pozornosť bude venovať činnostiam kombinovaného financovania vykonávaným miestnymi aktérmi v miestnom rozvoji. [PN 251]

Článok 48

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa dali využiť pri rozhodovacom procese.

2.  Priebežné hodnotenie podpory v rámci hlavy III hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie podpory. Toto hodnotenie má formu správy Komisie a poskytuje podrobné hodnotenie všetkých špecifických aspektov vykonávania. [PN 252]

3.  Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri roky po uplynutí tohto obdobia, Komisia vyhotoví záverečnú hodnotiacu správu o podpore v rámci hlavy III.

4.  Komisia oznámi závery týchto správy o hodnotení spolu so svojimi pripomienkami uvedené v odsekoch 2 a 3 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 253]

4a.  Komisia môže podľa potreby navrhnúť zmeny tohto nariadenia na základe správy uvedenej v odseku 2. [PN 254]

Článok 49

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie].

Článok 50

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s ENRF ENRAF a jeho akciami a výsledkami. Z finančných zdrojov alokovaných ENRF ENRAF sa súčasne prispieva aj na informovanie o politických prioritách Únie navonok, pokiaľ sa týkajú priorít uvedených v článku 4.

Článok 51

Oprávnené subjekty

1.  Okrem kritérií stanovených v článku 197 nariadenia (EÚ) č. [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie] sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 až 3.

2.  Oprávnené sú tieto subjekty:

a)  právne subjekty usadené v členskom štáte, zámorskej krajine alebo území, alebo tretej krajine uvedené v pracovnom programe na základe podmienok špecifikovaných v odsekoch 3 a 4; [PN 255]

b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie vrátane profesionálnych organizácií alebo akákoľvek medzinárodná organizácia. [PN 256]

3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu LIFE, by v zásade mali niesť náklady na svoju účasť.

HLAVA IV

PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 52

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 12, 17, 21, 33, 34, 36, 37, a 55 sa udeľuje do 31. decembra 2027.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 12, 17, 21, 33, 34, 36, 37, a 55 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článkov 12, 17, 21, 33, 34, 36, 37, a 55 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 53

Postup výboru

1.  Komisii pomáha Výbor pre Európsky námorný a rybársky fond. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(47).

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 257]

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 54

Zrušenie

1.  Nariadenie (EÚ) č. 508/2014 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.  Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 55

Prechodné ustanovenia

1.  S cieľom uľahčiť prechod zo systému podpory zavedeného nariadením (EÚ) č. 508/2014 na systém zavedený týmto nariadením je Komisia v súlade s článkom 52 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom stanoviť podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (EÚ) č. 508/2014 môže začleniť do podpory poskytnutej podľa tohto nariadenia.

2.  Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 508/2014, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

3.  Žiadosti podľa nariadenia (EÚ) č. 508/2014 sú aj naďalej platné.

Článok 56

Nadobudnutie účinnosti a dátum uplatňovania

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

za Európsky parlament za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE

PRIORITA

UKAZOVATEĽ

Podpora udržateľného rybolovu a ochrany morských biologických zdrojov

Vývoj objemu vylodených úlovkov pochádzajúcich z populácií posúdených na úrovni MSY

Vývoj ziskovosti rybárskej flotily Únie a zamestnanosti [PN 260]

Rozloha (v ha) lokalít Miera dodržiavania environmentálnych cieľov stanovených v akčnom pláne na ochranu morského prostredia v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii alebo, v prípade ich absencie, významné pozitívne výsledky v lokalitách sústavy Natura 2000 a iných chránených morských oblastí oblastiach podľa rámcovej smernice o morskej stratégii, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na ochranu, údržbu a obnovu [PN 261]

Percentuálny podiel rybárskych plavidiel vybavených elektronickým zariadením na hlásenia o polohe a hlásenia o úlovkoch

Prispievanie k potravinovej bezpečnosti v Únii prostredníctvom konkurencieschopnej konkurencieschopnéhoudržateľnej udržateľného rybolovu, akvakultúry a trhov [PN 258]

Vývoj hodnoty a objemu produktov akvakultúry v Únii

Vývoj ziskovosti rybárskej flotily Únie a zamestnanosti [PN 262]

Vývoj hodnoty a objemu vylodených úlovkov

Umožnenie rastu udržateľného modrého hospodárstva a podpora prosperujúcich pobrežných a ostrovných komunít [PN 259]

Vývoj HDP v námorných regiónoch NUTS 3

Vývoj počtu pracovných miest (v ekvivalente plného pracovného času) v udržateľnom modrom hospodárstve

Posilnenie medzinárodnej správy oceánov a umožnenie bezpečných, chránených, čistých a udržateľne spravovaných morí a oceánov

Počet spoločných operácií prispievajúcich k európskej spolupráci pri činnostiach pobrežnej stráže

PRÍLOHA II

OBLASTI PODPORY V RÁMCI ZDIEĽANÉHO RIADENIA

PRIORITA

OBLASŤ PODPORY

TYP OBLASTI PODPORY (nomenklatúra, ktorá sa má použiť vo finančnom pláne)

MAXIMÁLNA MIERA SPOLUFINANCOVANIA

(% oprávnených verejných výdavkov)

1

Článok 14 ods. 1

Plnenie cieľov SRP v environmentálnej, hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti

1.1

75 %

1

Článok 16

Investície do plavidiel vykonávajúcich maloobjemový pobrežný rybolov

1.1

75 85% [PN 263]

1

Článok 17 ods. 1

Riadenie rybárstva a rybárskych flotíl

1.1

75 %

1

Článok 17 ods. 2

Trvalé ukončenie rybolovných činností

1.2

50 %

1

Článok 18

Mimoriadne pozastavenie rybolovných činností

1.2

50 %

1

Článok 19

Kontrola a presadzovanie

1.3

85 %

1

Článok 20

Zber a spracovanie údajov na účely riadenia rybárstva a vedecké účely

1.3

85 %

1

Článok 21

Kompenzácia dodatočných nákladov na produkty rybolovu a akvakultúry v najvzdialenejších regiónoch

1.4

100 %

1

Článok 22

Ochrana a obnova morskej biodiverzity a ekosystémov

1.5

85 %

2

Článok 23

Akvakultúra

2.1

75 85%

2

Rybolov

2.1

75% [PN 264]

2

Článok 23a

Sieť štatistických informácií o akvakultúre

X

75 % [PN 265]

2 3

Článok 24

Obchodovanie s produktmi rybolovu a akvakultúry

2.1 3.1

75 % [PN 266]

2 3

Článok 25

Spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry

2.1 3.1

75 % [PN 267]

3

Článok 26

Miestny rozvoj vedený komunitou

3.1

75 %

3

Článok 27

Poznatky o mori

3.1

75 %

4

Článok 28

Námorný dozor

4.1

75 %

4

Článok 29

Spolupráca medzi pobrežnými strážami

4.1

75 %

 

Technická pomoc

5.1

75 %

PRÍLOHA III

KONKRÉTNE MIERY MAXIMÁLNEJ INTENZITY POMOCI V RÁMCI ZDIEĽANÉHO RIADENIA

ČÍSLO RIADKU

OBLASŤ PODPORY ALEBO TYP OPERÁCIE

MIERA MAXIMÁLNEJ INTENZITY POMOCI

1

Článok 16

Investície do plavidiel vykonávajúcich maloobjemový pobrežný rybolov

30 55 % [PN 268]

2

Operácie na podporu vykonávania povinnosti vylodiť úlovky uvedenej v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013:

–  operácie na zvýšenie veľkostnej alebo druhovej selektívnosti rybárskeho výstroja,

–  operácie na zlepšenie infraštruktúry rybárskych prístavov, aukčných hál, vyloďovacích miest a prístreškov s cieľom uľahčiť vyloďovanie a skladovanie nechcených úlovkov,

–  operácie na uľahčenie predaja vylodených nechcených úlovkov z komerčných populácií v súlade s článkom 8 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1379/2013.

75 %

3

Operácie na zlepšenie zdravotných, bezpečnostných a pracovných podmienok na palube rybárskych plavidiel

75 %

4

Operácie v najvzdialenejších regiónoch

85 %

5

Operácie vo vodách vzdialených írskych ostrovov, gréckych ostrovov a chorvátskych ostrovov Dugi Otok, Vis, Mljet a Lastovo [PN 269]

85 %

6

Článok 19

Kontrola a presadzovanie

85 %

7

Operácie súvisiace s maloobjemovým pobrežným rybolovom (vrátane operácií na účely kontroly a presadzovania)

100 %

8

V prípade, že prijímateľom je verejnoprávny subjekt alebo podnik poverený poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy, pokiaľ sa na prevádzkovanie týchto služieb poskytuje podpora

100 %

9

Článok 17 ods. 2

Trvalé ukončenie rybolovných činností

100 %

10

Článok 18

Mimoriadne pozastavenie rybolovných činností

100 %

11

Článok 20

Zber a spracovanie údajov na účely riadenia rybárstva a vedecké účely

100 %

12

Článok 21

Kompenzácia dodatočných nákladov na produkty rybolovu a akvakultúry v najvzdialenejších regiónoch

100 %

13

Článok 27

Poznatky o mori

100 %

14

Článok 28

Námorný dozor

100 %

15

Článok 29

Spolupráca medzi pobrežnými strážami

100 %

16

Operácie na navrhovanie, vývoj, monitorovanie, hodnotenie alebo riadenie transparentných systémov výmeny rybolovných možností medzi členskými štátmi v súlade s článkom 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013

100 %

16a

Operácie vykonávané príjemcami kolektívnych projektov

60 % [PN 270]

16b

Operácie, ktoré vykonáva medziodvetvová organizácia, organizácia výrobcov alebo združenie organizácií výrobcov

75 % [PN 271]

PRÍLOHA IV

KOEFICIENTY VÝPOČTU PODPORY CIEĽOV SÚVISIACICH SO ŽIVOTNÝM PROSTREDÍM A CIEĽOV V OBLASTI ZMENY KLÍMY

* Členský štát môže vo svojom programe navrhnúť, aby sa na oblasť podpory, ktorá je v tabuľke označená symbolom *, použil koeficient 40 %, pokiaľ možno preukázať, že daná oblasť podpory je relevantná z hľadiska zmiernenia zmeny klímy alebo adaptácie na túto zmenu, resp. z hľadiska cieľov súvisiacich so životným prostredím.

PRÍLOHA V

CEKOVÉ ZDROJE PODĽA JEDNOTLIVÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA EURÓPSKY NÁMORNÝ, RYBOLOVNÝ A RYBÁRSKY AKVAKULTÚRNY FOND NA OBDOBIE 2021 – 2027

 

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

BE

5 420 528

5 528 939

5 639 520

5 752 311

5 867 358

5 984 701

6 072 814

40 266 171

BG

11 435 037

11 663 737

11 897 017

12 134 959

12 377 660

12 625 203

12 811 085

84 944 698

CZ

4 039 229

4 120 014

4 202 416

4 286 465

4 372 195

4 459 635

4 525 295

30 005 249

DK

27 053 971

27 595 050

28 146 963

28 709 906

29 284 109

29 869 767

30 309 543

200 969 309

DE

28 513 544

29 083 814

29 665 502

30 258 817

30 863 998

31 481 253

31 944 754

211 811 682

EE

13 110 534

13 372 744

13 640 205

13 913 011

14 191 273

14 475 087

14 688 206

97 391 060

IE

19 165 423

19 548 731

19 939 714

20 338 511

20 745 284

21 160 173

21 471 716

142 369 552

EL

50 480 983

51 490 602

52 520 436

53 570 852

54 642 278

55 735 079

56 555 673

374 995 903

ES

150 831 009

153 847 625

156 924 643

160 063 158

163 264 447

166 529 604

168 981 438

1 120 441 924

FR

76 346 460

77 873 387

79 430 888

81 019 517

82 639 920

84 292 652

85 533 702

567 136 526

HR

32 804 523

33 460 613

34 129 839

34 812 441

35 508 695

36 218 841

36 752 095

243 687 047

IT

69 761 016

71 156 235

72 579 390

74 030 988

75 511 619

77 021 791

78 155 791

518 216 830

CY

5 156 833

5 259 970

5 365 171

5 472 475

5 581 926

5 693 560

5 777 387

38 307 322

LV

18 156 754

18 519 888

18 890 294

19 268 103

19 653 468

20 046 521

20 341 668

134 876 696

LT

8 236 376

8 401 103

8 569 129

8 740 512

8 915 324

9 093 623

9 227 510

61 183 577

LU

—  

—  

—  

—  

—  

—  

—  

—  

HU

5 076 470

5 177 999

5 281 561

5 387 193

5 494 938

5 604 832

5 687 353

37 710 346

MT

2 938 064

2 996 826

3 056 763

3 117 899

3 180 258

3 243 860

3 291 620

21 825 290

NL

13 182 316

13 445 962

13 714 887

13 989 186

14 268 972

14 554 340

14 768 625

97 924 288

AT

904 373

922 460

940 910

959 728

978 923

998 500

1 013 200

6 718 094

PL

68 976 348

70 355 873

71 763 020

73 198 291

74 662 268

76 155 454

77 276 699

512 387 953

PT

50 962 391

51 981 638

53 021 293

54 081 726

55 163 369

56 266 592

57 095 013

378 572 022

RO

21 868 723

22 306 097

22 752 228

23 207 276

23 671 425

24 144 835

24 500 321

162 450 905

SI

3 221 347

3 285 774

3 351 490

3 418 521

3 486 892

3 556 627

3 608 990

23 929 641

SK

2 049 608

2 090 600

2 132 413

2 175 061

2 218 563

2 262 933

2 296 250

15 225 428

FI

9 659 603

9 852 795

10 049 855

10 250 853

10 455 872

10 664 981

10 822 003

71 755 962

SE

15 601 692

15 913 725

16 232 007

16 556 649

16 887 785

17 225 527

17 479 140

115 896 525

SPOLU

714 953 155

729 252 201

743 837 554

758 714 409

773 888 819

789 365 971

800 987 891

5 311 000 000

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 104.
(2) Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 9.
(3)Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 104.
(4)Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 9.
(5) Pozícia Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2019.
(6)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(7)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(8)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(9)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(10)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).
(11)Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).
(12)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 (Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1).
(13)COM(2017)0623.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 and (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1).
(15)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
(16)Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.07.1992, s. 7).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.01.2010, s. 7).
(18)Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(19)COM(2018)0028.
(20)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).
(22)Rozhodnutie Rady 98/392/ES z 23. marca 1998 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov z 10. decembra 1982 o morskom práve a Dohody z 28. júla 1994 o vykonávaní jeho časti XI Európskym spoločenstvom (Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1).
(23)JOIN(2016)0049.
(24)Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
(25)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(26)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 312, 23.12.1995, s. 1).
(27)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. EÚ L 292, 15.11.1996, s. 2).
(28)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(29)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(30)Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(31)Nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 (Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11).
(32)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(33)Nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1).
(34)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).
(35)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(36)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a o zmene a zrušení niektorých zákonov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1).
(37)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES (Ú. v. ES L 189, 27.6.2014, s. 1).
(38) Nariadenie Komisie (ES) č. 665/2008 zo 14. júla 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 199/2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 186, 15.7.2008, s. 3).
(39) Rozhodnutie Komisie 2010/93/EÚ z 18. decembra 2009, ktorým sa prijíma viacročný program Spoločenstva na zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva na obdobie 2011 – 2013 (oznámenie pod číslom K(2009)10121) (Ú. v. EÚ L 41, 16.2.2010, s. 8).
(40) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1251 z 12. júla 2016, ktorým sa prijíma viacročný program Únie na zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybolovu a akvakultúry na obdobie 2017 – 2019 (Ú. v. EÚ L 207, 1.8.2016, s. 113).
(41)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135).
(42)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).
(43)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 77).
(44)Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1626 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 80).
(45) Tieto údaje bude treba prispôsobiť podľa dohodnutých údajov v článku 5 ods. 1.
(46)Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1565 zo 14. septembra 2015 o schválení Vyhlásenia o udelení rybolovných možností vo vodách EÚ rybárskym plavidlám, ktoré sa plavia pod vlajkou Venezuelskej bolívarovskej republiky vo výhradnej hospodárskej zóne pri pobreží Francúzskej Guyany, v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 244, 14.9.2015, s. 55).
(47)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


Viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora ***I
PDF 135kWORD 53k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje viacročný plán pre rybolov druhov žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora (COM(2018)0115 – C8-0104/2018 – 2018/0050(COD))
P8_TA(2019)0344A8-0005/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0115),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0104/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0005/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L spolu s konečným znením legislatívneho aktu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre rybolov populácií žijúcich pri morskom dne v západnej časti Stredozemného mora a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 508/2014

P8_TC1-COD(2018)0050


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1022.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady

Európsky parlament a Rada majú v úmysle zrušiť právomoci prijímať technické opatrenia prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 13 tohto nariadenia, keď prijmú nové nariadenie o technických opatreniach, ktoré zahŕňa právomoci vzťahujúce sa na rovnaké opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 103.


Posilnenie zabezpečenia preukazov totožnosti a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie ***I
PDF 130kWORD 47k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb (COM(2018)0212 – C8-0153/2018 – 2018/0104(COD))
P8_TA(2019)0345A8-0436/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0212),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 21 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0153/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0436/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o posilnení zabezpečenia preukazov totožnosti občanov Únie a dokladov o pobyte vydávaných občanom Únie a ich rodinným príslušníkom vykonávajúcim svoje právo na voľný pohyb

P8_TC1-COD(2018)0104


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1157.)

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 78.


Riadenie bezpečnosti cestnej infraštruktúry ***I
PDF 131kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry (COM(2018)0274 – C8-0196/2018 – 2018/0129(COD))
P8_TA(2019)0346A8-0008/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0274),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0196/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0008/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry

P8_TC1-COD(2018)0129


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1936.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 261.
(2) Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 81.


Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt ***I
PDF 129kWORD 53k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) (COM(2017)0343 – C8-0219/2017 – 2017/0143(COD))
P8_TA(2019)0347A8-0278/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (COM(2017)0343),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0219/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. októbra 2017(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0278/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP)

P8_TC1-COD(2017)0143


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1238.)

(1) Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 139.


Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov ***I
PDF 132kWORD 46k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrujúcich osôb, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (COM(2017)0253 – C8-0137/2017 – 2017/0085(COD))
P8_TA(2019)0348A8-0270/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0253),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 153 ods. 1 písm. i) a článok 153 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0137/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou, poľským Sejmom a poľským Senátom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 6. decembra 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. novembra 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre právne veci (A8-0270/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ

P8_TC1-COD(2017)0085


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1158.)

(1) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ C 164, 8.5.2018, s. 62.


Ochrana rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch ***I
PDF 242kWORD 68k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch (COM(2018)0324 – C8-0178/2018 – 2018/0136(COD))
P8_TA(2019)0349A8-0469/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0324),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 322 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0178/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov zo 17. augusta 2018(1),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu a na stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre ústavné veci (A8-0469/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch

P8_TC1-COD(2018)0136


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 322 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Zásada Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu je jednou zo základných hodnôt a dodržiavania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín, na ktorej je postavená myšlienka zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únie únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v kritériách pre členstvo v Únii. Ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii , tieto hodnoty sú spoločné pre členské štáty v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. [PN 1]

(1a)  Členské štáty by mali svoje záväzky dodržiavať a ísť príkladom tým, že ich budú skutočne plniť a postupovať smerom k spoločnej kultúre právneho štátu ako všeobecnej hodnoty, ktorú by všetky dotknuté strany mali uplatňovať rovnakým spôsobom. Úplné dodržiavanie a presadzovanie týchto zásad je základným predpokladom legitímnosti európskeho projektu ako celku a základnou podmienkou budovania dôvery občanov v Úniu a zabezpečenia účinného vykonávania jej politík. [PN 2]

(1b)  V súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 Zmluvy o EÚ má Únia možnosť konať s cieľom chrániť svoje ústavné jadro a spoločné hodnoty, na ktorých je založená, vrátane svojich rozpočtových zásad. Členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj kandidátske krajiny musia dodržiavať, ochraňovať a presadzovať tieto zásady a hodnoty a majú povinnosť lojálnej spolupráce. [PN 3]

(2)  Zásada právneho štátu si vyžaduje, aby všetky subjekty verejnej moci konali v rámci obmedzení stanovených v zákone, v súlade s hodnotami demokracie a základnými právami dodržiavaním základných práv, ako aj pod kontrolou nezávislých a nestranných súdov. Vyžaduje sa v nej najmä to, aby sa dodržiavali zásady zákonnosti(5), vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického procesu prijímania právnych predpisov, právnej istoty(6), zákazu svojvoľných výkonných právomocí(7), oddelenia právomocí deľby moci(8), prístupu k spravodlivosti a účinnej súdnej ochrany nezávislými súdmi ochrany na nezávislých a nestranných súdoch(9),(10). Tieto zásady sa odzrkadľujú okrem iného na úrovni Benátskej komisie Rady Európy a tiež na základe príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva(11). [PN 4]

(2a)  Prístupové kritériá, alebo kodanské kritériá, stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani v roku 1993 a posilnené Európskou radou v Madride v roku 1995, sú základnými podmienkami, ktoré musia spĺňať všetky kandidátske krajiny, aby sa stali členskými štátmi. Medzi tieto kritériá patrí stabilita inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochrana menšín; fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť čeliť konkurencii a trhovým silám; a schopnosť splniť záväzky vyplývajúce z členstva v Únii. [PN 5]

(2b)  Nesplnenie požadovaných noriem, hodnôt a demokratických zásad zo strany kandidátskej krajiny má za následok, že jej pristúpenie k Únii sa oneskorí, kým všetky tieto normy v plnom rozsahu nesplní. Povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k Únii naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ a zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 Zmluvy o EÚ. Členské štáty by sa preto mali pravidelne posudzovať s cieľom overiť, či ich právne predpisy a postupy aj naďalej spĺňajú uvedené kritériá a spoločné hodnoty, na ktorých je založená Únia, čím by sa vytvoril pevný právny a administratívny rámec na vykonávanie politík Únie. [PN 6]

(3)  Zásada Hoci neexistuje hierarchia hodnôt Únie, dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom pre ochranu ďalších základných hodnôt, na ktorých je postavená Európska únia, ako napríklad sloboda, demokracia, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv. Dodržiavanie zásady právneho štátu prirodzene súvisí s dodržiavaním demokracie a základných práv: bez dodržiavania zásady právneho štátu nemôže existovať demokracia a dodržiavanie základných práv a naopak. Súdržnosť a konzistentnosť vnútornej a vonkajšej demokracie, právneho štátu a politiky v oblasti základných práv je kľúčom k dôveryhodnosti Únie. [PN 7]

(4)  Vždy, keď členské štáty plnia rozpočet Únie, a bez ohľadu na to, aký spôsob plnenia sa rozhodnú použiť, dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa naplnili zásady správneho finančného riadenia zakotvené v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(5)  Správne finančné riadenie môžu členské štáty zabezpečiť len vtedy, ak verejné orgány konajú v súlade so zákonom, ak sú porušenia zákona účinne stíhané vyšetrovacími zložkami a prokuratúrou a ak rozhodnutia verejných orgánov môžu byť predmetom účinného súdneho preskúmania zo strany nezávislých súdov a Súdneho dvora Európskej únie.

(6)  Justičné orgány Mala by mali konať nezávisle byť vždy zaručená nezávislosťnestranne nestrannosť justície a vyšetrovacie zložky a prokuratúra by mali mať možnosť náležite vykonávať svoju funkciu. Mali by disponovať dostatočnými zdrojmi a postupmi na to, aby mohli konať účinne a pri plnom dodržiavaní práva na spravodlivý proces. Tieto podmienky sú nevyhnutné ako minimálna záruka proti nezákonným a svojvoľným rozhodnutiam verejných orgánov, ktoré by mohli oslabiť tieto základné zásady a poškodiť finančné záujmy Únie. [PN 8]

(7)  V rámci nezávislosti súdnictva sa predpokladá najmä to, že dotknutý orgán dokáže vykonávať svoje súdne funkcie úplne autonómne bez toho, aby podliehal akémukoľvek obmedzovaniu zo strany hierarchie alebo aby bol podriadený akémukoľvek inému orgánu, a bez toho, aby dostával príkazy alebo pokyny z akéhokoľvek iného zdroja, a že je tak chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli zhoršiť nezávislý úsudok jeho členov a ovplyvniť jeho rozhodovanie. Záruka nezávislosti a nestrannosti si vyžaduje pravidlá, najmä pokiaľ ide o zloženie daného orgánu a vymenúvanie, dĺžku funkčného obdobia a dôvody zamietnutia alebo odvolania jeho členov, aby sa odstránili akékoľvek oprávnené pochybnosti v mysli osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť uvedeného orgánu z vonkajšieho hľadiska a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom.

(7a)   Nezávislosť prokuratúry a súdnictva zahŕňa formálnu (de jure) aj skutočnú (de facto) nezávislosť prokuratúry a súdnictva a jednotlivých prokurátorov a sudcov. [PN 9]

(8)  Dodržiavanie zásady právneho štátu nie je dôležité nemá zásadný význam len pre občanov Únie, ale aj pre obchodné iniciatívy, inovácie, investície, hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a riadne fungovanie vnútorného trhu, ktoré bude najväčšmi udržateľne prekvitať len vtedy, ak sa zavedie solídny právny a inštitucionálny rámec. [PN 10]

(8a)  Integrácia existujúcich monitorovacích mechanizmov Únie, ako je mechanizmus spolupráce a overovania, porovnávací prehľad v oblasti justície a správy o boji proti korupcii, do širšieho rámca monitorovania právneho štátu by mohla poskytnúť účinnejšie a účelnejšie kontrolné mechanizmy na ochranu finančných záujmov Únie. [PN 11]

(8b)   Nedostatok transparentnosti, svojvoľná diskriminácia, narúšanie hospodárskej súťaže a rozdielne podmienky na vnútornom trhu i mimo neho, vplyv na integritu jednotného trhu a spravodlivosť, stabilitu a legitimitu daňového systému, zvýšené hospodárske nerovnosti, nespravodlivá hospodárska súťaž medzi štátmi, sociálna nespokojnosť, nedôvera a demokratický deficit sú príkladom niektorých negatívnych účinkov škodlivých daňových praktík. [PN 12]

(9)  Článok 19 ZEÚ, ktorý obsahuje konkrétny odkaz na hodnotu právneho štátu uvedenú v článku 2 ZEÚ, od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, a to aj v tých oblastiach, ktoré sa týkajú plnenia rozpočtu Únie. Samotná existencia účinného súdneho preskúmania navrhnutého na to, aby sa zabezpečil súlad s právom Únie, je prapodstatou zásady právneho štátu a vyžaduje si existenciu nezávislých súdov(12). Zachovávanie nezávislosti súdov má zásadný význam, čo potvrdzuje aj článok 47 druhý pododsek Charty základných práv Európskej únie(13). Platí to najmä pre súdne preskúmanie platnosti opatrení, zmlúv alebo iných nástrojov, na základe ktorých vznikajú verejné výdavky alebo dlhy, okrem iného v kontexte postupov verejného obstarávania, ktoré takisto môžu byť predložené na súd.

(10)  Existuje teda jasný vzťah medzi dodržiavaním zásady právneho štátu a efektívnym plnením rozpočtu Únie v súlade so zásadami správneho finančného riadenia.

(10a)  Únia má k dispozícii veľké množstvo nástrojov a postupov na zabezpečenie úplného a riadneho uplatňovania zásad a hodnôt stanovených v Zmluve o EÚ, ale v súčasnosti od inštitúcií Únie neprichádza žiadna rýchla a účinná reakcia, najmä na zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia. Existujúce nástroje by sa mali presadzovať, hodnotiť a dopĺňať v rámci mechanizmu právneho štátu, aby boli primerané a účinné. [PN 13]

(11)  Všeobecné nedostatky v členských štátoch v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ktoré ovplyvňujú najmä riadne fungovanie verejných orgánov a účinné súdne preskúmanie, môžu vážne poškodiť finančné záujmy Únie. Účinné vyšetrenie takýchto nedostatkov a uplatňovanie účinných a primeraných opatrení v prípade zistenia všeobecného nedostatku sú potrebné nielen na zabezpečenie finančných záujmov Únie vrátane účinného výberu príjmov, ale aj na zabezpečenie dôvery verejnosti v Úniu a jej inštitúcie. Iba nezávislé súdnictvo, ktoré presadzuje právny štát a právnu istotu vo všetkých členských štátoch, môže v konečnom dôsledku zaručiť dostatočnú ochranu finančných prostriedkov z rozpočtu Únie. [PN 14]

(11a)   Rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam Komisia odhaduje až do výšky 1 bilióna EUR ročne. Negatívny vplyv takýchto praktík na rozpočty členských štátov a Únie a na občanov je zreteľný a môže viesť k oslabeniu dôvery v demokraciu. [PN 15]

(11b)   Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov má priamy vplyv na rozpočet členských štátov a rozpočet Únie a na rozdelenie daňového úsilia medzi kategórie daňovníkov, ako aj medzi ekonomické faktory. [PN 16]

(11c)   Členské štáty by mali v záležitostiach daňovej súťaže v plnej miere uplatňovať zásadu lojálnej spolupráce. [PN 17]

(11d)   Komisia by ako strážkyňa zmlúv mala zabezpečiť, aby sa v plnej miere dodržiavalo právo Únie a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi. [PN 18]

(11e)   Posudzovanie a monitorovanie daňových politík členských štátov na úrovni Únie by zabezpečilo, aby v členských štátoch nedochádzalo k vykonávaniu nových škodlivých daňových opatrení. Monitorovanie súladu členských štátov, ich právomocí, regiónov alebo iných administratívnych štruktúr so spoločným únijným zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií by zabezpečilo jednotný trh a jeho riadne a súdržné fungovanie. [PN 19]

(12)  Identifikácia Zistenie všeobecného nedostatku si vyžaduje, aby Komisia uskutočnila dôkladné kvalitatívne posúdenie. Uvedené Toto posúdenie by mohlo vychádzať z informácií pochádzajúcich malo byť objektívne, nestranné a transparentné a malo by byť založené na informáciách zo všetkých dostupných príslušných zdrojov, pričom sa zohľadnia kritériá používané v kontexte prístupových rokovaní Únie, najmä kapitoly acquis v oblasti súdnictvauznaných základných práv, v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, v oblasti finančnej kontroly a zdaňovania, ako aj usmernenia používané v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania s cieľom sledovať pokrok členského štátu, a od uznávaných inštitúcií vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, uznesení Európskeho parlamentu, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní relevantných príslušných medzinárodných organizácií a sietí, akými akonapríklad orgány Rady Európy, najmä zoznamu kritérií právneho štátu ustanoveného Benátskou komisiou,príslušných medzinárodných sietí, ako sú európske siete najvyšších súdov a súdnych rád. [PN 20]

(12a)  Mala by sa zriadiť poradná skupina nezávislých odborníkov v oblasti ústavného práva a finančných a rozpočtových záležitostí s cieľom pomôcť Komisii pri posudzovaní všeobecných nedostatkov. Táto skupina by mala vykonať nezávislé ročné posúdenie otázok v oblasti právneho štátu vo všetkých členských štátoch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť riadne finančné hospodárenie alebo ochranu finančných záujmov Únie, pričom by sa mali zohľadniť informácie od všetkých príslušných zdrojov a uznaných inštitúcií. Komisia by mala pri prijímaní rozhodnutia o prijatí alebo zrušení možných opatrení zohľadniť príslušné stanoviská tejto poradnej skupiny. [PN 21]

(13)  Mali by sa určiť možné opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade všeobecných nedostatkov, ako aj postup ich prijímania. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať pozastavenie platieb a záväzkov, zníženie financovania v rámci existujúcich záväzkov a zákaz uzatvárať s príjemcami nové záväzky. [PN 22]

(14)  Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by sa mala uplatňovať zásada proporcionality, a to najmä tak, že sa zohľadní závažnosť situácie, čas, ktorý uplynul od príslušného konania, jeho trvanie a jeho opakovaná povaha, úmysel a stupeň spolupráce dotknutého členského štátu pri skoncovaní so všeobecným nedostatkom v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, ako aj účinky uvedeného nedostatku na príslušné finančné prostriedky Únie.

(14a)  Je nevyhnutné, aby sa pri prijímaní opatrení v prípade všeobecných nedostatkov riadne chránili oprávnené záujmy konečných prijímateľov. Pri zvažovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by Komisia mala zohľadniť ich potenciálny vplyv na konečných prijímateľov. V záujme posilnenia ochrany konečných prijímateľov by Komisia mala poskytnúť informácie a usmernenia na webovom sídle alebo portáli spolu s vhodnými nástrojmi, aby ju mohli informovať o akomkoľvek porušení zákonnej povinnosti subjektov verejnej správy a členských štátov pokračovať v platbách po prijatí opatrení na základe tohto nariadenia. V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť vymáhať platby uskutočnené v prospech týchto subjektov alebo, ak je to vhodné, uskutočniť finančnú opravu znížením podpory programu, a previesť rovnocennú sumu do rezervy Únie, ktorá sa má použiť v prospech konečných prijímateľov, aby sa zabezpečilo, že všetky sumy splatné subjektmi verejnej správy alebo členskými štátmi sú skutočne vyplatené konečným prijímateľom. [PN 23]

(15)  S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na dôležitosť finančných účinkov opatrení ukladaných podľa tohto nariadenia by sa na Radu Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie, by sa malo uplatňovať hlasovanie na základe pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny. [PN 24]

(15a)  Vzhľadom na to, že opatrenia uložené podľa tohto nariadenia majú vplyv na rozpočet Únie, mali by nadobudnúť účinnosť až potom, čo Európsky parlament a Rada schvália presun sumy rovnajúcej sa hodnote prijatých opatrení do rozpočtovej rezervy. S cieľom uľahčiť prijímanie rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Únie, by sa takéto presuny mali považovať za schválené, pokiaľ ich Európsky parlament alebo Rada, ktorá koná kvalifikovanou väčšinou, v stanovenej lehote nezmenia alebo nezamietnu. [PN 25]

(16)  Pred tým, ako dôjde k návrhu na prijatie akéhokoľvek opatrenia podľa tohto nariadenia, by Komisia mala dotknutý členský štát informovať o tom, prečo sa domnieva, že v uvedenom členskom štáte by mohol existovať všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Komisia by mala bezodkladne informovať Európsky parlament a Radu o každom takomto oznámení a jeho obsahu. Dotknutý členský štát by mal mať možnosť predložiť svoje pripomienky. Komisia a Rada by tieto pripomienky mali mala zohľadniť. [PN 26]

(17)  Rada Komisia by mala na návrh Komisie zrušiť opatrenia s odkladným účinkom a navrhnúť Európskemu parlamentu a Rade úplné alebo čiastočné zrušenie rozpočtovej rezervy predmetných opatrení, ak došlo k dostatočnému napraveniu situácie je situácia, ktorá viedla k uloženiu uvedených týchto opatrení, v dostatočnej miere napravená, [PN 27]

(18)  Komisia by mala Európsky parlament priebežne informovať o akýchkoľvek opatreniach navrhnutých a prijatých podľa tohto nariadenia, [PN 28]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá nevyhnutné na ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „právny štát“ alebo „zásada právneho štátu“ je hodnota sa chápe so zreteľom na hodnoty Únie zakotvená zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorá EÚ a v kritériách pre členstvo v Únii; zahŕňa zásady zákonnosti vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov právnych predpisov; právnej istoty; zákazu svojvoľných výkonných právomocí; prístup k spravodlivosti a účinnej súdnej ochrany nezávislými súdmi ochrany na nezávislých a nestranných súdoch vrátane základných práv, ako sa stanovuje v Charte základných práv Európskej únie a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach; oddelenia právomocí deľbu moci; nediskrimináciurovnosti rovnosť pred zákonom; [PN 29]

b)  „všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu“ je rozšírené alebo opakujúce sa konanie alebo nekonanie, resp. opatrenie verejných orgánov, ktoré má vplyv na právny štát, ak ovplyvňuje alebo by mohlo ovplyvňovať zásady riadneho finančného riadenia alebo ochranu finančných záujmov Únie; všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu môže byť tiež dôsledkom systémovej hrozby pre hodnoty Únie zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorá ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvňovať zásady riadneho finančného riadenia alebo ochranu finančných záujmov Únie; [PN 30]

c)  „subjekt verejnej správy“ sú všetky verejné orgány je ktorýkoľvek verejný orgán na všetkých úrovniach verejnej správy vrátane orgánov štátnej a regionálnej správy a miestnej samosprávy, ako aj organizácie organizácií členských štátov v zmysle [článku 2 ods. 42] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. […] 2018/1046(14) („nariadenie o rozpočtových pravidlách“). [PN 31]

Článok 2a

Všeobecné nedostatky

Za všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu sa považujú najmä tieto prípady, ak ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať zásady riadneho finančného hospodárenia alebo ochranu finančných záujmov Únie:

a)  ohrozovanie nezávislosti súdnictva vrátane stanovenia akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa schopnosti nezávisle vykonávať funkcie justičného orgánu externým zasahovaním do zabezpečovania nezávislosti, obmedzovaním rozhodovania podľa externého poriadku, svojvoľným revidovaním pravidiel týkajúcich sa menovania justičného personálu alebo podmienok poskytovania ich služieb alebo ovplyvňovaním justičných pracovníkov akýmkoľvek spôsobom ohrozujúcim ich nestrannosť alebo zasahovaním do nezávislosti právneho zastupovania;

b)  nezabránenie svojvoľnému alebo nezákonnému rozhodovaniu verejných orgánov vrátane orgánov presadzovania práva, jeho nenapravenie a nepotrestanie, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov s vplyvom na ich riadne fungovanie alebo nezabezpečenie absencie konfliktov záujmov;

c)  obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych opravných prostriedkov, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona;

d)  ohrozovanie administratívnej schopnosti členského štátu dodržiavať povinnosti vyplývajúce z členstva v Únii vrátane schopnosti účinne vykonávať pravidlá, normy a politiky, ktoré tvoria súbor právnych predpisov Únie;

e)  opatrenia, ktoré oslabujú ochranu dôvernej komunikácie medzi advokátom a klientom. [PN 32]

Článok 3

Opatrenia Riziká pre ochranu finančných záujmov Únie [PN 33]

1.  Náležité opatrenia sa prijmú vtedy, ak má Všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členskom štáte vplyv alebo existuje riziko, že sa môže mať vplyv stanoviť, na zásady správneho finančného riadenia ak je alebo na ochranu finančných záujmov Únie, a to by mohlo byť ovplyvnené jedno alebo viaceré z uvedeného, najmä na: [PN 34]

a)  riadne fungovanie orgánov uvedeného členského štátu, ktoré plnia rozpočet Únie, najmä v kontexte postupov verejného obstarávania alebo udeľovania zákaziek a pri uskutočňovaní monitorovania a kontrol; [PN 35]

aa)  riadne fungovanie trhového hospodárstva, a tým rešpektovanie hospodárskej súťaže a trhových síl v Únii, ako aj účinné vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z členstva vrátane dodržiavania cieľa politickej, hospodárskej a menovej únie; [PN 36]

ab)  riadne fungovanie orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu, monitorovanie a interné a externé audity a riadne fungovanie účinných a transparentných systémov finančného hospodárenia a zodpovednosti; [PN 37]

b)  riadne fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k stíhaniu podvodov, vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie; [PN 38]

c)  účinné súdne preskúmanie konania alebo nekonania orgánov podľa písmen a)), ab) a b) nezávislými súdmi; [PN 39]

d)  predchádzanie a trestanie podvodov, vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Únie v súvislosti s plnením rozpočtu Únie a ukladanie účinných a odrádzajúcich sankcií príjemcom prostriedkov vnútroštátnymi súdmi alebo správnymi orgánmi; [PN 40]

e)  spätné získanie neoprávnene vyplatených prostriedkov;

ea)   predchádzanie a trestanie daňových únikov a daňovej súťaže a riadne fungovanie orgánov prispievajúcich k administratívnej spolupráci v daňových záležitostiach; [PN 41]

f)  účinnú a včasnú spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom a – v prípade účasti dotknutého členského štátu – s Európskou prokuratúrou pri ich vyšetrovaniach alebo stíhaniach podľa príslušných právnych aktov a v súlade so zásadou lojálnej spolupráce; [PN 42]

fa)  riadne plnenie rozpočtu Únie v dôsledku systémového porušenia základných práv. [PN 43]

2.  Za všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu sa môžu považovať najmä tieto skutky:

a)  ohrozovanie nezávislosti súdnictva;

b)  nezabránenie svojvoľnému alebo nezákonnému rozhodovaniu verejných orgánov vrátane orgánov presadzovania práva, jeho nenapravenie a nepotrestanie, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov s vplyvom na ich riadne fungovanie alebo nezabezpečenie absencie konfliktov záujmov;

c)  obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych opravných prostriedkov, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona. [PN 44]

Článok 3a

Skupina nezávislých odborníkov

1.  Komisia zriadi skupinu nezávislých odborníkov (ďalej len „poradná skupina“).

Členmi poradnej skupiny sú nezávislí odborníci v oblasti ústavného práva a finančných a rozpočtových záležitostí. Parlament každého členského štátu vymenuje po jednom odborníkovi a Európsky parlament vymenuje päť odborníkov. V zložení poradnej skupiny sa zohľadní rodová rovnováha.

V prípade potreby môžu byť ako pozorovatelia do skupiny prizvaní zástupcovia príslušných organizácií a sietí, ako sú Európska federácia akadémií vied a humanitných vied, Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva, orgány Rady Európy, Európska komisia pre efektívnosť súdnictva, Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy, Sieť pre daňovú spravodlivosť, Organizácia Spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, v súlade s rokovacím poriadkom uvedeným v odseku 6.

2.  Úlohou poradnej skupiny je pomôcť Komisii zisťovať všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členskom štáte, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať zásady riadneho finančného hospodárenia alebo ochranu finančných záujmov Únie.

Poradná skupina každý rok posúdi situáciu vo všetkých členských štátoch na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií a informácií, pričom náležite zohľadní informácie a usmernenia uvedené v článku 5 ods. 2.

3.  Poradná skupina každý rok zverejní zhrnutie svojich zistení.

4.  V rámci svojej poradnej úlohy a s prihliadnutím na výsledok rokovaní môže podľa odseku 2 poradná skupina vyjadriť svoje stanovisko k všeobecnému nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členskom štáte.

Pri vyjadrení stanoviska sa poradná skupina snaží dosiahnuť konsenzus. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, poradná skupina prijme stanovisko jednoduchou väčšinou svojich členov.

5.  Pri prijímaní vykonávacích aktov podľa článku 5 ods. 6 a článku 6 ods. 2 Komisia zohľadní prípadné relevantné stanovisko poradnej skupiny v súlade s odsekom 4 tohto článku.

6.  Poradná skupina si spomedzi svojich členov zvolí predsedu. Poradná skupina prijme svoj rokovací poriadok. [PN 45]

Článok 4

Obsah opatrení Opatrenia na ochranu rozpočtu Únie [PN 46]

1.  Prijať Ak sú splnené podmienky článku 3, možno prijať jedno alebo viaceré z týchto náležitých opatrení: [PN 47]

a)  ak Komisia plní rozpočet Únie v rámci priameho alebo nepriameho riadenia podľa článku 62 písm. a) a c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a ak je príjemcom subjekt verejnej správy:

1.  pozastavenie platieb alebo vykonávania právneho záväzku alebo ukončenie právneho záväzku podľa článku [131 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

2.  zákaz uzatvárať nové právne záväzky;

b)  ak Komisia plní rozpočet Únie v rámci zdieľaného riadenia podľa [článku 62 písm. b)] nariadenia o rozpočtových pravidlách:

1.  pozastavenie schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmena týchto programov;

2.  pozastavenie záväzkov;

3.  zníženie záväzkov, a to aj prostredníctvom finančných opráv alebo transferov v prospech iných programov výdavkov;

4.  zníženie zálohových platieb;

5.  prerušenie platobných termínov;

6.  pozastavenie platieb.

2.  Pokiaľ sa v rozhodnutí, ktorým sa prijímajú opatrenia, nestanovuje inak, uloženie náležitých opatrení nesmie mať vplyv na povinnosť subjektov verejnej správy uvedených v odseku 1 písm. a) alebo členských štátov uvedených v odseku 1 písm. b) vykonávať program alebo fond, ktorého sa týka dané opatrenie, a najmä nesmie mať vplyv na povinnosť uskutočňovať platby v prospech konečných príjemcov.

3.  Prijaté opatrenia musia byť primerané povahe, závažnosti, dĺžke trvania a rozsahu všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu. Uvedené opatrenia sa musia v čo najväčšom rozsahu zameriavať na opatrenia Únie, ktoré sú alebo by potenciálne mohli byť ovplyvnené uvedeným nedostatkom. [PN 48]

3a.  Komisia poskytuje informácie a usmernenia v prospech konečných prijímateľov, pokiaľ ide o povinnosti členských štátov uvedené v odseku 2 prostredníctvom webového sídla alebo internetového portálu.

Komisia na tom istom webovom sídle alebo portáli poskytne aj vhodné nástroje pre konečných prijímateľov, aby ju mohli informovať o prípadnom porušení týchto povinností, ktoré ich podľa ich názoru priamo ovplyvňuje. Tento odsek sa uplatňuje spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie v súlade so zásadami stanovenými v smernici XXX (smernica o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie). Informácie poskytnuté konečnými prijímateľmi v súlade s týmto odsekom môže Komisia zohľadniť len vtedy, ak ich bude sprevádzať dôkaz o tom, že príslušný konečný prijímateľ podal formálnu sťažnosť príslušnému orgánu. [PN 49]

3b.  Na základe informácií, ktoré poskytli koneční prijímatelia v súlade s odsekom 3a, Komisia zabezpečí, aby sa akákoľvek suma, ktorú majú zaplatiť subjekty verejnej správy alebo členské štáty v súlade s odsekom 2, skutočne vyplatila konečným prijímateľom.

Ak je to potrebné:

a)  pokiaľ ide o finančné prostriedky z rozpočtu Únie spravované v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia:

i)   vymôže platbu uskutočnenú ktorémukoľvek zo subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch v) až vii) nariadenia o rozpočtových pravidlách vo výške, ktorá sa rovná sume nevyplatenej konečným prijímateľom v rozpore s odsekom 2 tohto článku;

ii)   presunie sumu, ktorá sa rovná sume uvedenej v predchádzajúcom bode do rezervy Únie uvedenej v článku 12 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR). Táto suma sa považuje za ponechanú k dispozícii v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) a mobilizuje sa v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) v možnom rozsahu v prospech konečných prijímateľov uvedených v odseku 2 tohto článku;

b)  pokiaľ ide o finančné prostriedky z rozpočtu Únie spravované v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách:

i)   povinnosť vládnych orgánov alebo členských štátov podľa odseku 2 tohto článku sa považuje za povinnosť členských štátov v zmysle [článku 63] nariadenia XXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach). Prípadné porušenie tejto povinnosti sa posudzuje v súlade s [článkom 98] nariadenia XXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach);

ii)   Komisia presunie sumu vyplývajúcu zo zníženej podpory z fondov na program pri uplatňovaní [článku 98] nariadenia XXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach) do rezervy Únie uvedenej v článku 12 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR). Táto suma sa považuje za ponechanú k dispozícii v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) a mobilizuje sa v súlade s článkom 12 ods. 2 nariadenia Rady XXX (nariadenie o VFR) v možnom rozsahu v prospech konečných prijímateľov uvedených v odseku 2 tohto článku. [PN 50]

Článok 5

Postup

1.  Ak Komisia zistí, pri zohľadnení prípadných stanovísk poradnej skupiny, že existujú primerané dôvody domnievať sa, že sú splnené podmienky uvedené v článku 3, príslušnému členskému štátu zašle písomné oznámenie, v ktorom uvedie dôvody svojho zistenia. Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o takomto oznámení a jeho obsahu. [PN 51]

2.  Pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky článku 3, Komisia môže pri tom zohľadňovať zohľadní všetky relevantné informácie vrátane stanovísk poradnej skupiny, rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, uznesení Európskeho parlamentu, správ Dvora audítorov a záverov a odporúčaní príslušných relevantných medzinárodných organizácií a sietí. Komisia zohľadní aj kritériá používané v kontexte prístupových rokovaní Únie, najmä kapitoly acquis v oblasti súdnictva a základných práv, spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, finančnej kontroly a zdaňovania, ako aj usmernenia používané v kontexte mechanizmu spolupráce a overovania s cieľom sledovať pokrok členského štátu. [PN 52]

3.  Komisia si môže vyžiadať akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú nevyhnutné na jej posúdenie, a to tak pred tým, ako dospeje k zisteniu podľa odseku 1, ako aj po tom, ako k takémuto zisteniu dospela.

4.  Dotknutý členský štát poskytne všetky požadované informácie, pričom v časovej lehote, ktorú stanovuje Komisia a ktorá nesmie byť kratšia ako 1 jeden mesiac ani dlhšia ako tri mesiace od oznámenia zistenia, môže predložiť pripomienky. Vo svojich pripomienkach môže členský štát navrhnúť prijatie nápravných opatrení. [PN 53]

5.  Komisia pri rozhodovaní o tom, či predloží návrh na prijme rozhodnutie o náležitých prípadných opatreniach alebo nie uvedených v článku 4, zohľadní prijaté informácie a akékoľvek pripomienky dotknutého členského štátu, ako aj primeranosť prípadných navrhovaných nápravných opatrení. Komisia rozhodne o opatreniach nadväzujúcich na informácie prijaté v orientačnej lehote jedného mesiaca a v každom prípade v primeranej časovej lehote od dátumu prijatia týchto informácií. [PN 54]

5a.  Pri posudzovaní primeranosti opatrení, ktoré sa majú uložiť, Komisia náležite zohľadní informácie a usmernenia uvedené v odseku 2. [PN 55]

6.  Ak sa Komisia domnieva, že došlo k naplneniu podstaty všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, predloží Rade návrh na vykonávací akt o náležitých opatreniach prijme rozhodnutie o opatreniach uvedených v článku 4 prostredníctvom vykonávacieho aktu. [PN 56]

6a.  Súčasne s prijatím svojho rozhodnutia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na presun sumy rovnajúcej sa hodnote prijatých opatrení do rozpočtovej rezervy. [PN 57]

6b.  Odchylne od článku 31 ods. 4 a 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách Európsky parlament a Rada prerokujú návrh na presun do štyroch týždňov od jeho prijatia oboma inštitúciami. Návrh na presun sa považuje za schválený, pokiaľ ho v lehote štyroch týždňov Európsky parlament, uznášajúci sa väčšinou odovzdaných hlasov, alebo Rada, uznášajúca sa kvalifikovanou väčšinou, nezmení alebo nezamietne. Ak Európsky parlament alebo Rada zmení návrh na presun, uplatní sa článok 31 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách. [PN 58]

6c.  Rozhodnutie uvedené v odseku 6 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament ani Rada nezamietnu návrh na presun v lehote uvedenej v odseku 6b. [PN 59]

7.  Rozhodnutie sa považuje za prijaté Radou s výnimkou prípadu, keď Rada kvalifikovanou väčšinou do jedného mesiaca od prijatia návrhu Komisiou rozhodne, že návrh Komisie zamietne. [PN 60]

8.  Rada, konajúc kvalifikovanou väčšinou, môže návrh Komisie zmeniť a zmenené znenie prijať ako rozhodnutie Rady. [PN 61]

Článok 6

Zrušenie opatrení

1.  Dotknutý členský štát môže kedykoľvek Komisii predložiť dôkazy o tom formálne oznámenie vrátane dôkazov, aby preukázal, že všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu bol napravený alebo prestal existovať. [PN 62]

2.  Na požiadanie dotknutého členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy Komisia po zohľadnení prípadných stanovísk poradnej skupiny posúdi situáciu v dotknutom členskom štáte v orientačnej lehote jedného mesiaca a v každom prípade v primeranej lehote od dátumu prijatia formálneho oznámenia. Keď všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu, na základe ktorého boli prijaté náležité opatrenia podľa článku 4, čiastočne alebo úplne prestane existovať, Komisia predloží Rade návrh na bezodkladne prijme rozhodnutie, ktorým sa uvedené opatrenia čiastočne alebo úplne rušia. Súčasne s prijatím svojho rozhodnutia Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na uvoľnenie prostriedkov z rozpočtovej rezervy, či už úplné alebo čiastočné, podľa článku 5 ods. 6a. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 5 ods. 2, 4, 5, 6, 6b7 6c. [PN 63]

3.  Ak dôjde k zrušeniu opatrení týkajúcich sa pozastavenia schvaľovania jedného alebo viacerých programov alebo zmien v týchto programoch uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode i) alebo týkajúcich sa pozastavenia záväzkov uvedených v článku 4 ods. 2 písm. b) bode ii), sumy zodpovedajúce pozastaveným záväzkom sa zahrnú do rozpočtu podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. XXXX (nariadenie o VFR). Pozastavené záväzky z roku n nemožno opäť zahrnúť do rozpočtu po roku n+2. Od roku n+3 sa suma zodpovedajúca pozastaveným záväzkom zapíše do rezervy Únie na záväzky podľa článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. XXXX (nariadenie o VFR). [PN 64]

Článok 7

Informovanie Európskeho parlamentu

Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament o akýchkoľvek opatreniach navrhnutých alebo prijatých podľa článkov 4 a 5. [PN 65]

Článok 7a

Podávanie správ

Komisia podá správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia, najmä o účinnosti prijatých opatrení, ak nejaké boli prijaté, najneskôr päť rokov po nadobudnutí jeho účinnosti.

V prípade potreby môžu byť súčasťou správy vhodné návrhy. [PN 66]

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021. [PN 67]

Článok 8a

Začlenenie do nariadenia o rozpočtových pravidlách

Obsah tohto nariadenia sa vloží do nariadenia o rozpočtových pravidlách pri jeho ďalšej revízii. [PN 68]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 291, 17.8.2018, s. 1.
(2) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 17. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0038).
(3)Ú. v. EÚ C 291, 17.8.2018, s. 1.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(5)Rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia Európskych spoločenstiev proti CAS Succhi di Frutta SpA., C-496/99 PECLI:EU:C:2004:236, bod 63.
(6)Rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Amministrazione delle finanze dello Stato proti Srl Meridionale Industria Salumi a ďalší, Ditta Italo Orlandi & Figlio a Ditta Vincenzo Divella proti Amministrazione delle finanze dello Stato. Spojené veci 212 až 217/80, ECLI:EU:C:1981:270, bod 10.
(7)Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst, spojené veci 46/87 a 227/88, ECLI:EU:C:1989:337, bod 19.
(8)Rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, Kovalkovas, C-477/16, ECLI:EU:C:2016:861, bod 36; rozsudok Súdneho dvora z 10. novembra 2016, PPU Poltorak, C-452/16, ECLI:EU:C:2016:858, bod 35; a rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, DEB, C-279/09, ECLI:EU:C:2010:811, bod 58.
(9)Rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses proti Tribunal de Contas C-64/16, ECLI:EU:C:2018:117, body 31, 40 – 41; rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018, LM, C-216/18 PPU, ECLI:EU:C:2018:586, body 63 – 67.
(10)Oznámenie Komisie „Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu“, COM(2014)0158, príloha I.
(11) Správa Benátskej komisie zo 4. apríla 2011, štúdia č. 512/2009 (CDL-AD (2011) 003rev).
(12)Vec C-64/16, body 32 – 36.
(13)Vec C-64/16, body 40 – 41.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


Európsky sociálny fond plus (ESF+) ***I
PDF 441kWORD 161k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+) (COM(2018)0382 – C8-0232/2018 – 2018/0206(COD))
P8_TA(2019)0350A8-0461/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0382),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), článok 164, článok 168 ods. 5, článok 175 ods. 3 a článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0232/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť(A8-0461/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... o Európskom sociálnom fonde plus (ESF+)

P8_TC1-COD(2018)0206


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a), článok 164, článok 168 ods. 5, článok 175 ods. 3 a článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(-1)  Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa Únia pri vytváraní vnútorného trhu usiluje o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou, ktoré je zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, podporuje rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa, ako aj bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii. V súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) má Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené okrem iného s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia. [PN 1]

(1)  Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, ktorý predstavuje reakciu na sociálne výzvy v Európe. Dvadsať kľúčových zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce; spravodlivé pracovné podmienky; sociálna ochrana a začlenenie. Akcie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) by sa mali riadiť dvadsiatimi zásadami Európskeho piliera sociálnych práv. S cieľom prispieť k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv by sa z ESF+ mali podporovať investície do ľudí a systémov v oblastiach politiky, a to zamestnanosť, verejné služby, zdravie, vzdelávanie a sociálne začlenenie, v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom článkami 174 a 175 ZFEÚ. Všetky akcie v rámci ESF+ by mali dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zohľadňovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnými stranami sú Európska únia a všetky jej členské štáty. [PN 2]

(2)  Na úrovni Únie slúži európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík ako rámec na identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty si na podporu týchto reformných priorít vypracúvajú svoje vlastné národné viacročné investičné stratégie. Uvedené stratégie by sa mali vypracovať v partnerstve medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, mali by zahŕňať rodové hľadisko a mali by sa predložiť spolu s národnými programami reforiem a mali by slúžiť na načrtnutie a koordináciu prioritných investičných projektov, na ktoré sa má poskytnúť podpora z národných finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie. Zároveň by sa ich prostredníctvom malo zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie využívali koherentným spôsobom a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z programov financovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne fondu InvestEU. [PN 3]

(3)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov prijaté Radou v súlade s článkom 148 ods. 2 ZFEÚ, a to: zvyšovanie dopytu po pracovnej sile; zvyšovanie ponuky pracovnej sily: prístup k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám; zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu a presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe vrátane lepších verejných služieb v zdravotníctve a iných sektoroch sú spolu so všeobecnými hospodárskymi usmerneniami prijatými v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ súčasťou integrovaných usmernení, o ktoré sa opiera stratégia Európa 2020. Na zasadaní Rady z […] sa prijali revidované usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov s cieľom zosúladiť ich znenie so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa zlepšila podporilo vytváranie pracovných miest a posilnilo sociálne začlenenie, čím sa zlepší konkurencieschopnosť Európy, ako aj podmienky na investovanie, vytváranie pracovných miest a posilnenie sociálneho začlenenia v Únii. S cieľom zabezpečiť úplné zosúladenie ESF+ s cieľmi týchto usmernení, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelávanie, odbornú prípravu a boj proti sociálnemu vylúčeniu, chudobe a diskriminácii, by sa mali z ESF+ podporovať členské štáty pre politiky zamestnanosti by členské štáty mali naplánovať podporu v rámci ESF+, ktorá je pre nich relevantná, s prihliadnutím na príslušné integrované tieto usmernenia a, ako aj na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v súlade s článkom 121 ods. 2 článkom 148 ods. 4 a článkom 148 ods. 4 článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a prípadne, na národnej úrovni, s prihliadnutím na národné programy aspekty zamestnanosti a sociálne aspekty národných programov reforiem podporené podporených národnými stratégiami. ESF+ by mal prispievať aj k relevantným aspektom vykonávania hlavných iniciatív a opatrení Únie, akými sú najmä program v oblasti zručností pre Európu a európsky vzdelávací priestor, záruka pre mladých ľudí a iné príslušné odporúčania Rady a iné iniciatívy, ako napr. záruka pre mladých ľudí investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, dráhy zvyšovania úrovne zručností a integrácia k integrácii dlhodobo nezamestnaných, rámec kvality pre stáže a učňovské vzdelávanie a Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. [PN 4]

(4)  Rada 20. júna 2017 schválila reakciu Únie na Program OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 zameranú na udržateľnú budúcnosť Európy. Rada zdôraznila, že je dôležité dosiahnuť udržateľný rozvoj v troch dimenziách (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) vyrovnaným a integrovaným spôsobom. Je nevyhnutné, aby sa udržateľný rozvoj zohľadňoval vo všetkých oblastiach vnútornej aj vonkajšej politiky a aby Únia ambiciózne pristupovala k politikám, prostredníctvom ktorých sa zameriava na riešenie globálnych problémov. Rada uvítala oznámenie Komisie s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ z 22. novembra 2016 ako prvý krok vedúci k zohľadňovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a uplatňovaniu hľadísk udržateľného rozvoja ako základných usmerňujúcich zásad vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom jej finančných nástrojov. ESF+ by mal prispieť k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja okrem iného odstránením extrémnych foriem chudoby (cieľ 1); podporou kvalitného a inkluzívneho vzdelávania (cieľ 4); presadzovaním rodovej rovnosti (cieľ 5); podporou stabilného, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (cieľ 8) a znižovaním nerovnosti (cieľ 10). [PN 5]

(4a)  Berúc do úvahy Európsku sociálnu chartu podpísanú v Turíne 18. októbra 1961 by medzi ciele Únie a jej členských štátov mala patriť podpora zamestnanosti a zlepšenie životných a pracovných podmienok s cieľom dosiahnuť trvalú vysokú úroveň zamestnanosti a bojovať proti vylúčeniu, a to v súlade s článkom 151 ZFEÚ. [PN 6]

(4b)  Európska spoločnosť naďalej čelí rôznym sociálnym výzvam. Viac ako 100 miliónov ľudí je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, nezamestnanosť mladých ľudí stále dosahuje viac ako dvojnásobok celkovej miery nezamestnanosti a je potrebné lepšie začleňovať štátnych príslušníkov tretích krajín. Uvedené výzvy neohrozujú len životné podmienky osôb, ktorých sa priamo dotýkajú, ale vytvárajú aj hospodársky a sociálny tlak na európsku spoločnosť ako celok. [PN 7]

(5)  Únia čelí štrukturálnym výzvam, ktoré vyplývajú z hospodárskej globalizácie, sociálnej nerovnosti, riadenia migračných tokov a zvýšených bezpečnostných hrozieb súvisiacich integračných výziev, prechodu na čistú energiu, technologických zmien, demografického poklesu, nezamestnanosti vo všeobecnosti a nezamestnanosti mladých ľudí a čoraz výraznejšieho starnutia spoločnosti a pracovnej sily, ako aj a narastajúceho nedostatku zručností a pracovných miest v niektorých sektoroch a regiónoch, ktoré pociťujú najmä MSP. Vzhľadom na meniacu sa realitu sveta práce by sa Únia mala pripraviť byť pripravená na súčasné a budúce výzvy a investovať do relevantných zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, usilovať sa o to, aby bol rast inkluzívnejší, a zlepšovať kompetencie a znalosti, politiku zamestnanosti a sociálnu politiku, a to aj so zreteľom na mobilitu pracovnej sily občanov Únie, a riešiť rozširujúce sa nerovnosti v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a v rámci nich. [PN 8]

(6)  Nariadením (EÚ) […] sa zavádza rámec pre činnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRV), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), Fondu pre azyl a migráciu (AMIF), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a Nástroja pre riadenie hraníc a víza ako súčasti Fondu pre integrované riadenie hraníc (IBMF) a stanovujú sa v ňom najmä ciele politiky a pravidlá programovania, monitorovania a hodnotenia, riadenia a kontroly pre fondy EÚ, ktoré sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Preto je potrebné vymedziť všeobecné ciele ESF+ a jeho koordináciu s inými fondmi a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa typu činností, ktoré je možné financovať z ESF+. [PN 9]

(7)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk a synergií medzi finančnými nástrojmi. S cieľom zabezpečiť koherentnosť implementácie programov financovania Únie sa má nariadenie o rozpočtových pravidlách uplatňovať na akcie v rámci ESF+, na ktoré sa vzťahuje priame alebo nepriame riadenie. V tomto nariadení by sa mali určiť operačné ciele a stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa oprávnených akcií, ktoré môžu byť financované z ESF+ v rámci priameho a nepriameho riadenia. [PN 10]

(8)  Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či je ich prostredníctvom možné splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, pričom sa zohľadňujú najmä náklady na kontroly, administratívna záťaž a očakávané riziko nesplnenia požiadaviek. V prípade grantov by to malo zahŕňať zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, podľa článku 125 ods. nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme vykonávania opatrení týkajúcich sa sociálno-ekonomickej integrácie sociálno-ekonomického začleňovania štátnych príslušníkov tretích krajín a v súlade s článkom 88 nariadenia o spoločných ustanoveniach (ďalej len „nové VN“) Komisia môže poskytovať refundáciu členským štátom na základe zjednodušeného vykazovania nákladov vrátane využitia jednorazových súm. [PN 11]

(9)  S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť proces financovania a vytvoriť ďalšie príležitosti na vytváranie synergie prostredníctvom integrovaných prístupov k financovaniu by sa mali akcie, ktoré boli podporované z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „FEAD“), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a akčného programu Únie v oblasti zdravia, začleniť do jedného ESF+. ESF+ by mal preto pozostávať z troch zložiek: Zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu, zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie podliehajúca priamemu a nepriamemu riadeniu. To by malo prispieť k zníženiu administratívnej záťaže súvisiacej s riadením rôznych fondov, a to najmä pre členské štáty a prijímateľov, a súčasne by sa mali zachovať jednoduchšie pravidlá pre jednoduchšie operácie ako napr. distribúcia jedla a/alebo základnej materiálnej pomoci. [PN 12]

(10)  Únia by mala prispievať k politikám zamestnanosti členských štátov podporou spolupráce a dopĺňaním ich akcií. Vzhľadom na tento širší záber ESF+ je vhodné stanoviť, aby sa ciele spočívajúce vo zvýšení účinnosti inkluzívnych, otvorených a spravodlivých trhov práce pre všetky pohlavia a podpore prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšení prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave a zvýšení ich kvality, pomoci pri opätovnom začlenení do systémov vzdelávania a podpore celoživotného vzdelávania, ako aj podpore sociálneho začlenenia a zdravia a zníženia odstránení chudoby, naďalej implementovali nielen najmä v rámci zdieľaného riadenia, ale aj a v prípade potreby doplnili v rámci priameho a nepriameho riadenia v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, pokiaľ ide o akcie požadované na úrovni Únie. [PN 13]

(11)  Začlenením akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia do ESF+ sa zároveň vytvoria synergiu synergie medzi vývojom a testovaním iniciatív a politík na zlepšenie zvýšenie účinnosti, prístupnosti, odolnosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vypracujú vypracovaných v rámci zložky programu ESF+ Zdravie, a ich vykonávaním v členských štátoch na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni pomocou nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci ostatných zložiek nariadenia o ESF+. [PN 14]

(12)  V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre ESF+. Časti tohto finančného krytia sa použijú Malo by stanovovať pridelenie finančných prostriedkov na činnosti, ktoré majú byť vykonávané v rámci zdieľaného riadenia, a pridelenie finančných prostriedkov na akcie, na ktoré sa má vzťahovať priame a nepriame riadenie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie. [PN 15]

(13)  Cieľom ESF+ v úzkej spolupráci s členskými štátmi by mala byť podpora zamestnanosti prostredníctvom aktívnych intervencií umožňujúcich (opätovné) začlenenie a opätovné začlenenie do trhu práce, a to najmä v prípade mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a, opatrovateľov, ekonomicky neaktívnych osôb a znevýhodnených skupín, ako aj prostredníctvom podpory samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a sociálneho hospodárstva. Cieľom ESF+ by malo byť zlepšenie politík zamestnanosti a fungovania trhov práce podporou modernizácie inštitúcií trhu práce, ako sú verejné služby zamestnanosti, s cieľom zlepšiť ich schopnosť poskytovať intenzívnejšie cielené a vo vhodných prípadoch individualizované poradenstvo a pomoc pri hľadaní zamestnania a prechode do zamestnania, s osobitným zameraním na znevýhodnené skupiny, a zvýšiť uľahčiť mobilitu pracovníkov a poskytovať služby týchto inštitúcií nediskriminačným spôsobom. ESF+ by mal podporovať účasť žien na trhu práce prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť okrem iného aj lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a ľahký prístup k cenovo dostupnej alebo bezplatnej kvalitnej starostlivosti o deti, starostlivosti o starých ľudí a k iným kvalitným opatrovateľským službám alebo kvalitnej podpore. Cieľom ESF+ by takisto malo byť zabezpečenie bezpečného, zdravého a lepšie prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s prácou, ako aj s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily. ESF+ by mal tiež podporovať opatrenia zamerané na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania do zamestnania. [PN 16]

(13a)  S cieľom podporiť a uvoľniť potenciál vytvárania pracovných miest v sociálnom hospodárstve by ESF+ mal prispieť k zlepšeniu začleňovania podnikov sociálneho hospodárstva do národných plánov zamestnanosti a sociálnych inovácií, ako aj do národných programov reforiem. Vymedzenie podniku sociálneho hospodárstva by sa malo riadiť vymedzeniami použitými v právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa sociálneho hospodárstva a v záveroch Rady zo 7. decembra 2015 o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe. [PN 17]

(14)  Z Vzhľadom na to, že ESF+ by je hlavným nástrojom Únie, ktorý sa mala zameriava na zamestnanosť, zručnosti a sociálne začlenenie, je nevyhnutné, aby bol schopný prispievať k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti vo všetkých častiach Únie. Na tento účel by mal poskytovať podpora podporu na zlepšenie kvality, nediskriminačného charakteru, prístupnosti, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce, a to s cieľom uľahčiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä jazykových zručností, podnikateľských a digitálnych zručností vrátane zručností v oblasti ochrany údajov a správy informácií, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie, ako aj na rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. V prípade dlhodobo nezamestnaných a ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálneho prostredia by sa mala venovať osobitná pozornosť posilneniu ich postavenia. ESF+ by mal pomáhať pri dosahovaní pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj pri prechode do zamestnania a opätovnom začlenení do zamestnania, podporovať celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť všetkých a prispievať ku k inkluzívnosti, konkurencieschopnosti, znižovaniu horizontálnej a vertikálnej segregácie a spoločenskej a hospodárskej inovácii tým, že bude v týchto oblastiach podporovať ľahko rozšíriteľné a udržateľné iniciatívy. To by bolo možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom investícií do odborného vzdelávania, učenia sa a učňovskej prípravy na pracovisku, najmä so zameraním na osvedčený systém duálneho vzdelávania, ktorý spája teoretické vzdelávanie s praktickým vyučovaním u zamestnávateľa, celoživotného poradenstva, predvídania zručností v spolupráci s priemyselnými odvetviami so sociálnymi partnermi, aktualizovaných školiacich materiálov, prognózovania a sledovania uplatnenia absolventov, odbornej prípravy pedagógov, podpory formálneho a neformálneho vzdelávania, potvrdzovania výsledkov vzdelávania a uznávania kvalifikácií. ESF+ by mal takisto podporovať prístup menšín k učiteľskej profesii s cieľom zlepšiť integráciu marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia, menšiny a migranti. [PN 18]

(14a)  V súlade s oznámením Komisie s názvom „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť“ a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999(8) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002(9) ESF+ by mal podporovať opatrenia zahrnuté v národných plánoch členských štátov, ktorých cieľom je odstránenie energetickej chudoby a podpora energetickej efektívnosti budov v prípade ohrozených domácností vrátane tých, ktoré sú postihnuté energetickou chudobou, a prípadne v sociálnom bývaní. [PN 19]

(14b)  Prideľovanie financovania členským štátom z ESF+ by malo byť v budúcnosti podmienené preukázaním účinného zapojenia do projektov zavádzania alebo posilňovania systému duálneho vzdelávania, ktorý spája teoretické vzdelávanie s praktickým vyučovaním u zamestnávateľa v rámci záruky pre mladých ľudí. [PN 20]

(15)  Podpora z ESF+ by sa mala použiť na podporu rovnakého prístupu pre všetkých, a najmä znevýhodnených skupín, ku kvalitnému, nesegregovanému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve, pričom by sa mala osobitná pozornosť venovať deťom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálneho prostredia, ako sú deti v inštitucionálnej starostlivosti a deti bez domova, cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň a opätovné začlenenie do vzdelávacieho systému vrátane vzdelávania a výučby dospelých, vďaka čomu by sa predchádzalo prenosu chudoby z generácie na generáciu, podporila by sa priepustnosť medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, predchádzalo znížilo by sa predčasnému ukončovaniu predčasné ukončovanie školskej dochádzky a sociálne vylúčenie a predchádzalo by sa im, zlepšila by sa zdravotná gramotnosť, posilnili by sa väzby na neformálne a informálne učenie a uľahčila by sa vzdelávacia mobilita pre všetkých. Tieto formy neformálneho vzdelávania by nemali nahrádzať prístup k pravidelnému vzdelávaniu, najmä k predškolskému a základnému vzdelávaniu. V tomto kontexte by sa mala podporovať vytvoriť synergia, komplementarita a politická súdržnosť s programom Erasmus, aby sa uľahčila účasť s cieľom riadne a aktívne osloviť a pripraviť znevýhodnených študentov na skúsenosti s mobilitou v zahraničí a zvýšiť ich účasť na cezhraničnej vzdelávacej mobilite. [PN 21]

(15a)   K dosiahnutiu cieľov stanovených v tomto nariadení prispieva podpora v rámci investičnej priority „miestny rozvoj vedený komunitou“. Stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou podporované z ESF+ by mali byť inkluzívne, pokiaľ ide o znevýhodnené osoby, ktoré sa nachádzajú na danom území, a to z hľadiska riadenia miestnych akčných skupín, ako aj z hľadiska obsahu stratégie. ESF by mal byť schopný podporovať stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou v mestských a vidieckych oblastiach, ako aj integrované územné investície. [PN 22]

(15b)  Pridaná hodnota politiky súdržnosti Únie spočíva najmä v prístupe založenom na miestnej územnej dimenzii, vo viacúrovňovom riadení, viacročnom plánovaní a v spoločných a merateľných cieľoch, v prístupe integrovaného rozvoja a konvergencii k európskym normám v oblasti administratívnych kapacít. [PN 23]

(15c)  Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodová rovnosť a začlenenie rodového hľadiska boli záväznou zásadou vo všetkých fázach programovania, a to od vytvárania priorít operačných programov až po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie, a aby sa poskytovala podpora pre kľúčové akcie pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. [PN 24]

(15d)   ESF+ by mal podporovať vzdelávacie programy, ktoré dospelým s nízkou úrovňou zručností ponúkajú možnosť dosiahnuť minimálnu úroveň gramotnosti, matematickej gramotnosti a digitálnej kompetencie v súlade s odporúčaním Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých(10). [PN 25]

(16)  ESF+ by mal podporovať pružné príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých pri zohľadnení výziev týkajúcich sa rôznych znevýhodnených skupín, a to najmä pokiaľ ide o podnikateľské a digitálne zručnosti a kľúčové podporné technológie, s cieľom umožniť ľuďom a miestnym komunitám získať zručnosti, kompetencie a znalosti prispôsobené digitalizácii, technologickým zmenám, inovácii a sociálnym a hospodárskym zmenám, ako sú zmeny spôsobené prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo, uľahčiť prechod medzi zamestnaniami od vzdelávania do zamestnania a mobilitu a podporiť najmä dospelých osoby s nízkou kvalifikáciu, osoby so zdravotným postihnutím a/alebo dospelých s nízkou úrovňou vzdelania v súlade s programom v oblasti zručností pre Európu, a to v koordinácii a pri zabezpečení komplementarity s programom Digitálna Európa. [PN 26]

(17)  Vďaka synergii s programom Európsky horizont by ESF+ mal byť schopný presadiť a rozšíriť inovačné učebné plány podporované z programu Európsky horizont s cieľom umožniť ľuďom získať zručnosti a kompetencie potrebné pre ich osobný a odborný rozvoj a pre pracovné miesta v budúcnosti a riešiť súčasné a budúce spoločenské výzvy. Komisia by mala zabezpečiť synergie medzi zložkou Zdravie a programom Európsky horizont s cieľom podporiť výsledky dosiahnuté v oblasti ochrany zdravia a prevencie chorôb. [PN 27]

(17a)   Synergiou s programom Práva a hodnoty by sa malo zabezpečiť, aby bolo prostredníctvom ESF+ možné začleňovať a rozšíriť akcie na predchádzanie diskriminácii, rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, islamofóbii a iným formám intolerancie a na boj proti nim, ako aj venovať osobitné akcie prevencii nenávisti, segregácie a stigmatizácie vrátane šikanovania, obťažovania a netolerantného zaobchádzania. [PN 28]

(17b)   Synergie vytvorené vďaka Európskej územnej spolupráci na regionálnej a cezhraničnej úrovni viedli aj k projektom spolupráce zameraným na zlepšenie zamestnanosti, začleňovanie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, demografické výzvy, zdravie a vzdelávanie, a to nielen v Únii, ale aj s krajinami v predvstupovej fáze a so susednými krajinami, v ktorých je spolupráca v rámci Únie pridanou hodnotou. ESF+ by mal zlepšiť financovanie projektov tohto typu a zabezpečiť prenos znalostí medzi nimi a legislatívnym postupom s cieľom zlepšiť európsky regulačný rámec a podporovať vzájomnú výmenu osvedčených postupov medzi územiami Únie. [PN 29]

(18)  Z ESF+ by sa mali podporovať snahy členských štátov na všetkých úrovniach verejnej správy, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, o odstránenie chudoby vrátane energetickej chudoby, ako sa uvádza v boji proti chudobe v nariadení (EÚ) 2018/1999, s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia pre všetky generácie a podporovať sociálne začlenenie prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí pre všetkých, bojovať odstránenia prekážok, boja proti diskriminácii a riešiť riešenia sociálnej nerovnosti a nerovnosti v oblasti zdravia. To zahŕňa okrem iného aj mobilizáciu celej škály proaktívnych a reaktívnych politík a stratégií zameraných na najviac znevýhodnené osoby bez ohľadu na ich vek vrátane detí, marginalizovaných komunít, akými sú Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby bez domova, štátni príslušníci tretích krajín vrátane migrantov a chudobných pracujúcich. ESF+ by mal podporovať aktívne začlenenie osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, s cieľom zabezpečiť ich sociálno-ekonomickú integráciu, a to aj prostredníctvom cielenej podpory sociálneho hospodárstva. Členské štáty by mali podporovať akcie ESF+, ktoré dopĺňajú vnútroštátne opatrenia v súlade s odporúčaním Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(11) vrátane opatrení týkajúcich sa primeranej podpory príjmu. Finančné prostriedky z ESF+ by sa takisto mali využívať na zlepšenie včasného a rovnakého prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám, ako zdravotníctvo je zdravotná starostlivosť orientovaná na človeka, súvisiaca starostlivosť a dlhodobá starostlivosť, a to najmä k rodinným službám rodinnej a komunitným komunitnej starostlivosti a službám, ktoré usmerňujú prístup k primeranému, sociálnemu a cenovo dostupnému bývaniu. Zahŕňa to služby v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb v rámci služieb primárnej zdravotnej starostlivosti. ESF+ by mal prispieť k modernizácii systémov sociálnej ochrany, a to najmä s cieľom podporovať ich dostupnosť, inkluzívnosť a účinnosť pri reagovaní na meniace sa skutočnosti sveta práce. ESF+ by mal riešiť aj chudobu na vidieku vyplývajúcu z osobitných nevýhod vidieckych oblastí, ako sú nepriaznivá demografická situácia, slabý trh práce, obmedzený prístup k službám vzdelávania a odbornej prípravy alebo k zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. [PN 30]

(19)  ESF+ by mal prispieť k zníženiu odstráneniu chudoby podporou vnútroštátnych schém, ktorých cieľom je zmierniť potravinovú a materiálnu depriváciu a podporiť sociálnu integráciu osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a najodkázanejších osôb. Vzhľadom na to, že na úrovni Únie sú najmenej 4 % zdrojov zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu určené na podporu najodkázanejších osôb, Členské štáty by mali prideliť vyčleniť najmenej 2 % svojich vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na riešenie foriem boj proti formám extrémnej chudoby s najväčším vplyvom na sociálne vylúčenie, ako je bezdomovectvo, chudoba detí, chudoba v starobe a potravinová deprivácia. Z dôvodu povahy operácií a typu koncových príjemcov je nevyhnutné, aby sa na podporu určenú na riešenie materiálnej deprivácie najodkázanejších osôb uplatňovali jednoduchšie čo najjednoduchšie pravidlá. [PN 31]

(19a)   Cieľom ESF+ by malo byť riešenie chudoby medzi staršími ženami v celej Únii s prihliadnutím na to, že rodový rozdiel v starobných dôchodkoch, ktorý dosahuje 40 %, predstavuje bezprostredné riziko zhoršenia úrovne chudoby starších žien, predovšetkým tých, ktoré žijú bez partnera, čím sa nadviaže na záväzky prijaté v záveroch Rady v roku 2015 s názvom „Rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch“(12). Chudobu starších žien taktiež zhoršujú zvyšujúce sa výdavky z vlastného vrecka na zdravotnú starostlivosť a lieky, ktoré musia znášať starší pacienti, a to najmä ženy, ktoré trávia väčšiu časť svojho života v zlom zdravotnom stave než muži, väčšinou z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života. [PN 32]

(19b)  S cieľom odstrániť chudobu a zabezpečiť väčšie sociálne začlenenie by ESF+ mal podporovať aktívnu účasť špecializovaných mimovládnych organizácií a organizácií zastupujúcich ľudí žijúcich v chudobe, a to tak na príprave, ako aj na vykonávaní programov určených na tento účel. [PN 33]

(20)  Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu zintenzívniť snahy v oblasti riadenia migračných tokov v Únii ako celku a zabezpečiť koherentnú, silnú a dôslednú podporu solidarity a snáh o spravodlivé zdieľanie zodpovednosti by sa z ESF+ mali mala poskytovať prostriedky podpora na podporu sociálno-ekonomickej integrácie sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov, čo môže zahŕňať iniciatívy na miestnej úrovni, ktoré budú doplnkom k akciám financovaným z Fondu pre azyl a migráciu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a tých fondov, ktoré môžu mať pozitívny účinok na začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín. [PN 34]

(20a)   Orgány členských štátov zodpovedné za plánovanie a implementáciu ESF+ by mali koordinovať svoju činnosť s orgánmi, ktoré členské štáty určili na riadenie intervencií z Fondu pre azyl a migráciu na podporu čo najlepšej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín na všetkých úrovniach prostredníctvom stratégií, ktoré vykonávajú najmä miestne a regionálne orgány a mimovládne organizácie, a prostredníctvom najvhodnejších opatrení prispôsobených osobitnej situácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Rozsah integračných opatrení by sa mal zamerať na štátnych príslušníkov tretích krajín so zákonným pobytom v členskom štáte, prípadne na tých, u ktorých bol začatý postup na účely získania zákonného pobytu v členskom štáte, a to vrátane osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. [PN 35]

(21)  Z ESF+ by sa mali podporovať reformy politiky a systémové reformy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, odstránenia chudoby, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a vzdelávania a odbornej prípravy. S cieľom posilniť zosúladenie s európskym semestrom by členské štáty mali prideliť primeranú sumu zo svojich zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na implementáciu príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa štrukturálnych výziev, ktoré je vhodné riešiť pomocou viacročných investícií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti ESF+. Komisia a členské štáty by mali zapojiť miestne a regionálne orgány s cieľom zaručiť súlad, koordináciu a komplementaritu medzi zložkou podliehajúcou zdieľanému riadeniu a zložkou Zdravie v rámci ESF+ a programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory. Komisia a členské štáty by mali vo všetkých fázach procesu najmä zabezpečiť účinnú koordináciu s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, koherentnosť, komplementaritu a synergiu medzi zdrojmi financovania vrátane súvisiacej technickej pomoci s prihliadnutím na zásady a práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv, sociálny prehľad v rámci európskeho semestra, program MOP v oblasti dôstojnej práce a regionálne špecifiká, čím sa prispeje k cieľom Únie stanoveným v článku 174 ZFEÚ, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. [PN 36]

(21a)  Vzhľadom na rozdielnu úroveň rozvoja v regiónoch a odlišnú sociálnu situáciu v Únii by miera flexibility ESF+ mala byť dostatočná na zohľadnenie regionálnych a územných špecifík. [PN 37]

(22)  Aby sa zabezpečilo, že sociálny rozmer Európy vymedzený v Európskom pilieri sociálnych práv sa náležite presadzuje a že aspoň minimálna suma zdrojov sa zacieli na tie najodkázanejšie osoby, členské štáty by mali na podporu sociálneho začlenenia a odstránenie chudoby vyčleniť najmenej 25 27 % svojich vnútroštátnych prostriedkov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Tento percentuálny podiel by mal dopĺňať vnútroštátne zdroje na riešenie extrémnej chudoby. [PN 38]

(22a)  Všetky členské štáty ratifikovali Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý je štandardom pri podpore a ochrane práv dieťaťa. Podpora práv detí je výslovným cieľom politík Únie (článok 3 Lisabonskej zmluvy) a v charte sa vyžaduje, aby najlepšie záujmy dieťaťa zohrávali prvoradú úlohu vo všetkých opatreniach Únie. Únia a členské štáty by mali vhodným spôsobom využiť ESF+ s cieľom nájsť východisko z bludného kruhu znevýhodnenia pre deti žijúce v chudobe a sociálnom vylúčení, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie z roku 2013 o investovaní do detí. ESF+ by mal podporovať opatrenia na podporu účinných intervencií, ktoré prispievajú k uplatňovaniu práv detí. [PN 39]

(22b)  Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú mieru chudoby detí a sociálneho vylúčenia detí v Únii (26,4 % v roku 2017) a Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa uvádza, že deti majú právo na ochranu proti chudobe a deti zo znevýhodneného prostredia majú právo na osobitné opatrenia na podporu rovnosti príležitostí by členské štáty mali vyčleniť aspoň 5 % prostriedkov z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia na európsku záruku pre deti s cieľom prispieť k rovnakému prístupu detí k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej detskej starostlivosti, slušnému bývaniu a primeranej výžive s cieľom odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie detí. Investovanie do detí v ranom veku prináša značný osoh týmto deťom a spoločnosti ako celku a je rozhodujúce pre nájdenie východiska z bludného kruhu znevýhodnenia v prvých rokoch. Podpora detí v rozvoji zručností a schopností im umožňuje rozvíjať ich plný potenciál, prináša im najlepšie výsledky v oblasti vzdelávania a zdravia a pomáha im stať sa aktívnymi členmi spoločnosti a zvyšovať ich šance ako mladých ľudí na trhu práce. [PN 40]

(23)  Vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne nezamestnanosti a neaktivity vo viacerých členských štátoch a regiónoch, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (ďalej len „NEET“), pričom tieto úrovne sú ešte vyššie v prípade mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálneho prostredia, je nevyhnutné, aby uvedené členské štáty aj naďalej investovali dostatočné primerané zdroje zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu do akcií na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a to aj najmä prostredníctvom vykonávania systémov záruk pre mladých ľudí. V nadväznosti na akcie, ktoré boli v programovom období 2014 – 2020 podporené z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zamerané na jednotlivé osoby, by členské štáty mali ďalej podporovať spôsoby opätovného začleňovania do kvalitného zamestnania a vzdelávania a účinné informačné opatrenia zamerané na mladých ľudí tým, že sa budú v náležitých prípadoch prioritne zaoberať situáciou dlhodobo nezamestnaných, neaktívnych a znevýhodnených mladých ľudí, mladých ľudí, ktorých je najťažšie osloviť, a mladých ľudí v zraniteľnom postavení, a to aj prostredníctvom práce s mládežou. Členské štáty by takisto mali investovať do opatrení zameraných na uľahčenie prechodu zo školy do zamestnania, ako aj na reformy a prispôsobenie služieb zamestnanosti s cieľom poskytovať mladým ľuďom individualizovanú podporu a na poskytovanie svojich služieb bez akejkoľvek diskriminácie. Dotknuté Členské štáty by preto mali vyčleniť aspoň 10 3 % svojich vnútroštátnych zdrojov zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu na podporu zamestnanosti mladých ľudí politík v oblasti zamestnateľnosti mladých ľudí, nepretržitého vzdelávania, kvalitných pracovných miest, učňovského vzdelávania a stáží. Členské štáty s mierou NEET nad priemerom Únie alebo vyššou než 15 % by mali na vhodnej územnej úrovni vyčleniť aspoň 15 % svojich vnútroštátnych zdrojov z ESF+ na podporu politík v tejto oblasti. [PN 41]

(23a)  Dochádza k nárastu rozdielov na nižšej ako regionálnej úrovni, a to aj v najprosperujúcejších regiónoch, v ktorých existujú chudobné oblasti. [PN 42]

(23b)   Vzhľadom na rozšírenie rozsahu ESF+ by dodatočné úlohy mali byť spojené so zvýšeným rozpočtom s cieľom splniť ciele programu. Viac finančných prostriedkov je potrebných na boj proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí, chudobe a na podporu profesionálneho rozvoja a odbornej prípravy, najmä na digitálnom pracovisku, v súlade so zásadami stanovenými v Európskom pilieri sociálnych práv. [PN 43]

(23c)  Sieť EURES by sa mala posilniť z dlhodobého hľadiska, najmä prostredníctvom komplexného rozvoja internetovej platformy a aktívneho zapojenia členských štátov. Členské štáty by mali využívať tento existujúci model účinnejšie a uverejňovať v systéme EURES všetky voľné pracovné miesta. [PN 44]

(24)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť koordináciu a komplementaritu a využívať synergie medzi akciami podporovanými z týchto fondov ESF+ a inými programami a nástrojmi Únie, ako sú Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky námorný a rybársky fond, Erasmus, Fond pre azyl a migráciu, Európsky horizont, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, program Digitálna Európa, Program InvestEU, Kreatívna Európa alebo Európsky zbor solidarity. [PN 45]

(25)  V súlade s článkom článkami 349 a 174 ZFEÚ a článkom 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994 sú najvzdialenejšie regióny a, severné riedko osídlené regióny a ostrovy oprávnené na osobitné opatrenia v rámci spoločných politík a programov EÚ. Keďže sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými podmienkami, tieto regióny potrebujú osobitnú podporu z dôvodu trvalých znevýhodnení. [PN 46]

(25a)  V súlade s článkom 174 ZFEÚ by členské štáty a Komisia mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k rozvoju a vykonávaniu osobitných politík na riešenie obmedzení a ťažkostí regiónov, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené demografickými podmienkami, ako sú vyľudnené regióny a riedko osídlené regióny. [PN 47]

(26)  Efektívne a účinné vykonávanie akcií podporovaných z ESF+ závisí od dobrej správy a partnerstva medzi všetkými aktérmi na príslušných územných úrovniach inštitúciami Únie a miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a sociálno-ekonomickými aktérmi, najmä sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou. Preto je dôležité, aby členské štáty podnecovali v partnerstve s regionálnymi a miestnymi orgánmi zabezpečili zmysluplnú účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v organizáciách, orgánoch pre rovnosť, národných inštitúciách pre ľudské práva a ďalších príslušných alebo zastupiteľských organizáciách na implementácii ESF+ programovaní a vykonávaní ESF+ od vytvárania priorít operačných programov po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie výsledkov a vplyvu v súlade s európskym kódexom správania pre partnerstvo v rámci zdieľaného riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov stanoveným delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 240/2014(13). Okrem toho pre zaručenie nediskriminácie a rovnakých príležitostí by do každej fázy mali byť zapojené aj orgány pre rovnosť a národné inštitúcie pre ľudské práva. [PN 48]

(26a)  Dobrá správa a partnerstvo medzi riadiacimi orgánmi a partnermi si vyžadujú účinné a efektívne využívanie budovania kapacít pre zainteresované strany, ktorým by členské štáty mali prideliť primerané množstvo zdrojov z ESF+. Keďže investície do inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni na účely reforiem, lepšej regulácie a dobrej správy už nie sú zahrnuté do operačného cieľa ESF+ v rámci zdieľaného riadenia, ale boli zahrnuté do programu na podporu štrukturálnych reforiem, je potrebné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili účinnú koordináciu medzi týmito dvoma nástrojmi. [PN 49]

(27)  Podpora sociálnych inovácií a sociálneho hospodárstva má zásadný význam, ak chceme zlepšiť schopnosť politík reagovať na sociálne zmeny a podnietiť a podporiť inovačné riešenia, a to aj na miestnej úrovni. Na účely zlepšenia efektívnosti politík je rozhodujúce najmä testovanie a hodnotenie inovačných riešení predtým pred tým, než sa začnú využívať vo väčšej miere, čím je opodstatnená ich osobitná podpora z ESF+. [PN 50]

(27a)  ESF+ by s cieľom plne využiť potenciál medziodvetvovej spolupráce a zlepšiť synergie a súdržnosť s inými oblasťami politiky na dosiahnutie svojich všeobecných cieľov mal podporovať inovačné činnosti, ktoré využívajú šport, fyzickú aktivitu a kultúru na podporu sociálneho začlenenia, boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä v prípade znevýhodnených skupín, zlepšenie sociálneho začlenenia marginalizovaných skupín a na podporu dobrého zdravia a prevenciu chorôb. [PN 51]

(28)  Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby ESF+ prispieval k podpore rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade s článkom 8 ZFEÚ v záujme podpory rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu. Rodové aspekty by sa mali zohľadňovať vo všetkých vykonávaných programoch, a to počas ich prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia. ESF+ by okrem toho mal byť najmä v súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa stanovuje, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie; okrem toho by mala byť zakázaná aj akákoľvek diskriminácia na základe pohlavných znakov alebo rodovej identity a z dôvodu štátnej príslušnosti. Takisto by Členské štáty a Komisia by takisto mali zabezpečiť, aby ESF+ slúžil na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých bez diskriminácie v súlade s článkom 10 ZFEÚ a podporoval začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na rovnakom základe rovnosti s ostatnými a prispieval k vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pokiaľ ide okrem iného o vzdelávanie, prácu, zamestnanie a univerzálnu prístupnosť. Tieto zásady by sa mali včas a jednotne zohľadňovať vo všetkých aspektoch a vo všetkých etapách prípravy, monitorovania, vykonávania a hodnotenia programov a súčasne by sa malo zabezpečiť, aby sa vykonávali osobitné činnosti na podporu rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí. ESF+ by mal takisto slúžiť na podporu prechodu z opatrovateľských zariadení (rezidenčná/ústavná starostlivosť) ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti, najmä v prípade osôb, ktoré čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii. Z ESF+ by sa nemali podporovať žiadne akcie, ktoré prispievajú k segregácii alebo sociálnemu vylúčeniu. V nariadení (EÚ) …/... [nové VN] sa uvádza, že pravidlá oprávnenosti výdavkov sa majú byť v súlade s chartou a majú sa stanoviť na vnútroštátnej úrovni s určitými výnimkami, v súvislosti s ktorými je potrebné zaviesť osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu. [PN 52]

(28a)   Používanie regionálnych ukazovateľov by sa malo zvážiť s cieľom umožniť lepšie zohľadnenie rozdielov na nižšej ako regionálnej úrovni. [PN 53]

(28b)   ESF+ by mal podporovať štúdium jazykov na podporu vzájomného porozumenia a na budovanie inkluzívnej spoločnosti, a to aj prostredníctvom širšieho prijímania súboru nástrojov na podporu jazykov pre utečencov, ktorý vypracovala Rada Európy, členskými štátmi. [PN 54]

(29)  Aby sa znížila administratívna záťaž súvisiaca so zberom údajov, členské štáty by v prípade, že sú také údaje, prípadne rozčlenené podľa pohlavia, k dispozícii v registroch, mali riadiacim orgánom umožniť, aby údaje zbierali z registrov pri dodržiavaní ochrany osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(14). Odporúča sa stimulovať pokračovanie elektronického prenosu údajov, pretože to pomáha znižovať administratívnu záťaž. [PN 55]

(30)  Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, vnútroštátni prevádzkovatelia by svoje úlohy na účely tohto nariadenia mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

(31)  Sociálne experimentovanie predstavuje testovanie projektov v malom rozsahu, ktoré umožňuje zhromažďovanie dôkazov o realizovateľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť a povzbudzovať, aby sa realizovateľné nápady testovali na miestnej úrovni a aby sa tie nápady, ktoré sú realizovateľné, uplatňovali v náležitých prípadoch v širšom rozsahu alebo v sa preniesli do iných kontextoch kontextov v rôznych regiónoch alebo členských štátoch s finančnou podporou z ESF+, ako aj z ďalších zdrojov alebo v kombinácii s ďalšími zdrojmi. [PN 56]

(32)  V súvislosti s ESF+ sa zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi ústrednými verejnými službami zamestnanosti členských štátov navzájom, ako aj s, Komisiou a sociálnymi partnermi. Európska sieť služieb zamestnanosti so zapojením sociálnych partnerov by mala podporovať lepšie fungovanie trhov práce uľahčovaním cezhraničnej mobility pracovníkov a väčšou transparentnosťou informácií na trhoch práce. Do rozsahu ESF+ patrí takisto rozvoj a podpora cielených programov mobility v záujme zaplnenia medzier tam, kde boli na trhu práce identifikované nedostatky. ESF+ sa vzťahuje na cezhraničné partnerstvá medzi regionálnymi verejnými službami zamestnanosti a sociálnymi partnermi a ich činnosťami na podporu mobility, ako aj transparentnosti a integrácie cezhraničných trhov práce prostredníctvom informácií, poradenstva a umiestňovania. V mnohých pohraničných regiónoch zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji skutočného európskeho trhu práce. [PN 57]

(33)  Nedostatočný prístup mikropodnikov, subjektov sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov sociálneho hospodárstva k finančným prostriedkom je jednou z hlavných prekážok zriaďovania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce. V nariadení o ESF+ sa zavádzajú ustanovenia s cieľom vytvoriť trhový ekosystém na zvýšenie ponuky a zlepšenie prístupu k financovaniu pre sociálne a podporným službám pre podniky sociálneho hospodárstva, a to aj v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ako aj na uspokojenie dopytu zo strany tých, ktorí to najviac potrebujú, a najmä nezamestnaných, ženy žien a zraniteľných ľudí znevýhodnených skupín, ktorí by chceli založiť alebo rozvíjať mikropodnik. Na tento cieľ sa zamerajú aj finančné nástroje a rozpočtová záruka v rámci zložky fondu InvestEU týkajúcej sa sociálnych investícií a zručností. [PN 58]

(33a)  Komisia by mala na úrovni Únie zaviesť „európsku značku sociálneho hospodárstva“ pre sociálne a solidárne podniky na základe jasných kritérií určených na zvýraznenie osobitných charakteristík týchto podnikov a ich sociálneho vplyvu, zvýšenie ich viditeľnosti, vytvorenie stimulov pre investície, uľahčenie prístupu k financovaniu a jednotnému trhu pre tých, ktorí sú ochotní rozšíriť svoju činnosť vnútroštátne alebo do iných členských štátov, a to spôsobom, ktorý je v súlade s rôznymi právnymi formami a rámcami v tomto odvetví a v členských štátoch. [PN 59]

(34)  Účastníci trhu zaoberajúci sa sociálnymi investíciami vrátane filantropov môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní viacerých cieľov ESF+, keďže ponúkajú financovanie, ako aj inovatívne a doplnkové prístupy k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, znižovaniu nezamestnanosti a dosahovaniu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Filantropi, ako napríklad nadácie a darcovia, by sa preto mali vo vhodných prípadoch, a pokiaľ ich politické alebo sociálne programy nie sú v rozpore s ideálmi Únie, zapájať do akcií v rámci ESF+, a to najmä tých, ktorých cieľom je vytvoriť trhový ekosystém sociálnych investícií. [PN 60]

(34a)  Nadnárodná spolupráca má značnú pridanú hodnotu, a preto by mala byť podporovaná všetkými členskými štátmi s výnimkou riadne odôvodnených prípadov, pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Je tiež potrebné posilniť úlohu Komisie pri uľahčovaní výmeny skúseností a koordinácii vykonávania príslušných iniciatív. [PN 61]

(35)  V súlade s článkom 168 ZFEÚ sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia. Únia má dopĺňať a podporovať vnútroštátne politiky v oblasti zdravia, podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi a presadzovať koordináciu medzi ich programami, pričom má v plnej miere rešpektovať zodpovednosť členských štátov za vymedzovanie ich politík v oblasti zdravia, organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti.

(35a)   Komisia by mala zvýšiť účasť členských štátov a nedostatočne zastúpených organizácií tým, že čo najviac odstráni prekážky účasti vrátane administratívnej záťaže plynúcej z podávania žiadostí o financovanie a zo získavania financovania. [PN 62]

(35b)   Jedným z hlavných cieľov Únie je posilnenie zdravotných systémov formou podpory digitálnej transformácie zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o pacientov a rozvojom udržateľného systému zdravotných informácií, ako aj podporou národných reforiem tak, aby sa zdravotné systémy stali efektívnejšími, prístupnejšími a odolnejšími. [PN 63]

(36)  Na splnenie požiadaviek stanovených v článku 168 ZFEÚ je potrebné nepretržité úsilie. To, že budú všetci ľudia dlhšie zdraví a aktívni nediskriminačným spôsobom a budú sa môcť aktívne podieľať na starostlivosti o svoje zdravie, bude mať celkovo pozitívne účinky na zdravie vrátane nerovností v oblasti zdravia, kvality života, produktivity, konkurencieschopnosti a inkluzívnosti, pričom sa zníži tlak na rozpočty členských štátov. Podpora inovácií vrátane sociálnych inovácií, ktoré majú vplyv na zdravie, a ich uznávanie pomáhajú pri riešení výzvy udržateľnosti v sektore zdravotníctva v súvislosti s riešením problémov demografickej zmeny. Činnosti zamerané na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia sú navyše dôležité na účely dosahovania „inkluzívneho rastu“. Komisia je odhodlaná pomáhať členským štátom pri dosahovaní ich cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“(15). [PN 64]

(36a)  Podľa vymedzenia Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) je zdravie „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť choroby alebo invalidity“. V záujme zlepšenia zdravia obyvateľstva Únie je dôležité nesústrediť sa len na fyzické zdravie a sociálny blahobyt. Podľa WHO problémy s duševným zdravím majú takmer 40 % podiel na rokoch prežitých s postihnutím. Problémy s duševným zdravím sa taktiež vyznačujú širokým rozsahom, dlhým trvaním a sú zdrojom diskriminácie a výrazne prispievajú k nerovnosti v oblasti zdravia. Hospodárska kríza navyše ovplyvňuje faktory, ktoré sú určujúce pre duševné zdravie, pretože sa oslabujú ochranné faktory a zvyšujú rizikové faktory. [PN 65]

(37)  Postupy prijímania rozhodnutí na účely plánovania a riadenia inovatívnych, efektívnych a odolných systémov zdravotnej starostlivosti, podpory nástrojov na zabezpečenie univerzálneho prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti orientovanej na človeka a k súvisiacej starostlivosti a dobrovoľného uplatňovania najlepších postupov v širšom meradle by sa mali opierať o dôkazy, ako aj spoločné hodnoty a zásady v systémoch zdravotnej starostlivosti Európskej únie, ktoré boli vymedzené v záveroch Rady z 2. júna 2006. Zahŕňa to služby v oblasti podpory zdravia a prevencie chorôb v rámci primárnych služieb zdravotnej starostlivosti. [PN 66]

(37a)  Predchádzajúce programy akcií Únie v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) a v oblasti zdravia (2008 – 2013 a 2014 – 2020) prijaté rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES(16) a 1350/2007/ES(17) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014(18) („predchádzajúce programy v oblasti zdravia“), boli hodnotené pozitívne, pretože viedli k viacerým dôležitým novým prvkom a zlepšeniam. Zložka ESF+ Zdravie by mala stavať na výsledkoch predchádzajúcich programov v oblasti zdravia. [PN 67]

(37b)   Zložka ESF+ Zdravie by mala byť prostriedkom podpory akcií v oblastiach s pridanou hodnotou Únie, ktorú možno preukázať na základe: výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a medzi regiónmi; podpory sietí na vzájomnú výmenu znalostí alebo vzájomné učenie; podpory kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov; riešenia cezhraničných hrozieb s cieľom znížiť ich riziká a zmierniť ich následky; riešenia určitých problémov týkajúcich sa vnútorného trhu, pri ktorých má Únia významnú legitímnosť pri zaisťovaní vysokokvalitných riešení vo všetkých členských štátoch; uvoľnenia potenciálu inovácie v oblasti zdravia; akcií, ktoré by viedli k systému referenčných hodnôt, ktorý by umožňoval informované rozhodovanie na úrovni Únie; zlepšovania efektívnosti tým, že sa zabráni míňaniu zdrojov v dôsledku duplikácie a že sa zoptimalizuje používanie finančných zdrojov. [PN 68]

(38)  Zložka ESF+ Zdravie by mala prispieť k prevencii chorôb, včasnej diagnostike počas celého života občanov Únie ľudí žijúcich v Únii a podpore zdravia prostredníctvom riešenia rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie, ako je užívanie tabaku, fajčenie a pasívne fajčenie, škodlivé požívanie alkoholu, environmentálne rizikové faktory súvisiace so zdravím, užívanie nelegálnych drog a obmedzenie škôd na zdraví spojených s drogami, obezita a nezdravé stravovacie návyky, takisto súvisiace s chudobou, a fyzická nečinnosť, a mala by stimulovať prostredia podporujúce zdravý životný štýl, väčšiu informovanosť verejnosti o rizikových faktoroch, dobre navrhnuté zásahy v oblasti verejného zdravia na zníženie zaťaženia a vplyvu infekcií a infekčných chorôb, ktorým sa dá predchádzať, a to aj prostredníctvom očkovania, v celkovom zdraví počas života s cieľom doplniť opatrenia členských štátov v súlade s príslušnými stratégiami. Do V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť vzdelávaniu v oblasti zdravia, keďže to jednotlivcom a komunitám pomáha zlepšovať zdravie, rozširovať ich poznatky a ovplyvňovať ich postoje. Súčasné zdravotné výzvy sa dajú účinne riešiť len prostredníctvom spolupráce na úrovni Únie a pokračujúcej akcie Únie v oblasti zdravia. Zo zložky ESF+ Zdravie by sa malo podporovať vykonávanie príslušného práva Únie, mali by sa mali do nej začleniť účinné modely prevencie a zvyšovania informovanosti pre oslovenie všetkých, inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia s cieľom prispieť k inovačným, prístupným, efektívnym a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti členských štátov a uľahčiť prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre európskych občanov ľudí žijúcich v Únii v mestských aj vidieckych oblastiach. [PN 69]

(38a)   S cieľom vykonávať akcie v rámci zložky Zdravie by Komisia mala podporiť vytvorenie riadiaceho výboru pre zdravie. Komisia by navyše mala navrhnúť spôsoby a metodiku na zosúladenie činností týkajúcich sa zdravia s procesom európskeho semestra, v rámci ktorého je teraz možné odporučiť reformy zdravotných systémov (a v skutočnosti iných sociálnych determinantov zdravia) smerom k väčšej dostupnosti a udržateľnosti zdravotnej starostlivosti a opatrení sociálnej ochrany v členských štátoch. [PN 70]

(39)  Neprenosné choroby sú príčinou 80 % prípadov predčasných úmrtí v Únii a účinná prevencia si vyžaduje zohľadňovanie viacerých medzisektorových akcií a cezhraničných aspektov. Európsky parlament a Rada súčasne zdôraznili potrebu minimalizovať vplyv závažných cezhraničných ohrození zdravia, ako sú náhle a kumulatívne environmentálne emisie a znečistenie, prenosné choroby a iné biologické, chemické, environmentálne a neznáme hrozby, na verejné zdravie prostredníctvom podpory pripravenosti a posilňovania schopnosti reagovať. [PN 71]

(39a)   Pokračujúce investície do inovačných prístupov založených na komunitách na riešenie cezhraničných chorôb, ako je epidémia HIV/AIDS, tuberkulóza a vírusová hepatitída, majú rozhodujúci význam, keďže sociálny rozmer chorôb je významným faktorom ovplyvňujúcim schopnosť bojovať proti nim ako proti epidémii v Únii a v susedných krajinách. Ambicióznejšie politické vedenie a primerané technické a finančné prostriedky na zabezpečenie udržateľnej regionálnej reakcie v boji proti HIV/AIDS, tuberkulóze a hepatitíde v Európe budú nástrojom na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja pre tieto choroby. [PN 72]

(40)  V záujme zaistenia účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zdravia občanov je nevyhnutné znížiť zaťaženie rezistentnými infekciami a infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a zabezpečiť dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok, a pritom znižovať ich užívanie s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii. [PN 73]

(41)  Komisia nedávno predložila návrh(19) týkajúci sa hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA) v záujme podpory spolupráce v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií na úrovni Únie s cieľom zlepšiť dostupnosť inovačných zdravotníckych technológií pre pacientov v celej Únii, zefektívniť využívanie dostupných zdrojov a zlepšiť predvídateľnosť obchodných príležitostí.

(42)  Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých cieľov spadajúcich pod zložku ESF+ Zdravie a pod určitý typ akcií v rámci uvedenej zložky majú najlepšie predpoklady na vykonávanie súvisiacich činností príslušné orgány členských štátov s aktívnou podporou občianskej spoločnosti. Uvedené orgány, ktoré určili samotné členské štáty, a okrem toho podľa potreby aj organizácie občianskej spoločnosti by sa mali preto považovať za prijímateľov na účely článku [195] nariadenia o rozpočtových pravidlách a takýmto orgánom by sa mali udeľovať granty bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov. [PN 74]

(42a)   V záujme zvýšenia výkonnosti programu pri monitorovaní neefektívností a nedostatkov by Komisia mala vykonávať a používať programové ukazovatele monitorovania špecifické pre jednotlivé akcie, aby sa zaistilo splnenie cieľov programu. [PN 75]

(42b)   V rámci programu ESF+ by sa mali riešiť existujúce prekážky účasti občianskej spoločnosti, napríklad formou zjednodušenia postupov podávania žiadostí, zmiernením finančných kritérií tým, že sa v niektorých prípadoch nebude požadovať percento spolufinancovania, ale aj prostredníctvom budovania spôsobilostí pacientov, ich organizácií a iných zainteresovaných strán formou odbornej prípravy a vzdelávania. Program by sa mal zameriavať aj na umožnenie fungovania sietí a organizácií občianskej spoločnosti na úrovni Únie, ktoré prispievajú k dosahovaniu jeho cieľov, vrátane organizácií na úrovni Únie. [PN 76]

(42c)   Zložka ESF+ Zdravie by sa mala vykonávať tak, aby sa rešpektovala zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich politiky v oblasti zdravia, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Príslušné orgány na nižšej vnútroštátnej úrovni by sa mali zapájať tak, aby sa zaistil účinný a trvalý vplyv politiky Únie v oblasti zdravia prostredníctvom jej integrácie do sociálnych politík v teréne, a mali by sa pritom rešpektovať povinnosti podľa zmluvy a úloha členských štátov ako hlavných účastníkov v rozhodovacom procese Únie. [PN 77]

(43)  Európske referenčné siete sú siete, ktoré združujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v celej Európe s cieľom bojovať proti zriedkavým a komplexným chorobám a zdravotným stavom a chorobám a stavom s nízkym výskytom, ktoré si vyžadujú vysoko špecializovanú liečbu a koncentráciu poznatkov a zdrojov. Európske referenčné siete schvaľuje ako siete rada členských štátov európskych referenčných sietí v súlade so schvaľovacím postupom stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/287/EÚ(20). Uvedené siete by sa preto mali považovať za prijímateľov na účely článku [195] nariadenia o rozpočtových pravidlách a granty pre európske referenčné siete by sa mali udeľovať bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.

(44)  právne predpisy EÚ v oblasti zdravia majú bezprostredný vplyv na životy občanov, efektívnosť a odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti a dobré fungovanie vnútorného trhu. Regulačný rámec týkajúci sa zdravotníckych výrobkov a technológií (medicínske výrobky, zdravotnícke pomôcky a látky ľudského pôvodu), ako aj právnych predpisov vzťahujúcich sa na tabak, práv pacientov v súvislosti s cezhraničnými ohrozeniami zdravia a závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia má zásadný význam pre ochranu zdravia v EÚ. Nariadenie a jeho vykonávanie a presadzovanie musia držať krok s inováciou a pokrokom vo výskume a so spoločenskými zmenami v tejto oblasti a zároveň musia plniť ciele v oblasti zdravia. Preto je potrebné neustále rozvíjať databázu dôkazov potrebných na vykonávanie právnych predpisov takéhoto vedeckého charakteru Na zdravie majú navyše významný vplyv mnohé ďalšie právne akty Únie, napríklad tie, ktoré súvisia s potravinami a označovaním potravín, so znečistením ovzdušia, endokrinnými disruptormi a pesticídmi. V niektorých prípadoch kumulatívne vplyvy environmentálnych rizikových faktorov nie sú zreteľne pochopené, čo môže viesť k neprípustným rizikám pre zdravie občanov. [PN 78]

(44a)   Nariadenie so zdravotnými následkami, ako aj jeho vykonávanie a presadzovanie by mali držať krok s inováciami a pokrokom vo výskume a so spoločenskými zmenami v tejto oblasti, pričom súčasne sa musí naďalej opierať o zásadu predbežnej opatrnosti, ako je zakotvená v zmluvách. Preto je potrebné sústavne rozvíjať základňu dôkazov potrebnú na vykonávanie právnych predpisov takéhoto vedeckého charakteru a s cieľom zabezpečiť možnosť nezávislej kontroly, a tým aj opätovné získanie dôvery verejnosti v procesy Únie, a keďže vzhľadom na samotnú povahu je výmena týchto dôkazov vo verejnom záujme, mala by sa zaručiť najvyššia miera transparentnosti. [PN 79]

(44b)   Riešenie zdravotných výziev sa nemôže odohrávať len v sektore zdravotníctva, pretože na zdravie majú vplyv viaceré ďalšie faktory. Preto, ako sa uvádza v Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluve, zdravie vo všetkých politikách je dôležité pre schopnosť Únie čeliť budúcim výzvam. To, aby iné sektory pochopili následky svojich rozhodnutí na zdravie a aby zdravie začlenili do svojich politík, však patrí medzi jednu z najväčších výziev, na ktorú dnes európsky sektor zdravotníctva naráža. Dôležitý pokrok v oblasti zdravia sa doposiaľ zaznamenal v politikách v takých sektoroch, ako je vzdelávanie, doprava, výživa, poľnohospodárstvo, práca alebo plánovanie. Napríklad v prípade zdravia srdca sa zaznamenali významné zlepšenia prostredníctvom zmien v politikách a nariadeniach týkajúcich sa kvality potravín, vyššej fyzickej aktivity a obmedzenia fajčenia. [PN 80]

(45)  S cieľom maximalizovať efektívnosť a účinnosť akcií na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni by sa mala rozvíjať spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len „WHO“), ako aj s Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom implementovať zložku Zdravie.

(46)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, toto nariadenie prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany začleňovaniu opatrení v oblasti klímy v politikách do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy v období VFR na roky 2021 – 2027 a ročného cieľa 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Vo fáze prípravy a implementácie sa určia relevantné akcie, ktoré sa preskúmajú v rámci hodnotenia v polovici obdobia. [PN 81]

(47)  Podľa článku [94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(21)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Program bude musieť umožniť osobitné obmedzenia, ktorým sú vystavené osoby a subjekty usadené na týchto územiach, aby sa umožnil riadny prístup k uvedeným zložkám. [PN 82]

(48)  Pod podmienkou dodržiavania všetkých príslušných pravidiel a nariadení sa tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zavedenej na základe dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje vykonávanie programov na základe rozhodnutia podľa uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, ako aj Európskemu dvoru audítorov udelili potrebné práva a prístup, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. [PN 83]

(49)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(22), nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95(23), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(24) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(25) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a inými uplatniteľnými pravidlami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akýmkoľvek iným trestným činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 Európska prokuratúra môže vyšetrovať a stíhať podvody proti EÚ a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(26). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(50)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania EÚ.

(50a)   Je dôležité zabezpečiť riadne a spravodlivé finančné riadenie fondu s cieľom zabezpečiť jeho vykonávanie čo najjasnejším, najúčinnejším a najjednoduchším spôsobom a zároveň zabezpečiť právnu istotu a jeho prístupnosť pre všetkých účastníkov. Keďže činnosti ESF+ sa uskutočňujú v rámci zdieľaného riadenia, členské štáty by nemali pridávať dodatočné pravidlá alebo priebežne meniť pravidlá, pretože by to prijímateľom komplikovalo využívanie finančných prostriedkov a mohlo by to viesť k oneskoreným úhradám faktúr. [PN 84]

(51)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zefektívnenie zvýšenie účinnosti a spravodlivosti trhov práce a podpora prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, zlepšenie prístupu ku vzdelaniu, a odbornej príprave a starostlivosti a zlepšenie ich kvality, podpora sociálneho začlenenia, rovnakých príležitostí a zdravia a znižovanie odstraňovanie chudoby, ako aj akcie v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložky Zdravie, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. [PN 85]

(52)  S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu a doplnenie príloh týkajúcich sa ukazovateľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(27). Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(53)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci týkajúce sa vzoru štruktúrovaného prieskumu konečných prijímateľov by sa vzhľadom na daný vzor mali vykonávať v súlade s konzultačným postupom stanoveným v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(28),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Časť I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+). ESF+ tvoria tri zložky: zložka podliehajúca zdieľanému riadeniu, zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka Zdravie.

Stanovujú V tomto nariadení sa ním stanovujú ciele ESF+, rozpočet na roky 2021 – 2027, metódy implementácie, formy financovania z prostriedkov únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov a dopĺňajú sa ním všeobecné pravidlá vzťahujúce sa na ESF+ podľa nariadenia (EÚ) .../... [nové VN]. [PN 86]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)  „sprievodné opatrenia“ sú činnosti, ktoré presahujú rámec distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci s cieľom riešiť sociálne vylúčenie a odstraňovať chudobu, ako napríklad odkázanie na sociálne služby a psychologickú podporu a poskytovanie sociálnych služieb a psychologickej podpory, poskytovanie príslušných informácií o verejných službách alebo poradenstvo týkajúce poradenstva týkajúceho sa riadenia rozpočtu domácnosti;

(2)  „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou dohody s Úniou, ktorá jej umožňuje účasť na zložkách ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie v súlade s článkom 30;

(3)  „základná materiálna pomoc“ je tovar, ktorý napĺňa základné potreby osoby na dôstojný život, ako je oblečenie, hygienické potreby vrátane ženských hygienických výrobkov a školský materiál;

(4)  „operácia kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu Únie vrátane akcií v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

(5)  „spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv do štyroch týždňov odo dňa, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii (dátum ukončenia účasti);

(6)  „spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov“ sú spoločné ukazovatele výsledkov, ktoré zachytávajú vplyv šesť a 12 mesiacov po dni, ktorým sa účastník prestal zúčastňovať na operácii;

(7)  „náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci“ sú skutočné náklady spojené s nákupom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom a neobmedzujú sa na cenu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci;

(7a)  „cezhraničné partnerstvá“ v zložke Zamestnanosť a sociálna inovácia sú trvalé štruktúry spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti, občianskou spoločnosťou alebo sociálnymi partnermi so sídlom minimálne v dvoch členských štátoch;

(8)  „koncový príjemca“ je najodkázanejšia osoba alebo osoby, ktoré dostávajú podporu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. bodu ix);

(9)  „zdravotná kríza“ je každá kríza všeobecne vnímaná ako hrozba, ktorá má zdravotný rozmer a vyžaduje si naliehavé opatrenia zo strany orgánov v podmienkach neistoty;

(10)  „právny subjekt“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam;

(11)  „mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, vlastný kapitál a kvázi vlastný kapitál v spojení so sprievodnými službami rozvoja podnikania napríklad vo forme individuálneho poradenstva, odbornej prípravy a mentorstva, ktoré sa poskytujú osobám alebo a mikropodnikom, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru na účely profesijnej a/alebo zárobkovej činnosti;

(12)  „mikropodnik“ je podnik zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, ktorého ročný obrat alebo súvaha neprekračuje 2 000 000 EUR;

(13)  „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb vrátane detí a bezdomovcov, v prípade ktorých sa stanovila potreba pomoci v rámci konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami a bez toho, aby došlo ku konfliktu záujmov, na základe objektívnych kritérií stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a schválených týmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom tieto kritériá môžu zahŕňať prvky umožňujúce cielené zameranie na najodkázanejšie osoby v určitých zemepisných oblastiach;

(14)  „referenčná hodnota“ je hodnota, ktorá slúži na stanovenie cieľových hodnôt pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov a ktorá vychádza z existujúcich alebo predchádzajúcich podobných intervencií;

(15)  „sociálny podnik“ je podnik sociálneho hospodárstva, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu alebo to, či ide o fyzickú osobu:

a)  má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorý môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa pravidiel členského štátu, v ktorom má sídlo, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho, ako aj environmentálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku na iné účely, a poskytuje služby alebo tovar, ktoré prinášajú návratnosť v sociálnej oblasti, a/alebo uplatňuje metódy výroby tovaru alebo poskytovania služieb, ktoré predstavujú sociálne ciele;

b)  využíva svoj zisk znovu investuje väčšinu svojho zisku v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku, ktorými sa zabezpečí, aby takéto rozdelenie zisku neohrozilo jeho hlavný sociálny cieľ;

c)  je riadený v podnikateľskom duchu, demokraticky, participatívne, zodpovedne a transparentne, najmä prostredníctvom zapojenia pracovníkov, zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán, na ktoré má jeho podnikateľská činnosť vplyv;

(15a)  „podnik sociálneho hospodárstva“ sú rôzne typy podnikov a subjektov, ktoré patria do sociálneho hospodárstva, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, nadácie, sociálne podniky a iné formy podnikov upravené právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, a ktoré sú založené na uprednostnení jednotlivca a sociálnych cieľov pred kapitálom, demokratickom riadení, solidarite a opätovnom investovaní väčšiny ziskov alebo prebytkov;

(16)  „sociálne inovácie“ sú činnosti vrátane kolektívnych činností, ktoré majú z hľadiska svojich cieľov aj prostriedkov sociálny charakter, a to najmä tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových myšlienok (týkajúcich sa výrobkov, služieb, postupov a modelov), ktoré napĺňajú sociálne potreby a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu, a to aj medzi verejnými organizáciami, organizáciami tretieho sektora, ako sú dobrovoľnícke a komunitné organizácie, a podnikmi sociálneho hospodárstva, čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;

(17)  „sociálne experimenty“ sú intervencie v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačnú reakciu na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú meranie ich vplyvu pred tým, než sa začnú vykonávať v inom kontexte, a to aj v geografickom a odvetvovom, alebo vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé;

(18)  „kľúčové kompetencie“ sú znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré všetci jednotlivci potrebujú v každej fáze svojho života na osobné naplnenie a rozvoj, zamestnanosť, sociálne začlenenie a aktívne občianstvo. Kľúčovými kompetenciami sú: gramotnosť, viacjazyčnosť, matematika, veda, technológia, umenie a inžinierstvo, digitálne kompetencie, médiá; osobné a sociálne kompetencie a schopnosť učiť sa, občianstvo, podnikavosť, (medzi)kultúrne povedomie a vyjadrovanie a kritické myslenie;

(19)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie;

(19a)  „znevýhodnené skupiny“ sú cieľové skupiny s vysokou mierou osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou, diskrimináciou alebo sociálnym vylúčením okrem iných vrátane etnických menšín, ako sú Rómovia, štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov, starších osôb, detí, osamelých rodičov, osôb so zdravotným postihnutím alebo osôb s chronickými chorobami;

(19b)  „celoživotné vzdelávanie“ je vzdelávanie vo všetkých jeho formách (formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa), ktoré sa uskutočňuje vo všetkých etapách života vrátane vzdelávania v ranom detstve, všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a kompetencií a možností zapojenia sa do spoločnosti.

2.  Na zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu sa uplatňujú aj vymedzenia pojmov v článku [2] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN].

2a.  Vymedzenie pojmov v článku 2 nariadenia (EÚ) 2018/1046, sa uplatňuje aj na zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a na zložku Zdravie v rámci priameho a nepriameho riadenia. [PN 87]

Článok 3

Všeobecné ciele a metódy implementácie

Cieľom ESF+ je podporovať podporuje členské štáty na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a Úniu v tom, aby dosiahli vysoké úrovne zamestnanosti a spravodlivú sociálnu ochranu inkluzívne spoločnosti, vysokú úroveň kvalitného zamestnania, vytvárania pracovných miest, kvalitného a disponovali kvalifikovanou inkluzívneho vzdelávania a odolnou pracovnou silou pripravenou pre budúci svet práce v súlade so zásadami stanovenými odbornej prípravy, rovnakých príležitostí, odstránenia chudoby vrátane chudoby detí, sociálneho začlenenia a integrácie, sociálnej súdržnosti, sociálnej ochrany a disponovali kvalifikovanou a odolnou pracovnou silou pripravenou pre budúci svet práce.

ESF+ musí byť v súlade so zmluvami Európskej únie a s chartou a dodržiavať zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv, čím prispieva k cieľom Únie, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ, a k záväzku Únie a jej členských štátov dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja a záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody.

ESF+ podporuje, dopĺňa a zvyšuje hodnotu politík členských štátov s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti, rovnaký prístup na trh práce, spravodlivé celoživotné vzdelávanie, kvalitné pracovné podmienky, sociálnu ochranu a začlenenie, začlenenie a inklúziu, odstránenie chudoby vrátane chudoby detí, investície do detí a mladých ľudí, nediskrimináciu, rodovú rovnosť, prístup k základným službám a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

Implementuje sa:

a)  v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá špecifickým cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 (ďalej len „zložka ESF+ podliehajúca zdieľanému riadeniu“) a

b)  v rámci priameho a nepriameho riadenia, pokiaľ ide o časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a článku 23 (ďalej len „zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia“), a časť pomoci, ktorá zodpovedá cieľom uvedeným v článku 4 ods. 1 a 3 a článku 26 (ďalej len „zložka Zdravie“). [PN 88]

Článok 4

Špecifické ciele

1.  ESF+ podporuje v oblastiach politiky, ako je zamestnanosť, vzdelávanie, mobilita, sociálne začlenenie, odstránenie chudoby a zdravie, ďalej uvedené špecifické ciele, a tým prispieva aj k cieľu politiky „sociálnejšia Európa vďaka vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv“, ktorý je stanovený v článku [4] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN]:

i)  zlepšenie prístupu k ku kvalitnému zamestnaniu a k aktivačným opatreniam pre všetkých uchádzačov o zamestnanie, najmä k osobitným opatreniam pre mladých ľudí a, najmä prostredníctvom vykonávania záruky pre mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných, ako aj neaktívnych osôb a ekonomicky neaktívne osoby a znevýhodnené skupiny, so zameraním sa na osoby, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, podpora zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a sociálneho hospodárstva,;

ii)  modernizácia inštitúcií a služieb trhu práce s cieľom posúdiť a predvídať potreby v oblasti zručností a zabezpečiť včasnú a cielenú pomoc a podporu v záujme zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce, ako aj pri prechodoch medzi zamestnaniami a mobilite,;

iii)  podpora účasti žien na trhu práce a kariérneho postupu, podpora zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom s osobitným zameraním na osamelých rodičov vrátane prístupu k cenovo dostupnej, inkluzívnej a ku kvalitnej starostlivosti o deti, vzdelávaniu v ranom detstve, starostlivosti o staršie osoby a k iným opatrovateľským službám a podpore; a zdravého a primerane prispôsobeného pracovného prostredia, ktoré by riešilo rieši zdravotné riziká a riziká chorôb, adaptácie pracovníkov, profesijného preorientovania, podnikov a podnikateľov na zmeny a aktívneho starnutia, v zdraví;

iv)  zvýšenie kvality, inkluzívnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ich relevantnosti z hľadiska trhu práce s cieľom podporiť nadobúdanie kľúčových kompetencií, najmä vrátane podnikateľských a digitálnych zručností, a uznávanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom podporiť digitálne začlenenie a uľahčiť prechod od vzdelávania do zamestnania, v snahe zohľadniť sociálne a ekonomické požiadavky;

v)  podpora rovnakého prístupu, a to najmä znevýhodnených skupín a opatrovateľov, ku kvalitnému k vysokokvalitnému, cenovo dostupnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave a podpora ich úspešného ukončenia, a to počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve cez všeobecné a odborné vzdelávanie a odbornú prípravu až po terciárnu úroveň vrátane vzdelávania a výučby dospelých a súčasné uľahčovanie, riešenie predčasného ukončenia školskej dochádzky, podpora zavádzania systémov duálnej odbornej prípravy, učňovskej prípravy, vzdelávacej mobility pre všetkých, a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

vi)  podpora celoživotného vzdelávania, najmä pružných príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností a získavanie nových zručností pre všetkých s prihliadnutím na podnikateľské a digitálne zručnosti, lepšie predvídanie zmien a nových požiadaviek na zručnosti na základe potrieb trhu práce, uľahčovanie zmien zamestnania a podpora pracovnej mobility, a plného zapojenia sa do spoločnosti;

vii)  podpora aktívneho začlenenia s cieľom podporovať rovnosť príležitostí, nediskrimináciu a aktívnu účasť a zlepšenie zamestnateľnosti, najmä v prípade znevýhodnených skupín;

viii)  podpora dlhodobej sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia, vrátane migrantov;

viiia)  boj proti diskriminácii a podpora sociálno-ekonomickej integrácie marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia;

ix)  zlepšovanie rovnakého a včasného prístupu ku kvalitným, udržateľným, prístupným a cenovo dostupným službám, vrátane služieb pre prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti orientovanej na pacienta a súvisiacej starostlivosti; modernizácia inštitúcií sociálneho zabezpečenia, verejných služieb zamestnanosti, systémov sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia vrátane podpory prístupu k rovnakej sociálnej ochrane, s osobitným zameraním na deti a znevýhodnené skupiny a najodkázanejšie osoby; zlepšovanie prístupnosti, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím, účinnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti,;

ixa)  zvyšovanie prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť ich začlenenie v zamestnaní, vo vzdelávaní a v odbornej príprave;

x)  podpora sociálnej integrácie osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou a/alebo sociálnym vylúčením vrátane najodkázanejších osôb a detí,;

xi)  riešenie materiálnej deprivácie prostredníctvom potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci pre najodkázanejšie osoby vrátane sprievodných opatrení s cieľom zabezpečiť ich sociálne začlenenie, s dôrazom na deti v zraniteľnom postavení.

2.  Prostredníctvom akcií implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ktoré sú zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v odseku 1, ESF+ prispieva má za cieľ prispievať aj k iným cieľom politiky uvedeným v článku [4] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN], a to najmä tých, ktoré sa týkajú:

1.  inteligentnejšej Európy, a to prostredníctvom rozvoja zručností v oblasti inteligentnej špecializácie, zručností potrebných pre kľúčové podporné technológie, priemyselnej transformácie, sektorovej spolupráce v oblasti zručností a podnikania, odbornej prípravy výskumných pracovníkov, vytvárania sietí a partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, inštitúciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy (OVP), výskumnými a technologickými centrami, lekárskymi a zdravotníckymi strediskami a podnikmi a zoskupeniami, podpory mikropodnikov, malých a stredných podnikov a sociálneho hospodárstva, s prihliadnutím na zákony a rámce týkajúce sa sociálneho hospodárstva vytvorené v členských štátoch;

2.  ekologickejšej, nízkouhlíkovej Európy, a to prostredníctvom zlepšenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebných na adaptáciu zručností a kvalifikácií, zvyšovania povedomia obyvateľov o udržateľnom rozvoji a životnom štýle, zvyšovania zručností všetkých vrátane pracovnej sily, vytvárania nových pracovných miest v sektoroch súvisiacich so životným prostredím, klímou, energetikou a biohospodárstvom.;

2a.  Únie, ktorá je bližšie k občanom prostredníctvom opatrení na znižovanie chudoby a sociálne začlenenie s prihliadnutím na špecifiká mestských, vidieckych a pobrežných regiónov s cieľom riešiť sociálno-ekonomické nerovnosti v mestách a regiónoch;

2b.  v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia podporuje ESF+ rozvoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov, politík a príslušného práva Únie a podporuje tvorbu politiky založenej na dôkazoch, sociálne inovácie a sociálny pokrok v partnerstve so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi (špecifický cieľ 1); podporuje dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov na spravodlivom základe a rozvíja pracovné príležitosti (špecifický cieľ 2); podporuje zamestnanosť a sociálne začleňovanie prostredníctvom zvyšovania dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre mikropodniky a podniky sociálneho hospodárstva, najmä pre zraniteľné osoby (špecifický cieľ 3).

3.  Prostredníctvom zložky Zdravie podporuje prispieva ESF+ zdravie k vysokej úrovni ochrany ľudského zdravia a prevenciu prevencii chorôb, a to aj prostredníctvom podpory fyzickej aktivity a vzdelávania v oblasti zdravia, prispieva k účinnosti, dostupnosti prístupnosti a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti, zvyšuje bezpečnosť zdravotnej starostlivosti, znižuje nerovnosti v oblasti zdravia, zvyšuje strednú dĺžku života pri narodení, chráni občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia, podporuje prevenciu chorôb a včasnú diagnostiku a podporu zdravia počas života a posilňuje a podporuje právne predpisy EÚ v oblasti zdravia, a to aj v oblasti environmentálneho zdravia, a podporuje zdravie vo všetkých politikách Únie. Politika Únie v oblasti zdravia sa riadi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, aby sa zabezpečilo, že Únia a členské štáty dosiahnu cieľové hodnoty cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“. [PN 89]

Článok 5

Rozpočet

1.  Celkové finančné krytie pre ESF+ na roky 2021 – 2027 je 101 174 000 000 106 781 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (120 457 000 000 EUR v bežných cenách).

2.  Výška časti finančného krytia pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu je 100 000 000 000 105 686 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (119 222 000 000 EUR v bežných cenách alebo 88 646 194 590 EUR v cenách z roku 2018), z čoho toho je 200 000 000 EUR v bežných cenách alebo 175 000 000 v cenách z roku 2018 pridelených na nadnárodnú spoluprácu na podporu inovačných riešení podľa článku 23 písm. i), 5 900 000 000 EUR je pridelených na opatrenia patriace pod európsku záruku pre deti podľa článku 10a a 400 000 000 EUR v bežných cenách alebo 376 928 934 v cenách z roku 2018 je pridelených ako dodatočné financovanie pre najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 k Aktu o pristúpení z roku 1994.

3.  Výška finančného krytia pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie na obdobie 2021 – 2027 je 1 174 000 000 1 095 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (1 234 000 000 EUR v bežných cenách).

4.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 3 je takéto:

a)  761 000 000 675 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (761 000 000 EUR v bežných cenách) na implementáciu zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia;

b)  413 000 000 420 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (473 000 000 EUR v bežných cenách; alebo 0,36 % z VFR na roky 2021 – 2027) na implementáciu zložky Zdravie.

5.  Sumy uvedené v odsekoch 3 a 4 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programov, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií. [PN 90]

Článok 6

Rodová rovnosť žien a mužov a rovnaké príležitosti a nediskriminácia

1.  Pri príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení všetkých programov implementovaných v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj operácií podporovaných zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa zabezpečuje rovnosť sa zabezpečuje rodová rovnosť. Pri ich príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení sa podporujú aj osobitné akcie zamerané na zvyšovanie účasti žien a mužov. Pri na pracovnom živote a ich príprave, implementácii, monitorovaní a hodnotení sa podporujú profesionálnom rozvoji, ako aj súlad medzi pracovným a osobným životom, aj rovnaké príležitosti pre všetkých bez diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu, veku alebo sexuálnej orientácie vrátane prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím aj z hľadiska IKT, čím sa posilňuje sociálne začlenenie a znižujú nerovnosti.

2.  Členské štáty a Komisia takisto podporujú osobitné cielené činnosti na podporu zásad uvedených v odseku 1 v rámci ktoréhokoľvek z cieľov ESF+ vrátane prechodu z opatrovateľských zariadení (rezidenčná/ústavná starostlivosť) ústavnej starostlivosti do rodinnej a komunitnej starostlivosti a zlepšenia univerzálnej prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. [PN 91]

Časť II

Implementácia v rámci zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Kapitola I

Spoločné ustanovenia o programovaní

Článok 7

Konzistentnosť a tematická koncentrácia

1.  Členské štáty zameriavajú zdroje ESF+ podliehajúce zdieľanému riadeniu na intervencie, ktorými sa riešia výzvy identifikované v ich národných programoch reforiem, v rámci európskeho semestra, ako aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článkom 148 ods. 4 ZFEÚ, a v rámci ktorých sa zohľadňujú zásady a práva stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv, sociálny prehľad v rámci európskeho semestra a regionálne špecifiká, čím sa prispieva k cieľom Únie stanoveným v článku 174 ZFEÚ, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a ktoré sú v plnom súlade s Parížskou dohodou a cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Členské štáty a prípadne Komisia podporujú synergiu synergie a zabezpečujú koordináciu, komplementaritu a koherentnosť medzi ESF+ a inými fondmi, programami a nástrojmi Únie, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), Európsky námorný a rybársky fond, Program InvestEU, Kreatívna Európa, nástroj Práva a hodnoty, Erasmus, Fond pre azyl a migráciu, rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov po roku 2020 a program na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory, a to tak vo fáze plánovania, ako aj počas implementácie. Členské štáty a prípadne Komisia optimalizujú mechanizmy koordinácie s cieľom zabrániť duplikácii duplicite úsilia a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi subjektmi riadiacimi orgánmi zodpovednými za implementáciu v záujme zabezpečenia integrovaných prístupov, ucelených a racionalizovaných podporných akcií.

2.  Členské štáty pridelia primeranú časť svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na riešenie výziev, ktoré boli identifikované v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny prijatých v súlade s článkom 121 ods. 2 ZFEÚ a článku 148 ods. 4 ZFEÚ a v rámci európskeho semestra a ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti ESF+ vymedzeného v článku 4 tohto nariadenia.

3.  Členské štáty pridelia najmenej 25 27 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifické ciele v oblasti politiky sociálneho začlenenia stanovené v článku 4 ods. 1 písm. bodoch vii) až xi x) vrátane podpory sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

3a.  V rámci špecifických cieľov pre oblasť politiky sociálneho začlenenia stanovenú v článku 4 ods. 1 bodoch vii) až x) členské štáty pridelia najmenej 5 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na cielené akcie zamerané na vykonávanie európskej záruky pre deti s cieľom prispieť k rovnakému prístupu detí k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive.

4.  Okrem minimálneho pridelenia najmenej 27 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifické ciele uvedené v článku 4 ods. 1 bodoch vii) až x) členské štáty pridelia najmenej 2 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na špecifický cieľ riešenia sociálneho začleňovania najodkázanejších osôb a/alebo materiálnej deprivácie stanovený v článku 4 ods. 1 písm. bodoch x) a xi).

V náležite odôvodnených prípadoch sa zdroje pridelené na špecifický cieľ stanovený v článku 4 ods.1 písm. x) a zacielený na najodkázanejšie osoby môžu zohľadniť pri overovaní toho, či sa dodržala minimálna alokácia vo výške najmenej 2 % stanovená v prvom pododseku tohto odseku.

5.  Členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v roku 2019 na základe údajov Eurostatu nad priemerom Únie, pridelia najmenej 10 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na obdobie 2021 – 2025 na cielené akcie a štrukturálne reformy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ich prechodu zo školy do zamestnania, spôsobov opätovného začlenenia do vzdelávania alebo odbornej prípravy a druhošancového vzdelávania, najmä v kontexte vykonávania systémov záruky pre mladých ľudí.

Členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (ďalej len „NEET“), nad priemerom Únie v roku 2019, alebo ak je miera NEET vyššia než 15 % na základe údajov Eurostatu, pridelia najmenej 15 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu pre roky 2021 až 2025 v programovom období na uvedené akcie a opatrenia štrukturálnych reforiem s osobitným dôrazom na tie regióny, ktoré sú viac zasiahnuté, s prihliadnutím na rozdiely medzi nimi.

Pri programovaní zdrojov ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027 v polovici obdobia v súlade s článkom [14] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN] pridelia členské štáty, v ktorých je miera mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy nad priemerom Únie, v roku 2024, alebo ak miera NEET je vyššia než 15 % na základe údajov Eurostatu nad priemerom Únie, na tieto akcie alebo opatrenia štrukturálnych reforiem najmenej 15 % svojich zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na roky 2026 a 2027.

Najvzdialenejšie regióny spĺňajúce podmienky stanovené v prvom druhom a druhom treťom pododseku pridelia najmenej 15 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu vo svojich programoch na cielené akcie uvedené v prvom pododseku. Táto alokácia Toto pridelenie sa zohľadní pri overovaní toho, či bolo na vnútroštátnej úrovni dodržané minimálne percento stanovené v prvom a druhom pododseku. Toto pridelenie nenahrádza finančné prostriedky potrebné na infraštruktúru a na rozvoj najvzdialenejších regiónov.

Pri implementácii takýchto akcií sa členské štáty prednostne zameriavajú na neaktívnych a dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a zavádzajú cielené informačné opatrenia.

6.  Odseky 2 až 5 sa uplatňujú neuplatňujú na osobitnú dodatočnú alokáciu osobitné dodatočné pridelenie, ktorú ktoré získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994.

7.  Odseky 1 až 5 sa neuplatňujú na technickú pomoc. [PN 92]

Článok 7a

Dodržiavanie základných práv

Členské štáty a Komisia pri využívaní finančných prostriedkov zabezpečia dodržiavanie základných práv a súlad s chartou.

Akékoľvek náklady, ktoré vznikli v prípade akcie, ktorá nie je v súlade s chartou, nie sú oprávnené v súlade s [článkom 58 ods. 2] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN] a delegovaným nariadením (EÚ) č. 240/2014. [PN 93]

Článok 8

Partnerstvo

1.  V súlade s [článkom 6] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN] a s delegovaným nariadením (EÚ) č. 240/2014 každý členský štát zabezpečí primeranú v partnerstve s miestnymi a regionálnymi orgánmi zmysluplnú účasť sociálnych partnerov a, organizácií občianskej spoločnosti, orgánov pre rovnosť, národných inštitúcií pre ľudské práva a iných príslušných alebo zastupiteľských organizácií na programovaní a vykonávaní politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, nediskriminácie a sociálneho začlenenia a iniciatív podporovaných zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu. Takáto zmysluplná účasť musí byť inkluzívna a prístupná pre osoby so zdravotným postihnutím.

2.  Členské štáty pridelia v rámci každého programu primerané množstvo minimálne 2 % zdrojov z ESF+ podliehajúcich zdieľanému riadeniu na budovanie kapacít sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni formou odbornej prípravy, opatrení vytvárania sietí a posilňovania sociálneho dialógu a na činnosti, ktoré uskutočňujú sociálni partneri spoločne. [PN 94]

Článok 9

Riešenie materiálnej deprivácie

Zdroje uvedené v článku 7 ods. 4 týkajúce sa sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb a/alebo materiálnej deprivácie sa programujú v rámci vyhradenej priority alebo programu. Miera spolufinancovania v prípade tejto priority alebo programu je stanovená na minimálne 85 %. [PN 95]

Článok 10

Podpora zamestnanosti mladých ľudí

Podpora podľa článku 7 ods. 5 sa programuje v rámci vyhradenej priority alebo programu a zameriava sa na špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 1 písm. i). [PN 96]

Článok 10a

Podpora európskej záruky pre deti

Podpora v súlade s článkom 7 ods. 3a sa programuje v rámci vyhradenej priority alebo programu odzrkadľujúc odporúčanie Európskej komisie o investovaní do detí z roku 2013. Podporuje boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu detí v rámci špecifických cieľov stanovených v článku 4 ods. 1 bodoch vii) až x). [PN 97]

Článok 11

Podpora príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny

Akcie na riešenie výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v rámci európskeho semestra, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, sa programujú v rámci jednej alebo viacerých vyhradených priorít ktoréhokoľvek zo špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1. Členské štáty zabezpečia komplementaritu, koherentnosť, koordináciu a synergie s Európskym pilierom sociálnych práv.

Na úrovni riadiaceho orgánu sa zabezpečí dostatočná flexibilita s cieľom určiť priority a oblasti pre investície ESF+ v súlade so špecifickými miestnymi alebo regionálnymi výzvami. [PN 98]

Článok 11a

Integrovaný územný rozvoj

1.  Z ESF+ sa môže podporovať integrovaný územný rozvoj v rámci programov v rámci obidvoch cieľov uvedených v [článku 4 ods. 2] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN] v súlade s hlavou III kapitolou II uvedeného nariadenia.

2.  Členské štáty vykonávajú integrovaný územný rozvoj s podporou z ESF+ výlučne prostredníctvom foriem uvedených v článku [22] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN]. [PN 99]

Článok 11b

Nadnárodná spolupráca

1.  Členské štáty môžu podporovať akcie nadnárodnej spolupráce v rámci vyhradenej priority.

2.  Akcie nadnárodnej spolupráce môžu byť programované v rámci ktoréhokoľvek zo špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 bodoch i) až x).

3.  Maximálna miera spolufinancovania pre túto prioritu sa môže zvýšiť na 95 %, ak je na takéto priority pridelených maximálne 5 % sumy, ktorú ESF+ pridelí danému členskému štátu v rámci zdieľaného riadenia. [PN 100]

Kapitola II

Všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Článok 12

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 písm. i) až x), ak sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia (ďalej len „všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu“). Okrem toho sa článok 13 vzťahuje aj na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 bodu xi). [PN 101]

Článok 13

Inovačné činnosti Akcie v oblasti sociálnej inovácie

1.  Členské štáty podporujú činnosti akcie v oblasti sociálnej inovácie a/alebo sociálnych experimentov alebo posilňujú prístupy vrátane tých, ktoré obsahujú sociálno-kultúrnu zložku, s použitím prístupov zdola nahor založené založených na partnerstvách zahŕňajúcich verejné orgány, sociálnych partnerov, podniky sociálneho hospodárstva, súkromný sektor a občiansku spoločnosť, ako sú napríklad miestne akčné skupiny vytvárajúce a vykonávajúce stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou.

1a.  Členské štáty vo svojich operačných programoch alebo neskôr počas ich vykonávania určia oblasti pre sociálnu inováciu a sociálne experimenty, ktoré zodpovedajú osobitným potrebám členských štátov.

2.  Členské štáty môžu podporiť ďalšie rozširovanie inovačných prístupov testovaných v malom rozsahu (sociálna inovácia a sociálne experimenty vrátane tých, ktoré obsahujú sociálno-kultúrnu zložku), ktoré sa vyvinuli v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a iných programov Únie.

3.  Inovačné činnosti akcie a prístupy možno programovať v rámci akýchkoľvek špecifických cieľov uvedených v bodoch i) až x) článku 4 ods. 1.

4.  Každý členský štát vyhradí najmenej jednu prioritu na vykonávanie odseku 1 alebo 2 alebo oboch odsekov. Maximálna miera spolufinancovania pre tieto priority sa môže zvýšiť na 95 % v prípade, že ak je na tieto priority pridelená alokácia v maximálnej výške 5 % z alokácie pridelenej pridelených maximálne 5 % sumy, ktorú ESF+ pridelí danému členskému štátu z ESF+ v rámci zdieľaného riadenia. [PN 102]

Článok 14

Oprávnenosť

1.  Okrem nákladov uvedených v článku [58] nariadenia .../... [nového VN] nie sú na všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu oprávnené tieto náklady:

a)  nákup pozemku a nehnuteľností a zabezpečenie nákup infraštruktúry a

b)  nákup nábytku, vybavenia a vozidiel okrem prípadov, ak je nákup potrebný absolútne nevyhnutný na dosiahnutie cieľa operácie alebo ak sú tieto položky plne odpísané, alebo ak je nákup týchto položiek najhospodárnejšou možnosťou.

2.  Nepeňažné príspevky vo forme dávok alebo platov vyplácané treťou stranou v prospech účastníkov operácie môžu byť oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že nepeňažné príspevky sa vynaložili v súlade s vnútroštátnymi predpismi vrátane účtovníckych predpisov a nepresahujú náklady, ktoré znáša tretia strana.

3.  Osobitná dodatočná alokácia, ktorú Osobitné dodatočné pridelenie, ktoré získali najvzdialenejšie regióny a regióny úrovne NUTS 2 spĺňajúce kritériá stanovené v článku 2 protokolu č. 6 Aktu o pristúpení z roku 1994, sa použije na podporu dosiahnutia špecifických cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia.

4.  Priame náklady na zamestnancov sú oprávnené na príspevok zo všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu za predpokladu, že z údajov Eurostatu vyplýva, že. Ak sa uplatňuje kolektívna zmluva, určia sa podľa danej zmluvy. Ak sa kolektívna zmluva neuplatňuje, ich výška nepresahuje nesmie byť vyššia než 100 % obvyklej odmeny v príslušnom povolaní alebo pre osobitné odborné znalosti v členskom štáte alebo regióne, ktorá je podložená príslušným písomným odôvodnením, ktoré poskytol príslušný riadiaci orgán, a/alebo údajmi Eurostatu. [PN 103]

Článok 15

Ukazovatele a podávanie správ

1.  Pri programoch, na ktoré sa poskytuje všeobecná podpora zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, sa na účely monitorovania pokroku pri implementácii používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe I alebo v prílohe IIa k tomuto nariadeniu pre akcie zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb v rámci článku 4 ods. 1 bodu x). Pri programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele a špecifické ukazovatele pre akcie.

2.  Východisková hodnota pre spoločné ukazovatele výstupov a špecifické programové ukazovatele výstupov je stanovená na nulu. Ak je to z hľadiska povahy podporovaných operácií relevantné, kumulatívne kvantifikované čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovujú v absolútnych číslach. Vykazované hodnoty ukazovateľov výstupov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.

3.  Referenčná hodnota pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov, pre ktoré sa stanovil kumulatívny kvantifikovaný čiastkový cieľ na rok 2024 a cieľová hodnota na rok 2029, sa stanovuje na základe najnovších dostupných údajov alebo iných relevantných zdrojov informácií. Cieľové hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov sa stanovujú v absolútnych číslach alebo ako percento. špecifické programové ukazovatele výsledkov a súvisiace cieľové hodnoty sa môžu vyjadriť kvantitatívne alebo kvalitatívne. Vykazované hodnoty spoločných ukazovateľov výsledkov sa vyjadrujú v absolútnych číslach.

4.  Údaje o ukazovateľoch pre účastníkov sa predkladajú len vtedy, keď sú k dispozícii všetky údaje požadované v bode 1a prílohy I, ktoré sa týkajú daného účastníka.

4a.  Údaje uvedené v odseku 3 zahŕňajú posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť s cieľom monitorovať vykonávanie programov ESF+ so zreteľom na rodovú rovnosť a sú rozčlenené podľa pohlavia.

5.  Ak sú údaje k dispozícii v registroch alebo rovnocenných zdrojoch, členské štáty umožnia môžu riadiacim orgánom a iným orgánom povereným zberom údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie všeobecnej podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu umožniť, aby dané údaje získali z registrov údajov alebo rovnocenných vzorov v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) a e) nariadenia (EÚ) 2016/679.

6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe I a prílohe IIa, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov. [PN 104]

Kapitola III

Podpora z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie

Článok 16

Rozsah pôsobnosti

Táto kapitola sa vzťahuje na podporu z ESF+ podľa článku 4 ods. 1 písm. xi).

Článok 17

Zásady

1.  Podpora z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sa môže použiť len na podporu distribúcie potravín a tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa bezpečnosti spotrebného tovaru.

2.  Členské štáty a prijímatelia vyberajú potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc na základe objektívnych kritérií týkajúcich sa potrieb najodkázanejších osôb. V kritériách výberu potravín a prípadne aj tovaru, sa zohľadňujú aj klimatické a environmentálne aspekty, najmä s cieľom obmedziť plytvanie potravinami a plasty na jedno použitie. Vo vhodných prípadoch sa pri výbere druhu potravín určených na distribúciu prihliada na ich prínos k vyváženému stravovaniu najodkázanejších osôb.

Potravinová a/alebo základná materiálna pomoc sa môže poskytovať priamo najodkázanejším osobám alebo nepriamo prostredníctvom elektronických poukážok alebo kariet, ak za ne možno získať len potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc v zmysle článku 2 ods. 3 a ak nenahrádzajú súčasné sociálne dávky.

Potraviny poskytované najodkázanejším osobám možno získať z používania, spracovania alebo predaja výrobkov, s ktorými sa nakladá podľa článku 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013(29), za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť a nespôsobí to neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín najodkázanejším osobám.

Okrem súm, ktoré sú už k dispozícii na program, sa v prospech najodkázanejších osôb použije aj každá suma získaná z uvedenej transakcie.

3.  Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa pri poskytovaní pomoci v rámci podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie rešpektovala dôstojnosť najodkázanejších osôb a aby sa predchádzalo ich stigmatizácii.

4.  Popri poskytovaní potravinovej a/alebo materiálnej pomoci sa môže zabezpečiť zabezpečí aj presmerovanie na príslušné služby a iné sprievodné opatrenia zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb. [PN 105]

Článok 18

Obsah priority

V rámci priority týkajúcej sa podpory podľa článku 4 ods. 1 písm. xi) sa stanoví:

a)  druh podpory;

b)  hlavné cieľové skupiny;

c)  opis národných alebo regionálnych systémov podpory.

V prípade programov obmedzených na tento druh podpory a súvisiacu technickú pomoc sú súčasťou priority aj kritériá na výber operácií.

Článok 19

Oprávnenosť operácií

1.  Potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc pre najodkázanejšie osoby môže nakúpiť prijímateľ alebo sa nakúpi v jeho mene, alebo sa prijímateľovi poskytne bezplatne.

2.  Potravinová a/alebo základná materiálna pomoc sa distribuuje najodkázanejším osobám bezplatne.

Článok 20

Oprávnenosť výdavkov

1.  Oprávnenými nákladmi v prípade podpory z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie sú:

a)  náklady na nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci vrátane nákladov spojených s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú koncovým príjemcom;

b)  ak sa na prepravu potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci prijímateľom, ktorí ju distribuujú koncovým príjemcom, nevzťahuje písmeno a), náklady, ktoré znáša nákupný subjekt v súvislosti s prepravou potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci do skladov a/alebo prijímateľom, a náklady na skladovanie v paušálnej sadzbe vo výške 1 % nákladov uvedených v písmene a) alebo v náležite odôvodnených prípadoch skutočne vynaložené a uhradené náklady;

c)  administratívne náklady, náklady na prepravu a skladovanie, ktoré znášajú prijímatelia zapojení do distribúcie potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písmene a) alebo 5 % hodnoty potravinových výrobkov, s ktorými sa nakladá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

d)  náklady na zber, prepravu, skladovanie a distribúciu darovaných potravín a s tým priamo spojené činnosti na zvyšovanie informovanosti;

e)  náklady na sprievodné opatrenia realizované prijímateľmi alebo v ich mene a vykázané prijímateľmi, ktorí potravinovú a/alebo základnú materiálnu pomoc dodávajú najodkázanejším osobám, v paušálnej sadzbe 5 5,5 % nákladov uvedených v písmene a).

2.  Zníženie oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. a) z dôvodu nedodržiavania uplatniteľného práva zo strany subjektu zodpovedného za nákup potravinovej a/alebo základnej materiálnej pomoci nevedie k zníženiu oprávnených nákladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e).

3.  Za oprávnené náklady sa nepovažujú:

a)  úroky z dlžných súm;

b)  poskytnutie nákup infraštruktúry;

c)  náklady na použitý tovar zníženej kvality. [PN 106]

Článok 21

Ukazovatele a podávanie správ

1.  Pri prioritách zameraných na riešenie materiálnej deprivácie sa na účely monitorovania pokroku vo vykonávaní používajú spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pri týchto programoch sa môžu používať aj špecifické programové ukazovatele.

2.  Stanovia sa referenčné hodnoty pre spoločné ukazovatele výsledkov a špecifické programové ukazovatele výsledkov. Požiadavky na podávanie správ musia byť čo najjednoduchšie.

3.  Do 30. júna 2025 a 30. júna 2028 riadiace orgány predložia Komisii správu o výsledkoch anonymného štruktúrovaného prieskumu koncových príjemcov, ktorý sa vykonal v predchádzajúcom roku a ktorý sa sústredí aj na ich životné podmienky a povahu ich materiálnej deprivácie. Tento prieskum vychádza zo vzoru stanoveného Komisiou prostredníctvom vykonávacieho aktu.

4.  Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví vzor pre štruktúrovaný prieskum koncových príjemcov, v súlade s konzultačným postupom podľa článku 39 ods. 2, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania tohto článku.

5.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe II, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii programov. [PN 107]

Článok 22

Audit

Audit operácií môže zahŕňať všetky štádiá ich vykonávania a všetky úrovne distribučného reťazca s jedinou výnimkou, ktorou je kontrola koncových príjemcov, pokiaľ sa v posúdení rizika nezistí osobitné riziko nezrovnalostí alebo podvodu. Audit operácií zahŕňa viac kontrol v počiatočných fázach vykonávania, aby v prípade rizika podvodu mohli byť finančné prostriedky presmerované na iné projekty. [PN 108]

Časť III

Implementácia v rámci priameho a nepriameho riadenia

Kapitola I

Osobitné pravidlá pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia

Oddiel I

Všeobecné ustanovenia

Článok 23

Operačné ciele

Zložka Zamestnanosť a sociálna inovácia má tieto operačné ciele:

a)  rozvíjať vysokokvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v článku 4 zakladali na dôveryhodných údajoch a zodpovedali potrebám, výzvam a podmienkam v pridružených krajinách;

b)  uľahčovať účinnú a inkluzívnu výmenu informácií, vzájomné učenie, partnerské preskúmania a dialóg o politikách v oblastiach uvedených v článku 4 s cieľom pomôcť pridruženým krajinám pri prijímaní primeraných opatrení politiky;

c)  podporovať sociálne experimenty v oblastiach uvedených v článku 4 a budovanie kapacít budovať kapacitu zainteresovaných strán, pokiaľ ide o prípravu, návrh a vykonávanie, prenášanie alebo ďalšie rozširovanie otestovaných inovácií v oblasti sociálnej politiky s osobitným dôrazom na podporu ďalšieho rozširovania miestnych projektov vypracovaných mestami, miestnymi a regionálnymi orgánmi, sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a sociálno-hospodárskymi subjektmi v oblasti prijímania a sociálneho začleňovania a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín;

d)  vytvoriť a poskytovať osobitné podporné služby zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie na účely rozvoja integrovaných európskych trhov práce, od prípravy na prijatie do zamestnania až po pomoc po umiestnení do zamestnania v záujme obsadenia voľných pracovných miest v určitých odvetviach, povolaniach, krajinách, pohraničných oblastiach alebo v záujme ich obsadenia určitými skupinami (napríklad zraniteľnými osobami v zraniteľnom postavení);

da)  podporovať cezhraničné partnerstvá medzi verejnými službami zamestnanosti, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi s cieľom podporovať cezhraničný trh práce a cezhraničnú mobilitu s primeranými podmienkami;

db)  podporovať poskytovanie služieb EURES pri nábore a umiestňovaní pracovníkov do kvalitného a udržateľného zamestnania prostredníctvom spracúvania voľných pracovných miest a žiadostí, a to aj prostredníctvom cezhraničných partnerstiev;

dc)  uľahčovať dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov za primeraných sociálnych podmienok a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom rozvoja vysokokvalitných a inkluzívnych trhov práce v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých, pri rešpektovaní práv pracovníkov v celej Únii;

e)  podporovať rozvoj trhového ekosystému súvisiaceho s poskytovaním mikrofinancovania mikropodnikom, ako aj s jeho dostupnosťou a prístupnosťou pre mikropodniky, podniky sociálneho hospodárstva a zraniteľné osoby vo fáze ich vzniku a rozvoja, a to najmä tých, ktoré zamestnávajú zraniteľné osoby v zraniteľnom postavení vrátane znevýhodnených skupín;

f)  podporovať vytváranie sietí na úrovni Únie a dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a medzi takýmito stranami v oblastiach uvedených v článku 4 a prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít týchto zapojených zainteresovaných strán vrátane verejných služieb zamestnanosti (VSZ), inštitúcií sociálneho zabezpečenia, občianskej spoločnosti, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre sociálne podniky sociálneho hospodárstva a sociálne hospodárstvo;

g)  podporovať rozvoj sociálnych podnikov sociálneho hospodárstva a vytvorenie trhu sociálnych investícií tým, že sa uľahčia verejné a súkromné interakcie a účasť nadácií a filantropov na tomto trhu;

h)  poskytovať usmernenia pre rozvoj sociálnej infraštruktúry (vrátane bývania, vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, starostlivosti o starých ľudí, požiadaviek na prístupnosť a prechodu od služieb ústavnej starostlivosti k službám rodinnej a komunitnej starostlivosti, vrátane požiadaviek na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, starostlivosti o deti, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti) potrebnej na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv;

i)  podporovať nadnárodnú spoluprácu v záujme urýchlenia prenosu inovačných riešení a uľahčenia ich ďalšieho rozširovania, najmä v oblastiach boja proti chudobe, zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia v celej Európe.

j)  podporovať vykonávanie príslušných medzinárodných sociálnych a pracovných noriem v kontexte využívania potenciálu globalizácie a vonkajšieho rozmeru politík Únie v oblastiach uvedených v článku 4. [PN 109]

Článok 23a

Tematická koncentrácia a financovanie

Časť finančného krytia ESF+ pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4 písm. a), sa pridelí na celé obdobie na špecifické ciele stanovené v článku 4 ods. 2b podľa týchto orientačných percentuálnych hodnôt:

a)  55 % na špecifický cieľ 1;

b)  18 % na špecifický cieľ 2;

c)  18 % na špecifický cieľ 3. [PN 110]

Oddiel II

Oprávnenosť

Článok 24

Oprávnené akcie

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 4.

2.  Zo zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa môžu podporovať tieto akcie:

a)  analytické činnosti vrátane činností, ktoré sa týkajú tretích krajín, najmä:

i)  prieskumy, štúdie, štatistické údaje, metodiky, klasifikácie, mikrosimulácie, ukazovatele, podpora pozorovacích stredísk na európskej úrovni a referenčné hodnoty;

ii)  sociálne experimenty, ktorými sa hodnotia sociálne inovácie;

iii)  monitorovanie a posudzovanie transpozície a uplatňovania práva Únie;

b)  implementácia politík, najmä:

i)  cezhraničné partnerstvá a podporné služby v cezhraničných regiónoch;

ii)  celoúnijný program mobility zameraný na pracovnú silu na úrovni Únie s cieľom obsadiť voľné pracovné miesta tam, kde boli identifikované nedostatky na trhu práce;

iii)  podpora mikrofinancovania a sociálnych podnikov sociálneho hospodárstva, a to aj prostredníctvom operácií kombinovaného financovania, ako je asymetrické zdieľanie rizika alebo zníženie transakčných nákladov, ako aj podpora rozvoja sociálnej infraštruktúry a zručností;

iv)  podpora nadnárodnej spolupráce a partnerstiev v záujme prenosu a ďalšieho rozširovania inovačných riešení;

c)  budovanie kapacít, najmä:

i)  sietí na úrovni Únie súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;

ii)  národných kontaktných miest poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou zložky;

iii)  správnych orgánov zúčastnených krajín, inštitúcií sociálneho zabezpečenia a služieb zamestnanosti zodpovedných za podporu mobility pracovnej sily, mikrofinančných inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich financovanie pre sociálne podniky sociálneho hospodárstva alebo iných subjektov v oblasti sociálnych investícií, ako aj vytváranie sietí;

iv)  sociálnych partnerov a zainteresovaných strán so zreteľom na nadnárodnú spoluprácu;

d)  komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií, najmä:

i)  vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, inovačné prístupy, výsledky analytických činností, partnerské preskúmania a referenčné porovnávanie;

ii)  pokyny, správy, informačné materiály a mediálne pokrytie iniciatív týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 4 ods. 1;

iii)  informačné systémy na šírenie dôkazov súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 4 ods. 1;

iv)  podujatia, konferencie a semináre predsedníctva Rady technická a administratívna pomoc pri vykonávaní pracovného programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií. [PN 111]

Článok 25

Oprávnené subjekty

1.  Okrem kritérií stanovených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách musia subjekty spĺňať tieto kritériá, aby sa mohli považovať za oprávnené:

a)  právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

i)  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

ii)  pridružená krajina;

iii)  tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v odsekoch 2 a 3;

b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek príslušná medzinárodná organizácia. [PN 112]

2.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, by mali v zásade niesť náklady spojené s ich účasťou.

Článok 25a

Riadenie

1.  Komisia konzultuje so zainteresovanými stranami v Únii, najmä so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti, o pracovných programoch v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, o ich prioritách, strategickej orientácii a vykonávaní.

2.  Komisia nadviaže potrebné väzby s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, so skupinou generálnych riaditeľov pre pracovnoprávne vzťahy a s Poradným výborom pre slobodu pohybu pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby boli pravidelne a vhodne informované o pokroku pri vykonávaní týchto programov. Komisia informuje aj ostatné výbory zaoberajúce sa politikami, nástrojmi a akciami, ktoré súvisia so zložkou Zamestnanosť a sociálna inovácia. [PN 113]

Kapitola II

Osobitné ustanovenia pre zložku Zdravie

Oddiel I

Všeobecné ustanovenia

Článok 26

Operačné ciele

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3 a 4.

2.  Zložka Zdravie má tieto operačné ciele:

-a)   podpora stratégie Únie v oblasti verejného zdravia so zameraním na:

i)  podporu členských štátov v ich úsilí o ochranu a zlepšovanie verejného zdravia a

ii)  napredovanie v poslaní Únie v oblasti zdravia v súlade s článkom 168 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia sa zaistí pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie; [PN 114]

a)  zlepšenie pripravenosti na krízy v Únii, ich riadenia a reakcií na ne v záujme ochrany občanov pred cezhraničnými ohrozeniami riešenia cezhraničných ohrození zdravia [PN 115]

i)  opatrenia zamerané na budovanie kapacít v oblasti pripravenosti na krízy, ich riadenia a reakcií na ne

ii)  reakcie na cezhraničné ohrozenia zdravia počas krízy

iii)  podpora laboratórnych kapacít

iv)  boj proti antimikrobiálnej rezistencii

iva)   dobre navrhnuté intervencie v oblasti verejného zdravia na zníženie zaťaženia a vplyvu infekcie a infekčných chorôb, ktorým sa dá predchádzať [PN 116]

ivb)   podpora rozvoja zručností a nástrojov na účinné oznamovanie rizík; [PN 117]

b)  posilňovanie systémov zdravotnej starostlivosti

i)  investície do zdravia a prevencie chorôb, a to aj prostredníctvom programov na zvyšovanie zdravotnej gramotnosti a vzdelávacích programov a podporou fyzickej aktivity [PN 118]

ia)  investície do včasnej diagnostiky a skríningu [PN 119]

ii)  podpora digitálnej transformácie zdravotníctva a starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby a obavy pacientov a občanov, najmä vytvorením prepojení s programami, ktorými sa podporuje mediálna gramotnosť a digitálne zručnosti [PN 120]

iia)   podpora digitálnych verejných služieb v oblastiach ako je zdravie [PN 121]

iib)   posilňovanie bezpečnosti a kvality zdravotných informácií [PN 122]

iii)  podpora rozvoja udržateľného, transparentného a prístupného informačného systému Únie v oblasti zdravia pri súčasnom zabezpečení ochrany osobných údajov [PN 123]

iv)  podpora členských štátov prostredníctvom prenosu znalostí užitočných a podpory pri vykonávaní, ktoré sú užitočné pre procesy národných reforiem v záujme účinnejších, prístupnejších a, odolnejších, nediskriminačných, inkluzívnejších a rovnejších systémov zdravotnej starostlivosti riešiacich sociálne nerovnosti a lepšej podpory zdravia a prevencie chorôb, pričom sa budú riešiť najmä výzvy identifikované v rámci európskeho semestra. To taktiež zahŕňa podporu vysokokvalitných národných registrov, ktoré poskytujú aj porovnateľné údaje [PN 124]

v)  rozvoj a zavádzanie prístupov na riešenie budúcich výziev týkajúcich sa systémov zdravotnej starostlivosti

va)   podpora prechodu na starostlivosť orientovanú na človeka, zdravotné a sociálne služby v blízkosti a integrovanú starostlivosť v rámci komunity, najmä podpora organizačných modelov založených na medziprofesionálnej tímovej práci a vytváraní sietí viacerých zainteresovaných strán [PN 125]

vb)   zabezpečenie zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán do uvedených akcií, a to podľa potreby na úrovni Únie a/alebo vnútroštátnej úrovni [PN 126]

vc)   rozvoj a vykonávanie nástrojov a stratégií na predchádzanie nerovnostiam v oblasti zdravia a ich riešenie a na podporu sociálneho začlenenia, posilňovania postavenia občanov a účasti komunít; [PN 127]

c)  podpora právnych predpisov Únie v oblasti zdravia

i)  podpora vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa liekov, prístupu k liekom v celej Únii a zdravotníckych pomôcok [PN 128]

ii)  podpora vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa hodnotenia zdravotníckych technológií (30)

iii)  monitorovanie a podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov týkajúcich sa látok ľudského pôvodu

iv)  podpora vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa tabaku

v)  podpora vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

vi)  podpora Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov rozvíjania zdravia vo všetkých politikách a Vedeckého výboru pre stanovenie procesov, prostredníctvom ktorých možno zdravotné, environmentálne následky zvažovať a vznikajúce riziká zohľadňovať vo všetkých politikách; [PN 129]

ca)   podpora monitorovania, vykonávania a posilňovania iného práva a politík Únie so zdravotnými následkami tak, aby sa pomohla zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, okrem iného najmä tých, ktoré sa týkajú:

i)  znečistenia ovzdušia

ii)  endokrinných disruptorov a iných chemických látok so škodlivými vlastnosťami

iii)  rezíduí pesticídov v potravinách, vo vode a v ovzduší

iv)  potravín a označovania potravín, a to aj pokiaľ ide o transmastné kyseliny, označovanie alkoholu, prídavné látky a materiály prichádzajúce do styku s potravinami; [PN 130]

d)  podpora integrovanej činnosti (napr. európske referenčné siete, hodnotenie zdravotníckych technológií a zavádzanie najlepších postupov na podporu zdravia, prevencie chorôb a ich liečby)

i)  pokračujúca podpora európskych referenčných sietí

ii)  podpora rozvoja spolupráce a budovania kapacít v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií pri príprave nových harmonizovaných pravidiel [PN 131]

iii)  podpora zavádzania najlepších postupov pre inováciu v oblasti verejného zdravia

iiia)   podpora vykonávania programov a najlepších postupov v rámci vzdelávania v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a kampaní pre mladých ľudí [PN 132]

iiib)   podpora organizácií občianskej spoločnosti na úrovni Únie, ktoré sa zaoberajú otázkami zdravia a otázkami súvisiacimi so zdravím [PN 133]

iiic)  podpora vytvorenia riadiaceho výboru pre zdravie na vykonávanie akcií v rámci zložky Zdravie. [PN 134]

Oddiel II

Oprávnenosť

Článok 27

Oprávnené akcie

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie týkajúce sa zdravia zamerané na plnenie cieľov uvedených v článkoch 3, 4 a 26. [PN 135]

2.  Zo zložky Zdravie sa môžu podporovať tieto akcie:

a)  analytické činnosti, najmä:

i)  prieskumy, štúdie, zber údajov, metodiky, klasifikácie, mikrosimulácie, ukazovatele a referenčné porovnávanie;

ia)   činnosti určené na monitorovanie kumulatívnych vplyvov environmentálnych rizikových faktorov vrátane tých, ktoré vznikajú z kontaminantov v potravinách, vode, ovzduší a iných zdrojoch, na zdravie; [PN 136]

ib)   činnosti monitorujúce vplyvy práva Únie na zdravie, ako je farmakovigilancia a podobne; [PN 137]

ii)  monitorovanie a posudzovanie transpozície a uplatňovania práva Únie.

Výsledky analytických činností sa po ich dokončení sprístupňujú verejnosti. [PN 138]

b)  implementácia politiky, najmä:

i)  cezhraničná spolupráca a partnerstvá, a to aj v cezhraničných regiónoch, ako aj v súvislosti so znečistením ovzdušia a iným cezhraničným znečistením životného prostredia; [PN 139]

ii)  podpora nadnárodnej spolupráce a partnerstiev v záujme prenosu a ďalšieho rozširovania inovačných riešení;

iii)  cvičenia na zlepšenie pripravenosti na zdravotné krízy;

c)  budovanie kapacít, najmä:

i)  prostredníctvom výmeny, prenosu, prispôsobenia a zavádzania najlepších postupov s pridanou hodnotou na úrovni Únie medzi členskými štátmi; [PN 140]

ii)  sietí na úrovni EÚ súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 26, a to trvalým a udržateľným spôsobom, so zabezpečením prítomnosti aktívnej občianskej spoločnosti na úrovni Únie; [PN 141]

iii)  prostredníctvom podpory na zavádzanie, prevádzku a údržbu infraštruktúry informačných technológií na výmenu údajov;

iv)  regionálnych a národných kontaktných miest a kontaktných miest na nižšej než národnej úrovni poskytujúcich usmernenia, informácie a pomoc v súvislosti s implementáciou programu; [PN 142]

v)  zainteresovaných strán so zreteľom na nadnárodnú spoluprácu;

vi)  prostredníctvom pomoci v oblasti spolupráce s tretími krajinami;

vii)  prostredníctvom obstarávania tovaru a služieb v prípade zdravotnej krízy;

d)  komunikačné činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií, najmä:

i)  vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, inovačné prístupy, výsledky analytických činností, partnerské preskúmania a referenčné porovnávanie;

ii)  pokyny, správy, informačné materiály a mediálne pokrytie iniciatív týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 26;

iii)  informačné systémy na šírenie dôkazov súvisiacich s oblasťami uvedenými v článku 26;

iv)  podujatia a príslušné prípravné akcie, konferencie a semináre predsedníctva Rady.

3.  Akcie uvedené v odseku 2 sú oprávnené len vtedy, keď podporujú vytváranie úspor z rozsahu, zlepšovanie pripravenosti na krízy a zavádzanie identifikovaných najlepších postupov s pridanou hodnotou, alebo ak je ich cieľom zabezpečiť vykonávanie, presadzovanie, hodnotenie a prípadne preskúmavanie pravidiel Únie týkajúcich sa oblastí uvedených v článku 26 ods. 3.

Článok 28

Oprávnené subjekty a náklady

1.  Okrem kritérií stanovených v článku 197 nariadenia o rozpočtových pravidlách musia subjekty spĺňať tieto kritériá, aby sa mohli považovať za oprávnené:

a)  právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

i)  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

ii)  pridružená krajina;

iii)  tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v odsekoch 3 a 4;

b)  akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia;

2.  Fyzické osoby nie sú oprávnené.

3.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridruženou krajinou, by mali v zásade niesť náklady spojené s ich účasťou.

5.  Počas krízy spôsobenej závažným cezhraničným ohrozením zdravia, ako je vymedzené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1082/2013(31), sa vo výnimočných prípadoch môžu náklady vynaložené v nepridružených krajinách považovať výnimočne za oprávnené, ak sú náležite opodstatnené dôvodmi boja proti šíreniu rizika v záujme ochrany zdravia občanov EÚ.

Článok 29

Riadenie

Komisia konzultuje so zdravotníckymi orgánmi členských štátov v rámci riadiacej skupiny pre podporu zdravia, prevenciu chorôb a manažment neprenosných chorôb alebo iných príslušných expertných skupín Komisie alebo podobných subjektov, ako sú profesijné subjekty v sektore zdravotníctva, o ročných pracovných plánoch stanovených pre zložku Zdravie a o jej prioritách, strategickom zameraní a implementácii, ako aj o zohľadňovaní aspektov politiky v oblasti zdravia v iných politikách a podporných mechanizmoch, čím sa zlepšuje ich celková koordinácia a pridaná hodnota. Silným politickým vedením a vhodnou štruktúrou riadenia vyčlenenou na zdravie sa zaistí zaručenie ochrany zdravia a jeho podpora vo všetkých portfóliách Komisie podľa článku 168 ods. 1 ZFEÚ. [PN 143]

Článok 29a

Riadiaci výbor pre zdravie

1.  Komisia zriadi riadiaci výbor pre zdravie (ďalej len „riadiaci výbor“) na vykonávanie akcií v rámci zložky Zdravie.

2.  Riadiaci výbor sa zameriava na vytváranie synergií medzi zložkou Zdravie a inými programami, v ktorých je zdravotný rozmer integrovaný, prostredníctvom koordinácie a spolupráce, pričom podporuje zapojenie pacientov a spoločnosti a poskytuje vedecké poradenstvo a odporúčania. Tieto akcie zabezpečujú akcie v oblasti zdravia zamerané na hodnotu, udržateľnosť, lepšie zdravotné riešenia, podporujú prístup a znižujú nerovnosti v oblasti zdravia.

3.  Riadiaci výbor poskytuje komplexnú stratégiu a riadenie pri vypracúvaní pracovných plánov v rámci zložky Zdravie.

4.  Riadiaci výbor je nezávislá skupina zainteresovaných strán zložená z aktérov z príslušných sektorov v oblasti verejného zdravia, dobrých životných podmienok a sociálnej ochrany, za účasti zástupcov regionálnych a miestnych orgánov pôsobiacich v oblasti zdravia, zástupcov pacientov a občanov.

5.  Riadiaci výbor sa skladá z 15 až 20 osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych disciplín a činností uvedených v odseku 4. Členov riadiaceho výboru menuje Komisia na základe otvorenej výzvy na predkladanie návrhov kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, alebo oboch.

6.  Predsedu riadiaceho výboru menuje Komisia spomedzi jeho členov.

7.  Riadiaci výbor:

a)  poskytuje vstupné informácie pre ročné pracovné plány pre zložku Zdravie na základe návrhu Komisie;

b)  vypracuje koncepciu riadenia koordinácie a spolupráce medzi zložkou Zdravie a inými programami, v ktorých je integrovaný rozmer zdravia.

Koncepcia musí uľahčiť zabezpečenie viditeľnosti a koordinácie všetkých existujúcich finančných mechanizmov relevantných pre oblasť zdravia a pomáha pri riadení koordinácie a spolupráce. [PN 144]

Článok 29b

Medzinárodná spolupráca

Komisia rozvíja spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov a jej špecializované agentúry, najmä Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ako aj s Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s cieľom implementovať zložku Zdravie, s cieľom maximalizovať účinnosť a efektívnosť akcií na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. [PN 145]

Kapitola III

Spoločné pravidlá uplatniteľné na zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie

Článok 30

Účasť tretích krajín pridružených k zložkám Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie

1.  K zložkám Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa môžu pridružiť tieto krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej ich účasť na danej zložke za predpokladu, že v dohode sa:

i)  zabezpečuje spravodlivá rovnováha medzi príspevkami a prínosmi tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;

ii)  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy alebo zložky programov a ich administratívne náklady. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

iii)  neudeľuje tretej krajine rozhodovaciu právomoc v súvislosti s danou zložkou;

iv)  zaručujú práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť svoje finančné záujmy.

2.  K zložke Zdravie sa okrem toho môžu pridružiť krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.

Článok 31

Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie

1.  Zo zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania, príspevkov a dobrovoľných platieb medzinárodným organizáciám, ktorých je Únia členom alebo na práci ktorých sa zúčastňuje.

2.  Zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie sa implementujú priamo, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách, alebo nepriamo so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Pri udeľovaní grantov môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [150] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých expertov.

3.  Operácie kombinovaného financovania v rámci zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia sa vykonávajú v súlade s [nariadením o fonde InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.  V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov na účely financovania akcií s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie, ktoré sú spolufinancované príslušnými orgánmi zodpovednými za zdravie v členských štátoch alebo v tretích krajinách pridružených k programu, alebo subjektmi verejného sektora a mimovládnymi subjektmi, ktoré konajú individuálne alebo ako sieť a sú poverené uvedenými príslušnými orgánmi.

5.  V rámci zložky Zdravie možno udeľovať priame granty bez výzvy na predkladanie návrhov európskym referenčným sieťam, ktoré sú schválené ako siete radou členských štátov európskych referenčných sietí v súlade so schvaľovacím postupom stanoveným vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/287/EÚ, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných znalostí v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí. [PN 146]

Článok 32

Pracovný program a koordinácia

Zložka Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom doplniť zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložka zložku Zdravie sa implementujú prostredníctvom stanovením pracovných programov uvedených, ako sú uvedené v článku [108] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V týchto pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

Komisia podporuje synergiu a zabezpečuje účinnú koordináciu medzi zložkou Zdravie v rámci ESF+ a programom na podporu reforiem vrátane nástroja na realizáciu reforiem a nástroja technickej podpory. [PN 147]

Článok 33

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Stanovia sa ukazovatele na monitorovanie implementácie zložiek a pokroku dosahovaného v rámci týchto zložiek so zreteľom na špecifické ciele uvedené v článku 4 a operačné ciele uvedené v článkoch 23 a 26.

2.  V rámci systému podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie zložiek a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a prípadne aj členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov v prílohe prílohách IIb a III, ak sa to považuje za nevyhnutné na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku pri implementácii zložiek.

3a.  S cieľom pravidelne monitorovať zložky a vykonať prípadné potrebné úpravy ich politických priorít a priorít financovania Komisia vypracuje úvodnú kvalitatívnu a kvantitatívnu monitorovaciu správu týkajúcu sa prvého roka, po ktorej budú nasledovať tri správy týkajúce sa nasledujúcich dvojročných období, a tieto správy predloží Európskemu parlamentu a Rade. Tieto správy sa predkladajú pre informáciu aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Tieto správy obsahujú výsledky zložiek a rozsah, v akom sa uplatňovali zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako aj to, ako sa prostredníctvom ich činností riešili antidiskriminačné aspekty vrátane otázok prístupnosti. Tieto správy sa v záujme posilnenia transparentnosti zložiek sprístupnia verejnosti. [PN 148]

Článok 34

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa na programe zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody, tretia krajina udelí nevyhnutné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

Článok 35

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v procese rozhodovania.

2.  Priebežné Komisia vykoná do 31. decembra 2024 hodnotenie v polovici trvania týkajúce sa zložiek sa môže vykonať hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o ich implementácii, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie zložiek. s cieľom:

a)  zmerať na kvalitatívnom a kvantitatívnom základe pokrok dosiahnutý pri napĺňaní cieľov zložky;

b)  zaoberať sa sociálnym prostredím v Únii a akýmikoľvek zásadnými zmenami zavedenými na základe práva Únie;

c)  určiť, či sa zdroje zložiek využili efektívne, a posúdiť ich pridanú hodnotu na úrovni Únie.

Výsledky tohto hodnotenia v polovici trvania sa predkladajú Európskemu parlamentu a Rade.

3.  Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 5, Komisia vykoná záverečné hodnotenie zložiek.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. [PN 149]

Článok 36

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 37

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa zložiek Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie a súvisiacich akcií a výsledkov. Finančné prostriedky vyčlenené na zložky Zamestnanosť a sociálna inovácia a Zdravie takisto prispievajú k inštitucionálnej ku komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článkoch 4, 23 a 26. [PN 150]

Časť IV

Záverečné ustanovenia

Článok 38

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5, článku 32 a článku 33 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5, článku 32 a článku 33 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 6, článku 21 ods. 5, článku 32 a článku 33 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 151]

Článok 39

Postup výboru pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu

1.  Komisii pomáha výbor uvedený v článku [109 ods. 1] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN].

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 40

Výbor podľa článku 163 ZFEÚ

1.  Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 163 ZFEÚ (ďalej len „Výbor pre ESF+“).

2.  Každý členský štát vymenuje jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu organizácií pracovníkov, jedného zástupcu organizácií zamestnávateľov, jedného zástupcu občianskej spoločnosti, jedného zástupcu orgánov pre rovnosť alebo iných nezávislých inštitúcií pre ľudské práva v súlade s [článkom 6 ods. 1 písm. c)] nariadenia (EÚ) .../... [nového VN] a jedného náhradníka za každého člena na obdobie najviac siedmich rokov. V prípade neprítomnosti člena je náhradník automaticky oprávnený zúčastniť sa na rokovaniach.

3.  Výbor pre ESF+ pozostáva z jedného zástupcu z každej organizácie zastupujúcej organizácie pracovníkov a, organizácie zamestnávateľov a organizácie občianskej spoločnosti na úrovni Únie.

3a.  Výbor pre ESF+ môže pozvať zástupcov Európskej investičnej banky a Európskeho investičného fondu.

3b.  Vo Výbore pre ESF+ sa zaručí vyvážené rodové zastúpenie a primerané zastúpenie menšinových a iných vylúčených skupín.

4.  S Výborom pre ESF+ sa konzultuje o plánovanom využívaní technickej pomoci v prípade podpory zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu, ako aj o iných otázkach, ktoré majú vplyv na vykonávanie stratégií na úrovni Únie s významom pre ESF+

5.  Výbor pre ESF+ môže vydávať stanoviská k:

a)  otázkam týkajúcim sa prínosu ESF+ k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny a priorít súvisiacich s európskym semestrom (národné programy reforiem atď.);

b)  otázkam týkajúcim sa nariadenia (EÚ) .../... [nového VN] s významom pre ESF+;

c)  otázkam týkajúcim sa ESF+, ktoré mu predložila Komisia a ktoré nepatria medzi otázky uvedené v odseku 4.

Stanoviská výboru pre ESF+ sa prijímajú absolútnou väčšinou platných hlasov a oznámia sa na informačné účely Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia písomne informuje Výbor pre ESF+ o spôsobe, akým zohľadnila jeho stanoviská.

6.  Výbor pre ESF+ môže zriadiť pracovné skupiny pre každú zo zložiek ESF+. [PN 152]

Článok 41

Prechodné ustanovenia pre zložku ESF+ podliehajúcu zdieľanému riadeniu

Na programy a operácie podporované z Európskeho sociálneho fondu a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby v programovom období 2014 – 2020 sa aj naďalej bude vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013(32), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014(33) alebo akýkoľvek iný akt prijatý na základe týchto nariadení.

Článok 42

Prechodné ustanovenia pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie

1.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013(34) a nariadenie (EÚ) č. 282/2014 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

2.  Z finančného krytia na zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia a zložku Zdravie sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi ESF+ a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúcich programov: program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a program pre Úniu v oblasti zdravia.

3.  V prípade potreby sa môžu do rozpočtu po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 5 ods. 6 [technická a administratívna pomoc] s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

4.  Do finančných nástrojov zriadených v rámci „segmentu fondu InvestEU týkajúceho sa sociálnej oblasti“ podľa nariadenia (EÚ) .../... možno investovať spätné toky prostriedkov z finančných nástrojov zriadených v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI 2014 – 2020).

Článok 43

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I(35)

Spoločné ukazovatele pre všeobecnú podporu zo zložky ESF+ podliehajúcej zdieľanému riadeniu

Všetky osobné údaje sa rozdelia podľa pohlavia (žena, muž, nebinárna osoba). Ak niektoré výsledky nie sú možné k dispozícii, údaje pre tieto výsledky sa nemusia zbierať ani nahlasovať. Citlivé osobné údaje možno v prieskumoch získavať anonymne.

1.  Spoločné ukazovatele výstupov týkajúce sa operácií zameraných na ľudí:

1a.  Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov

–  Spoločné ukazovatele výstupov pre účastníkov sú tieto:

–  nezamestnané osoby vrátane dlhodobo nezamestnaných*,

–  dlhodobo nezamestnané osoby*,

–  neaktívne osoby*,

–  zamestnané osoby vrátane samostatne zárobkovo činných osôb*,

–  nie sú zamestnané, ani nie sú v procese odbornej prípravy (NEET)*

–  osoby deti vo veku do 30 18 rokov*,

–  mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov*,

–  osoby vo veku nad 54 rokov*,

–  osoby s nižším sekundárnym (ISCED 0 – 2) vzdelaním alebo nižším vzdelaním*,

–  osoby s vyšším sekundárnym (ISCED 3) alebo post-sekundárnym (ISCED 4) vzdelaním*,

–  osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 až 8)*.

Celkový počet účastníkov sa vypočíta automaticky na základe spoločných ukazovateľov výstupov týkajúcich sa postavenia v zamestnaní.

1b.  Iné spoločné ukazovatele výstupov

Ak sa údaje pre tieto ukazovatele nezbierajú z registrov údajov, možno hodnoty pre tieto ukazovatele stanoviť na základe informovaných odhadov prijímateľa. Účastníci poskytujú údaje vždy dobrovoľne.

–  účastníci so zdravotným postihnutím**,

–  účastníci vo veku do 18 rokov*,

–  štátni príslušníci tretích krajín*,

–  účastníci s cudzím pôvodom*,

–  menšiny (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia iné ako z rómskej komunity)**,

–  účastníci z rómskej komunity**,

–  bezdomovci alebo osoby postihnuté vylúčením z bývania*,

–  účastníci z vidieckych oblastí*.,

–  účastníci z geografických oblastí s vysokou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia*,

–  účastníci prechádzajúci z inštitucionálnej do rodinnej a komunitnej starostlivosti**.

2.  Spoločné ukazovatele výstupov pre subjekty sú tieto:

–  počet podporovaných verejných správ alebo verejných služieb na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni,

–  počet podporovaných mikropodnikov, malých a stredných podnikov (vrátame družstevných podnikov, sociálnych podnikov).

3.  Spoločné ukazovatele okamžitých výsledkov pre účastníkov sú tieto:

–  účastníci v procese hľadania práce po ukončení svojej účasti*,

–  účastníci v procese vzdelávania/odbornej prípravy po ukončení svojej účasti*,

–  účastníci v procese získavania kvalifikácie po ukončení svojej účasti*,

–  účastníci, ktorí sú po ukončení svojej účasti* zamestnaní, vrátane tých, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť.

4.  Spoločné ukazovatele dlhodobejších výsledkov pre účastníkov:

–  účastníci, ktorí sú šesť a 12 mesiacov po ukončení svojej účasti zamestnaní vrátane tých, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť*,

–  účastníci, ktorých situácia na trhu práce sa šesť a 12 mesiacov po ukončení ich účasti zlepšila*.

Platí minimálna požiadavka, že tieto údaje sa majú zbierať na základe reprezentatívnej vzorky účastníkov v rámci každého špecifického cieľa. Interná platnosť vzorky sa musí zabezpečiť tak, aby sa údaje mohli zovšeobecniť na úrovni špecifického cieľa. [PN 153]

PRÍLOHA II

Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na riešenie materiálnej deprivácie

1.  Ukazovatele výstupov

a)  Celková peňažná hodnota distribuovaných potravín a tovaru.

i)  celková hodnota potravinovej pomoci

ia)  celková peňažná hodnota potravín pre deti

ib)  celková peňažná hodnota potravín pre bezdomovcov

ic)  celková peňažná hodnota potravín pre iné cieľové skupiny

ii)  celková hodnota distribuovaného tovaru

iia)  celková peňažná hodnota tovaru pre deti

iib)  celková peňažná hodnota tovaru pre bezdomovcov

iic)  celková peňažná hodnota tovaru pre iné cieľové skupiny.

b)  Celkové množstvo distribuovanej potravinovej pomoci (v tonách).

Z toho(36):

a)  podiel potravín, pri ktorých sa z programu zaplatila len preprava, distribúcia a skladovanie (v %);

b)  podiel potravinových výrobkov spolufinancovaných z ESF+ na celkovom objeme potravín distribuovaných prijímateľom (v %).

2.  Spoločné ukazovatele výsledkov(37)

Počet koncových príjemcov prijímajúcich potravinovú pomoc

–  počet detí vo veku menej než 18 rokov

–  počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov

–  počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov

–  počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím

–  počet štátnych príslušníkov tretích krajín

–  počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia iných ako z rómskej komunity)

–  účastníci z rómskej komunity

–  počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania.

Počet koncových príjemcov prijímajúcich materiálnu pomoc

–  počet detí vo veku menej než 18 rokov

–  počet mladých ľudí vo veku 18 až 29 rokov

–  počet koncových príjemcov vo veku viac ako 54 rokov

–  počet koncových príjemcov so zdravotným postihnutím

–  počet štátnych príslušníkov tretích krajín

–  počet koncových príjemcov s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia iných ako z rómskej komunity)

–  účastníci z rómskej komunity

–  počet koncových príjemcov, ktorí sú bezdomovcami alebo sú postihnutí vylúčením z bývania. [PN 154]

PRÍLOHA IIa

Spoločné ukazovatele pre podporu z ESF+ na podporu sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb

Ukazovatele výstupov

1.  Celkový počet osôb, ktoré dostávajú pomoc na sociálne začlenenie.

Z toho:

a)  počet detí vo veku 15 rokov alebo mladších;

b)  počet osôb vo veku 65 rokov alebo starších;

c)  počet žien;

d)  počet osôb s cudzím pôvodom a príslušníkov menšín (iných ako z rómskej komunity);

e)  účastníci z rómskej komunity;

f)  počet bezdomovcov. [PN 155]

PRÍLOHA IIb

Ukazovatele pre zložku Zamestnanosť a sociálna inovácia

1.  Úroveň uznaného prínosu z lepšieho pochopenia politík a právnych predpisov Únie

(1)  počet analytických činností,

(2)  počet činností vzájomného učenia, informovanosti a šírenia informácií,

(3)  podpora pre hlavných aktérov.

2.  Úroveň aktívnej spolupráce a partnerstva medzi vládnymi inštitúciami Únie, členských štátov a pridružených krajín

(1)  počet analytických činností,

(2)  počet činností vzájomného učenia, informovanosti a šírenia informácií,

(3)  podpora pre hlavných aktérov.

3.  Deklarované využívanie inovácií v oblasti sociálnej politiky pri vykonávaní sociálnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny a výsledkov experimentov v oblasti sociálnej politiky v tvorbe politík

(1)  počet analytických činností,

(2)  počet činností vzájomného učenia, informovanosti a šírenia informácií,

(3)  podpora pre hlavných aktérov.

4.  Počet návštev platformy EURES

5.  Počet umiestnení mladých pracovníkov dosiahnutých alebo podporených v rámci prípravnej akcie Tvoje prvé pracovné miesto EURES, ako aj v rámci cielených programov mobility

6.  Počet jednotlivých osobných kontaktov poradcov portálu EURES s uchádzačmi o zamestnanie, osobami meniacimi zamestnanie a so zamestnávateľmi

7.  Počet vytvorených alebo konsolidovaných podnikov, ktoré využili podporu Únie

8.  Podiel prijímateľov, ktorí si založili alebo ďalej rozvinuli podnik pomocou mikrofinancovania Únie a ktorí sú nezamestnaní alebo patria do znevýhodnených skupín [PN 156]

PRÍLOHA III

Ukazovatele pre zložku Zdravie

Úroveň integrovanej činnosti v oblasti zdravia a využitie výsledkov programu vo vnútroštátnych politikách v oblasti zdravia

1.  Počet pacientov podporovaných európskymi referenčnými sieťami

2.  Počet spoločných klinických hodnotení zdravotníckych technológií príjemcov (odborníkov, občanov, pacientov) ovplyvnených výsledkami programu [PN 157]

3.  Počet prenesených najlepších postupov spoločných klinických hodnotení zdravotníckych technológií [PN 158]

4.  Stupeň využívania výsledkov programu vo vnútroštátnej politike v oblasti zdravia, ktorý sa meria na základe dotazníka s otázkami na porovnanie situácie „pred a potom“. Počet prenesených najlepších postupov [PN 159]

4a.   Miera využívania výsledkov programu v regionálnych a vnútroštátnych politikách alebo nástrojoch v oblasti zdravia meraná validovanými metódami. [PN 160]

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165.
(2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 84.
(3) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúcim návrhom prijatým 16. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0020).
(4)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165.
(5)Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 84.
(6) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
(10) Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.
(11) Odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11).
(12) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9302-2015-INIT/sk/pdf
(13) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(15)COM(2016)0739.
(16) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003-2008) (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1).
(17) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).
(19)COM(2018)0051.
(20) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/287/EÚ z 10. marca 2014, ktorým sa stanovujú kritériá vytvárania a hodnotenia európskych referenčných sietí, schvaľovania a hodnotenia ich členov, ako aj kritériá na uľahčenie výmeny informácií a odborných znalostí v súvislosti s vytváraním a hodnotením takýchto sietí (Ú. v. EÚ L 147, 17.5.2014, s. 79).
(21)Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(22)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(23)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(24)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(25)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(26)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(27) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 13.
(28)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(30)COM(2018)0051.
(31)Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1082/2013 z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).
(32)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470).
(33)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1).
(34)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).
(35)Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými* sú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Údaje nahlásené pod ukazovateľmi označenými** sú osobitnou kategóriou údajov podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.
(36) Hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovia na základe informovaných odhadov prijímateľov.
(37) Tamže.


Informatizácia prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani ***I
PDF 131kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie) (COM(2018)0341 – C8-0215/2018 – 2018/0187(COD))
P8_TA(2019)0351A8-0010/2019

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0341),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0215/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 18. decembra 2018 pre Výbor pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0010/2019),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/... o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2018)0187


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2020/263.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 108.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Opakované použitie informácií verejného sektora ***I
PDF 131kWORD 55k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie) (COM(2018)0234 – C8-0169/2018 – 2018/0111(COD))
P8_TA(2019)0352A8-0438/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0234),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0169/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 14. júna 2018 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 svojho rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0438/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie)

P8_TC1-COD(2018)0111


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1024.)

(1)Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 238.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Viacročný plán obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého ***I
PDF 131kWORD 44k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o viacročnom pláne obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1967/2006 a (EÚ) 2017/2107 (COM(2018)0229 – C8-0162/2018 – 2018/0109(COD))
P8_TA(2019)0353A8-0389/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (COM(2018)0229),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0162/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0389/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o viacročnom pláne obnovy stredomorskej populácie mečiara veľkého, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2107

P8_TC1-COD(2018)0109


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1154.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 174.


Minimálna úroveň prípravy námorníkov ***I
PDF 129kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a zrušuje smernica 2005/45/ES (COM(2018)0315 – C8-0205/2018 – 2018/0162(COD))
P8_TA(2019)0354A8-0007/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0315)),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0205/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0007/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2008/106/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov a zrušuje smernica 2005/45/ES o vzájomnom uznávaní osvedčení námorníkov vydávaných v členských štátoch

P8_TC1-COD(2018)0162


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1159.)

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 125.


Úprava ročných zálohových platieb na roky 2021 až 2023 ***I
PDF 141kWORD 46k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o úpravu ročných zálohových platieb na roky 2021 až 2023 (COM(2018)0614 – C8-0396/2018 – 2018/0322(COD))
P8_TA(2019)0355A8-0181/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0614),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0396/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. januára 2019(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0181/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o úpravu ročných zálohových platieb na roky 2021 až 2023

P8_TC1-COD(2018)0322


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(1)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(4) sa stanovujú spoločné a všeobecné ustanovenia uplatniteľné na európske štrukturálne a investičné fondy.

(2)  Z dôkazov vyplýva, že ročné zálohové platby sú stanovené na príliš vysokej úrovni v porovnaní s požiadavkami na finančné riadenie, ktoré vyplývajú z implementácie operačných programov. Týka sa to najmä rozpočtových rokov 2021 až 2023.

(3)  S cieľom zmierniť tlak na platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte Únie na rozpočtové roky 2021 až 2023 a zvýšiť predvídateľnosť platobných požiadaviek, a tým prispieť k transparentnejšiemu rozpočtovému plánovaniu a disciplinovanejšiemu platobnému profilu, by sa mala miera ročných zálohových platieb pre tieto roky znížiť.

(4)  Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 134 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa mení takto:

a)  piata zarážka sa nahrádza takto:"

„— 2020: 3 %“;

"

b)  dopĺňa sa táto zarážka:"

„— 2021 až 2023: 1 % 2 %.“ [PN 1]

"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 45.
(2)Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 45.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(4)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).


Dočasné obnovenie kontroly na vnútorných hraniciach ***I
PDF 229kWORD 65k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc (COM(2017)0571 – C8-0326/2017 – 2017/0245(COD))
P8_TA(2019)0356A8-0356/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0571),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0326/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na príspevky k návrhu legislatívneho aktu, ktoré predložili česká Poslanecká snemovňa, český Senát, grécky Parlament, španielsky Parlament, francúzsky Senát a portugalské Republikové zhromaždenie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0356/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o pravidlá vzťahujúce sa na dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

P8_TC1-COD(2017)0245


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. e),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),

keďže:

(-1)  Jedným z hlavných úspechov Únie je vytvorenie priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice. Riadne fungovanie a posilnenie tohto priestoru založeného na dôvere a solidarite by malo byť spoločným cieľom Únie a členských štátov, ktoré súhlasili s tým, že budú jeho súčasťou. Zároveň je potrebné spoločne reagovať na situácie, ktoré majú závažný dosah na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť tohto priestoru alebo jeho častí, a to umožnením dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností a ako poslednej možnosti, pričom treba tiež posilňovať spoluprácu medzi dotknutými členskými štátmi. [PN 1]

(1)  V priestore, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením. O obnovení Keďže dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc by sa má dosah na voľný pohyb osôb, malo rozhodnúť by sa zaviesť len ako o opatrení predstavujúcom opatrenie predstavujúce poslednú možnosť, ktoré sa bude uplatňovať počas obmedzeného obdobia a len do tej miery, v akej je kontrola nevyhnutná a primeraná vzhľadom na zistené závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Akékoľvek takéto opatrenie by sa malo odvolať, hneď ako pominú dôvody jeho zavedenia. [PN 2]

(1a)  Migrácia a prekročenie vonkajších hraníc veľkým počtom štátnych príslušníkov tretej krajiny by sa samy osebe nemali považovať za ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. [PN 3]

(2)  Zistené závažné ohrozenie možno riešiť prostredníctvom rôznych opatrení v závislosti od jeho povahy a rozsahu. Hoci je naďalej zrejmé, že policajné právomoci sa svojou povahou a účelom líšia od kontroly hraníc, členské štáty majú k dispozícii aj policajné právomoci, ako sa uvádza v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)(3), ktoré pri splnení určitých podmienok možno aplikovať využívať v pohraničných oblastiach. V odporúčaní Komisie o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore(4) sa na tento účel pre členské štáty stanovujú usmernenia. [PN 4]

(2a)  Členské štáty by mali pred pristúpením k obnoveniu kontroly vnútorných hraníc uprednostniť alternatívne opatrenia. Predovšetkým by príslušný členský štát mal v prípade, že je to potrebné a odôvodnené, zvážiť na základe posúdenia rizika účinnejšie využívanie a zintenzívnenie policajných kontrol na svojom území vrátane pohraničných oblastí a hlavných dopravných trás, pričom by mal zabezpečiť, aby tieto policajné kontroly nemali za cieľ kontrolu hraníc. Pri riešení ohrození verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti sú veľmi nápomocné moderné technológie. Členské štáty by mali posúdiť, či situáciu možno primerane riešiť posilnením cezhraničnej spolupráce, a to z operačného hľadiska, ako aj z hľadiska výmeny informácií medzi políciou a spravodajskými službami. [PN 5]

(3)  V súlade s ustanoveniami hlavy III kapitoly II Kódexu schengenských hraníc možno ako opatrenie predstavujúce poslednú možnosť dočasne obnoviť kontrolu vnútorných hraníc v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, a to na obmedzenú dobu najviac šiestich mesiacov v prípade predvídateľných udalostí (článok 25) a na obmedzenú dobu najviac dvoch mesiacov v prípadoch vyžadujúcich si neodkladné opatrenia (článok 28). Tieto časové rámce sa ukázali ako postačujúce na riešenie závažných hrozieb súvisiacich s najčastejšími predvídateľnými udalosťami, ako sú medzinárodné športové podujatia alebo významné politické udalosti.

(4)  Zo skúseností však vyplýva, že niektoré závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako sú cezhraničné teroristické hrozby alebo osobitné prípady sekundárnych pohybov neregulárnych migrantov v rámci Únie, ktoré odôvodnili obnovenie kontroly hraníc, môžu len zriedka je potrebné obnoviť kontrolu vnútorných hraníc na obdobie dlhšie ako dva mesiace. Iba za výnimočných okolností môžu niektoré závažné ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrvávať aj po uplynutí uvedených dôb maximálneho obdobia šiestich mesiacov, ktoré je v súčasnosti povolené na obnovenie kontroly vnútorných hraníc. Preto je potrebné a odôvodnené nevyhnutné prispôsobiť dĺžku trvania dočasného obnovenia kontroly hraníc súčasným potrebám a zároveň zabezpečiť, aby toto opatrenie nebolo zneužívané a zostalo výnimkou, ktorá sa bude používať len ako posledná možnosť. Na tento účel by sa všeobecná lehota uplatniteľná podľa článku 25 Kódexu schengenských hraníc mala predĺžiť na jeden rok. [PN 6]

(4a)  Akékoľvek odchýlenie od základnej zásady voľného pohybu osôb by sa malo vykladať prísne a koncepcia verejného poriadku predpokladá existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia, ktoré má vplyv na niektorý zo základných záujmov spoločnosti. [PN 7]

(5)  Aby sa zabezpečilo, že tieto kontroly vnútorných hraníc zostanú výnimočným opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, členské štáty by mali predložiť posúdenie rizík týkajúce sa plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc o viac ako dva mesiace. V posúdení rizík by sa malo posúdiť najmä to, ako dlho môže zistené ohrozenie pretrvávať, a ktoré úseky vnútornej hranice sú dotknuté, a zároveň by sa v ňom malo preukázať, že predĺženie kontroly hraníc je opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, pričom všetky alternatívne opatrenia sa ukázali ako nedostatočné alebo sa za také považujú, a vysvetliť, ako môže kontrola hraníc pomôcť pri riešení zisteného ohrozenia. Ak kontrola vnútorných hraníc trvá dlhšie ako šesť mesiacov, V posúdení rizík by sa mala aj retrospektívne preukázať účinnosť a efektivita obnovenia kontroly hraníc pri riešení zisteného ohrozenia a podrobne vysvetliť, ako bol každý susedný členský štát zasiahnutý takýmto predĺžením kontrol konzultovaný a zapojený do stanovenia najmenej zaťažujúcich operačných opatrení. Členské štáty by si mali zachovať možnosť utajiť v prípade potreby všetky poskytnuté informácie alebo ich časť. [PN 8]

(5a)   Ak obnovenie kontroly vnútorných hraníc súvisí s konkrétnymi plánovanými udalosťami, ktorých povaha a trvanie sú výnimočné, ako sú napríklad športové podujatia, mala by byť dĺžka jej trvania veľmi presná, obmedzená a mala by byť spojená so skutočným trvaním podujatia. [PN 9]

(6)  Veľmi dôležitá bude kvalita posúdenia rizík predloženého členskými štátmi, aby bolo možné posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť plánovaného obnovenia alebo predĺženia kontroly hraníc. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž Europol, Európsky podporný úrad pre azyl, Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Agentúra Európskej únie pre základné práva by mali byť zapojení do tohto posudzovania. [PN 10]

(7)  Právomoc Komisie vydať stanovisko podľa článku 27 ods. 4 Kódexu schengenských hraníc by sa mala upraviť s cieľom zohľadniť nové povinnosti členských štátov týkajúce sa posúdenia rizík vrátane spolupráce s dotknutými členskými štátmi. Ak sa kontrola vnútorných hraníc vykonáva dlhšie ako šesť mesiacov, Komisia by mala byť povinná vydať stanovisko. Aj konzultačný Konzultačný postup stanovený v článku 27 ods. 5 Kódexu schengenských hraníc by sa mal zmeniť tak, aby odrážal úlohu agentúr (Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Europolu) Únie a zameriaval sa na praktické vykonávanie rôznych aspektov spolupráce medzi členskými štátmi vrátane prípadnej koordinácie rôznych opatrení na oboch stranách hranice. [PN 11]

(8)  S cieľom zabezpečiť, aby sa revidované pravidlá lepšie prispôsobili výzvam súvisiacim s pretrvávajúcim závažným ohrozením verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, mala by sa stanoviť možnosť výnimočne predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc na viac ako jeden rok šesť mesiacov. V záujme riešenia zisteného ohrozenia by sa okrem predĺženia kontroly mali na danom území zaviesť aj primerané výnimočné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako je napríklad vyhlásenie výnimočného stavu. V žiadnom prípade by takáto možnosť nemala viesť k ďalšiemu predĺženiu dočasnej kontroly vnútorných hraníc v trvaní dlhšom ako dva roky jeden rok. [PN 12]

(8a)   Nevyhnutnosť a primeranosť obnovenia kontroly vnútorných hraníc by mala byť vyvážená vzhľadom na ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré podnieti potrebu takéhoto obnovenia, ako aj alternatívne opatrenia, ktoré možno prijať na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni Únie alebo na oboch úrovniach, a vplyv takejto kontroly na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc. [PN 13]

(9)  Mal by sa zmeniť odkaz na článok 29 uvedený v článku 25 ods. 4 s cieľom objasniť vzťah medzi dobami uplatniteľnými podľa článku 29 a článku 25 Kódexu schengenských hraníc. [PN 14]

(10)  Možnosť vykonávať dočasnú kontrolu vnútorných hraníc v reakcii na konkrétne ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré pretrváva dlhšie ako jeden rok šesť mesiacov, by mala podliehať osobitnému postupu, ktorý si vyžaduje odporúčanie Rad. [PN 15]

(11)  Na tento účel by Komisia mala vydať stanovisko týkajúce sa nevyhnutnosti a primeranosti takéhoto predĺženia a prípadne o spolupráci so susednými členskými štátmi. Európsky parlament by mal byť o navrhovanom predĺžení bezodkladne informovaný. Dotknuté členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii pripomienky pred tým, ako Komisia vydá svoje stanovisko [PN 16]

(12)  Vzhľadom na povahu takýchto opatrení, ktoré sa dotýkajú vnútroštátnych výkonných právomocí a právomocí v oblasti presadzovania práva, pokiaľ ide o závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, by sa vykonávacie právomoci na prijímanie odporúčaní podľa tohto osobitného postupu mali výnimočne zveriť Rade.

(13)  Rada pri zohľadnení stanoviska Komisie môže odporučiť takéto mimoriadne ďalšie predĺženie a prípadne stanoviť ustanoviť podmienky spolupráce medzi dotknutými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, že pôjde o výnimočné opatrenie, ktoré bude prijaté len na také dlhé obdobie, aké je potrebné a odôvodnené, a ktoré je v súlade s opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni na danom území na účely riešenia toho istého konkrétneho ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Odporúčanie Rady by malo byť podmienkou pre akékoľvek ďalšie predĺženie po uplynutí jedného roku, a teda šiestich mesiacov. Odporúčanie Rady by sa malo mať rovnakú povahu, akú má odporúčanie už stanovené v článku 29 bezodkladne postúpiť Európskemu parlamentu. [PN 17]

(13a)  Opatrenia prijaté osobitným postupom v prípade výnimočných okolností ohrozujúcich celkové fungovanie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc by sa nemali predlžovať na základe opatrení prijatých v rámci iného postupu na obnovenie alebo predĺženie kontrol na vnútorných hraniciach v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399, ani s nimi kombinovať. [PN 18]

(13b)  Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv, ako strážkyňa zmlúv dohliadajúca na uplatňovanie práva Únie by mala v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijať vhodné opatrenia vrátane predloženia veci Súdnemu dvoru Európskej únie. [PN 19]

(14)  Keďže cieľom tohto nariadenia, teda umožniť vo výnimočných prípadoch predĺženie obnovenia kontroly hraníc na konkrétnom úseku či konkrétnych úsekoch vnútorných hraníc na dobu potrebnú na to, aby členský štát primerane reagoval na pretrvávajúce ohrozenie cezhraničného charakteru, je doplniť súčasné pravidlá o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc, nie je ho možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov; je potrebné vykonať zmenu spoločných pravidiel zavedených na úrovni Únie. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(15)  V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(16)  Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES(5); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(17)  Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES(6); Írsko sa preto nezúčastňuje na prijatí nariadenia, nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)  Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis(7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES(8).

(19)  Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES(10) v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES(11).

(20)  Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis(12), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ(13).

(21)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

(22)  Nariadenie (EÚ) č. 2016/399 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 2016/399 sa mení takto:

1.  Článok 25 sa nahrádza takto:"

„1. Ak existuje v priestore bez kontroly vnútorných hraníc závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov, tento členský štát môže výnimočne a ako opatrenie predstavujúce poslednú možnosť obnoviť na obmedzený čas kontrolu hraníc na celej dĺžke alebo na určitých úsekoch svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu najviac 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie tohto závažného ohrozenia, ak jeho trvanie prekročí 30 dní, ale toto obnovenie kontroly hraníc nesmie prekročiť šesť mesiacov. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí mieru, ktorá je nevyhnutne potrebná na zabezpečenie reakcie na závažné ohrozenie.“; [PN 20]

2.  Kontrola vnútorných hraníc sa obnoví len ako posledná možnosť a v súlade s článkami 27, 27a, 28 a 29. Pri zvažovaní prijatia rozhodnutia o obnovení kontroly vnútorných hraníc v súlade s článkami 27, 27a, 28 alebo 29 sa v každom prípade zohľadnia kritériá uvedené v článkoch 26 a 30. [PN 21]

3.  Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte trvá dlhšie, než je doba stanovená v odseku 1 tohto článku, môže tento členský štát po zohľadnení kritérií uvedených v článku 26 a v súlade s článkom 27, ako aj po zohľadnení akýchkoľvek nových skutočností, predĺžiť dobu kontroly svojich vnútorných hraníc na základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku 1 tohto článku, na dobu zodpovedajúcu predvídateľnému trvaniu závažného ohrozenia, ktorá neprekračuje šesť mesiacov, a to aj opakovane. [PN 22 a 52]

4.  Celková doba obnovenia kontroly vnútorných hraníc, vrátane všetkých predĺžených dôb kontroly v zmysle odseku 3 tohto článku, neprekročí jeden rok.

Vo výnimočných prípadoch uvedených v článku 27a možno celkovú dobu ďalej predĺžiť najviac na dva roky v súlade s uvedeným článkom.

V prípade výnimočných okolností uvedených v článku 29 možno celkovú dobu predĺžiť najviac na dva roky v súlade s odsekom 1 uvedeného článku.“ [PN 23]

"

1a.  Článok 26 sa nahrádza takto:"

„Článok 26

Kritériá pre dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

Pred tým, ako sa členský štát rozhodne ako o opatrení poslednej možnosti o dočasnom obnovení kontroly hraníc na jednej jeho vnútornej hranici alebo viacerých jeho vnútorných hraniciach alebo na ich úsekoch, alebo rozhodne o dočasnom predĺžení takéhoto obnovenia, posúdi:

   a) či možno dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc považovať za také, ktoré pravdepodobne dostatočne zmierni ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;
   b) či opatrenia iné ako dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, napríklad posilnenie cezhraničnej policajnej spolupráce alebo zintenzívnenie policajných kontrol, môžu pravdepodobne dostatočne zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;
   c) primeranosť dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc vo vzťahu k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, predovšetkým s ohľadom na:
   i) pravdepodobný dosah akýchkoľvek hrozieb na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, a to aj v nadväznosti na teroristické činy alebo hrozby a tiež vrátane hrozieb, ktoré predstavuje organizovaná trestná činnosť, a
   ii) pravdepodobný dosah dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc na voľný pohyb osôb v priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Ak členský štát posúdi podľa prvého pododseku písm. a), že dočasným obnovením kontroly vnútorných hraníc nemožno pravdepodobne dostatočne zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, neobnoví kontrolu vnútorných hraníc.

Ak členský štát posúdi podľa prvého pododseku písm. b), že opatrenia iné ako dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc môžu pravdepodobne dostatočne zmierniť ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, neobnoví ani nepredĺži kontrolu vnútorných hraníc a prijme tieto iné opatrenia.

Ak členský štát posúdi podľa prvého pododseku písm. c), že navrhované obnovenie kontroly vnútorných hraníc nie je primerané ohrozeniu, neobnoví ani nepredĺži kontrolu vnútorných hraníc.“; [PN 24]

"

2.  Článok 27 sa mení takto:

-i)  názov sa nahrádza takto:"

„Postup pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc v prípade predvídateľného závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti“; [PN 25]

"

-ia)  pred odsek 1 sa vkladá tento odsek:"

„-1. V prípade, že v priestore bez kontroly vnútorných hraníc existuje závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti členského štátu, tento členský štát môže ako poslednú možnosť a v súlade s kritériami stanovenými v článku 26 obnoviť kontrolu hraníc na všetkých alebo konkrétnych úsekoch svojich vnútorných hraníc na obdobie najviac 30 dní, alebo ak pretrváva závažná hrozba dlhšie ako 30 dní, na obdobie predvídateľného trvania závažného ohrozenia, ale v každom prípade nie dlhšie ako dva mesiace.“; [PN 26]

"

-ib)  v odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto:"

„1. Na účely odseku -1 príslušný členský štát oznámi túto skutočnosť ostatným členským štátom a Komisii najneskôr štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly alebo v kratšom čase, ak sú okolnosti vyvolávajúce potrebu obnoviť kontrolu vnútorných hraníc známe neskôr ako štyri týždne pred plánovaným obnovením kontroly. Členský štát poskytne na tento účel tieto informácie:“; [PN 27]

"

i)  V odseku 1 sa dopĺňa nové písmeno aa):"

„aa) posúdenie rizík, v ktorom sa posúdi, ako dlho môže zistené ohrozenie pretrvávať a ktoré úseky vnútorných hraníc sú dotknuté, v ktorom sa preukáže, že predĺženie kontroly hraníc je opatrením predstavujúcim poslednú možnosť, a zároveň vysvetlí, ako môže kontrola hraníc pomôcť pri riešení zisteného ohrozenia. V prípade, že kontrola hraníc už bola obnovená na viac ako šesť mesiacov, v posúdení rizík sa takisto vysvetlí, ako predchádzajúce obnovenie kontroly hraníc prispelo k zmierneniu zisteného ohrozenia.

Posúdenie rizík obsahuje aj podrobnú správu o koordinácii medzi dotknutým členským štátom a členským štátom alebo členskými štátmi, s ktorými má spoločné vnútorné hranice, na ktorých sa vykonávala kontrola hraníc.

Komisia poskytne posúdenie rizík podľa potreby Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Europolu.“ [PN 28 a 57]

"

ia)  v odseku 1 sa vkladá toto písmeno:"

„ab) akékoľvek iné opatrenia než navrhované obnovenie, ktoré prijal alebo naplánoval členský štát v záujme riešenia ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako aj zdôvodnenie na základe dôkazov, prečo sa alternatívne opatrenia, ako je posilnená cezhraničná policajná spolupráca a policajné kontroly, považovali za nedostatočné;“; [PN 29]

"

ii)  v odseku 1 sa písmeno e) nahrádza takto:"

„e) prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty, ako bolo dohodnuté pred dočasným obnovením kontroly dotknutých príslušných vnútorných hraníc.“; [PN 30]

"

iii)  posledná veta odseku 1 sa nahrádza takto:"

„Komisia môže podľa potreby požiadať dotknutý členský štát alebo dotknuté členské štáty o dodatočné informácie, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu s členskými štátmi zasiahnutými plánovaným obnovením alebo predĺžením kontroly vnútorných hraníc, ako aj dodatočné ďalšie informácie potrebné na posúdenie toho, či ide o opatrenie, ktoré predstavuje poslednú možnosť.“; [PN 31]

"

iiia)  vkladá sa tento odsek:"

„1a. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v dotknutom členskom štáte trvá dlhšie ako dva mesiace, tento členský štát môže po zohľadnení kritérií uvedených v článku 26, ako aj po zohľadnení akýchkoľvek nových skutočností predĺžiť trvanie kontroly svojich vnútorných hraníc na základe rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v odseku -1 tohto článku, na obdobie zodpovedajúce predvídateľnému trvaniu závažného ohrozenia, ktoré v žiadnom prípade neprekročí štyri mesiace. Príslušný členský štát to oznámi ostatným členským štátom a Komisii v rámci časovej lehoty uvedenej v odseku 1.“; [PN 32]

"

iiib)  vkladá sa tento odsek:"

„1b. Na účely odseku 1a príslušný členský štát poskytne okrem informácií uvedených v odseku 1 posúdenie rizika, v ktorom:

   i) posúdi, ako dlho by malo zistené ohrozenie pretrvávať a ktorej časti jeho vnútorných hraníc sa týka;
   ii) uvedie predchádzajúce alternatívne kroky alebo opatrenia uskutočnené v záujme riešenia zisteného ohrozenia;
   iii) vysvetlí, prečo alternatívne kroky alebo opatrenia uvedené v bode ii) nezmiernili v dostatočnej miere zistené ohrozenie;
   iv) preukáže, že predĺženie kontroly hraníc je poslednou možnosťou, a
   v) vysvetlí, ako by mohla kontrola hraníc lepšie prispieť k riešeniu zisteného ohrozenia.

Posúdenie rizika uvedené v prvom pododseku obsahuje aj podrobnú správu o uskutočnenej spolupráci medzi príslušným členským štátom a členským štátom či členskými štátmi, ktorých sa zavedenie kontroly hraníc priamo týka, vrátane tých členských štátov, s ktorými má daný členský štát spoločné vnútorné hranice, na ktorých sa kontrola hraníc vykonáva.

Komisia poskytne posúdenie rizika agentúre alebo Europolu a v prípade potreby ich môže požiadať o stanovisko k tejto veci.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 37 prijať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie prostredníctvom prijatia metodiky posudzovania rizík.“; [PN 33]

"

iiic)  odsek 2 sa nahrádza takto:"

„2. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 1b sa predložia Európskemu parlamentu a Rade zároveň, ako sa oznámia ostatným členským štátom a Komisii podľa uvedených odsekov.“; [PN 34]

"

iiid)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Členský štát, ktorý predkladá oznámenie, môže v prípade potreby a v súlade s vnútroštátnym právom úplne alebo čiastočne utajiť informácie uvedené v odsekoch 1 a 1b. Takéto utajenie nebráni prístupu ostatných členských štátov, ktorých sa týka dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc, k informáciám prostredníctvom vhodných a bezpečných kanálov policajnej spolupráce a nebráni tomu, aby Komisia informácie sprístupnila Európskemu parlamentu. Postúpenie a manipulácia s informáciami a dokumentmi sprístupnenými Európskemu parlamentu podľa tohto článku musia byť v súlade s platnými pravidlami postupovania utajovaných skutočností medzi Európskym parlamentom a Komisiou a manipulácii s týmito utajovanými skutočnosťami.“; [PN 35]

"

iv)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Po oznámení dotknutého členského štátu podľa odseku 1 odsekov 1 a 1a a s ohľadom na konzultácie stanovené v odseku 5 môže Komisia alebo ktorýkoľvek z ostatných členských štátov bez toho, aby bol dotknutý článok 72 ZFEÚ, vydať stanovisko. [PN 36]

Ak má Komisia na základe informácií uvedených v oznámení alebo akýchkoľvek dodatočných informácií, ktoré prijala, obavy, pokiaľ ide o nevyhnutnosť alebo primeranosť plánovaného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, alebo ak sa domnieva, že by bolo vhodné uskutočniť konzultáciu o niektorých aspektoch niektorom aspekte oznámenia, bezodkladne vydá na tento účel stanovisko.“; [PN 37]

Ak kontrola vnútorných hraníc už bola obnovená na dobu šesť mesiacov, Komisia vydá stanovisko. [PN 38]

"

v)  odsek 5 sa nahrádza takto:"

„Informácie uvedené v odseku 1 odsekoch 1 a 1b a každé stanovisko Komisie alebo členského štátu podľa odseku 4 sú predmetom konzultácií vedených Komisiou. Konzultácie prípadne zahŕňajú:

   i) spoločné stretnutia medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc, ostatnými členskými štátmi, najmä tými, ktoré sú priamo zasiahnuté týmito opatreniami a príslušnými agentúrami. Preskúma sa primeranosť plánovaného opatrenia, zistené ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ako aj spôsoby, ako zabezpečiť realizáciu vzájomnej spolupráce medzi členskými štátmi. Členský štát, ktorý plánuje obnoviť alebo predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc zohľadní pri vykonávaní kontroly hraníc v najvyššej možnej miere výsledky týchto konzultácií Komisiou, ktorých cieľom je v prípade potreby nadviazať vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc, vrátane akýchkoľvek možných alternatívnych opatrení a k ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;
   ii) prípadné neohlásené návštevy Komisie na príslušných vnútorných hraniciach, v prípade potreby s podporou odborníkov z členských štátov a agentúry, Europolu alebo iných príslušných orgánov, úradov alebo agentúr Únie, s cieľom posúdiť účinnosť kontroly príslušných vnútorných hraníc a súlad s týmto nariadením. Správy z takýchto neohlásených návštev na mieste sa postúpia Európskemu parlamentu.“; [PN 39]

"

3.  Dopĺňa sa nový článok 27a:"

Osobitný postup v prípade, že závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti pretrváva viac ako jeden rok šesť mesiacov. [PN 40]

1.  Vo Za výnimočných prípadoch okolností, ak členský štát čelí tomu istému závažnému ohrozeniu verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti počas dlhšej doby dlhšie, než je doba uvedená v článku 25 ods. 4 prvej vete 27 ods. 1a, a ak sú v záujme riešenia tohto ohrozenia prijaté na danom území aj primerané výnimočné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, kontrola hraníc dočasne obnovená v reakcii na toto ohrozenie môže byť ďalej predĺžená v súlade s týmto článkom. [PN 41]

2.  Najneskôr šesť týždňov tri týždne pred uplynutím doby uvedenej obdobia uvedeného v článku 25 ods. 4 prvej vete 1a príslušný členský štát oznámi ostatným členským štátom a Komisii, že má záujem o jej ďalšie predĺženie v súlade s osobitným postupom stanoveným v tomto článku. Toto oznámenie obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 27 ods. 1 písm. a) až e) 1b. Uplatňuje sa článok 27 ods. 2 a 3. [PN 42]

3.  Komisia vydá stanovisko k tomu, či navrhované predĺženie spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2 a či je nevyhnutné a primerané. Dotknuté členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii pripomienky pred tým, ako Komisia vydá svoje stanovisko. [PN 43]

4.  Rada pri po náležitom zohľadnení stanoviska Komisie môže ako poslednú možnosť odporučiť, aby príslušný členský štát rozhodol o predĺžení kontroly predĺžil kontrolu svojich vnútorných hraníc na dobu obdobie najviac šesť šiestich mesiacov. Uvedenú dobu možno predĺžiť najviac trikrát, vždy najviac o ďalších šesť mesiacov. Rada vo svojom odporúčaní uvedie aspoň informácie uvedené v článku 27 ods. 1 písm. a) až e). Prípadne určí a 1b a stanoví podmienky spolupráce medzi dotknutými členskými štátmi.“; [PN 44]

"

3a.  V článku 28 sa odsek 4 nahrádza takto:"

„4. Celkové trvanie obnovenia kontroly vnútorných hraníc, ktoré pozostáva z počiatočného obdobia v zmysle odseku 1 tohto článku a jednotlivých predĺžení v zmysle odseku 3 tohto článku, neprekročí dva mesiace.“; [PN 45 a 66]

"

3b.  Vkladá sa nový článok 28a:"

„Článok 28a

Výpočet obdobia, počas ktorého sa obnoví alebo predĺži kontrola hraníc z dôvodu predpokladaného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie ako šesť mesiacov, a v prípadoch vyžadujúcich si neodkladné opatrenia

Akékoľvek obnovenie alebo predĺženie kontroly vnútorných hraníc uskutočnené pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa zohľadní pri výpočte dĺžky období uvedených v článkoch 27, 27a a 28.“; [PN 46]

"

3c.  V článku 29 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:"

„Pri zvažovaní prijatia rozhodnutia o dočasnom obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc v súlade s týmto článkom sa v každom prípade zohľadnia kritériá uvedené v článku 30.“; [PN 67]

"

3d.  V článku 29 sa odsek 5 nahrádza takto:"

„5. Týmto článkom nie sú dotknuté opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti podľa článkov 27, 27a a 28. Celkové obdobie, počas ktorého sú opätovne zavedené alebo predĺžené kontroly na vnútorných hraniciach podľa tohto článku, sa však nepredlžuje na základe opatrení prijatých podľa článkov 27, 27a alebo 28, ani ho nemožno s nimi kombinovať.“. [PN 47]

"

Článok 1a

Toto nariadenie sa vzťahuje na oznámenia členských štátov podľa článku 27 Kódexu schengenských hraníc od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Každé obdobie prebiehajúcich oznámení o obnovení alebo predĺžení kontroly vnútorných hraníc, ktoré uplynie pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], sa musí zohľadniť pri výpočte obdobia uvedeného v článku 28 ods. 4. [PN 69]

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Táto pozícia zodpovedá pozmeňujúce návrhy prijaté 29. novembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0472).
(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019.
(3)Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.
(4)C(2017)3349 z 12. 5. 2017.
(5)Rozhodnutie Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43).
(6)Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).
(7)Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.
(8)Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(9)Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
(10)Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(11)Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).
(12)Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.
(13)Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).


Žiadosť Súdnemu dvoru o stanovisko v súvislosti s pristúpením EÚ k Dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu
PDF 126kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o žiadosti Súdnemu dvoru o stanovisko týkajúce sa súladu návrhov na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a o postupe pristúpenia so zmluvami (2019/2678(RSP))
P8_TA(2019)0357B8-0232/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/865 z 11. mája 2017 o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, v mene Európskej únie(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/866 z 11. mája 2017 o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o azyl a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement), v mene Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(3),

–  so zreteľom na článok 218 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 6 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Instanbulský dohovor je založený na celostnom, komplexnom a koordinovanom prístupe, v rámci ktorého sú stredobodom pozornosti práva obete, a to tak, že otázka násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia sa rieši z rôznych hľadísk a stanovujú sa opatrenia, ako sú predchádzanie násiliu, boj proti diskriminácii, trestnoprávne opatrenia na boj proti beztrestnosti, ochrana a podpora obetí, ochrana detí, žiadateliek o azyl a utečeniek, lepší zber údajov, ako aj kampane a programy na zvyšovanie informovanosti, okrem iného v spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva a rovnosť, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami;

B.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. septembra 2017 vyzval na úplné pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení; keďže násilie páchané na ženách je prekážkou rovnosti medzi ženami a mužmi, ktorá je jednou zo základných hodnôt a cieľov EÚ, ako je stanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, a keďže EÚ má celkovú právomoc chrániť základné práva;

C.  keďže 13. júna 2017 bol Istanbulský dohovor podpísaný v mene Európskej únie na základe dvoch rozhodnutí Rady prijatých 11. mája 2017, z ktorých jedno sa týka azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, na základe článku 78 ods. 2 ZFEÚ v spojení s jeho článkom 218 ods. 5, a druhé v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa justičnej spolupráce v trestných veciach na základe článku 82 ods. 2 a článku 83 ods. 1 ZFEÚ v spojení s jeho článkom 218 ods. 5;

D.  keďže oba výbory zapojené do tohto postupu vyjadrili právne pochybnosti, pokiaľ ide o nevyhnutnosť rozdelenia na dve rozhodnutia, a pokiaľ ide o právny základ určený Radou; keďže právna služba Európskeho parlamentu bola požiadaná o poskytnutie stanoviska k týmto konkrétnym otázkam;

E.  keďže cieľom článku 108 ods. 6 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu je začleniť do rokovacieho poriadku ustanovenia článku 218 ods. 11 ZFEÚ;

F.  keďže článok 218 ods. 11 ZFEÚ na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora umožňuje Súdnemu dvoru rozhodovať o zlučiteľnosti dohody so zmluvami a o otázkach právomoci a postupu na uzatvorenie dohody zo strany Únie;

1.  zastáva názor, že existuje právna neistota, pokiaľ ide o to, či pristúpenie k Istanbulskému dohovoru, ako ho navrhuje Rada, je v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o výber vhodného právneho základu pre rozhodnutia o podpise a o uzavretí dohovoru Európskou úniou, a pokiaľ ide o možné rozdelenie na dve rozhodnutia o podpise a o uzavretí dohovoru v dôsledku tohto výberu právneho základu;

2.  domnieva sa, že vzhľadom na uvedené otázky výberu právneho základu a rozdelenia na dve rozhodnutia vzniká zároveň právna neistota, pokiaľ ide o zlučiteľnosť postupu Rady s praxou „spoločnej dohody“ so zmluvami, ktorý sa uplatňuje buď popri príslušnom rozhodovacom postupe podľa zmlúv alebo alternatívne k nemu, a v tejto súvislosti, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady lojálnej spolupráce vzhľadom na vyjadrený cieľ Únie uzavrieť Istanbulský dohovor;

3.  rozhodol sa požiadať Súdny dvor o stanovisko týkajúce sa zlučiteľnosti navrhovaného pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru so zmluvami a postupu tohto pristúpenia;

4.  poveruje svojho predsedu, aby prijal opatrenia potrebné na získanie stanoviska Súdneho dvora a postúpil toto uznesenie pre informáciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.


Daňové zaobchádzanie s dôchodkovými produktmi vrátane celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu
PDF 122kWORD 42k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 o daňovom zaobchádzaní s dôchodkovými produktmi vrátane celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (2018/2002(INI))
P8_TA(2019)0358A8-0481/2018

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (ďalej len „PEPP“), ktorý predložila Komisia (COM(2017)0343),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie týkajúce sa daňového zaobchádzania s osobnými dôchodkovými produktmi vrátane celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (C(2017)4393),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0481/2018),

A.  keďže vnútorný trh s osobnými dôchodkovými produktmi je stále veľmi roztrieštený, najmä pokiaľ ide o daňové úľavy;

B.  keďže zo štúdie o možnosti vytvorenia európskeho systému osobného dôchodkového rámca z júna 2017 (FISMA/2015/146(02)/D) vyplýva, že daňové stimuly sú kľúčom k zavedeniu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

C.  keďže členské štáty majú výlučnú právomoc v oblasti priamych daní;

D.  keďže na vnútornom trhu sa musí so všetkými poskytovateľmi a výrobkami zaobchádzať rovnako bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo členský štát pôvodu;

1.  vyzýva Radu, aby v záujme zlepšenia zavedenia PEPP vypracovala návrhy týkajúce sa stimulov pre sporiteľov PEPP;

2.  navrhuje zváženie týchto prístupov:

   analýzu existujúce daňových stimulov pre osobné dôchodkové produkty a posudzovanie ich nákladov, účinnosti a redistributívnych účinkov a v náležitých prípadoch riešenie nedostatkov a regresívnych účinkov;
   poskytnutie rovnakej daňovej úľavy pre PEPP, aká sa udeľuje v rámci národných osobných dôchodkových produktov, dokonca aj v prípadoch, keď sa prvky PEPP úplne nezhodujú so všetkými vnútroštátnymi kritériami;
   poskytnutie osobitnej daňovej úľavy pre PPEP, ktorá bude harmonizovaná na úrovni Únie a ktorá sa stanoví vo viacstrannej daňovej dohode medzi členskými štátmi;

3.  zdôrazňuje, že zdaňovanie je v právomoci členského štátu a že každé rozhodnutie o udelení osobitného daňového zvýhodnenia PEPP preto zostáva na jednotlivom členskom štáte;

4.  pripomína, že členské štáty majú možnosť zúčastniť sa na posilnenej spolupráci;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia