Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku)
114k
41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu alebo zmene názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku) (2019/2020(REG))
Európsky parlament,
– so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 3. apríla 2019,
– so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,
1. rozhodol pripojiť k článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku tento výklad:"„Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy podľa článku 123, 128 alebo 135 nepredstavuje zmenu programu za predpokladu, že názov zostane v rámci rozsahu predmetu rozpravy.“;"
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.
Politické vyhlásenie týkajúce sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku)
113k
42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o politickom vyhlásení týkajúcom sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku) (2019/2019(REG))
Európsky parlament,
– so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 3. apríla 2019,
– so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,
1. rozhodol pripojiť k článku 32 ods. 5 prvému pododseku, druhej zarážke rokovacieho poriadku tento výklad:"„Politické vyhlásenie skupiny musí uviesť hodnoty, ktoré skupina uznáva, a základné politické ciele, ktoré majú jej členovia v úmysle spoločne sledovať v rámci vykonávania svojho mandátu. Vo vyhlásení sa musí zrozumiteľne opísať skutočná a odlíšiteľná spoločná politická orientácia skupiny.”"
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.
Protokol k dohode medzi ES a Dánskom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, a o systéme Eurodac ***
120k
43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac” na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, pokiaľ ide o prístup do systému Eurodac na účely presadzovania práva (15822/2018 – C8-0151/2019 – 2018/0423(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15822/2018),
– so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac” na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie dublinského dohovoru, pokiaľ ide o prístup do systému Eurodac na účely presadzovania práva (15823/2018),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 87 ods. 2 písm. a), článkom 88 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0151/2019),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0196/2019),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom Dánskeho kráľovstva a ostatných členských štátov.
Stanovenie programu Horizont Európa – stanovenie jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia (COM(2018)0435 – C8-0252/2018 – 2018/0224(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0435),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, článok 183 a článok 188 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0252/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0401/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),
keďže:
(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú excelentnosť a technologickú základňu, v rámci ktorej prebieha voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií, a podporovať jej konkurencieschopnosť, a to vrátane priemyslu, posilňovať Európsky výskumný priestor a zároveň podporovať všetky výskumné a inovačné činnosti v záujme splnenia strategických priorít a záväzkov EÚ, ktorých konečným cieľom je podpora mieru, hodnôt Únie a životnej úrovne jej občanov.
(2) Aby sa pri plnení tohto všeobecného cieľa dosiahol vedecký, hospodársky a spoločenský účinok a aby sa v súvislosti s investíciami do výskumu, vývoja a inovácie dosiahla čo najväčšia pridaná hodnota Únie, Únia by mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inováciu na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu, ▌šírenie a prenos kvalitných poznatkov a technológií v Únii, posilnila účinok výskumu a inovácie pri riešení globálnych výziev vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy a pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných a udržateľných riešení v priemysle a spoločnosti Únie na vytváranie pracovných miest a posilnenie hospodárskeho rozvoja akonkurencieschopnosti priemyslu, Program by mal podporovať všetky formy inovácie, ▌posilniť uvádzanie inovačných riešení na trh a optimalizovaťrealizáciu investícií.
(2a) Program by mal prispieť k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácie v členských štátoch, a tým pomôcť, aby celkové investície do výskumu a vývoja dosiahli aspoň 3 % HDP Únie. Aby sa podarilo dosiahnuť tento cieľ, členské štáty a súkromný sektor budú musieť program doplniť vlastnými a posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácie.
(2b) Aby sa podarilo dosiahnuť ciele tohto programu, tento program by mal rešpektovať zásadu excelentnosti a mal byť okrem iného zameraný na posilnenie spolupráce v Európe, aby prispieval k odstráneniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie.
(3) Pri podpore výskumných a inovačných činností, ktoré sa považujú za potrebné na podporu plnenia cieľov politiky Únie, by sa malo prihliadať na zásadu inovácie ▌ ako na kľúčovú hnaciu silu rýchlejšej a intenzívnejšej premeny významného vedomostného kapitálu Únie na inováciu.
(4) Pokračovaním iniciatívy Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorenosť svetu by sapri súbežnej ochrane vedeckých a sociálno-hospodárskych záujmov Úniemala zaručiť excelentnosť a dosah investícií Únie do výskumu a inovácie a posilniť kapacita všetkých členských štátov v oblasti výskumu a inovácie. Malo by ▌ to viesť k vyváženej implementácii programu▌.
(5) Otvorená veda ▌ má potenciál zvýšiť kvalitu, účinok a prínosy vedy a urýchliť rozvoj poznatkov tým, že zvyšuje ich spoľahlivosť, efektívnosť a presnosť, ako aj ich zrozumiteľnosť pre spoločnosť a vnímavosť na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia bezplatne poskytli otvorený a nediskriminačný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám, výskumným údajom a iným výstupom výskumu v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov, a ktorými sa umožní ich využívanie a opakované použitie v čo najširšej miere. Pokiaľ ide o výskumné údaje, mala by sa uplatňovať zásada „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“, aby sa zachovala možnosť udeľovať výnimky s ohľadom na spoločensko-hospodársky záujem Únie, práva duševného vlastníctva, ochranu osobných údajov a dôvernosti, otázky bezpečnosti a iné oprávnené záujmy. Väčší dôraz by sa mal ▌klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by sa malo riadiť zásadami FAIR, t. j. vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opätovná použiteľnosť, a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu a európske dátové infraštruktúry, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy. V medzinárodných dohodách o vedecko-technickej spolupráci a v príslušných dohodách o pridružení by sa mal podporovať vzájomný otvorený prístup.
(5a) Prijímatelia z MSP sa nabádajú, aby využívali existujúce nástroje, napríklad poradenské centrum pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva, ktoré poskytuje bezplatné informácie a služby vo forme dôverného poradenstva o duševnom vlastníctve a súvisiacich otázkach vrátane odbornej prípravy, materiálov a internetových zdrojov, a tým podporuje malé a stredné podniky Európskej únie, aby chránili a presadzovali svoje práva duševného vlastníctva.
(6) Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce a zároveň by mali podnecovať všetky členské štáty k účasti na programe v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou. Implementáciou programu by sa malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.
(7) Činnosti podporované v rámci programu by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov, ▌priorít a záväzkov Únie a programu, k monitorovaniu a hodnoteniu pokroku pri ich plnení a k navrhovaniu revidovaných alebo nových priorít.
(7a) Treba sa usilovať o zosúladenie programu s existujúcimi plánmi a stratégiami v oblasti výskumu a inovácie.
(8) Pri tomto programe by mala byť zachovaná rovnováha medzi financovaním zdola nahor (na základe aktivity bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (na základe strategicky určených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít v celej Únii,podľamiery úspešnosti v jednotlivých oblastiach intervencie, ako aj podľa druhov a účelu vykonávaných činností, zásady subsidiarity a vyžadovaných účinkov. Od kombinácie týchto faktorov by mal závisieť výber prístupu v prípade jednotlivých častí programu, ktoré všetky prispievajú k všetkým všeobecným a špecifickým cieľom programu.
(8-a) Celkový rozpočet na zložku rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru programu Horizont Európa by mal dosahovať aspoň 3,3 % celkového rozpočtu programu Horizont Európa. Tento rozpočet by mal byť určený najmä právnickým osobám v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti.
(8-b) Cieľom iniciatív excelentnosti by malo byť posilnenie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie v oprávnených krajinách, napríklad aj podporou odbornej prípravy na zlepšenie manažérskych schopností v oblasti výskumu a inovácie, oceneniami, posilnením inovačných ekosystémov, ako aj vytváraním sietí výskumu a inovácie, a to aj na základe výskumných infraštruktúr financovaných EÚ. Aby mohli žiadatelia požiadať o financovanie v zložke rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti v časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru programu Horizont Európa, musia jasne preukázať, že projekty sú prepojené s vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi stratégiami výskumu a inovácie.
(8a) Pri viacerých činnostiach v oblasti výskumu a inovácie by sa mal uplatňovať zrýchlený postup, najmä v prípadoch, keď by medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu nemalo uplynúť viac ako šesť mesiacov. Malým konzorciám spolupracujúcim na činnostiach od základného výskumu až po použitie na trhu by sa tým umožnil rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom.
(8b) Program by mal podporovať všetky fázy výskumu a inovácie, najmä v rámci projektov spolupráce. Základný výskum má mimoriadny význam a je dôležitou podmienkou posilnenia schopnosti Únie prilákať najlepších vedcov, aby sa stala globálnym centrom excelentnosti. Mala by sa zabezpečiť rovnováha medzi základným a aplikovaným výskumom. Spolu s inováciou sa tým podporí konkurencieschopnosť hospodárstva, rast a vytváranie pracovných miest v Únii.
(8c) Aby bol vplyv programu Horizont Európa čo najväčší, osobitná pozornosť by sa mala venovať multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom významného vedeckého pokroku.
(8d) Spoluprácu so spoločnosťou treba podporovať zodpovedným výskumom a inováciou ako prierezovým prvkom s cieľom vybudovať fungujúcu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou. Všetkým spoločenským aktérom (výskumní pracovníci, občania, tvorcovia politík, podniky, organizácie tretieho sektora atď.) by to umožnilo spolupracovať počas celého procesu výskumu a inovácie v záujme lepšieho zosúladenia samotného procesu, ako aj jeho výsledkov s hodnotami, potrebami a očakávaniami európskej spoločnosti.
(9) Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Excelentná a otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a mal by sa v ňom klásť dôraz na prilákanie nových talentov z oblasti výskumu a inovácie a mladých výskumných pracovníkov, pričom by sa mal zároveň posilniť EVP a malo by sa zabrániť úniku mozgov. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.
(10) Pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by mali tvoriť klastre výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných pracovných oblastí a zároveň zaistiť silný a udržateľný účinok pre Úniu vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom. Podporí sa tým spolupráca bez ohľadu na hranice medzi disciplínami, odvetviami, politikami a štátmi pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a záväzkov Únie podľa Parížskej dohody a v prípade potrebypririešeníspoločenských výziev, ako aj pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Činnosti v rámci tohto piliera by mali pokrývať celý rozsah výskumných a inovačných aktivít vrátane výskumu a vývoja, pilotných projektov, demonštrácií a podpory verejného obstarávania, prednormatívneho výskumu a stanovovania noriem, ako aj zavádzania inovácie na trhu s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na špičkovej úrovni vo výskume v oblasti strategicky určených priorít.
(11) ▌Cieľom plného a včasného zapojenia priemyslu do programu, a to na všetkých úrovniach od jednotlivých podnikateľov a malých a stredných podnikov až po veľké podniky, by malo byť vytváranie udržateľných pracovných miest a rastu. ▌
(12) Je dôležité podporiť priemysel Únie, aby si zachoval alebo získal vedúce postavenie vo svete v oblasti inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie, najmä investíciami do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Kľúčové podporné technológie majú zohrávať ústrednú úlohu v rámci piliera II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a mali by sa viac prepojiť s iniciatívami v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti, aby mohli výskumné projekty pokryť celý inovačný reťazec. Akcie programu by mali odrážať stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ, aby mohli riešiť zlyhania trhu alebo prípady suboptimálnych investícií, primerane a transparentneposilňovaťinvestície bez zdvojovania súkromných investícií alebo ich vytlačenia a prinášať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu a verejnú návratnosť investícií. Tak sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami EÚ pre štátnu pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré by sa mali revidovať v záujme podnecovania inovácie.
(13) Program by mal podporovať výskum a inováciu integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácie by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu, dizajn a tvorivosť. ▌Rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 by sa mali zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.
(14) Oznámenie Komisie o priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 (COM(2018)0002) a správa Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (2016/2147(INI))obsahujú súbor odporúčaní pre tento program, ako aj pravidlá účasti a šírenia, pričom sa opierajú o skúsenosti získané pri predchádzajúcom programe a informácie od inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán. K uvedeným odporúčaniam patrí ambicióznejšie investovať s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv, podporovať prelomovú inováciu, umiestňovať investície do výskumu a inovácie v EÚ prioritne v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, plným, dobre informovaným a včasným zapojením občanov a širokou komunikáciou, racionalizovať prostredie financovania v Únii v záujme plného využitia výskumného a inovačného potenciálu vo všetkých členských štátoch, a to aj zoštíhlením rozsahu partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania, vyvinúť viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácie v celej Únii, lepšie začleniť výskumné infraštruktúry financované Úniou – najmä z EFRR – do projektov programu, posilniť medzinárodnú spoluprácu a viac sa otvoriť účasti tretích krajín a zároveň chrániť záujmy Únie a rozširovať účasť všetkých členských štátov na programe, a pokračovať v zjednodušovaní na základe skúseností s implementáciou programu Horizont 2020.
(15) Politika súdržnosti by mala aj naďalej prispievať k výskumu a inovácii. Preto treba venovať osobitnú pozornosť koordinácii a komplementarite medzi týmito dvoma politikami Únie. V rámci programu sa treba usilovať o zosúladenie pravidiel a synergických účinkov s ostatnými programami Únie podľa prílohy IV k tomuto nariadeniu, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. S cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie, ako aj znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov by sa všetky druhy synergií mali riadiť zásadou „jedna akcia sa riadi jedným súborom pravidiel“:
—
na dobrovoľnom základe môže dochádzať k presunu z iných programov Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na činnosti v rámci programu Horizont Európa. V takýchto prípadoch sa budú riadiť pravidlami programu Horizont Európa, ale použijú sa len v prospech členského štátu alebo v príslušnom prípade riadiaceho orgánu, ktorý sa rozhodol uskutočniť presun;
—
mohlo by sa uvažovať aj o spolufinancovaní akcie z programu Horizont Európa a iného programu Únie bez toho, aby boli prekročené celkové oprávnené náklady na akciu.V takýchto prípadoch by sa uplatňovali iba pravidlá programu Horizont Európa a malo by sa predchádzať dvojitým auditom;
—
známky excelentnosti by sa mali udeľovať všetkým návrhom, ktoré splnili prahové hodnoty „excelentnosti“ programu Horizont Európa, ale nemôžu byť financované z dôvodu rozpočtových obmedzení. V takýchto prípadoch by sa mali uplatňovať pravidlá fondu poskytujúceho podporu s výnimkou pravidiel štátnej pomoci.
(16) Aby sa zabezpečil čo najväčší možný dosah financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejší príspevok k cieľom a záväzkom politiky EÚ, v rámci programu možno nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora na základe výsledku strategického plánovania. K takýmto partnerom v prípade potreby patria verejné a súkromné zainteresované strany z oblasti výskumu a inovácie, kompetenčné centrá, podnikateľské inkubátory,vedecké a technologické parky, subjekty s verejnoprávnym základom a organizácie občianskej spoločnosti a regionálne inovačné ekosystémy, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.
(17) Program by mal posilniť spoluprácu medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácie, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie záujmov Únie.
(17a) Hlavné iniciatívy FET sa osvedčili ako účinný a efektívny nástroj, ktorý spoločnosti prináša výhody na základe spoločného, koordinovaného úsilia Únie a jej členských štátov. Činnosti vykonávané v rámci hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, ľudského mozgu a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre postup strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných/spoločne programovaných partnerstvách a pri pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.
(18) Spoločné výskumné centrum (JRC) by malo naďalej prispievať k tvorbe politík Únie nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a odbornou podporou počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilne, účinne a transparentne s prihliadnutím na príslušné potreby používateľov JRC, rozpočtové obmedzenia a potreby politík Únie, a to pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo aj naďalej vytvárať ďalšie zdroje.
(19) V rámci piliera Inovačná Európa by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb podnikateľov a podnikania orientovaného na výskum, zameraných na realizáciu a urýchlenie prelomovej inovácie v záujme rýchleho rastu trhu, ako aj podporu technologickej autonómie Únie v strategických oblastiach. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti vrátane MSP a startupov s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). Z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), regionálny inovačný program EIT a všeobecne európske inovačné ekosystémy v celej Únii, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s verejnými a súkromnýmiaktérmi v oblasti podpory inováciena celoštátnej a regionálnej úrovni.
(20) Nevyhnutnou podmienkou podpory investícií do nelineárnych činností s vyšším rizikom, ako sú výskum a inovácia, je to, aby program Horizont Európa, najmä Európska rada pre inováciu (EIC), ako aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) so svojimi znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS), fungovali v súčinnosti s finančnými produktmi, ktoré sa majú zaviesť v rámci Programu InvestEU. V tejto súvislosti by skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako sú InnovFin a úverová záruka pre MSP, mali slúžiť ako pevný základ na poskytovanie tejto cielenej podpory. EIC by mala rozvíjať strategické spravodajstvo a hodnotiace činnosti v reálnom čas, aby mohla včas riadiť a koordinovať svoje rozličné akcie.
(21) EIC by mala spolu s ostatnými časťami programu Horizont Európa podporovať všetky formy inovácie, od prírastkovej po prelomovú a disruptívnu inováciu, a mala by sa zameriavať najmä na inováciu vytvárajúcu trhy. Prostredníctvom svojich nástrojov – Pathfinder (Prieskumník) a Accelerator (Akcelerátor) – by sa EIC mala usilovať o identifikáciu, vývoj a zavádzanie vysoko rizikovej inovácie všetkých druhov vrátane prírastkovej inovácie, pričom by sa mala zamerať najmä na prelomovú, disruptívnu a špičkovú inováciu, ktoré majú potenciál vytvárať trh. Poskytovaním jednotnej a efektívnej podpory prelomovej inovácii by EIC mala vyplniť súčasné prázdne miesto, pokiaľ ide o verejnú podporu prelomovej inovácie a súkromné investície do nej. Nástroje EIC si vyžadujú osobitné právne a riadiace prvky, aby sa zohľadnili jej ciele, najmä činnosti nasadzovania na trh.
(21a) V zmysle tohto nariadenia, a najmä v prípade činností vykonávaných v rámci EIC je startup MSP v ranom štádiu svojho životného cyklu (vrátane podnikov, ktoré vznikli v súvislosti s výskumom na univerzitách), ktorý je zameraný na inovatívne riešenia a podnikateľský model s možnosťou rozvíjania a je autonómny v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(5); a „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je spoločnosť, ktorá nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, ktorá má od 250 do 3 000 zamestnancov, pričom počet pracovníkov sa počíta v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu; malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou je spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorá má do 499 zamestnancov.
(22) Kombinovaným financovaním z EIC by mal nástroj EIC Akcelerátor preklenúť tzv. údolie smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Mal by predovšetkým poskytovať podporu operáciám, ktoré predstavujú také technologické alebo trhové riziká, že sa nepovažujú za financovateľné bankami a nedokážu generovať významné investície na trhu. Doplní tak Program InvestEU založený nariadením...(6).
(22a) MSP sú významným zdrojom inovácie a rastu v Európe. Preto je v programe Horizont Európa potrebná významná účasť MSP podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Na základe najlepších postupov z programu Horizont 2020 by mal program Horizont Európa naďalej podporovať účasť MSP na rámcovom programe integrovaným spôsobom.
(22b) Zatiaľ čo rozpočet na EIC Akcelerátor by sa mal použiť najmä na kombinované financovanie, na účely článku 43 by mala podpora nástroja EIC Akcelerátor len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov zodpovedať podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci predchádzajúceho rámcového programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013(7).
(22c) V úzkej súčinnosti s Programom InvestEU by mal nástroj EIC Akcelerátor vo svojich formách kombinovaného financovania a financovania vlastného kapitálu financovať MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch aj projekty malých podnikov so strednou kapitalizáciou, ktoré ešte nedokážu generovať príjmy, nie sú ešte ziskové alebo nedokážu prilákať dostatočné investície na realizáciu svojho podnikateľského plánu v plnom rozsahu. Takéto oprávnené subjekty sa budú považovať za nefinancovateľné, zatiaľ čo časť ich investičných potrieb mohol alebo by mohol zabezpečiť jeden alebo viacerí investori, ako napríklad súkromná alebo verejná banka, rodinný úrad, fond rizikového kapitálu, podnikateľský anjel atď. Tak sa podarí prekonať zlyhanie trhu a nástrojom EIC Akcelerátor sa budú financovať sľubné, ale ešte nie financovateľné subjekty, ktoré vykonávajú prelomové inovačné projekty vytvárajúce trhy. Keď sa stanú financovateľnými, tieto projekty sa môžu neskôr financovať z Programu InvestEU.
(23) Presadzovaním integrácie v oblasti obchodných činností, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania by sa mal EIT v záujme rozvoja celkovej inovačnej kapacity Únie usilovať o posilnenie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy, a to najmä využitím svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a regionálneho inovačného systému EIT. V súlade so svojím zakladajúcim aktom, nariadením o EIT(8) a so strategickým inovačným programom EIT(9) by mal EIT vo svojich aktivitách podporovať inováciu a integráciu vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä: stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou a identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na riešenie globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody prijímateľom EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať zrýchlený prístup k akciám EIC. Aj keď EIT je zameraný na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera Inovačná Európa, mal by podľa možnosti podporovať aj všetky ostatné piliere; plánovanie jeho ZIS by malo byť na základe procesu strategického plánovania zosúladené s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Treba zabrániť zdvojovaniu medzi ZIS a ostatnými nástrojmi v tej istej oblasti, najmä ostatnými partnerstvami.
(24) Zabezpečenie a zachovanie rovnakých podmienok pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, by malo byť kľúčovou podmienkou úspechu prelomovej či prevratnej inovácie, čo umožní najmä malým a stredným inovátorom profitovať zo svojich investícií a získať podiel na trhu. Podobne určitá miera otvorenosti inovačného rozsahu financovaných akcií – oslovenie veľkej siete prijímateľov – môže významne prispieť k budovaniu kapacít MSP, keďže im poskytne potrebné prostriedky na prilákanie investícií a prosperitu.
(25) Týmto programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe záujmu Únieavzájomných prínosov a globálnych záväzkov k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, zvýšiť atraktívnosť a hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť, riešiť globálne výzvy pretavené do cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podporovať externé politiky Únie. Treba presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre excelentnosť v medzinárodnej participácii a cielených akcií medzinárodnej spolupráce ▌a uplatňovaťkritériá vhodnej oprávnenosti na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami, pričom trebabrať ohľad na rôzne úrovne kapacít v oblasti výskumu a inovácie. Zároveň treba presadzovať pridružovanie tretích krajín k programu v prípade, ak sa predpokladá reciprocita, chráni záujem Únie a presadzuje intenzívnejšia účasť všetkých členských štátov v programe.
(26) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody z ich interakcie sa treba v rámci programu usilovať o zapojenie a zahrnutie občanov a organizácií občianskej spoločnosti do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní zodpovedných programov a obsahovej náplne výskumu a inovácie, ktorésú v súlade so záujmami, potrebami a očakávaniami občanovaobčianskej spoločnosti, podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých znalostí verejnosti a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho aktivitách. Opatrenia prijaté na zlepšenie zapojenia občanov a občianskej spoločnosti by sa mali monitorovať.
(26a) Program Horizont Európa by mal podporovať nové technológie, ktoré pomáhajú prekonávať prekážky, ktoré osobám so zdravotným postihnutím bránia v prístupe a plnohodnotnej účasti a ktoré v dôsledku toho brzdia rozvoj skutočne inkluzívnej spoločnosti.
(27) Podľa článku 349 ZFEÚ majú najvzdialenejšie regióny Únie nárok na osobitné opatrenia (s ohľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu) pri prístupe k horizontálnym programom Únie. V programe by sa preto malo prihliadnuť na osobitné charakteristiky týchto regiónov v súlade s oznámením Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623), ktoré schválila Rada 12. apríla 2018, a ak je to možné, mala by sa presadzovať ich účasť v programe.
(28) Aktivity vyvíjané v rámci programu by mali byť zamerané na odstraňovanie rodových rozdielov, predchádzanie rodovému vychýleniu, primerané začlenenie rodovej dimenzie do obsahovej náplne výskumu a inovácie, zlepšovanie vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom a presadzovanie rovnosti žien a mužov vrátane zásad rovnakého odmeňovania uvedených v článku 141 ods. 3 ZFEÚ a v smernici 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, ako aj zabezpečenie prístupu výskumných pracovníkov so zdravotným postihnutím k výskumu a inovácii. ▌
(29) Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v sektore obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond(10), ktoré obsahuje pravidlá účasti na výskume v sektore obrany. Aj keď by sa mohol podporovať synergický účinok medzi programom Horizont Európa a Európskym obranným fondom, pričom by bolo treba zabrániť zdvojovaniu, akcie v rámci programu Horizont Európa by sa mali zameriavať výhradne na uplatnenie v civilnej oblasti.
(30) Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu. Suma stanovená pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) má v zmysle [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(11)] predstavovať hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu počas každoročného rozpočtového postupu.
(31) Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (12), ak nie je uvedené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(31a) V rámci celého programu sa treba neustále usilovať o administratívne zjednodušenie, najmä zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov. Komisia by mala ešte viac zjednodušiť svoje nástroje a usmernenia, aby boli pre prijímateľov minimálnou záťažou. Komisia by mala najmä zvážiť vydanie skrátenej verzie usmernenia.
(31b) S cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácie v digitálnej oblasti, a zohľadniť potrebu zvýšenia investícií, aby bolo možné využívať stále širšie príležitosti v oblasti digitálnych technológií, by sa na hlavné digitálne priority mal vyčleniť dostatočný rozpočet.
(32) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(13), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(14), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(15) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(16) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonávať najmä administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(33) Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(18)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. V programe by sa mali náležite zohľadňovať osobitosti daných území s cieľom zabezpečiť ich účinné zapojenie a podporovať spoluprácu a synergický účinok, najmä v najvzdialenejších regiónoch, ale aj s tretími krajinami v ich susedstve.
(34) Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva treba vyhodnotiť tento program na základe informácií získaných splnením osobitných požiadaviek monitorovania a pritom zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o členské štáty a prijímateľov v rámci programu. K týmto požiadavkám môžu v prípade potreby patriť merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie vplyvov programu v praxi.
(35) Aby bolo možné podľa potreby doplniť alebo zmeniť ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(36) Koherentnosť a synergie medzi programom Horizont Európa a vesmírnym programom EÚ prispejú k podpore konkurencieschopného a inovatívneho európskeho vesmírneho odvetvia v globálnom meradle, posilnia nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup k vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilnia postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Na dosiahnutie prelomových riešení v rámci programu Horizont Európa sa využijú údaje a služby, ktoré sprístupní vesmírny program.
(36a) V pracovnom programe by sa mal v súvislosti s konkrétnou akciou, na ktorú sa majú poskytnúť finančné prostriedky, vziať do úvahy výsledok konkrétnych predchádzajúcich projektov, ako aj stav vedy, technológií a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a príslušný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch.
(37) Pravidlá týkajúce sa účasti na programe a jeho šírenia by mali primerane odrážať potreby programu s prihliadnutím na obavy a odporúčania rôznych zainteresovaných strán.
(38) Spoločné pravidlá a požiadavky v rámci celého programu by mali zabezpečiť zjednodušené a spoločné nástroje vykonávania vrátane monitorovania a podávania správa súdržný rámec, ktorý uľahčí účasť v programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti v programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti v programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Mala by existovať možnosť prijímať osobitné pravidlá, ale výnimky sa musia obmedziť na nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené prípady.
(39) V akciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by sa mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013(19), ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. Mali by sa zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách, Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.
(40) V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov zriadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií v najlepšom vedeckom, spoločenskom, hospodárskom a technologickom záujme Únie. Implementácia programu by mala byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a s medzinárodným právom. Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie môže byť účasť na osobitných činnostiach programu obmedzená iba na subjekty usadené v členských štátoch alebo na subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri členských štátoch.
(41) Tento program, ktorý považuje zmenu klímy za jednu z najväčších globálnych a spoločenských výziev a svedčí o tom, aký dôležitý je boj proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, prispeje k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má aspoň 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, ako aj ročného cieľa na úrovni 30 %, a to čo najskôr a najneskôr do roku 2027. Začleňovanie opatrení v oblasti klímy musí byť primerane zahrnuté do obsahovej náplne výskumu a inovácie a zohľadnené vo všetkých štádiách výskumného cyklu.
(41a) V súvislosti s cestami k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa klímy bude Komisia informovať o výstupoch, inovácii a súhrnných odhadovaných účinkoch projektov, ktoré sú relevantné z hľadiska zmeny klímy, a to aj podľa častí programu a spôsobu implementácie. Komisia by vo svojej analýze mala zohľadniť dlhodobé hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy pre európskych občanov vyplývajúce z programových činností vrátane využívania inovačných riešení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, odhadovaných vplyvov na pracovné miesta a zriaďovanie podnikov, hospodársky rast a konkurencieschopnosť v oblasti čistej energie, zdravia a dobrých životných podmienok (vrátane kvality ovzdušia, pôdy a vody). Výsledky tejto analýzy vplyvu by sa mali zverejniť, posúdiť v kontexte európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky a využiť v následnom procese strategického plánovania a v budúcich pracovných programoch.
(42) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.
(43) Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom a výskumným údajom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444(20), ktorým sa stanovujú ustanovenia o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.
▌
(45) Je nevyhnutné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. Granty budú hlavným druhom financovania v rámci tohto programu. Iné druhy financovania by sa mali vyberať na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky s prihliadnutím najmä na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by to malo v záujme ďalšieho zjednodušenia zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a stupníc jednotkových nákladov, ako sústanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Pred tým, ako by sa nový systém refundácie nákladov mohol posúdiť ako skutočné zjednodušenie pre prijímateľov, malo by sa s pozitívnym výsledkom vykonať rozsiahle hodnotenie.
▌
(47) V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom)2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)(21) by mal program poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb (a to aj pre veľké výskumné infraštruktúry podľa programu Horizont 2020). Všetci prijímatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre používanie jednotkových nákladov v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, vypočítaných podľa bežných účtovných postupov prijímateľov zahŕňajúcich kombináciu priamych a nepriamych nákladov. V tejto súvislosti by prijímatelia mali mať možnosť zahrnúť skutočné nepriame náklady vypočítané na základe kľúčov na určenie príspevkov do takýchto jednotkových nákladov na vnútorne účtované tovary a služby.
(48) Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi EÚ zapojenými do programu.
(49) Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený v rámci programu Horizont 2020 a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Záručný fond pre prijímateľov premenovaný na Vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“) by preto mal pokračovať a rozšíriť sa o ďalšie financujúce orgány, najmä o iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ. Mechanizmus by mať byť otvorený prijímateľom všetkých ostatných programov Únie s priamym riadením.
(50) Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali, šírili uvedené výsledky a poskytovali k nim prístup. Väčší dôraz by sa mal klásť na využívanie výsledkov a Komisia by mala určiť a pomôcť prijímateľom maximalizovať príležitosti na využívanie výsledkov, najmä v Únii. Výsledky by sa mali využívať v súlade so zásadami programu vrátane podpory inovácie v Únii a posilnenia Európskeho výskumného priestoru.
(51) Kľúčové prvky systému hodnotenia a výberu návrhov predchádzajúceho programu Horizont 2020 s osobitným zameraním na kritériá excelentnosti, vplyvu a kvality a efektívnosti vykonávania by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých expertov z čo najväčšieho počtu členských štátov. Komisia by mala v prípadoch, keď je to vhodné, organizovať anonymné hodnotenia a analyzovať ich výsledky s cieľom zachovať pri výbere nestrannosť. V prípade potreby by mali nezávislí odborníciprihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť portfólia projektov.
(52) V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidláchby sa mali v súvislosti so všetkými časťami programu ▌vo vzťahu k iným programom Únie systematicky využívať audity a posúdenia, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Takéto vzájomné využívanie auditov by sa malo výslovne stanoviť tým, že by sa posúdili aj ďalšie prvky uistenia, ako sú systémové a procesné audity.
(53) Osobitné výzvy v oblastiach výskumu a inovácie by sa mali riešiť súťažami o ceny, okrem iného spoločnými alebo spojenými súťažami, organizovanými Komisiou alebo financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi. Ceny by sa mali udeľovať najmä projektom, ktoré lákajú vedcov do krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, ako aj úspešným projektom, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a umožnila väčšia propagácia akcií financovaných Úniou.
(54) Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
1. Týmto nariadením sa stanovuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „program“) a pravidlá účasti na nepriamych akciách v rámci programu a šírenia ich výsledkov a určuje sa rámec, ktorým sa riadi podpora Únie výskumným a inovačným činnostiam.
2. Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na roky 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
3. Program sa implementuje takto:
a) osobitným programom zriadeným rozhodnutím …/…/EÚ(22) ▌;
aa) finančným príspevkom na EIT zriadeným nariadením (ES) č. 294/2008;
b) osobitným programom pre výskum v oblasti obrany zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady .../.../EÚ, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.
4. Ak nie je výslovne uvedené inak, pojmy „Horizont Európa“, „program“ a „osobitný program“ používané v tomto nariadení sa vzťahujú na záležitosti, ktoré sa týkajú iba osobitného programu podľa odseku 3 písm. a).
EIT vykonáva program v súlade so svojimi strategickými cieľmi na roky 2021 – 2027, ako sa stanovuje v strategickom inovačnom programe EIT, pričom zohľadňuje strategické plánovanie.
Článok 2
Výklad pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1) „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby výskumným komunitám na realizáciu výskumu a podporu inovácie v ich oblastiach. Toto vymedzenie pojmu zahŕňa súvisiace ľudské zdroje, ako aj hlavné vybavenie alebo súpravy prístrojov; zariadenia založené na znalostiach, ako sú zbierky, archívy alebo infraštruktúry vedeckých údajov; výpočtové systémy, komunikačné siete a všetku ostatnú infraštruktúru jedinečnej povahy a otvorenú pre externých používateľov, ktorá má zásadný význam pre dosahovanie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie. V prípade potreby sa môžu použiť i mimo výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách, a môžu byť centralizované, virtuálne alebo decentralizované;
(2) „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ má rovnaký význam ako stratégia pre inteligentnú špecializáciu vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(23), ktorá spĺňa základné podmienky stanovené v nariadení (EÚ) XX [všeobecné nariadenie];
(3) „európske partnerstvo“ je iniciatíva vypracovaná vďaka včasnémuzapojeniu členských štátov a/alebo pridružených krajín, pri ktorej sa Únia, spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemyslom, univerzitami, výskumnými organizáciami, subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizáciami občianskej spoločnosti vrátane nadácií a mimovládnych organizácií) zaviaže spoločne podporovať vypracovanie a implementáciu programu výskumných a inovačných činností, a to aj tých, ktoré sú spojené so zavádzaním na trhu a v regulačnej, či politickej oblasti;
(4) „otvorený prístup“ je prax umožňujúca koncovým používateľom bezplatný online prístup k výstupom výskumu, ktoré pochádzajú z akcií financovaných v rámci programu, ▌v súlade s článkom 10 a článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia;
(4a) „otvorená veda“ je prístup k vedeckému procesu založený na otvorenej spolupráci, nástrojoch a šírení vedomostí vrátane prvkov článku 10;
(5) „misia“ je portfólio akcií v oblasti výskumu a inovácie zameraných na excelentnosť a s dôrazom na účinok vo všetkých disciplínach a odvetviach,
– ktoré sú určené na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase, ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami,
– ktoré majú mať vplyv na spoločnosť a tvorbu politík prostredníctvom vedy a technológie a
– majú význam pre veľkú časť európskeho obyvateľstva a širokú škálu európskych občanov;
(6) „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb v oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;
(7) „verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, a môže zahŕňať skúšky zhody;
(8) „prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;
(9) „podklady“ sú akékoľvek údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné, vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú prijímatelia v držbe pred pristúpením k akcii; a ii) určili prijímatelia písomnou dohodou ako potrebné na vykonávanie akcie alebo využitie výsledkov;
(10) „šírenie“ je zverejnenie výsledkov vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;
(11) „využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných a inovačných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje daná akcia, okrem iného ich komerčné využitie, napríklad na vývoj, tvorbu a výrobu výrobku alebo procesu a na obchodovanie s nimi, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo ich využitie v normalizačných činnostiach;
(12) „spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, obdobie trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;
(13) „financujúci orgán“ je orgán alebo organizácia, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v rámci programu;
(14) „medzinárodná organizácia európskeho výskumu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;
(15) „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;
(15a) „krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti“/„krajiny s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie“ sú krajiny, v ktorých treba zriadiť právne subjekty, aby boli oprávnené pôsobiť ako koordinátori v rámci zložky rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti v časti Rozšírenie účasti a posilnenie EVP programu Horizont Európa.Z členských štátov sú to tieto krajiny: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko počas celého trvania programu. Pokiaľ ide o pridružené krajiny, zoznam oprávnených krajín sa určí na základe ukazovateľa a zverejní v pracovnom programe. Na základe článku 349 ZFEÚ budú ako koordinátori v rámci tejto zložky plne oprávnené aj právne subjekty z najvzdialenejších regiónov.
(16) „neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;
(16a) „MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;
(17) „malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je subjekt, ktorý nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, s najviac 499 zamestnancami, pričom počet pracovníkov je vypočítaný v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu;
(18) „výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné účinky akcie, ako napríklad údaje, know-how alebo informácie bez ohľadu na ich formu alebo povahu a bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;
(18a) „výstupy výskumu“ sú výsledky dosiahnuté v rámci akcie, ku ktorým sa môže udeliť prístup v podobe vedeckých publikácií, údajov alebo iných technických výstupov a procesov, ako sú softvér, algoritmy, protokoly a elektronické zápisníky;
(19) „známka excelentnosti“ je certifikovaná značka, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov prekročil všetky prahové hodnoty hodnotenia stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu v pracovnom programe, ale ktorý by mohol získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;
(19a) „strategický plán v oblasti výskumu a inovácie“ je vykonávací akt, ktorým sa stanovuje stratégia realizácie obsahu v pracovnom programe na obdobie najviac štyroch rokov, a to v nadväznosti na rozsiahly povinný konzultačný proces s viacerými zainteresovanými stranami; vymedzujú sa v ňom priority, vhodné typy akcií a formy implementácie.
(20) „pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na implementáciu osobitného programu(24) v súlade s jeho článkom 12 alebo obsahovo a štrukturálne rovnocenný dokument prijatý financujúcim orgánom;
(21) „vratný preddavok“ je časť kombinovaného financovania programu Horizont Európa alebo EIC zodpovedajúca pôžičke podľa hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorú však Únia udeľuje priamo na neziskovom základe s cieľom pokryť náklady na činnosti inovačnej akcie a ktorú prijímateľ uhrádza Únii za podmienok stanovených v zmluve;
(22) „zmluva“ je dohoda uzatvorená medzi Komisiou alebo financujúcim orgánom a právnym subjektom implementujúcim inovačné akcie a akcie trhového nasadenia a podporeným kombinovaným financovaním programu Horizont Európa alebo EIC;
(23) „utajovaná skutočnosť“ je utajovaná skutočnosť EÚ vymedzená v článku 3 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ako aj utajovaná skutočnosť členských štátov, utajovaná skutočnosť tretích krajín, s ktorými má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností, a utajovaná skutočnosť medzinárodnej organizácie, s ktorou má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností;
(24) „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(25) „kombinované financovanie programu Horizont Európa ▌“ je ▌finančná podpora programu na podporuinovačných činností a činností trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;
(25-a) „kombinované financovanie EIC“ je priama finančná podpora poskytovaná v rámci EIC na inovačnú akciu a akciu trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;
(25a) „výskumná a inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností zameraných na nadobudnutie nových vedomostí a/alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo zlepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení; to môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie, demonštračné činnosti a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo v simulovanom prostredí;
(25b) „inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a príprav alebo návrhov nových, upravených alebo zlepšených výrobkov, procesov alebo služieb, pričom môžu zahŕňať výrobu prototypov, testovanie, demonštrácie, pilotné projekty, rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu;
(25c) „výskum na hraniciach poznania pod vedením Európskej rady pre výskum (vrátane overenia koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum)“ sú hlavné výskumné akcie vedené bádateľmi, ktorých hostiteľom je iba jeden alebo viacero prijímateľov Európskej rady pre výskum;
(25d) „akcia zameraná na odbornú prípravu a mobilitu“ je akcia, ktorá sa zameriava na zlepšovanie zručností, vedomostí a kariérnych vyhliadok výskumných pracovníkov na základe mobility medzi krajinami, a prípadne medzi odvetviami či odbormi;
(25e) „programová akcia spolufinancovania“ je akcia určená na poskytnutie viacročného spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie; takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácia, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácie a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov, akákoľvek relevantná finančná podpora vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinované financovanie z programu Horizont Európa, alebo kombinácia týchto činností; akcia na spolufinancovanie programu sa môže implementovať týmito subjektmi priamo alebo v ich mene prostredníctvom tretích strán;
(25f) „akcia zameraná na obstarávanie vo fáze pred komerčných využitím“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;
(25g) „akcia zameraná na verejné obstarávanie inovačných riešení“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia spoločného alebo koordinovaného verejného obstarávania inovačných riešení, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;
(25h) „koordinačná a podporná akcia“ je akcia, ktorá prispieva k plneniu cieľov programu, s výnimkou výskumných a inovačných činností, okrem prípadov, keď sa uskutočňuje v rámci zložky „rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“; ako aj koordinácia zdola nahor bez spolufinancovania výskumných činností zo strany EÚ, ktorou sa umožňuje spolupráca medzi právnymi subjektmi z členských štátov a pridružených krajín s cieľom posilniť európsky výskumný priestor;
(25i) „motivačná cena“ je ocenenie na podnietenie investícií v danom smere, pričom cieľ sa určí pred vykonaním činnosti;
(25j) „cena ako vyjadrenie uznania“ je ocenenie s cieľom odmeniť úspechy dosiahnuté v minulosti a vynikajúcu prácu po tom, ako bola vykonaná;
(25k) „inovačná akcia a akcia trhového nasadenia“ sú akcie, ktoré obsahujú inovačnú akciu a ďalšie činnosti potrebné na trhové nasadenie inovácie vrátane rozširovania spoločností, poskytovania kombinovaného financovania z programu Horizont Európa (kombinácia grantového a súkromného financovania);
(25l) „nepriame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Únia poskytuje finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;
(25m) „priame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom Spoločného výskumného centra (JRC);
(27) „obstarávanie“ je verejné obstarávanie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
(28) „prepojený subjekt“ je akákoľvek právnická osoba, ako sa vymedzuje v článku 187 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
(30) „inovačný ekosystém“ je ekosystém, ktorý spája na úrovni EÚ aktérov alebo subjekty, ktorých funkčným cieľom je umožniť rozvoj technológie a inovácie; zahŕňa vzťahy medzi materiálnymi zdrojmi (ako sú napr. fondy, vybavenie a zariadenia), inštitucionálnymi subjektmi (ako sú napr. inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podporné služby, výskumné a technologické organizácie, podniky, investori v oblasti rizikového kapitálu a finanční sprostredkovatelia) a tvorcami politík a subjektmi poskytujúcimi financovanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;
▌
Článok 3
Ciele programu
1. Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, technologický, hospodársky a spoločenský účinok investícií Únie v oblasti výskumu a inovácie, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie a podporila jej konkurencieschopnosť vo všetkých členských štátoch vrátane priemyslu, dosiahnuť strategické priority Únie a prispieť k realizácii cieľov a politík EÚ, prispieť k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030 a Parížskej dohody a posilniť Európsky výskumný priestor. Prostredníctvom programu sa tak maximalizuje pridaná hodnota Únie, a to zameraním sa na ciele a činnosti, ktorých účinná realizácia nie je možná, ak členské štáty konajú samostatne, je však možná, ak spolupracujú.
2. Program má tieto špecifické ciele:
a) rozvíjať, presadzovať a podporovať vedeckú excelentnosť, podporovať vznik a šírenie nových kvalitných základných a aplikovaných vedomostí, zručností, technológií a riešení, odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov, prilákať talenty na všetkých úrovniach a prispievať k plnému zapojeniu základne talentov Únie do činností podporovaných v rámci tohto programu;
b) získavať vedomosti, posilniť vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporovať prístup k inovačným riešeniam a ich využívanie v európskom priemysle, najmä v MSP, ako aj v spoločnosti v záujme riešenia globálnych výziev vrátane zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja;
c) podporovať všetky formy inovácie, uľahčovať technologický rozvoj, demonštračné činnosti a prenos vedomostí a technológií, posilňovať ▌zavádzanie a využívanie inovačných riešení;
d) optimalizovať dosahovanie cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru a zvýšenia jeho účinku a atraktívnosti, podporovať účasť na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov vrátane členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie na programe Horizont Európa a uľahčovať prepojenia týkajúce sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie.
Článok 4
Štruktúra programu
1. Program je rozčlenený na tieto časti prispievajúce k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov uvedených v článku 3:
(1) Pilier I „Excelentná veda“ ▌s týmito zložkami:
a) Európska rada pre výskum (ERC);
b) akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA);
c) výskumné infraštruktúry.
(2) Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ s týmito zložkami (pri zohľadnení, že spoločenské a humanitné vedy zohrávajú dôležitú úlohu pri výzvach v rámci všetkých klastrov):
a) klaster Zdravie;
b) klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť;
ba) klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť;
c) klaster Digitalizácia, ▌priemysel a kozmický priestor;
d) klaster Klíma, energetika a mobilita;
f) klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie;
g) nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC).
(3) Pilier III „Inovatívna Európa“ s týmito zložkami:
a) Európska rada pre inováciu (EIC);
b) Európske inovačné ekosystémy;
c) Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením (ES) č. 294/2008.
(4) Časť „Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ ▌s týmito zložkami:
a) rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti;
b) reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie.
2. Základné línie činností sú stanovené v prílohe I.
1. Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v osobitnom programe uvedenom v článku 1 ods. 3 písm. b) a ktoré sú stanovené v nariadení ▌, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, sa zameriavajú výhradne na výskum a vývoj v oblasti obrany a na tieto ciele a základné línie činností:
– činnosti zamerané na podporu konkurencieschopnosti, účinnosti a inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.
2. ▌S výnimkou tohto článku, článku 1 ▌a článku 9 ods. 1 sa toto nariadenie nevzťahuje na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b).
Strategické plánovanie a implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ
1. Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia s financujúcimi orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Prostredníctvom programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky na nepriame akcie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, ktoré sú hlavnou formou podpory v rámci programu. Môže sa tiež poskytovať financovanie prostredníctvom cien, obstarávania a finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania a kapitálovej podpory v rámci nástroja EIC Akcelerátor.
3. Pravidlá účasti a šírenia stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na nepriame akcie.
4. Hlavné typy akcií, ktoré sa majú použiť v rámci programu, sú stanovené a vymedzené v článku 2. ▌Formy financovania uvedené v odseku 2 sa používajú flexibilne pri všetkých cieľoch programu, pričom ich použitie sa určuje na základe potrieb a povahy daného cieľa.
5. Program podporuje aj priame akcie JRC. Ak tieto priame akcie prispievajú k iniciatívam zriadeným podľa článku 185 alebo článku 187 ZFEÚ, tento príspevok sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na uvedené iniciatívy.
6. Implementácia osobitného programu a znalostné a inovačné spoločenstvá EIT sú podporované transparentným a strategickým ▌plánovaním výskumných a inovačných činností, ako je stanovené v osobitnom programe, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ▌a vzťahujú sa aj na príslušné činnosti v rámci iných pilierov a časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru.
Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom dopĺňané konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou.
Strategickým plánovaním sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a konzistentnosť s prioritami a záväzkami EÚ a zvýši sa komplementárnosť a synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi programami a prioritami financovania, čím sa posilní európsky výskumný priestor. Oblasti možných misií a oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev sa stanovia v prílohe Va.
6a. S cieľom umožniť malým konzorciám pre spoluprácu rýchlejší prístup k finančným prostriedkom možno v prípade potreby v rámci niektorých výziev na predkladanie návrhov zameraných na výber výskumných a/alebo inovačných akcií v rámci častí rámcového programu „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a „EIC-Pathfinder“ navrhnúť postup „rýchla cesta k výskumu a inovácii“ (Research and Innovation Procedure – FTRI).
Výzva v rámci postupu FTRI má tieto kumulatívne charakteristiky:
– výzvy na predkladanie návrhov v rámci prístupu zdola nahor;
– kratší čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu, ktorý nepresahuje 6 mesiacov;
– podpora poskytovaná len malým konzorciám pre spoluprácu zloženým najviac zo 6 rôznych a nezávislých oprávnených právnych subjektov;
– maximálna finančná podpora na konzorcium nepresahuje 2,5 milióna EUR.
Výzvy využívajúce postup FTRI sa určia v pracovnom programe.
7. Činnosti v rámci programu Horizont Európa sa vykonávajú ▌prostredníctvom otvorených, súťažných výziev na predkladanie návrhov, a to aj v rámci misií a európskych partnerstiev, s výnimkou činností uvedených v článku 39 o cenách.
▌
Článok 6a
Zásady programu
1. Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci osobitného programu uvedeného v článku 1 ods. 3 písm. a) a v rámci EIT sa zameriavajú výlučne na civilné uplatnenie. Rozpočtové presuny medzi sumou pridelenou na osobitný program podľa článku 1 ods. 3 písm. a) a EIT a sumou pridelenou na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) nie sú povolené a treba zabrániť zbytočnej duplicite medzi týmito dvoma programami.
2. Program Horizont Európa zaisťuje multidisciplinárny prístup a v relevantných prípadoch predpokladá začlenenie spoločenských a humanitných vied do všetkých klastrov a činností vyvíjaných v rámci programu vrátane špecifických výziev týkajúcich sa tém súvisiacich so spoločenskými a humanitnými vedami.
3. V častiach programu založených na spolupráci sa zabezpečí rovnováha medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti, čím sa zahrnie celý hodnotový reťazec.
3a. Programom sa zabezpečuje účinná podpora a integrácia spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe vzájomného prínosu, záujmov EÚ, medzinárodných záväzkov a prípadne reciprocity.
4. Program pomáha krajinám, ktorých sa týka rozširovanie účasti, viac sa zapojiť do programu Horizont Európa a podporovať široké geografické pokrytie v rámci projektov spolupráce, a to aj šírením vedeckej excelentnosti, podporou nových väzieb spolupráce, podnecovaním cirkulácie mozgov, ako aj vykonávaním článku 20 ods. 3 a článku 45 ods. 4. Toto úsilie sa prejaví v primeraných opatreniach členských štátov vrátane stanovenia atraktívnych platov pre výskumných pracovníkov, a to s podporou z unijných, vnútroštátnych aj regionálnych fondov. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu geografickej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú rady a skupiny expertov, bez toho, aby sa oslabili kritériá excelentnosti.
5. Programom sa zabezpečuje účinné presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, ako aj uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahovej náplni výskumu a inovácie a jeho cieľom je riešiť príčiny rodovej nerovnováhy. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu čo najväčšej miery rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v ostatných relevantných poradných subjektoch, ako sú rady a skupiny expertov.
5a. Program Horizont Európa sa vykonáva v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie, pričom sa má vynakladať úsilie o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania z prostriedkov Únie je uvedený v prílohe IV.
5b. Program prispieva k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácie v členských štátoch, a tým pomáha dosiahnuť celkové investície do výskumu a vývoja vo výške aspoň 3 % HDP Únie.
6. Pri implementácii programu je cieľom Komisie trvalé administratívne zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre žiadateľov a prijímateľov.
7. V rámci všeobecného cieľa Únie, ktorým je začleňovanie opatrení v oblasti klímy do odvetvových politík EÚ a do fondov EÚ, musia akcie v rámci tohto programu v príslušných prípadoch prispievať najmenej 35 % výdavkov k plneniu cieľov v oblasti klímy. Do obsahovej náplne výskumu a inovácie sa musí zodpovedajúcim spôsobom začleniť klimatické hľadisko.
8. Program podporuje spoločné vytváranie a navrhovanie prostredníctvom zapojenia občanov a občianskej spoločnosti.
9. V programe sa zabezpečí transparentnosť a zodpovednosť verejného financovania vo výskumných a inovačných projektoch, čím sa ochráni verejný záujem.
10. Komisia alebo príslušný financujúci orgán zabezpečí, aby všetci potenciálni účastníci dostali v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov k dispozícii dostatočné pokyny a informácie, najmä príslušnú vzorovú dohodu o grante.
Článok 7
Úlohy
1. Úlohy sa programujú v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, môžu k nim však prispievať aj akcie vykonávané v rámci iných častí programu, ako aj doplnkové akcie vykonávané v rámci iných programov financovania Únie.Misie umožňujú konkurenčné riešenia, ktorých výsledkom je celoeurópska pridaná hodnota a vplyv.
2. Misie sa vymedzujú a vykonávajú v súlade s nariadením a osobitným programom, pričom sa zabezpečí aktívne a včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom.Misie, ich ciele, rozpočet, čiastkové ciele, rozsah, ukazovatele a míľniky sa určia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie, prípadne v pracovných programoch. Hodnotenie návrhov v rámci misií sa vykonáva v súlade s článkom 26.
2a. Počas prvých troch rokov programu sa maximálne 10 % ročného rozpočtu piliera II programuje prostredníctvom osobitných výziev na vykonávanie misií. Na zostávajúcu časť programu sa toto percento môže zvýšiť, avšak len po pozitívnom posúdení výberu misie a procesu riadenia. Komisia oznámi celkový podiel rozpočtu každého pracovného programu vyčleneného na misie.
3. Misie:
a) používajú ciele trvalo udržateľného rozvoja ako zdroje pre svoju podobu a vykonávanie a majú jasnú obsahovú náplň výskumu a inovácie a pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k dosahovaniu priorít a záväzkov Únie a cieľov programu Horizont Európa stanovených v článku 3;
aa) zahŕňajú oblasti spoločného európskeho významu, sú inkluzívne, podporujú široké zapojenie a aktívnu účasť rozličných druhov zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora vrátane občanov a koncových používateľov a prinášajú výsledky v oblasti výskumu a inovácie, z ktorých by mohli mať prospech všetky členské štáty;
b) sú ambiciózne a inšpiratívne a majú veľký vedecký, technologický, spoločenský, hospodársky, environmentálny alebo politický význam a vplyv;
c) majú jasné zameranie a ciele, sú cielené, merateľné, časovo ohraničené a majú jasný rozpočtový rámec;
d) sú vybrané transparentným spôsobom a sústreďujú sa na také ciele a činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré sú ambiciózne, založené na excelentnosti a zamerané na účinok, pritom sú však realistické;
da) majú potrebný rozsah, škálu a mobilizáciu zdrojov a pákový efekt dodatočných verejných a súkromných finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie výsledku misie;
e) stimulujú činnosť nad rámec disciplín (vrátane sociálnych a humanitných vied) a zahŕňajú činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti;
f) sú otvorené viacerým riešeniam a prístupom zdola nahor, zohľadňujúc ľudské a spoločenské potreby a prínosy a uznávajúc význam rozmanitých príspevkov k dosiahnutiu týchto misií.
fa) transparentným spôsobom využívajú synergie s inými programami Únie, ako aj s vnútroštátnymi a v relevantných prípadoch s regionálnymi inovačnými ekosystémami.
4. Komisia v súlade s článkami 45 a 47 a prílohou V tohto nariadenia monitoruje a hodnotí každú misiu, a to aj pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov, pričom sa zameriava na vykonávanie, monitorovanie a postupné ukončovanie misií. Posúdenie prvých misií zriadených v rámci programu Horizont Európa sa uskutoční najneskôr v roku 2023 a pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o vytvorení nových misií a o pokračovaní, ukončení alebo presmerovaní prebiehajúcich misií. Výsledky tohto posúdenia sa zverejnia. Okrem iného budú zahŕňať analýzu procesu ich výberu, ako aj ich riadenia, rozpočtu, zamerania a doterajšieho pokroku.
Článok 7a
Európska rada pre inováciu
1. Komisia zriadi Európsku radu pre inováciu (EIC) ako centrálne riadené jednotné kontaktné miesto na vykonávanie akcií v rámci piliera III Inovatívna Európa, ktoré sa týkajú EIC. EIC sa zameriava najmä na prelomovú a disruptívnu inováciu s osobitným dôrazom na inováciu vytvárajúcu trh, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácie vrátane prírastkovej. EIC funguje podľa týchto zásad: jasná pridaná hodnota EÚ, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť.
2. EIC je otvorená všetkým typom inovátorov od jednotlivcov po univerzity, výskumné organizácie a spoločnosti (MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou) a od individuálnych prijímateľov po multidisciplinárne konzorciá. Najmenej 70 % rozpočtu EIC sa vyčlení pre MSP vrátane startupov.
3. Rada EIC a riadiace prvky EIC sú vymedzené v rozhodnutí (EÚ) ... [osobitný program] a jeho prílohách.
Článok 8
Európske partnerstvá
1. Časti programu Horizont Európa možno implementovať európskymi partnerstvami. Účasť Únie na európskych partnerstvách môže nadobudnúť ktorúkoľvek z týchto foriem:
a) účasť na partnerstvách založených na základe memoránd o porozumení a/alebo zmluvných dohôd medzi Komisiou a partnermi uvedenými v článku 2 ods. 3, v ktorých sa špecifikujú ciele partnerstva, príslušné záväzky všetkých zapojených strán týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu, výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť, a spôsoby podávania správ. Zahŕňajú určenie doplnkových výskumných a inovačných činností vykonávaných partnermi a v rámci programu (spoločne programované európske partnerstvá);
b) účasť na programe výskumných a inovačných činností, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tento program s uvedením cieľov, kľúčových ukazovateľov výkonnosti a vplyvu a výstupov, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe záväzku partnerov poskytnúť finančné a/alebo nefinančné príspevky a integrovať svoje príslušné činnosti s použitím akcie na spolufinancovanie programu (spolufinancované európske partnerstvá);
c) účasť na výskumných a inovačných programoch, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tieto programy, ktoré uskutočňujú viaceré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, ako sú napríklad spoločné podniky, alebo znalostné a inovačné spoločenstvá EIT v súlade s nariadením o EIT (inštitucionálne európske partnerstvá). Takéto partnerstvá sa vykonávajú len vtedy, ak by sa prostredníctvom iných častí programu Horizont Európa vrátane iných foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo by sa nevytvorili očakávané potrebné vplyvy a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie. Prostredníctvom partnerstiev v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo podľa článku 187 ZFEÚ sa vykonáva centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. V prípade centrálneho finančného riadenia sa príspevky z jedného zúčastneného štátu na projektovej úrovni uskutočnia na základe financovania požadovaného v návrhoch subjektov so sídlom v tomto zúčastnenom štáte, pokiaľ sa všetky zúčastnené štáty nedohodnú inak.
V pravidlách pre také partnerstvá sú upresnené okrem iného ciele, kľúčové ukazovatele výkonnosti a dosahu, výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj súvisiace záväzky týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov.
2. Európske partnerstvá:
a) sa vytvoria na riešenie európskych alebo globálnych výziev len v prípadoch, v ktorých ciele programu Horizont Európa dosiahnu účinnejšie, ako je to možné len na úrovni Únie alebo v porovnaní s inými formami podpory z rámcového programu. Na tieto časti je vyčlenený primeraný podiel z rozpočtu programu Horizont Európa. Väčšina rozpočtu v pilieri II sa vyčlení na akcie mimo európskych partnerstiev;
b) dodržiavajú zásady pridanej hodnoty pre Úniu, transparentnosti, otvorenosti, vplyvu v rámci Európy a pre ňu, silného pákového efektu v dostatočnom rozsahu, dlhodobých záväzkov všetkých zapojených strán, flexibility pri vykonávaní, koherentnosti, koordinácie a komplementarity s iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na miestnej, regionálnej, celoštátnej a v prípade potreby na medzinárodnej úrovni alebo s inými partnerstvami a misiami;
c) uplatňujú jasný prístup založený na životnom cykle, sú časovo obmedzené a obsahujú podmienky postupného ukončenia financovania programu.
2a. Európske partnerstvá podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) tohto nariadenia sa určia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie skôr, než sa vykonajú v rámci pracovných programov.
Ustanovenia a kritériá týkajúce sa ich výberu, implementácie, monitorovania, hodnotenia a postupného ukončenia sú stanovené v prílohe III.
Článok 8a
Preskúmanie oblastí misií a partnerstiev
Komisia najneskôr v roku 2023 vykoná v rámci celkového monitorovania programu preskúmanie prílohy Va vrátane misií a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ a predloží správu o hlavných zisteniach Rade a Európskemu parlamentu.
Článok 9
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu rámcového programu na obdobie 2021 – 2027 je 120 000 000 000 EUR v ▌cenách z roku 2018 pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) a navyše suma pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) podľa nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.
2. Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 je takéto:
a) 27,42 % na pilier I Excelentná a otvorená veda na obdobie 2021 – 2027, z toho
(1) 17,64 %na Európsku radu pre výskum;
(2) 7,23 % na akcie Marie Curie-Skłodowskej;
(3) 2,55 % na výskumné infraštruktúry;
b) 55,48 % na pilier II Globálne výzvy a európska konkurencieschopnosť priemyslu na obdobie 2021 – 2027, z toho
(1) 8,16 % na klaster Zdravie;
(2) 2,50 % na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť;
(2a) 2,00 % na klaster Bezpečné spoločnosti;
(3) 15,94 % na klaster Digitalizácia,priemysel a kozmický priestor;
(4) 15,84 % na klaster Klíma, energetika a mobilita;
(5) 9,00 %na klaster Potraviny, prírodné zdroje a poľnohospodárstvo;
(6) 2,04 % na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC);
c) 12,71 % na pilier III Inovatívna Európa na obdobie 2021 – 2027, z toho
(1) 8,71 % na Európsku radu pre inováciu (EIC) vrátane až 0,53 % na európske inovačné ekosystémy;
(2) 4 %na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);
d) 4,39 % načasť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:
(1) 4,00 % na šírenie excelentnosti a rozšírenie účasti v celej Únii;
(2) 0,39 %na reformu a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácie.
3. Komisia sa môže v rámci každoročného rozpočtového postupu odchýliť od súm uvedených v odseku 2 najviac o 10 % vrátane vyčlenenia príspevkov od pridružených krajín s cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj či potreby.
3c. 45 % rozpočtu na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť je určených na podporu výskumu týkajúceho sa kultúrneho a kreatívneho sektora vrátane kultúrneho dedičstva Únie, čo zahŕňa 300 miliónov EUR vyčlenených na vytvorenie cloudu pre európske kultúrne dedičstvo uvedeného v prílohe I k osobitnému programu po posúdení vplyvu, ktoré sa má predložiť Európskemu parlamentu.
3d. Cieľom je, aby bola aspoň 1 miliarda EUR vyčlenená na kvantový výskum v rámci klastra Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor, ktorý patrí do piliera II.
4. Zo sumy uvedenej v odseku 1 na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) a na EIT sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti a výdavky potrebné na riadenie a vykonávanie programu vrátane všetkých administratívnych výdavkov, ako aj na hodnotenie dosahovania jeho cieľov. Administratívne výdavky súvisiace s nepriamymi akciami nesmú prekročiť 5 % celkovej sumy programu. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.
5. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
6. Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
7. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
▌
▌
Článok 10
Otvorená veda
1. Program podporuje otvorenú vedu ako prístup k vedeckému procesu založený na spolupráci a šírení vedomostí, najmä v súlade s týmito prvkami:
– otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu;
– otvorený prístup k výskumným údajom vrátane tých, na ktorých sa zakladajú vedecké publikácie.
Tieto prvky musia byť zabezpečené v súlade s článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia. Otvorený prístup k výskumným údajom je tiež v súlade so zásadou „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“;
1a. Zásada reciprocity v rámci otvoreného prístupu sa podporuje a presadzuje vo všetkých dohodách o pridružení a spolupráci s tretími krajinami vrátane dohôd podpísaných finančnými orgánmi poverenými nepriamym riadením programu.
2. Zodpovedné spravovanie výskumných údajov musí byť zabezpečené v súlade so zásadami vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opätovnej použiteľnosti (FAIR). Pozornosť sa venuje aj dlhodobému uchovávaniu údajov.
3. Podporujú a presadzujú sa aj ďalšie postupy otvorenej vedy ▌, a to aj v prospech MSP.
Článok 11
Doplnkové ▌, kombinované a kumulatívne financovanie
1. Program Horizont Európa sa vykonáva v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie, pričom sa má vynakladať úsilie o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania sa uvádza v prílohe IV. Na spolufinancované akcie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie sa uplatňuje jednotný súbor pravidiel programu Horizont Európa.
2. Známka excelentnosti sa udeľuje vo všetkých častiach programu. Akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:
a) boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;
b) spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;
c) nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,
môžu získať podporu z vnútroštátnych alebo regionálnych fondov vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] bez toho, aby bolo potrebné ďalšie uplatňovanie a hodnotenie, a za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. S výnimkou pravidiel štátnej pomoci sa uplatňujú pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
2a. V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX [... nariadenie o spoločných ustanoveniach] môže riadiaci orgán dobrovoľne požiadať o prenesenie častí svojich finančných prostriedkov do programu Horizont Európa. Prenesenie zdrojov sa uskutoční v súlade s pravidlami programu Horizont Európa. Komisia okrem toho zabezpečí, aby sa takéto prenesené finančné prostriedky vyčleňovali výlučne na programy a/alebo projekty, ktoré sa budú realizovať v danom členskom štáte alebo regióne, podľa toho, odkiaľ pochádzajú.
2b. Komisia po predchádzajúcom schválení žiadateľov zahrnie vyčlenené prostriedky uvedené v tomto článku do informačného systému pre vybraté projekty s cieľom umožniť rýchlu výmenu informácií a umožniť financujúcim orgánom poskytnúť finančné prostriedky na vybraté akcie.
Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady.
Článok 12
Tretie krajiny pridružené k programu
1. Program je otvorený pre tieto tretie krajiny:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce krajiny, kandidáti a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d) tretie krajiny a územia, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
i) dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácie;
ii) prihlásenie sa k otvorenému trhovému hospodárstvu založenému na pravidlách vrátane spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva, rešpektovania ľudských práv, s podporou demokratických inštitúcií;
iii) aktívne presadzovanie politík na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.
Úplné alebo čiastočnépridruženie každej z tretích krajín uvedených v písmene d) k programu musí byť založené na posúdení prínosov pre Úniu. Predovšetkým musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na programe Únie za predpokladu, že dohoda:
– zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;
– priznáva právo koordinovať akciu v rámci programu za predpokladu, že je prospešná pre Úniu a že je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie;
– stanovuje podmienky účasti na programe vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a podprogramy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
– neudeľuje tretej krajine rozhodovacie právomoci nad programom,
– zaručuje práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť finančné záujmy Únie.
2. Pokiaľ ide o mieru pridruženia každej tretej krajiny k programu, musí sa zohľadňovať cieľ prispievať k hospodárskemu rastu v Únii prostredníctvom inovácie a musí sa zabraňovať úniku mozgov z Únie. Podobne, s výnimkou členských štátov EHP, pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov môžu byť v prípade konkrétnej krajiny z dohody o pridružení vyňaté časti programu s jedným prijímateľom, najmä tie, ktoré sú vyhradené pre súkromné subjekty.
3. Ak je to vhodné, v dohode o pridružení sa musí stanovovať a presadzovať vzájomná účasť právnych subjektov usadených v Únii na rovnocenných programoch pridružených krajín v súlade s podmienkami uvedených programov.
4. Podmienky dohody o pridružení určujúce úroveň finančných príspevkov musia každé dva roky zaručovať automatickú opravu všetkých odchýlok v porovnaní so sumou, ktorú získajú subjekty usadené v pridruženej krajine na základe účasti na programe, s prihliadnutím na náklady na riadenie, vykonávanie a prevádzku programu.
4a. Príspevky všetkých pridružených krajín sa zahrnú do príslušných častí programu za predpokladu, že sa dodržiava rozdelenie rozpočtu uvedené v článku 9 ods. 2. Komisia počas každoročného rozpočtového postupu podá Rade a Parlamentu správu o celkovom rozpočte na jednotlivé časti programu, pričom identifikuje jednotlivé pridružené krajiny, individuálne príspevky a ich finančnú bilanciu.
HLAVA II
PRAVIDLÁ ÚČASTI A ŠÍRENIA
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia
Článok 13
Financujúce orgány a priame akcie JRC
1. Financujúce orgány sa s výnimkou článkov 14, 15 a 16 môžu odchýliť od pravidiel stanovených v tejto hlave, a to v náležite odôvodnených prípadoch a iba ak je to stanovené v základom akte zriaďujúcom financujúci orgán alebo zverujúcom tomuto orgánu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu, alebo v prípade financujúcich orgánov podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je to stanovené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú ich špecifické prevádzkové potreby alebo povaha akcie.
2. Pravidlá tejto hlavy sa nevzťahujú na priame akcie, ktoré realizuje JRC.
Článok 14
Oprávnené akcie a etické zásady
1. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 ▌tohto článku, na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.
Nefinancujú sa tieto oblasti výskumu:
a) činnosti zamerané na klonovanie človeka na reprodukčné účely;
b) činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva človeka, v dôsledku ktorých by sa takáto zmena mohla stať dedičnou(27);
c) činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadier somatických buniek.
2. Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych, sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje ani v rámci EÚ, ani mimo nej na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.
1. Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.
Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu, potrebe zabezpečiť ochranu životného prostrediaa vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.
2. Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia poskytnúť:
a) etické sebahodnotenie, v ktorom určia a podrobne uvedú všetky predvídateľné etické otázky súvisiace s cieľom, vykonávaním a pravdepodobným vplyvom financovaných činností vrátane potvrdenia o súlade s odsekom 1 a opisu, ako bude zabezpečený;
b) potvrdenie, že činnosti budú v súlade s Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume uverejneným federáciou európskych akadémií vied (All European Academies) a že sa nebudú vykonávať žiadne činnosti vylúčené z financovania;
c) pri činnostiach vykonávaných mimo Únie potvrdenie, že tie isté činnosti by boli povolené v niektorom z členských štátov, ako aj
d) pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré musia byť udelené pred začatím príslušných činností.
3. Návrhy sa systematicky preverujú s cieľom určiť tie akcie, ktoré vzbudzujú zložité alebo závažné etické otázky, a podrobiť ich etickému hodnoteniu. Etické hodnotenie vykonáva Komisia, ak jeho vykonaním nepoverí financujúci orgán. Pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, je etické hodnotenie povinné. Etické previerky a hodnotenia sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku. Komisia a financujúce orgány zabezpečia ▌transparentnosť etických postupov bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť obsahu postupu.
4. Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia získať všetky povolenia alebo iné povinné dokumenty od príslušných vnútroštátnych a miestnych etických výborov alebo od iných orgánov, ako sú orgány na ochranu osobných údajov, pred začatím príslušných činností. Uvedené dokumenty sa musia archivovať a na požiadanie poskytnúť Komisii alebo financujúcemu orgánu.
5. Ak je to vhodné, Komisia alebo financujúci orgán vykonávajú etické kontroly. V prípade závažných alebo zložitých etických otázok vykonáva kontroly Komisia, ak ich vykonaním nepoverí financujúci orgán.
Etické kontroly sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku.
6. Akcie, ktoré nespĺňajú etické požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 4, a teda nie sú eticky prijateľné, sa zamietnu alebo ukončia po tom, ako sa potvrdí ich neprijateľnosť z etického hľadiska.
Článok 16
Bezpečnosť
1. Akcie vykonávané v rámci programu musia dodržiavať platné bezpečnostné pravidlá, a najmä pravidlá ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným sprístupnením, ako aj všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy a právo Únie. V prípade výskumu vykonávaného mimo Únie, pri ktorom sa používajú alebo vznikajú utajované skutočnosti, je nevyhnutné, aby popri dodržiavaní uvedených požiadaviek bola uzatvorená dohoda o bezpečnosti medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej sa vykonáva výskum.
2. V prípade potreby musia návrhy obsahovať bezpečnostné sebahodnotenie, v ktorom sa určia bezpečnostné problémy a podrobne uvedie, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právom Únie.
3. V prípade potreby Komisia alebo financujúci orgán vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.
4. Akcie musia byť prípadne v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2015/444 a jeho vykonávacími predpismi.
5. Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, zabezpečia ochranu utajovaných skutočností použitých a/alebo vytvorených pri akcii pred neoprávneným sprístupnením. Pred začatím príslušných činností poskytnú dôkaz o previerke personálnej bezpečnosti a/alebo previerke bezpečnosti zariadenia od príslušných národných bezpečnostných orgánov.
6. Ak s utajovanými skutočnosťami budú musieť manipulovať externí experti, pred vymenovaním sú povinní absolvovať príslušnú bezpečnostnú previerku.
7. V prípade potreby môže bezpečnostné kontroly vykonať Komisia alebo financujúci orgán.
Akcie, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami podľa tohto článku, sa môžu kedykoľvek zamietnuť alebo ukončiť.
KAPITOLA II
Granty
Článok 17
Granty
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.
Článok 18
Subjekty oprávnené na účasť
1. Na akcii v rámci programu sa môže zúčastniť každý právny subjekt, a to aj právny subjekt z nepridruženej tretej krajiny, bez ohľadu na to, kde je usadený, alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení spolu s podmienkami stanovenými v pracovnom programe alebo výzve.
2. Subjekty musia byť súčasťou konzorcia, ktoré tvoria aspoň tri nezávislé právne subjekty, z ktorých každý je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine a aspoň jeden z nich je usadený v ktoromkoľvek členskom štáte, okrem prípadu, ak:
a) sa v pracovnom programe stanovuje inak a je to náležite odôvodnené;
3. Akcie Európskej rady pre výskum týkajúce sa výskumu na hraniciach poznania, akcie Európskej rady pre inováciu, akcie odbornej prípravy a mobility alebo akcie spolufinancovania programu môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, z ktorých jeden musí byť usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine na základe dohody uzatvorenej v súlade s článkom 12.
4. Koordinačné a podporné akcie môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, ktoré môžu byť usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine či v ďalšej tretej krajine.
5. Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie sa môže v pracovnom programe stanoviť, že účasť môže byť obmedzená iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri subjektoch usadených v členských štátoch.
6. Ak je to vhodné a riadne odôvodnené, v pracovnom programe sa môžu popri kritériách uvedených v odsekoch 2, 3, 4 a 5 stanoviť kritériá oprávnenosti podľa osobitných politických požiadaviek alebo povahy a cieľov akcie vrátane počtu právnych subjektov, typu právneho subjektu a miesta usadenia.
7. Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 je účasť obmedzená na jeden právny subjekt usadený v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu s výnimkou prípadu, že v pracovnom programe sa stanovuje a s riadiacim orgánom sa dohodlo inak.
8. Ak sa tak uvádza v pracovnom programe, JRC sa môže zúčastňovať na akciách.
9. JRC, medzinárodné európske výskumné organizácie a právne subjekty založené podľa práva Únie sa považujú za usadené v inom členskom štáte než v štátoch, v ktorých sú usadené iné právne subjekty zúčastňujúce sa na akcii.
10. V prípade akcií výskumu na hraniciach poznania Európskej rady pre výskum, akcií odborného vzdelávania a mobility a pokiaľ sa to stanovuje v pracovnom programe, sa medzinárodné organizácie so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine považujú za usadené v tomto členskom štáte alebo pridruženej krajine.
Pokiaľ ide o iné časti programu, medzinárodné organizácie, ktoré nie sú medzinárodnými európskymi výskumnými organizáciami, sa považujú za organizácie usadené v nepridruženej tretej krajine.
Článok 19
Subjekty oprávnené na financovanie
1. Subjekty sú oprávnené na financovanie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1.
Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 ods. 3 sú na financovanie z týchto súm oprávnené iba subjekty usadené v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu.
1b. V prípade krajín s nízkymi až strednými príjmami a výnimočne v prípade iných nepridružených tretích krajín subjekty môžu byť oprávnené na financovanie v akcii, ak:
a) daná tretia krajina je uvedená v pracovnom programe a
b) Komisia alebo financujúci orgán považujú ich účasť za podstatnú na implementáciu akcie;
2. Subjekty usadené v inej nepridruženej tretej krajine ▌by mali znášať náklady spojené s ich účasťou. Keď sa to považuje za užitočné, môžu sa uzavrieť dohody o výskume a vývoji medzi týmito nepridruženými tretími krajinami a Úniou a môžu sa stanoviť mechanizmy spolufinancovania podobné tým, ktoré boli dohodnuté v rámci programu Horizont 2020. Príslušné krajiny zabezpečia vzájomný prístup právnych subjektov z Únie k programom financovania týchto krajín v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ako aj reciprocitu v rámci otvoreného prístupu k vedeckým výsledkom a údajom a k spravodlivým a rovnakým podmienkam v oblasti práv duševného vlastníctva.
▌
▌
3. Pridružené subjekty sú oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine ▌.
3a. Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej v prípade každej nepridruženej tretej krajiny uvedie výšku finančných príspevkov Únie poskytnutých zúčastneným subjektom a výšku finančných príspevkov poskytnutých tou istou krajinou subjektom Únie, ktoré sa zúčastňujú na ich činnostiach.
Článok 20
Výzvy na predkladanie návrhov
1. ▌ Obsah výziev na predkladanie návrhov je v prípade všetkých akcií uvedený v pracovnom programe.
▌
▌
▌
3. Výzvy, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov, sa vo výnimočných prípadoch môžu obmedziť na vývoj dodatočných činností alebo na doplnenie ďalších partnerov k existujúcim akciám. Okrem toho sa môže v pracovnom programe stanoviť možnosť pre právne subjekty z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, aby sa zapojili do už vybratých výskumných a inovačných akcií založených na spolupráci, a to pod podmienkou súhlasu príslušného konzorcia a za predpokladu, že právne subjekty z takých členských štátov sa na nich ešte nezúčastňujú.
4. Výzva na predkladanie návrhov sa nevyžaduje pri koordinačných a podporných akciách alebo akciách spolufinancovania programu, ktoré:
a) má vykonávať JRC alebo právne subjekty určené v pracovnom programe a
b) ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
5. V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Ak s tým žiadateľ vopred súhlasí, údaje o jeho žiadosti, ako aj hodnotenie možno poskytnúť zainteresovaným financujúcim orgánom pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.
Článok 21
Spoločné výzvy
Komisia alebo financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov spolu s:
a) tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
b) medzinárodnými organizáciami;
c) neziskovými právnymi subjektmi.
V prípade spoločnej výzvy žiadatelia splnia požiadavky uvedené v článku 18 tohto nariadenia a stanovia sa spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou týchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.
Článok 22
Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení
1. Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach 2014/24/EÚ(29), 2014/25/EÚ(30) a 2009/81/ES(31).
2. Postupy obstarávania:
a) musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;
b) v prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sa vo vhodných prípadoch a bez toho, aby boli dotknuté zásady uvedené v písmene a), môžu uplatniť zjednodušený a/alebo zrýchlený postup a môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;
c) môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); a
d) umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.
3. Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom práv duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú aspoň práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov v mene verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie sublicencie, alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, verejní obstarávatelia môžu po konzultácii s dodávateľom o dôvodoch nevyužitia výsledkov od neho požadovať, aby previedol každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.
▌
Článok 24
Finančná kapacita uchádzačov
1. Ako dodatok k výnimkám uvedeným v článku 198 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa overí len finančná kapacita koordinátora, a to iba ak sa na akciu požadujú finančné prostriedky zo zdrojov Únie v hodnote 500 000 EUR alebo viac.
2. Ak však existujú dôvodné pochybnosti o finančnej kapacite alebo ak existuje vyššie riziko z dôvodu účasti na viacerých prebiehajúcich akciách financovaných z programov Únie pre výskum a inováciu, Komisia alebo financujúci orgán overia aj finančnú kapacitu ostatných uchádzačov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v odseku 1.
3. Ak je finančná kapacita systematicky zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.
4. V prípade nedostatočnej finančnej kapacity Komisia alebo financujúci orgán môžu podmieniť účasť žiadateľa poskytnutím vyhlásenia o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany prepojeného subjektu.
5. Príspevok do vzájomného poisťovacieho mechanizmu stanoveného v článku 33 sa považuje za dostatočnú záruku podľa článku 152 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Od prijímateľov sa nesmie prijať, ani sa im nesmie uložiť žiadna ďalšia záruka alebo zábezpeka.
Článok 25
Kritériá na vyhodnotenie a výber návrhov
1. Návrh sa hodnotí na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:
a) excelentnosť,
b) vplyv,
c) kvalita a efektívnosť vykonávania.
2. Na návrhy týkajúce sa akcií Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje len kritérium uvedené v odseku 1 písm. a).
3. V pracovnom programe sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 vrátane akýchkoľvek váh, prahových hodnôt a prípadne pravidiel zaobchádzania s návrhmi ex-aequo, pričom sa zohľadnia ciele výzvy na predkladanie návrhov. Podmienky zaobchádzania s návrhmi ex-aequo môžu okrem iného zahŕňať tieto kritériá: MSP, rod, geografickú rozmanitosť.
3a. Komisia a ďalšie financujúce orgány zohľadnia možnosť dvojfázového postupu predkladania návrhov a v prípade potreby sa môžu v prvej fáze hodnotenia na základe jedného alebo viacerých kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 hodnotiť anonymizované návrhy.
Článok 26
Hodnotenie
1. Návrhy hodnotí komisia pre vyhodnotenie, ktorá sa skladá z externých nezávislých expertov.
V prípade činností EIC, misií a v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, sa môže komisia pre vyhodnotenie skladať čiastočne alebo v prípade koordinačných a podporných akcií čiastočne alebo úplne zo zástupcov inštitúcií alebo orgánov Únie uvedených v článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
▌
Proces hodnotenia môžu pozorovať nezávislí pozorovatelia.
2. Vždy, ak je to uplatniteľné, komisia pre vyhodnotenie stanoví poradie návrhov, ktoré dosiahli príslušné prahové hodnoty, podľa:
a) bodového hodnotenia;
b) ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politiky vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov, konkrétnev prípade činností nástroja EIC Prieskumník, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, podrobne uvádzajú.
V prípade činností EIC, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, podrobne uvádzajú, môže komisia pre vyhodnotenie tiež navrhnúť ▌úpravy návrhov, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie konzistentnosti prístupu na základe portfólia. Tieto úpravy sú v súlade s podmienkami účasti a so zásadou rovnakého zaobchádzania. Programový výbor bude o takýchto prípadoch informovaný.
2a. Proces hodnotenia je navrhnutý tak, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a zaujatosti. Zaručuje sa transparentnosť kritérií na vyhodnotenie a metódy bodového hodnotenia návrhov.
3. V súlade s článkom 200 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách žiadatelia dostanú spätnú väzbu vo všetkých fázach procesu hodnotenia a v uplatniteľnom prípade dôvody zamietnutia.
4. Právne subjekty usadené v členských štátoch s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa úspešne zúčastnili na zložke „Rozšírenie účasti a spoločné využívanie excelentnosti“, dostanú na požiadanie záznam o tejto účasti, ktorý sa môže priložiť k návrhom týkajúcim sa kooperatívnych častí programu, ktoré koordinujú.
Článok 27
Postup preskúmania hodnotenia, otázky a sťažnosti
1. Žiadateľ môže požiadať o preskúmanie hodnotenia, ak sa domnieva, že pri jeho návrhu nebol správne uplatnený príslušný postup hodnotenia(32).
2. Preskúmanie hodnotenia sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie hodnotenia obsahu návrhu.
2a. Žiadosť o preskúmanie sa vzťahuje na konkrétny návrh a musí sa predložiť do 30 dní od oznámenia výsledkov hodnotenia.
Výbor pre preskúmanie hodnotenia vydá stanovisko k procesným aspektom a zahŕňa zamestnancov Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu, ktorí neboli zapojení do hodnotenia návrhov, pričom mu tiež predsedá zamestnanec niektorej z týchto inštitúcií. Výbor môže odporúčať jeden z týchto krokov:
a) prehodnotenie návrhu najmä hodnotiteľmi, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom hodnotení;
b) potvrdenie počiatočného hodnotenia.
▌
▌
3. Preskúmaním hodnotenia nesmie dôjsť k oneskoreniu v procese výberu tých návrhov, ktoré nie sú predmetom preskúmania.
3a. Komisia zabezpečí, aby pre účastníkov existoval postup na priame predkladanie otázok a sťažností týkajúcich sa ich účasti na programe Horizont Európa. Informácie o spôsobe predkladania otázok alebo sťažností sú dostupné online.
Článok 28
Čas na udelenie grantu
1. Odchylne od článku 194 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto lehoty:
a) na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;
b) na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi maximálna lehota ôsmich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.
▌
▌
2. V pracovnom programe ▌ sa môžu stanoviť kratšie lehoty.
3. Popri výnimkách stanovených v článku 194 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu prekročiť lehoty uvedené v odseku 1 v prípade akcií ERC, misií a ak sú akcie podrobené etickému alebo bezpečnostnému posúdeniu.
Článok 29
Implementácia grantu
1. Ak si prijímateľ neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technickú implementáciu akcie, ostatní prijímatelia si musia plniť tieto povinnosti bez akéhokoľvek dodatočného finančného príspevku Únie, pokiaľ nie sú od uvedenej povinnosti výslovne oslobodení. Finančná zodpovednosť každého prijímateľa sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa vzájomného poisťovacieho mechanizmu.
2. Dohodou o grante sa môžu stanoviť čiastkové ciele a súvisiace zálohové platby. Ak sa čiastkové ciele nedosiahli, akciu možno pozastaviť, zmeniť alebo v náležite odôvodnených prípadoch ukončiť.
3. Akciu možno ukončiť aj vtedy, keď očakávané výsledky stratili svoj význam pre Úniu z vedeckých alebo technologických dôvodovalebov prípade nástroja EIC Akcelerátor aj z hospodárskych dôvodov alebo v prípade EIC a misií z dôvodu ich významu ako súčasti portfólia akcií. V súlade s článkom 133 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia pred prijatím rozhodnutia o ukončení akcie vykoná postup s koordinátorom akcie a v prípade potreby s externými expertmi.
Článok 29a
Vzorová dohoda o grante
1. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje vzorové dohody o grante medzi Komisiou alebo príslušným financujúcim orgánom a prijímateľmi v súlade s týmto nariadením. Ak je potrebné vzorovú dohodu o grante výrazne upraviť, okrem iného v záujme jej ďalšieho zjednodušenia pre prijímateľov, Komisia ju v úzkej spolupráci s členskými štátmi podľa potreby zreviduje.
2. V dohode o grante sa stanovia práva a povinnosti prijímateľov a buď Komisie, alebo príslušného financujúceho orgánu, a to v súlade s týmto nariadením. Stanovia sa v nej aj práva a povinnosti právnych subjektov, ktoré sa v priebehu vykonávania akcie stanú prijímateľmi, ako aj úloha a činnosť koordinátora konzorcia.
Článok 30
Miery financovania
1. Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera na akciu je stanovená v pracovnom programe.
2. Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:
a) inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;
b) akcií spolufinancovania programu: najmenej 30 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.
3. Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.
Článok 31
Nepriame náklady
1. Nepriame oprávnené náklady sa určia uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov s výnimkou priamych oprávnených nákladov na subdodávky, finančnej podpory tretím stranám a jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.
Ak je to vhodné, nepriame náklady zahrnuté v jednotkových nákladoch alebo jednorazových platbách sa vypočítajú s použitím paušálnej sadzby uvedenej v odseku 1 s výnimkou jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby, ktoré sa vypočítajú na základe skutočných nákladov v súlade s bežnýmpostupom nákladového účtovníctva prijímateľa.
2. Nepriame náklady však možno vykázať v podobe jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe.
Článok 32
Oprávnené náklady
1. Popri kritériách uvedených v článku 186 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú personálne náklady prijímateľov s projektovým odmeňovaním oprávnené až do výšky odmeny, ktorá by sa osobe vyplatila za prácu v ▌projektoch výskumu a inovácie financovaných z vnútroštátnych schém vrátane odvodov do systému sociálneho zabezpečenia a iných nákladov súvisiacich s odmenou zamestnancov zapojených do akcie, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva alebo pracovnej zmluvy.
Projektové odmeňovanie je odmeňovanie, ktoré je viazané na účasť osoby v projektoch, je súčasťou bežných odmeňovacích postupov prijímateľa a vypláca sa konzistentne.
2. Odchylne od článku 190 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách náklady na prostriedky, ktoré poskytli tretie strany vo forme nepeňažných príspevkov, sú oprávnené, a to až do výšky priamych oprávnených nákladov tretej strany.
3. Odchylne od článku 192 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa príjmy vytvorené využívaním výsledkov nepovažujú za príjmy akcie.
3a. Prijímatelia môžu použiť svoje bežné účtovné postupy na určenie a vykazovanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s akciou, a to pri dodržaní všetkých podmienok stanovených v dohode o grante, v súlade s týmto nariadením a článkom 186 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
4. Odchylne od článku 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osvedčenia o finančných výkazoch povinné pri platbe konečného zostatku, ak suma vykázaná ako skutočné náklady a jednotkové náklady vypočítané v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva sú v hodnote 325 000 EUR alebo viac.
Osvedčenia o finančných výkazoch môže v súlade s článkom 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách vystaviť schválený externý audítor alebo v prípade verejných subjektov ich môže vydať oprávnená a nezávislá úradná osoba.
4a. Ak je to vhodné, v prípade grantov na odbornú prípravu a mobilitu v rámci MSCA príspevok EÚ primerane zohľadní všetky dodatočné náklady prijímateľa súvisiace s materskou alebo rodičovskou dovolenkou, pracovnou neschopnosťou, mimoriadnou dovolenkou alebo so zmenou najímajúcej hostiteľskej organizácie alebo rodinného stavu výskumného pracovníka počas obdobia platnosti dohody o grante.
4b. Náklady súvisiace s otvoreným prístupom vrátane plánov správy údajov sú oprávnené na úhradu, ako sa ďalej stanovuje v dohode o grante.
Článok 33
Vzájomný poisťovací mechanizmus
1. Týmto sa zriaďuje vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“), ktorý nahrádza fond zriadený v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a je jeho pokračovaním. Tento mechanizmus kryje riziká spojené s nevymožením súm splatných zo strany prijímateľov:
a) Komisii na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES;
b) Komisii a orgánom únie v rámci programu Horizont 2020;
c) Komisii a financujúcim orgánom v rámci tohto programu.
Krytie rizika pre financujúce subjekty uvedené v prvom pododseku písm. c) možno realizovať systémom nepriameho krytia rizika stanoveným v príslušnej dohode a s prihliadnutím na povahu financujúceho orgánu.
2. Mechanizmus spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca. Komisia určí osobitné pravidlá fungovania mechanizmu.
3. Prijímatelia poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na akciu. Na základe pravidelných transparentných hodnotení môže Komisia tento príspevok zvýšiť až na 8 % alebo znížiť pod 5 %. Príspevok prijímateľov do mechanizmu sa vyrovná z počiatočnej zálohovej platby a zaplatí do mechanizmu v mene prijímateľov, pričom za žiadnych okolností nepresiahne sumu počiatočnej zálohovej platby.
4. Príspevok prijímateľov sa vráti pri platbe konečného zostatku.
5. Prípadný finančný výnos vytvorený mechanizmom sa doplní do mechanizmu. Ak je výnos nedostatočný, mechanizmus nezasiahne a Komisia alebo financujúci orgán vymáha všetky dlžné sumy priamo od prijímateľov alebo tretích strán.
6. Vrátené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech mechanizmu v zmysle článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Po skončení grantov, ktorých riziko priamo alebo nepriamo kryje mechanizmus, Komisia vymôže všetky nezaplatené sumy a vráti ich do rozpočtu Únie podľa rozhodnutí legislatívneho orgánu.
7. Mechanizmus môže byť rozšírený na prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Komisia určí podrobnosti o účasti prijímateľov iných programov.
Článok 34
Vlastníctvo a ochrana
1. Prijímatelia sú vlastníkmi výsledkov, ktoré vytvoria. Musia zabezpečiť, aby prípadné práva ich zamestnancov alebo iných strán v súvislosti s výsledkami mohli byť uplatňované spôsobom zlučiteľným s povinnosťami prijímateľov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.
Dvaja alebo viacerí prijímatelia spoločne vlastnia výsledky, ak:
a) ich spoločne vytvorili a
b) nie je možné:
i) určiť príslušný príspevok každého prijímateľa
alebo
ii) rozdeliť tieto výsledky pri podávaní žiadosti o ich ochranu, jej získaní alebo zachovaní.
Spoluvlastníci sa písomne dohodnú na rozdelení ich spoluvlastníctva a podmienkach jeho uplatňovania. Ak nie je v dohode o konzorciu alebo dohode o spoločnom vlastníctve dohodnuté inak, každý spoluvlastník môže udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve (bez práva udeľovať sublicencie), ak s tým vopred oboznámi ostatných spoluvlastníkov a ak dostanú spravodlivú a primeranú náhradu. Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť na uplatnení iného režimu, než je spoluvlastníctvo.
2. Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, musia primerane chrániť svoje výsledky, ak je ochrana možná a odôvodnená, s prihliadnutím na všetky príslušné aspekty vrátane vyhliadok na komerčné využitie a akýchkoľvek iných oprávnených záujmov. Pri rozhodovaní o ochrane prijímatelia zohľadňujú aj oprávnené záujmy ostatných prijímateľov v akcii.
Článok 35
Využívanie a šírenie
1. Každý účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, sa čo najviac snaží využiť výsledky, ktoré vlastní, alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu. Využitie môže byť priame zo strany prijímateľov alebo nepriame, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 36.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania.
Ak napriek maximálnemu úsiliu prijímateľa o priame alebo nepriame využitie jeho výsledkov nedôjde v lehote stanovenej v dohode o grante k žiadnemu využívaniu, prijímateľ pri hľadaní záujemcov o využívanie uvedených výsledkov použije príslušnú online platformu uvedenú v dohode o grante. Od tejto povinnosti možno upustiť na základe odôvodnenej žiadosti prijímateľa.
2. Prijímatelia musia šíriť svoje výsledky čo najskôr vo verejne dostupnom formáte s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa šírenia, pričom sa musia chrániť hospodárske a vedecké záujmy Únie.
3. Prijímatelia zabezpečia, aby sa na vedecké publikácie vzťahoval otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Prijímatelia najmä zabezpečia, aby si oni sami alebo autori zachovali práva duševného vlastníctva dostatočné na splnenie svojich povinností zabezpečiť otvorený prístup.
Otvorený prístup k výskumným údajom je všeobecným pravidlom za podmienok stanovených v dohode o grante, pričom treba zabezpečiť možnosť uplatnenia výnimiek v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“ s prihliadnutím na oprávnené záujmy prijímateľov vrátane obchodného využitia a na ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, súkromie, dôvernosť, obchodné tajomstvá, záujmy Únie v oblasti hospodárskej súťaže, pravidlá bezpečnosti alebo práva duševného vlastníctva.
V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie stimuly alebo povinnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie postupov otvorenej vedy.
4. Prijímatelia spravujú všetky výskumné údaje získané v rámci akcie programu Horizont Európa v súlade so zásadami FAIR a s podmienkami stanovenými v dohode o grante a vypracujú plán správy údajov.
V pracovnom programe sa môžu v odôvodnených prípadoch stanoviť ďalšie povinnosti využiť európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) na ukladanie výskumných údajov a poskytovanie prístupu k nim.
5. Prijímatelia, ktorí majú v úmysle šíriť svoje výsledky, o tom vopred informujú ostatných prijímateľov v akcii. Ktorýkoľvek z ostatných prijímateľov môže vzniesť námietku, ak preukáže, že zamýšľané šírenie by podstatne ohrozilo jeho oprávnené záujmy vo vzťahu k jeho výsledkom alebo podkladom. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa neprijmú náležité opatrenia na ochranu týchto oprávnených záujmov.
6. Ak sa v pracovnom programe nestanovuje inak, návrhy musia obsahovať plán využívania a šírenia výsledkov. Ak očakávané využívanie znamená vyvinutie, vytvorenie, výrobu a uvedenie na trh výrobku alebo procesu, alebo vytvorenie a poskytovanie služby, tento plán musí obsahovať stratégiu takéhoto využívania. Ak sa v pláne stanovuje využívanie predovšetkým v nepridružených tretích krajinách, právne subjekty vysvetlia, ako je pri uvedenom využívaní zachovaný záujem Únie.
Prijímatelia aktualizujú tento plán počas trvania akcie i po jej skončení v súlade s dohodou o grante.
7. Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán, prijímatelia poskytnú všetky požadované informácie týkajúce sa využívania a šírenia ich výsledkov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. S výhradou oprávnených záujmov prijímateľov sa takéto informácie sprístupnia verejnosti.
Článok 36
Prevod a udelenie licencie
1. Prijímatelia môžu previesť vlastníctvo svojich výsledkov. Musia zabezpečiť, aby sa ich povinnosti vzťahovali aj na nového vlastníka a aby mal povinnosť preniesť tieto povinnosti pri akomkoľvek následnom prevode.
2. Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak alebo ak to nie je znemožnené podľa platných právnych predpisov, prijímatelia, ktorí majú v úmysle previesť vlastníctvo výsledkov, to vopred oznámia prípadným iným prijímateľom, ktorí vlastnia prístupové práva k výsledkom. Toto oznámenie musí obsahovať dostatočné informácie o novom vlastníkovi, aby prijímateľ mohol posúdiť účinok prevodu na jeho prístupové práva.
Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak, prijímateľ môže vzniesť námietku proti tomuto prevodu, ak preukáže, že by nepriaznivo ovplyvnil jeho prístupové práva. V tomto prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými prijímateľmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.
3. Prijímatelia môžu udeliť licencie k svojim výsledkom alebo iným spôsobom poskytnúť právo na ich využívanie, a to aj výhradné právo, ak to nemá vplyv na plnenie ich povinností. Výhradné licencie na výsledky sa môžu udeliť pod podmienkou súhlasu všetkých ostatných dotknutých prijímateľov, že sa vzdajú svojich prístupových práv k týmto výsledkom.
4. V odôvodnených prípadoch sa v dohode o grante stanoví právo Komisie alebo financujúceho orgánu namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom, ak:
a) prijímatelia, ktorí vytvárajú výsledky, získali finančné prostriedky Únie;
b) ide o prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v nepridruženej tretej krajine a
c) prevod alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmami Únie.
Ak prijímateľ uplatňuje právo na námietku, oznámi to vopred. Práva na námietku proti prevodom alebo udeleniu licencií konkrétne určeným právnym subjektom sa možno vzdať písomne, ak sú zavedené opatrenia zaručujúce záujmy Únie.
Článok 37
Prístupové práva
1. Uplatňujú sa tieto zásady prístupových práv:
a) žiadosť o uplatnenie prístupových práv alebo oznámenie o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne;
b) ak nie je inak dohodnuté s udeľovateľom, prístupové práva nezahŕňajú právo udeliť sublicenciu;
c) prijímatelia sa pred pristúpením k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom;
d) ak prijímateľ už nie je zapojený do akcie, nemá to vplyv na jeho povinnosť udeliť prístup;
e) ak si jeden z prijímateľov neplní svoje povinnosti, prijímatelia sa môžu dohodnúť, že už nemá prístupové práva.
2. Prijímatelia udelia prístup:
a) k svojim výsledkom bez poplatku akýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh;
b) k svojim podkladom ktorýmkoľvek prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh, pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c); prístup sa udeľuje bez poplatku, ak sa prijímatelia pred pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak;
c) k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom ktorýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na využívanie vlastných výsledkov; prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.
3. Ak sa prijímatelia nedohodnú inak, udelia prístup k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom právnemu subjektu, ktorý:
a) je usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine;
b) je pod priamou alebo nepriamou kontrolou iného prijímateľa, alebo je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako uvedený prijímateľ, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje uvedeného prijímateľa a
c) potrebuje prístup na využívanie výsledkov uvedeného prijímateľa v súlade s povinnosťou prijímateľa týkajúcou sa využívania.
Prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.
4. Žiadosť o prístup na účely využívania sa môže predložiť do jedného roka po ukončení akcie, pokiaľ sa prijímatelia nedohodnú na inej lehote.
5. Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na účely vypracovania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie.
Takéto prístupové práva sa nevzťahujú na podklady prijímateľov.
Pokiaľ ide o akcie v rámci klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť, prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku aj vnútroštátnym orgánom členských štátov na účely vypracovania, implementácie a monitorovania ich politík alebo programov v uvedenej oblasti. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a udelí sa na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa uvedené práva využívali len na účel určenia a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach všetky členské štáty.
6. V pracovnom programe sa môžu v prípade potreby stanoviť ďalšie prístupové práva.
Článok 38
Osobitné ustanovenia ▌
Na akcie ERC, akcie odbornej prípravy a mobility, akcie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, akcie verejného obstarávania inovačných riešení, akcie spolufinancovania programu a na koordinačné a podporné akcie sa môžu vzťahovať osobitné pravidlá týkajúce sa vlastníctva, využívania a šírenia, prevodu a udeľovania licencie, ako aj prístupových práv.
Tieto osobitné pravidlá sa stanovia v dohode o grante a nemenia sa nimi zásady a povinnosti týkajúce sa otvoreného prístupu.
▌
Článok 39
Ceny
1. Ceny v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou IX nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.
2. Ak sa v pracovnom programe alebo pravidlách súťaží nestanovuje inak, na súťaži sa môže zúčastniť akýkoľvek právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený.
3. Komisia alebo financujúci orgán môžu podľa potreby organizovať ceny s:
a) inými orgánmi Únie;
b) tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;
c) medzinárodnými organizáciami alebo
d) neziskovými právnymi subjektmi.
4. Povinnosti týkajúce sa komunikácie a podľa potreby využívania a šírenia, vlastníctva a prístupových práv vrátane ustanovení o udeľovaní licencií sú uvedené v pracovnom programe alebo v pravidlách súťaže.
KAPITOLA IV
Verejné obstarávanie
Článok 40
Verejné obstarávanie
1. Zákazky v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.
2. Verejné obstarávanie môže mať aj formu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo obstarávania inovačných riešení, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán vo svojom mene alebo spoločne s verejnými obstarávateľmi z členských štátov a pridružených krajín. V tomto prípade sa uplatňujú pravidlá stanovené v článku 22.
KAPITOLA V
Operácie kombinovaného financovania a kombinované financovanie
Článok 41
Operácie kombinovaného financovania
Operácie kombinovaného financovania prijaté v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s programom InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 42
Horizont Európa a kombinované financovanie EIC
1. Na zložky programu Horizont Európa alebo kombinovaného financovania EIC, ktorými sú grant a vratný preddavok, sa vzťahujú články 30 až 33.
2. Kombinované financovanie EIC sa implementuje v súlade s článkom 43. Podporu na základe kombinovaného financovania EIC možno udeliť, kým akciu možno financovať ako operáciu kombinovaného financovania alebo ako operáciu financovania a investovania plne krytú zárukou EÚ v rámci programu InvestEU. Odchylne od článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v čase udelenia kombinovaného financovania EIC neuplatňujú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä v písmenách a) a d).
3. Kombinované financovanie z programu Horizont Európa sa môže udeliť akcii spolufinancovania programu, keď sa v spoločnom programe členských štátov a pridružených krajín predpokladá nasadenie finančných nástrojov na podporu vybraných akcií. Hodnotenie a výber takýchto akcií prebieha v súlade s článkami 11, 19, 20, ▌24, 25 a 26. Spôsoby implementácie kombinovaného financovania z programu Horizont Európa musia byť v súlade s článkom 29, analogicky s článkom 43 ods. 9 a dodržiavať ďalšie a odôvodnené podmienky stanovené v pracovnom programe.
4. Vrátené platby vrátane vratných preddavkov a príjmov kombinovaného financovania z programu Horizont Európa a EIC sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
5. Kombinované financovanie z programu Horizont Európa a EIC sa poskytuje tak, aby podporovalo konkurencieschopnosť Únie a nenarúšalo pritom hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
Článok 42a
Prieskumník
1. Nástroj Prieskumník poskytuje granty pre vysokorizikové špičkové projekty vykonávané konzorciami alebo jednotlivými prijímateľmi s cieľom rozvíjať radikálne inovácie a nové trhové príležitosti. Prieskumník poskytuje podporu pre počiatočné fázy vedeckého, technologického a špičkového technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov na technologickú validáciu.
Tento nástroj sa vykonáva najmä prostredníctvom otvorenej výzvy na návrhy zdola nahor s pravidelnými uzávierkami za rok a stanovuje tiež konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov vyžadujúcich špičkové technologické a radikálne myslenie.
2. Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník pomáhajú všetkým typom výskumných pracovníkov a inovátorov nájsť cestu ku komerčnému rozvoju v Únii, ako sú demonštračné činnosti a štúdie uskutočniteľnosti na posúdenie potenciálnych obchodných prípadov, a podporiť vytvorenie spin-off podnikov a startupov:
a) spustenie a obsah výziev na predkladanie návrhov sa stanoví so zreteľom na ciele a rozpočet určené v pracovnom programe vo vzťahu k príslušnému portfóliu akcií;
b) dodatočné granty s pevne stanovenou sumou najviac 50 000 EUR možno udeliť každému návrhu, ktorý už bol vybraný v rámci nástroja EIC Prieskumník na základe výzvy na predkladanie návrhov, na účely vykonávania doplnkových činností vrátane naliehavých koordinačných a podporných akcií na posilnenie komunity prijímateľov v rámci portfólia, ako je posúdenie možných spin-off podnikov, potenciálnych inovácií vytvárajúcich trh alebo vytvárania obchodného plánu. Programový výbor ustanovený v osobitnom programe bude o týchto prípadoch informovaný.
3. Na nástroj EIC Prieskumník sa vzťahujú kritériá na vyhodnotenie návrhov vymedzené v článku 25.
Článok 43
▌Akcelerátor
1. Nástroj EIC Akcelerátor sa zameriava v podstate na podporu inovácií vytvárajúcich trh. Podporuje len jednotlivých prijímateľov a poskytuje najmä kombinované financovanie. Za určitých podmienok sa môže tiež poskytnúť podpora len vo forme grantov a len vo forme kapitálu.
V rámci nástroja EIC Akcelerátor sú možné dva druhy podpory:
– podpora vo forme kombinovaného financovania pre MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankou;
– podpora len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré realizujú akýkoľvek druh inovácie počnúc prírastkovou až po prelomovú a disruptívnu inováciu a majú za cieľ následné rozširovanie.
Poskytnúť možno aj podporu len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nemôžu získať bankový úver a už dostali podporu len vo forme grantu.
Podpora len vo forme grantov v rámci nástroja EIC Akcelerátor sa poskytuje len vtedy, ak sú naraz splnené tieto podmienky:
a) projekt zahŕňa informácie o kapacite a ochote žiadateľa týkajúcej sa rozširovania;
b) prijímateľ môže byť len startup alebo MSP;
c) podpora len vo forme grantov v rámci nástroja EIC Akcelerátor sa môže prijímateľovi počas vykonávania programu Horizont Európa poskytnúť len raz, a to v maximálnej výške 2,5 milióna EUR.
1a. Prijímateľ podpory z nástroja EIC Akcelerátor je právny subjekt, ktorý spĺňa podmienky na označenie ako startup, MSP alebo vo výnimočných prípadoch ako malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou odhodlaná rozširovať sa, usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť buď prijímateľ alebo – na základe predchádzajúceho súhlasu prijímateľa – jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa. V prípade, ak návrh predložila jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, sa dohoda o financovaní podpíše len s prijímateľom.
2. Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.
3. Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia externí nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci priebežne otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.
4. Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:
a) excelentnosť,
b) vplyv,
c) úroveň rizika akcie, ktorá by zabraňovala investíciám, kvalita a efektívnosť vykonávania a potreba podpory Únie.
5. Komisia alebo financujúce subjekty vykonávajúce program Horizont Európa (vrátane znalostných a inovačných spoločenstiev EIT) môžu so súhlasom dotknutých žiadateľov podrobiť návrh inovačnej akcie alebo akcie trhového nasadenia, ktorý už spĺňa prvé dve kritériá, hodnoteniu priamo na základe posledného kritéria na vyhodnotenie návrhov, a to ak sú naraz splnené tieto podmienky:
a) návrh vychádza z akejkoľvek inej akcie financovanej z programu Horizont 2020 alebo z tohto programu; alebo s výhradou pilotného programu v rámci prvého pracovného programu Horizont Európa, z celoštátnych a/alebo regionálnych programov, pričom prvým krokom bude zmapovanie dopytu po takomto systéme. Podrobnosti sa stanovia v osobitnom programe,
b) je založený na predchádzajúcom preskúmaní projektu, ktoré sa vykonalo pred maximálne 2 rokmi, hodnotiacom excelentnosť a vplyv návrhu a dodržiava podmienky a postupy uvedené podrobnejšie v pracovnom programe.
6. Známku excelentnosti možno udeliť, ak sú naraz splnené tieto podmienky:
a) prijímateľ je startup, MSP alebo malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou,
b) návrh bol oprávnený a splnil príslušné limity prvých dvoch kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 4,
c) pri tých činnostiach, ktoré by mohli byť oprávnené v rámci inovačnej akcie.
7. V prípade návrhu, ktorý prešiel hodnotením, externí nezávislí experti navrhnú zodpovedajúcu podporu z nástroja EIC Akcelerátor na základe výsledného rizika a potrebných zdrojov a času na uvedenie a nasadenie inovácie na trh.
Komisia môže odmietnuť návrh, ktorý si osvojili externí nezávislí experti, z opodstatnených dôvodov vrátane nesúladu s cieľmi politík Únie. Programový výbor bude o dôvodoch takýchto zamietnutí informovaný.
8. Zložka podpory z nástroja EIC Akcelerátor, ktorá zodpovedá grantu alebo vratnému preddavku, nepresahuje 70 % celkových oprávnených nákladov vybranej inovačnej akcie.
9. Spôsoby implementácie zložiek podpory z nástroja EIC Akcelerátor, ktorými sú vlastný kapitál a splatná podpora, sa podrobne uvádzajú v rozhodnutí [osobitného programu].
10. V zmluve o vybranej akcii sa stanovia konkrétne merateľné čiastkové ciele a zodpovedajúce predbežné financovanie a platby z podpory z nástroja EIC Akcelerátor vo forme splátok.
V prípade kombinovaného financovania EIC je možné začať vykonávať činnosti zodpovedajúce inovačnej akcii a vyplatiť prvú zálohovú platbu grantu alebo vratný preddavok ▌pred implementáciou ostatných zložiek udeleného kombinovaného financovania EIC. Implementácia uvedených zložiek je podmienená dosiahnutím špecifických čiastkových cieľov stanovených v zmluve.
11. V súlade so zmluvou sa akcia pozastaví, zmení alebo v náležite odôvodnených prípadoch ukončí, ak nie sú splnené merateľné čiastkové ciele. Akcia sa môže takisto ukončiť, ak nie je možné dosiahnuť očakávané trhové nasadenie najmä v Únii.
Vo výnimočných prípadoch a na základe odporúčania rady EIC môže Komisia pod podmienkou preskúmania projektu externými nezávislými expertmi ▌rozhodnúť o zvýšení podpory z nástroja EIC Akcelerátor. Programový výbor bude o takýchto prípadoch informovaný.
Kapitola VI
Experti
Článok 44
Vymenovanie nezávislých externých expertov
1. Nezávislí externí experti sa identifikujú a vyberajú na základe výziev na predkladanie žiadostí od jednotlivcov a výziev adresovaných príslušným organizáciám, ako sú napríklad výskumné agentúry, výskumné inštitúcie, univerzity, normalizačné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti alebo podniky s cieľom vytvoriť databázu kandidátov.
Odchylne od článku 237 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia alebo príslušný financujúci orgánvo výnimočných a náležite odôvodnených prípadochtransparentným spôsobom vybrať akéhokoľvek jednotlivého experta s vhodnými zručnosťami, ktorý v databáze nie je uvedený, ak sa na základe výzvy na vyjadrenie záujmu neidentifikovali vhodní nezávislí externí experti.
Takíto experti musia deklarovať svoju nezávislosť a schopnosť podporovať ciele programu Horizont Európa.
2. V súlade s článkom 237 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú nezávislí externí experti odmeňovaní na základe štandardných podmienok. V odôvodnených a výnimočných prípadoch možno priznať primeranú výšku odmeny nad rámec štandardných podmienok založených na trhových štandardoch, a to najmä pokiaľ ide o špecifických expertov s vysokou úrovňou odborných znalostí.
3. Popri ustanoveniach článku 38 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa mená a odborná oblasť nezávislých externých expertov hodnotiacich žiadosti o grant, ktorí sú vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, uverejňujú aspoň raz ročne na internetovej stránke Komisie alebo financujúceho orgánu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov.
3a. Komisia alebo príslušný financujúci orgán prijme vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov, pokiaľ ide o zapojenie nezávislých externých expertov v súlade s článkami 61 a 150 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Komisia alebo príslušný financujúci subjekt zabezpečí, aby expert, ktorý čelí konfliktu záujmov súvisiacemu so záležitosťou, ku ktorej má tento expert poskytnúť svoje stanovisko, nevykonával v súvislosti s touto osobitnou záležitosťou hodnotenia a neposkytoval poradenstvo ani pomoc.
3-b. Pri vymenúvaní nezávislých externých expertov vykoná Komisia alebo príslušný financujúci orgán vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o zručnosti, skúsenosti, vedomosti vrátane špecializácie, najmä v oblasti spoločenských a humanitných vied, a o geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti akcie.
3b. Pre každý návrh sa prípadne zabezpečí primeraný počet nezávislých expertov, aby sa zaručila kvalita hodnotenia.
3c. Informácie o výške odmeny všetkých nezávislých a externých expertov sa sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade. Odmena sa uhrádza z výdavkov na program.
HLAVA III
MONITOROVANIE, KOMUNIKÁCIA, HODNOTENIE A KONTROLA PROGRAMU
Článok 45
Monitorovanie a podávanie správ
1. Komisia priebežne monitoruje riadenie a vykonávanie programu Horizont Európa, jeho osobitného programu a činností EIT. V záujme posilnenia transparentnosti sa tieto údaje zároveň zverejnia prístupným spôsobom na webovej stránke Komisie podľa poslednej aktualizácie.
Najmä údaje týkajúce sa projektov financovaných v rámci ERC, európskych partnerstiev, misií, EIC a EIT sa zahrnú do tej istej databázy.
Sem patria:
i) časovo viazané ukazovatele, ktoré sa majú každoročne uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov programu stanovených v článku 3 auvedených v prílohe V popri cestách k dosiahnutiu vplyvu;
ii) informácie o úrovni začlenenia spoločenských a humanitných vied, pomere medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti vo výskume založenom na spolupráci, pokroku v zapojení krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, geografickom zložení konzorcií v rámci projektov spolupráce, vývoji miezd výskumných pracovníkov, používaní dvojfázového postupu podávania a hodnotenia návrhov, opatreniach zameraných na uľahčenie prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie, využívaní preskúmania hodnotenia a počte a typoch sťažností, miere začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiacich výdavkoch, účasti MSP, účasti súkromného sektora, účasti žien a mužov na financovaných akciách, hodnotiacich komisiách, výboroch a poradných skupinách, známkach excelentnosti, európskych partnerstvách, ako aj miere spolufinancovania, doplnkovom a kumulatívnom financovaní z iných fondov Únie, výskumných infraštruktúrach, čase medzi podaním žiadosti a udelením grantu, úrovni medzinárodnej spolupráce, zapojení občanov a občianskej spoločnosti;
iii) úrovne výdavkov rozčlenené na úrovni projektov s cieľom umožniť osobitnú analýzu, a to aj pre jednotlivé oblasti intervencie;
iv) úrovne nadmerného podávania návrhov, najmä počet návrhov na jednu výzvu na predkladanie návrhov, ich priemerné bodové hodnotenie, podiel návrhov nad a pod prahovými hodnotami pre kvalitu.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50, pokiaľ ide o zmeny prílohy V na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu, ak sa to považuje za potrebné, a stanovovať východiskové hodnoty a cieľové hodnoty.
3. Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas bez zvyšovania administratívneho zaťaženia prijímateľov. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, a to aj na úrovni výskumných pracovníkov zapojených do akcií, aby bolo možné sledovať ich kariéru a mobilitu, a (prípadne) členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ(33).
3a. Kvantitatívne údaje v čo najvyššej miere doplní kvalitatívna analýza vypracovaná Komisiou a financujúcimi orgánmi Únie alebo vnútroštátnymi financujúcimi orgánmi.
4. Opatrenia zamerané na uľahčovanie prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce v rámci európskeho výskumu a inovácie, sa monitorujú a preskúmavajú v kontexte pracovných programov.
Článok 46
Informovanie, komunikácia, zverejňovanie a šírenie a využívanie
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to aj v prípade cien) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Navyše poskytuje včasné a podrobné informácie členským štátom a prijímateľom. Sprostredkovateľské služby, ktoré vychádzajú z dôkazov a získavajú informácie prostredníctvom analýz a blízkosti kontaktov, sa poskytujú zainteresovaným subjektom na účely vytvárania konzorcií pre projekty spolupráce, pričom osobitná pozornosť sa venuje identifikácii príležitostí na nadväzovanie kontaktov pre právne subjekty z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie. Na základe takejto analýzy sa môžu usporadúvať cielené sprostredkovateľské podujatia na účely konkrétnych výziev na predkladanie návrhov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
3. Komisia takisto vytvorí stratégiu šírenia a využívania s cieľom zvýšiť dostupnosť a prenikanie výskumných a inovačných výsledkov a znalostí vytvorených v rámci programu, aby sa urýchlilo ich využívanie smerujúce k uplatneniu na trhu a aby sa posilnil účinok programu. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, ako aj k činnostiam informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
Článok 47
Hodnotenie programu
1. Hodnotenia programu sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa programu, jeho nástupníckeho programu a ostatných relevantných výskumných a inovačných iniciatív.
2. Priebežné hodnotenie programu sa vykoná s pomocou nezávislých expertov, ktorí sa vybrali prostredníctvom transparentného procesu, hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa analýzu portfólia a posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov a predstavuje základ pre prípadnú úpravu implementácie programu a/alebo preskúmanie programu. V rámci hodnotenia sa posudzuje účinnosť programu, jeho efektívnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota Únie.
3. Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia dokončí záverečné hodnotenie programu. Zahŕňa posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov.
4. Komisia zverejní a oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami a predloží ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Článok 48
Audity
1. Systémom kontroly programu sa zabezpečuje primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou s prihliadnutím na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, a to najmä pre prijímateľov. Pravidlá auditu sú jasné, konzistentné a súdržné v celom programe.
2. Stratégia auditu programu vychádza z finančného auditu reprezentatívnej vzorky výdavkov programu ako celku. Táto reprezentatívna vzorka sa doplní o výber založený na posúdení rizika súvisiaceho s výdavkami. Akcie, ktoré prijímajú spoločné financovanie z rôznych programov Únie, sa podrobujú auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky dotknuté programy a ich jednotlivé uplatniteľné pravidlá.
3. Komisia alebo financujúci orgán okrem toho môžu využiť kombinované systémové kontroly na úrovni prijímateľov. Tieto kombinované kontroly sú pre niektoré typy prijímateľov voliteľné, pozostávajú z auditov systémov a procesov a sú doplnené o audit transakcií, pričom ich vykonáva spôsobilý nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou 2006/43/ES(34). Komisia alebo financujúci orgán ich môžu využiť, aby sa z celkového hľadiska uistili o správnom finančnom riadení výdavkov a aby prehodnotili úroveň ex post auditov a osvedčení o finančných výkazoch.
4. V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia alebo financujúci orgán využiť audity použitia príspevkov Únie vykonávané inými nezávislými a kompetentnými osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.
5. Audity možno vykonávať až do dvoch rokov od platby zostatku.
5a. Komisia zverejní usmernenia pre audit s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a jednotné uplatňovanie a výklad postupov a pravidiel auditu počas celého trvania programu.
Článok 49
Ochrana finančných záujmov Únie
1. Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit, alebo v prípade medzinárodných organizácií právomoc vykonávať overovanie v súlade s dohodami, ktoré boli s nimi uzatvorené, na základe dokumentov a na mieste u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.
2. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk podľa tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
3. Od príslušných orgánov tretích krajín a medzinárodných organizácií sa tiež môže požadovať, aby v súlade s dohodami o vzájomnej právnej pomoci spolupracovali s Európskou prokuratúrou (EPPO) pri vyšetrovaní trestných činov, ktoré patria do jej právomoci v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939.
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grantoch a iné právne záväzky, ako aj dohody stanovujúce rozpočtové záruky, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami. To zahŕňa ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby všetky tretie strany, ktoré sú zapojené do implementácie finančných prostriedkov Únie alebo operácie financovania, ktorá je úplne alebo čiastočne podporená formou rozpočtovej záruky, udelili rovnocenné práva.
Článok 50
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 45 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 45 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
HLAVA IV
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 51
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1290/2013 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 52
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1290/2013, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Pracovné plány a akcie uvedené v pracovných plánoch prijatých podľa nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a podľa základných aktov príslušných financujúcich orgánov takisto až do ich skončenia naďalej upravuje nariadenie (EÚ) č. 1290/2013 a uvedené základné akty.
2. Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa jeho predchodcu, nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.
Článok 53
Nadobudnutie účinnosti rozhodnutia
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
ZÁKLADNÉ LÍNIE ČINNOSTÍ
Všeobecné a špecifické ciele stanovené v článku 3 sa v rámci programu dosahujú prostredníctvom oblastí intervencie a základných línií činností opísaných v tejto prílohe, ako aj v prílohe I k osobitnému programu.
1. Pilier I Excelentná veda
Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje vedeckú excelentnosť, priťahuje najtalentovanejších študentov do Európy, poskytuje primeranú podporu začínajúcim výskumným pracovníkom a podporuje vznik a šírenie vedeckej excelentnosti, vysokokvalitných vedomostí, metodík a zručností, technológií a riešení globálnych sociálnych, environmentálnych a hospodárskych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.
a) Európska rada pre výskum: poskytuje atraktívne a flexibilné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumným pracovníkom, s dôrazom na začínajúcich výskumných pracovníkov, a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a krajinu pôvodu a na základe súťaže v rámci celej Úniezaloženej výhradne na kritériu excelentnosti.
Oblasť intervencie: veda na hraniciach poznania
b) Akcie Marie Curie-Skłodowskej: poskytujú výskumným pracovníkom nové vedomosti a zručnosti prostredníctvom mobility a cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej expozície, posilňujú systémy odbornej prípravy a kariérneho rastu a štruktúrujú a zlepšujú nábor na inštitucionálnej a vnútroštátnej úrovni, a to pri zohľadnení Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov; akcie Marie Curie-Skłodowskej tak pomáhajú položiť základy európskeho prostredia excelentného výskumu v celej Európe, prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti, rastu a investícií a k riešeniu súčasných a budúcich spoločenských výziev.
Oblasti intervencie: pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov; podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov; posilnenie rozvoja ľudských zdrojov a zručností v celom európskom výskumnom priestore; zlepšenie a uľahčenie synergií; podpora šírenia informácií verejnosti.
c) Výskumné infraštruktúry: poskytujú Európe udržateľné výskumné infraštruktúry svetovej úrovne, ktoré sú otvorené a prístupné najlepším výskumným pracovníkom z Európy aj mimo nej. Podporujú využívanie existujúcich výskumných infraštruktúr vrátane infraštruktúr financovaných z EŠIF. Tým sa popri činnostiach v oblasti príslušnej politiky Únie a medzinárodnej spolupráce zväčší potenciál výskumnej infraštruktúry podporovať vedecký pokrok a inováciu a umožňovať otvorenú a excelentnú vedu, a to pri dodržiavaní zásady FAIR.
Oblasti intervencie: konsolidácia a rozvoj prostredia európskych výskumných infraštruktúr; otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie výskumných infraštruktúr; inovačný potenciál európskych výskumných infraštruktúr a činnosti v záujme inovácie a odbornej prípravy; posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce.
2. Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu
Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje nadobúdanie a lepšie šírenie nových vysokokvalitných vedomostí, technológií a udržateľných riešení a posilňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, posilňuje vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporuje nasadzovanie inovačných riešení v priemysle, najmä v rámci MSP a startupov, a v spoločnosti na účely riešenia globálnych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.
Spoločenské a humanitné vedy sú v plnej miere integrované vo všetkých klastroch vrátane osobitných a cielených činností.
Na maximalizáciu flexibility vplyvu a synergií sa výskumné a inovačné činnosti organizujú v šiestich klastroch vzájomne prepojených prostredníctvom celoeurópskych výskumných infraštruktúr, ktoré budú samostatne aj spoločne stimulovať interdisciplinárnu, medziodvetvovú, cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu hranice jednotlivých politík. Na činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti sa bude vzťahovať tento pilier programu Horizont Európa.
Každý klaster prispieva k plneniu viacerých cieľov udržateľného rozvoja a mnohé ciele udržateľného rozvoja sú podporované viacerými klastrami.
Výskumné a inovačné činnosti sa vykonávajú v rámci týchto klastrov aj naprieč nimi:
a) Klaster Zdravie: zlepšovanie a ochrana zdravia a životných podmienok občanov v každom veku prostredníctvom získavania nových vedomostí, rozvoja inovatívnych riešení,v prípade potreby zabezpečenia začleňovania rodového hľadiska na účely prevencie, diagnostiky, monitorovania, liečby a vyliečenia chorôb, ako aj rozvoja zdravotníckych technológií; zmierňovanie zdravotných rizík, ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia a životných podmienok, a to aj na pracoviskách; zvyšovanie nákladovej efektívnosti, spravodlivosti a udržateľnosti verejných systémov zdravotnej starostlivosti;predchádzanie ochoreniam spojeným s chudobou a boj proti nim a podpora a umožnenie účasti a samoriadenia pacientov.
Oblasti intervencie: zdravie počas celého života; environmentálne a sociálne determinanty zdravia; neprenosné a zriedkavé choroby; infekčné choroby vrátane ochorení spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení; nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny; systémy zdravotnej starostlivosti.
b) Klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť: posilnenie ▌demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv, ochrana nášho kultúrneho dedičstva, preskúmanie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, ▌vrátane riadenia a integrácie migrantov.
Oblasti intervencie: demokracia a správa vecí verejných; kultúra, kultúrne dedičstvo a kreativita; sociálna a hospodárska transformácia.▌
c) Klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť: reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane počítačovej kriminality, ako aj prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.
Oblasti intervencie: spoločnosť odolná voči katastrofám; ochrana a bezpečnosť; kybernetická bezpečnosť.
d) Klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor: posilnenie kapacít a zabezpečenie sebestačnosti Európy v oblasti kľúčových podporných technológií pre digitalizáciu a výrobu, ako aj v oblasti vesmírnych technológií v rámci celého hodnotového reťazca s cieľom vytvoriť konkurencieschopný, digitálny, nízkouhlíkový a obehový priemysel; zabezpečenie udržateľných dodávok surovín;vývoj progresívnych materiálov a poskytnutie základu pre pokrok a inováciu vo vzťahu k ▌celosvetovým spoločenským výzvam.
Oblasti intervencie: výrobné technológie; kľúčové digitálne technológie vrátane kvantových technológií; vznikajúce podporné technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data); obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; kozmický priestor vrátane pozorovania Zeme.
e) Klaster Klíma, energetika a mobilita: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí, zabezpečením toho, aby boli odvetvia energetiky a dopravy šetrnejšie ku klíme a životnému prostrediu, účinnejšie a konkurencieschopnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie a aby sa posilnil ich inteligentný charakter, podporovaním využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zlepšením odolnosti Únie voči vonkajším šokom a prispôsobením sociálneho správania vzhľadom na ciele udržateľného rozvoja.
Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; čistá, bezpečná, a dostupná doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie.
f) Klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie: ochrana životného prostredia, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi z pevniny, vnútrozemských vôd a mora a ich využívanie na ukončenie narušovania biodiverzity, na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti pre všetkých a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a udržateľné biohospodárstvo.
Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodné zdroje; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria, oceány a vnútrozemské vody; potravinové systémy; systémy inovácie na biologickej báze v biohospodárstve EÚ; obehové systémy.
g) Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra: poskytovanie kvalitných vedeckých dôkazov v záujme účinných a cenovo dostupných dobrých verejných politík. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych predpisov EÚ sú nevyhnutné transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy, aby mohli byť citlivo navrhnuté, kým v prípade vykonávania politík sú dôkazy potrebné na jeho meranie a monitorovanie. Nezávislé vedecké dôkazy a technickú podporu počas celého politického cyklu bude pre politiky Únie poskytovať Spoločné výskumné centrum. Svoj výskum zameria na politické priority EÚ.
Oblasti intervencie: zdravie; kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť; civilná bezpečnosť pre spoločnosť; digitalizácia, priemysel a kozmický priestor; klíma, energetika a mobilita; potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie; podpora fungovania vnútorného trhu a správy hospodárskych záležitostí Únie; podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov, ako aj pri rozvoji stratégií pre inteligentnú špecializáciu; analytické nástroje a metódy pre tvorbu politiky; správa vedomostí; transfer vedomostí a technológií; podpora platforiem vedy na podporu politiky.
3. Pilier III Inovatívna Európa
Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje všetky formy inovácie vrátane netechnologickej inovácie, predovšetkým v rámci MSP vrátane startupov, a to uľahčením technologického rozvoja, demonštračných činností a prenosu vedomostí a posilňovaním ▌zavádzania inovačných riešení. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. EIC sa bude vykonávať najmä prostredníctvom dvoch nástrojov: nástroja Prieskumník, vykonávaného najmä prostredníctvom kolaboratívneho výskumu, a nástroja Akcelerátor.
a) Európska rada pre inováciu: zameriava sa najmä na prelomovú a disruptívnu inováciu s osobitným dôrazom na inováciu vytvárajúcu trh, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácie vrátane prírastkovej.
Oblasti intervencie: Prieskumník pre pokročilý výskum - podpora budúcich a vznikajúcich prelomových technológií, technológií vytvárajúcich trh a/alebo naskrz prevratných technológií (deep-tech); Akcelerátor – preklenutie medzery vo financovaní medzi konečnými fázami výskumných a inovačných činností a preniknutím na trh s cieľom efektívne zavádzať prelomovú inováciu vytvárajúcu trhy a rozširovať spoločnosti v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie; ▌dodatočné činnosti EIC, ako sú ocenenia a štipendiá, ako aj služby pre podniky s pridanou hodnotou.
b) Európske inovačné ekosystémy
Oblasti intervencie: činnosti budú zahŕňať najmä prepojenie – v prípade potreby v spolupráci s EIT– s vnútroštátnymi a regionálnymi aktérmi v oblasti inovácie a podporu vykonávania spoločných cezhraničných inovačných programov členskými štátmi, regiónmi a pridruženými krajinami, a to od výmeny postupov a vedomostí v oblasti riadenia inovácie až po zlepšovanie mäkkých inovačných zručností, akcie v oblasti výskumu a inovácie vrátane otvorenej inovácie alebo inovácie z hľadiska použitia na zvýšenie účinnosti európskeho inovačného systému. To by sa malo vykonávať v synergii okrem iného s podporou EFRR pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.
c) Európsky inovačný a technologický inštitút
Oblasti intervencie: udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe; inovácia a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe; nové riešenia pre trh nazvládanie globálnych ▌výziev ▌; synergie a pridaná hodnota v rámci programu Horizont Európa.
4. Časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru
Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier sleduje špecifické ciele stanovené v článku 3 ods. 2 písm. d). Prispievaaj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. Táto časť bude tvoriť základ pre zvyšok programu a zároveň bude podporovať činnosti, ktoré prispievajú k prilákaniu talentov, podpore cirkulácie mozgov a zabráneniu ich úniku, inovatívnejšej Európe viac založenej na vedomostiach, v ktorej majú ženy a muži rovnaké postavenie a ktorá je na čele globálnej hospodárskej súťaže, ako aj k posilňovaniu nadnárodnej spolupráce, a tak k optimalizáciisilných stránok a potenciálu jednotlivých členských štátov v rámci celej Európy v dobre fungujúcom EVP, v ktorom sa vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila môžu voľne vyváženým spôsobom pohybovať a v ktorom sa výsledky výskumu a inovácie vo veľkom rozsahu šíria medzi informovanými občanmi, ktorí ich chápu a dôverujú im, pričom tieto výsledky sú prínosom pre spoločnosť ako celok, a v ktorom sa politika EÚ, najmä politika v oblasti výskumu a inovácie, zakladá na kvalitných vedeckých dôkazoch.
Podporujú sa ňou aj činnosti zamerané na zlepšovanie kvality návrhov právnych subjektov z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti, ako sú napríklad profesionálne predbežné kontroly návrhov a poradenstvo, ako aj na posilnenie činnosti národných kontaktných miest na účely podpory nadväzovania kontaktov na medzinárodnej úrovni, ako aj činnosti zamerané na podporu právnych subjektov z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti zapájať sa do už vybraných projektov spolupráce, na ktorých sa právne subjekty z takých členských štátov nezúčastňujú.
Oblasti intervencie: rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti, a to aj prostredníctvom tímovej spolupráce, partnerstiev, zapojenia vedúcich výskumných pracovníkov Európskeho výskumného priestoru, nástroja európskej spolupráce v oblasti vedy a techniky (COST) a činností určených na podporu cirkulácie mozgov; reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie, napríklad aj prostredníctvom podpory reformy národnej politiky v oblasti výskumu a inovácie, poskytovania atraktívnych kariérnych možností a podpory občianskej vedy, ktorá prihliada na rodové hľadisko.
PRÍLOHA Ia
EURÓPSKY INOVAČNÝ A TECHNOLOGICKÝ INŠTITÚT (EIT)
Pri vykonávaní činností programu EIT sa uplatňujú tieto pravidlá:
1. Zdôvodnenie
Ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu výskumu a inovácie EÚ (Lamyho skupina na vysokej úrovni), ďalší krok je „vzdelávať pre budúcnosť a investovať do ľudí, ktorí prinesú zmenu“. Najmä európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa vyzývajú k podpore podnikania, odstráneniu hraníc medzi odbormi a inštitucionalizácii úzkej interdisciplinárnej spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom. Podľa nedávnych prieskumov je prístup k talentovaným ľuďom zďaleka najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje voľbu miesta pri zakladaní európskych startupov. Podnikateľské vzdelanie, príležitosti odbornej prípravy a rozvoj tvorivých zručností zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výchovu budúcich inovátorov a rozvíjanie schopností tých existujúcich, aby mohli úspešnejšie rozvíjať vlastné podniky. Prístup k podnikateľským talentom spolu s prístupom k profesionálnym službám, kapitálu a trhom na úrovni EÚ a združovanie kľúčových inovačných aktérov okolo spoločného cieľa sú kľúčovými zložkami rozvoja inovačného ekosystému. Treba koordinovať úsilie v rámci EU na vytvorenie kritického množstva prepojených celoúnijných podnikateľských klastrov a ekosystémov.
EIT je v súčasnosti najväčší integrovaný inovačný ekosystém v Európe, ktorý združuje partnerov z oblasti obchodu, výskumu a vzdelávania a ďalších oblastí. Tento inštitút bude naďalej podporovať svoje znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), čo sú rozsiahle európske partnerstvá na riešenie osobitných spoločenských výziev, a posilňovať inovačné ekosystémy okolo týchto spoločenstiev. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím vytvorí prostredia nabádajúce k inovácii, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov a podnecovaním vytvárania inovačných podnikov v úzkej súčinnosti a na základe komplementarity s EIC.
Stále sa treba v rámci celej Európy usilovať o rozvoj ekosystémov, v ktorých môžu výskumní pracovníci, inovátori, priemyselné odvetvia a vlády ľahko spolupracovať. Inovačné ekosystémy v skutočnosti stále nedosahujú optimálny výkon, pretože:
– organizačné, regulačné a kultúrne prekážky stále bránia interakcii medzi inovačnými aktérmi,
– úsilie o posilnenie inovačných ekosystémovmusí ťažiť zkoordinácie a jasného zamerania na konkrétne ciele a vplyv.
S cieľom riešiť budúce spoločenské výzvy, využiť možnosti nových technológií a prispieť k ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rastu, pracovným miestam, konkurencieschopnosti a blahobytu európskych občanov treba ďalej posilňovať inovačnú schopnosť Európy: posilňovaním existujúcich a podporou vytvárania nových prostredí, ktoré vedú k spolupráci a inovácii, posilnením inovačných schopností akademickej obce a výskumného sektora, podporou novej generácie podnikateľov, stimuláciou zakladania a rozvoja inovačných podnikov, ako aj zvyšovaním viditeľnosti a uznávania výskumných a inovačných činností financovaných EÚ, najmä financovania ETI v radoch širšej verejnosti.
Vzhľadom na povahu a rozsah výziev v oblasti inovácie treba spojiť a mobilizovať aktérov a zdroje na európskej úrovni posilnením cezhraničnej spolupráce. Treba odstrániť prekážky medzi disciplínami a pozdĺž hodnotových reťazcov a podporiť vytváranie priaznivého prostredia pre účinnú výmenu vedomostí a odborných znalostí, ako aj na rozvoj a prilákanie podnikateľských talentov. Strategický inovačný program ETI zabezpečí súlad s výzvami programu Horizont Európa, ako aj komplementaritu s EIC.
2. Oblasti intervencie
2.1. Udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe
V súlade s nariadením o EIT a so strategickým inovačným programom EIT bude EIT zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní udržateľných a na výzvy orientovaných inovačných ekosystémov v celej Európe. Bude naďalej fungovať najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a rozsiahlych európskych partnerstiev na riešenie osobitných spoločenských výziev. Bude posilňovať súvisiace inovačné ekosystémy ich otvorením a podporou integrácie výskumu, inovácie a vzdelávania. Okrem toho posilní inovačné ekosystémy v celej Európe rozšírením svojho regionálneho inovačného programu (EIT RIS). EIT bude spolupracovať s inovačnými ekosystémami, ktoré vykazujú vysoký inovačný potenciál, na základe stratégie, tematického zosúladenia a očakávaného vplyvu v úzkej súčinnosti so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a príslušnými platformami.
– posilnenie účinnosti existujúcich ZISa ich otvorenosti pre nových partnerov, čím sa umožní prechod k sebestačnosti v dlhodobom horizonte, a analyzovanie potreby vytvárania nových ZIS s cieľom riešiť globálne výzvy. Osobitné tematické oblasti sa vymedzia v strategickom inovačnom programe s ohľadom na strategické plánovanie;
– urýchlenie regionálneho rozvoja na účely dosiahnutia excelentnosti v krajinách, ktoré sú uvedené v strategickom inovačnom programe, v úzkej spolupráci so štrukturálnymi fondmi a prípadne ďalšími príslušnými programami financovania EÚ.
2.2. Inovácia apodnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe
Vzdelávacie činnosti EIT sa posilnia podporou inovácie a podnikania prostredníctvom účelného vzdelávania a odbornej prípravy. Pri väčšom dôraze na rozvoj ľudského kapitálu sa bude vychádzať z rozšírenia existujúcich vzdelávacích programov ZIS EIT s cieľom ďalej ponúkať študentom a odborníkom kvalitné učebné plány vypracované so zreteľom na inováciu, kreativitu a podnikavosť, v súlade so stratégiou EÚ v oblasti priemyslu a zručností. Môže sa to týkať výskumných pracovníkov a inovátorov podporovaných z iných častí programu Horizont Európa, konkrétne MSCA. EIT podporí aj modernizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe a ich začlenenie do inovačných ekosystémov tým, že podnieti a zvýši ich podnikateľský potenciál a schopnosti a motivuje ich k lepšiemu predvídaniu nových požiadaviek na zručnosti.
– vypracovanie inovačných učebných plánov s prihliadnutím na budúce potreby spoločnosti a priemyslu a prierezové programy pre študentov, podnikateľov a odborníkov v celej Európe a mimo nej, pričom dochádza k spojeniu odborných vedomostí a vedomostí špecifických pre daný sektor so zručnosťami zameranými na inováciu a s podnikateľskými ▌ zručnosťami, ako sú napríklad zručnosti v oblasti ▌špičkových technológií súvisiace s digitálnymi audržateľnými kľúčovými podpornými technológiami,
– posilnenie a rozšírenie značky EIT s cieľom zlepšiť viditeľnosť a uznávanie vzdelávacích programov EIT na základe partnerstiev medzi rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými centrami a spoločnosťami pri súčasnom zvyšovaní jej celkovej kvality ponúkaním učebných plánov v zmysle „učenie sa v praxi“ a účelného podnikateľského vzdelávania spolu s medzinárodnou, medziorganizačnou a medziodvetvovou mobilitou,
– rozvíjanie inovačných a podnikateľských schopností v sektore vysokoškolského vzdelávania vďaka využívaniu a podporovaniu odborných znalostí spoločenstva EIT pri prepájaní vzdelávania, výskumu a podnikania,
– posilnenie úlohy komunity absolventov EIT ako vzoru pre nových študentov a spoľahlivý nástroj na informovanie o vplyve EIT.
2.3. Nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych výziev
EIT umožní, podporí a ocení spoluprácu podnikateľov, inovátorov, výskumných pracovníkov, pedagógov, študentov a iných inovačných aktérov pri súčasnom zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v interdisciplinárnych tímoch s cieľom prinášať nápady a premeniť ich na inkrementálne a prevratné inovácie. Činnosti sa budú vyznačovať otvorenou inováciou a cezhraničným prístupom so zameraním na zahrnutie relevantných činností vedomostného trojuholníka, ktoré sú dôležité pre ich úspech (napr. predkladatelia projektov môžu zlepšiť svoj prístup k špecificky odborne spôsobilým absolventom, hlavným používateľom, startupom s inovačnými nápadmi, zahraničným firmám s príslušnými doplnkovými aktívami atď.).
– podpora vývoja nových výrobkov, služieb a trhových príležitostí, pričom aktéri vedomostného trojuholníka budú spolupracovať na vypracovaní riešení globálnych výziev,
– plná integrácia celého hodnotového reťazca inovácie: od študenta po podnikateľa, od myšlienky po výrobok, od laboratória po zákazníka. Zahŕňa to podporu startupov a expandujúcich podnikov;
– poskytovanie služieb na vysokej úrovni a podpora inovačných podnikov vrátane technickej pomoci pri dolaďovaní výrobkov a služieb, dôkladného mentorstva, podpory pri ochrane cieľových zákazníkov a získavaní kapitálu v záujme rýchleho uvedenia na trh a urýchlenia ich tempa rastu.
2.4. Synergie a pridaná hodnota v rámci programu Horizont Európa
EIT bude intenzívnejšie využívať synergie a komplementárnosť medzi existujúcimi ZIS a s rôznymi aktérmi a iniciatívami na únijnej a globálnej úrovni a rozšíri svoju sieť spolupracujúcich organizácií na strategickej aj operačnej úrovni, pričom zabráni zdvojovaniu.
– úzka spolupráca s EIT a InvestEU pri zefektívnení podpory (t. j. financovanie a služby) ponúkanej ▌inovačným podnikom vo fáze startupu aj rozširovania, najmä prostredníctvom ZIS,
– plánovanie a vykonávanie činností EIT s cieľom maximalizovať synergie a komplementárnosť s ďalšími časťami programu,
– spolupráca s členskými štátmi EÚ na národnej aj regionálnej úrovni, nadviazanie štruktúrovaného dialógu a koordinácia úsilia s cieľom umožniť synergie s ▌vnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami vrátane stratégií pre inteligentnú špecializáciu, a to aj pri zohľadnení možnosti vytvorenia európskych inovačných ekosystémov, aby sa mohli identifikovať, vymieňať a šíriť najlepšie postupy a poznatky,
– výmena a šírenie inovačných postupov a poznatkov v celej Európe i mimo nej s cieľom prispievať k inovačnej politike v Európe v koordinácii s inými časťami programu Horizont Európa,
– poskytovanie vstupov do diskusií o inovačnej politike a prínos ku koncipovaniu a k vykonávaniu politických priorít EÚ nepretržitou spoluprácou so všetkými príslušnými útvarmi Európskej komisie, inými programami EÚ a ich zainteresovanými stranami a ďalším využívaním príležitostí v rámci iniciatív na realizáciu politík,
– využívanie synergií s ostatnými programami EÚ vrátane programov na podporu rozvoja ľudského kapitálu a inovácie (napr. COST, ESF+, EFRR, Erasmus +, Kreatívna Európa a COSME Plus/jednotný trh, InvestEU),
– vytváranie strategických spojenectiev s kľúčovými aktérmi v oblasti inovácie na únijnej a medzinárodnej úrovni a podpora ZIS pri rozvoji spolupráce a prepojenia s kľúčovými partnermi vedomostného trojuholníka z tretích krajín s cieľom otvoriť nové trhy pre riešenia podporované ZIS a prilákať financovanie a talenty zo zahraničia. Podporuje sa účasť tretích krajín so zreteľom na zásady reciprocity a vzájomného prospechu.
▌
PRÍLOHA III
PARTNERSTVÁ
Európske partnerstvá sa vyberajú, implementujú, monitorujú, hodnotia, postupne ukončujú alebo obnovujú na základe týchto kritérií:
1. Výber:
a) preukázanie, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu prostredníctvom účasti a záväzkov partnerov, a to predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre EÚ a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ, udržateľnosť a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj – v prípade potreby – k plneniu medzinárodných záväzkov.
V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zriadených v súlade s článkom 185 ZFEÚ je povinná účasť najmenej 40 % členských štátov EÚ;
b) súdržnosť a synergie európskeho partnerstva vo výskumnom a inovačnom prostredí EÚ, pričom pravidlá programu Horizont Európa sa majú dodržiavať v čo najväčšom rozsahu;
c) transparentnosť a otvorenosť európskeho partnerstva, pokiaľ ide o určenie priorít a cieľov z hľadiska očakávaných výsledkov a vplyvov a pokiaľ ide o zapojenie partnerov a zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca, z rôznych odvetví, prostredía disciplín, a to aj na medzinárodnej úrovni, ak je to relevantné, a nezasahujúcich do európskej konkurencieschopnosti; jasné postupy na podporu účasti MSP a šírenie a využívanie výsledkov, predovšetkým zo strany MSP, a to aj prostredníctvom sprostredkovateľských organizácií;
d) ex ante preukázanie doplnkovosti a zameranosti európskeho partnerstva vrátane spoločnej strategickej vízie účelu európskeho partnerstva. Táto vízia bude zahŕňať najmä:
– určenie merateľných očakávaných výsledkov, výstupov a vplyvov v rámci konkrétnych lehôt vrátane kľúčovej hospodárskej a/alebo spoločenskej hodnoty pre Úniu;
– preukázanie očakávaných kvalitatívnych a podstatných kvantitatívnych pákových efektov vrátane metódy na meranie kľúčových ukazovateľov výkonnosti;
– prístupy k zabezpečeniu flexibility implementácie a k prispôsobeniu sa meniacim sa politickým, spoločenskýma/alebo trhovým potrebám či vedeckému pokroku s cieľom zvýšiť súdržnosť politík na regionálnej, vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;
– stratégia vystúpenia z programu a opatrenia na jeho postupné ukončenie.
e) ex ante preukázanie dlhodobého záväzku partnerov vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií.
V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev vytvorených v súlade s článkom 185 alebo 187 ZFEÚ budú peňažné a/alebo nepeňažné príspevky od partnerov iných ako Únia dosahovať aspoň 50 % a môžu dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva. Podiel príspevkov partnerov iných ako Únia bude mať v prípade všetkých takýchto inštitucionalizovaných európskych partnerstiev formu peňažných príspevkov. Pre partnerov iných ako Únia a zúčastnené štáty by sa mali finančné príspevky zameriavať predovšetkým na pokrytie administratívnych nákladov, ako aj na koordináciu a podporu a iné nekonkurenčné činnosti.
ea) po dohode s regionálnymi orgánmi sa EFRR akceptuje ako čiastočný národný príspevok na spolufinancovanie akcií s účasťou členských štátov v rámci programu.
2. Implementácia:
a) systematický prístup zabezpečujúci aktívnu a včasnú účasť členských štátov a dosahovanie očakávaných vplyvov európskeho partnerstva prostredníctvom flexibilnej implementácie spoločných akcií s vysokou európskou pridanou hodnotou aj nad rámec spoločných výziev na výskumné a inovačné činnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia na trhu a regulačného alebo politického využitia;
b) primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitej otvorenosti iniciatívy a transparentnosti počas implementácie, najmä pokiaľ ide o stanovenie priorít a účasť na výzvach na predkladanie návrhov, informovanie o fungovaní správy, zviditeľnenie Únie, komunikačné a osvetové opatrenia, šírenie a využívanie výsledkov vrátane jasnej stratégie zameranej na otvorený prístup/používateľa v celom hodnotovom reťazci; vhodné opatrenia na informovanie MSP a podporu ich účasti;
c) koordinácia a/alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zaistenie optimálnej úrovne vzájomných prepojení a zabezpečenie účinných synergií, okrem iného s cieľom prekonať prípadné prekážky realizácie na vnútroštátnej úrovni a zvýšiť nákladovú účinnosť;
d) záväzky všetkých partnerov, pokiaľ ide o finančné a/alebo vecné príspevky,v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas celého trvania iniciatívy;
e) v prípade inštitucionalizovaného európskeho partnerstva prístup k výsledkom a iným informáciám súvisiacim s akciou pre Komisiu na účely vytvárania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie.
3. Monitorovanie:
a) monitorovací systém v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45 na sledovanie pokroku v dosahovaní špecifických cieľov ▌politiky, výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov, vplyvov a potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času;
b) pravidelné podávanie osobitných správ o kvantitatívnych a kvalitatívnych pákových efektoch vrátane prisľúbených a skutočne poskytovaných peňažných a nepeňažných príspevkov, viditeľnosti a pozície v medzinárodnom kontexte, vplyvu na riziká investícií zo súkromného sektora súvisiace s výskumom a inováciou.
c) podrobné informácie o procese hodnotenia a výsledkoch všetkých výziev na predkladanie návrhov v rámci partnerstiev, ktoré sa majú sprístupniť včas a v dostupnej forme v spoločnej elektronickej databáze.
4. Hodnotenie, postupné ukončenie a obnovenie:
a) hodnotenie vplyvov dosiahnutých na únijnej a vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o vymedzené cieľové hodnoty a kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa využije v hodnotení programu uvedenom v článku 47 vrátane posúdenia najúčinnejšieho spôsobu politickej intervencie pre budúce akcie, a pozícia prípadného obnoveného európskeho partnerstva v celkovom prostredí európskych partnerstiev, ako aj jeho politické priority;
b) v prípade neobnovenia, vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí postupné ukončenie financovania z rámcového programu podľa ▌podmienok a harmonogramu dohodnutých ex-ante s legálne zaangažovanými partnermi bez toho, aby bolo dotknuté prípadné pokračovanie nadnárodného financovania z vnútroštátnych alebo iných únijných programov a bez toho, aby boli dotknuté súkromné investíciea prebiehajúce projekty.
PRÍLOHA IV
SYNERGIE S INÝMI PROGRAMAMI
1. Synergie s Európskym poľnohospodárskym záručným fondom a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (spoločná poľnohospodárska politika – SPP) zabezpečia, aby:
a) sa najmä v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť(35) identifikovali výskumné a inovačné potreby poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí v EÚ a zohľadnili sa v rámci procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu a v jeho pracovných programoch;
b) SPP optimálne využila výsledky výskumu a inovácie a podporila využívanie, zavádzanie a nasadenie inovatívnych riešení vrátane tých, ktoré sú výsledkom projektov financovaných z rámcových programov pre výskum a inovácie, európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť a príslušných znalostných a inovačných spoločenstiev EIT (ZIS);
c) EPFRV podporil využívanie a šírenie poznatkov a riešení, ktoré plynú z výsledkov programu a ktoré vedú k dynamizácii poľnohospodárskeho odvetvia a k novým príležitostiam na rozvoj vidieckych oblastí.
2. Synergie s Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF) zabezpečia, aby:
a) program a ENRF boli vo veľkej miere vzájomne prepojené, keďže sa výskumné a inovačné potreby EÚ v oblasti morskej a námornej politiky premietnu v procese plánovania strategického výskumu a inovácie programu;
b) ENRF podporil zavádzanie nových technológií a inovatívnych výrobkov, procesov a služieb, najmä tých, ktoré sú výsledkom programu v oblasti morskej a námornej politiky; ENRF podporil aj zber údajov z terénu a ich spracovanie a šíril relevantné akcie podporované v rámci programu, čo zase prispeje k vykonávaniu spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, medzinárodnej správy oceánov a medzinárodných záväzkov.
3. Synergie s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) zabezpečia, aby:
a) sa mechanizmy kombinovaného financovania z EFRR a programu Horizont Európa s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor používali na podporu činností premosťujúcich regionálne operačné programy, stratégie pre inteligentnú špecializáciu a medzinárodnú excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie vrátane spoločných medziregionálnych/nadnárodných programov a celoeurópskych výskumných infraštruktúr;
aa) finančné prostriedky z EFRR bolo možné dobrovoľne presunúť na podporu činností v rámci programu, najmä známky excelentnosti;
b) sa EFRR zameriaval okrem iného na rozvoj a posilnenie regionálnych a miestnych výskumných a inovačných ekosystémov a priemyselnej transformácie vrátane podpory pre využívanie výsledkov a zavádzanie nových technológií a inovatívnych riešení z rámcových programov pre výskum a inováciu prostredníctvom EFRR;
ba) sa posilnili existujúce regionálne ekosystémy, siete platforiem a regionálne stratégie.
4. Synergie s Európskym sociálnym fondom+ (ESF+) zabezpečia, aby:
a) ESF+ s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami a kompetenciami, ktoré budú potrebovať na pracovných miestach budúcnosti, mohol prostredníctvom národných alebo regionálnych programov zabezpečiť, aby sa stali bežnými inovačné učebné osnovy podporované programom, a prispieť k ich rozšíreniu;
b) sa mechanizmy doplnkového financovania z ESF+ mohli s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor na dobrovoľnom základe použiť na podporu činností programu, ktorými sa presadzuje rozvoj ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie; [PN 148]
c) sa prostredníctvom línie Európskeho sociálneho fondu+ týkajúcej sa zdravia s cieľom prispieť k dosiahnutiu inovačných, efektívnych a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a umožniť prístup európskych občanov k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti šírili inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia, najmä tie, ktoré sú výsledkom programov.
5. Synergie s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) zabezpečia, aby:
a) sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach dopravy, energetiky a v odvetví digitálnych technológií v EÚ;
b) NPE podporil rozsiahle zavedenie a nasadenie inovačných nových technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych fyzických infraštruktúr, najmä tých, ktoré sú výsledkom rámcových programov pre výskum a inováciu;
c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi rámcovým programom a projektmi NPE, napríklad vyzdvihnutím technológií z rámcového programu s vysokým stupňom pripravenosti na uvedenie trh, ktoré by sa mohli ďalej zavádzať prostredníctvom NPE.
6. Synergie s programom Digitálna Európa zabezpečia, aby:
a) sa akcie, ktoré sa majú podporovať, navzájom odlišovali a dopĺňali, pokiaľ ide o ich typ, očakávané výstupy a intervenčnú logiku, hoci viacero tematických oblastí, ktoré sa riešia v rámci programu a programu Digitálna Európa, navzájom súvisí;
b) sa v plánoch strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácia v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickou inováciou; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomovú inováciu (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;
c) sa program Digitálna Európa sústredil na budovanie rozsiahlej digitálnej kapacity a infraštruktúry v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií a pokročilých digitálnych zručností so zameraním na široké zavedenie a nasadenie kritických existujúcich alebo testovaných inovatívnych digitálnych riešení v celej Európe v medziach niektorého z rámcov EÚ v oblastiach verejného záujmu (ako napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo zlyhania trhu (ako napríklad digitalizácia podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov); program Digitálna Európa sa implementuje hlavne koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Európe, a celoúnijných akcií, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu ako súčasť rozvoja digitálneho jednotného trhu, a to najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania;
d) sa kapacity a infraštruktúry programu Digitálna Európa sprístupnili výskumnej a inovačnej komunite, a to aj na činnosti podporované z programu vrátane testovania, pokusov a demonštrácií vo všetkých odvetviach a odboroch;
e) sa nové digitálne technológie vyvinuté v rámci programu prostredníctvom programu Digitálna Európa postupne rozširovali a zavádzali;
f) sa iniciatívy programu na vypracovanie učebných osnov na zlepšovanie zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa realizujú v strediskách spoločného umiestnenia znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu, doplnili budovaním kapacít pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu Digitálna Európa;
g) silné koordinačné mechanizmy strategického programovania a prevádzkových postupov pre oba programy boli zosúladené a aby do ich riadiacich štruktúr boli zapojené príslušné útvary Komisie, ako aj iné subjekty, ktorých sa týkajú jednotlivé časti príslušných programov.
7. Synergie s programom jednotného trhu zabezpečia, aby:
a) program jednotného trhu riešil zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú všetky MSP, a podporoval podnikanie a zakladanie a rast spoločností. Medzi programom jednotného trhu a akciami EIT aj budúcej Európskej rady pre inováciu pre inovatívne spoločnosti, ako aj v oblasti podporných služieb pre malé a stredné podniky existuje plná komplementarita, najmä v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie;
b) sieť Enterprise Europe Network tak, ako iné existujúce štruktúry na podporu MSP (napr. národné kontaktné miesta, inovačné agentúry, centrá digitálnych inovácií, kompetenčné centrá, certifikované inkubátory), mohla slúžiť na poskytovanie podporných služieb v rámci programu Európsky horizontvrátaneEurópskej rady pre inováciu.
8. Synergie s LIFE – programom pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) zabezpečia, aby:
sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v EÚ. LIFE bude naďalej pôsobiť ako katalyzátor pri vykonávaní politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a príslušnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj prostredníctvom prijatia a uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie z programu a pomoci pri ich zavádzaní na vnútroštátnej a (medzi-)regionálnej úrovni, kde môže pomôcť pri riešení problémov v oblasti životného prostredia, klímy alebo prechodu na čistú energiu. Program LIFE bude naďalej stimulovať synergie s programom predovšetkým tak, že sa počas hodnotenia budú udeľovať bonusové body návrhom, ktoré predpokladajú využívanie výsledkov programu. Štandardné projekty akcií v rámci programu LIFE podporia vývoj, testovanie alebo demonštráciu technológií alebo metodík financovaných z iných zdrojov vrátane programu, ktoré sú vhodné na implementáciu politiky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré môžu byť následne zavedené v širokom rozsahu. EITvytvorený v rámci programu, ako aj budúca Európska rada pre inováciu môžu poskytnúť podporu pri šírení a komercializácii nových prelomových nápadov, ktoré môžu byť výsledkom implementácie projektov programu LIFE.
9. Synergie s programom Erasmus zabezpečia, aby:
a) sa kombinované zdroje z programu a programu Erasmus použili na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Programom sa doplní podpora z programu Erasmus pre iniciatívu Európske univerzity, a to najmä pre jej výskumný rozmer ako súčasť vypracovania nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník a zároveň poskytnúť stimul pre hospodársky rast; vzdelávacie činnosti EIT by mohli byť inšpiratívne pre iniciatívu Európske univerzity a zároveň by mohli byť s touto iniciatívou vzájomne prepojené;
b) program a program Erasmus podnecovali integráciu vzdelávania a výskumu tým, že podporia inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri formulovaní a stanovovaní spoločných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie s cieľom podložiť vyučovanie najnovšími výskumnými objavmi a postupmi, aby sa všetkým študentom a vysokoškolským pracovníkom, a najmä výskumným pracovníkom poskytla možnosť aktívnej výskumnej skúsenosti a aby sa podporili ďalšie činnosti, ktoré integrujú vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inováciu.
10. Synergie s európskym vesmírnym programom zabezpečia, aby:
a) sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby vesmírneho dodávateľského odvetvia a odvetvia nadväzujúceho na vesmírne odvetvie v EÚ; akcie v oblasti vesmírneho výskumu implementované prostredníctvom programu Horizont Európa sa vzhľadom na obstarávanie a oprávnenosť subjektov prípadne budú implementovať v súlade s ustanoveniami vesmírneho programu;
b) sa vesmírne údaje a služby, ktoré európsky vesmírny program sprístupnil ako verejný statok, používali na vývoj prelomových riešení vo výskume a inováciách, a to aj v rámcovom programe, najmä pokiaľ ide o udržateľné potraviny a prírodné zdroje, monitorovanie klímy, inteligentné mestá, automatizované vozidlá alebo bezpečnosť a zvládanie katastrof;
c) služby prístupu k údajom a informáciám programu Copernicus prispievali k európskemu cloudu pre otvorenú vedu, a tým uľahčovali prístup k údajom programu Copernicus pre výskumných a vedeckých pracovníkov; výskumné infraštruktúry, najmä siete na pozorovanie in situ, budú tvoriť podstatné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá podporuje služby programu Copernicus, a zároveň budú mať prospech z informácií vytváraných službami programu Copernicus.
11. Synergie s nástrojom susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (vonkajší nástroj) zabezpečia, aby sa výskumné a inovačné činnosti programu za účasti tretích krajín a cielené akcie medzinárodnej spolupráce na základe spoločného vymedzenia potrieb a oblastí intervencie spoločne určených počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácií programu usilovali o dosiahnutie súladu a súdržnosti s paralelnými líniami akcií zameraných na prijatie riešení na trhu a budovanie kapacít v rámci vonkajšieho nástroja.
12. Synergie s Fondom pre vnútornú bezpečnosť a nástrojom pre riadenie hraníc ako súčasťou Fondu pre integrované riadenie hraníc zabezpečia, aby:
a) sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach bezpečnosti a integrovaného riadenia hraníc;
b) Fond pre vnútornú bezpečnosť a Fond pre integrované riadenie hraníc podporovali nasadenie nových inovačných technológií a riešení, najmä tých, ktoré sú výsledkami rámcových programov pre výskum a inováciu v oblasti bezpečnostného výskumu.
13. Synergie s fondom InvestEU zabezpečia, aby:
a) program poskytol zo svojho rozpočtu kombinované financovanie programu Horizont Európa a Európskej rady pre inováciu pre inovátorov, ktorí sa vyznačujú vysokým stupňom rizika a pre ktorých trh prípadne neposkytuje životaschopné a udržateľné financovanie, a zároveň zabezpečil primeranú koordináciu podpory účinného poskytovania a riadenia súkromnej časti kombinovaného financovania prostredníctvom fondov a sprostredkovateľov podporovaných programom InvestEU;
b) sa finančné nástroje pre výskum a inovácii a malé a stredné podniky zoskupili v rámci fondu InvestEU, najmä prostredníctvom vyhradeného tematického nástroja pre výskum a inovácie a prostredníctvom produktov zavedených v rámci nástroja pre MSP zameraných na inovatívne spoločnosti, čím sa tiež prispeje k dosiahnutiu cieľov programu. Medzi programom InvestEU a programom Horizont Európa sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.
14. Synergie s inovačným fondom systému obchodovania s emisiami (inovačný fond) zabezpečia, aby:
a) sa inovačný fond osobitne zameral na inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka, ktoré podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov nahrádzajúcich výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou a na podporu vytvárania a prevádzky projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 , ako aj inovatívne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania; vytvorí sa primeraný rámec s cieľom umožniť a stimulovať ekologickejšie výrobky s udržateľnou pridanou hodnotou pre zákazníkov/koncových používateľov;
b) sa z programu, najmä z jeho 2. piliera a prostredníctvom EIT, financoval vývoj, demonštrácia a zavádzanie technológií vrátane prelomových riešení, ktorými sa môže dosiahnuť nízkouhlíkové hospodárstvo a ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, energetickej a priemyselnej transformácie;
c) inovačný fond pod podmienkou splnenia kritérií na výber a vyhodnotenie návrhov mohol podporiť demonštračnú fázu oprávnených projektov. Projekty, ktoré získali podporu z inovačného fondu, môžu byť oprávnené na podporu z rámcových programov pre výskum a inováciu a naopak. Na doplnenie programu Horizont Európa sa inovačný fond môže zameriavať na trhovo orientované inovácie prispievajúce k výraznému a rýchlemu znižovaniu emisií CO2. Medzi inovačným fondom a programom Horizont Európa sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.
15. Synergie s programom Euratomu pre výskum a vzdelávanie zabezpečia, aby:
a) sa v rámci programu a programu Euratomu pre výskum a vzdelávanie vypracovali komplexné akcie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane akcií programu Marie Curie-Skłodowskej) s cieľom zachovať a rozvíjať príslušné zručnosti v Európe;
b) sa v rámci programu a programu Euratomu pre výskum a vzdelávanie vypracovali spoločné výskumné akcie so zameraním na prierezové aspekty bezpečného a zabezpečeného využívania aplikácií ionizujúceho žiarenia nesúvisiacich s výrobou elektrickej energie v odvetviach, ako sú medicína, priemysel, poľnohospodárstvo, vesmír, zmena klímy, bezpečnosť a pripravenosť na núdzové situácie, ako aj na príspevok jadrovej vedy.
16. Potenciálne synergie s Európskym obranným fondom budú prispievať k tomu, aby sa predchádzalo duplicite.
16a. Synergie s programom Kreatívna Európa budú podporovať konkurencieschopnosť a inováciu, a tak prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rastu a presadzovať účinné využívanie verejných finančných prostriedkov.
16b. Môžu sa naplánovať synergie s akýmikoľvek dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu.
PRÍLOHA V
KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE CIEST K DOSIAHNUTIU VPLYVU
Monitorovanie pokroku pri plnení cieľov rámcového programu (RP) uvedených v článku 3 musí byť štruktúrované podľa ciest k dosiahnutiu vplyvu a súvisiacich kľúčových ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu. Dráhy vplyvu sú citlivé na časový faktor a odrážajú tri doplnkové kategórie vplyvu, v ktorých sa prejavuje nelineárna povaha investícií do výskumu a inovácie: vedecký, sociálny a technologický/hospodársky.V prípade všetkých týchto kategórií vplyvu sa na sledovanie pokroku použijú zástupné ukazovatele rozlišujúce medzi krátkodobým, strednodobým a dlhodobejším vplyvom, a to aj nad rámec trvania programu, s možnosťami rozčlenení vrátane rozčlenenia podľa členských štátov a pridružených krajín. Uvedené ukazovatele sa zostavujú pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metodík. K týmto ukazovateľom prispievajú jednotlivé časti programu v rôznej miere a prostredníctvom rôznych mechanizmov. Na monitorovanie jednotlivých častí programu možno prípadne použiť dodatočné ukazovatele.
Mikroúdaje pre kľúčové ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu sa budú zbierať za všetky časti programu a všetky mechanizmy jeho plnenia centrálne riadeným a harmonizovaným spôsobom a na vhodnej úrovni podrobnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia prijímateľov v súvislosti s ich zasielaním.
Popri kľúčových ukazovateľoch ciest k dosiahnutiu vplyvu a okrem nich sa budú ako súčasť údajov o vykonávaní a riadení programu uvedených v článku 45 v takmer v reálnom čase zhromažďovať a nahlasovať údaje o optimalizovanom dosahovaní cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru, podporenia účasti na programe na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov, ako aj uľahčenia prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie. To bude zahŕňať, okrem iného, monitorovania prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce, sieťovú analýzu, údaje o návrhoch, žiadostiach, účasti a projektoch, žiadateľoch a účastníkoch [vrátane druhu organizácie (ako sú napr. organizácie občianskej spoločnosti, MSP a súkromný sektor), krajine (napr. špecifická klasifikácia podľa skupín krajín, ako sú členské štáty, pridružené krajiny a tretie krajiny), rode, úlohe v projekte, vedeckej disciplíne/odvetví, vrátane spoločenských a humanitných vied] a miere začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiacich výdavkoch.
Ukazovatele ciest k dosiahnutiu vedeckého vplyvu
Vedecký vplyv programu by sa mal prejaviť tak, že vytvorí kvalitné nové poznatky, posilní ľudský kapitál v oblasti výskumu a inovácie a podporí šírenie poznatkov a otvorenú vedu. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových ciest k dosiahnutiu vplyvu.
Ukazovatele ciest k dosiahnutiu spoločenského vplyvu
Spoločenský vplyv programu by sa mal prejaviť v riešení politických priorít EÚ a globálnych výziev vrátane cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v súlade so zásadami Agendy 2030 a cieľmi Parížskej dohody prostredníctvom výskumu a inovácie, v prínosoch a vplyve, ktoré bude mať plnenie výskumných a inovačných misií a využívanie európskych partnerstiev, a v posilnení šírenia inovácií v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku prispeje k blahobytu ľudí. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových dráh vplyvu.
Ukazovatele ciest k dosiahnutiu technologického/hospodárskeho ▌ vplyvu
Technologický/hospodársky ▌vplyv programu by sa mal prejaviť najmä v rámci Únie v účinku na zakladanie a rast spoločností, predovšetkým MSP vrátane startupov, vo vytváraní priamych a nepriamych pracovných miest najmä v rámci Únie a v zvyšovaní investícií do výskumu a inovácie. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových dráh vplyvu.
Príloha V – tabuľka 1
Dosahovanie vedeckého
vplyvu
Krátkodobé hľadisko
Strednodobé hľadisko
Dlhodobé hľadisko
Vytváranie kvalitných nových poznatkov
Publikácie –
počet recenzovaných vedeckých publikácií RP
Citácie –
index citácií recenzovaných publikácií RP vážených podľa oblasti, typu dokumentu a
obdobia
Veda svetovej úrovne –
počet a podiel recenzovaných publikácií z projektov RP,
ktoré predstavujú kľúčový príspevok k vedeckým oblastiam
Posilňovanie ľudského kapitálu v oblasti vedy a výskumu
Zručnosti –
počet výskumných pracovníkov zapojených do činností zameraných na zvyšovanie úrovne zručností (odborná príprava, mentorstvo/inštruktorstvo, mobilita a prístup k výskumným a inovačným infraštruktúram) v projektoch RP
Kariérny rast –
počet a podiel
výskumných pracovníkov RP so zvýšenou úrovňou zručností a s vyšším individuálnym vplyvom vo svojom výskumnom a inovačnom odbore
Pracovné podmienky –
počet a podiel výskumných pracovníkov RP so zlepšenými pracovnými podmienkami vrátane miezd výskumných pracovníkov
Podpora šírenia poznatkov a otvorenej vedy
Zdieľanie poznatkov –
podiel výsledkov výskumu RP (otvorené údaje/publikácie/softvér atď.) zdieľaných prostredníctvom otvorených
znalostných infraštruktúr
Šírenie poznatkov –
podiel aktívne využívaných/citovaných výsledkov výskumu RP s otvoreným prístupom
Nové prípady spolupráce –
podiel prijímateľov RP, ktorí vytvorili nové interdisciplinárne/medziodvetvové prípady spolupráce s používateľmi svojich výskumných a inovačných výstupov v RP
Príloha V – tabuľka 2
Dosahovanie spoločenského
vplyvu
Krátkodobé hľadisko
Strednodobé hľadisko
Dlhodobé hľadisko
Riešenie politických priorít EÚ a globálnych výziev prostredníctvom výskumu a inovácií
Výstupy –
počet a podiel výstupov zameraných na riešenie identifikovaných politických priorít EÚ a globálnych výziev (vrátane cieľov udržateľného rozvoja)
(viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu)
Vrátane: počtu a podielu výstupov súvisiacich s klímou a zameraných na plnenie záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody
Riešenia –
počet a podiel výstupov počet a podiel inovácií a vedeckých výsledkov, ktoré riešia identifikované politické priority EÚ a globálne výzvy (vrátane cieľov udržateľného rozvoja)
(viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu)
Vrátane: počtu a podielu inovácií a vedeckých výsledkov súvisiacich s klímou a zameraných na plnenie záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody
Prínosy –
celkové odhadované účinky využívania výsledkov financovaných z RP na riešenie identifikovaných politických priorít EÚ a globálnych výziev (vrátane cieľov udržateľného rozvoja) vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov (ako sú normy a štandardy)(viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu)
Vrátane: celkových odhadovaných účinkov využívania výsledkov súvisiacich s klímou a financovaných z RP na plnenie záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov (ako sú normy a štandardy)
Dosahovanie prínosov a vplyvu prostredníctvom výskumných a inovačných misií
Výstupy výskumných a inovačných misií –
Výstupy konkrétnych výskumných a inovačných
misií
(viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu)
Výsledky výskumných a inovačných misií –
Výsledky konkrétnych výskumných a inovačných
misií
(viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu)
Dosiahnuté ciele výskumných a inovačných misií –
Dosiahnuté ciele konkrétnych výskumných a inovačných misií
(viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu)
Posilňovanie akceptácie výskumu a inovácie v spoločnosti
Spoluvytváranie –
počet a podiel projektov RP, v ktorých občania EÚ a koncoví používatelia prispievajú k spoluvytváraniu výskumného a inovačného obsahu
Zapojenie –
počet a podiel prijímateľských subjektov RP, ktoré majú zavedené
mechanizmy zapojenia občanov a koncových používateľov po ukončení projektu RP
Šírenie výskumu a inovácií v spoločnosti –
Šírenie a dosah spoluvytvorených vedeckých výsledkov a inovatívnych riešení RP
Príloha V – tabuľka 3
Dosahovanie technologického/hospodárskeho vplyvu
Krátkodobé hľadisko
Strednodobé hľadisko
Dlhodobé hľadisko
Vytváranie rastu založeného na inovácii
Inovatívne výstupy –
počet inovatívnych výrobkov, procesov alebo metód z RP (podľa typu inovácie) a prihlášok práva duševného vlastníctva
Inovácie –
počet inovácií z projektov RP (podľa typu inovácie) vrátane inovácií z udelených práv duševného vlastníctva
Hospodársky rast –
zakladanie, rast a trhové podiely spoločností, ktoré vytvorili inovácie v RP
Vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest
Podporované zamestnávanie –
počet vytvorených pracovných miest na plný úväzok a pracovných miest, ktoré prijímateľské subjekty udržiavajú pre projekt RP (podľa druhu práce)
Trvalé zamestnávanie –
zvýšenie počtu pracovných miest na plný úväzok v prijímateľských subjektoch v nadväznosti na projekt RP (podľa druhu práce)
Celkové zamestnávanie –
počet priamych a nepriamych pracovných miest vytvorených alebo udržaných v dôsledku šírenia výsledkov RP (podľa druhu práce)
Zvýšenie investícií do výskumu a inovácií
Spoločné investície –
objem verejných a súkromných investícií mobilizovaných prostredníctvom počiatočnej investície RP
Rozšírenie –
výška verejných a súkromných investícií mobilizovaných na využívanie alebo rozšírenie výsledkov RP (vrátane zahraničných priamych investícií)
Príspevok k dosiahnutiu cieľa 3 % –
pokrok EÚ dosiahnutý pri plnení cieľa 3 % HDP vďaka RP
PRÍLOHA Va
Oblasti možných misií a možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ
V súlade s článkami 7 a 8 tohto nariadenia sa v tejto prílohe stanovujú oblasti možných misií a možných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ.
I. Oblasti možných misií
Oblasť misií 1: adaptácia na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie
Oblasť misií 2: rakovina
Oblasť misií 3: zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody
Oblasť misií 4: klimaticky neutrálne a inteligentné mestá
Oblasť misií 5: zdravie pôdy a potraviny
Každá misia bude postupovať podľa zásad stanovených v článku 7 ods. 3 tohto nariadenia.
II. Oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ
Oblasť partnerstva 1: rýchlejší rozvoj a bezpečnejšie využívanie inovácií v oblasti zdravotníctva pre európskych pacientov a celosvetové zdravie
Oblasť partnerstva 2: pokrok v oblasti kľúčových digitálnych a podporných technológií a ich využitia vrátane napríklad nových technológií, akými sú umelá inteligencia, fotonika a kvantové technológie
Oblasť partnerstva 3: vedúce postavenie Európy v metrológii vrátane integrovaného metrologického systému
Oblasť partnerstva 4: zrýchlenie posilnenia konkurencieschopnosti, bezpečnosti a environmentálnych vlastností letovej prevádzky, letectva a železníc v EÚ
Oblasť partnerstva 5: udržateľné, inkluzívne a obehové riešenia na biologickom základe
Oblasť partnerstva 6: technológie uskladňovania vodíkovej energie a energie z udržateľných zdrojov s menšou environmentálnou stopou a energeticky menej náročnou výrobou
Oblasť partnerstva 7: ekologické, prepojené, kooperatívne, autonómne a automatizované riešenia budúceho dopytu v oblasti mobility, pokiaľ ide o ľudí a tovar
Oblasť partnerstva 8: inovačné a na výskum a vývoj zamerané malé a stredné podniky
Postup posudzovania potreby inštitucionalizovaného európskeho partnerstva v jednej z uvedených oblastí partnerstva môže vyústiť do návrhu na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ v súlade s právom iniciatívy Európskej komisie. Príslušná oblasť partnerstva tiež môže byť predmetom partnerstva podľa článku 8 ods. 1 písm. a) alebo článku 8 ods. 1 písm. b) rámcového programu alebo sa vykonávať prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa.
Keďže možné oblasti pre inštitucionalizované európske partnerstvá zahŕňajú široké tematické oblasti, môžu sa vykonávať prostredníctvom viac než jedného partnerstva na základe posúdenia potrieb.
Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie:„Komisia mieni vykonávať rozpočet nástroja EIC Akcelerátor tak, aby podpora pre MSP vrátane startupov, poskytovaná výhradne vo forme grantov, zodpovedala podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020 v súlade s podmienkami stanovenými v článku 43 ods. 1 a v odôvodnení X nariadenia o programe Horizont Európa“.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.
Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie:„Komisia berie na vedomie kompromis, ktorý dosiahli spoluzákonodarcovia v súvislosti so znením článku 5. Komisia sa domnieva, že osobitný program týkajúci sa výskumu v oblasti obrany uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) je obmedzený len na výskumné akcie v rámci budúceho Európskeho obranného fondu, zatiaľ čo akcie v oblasti vývoja sa považujú za akcie mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.“
Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie: „Na požiadanie má Komisia v úmysle vymieňať si názory s príslušným výborom Európskeho parlamentu o: i) zozname potenciálnych kandidátoch na partnerstvo na základe článkov 185 a 187 ZFEÚ, ktorý bude predmetom (úvodných) posúdení vplyvu; ii) zozname predbežných misií určených radami pre misie; iii) výsledkoch strategického plánu pred jeho formálnym prijatím a iv) predložení a výmene dokumentov týkajúcich sa pracovných programov.“
S výhradou výsledného právneho aktu vydá Komisia vyhlásenie o výskume ľudských embryonálnych kmeňových buniek, rovnako ako v rámci programu Horizont 2020 (vyhlásenie 2013 / C 373/02).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ (COM(2012)0079).
Program na vykonávanie programu Horizont Európa ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2018)0436 – C8-0253/2018 – 2018/0225(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0436),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0253/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0410/2018),
A. keďže sa dosiahla čiastočná politická dohoda o osobitnom programe na vykonávanie rámcového programu Horizont Európa; keďže táto dohoda vychádza z výrazne zmeneného textu v porovnaní s návrhom Komisie; keďže to má vplyv na právny základ; keďže inštitúcie si v tomto zmysle vymenili názory v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1); keďže otázka právneho základu by sa teda mala upraviť v neskoršej fáze postupu týkajúceho sa tohto spisu;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie
so zreteľom na správu Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 vzhľadom na jeho predbežné hodnotenie a návrh 9. rámcového programu,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),
keďže:
(1) V súlade s článkom 182 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa má program Európsky horizont - rámcový program pre výskum a inováciu (program Európsky horizont) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o RP/PÚ z ...(6) vykonávať prostredníctvom osobitných programov, ktorými sa definujú podrobné pravidlá ich vykonávania, určuje ich trvanie a zabezpečujú prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné.
(2) V nariadení (EÚ) č. ... o RP/PÚ sa stanovujú všeobecné a osobitné ciele programu Európsky horizont, štruktúra a základné línie činností, ktoré sa majú vykonávať, zatiaľ čo v tomto osobitnom programe na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (osobitný program) by sa mali vymedziť operačné ciele a činnosti, ktoré sa konkrétne týkajú častí programu Európsky horizont. Ustanovenia o vykonávaní stanovené v nariadení (EÚ) č. ... o RP/PÚ sa v plnej miere uplatňujú na tento osobitný program vrátane ustanovení týkajúcich sa etických zásad.
(3) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie osobitného programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie osobitného programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(7).
(4) V súvislosti s vedeckým a technologickým obsahom osobitného programu, ktorý sa týka nejadrových priamych akcií Spoločného výskumného centra (JRC), sa uskutočnili konzultácie so správnou radou JRC zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom(8).
(5) V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento osobitný program k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má aspoň 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, a čo najskôr ročného cieľa na úrovni 30 %, najneskôr však do roku 2027. Akcie v rámci tohto osobitného programu prispejú aspoň 35 % k celkovému finančnému krytiu osobitného programu na ciele v oblasti klímy. Príslušné akcie sa identifikujú počas prípravy a vykonávania osobitného programu a opätovne sa posúdia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Pozornosť sa bude venovať oblastiam Únie, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a nachádzajú sa v procese transformácie.
(6) Akcie osobitného programu by mali byť primerane použité na riešenie zlyhaní trhu alebo prípady suboptimálych investícií bez duplicity činností alebo vytlačenia súkromných investícií a mali byť mať jasnú európsku pridanú hodnotu.
(7) Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácií dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inovácie v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne ▌podpora pre špecializovaný klaster Potraviny, prírodné zdroje, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie na obdobie 2021 – 2027.
(8) Dokončenie jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program Horizont Európa prispeje k tomuto úsiliu ▌(9)osobitným klastrom s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala v digitálnej oblasti na čele globálneho výskumu a inovácie.
(9) Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto rozhodnutí sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri grantoch sa zváži použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,
(10) Členské štáty by sa mali do procesu vymedzovania misií včas zapojiť.
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto rozhodnutím sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Európsky Horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „osobitný program“) stanovený v článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia o RP/PÚ .../.../EÚ.
Stanovujú sa v ňom operačné ciele osobitného programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, pravidlá vykonávania osobitného programu a činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci osobitného programu.
Článok 2
Operačné ciele
1. Osobitný program prispieva k všeobecným a osobitným cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia … nariadenie o RP/PÚ.
2. Osobitný program má tieto operačné ciele:
a) posilňovať excelentný základný výskum a výskum na hraniciach poznania; posilňovať a šíriť excelentnosť, a to aj podporou širšej účasti v celej Únii;
b) posilňovať prepojenie medzi výskumom, inováciou a podľa potreby vzdelávaním a inými politikami vrátane dopĺňania politík a činností v oblasti výskumu a inovácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a úrovni EÚ;
ba) podporovať vykonávanie politických priorít Únie, medzi ktoré patria najmä ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda;
c) presadzovať zodpovedný výskum a inováciu pri súčasnom zohľadnení zásadu predbežnej opatrnosti;
ca) posilňovať rodový rozmer v celom programe;
cb) zintenzívniť prepojenia európskeho výskumu a inovácie zamerané na spoluprácu vo všetkých odvetviach a disciplínach vrátane spoločenských a humanitných vied;
d) posilňovať medzinárodnú spoluprácu;
da) vytvárať prepojenia a rozvíjať infraštruktúru výskumu v celom Európskom výskumnom priestore a umožňovať nadnárodný prístup;
e) pritiahnuť talenty, poskytovať odbornú prípravu výskumným pracovníkom a inovátorom ▌v Európskom výskumnom priestore, a to aj prostredníctvom mobility:
f) podporovať otvorenú vedu a zabezpečovať jej viditeľnosť pre verejnosť, ako aj otvorený prístup k vedeckým publikáciám a výskumným údajom aj vhodnými výnimkami;
g) stimulovať využívanie výsledkov výskumu a inovácie a aktívne šíriť a využívať výsledky, a to najmä s cieľom vytvoriť pákový efekt súkromných investícií a rozvoja politiky;
▌
▌
j) prostredníctvom úloh výskumu a inovácie zabezpečiť plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci;
k) zlepšovať vzťah medzi vedou a spoločnosťou a ich vzájomné interakcie, vrátane viditeľnosti vedy v spoločnosti a vedeckej komunikácie, a podporovať zapojenie občanov a koncových používateľov do procesu spoločných riešení a tvorby;
▌
m) zrýchliť transformáciu priemyslu, a to aj rozvíjaním inovačných zručností;
▌
o) stimulovať činnosti malých a stredných podnikov zamerané na výskum a inováciu, ako aj zakladanie a rozširovanie inovačných podnikov, najmä startupov, MSP a vo výnimočných prípadoch podnikov so strednou kapitalizáciou;
p) zlepšovať prístup k rizikovému financovaniu, a to aj prostredníctvom synergie s programom InvestEU, najmä tam, kde trh neposkytuje reálne financovanie.
3. V rámci cieľov uvedených v odseku 2 sa môžu zohľadniť nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania osobitného programu. Ak je to riadne odôvodnené, sem môžu patriť reakcie na nové príležitosti, krízy a hrozby, ako aj na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.
Článok 3
Štruktúra
1. V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. ... nariadenie o RP/PÚ osobitný program pozostáva z týchto častí:
(1) Pilier I Excelentná veda s týmito zložkami:
a) Európska rada pre výskum ERC podľa prílohy I, piliera I, oddielu 1;
b) akcie Marie Curie-Skłodowskej MSCA podľa prílohy I, piliera I, oddielu 2;
c) Infraštruktúra výskumu podľa prílohy I, piliera I, oddielu 3;
(2) Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s týmito zložkami:
a) klaster Zdravie podľa prílohy I, piliera II, oddielu 1;
b) klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna ▌spoločnosť podľa prílohy I, piliera II, oddielu 2;
c) klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť podľa prílohy I, piliera II, oddielu 3;
d) klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor podľa prílohy I, piliera II, oddielu 4;
e) klaster Klíma, energetika a mobilita podľa prílohy I, piliera II, oddielu 5;
f) klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie podľa prílohy I, piliera II, oddielu 6;
g) iné ako jadrové priame akcie Spoločného výskumného centra JRC podľa prílohy I, piliera II, oddielu 7;
(3) Pilier III Inovatívna Európa s týmito zložkami:
a) Európska rada pre inováciu ERC podľa prílohy I, piliera III, oddielu 1;
b) európske inovačné ekosystémy podľa prílohy I, piliera III, oddielu 2;
▌
(4) Časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:
a) rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti podľa prílohy I časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, oddielu 1;
b) reforma a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií podľa prílohy I časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, oddielu 2.
2. Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci častí uvedených v odseku 1, sa opisujú v prílohe I.
Článok 4
Rozpočet
1. V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ sa finančné krytie na vykonávanie osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 120 000 000 000 EUR vcenách roku 2018.
2. Suma uvedená v odseku 1 tohto článku sa rozdelí medzi časti uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ. Uplatňujú sa ustanovenia článku 9 ods. 3 až 8 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ.
KAPITOLA II
VYKONÁVANIE A PROGRAMOVANIE
Článok 4a
Strategický plán
1. V súlade s článkom 6 ods. 6 [nariadenia o rámcovom programe] vykonávanie osobitného programu umožňuje viacročný strategický plán výskumných a inovačných činností, prostredníctvom ktorého sa tiež podporuje súlad pracovných programov, priorít EÚ a vnútroštátnych priorít. Výsledky procesu strategického plánovania sa uvádzajú vo viacročnom strategickom pláne s cieľom pripraviť obsah pracovných programov (ako sa uvádza v článku 11) najviac na štyri roky, pričom sa zachová dostatočná flexibilita, aby bolo možné rýchlo reagovať na nové a vznikajúce výzvy, nečakané príležitosti a krízy.
2. Proces strategického plánovania sa zameriava hlavne na pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho súčasťou sú aj relevantné činnosti v iných pilieroch, ako aj v časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru.
Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahlu výmenu názorov s nimi, ako aj s Európskym parlamentom doplnené konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou. Tým sa prispeje k výraznejšiemu zapojeniu občanov a občianskej spoločnosti.
Členské štáty môžu proces strategického plánovania podporiť aj tým, že poskytnú prehľad vnútroštátnych konzultácií/príspevkov občanov, ktoré budú podkladom pre strategický plán.
3. Komisia prijme strategický plán prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4. Strategický plán zodpovedá cieľom a činnostiam uvedeným v prílohe 1. Vykonávací akt obsahuje tieto prvky, ktoré sa vzťahujú na príslušné obdobie:
a. hlavné strategické usmernenia pre podporu výskumu a inovácie vrátane opisu predpokladaných vplyvov, otázok spoločných pre všetky klastre a pokrytých oblastí intervencie;
b. identifikácia európskych partnerstiev podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) [nariadenia o rámcovom programe];
ba. identifikácia úloh podľa článku 5 osobitného programu a článku 7 a prílohy Va k nariadeniu, ktorým sa stanovuje Horizont Európa;
c. oblasti medzinárodnej spolupráce, akcie, ktoré sa majú vo veľkej miere zosúladiť s výskumom a inováciou v iných štátoch a regiónoch sveta, alebo akcie, ktoré sa majú realizovať v spolupráci s organizáciami v tretích krajinách;
d. osobitné otázky, ako je napríklad rovnováha medzi výskumom a inováciou; začlenenie spoločenských a humanitných vied; úloha hlavných podporných technológii a strategických hodnotových reťazcov; rodová rovnosť vrátane začlenenia rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácie; dodržiavanie najvyšších noriem etiky a bezúhonnosti; priority šírenia a využívania.
4. V strategickom pláne sa zohľadní analýza zameraná aspoň na tieto prvky:
a) politické, spoločensko-hospodárske a environmentálne faktory, ktoré sú relevantné pre politické priority EÚ a členských štátov;
b) prínos výskumu a inovácie k naplneniu politických cieľov EÚ, pričom sa využijú prínosy štúdií, iných vedeckých dôkazov a relevantných iniciatív na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni vrátane inštitucionalizovaných partnerstiev podľa článku 8 ods. 1 písm. c) [nariadenia o RP];
c) dôkazová základňa, ktorá je výsledkom prognostickej činnosti, ukazovateľov v oblasti vedy, techniky a inovácie, medzinárodného vývoja, napríklad dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a spätnej väzby z vykonávania vrátane monitoringu vykonávania osobitných opatrení, pokiaľ ide o rozšírenie účasti, šírenie excelentnosti a zapojenie malých a stredných podnikov;
d) priority, ktoré majú potenciál realizácie v synergii s inými programami EÚ;
e) opis rôznych prístupov ku konzultáciám so zainteresovanými stranami a zapájaniu občanov v rámci prípravy pracovných programov;
f) doplnkovosť a synergia s plánovaním znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) v súlade s nariadením 294/2008/ES;
5. Proces strategického plánovania sa doplní procesom strategickej koordinácie európskych partnerstiev, do ktorého sa rovnocenne zapoja členské štáty a Komisia. Tento proces koordinácie bude vstupným miestom pre prognostickú analýzu, analýzu a poradenstvo týkajúce sa rozvoja portfólií, možného zakladania, vykonávania, monitorovania a postupnej redukcie činnosti partnerstiev pre výskum a inováciu v súlade s komplexným rámcom kritérií podľa prílohy III k nariadeniu o programe Horizont Európa.
Článok 5
Misie
1. V oblastiach misií určených v prílohe Va k nariadeniu, ktorým sa stanovuje Horizont Európa, možno vytvoriť výskumné a inovačné misie.
2. Ak nie je možné využívať súčasné poradné štruktúry, pre každú misiu sa vytvorí rada misie a programový výbor sa o tom upovedomí vopred. Radu misie tvorí najviac 15 nezávislých odborníkov na vysokej úrovni so širokými odbornými znalosťami, v prípade potreby aj vrátane odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied z celej Európy i spoza jej hraníc, pričom k nim patria aj zástupcovia príslušných koncových používateľov. Členov rady misie menuje Komisia transparentným postupom určovania kandidátov vrátane verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu. V súvislosti s postupmi určovania a výberu kandidátov vrátane uplatnených kritérií sa včas konzultuje s programovým výborom. Funkčné obdobie členov rady misie je najviac päť rokov s možnosťou jedného predĺženia.
3. Bez toho, aby mala rozhodovacie právomoci, poskytuje rada misie poradenstvo Komisii v týchto otázkach:
a) identifikácia a návrh jednej alebo viacerých misií v danej oblasti misií podľa ustanovení a kritérií stanovených v článku 7 [nariadenia o rámcovom programe];
b) obsah pracovných programov a ich revízia, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov misie, ▌s prispením zainteresovaných strán a prípadne verejnosti▌;
c) charakteristika portfólia projektov pre misie;
d) nápravné opatrenia, prípadne výpoveď na základe hodnotení vykonávania podľa vymedzených cieľov misie;
e) výber nezávislých odborných hodnotiteľov podľa ustanovení článku 44 [nariadenia o RP], inštruktáž odborných hodnotiteľov, kritéria hodnotenia a ich váha;
f) rámcové podmienky, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele misie;
g) komunikácia, a to aj o výkonnosti a výsledkoch misií;
h) koordinácia politík medzi príslušnými aktérmi na rôznych úrovniach, najmä pokiaľ ide o synergiu s ďalšími politikami Únie;
i) kľúčové ukazovatele výkonnosti.
Poradenstvo rád misií sa zverejňuje.
▌
4. Pre každú oblasť misií sa do prípravy a životného cyklu misií zapojí programový výbor, ktorý zohľadní relevantné vnútroštátne otázky, ako aj príležitosť posilniť súlad s činnosťou na vnútroštátnej úrovni. Interakcie s radami misií prebiehajú včas a komplexne.
5. Pracovný program stanovený v článku 11 pre každú misiu identifikovanú v strategickom pláne obsahuje osnovu, charakteristiky jej projektového portfólia a osobitné ustanovenia umožňujúce efektívny prístup podľa portfólia.
Článok 6
Európska rada pre výskum
1. Komisia zriadi Európsku radu pre výskum ERC určenú na vykonávanie akcií v rámci piliera I Excelentná veda, ktoré sa ERC týkajú. ERC je nástupníckou organizáciou ERC, ktorá bola zriadená rozhodnutím C(2013) 1895(10).
2. ERC tvorí nezávislá vedecká rada podľa článku 7 a špecializovaná implementačná štruktúra podľa článku 8.
3. ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.
Predsedu menuje Komisia na základe transparentného náboru, ktorého sa zúčastňuje na tento účel určená nezávislá náborová komisia na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné jedenkrát obnoviť. Postup výberu a výber kandidáta schvaľuje vedecká rada.
Predseda predsedá vedeckej rade, zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou implementačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.
4. ERC pôsobí v súlade so svojimi hlavnými zásadami, ktorými sú vedecká excelentnosť, otvorená veda, nezávislosť, účinnosť, efektívnosť, transparentnosť, zodpovednosť a etika vo výskume. Zabezpečuje kontinuitu s opatreniami ERC vykonávanými na základe rozhodnutia .../ES.
5. ERC svojou činnosťou podporuje výskum na hraniciach poznania, ktorý vo všetkých oblastiach zdola nahor uskutočňujú hlavní bádatelia a ich tímy, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni vrátane výskumných pracovníkov-začiatočníkov.
6. Komisia koná ako garant nezávislosti a etiky ERC a zabezpečuje riadne vykonávanie zverených úloh.
Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie akcií ERC bolo v súlade so zásadami podľa odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou stratégiou ERC podľa článku 7 ods. 2 písm. a), ktorú vypracovala vedecká rada.
Článok 7
Vedecká rada ERC
1. Vedecká rada pozostáva z nezávislých vedcov, inžinierov a akademických pracovníkov s tou najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami, tak žien, ako aj mužov rôznych vekových kategórií, čo zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a rôznorodosť zemepisného pôvodu, pričom jej členovia konajú samostatne a nezávisle od vonkajších záujmov.
Členov vedeckej rady menuje Komisia nezávislým a transparentným postupom na ich identifikáciu, na ktorej sa dohodne s vedeckou radou a do ktorej patria otvorené konzultácie s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.
Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky a možno ho jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.
2. Vedecká rada vypracuje:
a) celkovú stratégiu ERC;
b) pracovný program na vykonávanie činnosti ERC;
c) metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;
d) stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a dosah ERC, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;
e) kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka prevencie konfliktu záujmov.
Komisia sa odchýli od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c), d) a e) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a dosahovania jeho cieľov, pričom stanoví body, v ktorých sa od pozícií vedeckej rady odchýlila, a náležite ich odôvodní.
3. Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v pilieri I prílohy I oddiele 1.
4. Vedecká rada koná výlučne v záujme ▌ERC podľa zásad stanovených v článku 6. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie.
Článok 8
Špecializovaná implementačná štruktúra ERC
1. Špecializovaná implementačná štruktúra zodpovedá za administratívne vykonávanie a za plnenie programu podľa prílohy I časti I oddielu 1.3.2. Podporuje vedeckú radu pri plnení všetkých jej úloh.
2. Komisia zabezpečuje, aby špecializovaná implementačná štruktúra dôsledne, účinne a s potrebnou pružnosťou sledovala výlučne ciele a požiadavky ERC.
Článok 9
▌Európska rada pre inováciu
1. Súčasťou EIC, zriadenej podľa článku 7a [nariadenia o rámcovom programe], je Rada na vysokej úrovni (rada EIC) stanovená v článku 10.
2. Komisia zabezpečí, aby vykonávanie činností EIC▌:
a) bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 1 tohto článku pri náležitom zohľadnení stanoviska rady EIC k celkovej stratégii pre EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. a); a
b) neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže v rozpore so spoločným záujmom.
3. Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia využíva nepriame riadenie, alebo, ak to nie je možné, môže zriadiť účelovo vytvorený subjekt, ktorý bude riadený podľa príslušných pravidiel vyvodzovania zodpovednosti. Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné na začiatku pri zriadení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.
4. Komisia zabezpečuje účinné dopĺňanie sa EIC, EIT a InvestEU.
Článok 10
Rada EIC
1. Rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo, pokiaľ ide o:
a) celkovú stratégiu pre zložku EIC Inovatívna Európa v rámci piliera III;
b) pracovný program na vykonávanie akcií EIC;
c) kritériá na posúdenie inovatívnosti a rizikového profilu návrhov a primeranú rovnováhu medzi grantmi, vlastným kapitálom a inými formami financovania v prípade nástroja EIC Akcelerátor;
2. Rada EIC môže na požiadanie adresovať odporúčania Komisii v prípade:
a) akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácií môže posilniť a podporiť inovačné ekosystémy v celej Európe, dosiahnutie a dosah cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;
b) v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie a podľa potreby s národnými a regionálnymi orgánmi a inými relevantnými subjektami, ako je napríklad správna rada EIT,identifikácie možných regulačných prekážok, ktorým čelia podnikatelia, najmä tí, ktorým bola poskytnutá podpora v rámci zložky EIC;
c) nových technologických trendov z portfólia EIC s cieľom poskytnúť informácie pre programovanie v iných častiach osobitného programu;
d) identifikácie konkrétnych problémov, v prípade ktorých je potrebné poradenstvo rady EIC.
Rada EIC koná v záujme dosiahnutia cieľov zložky EIC. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a transparentne.
Rada EIC koná v súlade so svojím mandátom uvedeným v prílohe I, v pilieri III, oddiele 1.
3. Radu EIC tvorí 15 až 20 nezávislých osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí európskeho inovačného ekosystému vrátane podnikateľov, zástupcov vedenia spoločností, investorov, expertov na verejnú správu a výskumných pracovníkov vrátane expertov na inováciu z akademickej obce. Prispieva k propagačným akciám, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.
Členov rady EIC menuje Komisia na základe verejnej výzvy na navrhnutie kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, prípadne oboch podľa toho, čo uzná za vhodnejšie, pričom zohľadní potrebu vyváženosti odborných znalostí, pohlavia, veku a zemepisného rozdelenia.
Funkčné obdobie členov rady je obmedzené na dva roky, môže sa dvakrát predĺžiť, pričom sa využíva rotačný systém menovania (členovia sú menovaní každé dva roky).
4. Rada EIC má predsedu, ktorého menuje Komisia na základe transparentného náboru. Predsedom je popredná verejná osobnosť, ktorá má väzby v oblasti inovácie a solídne znalosti o výskume a vývoji.
Menuje sa na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.
Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny určené najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC. Zastupuje EIC v oblasti inovácie. Propaguje tiež EIC, je kontaktnou osobou pre Komisiu a prostredníctvom príslušných programových výborov pre členské štáty. Komisia predsedovi pri plnení jeho povinností zabezpečuje administratívnu podporu.
5. Komisia zavedie kódex správania, v ktorom okrem iného upraví otázku prevencie konfliktu záujmov a porušenia dôvernosti. Členovia rady EIC prijímajú kódex správania pri nástupe do funkcie.
Článok 11
Pracovné programy
1. Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v odseku 2 v súlade s článkom 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/1046 (EÚ, Euratom) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(11). V týchto programoch, ktoré sa pripravujú postupom strategického plánovania opísaného v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, sa stanoví predpokladaný vplyv. Komisia pravidelne a od počiatočného štádia informuje výbor uvedený v článku 12 o celkovom pokroku vykonávania nepriamych akcií osobitného programu vrátane misií, a to aj s cieľom umožniť výboru, aby včas a vhodným spôsobom počas strategického plánovania poskytoval podklady, ako aj v súvislosti s prípravou pracovných programov, najmä misií.
V pracovných programoch sa v prípade potreby stanovuje celková suma vyhradená na operácie kombinovaného financovania.
2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme samostatné pracovné programy na vykonávanie akcií v rámci týchto zložiek, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia:
a) ERC, kde pracovný program stanovuje vedecká rada podľa článku 7 ods. 2 písm. b) v súlade s konzultačným postupom podľa článku 12 ods. 3. Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.
b) všetky klastre v rámci piliera Globálne výzvy a ▌konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, MSCA, infraštruktúra výskumu, podpora inovačných ekosystémov, rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti a reforma a zdokonalenie európskeho systému výskumu a inovácie v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4;
c) EIC, kde sa pracovný program vypracuje na základe odporúčania rady EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. b) v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4;
d) JRC, keď sa v prípade viacročného pracovného programu zohľadní stanovisko správnej rady JRC podľa rozhodnutia 96/282/Euratom.
3. Pracovné programy uvedené v odseku 2 tohto článku okrem požiadaviek v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa potreby obsahujú:
a) údaj o sume pridelenej na jednotlivé akcie a misie a predbežný harmonogram vykonávania;
b) v prípade grantov sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a kritériá na vyhodnotenie ponúk a relatívna váha jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk, ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov;
c) sumu pridelenú na kombinované financovanie v súlade s článkami 41 až 43 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ:
d) akékoľvek ďalšie povinnosti prijímateľov v súlade s článkami 35 a 37 nariadenia o RP/PÚ.
4. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4 prijíma tieto opatrenia:
a) rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií, ak je predpokladaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu rovná alebo vyššia ako 2,5 milióna EUR, s výnimkou akcií v rámci osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“; rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií v prípade financovania nepriamych akcií v rámci klastra 2, ak je predpokladaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu rovná alebo vyššia ako 1 milión EUR;
b) rozhodnutie o schválení financovania akcií, v ktorých sa využívajú ľudské embryá a ľudské embryonálne kmeňové bunky, a akcií v rámci klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť podľa článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 2 písm. c).
Článok 12
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor(12). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Výbor zasadá v rôznom zložení podľa prílohy II podľa toho, o akej téme sa má rokovať.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
5. Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.
6. V prípade vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať podľa článku 4a ods. 3, platí, že ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
7. Komisia pravidelne informuje výbor o celkovom pokroku vo vykonávaní osobitného programu a poskytuje mu aktuálne informácie o všetkých akciách a zložkách navrhnutých alebo financovaných v rámci programu Horizont Európa a jeho externalizovaných častí podľa prílohy III vrátane podrobných informácií/analýz štatistiky jednotlivých výziev.
KAPITOLA III
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 13
Zrušenie
Rozhodnutie 2013/743/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 14
Prechodné ustanovenia
1. Toto rozhodnutie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa rozhodnutia 2013/743/EÚ, ktoré sa na dotknuté akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.
V prípade potreby všetky zostávajúce úlohy výboru zriadeného rozhodnutím 2013/743/EÚ preberie výbor uvedený v článku 12 tohto rozhodnutia.
2. Z finančného krytia na osobitný program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu z osobitného programu na opatrenia prijaté podľa predchádzajúceho rozhodnutia 2013/743/EÚ.
Článok 15
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE A ČINNOSTI PROGRAMU
Pri implementácii programu sa uplatňujú tieto zásady.
Strategické plánovanie
Ako sa uvádza v článku 4a, vykonávanie osobitného programu umožňuje viacročné strategické plánovanie výskumných a inovačných činností.Postup strategického plánovania sa ▌zameria najmä na pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu vrátane príslušných činností v rámci iných pilierov a časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru, a to v úzkej koordinácii a súčinnosti s plánovaním znalostných a inovačných spoločenstiev EIT ustanovených nariadením 294/2008/ES.
Výsledok postupu strategického plánovania sa popíše v strategickom pláne realizácie obsahu v pracovnom programe.
▌
▌
Cieľom postupu strategického plánovania je:
– dosahovať ciele Horizontu Európa na úrovni programu integrovaným spôsobom a klásť dôraz na celkový dosah programu a súdržnosť medzi jeho jednotlivými piliermi,
– ▌podporovať synergiu medzi programom Horizont Európa a ďalšími programami Únie vrátane [kohéznych fondov] a programu Euratomu, čím sa stane referenčným bodom pre výskum a inováciu vo všetkých súvisiacich programoch financovaných z rozpočtu EÚ a nástrojov, ktoré neslúžia na financovanie, ▌
– pomáhať pri vypracovaní a realizácii politiky EÚ pre príslušné oblasti a dopĺňať vypracovanie a vykonávanie politík v členských štátoch,
– znížiť fragmentáciu úsilia a zamedziť duplicite a prekrývaniu možností financovania,
– vytvoriť rámec na prepojenie priamych výskumných akcií Spoločného výskumného centra a ďalších akcií podporovaných v rámci programu vrátane využívania výsledkov a údajov na podporu politiky,
– zabezpečiť uplatňovanie vyváženého všeobecného prístupu k výskumu a inovácii vo všetkých štádiách vývoja, ktorý sa neobmedzí iba na posilnenie výskumu na hraniciach poznania a vývoj nových výrobných postupov a služieb na základe prelomových poznatkov a objavov v oblasti vedy a techniky, ale zahŕňa aj využívanie súčasných technológií v nových aplikáciách, neustále zlepšovanie a inováciu mimo technologickej oblasti a sociálnu inováciu;
– zabezpečiť uplatňovanie systematického interdisciplinárneho, medziodvetvového a prierezového prístupu k výskumu a inovácii s cieľom riešiť výzvy a zároveň umožniť vznik nových konkurencieschopných podnikov a odvetví, posilniť hospodársku súťaž, stimulovať súkromné investície a zachovať rovnaké podmienky na vnútornom trhu.
▌
▌
ĎALŠIE ČINNOSTI PROGRAMU
V pilieroch Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a Inovatívna Európa sa výskum a inovácia doplnia o činnosti zamerané na koncového používateľa a trh, ako sú napríklad demonštrácie, pilotné projekty alebo overovanie koncepcií, ale s výnimkou komerčných činností nad rámec fázy výskumu a inovácie. Patrí sem aj podpora činností na strane dopytu s cieľom pomôcť urýchliť zavedenie a šírenie veľkého počtu inovácií. Dôraz sa kladie na nenormatívne výzvy na predkladanie návrhov.
V rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu sa na základe skúseností z programu Horizont 2020 spoločenské a humanitné vedy plne integrujú do všetkých klastrov vrátane osobitných a cielených činností. Podobne aj činnosti zahŕňajúce morský a námorný výskum a inováciu sa vykonávajú strategicky a integrovane v súlade s integrovanou námornou politikou EÚ, spoločnou rybárskou politikou ▌a medzinárodnými záväzkami.
Činnosti vykonávané v rámci ▌hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, ľudského mozgu a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu ▌. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre postup strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných/spoločne programovaných partnerstvách a pri pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.
Dialóg o spolupráci v oblasti vedy a techniky s medzinárodnými partnermi EÚ a politický dialóg s hlavnými svetovými regiónmi významne prispejú k systematickej identifikácii príležitostí na spoluprácu, ktoré v spojení s rozlišovaním podľa krajiny/regiónu podporia stanovenie priorít. Naďalej sa bude využívať aj včasné poradenstvo poradných štruktúr súvisiacich s EVP.
▌
Šírenie poznatkov a komunikácia
Z programu Horizont Európa sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, archívom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať akcie na šírenie poznatkov, aj v spolupráci s ďalšími programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejnú správu, akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Horizont Európa môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.
Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu u potenciálnych žiadateľov (napr. národné kontaktné miesta).
Komisia bude vykonávať aj informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa Európskeho horizontu na propagáciu toho, že výsledky boli získané s finančnou podporou EÚ. Bude sa takisto usilovať zvýšiť povedomie verejnosti, pokiaľ ide o význam výskumu a inovácií a o širší dosah a väčšiu relevantnosť výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov EÚ (napr. prostredníctvom publikácií, vzťahov s médiami, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, viackanálových platforiem, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií). Európsky horizont poskytne podporu aj príjemcom, aby mohli informovať o svojej práci a jej vplyve na spoločnosť ako takú.
Využívanie a uplatnenie na trhu
Komisia vypracuje komplexné opatrenia na využívanie výsledkov a poznatkov získaných v rámci programu Európsky horizont. Zintenzívni sa tak ich využívanie, ktoré povedie k širokému uplatneniu na trhu a posilní účinok programu.
Komisia bude systematicky zisťovať a zaznamenávať výsledky výskumno-inovačných činností v rámci programu a tieto nediskriminačným spôsobom získané výsledky a poznatky odovzdá alebo poskytne priemyslu a podnikom všetkých veľkostí, verejnej správe, akademickej obci, organizáciám občianskej spoločnosti a tvorcom politík s cieľom zvýšiť európsku pridanú hodnotu programu na maximum.
Medzinárodná spolupráca
Väčší vplyv sa dosiahne zosúladením akcií s inými krajinami a regiónmi sveta v rámci posilneného úsilia ▌o medzinárodnú spoluprácu. Na základe vzájomnej prospešnosti budú partneri z celého sveta vyzvaní, aby sa zapojili do úsilia EÚ ako neoddeliteľnej súčasti iniciatív na podporu opatrení EÚ v oblasti udržateľnosti, posilnenia excelentnosti výskumu a inovácie a konkurencieschopnosti.
Spoločným úsilím na medzinárodnej úrovni sa zabezpečí účinné riešenie globálnych výziev spoločnosti a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prístup k najlepším talentom, odborným znalostiam a zdrojom na svete, ako aj lepšia ponuka inovačných riešení a dopyt po nich.
Pracovné metodiky hodnotenia
Využívanie nezávislých odborných poznatkov vysokej kvality v postupe hodnotenia podporuje zapojenie všetkých zainteresovaných strán, komunít a záujmov a je predpokladom zachovania excelentnosti a relevantnosti financovaných činností.
Komisia alebo financujúci orgán zabezpečí nestrannosť postupu a predchádza konfliktu záujmov v súlade s článkom 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V rámci zloženia hodnotiacich komisií, expertných a poradných skupín zároveň usiluje o zemepisnú rozmanitosť.
Vo výnimočných prípadoch odôvodnených požiadavkou vymenovať najlepších dostupných expertov a/alebo obmedzenou veľkosťou skupiny kvalifikovaných expertov môžu nezávislí experti, ktorí pomáhajú hodnotiacej komisii alebo sú jej členmi, vyhodnotiť konkrétne návrhy, o ktoré vyjadrili potenciálny záujem. Komisia alebo financujúci orgán v tom prípade prijme všetky potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie integrity postupu hodnotenia. Postup hodnotenia bude náležite riadený vrátane fázy, ktorá obsahuje interakciu medzi rôznymi expertmi. Pri výbere návrhov, ktoré sa majú financovať, hodnotiaca komisia zohľadní osobitné okolnosti.
PILIER I
EXCELENTNÁ VEDA
Vedecký, hospodársky, sociálny a kultúrny pokrok vo všetkých podobách závisí od primeranej ponuky excelentných výskumných pracovníkov, hľadania prevratných koncepcií v chápaní a získavaní vedomostí na všetkých úrovniach, prvotriedne zariadenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa vrátane fyzickej a znalostnej infraštruktúry na výskum a inováciu, ako aj prostriedky na otvorené šírenie a výmenu poznatkov (otvorená veda), metodík a zručností ▌.
Dosiahnutie inovácie na najvyššej svetovej úrovni je spojené s pokrokom v oblasti otvorenej a excelentnej vedy ▌. Vedecké a technologické zmeny paradigmy môžu byť hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva, udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku. K takejto zmene paradigmy v minulosti prevažne dochádzalo vo vedeckej základni verejného sektora a až následne viedla k vzniku úplne nových odvetví a sektorov a ku komplexnému pokroku spoločnosti.
Verejné investície do výskumu, najmä prostredníctvom univerzít a verejných výskumných ústavov a výskumných zariadení, sú často zamerané na dlhodobejší výskum s vyšším rizikom a činnosť súkromného sektora dopĺňajú. Okrem toho vytvárajú ľudské zdroje s vysokou kvalifikáciou, know-how a skúsenosti, nové vedecké nástroje a metodiky, ako aj siete na prenos najnovších poznatkov.
Európska veda a výskumní pracovníci pôsobiaci v Európe vždy patrili a naďalej patria k špičke v mnohých oblastiach. Túto situáciu však nesmieme považovať za samozrejmosť. ▌K tradičným výzvam krajín ako Spojené štáty sa teraz pridávajú ekonomické veľmoci ako Čína a India, najmä v nových častiach sveta s rozvojom priemyslu, ako aj vo všetkých krajinách, kde vláda uznáva rozmanitosť prínosov a vysoké výnosy z investícií do výskumu.
1. EURÓPSKA RADA PRE VÝSKUM (ERC)
1.1. Odôvodnenie
Hoci EÚ vydáva najviac vedeckých publikácií na svete, má ▌vzhľadom na svoju rozlohu relatívne malý počet centier excelentnosti, ktoré by vynikali na svetovej úrovni, a v mnohých oblastiach zaznamenáva priemernú až slabú výkonnosť. V porovnaní so Spojenými štátmi a teraz do určitej miery aj s Čínou sa v EÚ uplatňuje model rozloženia excelentnosti, v ktorom sa zdroje rozdeľujú medzi vysoký počet výskumných pracovníkov a výskumných inštitúcií. Vytvorením atraktívnych podmienok pre najlepších výskumných pracovníkov▌ sa prispeje k zvýšeniu príťažlivosti Európy v rámci svetovej súťaže o vedecké talenty.
Globálna výskumná sféra sa dramaticky vyvíja a v dôsledku rastúceho počtu rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (najmä Číny), ktoré rozširujú svoju vedeckú produkciu, je čoraz viac multipolárna. Zatiaľ čo podiel EÚ a Spojených štátov na svetových výdavkoch na výskum a vývoj dosahoval v roku 2000 takmer dve tretiny, do roku 2013 klesol na menej ako polovicu.
ERC podporuje najlepších výskumných pracovníkov vrátane talentovaných výskumných pracovníkov-začiatočníkov, a to prostredníctvom flexibilného dlhodobého financovania prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu predovšetkým v Európe. Funguje samostatne pod vedením nezávislej vedeckej rady zloženej z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou, primeranými odbornými znalosťami a pri zachovaní rozmanitosti. ERC môže čerpať zo širšej ponuky talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akéhokoľvek vnútroštátneho systému, pričom posilňuje excelentnosť formou súťaže najlepších výskumných pracovníkov a najlepších nápadov.
Výskum na hraniciach poznania financovaný z prostriedkov ERC preukázateľne má významný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania a otvára cestu k novým a často neočakávaným vedeckým a technologickým výsledkom a novým oblastiam výskumu. Vznikajú tak radikálne nové nápady, ktoré stimulujú inováciu a vynaliezavosť podnikov a riešia spoločenské výzvy. ERC má aj výrazný štrukturálny vplyv na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému vysoko nad rámec výskumných pracovníkov a činností, ktoré priamo financuje. Projekty a činnosti financované z prostriedkov ERC stanovujú inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jej profil a zvyšujú jej príťažlivosť ako pracoviska pre najlepších výskumných pracovníkov na svetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou prijať na svojej pôde držiteľov grantov ERC vytvára medzi európskymi univerzitami a výskumnými organizáciami konkurenciu, pretože chcú popredným výskumným pracovníkom ponúknuť čo najpríťažlivejšie podmienky, a zároveň im to môže nepriamo pomôcť pri posudzovaní vlastných silných a slabých stránok a zavádzaní reforiem.
▌ERC financuje len pomerne malé percento z celkového európskeho výskumu, ale dosahuje ním vysoký vplyv ▌v oblasti vedy. Priemerný citačný ohlas na výskum podporovaný z prostriedkov ERC je porovnateľný s ohlasom špičkových svetových univerzít. Charakteristiky ERC v oblasti výskumu sú v porovnaní s najväčšími svetovými investormi do výskumu mimoriadne významné. Z prostriedkov ERC sa financuje veľká časť výskumu na hranici poznania v mnohých oblastiach s najvyšším počtom citácií vrátane tých, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Hoci sú finančné prostriedky ERC určené na výskum na hranici poznania, ich výsledkom je značný počet patentov.
Sú teda jasné dôkazy, že ERC púta záujem a financuje excelentných výskumných pracovníkov vďaka svojim výzvam a že z akcií ERC vzniká značný počet tých najvýznamnejších výsledkov výskumu značného svetového vplyvu vo vznikajúcich oblastiach, ktoré vedú k prelomovým objavom a významnému pokroku. Príjemcovia grantov ERC vykonávajú vysoko interdisciplinárnu činnosť, spolupracujú na medzinárodnej úrovni a svoje výsledky otvorene zverejňujú vo všetkých oblastiach výskumu vrátane spoločenských vied, umenia a humanitných vied.
Sú už aj dôkazy o dlhodobejšom vplyve grantov ERC na kariéru, odbornú prípravu uznávaných výskumných pracovníkov a doktorov ▌s vysokou kvalifikáciou, zvyšovanie globálnej viditeľnosti a prestíže európskeho výskumu a národné výskumné systémy vďaka silnému účinku referenčného porovnávania. Tento účinok má mimoriadny význam pre decentralizovaný model excelentnosti EÚ, pretože štatút financovania ERC môže byť náhradou za uznanie založené na postavení inštitúcie a slúžiť ako presnejší ukazovateľ kvality výskumu. Ambiciózni jednotlivci, inštitúcie, regióny a krajiny môžu prevziať iniciatívu a rozvíjať výskumné profily, v ktorých obzvlášť vynikajú.
1.2. Oblasti intervencie
1.2.1. Veda na hraniciach poznania
Predpokladá sa, že výskum financovaný z prostriedkov ERC umožní pokrok na hraniciach poznania, vydávanie vedeckých publikácií najvyššej kvality▌, aby výskum dosiahol výsledky s potenciálne vysokým spoločenským a hospodárskym vplyvom, a že ERC stanoví jasný invenčný cieľ výskumu na hraniciach poznania v celej EÚ, Európe a na medzinárodnej úrovni. S cieľom vytvoriť v EÚ atraktívnejšie prostredie pre najlepších svetových vedcov sa ERC zameria na merateľné zvýšenie podielu EÚ v 1 % najčastejšie citovaných publikácií vo svete a na zvýšenie počtu excelentných výskumných pracovníkov, a to aj z krajín mimo Európy, ktorých financuje.
Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe týchto zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, a tým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe prístupu zdola nahor a priority sa vopred neurčujú.
Základné línie
– dlhodobé financovanie na podporu excelentných nápadov bádateľov každého veku a pohlavia z ktorejkoľvek krajiny sveta a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu,
– podpora začínajúcich výskumných pracovníkov s excelentnými nápadmi, aby sa mohli stať nezávislými lídrami vo výskume, poskytovaním primeranej podpory v rozhodujúcej fáze, keď zostavujú alebo ▌ konsolidujú svoj výskumný tím alebo program,
– nové spôsoby práce vo vedeckom svete vrátane prístupu na základe z otvorenej vedy s potenciálom dosiahnuť prelomové výsledky a uvoľniť komerčný a sociálny inovačný potenciál financovaného výskumu,
– výmena skúseností a odporúčaných postupov s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie a budovanie prepojení s ostatnými časťami rámcového programu, konkrétne MSCA, s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov,
– zviditeľňovanie výskumu na hraniciach poznania v Európe a programov ERC pre výskumných pracovníkov v celej Európe aj na medzinárodnej úrovni.
1.3. Vykonávanie
1.3.1. Vedecká rada
Za kvalitu činnosti z vedeckého hľadiska ručí vedecká rada, ktorá je plne oprávnená rozhodovať o tom, aký výskum sa má financovať.
V súvislosti s vykonávaním rámcového programu a s cieľom vykonávať svoje úlohy v zmysle článku 7 vedecká rada:
(1) Pokiaľ ide o stratégiu vedy:
– na základe vedeckých príležitostí a potrieb európskej vedy stanovuje celkovú stratégiu vedy ERC,
– v súlade so svojou stratégiou vedy stanovuje pracovný program a súbor podporných opatrení ERC,
– v súlade so svojou stratégiou vedy zavádza potrebné iniciatívy medzinárodnej spolupráce vrátane informačných činností s cieľom zviditeľniť ERC so zameraním na najlepších výskumných pracovníkov z ostatných častí sveta.
(2) Pokiaľ ide o riadenie vedy, monitorovanie a kontrolu kvality:
– zabezpečuje prvotriedny systém partnerského preskúmania založený na vedeckej excelentnosti a na úplne transparentnom, spravodlivom a nestrannom nakladaní s návrhmi, a to formou stanovísk k vykonávaniu a správe výziev na predkladanie návrhov, hodnotiacim kritériám, postupom partnerského preskúmania (vrátane výberu expertov, metód partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov) a potrebným vykonávacím pravidlám a usmerneniam, na základe ktorých sa pod dohľadom vedeckej rady vyberú návrhy, ktoré sa budú financovať,
– v prípade činnosti výskumu ERC na hranici poznania sa experti menujú na základe návrhu vedeckej rady ERC,
– zabezpečuje, aby sa granty ERC vykonávali v súlade s jednoduchými, transparentnými postupmi zameranými na excelentnosť, podporu iniciatívnosti a kombinovanie flexibility a zodpovednosti, a to neustálym monitorovaním kvality operácií a vykonávania,
– skúma a posudzuje výsledky ERC, ako aj kvalitu a vplyv výskumu financovaného z prostriedkov ERC a na ich základe vydáva odporúčania a usmernenia na nápravné alebo budúce opatrenia,
– zaujíma stanoviská ku všetkým otázkam, ktoré sa týkajú výsledkov a dosahu činností ERC a kvality vykonávaného výskumu.
(3) Pokiaľ ide o komunikáciu a šírenie informácií:
– zviditeľňuje ERC vo svetovom meradle prostredníctvom komunikačnej a informačnej činnosti vrátane vedeckých konferencií na propagáciu činnosti a úspechov ERC a výsledkov projektov financovaných ERC v spolupráci s vedeckou obcou, kľúčovými zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou,
– v prípade potreby uskutočňuje konzultácie s vedeckou, inžinierskou a akademickou obcou, regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu a ďalšími zainteresovanými stranami,
– pravidelne podáva Komisii správy o svojej činnosti.
Členovia vedeckej rady poberajú za uskutočňované úlohy honorár a v prípade potreby sa im hradia cestovné výdavky a diéty.
Predseda ERC bude počas svojho funkčného obdobia sídliť v Bruseli a väčšinu svojho pracovného času(13) bude venovať záležitostiam ERC. Odmeňuje sa na úrovni, ktorá zodpovedá vrcholovému manažmentu Komisie, a bude mať k dispozícii špecializovanú implementačnú štruktúru s potrebnou podporou na vykonávanie svojich funkcií.
Vedecká rada zvolí spomedzi svojich členov troch podpredsedov, ktorí predsedovi pomáhajú jeho zastupovaním a pri organizácii práce vedeckej rady. Môžu zastávať aj funkciu podpredsedu ERC.
Trom podpredsedom sa bude poskytovať podpora, aby bola zabezpečená primeraná pomoc v ich domovských ústavoch na miestnej úrovni.
1.3.2. Špecializovaná implementačná štruktúra
Špecializovaná implementačná štruktúra zodpovedá za všetky aspekty administratívneho vykonávania a realizácie programu podľa pracovného programu ERC. Konkrétne bude vykonávať postupy hodnotenia, partnerské preskúmanie a výberový postup v súlade so stratégiou stanovenou vedeckou radou a bude zabezpečovať finančné a vedecké riadenie grantov. Špecializovaná implementačná štruktúra bude podporovať vedeckú radu pri vykonávaní všetkých jej úloh uvedených vyššie vrátane vypracovania jej vedeckej stratégie, monitorovania operácií, skúmania a posudzovania výsledkov ERC, ako aj jej informačných a komunikačných činností, poskytne prístup k potrebným dokumentom a údajom vo svojom vlastníctve a bude priebežne informovať vedeckú radu o svojej činnosti.
Na zabezpečenie účinného spojenia so špecializovanou implementačnou štruktúrou v strategických a prevádzkových záležitostiach budú vedúci pracovníci vedeckej rady a riaditeľ špecializovanej implementačnej štruktúry zvolávať pravidelné koordinačné zasadnutia.
Riadenie ERC budú vykonávať zamestnanci prijatí na tento účel a v prípade potreby aj úradníci z inštitúcií EÚ, pričom toto riadenie sa bude vzťahovať výlučne na skutočné administratívne potreby na zabezpečenie stability a kontinuity potrebnej pre účinnú správu.
1.3.3. Úloha Komisie
S cieľom plniť povinnosti stanovené v článkoch 6, 7 a 8 a v kontexte vlastnej zodpovednosti za plnenie rozpočtu Komisia:
– zaisťuje kontinuitu a obmenu vedeckej rady a poskytuje podporu stálej výberovej komisii pri výbere budúcich členov vedeckej rady,
– zaisťuje kontinuitu a delegovanie úloh a povinností v rámci špecializovanej implementačnej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,
– zaisťuje, aby špecializovaná implementačná štruktúra vykonávala celý rozsah svojich úloh a povinností,
– menuje riaditeľa a vedúcich pracovníkov špecializovanej implementačnej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,
– zaisťuje včasné prijatie pracovného programu, stanovísk k vykonávacej metodike a potrebným vykonávacím pravidlám vrátane pravidiel ERC na predkladanie návrhov a vzorovej dohody o grante ERC, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,
– pravidelne a včas informuje programový výbor o vykonávaní činností ERC a vedie s ním konzultácie,
– ako zodpovedný subjekt za celkové vykonávanie rámcového programu pre výskum monitoruje špecializovanú vykonávaciu štruktúru a hodnotí jej výkon.
2. AKCIE MARIE CURIE-SKŁODOWSKEJ (MSCA)
2.1. Odôvodnenie
Európa potrebuje kvalifikovanú a odolnú základňu ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa dokáže ľahko prispôsobiť a nájsť udržateľné riešenia pre súčasné aj budúce výzvy, ako sú významné demografické zmeny v Európe. Na zabezpečenie excelentnosti treba zaistiť, aby boli výskumní pracovníci mobilní, spolupracovali a šírili poznatky medzi jednotlivými krajinami, sektormi a disciplínami, a mali správnu kombináciu vedomostí a zručností na riešenie spoločenských výziev a podporu inovácie.
Európa je vedecká veľmoc s približne 1,8 milióna výskumných pracovníkov, ktorí pôsobia na tisíckach univerzít, vo výskumných centrách a ▌spoločnostiach. Odhaduje sa však, že EÚ bude musieť do roku 2027 vyškoliť a zamestnať aspoň milión nových výskumných pracovníkov, aby dosiahla ciele stanovené na zvýšenie investícií do výskumu a inovácie. Táto potreba je mimoriadne naliehavá aj mimo akademického sektora (ako napríklad v priemysle a podnikoch vrátane MSP, verejnej správe, organizáciách občianskej spoločnosti, kultúrnych inštitúciách, nemocniciach atď.) a vyžaduje si spoluprácu medzi jednotlivými odvetviami s cieľom ponúknuť primerane vyškolených nových výskumných pracovníkov. EÚ musí zvýšiť úsilie s cieľom zatraktívniť výskumnú profesiu pre viac mladých žien a mužov, dosiahnuť vyššiu inkluzívnosť a podporiť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, prilákať výskumných pracovníkov z tretích krajín, udržať si vlastných výskumných pracovníkov a opätovne začleniť európskych výskumných pracovníkov, ktorí pracujú mimo Európy. V záujme rovnomernejšieho rozšírenia excelentnosti treba navyše v celom európskom výskumnom priestore zlepšovať podmienky pre výskumných pracovníkov. V tejto súvislosti sú potrebné silnejšie prepojenia s európskym vzdelávacím priestorom, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskym sociálnym fondom (ESF+).
Tieto výzvy možno najlepšie riešiť na úrovni EÚ vzhľadom na ich systémový charakter a cezhraničné úsilie potrebné na ich riešenie.
Akcie Marie Curie-Skłodowskej MSCA sa zameriavajú na excelentný výskum, ktorý prebieha úplne zdola nahor, je otvorený pre akúkoľvek oblasť výskumu a inovácie od základného výskumu až po prijatie na trhu a inovačné služby. Zahŕňajú oblasti výskumu, na ktoré sa vzťahujú Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). V prípade osobitných potrieb a v závislosti od dostupnosti dodatočných zdrojov financovania sa môže program MSCA usilovať o prepojenie na určité činnosti, pokiaľ ide o konkrétne výzvy (vrátane identifikovaných misií), typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, kariérny rast a spoločné využívanie vedomostí.
Program MSCA je hlavným nástrojom na úrovni EÚ na prilákanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do Európy, čím významne prispieva ku globálnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie. Preukázalo sa, že program MSCA má nielen pozitívny vplyv na jednotlivcov, organizácie a na úrovni systému, ale prináša aj prelomové výsledky výskumu s veľkým vplyvom a zároveň značne prispieva k riešeniu spoločenských a strategických výziev. Dlhodobé investície do ľudí sa vyplácajú, o čom svedčí počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí boli štipendistami alebo supervízormi programu MSCA.
Prostredníctvom globálnej súťaže v oblasti výskumu medzi vedcami a hostiteľskými organizáciami z akademickej obce aj mimo nej a prostredníctvom vytvárania a výmeny poznatkov vysokej kvality naprieč krajinami, sektormi a disciplínami program MSCA významne prispieva k dosahovaniu cieľov programu pre zamestnanosť, rast a investície, globálnej stratégie EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN.
Program MSCA prispieva k zvýšeniu účinnosti, konkurencieschopnosti a príťažlivosti Európskeho výskumného priestoru (EVP) v celosvetovom meradle. Dosahuje sa to zameraním sa na novú generáciu výskumných pracovníkov vysokej kvality a poskytovaním podpory nádejným talentom z celej EÚ a mimo nej vrátane ich podpory pri prechode na iné prvky programu, ako napríklad ERC a EIT; intenzívnym šírením a uplatňovaním nových poznatkov a nápadov v európskych politikách, hospodárstve a spoločnosti, okrem iného lepšou vedeckou komunikáciou a opatreniami na informovanie verejnosti; uľahčením spolupráce medzi výskumnými organizáciami a publikovaním na základe zásad otvorenej vedy a údajov FAIR; a štruktúrovaným vplyvom na EVP, podporou otvoreného trhu práce a stanovením noriem pre kvalitnú odbornú prípravu, atraktívnymi podmienkami zamestnávania a otvoreným, transparentným náborom založeným na zásluhách pre všetkých výskumných pracovníkov v súlade s Európskou chartou výskumných pracovníkov a kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov.
2.2. Oblasti intervencie
2.2.1. Pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov
EÚ musí ostať referenčným bodom pre excelentný výskum, ktorý je príťažlivý pre najsľubnejších výskumných pracovníkov z Európy a mimo nej vo všetkých fázach ich kariéry. Možno to dosiahnuť tak, že sa výskumným pracovníkom a zamestnancom zaoberajúcim sa výskumom umožní pohyb a spolupráca medzi krajinami, odvetviami a odbormi, aby mohli profitovať z kvalitnej odbornej prípravy a kariérnych príležitostí. Uľahčí sa tak kariérny prechod medzi akademickým a neakademickým sektorom a podnieti sa podnikateľská činnosť.
Základné línie
– mobilita pre najlepších alebo najsľubnejších výskumných pracovníkov v rámci Európy alebo mimo nej, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, s cieľom realizovať excelentný výskum a rozvíjať ich zručnosti a kariéru a rozšíriť ich sieť kontaktov v akademickom a neakademickom sektore (vrátane infraštruktúry výskumu).
2.2.2. Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov
EÚ potrebuje silnú, odolnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov so správnou kombináciou inovačných zručností zodpovedajúcich budúcim potrebám trhu práce v záujme inovácie a premeny vedomostí a nápadov na výrobky a služby s hospodárskym a spoločenským prínosom. Dá sa to dosiahnuť odbornou prípravou výskumných pracovníkov s cieľom prehĺbiť ich základné výskumné kompetencie a posilniť ich prierezové zručnosti ako tvorivé, zodpovedné a podnikateľské zmýšľanie otvorené spoločnosti a povedomie udržateľného rozvoja. Vďaka tomu budú môcť čeliť súčasným a budúcim svetovým výzvam a zlepšiť si kariérne vyhliadky a inovačný potenciál.
Základné línie
– programy odbornej prípravy zamerané na to, aby výskumní pracovníci získali rôzne zručnosti relevantné pre súčasné a budúce globálne výzvy.
2.2.3. Posilnenie ľudských zdrojov a rozvoja zručností v celom Európskom výskumnom priestore
S cieľom posilniť excelentnosť, podporiť spoluprácu medzi organizáciami vykonávajúcimi výskum a dosiahnuť pozitívny štrukturálny účinok treba v rámci EVP zavádzať kvalitné normy v oblasti odbornej prípravy a mentorstva, dobré pracovné podmienky a účinný kariérny rast výskumných pracovníkov. Ak je to vhodné a podložené štúdiou, v rámci súčasných základných línií sa bude poskytovať podpora pre výskumných pracovníkov na návrat do krajiny ich pôvodu v rámci Únie a do nej. Prispeje to k modernizácii a zlepšovaniu programov a systémov odbornej prípravy v oblasti výskumu, ako aj k zvýšeniu príťažlivosti inštitúcií ▌na celom svete.
Základné línie
– programy odbornej prípravy na podporu excelentnosti a šírenie najlepších postupov vo všetkých inštitúciách, infraštruktúre výskumu a výskumno-inovačných systémoch,
– spolupráca v rámci disciplín a naprieč nimi, tvorba a šírenie poznatkov v rámci EÚ a s tretími krajinami.
2.2.4. Zlepšenie a uľahčenie synergie
Treba ďalej rozvíjať synergiu medzi výskumno-inovačných systémov a programov na úrovni EÚ, regiónov a členských štátov. Možno to dosiahnuť najmä synergiou ▌, komplementárnosťou s inými časťami programu Horizont Európa, ako napríklad Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), a inými programami EÚ, konkrétne Erasmus a ESF+, ako aj prostredníctvom známky excelentnosti.
Základné línie
– programy odbornej prípravy a podobné iniciatívy na rozvoj kariérneho rastu podporované z doplnkových verejných alebo súkromných zdrojov na úrovni regiónov, členských štátov alebo EÚ.
2.2.5. Podpora informovania verejnosti
Treba zlepšiť povedomie o činnostiach programu a verejné uznanie výskumných pracovníkov v celej EÚ a mimo nej s cieľom zviditeľniť MSCA vo svetovom meradle a lepšie porozumieť vplyvu práce výskumných pracovníkov na každodenný život občanov a motivovať mladých ľudí ku kariére vo výskume. Možno to dosiahnuť prácou na základe zásady otvorenej vedy, ktorá vedie k lepšiemu aktívnemu šíreniu, využívaniu a pasívnemu šíreniu poznatkov a postupov. Významnú úlohu by mohla zohrávať aj občianska veda.
Základné línie
– iniciatívy informovania verejnosti zamerané na vzbudenie záujmu o kariéru vo výskume, najmä medzi mladými ľuďmi zo všetkých prostredí,
– podporné činnosti na zvýšenie celosvetového významu, viditeľnosti programu MSCA a povedomia o ňom,
– šírenie a zoskupovanie poznatkov prostredníctvom spolupráce medzi projektmi, projektmi národných kontaktných miest NCP a iného nadväzovania kontaktov, ako napríklad služba pre absolventov.
3. INFRAŠTRUKTÚRA VÝSKUMU
3.1. Odôvodnenie
Moderná infraštruktúra výskumu poskytuje kľúčové služby pre výskumno-inovačné komunity, zohráva dôležitú úlohu pri rozširovaní hraníc poznania a je základom prínosu výskumu a inovácie k riešeniu globálnych výziev a konkurencieschopnosti priemyslu. Podpora infraštruktúry výskumu na úrovni EÚ pomáha zmierniť to, čo je v mnohých prípadoch realitou roztrúsenej vnútroštátnej a regionálnej infraštruktúry výskumu a oblastí vedeckej excelentnosti, čím sa posilňuje EVP a zvyšuje ▌obeh vedomostí v dátových silách. Vedecký pokrok je stále viac závislý od spolupráce infraštruktúry výskumu a priemyslu, ktorá vytvára potrebné nástroje na základe nových kľúčových podporných technológií a iných nových technológií.
Všeobecným cieľom je vybaviť Európu udržateľnou infraštruktúrou výskumu svetovej triedy, ktorá bude otvorená pre všetkých výskumných pracovníkov v Európe a mimo nej, a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií. Medzi hlavné ciele patrí znížiť fragmentáciu výskumno-inovačného ekosystému, predchádzať duplicitnému úsiliu a lepšie koordinovať navrhovanie, vývoj, prístupnosť a využívanie infraštruktúry výskumu vrátane infraštruktúry financovanej z EFRR. Je nevyhnutné podporovať otvorený prístup k infraštruktúre výskumu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov, ale aj rozšírený prístup, okrem iného prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu EOSC, k digitálnym výskumným zdrojom, a to najmä stimulovaním využívania postupov otvorenej vedy a otvorených údajov.
Je tiež dôležité zlepšiť dlhodobú udržateľnosť infraštruktúry výskumu, pretože sa zvyčajne prevádzkujú niekoľko desaťročí, a teda by sa mali vytvoriť plány na zabezpečenie stálej a stabilnej podpory.
EÚ si musí poradiť aj s rýchlym zvyšovaním globálnej súťaže o talenty tak, že priláka výskumných pracovníkov z tretích krajín, aby pracovali v prvotriednej európskej infraštruktúre výskumu. Rovnako dôležitým cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej spôsobilosti európskeho priemyslu, podpora kľúčových technológií a služieb relevantných pre infraštruktúru výskumu a jej používateľov, čím sa zlepšujú podmienky na poskytovanie inovačných riešení.
Minulé rámcové programy významne prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu vnútroštátnej infraštruktúry výskumu a spolu s Európskym strategickým fórom o infraštruktúre výskumu vypracovali súdržný a strategicky orientovaný prístup k tvorbe politík týkajúcich sa celoeurópskej infraštruktúry výskumu. Tento strategický prístup priniesol jasné výhody vrátane zníženia duplicity úsilia s efektívnejším celkovým využívaním zdrojov, ako aj štandardizácie procesov a postupov. Mobilita vo výskume zohráva dôležitú úlohu pri uľahčovaní využívania infraštruktúry výskumu, preto treba zvážiť synergiu s vnútroštátnymi a európskymi mechanizmami mobility.
Činnosť s podporou EÚ prinesie pridanú hodnotu vďaka: konsolidácii a optimalizácii súčasnej infraštruktúry výskumu v Európe popri úsilí o rozvoj novej infraštruktúry výskumu celoeurópskeho významu a vplyvu; zabezpečením toho, aby podobné súbory infraštruktúry výskumu spolupracovali na riešení strategických otázok, ktoré majú vplyv na komunity používateľov; zriadeniu európskeho cloudu pre otvorenú vedu ako účinného rozšíriteľného a udržateľného prostredia pre výskum založený na údajoch; prepojeniu národných a regionálnych výskumno-vzdelávacích sietí, rozšíreniu a zabezpečeniu vysokokapacitnej sieťovej infraštruktúry pre obrovské množstvo údajov a prístupu k digitálnym zdrojom naprieč hranicami a doménami; podporou celoeurópskeho pokrytia decentralizovanej infraštruktúry výskumu, čím sa zároveň umožní porovnanie výskumných údajov naprieč krajinami, napr. v oblasti spoločenských a humanitných vied a životného prostredia; zlepšením interoperability infraštruktúry výskumu; posilnením a zlepšením prenosu poznatkov a odbornej prípravy ľudských zdrojov vysokej kvality; posilnením využívania a prípadnej modernizácie súčasnej celoeurópskej infraštruktúry výskumu svetovej úrovne v rámci celého programu Horizont Európa; odstránením prekážok, ktoré najlepším výskumným tímom bránia v prístupe k najlepším službám infraštruktúry výskumu v Európe; podpore inovačného potenciálu infraštruktúry výskumu so zameraním na technologický vývoj a spoločnú inováciu, ako aj vďaka intenzívnejšiemu využívaniu infraštruktúry výskumu v priemysle.
Musí sa posilniť aj medzinárodný rozmer infraštruktúry výskumu EÚ, užšia spolupráca s medzinárodnými partnermi a medzinárodná účasť v európskej infraštruktúry výskumu pri dosahovaní vzájomných výhod.
K týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja prispejú činnosti ako: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
3.2. Oblasti intervencie
3.2.1. Konsolidácia a rozvoj prostredia európskej infraštruktúry výskumu
Zriadenie, prevádzka a dlhodobá udržateľnosť infraštruktúry výskumu určenej fórom ESFRI a ostatných druhov prvotriednej infraštruktúry výskumu celoeurópskeho významu je pre EÚ nevyhnutná na zaistenie si vedúceho postavenia v oblasti výskumu na hraniciach poznania, odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností výskumných pracovníkov, tvorby a využívania vedomostí a konkurencieschopnosti jej odvetví.
Európsky cloud pre otvorenú vedu by mal plniť funkciu účinného a komplexného distribučného kanálu pre služby infraštruktúry výskumu a mal by európskym výskumným komunitám poskytnúť dátové služby novej generácie na zber, uchovávanie, spracovanie (napr. služby analýzy, simulácie a vizualizácie) a výmenu veľkých vedeckých dát (big data) v súlade so zásadami FAIR. Okrem toho by mal výskumným pracovníkom v Európe poskytnúť prístup k väčšine údajov vygenerovaných a zozbieraných infraštruktúrou výskumu, ako aj k vysokovýkonnej výpočtovej technike a exaflopovým zdrojom, a to aj zavedeným v rámci európskej dátovej infraštruktúry(14).
Celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť prepojí infraštruktúru výskumu a jeho zdroje a umožní k nim diaľkový prístup zabezpečením vzájomného prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a výskumno-inovačnými komunitami na úrovni EÚ, ako aj medzinárodného prepojenia s ostatnými partnerskými sieťami na celom svete.
Základné línie
– životný cyklus celoeurópskej infraštruktúry výskumu navrhovaním nových druhov infraštruktúry výskumu, ich prípravná a vykonávacia fáza, počiatočná fáza prevádzky v kombinácii s inými zdrojmi financovania, v prípade infraštruktúry výskumu s podporou štrukturálnych fondov, ako aj konsolidácia a optimalizácia ekosystému infraštruktúry výskumu zjednodušením postupov monitorovania medzníkov ESFRI a ostatných druhov celoeurópskej infraštruktúry výskumu a uľahčením uzatvárania servisných zmlúv, rozvoja, zlučovania, celoeurópskeho pokrytia alebo vyraďovania celoeurópskej infraštruktúry výskumu,
– európsky cloud pre otvorenú vedu vrátane: škálovateľnosti a udržateľnosti prístupového kanála; účinného združovania európskych, národných, regionálnych a inštitucionálnych zdrojov v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami; jeho technického a politického vývoja, pokiaľ ide o plnenie nových potrieb a požiadaviek výskumu (napr. používanie citlivých údajov, začlenenie zásad ochrany súkromia už v štádiu návrhu); interoperability údajov a ich súladu so zásadami FAIR a širokej používateľskej základne,
– celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť, ktorá podporuje európsky cloud pre otvorenú vedu a európsku dátovú infraštruktúru, a umožňuje poskytovanie HPC/dátových služieb v prostredí založenom na cloudových technológiách schopných spracovať extrémne veľké súbory údajov a zvládať rozsiahle výpočtové procesy.
3.2.2. Otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie infraštruktúry výskumu
Výskumné prostredie sa zlepší vďaka zabezpečeniu otvorenosti hlavných druhov medzinárodnej, národnej a regionálnej infraštruktúry výskumu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov a podľa potreby integráciou ich služieb v záujme harmonizácie podmienok prístupu, zlepšenia a rozšírenia poskytovaných služieb a podpory spoločnej stratégie rozvoja špičkových technologických komponentov a pokročilých služieb prostredníctvom inovačných akcií.
Základné línie
– siete, ktoré spájajú národných a regionálnych financovateľov infraštruktúry výskumu, na spolufinancovanie nadnárodného prístupu výskumných pracovníkov,
– siete celoeurópskej, národnej a regionálnej infraštruktúry výskumu na riešenie globálnych výziev určené na zabezpečenie prístupu pre výskumných pracovníkov, ako aj na harmonizáciu a zlepšenie služieb infraštruktúry výskumu.
3.2.2a Inovačný potenciál európskej infraštruktúry výskumu a činnosti v záujme inovácie a odbornej prípravy
S cieľom stimulovať inovácie v rámci ▌samotnej infraštruktúry výskumu a v priemyselných odvetviach sa posilní spolupráca s priemyslom v oblasti výskumu a vývoja, aby sa rozvíjali kapacity Únie a dopyt po priemyselných dodávkach v oblasti ▌špičkových technológií, ako je vedecké prístrojové vybavenie ▌. Okrem tohosa bude podporovať využívanie infraštruktúry výskumu v priemysle, napríklad experimentálnych skúšobných zariadení alebo vedomostných centier. Rozvoj a využívanie infraštruktúry výskumu si vyžiada primerané zručnosti na úrovni manažérov, výskumných pracovníkov, inžinierov a technikov, ako aj používateľov. Na tento účel sa z finančných prostriedkov Únie podporí odborná príprava pracovníkov, ktorí riadia a prevádzkujú infraštruktúru výskumu v celoeurópskom záujme, výmena personálu a odporúčaných postupov medzi jednotlivými zariadeniami, ako aj primerané zabezpečenie ľudských zdrojov v kľúčových odboroch vrátane prípravy osobitných plánov vzdelávania. Bude sa podporovať synergia s akciami Marie Curie-Skłodowskej MSCA.
Základné línie
– integrované siete infraštruktúry výskumu na vypracovanie a vykonávanie spoločnej stratégie/plánu technického rozvoja a prístrojového vybavenia,
– odborná príprava personálu na riadenie a prevádzku infraštruktúry výskumu celoeurópskeho záujmu.
3.2.2b Posilňovanie európskej politiky v oblasti infraštruktúry výskumu a medzinárodnej spolupráce
Tvorcovia politík, financujúce subjekty, resp. poradné skupiny ako ESFRI potrebujú podporu na riadne zosúladenie pri vypracovaní a vykonávaní súdržnej a udržateľnej dlhodobej európskej stratégie v oblasti infraštruktúry výskumu.
Podobne sa podporou strategickej medzinárodnej spolupráce posilní pozícia európskej infraštruktúry výskumu na medzinárodnej úrovni a zabezpečí sa ich globálne prepojenie, ▌interoperabilita a dosah.
Základné línie
– prieskumy, monitorovanie a posudzovanie infraštruktúry výskumu na úrovni EÚ, ako aj politické štúdie, komunikačné činnosti a odborná príprava, činnosti strategickej medzinárodnej spolupráce v otázkach infraštruktúry výskumu a osobitné činnosti príslušných politických a poradných orgánov.
PILIER II
GLOBÁLNE VÝZVY A KONKURENCIESCHOPNOSŤ EURÓPSKEHO PRIEMYSLU
▌EÚ stojí pred mnohými výzvami, z ktorých niektoré ▌majú globálny charakter. Týmto mimoriadne zložitým a rozsiahlym problémom ▌treba čeliť spoločne, a hľadanie ich riešení si bude vyžadovať zodpovedajúce náležite vyškolené a zručnosťami vybavené ľudské zdroje, zodpovedajúci objem finančných zdrojov, ako aj primerané úsilie. Ide práve o tie oblasti, kde EÚ musí spolupracovať: inteligentne, flexibilne a spoločne v prospech všetkých našich občanov.
Posilnenie vplyvu možno dosiahnuť zosúladením akcií s inými krajinami a regiónmi sveta v rámci ▌medzinárodnej spolupráce v súlade so smerovaním, ktoré vyplýva z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy. Partneri z celého sveta sa vyzvú, aby sa na základe vzájomnej prospešnosti pridali k spoločnému úsiliu EÚ v rámci výskumu a inovácie zameraných na udržateľný rozvoj.
Výskum a inovácia sú hlavnými hnacími silami udržateľného a inkluzívneho rastu a technologickej a priemyselnej konkurencieschopnosti ▌. Prispejú k nachádzaniu riešení súčasných a budúcich problémov, aby sa čo najskôr zvrátil negatívny a nebezpečný trend, ktorý momentálne spája hospodársky rozvoj ▌s rastúcim využívaním prírodných zdrojov, ako aj rastúcimi spoločenskými výzvami. Výzvy sa tak premenia na nové podnikateľské príležitosti a rýchly prínos pre spoločnosť.
EÚ bude profitovať ako používateľ a tvorca vedomostí, technológií a odvetví, pričom preukáže, ako môže moderná, industrializovaná, udržateľná, inkluzívna, kreatívna, odolná, otvorená a demokratická spoločnosť fungovať a rozvíjať sa. Podporia a posilnia sa čoraz dôležitejšie hospodársko-environmentálno-sociálne príklady udržateľnej ▌ekonomiky, či už ide o zdravie a kvalitu života pre všetkých, odolnú, kreatívnu a inkluzívnu ▌spoločnosť, spoločnosť posilnenú civilnou bezpečnosťou, dostupnú čistú energiu a mobilitu, digitalizované hospodárstvo a spoločnosť, transdisciplinárny a kreatívny priemysel, riešenia založené na kozmických, námorných alebo pozemných technológiách, alebo fungujúce biohospodárstvo vrátane riešení v oblasti potravinárstva a výživy, či udržateľné využívanie prírodných zdrojov▌, ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, pričom všetky tieto aspekty vytvárajú v Európe bohatstvo a kvalitnejšie pracovné miesta. Transformácia priemyslu bude mať zásadný význam, rovnako ako rozvoj inovačných priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ.
Nové technológie ovplyvňujú takmer všetky oblasti politiky. Každá jedna technológia často prináša kombináciu spoločenských a hospodárskych príležitostí, možnosti zvýšiť efektívnosť, kvalitu a zlepšiť verejnú správu, dôsledky pre oblasť zamestnanosti a vzdelávania, ako aj možné riziká v oblasti bezpečnosti, súkromia a etiky. Nevyhnutnou súčasťou politiky v oblasti technológie preto musí byť zvažovanie záujmov, spolupráca jednotlivých odvetví navzájom a formulovanie stratégií.
Výskum a inovácia v rámci tohto piliera programu Horizont Európa sú zoskupené do integrovaných neuzavretých širokých skupín činností. Investície nie sú zamerané na odvetvia, ale skôr na systémové zmeny našej spoločnosti a hospodárstva v smere vektora udržateľnosti. Možno ich dosiahnuť iba vtedy, ak sa do spoločného navrhovania a tvorby výskumu a inovácie zapoja všetci aktéri, vedci, technológovia, výrobcovia, inovátori, podniky, pedagógovia, tvorcovia politiky, občania a organizácie občianskej spoločnosti. Žiaden z ▌klastrov teda nie je určený iba pre jeden okruh aktérov a všetky činnosti sa budú vykonávať hlavne prostredníctvom výskumných a inovačných projektov zameraných na spoluprácu, ktoré sa budú vyberať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov.
Okrem riešenia globálnych výziev sa prostredníctvom činností v klastroch budú rozvíjať a uplatňovať kľúčové podporné a nastupujúce technológie (či už digitálne alebo nie) ako súčasť spoločnej stratégie na podporu vedúceho postavenia EÚ v priemyselnej a sociálnej oblasti. Podľa potreby sa na to použijú vesmírne údaje a služby EÚ. Tento pilier programu Horizont Európa bude pokrývať všetky úrovne technologickej pripravenosti až do 8. úrovne bez toho, aby tým boli dotknuté právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.
Prostredníctvom akcií sa vygenerujú nové vedomosti a technologické a netechnologické riešenia, technológie sa prenesú z laboratórií na trh a vyvinú sa aplikácie vrátane pilotných a demonštračných projektov, ktorých súčasťou budú opatrenia na podporu uplatnenia na trhu, posilnenie zapojenia súkromného sektora a stimuly pre normalizačnú činnosť v rámci Únie. Technológia vyžaduje, aby kritická masa európskych výskumných pracovníkov a podnikov vytvorila hlavné svetové ekosystémy, ktorých súčasťou bude špičková technologická infraštruktúra napríklad na skúšanie. Na maximum sa zvýši synergia s ďalšími časťami programu Horizont Európa, najmä EIT, ako aj s ďalšími programami.
Klastre urýchlia zavedenie jedinečných inovácií v EÚ cez širokú škálu vnorených činností vrátane komunikácie, šírenia, využívania, normalizácie a podpory netechnologických inovácií a inovačných mechanizmov plnenia úloh, čím prispejú k vytváraniu spoločenských, regulačných a trhových podmienok priaznivých pre inováciu, ako sú napríklad dohody o inováciách. Vytvorí sa sústava inovačných riešení vychádzajúcich z výskumno-inovačných akcií, ktorá bude zameraná na verejných a súkromných investorov, ako aj iné relevantné programy EÚ, členských štátov alebo regionálne programy. V tejto súvislosti sa vytvorí synergia s tretím pilierom programu Horizont Európa.
Pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu je zásadným faktorom rodová rovnosť. Preto je dôležité zapracovať rodové hľadisko do všetkých globálnych výziev.
1. KLASTER ZDRAVIE
1.1. Odôvodnenie
V pilieri sociálnych práv EÚ sa uvádza, že každý má právo na včasný prístup k bezpečnej, cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje sa tým záväzok EÚ, pokiaľ ide o plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa vyžaduje, aby sa do roku 2030 zabezpečila všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov všetkých vekových kategórií, aby nikto neostal opomenutý a zabránilo sa zbytočným úmrtiam.
Zdravé obyvateľstvo má zásadný význam pre stabilnú, udržateľnú a inkluzívnu spoločnosť a zlepšenia v zdravotníctve sú kľúčové pre znižovanie chudoby, riešenie problematiky starnúcej európskej spoločnosti, podporu sociálneho pokroku a prosperity a zvyšovanie hospodárskeho rastu. Podľa prieskumu OECD zvýšenie strednej dĺžky života o 10 % súvisí ▌so zvýšením hospodárskeho rastu o 0,3 až 0,4 % ročne. Stredná dĺžka života v EÚ sa od jej vzniku zvýšila o 12 rokov v dôsledku obrovských zlepšení dosiahnutých v kvalite života, životného prostredia, vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti o jej obyvateľov. V roku 2015 bola celková stredná dĺžka života v EÚ pri narodení 80,6 rokov oproti celosvetovej úrovni 71,4 roka. V posledných rokoch sa v EÚ každý rok zvyšovala v priemere o 3 mesiace. Okrem týchto zlepšení však v osobitných skupinách a v jednotlivých európskych krajinách možno pozorovať sociálne a rodové rozdiely v strednej dĺžke života.
Výskum a inovácia v oblasti zdravia ▌sa významnou mierou podieľali na tomto úspechu, ale aj na zvyšovaní produktivity a kvality v odvetví zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. EÚ však naďalej čelí novým, novo vznikajúcim alebo pretrvávajúcim výzvam, ktoré ohrozujú jej občanov a verejné zdravie, udržateľnosť jej zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany, ako aj konkurencieschopnosť jej odvetvia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné problémy v oblasti zdravia v EÚ patria: prístupnosť a cenová dostupnosť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti; nedostatok účinnej podpory zdravia a prevencie chorôb; nárast neprenosných ochorení; narastajúci počet onkologických ochorení; nárast duševných ochorení; čoraz vyššia odolnosť proti antimikrobiálnym látkam a vznik infekčných epidémií; zvýšené znečistenie životného prostredia; pretrvávanie nerovností v oblasti zdravia medzi krajinami a v rámci nich ▌s neúmerným vplyvom na ľudí, ktorí sú znevýhodnení alebo v zraniteľnej životnej situácii; odhaľovanie, chápanie, kontrola, prevencia a zmiernenie zdravotných rizík vrátane aspektov súvisiacich s chudobou v rýchlo sa meniacom sociálnom, mestskom, vidieckom a prírodnom prostredí; Demografické zmeny vrátane problémov spojených s vekom a rastúce náklady na európske systémy zdravotnej starostlivosti▌ a rastúci tlak na európske odvetvie zdravia a zdravotnej starostlivosti, aby zostalo konkurencieschopné, pokiaľ ide o rozvoj inovácie zdravotníctva v porovnaní ▌s novými globálnymi subjektmi. Okrem toho môže nedôvera voči očkovaniu znížiť imunizáciu istých skupín obyvateľstva.
Tieto problémy v oblasti zdravia sú zložité, prepojené, globálne svojou povahou a vyžadujú si multidisciplinárnu, technickú i netechnickú medziodvetvovú a nadnárodnú spoluprácu. Výskumno-inovačné činnosti vytvoria úzke väzby medzi objavovaním, klinickým, translačným, epidemiologickým, etickým, environmentálnym a sociálno-ekonomickým výskumom, ako aj regulačnými vedami. Ich prostredníctvom sa budú riešiť oblasti nepokrytých klinických potrieb, napríklad vzácne alebo ťažko liečiteľné choroby (onkologické ochorenia, napríklad u detí, alebo rakovina pľúc). Využijú kombinované zručnosti akademickej obce, odborníkov z praxe, regulačných orgánov a priemyslu a posilnia ich spoluprácu so zdravotníckymi a sociálnymi službami, pacientmi, tvorcami politík a občanmi s cieľom zvýšiť účinok verejných finančných prostriedkov prostredníctvom pákového efektu a zabezpečiť využívanie výsledkov v klinickej praxi, ako aj v systémoch zdravotnej starostlivosti zohľadňujúc právomoci členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu a financovanie ich systémov zdravotnej starostlivosti.Plne sa využije genomický a iný multiomický výskum na hraniciach poznania, ako aj postupné zavádzanie prístupov personalizovanej medicíny, ktoré sú relevantné pre riešenie celého spektra neprenosných ochorení, ako aj digitalizácia v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti.
Prostredníctvom výskumu a inovácie sa podporí strategická spolupráca na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zhromaždiť odborné znalosti, kapacity a zdroje potrebné na dosiahnutie pokrytia, rýchlosti a úspor z rozsahu▌, ako aj využívať synergiu, zabrániť duplicite a deliť sa o očakávané prínosy a finančné riziká. V programe Horizont Európa sa podporí synergia v zdravotníckom výskume a inovácii, najmä pokiaľ ide o zložku Zdravie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus.
Digitálne riešenia v oblasti zdravotníctva vytvorili mnohé príležitosti na vyriešenie problémov služieb starostlivosti a ďalších novovznikajúcich problémov starnúcej spoločnosti. Mali by sa naplno využiť príležitosti, ktoré v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti môže poskytnúť digitalizácia, bez toho, aby bolo ohrozené právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Vyvinuli sa digitálne zariadenia a softvér na diagnostiku a liečbu ochorení vrátane chronických, ako aj na uľahčenie samostatného zvládania ochorení zo strany pacientov. Pri lekárskej odbornej príprave a vzdelávaní, ako aj u pacientov a iných prijímateľov zdravotnej starostlivosti sa čoraz častejšie využívajú digitálne technológie s cieľom zabezpečiť prístup k zdravotníckym informáciám, ich výmenu a vytváranie.
Výskumno-inovačné činnosti tejto globálnej výzvy budú rozvíjať vedomostnú základňu, využívať súčasné vedomosti a technológie, upevnia a vytvoria výskumno-inovačnú kapacitu a poskytnú riešenia potrebné na účinnejšiu podporu zdravia a integrovanú prevenciu, diagnostiku, monitorovanie, liečbu, rehabilitáciu a vyliečenie chorôb a (dlhodobú a paliatívnu) starostlivosť. Výsledky výskumu sa premietnu do odporúčaní pre akcie a oznámia sa príslušným zainteresovaným stranám. Lepšie výsledky v oblasti zdravia budú mať za následok zvýšenie blaha a predĺženie strednej dĺžky života, zdravé aktívne životy, zvýšenú kvalitu života a produktivitu▌, viac rokov prežitých v zdraví, ako aj udržateľnosť systémov zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. V súlade s článkom 14 a 15 nariadenia a Charty základných práv sa bude osobitná pozornosť venovať etike, ochrane ľudskej dôstojnosti, rodovým a etnickým otázkam, ako aj potrebám znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Riešenie hlavných zdravotných výziev podporí záväzok EÚ v rámci Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a ďalšie záväzky v kontexte iných organizácií a medzinárodných iniciatív OSN vrátane globálnych stratégií a akčných plánov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Prispeje tiež k plneniu cieľov a stratégií EÚ, najmä k pilieru sociálnych práv EÚ, digitálnemu jednotnému trhu EÚ, smernici EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Európskemu akčnému plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a k vykonávaniu príslušných regulačných rámcov EÚ▌.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
1.2. Oblasti intervencie
1.2.1. Zdravie počas celého života
Ľudia v zraniteľných fázach života (plod, pôrod, útle detstvo, detstvo, dospievanie, tehotenstvo, dospelosť a neskorá dospelosť) vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo zranením majú osobitné zdravotné potreby, ktoré si vyžadujú lepšie chápanie a prispôsobené riešenia zohľadňujúce rodové a etické aspekty. Umožní to znížiť súvisiace nerovnosti v oblasti zdravia a zlepšiť zdravotné výsledky v prospech aktívneho a zdravého starnutia počas celého života, a to aj prostredníctvom zdravého štartu do života a stravy, ktoré znižujú riziko duševných aj telesných chorôb neskôr v živote. V rámci preventívnych a komunikačných činností sa vezmú do úvahy osobitné vlastnosti konkrétnej cieľovej skupiny:
Základné línie
– porozumieť vývoj v ranom detstve a proces starnutia počas celého života;
– zdravie dieťaťa v prenatálnom a neonatálnom období, zdravie matiek, otcov, dojčiat a detí, ako aj úloha rodičov, rodiny a výchovno-vzdelávacích pracovníkov;
– potreby dospievajúcich v oblasti zdravia vrátane faktorov ovplyvňujúcich duševné zdravie,
– dôsledky zdravotných postihnutí a zranení,
– výskum opatrení zameraných na plánovanie, uskutočňovanie a monitorovanie rehabilitácie počas celého života, a najmä program ranej individuálnej rehabilitácie EIRP pre deti so zdravotným postihnutím,
– zdravé starnutie, nezávislý aktívny život vrátane účasti starších osôb a/alebo osôb so zdravotným postihnutím na spoločenskom živote,
– vzdelávanie v oblasti zdravia a ▌zdravotná gramotnosť vrátane digitálnej gramotnosti.
1.2.2. Environmentálne a sociálne determinanty zdravia
Lepšie chápanie zdravotných činiteľov a rizikových faktorov, ktoré určuje sociálne, kultúrne, hospodárske a fyzické prostredie v každodennom živote ľudí a na pracovisku, vrátane vplyvu digitalizácie, mobility ľudí (ako migrácia a cestovanie), znečistenia, výživy, zmeny klímy a ďalších environmentálnych faktorov na zdravie prispeje k identifikácii a zmierneniu zdravotných rizík a hrozieb a k ich prevencii, k zníženiu počtu úmrtí a ochorení v dôsledku vystavenia chemikáliám a znečistenia životného prostredia, k podpore bezpečných, ekologických, zdravých, odolných a udržateľných životných a pracovných prostredí, k propagovaniu zdravého životného štýlu a spotrebiteľského správania a k rozvoju spravodlivej, inkluzívnej a dôveryhodnej spoločnosti. Bude sa zakladať na kohortách obyvateľstva, biomonitoringu človeka a epidemiologických štúdiách.
Základné línie
– technológie a metodika na posúdenie rizík, vystavenia a vplyvu na zdravie, pokiaľ ide o chemické látky, vonkajšie a vnútorné znečisťujúce látky a iné stresory spojené so zmenou klímy, pracovným prostredím, životným štýlom alebo životným prostredím a kombinované účinky viacerých stresorov,
– environmentálne, pracovné, sociálno-ekonomické, kultúrne, genetické a behaviorálne faktory ovplyvňujúce telesné a duševné zdravie a blaho ľudí a ich interakcia s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným a znevýhodneným osobám a prípadne záležitostiam špecifickým pre určitý vek a rod, a to vrátane vplyvu navrhovania budov, výrobkov a služieb na zdravie,
– posudzovanie, riadenie a oznamovanie rizík, prípadne aj s podporou transdisciplinárnych prístupov, ako aj vyspelých nástrojov pre rozhodovanie založené na dôkazoch vrátane nahrádzania skúšok na zvieratách a alternatív k nemu,
– kapacita a infraštruktúry na bezpečné zhromažďovanie, výmenu, využívanie a opätovné použitie a kombinovanie údajov o všetkých determinantoch zdravia vrátane vystavenia ľudía zabezpečenie prepojenia s databázami o environmentálnych parametroch, životnom štýle, zdravotnom stave a chorobách v EÚ a na medzinárodnej úrovni,
– podpora zdravia a opatrenia primárnej prevencie vrátane pracovných aspektov.
1.2.3. Neprenosné a zriedkavé ochorenia
Neprenosné ochorenia vrátane onkologických a zriedkavých chorôb predstavujú významnú zdravotnú a spoločenskú výzvu a vyvolávajú potrebu lepšieho chápania a taxonómie, ako aj účinnejších prístupov ▌vrátane prístupov personalizovanej medicíny (nazývanej tiež „presná medicína“), v rámci prevencie, diagnostiky, monitorovania, lekárskej starostlivosti, rehabilitácie a liečby, ako aj chápanie multimorbidity.
Základné línie
– chápanie mechanizmov vedúcich k rozvinutiu neprenosných ochorení vrátane srdcovo-cievnych ochorení,
– pozdĺžne štúdie obyvateľstva s cieľom podporiť chápanie ukazovateľov zdravia a chorobnosti a pomôcť rozčleniť obyvateľstvo v záujme podpory rozvoja preventívnej medicíny,
– diagnostické nástroje a techniky pre včasnejšiu a presnejšiu diagnostiku a včasnú starostlivosť prispôsobenú pacientovi, umožňujúce oddialenie a/alebo zvrátenie vývoja choroby,
– prevencia a skríningové programy v súlade s odporúčaniami WHO, OSN a EÚ a vychádzajúc z týchto odporúčaní,
– integrované riešenia pre sebamonitorovanie, podporu zdravia, prevenciu chorôb a zvládanie chronických ochorení a multimorbiditu vrátane neurodegeneratívnych a srdcovo-cievnych ochorení,
– liečba, ▌vyliečenie alebo iná terapia, a to vrátane farmakologickej aj nefarmakologickej liečby,
– paliatívna starostlivosť,
– oblasti vysoko nenaplnenej klinickej potreby, ako sú zriedkavé ochorenia vrátane onkologických chorôb u detí,
– posudzovanie porovnateľnej účinnosti intervencií a riešení, a to aj na základe údajov z praxe RWD,
– implementačný výskum s cieľom rozšíriť zdravotnícke intervencie a podporiť ich zohľadnenie v politikách a systémoch v oblasti zdravia,
– prehlbovanie výskumu a zlepšenie informácií, starostlivosti a liečby zriedkavých chorôb vrátane personalizovanej medicíny.
1.2.4. Infekčné choroby vrátane chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení
Ochrana ľudí pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia je veľkou výzvou pre verejné a svetové zdravotníctvo a vyžaduje si účinnú medzinárodnú spoluprácu na úrovni EÚ aj na svetovej úrovni. To bude zahŕňať chápanie a prevenciu, pripravenosť, včasné odhaľovanie a reakciu výskumnej sféry na ohniská chorôb, liečbu a vyliečenie infekčných chorôb vrátane chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení, ako aj riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie (AMR) na základe prístupu jedného zdravia.
Základné línie
– chápanie mechanizmov súvisiacich s infekciami,
– faktory vzniku a opätovného výskytu infekčných chorôb a ich šírenia vrátane prenosu zo zvierat na ľudí (zoonóza) alebo z iných častí životného prostredia (voda, pôda, rastliny, potraviny) na ľudí, ako aj vplyv zmeny klímy a vývoja ekosystémov na dynamiku infekčných chorôb,
– predpovedanie, včasné a rýchle odhaľovanie, kontrola a dohľad nad infekčnými chorobami, ▌infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a faktormi súvisiacimi so životným prostredím,
– boj proti antimikrobiálnej rezistencii vrátane epidemiológie, prevencie, diagnostiky, ako aj vývoja nových antimikrobiálnych a očkovacích látok,
– očkovacie látky vrátane platformových technológií pre očkovacie látky, diagnostika, liečba a vyliečenie v prípade infekčných chorôb vrátane komorbidity a koinfekcií,
– riešenie nízkej zaočkovanosti, chápanie nedôvery voči očkovaniu a budovanie dôvery,
– účinná pripravenosť na mimoriadne situácie v oblasti zdravia, opatrenia a stratégie zamerané na reakciu a obnovu vrátane účasti komunít a ich koordinácia na regionálnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ,
– prekážky brániace realizácii a prijímaniu lekárskych intervencií do klinickej praxe, ako aj do systému zdravotnej starostlivosti,
– cezhraničné aspekty infekčných chorôb a osobitné výzvy v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ako sú napríklad AIDS, tuberkulóza a tropické choroby vrátane malárie, aj pokiaľ ide o migračné toky a vo všeobecnosti zvýšenú mobilitu ľudí.
1.2.5. Nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny
Zdravotnícke technológie a nástroje majú zásadný význam pre verejné zdravie a do veľkej miery prispeli k dôležitým zlepšeniam kvality života a zdravia ľudí v EÚ a ich zdravotnej starostlivosti. Hlavnou strategickou výzvou je preto navrhnutie, vývoj, dodanie▌, implementácia a vyhodnotenie vhodných, dôveryhodných, bezpečných, používateľsky ústretových a nákladovo efektívnych nástrojov a technológií v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a starnúcej spoločnosti. Patria medzi ne kľúčové podporné technológie od biomateriálov až po biotechnológie, ako aj metódy na úrovni bunky, multiomika a postupy systémovej medicíny, umelá inteligencia a iné digitálne technológie, ktoré ponúkajú výrazné zlepšenia oproti existujúcim riešeniam a navyše stimulujú konkurencieschopný a udržateľný zdravotnícky priemysel, ktorý vytvára vysokohodnotné pracovné miesta. Európsky zdravotnícky priemysel je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva EÚ, ktorého podiel na HDP je 3 % a zamestnáva 1,5 milióna ľudí. Na zaistenie prijateľnosti nových technológií, metodík a nástrojov treba čím skôr zapojiť relevantné zainteresované strany a zohľadniť netechnologický rozmer. To zahŕňa občanov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov.
Základné línie
– nástroje a technológie určené na uplatňovanie v celom spektre zdravotníctva a pri každej zdravotnej indikácii vrátane funkčnej poruchy,
– integrované nástroje, technológie, zdravotnícke pomôcky, lekárske snímkovanie, biotechnológie, nanomedicína a pokročilé liečebné postupy (vrátane bunkovej a génovej terapie) a digitálne riešenia pre zdravie ľudí a zdravotnú starostlivosť vrátane umelej inteligencie, mobilných riešení a telezdravia a zároveň v relevantných prípadoch riešenie aspektov nákladovo efektívnej výroby v ranej fáze (s cieľom optimalizovať výrobnú fázu a inovačný potenciál, aby boli lieky a pomôcky cenovo dostupné),
– pilotné projekty, rozsiahle zavádzanie, optimalizácia a inovačné obstarávanie technológií a nástrojov v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti v skutočných podmienkach vrátane klinického skúšania a implementačného výskumu vrátane diagnostiky založenej na personalizovanej medicíne,
– inovačné procesy a služby na vývoj, výrobu a rýchle dodanie nástrojov a technológií pre oblasť zdravia a zdravotnej starostlivosti,
– bezpečnosť, účinnosť, nákladová efektívnosť, interoperabilita a kvalita nástrojov a technológií pre oblasť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti, ako aj ich etický, právny a spoločenský vplyv vrátane faktorov spoločenskej prijateľnosti,
– regulačná veda a normy pre technológie a nástroje pre oblasť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti,
– správa údajov týkajúcich sa zdravia vrátane ich interoperability, integrácie, analytických a vizualizačných metód, procesov rozhodovania, ktorá sa zakladá na umelej inteligencii, hĺbková analýza údajov, technológie veľkých dát, bioinformatika a vysokovýkonné počítačové technológie na podporu personalizovanej medicíny vrátane prevencie a na optimalizáciu cesty k zdraviu.
1.2.6. Systémy zdravotnej starostlivosti
Zdravotnícke systémy sú kľúčovým prvkom sociálnych systémov EÚ a v roku 2017 zamestnávali 24 miliónov ľudí v sektore zdravotníctva a sociálnej práce. Hlavnou prioritou členských štátov je zaistiť bezpečnosť systémov zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosť pre všetkých, integrovanosť, nákladovú efektívnosť, odolnosť, udržateľnosť a dôveryhodnosť, poskytovanie včasných a relevantných služieb, a tiež znížiť nerovnosti aj prostredníctvom rozvoja potenciálu inovácie založenej na údajoch a digitálnej inovácie v záujme lepšej zdravotnej a individualizovanej starostlivosti na základe otvorenej a bezpečnej európskej dátovej infraštruktúry. Nové príležitosti, ako je zavedenie 5G, koncepcia digitálnych dvojčiat a internet vecí posunú digitálnu transformáciu v oblasti zdravotníctva a starostlivosti ďalej vpred.
Základné línie
– podpora vedomostnej základne pre reformy zdravotníckych systémov a politík v Európe a za jej hranicami,
– nové modely a prístupy pre zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť vrátane prístupov personalizovanej medicíny, riadiace a organizačné aspekty a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú,
– vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,
– budúci zdravotnícky personál a jeho potreby vrátane digitálnych zručností,
– zlepšovanie včasných, spoľahlivých, bezpečných a dôveryhodných zdravotných informácií a využívanie/opätovné využívanie údajov týkajúcich sa zdravia vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitou pozornosťou ochrane údajov vrátane zneužívania informácií o osobnom životnom štýle a zdraví, bezpečnosť, prístupnosť, interoperabilita, normy, porovnateľnosť a integrita,
– odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnym inováciám,
– riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, sebamonitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravotníctva a sociálnej práce v záujme integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa a zohľadňujúc právo na rovnaký prístup,
– údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni vychádzajúc zo súčasných vedomostí a databáz.
2. KLASTER KULTÚRA, KREATIVITA A▌INKLUZÍVNA SPOLOČNOSŤ
2.1. Odôvodnenie
EÚ jedinečným spôsobom kombinuje hospodársky rast s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a sociálnymi politikami s vysokou mierou sociálneho začlenenia, spoločnými hodnotami zahŕňajúcimi demokraciu, ľudské práva, rodovú rovnosť a bohatú rozmanitosť. Tento model sa neustále vyvíja a musí sa zaoberať výzvami, ako sú okrem iného globalizácia a technologická zmena a rastúce nerovnosti.▌
EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, posilňovať vzdelávanie, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť dodržiavanie ľudských práv, posilňovať kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a posilňovať postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie. Riadenie migrácie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami. Úloha výskumu a inovácie v ▌spoločenských a ▌humanitných vedách, v umení a v kultúrnom a kreatívnom priemysle zohráva významnú úlohu pri riešení týchto výziev a dosahovaní cieľov EÚ. Vo všetkých oblastiach intervencie v rámci tohto klastra sú zahrnuté najmä aspekty spoločenských a humanitných vied.
▌
Rozsah, zložitosť, medzigeneračný a nadnárodný charakter výziev si vyžaduje viacúrovňové opatrenia EÚ. Riešenie takýchto závažných sociálnych, politických, kultúrnych a hospodárskych otázok ▌len na národnej úrovni by mohlo byť ohrozené neefektívnym využívaním zdrojov, fragmentáciou prístupov a rozdielnymi normami týkajúcimi sa vedomostí a kapacity.
▌
Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami EÚ v týchto oblastiach: demokratická zmena, pracovné miesta, rast a investície, spravodlivosť a základné práva, migrácia, prehĺbená a spravodlivejšia európska menová únia, jednotný digitálny trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporí aj Európsky pilier sociálnych práv a globálny pakt o migrácii. ▌Využije sa synergia s programom Spravodlivosť a s programom Práva a hodnoty, ktoré podporujú činnosti v oblasti prístupu k spravodlivosti, práv obetí, rodovej rovnosti, nediskriminácie, ochrany údajov a podpory európskeho občianstva, ako aj s programami Kreatívna Európa a Digitálna Európa, Erasmus, Erasmus+ a Európsky sociálny fond Plus.
Činnosťami sa priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.
2.2. Oblasti intervencie
2.2.1. Demokracia a správa
Zdá sa, že dôvera v demokraciu a tradičné politické inštitúcie klesá. Rozčarovanie z politiky sa čoraz intenzívnejšie prejavuje vo forme protisystémových a populistických strán a rastúceho nacionalizmu. Situáciu navyše okrem iného zhoršujú sociálno-ekonomické nerovnosti, silné migračné toky a obavy o bezpečnosť. Reakcia na súčasné a budúce výzvy si vyžaduje nový pohľad na to, ako sa demokratické inštitúcie na všetkých úrovniach musia prispôsobiť v kontexte väčšej rozmanitosti, globálnej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a digitalizácie, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú skúsenosti občanov s demokratickými diskusiami, praxou a inštitúciami.
Základné línie
– história, vývoj a účinnosť demokracií na rôznych úrovniach a v rôznych formách, ▌úloha vzdelávania, kultúrna politika a politika v oblasti mládeže ako základných oporných prvkov demokratického občianstva,
– úloha sociálneho kapitálu a prístup ku kultúre pri posilňovaní demokratického dialógu a občianskej účasti, otvorenosti a dôvery spoločností,
– inovačné a zodpovedné prístupy k podpore transparentnosti, prístupnosti, reaktívnosti, zodpovednosti, dôveryhodnosti, odolnosti, účinnosti a legitímnosti demokratickej správy pri plnom dodržiavaní právnych zásad vzťahujúcich sa na základné a ľudské práva a právny štát,
– stratégie na riešenie problému populizmu, rasizmu, polarizácie, korupcie, extrémizmu, radikalizácie, terorizmu, a to vrátane posilnenia postavenia a angažovanosti ▌občanov,
– analýza a rozvoj sociálneho, hospodárskeho a politického začleňovania a medzikultúrnej dynamiky v Európe i mimo nej,
– lepšie pochopenie úlohy novinárskych štandardov a obsahu vytvoreného používateľmi v čoraz prepojenejšej spoločnosti a vývoj nástrojov na boj proti dezinformáciám,
– úloha multikultúrnej identity vrátane identity duchovnej vo vzťahu k demokracii, občianstvu a politickej angažovanosti, ako aj základné hodnoty EÚ, ako sú úcta, tolerancia, rodová rovnosť, spolupráca a dialóg,
– podpora výskumu v záujme pochopenia identity a pocitu príslušnosti vo vzťahu ku komunitám, regiónom a národom;
– vplyv technologického a vedeckého pokroku vrátane veľkých dát (big data), online sociálnych sietí a umelej inteligencie na demokraciu, súkromie a slobodu prejavu,
– poradná,▌participatívna a priama demokracia a správa a aktívne a inkluzívne občianstvo vrátane digitálneho rozmeru,
– vplyv hospodárskych a sociálnych nerovností na politickú účasť a demokratickú správu, a výskum toho, do akej miery môže prispieť k zvráteniu nerovností a boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane rodovej a k odolnejšej demokracii,
– ľudský, sociálny a politický rozmer trestnej činnosti, dogmatizmu a radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré si osvojili alebo by si mohli osvojiť takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť dotknuté,
– boj proti dezinformáciám, falošným správam a nenávistným prejavom a ich vplyv na formovanie verejnej sféry,
– EÚ ako medzinárodný a regionálny aktér v oblasti multilaterálnej správy vrátane nových prístupov k vedeckej diplomacii,
– efektívnosť systémov súdnictva a lepší prístup k spravodlivosti na základe nezávislosti súdnictva a jeho zásad, ako aj ľudských práv a spravodlivé, účinné a transparentné procesné metódy v občianskych aj trestných veciach.
2.2.2. Kultúrne dedičstvo
Európske kultúrne a kreatívne sektory budujú mosty medzi umením, kultúrou, duchovným presvedčením a skúsenosťami a kultúrnym dedičstvom, podnikaním a technológiami. Kultúrny a kreatívny priemysel navyše zohráva kľúčovú úlohu v reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje šírenie inovácie do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod, médiá a digitálne technológie a inžinierstvo. Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou kultúrnych a kreatívnych odvetví, predstavuje osnovu nášho života, má svoj význam pre komunity, skupiny a spoločnosti a dáva pocit spolupatričnosti. Prepája minulosť s budúcnosťou našej spoločnosti. Lepšie chápanie nášho kultúrneho dedičstva a toho, ako sa toto dedičstvo vníma a interpretuje, má mimoriadny význam pre formovanie inkluzívnej spoločnosti v Európe a v celom svete. Je to tiež hnacia sila európskeho, národného, regionálneho a miestneho hospodárstva a bohatý zdroj inšpirácie pre kultúrny a kreatívny priemysel. Sprístupnenie, ochrana, zabezpečenie a obnova, výklad a využívanie plného potenciálu nášho kultúrneho dedičstva sú kľúčovými výzvami pre súčasné aj budúce generácie. Hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo je hlavnou predlohou a inšpiráciou pre umenie, tradičné remeslá, kultúrne, kreatívne a podnikateľské ▌odvetvia, ktoré sú motorom udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú zahraničný obchod. V tomto zmysle treba inováciu aj odolnosť kultúrneho dedičstva posúdiť v spolupráci s miestnymi komunitami a príslušnými zainteresovanými stranami. Môže slúžiť aj ako faktor kultúrnej diplomacie a ako faktor formovania identity a kultúrnej a sociálnej súdržnosti.
Základné línie
– štúdie a vedy zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom s využitím špičkových technológií a inovačných metodík vrátane digitálnych,
– prístup ku kultúrnemu dedičstvu a jeho zdieľanie vďaka inovačným štruktúram a využitiam a modelom participatívneho riadenia,
– výskum prístupnosti kultúrneho dedičstva prostredníctvom nových technológií, ako sú cloudové služby, okrem iného aj prostredníctvom priestoru spolupráce zameraného na európske kultúrne dedičstvo, ako aj podpora a uľahčovanie prenosu know-how a zručností. Tomu bude predchádzať posúdenie vplyvu,
– udržateľné modely podnikania s cieľom posilniť finančné základy sektora kultúrneho dedičstva,
– prepojenie kultúrneho dedičstva s rozvíjajúcim sa kreatívnym sektorom vrátane interaktívnych médií a sociálnej inovácie,
– prínos kultúrneho dedičstva k udržateľnému rozvoju ochranou, zabezpečením, rozvíjaním a obnovou kultúrneho prostredia, pričom EÚ má plniť funkciu laboratória pre inováciu založenú na kultúrnom dedičstve a udržateľný kultúrny cestovný ruch,
– ochrana, zabezpečenie, zhodnocovanie, ▌obnova a udržateľná správa kultúrneho dedičstva a jazykov vrátane využívania tradičných zručností a remesiel alebo špičkových technológií vrátane digitálnych,
– vplyv kultúrnej pamäte, tradícií, vzorcov správania, vnímania, presvedčenia, hodnôt, pocitu spolupatričnosti a identity. Úloha kultúry a kultúrneho dedičstva v multikultúrnych spoločnostiach a vzorce kultúrneho začleňovania a vylúčenia.
2.2.3. Spoločenská a hospodárska transformácia
Európske spoločnosti prechádzajú zásadnými spoločensko-ekonomickými a kultúrnymi zmenami, najmä v dôsledku globalizácie a technologických inovácií. Vo väčšine európskych krajín sa zároveň prehĺbila príjmová nerovnosť(15). Potrebné sú progresívne politiky na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, rodovej rovnosti, životnej úrovne a na zvrátenie nerovnosti, zvýšenie produktivity (vrátane pokroku v jej meraní), zníženie spoločensko-geografickej nerovnosti a posilnenie ľudského kapitálu, na chápanie výziev spojených s migráciou a integráciou a reakciu na ne a na podporu medzigeneračnej solidarity, medzikultúrneho dialógu a sociálnej mobility. Prístupné a inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy vysokej kvality sú potrebné na dosiahnutie spravodlivejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.
Základné línie
– vedomostná základňa pre poradenstvo v oblasti investícií a politík (najmä vzdelávanie a odborná príprava) pre zručnosti s vysokou pridanou hodnotou, produktivitu, sociálnu mobilitu, rast, sociálnu inováciu a tvorbu pracovných miest, Úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri boji s nerovnosťou a ako základ pre začleňovanie vrátane predchádzania študijnému neúspechu,
– sociálna udržateľnosť nad rámec ukazovateľov založených na HDP, najmä pokiaľ ide o nové hospodárske a podnikateľské modely a nové finančné technológie,
– štatistické a iné hospodárske nástroje na lepšie chápanie rastu a inovácie v kontexte stagnujúcej produktivity a/alebo štrukturálnych zmien v hospodárstve,
– nové modely správy v novovznikajúcich hospodárskych oblastiach a inštitúciách na trhu,
– nové formy práce, úloha práce, zvyšovanie úrovne zručností, trendy a zmeny na trhoch práce a v otázke príjmov v súčasných spoločnostiach, ako aj ich vplyv na rozdelenie príjmov, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, pracovné prostredie, nediskrimináciu vrátane rodovej rovnosti a sociálneho začlenenia,
– lepšie pochopenie spoločenských zmien v Európe a ich vplyvu,
– účinky sociálnej, technologickej a hospodárskej transformácie na prístup k bezpečnému, zdravému, cenovo dostupnému a udržateľnému bývaniu,
– daňovo-dávkové systémy spolu s politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnych investícií s cieľom zvrátiť nerovnosti spravodlivo a udržateľne a riešiť ▌vplyv technológií, demografie a rozmanitosti,
– inkluzívne a udržateľné modely rozvoja a rastu pre mestské, polomestské a vidiecke prostredia,
– chápanie mobility ľudí a jej vplyvov v kontexte spoločenskej a hospodárskej transformácie, vnímané v globálnom aj miestnom rozsahu v záujme lepšieho riadenia migrácie, rešpektovanie odlišností, dlhodobá integrácia migrantov vrátane utečencov a vplyv súvisiacich politických opatrení, rešpektovanie medzinárodných záväzkov a ľudských práv a otázok rozvojovej pomoci a spolupráce, širší a lepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave, trhu práce, kultúre, podporným službám, aktívnemu a inkluzívnemu občianstvu, najmä pre zraniteľné osoby vrátane migrantov,
– riešenie hlavných výziev, ktoré sa týkajú európskych modelov sociálnej súdržnosti, prisťahovalectva, integrácie, demografických zmien, starnutia, zdravotného postihnutia, vzdelávania, chudoby a sociálneho vylúčenia,
– pokročilé stratégie a inovačné metódy v záujme rodovej rovnosti vo všetkých hospodárskych a kultúrnych oblastiach a s cieľom riešiť otázku rodových predsudkov a rodovo motivovaného násilia,
– systémy vzdelávania a odbornej prípravy na podporu a čo najlepšie využívanie digitálnej transformácie EÚ, ako aj na riadenie rizík vyplývajúcich z globálnej prepojenosti a technologických inovácií, najmä vznikajúcich online rizík, etických otázok, spoločensko-ekonomickej nerovnosti a radikálnych zmien na trhoch,
– modernizácia orgánov verejnej správy a systémov riadenia s cieľom zapojiť občanov a splniť ich očakávania vo vzťahu k poskytovaniu služieb, transparentnosti, prístupnosti, otvorenosti, zodpovednosti a zamerania na používateľa.
▌
3. KLASTER CIVILNÁ BEZPEČNOSŤ PRE SPOLOČNOSŤ
3.1. Odôvodnenie
Európska spolupráca prispela k bezprecedentnému obdobiu mieru, stability a prosperity na európskom kontinente. Európa však musí naďalej reagovať na výzvy vyplývajúce z pretrvávajúcich hrozieb pre bezpečnosť našej stále komplexnejšej a viac digitalizovanej spoločnosti. Teroristické útoky a radikalizácia, ako aj kybernetické útoky a hybridné hrozby vyvolávajú veľké obavy o bezpečnosť a mimoriadny tlak na spoločnosti. Pozornosť si vyžadujú aj nové bezpečnostné hrozby, ktoré v blízkej budúcnosti spôsobia nové technológie. Bezpečnosť a prosperita v budúcnosti závisia od zlepšenia schopnosti ochrániť Európu pred takýmito hrozbami. Nemožno k nim pristupovať čisto technicky, vyžadujú si znalosť ľudí, ich histórie, kultúry a správania a zahŕňajú aj etické úvahy o rovnováhe medzi bezpečnosťou a slobodou. Európa musí okrem toho zabezpečiť vlastnú nezávislosť od technológií, ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti, a podporovať vývoj prelomových bezpečnostných technológií.
Európski občania, štátne inštitúcie, orgány EÚ a hospodárstvo musia byť chránené pred pretrvávajúcimi hrozbami terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania so strelnými zbraňami, drogami a ľuďmi, ako aj obchodovania s kultúrnymi statkami. Na zlepšenie verejných politík z hľadiska bezpečnosti treba lepšie pochopiť ľudské a spoločenské rozmery trestnej činnosti a násilnej radikalizácie. Zásadný význam má aj posilnenie ochrany a bezpečnosti lepším riadením aj námorných a pozemných hraníc. Počítačová kriminalita je na vzostupe a súvisiace riziká sa spolu s digitalizáciou hospodárstva a spoločnosti diverzifikujú. Európa musí pokračovať vo svojom úsilí o zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, súkromia na internete, ochrany osobných údajov a boja proti šíreniu nepravdivých a škodlivých informácií s cieľom chrániť demokratickú, spoločenskú a hospodársku stabilitu. Ďalej treba vyvinúť ďalšie úsilie na obmedzenie účinkov extrémnych výkyvov počasia, ktoré sa zhoršujú pod vplyvom zmeny klímy (povodne, búrky, vlny horúčav alebo suchá vedúce k lesným požiarom, degradácia pôdy a iné prírodné katastrofy ako zemetrasenia), na životy a živobytie ľudí. Prírodné alebo ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy môžu ohroziť dôležité spoločenské funkcie a kritickú infraštruktúru, ako je napríklad komunikácia, zdravotníctvo, potraviny, pitná voda, dodávky energie, doprava, bezpečnosť a verejná správa.
Vyžaduje si to tak technický výskum, ako aj výskum súvisiacich ľudských faktorov s cieľom zvýšiť odolnosť voči katastrofám, a to prípadne aj skúšaním aplikácií, odbornou prípravou a kybernetickou hygienou a vzdelávaním. Treba ďalšie úsilie na vyhodnotenie výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti a podporu ich uplatnenia.
Cieľom tohto klastra je hľadanie synergie najmä s týmito programami: Fond pre vnútornú bezpečnosť, Fond pre integrované riadenie hraníc a program Digitálna Európa, ako aj zlepšenie spolupráce v oblasti výskumu a inovácie medzivládnych agentúr a organizácií, a to aj prostredníctvom mechanizmov výmeny a konzultácií, napríklad v oblasti intervencie Ochrana a bezpečnosť.
Výskum v oblasti bezpečnosti je súčasťou širšej komplexnej reakcie EÚ na bezpečnostné hrozby. Prispieva k procesu rozvoja spôsobilostí tým, že v budúcnosti umožní dostupnosť technológií, techník a aplikácií s cieľom odstrániť príslušné nedostatky v spôsobilostiach, ktoré odhalili tvorcovia politík, odborníci a organizácie občianskej spoločnosti. Financovanie výskumu z rámcového programu EÚ už predstavuje približne 50 % z celkových verejných finančných prostriedkov na výskum bezpečnosti v EÚ. Dostupné nástroje vrátane európskych vesmírnych programov (Galileo a EGNOS, Copernicus, získavanie informácií o situácii vo vesmírnom priestore a vládna satelitná komunikácia) sa budú využívať v plnej miere. Výskumná a inovačná činnosť v rámci tohto programu sa bude zameriavať výlučne na civilné aplikácie, keďže však ide o oblasti s technológiou s dvojakým použitím, bude snaha o koordináciu s obranným výskumom financovaným z EÚ s cieľom posilniť synergiu. Zamedzí sa duplicite vo financovaní. Cezhraničná spolupráca prispieva k rozvoju jednotného európskeho trhu s cennými papiermi a zlepšeniu výkonnosti priemyslu, čo podporuje nezávislosť EÚ. Primeraná pozornosť sa bude venovať tomu, ako bezpečnosť vnímajú a chápu ľudia.
Bezpečnostný výskum je reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať o „bezpečnú a chránenú Európu“, čím prispieva ku skutočnej a účinnej bezpečnostnej únii.
Činnosťami sa priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.
3.1.1. Spoločnosť odolná proti katastrofám
Katastrofy môžu pochádzať z rôznych zdrojov (prírodných či spôsobených ľudskou činnosťou) vrátane teroristických útokov, súvisieť so zmenou klímy a iných extrémnymi udalosťami (vrátane vzostupu hladiny morí), ale aj z lesných požiarov, vlny horúčav, povodní, sucha, dezertifikácie, zemetrasení, cunami a sopečnej činnosti, z kríz spôsobených nedostatkom vody, z prejavov počasia vo vesmíre, priemyselných a dopravných katastrof, udalostí súvisiacich s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými udalosťami, ako aj z následných kaskádových rizík. Cieľom je predchádzať stratám na životoch, poškodeniu zdravia a životného prostredia, traumám aj hospodárskym a materiálnym škodám spôsobeným katastrofami a znižovať ich počet, zaistiť potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť dodávok liekov a lekárskych služieb a bezpečnosť dodávok vody, ako aj zlepšiť pochopenie rizika katastrof a znižovať ho a zlepšiť obnovu po katastrofe. Z toho vyplýva celé spektrum otázok krízového riadenia: od prevencie a prípravy, cez krízové riadenie a riadenie po kríze až po odolnosť.
Základné línie
– technológie, spôsobilosti a správa týkajúce sa prvých záchranárov pri núdzových operáciách v krízových a katastrofických situáciách a situáciách po kríze a v počiatočnej fáze obnovy,
– schopnosť spoločnosti lepšie riadiť a znižovať riziko katastrof a predchádzať im, a to aj riešeniami inšpirovanými prírodou, zdokonaľovaním spôsobilostí predpovedania, prevencie, pripravenosti a reakcie na súčasné a nové riziká a reťazové reakcie, posudzovaním vplyvov a lepším pochopením ľudského faktora pri riadení rizík a stratégií oznamovania rizík,
– účinnejšia podpora filozofie sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof, aby opätovná výstavba bola lepšia, než predošlá, lepším pochopením obnovy po katastrofe a preskúmanie účinnejšieho vyhodnocovania rizika po katastrofe,
– interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej operačnej spolupráce a integrovaného trhu EÚ.
3.1.2. Ochrana a bezpečnosť
Občanov treba chrániť pred bezpečnostnými hrozbami z trestnej činnosti vrátane teroristických útokov a hybridných hrozieb, chrániť ľudí, verejné priestory a kritické infraštruktúry pred fyzickými (vrátane CBRN-E) a kybernetickými útokmi, bojovať proti terorizmu a násilnej radikalizácii vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim, predchádzať závažnej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim (ako napríklad pirátstvo a falšovanie produktov), podporovať obete, sledovať finančné toky z trestnej činnosti, vyvíjať nové forenzné spôsobilosti, podporiť využívanie údajov na presadzovanie práva a zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnosti v oblasti presadzovania práva, posilniť spôsobilosti v oblasti ochrany hraníc, podporovať riadenie vzdušných, pozemných a námorných hraníc EÚ, pokiaľ ide o pohyb osôb a tovarov, a pochopiť ľudský faktor vo všetkých týchto bezpečnostných hrozbách a v rámci ich predchádzania a zmierňovania. Je nevyhnutné zachovať flexibilitu v záujme rýchleho riešenia nových a nepredvídaných bezpečnostných problémov, ktoré môžu vzniknúť.
Základné línie
– inovačné prístupy a technológie pre bezpečnostných odborníkov (ako policajné sily, hasičské zbory, zdravotnícke služby, hraničná a pobrežná stráž, colné úrady), najmä v kontexte digitálnej transformácie a interoperability bezpečnostných síl, prevádzkovateľov infraštruktúry, organizácií občianskej spoločnosti a správcov otvorených priestorov,
– analýza javu cezhraničnej trestnej činnosti, pokročilé metódy rýchlej, spoľahlivej, normalizovanej a výmeny a zberu údajov aj najlepších postupov na posilnenie súkromia,
– ľudský a spoločensko-ekonomický rozmer trestnej činnosti a násilnej radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré vykazujú alebo by mohli vykazovať takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené, vrátane pochopenia teroristických motívov a presvedčení a trestných činov na základe pohlavia, sexuálnej orientácie alebo rasovej diskriminácie a boj proti nim,
— analýza bezpečnostných aspektov nových technológií, akými sú sekvencovanie DNA, modifikácia genómu, nanomateriály a funkčné materiály, umelá inteligencia, autonómne systémy, drony, robotika, kvantová výpočtová technika, kryptomeny, 3D tlač a nositeľné zariadenia, blockchain, ako aj zlepšenie informovanosti verejnosti, orgánov verejnej správy a priemyslu s cieľom predchádzať vzniku nových bezpečnostných rizík aj dôsledkom uvedených nových technológií a znižovať existujúce riziká▌,
– lepšie spôsobilosti v oblasti prognózovania a analýz na účely tvorby politík a v súvislosti bezpečnostnými hrozbami na strategickej úrovni,
– ochrana kritickej infraštruktúry a otvorených a verejných priestranstiev pred fyzickými, digitálnymi a hybridnými hrozbami vrátane účinkov zmeny klímy,
– monitorovanie dezinformácií a nepravdivých správ s dôsledkami pre bezpečnosť a boj proti nim, a to aj vyvinutím spôsobilostí na odhaľovanie zdrojov manipulácie,
– rozvoj technológií pre civilné aplikácie s cieľom prípadného posilnenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami,
– interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej, medzivládnej a medziagentúrnej operačnej spolupráce a rozvoj integrovaného trhu EÚ,
– vývoj nástrojov a metód na účinnú a efektívnu integrovanú správu hraníc, najmä s cieľom zvýšiť reakcieschopnosť a zlepšiť schopnosť monitorovať pohyb na vonkajších hraniciach, a tak posilniť odhaľovanie rizík, reakcie na incidenty a prevenciu trestnej činnosti,
– odhaľovanie podvodných činností na hraničných priechodoch a naprieč dodávateľským reťazcom vrátane identifikácie pozmenených alebo inak manipulovaných dokladov a odhaľovania obchodovania s ľuďmi a nezákonným tovarom,
– zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnosti v oblasti presadzovania práva, najmä vzhľadom na rýchly technologický pokrok, vrátane dôvernosti a integrity informácií a vysledovateľnosti všetkých transakcií a ich spracovania,
– vyvíjanie techník na identifikáciu falšovaných produktov, zlepšenie ochrany originálnych súčiastok a tovaru a na kontrolu prepravovaných produktov.
3.1.3. Kybernetická bezpečnosť
Škodlivá kybernetická činnosť ohrozuje nielen našu ekonomiku, ale aj samotné fungovanie našej demokracie, naše slobody a naše hodnoty. Kybernetické hrozby sú často kriminálnej povahy, sú motivované ziskom, ale môžu mať aj politický a strategický charakter. Naša budúca bezpečnosť, sloboda, demokracia a prosperita závisia od zvýšenia našej schopnosti chrániť EÚ pred kybernetickými hrozbami. Digitálna transformácia si vyžaduje podstatné zlepšenie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť ochranu veľkého počtu zariadení internetu vecí, ktoré majú byť pripojené k internetu, a bezpečnú prevádzku sietí a informačných systémov vrátane tých, ktoré sa týkajú rozvodných sietí, dodávok a distribúcie pitnej vody, vozidiel a dopravných systémov, nemocníc, financií, verejných inštitúcií, tovární a domácností. Európa musí budovať odolnosť proti kybernetickým útokom a účinne odrádzať páchateľov a zároveň zabezpečiť posilnenie ochrany údajov a slobôd občanov.Je v záujme Únie zabezpečiť, aby rozvíjala a udržiavala základné strategické kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti na zabezpečenie jednotného digitálneho trhu, a najmä na zabezpečenie ochrany kritických sietí a informačných systémov a na poskytovanie kľúčových služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Únia musí byť schopná autonómne zabezpečovať svoje digitálne aktíva a konkurovať na globálnom trhu kybernetickej bezpečnosti.
Základné línie
– technológie v celom digitálnom hodnotovom reťazci (od bezpečných komponentov a postkvantovú kryptografiu až po samoopravný softvér a siete),
– technológie, metódy, normy a odporúčané postupy na riešenie ▌hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, predvídanie budúcich potrieb a udržanie konkurencieschopného európskeho priemyslu vrátane nástrojov na elektronickú identifikáciu, odhaľovanie hrozieb, kybernetickú hygienu, ako aj zdrojov na odbornú prípravu a vzdelávanie,
– otvorená spolupráca pre Európsku sieť a centrum kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť.
4. KLASTER DIGITALIZÁCIA, PRIEMYSEL A KOZMICKÝ PRIESTOR
4.1. Odôvodnenie
Na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu a schopnosti riešiť budúce globálne výzvy musí EÚ zvýšiť svoju technologickú nezávislosť a svoje vedecké, technické a priemyselné kapacity v kľúčových oblastiach, ktoré sú základom transformácie nášho hospodárstva, pracovných miest a spoločnosti.
Na priemysel EÚ pripadá pätina pracovných miest, dve tretiny investícií súkromného sektora do výskumu a vývoja a 80 % vývozu. Nová vlna inovácií, do ktorej patrí zlučovanie fyzických a digitálnych technológií, prinesie priemyslu EÚ úžasné príležitosti a zlepší kvalitu života občanov Únie.
Hlavným hnacím motorom je digitalizácia. Keďže sa naďalej rýchlo šíri všetkými odvetviami, investície do prioritných oblastí od dôveryhodnej umelej inteligencie po internet novej generácie, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, fotoniku, kvantové technológie, robotiku a mikro- a nanoelektroniku sú nevyhnutné pre silu nášho hospodárstva a udržateľnosť našej spoločnosti. Investície do digitálnych technológií, ich výroba a využívanie výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu EÚ, ktorý sa len v rokoch 2001 až 2011 dosiahol 30 %. V tejto súvislosti sú v EÚ z hľadiska rastu aj zamestnanosti naďalej rozhodujúce MSP. Uplatnenie digitálnych technológií v MSP podporuje konkurencieschopnosť a udržateľnosť.
Kľúčové podporné technológie(16) sú základom splývania digitálneho a fyzického sveta a ústredným prvkom tejto novej globálnej vlny inovácií. Investovanie do výskumu, rozvoja, demonštrácií a zavádzania kľúčových podporných technológií a zaistenie bezpečných, udržateľných a cenovo dostupných dodávok surovín a progresívnych materiálov zabezpečí strategickú autonómiu EÚ a pomôže jej priemyslu výrazne znížiť emisnú a environmentálnu stopu.
Podľa potreby sa budú rozvíjať aj špecifické budúce a vznikajúce technológie.
Vesmír má strategický význam, keďže zhruba 10 % HDP EÚ závisí od využívania vesmírnych služieb. EÚ má prvotriedny vesmírny priemysel so silnou výrobou satelitov a dynamickým sektorom nadväzujúcich služieb. Kozmický priestor poskytuje významné nástroje na monitorovanie, komunikáciu, navigáciu a sledovanie a prináša mnoho podnikateľských príležitostí, najmä v spojení s digitálnymi technológiami a inými zdrojmi údajov. EÚ musí čo najlepšie využiť tieto príležitosti tak, že vyťaží maximum z potenciálu svojich vesmírnych programov Copernicus, EGNOS a Galileo, ako aj ochranou vesmírnej a pozemnej infraštruktúry proti hrozbám z vesmíru.
EÚ má jedinečnú šancu stať sa svetovým lídrom a zvýšiť svoj podiel na svetových trhoch, keď poukáže na to, ako sa digitálna transformácia, vedúce postavenie v oblasti kľúčových podporných a vesmírnych technológií, prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo a konkurencieschopnosť môžu navzájom posilňovať prostredníctvom vedeckej a technickej excelentnosti.
Na dosiahnutie digitalizovaného, obehového, nízkouhlíkového a nízkoemisného hospodárstva treba prijať opatrenia na úrovni EÚ vzhľadom na zložitosť hodnotových reťazcov, systémovú a multidisciplinárnu povahu technológií a vysoké náklady na ich vývoj, ako aj medziodvetvovú povahu problémov, ktoré sa majú riešiť. EÚ musí zabezpečiť, aby všetci priemyselní aktéri a spoločnosť ako celok mohli profitovať z vyspelých a ekologických technológií a digitalizácie. Samotný vývoj technológií stačiť nebude. Kľúčové je pochopenie týchto technológií a vývoja zo strany spoločnosti, pričom je rozhodujúce zapojenie koncových používateľov a zmena ich správania.
Priemyselne orientovaná infraštruktúra (vrátane pilotných liniek) pomôžu podnikom EÚ, a najmä malým a stredným podnikom, zaviesť tieto technológie a zlepšiť ich inovačnú výkonnosť, pričom ich možno podporovať aj prostredníctvom iných programov EÚ.
Silná angažovanosť priemyslu a občianskej spoločnosti má zásadný význam pre stanovenie priorít a vypracovanie výskumno-inovačných programov, zvyšovanie pákového efektu verejného financovania prostredníctvom súkromných a verejných investícií a zaistenie lepšieho uplatnenia výsledkov. Pochopenie a prijatie zo strany spoločnosti, a to aj z hľadiska riešenia produktov, tovarov a služieb, sú kľúčové prvky úspechu, rovnako ako nový program pre zručnosti a normalizáciu, ktoré sú dôležité pre priemysel.
Spájanie činností v oblasti digitálnych, kľúčových podporných a vesmírnych technológií, ako aj udržateľné dodávky surovín umožnia systematickejší prístup a rýchlejšiu a dôkladnejšiu digitálnu a priemyselnú transformáciu. Vďaka tomu sa výskum a inovácie v týchto oblastiach premietnu do vykonávania politík EÚ v oblasti priemyslu, digitalizácie, životného prostredia, energetiky a klímy, obehového hospodárstva, surovín a progresívnych materiálov a vesmíru.
Zabezpečí sa komplementárnosť s činnosťami najmä v rámci programu Digitálna Európa a kozmického programu, pričom sa bude rešpektovať vymedzenie jednotlivých programov ▌navzájom a predíde sa ▌duplicite.
Činnosť priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
4.2. Oblasti intervencie
4.2.1. Výrobné technológie
Výroba je hlavnou hnacou silou zamestnanosti a prosperity v EÚ, tvorí viac ako tri štvrtiny celosvetového vývozu EÚ a vytvára viac než 100 miliónov priamych a nepriamych pracovných miest. Hlavnou výzvou pre výrobu EÚ je udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni vďaka inteligentnejším a viac individualizovaným výrobkom s vyššou pridanou hodnotou a vyrobeným pri oveľa nižších nákladoch na materiálne zdroje a energiu, ako aj s menšou uhlíkovou a environmentálnou stopou. Pri vytváraní pridanej hodnoty budú mať zásadný význam kreatívne a kultúrne vstupy, ako aj pohľad spoločenských a humanitných vied na vzťah technológie a ľudí vo výrobe. Bude sa skúmať aj vplyv na pracovný život a zamestnanosť.
Základné línie
– prelomové výrobné technológie ako biotechnologická výroba, aditívna výroba, priemyselná, kolaboratívna, flexibilná a inteligentná robotika, výrobné systémy so zapojením človeka, podporované aj cez sieť infraštruktúry EÚ orientovanej na priemysel, ktoré poskytujú služby na urýchlenie technologickej transformácie a využívania v priemysle EÚ,
– prelomové inovácie s využitím rôznych podporných technológií v celom hodnotovom reťazci. Príkladom sú konvergentné technológie, umelá inteligencia, digitálne dvojča, analýza údajov, regulačná technika, senzorová technika, priemyselná, kolaboratívna a inteligentná robotika, systémy zamerané na človeka, biotechnologická výroba, technológie progresívnych batérií, vodíkové technológie vrátane vodíkového paliva z obnoviteľných zdrojov a technológie palivových článkov, progresívne plazmové a laserové technológie,
– zručnosti, pracovné priestory a podniky plne prispôsobené novým technológiám v súlade s európskymi sociálnymi hodnotami,
– flexibilné, veľmi presné, bezporuchové, udržateľné a klimaticky neutrálne kognitívne závody s nízkou mierou znečisťovania a ▌odpadu, v súlade s prístupom založeným na obehovom hospodárstve, inteligentné výrobné systémy s efektívnym využitím energie, ktoré uspokojujú potreby zákazníkov,
– prelomové inovácie v technikách sondáže stavenísk v záujme plnej automatizácie montáže na mieste a prefabrikované komponenty.
4.2.2. Kľúčové digitálne technológie
Udržiavanie a autonómny rozvoj dobrých projekčných a výrobných kapacít kľúčových digitálnych technológií, ako je mikro- a nanoelektronika, mikrosystémy, fotonika, softvér a kyberneticko-fyzikálne systémy a ich integrácia, ako aj progresívne materiály pre tieto aplikácie budú nevyhnutné pre konkurencieschopnú sociálnu EÚ, ktorá je orientovaná na občanov.
Základné línie
– mikro- a nanoelektronika vrátane koncepcie navrhovania a spracovania, komponenty a výrobné zariadenia zodpovedajúce osobitným požiadavkám digitálnej transformácie a globálnych výziev z hľadiska funkčnosti, výkonnosti, spotreby energie a materiálov a integrácie,
– efektívne a bezpečné snímacie a ovládacie technológie a ich začlenenie do výpočtových jednotiek, čo je základom odvetvia a internetu vecí vrátane inovačných riešení v oblasti pružných a povrchu prispôsobených materiálov pre objekty umožňujúce pohodlnú interakciu s človekom,
– technológie ako doplnky alebo alternatívy k nanoelektronike, ako napríklad ▌integrovaná kvantová výpočtová technika, prenos a snímanie, ako aj neuromorfné počítačové komponenty a spintronika,
– výpočtové architektúry a akcelerátory, procesory s nízkou spotrebou energie pre širokú škálu aplikácií vrátane neuromorfnej výpočtovej techniky podporujúcej aplikácie umelej inteligencie, edge computing, digitalizáciu priemyslu, veľké dáta (big data) a cloud computing, inteligentnú energiu a prepojenú a automatizovanú mobilitu,
– návrhy výpočtového hardvéru so zárukou spoľahlivej prevádzky so zabudovanými opatreniami na ochranu súkromia a bezpečnosti pre vstupné/výstupné údaje, kvantovú výpočtovú techniku, ako aj pokyny na spracovanie a primerané rozhrania človek – stroj,
– fotónové technológie umožňujúce vývoj aplikácií, ktoré dosahujú prelomový pokrok, pokiaľ ide o funkčnosť, integráciu a výkonnosť,
– technológie systémového a kontrolného inžinierstva na podporu flexibilných, vývojaschopných a plne autonómnych systémov pre dôveryhodné aplikácie a ich interakcia s fyzickým svetom a ľuďmi vrátane kľúčových oblastí priemyslu a bezpečnosti,
– softvérové technológie zvyšujúce kvalitu softvéru, kybernetickú bezpečnosť a spoľahlivosť vďaka dlhšej životnosti, zvýšenej produktivite vývoja a zavedeniu zabudovanej umelej inteligencie a odolnosti softvéru a ich architektúry,
– vznikajúce technológie, ktorými sa rozširujú digitálne technológie ▌.
4.2.3. Vznikajúce podporné technológie
Kľúčové podporné technológie preukázali svoj potenciál stimulovať inovácie v rámci mnohých odvetví(17). Na uľahčenie rozvoja nových podporných technológií a inovácií a dodávok vstupov do sústavy inovácií sa musia určiť meniace sa témy výskumu, ktoré sa musia podporovať od počiatočného prípravného štádia až po ich demonštrácie v pilotných aplikáciách. Okrem toho je vznikajúcim – často interdisciplinárnym – komunitám potrebné pomôcť, aby dosiahli kritický rozsah, ktorý by im umožnil systematicky vyvíjať sľubné technológie a dosiahnuť ich vyspelosť. Cieľom je dostať vznikajúce podporné technológie na úroveň vyspelosti, ktorá umožní začlenenie do plánov priemyselného výskumu a inovácie.
Základné línie
— podpora pre budúce a vznikajúce trendy v oblasti kľúčových podporných technológií,
— podpora pre vznikajúce komunity, ktorá od začiatku má prístup zameraný na človeka,
— posúdenie prelomového potenciálu nových vznikajúcich priemyselných technológií a ich vplyvu na ľudí, priemysel, spoločnosť a životné prostredie, vytváranie rozhraní s priemyselnými plánmi,
— rozšírenie priemyselnej základne pre prijatie technológií a inovácií s prelomovým potenciálom vrátane rozvoja ľudských zdrojov v globálnom kontexte.
4.2.4. Progresívne materiály
EÚ je svetovým lídrom v oblasti progresívnych materiálov a pridružených procesov, ktoré tvoria 20 % jej priemyselnej základne a sú základom takmer všetkých hodnotových reťazcov vďaka transformácii surovín. Aby EÚ zostala konkurencieschopná a uspokojovala potreby občanov, pokiaľ ide o udržateľné, bezpečné a progresívne materiály, musí investovať do výskumu nových materiálov vrátane biologických materiálov a inovačných stavebných materiálov efektívne využívajúcich zdroje a musí zvýšiť trvanlivosť a recyklovateľnosť materiálov, znížiť emisnú a environmentálnu stopu a stimulovať medziodvetvové priemyselné inovácie podporou nových aplikácií vo všetkých priemyselných odvetviach. Okrem toho progresívne materiály majú nesmierny vplyv na potreby občanov.
Základné línie
– materiály (vrátane polymérov, bio-, nano-, dvojrozmerných, inteligentných a hybridných materiálov (vrátane lignocelulóz), kompozitných materiálov, kovov a zliatin) a progresívne materiály (napr. kvantové, inteligentné, fotonické a supravodivé materiály) navrhnuté s novými vlastnosťami a funkciami, spĺňajúce regulačné požiadavky (bez toho, aby počas celého životného cyklu od výroby po používanie alebo na konci životnosti viedli k zvýšeniu environmentálnych tlakov),
– procesy a výroba integrovaných materiálov podľa etického prístupu orientovaného na zákazníka, vrátane prednormatívnych činností a posudzovania životného cyklu, získavanie surovín a hospodárenie s nimi, ich trvanlivosť, opätovná použiteľnosť a recyklovateľnosť, bezpečnosť, posúdenie rizika pre zdravie ľudí a životné prostredie a riadenie rizík,
– faktory umožňujúce vylepšenie progresívnych materiálov, ako je charakteristika (napr. na zabezpečenie kvality), modelovanie a simulácia, pilotné projekty a modernizácia,
– inovačný ekosystém EÚ v oblasti technologickej infraštruktúry(18), prepojenej a prístupnej pre všetky relevantné zainteresované strany, určenej a zoradenej podľa dôležitosti po dohode s členskými štátmi, ktorý poskytuje služby na urýchlenie technologickej transformácie a uplatnenia v priemysle EÚ, najmä zo strany malých a stredných podnikov; tak sa pokryjú všetky kľúčové technológie potrebné na umožnenie inovácií v oblasti materiálov,
– riešenia založené na progresívnych materiáloch pre kultúrne dedičstvo, dizajne, architektúre a všeobecnej tvorivosti so výraznou orientáciou na používateľov s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu priemyselných a tvorivých odvetví.
4.2.5. Umelá inteligencia a robotika
Veľkým trendom je dosiahnuť, aby boli všetky predmety a zariadenia inteligentné a prepojené. Výskumní pracovníci a inovátori, ktorí vyvíjajú umelú inteligenciu a ponúkajú využitie v robotike a v iných oblastiach, budú kľúčovými hnacími silami budúceho hospodárskeho rastu a zvýšenia produktivity. Mnohé odvetvia vrátane zdravotníctva, výroby, stavby lodí, stavebníctva, odvetví služieb a poľnohospodárstva budú využívať a ďalej rozvíjať tieto kľúčové podporné technológie v iných častiach rámcového programu. Vývoj umelej inteligencie musí v celej EÚ prebiehať otvorene, pričom sa musí zaistiť bezpečnosť, spoločenská a environmentálna vhodnosť aplikácií založených na umelej inteligencii, musia sa od začiatku zvážiť etické aspekty, posúdiť riziká a zmierniť potenciál zneužitia aplikácií a neúmyselnej diskriminácie napríklad na základe rodu, rasy alebo zdravotného postihnutia. Takisto sa musí zabezpečiť, aby vývoj umelej inteligencie prebiehal v koordinovanom rámci, ktorý rešpektuje hodnoty EÚ, etické zásady a Chartu základných práv Európskej únie. Tento program budú dopĺňať činnosti stanovené v rámci programu Digitálna Európa.
Základné línie
– možnosť rozvíjať technológie umelej inteligencie, ako je vysvetliteľná umelá inteligencia, etická umelá inteligencia, umelá inteligencia riadená ľuďmi, strojové učenie bez dohľadu a dátová účinnosť, ako aj pokročilé interakcie človek – stroj a stroj – stroj,
– bezpečná, inteligentná, kolaboratívna a efektívna robotika a komplexné začlenené a autonómne systémy,
– technológie umelej inteligencie zamerané na človeka pre riešenia založené na umelej inteligencii,
– rozvoj a prepojenie výskumných spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie ▌v celej Európe v rámci otvorenej kolaboratívnej perspektívy a zároveň rozvoj kapacít pre uzavreté skúšanie,
– využívanie umelej inteligencie a robotiky na podporu ľudí so zdravotným postihnutím a začlenenie marginalizovaných osôb,
– technológie pre otvorené platformy umelej inteligencie vrátane softvérových algoritmov, dátových skladov, systémov založených na agentoch, robotiky a platforiem autonómnych systémov.
4.2.6. Internet novej generácie
Internet sa stal kľúčovým predpokladom digitálnej transformácie všetkých odvetví nášho hospodárstva a našej spoločnosti. EÚ musí prevziať vedenie, pokiaľ ide o premenu internetu novej generácie na humanocentrický ekosystém v súlade s našimi spoločenskými a etickými hodnotami. Investície do technológií a softvéru pre internet novej generácie zlepší priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ v globálnom hospodárstve. Optimalizácia celoúnijného využívania si bude vyžadovať rozsiahlu spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Mali by sa zohľadňovať aj etické normy, ktorými sa riadi internet novej generácie.
Základné línie
– technológie a systémy pre dôveryhodné a energeticky účinné inteligentné siete a servisné infraštruktúry (pripojenie nad 5G, softvérovo zabezpečené infraštruktúry, internet vecí, systémy systémov, cloudové infraštruktúry, optické siete novej generácie, kvantové technológie, kognitívne cloudy a kvantový internet, integrácia satelitných komunikácií), umožnenie využívania kapacít v reálnom čase, virtualizácia a decentralizované riadenie (ultrarýchle a flexibilné rádiové zariadenia, edge computing, zdieľané kontexty a poznatky) na zabezpečenie škálovateľného, efektívneho, spoľahlivého a dôveryhodného výkonu siete, ktorý je vhodný na rozsiahle poskytovanie služieb,
– aplikácie a služby internetu novej generácie určené spotrebiteľom, priemyslu a spoločnosti, ktoré sú založené na dôvere, spravodlivosti, interoperabilite, lepšej kontrole údajov používateľmi, transparentnom prístupe k jazykom, nových koncepciách multimodálnej interakcie, inkluzívnom a vysoko personalizovanom prístupe k objektom, informáciám a obsahu vrátane interaktívnych a dôveryhodných médií, sociálnych médií a sociálnych sietí, ako aj obchodné modely pre transakcie a služby prostredníctvom zdieľaných infraštruktúr,
– midlvér založený na softvéri (vrátane technológií distribuovanej databázy transakcií, ako sú blockchainy), ktorý funguje vo vysoko distribuovaných prostrediach, uľahčuje mapovanie dát a ich prenos v rámci hybridných infraštruktúr s vlastnou ochranou údajov, začleňuje umelú inteligenciu, analýzu dát, bezpečnosť a kontrolu do internetových aplikácií a služieb vychádzajúcich z voľného toku údajov a vedomostí.
4.2.7. Vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data)
Vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta (big data) sa stali neodmysliteľnou súčasťou nového globálneho dátového hospodárstva, kde výkonnejší počítač predstavuje konkurenčnú výhodu. Vysokovýkonná výpočtová technika a analytika veľkých dát (big data) sa budú podporovať v celej EÚ, keďže sú rozhodujúce pre podporu tvorby politiky, získanie prvenstva v oblasti vedy, inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu a zachovanie národnej suverenity pri súčasnom rešpektovaní etických aspektov. Tieto činnosti budú dopĺňať činnosti v rámci programu Digitálna Európa.
Základné línie
– vysokovýkonná výpočtová technika (HPC): nová generácia kľúčových exaflopových a vyspelejších technológií a systémov (napr. mikroprocesorov s nízkou spotrebou energie, softvéru a systémovej integrácie), algoritmy, kódy a aplikácie, analytické nástroje a testovacie zariadenia, priemyselné pilotné testovacie zariadenia a služby, podpora výskumu a inovácie so zameraním na infraštruktúru HPC na svetovej úrovni vrátane prvých hybridných HPC/kvantových výpočtových infraštruktúr a na spoločné služby v EÚ, pričom sa podľa možností zapoja všetky členské štáty,
– veľké dáta (big data): mimoriadne výkonná analýza údajov, „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“ pri analýze osobných a dôverných veľkých dát (big data), technológie pre rozsiahle dátové platformy na opätovné použitie priemyselných, osobných a otvorených údajov, správa údajov, interoperabilita a prepájacie nástroje, dátové aplikácie na riešenie globálnych výziev, metódy dátovej vedy,
– znížená uhlíková stopa IKT procesov vrátane hardvéru, štruktúry, komunikačných protokolov, softvéru, snímačov, sietí, pamäťových a dátových centier, ako aj zahrnutie štandardizovaných hodnotení.
4.2.8. Obehový priemysel
Európa stojí na čele globálneho prechodu na obehové hospodárstvo. Jej priemysel by sa preto mal zmeniť na obehový: hodnota zdrojov, materiálov a výrobkov by sa mala v porovnaní so súčasnou situáciou zachovať oveľa dlhšie, dokonca by sa mali vytvoriť nové hodnotové reťazce. Zásadný význam má zapojenie občanov.
Primárne suroviny budú aj v obehovom hospodárstve naďalej zohrávať dôležitú úlohu, pričom dôraz treba klásť na ich udržateľné získavanie, využívanie a výrobu. Musia sa zaistiť bezpečné a udržateľné cykly materiálov. Okrem toho by sa v záujme obehovosti mali navrhnúť úplne nové materiály (vrátane biologických), výrobky a procesy. Vybudovanie obehového priemyslu prinesie Európe viacero výhod. Povedie k vytvoreniu bezpečných, udržateľných a dostupných dodávok surovín, ktoré zas ochránia priemysel pred nedostatkom zdrojov a cenovou volatilitou. Taktiež sa vytvoria nové obchodné príležitosti a inovačné spôsoby výroby, pri ktorých sa efektívnejšie využívajú zdroje a energia. Bude sa podporovať a stimulovať výskum a vývoj zameraný na vývoj menej nebezpečných látok.
Cieľom je vyvinúť dostupné prelomové inovácie a zaviesť kombináciu vyspelých technológií a postupov s cieľom získať maximálnu hodnotu zo všetkých zdrojov.
Základné línie
– priemyselná symbióza pri toku zdrojov medzi továrňami a naprieč odvetviami a mestskými komunitami, procesy a materiály na prepravu, premenu, opätovné použitie a skladovanie zdrojov v spojení so zhodnocovaním vedľajších produktov, odpadu, odpadovej vody a CO2,
– zhodnocovanie a posudzovanie životného cyklu materiálov a výrobných tokov prostredníctvom využívania nových alternatívnych surovín, kontroly zdrojov, sledovania a triedenia materiálu (vrátane validovaných testovacích metód a nástrojov na hodnotenie rizík pre zdravie ľudí a životné prostredie),
– ekologicky navrhnuté výrobky, služby a nové obchodné modelypre lepšiu výkonnosť počas životného cyklu, odolnosť, modernizovateľnosť a jednoduchú opraviteľnosť, demontáž, opätovné použitie a recykláciu,
– účinné odvetvie recyklácie, maximalizácia potenciálu a bezpečnosti druhotných materiálov a minimalizácia znečistenia (cykly netoxických materiálov), zaradenie do nižšej kategórie kvality a kvantitatívne straty po spracovaní,
– odstránenie látok vzbudzujúcich obavy vo fáze výroby a konca životnosti alebo – ak nie je iná alternatíva – bezpečné nakladanie s nimi; bezpečné náhrady látok, ako aj bezpečné a nákladovo efektívne výrobné technológie,
– udržateľné dodávky a nahrádzanie surovín vrátane kritických surovín v rámci celého hodnotového reťazca.
4.2.9. Nízkouhlíkový a ekologický priemysel
Priemyselné odvetvia, a to aj energeticky náročné odvetvia, ako napríklad oceliarsky priemysel, prispievajú k tvorbe miliónov pracovných miest a ich konkurencieschopnosť má zásadný význam pre prosperitu našich spoločností. Majú však 20 % podiel na celosvetových emisiách skleníkových plynov a veľký vplyv na životné prostredie (najmä pokiaľ ide o látky znečisťujúce ovzdušie, vodu a pôdu).
Prelomové technológie na dosiahnutie výrazného zníženia emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a dopytu EÚ po energii, často v kombinácii s technológiami pre obehové hospodárstvo uvedenými vyššie, povedú k vytvoreniu silných priemyselných hodnotových reťazcov, zásadne zmenia výrobné kapacity, zlepšia globálnu konkurencieschopnosť priemyslu a zároveň významne prispejú k dosiahnutiu našich cieľov pre opatrenia v oblasti klímy a kvalitu životného prostredia.
Základné línie
– spracovateľské technológie vrátane vykurovania a chladenia, digitálne nástroje, automatizácia a rozsiahle demonštračné projekty zamerané na výkonnosť procesu a efektívnosťz hľadiska využívania zdrojov a energie; podstatné zníženie a zamedzenie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok (vrátane tuhých častíc),
– zhodnocovanie ▌emisií CO2 z priemyslu a iných sektorov,
– technológie premeny pre udržateľné využívanie zdrojov uhlíka s cieľom zvýšiť efektívne využívanie zdrojov a znížiť emisie vrátane hybridných energetických systémov pre odvetvia priemyslu a energetiky s potenciálom dekarbonizácie,
– elektrifikácia a využívanie nekonvenčných zdrojov energie v rámci priemyselných závodov, ako aj výmena energie a zdrojov medzi priemyselnými závodmi (napr. prostredníctvom priemyselnej symbiózy),
– priemyselné výrobky, ktoré počas životného cyklu vyžadujú procesy výroby s nízkymi alebo nulovými emisiami.
4.2.10. Kozmický priestor vrátane pozorovania Zeme
Kozmické systémy a služby EÚ znižujú náklady a zvyšujú efektívnosť, ponúkajú riešenia spoločenských problémov, zvyšujú odolnosť spoločnosti, pomáhajú monitorovať zmenu klímy a bojovať proti nej a posilňujú konkurencieschopné a udržateľné hospodárstvo. Podpora EÚ zásadne prispela k realizácii týchto prínosov a vplyvov. Činnosťami v oblasti výskumu a inovácie by sa mal podporovať aj vývojKozmického programu Únie, ktorému sa musí naďalej venovať veľká pozornosť.
EÚ bude podporovať synergie medzi kozmickými a kľúčovými podpornými technológiami (▌vyspelá výroba, internet vecí, veľké dáta (big data), fotonika, kvantové technológie, robotika a umelá inteligencia); posilní prosperujúci podnikateľský a konkurencieschopný dodávateľský a odberateľský kozmický sektor vrátane priemyslu a malých a stredných podnikov; podporí využívanie kozmických technológií, údajov a služieb v iných odvetviach, pomôže zabezpečiť technologickú nezávislosť v prístupe do kozmického priestoru a v jeho strategickom, bezpečnom a chránenom využívaní; a bude podporovať opatrenia na budovanie kapacít. Činnosti budú vo všeobecnosti plánovité, pričom sa zohľadní proces harmonizácie ESA a príslušné iniciatívy členských štátov, a podľa potreby sa budú vykonávať spolu s ESA a agentúrou EÚ pre kozmický program v súlade s nariadením, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie. V rámci časti venovanej kozmickému priestoru sa však budú podporovať aj výzvy zdola nahor s cieľom umožniť vznik nových kozmických technológií.
Je potrebné širšie zavedenie, využívanie a aktualizovanie nových technológií a neustály výskum a inovácie na riešenie nedostatkov v pozorovaní Zeme na pevnine a na mori, ako aj v atmosfére (napr. zdravé oceány a moria, ochrana ekosystémov), využívaním programu Copernicus a iných príslušných európskych programov ako dôležitých zdrojov a na základe spolupráce predovšetkým prostredníctvom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) a jeho európskej zložky EuroGEOSS.
Základné línie
– európske globálne systémy satelitnej navigácie (Galileo a EGNOS): inovačné aplikácie, globálne využitie vrátane spolupráce s medzinárodnými partnermi, riešenia na zlepšenie odolnosti, overovanie a integrita služieb, vývoj základných prvkov ako sú čipové sady, prijímače a antény, udržateľnosť dodávateľských reťazcov za nákladovo efektívnych a dostupných podmienok, nové technológie (napr. kvantové technológie, optické vlákna, preprogramovateľné informačné polia), ktoré vedú k udržateľnému využívaniu služieb s vplyvom na spoločenské výzvy. Vývoj systémov novej generácie v oblasti bezpečnosti alebo autonómnej jazdy na riešenie nových výziev,
– Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus): využívanie politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom, vývoj inovačných aplikácií, európske a globálne využívanie, a to aj zo strany aktérov, ktorí sa nezaoberajú kozmickým priestorom a medzinárodných partnerstiev, výskum potrebný na zachovanie, zlepšenie a rozšírenie základných služieb a výskum na asimiláciu a využívanie údajov o kozmickom priestore, odolnosť a rozvoj služieb, udržateľnosť dodávateľských reťazcov, snímače, systémy a koncepcie misie (napr. platformy vo vysokých výškach, drony, ľahké satelity); kalibrácia a overovanie, udržateľné využívanie služieb a vplyv na spoločenské výzvy, techniky spracúvania údajov získaných pozorovaním Zeme vrátane veľkých dát (big data), výpočtové zdroje a algoritmické nástroje. Vývoj systémov novej generácie ▌na riešenie nových výziev, napríklad v oblasti zmeny klímy, polárneho prostredia a bezpečnosti; rozšírenie produktového a servisného portfólia programu Copernicus,
– získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore: vývoj, ktorým sa majú podporiť rozsiahle kapacity EÚ na monitorovanie a predpovedanie stavu kozmického prostredia, napr. vesmírne počasie vrátane radiačných rizík, kozmického odpadu a objektov v blízkosti Zeme.Vývoj technológií v oblasti snímačov a nové koncepcie služieb ako riadenie kozmickej dopravy, aplikácie a služby na zabezpečenie kritickej infraštruktúry v kozmickom priestore a na Zemi,
– bezpečná satelitná komunikácia a vládni aktéri EÚ: riešenia pre ▌používateľov z oblasti verejnej správy, ktoré podporujú autonómiu EÚ, vrátane súvisiacich používateľských zariadení a architektonických, technologických a systémových riešení pre kozmickú a pozemnú infraštruktúru ,
– ▌satelitná komunikácia pre občanov a podniky: začlenenie nákladovo efektívnej a pokročilej satelitnej komunikácie do pozemných sietí na prepojenie aktív a ľudí v odľahlých oblastiach v rámci všadeprítomnej pripojiteľnosti na úrovni 5G ▌, internet vecí a príspevok k infraštruktúre internetu novej generácie. Vylepšenie pozemného segmentu a používateľského vybavenia, štandardizácia a interoperabilita, a príprava kvantovej kľúčovej komunikácie prostredníctvom satelitu s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu EÚ,
– nezávislosť a udržateľnosť dodávateľského reťazca: vyššie úrovne technologickej pripravenosti satelitov a nosných rakiet; súvisiace kozmické a pozemné segmenty a výrobné a skúšobné zariadenia pri vzájomnom dopĺňaní sa s ESA. V záujme zaistenia technologického prvenstva a autonómie EÚ lepšia udržateľnosť dodávateľského reťazca za nákladovo efektívnych a cenovo dostupných podmienok, nižšia závislosť od kľúčových kozmických technológií nepochádzajúcich z EÚ a lepšie pochopenie potenciálu kozmických technológií, pokiaľ ide o riešenia pre iné priemyselné odvetvia a naopak,
– kozmické systémy: overovacie a demonštračné služby na obežnej dráhe vrátane služieb tzv. rideshare na prepravu ľahkých satelitov; kozmické demonštrátory v oblastiach ako hybridné, inteligentné alebo rekonfigurovateľné satelity, údržba, výroba a montáž na obežnej dráhe, dodávky energie za použitia diverzifikovaných zdrojov; nové priemyselné procesy a výrobné nástroje; pozemné systémy; prelomové inovácie a transfer technológií v oblastiach ako recyklovanie, zelený vesmír, udržateľné a mierové využívanie kozmických zdrojov, umelá inteligencia, robotika, digitalizácia, nákladová efektívnosť, miniaturizácia,
– prístup do kozmického priestoru: inovačné technológie na zvýšenie technickej kompatibility a hospodárskej efektívnosti európskych systémov nosných rakiet, so zreteľom na vypustenie satelitov Európskej únie: výrobné procesy s nízkymi nákladmi, technológie na opätovnú využiteľnosť nosných rakiet a koncepcie na znižovanie nákladov; koncepcie pozemných segmentov budúcich nosných rakiet a úprav existujúcich pozemných infraštruktúr (napr. digitalizácia, moderná správa údajov); inovačné služby/koncepcie kozmickej dopravy vrátane systémov nosných rakiet určených pre ľahké satelity (napr. nosné mikrorakety) pri vzájomnom dopĺňaní sa s ESA,
– veda o vesmíre: využívanie vedeckých údajov získaných prostredníctvom vedeckých a prieskumných misií spolu s rozvojom inovačných nástrojov v medzinárodnom a interdisciplinárnom prostredí; prínos k prekurzorovým vedeckým misiám v rámci vývoja vesmírneho programu.
5. KLASTER KLÍMA, ENERGETIKA A MOBILITA
5.1. Zdôvodnenie
V priesečníku výskumu a inovácie v oblasti klímy, energetiky a mobility sa bude vysoko integrovaným a účinným spôsobom riešiť jedna z najdôležitejších celosvetových výziev pre udržateľnosť a budúcnosť nášho životného prostredia, hospodárstva a spôsobu života.
V záujme splnenia cieľov Parížskej dohody bude EÚ musieť prejsť na klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a rovnako sa bude musieť premeniť aj spoločnosť. Prinesie to so sebou zásadné zmeny spôsobov správania podnikov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o technológie, procesy, produkty a služby.Transformácia trhu s energiou bude prebiehať prostredníctvom interakcií technológií, infraštruktúry, trhu, politiky a regulačných rámcov vrátane nových foriem riadenia. Úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C si vyžaduje rýchly pokrok v dekarbonizácii odvetvia energetiky, dopravy, budov a priemyselných a poľnohospodárskych odvetví. Potrebný je nový impulz na urýchlenie tempa vývoja novej generácie objavov, ako aj demonštračné činnosti a zavádzanie nákladovo efektívnych inovačných technológií a riešení aj s využitím možností, ktoré ponúkajú digitálne, biologické a kozmické technológie, ako aj kľúčové podporné technológie a progresívne materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa sa použije integrovaný prístup zahŕňajúci dekarbonizáciu, efektívne využívanie zdrojov, zdokonalená ťažba, opätovné používanie a recyklácia, zníženie znečisťovania ovzdušia, prístup k surovinám a obehové hospodárstvo v rámci programu Horizont Európa.
Pokrok v týchto oblastiach, ale aj v rámci celého spektra priemyslu EÚ vrátane energetickej infraštruktúry, dopravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, cestovného ruchu, budov, priemyselných procesov a používania výrobkov, ▌ nakladania s odpadom a recyklácie(19), si bude vyžadovať trvalé úsilie s cieľom lepšie pochopiť mechanizmy a dynamiku zmeny klímy a súvisiacich vplyvov v hospodárstve a spoločnosti, a využívanie synergií s činnosťami na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, inými druhmi opatrení EÚ a medzinárodnou spoluprácou, a to aj prostredníctvom iniciatívy misia inovácie („Mission Innovation“).
V klimatológii sa za posledné desaťročia dosiahol značný pokrok, najmä pokiaľ ide o pozorovania, asimiláciu údajov a modelovanie klímy. Zložitosť klimatického systému a nutnosť podporiť vykonávanie Parížskej dohody, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a politík EÚ si vyžadujú zvýšené úsilie na doplnenie zostávajúcich medzier vo vedomostiach, ďalšie zlepšenie priestorovej a časovej granularity klimatológie a zároveň zabezpečenie primeranej interakcie s občanmi a ostatnými zainteresovanými stranami.
EÚ vytvorila v stratégii energetickej únie komplexný politický rámec, ktorý obsahuje záväzné ciele, legislatívne akty a výskumné a inovačné činnosti zamerané na získanie vedúceho postavenia vo vývoji a zavádzaní systémov na efektívne získavanie energie z obnoviteľných a alternatívnych zdrojov(20).
Doprava vrátane vozidiel zabezpečuje mobilitu osôb a tovaru, nevyhnutnú pre integrovaný európsky jednotný trh, územnú súdržnosť a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Zároveň môže maťznačný▌vplyv na zdravie ľudí, dopravné preťaženie, pôdu, vodu, klímu, kvalitu ovzdušia a hluk, ako aj na bezpečnosť, v dôsledku čoho dochádza k mnohým predčasným úmrtiam a zvýšeniu sociálno-ekonomických nákladov. Dopyt po tovare a mobilite bude aj naďalej rásť.Inovácie budú musieť preto tento rastúci dopyt preklenúť prostredníctvom čistejších a účinnejších systémov mobility a dopravných systémov, ktoré musia byť zároveň čistými, bezpečnými, inteligentnými, zabezpečenými, nehlučnými, spoľahlivými, prístupnými, inkulzívnymi a cenovo dostupnými a ponúkať plynulú integrovanú prepravu „od dverí k dverám“ pre všetkých.
Obidve odvetvia sú hlavnou hnacou silou pre konkurencieschopnosť a rast Európy. Doprava je významným odvetvím hospodárstva, pričom EÚ je svetovým lídrom v navrhovaní a výrobe vozidiel, vlakov, lietadiel a plavidiel. Toto odvetvie v EÚ zahŕňa zložitú sieť približne 1,2 milióna súkromných a verejných spoločností, ktoré zamestnávajú približne 10,5 milióna ľudí. Toto odvetvie je dôležité aj pre medzinárodný obchod EÚ: v roku 2016 súviselo 17,2 % celkového vývozu služieb zo strany EÚ s dopravou. Zároveň v EÚ pracujú viac ako 2 milióny ľudí v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a EÚ je na druhom mieste na svete v oblasti patentovania inovačných technológií na získavanie čistej energie.
Problémy, ktorým čelí odvetvie energetiky a dopravy ▌, sa preto netýkajú len obmedzenia emisií. Potrebné sú účinné riešenia toho, ako reagovať na ▌zmeny v správaní používateľov a formách mobility, ▌ globalizáciu, zvyšujúcu sa medzinárodnú hospodársku súťaž, ako aj obyvateľstvo, ktoré je staršie, viac sa presúva do miest a je čoraz rozmanitejšie. Čoraz väčšie rozšírenie digitálnych a kozmických technológií, automatizovaných vozidiel, umelej inteligencie, robotiky, noví účastníci trhu, prelomové obchodné modely a potreba väčšej odolnosti systému voči mnohostranným rizikám (vrátane kybernetických hrozieb) vedú zároveň k značnej transformácií a prinášajú pre konkurencieschopnosť európskeho odvetvia dopravy a odvetvia energetiky ďalšie výzvy a príležitosti.
▌
Schopnosť miest fungovať bude závisieť od technológie a obývateľnosť miest sa bude odvíjať od mobility, efektívnosti pri používaní energie a využívaní zdrojov, územného plánovania a súťaženia o využívanie priestoru. Vývoj bude predstavovať výzvu aj pre udržateľnosť existujúcich sociálnych modelov a sociálnu účasť, aspekty začlenenia a prístupnosti, ako aj cenovej dostupnosti.
Nachádzanie nových spôsobov rýchlejšieho zavádzania technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinných technológií (a to aj prostredníctvom medziprepravcov, ako napríklad premena energie na plyn a vodík) a iných netechnologických riešení na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva si vyžaduje aj zvýšený dopyt po inovácii. Možno ho stimulovať posilnením postavenia občanov, ekologizáciou verejného obstarávania, ako aj inováciou sociálno-ekonomickej oblasti a verejného sektora, čo povedie k prístupom nad rámec technologickej inovácie. Sociálno-ekonomickým výskumom, ktorý sa okrem iného zameriava na potreby a vzorce správania používateľov, prognostické činnosti, environmentálne, regulačné, hospodárske, sociálne, kultúrne a behaviorálne aspekty, obchodné prípady a modely a prednormatívny výskum na stanovenie noriem a inováciu zameranú na uplatnenie na trhu, sa uľahčia aj opatrenia na podporu regulačných, finančných a sociálnych inovácií, zručností, ako aj na zapojenie a posilnenie postavenia účastníkov trhu, spotrebiteľov a občanov. Lepšia koordinácia, komplementárnosť a synergie medzi vnútroštátnym a európskym úsilím v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom podpory výmeny informácií a spolupráce medzi krajinami EÚ, priemyslom a výskumnými inštitúciami bude vychádzať z výsledkov napr. Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) a strategického programu pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (STRIA). Zabezpečí sa komplementárnosť medzi týmto klastrom a inovačným fondom EÚ ETS.
Činnosti v rámci tohto klastra prispievajú najmä k cieľom energetickej únie, záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody, ako aj cieľom digitálneho jednotného trhu, k cieľom programu pre zamestnanosť, rast a investície, posilneniu EÚ ako globálneho aktéra, novej stratégie priemyselnej politiky EÚ, stratégie pre biohospodárstvo,akčného plánu pre obehové hospodárstvo, iniciatívy európskej aliancie pre batérie, iniciatívy v oblasti surovín, bezpečnostnej únie a mestskej agendy, ako aj spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a právnych ustanovení EÚ na zníženie hluku a znečistenia ovzdušia.
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.
5.2. Oblasti intervencie
5.2.1. Klimatológia a riešenia v oblasti klímy
Účinné vykonávanie Parížskej dohody musí vychádzať z vedeckých poznatkov, čo si vyžaduje neustále zlepšovanie našich znalostí o klimatickom systéme Zeme, ako aj o dostupných možnostiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré umožňujú systematický a komplexný obraz o výzvach a klimaticky zodpovedných príležitostiach pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ. Na tomto základe sa vypracujú vedecké riešenia nákladovo efektívneho prechodu ku klimaticky neutrálnej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje, ktorá je odolná proti zmene klímy, a to s prihliadnutím na behaviorálne, regulačné a socio-ekonomické aspekty, ako aj aspekty riadenia.
Základné línie
– vedomostná základňa týkajúca sa súčasného fungovania a budúceho vývoja klimatického a prírodného systému Zeme, ako aj súvisiace vplyvy, riziká a klimaticky zodpovedné príležitosti, účinnosť rozličných riešení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu,
– integrované klimaticky neutrálne spôsoby, zmierňujúce opatrenia a politiky, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia hospodárstva, zlučiteľné s analýzami zemského systému, Parížskou dohodou a cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,
– klimatické modely, prognózy a techniky zamerané na zlepšenie prognostických kapacít a služby týkajúce sa klímy pre podniky, orgány verejnej správy a občanov, a to aj v súvislosti s prierezovými aspektmi zlepšovania kvality ovzdušia,
– spôsoby adaptácie a podporné politiky zamerané na zraniteľné ekosystémy, mestské oblasti, kritické hospodárske odvetvia a infraštruktúry v EÚ (na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni) vrátane zdokonalených nástrojov na posudzovanie rizika, kolobeh vody a prispôsobenie sa zmene klímy, ako napríklad záplavy a nedostatok vody.
5.2.2. Zásobovanie energiou
EÚ chce byť svetovým lídrom v oblasti cenovo dostupných, bezpečných a trvalo udržateľných energetických technológií, a to zlepšovaním svojej konkurencieschopnosti v rámci globálnych hodnotových reťazcov a svojej pozície na rastových trhoch. Rozličné klimatické, zemepisné, environmentálne a sociálno-ekonomické podmienky v EÚ, ako aj potreba zaistiť odolnosť proti zmene klímy, energetickú bezpečnosť a prístup k surovinám určujú široké portfólio energetických riešení, a to aj netechnického charakteru. Pokiaľ ide o technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, je potrebné ďalej znižovať náklady, zlepšiť výkonnosť, zlepšiť začleňovanie do energetického systému, vyvíjať prelomové technológie, a to aj za využitia pokroku v oblasti fotoniky, a preskúmať možné hybridné riešenia (napr. na odsoľovanie). Na splnenie cieľov v oblasti boja proti zmene klímy je nevyhnutná dekarbonizácia v používaní fosílnych palív.
Základné línie
– technológie a riešenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a šetrenia energie na výrobu elektrickej energie, tepla a chladu, udržateľné palivá v doprave a medziprepravcovia, v rôznom rozsahu a štádiu vývoja, prispôsobené zemepisným a sociálno-ekonomickým podmienkam a trhom, v EÚ i celosvetovo,
– priekopnícke technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre existujúce aj nové aplikácie a prelomové riešenia vrátane ich environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu,
– technológie a riešenia zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov z výroby elektriny, vykurovania, chladenia alebo biopalív za využitia prístupov založených na fosílnych palivách, energetickom využití biomasy a odpadu, a to aj prostredníctvom zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS) a štúdií sociálno-ekonomickej a ekologickej uskutočniteľnosti.
5.2.3. Energetické systémy a siete
Z očakávaného rastu rôznorodej výroby elektriny a prechodu k väčšiemu podielu elektrického vykurovania, chladenia a dopravy vyplýva potreba nových spôsobov riadenia energetických sietí. Okrem dekarbonizácie je cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť, bezpečnosť, odolnosť proti zmene klímy a stabilitu dodávok energie prostredníctvom investícií do inovačných technológií sieťovej infraštruktúry, vyššej pružnosti pri výrobe energie na základe dopytu, a to najmä z obnoviteľných zdrojov, a inovačného systému riadenia, ako aj prostredníctvom opatrení, ktorými sa podporuje inovácia v regulačnej a sociálnej oblasti, zručnosti, zapojenie a posilnenie postavenia účastníkov trhu, spotrebiteľov a komunít. Uskladňovanie energie v rôznych formách bude pri poskytovaní služieb do siete zohrávať kľúčovú úlohu, čím sa zlepšia a posilnia aj kapacity siete a flexibilita systému. Využitie synergií medzi rôznymi sieťami (napr. elektrické siete, siete vykurovania a chladenia, prepravné siete na plyn, dopravná infraštruktúra na dobíjanie a dopĺňanie paliva vrátane vodíkovej infraštruktúry, ako aj telekomunikačné siete) a aktérmi (napr. priemyselné areály, prevádzkovatelia sietí, dátové centrá, výrobcovia pre vlastnú spotrebu, spotrebitelia, komunity využívajúce energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj odozva na dopyt a rozvoj a integrácia európskych a medzinárodných noriem bude mať zásadný význam pre umožnenie inteligentnej a integrovanej prevádzky príslušných infraštruktúr.
Základné línie
– technológie a nástroje pre ▌siete s cieľom integrovať energiu z obnoviteľných zdrojov, riešenia zamerané na uskladňovanie energie a nové zaťaženia, ako sú napríklad elektromobilita a tepelné čerpadlá, ako aj elektrifikácia priemyselných procesov,
– multidisciplinárne prístupy k vplyvu regionálne závislej zmeny klímy na energetickú bezpečnosť vrátane úpravy súčasných technológií, ako aj prechod na nové paradigmy dodávok energie,
– prístupy k spoľahlivým dodávkam, prenosu a distribúcii založené na celoeurópskej energetickej sieti,
– integrované prístupy na zladenie výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni vrátane ostrovov a odľahlých regiónov, a to na základe nových služieb a komunitných iniciatív,
– flexibilita výroby a siete, interoperabilita a synergie medzi rôznymi zdrojmi energie, sieťami, infraštruktúrami a aktérmi, a to aj za využitia špecifických technológií,
– technológie, služby a riešenia na posilnenie postavenia spotrebiteľa ako aktívneho účastníka trhu.
5.2.4. Budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie
Budovy a priemyselné zariadenia zohrávajú pri interakcii s energetickým systémom čoraz aktívnejšiu úlohu. Sú preto rozhodujúcimi prvkami prechodu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť založenú na energii z obnoviteľných zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti.
Budovy sú pre kvalitu života občanov dôležitým faktorom. Vzhľadom na to, že sa v nich integrujú rôzne technológie, spotrebiče a systémy a prepájajú rôzne spôsoby využívania energie, predstavujú budovy spolu so svojimi obyvateľmi a užívateľmi veľmi vysoký potenciál na zlepšenia, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, výrobu a úspory energie, jej uskladňovanie, flexibilitu sústav a efektívnosť.
Priemyselné odvetvia, najmä tie, ktoré sú energeticky náročné, by mohli ďalej zlepšovať energetickú efektívnosť, obmedzovať svoju spotrebu energie a uľahčovať začleňovanie obnoviteľných zdrojov energie. Úloha priemyselných zariadení v energetickom systéme sa mení, a to z dôvodu potreby znížiť emisie na základe priamej alebo nepriamej elektrifikácie, ako aj zdroja materiálov pre výrobné procesy (napríklad vodík). Priemyselné a výrobné komplexy, kde sa popri sebe odohrávajú rôzne procesy, môžu optimalizovať výmenu tokov energie a iných zdrojov (surovín) medzi nimi.
Základné línie
– zlepšiť prepojenie odvetví: postupy, systémy a modely podnikania podporujúce flexibilitu a účinnosť tokov elektrickej energie a tepla medzi priemyselným zariadením alebo priemyselnými klastrami a energetickou sústavou, ako aj systémom dopravy;
– nástroje a infraštruktúra na riadenie procesov výrobných zariadení s cieľom optimalizovať toky energie a materiálov v súčinnosti s energetickou sústavou,
– relevantné procesy, dizajn a materiály vrátane priemyselných procesov s nízkymi alebo nulovými emisiami,
– flexibilita a efektívnosť elektriny, surovín a tepla v priemyselných zariadeniach a energetickom systéme,
– zlepšené alebo nové postupy, dizajn a materiály na účinné používanie, výrobu alebo skladovanie energie (vrátane tepla a chladu) v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor,
– stratégie a nízkoemisné technológie na oživenie oblastí, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a nachádzajú sa v procese prechodu,
– inteligentné budovy a veľké centrá mobility (prístavy, letiská, logistické centrá) ako aktívne prvky širších energetických sietí a inovatívnych riešení mobility,
– navrhovanie životného cyklu budov, výstavba, prevádzka vrátane vykurovania a chladenia a demontáž s prihliadnutím na obehovosť, energetické a environmentálne vlastnosti, ako aj kvalitu vnútorného prostredia, v záujme energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov, blaho a vplyv na zdravie obyvateľov, odolnosť proti zmene klímy, uhlíkovú stopu a recykláciu, vývoj a optimalizácia nových moderných materiálov v záujme zvýšenia energetickej hospodárnosti, zníženia emisií CO2 a zlepšenia environmentálnych vlastností budov počas ich životného cyklu,
– nové obchodné modely, prístupy a služby týkajúce sa financovania renovácie, zlepšovanie stavebných zručností, zaangažovanie obyvateľov budov a iných účastníkov trhu, riešenie energetickej chudoby a prenormatívne činnosti,
– technológie na monitorovanie a kontrolu energetickej hospodárnosti budov v záujme optimalizácie spotreby a výroby energie z budov, ako aj ich interakcie s celkovým energetickým systémom,
– nástroje a inteligentné zariadenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách,
– postupy obnovy existujúcich budov na „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“ a inovačné technológie vrátane sociálnych aspektov, napr. posilnenie postavenia občanov a informovanosť a zapojenie spotrebiteľov.
5.2.5. Obce a mestá
Odhaduje sa, že do roku 2050 bude viac než 80 % obyvateľstva EÚ žiť v mestských oblastiach a spotrebúvať podstatný podiel dostupných zdrojov vrátane energie, pričom ide o oblasti obzvlášť citlivé na vplyv nepriaznivých poveternostných podmienok, ktorý sa už teraz v dôsledku zmeny klímy a prírodných katastrof zhoršuje a tento trend sa bude ešte stupňovať. Kľúčovou výzvou je výrazne zvýšiť celkovú energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ako aj odolnosť európskych obcí a miest proti zmene klímy systematickým a holistickým spôsobom so zameraním sa na fond budov, energetické systémy, mobilitu, zmenu klímy, migráciu, ako aj vodu, pôdu, kvalitu ovzdušia, odpad a hluk, a to s prihliadnutím na európske kultúrne dedičstvo, udržateľné riadenie cestovného ruchu, spoločenské a humanitné vedy, aspekty umenia a životný štýl. Mali by sa preskúmať a využiť synergie s akciami a opatreniami v rámci mestskej politiky financovanými z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Základné línie
– systémy mestskej/oblastnej energie/mobility, aby sa do roku 2050 v celej EÚ zaviedli uhlíkovo neutrálne oblasti s pozitívnou energetickou bilanciou, ako aj mobilita a logistika s nulovými emisiami, pričom sa posilní globálna konkurencieschopnosť integrovaných riešení EÚ,
– systematické územné plánovanie, ▌systémy a službyinfraštruktúry vrátane vzájomných rozhraní a interoperability, normalizácia, prírodné riešenia a využívanie digitálnych technológií, ako aj kozmických služieb a údajov, zohľadnenie účinkov predpovedanej zmeny klímy a integrovanie odolnosti proti zmene klímy a vplyv na kvalitu ovzdušia a vody,
– kvalita života občanov, bezpečná, flexibilná, prístupná a cenovo dostupná energia a multimodálna mobilita, mestská sociálna inovácia a zapojenie občanov, obehová a regeneračná kapacita miest, mestský metabolizmus a obmedzenie environmentálnej stopy a znečistenia,
– globálny program pre výskum miest, vypracovanie stratégie zmiernenia, adaptácie a odolnosti, územné plánovanie a ďalšie príslušné plánovacie procesy.
5.2.6. Konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy
Prechod na čisté technológie, pripojiteľnosť a automatizáciu bude závisieť od správne načasovaného návrhu a výroby lietadiel, vozidiel a plavidiel, vývoja prelomových technológií a koncepcií, v ktorých sa integrujú rozličné technológie a urýchľuje sa ich zavádzanie a predajnosť. Zvyšovanie komfortu, efektívnosti, cenovej dostupnosti a zároveň minimalizovanie vplyvu životného cyklu na životné prostredie, zdravie ľudí a využívanie energie zostáva prvoradým cieľom. Z hľadiska zvýšeného dopytu po mobilite a rýchlo sa meniacich technologických režimov je pre správne fungovanie všetkých spôsobov dopravy dôležitá inovatívna dopravná infraštruktúra s veľkým potenciálom. Integrovaný prístup k rozvoju infraštruktúry a vozidiel/plavidiel/lietadiel si zasluhuje osobitnú pozornosť aj s cieľom zabezpečiť vysokokvalitné služby mobility a minimalizovať energetický ▌, environmentálny, hospodársky a sociálny vplyv.
Základné línie
– zlučovanie fyzického a digitálneho navrhovania vozidiel/plavidiel/lietadiel, rozvoja a demonštračných činností, výroby, prevádzkovania, normalizácie, certifikácie a regulovania, ako aj integrovania (vrátane integrovania medzi digitálnym navrhovaním a digitálnou výrobou),
– koncepcie a návrhy vozidiel/plavidiel/lietadiel, ako aj ich náhradných dielov, softvérové a technologické aktualizácie a softvérové riešenia, používanie zdokonalených materiálov a štruktúr, recyklácia/opätovné použitie materiálov, efektívnosť, uskladňovanie energie a energetické zhodnocovanie, bezpečnostné a ochranné prvky s prihliadnutím na potreby používateľov a s menším vplyvom na klímu, životné prostredie a zdravie, aj pokiaľ ide o hluk a kvalitu ovzdušia,
– palubné technológie a subsystémy vrátane automatizovaných funkcií pre všetky druhy dopravy, pričom sa zohľadňujú potreby rozhraní relevantnej infraštruktúry a preskúmajú sa technologické synergie medzi jednotlivými druhmi dopravy, multimodálne dopravné systémy; bezpečnostné systémy/na predchádzanie nehodám a posilnenie kybernetickej bezpečnosti, podpora pokroku v oblasti informačných technológií a umelej inteligencie; rozvíjanie rozhrania človek – stroj,
– nové materiály, techniky a metódy výstavby, prevádzkovania a údržby infraštruktúr zabezpečujúce spoľahlivú dostupnosť siete, intermodálne prepojenie a multimodálna interoperabilita, bezpečnosť pracovníkov a prístup zohľadňujúci celkový životný cyklus,
– riešenie otázky zlúčenia navrhovania a vývoja fyzickej a digitálnej infraštruktúry, údržba infraštruktúry, obnova a modernizácia dopravnej integrácie, interoperabilita a intermodalita, odolnosť voči extrémnym poveternostným javom vrátane adaptácie na zmenu klímy.
5.2.7. Čistá, bezpečná a dostupná doprava a mobilita
Ak chce EÚ dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa kvality ovzdušia, klímy a energetiky vrátane dosiahnutia nulovej bilancie emisií uhlíka do roku 2050, ako aj zníženia hluku, bude musieť prehodnotiť celý systém mobility vrátane potrieb a správania používateľov, vozidiel, palív a infraštruktúr, ako aj nové riešenia v oblasti mobility. Bude si to vyžadovať aj zavedenie alternatívnych energií s nízkymi emisiami a šírenie vozidiel/plavidiel/lietadiel s nulovými emisiami na trhu. Doprava okrem ▌účinkov v podobe emisií skleníkových plynov výrazne prispieva k zlej kvalite ovzdušia a hluku v Európe s negatívnymi následkami pre zdravie občanov a ekosystémy. Je nevyhnutné nadviazať na pokrok v elektrifikácii a používaní batérií a palivových článkov pre automobily, autobusy a ľahké vozidlá spojený s náležitými normami a urýchliť výskum a inováciu v oblasti hľadania nízkoemisných riešení preiné formy používania ciest (autobusy diaľkovej dopravy, ťažké nákladné vozidlá a nákladné automobily) a v iných odvetviach dopravy, ako napríklad v leteckej, železničnej, námornej či vo vnútrozemskej plavbe ▌. Výskum v oblasti bezpečnosti dopravy sa zameriava na zníženie nehodovosti, úmrtnosti a počtu obetí v každom režime a v rámci celého dopravného systému prostredníctvom podpory vedomostí a povedomia, ako aj prostredníctvom rozvoja technológií, výrobkov, služieb a riešení, v ktorých sa zohľadňuje bezpečnosť, efektívnosť, jednoduchosť používania a zmena klímy.
Základné línie
– elektrifikácia všetkých druhov dopravy ▌vrátane nových technológií využívajúcich batérie a palivové články, ako aj hybridných technológií pre hnacie sústavy a pomocné systémy vozidiel/plavidiel/lietadiel, rýchle nabíjanie/dopĺňanie paliva, získavanie energie a používateľsky ústretové a ľahko prístupné rozhrania s infraštruktúrou na nabíjanie/dopĺňanie paliva, ktoré zabezpečia interoperabilitu a plynulé poskytovanie služieb, vývoj a zavádzanie konkurencieschopných, bezpečných, vysokovýkonných a udržateľných batérií pre vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami s prihliadnutím na všetky podmienky používania a počas rôznych fáz ich životného cyklu, vývoj a zavádzanie konkurencieschopných, bezpečných vysokovýkonných a trvalo udržateľných batérií pre vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami,
– používanie nových a alternatívnych udržateľných palív vrátane moderných biopalív a nových, bezpečnýcha inteligentných vozidiel/plavidiel/lietadiel v záujme existujúcich a budúcich foriem mobility a podpornej infraštruktúry s menším vplyvom na životné prostredie a verejné zdravie, špecifické komponenty a systémy pre riešenia šetrné k životnému prostrediu (napr. pokročilé systémy zhromažďovania údajov atď.) technológie a užívateľské riešenia zamerané na interoperabilitu a plynulé poskytovanie služieb,
– bezpečná, prístupná, inkluzívna a cenovo dostupná mobilita, znižovanie škodlivého vplyvu a súčasne aj posilňovanie pozitívneho vplyvu mobility na sociálnu súdržnosť, životné prostredie a zdravie ľudí, ako aj prechod na menej znečisťujúce spôsoby dopravy a systémy spoločného využívania, kvalita života občanov, mestská sociálna inovácia, záujem o zníženie alebo eliminovanie nehôd a zranení v cestnej doprave.
– systémy mobility odolné proti zmene klímy vrátane infraštruktúr a logistiky s cieľom zabezpečiť lepšiu prístupnosť pre ľudí a tovar, a to na krátke i na dlhé vzdialenosti,
– systémová analýza nových foriem mobility a ich vplyv na dopravu a občanov.
5.2.8. Inteligentná mobilita
Inteligentná mobilita pomôže zabezpečiť účinnosť, bezpečnosť a odolnosť mobility „od dverí k dverám“ a všetkých jej zložiek, predovšetkým pomocou digitálnych technológií, modernej satelitnej navigácie (EGNOS/Galileo) a umelej inteligencie. Nové technológie pomôžu optimalizovať používanie a efektívnosť dopravnej infraštruktúry a sietí, pričom sa zlepší multimodalita a prepojenosť a vybuduje účinnejšia nákladná doprava a logistický dodávateľský reťazec, ktorými sa posilní konkurencieschopnosť EÚ. Nové technológie prispejú aj k zvýšeniu spoľahlivosti, optimalizácii riadenia dopravy a umožnia inovačné riešenia týkajúce sa dopravy a služieb, čím sa zníži dopravné preťaženie a negatívny vplyv na životné prostredie a občanom a podnikom sa poskytnú lepšie služby v oblasti mobility a logistiky, čím sa zlepší prístupnosť a sociálne začlenenie. Prepojenou a automatizovanou mobilitou spolu s podpornou infraštruktúrou sa zlepší efektívnosť a bezpečnosť všetkých druhov dopravy.
Základné línie
– digitálne riadenie sietí a premávky: zdokonalené systémy na pomoc pri rozhodovaní, nová generácia riadenia premávky (vrátane riadenia multimodálnej siete a premávky), prispievanie k plynulej, multimodálnej a prepojenej mobilite v osobnej aj nákladnej doprave, používanie a obmedzenia veľkých dát (big data), používanie inovačného satelitného určovania polohy/navigácie (EGNOS/Galileo),
– jednotné európske nebo: palubné a pozemné riešenia zamerané na súbežné zvýšenie stupňa automatizácie, pripojiteľnosti, bezpečnosti, interoperability, výkonu, znižovania emisií a úrovne služieb,
– železničné technológie a úkony pre vysokokapacitný, nehlučný, interoperabilný a automatizovaný železničný systém,
– inteligentné dopravné riešenia pre bezpečnejšiu a efektívnejšiu prevádzku plavidiel,
– veľké centrá mobility (napr. železničné stanice, prístavy, letiská, logistické centrá) ako aktívne prvky inovačných riešení v oblasti mobility,
– vodné technológie a prevádzka pre bezpečné a automatizované systémy dopravy využívajúce príležitosti, ktoré poskytuje vodná doprava,
– prepojené, kooperatívne, interoperabilné a automatizované systémy a služby mobility vrátane technologických riešení a netechnologických otázok ako zmeny v správaní používateľa a modeloch mobility.
5.2.9. Uskladňovanie energie
Rozsiahle, inteligentné, koncentrované a decentralizované riešenia na skladovanie energie (vrátane chemickej, elektrochemickej, elektrickej, mechanickej, tepelnej a nové prevratné technológie) pre energetický systém zvýšia efektívnosť, flexibilitu, technologickú nezávislosť a dostupnosť, ako aj bezpečnosť dodávok. Dekarbonizovaná doprava s nízkymi emisiami si bude vyžadovať čoraz väčší podiel vozidiel s elektrickým a/alebo iným alternatívnym pohonom na batérie, ktoré sú výkonnejšie, lacnejšie, ľahšie, vysoko recyklovateľné a opätovne použiteľné s nízkym vplyvom na životné prostredie, ako aj miestne zabezpečenie alternatívnych/obnoviteľných palív, ako napríklad vodík, vrátane vodíkového paliva z obnoviteľných zdrojov, a inovačné riešenia pre lokálne skladovanie. Na optimalizáciu energetického systému a dosiahnutie rovnováhy vo všetkých odvetviach výroby a infraštruktúry až po aplikácie pre koncového používateľa majú zásadný význam možnosti pre udržateľné a nákladovo efektívne riešenia veľkokapacitného uskladňovania energie. Pozornosť by sa mala venovať rizikám súvisiacim s uskladňovaním energie a ďalším nežiaducim vedľajším účinkom.
Základné línie
– technológie vrátane kvapalných a plynných obnoviteľných palív a ich pridružené hodnotové reťazce, ako aj prevratné technológie na denné až sezónne potreby skladovania energie vrátane ich vplyvu na životné prostredie a klímu,
– inteligentné, udržateľné a trvanlivé batérie a hodnotový reťazec EÚ vrátane riešení s využitím vyspelých materiálov, návrhu, energeticky účinných technológií výroby veľkokapacitných batériových článkov, metód opätovného použitia a recyklácie, ako aj efektívnej prevádzky pri nízkych teplotách a potrieb v oblasti normalizácie,
– vodíkové palivo, najmä vodíkové palivo s nízkymi emisiami CO2 a z obnoviteľných zdrojov, vrátane palivových článkov a hodnotový reťazec EÚ od návrhu až po konečné použitie v rôznych aplikáciách.
6. KLASTER POTRAVINOVÉ A PRÍRODNÉ ZDROJE, POĽNOHOSPODÁRSTVO A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
6.1. Zdôvodnenie
Človek svojou činnosťou vyvíja tlak na pôdu, moria a oceány, vodu, ovzdušie, biodiverzitu a iné prírodné zdroje. Zabezpečenie výživy pre neustále rastúci počet obyvateľstva našej planéty priamo závisí od zdravia prírodných systémov a zdrojov. Fungujúci a prosperujúci ekosystém má hodnotu sám osebe, no okrem toho je samotným základom všetkého využívania zdrojov. V kombinácii so zmenou klímy však neustály dopyt ľudstva po prírodných zdrojoch vytvára environmentálny tlak, ktorý zďaleka prekračuje hranice udržateľnosti a pôsobí na ekosystémy a ich kapacitu slúžiť v prospech ľudského blaha. Koncepcia obehového hospodárstva, udržateľného biohospodárstva(21) a modrého hospodárstva(22) je príležitosťou na vyváženie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych cieľov a nasmerovanie činností človeka na cestu k udržateľnosti.
Splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, zaručenie výroby a spotreby bezpečných a zdravých potravín, podpora udržateľných postupov v oblasti poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesného hospodárstva, zabezpečenie čistej vody, pôdy a ovzdušia pre všetkých, vyčistenie morí, oceánov a vnútrozemských vôd, ochrana a obnovenie životne dôležitých prírodných systémov a životného prostredia našej planéty si vyžaduje, aby sme využili potenciál výskumu a inovácie. Spôsoby prechodu k udržateľnosti a spôsoby, ako prekonať odolné prekážky, sa však chápu ťažko. Prechod k udržateľnej spotrebe a výrobe a obnove zdravia planéty si vyžaduje investície do výskumu a technológií, nových, vysokokvalitných výrobkov a služieb, nových obchodných modelov a sociálnych, územných a environmentálnych inovácií. Vytvárajú sa tým nové príležitosti pre udržateľné, odolné, inovačné a zodpovedné európske biohospodárstvo, stimulovanie efektívnosti využívania zdrojov, produktivity a konkurencieschopnosti,▌ tvorby nových a zelených pracovných miest a rastu a zvyšovania sociálneho začleňovania.
Pre Európu je dôležité, aby svoje prírodné zdroje využívala efektívnejšie a udržateľným spôsobom.
Aktivitami sa vybuduje vedomostná základňa a poskytnú sa riešenia na: ochranu a udržateľné riadenie a využívanie prírodných zdrojov z pevniny a mora(23) a posilnenie úlohy suchozemských a vodných systémov, ako je záchyt uhlíka, ochrana biodiverzity, zabezpečenie ekosystémových služieb a zaistenie potravinovej a výživovej bezpečnosti, bezpečnej, zdravej a výživnej stravy, urýchlenie prechodu z lineárneho hospodárstva založeného na fosílnych palivách k odolnému, nízkoemisnému a nízkouhlíkovému obehovému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje a podpora rozvoja udržateľného hospodárstva využívajúceho biologické materiály a modrého hospodárstva a rozvoj odolných a dynamických vidieckych, horských, pobrežných a mestských oblastí.
Tieto aktivity pomôžu udržať a posilniť biodiverzitu a zabezpečiť dlhodobé poskytovanie ekosystémových služieb, ako je napr. adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie a sekvestrácia oxidu uhličitého (na pevnine aj na mori). S ich pomocou sa zredukujú emisie skleníkových plynov (GHG) a iné emisie, odpad a znečisťovanie z prvovýroby (na súši aj na mori), používanie nebezpečných látok, spracúvanie, spotreba a iné ľudské činnosti. Stanú sa spúšťačom investícií, ktorými sa podporí prechod na obehové hospodárstvo, udržateľné biohospodárstvo a modré hospodárstvo, no súčasne sa ochráni dobrý stav a neporušenosť životného prostredia.
Týmito činnosťami sa podporia aj participatívne prístupy k výskumu a inovácii vrátane prístupu založeného na účasti viacerých aktérov a rozvinú vedomostné a inovačné systémy na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Sociálna inovácia s občianskou angažovanosťou a dôvera v inováciu budú kľúčovými aspektmi v podpore nových modelov riadenia, výroby, ▌ spotreby a zručností.
Keďže ide o zložité, vzájomne prepojené a svojou povahou globálne výzvy, k činnostiam sa bude pristupovať systematicky a v spolupráci s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi, s inými zdrojmi financovania a ďalšími politickými iniciatívami. Bude tam patriť aj využívanie environmentálnych zdrojov veľkých dát (big data) vychádzajúce z potrieb používateľov, ako napríklad z týchto zdrojov: Copernicus, EGNOS/Galileo, INSPIRE, EOSC, GEOSS, CEOS, EMODnet.
Výskumné a inovačné činnosti v rámci tohto klastra prispievajú najmä k realizácii cieľov: environmentálneho akčného programu, spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky, potravinového práva, námornej politiky, akčného plánu pre obehové hospodárstvo, stratégie EÚ pre biohospodárstvo, ▌stratégie v oblasti biodiverzity, rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobej vízie EÚ týkajúcej sa uhlíkovej neutrality do roku 2050(24), politiky EÚ pre arktickú oblasť, ako aj právnych ustanovení EÚ na zníženie znečistenia ovzdušia. Okrem všeobecných zdrojov externého poradenstva sa budú osobitné konzultácie viesť so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum (SCAR).
Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 2 – Úplné odstránenie hladu, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blaho ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 14 – Život pod vodou, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 15 – Život na pevnine.
6.2. Oblasti intervencie
6.2.1. Pozorovanie životného prostredia
Schopnosť pozorovať životné prostredie(25) vrátane satelitného pozorovania in-situ (letecké, námorné, pozemné) a pozorovaní občanov je oporou výskumu a inovácie ▌na účely udržateľného využívania a monitorovania potravín a prírodných zdrojov, biomonitorovania a monitorovania životného prostredia. Zdokonalené priestorovo-časové pokrytie a intervaly odberu vzoriek so zníženými nákladmi, ako aj prístup k veľkým dátam (big data) a ich integrácia z viacerých zdrojov ponúkajú nové spôsoby monitorovania, chápania a predpovedania systému Zeme. Výskum a inovácia sú potrebné na vypracúvanie metód a technológií na zlepšenie kvality, ako aj uľahčenie prístupu a používania údajov.
Základné línie
– prístup vychádzajúci z potrieb používateľov a systémové prístupy, a to vrátane otvorených údajov, pokiaľ ide o environmentálne údaje a informácie na účely komplexného modelovania a predpovedných systémov, podnikateľské príležitosti vyplývajúce z využívania a zhodnocovanie existujúcich a nových údajov,
– ďalší rozvoj portfólia výrobkov a služieb v oblasti pozorovania životného prostredia,
– stav biodiverzity, ochrana ekosystémov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, využívanie pôdy a zmena vo využívaní pôdy, rozvoj mestských a prímestských oblastí, riadenie prírodných zdrojov, riadenie a ochrana morských a oceánskych zdrojov, námorná bezpečnosť, dlhodobé trendy v oblasti životného prostredia, zmeny sezónnej variability, a poveternostné zmeny v okolitom ovzduší a atmosfére a iné relevantné oblasti,
– aplikácie orientované na používateľa, ktoré sa poskytujú prostredníctvom iniciatívy EuroGEOSS vrátane ich rozširovania ▌s cieľom prispievať k ochrane a riadeniu európskych prírodných zdrojov (vrátane vyhľadávania surovín) a ekosystémových služieb a s nimi súvisiaceho hodnotového reťazca,;
– vykonávanie iniciatívy Globálnej sústavy systémov pozorovania Zeme v rámci iniciatívy systémov GEO (Skupina pre pozorovanie Zeme).
6.2.2. Biodiverzita a prírodné zdroje
Treba zlepšiť chápanie, ochranu a riadenie biodiverzity a ekosystémov, mnohorakých služieb, ktoré (v kontexte boja proti zmene klímy a zmierňovania jej vplyvu) poskytujú, a „hranice“ našej planéty, ako aj riešenia na využitie sily a zložitosti prírody, aby bolo možné riešiť spoločenské výzvy, posilniť udržateľnosť a do roku 2050 dosiahnuť cieľ EÚ Dobrý život v rámci možností našej planéty stanovený v 7. environmentálnom akčnom programe EÚ. V celom hodnotovom reťazci sa musí náležitá pozornosť venovať potenciálnym vplyvom v jeho predchádzajúcich fázach. Medzinárodná spolupráca a príspevok k medzinárodnému úsiliu a iniciatívam, ako napríklad Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), sú na dosiahnutie cieľa v tejto oblasti nevyhnutné. Treba lepšie pochopiť riadenie prechodu k udržateľnosti v hospodárskom, sociálnom a prírodnom systéme, a to od miestnej až po globálnu úroveň.
Základné línie
– stav a hodnota biodiverzity, suchozemských, sladkovodných a morských ekosystémov, prírodného kapitálu a ekosystémových služieb vrátane poľnohospodárskych ekosystémov a mikrobiómu,
– holistický a systematický prístup v sociálno-ekologickom rámci týkajúci sa väzieb medzi biodiverzitou, ekosystémami a ekosystémovými službami a ich kauzálnymi vzťahmi s hnacími silami zmien, v rôznych škálach a hospodárskych činnostiach vrátane sociálno-hospodárskych aspektov a riadenia procesu prechodu k udržateľnosti,
– modelovanie trendov a integrovaných scenárov biodiverzity, ekosystémových služieb a dobrej kvality života v rôznych škálach a horizontoch, potenciálny príspevok biotopov a ekosystémov ako záchyt uhlíka v rámci rôznych scenárov zmeny klímy, potenciálne konflikty záujmov vo využívaní prírodných zdrojov a služieb,
– ekotoxikológia zlúčenín a nových znečisťujúcich látok, ich vzájomné pôsobenie vrátane kombinovaných účinkov a správanie v životnom prostredí a zmenené biochemické cykly v meniacej sa klíme, obnova znehodnotených oblastí,
– začlenenie biodiverzity a ekosystémových služieb do rozhodovacieho procesu a zodpovednosti vlád a podnikov, ako aj vyčíslenie ich prínosov pre životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť,
– adaptabilné a multifunkčné prírodné riešenia na vyrovnávanie sa s výzvami v mestských, prímestských, vidieckych, pobrežných a horských oblastiach v súvislosti so zmenou klímy, prírodnými katastrofami, stratou biodiverzity, zhoršovaním ekosystémov, znečistením, sociálnou súdržnosťou, ako aj zdravím a blahom občanov,
– využívanie živých laboratórií s viacerými aktérmi a so zapojením orgánov, zainteresovaných strán, podnikov a občianskej spoločnosti do spoločného navrhovania a vytvárania systematických riešení na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie prírodného kapitálu, riadenie prechodu k ▌ udržateľnosti a možností udržateľného riadenia hospodárskych činností v celých hodnotových okruhoch v rôznych environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienkach.
6.2.3. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti
Odolné a udržateľné ▌poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo má ▌hospodársky, environmentálny a sociálny prínos a je podmienkou pokračujúcej potravinovej ▌bezpečnosti.Prispievajú▌k dynamickým hodnotovým reťazcom, riadia využívanie pôdy a prírodných zdrojov a poskytujú celý rad životne dôležitých verejných statkov vrátane sekvestrácie uhlíka, zachovania biodiverzity, opeľovania a verejného zdravia. Potrebné sú integrované a miestne orientované prístupy na podporu mnohorakých funkcií poľnohospodárskych a lesných (eko)systémov so zohľadnením meniaceho sa kontextu prvovýroby, najmä v súvislosti so zmenou klímy a životným prostredím, dostupnosťou zdrojov, demografiou a modelmi spotreby. Bude sa zabezpečovať kvalita a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov. Zabezpečí sa aj zdravie rastlín a zvierat a dobré životné podmienky zvierat. Nutné je aj riešiť územný, sociálno-ekonomický a kultúrny rozmer poľnohospodárskych a lesníckych činností a mobilizovať potenciál vidieckych a pobrežných oblastí.
Základné línie
– metódy, technológie a nástroje pre udržateľné, odolné a produktívne poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo vrátane adaptácie na zmenu klímy,
– trvalo udržateľné riadenie a efektívne využívanie prírodných zdrojov (napr. pôdy, vody, živín a biodiverzity vrátane genetických zdrojov) v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, alternatívy k neobnoviteľným zdrojom a osvojenie zásad obehového hospodárstva, a to aj prostredníctvom opätovného použitia a recyklácie odpadu a vedľajších produktov,
– vplyv činností v primárnom sektore na klímu a životné prostredie, potenciál poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako záchytov uhlíka a na zmierňovanie emisií skleníkových plynov vrátane prístupov založených na záporných emisiách, zvyšovanie prispôsobivosti prvovýroby zmene klímy,
– integrované prístupy k riešeniu otázky škodcov a chorôb rastlín; kontrola nákazlivých chorôb zvierat a zoonóz a dobré životné podmienky zvierat; stratégie prevencie, kontrola a diagnostika a alternatívy k používaniu kontroverzných pesticídov, antibiotík a iných látok, a to aj v záujme boja proti rezistencii,
– antimikrobiálna rezistencia a hrozby vyplývajúce z biologických a agrochemických rizík, vrátane pesticídov, ako aj chemické kontaminanty a prepojenia medzi rastlinami, živočíchmi, ekosystémami a verejným zdravím z perspektívy „jedného zdravia“ a „globálneho zdravia“,
– využívanie a poskytovanie ekosystémových služieb v systémoch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s uplatňovaním ekologických prístupov a testovaním prírodných riešení, a to na úrovni poľnohospodárskeho podniku až po krajinnú úroveň pre poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu, podpora ekologického poľnohospodárstva,
– systémy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva od úrovne farmy až po úroveň krajiny, využívanie a poskytovanie ekosystémových služieb v prvovýrobe, napr. prostredníctvom agroekológie alebo prostredníctvom posilnenia úlohy lesov pri predchádzaní povodniam a erózii pôdy,
– inovácie v poľnohospodárstve na rozhraniach medzi poľnohospodárstvom, akvakultúrou a lesným hospodárstvom a v mestských a prímestských oblastiach,
– nové metódy, technológie a nástroje na udržateľné obhospodarovanie lesov a udržateľné využívanie lesnej biomasy,
– podpora produkcie rastlinných bielkovín v EÚ pre stravovacie, krmivové a environmentálne služby,
– udržateľné využívanie pôdy, rozvoj vidieka a územné prepojenia, využívanie sociálnych, kultúrnych, hospodárskych a environmentálnych prínosov vidieckych oblastí pre nové služby, obchodné modely, hodnotové reťazce a verejné statky,
– digitálne inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a v hodnotových reťazcoch a vidieckych oblastiach využívaním údajov a rozvojom infraštruktúry, technológií (ako je napr. umelá inteligencia, robotika, presné poľnohospodárstvo a diaľkový prieskum Zeme) a modelov riadenia,
– vedomosti v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a inovačné systémy a ich prepojenie na rôznych úrovniach, poradenstvo, získavanie zručností, participačné prístupy a výmena informácií,
– podpora medzinárodných partnerstiev v záujme udržateľného poľnohospodárstva zameraného na potravinovú a výživovú bezpečnosť.
6.2.4. Moria, oceány a vnútrozemské vody
Prírodný kapitál a ekosystémové služby morí, najmä polouzavretých európskych morí, oceánov, vnútrozemských vôd a širších pobrežných oblastí predstavujú značný prínos v sociálno-ekonomickej oblasti i v oblasti dobrých životných podmienok. Tento potenciál je ohrozený v dôsledku silného tlaku, ktorý vyvoláva človek i príroda, ako napríklad znečistenie, zmena klímy, zvyšovanie hladiny morí, ďalšie spôsoby využívania vody a extrémne výkyvy počasia. V záujme toho, aby sa stav morí a oceánov nedostal do bodu, odkiaľ niet návratu, a aby sa obnovil dobrý stav vnútrozemských vôd, je potrebné zlepšiť naše vedomosti a chápanie s cieľom chrániť, obnovovať a udržateľne riadiť ▌ morské, vnútrozemské a pobrežné ekosystémy a predchádzať ▌znečisteniu, a to v kontexte zdokonaleného a zodpovedného rámca riadenia ▌. Bude to zahŕňať aj výskum týkajúci sa udržateľného uvoľňovania rozsiahleho a nevyužitého hospodárskeho potenciálu morí, oceánov a vnútrozemských vôd s cieľom zvýšiť výrobu bezpečných potravín, biologických prísad a surovín bez toho, aby sa na tieto zdroje vyvíjal väčší tlak ▌, ako ajpotenciál akvakultúry vo všetkých formách s cieľom prispievať k zmierňovaniu tlaku na pevninské, sladkovodné a oceánske zdroje. Potrebné sú partnerské prístupy vrátane stratégie pre morskú oblasť a makroregionálnej stratégie, ktoré prekračujú hranice EÚ (napr. v Atlantickom oceáne, Stredozemnom, Baltskom, Severnom a Čiernom mori, ▌Karibskom mori a Indickom oceáne), ako aj prispievanie k záväzkom Medzinárodnej správy oceánov, iniciatívam ako desaťročie OSN týkajúce sa vedy o oceánoch pre trvalo udržateľný rozvoj a záväzkom spojeným s ochranou morskej biologickej diverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie.
Základné línie
– udržateľný ▌ rybolov a akvakultúra vo všetkých formách na výrobu potravín vrátane alternatívnych zdrojov proteínov so zvýšenou potravinovou bezpečnosťou, potravinovou sebestačnosťou a odolnosťou proti zmene klímy, nástroje monitorovania a riadenia,
– posilnená odolnosť morských ekosystémov a ekosystémov vnútrozemských vôd, vrátane koralových útesov, čím sa zabezpečí zdravie morí, oceánov a riek, boj proti účinkom prírodných a antropogénnych tlakov, ako sú napríklad kontaminanty a morský odpad (vrátane plastov), eutrofizácia, invazívne druhy, fyzické poškodzovanie morského dna, nadmerné využívanie vrátane nadmerného rybolovu, podmorský hluk, acidifikácia, otepľovanie morí, oceánov a riek, zvyšovanie hladiny morí, úvahy o prieniku medzi pevninou a morom, zmierňovanie týchto účinkov, kumulatívny vplyv týchto javov, posilňovanie obehového prístupu a lepšie chápanie interakcií medzi oceánmi a človekom,
– riadenie na globálnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie zdrojov morí, oceánov a vnútrozemských vôd,
– technológie pre digitálne oceánske (morské dno, vodný stĺpec a vodná hladina) prepojovacie služby a komunity v činnostiach spojených s pevninou, atmosférou, klímou, kozmickým priestorom a počasím, podporované prostredníctvom „modrého cloudu“, ktorý je súčasťou európskeho cloudu pre otvorenú vedu,
– monitorovanie, posudzovanie na základe rizika a predpovedné/prognostické kapacity, aj pokiaľ ide o zvyšovanie hladiny morí a iné prírodné nebezpečenstvá, napr. búrkové vlny, cunami, ako aj kumulatívny vplyv činností človeka,
– lepšie chápanie kolobehu vody, hydrologických režimov a hydromorfológie v rôznych meradlách a rozvoj kapacít v oblasti monitorovania a predpovedných kapacít, pokiaľ ide o dostupnosť vody a dopyt po nej, záplavy a suchá, znečistenie a ďalšie tlaky na vodné zdroje, využívanie digitálnych technológií na zlepšenie monitorovania a riadenia vodných zdrojov,
– rozvoj inovačných riešení vrátane riadenia spoločnosti, hospodárskych nástrojov a modelov financovania v záujme inteligentného rozdeľovania vodných zdrojov zameraného na riešenie konfliktov týkajúcich sa využívania vody vrátane využívania hodnoty, ktorú voda predstavuje, kontrola látok znečisťujúcich vodu, vrátane plastov a mikroplastov a ďalších znečisťujúcich látok objavujúcich sa v prvom rade pri zdroji, riešenie iných tlakov na vodné zdroje, ako aj opätovné používanie vody a ochrana a obnova vodných ekosystémov v záujme dobrého ekologického stavu,
– udržateľné modré hodnotové reťazce, vrátane udržateľného využívania sladkovodných zdrojov, mnohoraké využitie morského priestoru a rast odvetvia obnoviteľných zdrojov energie z morí a oceánov vrátane udržateľného využívania mikroskopických a makroskopických rias,
– integrované prístupy k udržateľnému riadeniu vnútrozemských a pobrežných vôd, ktoré prispejú k ochrane životného prostredia a prispôsobeniu sa zmene klímy,
– prírodné riešenia odvodené od dynamiky morských, pobrežných a vnútrozemských ekosystémov, biodiverzity a mnohorakých ekosystémových služieb, čo umožní systematické prístupy k udržateľnému využívaniu zdrojov z morí, a to najmä polouzavretých európskych morí, a oceánov, ako aj vnútrozemských vôd, a prispievanie k ochrane a obnove životného prostredia, manažmentu pobrežia a adaptácii na zmenu klímy,
– modrá inovácia, a to aj v modrom a digitálnom hospodárstve, v pobrežných oblastiach, pobrežných mestách a prístavoch na posilnenie odolnosti pobrežných oblastí a zvýšenie prínosov pre občanov,
– lepšie pochopenie úlohy morí a oceánov z hľadiska zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu.
6.2.5. Potravinové systémy
Kombinované účinky rastúceho počtu obyvateľstva, vývoja spôsobov stravovania, nedostatku zdrojov a ich nadmerného využívania, zhoršovania životného prostredia, zmeny klímy a migrácie vytvárajú bezprecedentné výzvy, ktoré si vyžadujú premenu potravinového systému (FOOD 2030).(26) Súčasná výroba a spotreba potravín je do veľkej miery neudržateľná, pričom sme konfrontovaní s dvojnásobnou záťažou, ktorú charakterizuje súbežná existencia podvýživy a obezity a ďalších nevyvážených spôsobov stravovania a metabolických porúch. Budúce potravinové systémy musia priniesť dostatočnú potravinovú bezpečnosť a zaistiť bezpečné, zdravé a kvalitné potraviny pre všetkých, efektívne využívanie zdrojov, udržateľnosť (vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, znečistenia, spotreby vody a energie, ako aj tvorby odpadu), transparentnosť, prepojenie pevniny a mora, musí sa menej plytvať potravinami, posilniť výroba potravín z vnútrozemských vôd, morí a oceánov a obsiahnuť celý potravinový hodnotový reťazec od výrobcov k spotrebiteľom a naopak, pričom treba zaistiť odolnosť. To musí ísť ruka v ruke s rozvojom budúceho systému potravinovej bezpečnosti a návrhom, vývojom a tvorbou nástrojov, technológií a digitálnych riešení, ktoré poskytujú spotrebiteľom značné výhody a zlepšujú konkurencieschopnosť a udržateľnosť v potravinárskom hodnotovom reťazci. Okrem toho treba podporiť zmeny správania, pokiaľ ide o modely spotreby a výroby potravín, a to s prihliadnutím na kultúrne a sociálne aspekty, a zaangažovať prvovýrobcov, priemysel (vrátane MSP), maloobchodníkov, potravinárske odvetvia, spotrebiteľov a verejné služby.
▌
Základné línie
– udržateľná a zdravá strava podložená dôkazmi v záujme blaha ľudí počas celého ich života vrátane stravovacích návykov, zlepšenia nutričnej kvality potravín a pokroku v chápaní vplyvu výživy na zdravie a blaho,
– personalizovaná výživa, najmä pre zraniteľné skupiny, s cieľom zmierniť rizikové faktory súvisiace so stravovaním a neprenosnými ochoreniami,
– správanie spotrebiteľov, životný štýl a motivácia, vrátane sociálnych a kultúrnych aspektov jedla, podpora sociálnej inovácie a spoločenskej angažovanosti v záujme lepšieho zdravia a environmentálnej udržateľnosti v rámci celého potravinového hodnotového reťazca vrátane maloobchodných modelov,
– moderné systémy bezpečnosti a pravosti potravín vrátane vysledovateľnosti, zlepšovanie kvality potravín a zvýšenie dôvery spotrebiteľov v potravinový systém,
– zmierňujúce opatrenia a adaptácia potravinového systému na zmenu klímy vrátane preskúmania potenciálu a využívania mikrobiómu, rozmanitosti potravinových plodín a alternatív k živočíšnym proteínom,
– environmentálne udržateľné, obehové a odolné potravinové systémy, pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje z pevniny a mora, s cieľom dosiahnuť zdravotnebezpečnú pitnú vodu a riešiť súvisiace otázky morského prostredia, nulové plytvanie potravinami v celom potravinovom systéme prostredníctvom opätovného používania potravín a biomasy, recyklácie odpadu z potravín a nových potravinových obalov, dopyt po prispôsobených a miestnych potravinách,
– novátorské prístupy vrátane digitálnych nástrojov a potravinových systémov pre lokalizovanú inováciu a posilnenie postavenia komunít, podpora spravodlivého obchodu a tvorby cien v rámci hodnotového reťazca, inkluzívnosť a udržateľnosť prostredníctvom partnerstiev medzi priemyselným odvetvím (vrátane MSP a drobných poľnohospodárov), miestnymi orgánmi, výskumnými pracovníkmi a spoločnosťou.
6.2.6. Systémy inovácie na biologickom základe v biohospodárstve EÚ
Inováciou v biohospodárstve sa kladú základy transformácie spočívajúcej v opúšťaní hospodárstva využívajúceho fosílne zdroje ▌.Inovácia na biologickom základe je dôležitým segmentom, ktorý umožňuje existenciu biohospodárstva ako celku, a zahŕňa udržateľné získavanie zdrojov, priemyselné spracovanie a premenu biomasy z pevniny i mora na materiály a produkty na biologickej báze. Udržateľnosť zahŕňa všetky jeho rozmery: ekologické, sociálne, hospodárske a kultúrne aspekty. V záujme nových objavov, produktov, služieb a procesov využíva aj potenciál živých zdrojov, vied o živej prírode, digitalizácie a biotechnológií. Inovácia na biologickom základe vrátane (bio)procesov a technológií môže priniesť nové hospodárske činnosti a zamestnanosť do regiónov a miest, prispieť k dynamizácii vidieckych a pobrežných ekonomík a komunít a posilniť obehovosť biohospodárstva.
Základné línie
– udržateľné získavanie biomasy, logistika a výrobné systémy, zameranie sa na aplikácie a využitia s vysokou hodnotou, sociálna a environmentálna udržateľnosť, vplyv na klímu a biodiverzitu, obehovosť a celkovo efektívne využívanie zdrojov vrátane vody,
– vedy o živej prírode a ich zbližovanie s digitálnymi technológiami v záujme ▌chápania, vyhľadávania a udržateľného využívania biologických zdrojov,
– hodnotové reťazce na biologickom základe, biomateriály vrátane biologicky inšpirovaných materiálov, chemických látok, výrobkov, služieb a procesov s novými vlastnosťami, funkciami a vyššou udržateľnosťou (vrátane zníženia emisií skleníkových plynov), s podporou rozvoja (malých a veľkých) moderných biorafinérií využívajúcich väčšiu škálu biomasy; nahrádzanie súčasnej výroby neudržateľných produktov, presadzovaním riešení na biologickom základe v záujme inovačných trhových aplikácií,
– biotechnológia vrátane medziodvetvovej špičkovej biotechnológie na uplatnenie v konkurencieschopných, udržateľných a nových priemyselných procesoch, environmentálnych službách a spotrebiteľských produktoch(27),
– obehovosť sektora na biologickom základe v rámci hospodárstva prostredníctvom technologických, systémových, sociálnych a obchodných modelov inovácie s cieľom výrazne zvýšiť hodnotu vytvorenú na jednotku biologického zdroja a zachovať hodnotu týchto zdrojov v hospodárstve dlhšie, chrániť a posilňovať prírodný kapitál, znižovať odpad a znečistenie a podporovať zásadu kaskádového využívania udržateľnej biomasy prostredníctvom výskumu a inovácie, a to s prihliadnutím na hierarchiu odpadového hospodárstva,
– inkluzívne biohospodárstvo s rôznymi aktérmi zúčastňujúcimi sa na tvorbe hodnoty, s maximalizáciou spoločenského vplyvu a zapojením verejnosti,
– lepšie chápanie hraníc, metriky a ukazovateľov biohospodárstva a jeho synergií a vzájomného pôsobenia so zdravým životným prostredím, ako aj pôsobenia medzi potravinami a inými aplikáciami.
6.2.7. Obehové systémy
Obehové výrobné a spotrebné systémy budú mať prínosy pre európske hospodárstvo a celosvetové životné prostredie prostredníctvom zníženia používania zdrojov a závislosti od nich, zníženia emisií skleníkových plynov a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie a zvýšenia konkurencieschopnosti podnikov, ako aj pre európskych občanov, a to vytvorením nových pracovných príležitostí a znížením tlakov na životné prostredie a klímu. Okrem priemyselnej transformácie bude pri prechode na nízkoemisné a obehové hospodárstvo, ktoré má biologický základ, efektívne využíva zdroje a vyhýba sa používaniu nebezpečných látok, potrebný širší posun systému, ktorý si vyžaduje systémové ekologicky inovačné riešenia, nové obchodné modely, trhy a investície, podpornú infraštruktúru, sociálne inovácie, zmeny v správaní spotrebiteľov, ako aj modely riadenia, ktoré stimulujú spoluprácu viacerých zainteresovaných strán v rámci celého hodnotového reťazca, aby sa zabezpečilo, že plánovaná zmena systému prinesie lepšie hospodárske, environmentálne a sociálne výsledky(28). Otvorenie sa medzinárodnej spolupráci bude dôležité pre porovnateľnosť, nadobúdanie a spoločné využívanie poznatkov a zabránenie duplicite úsilia, napríklad prostredníctvom medzinárodných iniciatív, ako je Medzinárodný panel o zdrojoch. Pozornosť sa bude venovať aj sociálnemu kontextu nových poznatkov a technológií v tejto oblasti a ich uplatnenie a prijatie v spoločnosti.
Základné línie
– systémový prechod na obehové hospodárstvo, ktoré má biologický základ a efektívne využíva zdroje, s novými paradigmami spotrebiteľskej interakcie, nové obchodné modely efektívneho využívania zdrojov a environmentálneho správania, výrobky a služby stimulujúce efektívne využívanie zdrojov a odstránenie alebo nahrádzanie nebezpečných látok počas celého životného cyklu, systémy na zdieľanie, opätovné použitie, opravu, repasáciu, recykláciu a kompostovanie, hospodárske, spoločenské, behaviorálne, regulačné a finančné podmienky a stimuly na takéto zmeny,
– metrika a ukazovatele, založené na systematickom prístupe, na meranie výkonnosti obehového hospodárstva a životného cyklu a posilnenie sociálnej zodpovednosti, systémy riadenia, ktoré urýchľujú rozvoj obehového hospodárstva, biohospodárstva a efektívne využívanie zdrojov a zároveň vytvárajú trhy s druhotnými surovinami; spolupráca viacerých zainteresovaných strán a naprieč hodnotovým reťazcom, nástroje na investície do obehového hospodárstva a biohospodárstva;
– riešenia pre udržateľný a regeneračný rozvoj miest, prímestských oblastí a regiónov, integrácia transformácie obehového hospodárstva s prírodnými riešeniami, inovácie v oblasti technologického, digitálneho, sociálneho, kultúrneho a územného riadenia,
– ekologické inovácie na prevenciu a sanáciu znečistenia životného prostredia nebezpečnými látkami a chemikáliami a expozícii týmto látkam, pri ktorých vznikajú nové obavy, aj so zreteľom na styčné body medzi chemickými látkami, výrobkami a odpadom a na udržateľné riešenia v oblasti výroby materiálov z prvotných a druhotných surovín,
– obehové využívanie vodných zdrojov, a to aj zníženie dopytu po vode, predchádzanie stratám vody, jej opätovné používanie, recyklácia a zhodnocovanie odpadovej vody▌. Inovačné riešenia problémov súvisiacich s prepojením medzi vodou, potravinami a energiou zamerané na riešenie vplyvu používania vody v poľnohospodárstve a energetike a umožnenie synergických riešení,
– udržateľná podpovrchová správa integrujúca geologické zdroje (energia, voda, suroviny) a environmentálne podmienky (prírodné nebezpečenstvá, antropogénny vplyv) naprieč všetkými relevantnými klastrami, zohľadnenie pozitívneho príspevku k obehovému hospodárstvu prostredníctvom celoeurópskych geologických poznatkov a prispievanie k organizovanej, vedecky podloženej reakcii na Parížsku dohodu a viaceré ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,
– vývoj a zlepšovanie riešení a infraštruktúr na uľahčenie prístupu k vode na pitie, zavlažovanie a sanitáciu, medzi ktoré patrí okrem iného odsoľovanie, s cieľom umožniť efektívnejšie používanie vody, ktoré je úspornejšie z hľadiska energie a CO2 a zároveň je obehové.
7. NEJADROVÉ PRIAME AKCIE SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA
7.1. Zdôvodnenie
Pre dobrú tvorbu a správu verejných politík sú nevyhnutné kvalitné a dôveryhodné vedecké dôkazy. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych predpisov EÚ sú nevyhnutné transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy, keďže sú potrebné na meranie a monitorovanie ich vplyvu a pokroku pri vykonávaní politík.
Spoločné výskumné centrum (JRC) vytvára pridanú hodnotu k politikám EÚ, pretože jeho vedecká činnosť je excelentná, multidisciplinárna a nezávislá od národných, súkromných a iných vonkajších záujmov. Pôsobí vo všetkých oblastiach politiky EÚ a zabezpečuje medziodvetvovú podporu, ktorú tvorcovia politík potrebujú na riešenie čoraz zložitejších spoločenských výziev. Nezávislosť JRC od osobitných záujmov v kombinácii s jeho vedecko-technickou referenčnou úlohou mu umožňuje jednoduchšie dosahovanie konsenzu medzi zainteresovanými stranami a inými aktérmi, ako sú občania a tvorcovia politík▌. Vďaka schopnosti JRC rýchlo reagovať na potreby politiky sa jeho činnosti vzájomne dopĺňajú s nepriamymi akciami zameranými na podporu dlhodobých politických cieľov.
JRC vykonáva svoj vlastný výskum a je strategickým správcom poznatkov, informácií, údajov a schopností s cieľom poskytovať vysokokvalitné a relevantné dôkazy na účely primeranejších politík. V záujme dosiahnutia tohto cieľa JRC spolupracuje s najlepšími organizáciami z celého sveta, ako aj s medzinárodnými, národnými a regionálnymi expertmi a zainteresovanými stranami. Jeho výskum prispieva k plneniu všeobecných cieľov a priorít programu Horizont Európa, poskytuje nezávislé vedecké poznatky, poradenstvo a technickú podporu politikám EÚ v rámci politického cyklu a je zameraný na priority európskej politiky, pričom podporuje Európu, ktorá je bezpečná a zabezpečená, prosperujúca a udržateľná, sociálna a so silnejším postavením na globálnej scéne.
7.2. Oblasti intervencie
7.2.1. Posilňovanie vedomostnej základne na tvorbu politík
Vedomosti a údaje rastú geometrickým radom. Musia sa však preskúmavať a filtrovať, ak ich majú tvorcovia politiky zmysluplne využívať. Existuje aj potreba prierezových vedeckých metód a analytických nástrojov, ktoré by mali používať všetky útvary Komisie, najmä s cieľom predvídať budúce spoločenské výzvy a podporovať lepšiu právnu reguláciu. Patria sem inovačné procesy na zapojenie zainteresovaných strán a občanov do tvorby politiky a rôzne nástroje posudzovania vplyvu a vykonávania.
Základné línie
– modelovanie, mikroekonomické hodnotenie, metodiky posudzovania rizík, nástroje na zabezpečenie kvality na účely merania, návrhy schém monitorovania, ukazovatele a hodnotiace tabuľky, analýza citlivosti a audit, posúdenie životného cyklu, hĺbková analýza údajov a textu, analýza a aplikácie veľkých dát (big data), koncepčné uvažovanie, mapovanie situácie, prognostické štúdie, behaviorálny výskum a zapojenie zainteresovaných strán a občanov,
– centrá vedomostí a schopností,
– komunity na výmenu vedomostí a praktických skúseností,
– správa, zdieľanie a koherentnosť údajov,
– analýza politík EÚ a vnútroštátnych politík v oblasti výskumu a inovácie vrátane Európskeho výskumného priestoru (EVP).
7.2.2. Globálne výzvy
JRC bude prispievať k špecifických politikám a záväzkom EÚ, ktorým sa venuje sedem klastrov zameraných na globálne výzvy, najmä k záväzku EÚ napĺňať ciele trvalo udržateľného rozvoja.
Základné línie
1. Zdravie
– vedecká a technická podpora politiky na zlepšenie verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti vrátane hodnotenia zdravotníckych pomôcok a technológií, databáz a digitalizácie vrátane urýchlenia interoperability,
– metódy hodnotenia bezpečnosti v prípade potenciálnych zdravotných a environmentálnych rizík, ktoré predstavujú chemické a znečisťujúce látky,
– referenčné laboratórium EÚ pre alternatívy k testovaniu na zvieratách,
– nástroje zabezpečovania kvality, ako napríklad certifikované referenčné materiály pre zdravotné biomarkery,
– výskum novovznikajúcich otázok a hrozieb v oblasti zdravia.
2. Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť
– výskum v oblasti nerovnosti, chudoby a vylúčenia, sociálnej mobility, kultúrnej rozmanitosti a zručností, migrácia, hodnotenie sociálnych, demografických a technologických zmien pre hospodárstvo a spoločnosť,
– výskum v oblasti dobrej správy vecí verejných a demokracie,
– podpora ochrany, zachovania a riadenia kultúrneho dedičstva,
– vedomostné centrum pre migráciu a demografiu.
3. Civilná bezpečnosť pre spoločnosť
– Vedomostné centrum pre riadenie rizika katastrof,
– podporovanie bezpečnostných politík v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a verejných priestorov, chemické, biologické, rádiologické a jadrové látky a výbušniny (CBRNE) a hybridné hrozby, ochrana hraníc a bezpečnosť dokumentov, všeobecné a spravodajské informácie v oblasti boja proti terorizmu,
– technológií na odhaľovanie materiálov CBRNE, biometrické systémy a techniky zhromažďovania spravodajských informácií,
– podporovanie bezpečnostnej pozície EÚ vo svete, hodnotenie konkurencieschopnosti a inovácie bezpečnostného priemyslu Únie, využitie synergií bezpečnosti a obrany,
– výskum posilnenia schopností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, odolnosti a odstrašovania.
4. Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor
– dôsledky digitalizácie so zameraním sa na nové a nastupujúce informačné a komunikačné technológie, ako je napríklad strojové učenie a umelé výpočty, distribuované databázy transakcií, internet vecí a vysokovýkonná výpočtová technika,
– digitalizácia v jednotlivých sektoroch, ako je energetika, doprava, stavebníctvo, odvetvie služieb, zdravotníctvo a starostlivosť a verejná správa,
– nástroje priemyselnej metrológie a zabezpečovania kvality pre inteligentnú výrobu,
– výskum v oblasti ▌ kľúčových podporných technológií,
– výskum v oblasti najlepších dostupných techník a postupov environmentálneho riadenia, technicko-ekonomické analýzy a posudzovanie životného cyklu priemyselných procesov, hospodárenie s chemickými látkami, nakladanie s odpadmi, opätovné používanie vody, suroviny, kritické suroviny a kritériá kvality regenerovaných materiálov, ktorými sa podporuje obehové hospodárstvo,
– analýza bezpečnosti dodávok surovín vrátane kritických surovín vo vzťahu k informáciám o primárnych a sekundárnych zdrojoch a aktualizácia údajov informačného systému o surovinách,
– vykonávanie opatrení v rámci programu Copernicus,
– technická a vedecká podpora pre aplikácie únijných programov globálneho navigačného satelitného systému.
5. Klíma, energetika a mobilita
– podpora vykonávania politík EÚ v oblasti klímy, energetiky a dopravy, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a stratégie dekarbonizácie do roku 2050, analýza integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, posúdenie procesu dekarbonizácie vo všetkých odvetviach vrátane poľnohospodárstva a využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva,
– posúdenie rizík v citlivých ekosystémoch a kritické hospodárske odvetvia a infraštruktúra s dôrazom na adaptačné stratégie,
– analýza výskumnej a inovačnej dimenzie energetickej únie, posúdenie konkurencieschopnosti EÚ na globálnom trhu s čistou energiou,
– posúdenie potenciálu využitia inteligentných technológií v oblasti energetiky a riešení v podobe spájania odvetví s cieľom umožniť hladký a nákladovo efektívny prechod na iné zdroje energie,
– posúdenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a výrobných technológií čistej energie,
– analýza spotreby energie budov, inteligentných a udržateľných miest a priemyselných odvetví,
– technická a sociálno-ekonomická analýza skladovania energie, najmä prepojenie odvetví a batérie,
– analýza bezpečnosti dodávok energie v EÚ vrátane energetickej infraštruktúry a trhov s energiou,
– podpora prechodu na iné zdroje energie vrátane Dohovoru primátorov a starostov, čistá energia pre ostrovy v EÚ, citlivé regióny a Afriku,
– integrovaná analýza na zavádzanie kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobility,
– integrovaná analýza v záujme vývoja a zavádzania elektrických vozidiel vrátane technológií batérií novej generácie,
– harmonizované testovacie postupy a dohľad nad trhom s CO2, emisie látok z vozidiel znečisťujúcich ovzdušie, posúdenie inovačných technológií,
– posúdenie inteligentnej dopravy, systémov riadenia premávky a ukazovateľov dopravného preťaženia,
– analýzy alternatívnych palív a potrieb súvisiacej infraštruktúry.
6. Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie
– výskumné činnosti týkajúce sa krajiny, pôdy, lesov, ovzdušia, vody, morských zdrojov, surovín a biodiverzity v záujme podpory efektívneho zachovania, obnovy a udržateľného využívania prírodného kapitálu vrátane udržateľného riadenia zdrojov v Afrike,
– Vedomostné centrum pre celosvetovú potravinovú a výživovú bezpečnosť,
– posúdenie zmeny klímy a možných zmierňujúcich a adaptačných opatrení pre politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti,
– monitorovanie a prognózovanie poľnohospodárskych zdrojov v EÚ, v krajinách zapojených do procesu rozširovania a susedných krajinách,
– výskum v záujme udržateľného a hospodársky prosperujúceho rybolovu a akvakultúry, ako aj modrého rastu a modrého hospodárstva,
– overené metódy, testovanie odbornosti laboratórií a nové analytické nástroje na vykonávanie politík v oblasti bezpečnosti potravín,
– referenčné laboratóriá EÚ pre kŕmne doplnkové látky, geneticky modifikované organizmy a materiály prichádzajúce do styku s potravinami,
– Vedomostné centrum pre potravinové podvody a kvalitu potravín,
– Vedomostné centrum pre biohospodárstvo.
7.2.3. Inovácia, hospodársky rast a konkurencieschopnosť
JRC bude prispievať k inovácii založenej na poznatkoch a k transferu technológií. Podporí fungovanie vnútorného trhu a správu hospodárskych záležitostí Únie. Bude prispievať k vypracúvaniu a monitorovaniu politík zameraných na sociálnejšiu a udržateľnejšiu Európu. Podporí vonkajší rozmer EÚ a medzinárodné ciele a pomôže pri podpore dobrej správy vecí verejných. Dobre fungujúci vnútorný trh so silnou správou hospodárskych záležitostí a spravodlivým sociálnym systémom posilní inováciu založenú na poznatkoch a konkurencieschopnosť.
Základné línie
▌
– hospodárska, obchodná, finančná a fiškálna analýza,
– prednormatívny výskum a testovanie v oblasti harmonizácie a normalizácie,
– výroba certifikovaných referenčných materiálov,
– činnosti dohľadu nad trhom,
– zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva,
– podpora spolupráce v rámci transferu technológií.
7.2.4. Vedecká excelentnosť
Spoločné výskumné centrum presadzuje excelentnosť a integritu vo výskume a rozsiahlu spoluprácu so špičkovými výskumnými inštitútmi z celého sveta. Bude vykonávať výskum v nastupujúcich oblastiach vedy a techniky a podporovať otvorenú vedu a otvorené údaje, ako aj prenos poznatkov.
Základné línie
– bádateľské výskumné programy,
– špecializované kolaboratívne a výmenné programy s výskumnými inštitúciami a vedeckými pracovníkmi,
– prístup k výskumným infraštruktúram JRC,
– vzdelávanie vedeckých pracovníkov a národných expertov,
– otvorená veda a otvorené údaje.
7.2.5. Územný rozvoj a podpora členských štátov a regiónov
JRC bude prispievať k regionálnej a mestskej politike so zameraním na územný rozvoj založený na inovácii a s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi. Bude poskytovať aj technickú pomoc členským štátom a tretím krajinám a podporovať vykonávanie európskych právnych predpisov a opatrení.
Základné línie
– realizácia regionálnych a mestských politík, stratégie pre inteligentnú špecializáciu, stratégie hospodárskej transformácie v prechodných regiónoch, integrované stratégie mestského rozvoja a dáta,
– budovanie kapacít miestnych a regionálnych subjektov na realizáciu makroregionálnych stratégií,
– Vedomostné centrum pre územné politiky,
– poradenstvo „na požiadanie“ a cielená podpora členských štátov, regiónov alebo miest, a to aj prostredníctvom virtuálnej siete alebo platforiem vedy pre politiku (Science4Policy).
PILIER III
INOVATÍVNA EURÓPA
Inovácia vo všetkých formách je kľúčovou hybnou silou, aby EÚ aj naďalej mohla svojim občanom zabezpečovať prosperitu a zvládať výzvy budúcnosti. Jej realizácia si vyžaduje systémový, prierezový a mnohostranný prístup. Hospodársky pokrok v Európe, sociálny blahobyt a kvalita života závisia od jej schopnosti povzbudiť produktivitu a rast, čo zasa výrazne závisí od jej schopnosti inovovať. Inovácia je aj kľúčom k riešeniu hlavných výziev, ktoré pred EÚ stoja. Inovácia musí byť zodpovedná, etická a udržateľná.
Podobne ako v prípade jej predchodcu je inovácia stredobodom programu Horizont Európa. Hľadanie možností zrýchlenia prenosu poznatkov, nových nápadov, produktov a procesov je hnacou silou cieľov a spôsobov vykonávania programu Horizont Európa, a to od strategického plánovania po výzvy, a je prítomné od začiatku do konca každého podporovaného projektu, od základného výskumu po priemyselné alebo technologické plány a misie.
Inovácia si však zasluhuje osobitné opatrenia, keďže EÚ musí rozhodne zlepšiť podmienky a prostredie, v ktorých by sa inovácii v Európe darilo, aby sa ▌myšlienky medzi aktérmi v inovačnom ekosystéme rýchlo šírili a aby sa nové nápady a technológie rýchlo premenili na produkty a služby potrebné na to, aby EÚ dosiahla požadované výsledky.
V posledných desaťročiach sme boli svedkami vzniku veľkých a globálnych nových trhov v oblasti zdravotnej starostlivosti, médií, zábavného priemyslu, komunikácie a maloobchodu, založených na prelomových inováciách v oblasti informačných a komunikačných technológií, biotechnológie, ekologických technológií, internetu a hospodárstva založeného na platformách. V ďalších fázach inovačného procesu zavádzajú tieto inovácie, ktoré vytvárajú nové trhy, ktoré majú vplyv na hospodárstvo EÚ ako celok, rýchlo rastúce a často nové spoločnosti, ktoré však len zriedka vznikajú a rozširujú sa v EÚ.
Prichádza nová celosvetová vlna prelomových inovácií založená na viacerých špičkových technológiách, akými sú napríklad technológia blockchainu, umelá inteligencia, genomika/multiomika a robotika, ako aj iné technológie, ktorých pôvodcami môžu byť jednotliví inovátori a skupiny občanov. Ich spoločným znakom je fakt, že sa formujú na križovatke rôznych ▌vedeckých disciplín, technologických riešení a hospodárskych odvetví, ktoré ponúkajú úplne nové kombinácie produktov, procesov, služieb a obchodných modelov a ktoré majú potenciál otvárať nové trhy na celom svete. Budú mať vplyv aj na ďalšie kriticky dôležité odvetvia, ako napríklad výrobný priemysel, finančné služby, dopravu či energetiku.
Európa musí tento trend využiť. Pokiaľ ide o príchod novej vlny v oblastiach špičkových technológií, v ktorých už Európa značne investovala, najmä v oblasti kľúčových podporných technológií, má preto dobrú pozíciu a konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o vedu poznatky, a to aj v zmysle ľudských zdrojov, a môže vychádzať z úzkej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom (napr. v oblasti zdravotnej starostlivosti alebo energetiky).
Aby Európa mohla stáť v čele tejto novej vlny prelomovej inovácie, musí splniť tieto súvisiace úlohy:
▌
▌
– zvýšiť rizikové financovanie na preklenutie medzier vo financovaní: Pre inovátorov v Európe je ponuka rizikového financovania malá. Na to, aby sa prelomové inovácie pretavili do spoločností s vedúcim postavením vo svete, je súkromný rizikový kapitál rozhodujúci, avšak v porovnaní s USA a Áziou je objem týchto financií v Európe menej ako štvrtinový. Európa musí premostiť „údolia smrti“, keďže nápady a inovácie sa nedostávajú na trh pre priepasť medzi verejnou podporou a súkromnými investíciami, najmä pokiaľ ide o vysokorizikové prelomové inovácie, ktoré sa musia podporovať prostredníctvom dlhodobých investícií,
– uľahčiť prístup k výsledkom výskumu, zlepšiť transformáciu vedy na inovácie a urýchliť prenos nápadov, technológií a talentov z výskumnej základne do startupov a priemyslu,
– ďalej podporovať rozvoj všetkých foriem inovácie vrátane inovácie vychádzajúcej z potrieb používateľov a spotrebiteľov v oblasti služieb a inkluzívnej sociálnej inovácie,
– urýchliť obchodnú transformáciu: európske hospodárstvo zaostáva v osvojovaní a rozširovaní nových technológií: 77 % mladých a veľkých spoločností v oblasti výskumu a vývoja je v USA alebo Ázii, zatiaľ čo len 16 % z nich sídli v Európe,
– rozšíriť a zjednodušiť európsky priestor na financovanie a podporu výskumu a inovácie: množstvo zdrojov financovania poskytuje inovátorom komplexné podmienky. Intervencia EÚ sa musí uskutočňovať v spolupráci a koordinácii s inými iniciatívami na európskej, národnej a regionálnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére, aby sa posilnili a zosúladili podporné kapacity, zabránilo sa duplicitečinností a aby sa každý európsky inovátor v tomto prostredí ľahko zorientoval,
– prekonať fragmentáciu inovačného ekosystému. Počet hotspotov v Európe sa síce zvyšuje, ale nie sú dobre prepojené. Spoločnosti s potenciálom medzinárodného rastu musia čeliť roztrieštenosti národných trhov, na ktorých sa hovorí rôznymi jazykmi a riadia sa inou podnikovou kultúrou a predpismi. EÚ musí zohrávať úlohu pri podpore efektívnej spolupráce medzi národnými a regionálnymi ekosystémami tak, aby spoločnosti, a najmä MSP, mali prístup k najlepším poznatkom, odborným znalostiam, infraštruktúram a službám v celej Európe. EÚ podporuje spoluprácu medzi ekosystémami, a to aj prostredníctvom regulácie, aby sa interoperabilita medzi rôznymi technológiami a praktickými riešeniami zlepšila.
S cieľom vyrovnať sa s touto novou globálnou vlnou prelomovej inovácie si podpora z EÚ v prospech ▌ inovátorov vyžaduje aktívny, bezproblémový a individuálny prístup. Politika rozvoja a využívania prelomových inovácií a expandujúcich spoločností musí byť odvážna a rátať s rizikami a zároveň musí zohľadňovať uvedené výzvy a pridávať hodnotu súvisiacim inovačným činnostiam, ktoré realizujú jednotlivé členské štáty alebo regióny.
Pilier programu Horizontu Európa Inovatívna Európa má v spolupráci s ostatnými politikami EÚ, a najmä s Programom InvestEU, prinášať takéto hmatateľné výsledky. Opiera sa o poznatky a skúsenosti získané v predchádzajúcich rámcových programoch, najmä z činností ▌, ▌ako napríklad vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET), urýchlenie procesu inovácie (FTI) a ▌nástroj pre MSP ▌, ale aj súkromné a podnikové financie (ako napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika, RSFF) v rámci RP7, iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020, ktoré sa zozbierali a začlenili do činností pilotného programu EIC na obdobie rokov 2018 – 2020.
Na základe týchto skúseností sa v rámci tohto piliera zriaďuje Európska rada pre inováciu (EIC), ktorá bude predovšetkým podporovať prelomové a prevratné technológie a inováciu so zameraním najmä na inováciu, ktorá vytvára nové trhy, a zároveň podporovať všetky typy inovácií vrátane inkrementálnej inovácie, a to najmä v MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch v malých spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou s potenciálom rýchleho rozšírenia na úrovni EÚ a celosvetovej úrovni a so špecializovanými druhmi opatrení a činností:
– podpora rozvoja budúcich a vznikajúcich prelomových inovácií vrátane špičkových technologických inovácií, ako aj netechnologických inovácií,
– preklenutie chýbajúcich finančných prostriedkov na rozvoj, zavádzanie a šírenie inovácií, ktoré vytvárajú trhy,
– zvyšovanie účinku súkromného kapitálu a investícií prostredníctvom pákového efektu,
– zvyšovanie vplyvu a viditeľnosti inovačnej podpory z EÚ.
Tento pilier zabezpečuje aj činnosti vyvíjané v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), a to najmä prostredníctvom jeho znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho sa ním zabezpečujú systematické synergie medzi EIC a EIT. Inovačné spoločnosti pochádzajúce z niektorého znalostného a inovačného spoločenstva EIT sa môžu nasmerovať do EIC, aby sa vytvorila sústava inovácií, ktoré ešte nie sú financovateľné bankou, zatiaľ čo inovačným podnikom s vysokým potenciálom, ktoré financuje EIC a ktoré ešte nie sú zapojené do činnosti niektorého zo znalostných inovačných spoločenstiev EIT, sa môže ponúknuť prístup k tejto dodatočnej podpore.
EIC a ZIS EITmôžu priamo podporovať ▌inovácie v celej EÚ, musí sa však ďalej rozvíjať a podporovať celkové prostredie, v ktorom sa európske inovácie vyvíjajú a z ktorého pochádzajú: zistenia v rámci základného výskumu stoja na počiatku inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy. Podpora inovácie v celej Európe a vo všetkých rozmeroch a formách, vrátane navzájom sa doplňujúcich úniových, vnútroštátnych a regionálnych politík (a to aj prostredníctvom účinnej synergie s EFFR a stratégiami pre inteligentné špecializácie) a zdrojov, musí byť podľa možností výsledkom spoločného európskeho snaženia. Týmto pilierom sa teda zabezpečujú tiež▌
– obnovené a posilnené mechanizmy koordinácie a spolupráce s členskými štátmi a pridruženými krajinami, ale aj so súkromnými iniciatívami s cieľom podporiť všetkých aktérov európskych inovačných ekosystémov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni,
– ▌
– okrem toho sa tento pilier v rámci ďalšieho úsilia o posilnenie kapacít rizikového financovania výskumu a inovácie v Európe úzko prepojí s Programom InvestEU. Programom InvestEU sa na základe úspechov a skúseností získaných pri iniciatíve InnovFin v rámci programu Horizont 2020, ako aj v rámci EFSI, zlepší prístup k rizikovému financovaniu pre bankou financovateľné subjekty, ako aj pre investorov.
1. EURÓPSKA RADA PRE INOVÁCIU (EIC)
1.1. Oblasti intervencie
EIC funguje podľa týchto zásad: jasná pridaná hodnota EÚ, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť. EIC bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto pre všetky typy inovátorov, počnúc jednotlivcami po univerzity, výskumné organizácie a spoločnosti (startupy, MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou). V závislosti od systémov bude poskytovať podporu jednotlivým prijímateľom a multidisciplinárnym konzorciám.
Ciele EIC sú:
– identifikovať, rozvíjať a zavádzať vysokorizikové inovácie všetkých druhov vrátane inkrementálnej inovácie so silným zameraním na prelomové, prevratné a špičkové technologické inovácie, ktoré majú potenciál vytvárať trhy a/alebo stať sa prevratnými inováciami, a
– podporovať rýchle rozšírenie inovačných spoločností, najmä MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na únijnej a medzinárodnej úrovni, a to od nápadu až po uvedenie na trh.
EIC v relevantných prípadoch prispieva k činnostiam podporovaným v rámci iných častí programu Horizont Európa, najmä v rámci piliera II.
EIC sa bude realizovať najmä dvomi vzájomne sa dopĺňajúcimi typmi akcií, konkrétne pomocou nástroja Prieskumník pre pokročilý výskum v raných štádiách technologického vývoja, a pomocou nástroja Akcelerátor na akcie týkajúce sa inovácie a zavedenia na trh vrátane etáp pred masovou komercializáciou a rastu spoločnosti. Z nástroja Akcelerátor slúžiaceho ako jediné jednotné kontaktné miesto a ponúkajúceho jednotný postup podpory pre vysokorizikové inovácie uskutočňované startupmi, MSP a vo výnimočných prípadoch malými spoločnosťami so strednou kapitalizáciou sa budú konkrétne poskytovať dva typy podpory: najmä kombinované financovanie (v ktorom sa kombinujú granty s kapitálovými investíciami), ako aj granty, po ktorých môže prípadne nasledovať kapitálová podpora. Okrem toho bude slúžiť aj na prístup k úverom a zárukám, najmä tým, ktoré sa poskytujú v rámci Programu InvestEU.
Tieto dva vzájomne sa dopĺňajúce druhy akcií budú mať spoločné vlastnosti. Budú:
– podporovať vysokorizikové inovácie, ak riziká, či už finančné, technologické/vedecké, trhové a/alebo regulačné, nemôže niesť samotný trh alebo ak ich ešte nie je možné podporiť finančnými nástrojmi v rámci Programu InvestEU,
– sa najmä zameriavať na vysokorizikové prelomové ▌a/alebo špičkové technologické inovácie a zároveň podporovať aj iné formy inovácií vrátane inkrementálnej inovácie, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prispievať k riešeniu globálnych výziev,
– pôsobiť najmä zdola nahor, otvorené inováciám zo všetkých oblastí vedy, technológií a aplikácií v každom odvetví, no zároveň budú umožňovať cielenú podporu vznikajúcim prelomovým technológiám, ktoré vytvárajú nové trhy, a/alebo špičkovým technológiám s potenciálnym strategickým významom, pokiaľ ide o hospodársky a/alebo sociálny vplyv. Útvary Komisie vyhodnotia tento potenciálny strategický vplyv na základe odporúčaní nezávislých odborníkov, programových manažérov EIC a prípadne poradnej rady EIC,
– ▌podporovať inovácie v rôznych vedeckých, technologických oblastiach a odvetviach (napr. kombinovaním fyzických či digitálnych),
– sa zameriavať na inovátorov, na zjednodušenie postupov a administratívnych požiadaviek, pričom sa využijú pohovory s cieľom uľahčiť posúdenie žiadostí a zabezpečiť rýchle rozhodovanie,
▌
– realizované s cieľom výrazne posilniť európsky inovačný ekosystém,
– riadené proaktívne na základe čiastkových cieľov alebo iných vopred stanovených kritérií na meranie dosahovaného pokroku a s možnosťou – po dôkladnom posúdení za prípadného využitia nezávislých odborníkov – zmeniť v prípade potreby orientáciu alebo lehoty projektov aleboprojekty ukončiť.
Popri finančnej podpore budú mať inovátori prístup k službám obchodného poradenstva EIC, v rámci ktorého sa k projektom bude poskytovať inštruktorstvo, mentorstvo a technická pomoc, ako aj spájanie inovátorov navzájom, ako aj s priemyselnými partnermi a investormi. Inovátori budú mať jednoduchší prístup k odborným znalostiam, zariadeniam (vrátane inovačných centier(29)a otvorených inovačných testovacích prostredí) a partnerom v rámci činností podporovaných EÚ ▌vrátane činností EIT, najmä prostredníctvom svojich ZIS ▌. Komisia zaistí plynulý prechod medzi EIT, EIC a InvestEU s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie.
S cieľom umožniť posilnenie európskeho inovačného ekosystému sa osobitná pozornosť bude venovať zabezpečeniu náležitej a efektívnej komplementárnosti s individuálnymi alebo sieťovo prepojenými iniciatívami členských štátov alebo medziregionálnymi iniciatívami, a to aj vo forme európskeho partnerstva.
1.1.1. Prieskumník pre pokročilý výskum
Z nástroja Prieskumník sa budú poskytovať granty na vysokorizikové špičkové projekty, ktoré skúmajú nové oblasti a oblasti špičkových technológií s cieľom rozvíjať potenciálne radikálne inovačné technológie budúcnosti a nové trhové príležitosti. Zlúči ich do jedného modelu s jedinečným súborom kritérií. Bude sa opierať o skúsenosti získané z programov vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET) podporovaných v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020 vrátane odrazového mostíka pre inováciu v oblasti FET (FET-Innovation Launchpad) Horizontu 2020, ako aj v prvej fáze nástroja pre malé a stredné podniky v rámci Horizontu 2020.
Celkovým cieľom nástroja Prieskumník bude podporovať inováciu s potenciálom vytvárania nových trhov na základe prevratných ▌ nápadov a prenesenia týchto nápadov do demonštračnej fázy, alebo rozvoj obchodných prípadov alebo stratégií, ktoré potom prevezme nástroj Akcelerátor či akékoľvek iné riešenie uvedenia na trh. Na tento účel sa cez Prieskumník budú ▌podporovať počiatočné fázy vedeckého a technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov na technologickú validáciu.
Prieskumník sa bude vykonávať najmä prostredníctvom neustálej a súťažnej otvorenej výzvy s konečnými termínmi na podávanie návrhov „zdola nahor“, aby bol v plnej miere otvorený rozsiahlemu bádaniu, príležitostiam v dôsledku šťastnej náhody a nečakaným nápadom, koncepciám a objavom. Prieskumníkbude naďalej pôsobiť najmä zdola nahor, prinesie však aj konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov(30) s požiadavkou na špičkové technológie a radikálne myslenie. Hlavné témy týchto výziev sa stanovia v pracovných programoch. Preskupenie vybraných projektov do portfólií na základe témy alebo cieľa umožní vytvoriť kritické množstvo úsilia a štruktúrovať nové multidisciplinárne výskumné komunity.
Tieto portfóliá vybraných projektov ▌sa budú ďalej rozvíjať a posilňovať, každý s víziou, ktorú sformulovali jej inovátori, ale aj spoločne so širokou výskumnou a inovačnou komunitou. Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník sa budú vykonávať s cieľom pomôcť výskumným pracovníkom a inovátorom nájsť cestu ku komerčnému rozvoju, ako sú demonštračné činnosti a štúdie uskutočniteľnosti na posúdenie potenciálnych obchodných prípadov, a podporiť vytvorenie spin-off podnikov a startupov. Tieto prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník môžu pozostávať aj z komplementárnych grantov na zvýšenie alebo rozšírenie rozsahu predchádzajúcich alebo prebiehajúcich opatrení, prizvanie nových partnerov, umožnenie spolupráce v rámci portfólia alebo rozvinutie jeho multidisciplinárnej komunity.
Prieskumník bude otvorený všetkým druhom inovátorov, jednotlivcom aj univerzitám, výskumným organizáciám a spoločnostiam, najmä startupom a MSP, a bude sa zameriavať na multidisciplinárne konzorciá. V prípade projektov jednotlivých prijímateľov nebudú spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a veľké spoločnosti dovolené. Prieskumník sa bude realizovať hlavne prostredníctvom spoločného výskumu a v úzkej koordinácii s inými časťami programu Horizont Európa, najmä s Európskou radou pre výskum (ERC), akciami Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), s činnosťami v rámci časti piliera III týkajúceho sa európskeho ekosystému a činnosťami znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) s cieľom identifikovať radikálne nové myšlienky a koncepcie s prelomovým potenciálom.
1.1.2. Akcelerátor
Dostupné súkromné a podnikové financovanie medzi poslednou fázou výskumných a inovačných činností a ich uvedením na trh zostáva nedostatočné pre prelomové inovácie vytvárajúce nové trhy, ktoré sú vysokorizikové,(31)a preto nie sú financovateľné bankami alebo atraktívne pre investorov. Na preklenutie tzv. údolia smrti pre akýkoľvek druh vysokorizikových inovácií vrátane najmä prelomových a špičkových inovácií, ktoré sú rozhodujúce pre budúci rast v Európe, sa musí pre verejnú podporu vytvoriť radikálne nový prístup. Ak trh neposkytuje realizovateľné finančné riešenia, mal by sa v rámci verejnej podpory poskytnúť osobitný mechanizmus na rozdelenie rizika, ktorý prevezme väčšinu alebo aj celé počiatočné riziko potenciálnych prelomových inovácií schopných vytvárať nové trhy s cieľom pritiahnuť alternatívnych súkromných investorov v druhej fáze, keď sa operácie rozbehnú a riziko sa zníži, kým sa spoločnosť vykonávajúca inovačný projekt nestane financovateľnou bankou.
Akcelerátor teda poskytne finančnú podporu MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou,ktoré majú ambíciu vyvinúť a uviesť na trhy EÚ a medzinárodné trhy svoje prelomové inovácie a rýchlo expandovať. Na tento účel bude vychádzať zo skúseností z fázy 2 a 3 nástroja pre MSP v programe Horizont 2020 a z iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020, a to aj pridaním negrantových zložiek a schopnosťou podporovať väčšie a dlhodobejšie investície.
Akcelerátor poskytne predovšetkým podporu vo forme kombinovaného financovania EIC, ako aj vo forme grantov a kapitálu. Kombinované financovanie EIC bude zmesou:
– grantu alebo vratného preddavku(32) na pokrytie inovačných činností,
– podpory investovania do vlastného kapitálu(33) alebo iných návratných foriem (úvery, záruky atď.) na premostenie inovačných činností s efektívnym uvedením na trh vrátane expanzie, a to takým spôsobom, ktorý nebude vytláčať súkromné investície či narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. V prípade, že sa projekt považuje za financovateľný bankou od jeho počiatočného výberu (hĺbková analýza), alebo v prípade, že sa stupeň rizika dostatočne znížil, sprostredkuje vybranej/podporovanejspoločnosti prístup k dlhovému financovaniu (napr. úverom a zárukám) a ku kapitálovému financovaniu z prostriedkov Programu InvestEU.
Kombinovaná finančná podpora sa bude udeľovať prostredníctvom jednotného postupu a jedným rozhodnutím, takže inovátor, ktorý získal podporu, bude mať jeden globálny finančný záväzok, ktorý sa bude vzťahovať na rôzne etapy inovácie až po uvedenie na trh vrátane etapy pred masovou komercializáciou. Úplná realizácia udelenej podpory sa bude riadiť čiastkovými cieľmi a bude podliehať preskúmaniu. Kombinácia a objem financovania sa prispôsobí potrebám firmy, jej veľkosti a stupňu rozvoja, povahe technológie/inovácie a dĺžke inovačného cyklu. Bude pokrývať finančné potreby až po svoje nahradenie alternatívnymi zdrojmi investícií.
Akcelerátor EIC bude takisto poskytovať podporu vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré sa majú následne rozšíriť, s cieľom uskutočňovať celý súbor typov inovácií od inkrementálnej po prelomovú a prevratnú inováciu.
Podpora sa bude poskytovať prostredníctvom rovnakej neustále otvorenej výzvy zdola nahor ako v prípade podpory formou kombinovaného financovania. Startup alebo MSP môže v rámci programu Horizont Európa využiť podporu len vo forme grantu od EIC, ktorá nepresiahne výšku 2,5 milióna EUR, len raz. Návrhy musia obsahovať podrobné informácie o kapacitách žiadateľa rozšíriť sa.
Projektom, ktoré využili podporu len vo forme grantu, sa môže z nástroja Akcelerátor následne na žiadosť prijímateľov poskytnúť finančná podpora (napr. vo forme „len kapitálovej podpory“) prostredníctvom jeho „účelovo vytvoreného subjektu“ (SPV) v závislosti od výsledkov hĺbkovej analýzy SPV.
Ak vybrané projekty dostávajú podporu vo forme grantovej zložky na svoje výskumné a inovačné činnosti, činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s verejnými alebo súkromnými výskumnými organizáciami, napríklad prostredníctvom subdodávateľských zmlúv, s cieľom zabezpečiť, aby mal prijímateľ optimálny prístup k technickým a obchodným odborným znalostiam. To prijímateľovi umožní, aby sa rozvíjal s pevným ukotvením v existujúcich poznatkoch, odborných znalostiach a ekosystémoch v celej Európe.
Ak sa jednotlivé riziká (finančné, vedecké/technologické, trhové, riadiace, regulačné atď.) zmenšia, očakáva sa, že relatívny význam zložky vratného preddavku sa zvýši.
Hoci EÚ môže sama niesť počiatočné riziko vo vybraných akciách inovácie a uvedenia na trh, cieľom bude riziko takýchto činností odstrániť a už od počiatku a v priebehu týchto akcií stimulovať spoločné investovanie z alternatívnych zdrojov a dokonca od náhradných investorov. V takom prípade sa ciele spoločného investovania a časový harmonogram dohodnú so spoluinvestorom alebo spoluinvestormi a s prijímateľmi/podporovanými spoločnosťami.
Akcelerátor bude fungovať najmä prostredníctvom neustále otvorenej výzvy zdola nahor, s konečnými termínmi, so zameraním na MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, vrátane mladých inovátorov a žien inovátoriek, ktoré tieto spoločnosti riadia alebo v nich zastávajú kľúčové zručnosti. Túto otvorenú výzvu zdola nahor môže dopĺňať cielená podpora vznikajúcim prelomovým▌ inováciám, ktoré majú potenciál vytvárať trhy a/alebo špičkovým technologickým inováciám, ktoré majú potenciálny strategický význam, pokiaľ ide o hospodársky a/alebo sociálny vplyv, zatiaľ čo sa zachová prevažne vzostupný charakter Akcelerátora. Hlavné témy tejto cielenej podpory budú opísané v pracovných programoch. Návrhy môžu predkladať aj investori vrátane verejných agentúr pre inovácie, ale podpora sa udelí priamo spoločnosti s inovačným projektom, o ktorý majú záujem.
Akcelerátor umožní aj ▌ zavádzanie inovácií pochádzajúcich z projektov s podporou nástroja Prieskumník ▌a z iných pilierov rámcových programov EÚ(34) s cieľom pomôcť im dostať sa na trh. Identifikácia projektov podporovaných v rámci iných pilierov programu Horizont Európa a predošlých rámcových programov sa bude opierať o náležité metodiky, ako napríklad inovačný radar.
Okrem toho by na účely rozširovania a v súlade s článkom 43 ods. 5 písm. a) nariadenia [rámcový program] po úvodnom mapovaní mohli mať aj úspešné návrhy z oprávnených vnútroštátnych alebo regionálnych programov prístup k hodnotiacej fáze nástroja Akcelerátor, a to v prípade, že budú kumulatívne a postupne splnené tieto podmienky:
a) Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vykoná dôkladné mapovanie oprávnených vnútroštátnych alebo regionálnych programov s cieľom identifikovať dopyt po takomto programe. Výsledky tohto mapovania budú uverejnené na portáli účastníkov a pravidelne aktualizované.
b) Na základe tohto mapovania sa v rámci programu Horizont Európa začne vykonávať pilotný projekt. V rámci tohto pilotného projektu musia byť splnené tieto podmienky:
— Komisia potvrdí národné alebo regionálne hodnotiace postupy podľa kritérií uvedených v pracovnom programe Horizont Európa,
— Komisia zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s ostatnými návrhmi pri hodnotení návrhov predložených v rámci nástroja EIC Akcelerátor. Všetky oprávnené návrhy musia najmä spĺňať kritériá výberovej skúšky pozostávajúcej z osobného pohovoru s porotou zloženou z nezávislých externých odborníkov, a to za striktne rovnakých podmienok.
1.1.3. Ďalšie činnosti EIC
EIC bude okrem toho vykonávať:
– služby podnikateľskej akcelerácie EIC na podporu činností a akcií v rámci nástrojov Prieskumník a Akcelerátor, ktoré sú pre všetky vybrané startupy a MSP a vo výnimočných prípadoch pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou dôrazne odporúčané, hoci nie povinné. Cieľom bude spojiť komunitu EIC, do ktorej patria inovátori s financovaním vrátane financovanej známky excelentnosti, s investormi, partnermi a verejnými obstarávateľmi. Poskytovať sa bude celý rad služieb inštruktorstva a mentorstva v rámci akcií EIC. Inovátorom sa poskytne prístup k medzinárodným sieťam potenciálnych partnerov, a to aj v priemysle, s cieľom doplniť hodnotový reťazec alebo rozvíjať trhové príležitosti a hľadať investorov či iné zdroje súkromných alebo podnikových financií. Činnosti budú zahŕňať živé podujatia (napr. sprostredkovateľské a prezentačné podujatia), ale aj vytvorenie nových či využitie existujúcich spoločných platforiem na určovanie zhody v úzkej spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi s podporou InvestEU a so skupinou EIB. Týmito činnosťami sa podporí aj výmena skúseností ako zdroj vzdelávania v inovačnom ekosystéme, najmä s primeraným využitím členov ▌ Rady EIC a štipendistov EIC,
– štipendiá EIC ako ocenenie popredných inovátorov v EÚ. Bude ich udeľovať Komisia na základe odporúčania poradnej rady na vysokej úrovni s cieľom uznať ich ako ambasádorov pre inováciu,
– výzvy EIC, t. j. motivačné ocenenia na pomoc rozvoju novátorských riešení globálnych výziev, prizvanie nových aktérov a rozvoj nových komunít. Medzi ďalšie ceny ▌ EIC budú patriť iCapital, cena za inováciu v oblasti zmeny klímy, motivačná cena za sociálnu inováciu a cena pre ženy inovátorky.(35) Návrh cien bude spojený s EIC a inými časťami rámcového programu EÚ vrátane misií a iných príslušných financujúcich orgánov. Preskúmajú sa možnosti spolupráce s rôznymi organizáciami, ktoré sú schopné poskytovať doplnkovú podporu (napr. podnikmi, univerzitami, výskumnými organizáciami, podnikateľským akcelerátormi, charitatívnymi organizáciami a nadáciami).
– inovačné obstarávanie EIC na obstarávanie prototypov alebo vypracúvanie programov prvej kúpy na zjednodušenie testovania a nadobúdania – podľa možnosti spoločného – inovačných technológií vnútroštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi verejnými orgánmi pred uvedením na trh.
1.2. Vykonávanie
Vykonávanie EIC si vyžaduje zavedenie osobitných riadiacich prvkov, aby sa zohľadnil jeho inovátorsko-centrálny prístup a nové druhy akcií.
1.2.1. Rada EIC
Poradná rada EIC na vysokej úrovni (Rada EIC) pomáha Komisii pri vykonávaní EIC. Rada EIC okrem poradenstva týkajúceho sa pracovných programov EIC zohráva aktívnu úlohu v poradenstve týkajúcom sa procesu výberu projektov a riadenia a nadväzných akcií. Jej úlohou bude komunikovať s členmi v úlohe ambasádorov a pomáhať stimulovať inováciu v celej EÚ. Medzi komunikačné kanály bude patriť účasť na kľúčových inovačných podujatiach, sociálne médiá, vytvorenie komunity inovátorov EIC, komunikácia s hlavnými médiami so zameraním na inováciu, spoločné podujatia s inkubátormi a akceleračnými centrami.
Rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa inovačných trendov alebo iniciatív potrebných na posilnenie a podporu inovačného ekosystému EÚ vrátane potenciálnych regulačných prekážok. Rada EIC vo svojom poradenstve tiež identifikuje vznikajúce oblasti inovácie, ktoré sa pravdepodobne zohľadnia v činnostiach v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a príslušných misií. Očakáva sa, že Rada EICtýmto spôsobom a v koordinácii s príslušným zložením programového výboru prispeje k celkovej súdržnosti programu Horizont Európa.
Na základe odporúčania Rady EIC Komisia:
– poskytne potenciálnym žiadateľom podrobné informácie pred výzvou na predloženie návrhov, ktoré obsahujú
— požiadavky jednotlivých systémov podpory,
— spôsoby poskytovania a realizácie navrhovaných foriem finančnej podpory (kombinované financovanie, granty, kapitál, pôžičky a záruky),
— jasné rozlišovanie medzi cieľovými skupinami a ich rozličnými potrebami podľa systémov EIC,
— vymedzenie cieľov inovácie, pokiaľ ide o produkt, proces, marketing a služby,
– zriadi spoľahlivé monitorovanie plnenia systémov EIC s cieľom zabezpečiť rýchle vzdelávanie v oblasti politík a rozvoj inovačných modelov. Na tento účel sa budú vyberať a uplatňovať ukazovatele s cieľom merať očakávanú a dosiahnutú inováciu z hľadiska produktu, procesu, marketingu a služieb;
– zabezpečí vzájomné dopĺňanie a spoluprácu medzi EIC a EIT s cieľom zabrániť duplicite;
– bude šíriť podrobné informácie o existujúcich nástrojoch na pritiahnutie investorov s rizikovým kapitálom v prípade vysokorizikových projektov.
1.2.2. Programoví manažéri EIC
Komisia bude k riadeniu projektov s vysokým rizikom pristupovať proaktívne prostredníctvom prístupu k potrebným odborným znalostiam.
Komisia dočasne určí istý počet programových manažérov EIC, aby jej pomáhali s podnikateľskou a technologickou víziou a operačnými usmerneniami. Programový výbor bude informovaný o týchto vymenovaniach.
Programoví manažéri budú pochádzať z rôznych okruhov, a to aj z podnikov, univerzít, národných laboratórií a výskumných centier. Ich prínosom budú rozsiahle odborné poznatky z osobnej skúsenosti a roky pôsobenia v tejto oblasti. Pôjde o uznávané vedúce osobnosti, ktoré buď viedli multidisciplinárne výskumné tímy, alebo riadili veľké inštitucionálne programy a vedia, aké dôležité je komunikovať o svojich víziách vytrvalo, kreatívne a v širšom ponímaní. Budú mať aj skúsenosti s dohliadaním na veľké rozpočty, čo si vyžaduje zmysel pre zodpovednosť.
Od programových manažérov sa bude očakávať, že posilnia dosah financovania EIC podporovaním kultúry „aktívneho manažmentu“, ktorá kombinuje náležité technologické znalosti s praktickým prístupom zahŕňajúcim vypracúvanie rozpočtových plánov na úrovni portfólií a projektov, harmonogramov a čiastkových cieľov, ktoré musia projekty EIC spĺňať, aby aj naďalej mohli byť financované.
Programoví manažéri dohliadajú na realizáciu výziev v rámci nástrojov PrieskumníkaAkcelerátor a odborným komisiám pre vyhodnotenie poskytujú stanovisko na základe jasných a spravodlivých kritérií a na účely konzistentného strategického portfólia projektov, pričom sa očakáva, že zásadne prispejú k vzniku potenciálnych spoločenských alebo ekonomických inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy.
Úlohou programových manažérov bude starať sa o portfóliá nástroja Prieskumník, a to tak, že spoločne s prijímateľmi vypracujú spoločnú víziu a spoločný strategický prístup, ktorý povedie k dosiahnutiu kritického množstva úsilia. Bude to zahŕňať posilnenie nových, nedávno rozvinutých oblastí výskumu a vybudovanie a štruktúrovanie nových komunít s cieľom premietnuť špičkové prelomové nápady do skutočných a vyzretých inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy. Programoví manažéri budú realizovať prechodné činnosti, v rámci ktorých budú rozširovať portfólio o ďalšie relevantné činnosti a partnerov a pozorne sledovať potenciálne spin-off podniky a startupy.
Programoví manažéri budú v záujme umožnenia väčšej flexibility preskúmavať projekty nástrojov Prieskumník a Akcelerátor, a to pre každý čiastkový cieľ alebo vopred stanovené kritériá v príslušných intervaloch podľa vývoja projektu, aby posúdili, či sa v nich má pokračovať alebo sa majú preorientovať či ukončiť v súlade so stanovenými metódami a postupmi projektového manažmentu. Takéto posúdenia môžu v relevantných prípadoch zahŕňať nezávislých externých odborníkov. Komisia v súlade so služobným poriadkom zabezpečí, aby pri výkone všetkých úloh programových manažérov nedochádzalo ku konfliktu záujmov ani k porušeniu dôvernosti.
Vzhľadom na vysokorizikovú povahu akcií sa očakáva, že značný počet projektov sa nedokončí. Rozpočet so zrušenou viazanosťou z takto ukončených projektov sa použije na iné akcie EIC a včas sa oznámi programovému výboru.
Komisia bude riadiť všetky operačné prvky projektov nástroja Akcelerátor vrátane grantov alebo iných nenávratných foriem pomoci.
Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia zriadi účelovo vytvorený subjekt (EIC SPV).
Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné pri počiatočnom vytvorení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.
Investičnú stratégiu EIC SPV schváli Komisia. V rámci EIC SPV sa pre jej kapitálovú účasť zadefinuje a vykoná stratégia vystúpenia, čo bude zahŕňať možnosť navrhnúť presun (podielu) investičnej operácie vykonávajúcim partnerom podporovaným v rámci Programu InvestEU, a to v náležitých prípadoch a pre operácie, ktorých riziko sa dostatočne znížilo, takže spĺňajú kritériá článku 209 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Programový výbor bude o tom príslušne informovaný.
EIC SPV bude vykonávať hĺbkovú analýzu a rokovať o technických podmienkach každej investície v súlade so zásadami doplnkovosti a predchádzania konfliktu záujmov s inými činnosťami spoločností, do ktorých sa investuje, a iných partnerov. EIC SPV bude pákovým efektom aktívne zvyšovať účinok verejných a/alebo súkromných investícií na jednotlivé operácie nástroja Akcelerátor.
2. EURÓPSKE INOVAČNÉ EKOSYSTÉMY
2.1. Zdôvodnenie
S cieľom plne využiť potenciál inovácií s účasťou výskumných pracovníkov, podnikateľov, priemyslu a spoločnosti ako celku musí EÚ spolu s členskými štátmi zlepšiť prostredie, aby sa inováciám mohlo dariť na všetkých úrovniach. Znamená to prispievať k rozvoju efektívnych inovačných ekosystémov na úrovni EÚ a podporovať spoluprácu, vytváranie sietí a výmenu nápadov a vedomostí, rozvíjať otvorené procesy inovácie v rámci organizácií, ako aj financovanie a zručnosti v rámci národných, regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov s cieľom podporiť všetky typy inovácie, osloviť všetkých inovátorov v celej EÚ a poskytnúť im primeranú podporu.
EÚ a členské štáty sa musia zameriavať aj na vytváranie ekosystémov, ktoré okrem inovácie v súkromných podnikoch podporujú aj sociálnu inováciu a inováciu vo verejnom sektore. Sektor verejnej správy sa musí skutočne inovovať a obnovovať, aby zvládol zmeny v regulácii a riadení potrebné na podporu rozsiahleho zavádzania inovácií vrátane nových technológií a rastúci dopyt verejnosti po účinnejšom a efektívnejšom poskytovaní služieb. Sociálne inovácie sú rozhodujúce pre lepšie prospievanie našej spoločnosti.
Aby sa tieto ciele dosiahli, budú sa vykonávať činnosti zamerané na dopĺňanie a zabezpečenie synergií s akciami v rámci EIC, s činnosťami EIT, činnosťami vykonávanými v rámci iných pilierov programu Horizont Európa, činnosťami vykonávanými členskými štátmi a pridruženými krajinami, ako aj v rámci súkromných iniciatív.
2.2. Oblasti intervencie
Ako prvý krok Komisia usporiada fórum EIC pre verejné orgány a subjekty členských štátov a pridružených krajín, ktoré zodpovedajú za ▌ inovačné politiky a programy, s cieľom presadzovať koordináciu a dialóg o vývoji inovačného ekosystému EÚ. Zapojené budú aj rada EIC a rada EIT. Komisia v rámci tohto fóra EIC:
– bude diskutovať o vypracovaní právnych predpisov podporujúcich inováciu, a to prostredníctvom ďalšieho uplatňovania zásady inovácie(36) a rozvoja inovačných prístupov v oblasti verejného obstarávania vrátane rozvíjania a zlepšovania nástroja verejného obstarávania inovácií na podporu inovácie. Stredisko pre monitorovanie inovácie vo verejnom sektore bude taktiež naďalej podporovať úsilie o vnútornú inováciu verejnej správy, a to súbežne s prepracovaným nástrojom politickej podpory,
– podporí zosúladenie výskumno-inovačných programov s úsilím EÚ o konsolidáciu otvoreného trhu s kapitálovými tokmi a investíciami, ako napríklad rozvoj kľúčových rámcových podmienok v prospech inovácie v rámci únie kapitálových trhov,
– zlepší koordináciu medzi národnými a regionálnymi inovačnými programami a inovačnými činnosťami v rámci programu Horizont Európa vrátane najmä EIC a EIT s cieľom stimulovať operačné synergie a zabrániť prekrývaniu činností, a to prostredníctvom spoločného využívania údajov týkajúcich sa programov a ich vykonávania, zdrojov a odborných znalostí, analýz a monitorovania technologických a inovačných trendov a prepojením príslušných komunít inovátorov,
– vytvorí spoločnú komunikačnú stratégiu zameranú na inovácie v EÚ. Zameriavať sa bude na stimuly pre najtalentovanejších inovátorov a podnikateľov EÚ, a to najmä pre tých mladých, na MSP a startupy v celej EÚ. Zdôrazní pridanú hodnotu EÚ, ktorú môžu inovátori v technickej, netechnickej a sociálnej oblasti priniesť občanom EÚ, aby sa z ich myšlienok a vízií stal prosperujúci podnik (hodnota/vplyv v sociálnej oblasti, zamestnanosť a rast, spoločenský pokrok).
▌
EÚ bude takisto v synergii s ďalšími činnosťami v rámci programu Horizont Európa vrátane činností EIC a EIT a v synergii s regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie:
– propagovať a spolufinancovať spoločné inovačné programy riadené orgánmi zodpovednými za verejné národné, regionálne alebo miestne inovačné politiky a programy, ku ktorým sa môžu pridružiť súkromné subjekty, ktoré podporujú inováciu a inovátorov. Takéto spoločné programy založené na dopyte sa môžu okrem iného zameriavať na podporu raných štádií a štúdií uskutočniteľnosti, spoluprácu akademickej obce s podnikmi, podporu kolaboratívneho výskumu malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií, prenos technológií a vedomostí, internacionalizáciu MSP, analýzu a rozvoj trhov, digitalizáciu MSP pôsobiacich v technologicky nenáročných oblastiach, podporovať rozvoj a prepojenie otvorených inovačných infraštruktúr, ako sú pilotné projekty, demonštračné zariadenia, tvorivé dielne a testovacie prostredia, na finančné nástroje pre inovačné činnosti, ktoré majú blízko k uvedeniu na trh, alebo pre uvádzanie na trh a na sociálnu inováciu. Môžu zahŕňať aj spoločné iniciatívy verejného obstarávania s cieľom umožniť, aby sa inovácie komerčne využívali vo verejnom sektore, najmä na podporu rozvoja nových politík. To by obzvlášť účinne mohlo stimulovať inováciu v oblasti služieb vo verejnom záujme a poskytovať trhové príležitosti európskym inovátorom,
– podporovať aj spoločné programy mentorstva, inštruktorstva, technickej pomoci a iných služieb, ktoré sa poskytujú inovátorom prostredníctvom sietí, ako sú napríklad národné kontaktné miesta, sieť Enterprise Europe Network (EEN), prostredníctvom klastrov, celoeurópskych platforiem, ako napríklad Startup Europe, regionálnych alebo miestnych verejných i súkromných aktérov v oblasti inovácie, najmä inkubátorov a inovačných centier, ktoré by okrem toho mohli byť prepojené, aby podporovali partnerstvá medzi inovátormi. Podpora sa môže poskytnúť aj na propagáciu mäkkých zručností pre inováciu, a to aj sieťam inštitúcií odborného vzdelávania, a v úzkej spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom a jeho znalostnýmia inovačnými spoločenstvami (ZIS),
– zlepšovať údaje a vedomosti o podpore inovácií vrátane mapovania schém podpory, zriadenia platforiem spoločného využívania údajov, referenčného porovnávania a hodnotenia systémov podpory.
EÚ bude realizovať aj opatrenia potrebné na ďalšie monitorovanie a podporovanie celkového inovačného prostredia a kapacity riadenia inovácie v Európe.
Podporné ekosystémové činnosti zrealizuje Komisia, ktorej v hodnotiacom procese bude pomáhať výkonná agentúra.
▌
ČASŤ – ROZŠÍRENÁ ÚČASŤ A POSILNENIE EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU
Prostredníctvom tejto časti programu sa vykonávajú konkrétne opatrenia na podporu rozšírenej účasti a posilnenie európskeho výskumného priestoru. Jej cieľom je posilniť väzby zamerané na spoluprácu v celej Európe a otvoriť európske siete zamerané na výskum a inováciu, prispieť k zlepšeniu kapacít riadenia výskumu v krajinách v rámci rozšírenej účasti, podporiť vnútroštátne politické reformy, ako aj využiť prostredníctvom cielených akcií potenciál, ktorý predstavujú talenty Únie.
EÚ má skúsenosti s dosahovaním vedeckých a technologických úspechov na svetovej úrovni, ale svoj výskumno-inovačný potenciál nevyužíva v plnej miere. Napriek veľkému pokroku v rozvoji Európskeho výskumného priestoru (EVP),ktorého súčasťou sú aj plán EVP a vnútroštátne akčné plány pre EVP, je výskumno-inovačné prostredie v Európe stále rozdrobené a všetky členské štáty čelia prekážkam vo svojich výskumno-inovačných systémoch, ktoré si vyžadujú politické reformy. V niektorých oblastiach je pokrok príliš pomalý na to, aby bolo možné dohnať čoraz dynamickejší výskumno-inovačný ekosystém(37).
Úroveň investícií do výskumu a inovácie v Európe stále zďaleka nedosahuje cieľ politiky vo výške 3 % HDP a naďalej rastie pomalšie než u našich hlavných konkurentov ako Spojené štáty, Japonsko, Čína alebo Južná Kórea.
V Európe medzitým dochádza k čoraz väčším rozdielom medzi krajinami a regiónmi, ktoré v oblasti výskumu a inovácie vedú, a tými, ktoré zaostávajú. Ak má Európa ako celok zúročiť excelentnosť z celého kontinentu, maximalizovať hodnotu verejných a súkromných investícií a ich vplyv na produktivitu, hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a blahobyt, potrebuje zmenu, napríklad prostredníctvom znásobenia a zlepšenia prepojení medzi aktérmi v oblasti výskumu a inovácie v celej Európe. Okrem toho sú potrebné štrukturálne politické reformy v oblasti výskumu a inovácie a lepšia vnútroštátna, regionálna, ako aj inštitucionálna spolupráca, pokiaľ ide o produkciu a šírenie vysokokvalitných poznatkov.
Niektorí považujú výskum a inováciu za vzdialené a elitárske koncepcie bez jasného prínosu pre občanov, čím vyvolávajú postoje brániace vytváraniu a využívaniu inovačných riešení a skepticizmus voči verejným politikám založeným na dôkazoch. Situácia si preto vyžaduje lepšie prepojenia medzi vedcami, výskumnými pracovníkmi, inovátormi, podnikateľmi, občanmi a tvorcami politík, ako aj dôraznejšie prístupy k samotnému zhromažďovaniu vedeckých dôkazov v meniacej sa spoločnosti.
EÚ teraz musí zvýšiť kvalitu a vplyv svojho výskumno-inovačného systému, čo si vyžaduje revitalizáciu Európskeho výskumného priestoru (EVP)(38)v celej Európskej únii a v pridružených krajinách a lepšiu podporu z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu a z vnútroštátnych a regionálnych programov. Potrebný je najmä dobre integrovaný a zároveň individuálne prispôsobený súbor opatrení EÚ(39) spolu s reformami a posilnením výkonu na vnútroštátnej úrovni (ku ktorým môžu prispieť stratégie pre inteligentnú špecializáciu podporované v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ako aj nástroja politickej podpory) a na druhej strane účinné inštitucionálne zmeny v rámci organizácií, ktoré financujú a vykonávajú výskum, vrátane univerzít, ktoré povedú k produkcii poznatkov na vynikajúcej úrovni. Kombináciou úsilia na úrovni EÚ možno využívať synergie v celej Európe a nájsť potrebný rozsah na dosiahnutie efektívnejšej a účinnejšej podpory reforiem národnej politiky.
Činnosti podporované v rámci tejto časti sú osobitne zamerané na politické priority EVP, z ktorých vychádzajú všetky zložky programu Horizont Európa. Činnosti možno stanoviť aj v záujme podpory cirkulácie mozgov v rámci EVP prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a inovátorov, pričom sa plne zohľadnia aktuálne nerovnováhy, a v záujme vytvorenia a rozvíjania sietí akademických pracovníkov, vedcov, výskumných pracovníkov a inovátorov s cieľom zabezpečiť, aby mal EVP k dispozícii všetky ich (nehmotné) aktíva prostredníctvom podpory vývoja vedeckých plánov pre jednotlivé oblasti.
Cieľom je dosiahnuť stav, keď v EÚ budú voľne cirkulovať vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila, bude dochádzať k rýchlej a efektívnej výmene výsledkov výskumu, výskumní pracovníci budú mať možnosť dosiahnuť atraktívne kariéry a bude zaručená rodová rovnosť, členské štáty a pridružené krajiny budú vypracúvať spoločné strategické výskumné programy, zosúlaďovať národné plány, stanovovať a vykonávať spoločné programy a informovaní občania budú rozumieť a dôverovať výsledkom výskumu a inovácie, ktoré sú prínosom pre spoločnosť ako celok.
Táto časť de facto prispeje ku všetkým cieľom trvalo udržateľného rozvoja, ale priamo k týmto: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17 – Partnerstvo pri dosahovaní cieľov.
1. ROZŠÍRENÁ ÚČASŤ A ZDIEĽANIEEXCELENTNOSTI ▌
Odstránenie nerovností a existujúcich rozdielov vo výskumno-inovačnej výkonnosti výmenou poznatkov a odborných znalostí v celej EÚ pomôže ▌ krajinám v rámci rozšírenej účasti a najvzdialenejším regiónom EÚ ▌dosiahnuť konkurenčné postavenie v globálnych hodnotových reťazcoch a Únii v plnej miere profitovať z výskumno-inovačného potenciálu všetkých členských štátov.
Preto treba vykonať ďalšie kroky, napríklad prostredníctvom propagácie otvorenosti a rôznorodosti projektových konzorcií, na zvrátenie trendu uzavretých foriem spolupráce, ktorý môže vylúčiť mnoho sľubných inštitúcií a jednotlivcov vrátane nováčikov, a využiť potenciál okruhu talentov EÚ prostredníctvom maximalizácie a spoločného využívania prínosov výskumu a inovácie v celej EÚ.
V rámci širokých oblastí činností sa prostredníctvom jednotlivých spôsobov financovania uľahčí prispôsobovanie konkrétnych prvkov výskumu osobitným potrebám daných akcií.
Základné línie
– vytváranie tímov na založenie nových centier excelentnosti alebo zlepšovanie existujúcich centier v oprávnených krajinách, rozvíjanie partnerstiev medzi vedúcimi vedeckými inštitúciami a partnerskými inštitúciami,
– vytváranie partnerstiev s cieľom výrazne posilniť univerzity alebo výskumné organizácie z oprávnených krajín v určitej oblasti tým, že sa prepoja s poprednými medzinárodnými výskumnými inštitúciami z iných členských štátov alebo pridružených krajín,
– predsedovia EVP, na podporu univerzít alebo výskumných organizácií z oprávnených krajín, pokiaľ ide o prilákanie a udržanie si vysokokvalitných ľudských zdrojov pod vedením výnimočného výskumného pracovníka a manažéra výskumu („vedúci výskumný pracovník EVP“), a o vykonávanie štrukturálnych zmien s cieľom dosiahnuť udržateľnú excelentnosť,
– európska spolupráca v oblasti vedy a techniky (COST) vrátane ambicióznych podmienok pre začlenenie oprávnených krajín a ďalších opatrení na zabezpečenie vytvárania vedeckých sietí, budovania kapacít a podpory kariérneho rastu mladých aj skúsených výskumných pracovníkov z týchto cieľových krajín prostredníctvom akcií vyznačujúcich sa vysokou vedeckou kvalitou a relevantnosťou. 80 % z celkového rozpočtu COST bude určených na akcie, ktoré sú plne v súlade s cieľmi tejto oblasti intervencie vrátane financovania nových činností a služieb,
▌
– činnosti zamerané na zlepšenie kvality návrhov právnych subjektov z členských štátov, ktoré v oblasti výskumu a inovácie dosahujú nedostatočné výsledky, napríklad profesionálne kontroly a poradenstvo pred podaním návrhu a zintenzívnenie činnosti národných kontaktných miest s cieľom podporiť tvorbu medzinárodných sietí, ako aj činností podľa článku 20 ods. 3 [nariadenia] a sprostredkovateľských služieb, ktoré vychádzajú z dôkazov podľa článku 46 ods. 2 [nariadenia],
– môžu sa stanoviť činnosti na podporu mobility výskumných pracovníkov všetkých vekových skupín a úrovní v celom EVP (napríklad granty, ktoré umožnia výskumným pracovníkom akejkoľvek štátnej príslušnosti získavať a prenášať nové vedomosti a pracovať v oblasti výskumu a inovácie v krajinách v rámci rozšírenej účasti) a na podporu lepšieho využívania existujúcich (prípadne spoločne riadených) výskumných infraštruktúr v cieľových krajinách prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a inovátorov. Môžu sa stanoviť aj činnosti na podporu iniciatív týkajúcich sa excelentnosti.
V tejto oblasti intervencie sa podporia tieto špecifické ciele programu Horizont Európa: uľahčenie plného zapojenia európskych talentov do podporovaných akcií; rozšírenie a prepojenie excelentnosti v celej EÚ, podpora tvorby vysokokvalitných znalostí, zintenzívnenie medziodvetvovej, interdisciplinárnej a cezhraničnej spolupráce.
2. REFORMA A POSILNENIE VÝSKUMNO-INOVAČNÉHO SYSTÉMU EÚ
Reformy politík na národnej úrovni sa budú vzájomne posilňovať a dopĺňať vďaka rozvoju politických iniciatív na úrovni EÚ, výskumu, vytváraniu sietí, partnerstvám, koordinácii, zberu údajov, monitorovaniu a hodnoteniu.
Základné línie
– posilnenie dôkazovej základne výskumnej a inovačnej politiky s cieľom lepšie pochopiť odlišné rozmery a zložky národných a regionálnych výskumno-inovačných ekosystémov vrátane faktorov, vplyvov a súvisiacich politík,
– prognostické činnosti na participatívne predvídanie vznikajúcich potrieb a trendov v rámci spolupráce a spolunavrhovania s národnými agentúrami a progresívnymi zainteresovanými stranami a občanmi, na základe pokroku v prognostickej metodike a zvyšovaním relevantnosti výsledkov z hľadiska politiky, pri súbežnom využívaní synergií v rámci i nad rámec programu,
– podpora pre tvorcov politík, financujúce orgány, výskumné organizácie (vrátane univerzít) alebo poradné skupiny, ktoré pracujú na EVP alebo na súvisiacich politikách alebo vykonávajú koordinačné a podporné opatrenia zamerané na EVP s cieľom zabezpečiť ich súlad, pokiaľ ide o rozvoj, koherentnú realizáciu a dlhodobú udržateľnosť EVP. Takáto podpora môže mať formu koordinačných a podporných akcií, ktorými sa zdola nahor a konkurencieschopným spôsobom podporí spolupráca na programovej úrovni v oblasti výskumu a inovácie medzi členskými štátmi, pridruženými krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako napríklad nadáciami, pokiaľ ide o priority, ktoré si zvolia, s jasným zameraním na vykonávanie cezhraničných spoločných činností vrátane výziev. Jej základom budú jednoznačné záväzky v rámci zúčastnených programov spájať zdroje a zabezpečiť vzájomné dopĺňanie ich činností a politík s činnosťami a politikami rámcového programu a príslušnými iniciatívami v rámci európskeho partnerstva,
– urýchlenie prechodu k otvorenej vede prostredníctvom monitorovania, analýzy a podpory rozvoja a využívania politík a postupov otvorenej vedy(40)vrátane zásad FAIR na úrovni členských štátov, regiónov, inštitúcií a výskumných pracovníkov tak, aby sa maximalizovali synergie a súdržnosť na úrovni EÚ,
– podpora reformy národnej výskumnej a inovačnej politiky, a to aj prostredníctvom posilneného súboru služieb nástroja politickej podpory(41) (napr. partnerské preskúmanie, osobitné podporné činnosti, činnosti vzájomného učenia a vedomostné centrum) pre členské štáty a pridružené krajiny pri zachovaní synergie s Európskym fondom regionálneho rozvoja, so službou na podporu štrukturálnych reforiem a nástrojom na realizáciu reforiem,
– zabezpečenie atraktívnych kariérnych možností, zručností a spôsobilostí potrebných v modernej znalostnej ekonomike pre výskumných pracovníkov(42). Prepojenie EVP a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania podporou modernizácie univerzít a iných výskumných a inovačných organizácií prostredníctvom mechanizmov uznávania a odmeňovania s cieľom podnietiť akcie na národnej úrovni, ako aj stimulov na propagáciu prijatia postupov otvorenej vedy, zodpovedného výskumu a inovácie, podnikania (a prepojení s inovačnými ekosystémami), interdisciplinárnej spolupráce, zapojenia občanov, medzinárodnej a medziodvetvovej mobility, plánov rodovej rovnosti, stratégií zameraných na rozmanitosť a začleňovanie a komplexných prístupov k inštitucionálnym zmenám. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pilotné akcie v rámci programu Erasmus+ 2014 – 2020 týkajúce sa európskych univerzítbude program Horizont Európa v relevantných prípadoch synergickým spôsobom dopĺňať podporu, ktorá sa európskym univerzitám poskytuje v rámci programu ERASMUS, pričom podporí jeho výskumno-inovačný rozmer▌. Prispeje sa tým k vypracovaniu nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník, poskytnúť stimuly pre udržateľný hospodársky rast a zároveň zabrániť prekrývaniu sa so znalostnými a inovačnými spoločenstvami EIT,
– občianska veda, podpora všetkých druhov formálneho, neformálneho a informálneho vedeckého vzdelávania, čím sa zabezpečí efektívnejšie a zodpovedné zapojenie občanov bez ohľadu na ich vek, prostredie, z ktorého vyšli, alebo schopnosti, do spoločného navrhovania nastavení výskumno-inovačných programov, pri spolutvorbe vedeckého obsahu a inovácie prostredníctvom interdisciplinárnych činností,
– podpora a monitorovanie rodovej rovnosti, ako aj ďalších foriem rozmanitosti v rámci vedeckej kariéry a prijímaní rozhodnutí vrátane poradných orgánov, ako aj začlenenie rodového rozmeru do výskumno-inovačného obsahu,
– morálka a integrita, ďalej rozvíjať súdržný rámec EÚ v súlade s najprísnejšími etickými normami a Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume, Európskou chartou výskumných pracovníkov a kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov a zároveň poskytovať možnosti odbornej prípravy v týchto oblastiach,
– podpora medzinárodnej spolupráce prostredníctvom dvojstranných, viacstranných a medziregionálnych politických dialógov s tretími krajinami, regiónmi a medzinárodnými fórami uľahčí vzájomné učenie a stanovenie priorít, podporí recipročný prístup a monitoruje vplyv spolupráce;
– vedecké podklady pre iné politiky prostredníctvom vytvorenia a udržiavania poradných a monitorovacích štruktúr a procesov na zabezpečenie toho, aby tvorba politiky EÚ vychádzala z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a vedeckých odporúčaní na vysokej úrovni,
– vykonávanie výskumno-inovačného programu EÚ vrátane zberu a analýzy dôkazov na účely monitorovania, hodnotenia, navrhovania a posúdenia vplyvu rámcových programov,
– Komisia zabezpečí podporu pre národné kontaktné miesta okrem iného prostredníctvom pravidelných stretnutí pred výzvami, školení, inštruktorstva, posilnenia špecializovaných podporných štruktúr a uľahčenia nadnárodnej spolupráce medzi nimi (napr. nadviazanie na činnosti národných kontaktných miest v predchádzajúcich rámcových programoch); Komisia po dohode so zástupcami členských štátov vypracuje minimálne normy fungovania týchto podporných štruktúr vrátane ich úlohy, štruktúry, modalít, toku informácií z Komisie pred vyhlásením výzvy na predkladanie návrhov a predchádzania konfliktu záujmov,
– šírenie a využívanie výsledkov výskumu a inovácie, príslušných údajov a znalostí, a to aj cielenou podporou prijímateľov; podpora synergií s inými programami EÚ; cielené komunikačné činnosti na zvýšenie informovanosti o širšom dosahu a relevantnosti výskumu a inovácie financovaných z prostriedkov EÚ, ako aj vedecká komunikácia.
PRÍLOHA II
Zloženia programového výboru
Zoznam zložení programového výboru v súlade s článkom 12 ods. 2:
1. Strategické zloženie: Strategický prehľad vykonávania celého programu, súdržnosť jednotlivých pracovných programov v rôznych častiach programu vrátane misií ▌
2. Európska rada pre výskum (ERC) ▌
2a. Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA)
3. Výskumné infraštruktúry
4. Zdravie
5. Kultúra, kreativita a inkluzívna ▌ spoločnosť
5a. Civilná bezpečnosť pre spoločnosť
6. Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor
7. Klíma, energetika a mobilita
8. Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie
9. Európska rada pre inováciu (EIC) a európske inovačné ekosystémy
9a. Rozšírená účasť a posilnenie Európskeho výskumného priestoru
Je možné zorganizovať ad hoc zasadnutia v rámci klastrov a/alebo s rôznymi zloženiami programového výboru a/alebo s výbormi zriadenými podľa iných aktov o horizontálnych a/alebo prierezových otázkach, ako je napríklad kozmický priestor a mobilita.
PRÍLOHA III
Informácie, ktoré poskytuje Komisia podľa článku 12 ods. 6
1. Informácie o jednotlivých projektoch, ktoré umožňujú monitorovanie celého životného cyklu každého návrhu so zameraním najmä na:
— predložené návrhy,
— výsledky hodnotenia jednotlivých návrhov,
— dohody o grante,
— ukončené projekty v súlade s článkom 29 ods. 2 a 3 a článkom 43 ods. 11 nariadenia (Horizont Európa),
— dokončené projekty.
2. Informácie o výsledkoch jednotlivých výziev a realizácii projektov so zameraním najmä na:
— výsledky jednotlivých výziev,
— bodové hodnotenia návrhov a odchýlky od nich v stanovenom poradí na základe ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politík vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (Horizont Európa),
— požadované úpravy návrhov v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (Horizont Európa),
— výsledky rokovaní o dohodách o grante,
— realizáciu projektov vrátane údajov o platbách a výsledkoch projektov,
— návrhy odporúčané na základe hodnotenia nezávislých odborníkov, ktoré však Komisia zamietla v súlade s článkom 43 ods. 7 nariadenia (Horizont Európa).
3. Informácie o vykonávaní programu vrátane relevantných informácií na úrovni rámcového programu, osobitného programu, každého osobitného cieľa a súvisiacich tém a JRC v rámci každoročného monitorovania podľa spôsobov dosahovania vplyvu vymedzených v prílohe V k nariadeniu, ako aj o synergiách s inými relevantnými programami Únie.
4. Informácie o plnení rozpočtu programu Horizont Európa vrátane informácií o COST, záväzkoch a platbách v súvislosti so všetkými európskymi partnerstvami vrátane ZIS, ako aj o finančných zostatkoch, pokiaľ ide o EÚ a všetky pridružené krajiny.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
V záujme uľahčenia vykonávania programu Komisia v súlade so svojimi platnými usmerneniami na každé zasadnutie programového výboru vymedzené v programe uhradí výdavky jedného zástupcu za členský štát, ako aj výdavky jedného experta/poradcu za členský štát pri tých bodoch programu, pri ktorých členský štát potrebuje osobitné odborné znalosti.
Európska dátová infraštruktúra bude základom európskeho cloudu pre otvorenú vedu v zmysle zabezpečenia prvotriednej kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostného pripojenia a špičkových dátových a softvérových služieb.
Medzi kľúčové podporné technológie budúcnosti patria progresívne materiály a nanotechnológie, fotonika a mikro- a nanoelektronika, technológie vedy o živej prírode, vyspelá výroba a spracovanie, umelá inteligencia a digitálna bezpečnosť a pripojiteľnosť.
Re-finding industry - defining innovation (Znovuobjavenie priemyslu – vymedzenie inovácie) – správa strategickej skupiny na vysokej úrovni pre priemyselné technológie, Brusel, apríl 2018.
Ide o verejné alebo súkromné zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby najmä európskemu priemyslu na účely skúšania a overovania kľúčových podporných technológií a výrobkov. Takáto infraštruktúra môže byť centralizovaná, virtuálna alebo decentralizovaná a musí byť registrovaná v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu.
Podstatné zníženie emisií skleníkových plynov v ďalších odvetviach sa rieši v iných častiach druhého piliera a v programe Horizont Európa vo všeobecnosti.
Biohospodárstvo zahŕňa všetky odvetvia a systémy závislé od biologických zdrojov (zvieratá, rastliny, mikroorganizmy a z nich získanú biomasu vrátane organického odpadu), ich fungovanie a princípy. Zahŕňa a prepája suchozemské a morské ekosystémy a služby, ktoré poskytujú; všetky odvetvia prvovýroby, v ktorých sa používajú a produkujú biologické zdroje (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo a akvakultúra) a všetky hospodárske a priemyselné odvetvia, v ktorých sa biologické zdroje a procesy využívajú na výrobu potravín, krmív, výrobkov z biologického materiálu, energie a služieb. Nepatria sem biomedicína a zdravotnícke biotechnológie.
„Udržateľné modré hospodárstvo“ sú všetky odvetvové a medziodvetvové hospodárske činnosti v rámci jednotného trhu súvisiace s oceánmi, morami, pobrežiami a vnútrozemskými vodami, a to aj v najvzdialenejších regiónoch Únie a vo vnútrozemských krajinách, vrátane rozvíjajúcich sa odvetví a nekomerčné tovary a služby, ktoré sú v súlade s environmentálnymi právnymi predpismi Únie.
COM(2018)0773: Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.
Pozorovanie životného prostredia dostupné napr. prostredníctvom programu zložky Copernicus Kozmického programu Únie a ďalších relevantných európskych programov, ako aj iniciatívy Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO), podporí výskum a inováciu v ďalších oblastiach intervencie v rámci tejto globálnej výzvy, ako aj v iných relevantných častiach programu Horizont Európa.
Činnosti v oblasti intervencie týkajúcej sa obehových systémov sa vzájomne dopĺňajú s činnosťami nízkouhlíkového a čistého priemyslu v rámci klastra Digitalizácia a priemysel.
Inovačné centrum je zastrešujúci termín pre širokú škálu zručností. Môže slúžiť ako aktívny partner, spoločenstvo, znalostné centrum, sprostredkovateľ alebo spájací článok, ktorý ponúka prístup k najnovším poznatkom a odborným znalostiam v oblasti digitálnych a súvisiacich podporných technológií potrebných na to, aby spoločnosti zvýšili svoju konkurencieschopnosť z hľadiska výrobných, servisných a obchodných procesov.
Zvyčajne ide o kombináciu vedeckých/technologických rizík, rizík v oblasti riadenia/finančných rizík, trhových/hospodárskych rizík a regulačných rizík. Zohľadniť sa môžu aj nepredvídané dodatočné riziká.
Ako alternatíva ku grantu, ak sa riziko považuje za nižšie ako priemer, sa vratný preddavok zaplatí späť EÚ na základe dohodnutého harmonogramu a potom sa stane bezúročným úverom. V prípade, ak ho prijímateľ nie je schopný vrátiť, ale môže pokračovať vo svojej činnosti, sa vratný preddavok transformuje na vlastný kapitál. V prípade bankrotu sa vratný preddavok stáva len grantom.
Od EÚ sa v zásade neočakáva, že bude mať viac ako menšinu hlasovacích práv v podporovaných spoločnostiach. EÚ môže vo výnimočných prípadoch zabezpečiť získanie blokujúcej menšiny na ochranu európskych záujmov v dôležitých oblastiach, napríklad kybernetickej bezpečnosti.
Ako napríklad overenie koncepcie ERC, z projektov podporovaných v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, startupy v rámci ZIS Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Žiadosti pochádzajú aj z činností v rámci Horizontu 2020, najmä projektu vybraného vo fáze 2 Horizontu 2020 pre MSP a súvisiacej známky excelentnosti financovanej členskými štátmi alebo zo (súčasných a budúcich) európskych partnerstiev.
Na zaistenie plynulej kontinuity prevezmú ceny EIC správu cien, ktoré sa začali odovzdávať v rámci Horizontu 2020.Okrem toho Rada EIC zabezpečí návrh a realizáciu nových motivačných cien a udeľovanie uznaní.
Oznámenie Komisie z 15. mája 2018 „Obnovený európsky program pre výskum a inovácie – Príležitosť pre Európu formovať svoju budúcnosť“ (COM(2018)0306, závery Rady z 27. mája 2016 (8675/16 RECH 127 COMPET 212 MI 300 POGEN 34).
Príslušné politiky a postupy zahŕňajú výmenu výsledkov výskumu čo najskôr a v čo najväčšej miere, v spoločne dohodnutých formátoch a cez spoločnú infraštruktúru (napr. európsky cloud pre otvorenú vedu), občiansku vedu, ako aj vývoj a využívanie nových a širších prístupov a ukazovateľov na hodnotenie výskumu a odmeňovanie výskumných pracovníkov.
Nástroj politickej podpory zavedený v rámci programu Horizont 2020. Funguje na základe dopytu a dobrovoľne ponúka odborné znalosti na vysokej úrovni a poradenstvo prispôsobené vnútroštátnym verejným orgánom. Vďaka svojim službám už zohral kľúčovú úlohu pri podnecovaní zmien politiky v krajinách ako Poľsko, Bulharsko, Moldavsko alebo Ukrajina a pri dosahovaní progresívnych zmien politiky na základe výmeny osvedčených postupov v oblastiach ako daňové stimuly pre výskum a vývoj, otvorená veda, financovanie verejných výskumných organizácií na základe výkonnosti a interoperabilita vnútroštátnych výskumných a inovačných programov.
Vrátane najmä Európskej charty výskumných pracovníkov, kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, portálu EURAXESS a dôchodkového fondu RESAVER.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ (COM(2017)0795 – C8-0004/2018 – 2017/0353(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0795),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 33, 114 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0004/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0277/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1020.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (COM(2018)0238 – C8-0165/2018 – 2018/0112(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0238),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0165/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre právne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0444/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1150.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa (COM(2018)0185 – C8-0143/2018 – 2018/0090(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0185),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0143/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0029/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/2161.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 178/2002 [o všeobecnom potravinovom práve], smernica 2001/18/ES [o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia], nariadenie (ES) č. 1829/2003 [o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách], nariadenie (ES) č. 1831/2003 [o kŕmnych doplnkových látkach], nariadenie (ES) č. 2065/2003 [o udiarenských dochucovadlách], nariadenie (ES) č. 1935/2004 [o materiáloch v styku s potravinami], nariadenie (ES) č. 1331/2008 [o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm], nariadenie (ES) č. 1107/2009 [o prípravkoch na ochranu rastlín] a nariadenie (EÚ) 2015/2283 [o nových potravinách] (COM(2018)0179 – C8-0144/2018 – 2018/0088(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0179),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43, článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0144/2018),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rybárstvo a Výboru pre právne veci (A8-0417/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 178/2002, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 2065/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernica 2001/18/ES
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1381.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (COM(2018)0317 – C8-0217/2018 – 2018/0161(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0317),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0217/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a aj stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0039/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/933.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (COM(2018)0447 – C8-0258/2018 – 2018/0236(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0447),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 189 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0258/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0405/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),
keďže:
(1) Vesmírne technológie, údaje z vesmíru a súvisiace služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Vesmírny priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Vstup nových hráčov a vývoj nových technológií však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto je nevyhnutné, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť výrobných odvetví Únie, ktoré patria do kozmického sektora, a to najmä malých a stredných, začínajúcich a inovačných podnikov.
(2) Možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov, je potrebné využiť, ako sa uvádza najmä v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016, pričom treba zachovať civilný charakter programu a rešpektovať možné ustanovenia neutrality alebo neúčasti stanovené v ústavnom práve členských štátov. Vývoj vesmírneho sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú v kozmickom sektore, ako aj vesmírne údaje a služby, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím▌. Bezpečnostná a obranná politika Únie sa však vymedzuje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s hlavou V Zmluvy o EÚ.
(3) Únia od konca 90. rokov minulého storočia rozvíja vlastné iniciatívy a programy v oblasti vesmíru, konkrétne európsku prekryvnú službu geostacionárnej navigácie (EGNOS) a následne programy Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť ▌ kontinuitu týchto iniciatív a zlepšiť služby, ktoré ponúkajú, aby vyhovovali novým potrebám používateľov, naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií a boli schopné plniť politické priority týkajúce sa napríklad zmeny klímy vrátane monitorovania zmien v polárnej oblasti, dopravy, kultúrneho dedičstva, bezpečnosti a obrany.
(3a) Je potrebné využívať synergie s dopravným, vesmírnym a digitálnym sektorom s cieľom podporiť širšie využívanie nových technológií (napríklad elektronické výzvy, digitálny tachograf, monitorovanie a riadenie dopravy, autonómne šoférovanie, vozidlá a bezpilotné lietadlá) a riešiť potreby bezpečného a plynulého prepojenia, spoľahlivého určovanie polohy, intermodality a interoperability, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť dopravných služieb a priemyslu.
(3b) Na účely plného využitia prínosov programu vo všetkých členských štátoch a zo strany všetkých ich občanov je zároveň nevyhnutné podporovať využívanie poskytovaných údajov, informácií a služieb, ako aj rozvoj následných aplikácií založených na týchto údajoch, informáciách a službách. Na tento účel by členské štáty, Komisia a zodpovedné subjekty mohli predovšetkým pravidelne uskutočňovať informačné kampane o prínose programu.
(4) Predpokladom dosiahnutia cieľov slobody konať, nezávislosti a bezpečnosti je to, aby Únia využívala autonómny prístup do vesmíru a bezpečne ho využívala. Preto je nevyhnutné, aby Únia podporovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s ustanoveniami článku 189 ods. 2 zmluvy možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj, na základe ich žiadosti, pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov. Ak chce Únia zostať na rýchlo sa vyvíjajúcom trhu aj naďalej konkurencieschopná, je zároveň veľmi dôležité, aby mala aj naďalej prístup k modernej, účinnej a flexibilnej infraštruktúre nosných zariadení a dokázala využívať vhodné nosné systémy. Preto bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou môže program podporovať úpravy vesmírnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktorý je potrebný na implementáciu programu, a úpravy vrátane vývoja technológií, do vesmírnych systémov, ktoré sú potrebné na vypúšťania družíc vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov a na implementáciu zložiek programu. Tieto činnosti by sa mali vykonávať v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s cieľom dosiahnuť lepšiu nákladovú efektívnosť programu.Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny osobitný rozpočet, opatrenia na podporu prístupu do vesmíru by nemali vplyv na implementáciu zložiek programu.
(5) V záujme posilnenia konkurencieschopnosti kozmického priemyslu Únie a zvýšenia kapacít, pokiaľ ide o navrhovanie, budovanie a prevádzkovanie jej vlastných systémov, by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého kozmického priemyslu. Vznik modelu napomáhajúceho podnikaniu a inováciám by sa mal na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporiť aj prostredníctvom iniciatív, ako sú vesmírne dátové centrá, spájajúcich vesmírny sektor, digitálny sektor, ďalšie sektory, ako aj používateľov. Tieto vesmírne dátové centrá by mali byť zamerané na podporu podnikania, zručností a synergií s digitálnymi inovačnými centrami. Únia by mala podporovať vytváranie a expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru, nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a podporovaním dopytu (prístup prvej zmluvy).
(5xx) Vesmírny hodnotový reťazec sa vo všeobecnosti delí na: i) prvotný, ktorý zahŕňa činnosti vedúce k funkčnému vesmírnemu systému vrátane vývoja, výroby a vypúšťania, ako aj prevádzku takéhoto systému; a ii)druhotný, ktorý zahŕňa poskytovanie vesmírnych služieb a produktov používateľom. Dôležitým prvkom na podporu rozvoja vesmírneho sektora sú aj digitálne platformy, ktoré umožňujú prístup k údajom a produktom, ako aj k súborom nástrojov, ukladaniu a výpočtovým zariadeniam.
(5x) V oblasti vesmíru Únia vykonáva svoje právomoci v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ. Komisia by mala zabezpečiť súlad činností vykonávaných v rámci programu.
(5a) Keďže v mnohých členských štátoch majú aktívne sektory súvisiace s vesmírom svoju tradíciu, je treba sa zamerať na potrebu rozvoja a zdokonaľovania vesmírnych sektorov v členských štátoch so vznikajúcimi spôsobilosťami a na potrebu reagovať na výzvy pre tradičné vesmírne sektory, ktoré predstavuje tzv. „New Space“. Mali by sa podporovať akcie na rozvoj kapacity vesmírneho priemyslu v celej Únii a na uľahčenie spolupráce vo vesmíre vo všetkých členských štátoch.
(5b) Akcie v rámci programu by mali vychádzať a ťažiť z existujúcej vnútroštátnej a európskej kapacity (t. j. kapacity, ktorá existuje v čase vykonávania opatrenia).
(6) Vzhľadom na svoj dosah a potenciál pomáhať pri riešení globálnych výziev majú vesmírne činnosti výrazný medzinárodný rozmer.V úzkej koordinácii s členskými štátmi a s ich súhlasom sa môžu príslušné orgány Vesmírneho programu Únie zúčastňovať na záležitostiach týkajúcich sa Vesmírneho programu, medzinárodnej spolupráci a spolupracovať na pôde príslušných sektorových orgánov OSN. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa Vesmírneho programu Únie (ďalej len „program“), Komisia môže v mene Únie a v oblasti svojej pôsobnosti koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne, najmä obhajovať záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, a to aj v oblasti frekvencií, pokiaľ ide o program, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v tejto oblasti. Je osobitne dôležité, aby Únia zastúpená Komisiou spolupracovala s orgánmi medzinárodného Programu Cospas-Sarsat.
(6a) Medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá z hľadiska podpory úlohy Únie ako globálneho aktéra v rámci vesmírneho sektora a v oblasti technológií a priemyslu Únie, podpory spravodlivej hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni, majúc na zreteli potrebu zabezpečiť reciprocitu práv a povinností zmluvných strán, a z hľadiska podpory spoluprácu v oblasti odbornej prípravy. Medzinárodná spolupráca je zásadným prvkom Stratégie pre Európu v oblasti vesmíru. Komisia bude využívať Vesmírny program Únie na to, aby prispievala k medzinárodnému úsiliu a ťažila z neho, podporovala európske technológie a priemysel na medzinárodnej úrovni (napríklad prostredníctvom bilaterálnych dialógov, priemyselných seminárov, podporou internacionalizácie MSP) a uľahčovala prístup na medzinárodné trhy a posilňovala spravodlivú hospodársku súťaž, a zároveň využívala iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie. Európske iniciatívy v oblasti vesmírnej diplomacie by mali byť plne súdržné a mali by sa dopĺňať s existujúcimi politikami, prioritami a nástrojmi EÚ a Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu spolu s členskými štátmi Únie, aby zostali lídrami na medzinárodnej scéne..
(7) Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov by Komisia spolu s vysokým predstaviteľom a v úzkej koordinácii s členskými štátmimala pri implementácii programu podporovať zodpovedné správanie vo vesmíre vrátane obmedzovania šírenia vesmírneho odpadu a preskúmať možnosť pristúpenia Európskej únie k príslušným dohodám a dohovorom OSN, a ak je to potrebné, mala by predkladať vhodné návrhy.
(8) Tento program má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Európsky horizont, Fond InvestEU, Európsky obranný fond a fondy podľa nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie]. Preto by sa malo naplánovať kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne vzťahujú na rovnaké náklady, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú – buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov –, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas implementácie programu podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami a finančnými nástrojmi Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám, kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu. Mala by zároveň zabezpečiť synergie a súdržnosť medzi riešeniami v rámci týchto programov, najmä programu Horizont Európa, a riešeniami vypracovanými v rámci Vesmírneho programu.
(8a) V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať tie isté náklady dvakrát z rozpočtu Únie, napríklad v rámci programu Horizont Európa, a zároveň v rámci Vesmírneho programu.
(9) Politické ciele tohto programu budú patriť aj medzi oblasti oprávnené na financovanie a investície prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Fondu InvestEU, a to najmä v rámci jeho segmentov politiky v oblasti udržateľnej infraštruktúry a výskumu, inovácie a digitalizácie. Finančná podpora by sa mala primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných podmienok, pričom akcie by sa nemali zameriavať na tie isté oblasti ako súkromné financovanie, vytláčať takéto financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu.
(10) Koherentnosť a synergie medzi programom Európsky horizont a týmto programom prispejú k vytvoreniu konkurencieschopného a inovatívneho európskeho kozmického sektora; posilnia nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup k vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilnia postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Prelomové riešenia v rámci programu Európsky horizont budú podporené údajmi a službami, ktoré výskumnej a inovačnej komunite poskytne tento program.
(10a) Na maximalizáciu sociálno-ekonomického prínosu z programu je nevyhnutné udržiavať najmodernejšie systémy, modernizovať ich tak, aby spĺňali vyvíjajúce sa potreby používateľov, a aby sa v nadväzujúcom sektore využívajúcom vesmírne aplikácie zohľadňoval nový vývoj. Únia by mala podporovať činnosti súvisiace s vývojom v oblasti výskumu a technológií alebo skoré fázy vývoja v súvislosti s infraštruktúrami zriadenými v rámci programu, ako aj činnosti v oblasti výskumu a vývoja súvisiace s aplikáciami a službami založenými na systémoch vytvorených v rámci programu, čím by sa stimulovali dodávateľské a nadväzujúce hospodárske činnosti. Vhodným nástrojom na úrovni Únie na financovanie týchto výskumných a inovačných činností je Horizont Európa zriadený nariadením (EÚ) č. XXX/XXXX. Veľmi špecifická časť činností v oblasti vývoja by sa mala financovať z rozpočtu vyčleneného na zložky Galileo a EGNOS v rámci tohto nariadenia, najmä ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré uľahčia rozvoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.
(10x) Na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by program mal podporovať rozvoj špecializovaných zručností v oblastiach týkajúcich sa vesmíru a podporovať vzdelávacie činnosti a činnosti odbornej prípravy podporujúc rovnaké príležitosti vrátane rodovej rovnosti s cieľom využiť plný potenciál občanov EÚ v tejto oblasti.
(10b) V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby tohto programu môže byť potrebný ďalší výskum a inovácie, ktoré sa môžu podporovať z programu Európsky horizont, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami v tejto oblasti uskutočňovanými Európskou vesmírnou agentúrou. Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby kozmického sektora v oblasti výskumu a inovácií určili a stanovili v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácií. Na rozvoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácií, a to aj v rámci programu Horizont Európa, sa v záujme podpory priorít politík Únie budú využívať vesmírne údaje a služby voľne sprístupnené v rámci programu. V procese strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, budú tvoriť základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá umožňuje služby systému Copernicus.
(11) Je dôležité, aby Únia bola vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vytvoreného alebo vyvinutého na základe verejného obstarávania, ktoré financuje v rámci svojho vesmírneho programu. Aby sa zaistilo, že sa budú v plnej miere dodržiavať všetky základné práva spojené s vlastníctvom, mali by sa uzavrieť potrebné dohody so všetkými existujúcimi vlastníkmi. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, že Únia v súlade s týmto nariadením a pokiaľ sa to na základe individuálneho posúdenia bude považovať za vhodné, sprístupní tento majetok tretím stranám alebo im umožní s nim nakladať.
(11a) V záujme podpory čo najširšieho možného využívania služieb ponúkaných programom by bolo užitočné zdôrazniť, že údaje, informácie a služby sa poskytujú bez záruky a bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti na základe právne záväzných ustanovení.
(11b) Komisia môže pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programu, a to pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.
(12) Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre tento program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení.
(13) Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ. Počas prípravy a implementácie programu sa určia relevantné akcie, ktoré sa prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a procesov preskúmania.
(14) ▌Príjmy vytvorené zložkami programu by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu dosahovania cieľov programu. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.
(15) Keďže program Únie je v zásade financovaný Úniou, mali by byť zmluvy na verejné obstarávanie uzatvárané v rámci tohto programu na činnosti financované z programu v súlade s predpismi Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú sledovať v súvislosti s verejným obstarávaním. Je potrebné poznamenať, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že na základe výsledkov hodnotenia ex ante sa Komisia môže spoliehať na systémy a postupy osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie. Konkrétne potrebné úpravy týchto systémov a postupov, ako aj dojednaní o predlžovaní existujúcich zmlúv by sa mali vymedziť v zodpovedajúcej dohode o finančnom rámcovom partnerstve a dohode o príspevku.
(16) Program Únie sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Spoliehanie sa na takéto technológie prináša neistotu a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky zadávané v rámci tohto programu, keďže takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné uzatvoriť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia, najmä s cieľom umožniť účasť malých a stredných podnikov a startupov. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky programu, nemôžu byť ceny v rámci zmlúv vždy dopredu presne stanovené, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez uvedenia presnej a konečnej ceny, ktoré by obsahovali doložky na ochranu finančných záujmov Únie.
(16a) Na podporu verejného dopytu a inovácií vo verejnom sektore by program mal podporovať využívanie údajov, informácií a služieb programu na podporu rozvoja prispôsobených riešení zo strany priemyslu a MSP na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom partnerstiev v oblasti inovácií súvisiacich s vesmírom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy 1 k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, čím by sa umožnilo pokrytie všetkých fáz vývoja až po zvádzanie a obstarávanie prispôsobených interoperabilných vesmírnych riešení pre verejné služby.
(17) V záujme splnenia cieľov programu je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace v oblasti vesmíru, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu treba stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia stanovených v zmluve a v nariadení o rozpočtových pravidlách ▌ a postupov spoločného verejného obstarávania.
(18) Najmä v prípade grantov zo skúseností vyplýva, že využívanie zo strany používateľov a trhu a celkový dosah sú lepšie, keď sa postupuje decentralizovaným spôsobom, než keď Komisia uplatňuje prístup zhora nadol. Poukazy, ktoré sú formou finančnej podpory od prijímateľa grantov tretím stranám, patria dosiaľ medzi najúspešnejšie akcie vo vzťahu k novým účastníkom a malým a stredným podnikom. Ich využívaniu však bráni strop finančnej podpory stanovený v nariadení o rozpočtových pravidlách. Tento strop by sa mal preto v prípade Vesmírneho programu EÚ zvýšiť, aby bolo možné udržať tempo s rastúcim potenciálom trhom vyvíjaných aplikácií v kozmickom sektore.
(19) Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či sa nimi splnia špecifické ciele akcií a dosiahnu výsledky, pričom by sa malo prihliadať najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. Pritom by sa malo zvážiť aj využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v [článku 125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(20) Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(21) Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 88 rozhodnutia Rady .../.../EÚ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(22) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov EÚ.
(23) V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)(5), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(6) a nariadením Rady (Euratom, ES) 2185/96(7) sa finančné záujmy Únie majú chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovanie, náprava a vyšetrovanie, vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladanie správnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvodné a iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(8). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únii udelili rovnocenné práva.
(24) Tretie krajiny, ktoré sú členmi ▌EHP▌, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce ustanovenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov podľa uvedenej dohody rozhodnutím. Na základe ďalších právnych nástrojov sa môžu zúčastňovať aj tretie krajiny. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o poskytnutí potrebných práv a prístupu kompetentnému povoľujúcemu úradníkovi, úradu ▌OLAF ▌a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.
(25) Riadna verejná správa programu si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty s cieľom predísť zbytočnému prekrývaniu a obmedziť prekračovanie nákladov a oneskorenia. Všetci aktéri riadenia by mali v rámci svojej oblasti pôsobnosti a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať dosahovanie cieľov programu.
(26) Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dávno. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a subjekty spojené s vesmírom. Môžu preto výrazne prispieť k programu, najmä k jeho implementácii▌. Môžu spolupracovať s▌ Úniou na podpore služieb a aplikácií programu. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktoré majú k dispozícii členské štáty, využívať ich pomoc a po vzájomnej dohode by im mohla zveriť neregulačné úlohy pri realizácii programu▌. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra, spoločne a s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre tento program a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách(9).
(26a) V určitých riadne odôvodnených prípadoch môže agentúra poveriť osobitnými úlohami členské štáty alebo skupiny členských štátov. Toto poverenie by sa malo obmedziť na činnosti, ktoré agentúra v rámci svojej kapacity nevykonáva, a nemalo by mať vplyv na riadenie programu a rozdelenie úloh podľa tohto nariadenia.
(27) Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, je na nej, aby na implementáciu tohto programu dohliadala, prevzala celkovú zodpovednosť a podporovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a schopností rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť určité úlohy delegovať. Komisia má navyše najlepšie predpoklady na to, aby určila hlavné požiadavky potrebné pre vývoj systémov a služieb.
(28) Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, je prispievať k tomuto programu, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu, ako aj vývoj trhových a nadväzujúcich aplikácií. Určité úlohy spojené s týmito oblasťami by sa preto mali prideliť agentúre. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou a vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti by agentúra mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie v kozmickom sektore. Na základe pozitívnych výsledkov pri podpore využívania systémov Galileo a EGNOS zo strany používateľov a trhu by agentúra mala byť poverená aj činnosťami zameranými na využívania iných zložiek programu, než sú Galileo a EGNOS zo strany používateľov, ako aj činnosťami v oblasti vývoja nadväzujúcich aplikácií pre všetky zložky programu. To by umožnilo využiť úspory z rozsahu a poskytlo príležitosť na vývoj aplikácií na základe viacerých zložiek programu (integrované aplikácie). Tieto činnosti by však nemali mať vplyv na činnosti zamerané na využívanie zo stany služieb a používateľov, ktorými Komisia poverila subjekty programu Copernicus. Zverenie vývoja nadväzujúcich aplikácií agentúre nebráni iným povereným subjektom vytvárať nadväzujúce aplikácie. Okrem toho by mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku v rámci dohody o finančnom rámcovom partnerstve vzťahujúcich sa na ▌ iné konkrétne úlohy spojené s programom. Pri poverovaní agentúry úlohami by sa jej mali poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje.
(28a) Galileo a EGNOS sú zložité systémy, ktoré si vyžadujú intenzívnu koordináciu. Vzhľadom na to, že systémy Galileo a EGNOS sú zložkami Únie, túto koordináciu by mala vykonávať inštitúcia alebo orgán Únie. Na základe expertíz vypracovaných v posledných rokoch je agentúra najvhodnejším orgánom na koordináciu všetkých operačných úloh súvisiacich s využívaním týchto systémov s výnimkou medzinárodnej spolupráce. Agentúra by preto mala byť poverená riadením využívania systémov EGNOS a Galileo. To však neznamená, že agentúra by všetky úlohy súvisiace s využívaním systémov vykonávať sama. Mohla by sa opierať o expertízu iných subjektov, najmä Európskej vesmírnej agentúry. Mali sem patriť činnosti týkajúce sa navrhovania a vývoja častí pozemného segmentu a družíc, ktoré by mali byť zverené Európskej vesmírnej agentúre. Rozdelenie úloh iným subjektom vychádza z právomoci týchto subjektov a nemalo by dochádzať k duplicite práce.
(29) Európska vesmírna agentúra je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzatvorila s Európskym spoločenstvom rámcovú dohodu. Je preto dôležitým partnerom pri implementácii programu, s ktorým by sa mali ▌nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by Komisia mala uzavrieť dohodu o finančnom rámcovom partnerstve s Európskou vesmírnou agentúrou a s agentúrou, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou a zabezpečí sa ich konzistentnosť a súlad s rámcovou dohodou uzavretou medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou, a najmä s jej článkami 2 a 5. Keďže však Európska vesmírna agentúra nie je orgánom Únie a nepodlieha právnym predpisom Únie, je nevyhnutné, aby prijala primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a jej členských štátov a pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, aby úlohy, ktoré jej boli zverené, boli v súlade s rozhodnutiami prijatými Komisiou. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.
(30) Fungovanie SATCEN ako európskej autonómnej spôsobilosti poskytujúcej prístup k informáciám a službám, ktoré sú výsledkom využívania príslušných vesmírnych prostriedkov a doplnkových údajov, už bolo uznané v rámci vykonávania rozhodnutia č. 541/2014/EÚ.
(31) S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do riadenia GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov a hranicou medzi civilnou a vojenskou sférou môžu mať príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je napríklad Európska obranná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií/útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie ▌koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by agentúra mala koordinovať prvky týkajúce sa používateľovpre komunity používateľov z civilnej sféry a môže monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.
(32) Vzhľadom na význam činností súvisiacich s vesmírom pre hospodárstvo Únie a život jej občanov a na dvojakú povahu systémov a aplikácií založených na týchto systémoch by hlavnou prioritou tohto programu malo byť dosiahnutie a zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti, najmä s cieľom ochrany záujmov Únie a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o utajované a iné citlivé neutajované skutočnosti.
(33) Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti by Komisia a vysoký predstaviteľ v rámci svojej oblasti pôsobnosti mali zaistiť bezpečnosť programu v súlade s týmto nariadením a prípadne s rozhodnutím Rady 201x/xxx/CFSP(10).
(33a) Keďže ESVČ disponuje špecifickými odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, mohla by pomáhať Komisii pri plnení niektorých úloh týkajúcich sa bezpečnosti programu v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ.
(34) Bez toho, aby tým bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ, ani právo členských štátov chrániť svoje základné záujmy bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ, malo by sa zaviesť osobitné riadenie v oblasti bezpečnosti v záujme hladkej implementácie programu. Takéto riadenie ▌ by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je absolútne nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, v záujme predchádzania konfliktom záujmu a prípadným nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov musia byť prevádzkové funkcie oddelené od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie všetkých alebo niektorých zložiek programu má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť programu bude vychádzať zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri implementácii programov Galileo, EGNOS a Copernicus. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby boli úlohy náležite rozdelené medzi jednotlivých aktérov. Keďže Komisia zodpovedá za program, bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé zložky programu.
(34x) Kybernetická bezpečnosť európskych vesmírnych infraštruktúr, pozemných i vesmírnych, je kľúčom k zabezpečeniu kontinuity prevádzky systémov a služieb. Pri stanovovaní bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systémy a ich služby pred kybernetickými útokmi, a to aj využívaním nových technológií.
(34a) Komisia by mala v náležitých prípadoch a po analýze rizík a hrozieb určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Tento monitorovací orgán pre bezpečnosť by mal byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia 201x/xxx/SZBP. V prípade programu Galileo by týmto orgánom malo byť Stredisko na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo. Pokiaľ ide o vykonávanie rozhodnutia 20xx/xxx/SZBP, úloha rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa obmedzí na poskytovanie vstupov Rade a/alebo vysokému predstaviteľovi v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou systému.
(35) Vzhľadom na jedinečnosť a zložitosť tohto programu a jeho súvis s bezpečnosťou by sa mali pri bezpečnostnej akreditácii dodržiavať uznávané a ustálené zásady. Je preto nevyhnutné, aby sa činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo dbať na dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorí sa zaoberajú otázkou bezpečnosti, a aby sa zaviedol postup neustáleho monitorovania rizík. Zároveň je absolútne nevyhnutné, aby sa technické činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie zverili kvalifikovaným odborníkom na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.
(35x) S utajovanými informáciami EÚ (EUCI) sa má nakladať v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ. V súlade s rozhodnutím Rady musia členské štáty dodržiavať zásady a minimálne normy, ktoré sú v ňom stanovené, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany EUCI.
(36) V záujme bezpečnej výmeny informácií by sa mali uzavrieť vhodné dohody na zabezpečenie ochrany utajovaných informácií EÚ, ktoré sa poskytujú tretím krajinám a medzinárodným organizáciám v rámci programu.
(37) Jeden z hlavných cieľov programu spočíva v zaistení bezpečnosti a strategickej autonómie Únie, posilnení jej schopnosti konať v mnohých odvetviach, najmä v oblasti bezpečnosti, a vo využití možností, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Vzhľadom na tento cieľ sú potrebné prísne pravidlá týkajúce sa oprávnenosti subjektov, ktoré sa môžu zúčastňovať na činnostiach financovaných v rámci programu, pre ktoré je potrebný prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ alebo citlivým neutajovaným skutočnostiam.
(37a) V kontexte programu existujú určité informácie, s ktorými, aj keď nie sú utajované, sa má nakladať v súlade s už platnými aktmi alebo s vnútroštátnymi zákonmi, pravidlami a predpismi, a to aj obmedzením ich šírenia.
(38) Systémy satelitnej navigácie a pozorovania Zeme sa stále častejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. V rámci programu by sa mali využívať synergie medzi týmito odvetviami, pričom by sa mali zohľadňovať prínosy vesmírnych technológií pre tieto odvetvia, podpora vývoja kompatibilných zariadení a podpora rozvoja príslušných noriem a certifikácií. Zvyšuje sa aj synergia medzi činnosťami v oblasti vesmíru a činnosťami spojenými s bezpečnosťou a obranou Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj pokiaľ ide, z dlhodobejšieho hľadiska, o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.
(39) Cieľom systému Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú globálnu infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy, ktorá bude osobitne určená na civilné účely a budú ju môcť používať rôzne verejné a súkromné subjekty v Európe i vo svete. Galileo funguje nezávisle od iných existujúcich či potenciálnych systémov, čím okrem iného prispieva k strategickej autonómii Únie. Do roku 2030 by sa mala postupne zavádzať druhá generácia tohto systému, ktorá bude mať spočiatku obmedzenú prevádzkovú kapacitu.
(40) Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, a to najmä tých, ktoré vysiela systém Galileo. Služby poskytované v rámci programu EGNOS by mali najneskôr do roku 2026 prednostne pokrývať územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Cyprus, Azory, Kanárske ostrovy a Madeira. V letectve by mali mať všetky tieto územia možnosť využívať systém EGNOS v oblasti leteckých navigačných služieb na všetkých úrovniach výkonnosti, ktoré EGNOS podporuje. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by mohlo byť po zohľadnení technickej uskutočniteľnosti a v prípade služby ochrany života (Safety-of-Life, SOL) na základe medzinárodných dohôd rozšírené na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2018/1139 a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo na účely letectva treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinné určovanie polohy lietadiel, za služby manažmentu letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa v každej fáze letu prostredníctvom nevyhnutných spresňujúcich systémov (miestna, regionálna, palubná avionika) môžu považovať len miestne alebo regionálne systémy spresňovania signálu, ako je napríklad EGNOS v Európe. Služba EGNOS v oblasti ochrany ľudského života by sa mala poskytovať v súlade s platnými normami ICAO.
(41) Je nevyhnutné zabezpečiť udržateľnosť systémov Galileo a EGNOS a kontinuitu, dostupnosť, presnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť ich služieb. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať vo vývoji týchto systémov vrátane s tým súvisiaceho vývoja vesmírneho a pozemného segmentu a mali by sa pripraviť ich nové generácie.
▌
(43) Pojem „komerčná služba“ použitý v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(11) (ES) č. 683/2008, už nie je vzhľadom na vývoj tejto služby vhodný. Namiesto toho sa hovorí o dvoch samostatných službách, a to službe vysokej presnosti a službe overovania(12).
(44) V záujme optimalizácie využívania poskytovaných služieb by služby poskytované systémami Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti kompatibilné a interoperabilné navzájom, a to aj na užívateľskej úrovni, a, pokiaľ možno, aj s ďalšími systémami satelitnej navigácie a s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak je takáto kompatibilita a interoperabilita stanovená v medzinárodnej dohode, a to bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómie Únie.
(45) Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS pre tieto systémy a jej vplyv na ich bezpečnosť by o umiestnení tejto infraštruktúry mala rozhodovať Komisia. Rozmiestňovanie pozemnej infraštruktúry týchto systémov by sa malo naďalej diať v rámci otvoreného a transparentného procesu, do ktorého by mohla byť v náležitých prípadoch zapojená agentúra na základe rozsahu svojej pôsobnosti.
(46) V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS a pri zachovaní ich prínosu z hľadiska strategickej autonómie Únie, najmä v citlivých odvetviach a v oblasti bezpečnosti, by sa v odôvodnených a prínosných prípadoch malo využívanie služieb poskytovaných týmito systémami podporiť v iných oblastiach politiky Únie, a to aj formu regulácie.Opatrenia na podporu využívania týchto služieb vo všetkých členských štátoch sú tiež dôležitou súčasťou tohto procesu.
(47) Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby a podporiť tak Úniu v tom, aby sa mohla autonómne rozhodovať a autonómne konať, a to okrem iného aj v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, morí, námorníctva, rozvoja pôdohospodárstva a vidieka, zachovania kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, monitorovania pôdy a infraštruktúry, bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.
(47b) Zložky programu by mali stimulovať uplatňovanie digitálnych technológií vo vesmírnych systémoch, v distribúcii údajov a služieb, ako aj v oblasti následného rozvoja. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať iniciatívam a opatreniam, ktoré Komisia navrhla vo svojom oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti a oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán.
(48) Copernicus by mal stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014(13), ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke(14), ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať a zdokonaľovať ich, pritom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologické pokroky a inovácie vplývajúce na oblasť pozorovania Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie.(15)Komisia by mala úzko spolupracovať s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou, Eumesatom a v náležitých prípadoch so subjektmi, ktoré vlastnia príslušné vesmírne aktíva a aktíva in situ, na vývoji nových aktív. V čo najväčšej možnej miere by sa v rámci neho mali využívať kapacity členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry, organizácie EUMETSAT(16), ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Európe, pokiaľ ide o pozorovania z vesmíru, ktoré by tak mali prispievať aj k rozvoju životaschopného komerčného kozmického sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by sa mali v rámci neho využívať aj dostupné údaje in situ a pomocné údaje poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou 2007/2/ES.(17) Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre životné prostredie s cieľom zaistiť pre Copernicus efektívny prístup k súborom údajov in situ a ich efektívne využívanie.
(49) Copernicus by sa mal implementovať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(18), a to najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Údaje a informácie zo systému Copernicus by mali byť dostupné bezplatne a otvorene.
(49a) Mal by sa využiť plný potenciál programu Copernicus pre spoločnosť a hospodárstvo Únie nad rámec priamych prijímateľov prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie využívania, čo si vyžaduje ďalšie opatrenia na produkovanie údajov, ktoré môžu využiť aj laici, čím sa podporí rast, tvorba pracovných miest a prenos vedomostí.
(50) Copernicus vychádza z potrieb používateľov. Jeho vývoj by mal byť preto založený na meniacich sa požiadavkách kľúčových používateľov systému Copernicus, pričom by sa mal zároveň zohľadniť aj vznik nových komunít používateľov, či už verejných alebo súkromných. Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností naplnenia meniacich sa potrieb používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú implementácie, a z monitorovania politík Únie, čo si vyžaduje neustále účinné zapojenie používateľov, najmä pokiaľ ide o definovanie požiadaviek a ich validáciu.
(51) Copernicus je už v prevádzke. Je preto dôležité zaistiť kontinuitu infraštruktúry a služieb, ktoré sú už zavedené, a zároveň ho prispôsobiť meniacemu sa potrebám používateľov, trhovému prostrediu, najmä vzniku súkromných aktérov v oblasti vesmíru („New Space“) a sociálno-politickému vývoju, na ktorý treba rýchlo reagovať. To si vyžaduje rozvoj funkčnej štruktúry systému Copernicus tak, aby lepšie odrážala posun od prvej fázy prevádzkových služieb k poskytovaniu pokročilých a cielenejších služieb novým komunitám používateľov a k podpore odberateľských trhov s pridanou hodnotou. Na tento účel by sa pri jeho ďalšej implementácii mal prijať prístup sledujúci hodnotový reťazec údajov, t. j. získavanie údajov, spracovávanie údajov a informácií, distribúcia a využívanie, činnosti zamerané na využívanie zo strany používateľov a trhu a budovanie kapacity, zatiaľ čo v rámci procesu strategického plánovania v medziach programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mal využívať systém Copernicus.
(52) Pokiaľ ide o získavanie údajov, cieľom činností uskutočňovaných v rámci zložky Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej kozmickej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania satelitov na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií zameraných predovšetkým na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy (monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov). V rámci činností v medziach zložky Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a malo by sa podporovať dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, zo zákona vyplývajúce monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie v pôdohospodárstve, lesníctve, v oblasti riadenia vodných a morských zdrojov a kultúrneho dedičstva (napr. monitorovanie plodín, vodné hospodárstvo a rozšírené monitorovanie požiarov). Pritom by sa mali v rámci zložky Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využiť investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) vrátane tých, ktoré uskutočnili členské štáty, ESA a Eumetsat a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely umožňujúce ďalej dopĺňať kapacity tohto programu. Copernicus by zároveň mohol nadviazať na úspešné partnerstvá s členskými štátmi, tak aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a bolo možné reagovať na meniace sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.
(53) V rámci funkcie spracovávania údajov a informácií by sa zložkou Copernicus mala zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť a ďalší rozvoj ▌ služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na uspokojenie potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, a maximalizovať príležitosti komerčného využitia. Copernicus by mal na miestnej, štátnej, európskej a celosvetovej úrovni poskytovať najmä informácie o zložení atmosféry a kvalite ovzdušia; informácie o stave a dynamike oceánov; informácie, ktoré pomáhajú pri monitorovaní pôdy a územia pokrytého ľadom a tým podporujú vykonávanie miestnych a vnútroštátnych politík, ako aj politík Únie; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť, aké zmluvné dojednania sú vhodné na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.
(54) Pri implementácii služieb systému Copernicus by sa Komisia mala spoliehať na príslušné orgány, príslušné agentúry Únie, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo na akýkoľvek relevantný orgán, s ktorým možno prípadne uzavrieť dohodu o príspevku. Pri výbere týchto subjektov by Komisia mala zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušeniu operácií a poskytovania služieb, a v prípade, že ide o údaje citlivé z hľadiska bezpečnosti, aby príslušné subjekty mali spôsobilosti včasného varovania a monitorovania kríz v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). V súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osoby a subjekty poverené vykonávaním fondov Únie povinné dodržiavať zásadu nediskriminácie vo vzťahu ku všetkým členským štátom; dodržiavanie tejto zásady by sa malo zabezpečiť prostredníctvom príslušných dohôd o príspevku týkajúcich sa poskytovania služieb programu Copernicus.
(55) Zavádzanie služieb systému Copernicus by malo podporiť využívanie služieb verejnosťou, keďže používatelia by boli schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by Komisia a jej poverené subjekty poskytujúce služby mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s hlavnými komunitami používateľov v celej Európe s cieľom zabezpečiť, aby boli naplnené meniace sa potreby verejného sektora a jednotlivých politík a mohlo sa tak maximalizovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu súborov údajov in situ so súbormi údajov z vesmíru v záujme inovovania služieb tohto systému.
(55a) Komplexná a otvorená politika v oblasti údajov v rámci programu Copernicus, ktorá je založená na bezplatnosti, bola vyhodnotená ako jeden z najúspešnejších prvkov vykonávania programu Copernicus a zohrala zásadnú úlohu pri podnecovaní silného dopytu po jeho údajoch a informáciách, pričom program Copernicus sa stal jedným z najväčších poskytovateľov údajov z pozorovania Zeme na svete. Existuje jasná potreba zaručiť dlhodobú a bezpečnú kontinuitu poskytovania bezplatných, komplexných a otvorených údajov a zabezpečiť prístup k nim s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (2016). Údaje z programu Copernicus sa vytvárajú predovšetkým pre európskych občanov a vďaka celosvetovej dostupnosti sú možnosti pre podniky a akademickú obec v EÚ maximalizované a prispievajú k vytváraniu účinného európskeho vesmírneho ekosystému. Akékoľvek obmedzenie prístupu k údajom a informáciám z programu Copernicus by malo byť v súlade s politikou programu Copernicus v oblasti poskytovania údajov, ako sa vymedzuje v tomto nariadení a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1159/2013.
(56) Údaje a informácie získané v rámci systému Copernicus by sa mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne pri zohľadnení primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a zdieľanie a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, a najmä odberateľské odvetvie, čím sa zaistí rast a tvorba pracovných miest v Únii. Poskytovať by sa naďalej mali údaje a informácie s vysokou mierou konzistentnosti, kontinuity, spoľahlivosti a kvality. To si vyžaduje rozsiahly a používateľsky príjemný prístup k údajom a informáciám zo systému Copernicus s rôznou mierou aktuálnosti, ich spracovávanie a využívanie, v súvislosti s ktorým by Komisia mala aj naďalej sledovať integrovaný prístup na úrovni EÚ aj členských štátov, v rámci ktorého bude možná aj integrácia s ďalšími zdrojmi údajov a informácií. Komisia by preto mala zabezpečiť, aby údaje a informácie programu Copernicus boli ľahko a verejne prístupné a použiteľné, najmä prostredníctvom podpory služieb prístupu k údajom a informáciám (DIAS) v rámci členských štátov a podľa možnosti aj podporou interoperability medzi existujúcimi európskymi infraštruktúrami na zber údajov získaných pozorovaním Zeme s cieľom vytvoriť synergie s týmito aktívami v záujme maximalizovania a posilnenia využívania údajov a informácií programu Copernicus zo strany trhu.
(57) Komisia by mala v spolupráci s poskytovateľmi údajov dohodnúť licenčné podmienky pre údaje tretích strán s cieľom uľahčiť ich využívanie v rámci systému Copernicus v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán. Keďže niektoré údaje a informácie zo systému Copernicus vrátane snímok s vysokým rozlíšením môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, v riadne odôvodnených prípadoch sa môžu prijať opatrenia na riešenie rizík a hrozieb pre bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov.
(58) Ustanovenia právnych aktov prijatých na základe predchádzajúcich nariadení, pri ktorých nie je určený dátum uplynutia platnosti, by mali ostať v platnosti, pokiaľ to nie je v rozpore s novým nariadením. Týka sa to predovšetkým delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1159/2013, ktorým sa stanovili registračné a licenčné podmienky pre užívateľov GMES a vymedzili kritériá na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES(19).
(59) S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov z pozorovania Zeme a súvisiacich technológií miestnymi, regionálnymi alebo vnútroštátnymi orgánmi, malými a strednými podnikmi a vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností v oblasti využívania zo strany používateľov mali podporovať špecializované siete na distribúciu údajov zo systému vrátane vnútroštátnych a regionálnych subjektov, akými sú napr. Copernicus Relays a Copernicus Academies. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť užšie prepojiť systém Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä malým a stredným a začínajúcim podnikom, vyvíjať aplikácie založené na údajoch a informáciách zo systému Copernicus, tak aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.
(60) Na medzinárodnej úrovni by mal systém Copernicus poskytovať presné a spoľahlivé informácie pre spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a na podporu vonkajšej politiky Únie a jej politiky rozvojovej spolupráce. Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok ku Globálnej sústave systémov pozorovania Zeme (GEOSS), Výboru pre satelitné pozorovanie Zeme (CEOS), Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy z roku 1992 (COP), k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a sendaiskému rámcu pre znižovanie rizika katastrof. Mal by nadviazať alebo udržiavať primeranú spoluprácu s príslušnými odvetvovými orgánmi OSN a Svetovou meteorologickou organizáciou.
(61) Komisia by sa pri implementovaní zložky Copernicus mala prípadne opierať o európske medzinárodné organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä o Európsku vesmírnu agentúru, pokiaľ ide o vývoj, koordináciu, implementáciu a rozvoj vesmírnych zložiek, prístup k údajom tretích strán, ak je to vhodné, a realizáciu špecializovaných misií, ak ich už nevykonávajú iné subjekty. Komisia by sa okrem toho mala opierať aj o organizáciu EUMETSAT, a to pokiaľ ide o prevádzku špecializovaných misií alebo ich častí a v náležitých prípadoch prístup k údajom z podpornej misie v súlade s jej odbornými znalosťami a mandátom.
(61a) V oblasti služieb by Komisia mala náležite využívať osobitné kapacity poskytované agentúrami Únie, ako je Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, SATCEN a európske investície, ktoré sa už uskutočnili v rámci služieb monitorovania morského prostredia poskytovaných spoločnosťou Mercator Ocean. V oblasti bezpečnosti sa bude spolu s vysokým predstaviteľom hľadať komplexný prístup na úrovni Únie. Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“) Komisie sa už od začiatku iniciatívy GMES aktívne na nej podieľa a podporuje vývoj v súvislosti so systémom Galileo a vesmírnym počasím. V zmysle nariadenia (EÚ) č. 377/2014; JRC riadi službu riadenia mimoriadnych situácií v rámci systému Copernicus a globálnu zložku služby monitorovania krajiny v rámci tohto systému; prispieva ku skúmaniu kvality a vhodnosti údajov a informácií na príslušný účel a k budúcemu vývoju. Komisia by sa pri implementácii programu mala aj naďalej spoliehať na vedecké a technické poradenstvo JRC.
(62) V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady Únia rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru, zriadila rámec na podporu dohľadu nad vesmírom a jeho sledovanie (SST). Kozmický odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (ďalej aj „SST“) je preto základným predpokladom pre zachovanie kontinuity zložiek programu a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu SST prispieva k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru, čo je spoločným cieľom všetkých krajín sveta, a jeho využívania. V tomto kontexte by mohol podporovať prípravu európskych projektov na vyčistenie obežnej dráhy Zeme.
(63) V rámci SST by sa mal ďalej rozvíjať výkon spôsobilostí SST a ich autonómia. Na tento účel by SST mal viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu kozmických objektov vychádzajúceho z údajov zo siete snímačov SST. V náležitých prípadoch by Únia mohla zvážiť možnosť sprístupniť niektoré z jej údajov na obchodné, nekomerčné a výskumné účely. SST by mal tiež naďalej podporovať prevádzku služieb SST a ich poskytovanie. Keďže SST služby vychádzajú z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie týchto požiadaviek, a to aj požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a prenosu relevantných informácií z verejných inštitúcií a do nich, aby sa zlepšila účinnosť systému, pričom sa budú rešpektovať politiky národnej bezpečnosti a ochrany.
(64) Poskytovanie služieb SST by malo byť založené na spolupráci medzi Úniou a členskými štátmi a na využívaní existujúcich, ako aj budúcich odborných znalostí a prostriedkov jednotlivých štátov vrátane tých, ktoré boli vyvinuté prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry alebo ktoré vyvinula Únia. Malo by byť možné poskytovať finančnú podporu na vývoj nových snímačov SST. Vzhľadom na citlivú povahu SST by si kontrolu nad snímačmi jednotlivých štátov a ich prevádzkou, údržbou a obnovou a nad spracovávaním údajov vedúcim k poskytovaniu služieb SST mali ponechať zúčastnené členské štáty.
(65) Členské štáty, ktoré vlastnia náležité spôsobilosti SST alebo k nim majú prístup, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na poskytovaní služieb SST. V prípade členských štátov zúčastnených v konzorciu SST zriadenom na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ by sa mali tieto kritériá považovať za splnené. Tieto členské štáty by mali predložiť jediný spoločný návrh a preukázať súlad s ďalšími prvkami týkajúcimi sa prevádzkovej štruktúry. ▌Na výber a organizáciu účastníkov z radov členských štátov by sa mali vzťahovať vhodné pravidlá.
(65a) Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť podrobné postupy a prvky na stanovenie účasti členských štátov. Ak nebol predložený žiadny spoločný návrh alebo ak sa Komisia domnieva, že takýto návrh nie je v súlade s stanovenými kritériami, Komisia môže spustiť druhú fázu zameranú na účasť členských štátov. Postupy a prvky druhej fázy by mali definovať obežné dráhy, ktoré sa majú pokryť, a zohľadniť potrebu maximalizovať účasť členských štátov na poskytovaní služieb SST. Ak tieto postupy a prvky predpokladajú, že Komisia vyberie niekoľko návrhov na pokrytie všetkých obežných dráh, mali by sa poskytnúť aj príslušné mechanizmy koordinácie medzi skupinami členských štátov a účinné riešenie, ktoré sa bude vzťahovať na všetky služby SST.
(66) SST by mal po zriadení rešpektovať zásady komplementarity činností a kontinuity vysokokvalitných služieb SST vychádzajúcich z potrieb používateľov a mal by sa opierať sa o najlepšie odborné znalosti. Pri SST je preto potrebné predísť zbytočnej duplicite. Nadbytočné spôsobilosti by mali zabezpečiť kontinuitu, kvalitu a odolnosť služieb SST. Pri predchádzaní tejto zbytočnej duplicite by mali pomôcť činnosti tímov expertov.
(67) SST by okrem toho mala nadväzovať na existujúce opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú COPUOS usmernenia na zmenšovanie objemu kozmického odpadu a návrh usmernení k dlhodobej udržateľnosti vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami v oblasti opatrení aktívneho odstraňovania a pasivizácie kozmického odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Nárast vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky. Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.
(68) V súvislosti s SST, vesmírnym počasím a činnosťami NEO by sa mal brať ohľad na spoluprácu s medzinárodnými partnermi, najmä Spojenými štátmi americkými, medzinárodnými organizáciami a ďalšími tretími stranami, a to najmä s cieľom predísť zrážkam vo vesmíre, zabrániť zvyšovaniu množstva kozmického odpadu a zvýšiť pripravenosť na účinky extrémnych prejavov vesmírneho počasia a objektov v blízkosti Zeme.
(69) Bezpečnostný výbor Rady odporučil vytvoriť štruktúru riadenia rizík na zabezpečenie riadneho zohľadňovania záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti údajov pri vykonávaní rozhodnutia č. 541/2014/EÚ. Na tento účel a s prihliadnutím na už vykonanú prácu by zúčastnené členské štáty mali vytvoriť primerané štruktúry a postupy riadenia rizík.
(70) Extrémne a závažné prejavy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnych a pozemných infraštruktúr. Preto by sa mala v rámci programu zaviesť podzložka vesmírneho počasia, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečiť poskytovanie služieb vesmírneho počasia vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšiť spôsobilosti členských štátov, pokiaľ ide o službu vesmírneho počasia. Komisia by mala stanoviť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby vesmírneho počasia, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov si bude vyžadovať cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb vesmírneho počasia. Poskytovanie služieb vesmírneho počasia by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov, európskych a medzinárodných organizácií a zapojenie súkromného sektora.
(71) V Bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy(20), Rímskej deklarácii hláv štátov a vlád 27 členských štátov EÚ(21) a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa pripomína, že EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní chránenej, bezpečnej a odolnej Európy, ktorá bude schopná čeliť výzvam, ako sú regionálne konflikty, terorizmus, kybernetické hrozby a rastúce migračné tlaky. Zabezpečený a garantovaný prístup k satelitnej komunikácii je pre aktérov z oblasti bezpečnosti nevyhnutným nástrojom a združovanie a zdieľanie tohto kľúčového bezpečnostného zdroja na úrovni Únie posilňuje Úniu, ktorá chráni svojich občanov.
(72) Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa konalo 19. – 20. decembra 2013(22), uvítala, že v oblasti satelitnej komunikácie prebiehajú prípravy na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM) prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou. Systém GOVSATCOM bol označený za jeden z prvkov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. GOVSATCOM by mal prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu v súvislosti s námornou stratégiou EÚ a politikou EÚ pre arktickú oblasť.
(73) GOVSATCOM je program zameraný na používateľov s výrazným bezpečnostným rozmerom. Prípady jeho využívania možno rozdeliť na základe relevantných činiteľov do troch hlavných skupín: i) krízové riadenie, ktoré môže zahŕňať civilné a vojenské misie a operácie v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; ii) dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor, sledovanie nelegálneho obchodovania; a iii) zásadné infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, digitálnu infraštruktúru (napr. dátové centrá a servery), kritické infraštruktúry (napr. energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry, ako sú priehrady) a vesmírne infraštruktúry.
(73a) Kapacita a služby GOVSATCOM sa použijú v rámci kritických misií a operácií v oblasti bezpečnosti a ochrany, ktoré vykonávajú subjekty Únie a členských štátov. Preto je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň nezávislosti od tretích strán (tretích štátov a subjektov z tretích štátov), ktorá sa vzťahuje na všetky prvky GOVSATCOM, ako sú vesmírne a pozemné technológie na úrovni zložiek, subsystému a systému, výrobné odvetvia, vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych systémov, fyzické umiestnenie zložiek pozemného systému.
(74) Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto je v záujme nákladovej efektívnosti a využitia úspor z rozsahu potrebné, aby sa dosiahla optimálna zhoda medzi dopytom po GOVSATCOM zo strany oprávnených používateľov a ponukou zabezpečovanou na základe zmlúv o satelitných kapacitách a službách uzatvorených v rámci GOVSATCOM. Keďže sa dopyt aj potenciálna ponuka v priebehu času menia, je potrebné neustále monitorovanie a flexibilita prispôsobovať služby GOVSATCOM. ▌
(75) Prevádzkové požiadavky sa odvodia z analýzy prípadov využívania. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek by sa v kombinácii s bezpečnostnými požiadavkami malo vyvinúť portfólio služieb. Portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre služby, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom GOVSATCOM. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a poskytovanými službami môže byť potrebné portfólio služieb GOVSATCOM pravidelne aktualizovať.
(76) V prvej fáze GOVSATCOM (približne do roku 2025) sa budú využívať existujúce kapacity. V tejto súvislosti by Komisia mala obstarať kapacity EÚ GOVSATCOM od členských štátov s vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie. V priebehu tejto prvej fázy sa budú služby zavádzať postupne▌. Ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že tento prístup na pokrytie meniaceho sa dopytu nepostačuje, môže sa prijať rozhodnutie prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie kozmické infraštruktúry alebo spôsobilosti na mieru, a to prostredníctvom jedného alebo viacerých verejno-súkromných partnerstiev, napr. so satelitnými operátormi z Únie.
(77) S cieľom optimalizovať dostupné zdroje satelitnej komunikácie, zaručiť prístup v nepredvídateľných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, a zaistiť prevádzkovú efektívnosť a krátke časy odozvy je nevyhnutne potrebný pozemný segment (centrá a možno aj ďalšie pozemné prvky).Tento segment by mal byť navrhnutý na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek. V záujme zmiernenia rizík môže centrum pozostávať z niekoľkých fyzických lokalít. Môžu byť potrebné aj ďalšie prvky pozemného segmentu, ako napríklad základňové stanice (anchoring stations).
(78) Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Prístup EÚ ku GOVISATCOM by mal väčšine používateľom umožňovať, aby mohli aj naďalej využívať svoje existujúce používateľské zariadenia na služby GOVSATCOM▌.
(79) Používatelia uviedli, že v záujme prevádzkovej efektívnosti je dôležité usilovať sa o interoperabilitu používateľských zariadení a o používateľské zariadenia, ktoré dokážu využívať rôzne satelitné systémy. V tejto oblasti môže byť potrebný výskum a vývoj.
(80) Na úrovni implementácie by mali byť úlohy a zodpovednosti rozdelené medzi špecializované subjekty, ako je Európska obranná agentúra, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európska vesmírna agentúra, agentúra, a iné agentúry Únie tak, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s ich hlavnou úlohou, a to najmä pokiaľ ide o aspekty súvisiace s používateľmi.
(81) Príslušný orgán pre GOVSATCOM zohráva dôležitú úlohu – musí monitorovať, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú úlohu v súvislosti s GOVSATCOM, dodržiavajú pravidlá zdieľania a určovania priority a bezpečnostné postupy stanovené v bezpečnostných požiadavkách. Členský štát, ktorý neurčil príslušný orgán pre GOVSATCOM, by mal v každom prípade určiť kontaktné miesto pre riešenie akéhokoľvek rušenia GOVSATCOM, ktoré sa zistilo.
(81a) Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ sa môžu zapojiť do GOVSATCOM, pokiaľ sa rozhodnú udeliť používateľom GOVSATCOM povolenia alebo poskytnúť kapacity, miesta alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že členský štát rozhoduje o tom, či používateľov GOVSATCOM udelí oprávnia alebo poskytne kapacity, miesta alebo zariadenia, členské štáty nemôžu mať povinnosť zapojiť sa do GOVSATCOM ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru GOVSATCOM. Zložka GOVSATCOM v rámci programu preto nemá vplyv na právo členských štátov nezapojiť sa do GOVSATCOM, a to aj v zmysle ich vnútroštátnych právnych predpisov alebo ústavných požiadaviek vo vzťahu k politikám nesúladu a neúčasti na vojenských alianciách.
(82) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prevádzkové požiadavky na služby poskytované v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť vymedziť technické špecifikácie pre prípady využívania týkajúce sa krízového riadenia, dohľadu a riadenia kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
(83) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o portfólio služieb poskytovaných v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť definovať charakteristické znaky vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
(84) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o pravidlá zdieľania a určovania priority pre využívanie združených kapacít satelitnej komunikácie v rámci GOVSATCOM. Pri vymedzení pravidiel spoločného využívania a prioritizácieby Komisia mala mať možnosť zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj analýzu rizík a očakávaného dopytu zo strany účastníkov GOVSATCOM. Hoci služby GOVSATCOM by v zásade mali byť poskytované používateľom GOVSATCOM bezplatne, ak sa v analýze dospeje k záveru, že existuje nedostatok kapacít a s cieľom predísť narušeniu trhu, ako súčasť podrobných pravidiel týkajúcich sa spoločného využívania a prioritizácie by sa mohla vypracovať cenová politika. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
(85) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o umiestnenie infraštruktúry pozemného segmentu GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť zohľadniť pri výbere takýchto lokalít prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
▌
(87) Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa predovšetkým stanovuje, že Agentúre pre európsky GNSS budú zverené nové úlohy, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami tohto programu, najmä bezpečnostnou akreditáciou. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty sa preto musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť.
(87a) V zmysle rozhodnutia 2010/803/EÚ je sídlom agentúry Praha. Na účely plnenia úloh agentúry môžu byť zamestnanci agentúry umiestnení v jednom z pozemných centier Galileo alebo EGNOS uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/413 na účely vykonávania činností programu ustanovených v príslušnej dohode. Navyše, aby agentúra fungovala čo najefektívnejšie a najúčinnejšie, obmedzený počet zamestnancov by mohol byť umiestnený v miestnych kanceláriách v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Umiestnenie zamestnancov mimo sídla agentúry alebo pracovísk Galileo a EGNOS by nemalo viesť k presunu hlavných činností agentúry do takýchto miestnych kancelárií.
(88) Vzhľadom na rozšírený rozsah činnosti Agentúry pre európsky GNSS, ktorý už nebude obmedzený iba na systémy Galileo a EGNOS, by sa jej názov mal zmeniť. Kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS vrátane kontinuity, pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí, by sa však mala zabezpečiť v rámci agentúry.
(89) Vzhľadom na mandát agentúry a úlohu Komisie pri implementácii programu je vhodné stanoviť, že niektoré rozhodnutia prijímané správnou radou by sa nemali prijímať bez súhlasu zástupcov Komisie.
(90) Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správna rada, rada pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonný riaditeľ sú pri výkone svojich povinností nezávislí a konajú vo verejnom záujme.
(91) Je možné a vskutku pravdepodobné, že niektoré zložky programu budú založené na využívaní citlivej alebo s bezpečnosťou súvisiacej infraštruktúry jednotlivých štátov. Pre taký prípad je z dôvodov národnej bezpečnosti potrebné stanoviť, že zasadnutí správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa zúčastňujú ▌ zástupcovia členských štátov a Komisie, v zmysle zásady „need-to-know.“ V správnej rade sa na hlasovaní zúčastňujú len zástupcovia tých členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, a zástupca Komisie. V rokovacom poriadkom správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa uvedú situácie, v ktorých sa môže tento postup uplatniť.
▌
(94) Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom špecifických požiadaviek na monitorovanie, pričom treba predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu vo vhodných prípadoch zahŕňať aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa zhodnotia účinky programu.
(94a) Využívanie služieb programu Copernicus a Galileo by malo mať vo všeobecnosti významný vplyv na európske hospodárstvo. Zdá sa však, že v súčasnosti prevládajú ad hoc merania a prípadové štúdie. Komisia by mala prostredníctvom Eurostatu vymedziť relevantné štatistické merania a ukazovatele, ktoré by predstavovali základ systematického a autoritatívneho monitorovania vplyvu vesmírnych činností EÚ.
(95) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Komisii by mal pomáhať výbor, ktorý by sa mal schádzať v špecifickom zložení.
(95a) Keďže zložky program Copernicus sú orientované na používateľa, na implementáciu a rozvoj si vyžadujú nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia hodnoty pre používateľov by sa mali podnety aktívne získavať prostredníctvom pravidelných konzultácií s konečnými používateľmi z verejného a súkromného sektora členských štátov Únie a v náležitých prípadoch z medzinárodných organizácií. Na tieto účely by sa mala zriadiť pracovná skupina (ďalej len „fórum používateľov“), ktorá by výboru programu pomáhala identifikovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a zisťovať nedostatky poskytovaných služieb. V rokovacom poriadku výboru by sa mala stanoviť organizácia tejto pracovnej skupiny, aby sa zohľadnili osobitosti každej zložky a každej služby v rámci zložiek. Členské štáty by sa mali vždy, keď je to možné, zapájať do činnosti fóra používateľov formou systematických a koordinovaných konzultácií s používateľmi na národnej úrovni.
(96) Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programu, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s týmto programom, by mohli mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci výboru zriadeného pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka programu alebo jeho zložiek alebo podzložiek, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku výborov.
(97) S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu prílohy X, aby sa, ak sa to bude považovať za potrebné, preskúmali alebo doplnili ukazovatele a aby sa toto nariadenie doplnilo o ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočnili v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(98) Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť akciou na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(99) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania bezpečnostných požiadaviek programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad bezpečnostnými požiadavkami programu. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti programu by Komisii mal pomáhať výbor zástupcov členských štátov, ktorého zloženie by odrážalo osobitný bezpečnostný charakter. Uvedené vykonávacie akty by sa mali prijímať súlade s postupom preskúmania uvedeným v nariadení 182/2011. S ohľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa Komisia by mala usilovať o riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. Komisia by nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky programu v prípadoch, keď výbor neprijme žiadne stanovisko.
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
1. Týmto nariadením sa stanovuje Vesmírny program Únie (ďalej aj „program“). Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania, ako aj pravidlá implementácie programu.
2. Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, a stanovujú sa pravidlá fungovania tejto agentúry.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(0) „systém dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST)“ je sieť pozemných a vesmírnych snímačov, ktoré dokážu vykonávať prieskum a sledovať vesmírne objekty, spolu so spracovateľskými kapacitami zameranými na poskytovanie údajov, informácií a služieb o vesmírnych objektoch, ktoré sa nachádzajú na obežnej dráhe Zeme;
(1) „vesmírna loď“ je objekt na obežnej dráhe Zeme určený na vykonávanie konkrétnych funkcií alebo misií (napr. komunikačných, navigačných alebo zameraných na pozorovanie Zeme) vrátane družíc, vrchných stupňoch nosných rakiet, návratných nosičov. Vesmírna loď, ktorá už neplní plánovanú úlohu, sa považuje za nefunkčnú. Vesmírna loď v rezerve alebo v pohotovostnom režime, ktorá čaká na opätovnú aktiváciu, sa považujú za funkčnú;
(2) (2) „prejavy vesmírneho počasia“ sú prirodzene sa vyskytujúce zmeny vesmírneho priestoru na Slnku a v okolí Zeme. Vplyvy vesmírneho počasia zahŕňajú slnečné erupcie, slnečné energetické častice, zmeny slnečného vetra ▌, výrony koronálnej hmoty, geomagnetické búrky a dynamiku ▌, radiačné búrky a ionosférické poruchy ▌, ktoré majú potenciálne vplyv na zemskú a vesmírnu infraštruktúru;
(3) „objekty v blízkosti Zeme“ (NEO) sú prirodzené objekty v slnečnej sústave, ktoré sa blížia k Zemi;
(4) „vesmírny objekt“ je akýkoľvek človekom vytvorený objekt vo vesmíre;
(5) „získavanie informácií o situácii vo vesmíre“ (SSA) je celostný prístup vrátane komplexných poznatkov a pochopenia hlavných rizík hroziacich vo vesmíre, medzi ktoré patria zrážky medzi vesmírnymi objektami, rozpad a opätovný vstup vesmírnych objektov do atmosféry, javy súvisiace s vesmírnym počasím a objekty v blízkosti Zeme;
(6) „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(7) „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;
(8) „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;
(9) „informácie z SST“ sú spracované údaje SST, ktoré majú pre príjemcu bezprostrednú výpovednú hodnotu;
(10) „údaje z SST“ sú fyzické parametre vesmírnych objektov vrátane vesmírneho odpadu zachytené snímačmi SST alebo orbitálne parametre vesmírnych objektov odvodené z pozorovaní snímačmi SST v rámci zložky dohľadu nad vesmírnym priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej len „SST“);
(11) „spätný kanál“ je služba, ktorá prispieva k službe celosvetového monitorovania lietadiel podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva;
(12) „satelity Sentinel systému Copernicus“ sú satelity, vesmírne lode alebo náklady vesmírnych lodí vyhradené na účely systému Copernicus a slúžiace na pozorovanie Zeme z vesmíru;
(13) „údaje zo systému Copernicus“ sú údaje poskytované satelitmi Sentinel vrátane ich metaúdajov;
(14) „údaje tretích strán v rámci systému Copernicus“ sú priestorové údaje a informácie, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, ako sú satelity Sentinel, a ktoré boli sprístupnené alebo na použitie ktorých bola v rámci systému Copernicus poskytnutá licencia;
(14a) „služby systému Copernicus“ sú služby s pridanou hodnotou všeobecného a spoločného záujmu Únie a členských štátov, ktoré sú financované z programu a ktoré transformujú údaje z pozorovania Zeme, údaje in situ a iné súvisiace údaje do spracovaných, súhrnných a interpretovaných informácií prispôsobených potrebám používateľov programu Copernicus;
(15) „údaje in situ zo systému Copernicus“ sú údaje získané pozorovaním prostredníctvom pozemných, námorných alebo vzdušných snímačov, ako aj referenčné a pomocné údaje licencované alebo poskytnuté na využívanie v rámci systému Copernicus;
(16) „informácie zo systému Copernicus“ sú informácie generované službami systému Copernicus po spracovaní alebo modelovaní vrátane ich metaúdajov;
(17) „dôvernícky subjekt“ je právny subjekt, ktorý je nezávislý od Komisie alebo tretej strany a ktorý dostáva od Komisie alebo danej tretej strany údaje na účely ich bezpečného uchovávania a spracovania;
(18) „vesmírny odpad“ je akýkoľvek vesmírny objekt vrátane vesmírnej lode alebo jej úlomkov a častí, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe Zeme alebo sa vracia do atmosféry Zeme a je nefunkčný alebo už neslúži na žiadny konkrétny účel vrátane častí rakiet, umelých satelitov alebo nečinných umelých satelitov;
(19) „snímač SST“ je zariadenie alebo kombinácia zariadení, ako sú pozemné alebo vesmírne radary, lasery a teleskopy, ktoré sú schopné vykonávať vesmírne monitorovanie a sledovanie a merať fyzické parametre kozmických objektov, ako je veľkosť, poloha a rýchlosť;
(19a) „účastník GOVSATCOM “ je členský štát, Rada, Komisia a ESVČ, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie, pokiaľ sú tieto agentúry, tretie krajiny a medzinárodné organizácie na to riadne oprávnené;
(20) „používateľ GOVSATCOM“ je orgán verejnej moci Únie alebo členského štátu, subjekt poverený výkonom verejnej právomoci alebo fyzická či právnická osoba náležite splnomocnená a poverená vykonávať úlohy súvisiace s dohľadom nad misiami, operáciami a infraštruktúrami kľúčovými z hľadiska bezpečnosti a ich riadením;
(20a) „centrum GOVSATCOM“ je operačné centrum, ktorého hlavnou funkciou je bezpečné prepojenie používateľov GOVSATCOM s poskytovateľmi kapacity a služieb GOVSATCOM, čím sa optimalizuje ponuka a dopyt v ktoromkoľvek danom okamihu.
(21) „prípad využívania GOVSATCOM“ je prevádzkový scenár v konkrétnom prostredí, v ktorom sa vyžadujú služby GOVSATCOM;
(21a) „utajovaná skutočnosť EÚ (EUCI)“ je každá informácia alebo materiál označený stupňom utajenia EÚ, ktorého neoprávnené zverejnenie by mohlo v rôznej miere poškodiť záujmy Európskej únie alebo jedného alebo viacerých členských štátov;
(22) „citlivé neutajované skutočnosti“ sú neutajované skutočnosti v zmysle článku 9 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443, ktorým sa zavádza povinnosť chrániť citlivé neutajované skutočnosti, ktorú má výlučne Európska komisia a agentúry a orgány Únie, ktorým zo zákona vyplýva povinnosť uplatňovať bezpečnostné predpisy Komisie;
(23) „používatelia systému Copernicus“ sú:
„kľúčoví používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a zároveň majú dodatočnú úlohu hnacej sily vývoja systému Copernicus, sú inštitúcie a orgány Únie a európske vnútroštátne alebo regionálne verejné subjekty v Únii alebo štáty zúčastňujúce sa na systéme Copernicus poverené vykonávaním verejnej služby v súvislosti s vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním občianskych verejných politík, okrem iného v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany vrátane bezpečnosti infraštruktúry alebo bezpečnosti;„iní používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus, čo zahŕňa najmä organizácie pôsobiace v oblasti výskumu a vzdelávania, komerčné a súkromné subjekty, charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie;
(24) „štáty zúčastnené na programe Copernicus“ sú tretie krajiny, ktoré na základe podmienok medzinárodnej dohody uzavretej s Úniou finančne podporujú a zúčastňujú sa na programe Copernicus.
Článok 3
Zložky programu
Program pozostáva z týchto zložiek:
a) autonómny civilný globálny systém satelitnej navigácie (ďalej aj „GNSS“), ktorý je pod civilnou kontrolou a zahŕňa sústavu satelitov, centier a celosvetovej siete pozemných staníc poskytujúci služby určovania polohy, navigačné a časomerné služby a zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Galileo“);
b) civilný regionálny systém satelitnej navigácie pod civilnou kontrolou, ktorý sa skladá z centier a pozemných staníc a z niekoľkých transpondérov nainštalovaných na geosynchrónnych satelitoch a ktorý spresňuje a koriguje otvorené signály vysielané systémom Galileo a ďalšími GNSS, okrem iného na účely služieb manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a ďalších dopravných systémov (ďalej aj „európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie“ alebo „EGNOS“);
c) operačný autonómny systém civilného pozorovania Zeme vychádzajúci z potrieb používateľov, ktorý je pod civilnou kontrolou, nadväzuje na existujúce národné a európske kapacity, ponúka geoinformačné údaje a služby a zahŕňa satelity, pozemnú infraštruktúru, zariadenia na spracovanie údajov a informácií a distribučnú infraštruktúru, vychádza z politiky v oblasti údajov, ktoré sú komplexné, bezplatné a otvorené, a v náležitých prípadoch zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Copernicus“);
d) systém pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST), ktorého cieľom je zlepšovať, prevádzkovať a poskytovať údaje, informácie a služby súvisiace s monitorovaním a sledovaním vesmírnych objektov, ktoré obiehajú okolo Zeme (podzložka SST), doplnený o parametre z pozorovaní týkajúce sa prejavov vesmírneho počasia (podzložka SWE)a monitorovanie rizika zrážky s objektami v blízkosti Zeme (podzložka NEO), ktoré sa k Zemi približujú (získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore, SSA);
e) služba ▌satelitnej komunikácie pod civilnou a vládnou kontrolou, ktorá umožňuje poskytovanie služieb a kapacít satelitnej komunikácie orgánom Únie a členských štátov riadiacim misie a infraštruktúry, ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti (ďalej aj „GOVSATCOM“).
▌Program zahŕňa dodatočné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a autonómneho prístupu do vesmíru pre program a na podporu inovačného a konkurencieschopného európskeho vesmírneho odvetvia, dodávateľského a nadväzujúceho, čím sa posilňuje vesmírny ekosystém Únie a jej postavenie globálneho hráča.
Článok 4
Ciele
1. Program má tieto všeobecné ciele:
a) poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj zabezpečených údajov, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru, a to bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, a tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať podporu politických priorít Únie a s tým súvisiaceho rozhodovania, ktoré je založené na dôkazoch a je nezávislé, okrem iného na účely zmeny klímy, dopravy a bezpečnosti,
b) maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, najmä posilnením vývoja inovatívnych a konkurencieschopných dodávateľských a nadväzujúcich odvetví vrátane malých a stredných podnikov a startupov, čím sa umožní rast a tvorba pracovných miest v Únii a podporí sa čo najširšie využívanie údajov, informácií a služieb, ktoré poskytujú zložky programu, a to v rámci Únie aj mimo nej; zároveň sa zabezpečenia synergie a komplementárnosť s činnosťami Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja, ktoré sa vykonávajú na základe nariadenia o programe Horizont Európa;
c) posilniť bezpečnosť Únie a jej členských štátov a ich ▌ autonómiu, najmä pokiaľ ide o ▌technológie;
d) podporovať úlohu Únie ako globálneho hráča vo vesmírnom sektore, medzinárodnú spoluprácu, posilňovať európsku diplomaciu v oblasti kozmického priestoru, a to aj presadzovaním zásad reciprocity a spravodlivej hospodárskej súťaže a posilňovať jej úlohu pri riešení globálnych výziev, podporovať globálne iniciatívy, a to aj pokiaľ ide o ▌ udržateľný rozvoj, a zvyšovať povedomie o vesmíre ako spoločnom dedičstve ľudstva;
e) zvyšovať bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť všetkých vesmírnych činností týkajúcich sa vesmírnych objektov a nešírenia vesmírneho odpadu, ako aj vesmírneho prostredia, prostredníctvom zavádzania vhodných opatrení vrátane vývoja a zavádzania technológií na likvidáciu vesmírnych lodí na konci prevádzkovej životnosti a na odstraňovanie vesmírneho odpadu.
(6a) Medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá a je zásadným prvkom Stratégie pre Európu v oblasti vesmíru a pri podporovaní úlohy Únie ako globálneho hráča vo vesmírnom sektore. Komisia bude využívať program na to, aby prispievala k medzinárodnému úsiliu a ťažila z neho prostredníctvom iniciatív v oblasti vesmírnej diplomacie na podporu európskych technológií a priemyslu na medzinárodnej úrovni (napríklad prostredníctvom bilaterálnych dialógov, priemyselných seminárov, podporou internacionalizácie MSP) a uľahčovala prístup na medzinárodné trhy a posilňovala spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj využívala iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie. Európske iniciatívy v oblasti vesmírnej diplomacie by mali byť plne súdržné a mali by sa dopĺňať s existujúcimi politikami, prioritami a nástrojmi EÚ a Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu spolu s členskými štátmi Únie, aby zostali lídrami na medzinárodnej scéne..
2. Program má tieto špecifické ciele:
a) pre Galileo a EGNOS: dlhodobo poskytovať najmodernejšie a▌ zabezpečené služby určovania polohy, navigácie a určovania času, pričom sa zabezpečí pokračovanie a robustnosť týchto služieb;
b) pre Copernicus: poskytovať presné a spoľahlivé údaje, informácie a služby integrujúce ďalšie zdroje údajov získavané pozorovaním Zeme a dodávané na dlhodobom udržateľnom základe, podporovať formulovanie, vykonávanie a monitorovanie politík a činností Únie a jej členských štátov, ktoré vychádzajú z potrieb používateľov;
c) pre získavanie informácií o situácii vo vesmíre (ďalej aj „SSA“): zlepšiť spôsobilosti SST v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie vesmírnych objektov a vesmírneho odpadu s cieľom ešte viac zvýšiť výkonnosť a autonómiu spôsobilostí SST na úrovni Únie, poskytovať služby súvisiace s vesmírnym počasím a monitorovať a prepájať kapacity členských štátov, pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO);
d) pre GOVSATCOM: zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre používateľov GOVSATCOM;
e) podporovať autonómnu, bezpečnú a nákladovo efektívnu spôsobilosť vstupovať do vesmíru zohľadňujúc základné bezpečnostné záujmy Únie;
f) podporovať rozvoj silného vesmírneho hospodárstva Únie, aj prostredníctvom podpory vesmírneho ekosystému a posilňovaním konkurencieschopnosti, inovácií, podnikania, zručností a budovania kapacít vo všetkých členských štátoch a regiónoch Únie, s osobitným zreteľom na malé a stredné podniky a začínajúce podniky alebo právnické a fyzické osoby z Únie, ktoré sú aktívne alebo chcú pôsobiť v tomto sektore.
Článok 5
Prístup do vesmíru
1. Program podporuje obstarávanie a zhromažďovanie služieb v oblasti vypúšťania na obežnú dráhu pre potreby programu a na žiadosť členských štátov a medzinárodných organizácií takéto zhromažďovanie.
2. V súčinnosti s inými programami a systémami financovania Únie a bez toho, aby tým bola dotknutá činnosť Európskej vesmírnej agentúry v oblasti prístupu do vesmíru program môže podporovať:
a) úpravy, vrátane technologického vývoja, nosných systémov, ktoré sú potrebné na vypúšťanie satelitov vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov v oblasti prístupu do vesmíru, na účely vykonávania zložiek programu;
b) úpravy pozemnej vesmírnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktoré sú potrebné na vykonávanie programu.
Článok 6
Akcie na podporu inovatívneho a konkurencieschopného vesmírneho sektora Únie
1. Program podporuje budovanie kapacít v celej Únii, a tým aj:
a) inovačné činnosti na čo najlepšie využitie vesmírnych technológií, infraštruktúry alebo služieb a opatrenia na uľahčenie zavádzania inovačných riešení, ktoré sú výsledkom činností v oblasti výskumu a inovácií, a na podporu rozvoja nadväzujúceho sektora, najmä prostredníctvom synergií s inými programami Únie a finančnými nástrojmi vrátane fondu InvestEU;
b) činnosti zamerané na podporu verejného dopytu a inovácií vo verejnom sektore s cieľom využiť plný potenciál verejných služieb pre občanov a podniky;
c) podnikanie, a to už od počiatočného štádia až po štádium rastu, v súlade s článkom 21 a na základe ustanovení o ďalšom prístupe k financovaniu uvedených v článku 18 a hlave III kapitole I a využívaním prístupu prvej zmluvy;
d) vznik podnikateľsky orientovaného vesmírneho ekosystému prostredníctvom spolupráce medzi podnikmi vo forme siete vesmírnych centier, ktoré spájajú na regionálnej a vnútroštátnej úrovni subjekty z vesmírneho a digitálneho, ako aj ďalších sektorov, a používateľov, táto sieť centier sa zameriava na poskytovanie podpory, zariadení a služieb občanom a spoločnostiam s cieľom podporovať podnikanie a rozvoj zručností a posilňovať synergie v nadväzujúcom sektore a podporovať spoluprácu s centrami digitálnych inovácií vytvorenými v rámci programu Digitálna Európa;
e) poskytovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre odborníkov, podnikateľov, absolventov vysokých škôl a študentov, najmä prostredníctvom súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami, na rozvoj pokročilých zručností;
f) prístup k zariadeniam na spracovanie a testovanie pre odborníkov zo súkromného a z verejného sektora, študentov a podnikateľov;
g) činnosti certifikácie a normalizácie;
h) posilnenie európskych dodávateľských reťazcov v celej Únii prostredníctvom širokej účasti podnikov, najmä malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov, na všetkých zložkách programu, najmä prostredníctvom ustanovení článku 14, a opatrení na podporu ich konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni.
2. Pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 sa podporí potreba rozvíjať kapacity v členských štátoch s rozvíjajúcim sa vesmírnym priemyslom, aby sa všetkým členským štátom poskytla rovnaká príležitosť zúčastňovať sa na vesmírnom programe.
Článok 7
Tretie krajiny a medzinárodné organizácie pridružené k programu
1. Do zložiek programu s výnimkou SST a GOVSATCOM sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.
2. Do zložiek programu, s výnimkou SST, sa môže zapojiť aj akákoľvek tretia krajina alebo medzinárodná organizácia, a to v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie na ktoromkoľvek programe Únie, za predpokladu, že daná dohoda:
a) zaisťuje spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zúčastňujúcej sa na programoch Únie a prínosmi, ktoré získava;
b) stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];
c) neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovaciu právomoc v súvislosti s programom ani prípadný prístup k citlivým alebo utajovaným informáciám;
d) zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
da) v náležitých prípadoch rešpektuje strategické a zvrchované záujmy Únie vo všetkých príslušných oblastiach vrátane európskej technologickej a priemyselnej strategickej autonómie;
3. Na zložkách programu sa môžu podieľať len tretie krajiny a medzinárodné organizácie uvedené v odsekoch 1 a 2, a to za predpokladu, že sú zachované základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov.
Článok 8
Prístup tretích krajín alebo medzinárodných organizácií k SST, GOVSATCOM a verejnej regulovanej službe
1. Tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM podľa článku 67 alebo získať prístup k službám poskytovaným SST, len ak v súlade s postupom stanoveným v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uzavrú dohodu stanovujúcu podmienky podrobných pravidiel prístupu k takýmto údajom, informáciám, kapacitám a službám, ako aj rámec na výmenu a ochranu utajovaných skutočností.
2. Prístup tretích krajín alebo medzinárodných organizácií k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje Galileo, sa riadi článkom 3 ods. 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ.(23)
Článok 9
Vlastníctvo majetku a jeho využívanie
1. Únia je vlastníkom všetkého hmotného aj nehmotného majetku vytvoreného alebo vyvinutého v rámci zložiek programu. Komisia prijme na tento účel potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania týkajúce sa tých činností, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku, zahŕňali ustanovenia, ktorými sa zabezpečí takýto režim vlastníctva tohto majetku.
2. Odsek 1 sa nevzťahuje na hmotný a nehmotný majetok vytvorený alebo vyvinutý v rámci zložiek programu, ak sa činnosti, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku:
(a) vykonávajú na základe grantov alebo cien, ktoré sú v plnej miere financované Úniou;
(b) nefinancujú v plnej miere zo strany Únie, alebo
(c) týkajú vývoja, výroby alebo používania prijímačov verejnej regulovanej služby, ktoré obsahujú utajované skutočnosti EÚ, alebo komponentov takýchto prijímačov.
3. Komisia prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zmluvy, dohody alebo iné dojednania týkajúce sa činností uvedených v druhom odseku zahŕňali ustanovenia stanovujúce vhodný režim vlastníctva a používania tohto majetku, a pokiaľ ide o písmeno c), aby Únia mohla voľne využívať prijímače verejnej regulovanej služby a povoliť ich používanie v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ.
4. Komisia sa usiluje uzavrieť s tretími stranami zmluvy alebo iné dojednania, pokiaľ ide o:
a) už existujúce vlastnícke práva k hmotnému a nehmotnému majetku vytvorenému alebo vyvinutému v rámci zložiek programu;
b) nadobudnutie vlastníckych práv alebo licenčných práv v súvislosti s iným hmotným alebo nehmotným majetkom, ktorý je potrebný na implementáciu programu.
5. Komisia prostredníctvom vhodného rámca zabezpečuje optimálne využívanie hmotného a nehmotného majetku uvedeného v odsekoch 1 a 2, ktorý vlastní Únia.
6. Najmä v prípade, keď uvedený majetok pozostáva z práv duševného vlastníctva, Komisia spravuje tieto práva čo možno najefektívnejšie, pričom berie do úvahy potrebu chrániť tieto práva a zhodnocovať ich, oprávnené záujmy všetkých dotknutých zainteresovaných strán a potrebu zabezpečiť harmonický rozvoj trhov a nových technológií a kontinuitu služieb poskytovaných zložkami programu. Na tento účel zabezpečí najmä to, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania zahŕňali možnosť prevodu týchto práv na tretie strany alebo udelenia licencií k týmto právam tretím stranám vrátane pôvodcovi tohto práva duševného vlastníctva a aby agentúra mohla tieto práva využívať bez obmedzenia, ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia. Dohoda o finančnom rámcovom partnerstve podľa článku 29 ods. 3a alebo dohody o príspevku podľa článku 32 ods. 1 obsahujú príslušné ustanovenia, ktoré Európskej vesmírnej agentúre a iným povereným subjektom umožňujú v prípade potreby tieto práva využívať na vykonávanie svojich úloh podľa tohto nariadenia a podmienok tohto použitia.
Článok 10
Záruka
Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z právne záväzných ustanovení, služby, údaje a informácie poskytované zložkami programu sa poskytujú bez akejkoľvek výslovnej alebo implicitnej záruky, pokiaľ ide o ich kvalitu, presnosť, dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a vhodnosť na akýkoľvek účel. Komisia prijme ▌ potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používatelia týchto služieb, údajov a informácií boli riadne informovaní▌.
HLAVA II
ROZPOČTOVÝ PRÍSPEVOK A ROZPOČTOVÉ MECHANIZMY
Článok 11
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 vrátane súvisiacich rizík je 16,9 miliardy EUR v bežných cenách.
Suma uvedená v prvom pododseku sa rozdelí na tieto kategórie výdavkov:
a) na Galileo a EGNOS: 9,7 miliardy EUR;
b) na Copernicus: 6 miliárd EUR;
c) na SSA/GOVSATCOM: 1,2 miliardy EUR.
2. Ďalšie opatrenia v zmysle článku 3, najmä činnosti podľa článku 5 a 6, sa financujú v rámci zložiek programu.
3. Rozpočtové prostriedky Únie pridelené na program pokrývajú všetky činnosti potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4. Takéto výdavky sa môžu vynakladať na:
a) štúdie a stretnutia expertov týkajúce sa najmä dodržiavania nákladov a harmonogramu;
b) informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ak priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, a to najmä s cieľom vytvoriť synergie s ostatnými politikami Únie;
c) siete informačných technológií, ktoré slúžia na spracovávanie alebo výmenu informácií, a opatrenia administratívneho riadenia uskutočňované Komisiou, a to aj v oblasti bezpečnosti;
d) technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
4. Akcie, ktoré sa kumulatívne financujú z rôznych programov Únie, sa podrobia auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky zapojené programy a ich príslušné uplatniteľné pravidlá.
5. Rozpočtové záväzky súvisiace s programom, ktoré sa vzťahujú na činnosti uskutočňované v priebehu viac ako jedného finančného roka, môžu byť v priebehu niekoľkých rokov rozdelené do ročných splátok.
6. Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.
Článok 12
Pripísané príjmy
1. Príjmy vytvorené zložkami programu sa vyplatia do rozpočtu Únie a použijú sa na financovanie zložky, ktorá ich vytvorila.
2. Členské štáty môžu poskytnúť na zložku programu dodatočné finančné prostriedky pod podmienkou, že takéto dodatočné prvky nespôsobia žiadne finančné ani technické zaťaženie ani oneskorenie v predmetnej zložke. Komisia v súlade s postupom preskúmania podľa článku 107 ods. 3 rozhodne, či boli splnené uvedené podmienky.
3. Dodatočné finančné prostriedky uvedené v tomto článku sa v súlade s [článkom 21 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách považujú za vonkajšie pripísané príjmy.
Článok 13
Implementácia a formy financovania zo strany EÚ
1. Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v [článku 62 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
3. Ak sa rozpočet programu Copernicus plní nepriamym riadením, pravidlá verejného obstarávanie pre subjekty poverené úlohami týkajúcimi sa plnenia rozpočtu sa môžu uplatňovať v rozsahu, ktorý umožňujú články 62 a 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V príslušných dohodách o príspevku sa vymedzia špecifické úpravy potrebné pre tieto pravidlá.
HLAVA III
FINANČNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA I
Verejné obstarávanie
Článok 14:
Zásady verejného obstarávania
1. Verejný obstarávateľ koná pri postupoch verejného obstarávania na účely programu v súlade s týmito zásadami:
a) podporovať vo všetkých členských štátoch a v celej Únii a v celom dodávateľskom reťazci čo najširšiu a najotvorenejšiu účasť všetkých hospodárskych subjektov, najmä začínajúcich podnikov, nových účastníkov a malých a stredných podnikov▌, čo zahŕňa aj požiadavku, aby uchádzači zadávali zákazky subdodávateľom;
b) zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž a vyhýbať sa, pokiaľ možno, prílišnej závislosti od jedného poskytovateľa, najmä v súvislosti s kritickými zariadeniami a službami, berúc do úvahy ciele technologickej nezávislosti a kontinuity služieb;
c) odchylne od článku 167 nariadenia o rozpočtových pravidlách využívať, vždy keď je to vhodné, viaceré zdroje dodávok s cieľom zabezpečiť lepšiu celkovú kontrolu nad všetkými zložkami programu, ich nákladmi a harmonogramom;
cc) dodržiavať zásady otvoreného prístupu a spravodlivej hospodárskej súťaže v celom odvetvovom dodávateľskom reťazci, zásadu verejného obstarávania na základe transparentných a aktualizovaných informácií, jasného oznamovania uplatniteľných pravidiel a postupov verejného obstarávania, výberových kritérií a kritérií prideľovania zákaziek a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých potenciálnych uchádzačov vrátane MSP a startupov;
d) posilňovať autonómiu Únie, najmä z technologického hľadiska;
e) zaisťovať súlad s bezpečnostnými požiadavkami na zložky programu a prispievať k ochrane základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov;
ee) podporovať pokračovanie a spoľahlivosť služieb;
f) plniť príslušné sociálne a environmentálne kritériá.
2. Rada pre obstarávanie v rámci Komisie preskúma postup obstarávania týkajúci sa všetkých zložiek programu a monitoruje zmluvné plnenie rozpočtu EÚ delegované na poverené subjekty. Podľa potreby sa prizývajú zástupcovia poverených subjektov.
Článok 15
Zmluvy rozdelené na podmienené časti
1. Pokiaľ ide o operačné a na infraštruktúru zamerané činnosti, verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti v súlade s týmto článkom.
2. Zmluva rozdelená na podmienené časti sa skladá z pevnej časti, z ktorej plynie pevný záväzok vykonávať práce a poskytovať tovar alebo služby zmluvne dohodnuté pre danú časť, a z jednej alebo niekoľkých častí, ktoré sú podmienené z hľadiska rozpočtu aj plnenia. Osobitné charakteristiky zmlúv rozdelených na podmienené časti sa uvedú v súťažných podkladoch. Stanoví sa v nich najmä predmet zmluvy, zmluvná cena alebo pravidlá určenia ceny, ako aj podmienky týkajúce sa výkonu prác a poskytovania tovaru a služieb v jednotlivých častiach.
3. Výkony uskutočňované v rámci pevnej časti zmluvy tvoria súdržný celok; to isté platí pre výkony uskutočňované v rámci jednotlivých podmienených častí, pričom sa zohľadňujú výkony uskutočnené v rámci všetkých predchádzajúcich častí.
4. Plnenie každej podmienenej časti podlieha rozhodnutiu verejného obstarávateľa, ktoré sa oznámi dodávateľovi v súlade so zmluvou.
Článok 16
Zmluvy s úhradou nákladov
1. Verejný obstarávateľ si môže za podmienok stanovených v odseku 3 zvoliť zmluvu s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov.
Cena, ktorá sa má zaplatiť, pozostáva z úhrady všetkých priamych nákladov, ktoré dodávateľovi skutočne vznikli v súvislosti s plnením zmluvy, ako sú výdavky na pracovnú silu, materiál, spotrebný materiál a používanie zariadení a infraštruktúr nevyhnutných na plnenie zmluvy, nepriamych nákladov, fixného zisku a primeranej motivačnej odmeny založenej na plnení cieľov týkajúcich sa harmonogramu výsledkov a dodávok.
2. V zmluvách s úhradou nákladov sa stanoví maximálny cenový strop.
3. Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zmluvu s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov, ak je vzhľadom na neistou spojenú s plnením zmluvy ťažké alebo nie je vhodné presne stanoviť pevnú cenu pretože:
a) zákazka sa vzťahuje na prvky, ktoré sú veľmi komplexné alebo sa v spojitosti s nimi využíva nová technológia, a preto sú s ňou spojené značné technické riziká; alebo
b) činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sa musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď vzhľadom na značné riziká alebo na to, že plnenie zmluvy sčasti závisí od plnenia iných zmlúv, ešte nemožno v plnej miere stanoviť pevnú a konečnú cenu.
4. Cenovým stropom v prípade zmluvy s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov je maximálna splatná cena. Zmluvná cena sa môže zmeniť v súlade s [článkom 172] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 17
Subdodávky
1. S cieľom podporiť nových účastníkov, malé a stredné podniky a začínajúce podniky a ich cezhraničnú účasť a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť strategickú autonómiu Únie verejný obstarávateľ požaduje, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam iným ako tie, ktoré patria do skupiny uchádzača.
▌
3. Uchádzač musí všetky odchýlky od požiadavky podľa odseku 1 zdôvodniť.
4. V prípade zákaziek nad desať miliónov EUR sa verejný obstarávateľ zameria na zabezpečenie toho, aby sa aspoň 30 % hodnoty zákazky zadávalo prostredníctvom verejnej súťaže na rôznych úrovniach subdodávateľským spoločnostiam mimo skupiny primárneho dodávateľa, a to najmä s cieľom umožniť cezhraničnú účasť MSP. Komisia informuje výbor podľa článku 107 ods. 1 o plnení tohto cieľa v prípade zmlúv podpísaných po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
KAPITOLA II
Granty, ceny a operácie kombinovaného financovania
Článok 18
Granty a ceny
1. Únia môže pokrývať oprávnené náklady až do výšky 100 %, pričom však nie je dotknutá zásada spolufinancovania.
2. Odchylne od [článku 181 ods. 6] nariadenia o rozpočtových pravidlách môže zodpovedný povoľujúci úradník v prípade uplatnenia paušálnych sadzieb povoliť alebo nariadiť financovanie nepriamych nákladov príjemcu do maximálnej výšky 25 % celkových priamych oprávnených nákladov na akciu.
3. Bez ohľadu na odsek 2 sa nepriame náklady môžu vykazovať vo forme jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe uvedenom v článku 100.
4. Odchylne od [článku 204] nariadenia o rozpočtových pravidlách nesmie maximálna výška finančnej podpory, ktorá môže byť vyplatená tretej strane, presiahnuť 200 000 EUR.
Článok 19
Spoločné výzvy na predkladanie návrhov v súvislosti s grantmi
Komisia alebo poverený subjekt v kontexte programu môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov so subjektmi, orgánmi alebo osobami uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
▌
V prípade spoločnej výzvy sa uplatňujú pravidlá uvedené v hlave VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách. Hodnotiace postupy zahŕňajú vyváženú skupinu expertov vymenovaných každou stranou. Hodnotiace výbory postupujú v zmysle článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
V dohode o grante sa určia pravidlá upravujúce práva duševného vlastníctva.
Článok 20
Granty na verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení
1. Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, 2014/25/EÚ a 2009/81/ES.
2. Postupy verejného obstarávania:
a) musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;
b) môžu, v prípade verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, stanovovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;
c) môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); ako aj
d) umožňujú zadať zákazku uchádzačovi, resp. uchádzačom, ktorí predložili ponuku s najvýhodnejším pomerom medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.
3. Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom súvisiacich práv duševného vlastníctva. Verejní obstarávatelia majú aspoň právo na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné účely a právo udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov pre verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok a bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov o udelenie takýchto licencií. Ak dodávateľ v stanovenom období po verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužíva, verejní obstarávatelia môžu od neho požadovať, aby na nich previedol všetky vlastnícke práva k daným výsledkom.
Článok 21
Operácie kombinovaného financovania
Operácie kombinovaného financovania schválené v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
KAPITOLA IV
Ďalšie finančné ustanovenia
Článok 22
Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie
1. Akcia, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, môže získať aj príspevok z tohto programu, za predpokladu, že tieto príspevky nepokrývajú rovnaké náklady. Na príslušný príspevok každého prispievajúceho programu Únie k akcii sa uplatňujú pravidlá daného programu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z jednotlivých programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
2. Akcie, ktoré získali certifikáciu v podobe známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne podmienky:
a) boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov na základe programu;
b) spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky tejto výzvy na predkladanie návrhov;
c) z dôvodu rozpočtových obmedzení nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov;
môžu v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
▌
Článok 24
Spoločné verejné obstarávanie
1. Na dôvažok k ustanoveniam [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia a/alebo agentúra uskutočňovať postupy spoločného verejného obstarávania s Európskou vesmírnou agentúrou alebo inými medzinárodnými organizáciami zapojenými do implementácie zložiek programu.
2. Pravidlá verejného obstarávania uplatniteľné podľa [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú analogicky, pokiaľ sa v každom prípade uplatňujú procesné ustanovenia vzťahujúce sa na inštitúcie Únie.
Článok 25
Ochrana základných bezpečnostných záujmov
Ak je to potrebné na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov, najmä v súvislosti s potrebou zachovať integritu a odolnosť systémov Únie, ako aj autonómiu priemyselnej základne, z ktorej vychádzajú, Komisia stanoví potrebné podmienky oprávnenosti uplatniteľné na verejné obstarávanie, granty alebo ceny, na ktoré sa vzťahuje táto hlava. Na tento účel sa osobitná pozornosť musí venovať požiadavke, aby oprávnené podniky boli usadené v členskom štáte a zaviazali sa vykonávať všetky príslušné činnosti v rámci Únie▌. Tieto podmienky sa zahrnú do dokumentov týkajúcich sa verejného obstarávania, grantu alebo prípadne ceny. V prípade verejného obstarávania tieto podmienky platia počas celého životného cyklu výslednej zmluvy.
Článok 26
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi,▌ úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom ▌.
HLAVA IV
RIADENIE PROGRAMU
Článok 27
Zásady riadenia
Riadenie programu vychádza z týchto zásad:
a) jasné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do implementácie každej zložky a opatrenia programu, najmä medzi členské štáty, Komisiu, agentúru, Európsku vesmírnu agentúru a Európsku organizácia pre využitie meteorologických družíc, na základe právomocí jednotlivých organizácií a s cieľom vyhnúť sa prekrývaniu úloh a zodpovedností;
aa) vhodnosť riadiacej štruktúry vzhľadom na osobitné potreby každej zložky a opatrenia programu;
b) prísna kontrola programu vrátane prísneho dodržiavania nákladového stropu, rozvrhu a výkonnosti všetkými subjektmi v rámci svojich príslušných úloh a zodpovednosti v súlade s týmto nariadením;
c) transparentné a nákladovo efektívne riadenie;
cc) kontinuita služieb a nevyhnutná kontinuitu infraštruktúry vrátane ochrany pred príslušnými hrozbami;
d) systematické a štruktúrované zohľadňovanie potrieb používateľov údajov, informácií a služieb poskytovaných zložkami programu, ako aj vedeckých a technologických výdobytkov súvisiacich s týmito službami▌;
e) nepretržité úsilie o kontrolu rizík a ich znižovanie.
Článok 28
Úloha členských štátov
1. Členské štáty sa môžu zúčastňovať na programe. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe prispievajú svojou technickou odbornosťou, know-how a pomocou, najmä v oblasti ochrany a bezpečnosti, a/aleboak je to vhodné a možné tak, že Únii sprístupnia údaje, informácie, služby a infraštruktúry, ktoré majú vo vlastníctve alebo ktoré sa nachádzajú na ich území, pričom okrem iného zabezpečia efektívny a voľný prístup k údajom in situ a ich využívanie a spolupracujú s Komisiou na zlepšení dostupnosti údajov in situ potrebných pre tento program, zohľadňujúc uplatniteľné licencie a záväzky.
2. Komisia môže prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť osobitné úlohy organizáciám členských štátov, ak boli takéto organizácie určené príslušným členským štátom. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s konzultačným postupom podľa článku 107 ods. 2 prijme rozhodnutia o príspevku týkajúce sa dohôd o príspevku.
2a. V určitých riadne odôvodnených prípadoch môže agentúra pre úlohy podľa článku 30 prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť osobitné úlohy organizáciám členských štátov, ak boli takéto organizácie určené príslušným členským štátom.
2aa. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania programu ▌ a to aj tým, že pomáhajú chrániť na primeranej úrovni frekvencie potrebné pre tento program.
2b. Členské štáty a Komisia môžu spolupracovať s cieľom rozšíriť využívanie údajov, informácií a služieb poskytovaných v rámci programu.
2c. Vždy, keď je to možné, sa príspevok členských štátov k fóru používateľov podľa článku 107 zakladá na systematických a koordinovaných konzultáciách s komunitami koncových používateľov na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o systémy Galileo, EGNOS a Copernicus.
3. Členské štáty a Komisia spolupracujú s cieľom rozvíjať zložku in situ a služby pozemnej kalibrácie potrebné na využívanie vesmírnych systémov a uľahčiť využívanie plného potenciálu súborov údajov in situ a referenčných údajov, vychádzajúc z existujúcich kapacít.
4. V oblasti bezpečnosti plnia členské štáty úlohy uvedené v článku 34 ods. 4.
Článok 29
Úloha Komisie
1. Komisia nesie celkovú zodpovednosť za implementáciu programu, a to aj v oblasti bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté výsady členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti. V súlade s týmto nariadením určuje priority a dlhodobý vývoj programu v súlade s požiadavkami používateľov a dohliada nad jeho implementáciou, bez toho, aby boli dotknuté iné politiky Únie.
2. Komisia riadi každú zložku alebo podzložku programu, ▌ ktoré nie sú zverené inému subjektu, najmä GOVSATCOM, NEO, vesmírne počasie a činnosti uvedené v článku 54 písm. d).
3. Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi jednotlivé subjekty zapojené do programu a koordinuje činnosti týchto subjektov. Komisia takisto zabezpečí, aby všetky poverené subjekty zapojené do implementácie programu chránili záujmy Únie, zaručili riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie a dodržiavali nariadenie o rozpočtových pravidlách a toto nariadenie.
3a. Komisia uzatvorí s agentúrou a, s ohľadom na rámcovú dohodu z roku 2004, s Európskou vesmírnou agentúrou, dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ako je stanovené v [článku 130] nariadenia o rozpočtových pravidlách a uvedené v článku 31a.
4. Ak je to potrebné pre bezproblémové fungovanie programu a bezproblémové poskytovanie služieb poskytovaných zložkami programu, Komisia po konzultácii s používateľmi a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane nadväzujúceho sektora určí prostredníctvom delegovaných aktov vysoké požiadavky na implementáciu a rozvoj týchto zložiek a služieb, ktoré poskytujú. Pri určovaní týchto požiadaviek na vysokej úrovni Komisia dbá na to, aby nedošlo k zníženiu všeobecnej úrovne bezpečnosti a aby bola splnená požiadavka spätnej kompatibility.
Uvedené delegované akty sa prijmú v súlade s článkom 21.
5. Komisia zaistí, že využívanie a používanie údajov a služieb poskytovaných zložkami programu vo verejnom a v súkromnom sektore sa podporuje a maximalizuje, bez toho, aby boli dotknuté úlohy agentúry alebo iných poverených subjektov, a to okrem iného aj podporou primeraného vývoja týchto služieb, používateľsky ústretových rozhraní a vytvorenia stabilného dlhodobého prostredia. Rozvíja primerané synergie medzi aplikáciami rôznych zložiek programu. Zabezpečuje komplementaritu, konzistentnosť, synergie a väzby medzi programom a ďalšími akciami a programami Únie.
6. V prípade potreby Komisia zaručí súdržnosť činností vykonávaných v kontexte programu s činnosťami vykonávanými v oblasti vesmíru na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a v prípade, ak je to významné pre program, uľahčuje konvergenciu ich technologických kapacít a výdobytkov v oblasti vesmíru. Na tento účel Komisia v prípade potreby a v rámci svojej pôsobnosti spolupracuje s agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou.
7. Komisia informuje výbor uvedený v článku 107 o predbežných a konečných výsledkoch hodnotenia verejných súťaží a zmlúv s verejnými a súkromnými subjektmi vrátane subdodávok.
Článok 30
Úloha agentúry
1. Agentúra má tieto vlastné úlohy:
a) zabezpečovať prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek programu v súlade s hlavou V kapitolou II;
b) plniť iné úlohy uvedené v článku 34 ods. 2 a 3;
c) uskutočňovať činnosti komunikácie, rozvoja trhu a propagácie ▌ služieb ponúkaných systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, najmä činnosti týkajúce sa využívania na trhu a koordinácie potrieb používateľov.
ca) vykonávať činnosti v oblasti komunikácie, propagácie a rozvoja trhu o údajoch, informáciách a službách, ktoré ponúka Copernicus, bez toho, aby boli dotknuté činnosti vykonávané inými poverenými subjektmi a Komisiou;
d) poskytovať Komisii technické poradenstvo vrátane prípravy nadväzujúcich výskumných priorít súvisiacich s vesmírom.
2. Komisia zverí agentúre tieto úlohy:
a) riadenie využívania systémov EGNOS a Galileo, ktoré sa týka činností uvedených v článku 43;
b) celková koordinácia aspektov GOVSATCOM týkajúcich sa používateľov v úzkej spolupráci s členskými štátmi, inými subjektmi, príslušnými agentúrami Únie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o misie a operácie krízového riadenia;
c) vykonávanie činností týkajúcich sa vývoja nadväzujúcich aplikácií na základe zložiek programu vrátane základných prvkov a integrovaných aplikácií založených na údajoch a službách poskytovaných systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, a to aj v prípadoch, keď boli sprístupnené finančné prostriedky na takéto činnosti v kontexte programu Horizont Európa vytvoreného podľa nariadenia xx alebo v prípade, ak je to potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b);
d) vykonávanie činností súvisiacich s využívaním zo strany používateľov údajov, informácií a služieb, ktoré ponúkajú iné zložky programu ako Galileo a EGNOS, bez toho, aby boli dotknuté činnosti a služby programu Copernicus zverené iným subjektom;
e) osobitné akcie uvedené v článku 6.
3. Komisia môže na základe hodnotení uvedených v článku 102 ods. 6 agentúre zveriť ďalšie úlohy, za predpokladu, že nezdvojujú činnosti, ktoré vykonávajú iné poverené subjekty v rámci programu, a za predpokladu, že ich cieľom je zlepšiť účinnosť implementácie činností programu.
3a. Vždy, keď sú agentúre zverené činnosti, zabezpečia sa na ich implmentáciu primerané finančné, ľudské a administratívne zdroje.
▌
5. Odchylne od článku 62 ods. 1) nariadenia o rozpočtových pravidlách a s výhradou posúdenia Komisie týkajúceho sa ochrany záujmov Únie môže agentúra prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť osobitné činnosti iným subjektom v rámci ich príslušných právomocí a za podmienok nepriameho hospodárenia, ktoré sa vzťahujú na Komisiu.
Článok 31
Úloha Európskej vesmírnej agentúry
1. Za predpokladu, že záujmy Únie sú chránené, Európskej vesmírnej agentúre sa zveria tieto úlohy:
a) v prípade systému Copernicus: koordinácia vesmírneho segmentu a implementácia vesmírnej zložky systému Copernicus a jej vývoja, návrh, vývoj ▌a konštruovanie kozmickej infraštruktúry systému Copernicus vrátane prevádzky tejto infraštruktúry a súvisiaceho obstarávania, okrem prípadov, ak tieto úlohy vykonávajú iné subjekty, a v prípade potreby prístup k údajom tretích strán;
b) v prípade systémov Galileo a EGNOS: vývoj systémov, navrhovanie a rozvoj častí pozemného segmentu ▌a satelitov vrátane testovania a validácie;
c) pokiaľ ide o všetky zložky programu: dodávateľské výskumné a vývojové činnosti v jej oblastiach odbornosti.
1a. Na základe hodnotenia Komisia môžu byť Európskej vesmírnej agentúre zverené ďalšie úlohy na základe potrieb programu, za predpokladu, že nezdvojujú činnosti, ktoré vykonávajú iné poverené subjekty v rámci programu, a za predpokladu, že ich cieľom je zlepšiť účinnosť implementácie činností programu.
▌
4. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v článku 31a, Komisia alebo agentúra môžu požiadať Európsku vesmírnu agentúru, aby poskytla technické poradenstvo a informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia, za spoločne dohodnutých podmienok.
Článok 31a
Dohoda o finančnom rámcovom partnerstve
1. ▌Dohoda o finančnom rámcovom partnerstve uvedená v článku 29 ods. 3a:
a) jasne vymedzuje zodpovednosti a povinnosti Komisie, agentúry a Európskej vesmírnej agentúry v súvislosti s každou zložkou programu a potrebnými mechanizmami koordinácie a kontroly;
b) vyžaduje, aby Európska vesmírna agentúra uplatňovala bezpečnostné pravidlá Únie vymedzené v dohodách o bezpečnosti medzi Úniou, jej inštitúciami a agentúrami, a ESA, najmä so zreteľom na spracovanie utajovaných skutočností;
c) určí podmienky riadenia finančných prostriedkov zverených Európskej vesmírnej agentúre, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie, a to aj pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti obstarávania, ak sa obstaráva v mene Únie, alebo uplatňovanie pravidiel povereného subjektu v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách, postupy riadenia, očakávané výsledky merané na základe ukazovateľov výkonnosti, opatrenia uplatniteľné v prípade chybného alebo podvodného plnenia zákaziek z hľadiska nákladov, harmonogram a výsledky, ako aj komunikačnú stratégiu a pravidlá týkajúce sa vlastníctva všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku; tieto podmienky musia byť v súlade s hlavami III a V tohto nariadenia a nariadením o rozpočtových pravidlách;
d) vyžaduje, aby sa v prípade, že agentúra alebo Európska vesmírna agentúra zriadi výbor na posúdenie ponukových konaní na vykonanie postupu verejného obstarávania podľa FFPA, odborníci Komisie a v prípade potreby iný poverený subjekt zúčastnili ako členovia na schôdzach výboru na posúdenie ponukových konaní. Touto účasťou nie je dotknutá technická nezávislosť výboru na posúdenie ponukových konaní ▌;
e) stanoví monitorovacie a kontrolné opatrenia, ktoré zahŕňajú najmä systém predbežného odhadu nákladov, systematické poskytovanie informácií Komisii alebo prípadne agentúre o nákladoch a harmonograme a pre prípad rozdielu medzi plánovanými rozpočtami, plnením a harmonogramom nápravné opatrenia, ktorými sa zabezpečí plnenie ▌ úloh v medziach pridelených rozpočtov;
f) stanoví zásady odmeňovania Európskej vesmírnej agentúry pre každú zložku programu, ktoré je úmerné podmienkam, v ktorých sa akcie vykonávajú, pričom sa primerane zohľadnia krízové situácie a stav zraniteľnosti, a v prípade potreby je založené na výkonnosti; odmeňovanie zahŕňa len všeobecné režijné náklady, ktoré nie sú spojené s činnosťami zverenými Úniou Európskej vesmírnej agentúre;
g) stanoví, že Európska vesmírna agentúra prijme primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a na dosiahnutie súladu s rozhodnutiami prijatými Komisiou pre každú zložku v súlade s týmto nariadením.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohody o finančnom rámcovom partnerstve uvedenej v článku 31a, Komisia alebo agentúra môžu požiadať Európsku vesmírnu agentúru, aby poskytla technické poradenstvo a informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia. Podmienky takýchto žiadostí a ich vybavenia sa dohodnú spoločne.
Článok 32
Úloha organizácie EUMETSAT a iných subjektov
1. Komisia môže poveriť, v plnom rozsahu alebo čiastočne a prostredníctvom dohôd o príspevku, iné subjekty, ako sú subjekty uvedené v článkoch 30 a 31, implementáciou týchto úloh:
a) modernizácia, prípravy prevádzky a prevádzky vesmírnej infraštruktúry systému Copernicus alebo jej častí, a v prípade potreby správa prístupu k údajom získaným podpornou misiou, ktorá môže byť zverená organizácii EUMETSAT;
b) vykonávanie služieb systému Copernicus alebo ich častí príslušné agentúry, subjekty alebo organizácie, ktoré riadia získavanie informácií príslušných tretích strán.
2. Kritéria výberu poverených subjektov musia predovšetkým odzrkadľovať ich schopnosť zabezpečiť kontinuitu a v prípade potreby bezpečnosť prevádzky bez prerušenia alebo s minimálnym prerušením činností systému programu.
2a. Podmienky dohôd o príspevku uvedených v prvom odseku musia vždy, keď je to možné, byť v súlade s podmienkami FFPA uvedenými v článku 31a ods. 1.
3. Rozhodnutie o príspevku súvisiace s dohodou o príspevku uvedenou v odseku 1 tohto článku sa prekonzultuje s programovým výborom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 107 ods. 2. Programový výbor sa informuje vopred o dohodách o príspevku, ktoré má uzavrieť Únia zastúpená Komisiou a subjekty uvedené v prvom odseku.
HLAVA V
BEZPEČNOSŤ PROGRAMU
HLAVA I
Bezpečnosť programu
Článok 33
Zásady bezpečnosti
1. Bezpečnosť programu je založená na týchto zásadách:
a) zohľadňovanie skúseností členských štátov v oblasti bezpečnosti a čerpanie inšpirácie z ich najlepších postupov;
b) využívanie ▌bezpečnostných predpisov Rady a Komisie, v ktorých je okrem iného stanovené oddelenie prevádzkových funkcií a funkcií súvisiacich s akreditáciou.
2. Týmto nariadením nie je dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o národnú bezpečnosť, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ, ani právo členských štátov chrániť svoje základné bezpečnostné záujmy v súlade s článkom 346 ZFEÚ.
Článok 34
Riadenie bezpečnosti
1. Komisia s podporou agentúry v rámci svojich právomocí zaistí vysokú úroveň bezpečnosti, pokiaľ ide predovšetkým o:
a) ochranu pozemnej aj kozmickej infraštruktúry a ochranu poskytovania služieb, najmä pred fyzickými alebo kybernetickými útokmi vrátane rušenia tokov údajov;
b) kontrolu nad transfermi technológií a ich riadenie;
c) rozvoj a udržanie nadobudnutých kompetencií a know-how v Únii;
d) ochranu citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností.
Na tento účel Komisia zabezpečí, aby sa pre každú zložku programu vykonala analýza rizík a hrozieb. Na základe uvedenej analýzy rizík a hrozieb prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví do konca roku 2023 pre každú zložku programu všeobecné bezpečnostné požiadavky. Komisia pritom zohľadní vplyv daných požiadaviek na bezproblémové fungovanie príslušnej zložky, predovšetkým, pokiaľ ide o náklady, riadenie rizík a harmonogram, a zaistí, aby sa neznížila celková úroveň bezpečnosti ani nenarušilo fungovanie existujúcich zariadení založených na danej zložke a zohľadnili riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia oznámi orientačný zoznam vykonávacích aktov, ktoré sa predložia programovému výboru v zložení pre bezpečnosť a prerokujú v ňom. K tomuto zoznamu bude priložený orientačný harmonogram na predloženie.
2. Subjekt zodpovedný za riadenie určitej zložky programu zodpovedá za prevádzkovú bezpečnosť danej zložky a na uvedený účel vykonáva analýzu rizík a hrozieb a všetky potrebné činnosti na zaistenie a monitorovanie bezpečnosti danej zložky, predovšetkým stanovovanie technických špecifikácií a prevádzkových postupov, pričom monitoruje dodržiavanie všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1. Podľa článku 30 je týmto subjektom pre Galileo a EGNOS agentúra.
2a. Na základe analýzy rizík a hrozieb Komisia v prípade potreby určí štruktúru na monitorovanie bezpečnosti a dodržiavanie pokynov vypracovaných v rozsahu pôsobnosti rozhodnutia 201x/xxx/SZBP(24). Štruktúra pôsobí v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v odseku 1. V prípade programu Galileo je touto štruktúrou Stredisko na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo.
3. Agentúra:
a) zabezpečuje bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek programu v súlade s kapitolou II tejto hlavy a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov;
b) zabezpečuje prevádzku Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 2 a pokynmi vypracovanými v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia 2014/496/SZBP;
c) vykonáva úlohy, ktoré sú jej pridelené na základe rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ;
d) poskytuje Komisii svoje technické poradenstvo a všetky informácie potrebné na plnenie jej úloh v zmysle tohto nariadenia.
4. Členské štáty:
a) prijímajú opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s opatreniami potrebnými na ochranu európskych kritických infraštruktúr v zmysle smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu(25) a opatreniami potrebnými na ochranu ich vlastných vnútroštátnych kritických infraštruktúr, s cieľom zabezpečiť ochranu pozemnej infraštruktúry, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť programu a ktorá sa nachádza na ich území;
b) vykonávajú úlohy bezpečnostnej akreditácie uvedené v článku 41.
5. Subjekty zapojené do programu prijímajú všetky nevyhnutné opatrenia aj v súvislosti s problémami, ktoré boli určené v analýze rizík, na zaistenie bezpečnosti programu.
Článok 34a
Bezpečnosť systémov a zavedených služieb
Vo všetkých prípadoch, keď prevádzka systémov môže mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, sa uplatnia postupy ustanovené rozhodnutím Rady XXXX/XX/SZBP.
HLAVA II
Bezpečnostná akreditácia
Článok 35
Orgán bezpečnostnej akreditácie
Orgánom bezpečnostnej akreditácie pre všetky zložky programu je rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadená v rámci agentúry.
Článok 36
Všeobecné zásady bezpečnostnej akreditácie
Činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie pre všetky zložky programu sa vykonávajú v súlade s týmito zásadami:
a) činnosti a rozhodnutia v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú v kontexte kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a členských štátov;
b) pri prijímaní rozhodnutí v rade pre bezpečnostnú akreditáciu sa vynakladá úsilie o dosiahnutie konsenzu;
c) činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa vykonávajú s použitím prístupu posudzovania a riadenia rizík, pričom sa zvažujú riziká, pokiaľ ide o bezpečnosť zložky, a aj vplyv akéhokoľvek opatrenia na zníženie rizík na náklady alebo harmonogram, berúc do úvahy cieľ neznížiť celkovú úroveň bezpečnosti danej zložky;
d) rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu o bezpečnostnej akreditácii pripravujú a prijímajú náležite kvalifikovaní odborníci na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky a ktorí konajú objektívne;
e) vyvinie sa úsilie o konzultáciu so všetkými relevantnými stranami zainteresovanými v bezpečnostných otázkach týkajúcich sa tejto zložky;
f) činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávajú všetky relevantné strany zainteresované na danej zložke v súlade so stratégiou bezpečnostnej akreditácie, pričom tým nie je dotknutá úloha Komisie;
g) rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu o bezpečnostnej akreditácii sú podľa procesu definovaného radou pre bezpečnostnú akreditáciu v relevantnej stratégii bezpečnostnej akreditácie založené na miestnych rozhodnutiach o bezpečnostnej akreditácii prijatých jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi bezpečnostnej akreditácie členských štátov;
h) procesom nepretržitého, transparentného a plne zrozumiteľného monitorovania sa zabezpečuje, aby boli známe bezpečnostné riziká pre danú zložku, aby sa definovali bezpečnostné opatrenia na zníženie takýchto rizík na prijateľnú úroveň z hľadiska bezpečnostných potrieb Únie a jej členských štátov a v záujme bezproblémového fungovania danej zložky a aby sa uvedené opatrenia uplatňovali v súlade s koncepciou hĺbkovej ochrany. Účinnosť týchto opatrení sa priebežne vyhodnocuje. Proces súvisiaci s posudzovaním a riadením bezpečnostných rizík vykonávajú strany zainteresované na danej zložke spoločne ako iteratívny proces;
i) rozhodnutia o bezpečnostnej akreditácii prijíma úplne nezávisle rada pre bezpečnostnú akreditáciu, a to aj vo vzťahu ku Komisii a iným subjektom zodpovedným za implementáciu danej zložky a poskytovanie súvisiacich služieb, ako aj vo vzťahu k výkonnému riaditeľovi a správnej rade agentúry;
j) pri vykonávaní činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie sa zohľadňuje potreba primeranej koordinácie medzi Komisiou a orgánmi zodpovednými za vykonávanie bezpečnostných ustanovení;
k) bezpečnostnou akreditáciou systému EGNOS vykonanou radou pre bezpečnostnú akreditáciu nie sú dotknuté akreditačné činnosti vykonávané pre letectvo Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva.
Článok 37
Úlohy rady pre bezpečnostnú akreditáciu
1. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si plní úlohy bez toho, aby boli dotknuté zodpovednosti Komisie alebo zodpovednosti zverené iným subjektom agentúry, najmä pokiaľ ide o otázky súvisiace s bezpečnosťou, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov súvisiace s bezpečnostnou akreditáciou.
2. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má tieto úlohy:
a) definovanie a schvaľovanie stratégie bezpečnostnej akreditácie, ktorou sa stanovuje:
i) rozsah činností potrebných na vykonanie a udržanie akreditácie zložiek programu alebo ich podzložiek a všetkých prepojení medzi nimi a inými systémami alebo zložkami;
ii) proces bezpečnostnej akreditácie pre zložky programu alebo ich podzložky s mierou podrobností, ktorá zodpovedá požadovanému stupňu istoty, a s jasne uvedenými podmienkami akreditácie;
iii) harmonogram akreditácie, ktorý zodpovedá fázam zložiek programu, najmä pokiaľ ide o zavedenie infraštruktúry, poskytovanie služieb a vývoj;
iv) zásady bezpečnostnej akreditácie pre siete pripojené k systémom zriadeným v rámci zložiek programu alebo ich podzložiek a zariadenia pripojené k systémom zriadeným týmito zložkami, čo vykonávajú vnútroštátne subjekty členských štátov oprávnené konať v bezpečnostných otázkach;
b) prijímanie rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii, najmä pokiaľ ide o schvaľovanie vynášania satelitov na obežnú dráhu, povoľovanie prevádzkovania systémov zriadených v rámci zložiek programu alebo ich podzložiek v rôznych konfiguráciách a na rôzne služby, ktoré poskytujú, až vrátane signálu vo vesmíre, a povoľovanie prevádzkovania pozemných staníc. Pokiaľ ide o siete a zariadenia pripojené k verejne regulovanej službe (public regulated service – PRS) uvedenej v článku 44 alebo akejkoľvek inej bezpečnej službe vychádzajúcej zo zložiek programu, rada pre bezpečnostnú akreditáciu rozhoduje len o udeľovaní povolení subjektom na účely vývoja alebo výroby citlivých technológií PRS, prijímačov PRS alebo bezpečnostných modulov PRS, alebo akejkoľvek inej technológie alebo zariadenia, ktoré je nutné skontrolovať podľa všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 1, pričom zohľadňuje odporúčania vnútroštátnych subjektov, ktoré sú oprávnené konať v bezpečnostných otázkach, ako aj celkové bezpečnostné riziká;
c) preverovanie a okrem prípadov, keď ide o dokumenty, ktoré Komisia prijíma na základe článku 34 ods. 1 tohto nariadenia a článku 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, schvaľovanie všetkej dokumentácie týkajúcej sa bezpečnostnej akreditácie;
d) poskytovanie poradenstva Komisii v rámci svojich právomocí pri príprave návrhov znení aktov uvedených v článku 34 ods. 1 tohto nariadenia a článku 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, a to aj pri zavádzaní operačných bezpečnostných postupov (SecOps) a pri poskytovaní jej vyhlásenia so záverečným stanoviskom;
e) preverovanie a schvaľovanie posúdenia bezpečnostných rizík vypracovaného v súlade s postupom monitorovania uvedeným v článku 36 písm. h), pričom zohľadňuje súlad s dokumentmi uvedenými v písmene c) tohto odseku a dokumentmi vypracovanými v súlade s článkom 34 ods. 1 tohto nariadenia a s článkom 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ; a spolupráca s Komisiou na definovaní opatrení na zníženie rizika;
f) kontrola vykonávania bezpečnostných opatrení v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou zložiek programu vykonávaním alebo financovaním bezpečnostných posúdení, inšpekcií, auditov alebo preskúmaní v súlade s článkom 41 písm. b) tohto nariadenia;
g) potvrdzovanie výberu schválených produktov a opatrení, ktoré chránia pred elektronickým odpočúvaním (TEMPEST), a schválených kryptografických produktov, ktoré sa používajú na zaistenie bezpečnosti zložiek programu;
h) schvaľovanie alebo v prípadoch, keď je to vhodné, účasť na spoločnom schvaľovaní prepojenia systémov zriadených v rámci zložiek programu alebo ich podzložiek a iných systémov s príslušnými subjektmi, ktoré sú oprávnené konať v bezpečnostných otázkach;
i) uzavretie dohody o modeli na kontrolu prístupu uvedenom v článku 41 písm. c) s príslušným členským štátom;
j) príprava správ o rizikách a informovanie Komisie, správnej rady a výkonného riaditeľa o svojom posúdení rizík a poskytovanie poradenstva uvedeným subjektom o možnosti riešenia zvyškových rizík spojených s daným rozhodnutím o bezpečnostnej akreditácii;
k) pomoc, v úzkej spolupráci s Komisiou, Rade a vysokému predstaviteľovi pri vykonávaní rozhodnutia 2014/496/SZBP na základe osobitnej žiadosti Rady a/alebo vysokého predstaviteľa;
l) vykonávanie konzultácií potrebných na plnenie svojich úloh;
m) prijatie a zverejnenie svojho rokovacieho poriadku.
3. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci a zodpovednosti členských štátov, sa pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi osobitný podriadený subjekt, ▌ ktorý bude plniť najmä tieto úlohy :
a) riadenie letových kľúčov a iných kľúčov potrebných na fungovanie systému Galileo;
b) overovanie zavedenia a uplatňovania postupov evidencie, bezpečnej manipulácie, uchovávania a distribúcie kľúčov PRS systému Galileo.
Článok 38
Zloženie rady pre bezpečnostnú akreditáciu
1. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu sa skladá z jedného zástupcu za každý členský štát, zástupcu Komisie a zástupcu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku („vysoký predstaviteľ“). Funkčné obdobie členov rady pre bezpečnostnú akreditáciu trvá štyri roky a je obnoviteľné.
2. Účasť na zasadnutiach rady pre bezpečnostnú akreditáciu vychádza zo zásady potreby vedieť. V prípade potreby môžu byť na zasadnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa ako pozorovatelia prizvaní zástupcovia Európskej vesmírnej agentúry a zástupcovia agentúry, ktorý nie sú zapojení do bezpečnostnej akreditácie. Výnimočne možno na zasadnutia pozvať aj zástupcov agentúr Únie, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií ako pozorovateľov v otázkach, ktoré sa daných tretích krajín alebo medzinárodných organizácií priamo týkajú, predovšetkým v prípade otázok týkajúcich sa infraštruktúry, ktorá im patrí alebo ktorá je zriadená na ich území. Dojednania týkajúce sa takejto účasti zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky ich účasti sa stanovia v príslušných dohodách, pričom musia byť v súlade s rokovacím poriadkom rady pre bezpečnostnú akreditáciu.
Článok 39
Pravidlá hlasovania v rade pre bezpečnostnú akreditáciu
Ak nemožno dosiahnuť zhodu podľa všeobecných zásad uvedených v článku 36, rada pre bezpečnostnú akreditáciu prijíma rozhodnutia hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v súlade s článkom 16 Zmluvy o Európskej únii. Zástupca Komisie a zástupca vysokého predstaviteľa nehlasujú. Rozhodnutia prijaté radou pre bezpečnostnú akreditáciu podpisuje v mene rady pre bezpečnostnú akreditáciu jej predseda.
Článok 40
Oznamovanie a vplyv rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu
1. Rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu sú určené Komisii.
2. Komisia priebežne informuje radu pre bezpečnostnú akreditáciu o vplyve všetkých potenciálnych rozhodnutí rady pre bezpečnostnú akreditáciu na riadny priebeh zložiek programu a o vykonávaní plánov riešenia zvyškových rizík. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zohľadňuje všetky takéto informácie od Komisie.
3. Komisia priebežne a bez odkladov informuje Európsky parlament a Radu o dosahu prijatých rozhodnutí o bezpečnostnej akreditácii na riadny chod zložiek programu. Ak sa Komisia nazdáva, že rozhodnutie, ktoré prijala rada pre bezpečnostnú akreditáciu, môže mať významný vplyv na riadny chod daných zložiek, napríklad pokiaľ ide o náklady, harmonogram alebo plnenie, bezodkladne to oznámi Európskemu parlamentu a Rade.
4. Správna rada pravidelne dostáva informácie o hodnotení práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu.
5. Harmonogram práce rady pre bezpečnostnú akreditáciu nesmie ovplyvniť harmonogram činností stanovený v pracovnom programe uvedenom v článku 100.
Článok 41
Úloha členských štátov pri bezpečnostnej akreditácii
Členské štáty:
a) posielajú rade pre bezpečnostnú akreditáciu všetky informácie, ktoré považujú za relevantné na účely bezpečnostnej akreditácie;
b) povolia riadne oprávneným osobám menovaným radou pre bezpečnostnú akreditáciu, aby so súhlasom vnútroštátnych orgánov oprávnených konať v bezpečnostných otázkach a pod ich dohľadom mali prístup k všetkým informáciám a do všetkých oblastí a/alebo lokalít súvisiacich s bezpečnosťou systémov, ktoré spadajú pod ich právomoc, a to v súlade s ich vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi a bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti príslušníkov členských štátov, okrem iného aj na účely bezpečnostných inšpekcií, auditov a skúšok podľa rozhodnutia rady pre bezpečnostnú akreditáciu a na účely procesu monitorovania bezpečnostných rizík podľa článku 36 písm. h). Tieto audity a skúšky sa uskutočňujú v súlade s týmito zásadami:
i) zdôrazňuje sa význam bezpečnosti a účinného riadenia rizík v rámci preverovaných subjektov;
ii) v prípade, že dôjde k strate dôvernosti, integrity alebo dostupnosti utajovaných skutočností, odporúčajú sa protiopatrenia na zníženie konkrétnych následkov;
c) všetky jednotlivo zodpovedajú za vypracovanie modelu na kontrolu prístupu, ktorý obsahuje prehľad alebo zoznam oblastí/lokalít, ktoré sa majú akreditovať, a ktorý členské štáty a rada pre bezpečnostnú akreditáciu odsúhlasia vopred, čím sa zaistí, aby všetky členské štáty zabezpečovali rovnakú úroveň kontroly prístupu;
d) zodpovedajú na miestnej úrovni za akreditáciu bezpečnosti lokalít, ktoré sa nachádzajú na ich území a sú súčasťou oblasti s bezpečnostnou akreditáciou pre zložky programu, a podávajú na tieto účely správy rade pre bezpečnostnú akreditáciu.
HLAVA III
Ochrana utajovaných informácií
Článok 42
Ochrana utajovaných informácií
V rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia:
a) výmena utajovaných informácií, ktoré sa týkajú programu, podlieha existencii medzinárodnej dohody medzi Úniou a treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou o výmene utajovaných informácií alebo, v prípade potreby, dojednania uzavretého medzi príslušnou inštitúciou alebo orgánom Únie a príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo medzinárodnou organizáciou o výmene utajovaných informácií, a v nich stanovených podmienkam;
▌
c) fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené v tretích krajinách môžu narábať s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa programu, len ak sa na ne v týchto krajinách vzťahujú bezpečnostné predpisy zabezpečujúce aspoň taký stupeň ochrany, aký zaručujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ. Rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií vrátane, v prípade potreby, záležitostí priemyselnej bezpečnosti uzavretej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;
d) bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti v zmysle rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.
HLAVA VI
Galileo a EGNOS
Článok 43
Oprávnené akcie
Využívanie systémov Galileo a EGNOS sa vzťahuje na tieto oprávnené akcie:
a) riadenie, prevádzka, údržba, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochrana kozmickej infraštruktúry vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;
b) riadenie, prevádzka, údržba, sústavné zdokonaľovanie, vývoj a ochrana pozemnej infraštruktúry, najmä pozemných stredísk a staníc uvedených v rozhodnutí (EÚ) 2016/413 alebo (EÚ) 2017/1406, sietí, vrátane modernizácie a riadenia zastarávania;
c) vývoj budúcich generácií systémov a vývoj služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS bez toho, aby boli dotknuté budúce rozhodnutia o finančných výhľadoch Únie, a to aj s prihliadnutím na potreby príslušných zainteresovaných strán;
ca) podpora rozvoja nadväzujúcich aplikácií systémov Galileo a EGNOS a rozvoja a vývoja základných technických prvkov, ako sú čipové sady a prijímače umožňujúce využívanie systému Galileo;
d) podpora činností certifikácie a štandardizácie týkajúcich sa systémov Galileo a EGNOS, najmä v odvetví dopravy;
e) nepretržité poskytovanie služieb poskytovaných systémami Galileo a EGNOS a, v súčinnosti s členskými štátmi a iniciatívami súkromného sektora, rozvoj trhu týchto služieb, najmä s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy uvedené v článku 4 ods. 1;
f) spolupráca s inými regionálnymi alebo globálnymi systémami satelitnej navigácie aj s cieľom uľahčiť kompatibilitu a interoperabilitu;
g) prvky na monitorovanie spoľahlivosti systémov a ich využívania, a výkonnosti služieb;
h) ▌činnosti týkajúce sa poskytovania služieb a koordinácie rozšírenia ich pokrytia.
Článok 44
Služby poskytované systémom Galileo
1. Služby poskytované systémom Galileo zahŕňajú:
a) otvorenú službu Galileo (Galileo open service – GOS), ktorej používanie je pre používateľov bezplatné a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu určené najmä na masové aplikácie satelitnej navigácie na účely použitia spotrebiteľmi;
b) službu vysokej presnosti (high-accuracy service – HAS), ktorá je pre používateľov bezplatná a poskytuje prostredníctvom doplňujúcich údajov šírených v ďalšom frekvenčnom pásme vysoko presné informácie na určenie polohy a synchronizáciu, ktoré sú určené najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely;
c) službu na overovanie signálu (signal authentication service – SAS) založenú na zašifrovaných kódoch obsiahnutých v signáloch, ktorá je určená najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely;
d) verejnú regulovanú službu (public regulated service – PRS), ktorá je obmedzená na používateľov ▌, určená pre citlivé aplikácie, ktoré vyžadujú vysokú úroveň kontinuity služieb, a to aj v oblasti bezpečnosti a obrany, a ktorá využíva silné šifrované signály; je bezplatná pre členské štáty, Radu, Komisiu, ESVČ a v prípade potreby riadne oprávnené agentúry Únie; otázka spoplatnenia služby pre ostatných odberateľov PRS uvedených v článku 2 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ sa bude posudzovať v každom jednotlivom prípade a príslušné ustanovenia sa stanovia v dohodách uzavretých v súlade s článkom 3 ods. 5 uvedeného rozhodnutia; prístup k PRS je regulovaný v súlade s rozhodnutím 1104/2011/EÚ uplatniteľným na členské štáty, Radu, Komisiu, ESVČ a agentúry Únie;
e) záchranná služba (emergency service – ES), ktorá je pre používateľov bezplatná, a prostredníctvom vysielania signálov šíri výstrahy pred prírodnými katastrofami alebo inými núdzovými situáciami v konkrétnych oblastiach; poskytuje sa podľa potreby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany členských štátov;
f) služba určovania času (timing service – TS), ktorá je pre používateľov bezplatná a poskytuje presný a spoľahlivý referenčný čas, ako aj realizáciu koordinovaného svetového času, čím umožňuje vývoj aplikácií na určovanie času založených na systéme Galileo a používanie v kritických aplikáciách.
2. Galileo prispieva aj k:
a) pátracej a záchrannej podpornej službe (Search and Rescue Support Service – SAR) systému COSPAS-SARSAT prostredníctvom detekcie núdzových signálov vysielaných majákmi a zasielania správ majákom prostredníctvom „spätného kanála“;
b) službám monitorujúcim integritu štandardizovaným na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni na používanie službami ochrany života na základe signálov otvorenej služby Galileo a v kombinácii so systémom EGNOS a inými systémami satelitnej navigácie;
c) informáciám o vesmírnom počasí prostredníctvom centra služieb GNSS(26) a službám včasného varovania poskytovaným prostredníctvom pozemnej infraštruktúry systému Galileo určeným najmä na zníženie potenciálnych rizík pre používateľov služieb poskytovaných systémom Galileo a inými GNSS súvisiacich s vesmírom.
Článok 45
Služby poskytované systémom EGNOS
1. Služby poskytované systémom EGNOS zahŕňajú:
a) otvorenú službu EGNOS (EGNOS open service – EOS), ktorej používanie je pre používateľov bezplatné a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu určené najmä pre masové aplikácie satelitnej navigácie na účely použitia spotrebiteľmi;
b) službu systému EGNOS na prístup k údajom (EGNOS data access service – EDAS), ktorej používanie je pre používateľov bezplatné a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu určené najmä pre aplikácie satelitnej navigácie na profesionálne alebo komerčné účely, pričom poskytuje zlepšený výkon a údaje s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s údajmi získanými prostredníctvom systému EOS;
c) službu ochrany života (safety-of-life – SoL), na ktorú sa nevzťahujú priame poplatky pre používateľa a ktorá poskytuje informácie na určenie polohy a synchronizáciu času s vysokou úrovňou kontinuity, dostupnosti a presnosti vrátane správy o integrite upozorňujúcej používateľov na každé zlyhanie signálov alebo signálov mimo tolerancie vysielaných systémom Galileo a inými GNSS, ktoré spresňuje v oblasti pokrytia, a ktorá je určená predovšetkým pre používateľov, pre ktorých je bezpečnosť podstatná, najmä v sektore civilného letectva na účely leteckých navigačných služieb podľa noriem ICAO alebo iných odvetví dopravy.
2. Služby uvedené v odseku 1 sa poskytujú prioritne na území všetkých členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, na tento účel vrátane Cypru, Azorských ostrovov, Kanárskych ostrovov a Madeiry, do konca roku 2026.
Geografické pokrytie službami systému EGNOS možno rozšíriť na iné regióny sveta, najmä na územia kandidátskych krajín, tretích krajín pridružených k jednotnému európskemu nebu a krajín európskej susedskej politiky, a to za predpokladu technickej uskutočniteľnosti a v súlade s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v článku 34 a v prípade služby SoL na základe medzinárodných dohôd.
3. Náklady na takéto rozšírenie vrátane súvisiacich prevádzkových nákladov špecifických pre dané regióny sa nehradia z rozpočtu uvedeného v článku 11. Komisia posúdi iné programy alebo nástroj na financovanie takýchto činností. Takéto rozšírenie nespôsobí odklad ponúkania služieb uvedených v odseku 1 na celom území členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe.
Článok 46
Vykonávacie opatrenia pre systémy Galileo a EGNOS
Na dosiahnutie bezproblémového fungovania systémov Galileo a EGNOS a ich prijatia trhom Komisia v prípade potreby stanoví opatrenia nutné na:
a) riadenie a zmenšenie rizík spojených s prevádzkou systémov Galileo a EGNOS, najmä na zaručenie kontinuity služby;
b) stanovenie kľúčových fáz rozhodovania na monitorovanie a hodnotenie implementácie systémov Galileo a EGNOS;
c) určenie umiestnenia centier patriacich do pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS v súlade s bezpečnostnými požiadavkami a v nadväznosti na otvorený a transparentný proces a na zabezpečenie ich fungovania;
d) stanovenie technických a prevádzkových špecifikácií týkajúcich sa služieb uvedených v článku 44 bode 1) písmenách c), e) a f) a v bode 2) písmene c).
Uvedené vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Článok 47
Kompatibilita, interoperabilita a štandardizácia
1. Systémy Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú z technického hľadiska vzájomne v plnej miere kompatibilné a interoperabilné, a to aj na úrovni používateľa.
2. Systémy Galileo a EGNOS a služby, ktoré poskytujú, sú kompatibilné a interoperabilné s inými systémami satelitnej navigácie, ako aj s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak sú potrebné požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu a jej podmienky stanovené v medzinárodnej dohode.
HLAVA VII
Copernicus
HLAVA I
Všeobecné ustanovenia
Článok 48
Rozsah činnosti systému Copernicus
1. Copernicus sa implementuje v nadväznosti na predchádzajúce investície vrátane investícií zainteresovaných strán ako Európska vesmírna agentúra a organizácia EUMETSAT, a v prípade potreby a nákladovej efektívnosti vychádza z vnútroštátnych alebo regionálnych kapacít členských štátov a zohľadňuje kapacity komerčných dodávateľov porovnateľných údajov a informácií a potrebu podporiť hospodársku súťaž a rozvoj trhu pri súčasnej maximalizácii príležitostí pre európskych používateľov.
2. Copernicus poskytuje údaje a informácie vychádzajúce z potrieb používateľov Copernicusu a na základe politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom.
2a. Copernicus podporuje tvorbu, vykonávanie a monitorovanie politík Únie a jej členských štátov, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, zmeny klímy, mora, námornej oblasti, atmosféry, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ochrany kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, monitorovania infraštruktúry, bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany, ako aj digitálneho hospodárstva s cieľom ďalej znižovať administratívnu záťaž.
3. Copernicus zahŕňa tieto štyri prvky:
a) ▌ získavanie údajov, ktoré zahŕňa:
– vývoj a prevádzku satelitov Sentinel systému Copernicus;
– prístup k údajom tretích strán z pozorovania Zeme z vesmíru;
– prístup k údajom in situ a iným pomocným údajom;
b) ▌ spracovanie údajov a informácií, prostredníctvom služieb Copernicus, ktorá zahŕňa činnosti na vytváranie informácií s pridanou hodnotou na podporu monitorovania životného prostredia, podávania správ o životnom prostredí, oznamovania a zaistenia dodržiavania predpisov, civilnú ochranu a bezpečnostné služby▌;
c) podzložku na prístup k údajom a ich distribúciu, ktorá zahŕňa infraštruktúru a služby na zabezpečenie objavenia, zobrazenia, prístupu, distribúcie a dlhodobej archivácie údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus, a to používateľsky ústretovým spôsobom;
d) využívanie zo strany používateľov, rozvoj trhu a budovanie kapacít v súlade s článkom 29 ods. 5, ktoré zahŕňa príslušné činnosti, zdroje a služby na propagáciu systému Copernicus, jeho údajov a služieb, ako aj súvisiace nadväzujúce aplikácie a ich vývoj, na všetkých úrovniach s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1, ako aj zber a analýza potrieb používateľov.
4. Copernicus presadzuje medzinárodnú koordináciu systémov pozorovania a súvisiace výmeny údajov v záujme posilnenia svojho globálneho rozmeru a komplementárnosti, pričom sa zohľadnia ▌ medzinárodné dohody a koordinačné procesy.
HLAVA II
Oprávnené akcie
Článok 49
Oprávnené akcie na získavanie údajov
Medzi oprávnené akcie v rámci systému Copernicus patria:
a) akcie na zabezpečenie zlepšenej kontinuity existujúcich misií satelitov Sentinel a na vyvinutie, vynesenie na obežnú dráhu, údržbu a prevádzku ďalších satelitov Sentinel rozširujúcich rozsah pozorovania, pričom sa uprednostňujú najmä pozorovacie kapacity na monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a iných emisií skleníkových plynov, čo umožní monitorovanie polárnych oblastí a inovatívne environmentálne aplikácie v oblastiach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva a morských zdrojov a kultúrneho dedičstva;
b) akcie na poskytnutie prístupu k údajom tretích strán potrebným na generovanie služieb systému Copernicus alebo na používanie inštitúciami, agentúrami a decentralizovanými službami Únie a v prípade, ak je to vhodné a nákladovo efektívne, národným alebo regionálnym orgánom verejnej správy;
c) akcie zamerané na poskytovanie a koordináciu prístupu k údajom in situ a iným pomocným údajom potrebným na generovanie, kalibráciu a overovanie údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus, vrátane v prípade, ak je to vhodné, využívania existujúcich národných kapacít a predchádzania zdvojeniu.
Článok 50
Oprávnené akcie pre služby systému Copernicus
1. Copernicus zahŕňa akcie na podporu týchto služieb:
a) služieb monitorovania životného prostredia, podávania správ o životnom prostredí a zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na:
– monitorovanie atmosféry s cieľom poskytovať informácie o kvalite ovzdušia s celosvetovým pokrytím, s osobitným zameraním na európsku úroveň, a informácie o zložení atmosféry;
– monitorovanie morského prostredia s cieľom poskytovať informácie o stave a dynamike oceánskych, morských a pobrežných ekosystémov, ich zdrojov a využívania;
– monitorovanie krajiny a poľnohospodárstva s cieľom poskytovať informácie o krajinnej pokrývke, využívaní pôdy a zmene využívania pôdy, lokalitách kultúrneho dedičstva, pohybu zeme, mestských oblastiach, množstve a kvalite vnútrozemskej vody, lesoch, poľnohospodárstve a iných prírodných zdrojoch, biodiverzite a kryosfére;
– monitorovanie zmeny klímy ▌s cieľom poskytovať informácie o antropogénnych emisiách CO2 a emisiách ďalších skleníkových plynov a absorbciách, základných klimatických premenných, opätovných analýzach klímy, sezónnych predpovediach, projekcie a atribúciu klímy, informácie o polárnych/arktických zmenách, ako aj ukazovatele v príslušných časových a priestorových škálach;
b) služby riadenia núdzových situácií s cieľom poskytovať informácie na podporu orgánov verejnej moci zodpovedných za civilnú ochranu a v koordinácii s nimi, podpora civilnej ochrany a operácií reakcií na núdzové situácie (zlepšenie činností včasného varovania a kapacít reakcie na krízu) a akcie v oblasti prevencie a pripravenosti (analýzy rizík a obnovy) v súvislosti s rôznymi druhmi katastrof;
c) bezpečnostnej služby na podporu dozoru nad Úniou a jej vonkajšími hranicami▌, námorného dozoru, ako aj vonkajšej činnosti Únie, ktorá reaguje na bezpečnostné výzvy, ktorým čelí Únia, a cieľov a opatrení spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
2. Komisia, podporovaná podľa potreby externými nezávislými odbornými znalosťami, zabezpečí relevantnosť služieb týmito činnosťami:
a) validácia technickej uskutočniteľnosti a vhodnosti požiadaviek, ktoré vyjadrili komunity používateľov;
b) posúdenie prostriedkov a riešení, ktoré sa navrhujú alebo vykonávajú, na splnenie požiadaviek komunít používateľov a cieľov programu.
Článok 51
Oprávnené činnosti týkajúce sa prístupu k údajom a informáciám a ich distribúcia
1. Copernicus zahŕňa akcie na zabezpečenie zlepšeného prístupu k všetkým údajom zo systému Copernicus a informáciám zo systému Copernicus a v prípade potreby poskytuje ďalšiu infraštruktúru a služby na podporu distribúcie týchto údajov a informácií, prístupu k nim a ich využívania.
2. V prípade, že sú údaje zo systému Copernicus alebo informácie zo systému Copernicus citlivé z hľadiska bezpečnosti podľa článkov 12 až 16 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1159/2013(27), Komisia môže zveriť obstarávanie daných údajov a informácií, dohľad nad ich nadobúdaním, prístup k nim a ich distribúciu jednému alebo niekoľkým dôverníckym subjektom. Takéto subjekty zriadia a udržiavajú register akreditovaných používateľov a udeľujú prístup k údajom podliehajúcim obmedzeniam prostredníctvom oddeleného pracovného postupu.
HLAVA III
Dátová politika systému Copernicus
Článok 52
Dátová politika systému Copernicus a informačná politika systému Copernicus
1. Údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus sa poskytujú používateľom na základe tejto politiky bezplatného, plného a otvoreného prístupu k údajom:
a) používatelia systému Copernicus smú bezplatne a na celom svete reprodukovať, distribuovať, verejne prenášať, prispôsobovať a upravovať všetky údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a kombinovať ich s inými údajmi a informáciami;
b) politika bezplatného, plného a otvoreného prístupu k údajom zahŕňa tieto obmedzenia:
i) formáty, včasnosť a charakteristiky šírenia údajov zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus sú vopred definované;
ii) v prípade potreby sa dodržiavajú licenčné podmienky vzťahujúce sa na údaje tretích strán a informácie tretích strán použité pri vytváraní informácií zo služieb systému Copernicus;
iii) bezpečnostné obmedzenia vyplývajúce zo všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 1;
iv) musí sa zabezpečiť ochrana systému vytvárajúceho alebo sprístupňujúceho údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a samotných údajov proti riziku narušenia;
v) musí sa zabezpečiť ochrana spoľahlivého prístupu k údajom o systému Copernicus a informáciám zo systému Copernicus pre európskych používateľov.
2. Komisia v súlade s článkom 105 prijme delegované akty týkajúce sa špecifických ustanovení, ktorými sa dopĺňa odsek 1, pokiaľ ide o špecifikácie, podmienky a postupy prístupu k údajom zo systému Copernicus a informácií o systému Copernicus a ich využívania.
3. Komisia vydá v súlade s dátovou politikou systému Copernicus definovanou v tomto nariadení a príslušnými delegovanými aktmi uvedenými v odseku 2 licencie a oznámenia o prístupe k údajom zo systému Copernicus a informácií zo systému Copernicus a ich využívaní vrátane doložiek o atribúcii.
HLAVA VIII
ĎALŠIE ZLOŽKY PROGRAMU
HLAVA I
SSA
ODDIEL I
SST
Článok 53
Rozsah činnosti SST
1. Podzložky SST podporujú tieto činnosti:
a) zriadenie, rozvoj a prevádzkovanie siete pozemných a/alebo kozmických SST snímačov členských štátov vrátane snímačov vyvinutých prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry alebo súkromného sektora Únie a snímačov Únie prevádzkovaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré slúžia na dohľad nad vesmírnymi objektmi a ich sledovanie a na vytváranie európskeho katalógu kozmických objektov ▌;
b) spracovanie a analýzu údajov z SST na vnútroštátnej úrovni s cieľom poskytovať informácie a služby SST uvedené v článku 54;
c) poskytovanie služieb SST uvedených v článku 54 používateľom uvedeným v článku 55;
cc) monitorovanie a hľadanie synergií s iniciatívami, ktoré podporujú rozvoj a zavádzanie technológií na likvidáciu vesmírnych lodí na konci prevádzkovej životnosti, technologických systémov na prevenciu a odstraňovanie vesmírneho odpadu, ako aj s medzinárodnými iniciatívami v oblasti riadenia vesmírnej dopravy.
2. Zložky SST tiež poskytujú technickú a administratívnu podporu na zabezpečenie prechodu medzi Vesmírnym programom EÚ a rámcom na podporu SST zriadeným rozhodnutím č. 541/2014/EÚ.
Článok 54
Služby SST
1. Služby SST zahŕňajú:
a) posúdenie rizika zrážky vesmírnych lodí alebo zrážky vesmírnych lodí s kozmickým odpadom a možné vydávanie varovaní na predchádzanie kolíziám počas fázy štartu, počiatočnej fázy na obežnej dráhe, fázy zvyšovania obežnej dráhy, operácií na obežnej dráhe a likvidácie misií vesmírnych lodí;
b) zisťovanie a charakterizáciu fragmentácie, rozpadu a kolízií objektov na obežnej dráhe;
c) posúdenie rizika neriadeného návratu kozmických objektov a kozmického odpadu do zemskej atmosféry a vytváranie súvisiacich informácií vrátane odhadu časového rámca a pravdepodobného miesta možného dopadu;
d) vývoj činností pri príprave na:
i) zmierňovanie vesmírneho odpadu s cieľom znížiť jeho vytváranie a
2. Služby SST sú bezplatné, dostupné kedykoľvek bez prerušenia a prispôsobené potrebám používateľov uvedených v článku 55.
3. Zúčastnené členské štáty, Komisia a v prípade potreby kontaktná kancelária nenesú zodpovednosť za:
a) škody spôsobené nedostupnosťou služieb SST alebo prerušením ich poskytovania;
b) oneskorené poskytovanie služieb SST;
c) nesprávnosť informácií poskytnutých službami SST; or
d) žiadne konanie v reakcii na poskytovanie služieb SST.
Článok 55
Používatelia SST
1. Používateľmi EÚ sú:
a) Kľúčoví používatelia SST: členské štáty, ESVČ, Komisia, Rada, agentúra, ako aj verejní a súkromní vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych lodí ▌ usadení v Únii;
b) Nekľúčoví používatelia SST: iné verejné a súkromné subjekty ▌usadené v Únii .
Kľúčoví používatelia SST majú prístup ku všetkým službám SST uvedeným v článku 54 ods. 1.
Nekľúčoví používatelia SST majú prístup k službám SST uvedeným v článku 54 ods. 1 písmenách b), c) a d).
2. Medzinárodní používatelia sú tretie krajiny, medzinárodné organizácie, ktoré nemajú svoje hlavné sídlo v Únii, a súkromné subjekty, ktoré nie sú usadené v Únii, za týchto podmienok:
a) tretie krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré nemajú hlavné sídlo v Únii, môžu mať prístup k službám SST podľa článku 8 ods. 1a);
b) súkromné subjekty, ktoré nie sú usadené v Únii, môžu mať prístup k službám SST, ktorý podlieha medzinárodnej dohode uzatvorenej v súlade s článkom 8 ods. 1a) s treťou krajinou, v ktorej sú usadené, ktorá im umožňuje tento prístup.
3. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa medzinárodná dohoda nevyžaduje, ak je služba SST uvedená v článku 54 ods. 1) verejne dostupná.
4. Komisia môže formou vykonávacích aktov prijať podrobné ustanovenia týkajúce sa prístupu k službám SST a príslušných postupov. Uvedené ustanovenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Článok 56
Účasť členských štátov
1. Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na poskytovaní služieb SST uvedených v článku 54 pokrývajúcich všetky obežné dráhy, predložia Komisii jeden spoločný návrh, v ktorom preukážu splnenie týchto kritérií:
a) vlastníctvo vhodných snímačov SST dostupných pre SST EÚ alebo prístup k nim a ľudské zdroje na ich ovládanie alebo primerané kapacity na prevádzkové analýzy a spracovávanie údajov, ktoré sú osobitne určené pre SST a sú k dispozícii pre SST EÚ;
b) počiatočné posúdenie bezpečnostného rizika každého prostriedku SST, ktoré vykonal a potvrdil príslušný členský štát;
c) akčný plán, ktorý zohľadňuje koordinačný plán prijatý podľa článku 6 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, na vykonávanie činností stanovených v článku 53 tohto nariadenia;
d) rozdelenie rôznych činností medzi tímy expertov zriadené podľa článku 57;
e) pravidlá týkajúce sa zdieľania údajov potrebných na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4.
Pokiaľ ide o kritériá stanovené v písmenách a) a b), každý členský štát, ktorý sa chce zapojiť do poskytovania služieb SST, preukáže splnenie daných kritérií samostatne.
Pokiaľ ide o kritériá stanovené v písmenách c) až e), každý členský štát, ktorý sa chce zapojiť do poskytovania služieb SST, preukáže kolektívne splnenie daných kritérií.
2. V prípade zúčastnených členských štátov, ktorých určené vnútroštátne subjekty sú k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členmi konzorcia, ktoré bolo zriadené v súlade s článkom 7 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a) a b) považujú za splnené.
3. Ak nebol predložený žiaden spoločný návrh v súlade s odsekom 1 alebo ak sa Komisia domnieva, že takto predložený spoločný návrh nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1, najmenej päť členských štátov, môže predložiť nový spoločný návrh Komisii, ktorý preukazuje splnenie kritérií uvedených v odseku 1.
4. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné ustanovenia týkajúce sa postupov a prvkov uvedených v odsekoch 1 až 3. Uvedené vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Článok 57
Organizačný rámec účasti členských štátov
1. Všetky členské štáty, ktoré predložili návrh, ktorý Komisia považuje v súlade s článkom 56 ods. 1 za vyhovujúci, alebo ktoré Komisia vybrala podľa postupu uvedeného v článku 56 ods. 3, určia vnútroštátny ustanovujúci subjekt usadený na ich území, ktorý ich bude zastupovať. Vnútroštátny ustanovujúci subjekt je orgán verejnej moci členského štátu alebo subjekt poverený výkonom takejto verejnej moci.
2. Vnútroštátne ustanovujúce subjekty určené v súlade s odsekom 1 uzatvoria dohodu, ktorou sa vytvorí partnerstvo pre SST a ktorou sa stanovia pravidlá a mechanizmy ich spolupráce pri vykonávaní činností uvedených v článku 53. Uvedená dohoda musí predovšetkým zahŕňať prvky uvedené v článku 56 ods. 1 písm. c) až e) a zriadi sa ňou štruktúra na riadenie rizík s cieľom zabezpečiť vykonávanie ustanovení o používaní a bezpečnej výmene údajov z SST a informácií z SST.
3. Vnútroštátne ustanovujúce subjekty vyvíjajú vysokokvalitné služby SST Únie v súlade s viacročným plánom, relevantnými kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti a požiadavkami používateľov na základe činností tímov expertov uvedených v odseku 6. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať viacročný plán a kľúčové ukazovatele výkonnosti v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
4. Vnútroštátne ustanovujúce subjekty spoja súčasné a potenciálne budúce snímače do siete, aby ich mohli prevádzkovať koordinovaným a optimalizovaným spôsobom s cieľom vytvoriť a udržiavať aktuálny spoločný európsky katalóg, bez toho, aby boli dotknuté výsady členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti.
5. Zúčastnené členské štáty vykonávajú bezpečnostnú akreditáciu na základe všeobecných bezpečnostných požiadaviek uvedených v článku 34 ods. 1.
6. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na SST, poveria tímy expertov zodpovednosťou za konkrétne otázky týkajúce sa rôznych činností SST. Tímy expertov sú trvalé, riadia ich a personálne vybavujú vnútroštátne ustanovujúce subjekty členských štátov, ktoré ich zriadili, a môžu zahŕňať expertov z každého vnútroštátneho ustanovujúceho subjektu.
7. Vnútroštátne ustanovujúce subjekty a tímy expertov zabezpečujú ochranu údajov z SST, informácií z SST a služieb SST.
8. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 105 týkajúce sa osobitných ustanovení a podrobné pravidlá o fungovaní organizačného rámca účasti členských štátov na SST. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
Článok 58
Dispečing SST
1. Komisia, berúc do úvahy odporúčanie vnútroštátnych ustanovujúcich subjektov, vyberie dispečing SST na základe najlepších odborných znalostí v otázkach bezpečnosti a poskytovania služieb. Uvedený dispečing:
a) zabezpečuje potrebné bezpečné rozhrania na centralizáciu, uchovávanie a sprístupňovanie informácií z SST pre používateľov SST, čím zabezpečuje primerané zaobchádzanie s danými informáciami a ich vysledovateľnosť;
b) poskytuje priame správy o výkonnosti služieb SST partnerstvu SST a Komisii;
c) zhromažďuje potrebnú spätnú väzbu pre partnerstvo SST s cieľom zabezpečiť požadované zosúladenie služieb s očakávaniami používateľov;
d) podporuje, propaguje a povzbudzuje využívanie služieb.
2. Vnútroštátne ustanovujúce subjekty dohodnú s dispečingom SST potrebné vykonávacie pravidlá.
ČASŤ II.:
Vesmírne počasie a objekty v blízkosti Zeme (NEO)
Článok 59
Činnosti súvisiace s vesmírnym počasím
1. Podzložky vesmírneho počasia môžu podporovať tieto činnosti:
a) posúdenie a identifikáciu potrieb používateľov v sektoroch uvedených v odseku 2 písm. b) s cieľom stanoviť služby vesmírneho počasia, ktoré sa majú poskytovať;
b) poskytovanie služieb vesmírneho počasia používateľom služieb vesmírneho počasia podľa zistených potrieb používateľov a technických požiadaviek.
2. Služby vesmírneho počasia sú k dispozícii kedykoľvek bez prerušenia. Komisia vyberie prostredníctvom vykonávacích aktov tieto služby podľa nasledujúcich pravidiel:
a) Komisia určí prioritu služieb predpovedania vesmírneho počasia, ktoré sa majú poskytovať na úrovni Únie, podľa potrieb používateľov, technologickej pripravenosti služieb a výsledku posúdenia rizika;
b) služby predpovedania vesmírneho počasia môžu prispievať k činnostiam civilnej ochrany a k ochrane širokej škály sektorov, napríklad: vesmíru, dopravy, systémov GNSS, elektrizačných sústav a komunikácií.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 107 ods. 2.
3. Výber verejných alebo súkromných subjektov na poskytovanie služieb predpovedania vesmírneho počasia sa vykonáva prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk.
Článok 60
Činnosti súvisiace s objektmi v blízkosti Zeme
1. Podzložky objektov v blízkosti Zeme môžu podporovať tieto činnosti:
a) mapovanie spôsobilostí členských štátov na odhaľovanie a monitorovanie objektov v blízkosti Zeme;
b) presadzovanie prepájania zariadení a výskumných centier členských štátov;
c) rozvoj služby uvedenej v odseku 2;
d) rozvoj rutinnej služby rýchlej reakcie, ktorá je schopná charakterizovať novo objavené objekty v blízkosti zeme;
e) vytváranie európskeho katalógu objektov v blízkosti Zeme.
2. Komisia môže v oblasti svojich právomocí zaviesť postupy na koordináciu, za účasti príslušných orgánov OSN, akcií orgánov verejnej moci Únie a členských štátov zodpovedných za civilnú ochranu, ak sa zistí, že sa objekt v blízkosti Zeme k nej približuje.
HLAVA II
GOVSATCOM
Článok 61
Rozsah GOVSATCOM
V rámci zložky GOVSATCOM sa kapacity a služby satelitnej komunikácie kombinujú do spoločného súboru kapacít a služieb satelitnej komunikácie Únie s primeranými požiadavkami na bezpečnosť. Táto zložka zahŕňa:
a) rozvoj, výstavbu a prevádzku infraštruktúry pozemného segmentu uvedenej v článku 66 a možnej vesmírnej infraštruktúry uvedenej v článku 69;
b) obstarávanie vládnej a komerčnej kapacity satelitnej komunikácie, služieb a používateľských zariadení potrebných na poskytovanie služieb GOVSATCOM;
c) opatrenia potrebné na ďalšiu interoperabilitu a štandardizáciu používateľských zariadení GOVSATCOM.
Článok 62
Kapacity a služby poskytované v rámci GOVSATCOM
1. Poskytovanie kapacít a služieb GOVSATCOM ▌ sa zabezpečuje tak, ako je stanovené v portfóliu služieb uvedenom v odseku 3, v súlade s prevádzkovými požiadavkami uvedenými v odseku 2, špecifickými bezpečnostnými požiadavkami GOVSATCOM uvedenými v článku 34 ods. 1 a v rámci limitov pravidiel zdieľania a určovania priority uvedených v článku 65. Prístup ku kapacitám a službám GOVSATCOM je pre inštitucionálnych a vládnych užívateľov bezplatný, pokiaľ Komisia nerozhodne o politike spoplatňovania v súlade s článkom 65 ods. 2.
2. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov prevádzkové požiadavky na služby poskytované v rámci GOVSATCOM vo forme technických špecifikácií pre prípady využívania súvisiace najmä s krízovým riadením, sledovaním a riadením kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Uvedené prevádzkové požiadavky sú založené na podrobnej analýze požiadaviek používateľov a zohľadňujú požiadavky vyplývajúce z existujúcich používateľských zariadení a sietí. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
3. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov portfólio služieb pre služby poskytované v rámci GOVSATCOM, a to vo forme zoznamu kategórií kapacít a služieb satelitnej komunikácie a ich atribútov vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené opatrenia sa pravidelne aktualizujú a vychádzajú z prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek uvedených v odseku 1, pričom sa v nich stanovuje priorita služieb poskytovaných používateľom podľa ich významu a kritickosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
3a. V portfóliu služieb podľa odseku 3 sa zohľadnia existujúce komerčne dostupné služby s cieľom nenarušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
4. Používatelia GOVSATCOM majú prístup ku kapacitám a službám uvedeným v portfóliu služieb. Tento prístup sa poskytuje prostredníctvom centier GOVSATCOM uvedených v článku 66.
Článok 63
Poskytovatelia kapacít a služieb satelitnej komunikácie
Kapacity a služby satelitnej komunikácie v rámci tejto zložky môžu poskytovať tieto subjekty:
a) účastníci GOVSATCOM podľa článku 67 a
b) právnické osoby, ktoré sú riadne akreditované na poskytovanie satelitných kapacít alebo služieb v súlade s postupom bezpečnostnej akreditácie uvedeným v článku 36, ktorý je zložený na všeobecných bezpečnostných požiadavkách pre zložku GOVSATCOM uvedených v článku 34 ods. 1.
Článok 64
Používatelia GOVSATCOM
1. Nasledujúce subjekty môžu byť používateľmi GOVSATCOM za predpokladu, že sa im zveria úlohy súvisiace s dozorom a riadením núdzových a z hľadiska bezpečnosti kritických misií, operácií a infraštruktúr▌:
a) orgány verejnej moci Únie alebo členského štátu alebo subjekt poverený výkonom takejto verejnej právomoci;
b) fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná pod kontrolou subjektu uvedeného v písmene a).
2. Používatelia GOVSATCOM musia byť na využívanie kapacít a služieb GOVSATCOM riadne oprávnení účastníkom uvedeným v článku 67 a musia spĺňať všeobecné bezpečnostné požiadavky uvedené v článku 34 ods. 1 vymedzené pre zložku GOVSATCOM.
Článok 65
Zdieľanie a určovanie priorít
1. Združené kapacity a služby satelitnej komunikácie, ako aj používateľské zariadenia pre takúto komunikáciu sa zdieľajú medzi účastníkmi GOVSATCOM a ich priorita sa určuje na základe analýzy rizík bezpečnosti a ochrany zo strany používateľov. V tejto analýze sa zohľadňuje existujúca komunikačná infraštruktúra a dostupnosť existujúcich spôsobilostí, ako aj ich geografické pokrytie na úrovni Únie a členských štátov. Pri tomto zdieľaní a určovaní priority sa uprednostňujú používatelia podľa ich významu a kritickosti.
2. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné pravidlá týkajúce sa zdieľania kapacít, služieb a používateľských zariadení a určovania ich priority, pričom zohľadní očakávaný dopyt v rôznych prípadoch využívania, analýzu bezpečnostných rizík pre uvedené prípady využívania a v prípade potreby nákladovú efektívnosť.
Stanovením cenovej politiky v týchto pravidlách Komisia zabezpečí, aby poskytovanie kapacít a služieb GOVSATCOM nenarúšalo trh a zaručí, aby neexistoval nedostatok kapacít GOVSATCOM.
Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3.
3. Zdieľanie kapacít a služieb satelitnej komunikácie a určovanie ich priority medzi používateľmi GOVSATCOM, ktorí sú oprávnení tým istým účastníkom GOVSATCOM, určuje a vykonáva daný účastník.
Článok 66
Infraštruktúra a prevádzka pozemného segmentu
1. Pozemný segment zahŕňa infraštruktúru potrebnú na umožnenie poskytovania služieb používateľom v súlade s článkom 65, najmä centrá GOVSATCOM, ktoré sa obstarajú v rámci tejto zložky s cieľom prepojiť používateľov GOVSATCOM s poskytovateľmi kapacít a služieb satelitnej komunikácie. Pozemný segment a jeho prevádzka musia spĺňať všeobecnú požiadavku bezpečnosti uvedenú v článku 34 ods. 1 vymedzenú pre zložku GOVSATCOM.
2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí umiestnenie infraštruktúry pozemného segmentu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 107 ods. 3 bez toho, aby nimi bolo dotknuté právo členského štátu rozhodnúť sa, že neumiestni na svojom území žiadnu takúto infraštruktúru.
Článok 67
Účastníci a príslušné orgány pre GOVSATCOM
1. Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ sú účastníkmi GOVSATCOM do tej miery, že oprávňujú používateľov GOVSATCOM alebo poskytujú kapacity satelitnej komunikácie alebo lokality pozemného segmentu, prípadne časť zariadení pozemného segmentu.
Ak Rada, Komisia alebo ESVČ udelia oprávnenie používateľom GOVSATCOM alebo poskytnú kapacity satelitnej komunikácie alebo lokality pozemného segmentu alebo časť zariadení pozemného segmentu na území členského štátu, toto oprávnenie alebo poskytnutie nesmie byť v rozpore s ustanoveniami o neutralite alebo neúčasti v ústavnom práve tohto členského štátu.
2. Agentúry Únie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM iba pokiaľ to potrebujú na vykonávanie svojich úloh, a v súlade s podrobnými pravidlami, ktoré sa ustanovia v administratívnej dohode uzavretej medzi dotknutou agentúroua inštitúciou Únie, ktorá vykonáva dohľad nad ňou.
3. Každý účastník určí jeden príslušný orgán pre GOVSATCOM.
4. Príslušný orgán pre GOVSATCOM zabezpečí, aby:
a) bolo využívanie služieb v súlade s platnými bezpečnostnými požiadavkami;
b) prístupové práva používateľov GOVSATCOM boli určené a riadené;
c) sa používateľské zariadenia a súvisiace pripojenia na elektronickú komunikáciu a informácie používali a spravovali v súlade s platnými bezpečnostnými požiadavkami;
d) sa zriadilo centrálne kontaktné miesto, ktoré bude v prípade potreby pomáhať pri nahlasovaní bezpečnostných rizík a hrozieb, najmä v prípade odhalenia potenciálne škodlivého elektromagnetického rušenia, ktoré má vplyv na služby v rámci tejto zložky.
Článok 68
Monitorovanie ponuky a dopytu po GOVSATCOM
Komisia nepretržite monitoruje vývoj ponuky vrátane exitujúcich kapacít GOVSATCOM na orbite na združovanie a zdieľanie a dopytu po kapacitách a službách GOVSATCOM, pričom zohľadňuje nové riziká a hrozby, ako aj vývoj nových technológií s cieľom optimalizovať rovnováhu medzi danou ponukou a dopytom po službách GOVSATCOM.
▌
HLAVA IX
AGENTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE PRE VESMÍRNY PROGRAM
HLAVA I
Všeobecné ustanovenia týkajúce sa agentúry
Článok 70
Právne postavenie agentúry
1. Agentúra je orgán Únie. Má právnu subjektivitu.
2. V každom členskom štáte má agentúra najvyšší stupeň právnej spôsobilosti priznaný právnickým osobám podľa práva. Môže predovšetkým nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok alebo ním disponovať a byť stranou v súdnych konaniach.
3. Agentúru zastupuje jej výkonný riaditeľ.
Článok 71
Sídlo agentúry a miestne kancelárie
1. Sídlo agentúry sa nachádza v Prahe (Česká republika).
2. Zamestnanci agentúry môžu umiestnení v jednom z pozemných centier Galileo alebo EGNOS uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/413 alebo (EÚ) 2017/1406 na účely vykonávania činností programu ustanovených v príslušnej dohode.
3. V závislosti od potrieb programu môžu byť miestne kancelárie zriadené v členských štátoch v súlade s postupom stanoveným v článku 79 ods. 2.
HLAVA II
Organizácia agentúry
Článok 72
Správna a riadiaca štruktúra
1. Správnu a riadiacu štruktúru agentúry tvorí:
a) správna rada;
b) výkonný riaditeľ;
c) rada pre bezpečnostnú akreditáciu.
2. Správna rada, výkonný riaditeľ, rada pre bezpečnostnú akreditáciu ▌ spolupracujú s cieľom zaistiť fungovanie agentúry a koordináciu v súlade s postupmi stanovenými vnútornými predpismi agentúry, akými sú rokovací poriadok správnej rady, rokovací poriadok rady pre bezpečnostnú akreditáciu, finančné pravidlá platné pre agentúru, vykonávacie predpisy zabezpečujúce právne postavenie zamestnancov a pravidlá prístupu k dokumentom.
Článok 73
Správna rada
1. Správna rada sa skladá z jedného zástupcu z každého členského štátu a troch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie právo. V správnej rade je aj jeden člen určený Európskym parlamentom, ktorý nemá hlasovacie právo.
2. Predseda alebo zástupca predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu, zástupca Rady, zástupca vysokého predstaviteľa a zástupca Európskej vesmírnej agentúry sú prizývaní na zasadnutia správnej rady ako pozorovatelia pre veci, ktoré s nimi priamo súvisia, za podmienok stanovených v rokovacom poriadku správnej rady.
3. Každý člen správnej rady má náhradníka. Náhradník zastupuje člena správnej rady počas jeho neprítomnosti.
4. Každý členský štát vymenuje člena a náhradného člena správnej rady ▌ na základe ich znalostí v oblasti úloh agentúry s prihliadnutím na relevantné riadiace, administratívne a rozpočtové zručnosti. Európsky parlament, Komisia a členské štáty sa usilujú obmedziť výmeny svojich zástupcov v správnej rade, aby sa zabezpečila kontinuita činností rady. Všetky strany sa usilujú v správnej rade dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien.
5. Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov trvá štyri roky, pričom ho možno ▌obnoviť.
6. Účasť zástupcov tretích krajín alebo medzinárodných organizácií a podmienky ich účasti sa podľa potreby stanovia dohodami uvedenými v článku 98 a musia byť v súlade s rokovacím poriadkom správnej rady. Títo zástupcovia nemajú hlasovacie právo.
Článok 74
Predseda správnej rady
1. Správna rada spomedzi svojich členov, ktorí majú hlasovacie právo, zvolí predsedu a zástupcu predsedu. Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza zástupca predsedu.
2. Funkčné obdobie predsedu a zástupcu predsedu trvá dva roky, pričom ho možno jedenkrát obnoviť. Ukončí sa v prípade, že daná osoba prestane byť členom správnej rady.
3. Správna rada má právomoc odvolať predsedu, zástupcu predsedu alebo oboch.
Článok 75
Zasadnutia správnej rady
1. Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.
2. Na rokovaní sa zúčastňuje výkonný riaditeľ, ak predseda nerozhodne inak. Nemá právo hlasovať.
3. Správna rada pravidelne a najmenej dvakrát ročne uskutočňuje riadne zasadnutia ▌. Okrem toho zasadá na základe podnetu svojho predsedu alebo na žiadosť najmenej jednej tretiny svojich členov.
4. Správna rada môže prizvať kohokoľvek, o koho stanovisko môže mať záujem, aby sa zúčastnil na jej zasadnutí ako pozorovateľ. Členom správnej rady môžu byť za podmienok stanovených v rokovacom poriadku nápomocní poradcovia alebo odborníci.
5. Ak sa diskusia týka využívania citlivej vnútroštátnej infraštruktúry,▌ na zasadnutiach a rokovaniach správnej rady môžu zúčastňovať zástupcovia členských štátov a zástupcovia Komisie v zmysle zásady potreby vedieť, ale na hlasovaní sa zúčastňujú len zástupcovia tých členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, a zástupca Komisie. Ak predseda správnej rady nezastupuje jeden z členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, nahradia ho zástupcovia členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru. Rokovací poriadok správnej rady stanoví situácie, v ktorých sa môže tento postup uplatniť.
6. Sekretariát správnej rady zabezpečuje agentúra.
Článok 76
Pravidlá hlasovania v správnej rade
1. Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, správna rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou svojich členov, ktorí majú hlasovacie právo.
Na zvolenie a odvolanie predsedu a zástupcu predsedu správnej rady, na prijatie rozpočtu a pracovných programov, schválenie dohôd uvedených v článku 98 ods. 2, bezpečnostných predpisov agentúry, prijatie rokovacieho poriadku, zriadenie miestnych kancelárií a na schválenie dohôd o hosťovaní uvedených v článku 92 je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých členov, ktorí majú hlasovacie právo.
2. Každý zástupca členského štátu a Komisie má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je jeho hlasovacie právo oprávnený uplatňovať jeho náhradník. Rozhodnutia podľa článku 77 ods. 2 písm. a), ▌s výnimkou vecí, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, alebo podľa článku 77 ods. 5, možno prijať len vtedy, keď zástupcovia Komisie hlasujú kladne.
3. Podrobnejšia úprava hlasovania, najmä podmienky, za ktorých môže jeden člen konať v mene iného člena a prípadne aj požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti, sa stanoví v rokovacom poriadku správnej rady .
Článok 77
Úlohy správnej rady
1. Správna rada zabezpečuje, aby agentúra plnila úlohy, ktoré jej boli zverené, za podmienok stanovených v tomto nariadení, a prijíma na tento účel všetky potrebné rozhodnutia bez toho, aby boli dotknuté právomoci udelené rade pre bezpečnostnú akreditáciu, pokiaľ ide o činnosti podľa hlavy V kapitoly II.
2. Správna rada plní aj tieto úlohy:
a) do 15. novembra každého roka schvaľuje pracovný program agentúry na nasledujúci rok po tom, ako doň bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. b) a po doručení stanoviska Komisie;
x) najneskôr do 30. júna prvého roka viacročného finančného rámca stanoveného v článku 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijme viacročný pracovný program agentúry na obdobie, na ktoré sa viacročný finančný rámec vzťahuje, a to po tom, ako doň bez akýchkoľvek zmien začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. a), a po doručení stanoviska Komisie. Tento viacročný pracovný program sa konzultuje s Európskym parlamentom za predpokladu, že účelom konzultácií je výmena názorov a výsledok nie je pre agentúru záväzný.
b) plní funkcie týkajúce sa rozpočtu stanovené v článku 84 odsekoch 5, 6, 10 a 11;
c) dohliada na prevádzku Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo, ako sa uvádza v článku 34 ods. 3 písm. b);
d) v súlade s článkom 94 prijíma opatrenia na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(28);
e) schvaľuje dohody uvedené v článku 98 po konzultácii s radou pre bezpečnostnú akreditáciu o tých ustanoveniach daných dohôd, ktoré sa týkajú bezpečnostnej akreditácie;
f) prijíma technické postupy potrebné na plnenie svojich úloh;
g) prijíma výročnú správu o činnostiach a výhľade agentúry po tom, ako do nej bez akejkoľvek zmeny začlení časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. c), a do 1. júla ju doručuje Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov;
h) zabezpečuje vhodné opatrenia v nadväznosti na závery a odporúčania vyplývajúce z hodnotení a auditov uvedených v článku 102, ako aj na závery a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a všetkých správ z interného alebo externého auditu, a zasiela rozpočtovému orgánu všetky informácie relevantné z hľadiska výsledkov hodnotiacich postupov;
i) poskytuje výkonnému riaditeľovi stanovisko týkajúce sa dohôd o finančnom rámcovom partnerstve uvedených v článku 31 ods. 2 a dohôd o príspevkoch uvedených v článku 28 ods. 2a) a článku 30 ods. 5, skôr ako sa podpíšu;
j) prijíma bezpečnostné predpisy agentúry, ako je uvedené v článku 96;
k) na základe návrhu výkonného riaditeľa schvaľuje stratégiu boja proti podvodom;
l) v prípade potreby a na základe návrhov výkonného riaditeľa schvaľuje organizačné štruktúry uvedené v článku 77 ods. 1 písm. n);
▌
n) vymenúva účtovníka, ktorý môže byť účtovníkom Komisie, na ktorého sa uplatňuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie a ktorý je pri výkone svojich povinností úplne nezávislý;
o) prijíma a zverejňuje svoj rokovací poriadok.
3. Vo vzťahu k zamestnancom agentúry správna rada vykonáva právomoci udelené Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie („služobný poriadok“) menovaciemu orgánu a právomoci udelené Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov („právomoci menovacieho orgánu“) orgánu oprávnenému uzatvárať zmluvy o zamestnaní.
Správna rada v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým sa na výkonného riaditeľa delegujú príslušné právomoci menovacieho orgánu a ktorým sa definujú podmienky, za akých sa toto delegovanie právomocí môže pozastaviť. Výkonný riaditeľ predkladá správnej rade správu o výkone týchto delegovaných právomocí. Výkonný riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.
Pri uplatňovaní druhého pododseku tohto odseku správna rada môže, ak si to vyžadujú výnimočné okolnosti, prostredníctvom rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a právomocí, ktoré výkonný riaditeľ delegoval ďalej, pričom ich môže vykonávať sama alebo ich môže delegovať na niektorého zo svojich členov alebo iného zamestnanca ako výkonného riaditeľa.
Odchylne od druhého pododseku je správna rada povinná delegovať na predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu právomoci uvedené v prvom pododseku, pokiaľ ide o nábor, hodnotenie a preradenie zamestnancov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, ako aj o disciplinárne opatrenia, ktoré majú byť prijaté voči takýmto zamestnancom.
Správna rada prijíma vykonávacie opatrenia služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku. Pokiaľ ide o nábor, hodnotenie a preradenie zamestnancov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a súvisiace disciplinárne opatrenia, ktoré sa majú prijať, najskôr konzultuje s radou pre bezpečnostnú akreditáciu a náležite zohľadňuje jej pripomienky.
Prijme tiež rozhodnutie, ktorým sa stanovia pravidlá vysielania národných expertov do agentúry. Správna rada pred prijatím daného rozhodnutia konzultuje s radou pre bezpečnostnú akreditáciu vyslanie národných expertov, ktorí sú zapojení do činností bezpečnostnej akreditácie uvedených v hlave V kapitole II, a náležite zohľadní jej pripomienky.
4. Správna rada vymenúva výkonného riaditeľa a môže jeho funkčné obdobie predĺžiť alebo ukončiť v súlade s článkom 89.
5. Správna rada vykonáva disciplinárnu právomoc nad výkonným riaditeľom v súvislosti s jeho pôsobením, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné otázky, ktoré patria do právomoci agentúry, s výnimkou činností vykonávaných v súlade s hlavou V kapitolou II.
Článok 78
Výkonný riaditeľ
1. Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.
Týmto odsekom nie je dotknutá ani autonómia a nezávislosť rady pre bezpečnostnú akreditáciu a personálu agentúry pod jej dohľadom v súlade s článkom 82 ani právomoci udelené rade pre bezpečnostnú akreditáciu a predsedovi rady pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 37, respektíve článkom 81.
2. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie a správnej rady, je výkonný riaditeľ pri výkone svojich povinností nezávislý a nesmie žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného orgánu.
Článok 79
Úlohy výkonného riaditeľa
1. Výkonný riaditeľ vykonáva tieto úlohy:
a) zastupuje agentúru a podpisuje dohodu uvedenú v článku 31 ods. 2, článku 28 ods. 2a) a článku 30 ods. 5;
b) pripravuje prácu správnej rady a zúčastňuje sa na práci správnej rady bez práva hlasovať v zmysle článku 76 druhého pododseku;
c) vykonáva rozhodnutia správnej rady;
d) pripravuje viacročný a ročný pracovný program agentúry a predkladá ich správnej rade na schválenie s výnimkou tých častí, ktoré vypracováva a schvaľuje rada pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. a) a b);
e) implementuje viacročný a ročný pracovný program s výnimkou tých častí, ktoré implementuje predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu;
f) na každé zasadnutie správnej rady pripravuje správu o pokroku o implementácii ročného pracovného programu a prípadne viacročného pracovného programu, do ktorej bez akýchkoľvek zmien začleňuje časť vypracovanú predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu;
g) pripravuje výročnú správu o činnostiach a výhľade agentúry s výnimkou časti, ktorú vypracováva a schvaľuje rada pre bezpečnostnú akreditáciu v súlade s článkom 80 písm. c), pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje hlava V, a predkladá ju správnej rade na schválenie;
h) má na starosti každodennú správu agentúry a prijíma všetky potrebné opatrenia vrátane prijímania vnútorných administratívnych pokynov a zverejňovania oznámení s cieľom zabezpečiť fungovanie agentúry v súlade s týmto nariadením;
i) vypracováva návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry v súlade s článkom 84 a plní rozpočet v súlade s článkom 85;
j) zabezpečuje, aby bola agentúra ako prevádzkovateľ Strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo schopná reagovať na pokyny vydávané na základe rozhodnutia 2014/496/SZBP a plniť svoju úlohu podľa článku 6 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ;
k) zabezpečuje obeh všetkých relevantných informácií, najmä informácií týkajúcich sa bezpečnosti, v rámci štruktúry agentúry uvedenej v článku 72 ods. 1;
l) vymedzuje organizačnú štruktúru agentúry, v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, v úzkej spolupráci s predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, a predkladá ju správnej rade na schválenie. Uvedené štruktúry zohľadňujú osobitné charakteristiky jednotlivých zložiek programu;
m) uplatňuje právomoci uvedené v článku 37 ods. 3 prvom pododseku vo vzťahu k zamestnancom agentúry do takej miery, do akej naňho boli uvedené právomoci delegované v súlade s druhým pododsekom uvedeného odseku;
n) zabezpečuje, aby rada pre bezpečnostnú akreditáciu, subjekty uvedené v článku 37 ods. 3 a predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu mali k dispozícii služby sekretariátu a všetky zdroje potrebné na ich riadne fungovanie;
o) pripravuje akčný plán s cieľom zabezpečiť, aby sa nadviazalo na zistenia a odporúčania z hodnotení uvedených v článku 102 s výnimkou časti akčného plánu týkajúcej sa činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a dvakrát ročne predkladá správu o pokroku Komisii, do ktorej predtým bez akýchkoľvek zmien začlenil časť vypracovanú radou pre bezpečnostnú akreditáciu, pričom sa táto správa pre informáciu predkladá aj správnej rade;
p) prijíma nasledujúce opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie:
i) preventívne opatrenia proti podvodom, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti a využíva účinné opatrenia dohľadu;
ii) v prípade zistenia nezrovnalostí vymáha neoprávnene vyplatené sumy a v prípade potreby uplatňuje účinné, úmerné a odrádzajúce správne a finančné sankcie;
q) vypracováva pre agentúru stratégiu boja proti podvodom, ktorá je primeraná riziku podvodu, pričom zohľadňuje analýzu nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú prijať, a berie do úvahy zistenia a odporúčania vyplývajúce z vyšetrovaní úradu OLAF, a predkladá ju správnej rade na schválenie;
r) po vyzvaní predkladá Európskemu parlamentu správy o plnení svojich povinností. Rada môže vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.
2. Výkonný riaditeľ rozhodne, či je na účely účinného a efektívneho vykonávania úloh agentúry potrebné umiestniť do jedného alebo viacerých členských štátov jedného alebo viacerých zamestnancov. Pred rozhodnutím o zriadení miestnej kancelárie výkonný riaditeľ získa súhlas Komisie, správnej rady a dotknutého členského štátu (štátov). V danom rozhodnutí sa vymedzí rozsah činností, ktoré sa majú v miestnej kancelárii vykonávať, a to tak, aby sa zabránilo vzniku zbytočných nákladov a duplicite administratívnych funkcií agentúry. S predmetným členským štátom (štátmi) môže byť potrebné uzavrieť dohodu o sídle. Ak je to možné, vplyv, pokiaľ ide o prideľovanie zamestnancov a rozpočet, sa zahrnie do návrhu jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 84 ods. 6.
Článok 80
Úlohy rady pre bezpečnostnú akreditáciu v oblasti riadenia
Okrem úloh uvedených v článku 37 rada pre bezpečnostnú akreditáciu v rámci riadenia agentúry:
a) pripravuje a schvaľuje tú časť viacročného pracovného programu, ktorá sa týka prevádzkových činností uvedených v hlave V kapitole II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností, pričom túto časť programu včas predkladá správnej rade, aby ju mohla začleniť do viacročného pracovného programu;
b) pripravuje a schvaľuje tú časť ročného pracovného programu, ktorá sa týka prevádzkových činností uvedených v hlave V kapitole II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností, pričom túto časť programu včas predkladá správnej rade, aby ju mohla začleniť do ročného pracovného programu;
c) pripravuje a schvaľuje tú časť výročnej správy, ktorá sa týka činností a výhľadu agentúry uvedených v hlave V kapitole II a finančných a ľudských zdrojov potrebných na realizáciu daných činností a výhľadov, pričom túto časť správy včas predkladá správnej rade, aby ju mohla začleniť do výročnej správy.
Článok 81
Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu
1. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a zástupcu predsedu dvojtretinovou väčšinou všetkých členov, ktorí majú hlasovacie právo. Ak sa po dvoch zasadnutiach rady pre bezpečnostnú akreditáciu nedosiahne dvojtretinová väčšina, vyžaduje sa jednoduchá väčšina.
2. Ak si predseda nemôže plniť svoje úlohy, automaticky ho nahrádza zástupca predsedu.
3. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má právomoc odvolať predsedu, zástupcu predsedu alebo oboch. Rozhodnutie o odvolaní prijíma dvojtretinovou väčšinou.
4. Funkčné obdobie predsedu a zástupcu predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu trvá dva roky, pričom ho možno jedenkrát obnoviť. Funkčné obdobie oboch sa končí zánikom ich členstva v rade pre bezpečnostnú akreditáciu.
Článok 82
Organizačné aspekty rady pre bezpečnostnú akreditáciu
1. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu má prístup k všetkým ľudským a materiálnym zdrojom, ktoré potrebuje na nezávislé plnenie svojich úloh. Má prístup k všetkým informáciám, ktoré sú potrebné na plnenie jej úloh a ktoré majú k dispozícii iné subjekty agentúry, a to bez toho, aby boli dotknuté zásady autonómie a nezávislosti uvedené v článku 36 písm. i).
2. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu a zamestnanci agentúry pod jej dohľadom vykonávajú svoje činnosti tak, aby bola zaručená autonómia a nezávislosť vo vzťahu k iným činnostiam agentúry, najmä k prevádzkovým činnostiam spojeným s využívaním systémov, v súlade s cieľmi jednotlivých zložiek programu. Žiaden člen personálu agentúry, ktorý je pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, nesmie byť súčasne pridelený na iné úlohy v rámci agentúry.
Na tento účel sa v rámci agentúry zavedie účinné organizačné oddelenie zamestnancov zapojených do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a ostatných zamestnancov agentúry. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu bezodkladne informuje výkonného riaditeľa, správnu radu a Komisiu o všetkých okolnostiach, ktoré by mohli obmedziť jej autonómiu alebo nezávislosť. Ak sa v rámci agentúry nenájde žiadne nápravné riešenie, Komisia preskúma situáciu v rámci konzultácie s relevantnými stranami. Komisia na základe výsledku uvedeného preskúmania prijme vhodné nápravné opatrenia, ktoré vykoná agentúra, a informuje o nich Európsky parlament a Radu.
3. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu zriadi na riešenie osobitných otázok osobitné podriadené subjekty, ktoré budú konať podľa jej pokynov. Pri súčasnom zabezpečení potrebnej kontinuity činnosti rada pre bezpečnostnú akreditáciu predovšetkým vytvorí tím na realizáciu prieskumov a skúšok bezpečnostných analýz a na vypracovávanie príslušných správ o rizikách, ktorý jej bude pomáhať pri príprave jej rozhodnutí. Rada pre bezpečnostnú akreditáciu môže na podporu práce tohto tímu zriaďovať, ako aj rušiť, expertné skupiny.
Článok 83
Úlohy predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu
1. Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu zabezpečuje, aby rada vykonávala svoje činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie úplne nezávisle, a plní tieto úlohy:
a) pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu riadi činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie;
b) pod dohľadom rady pre bezpečnostnú akreditáciu implementuje časť viacročného a ročného pracovného programu agentúry, na ktorú sa vzťahuje hlava V kapitola II;
c) spolupracuje s výkonným riaditeľom s cieľom pomôcť pri príprave návrhu plánu pracovných miest uvedeného v článku 84 ods. 4 a organizačnej štruktúry agentúry;
d) pripravuje oddiel správy o pokroku, ktorý sa týka prevádzkových činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a včas ho predkladá rade pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonnému riaditeľovi, aby ho bolo možné začleniť do správy o pokroku;
e) pripravuje oddiel výročnej správy a akčného plánu, ktorý sa týka prevádzkových činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a včas ho predkladá výkonnému riaditeľovi;
f) zastupuje agentúru pri činnostiach a rozhodnutiach, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II;
g) uplatňuje právomoci uvedené v článku 77 ods. 3 prvom pododseku vo vzťahu k zamestnancom agentúry zapojeným do činností, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, a ktoré sú naňho delegované v súlade s článkom 77 ods. 3 štvrtým pododsekom.
2. Pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, Európsky parlament a Rada môžu vyzvať predsedu rady pre bezpečnostnú akreditáciu na výmenu názorov v týchto inštitúciách o práci a výhľade agentúry, a to aj s ohľadom na viacročný pracovný program a ročný pracovný program.
HLAVA III
Finančné ustanovenia týkajúce sa agentúry
Článok 84
Rozpočet agentúry
1. Bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje a poplatky,▌ príjmy agentúry zahŕňajú príspevok Únie zahrnutý do rozpočtu Únie s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Agentúra môže prijímať granty ad hoc z rozpočtu Únie.
2. Výdavky agentúry zahŕňajú výdavky na zamestnancov, administratívu a infraštruktúru, prevádzkové náklady a výdavky spojené s fungovaním rady pre bezpečnostnú akreditáciu vrátane subjektov uvedených v článku 37 ods. 3 a článku 82 ods. 3 a so zmluvami a dohodami, ktoré agentúra uzatvorila s cieľom plniť úlohy, ktoré jej boli zverené.
3. Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.
4. Výkonný riaditeľ vypracuje, v súvislosti s činnosťami, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, v úzkej spolupráci s predsedom rady pre bezpečnostnú akreditáciu, návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok, pričom v návrhu výkazu odhadov jasne oddelí prvky, ktoré sa týkajú činností v oblasti bezpečnostnej akreditácie, od prvkov týkajúcich sa ostatných činností agentúry. Predseda rady pre bezpečnostnú akreditáciu môže k uvedenému návrhu napísať vyhlásenie a výkonný riaditeľ predloží návrh výkazu odhadov a vyhlásenie správnej rade a rade pre bezpečnostnú akreditáciu spolu s návrhom plánu pracovných miest.
5. Správna rada na základe návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov a v úzkej spolupráci s radou pre bezpečnostnú akreditáciu, pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II, každý rok vypracuje výkaz odhadov príjmov a výdavkov agentúry na nasledujúci rozpočtový rok.
6. Správna rada zašle do 31. januára Komisii a tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, s ktorými agentúra uzavrela dohody v súlade s článkom 98, návrh jednotného programového dokumentu vrátane, okrem iného, výkazu odhadov, návrhu plánu pracovných miest a predbežného ročného pracovného programu.
7. Komisia zašle výkaz odhadov príjmov a výdavkov Európskemu parlamentu a Rade („rozpočtový orgán“) spolu s návrhom všeobecného rozpočtu Európskej únie.
8. Na základe výkazu odhadov Komisia doplní do návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie odhady, ktoré považuje za potrebné pre plán pracovných miest, a výšku dotácie z o všeobecného rozpočtu, ktorý predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkom 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
9. Rozpočtový orgán schváli rozpočtové prostriedky na príspevok pre agentúru a prijme plán pracovných miest agentúry.
10. Rozpočet prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Európskej únie sa rozpočet agentúry stáva konečným. V prípade potreby sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.
11. Správna rada čo najskôr oznámi rozpočtovému orgánu svoj zámer implementovať akýkoľvek projekt, ktorý bude mať významné finančné dôsledky na financovanie rozpočtu, najmä všetky projekty súvisiace s nehnuteľnosťami, ako je napríklad prenájom alebo nákup budov. Informuje o ňom Komisiu.
12. Ak zložka rozpočtového orgánu oznámila svoj zámer zaujať stanovisko, postúpi svoje stanovisko správnej rade do šiestich týždňov odo dňa oznámenia projektu.
Článok 85
Plnenie rozpočtu agentúry
1. Rozpočet agentúry plní výkonný riaditeľ.
2. Výkonný riaditeľ každý rok oznámi rozpočtovému orgánu všetky informácie potrebné na vykonávanie jeho hodnotiacich povinností.
Článok 86
Predkladanie účtovnej závierky agentúry a udelenie absolutória
Predkladanie predbežnej a konečnej účtovnej závierky agentúry a udelenie absolutória sa riadi pravidlami a harmonogramom z nariadenia o rozpočtových pravidlách a rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v [článku 70] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 87
Finančné ustanovenia týkajúce sa agentúry
Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na agentúru, prijíma správna rada po porade s Komisiou. Uvedené pravidlá sa nesmú odchyľovať od rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v [článku 70] nariadenia o rozpočtových pravidlách okrem prípadu, keď je takáto odchýlka špecificky potrebná na prevádzku agentúry a Komisia s ňou vopred súhlasila.
HLAVA V
Ľudské zdroje agentúry
Článok 88
Zamestnanci agentúry
1. Na zamestnancov agentúry sa vzťahuje Služobný poriadok, Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a pravidlá, ktoré spoločne prijali inštitúcie Únie na účely uplatňovania uvedeného služobného poriadku a podmienok zamestnávania.
2. Zamestnanci agentúry pozostávajú zo zamestnancov, ktorých agentúra podľa potreby prijala na účely plnenia svojich úloh. Musia mať bezpečnostnú previerku zodpovedajúcu stupňu utajenia skutočností, s ktorými narábajú.
3. Autonómia a nezávislosť zamestnancov vykonávajúcich činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim iné činnosti agentúry v súlade s článkom 36 písm. i) sa zabezpečí vnútornými predpismi agentúry, akými sú rokovací poriadok správnej rady, rokovací poriadok rady pre bezpečnostnú akreditáciu, finančné pravidlá platné pre agentúru, pravidlá, ktorými sa vykonáva služobný poriadok, a pravidlá prístupu k dokumentom.
Článok 89
Menovanie a funkčné obdobie výkonného riaditeľa
1. Výkonný riaditeľ je zamestnaný ako dočasný zamestnanec agentúry v súlade s článkom 2 písm. a) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Výkonného riaditeľa menuje správna rada na základe jeho zásluh a potvrdených administratívnych a manažérskych schopností, ako aj jeho relevantnej odbornosti a skúseností, spomedzi aspoň troch kandidátov, ktorých Komisia navrhne po tom, ako po uverejnení výzvy na vyjadrenie záujmu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo na iných miestach prebehne otvorené a transparentné výberové konanie.
Kandidáta, ktorého na miesto výkonného riaditeľa vyberie správna rada, možno pri najbližšej príležitosti vyzvať, aby predniesol vyhlásenie pred Európskym parlamentom a odpovedal na otázky jeho poslancov.
Pri podpise zmlúv s výkonným riaditeľom agentúru zastupuje predseda správnej rady.
Správna rada prijíma rozhodnutie o vymenovaní výkonného riaditeľa dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov.
2. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci funkčného obdobia Komisia uskutoční hodnotenie činnosti výkonného riaditeľa, pri ktorom zohľadní budúce úlohy a výzvy pre agentúru.
Na základe návrhu Komisie môže správna rada vzhľadom na hodnotenie uvedené v prvom pododseku jedenkrát predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa na maximálne obdobie piatich rokov.
Každé rozhodnutie o predĺžení funkčného obdobia výkonného riaditeľa prijímajú členovia správnej rady dvojtretinovou väčšinou.
Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa po jeho skončení nesmie zúčastniť výberového konania na to isté miesto.
Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Výkonného riaditeľa možno pred predĺžením funkčného obdobia vyzvať, aby predniesol vyhlásenie pred príslušnými výbormi Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky poslancov.
3. Správna rada môže na návrh Komisie alebo jednej tretiny svojich členov výkonného riaditeľa odvolať rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou svojich členov.
4. Európsky parlament a Rada môžu výkonného riaditeľa vyzvať na výmenu názorov v týchto inštitúciách o práci a výhľade agentúry, a to aj s ohľadom na viacročný pracovný program a ročný pracovný program. Uvedená výmena názorov sa netýka záležitostí súvisiacich s činnosťami v oblasti bezpečnostnej akreditácie, na ktoré sa vzťahuje hlava V kapitola II.
Článok 90
Vysielanie národných expertov do agentúry
Agentúra môže zamestnávať národných expertov z členských štátov, ako aj, podľa článku 98 ods. 2, národných expertov zo zúčastnených tretích krajín a medzinárodných organizácií. Uvedení experti majú bezpečnostnú previerku zodpovedajúcu stupňu utajenia skutočností, s ktorými narábajú, v súlade s článkom 42 bodom c). Na takýchto zamestnancov sa nevzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov.
HLAVA VI
Ďalšie ustanovenia
Článok 91
Výsady a imunity
Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.
Článok 92
Dohoda o sídle a dohody o sídle miestnych kancelárií
1. Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla agentúre v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má daný štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa stanovia v dohode o sídle uzavretej medzi agentúrou a dotknutým členským štátom, v ktorom sa sídlo nachádza, po schválení správnou radou. Ak je to potrebné pre fungovanie miestnej kancelárie, dohoda o hosťovaní medzi agentúrou a dotknutým členským štátom, v ktorom sa kancelária nachádza, sa uzatvorí po získaní súhlasu správnej rady.
2. Hostiteľské členské štáty agentúry musí zaistiť čo najlepšie podmienky pre plynulé a efektívne fungovanie agentúry vrátane viacjazyčného európsky orientovaného vzdelávania a vhodných dopravných spojení.
Článok 93
Jazykový režim agentúry
1. Na agentúru sa vzťahujú ustanovenia nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve(29).
2. Prekladateľské služby potrebné na fungovanie agentúry zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie.
Článok 94
Politika prístupu k dokumentom v držbe agentúry
1. Na dokumenty, ktoré má agentúra v držbe, sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.
2. Správna rada prijme opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001.
3. Rozhodnutia, ktoré agentúra prijme na základe článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi alebo žaloby podanej Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článkov 228 a 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 95
Predchádzanie podvodom agentúrou
1. S cieľom umožniť boj proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 agentúra do šiestich mesiacov odo dňa začatia činnosti pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(30), a prijme primerané ustanovenia uplatniteľné na všetkých zamestnancov agentúry s využitím vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.
2. Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým agentúra poskytla finančné prostriedky Únie.
3. OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013, s cieľom zistiť, či v súvislosti s grantom alebo so zmluvou financovanými agentúrou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy agentúry, jej dohody o grante a rozhodnutia o grante musia obsahovať ustanovenia, ktoré Európskemu dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľujú právo na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v rámci ich príslušných právomocí.
Článok 96
Ochrana utajovaných skutočností alebo citlivých neutajovaných skutočností agentúrou
V súlade s rozhodnutiami Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii(31) a 2015/444(32) agentúra na základe predchádzajúcej konzultácie s Komisiou prijíma vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú rovnocenné s bezpečnostnými predpismi Komisie na ochranu utajovaných skutočností EÚ a citlivých neutajovaných skutočností vrátane predpisov týkajúcich sa výmeny, spracovávania a uchovávania takýchto informácií.
Článok 97
Zodpovednosť agentúry
1. Zmluvná zodpovednosť agentúry sa riadi právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.
2. Súdny dvor je príslušný rozhodovať na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky, ktorú obsahuje zmluva uzatvorená agentúrou.
3. V prípade mimozmluvnej zodpovednosti agentúra v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetku škodu spôsobenú jej útvarmi alebo zamestnancami pri výkone ich povinností.
4. V sporoch o náhradu škody uvedenej v odseku 3 má právomoc konať Súdny dvor.
5. Osobná zodpovednosť zamestnancov voči agentúre sa riadi ustanoveniami služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktoré sa na nich vzťahujú.
Článok 98
Spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami
1. Agentúra je otvorená účasti tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré na tento účel uzavreli medzinárodné dohody s Úniou.
2. Podľa príslušných ustanovení dohôd uvedených v odseku 1 a článku 42 sa pripravia opatrenia, v ktorých sa stanoví najmä povaha, rozsah a spôsob účasti príslušných tretích krajín na práci agentúry vrátane ustanovení týkajúcich sa účasti na iniciatívach agentúry, finančných príspevkov a zamestnancov. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa personálu, uvedené dohody musia byť za každých okolností v súlade so služobným poriadkom. V prípade potreby obsahujú aj ustanovenia o výmene a ochrane utajovaných skutočností s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Tieto ustanovenia podliehajú predchádzajúcemu súhlasu Komisie.
3. Správna rada prijme stratégiu pre vzťahy s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v rámci medzinárodných dohôd uvedených v prvom odseku v otázkach spadajúcich do právomoci agentúry.
4. Komisia zabezpečuje, že agentúra vo svojich vzťahoch s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami koná v rámci svojho mandátu a existujúceho inštitucionálneho rámca tým, že uzavrie náležitú dohodu o pracovných podmienkach s výkonným riaditeľom.
Článok 99
Konflikty záujmov
1. Členovia správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu, výkonný riaditeľ, vyslaní národní experti a pozorovatelia vydajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, v ktorých uvedú, že nemajú alebo že majú priame, prípadne nepriame záujmy, ktoré by sa mohli považovať za prekážku ich nezávislosti. Uvedené vyhlásenia musia byť presné a úplné. Vydávajú sa písomne pri nástupe dotknutých osôb do funkcie a každoročne sa obnovujú. V prípade potreby, a predovšetkým v prípade relevantných zmien osobnej situácie dotknutých osôb sa obnovujú.
2. Členovia správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu, výkonný riaditeľ, vyslaní národní experti, pozorovatelia a externí experti, ktorí sa zúčastňujú na ad hoc zasadnutiach pracovných skupín, pred každým zasadnutím, na ktorom sa zúčastňujú, uskutočnia presné a úplné vyhlásenie o neexistencii alebo existencii akýchkoľvek záujmov, ktoré by mohli spochybniť ich nezávislosť vo vzťahu ku ktorýmkoľvek bodom programu, a nezúčastňujú sa na rozpravách a hlasovaniach o takýchto bodoch.
3. Správna rada a rada pre bezpečnostnú akreditáciu stanovia vo svojom rokovacom poriadku praktické postupy týkajúce sa pravidiel vyhlásenia o záujmoch uvedeného v odsekoch 1 a 2, ako aj predchádzania konfliktu záujmov a jeho riadenia.
HLAVA X
PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA
Článok 100
Pracovný program
Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré môžu byť špecifické pre každú zložku programu. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
Článok 101
Monitorovanie a podávanie správ
1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 4, sú uvedené v prílohe.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 105, pokiaľ ide o zmeny prílohy na účely preskúmania a/alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné.
3. Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
4. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie sú povinní poskytnúť príslušné informácie na účely odseku 1. Údaje potrebné na overenie výkonnosti sa zhromažďujú efektívnym, účinným a včasným spôsobom.
Článok 102
Hodnotenie
1. Komisia vykonáva hodnotenia programu včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2. Do 30. júna 2024 a potom každé štyri roky Komisia zhodnotí vykonávanie tohto nariadenia.
Toto hodnotenie sa vzťahuje na všetky zložky a činnosti programu. Pri hodnotení vykonávania programov Galileo, Copernicus a EGNOS hodnotí výkon poskytovaných služieb, vývoj potrieb používateľov a vývoj dostupných kapacít na zdieľanie a združovanie, pri hodnotení vykonávania SSA a Govsatcom, alebo údajov a služieb ponúkaných konkurentmi. V prípade každej zložky hodnotenie na základe analýzy nákladov a prínosov posúdi aj vplyv tohto vývoja vrátane potreby zmeny cenovej politiky alebo potreby dodatočnej kozmickej alebo pozemnej infraštruktúry.
V prípade potreby sa správa predloží spolu s príslušným návrhom.
▌
4. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
5. Subjekty zapojené do vykonávania tohto nariadenia poskytnú Komisii údaje a informácie potrebné na hodnotenie uvedené v prvom odseku.
6. Do 30. júna 2024 a potom každé štyri roky Komisia v súlade so svojimi usmerneniami posúdi činnosť agentúry v súvislosti s jej cieľmi, mandátom a úlohami ▌. Toto hodnotenie sa zameria najmä na prípadnú potrebu upraviť mandát agentúry a na finančný dosah akejkoľvek takejto úpravy a je založené na analýze nákladov a prínosov. Preskúma sa v ňom aj politika agentúry v oblasti konfliktu záujmov a nezávislosť a autonómia rady pre bezpečnostnú akreditáciu. Komisia môže tiež vyhodnotiť výkonnosť agentúry, aby posúdila možnosť poveriť ju dodatočnými úlohami, v súlade s článkom 30 ods. 3. V prípade potreby sa správa predloží spolu s príslušným návrhom.
Ak sa Komisia domnieva, že už neexistujú dôvody na to, aby agentúra naďalej vykonávala svoje činnosti vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy, môže navrhnúť, aby bolo toto nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenené.
Komisia predloží správu o hodnotení agentúry a svoje závery Európskemu parlamentu, Rade, správnej rade a rade pre bezpečnostnú akreditáciu agentúry. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.
Článok 103
Audity
Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 104
Ochrana osobných údajov a súkromia
Každé spracovanie osobných údajov v rámci úloh a činností stanovených týmto nariadením vrátane činnosti Agentúry Európskej únie pre vesmírny program sa vykonáva v súlade s platným právom v oblasti ochrany osobných údajov, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679. Správna rada stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 45/2001 agentúrou vrátane opatrení týkajúcich sa ustanovenia úradníka agentúry pre ochranu údajov. Uvedené opatrenia sa stanovia po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.
HLAVA XI
DELEGOVANIE PRÁVOMOCÍ A VYKONÁVACIE OPATRENIA
Článok 105
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 52 a 101 sa Komisii ▌udeľuje do 31. decembra 2028.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 52 a 101 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 52 a 101 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 106
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 105 ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
Článok 107
Postup výboru
1. Komisii pomáha poradný výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Výbor zasadá v rôznych osobitných zloženiach, a to takto:
a) Galileo a EGNOS;
b) Copernicus;
c) SSA;
d) GOVSATCOM;
e) Zloženie pre bezpečnosť: všetky bezpečnostné aspekty programu bez toho, aby bola dotknutá úloha SAB. Zástupcovia ESA a agentúry môžu byť prizvaní ako pozorovatelia. Prizve sa aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť(33).
f) Horizontálne zloženie: Strategický prehľad implementácie programu, súdržnosť rôznych zložiek programu, prierezové opatrenia a prerozdelenie rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v článku 11.
1a. Programový výbor zriadi v súlade so svojim rokovacím poriadkom používateľské fórum ako pracovnú skupinu poskytujúcu programovému výboru poradenstvo o aspektoch požiadaviek používateľov, vývoji služieb a využívaní zo strany používateľov. Cieľom fóra používateľov je zaručiť nepretržité a účinné zapojenie používateľov a stretávanie v špecifických zloženiach pre každú zložku programu.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4. V súlade s medzinárodnými dohodami, ktoré uzatvorila Únia, sa na zasadnutiach výboru môžu byť ako pozorovatelia pozvaní zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií za podmienok stanovených v rokovacom poriadku tohto výboru, pri zohľadnení bezpečnosti Únie.
HLAVA XII
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 108
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 4.
3. V oblasti svojej pôsobnosti môže agentúra vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy. Prideľovanie zdrojov na komunikačné činnosti nesmie mať negatívny vplyv na účinné plnenie úloh uvedených v článku 30. Takéto komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií, ktoré prijala správna rada.
Článok 109
Zrušenie
1. Nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.
2. Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie.
Článok 110
Prechodné ustanovenia a kontinuita služieb po roku 2027
1. Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadení (EÚ) č. 377/2014, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 912/2010 a na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Najmä konzorcium zriadené podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia č. 541/2014/EÚ bude poskytovať služby SST až do uplynutia 3 mesiacov po podpísaní dohody, ktorou sa vytvára partnerstvo SST uvedené v článku 57, vnútroštátnymi ustanovujúcimi subjektmi.
2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadení (EÚ) č. 377/2014 a (EÚ) č. 1285/2013 a na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky potrebné na splnenie cieľov stanovených v článku 4 ▌, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
Článok 111
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
[Uplatňuje sa od 1. januára 2021.]
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...,
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE
Kľúčové ukazovatele štruktúrujú monitorovanie výkonu programu pri plnení cieľov uvedených v článku 4 s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady.
1. Na tento účel sa pre ročné podávanie správ zbierajú údaje, pokiaľ ide o tento súbor kľúčových ukazovateľov, pre ktoré sú v dohodách uzavretých s poverenými subjektmi vymedzené podrobnosti o implementácii, ako sú ukazovatele, číselné údaje a súvisiace nominálne hodnoty a prahové hodnoty (vrátane kvantitatívnych a kvalitatívnych prípadov) podľa uplatniteľných požiadaviek na misie a očakávanej výkonnosti:
Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. a)
Ukazovateľ 1: Presnosť služieb navigácie a určovania času poskytovaných prostredníctvom systémov Galileo a EGNOS osobitne
Ukazovateľ 2: Presnosť a kontinuita služieb poskytovaných prostredníctvom systémov Galileo a EGNOS osobitne
Ukazovateľ 3: Geografické pokrytie služieb EGNOS a počet uverejnených postupov EGNOS (APV-I a LPV-200)
Ukazovateľ 4: Spokojnosť používateľov EÚ so službami programu Galileo a EGNOS
Ukazovateľ 5: Podiel prijímačov využívajúcich systémy Galileo a EGNOS na celom svete a na trhu EÚ s prijímačmi satelitných systémov pre globálne navigačné satelitné systémy/systémy so satelitným rozšírením (GNSS/SBAS).
Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. b)
Ukazovateľ 1: Počet používateľov v EÚ služieb v rámci programu Copernicus, údajov z programu Copernicus a údajov a systémov prístupu k údajom a informácií (DIAS), pričom sa poskytujú, ak je to možné, informácie, ako napríklad typ používateľa, geografické rozloženie a odvetvie činnosti.
Ukazovateľ 1a: V prípade potreby počet požadovaných a/alebo vybavených aktivovaní služieb systému Copernicus
Ukazovateľ 1b: Spokojnosť používateľov EÚ so službami programu Copernicus a DIAS
Ukazovateľ 1c: Spoľahlivosť, dostupnosť a kontinuita služieb programu Copernicus a dátového toku programu Copernicus
Ukazovateľ 2: Počet nových informačných produktov dodávaných v portfóliu každej služby programu Copernicus
Ukazovateľ 3: Množstvo údajov získaných zo Sentinelov
Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. c)
Ukazovateľ 1: Počet používateľov zložiek SSA, pričom sa poskytujú, ak je to možné, informácie, ako napríklad typ používateľa, geografické rozloženie a odvetvie činnosti.
Ukazovateľ 2: Dostupnosť služieb
Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. d)
Ukazovateľ 1: Počet používateľov GOVSATCOM v EÚ, pričom sa poskytujú, ak je to možné, informácie, ako napríklad typ používateľa, geografické rozloženie a odvetvie činnosti.
Ukazovateľ 2: Dostupnosť služieb
Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. e)
Ukazovateľ 1: Počet štartov v rámci programu (vrátane počtu podľa typu nosných rakiet)
Špecifický cieľ uvedený v článku 4 ods. 2 písm. f)
Ukazovateľ 1: Počet a umiestnenie vesmírnych centier v Únii
Ukazovateľ 2: Podiel MSP so sídlom v EÚ ako podiel na celkovej hodnote zákaziek týkajúcich sa programu
2. V hodnotení uvedenom v článku 102 sa zohľadnia ďalšie prvky, ako napríklad:
a) výkonnosť konkurentov v oblasti navigácie a pozorovania Zeme
b) využívanie zo strany používateľov služieb systémov Galileo a EGNOS
c) integrita služieb EGNOS
d) využívanie služieb programu Copernicus kľúčovými používateľmi
e) počet politík Únie alebo členských štátov využívajúcich program Copernicus alebo získavajúcich prínos z programu Copernicus
f) analýza nezávislosti zložky SST a úrovne nezávislosti EÚ v tejto oblasti
g) stav vytvárania sietí na účely činností NEO
h) posúdenie kapacít Govsatcom z hľadiska používateľských potrieb, ako sa uvádza v článkoch 68 a 69
i) spokojnosť používateľov služieb SSA a Govsatcom
j) podiel štartov rakiet Ariane a Vega na celkovom trhu na základe verejne dostupných údajov
k) rozvoj odberateľského odvetvia meraný počtom nových spoločností, ktoré používajú údaje EÚ o vesmíre, informácie a služby, počet vytvorených pracovných miest a obrat, ak je k dispozícii pomocou prieskumov Eurostatu, ak sú k dispozícii.
l) rozvoj dodávateľského kozmického odvetvia EÚ, meraný, ak je k dispozícii, počtom vytvorených pracovných miest, obratom podľa členských štátov a podielom európskeho vesmírneho priemyslu na svetovom trhu pomocou prieskumov Eurostatu, ak sú k dispozícii.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7).
Toto rozhodnutie Rady bude vychádzať z návrhu vysokého predstaviteľa, ktorým sa rozširuje rozsah pôsobnosti rozhodnutia Rady 2014/496/SZBP z 22. júla 2014, o ktorom sa v súčasnosti rokuje.
Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/224 z 8. februára 2017, ktorým sa stanovujú technické a prevádzkové špecifikácie, ktoré umožňujú, aby komerčná služba poskytovaná systémom vytvoreným na základe programu Galileo zodpovedala funkcii podľa článku 2 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (Ú. v. EÚ L 34, 9.2.2017, s. 36).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).
Oznámenie „Umelá inteligencia pre Európu“ [COM(2018)0237], oznámenie „Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru“ [COM(2018)0232], návrh nariadenia Rady o zriadení Európskeho spoločného podniku vysokovýkonnej výpočtovej techniky [COM(2018)0008].
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).
Toto rozhodnutie Rady bude vychádzať z návrhu vysokého predstaviteľa, ktorým sa rozširuje rozsah pôsobnosti rozhodnutia Rady 2014/496/SZBP z 22. júla 2014, o ktorom sa v súčasnosti rokuje.
Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/413 z 18. marca 2016, ktorým sa určuje lokalizácia pozemnej infraštruktúry systému zriadeného v rámci programu Galileo a ktorým sa prijímajú opatrenia potrebné na zabezpečenie jej fungovania, a o zrušení vykonávacieho rozhodnutia 2012/117/EÚ (Ú. v. EÚ L 74, 19.3.2016, s. 45).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1159/2013 z 12. júla 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) stanovením registračných a licenčných podmienok pre užívateľov GMES a vymedzením kritérií na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES (Ú. v. EÚ L 309, 19.11.2013, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
K nariadeniu by sa malo doplniť vyhlásenie Rady a Komisie o vykonávaní článku 107 v súvislosti s bezpečnostnými aspektmi programu a mohlo by sa vypracovať takto: „Rada a Komisia zdôrazňujú, že vzhľadom na citlivosť bezpečnostných aspektov programu a v súlade s článkom 3 ods. 4 a článkom 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 je mimoriadne dôležité, aby predseda programového výboru v zložení pre bezpečnosť vynaložil maximálne úsilie na nájdenie riešení, ktoré budú mať v rámci výboru alebo odvolacieho výboru čo najširšiu podporu pri posudzovaní prijatia návrhov vykonávacích aktov týkajúcich sa bezpečnostných aspektov programu.“
Program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434 – C8-0256/2018 – 2018/0227(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0434),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 a článok 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0256/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie, ako aj stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0408/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),
keďže:
(1) V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu, v zmysle [odkaz sa aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a riadnom finančnom hospodárení(7)], pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.
(2) Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(8) ▌(nariadenie o rozpočtových pravidlách). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(3) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(9), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(11) a nariadením (EÚ) 2017/1939(12) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(4) Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ(14)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Ich účinné zapojenie do programu by Európska komisia mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.
(5) Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(15) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa osobitných monitorovacích požiadaviek, ktoré súvisia s existujúcimi potrebami a sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(16), pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a zároveň zohľadniť existujúce rámce pre meranie a referenčné porovnávanie v digitálnej oblasti. Tieto požiadavky môžu podľa potreby obsahovať merateľné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele ako základ na hodnotenie účinkov programu v praxi.
(5a) Program by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť a zodpovednosť inovačných finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré zahŕňajú rozpočet Únie, najmä pokiaľ ide o ich prínos, tak čo sa týka počiatočných očakávaní, ako aj konečných výsledkov dosiahnutých pri dosahovaní cieľov Únie.
(6) Digitálny samit v Tallinne(17) v septembri 2017 a závery Európskej rady(18) z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do ▌našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť a inovácie, kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie ▌problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, a prehodnotenie politík, ktorých sa týka.
(6a) Budovanie silného európskeho digitálneho hospodárstva a spoločnosti bude mať prospech z dobrého vykonávania Nástroja na prepájanie Európy, Wifi4EU a európskeho kódexu elektronickej komunikácie.
(7) Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o ▌umelú inteligenciu, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, digitálnych práv, základných práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu.
(7c) Európa musí urobiť rozhodujúce investície do svojej budúcnosti a vybudovať strategické digitálne kapacity, aby mohla mať prospech z digitálnej revolúcie. Na tento účel musí byť na úrovni EÚ zabezpečený značný rozpočet (minimálne 9,2 miliardy EUR), ktorý musí dopĺňať značné investičné úsilie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, konkrétne konzistentným a komplementárnym vzťahom so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom.
(8) V oznámení Komisie s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020(19) sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť“. Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na preklenutie medzier na úrovni zručností a doplnenie chýbajúcich zručností v celej Únii, aby európski občania mali zručnosti a znalosti potrebné na digitálnu transformáciu.
(9) V oznámení s názvom Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru(20) sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie a inováciu nových produktov a služieb založených na údajoch.
(10) Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja v prospech podnikov a občanov celej Únie vrátane najvzdialenejších, ako aj hospodársky znevýhodnených regiónov. Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: vysokovýkonná výpočtová technika ▌, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie. Okrem toho by program mal posilniť konkurencieschopnosť Únie a odolnosť jej hospodárstva.
(10a) Päť špecifických cieľov je odlišných, ale vzájomne závislých. Napríklad umelá inteligencia potrebuje kybernetickú bezpečnosť, aby bola dôveryhodná, vysokovýkonné výpočtové schopnosti budú kľúčové pri podpore vzdelávania v kontexte umelej inteligencie a všetky tri kapacity si vyžadujú pokročilé digitálne zručnosti. Hoci sa jednotlivé akcie tohto programu môžu týkať jedného konkrétneho cieľa, ciele by sa nemali vnímať izolovane, ale ako jadro súdržného balíka.
(10b) Je potrebné prioritne podporovať MSP, ktoré majú v úmysle využívať digitálnu transformáciu vo svojich výrobných procesoch. Toto umožní MSP prispievať k rastu európskeho hospodárstva prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov.
(11) Ústredná úloha pri implementácii tohto programu by sa mala priznať európskym centrám digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné zavedenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle, najmä v MSP a subjektoch do 3 000 zamestnancov, ktoré nie sú MSP (spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou), vo verejných organizáciách a v akademickej obci. S cieľom objasniť rozdiel medzi centrami digitálnych inovácií, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci tohto programu, a centrami digitálnych inovácií vytvorených v nadväznosti na oznámenie o digitalizácii európskeho priemyslu (COM(2016)0180) a financovaných z iných zdrojov, by sa centrá digitálnych inovácií financované v rámci tohto programu mali nazývať európske centrá digitálnych inovácií. Európske centrá digitálnych inovácií by mali spolupracovať ako decentralizovaná sieť. Mali by slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôsobia ako jednotné body prístupu k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Budú tiež poskytovať podporu v oblasti vyspelých digitálnych zručností (napr. koordináciou s poskytovateľmi vzdelávania na zabezpečovanie krátkodobej odbornej prípravy pracovníkov a stáží pre študentov). Sieť európskych centier digitálnych inovácií by mala zabezpečiť široké geografické pokrytie v celej Európe(21)a mala by tiež prispieť k účasti najvzdialenejších regiónov na jednotnom digitálnom trhu.
(11a) V prvom roku implementácie programu by sa mala zriadiť počiatočná sieť európskych centier digitálnych inovácií prostredníctvom otvoreného súťažného konania zo strany subjektov určených členskými štátmi.Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť navrhnúť uchádzačov v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi a administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami a Komisia by mala v maximálnej miere zohľadniť stanovisko každého členského štátu pred výberom európskeho centra digitálnych inovácií na jeho území. Subjekty, ktoré už vykonávajú funkcie centier digitálnych inovácií v kontexte iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu, môžu členské štáty určiť za uchádzačov na základe otvoreného súťažného konania. Komisia môže do výberového konania zapojiť nezávislých externých odborníkov. Komisia a členské štáty by mali predchádzať zbytočnému zdvojovaniu právomocí a funkcií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Pri určovaní týchto centier a rozhodovaní o ich činnostiach a zložení by preto mala existovať primeraná flexibilita. S cieľom zabezpečiť široké geografické pokrytie v celej Európe, ako aj vyváženosť pokrytia technológií alebo sektorov by sa sieť mohla ďalej rozšíriť prostredníctvom otvoreného súťažného konania.
(11b) Európske centrá digitálnych inovácií by mali vyvinúť vhodné synergie s centrami digitálnych inovácií financovanými z programu Horizont Európa alebo iných programov v oblasti výskumu a inovácií, s Európskym inovačným a technologickým inštitútom, najmä EIT Digital, a tiež so zavedenými sieťami, ako je napríklad sieť európskych podnikov alebo centrá InvestEU.
(11c) Európske centrá digitálnych inovácií by mali pôsobiť ako sprostredkovateľ na spájanie priemyslu, podnikov a správnych orgánov, ktoré potrebujú nové technologické riešenia na jednej strane, so spoločnosťami, najmä so startupmi a s MSP, ktoré majú riešenia pripravené na uvedenie na trh, na strane druhej.
(11d) Za európske centrá digitálnych inovácií možno vybrať konzorcium právnych subjektov, a to podľa ustanovenia článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré umožňuje subjektom, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, zúčastňovať sa na výzvach na predkladanie návrhov pod podmienkou, že ich zástupcovia majú právomoc uskutočňovať právne úkony v mene týchto subjektov a že tieto subjekty poskytujú rovnaké záruky ochrany finančných záujmov Únie ako právnické osoby.
(11e) Európskym centrám digitálnych inovácií by sa malo umožniť prijímať príspevky od členských štátov, zúčastnených tretích krajín alebo orgánov verejnej moci týchto krajín, príspevky od medzinárodných subjektov alebo inštitúcií, príspevky zo súkromného sektora, a to najmä od členov, akcionárov alebo partnerov európskych centier digitálnych inovácií, príjmy vytvorené z vlastných zdrojov a činností európskych centier digitálnych inovácií, odkazy v závetoch, dary a príspevky od jednotlivcov alebo finančné prostriedky okrem iných aj vo forme grantov z uvedeného programu a iných programov Únie.
(12) Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a ich plošné využívanie. Malo by to zahŕňať spolufinancovanie zo strany členských štátov a podľa potreby aj súkromného sektora. Miera spolufinancovania by sa mala stanoviť v pracovnom programe. Iba vo výnimočných prípadoch môže financovanie Únie pokrývať až 100 % oprávnených nákladov. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe zostanú na čele technologického pokroku.
(13) Politické ciele tohto programu sa budú plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci ▌fondu InvestEU.
(14) Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na ďalšie zlepšovanie digitálnych kapacít Únie, ako aj na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.
(15) V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr. Navyše s cieľom reagovať najmä na nový vývoj a potreby, napr. nové technológie, môže Komisia v rámci ročného rozpočtového postupu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách navrhnúť odchýliť sa od orientačných súm stanovených v tomto nariadení.
(15a) S cieľom zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie bolo efektívne, je potrebné zabezpečiť, aby všetky akcie a činnosti uskutočňované v rámci programu mali európsku pridanú hodnotu, dopĺňali činnosti členských štátov, pričom by sa mala vyvíjať snaha o súdržnosť, komplementárnosť a synergie vo vzťahu k programom financovania zameraným na podporu úzko prepojených oblastí politík. Zatiaľ čo pre priamo a nepriamo riadené činnosti sú príslušné pracovné programy nástrojom na zabezpečenie súladu, medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov by sa mala nadviazať spolupráca s cieľom zabezpečiť súlad a komplementárnosť aj medzi priamo alebo nepriamo riadenými fondmi a fondmi podliehajúcimi zdieľanému riadeniu.
(16) Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracovania dát by mali umožňovať, aby sa zabezpečilo širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov. Nadobudnutím superpočítačov na svetovej úrovni sa zabezpečí dodávateľský systém v Únii a pomôžu zaviesť služby pre simuláciu, vizualizáciu a vytváranie prototypov a zároveň sa zabezpečí, aby systém HPC bol v súlade s hodnotami a zásadami Únie.
(17) Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada(22) aj Európsky parlament(23). Okrem toho podpísalo v rokoch 2017 – 2018 devätnásť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC(24) – medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie.
(18) Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie(25). Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) 2018/1488, v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, vrátane MSP a startupov, akademickej obci a orgánom verejnej správy.
(19) Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu, služieb i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií veľkých dát. Je dôležité, aby Európa spojila sily na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Členské štáty uznali túto skutočnosť prostredníctvom konkrétnych záväzkov spolupráce v koordinovanom akčnom pláne.
(19a) Knižnice algoritmov môžu obsahovať veľký súbor algoritmov vrátane jednoduchých riešení, ako sú klasifikačné algoritmy, algoritmy neurónových sietí či plánovacie alebo rozhodovacie algoritmy, alebo prepracovanejšie riešenia, ako sú algoritmy rozpoznávania reči, navigačné algoritmy v autonómnych zariadeniach, napríklad v dronoch alebo v autonómnych vozidlách, alebo algoritmy umelej inteligencie v robotoch, ktoré im umožňujú komunikovať s okolím a prispôsobovať sa mu. Knižnice algoritmov by mali byť ľahko prístupné pre všetkých na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.
(19b) Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu poukázal na vplyv jazykových bariér na priemysel a jeho digitalizáciu. V tomto kontexte je nevyhnutné rozvíjať rozsiahle jazykové technológie založené na umelej inteligencii, ako sú automatický preklad, rozpoznávanie reči, textová analytika veľkých dát, systémy dialógu a odpovedania na otázky, aby sa zachovala jazyková rozmanitosť, zabezpečila inkluzívnosť a umožnila komunikácia medzi ľuďmi a komunikácia medzi ľuďmi a strojmi.
(19c) Výrobky a služby založené na umelej inteligencii by mali byť užívateľsky ústretové, štandardne v súlade s právnymi predpismi a poskytovať spotrebiteľom väčší výber a viac informácií, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobkov a služieb.
(20) Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie vrátane jazykových technológií.
(21) Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(26) zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky, ako aj zavádzania bezpečnosti a štandardne určenej a špecificky navrhnutej ochrany osobných údajov.
(22) Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ▌nemožno riešiť len ▌vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu ▌občanov, orgánov verejnej správy a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom malo dosiahnuť vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.
(23) Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív(27), ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby a posilniť technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti. Zahŕňa to nariadenie o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a certifikáciu kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“).
(24) Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako digitálna identita, kryptografia či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií v očiach občanov, orgánov verejnej správy i spoločností.
(25) Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že treba investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.
(26) Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby pokračovali v programe göteborského sociálneho samitu z novembra 2017 vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj plnenia nového programu v oblasti zručností pre Európu. Európska rada okrem toho požiadala Komisiu, Radu a členské štáty o preskúmanie možných opatrení na riešenie výziev v súvislosti so zručnosťami v oblasti digitalizácie, kybernetickej bezpečnosti, mediálnej gramotnosti a umelej inteligencie a potreby inkluzívneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave založených na celoživotnom vzdelávaní a orientovaných na inovácie. Komisia v reakcii na to 17. januára 2018 predstavila prvý balík opatrení zameraných na kľúčové kompetencie, digitálne zručnosti(28), ako aj spoločné hodnoty a inkluzívne vzdelávanie. V máji 2018 bol zavedený druhý balík opatrení, ktorý pokračuje v práci na vybudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a takisto zdôrazňuje ústrednú rolu digitálnych zručností.
(26a) Mediálna gramotnosť znamená základné kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje), ktoré občanom umožňujú účinne používať médiá a iných poskytovateľov informácií a rozvíjať zručnosti kritického myslenia a celoživotného vzdelávania na účely spoločenského života a aktívneho občianstva;
(26b) Vzhľadom na potrebu holistického prístupu by mal program zohľadňovať aj oblasti začlenenia, kvalifikácie, odbornej prípravy a špecializácie, ktoré sú okrem rozšírených digitálnych kompetencií rozhodujúce pre vytváranie pridanej hodnoty vo vedomostnej spoločnosti.
(27) Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(29) Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti. Okrem toho žiadal začlenenie rodového hľadiska do všetkých digitálnych iniciatív a zdôraznil, že je potrebné zaoberať sa rodovými rozdielmi v odvetví IKT, pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu Európy.
(28) Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Príležitosti na učenie pokročilých digitálnych zručností vrátane právomocí v oblasti ochrany údajov je potrebné v celej EÚ posilniť, rozšíriť a sprístupniť. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR, programov Erasmus+ a Horizont Európa. Budú sa zameriavať na pracovnú silu v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore, najmä na odborníkov z oblasti IT a súvisiacich oblastí, ako aj na študentov. Tieto kategórie zahŕňajú školené osoby a školiteľov. Pracovná sila je ekonomicky aktívne obyvateľstvo a zahŕňa zamestnaných (zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby) aj nezamestnaných ľudí.
(29) Digitálna modernizácia orgánov verejnej správy a verejných služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia občanov ▌, keďže sa ich interakcia s orgánmi verejnej správy urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia a zvýši sa ich transparentnosť, pričom sa súčasne zvýši efektívnosť verejných výdavkov. Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným viacjazyčným digitálnym službám v celej Európe. Okrem toho sa očakáva, že podporou Únie v tejto oblasti sa podporí opakované použitie informácií verejného sektora.
(29a) Digitalizácia môže uľahčiť a zlepšiť bezbariérovú prístupnosť pre všetkých vrátane starších ľudí, osôb so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotným postihnutím a osôb žijúcich vo vzdialených alebo vidieckych oblastiach.
(30) Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť(30), mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia, bezpečnosť, znižovanie emisií uhlíka, energetická infraštruktúra, vzdelávanie a odborná príprava a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia.
(30a) Zavádzanie potrebných digitálnych technológií, najmä technológií v rámci špecifických cieľov týkajúcich sa vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, a dôvera sú kľúčové pre využívanie výhod digitálnej transformácie a môžu byť doplnené o ďalšie špičkové a budúce technológie, ako sú distribuované databázy transakcií (napr. blockchain).
(30b) Digitálna transformácia by mala občanom EÚ umožňovať bezpečný prístup k svojim osobným údajom, ich využívanie a správu na cezhraničnej úrovni bez ohľadu na aktuálnu fyzickú polohu občanov alebo údajov.
(31) Z talinnského vyhlásenia Rady EÚ zo 6. októbra 2017 vyplynul záver, že digitálny pokrok znamená transformáciu našich spoločností a ekonomík od základov a prehodnotenie účinnosti doterajších politík v mnohých oblastiach, ako aj roly a fungovania verejnej správy ako takej. Je našou povinnosťou tieto výzvy predvídať a zvládnuť, aby sme naplnili potreby a očakávania občanov a podnikov.
(32) Modernizácia orgánov verejnej správy v Európe predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu orgánov verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný a bezproblémový prístup k verejným službám.
(33) Z ročného prieskumu rastu uverejneného Komisiou v roku 2017(31) vyplýva, že kvalita orgánov verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, udržateľného rastu, zamestnanosti a vysokokvalitných pracovných miest. V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.
(34) Interoperabilita verejných služieb v Európe je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita cezhraničnú spoluprácu, presadzovanie európskych noriem, úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým bariéram, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov. Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širokom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu. Program by mal tiež uľahčovať vzájomné obohacovanie medzi rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami vedúcimi k rozvoju digitálnej spoločnosti.
(34a) Program by mal preto podporovať riešenia otvoreného zdroja, aby sa umožnilo opätovné použitie, zvýšila dôvera a zabezpečila transparentnosť. To bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť financovaných projektov.
(35) Rozpočet vyčlenený na konkrétne činnosti zamerané na zavedenie rámca interoperability, ako aj na samotnú interoperabilitu vyvinutých riešení, je 194 miliónov EUR.
(36) V uznesení Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(32) sa zdôrazňuje, že je dôležité uvoľniť dostatočné verejné a súkromné financie na digitalizáciu európskeho priemyslu.
(37) Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“. To má osobitný význam pre MSP v kultúrnom a kreatívnom odvetví.
(38) Európsky hospodársky a sociálny výbor privítal oznámenie o digitalizácii európskeho priemyslu a domnieva sa, že je spolu so sprievodnými dokumentmi „prvým krokom v rámci rozsiahleho európskeho pracovného programu, ktorý sa musí realizovať na základe úzkej vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore“.(33)
(39) Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu(34) , kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutná zložka digitalizácie priemyslu.
(40) ▌Nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, takže zaručuje voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a posilňuje dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Všetky akcie v rámci tohto programu by preto mali v prípade, že zahŕňajú spracovanie osobných údajov, podporovať uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679, napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchainu. Mali by podporovať rozvoj digitálnych technológií, ktoré sú v súlade s povinnosťami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov .
(41) Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii, takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.
(42) Orgány, ktoré budú tento program implementovať, by mali dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nakladania s informáciami – najmä citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami EÚ. V prípade špecifického cieľa 3 sa z bezpečnostných dôvodov môže vyžadovať vylúčenie subjektov ovládaných z tretích krajín z výziev na predkladanie návrhov a ponúk v rámci tohto programu. Vo výnimočných prípadoch sa takéto vylúčenie môže požadovať aj pri špecifických cieľoch 1 a 2. Bezpečnostné dôvody na takéto vylúčenie by mali byť primerané a riadne odôvodnené na základe rizík vyplývajúcich z prípadného začlenenia takýchto subjektov.
(43) Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ(35). Príslušné opatrenia by sa mali určiť počas prípravy a implementácie programu a mali by sa prehodnotiť v kontexte príslušného hodnotenia a procesu preskúmania.
▌
(45) Mali by sa prijímať pracovné programy s cieľom dosiahnuť ciele programu v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pracovné programy by sa mali prijímať v zásade každé dva roky, alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu, každoročne. Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(46) Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy I a prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(47) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch 8, 11, 16, 21, 35, 38 a 47 z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Členské štáty musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.
▌
(49) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu formou grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zahŕňajú aj kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa okrem toho týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovuje program Digitálna Európa (ďalej len „program“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Európskej únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a) „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov.
b) „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo je to subjekt bez právnej subjektivity v súlade s [článkom 197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;
c) „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;
d) „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou, ktorá umožňuje jej účasť na programe podľa článku [10];
da) „medzinárodná organizácia európskeho záujmu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte;
e) „európske centrum digitálnych inovácií“ je právny subjekt ▌vybraný v súlade s článkom 16, aby plnil úlohy v rámci tohto programu, najmä aby priamo poskytoval alebo zabezpečoval prístup k technologickým odborným znalostiam a zariadeniam na experimentovanie, ako sú vybavenie a softvérové nástroje umožňujúce digitálnu transformáciu priemyslu, ako aj uľahčoval prístup k financovaniu. Európske centrum digitálnych inovácií je otvorené podnikom všetkých foriem a veľkostí, najmä MSP, spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, rozširujúcim sa podnikom a verejným správam v celej Únii.
f) „pokročilé digitálne zručnosti“ sú zručnosti a odborné kompetencie, ktoré si vyžadujú znalosti a skúsenosti potrebné na pochopenie, navrhovanie, vývoj, správu, testovanie, zavádzanie, používanie a údržbu technológií, výrobkov a služieb, ktoré toto nariadenie podporuje, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 písm. a), b), c) a e);
fa) „európske partnerstvo“ je iniciatíva vymedzená v [vložte odkaz na nariadenie o rámcovom programe Horizont Európa]
fb) „malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES;
g) „kybernetická bezpečnosť“ sú všetky činnosti potrebné na ochranu sietí a informačných systémov, ich používateľov a osôb zasiahnutých kybernetickými hrozbami;
h) „infraštruktúry digitálnych služieb“ sú infraštruktúry, ktoré umožňujú elektronické dodávanie sieťových služieb, zvyčajne cez internet;
i) „známka excelentnosti“ je certifikovaná značka vymedzená v [vložte odkaz na nariadenie o rámcovom programe Horizont Európa]
Článok 3
Ciele programu
1. Program má tento všeobecný cieľ: podpora a urýchlenie digitálnej transformácie európskeho hospodárstva, priemyslu a spoločnosti a sprostredkovanie jej prínosu európskym občanom, verejným službám a podnikom v celej Únii, zlepšenie konkurencieschopnosti Európy v globálnom digitálnom hospodárstve a súčasný príspevok k zmenšeniu digitálnej priepasti v celej Únii a posilnenie strategickej autonómie Únie. To si vyžaduje celostnú, medziodvetvovú a cezhraničnú podporu a výraznejší príspevok Únie. Programom vykonávaným v úzkej koordinácii s ďalšími príslušnými programami financovania Únie sa:
a) posilnia a podporia európske digitálne kapacity v kľúčových digitálnych technologických oblastiach prostredníctvom zavádzania vo veľkom rozsahu;
b) posilní šírenie a využívanie týchto kapacít v súkromnom sektore a v oblastiach verejného záujmu, podporí sa ich digitálna transformácia a prístup k digitálnym technológiám;
2. Program má päť vzájomne súvisiacich špecifických cieľov:
a) špecifický cieľ 1: Vysokovýkonná výpočtová technika
b) špecifický cieľ 2: Umelá inteligencia
c) špecifický cieľ 3: Kybernetická bezpečnosť a dôvera
d) špecifický cieľ 4: Pokročilé digitálne zručnosti
e) špecifický cieľ 5: zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.
Článok 4
Vysokovýkonná výpočtová technika
1. finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 1 Vysokovýkonná výpočtová technika plní tieto operačné ciele:
a) zavádzanie, celoúniová koordinácia a prevádzka integrovanej a na dopyt a aplikáciu orientovanej exaflopovej supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii, ktorá musí byť ľahko prístupná ▌pre verejných i súkromných používateľov, najmä MSP, a to bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, a na účely výskumu, v súlade s [nariadením, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku];
b) zavádzanie pripravených/funkčných technológií, ktoré vzídu z výskumu a inovácie, s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii, ktorý bude pokrývať rôzne aspekty v segmentoch vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca vrátane hardvéru, softvéru, aplikácií, služieb, prepojení a digitálnych zručností,a to s vysokou úrovňou bezpečnosti a ochrany údajov;
c) zavádzanie a prevádzkovanie výkonnejšej než exaflopovej infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami a ▌výskumnými infraštruktúrami pre počítačové vedy; podpora vývoja hardvéru a softvéru v rámci Únie potrebného na takéto zavádzanie.
2. Akcie v rámci špecifického cieľa 1 sa vykonávajú predovšetkým prostredníctvom spoločného podniku zriadeného nariadením Rady (EÚ) 2018/1488 z 28. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku(36).
Článok 5
Umelá inteligencia
1. Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 2. Umelá inteligencia plní tieto operačné ciele:
a) budovanie a posilňovanie základných kapacít a znalostí v oblasti umelej inteligencie v Únii vrátane kvalitných zdrojov údajov a zodpovedajúcich mechanizmov výmeny a knižníc algoritmov, pričom sa zaručí na človeka zameraný a inkluzívny prístup rešpektujúci európske hodnoty.
V úplnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov musia riešenia založené na umelej inteligencii a dostupných údajoch dodržiavať zásadu súkromia a bezpečnosti už v štádiu návrhu.
b) sprístupnenie týchto kapacít všetkým podnikom, najmä MSP a startupom, občianskej spoločnosti, neziskovým organizáciám, výskumným inštitúciám, univerzitám a orgánom verejnej správy s cieľom maximalizovať ich prínos pre európsku spoločnosť a hospodárstvo;
c) posilňovanie a prepájanie ▌skúšobných a experimentačných zariadení v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou.
ca) v záujme rozvoja a posilnenia komerčných aplikačných a výrobných systémov, uľahčenie integrácie technológií do hodnotových reťazcov, rozvoj inovačných obchodných modelov, skrátenie času od inovácií po industrializáciu; a v záujme posilnenia využívania riešení na báze umelej inteligencie v oblastiach verejného záujmu a spoločnosti;
1b. Komisia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie, berúc do úvahy okrem iného odporúčania skupiny expertov na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, spresní podmienky týkajúce sa etických otázok v pracovných programoch v rámci špecifického cieľa 2. Výzvy alebo dohody o grante zahŕňajú príslušné podmienky stanovené v pracovných programoch.
Komisia v prípade potreby vykonáva etické kontroly. Financovanie činností, ktoré nie sú v súlade s podmienkami etických otázok, sa môže kedykoľvek pozastaviť, ukončiť alebo obmedziť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
1c. Akcie v rámci tohto špecifického cieľa sa vykonávajú prostredníctvom priameho riadenia.
Etické a právne požiadavky ustanovené v tomto článku sa vzťahujú na všetky činnosti osobitného cieľa 2 bez ohľadu na spôsob implementácie.
Článok 6
Kybernetická bezpečnosť a dôvera
1. Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 3. Kybernetická bezpečnosť a dôvera plní tieto operačné ciele:
a) podpora – v spolupráci s členskými štátmi – zvyšovania objemu a obstarávania pokročilého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, nástrojov a dátových infraštruktúr s cieľom dosiahnuť spoločnú vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti na európskej úrovni, v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov a základnými právami pri súčasnom zabezpečení strategickej autonómie EÚ.
b) podpora zvyšovania objemu a čo najlepšieho využitia európskych znalostí, kapacít a zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti; a šírenie a systematické využívanie osvedčených postupov;
c) zaistenie plošného zavádzania najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve; s osobitným dôrazom na verejné služby a základné hospodárske subjekty, ako sú MSP;
d) posilňovanie kapacít v členských štátoch a v súkromnom sektore s cieľom pomôcť pri plnení požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii79, a to aj prostredníctvom opatrení zameraných na rozvoj kultúry kybernetickej bezpečnosti v organizáciách;
da) zlepšenie odolnosti voči kybernetickým útokom, zvýšenie povedomia o rizikách a poznatkov o základných bezpečnostných procesoch medzi používateľmi, najmä verejnými službami, MSP a startupmi, s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti mali základnú úroveň bezpečnosti, ako sú šifrovanie údajov a komunikácií bez medzifáz a aktualizácia softvéru, a podporovať používanie štandardne určeného a špecificky navrhnutého zabezpečenia základných bezpečnostných procesov, ako aj kybernetickej hygieny;
1a. Akcie v rámci špecifického cieľa 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera – sa vykonávajú predovšetkým prostredníctvom Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a siete kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti v súlade s [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ..... (37)].
Článok 7
Pokročilé digitálne zručnosti
1. Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 4. Pokročilé digitálne zručnosti podporujú rozvoj pokročilých digitálnych zručností v oblastiach, ktoré tento program podporuje, čím prispievajú k rozšíreniu skupiny talentov Európy, zmenšujú digitálnu priepasť, podporujú väčšiu profesionalitu pri súčasnom zohľadnení rodovej rovnováhy, a to najmä v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a cloud computingu, analytiky veľkých dát, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií (napr. blockchain), kvantových technológií, robotiky, umelej inteligencie. S cieľom riešiť problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a podporovať špecializáciu v oblasti digitálnych technológií a aplikácií finančná intervencia sleduje tieto operačné ciele:
a) podpora prípravy a poskytovania vysokokvalitných dlhodobých školení a kurzov vrátane zmiešaného učenia pre študentov ▌a pracovnú silu;
b) podpora prípravy a poskytovania vysokokvalitných krátkodobých školení a kurzov pre ▌pracovnú silu, najmä v MSP a vo verejnom sektore;
c) podpora vysokokvalitnej odbornej prípravy na pracovisku a odborných stáží vrátane stáží pre študentov ▌a pracovnú silu, najmä v MSP a vo verejnom sektore.
2. Akcie v rámci špecifického cieľa Pokročilé digitálne zručnosti sa vykonávajú predovšetkým prostredníctvom priameho riadenia.
Článok 8
Zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita
1. Finančná intervencia Únie v rámci špecifického cieľa 5. Zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita plnia tieto operačné ciele, pričomzmenšujú digitálnu priepasť:
a) podpora verejného sektora a oblastí verejného záujmu ako zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, colníctvo, doprava, mobilita, energetika, životné prostredie, odvetvie kultúry a kreatívny priemysel vrátane príslušných podnikov so sídlom v Únii pri efektívnom zavádzaní a využívaní účinných a najmodernejších digitálnych technológií, ako sú vysokovýkonná výpočtová technika, umelá inteligencia a kybernetická bezpečnosť;
b) zavádzanie, prevádzka a údržba najmodernejších transeurópskych interoperabilných infraštruktúr digitálnych služieb v celej Únii (vrátane súvisiacich služieb) v súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami;
ba) podpora integrácie a využívania transeurópskych infraštruktúr digitálnych služieb a dohodnutých európskych digitálnych noriem vo verejnom sektore a v oblastiach verejného záujmu s cieľom uľahčiť nákladovo efektívne vykonávanie a interoperabilitu;
c) podpora vývoja, aktualizácie a využívania riešení a rámcov orgánmi verejnej správy v Európe, podnikmi a občanmi vrátane otvoreného zdroja a opätovného využívania riešení a rámcov interoperability;
d) možnosť ľahkého prístupu verejného sektora apriemyslu Únie, najmä MSP, k testovaniu a pilotnému skúšaniu digitálnych technológií, ako aj rozšírenie ich používania vrátane ich cezhraničného využitia;
e) podpora zavádzania pokročilých digitálnych a súvisiacich technológií, najmä vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ďalších špičkových a budúcich ▌technológií, ako súdistribuované databázy transakcií (napr. blockchain)vo verejnom sektore a priemysle Únie, najmä v MSPa startupoch;
f) podpora vývoja, testovania, uplatňovania, zavádzania a údržby interoperabilných digitálnych riešení pre verejné služby na úrovni EÚ vrátane riešení digitálnej verejnej správy, ktoré sa poskytnú na dátovej platforme reprodukovateľných riešení, stimulovanie inovácie a zriaďovanie spoločných rámcov na plné využitie potenciálu služieb orgánov verejnej správy v prospech európskych občanov a podnikov;
g) zaistenie – na úrovni Únie – trvalej schopnosti viesť digitálny rozvoj popri trvalej schopnosti sledovať a analyzovať dynamické digitálne trendy a prispôsobovať sa im, ako aj šíriť a systematicky využívať osvedčené postupy;
h) podpora spolupráce pri dosahovaní európskeho ekosystému dôveryhodných infraštruktúr spoločného využívania údajov a digitálnych infraštruktúr, ktoré okrem iného využívajú služby a aplikácie distribuovanej databázy transakcií vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzania cezhraničných aplikácií v EÚ založených na bezpečnosti a špecificky navrhnutej ochrane zaručujúcej ochranu údajov a bezpečnosť spotrebiteľov, pričom sa dodržiavajú právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa a údajov;
i) budovanie a posilňovanie siete európskych centier digitálnych inovácií a ich siete.
2. Akcie v rámci tohto špecifického cieľa sa vykonávajú prostredníctvom priameho riadenia.
Článok 9
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 8 192 391 000 EUR v cenách z roku 2018(9 194 000 000 EUR v bežných cenách).
2. Orientačné rozdelenie uvedenej sumy je takéto:
a) do 2 404 289 438 EUR v cenách z roku 2018(2 698 240 000 EUR v bežných cenách) na špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika;
b) do 2 226 192 703 EUR v cenách z roku 2018(2 498 369 000 EUR v bežných cenách) na špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia;
c) do 1 780 954 875 EUR v cenách z roku 2018 (1 998 696 000 EUR v bežných cenách) na špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera;
d) do 623 333 672 EUR v cenách z roku 2018 (699 543 000 EUR v bežných cenách) na špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti;
e) do 1 157 620 312 EUR v cenách z roku 2018 (1 299152000 EUR v bežných cenách) na špecifický cieľ 5 – zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita.
3. Suma uvedená v odseku 1 sa môže tiež použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na vykonávanie programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a podnikov.
4. Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.
5. Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia sa na základe ich žiadosti môžu presunúť na program, a to okrem iného ako doplnok grantov udelených na akcie podľa možnosti až do výšky 100 % celkových oprávnených nákladov, ak je to možné, bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania stanovená v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v pravidlách štátnej pomoci. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa použijú len v prospech dotknutého členského štátu.
6. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
Článok 10
Tretie krajiny pridružené k programu
▌
1. Program je otvorený členom Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;
2. Úplné alebo čiastočné pridruženie k programu tretích krajín, na ktoré sa neodkazuje v odseku 1, musí byť založené na jednotlivom hodnotení špecifických cieľov v súlade s ▌ podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie za predpokladu, že táto osobitná dohoda plne rešpektuje tieto kritériá:
— účasť tretej krajiny je v záujme Únie,
— účasť prispieva k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 3,
— účasť nevyvoláva žiadne bezpečnostné obavy a plne rešpektuje príslušné bezpečnostné požiadavky stanovené v článku 12,
— dohoda zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,
— dohoda stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];
— dohodou sa tretej krajine neudeľuje rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,
— dohoda zaručuje práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
2a. Európska komisia alebo iné príslušné vykonávacie orgány pri príprave pracovných programov v jednotlivých prípadoch posúdia, či boli splnené podmienky stanovené v dohode uvedenej v odseku 2 pre činnosti zahrnuté do pracovných programov.
▌
Článok 11
Medzinárodná spolupráca
1. Únia môže spolupracovať s tretími krajinami uvedenými v článku 10, ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, ktoré sú v nich usadené, najmä v rámci euro-stredozemského partnerstva a Východného partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu a čiernomorského regiónu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, súvisiace náklady z programu hradené nie sú.
2. Spolupráca s tretími krajinami a organizáciami uvedenými v odseku 1 v rámci špecifického cieľa 1. Vysokovýkonná výpočtová technika, špecifický cieľ 2. Umelá inteligencia a špecifický cieľ 3. Kybernetická bezpečnosť a dôvera podliehajú článku 12.
Článok 12
Bezpečnosť
1. Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s platnými bezpečnostnými pravidlami, najmä v oblasti ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným zverejnením, vrátane súladu s relevantnou vnútroštátnou a únijnou legislatívou. V prípade akcií vykonávaných mimo Únie, pri ktorých sa používajú a/alebo vznikajú utajované skutočnosti, je okrem súladu s uvedenými požiadavkami potrebné uzatvorenie bezpečnostnej dohody medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej činnosť prebieha.
2. Návrhy a súťaže musia podľa potreby zahŕňať bezpečnostné sebahodnotenie, kde sa identifikujú prípadné bezpečnostné problémy a vysvetlí sa, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s relevantnou vnútroštátnou a únijnou legislatívou.
3. Komisia alebo financujúci subjekt v náležitých prípadoch vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré sú problematické z hľadiska bezpečnosti.
4. Akcie musia byť v náležitých prípadoch v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444(38) a s jeho vykonávacími predpismi.
5. V pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty usadené v EÚ, ale kontrolované z tretích krajín nie sú z riadne odôvodnených bezpečnostných dôvodov oprávnené na účasť na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifického cieľa 3. V takýchto prípadoch sa výzvy na predkladanie návrhov a výzvy na predkladanie ponúk obmedzia na tie subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch a sú pod kontrolou členských štátov a/alebo ich štátnych príslušníkov.
Ak je to riadne odôvodnené z bezpečnostných dôvodov, v pracovnom programe sa takisto môže stanoviť, že právne subjekty usadené v pridružených krajinách a právne subjekty usadené v EÚ, ale kontrolované z tretích krajín, môžu byť oprávnené na účasť na všetkých alebo niektorých akciách v rámci špecifických cieľov 1 a 2 len vtedy, ak spĺňajú podmienky, ktoré sa týkajú požiadaviek, ktoré majú tieto právne subjekty spĺňať, aby sa zaručila ochrana základného bezpečnostného záujmu Únie a jej členských štátov a aby sa zabezpečila ochrana informácií obsiahnutých v utajovaných dokumentoch. Tieto podmienky sú stanovené v pracovnom programe.
5a. Komisia v prípade potreby vykonáva bezpečnostné kontroly. Financovanie činností, ktoré nie sú v súlade s podmienkami súvisiacimi s bezpečnostnými otázkami, sa môže kedykoľvek pozastaviť, ukončiť alebo obmedziť v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
Článok 13
Synergie s ostatnými programami Únie
1. Program je navrhnutý tak, aby sa pri vykonávaní umožňovala súčinnosť (ako je bližšie opísané v prílohe III) s inými programami financovania z prostriedkov Únie, najmä formou dojednaní o doplnkovom financovaní z programov EÚ, pri ktorých to riadiace mechanizmy umožňujú; buď sekvenčne, striedavo alebo kombináciou finančných prostriedkov vrátane spoločného financovania akcií. Komisia zabezpečí, aby sa pri využívaní doplňujúceho charakteru programu s ostatnými európskymi programami financovania nebránilo dosahovaniu špecifických cieľov stanovených v článkoch 1 až 5.
2. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečí celkový súlad a komplementárnosť programu s príslušnými politikami a programami Únie. Komisia na tento účel uľahčí zriadenie primeraných mechanizmov koordinácie relevantných orgánov a medzi orgánmi a Európskou komisiou a vytvorí primerané nástroje monitorovania ▌na systematické zaistenie synergií medzi programom a všetkými relevantnými nástrojmi financovania z prostriedkov EÚ. Tieto dojednania prispejú k zamedzeniu duplicity a k maximalizácii dosahu výdavkov.
Článok 14
Implementácia a formy financovania
1. Program sa vykonáva v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách v súlade s článkami 4 – 8. Financujúce subjekty sa môžu odchýliť od pravidiel účasti a šírenia stanovených v tomto nariadení, iba ak je to ustanovené v základnom akte, ktorým sa daný financujúci subjekt zriaďuje a/alebo ktorým sa mu ukladajú úlohy súvisiace s plnením rozpočtu, alebo v prípade financujúcich subjektov podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodu ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je to ustanovené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú ich osobitné prevádzkové potreby alebo charakter danej akcie.
2. Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, primárne najmä v podobe verejného obstarávania, ale aj formou grantov a cien.
Ak si dosiahnutie cieľa akcie vyžaduje obstarávanie inovačného tovaru a služieb, granty sa môžu udeliť len prijímateľom, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ako sú vymedzení v smerniciach 2014/24/EÚ(39), 2014/25/EÚ(40) a 2009/81/ES(41).
Ak je na dosiahnutie cieľov akcie potrebné dodanie inovačného digitálneho tovaru alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, pri postupe verejného obstarávania sa môže povoliť zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu.
Z riadne odôvodnených dôvodov verejnej bezpečnosti môže verejný obstarávateľ uložiť podmienku, aby sa miesto plnenia zmluvy nachádzalo na území Únie.
Takisto sa z programu môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
3. Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu sa môžu využiť na pokrytie rizika spojeného s vymáhaním dlžných prostriedkov od príjemcov a v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách sa považujú za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X ▌nariadenia XXX ▌nástupcu nariadenia o záručnom fonde].
Článok 15
Európske partnerstvá
Program možno vykonávať formou európskych partnerstiev vytvorených v súlade s nariadením o programe Horizont Európa a v rámci procesu strategického plánovania medzi Európskou komisiou a členskými štátmi. Môže sem patriť najmä príspevok do existujúcich alebo nových verejno-súkromných partnerstiev v podobe spoločných podnikov zriadených podľa článku 187 ZFEÚ. Na tieto príspevky sa vzťahujú ustanovenia týkajúce sa európskych partnerstiev v zmysle [nariadenia o Európskom horizonte, odkaz sa doplní].
Článok 16
Centrá digitálnych inovácií
1. V prvom roku vykonávania programu sa zriadi počiatočná sieť Európskych centier digitálnych inovácií pozostávajúca z najmenej jedného centra na členský štát, a to bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3.
2. Na účely zriadenia siete uvedenej v odseku 1 každý členský štát určí v súlade s vnútroštátnymi postupmi a administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami subjekty – uchádzačov prostredníctvom otvoreného súťažného konania na základe týchto kritérií:
a) primerané spôsobilosti súvisiace s fungovaním európskych centier digitálnych inovácií uvedených v článku 16 ods. 5 a spôsobilosti v jednej alebo viacerých oblastiach určených v článku 3 ods. 2;
b) primerané riadiace kapacity, personál a infraštruktúra potrebné na vykonávanie úloh uvedených v článku 16 ods. 5;
c) operačné a zákonné prostriedky potrebné na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;
d) primeraná finančná životaschopnosť zodpovedajúca objemu finančných prostriedkov Únie, ktoré bude mať centrum spravovať, a preukázaná v prípade potreby zárukami vystavenými prednostne orgánom verejnej moci. ▌
3. Komisia prijme rozhodnutie o výbere subjektov, ktoré budú tvoriť počiatočnú sieť v súlade s postupom uvedeným v článku 27a ods. 2, pričom v maximálnej miere zohľadní stanovisko každého členského štátu pred výberom európskeho centra digitálnej inovácie na jeho území. Tieto subjekty vyberie Komisia spomedzi subjektov – uchádzačov určených členskými štátmi na základe kritérií uvedených v odseku 2 a týchto dodatočných kritérií:
a) rozpočet k dispozícii na financovanie počiatočnej siete;
b) potreba zaistiť, aby pokrytie počiatočnej siete zodpovedalo potrebám priemyslu a oblastí verejného záujmu, aby bolo komplexné a geograficky vyvážené, zlepšovalo konvergenciu medzi kohéznymi krajinami a ostatnými členskými štátmi, napr. aby zmenšovalo digitálnu priepasť z geografického hľadiska.
4. Komisia po otvorenom súťažnom konaní a pri maximálnom zohľadnení stanoviska každého členského štátu pred výberom európskeho centra digitálnych inovácií na jeho území vyberie v prípade potreby dodatočné európske centrá digitálnych inovácií v súlade s postupom uvedeným v článku 27a ods. 2, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečilo široké geografické pokrytie celej Európy. Počet subjektov v sieti musí uspokojiť dopyt po službách centra v príslušných členských štátov. Na riešenie osobitných obmedzení, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny EÚ, možno v záujme naplnenia ich potrieb nominovať osobitné subjekty.
4a. Európske centrá digitálnych inovácií majú značnú celkovú autonómiu, aby si mohli určiť vlastnú organizáciu, zloženie a pracovné metódy.
5. Európske centrá digitálnych inovácií ▌sa zapoja do vykonávania programu plnením týchto funkcií v prospech priemyslu Únie, najmä MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj verejného sektora:
a) zvyšovanie informovanosti a priame poskytovanie odborných znalostí, know-how a služieb v oblasti digitálnej transformácie vrátane skúšobných a experimentačných zariadení ▌alebo zabezpečenie prístupu k týmto znalostiam, službám a know-how;
aa) podporovanie spoločností, najmä MSP a startupov, a organizácií, aby sa stali konkurencieschopnejšími a aby zlepšili svoje obchodné modely využívaním nových technológií, na ktoré sa program vzťahuje;
b) uľahčovanie prenosu odborných znalostí a know-how medzi regiónmi, najmä prepájaním MSP, startupov a spoločností so strednou kapitalizáciou v jednom regióne s európskymi centrami digitálnych inovácií v iných regiónoch, ktoré majú na poskytovanie príslušných služieb najlepšie podmienky; podporovanie výmeny zručností, spoločných iniciatív a osvedčených postupov;
c) poskytovanie tematických služieb, vrátane predovšetkým služieb súvisiacich s umelou inteligenciou, vysokovýkonnou výpočtovou technikou, kybernetickou bezpečnosťou a dôverou alebo zabezpečenie prístupu k týmto službám orgánom verejnej správy, organizáciám verejného sektora, MSP alebo spoločnostiam so strednou kapitalizáciou. Európske centrá digitálnych inovácií sa môžu špecializovať na konkrétne tematické služby a nemusia poskytovať všetky tematické služby ani tieto služby poskytovať všetkým kategóriám subjektov uvedených v tomto odseku,
d) poskytovali finančnú podporu tretím stranám v rámci špecifického cieľa 4 Pokročilé digitálne zručnosti.
6. V prípade, že európske centrum digitálnych inovácií dostane finančné prostriedky v rámci tohto programu, financovanie bude vo forme grantov.
KAPITOLA II
OPRÁVNENOSŤ
Článok 17
Oprávnené akcie
1. Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov uvedených v článku ▌3▌ a v článkoch ▌ 4▌ –▌ 8▌.
2. Kritériá oprávnenosti akcií sa stanovia v pracovných programoch.
Článok 18
Oprávnené subjekty
▌
1. Oprávnené sú tieto právne subjekty:
a) právne subjekty usadené v:
i) členskom štáte alebo v zámorskej krajine alebo na zámorskom území, ktoré sú s ním spojené;
ii) ▌tretej krajine pridruženej k programu v súlade s článkami 10 a 12;
b) akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
2. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na účasť na konkrétnych akciách, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov programu. Takéto subjekty znášajú náklady svojej účasti, pokiaľ nie je v pracovných programoch uvedené inak.
3. Fyzické osoby nie sú oprávnené, s výnimkou grantov udelených v rámci špecifického cieľa 4. Pokročilé digitálne zručnosti.
4. V pracovnom programe uvedenom v článku 23 sa môže stanoviť, že účasť je obmedzená iba na prijímateľov usadených v členských štátoch alebo na prijímateľov usadených v členských štátoch a určitých konkrétnych pridružených alebo iných tretích krajinách, a to z dôvodu bezpečnosti alebo akcií priamo súvisiacich so strategickou autonómiou EÚ. Akékoľvek obmedzenie účasti právnych subjektov usadených v pridružených krajinách musí byť v súlade s týmto nariadením a s podmienkami stanovenými v príslušnej dohode.
▌
KAPITOLA III
GRANTY
Článok 19
Granty
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách a môžu pokrývať až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania stanovená v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách; a v súlade so špecifikáciou v rámci každého cieľa.
Článok 20
Kritériá na vyhodnotenie návrhov
1. Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú stanovené v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov a zohľadňujú aspoň tieto prvky:
a) pripravenosť akcie v rámci vývoja projektu;
b) náležitosť navrhovaného plánu implementácie;
▌
c) potreba prekonať finančné prekážky, ako je napríklad nedostatočné trhové financovanie.
2. V prípade potreby sa zohľadnia tieto prvky:
a) stimulujúci účinok podpory Únie na verejné a súkromné investície;
b) ▌očakávaný hospodársky a sociálny vplyv a vplyv na klímu a životné prostredie;
c) ▌dostupnosť a uľahčenie prístupu k príslušným službám;
d) ▌transeurópsky rozmer;
e) ▌vyvážené geografické rozloženie v celej Únii vrátane zmenšenia geografických rozdielov, a to vrátane najvzdialenejších regiónov;
f) ▌existencia plánu dlhodobej udržateľnosti;
g) sloboda opätovného využívania a úpravy výsledkov projektov;
h) synergia a komplementárnosť s inými programami Únie.
Článok 20a
Hodnotenie
V súlade s článkom 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách hodnotí žiadosti o grant hodnotiaci výbor, ktorý môže byť úplne alebo čiastočne zložený z nezávislých externých odborníkov.
KAPITOLA IV
OPERÁCIE KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA A INÉ FORMY SPOJENÉHO FINANCOVANIA
Článok 21
Operácie kombinovaného financovania
Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodne v rámci tohto programu, sa vykonávajú v súlade s nariadením InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 22
Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie
1. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie vrátane finančných prostriedkov podliehajúcich zdieľanému riadeniu, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pre príspevok z každého z programov Únie na danú akciu platia príslušné pravidlá daného prispievajúceho programu. Kumulatívne financovanie neprekročí celkové oprávnené náklady príslušnej akcie a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
2. Akcie s osvedčením známkou excelentnosti alebo akcie, ktoré spĺňajú všetky tieto komparatívne podmienky:
a) boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;
b) sú v súlade s minimálnymi kvalitatívnymi požiadavkami danej výzvy na predkladanie návrhov;
c) pre rozpočtové obmedzenia ich nemožno financovať v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov;
možno podporiť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky], pokiaľ sú takéto akcie v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatnia sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
2a. Ak už boli na akciu udelené alebo prijaté príspevky z iného programu Únie alebo podpora z fondu EÚ, uvedený príspevok alebo podpora sa uvedú v žiadosti o príspevok v rámci programu.
KAPITOLA V
PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA
Článok 23
Pracovné programy
1. Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Tieto pracovné programy sa v rámci celého programu prijímajú ako viacročné programy. Ak si to vyžadujú osobitné implementačné potreby, môžu sa prijať aj ako ročné programy, ktoré sa vzťahujú na jeden alebo viacero špecifických cieľov.
3. Pracovné programy sa zamerajú na činnosti stanovené v prílohe I, pričom sa zaistí, aby podporené akcie nevytláčali súkromné financovanie.
3a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27 na zmenu prílohy I s cieľom prehodnotiť alebo doplniť činnosti uvedené v tejto smernici spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článkoch ▌4 až 8 ▌.
4. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.
Článok 24
Monitorovanie a podávanie správ
1. Merateľné ukazovatele na monitorovanie implementácie programu a jeho pokroku pri dosahovaní všeobecného cieľa a špecifických cieľov podľa článku 3 sú uvedené v prílohe II.
1a. Komisia vymedzí metodiku na stanovenie ukazovateľov pre presné vyhodnocovanie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov stanovených v článku 3 ods. 1.
2. V záujme účinného posúdenia pokroku programu v plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 27 delegované akty na zmenu prílohy II s cieľom podľa potreby prehodnotiť alebo doplniť merateľné ukazovatele a doplniť toto nariadenie o ustanovenia, ktorými sa zriadi monitorovací a hodnotiaci rámec.
3. Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu ▌zbierali efektívne, účinne a včas, aby výsledky boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
4. Oficiálne štatistiky EÚ, ako sú pravidelné štatistické prieskumy v oblasti IKT, sa použijú maximálnej miere ako ukazovatele kontextu. Národné štatistické úrady budú zapojené do konzultácií a spolu s Eurostatom aj do prvotného návrhu a následného rozpracovania štatistických ukazovateľov, ktoré sa použijú na monitorovanie implementácie programu a pokroku v digitálnej transformácii.
Článok 25
Hodnotenie programu
1. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese. Ich súčasťou je aj kvalitatívne hodnotenie pokroku pri dosahovaní všeobecných cieľov.
2. Okrem pravidelného monitorovania programu Komisia vykonáva priebežné hodnotenie programu, ktoré sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o vykonávaní programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Priebežné hodnotenie bude podľa potreby tvoriť základ na úpravu implementácie programov, a to aj s prihliadnutím na najnovší relevantný technologický pokrok.
Priebežné hodnotenie sa zašle Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
3. Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku ▌1 ▌, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
V záverečnom hodnotení sa posúdia dlhodobejšie vplyvy programu a jeho udržateľnosť.
4. Systém podávania správ o hodnotení zabezpečí, aby príjemcovia finančných prostriedkov Únie zbierali údaje na hodnotenie programu efektívne, účinne, včas a aby boli tieto údaje dostatočne podrobné.
4a. Komisia predloží záverečnú hodnotiacu správu uvedenú v odseku 3 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
▌
Článok 26
Audity
1. Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Kontrolným systémom sa zaistí primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou, pričom sa zohľadnia administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach.
3. Audity výdavkov sa vykonávajú konzistentne v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
4. V rámci kontrolného systému môže byť stratégia auditu založená na finančnom audite reprezentatívnej vzorky výdavkov. K tejto reprezentatívnej vzorke sa doplní výber založený na posúdení rizík súvisiacich s výdavkami.
5. Akcie, na ktoré sa poskytne kumulatívne financovanie z rôznych programov Únie, sa auditujú iba raz, čo zahŕňa všetky príslušné programy a ich príslušné platné pravidlá.
Článok 27
Výkon delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 23 a 24 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 23 a 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 23 a 24 nadobúda účinnosť, ak voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 27a
Postup výboru
1. Komisii pomáha koordinačný výbor programu Digitálna Európa. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 28
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa programu zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí nevyhnutné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
KAPITOLA VI
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 29
Poskytovanie informácií, komunikácia, zverejňovanie, politická podpora a šírenie
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú zviditeľnenie finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Zabezpečuje aj integrované informácie a oslovuje potenciálnych žiadateľov o financovanie Únie v digitálnom sektore. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku ▌3▌.
3. Programom sa podporí tvorba politiky, osvetová činnosť, zvyšovanie povedomia a šírenie činností, ako aj spolupráca a výmena skúseností v oblastiach uvedených v článkoch 4 až 8.
Článok 30
Zrušenie
▌Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora, sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 31
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014(42) a rozhodnutia (EÚ) 2015/2240(43), ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia.
2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci nariadenia (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia (EÚ) 2015/2240.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 9 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
Článok 32
Nadobudnutie účinnosti
▌Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA 1
ČINNOSTI
Technický opis programu: počiatočný rozsah činností
Počiatočné činnosti v rámci programu sa vykonajú v súlade s týmto technickým opisom:
Špecifický cieľ 1. Vysokovýkonná výpočtová technika
Program implementuje európsku stratégiu pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (HPC) podporou uceleného únijného ekosystému, ktorý poskytuje potrebné HPC a dátové kapacity na zaistenie globálnej konkurencieschopnosti Európy. Cieľom stratégie je zaviesť exaflopovú infraštruktúru HPC a dátovú infraštruktúru svetovej úrovne do roka 2022/2023 a zariadenia s kapacitou nad rámec exaflopového výkonu do roka 2026/27, aby Únia mala vlastné nezávislé a konkurencieschopné technológie HPC, špičkové aplikácie HPC a aby rozšírila dostupnosť a využívanie HPC.
Počiatočné činnosti zahŕňajú:
1. Rámec spoločného obstarávania umožňujúci vypracovanie spoločných návrhov na nadobudnutie integrovanej siete HPC svetovej úrovne vrátane exaflopovej (s výkonom desať na osemnástu operácií za sekundu) supervýpočtovej a dátovej infraštruktúry. Tá bude ľahko prístupná ▌verejným a súkromným používateľom, najmä MSP, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa nachádzajú, a ▌na účely výskumu v súlade s [nariadením, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku].
2. Spoločný rámec obstarávania výkonnejšej než exaflopovej (s výkonom desať na dvadsiatu prvú operácií za sekundu) supervýpočtovej infraštruktúry vrátane integrácie s kvantovými výpočtovými technológiami
3. Koordinácia na úrovni EÚ a primerané finančné zdroje na podporu rozvoja, obstarávania a prevádzky takejto infraštruktúry.
4. Prepojenie kapacít HPC a dátových kapacít členských štátov a podpora tých členských štátov, ktoré chcú svoje kapacity HPC modernizovať alebo získať nové.
5. Prepojenie kompetenčných stredísk HPC – minimálne po jednom v každom členskom štáte a s väzbou na príslušné národné superpočítačové centrá, aby poskytovali služby HPC priemyslu (najmä MSP), akademickej obci a orgánom verejnej správy.
6. Zavádzanie pripravených/funkčných technológií: supervýpočtové technológie ako služba, ktorá vzíde z výskumu a inovácie s cieľom vybudovať integrovaný ekosystém HPC v Únii, ktorý bude zahŕňať všetky segmenty vedeckého a priemyselného hodnotového reťazca (hardvér, softvér, aplikácie, služby, prepojenia a pokročilé digitálne zručnosti).
Špecifický cieľ 2. Umelá inteligencia
V rámci programu sa vybudujú a posilnia základné kapacity umelej inteligencie v Európe vrátane zdrojov údajov a úložísk algoritmov, tieto kapacity sa sprístupnia všetkým podnikom a orgánom verejnej správy, posilnia a prepoja sa existujúce a novozriadené skúšobné a experimentačné zariadenia v členských štátoch, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou.
Počiatočné činnosti zahŕňajú:
1. Vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru, v ktorom sa agregujú verejné informácie z celej Európy vrátane z opakovaného použitia informácií verejného sektora a ktorý sa stane zdrojom vstupných dát pre riešenia na báze umelej inteligencie. Tento priestor by ▌bol otvorený verejnosti a súkromnému sektoru. V záujme intenzívnejšieho využívania by mali byť dáta v tomto priestore čo najinteroperabilnejšie, najmä prostredníctvom dátových formátov, ktoré by boli otvorené, strojovo čitateľné, štandardizované a zdokumentované, a to pri interakcii medzi verejným a súkromným sektorom, v rámci odvetví i medzi nimi (sémantická interoperabilita).
2. Vývoj spoločných európskych knižníc alebo rozhraní knižníc algoritmov, ktoré by boli ľahko prístupné pre všetkých na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Spoločnosti a verejný sektor by dokázali identifikovať a získať také riešenie, ktoré najlepšie zodpovedá ich potrebám.
3. Spoločné investície s členskými štátmi do zariadení na experimentovanie a testovanie v reálnych podmienkach, ktoré budú na svetovej úrovni, so zameraním na využitie umelej inteligencie v kľúčových sektoroch ako zdravotníctvo, monitorovanie Zeme/životného prostredia, doprava a mobilita, bezpečnosť, výroba či financie, ako aj ďalšie oblasti verejného záujmu. Tieto zariadenia by mali byť prístupné všetkým aktérom z celej Európy a napojené na sieť centier digitálnych inovácií. Mali by byť vybavené veľkými výpočtovými zariadeniami a zariadeniami na spracovanie údajov, ako aj najmodernejšími technológiami umelej inteligencie vrátane nových oblastí, ako sú okrem iných neuromorfické počítačové systémy, hĺbkové učenie a robotika alebo by mali byť k takýmto zariadeniam a technológiám pripojené.
Špecifický cieľ 3. Kybernetická bezpečnosť a dôvera
Program stimuluje posilnenie, budovanie a nadobúdanie kapacít nevyhnutných na zabezpečenie digitálneho hospodárstva, spoločnosti a demokracie v EÚ posilnením priemyselného potenciálu a konkurencieschopnosti Únie na poli kybernetickej bezpečnosti, ako aj možností verejného i súkromného sektora chrániť európskych občanov a podniky pred kybernetickými hrozbami, a to aj podporou vykonávania smernice o kybernetickej bezpečnosti.
Počiatočné činnosti v rámci tohto cieľa zahŕňajú:
1. Spoločné investovanie s členskými štátmi do vyspelého kyberneticko-bezpečnostného vybavenia, infraštruktúry a know-how, ktoré sú nevyhnutné na ochranu kritických infraštruktúr a digitálneho jednotného trhu ako celku. Môže to zahŕňať investície do kvantových zariadení a dátových zdrojov kybernetickej bezpečnosti, situačného povedomia v kybernetickom priestore, ale aj do ďalších nástrojov, ktoré sa sprístupnia verejnému a súkromnému sektoru v celej Európe.
2. Rozšírenie existujúcich technologických kapacít a prepojenie kompetenčných centier v členských štátoch a zabezpečenie toho, aby tieto kapacity zodpovedali potrebám verejného sektora a priemyslu, vrátane produktov a služieb, ktoré zvyšujú kybernetickú bezpečnosť a dôveru na digitálnom jednotnom trhu.
3. Zaistenie plošného zavádzania účinných a najmodernejších riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a dôvery v členských štátoch. To zahŕňa posilnenie ochrany a bezpečnosti výrobkov od ich návrhu až po komerčné využitie.
4. Podpora preklenutia medzery na úrovni kyberneticko-bezpečnostných zručností, napríklad zosúladením programov v tejto oblasti, ich prispôsobením konkrétnym potrebám daného odvetvia a uľahčením prístupu k cieleným špecializovaným kurzom.
Špecifický cieľ 4. Pokročilé digitálne zručnosti
Program podporuje vzdelávacie možnostiv oblasti pokročilých digitálnych zručností – najmä v oblasti HPC, analytiky veľkých dát, umelej inteligencie, distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) a kybernetickej bezpečnosti pre súčasnú i budúcu pracovnú silu tým, že ponúka študentom, čerstvým absolventom alebo občanom všetkých vekových kategórii, ktorí si potrebujú posilniť zručnosti, a súčasným pracovníkom možnosť získať a rozvinúť tieto zručnosti bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
Počiatočné činnosti zahŕňajú:
1. prístup k učeniu na pracovisku v podobe stáží v kompetenčných centrách a firmách a ďalších organizáciách, ktoré zavádzajú pokročilé digitálne technológie;
2. prístup ku kurzom v oblasti pokročilých digitálnych technológií, ktoré ponúknu inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, výskumné ústavy a odvetvové profesionálne certifikačné orgány v spolupráci s orgánmi zapojenými do programu (s očakávaným tematickým zameraním na oblasti ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, distribuované databázy transakcií (napr. blockchain), HPC a kvantové technológie);
3. účasť na krátkodobých špecializovaných kurzoch odbornej prípravy, ktoré boli vopred certifikované, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Intervencie sa zamerajú na pokročilé digitálne zručnosti, ktoré súvisia so špecifickými technológiami.
Európske centrá digitálnych inovácií, ako sú vymedzené v článku 16, pôsobia ako sprostredkovatelia možností odbornej prípravy, pričom spolupracujú s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy.
Špecifický cieľ 5. Zavádzanie, najlepšie využitie digitálnej kapacity, interoperabilita
I. Počiatočné činnosti súvisiace s digitálnou transformáciou oblastí verejného záujmu zahŕňajú tieto prvky:
Projekty slúžiace na zavádzanie, čo najlepšie využitie digitálnych kapacít alebo na interoperabilitu sa považujú za projekty spoločného záujmu.
1. Modernizácia orgánov verejnej správy:
1.1. Podpora členských štátov uplatňovaní zásad tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe vo všetkých politických sférach, pričom sa podľa potreby vytvoria a poprepájajú potrebné registre v plnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov.
1.2. Podpora vybudovania, pilotného skúšania a zavádzania, údržby, rozširovania a propagácie koherentného ekosystému cezhraničnej infraštruktúry digitálnych služieb, ako aj podpora celého a neprerušeného reťazca zabezpečených, viacjazyčných a cezhranične i medziodvetvovo interoperabilných riešení a spoločných rámcov vo verejnej správe. Zahrnúť by sa mali aj metodiky posudzovania vplyvu a prínosov.
1.3. Podpora posudzovania, aktualizácie a propagácie existujúcich spoločných špecifikácií a noriem, ako aj vývoj, stanovovanie a propagácia nových spoločných špecifikácií, otvorených špecifikácií a noriem prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými normalizačnými organizáciami.
1.4. Spolupráca na európskom ekosystéme dôveryhodných infraštruktúr s možným využitím služieb a aplikácií distribuovaných databáz transakcií (napr. blockchain) vrátane podpory interoperability a štandardizácie, ako aj zavádzanie cezhraničných aplikácií v EÚ.
2.1. Zaistenie, aby mali občania EÚ kontrolu nad svojimi osobnými údajmi abezpečný cezhraničný prístup k svojim osobným zdravotným údajom a mohli ich bezpečne zdieľať, používať a spravovať spôsobom, ktorý zaručuje ich súkromie, bez ohľadu na to, kde sa tieto údaje nachádzajú,v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane údajov. Dokončenie infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHealth) a jej rozšírenie o nové digitálne služby týkajúce sa prevencie chorôb, zdravia a zdravotnej starostlivosti, podpora ich zavádzania na základe širokej podpory činností EÚ a členských štátov, najmä v oblasti siete elektronického zdravotníctva podľa článku 14 smernice 2011/24/EÚ.
2.2. Sprístupnenie lepších údajov pre výskum, prevenciu chorôb a personalizované zdravotníctvo a starostlivosť. Zaistenie toho, aby európski zdravotní výskumníci a odborníci z klinickej praxe mali prístup k potrebnému objemu zdrojov (spoločné dátové priestory vrátane úložísk dát a výpočtovej techniky, odborné poznatky a analytické kapacity) na dosiahnutie zásadného pokroku v oblasti bežných i zriedkavých chorôb. Cieľom je zabezpečiť demografickú kohortu v počte aspoň 10 miliónov občanov. ▌
2.3. Sprístupnenie digitálnych nástrojov na posilnenie postavenia občanov a orientovanie starostlivosti na nich, a to podporou výmeny inovačných a osvedčených postupov vo sfére digitálneho zdravotníctva, budovania kapacít a technickej pomoci – najmä z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie a HPC.
3. Súdnictvo: Umožnenie bezproblémovej a zabezpečenej cezhraničnej elektronickej komunikácie v rámci súdnictva i medzi súdnictvom a inými príslušnými orgánmi v oblasti občianskeho a trestného práva. Zlepšenie prístupu k spravodlivosti a justičným informáciám a postupom pre občanov, podniky, právnikov a sudcov so sémanticky interoperabilným prepojením na ▌databázy a registre, ako aj podpora mimosúdneho urovnávania sporov online. Podpora vývoja a zavádzania inovačných technológií pre súdy a právnikov na základe, okrem iného, riešení využívajúcich umelú inteligenciu, ktoré môžu pravdepodobne zefektívniť a urýchliť konania (napríklad tzv. legal tech aplikácie).
4. Doprava, mobilita, energetika a životné prostredie: Zavedenie decentralizovaných riešení a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú rozsiahle digitálne aplikácie, ako sú prepojená a automatizovaná jazda, bezpilotné vzdušné prostriedky, koncepty inteligentnej mobility, inteligentné mestá či inteligentné vidiecke oblasti alebo najvzdialenejšie regióny, v záujme podpory politík v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia v koordinácii s akciami na digitalizáciu odvetví dopravy a energetiky v rámci Nástroja na prepájanie Európy.
5. Vzdelávanie, kultúra a médiá: Zaistenie, aby mali európski tvorcovia, kreatívny priemysel a odvetvie kultúry prístup k najmodernejším digitálnym technológiám ako umelá inteligencia a vyspelá výpočtová technika. Využitie európskeho kultúrneho dedičstva vrátane európskej digitálnej knižnice s cieľom podporovať vzdelávanie a výskum a propagovať kultúrnu rozmanitosť, sociálnu súdržnosť a európsku spoločnosť. Podpora zavádzania digitálnych technológií vo vzdelávaní, ako aj u súkromných a verejne financovaných kultúrnych inštitúcií.
▌
6. Ďalšie činnosti na podporu digitálneho jednotného trhu, napríklad posilnenie digitálnej a mediálnej gramotnosti a zvýšenie informovanosti ▌detí, rodičov a učiteľov o rizikách, ktorým môžu byť deti v online svete vystavené, a o tom, ako sa chrániť, ako aj na boj proti kybernetickému šikanovaniu a šíreniu detskej pornografie online podporou celoeurópskej siete centier pre bezpečnejší internet; presadzovanie opatrení zameraných na odhaľovanie a boj proti šíreniu zámerných dezinformácií, a tým zvyšovanie celkovej odolnosti Únie; podpora úniového observatória ekonomického prostredia digitálnych platforiem, ako aj štúdií a osvetovej činnosti.
Činnosti uvedené v bodoch 1 až 6 môžu byť čiastočne podporované z tých kapacít európskych centier digitálnych inovácií, ktoré sa vybudujú na pomoc pri digitálnej transformácii priemyslu (pozri bod II).
II. Počiatočné činnosti súvisiace s digitalizáciou priemyslu:
1. Prínos k rozširovaniu ▌siete európskych centier digitálnych inovácií, aby sa zabezpečil prístup k digitálnym kapacitám pre všetky podniky vo všetkých regiónoch EÚ, a najmä pre MSP. Ide predovšetkým o:
1.1. prístup k spoločnému európskemu dátovému priestoru, platformám umelej inteligencie a európskym zariadeniam HPC na účely analýzy údajov a aplikácií náročných na výpočtovú kapacitu;
1.2. prístup k zariadeniam rozsiahleho testovania technológií umelej inteligencie a k vyspelým kyberneticko-bezpečnostným nástrojom;
1.3. prístup k pokročilým digitálnym zručnostiam.
2. Činnosti sa budú koordinovať a dopĺňať s inovačnými akciami v oblasti digitálnych technológií podporenými najmä v rámci programu Horizont Európa, ako aj s investíciami do európskych centier digitálnych inovácií, ktoré získajú podporu z európskych regionálnych a rozvojových fondov. Z programu Digitálna Európa možno poskytnúť aj granty na trhové uplatnenie v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Podpora prístupu k financovaniu ďalších krokov digitálnej transformácie sa zabezpečí finančnými nástrojmi s využitím fondu InvestEU.
PRÍLOHA 2
Ukazovatele výkonnosti
Špecifický cieľ 1 – vysokovýkonná výpočtová technika
1.1 Počet spoločne obstaraných infraštruktúr HPC
1.2 Využívanie exaflopových a výkonnejších než exaflopových počítačov celkovo a v jednotlivých skupinách zainteresovaných strán (univerzity, MSP atď.)
Špecifický cieľ 2 – umelá inteligencia
2.1 Celkový objem spoločných investícií do experimentačných a skúšobných zariadení
2.2 Využívanie spoločných európskych knižníc alebo rozhraní knižníc algoritmov, využívanie spoločných európskych dátových priestorov a využívanie experimentačných a skúšobných zariadení súvisiace s činnosťami podľa tohto nariadenia
2.2a Počet prípadov, pre ktoré sa organizácie rozhodnú v dôsledku programu integrovať umelú inteligenciu do svojich produktov, procesov alebo služieb.
Špecifický cieľ 3 – kybernetická bezpečnosť a dôvera
3.1 Počet spoločne obstaraných kyberneticko-bezpečnostných infraštruktúr a/alebo nástrojov
3.2 Počet používateľov a používateľských komunít s prístupom k európskym kapacitám kybernetickej bezpečnosti
Špecifický cieľ 4 – pokročilé digitálne zručnosti
4.1 Počet osôb, ktoré absolvovali odbornú prípravu podporovanú programom v záujme získania pokročilých digitálnych zručností
4.2 Počet podnikov, najmä SMP, s ťažkosťami pri nábore odborníkov na IKT
4.2b Počet osôb, ktoré po ukončení odbornej prípravy podporovanej programom uviedli, že sa zlepšila ich situácia z hľadiska zamestnania
Špecifický cieľ 5 – zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita
5.1 Miera využitia digitálnych verejných služieb
5.2 Podniky s vysokou mierou využívania digitálnych technológií (digital intensity score)
5.3 Rozsah súladu národného rámca interoperability s európskym rámcom interoperability
5.4 Počet podnikov a subjektov verejného sektora, ktoré využili služby európskych centier digitálnych inovácií
PRÍLOHA 3
Synergie s inými programami Únie
1. Synergiami s Európskym horizontom sa zabezpečí nasledovné:
a) Hoci sa viaceré tematické oblasti zamerania programov Digitálna Európa a Horizont Európa zbiehajú, typ podporovaných akcií, ich očakávané výstupy a intervenčná logika sa líšia a vzájomne dopĺňajú.
b) Z programu Horizont Európa sa výrazne podporí výskum, technologický vývoj, demonštračné a pilotné činnosti, prototypy, skúšanie a inovácia vrátane zavádzania inovačných digitálnych technológií vo fáze pred komerčným využitím, a to najmä i) osobitným rozpočtom v pilieri Globálne výzvy určeným na klaster Digitalizácia a priemysel s cieľom vyvinúť podporné technológie (umelá inteligencia a robotika, internet ďalšej generácie, vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta, kľúčové digitálne technológie, spájanie digitálnych a iných technológií); ii) podporou elektronických infraštruktúr v rámci piliera Otvorená veda; iii) integráciou digitálnych aspektov do všetkých globálnych výziev (zdravotníctvo, bezpečnosť, energetika a mobilita, klíma atď.); a iv) podporou rozširovania prelomových inovácií v rámci piliera Otvorené inovácie (kde sa v mnohých prípadoch spájajú digitálne technológie s fyzickými).
c) Digitálna Európa bude investovať i) do budovania digitálnych kapacít v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, technológie distribuovanej databázy transakcií, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností; a ii) na národnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom rámca EÚ – do nasadzovania digitálnych kapacít a najmodernejších digitálnych technológií v oblastiach verejného záujmu (ako zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť či školstvo) alebo tam, kde zlyháva trh (napríklad digitalizácia podnikania, najmä MSP).
d) Kapacity a infraštruktúry Digitálnej Európy sa sprístupnia výskumnej a inovačnej obci, a to aj pri činnostiach podporených z programu Európsky horizont vrátane skúšania, experimentovania a demonštračných činností vo všetkých odvetviach a disciplínach.
e) S pokrokom v napredovaní nových digitálnych technológií vďaka programu Horizont Európa sa tieto budú postupne využívať a zavádzať v rámci programu Digitálna Európa.
f) Iniciatívy Európskeho horizontu zamerané na rozvoj osnov zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa poskytujú v strediskách spoločného umiestnenia digitálneho ZIS v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu, dopĺňa budovanie kapacít v oblasti pokročilých digitálnych zručností podporené z programu Digitálna Európa.
g) Zavedú sa účinné programovacie a implementačné mechanizmy, ktoré čo najviac zosúladia všetky postupy oboch programov. Do ich riadiacich štruktúr sa zapoja všetky príslušné útvary Komisie.
2. Synergiami s programami Únie v rámci zdieľaného riadenia vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) sa zabezpečí nasledovné:
a) Dojednania o doplnkovom financovaní z programov Únie v rámci zdieľaného riadenia a z programu Digitálna Európa sa využívajú na podporu činností, ktoré premosťujú inteligentnú špecializáciu a podporu digitálnej transformácie európskeho hospodárstva a spoločnosti.
b) EFRR prispieva k rozvoju a posilňovaniu regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov, transformácii priemyslu, ako aj k digitálnej transformácii spoločnosti a verejnej správy, čím sa tiež stimuluje vykonávanie tallinnského vyhlásenia o elektronickej verejnej správe. Zahŕňa to podporu digitalizácie priemyslu a využívania výsledkov, ako aj zavádzania nových technológií a inovačných riešení. Program Digitálna Európa doplní a podporí nadnárodné prepájanie a mapovanie digitálnych kapacít, aby boli k dispozícii pre MSP a zároveň aby boli interoperabilné IT riešenia dostupné vo všetkých regiónoch EÚ.
3. Synergiami s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) sa zabezpečí toto:
a) Budúci program Digitálna Európa sa zameria na rozsiahle budovanie digitálnych kapacít a infraštruktúr v oblastiach vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti a pokročilých digitálnych zručností, pričom cieľom je plošné uplatnenie a zavádzanie kľúčových existujúcich alebo odskúšaných inovačných digitálnych riešení v celej Európe prostredníctvom rámca EÚ v oblastiach verejného záujmu alebo tam, kde zlyháva trh. Program Digitálna Európa sa implementuje najmä koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi (najmä spoločným verejným obstarávaním) do digitálnych kapacít, ktoré bude celá Európa využívať spoločne, ako aj do celoúnijných akcií, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu v rámci rozvoja digitálneho jednotného trhu.
b) Kapacity a infraštruktúry Digitálnej Európy sa sprístupnia na zavádzanie nových inovačných technológií a riešení v oblasti mobility a dopravy. NPE podporuje zavádzanie a šírenie nových inovačných technológií a riešení v oblasti mobility a dopravy.
c) Koordinačné mechanizmy sa zriadia predovšetkým v podobe vhodných riadiacich štruktúr.
4. Synergiami s fondom InvestEU sa zabezpečí nasledovné:
a) Na základe nariadenia o Fonde InvestEU sa poskytne podpora formou trhového financovania, ktorá zahŕňa plnenie politických cieľov v rámci tohto programu. Toto trhové financovanie možno kombinovať s grantovou podporou.
b) Prístup firiem k finančným nástrojom uľahčí podpora, ktorú poskytnú centrá digitálnych inovácií.
5. Synergiami s programom Erasmus+ sa zabezpečí nasledovné:
a) Program v spolupráci s príslušnými odvetviami podporí rozvoj a nadobúdanie pokročilých digitálnych zručností, ktoré sú potrebné na uplatnenie špičkových technológií ako umelá inteligencia či vysokovýkonná výpočtová technika.
b) Časť týkajúca sa pokročilých zručností programu Erasmus+ doplní intervencie z programu Digitálna Európa zamerané na nadobúdanie zručností vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach prostredníctvom skúseností s mobilitou.
5a. Synergiami s programom Kreatívna Európa sa zabezpečuje, aby:
a) podprogram MEDIA programu Kreatívna Európa podporoval iniciatívy, ktoré môžu mať skutočný vplyv na odvetvie kultúry a kreatívny priemysel v celej Európe, čo pomáha pri ich prispôsobovaní sa digitálnej transformácii.
b) program Digitálna Európa okrem iného poskytoval európskym tvorcom, kreatívnemu priemyslu a odvetviu kultúry prístup k najmodernejším digitálnym technológiám, počnúc umelou inteligenciou po vyspelú výpočtovú techniku.
6. Zabezpečuje sa súlad s inými programami a iniciatívami EÚ v oblasti spôsobilostí/zručností.
Odkaz sa aktualizuje: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32013R0883&rid=1.
Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:31996R2185&rid=1.
Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1. Nariadenie je k dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32017R1939&rid=1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšom zákonodarstve z 13. apríla 2016; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
Posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku EuroHPC (https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/proposal-council-regulation-establishing-eurohpc-joint-undertaking-impact-assessment)
Ref. dokumentu: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240
Akčný plán digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022) v tomto balíku stanovuje súbor opatrení na podporu členských štátov pri rozvoji digitálnych zručností a kompetencií vo formálnom vzdelávaní.
Ref. dokumentu: A8-0183/2017, k dispozícii na adrese: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&language=SK&reference=P8-TA-2017-0240
Nariadenie, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. 10594/18. Brusel, 18. septembra 2018 (OR. en). http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10594-2018-INIT/sk/pdf.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ....., ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier.
Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Text s významom pre EHP).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Text s významom pre EHP).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora.
COM(2018)0233 o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.
Program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program spolupráce v daňovej oblasti „Fiscalis“ (COM(2018)0443 – C8-0260/2018 – 2018/0233(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0443),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 114 a 197 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0260/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0421/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje program Fiscalis pre spoluprácu v daňovej oblasti
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 197,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),
keďže:
(1) Program Fiscalis 2020, ktorý bol stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013(5) a ktorý vykonáva Komisia v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami, a programy, ktoré mu predchádzali, významne prispeli k zjednodušeniu a zlepšeniu spolupráce medzi daňovými orgánmi v rámci Únie. Daňové orgány zúčastnených krajín uznali pridanú hodnotu uvedených programov vrátane pridanej hodnoty pre ochranu finančných a hospodárskych záujmov členských štátov Únie a daňovníkov. Problémy nasledujúceho desaťročia nemožno riešiť, ak sa členské štáty nebudú zaujímať o to, čo sa deje za hranicami ich administratívneho územia a nebudú intenzívne spolupracovať so svojimi zahraničnými partnermi.
(2) Program Fiscalis 2020 ponúka členským štátom rámec Únie, v ktorom sa majú uvedené činnosti spolupráce rozvíjať, čo je aj nákladovo efektívnejšie, než keby si každý členský štát vytvoril samostatný rámec dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce. Preto je vhodné, aby sa zabezpečilo pokračovanie uvedeného programu stanovením nového programu v rovnakej oblasti, programu Fiscalis (program).
(3) Vytvorením rámca pre akcie na podporu jednotného trhu, posilnenie konkurencieschopnosti Únie a ochranu finančných a hospodárskych záujmov Únie a jej členských štátov by program mal prispieť k: podpore daňovej politiky a implementácii právnych predpisov Únie súvisiacich s daňovou oblasťou; predchádzaniu daňovým podvodom, daňovým únikom, agresívnemu daňovému plánovaniu a dvojitému nezdaneniu a k boju proti nim; predchádzaniu a znižovaniu zbytočnej administratívnej záťaže pre občanov a podniky pri cezhraničných transakciách; podpore spravodlivejších a efektívnejších daňových systémov; dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu a podpore spravodlivej hospodárskej súťaže v Únii; ▌podpore spoločného prístupu Únie na medzinárodných fórach a podpore budovania administratívnych kapacít daňových úradov vrátane modernizácie výkazníctva a auditov; ako aj podpore odbornej prípravy ich pracovníkov v tejto oblasti.
(4) Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(6).
(5) S cieľom podporiť proces pristúpenia a pridruženia tretích krajín by sa program za určitých podmienok mal otvoriť pristupujúcim a kandidátskym krajinám, ako aj potenciálnym kandidátom a partnerským krajinám európskej susedskej politiky. V súlade s podmienkami stanovenými v osobitných dohodách medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré sa vzťahujú na ich účasť na akomkoľvek programe Únie, sa môže sprístupniť aj pre iné tretie krajiny.
(6) Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(7) (nariadenie o rozpočtových pravidlách). V ňom sa stanovujú pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie výdavkov externých expertov.
(7) Akcie, ktoré sa uskutočnili v rámci programu Fiscalis 2020, sa ukázali ako vhodné, a preto by sa mali zachovať. S cieľom umožniť zjednodušenie a väčšiu flexibilitu pri vykonávaní programu, a tým lepšie dosahovať jeho ciele, by sa tieto akcie mali vymedziť iba ako všeobecné kategórie s uvedením zoznamu vysvetľujúcich príkladov konkrétnych činností, ako sú stretnutia a podobné podujatia ad hoc, prípadne aj prítomnosť v kanceláriách administratívy a účasť na administratívnom zisťovaní, štruktúrovaná spolupráca na projektoch, prípadne aj spoločné audity a budovanie kapacít v oblasti IT, prípadne aj prístup do prepojených registrov pre daňové úrady. Akcie by prípadne mali byť zamerané na riešenie prioritných tém na dosiahnutie cieľov programu. Program Fiscalis by formou spolupráce a budovania kapacít mal presadzovať a podporovať aj zavádzanie a využívanie inovácií s cieľom ďalej zlepšovať spôsobilosti na plnenie základných priorít v oblasti zdaňovania.
(8) Vzhľadom na rastúcu mobilitu daňovníkov, rastúci počet cezhraničných transakcií a internacionalizáciu finančných nástrojov a následné zvýšené riziko daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania, ktoré výrazne presahujú hranice Únie, by pre Úniu alebo členské štáty mohlo byť zaujímavé upraviť alebo rozšíriť európske elektronické systémy aj na tretie krajiny, ktoré sa programu nezúčastňujú, a medzinárodné organizácie. Konkrétne by sa tým zamedzilo administratívnej záťaži a nákladom na vývoj a prevádzku dvoch podobných elektronických systémov, jedného na výmenu informácií v Únii a druhého na výmenu informácií mimo Únie. Ak je to riadne odôvodnené takýmto záujmom, úpravy alebo rozšírenia európskych elektronických systémov na spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami by preto mali byť oprávnenými nákladmi v rámci programu.
(9) Vzhľadom na význam globalizácie a dôležitosť boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu by program mal naďalej umožňovať zapojenie externých expertov v zmysle článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Títo externí experti by mali byť najmä zástupcovia vládnych orgánov vrátane zástupcov z nepridružených tretích krajín, a to aj z najmenej rozvinutých krajín, ako aj zástupcovia medzinárodných organizácií, hospodárskych subjektov, daňovníkov a občianskej spoločnosti. Najmenej rozvinuté krajiny by sa mali chápať ako krajiny, ktoré nie sú súčasťou EÚ ani územia oprávneného na oficiálnu rozvojovú pomoc podľa príslušného zoznamu, ktorý zverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a vychádza z definície Organizácie Spojených národov.Výber expertov do expertných skupín by mal vychádzať z rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016 o vytvorení a fungovaní expertných skupín Komisie. Čo sa týka expertov, ktorí sú menovaní ako súkromné osoby, aby vo verejnom záujme konali nezávisle, mala by sa zabezpečiť ich nestrannosť, aby nebol možný konflikt záujmov s ich profesionálnou úlohou a aby informácie o ich výbere a účasti boli verejne dostupné.
(10) V súlade so záväzkom Komisie stanoveným v jej oznámení z 19. októbra 2010 s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ(8) na zabezpečenie súdržnosti a zjednodušenie programov financovania by sa zdroje mali využívať spoločne s ďalšími nástrojmi financovania Únie, ak akcie plánované v rámci programu sledujú ciele, ktoré sú spoločné pre rôzne nástroje financovania, avšak pri vylúčení dvojitého financovania. Akciami v rámci programu by sa pri využívaní zdrojov Únie na podporu daňovej politiky a daňových orgánov mala zabezpečiť koherencia.
(10a) V záujme nákladovej efektívnosti by sa v rámci programu Fiscalis mala využívať najmä možná synergia s inými opatreniami Únie v príbuzných oblastiach, ako je program Colníctvo, Program EÚ pre boj proti podvodom, Program pre jednotný trh a Program na podporu reforiem.
(11) Najväčšiu časť rozpočtu v rámci programu majú tvoriť akcie na budovanie kapacít v oblasti informačnej techniky (IT). V osobitných ustanoveniach by sa preto mali opísať spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov. Okrem toho by sa mal jasne vymedziť pôsobnosť akcií a úloh Komisie a členských štátov. Pokiaľ je to možné, spoločné a vnútroštátne komponenty európskych elektronických systémov by mali byť interoperabilné a vytvárať synergiu s ďalšími elektronickými systémami príslušných programov Únie.
(12) V súčasnosti absentuje požiadavka vypracovať viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z) na vytvorenie jednotného interoperabilného elektronického daňového prostredia v Únii. S cieľom zabezpečiť koherenciu a koordináciu akcií na budovanie kapacít IT by sa v tomto programe malo stanoviť vytvorenie takéhoto VSP-Z, nástroja plánovania, ktorý by mal byť v súlade s príslušnými právne záväznými aktmi Únie a nemal byť ísť nad rámec z nich vyplývajúcich povinností.
(13) Toto nariadenie by sa malo vykonávať formou pracovných programov. Vzhľadom na strednodobý až dlhodobý charakter sledovaných cieľov a na základe priebežne nadobudnutých skúseností by pracovné programy mali byť na niekoľko rokov. Prechodom z ročných pracovných programov na viacročné, pričom jednotlivé programy budú najviac na 3 roky, sa zníži administratívna záťaž Komisie aj členských štátov.
(14) S cieľom doplniť toto nariadenie by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na prijímanie pracovných programov.
(15) Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(9) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom by sa malo zamedziť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu podľa potreby obsahovať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie účinkov nástroja v praxi. Priebežné a záverečné hodnotenia, ktoré by sa mali vypracovať najneskôr štyri roky od začiatku implementácie alebo dokončenia programu, by mali pomôcť v procese rozhodovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Priebežné a záverečné hodnotenia by mali tiež obsahovať informácie o prekážkach, ktoré bránia dosiahnuť ciele programu a návrhy odporúčaných postupov. Okrem priebežných a záverečných hodnotení by sa ako súčasť systému sledovania výkonnosti na monitorovanie dosiahnutého pokroku mali vydávať výročné správy. Uvedené správy by mali obsahovať zhrnutie získaných skúseností a prípadne prekážok, ktoré sa vyskytli v danom roku, zistených počas programových činností.
(15a) Komisia by mala organizovať pravidelné semináre s daňovou správou za účasti zástupcov členských štátov, ktoré sú príjemcami, aby prediskutovali problematiku a navrhli možné zlepšenia súvisiace s cieľmi programu vrátane výmeny informácií medzi daňovými správami.
(16) S cieľom primerane reagovať na zmeny priorít daňovej politiky by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu zoznamu ukazovateľov, s cieľom zhodnotiť dosiahnutie špecifických cieľov programu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác vykonala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby uvedené konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
(17) V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(12) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(13) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce ▌finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(14). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, a Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre – v prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 – a Európskemu dvoru audítorov poskytnúť nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastnené na implementácii finančných prostriedkov Únie poskytli zodpovedajúce práva.
(17a) Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce ustanovenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastniť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o poskytnutí potrebných práv a prístupu kompetentnému povoľujúcemu úradníkovi, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.
(18) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu formou grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v dodržiavaní zásad právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.
(19) Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady na kontrolu, administratívnu záťaž a predpokladané riziko nesúladu. K nim by malo patriť posúdenie využívania jednorazových platieb, paušálnych platieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Oprávnené náklady sa stanovia podľa povahy oprávnených akcií. Úhrada nákladov na cestovanie, ubytovanie a diéty pre účastníkov aktivít v podobe stretnutí alebo nákladov spojených s usporiadaním podujatí by mala byť maximálne dôležitá, aby sa tak zabezpečila účasť národných expertov a administratívy na spoločných akciách.
(20) Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.
(21) Týmto nariadením sa nahrádza nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013, ktoré by sa preto malo zrušiť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
1. Týmto nariadením sa stanovuje program Fiscalis pre spoluprácu v daňovej oblasti (program).
2. Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na roky 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takýchto finančných prostriedkov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „zdaňovanie“ sú záležitosti, a to vrátane koncepcie, správy, presadzovania a dodržiavania predpisov, týkajúce sa týchto daní a poplatkov:
a) dane z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES(15);
b) spotrebných daní z alkoholu podľa smernice Rady 92/83/EHS(16);
c) spotrebných daní z tabakových výrobkov podľa smernice Rady 2011/64/EÚ(17);
d) daní z energetických výrobkov a elektriny podľa smernice Rady 2003/96/ES(18);
e) ďalších daní a poplatkov uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2010/24/EÚ(19), pokiaľ sa týkajú jednotného trhu a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi;
2. „daňové orgány“ sú verejné orgány a iné subjekty, ktoré zodpovedajú za zdaňovanie alebo s ním súvisiace činnosti;
3. „európske elektronické systémy“ sú elektronické systémy potrebné pre zdaňovanie a na vykonávanie úloh daňových orgánov;
4. „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.
Článok 3
Ciele programu
1. Všeobecným cieľom programu je podporovať daňové orgány a zdaňovanie v záujme zlepšenia fungovania jednotného trhu, posilňovať konkurencieschopnosť Únie a spravodlivú hospodársku súťaž v Únii, chrániť finančné a hospodárske záujmy Únie a jej členských štátov, okrem iného pred daňovými podvodmi, daňovými únikmi a vyhýbaniu sa daniam, a zlepšiť výber daní.
2. Konkrétnym cieľom programu je podpora daňovej politiky a implementácie právnych predpisov Únie súvisiacich s daňovou oblasťou; posilnenie spolupráce v oblasti daní, okrem iného výmenou informácií v daňovej oblasti; podpora budovania administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov.
Článok 4
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na roky 2021 až 2027 je 300 miliónov EUR v cenách roku 2018 alebo 339 miliónov EUR v bežných cenách.
2. Zo sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu okrem iného uhrádzať aj výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti súvisiace s riadením programu a hodnotením dosahovania jeho cieľov. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie a ďalšie relevantné písomné materiály, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.
Článok 5
Tretie krajiny pridružené k programu
Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:
a) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
b) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň aproximácie príslušných právnych predpisov a administratívnych metód s právnymi predpismi a administratívnymi metódami Únie;
c) iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:
– zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie a výhody pre danú krajinu,
– stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– neposkytuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,
– zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
Článok 6
Implementácia a formy financovania zo strany EÚ
1. Program sa implementuje priamym plnením v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
2. Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien, verejného obstarávania a refundácie cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt externých expertov.
KAPITOLA II
OPRÁVNENOSŤ
Článok 7
Oprávnené akcie
1. Na financovanie majú nárok len akcie, ktorými sa dosahujú ciele uvedené v článku 3.
2. K akciám uvedeným v odseku 1 patria:
a) stretnutia a podobné podujatia ad hoc;
b) štruktúrovaná spolupráca na projektoch;
c) akcie na budovanie kapacít v oblasti IT, predovšetkým vývoj a prevádzka európskych elektronických systémov;
d) akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít;
e) podpora a ďalšie akcie, ako sú napríklad:
1. štúdie a iné relevantné písomné materiály;
2. inovačné aktivity, najmä overovanie koncepcií, pilotné iniciatívy a iniciatívy v oblasti prototypovania;
3. spoločne pripravené komunikačné akcie;
4. akékoľvek iné relevantné akcie stanovené v pracovných programoch podľa článku 13, ktoré sú potrebné na dosiahnutie alebo podporu cieľov podľa článku 3.
Možné formy relevantných akcií podľa písmen a), b) a d) sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe I.
Prioritné témy akcií sú uvedené v neúplnom zozname v prílohe III.
3. Akcie spočívajúce vo vývoji a prevádzke úprav alebo rozšírení spoločných komponentov európskych elektronických systémov pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo s medzinárodnými organizáciami, sú oprávnené na financovanie, ak sú v záujme Únie. Komisia zavedie potrebné administratívne opatrenia, ktorými môže ustanoviť možnosť finančných príspevkov od tretích strán, ktorých sa tieto akcie týkajú.
4. Ak sa akcia zameraná na budovanie kapacít IT uvedená v odseku 2 písm. c) týka vývoja a prevádzky európskeho elektronického systému, sú na financovanie v rámci programu oprávnené iba náklady súvisiace s úlohami, ktorými bola poverená Komisia podľa článku 11 ods. 2. Členské štáty znášajú náklady súvisiace s úlohami, ktorými boli poverené podľa článku 11 ods. 3.
Článok 8
Účasť externých expertov
1. Vždy, keď to prispieva k realizácií akcií, ktorými sa dosahujú ciele uvedené v článku 3, zástupcovia vládnych orgánov vrátane orgánov tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu podľa článku 5, a to aj z najmenej rozvinutých krajín, a prípadne aj zástupcovia medzinárodných a iných relevantných organizácií, hospodárskych subjektov a organizácií zastupujúcich hospodárske subjekty a občiansku spoločnosť sa môžu zúčastňovať na akciách organizovaných v rámci programu ako externí experti.
2. Náklady, ktoré vzniknú externým expertom uvedeným v odseku 1, sú oprávnené na refundáciu v rámci programu v súlade s ustanoveniami článku 238 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
3. Externých expertov vyberá Komisia, a to aj z expertov, ktorých navrhli členské štáty, podľa ich kvalifikácie, skúseností a znalostí, ktoré sú relevantné pre konkrétnu akciu, a to ad hoc na základe potrieb.
Komisia okrem iného posúdi nestrannosť uvedených externých expertov a to, či neexistuje konflikt záujmov s ich odbornými úlohami.
KAPITOLA III
GRANTY
Článok 9
Poskytovanie grantov, doplnkovosť a zložené financovanie
1. Granty sa v rámci programu poskytujú a spravujú v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno tiež poskytnúť príspevok z programu, ak tento príspevok nie je na pokrytie tých istých nákladov. Pre jednotlivé príspevky na akciu platia pravidlá príslušného programu Únie. Zložené financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať proporcionálne v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
3. V súlade s článkom 198 písm. f) nariadenia o rozpočtových pravidlách sa granty poskytujú bez výzvy na predkladanie návrhov, ak sú oprávnenými subjektmi daňové orgány členských štátov a tretích krajín pridružených k programu podľa článku 5 tohto nariadenia a ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.
Článok 10
Miera spolufinancovania
1. Odchylne od článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa z programu môže financovať až 100 % oprávnených nákladov akcie.
2. Ak si akcia vyžaduje udelenie grantu, príslušná miera spolufinancovania sa stanoví vo viacročnom programe práce podľa článku 13.
KAPITOLA IV
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE AKCIE NA BUDOVANIE KAPACÍT IT
Článok 11
Povinnosti
1. Komisia a členské štáty spoločne zabezpečujú vývoj a prevádzku, a to vrátane návrhu, špecifikácie, skúšok zhody, zavádzania, údržby, vývoja, bezpečnosti, zabezpečenia kvality a kontroly kvality európskych elektronických systémov, ktoré sú uvedené vo viacročnom strategickom pláne pre zdaňovanie podľa článku 12.
2. Komisia zabezpečuje najmä:
a) vývoj a prevádzku spoločných komponentov podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa článku 12;
b) celkovú koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov s ohľadom na ich funkčnosť, vzájomné prepojenie a neustále zlepšovanie a ich synchronizovanú implementáciu;
c) koordináciu európskych elektronických systémov na úrovni Únie s cieľom ich podpory a implementácie na vnútroštátnej úrovni;
d) koordináciu vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov, pokiaľ ide o ich interakcie s tretími stranami, okrem akcií určených na plnenie vnútroštátnych požiadaviek;
e) koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými relevantnými akciami súvisiacimi s elektronickou verejnou správou na úrovni Únie.
3. Členské štáty zabezpečujú najmä:
a) vývoj a prevádzku vnútroštátnych komponentov podľa viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa článku 12;
b) koordináciu vývoja a prevádzky vnútroštátnych komponentov európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni;
c) koordináciu európskych elektronických systémov s ostatnými relevantnými akciami súvisiacimi s elektronickou verejnou správou na vnútroštátnej úrovni;
d) pravidelné poskytovanie informácií Komisii o opatreniach prijatých s cieľom umožniť ich príslušným orgánom alebo hospodárskym subjektom v plnej miere využívať európske elektronické systémy;
e) implementáciu európskych elektronických systémov na vnútroštátnej úrovni.
Článok 12
Viacročný strategický plán pre zdaňovanie (VSP-Z)
1. Komisia a členské štáty vypracujú a priebežne aktualizujú viacročný strategický plán pre zdaňovanie, ktorý je v súlade s príslušnými právne záväznými aktmi Únie, v ktorom sa uvádzajú všetky úlohy relevantné pre vývoj a prevádzku európskych elektronických systémov a v ktorom sa každý systém alebo jeho časť klasifikuje ako:
a) spoločný komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na úrovni Únie, ktorý je k dispozícii pre všetky členské štáty alebo ktorý Komisia označila ako spoločný, a to z dôvodu efektívnosti, bezpečnosti a racionalizácie;
b) vnútroštátny komponent: komponent európskych elektronických systémov vyvinutý na vnútroštátnej úrovni, ktorý je k dispozícii v členskom štáte, ktorý takýto komponent vytvoril alebo ktorý k jeho spoločnému vytvoreniu prispel;
c) alebo kombinácia obidvoch.
2. Viacročný strategický plán pre zdaňovanie zahŕňa aj inovačné a pilotné akcie, ako aj podporné metodiky a nástroje súvisiace s európskymi elektronickými systémami.
3. Členské štáty oznámia Komisii ukončenie každej úlohy, ktorá im bola pridelená na základe viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa odseku 1. Komisii takisto predkladajú pravidelné správy o pokroku pri plnení svojich úloh.
4. Každý rok najneskôr do 31. marca členské štáty predkladajú Komisii výročnú správu o pokroku pri implementácii viacročného strategického plánu pre zdaňovanie podľa odseku 1 za obdobie od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roku. Tieto výročné správy vypracujú podľa vopred stanoveného formátu.
5. Každý rok najneskôr do 31. októbra Komisia na základe výročných správ podľa odseku 4 vypracuje konsolidovanú správu, v ktorej zhodnotí pokrok členských štátov a Komisie pri implementácii plánu podľa odseku 1, a túto správu zverejní.
KAPITOLA V
PLÁNOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA
Článok 13
Pracovný program
1. Program sa implementuje formou viacročného pracovného programu podľa článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Komisia prijíma viacročné pracovné programy prostredníctvom delegovaných aktov. Uvedené delegované akty sa prijímajú v súlade s postupom podľa článku 17.
Článok 14
Monitorovanie a podávanie správ
1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu podľa článku 3, sú uvedené v prílohe II.
2. S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri dosahovaní jeho cieľov sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 17 s cieľom zmeniť prílohu II, aby v prípade potreby preskúmala alebo doplnila ukazovatele a aby toto nariadenie doplnila o ustanovenia o vytvorení rámca pre monitorovanie a hodnotenie.
3. Systém na predkladanie správ o výkonnosti zabezpečí, aby bol zber údajov potrebných na monitorovanie implementácie programu a výsledkov efektívny, účinný a včasný. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky v súvislosti s predkladaním správ.
Článok 15
Hodnotenie
1. Hodnotenie sa vykonáva včas, aby sa mohlo využiť v rozhodovacom procese. Hodnotenia zverejňuje Komisia.
2. Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po jej začatí.
3. Po skončení implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia podľa článku 1, vykoná Komisia záverečné hodnotenie programu.
4. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu s pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Článok 16
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby svoje príslušné právomoci mohli vykonávať v plnom rozsahu. V prípade úradu OLAF patrí k takýmto právam právo viesť vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
KAPITOLA VI
VÝKON DELEGOVANIA PRÁVOMOCÍ A POSTUP VÝBORU
Článok 17
Výkon delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi, ktorých jednotlivé členské štáty menovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ▌.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 a článku 14 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 18
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor s názvom výbor pre program Fiscalis. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
KAPITOLA VII
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 19
Informovanosť, komunikácia a propagácia
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod finančných prostriedkov Únie a zabezpečujú ich zviditeľnenie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tak, že poskytujú ucelené, účinné a primerane cielené informácie rôznemu publiku vrátane médií a verejnosti.
2. V súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami vykonáva Komisia informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené programu zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov podľa článku 3.
Článok 20
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 21
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1286/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.
2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi uvedeným programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorý bol stanovený nariadením (EÚ) č. 1286/2013.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov podľa článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
Článok 22
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
_______________
PRÍLOHA I
Neúplný zoznam možných foriem akcií podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. a), b) a d)
Akcie podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. a), b) a d) môžu mať okrem iného túto formu:
a) pokiaľ ide o stretnutia a podobné podujatia ad hoc:
– semináre a workshopy, ktorých sa vo všeobecnosti zúčastňujú všetky krajiny, na ktorých sa uskutočňujú prezentácie a účastníci vedú intenzívne diskusie a vykonávajú aktivity na konkrétnu tému,
– pracovné návštevy organizované s cieľom umožniť úradníkom získať alebo zvýšiť si odbornú spôsobilosť alebo znalosti v oblasti daňovej politiky,
– prítomnosť v úradných priestoroch a účasť na administratívnom vyšetrovaní;
b) pokiaľ ide o štruktúrovanú spoluprácu:
– projektové skupiny, ktoré spravidla tvorí obmedzený počet krajín a ktoré pôsobia obmedzený čas a sledujú vopred vymedzený cieľ s presne vymedzeným výsledkom vrátane koordinácie alebo referenčného porovnávania,
– osobitné skupiny, konkrétne štruktúrované formy stálej alebo nestálej spolupráce, ktoré zhromažďujú odborné znalosti na vykonanie úloh v konkrétnej oblasti alebo vykonávajú operatívne činnosti, prípadne aj s podporou online služieb spolupráce, administratívnej pomoci, infraštruktúry a zariadení,
– multilaterálna alebo súčasne vykonávaná kontrola, teda koordinovaná kontrola daňových pomerov jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, ktorej sa zúčastňujú aspoň dva členské štáty, ktorých záujmy sú spoločné alebo sa dopĺňajú,
– spoločný audit, teda koordinovaná kontrola daňových pomerov jednej zdaniteľnej osoby alebo viacerých navzájom prepojených zdaniteľných osôb, ktorú vykonáva jediný audítorský tím dvoch alebo viacerých krajín, z toho aspoň dvoch členských štátov so spoločnými alebo dopĺňajúcimi sa záujmami,
– všetky ďalšie formy administratívnej spolupráce, ako sa stanovuje v smernici 2011/16/EÚ, nariadení (EÚ) č. 904/2010, nariadení (EÚ) č. 389/2012 alebo smernici 2010/24/EÚ;
d) pokiaľ ide o akcie na budovanie odbornej spôsobilosti a kapacít:
– spoločná odborná príprava alebo rozvoj elektronického vzdelávania s cieľom podporiť potrebné odborné zručnosti a znalosti v daňovej oblasti,
– technická podpora zameraná na zlepšenie administratívnych postupov, posilnenie administratívnych kapacít a zlepšovanie fungovania a operácií daňových správ inicializáciou a výmenou osvedčených postupov.
PRÍLOHA II
Ukazovatele
Špecifický cieľ: podpora daňovej politiky, daňovej spolupráce a budovania administratívnych kapacít vrátane odbornej spôsobilosti a vývoja a prevádzky európskych elektronických systémov.
1. Budovanie kapacít (administratívnych, odborných a IT)
1. index uplatňovania a vykonávania právnych predpisov a politík Únie (počet akcií v rámci programu usporiadaných v tejto oblasti a odporúčania vydané na základe týchto akcií);
2. index vzdelávania (použité moduly vzdelávania; počet vyškolených úradníkov; hodnotenie kvality zo strany účastníkov);
3. dostupnosť európskych elektronických systémov (v percentách času);
4. dostupnosť spoločnej komunikačnej siete (v percentách času);
5. zjednodušené postupy IT pre vnútroštátnu správu a hospodárske subjekty (počet registrovaných hospodárskych subjektov, počet žiadostí a počet konzultácií v rámci rôznych elektronických systémov financovaných z programu).
2. Výmena poznatkov a vytváranie kontaktných sietí:
6. index spoľahlivosti spolupráce (miera vytvárania sietí, počet osobných stretnutí, počet online skupín pre spoluprácu);
7. index odporúčaných postupov a usmernení (počet akcií v rámci programu usporiadaných v tejto oblasti; percento daňových správ, ktoré využili pracovnú prax/usmernenia vypracované s podporou programu).
PRÍLOHA III
V súlade s konkrétnymi a všeobecnými cieľmi programu sa akcie podľa článku 7 môžu zamerať aj na tieto prioritné témy:
a) podpora implementácie právnych predpisov Únie v daňovej oblasti vrátane školení pracovníkov v tejto súvislosti a pomoc pri nachádzaní možných spôsobov zlepšovania administratívnej spolupráce, ako aj pomoci pri vymáhaní medzi daňovými úradmi;
b) podpora efektívnej výmeny informácií, a to aj skupinových požiadaviek, vývoj štandardných formátov IT, prístup daňových úradov k informáciám o konečných užívateľoch výhod a zlepšenie využívania poskytnutých informácií;
c) podpora efektívneho fungovania mechanizmu administratívnej spolupráce a výmeny odporúčaných postupov medzi daňovými úradmi, vrátane osvedčených postupov pri vymáhaní daní;
d) podpora digitalizácie a aktualizácie metodík daňovej správy;
e) podpora pri výmene osvedčených postupov na boj proti podvodom s DPH.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Interinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51).
Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1).
Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (COM(2018)0385 - C8-0249/2018 – 2018/0209(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0385),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0249/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2018(2),
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0397/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),
keďže:
(1) Politika a právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj relevantná politika a právne prepisy Únie v oblasti ▌energetiky prispeli v značnej miere k zlepšeniu stavu životného prostredia. V oblasti životného prostredia a klímy však naďalej pretrvávajú veľké problémy, ktoré budú mať závažné negatívne dôsledky pre Úniu a blahobyt jej občanov, pokiaľ sa nebudú riešiť.
(2) Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE), stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013(7) na obdobie 2014 až 2020, je posledný zo série programov EÚ za ostatných 25 rokov, ktoré podporujú vykonávanie právnych predpisov a politických priorít v oblasti životného prostredia a klímy. V nedávnom hodnotení v polovici obdobia program získal pozitívne hodnotenie(8), podľa ktorého smeruje k účinnosti, efektívnosti a relevantnosti. V programe LIFE 2014 – 2020 by sa teda malo pokračovať s určitými obmenami, ako vyplýva z hodnotenia programu v polovici obdobia a z následných hodnotení. V súlade s uvedeným by sa Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“) mal stanoviť aj na obdobie so začiatkom v roku 2021.
(3) V nadväznosti na dosiahnuté ciele Únie stanovené právnymi predpismi, politikou, plánmi a medzinárodnými záväzkami v oblasti životného prostredia, klímy, ako aj relevantnými právnymi predpismi, stratégiami, plánmi a medzinárodnými záväzkami Únie v oblasti energetiky, by program LIFE mal v súlade so spravodlivým prechodom na udržateľné, obehové, energeticky efektívne hospodárstvo, založené na obnoviteľných zdrojoch energie, klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo, prispieť k ochrane, obnove a zlepšeniu životného prostredia vrátane vzduchu, vody a pôdy a zdravia, k zastaveniu a odvráteniu straty biodiverzity, okrem iného podporou sústavy Natura 2000, účinným riadením a bojom proti degradácii ekosystémov, a to buď priamymi zásahmi, alebo podporou začlenenia uvedených cieľov do iných politík. Programom LIFE by sa malo takisto podporovať vykonávanie všeobecných akčných programov prijatých v súlade s článkom 192 ods. 3 ZFEÚ, ako je 7. environmentálny akčný program(9).
(4) Únia sa zaviazala poskytnúť ucelenú reakciu na ciele udržateľného rozvoja vytýčené v Agende Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, v rámci ktorých sa zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi riadením prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú dostupnosť, ekosystémovými službami, ich súvisom so zdravím ľudí a udržateľným a sociálne inkluzívnym hospodárskym rastom. V tomto duchu by mal program LIFEzohľadňovať zásady solidarity a výrazne prispieť k hospodárskemu rozvoju, ako aj k sociálnej súdržnosti.
(4a) V záujme presadzovania trvalo udržateľného rozvoja by sa environmentálne požiadavky a požiadavky v oblasti ochrany klímy mali začleniť do vymedzovania a implementácie všetkých politík a aktivít Únie. Mala by sa preto podporovať súčinnosť a doplnkovosť s inými programami EÚ v oblasti financovania, a to aj uľahčením financovania aktivít, ktoré dopĺňajú strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody a podporujú využívanie a opakovanie riešení vytvorených v rámci programu LIFE. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia a členské štáty by mali prijímať opatrenia s cieľom predchádzať tomu, aby v dôsledku požiadaviek týkajúcich sa predkladania správ v rámci jednotlivých finančných nástrojov dochádzalo v prípade príjemcov projektov k prekrývaniu a dodatočnej administratívnej záťaži.
(5) Program LIFE by mal prispieť k udržateľnému rozvoju a k plneniu cieľov právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, klímy, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti ▌energetiky, predovšetkým Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030(10), Dohovoru o biologickej diverzite(11) a Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy(12) (ďalej len „Parížska dohoda o zmene klímy“) a okrem iných aj dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuský dohovor“), Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Bazilejského dohovoru OSN o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, Rotterdamského dohovoru OSN o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode a Štokholmského dohovoru OSN o perzistentných organických látkach.
▌
(6a) Únia prikladá veľký význam dlhodobej udržateľnosti výsledkov projektov programu LIFE, a teda schopnosti zabezpečiť a udržiavať ich po vykonaní projektu, okrem iného pokračovaním, opakovaním a/alebo presunom.
(7) Plnenie záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody o zmene klímy si vyžaduje transformáciu Únie na udržateľnú, využívajúcu obehové hospodárstvo, energeticky efektívnu, založenú na obnoviteľných zdrojoch energie, klimaticky neutrálnu a odolnú spoločnosť. To si zas vyžaduje akcie podporujúce energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, a ktoré prispejú k vykonávaniu rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a integrovaných národných plánov členských štátov v oblasti energetiky a klímy a k implementácii dlhodobej stratégie Únie v oblasti energetiky a klímy do polovice storočia, a to najmä v sektoroch, ktoré najviac prispievajú k súčasnej úrovni produkcie skleníkových plynov a úrovni znečistenia, v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody. Program LIFE by mal obsahovať aj opatrenia, ktoré prispejú k vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ktorej cieľom je znížiť citlivosť na nežiaduce účinky zmeny klímy.
(7a) Projekty v rámci nového podprogramu programu LIFE nazvaného Prechod na čistú energiu by sa mali zamerať na umožňovanie budovania kapacít a šírenie poznatkov, zručností, inovatívnych techník, metód a riešení pre dosiahnutie cieľov právnych predpisov a politiky Únie zameraných na prechod na obnoviteľné zdroje energie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Ide zvyčajne o koordinačné a podporné akcie s vysokou pridanou hodnotou EÚ, ktorých cieľom je odstrániť prekážky na trhu, ktoré bránia sociálno-ekonomickému prechodu na energiu z udržateľných zdrojov, pričom sa zvyčajne zapájajú malé a stredné zainteresované strany, viacero subjektov vrátane miestnych a regionálnych verejných orgánov a neziskových organizácií. Tieto opatrenia majú viaceré vedľajšie prínosy, napríklad boj proti energetickej chudobe, zlepšenie kvality vzduchu v interiéroch, znižovanie miestnych znečisťujúcich látok vďaka zlepšeniam v oblasti energetickej účinnosti a vyššej distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov, a prispievajú k pozitívnym miestnym hospodárskym dôsledkom a sociálne inkluzívnejšiemu rastu.
(8) S cieľom prispieť k zmierneniu zmeny klímy a medzinárodným záväzkom Únie týkajúcim sa dekarbonizácie treba urýchliť transformáciu energetického sektora. Akcie na budovanie kapacít podporujúce energetiku, energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú do roku 2020 financované v rámci programu Horizont 2020(13), by mali byť začlenené do nového podprogramu programu LIFE, keďže ich cieľom nie je financovať excelentnosť a vytvárať inovácie, ale uľahčiť využívanie už dostupných technológií zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť, ktoré prispejú k zmierňovaniu zmeny klímy. Program LIFE by mal zahŕňať všetky zainteresované strany a odvetvia zapojené do prechodu na čistú energiu. Zahrnutím týchto činností zameraných na budovanie kapacít do programu LIFE sa vytvára potenciál synergií medzi jeho podprogramami a zvyšuje sa celková súdržnosť financovania zo strany Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali zbierať a rozširovať údaje týkajúce sa využívania existujúcich výskumných a inovačných riešení v projektoch programu LIFE vrátane projektov programu Európsky horizont a jeho predchodcov.
(9) Na základe posúdenia vplyvu zmeny ▌smernice o energetickej efektívnosti(14) sa odhaduje, že na splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky do roku 2030 budú v období rokov 2021 – 2030 potrebné ďalšie investície vo výške 177 miliárd EUR ročne. Najväčšie medzery sa týkajú investícií do dekarbonizácie budov (energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie malého rozsahu), kde je potrebné sústrediť kapitál do projektov, ktoré majú vysoko distribuovaný charakter. Jedným z cieľov podprogramu Prechod na čistú energiu, pod ktorý spadá rýchle zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetická efektívnosť, je budovanie kapacít na rozvoj a zoskupovanie takýchto projektov, čím sa podporí aj čerpanie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a urýchlia sa investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a to aj s využitím finančných nástrojov poskytovaných v rámci Programu InvestEU.
(9a) Program LIFE je jediným programom osobitne určeným na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri podpore vykonávania právnych predpisov a politík Únie v týchto oblastiach.
(10) Synergie s programom Horizont Európa by mali uľahčiť, aby sa počas jeho strategického plánovacieho procesu v oblasti výskumu a inovácií určili potreby výskumu a inovácií na riešenie výziev týkajúcich sa životného prostredia, klímy a energetiky v rámci EÚ. Program LIFE by mal mať aj naďalej urýchľovaciu úlohu pri vykonávaní politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a relevantnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj využívaním a aplikovaním výsledkov výskumu a inovácií z programu Horizont Európa, a pomáhať pri ich zavádzaní vo väčšom rozsahu tam, kde to pomôže pri problémoch spojených so životným prostredím, s klímou alebo energetickým prechodom▌. Európska rada pre inováciu v rámci programu Európsky horizont poskytuje podporu na rozšírenie a komercializáciu nových priekopníckych myšlienok, ktoré môžu vzísť z implementácie projektov LIFE. Podobne by sa mali zohľadniť aj synergie s fondom pre inovácie v rámci systému obchodovania s emisiami.
(11) Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu LIFE, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V prípade akcií, ktorým sa poskytne financovanie z rôznych programov Únie, by sa audit mal vykonať iba raz, pričom pokryje všetky zapojené programy a ich príslušné platné pravidlá.
(12) Z najnovšieho oznámenia Komisie týkajúceho sa preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov(15) vyplýva, že sa vyžaduje značný pokrok na urýchlenie vykonávania acquis Únie v oblasti životného prostredia a na lepšie začlenenie a presadzovanie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy do ďalších politík. Program LIFE by mal preto pôsobiť ako katalyzátor na riešenie horizontálnych, systémových výziev, ako aj prvotných príčin nedostatkov pri vykonávaní, ako sú identifikované v environmentálnych právnych predpisoch, a dosiahnutie požadovaného pokroku vyvíjaním, testovaním a reprodukovaním nových prístupov; podporovania tvorby politiky, jej monitorovania a preskúmania; zlepšovania riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiacej energetickej transformácie, okrem iného zlepšovaním zapájania zainteresovaných strán na všetkých úrovniach, budovania kapacít, komunikácie a zvyšovania informovanosti; mobilizácie investícií v rámci investičných programov Únie alebo iných finančných zdrojov a podporovania akcií na prekonanie rozličných prekážok brániacich účinnému vykonávaniu kľúčových plánov vyžadovaných v súlade s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.
(13) Na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity, zhoršovania ekosystémov vrátane morských ekosystémov je nevyhnutná podpora tvorby, vykonávania, presadzovania a posudzovania príslušných právnych predpisov a politík Únie, a to vrátane stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(16), smernice Rady 92/43/EHS(17), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES(18) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014(19), konkrétne rozvíjaním vedomostnej základne v oblasti tvorby politiky a jej vykonávania prostredníctvom vyvíjania, testovania, demonštrovania a uplatňovania najlepších postupov a riešení, ako je účinné riadenie, v malom rozsahu alebo prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym alebo národným kontextom vrátane integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov vytvorených na základe smernice 92/43/EHS. Únia a členské štáty by mali sledovať svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou, aby si tak splnili povinnosť podávať správy podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Mali by sa plniť aj požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie. Výdavky súvisiace s biodiverzitou sa budú sledovať pomocou osobitného súboru markerov(20).
(14) Na základe nedávnych hodnotení a posúdení vrátane preskúmania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici obdobia a kontroly vhodnosti právnych predpisov v oblasti ochrany prírody sa ukazuje, že jednou zo základných príčin nedostatočného vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody a stratégie pre biodiverzitu je nedostatok primeraného financovania. Hlavné nástroje financovania Únie vrátane [Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu] môžu významne prispieť k naplneniu uvedených potrieb na doplnkovom základe. Prostredníctvom programu LIFE sa môže ďalej zlepšiť efektívnosť takéhoto začlenenia pomocou strategických projektov v oblasti ochrany prírody určených na urýchlenie vykonávania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity vrátane opatrení stanovených v prioritných akčných rámcoch vytvorených v súlade so smernicou 92/43/EHS. Strategickými projektmi v oblasti ochrany prírody by sa mali podporovať akčné programy v členských štátoch zamerané na začlenenie príslušných cieľov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity do ďalších politík a programov financovania, čím sa zabezpečí mobilizácia primeraných finančných prostriedkov na vykonávanie týchto politík. Členské štáty sa môžu v rámci svojich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku rozhodnúť použiť určitú časť prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na podporu opatrení, ktoré dopĺňajú strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ako je stanovené v tomto nariadení.
(15) Dobrovoľným systémom Biodiverzita a ekosystémové služby na európskych zámorských územiach (BEST) sa podporuje zachovanie biodiverzity vrátane morskej biodiverzity a udržateľné využívanie ekosystémových služieb vrátane prístupov k adaptácii na zmenu klímu a zmierneniu zmeny klímy založených na ekosystémoch v najvzdialenejších regiónoch Únie a v zámorských krajinách a na zámorských územiach. Vďaka prípravnej akcii BEST prijatej v roku 2011 a programu BEST 2.0 a projektu BEST NR, ktoré po nej nasledovali, sa prostredníctvom systému BEST prispelo k zvýšeniu informovanosti o ekologickom význame najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a o ich kľúčovej úlohe v súvislosti so zachovaním globálnej biodiverzity. Komisia odhaduje potreby v oblasti finančnej podpory projektov v teréne na týchto územiach hodnotia na 8 miliónov EUR ročne. Zámorské krajiny a územia vo svojich ministerských vyhláseniach v rokoch 2017 a 2018 ocenili tento systém malých grantov pre biodiverzitu. Pretoby sa z programuLIFE mali financovaťmalé granty zamerané na biodiverzitu vrátane posilnenia kapacít a urýchľovacích akcií, a to aj v najvzdialenejších regiónoch, aj v zámorských krajinách a na zámorských územiach.
(16) Podpora obehového hospodárstva a efektívnosť využívania zdrojov si vyžaduje posun v spôsobe ▌navrhovania, výroby, spotreby, opravy, opätovného používania, recyklácie a likvidácie materiálov a výrobkov vrátane plastov, ako aj zameranie sa na celý životný cyklus výrobkov. Programom LIFE by sa malo prispieť aj k prechodu na model obehového hospodárstva prostredníctvom finančnej podpory zameranej na rozličných aktérov (podniky, orgány verejnej moci a spotrebiteľov), a to najmä uplatňovaním, vyvíjaním a opakovaním najlepších technológií, postupov a riešení prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym a národným kontextom vrátane integrovaných prístupov k používaniu hierarchie odpadového hospodárstva a k vykonávaniu plánov v oblasti odpadového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadu. Prostredníctvom podpory vykonávania oznámenia Komisie zo 16. januára 2018 o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve možno podniknúť kroky zamerané najmä na riešenie problému s morským odpadom.
(16a) Vysoká úroveň ochrany životného prostredia je pre zdravie a dobré životné podmienky občanov Únie zásadne dôležitá. Program LIFE by mal podporovať cieľ Únie vyrábať a používať chemické látky spôsobmi, ktoré povedú k minimalizácii významných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, s cieľom dosiahnuť cieľ netoxického prostredie v EÚ. Z programu by sa mali takisto podporovať aktivity na uľahčenie vykonávania smernice Parlamentu a Rady 2002/49/ES(21) s cieľom dosiahnuť také hladiny hluku, ktoré nevyvolávajú výrazné negatívne vplyvy na ľudské zdravie a riziká v tejto oblasti.
(17) Dlhodobým cieľom politiky Únie v oblasti ovzdušia je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nemá významné negatívne vplyvy na zdravie ľudí a životné prostredie, ani pre ne nepredstavuje riziko, pri súčasnom posilňovaní synergie medzi zlepšeniami kvality ovzdušia a znižovaním emisií skleníkových plynov. Informovanosť verejnosti o znečistení ovzdušia je vysoká a občania od orgánov očakávajú, že budú konať, najmä v oblastiach, kde sú obyvateľstvo a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284(22) sa zdôrazňuje úloha, ktorú môže financovanie Únie zohrávať pri plnení cieľov v oblasti čistého ovzdušia. Preto by sa v rámci programu LIFE mali podporovať projekty vrátane strategických integrovaných projektov, ktoré majú potenciál využiť pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov, aby prezentovali osvedčené postupy a urýchľovali vykonávanie plánov a právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia na miestnej, regionálnej, multiregionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.
(18) Smernicou 2000/60/ES(23) sa vytvoril rámec na ochranu povrchových vôd, pobrežných vôd, brakických vôd a podzemných vôd Únie. Ciele tejto smernice sa podporujú ▌lepším vykonávaním a začleňovaním cieľov politiky vodného hospodárstva do ďalších oblastí politiky. V rámci programu LIFE by sa preto mali podporovať projekty, ktoré prispievajú k účinnému vykonávaniu smernice 2000/60/ES a ďalších relevantných právnych predpisov Únie v oblasti ochrany vôd, ktorými sa prispieva k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov Únie prostredníctvom uplatňovania, rozvíjania a opakovania najlepších postupov, ako aj prostredníctvom mobilizovania doplňujúcich činností v rámci ďalších programov a finančných zdrojov Únie.
(19) Ochrana a obnova morského prostredia je jedným z celkových cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia. Program LIFE by mal slúžiť na podporu riadenia, zachovania, obnovy a monitorovania biodiverzity a morských ekosystémov, najmä morských lokalít sústavy Natura 2000, a na ochranu druhov v súlade s prioritnými akčnými rámcami vypracovanými v zmysle smernice 92/43/EHS, na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES(24), na podporu čistých a zdravých morí, na vykonávanie oznámenia Komisie o stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, na riešenie problému strateného rybárskeho výstroja, a najmä morského odpadu, a na podporu zapojenia Únie do medzinárodnej správy oceánov, ktorá je kľúčovou, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v rámci Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, a na zabezpečenie zdravých oceánov pre budúce generácie. Strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody v rámci programu LIFE by mali zahŕňať príslušné akcie zamerané na ochranu morského prostredia.
(20) Na zlepšenie riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiacej ▌energetickej transformácie sa vyžaduje zapojenie občianskej spoločnosti zvyšovaním informovanosti verejnosti, a to aj komunikačnou stratégiou zohľadňujúcou nové médiá a sociálne siete a rozširujúcou zapojenie zainteresovaných strán na všetkých úrovniach vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií týkajúcich sa súvisiacich politík a ich vykonávania. Je preto vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj siete neziskových subjektov, ktoré sledujú cieľ, ktorý je vo všeobecnom záujme Únie, a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to konkurencieschopným a transparentným udeľovaním grantov na prevádzku s cieľom pomôcť takýmto mimovládnym organizáciám, sieťam a subjektom účinne prispievať k politike Únie a budovať a posilňovať ich kapacity, aby sa mohli stať sa efektívnejšími partnermi.
(21) Zatiaľ čo zlepšovanie riadenia na všetkých úrovniach by malo byť prierezovým cieľom všetkých podprogramov programu LIFE, prostredníctvom programu LIFE by sa mala podporovať tvorba, vykonávanie a presadzovanie a účinné dodržiavanie acquis v oblasti životného prostredia, najmä horizontálnych právnych predpisov v oblasti environmentálneho riadenia vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia(25).
(22) Program LIFE by mal pripraviť a podporovať hráčov na trhu na prechod na udržateľné, obehové, energeticky efektívne, klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré je založené na obnoviteľných zdrojoch energiea odolné proti zmene klímy, a to prostredníctvom testovania nových podnikateľských príležitostí, skvalitňovania odborných zručností, uľahčovania prístupu spotrebiteľov k udržateľným výrobkom a službám, zapojenia a posilnenia postavenia vplyvných ľudí, ako aj testovania originálnych metód zameraných na prispôsobenie existujúcich procesov a podnikateľského prostredia. Aby sa podporilo širšie zavedenie udržateľných riešení na trh, malo by sa podporovať ich prijatie širokou verejnosťou a zapojenie spotrebiteľov.
(22a) Program je navrhnutý tak, aby podporoval metódy demonštrácie, prístupy a najlepšie postupy, ktoré sa dajú zopakovať a rozšíriť. Inovačné riešenia by prispeli k zlepšeniu environmentálneho správania a udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov v oblastiach, ktoré pôsobia v oblasti klímy, vody, pôdy, biodiverzity a odpadu. V tejto súvislosti by sa mali zdôrazniť synergie s inými programami a politikami, ako je napríklad európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako aj systém EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit.
(23) Veľké investície do akcií v oblasti životného prostredia a klímy sú na úrovni Únie financované predovšetkým z hlavných finančných programov Únie (začleňovanie). Preto je nevyhnutne dôležité zvýšiť úsilie o začleňovanie týchto aspektov a zabezpečiť, aby boli udržateľnosť, biodiverzita a klíma súčasťou iných programov financovania EÚ a aby boli záruky udržateľnosti začlenené do všetkých nástrojov Únie. V kontexte svojej urýchľovacej úlohy by strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ktoré sa vypracujú v rámci programu LIFE, mali vytvárať pákový efekt pre možnosti financovania v rámci uvedených programov financovania a ďalších zdrojov financovania, ako sú národné fondy, ako aj vytvárať synergie.
(23a) Úspech strategických projektov v oblasti ochrany prírody a strategických integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorí sú dotknutí cieľmi programu. Zásada transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa tvorby, vykonávania, posudzovania a monitorovania projektov by sa preto mala uplatňovať najmä v prípade začleňovania alebo v prípade, keď sú zahrnuté viaceré zdroje financovania.
(24) V záujme koordinovaného a ambiciózneho zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja programLIFE prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť najmenej 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy v období VFR na roky 2021 – 2027 a ročného cieľa 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Očakáva sa, že prostredníctvom akcií v rámci programu LIFE sa 61 % celkového finančného krytia programu LIFE použije na ciele v oblasti klímy. Počas prípravy a implementácie programu LIFE sa budú zisťovať relevantné akcie, ktoré sa následne prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania.
(25) Pri implementácii programu LIFE by sa mala dôkladne zvážiť stratégia týkajúca sa najvzdialenejších regiónov(26) v súlade s článkom 349 ZFEÚ a osobitné potreby a zraniteľné miesta týchto regiónov. Do úvahy by sa mali brať aj iné politiky Únie okrem politík v oblasti životného prostredia, klímy a relevantných politík v oblasti energetiky.
(26) Pri podpore implementácie programu LIFE by Komisia mala spolupracovať so sieťou národných kontaktných miest programu LIFEs cieľom stimulovať spoluprácu, aby sa zlepšili a zefektívnili služby národných kontaktných miest v celej EÚ, ako aj zvýšila celková kvalita predkladaných návrhov, organizovať semináre a workshopy, zverejňovať zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonávať ďalšie činnosti, napríklad mediálne kampane, s cieľom viac šíriť výsledky projektov a uľahčiť výmeny skúseností, poznatkov a najlepších postupov, ako aj reprodukciu výsledkov projektov v celej Únii, a tým podporovať spoluprácu a komunikáciu. Tieto činnosti by mali byť zamerané najmä na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov a mali by uľahčovať komunikáciu a spoluprácu medzi príjemcami projektov, žiadateľmi o projekty alebo zainteresovanými stranami v rámci dokončených a prebiehajúcich projektov v rovnakej oblasti. Je dôležité, aby boli tieto činnosti komunikácie a spolupráce určené regionálnym a miestnym orgánom a zainteresovaným stranám.
(26a) Kvalita je kritérium, ktorým sa riadi proces hodnotenia projektov a udeľovania podpory v rámci programu LIFE. S cieľom uľahčiť plnenie cieľov programu LIFE v celej Únii a podporiť vysokú kvalitu navrhovaných projektov by sa mali sprístupniť finančné prostriedky na projekty technickej pomoci zamerané na účinnú účasť tých členských štátov na programe LIFE. Komisia by sa mala usilovať o účinné geografické pokrytie v celej Únii založené na kvalite, a to aj podporou členských štátov pri zvyšovaní kvality projektov prostredníctvom budovania kapacít. Špecifikácia kritérií nízkej účinnej účasti, kritérií oprávnených činností a kritérií na vyhodnotenie návrhov pre program LIFE sa stanoví vo viacročnom pracovnom programe na základe účasti a miery úspešnosti žiadateľov z príslušných členských štátov, pričom sa okrem iného zohľadní počet a hustota obyvateľstva, celková plocha lokalít sústavy Natura 2000 v každom členskom štáte vyjadrená ako podiel celkovej plochy sústavy Natura 2000 a podiel územia členského štátu, na ktorom sa nachádzajú lokality sústavy Natura 2000. Oprávnené činnosti by sa mali vyznačovať tým, že ich cieľom je zlepšovanie kvality projektových žiadostí.
(27) S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a zohrávať jedinečnú úlohu v presadzovaní právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia bola vytvorená Európska sieť pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva (IMPEL(27)), Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie (ENPE) a Fórum sudcov Európskej únie pre životné prostredie (EUFJE). Tieto združenia významne prispievajú k posilneniu jednotného vykonávania a presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia v celej Únii a predchádzaniu poškodzovaniu hospodárskej súťaže, prispievajú k zlepšeniu kvality environmentálnej inšpekcie a mechanizmov presadzovania práva prostredníctvom systému vytvárania sietí tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov, a poskytujú výmenu informácií a skúseností na rôznych úrovniach správy, ako aj prostredníctvom odbornej prípravy a hĺbkových diskusií o environmentálnych otázkach a aspektoch presadzovania vrátane procesov monitorovania a vydávania povolení. Vzhľadom na prínos združení IMPEL, ENPE a EUFJE k cieľom programu LIFE je vhodné oprávniť tieto združenia na udeľovanie grantov bez výzvy na predkladanie návrhov, aby sa tak naďalej podporovala ich činnosť. Okrem toho sa v zmysle požiadaviek nariadenia o rozpočtových pravidlách výzva nemusí vyžadovať aj v iných prípadoch, napríklad v prípade orgánov určených členskými štátmi, za ktorých činnosť sú členské štáty zodpovedné, ak sú tieto členské štáty určené za príjemcov grantu legislatívnym aktom Únie.
(28) Je vhodné stanoviť finančné krytie programu LIFE, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(28).
(28a) Maximálne miery spolufinancovania by sa mali stanoviť na takých úrovniach, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie efektívnej úrovne podpory z programu. S cieľom zohľadniť adaptabilitu potrebnú na reakciu na existujúce spektrum akcií a subjektov uľahčia špecifické miery spolufinancovania istotu, pričom sa zachová flexibilita, ktorá sa poskytuje podľa osobitných potrieb alebo požiadaviek. Na špecifickú mieru spolufinancovania by sa vždy mali vzťahovať stanovené príslušné maximálne miery spolufinancovania.
(29) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou v súlade s článkom 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú predovšetkým postup pri stanovovaní a plnení rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, ako aj pri nepriamom plnení a slúžia na kontrolu zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté v súlade s článkom 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a efektívneho financovania z prostriedkov EÚ.
(30) V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(29) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(30), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(31), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(32) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(33) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(34). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktorý prijíma finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, a Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre – v prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 – a Európskemu dvoru audítorov ECA poskytnúť nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby im všetky tretie strany zúčastnené na implementácii finančných prostriedkov Únie poskytli zodpovedajúce práva.
(31) Druhy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti plniť špecifické ciele akcií a dosahovať výsledky, zohľadňujúc najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov to zahŕňa zváženie využitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov. Komisia by mala zaručiť, aby bolo vykonávanie ľahko zrozumiteľné a mala by presadzovať skutočné zjednodušenie pre nositeľov projektov.
(32) Politické ciele programu LIFE by sa v relevantných prípadoch mali dosahovať aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci ▌Programu InvestEU vrátane pridelenej sumy z programu LIFE uvedenej vo viacročných pracovných programoch v rámci programu LIFE.
(33) Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(35) subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu LIFE a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je daná zámorská krajina alebo územie spojené. Účasť týchto subjektov na programe LIFE by sa mala viazať primárne na projekty podprogramu Príroda a biodiverzita.
(34) Do programu LIFE by sa mali mať možnosť zapojiť aj tretie krajiny v súlade s dohodami medzi Úniou a danými krajinami za konkrétnych dohodnutých podmienok týkajúcich sa ich účasti.
(35) Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce na základe dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu týchto programov na základe rozhodnutia podľa danej dohody. Tretie krajiny sa môžu do programu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. Súčasťou tohto nariadenia by malo byť osobitné ustanovenie, na základe ktorého zodpovedný povoľujúci úradník, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov získajú nevyhnutné práva a prístup na vykonávanie svojich právomocí.
(36) V zmysle bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je program LIFE potrebné hodnotiť na základe informácií zozbieraných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň sa vyhnúť prílišnej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, a to najmä na strane členských štátov. Tieto požiadavky môžu v prípade potreby zahŕňať aj merateľné ukazovatele ako základ na hodnotenie účinkov programu LIFE v praxi. Celkový účinok programu LIFE vyplynie z nepriamych, dlhodobých a ťažko merateľných príspevkov zameraných na dosiahnutie plného rozsahu cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Na účely monitorovania programu LIFE by sa priame ukazovatele výstupov a požiadaviek týkajúcich sa sledovania stanovených týmto nariadením mali doplniť zoskupením osobitných ukazovateľov na úrovni projektov, ktoré budú opísané vo viacročných pracovných programoch alebo vo výzvach na predkladanie návrhov týkajúcich sa okrem iného aj sústavy Natura 2000 a emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.
(36a) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním viacročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(36). Ak výbor pre program LIFE nevydá k návrhu vykonávacieho aktu stanovisko, Komisia by v súlade s článkom 5 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 182/2011 návrh tohto vykonávacieho aktu nemala prijať.
(37) S cieľom zabezpečiť, aby podpora z programu LIFE a jeho vykonávanie boli v súlade s politikami a prioritami Únieby sa na Komisiu mala delegovať právomoc v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a tos cieľom zmeniť ukazovatele alebodoplniť toto nariadenie v súvislosti s ukazovateľmi, ako aj na zriadenie monitorovacieho a hodnotiaceho rámca. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(38) Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispievanie k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ambicióznym klimatickým opatreniam s dobrým riadením a prístupom založeným na zapojení viacerých zainteresovaných subjektov, k trvalo udržateľnému rozvoju na základe a k dosahovaniu cieľov príslušných právnych predpisov, stratégií a plánov alebo medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, biodiverzity, klímy, obehového hospodárstva, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(39) Nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 by sa preto malo zrušiť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu LIFE, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
(1) „strategické projekty v oblasti ochrany prírody“ sú projekty, ktorými sa podporuje dosiahnutie cieľov Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity implementáciou ucelených akčných programov v členských štátoch s cieľom začleniť tieto cele a priority do ďalších politík a finančných nástrojov, a to aj prostredníctvom koordinovaného vykonávania prioritných akčných rámcov, ktoré boli vytvorené podľa smernice 92/43/EHS;
(2) „strategické integrované projekty“ sú projekty, ktorými sa na regionálnej, multiregionálnej, národnej alebo nadnárodnej úrovni vykonávajú stratégie alebo akčné plány v oblasti životného prostredia alebo klímy vypracované orgánmi členských štátov a vyžadované konkrétnymi právnymi predpismi alebo politikami Únie v oblasti životného prostredia a klímy alebo relevantnými právnymi predpismi alebo politikami Únie v oblasti ▌energetiky, pričom sa nimi zabezpečuje zapájanie zainteresovaných strán a podporuje sa koordinácia aspoň s jedným ďalším únijným, národným alebo súkromným zdrojom financovania a mobilizácia týchto zdrojov financovania;
(3) „projekty technickej pomoci“ sú projekty, ktorými sa podporuje budovanie kapacít na zúčastňovanie sa na štandardných akčných projektoch, príprava strategických projektov v oblasti ochrany prírody a strategických integrovaných projektov, príprava na sprístupnenie ďalších finančných nástrojov Únie, alebo iné opatrenia potrebné na prípravu rozvíjania alebo reprodukcie výsledkov iných projektov financovaných v rámci programu LIFE, jeho predchodcov alebo ďalších programov Únie, na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3. Takéto projekty tiež môžu zahŕňať budovanie kapacít súvisiace s činnosťami orgánov členských štátov zameranými na účinnú účasť na programe LIFE;
(4) „štandardné akčné projekty“ sú projekty iné ako strategické integrované projekty, strategické projekty v oblasti ochrany prírody alebo projekty technickej pomoci, ktorými sa sledujú konkrétne ciele programu LIFE stanovené v článku 3 ods. 2;
(5) „operácie kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu Únie vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/… (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
(6) „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 190 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 3
Ciele programu
1. Všeobecným cieľom programu LIFE je prispievať k prechodu na udržateľné, obehové, energeticky efektívne hospodárstvo založené na energii z obnoviteľných zdrojov, ktoré je klimaticky neutrálne a odolné proti zmene klímy, v snahe chrániť, obnovovať a zlepšovať kvalitu životného prostredia vrátane vzduchu, vody a pôdy, a zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity, ako aj bojovať proti degradácii ekosystémov vrátane opatrení na riadenie siete Natura 2000,čím sa prispeje k udržateľnému rozvoju. Z programu LIFE sa podporuje aj vykonávanie všeobecných akčných programov prijatých v súlade s článkom 192 ods. 3 ZFEÚ.
2. Program LIFE má tieto špecifické ciele:
a) vyvíjať, demonštrovať a propagovať inovatívne techniky, spôsoby a prístupy na dosiahnutie cieľov právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia vrátane ochrany prírody a biodiverzity, ako aj v oblasti ochrany klímy vrátane prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov a väčšej energetickej efektívnosti, a prispievať k úrovni poznatkov a uplatňovaniu najlepších postupov, najmä postupov týkajúcich sa ochrany prírody a biodiverzity, a to aj podporou siete Natura 2000;
b) podporovať tvorbu, vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov a politiky Únie zameraných na životné prostredie vrátane prírody a biodiverzity alebo ochranu klímy a prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov alebo zvýšenie energetickej efektívnosti, a to aj zlepšením riadenia na všetkých úrovniach, najmä posilnením kapacít verejných a súkromných aktérov a zapojením občianskej spoločnosti;
c) urýchliť zavádzanie úspešných technických a koncepčných riešení vo veľkom rozsahu s cieľom vykonávať príslušné právne predpisy a politiky Únie zamerané na životné prostredie vrátane prírody a biodiverzity alebo na ochranu klímy a prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov či zvýšenie energetickej efektívnosti,a to reprodukciou výsledkov, začlenením súvisiacich cieľov do ďalších politík a do postupov verejného a súkromného sektora, mobilizáciou investícií a zlepšením prístupu k finančným prostriedkom.
Článok 4
Štruktúra ▌
Program LIFE má takúto štruktúru:
(1) oblasť Životné prostredie, ktorá zahŕňa:
a) podprogram Príroda a biodiverzita,
b) podprogram Obehové hospodárstvo a kvalita života,
(2) oblasť Opatrenia v oblasti klímy, ktorá zahŕňa:
a) podprogram Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy,
b) podprogram Prechod na čistú energiu.
Článok 5
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na roky 2021 až 2027 predstavuje sumu 6 442 000 000 v cenách z roku 2018 (7 272 000 000 EUR v bežných cenách).
2. Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:
a) 4 715 000 000v cenách z roku 2018 (5 322 000 000 EUR v bežných cenách, čo predstavuje 73,2 % celkových finančných prostriedkov programu) určených na oblasť Životné prostredie, z ktorých je
(1) 2 829 000 000 EUR v cenách z roku 2018 (3 261 420 000 EUR v bežných cenách, čo predstavuje 44,9 % celkových finančných prostriedkov programu) určených na podprogram Príroda a biodiverzita a
(2) 1 886 000 000 in 2018 EUR v cenách z roku 2018 (2 060 580 000 EUR v bežných cenách, čo predstavuje 28,3 % celkových finančných prostriedkov programu) určených na podprogram Obehové hospodárstvo a kvalita života;
b) 1 950 000 000 EUR na oblasť Opatrenia v oblasti klímy, z ktorých je
(1) 950 000 000 EUR určených na podprogram Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a
(2) 1 000 000 000 určených na podprogram Prechod na čistú energiu.
3. Sumami uvedenými v bodoch 1 a 2 nie sú dotknuté ustanovenia o flexibilite, ktoré sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …(37) [nové nariadenie o viacročnom finančnom rámci] a v nariadení o rozpočtových pravidlách.
3a. Bez ohľadu na odsek 2 sa aspoň 60 % rozpočtových zdrojov pridelených na projekty, ktoré sa podporujú prostredníctvom grantov na akciu v oblasti Životné prostredie, uvedenej v ods. 2 písm. a), vyčlení na granty na projekty na podporu podprogramu Príroda a biodiverzita uvedeného v ods. 2, písm. a) bode i).
4. Z programu LIFE sa môžu financovaťčinnosti Komisiezamerané na technickú a administratívnu pomoc pri implementácii programu LIFE, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií a činností v rámci siete na podporu národných kontaktných miest programu LIFE vrátane odbornej prípravy, činností zameraných na vzájomné učenie a podujatí určených na výmenu skúseností.
5. Z programu LIFE sa môžu financovať činnosti vykonávané Komisiou na podporu prípravy, vykonávania a uplatňovania politík a právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, klímy alebo relevantných právnych predpisov a politík v oblasti ▌energie na účely dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3. Medzi tieto činnosti môžu patriť:
a) informovanie a komunikácia vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti. Finančné zdroje pridelené na komunikačné činnosti podľa tohto nariadenia zahŕňajú aj inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, ako aj o stave vykonávania a transpozície právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, klímy alebo príslušných právnych predpisov v oblasti ▌energie;
b) štúdie, prieskumy, modelovanie a vytváranie scenárov;
c) príprava, implementácia, monitorovanie, kontrola a hodnotenie ▌politík, programov a právnych predpisov, ako aj hodnotenie a analýza projektov, ktoré nie sú financované v rámci programu LIFE, ak slúžia na účely cieľov stanovených v článku 3;
d) workshopy, konferencie a stretnutia;
e) vytváranie sietí a platforiem na výmenu najlepších postupov;
f) iné činnosti,napríklad ceny.
Článok 6
Tretie krajiny pridružené k programu LIFE
1. Za predpokladu úplného dodržiavania všetkých pravidiel a predpisov programu sa doň môžu zapojiť tieto tretie krajiny:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d) iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou
– zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,
– stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom,
– zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.
2. Ak sa rozhodnutím v zmysle medzinárodnej dohody alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného právneho nástroja zapojí do programu tretia krajina, táto tretia krajina udelí zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup na komplexné vykonávanie ich právomocí. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Článok 6a
Medzinárodná spolupráca
V priebehu vykonávania programu LIFE je možná spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami a s ich inštitúciami a orgánmi, ak je to potrebné na účely dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 3.
Článok 7
Synergie s ostatnými programami Únie
Komisia uľahčuje jednotné vykonávanie programu LIFE a Komisia a členské štáty uľahčujú súdržnosť a koordináciu s Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a Európskym námorným a rybárskym fondom, programom Európsky horizont, Nástrojom na prepájanie Európy a Programom InvestEU s cieľom vytvoriť synergie, najmä pokiaľ ide o strategické projekty v oblasti ochrany prírody a strategické integrované projekty, a podporiť využívanie a reprodukciu riešení vyvinutých v rámci programu LIFE. Komisia a členské štáty zabezpečujú doplnkovosť na všetkých úrovniach.
Článok 8
Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie
1. Komisia implementuje program LIFE ▌v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Z programu LIFE sa môžu poskytovať finančné prostriedky v ktorejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.
2a. Najmenej 85 % rozpočtu programu LIFE sa pridelí na granty uvedené v článku 10 ods. 2 a ods. 5, na projekty financované inými formami financovania v rozsahu stanovenom v rámci viacročného pracovného programu alebo v prípade potreby a v rozsahu stanovenom v rámci viacročného pracovného programu uvedeného v článku 17 na finančné nástroje vo forme operácií kombinovaného financovania, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2. Komisia zabezpečí, aby boli projekty financované z iných foriem financovania plne v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 tohto nariadenia. Maximálna suma pridelená na granty podľa článku 10 ods. 3b je 15 miliónov EUR.
2b. Maximálne miery spolufinancovania oprávnených akcií uvedených v článku 10 ods. 2 písm. a), b), c) a d) dosahujú výšku až 60 % oprávnených nákladov a 75 % v prípade projektov financovaných v rámci podprogramu Príroda a biodiverzita, najmä tých, ktoré sa týkajú prioritných biotopov alebo druhov na účely vykonávania smernice 92/43/EHS, alebo druhov vtákov, ktoré Výbor pre prispôsobenie sa technickému a vedeckému pokroku zriadený podľa článku 16 smernice 2009/147/ES považuje za prioritu financovania, pokiaľ to je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa ochrany prírody. V prípade akcií uvedených v článku 10 ods. 5 je maximálna miera spolufinancovania Únie vo výške 70 % celkových oprávnených nákladov. Bez toho, aby boli dotknuté relevantné a stanovené maximálne miery spolufinancovania sa osobitné sadzby bližšie špecifikujú vo viacročnom pracovnom programe uvedenom v článku 17. Tieto miery sa môžu upraviť v súlade s požiadavkami každého podprogramu, druhu projektu alebo grantu.
V prípade projektov opísaných v článku 10 ods. 3b nepresiahne maximálna miera spolufinancovania 95 % oprávnených nákladov na projekty počas prvého viacročného pracovného programu; v druhom viacročnom pracovnom programe a na základe potvrdenia v tomto pracovnom programe je miera spolufinancovania 75 % oprávnených nákladov.
2c. Kvalita je kritérium, ktorým sa riadi proces hodnotenia projektov a udeľovania podpory v rámci programu LIFE. Komisia sa usiluje o účinné geografické pokrytie v celej Únii založené na kvalite, a to aj podporou členských štátov pri zvyšovaní kvality projektov prostredníctvom budovania kapacít.
KAPITOLA II
OPRÁVNENOSŤ
Článok 9
Granty
Granty v rámci programu LIFE sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 10
Oprávnené akcie
1. Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa vykonávajú ciele uvedené v článku 3.
2. Grantmi sa môžu financovať tieto druhy akcií:
a) strategické projekty v oblasti ochrany prírody v rámci podprogramov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a);
b) strategické integrované projekty v rámci podprogramov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 2 písm. a) a b);
c) projekty technickej pomoci;
d) štandardné akčné projekty;
e) ďalšie akcie potrebné na účely dosiahnutia všeobecného cieľa stanoveného v článku 3 ods. 1 vrátane koordinačných a podporných akcií zameraných na budovanie kapacít, šírenie informácií a znalostí a zvyšovanie informovanosti s cieľom podporiť prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov a vyššiu energetickú efektívnosť.
3. V projektoch v rámci podprogramu Príroda a biodiverzita týkajúcich sa riadenia, obnovy a monitorovania lokalít sústavy Natura 2000 v súlade so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES sa zohľadňujú priority uvedené v národných a regionálnych plánoch, stratégiách a politikách v oblasti ochrany prírody a biodiverzity, a to vrátane prioritných akčných rámcov stanovených v zmysle smernice č. 92/43/EHS.
3a. Projekty technickej pomoci na budovanie kapacít súvisiace s činnosťami orgánov členských štátov zamerané na zlepšenie účinnej účasti na programe LIFE podporujú činnosti týchto členských štátov s nízkou účinnou účasťou s cieľom zlepšiť služby národných kontaktných miest v celej EÚ a zvýšiť celkovú kvalitu predkladaných návrhov.
4. Grantmi sa môžu financovať činnosti mimo členského štátu alebo zámorskej krajiny alebo územia spojeného nimi, ak sa takýmto projektom dosahujú ciele Únie v oblasti životného prostredia a klímy a ak sú činnosti mimo Únie potrebné na zabezpečenie účinnosti zásahov uskutočnených na území členských štátov alebo zámorskej krajiny či územia alebo na podporu medzinárodných dohôd, ktorých je Únia zmluvnou stranou.
5. Grantmi na prevádzku sa podporuje fungovanie neziskových subjektov, ktoré prispievajú k tvorbe, implementácii a presadzovaniu právnych predpisov a politiky Únie a ktoré pôsobia najmä v oblasti životného prostredia alebo ochrany klímy vrátane prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov, a to v súlade s cieľmi programu LIFE uvedenými v článku 3.
Článok 11
Oprávnené subjekty
1. Okrem kritérií stanovených v článku [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 až 3.
2. Oprávnené sú tieto subjekty:
a) právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín alebo na jednom z týchto území:
(1) členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;
(2) tretia krajina pridružená k programu LIFE;
(3) iné tretie krajiny uvedené voviacročnom pracovnom programe uvedenom v článku 17, podľa podmienok stanovených v odsekoch 4 až 6 tohto článku;
b) akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
3. Fyzické osoby nie sú oprávnené.
4. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu LIFE, sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie na účely zabezpečenia účinnosti zásahov uskutočnených v Únii.
5. Právne subjekty zapojené do konzorcií minimálne troch nezávislých subjektov, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch alebo v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach spojených s týmito štátmi alebo tretími krajinami pridruženými k programu LIFE alebo v iných tretích krajinách, sú oprávnené.
6. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu LIFE, by v zásade mali niesť náklady na svoju účasť.
6a. S cieľom zabezpečiť účinné využívanie finančných prostriedkov programu a efektívnu účasť právnych subjektov uvedených v odseku 4 je Komisia oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21 na doplnenie tohto článku, a to stanovením rozsahu, v rámci ktorého účasť týchto právnych subjektov v rámci politiky v oblasti životného prostredia a klímy vykonávanej Úniou stačí na to, aby sa považovali za oprávnené na účasť na programe.
Článok 12
Priame udelenie
Bez toho, aby bol dotknutý článok [188] nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa granty môžu orgánom uvedeným v prílohe I udeliť bez výzvy na predkladanie návrhov.
Článok 13
Špecifikácia kritérií na vyhodnotenie návrhov
Komisia vo viacročnom pracovnom programe uvedenom v článku 17 stanovuje kritériá na vyhodnotenie návrhov a výzvy na predkladanie návrhov, pričom sa do úvahy berú tieto zásady:
a) projekty financované v rámci programu LIFEsú v záujme Únie a výrazne prispievať k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov programu LIFE uvedených v článku 3 a nesmú tieto ciele narúšať, a vždy, keď je to možné, sa prostredníctvom nich podporuje využívanie zeleného verejného obstarávania;
aa) projekty zabezpečujú nákladovo efektívny prístup a sú technicky a finančne súdržné;
ab) prednosť majú projekty s najvyšším potenciálnym vplyvom na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3;
b) projekty, ktoré poskytujú súvisiace prínosy a podporujú synergie medzi podprogramami uvedenými v článku 4 získavajú pri hodnotení bonus;
c) projekty, ktoré majú najvyšší potenciál dosiahnuť, že ich verejný alebo súkromný sektor zreprodukuje a prevezme, alebo ktoré majú najvyšší potenciál zmobilizovania najväčších investícií alebo finančných zdrojov (urýchľovací potenciál), získajú pri hodnotení bonus;
d) zabezpečí sa reprodukovateľnosť výsledkov štandardných akčných projektov;
e) projekty, ktoré sú založené na výsledkoch iných projektov financovaných z programu LIFE, jeho predchodcov alebo iných finančných prostriedkov Únie, alebo ktoré tieto výsledky rozvíjajú, získavajú pri hodnotení bonus;
f) tam, kde je to vhodné, sa kladie osobitný dôraz na projekty v zemepisných oblastiach, ktoré majú osobitné potreby alebo zraniteľné miesta, napríklad oblasti s osobitnými environmentálnymi problémami alebo prírodnými obmedzeniami, cezhraničné oblasti, oblasti s vysokou prírodnou hodnotou alebo najvzdialenejšie regióny.
Článok 14
Oprávnené náklady súvisiace s kúpou pozemkov
Okrem kritérií uvedených v článku [186] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa za oprávnené náklady považujú náklady na kúpu pozemkov, ak sa dodržia tieto podmienky:
a) danou kúpou sa prispeje k zlepšeniu, zachovaniu a obnoveniu integrity sústavy Natura 2000 zriadenej podľa článku 3 smernice 92/43/EHS, a to aj tým, že sa zlepší prepojenie vytvorením spojitých a nespojitých biokoridorov alebo iných prvkov zelenej infraštruktúry;
b) kúpa pozemku je jediným alebo nákladovo najefektívnejším spôsobom na dosiahnutie želaného výsledku, ktorým je ochrana;
c) zakúpený pozemok je z dlhodobého hľadiska vyhradený na využívanie v súlade so špecifickými cieľmi programu LIFE;
d) dotknutý členský štát prostredníctvom prevodu alebo iným spôsobom zabezpečí, aby bol tento pozemok dlhodobo určený na účely ochrany prírody.
Článok 15
Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie
1. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok z programu LIFE, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady a ak sa touto akciou sledujú environmentálne alebo klimatické ciele stanovené v článku 3, a žiadne z týchto cieľov sa nenarúšajú. Príspevok na akciu z jednotlivých programov Únie podlieha pravidlám týchto programov. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podporu z rôznych programov Únie možno vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
2. Akcie, ktoré dostali certifikáciu známky excelentnosti, alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnávacie podmienky:
a) boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu LIFE,
b) spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu danej výzvy na predkladanie návrhov,
c) nemôžu byť financované v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov v dôsledku rozpočtových obmedzení,
môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky], pokiaľ sú takéto akcie v súlade s cieľmi a kritériami oprávnenosti príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
KAPITOLA III
OPERÁCIE KOMBINOVANÉHO FINANCOVANIA
Článok 16
Operácie kombinovaného financovania
Operácie kombinovaného financovania v rámci programu LIFE sa vykonávajú v súlade s nariadením o Programe InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách s náležitým ohľadom na požiadavky na udržateľnosť a transparentnosť.
KAPITOLA IV
PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, PODÁVANIE SPRÁV A HODNOTENIE
Článok 17
Viacročný pracovný program
1. Komisiaprijímaviacročné pracovné programy pre program LIFE prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmaniastanoveným v článku 20a ods. 2.
2. V každom viacročnom pracovnom programe sa v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 uvádzajú tieto údaje:
a) pridelenie finančných prostriedkov v rámci každého podprogramu medzi potreby daného podprogramu a medzi rôzne typy financovania, ako aj maximálna celková suma pridelená na granty podľa článku 10 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 písm. b);
aa) v prípade potreby maximálna celková suma finančných nástrojov pri operáciách kombinovaného financovania v rámci programu LIFE;
ab) maximálna celková suma grantov, ktoré sa majú prideliť orgánom uvedeným v prílohe I v súlade s článkom 12;
b) témy projektov alebo osobitné potreby, na základe ktorých došlo k predbežnému prideleniu finančných prostriedkov na projekty uvedené v článku 10 ods. 2 písm. c) a d);
c) stratégie a plány, na ktoré sa zameriavajú strategické integrované projekty, v súvislosti s ktorými sa môže požiadať o financovanie projektov podľa článku 10 ods. 2 písm. b);
d) maximálne obdobie oprávnenosti na implementáciu projektu;
da) orientačné časové harmonogramy výziev na predkladanie návrhov na obdobie, na ktoré sa vzťahuje viacročný pracovný program;
db) technická metodika predkladania projektu a výberového konania pre projekty a kritériá na vyhodnotenie návrhov v súlade s prvkami uvedenými v článku 13;
dc) spresnenie miery spolufinancovania uvedené v článku 8 ods. 2b;
dd) maximálne miery spolufinancovania oprávnených akcií uvedených v článku 10 ods. 2 písm. e);
de) ak je to vhodné, podrobné pravidlá týkajúce sa uplatňovania kumulatívneho, doplnkového a kombinovaného financovania;
df) špecifikácia kritérií nízkej účinnej účasti, kritérií oprávnených činností a kritérií na vyhodnotenie návrhov v rámci projektov technickej pomoci na budovanie kapacít v súvislosti s činnosťou orgánov členských štátov pre účinnú účasť na programe LIFE.
2a. Prvý viacročný pracovný program trvá štyri roky a druhý viacročný pracovný program trvá tri roky.
2b. V rámci viacročných pracovných programov Komisia zverejňuje výzvy na predkladanie návrhov na príslušné obdobie. Komisia zabezpečí, aby sa nevyužité finančné prostriedky v rámci danej výzvy na predkladanie návrhov prerozdelili medzi rôzne typy akcií uvedených v článku 10 ods. 2 v rámci rovnakej oblasti.
2c. Komisia pri vypracúvaní viacročných pracovných programov zabezpečí konzultácie so zainteresovanými stranami.
Článok 18
Monitorovanie a podávanie správ
1. Komisia podáva správu o pokroku programu LIFE pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3 na základe ukazovateľov uvedených v prílohe II.
2. S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu LIFE pri dosahovaní jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21 s cieľom zmeniť prílohu II na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a to aj na účely ich zosúladenia s ukazovateľmi stanovenými pre iné programy Únie a na doplnenie ustanovení o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia do tohto nariadenia.
2a. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21 prijímať delegované akty s cieľom vymedziť na základe prílohy II špecifické ukazovatele pre každý podprogram a typ projektov.
3. Komisia zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel a podľa príslušných metodík sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom umožniť zber agregovateľných výsledkov na úrovni projektov a ukazovateľov vplyvu zo všetkých relevantných špecifických cieľov politík v oblasti životného prostredia a klímy, a to aj cieľov týkajúcich sa sústavy Natura 2000 a emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie vrátane CO2.
4. Komisia pravidelne monitoruje začleňovanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity vrátane objemu výdavkov a podáva o tom správy. Prínos tohto nariadenia k cieľu venovať 25 % celkového rozpočtu na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy sa sleduje prostredníctvom systému markerov Únie pre oblasť klímy. Výdavky súvisiace s biodiverzitou sa sledujú s použitím osobitného súboru markerov. Tieto metódy sledovania sa použijú na kvantifikovanie viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré majú prispieť k cieľom v oblasti klímy a biodiverzity v rámci viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2021 – 2027 na primeranej úrovni rozčlenenia. Výdavky sa vykazujú ročne vo vyhlásení o rozpočte programu. Správy o prínose programu LIFE k cieľom Únie v oblasti klímy a biodiverzity sa podávajú pravidelne v kontexte hodnotení a výročnej správy.
5. Komisia posudzuje synergie medzi programom LIFE a ďalšími doplňujúcimi programami Únie, ako aj medzi jeho podprogramami.
Článok 19
Hodnotenie
1. Komisia vykonáva hodnotenia ▌včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese s náležitým zohľadnením súdržnosti, synergií, pridanej hodnoty Únie a dlhodobej udržateľnosti, s využitím priorít Únie v oblasti klímy a životného prostredia.
2. Komisia vykonáva hodnotenie programu LIFE v polovici obdobia▌, hneď ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však 42 mesiacov po začatí implementácie programu LIFE, s využitím stanovených ukazovateľov výstupov a výsledkov v súlade s prílohou II.
Hodnotenie zahŕňa prinajmenšom:
a) kvalitatívne a kvantitatívne aspekty vykonávania programu,
b) efektívnosť využívania zdrojov,
c) mieru, do akej boli dosiahnuté ciele všetkých opatrení, podľa možnosti s uvedením výsledkov a vplyvov,
d) skutočný alebo očakávaný úspech projektov pri mobilizácii iných finančných prostriedkov Únie, najmä s ohľadom na výhody väčšej súdržnosti s inými nástrojmi financovania Únie,
e) rozsah dosiahnutých synergií medzi jednotlivými cieľmi a jeho doplnkovosť s ostatnými relevantnými programami Únie,
f) pridanú hodnotu Únie a dlhodobý vplyv programu LIFE s cieľom prijať rozhodnutie o predĺžení, úprave alebo pozastavení opatrení,
g) mieru účasti zainteresovaných strán,
h) kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu prínosu programu LIFE k stavu ochrany biotopov a druhov, ktoré sú uvedené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES,
i) analýzu geografického pokrytia v celej Únii, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2 písm. c), a ak sa toto pokrytie nedosiahne, analýzu základných príčin.
3. Na konci implementácie programu LIFE, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1 druhom odseku, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu LIFE.
4. Komisia oznamuje závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov a Komisia výsledky hodnotení zverejňuje.
KAPITOLA V
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 20
Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii projektov a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Na tento účel príjemcovia musia používať logo programu LIFE zobrazené v prílohe IIa alebo, ak to nie je možné, spomínať program LIFE vo všetkých komunikačných činnostiach a uvádzať ho na informačných tabuliach na strategických miestach, ktoré sú viditeľné pre verejnosť. Všetky predmety dlhodobej spotreby nadobudnuté v rámci programu LIFE sú označené logom programu LIFE, pokiaľ Komisia neurčila inak.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom LIFE a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program LIFE zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
Článok 20a
Postup výboru
1. Komisii pomáha Výbor pre program LIFE. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4. Komisia každoročne podáva tomuto výboru správu o celkovom pokroku pri implementácii podprogramov a o konkrétnych akciách, okrem iného aj o operáciách kombinovaného financovania, ktoré sa realizujú prostredníctvom rozpočtových prostriedkov pridelených z programu LIFE.
Článok 21
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 18 ods. 2 a ods. 2a sa Komisii priznáva do 31. decembra 2028.
3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 18 ods. 2a a ods. 2a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek zrušiť. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 ods. 2 a ods. 2a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 22
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 23
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007(38) a nariadenia (EÚ) č. 1293/2013, ktoré sa na tieto projekty aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia.
2. Z finančného krytia programu LIFE sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom LIFE a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 a nariadenia (EÚ) č. 1293/2013.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po 31. decembri 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 5 ods. 4, aby sa umožnilo riadenie projektov, ktoré sa neskončia do uvedeného dátumu.
4. Do finančných nástrojov zriadených v rámci [fondu InvestEU] možno investovať spätné toky prostriedkov z finančných nástrojov zriadených v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1293/2013.
5. Rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom, ktoré vyplývajú zo splatenia neoprávnene vyplatených súm podľa nariadenia (ES) č. 614/2007 alebo nariadenia (EÚ) č. 1293/2013, sa použijú na financovanie programu LIFE v súlade s článkom 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(39).
Článok 24
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
Orgány, ktorým sa môžu granty udeľovať bez výzvy na predkladanie návrhov
1. Európska sieť pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva (IMPEL);
2. Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie (ENPE);
3. Fórum sudcov Európskej únie pre životné prostredie (EUFJE).
PRÍLOHA II
Ukazovatele
1. Ukazovatele výstupov
1.1. Počet projektov, v rámci ktorých sa vyvíjajú, demonštrujú a propagujú inovatívne techniky a prístupy;
1.2. Počet projektov, v rámci ktorých sa uplatňujú najlepšie postupy, pokiaľ ide o prírodu a biodiverzitu;
1.3. Počet projektov zameraných na tvorbu, vykonávanie, monitorovanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov a politík Únie;
1.4. Počet projektov zameraných na zlepšovanie riadenia prostredníctvom posilňovania kapacít verejných a súkromných aktérov a zapojenia občianskej spoločnosti;
1.5. Počet projektov vrátane strategických integrovaných a strategických projektov v oblasti ochrany prírody implementujúcich
– kľúčové plány alebo stratégie;
– akčné programy zamerané na začleňovanie podprogramu Príroda a biodiverzita.
2. Ukazovatele výsledkov
2.1. Čistá zmena v oblasti životného prostredia a klímy na základe agregácie ukazovateľov na úrovni projektu, ktoré sa určia vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci týchto podprogramov:
– Príroda a biodiverzita;
– Obehové hospodárstvo a kvalita života, ktorý sa vzťahuje aspoň na tieto aspekty:
— Kvalita ovzdušia
— Pôda
— Voda
— Odpad
— Chemikálie
— Hluk
— Využívanie a efektívnosť zdrojov;
– Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy;
– Prechod na čistú energiu.
2.2. Kumulatívne investície vyvolané projektmi alebo sprístupnené finančné prostriedky (v miliónoch EUR);
2.3. Počet organizácií, ktoré sú zapojené do projektov alebo prijímajú granty na prevádzku;
2.4. Podiel projektov, v rámci ktorých sa podarilo dosiahnuť urýchľovací účinok po dátume ukončenia projektu.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
Program Horizont 2020, časť III „Bezpečná, čistá a účinná energia“ (spoločenské výzvy) (rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965)).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku – Vyhlásenie Komisie v zmierovacom výbore o smernici, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.09.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+) (Ú. v. EÚ L 149, 9.6.2007, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť (COM(2018)0384 – C8-0235/2018 – 2018/0208(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0384),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 81 ods. 1 a 2 a článok 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0235/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(1),
– po porade s Výborom regiónov,
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0068/2019),
2. pripomína svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(3); potvrdzuje svoju podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mladých ľudí, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jednoznačne preukázali svoju európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; opakovane potvrdzuje, že silnejšiu a ambicióznejšiu Úniu možno dosiahnuť len vtedy, ak má k dispozícii viac finančných prostriedkov; vyzýva preto, aby sa existujúce politiky neustále podporovali, aby sa navýšili zdroje pre ťažiskové programy Únie a aby sa na dodatočné povinnosti vytýčili dodatočné finančné prostriedky;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 81 ods. 1 a 2 a článok 82 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),
keďže:
(1) V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).
(2) Tieto práva a hodnoty sa musia naďalej aktívne kultivovať, chrániť a podporovať a presadzovať a zdieľať medzi občanmi a národmi ▌a ▌musiabyť stredobodom projektu EÚ vzhľadom na to, že zhoršovanie ochrany týchto práv a hodnôt v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať nepriaznivé účinky na Úniu ako celok. Preto sa v rozpočte EÚ vytvára nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programov Občianstvo, Rovnosť, Práva a Hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu a zmenšujúcemu sa priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja priestoru spravodlivosti v rámci Únie založeného na zásadách právneho štátu, nezávislosti a nestrannosti súdnictva, na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, prístupe k spravodlivosti a na cezhraničnej spolupráci. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 – 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013(6) a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/2014(7) (ďalej len „predchádzajúce programy“).
(3) Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané ▌na osoby a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, rovnosť, práva a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a aby boli dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú otvorenú, pluralistickú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť. Zahŕňa to dynamickú a silnú občiansku spoločnosť ako kľúčového účastníka, ktorý podporuje demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a rozvíja bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti ▌ na základe našich spoločných hodnôt, našej spoločnej histórie a pamäte. V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa vyžaduje, aby inštitúcie Únie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a dávali občanom a reprezentatívnym združeniam primeraným spôsobom možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.
(4) V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa stanovuje vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov. Dodržiavanie a presadzovanie právneho štátu, základných práv a demokracie v Únii sú predpokladom dodržiavania všetkých práv a povinností zakotvených v zmluvách a budovania dôvery ľudí v Úniu. Spôsob uplatňovania zásad právneho štátu v jednotlivých členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami. Únia môže na tento účel prijímať opatrenia na rozvoj justičnej spolupráce v občianskych▌ a v trestných veciach ▌. Pri ďalšom rozvoji európskeho priestoru spravodlivosti by sa na všetkých úrovniach malo zabezpečiť a podporovať dodržiavanie základných práv, ako aj spoločných zásad a hodnôt, ako sú nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie na základe niektorého z dôvodov uvedených v článku 21 charty, účinný prístup k spravodlivosti pre všetkých, právny štát, demokracia a dobre fungujúci nezávislý justičný systém.
(5) Financovanie by malo zostať jedným z hlavných nástrojov na úspešné plnenie ambicióznych cieľov stanovených zmluvami. Mali by sa dosiahnuť okrem iného vytvorením flexibilného a účinného programu Spravodlivosť, ktorý by plánovanie a plnenie týchto cieľov mal uľahčiť. Program by sa mal implementovať užívateľsky prístupným spôsobom (t. j. užívateľsky ústretový postup podávania žiadostí a podávania správ) a mal by sa zameriavať na vyvážené geografické pokrytie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať dostupnosti programu pre všetky druhy príjemcov.
(6) Pre postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre všetkých má Únia prijať opatrenia týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach založené na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí, ktorá je už od zasadnutia Európskej rady v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999 základom justičnej spolupráce v rámci Únie. Vzájomné uznávanie si vyžaduje vysokú úroveň vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. S cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie a posilniť vzájomnú dôveru boli prijaté vo viacerých oblastiach opatrenia na aproximáciu právnych predpisov členských štátov. Riadne fungujúci priestor spravodlivosti, v ktorom sú odstránené prekážky brániace cezhraničným súdnym konaniam a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných situáciách, je takisto kľúčovým pre zabezpečenie hospodárskeho rastu a ďalšej integrácie. S cieľom zabezpečiť prosperitu vnútorného trhu a presadzovať spoločné hodnoty Únie je zároveň potrebné vytvoriť riadne fungujúci európsky priestor spravodlivosti a účinné, nezávislé a kvalitné vnútroštátne právne systémy, ako aj posilniť vzájomnú dôveru.
(6a) Prístup k spravodlivosti by mal zahŕňať predovšetkým prístup k súdom, k alternatívnym metódam riešenia sporov a k verejným činiteľom, ktorí sú podľa zákona povinní poskytnúť politickým stranám nezávislé a nestranné právne poradenstvo.
(7) Úplné dodržiavanie zásad právneho štátu a ich podpora sú nevyhnutné pre vysokú úroveň vzájomnej dôvery v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, najmä pokiaľ ide o účinnú justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach, ktorá je založená na vzájomnom uznávaní. Právny štát je jednou zo spoločných hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ a zásada účinnej súdnej ochrany stanovená v článku 19 ods. 1 ZEÚ a článku 47 Charty základných práv je konkrétnym vyjadrením zásady právneho štátu. Presadzovanie zásady právneho štátu podporou úsilia o zlepšenie nezávislosti, transparentnosti, zodpovednosti, kvality a efektívnosti vnútroštátnych justičných systémov posilňuje vzájomnú dôveru, ktorá je nevyhnutná pre justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach. Nezávislosť a nestrannosť súdov sú súčasťou podstaty práva na spravodlivý proces a sú kľúčové pre ochranu európskych hodnôt. Existencia účinných justičných systémov s primeranými lehotami na konanie navyše zaručuje právnu istotu pre všetky zainteresované strany.
(8) Podľa článku 81 ods. 2 písm. h) a článku 82 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ podporuje Únia odbornú prípravu sudcov a justičných pracovníkov ako nástroj na zlepšenie justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach založenej na vzájomnom uznávaní rozsudkov a súdnych rozhodnutí. Odborná príprava odborníkov z oblasti justície je dôležitým nástrojom prehlbovania spoločného chápania toho, ako najlepšie vykonávať a dodržiavať zásady právneho štátu a základné práva. Prispieva k budovaniu európskeho priestoru spravodlivosti vytvorením spoločnej justičnej kultúry medzi odborníkmi z oblasti justície členských štátov. Je nevyhnutné zabezpečiť nediskriminačné, správne a jednotné uplatňovanie práva v Únii a vzájomnú dôveru a pochopenie medzi odborníkmi z oblasti justície v cezhraničných konaniach. Činnosti odbornej prípravy podporované týmto programom by mali byť založené na spoľahlivých posúdeniach potrieb odbornej prípravy, využívať najmodernejšiu metodiku odbornej prípravy, zahŕňať cezhraničné podujatia spájajúce odborníkov z oblasti justície z rôznych členských štátov, pozostávať z aktívneho učenia, zahŕňať prvky nadväzovania profesionálnych kontaktov a byť udržateľné. Takéto činnosti by mali zahŕňať odbornú prípravu v oblasti právnej terminológie, občianskeho a trestného práva, základných práv a vzájomného uznávania a procesných záruk. Mali by zahŕňať kurzy odbornej prípravy pre sudcov, právnikov a prokurátorov o problémoch a prekážkach, s ktorými sa stretávajú ľudia, ktorí často čelia diskriminácii alebo sú v zraniteľnej situácii, ako sú ženy, deti, menšiny, osoby LGBTQI, osoby so zdravotným postihnutím, obete rodovo motivovaného násilia, domáceho násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch a iných foriem medziľudského násilia. Tieto kurzy odbornej prípravy by sa mali organizovať s priamym zapojením organizácií zastupujúcich alebo podporujúcich tieto osoby a pokiaľ možno so zapojením uvedených osôb. Vzhľadom na nedostatočné zastúpenie sudkýň na najvyšších pozíciách by sa mali sudkyne, prokurátorky a ženy pôsobiace v iných právnických profesiách nabádať, aby sa na činnostiach odbornej prípravy zúčastňovali.
(8a) Na účely tohto nariadenia by sa pojem „súdnictvo a justiční pracovníci“ mal vykladať voľne tak, aby zahŕňal sudcov, prokurátorov, zamestnancov súdov a prokuratúr, ako aj všetkých ostatných odborníkov z oblasti justície spojených so súdnictvom alebo inak sa zúčastňujúcich na výkone spravodlivosti, bez ohľadu na ich vnútroštátne vymedzenie, právne postavenie a vnútornú organizáciu, ako sú právnici, notári, súdni exekútori alebo príslušníci orgánov presadzovania práva, správcovia, mediátori, súdni tlmočníci a prekladatelia, súdni znalci, väzenský personál a probační úradníci.
(9) Na odbornej justičnej príprave sa môžu podieľať rôzni aktéri, ako sú právne, justičné a správne orgány členských štátov, akademické inštitúcie, vnútroštátne subjekty zodpovedné za odbornú justičnú prípravu, organizácie alebo siete poskytujúce odbornú prípravu na európskej úrovni alebo siete koordinátorov súdov práva Únie. Orgány a subjekty, ktoré sledujú všeobecný európsky záujem v oblasti odbornej justičnej prípravy, ako je Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN), Akadémia európskeho práva (ERA), Európska sieť súdnych rád (ENCJ), Združenie štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA – Europe), Sieť predsedov najvyšších súdov Európskej únie (RPCSJUE) a Európsky inštitút verejnej správy (EIPA), by mali aj naďalej plniť svoju úlohu pri podpore programov odbornej prípravy pre justíciu a justičných zamestnancov, ktoré majú skutočný európsky rozmer, a preto by im mala byť poskytovaná primeraná finančná podpora v súlade s postupmi a kritériami stanovenými v ▌ pracovných programoch prijatých Komisiou podľa tohto nariadenia.
(10) Program by mal podporovať ročný pracovný program EJTN, ktorá je základným aktérom odbornej justičnej prípravy. EJTN sa nachádza vo výnimočnej situácii, keďže je jedinou sieťou na úrovni EÚ združujúcou subjekty odbornej justičnej prípravy členských štátov. Má výnimočné postavenie na organizovanie výmen pre nových a skúsených sudcov a prokurátorov medzi všetkými členskými štátmi a koordinovanie práce vnútroštátnych subjektov pre odbornú justičnú prípravu, pokiaľ ide o organizovanie činností odbornej prípravy v oblasti práva EÚ a podporu osvedčených postupov odbornej prípravy. EJTN je zároveň poskytovateľom činností odbornej prípravy vynikajúcej kvality poskytovaných nákladovo efektívnym spôsobom na úrovni Únie. Zahŕňa navyše aj subjekty odbornej justičnej prípravy kandidátskych krajín ako pozorovateľov. Výročná správa EJTN by mala obsahovať informácie o poskytnutej odbornej príprave, rozčlenené aj podľa kategórie zamestnancov.
(11) Opatrenia v rámci programu by mali podporovať posilnené vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a rozsudkov v občianskych a trestných veciach, vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a potrebnú aproximáciu právnych predpisov, ktorá uľahčí spoluprácu medzi všetkými príslušnými orgánmi, a toi elektronickými prostriedkami. Mali by tiež podporovať súdnu ochranu individuálnych práv v občianskych a obchodných veciach. Program by mal takisto podporiť ▌ väčšiu konvergenciu v občianskom práve, ktorá pomôže odstrániť prekážky brániace riadnemu a účinnému fungovaniu súdnych a mimosúdnych konaní v prospech všetkých účastníkov občianskoprávneho sporu. Napokon by s cieľom podporiť účinné presadzovanie a praktické uplatňovanie práva Únie v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach mal program podporovať fungovanie Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci zriadenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES. V trestných veciach by mal program pomáhať pri podpore a vykonávaní pravidiel a postupov na zabezpečenie uznávania rozsudkov a rozhodnutí v celej Únii. Mal by uľahčovať spoluprácu a prispievať k odstraňovaniu prekážok brániacich dobrej spolupráci a vzájomnej dôvere. Program by mal tiež prispieť k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti, pričom bude presadzovať a podporovať práva obetí trestnej činnosti, ako aj procesné práva podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní.
(12) Podľa článku 3 ods. 3 ZEÚ, článku 24 Charty a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989 by mal program podporovať ochranu práv dieťaťa, ako aj začleňovať presadzovanie práv dieťaťa pri implementácii všetkých svojich akcií. V záujme tohto cieľa by sa mala venovať osobitná pozornosť akciám zameraným na ochranu práv detí v súvislosti s občianskoprávnym a trestným súdnictvom vrátane ochrany detí sprevádzajúcich zadržiavaných rodičov, detí, ktorých rodičia sú vo väzení, a detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní.
(13) Program na roky 2014 – 2020 umožnil činnosti odbornej prípravy v oblasti práva Únie, najmä pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a uplatňovanie charty, zamerané na členov justičných orgánov a iných odborníkov v oblasti práva. Rada vo svojich záveroch z 12. októbra 2017 o uplatňovaní charty v roku 2016 pripomenula význam zvyšovania povedomia o uplatňovaní charty na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni Únie, a to aj medzi tvorcami politík, odborníkmi v oblasti práva a samotnými držiteľmi týchto práv. Pre začleňovanie základných práv konzistentným spôsobom je preto potrebné rozšíriť finančnú podporu na činnosti venované zlepšovaniu informovanosti pre iné subjekty verejného sektora, než sú justičné orgány a odborníci v oblasti práva.
(14) Podľa článku 67 ZFEÚ má Únia vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv, pre ktoré má nediskriminačný prístup k spravodlivosti pre všetkých zásadný význam. S cieľom uľahčiť účinný prístup k spravodlivosti a s cieľom posilniť vzájomnú dôveru, ktorá je nevyhnutná pre riadne fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, je potrebné rozšíriť finančnú podporu na činnosti iných orgánov než justičných orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a odborníkov v oblasti práva, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, ktoré prispievajú k týmto cieľom. Podpora by sa mala poskytovať najmä činnostiam, ktoré uľahčujú účinný a rovnaký prístup k spravodlivosti pre osoby, ktoré často čelia diskriminácii alebo sú v zraniteľnom postavení. Je dôležité podporovať zastupovacie činnosti organizácií občianskej spoločnosti, ako sú vytváranie sietí, účasť na urovnávaní sporov, kampane, komunikácia a iné kontrolné činnosti. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu aj odborníci v oblasti justície spojení so súdnictvom, ktorí pracujú pre organizácie občianskej spoločnosti.
(15) Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom vo všetkých jeho činnostiachmalo ▌podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a zohľadnenie cieľov v oblasti nediskriminácie▌. UNCRPD takisto potvrdzuje právo na plnú právnu spôsobilosť a prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Priebežné a záverečné hodnotenie programu by malo hodnotiť rodové vplyvy s cieľom posúdiť, do akej miery program prispieva k rodovej rovnosti, a posúdiť, či program nemá neúmyselný negatívny vplyv na rodovú rovnosť. V tejto súvislosti a pri zohľadnení odlišnej povahy a rozsahu činností osobitných cieľov programu bude dôležité, aby individuálne zhromaždené údaje boli vždy, keď je to možné, rozdelené podľa pohlavia. Takisto je dôležité, aby sa žiadateľom o granty poskytovali informácie o tom, ako zohľadniť rodovú rovnosť, a to aj pokiaľ ide o využívanie nástrojov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako je napríklad rodové rozpočtovanie a v prípade potreby posúdení vplyvu na rodovú rovnosť. Pri konzultáciách s odborníkmi a zainteresovanými stranami by sa malo zvážiť aj vyvážené zastúpenie mužov a žien.
(15a) Program by vo všetkých svojich činnostiach mal v náležitých prípadoch podporovať a chrániť práva obetí v občianskych aj trestných veciach. Na tento účel by sa mala venovať osobitná pozornosť lepšiemu zavádzaniu a lepšej koordinácii rôznych nástrojov Únie na ochranu obetí, ako aj opatreniam zameraným na výmenu najlepších postupov medzi súdmi a právnikmi, ktorí sa zaoberajú prípadmi násilia. Program by mal takisto podporovať zlepšovanie znalostí a využívanie nástrojov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu.
(16) Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k vytvoreniu európskeho priestoru spravodlivosti, podpore nezávislosti a účinnosti právneho systému, posilňovaniu cezhraničnej spolupráce, vytváraniu sietí, podpore vzájomnej dôvery medzi justičnými orgánmi členských štátov a dosiahnutiu správneho, súdržného a jednotného uplatňovania práva Únie. Financované činnosti by mali takisto prispieť k spoločnému chápaniu hodnôt Únie, právneho štátu, lepšej znalosti práva a politík Únie, výmene poznatkov a osvedčených postupov pri používaní nástrojov justičnej spolupráce všetkými dotknutými zainteresovanými stranami, ako aj k šíreniu a presadzovaniu interoperabilných digitálnych riešení, ktoré umožňujú bezproblémovú a účinnú cezhraničnú spoluprácu, a mali by poskytovať spoľahlivý analytický základ na podporu rozvoja, presadzovania a riadneho pochopenia a vykonávania právnych predpisov a politík Únie. Zásah Únie umožní, aby sa tieto akcie vykonávali jednotne v rámci celej Únie, a prinesie úspory z rozsahu. Okrem toho môže Únia lepšie reagovať na cezhraničnú situáciu než členské štáty a môže poskytnúť európsku platformu pre vzájomné čerpanie skúseností a výmenu najlepších postupov.
(16a) Program by mal takisto prispieť k posilneniu spolupráce medzi členskými štátmi vždy, keď má právo Únie vonkajší rozmer, a s prihliadnutím na vonkajšie dôsledky, s cieľom zlepšiť prístup k spravodlivosti a uľahčiť riešenie súdnych a procedurálnych výziev.
(17) Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou inštitúcií, úradov a agentúr Únie, ako je Eurojust,FRA, eu-LISA a Európska prokuratúra a mala by zhodnotiť prácu ďalších vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program.
(18) Je potrebné zabezpečiť životaschopnosť, viditeľnosť, hlavnú zásadu európskej pridanej hodnoty a riadne finančné hospodárenie pri vykonávaní všetkých akcií a činností vykonávaných v rámci programu Spravodlivosť, ich komplementárnosť s činnosťami členských štátov a ich súlad s inými činnosťami Únie. Na to, aby sa zabezpečila efektívna a výkonnostne orientovaná alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné sa usilovať o konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť medzi programami financovania, ktoré podporujú vzájomne súvisiace oblasti politiky, a to najmä v rámci Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty - a taktiež v rámci programu Práva a hodnoty - a medzi programom a programom jednotného trhu; riadením hraníc a bezpečnosťou, najmä Fondom pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondom pre vnútornú bezpečnosť; strategickú infraštruktúru najmä programom Digitálna Európa, Európskym sociálnym fondom plus, programom Erasmus+, rámcovým programom pre výskum a inovácie a nástrojom predvstupovej pomoci a nariadením o programe LIFE13(8). Vykonávaním programu Spravodlivosť by nemali byť dotknuté právne predpisy a politiky Únie, pokiaľ ide o ochranu rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, pričom by ich tento program mal dopĺňať.
(19) Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu Spravodlivosť, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení 14(9)], pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.
(19a) Mali by sa ďalej upresniť mechanizmy na zabezpečenie prepojenia medzi politikami financovanými Úniou a hodnotami Únie, ktoré Komisii umožnia predložiť Rade návrh na prevod prostriedkov pridelených členskému štátu v rámci zdieľaného riadenia do programu v prípade, ak tento členský štát podlieha postupom týkajúcich sa hodnôt Únie.Komplexný mechanizmus Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv by mal zaručiť pravidelné a rovnaké preskúmanie všetkých členských štátov a poskytovať potrebné informácie na aktiváciu opatrení týkajúcich sa všeobecných nedostatkov v oblasti hodnôt Únie v členských štátoch.S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia a s ohľadom na význam finančných účinkov opatrení, ktoré sa ukladajú podľa tohto nariadenia, by sa na Radu mali preniesť vykonávacie právomoci, pričom Rada by mala konať na základe návrhu Komisie.Na uľahčenie prijímania rozhodnutí, ktoré sú potrebné na zabezpečenie účinných opatrení, by sa malo použiť hlasovanie podľa pravidla obrátenej kvalifikovanej väčšiny.
(20) Na tento program sa vzťahuje nariadenie č. (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(21) Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž, kapacitu príslušných zainteresovaných strán a cieľových prijímateľov a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(22) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/201315(10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(12) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(13) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane úplnej transparentnosti financovania programu a výberových konaní, prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania správnych sankcií. Konkrétne by mal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 by mala Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvodné a iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(14). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách musia všetky osoby alebo subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov (EDA) nevyhnutné práva a potrebný prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany, ktoré sa zúčastňujú na vynakladaní finančných prostriedkov Únie, udelili rovnocenné práva.
(23) Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, subjektom a sieťam v oblasti ľudských práv vrátane vnútroštátnych inštitúcií zodpovedných za ochranu ľudských práv v každom členskom štáte, subjektom a sieťam zodpovedným za politiku nediskriminácie a rovnosti, ombudsmanom, Európskej agentúre pre základné práva (FRA), Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci a posilňovať svoje synergie a spoluprácu. Malo by byť možné zahrnúť tretie krajiny, najmä vtedy, keď ich zapojenie podporí ciele programu, pričom treba zohľadniť, že to je v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dojednaniach.
(24) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.
(24a) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania právneho štátu v členských štátoch má Únii poskytnúť nástroj, ktorým by mohla lepšie chrániť svoj rozpočet v prípade, keď slabiny v oblasti právneho štátu narušia riadne riadenie finančných záujmov Únie alebo keď bude takéto nebezpečenstvo hroziť. Mal by dopĺňať program Spravodlivosť, ktorého úloha je odlišná, konkrétne ďalej podporovať rozvoj európskeho priestoru spravodlivosti založený na zásadách právneho štátu a vzájomnej dôvere a zabezpečiť, aby ľudia mohli využívať svoje práva.
(25) Podľa [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(15)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Je dôležité, aby program zabezpečil, aby boli takéto osoby a subjekty dostatočne informované o tom, že sú oprávnené získať financovanie.
(25a) Vzhľadom na dôležitosť a význam cieľov trvalo udržateľného rozvoja by mal tento program prispievať k splneniu záväzku Únie a jej členských štátov týkajúceho sa dosiahnutia týchto cieľov.
(26) Vzhľadom na dôležitosť boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie napĺňať ciele Parížskej dohody a OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja prispeje tento program k tomu, aby sa akcie v oblasti klímy stali významnou témou a dodržal sa celkový záväzok poskytnúť 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov súvisiacich s touto problematikou. Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.
(27) Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.
(28) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o ukazovatele uvedené v článkoch 12 a 14 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. V záujme zabezpečenia rovnakej účasti na príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade súčasne s odborníkmi z členských štátov a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(29) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(16).
(30) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
(31) [V súlade s článkom 3 a s článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia. ALEBO
V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,]
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Kapitola I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zriaďuje program Spravodlivosť (ďalej len „program“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. „členovia súdnictva a justiční zamestnanci“ sú sudcovia, prokurátori a zamestnanci súdu a prokuratúry, ako aj všetci ostatní odborníci v oblasti justície, ktorí sú spojení so súdnictvom ▌.
Článok 3
Ciele programu
1. Všeobecným cieľom programu je prispieť k ďalšiemu rozvoju európskeho priestoru spravodlivosti založeného na zásade právneho štátu vrátane nezávislosti a nestrannosti súdnictva, na vzájomnom uznávaní, vzájomnej dôvere a justičnej spolupráci, čím prispieva aj k posilňovaniu demokracie, právneho štátu a základných práv.
2. Program má tieto špecifické ciele ▌:
a) uľahčovať a podporovať justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach a presadzovať právny štát, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, a to aj prostredníctvom podpory úsilia o zlepšenie účinnosti vnútroštátnych systémov súdnictva a účinného výkonu rozhodnutí;
b) podporovať a presadzovať odbornú justičnú prípravu s cieľom posilniť spoločnú kultúru práva, justície a právneho štátu, ako aj dôsledné a účinné vykonávanie právnych nástrojov Únie, ktoré sú relevantné v súvislosti s týmto programom;
c) uľahčovať účinný a nediskriminačný prístup k spravodlivosti pre všetkých a účinnú nápravu, a to aj elektronickými prostriedkami (elektronická justícia), podporou efektívnych občianskoprávnych a trestnoprávnych postupov a presadzovaním a podporou práv všetkých obetí trestných činov, ako aj procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní.
Článok 3a
Začleňovanie
Program sa pri vykonávaní všetkých svojich činností snaží podporovať rodovú rovnosť, práva dieťaťa, okrem iného prostredníctvom súdnictva zohľadňujúceho potreby detí, ochranu obetí a účinné uplatňovanie zásady rovnoprávnosti a nediskriminácie na základe ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 charty, a to v súlade s článkom 51 charty a v rámci obmedzení, ktoré sú v ňom stanovené.
Článok 4
Rozpočet
1. V zmysle bodu 17 [odkaz sa príslušne aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody] Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení], finančné krytie na implementovanie programu na obdobie rokov 2021 až 2027, ktoré predstavuje hlavný odkaz pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu, je 316 000 000 EUR v cenách roku 2018 (356 000 000 EUR v bežných cenách).
2. Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.
2a. Rozpočet vyčlenený na činnosti spojené s presadzovaním rodovej rovnosti sa uvádza každoročne.
3. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
4. Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti alebo na základe žiadosti Komisie prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách ▌. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.
Článok 5
Tretie krajiny pridružené k programu
Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d) iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, za predpokladu, že táto dohoda
— zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a prínosy tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie,
— stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov; tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],
— neudeľuje príslušnej tretej krajine rozhodovaciu právomoc v programe,
— zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu jej finančných záujmov.
Článok 6
Implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ
1. Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v [článku 62 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Program môže poskytovať financovanie jednou z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách.
3. [Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X] nariadenia XXX [nariadenie, ktorým sa nahrádza nariadenie o záručnom fonde].
Článok 7
Typy akcií
Podľa tohto nariadenia môžu byť financované akcie prispievajúce k dosiahnutiu špecifického cieľa uvedeného v článku 3. Na financovanie sú oprávnené najmä činnosti uvedené v prílohe I.
Kapitola II
Granty
Článok 8
Granty
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 9
Kumulatívne (, doplnkové) a kombinované financovanie
1. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia fondov, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. [Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať proporcionálne].
2. Ak program a fondy v rámci zdieľaného riadenia uvedené v článku 1 nariadenia (EÚ) [XX] [VN] poskytujú spoločne finančnú podporu jednej akcii, táto akcia sa implementuje v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vrátane pravidiel o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm.
3. Akcie, ktoré sú oprávnené podľa programu a spĺňajú podmienky uvedené v druhom pododseku, je možné identifikovať s cieľom, aby boli financované z fondov so zdieľaným riadením. V takomto prípade platia pravidlá týkajúce sa miery spolufinancovania a oprávnenosti stanovené v tomto nariadení.
Akcie uvedené v prvom pododseku musia spĺňať tieto kumulatívne podmienky:
a) boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov podľa tohto programu;
b) spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu dané touto výzvou na predkladanie návrhov;
c) nemôžu sa financovať v rámci príslušnej výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení.
Akcie implementuje riadiaci orgán uvedený v článku [65] nariadenia (EÚ) [XX] [VN] v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a predpismi pre konkrétne fondy vrátane pravidiel pre finančné opravy.
Článok 10
Oprávnené subjekty
1. Okrem kritérií stanovených [v článku 197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 a 3.
2. Oprávnené sú tieto subjekty:
a) právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:
— členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené,
— tretia krajina pridružená k programu;
b) akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
3. Program podporuje výdavky Európskej siete odbornej justičnej prípravy spojené s jej stálym pracovným programom a akýkoľvek grant na prevádzku na tento účel sa udeľuje bez výzvy na predkladanie návrhov v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.
Kapitola III
Programovanie, monitorovanie, hodnotenie a kontrola
Článok 11
Pracovný program
1. Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Pracovný program prijíma Komisia prostredníctvom delegovaného aktu. Tento delegovaný akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 14.
Článok 12
Monitorovanie a podávanie správ
1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe II.
2. Na to, aby sa zabezpečilo účinné posúdenie dosiahnutého pokroku vo vykonávaní programu pri plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom vypracovať ustanovenia týkajúce sa rámca monitorovania a hodnotenia vrátane zmien prílohy II na účely preskúmania a doplnenia týchto ukazovateľov, ak je to potrebné.
3. Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
Článok 13
Hodnotenie
1. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2. Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.
3. Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
4. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Článok 14
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2027.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 15
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa rozhodnutím podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušnému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Kapitola IV
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 16
Informovanosť, komunikácia a propagácia
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť týchto prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
Článok 17
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a pomáhajú mu príslušné organizácie občianskej spoločnosti a organizácie ľudských práv. Vo Výbore sa zaručí vyvážené zastúpenie mužov a žien a primerané zastúpenie menšinových a iných vylúčených skupín.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 18
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1382/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 19
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií implementovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1382/2013, ktoré sa na ne vzťahuje aj naďalej až do ich ukončenia.
2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu podľa nariadenia (EÚ) č. 1382/2013.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 2, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
Článok 20
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
Činnosti programu
Všeobecné a špecifické ciele programu stanovené v článku 3 ▌ sa budú plniť najmä ▌ podporovaním týchto činností:
1. zvyšovanie povedomia a šírenie informácií s cieľom zlepšiť znalosť politík a práva Únie vrátane hmotného a procesného práva, nástrojov justičnej spolupráce, príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a porovnávacieho práva a európskych a medzinárodných noriem vrátane pochopenia rôznymi oblasťami práva;
2. vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi zúčastnenými stranami s cieľom zlepšiť vzájomnú znalosť a pochopenie občianskeho a trestného práva a právnych a súdnych systémov členských štátov vrátane zásady právneho štátu a prístupu k spravodlivosti, ako aj posilňovaním vzájomnej dôvery;
3. analytické a monitorovacie činnosti(17) na zlepšenie znalostí a pochopenia možných prekážok brániacich bezproblémovému fungovaniu európskeho priestoru spravodlivosti a na zlepšenie vykonávania práva a politík Únie v členských štátoch;
4. odborná príprava relevantných zúčastnených strán s cieľom zlepšiť znalosť práva a politík Únie vrátane aj hmotného a procesného práva, základných práv, používania nástrojov justičnej spolupráce Únie, príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, právnej terminológie a porovnávacieho práva;
5. vývoj a údržba nástrojov informačných a komunikačných technológií a tiež elektronickej justície, s prihliadnutím na ochranu súkromia a údajov, na zvýšenie účinnosti súdnych systémov a zlepšenie ich spolupráce prostredníctvom informačných a komunikačných technológií vrátane cezhraničnej interoperability systémov a aplikácií;
6. rozvíjanie kapacity kľúčových európskych sietí a európskych justičných sietí vrátane sietí zriadených právom Únie s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie a presadzovanie práva Únie, podporiť a ďalej rozvíjať právo, politické ciele a stratégie Únie v oblastiach programu ▌;
6a. podpora organizácií občianskej spoločnosti a neziskových zainteresovaných strán pôsobiacich v oblastiach programu s cieľom zvýšiť ich schopnosť reagovať, ako aj presadzovať a zaručiť všetkým občanom primeraný prístup k ich službám, poradenstvu a podporným činnostiam, čím sa prispieva aj k podpore demokracie a právneho štátu a k dodržiavaniu základných práv;
7. prehlbovanie znalostí o programe a zlepšovanie šírenia, prenosnosti a transparentnosti jeho výsledkov a posilňovanie dosahu na občanov, a to aj organizovaním diskusných fór pre zainteresované strany.
PRÍLOHA II
Ukazovatele
Program bude monitorovaný na základe súboru ukazovateľov určených na zistenie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a náklady. Na tento účel a v súlade s dodržiavaním práv súvisiacich s ochranou súkromia a údajov sa budú zhromažďovať údaje podľa tohto súboru hlavných ukazovateľov:
počet sudcov a justičných pracovníkov, ktorí sa zúčastnili na činnostiach odbornej prípravy (vrátane výmen zamestnancov, študijných pobytov, workshopov a seminárov) financovaných z programu vrátane operačného grantu EJTN
počet organizácií občianskej spoločnosti podporovaných v rámci programu
počet výmen informácií v rámci Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS)
počet prístupov na portál elektronickej justície/stránky zriadené na poskytovanie informácií o cezhraničných občianskoprávnych a trestných veciach
počet osôb na špecifický cieľ, ktoré boli oslovené:
i) činnosťami v oblasti vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov;
ii) činnosťami v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti a osvety
Všetky jednotlivé údaje sa vždy, keď je to možné, rozčlenia podľa pohlavia; priebežné a záverečné hodnotenia programu sa zameriavajú na jednotlivé špecifické ciele a zahŕňajú hľadisko rodovej rovnosti a hodnotia vplyv na rodovú rovnosť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 62).
Nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.09.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „EPPO“); (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Tieto činnosti zahŕňajú napríklad zber údajov a štatistiky; vypracúvanie spoločných metodík, prípadne ukazovateľov alebo referenčných hodnôt; štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy, hodnotenia; posúdenia vplyvu; prípravu a uverejňovanie pokynov, správ a vzdelávacích materiálov.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Práva a hodnoty (COM(2018)0383 – C8-0234/2018 – 2018/0207(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0383),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 16 ods. 2, článok 19 ods. 2, článok 21 ods. 2, články 24, 167 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0234/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018(1),
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0468/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16 ods. 2, článok 19 ods. 2, článok 21 ods. 2, článok 24, článok 167 a článok 168,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),
keďže:
(1) V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a že okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).
(2) Je nevyhnutné, aby sa tieto práva a hodnoty naďalej aktívne rozvíjali, chránili, podporovali, presadzovali a zdieľali medzi občanmi a národmi a aby boli stredobodom projektu EÚ vzhľadom na to, že zhoršovanie ochrany týchto práv a hodnôt v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať nepriaznivé účinky na Úniu ako celok. Preto sa v rozpočte EÚ vytvorí nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programov Občianstvo, Rovnosť Práva a Hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu a zmenšujúcemu sa priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja únijného priestoru spravodlivosti na zásadách právneho štátu, nezávislosti a nestrannosti súdnictva, na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, prístupe k spravodlivosti a cezhraničnej spolupráci. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 – 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013(7) a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/2014(8) (ďalej „predchádzajúce programy“).
(3) Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, práva, rovnosť a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú otvorenú, pluralistickú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť. Zahŕňa to dynamickú a silnú občiansku spoločnosť, ktorá podporuje demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a rozvíja bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našich spoločných hodnôt, našej spoločnej histórie a pamäte. V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa vyžaduje, aby inštitúcie Únie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a dávali občanom a reprezentatívnym združeniam primeraným spôsobom možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.
(3a) Mal by sa zabezpečiť pravidelný, otvorený a transparentný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami zriadením skupiny pre občiansky dialóg. Skupina pre občiansky dialóg by mala byť otvoreným a neformálnym priestorom na diskusiu a mala by prispievať k výmene skúseností a osvedčených postupov a k diskusii o politickom vývoji v oblastiach a cieľoch programu a súvisiacich oblastiach. Skupina pre občiansky dialóg by nemala mať žiadnu zodpovednosť za riadenie programu.
(4) Program by mal umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť otázky spoločné pre podporu a ochranu ▌spoločných hodnôt Únie a nadobudnúť zásadný rozmer na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Malo by sa to dosiahnuť nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov a ich ďalším rozvíjaním. Umožní sa tým plné využitie potenciálu synergií s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť ich potenciál osloviť ľudí a občiansku spoločnosť so zameraním na rovnovážne zemepisné rozdelenie. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom špeciálne prispôsobených a zacielených prístupov.
(4a) Úplné rešpektovanie a podpora právneho štátu a demokracie sú základom pre budovanie dôvery občanov v Úniu a pri zaručovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. Podporou práv a hodnôt program prispeje k budovaniu Únie a jej demokratizácii, dodržiavaniu zásad právneho štátu a demokratického dialógu, transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, a to aj v prípadoch zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť.
(5) Na to, aby sa Európska únia priblížila občanom a na posilnenie demokratickej účasti sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie. Európske občianstvo a európska identita by sa mali rozvíjať a zlepšovať tým, že občania budú povzbudzovaní k tomu, aby chápali proces tvorby politík a podporovali občiansku angažovanosť v činnostiach Únie. Aj nadväzovanie kontaktov medzi občanmi pri projektoch partnerských miest alebo v rámci sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispeje k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich aktívnemu zapojeniu do demokratického života Únie. Podpora činností presadzujúcich vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ▌ sociálne začlenenie a rešpektovanie iných takisto prispeje k posilneniu pocitu spolupatričnosti k Únii a spoločného občianstva v rámci európskej identity opierajúceho sa o spoločné chápanie našich spoločných európskych hodnôt, kultúry, histórie a dedičstva. Podpora silnejšieho pocitu spolupatričnosti k Únii a jej hodnôt je obzvlášť dôležitá medzi občanmi najvzdialenejších regiónov EÚ v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.
(6) Činnosti súvisiace s posilňovaním historického povedomia a kritický pohľad na historickú pamäť Európy sú potrebné na to, aby si občania, najmä mladí ľudia, boli vedomí svojej spoločnej histórie a hodnôt ako základu spoločnej budúcnosti▌. Cieľom činností zameraných na historické povedomie by malo byť zamyslieť sa nad príčinami totalitných režimov v moderných dejinách Európy – najmä nacizmu, ktorý viedol k holokaustu; fašizmu, stalinizmu a totalitných komunistických režimov – a pripomenúť si obete ich zločinov. Mali by zahŕňať aj činnosti týkajúce sa iných medzných momentov a referenčných bodov v najnovších dejinách Európy. Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických, sociálnych, kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, aby sa vytvorila európska identita založená na spoločných hodnotách a pocite spolupatričnosti.
(7) Občania by mali byť lepšie informovaní aj o svojich právach vyplývajúcich z únijného občianstva a mali mať pozitívny náhľad na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit, že môžu požívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a očakávať rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. V súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je potrebné podporovať občiansku spoločnosť a zabezpečiť tak presadzovanie a ochranu ▌hodnôt Únie a zvyšovanie informovanosti o nich, a zároveň tým prispieť k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.
(8) Rodová rovnosť je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie. Celkový pokrok v oblasti rodovej rovnosti však stagnuje. Diskriminácia žien a nerovnaké zaobchádzanie so ženami a dievčatami, ako aj rôzne formy násilia páchaného na ženách a dievčatách im bránia v plnej politickej, spoločenskej a ekonomickej účasti na živote spoločnosti. Existencia politických, štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovaniea uplatňovanie rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie je preto prioritnou úlohou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja a v rámci tohto programu by malo byť podporované. Osobitne dôležité je aktívne bojovať proti stereotypom a venovať sa tichej a prierezovej diskriminácii. Rovnaký prístup k práci, rovnaká účasť na trhu práce a odstránenie prekážok pre kariérny postup vo všetkých odvetviach, napríklad v odvetviach súdnictva, STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), sú piliermi rodovej rovnosti. Dôraz by sa mal klásť aj na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rovnaké rozdelenie neplatenej práce v domácnosti a opatrovateľských služieb pre deti, staršie osoby a iné závislé osoby, medzi mužmi a ženami, čo sú aj naďalej piliere rovnakej hospodárskej nezávislosti a účasti a sú neoddeliteľne spojené s dosahovaním rovnosti medzi ženami a mužmi.
(9) Rodovo motivované násilie a násilie voči ohrozeným skupinám (deti, mladí ľudia a ďalšie ohrozené skupiny, ako sú LGBTQI a osoby so zdravotným postihnutím)predstavuje vážne porušenie základných práv a dochádza k nemu v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach s vážnymi dôsledkami na fyzické, mentálne a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Ženy sú najviac postihnuté rodovo motivovaným násilím a obťažovaním tak v domácej, ako aj vo verejnej sfére; preto je boj proti tomuto násiliu kľúčovým opatrením na podporu rodovej rovnosti. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulskom dohovore) sa vymedzuje „násilie na ženách“ ako „všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote”. Boj proti rodovo motivovanému násiliu si vyžaduje viacrozmerný prístup vrátane zaoberania sa jeho právnymi, hospodárskymi, vzdelávacími a zdravotnými, hľadiskami. Je potrebné aj aktívne bojovať proti rodovým stereotypom už od raného veku, ako aj všetkým formám nenávistných prejavov a násilia na internete. V tejto súvislosti je naďalej nevyhnutné podporovať organizácie bojujúce za práva žien a ďalších aktérov pôsobiacich v tejto oblasti. Deti, mladí ľudia ▌a iné ohrozené skupiny, ako sú LGBTQI a osoby so zdravotným postihnutím, sú tiež vystavené zvýšenému riziku, že sa stanú obeťami násilia▌, najmä v rodine a v intímnych vzťahoch. Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv ▌ohrozených osôb – najmä práv detí (vrátane detských sirôt, detí osirelých v dôsledku domácich zločinov a iných obzvlášť zraniteľných skupín detí) – a prispievanie k ▌ ich ochrane a zabezpečovanie ich práv na rozvoj ▌a dôstojnosť. Boj proti všetkým formám násilia, najmä rodovo motivovaného násilia, posilňovanie jeho prevencie a ochrana a podpora obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú napĺňať základné práva jednotlivcov a prispievajú k rodovej rovnosti ▌. Tieto priority by sa mali podporovať v rámci programu.
(10) Silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nim a na ochranu obetí. Predovšetkým program Daphne, z ktorého sú poskytované finančné prostriedky na podporu obetí násilia a na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých osobách, je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešný, a to pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (verejných orgánov, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj účinnosť financovaných projektov. V rámci programu sa financovali projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete, podporu činností ▌organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v teréne. Zaoberal sa všetkými formami násilia, napríklad domácim násilím, sexuálnym násilím, obchodovaním s ľuďmi, prenasledovaním, škodlivými tradičnými praktikami ako mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, napríklad kybernetickým šikanovaním či online obťažovaním.
Preto je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách s pridelenými nezávislými rozpočtovými prostriedkami na program Daphne a náležite zohľadniť tieto výsledky a získané poznatky pri implementovaní programu.
(11) Zákaz diskriminácie je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Do úvahy treba brať osobitné znaky rôznych podôb diskriminácie vrátane priamej, nepriamej a štrukturálnej diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať opatrenia na prevenciu všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, afrofóbie, antisemitizmu, protirómskych nálad, nenávisti voči moslimom ▌ a iných foriem neznášanlivosti vrátane homofóbie, bifóbie, transfóbie a interfóbie a iných foriem neznášanlivosti na základe rodovej identity, či už online alebo offline, voči osobám patriacim k menšinám, a to s prihliadnutím na viacnásobnú diskrimináciu. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal implementovať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“10 a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(9).
(12) ▌Sociálne prekážky a prekážky súvisiace s ▌prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnému a efektívnemu zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnoprávnosti s ostatnými. ▌Osoby so zdravotným postihnutím čelia prekážkam, ktoré im okrem iného bránia v prístupe na trh práce, vo využívaní inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, v možnosti predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v prístupe ku kultúrnym iniciatívam a k médiám alebo vo využívaní ich politických práv. Ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa Únia spolu so všetkými svojimi členskými štátmi zaviazala podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Ustanovenia dohovoru UNCRPD sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.
(13) Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (právo na súkromie) je základným právom zakotveným v článku 7 Charty základných práv. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 8 Charty základných práv a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých orgánov dohľadu. Právny rámec Únie, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(10) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680(11), obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinnej ochrany práva na ochranu osobných údajov. Tieto právne nástroje zverujú vnútroštátnym orgánom dohľadu nad ochranou údajov úlohu, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v dobe rýchleho technologického vývoja by Únia mala byť schopná zvyšovať informovanosť, a to aj podporou organizácií občianskej spoločnosti pri zasadzovaní sa za ochranu osobných údajov v súlade s normami Únie a vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.
(14) Článok 24 ZFEÚ ukladá Európskemu parlamentu a Rade povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach potrebných na iniciatívu občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011(12)]. Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím by sa podporil výkon práva občanov začať a podporovať európske iniciatívy občanov.
(15) Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach. Priebežné a záverečné hodnotenie programu by malo hodnotiť rodové vplyvy s cieľom posúdiť, do akej miery program prispieva k rodovej rovnosti, a posúdiť, či program nemá neúmyselný negatívny vplyv na rodovú rovnosť. V tejto súvislosti a pri zohľadnení odlišnej povahy a rozsahu činností jednotlivých častí programu bude dôležité, aby individuálne údaje zhromaždené realizátormi projektov boli vždy, keď je to možné, rozdelené podľa pohlavia. Takisto je dôležité, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o tom, ako zohľadniť rodovú rovnosť, a to aj pokiaľ ide o využívanie nástrojov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako je napríklad rodové rozpočtovanie a v prípade potreby posúdení vplyvu na rodovú rovnosť. Pri konzultáciách s odborníkmi a zainteresovanými stranami by sa malo zvážiť aj vyvážené zastúpenie mužov a žien.
(16) V článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa od Únie vyžaduje, aby podporovala ochranu práv dieťaťa v súlade s článkom 24 charty a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.
(17) V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, označované ako „orgány pre rovnosť“, s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však prekročili rámec týchto požiadaviek a zabezpečili, aby sa orgány pre rovnosť mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je jazyk, vek, pohlavné znaky, rodová identita a rodová rozmanitosť, sexuálna orientácia, náboženstvo alebo viera či zdravotné postihnutie▌. Orgány pre rovnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich krajine. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca orgánov pre rovnosť koordinovala na úrovni Únie. V roku 2007 vznikla sieť EQUINET. Jeho členmi sú vnútroštátne orgány na podporu rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení v smerniciach Rady 2000/43/ES(13) a 2004/113/ES(14) a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES(15) a 2010/41/EÚ(16). Komisia prijala 22. júna 2018 odporúčanie o normách pre orgány pre rovnosť, ktoré sa zaoberá ich mandátom, nezávislosťou, účinnosťou, koordináciou a spoluprácou. EQUINET má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre rovnosť. Táto koordinačná činnosť siete EQUINET je kľúčovou pre riadne vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.
(17a) S cieľom zvýšiť užívateľskú dostupnosť a poskytnúť nestranné usmernenia a praktické informácie v súvislosti so všetkými aspektami programu by sa mohli v členských štátoch zriadiť kontaktné miesta, ktoré by poskytovali pomoc prijímateľom aj žiadateľom. Kontaktné miesta programu by mali byť schopné vykonávať svoje funkcie nezávisle, bez zasahovania orgánov verejnej moci do ich rozhodovania. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si najvhodnejšie riadenie kontaktných miest programu, okrem iného prostredníctvom verejných orgánov, organizácií občianskej spoločnosti alebo ich konzorcií. Kontaktné miesta programu by nemali mať žiadnu zodpovednosť za riadenie projektov.
(18) Nezávislé orgány pre ľudské práva ▌, organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore, ochrane a zvyšovaní povedomia o spoločných hodnotách Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane Charty základných práv EÚ. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018, zvýšenie finančných prostriedkov a náležitá finančná podpora sú kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa tak posilní a umožní im to nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Doplnením úsilia vynakladaného na vnútroštátnej úrovni by financovanie z prostriedkov EÚ preto malo prispieť k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti presadzovania hodnôt a ▌práv, ktorých činnosti napomáhajú pri strategickom presadzovaní práv vyplývajúcich z práva EÚ a Charty základných práv EÚ, a to aj propagačnou činnosťou, ako sú strategické súdne spory, kampane, komunikácia a iné kontrolné činnosti, ako aj presadzovaním a ochranou ▌ hodnôt Únie a zvyšovaním povedomia o nich na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni. Program by sa mal realizovať užívateľsky prístupným spôsobom, napríklad užívateľsky ústretovým spôsobom podávania žiadostí a podávania správ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať jeho dostupnosti organizáciám občianskej spoločnosti na nadnárodnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane miestnych organizácií občianskej spoločnosti, ako aj možnostiam príjemcov. Malo by to v prípade potreby zahŕňať zváženie využívania finančnej podpory tretím stranám.
(19) Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou Európskej únie pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.
(20) Na programe by sa za určitých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a členovia EZVO, ktorí nie sú členmi EHP, a iné európske krajiny. Účasť na programe by mala byť možná aj pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny využívajúce predvstupovú stratégiu.
(21) Na to, aby sa zabezpečila efektívna alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých vykonávaných akcií, ich komplementárnosť s akciami členských štátov, pričom by sa malo vyvinúť úsilie o konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť medzi programami financovania, ktoré podporujú vzájomne úzko súvisiace oblasti politiky, a to najmä v rámci Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty – a tým aj s programom Spravodlivosť, ako aj s programom Kreatívna Európa a s programom Erasmus + s cieľom využiť potenciál kultúrnych prienikov v oblastiach kultúry, médií, umenia, vzdelávania a kreativity. Je potrebné vytvoriť súčinnosť s ostatnými programami európskeho financovania, najmä v oblasti zamestnanosti a boja proti sociálnemu vylúčeniu, najmä s Európskym sociálnym fondom plus, vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva, spravodlivosti, migrácie, bezpečnosti, výskumu, inovácií, technológií, priemyslu, súdržnosti, cestovného ruchu, vonkajších vzťahov, obchodu a udržateľného rozvoja.
(22) V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu, v zmysle [odkaz sa aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a riadnom finančnom hospodárení(17)], pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.
(23) Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(24) Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž, kapacitu príslušných zainteresovaných strán a cieľových prijímateľov a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌
(24a) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(19), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(20) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(21) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania správnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvodné a iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(22). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(25) Pokiaľ ide o plnenie osobitných cieľov spočívajúcich v podpore rodovej rovnosti, práv, zapojenia občanov a ich účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj v boji proti násiliu, tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci.
(26) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.
(26a) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania právneho štátu v členských štátoch má za cieľ vybaviť Úniu tak, aby lepšie chránila svoj rozpočet, keď nedostatky v oblasti právneho štátu narúšajú riadne finančné hospodárenie alebo finančné záujmy Únie alebo hrozia ich narušením. Mal by dopĺňať program Práva a hodnoty, ktorého úloha je odlišná, a to financovať politiky v súlade so základnými právami a s európskymi hodnotami, ktorých jadrom sú život a účasť občanov.
(27) Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach (ZKÚ): článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(23)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri vykonávaní programu sa musia zohľadniť obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti ZKÚ a ich účinná účasť na ňom sa musí monitorovať a pravidelne hodnotiť.
(28) V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento program k uplatňovaniu opatrenia v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, a čo najskôr ročného cieľa na úrovni 30 %, najneskôr však do roku 2027. Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.
(29) Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.
(30) S cieľom doplniť toto nariadenie na účel vykonávania programu a zabezpečenia účinného posudzovania jeho pokroku pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pracovné programy podľa článku 13 a ukazovatele uvedené v článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov,
▌
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Kapitola I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zriaďuje program Občania, rovnosť, práva a hodnoty (ďalej len „program“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie rokov 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.
Článok 2
Ciele programu
1. Všeobecným cieľom tohto programu je chrániť a podporovať práva a hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ, Charte a v uplatniteľných medzinárodných dohovoroch v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán, ktoré sú aktívne na miestnej regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni a povzbudzovaním občianskej a demokratickej účasti s cieľom zachovať a ďalej rozvíjať otvorené, demokratické, rovnoprávne a inkluzívne spoločnosti založené na zásadách právneho štátu.
2. V rámci všeobecného cieľa stanoveného v odseku 1 má program tieto špecifické ciele, ktoré zodpovedajú oblastiam:
-a) chrániť a podporovať hodnoty Únie (oblasť hodnôt Únie),
a) podporovať práva, nediskrimináciu, rovnosť ▌ vrátane hľadiska rodovej rovnosti a pokročiť v oblasti nediskriminácie a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; (Oblasť Rovnosť, práva a rodová rovnosť),
b) podporovať zapojenie občanov a účasť na demokratickom živote Únie a výmenu informácií medzi občanmi rôznych členských štátov a zvyšovať informovanosť o spoločnej európskej histórii (oblasť Občianska angažovanosť a účasť),
c) bojovať proti násiliu vrátane rodovo motivovaného násilia (oblasť Daphne).
Článok 2a
Oblasť hodnoty Únie
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a v rámci špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. -a) sa program zameriava na ochranu, podporu a zvyšovanie informovanosti o právach poskytovaním finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni pri podpore a rozvíjaní týchto práv, čím sa zároveň posilňuje ochrana a presadzovanie hodnôt Únie a dodržiavanie zásad právneho štátu a prispieva sa k budovaniu demokratickejšej Únie, demokratického dialógu, transparentnosti a dobrej správy vecí verejných.
Článok 3
Oblasť rovnosť, práva a rodová rovnosť
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. a) sa program zameriava na:
a) podporovanie rovnosti a predchádzanie nerovnostiam a boj proti nim, ako aj diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie ▌a dodržiavanie zásady nediskriminácie z dôvodov stanovených v článku 21 Charty;
b) ▌podporovanie, implementovanie komplexných politík a na napredovanie v nich:
i) presadzovanie plného využívania práv žien, rodovej rovnosti vrátane rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, posilnenia postavenia žien a uplatňovania rodového hľadiska
ii) podporovanie nediskriminácie a jej zavádzanie;
iii) boj proti rasizmu, xenofóbii a všetkým formám neznášanlivosti vrátane homofóbie, bifóbie, transfóbie a interfóbie a neznášanlivosti na základe rodovej identity, a to online aj offline;
iv) ochranu a podporovanie práv dieťaťa;
v) ochranu a podporovanie práv osôb so zdravotným postihnutím;
ba) ochranu a podporovanie občianskych práv a práva na ochranu osobných údajov.
Článok 4
Oblasť zapojenia a účasti občanov
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a špecifického cieľa stanoveného v článku ods. 2 písm. b) sa program zameriava na:
a) ▌podporu projektov zameraných na pripomínanie si udalostí v modernej európskej histórii vrátane príčin a dôsledkov autoritárskych a totalitných režimov a na zvyšovanie informovanosti európskych občanov o ich spoločnej histórii, kultúre, kultúrnom dedičstve a hodnotách, čím sa zlepší ich chápanie Únie, jej pôvodu, účelu, rozmanitosti a úspechov, ako aj o význame vzájomného porozumenia a tolerancie;
b) podporu ▌účasti ▌občanov a zastupujúcich združení na demokratickom a občianskom živote Únie a prispievania k nemu prostredníctvom známej a verejnej ▌výmeny ich názorov vo všetkých oblastiach činnosti Únie;
ba) podporu výmen medzi občanmi rôznych krajín, najmä prostredníctvom partnerstiev miest a sietí miest, s cieľom poskytnúť im praktické skúsenosti s bohatstvom a rozmanitosťou spoločného dedičstva Únie a upozorniť ich na to, že sú základom spoločnej budúcnosti.
Článok 5
Oblasť Daphne
V rámci všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a špecifického cieľa stanoveného v článku 2 ods. 2 písm. c) sa program zameriava na:
-a) predchádzanie všetkým formám rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách a dievčatách a domáceho násilia na všetkých úrovniach a boj proti nemu, a to aj podporou noriem ustanovených v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu (Istanbulský dohovor); a
a) predchádzanie všetkým formám násilia voči deťom, mladým ľuďom ▌, ako aj násiliu voči iným ohrozeným skupinám, ako sú LGBTQI osoby, a osoby so zdravotným postihnutím;
b) podporu a ochranu všetkých priamych a nepriamych obetí takéhoto násilia, ako je domáce násilie páchané v rodine alebo násilie v blízkych vzťahoch, vrátane detí, ktoré sú osirelé v dôsledku domácich zločinov, a podpora a zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany obetí rodovo motivovaného násilia v celej Únii.
Článok 6
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 je 1 627 000 000 EUR v cenách roku 2018 [1 834 000 000 EUR v bežných cenách].
2. V rámci sumy uvedenej v odseku 1 sa tieto orientačné sumy vyčlenia na tieto ciele:
-a) 754 062 000 EUR v cenách roku 2018 [850 000 000 EUR v bežných cenách] (t. j. 46,34 % celkového finančného krytia) na osobitné ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. -a);
a) 429 372 000 EUR v cenách roku 2018 [484 000 000 EUR] (t. j. 26,39 % celkového finančného krytia ) na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a c);
b) 443 566 000 EUR v cenách roku 2018 [500 000 000 EUR] (t. j. 27,26 % celkového finančného krytia ) na špecifické ciele uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b).
Komisia alokuje aspoň 50 % výšky prostriedkov uvedených v prvom pododseku písm. -a) a a) tohto odseku na podporu činností vykonávaných organizáciami občianskej spoločnosti, z ktorých aspoň 65 % by sa malo alokovať miestnym a regionálnym organizáciám.
Komisia sa od pridelených percentuálnych podielov finančného krytia, ako sú stanovené v prílohe -I, nesmie odchýliť o viac než päť percentuálnych bodov. Ak sa ukáže, že je potrebné prekročiť tento limit, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom zmeniť prílohu -I tým, že upraví každý z alokovaných percentuálnych podielov fondov programu o viac než 5 a najviac 10 percentuálnych bodov.
3. Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a správnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií, štúdie, stretnutia odborníkov, na oznámenia o prioritách a oblastiach týkajúcich sa všeobecných cieľov programu.
4. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
5. Zdroje alokované členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti alebo žiadosti Komisie prevedené na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách ▌. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech daného členského štátu ▌.
Článok 7
Tretie krajiny pridružené k programu
1. Ak sú splnené príslušné podmienky, do programu musia mať možnosť zapojiť sa tieto krajiny:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d) iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v špecifickej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, za predpokladu, že táto dohoda:
— zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a prínosy tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie,
— stanoví podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách],
— neudeľuje príslušnej tretej krajine rozhodovaciu právomoc v programe,
— zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu jej finančných záujmov.
Článok 8
Implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ
1. Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Program môže poskytovať financovanie jednou z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách.
3. [Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X] nariadenia XXX [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].
Článok 9
Typy akcií
Podľa tohto nariadenia môžu byť financované akcie prispievajúce k dosiahnutiu špecifického cieľa uvedeného v článku 2. Na financovanie sú oprávnené najmä činnosti uvedené v prílohe I.
Článok 9a
Skupina pre občiansky dialóg
Komisia zriadi Skupinu pre občiansky dialóg, ktorej cieľom je zabezpečiť pravidelný, otvorený a transparentný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy a diskutovať o vývoji v oblasti politík v rámci oblastí a cieľov, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj v súvisiacich oblastiach.
Kapitola II
Granty
Článok 10
Granty
1. Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Komisia pre vyhodnotenie môže pozostávať z externých odborníkov.
Článok 11
Kumulatívne [, doplnkové] a kombinované financovanie
1. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia fondov, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. [Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať proporcionálne].
2. Ak program a fondy v rámci zdieľaného riadenia uvedené v článku 1 nariadenia (EÚ) [XX] [NSU] poskytujú spoločne finančnú podporu jednej akcii, táto akcia sa implementuje v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vrátane pravidiel o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm.
3. Akcie, ktoré sú oprávnené podľa programu a spĺňajú podmienky uvedené v druhom pododseku, je možné identifikovať s cieľom, aby boli financované z fondov so zdieľaným riadením. V takomto prípade platia pravidlá týkajúce sa miery spolufinancovania a oprávnenosti stanovené v tomto nariadení.
Akcie uvedené v prvom pododseku musia spĺňať tieto kumulatívne podmienky:
a) boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov podľa tohto programu;
b) spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu dané touto výzvou na predkladanie návrhov;
c) nemôžu sa financovať v rámci príslušnej výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení.
Akcie implementuje riadiaci orgán uvedený v článku [65] nariadenia (EÚ) [XX] [NSU] v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a predpismi pre konkrétne fondy vrátane pravidiel pre finančné opravy.
Článok 12
Oprávnené subjekty
1. Okrem kritérií stanovených [v článku 197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v odsekoch 2 a 3.
2. Oprávnené sú tieto subjekty:
a) právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:
– členskom štáte alebo zámorskej krajine alebo na území s ním spojenom,
– tretej krajine pridruženej k programu s výnimkou špecifického cieľa uvedeného v článku 2 ods. 2 písm. -a);
b) akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.
3. Grant na prevádzku možno udeliť Európskej sieti vnútroštátnych orgánov pre rovnosť (EQUINET) bez výzvy na predkladanie návrhov podľa článku 6 ods. 2 písm. a) na pokrytie výdavkov spojených s jej stálym pracovným programom.
Kapitola III
Programovanie, monitorovanie, hodnotenie a kontrola
Článok 13
Pracovný program a viacročné priority
1. Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Komisia je v súlade s článkom 16 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením príslušného pracovného programu.
Článok 14
Monitorovanie a podávanie správ
1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 2, sú uvedené v prílohe II.
2. Na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku programu pri plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 16 s cieľom vypracovať ustanovenia týkajúce sa rámca monitorovania a hodnotenia, a to aj prostredníctvom zmien prílohy II, na preskúmanie a prípadné doplnenie ukazovateľov.
3. Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
Článok 15
Hodnotenie
1. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2. Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. V hodnotení v polovici trvania sa zohľadnia výsledky hodnotení dlhodobého vplyvu predchádzajúcich programov (Práva, rovnosť a občianstvo a Európa pre občanov).
3. Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
4. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskeho a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Článok 16
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 13 a 14 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2027.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 13 a 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. Na základe Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva môžu občania a ostatné zúčastnené strany v období štyroch týždňov vyjadriť svoje stanovisko k návrhu znenia delegovaného aktu. Návrh znenia sa konzultuje s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov na základe skúseností mimovládnych organizácií a miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní programu.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 13 alebo 14 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 17
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa rozhodnutím podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušnému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
Kapitola IV
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 18
Informovanosť, komunikácia a propagácia
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie uvádzajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť týchto prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje alokované na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 2.
Článok 18a
Kontaktné miesta programu
Každý členský štát môže zriadiť kontaktné miesta programu. Majú na starosti poskytovanie nestranných usmernení, praktických informácií a pomoci žiadateľom, zainteresovaným stranám a príjemcom programu, pokiaľ ide o všetky aspekty programu, a to aj pokiaľ ide o postup podávania žiadostí, šírenie zrozumiteľných informácií a výsledkov programu, otázky týkajúce sa partnerov, odbornú prípravu a iné formality. Kontaktné miesta programu vykonávajú svoje funkcie nezávisle.
▌
Článok 20
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) č. 1381/2013 a nariadenie (EÚ) č. 390/2014 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.
Článok 21
Prechodné ustanovenia
1. Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií implementovaných podľa nariadení (EÚ) č. 1381/2013 a (EÚ) č. 390/2014, ktoré sa na ne vzťahujú aj naďalej až do ich ukončenia.
2. Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúcich programov zriadených nariadeniami (EÚ) č. 1381/2013 a (EÚ) č. 390/2014.
3. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 6 ods. 3, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
Článok 22
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA -I
Dostupné finančné prostriedky programu uvedené v článku 6 ods. 1 sa alokujú takto:
a) V rámci súm uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a);
— najmenej 15 % na činnosti, ktorými sa vykonáva špecifický cieľ uvedený v článku 3 písm. b) bod i);
— najmenej 40 % na činnosti, ktorými sa vykonávajú osobitné ciele podľa článku 5 písm. -a); a
— najmenej 45 % na činnosti, ktorými sa vykonávajú osobitné ciele podľa článku 3 písm. a), b) bod ii) až v) a písm. c) a článku 5 písm. a) a b);
b) V rámci súm uvedených v článku 6 ods. 2 písm. b):
— 15 % na spomienkové činnosti;
— 65 % na demokratickú účasť;
— 10 % na propagačné činnosti; a
— 10 % na administratívu.
PRÍLOHA I
Činnosti podporované v rámci programu
Všeobecné a špecifické ciele programu stanovené v článku 2 sa budú vykonávať najmä ▌ podporovaním týchto činností:
a) zvyšovanie povedomia, podpora a šírenie informácií s cieľom zlepšiť znalosť práv a hodnôt a politík, ▌ v oblastiach a cieľoch, na ktoré sa program vzťahuje;
b) vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť znalosti a vzájomné porozumenie ▌;
c) činnosti analytického monitorovania ▌na zlepšenie pochopenia situácie v ▌členských štátoch a na úrovni Únie v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, ako aj na zlepšenie ▌ vykonávania práva EÚ, ▌politík a hodnôt Únie v členských štátoch, pričom takéto činnosti zahŕňajú napríklad zhromažďovanie údajov a štatistík; vypracúvanie spoločných metodík, prípadne ukazovateľov alebo referenčných hodnôt, štúdie, výskumy, analýzy a prieskumy; hodnotenia, posúdenia vplyvu, vypracúvanie a uverejňovanie príručiek, správ a vzdelávacieho materiálu;
d) odborná príprava príslušných zainteresovaných strán s cieľom zlepšiť ich znalosť politík a práv v ▌ oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje;
e) vývoj a údržba nástrojov informačných a komunikačných technológií;
ea) podpora organizácií občianskej spoločnosti a neziskových zainteresovaných strán pôsobiacich v oblastiach programu s cieľom zvýšiť ich schopnosť reagovať a zaručiť všetkým občanom primeraný prístup k ich službám, poradenstvu a podporným činnostiam;
eb) podpora organizácií občianskej spoločnosti a neziskových zainteresovaných strán pôsobiacich v oblastiach programu s cieľom vykonávať podporné činnosti na podporu práv, a tým aj na posilnenie ochrany a presadzovania hodnôt Únie a dodržiavania zásad právneho štátu a prispievanie k demokratickému dialógu, transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, a to aj v prípadoch zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť;
f) posilňovanie informovanosti občanov, najmä mladých ľudí, o európskej kultúre, kultúrnom dedičstve, identite a histórii, a to aj s ohľadom na totalitné a autoritatívne režimy a iné vymedzujúce momenty nedávnej európskej histórie s cieľom posilniť pamiatku a angažovanosť európskych občanov voči Únii a podporovať toleranciu, vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg a rešpektovanie rozmanitosti;
g) spájanie občanov ▌rôznych štátnych príslušností a kultúr prostredníctvom ich účasti na činnostiach v rámci projektov partnerských miest a projektov občianskej spoločnosti, a tým vytvárať podmienky na silnejší prístup zdola nahor a posilňovať občiansku a demokratickú angažovanosť;
h) podnecovanie a uľahčovanie aktívnej a inkluzívnej účasti na budovaní demokratickejšej Únie, ako aj zvyšovanie informovanosti o právach a hodnotách, ▌ prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti;
i) rozvíjanie kapacít európskych sietí s cieľom podporovať a ďalej rozvíjať právo, hodnoty, ciele a stratégie politiky Únie;
j) financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím sa podporí výkon práva občanov navrhovať a podporovať európske iniciatívy občanov;
k) prehlbovanie znalostí o programe a šírenia a prenosnosti jeho výsledkov a posilňovanie dosahu, a to aj zriadením a podporou ▌ kontaktných miest programu.
PRÍLOHA II
Ukazovatele
Program bude monitorovaný na základe súboru ukazovateľov určených na zistenie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a náklady. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom kľúčových ukazovateľov:
Počet osôb, ktoré boli oslovené:
i) činnosťami odbornej prípravy;
ii) činnosťami v oblasti vzájomného učenia a výmeny osvedčených postupov;
iii) činnosťami v oblasti zvyšovania povedomia, informovanosti a osvety
Počet organizácií občianskej spoločnosti, ktoré boli oslovené činnosťami v oblasti podpory a budovania kapacít
Počet nadnárodných sietí a iniciatív zameraných na európsku pamäť a dedičstvo v dôsledku intervencie programu
Všetky jednotlivé údaje sa vždy, keď je to možné, rozčlenia podľa pohlavia; priebežné a záverečné hodnotenia programu sa zameriavajú na každú oblasť a na každú činnosť a zahŕňajú hľadisko rodovej rovnosti a hodnotia vplyv na rodovú rovnosť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 62).
Nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3).
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).
Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1).
[Odkaz sa aktualizuje: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013Q1220(01) ].
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Počet medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach
132k
44k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach (2019/2698(RSO))
Delegácia pre severnú spoluprácu a pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora
Delegácia pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom
b)
Rusko a štáty Východného partnerstva
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Moldavsko
Delegácia pre vzťahy s Bieloruskom
Delegácia pri Parlamentnom výbore pre partnerstvo EÚ – Arménsko, Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko
c)
Maghreb, Mašrek, Izrael a Palestína
Delegácie pre vzťahy s:
–
Izraelom
–
Palestínou
–
krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu vrátane Spoločných parlamentných výborov EÚ – Maroko, EÚ – Tunisko a EÚ – Alžírsko
–
krajinami Mašreku
d)
Arabský polostrov, Irak a Irán
Delegácie pre vzťahy s:
–
Arabským polostrovom
–
Irakom
–
Iránom
e)
Severná, Stredná a Južná Amerika
Delegácie pre vzťahy s/so:
–
Spojenými štátmi americkými
–
Kanadou
–
Brazílskou federatívnou republikou
–
krajinami Strednej Ameriky
–
krajinami Andského spoločenstva
–
Mercosurom
Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Mexiko
Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Čile
Delegácia pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ
f)
Ázia/Tichomorie
Delegácie pre vzťahy s:
–
Japonskom
–
Čínskou ľudovou republikou
–
Indiou
–
Afganistanom
–
krajinami južnej Ázie
–
krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN)
–
Kórejským polostrovom
–
Austráliou a Novým Zélandom
Delegácia pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ – Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom
g)
Afrika
Delegácie pre vzťahy s:
–
Južnou Afrikou
–
Panafrickým parlamentom
h)
Mnohostranné zhromaždenia
Delegácia pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ
Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie
Delegácia pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení
Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest
Delegácia pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO;
2. rozhodol, že členovia parlamentných výborov vytvorených na základe dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) budú určení výlučne z Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, čím sa zabezpečí zachovanie vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod ako gestorského výboru, a že títo členovia by mali aktívne koordinovať svoju činnosť so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ;
3. rozhodol, že členovia Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie, Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia a Parlamentného zhromaždenia Euronest budú určení výlučne z dvojstranných alebo subregionálnych delegácií súvisiacich s každým z týchto zhromaždení;
4. rozhodol, že členovia Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO budú určení výlučne z Podvýboru pre bezpečnosť a obranu;
5. rozhodol, že Konferencia predsedov delegácií by po konzultácii s Výborom pre zahraničné veci, Výborom pre rozvoj a Výborom pre medzinárodný obchod mala vypracovať šesťmesačný návrh harmonogramu činností; mala by ho vypracovať v úzkej spolupráci so šesťmesačným harmonogramom delegácií výborov stanoveným Konferenciou predsedov výborov, a to aj so zreteľom na ročný pracovný program skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb (DEG), s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup; tento spoločný návrh šesťmesačného harmonogramu činností sa následne predloží Konferencii predsedov na schválenie; Konferencia predsedov môže upraviť navrhovaný harmonogram s cieľom reagovať na politické udalosti a zabezpečiť súdržnosť vonkajších činností Európskeho parlamentu;
6. pripomína, že iba oficiálne delegácie, ktoré riadne povolila Konferencia predsedov, môžu vykonávať činnosti v mene Európskeho parlamentu a zastupovať jeho oficiálnu pozíciu;
7. rozhodol, že politické skupiny a nezaradení poslanci vymenujú stálych náhradníkov, ktorí majú pôsobiť v každom type delegácie, a že počet týchto náhradníkov nesmie presiahnuť počet riadnych členov zastupujúcich politické skupiny a nezaradených poslancov;
8. rozhodol, že riadni členovia stálych medziparlamentných delegácií majú právo zúčastňovať sa na medziparlamentných schôdzach mimo pracovísk Európskeho parlamentu; ak riadny člen nemôže cestovať, môže ho nahradiť jeden zo stálych náhradníkov alebo, ak náhradník nie je k dispozícii, člen medziparlamentného zhromaždenia príslušného pre túto delegáciu, ktorého nominovala politická skupina, do ktorej riadny člen patrí; ak nie je k dispozícii člen medziparlamentného zhromaždenia príslušného pre túto delegáciu, môžu sa na schôdzi zúčastniť členovia Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod;
9. domnieva sa, že pred medziparlamentným stretnutím s partnerskou stranou (parlamentné výbory pre stabilizáciu a pridruženie, spoločné parlamentné výbory, parlamentné výbory pre pridruženie, parlamentné výbory pre spoluprácu, medziparlamentné schôdze atď.) alebo pred cestou každej zahraničnej delegácie by sa mala uskutočniť intenzívna konzultácia s príslušným výborom (príslušnými výbormi) o možných politických témach alebo otázkach legislatívnej kontroly, ktoré by delegácia mala riešiť na stretnutiach s partnerskými stranami z príslušnej krajiny;
10. bude sa snažiť v praxi zabezpečiť, aby sa jeden alebo viacerí spravodajcovia alebo predsedovia výborov mohli tiež zúčastňovať na rokovaniach delegácií, spoločných medziparlamentných výborov, parlamentných výborov pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždení, a rozhodol, že predseda na spoločnú žiadosť delegácie a predsedov príslušných výborov povolí služobné cesty tohto druhu;
11. rozhodol, že toto rozhodnutie nadobudne účinnosť na prvej schôdzi deviateho volebného obdobia;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.
Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – II. časť ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2016)0799 – C8-0148/2019 – 2016/0400B(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0799),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 64 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0148/2019),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 192 ods. 1 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 1. júna 2017(1),
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. decembra 2017(2),
– so zreteľom na listy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,
– so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 7. marca 2019 povoliť Výboru pre právne veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0020/2018),
– so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0190/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 64 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm.a b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1, [PN 1]
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),
keďže:
(1) Lisabonskou zmluvou sa podstatne zmenil právny rámec, ktorý upravuje právomoci zverené Komisii zákonodarcom, pričom sa zaviedlo jasné rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a zverenýmzverenými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať akty na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty). [PN 2]
(2) Opatrenia, ktoré je možné prijať na základe delegovanej právomoci podľa článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), zodpovedajú v zásade opatreniam, na ktoré sa vzťahuje regulačný postup s kontrolou podľa článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES(6).
(3) Predchádzajúce návrhy týkajúce sa zosúladenia právnych predpisov odkazujúcich na regulačný postup s kontrolou s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou(7) boli stiahnuté(8) z dôvodu stagnácie medziinštitucionálnych rokovaní.
(4) Európsky parlament, Rada a Komisia sa následne dohodli na novom rámci pre delegované akty v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(9) a uznali potrebu zosúladiť všetky existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou. Tieto inštitúcie sa predovšetkým dohodli na potrebe udeliť vysokú prioritu urýchlenému zosúladeniu všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou. Komisia sa zaviazala vypracovať návrh na zosúladenie do konca roku 2016.
(5) Väčšina splnomocnení v základných aktoch, ktoré stanovujú použitie regulačného postupu s kontrolou, spĺňa kritériá článku 290 ods. 1 ZFEÚ a mali by byť prispôsobené tomuto ustanoveniu.
(6) Ostatné splnomocnenia v základných aktoch, ktoré stanovujú použitie regulačného postupu s kontrolou, spĺňajú kritériá článku 291 ods. 2 ZFEÚ a mali by byť prispôsobené tomuto ustanoveniu.
(7) V prípade, že sa Komisii udeľujú vykonávacie právomoci, mali by sa vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(10).
(8) V niekoľkých málo prípadoch základných aktov, ktoré v súčasnosti stanovujú použitie regulačného postupu s kontrolou, sa niektoré splnomocnenia stali obsolétnymi a preto by sa mali vypustiť.
(8a) Zlúčenie a predloženie splnomocnení, ktoré nie sú navzájom úzko spojené, v rámci jedného delegovaného aktu Komisie bráni Parlamentu vo výkone jeho kontrolnej právomoci, pretože je tak nútený buď prijať alebo odmietnuť celý delegovaný akt, čo mu nedáva priestor na vyjadrenie stanoviska ku každému splnomocneniu jednotlivo. [PN 3]
(9) Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.
(10) Keďže úpravy a zmeny, ktoré sa majú vykonať, sa týkajú len postupov na úrovni Únie, v prípade smerníc si nevyžadujú transpozíciu zo strany členských štátov.
(11) Príslušné akty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Akty uvedené v prílohe sa menia tak, ako je v nej stanovené.
Článok 2
Týmto nariadením nie sú dotknuté neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA
I. OBLASŤ KLÍMY
1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006(11)
S cieľom zabezpečiť urýchlené technické prispôsobenie smernice 2009/31/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o potrebné zmeny na účely prispôsobenia príloh predmetnej smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/31/ES sa preto mení takto:
1. Článok 29 sa nahrádza takto:
„Článok 29
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tejto smernici, s cieľom prispôsobiť ich technickému a vedeckému pokroku.“ [PN 4]
2. Vkladá sa tento článok 29a:
„Článok 29a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ...[dátum dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 5]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 29 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 29 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 30 sa vypúšťa.nahrádza takto:
„Článok 30
Postup výboru
1. Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013*. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011**.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 6]
___________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“
2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020(12)
S cieľom zabezpečiť presné zúčtovanie transakcií podľa rozhodnutia 406/2009/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť predmetné rozhodnutie o požiadavky uplatniteľné na registre členských štátov a centrálneho správcu v súvislosti so spracovaním transakcií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania rozhodnutia 406/2009/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na stanovenie ročných pridelených emisných kvót. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Zo skúseností vyplynulo, že splnomocnenie v súvislosti s modalitami určitých transferov nie je potrebné.
Rozhodnutie 406/2009/ES sa preto mení takto:
1. Článok 3 sa mení takto:
a) V odseku 2 sa štvrtý a piaty pododsek nahrádzajú takto:
„Keď budú k dispozícii príslušné preskúmané a overené údaje, Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určí ročné pridelené emisné kvóty v tonách ekvivalentu oxidu uhličitého na obdobie rokov 2013 až 2020. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľačlánku 13 ods. 2.“;
b) Odsek 6 sa vypúšťa.
2. V článku 11 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú uplatňovania odseku 1 a 2 tohto článku.“
3. Vkladá sa tento článok 12a:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 13 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.
_________________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“[PN 7]
3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu(13)
S cieľom zabezpečiť súlad so záväzkami Únie vyplývajúcimi z jej účasti na Montrealskom protokole o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a cieľom zabezpečiť, aby v rámci Únie aj vonkajšieho obchodu riadne fungoval obchod s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a výrobkami a zariadeniami obsahujúcimi alebo využívajúcimi tieto látky by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc:
‒ meniť nariadenie (ES) č. 1005/2009 s cieľom zahrnúť určité látky do časti A a časti B prílohy II,
‒ meniť toto nariadenie s cieľom vykonať potrebné technické úpravy prílohy III, ako aj maximálneho množstva kontrolovaných látok,
‒ meniť prílohu V k tomuto nariadeniu s cieľom splniť záväzky podľa Montrealského protokolu,
‒ meniť prílohu VI k tomuto nariadeniu,
‒ meniť zoznam položiek v rámci udeľovania povolení na dovoz a vývoz,
‒ meniť prílohu VII k tomuto nariadeniu s cieľom zohľadniť nový technologický vývoj,
‒ meniť požiadavky v oblasti podávania správ,
‒ doplniť toto nariadenie o zoznam výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zhodnotenie kontrolovaných látok alebo likvidácia výrobkov a zariadení bez predchádzajúceho zhodnotenia kontrolovaných látok považujú za technicky a ekonomicky uskutočniteľné,
‒ doplniť toto nariadenie o mechanizmus prideľovania kvót výrobcom a dovozcom,
‒ doplniť toto nariadenie o pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označení nádob na určité kontrolované látky,
‒ doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o monitorovanie nezákonného obchodu,
‒ doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o pravidlá prepustenia do voľného obehu v Únii výrobkov a zariadení dovezených zo štátov, ktoré nie sú stranami protokolu,
‒ doplniť toto nariadenie o minimálne požiadavky na kvalifikáciu,
‒ doplniť toto nariadenie o zoznam technológií alebo postupov, ktoré majú využívať podniky na zabránenie a minimalizáciu akéhokoľvek úniku a emisií kontrolovaných látok.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1005/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 7 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.“ [PN 8]
2. Článok 8 sa mení takto:
a) V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť.“; [PN 9]
b) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa v kontexte nových informácií alebo technického vývoja alebo rozhodnutí strán protokolu mení toto:
a) príloha III;
b) maximálne množstvo kontrolovaných látok, ktoré možno použiť ako procesné činidlá alebo vypustiť pri použití vo forme procesných činidiel, ako je to uvedené v odseku 4 druhom a treťom pododseku.“
3. Článok 10 sa mení takto:
a) V odseku 3 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty v súlade s článkom 24as cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa formy a obsahu označenia, ktoré sa má použiť. [PN 10]
Kontrolované látky uvedené v prvom pododseku sa uvedú na trh a ďalej sa distribuujú podľa podmienok uvedených v prílohe V.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha V, s cieľom splniť záväzky podľa protokolu.“;
b) V odseku 6 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty v súlade s článkom 24as cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví pravidlá týkajúce sa mechanizmu prideľovania kvót výrobcom a dovozcom.“ [PN 11]
4. V článku 13 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha VI, pokiaľ ide o úpravy a časové rámce na postupné ukončenie kritického používania stanovením termínov pre nové aplikácie a konečných dátumov pre existujúce aplikácie, v prípade nedostupnosti technicky aj hospodársky vhodných alternatívnych riešení alebo technológií, ktoré sú prijateľné z hľadiska životného prostredia a zdravia v rámci lehoty stanovenej v tejto prílohe, resp. ak je to nutné na účely zabezpečenie dodržiavania medzinárodných záväzkov.“
5. V článku 18 sa odsek 9 nahrádza takto:
„9. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam položiek uvedený v odseku 3 tohto článku a prílohe IV, s cieľom splniť záväzky podľa protokolu, resp. zabezpečiť ich vykonanie.“
6. Článok 19 sa nahrádza takto:
„Článok 19
Opatrenia na monitorovanie nezákonného obchodu
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa sa dodatočných opatrení na monitorovanie kontrolovaných látok alebo nových látok a výrobkov a zariadení obsahujúcich alebo využívajúcich kontrolované látky, ktoré sú v režime dočasné uskladnenie, colné uskladnenie alebo slobodné pásmo alebo sú v tranzite cez colné územie Únie a opätovne sa potom vyvezú, vychádzajúc z hodnotenia prípadného rizika nezákonného obchodu súvisiaceho s takýmto pohybom a zohľadňujúc environmentálne prínosy a spoločensko-hospodársky vplyv takýchto opatrení.“ [PN 12]
7. V článku 20 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať v súlade s rozhodnutiami strán protokolu delegované akty týkajúce sa, s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel uplatniteľných na prepustenie do voľného obehu v Únii výrobkov a zariadení dovezených z ktoréhokoľvek štátu, ktorý nie je stranou protokolu, ktoré sa vyrobili použitím kontrolovaných látok, ale neobsahujú látky, ktoré by mohli byť pozitívne identifikované ako kontrolované látky. Identifikácia takýchto výrobkov a zariadení bude v súlade s periodickými technickými posudkami dohodnutými zmluvnými stranami.“ [PN 13]
8. Článok 22 sa mení takto:
a) Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha VII, s cieľom zohľadniť nový technologický vývoj.“;
b) V odseku 4 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať, a to v súlade s rozhodnutiami strán protokolu delegované akty týkajúce, s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa zoznamu výrobkov a zariadení, v prípade ktorých sa zhodnotenie kontrolovaných látok alebo likvidácia výrobkov a zariadení bez predchádzajúceho zhodnotenia kontrolovaných látok považujú za technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a v prípade potreby aj technológií, ktoré sa majú použiť. [PN 14]
Ku každému návrhu delegovaného aktu o zostavení takéhoto zoznamu sa prikladá kompletné ekonomické posúdenie nákladov a prínosov, v ktorom sa uvádzajú dôvody a ktoré zohľadňuje špecifické okolnosti v jednotlivých členských štátoch.“;
c) V odseku 5 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia vyhodnotí opatrenia prijaté členskými štátmi a má právomoc v súlade s článkom 24a prijímať na základe tohto vyhodnotenia a technických a iných podstatných informácií delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovím pravidiel týkajúcich sa uvedených minimálnych kvalifikačných požiadaviek.“ [PN 15]
9. Článok 23 sa mení takto:
a) Odsek 4 sa mení takto:
i) V prvom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:
„Na základe vyhodnotenia týchto opatrení prijatých členskými štátmi a technických a iných podstatných informácií má Komisia právomoc v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovím pravidiel týkajúcich sa zosúladenia uvedených minimálnych kvalifikačných požiadaviek.“; [PN 16]
ii) Druhý pododsek sa vypúšťa;
b) Odsek 7 sa nahrádza takto:
„7. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje zoznams cieľom doplniť toto nariadenie stanovím zoznamu technológií alebo postupov, ktoré majú využívať podniky na zabránenie a minimalizáciu akéhokoľvek úniku a emisií kontrolovaných látok.“ [PN 17]
10. V článku 24 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení časť A prílohy II, s cieľom zaradiť látky, ktoré sú zaradené do časti B uvedenej prílohy, ak sa zistí, že sa vyvážajú, dovážajú, vyrábajú alebo uvádzajú na trh vo významných množstvách, a o ktorých Vedecká posudková komisia podľa protokolu zistí, že majú významný potenciál poškodzovať ozón, a ktorými sa v prípade potreby stanovujú možné výnimky z odseku 1.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení časť B prílohy II, s cieľom zaradiť všetky látky, ktoré nie sú kontrolovanými látkami, ale o ktorých Vedecká posudková komisia podľa protokolu alebo iný uznávaný orgán rovnakého postavenia zistí, že majú významný potenciál poškodzovať ozón.“
11. Po názve kapitoly VII sa vkladá tento článok 24a:
„Článok 24a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 3 a 5, článku 10 ods. 3 a 6, článku 13 ods. 2, článku 18 ods. 9, článku 19, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 3, 4 a 5, článku 23 ods. 4 a 7, článku 24 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 3 a článku 27 ods. 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutiaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 18]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 3 a 5, článku 10 ods. 3 a 6, článku 13 ods. 2, článku 18 ods. 9, článku 19, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 3, 4 a 5, článku 23 ods. 4 a 7, článku 24 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 3 a článku 27 ods. 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 3 a 5, článku 10 ods. 3 a 6, článku 13 ods. 2, článku 18 ods. 9, článku 19, článku 20 ods. 2, článku 22 ods. 3, 4 a 5, článku 23 ods. 4 a 7, článku 24 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 3 a 27 ods. 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
12. V článku 25 sa vypúšťa odsek 3.
13. V článku 26 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa menia požiadavky na predkladanie správ stanovené v odseku 1 tohto článku, s cieľom splniť záväzky podľa protokolu, resp. zabezpečiť ich vykonanie.“
14. V článku 27 sa odsek 10 nahrádza takto:
„10. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa zmien požiadavieks cieľom zmeniť požiadavky na predkladanie správ stanovenýchstanovené v odsekuodsekoch 1 až 7 tohto článku, s cieľom splniť záväzky podľa protokolu, resp. zabezpečiť ich vykonanie.“ [PN 19]
II. KOMUNIKAČNÉ SIETE, OBSAH A TECHNOLÓGIE
4. Smernica 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(14)
S cieľom zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany základných práv a slobôd pri spracovaní osobných údajov v sektore elektronických komunikácií a zabezpečiť voľný pohyb týchto údajov a elektronických komunikačných zariadení a služieb v Únii by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť smernicu 2002/58/ES, pokiaľ ide o okolnosti, formát a postupy uplatniteľné na požiadavky týkajúce sa informácií a oznamovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2002/58/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14b prijímať delegované akty týkajúce sa okolnostís cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o okolnosti, formátuformát a postupov uplatniteľnýchpostupy uplatniteľné na požiadavky týkajúce sa informácií a oznamovania v zmysle odsekov 2, 3 a 4 tohto článku, a to po porade s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), pracovnou skupinou pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES, a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.“ [PN 20]
2. Článok 14a sa vypúšťa.
3. Vkladá sa tento článok 14b:
„Článok 14b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutiaobdobie piatich rokov od ...[dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 21]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
___________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 733/2002 z 22. apríla 2002 o zavedení domény najvyššej úrovne „.eu“(15)(16)
S cieľom stanoviť podmienky vykonávania „.eu“ ako špecifickej domény najvyššej úrovne (ccTLD) zriadenej nariadením (ES) č. 733/2002 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie o kritériá a postup týkajúce sa určenia registra a pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne „.eu“ (TLD) a všeobecných princípov politiky registrácie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 733/2002 sa preto mení takto:
1. V článku 3 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) prijímať delegované akty v súlade s článkom 5a na stanovenie kritérií a postupu na určenie registra.
Ak sa to v prípade stanovovania kritérií a postupu na určenie registra vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 5b;“
2. Článok 5 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Komisia má po porade s registrom právomoc v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty stanovujúce pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne „.eu“ (TLD) a všeobecných princípov politiky registrácie.“;
b) V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Ak členský štát alebo Komisia do 30 dní od uverejnenia vznesie námietky voči pojmu zahrnutému v notifikovanom zozname, Komisia má právomoc v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty na nápravu danej situácie.“
3. Vkladajú sa tieto články 5a a 5b:
„Článok 5a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 1a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 5b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 5a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
___________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 6 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.
6. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS)(17)(18)
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania rozhodnutia 626/2008/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa vhodných spôsobov koordinovaného uplatňovania pravidiel vynucovania. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Rozhodnutie 626/2008/ES sa preto mení takto:
1. V článku 9 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať opatrenia vymedzujúce akékoľvek vhodné spôsoby koordinovaného uplatňovania pravidiel vynucovania uvedené v odseku 2 vrátane pravidiel koordinovaného pozastavenia alebo odobratia povolenia z dôvodu porušenia spoločných podmienok uvedených v článku 7 ods. 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 10 ods. 3.“
7. Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(20)
Komisia od prijatia nariadenia (ES) č. 1257/96 v roku 1996 neprijala žiadne opatrenia v súlade s regulačným postupom s kontrolou s cieľom meniť nepodstatné prvky tohto nariadenia. Zdá sa, že nič také nemožno predpokladať ani v budúcnosti. Z tohto dôvodu by sa mala z nariadenia (ES) č. 1257/96 vypustiť možnosť prijať vykonávacie opatrenia v súlade s regulačným postupom, keďže nie je potrebné, aby sa Komisii udelila právomoc prijímať v súlade s článkom 290 zmluvy delegované akty.
Nariadenie (ES) č. 1257/96 sa preto mení takto:
1. V článku 15 sa vypúšťa odsek 1.
2. V článku 17 sa vypúšťa odsek 4.
IV. ZAMESTNANOSŤ, SOCIÁLNE ZÁLEŽITOSTI A ZAČLENENIE
8. Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(21)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 89/391/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 89/391/EHS sa preto mení takto:
1. Vkladá sa tento článok 16a:
„Článok 16a
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17b prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia.“
2. Článok 17 sa vypúšťa.
3. Vkladá sa tento článok 17b:
„Článok 17b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutiaobdobie piatich rokov od ...[dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 22]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
9. Smernica Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (prvá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(22)(23)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu návrhu, výroby alebo konštrukcie častí pracovísk, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch týkajúcich sa pracovísk by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 89/654/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 89/654/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu návrhu, výroby alebo konštrukcie častí pracovísk, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch týkajúcich sa pracovísk.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 9b.“
2. Vkladajú sa tieto články 9a a 9b:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 9b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 9a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
10. Smernica Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku (tretia samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(24)(25)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v súvislosti s osobnými ochrannými prostriedkami by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 89/656/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 89/656/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v súvislosti s osobnými ochrannými prostriedkami.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 9b.“
2. Vkladajú sa tieto články 9a a 9b:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 9b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 9a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
11. Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(26)(27)
S cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatky v súvislosti s ručnou manipuláciou s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 90/269/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 90/269/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniťtechnický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatky v súvislosti s ručnou manipuláciou s bremenami.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 8b.“
2. Vkladajú sa tieto články 8a a 8b:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 8b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 8a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
12. Smernica Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(28)(29)
S cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatky v súvislosti so zobrazovacími jednotkami by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 90/270/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 90/270/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatky v súvislosti so zobrazovacími jednotkami.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 10b.“
2. Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 10b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 10a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
13. Smernica Rady 92/29/EHS z 31. marca 1992 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú lekársku starostlivosť na palubách plavidiel(30)(31)
S cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s lekárskou starostlivosťou na palubách by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 92/29/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 92/29/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s lekárskou starostlivosťou na palubách.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 8b.“
2. Vkladajú sa tieto články 8a a 8b:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 8b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 8a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
14. Smernica Rady 92/57/EHS z 24. júna 1992 o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách (ôsma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(32)(33)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v súvislosti s dočasnými alebo lokalitne sa meniacimi staveniskami by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniťprílohu IV k smernici 92/57/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 92/57/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 13 sa nahrádza takto:
„Článok 13
Zmeny prílohy IV
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu IV s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s dočasnými alebo lokalitne sa meniacimi staveniskami, ako aj technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v oblasti dočasných alebo lokalitne sa meniacich stavenísk.
Ak je to v prípade bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 13b.“
2. Vkladajú sa tieto články 13a a 13b:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 13b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
15. Smernica Rady 92/58/EHS z 24. júna 1992 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci (deviata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(34)(35)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v súvislosti s bezpečnostnými a/alebo zdravotnými označeniami pri práci by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 92/58/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 92/58/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s navrhovaním a výrobou bezpečnostných a/alebo zdravotných označení alebo zariadení pri práci, ako aj technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a vývoj v rámci poznatkov v oblasti bezpečnosti a zdravotných označení pri práci.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 9b.“
2. Vkladajú sa tieto články 9a a 9b:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 9b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 9a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
16. Smernica Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle (jedenásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(36)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v súvislosti s ťažbovým vrtným priemyslom by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 92/91/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 92/91/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s ťažbovým vrtným priemyslom, ako aj technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a poznatkoch v súvislosti s ťažbovým vrtným priemyslom.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 11b.“
2. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutiaobdobie piatich rokov od ...[dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 23]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 11a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
17. Smernica Rady 92/104/EHS z 3. decembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v povrchovom a podzemnom ťažobnom priemysle (dvanásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(37)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s povrchovým a podzemným ťažobným priemyslom by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 92/104/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 92/104/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s povrchovým a podzemným ťažobným priemyslom, ako aj technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s povrchovým a podzemným ťažobným priemyslom.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 11b.“
2. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 24]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 11a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
18. Smernica Rady 93/103/ES z 23. novembra 1993 o minimálnych požiadavkách pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na palube rybárskych plavidiel (trinásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(38)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v oblasti bezpečnosti a zdravia na palube rybárskych plavidiel by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 93/103/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 93/103/ES sa preto mení takto:
1. Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu týkajúcu sa určitých aspektov bezpečnosti a zdravia na palube rybárskych plavidiel, ako aj technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v oblasti bezpečnosti a zdravia na palube rybárskych plavidiel.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 12b.“
2. Vkladajú sa tieto články 12a a 12b:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 25]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 12b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 12a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
19. Smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(39)(40)
S cieľom dosiahnuť primeranú ochranu mladých ľudí pri práci a zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 94/33/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 94/33/ES sa preto mení takto:
1. Článok 15 sa nahrádza takto:
„Článok 15
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu so zreteľom na technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a vývoj v rámci poznatkov v súvislosti s ochranou mladých ľudí pri práci.“
2. Vkladá sa tento článok 15a:
„Článok 15a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
20. Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(41)(42)
S cieľom dosiahnuť primeranú ochranu pracovníkov pred rizikami pre ich zdravie a bezpečnosť a zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s chemickými faktormi by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 98/24/ES a doplniť túto smernicu stanovením alebo upravením indikatívnych limitných hodnôt ohrozenia pri práci. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 98/24/ES sa preto mení takto:
1. V článku 3 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú stanovenia alebo úpravy indikatívnych limitných hodnôt ohrozenia pri práci, a to pri zohľadnení dostupnosti meracích techník.
Členské štáty pravidelne informujú organizácie pracovníkov a zamestnávateľov o indikatívnych limitných hodnotách ohrozenia pri práci stanovených na úrovni Únie.
Ak je to v prípade výnimočných možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto odseku postup uvedený v článku 12b.“
2. V článku 12 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s chemickými faktormi, ako aj technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s chemickými faktormi.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 12b.“
3. Vkladajú sa tieto články 12a a 12b:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 12 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 12 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 a článku 12 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 12b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 12a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
21. Smernica 1999/92/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1999 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušným prostredím (15. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(43)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v oblasti v oblasti ochrany pred výbuchmi, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v oblasti prevencie a ochrany pred výbuchmi by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 1999/92/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 1999/92/ES sa preto mení takto:
1. Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v oblasti v oblasti ochrany pred výbuchmi, technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v oblasti prevencie a ochrany pred výbuchmi.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 10b.“
2. Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 26]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 10b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 10a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
22. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (siedma samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(44)
S cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s vystavením biologickým faktorom by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 2000/54/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2000/54/ES sa preto mení takto:
1. Článok 19 sa nahrádza takto:
„Článok 19
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 19a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku, zmenám v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a novým zisteniam v oblasti vystavenia biologickým faktorom.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 19b.“
2. Vkladajú sa tieto články 19a a 19b:
„Článok 19a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 27]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 19b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 19a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (šestnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(45)(46)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s návrhom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných zariadení a pracovísk, technický pokrok, zmeny v harmonizovaných európskych normách alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s mechanickou vibráciou by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 2002/44/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2002/44/ES sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniťprílohu s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s návrhom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných zariadení a pracovísk, technický pokrok, zmeny v harmonizovaných európskych normách alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s mechanickou vibráciou.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 11b.“
2. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 11a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 12 sa vypúšťa.
24. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(47)(48)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s návrhom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných zariadení a pracovísk, technický pokrok, zmeny harmonizovaných európskych normách alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s hlukom by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu k smernici 2003/10/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2003/10/ES sa preto mení takto:
1. Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Zmeny smernice
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť túto smernicu s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s návrhom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných zariadení a pracovísk, technický pokrok, zmeny v harmonizovaných európskych normách alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s hlukom.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 12b.“
2. Vkladajú sa tieto články 12a a 12b:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 12b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 12a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 13 sa vypúšťa.
25. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS)(49)(50)
S cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s karcinogénmi alebo mutagénmi by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu II k smernici 2004/37/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/37/ES sa preto mení takto:
1. Článok 17 sa nahrádza takto:
„Článok 17
Zmena prílohy II
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu II s cieľom zohľadniťtechnický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia v súvislosti s karcinogénmi alebo mutagénmi.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 17b.“
2. Vkladajú sa tieto články 17a a 17b:
„Článok 17a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 17môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 17b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 17a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
26. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(51)(52)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s návrhom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných zariadení a pracovísk, technický pokrok, zmeny v harmonizovaných európskych normách alebo medzinárodných špecifikáciách a nové vedecké zistenia v súvislosti s vystavením optickému žiareniu na pracoviskách by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy k smernici 2006/25/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2006/25/ES sa preto mení takto:
1. Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu v súvislosti s návrhom, stavbou, výrobou alebo konštrukciou pracovných zariadení alebo pracovísk, technický pokrok, zmeny v harmonizovaných európskych normách alebo medzinárodných špecifikáciách a nové vedecké zistenia v súvislosti s vystavením optickému žiareniu.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 10b.“
2. Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 10b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 10a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 11 sa vypúšťa.
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(53)
S cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu, technický pokrok a zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách alebo poznatkoch v oblasti pracovných prostriedkov by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy I a II k smernici 2009/104/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/104/ES sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohy I a II s cieľom zohľadniť technickú harmonizáciu a normalizáciu pracovných prostriedkov, ako aj technický pokrok a zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách alebo poznatkoch v oblasti pracovných prostriedkov.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 11b.“
2. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 28]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 11a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
___________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci(54)(55)
S cieľom zohľadniť technický pokrok by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu I k smernici 2009/148/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/148/ES sa preto mení takto:
1. Článok 9 sa vypúšťa.
2. V článku 18 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Posúdenie zdravotného stavu každého pracovníka musí byť k dispozícii predtým, než bude na mieste výkonu práce vystavený prachu pochádzajúcemu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest.
Toto posúdenie zahŕňa špecifické vyšetrenie hrudníka. Príloha I poskytuje praktické odporúčania, podľa ktorých sa môžu členské štáty odvolávať na klinický dohľad nad pracovníkmi. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu I s cieľom prispôsobiť ju technickému pokroku.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov vyplývajúcich z vystavenia účinkom azbestu pri práci a z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto odseku postup uvedený v článku 18b.
Nové posúdenie musí byť k dispozícii aspoň raz za tri roky počas trvania vystavenia.
Zdravotný záznam jednotlivca musí byť zavedený v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou pre každého pracovníka uvedeného v prvom pododseku.“
3. Vkladajú sa tieto články 18a a 18b:
„Článok 18a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 18 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 18 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 18 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 18b
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 18a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
V. ENERGETIKA
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES(56)
S cieľom dosiahnuť vnútorný trh so zemným plynom by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť smernicu 2009/73/ES o nevyhnutné usmernenia stanovujúce podrobnosti viacerých postupov v súvislosti s pravidlami trhu so zemným plynom. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/73/ES sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení pre regionálnu spoluprácu v duchu solidarity.“ [PN 29]
2. V článku 11 sa odsek 10 nahrádza takto:
„10. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia upravujúces cieľom doplniť tuto smernicu stanovením usmernení upravujúcich podrobné pravidlá postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní tohto článku.“ [PN 30]
3. V článku 15 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení na zabezpečenie úplného a efektívneho dodržiavania odseku 2 tohto článku zo strany vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa zásobníka.“ [PN 31]
4. V článku 36 sa odsek 10 nahrádza takto:
„10. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení o uplatňovaní podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku a stanoviť postup, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 3, 6, 8 a 9 tohto článku.“ [PN 32]
5. V článku 42 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení o rozsahu povinností regulačných orgánov, pokiaľ ide o ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s agentúrou.“ [PN 33]
6. V článku 43 sa odsek 9 nahrádza takto:
„9. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia, ktorými ustanovís cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení upravujúcich podrobné pravidlá postupu pre regulačné orgány, agentúru a Komisiu, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu medzi rozhodnutiami regulačných orgánov a usmerneniami uvedenými v tomto článku.“ [PN 34]
7. V článku 44 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením usmernení, v ktorých sa vymedzia metódy a opatrenia týkajúce sa vedenia záznamov, ako aj forma a obsah údajov, ktoré sa majú uchovávať.“ [PN 35]
8. Vkladá sa tento článok 50a:
„Článok 50a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 10, článku 15 ods. 3, článku 36 ods. 10, článku 42 ods. 5, článku 43 ods. 9 a článku 44 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 36]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 10, článku 15 ods. 3, článku 36 ods. 10, článku 42 ods. 5, článku 43 ods. 9 a článku 44 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 10, článku 15 ods. 3, článku 36 ods. 10, článku 42 ods. 5, článku 43 ods. 9 a článku 44 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
9. V článku 51 sa vypúšťa odsek 3.
30. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005(57)
S cieľom zabezpečiť podmienky na prístup do prepravných sietí pre zemný plyn by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť nariadenie (ES) č. 715/2009 o nevyhnutné usmernenia stanovujúce procedurálne podrobnosti, o opatrenia zahŕňajúce vysoko komplexné technické mechanizmy a o opatrenia bližšie určujúce podrobnosti určitých ustanovení uvedeného nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 715/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia stanovujúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením usmernení upravujúcich podrobné pravidlá postupu, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 tohto článku.“ [PN 37]
2. V článku 6 ods. 11 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Ak Komisia navrhuje prijatie sieťového predpisu z vlastného podnetu, najmenej dva mesiace konzultuje návrh sieťového predpisu s agentúrou, ENTSO pre plyn a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa prijímajú takéto sieťové predpisys cieľom doplniť toto nariadenie prijatím takýchto sieťových predpisov.“ [PN 38]
3. V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú zmeny akéhokoľvek sieťového predpisu prijatého podľa článku 6 pri zohľadnení stanoviska agentúry.“
4. V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je na účely dosiahnutia cieľov stanovených v odsekoch 1 a 2 tohto článku splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa určuje zemepisná oblasťs cieľom doplniť toto nariadenie určením zemepisnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje jednotlivá štruktúra regionálnej spolupráce, a to pri zohľadnení existujúcich štruktúr regionálnej spolupráce. Na tento účel Komisia konzultuje s agentúrou a ENTSO pre plyn. [PN 39]
Každý členský štát môže podporovať spoluprácu vo viacerých zemepisných oblastiach.“
5. V článku 23 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty stanovujúce usmernenia týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením usmernení týkajúcich sa záležitostí uvedených v odseku 1 tohto článku a zmeniť usmernenia uvedené v písmenách a), b) a c) uvedeného odseku.“ [PN 40]
6. Vkladá sa tento článok 27a:
„Článok 27a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 11, článku 7 ods. 3, článku 12 ods. 3 a článku 23 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 41]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 11, článku 7 ods. 3, článku 12 ods. 3 a článku 23 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 11, článku 7 ods. 3, článku 12 ods. 3 a článku 23 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. Článok 28 sa vypúšťa.
31. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre(58)(59)
S cieľom vykonať potrebné technické úpravy nariadenia (ES) č. 1222/2009 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1222/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Zmeny a prispôsobenie technickému pokroku
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie, pokiaľ ide o:
a) zavedenie informačných požiadaviek v súvislosti s určením tried priľnavosti za mokra pre pneumatiky kategórií C2 a C3, ak sú dostupné vhodné harmonizované testovacie postupy;
b) v príslušných prípadoch prispôsobenie tried priľnavosti technickým špecifikám pneumatík navrhnutých predovšetkým na lepší výkon ako bežná pneumatika z hľadiska ich schopnosti uviesť vozidlo do pohybu, udržať ho v pohybe alebo zastaviť v podmienkach poľadovice a/alebo snehu;
c) prispôsobenie príloh I až V technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 12a:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 13 sa vypúšťa.
VI. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
32. Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd(60)
S cieľom prispôsobiť smernicu 91/271/EHS technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu I k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 91/271/EHS sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Systémy zberu uvedené v odseku 1 musia spĺňať požiadavky oddielu A prílohy I.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto požiadavky.“
2. V článku 4 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky oddielu B prílohy I.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto požiadavky.“
3. V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odseku 2 musí spĺňať príslušné požiadavky oddielu B prílohy I.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto požiadavky.“
4. V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Nariadenia a osobitné povolenia musia spĺňať požiadavky stanovené v oddiele C prílohy I.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto požiadavky.“
5. V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Predchádzajúce nariadenia a osobitné povolenia na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd, vykonané podľa odseku 2, v rámci aglomerácií od 2 000 do 10 000 p. k. v prípade vypúšťania do sladkých vôd a estuárií a v rámci aglomerácií s 10 000 p. k. alebo viac v prípade všetkých vypúšťaní, obsahujú podmienky splnenia príslušných požiadaviek stanovených v oddiele B prílohy I.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto požiadavky.“
6. Vkladá sa tento článok 17a:
„Článok 17a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 42]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 3, článku 5 ods. 3, článku 11 ods. 2 a článku 12 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 18 sa vypúšťa odsek 3.
33. Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(61)
S cieľom prispôsobiť smernicu 91/676/EHS technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 91/676/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 43]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 9 sa vypúšťa odsek 3.
34. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc(62)(63)
S cieľom zabezpečiť, aby boli v prípade potreby upravované technické podmienky pre zariadenie na plnenie zdola stanovené v smernici 94/63/ES a prispôsobiť prílohy k tejto smernici technickému pokroku, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť uvedené prílohy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 94/63/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 ods. 1 sa šiesty pododsek nahrádza takto:
„Všetky distribučné sklady s plniacimi zariadeniami pre automobilové cisterny sa vybavia aspoň jednou konštrukciou, ktorá spĺňa podmienky pre zariadenie na plnenie zdola ustanovené v prílohe IV. Komisia tieto podmienky opätovne preskúmava v pravidelných intervaloch a je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu IV so zreteľom na výsledky tohto opätovného preskúmavania.“
2. Článok 7 sa nahrádza takto:
„Článok 7
Prispôsobenie technickému pokroku
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy na účely ich prispôsobenia technickému pokroku, a to s výnimkou limitných hodnôt uvedených v bode 2 prílohy II.“
3. Vkladá sa tento článok 7a:
„Článok 7a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 1 a článku 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 1 a článku 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 1 a článku 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. Článok 8 sa vypúšťa.
35. Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT)(64)
S cieľom vytvoriť dodatočné technické pravidlá potrebné na zneškodňovanie polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB a PCT) v zmysle smernice 96/59/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť tot nariadenie na:
‒ stanovenie referenčných metód merania obsahu PCB,
‒ stanovenie, na určité účely, iných menej nebezpečných náhrad za PCB,
‒ stanovenie, na určité účely, technických noriem pre iné spôsoby zneškodňovania PCB.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016; Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 96/59/ES sa preto mení takto:
1. V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10b prijímať delegované aktys cieľom doplniť túto smernicu na tieto účely: [PN 44]
a) s cieľom stanoviť referenčné metódy merania obsahu PCB v kontaminovaných materiáloch;
b) s cieľom v prípade potreby stanoviť, a to výlučne na účely článku 9 ods. 1 písm. b) a c), iné menej nebezpečné náhrady za PCB;
c) s cieľom stanoviť technické normy pre ostatné metódy zneškodnenia PCB, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 druhej vete.
Na účely písmena a) prvého pododseku zostávajú merania uskutočnené pred určením referenčných metód v platnosti.“
2. V článku 10a sa vypúšťa odsek 3.
3. Vkladá sa tento článok 10b:
„Článok 10b
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 45]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
36. Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu(65)
S cieľom prispôsobiť smernicu 98/83/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy II a III k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Splnomocnenie stanovené v časti C poznámke 10 prílohy I na stanovenie monitorovacích frekvencií a monitorovacích metód sa stalo v dôsledku prijatia smernice Rady 2013/51/EURATOM obsolétnym(66).
Pokiaľ ide o splnomocnenie stanovené v časti A druhom odseku prílohy III, možnosť meniť prílohu III prostredníctvom delegovaných aktov sa predpokladá už v článku 11 ods. 2 smernice 98/83/ES.
Smernica 98/83/ES sa preto mení takto:
1. V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom meniť v prípade potreby prílohy II a III na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 46]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
4. V časti C prílohy I sa mení takto:
a) Časť tabuľky s názvom „Rádioaktivita“ sa vypúšťa;
b) Poznámky 8, 9 a 10 sa vypúšťajú.
5. V časti A prílohy III sa vypúšťa druhý odsek.
37. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti(67)
S cieľom zabezpečiť, aby bola smernica 2000/53/ES aktualizovaná, a s cieľom stanoviť dodatočné technické opatrenia, pokiaľ ide o vozidlá po dobe životnosti, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohy k tejto smernici,
‒ doplniť túto smernicu o minimálne požiadavky pre osvedčenie o zničení,
‒ doplniť túto smernicu o pravidlá potrebné na kontrolu toho, či členské štáty dodržiavajú ciele a normy týkajúce sa kódovania súčiastok a materiálov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2000/53/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:
„b) Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom pravidelne meniť prílohu II v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku a vedeckému pokroku s cieľom:
i) podľa potreby stanoviť hodnoty maximálnej koncentrácie, po ktorú sa existencia látok uvedených v písmene a) v špecifických materiáloch a súčiastkach vozidiel toleruje;
ii) vyňať určité materiály a súčiastky vozidiel z písmena a), ak sa používaniu týchto látok nedá vyhnúť;
iii) vyňať materiály a súčiastky vozidiel z prílohy II, ak sa používaniu týchto látok dá vyhnúť;
iv) v bodoch i) a ii) určiť tie materiály a súčiastky vozidiel, ktoré možno oddeliť pred ďalším spracovaním a požadovať, aby boli označené alebo identifikovateľné inými náležitými prostriedkami.“
2. V článku 5 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že príslušné orgány budú vzájomne uznávať a prijímať osvedčenia o zničení vydané v inom členskom štáte v súlade s odsekom 3.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sa minimálnychs cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek pre osvedčenie o zničení.“ [PN 47]
3. V článku 6 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I na účely jej prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.“
4. V článku 7 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných pravidiel potrebných na kontrolu plnenia cieľov stanovenýchtoho, ako členské štáty plnia ciele stanovené v prvom pododseku. Komisia pri príprave týchto pravidiel zohľadní všetky príslušné faktory, okrem iného dostupnosť údajov a otázku exportu a importu vozidiel po dobe životnosti.“ [PN 48]
5. V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade prijímať delegované akty s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť túto smernicu zavedením noriem uvedených v odseku 1. Komisia pri príprave týchto noriem zohľadní práce realizované v tejto oblasti na príslušných medzinárodných fórach a podľa potreby k týmto prácam prispeje.“ [PN 49]
6. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 50]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 písm. b), článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 6, článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 11 sa vypúšťa odsek 3.
38. Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(68)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2000/60/ES vedeckému a technickému pokroku a stanoviť dodatočné pravidlá potrebné pre opatrenia Únie v oblasti vodného hospodárstva by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc:
‒ meniť prílohy I a III a bod 1.3.6 prílohy V k tejto smernici,
‒ doplniť predmetnú smernicu o technické špecifikácie a štandardizované metódy analýzy a monitorovania stavu vody,
‒ doplniť predmetnú smernicu stanovením výsledkov interkalibračného porovnania a hodnôt pre klasifikačné systémy pri monitorovaní vôd v členských štátoch.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2000/60/ES sa preto mení takto:
1. V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty stanovujúce technické špecifikácie a štandardizované metódys cieľom doplniť túto smernicu stanovením technických špecifikácií a štandardizovaných metód analýzy a monitorovania stavu vody.“ [PN 51]
2. V článku 20 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I a III a bod 1.3.6 prílohy V s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku pri zohľadnení období preskúmania a aktualizácie plánov manažmentu povodia, ako sa uvádza v článku 13.“
3. Vkladá sa tento článok 20a:
„Článok 20a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3, článku 20 ods. 1 v prvom pododseku a v oddiele 1.4.1 bode ix) prílohy V sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 52]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 3, článku 20 ods. 1 prvom pododseku a oddiele 1.4.1 bode ix) prílohy V môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 3, článku 20 ods. 1 prvého pododseku a oddielu 1.4.1 bodu ix) prílohy V nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 21 sa vypúšťa odsek 3.
5. V prílohe V sa oddiel 1.4.1 bod ix) nahrádza takto:
„ix) Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty stanovujúce výsledkys cieľom doplniť túto smernicu stanovením výsledkov interkalibračného porovnania a hodnotyhodnôt pre klasifikačné systémy pri monitorovaní vôd v členských štátoch v súlade s bodmi i) až viii). Uverejnia sa do šiestich mesiacov od ukončenia interkalibračného porovnania.“ [PN 53]
39. Smernica 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku(69)(70)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2002/49/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2002/49/ESsa preto mení takto:
1. Článok 6 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha II, s cieľom stanoviť spoločné metódy posudzovania na určenie hlukových indikátorov Lden a Lnight.“;
b) V odseku 3 sa dopĺňa tento druhý pododsek:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III, s cieľom stanoviť spoločné metódy posudzovania na určenie škodlivých účinkov.“
2. Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Prispôsobenie technickému a vedeckému pokroku
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty s cieľom meniť bod 3 prílohy I a prílohy II a III na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.“
3. Vkladá sa tento článok 12a:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 a 3 a článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 a 3 a článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 a 3 a článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 13 sa vypúšťa odsek 3.
5. V prílohe III sa prvá veta úvodnej časti nahrádza takto:
„Vzťahy dávka – účinok zavedené budúcimi revíziami tejto prílohy sa budú týkať najmä:“.
40. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES(71)(72)
S cieľom zabezpečiť uplatnenie aktuálnych analytických metód na určenie dodržiavania súladu s limitnými hodnotami pre obsah prchavých organických zlúčenín by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu III k smernici 2004/42/ES s cieľom prispôsobiť ju technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/42/ES sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Prispôsobenie technickému pokroku
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
41. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší(73)
S cieľom zohľadniť vedecký a technický vývoj by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť smernicu 2004/107/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/107/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 15 nahrádza takto:
„15. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty, ktorými sa mení tento článok, oddiely II príloh II, III, IV a V a oddiel V prílohy V, na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.
Tieto zmeny však nesmú spôsobiť žiadne priame alebo nepriame zmeny cieľových hodnôt.“
2. Vkladá sa tento článok 5a:
„Článok 5a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 54]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 6 sa vypúšťa odsek 3.
4. V prílohe V sa oddiel 5 nahrádza takto:
„Referenčné techniky modelovania sa v súčasnosti nedajú určiť.“
42. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS(74)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2006/7/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohu I k tejto smernici, pokiaľ ide o metódy analýzy parametrov stanovené v uvedenej prílohe,
‒ meniť prílohu V k tejto smernici,
‒ doplniť túto smernicu o špecifikáciu normy EN/ISO o rovnocennosti mikrobiologických metód.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2006/7/ES sa preto mení takto:
1. V článku 15 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty:
a) o špecifikovaníscieľom doplniť túto smernicu špecifikovaním normy EN/ISO o rovnocennosti mikrobiologických metód na účely článku 3 ods. 9; [PN 55]
b) o zmene prílohy I, prípadne potrebnejscieľom zmeniť prílohu I, v prípade potreby v kontexte vedeckého a technického pokroku, pokiaľ ide o metódy analýzy parametrov stanovené v uvedenej prílohe; [PN 56]
c) o zmene prílohyscieľom zmeniť prílohu V, v prípadne potrebnejpotreby v kontexte vedeckého a technického pokroku.“ [PN 57]
2. Vkladá sa tento článok 15a:
„Článok 15a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 58]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 16 sa vypúšťa odsek 3.
43. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(75)
S cieľom ďalšieho rozvoja technických ustanovení smernice 2006/21/ES a jej prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohy k tejto smernici s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku,
‒ doplniť túto smernicu o technické požiadavky na účely článku 13 ods. 6,
‒ doplniť túto smernicu na dokončenie technických požiadaviek na opis vlastností odpadu obsiahnutých v prílohe II s cieľom doplniť túto smernicu o výklad definície v článku 3 ods. 3,
‒ doplniť túto smernicu o kritériá na zaradenie zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III,
‒ doplniť túto smernicu o harmonizované normy týkajúce sa odberu vzoriek a metód analýzy.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2006/21/EHS sa preto mení takto:
1. V článku 22 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 22a prijímať delegované akty potrebnés cieľom doplniť túto smernicu na tieto účely: [PN 59]
a) vypracovanie technických požiadaviekvypracovať technické požiadavky na účely článku 13 ods. 6 vrátane technických požiadaviek týkajúcich sa definície kyanidu rozpustiteľného slabou kyselinou a metódy na jeho meranie; [PN 60]
b) dokončenie technických požiadaviekdokončiť technické požiadavky na opis vlastností odpadu obsiahnutého v prílohe II; [PN 61]
c) poskytnúť výklad definície uvedenej v bode 3 článku 3; [PN 62]
d) stanovenie kritériívymedziť kritériá na zaradenie zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III; [PN 63]
e) určenie harmonizovaných noriemurčiť harmonizované normy na odber vzoriek a metódmetódy analýz potrebnýchpotrebné na technické vykonávanie tejto smernice. [PN 64]
Pri výkone delegovanej právomoci uvedenej v prvom pododseku Komisia zaradí medzi priority aktivity uvedené v písmenách b), c) a d).
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 22a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku. Tieto zmeny sa urobia na účely dosiahnutia vysokej úrovne ochrany životného prostredia.“
2. Vkladá sa tento článok 22a:
„Článok 22a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 22 ods. 2 a 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 65]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 22 ods. 2 a 3 Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 22 ods. 2 a ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 23 sa vypúšťa odsek 3.
44. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality(76)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2006/118/ES vedeckému a technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy II, III a IV k tejto smernici a doplniť nové znečisťujúce látky alebo ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2006/118/ES sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Technické úpravy
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia časti A a C prílohy II a prílohy III a IV s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku pri zohľadnení období preskúmania a aktualizácie plánov manažmentu povodia, ako sa uvádza v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa mení časť B príloha II s cieľom s cieľom doplniť nové znečisťujúce látky alebo ukazovatele.“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 66]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 9 sa vypúšťa.
45. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES(77)(78)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 166/2006 technickému pokroku a vývoju medzinárodného práva a zabezpečiť lepšie nahlasovanie by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy II a III k tomuto nariadeniu s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku, resp. v dôsledku toho, že na stretnutí zmluvných strán Protokolu EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok bola prijatá akákoľvek zmena príloh k tomuto protokolu, ako aj s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom iniciovania nahlasovania únikov príslušných znečisťujúcich látok z jedného alebo viacerých rozptýlených zdrojov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 166/2006 sa preto mení takto:
1. V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Ak Komisia stanoví, že neexistujú žiadne údaje o únikoch z rozptýlených zdrojov, je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom iniciovať nahlasovanie únikov príslušných znečisťujúcich látok z jedného alebo viacerých rozptýlených zdrojov, a to v prípade potreby pomocou medzinárodne schválených metodík.“
2. Článok 18 sa nahrádza takto:
„Článok 18
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy II a III s cieľom:
a) prispôsobiť ich vedeckému alebo technickému pokroku;
b) prispôsobiť prílohy v dôsledku akýchkoľvek zmien príloh k protokolu, ktoré sa prijali na zasadaní zmluvných strán protokolu.“
3. Vkladá sa tento článok 18a:
„Článok 18a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 3 a článku 18 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 3 a článku 18 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 3 a článku 18 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 19 sa vypúšťa odsek 3.
46. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)(79)
S cieľom aktualizovať a ďalej rozvíjať technické pravidlá uplatniteľné na Infraštruktúru pre priestorové informácie v Únii, ako sa stanovuje v smernici 2007/2/ES, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc s cieľom:
‒ meniť opis existujúcich tém údajov uvedených v prílohách I, II a III k tejto smernici,
‒ doplniť túto smernicu o technické dojednania pre interoperabilitu a tam, kde je to možné, pre harmonizáciu súborov a služieb priestorových údajov,
‒ doplniť túto smernicu o technické špecifikácie niektorých služieb a o minimálne výkonnostné kritériá pre tieto služby priestorových údajov,
‒ doplniť túto smernicu o určité povinnosti,
‒ doplniť túto smernicu o harmonizované podmienky prístupu verejnosti k súborom a službám priestorových údajov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2007/2/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 7 nahrádza takto:
„7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa mení opis existujúcich tém údajov uvedených v prílohách I, II a III v záujme zohľadnenia meniacich sa potrieb priestorových údajov na podporu politík Únie, ktoré ovplyvňujú životné prostredie.“
2. V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú technické dojednanias cieľom doplniť túto smernicu stanovením technických pravidiel pre interoperabilitu a tam, kde je to možné, pre harmonizáciu súborov a služieb. Pri vypracovaní týchto dojednanípravidiel sa zohľadnia príslušné požiadavky užívateľov, existujúce iniciatívy a medzinárodné normy na harmonizáciu súborov priestorových údajov, ako aj úvahy o uskutočniteľnosti a nákladoch a výnosoch. [PN 67]
Ak organizácie zriadené podľa medzinárodného práva prijali príslušné normy na zabezpečenie interoperability alebo harmonizácie súborov a služieb priestorových údajov, tieto normy sa začlenia a v prípade potreby sa uvedie odkaz na existujúce technické prostriedky, do delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku.“
3. Článok 16 sa nahrádza takto:
„Článok 16
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty týkajúce sa pravidiel, ktoré do tejto kapitolys cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa stanovia predovšetkým dopĺňajú toto: [PN 68]
a) technické špecifikácie služieb uvedených v článkoch 11 a 12 a minimálne výkonnostné kritériá pre tieto služby, pričom sa zohľadnia existujúce požiadavky na oznamovanie a odporúčania prijaté v rámci právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, existujúce služby elektronického obchodu a technický pokrok;
b) povinnosti uvedené v článku 12.“
4. V článku 17 sa odsek 8 nahrádza takto:
„8. Členské štáty poskytnú inštitúciám a orgánom Únie prístup k súborom a službám priestorových údajov v súlade s harmonizovanými podmienkami.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa upravujús cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel upravujúcich tieto podmienky. Tieto pravidlá budú v plnom rozsahu dodržiavať zásady ustanovené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.“ [PN 69]
5. Vkladá sa tento článok 21a:
„Článok 21a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 7, článku 7 ods. 1, článku 16 a článku 17 ods. 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 70]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 7, v článku 7 ods. 1, článku 16 a článku 17 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 7, článku 7 ods. 1, článku 16 a článku 17 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 22 sa vypúšťa odsek 3.
47. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(80)
S cieľom zohľadniť vedecký a technický pokrok by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k smernici 2007/60/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2007/60/ES sa preto mení takto:
1. V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha s cieľom prispôsobiť ju vedeckému a technickému pokroku pri zohľadnení období preskúmania a aktualizácie, ako sa uvádza v článku 14.“
2. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 71]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
48. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(81)
S cieľom zohľadniť technický vývoj by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I až VI, VIII, IX, X a XV k smernici 2008/50/ES s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2008/50/ES sa preto mení takto:
1. Článok 28 sa mení takto:
a) Nadpis sa nahrádza takto:
„Zmeny a vykonávacie opatrenia“;
b) V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 28a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I až VI, VIII, IX, X a XV v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 28a:
„Článok 28a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 28 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 72]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 28 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 28 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 29 sa vypúšťa odsek 3.
49. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(82)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2008/56/ES vedeckému a technickému pokroku, zabezpečiť konzistentnosť a umožniť porovnávanie medzi morskými regiónmi alebo subregiónmi by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy III, IV a V k tejto smernici a doplniť ju o kritériá a metodické normy a špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a hodnotenia, ktoré majú používať členské štáty. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2008/56/ES sa preto mení takto:
1. V článku 9 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorýmis cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa k 15. júlu 2010 stanovujústanovia kritériá a metodické normy, ktoré majú používať členské štáty na základe príloh I a III, a to takým spôsobom, aby bola zabezpečená konzistentnosť, a ktoré umožňujú porovnávanie medzi morskými regiónmi alebo subregiónmi, pokiaľ ide o rozsah, v akom bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav. [PN 73]
Pred navrhnutím takýchto kritérií a noriem sa Komisia poradí so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zmluvných strán regionálnych morských dohovorov.“
2. V článku 11 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorýmis cieľom doplniť túto smernicu tým, že sa stanovujú špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania, ktoré zohľadňujú existujúce záväzky a zabezpečujú porovnateľnosť medzi výsledkami monitorovania a posudzovania.“ [PN 74]
3. V článku 24 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy III, IV a V, s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku pri zohľadnení lehôt na preskúmanie a aktualizáciu morských stratégií ustanovených v článku 17 ods. 2.“
4. Vkladá sa tento článok 24a:
„Článok 24a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4 a článku 24 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 75]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4 a článku 24 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 3, článku 11 ods. 4 a článku 24 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 25 sa vypúšťa odsek 3.
50. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí a o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006(83)(84)
S cieľom zabezpečiť, aby bolo nariadenie (ES) č. 1272/2008 pravidelne aktualizované, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohu VI k tomuto nariadeniu s cieľom harmonizovať klasifikáciu a označovanie látok,
‒ meniť toto nariadenie doplnením prílohy o reakcii na ohrozenie zdravia,
‒ meniť určité ustanovenia tohto nariadenia a prílohy I až VIII k tomuto nariadeniu s cieľom prispôsobiť ich technickému a vedeckému pokroku.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1272/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 37 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia bez zbytočného odkladu v súlade s článkom 53a prijme delegované akty, ak zistí, že harmonizácia klasifikácie a označenia dotknutej látky sú primerané, s cieľom zmeniť prílohu VI prostredníctvom zaradenia uvedenej látky do časti 3 tabuľky 3.1 prílohy VI spolu s uvedením príslušnej klasifikácie a prvkov označovania a prípadných špecifických koncentračných limitov alebo M-koeficientov.
Do 31. mája 2015 sa do časti 3 tabuľky 3.2 prílohy VI za rovnakých podmienok vloží zodpovedajúci záznam.
Ak sa to v prípade harmonizácie klasifikácie a označovania látok vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 53b.“
2. V článku 45 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Do 20. januára 2012 Komisia preskúma možnosť harmonizovať informácie uvedené v odseku 1 vrátane stanovenia formátu, v ktorom dovozcovia a následní užívatelia predkladajú informácie ustanoveným orgánom. Na základe tohto preskúmania a po konzultácii s relevantnými zainteresovanými stranami, ako napríklad Európske združenie centier pre otravy a klinických toxikológov (EAPCCT – European Association of Poison Centres and Clinical Toxicologists) je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 53a prijať delegované nariadenie, ktorým sa mení toto nariadenie prostredníctvom doplnenia prílohy.“
3. V článku 53 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 53a prijímať delegované akty, ktorými sa mení článok 6 ods. 5, článok 11 ods. 3, článok 12, článok 14, článok 18 ods. 3 písm. b), článok 23, články 25 až 29, článok 35 ods. 2 druhý a tretí pododsek a prílohy I až VIII, s cieľom prispôsobiť ich technickému a vedeckému pokroku, s náležitým ohľadom na ďalší vývoj GHS, najmä na všetky zmeny a doplnenia, ktoré uskutočnila OSN v súvislosti s používaním informácií o podobných zmesiach, a na vývoj v medzinárodne uznaných chemických programoch a na údaje z databáz o nehodách.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup v článku 53b.“
4. Vkladajú sa tieto články 53a a 53b:
„Článok 53a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 37 ods. 5, článku 45 ods. 4 a článku 53 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 37 ods. 5, článku 45 ods. 4 a článku 53 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 37 ods. 5, článku 45 ods. 4 a článku 53 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 53b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 53a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 54 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.
51. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/126/ES z 21. októbra 2009 o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach(85)(86)
S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s príslušnými štandardmi vypracovanými Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť určité ustanovenia smernice 2009/126/ES s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/126/ES sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Technické úpravy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia články 4 a 5, s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku tak, aby bola zaručená konzistentnosť s každou príslušnou normou, ktorú vydá Európsky výbor pre normalizáciu (CEN).
Delegovanie právomoci uvedené v prvom odseku sa nevzťahuje na účinnosť zachytávania benzínových pár a pomer pary/benzín stanovené článku 4 ani na časové rozmedzia stanovené v článku 5.“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 9 sa vypúšťa.
52. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(87)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2009/147/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom zmeniť prílohy I a V k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/147/ES sa preto mení takto:
1. Článok 15 sa nahrádza takto:
„Článok 15
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a V na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 15a:
„Článok 15a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 76]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 16 sa vypúšťa.
53. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES(88)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 1221/2009 a vytvoriť postupy hodnotenia by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu a doplniť ich o postupy uskutočňovania partnerského hodnotenia príslušných orgánov zodpovedných za EMAS a predložiť sektorové referenčné dokumenty, ako aj sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú registrácie organizácií a harmonizačných postupov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 77]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1221/2009 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci v súvislosti s harmonizáciou určitých postupov a vo vzťahu k sektorovým referenčným dokumentom. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 78]
Nariadenie (ES) č. 1221/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 16 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia prijme sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum príslušných orgánov prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 49 ods. 2je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 48a delegované akty scieľom doplniť toto nariadenie zavedením sprievodných dokumentov, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov aktoré schvaľuje fórum príslušných orgánov. [PN 79]
Tieto dokumenty sa sprístupnia verejnosti.“
2. V článku 17 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 48a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením postupov uskutočňovania partnerského hodnotenia príslušných orgánov zodpovedných za EMAS vrátane primeraných odvolacích postupov v prípade rozhodnutí prijímaných na základe partnerského hodnotenia.“ [PN 80]
3. V článku 30 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia prijme sprievodné dokumentyje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 48a s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením sprievodných dokumentov, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum akreditačných a licenčných orgánov prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 49 ods. 2. [PN 81]
Tieto dokumenty sa sprístupnia verejnosti.“
4. V článku 46 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia prijme sektorové referenčné dokumenty uvedenéje splnomocnená prijímať delegované akty v odseku 1 a sprievodné dokumenty uvedené v odseku 4 prostredníctvom vykonávacích aktovsúlade s článkom 48a scieľom doplniť toto nariadenie prijatím sektorových referenčných dokumentov uvedených v súlade s postupom podľa článku 49 ods. 2odseku 1 asprievodných dokumentov uvedených v odseku 4.“ [PN 82]
5. Článok 48 sa nahrádza takto:
„Článok 48
Zmena príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 48a prijímať delegované akty s cieľom prípadne meniť prílohy so zreteľom na skúsenosti získané počas fungovania EMAS, pokiaľ bola zistená potreba v súvislosti s usmernením týkajúcim sa požiadaviek v rámci EMAS, a so zreteľom na zmeny medzinárodných noriem alebo vznik nových noriem, ktoré sú relevantné z hľadiska účinnosti uplatňovania tohto nariadenia.“
6. Vkladá sa tento článok 48a:
„Článok 48a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 4, článku 17 ods. 3, článku 30 ods. 6, článku 46 ods. 6 a článku 48 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 4, článku 17 ods. 3, článku 30 ods. 6, článku 46 ods. 6 a článku 48 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 4, článku 17 ods. 3, článku 30 ods. 6, článku 46 ods. 6 a článku 48 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 83]
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 49 sa vypúšťa odsek 3.
54. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ(89)
S cieľom zabezpečiť aktualizáciu nariadenia (ES) č. 66/2010 a vytvoriť dodatočné technické pravidlá potrebné na účely environmentálnej značky EÚ by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohy k tomuto nariadeniu,
‒ doplniť toto nariadenie o opatrenia udeľujúce určité výnimky,
‒ doplniť toto nariadenie o opatrenia stanovujúce špecifické kritériá pre environmentálnu značku EÚ.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pokiaľ ide o vypracovanie kritérií environmentálnej značky EÚ pre potraviny a krmivá, Komisia v roku 2011 uverejnila štúdiu uskutočniteľnosti vypracovania kritérií environmentálnej značky pre potraviny a krmivá. Na základe záverečnej správe tejto štúdie a stanoviska Výboru Európskej únie pre environmentálne označovanie Komisia nateraz nemá v úmysle vypracovať kritériá environmentálnej značky pre potraviny a krmivá. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutné, aby sa na Komisiu delegovala právomoc rozhodnúť, v prípade ktorých potravín a krmív je vypracovanie kritérií environmentálnej značky uskutočniteľné.
Nariadenie (ES) č. 66/2010 sa preto mení takto:
1. Článok 6 sa mení takto:
a) V odseku 5 sa vypúšťa druhý pododsek;
b) Odsek 7 sa nahrádza takto:
„7. V prípade osobitných kategórií tovarov obsahujúcich látky uvedené v odseku 6 a len v prípade, ak nie je technicky realizovateľná ich náhrada alebo použitie alternatívnych materiálov alebo dizajnu, alebo v prípade produktov, ktoré majú podstatne lepšie environmentálne vlastnosti v porovnaní s inými tovarmi v rovnakej kategórii, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty s cieľom udeliťdoplniť toto nariadenie stanovením opatrení, ktorými sa udeľujú výnimky z odseku 6 tohto článku. [PN 84]
Výnimky nie je možné udeliť, pokiaľ ide o látky spĺňajúce kritériá článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006 a identifikované v súlade s postupom stanoveným v článku 59 ods. 1 uvedeného nariadenia prítomné v zmesiach, v produkte alebo v ktorejkoľvek homogénnej časti komplexného produktu v koncentráciách vyšších ako 0,1 hmotnostného %.“
2. V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorýmis cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa najneskôr do deviatich mesiacov po konzultácii s EUEB stanovujú opatrenia na ustanovenie špecifických kritérií environmentálnej značky EÚ pre jednotlivé skupiny produktov. Tieto opatrenia sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie. [PN 85]
Komisia pri výkone delegovanej právomoci uvedenej v prvom pododseku zohľadní pripomienky EUEB a objasní, zdokumentuje a poskytne vysvetlenia dôvodov, ktoré viedli k akýmkoľvek zmenám v záverečnom návrhu v porovnaní s predbežným návrhom po konzultácii s EUEB.“
3. Článok 15 sa nahrádza takto:
„Článok 15
Zmena príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy.
Pokiaľ ide o úpravu maximálnych poplatkov stanovených v prílohe III, Komisia zohľadní potrebu toho, aby poplatky pokrývali prevádzkové náklady schémy.“
4. Vkladá sa tento článok 15a:
„Článok 15a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 7, článku 8 ods. 2 a článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 86]
3. Delegovanie právomoci uvedenej v článku 6 ods. 7, článku 8 ods. 2 a článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 7, článku 8 ods. 2 a článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 16 sa vypúšťa.
VII. EUROSTAT
55. Nariadenie Rady (EHS) č. 3924/91 z 19. decembra 1991 o zavedení štatistických zisťovaní týkajúcich sa priemyselnej výroby Spoločenstva(90)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (EHS) č. 3924/91 technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom:
‒ aktualizácie zoznamu priemyselných výrobkov Prodcom a informácií aktuálne zbieraných pre každé záhlavie,
‒ prijatia podrobných pravidiel uplatňovania článku 3 ods. 3,
‒ rozhodnutia, že pre určité záhlavia v zozname Prodcom sa budú realizovať mesačné alebo štvrťročné zisťovania,
‒ vymedzenia mechanizmov súvisiacich so zisťovacími dotazníkmi a podrobných pravidiel, v súlade s ktorými členské štáty budú spracovávať vyplnené dotazníky, resp. informácie z iných zdrojov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (EHS) č. 3924/91 sa preto mení takto:
1. V článku 2 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty o aktualizáciis cieľom doplniť toto nariadenie aktualizáciou zoznamu priemyselných výrobkov Prodcom a informácií aktuálne zbieraných pre každé záhlavie.“ [PN 87]
2. V článku 3 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie prijatím podrobných pravidiel uplatňovania odseku 3 tohto článku, a to aj s cieľomv záujme prispôsobenia technickému pokroku.“ [PN 88]
3. V článku 4 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Komisia je však v prípade niektorých záhlaví v zozname Prodcom splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty stanovujúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením toho, že sa majú vykonať mesačné alebo štvrťročné zisťovania.“ [PN 89]
4. V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Požadované informácie budú zbierať členské štáty s použitím dotazníkov, ktorých obsah bude v súlade s pravidlami určenými Komisiou. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením týchto pravidiel.“ [PN 90]
5. Článok 6 sa nahrádza takto:
„Článok 6
Spracovanie výsledkov
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podrobných pravidiel, v súlade s ktorými členské štáty spracujú vyplnené dotazníky uvedené v článku 5 ods. 1 alebo informácie z iných zdrojov uvedené v článku 5 ods. 3.“ [PN 91]
6. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4, článku 5 ods. 1 a článku 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 92]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4, článku 5 ods. 1 a článku 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 6, článku 3 ods. 5, článku 4, článku 5 ods. 1 a článku 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 10 sa vypúšťa odsek 3.
56. Nariadenie Rady (EHS) č. 696/93 z 15. marca 1993 o štatistických jednotkách na účely pozorovania a analýzy výrobného systému v Spoločenstve(91)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (EHS) č. 696/93 hospodárskemu a technickému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť štatistické jednotky výrobného systému a kritériá aj definície obsiahnuté v prílohe k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (EHS) č. 696/93 sa preto mení takto:
1. Článok 6 sa nahrádza takto:
„Článok 6
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty, ktorými sa menia najmä štatistické jednotky výrobného systému a kritériá a definície obsiahnuté v prílohe, s cieľom prispôsobiť ich hospodárskemu a technickému vývoju.“ [PN 93]
2. Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 94]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
57. Nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 z 19. mája 1998 o krátkodobej štatistike(92)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1165/98 hospodárskemu a technickému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohy k tomuto nariadeniu s cieľom aktualizovať zoznam ukazovateľov, definície a vhodné formy predkladania ukazovateľov,
‒ meniť zoznam činností,
‒ doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o schvaľovanie a uplatňovanie európskych systémov výberových zisťovaní,
‒ doplniť toto nariadenie o kritériá hodnotenia kvality ukazovateľov, [PN 95]
‒ doplniť toto nariadenie o podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej kvality údajov,
‒ doplniť toto nariadenie o určenie podmienok uplatňovania európskeho systému výberových zisťovaní,
‒ doplniť toto nariadenie o využitie iných štatistických jednotiek,
‒ doplniť toto nariadenie o zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní,
‒ doplniť toto nariadenie o podmienky prídelov európskych systémov výberových zisťovaní.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Obsoletnými sa stalo niekoľko splnomocnení potrebných len na účely prechodných opatrení.
Nariadenie (ES) č. 1165/98 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa dopĺňa tento odsek 3:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa mena prílohy s cieľom aktualizovať zoznam ukazovateľov, definície a vhodné formy predkladania ukazovateľov.“
2. V článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) sa druhý pododsek nahrádza takto: [PN 96]
„Podrobné informácie o programoch uvedených v prvom pododseku sa stanovia v prílohách. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie bližším špecifikovaním ich schvaľovania a uplatňovania.“ [PN 97]
3. V článku 10 sa dopĺňa tento odsek 5:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie špecifikovaním kritérií hodnotenia kvality ukazovateľov.“ [PN 98]
4. Článok 17 sa vypúšťa.
4a. V článku 18 sa vypúšťa odsek 3. [PN 99]
5. Vkladá sa tento článok 18a:
„Článok 18a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) druhom pododseku, článku 10, písmeneods. 5, písm. a), písmenepísm. b) bode 3, písmenepísm. c) bode 2, písmenepísm. c) bode 10, písmenepísm. d) bode 2 a písmenepísm. f) bodoch 8 a 9 prílohy A, písmenepísm. b) bode 4 a písmenepísm. d) bode 2 prílohy B, písmenepísm. b) bode 2, písmenepísm. d) bode 2 a písmenepísm. g) bode 2 prílohy C a písmene b) bode 2 a písmene d) bode 2 prílohy D sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia.Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 100]
3. Delegovanie právomoci uvedené článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) druhom pododseku, článku 10 ods. 5, písmenepísm. a), písmenepísm. b) bode 3, písm.ene c) bode 2, písmenepísm. c) bode 10, písmenepísm. d) bode 2 a písmenepísm. f) bodoch 8 a 9 prílohy A, písmenepísm. b) bode 4 a písmenepísm. d) bode 2 prílohy B, písmenepísm. b) bode 2, písmenepísm. d) bode 2 a písmenepísm. g) bode 2 prílohy C a písm.ene b) bode 2 a písm.ene d) bode 2 prílohy D môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 101]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. d) druhom pododseku, článku 10 ods. 5, písmenapísm. a), písmenapísm. b) bodu 3, písmenapísm. c) bodu 2, písmenapísm. c) bodu 10, písmenapísm. d) bodu 2 a písmenapísm. f) bodov 8 a 9 prílohy A, písmenapísm. b) bodu 4 a písmenapísm. d) bodu 2 prílohy B, písmenapísm. b) bodu 2, písmenapísm. d) bodu 2 a písmenapísm. g) bodu 2 prílohy C a písmenapísm. b) bodu 2 a písmenapísm. d) bodu 2 prílohy D nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 102]
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. Príloha A sa mení takto:
i) Písmeno a) sa nahrádza takto:
„a) Táto príloha sa vzťahuje na činnosti uvedené v sekciách B až E NACE Rev. 2, prípadne na všetky výrobky uvedené v sekciách B až E CPA. Nevyžadujú sa informácie za 37, 38.1, 38.2 a 39 NACE Rev. 2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam činností.“;
ii) V písmene b) sa bod 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotieks cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“; [PN 103]
iii) V písmene c) sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Informácie o cenách priemyselných výrobcov realizované na zahraničnom trhu (č. 312) a o dovozných cenách (č. 340) sa môžu zostaviť použitím jednotkovej ceny výrobkov pochádzajúcich zo zahraničného obchodu alebo iných zdrojov len vtedy, ak to nevedie k žiadnemu významnému zhoršeniu kvality v porovnaní s konkrétnymi cenovými informáciami. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa podmienoks cieľom doplniť toto nariadenie určením podmienok na zabezpečenie nevyhnutnej kvality údajov.“; [PN 104]
iv) V písmene c) sa bod 4 nahrádza takto:
„4. Počnúc začiatkom prvého referenčného obdobia sa informácie o počte zamestnaných osôb (č. 210) môžu približne určiť počtom zamestnancov (č. 211). Tento približný výpočet sa povoľuje na obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“;
v) V písmene c) sa bod 10 nahrádza takto:
„10. Informácie o cenách priemyselných výrobcov a o dovozných cenách (č. 310, 311, 312 a 340) sa nevyžadujú za tieto skupiny alebo triedy NACE Rev. 2, resp. CPA: 07.21, 24.46, 25.4, 30.1, 30.3, 30.4 a 38.3. Okrem toho sa informácie týkajúce sa dovozných cien (č. 340) nevyžadujú pre divízie 09, 18, 33 a 36 CPA. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam činností.“;
vi) V písmene d) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Okrem toho ukazovateľ „produkcia“ (č. 110) a ukazovateľ „odpracované hodiny“ (č. 220) sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce, ktorými sa zmeny zoznamumení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“; [PN 105]
vii) V písmene f) sa bod 8 nahrádza takto:
„8. Pri ukazovateli „dovozná cena“ (č. 340) je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa určenias cieľom doplniť toto nariadenie určením podmienok uplatňovania európskeho systému výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku.“; [PN 106]
viii) V písmene f) sa bod 9 nahrádza takto:
„9. Ukazovatele vzťahujúce sa na zahraničné trhy (122 a 312) sa zasielajú v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo nej. Toto členenie sa použije v prípade celého priemyslu, t. j. sekcií B až E NACE Rev. 2, MIG, ako aj úrovní sekcií (jednomiestny alfabetický kód) a divízií (dvojmiestny číselný kód) NACE Rev. 2. Pre ukazovateľ 122 sa nevyžadujú informácie o D a E NACE Rev. 2. Okrem toho sa má ukazovateľ dovozná cena (č. 340) zasielať v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny. Toto členenie sa použije v prípade celého priemyslu, t. j. sekcií B až E CPA, MIG, ako aj úrovní sekcií (jednomiestny alfabetický kód) a divízií (dvojmiestny číselný kód) CPA. Pri rozlíšení na krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa určenias cieľom doplniť toto nariadenie určením podmienok uplatňovania európskych systémov výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku. Európsky systém výberových zisťovaní môže obmedziť rozsah ukazovateľa dovozné ceny na dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny. Členské štáty, ktoré nezaviedli euro ako svoju menu, nemusia zasielať ukazovatele 122, 312 a 340 v členení na krajiny eurozóny a krajiny mimo nej.“ [PN 107]
7. Príloha B sa mení takto:
i) V písmene b) sa bod 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotieks cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“; [PN 108]
ii) V písmene c) sa bod 3 nahrádza takto:
„3. Počnúc začiatkom prvého referenčného obdobia sa informácie o počte zamestnaných osôb (č. 210) môžu približne určiť počtom zamestnancov (č. 211). Tento približný výpočet sa povoľuje na obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“;
iii) V písmene c) bode 6 sa vypúšťa štvrtý pododsek;
iv) V písmene d) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Okrem toho sa ukazovateľ „produkcia“ (č. 110, 115, 116) a ukazovateľ „odpracované hodiny“ (č. 220) predkladajú vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.
Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce, ktorými sa zmeny zoznamumení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“ [PN 109]
9. Príloha C sa mení takto:
i) V písmene b) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotieks cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“; [PN 110]
ii) V písmene c) sa bod 3 nahrádza takto:
„3. Počnúc začiatkom prvého referenčného obdobia sa informácie o počte zamestnaných osôb (č. 210) môžu približne určiť počtom zamestnancov (č. 211). Tento približný výpočet sa povoľuje na obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“;
iii) V písmene c) bode 4 sa vypúšťa posledný odsektretí pododsek; [PN 111]
iv) V písmene d) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Ukazovateľ „tržby za vlastné výkony a tovar“ (č. 120) a ukazovateľ „objem predaja“ (č. 123) sa majú predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce, ktorými sa zmeny zoznamumení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“; [PN 112]
v) V písmene g) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Ukazovatele pre tržby za vlastné výkony a tovar (č. 120) a deflátor predaja/objem predaja (č. 330/123) sa predkladajú do jedného mesiaca na úrovni podrobnosti stanovenej v odseku 3 záhlaví f) tejto prílohy. Členské štáty si môžu zvoliť účasť pri ukazovateľoch pre tržby za vlastné výkony a tovar a deflátor predaja/objem predaja č. 120 a 330/123 s príspevkami v súlade s prídelmi európskych systémov výberových zisťovaní definovaných v článku 4 ods. 2 písm. d) prvom pododseku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa prídelovs cieľom doplniť toto nariadenie určením prídelov európskych systémov výberových zisťovaní.“ [PN 113]
10. Príloha D sa mení takto:
i) V písmene b) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa využitia iných štatistických jednotieks cieľom doplniť toto nariadenie stanovením možnosti využiť iné štatistické jednotky.“; [PN 114]
ii) V písmene c) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Počnúc začiatkom prvého referenčného obdobia sa informácie o počte zamestnaných osôb (č. 210) môžu približne určiť počtom zamestnancov (č. 211). Tento približný výpočet sa povoľuje na obdobie piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“;
iii) V písmene c) bode 4 sa vypúšťa tretí pododsek;
iv) V písmene d) sa bod 2 nahrádza takto:
„2. Ukazovateľ „tržby za vlastné výkony a tovar“ (č. 120) sa má predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Ak aj iné ukazovatele vykazujú vplyv počtu pracovných dní, členské štáty môžu tieto ukazovatele predkladať aj vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce, ktorými sa zmeny zoznamumení zoznam ukazovateľov, ktoré sa majú predkladať vo forme upravenej o vplyv počtu pracovných dní.“; [PN 115]
v) V písmene e) sa vypúšťa štvrtý pododsek;
vi) V písmene f) sa bod 6 vypúšťa.
58. Nariadenie Rady (ES) č. 530/1999 z 9. marca 1999 o štrukturálnej štatistike príjmov a nákladov práce(93)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 530/1999 hospodárskym a technickým zmenám by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie o definície a rozpis informácií, ktoré sa majú poskytnúť, ako aj o kritériá hodnotenia kvality štatistiky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 116]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 530/1999 v súvislosti s technickým formátom pre zasielanie výsledkov by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 530/1999 sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa dopĺňa tento odsek 3:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajús cieľom doplniť toto nariadenie stanovením definície a rozpisu informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa odsekuodsekov 1 a 2 tohto článku. Tieto delegované akty Komisia prijíma pre každé referenčné obdobie minimálne deväť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia.“ [PN 117]
2. Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Odovzdávanie výsledkov
Výsledky budú odovzdávané Komisii (úradu Eurostat) v rámci obdobia 18 mesiacov od konca referenčného roka. Komisia prijme primeraný technický formát na prenos týchto výsledkov prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 12 ods. 2.“
3. V článku 10 sa dopĺňa tento odsek 3:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie špecifikovaním kritérií hodnotenia kvality štatistiky. Tieto delegované akty Komisia prijíma pre každé referenčné obdobie minimálne deväť mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia.“ [PN 118]
4. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 119]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3 a článku 10 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 120]
______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 11 sa vypúšťa.
6. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
59. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2150/2002 z 25. novembra 2002 o štatistike o odpadoch(94)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 2150/2002 so zreteľom na hospodársky a technický vývoj v oblasti zberu a štatistického spracovania štatistických údajov o odpadoch by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť toto nariadenie v záujme jeho prispôsobenia hospodárskemu a technickému vývoju v oblasti zberu a štatistického spracovania štatistických údajov,
‒ meniť spracovanie a prenos výsledkov a upravovať špecifikácie uvedené v prílohách I, II a III tohto nariadenia,
‒ doplniť toto nariadenie o vymedzenie minimálnych požiadaviek na rozsah údajov v zmysle časti 7 bodu 1 príloh I a II,
‒ doplniť toto nariadenie o tabuľku zhody medzi štatistickou nomenklatúrou prílohy III k tomuto nariadeniu a katalógom odpadov, ktorý bol zavedený rozhodnutím Komisie 2000/532/ES(95), ako aj prostredníctvom vymedzenia podmienok týkajúcich sa kvality a presnosti.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Ustanovenia súvisiace s prechodnými opatreniami sa stali obsolétnymi.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2150/2002 v súvislosti so získavaním výsledkov, príslušným formátom pre prenos výsledkov a obsahomštruktúrou a podrobnou úpravou správ o kvalite by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 121]
Nariadenie (ES) č. 2150/2002 sa preto mení takto:
1. V článku 1 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty týkajúce sa vytvorenias cieľom doplniť toto nariadenie vytvorením tabuľky zhody medzi štatistickou nomenklatúrou prílohy III k tomuto nariadeniu a katalógom odpadov, ktorý bol zavedený rozhodnutím Komisie 2000/532/ES*. [PN 122]
____________________
* Rozhodnutie Komisie z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).“
2. Článok 3 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty týkajúce sa vymedzenias cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením podmienok kvality a presnosti.“; [PN 123]
b) V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:
„Členské štáty uvedú v prípade každej položky uvedenej v časti 8 (činnosti a domácnosti) prílohy I, ako aj v prípade každého ukazovateľa uvedeného v časti 3 a v prípade každej položky druhov činností uvedených v časti 8 bode 2 prílohy II, koľko percent celkového odpadu príslušnej položky pokrývajú zbierané údaje. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie prostredníctvom vymedzenia minimálnych požiadaviek na rozsah údajov.“
3. Články 4 a 5 sa vypúšťajú.
4. Vkladajú sa tieto články 5a a 5b:
„Článok 5a
Prispôsobenie hospodárskemu a technickému vývoju
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5b prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia sas cieľom zmeniť toto nariadenie tým, že ho prispôsobí hospodárskemu a technickému vývoju v oblasti zberu a štatistického spracovania štatistických údajov, ako aj spracovania a prenosu výsledkov a úpravy špecifikácií uvedenýchupraví špecifikácie uvedené v prílohách. [PN 124]
Článok 5b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 5, článku 3 ods. 1 a 4 článku 5a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 125]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 5, článku 3 ods. 1 a 4 a článku 5a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 5, článku 3 ods. 1 a 4 a článku 5a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 6 sa nahrádza takto:
„Článok 6
Vykonávacie opatrenia
Komisia prijme vykonávacie akty potrebné na vykonávanie tohto nariadenia najmä pokiaľ ide o:
a) získanie výsledkov v súlade s článkom 3 ods. 2, 3 a 4, pričom sa zohľadňuje štruktúra hospodárstva a technické podmienky v členskom štáte. Takýmito vykonávacími aktmi sa môže členskému štátu povoliť, aby nehlásil údaje za určité položky uvedené v špecifikácii za predpokladu, že ich vplyv na kvalitu štatistiky je dokázateľne obmedzený. Vo všetkých prípadoch, keď sa udelia výnimky, sa uvedie celkové množstvo odpadov za každú položku uvedenú v časti 2 bode 1 a časti 8 bode 1 prílohy I;
b) príslušný formát na prenos výsledkov členskými štátmi do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;
c) obsahštruktúra a podrobná úprava správ o kvalite podľa časti 7 prílohy I a časti 7 prílohy II. [PN 126]
Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 7 ods. 2.“
6. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
7. V článku 8 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
8. V prílohe I sa v časti 7 vypúšťa bod 1.
9. V prílohe II sa v časti 7 vypúšťa bod 1.
60. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 437/2003 z 27. februára 2003 o štatistických výkazoch týkajúcich sa prepravy cestujúcich, nákladu a pošty v leteckej doprave(96)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 437/2003 so zreteľom na hospodársky a sociálny vývoj by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť charakteristiky zberu dát a špecifikácie uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu a doplniť ho prostredníctvom zavedenia iných noriem presnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 437/2003 v súvislosti s odovzdávanými súbormi údajov a opisom kódov údajov a prostriedkov, ktoré sa majú použiť na odovzdávanie, by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 437/2003 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Každý členský štát zhromažďuje štatistické údaje týkajúce sa týchto premenných:
a) cestujúci;
b) náklad a pošta;
c) úseky letu;
d) ponúkaná kapacita lietadla;
e) pohyby lietadiel.
Štatistické premenné v každej oblasti, označenie pre ich klasifikáciu, frekvencie ich zberu a definície sú stanovené v prílohách.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom meniť charakteristiky zberu dát a špecifikácie uvedené v prílohách.“
2. Článok 5 sa nahrádza takto:
„Článok 5
Presnosť štatistík
Zber údajov sa zakladá na úplných výkazoch.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenias cieľom doplniť toto nariadenie stanovením iných noriem presnosti.“ [PN 127]
3. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Výsledky sa odovzdávajú podľa dátových súborov uvedených v prílohe I, pričom dátové súbory pre ne stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu.
Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví aj opis kódov údajov a prostriedkov, ktoré sa majú použiť na odovzdávanie.
Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 11 ods. 2.“
4. Článok 10 sa vypúšťa.
5. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 128]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 1 a článku 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 11 sa vypúšťa odsek 3.
61. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2003 z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce(97)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 450/2003 so zreteľom na hospodársky a sociálny vývoj by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť toto nariadenie prostredníctvom nového vymedzenia technickej špecifikácie indexu a revízie štruktúry štatistického váženia, a to prostredníctvom zaradenia určitých hospodárskych činností,
‒ doplniť toto nariadenie o označenie hospodárskych činností, podľa ktorých sa členia údaje, a hospodárskych činností, podľa ktorých sa člení index,
‒ doplniť toto nariadenie prostredníctvom vytvorenia osobitných kritérií kvality a metodiky na reťazenie indexu,
‒ doplniť toto nariadenie prijatím opatrení týkajúcich sa poskytovania údajov v súlade s výsledkami štúdií uskutočniteľnosti. [PN 129]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 450/2003 v súvislosti s obsahomso štruktúrou a s podrobnou úpravou správ o kvalite by sa mali Komisii udeliťna Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. TietoUvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 130]
Nariadenie (ES) č. 450/2003 sa preto mení takto:
1. V článku 2 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoréktorými sa týkajú zmienmení príloha na účely nového vymedzenia technickej špecifikácie indexu a revízií štruktúry štatistického váženia.“ [PN 131]
2. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré, ktorými sa týkajú zmien na účely zahrnutiamení toto nariadenie, pokiaľ ide o zahrnutie ekonomických činností uvedených v sekciách O až S NACE Rev. 2 do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a to pri zohľadnení štúdií o vykonateľnosti definovanýchuvedených v článku 10.“ [PN 132]
3. Článok 4 sa nahrádza takto:
„Článok 4
Členenie premenných
1. S prihliadnutím na príspevky k celkovej zamestnanosti a k nákladom práce na úrovni Únie a na úrovniach členských štátov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú identifikácies cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o rozpis hospodárskych činností definovaných v sekciách NACE Rev. 2 a podľa ďalších rozdelení, nie mimo úrovne divízií NACE Rev. 2 (2-číselná úroveň) alebo zoskupení divízií, v rámci ktorých musia byť údaje členené so zreteľom na hospodársky a sociálny vývoj. [PN 133]
Indexy nákladov práce sa poskytnú samostatne pre tieto kategórie nákladov práce:
a) celkové náklady na pracovnú silu;
b) mzdy a platy definované s odkazom na položku D.11 v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1726/1999;
c) sociálne príspevky zamestnávateľov plus dane zaplatené zamestnávateľmi mínus subvencie prijaté zamestnávateľmi, definované súčtom položiek D.12 a D.4 mínus D.5 v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1726/1999.
2. Index, ktorým sa odhadujú celkové náklady práce, okrem odmien, kde odmeny sú definované v D.11112 v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1726/1999, sa poskytne v členení podľa hospodárskych činností určených Komisiou, pričom je založený na klasifikácii NACE Rev. 2.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú určenias cieľom doplniť toto nariadenie určením týchto hospodárskych činností, a to pri zohľadnení štúdií o vykonateľnosti definovanýchuvedených v článku 10. [PN 134]
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenias cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metodiky, ktorá sa použije na reťazenie indexu.“ [PN 135]
4. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Kvalita
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty týkajúce sa definícies cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením osobitných kritérií kvality. Prenesené bežné údaje a spätné údaje musia spĺňať tieto kritériá kvality. [PN 136]
2. Počnúc rokom 2003 členské štáty poskytnú Komisii výročné správy o kvalite. ObsahŠtruktúru a podrobnú úpravu týchto správ vymedzí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. TietoUvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 12 ods. 2.“ [PN 137]
4a. Článok 9 sa vypúšťa. [PN 138]
5. Článok 10 sa mení takto:
a) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Komisia prijme opatrenia na základe výsledkov štúdií o vykonateľnosti prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmúje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o poskytovanie údajov uvedených v súlade s postupom podľaodseku 2 tohto článku 12 ods. 2na základe výsledkov štúdií o vykonateľnosti uvedených v tomto článku. Tieto opatreniadelegované akty rešpektujú zásadu efektívnosti vynaložených nákladov vymedzenú v článku 2 nariadenia (ES) č. 223/2009 vrátane minimalizovania zaťaženia respondentov.“; [PN 139]
b) Odsek 6 sa vypúšťa.
6. Článok 11 sa vypúšťa.
7. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, 2 a 3, článku 48 ods. 1 a článku 10 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 140]
3. Delegovanie právomoci uvedenej v článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, 2 a 3, článku 48 ods. 1 a článku 10 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 141]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 4, článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1, 2 a 3,článku 48 ods. 1 a článku 10 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 142]
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
8. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
9. V prílohe sa vypúšťa bod 3.
62. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004 z 21. apríla 2004 o štatistikách Spoločenstva o informačnej spoločnosti(98)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 808/2004 hospodárskemu a technickému vývoju, a to najmä pokiaľ ide o obsah modulov, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o doplnenie modulov tohto nariadenia týkajúcich sa výberu a vymedzenia, prispôsobenia a modifikovania tém a ich charakteristík, pokrytia, referenčných období a členení charakteristík, periodicity a včasnosti poskytnutia údajov a konečných termínov na prenos výsledkov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 808/2004 sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Delegované právomoci
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktoré dopĺňajú moduly tohto nariadenia v súvislosti s výberom a vymedzením, prispôsobením a modifikovaním tém a ich charakteristík, pokrytím, referenčnými obdobiami a členením charakteristík, periodicitou a včasnosťou poskytnutia údajov a konečnými termínmi na prenos výsledkov.
V týchto delegovaných aktoch sa zohľadnia ekonomické a technické zmeny a zdroje členských štátov, ako aj zaťaženosť respondentov a technická a metodologická dosiahnuteľnosť a spoľahlivosť výsledkov.
2. Delegované akty sa prijmú najmenej deväť mesiacov pred začiatkom obdobia zberu údajov.“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 143]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 9 sa vypúšťa.
4. V prílohe I sa bod 3 nahrádza takto:
„3. Trvanie a periodicita poskytovania údajov
Štatistiky sa poskytujú ročne v období až 15 referenčných rokov od 20. mája 2004. Nie všetky charakteristiky je potrebné poskytovať každý rok; periodicita poskytovania jednotlivých charakteristík sa uvedie a dohodne v rámci delegovaných aktov prijatých podľa článku 8 ods. 1.“
5. V prílohe II sa bod 3 nahrádza takto:
„3. Trvanie a periodicita poskytovania údajov
Štatistiky sa poskytujú ročne v období až 15 referenčných rokov od 20. mája 2004. Nie všetky charakteristiky je potrebné poskytovať každý rok; periodicita poskytovania jednotlivých charakteristík sa uvedie a dohodne v rámci delegovaných aktov prijatých podľa článku 8 ods. 1.“
63. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1161/2005 zo 6. júla 2005 o zostavovaní štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora(99)
S cieľom zabezpečiť kvalitu štvrťročných nefinančných účtov Únie a eurozóny zostavovaných podľa nariadenia (ES) č. 1161/2005 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť toto nariadenie s cieľom upraviť lehoty na poskytovanie určitých položiek,
‒ meniť toto nariadenie s cieľom upraviťprispôsobiť celkový podiel Únie, [PN 144]
‒ doplniť toto nariadenie o časový harmonogram poskytovania určitých položiek uvedených v prílohe o rozhodnutia, ktorými sa vyžaduje rozdelenie transakcií vymenovaných v prílohe podľa zodpovedajúceho sektora, a o spoločné normy kvality.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1161/2005 sa preto mení takto:
1. Článok 2 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie určením časového harmonogramu pre poskytovanie položiek P.1, P.2, D.42, D.43, D.44, D.45, a B.4G, ako aj akého rozhodnutia, ktorým sa vyžaduje rozdelenievyžadovaním rozdelenia transakcií vymenovaných v prílohe podľa zodpovedajúceho sektora. Každé takéto rozhodnutieKaždý takýto delegovaný akt sa prijme len po tom, ako Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia podľa článku 9.“; [PN 145]
b) Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty s cieľom meniť odsek 3 na účely prispôsobenia, a to najviac o päť dní, lehoty na zasielanie stanovenej v uvedenom odseku.“
ba) Odsek 5 sa vypúšťa. [PN 146]
2. V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty, ktorými sa mení odsek 1 tohto článku, pokiaľ ide oscieľom prispôsobiť celkový podiel (1 %) Únie.“ [PN 147]
3. V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty týkajúce sa prijatias cieľom doplniť toto nariadenie zavedením spoločných noriem kvality. [PN 148]
Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa kvalita zasielaných údajov časom zlepšovala s cieľom dosiahnuť tieto spoločné normy kvality.“
4. Vkladá sa tento článok 7a:
„Článok 7a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2 a 4, článku 3 ods. 3 a článku 6 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 149]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2 a 4, článku 3 ods. 3 a článku 6 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2 a 4, článku 3 ods. 3 a článku 6 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 150]
______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 8 sa vypúšťa odsek 3.
64. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1552/2005 zo 7. septembra 2005 o štatistike týkajúcej sa odborného vzdelávania v podnikoch(100)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 1552/2005 so zreteľom na hospodársky a technický vývoj by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom:
‒ určením výberu vzoriek a požiadaviek na presnosť, veľkosti vzoriek potrebných na splnenie týchto požiadaviek, ako aj podrobných špecifikácií NACE Rev. 2 a kategórií veľkosti, do ktorých sa môžu rozdeliť výsledky,
‒ určením konkrétnych údajov, ktoré sa majú zbierať v súvislosti s podnikmi, ktoré poskytujú odbornú prípravu, a s podnikmi, ktoré ju neposkytujú, a v súvislosti s rôznymi formami odbornej prípravy,
‒ určením požiadaviek na kvalitu údajov, ktoré sa majú zbierať a prenášať na účely európskej štatistiky, a akýchkoľvek opatrení na hodnotenie alebo zlepšenie kvality údajov,
‒ určením prvého referenčného roka a potrebných opatrení týkajúcich sa zberu, prenosu a spracovania údajov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1552/2005 v súvislosti so štruktúrou správ o kvalite by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 1552/2005 sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. S ohľadom na špecifické rozdelenie podnikov podľa veľkosti na vnútroštátnej úrovni a vývoj politických potrieb členské štáty môžu rozšíriť vymedzenie pojmu štatistickej jednotky vo svojej krajine.
Komisia je ďalej splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sa rozšírenias cieľom doplniť toto nariadenie tým, že prijme rozšírenie vymedzenia tohto pojmu, ak by toto rozšírenie významným spôsobom posilnilo reprezentatívnosť a kvalitu výsledkov prieskumu v daných členských štátoch.“ [PN 151]
2. V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty o určení výberus cieľom doplniť toto nariadenie určením výberu vzoriek a požiadaviek na presnosť, veľkosti vzoriek potrebných na splnenie týchto požiadaviek, ako aj podrobných špecifikácií NACE Rev. 2 a kategórií veľkosti, do ktorých sa môžu rozdeliť výsledky.“ [PN 152]
3. V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením konkrétnych údajov, ktoré sa majú zbierať v súvislosti s podnikmi, ktoré poskytujú odbornú prípravu, a s podnikmi, ktoré ju neposkytujú, a v súvislosti s rôznymi formami odbornej prípravy.“ [PN 153]
4. Článok 9 sa mení takto:
a) Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované aktytýkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením požiadaviek na kvalitu údajov, ktoré sa majú zbierať a prenášať na účely európskej štatistiky, a prijatím akýchkoľvek opatrení na hodnotenie alebo zlepšenie kvality údajov.“; [PN 154]
b) Dopĺňa sa tento odsek 5:
„5. Komisia určí štruktúruPri vypracúvaní správ o kvalite uvedených v odseku 2 členské štáty dodržiavajú požiadavky na kvalitu a akékoľvek iné opatrenie stanovené podľa odseku 4. S cieľom posúdiť kvalitu prenesených údajov by mali používať formát, ktorý Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 14 ods. 2.“ [PN 155]
5. V článku 10 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sa určenias cieľom doplniť toto nariadenie určením prvého referenčného roka, v ktorom sa budú zbierať údaje.“ [PN 156]
6. V článku 13 sa prvý odsek nahrádza takto:
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty na účely doplnenia tohto nariadenia v záujme zohľadnenia hospodárskeho a technického vývoja v oblasti zberu, prenosu a spracovania údajov.“
7. Vkladá sa tento článok 13a:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 2 a článku 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 157]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 2 a článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 2 a článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
8. V článku 14 sa vypúšťa odsek 3.
65. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky(101)(102)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1893/2006 technologickému a hospodárskemu vývoju a zladiť NACE Rev. 2 s ostatnými hospodárskymi a sociálnymi klasifikáciami by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1893/2006 sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha v záujme technologického alebo hospodárskeho vývoja, resp. v záujme jej zosúladenia s ďalšími ekonomickými a sociálnymi klasifikáciami.“
2. Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
66. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 458/2007 z 25. apríla 2007 o európskom systéme integrovanej štatistiky sociálnej ochrany (ESSPROS)(103)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 458/2007 technologickému a hospodárskemu vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť toto nariadenie prostredníctvom aktualizácie pravidiel šírenia a doplniť toto nariadenie prostredníctvom určenia prvého roka, za ktorý by sa mali zhromaždiť úplné údaje a prijatím opatrení o podrobnej klasifikácii sledovaných údajov a vymedzeniach pojmov, ktoré sa majú používať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 458/2007 sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa vypúšťa odsek 2.
2. V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty určujúce prvý roks cieľom doplniť toto nariadenie určením prvého roka, za ktorý by sa mali zhromaždiť úplné údaje, ako aj opatreniaprijatím opatrení o podrobnej klasifikácii sledovaných údajov a vymedzeniach pojmov, ktoré sa majú používať. [PN 158]
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie na účely aktualizácie pravidiel šírenia.“
3. Vkladá sa tento článok 7a:
„Článok 7a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 3 a v časti 1.1.2.4 prílohy I sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 159]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 3 a v časti 1.1.2.4 prílohy I môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 3 a časti 1.1.2.4 prílohy I nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 8 sa vypúšťa odsek 3.
5. V prílohe I sa časť „1.1.2.4 Ostatné príjmy“ nahrádza takto:
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty s cieľom stanoviť sledované údaje (s odkazom na podrobnú klasifikáciu).“
67. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 716/2007 z 20. júna 2007 o štatistike Spoločenstva týkajúcej sa štruktúry a činnosti zahraničných afiliácií(104)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 716/2007 hospodárskemu a technickému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť vymedzenia pojmov v prílohách I a II a úroveň podrobnosti údajov v prílohe III a doplniť nariadenie o opatrenia týkajúce sa štatistiky vnútorných a vonkajších zahraničných afiliácií a o spoločné normy kvality. [PN 160]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 716/2007 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na vymedzenie obsahu a periodicity správ o kvalite. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 716/2007 sa preto mení takto:
1. V článku 2 sa dopĺňajú tieto odseky:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom meniť vymedzenia pojmov v prílohách I a II a úroveň podrobnosti údajov v prílohe III.
Osobitná pozornosť sa musí venovať zásade, podľa ktorej musí prínos takýchto opatrení prevýšiť náklady na ne, a tiež zásade, že akékoľvek ďalšia finančná záťaž pre členské štáty alebo podniky by mala zostať v rozumných hraniciach.“
2. V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty v súvislosti s opatreniami týkajúcimis cieľom doplniť toto nariadenie určením potrebných opatrení týkajúcich sa štatistiky vnútorných a vonkajších zahraničných afiliácií, a to na základe záverov pilotných štúdií. [PN 161]
Osobitná pozornosť sa musí venovať zásade, podľa ktorej musí prínos takýchto opatrení prevýšiť náklady na ne, a tiež zásade, že akékoľvek ďalšia finančná záťaž pre členské štáty alebo podniky by mala zostať v rozumných hraniciach.“
3. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením spoločných noriem kvality uvedených v odseku 1.“ [PN 162]
4. Článok 9 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa mení takto:
i) Medzi písmenom a) a písmenom b) sa vypúšťa slovo „a“;
ii) Dopĺňa sa toto písmeno c):
„c) vymedzenie obsahuštruktúry, podrobnej úpravy a periodicity správ o kvalite uvedených v článku 6 ods. 2.“; [PN 163]
b) Odsek 2 sa vypúšťa.
5. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2, článku 5 ods. 4 a článku 6 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 164]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, článku 5 ods. 4 a článku 6 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 165]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, článku 5 ods. 4 a článku 6 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 166]
___________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 10 sa vypúšťa odsek 3.
68. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov(105)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 862/2007 technologickému a hospodárskemu vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť toto nariadenie v záujme aktualizácie určitých vymedzení a doplniť ho prostredníctvom rozhodnutia o zoskupovaní údajov a ďalšom členení a stanovenia pravidiel presnosti a noriem kvality. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 862/2007 sa preto mení takto:
1. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Delegované akty
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa menia vymedzenia stanovené v článku 2 ods. 1.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, pokiaľ ide os cieľom doplniť toto nariadenie tým, že: [PN 167]
a) vymedzenie kategórií skupín krajiny narodenia, skupín krajiny predchádzajúceho a nasledujúceho obvyklého pobytu a skupín občianstva, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1;
b) vymedzenie kategórií dôvodov vydania povolenia, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. a);
c) vymedzenie doplňujúcich členení a úrovní členení, ktoré sa budú uplatňovať pri premenných, ako sa stanovuje v článku 8;
d) stanovenie pravidiel presnosti a noriem kvality.“
2. V článku 10 sa vypúšťa odsek 2.
3. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 168]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 11 sa vypúšťa odsek 3.
69. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1445/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá poskytovania základných informácií o paritách kúpnej sily, ich výpočtu a zverejňovania(106)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 1445/2007 so zreteľom na hospodársky a technický vývoj v oblasti výpočtu a zverejňovania parít kúpnej sily by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť toto nariadenie na účely úpravy definícií a skupín základného členenia v prílohe II a doplniť toto nariadenie o kritériá kvality. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1445/2007 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na prijatie štruktúry správ o kvalite. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 1445/2007 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa dopĺňa tento odsek:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa menia definície stanovené v prvom odseku a zoznam skupín základného členenia v prílohe II s cieľom zohľadniť hospodárske a technické zmeny, ak s tým nie je spojený neúmerný nárast nákladov členských štátov.“ [PN 169]
2. Článok 7 sa mení takto:
a) Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením spoločných kritérií, na ktorých je založená kontrola kvality uvedená v odseku 1.“; [PN 170]
b) Dopĺňa sa tento odsek 5:
„5. Komisia prijmestanoví štruktúru a podrobnú úpravu správ o kvalite uvedených v odseku 3 a bode 5.3 prílohy I prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.“ [PN 171]
3. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 7 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 172]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 7 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 173]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 a článku 7 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 174]
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 11 sa vypúšťa odsek 3.
5. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
70. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 2186/93(107)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 177/2008 hospodárskemu a technologickému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť zoznam charakteristík v registroch, ich vymedzenie a pravidlá kontinuity v prílohe k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie o spoločné normy kvality obchodných registrov a pravidlá kvality na účely aktualizácie registrov, ako aj určením rozsahu, v akom sa určité podniky a skupiny podnikov zahŕňajú do registrov, a to vymedzením jednotiek konzistentných s jednotkami používanými v poľnohospodárskych štatistikách. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 175]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 177/2008 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa obsahu a periodicity správ o kvalite. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 177/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty o určenís cieľom doplniť toto nariadenie určením rozsahu, v ktorom sa majú podniky s menej ako polovicou zamestnanej osoby a všetky rezidentné skupiny podnikov, ktoré nemajú pre členské štáty žiadny štatistický význam, zahrnúť do registrov, a o vymedzenívymedzenia jednotiek konzistentných s jednotkami používanými v poľnohospodárskych štatistikách.“ [PN 176]
2. V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha na účely aktualizácie zoznamu charakteristík v registroch, ich vymedzenie a pravidlá kontinuity, a to pri zohľadnení zásady, že prínosy aktualizácie musia prevážiť nad ich nákladmi, a zásady, že dodatočné zdroje, ktoré členské štáty alebo podniky musia vynaložiť, zostanú primerané.“
3. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením spoločných noriem kvality pre obchodné registre, ako sa uvádza v odseku 1. [PN 177]
Komisia prijme rozhodnutia týkajúce sa obsahuštruktúry, podrobnej úpravy a periodicity správ o kvalite uvedených v odseku 2 prostredníctvom vykonávacích aktov. TietoUvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 16 ods. 2. [PN 178]
Komisia zohľadní náklady na zber údajov.“
4. V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel aktualizácie registrov.“ [PN 179]
5. V článku 15 sa vypúšťa odsek 1.
6. Vkladá sa tento článok 15a:
„Článok 15a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 6, článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 180]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 6, článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 6, článku 5 ods. 2, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 181]
___________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 16 sa vypúšťa odsek 3.
71. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike(108)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 295/2008 hospodárskemu a technickému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie:
‒ pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, zoznam charakteristík, referenčné obdobie, činnosti, ktoré majú byť zahrnuté a požiadavky na kvalitu pružného modulu,
‒ o opatrenia potrebné na základe hodnotenia pilotných štúdií,
‒ o národné výsledky zostavené členskými štátmi,
‒ pokiaľ ide o referenčné obdobie pre niektoré moduly,
‒ o preskúmanie pravidiel označenia CETO a zoskupení členských štátov,
‒ prostredníctvom aktualizácie zoznamu ukazovateľov a predbežných výsledkov,
‒ pokiaľ ide o periodicitu zostavovania štatistík,
‒ pokiaľ ide o prvý referenčný rok pre zostavenie výsledkov,
‒ o divíziu 66 klasifikácie NACE Rev. 2 a odoslanie predbežných výsledkov alebo odhadov,
‒ pokiaľ ide o členenie výsledkov, najmä klasifikácie, ktoré je potrebné použiť, a kombinácie veľkostných tried,
‒ prostredníctvom aktualizácie termínov zasielania údajov,
‒ prispôsobením triedenia činností zmenám alebo revíziám NACE a prispôsobením triedenia výrobkov zmenám alebo revíziám CPA, zmenou spodnej hranice sledovanej populácie,
‒ o kritériá hodnotenia kvality.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 295/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 3 ods. 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Použitie pružného modulu uvedené v odseku 2 písm. j) sa naplánuje v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sa jehos cieľom doplniť toto nariadenie stanovením rozsahu pôsobnosti pružného modulu, jeho zoznamu charakteristík, referenčného obdobia, činností, ktoré majú byť zahrnuté, a požiadaviek na kvalitu. Tieto delegované akty sa prijmú minimálne 12 mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia. [PN 182]
Komisia špecifikuje potrebu informácií a vplyv zberu údajov, pokiaľ ide o zaťaženie podnikov a náklady členských štátov.“
2. V článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty v súvislosti s opatreniami potrebnýmis cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením opatrení potrebných na základe hodnotenia pilotných štúdií.“ [PN 183]
3. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. S cieľom vypracovať agregátyNa účely vypracovania agregátov na úrovni Únie členské štáty zostavia národné výsledky na úrovni klasifikácie NACE Rev. 2 uvedenej v prílohách k tomuto nariadeniu alebo v delegovaných aktoch. Komisia je splnomocnená prijímať takéto delegované aktyvakty v súlade s článkom 11b a doplniť tak toto nariadenie určením príslušných úrovní klasifikácie NACE Rev. 2.“ [PN 184]
4. Článok 8 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Výsledky budú zasielané v primeranom technickom formáte v lehote, ktorá začína plynúť od konca referenčného obdobia. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie určením referenčného obdobia pre moduly stanovené v článku 3 ods. 2 písm. a) až h) a j), pričom toto obdobie nesmie byť dlhšie ako 18 mesiacov. Pre modul uvedený v článku 3 ods. 2 písm. i) lehota nepresiahne 30 mesiacov alebo 18 mesiacov, ako je stanovené v oddiele 9 prílohy IX. Malé množstvo predbežných odhadovaných výsledkov sa navyše odovzdá v lehote, ktorá začína plynúť od konca referenčného obdobia a ktorá sa stanoví. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s týmto postupomčlánkom 11b s cieľom doplniť toto nariadenie určením tohto obdobia pre moduly uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) až g) tak, žepričom toto obdobie nepresiahne desať mesiacov. [PN 185]
Pre modul uvedený v článku 3 ods. 2 písm. i) lehota na predbežné výsledky nepresiahne 18 mesiacov.“;
b) V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sa revízies cieľom doplniť toto nariadenie revidovaním pravidiel označenia CETO a zoskupení členských štátov k 29. aprílu 2013 a potom každých päť rokov.“ [PN 186]
5. V článku 11 sa vypúšťa odsek 2.
6. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Delegované akty
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o: [PN 187]
a) aktualizáciu zoznamov ukazovateľov a predbežných výsledkov, ak z takej aktualizácie po kvantitatívnom hodnotení nevyplýva ani zvýšenie počtu sledovaných jednotiek, ani zvýšenie záťaže podnikov, ktoré by bolo neúmerné vzhľadom na očakávané výsledky (články 4 a 8 a oddiel 6 prílohy I, oddiel 6 prílohy II, oddiel 6 prílohy III, oddiel VI prílohy IV);
b) frekvenciu vypracovávania štatistík (článok 3);
c) prvý referenčný rok pre zostavenie výsledkov (článok 8 a oddiel 5 prílohy I);
d) triedenie výsledkov, najmä klasifikácie, ktoré je potrebné použiť, a kombinácie veľkostných tried (článok 7 a oddiel 4 ods. 2 a 3 prílohy VIII, oddiel 8 ods. 2 a 3 prílohy IX a oddiel 10 prílohy IX);
e) aktualizáciu lehôt na odovzdávanie údajov (článok 8 a oddiel 8 ods. 1 prílohy I a oddiel 7 prílohy VI);
f) prispôsobenie triedenia činností zmenám a doplneniam alebo revíziám NACE a prispôsobenie triedenia výrobkov zmenám a doplneniam alebo revíziám CPA;
g) zmenu spodnej hranice sledovanej populácie (oddiel 3 prílohy VIII);
h) kritériá hodnotenia kvality (článok 6 a oddiel 6 prílohy I, oddiel 6 prílohy II, oddiel 6 prílohy III a oddiel 6 prílohy IV).“
Článok 11b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2 a 3, článku 11a, oddiele 5, oddiele 6 a oddiele 8 ods. 1 a 2 prílohy I, oddielochoddiele 6 príloh II, III a IV, oddiele 7 prílohy VI, oddiele 3, oddiele 4 ods. 2 a 3 prílohy VIII, oddiele 8 ods. 2 a 3 a oddiele 10 ods. 2 prílohy IX sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 188]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2 a 3, článku 11a, oddiele 5, oddiele 6 a oddiele 8 ods. 1 a 2 prílohy I, oddieloch 6 príloh II, III a IV, oddiele 7 prílohy VI, oddiele 3, oddiele 4 ods. 2 a 3 prílohy VIII, oddiele 8 ods. 2 a 3 a oddiele 10 ods. 2 prílohy IX môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 4, článku 4 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2 a 3, článku 11a, oddielu 5, oddielu 6 a oddielu 8 ods. 1 a 2 prílohy I, oddielovoddielu 6 príloh II, III a IV, oddielu 7 prílohy VI, oddielu 3, oddielu 4 ods. 2 a 3 prílohy VIII, oddielu 8 ods. 2 a 3 a oddielu 10 ods. 2 prílohy IX k tomuto nariadeniu nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 189]
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
8. Príloha I sa mení takto:
a) Oddiely 5 a 6 sa nahrádzajú takto:
„ODDIEL 5
Prvý referenčný rok
Prvým referenčným rokom, za ktorý sa štatistiky zostavujú, je kalendárny rok 2008. Údaje sa spracujú podľa triedenia uvedeného v oddiele 9. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením prvého referenčného roka, za ktorý sa majú zostavovať štatistiky na úrovni tried činnosti v rámci skupín 64.2, 64.3 a 64.9, ako aj oddielu 66 NACE. Rev. 2. [PN 190]
ODDIEL 6
Správa o kvalite štatistických údajov
Pri každom kľúčovom ukazovateli uvedú členské štáty stupeň presnosti zodpovedajúci koeficientu spoľahlivosti 95 %, čo Komisia zahrnie do správy ustanovenej v článku 13, pričom vezme do úvahy uplatňovanie tohto článku v jednotlivých členských štátoch. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením kľúčových ukazovateľov.“ [PN 191]
b) Odsek 8 sa mení takto:
i) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Výsledky sa majú odoslať do 18 mesiacov od konca kalendárneho roku sledovaného obdobia, okrem tried 64.11 a 64.19 NACE Rev. 2. Pre triedy 64.11 a 64.19 NACE Rev. 2 je termín odoslania 10 mesiacov. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením termínu odoslania výsledkov na úrovni tried v rámci skupín 64.2, 64.3 a 64.9, ako aj divízie 66 NACE. Rev. 2.“; [PN 192]
ii) V odseku 2 sa posledný pododsek nahrádza takto:
„Tieto predbežné výsledky alebo odhady sa majú členiť na úrovni trojmiestneho kódu NACE Rev. 2 (skupiny). Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením odoslania predbežných výsledkov alebo odhadov v prípade divízie 66 klasifikácie NACE Rev. 2 a odoslania predbežných výsledkov alebo odhadov.“ [PN 193]
9. Oddiel 6 prílohy II nahrádza takto:
„ODDIEL 6
Správa o kvalite štatistických údajov
V prípade každého základného ukazovateľa uvedú členské štáty stupeň presnosti zodpovedajúci koeficientu spoľahlivosti 95 %, čo Komisia zahrnie do správy ustanovenej v článku 13, pričom vezme do úvahy uplatňovanie tohto článku v jednotlivých členských štátoch. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením takýchto kľúčových ukazovateľov.“ [PN 194]
10. Oddiel 6 prílohy III nahrádza takto:
„ODDIEL 6
Správa o kvalite štatistických údajov
V prípade každého základného ukazovateľa uvedú členské štáty stupeň presnosti zodpovedajúci koeficientu spoľahlivosti 95 %, čo Komisia zahrnie do správy ustanovenej v článku 13, pričom vezme do úvahy uplatňovanie tohto článku v jednotlivých členských štátoch. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením takýchto kľúčových ukazovateľov.“ [PN 195]
11. Oddiel 6 prílohy IV sa nahrádza takto:
„ODDIEL 6
Správa o kvalite štatistických údajov
V prípade každého základného ukazovateľa uvedú členské štáty stupeň presnosti zodpovedajúci koeficientu spoľahlivosti 95 %, čo Komisia zahrnie do správy ustanovenej v článku 13, pričom vezme do úvahy uplatňovanie tohto článku v jednotlivých členských štátoch. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením takýchto kľúčových ukazovateľov.“ [PN 196]
12. Oddiel 7 prílohy VI sa nahrádza takto:
„ODDIEL 7
Zasielanie výsledkov
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením týkajúce sa termínu odoslania výsledkov, ktorý nebude dlhší ako 10 mesiacov od konca referenčného obdobia.“ [PN 197]
13. Príloha VIII sa mení takto:
a) V oddiele 3 sa piata veta nahrádza takto:
„Na základe takejto štúdie je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sa zmenys cieľom zmeniť toto nariadenie zmenou spodnej hranice sledovanej populácie.“; [PN 198]
b) V oddiele 4 ods. 2 a 3 sa v tabuľke „Členenie tržieb podľa typu výrobkov“ veta v stĺpci „Poznámka“ nahrádza takto:
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sa určenias cieľom doplniť toto nariadenie stanovením členenia výrobkov.“ [PN 199]
14. Príloha IX sa mení takto:
a) V oddiele 8 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sa niektorých výsledkovs cieľom doplniť toto nariadenie stanovením, ktoréže niektoré výsledky sa takisto rozčlenia podľa veľkostných tried na úroveň podrobnosti uvedenú v oddiele 10, okrem kategórií L, M a N NACE Rev. 2, kde sa vyžaduje členenie len na úrovni skupiny. [PN 200]
3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sa niektorých výsledkovs cieľom doplniť toto nariadenie stanovením, ktoréže niektoré výsledky sa takisto rozčlenia podľa právnej formy na úroveň podrobnosti uvedenú v oddiele 10, okrem kategórií L, M a N NACE Rev. 2, kde sa vyžaduje členenie len na úrovni skupiny.“; [PN 201]
b) V oddiele 10 na konci odseku 2 sa pododdiel „Osobitné súhrny“ nahrádza takto:
„Osobitné súhrny
Aby sa mohla zostaviť štatistika Únie o demografii podnikov za sektor Informačné a komunikačné technológie, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11b prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením niektorých osobitných súhrnov NACE Rev. 2, ktoré sa majú zasielať.“ [PN 202]
72. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93(109)(110)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 451/2008 technologickému alebo hospodárskemu vývoju a zladiť ho s ostatnými hospodárskymi a sociálnymi klasifikáciami by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 451/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha:
a) na účely zohľadnenia technologického alebo hospodárskeho vývoja;
b) na účely zosúladenia NACE Rev 2 s ďalšími ekonomickými a sociálnymi klasifikáciami.“
2. Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
73. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 452/2008 z 23. apríla 2008 o tvorbe a rozvoji štatistiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania(111)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 452/2008 vývoju v oblasti politík alebo technickému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom výberu a špecifikovania tém štatistík, ich charakteristík, členenia ukazovateľov, sledovaného obdobia a termínov zasielania výsledkov, ako aj požiadaviek na kvalitu a vrátane požadovanej presnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 452/2008 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa rámca pre podávanie správ o kvalite. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 452/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 6a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o: [PN 203]
a) výber a špecifikáciu tém v jednotlivých oblastiach a ich ukazovateľov vzhľadom na potreby politiky alebo technické potreby;
b) rozčlenenie charakteristík;
c) sledované obdobie a termíny zasielania výsledkov;
d) požiadavky na kvalitu vrátane požadovanej presnosti;
V prípade, že si tieto delegované akty vyžadujú podstatné rozšírenie jestvujúcich zberov údajov alebo nové zbery údajov alebo zisťovania, tieto delegované akty sa prijmú na základe analýzy nákladov a prínosov, ktorá je súčasťou komplexnej analýzy dôsledkov a dosahov, pričom sa zohľadnia prínosy opatrení, náklady pre členské štáty a zaťaženie respondentov.
Komisia prijme rozhodnutia týkajúce sa rámca pre podávanie správ o kvalite prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 7 ods. 2.“
2. Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 204]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
74. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 453/2008 z 23. apríla 2008 o štvrťročnej štatistike o voľných pracovných miestach v Spoločenstve(112)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 453/2008 na účely poskytovania pravidelných štvrťročných štatistík o voľných pracovných miestach by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie o vymedzenie pojmu „aktívne opatrenia na nájdenie vhodného kandidáta“ a „stanovená doba“, ako aj prostredníctvom doplnenia určitých referenčných dátumov, stanovením rámca pre štúdie uskutočniteľnosti a prijatím akýchkoľvek vhodných aktov na základe výsledkov týchto štúdií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 453/2008 v súvislosti s poskytovaním údajov a metaúdajov by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 453/2008 sa preto mení takto:
1. Článok 2 sa mení takto:
a) Bod 1 sa nahrádza takto:
„1. „voľné pracovné miesto“ je platené miesto, ktoré je novovytvorené, neobsadené alebo ktoré sa má onedlho uvoľniť, v prípade ktorého:
a) zamestnávateľ prijíma aktívne opatrenia a je pripravený urobiť ďalšie opatrenia na nájdenie vhodného kandidáta mimo príslušného podniku a
b) zamestnávateľ mieni obsadiť toto miesto buď okamžite, alebo v rámci stanovenej doby.
Poskytnuté štatistiky rozlišujú na báze dobrovoľnosti medzi voľnými pracovnými miestami na dobu určitú a voľnými pracovnými miestami na dobu neurčitú.“;
b) Dopĺňa sa tento druhý odsek:
„Na účely bodu 1 prvého odseku je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa vymedzujú pojmys cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením pojmov „aktívne opatrenia na nájdenie vhodného kandidáta“ a „stanovená doba“.“ [PN 205]
2. V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Členské štáty zbierajú štvrťročné údaje s odkazom na osobitné referenčné dátumy. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty o určenís cieľom doplniť toto nariadenie určením týchto osobitných referenčných dátumov.“ [PN 206]
3. V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty o určenís cieľom doplniť toto nariadenie určením prvého referenčného štvrťroka, ako aj o lehotáchlehôt na poskytovanie uplatniteľných na členské štáty. Súčasne sa zasiela aj akákoľvek revízia štvrťročných údajov za predchádzajúce štvrťroky.
Členské štáty poskytujú údaje a metaúdaje Komisii (Eurostatu) voa špecifikujú ich zdroj, a to v technickom formáte, ktorý Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 9 ods. 3.“ [PN 207]
4. V článku 7 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením vhodného rámca na vytvorenie série realizačných štúdií. [PN 208]
Tieto štúdie uskutočnia tie členské štáty, ktoré majú ťažkosti s poskytovaním údajov za:
a) jednotky s menej ako desiatimi zamestnancami a/alebo
b) tieto činnosti:
i) verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie;
ii) vzdelávanie;
iii) ľudské zdravie a sociálna starostlivosť;
iv) umenie, zábava a rekreácia;
v) činnosti členských organizácií, oprava počítačov a osobných potrieb a potrieb pre domácnosť a iné osobné služby.
2. Členské štáty vykonávajúce realizačné štúdie predložia správu o výsledkoch týchto štúdií do dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov Komisie uvedených v odseku 1.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktoré dopĺňajú toto nariadenie prostredníctvom prijatia potrebných opatrení čo najskôr po sprístupnení výsledkov realizačných štúdií, a to v dialógu s členskými štátmi a v primeranom časovom rámci.“
5. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2, článku 3 ods. 1, článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 a 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 209]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2, článku 3 ods. 1, článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 a 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2, článku 3 ods. 1, článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 a 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 9 sa vypúšťa odsek 2.
75. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov(113)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 763/2008 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením nasledujúcich referenčných rokov a prijatím programu štatistických údajov a metaúdajov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 763/2008 sa preto mení takto:
1. Článok 5 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Každý členský štát stanoví referenčný dátum. Tento referenčný dátum je súčasťou roka stanoveného na základe tohto nariadenia (referenčného roka). Prvým referenčným rokom je rok 2011.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7 a prijímať delegované akty týkajúce sa určenia7a s cieľom doplniť toto nariadenie určením následných referenčných rokov. Referenčné roky sú roky na začiatku každého desaťročia.“ [PN 210]
b) Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením programu štatistických údajov a metaúdajov, ktoré sa majú zaslať, aby sa splnili požiadavky tohto nariadenia.“ [PN 211]
2. V článku 7 sa vypúšťa odsek 2.
3. Vkladá sa tento článok 7a:
„Článok 7a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 1 a 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 212]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 1 a 3 Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 1 a 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 8 sa vypúšťa odsek 3.
76. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike(114)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1099/2008 technickému pokroku a novým potrebám by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť zoznam zdrojov údajov a uplatniteľné objasnenia alebo definície v uvedenom nariadení;
‒ meniť dojednania o zasielaní národných štatistík v tomto nariadení,
‒ doplniť toto nariadenie o ročné štatistiky o jadrovej energii,
‒ doplniť toto nariadenie o štatistiky o obnoviteľnej energii, ako aj o konečnej spotrebe energie.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1099/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10 a prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam zdrojov údajov.“
2. V článku 4 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:
„2. Uplatniteľné objasnenia alebo definície použitých technických termínov sú ustanovené v jednotlivých prílohách a takisto v prílohe A (Objasnenia terminológie).
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa ďalej objasňuje terminológias cieľom zmeniť toto nariadenie v záujme objasnenia terminológie tým, že sa po nadobudnutí účinnosti zrevidovanej klasifikácie NACE pridajú príslušné položky. [PN 213]
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom meniť údaje, ktoré sa majú poskytnúť, a uplatniteľné objasnenia alebo definície.“
3. V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom meniť dojednania o zasielaní národných štatistík.“
4. V článku 8 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, pokiaľ ide o ročné štatistikys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením ročných štatistík o jadrovej energii.“ [PN 214]
5. Článok 9 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, pokiaľ ide o súborys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením súboru štatistiky o obnoviteľnej energii a súborysúboru štatistiky o konečnej spotrebe energie.“; [PN 215]
b) Odsek 3 sa vypúšťa.
6. V článku 10 sa vypúšťa odsek 1.
7. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 a 3, článku 5 ods. 3, článku 8 ods. 3 a článku 9 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 216]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 a 3, článku 5 ods. 3, článku 8 a článku 9 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 4 ods. 2 a 3, článku 5 ods. 3, článku 8 a článku 9 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
8. V článku 11 sa vypúšťa odsek 2.
9. V bode 2 prílohy A sa vypúšťa poznámka.
77. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci(115)
S cieľom posilniť uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1338/2008 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom stanovenia premenných, definícií a klasifikácie tém v zmysle príloh I až V a ich členenia, ako aj referenčných období, časových intervalov a lehôt na poskytovanie údajov a metaúdajov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1338/2008 sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Vždy keď sa plánuje prijatie delegovaného aktu v súlade s článkom 9a, vykoná sa analýza nákladov a prínosov so zohľadnením prínosov dostupnosti údajov vo vzťahu k nákladom na ich zber a k záťaži pre členské štáty.“
2. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Členské štáty prenášajú údaje a metaúdaje požadované podľa tohto nariadenia v elektronickej forme a v súlade s normou pre výmenu údajov, na ktorej sa dohodli Komisia (Eurostat) a členské štáty.
Údaje sa poskytujú v stanovených lehotách a intervaloch a týkajú sa referenčných období uvedených v prílohách alebo delegovaných aktoch. Komisia je splnomocnená prijímať takéto delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať takéto delegované aktydoplnením tohto nariadenia.“ [PN 217]
3. V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty, pokiaľ ide os cieľom doplniť toto nariadenie tým, že sa stanovia: [PN 218]
a) charakteristiky, a to premenné, definície a klasifikácie tém zahrnutých v prílohách I až V;
b) rozčlenenie charakteristík;
c) referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov;
d) poskytovanie metaúdajov.
V týchto aktoch sa zohľadňujú najmä ustanovenia článku 5, článku 6 ods. 2 a ods. 3 a článku 7 ods. 1, ako aj dostupnosť, vhodnosť a právny kontext existujúcich zdrojov údajov Únie po preskúmaní všetkých zdrojov vo vzťahu k príslušným oblastiam a témam.“
4. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 1 a písmenách c), d) a e) príloh I, II, III, IV a V sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 219]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 9 ods. 1 a v písmenách c), d) a e) príloh I, II, III, IV a V môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 9 ods. 1 a písmen c), d) a e) príloh I, II, III, IV a V nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 10 sa vypúšťa odsek 2;
6. Príloha I sa mení takto:
a) Písmeno c) sa nahrádza takto:
„c) Referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov
Štatistiky sa poskytujú každých päť rokov z EHIS; pre iné zbery údajov, týkajúcich sa napríklad chorobnosti alebo nehôd a úrazov, ako aj pre špecifické moduly v zisťovaniach, môže byť potrebná odlišná periodicita. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa prvého referenčného roka, časového intervalu a lehoty na poskytnutie údajov.“; [PN 220]
b) V písmene d) sa druhý odsek nahrádza takto:
„Nie je nevyhnutné, aby boli pri každom poskytovaní údajov zahrnuté všetky témy. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa charakteristík, a to premenných, definícií a klasifikácií tém uvedených vyššie, a rozčlenenia charakteristík.“; [PN 221]
c) Písmeno e) sa nahrádza takto:
„e) Metaúdaje
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa poskytovania metaúdajov vrátane metaúdajov o charakteristikách zisťovaní a iných použitých zdrojoch, zahrnutom obyvateľstve a informácií o všetkých vnútroštátnych špecifikách nevyhnutných pre výklad a zostavenie porovnateľných štatistík a ukazovateľov.“ [PN 222]
7. Príloha II sa mení takto:
a) Písmeno c) sa nahrádza takto:
„c) Referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov
Štatistiky sa poskytujú ročne. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa prvého referenčného roka, časového intervalu a lehoty na poskytnutie údajov.“; [PN 223]
b) V písmene d) sa štvrtý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa charakteristík, a to premenných, definícií a klasifikácií tém uvedených vyššie, a rozčlenenia charakteristík.“; [PN 224]
c) Písmeno e) sa nahrádza takto:
„e) Metaúdaje
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa poskytovania metaúdajov vrátane metaúdajov o charakteristikách zdrojov a použitých zostaveniach, zahrnutom obyvateľstve a informácií o všetkých vnútroštátnych špecifikách nevyhnutných pre výklad a zostavenie porovnateľných štatistík a ukazovateľov.“ [PN 225]
8. Príloha III sa mení takto:
a) Písmeno c) sa nahrádza takto:
„c) Referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov
Štatistiky sa poskytujú ročne. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktytýkajúces cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel týkajúcich sa opatrení súvisiacich s prvým referenčným rokom. Údaje sa odovzdajú najneskôr do 24 mesiacov od skončenia referenčného roka. Predbežné alebo odhadované údaje sa môžu poskytovať skôr. V prípade incidentov súvisiacich s verejným zdravím možno zaviesť dodatočné zvláštne zbery údajov, a to buď pre všetky, alebo len pre konkrétne príčiny smrti.“; [PN 226]
b) V písmene d) sa štvrtý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa charakteristík, a to premenných, definícií a klasifikácií tém uvedených vyššie, a rozčlenenia charakteristík.“; [PN 227]
c) Písmeno e) sa nahrádza takto:
„e) Metaúdaje
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa poskytovania metaúdajov vrátane metaúdajov o zahrnutom obyvateľstve a informácií o všetkých vnútroštátnych špecifikách nevyhnutných pre výklad a zostavenie porovnateľných štatistík a ukazovateľov.“ [PN 228]
9. Príloha IV sa mení takto:
a) Písmeno c) sa nahrádza takto:
„c) Referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov
Štatistiky sa poskytujú ročne. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel týkajúcich sa opatrení súvisiacich s prvým referenčným rokom. Údaje sa odovzdajú najneskôr do 18 mesiacov od skončenia referenčného roka.“; [PN 229]
b) V písmene d) sa štvrtý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa charakteristík, a to premenných, definícií a klasifikácií tém uvedených vyššie, a rozčlenenia charakteristík.“; [PN 230]
c) Písmeno e) sa nahrádza takto:
„e) Metaúdaje
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa poskytovania metaúdajov vrátane metaúdajov o zahrnutom obyvateľstve, nahlásených počtoch pracovných úrazov a podľa potreby charakteristiky výberu vzoriek, ako aj informácií o všetkých vnútroštátnych špecifikách nevyhnutných pre výklad a zostavenie porovnateľných štatistík a ukazovateľov.“ [PN 231]
10. Príloha V sa mení takto:
a) Písmeno c) sa nahrádza takto:
„c) Referenčné obdobia, časové intervaly a lehoty na poskytovanie údajov
Pre choroby z povolania sa štatistiky poskytujú ročne a odovzdávajú sa najneskôr do 15 mesiacov od skončenia referenčného roka. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa referenčných období, časových intervalov a lehôt na poskytnutie zberu ostatných údajov.“; [PN 232]
b) V písmene d) sa štvrtý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením opatrení týkajúcich charakteristík, a to premenných, definícií a klasifikácií tém uvedených vyššie, a rozčlenenia charakteristík.“; [PN 233]
c) Písmeno e) sa nahrádza takto:
„e) Metaúdaje
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 9a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie zavedením pravidiel, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa poskytovania metaúdajov vrátane metaúdajov o zahrnutom obyvateľstve a informácií o všetkých vnútroštátnych špecifikách nevyhnutných pre výklad a zostavenie porovnateľných štatistík a ukazovateľov.“ [PN 234]
78. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov(116)
S cieľom aktualizovať nariadenie (ES) č. 1185/2009 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť požiadavky týkajúce sa poskytovania správ o kvalite uvedených v oddiele 6 príloh I a II a zoznam sledovaných látok a ich klasifikáciu do kategórií prípravkov a chemických tried, ako je uvedené v prílohe III, doplniť toto nariadenie o vymedzenie pojmu „ošetrená plocha“ uvedeného v oddiele 2 prílohy II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1185/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 5 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa vypúšťa druhý pododsek;
b) Vkladá sa tento odsek 1a:
„1a. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty, ktorými sa menia požiadavky týkajúce sa poskytovania správ o kvalite uvedených v oddiele 6 príloh I a II.“;
c) Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa oddiel 2 prílohy II, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „ošetrená plocha“.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam sledovaných látok a ich klasifikácia do kategórií prípravkov a chemických tried, ako je uvedené v prílohe III, a to na pravidelnom základe, najmenej však každých päť rokov.“
2. Vkladá sa tento článok 5a:
„Článok 5a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 1a, 2 a 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 235]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 1a, 2 a 3 Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 1a, 2 a 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 6 sa vypúšťa odsek 3.
VIII. FINANČNÁ STABILITA, FINANČNÉ SLUŽBY A ÚNIA KAPITÁLOVÝCH TRHOV
79. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(117)
S cieľom doplniť nariadenie (ES) č. 1606/2002 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom rozhodnúť o uplatnení medzinárodných účtovných štandardov v rámci Únie, ktoré vypracovala Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1606/2002 sa preto mení takto:
1. Článok 3 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením uplatnenia medzinárodných účtovných štandardov v rámci Únie („schválené medzinárodné účtovné štandardy“). [PN 236]
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto odseku postup uvedený v článku 5b.“; [PN 237]
b) Odsek 3 sa vypúšťa.
1a. V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:
„Pre každý finančný rok, ktorý začína 1. januára 2005 alebo neskôr, vypracujú spoločnosti spravované zákonmi členského štátu svoje konsolidované účty v zhode s medzinárodnými účtovnými normami schválenými v súlade s článkom 3 ods. 1, ak k dátumu ich bilancie sú ich cenné papiere schválené pre obchodovanie na regulovanom trhu vymedzenom v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ.“ [PN 238]
1b. Článok 5 sa nahrádza takto:
„Článok 5
Možnosti vzhľadom na ročné účty a verejne neobchodované spoločnosti
Členské štáty môžu povoliť alebo požadovať:
a) aby spoločnosti uvedené v článku 4 vypracovali svoje ročné účty,
b) spoločnosti iné ako sú uvedené v článku 4 vypracovali svoje konsolidované účty a/alebo svoje ročné účty v zhode s medzinárodnými účtovnými normami schválenými v súlade s článkom 3 ods. 1.“ [PN 239]
2. Vkladajú sa tieto články 5a a 5b:
„Článok 5a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 240]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 241]
Článok 5b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 5a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší. [PN 242]
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. ČlánkyČlánok 6 a 7 sa vypúšťajúvypúšťa. [PN 243]
3a. Článok 7 sa nahrádza takto:
„Článok 7
Vykazovanie a koordinácia
1. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o stave aktívnych projektov IASB a akýchkoľvek súvisiacich dokumentov vydaných zo strany IASB na koordináciu stanovísk a na uľahčenie diskusií týkajúcich sa schválenia noriem, ktoré môžu vyplývať z týchto projektov a dokumentov.
2. Komisia včas riadne podá správu Európskemu parlamentu a Rade, ak nezamýšľa navrhnúť schválenie noriem.“ [PN 244]
80. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES(118)
S cieľom prispôsobiť smernicuV smernici 2009/110/ES v záujme zohľadnenia inflácie, resp. vývoja v oblasti technológií a na trhu a s cieľom zabezpečiť konvergentné uplatňovanie určitých výnimiek stanovených vsa v článku 14 uvádza splnomocnenie Komisie prijať opatrenia, ktoré sú potrebné na aktualizáciu ustanovení tejtosmernici by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto smernicusmernice „s cieľom zohľadniť infláciu alebo technický rozvoj a vývoj trhu“, v súlade s regulačným postupom s kontrolou. V prípade, že by sa takéto splnomocnenie upravilo na splnomocnenie prijímať delegované akty bez ďalších zmien, nespĺňalo by požiadavky uvedené v článku 290 ZFEÚ týkajúce sa potrebného špecifikovania cieľov, obsahu a rozsahu delegovania právomoci. Keďže Komisia splnomocnenie doposiaľ nepoužila, treba ho vypustiť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 245]
Smernica 2009/110/ES sa preto mení takto:
1. Článok 14 sa nahrádza takto:
„Článok 14
Delegované akty
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty:
a) ktorými sa táto smernica mení v záujme zohľadnenia inflácie, resp. vývoja v oblasti technológií a na trhu;
b) ktorými sa mení článok 1 ods. 4 a 5 s cieľom zabezpečiť konvergentné uplatňovanie výnimiek stanovených v týchto článkoch.“vypúšťa. [PN 246]
2. Vkladá sa tento článok 14a:
„Článok 14a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ [PN 247]
3. Článok 15 sa vypúšťa.
IX. VNÚTORNÝ TRH, PRIEMYSEL, PODNIKANIE A MSP
81. Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov(119)
S cieľom zohľadniť nový vývoj v oblasti technológie aerosólových rozprašovačov a zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť smernicu 75/324/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 75/324/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 5 sa nahrádza takto:
„Článok 5
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Články 6 a 7 sa vypúšťajú.
3. V článku 10 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa táto smernica mení s cieľom zabezpečiť potrebné technické úpravy týkajúce sa analýzy nebezpečenstva, technické charakteristiky aerosólových rozprašovačov, fyzikálnych a chemických vlastností obsahu, požiadaviek v súvislosti s označovaním a horľavosťou, testovacích metód a postupov v súvislosti s aerosólovými rozprašovačmi.“
4. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 a článku 10 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 248]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 a článku 10 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 a článku 10 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 249]
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
82. Smernica Rady 76/211/EHS z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu(120)(121)
S cieľom prispôsobiť smernicu 76/211/ES technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 76/211/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 6 sa nahrádza takto:
„Článok 6
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
83. Smernica Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa meracích jednotiek a rušiaca smernicu 71/354/EHS(122)
S cieľom prispôsobiť smernicu 80/181/EHS technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k tejto smernici a doplniť túto smernicu o doplnkové označenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 80/181/EHS sa preto mení takto:
1. Článok 6a sa nahrádza takto:
„Článok 6a
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 6c prijímať delegované akty stanovujúce doplnkové označenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením doplnkových označení. [PN 250]
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6c prijímať delegované akty s cieľom meniť kapitolu I prílohy v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 6c:
„Článok 6c
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 251]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 252]
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
84. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb(123)
S cieľom zabezpečiť urýchlené prispôsobenie noriem v oblasti kvality služieb, a to najmä noriem týkajúcich sa lehôt prepravy a pravidelnosti a spoľahlivosti služieb, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k smernici 97/67/ES s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku a doplniť túto smernicu o štandardizované metódy hodnotenia výkonu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 97/67/ES sa preto mení takto:
1. V článku 16 sa tretí a štvrtý odsek nahrádzajú takto:
„Tieto normy stanovia:
a) členské štáty v prípade vnútroštátnych služieb;
b) Európsky parlament a Rada v prípade cezhraničných služieb v rámci Únie (pozri prílohu II).
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha II, s cieľom prispôsobiť normy pre cezhraničné služby na území celej Únie technickému pokroku alebo trhovému vývoju.
Nezávislý monitoring výkonu robia aspoň raz ročne vonkajšie orgány, ktoré nie sú žiadnym spôsobom spojené s poskytovateľmi univerzálnej služby, a to za normalizovaných podmienok; tento monitoring je predmetom správ, ktoré sa uverejňujú aspoň raz ročne.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa prijímajú takéto normalizované podmienkys cieľom doplniť túto smernicu prijatím takýchto normalizovaných podmienok.“ [PN 253]
2. Názov kapitoly 8 sa nahrádza takto:
„Delegované a vykonávacie akty“.
3. Za názvom kapitoly 8 sa vkladá tento článok 20a:
„Článok 20a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 254]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 21 sa vypúšťa druhý odsek.
85. Smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve(124)(125)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2000/14/ES technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu III k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2000/14/ES sa preto mení takto:
1. Vkladá sa tento článok 17a:
„Článok 17a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 18a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 18a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 18a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
2. V článku 18 sa vypúšťa odsek 2.
3. Článok 18a sa nahrádza takto:
„Článok 18a
Zmeny prílohy III
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku. Tieto delegované akty nesmú mať žiadny priamy vplyv na nameranú hladinu akustického výkonu zariadení uvedených v článku 12, najmä vložením odkazov na príslušné európske normy.“
4. V článku 19 sa vypúšťa písmeno b).
86. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách(126)
S cieľom prijať potrebné technické úpravy nariadenia (ES) č. 2003/2003 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I až IV k tomuto nariadeniu na účely prispôsobenia a modernizácie metód merania, odberu vzoriek a analýzy a špecifikácie kontrolných opatrení a zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu s cieľom zahrnúť nové druhy hnojív. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 2003/2003 sa preto mení takto:
1. V článku 29 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I až IV na účely prispôsobenia a modernizácie metód merania, odberu vzoriek a analýzy, pričom využije, vždy keď je to možné, európske normy.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I až IV na účely špecifikácie kontrolných opatrení stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku a v článkoch 8, 26 a 27. Tieto akty majú riešiť najmä otázku frekvencie opakovania testov, ako aj opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, že hnojivo uvedené na trh je totožné s testovaným hnojivom.“
2. Článok 31 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I na účely zahrnutia nových druhov hnojív.“;
b) Odsek 4 sa vypúšťa.
3. Vkladá sa tento článok 31a:
„Článok 31a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 ods. 4 a článku 31 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia.Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 255]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 29 ods. 4 a článku 31 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 29 ods. 4 a článku 31 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
87. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/9/ES z 11. februára 2004 o inšpekcii a overovaní správnej laboratórnej praxe (SLP)(127)(128)
S cieľom prijať potrebnú technickú úpravu smernice 2004/9/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť túto smernicu s cieľom vyriešiť nezhody týkajúce sa dodržiavania SLP,
‒ meniť formuláciu potvrdzujúcu súlad so SLP v tejto smernici,
‒ meniť prílohu I k tejto smernici na účely zohľadnenia technického pokroku.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/9/ES sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty, ktorými sa mení táto smernica s cieľom vyriešiť záležitosti uvedené v odseku 1.“
2. Vkladá sa tento článok 6a:
„Článok 6a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
4. V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 6a prijímať delegované akty, ktorými sa mení:
a) formulácia uvedená v článku 2 ods. 2;
b) príloha I na účely zohľadnenia technického pokroku.“
88. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES z 11. februára 2004, o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok(129)
S cieľom zabezpečiť potrebnú technickú úpravu smernice 2004/10/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu I k tejto smernici v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku so zreteľom na správnu laboratórnu prax, ako aj s cieľom meniť túto smernicu v záujme vykonania potrebných technických úprav. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/10/ES sa preto mení takto:
1. Článok 3a sa nahrádza takto:
„Článok 3a
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 3b prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku, pokiaľ ide o zásady správnej laboratórnej praxe.“
2. Vkladá sa tento článok 3b:
„Článok 3b
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3a a článku 5 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 256]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3a a článku 5 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3a a článku 5 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 4 sa vypúšťa.
4. V článku 5 ods. 2 sa tretí a štvrtý pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 3b prijímať delegované akty, ktorými sa mení táto smernica v záujme zavedenia potrebných technických úprav.“
89. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES(130)(131)
S cieľom zohľadniť nový vývoj by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť informatívny zoznam bezpečnostných častí uvedený v prílohe V k smernici 2006/42/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2006/42/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa potrebných opatrení na riešenie potenciálne nebezpečných strojových zariadení. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Smernica 2006/42/ES sa preto mení takto:
1. V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha V v záujme aktualizácie informatívneho zoznamu bezpečnostných častí.“
2. V článku 9 ods. 3 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia, berúc náležite do úvahy výsledky takejto konzultácie, prijme potrebné opatrenia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 22 ods. 3.“
3. Vkladá sa tento článok 21a:
„Článok 21a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 22 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011*.
_____________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“
90. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(132)
S cieľom zabezpečiť urýchlené technické prispôsobenie smernice 2006/123/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť túto smernicu o spoločné kritériá a určité lehoty. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2006/123/ES sa preto mení takto:
1. V článku 23 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Na vykonávanie odseku 1 môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 vytvoriť zoznam služieb, pre ktoré sú charakteristické vlastnosti uvedené v odseku 1 tohto článku.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 39a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú spoločné kritériás cieľom doplniť túto smernicu stanovením spoločných kritérií na vymedzenie toho, čo je primerané povahe a rozsahu rizika, na účely poistenia alebo záruk uvedených v odseku 1 tohto článku.“ [PN 257]
2. Článok 36 sa nahrádza takto:
„Článok 36
Delegované a vykonávacie akty
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 39a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujús cieľom doplniť túto smernicu určením lehoty stanovenéstanovenej v článku 28 a 35. [PN 258]
Komisia takisto prostredníctvom vykonávacích aktov prijme praktické opatrenia na výmenu informácií elektronickými prostriedkami medzi členskými štátmi, a najmä ustanovenia o interoperabilite informačných systémov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 40 ods. 2.“
3. Vkladá sa tento článok 39a:
„Článok 39a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 ods. 4 a článku 36 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 259]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 ods. 4 a článku 36 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 ods. 4 a článku 36 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 260]
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 40 sa vypúšťa odsek 3.
91. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES(133)
V súlade s článkom 290 zmluvy by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť nariadenie (ES) č. 1907/2006 na účely zmeny percentuálneho podielu dokumentácií vybraných na kontrolu dodržiavania a zmeny alebo zahrnutia ďalších kritérií pre ich výber,
‒ meniť prílohy k tomuto nariadeniu v určitých prípadoch, [PN 261]
‒ doplniť toto nariadenie o pravidlá týkajúce sa testovacích metód.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1907/2006 sa preto mení takto:
1. V článku 13 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:
„2. Metódy uvedené v odseku 1 sa pravidelne preskúmavajú a zdokonaľujú s cieľom znížiť mieru testovania na stavovcoch a počet zapojených zvierat. Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami v prípade potreby čo najskôr zmení nariadenie Komisie (ES) č. 440/2008* a prípadne aj prílohy k tomuto nariadeniu, aby sa nahradili, znížilo a zdokonalili testy na zvieratách a znížilo ich množstvo. Komisia je na tento účel splnomocnená v súlade s článkom 131a meniť toto nariadenie Komisie a prílohy k nemu.
3. V prípade, že sa na získanie informácií o vnútorných vlastnostiach látok vyžadujú testy látok, vykonajú sa v súlade s testovacími metódami ustanovenými v nariadení Komisie alebo v súlade s inými medzinárodnými testovacími metódami, ktoré Komisia alebo agentúra uznajú za vhodné.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú testovacie metódys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením testovacích metód. [PN 262]
Informácie o vnútorných vlastnostiach látok možno získať v súlade s inými testovacími metódami, ak sú splnené podmienky ustanovené v prílohe XI.
____________________
* Nariadenie Komisie (ES) č. 440/2008 z 30. mája 2008, ktorým sa ustanovujú testovacie metódy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) (Ú. v. EÚ L 142, 31.5.2008, s. 1)“;
2. V článku 41 sa odsek 7 nahrádza takto:
„7. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 131a po konzultácii s agentúrou prijímať delegované akty o zmenes cieľom zmeniť toto nariadenie zmenením percentuálneho podielu vybraných dokumentácií a o zmeneaktualizáciou alebo zahrnutízahrnutím ďalších kritérií do odseku 5.“ [PN 263]
3. Článok 58 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu XIV v záujme zaradenia látok uvedených v článku 57. V týchto aktoch sa pre každú látku uvedie:“;
b) Odsek 8 sa nahrádza takto:
„8. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu XIV na účely vypustenia látok, ktoré v dôsledku nových informácií už nespĺňajú kritériá uvedené v článku 57.“
4. V článku 68 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha XVII, s cieľom zaviesť nové obmedzenia alebo upraviť súčasné obmedzenia výroby, používania alebo uvádzania na trh samostatných látok, v zmesiach alebo vo výrobkoch podľa postupu stanového v článkoch 69 až 73 v prípade, že existuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vyplývajúce z tejto výroby, používania alebo uvádzania na trh takýchto látok, ktoré sa musí riešiť na úrovni Únie. Každý takýto akt zohľadní sociálno-ekonomické vplyvy obmedzenia vrátane dostupnosti alternatív.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na používanie látky ako medziproduktu izolovaného na mieste.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu XVII v súvislosti so spotrebiteľským použitím, pokiaľ ide o samostatnú látku, látku v zmesi alebo vo výrobkoch, ktorá spĺňa kritériá klasifikácie v triedach nebezpečnosti karcinogenita, mutagenita zárodočných buniek alebo reprodukčná toxicita kategórie 1A alebo 1B a ktorú by mohli spotrebitelia použiť. Články 69 až 73 sa neuplatňujú.“
4a. V článku 73 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 131a s cieľom doplniť toto nariadenie konečným rozhodnutím o zmene prílohy XVII.“ [PN 264]
5. Článok 131 sa nahrádza takto:
„Článok 131
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy.“
6. Vkladá sa tento článok 131a:
„Článok 131a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 2 a 3, článku 41 ods. 7, článku 58 ods. 1 a 8, článku 68 ods. 1 a 2, článku 73 ods. 2, článku 131 a článku 138 ods. 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2 a 3, článku 41 ods. 7, článku 58 ods. 1 a 8, článku 68 ods. 1 a 2, článku 73 ods. 2, článku 131 a článku 138 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2 a 3, článku 41 ods. 7, článku 58 ods. 1 a 8, článku 68 ods. 1 a 2, článku 73 ods. 2, článku 131 a článku 138 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 265]
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 133 sa vypúšťa odsek 4.
8. Článok 138 sa mení takto:
a) Odsek 5 sa vypúšťa;
b) V odseku 9 sa druhá veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto požiadavky na testovanie na základe tohto preskúmania, a to pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia.“
92. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/34/ES z 23. apríla 2009 o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly(134)(135)
S cieľom zabezpečiť, aby boli vykonané potrebné technické úpravy smernice 2009/34/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pokiaľ ide o splnomocnenie podľa článku 5 ods. 3, v ktorom sa stanovuje, že tie členské štáty, ktoré udelili schválenie typu ES s obmedzením, požiadajú o prispôsobenie príloh I a II technickému pokroku, tieto schválenia typu ES s obmedzením už neexistujú. Splnomocnenie podľa článku 5 ods. 3 by sa preto malo vypustiť.
Smernica 2009/34/ES sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa vypúšťa odsek 3.
2. Článok 16 sa nahrádza takto:
„Článok 16
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“
3. Vkladá sa tento článok 16a:
„Článok 16a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. Článok 17 sa vypúšťa.
93. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(136)(137)
S cieľom zabezpečiť, aby bol zoznam výrobkov obranného priemyslu uvedený v prílohe k smernici 2009/43/ES v plnom súlade so spoločným zoznamom vojenského materiálu Európskej únie, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto prílohu a smernicu, pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých členské štáty môžu vyňať transfery výrobkov obranného priemyslu z povinnosti predchádzajúceho povolenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/43/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 131a na žiadosť členského štátu, resp. z vlastného podnetu, prijímať delegované akty o zmene odseku 2, a to s cieľom zahrnúť prípady, keď:
a) sa transfer uskutočňuje za takých podmienok, že neohrozuje verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť;
b) sa povinnosť predchádzajúceho povolenia stala po prijatí tejto smernice nezlučiteľnou s medzinárodnými záväzkami členských štátov;
c) je transfer potrebný na medzivládnu spoluprácu uvedenú v článku 1 ods. 4.“
2. Článok 13 sa nahrádza takto:
„Článok 13
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam výrobkov obranného priemyslu uvedený v prílohe tak, aby bol v plnom súlade so spoločným zoznamom vojenského materiálu Európskej únie.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 13b.“
3. Vkladajú sa tieto články 13a a 13b:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 13 Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3 a článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 13b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. Článok 14 sa vypúšťa.
94. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek(138)
S cieľom harmonizovať bezpečnosť hračiek v celej Únii a odstrániť prekážky brániace obchodu s hračkami medzi členskými štátmi by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť:
‒ prílohu I, časť III body 11 a 13 prílohy II a prílohu V smernice 2009/48/ES na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému vývoju,
‒ doplnok C k prílohe II k tejto smernici s cieľom stanoviť osobitné limitné hodnoty pre chemické látky použité v hračkách, ktoré sú určené na hranie pre deti vo veku do 36 mesiacov, alebo v iných hračkách, ktoré sú určené na vkladanie do úst,
‒ doplnok A k prílohe II k tejto smernici s cieľom stanoviť povolené použitia látok a zmesí v hračkách, ktoré sú klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu v kategóriách 1A, 1B alebo 2 podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/48/ES sa preto mení takto:
1. Článok 46 sa nahrádza takto:
„Článok 46
Zmeny príloh
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 46a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I, body 11 a 13 časti III prílohy II a prílohu V na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému vývoju.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 46a prijímať delegované akty s cieľom meniť doplnok C prílohy II s cieľom stanoviť osobitné limitné hodnoty pre chemické látky použité v hračkách, ktoré sú určené na hranie pre deti vo veku do 36 mesiacov, alebo v iných hračkách, ktoré sú určené na vkladanie do úst, a to pri zohľadnení požiadaviek na balenie potravín stanovených v nariadení (ES) č. 1935/2004 a príslušných osobitných opatrení v súvislosti s konkrétnymi látkami, ako aj rozdiely medzi látkami a hračkami, ktoré sa dostanú do kontaktu s potravinami.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 46a prijímať delegované akty s cieľom meniť doplnok A prílohy II s cieľom stanoviť povolené použitia látok a zmesí v hračkách, ktoré sú klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu v kategóriách 1A, 1B alebo 2 podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 a ktoré zhodnotil príslušný vedecký výbor.“
2. Vkladá sa tento článok 46a:
„Článok 46a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 46 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 266]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 46 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 46 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 267]
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 47 sa vypúšťa.
95. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES(139)(140)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 79/2009 technickému pokroku, pokiaľ ide o bezpečnosť vozidiel na vodíkový pohon, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie o technické požiadavky na takéto vozidlá, ako aj o administratívne ustanovenia, vzory administratívnych dokumentov a modely pre označenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 79/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Delegované právomoci
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty so zreteľom na technický pokrok, pokiaľ ide o:
a) podrobné pravidlá pre skúšobné postupy uvedené v prílohách II až V;
b) podrobné predpisy týkajúce sa požiadaviek na inštaláciu vodíkových komponentov a systémov stanovených v prílohe VI;
c) podrobné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na bezpečné a spoľahlivé fungovanie vodíkových komponentov a systémov stanovených v článku 5;
d) špecifikáciu požiadaviek týkajúcich sa:
i) používania čistého vodíka alebo zmesi vodíka a zemného plynu/biometánu;
ii) nových foriem uskladnenia alebo používania vodíka;
iii) ochrany vozidiel pred nárazom vzhľadom na integritu vodíkových komponentov a systémov;
iv) bezpečnostných požiadaviek na integrované systémy zahŕňajúcich minimálne zistenie netesnosti a požiadaviek súvisiacich s čistiacim plynom;
v) elektrickej izolácie a elektrickej bezpečnosti;
e) administratívne opatrenia na typové schválenie ES vozidiel, pokiaľ ide o ich vodíkový pohon, a na typové schválenie ES vodíkových komponentov a systémov;
f) pravidlá týkajúce sa informácií poskytovaných výrobcami na účely typového schválenia a kontrol uvedených v článku 4 ods. 4 a 5;
g) podrobné pravidlá označovania alebo iných spôsobov jasnej a rýchlej identifikácie vozidiel na vodíkový pohon, ako sú uvedené v bode 16 prílohy VI
a
h) ostatné opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia.“
2. Vkladá sa tento článok 12a:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 13 sa vypúšťa.
96. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(141)(142)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2009/81/ES rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prahové hodnoty pre zákazky s cieľom zosúladiť ich s prahovými hodnotami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ(143), meniť odkazy na spoločný slovník obstarávania (nomenklatúra CPV) a meniť určité referenčné čísla v nomenklatúre CPV a postupy uvádzania odkazov v oznámeniach na konkrétne položky v nomenklatúre CPV. Keďže v súvislosti s technologickým vývojom musia byť aktualizované aj technické podrobnosti a vlastnosti zariadení na elektronické prijímanie, mala by sa na Komisiu preniesť právomoc meniť technické podrobnosti a vlastnosti zariadení na elektronické prijímanie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/81/ES sa preto mení takto:
1. Článok 68 ods. 1 sa mení takto:
a) Druhý pododsek sa nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 66a prijímať delegované akty s cieľom meniť prahové hodnoty stanovené v prvom pododseku.“;
b) Vkladá sa tento tretí pododsek:
„V prípade, že je potrebné upraviť prahové hodnoty stanovené v prvom pododseku a časové obmedzenia bránia použitiu postupu stanoveného v článku 66a, a teda si to vyžadujú vážne dôvody, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatní postup stanovený v článku 66b.“
2. V článku 69 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 66a prijímať delegované akty, ktorými sa menia:
a) referenčné čísla v nomenklatúre CPV ustanovené v prílohách I a II, ak to nemení vecnú pôsobnosť tejto smernice, a postupy uvádzania odkazov v oznámeniach na konkrétne položky v tejto nomenklatúre v rámci kategórií služieb uvedených v uvedených prílohách;
b) technické podrobnosti a vlastnosti zariadení na elektronické prijímanie súborov údajov uvedené v písmenách a), f) a g) prílohy VIII.“
3. Vkladajú sa tieto články 66a a 66b:
„Článok 66a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 68 ods. 1 a článku 69 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 68 ods. 1 a článku 69 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 68 ods. 1 a článku 69 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 66b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 66a ods. 6. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 67 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
97. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov(144)
S cieľom zlepšiť vplyv na životné prostredie energeticky významných výrobkov a dosiahnuť úspory energie by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť smernicu 2009/125/ES o špecifické požiadavky na ekodizajn pre vybrané environmentálne aspekty s významným vplyvom na životné prostredie Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/125/ES sa preto mení takto:
1. Článok 15 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Ak výrobok spĺňa kritériá uvedené v odseku 2, vzťahuje sa na neho delegovaný akt alebo samoregulačné opatrenie podľa odseku 3 písm. b).
Komisia je splnomocnená prijímať takéto delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať takéto delegované aktydoplnením tejto smernice.“; [PN 268]
b) Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Komisia pri príprave delegovaného aktu zohľadní:
a) priority Únie v oblasti životného prostredia, napríklad priority stanovené v rozhodnutí č. 1600/2002/ES alebo v Európskom programe klimatických zmien (ECCP) vypracovanom Komisiou;
b) príslušné právne predpisy Únie a samoreguláciu, napríklad dobrovoľné dohody, ktoré by po hodnotení podľa článku 17 mali dosiahnuť strategické ciele rýchlejšie a pri nižších výdavkoch než povinné požiadavky.“;
c) Odsek 10 sa nahrádza takto:
„10. Delegovaný akt určujúci požiadavky na ekodizajn v prípade potreby obsahuje ustanovenia o vyrovnaní rôznych environmentálnych aspektov.“ Komisia je splnomocnená prijímať takéto delegované akty v súlade s článkom 18a doplnením tejto smernice.“ [PN 269]
2. V článku 16 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať takéto delegované akty v súlade s článkom 18a tieto opatrenia prijímať prostredníctvom delegovaných aktovdoplnením tejto smernice.“ [PN 270]
3. Vkladá sa tento článok 18a:
„Článok 18a
Delegované akty
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 1 a článku 16 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 271]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 1 a článku 16 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 1 a článku 16 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 19 sa vypúšťa tretí odsek.
98. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá(145)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 661/2009 technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť určité limitné hodnoty a prílohu IV a doplniť toto nariadenie o technické požiadavky týkajúce sa motorových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ako aj o administratívne ustanovenia, vzory administratívnych dokumentov a modely pre označenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 661/2009 sa preto mení takto:
1. Názov kapitoly IV sa nahrádza takto:
„Delegovanie právomocí“.
2. Článok 14 sa nahrádza takto:
„Článok 14
Delegované právomoci
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14a prijímať delegované aktys cieľom zmeniť toto nariadenie so zreteľom na technický pokrok tým, pokiaľ ide ože sa stanovia:
a) opatrenia na zmenu a doplnenie limitných hodnôt valivého odporu a hluku valenia ustanovených v častiach B a C prílohy II v rozsahu potrebnom v dôsledku zmien v skúšobných postupoch a bez toho, aby došlo k zníženiu ochrany životného prostredia;
b) opatrenia na zmenu a doplnenie prílohy IV, aby táto zahŕňala predpisy EHK OSN, ktoré sú záväzné podľa článku 4 ods. 4 rozhodnutia 97/836/ES.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14a s cieľom zmeniť toto nariadenie so zreteľom na technický pokrok tým, že sa stanovia:
a) podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných postupov, skúšok a technických požiadaviek na typové schvaľovanie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a komponentov a samostatných technických jednotiek so zreteľom na ustanovenia článkov 5 až 12;
b) podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných bezpečnostných požiadaviek pre vozidlá určené na cestnú prepravu nebezpečného nákladu v členských štátoch alebo medzi nimi, zohľadňujúc predpis EHK OSN č. 105;
c) presnejšie vymedzenie fyzikálnych vlastností a výkonnostných požiadaviek, ktoré musí pneumatika spĺňať, aby bola definovaná ako „pneumatika na špeciálne použitie“, „špeciálna terénna pneumatika“, „zosilnená pneumatika“, „pneumatika na mimoriadne zaťaženie“, „pneumatika pre jazdu na snehu“, „rezervná pneumatika na dočasné použitie typu T“ alebo „trakčná pneumatika“ v súlade s článkom 3 druhým odsekom bodmi 8 až 13;
d) opatrenia na zmenu a doplnenie limitných hodnôt valivého odporu a hluku valenia ustanovených v častiach B a C prílohy II v rozsahu potrebnom v dôsledku zmien v skúšobných postupoch a bez toho, aby došlo k zníženiu ochrany životného prostredia;
e) podrobné predpisy týkajúce sa postupu merania hladiny hluku uvedené v časti C bode 1 prílohy II;
f) opatrenia na zmenu a doplnenie prílohy IV, aby táto zahŕňala predpisy EHK OSN, ktoré sú záväzné podľa článku 4 ods. 4 rozhodnutia 97/836/ES;
g) podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných postupov, skúšok a technických požiadaviek na typové schvaľovanie motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a komponentov a samostatných technických jednotiek so zreteľom na ustanovenia článkov 5 až 12;
h) opatrenia na vylúčenie určitých vozidiel alebo triedy vozidiel kategórií M2, M3, N2 a N3 z povinnosti inštalovať zdokonalené systémy uvedené v článku 10, ak sa v nadväznosti na analýzu nákladov a prínosov a pri zohľadnení všetkých relevantných bezpečnostných aspektov preukáže, že inštalácia týchto systémov nie je primeraná pre dotknuté vozidlá alebo triedy vozidiel;
i) ostatné opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto nariadenia.“ [PN 272]
2. Vkladá sa tento článok 14a:
„Článok 14a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 273]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dvatri mesiace. [PN 274]
____________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 15 sa vypúšťa.
99. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch(146)
S cieľom zabezpečiť, aby bolo nariadenie (ES) č. 1223/2009 prispôsobené technickému a vedeckému pokroku, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť vymedzenie nanomateriálov obsiahnuté v tomto nariadení,
‒ meniť toto nariadenie, pokiaľ ide o požiadavky na oznámenie,
‒ meniť toto nariadenie, pokiaľ ide o rozšírenia rozsahu pôsobnosti prílohy IV o farby na vlasy,
‒ meniť prílohy k tomuto nariadeniu v súvislosti s látkami, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu,
‒ meniť informácie na účely oznámenia podľa tohto nariadenia a meniť prílohy II a III v súvislosti s nanomateriálmi,
‒ meniť prílohy II až VI k tomuto nariadeniu v prípade, že používanie látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavuje možné ohrozenie zdravia ľudí, ktoré si vyžaduje riešenie na úrovni celej Únie,
‒ meniť prílohy III až VI a VIII k tomuto nariadeniu na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku,
‒ doplniť toto nariadenie o zoznam spoločných kritérií pre tvrdenia,
‒ doplniť toto nariadenie povoľovaním výnimiek zo zákazu testovania na zvieratách v prípade, že sa vyskytne závažné riziko, pokiaľ ide o bezpečnosť existujúcich kozmetických zložiek. [PN 275]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 1223/2009 v súvislosti s výnimkami zo zákazu testovania na zvieratách by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na účely prijímania rozhodnutí, ktorými sa povoľujú výnimky zo zákazu testovania na zvieratách. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 276]
Nariadenie (ES) č. 1223/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Vzhľadom na rôzne definície nanomateriálov podľa rôznych orgánov a na neustály technický a vedecký vývoj v oblasti nanotechnológií je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty s cieľom meniť odsek 1 písm. k) v záujme prispôsobenia a úpravy tohto bodu technickému a vedeckému pokroku a definíciám následne dohodnutým na medzinárodnej úrovni.“
2. V článku 13 sa odsek 8 nahrádza takto:
„8. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa menia odseky 1 až 7 tohto článku pridaním požiadaviek, a to pri zohľadnení technického a vedeckého pokroku a osobitných potrieb týkajúcich sa trhového dozoru.“
3. V článku 14 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Ak Komisia rozhodne rozšíriť rozsah pôsobnosti prílohy IV o farby na vlasy, tieto výrobky nesmú obsahovať iné farbivá určené na farbenie vlasov ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe IV, ani farbivá určené na farbenie vlasov, ktoré sú tam uvedené, ale sa nepoužívajú v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenej prílohe.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu IV na účely prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku.“
4. Článok 15 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Používanie látok v kozmetických výrobkoch, ktoré sú klasifikované ako látky CMR kategórie 2 podľa časti 3 prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008, sa zakazuje.
Napriek tomu sa látka klasifikovaná v kategórii 2 môže použiť v kozmetických výrobkoch, ak bola zhodnotená Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov (VVBS) a uznaná za bezpečnú na použitie v kozmetických výrobkoch.
Na účely tohto odseku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 31 a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tomuto nariadeniu.“;
b) V odseku 2 sa štvrtý a piaty pododsek nahrádzajú takto:
„Na účely tohto odseku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 31 a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy k tomuto nariadeniu najneskôr do 15 mesiacov po zaradení príslušných látok do 3. časti prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008.
Ak je to v prípade používania látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavujúceho ohrozenie zdravia ľudí z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 31b.“
5. Článok 16 sa mení takto:
a) Odseky 6 a 7 sa nahrádzajú takto:
„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy II a III pri zohľadnení stanoviska VVBS, v prípade, že existuje potenciálne riziko pre zdravie ľudí vrátane nedostatočných údajov.
7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31 a prijímať delegované akty s cieľom meniť odsek 3 pridaním požiadaviek, a to pri zohľadnení technického a vedeckého pokroku.“;
b) Odsek 8 sa vypúšťa;
c) Odsek 9 sa nahrádza takto:
„9. Ak je to v prípade používania látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavujúceho možné ohrozenie zdravia ľudí z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa odsekov 6 a 7 postup uvedený v článku 31b.“
6. V článku 18 ods. 2 sa deviaty pododsek nahrádza takto:
„Opatrenia uvedené v šiestom pododseku sa prijímajú prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmúKomisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a s cieľom doplniť toto nariadenie povoľovaním výnimiek uvedených v súlade s postupom podľa článku 32 ods. 2šiestom pododseku.“ [PN 277]
7. V článku 20 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje zoznams cieľom doplniť toto nariadenie stanovením zoznamu spoločných kritérií pre tvrdenia, ktoré sa budú môcť použiť v súvislosti s kozmetickými výrobkami, a to po konzultácii s VVBS alebo inými príslušnými orgánmi a pri zohľadnení ustanovení smernice 2005/29/ES.“ [PN 278]
8. Článok 31 sa nahrádza takto:
„Článok 31
Zmeny príloh
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy II až VI, a to po konzultácii s VVBS, v prípade, že používanie látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavuje možné ohrozenie zdravia ľudí, ktoré si vyžaduje riešenie na úrovni celej Únie.
Ak je to v prípade používania látok obsiahnutých v kozmetických výrobkoch predstavujúceho možné ohrozenie zdravia ľudí z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto odseku postup uvedený v článku 31b.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy III až VI a príloha VIII, a to po konzultácii s VVBS, na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.
3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha I, ak sa to zdá nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti kozmetických výrobkov uvádzaných na trh.“
9. Vkladajú sa tieto články 31a a 31b:
„Článok 31a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 3, článku 13 ods. 8, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 a 2, článku 16 ods. 8 a 9, článku 18 ods. 2, článku 20 ods. 2 a článku 31 ods. 1, 2 a 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 3, článku 13 ods. 8, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 a 2, článku 16 ods. 8 a 9, článku 18 ods. 2, článku 20 ods. 2 a článku 31 ods. 1, 2 a 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 3, článku 13 ods. 8, článku 14 ods. 2, článku 15 ods. 1 a 2, článku 16 ods. 8 a 9, článku 18 ods. 2, článku 20 ods. 2 a článku 31 ods. 1, 2 a 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 279]
Článok 31b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 31a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
___________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
10. V článku 32 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
X. SPRAVODLIVOSŤ A SPOTREBITELIA
100. Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(147)(148)
S cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohu I k smernici 92/85/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 92/85/EHS sa preto mení takto:
1. V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty s cieľom technicky meniť prílohu I s cieľom zohľadniť technický pokrok, zmeny v medzinárodných predpisoch alebo špecifikáciách a nové zistenia.
Ak je to v prípade možných bezprostredných rizík pre zdravie alebo bezpečnosť tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto odseku postup uvedený v článku 13b.“
2. Vkladajú sa tieto články 13a a 13b:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 13b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
101. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(149)(150)
S cieľom aktualizovať smernicu 2008/48/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto smernicu prostredníctvom doplnenia dodatočných predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. upraviť existujúce predpoklady. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2008/48/ES sa preto mení takto:
1. V článku 19 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. V prípade potreby sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov môžu použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe I.
Ak predpoklady uvedené v tomto článku a v časti II prílohy I na jednotný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nestačia alebo už nie sú prispôsobené obchodnej situácii na trhu, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa mení tento článok a príloha I, s cieľom určiť na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nevyhnutné dodatočné predpoklady alebo upraviť existujúce predpoklady.“
2. Vkladá sa tento článok 24a:
„Článok 24a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
___________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 25 sa vypúšťa.
XI. MOBILITA A DOPRAVA
102. Nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva(151)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (EHS) č. 3922/91 vedeckému a technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu III k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (EHS) č. 3922/91 sa preto mení takto:
1. V článku 11 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III v záujme jej prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 11b.“
2. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované aktyDelegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 280]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 12b ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 12 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
103. Smernica Rady 95/50/ES zo 6. októbra 1995 o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru(152)(153)
S cieľom prispôsobiť smernicu 95/50/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici, a to predovšetkým na účely zohľadnenia zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES(154). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 95/50/ES sa preto mení takto:
1. Článok 9a sa nahrádza takto:
„Článok 9a
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9aa prijímať delegované akty,ktorými sa menia prílohy s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku v oblastiach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to predovšetkým na účely zohľadnenia zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES*.
_______________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).“
2. Vkladá sa tento článok 9aa:
„Článok 9aa
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 9b sa vypúšťa.
104. Smernica Rady 97/70/ES z 11. decembra 1997, ktorou sa ustanovuje harmonizovaný bezpečnostný režim pre rybárske plavidlá dĺžky 24 a viac metrov(155)
S cieľom prispôsobiť smernicu 97/70/ES vývoju medzinárodného práva by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť túto smernicu na účely uplatnenia následných zmien protokolu Torremolinos doplniť ju prijímaním ustanovení na harmonizovaný výklad tých ustanovení prílohy kprotokolu Torremolinos, ktoré boli ponechané na uváženie správam jednotlivých zmluvných strán.
S cieľom zabezpečiť ochranu noriem Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť túto smernicu na účely vylúčenia akejkoľvek zmeny protokolu Torremolinos z rozsahu jej pôsobnosti, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že takáto medzinárodná zmena bude mať za následok zníženie úrovne námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených v právnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy, alebo že takáto zmena bude nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 281]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 97/70/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie ustanovení potrebných na harmonizovaný výklad tých ustanovení prílohy k protokolu Torremolinos, ktoré boli ponechané na uváženie správam jednotlivých zmluvných strán, pokiaľ je to nevyhnutné na ich dôsledné vykonávanie v Únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 282]
Smernica 97/70/ES sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Delegované a vykonávacie akty
1. Na účely tejto smernice je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia články 2, 3, 4, 6 a 7 a prílohy s cieľom na účely tejto smernice uplatniť následné zmeny protokolu Torremolinos.
2. Komisia môžeje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a na doplnenie tejto smernice s cieľom stanoviť harmonizovaný výklad tých ustanovení prílohy k protokolu Torremolinos, ktoré boli ponechané na uváženie správam jednotlivých zmluvných strán, pokiaľ je to nevyhnutné na ich dôsledné vykonávanie v Únii, prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 9 ods. 2. [PN 283]
3. ZmenyKomisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť z rozsahu jej pôsobnosti akúkoľvek zmenu medzinárodného nástroja uvedeného v článku 2 ods. 4 sa môžu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002*, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených v právnych predpisoch Únie voblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi. [PN 284]
__________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1).“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 285]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 286]
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 287]
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 9 sa vypúšťa odsek 3.
105. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu(156)
S cieľom zlepšiť režim stanovený smernicou 2000/59/ES a prispôsobiť túto smernicu vývoju ostatných nástrojov Únie a medzinárodných nástrojov by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť túto smernicu s cieľom prispôsobiť odkazy na nástroje Únie a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) tak, aby boli v súlade s účinnými opatreniami Únie, resp. platnými opatreniami IMO,
‒ meniť prílohy k tejto smernici.
S cieľom zabezpečiť ochranu noriem Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť z rozsahu jej pôsobnosti akúkoľvek zmenu dohovoru Marpol 73/78, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených v právnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi. [PN 288]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2000/59/ES sa preto mení takto:
1. Vkladá sa tento článok 13a:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 289]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
2. Článok 14 sa vypúšťa.
3. Článok 15 sa nahrádza takto:
„Článok 15
Zmeny
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa menia odkazy na nástroje Únie a nástroje Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) s cieľom zosúladiť ich s opatreniami Únie alebo IMO, ktoré nadobudli účinnosť alebo platnosť, pokiaľ sa takýmito zmenami nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy, ak je to potrebné na zlepšenie režimu ustanoveného touto smernicou, pokiaľ sa takýmito zmenami nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.
3. Zmeny medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2 sa môžuKomisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľaakúkoľvek zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002*2, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených vprávnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi. [PN 290]
_______________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1).“
106. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001 stanovujúca harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad(157)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2001/96/ES vývoju pravidiel Únie a medzinárodných pravidiel a zlepšiť uplatniteľné postupy by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto smernicu, pokiaľ ide o:
‒ niektoré definície,
‒ odkazy na medzinárodné dohovory a kódexy a na rezolúcie a obežníky Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), odkazy na normy ISO a odkazy na právne nástroje Únie a prílohy k nim,
‒ postupy medzi loďami na hromadný náklad a terminálmi,
‒ niektoré povinnosti podávania správ.
S cieľom zabezpečiť ochranu noriem Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť z rozsahu jej pôsobnosti akúkoľvek zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 3 tejto smernice, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených v právnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi. [PN 291]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2001/96/ES sa preto mení takto:
1. Článok 14 sa vypúšťa.
2. Článok 15 sa nahrádza takto:
„Článok 15
Zmeny
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými sa menia definície v článku 3 bodoch 1 až 6 a 15 až 18, odkazy na medzinárodné dohovory a kódexy a na rezolúcie a obežníky IMO, odkazy na normy ISO, odkazy na právne nástroje Únie s cieľom ich zosúladenia s medzinárodnými právnymi nástrojmi a právnymi nástrojmi Únie, ktoré boli prijaté, zmenené alebo nadobudli účinnosť po prijatí tejto smernice, pokiaľ sa tým nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15a prijímať delegované akty, ktorými sa mení článok 8, pokiaľ ide o postupy medzi loďami na hromadný náklad a terminálmi, povinnosti podávania správ podľa článku 11 ods. 2 a prílohy, pokiaľ sa takýmito zmenami nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.
3. ZmenyKomisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 15a na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť z rozsahu jej pôsobnosti akúkoľvek zmenu medzinárodných nástrojov uvedených v článku 3 sa môžu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených vprávnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi. [PN 292]
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“ [PN 293]
3. Vkladá sa tento článok 15a:
„Článok 15a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 294]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
107. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/75/EHS(158)(159)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2002/59/ES vývoju pravidiel Únie a medzinárodných pravidiel a skúsenostiam nadobudnutým pri jej vykonávaní by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť:
‒ odkazy na nástroje Únie a nástroje Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) uvedené v tejto smernici s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami právnych predpisov Únie a medzinárodného práva,
‒ niektoré vymedzenia pojmov obsiahnuté v tejto smernici s cieľom zosúladiť ich s ostatnými ustanoveniami právnych predpisov Únie alebo medzinárodného práva,
‒ prílohy I, III a IV k tejto smernici vzhľadom na technický pokrok a skúseností získané v súvislosti s touto smernicou.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2002/59/ES sa preto mení takto:
1. Článok 27 sa nahrádza takto:
„Článok 27
Zmeny
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa menia odkazy na nástroje Únie a nástroje Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), vymedzenia pojmov uvedené v článku 3 a prílohy s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami práva Únie alebo medzinárodného práva, ktoré boli prijaté, zmenené alebo nadobudli účinnosť, resp. platnosť, pokiaľ sa takýmito zmenami nerozšíri rozsah pôsobnosti tejto smernice.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I, III a IV vzhľadom na technický pokrok a skúsenosti získané v súvislosti s touto smernicou, pokiaľ sa takýmito zmenami nerozšíri rozsah jej pôsobnosti.“
2. Vkladá sa tento článok 27a:
„Článok 27a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 27 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 27 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 27 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 28 sa vypúšťa.
108. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa ustanovuje Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) a menia a dopĺňajú sa nariadenia o námornej bezpečnosti a zabránení znečisťovania z lodí(160)(161)
S cieľom aktualizovať zoznam aktov Únie odkazujúcich na Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) v nariadení (ES) č. 2099/2002 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť toto nariadenie na účely zapracovania odkazov na a právne akty Únie, ktorými sa COSS zverujú vykonávacie právomoci a ktoré nadobudli účinnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 2099/2002 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa vypúšťa odsek 3.
2. Článok 7 sa nahrádza takto:
„Článok 7
Právomoci COSS a zmeny
COSS vykonáva svoje právomoci, ktoré sú mu zverené na základe platných právnych predpisov Únie v oblasti námornej dopravy.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 7a prijímať delegované akty s cieľom meniť článok 2 ods. 2 na účely zaradenia odkazu na právne akty Únie, ktorými sa COSS zverujú právomoci a ktoré nadobudli platnosť po prijatí tohto nariadenia.“
3. Vkladá sa tento článok 7a:
„Článok 7a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
109. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/25/ES zo 14. apríla 2003 o špecifických požiadavkách na stabilitu osobných lodí ro-ro(162)(163)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2003/25/ES technickému pokroku, vývoju na medzinárodnej úrovni a skúsenostiam nadobudnutým pri jej vykonávaní by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2003/25/ES sa preto mení takto:
1. Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zmena príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy, aby sa zohľadnil vývoj na medzinárodnej úrovni, a to najmä v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), a aby sa zvýšila účinnosť tejto smernice na základe skúseností a technického pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 11 sa vypúšťa.
110. Smernica 2003/59/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS(164)(165)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2003/59/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2003/59/ES sa preto mení takto:
1. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
Prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 12 sa vypúšťa.
111. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach(166)
S cieľom ďalej rozvinúť kontrolu škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť odkazy na Medzinárodný dohovor o kontrole škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach (AFS), na osvedčenie AFS, na vyhlásenie AFS a na AFS potvrdenie zhody obsiahnuté v nariadení (ES) č. 782/2003,
‒ meniť prílohy k tomuto nariadeniu vrátane príslušných usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vo vzťahu k článku 11 AFS s cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni a najmä na pôde IMO, resp. s cieľom zlepšiť účinnosť tohto nariadenia na základe skúseností,
‒ doplniť toto nariadenie o harmonizovaný režim prehliadok a udeľovanie osvedčení pre niektoré lode.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 782/2003 sa preto mení takto:
1. Článok 6 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa mení takto:
i) Písmeno b) sa nahrádza takto:
„b) Lode s dĺžkou 24 m a viac, no s hrubou priestornosťou menšou než 400 ton, okrem pevných a plávajúcich plošín, FSU, FPSO, musia mať na palube vyhlásenie AFS na preukázanie zhody s článkami 4 a 5.“;
ii) Dopĺňa sa tento druhý pododsek:
„Komisia je splnomocnená prijímať v prípade potreby delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať v prípade potreby delegované akty týkajúce sa stanoveniascieľom doplniť toto nariadenie stanovením harmonizovaného režimu prehliadok a udeľovania osvedčení pre niektoré lode uvedené v písmene b) prvého pododseku tohto odseku.“; [PN 295]
b) Odsek 3 sa vypúšťa.
2. V článku 7 sa vypúšťa druhý odsek.
3. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Zmeny
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia odkazy na Medzinárodný dohovor o kontrole škodlivých antivegetatívnych systémov na lodiach (AFS), na osvedčenie AFS, na vyhlásenie AFS a na AFS potvrdenie zhody a prílohy k tomuto nariadeniu vrátane príslušných usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vo vzťahu k článku 11 AFS s cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni a najmä na pôde IMO, resp. s cieľom zlepšiť účinnosť tohto nariadenia na základe skúseností.“
4. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 1 a článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 296]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 1 a článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 1 a článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 9 sa vypúšťa.
112. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES z 29. apríla 2004 o interoperabilite elektronických cestných mýtnych systémov v Spoločenstve(167)
S cieľom prispôsobiť a ďalej rozvíjať určité technické špecifikácie elektronických cestných mýtnych systémov by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohu k tejto smernici 2004/52/ES v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku,
‒ doplniť túto smernicu o rozhodnutia súvisiace s definíciou Európskej služby elektronického výberu mýta a technické rozhodnutia týkajúce sa realizácie tejto služby.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/52/ES sa preto mení takto:
1. Článok 4 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 4a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku.“;
b) Odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 4a prijímať delegované akty týkajúce sa definícies cieľom doplniť toto nariadenie vymedzením Európskej služby elektronického výberu mýta. Tieto akty sa prijmú len vtedy, keď na základe posúdenia príslušných štúdií existujú všetky predpoklady na to, aby bola interoperabilita funkčná zo všetkých hľadísk vrátane technických, právnych a komerčných podmienok. [PN 297]
5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 4a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť túto smernicu prijímaním technických rozhodnutí v súvislosti s realizáciou Európskej služby elektronického výberu mýta.“ [PN 298]
2. Vkladá sa tento článok 4a:
„Článok 4a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2, 4 a 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 299]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2, 4 a 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2, 4 a 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 5 sa vypúšťa odsek 2.
113. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti(168)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2004/54/ES technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2004/54/ES sa preto mení takto:
1. Článok 16 sa nahrádza takto:
„Článok 16
Zmena príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 16a:
„Článok 16a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 300]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 17 sa vypúšťa odsek 3.
114. Nariadenie (ES) č. 725/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení(169)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 725/2004 vývoju medzinárodného práva by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť toto nariadenie na účely začlenenia určitých zmien medzinárodných nástrojov a doplniť ho na účely stanovenia harmonizovaných postupov na uplatňovanie záväzných ustanovení kódexu ISPS bez toho, aby sa rozširoval rozsah pôsobnosti tohto uvedeného nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 301]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 725/2004 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na vymedzenie harmonizovaných postupov na uplatňovanie záväzných ustanovení kódexu ISPS bez toho, aby rozširovala rozsah pôsobnosti tohto nariadenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 302]
Nariadenie (ES) č. 725/2004 sa preto mení takto:
1. V článku 10 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie s cieľom začleniť zmeny medzinárodných nástrojov uvedených v článku 2 súvislosti s loďami prevádzkujúcimi domáce služby a prístavnými zariadeniami, ktoré im slúžia a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ predstavujú technickú aktualizáciu ustanovení dohovoru SOLAS a kódexu ISPS.
Ak sa to v prípadoch opatrení uvedených v predchádzajúcom pododseku vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 10b. Postup pre kontrolu zhody určený odsekom 5 tohto článku sa v týchto prípadoch neuplatňuje.
3. Komisia vymedzíje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a na doplnenie tohto nariadenia s cieľom stanoviť harmonizované postupy na uplatňovanie záväzných ustanovení kódexu ISPS bez toho, aby rozširovala rozsah pôsobnosti tohto nariadenia. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 11 ods. 2.“ [PN 303]
2. Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 304]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 10b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 10a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 11 sa odseky 4 a 5 vypúšťajú.
115. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 785/2004 z 21. apríla 2004 o požiadavkách na poistenie leteckých dopravcov a prevádzkovateľov lietadiel(170)(171)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 785/2004 vývoju medzinárodného práva by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť určité hodnoty obsiahnuté v tomto nariadení v kontext zmien medzinárodných dohôd. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 785/2004 sa preto mení takto:
1. V článku 6 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia hodnoty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, ak je to nutné z dôvodu zmien príslušných medzinárodných dohôd.“
2. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia hodnoty uvedené v odseku 1 tohto článku, ak je to nutné z dôvodu zmien príslušných medzinárodných dohôd.“
3. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 5 a článku 7 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5 a článku 7 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5 a článku 7 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 9 sa vypúšťa odsek 3.
116. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 789/2004 z 21. apríla 2004 o prevode nákladných a osobných lodí medzi registrami v Spoločenstve a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 613/91(172)(173)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 789/2004 vývoju na medzinárodnej úrovni, a to najmä v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), a aby sa zvýšila účinnosť nariadenia na základe skúseností a technického pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť niektoré definície obsiahnuté v tomto nariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 789/2004 sa preto mení takto:
1. V článku 7 sa vypúšťa odsek 3.
2. V článku 9 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9 a prijímať delegované akty s cieľom meniť vymedzenia pojmov obsiahnuté v článku 2, aby sa zohľadnil vývoj na medzinárodnej úrovni, a to najmä v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), a aby sa zvýšila účinnosť tohto nariadenia na základe skúseností a technického pokroku, pokiaľ sa takýmito zmenami nerozšíri rozsah jeho pôsobnosti.“
3. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
117. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 868/2004 z 21. apríla 2004 o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom Spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami pri poskytovaní leteckých dopravných služieb zo štátov, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(174)
S cieľom zlepšiť odhaľovanie nekalých cenových praktík by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť nariadenie (ES) č. 868/2004 o podrobnú metodológiu určovania existencie nekalých cenových praktík. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 868/2004 sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podrobnej metodológie určovania existencie nekalých cenových praktík. Táto metodológia bude okrem iného obsahovať spôsob posudzovania normálnej cenotvorby orientovanej na hospodársku súťaž, skutočných nákladov a primeraného ziskového rozpätia v špecifickom kontexte sektoru leteckej dopravy.“ [PN 305]
2. Vkladá sa tento článok 14a:
„Článok 14a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 306]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 15 sa vypúšťa odsek 4.
118. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve(175)(176)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2005/44/ES technickému pokroku a zohľadniť skúsenosti získané z jej uplatňovania by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2005/44/ES sa preto mení takto:
1. Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zmeny príloh I a II
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I a II, so zreteľom na skúsenosti získané pri uplatňovaní tejto smernice a s cieľom prispôsobiť tieto prílohy technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 11 sa vypúšťa odsek 4.
119. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/65/ES z 26. októbra 2005 o zvýšení bezpečnosti prístavov(177)(178)
S cieľom aktualizovať technické opatrenia potrebné na zaistenie bezpečnosti prístavov na pravidelnom základe by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I až IV k smernici 2005/65/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2005/65/ES sa preto mení takto:
1. Článok 14 sa nahrádza takto:
„Článok 14
Zmeny príloh I až IV
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I až IV na účely ich prispôsobenia skúsenostiam získaným pri uplatňovaní tejto smernice a bez toho, aby sa rozšíril rozsah jej pôsobnosti.
Ak sa to v prípade zmien potrebných na prispôsobenie príloh I až IV vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 14b.“
2. Vkladajú sa tieto články 14a a 14b:
„Článok 14a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 14b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 14a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 15 sa vypúšťa.
120. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES(179)(180)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 2111/2005 vedeckému a technickému pokroku a bližšie určiť uplatniteľné postupy by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie o podrobné pravidlá v súvislosti s niektorými postupmi. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 2111/2005 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Spoločné kritériá týkajúce sa uloženia zákazu vykonávania leteckej dopravy leteckému dopravcovi, ktoré sa zakladajú na príslušných bezpečnostných normách, sú stanovené v prílohe (ďalej len ‚spoločné kritériá‘).
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III v záujme úpravy spoločných kritérií na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
2. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Podrobné pravidlá
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa postupov uvedených v tejto kapitole, a to pri zohľadnení potreby rýchleho prijímania rozhodnutí pri aktualizácii zoznamu Spoločenstva.
Ak sa to v prípade opatrení uvedených v prvom odseku vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 14b.“
3. Vkladajú sa tieto články 14a a 14b:
„Článok 14a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 a článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac.
Článok 14b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 14 a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 15 sa vypúšťa odsek 4.
121. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch(181)
S cieľom posilniť nevyhnutné opatrenia zaručujúce bezpečnosť vodičských preukazov, zaručiť budúcu interoperabilitu a prispôsobiť smernicu 2006/126/ES vedeckému a technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I až VI k tejto smernici a doplniť ju o špecifikácie na zabezpečenie proti falšovaniu.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2006/126/ES sa preto mení takto:
1. Článok 1 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať v prípade potreby delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť túto smernicu stanovením požiadaviek na mikročip uvedený v prílohe I. Tieto požiadavky stanovia typové schválenie ES, ktoré sa udelí iba po preukázaní schopnosti odolať pokusom o neoprávnené zásahy do údajov alebo o ich zmeny. [PN 307]
Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, členské štáty môžu zaviesť pamäťové médium (mikročip) ako súčasť vodičského preukazu ihneď, ako nadobudnú účinnosť tieto delegované akty.“;
b) V odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I na účely zaručenia budúcej interoperability.“
2. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Materiál použitý na vodičské preukazy, ktorý je stanovený v prílohe I, musí byť chránený proti falšovaniu.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú príslušné špecifikácie zameranés cieľom doplniť túto smernicu stanovením príslušných špecifikácií zameraných proti podvodom. [PN 308]
Členské štáty môžu zaviesť dodatočné ochranné prvky.“
3. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Zmeny príloh I až VI
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I až VI na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.“
4. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 2 a 3, článku 3 ods. 2 a článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 309]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 2 a 3, článku 3 ods. 2 a článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 2 a 3, článku 3 ods. 2 a článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 9 sa vypúšťa.
122. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 336/2006 z 15. februára 2006 o vykonávaní Medzinárodného kódexu pre bezpečnostný manažment v rámci Spoločenstva a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3051/95(182)(183)
S cieľom aktualizovať ustanovenia týkajúce sa vykonávania Medzinárodného kódexu pre bezpečnostný manažment by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu II k nariadeniu (ES) č. 336/2006. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 336/2006 sa preto mení takto:
1. V článku 11 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu II, aby sa zohľadnil vývoj na medzinárodnej úrovni, a to najmä v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), resp. aby sa zvýšila účinnosť tohto nariadenia na základe skúseností získaných pri jeho vykonávaní.“
2. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
123. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve(184)
S cieľom prijať technické opatrenia potrebné na riadne fungovanie smernice 2007/59/ES a prispôsobiť ju vedeckému a technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku, ako aj doplniť túto smernicu:
‒ prostredníctvom vytvorenia návrhu vzorového preukazu, návrhu osvedčenia a overenej kópie osvedčenia a určenia ich vlastností, a to pri zohľadnení opatrení proti falšovaniu,
‒ prijatím kódov Spoločenstva pre rôzne typy v kategóriách A a B,
‒ prispôsobením základných parametrov registrov, ktoré je potrebné vytvoriť,
‒ prijatím spoločných kritérií na vymedzenie odborných spôsobilostí a hodnotenie personálu,
‒ prijatím kritérií Únie pre výber skúšajúcich a skúšok,
‒ prijatím technických a prevádzkových špecifikácií čipových kariet.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2007/59/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sas cieľom doplniť túto smernicu stanovením na základe návrhu, ktorý pripravila agentúra, stanovuje vzorvzoru Spoločenstva pre preukaz, osvedčenie a overenú kópiu osvedčenia, pričom určí aj ich vonkajšiu podobu, a to pri zohľadnení opatrení zameraných proti podvodom. [PN 310]
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sas cieľom doplniť túto smernicu stanovením kódov Spoločenstva na základe odporúčania agentúry stanovujú kódy Spoločenstva pre rôzne typy v kategóriách A a B podľa odseku 3 tohto článku.“ [PN 311]
2. V článku 22 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je na tento účel splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sas cieľom doplniť túto smernicu na základe návrhu, ktorý vypracuje agentúra, stanovujú základné parametrestanovením základných parametrov registrov, ktoré je potrebné vytvoriť, ako napr. aké údaje sa majú ukladať, ich formát a protokol o výmene informácií, prístupové práva, lehota uchovávania údajov a postupy pri vyhlásení konkurzu.“ [PN 312]
3. Článok 23 ods. 3 sa mení takto:
a) Písmeno b) sa nahrádza takto:
„b) kritériami navrhnutými podľa článku 36 nariadenia (EÚ) 2016/796.“;
b) Dopĺňa sa tento druhý pododsek:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú tieto kritériás cieľom doplniť túto smernicu stanovením týchto kritérií.“ [PN 313]
4. V článku 25 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Výber skúšajúcich a skúšok môže podliehať kritériám Únie. Komisia je na tento účel splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sas cieľom doplniť túto smernicu stanovením týchto kritérií Únie na základe návrhu, ktorý vypracuje agentúra, stanovujú tieto kritériá Únie. [PN 314]
Ak je to v prípade stanovenia kritérií Únie pre výber skúšajúcich a skúšok z nevyhnutných a naliehavých dôvodov nutné, uplatňuje sa na delegované akty prijaté podľa tohto článku postup uvedený v článku 31b.
V prípade absencie takýchto kritérií Únie stanovia príslušné orgány vnútroštátne kritériá.“
5. V článku 31 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31 a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.
Ak sa to v prípade prispôsobenia príloh vedeckému a technickému pokroku vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 31b.“
6. Vkladajú sa tieto články 31a a 32b:
„Článok 31a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 4, článku 22 ods. 4, článku 23 ods. 3, článku 25 ods. 5, článku 31 ods. 1 a článku 34 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 315]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 4, článku 22 ods. 4, článku 23 ods. 3, článku 25 ods. 5, článku 31 ods. 1 a článku 34 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 4, článku 22 ods. 4, článku 23 ods. 3, článku 25 ods. 5, článku 31 ods. 1 a článku 34 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 31b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 31a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 32 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
8. V článku 34 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty stanovujúce technické a prevádzkové špecifikácies cieľom doplniť túto smernicu stanovením technických a prevádzkových špecifikácií takejto čipovej karty.“ [PN 316]
124. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave(185)
S cieľom prijať technické opatrenia potrebné na prispôsobenie nariadenia (ES) č. 1371/2007 technickému pokroku a skúsenostiam nadobudnutým pri jeho vykonávaní by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohy II a III k tomuto nariadeniu,
‒ meniť toto nariadenie prostredníctvom úpravy finančných súm podľa inflácie,
‒ doplniť toto nariadenie prostredníctvom prijatia vhodných opatrení v prípade, že výnimky udelené členskými štátmi nie sú v súlade s ustanoveniami článku 2,
‒ doplniť toto nariadenie prostredníctvom prijatia technických špecifikácii interoperability telematických aplikácií pre osobnú prepravu,
‒ doplniť toto nariadenie prostredníctvom prijatia opatrení s cieľom zabezpečiť, aby železničné podniky boli primerane poistené, resp. aby prijali rovnocenné opatrenia na pokrytie svojej zodpovednosti vyplývajúcej z tohto nariadenia.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1371/2007 sa preto mení takto:
1. Články 33 a 34 sa nahrádzajú takto:
„Článok 33
Zmeny príloh II a III
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty, ktorými sa mena prílohy II a III, so zreteľom na skúsenosti získané pri vykonávaní nariadenia.
Článok 34
Delegované akty
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie prijímaním opatrení uvedených v odsekučlánkoch 2, 10 a 12. [PN 317]
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie prostredníctvom úpravy finančných súm uvedených v tomto nariadení okrem ustanovení prílohy I so zreteľom na infláciu.“
2. Vkladá sa tento článok 34a:
Článok 34a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33 a článku 34 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 318]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 33 a článku 34 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 33 a článku 34 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 35 sa vypúšťa.
125. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru(186)(187)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2008/68/ES technickému a vedeckému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2008/68/ES sa preto mení takto:
1. V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku vrátane využívania technológií pre systém lokalizácie a sledovania v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, najmä s cieľom zohľadniť zmeny a doplnenia ADR, RID a ADN.“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 9 sa vypúšťa odsek 3.
126. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/96/ES z 19. novembra 2008 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry(188)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2008/96/ES technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici a doplniť túto smernicu prostredníctvom určenia spoločných kritérií pre podávanie správ o závažnosti nehôd.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2008/96/ES sa preto mení takto:
1. V článku 7 sa vkladá tento odsek 1a:
„1a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty o určenís cieľom doplniť túto smernicu určením spoločných kritérií, na základe ktorých sa podávajú správy o závažnosti nehody vrátane počtu úmrtí a zranených osôb.“ [PN 319]
2. V článku 11 sa vypúšťa odsek 2.
3. Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Zmena príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku.“
4. Vkladá sa tento článok 12a:
„Článok 12a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 1a a článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 320]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 1a a článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 1a a článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 13 sa vypúšťa.
6. V prílohe IV sa bod 5 nahrádza takto:
„5. závažnosť nehody;“.
127. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002(189)
S cieľom zlepšiť obsah a fungovanie spoločných základných noriem ochrany civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ktoré ohrozujú bezpečnosť civilného letectva, by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť nariadenie (ES) č. 300/2008 prostredníctvom prijatia dodatočnej prílohy týkajúcej sa špecifikácií národných programov kontroly kvality,
‒ doplniť toto nariadenie o všeobecné opatrenia týkajúce sa určitých prvkov spoločných základných noriem,
‒ doplniť toto nariadenie o kritériá umožňujúce členským štátom výnimku zo spoločných základných noriem.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 300/2008 sa preto mení takto:
1. Článok 4 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa mení takto:
i) Prvý pododsek sa nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty stanovujúce určité prvkys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením určitých prvkov spoločných základných noriem.“; [PN 321]
ii) Tretí pododsek sa nahrádza takto:
„Ak sa to v prípade prijatia všeobecných opatrení súvisiacich so spoločnými základnými normami vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 18b.“;
b) V odseku 4 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty stanovujúce kritériás cieľom doplniť toto nariadenie stanovením kritérií s cieľom umožniť členským štátom výnimku zo spoločných základných noriem uvedených v odseku 1 a prijať alternatívne opatrenia bezpečnostnej ochrany, ktoré poskytnú primeraný stupeň ochrany vzhľadom na posúdenie miestneho rizika. Takéto alternatívne opatrenia musia byť odôvodnené vzhľadom na veľkosť lietadla alebo vzhľadom na povahu, rozsah alebo frekvenciu prevádzky alebo iných príslušných činností. [PN 322]
Ak sa to v prípade stanovenia kritérií s cieľom umožniť členským štátom výnimku zo spoločných základných noriem vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto odseku postup stanovený v článku 18b.“
2. V článku 11 ods. 2 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18 a prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie prostredníctvom prijatia dodatočnej prílohy týkajúcej sa špecifikácií národných programov kontroly kvality.
Ak sa to v prípade špecifikácií národných programov kontroly kvality vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 18b.“
3. Vkladajú sa tieto články 18a a 18b:
„Článok 18a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 a 4 a článku 11 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 323]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 a 4 a článku 11 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 a 4 a článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 18b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 18a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 19 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
128. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov(190)(191)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2009/15/ES vývoju príslušných medzinárodných nástrojov a upraviť maximálne sumy úhrady poškodeným by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto smernicu na účely:
‒ zahrnutia následných zmien niektorých súvisiacich medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií, ktoré nadobudli platnosť,
‒ zmeny určitých súm uvedených v tejto smernici.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/15/ES sa preto mení takto:
1. Vkladá sa tento článok 5a:
„Článok 5a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
2. V článku 6 sa vypúšťa odsek 3.
3. V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty, ktorými sa mení táto smernica, bez toho, aby sa rozšíril jej rozsah pôsobnosti, aby:
a) sa na účely tejto smernice do nej zahrnuli ďalšie zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií súvisiacich s tými, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. d), článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 2 a ktoré nadobudli platnosť;
b) sa zmenili sumy uvedené v článku 5 ods. 2 písm. b) bodoch ii) a iii).“
129. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/18/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES(192)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2009/18/ES vývoju pravidiel Únie a medzinárodných pravidiel by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť túto smernicu s cieľom aktualizovať definície a odkazy na nástroje Únie a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) na účely ich zosúladenia s účinnými opatreniami Únie, resp. platnými opatreniami IMO,
‒ meniť prílohy k tejto smernici s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku a skúsenostiam získaným pri ich vykonávaní,
‒ doplniť túto smernicu o spoločnú metodiku vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí.
S cieľom zabezpečiť ochranu noriem Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť z rozsahu jej pôsobnosti akúkoľvek zmenu Kódexu IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných a pracovných podmienok na palubách lodí stanovených v právnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi. [PN 324]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/18/ES sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Pri bezpečnostnom vyšetrovaní sa vyšetrovací orgán riadi spoločnou metodikou vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Vyšetrovatelia sa môžu odchýliť od tejto metodiky v osobitnom prípade, ak je to podľa ich odborného úsudku možné opodstatniť ako potrebné, a ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov vyšetrovania.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenias cieľom doplniť túto smernicu stanovením spoločnej metodiky vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, a to pri zohľadnení akýchkoľvek relevantných záverov vyvodených z bezpečnostných vyšetrovaní.“ [PN 325]
2. Vkladá sa tento článok 18a:
„Článok 18a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 4 a článku 20 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 326]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 4 a článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 4 a článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 19 sa vypúšťa odsek 3.
4. Článok 20 sa nahrádza takto:
„Článok 20
Právomoc prijímať zmeny
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa menia vymedzenia pojmov uvedené v tejto smernici a odkazy na akty Únie a nástroje Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), s cieľom zosúladiť ich s opatreniami Únie alebo IMO, ktoré nadobudli účinnosť alebo platnosť.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a skúsenostiam získaným pri ich vykonávaní.
3. Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002 možno zmenyKomisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a na zmenu tejto smernice s cieľom vylúčiť zrozsahu jej pôsobnosti akúkoľvek zmenu Kódexu IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak na základe hodnotenia Komisie existuje očividné riziko, že táto medzinárodná zmena by znížila úroveň námornej bezpečnosti, zabraňovania znečisťovaniu z lodí alebo ochrany životných apracovných podmienok na palubách lodí stanovených v právnych predpisoch Únie v oblasti námornej dopravy alebo by bola nezlučiteľná s týmito právnymi predpismi.“ [PN 327]
130. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy(193)
S cieľom prispôsobiť smernicu 2009/33/ES inflácii a technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k tejto smernici, a to na účely prispôsobenia údajov na výpočet prevádzkových nákladov vozidiel cestnej dopravy počas ich životnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/33/ES sa preto mení takto:
1. Článok 7 sa nahrádza takto:
„Článok 7
Zmeny prílohy
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha na účely prispôsobenia údajov na výpočet prevádzkových nákladov vozidiel cestnej dopravy počas ich životnosti inflácii a technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 8a:
„Článok 8a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 328]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 9 sa vypúšťa.
131. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí(194)(195)
S cieľom doplniť nariadenie (ES) č. 391/2009 a prispôsobiť ho vývoju medzinárodných pravidiel by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť minimálne kritériá stanovené v prílohe I k uvedenému nariadeniu, a to predovšetkým pri zohľadnení príslušných rozhodnutí Medzinárodnej námornej organizácie (IMO),
‒ doplniť toto nariadenie o kritériá hodnotenia účinnosti pravidiel a postupov, ako aj výkonu uznaných organizácií, pokiaľ ide o bezpečnosť ich klasifikovaných lodí a prevenciu znečisťovania spôsobeného týmito loďami, najmä s prihliadnutím na údaje, ktoré sa nachádzajú v Parížskom memorande o porozumení o štátnej prístavnej kontrole alebo v iných podobných predpisoch,
‒ doplniť toto nariadenie o kritériá určovania prípadov, v ktorých sa takýto výkon má považovať za neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, ktoré môžu zohľadňovať špecifické okolnosti ovplyvňujúce menšie alebo vysoko špecializované organizácie,
‒ doplniť toto nariadenie o podrobné pravidlá na ukladanie pokút a pravidelných sankcií a odnímanie uznania organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 391/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 12 sa vypúšťa odsek 4.
2. V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty, ktorými sa, bez toho, aby sa rozšíril jej rozsah pôsobnosti, mení príloha I na účely aktualizácie minimálnych kritérií v nej stanovených, a to pri zohľadnení predovšetkým príslušných rozhodnutí Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).“
3. V článku 14 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty, pokiaľ ide o:
a) kritériá hodnotenia účinnosti pravidiel a postupov, ako aj výkonu uznaných organizácií, pokiaľ ide o bezpečnosť ich klasifikovaných lodí a prevenciu znečisťovania spôsobeného týmito loďami, najmä s prihliadnutím na údaje, ktoré sa nachádzajú v Parížskom memorande o porozumení o štátnej prístavnej kontrole alebo v iných podobných predpisoch;
b) kritériá určovania prípadov, v ktorých sa takýto výkon má považovať za neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, ktoré môžu zohľadňovať špecifické okolnosti ovplyvňujúce menšie alebo vysoko špecializované organizácie.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel na ukladanie pokút a pravidelných sankcií podľa článku 6 a podľa potreby aj odnímania uznania organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí podľa článku 7.“
4. Vkladá sa tento článok 14a:
„Článok 14a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 1 a článku 14 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 1 a článku 14 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 1 a článku 14 ods. 1a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
132. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd(196)(197)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 392/2009 ostatným pravidlám Únie a medzinárodným pravidlám by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť prílohu I k tomuto nariadeniu na účely zahrnutia zmien ustanovení Aténskeho dohovoru,
‒ meniť lehoty stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu pre lode triedy B podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES(198),
‒ meniť prílohu II k tomuto nariadeniu na účely zahrnutia zmien ustanovení usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 392/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Zmeny príloh
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha I k tomuto nariadeniu s cieľom zapracovať zmeny lehôt stanovených v článku 3 ods. 1, článku 4a ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 Aténskeho dohovoru na účely zohľadnenia rozhodnutí prijatých podľa článku 23 uvedeného dohovoru.
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať na základe vhodného hodnotenia vplyvu delegované akty, ktorými sa menia lehoty stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu pre lode triedy B podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/18/ES*, pričom pre obdobie do 31. decembra 2016 zohľadní dôsledky na cestovné a na schopnosť trhu získať cenovo dostupné poistné krytie na požadovanej úrovni s ohľadom na politiku posilnenia práv cestujúcich, ako aj sezónnu povahu niektorých druhov dopravy.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu II na účely zahrnutia zmien ustanovení usmernení Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).
_____________________
* Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).“
2. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 1 a 2 Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 1 a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 10 sa vypúšťa.
133. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES(199)
S cieľom určiť úroveň závažnosti určitých porušení uplatniteľných pravidiel a prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1071/2009 technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I, II a III k tomuto nariadeniu a doplniť ho prostredníctvom vypracovania zoznamu kategórií, druhov a úrovne závažnosti porušení pravidiel Únie, ktoré môžu, popri tých, ktoré sú stanovené v prílohe IV, viesť k strate bezúhonnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Niekoľko splnomocnení Komisie obsiahnutých v nariadení (ES) č. 1071/2009 a umožňujúcich predĺženie už nie je potrebných.
Nariadenie (ES) č. 1071/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 6 ods. 2 písm. b) sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje zoznams cieľom doplniť toto nariadenie stanovením zoznamu kategórií, druhov a úrovne závažnosti porušení pravidiel Únie, ktoré môžu, popri tých, ktoré sú stanovené v prílohe IV, viesť k strate bezúhonnosti. Pri stanovovaní priorít pre kontroly podľa článku 12 ods. 1 členské štáty zohľadnia informácie o týchto porušeniach vrátane informácií, ktoré im doručia iné členské štáty.“ [PN 329]
2. V článku 8 sa odsek 9 nahrádza takto:
„9. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24 a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I, II a III na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“
3. V článku 11 ods. 4 sa vypúšťa tretí pododsek.
4. V článku 12 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.
5. V článku 16 sa vypúšťa odsek 7.
6. Vkladá sa tento článok 24a:
„Článok 24a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 330]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 9 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 25 sa vypúšťa odsek 3.
134. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh(200)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1072/2009 technickému pokroku by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I, II a III k tomuto nariadeniu a meniť toto nariadenie v súvislosti s obdobím platnosti licencie Spoločenstva.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1072/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 4 sa mení takto:
a) V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty, ktorými sa mení toto nariadenie, s cieľom prispôsobiť odobie platnosti licencie Spoločenstva technickému pokroku, a to najmä vnútroštátne elektronické registre podnikov cestnej dopravy, ako sa ustanovuje v článku 16 nariadenia (ES) č. 1071/2009.“;
b) V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“
2. V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III na účely jej prispôsobenia technickému pokroku.“
3. Za názvom kapitoly V sa vkladá tento článok 14a:
„Článok 14a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 a 4 a článku 5 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 331]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 a 4 a článku 5 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 a 4 a článku 5 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. Článok 15 sa vypúšťa.
135. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006(201)
S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 1073/2009 technickému pokroku a vytvoriť technické opatrenia potrebné na jeho riadne fungovanie by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tomuto nariadeniu, ako aj doplniť ho určením:
‒ konaní na oznámenie mien/obchodných názvov príležitostných dopravcov a prípojov na trase,
‒ formátov osvedčení pre dopravu na vlastnú potrebu,
‒ formátov povolení pre pravidelnú dopravu,
‒ formátov žiadostí o takéto povolenia,
‒ formátov jazdných listov pre príležitostnú dopravu, formát knihy jazdných listov a spôsobu ich používania,
‒ formátov tabuľky, ktorá sa použije na oznámenie štatistiky o počte povolení vydaných pre kabotážnu prepravu vo forme pravidelnej dopravy, ktorú vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte počas pravidelnej medzinárodnej dopravy.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1073/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 4 ods. 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“
2. Článok 5 sa mení takto:
a) V odseku 3 sa piaty pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie zavedením postupov na oznamovanie mien takýchto dopravcov a miest prípojov na trase kompetentným orgánom príslušných členských štátov.“; [PN 332]
b) V odseku 5 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením formátu osvedčení.“; [PN 333]
3. V článku 6 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením formátu povolení.“ [PN 334]
4. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením formátu žiadostí.“ [PN 335]
5. V článku 12 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením formátu jazdných listov, formátu knihy jazdných listov a spôsobu ich používania.“ [PN 336]
6. Vkladá sa tento článok 25a:
„Článok 25a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3 a 5, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 12 ods. 5 a článku 28 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 337]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3 a 5, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 12 ods. 5 a článku 28 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3 a 5, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 2, článku 12 ods. 5 a článku 28 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. Článok 26 sa vypúšťa.
8. V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením formátu tabuľky, ktorá sa použije na oznámenie štatistiky podľa odseku 2.“ [PN 338]
XII. ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN
136. Smernica Rady 89/108/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa rýchlozmrazených potravín určených na ľudskú spotrebu(202)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 89/108/EHS by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť túto smernicu o kritériá čistoty, ktoré musia spĺňať kryogénne médiá, ako aj o postupy na odber vzoriek hlboko zmrazených potravín a na sledovanie ich teploty a teplôt v prepravných prostriedkoch a úložných a skladovacích priestoroch. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 89/108/EHS sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa tretí odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú kritériás cieľom doplniť túto smernicu stanovením kritérií čistoty, ktoré musia spĺňať tieto kryogénne médiá.“ [PN 339]
2. Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať postupys cieľom doplniť túto smernicu stanovovaním postupov na odber vzoriek hlboko zmrazených potravín a na sledovanie ich teploty a teplôt v prepravných prostriedkoch a úložných a skladovacích priestoroch.“ [PN 340]
3. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4 a 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 341]
3. Delegovanie právomocí uvedených v článku 4 a článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 a článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. Článok 12 sa vypúšťa.
137. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením(203)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 1999/2/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto smernicu v rozsahu potrebnom na zabezpečenie verejného zdravia a doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o výnimky týkajúce sa maximálnej dávky ožiarenia potravín a doplňujúce požiadavky týkajúce sa zariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 342]
Smernica 1999/2/ES sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa umožňujús cieľom doplniť túto smernicu a umožniť výnimky z odseku 1, a to pri zohľadnení dostupných vedeckých poznatkov a príslušných a príslušných medzinárodných noriem.“ [PN 343]
2. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Povolenie bude udelené len vtedy, ak zariadenie:
‒ spĺňa požiadavky Spoločného potravinového kódexu FAO/WHO – Komisiou odporúčaného Medzinárodného kódexu pre prevádzku zariadení na ožarovanie používaných na úpravu potravín (odkaz FAO/WHO/CAC, zväzok XV, vydanie 1) a akékoľvek doplňujúce požiadavky, ktoré môže prijať Komisia,
‒ označuje osobu zodpovednú za súlad so všetkými podmienkami potrebnými na aplikáciu tohto procesu.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel týkajúcich sa doplnkovej požiadavky uvedenej v prvom pododseku prvej zarážke tohto článku, a to pri zohľadnení požiadaviek, pokiaľ ide o účinnosť a bezpečnosť použitého spôsobu úpravy, a súvisiacej so správnou hygienickou praxou v oblasti spracovania potravín.“ [PN 344]
3. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 345]
3. Delegovanie právomocí uvedených v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 2 a článku 14 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 11a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 12 sa vypúšťajú odseky 3, 4 a 5.
5. V článku 14 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa táto smernica mení v rozsahu potrebnom na zabezpečenie verejného zdravia, a to v rámci obmedzenia sa len na zákazy alebo obmedzenia v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich so zdravím ľudí, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 11b.“
138. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia(204)(205)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 141/2000 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie o vymedzenie pojmov „podobný liek“ a „klinická nadradenosť“. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 141/2000 sa preto mení takto:
1. V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10b prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie prostredníctvom prijatia vymedzení pojmov „podobný liek“ a „klinická nadradenosť“.“
2. V článku 10a sa vypúšťa odsek 3.
3. Vkladá sa tento článok 10b:
„Článok 10b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
139. Smernica 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS(206)(207)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2001/18/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici a doplniť túto smernicu o:
‒ kritériá pre výnimky a informačné požiadavky v súvislosti s uvádzaním určitých typov geneticky modifikovaných organizmov (GMO) na trh,
‒ minimálne prahové hodnoty, v prípade ktorých nie je nutné výrobky s obsahom náhodných alebo technicky nevyhnutných stôp povolených GMO, ktorý sa nedá vylúčiť, označovať ako GMO,
‒ nižšie prahové hodnoty než 0,9 %, pod ktorými sa požiadavky na označovanie stanovené v tejto smernici neuplatňujú na stopy GMO vo výrobkoch určený na priame spracovanie,
‒ osobitné požiadavky na označovanie pre GMO, ktoré nie sú uvádzané na trh v zmysle tejto smernice.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2001/18/ES sa preto mení takto:
1. Článok 16 sa mení takto:
a) V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú kritériá a požiadavky uvedené v odseku 1, ako aj akékoľvek ďalšie požiadavky týkajúce sa súhrnných informácií, a to po konzultácii s príslušným vedeckým výborom. Požiadavky na kritériá a informácie budú také, aby zabezpečili vysokú úroveň bezpečnosti pre ľudské zdravie a pre životné prostredie a budú vychádzať z dostupných vedeckých dôkazov o takejto bezpečnosti, ktoré sa získajú zo skúseností uvoľnení porovnateľných GMO.“;
b) Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Pred prijatím delegovaných aktov podľa odseku 2 Komisia sprístupní návrh verejnosti. Verejnosť môže predložiť pripomienky Komisii do 60 dní. Komisia postúpi akékoľvek takéto pripomienky spolu s analýzou odborníkom uvedeným v článku 29a ods. 4.“
2. Článok 21 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Pokiaľ ide o výrobky, v prípade ktorých sa nedá vylúčiť obsah náhodných alebo technicky nevyhnutných stôp povolených GMO, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú minimálne prahové hodnoty, pod ktorými nie je nutné tieto výrobky označovať v súlade s odsekom 1 tohto článku. Prahové hodnoty sa stanovia podľa príslušného výrobku.“;
b) V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú prahové hodnoty uvedené v tomto odseku prvom pododseku.“
3. V článku 26 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha IV prostredníctvom stanovenia osobitných požiadaviek na označovanie uvedených v odseku 1, ktoré nesmú byť duplicitné ani v rozpore s existujúcimi ustanoveniami o označovaní stanovenými v platných právnych predpisoch Únie. Pritom by sa mali náležite zohľadňovať ustanovenia o označovaní, ktoré stanovili členské štáty v súlade s právom Únie.“
4. Článok 27 sa nahrádza takto:
„Článok 27
Prispôsobenie príloh technickému pokroku
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 29a prijímať delegované akty s cieľom meniť oddiely C a D prílohy II, prílohy III až VI a oddiel C prílohy VII na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.“
5. Vkladá sa tento článok 29a:
„Článok 29a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 16 ods. 2, článku 21 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 2 a článku 27 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 16 ods. 2, článku 21 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 2 a článku 27 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 16 ods. 2, článku 21 ods. 2 a 3, článku 26 ods. 2 a článku 27 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 30 sa vypúšťa odsek 3.
140. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch(208)(209)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2001/83/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom:
‒ meniť túto smernicu v súvislosti s niektorou z podmienok, ktoré musia spĺňať homeopatické lieky, aby mohli využívať osobitný zjednodušený registračný postup, ak je to odôvodnené novými vedeckými poznatkami,
‒ meniť túto smernicu v súvislosti s druhmi operácií, ktoré sa považujú za predstavujúce výrobu účinných látok používaných ako vstupné suroviny, a to s cieľom zohľadniť vedecký a technický pokrok,
‒ meniť prílohu I k tejto smernici na účely zohľadnenia technického a vedeckého pokroku,
‒ doplniť túto smernicu o príslušné opatrenia na preskúmanie zmien podmienok povolení na uvedenie na trh udelených v súlade s touto smernicou,
‒ doplniť túto smernicu prostredníctvom určenia zásad a usmernení správnej výrobnej praxe týkajúcej sa liekov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2001/83/ES sa preto mení takto:
1. V článku 14 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 121a prijímať delegované akty, ktorými sa mení prvý pododsek tretia zarážka, ak je to odôvodnené novými vedeckými poznatkami.“
2. V článku 23b sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 121 a prijímať delegované akty týkajúce sa noriem uvedených v odseku 1.“
3. V článku 46a sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 121a prijímať delegované akty s cieľom meniť odsek 1 na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
4. V článku 47 sa prvý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 121a prijímať delegované akty, ktorými sa určujú princípy a usmernenia správnej výrobnej praxe týkajúcej sa liekov podľa článku 46 písm. f).“
5. Článok 120 sa nahrádza takto:
„Článok 120
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 121a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
6. V článku 121 sa vypúšťa odsek 2a.
7. Článok 121a sa nahrádza takto:
„Článok 121a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 14 ods. 1, článku 22b, článku 23b, článku 46a, článku 47, článku 52b, článku 54a a článku 120 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 14 ods. 1, článku 22b, článku 23b, článku 46a, článku 47, článku 52b, článku 54a a článku 120 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 14 ods. 1, článku 22b, článku 23b, článku 46a, článku 47, článku 52b, článku 54a a článku 120 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
8. Články 121b a 121c sa vypúšťajú.
141. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií(210)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 999/2001 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie prostredníctvom:
‒ schváleniaaktualizácie zoznamu povolených rýchlych testov,
‒ zmeny veku hovädzieho dobytka, na ktorý sa vzťahujú ročné programy monitorovania,
‒ stanoveniaaktualizácie zoznamu kritérií na preukázanie zlepšenia epidemiologickej situácie krajiny a ich uvedenia v zozname obsiahnutom v prílohe,
‒ rozhodnutia o povolení kŕmenia mladých prežúvavcov proteínmi pochádzajúcimi z rýb,
Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom:
‒ stanovenia podrobných kritérií na udelenie takejto výnimky zo zákazov týkajúcich sa kŕmenia zvierat,
‒ rozhodnutia o zavedení miery tolerancie pre prítomnosť zanedbateľného množstva živočíšnych bielkovín v krmivách spôsobeného náhodnou kontamináciou, ktorej sa technicky nedá vyhnúť,
‒ rozhodnutia o veku,
‒ stanovenia pravidiel na výnimky z požiadavky na odstránenie a zlikvidovanie špecifického rizikového materiálu,
‒ schválenia výrobných procesov,
‒ rozhodnutia o rozšírení určitých ustanovení na iné živočíšne druhy,
‒ rozhodnutia o rozšírení určitých ustanovení na iné produkty živočíšneho pôvodu,
‒ prijatia metódy na potvrdenie BSE u oviec a kôz. [PN 346]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 999/2001 sa preto mení takto:
1. V článku 5 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa schvaľujú rýchle testy uvedené v druhom pododseku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa mení kapitola C bod 4 prílohy X v záujme aktualizácie tam uvedeného zoznamu povolených rýchlych testov, ktorý je v nej uvedený.“ [PN 347]
2. Článok 6 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa schvaľujú rýchle testy na tento účel. Komisia je splnomocnenámení príloha X v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha Xzáujme uvedenia rýchlych testov povolených na účely uvedenia týchto testovdaný účel.“; [PN 348]
b) V odseku 1b sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa mení odsek 1a písm. a) a c) s cieľom prispôsobiť tam stanovený vek vedeckému pokroku, a to po porade s EFSA.
Na žiadosť členského štátu, ktorý u seba preukáže zlepšenie epidemiologickej situácie, môže dôjsť k prehodnoteniu ročných programov monitorovania tohto členského štátu. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty:, ktorými sa mení kapitola A časť I bod 7 prílohy III, s cieľom uviesť kritériá, na základe ktorých sa hodnotí zlepšenie epidemiologickej situácie určitej krajiny na účely prehodnotenia programov monitorovania
a) ktorými sa stanovujú určité kritériá, na základe ktorých sa hodnotí zlepšenie epidemiologickej situácie určitej krajiny na účely prehodnotenia programov monitorovania;
b) ktorými sa mení kapitola A časť I bod 7 prílohy III na účely zahrnutia kritérií uvedených v písmene a).“ [PN 349]
3. Článok 7 sa mení takto:
a) V odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha IV s cieľom povoliť kŕmenie mladých prežúvavcov proteínmi pochádzajúcimi z rýb, a to pri zohľadnení:
a) vedeckého posúdenia výživových potrieb mladých prežúvavcov;
b) pravidiel prijatých na vykonávanie tohto článku stanovených v odseku 5 tohto článku;
c) zhodnotenia kontrolných aspektov tejto výnimky.“;
b) V odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Na žiadosť členského štátu alebo tretej krajiny možno prijať rozhodnutie o udelení individuálnej výnimky z obmedzení uvedených v tomto odseku v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2. Každá výnimka musí zohľadňovať ustanovenia uvedené v odseku 3 tohto článku. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú podrobné kritériás cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podrobných kritérií, ktoré sa zohľadnia pri poskytnutí tejto výnimky.“; [PN 350]
c) Odsek 4a sa nahrádza takto:
„4a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b delegované akty stanovujúce hraničnú hodnotus cieľom doplniť toto nariadenie stanovením hraničnej hodnoty zanedbateľného množstva živočíšnych bielkovín v krmivách spôsobeného náhodnou kontamináciou, ktorej sa technicky nedá vyhnúť, a to na základe priaznivého hodnotenia rizika, ktoré berie do úvahy prinajmenšom množstvo, možný zdroj nákazy a miesto konečného určenia zásielky.“ [PN 351]
4. Článok 8 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Špecifický rizikový materiál sa odstráni a zlikviduje v súlade s prílohou V tohto nariadenia a s nariadením (ES) č. 1069/2009. Takýto materiál sa nesmie dovážať do Únie. Zoznam špecifického rizikového materiálu uvedený v prílohe V bude zahŕňať aspoň mozog, miechu, oči a mandle hovädzieho dobytka staršieho ako 12 mesiacov a chrbticu hovädzieho dobytka staršieho, než je vek, ktorý určí Komisia. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty na účely stanovenias cieľom doplniť toto nariadenie stanovením tohto veku. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam špecifického rizikového materiálu v prílohe V pri zohľadnení viacerých kategórií rizík stanovených v článku 5 ods. 1 prvom pododseku a požiadaviek článku 6 ods. 1a a článku 6 ods. 1b písm. b).“; [PN 352]
b) V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa schvaľuje alternatívny testmení príloha X s cieľom aktualizovať zoznam povolených alternatívnych testov umožňujúci zistenie BSE pred zabitím a ktorým sa mení zoznam v prílohe X, uvedený v danej prílohe. Odsek 1 tohto článku sa nevzťahuje na tkanivá zvierat, ktoré sa podrobili alternatívnemu testu za predpokladu, že tento test sa uplatňuje na základe podmienok uvedených v prílohe V a že jeho výsledky sú negatívne.“; [PN 353]
c) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlás cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel pre výnimky z odsekov 1 až 4 tohto článku so zreteľom na dátum účinného presadenia zákazu kŕmenia stanoveného v článku 7 ods. 1 alebo, v prípade potreby, pre tretie krajiny alebo ich regióny s kontrolovaným rizikom BSE so zreteľom na dátum účinného presadenia zákazu bielkovín z cicavcov v krmive pre prežúvavce na účely obmedzenia požiadaviek na odstránenie a zlikvidovanie špecifického rizikového materiálu pre zvieratá narodené pred týmto dátumom v dotknutých krajinách alebo regiónoch.“ [PN 354]
5. Článok 9 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa schvaľujú výrobné procesys cieľom doplniť toto nariadenie schválením výrobných procesov, ktoré sa použijú na výrobu produktov živočíšneho pôvodu uvedených v prílohe VI.“; [PN 355]
b) Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Odseky 1 a 2 sa, so zreteľom na kritéria stanovené v bode 5 prílohy V, nevzťahujú na prežúvavce, ktoré boli podrobené alternatívnemu testu uvedenému v článku 8 ods. 2 a prílohe X, pokiaľ sú výsledky testu negatívne.“
6. V článku 15 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňas cieľom doplniť toto nariadenie rozšírením pôsobnosti odsekov 1 a 2 na iné živočíšne druhy.“ [PN 356]
7. V článku 16 ods. 7 sa prvá veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňas cieľom doplniť toto nariadenie rozšírením pôsobnosti odsekov 1 až 6 na iné produkty živočíšneho pôvodu.“ [PN 357]
8. V článku 20 ods. 2 sa druhá veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty stanovujúce metódys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením metód na potvrdenie BSE u oviec a kôz.“ [PN 358]
9. Článok 23 sa nahrádza takto:
„Článok 23
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23b prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy. Cieľom týchto zmien bude prispôsobiť ustanovenia obsiahnuté v prílohách vývoju epidemiologickej situácie, dostupným vedeckým poznatkom, príslušným medzinárodným normám, dostupným analytickým metódam pre úradné kontroly alebo výsledkom kontrol alebo štúdií o uplatňovaní týchto ustanovení, pričom sa zohľadnia tieto kritériá:
i) v príslušných prípadoch závery obsiahnuté v dostupných stanoviskách EFSA;
ii) potreba zachovať vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.“
10. Článok 23a sa vypúšťa.
11. Vkladá sa tento článok 23b:
„Článok 23b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 1 a 1b, článku 7 ods. 3, 4 a 4a, článku 8 ods. 1, 2 a 5, článku 9 ods. 1 a 3, článku 15 ods. 3, článku 16 ods. 7, článku 20 ods. 2 a článku 23 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia.Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 359]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 1 a 1b, článku 7 ods. 3, 4 a 4a, článku 8 ods. 1, 2 a 5, článku 9 ods. 1 a 3, článku 15 ods. 3, článku 16 ods. 7, článku 20 ods. 2 a článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 1 a 1b, článku 7 ods. 3, 4 a 4a, článku 8 ods. 1, 2 a 5, článku 9 ods. 1 a 3, článku 15 ods. 3, článku 16 ods. 7, článku 20 ods. 2 a článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
__________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
12. V článku 24 sa vypúšťa odsek 3.
142. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá(211)(212)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2002/32/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tejto smernici v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a doplniť túto smernicu o kritéria prípustnosti pre detoxifikačné postupy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2002/32/ES sa preto mení takto:
1. V článku 7 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„2. Bezodkladne sa prijme rozhodnutie o tom, či je potrebné prílohy I a II zmeniť. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa menia tieto prílohy.
Ak sa to v prípade týchto zmien vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 11a.“
2. Článok 8 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 10a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému vývoju.
Ak sa to v prípade týchto zmien vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 10b.“
b) V odseku 2 sa druhá zarážka nahrádza takto:
„– je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 10a s cieľom vymedziť kritériá prípustnosti pre detoxikačné postupy ako doplnok ku kritériám stanoveným pre produkty určené na výživu zvierat, ktoré sa uvedeným postupom podrobili.“
3. Vkladajú sa tieto články 10a a 10b:
„Článok 10a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 2 a článku 8 ods. 1 a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 10b
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 10a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 11 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
143. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov(213)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2002/46/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tejto smernici v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o kritériá čistoty pre látky uvedené v prílohe II k tejto smernici a o minimálne množstvá vitamínov a minerálov, ktoré musia byť prítomné v potravinových doplnkoch. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 360]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2002/46/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci stanovujúce maximálne množstvá vitamínov a minerálov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 361]
Smernica 2002/46/ES sa preto mení takto:
1. Článok 4 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť túto smernicu stanovením kritérií čistoty pre látky uvedené v prílohe II, s výnimkou prípadov, keď sa takéto kritériá uplatňujú na základe odseku 3.“; [PN 362]
b) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty s cieľom meniť zoznamy obsiahnuté v prílohách I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.
Ak sa to v prípade vypustenia vitamínu alebo minerálu zo zoznamu uvedeného v odseku 1 vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 12b.“
2. V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujús cieľom doplniť túto smernicu tým, že stanoví:
a) minimálne množstvá vitamínov a minerálov uvedené v odseku 3 tohto článku.; a
b) Komisia stanoví maximálne množstvá vitamínov a minerálov uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 13 ods. 2.“ [PN 363]
3. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.3 nahrádza takto:
„3. S cieľom odstrániť ťažkosti uvedené v odseku 1 a zabezpečiť ochranu ľudského zdravia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 12a s cieľom doplniť túto smernicu.
Členský štát, ktorý prijal ochranné opatrenia, ich môže v takom prípade zachovať v platnosti až do prijatia týchto delegovaných aktov.“ [PN 364]
4. Vkladajú sa tieto články 12a a 12b:
„Článok 12a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 a 5, článku 5 ods. 4 a článku 512 ods. 43 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 a 5 a, článku 5 ods. 4 a článku 12 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 a 5 a, článku 5 ods. 4 a článku 12 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 365]
Článok 12b
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 13 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
144. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú normy kvality a bezpečnosti pre odber, skúšanie, spracovanie, uskladňovanie a distribúciu ľudskej krvi a zložiek krvi a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES(214)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2002/98/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I až IV k tejto smernici v záujme ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku a doplniť túto smernicu o určité technické požiadavky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 29 druhého odseku písm. i) smernice 2002/98/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na účely stanovenia postupu pre oznamovanie závažných nežiaducich reakcií a udalostí a spôsob hlásenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 366]
Smernica 2002/98/ES sa preto mení takto:
1. Za názvom kapitoly IX sa vkladajú tieto články 27a a 27b:
„Článok 27a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 29 prvom a treťom odseku sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 367]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 29 prvom a treťom odseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 29 prvého a tretieho odseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 27b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 28a ods. 6. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
2. V článku 28 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
3. Článok 29 sa mení takto:
a) Prvý odsek sa nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27 a prijímať delegované akty týkajúce sa zmien technických požiadaviek stanovenýchscieľom zmeniť technické požiadavky stanovené v prílohách I až IV na účely ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku.
Ak sa to v prípade technických požiadaviek stanovených v prílohách III až IV vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 27b.“; [PN 368]
b) V druhom odseku sa vypúšťa písmeno i); [PN 369]
c) Tretí a štvrtý odsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa táto smernica dopĺňa, pokiaľ ide o technické požiadavky uvedené v druhom odseku.
Ak sa to v prípade technických požiadaviek uvedených v druhom odseku v písm. b), c), d), e), f) a g) vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 27b.“
d) Dopĺňa sa tento piaty odsek:
„Komisia stanoví postup pre oznamovanie závažných nežiaducich reakcií a udalostí a spôsob hlásenia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.“ [PN 370]
145. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(215)(216)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 178/2002 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť toto nariadenie, pokiaľ ide o počty a názvy vedeckých pracovných skupín, a doplniť toto nariadenie o postup, ktorý má úrad uplatniť na žiadosti o vedecké stanovisko úradu a o kritériá na zaradenie určitého inštitútu do zoznamu príslušných organizácií určených členskými štátmi, ako aj o programy pre stanovovanie harmonizovaných požiadaviek na kvalitu a o finančné pravidlá upravujúce akúkoľvek finančnú podporu.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 178/2002 sa preto mení takto:
1. V článku 28 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 57a prijímať delegované akty, ktorými sa mení prvý pododsek, pokiaľ ide o počet a názvy vedeckých pracovných skupín, a to so zreteľom na technický a vedecký vývoj a na žiadosť úradu.“
2. Článok 29 ods. 6 sa nahrádza takto:
„6. Na účely uplatňovania tohto článku Komisia po konzultácii s úradom prijme:
a) v súlade s článkom 57a delegované akty týkajúce sa postupu, ktorý má uplatňovať úrad na žiadosti o vedecké stanovisko;
b) vykonávacie akty stanovujúce usmernenia upravujúce vedecké hodnotenie látok, výrobkov alebo procesov, ktoré podľa právnych predpisov Spoločenstva podliehajú systému predchádzajúceho schvaľovania alebo zápisu do zoznamu tovarov v povoľovacom konaní, najmä ak právne predpisy Spoločenstva stanovujú alebo oprávňujú, že žiadateľ má s týmto cieľom predkladať podklady. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 58 ods. 2.“
3. V článku 36 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 57a prijímať delegované akty stanovujúce kritériá na zaradenie inštitútu do zoznamu príslušných organizácií určených členskými štátmi, programy pre stanovovanie harmonizovaných požiadaviek na kvalitu a finančné pravidlá upravujúce akúkoľvek finančnú podporu.“
4. V kapitole V sa názov oddielu 1 nahrádza takto:
„ODDIEL 1
DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE A SPROSTREDKOVATEĽSKÉ POSTUPY“.
5. Za názvom oddielu 1 sa vkladá tento článok 57a:
„Článok 57a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 28 ods. 4, článku 29 ods. 6 a článku 36 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 28 ods. 4, článku 29 ods. 6 a článku 36 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 28 ods. 4, článku 29 ods. 6 a článku 36 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 58 sa vypúšťa odsek 3.
146. Smernica 2003/99/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS(217)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2003/99/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu I k tejto smernici v záujme aktualizácie zoznamov zoonóz alebo pôvodcov zoonóz stanovených v tejto prílohe, meniť prílohy II, III a IV k tejto smernici a doplniť túto smernicu o koordinované monitorovacie programy týkajúce sa jednej zoonózy alebo viacerých zoonóz, resp. jedného pôvodcu alebo viacerých pôvodcov zoonóz. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2003/99/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha I s cieľom aktualizovať zoznam zoonóz alebo pôvodcov zoonóz, a to predovšetkým pri zohľadnení týchto kritérií:
a) ich výskyt v zvieracej a ľudskej populácii, krmivách a potravinách;
b) závažnosť ich následkov pre ľudí;
c) ich hospodárske dôsledky na starostlivosť o zdravie zvierat a ľudí a na obchod s krmivami a potravinami;
d) epidemiologické trendy v populácii zvierat a populácii ľudí, krmivách a potravinách.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v záujme ochrany zdravia ľudí, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 11b.“
2. V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Ak údaje zhromaždené na základe bežného monitorovania podľa článku 4 nie sú dostačujúce, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú koordinované monitorovacie programys cieľom doplniť túto smernicu stanovením koordinovaných monitorovacích programov pre jednu zoonózu alebo viacero zoonóz alebo pôvodcov zoonóz. Tieto delegované akty sa prijmú predovšetkým v prípade, že boli zistené špecifické potreby a ak je potrebné odhadnúť riziko alebo vytvoriť základné hodnoty týkajúce sa zoonóz alebo pôvodcov zoonóz na úrovni členského štátu alebo na úrovni Únie.“ [PN 371]
2a. V článku 11 sa názov nahrádza takto:
„Zmeny príloh a vykonávacie opatrenia“ [PN 372]
3. V článku 11 sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy II, III a IV, a to pri zohľadnení predovšetkým týchto kritérií:
a) výskytu zoonózy, pôvodcov zoonóz a antimikrobiálnej rezistencie v populácii zvierat a ľudskej populácii, krmivách, potravinách a životnom prostredí;
b) dostupnosti nových nástrojov monitorovania a podávania správ;
c) potreby v súvislosti s hodnotením trendov na vnútroštátne, európskej a celosvetovej úrovni.“
3a. V článku 11 sa odsek 3 nahrádza takto:
„Okrem toho sa môžu prijať vykonávacie opatrenia v súlade s postupom výboru uvedeným v článku 12 ods. 2.“ [PN 373]
4. Vkladajú sa tieto články 11a a 11b:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 1 a článku 11 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 374]
3. Delegovanie právomoci uvedených v článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 1 a článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 4, článku 5 ods. 1 a článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 11b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 11a ods. 6. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
____________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 12 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
147. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(218)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1829/2003 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohu k tomuto nariadeniu na účely prispôsobenia technickému pokroku a doplniť toto nariadenie prostredníctvom určenia, ktoré potraviny a krmivá patria do rozsahu pôsobnosti rôznych oddielov tohto uvedeného nariadenia, prostredníctvom stanovenia primeraných nižších prahových hodnôt pre prítomnosť geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v potravinách a krmivách, pod ktorými sa požiadavky na označovanie neuplatňujú, a to za určitých podmienok, prostredníctvom zavedenia opatrení pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek príslušných orgánov a opatrení potrebných pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek na označovanie, ako aj prostredníctvom stanovenia osobitných pravidiel, ktoré sa týkajú informácií poskytnutých zo strany veľkododávateľov, ktorí zabezpečujú potraviny konečným spotrebiteľom. [PN 375]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1829/2003 by sa mali Komisii udeliťna Komisiu preniesť vykonávacie právomoci týkajúce sa opatrení potrebných pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek príslušných orgánov, opatrení potrebných pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek na označovanie a pravidiel na uľahčenie jednotného vykonávania niektorých ustanovení. TietoUvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 376]
Nariadenie (ES) č. 1829/2003 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúťje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a s cieľom doplniť toto nariadenie určením, či určitý typ potravín patrí do rozsahu pôsobnosti tohto oddielu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 35 ods. 2.“ [PN 377]
2. V článku 12 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujús cieľom doplniť toto nariadenie stanovením primerane nižšie prahové hodnotynižších prahových hodnôt, a to najmä pokiaľ ide o potraviny obsahujúce geneticky modifikované organizmy (GMO) alebo o potraviny z nich pozostávajúce, resp. ktorými sa zohľadňuje pokrok v oblasti vedy a techniky.“ [PN 378]
3. Článok 14 sa nahrádza takto:
„Článok 14
Delegované a vykonávacie právomoci
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty, ktorým sa prijímajús cieľom doplniť toto nariadenie tým, že zavedie:
a) opatrenia potrebné pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek príslušných orgánov, ako je uvedené v článku 12 ods. 3;
b) opatrenia potrebné pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek na označovanie stanovených v článku 13; a
c) osobitné pravidlá týkajúce sa informácií poskytnutých zo strany veľkododávateľov, ktorí zabezpečujú potraviny konečným spotrebiteľom. S cieľom vziať do úvahy špecifickú situáciu veľkododávateľov môžu takéto pravidlá umožniť úpravu požiadaviek stanovených v článku 13 ods. 1 písm. e).
2. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať:
a) opatrenia potrebné pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek príslušných orgánov, ako je uvedené v článku 12 ods. 3;
b) opatrenia potrebné pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek na označovanie stanovených v článku 13;
c) podrobné pravidlá na uľahčenie jednotného uplatňovania článku 13.
TietoUvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 35 ods. 2.“ [PN 379]
4. V článku 15 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúťje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a s cieľom doplniť toto nariadenie určením, či určitý typ krmív patrí do rozsahu pôsobnosti tohto oddielu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 35 ods. 2.“ [PN 380]
5. V článku 24 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujús cieľom doplniť toto nariadenie stanovením primerane nižšie prahové hodnotynižších prahových hodnôt, a to najmä pokiaľ ide o krmivápotraviny obsahujúce geneticky modifikované organizmy (GMO) alebo krmivápotraviny z nich pozostávajúce, resp. ktorými sa zohľadňuje pokrok v oblasti vedy a techniky.“ [PN 381]
6. Článok 26 sa nahrádza takto:
„Článok 26
Delegované a vykonávacie právomoci
1. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijaťje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že zavedie:
a) opatrenia potrebné pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek príslušných orgánov, ako je uvedené v článku 24 ods. 3;
b) opatrenia potrebné pre prevádzkovateľov na splnenie požiadaviek na označovanie stanovených v článku 25;
c) podrobné pravidlá na uľahčenie jednotného uplatňovania článku 25.
2. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať podrobné pravidlá na uľahčenie jednotného uplatňovania článku 25. TietoUvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľauvedeným v článku 35 ods. 2.“ [PN 382]
7. V článku 32 sa šiesty odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku.“
8. Vkladá sa tento článok 34a:
„Článok 34a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 12 ods. 4, článku 1414 ods. 1, článku 15 ods. 1a2, článku 24 ods. 4, článku 26 ods. 1 a článku 32 šiestom odsekuods. 6 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 12 ods. 4, článku 14 ods. 1a, článku 15 ods. 2, článku 24 ods. 4, článku 26 ods. 1 a článku 32 šiestom odsekuods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 12 ods. 4, článku 14 ods. 1a, článku 15 ods. 2, článku 24 ods. 4 alebo, článku 26 ods. 1 a článku 32 šiesteho odsekuods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 383]
____________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
9. V článku 35 sa vypúšťa odsek 3.
10. V článku 47 sa vypúšťa odsek 3.
148. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES(219)(220)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1830/2003 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie prostredníctvom vytvorenia systému pre vývoj a určenie jedinečných identifikačných znakov pre geneticky modifikované organizmy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1830/2003 sa preto mení takto:
1. Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Jedinečné identifikačné znaky
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje a upravuje systém pre vývoj a určenie jedinečných identifikačných znakov pre geneticky modifikované organizmy, a to pri zohľadnení vývoja na medzinárodnej scéne.“
2. Vkladá sa tento článok 9a:
„Článok 9a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 10 sa vypúšťa odsek 2.
4. V článku 13 sa vypúšťa prvý pododsek odseku 2.
149. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat(221)(222)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1831/2003 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I, II, III a IV k tomuto nariadeniu v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a doplniť toto nariadenie o predpisy, ktoré umožňujú zjednodušené postupy pre povoľovanie doplnkových látok, ktoré boli povolené na používanie v potravinách. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1831/2003 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5.Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu IV v záujme prispôsobenia všeobecných podmienok v nej stanovených technologickému pokroku alebo vedeckému vývoju.“
2. V článku 6 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I v záujme prispôsobenia dodatočných kategórií a funkčných skupín kŕmnych doplnkových látok v dôsledku technologického pokroku alebo vedeckého vývoja.“
3. V článku 7 ods. 5 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia pravidiel pre povoľovanie doplnkových látok, ktoré boli povolené na používanie v potravinách.“
4. V článku 16 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III s cieľom zohľadniť technologický pokrok a vedecký vývoj.“
5. V článku 21 sa štvrtý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha II.“
6. Vkladá sa tento článok 21a:
„Článok 21a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 16 ods. 6 a článku 21 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 16 ods. 6 a článku 21 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 5, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 5, článku 16 ods. 6 a článku 21 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 22 sa vypúšťa odsek 3.
150. Nariadenie (ES) č. 2065/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potravinách(223)(224)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 2065/2003 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu na žiadosť úradu pre vedeckú a/alebo technickú pomoc a doplniť toto nariadenie o kvalitatívne kritériá pre overené analytické metódy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 2065/2003 sa preto mení takto:
1. V článku 17 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty týkajúce sa kvalitatívnych kritérií pre overené analytické metódy uvedené v bode 4 prílohy II vrátane látok, ktoré majú byť merané. V týchto delegovaných aktoch sa zohľadnia dostupné vedecké dôkazy.“
2. V článku 18 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy na žiadosť úradu pre vedeckú a/alebo technickú pomoc.“
3. Vkladá sa tento článok 18a:
„Článok 18a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 3 a článku 18 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 ods. 3 a článku 18 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 ods. 3 a článku 18 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_____________________
* Ú. v. EÚ L 123 12.5.2016, s. 1.“
4. V článku 19 sa vypúšťa odsek 3.
151. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín(225)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 2160/2003 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohy I, II a III k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o ciele Únie na zníženie prevalencie zoonóz a pôvodcov zoonóz, špecifické metódy kontroly, špecifické pravidlá pre kritériá týkajúce sa dovozov z tretích krajín, zodpovednosť a úlohy referenčných laboratórií Únie a, schvaľovanie metód testovania a pokiaľ ide o zodpovednosť a úlohy národných referenčných laboratórií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 384]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2160/2003 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci týkajúce sa schvaľovania metód testovania. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 385]
Nariadenie (ES) č. 2160/2003 sa preto mení takto:
1. Článok 4 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sa cieľovs cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o ciele Únie na zníženie prevalencie zoonóz a pôvodcov zoonóz vymenovaných v stĺpci 1 prílohy I, u populácií zvierat vymenovaných v stĺpci 2 prílohy I, pričom sa do úvahy zoberú najmä: [PN 386]
a) skúsenosti nadobudnuté na základe existujúcich vnútroštátnych opatrení a
b) informácie, ktoré zaslala Komisia alebo Európsky úrad potravinovej bezpečnosti v rámci existujúcich požiadaviek Únie, a to najmä v rámci informácii zabezpečených v smernici 2003/99/ES, predovšetkým v jej článku 5.“;
b) V odseku 6 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha I na účely uvedené v písmene b), a to pri zohľadnení predovšetkým kritérií uvedených v písmene c).“;
c) Odsek 7 sa nahrádza takto:
„7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III v záujme doplnenia kritérií na určenie toho, ktoré sérotypy salmonely majú význam pre verejné zdravie.“;
2. V článku 5 sa odsek 6 nahrádza takto:
„6. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha II s cieľom prispôsobiť požiadavky a minimálne pravidlá odberu vzoriek v nej stanovené, a to pri zohľadnení predovšetkým kritérií uvedených v článku 4 ods. 6 písm. c).“
3. V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o: [PN 387]
a) špecifické metódy kontroly, ktoré sa môžu alebo majú uplatňovať na znižovanie prevalencie zoonóz a pôvodcov zoonóz v štádiu prvovýroby zvierat a v ostatných štádiách potravinového reťazca;
b) pravidlá, ktoré sa môžu prijať v súvislosti s podmienkami, za ktorých možno použiť metódy uvedené v písmene a);
c) podrobné pravidlá týkajúce sa potrebných dokumentov a postupov, ako aj minimálnych požiadaviek na metódy uvedené v písmene a) a
d) určité špecifické metódy kontroly, ktoré sa nesmú používať ako súčasť programov kontroly.“
4. V článku 9 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 6, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty stanovujúces cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví špecifické pravidlá týkajúce sa určovania kritérií členskými štátmi uvedenými v článku 5 ods. 5 a v odseku 2 tohto článku.“ [PN 388]
5. V článku 10 ods. 5 sa druhá a tretia veta nahrádzajú takto:
„Schválenie môže byť odňaté rovnakým postupom a bez.Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 6, je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty stanovujúces cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví špecifické pravidlá týkajúce sa takýchto kritérií.“ [PN 389]
6. Článok 11 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú zodpovednosťs cieľom doplniť toto nariadenie stanovením zodpovednosti a úlohyúloh referenčných laboratórií Únie, a to najmä pokiaľ ide o koordináciu ich činnosti, ako aj činnosti národných referenčných laboratórií.“; [PN 390]
b) Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujús cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví určité zodpovednosti a úlohy národných referenčných laboratórií, a to najmä pokiaľ ide o koordináciu ich činnosti, ako aj činnosti príslušných laboratórií stanovených v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. a).“ [PN 391]
7. V článku 12 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„3. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov schváliťje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že schváli iné metódy testovania, než sú metódy uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 14 ods. 2.“ [PN 392]
7a. V článku 13 sa nadpis nahrádza takto:
„Delegované a vykonávacie právomoci“ [PN 393]
8. V článku 13 sa prvý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa menias cieľom doplniť toto nariadenie tým, že zmení prvky týkajúce sa príslušných zdravotných osvedčení.“ [PN 394]
8a. V článku 13 sa odsek 2 nahrádza takto:
„Okrem toho sa môžu prijať vykonávacie opatrenia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.“ [PN 395]
9. Vkladá sa tento článok 13a:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1, 6 a 7, článku 5 ods. 6, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 5, článku 11 ods. 2 a 4 a článku, článku 12 ods.3 treťom pododseku a článku 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomocí uvedenýchprávomoci uvedené v článku 3 ods. 1, 6 a 7, článku 5 ods. 6, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 5, článku 11 ods. 2 a 4, článku 12 ods. 3 treťom pododseku a článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 1, 6 a 7, článku 5 ods. 6, článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 5, článku 11 ods. 2 a 4, článku 12 ods. 3 tretieho pododseku a článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 396]
___________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
9. V článku 14 sa vypúšťa odsek 3.
152. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek(226)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2004/23/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom doplniť túto smernicu o požiadavkystanovením požiadaviek na sledovateľnosť pre tkanivá a bunky, ako aj pre výrobky a materiály, ktoré sa dostali do kontaktu s týmito tkanivami a bunkami a môžu ovplyvniť ich kvalitu, a stanovením postupov na zabezpečenie sledovateľnosti a na overovanie ekvivalencie noriem kvality a bezpečnosti dovezených tkanív a buniek, ako aj s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o určité technické požiadavky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmäo lepšej tvorbe práva.Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na prípravie delegovaných aktov a všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v tom istomrovnakom čase ako expertiodborníkom z členských štátov a ich expertiodborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematickyý prístup na zasadnutia odborných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 397]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2004/23/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na účely stanovenia postupov na zabezpečenie sledovateľnosti a na overovanie ekvivalencie noriem kvality a bezpečnosti dovezených tkanív a buniek. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 398]
Smernica 2004/23/ES sa preto mení takto:
1. V článku 8 sa odseky 5 a 6 nahrádzajú takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28a prijímať delegované aktys cieľom doplniť túto smernicu tým, ktorýmiže sa stanovujústanovia požiadavky na sledovateľnosť pre tkanivá a bunky, ako aj pre výrobky a materiály, ktoré sa dostali do kontaktu s týmito tkanivami a bunkami a môžu ovplyvniť ich kvalitu a bezpečnosť, a tiež že sa stanovia postupy na zabezpečenie sledovateľnosti na úrovni Únie. [PN 399]
6. Komisia stanoví postupy pre zabezpečenie sledovateľnosti na úrovni Únie prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 29 ods. 2.“ [PN 400]
2. V článku 9 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia stanoví postupyje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením postupov pre overovanie ekvivalencie noriem kvality a bezpečnosti podľa odseku 1 prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 29 ods. 2.“ [PN 401]
3. V článku 28 sa druhý a tretí odsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28a prijímať delegované aktys cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o technické požiadavky uvedené v prvom odseku písm. a) až i). [PN 402]
Ak sa to v prípade technických požiadaviek uvedených v prvom odseku písm. d) a e) vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 28b.“
4. Vkladajú sa tieto články 28a a 28b:
„Článok 28a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomocíprávomoci uvedené v článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 4 a v článku 28 druhom odseku sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 4 a článku 28 druhom odseku môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 4 a článku 28 druhého odseku nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 403]
Článok 28b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 28a ods. 6. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 29 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
153. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín(227)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 852/2004 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a II k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o osobitné hygienické opatrenia, požiadavky súvisiace so schvaľovaním prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, osobitné ustanovenia na vykonanie požiadaviek nariadenia týkajúcich sa konkrétnych potravín na účely riešenia konkrétnych hrozieb alebo vznikajúcich nebezpečenstiev pre verejné zdravie, ako aj pokiaľ ide o výnimky z príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 852/2004 sa preto mení takto:
1. V článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa prijímajú osobitné hygienické opatrenia uvedenés cieľom doplniť toto nariadenie stanovením osobitných hygienických opatrení uvedených v odseku 3, pokiaľ ide o: [PN 404]
a) určenie mikrobiologických kritérií a súvisiacich metód odberu vzoriek a analýzy;
b) zavedenie osobitných požiadaviek v súvislosti s kontrolou teploty a zachovaním chladiarenského reťazca a
c) stanovenie osobitných mikrobiologických cieľov.“
2. V článku 6 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto:
„c) prostredníctvom delegovaného aktu, na prijímanie ktorého prijímanie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 13a a ktorý dopĺňa toto nariadenie.“ [PN 405]
3. Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením osobitných ustanovení na vykonanie požiadaviek tohto nariadenia týkajúcich sa konkrétnych potravín na účely riešenia konkrétnych hrozieb alebo vznikajúcich nebezpečenstiev pre verejné zdravie.“ [PN 406]
4. V článku 13 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy I a II. Cieľom týchto zmien bude zabezpečenie a uľahčenie dosahovania cieľov tohto nariadenia, a to pri zohľadnení príslušných rizikových faktorov, pričom tieto zmeny budú odôvodnené na základe:
a) skúseností získaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a/alebo príslušnými orgánmi, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie systémov založených na HACCP a postupov založených na zásadách HACCP podľa článku 5;
b) skúseností získaných Komisiou, a to najmä pokiaľ ide o výsledky auditov;
c) technologického vývoja a jeho praktických dôsledkov a očakávania spotrebiteľov vzhľadom na zloženie potravín;
d) vedeckého poradenstva, a to najmä nového hodnotenia rizík;
e) mikrobiologických a teplotných kritérií pre potraviny.
Zmeny uvedené v prvom pododseku sa týkajú:
a) hygienických ustanovení pre prvovýrobu a súvisiace činnosti;
b) požiadaviek na priestory a vybavenie;
c) ustanovení uplatniteľných na potraviny vrátane dopravy, balenia do priameho obalu a balenia do druhého obalu;
d) tepelného ošetrenia potravín;
e) manipulácie s potravinovým odpadom;
f) požiadaviek na dodávky vody;
g) hygieny a odborného vzdelávania pracovníkov v miestach, kde sa manipuluje s potravinami.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa udeľujú výnimkys cieľom doplniť toto nariadenie udelením výnimiek z príloh I a II, najmä v záujme uľahčenia vykonávania článku 5 zo strany malých podnikov, a to pri zohľadnení príslušných rizikových faktorov a pod podmienkou, že tieto výnimky nebudú mať vplyv na dosahovanie týchto cieľov tohto nariadenia:
a) na uľahčenie vykonávania článku 5 zo strany malých podnikov;
b) na podniky, ktoré vyrábajú surový materiál, alebo s nim manipulujú, resp. ho spracúvajú, pričom tento materiál je určený na výrobu vysoko rafinovaných potravinárskych výrobkov, ktoré sú podrobené ošetreniu zabezpečujúcemu ich bezpečnosť.“ [PN 407]
6. Vkladá sa tento článok 13a:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 4, článku 6 ods. 3 písm. c), článku 12 a článku 13 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomocí uvedenýchprávomoci uvedené v článku 4 ods. 4, článku 6 ods. 3 písm. c), článku 12 a článku 13 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 4, článku 6 ods. 3 písm. c), článku 12 a článku 13 ods. 1 a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 408]
__________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. V článku 14 sa vypúšťa odsek 3.
154. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu(228)(229)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 853/2004 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I a III k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o používanie iných látok ako je pitná voda na odstránenie povrchovej kontaminácie produktmi živočíšneho pôvodu, pokiaľ ide o osobitné záruky pre uvádzanie potravín na trh vo Švédsku a Fínsku a pokiaľ ide o výnimky z príloh II a III k nariadeniu (ES) č. 853/2004. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 853/2004 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú na odstránenie povrchovej kontaminácie produktov živočíšneho pôvodu používať žiadne iné látky, ako je pitná voda, alebo ak to nariadenie (ES) č. 852/2004 alebo toto nariadenie povoľuje, čistá voda, ak použitie takejto látky nebolo schválené Komisiou. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a na tento účel prijímať delegované akty. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia tiež dodržiavať všetky podmienky na použitie, ktoré sa môžu prijať rovnakým postupom. Použitie schválenej látky nesmie ovplyvňovať povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku dodržiavať podmienky podľa tohto nariadenia.“
2. V článku 8 ods. 3 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa menia odseky 1 a 2 s cieľom aktualizovať požiadavky stanovené v týchto odsekoch, a to pri zohľadnení zmien kontrolných programov členských štátov alebo prijatia mikrobiologických kritérií podľa nariadenia (ES) č. 852/2004.“
3. Článok 9 sa vypúšťa.
4. V článku 10 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy II a III. Cieľom týchto zmien bude zabezpečenie a uľahčenie dosahovania cieľov tohto nariadenia, a to pri zohľadnení príslušných rizikových faktorov, pričom tieto zmeny budú odôvodnené na základe:
a) skúseností získaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnik a/alebo príslušnými orgánmi, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie systémov založených na HACCP podľa článku 5;
b) skúseností získaných Komisiou, a to najmä pokiaľ ide o výsledky auditov;
c) technologického vývoja a jeho praktických dôsledkov a očakávania spotrebiteľov vzhľadom na zloženie potravín;
d) vedeckého poradenstva, a to najmä nového hodnotenia rizík;
e) mikrobiologických a teplotných kritérií pre potraviny.
f) zmien spotrebiteľských zvyklostí.
Zmeny uvedené v prvom pododseku sa týkajú:
a) požiadaviek týkajúcich sa identifikačného označovania produktov živočíšneho pôvodu;
b) cieľov postupov založených na zásadách HACCP;
c) požiadaviek na informácie o potravinovom reťazci;
d) osobitných hygienických požiadaviek na priestory vrátane dopravných prostriedkov, kde dochádza k výrobe, manipulácii, spracovaniu, skladovaniu alebo distribúcii produktov živočíšneho pôvodu;
e) osobitných hygienických požiadaviek na operácie spojené s výrobou produktov živočíšneho pôvodu, manipuláciou s nimi, ich spracovaním, skladovaním, dopravou alebo distribúciou;
f) pravidiel pre prepravu mäsa, pokým je ešte teplé;
g) zdravotných štandardov alebo kontrol, ak existujú vedecké dôkazy, ktoré poukazujú na to, že sú nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí;
h) rozšírenia kapitoly IX oddielu VII prílohy III o živé lastúrniky okrem Pectinidae;
i) špecifikovania kritérií určujúcich, kedy epidemiologické údaje poukazujú na to, že rybárske lovisko nepredstavuje s ohľadom na prítomnosť parazitov zdravotné nebezpečenstvo a kedy môže príslušný orgán následne povoliť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov nezmrazovať produkty rybolovu podľa oddielu VIII kapitoly III časti D prílohy III;
j) dodatočných zdravotných noriem pre živé lastúrniky v spolupráci s príslušným referenčným laboratóriom Únie vrátane
i) hodnôt limitov a analytických metód pre iné morské biotoxíny;
ii) virologických postupov testovania a virologických štandardov
a
iii) plánov odberu vzoriek, metód a analytických tolerancií, ktoré sa použijú pri kontrole zdravotných noriem.
2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 11a prijímať delegované akty, ktorými sa udeľujú výnimky z príloh II a III, a to pri zohľadnení príslušných rizikových faktorov a pod podmienkou, že tieto výnimky nebudú mať vplyv na dosahovanie týchto cieľov tohto nariadenia:
a) na uľahčenie vykonávania týchto príloh zo strany malých podnikov;
b) na umožnenie pokračovania v používaní tradičných metód na ktoromkoľvek zo stupňov výroby, spracovania alebo distribúcie potravín;
c) na prispôsobenie sa potrebám potravinárskych podnikov umiestnených v regiónoch, v ktorých sú vystavené osobitným geografickým prekážkam;
d) na podniky, ktoré vyrábajú surový materiál, ktorý je určený na výrobu vysoko rafinovaných potravinárskych výrobkov a ktorý bol podrobený ošetreniu zabezpečujúcemu jeho bezpečnosť.“
5. Článok 11 sa mení takto:
a) Úvodná veta sa nahrádza takto:
„Bez toho, aby bolo dotknuté všeobecné uplatňovanie článku 9 a článku 10 ods. 1 môže Komisia prijať tieto opatrenia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.“;
b) Odseky 1, 5, 6, 7 a 8 sa vypúšťajú.
6. Vkladá sa tento článok 11a:
„Článok 11a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 8 ods. 3 písm. a) a článku 10 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomocí uvedených v článku 3 ods. 2, článku 8 ods. 3 písm. a) a článku 10 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 8 ods. 3 písm. a) a článku 10 ods. 1 a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
7. V článku 12 sa vypúšťa odsek 3.
155. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004 ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu(230)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 854/2004 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I, II, III, IV, V a VI k tomuto nariadeniu a doplniť toto nariadenie prostredníctvom udelenia výnimiek z týchto príloh. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 854/2004 sa preto mení takto:
1. Článok 16 sa vypúšťa.
2. V článku 17 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I, II, III, IV, V a VI. Cieľom týchto zmien bude zabezpečenie a uľahčenie dosahovania cieľov tohto nariadenia, a to pri zohľadnení príslušných rizikových faktorov, pričom tieto zmeny budú odôvodnené na základe:
a) skúseností získaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a/alebo príslušnými orgánmi, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie systémov založených na HACCP podľa článku 5;
b) technologického vývoja a jeho praktických dôsledkov a očakávania spotrebiteľov vzhľadom na zloženie potravín;
i) vedeckého poradenstva, a to najmä nového hodnotenia rizík;
ii) zmien spotrebiteľských zvyklostí.
Zmeny uvedené v prvom pododseku sa týkajú:
a) úloh príslušných orgánov;
b) organizácie úradných kontrol, a to najmä ich frekvencie a rozdelenia povinností;
c) účasti zamestnancov bitúnku na úradných kontrolách;
d) opatrení po kontrolách;
e) osobitných požiadaviek na kontrolu mäsa;
f) požiadaviek v súvislosti s osobitnými rizikami;
g) špecifických požiadaviek na uvedenie prevádzkarní tretej krajiny v zoznamoch;
h) kritérií na určenie, kedy na základe analýzy rizika nemusí byť úradný veterinárny lekár prítomný v bitúnkoch a v prevádzkarniach na manipuláciu so zverou pri prehliadke ante mortem a post mortem;
i) okolností, za ktorých nie sú s ohľadom na chov, región alebo krajinu pôvodu a na princípy analýzy rizika potrebné určité osobitné postupy prehliadky post mortem uvedené v oddiele IV prílohy I;
j) predpisov týkajúcich sa obsahu testov pre úradných veterinárnych lekárov a úradných asistentov;
k) pravidiel laboratórneho testovania;
l) analytických limitov na účely úradných kontrol produkty rybolovu podľa prílohy III, a to aj pokiaľ ide o parazity a kontaminanty životného prostredia.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18a prijímať delegované akty, ktorými sa udeľujú výnimkys cieľom doplniť toto nariadenie udelením výnimiek z príloh I,II, III, IV, V a VI, a to pri zohľadnení príslušných rizikových faktorov, pod podmienkou, že tieto výnimky nebudú mať vplyv na dosahovanie týchto cieľov tohto nariadenia, a to na tento účel:
i) na uľahčenie uplatňovania požiadaviek stanovených v prílohách zo strany malých podnikov;
ii) na umožnenie pokračovania v používaní tradičných metód na ktoromkoľvek zo stupňov výroby, spracovania alebo distribúcie potravín;
iii) na prispôsobenie sa potrebám potravinárskych podnikov umiestnených v regiónoch, v ktorých sú vystavené osobitným geografickým prekážkam.“ [PN 409]
3. Článok 18 sa mení takto:
a) Úvodná veta sa nahrádza takto:
„Bez toho, aby bolo dotknuté všeobecné uplatňovanie článku 16 a článku 17 ods. 1 môže, je Komisia prijať tieto opatrenia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávaciesplnomocnená prijímať delegované akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.s článkom 18a s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím týchto opatrení:“; [PN 410]
b) Odseky 3, 4, 7, 8 a 15 sa vypúšťajú.
4. Vkladá sa tento článok 18a:
„Článok 18a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 1 a 2 a článku 18 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomocí uvedenýchprávomoci uvedené v článku 17 ods. 1 a 2 a článku 18 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 ods. 1 a 2 a článku 18 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 411]
__________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
5. V článku 19 sa vypúšťa odsek 3.
156. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív(231)(232)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 183/2005 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy I, II a III k tomuto nariadeniu v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a doplniť toto nariadenie prostredníctvom vymedzenia osobitných mikrobiologických kritérií a cieľov, schválením prevádzok krmivárskeho podniku a udelením výnimiek z príloh I, II a III tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 183/2005 sa preto mení takto:
1. V článku 5 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 30a prijímať delegované akty, ktorými sa vymedzujú kritériá a ciele uvedené v písmenách a) a b).“
2. V článku 10 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Schválenie sa vyžaduje prostredníctvom delegovaného aktu, na prijímanie ktorého je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 30a.“
3. V článku 27 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 30a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I, II a III.“
4. Článok 28 sa nahrádza takto:
„Článok 28
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 30a prijímať delegované akty, ktorými sa udeľujú výnimky z príloh I, II a III z konkrétnych dôvodov, pod podmienkou, že tieto výnimky nebudú mať vplyv na dosahovanie cieľov tohto nariadenia.“
5. Vkladá sa tento článok 30a:
„Článok 30a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3, článku 10 ods. 3, článku 27 a článku 28 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3, článku 10 ods. 3, článku 27 a článku 28 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3, článku 10 ods. 3, článku 27 a článku 28 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
__________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. V článku 31 sa vypúšťa odsek 3.
157. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1901/2006 z 12. decembra 2006 o liekoch na pediatrické použitie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1768/92, smernica 2001/20/ES, smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004(233)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1901/2006 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom doplniť toto nariadenie:
‒ prostredníctvom podrobného určenia podmienok poskytnutia odkladov začatia alebo ukončenia niektorých opatrení a
‒ o ustanovenia týkajúce sa udeľovania finančných pokút.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1901/2006 sa preto mení takto:
1. V článku 20 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované akty, ktorými sa podrobne určujú podmienkys cieľom doplniť toto nariadenie podrobným určením podmienok poskytnutia odkladov, a to na základe skúseností získaných v dôsledku uplatňovania odseku 1.“ [PN 412]
2. V článku 49 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia môže udeliť finančné sankcie vo forme pokuty alebo pravidelných penále za nedodržanie ustanovení tohto nariadenia alebo vykonávacích opatrení podľa neho prijatých v súvislosti s liekmi povolenými prostredníctvom postupu stanoveného nariadením (ES) č. 726/2004.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie tým, ktorýmiže sa stanovujú: [PN 413]
a) zoznam povinností podľa tohto nariadenia, ktorých porušenie môže viesť k finančným sankciám;
b) postupy na výkon právomocí ukladať pokuty alebo pravidelné penále vrátane pravidiel o začatí konania, dokazovania, práva na obranu, prístupu k spisu, právneho zastúpenia a dôvernosti;
c) pravidlá týkajúce sa dĺžky konania a premlčacích lehôt;
d) prvky, ktoré má Komisia zohľadniť pri stanovení úrovne pokút a pravidelných penále, ich maximálna výška, ako aj podmienky a metódy ich výberu.
Komisia môže na uskutočnenie vyšetrovania spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a opierať sa o zdroje poskytnuté agentúrou.
Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, v ktorých Komisia uložila finančné sankcie. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo uložené pravidelné penále.“
3. V kapitole 1 sa názov oddielu 2 nahrádza takto:
„Oddiel 2
Vykonávanie delegovania právomocí
4. V kapitole 1 sa za názvom oddielu 2 vkladá tento článok 50a:
„Článok 50a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 ods. 2 a článku 49 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 414]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 ods. 2 a článku 49 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 ods. 2 a článku 49 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5. Článok 51 sa vypúšťa.
158. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách(234)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu k tomuto nariadeniu v záujme jej prispôsobenia technickému pokroku a doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o:
‒ informácie o výživovej hodnote potravín nezabalených vopred na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania a v prípade potravín zabalených v mieste predaja na žiadosť kupujúceho alebo potravín balených s cieľom okamžitého predaja,
‒ výnimky z povoľovacieho postupu súvisiace s ochrannými známkami, obchodnými značkami alebo reklamnými označeniami,
‒ výnimky v prípade živín, ktoré nedokáže zabezpečiť v dostatočnom množstve vyvážená a pestrá strava,
‒ osobitné nutričné profily, ktorým musia zodpovedať potraviny alebo určité kategórie potravín, aby na nich mohli byť výživové alebo zdravotné tvrdenia,
‒ opatrenia určujúce potraviny alebo kategórie potravín, pre ktoré sa majú obmedziť alebo zakázať výživové alebo zdravotné tvrdenia.
‒ prijatie zoznamu Únie obsahujúceho povolené zdravotné tvrdenia o potravinách iné ako tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, podmienky ich používania, akékoľvek zmeny alebo dodatky k tomuto zoznamu a konečné rozhodnutia o žiadosti o povolenie tvrdení. [PN 415]
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1924/2006 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide prijatie zoznamu Únie obsahujúceho povolené zdravotné tvrdenia o potravinách iné ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí, podmienky ich používania, akékoľvek zmeny alebo dodatky k tomuto zoznamu, ako aj pokiaľ ide o konečné rozhodnutia o žiadosti o povolenie tvrdení. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 416]
Nariadenie (ES) č. 1924/2006 sa preto mení takto:
1. Článok 1 sa mení takto:
a) V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„V prípade potravín nezabalených vopred (vrátane čerstvých výrobkov ako je ovocie, zelenina alebo chlieb), ktoré sa predávajú konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania, a potravín, ktoré sa balia na mieste predaja na požiadanie kupujúceho, alebo ktoré sú vopred zabalené s cieľom ich okamžitého predaja, sa neuplatňuje článok 7 a článok 10 ods. 2 písm. a) a b). Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa informačných označovanís cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o informácie na označení pri týchto potravinách nezabalených vopred. Až do prípadného prijatia týchto delegovaných aktov sa môžu uplatňovať vnútroštátne ustanovenia.“; [PN 417]
b) Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu požiadať o výnimku z odseku 3 v prípade všeobecných popisov (pojmov), tradične používaných na označovanie špecifických vlastností kategórií potravín alebo nápojov, ktoré by mohli vyvolať dojem, že majú vplyv na ľudské zdravie. Žiadosť sa zašle príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu, ktorý ju bezodkladne postúpi Komisii. Komisia prijme a zverejní pravidlá pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, na základe ktorých sa majú predkladať takéto žiadosti, aby sa zabezpečilo transparentné spracovanie žiadosti v primeranej lehote. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa výnimieks cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o výnimky z odseku 3.“ [PN 418]
2. Článok 3 sa mení takto:
a) V druhom pododseku sa písmeno d) nahrádza takto:
„d) udávať, naznačovať alebo vyvolávať dojem, že vyvážená a pestrá strava nemôže vo všeobecnosti poskytnúť primerané množstvo živín.“;
b) Dopĺňa sa tento pododsek:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa udeľuje výnimkas cieľom doplniť toto nariadenie udelením výnimiek z druhého pododsekuods. 2 písm. d) tohto článku v prípade živín, ktoré nedokáže zabezpečiť v dostatočnom množstve vyvážená a pestrá strava; delegované akty budú obsahovať podmienky, za ktorých sa tieto výnimky uplatňujú, zohľadňujúc osobitné podmienky existujúce v členských štátoch.“ [PN 419]
3. Článok 4 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa mení takto:
i) Prvý pododsek sa nahrádza takto:
„1. Komisia je do 19. januára 2009 splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie tým, ktorýmiže sa ustanovia osobitné nutričné profily vrátane výnimiek, ktorým musia zodpovedať potraviny alebo určité kategórie potravín, aby na nich mohli byť výživové alebo zdravotné tvrdenia, a podmienky používania výživových alebo zdravotných tvrdení pri potravinách alebo kategóriách potravín s ohľadom na tieto nutričné profily.“; [PN 420]
ii) Šiesty pododsek sa nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácies cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o aktualizáciu nutričných profilov a podmienok ich používania, a to pri zohľadnení príslušného vedeckého vývoja. Na tento účel uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami, najmä s prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a skupinami spotrebiteľov.“; [PN 421]
b) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa opatrenís cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa určujú potraviny alebo kategórie potravín, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 3, pre ktoré sa so zreteľom na vedecké dôkazy majú obmedziť alebo zakázať výživové alebo zdravotné tvrdenia.“ [PN 422]
4. V článku 8 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty, ktorými sa v prípade potreby po porade s úradom mení príloha. Pokiaľ je to vhodné, Komisia zapojí zainteresované strany, predovšetkým prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a skupiny spotrebiteľov, do vyhodnotenia spôsobu vnímania a chápania príslušných tvrdení.“
5. V článku 13 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:
„3. Komisia prijmePo porade s úradom prostredníctvom vykonávacích aktov najneskôr do 31. januára 2010 zoznamKomisia prijme delegované akty v súlade s článkom24a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením zoznamu povolených tvrdení Únie uvedených v odseku 1 a všetkých nevyhnutných podmienok na používanie týchto tvrdení, ato najneskôr do 31. januára 2010. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2. [PN 423]
4. KomisiaPo porade s úradom Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu prijme po poradedelegované akty v súlade s článkom 24a s úradom prostredníctvom vykonávacích aktov akúkoľvek zmenucieľom doplniť toto nariadenie prijatím zmien zoznamu uvedeného v odseku 3, a to na základe všeobecne uznávaných vedeckých dôkazov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2.“ [PN 424]
6. Článok 17 ods. 3 sa mení takto:
a) Prvý pododsek sa nahrádza takto:
„Komisia prijme konečné rozhodnutie o žiadosti prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacieje splnomocnená prijímať delegované akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o konečné rozhodnutie o žiadosti.“; [PN 425]
b) V druhom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:
„b) ak tvrdenie stále spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, Komisia pred uplynutím päťročnej doby prijme opatrenia na povolenie tvrdenia bez obmedzenia jeho používania prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2päťročného obdobia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím opatrení na povolenie tvrdenia bez obmedzenia jeho používania.“ [PN 426]
7. Článok 18 ods. 5 sa mení takto:
a) Prvý pododsek sa nahrádza takto:
„Ak úrad vydá zamietavé stanovisko k zahrnutiu tvrdenia do zoznamu uvedeného v odseku 4Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty vsúlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie, Komisia prijmepokiaľ ide o jej rozhodnutie o žiadosti prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2, ak úrad vydá zamietavé stanovisko kzahrnutiu tvrdenia do zoznamu uvedeného v odseku 4.“; [PN 427]
b) V druhom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:
„b) ak tvrdenie stále spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, Komisia pred uplynutím päťročnej dobypäťročného obdobia prijme opatrenia na povolenie tvrdenia bez obmedzenia jeho používania prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide opovolenie tvrdenia bez obmedzenia jeho používania.“ [PN 428]
8. Vkladá sa tento článok 24a:
„Článok 24a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 2 a 4, článku 3, článku 4 ods. 1 a 5 a, článku 8 ods. 2, článku 13 ods. 3 a 4, článku 17 ods. 3 a 4, článku 18 ods. 5 a článku 28 ods. 6 písm. a) sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 2 a 4, článku 3, článku 4 ods. 1 a 5 a, článku 8 ods. 2, článku 13 ods. 3 a 4, článku 17 ods. 3 a 4, článku 18 ods. 5 a článku 28 ods. 6 písm. a) môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 2 a 4, článku 3, článku 4 ods. 1 a 5 a, článku 8 ods. 2, článku 13 ods. 3 a 4, článku 17 ods. 3 a 4, článku 18 ods. 5 a článku 28 ods. 6 písm. a) nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aja Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 429]
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
9. V článku 25 sa vypúšťa odsek 3.
10. Článok 28 sa mení takto:
a) V odseku 4 sa vypúšťa písmeno b);
b) V odseku 6 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:
„ii) Komisia po porade s úradom prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o zdravotných tvrdeniach povolených týmto spôsobom. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 25 ods. 2delegované akty v súlade sčlánkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie určením zdravotných tvrdení povolených týmto spôsobom.“ [PN 430]
159. Nariadenie (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín(235)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1925/2006 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohy I a II k tomuto nariadeniu v záujme ich prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku a meniť prílohu III k tomuto nariadeniu s cieľom umožniť využívanie vitamínov, minerálnych látok a niektorých ďalších látok, ktorých používanie v potravinách je zakázané, obmedzené alebo podlieha skúmaniu zo strany Únie, ako aj doplniť toto nariadenie prostredníctvom určenia potravín alebo kategórií potravín, do ktorých sa nesmú pridávať vitamíny a minerálne látky, prostredníctvom určenia kritérií čistoty pre zloženie vitamínov a minerálnych látok a prostredníctvom určenia najnižšieho množstva ako výnimky z významného množstva pre prítomnosť určitého vitamínu alebo minerálnej látky, ako aj prostredníctvom stanovenia maximálnych množstiev vitamínov a minerálnych látok pridávaných do potravín a vymedzenia podmienok obmedzujúcich alebo zakazujúcich pridávanie konkrétneho vitamínu alebo minerálnej látky do potravín. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 431]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1925/2006 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o množstvá vitamínov a minerálnych látok pridávaných do potravín a pokiaľ ide o podmienky obmedzujúce alebo zakazujúce pridávanie konkrétneho vitamínu alebo minerálnej látky do potravín. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 432]
Nariadenie (ES) č. 1925/2006 sa preto mení takto:
1. V článku 3 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty s cieľom meniť zoznamy obsiahnuté v prílohách I a II na účely ich prispôsobenia technickému pokroku.
Ak sa to v prípade vypustenia vitamínu alebo minerálu zo zoznamu uvedeného v odseku 1 vyžaduje zo závažných naliehavých dôvodov, uplatňuje sa na delegované právne akty prijaté podľa tohto článku postup stanovený v článku 13b.
Pred vykonaním týchto zmien vedie Komisia konzultácie so zúčastnenými stranami, predovšetkým s prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a so združeniami spotrebiteľov.“
2. V článku 4 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sa opatrení určujúcichs cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia určujúce ďalšie potraviny alebo kategórie potravín, do ktorých sa so zreteľom na vedecké dôkazy a s prihliadnutím na ich výživovú hodnotu nesmú pridávať vitamíny a minerálne látky.“ [PN 433]
3. V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sa opatrenís cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré určujú kritériá čistoty pre zloženie vitamínov a minerálnych látok uvedené v prílohe II, s výnimkou prípadov, keď sa kritériá čistoty uplatňujú na základe odseku 2 tohto článku.“ [PN 434]
4. Článok 6 sa mení takto:
a) Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:
„1. Ak sa do potravín pridáva vitamín alebo minerálna látka, nesmie celkové množstvo vitamínu alebo minerálnej látky v potravine, na akékoľvek účely, prekročiť pri predaji maximálne množstvá. Komisia tieto množstvá stanoví prostredníctvom vykonávacích aktovprijme delegované akty v súlade s článkom 13a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o tieto maximálne množstvá. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 14 ods. 2. Komisia môže na tento účel predložiť návrh opatrení týkajúcich sa maximálnych množstiev do 19. januára 2009. V prípade koncentrovaných a dehydrovaných výrobkov sú stanovené ako maximálne množstvá také množstvá, ktoré sú v potravinách obsiahnuté v čase ich prípravy na spotrebu podľa pokynov výrobcu. [PN 435]
2. Komisia vymedzí akékoľvek podmienky obmedzujúce alebo zakazujúceprijme delegované akty v súlade s článkom 13a s cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o vymedzenie akýchkoľvek podmienok obmedzujúcich alebo zakazujúcich pridávanie konkrétneho vitamínu alebo minerálnej látky do potravín alebo kategórie potravín prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2.“; [PN 436]
b) Odsek 6 sa nahrádza takto:
„6. Výsledkom pridania vitamínu alebo minerálnej látky do potraviny musí byť, že sa tento vitamín alebo minerálna látka v potravine bude nachádzať aspoň vo významnom množstve, ak je takéto množstvo vymedzené podľa časti A bodu 2 prílohy XIII k nariadeniu (EÚ) č. 1169/2011. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúce sa opatrenís cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré určujú najnižšie množstvá vitamínu alebo minerálnej látky vrátane akýchkoľvek nižších množstiev ako výnimky z významných množstiev pre špecifické potraviny alebo kategórie potravín.“ [PN 437]
5. V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Označovanie, prezentácia a reklama potravín, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, nesmú obsahovať žiadnu informáciu, ktorá tvrdí alebo naznačuje, že vyvážená a pestrá strava nemôže poskytovať potrebné množstvo živín. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa prijíma výnimkas cieľom doplniť toto nariadenie udelením výnimiek z uvedeného pravidla pre konkrétnu živinu.“ [PN 438]
6. Článok 8 sa mení takto:
a) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je z vlastného podnetu alebo na základe informácií poskytnutých členskými štátmi splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III s cieľom začleniť do nej látku alebo zložku uvedenú v odseku 1 tohto článku. Takýto delegovaný akt sa v každom jednotlivom prípade prijme na základe posúdenia dostupných informácií zo strany úradu, pričom budú splnené tieto podmienky:
a) ak bol identifikovaný škodlivý účinok na zdravie, látka a/alebo zložka, ktorá obsahuje látku:
i) sa zaradí do časti A prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa zakáže, alebo
ii) sa zaradí do časti B prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa povolí iba za podmienok tam určených;
b) ak sa identifikujú možné škodlivé účinky na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, látka sa zaradí do časti C prílohy III.
Ak sa to v prípade zaradenia látky alebo zložky do časti A alebo B prílohy III vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 13b.“;
b) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Komisia je do štyroch rokov odo dňa zaradenia látky do časti C prílohy III a pri zohľadnení stanoviska úradu ku všetkým materiálom predloženým na vyhodnotenie, ako sa uvádza v odseku 4 tohto článku, splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III s cieľom umožniť používanie látky uvedenej v časti C prílohy III alebo prípadne ju zaradiť do časti A alebo B prílohy III.
Ak sa to v prípade zaradenia látky alebo zložky do časti A alebo B prílohy III vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 13b.“
7. Vkladajú sa tieto články 13a a 13b:
„Článok 13a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3, článku 4, článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 1, 2 a 6, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 2 a 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3, článku 4, článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 1,2 a 6, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 2 a 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 4, článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 1, 2 a 6, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 2 a 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 439]
Článok 13b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
8. V článku 14 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
160. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004(236)(237)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1394/2007 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a vedeckému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1394/2007 sa preto mení takto:
1. Článok 24 sa nahrádza takto:
„Článok 24
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijímať po porade s agentúrou delegované akty s cieľom meniť prílohy na účely ich prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku.“
2. Vkladá sa tento článok 25a:
„Článok 25a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 24 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 24 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 26 sa vypúšťa odsek 3.
161. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/32/ES z 23. apríla 2009 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a zložiek potravín(238)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2009/32/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohu I k tejto smernici v záujme jej prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku a doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o analytické metódy nevyhnutné na overenie súladu s kritériami čistoty a o postup pri odoberaní vzoriek a analytické metódy extrakčných rozpúšťadiel uvedených v prílohe I k tejto smernici a maximálne prípustné limity ortuti a kadmia v týchto rozpúšťadlách. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/32/ES sa preto mení takto:
1. Článok 4 sa nahrádza takto:
„Článok 4
1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú zmeny prílohy I so zreteľom na vedecký a technický pokrok v oblasti používania rozpúšťadiel, podmienok ich používania a maximálnych limitov rezíduí.
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 5a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie tým, ktorýmiže sa stanovujústanovia: [PN 440]
a) analytické metódy nevyhnutné na overenie súladu so všeobecnými a osobitnými kritériami čistoty ustanovenými v článku 3;
b) postup pri odoberaní vzoriek a kvalitatívne a kvantitatívne analytické metódy extrakčných rozpúšťadiel uvedených v prílohe I a používaných v potravinách alebo zložkách potravín;
c) v prípade potreby osobitné kritériá čistoty pre extrakčné rozpúšťadlá uvedené v prílohe I, a najmä maximálne prípustné limity ortuti a kadmia v extrakčných rozpúšťadlách.
3. Ak sa to v záujme ochrany ľudského zdravia vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa odseku 1 a podľa odseku 2 písm. c) sa uplatňuje postup stanovený v článku 5b.
2. V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 5a prijímať delegované akty týkajúce sa zmien tejto smernice, ktoré sa považujú za nevyhnutné na odstránenie ťažkostí uvedených v odseku 1 a na zabezpečenie ochrany ľudského zdravia.
Každý členský štát, ktorý prijal bezpečnostné opatrenia, ich môže v takomto prípade ponechať v platnosti dovtedy, kým tieto zmeny nenadobudnú účinnosť na jeho území.“
3. Vkladajú sa tieto články 5a a 5b:
„Článok 5a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 a článku 5 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 411]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 a článku 5 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 a článku 5 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 5b
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 5a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 6 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
162. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch(239)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2009/41/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť prílohy k tejto smernici v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku a stanoviť zoznam geneticky modifikovaných mikroorganizmov, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, v prípade, že ich bezpečnosť je zistená v súlade s kritériami stanovenými v tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/41/ES sa preto mení takto:
1. Článok 19 sa nahrádza takto:
„Článok 19
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 19a prijímať delegované akty, ktorými sa menia:
a) prílohy II, III, IV a V s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku;
b) časť C prílohy II s cieľom vytvoriť a aktualizovať zoznam druhov geneticky modifikovaných mikroorganizmov uvedený v článku 3 ods. 1 písm. b).“
2. Vkladá sa tento článok 19a:
„Článok 19a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 442]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
_______________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. V článku 20 sa vypúšťa odsek 2.
4. V časti B prílohy II sa bod 1 nahrádza takto:
„1. Úvod
Druhy geneticky modifikovaných mikroorganizmov (GMM) uvedené v časti C podľa článku 19 sú z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vylúčené. GMM sa budú dopĺňať do zoznamu individuálne v jednotlivých prípadoch a vylúčenie sa bude týkať vždy iba presne identifikovaného GMM. Toto vylúčenie sa uplatní iba ak sa GMM používa v podmienkach používania v uzavretých priestoroch. Neuplatňuje sa pri zámernom úniku GMM. Ak má byť GMM uvedený v časti C, musí byť preukázané, že spĺňa nižšie uvedené kritériá.“
5. V prílohe II sa časť C nahrádza takto:
„Časť C
Druhy GMM, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v časti B:
… (bude doplnené podľa článku 19).“
163. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd(240)
S cieľom dosiahnuť ciele smernice 2009/54/ES by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom meniť túto smernicu v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia a doplnenia tejto smernice, pokiaľ ide o:
‒ limity koncentrácií jednotlivých zložiek prírodných minerálnych vôd,
‒ všetky potrebné ustanovenia upravujúce udávanie vysokých koncentrácií niektorých zložiek na etiketách,
‒ podmienky, ktoré sa viažu na používanie vzduchu obohateného o ozón na úpravu prírodných minerálnych vôd, informácie o úpravách prírodnej minerálnej vody,
‒ metódy analýzy na overenie neprítomnosti znečistenia prírodných minerálnych vôd,
‒ postupy pre odber vzoriek a metódy analýz potrebných na kontrolovanie mikrobiologických charakteristík prírodných minerálnych vôd.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/54/ES sa preto mení takto:
1. V článku 4 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel týkajúcich sa opatrení uvedených v prvom pododseku písm. b) bode i) a písmenepísm. c) bode i).“ [PN 443]
2. V článku 9 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel týkajúcich sa opatrení uvedených v prvom pododseku písm. d).“ [PN 444]
3. V článku 11 ods. 4 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty, ktorými sa mení táto smernica s cieľom zabezpečiť ochranu verejného zdravia.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 13b.“
4. V článku 12 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel týkajúcich sa opatrení uvedených v prvom odseku písm. a) až f).“ [PN 445]
5. Vkladajú sa tieto články 13a a 13b:
„Článok 13a
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 1, článku 9 ods. 4, článku 11 ods. 4 a článku 12 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 446]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 1, článku 9 ods. 4, článku 11 ods. 4 a článku 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 1, článku 9 ods. 4, článku 11 ods. 4 a článku 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 13b
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 13a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
6. Článok 14 sa vypúšťa.
164. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(241)(242)
S cieľom ustanoviť rámec pre činnosť Únie na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty s cieľom technicky meniť prílohy I až IV k smernici 2009/128/ES v záujme zohľadnenia vedeckého a technického pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Smernica 2009/128/ES sa preto mení takto:
1. V článku 5 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu I na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
2. V článku 8 sa odsek 7 nahrádza takto:
„7. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu II na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
3. V článku 14 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu III na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
4. V článku 15 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohu IV na účely zohľadnenia vedeckého a technického pokroku.“
5. Vkladá sa tento článok 20a:
„Článok 20a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 3, článku 8 ods. 7, článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnného nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 3, článku 8 ods. 7, článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 3, článku 8 ods. 7, článku 14 ods. 4 a článku 15 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
165. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004(243)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 470/2009 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom doplniť toto nariadenie o vedecké metódy určenia referenčných hodnôt pre prijatie opatrení, referenčných hodnôt pre prijatie opatrení pre rezíduá z farmakologicky účinných látok, pravidlá pre opatrenia v prípade potvrdenej prítomnosti zakázanej alebo nepovolenej látky, metodické zásady hodnotenia rizika a odporúčaní v oblasti riadenia rizika a pravidlá používania maximálneho limitu rezíduí určeného pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine na iné potraviny odvodené z rovnakého druhu alebo pravidlá maximálneho limitu rezíduí určeného pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch na iné druhy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 470/2009 by sa mali Komisii udeliť právomoci, pokiaľ ide o referenčné hodnoty pre prijatie opatrení pre rezíduá z farmakologicky účinných látok. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 448]
Nariadenie (ES) č. 470/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 13 ods. 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa prijatias cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o prijatie: [PN 449]
a) metodických zásad hodnotenia rizika a odporúčaní v oblasti riadenia rizika uvedených v článkoch 6 a 7 vrátane technických požiadaviek v súlade s medzinárodne schválenými normami;
b) pravidiel používania maximálneho limitu rezíduí určeného pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine v prípade iných potravín odvodených z rovnakého druhu, resp. maximálneho limitu rezíduí určeného pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch v prípade iných druhov, ako sa uvádza v článku 5. V týchto pravidlách sa spresňuje, ako a za akých okolností možno vedecké údaje o rezíduách pre určitú potravinu alebo druh, resp. viaceré druhy používať na určenie maximálneho limitu rezíduí pre iné potraviny alebo iné druhy.“
2. Článok 18 sa nahrádza takto:
„Článok 18
Referenčné hodnoty pre prijatie opatrení
Ak sa to považuje za potrebné na zabezpečenie fungovania kontrol potravín živočíšneho pôvodu dovážaných alebo uvádzaných na trh v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004, Komisia môže určiťje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že určí referenčné hodnoty pre prijatie opatrení pre rezíduá z farmakologicky účinných látok, na ktoré sa nevzťahuje klasifikácia v súlade s článkom 14 ods. 2 písm. a), b) alebo c), prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 26 ods. 2.
Referenčné hodnoty pre prijatie opatrení sa pravidelne prehodnocujú vzhľadom na nové vedecké údaje týkajúce sa bezpečnosti potravín, výsledky prešetrovania a analýz uvedené v článku 24 a technologický pokrok.
Z riadne odôvodnenýchAk sa to v prípade rizika pre zdravie ľudí vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov týkajúcich sa ochrany zdravia ľudí Komisia môže prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 26 ods. 2a24b.“ [PN 450]
3. V článku 19 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa metodických zásads cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o metodické zásady a vedeckých metódvedecké metódy určenia referenčných hodnôt pre prijatie opatrení.“ [PN 451]
4. V článku 24 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24a prijímať delegované akty týkajúce sa uplatňovanias cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto článku.“ [PN 452]
5. Za názvom hlavy V sa vkladá tento článok 24a:
„Článok 24a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 2, článku 18, článku 19 ods. 3 a článku 24 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 2, článku 18, článku 19 ods. 3 a článku 24 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 2, článku 18, článku 19 ods. 3 a článku 24 ods. 4 nadobúdanadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 453]
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
5a. Vkladá sa tento článok 24b:
„Článok 24b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 24a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.“ [PN 454]
6. V článku 25 sa vypúšťa odsek 3.
7. Článok 26 sa mení takto:
a) Vkladá sa tento odsek 2a:
„Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011* v spojení s jeho článkom 5.
___________________________
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13)“;
b) Vypúšťajú sa odseky 3 a 4.
166. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES(244)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 767/2009 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom meniť prílohy k tomuto nariadeniu v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku, aktualizovať zoznam zamýšľaných použití a stanoviť maximálne hodnoty chemických nečistôt podľa bodu 1 prílohy I a tiež doplniť toto nariadenie o zoznam kategórií kŕmnych surovín a poskytnutím objasnenia, či určitý výrobok predstavuje krmivo. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmäPredovšetkým, v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti narovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty v tom istomdoručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertiodborníkom z členských štátov, a ich expertiodborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematickýsystematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. [PN 455]
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 767/2009 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci s cieľom objasniť, či určitý výrobok predstavuje krmivo, aktualizovať zoznam zamýšľaných použití a stanoviť maximálne hodnoty chemických nečistôt. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 456]
Nariadenie (ES) č. 767/2009 sa preto mení takto:
1. V článku 6 ods. 2 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 27b.“
2. V článku 7 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia môže prijať vykonávacie aktyje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a na doplnenie tohto nariadenia s cieľom objasniť, či určitý výrobok predstavuje na účely tohto nariadenia krmivo. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 3.“ [PN 457]
3. V článku 10 sa odsek 5 nahrádza takto:
„5. Ak sú splnené podmienky ustanovené v odseku 2, Komisia do šiestich mesiacov od doručenia platnej žiadosti alebo prípadne po doručení stanoviska úradu prijme vykonávaciedelegované akty, ktorými sa aktualizuje zoznamv súlade s článkom 27a s cieľom doplniť toto nariadenie aktualizovaním zoznamu zamýšľaných použití. Tieto vykonávaciedelegované akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 327a.“ [PN 458]
4. V článku 17 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty týkajúce sa zostavenias cieľom doplniť toto nariadenie zostavením zoznamu kategórií kŕmnych surovín uvedených v odseku 2 písm. c).“ [PN 459]
5. V článku 20 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha VIII.“
6. V článku 26 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Zmeny katalóguKomisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27a s cieľom zmeniť katalóg Spoločenstva, v ktorom sú uvedené maximálne hodnoty chemických nečistôt, ako je uvedené v bode 1 prílohy I, hodnoty botanickej čistoty podľa bodu 2 prílohy I, obsah vlhkosti podľa bodu 6 prílohy I alebo údaje nahrádzajúce povinnú deklaráciu podľa článku 16 ods. 1 písm. b), sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 3.“ [PN 460]
7. V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27a prijímať delegované akty s cieľom meniť prílohy na účely ich prispôsobenia so zreteľom na vedecký a technický vývoj.“
8. Vkladajú sa tieto články 27a a 27b:
„Článok 27a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 10 ods. 5, článku 17 ods. 4, článku 20 ods. 2, článku 26 ods. 3 a článku 27 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 461]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 2, článku 17 ods. 4, článku 20 ods. 2 a článku 27 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 2, článku 17 ods. 4, článku 20 ods. 2 a článku 27 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 27b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 27a ods. 6. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
9. V článku 28 sa vypúšťajú odseky 4, 5 a 6.
10. V článku 32 sa vypúšťa odsek 4.
167. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)(245)
S cieľom dosiahnuť ciele nariadenia (ES) č. 1069/2009 by sa v súlade s článkom 290 zmluvy mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy s cieľom doplniťzmeniťtotouvedené nariadenie, pokiaľ ide o koncový bod výrobného reťazca, a doplniť ho, pokiaľ ide o: [PN 462]
‒ koncový bod výrobného reťazca, [PN 463]
‒ určenie závažných prenosných ochorení,
‒ podmienky na zabránenie rozširovania chorôb prenosných na ľudí alebo zvieratá,
‒ kategórie rizík na účely zohľadnenia vedeckého pokroku, pokiaľ ide o hodnotenia úrovne rizika,
‒ kontroly používania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov a podmienky kŕmenia,
‒ výnimky na vedecké a iné konkrétne účely,
‒ určité opatrenia týkajúce sa zberu, prepravy a likvidácie,
‒ autorizáciu alternatívnych metód používania alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov,
‒ určité opatrenia týkajúce sa zberu a identifikácie,
‒ určité opatrenia týkajúce sa kategórie a prepravy,
‒ určité opatrenia týkajúce sa zberu, prepravy a vysledovateľnosti,
‒ určité opatrenia týkajúce sa registrácie a schvaľovania,
‒ uvádzanie na trh vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na kŕmenie hospodárskych zvierat,
‒ uvádzanie organických hnojív a zúrodňovačov pôdy na trh a ich používanie,
‒ určité opatrenia týkajúce sa ostatných odvodených produktov,
‒ určité opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu produktov,
‒ účely vývozu materiálu kategórie 1, materiálu kategórie 2 a produktov z nich,
‒ kontroly v súvislosti so zasielaním do iných členských štátov.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1069/2009 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o určitú dokumentáciu, parametre výrobného procesu a požiadavky vzťahujúce sa na testovanie konečného výrobku, vzory veterinárnych osvedčení, obchodných dokladov a vyhlásení, ktoré sa prikladajú k zásielkam a v ktorých sa vymedzujú podmienky, za ktorých sa môže konštatovať, že príslušné vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty boli zbierané alebo vyrobené v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.
Nariadenie (ES) č. 1069/2009 sa preto mení takto:
1. Článok 5 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty, ktorými sa mení koncový bod výrobného reťazca pre produkty uvedené v tomto odseku treťom pododseku písm. a) a b), a to pri zohľadnení vedeckého a technického vývoja.
Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 51b prijímať delegované akty, ktorými sa mení koncový bod výrobného reťazca pre produkty uvedené v tomto odseku treťom pododseku písm. a) a b), a to pri zohľadnení vedeckého a technického vývoja.“;
b) V odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sa koncového bodus cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o koncový bod výrobného reťazca, za ktorým už produkty uvedené v tomto odseku nepodliehajú požiadavkám tohto nariadenia.“ [PN 464]
2. Článok 6 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa opatrení uvedených v prvom pododseku písm. b) bode ii).“; [PN 465]
b) V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa opatrení uvedených v prvom pododseku.“ [PN 466]
3. V článku 7 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa opatrení uvedených v odsekoch 2 a 3.“ [PN 467]
4. V článku 11 sa odsek 2 mení takto:
a) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení, pokiaľ ide o:“; [PN 468]
b) Druhý pododsek sa vypúšťa.
5. Článok 15 sa mení takto:
a) Názov sa nahrádza takto:
„Delegované právomoci“;
b) Odsek 1 sa mení takto:
i) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení, pokiaľ ide o:“; [PN 469]
ii) Druhý pododsek sa vypúšťa.
6. V článku 17 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú podmienky uvedenés cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podmienok uvedených v prvom pododseku.“ [PN 470]
7. V článku 18 sa odsek 3 mení takto:
a) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých:“; [PN 471]
b) Druhý pododsek sa vypúšťa.
8. V článku 19 sa odsek 4 mení takto:
a) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení v súvislosti s:“; [PN 472]
b) Druhý pododsek sa vypúšťa.
9. V článku 20 sa odsek 11 mení takto:
a) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Komisia je po doručení stanoviska EFSA splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty, pokiaľ ide os cieľom doplniť toto nariadenie tým, že prijme:“; [PN 473]
b) Druhý pododsek sa vypúšťa.
10. V článku 21 sa odsek 6 mení takto:
a) V prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení, pokiaľ ide o:“; [PN 474]
b) Druhý pododsek sa vypúšťa;
11. Článok 27 sa mení takto:
a) Názov článku 27 sa nahrádza takto:
„Delegované právomoci“
b) V prvom pododseku sa úvodná časť nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel, ktoré sa týkajú opatrení súvisiacich s týmto oddielom a s oddielom 1 tejto kapitoly.“; [PN 475]
c) Druhý pododsek sa vypúšťa.
12. V článku 31 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúces cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel, ktoré sa týkajú opatrení v súvislosti s podmienkami verejného zdravia a zdravia zvierat pre zber, spracovanie a ošetrenie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov uvedených v odseku 1.“; [PN 476]
13. V článku 32 sa odsek 3 mení takto:
a) V prvom pododseku sa úvodná časť nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením opatrení, pokiaľ ide o:“; [PN 477]
b) Druhý pododsek sa vypúšťa.
14. Článok 40 sa nahrádza takto:
„Článok 40
Delegované a vykonávacie právomoci
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podmienok, pokiaľ ide o: [PN 478]
a) uvádzanie na trh dovezeného krmiva pre spoločenské zvieratá alebo krmiva pre spoločenské zvieratá vyrobeného z dovezených materiálov kategórie 1 uvedených v článku 8 písm. c);
b) bezpečné získavanie a prepravu materiálov, ktoré sa majú použiť za podmienok vylučujúcich riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat;
c) bezpečné použitie odvodených produktov, ktoré predstavujú riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat.
2. Komisia prijme vykonávacieje splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a s cieľom zmeniť toto nariadenie, pokiaľ ide o: [PN 479]
a) doklady uvedené v článku 37 ods. 2 prvom pododseku;
b) parametre výrobného procesu v zmysle článku 38 prvého odseku, najmä so zreteľom na fyzikálne alebo chemické spracovanie použitého materiálu;
c) požiadavky vzťahujúce sa na testovanie konečného produktu.
Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 52 ods. 3.“ [PN 480]
15. Článok 41 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať vykonávaciedelegované akty stanovujúce podmienky uvedenév súlade s článkom 51a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podmienok uvedených v prvom pododseku písm. b). Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 52 ods. 3.“; [PN 481]
b) V odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať vykonávaciedelegované akty stanovujúce požiadavky uvedené v prvom pododseku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 52 ods. 3v súlade s článkom 51a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením požiadaviek uvedených v prvom pododseku.“ [PN 482]
16. Článok 42 sa mení takto:
a) Názov sa nahrádza takto:
„Delegované a vykonávacie právomoci“;
b) Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie tým, ktorýmiže sa stanovujústanovia: [PN 483]
a) podmienky na dovoz a tranzit materiálu kategórie 1 a kategórie 2 a produktov z nich;
b) obmedzenia týkajúce sa verejného zdravia alebo zdravia zvierat vzťahujúce sa na dovezený materiál kategórie 3 alebo produkty z nich, ktoré môžu byť stanovené s odvolaním sa na zoznamy uvádzajúce tretie krajiny alebo časti tretích krajín vypracované v súlade s článkom 41 ods. 4 alebo na iné účely týkajúce sa verejného zdravia alebo zdravia zvierat;
c) podmienky na výrobu vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov v prevádzkarňach alebo v závodoch v tretích krajinách; takéto podmienky môžu zahŕňať postupy kontrol takýchto prevádzkarní alebo závodov dotknutým príslušným orgánom a môžu oslobodiť niektoré druhy prevádzkarní alebo závodov nakladajúcich s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi od schvaľovania alebo registrácie v zmysle článku 41 ods. 3 druhého pododseku písm. b).
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú vzory veterinárnych osvedčení, obchodných dokladov a vyhlásení, ktoré sa prikladajú k zásielkam, a ktorými sa stanovujú podmienky, za ktorých sa môže konštatovať, že príslušné vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty boli zbierané alebo vyrobené v súlade s požiadavkami tohto nariadenia. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 52 ods. 3.“
17. V článku 43 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:
„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty týkajúce sas cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel uvedených v prvom pododseku.“ [PN 484]
18. V článku 45 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia môže prijať vykonávaciedelegované akty stanovujúce podrobné zásady na vykonaniedoplnenie tohto článku vrátane predpisov týkajúcich sa referenčných metód pre mikrobiologické analýzy. Tieto vykonávacieUvedené delegované akty sa prijmú v súlade s postupom podľauvedeným v článku 52 ods. 351a.“ [PN 485]
19. V článku 48 sa odseky 7 a 8 nahrádzajú takto:
„7. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované aktys cieľom doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o: [PN 486]
a) konkrétnu lehotu na rozhodnutie príslušného orgánu podľa odseku 1;
b) doplňujúce podmienky na zasielanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov uvedených v odseku 4;
c) vzory veterinárnych osvedčení, ktoré sa majú prikladať k zásielkam odoslaným v súlade s odsekom 5.
Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce podmienky, za ktorých sa môžu vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, ktoré sú zamýšľané na používanie na výstavy, umelecké činnosti, diagnostické, vzdelávacie alebo výskumné účely, zasielať do iných členských štátov, odchylne od odsekov 1 až 5 tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 52 ods. 3.
8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 51a prijímať delegované akty, ktorými sa určujú podmienkys cieľom doplniť toto nariadenie určením podmienok, na základe ktorých môžu príslušné orgány odchylne od odsekov 1 až 4 umožniť: [PN 487]
a) zasielanie hnoja prepravovaného medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na tej istej farme alebo medzi farmami nachádzajúcimi sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov;
b) zasielanie iných vedľajších živočíšnych produktov prepravovaných medzi prevádzkarňami alebo závodmi nachádzajúcimi sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov a
c) prepravu mŕtvych spoločenských zvierat na spálenie do prevádzkarne alebo závodu nachádzajúcich sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov.“
20. Vkladajú sa tieto články 51a a 51b:
„Článok 51a
Vykonávanie delegovania právomocíprávomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Delegovanie právomociPrávomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 1 a 2, článku 6 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 4, článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 1, článku 17 ods. 2, článku 18 ods. 3, článku 19 ods. 4, článku 20 ods. 11, článku 21 ods. 6, článku 27, článku 31 ods. 2, článku 32 ods. 3, článku 40 ods. 1 a 2, článku 41 ods. 1 druhom pododseku, článku 41 ods. 3 treťom pododseku, článku 42 ods. 2 prvom pododseku, článku 43 ods. 3 a, článku 45 ods.4, článku 48 ods. 7 prvom pododseku a odsekučlánku 48 ods. 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ...[dátum nadobudnutia účinnosti tohto súhrnnéhopozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 1 a 2, článku 6 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 4, článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 1, článku 17 ods. 2, článku 18 ods. 3, článku 19 ods. 4, článku 20 ods. 11, článku 21 ods. 6, článku 27, článku 31 ods. 2, článku 32 ods. 3, článku 40 ods. 1 a 2, článku 41 ods. 1 druhom pododseku, článku 41 ods. 3 treťom pododseku, článku 42 ods. 2 prvom pododseku, článku 43 ods. 3 a, článku 45 ods.4, článku 48 ods. 7 prvom pododseku a odsekučlánku48 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štátyodborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 1 a 2, článku 6 ods. 1 a 2, článku 7 ods. 4, článku 11 ods. 2, článku 15 ods. 1, článku 17 ods. 2, článku 18 ods. 3, článku 19 ods. 4, článku 20 ods. 11, článku 21 ods. 6, článku 27, článku 31 ods. 2, článku 32 ods. 3, článku 40 ods. 1 a 2, článku 41 ods. 1 druhého pododseku, článku 41 ods. 3 tretieho pododseku, článku 42 ods. 2 prvého pododseku, článku 43 ods. 3, článku 45 ods. 4, článku 48 ods. 7 prvého pododseku a odsekučlánku48 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament aleboani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 488]
Článok 51b
Postup pre naliehavé prípady
1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 51a ods. 6. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
__________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
21. V článku 52 sa odseky 4, 5 a 6 vypúšťajú.
XIII. DANE A COLNÁ ÚNIA
168. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme(246)(247)
Článkom 15 rozhodnutia č. 70/2008/ES bola Komisii udelená právomoc predĺžiť niektoré lehoty v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES(248). Túto právomoc však Komisia nikdy nevyužila a už nie je potrebné, aby ju Komisia mala. Z tohto dôvodu nie je potrebné ju prispôsobiť článku 290 zmluvy. Namiesto toho by sa udelenie právomoci malo zrušiť a články 15 a 16 rozhodnutia by sa mali vypustiť.
Preto sa články 15 a 16 rozhodnutia č. 70/2008/ES vypúšťajú.
Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).
Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).
Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).
Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – I. časť ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2016)0799 – C8-0524/2016 – 2016/0400A(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0799),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 64 ods. 2, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. a), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0524/2016),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 33, článok 43 ods. 2, článok 53 ods. 1, článok 62, článok 91, článok 100 ods. 2, článok 114, článok 153 ods. 2 písm. b), článok 168 ods. 4 písm. b), článok 172, článok 192 ods. 1, článok 207 ods. 2, článok 214 ods. 3 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 1. júna 2017(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. decembra 2017(2),
– so zreteľom na listy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,
– so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 7. marca 2019 povoliť Výboru pre právne veci rozdeliť uvedený návrh Komisie a vypracovať na jeho základe dve samostatné legislatívne správy,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0190/2019),
– so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0020/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
3. berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
4. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1243.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
V bode 27 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva uznali uvedené tri inštitúcie potrebu zosúladiť existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou a predovšetkým potrebu vysokej priority promptného zosúladenia všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou. Týmto nariadením sa v nadväznosti na návrh Komisie zameraným na tento účel reaguje na uvedenú potrebu tak, že sa v nariadení ustanovuje zosúladenie regulačného postupu s kontrolou v značnom počte aktov zahrnutých do tohto návrhu. Uvedené tri inštitúcie budú naďalej pracovať na zosúlaďovaní zvyšných aktov uvedeného návrhu.
Vyhlásenie Komisie
Komisia berie na vedomie rozhodnutie zákonodarcov stanoviť obmedzené trvanie pre všetky splnomocnenia, pri ktorých je regulačný postup s kontrolou zosúladený prostredníctvom tohto nariadenia, spolu s povinnosťou podávať správy a automatickým obnovením splnomocnenia. Najmä vzhľadom na vysoký počet správ, ktoré majú byť v pravidelných časových intervaloch predkladané, a na skutočnosť, že ľahko dostupné informácie o využití splnomocnenia sú k dispozícii v registri delegovaných aktov, Komisia zdôrazňuje, že má diskrečnú právomoc na rozhodnutie o spôsobe, ako svoju povinnosť podávať správy splní. Komisia preto môže podľa potreby zoskupovať správy, ktoré majú byť predložené podľa rôznych základných aktov, do jedného dokumentu.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov v oblasti spravodlivosti stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2016)0798 – C8-0525/2016 – 2016/0399(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0798),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0525/2016),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0012/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa viacero právnych aktov v oblasti spravodlivosti stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),
keďže:
(1) Lisabonskou zmluvou sa podstatne zmenil právny rámec, ktorý upravuje právomoci zverené Komisii zákonodarcom, pričom sa zaviedlo rozlíšenie medzi delegovanými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu (delegované akty), a udelenými právomocami, ktoré Komisii umožňujú prijímať akty na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie právne záväzných aktov Únie (vykonávacie akty). [PN 1]
(2) Opatrenia, ktoré je možné prijať na základe delegovanej právomoci podľa článku 290 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), zodpovedajú v zásade opatreniam, na ktoré sa vzťahuje regulačný postup s kontrolou podľa článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES(2).
(3) Predchádzajúce návrhy týkajúce sa zosúladenia právnych predpisov odkazujúcich na regulačný postup s kontrolou s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou(3) boli stiahnuté(4) z dôvodu stagnácie medziinštitucionálnych rokovaní.
(4) Európsky parlament, Rada a Komisia sa následne dohodli na novom rámci pre delegované akty v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(5) a uznali potrebu zosúladiť všetky existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou. Tieto inštitúcie sa predovšetkým dohodli na potrebe udeliť vysokú prioritu urýchlenému zosúladeniu všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou. Komisia sa zaviazala vypracovať návrh na zosúladenie do konca roku 2016.
(5) Splnomocnenia v základných aktoch, ktoré stanovujú použitie regulačného postupu s kontrolou, spĺňajú kritériá článku 290 ZFEÚ a mali by byť prispôsobené tomuto ustanoveniu.
(5a) Zlúčenie a predloženie prenesených právomocí, ktoré nie sú navzájom úzko spojené, v rámci jedného delegovaného aktu Komisie bráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho kontrolnej právomoci, pretože je tak nútený buď prijať, alebo odmietnuť celý delegovaný akt, čo mu nedáva priestor na vyjadrenie stanoviska ku každej prenesenej právomoci jednotlivo. [PN 2]
(6) Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.
(7) Príslušné akty by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Akty uvedené v prílohe sa menia tak, ako je v nej stanovené.
Článok 2
Týmto nariadením nie sú dotknuté neukončené postupy, v rámci ktorých už výbor vydal svoje stanovisko v súlade s článkom 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA
1. Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach(6)
Na účely aktualizácie nariadenia (ES) č. 1206/2001 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, aby Komisia mohla meniť prílohu k tomuto nariadeniu s cieľom aktualizovať štandardné formuláre alebo vykonať technické zmeny. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1206/2001 sa preto mení takto:
1. Článok 19 sa mení takto:
a) Názov sa nahrádza takto:
„Príručka“.
b) Odsek 2 sa vypúšťa.
2. Vkladajú sa tieto články 19a a 19b:
„Článok 19a
Delegované akty
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 19b prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha s cieľom aktualizovať štandardné formuláre alebo vykonať technické zmeny týchto formulárov.“;
„Článok 19b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 3]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 19a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 19a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 4]
_________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“
3. Článok 20 sa vypúšťa.
2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky(7)
Na účely aktualizácie nariadenia (ES) č. 805/2004 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, aby Komisia mohla meniť prílohy k tomuto nariadeniu s cieľom aktualizovať štandardné formuláre. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 805/2004 sa preto mení takto:
1. Článok 31 nahrádza takto:
„Článok 31
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy s cieľom aktualizovať štandardné formuláre.“
2. Vkladá sa tento článok 31a:
„Článok 31a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 31 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 5]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 6]
________________________
* Ú. v. EÚ L 123, 12.5. 2016, s. 1.“
3. Článok 32 sa vypúšťa.
3. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000(8)
Na účely aktualizácie nariadenia (ES) č. 1393/2007 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, aby Komisia mohla meniť prílohy I a II k tomuto nariadeniu s cieľom aktualizovať štandardné formuláre alebo vykonať technické zmeny. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Európsky parlament a Rada dostávajú najmä v záujme zabezpečenia rovnocennej účasti na príprave delegovaných aktov všetky dokumenty v tom istom čase ako experti členských štátov a ich experti majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Nariadenie (ES) č. 1393/2007 sa preto mení takto:
1. Článok 17 nahrádza takto:
„Článok 17
Zmeny príloh
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17a prijímať delegované akty, ktorými sa menia prílohy I a II s cieľom aktualizovať štandardné formuláre alebo vykonať technické zmeny týchto formulárov.“
2. Vkladá sa tento článok 17a:
„Článok 17a
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňaobdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 7]
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určili jednotlivé členské štáty v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva*.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvochtroch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, resp. ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 8]
Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).
Plnenie a financovanie všeobecného rozpočtu Únie v roku 2019 v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie ***
119k
41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Rady o opatreniach týkajúcich sa plnenia a financovania všeobecného rozpočtu Únie v roku 2019 v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie (06823/1/2019 – C8-0155/2019 – 2019/0031(APP))
– so zreteľom na návrh nariadenia Rady (06823/1/2019),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s článkom 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C8-0155/2019),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozpočet (A8-0197/2019),
1. udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi EÚ a Ruskom ***
121k
42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie (07683/2019 – C8-0153/2019 – 2019/0005(NLE))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07683/2019),
– so zreteľom na Dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Ruskej federácie(1),
– so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej v mene EÚ o Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopol z 20. marca 2019,
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0153/2019),
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0188/2019),
1. udeľuje súhlas s obnovením dohody;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruska.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení štatút Európskej investičnej banky (07651/2019 – C8-0149/2019 – 2019/0804(CNS))
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení jednotnej akcie Rady 98/700/JHA, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (COM(2018)0631 – C8-0406/2018 – 2018/0330A(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0631),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0406/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019(2),
– so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 21. marca 2019 povoliť Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. apríla 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0076/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1896.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady o možných mechanizmoch na zabezpečenie príťažlivosti Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž
Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž čeliť náročným okolnostiam s cieľom splniť mimoriadne potreby na nábor, odbornú prípravu a udržanie kvalifikovaných pracovníkov s čo najširším geografickým základom. Vzhľadom na mandát agentúry a veľký počet jej zamestnancov je nevyhnutné preskúmať mechanizmy, ktoré by umožnili zabezpečiť príťažlivosť agentúry ako zamestnávateľa úpravou odmeňovania zamestnancov agentúry vo Varšave v súlade s uplatniteľným právom Únie.
Európsky parlament a Rada preto vyzývajú Komisiu, aby posúdila základ a postupy pre takýto vhodný mechanizmus, najmä pri predkladaní návrhov na revíziu Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanovených v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(3). Každý takýto mechanizmus musí byť primeraný dôležitosti sledovaných cieľov a nesmie viesť k nerovnakému zaobchádzaniu so zamestnancami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ak takéto inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie čelia podobnej situácii.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (COM(2018)0252 – C8-0114/2018 – 2018/0061(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0252),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0114/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0434/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1155.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú ochranné a kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2115/2005 a nariadenie Rady (ES) č. 1386/2007 (COM(2018)0577 – C8-0391/2018 – 2018/0304(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0577),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0391/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. januára 2019(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0017/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa ustanovujú ochranné a vynucovacie opatrenia uplatniteľné v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku, mení nariadenie (EÚ) 2016/1627 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2115/2005 a (ES) č. 1386/2007
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/833.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (COM(2018)0213 – C8-0152/2018 – 2018/0105(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0213),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0152/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. júla 2018(1),
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0442/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L spolu s konečným znením legislatívneho aktu;
3. berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii L spolu s konečným znením legislatívneho aktu;
4. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1153.)
PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU
Vyhlásenie Európskeho parlamentu k článku 9
Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica na rozdiel od pôvodného návrhu neobsahuje pravidlá týkajúce sa presných lehôt a IT kanálov na výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami jednotlivých členských štátov. Európsky parlament vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že rozsah uplatňovania tohto článku sa obmedzuje na prípady terorizmu a organizovanej trestnej činnosti súvisiacej s terorizmom a na rozdiel od pôvodného návrhu nezahŕňa všetky druhy závažných trestných činov, ktoré takisto môžu mať závažný nepriaznivý vplyv na našu spoločnosť. Európsky parlament naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto otázku opäť preskúmala v rámci svojej správy o vykonávaní a hodnotení tejto smernice a smernice o boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, a najmä v rámci hodnotenia podľa článku 21. Európsky parlament tieto správy a hodnotenia pozorne preskúma a v prípade potreby vypracuje vlastné odporúčania.
Vyhlásenie Komisie
V súvislosti s článkom 9 smernice Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od jej pôvodného návrhu smernica neobsahuje pravidlá týkajúce sa presných lehôt a kanálov informačných technológií na výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami jednotlivých členských štátov. Komisia takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah uplatňovania tohto článku bol obmedzený na prípady terorizmu a organizovanej trestnej činnosti spojenej s terorizmom a nezahŕňa všetky druhy závažných trestných činov, ako sa navrhovalo pôvodne. Komisia sa bude ďalej zaoberať spoluprácou medzi finančnými spravodajskými jednotkami, a to najmä v rámci svojich správ o implementácii tejto smernice a smernice o boji proti praniu špinavých peňazí.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (COM(2018)0630 – C8-0404/2018 – 2018/0328(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0630),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 ods. 3 a článok 188 prvý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0404/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. januára 2019(1),
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0084/2019),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),
keďže:
(1) Viac ako 80 % obyvateľov Únie je pripojených na internet a náš každodenný život a hospodárstva sú čoraz závislejšieviac závisia od digitálnych technológií aobčania sú čoraz viac vystavovaní vážnym kybernetickým incidentom. Budúca bezpečnosť závisí okrem iného odprispievania k celkovej odolnosti, od zlepšenia schopnosti technológií a príslušného odvetvia chrániť Úniu pred kybernetickými hrozbami, keďže civilná infraštruktúra i vojenskébezpečnostné kapacity si vyžadujú bezpečné digitálne systémy. Takúto bezpečnosť možno dosiahnuť zvyšovaním informovanosti o hrozbách v oblasti kybernetickej bezpečnosti, rozvíjaním kompetencií, kapacít a spôsobilostí v celej Únii a náležitým zohľadnením interakcie medzi hardvérovou a softvérovou infraštruktúrou, sieťami, produktmi a procesmi, ako aj spoločenských a etických dôsledkov a znepokojenia. [PN 1]
(1a) Počítačová kriminalita je stále väčšou hrozbou pre Úniu, jej občanov a hospodárstvo.80 % európskych spoločností zaznamenalo v roku 2017 minimálne jeden kybernetický incident.Útok Wannacry v máji 2017 zasiahol viac než 150 krajín a 230 000 IT systémov a mal závažný vplyv na kritickú infraštruktúru, napríklad na nemocnice.Táto skutočnosť zdôrazňuje potrebu najprísnejších noriem a holistických riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa týkajú ľudí, produktov, procesov a technológie v Únii, ako aj vedúceho postavenia Únie v tejto oblasti a jej digitálnej autonómie. [PN 2]
(2) Únia v nadväznosti na kyberneticko-bezpečnostnú stratégiu z roku 2013(6), ktorej cieľom je spoľahlivý, bezpečný a otvorený kybernetický ekosystém, vytrvalo posilňuje svoju činnosť pri riešení narastajúcich výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V roku 2016 Únia prijala v oblasti kybernetickej bezpečnosti prvé opatrenia v podobe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148(7) o bezpečnosti sietí a informačných systémov.
(3) V septembri 2017 Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predložili spoločné oznámenie(8) s názvom „Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ“ na ďalšie posilnenie odolnosti Únie, odrádzanie od kybernetických útokov a reakcieschopnosť na ne.
(4) Hlavy štátov a predsedovia vlád na digitálnom samite v Tallinne v septembri 2017 vyzvali Úniu stať sa „do roku 2025 globálnym lídrom v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a tak zabezpečiť dôveru, istotu a ochranu našich občanov, spotrebiteľov a podnikov v online prostredí a umožniť bezplatné, bezpečnejšie internetové pripojenie upravené zákonom“, a prihlásili sa k „širšiemu využívaniu otvorených riešení a/alebo otvorených noriem pri zmenách/budovaní systémov a riešení informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“) (aby sa okrem iného predišlo obmedzeniam zo strany predajcov), vrátane riešení a noriem vyvinutých a/alebo podporených v rámci programov EÚ zameraných na interoperabilitu a normalizáciu, ako je napr. ISA2”. [PN 3]
(4a) Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti („kompetenčné centrum“) by malo pomáhať pri zvyšovaní odolnosti a spoľahlivosti infraštruktúry sietí a informačných systémov vrátane internetu a inej infraštruktúry kritickej pre fungovanie spoločnosti, ako sú dopravné, zdravotnícke a bankové systémy. [PN 4]
(4b) Kompetenčné centrum a jeho činnosť by mali zohľadňovať vykonávanie nariadenia (EÚ) 2019/XXX [prepracované znenie nariadenia (ES) č. 428/2009 podľa návrhu COM(2016)0616](9). [PN 5]
(5) Výrazné narušenie sietí a informačných systémov môže ovplyvniť jednotlivé členské štáty i Úniu ako celok. Maximálna bezpečnosť sietí a informačných systémov v celej Únii je preto základným predpokladom hladkého fungovania vnútorného trhuprespoločnosť, ako aj hospodárstvonevyhnutná. Únia sa v súčasnosti musí spoliehať na neeurópskych poskytovateľov kybernetickej bezpečnosti. Je však v jej strategickom záujme zabezpečiť, aby si zachovala a rozvíjala základné kyberneticko-bezpečnostné technologické kapacity a spôsobilosti na zabezpečenie svojho digitálneho jednotného trhu, a najmä na ochranuochrany údajov a kritických sietí a informačných systémov európskych občanov a spoločností vrátane infraštruktúry kritickej pre fungovanie spoločnosti, ako sú dopravné systémy, zdravotnícke systémy a bankovníctvo, a svojho jednotného digitálneho trhu a na poskytovanie kľúčových služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. [PN 6]
(6) V Únii existuje množstvo expertízy a skúseností v oblasti kyberneticko-bezpečnostného výskumu, technológií a odvetvového vývoja, no činnosť odvetvových a výskumných komunít je fragmentovaná a chýba jej zosúladenie a spoločná misia, čo je brzdou konkurencieschopnosti a účinnej ochrany kritických údajov, sietí a systémov v tejto sfére. Tieto činnosti a odborné znalosti treba zlúčiť, prepojiť a efektívne využiť, aby sa súčasný výskum, technológia, kvalifikácie a odvetvové kapacity na úrovni Únie i členských štátov posilnili a doplnili. Keďže odvetvie IKT čelí závažným výzvam, ako je uspokojovanie dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile, môže profitovať z toho, že zastupuje rozmanitosť spoločnosti ako takej, dosahuje rovnováhu v zastúpení mužov a žien a etnickej rozmanitosti, nediskriminuje osoby so zdravotným postihnutím a tiež podporuje prístup budúcich odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti k znalostiam a odbornej príprave vrátane ich neformálneho vzdelávania, napríklad účasťou v projektoch v oblasti slobodného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, projektoch v oblasti občianskych technológií, začínajúcich podnikoch a mikropodnikoch. [PN 7]
(6a) V sektore kybernetickej bezpečnosti Únie zohrávajú malé a stredné podniky („MSP“) kľúčovú úlohu, pretože vďaka svojej dynamike vedia poskytovať prelomové riešenia.Malé a stredné podniky, ktoré sa na kybernetickú bezpečnosť nešpecializujú, však môžu byť v dôsledku požiadaviek na vysoké investície a poznatky na zavedenie účinných riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti voči kybernetickým incidentom zraniteľnejšie.Preto je nutné, aby kompetenčné centrum a kompetenčná sieť kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „sieť“) poskytovali osobitnú podporu pre MSP uľahčením ich prístupu k poznatkom a odbornej príprave, aby sa tak mohli dostatočne zabezpečiť a aby umožnili podnikom aktívnym v oblasti kybernetickej bezpečnosti prispieť k vedúcemu postaveniu Únie v tejto oblasti. [PN 8]
(6b) Odborné znalosti nie je možné ohraničiť jednotlivými odvetviami ani oblasťou výskumu. Nekomerčné projekty a projekty pred komerčným sprístupnením svojho objektu nazývané tiež projekty občianskych technológií využívajú otvorené normy, otvorené údaje a slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom v záujme spoločnosti a verejnosti. Prispievajú k zvyšovaniu odolnosti, informovanosti a rozvoju kompetencií v otázkach kybernetickej bezpečnosti a zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní kapacít pre priemysel a výskum v tejto oblasti. [PN 9]
(6c) Pojem „zainteresovaná strana“ v súvislosti s týmto nariadením označuje okrem iného dané odvetvie, verejné a ďalšie subjekty, ktoré sa venujú prevádzkovým a technickým otázkam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj občiansku spoločnosť, okrem iného odborové zväzy, združenia spotrebiteľov a komunitu využívajúcu slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom, akademickú obec a výskumných pracovníkov. [PN 10]
(7) Rada vo svojich záveroch z novembra 2017 vyzvala Komisiu, aby urýchlene poskytla hodnotenie vplyvu možností zriadenia siete kompetenčných centier kybernetickej bezpečnosti a Európskeho výskumného a kompetenčného centra, a aby do polovice roka 2018 navrhla príslušný právny nástroj.
(8) Kompetenčné centrum by malo byť hlavným nástrojom Únie na zlučovanie investícií do výskumu, technológií a vývoja v oblasti kybernetickej bezpečnosti a na realizáciu relevantných projektov a iniciatív spolu s kompetenčnouso sieťou pre kybernetickú bezpečnosť. Malo by poskytovať finančnú podporu pre kybernetickú bezpečnosť z programov Európsky horizont a Digitálna Európa, ako aj z Európskeho obranného fondu na opatrenia a administratívne náklady súvisiace s obranou, a v náležitých prípadoch by malo byť otvorené aj Európskemu fondu regionálneho rozvoja a ďalším programom. Tento prístup by mal prispieť k vytvoreniu synergií, ku koordinácii finančnej podpory v súvislosti s iniciatívami Únie pre výskum a vývoj, inovácie, technológiu a rozvoj v oblasti kybernetickej bezpečnosti a k predchádzaniu duplicite. [PN 11]
(8a) „Bezpečnosť už v štádiu návrhu“, ktorá sa stanovuje v spoločnom oznámení Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ“, zahŕňa najmodernejšie metódy na zvýšenie bezpečnosti vo všetkých etapách životného cyklu výrobku alebo služby počnúc bezpečným návrhom a metódami vývoja, pričom sa znižuje plocha pre útoky a zavádzajú sa adekvátne testy a audity bezpečnosti. Výrobcovia alebo poskytovatelia musia počas prevádzky a údržby bezodkladne sprístupňovať aktualizácie s cieľom odstrániť nové zraniteľné miesta alebo hrozby, a to na čas predpokladanej životnosti produktu a po jeho uplynutí. To možno dosiahnuť aj tým, že sa umožní tretím stranám, aby dané aktualizácie vytvárali a poskytovali. Poskytovanie aktualizácií je osobitne potrebné v prípade bežne používanej infraštruktúry, výrobkov a postupov. [PN 12]
(8b) Vzhľadom na rozsah problémov kybernetickej bezpečnosti a na investície do kapacít a spôsobilostí kybernetickej bezpečnosti v iných častiach sveta by Únia a jej členské štáty mali zintenzívniť svoju finančnú podporu vyčlenenú na výskum, vývoj a zavádzanie do praxe v tejto oblasti.V záujme využívania úspor z rozsahu a dosiahnutia porovnateľnej úrovne ochrany v celej Únii by členské štáty mali svoje snahy nasmerovať do európskeho rámca, a to podľa možnosti investovaním prostredníctvom mechanizmu kompetenčného centra. [PN 13]
(8c) Kompetenčné centrum a komunita pre kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa s cieľom posilniť konkurencieschopnosť Únie a zaistiť najprísnejšie normy v oblasti kybernetickej bezpečnosti na medzinárodnej úrovni mali snažiť vymieňať si produkty a postupy, štandardy a technické normy v oblasti kybernetickej bezpečnosti s medzinárodným spoločenstvom. K technickým normám patrí tvorba referenčných implementácií zverejňovaných na základe licencií k otvoreným normám. Bezpečný návrh, najmä pokiaľ ide o referenčné implementácie, je mimoriadne dôležitý pre celkovú spoľahlivosť a odolnosť bežne používanej infraštruktúry sietí a informačných systémov, ako je internet a kritická infraštruktúra. [PN 14]
(9) Keďže ciele tejto iniciatívy možno najlepšie dosiahnuť, ak sa do nej zapojaprispievajú všetky alebo aspoň čo najviac členských štátov, a ako stimul pre účasť členských štátov, mali by mať hlasovacie práva iba tie členské štáty, ktoré finančne prispievajú na krytie administratívnych a prevádzkových nákladov kompetenčného centra. [PN 15]
(10) Finančné zapojenie zúčastnených členských štátov by malo zodpovedať finančnému príspevku Únie na túto iniciatívu.
(11) Kompetenčné centrum by malo uľahčovať a pomáhať koordinovať prácu kompetenčnej siete kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „sieť“) pozostávajúcu z národných koordinačných centier v každom členskom štáte. Národné koordinačné centrá by mali dostávať priamu finančnú podporu Únie vrátane grantov udeľovaných bez výzvy na predkladanie návrhov s cieľom vykonávať činnosti súvisiace s týmto nariadením.
(12) Národné koordinačné centrá by si mali vyberať členské štáty. Okrem potrebných administratívnych kapacít by tieto centrá mali buď samé disponovať alebo mať priamy prístup ku kyberneticko-bezpečnostnej technologickej expertíze, a to najmä v oblastiach ako kryptografia, bezpečnostné služby IKT, detekcia narušení, systémová bezpečnosť, sieťová bezpečnosť, bezpečnosť softvéru a aplikácií či aspekty bezpečnosti a ochrany súkromia osôb, etiky, spoločnosti a životného prostredia. Zároveň by mali byť schopné efektívne sa zapájať a koordinovať svoju činnosť s príslušným odvetvím, verejným sektorom vrátane orgánov, ktoré boli na túto činnosť určené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148(10), a výskumnou obcou s cieľom začať nepretržitý dialóg o kybernetickej bezpečnostimedzi verejnou a súkromnou sférou.Okrem toho by sa vhodnými komunikačnými prostriedkami mala zvyšovať informovanosť širokej verejnosti o kybernetickej bezpečnosti. [PN 16]
(13) Ak sa národným koordinačným centrám poskytuje finančná podpora pre tretie strany na vnútroštátnej úrovni, prevedie sa na príslušné zainteresované strany prostredníctvom kaskádových dohôd o grante.
(14) Nové technológie, ako napríklad umelá inteligencia, internet vecí, vysokovýkonná výpočtová technika (HPC), kvantová výpočtová technika, blockchainaako aj koncepty ako zabezpečená digitálna identita popri riešeniachproduktoch a procesoch prinášajú aj nové kyberneticko-bezpečnostné výzvy. Vyhodnocovanie a validácia spoľahlivosti existujúcich alebo budúcich systémov IKT si bude vyžadovať skúšanie odolnosti bezpečnostných riešeníproduktov a procesov proti útokom na HPC a kvantových strojoch. Kompetenčné centrum, sieť, európske centrá digitálnych inovácií a komunita kyberneticko-bezpečnostných kompetencií by mali pomôcť pri vývoji a šírení najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešení. Zároveň byproduktov a procesov vrátane produktov a procesov s dvojakým použitím, a to najmä takých, ktoré organizáciám pomáhajú pri neustálom budovaní kapacít, odolnosti a náležitého riadenia. Kompetenčné centrum a sieť by mali stimulovať celý inovačný cyklus a pomôcť prekonať „údolie smrti“ v inovácii technológií a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zároveň by kompetenčné centrum, sieť a komunita mali slúžiť vývojárom a prevádzkovateľom v kľúčových odvetviach ako doprava, energetika, zdravotníctvo, financie, verejná správa, telekomunikácie, výroba, obrana a vesmír, aby im pomohli riešiť otázky kybernetickej bezpečnosti, a skúmať motiváciu jednotlivých útokov proti celistvosti sietí a informačných systémov ako trestnú činnosť, priemyselnú špionáž, škandalizáciu a dezinformácie. [PN 17]
(14a) Keďže povaha kybernetických hrozieb a kybernetickej bezpečnosti sa rýchlo mení, musí byť Únia schopná rýchlo a nepretržite sa prispôsobovať novým vývojovým trendom v tejto oblasti.Preto by mali byť kompetenčné centrum, sieť a komunita pre kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti dostatočne flexibilné, aby zaistili požadovanú reakčnú schopnosť.Mali by umožňovať riešenia, ktoré by subjektom umožnili neprestajne budovať spôsobilosť na zvýšenie svojej odolnosti a odolnosti Únie. [PN 18]
(14b) K cieľom kompetenčného centra by malo patriť dosiahnuť vedúce postavenie Únie a získať odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a tak poskytovať záruku najprísnejších noriem v Únii, zabezpečiť ochranu údajov, informačných systémov, sietí a kritickej infraštruktúry v Únii, vytvárať kvalitné nové pracovné miesta v tejto oblasti, predchádzať odchodu európskych odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti do tretích krajín a zvyšovať európsku hodnotu už zavedených vnútroštátnych opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti. [PN 19]
(15) Kompetenčné centrum by malo mať niekoľko kľúčových funkcií. Po prvé by kompetenčné centrum malo podporovať a pomáhať koordinovať prácu Európskej kompetenčnej siete kybernetickej bezpečnosti a podporovať komunitu kyberneticko-bezpečnostných kompetencií. Centrum by malo viesť technologický program v oblasti kybernetickej bezpečnosti a združovať a zdieľať a uľahčovať prístup k odborným poznatkom, ktoré sieť a komunita zhromaždí, a ku kybernetickobezpečnostnej infraštruktúre. Po druhé, malo by implementovať príslušné časti programov Digitálna Európa a Európsky horizont prideľovaním grantov – obyčajne na základe verejnej výzvy na predkladanie návrhov. Po tretie, kompetenčné centrum by malo uľahčovať spoločné investície Únie, členských štátov a/alebo odvetvia, ako aj možnosti spoločného odborného vzdelávania a programov v súlade s programom Digitálna Európa pre občanov a podniky na prekonanie nedostatočnej kvalifikácie.Osobitná pozornosť by sa mala venovať možnostiam pre MSP v oblasti kybernetickej bezpečnosti. [PN 20]
(16) Kompetenčné centrum by malo stimulovať a podporovať dlhodobú strategickú spoluprácu a koordináciu činností komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií, ktorá je veľkou, otvorenou, interdisciplinárnou a rôznorodou skupinou európskych aktérov v oblasti kyberneticko-bezpečnostných technológií. Do tejto komunity by mali patriť predovšetkým výskumné subjekty, vrátane subjektov, ktoré vytvárajú etické pravidlá kybernetickej bezpečnosti, dodávateľské sektory, odberateľské sektory vrátane MSP a verejný sektor. Komunita kyberneticko-bezpečnostných technológií by mala poskytovať vstupy pre činnosti a pracovný plán kompetenčného centra, a zároveň by mala môcť využívať komunitné činnosti kompetenčného centra a siete, no inak by nemala byť z hľadiska výziev na predkladanie návrhov alebo ponúk nijako privilegovaná. [PN 21]
(16a) Kompetenčné centrum by malo poskytovať primeranú podporu Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) a jej úlohám, ako sú vymedzené v smernici (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/XXX(11) (akt o kybernetickej bezpečnosti).Agentúra ENISA by preto mala poskytnúť kompetenčnému centru príslušné vstupy v rámci jeho úlohy vymedziť priority financovania. [PN 22]
(17) S cieľom reagovať na potreby verejného sektora a dodávateľských i odberateľských sektorov by úloha kompetenčného centra poskytovať kyberneticko-bezpečnostné poznatky a technickú pomoc verejnému sektoru a rôznym odvetviam mala zahŕňať tak produkty, procesy a služby IKT, ako aj všetky ďalšie odvetvové a technologické produkty a riešeniaprocesy, do ktorých sa má aspekt kybernetickej bezpečnosti integrovať. Kompetenčné centrum by malo najmä zjednodušiť využívanie dynamických riešení na úrovni podnikov zameraných na budovanie spôsobilostí celých organizácií vrátane osôb, procesov a technológie s cieľom účinne chrániť organizácie proti neustále sa meniacim kybernetickým hrozbám. [PN 23]
(17a) Kompetenčné centrum by malo prispieť k rozsiahlemu zavádzaniu špičkových produktov a riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to najmä produktov a riešení, ktoré sú medzinárodne uznávané. [PN 24]
(18) Hoci kompetenčné centrum a sieť by sa mali usilovať o synergie a koordináciu medzi kybernetickou bezpečnosťou v civilnej a obrannej sfére, projekty financované z programu Európsky horizont sa budú implementovať v súlade s nariadením XXX [nariadenie o Európskom horizonte], podľa ktorého sa výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci Európskeho horizontu zameriavajú na civilné aplikácie. [PN 25]
(19) V záujme štruktúrovanej a udržateľnej spolupráce by mal byť vzťah medzi kompetenčným centrom a národnými koordinačnými centrami upravený zmluvne a jednotne na úrovni Únie. [PN 26]
(20) Vhodným spôsobom by sa mala zaručiť zodpovednosť a transparentnosť kompetenčného centra a týchpodnikov, ktoré dostávajú finančné prostriedky. [PN 27]
(20a) Realizácia projektov zavádzania, a to najmä tých, ktoré sa týkajú infraštruktúry a spôsobilostí zavádzaných na európskej úrovni alebo pri spoločnom obstarávaní, sa dá rozdeliť do rôznych etáp, ako je predkladanie osobitných ponúk na architektúru hardvéru a softvéru, ich výrobu, prevádzku a údržbu, keďže podniky sa môžu zúčastniť len na jednej z týchto etáp a od príjemcov sa v jednej alebo vo viacerých z nich požaduje, aby spĺňali určité podmienky, pokiaľ ide o európske vlastníctvo alebo kontrolu. [PN 28]
(20b) Kompetenčné centrum malo usilovať o čo najväčšiu súčinnosť s agentúrou ENISA, ktorá je špecializovanou agentúrou Únie pre kybernetickú bezpečnosť, a správna rada by sa mala s agentúrou ENISA radiť ako skúsenou v tejto oblasti o všetkých otázkach kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o projekty súvisiace s výskumom. [PN 29]
(20c) Pri menovaní zástupcu do správnej rady by Európsky parlament mal uviesť údaje o mandáte, ako aj povinnosť pravidelne informovať Európsky parlament alebo gestorský výbor. [PN 30]
(21) Vzhľadom na svoje odborné poznatky v oblasti kybernetickej bezpečnosti a s cieľom zabezpečiť maximálnu možnú súčinnosť by mali byť v komunite kyberneticko-bezpečnostných kompetencií, ako aj v odvetvovej a vedeckej poradnej rade aktívne zapojené Spoločné výskumné centrum Komisie a Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA). Agentúra ENISA by mala naďalej plniť svoje strategické ciele, najmä v oblasti certifikácie kybernetickej bezpečnosti, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) 2019/XXX [akt o kybernetickej bezpečnosti](12), zatiaľ čo kompetenčné centrum by malo pôsobiť ako operačný orgán v oblasti kybernetickej bezpečnosti. [PN 31]
(22) Ak národné koordinačné centrá a subjekty, ktoré sú súčasťou komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií, dostávajú finančný príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie, mali by propagovať skutočnosť, že príslušné činnosti sa vykonávajú v kontexte tejto iniciatívy.
(23) Z príspevku Únie na kompetenčné centrum by sa mala financovať polovica nákladov spojených so zriadením, administratívou a koordinačnými činnosťami kompetenčného centra. Aby sa predišlo dvojitému financovaniu, tieto činnosti by sa nemali súbežne podporovať z príspevkov z iných programov Únie.
(24) Správna rada kompetenčného centra zložená zo zástupcov členských štátov a Komisie by mala vymedziť všeobecné smerovanie činnosti kompetenčného centra a zabezpečiť, aby vykonávalo svoje úlohy v súlade s týmto nariadením. Správna rada by mala mať potrebné právomoci na zostavovanie rozpočtu, overovanie jeho plnenia, prijatie vhodných rozpočtových pravidiel, navrhnutie transparentných pracovných postupov rozhodovania kompetenčného centra, prijatie pracovného plánu a viacročného strategického plánu kompetenčného centra, v ktorých sa budú odrážať priority pri plnení cieľov a úloh kompetenčného centra, prijatie vlastného rokovacieho poriadku, menovanie výkonného riaditeľa a rozhodovanie o predlžovaní či ukončení jeho funkčného obdobia. S cieľom profitovať zo súčinnosti by agentúra ENISA mala byť stálym pozorovateľom v správnej rade a prispievať k práci kompetenčného centra, a to aj formou konzultácií o viacročnom strategickom pláne a pláne práce, ako aj zoznamu opatrení vybraných na financovanie. [PN 32]
(24a) Správna rada by sa mala usilovať o propagáciu kompetenčného centra v celosvetovom meradle s cieľom zvýšiť jeho atraktívnosť a zabezpečiť mu postavenie centra excelentnosti svetovej triedy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. [PN 33]
(25) Aby kompetenčné centrum mohlo fungovať riadne a efektívne, Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby osoby, ktoré majú byť vymenované za členov správnej rady, mali zodpovedajúce odborné znalosti a skúsenosti v príslušných funkčných oblastiach. Komisia a členské štáty by mali vynaložiť úsilie aj na obmedzenie obmeny svojich zástupcov v správnej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej práce a usilovať o dosiahnutie vyváženého zastúpenia žien a mužov. [PN 34]
(25a) Váha hlasu Komisie pri rozhodovaní správnej rady by mala zodpovedať príspevku Únie do rozpočtu kompetenčného centra, a to na základe povinnosti Komisie zaistiť v záujme Únie riadne hospodárenie s jej rozpočtom, ako sa stanovuje v zmluvách. [PN 35]
(26) Bezproblémové fungovanie kompetenčného centra si vyžaduje, aby bol jeho výkonný riaditeľ vymenovaný transparentne na základe zásluh a zdokumentovaných administratívnych a riadiacich schopností, ako aj na základe kvalifikácie a skúseností vo sfére kybernetickej bezpečnosti, a aby vykonával svoje povinnosti úplne nezávisle. [PN 36]
(27) Kompetenčné centrum by malo mať odvetvovú a vedeckú poradnú radu ako poradný orgán s cieľom zabezpečiť pravidelný a náležite transparentný dialóg so súkromným sektorom, spotrebiteľskými organizáciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Centrum by tiež malo poskytovať výkonnému riaditeľovi a správnej rade aj nezávislé poradenstvo o zavádzaní do praxe a obstarávaní. Odvetvová a vedecká poradná rada by sa mala zameriavať na otázky relevantné pre zainteresované strany, o ktorých by mala informovať správnu radu kompetenčného centra. Zloženie odvetvovej a vedeckej poradnej rady a jej zverené úlohy, ako napríklad poskytovanie konzultácií k pracovnému plánu, by mali zaručovať dostatočné zastúpenie zainteresovaných strán v práci kompetenčného centra. Pre každú kategóriu zainteresovaných strán z príslušného odvetvia by sa mal vyčleniť minimálny počet miest s osobitným dôrazom na zastúpenie MSP. [PN 37]
(28) Kompetenčné centrum by vo svojej činnosti malo prostredníctvom odvetvovej a vedeckej poradnej rady môcť využiť konkrétne odborné znalosti, ako aj široké zastúpenie zainteresovaných strán vyplývajúce zo zmluvného verejno-súkromného partnerstva v oblasti kybernetickej bezpečnosti za trvania programu Horizont 2020 a z pilotných projektov programu Horizont 2020 o kompetenčnej sieti kybernetickej bezpečnosti. Kompetenčné centrum a odvetvový a vedecký poradný výbor by mali prípadne zvážiť, že súčasné štruktúry zreprodukujú napríklad ako pracovné skupiny. [PN 38]
(28a) Kompetenčné stredisko a jeho orgány by mali využívať skúsenosti a prínosy minulých aj súčasných iniciatív ako zmluvné verejno-súkromné partnerstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, Európska organizácia pre kybernetickú bezpečnosť ECS a pilotný projekt a prípravná akcia k auditom slobodného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom EU FOSSA. [PN 39]
(29) Kompetenčné centrum by malo disponovať pravidlami na predchádzanie a riadeniekonfliktukonfliktom záujmov, ich identifikáciu a riešenie, pokiaľ ide o jeho členov, orgány a zamestnancov, správnu radu, ako aj vedeckú a odvetvovú poradnú radu a komunitu. Členské štáty by mali zabezpečiť predchádzanie konfliktom záujmov, ich identifikáciu a riešenie, pokiaľ ide o národné koordinačné centrá. Kompetenčné centrum by malo zároveň uplatňovať príslušné pravidlá Únie týkajúce sa prístupu verejnosti k dokumentom, ako sa stanovujú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(13). Spracovávanie osobných údajov kompetenčným centrom podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/2018. Kompetenčné centrum by malo dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy o zaobchádzaní s informáciami, najmä s citlivými neutajovanými informáciami a utajovanými skutočnosťami EÚ. [PN 40]
(30) Finančné záujmy Únie a členských štátov by sa mali chrániť primeranými opatreniami v celom cykle výdavkov vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne uloženia správnych a finančných sankcií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) XXX(14) [nariadenie o rozpočtových pravidlách].
(31) Kompetenčné centrum by malo fungovať otvorene a transparentne, malo by komplexnea včas poskytovať všetky náležité informácie a propagovať svoje činnosti, okrem iného cez informačné aktivity a šírením informácií v radoch širokej verejnosti. Verejnosti a všetkým zainteresovaným stranám by malo poskytnúť zoznam členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií a zverejniť vyhlásenia o ich záujmoch v súlade s článkom 42. Rokovací poriadok orgánov kompetenčného centra by sa mal zverejniť. [PN 41]
(31a) Odporúča sa, aby kompetenčné centrum aj národné koordinačné centrá monitorovali medzinárodné normy a čo najviac podľa nich postupovali s cieľom stimulovať vývoj smerom k odporúčaným svetovým postupom. [PN 42]
(32) Vnútorný audítor Komisie by mal mať vo vzťahu ku kompetenčnému centru rovnaké právomoci, aké má vo vzťahu ku Komisii.
(33) Komisia, kompetenčné centrum, Dvor audítorov a Európsky úrad pre boj proti podvodom by mali mať prístup ku všetkým potrebným informáciám a priestorom na výkon auditov a vyšetrovanie grantov, zmlúv a dohôd, ktoré kompetenčné centrum podpísalo.
(33a) Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie prvkov zmluvných dohôd medzi centrami kompetencií a národnými koordinačnými centrami a pokiaľ ide o určenie kritérií na posudzovanie a akreditáciu subjektov ako členov komunity pre kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(15). Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov. [PN 43]
(34) Keďže Ciele tohto nariadenia, a to posilnenie konkurencieschopnosti Únie a jej kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom digitálnej závislosti a jej znížením tak, že sa zvýši presadzovanie produktov, procesov a služieb kybernetickej bezpečnosti vyvinutých v Únii, zachovanie a rozvoj technologických a priemyselných kapacít EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, zvyšovanie konkurencieschopnosti odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Únii a premenu kybernetickej bezpečnosti na konkurenčnú výhodu iných odvetví Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože existujúce obmedzené zdroje sú rozptýlené a sú potrebné rozsiahle investície, ale na zabránenie zbytočnej duplicite pri tomto úsilí, ako aj v záujme podpory získavania kritického objemu investícií a na zaistenie optimálneho využitia verejných prostriedkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie., môžeNavyše len akcie na úrovni Únie môžu zabezpečiť najvyššiu úroveň kybernetickej bezpečnosti vo všetkých členských štátoch, a tým odstrániť nedostatky v oblasti bezpečnosti v niektorých členských štátoch, ktoré vedú ku kyberneticko-bezpečnostným nedostatkom v celej Únii. Únia pretomôže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa, [PN 44]
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA A ZÁSADY KOMPETENČNÉHO CENTRA A SIETE
Článok 1
Predmet úpravy
1. Týmto nariadením sa zriaďuje Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti (ďalej len „kompetenčné centrum“), ako aj sieť národných koordinačných centier (ďalej len „sieť“), a stanovujú sa v ňom pravidlá nominácie národných koordinačných centier a zriadenia komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií (ďalej len „komunita“). Kompetenčné centrum a sieť prispejú k celkovej odolnosti a zvyšovaniu povedomia v Únii o kyberneticko-bezpečnostných hrozbách, pričom dôkladne zohľadnia ich spoločenské dôsledky. [PN 45]
2. Kompetenčné centrum prispieva k vykonávaniu kyberneticko-bezpečnostnej zložky programu Digitálna Európa zriadeného nariadením XXX(16), a najmä akcií súvisiacich s článkom 6 nariadenia (EÚ) XXX [program Digitálna Európa], ako aj programu Európsky horizont zriadeného nariadením XXX(17), a najmä piliera II oddielu 2.2.6 prílohy I k rozhodnutiu XXX, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie [ref. č. osobitného programu].
3. Kompetenčné centrum má sídlo v [Bruseli v Belgicku]. [PN 46]
4. Kompetenčné centrum má právnu subjektivitu. V každom členskom štáte má najširšiu právnu spôsobilosť priznávanú právnickým osobám podľa zákonov daného členského štátu. Môže predovšetkým nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom súdnych konaní. [PN 47]
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „kybernetická bezpečnosť“ je ochranasú všetky činnosti potrebné na ochranu sietí a informačných systémov, ich používateľov a iných osôb predzasiahnutých kybernetickými hrozbami; [PN 48]
1a. „kybernetická obrana“ a „obranné rozmery kybernetickej bezpečnosti“ sú výlučne obranné a reaktívne technológie kybernetickej obrany, ktorých cieľom je ochrana kritickej infraštruktúry, vojenských sietí a informačných systémov, ich používateľov a dotknutých osôb pred kybernetickými hrozbami vrátane situačného povedomia, odhaľovania hrozieb a digitálnej forenznej analýzy; [PN 183]
2. „kyberneticko-bezpečnostné produkty a riešeniaprocesy“ sú komerčné i nekomerčné produkty, služby alebo procesy IKT, ktorých osobitným cieľom je ochrana sietí a informačných systémov, ich používateľov a dotknutýchďalších osôb pred kybernetickýmikybernetickobezpečnostnými hrozbami; [PN 49]
2a. „kybernetická hrozba“ je akákoľvek potenciálna okolnosť, udalosť alebo akcia, ktorá môže poškodiť, narušiť alebo mať iný nepriaznivý vplyv na sieť a informačné systémy, ich používateľov a dotknuté osoby; [PN 50]
3. „verejný orgán“ je akýkoľvek vládny alebo iný orgán verejnej správy vrátane verejných poradných orgánov na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca funkcie verejnej správy podľa právaÚnie a vnútroštátneho práva vrátane osobitných úloh; [PN 51]
4. „zúčastnenýprispievajúci členský štát“ je členský štát, ktorý dobrovoľne finančne prispieva na krytie administratívnych a prevádzkových nákladov kompetenčného centra. [PN 52]
4a. „Európske centrum digitálnych inovácií“ je právnická osoba podľa vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/XXX(18). [PN 53]
Článok 3
Poslanie centra a siete
1. Kompetenčné centrum a sieť pomáhajú Únii:
a) udržiavať a rozvíjať technologické,a odvetvové, spoločenské, akademické a výskumné odborné kapacity kybernetickej bezpečnosti a spôsobilosti potrebné na zabezpečenie jej digitálneho jednotného trhu, ako aj na ochranu údajov občanov, podnikov a verejnej správy Únie; [PN 54]
aa) zvyšovať odolnosť a spoľahlivosť infraštruktúry sietí a informačných systémov vrátane kritickej infraštruktúry, internetu a hardvéru a softvéru bežne používaného v Únii; [PN 55]
b) zvyšovať konkurencieschopnosť odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Únii a premeniť kybernetickú bezpečnosť na konkurenčnú výhodu iných odvetví Únie.; [PN 56]
ba) zvyšovať povedomie o kyberneticko-bezpečnostných hrozbách a s nimi súvisiacich spoločenských a etických následkoch a záujmoch a zmierňovať nedostatok kvalifikácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti v Únii; [PN 57]
bb) rozvíjať vedúce postavenie Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zabezpečiť najprísnejšie kyberneticko-bezpečnostné normy v celej Únii; [PN 58]
bc) posilňovať konkurencieschopnosť a kapacity Únie a zároveň znižovať jej závislosť v digitálnej oblasti zvyšovaním absorpcie produktov, procesov a služieb kybernetickej bezpečnosti vyvinutých v rámci Únie; [PN 59]
bd) posilňovať dôveru občanov, spotrebiteľov a podnikov v digitálny svet, a tým prispievať k cieľom stratégie jednotného digitálneho trhu. [PN 60]
2. Kompetenčné centrum podľa potreby vykonáva svoje úlohy v spolupráci so sieťou národných koordinačných centier a s komunitou kyberneticko-bezpečnostných kompetencií.
Článok 4
Ciele a úlohy centra
Kompetenčné centrum má tieto ciele a súvisiace úlohy:
1. vytvárať, riadiť a podporovať a pomáhať pri koordinácii činnosti siete národných koordinačných centier (ďalej len „sieť“) uvedenejuvedenú v článku 6 a komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií uvedenejkomunituuvedenú v článku 8; [PN 61]
2. prispievať k vykonávaniukoordinovaťvykonávanie kyberneticko-bezpečnostnej zložky programu Digitálna Európa zriadeného nariadením XXX(19), a najmä akcií súvisiacich s článkom 6 nariadenia (EÚ) XXX [program Digitálna Európa], ako aj programu Európsky horizont zriadeného nariadením XXX(20), a najmä piliera II oddielu 2.2.6 prílohy I k rozhodnutiu XXX, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie [ref. č. osobitného programu], ako aj ďalších programov Únie, ak sa tak stanoví v právnych aktoch Únie] a prispievať k vykonávaniu opatrení financovaných z Európskeho obranného fondu zriadeného nariadením (EÚ) 2019/XXX; [PN 62]
3. posilňovať kyberneticko-bezpečnostnébezpečnostnúodolnosť, kapacity, spôsobilosti, znalosti a infraštruktúru k dispozícii jednotlivým odvetviam, verejnému sektoru a výskumnej obci, a to plnením týchto úloh, a to plnením týchto úloh z hľadiska najmodernejšej odvetvovej a výskumnej infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti a súvisiacich služieb: [PN 63]
a) z hľadiska najmodernejšej odvetvovej a výskumnej infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti a súvisiacich služieb: nadobúdanie, zdokonaľovanie, prevádzka a sprístupňovanie tejto infraštruktúryzariadení kompetenčného centra a súvisiacich služieb širokej škále používateľov v celej Únii z radov jednotlivých odvetví, (vrátanenajmä MSP), verejného sektora, výskumnej a vedeckej obce spravodlivo, otvorene a transparentne; [PN 64]
b) z hľadiska najmodernejšej odvetvovej a výskumnej infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti a súvisiacich služieb: podpora iných subjektov (aj finančná) pri nadobúdaní, zdokonaľovaní, prevádzke a sprístupňovaní tejto infraštruktúrytakýchtozariadení a súvisiacich služieb širokej škále používateľov v celej Únii z radov jednotlivých odvetví,(vrátanenajmä MSP), verejného sektora, výskumnej a vedeckej obce; [PN 65]
ba) finančná podpora a technická pomoc pre začínajúce podniky, MSP, mikropodniky, združenia a jednotlivých expertov pôsobiacich v oblasti kybernetickej bezpečnosti a pre projekty občianskych technológií; [PN 66]
bb) financovanie auditov kódov na zaistenie bezpečnosti softvéru a súvisiacich vylepšení pre projekty slobodného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom bežne používané v prípade infraštruktúry, produktov a procesov; [PN 67]
c) poskytovaniepodpora šírenia kyberneticko-bezpečnostných znalostí a technickej pomoci odvetviam a verejným orgánom,okrem iného pre občiansku spoločnosť,odvetvia, verejné orgány a akademickú a výskumnú obec, najmä podporou opatrení zameraných na uľahčenie prístupu k odborným znalostiam, ktoré má k dispozícii sieť a komunita kyberneticko-bezpečnostných kompetencií s cieľom zvýšiť kyberneticko-bezpečnostnú odolnosť v Únii; [PN 68]
ca) presadzovanie zásady „bezpečnosti už v štádiu návrhu“ počas vývoja, údržby, prevádzky a aktualizácie infraštruktúr, výrobkov a služieb najmä podporou špičkových metód bezpečného vývoja, primeraného testovania bezpečnosti, bezpečnostných auditov vrátane povinnosti výrobcu alebo poskytovateľa bezodkladne sprístupňovať aktualizácie na nápravu nových zraniteľných miest či hrozieb, a to aj po skončení predpokladanej životnosti výrobku, alebo umožniť tretím stranám vytvárať a poskytovať takéto aktualizácie; [PN 69]
cb) pomoc pri vývoji metód prispievania do zdrojového kódu najmä pre verejné orgány, ktoré využívajú projekty slobodného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom; [PN 70]
cc) združovanie zainteresovaných strán z jednotlivých odvetví, odborových zväzov, akademickej obce, výskumných organizácií a verejných subjektov na účely zabezpečenia dlhodobej spolupráce pri vývoji a implementácii produktov a riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane prípadného združovania a šírenia zdrojov a informácií o takýchto produktoch a riešeniach; [PN 71]
4. prispievať k plošnému zavádzaniu najmodernejších a udržateľných kyberneticko-bezpečnostných produktov a riešeníprocesov v celom hospodárstvecelejÚnii, a to plnením týchto úloh: [PN 72]
a) stimulácia kyberneticko-bezpečnostného výskumu, vývoja a zavádzania kyberneticko-bezpečnostných produktov a riešení Únie verejnými orgánmi a používateľskými odvetviamiv Úniiaholistické procesy počas celého inovačného cyklu, okrem iného prostredníctvomverejných orgánov, priemyslu a trhu; [PN 73]
b) pomoc verejným orgánom, odberateľským odvetviam a iným používateľom pri osvojovaní a integrácii najnovšíchzvyšovaní vlastnej odolnosti osvojovaním a integráciou najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných riešeníproduktov a procesov; [PN 74]
c) podpora najmä verejných orgánov pri organizácii verejných obstarávaní alebo samotné obstarávanie najmodernejších kyberneticko-bezpečnostných produktov a riešení v mene verejných orgánov, a to aj podporou udržateľného obstarávania na zvýšenie bezpečnosti verejných investícií a v ich prospech; [PN 75]
d) finančná podpora a technická pomoc pre začínajúce podniky a MSP pôsobiace v oblasti kybernetickej bezpečnosti, mikropodniky, jednotlivých expertov, projekty bežne používaného slobodného softvéru s otvoreným zdrojom a projekty občianskych technológií na zvýšenie odborných kyberno-bezpečnostných znalostí, aby sa napojili na potenciálne trhy, využívali príležitosti na zavádzanie a prilákali investície; [PN 76]
5. zlepšovať chápanie kybernetickej bezpečnosti a prispievať k dopĺňaniu chýbajúcich zručností a zvyšovaniu kvalifikačnej úrovne v Únii v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to plnením týchto úloh: [PN 77]
-a) v prípade potreby podporovať dosiahnutie konkrétneho cieľa č. 4 (pokročilé digitálne zručnosti) programu Digitálna Európa v spolupráci s európskymi centrami digitálnych inovácií; [PN 78]
a) podpora ďalšieho rozvoja kyberneticko-bezpečnostných zručností, podľazdružovania a spoločnéhovyužívania kvalifikáciía kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti na všetkých príslušných úrovniach vzdelávania, čím sa podporí cieľ dosiahnuť rodovú rovnováhu, uľahčí sa všeobecne vysoká úroveň kyberneticko-bezpečnostných znalostí a prispeje sa k odolnosti používateľov a infraštruktúry v celej Únii v spolupráci so sieťou a v prípade potreby v spoluprácisa zosúladí s príslušnými agentúrami a orgánmi EÚ vrátane agentúry ENISA; [PN 79]
6. prispievať k posilňovaniu kyberneticko-bezpečnostného výskumu a vývoja v Únii, a to:
a) finančnou podporou kyberneticko-bezpečnostného výskumu na základe spoločného, priebežne hodnoteného a zdokonaľovaného viacročného programuplánu zameraného na stratégiu, odvetvie, technológiu a výskum uvedeného v článku 13; [PN 80]
b) podporou rozsiahlych výskumných a demonštračných projektov, ktoré sa zameriavajú na kyberneticko-bezpečnostné spôsobilosti ďalšej generácie, v spolupráci s odvetvím, a so sieťouakademickými a výskumnými inštitúciami, verejným sektorom a orgánmivrátanesietea komunity; [PN 81]
ba) zabezpečiť dodržiavanie základných práv a etickej realizácie projektov kyberneticko-bezpečnostného výskumu s podporou kompetenčného centra; [PN 82]
bb) monitorovanie hlásení komunity o zraniteľných miestach a podpora pri zverejňovaní zraniteľných miest, vývoj záplat, opráv a riešení a ich šírenie; [PN 83]
bc) výsledky výskumu monitorovania algoritmov samoučenia využívaných na škodlivú kybernetickú činnosť v spolupráci s agentúrou ENISA a podpora vykonávania smernice (EÚ) 2016/1148; [PN 84]
bd) podpora výskumu v oblasti počítačovej kriminality; [PN 85]
be) podpora produktov a procesov výskumu a vývoja, ktoré sa dajú bezplatne skúmať, vymieňať a rozvíjať, a na nich stavať, a to najmä v oblasti overeného a overiteľného hardvéru a softvéru, v úzkej spolupráci s týmto odvetvím, sieťou a komunitou; [PN 86]
c) podporou výskumu a inovácie v oblasti stanovovania kyberneticko-bezpečnostných noriemformálnej a neformálnej normalizáciea certifikácie kyberneticko-bezpečnostnej technológie, súvisiacej so súčasnou prácou, prípadne v úzkej spolupráci s európskymi organizáciami pre normalizáciu, certifikačnými orgánmi a agentúrou ENISA; [PN 87]
ca) poskytovať osobitnú podporu MSP uľahčením prístupu k znalostiam a odbornej príprave formou individualizovaného prístupu k výsledkom výskumu a vývoja, ktorý je posilnený kompetenčným centrom a sieťou, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť; [PN 88]
7. posilniť spoluprácu medzi civilnou a obrannou sférou, pokiaľ ide o technológie a aplikácie dvojakého použitia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to plnením týchto úloh, ktoré musia byť reaktívnymi a obrannými technológiami, aplikáciami a službami kybernetickej obrany: [PN 184]
a) podpora členských štátov a zainteresovaných strán z odvetvia a výskumnej obce v oblastiach výskumu, vývoja a zavádzania;
b) prispievanie k spolupráci medzi členskými štátmi podporou vzdelávania, odbornej prípravy a cvičení;
c) združovanie zainteresovaných strán v záujme synergií medzi civilným a obranným kyberneticko-bezpečnostným výskumom a trhmi;
8. posilňovať synergie medzi civilným a obranným rozmerom kybernetickej bezpečnosti v súvislosti s Európskym obranným fondom, a to plnením týchto úloh, ktoré musia byť reaktívnymi a obrannými technológiami, aplikáciami a službami kybernetickej obrany: [PN 185]
a) poradenstvo, šírenie odborných poznatkov a podpora spolupráce relevantných zainteresovaných strán;
b) na žiadosť členských štátov riadenie nadnárodných projektov v oblasti kybernetickej obrany, a teda plnenie funkcie projektového manažéra v zmysle nariadenia XXX [nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond];
ba) pomáhať a poskytovať poradenstvo Komisii, pokiaľ ide o vykonávanie nariadenia (EÚ) 2019/XXX [prepracované znenie nariadenia (ES) č. 428/2009, ako ho navrhuje Komisia v dokumente COM(2016)0616]; [PN 89]
8a. prispievať k úsiliu Únie o posilnenie medzinárodnej spolupráce, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, a to:
a) umožnením účasti kompetenčného centra na medzinárodných konferenciách a vo vládnych organizáciách, ako aj formou príspevkov pre medzinárodné organizácie pre normalizáciu;
b) spoluprácou s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v medziach príslušných rámcov medzinárodnej spolupráce. [PN 90]
Článok 5
Investície do infraštruktúr, spôsobilostí, produktov alebo riešeníprocesov a ich využívanie [PN 91]
1. Ak kompetenčné centrum poskytuje financovanie na infraštruktúry, spôsobilosti, produkty alebo riešeniaprocesy podľa článku 4 ods. 3 a 4 formou obstarávania, grantu alebo ceny, v pracovnom pláne kompetenčného centra sa môžu vymedziť najmä: [PN 92]
a) konkrétne pravidlá prevádzky infraštruktúry alebo spôsobilosti, prípadne vrátane zverenia prevádzky hostiteľskému subjektu na základe kritérií, ktoré určí kompetenčné centrum; [PN 93]
b) pravidlá prístupu k infraštruktúre alebo spôsobilosti a jej využívania;
ba) konkrétne pravidlá pre jednotlivé fázy vykonávania; [PN 94]
bb) zabezpečenie toho, aby na základe prispenia Únie bol prístup čo najviac otvorený a len nevyhnutne zatvorený, a aby bolo možné opakované použitie [PN 95]
2. Kompetenčné centrum môže niesť zodpovednosť za celkové vykonávanie relevantných spoločných obstarávacích akcií vrátane obstarávania vo fáze pred komerčným využitím v mene členov siete, členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií alebo iných tretích strán, ktoré zastupujú používateľov kyberneticko-bezpečnostných produktov a riešení. Na tento účel môže kompetenčnému centru pomáhať jedno alebo viacero národných koordinačných centier alebo členovia komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií alebo relevantných európskych centier digitálnych inovácií. [PN 96]
Článok 6
Nominácia národných koordinačných centier
-1. V každom členskom štáte sa vytvorí jednotné národné koordinačné centrum. [PN 97]
1. Do [dátum] každý členský štát nominuje subjekt, ktorý má na účely tohto nariadenia pôsobiť ako národné koordinačné centrum, a túto nomináciu oznámi Komisii.
2. Komisia na základe posúdenia súladu daného subjektu s kritériami stanovenými v odseku 4 vydá do šiestich mesiacov od prijatia nominácie od členského štátu rozhodnutie, ktorým udelí danému subjektu akreditáciu národného koordinačného centra alebo nomináciu zamietne. Zoznam národných koordinačných centier Komisia uverejní.
3. Členské štáty môžu za národné koordinačné centrum na účely tohto nariadenia kedykoľvek nominovať nový subjekt. Na nomináciu každého nového subjektu sa vzťahujú odseky 1 a 2.
4. Nominované národné koordinačné centrum musí byť schopné podporiť kompetenčné centrum a sieť pri plnení ich poslania podľa článku 3 tohto nariadenia. Musia buď samé disponovať kyberneticko-bezpečnostnou technologickou expertízou alebo k nej mať priamy prístup a musia byť schopné účinnej spolupráce a koordinácie s odvetvím, verejným sektorom, akademickou a výskumnou obcou a občanmi. Komisia vydá usmernenia, v ktorých podrobnejšie opíše postup posudzovania a vysvetlí uplatňovanie kritérií. [PN 98]
5. Vzťah medzi kompetenčným centrom a národnými koordinačnými centrami sa zakladá na štandardnej zmluvnej dohode uzatvorenej medzi kompetenčným centrom a každým z národných koordinačných centier. V danej dohode sa stanoviaDohodutvorí rovnaký súbor všeobecných podmienok, ktoré stanovujú pravidlá upravujúce vzťah a rozdelenie úloh medzi kompetenčným centrom a každým z národných koordinačných centier a osobitné podmienky prispôsobené konkrétnemu národnému koordinačnému centru. [PN 99]
5a. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 45a s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením harmonizovaných všeobecných podmienok zmluvných dohôd uvedených v odseku 5 tohto článku vrátane ich formátu. [PN 100]
6. Sieť národných koordinačných centier zahŕňa všetky národné koordinačné centrá nominované členskými štátmi.
Článok 7
Úlohy národných koordinačných centier
1. Národné koordinačné centrá plnia tieto úlohy:
a) podpora kompetenčného centra pri dosahovaní jeho cieľov, a najmä pri zriaďovaní a koordinácii komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií; [PN 101]
b) podpora účasti odvetvia, stimuláciaa uľahčenie účasti občianskej spoločnosti, priemyslu, najmä začínajúcich podnikov a MSP, akademickej a vedeckej obce a ďalších aktérov na úrovni členských štátov na cezhraničných projektoch; [PN 102]
ba) v spolupráci s ďalšími subjektmi, ktoré plnia podobné úlohy, prevádzka jednotného kontaktného miesta pre produkty a procesy v oblasti kybernetickej bezpečnosti financovaného prostredníctvom iných programov Únie ako InvestEU alebo program jednotného trhu, najmä určených pre MSP; [PN 103]
c) v spolupráci s kompetenčným centrom prispievanie k identifikácii a riešeniu kyberneticko-bezpečnostných výziev v jednotlivých odvetviach; [PN 104]
ca) úzka spolupráca s vnútroštátnymi organizáciami pre normalizáciu s cieľom zaistiť preberanie súčasných noriem a zapojiť všetky príslušné zainteresované strany, najmä MSP, do zavádzania nových noriem; [PN 105]
d) funkcia styčného bodu s komunitou kyberneticko-bezpečnostných kompetencií a s kompetenčným centrom na národnej úrovni;
e) snaha o vytvorenie synergií s relevantnými činnosťami na štátnej, a regionálnej a miestnej úrovni; [PN 106]
f) realizácia špecifických akcií, na ktoré kompetenčné centrum udelilo granty, vrátane poskytovania finančnej podpory tretím stranám podľa článku 204 nariadenia XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] za podmienok stanovených v príslušných dohodách o grante;
fa) propagácia a šírenie spoločných minimálnych študijných osnov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v spolupráci s príslušnými orgánmi v členských štátoch; [PN 107]
g) propagácia a šírenie relevantných výsledkov činnosti siete, komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií a kompetenčného centra na štátnej, alebo regionálnej alebo miestnej úrovni; [PN 108]
h) posudzovanie žiadostí subjektov a jednotlivcov so sídlom v členskom štáte koordinačného centra o začlenenie do komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií. [PN 109]
2. Na účely písmena f) možno finančnú podporu tretím stranám poskytnúť v ktorejkoľvek z foriem uvedených v článku 125 nariadenia XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] vrátane jednorazových platieb.
3. Národné koordinačné centrá môžu získať od Únie grant v súlade s článkom 195 písm. d) nariadenia XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] na plnenie úloh stanovených v tomto článku.
4. Národné koordinačné centrá v rámci siete podľa potreby spolupracujú prostredníctvom sietea s príslušnými európskymi centrami digitálnych inovácií na účely plnenia úloh uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), e) a g). [PN 110]
Článok 8
Komunita kyberneticko-bezpečnostných kompetencií
1. Komunita kyberneticko-bezpečnostných kompetencií prispieva k napĺňaniu poslania kompetenčného centra v zmysle článku 3 a v celej Únii podporuje, združuje, zdieľa a šíri odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti aposkytuje technické odborné znalosti. [PN 111]
2. Komunita kyberneticko-bezpečnostných kompetencií pozostáva z odvetvových, akademických a neziskových výskumných občianskej spoločnosti, odberateľsko-dodávateľských odvetví vrátane MSP, akademickej a výskumnej obce, združení používateľov, jednotlivých expertov, príslušných európskych normalizačných organizácií a ďalších združení, ako aj z verejných orgánov a iných orgánov, ktoré sa venujú prevádzkovým a technickým záležitostiam v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V Únii združuje hlavné strany zainteresované na technologických,a odvetvových, akademických a výskumných a spoločenských kapacitách a spôsobilostiach v oblasti kybernetickej bezpečnosti.a zahŕňa národné koordinačné centrá, európske centrá digitálnych inovácií, ako aj inštitúcie a orgány Únie s príslušnými odbornými znalosťami, ako sa uvádza v článku 10 tohto nariadenia. [PN 112]
3. Za členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií možno akreditovať iba subjekty so sídlom a jednotlivcov s bydliskom v Únii, európskom hospodárskom priestore (EHP) alebo Európskom združení voľného obchodu(EZVO). Uchádzači musia preukázať, že majúvedia poskytovať odborné znalosti aspoň v jednej z týchto domén kybernetickej bezpečnosti: [PN 113]
a) akademická sféraalebo výskum; [PN 114]
b) odvetvový vývoj;
c) vzdelávanie a odborná príprava;
ca) etika; [PN 115]
cb) formálna a technická normalizácia a špecifikácie. [PN 116]
4. Kompetenčné centrum akredituje subjekty zriadené podľa vnútroštátneho práva alebo jednotlivcov za členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií na základe harmonizovaného posúdenia kompetenčného centra, národného koordinačného centra členského štátu, v ktorom má daný subjekt sídlo alebo osoba bydlisko, či subjekt spĺňa kritériá uvedené v odseku 3. Akreditácia nie je časovo obmedzená, no kompetenčné centrum ju môže kedykoľvek odňať, ak kompetenčné centrum alebo národné koordinačné centrum dospeje k záveru, že daný subjekt alebo osoba nespĺňa kritériá odseku 3 alebo spadá pod príslušné ustanovenia článku 136 nariadenia XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Národné koordinačné centrá členských štátov sa snažia dosiahnuť vyrovnané zastúpenie zainteresovaných strán v komunite aktívnou stimuláciou účasti nedostatočne zastúpených kategórií, najmä MSP, a skupín jednotlivcov. [PN 117]
4a. Komisia je v súlade s článkom 45a splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie bližším určením kritérií pre výber uchádzačov uvedených v odseku 3 tohto článku a postupy posudzovania a akreditácie subjektov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 4 tohto článku. [PN 118]
5. Kompetenčné centrum akredituje príslušné orgány, agentúry a úrady Únie za členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií na základe posúdenia, či daný subjekt spĺňa kritériá uvedené v odseku 3. Akreditácia nie je časovo obmedzená, no kompetenčné centrum ju môže kedykoľvek odňať, ak dospeje k záveru, že daný subjekt nespĺňa kritériá odseku 3 alebo spadá pod príslušné ustanovenia článku 136 nariadenia XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].
6. Na práci komunity sa môžu zúčastňovať zástupcovia Komisie.
Článok 9
Úlohy členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií
Členovia komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií:
1. podporujú kompetenčné centrum pri napĺňaní poslania a cieľov stanovených v článkoch 3 a 4, pričom na tento účel úzko spolupracujú s kompetenčným centrom a príslušnými národnými koordinačnými centrami;
2. sa zapájajú do činností podporovaných kompetenčným centrom a národnými koordinačnými centrami;
3. sa podľa potreby zúčastňujú pracovných skupín zriadených správnou radou kompetenčného centra na výkon osobitných činností v zmysle pracovného plánu kompetenčného centra;
4. podľa potreby podporujú kompetenčné centrum a národné koordinačné centrá pri propagácii konkrétnych projektov;
5. propagujú a šíria relevantné výsledky činností a projektov vykonávaných v rámci komunity;
5a. podporovať kompetenčné stredisko podávaním správ a zverejňovaním zraniteľných miest, pomocou pri ich zmierňovaní a poradenstvom o tom, ako tieto zraniteľné miesta redukovať, a to aj certifikáciou podľa systémov prijatých v súlade s nariadením (EÚ) 2019/XXX [akt o kybernetickej bezpečnosti]. [PN 119]
Článok 10
Spolupráca kompetenčného centra s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie
1. S cieľom zaistiť súdržnosť a doplnkovosť kompetenčné centrum spolupracuje s relevantnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosťagentúryENISA, tímu reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT-EU), Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Spoločného výskumného centra Komisie, Výkonnej agentúry pre výskum, Výkonnej agentúry pre inovácie a siete, príslušných európskych centier pre digitálne inovácie, Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite pri Europole, ako aj Európskej obrannej agentúry, pokiaľ ide o projekty, služby a kompetencie s dvojitým použitím. [PN 120]
2. Takáto spolupráca prebieha v rámci pracovných dohôd. Uvedené dohody sa vopred predložia Komisii na schválenieprijíma správna rada po ich predchádzajúcom schválení zo strany Komisie. [PN 121]
KAPITOLA II
ORGANIZÁCIA KOMPETENČNÉHO CENTRA
Článok 11
Členstvo a štruktúra
1. Členmi kompetenčného centra sú Únia zastúpená Komisiou a členské štáty.
2. Štruktúra kompetenčného centra zahŕňa tieto orgány:
a) správna rada, ktorá plní úlohy stanovené v článku 13;
b) výkonný riaditeľ, ktorý plní úlohy stanovené v článku 16;
c) odvetvová a vedecká poradná rada, ktorá plní funkcie stanovené v článku 20.
ODDIEL I
SPRÁVNA RADA
Článok 12
Zloženie správnej rady
1. Správna rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu, a z piatichjedného zástupcu menovaného Európskym parlamentom za pozorovateľa a štyroch zástupcov Komisie v mene Únie, s cieľom dosiahnuť rodovú vyváženosť medzi členmi správnej rady a ich náhradníkmi. [PN 122]
2. Každý člen správnej rady má náhradníka, ktorý zastupuje člena v jeho neprítomnosti.
3. Členovia správnej rady a ich náhradníci sa vymenúvajú na základe ich znalostí v technologickej oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj na základe relevantných riadiacich, administratívnych a rozpočtových zručností. Komisia a členské štáty sa vynasnažia obmedziť fluktuáciu svojich zástupcov v správnej rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu jej práce. Komisia a členské štáty sa usilujú o vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade. [PN 123]
4. Funkčné obdobie členov správnej rady a ich náhradníkov je štyri roky. Toto obdobie je obnoviteľné.
5. Členovia správnej rady konajú nezávisle, transparentne a v záujme kompetenčného centra, pričom chránia jeho ciele, poslanie, identitu, samostatnosť a súdržnosť.
6. KomisiaSprávna rada môže v prípade potreby pozvať na zasadnutia správnej rady pozorovateľov vrátane zástupcov relevantných orgánov, úradov a agentúr Únie a členov komunity. [PN 124]
7. Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) jea odvetvová a vedecká poradná rada sú v správnej rade stálym pozorovateľomstálymipozorovateľmi, pričom majú poradnú funkciu bez práva hlasovať. Správna rada v plnej miere zohľadňuje názory stálych pozorovateľov. [PN 125]
Článok 13
Úlohy správnej rady
1. Správna rada nesie celkovú zodpovednosť za strategické zameranie a prevádzku kompetenčného centra a vykonáva dohľad nad realizáciou jeho činností.
2. Správna rada prijme svoj rokovací poriadok. Súčasťou uvedeného rokovacieho poriadku sú osobitné postupy na identifikáciu a predchádzanie konfliktu záujmov, ako aj na zabezpečenie dôvernosti všetkých citlivých informácií.
3. Správna rada prijíma potrebné strategické rozhodnutia, najmä:
a) prijíma viacročný strategický plán, ktorý zahŕňa súpis hlavných priorít a plánovaných iniciatív kompetenčného centra vrátane odhadu finančných potrieb a zdrojov, pričom zohľadňuje rady agentúry ENISA; [PN 126]
b) prijíma pracovný plán, ročnú účtovnú závierku, súvahu a výročnú správu o činnosti kompetenčného centra na základe návrhu výkonného riaditeľa, pričom zohľadňuje rady agentúry ENISA; [PN 127]
c) prijíma osobitné rozpočtové pravidlá kompetenčného centra v súlade s [článkom 70 nariadenia o rozpočtových pravidlách];
d) prijíma postup vymenovania výkonného riaditeľa;
e) prijíma kritériá a postupy posudzovania a akreditácie subjektov za členov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií; [PN 128]
ea) prijíma pracovné dohody podľa článku 10 ods. 2; [PN 129]
f) vymenúva, odvoláva a predlžuje funkčné obdobie výkonného riaditeľa, poskytuje mu usmernenie a monitoruje jeho výsledky, a vymenúva účtovníka;
g) prijíma ročný rozpočet kompetenčného centra vrátane zodpovedajúceho plánu pracovných miest, v ktorom sa uvedie počet dočasných pracovných miest podľa funkčnej skupiny a platovej triedy a počet zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného úväzku;
ga) prijíma pravidlá transparentnosti pre kompetenčné centrum; [PN 130]
h) prijíma pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov;
i) spolu s členmi komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií zriaďuje pracovné skupiny, pričom zohľadňuje rady stálych pozorovateľov; [PN 131]
j) vymenúva členov odvetvovej a vedeckej poradnej rady;
k) zriadi funkciu vnútorného auditu v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1271/2013(21);
l) globálne propaguje kompetenčné centrum s cieľom zvýšiť jeho atraktivitu a zabezpečiť mu postavenie svetového centra excelentnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti spoluprácukompetenčného centraso svetovými aktérmi; [PN 132]
m) na základe odporúčania výkonného riaditeľa formuluje komunikačnú politiku kompetenčného centra;
n) zodpovedá za monitorovanie primeraných opatrení v nadväznosti na závery spätných hodnotení;
o) podľa potreby stanovuje vykonávacie pravidlá k služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania v súlade s článkom 31 ods. 3;
p) podľa potreby stanovuje pravidlá vysielania národných expertov do kompetenčného centra a pravidlá využívania stážistov v súlade s článkom 32 ods. 2;
q) prijíma bezpečnostné pravidlá kompetenčného centra;
r) prijíma stratégiu boja proti podvodom a korupcii, ktorá musí byť primeraná riziku podvodov a korupcie so zreteľom na analýzu efektívnosti nákladov na opatrenia, ktoré sa majú vykonávať a prijíma tiež komplexné opatrenia na ochranu osôb, ktoré informujú o porušeniach právnych predpisov Únie v súlade s príslušnými právnymi predpismiÚnie; [PN 133]
s) prijíma rozsiahle vymedzenie finančných príspevkov členských štátov a metodiku výpočtu finančného príspevkuvýšky dobrovoľných finančných príspevkov členských štátov, ktoré sa môžu zaúčtovať ako finančné príspevky v súlade s uvedeným vymedzením; takýto výpočet sa vykonáva na konci každého rozpočtového roka; [PN 134]
t) zodpovedá za všetky úlohy, ktoré nie sú osobitne pridelené konkrétnemu orgánu kompetenčného centra; takéto úlohy môže delegovať na ktorýkoľvek orgán kompetenčného centra.
Článok 14
Predseda a zasadnutia správnej rady
1. Správna rada si spomedzi členov s hlasovacím právom volí predsedu a podpredsedu na dva roky, s cieľom dosiahnuť rodovú vyváženosť. Mandát predsedu a podpredsedu možno predĺžiť raz na základe rozhodnutia správnej rady. Ak však ich členstvo v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia zanikne, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k danému dátumu. Ak predseda nie je schopný plniť si svoje povinnosti, podpredseda ho nahradí ex officio. Predseda sa na hlasovaní zúčastňuje. [PN 135]
2. Riadne zasadnutia správnej rady sa konajú aspoň trikrát do roka. Na žiadosť Komisie, na žiadosť tretiny všetkých členov, na žiadosť predsedu alebo na žiadosť výkonného riaditeľa pri plnení jeho povinností možno zvolať mimoriadne zasadnutia.
3. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na rokovaniach, pokiaľ správna rada nerozhodne inak, ale nemá hlasovacie právo. Správna rada môže na zasadnutia v jednotlivých prípadoch prizvať iné osoby ako pozorovateľov. [PN 136]
4. Na zasadnutiach správnej rady sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť členovia odvetvovej a vedeckej poradnej rady, avšak bez hlasovacieho práva.[PN 137]
5. Členom správnej rady a ich náhradníkom môžu v súlade s rokovacím poriadkom pomáhať poradcovia alebo experti.
6. Sekretariát pre správnu radu zabezpečuje kompetenčné centrum.
Článok 15
Pravidlá hlasovania správnej rady
1. Únia má 50 % hlasovacích práv. Hlasovacie práva Únie sú nedeliteľné.
2. Každý zúčastnený členský štát má jeden hlas.
3. Správna rada prijíma rozhodnutia väčšinou najmenej 75 % všetkých hlasov vrátane hlasov neprítomných členov, ktoré zodpovedajú aspoň 75 % celkových finančných príspevkov do kompetenčného centra. Finančný príspevok sa vypočíta na základe odhadovaných výdavkov navrhnutých členskými štátmi v zmysle článku 17 ods. 2 písm. c) a na základe správy o výške príspevkov zúčastnených členských štátov uvedenej v článku 22 ods. 5.
4. Hlasovacie práva majú iba zástupcovia Komisie a zástupcovia zúčastnených členských štátov.
5. Predseda sa na hlasovaní zúčastňuje. [PN 138]
Článok 15a
Pravidlá hlasovania správnej rady
1. Rozhodnutia, ktoré sú predmetom hlasovania, sa môžu týkať:
a) riadenia a organizácie kompetenčného centra a siete;
b) stanovenia rozpočtu kompetenčného centra a siete;
c) spoločných opatrení viacerých členských štátov s prípadným doplnením z rozpočtu Únie v nadväznosti na rozhodnutie o stanovení rozpočtu v súlade s písmenom b).
2. Správna rada prijíma svoje rozhodnutia na základe najmenej 75 % hlasov všetkých členov. Právo hlasovať za Úniu pripadá Komisii a je nedeliteľné.
3. V prípade rozhodnutí podľa odseku 1 písm. a) má zastúpenie každý členský štát, pričom každý členský štát rovnaké hlasovacie právo. Pokiaľ ide o zvyšné hlasy, ktoré sú k dispozícii až do výšky 100 %, Únia by mala mať aspoň 50 % hlasovacích práv zodpovedajúcich jej finančnému príspevku.
4. V prípade rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 písm. b) alebo c), alebo akéhokoľvek iného rozhodnutia, ktoré nepatrí do žiadnej inej kategórie odseku 1, musí Únia mať aspoň 50 % hlasovacích práv zodpovedajúcich jej finančným príspevkom. Hlasovacie právo majú len prispievajúce členské štáty, a to vo výške zodpovedajúcej ich finančnému príspevku.
5. Ak je predseda zvolený spomedzi zástupcov členských štátov, zúčastňuje sa na hlasovaní ako zástupca svojho členského štátu. [PN 139]
ODDIEL II
VÝKONNÝ RIADITEĽ
Článok 16
Vymenovanie, odvolanie alebo predĺženie funkčného obdobia výkonného riaditeľa
1. Výkonný riaditeľ je osoba s odbornými znalosťami a výbornou povesťou v oblastiach, v ktorých kompetenčné centrum pôsobí.
2. Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zástupca kompetenčného centra podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
3. Výkonného riaditeľa vymenúva správna rada zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou, vrátane nominácií s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť u členských štátov po otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom výberovom konaní. [PN 140]
4. Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje kompetenčné centrum predseda správnej rady.
5. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je štyri rokypäťrokov. Na konci tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy kompetenčného centra. [PN 141]
6. Správna rada konajúc na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadní posúdenie uvedené v odseku 5, môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz, najviac o štyri rokypäťrokov. [PN 142]
7. Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie sa predĺžilo, sa nemôže zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnakú funkciu.
8. Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady, ktorá koná na návrh svojich členov alebo na návrh Komisie. [PN 143]
Článok 17
Úlohy výkonného riaditeľa
1. Výkonný riaditeľ zodpovedá za prevádzku a každodenné riadenie kompetenčného centra a je jeho právnym zástupcom. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade a svoje úlohy plní úplne nezávisle v rámci udelených právomocí.
2. Výkonný riaditeľ najmä nezávisle plní tieto úlohy:
a) výkon rozhodnutí správnej rady;
b) podpora činnosti správnej rady, zabezpečovanie sekretariátu pre jej zasadnutia a poskytovanie všetkých informácií potrebných na plnenie jej úloh;
c) po konzultácii so správnou radou, odvetvovou a vedeckou poradnou radou, agentúrou ENISA a s Komisiou – vypracovanie a predkladanie návrhu viacročného strategického plánu a návrhu ročného pracovného plánu kompetenčného centra správnej rade na schválenie, vrátane rozsahu výziev na predkladanie návrhov, výziev na vyjadrenie záujmu alebo výziev na predkladanie ponúk, ktoré si vykonávanie pracovného plánu vyžaduje, ako aj súvisiacich odhadov výdavkov navrhnutých členskými štátmi a Komisiou; [PN 144]
d) príprava a predloženie návrhu ročného rozpočtu správnej rade na schválenie vrátane zodpovedajúceho plánu pracovných miest, v ktorom sa uvedie počet dočasných pracovných miest v každej platovej triede a funkčnej skupine, ako aj počet zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov vyjadrený v ekvivalentoch plného pracovného úväzku;
e) vykonávanie pracovného plánu a podávanie správ o ňom správnej rade;
f) vypracovanie návrhu výročnej správy o činnosti kompetenčného centra vrátane informácií o príslušných výdavkoch;
g) zaistenie uplatnenia účinných monitorovacích a hodnotiacich postupov vo vzťahu k výsledkom kompetenčného centra;
h) vypracovanie akčného plánu v nadväznosti na závery spätných hodnotení a predloženie správy o pokroku Komisii a Európskemu parlamentu každé dva roky; [PN 145]
i) príprava, vyrokúvanie a uzavretie dohôd s národnými koordinačnými centrami;
j) zodpovednosť za administratívne, finančné a personálne otázky vrátane plnenia rozpočtu kompetenčného centra, s náležitým zohľadnením odporúčaní získaných z vnútorného auditu a v rámci kompetencií delegovaných správnou radou;
k) schvaľovanie a riadenie vyhlasovania výziev na predkladanie návrhov v súlade s pracovným plánom, ako aj spravovanie dohôd a rozhodnutí o grante;
l) schvaľovanie zoznamu akcií vybraných na financovanie na základe poradia určeného panelom nezávislých expertov po konzultácii s odvetvovou a vedeckou poradnou radou a agentúrou ENISA; [PN 146]
m) schvaľovanie a riadenie vyhlasovania výziev na predkladanie ponúk v súlade s pracovným plánom, ako aj spravovanie príslušných zmlúv;
n) schvaľovanie ponúk vybraných na financovanie;
o) predkladanie návrhu ročnej účtovnej závierky a súvahy vnútornému auditu a následne správnej rade;
p) zabezpečenie hodnotenia a riadenia rizík;
q) podpisovanie individuálnych dohôd a rozhodnutí o grante, ako aj zmlúv;
r) podpisovanie verejných zákaziek;
s) vypracovanie akčného plánu v nadväznosti na závery správ z interného alebo externého auditu, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a predkladanie správ o pokroku, a to dvakrát ročne Komisii a Európskemu parlamentu a pravidelne správnej rade; [PN 147]
t) vypracovanie návrhu rozpočtových pravidiel platných pre kompetenčné centrum;
u) zavedenie a zabezpečenie fungovania účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly a informovanie správnej rady o všetkých jeho podstatných zmenách;
v) zabezpečenie účinnej komunikácie s inštitúciami Únie a podáva správy Európskemu parlamentu a Rade na základe žiadosti; [PN 148]
w) prijímanie akýchkoľvek ďalších opatrení potrebných na vyhodnotenie pokroku kompetenčného centra v plnení jeho poslania a cieľov v zmysle článkov 3 a 4 tohto nariadenia;
x) plnenie všetkých ďalších úloh zverených alebo delegovaných výkonnému riaditeľovi správnou radou.
ODDIEL III
ODVETVOVÁ A VEDECKÁ PORADNÁ RADA
Článok 18
Zloženie odvetvovej a vedeckej poradnej rady
1. Odvetvová a vedecká poradná rada má najviac 1625 členov. Členov vymenúva správna rada spomedzi zástupcov subjektov komunity kyberneticko-bezpečnostných kompetencií alebo svojich individuálnych členov. Voliť možno iba zástupcov subjektov, ktoré nie sú pod kontrolou tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny s výnimkou krajín EHP a EZVO. Menovanie sa uskutočňuje v súlade s otvoreným, transparentným a nediskriminačným postupom. Správna rada by sa svojím zložením mala snažiť dosiahnuť rodovú vyváženosť a vyvážené zastúpenie skupín zainteresovaných strán za priemysel, akademickú obec a občiansku spoločnosť. [PN 149]
2. Členovia odvetvovej a vedeckej poradnej rady musia mať odborné znalosti z oblasti kyberneticko-bezpečnostného výskumu, odvetvového vývoja, poskytovania, vykonávania alebo zavádzania odborných služieb alebo ich zavádzaniaproduktov. Požiadavky na tieto odborné znalosti bližšie určí správna rada. [PN 150]
3. Postupy menovania členov správnou radou, ako aj postupy fungovania poradnej rady sa bližšie určia v rokovacom poriadku kompetenčného centra a uverejnia sa.
4. Funkčné obdobie členov odvetvovej a vedeckej poradnej rady je tri roky. Toto obdobie je obnoviteľné.
5. Na zasadnutiach odvetvovej a vedeckej poradnej rady sa môžu zúčastňovať Zástupcovia Komisie a Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť, ktorí môžu prácu agentúry ENISA sú prizývaní na účasť a podporu práce odvetvovej a vedeckej poradnej rady podporovať. Rada môže v jednotlivých konkrétnych prípadoch ako pozorovateľov, poradcov alebo prípadne expertov prizvať ďalších zástupcov komunity. [PN 151]
Článok 19
Fungovanie odvetvovej a vedeckej poradnej rady
1. Odvetvová a vedecká poradná rada zasadá aspoň dvakráttrikrát ročne. [PN 152]
2. Odvetvová a vedecká poradná rada môže radiťposkytuje správnej rade návrhy v otázkach zriaďovania pracovných skupín pre konkrétne problémy relevantné pre prácu kompetenčného centra vždy, keď sa uvedené otázky riešia ako úlohy a oblasti kompetencií uvedených v článku 20, a podľa potreby, pričom celková koordinácia spočíva na jednom alebo viacerých členoch odvetvovej a vedeckej poradnej rady. [PN 153]
3. Odvetvová a vedecká poradná rada si zvolí predsedu.
4. Odvetvová a vedecká poradná rada prijme svoj rokovací poriadok, kde určí menovanie zástupcov, ktorí poradnú radu podľa potreby zastupujú, ako aj trvanie ich funkčného obdobia.
Článok 20
Úlohy odvetvovej a vedeckej poradnej rady
Odvetvová a vedecká poradná rada pravidelne radí kompetenčnému centru pri výkone jeho činností a: [PN 154]
1. poskytuje výkonnému riaditeľovi a správnej rade strategické poradenstvo a vstupy pre nasadenie, strategické zameranie a prevádzku kompetenčného centra, pokiaľ ide o priemysel a vedu, apre vypracovanie pracovného plánu a viacročného strategického plánu v lehotách, ktoré stanoví správna rada; [PN 155]
1a. poskytuje poradenstvo správnej rade, pokiaľ ide o zriaďovanie pracovných skupín pre konkrétne otázky súvisiace s prácou kompetenčného centra; [PN 156]
2. organizuje verejné konzultácie otvorené všetkým zainteresovaným stranám z verejného a súkromného sektora, ktoré majú záujmy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, s cieľom získať vstupy pre strategické poradenstvo uvedené v odseku 1;
3. podporuje a zhromažďuje spätnú väzbu k pracovnému plánu a viacročnému strategickému plánu kompetenčného centra a poskytuje poradenstvo správnemu orgánu o spôsobe zlepšenia strategického zamerania a prevádzky kompetenčného centra. [PN 157]
KAPITOLA III
FINANČNÉ USTANOVENIA
Článok 21
Finančný príspevok Únie
1. Príspevok Únie na krytie administratívnych a prevádzkových nákladov kompetenčného centra zahŕňa:
a) 1 981 668 000 EUR1 780 954 875 EUR v cenách roku 2018 (1 998 696 000 EUR v bežných cenách) z programu Digitálna Európa, z toho najviac 21 385 465 EUR v cenách roku 2018 (23 746 000 EUR v bežných cenách) na administratívne náklady; [PN 158]
b) sumu z programu Európsky horizont (vrátane krytia administratívnych nákladov), ktorá sa určí pri zohľadnení procesu strategického plánovania, ktorý sa vykoná podľa článku 6 ods. 6 nariadenia XXX [nariadenie o Európskom horizonte];
ba) sumu z Európskeho obranného fondu na akcie kompetenčného centra súvisiace s obranou vrátane všetkých súvisiacich administratívnych nákladov, ako sú náklady, ktoré môžu kompetenčnému centru vzniknúť pri plnení funkcie projektového manažéra v prípade opatrení vykonávaných v rámci Európskeho obranného fondu. [PN 159]
2. Maximálny príspevok Únie sa vyplatí z rozpočtových prostriedkov pridelených vo všeobecnom rozpočte Únie na [program Digitálna Európa] a na osobitný program na vykonávanie programu Európsky horizont stanovený rozhodnutím XXX, na Európsky obranný fond a ďalším programom a projektom, ktoré spadajú do pôsobnosti kompetenčného centra alebo siete. [PN 160]
3. Kompetenčné centrum implementuje kyberneticko-bezpečnostné akcie [programu Digitálna Európa] a [programu Európsky horizont] v súlade s článkom 62 písm. c) bodom iv) nariadenia (EÚ, Euratom) XXX(22) [nariadenie o rozpočtových pravidlách].
4. Finančný príspevok Únie z programov Digitálna Európa a Európsky horizont nezahŕňa úlohy uvedené v článku 4 ods. 8 písm. b). Na tieto sa môžu použiť finančné príspevky z Európskeho obranného fondu. [PN 161]
Článok 22
Príspevky zúčastnených členských štátov
1. Zúčastnené členské štáty poskytnú celkový príspevok na krytie prevádzkových a administratívnych nákladov kompetenčného centra aspoň v rovnakej výške ako príspevok podľa článku 21 ods. 1 tohto nariadenia.
2. Na účely hodnotenia príspevkov uvedených v odseku 1 a v článku 23 ods. 3 písm. b) bode ii) sa náklady určujú na základe obvyklých postupov nákladového účtovníctva daných členských štátov, príslušných účtovných štandardov daného členského štátu a príslušných medzinárodných účtovných štandardov a medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Náklady osvedčuje nezávislý externý audítor vymenovaný príslušným členským štátom. Ak by z osvedčenia vyplynuli akékoľvek pochybnosti, metódu určenia hodnoty príspevkov môže overiť kompetenčné centrum.
3. Ak by niektorý zúčastnený členský štát neplnil svoje záväzky týkajúce sa finančného príspevku, výkonný riaditeľ mu to písomne oznámi a určí primeranú lehotu na nápravu. Ak v určenej lehote nedošlo k náprave situácie, výkonný riaditeľ zvolá zasadnutie správnej rady, aby rozhodla, či sa neplniacemu zúčastnenému členskému štátu má odňať hlasovacie právo alebo sa majú prijať iné opatrenia, až kým nesplní svoje záväzky. Hlasovacie právo neplniaceho členského štátu sa pozastaví, až kým si nesplní svoje záväzky.
4. Komisia môže ukončiť alebo pozastaviť poskytovanie finančného príspevku Únie na kompetenčné centrum alebo ho primerane znížiť, ak zúčastnené členské štáty neprispievajú, prispievajú iba čiastočne alebo sú v omeškaní s poskytovaním príspevkov uvedených valebo poskytujú iba čiastočné príspevky podľa odseku 1. Ukončenie, zníženie alebo pozastavenie finančného príspevku Únie zo strany Komisie musí byť úmerné, pokiaľ ide o výšku a čas zníženia, ukončenia alebo pozastavenia príspevkov zo strany členských štátov.[PN 162]
5. Zúčastnené členské štáty predkladajú správnej rade každoročne do 31. januára správu o výške príspevkov uvedených v odseku 1, ktoré sa vykonali v každom predchádzajúcom rozpočtovom roku.
Článok 23
Náklady a zdroje kompetenčného centra
1. Kompetenčné centrum je spolufinancované Úniou a členskými štátmi formou finančných príspevkov vyplácaných v splátkach a príspevkov pozostávajúcich z nákladov vynaložených národnými koordinačnými centrami a príjemcami pri vykonávaní akcií, ktoré kompetenčné centrum neuhrádza.
2. Administratívne náklady kompetenčného centra neprekročia sumu [suma] EUR a hradia sa z finančných príspevkov každoročne rozdelených rovnakým dielom medzi Úniu a zúčastnené členské štáty. Ak sa časť príspevku na administratívne náklady nevyužije, môže sa poskytnúť na uhradenie prevádzkových nákladov kompetenčného centra.
3. Prevádzkové náklady kompetenčného centra sa hradia z týchto príspevkov:
a) finančný príspevok Únie;
b) príspevky zúčastnených členských štátov vo forme:
i) finančných príspevkov a
ii) nefinančných príspevkov zúčastnených členských štátov v podobe nákladov vynaložených národnými koordinačnými centrami a príjemcami pri vykonávaní nepriamych akcií, od ktorých sa odpočíta príspevok kompetenčného centra a akýkoľvek iný príspevok Únie na tieto náklady.
4. Zdroje kompetenčného centra zahrnuté do jeho rozpočtu sa skladajú z týchto príspevkov:
a) finančné príspevky Únie a zúčastnených členských štátov na administratívne náklady; [PN 163]
b) finančné príspevky Únie a zúčastnených členských štátov na prevádzkové náklady; [PN 164]
c) všetky prípadné príjmy kompetenčného centra;
d) akékoľvek iné finančné príspevky, zdroje a príjmy.
5. Všetky úroky z príspevkov, ktoré kompetenčnému centru poskytli zúčastnené členské štáty, sa považujú za jeho príjmy.
6. Všetky zdroje kompetenčného centra a jeho činností sú zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 4.
7. Kompetenčné centrum vlastní všetky aktíva, ktoré vytvorí alebo ktoré sú naň prevedené na účely plnenia jeho cieľov.
8. S výnimkou likvidácie kompetenčného centra sa jeho zúčastneným členom prebytky príjmov oproti výdavkom nevyplácajú.
8a. Kompetenčné centrum úzko spolupracuje s ostatnými inštitúciami, agentúrami a orgánmi Únie s cieľom využívať synergiu, prípadne redukovať administratívne náklady. [PN 165]
Článok 24
Finančné záväzky
Finančné záväzky kompetenčného centra nepresiahnu sumu finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii v rozpočte alebo ktoré preň vyčlenili jeho členovia.
Článok 25
Rozpočtový rok
Rozpočtový rok trvá od 1. januára do 31. decembra.
Článok 26
Zostavovanie rozpočtu
1. Výkonný riaditeľ každoročne vypracúva návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov kompetenčného centra na nasledujúci rozpočtový rok a postupuje ho správnej rade spolu s návrhom plánu pracovných miest. Príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe. Výdavky kompetenčného centra zahŕňajú výdavky na pracovníkov, administratívu, infraštruktúru a prevádzku. Administratívne výdavky sa udržiavajú na minimálnej úrovni.
2. Správna rada každý rok na základe návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov uvedeného v odseku 1 vytvorí výkaz odhadovaných príjmov a výdavkov kompetenčného centra na nasledujúci rozpočtový rok.
3. Výkaz odhadov uvedený v odseku 2, ktorý je súčasťou návrhu jednotného programového dokumentu, správna rada každoročne do 31. januára zasiela Komisii.
4. Komisia na základe tohto výkazu odhadov zaradí do návrhu rozpočtu Únie odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, a výšku príspevku, ktorá sa má uhradiť zo všeobecného rozpočtu, ktoré predloží Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 313 a 314 ZFEÚ.
5. Európsky parlament a Rada schvaľujú rozpočtové prostriedky na príspevok na kompetenčné centrum.
6. Európsky parlament a Rada prijímajú plán pracovných miest kompetenčného centra.
7. Správna rada prijíma rozpočet centra spolu s pracovným plánom. Rozpočet sa stáva konečným po prijatí všeobecného rozpočtu Únie s konečnou platnosťou. Správna rada v prípade potreby upraví rozpočet a pracovný plán kompetenčného centra v súlade so všeobecným rozpočtom Únie.
Článok 27
Predkladanie účtovnej závierky kompetenčného centra a absolutórium
Predkladanie predbežnej a konečnej účtovnej závierky kompetenčného centra a absolutórium sa riadi pravidlami a harmonogramom podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho vlastnými rozpočtovými pravidlami prijatými podľa článku 29.
Článok 28
Operačné a finančné vykazovanie
1. Výkonný riaditeľ každý rok podáva správnej rade správu o plnení svojich povinností v súlade s rozpočtovými pravidlami kompetenčného centra.
2. Do dvoch mesiacov od konca každého rozpočtového roka predloží výkonný riaditeľ správnej rade na schválenie výročnú správu o činnosti týkajúcu sa pokroku, ktorý kompetenčné centrum dosiahlo v predchádzajúcom kalendárnom roku, najmä pokiaľ ide o pracovný plán na daný rok. Správa musí okrem iného obsahovať informácie o:
a) vykonaných operačných akciách a súvisiacich výdavkoch;
b) navrhnutých akciách s rozdelením podľa druhu účastníkov vrátane MSP a podľa členských štátov;
c) akciách vybraných na financovanie s rozdelením podľa druhu účastníkov vrátane MSP a podľa členských štátov a s uvedením príspevku kompetenčného centra pre jednotlivých účastníkov a na jednotlivé akcie;
d) pokroku pri dosahovaní cieľov vytýčených v článku 4 a návrhoch ďalších krokov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov.
3. Po schválení správnou radou sa výročná správa o činnosti zverejní.
Článok 29
Rozpočtové pravidlá
Kompetenčné centrum prijme svoje osobitné rozpočtové pravidlá v súlade s článkom 70 nariadenia XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].
Článok 30
Ochrana finančných záujmov
1. Kompetenčné centrum prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, pravidelnými a účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych sankcií. [PN 166]
2. Kompetenčné centrum umožní pracovníkom Komisie a ďalším osobám povereným Komisiou, ako aj Dvorom audítorov, prístup do svojich vonkajších a vnútorných priestorov a k všetkým informáciám potrebným na vykonanie auditov vrátane informácií v elektronickej podobe.
3. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(23) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(24) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo zmluvou financovanou priamo alebo nepriamo v súlade s týmto nariadením došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3 tohto článku, zmluvy a dohody o grante vyplývajúce z vykonávania tohto nariadenia musia obsahovať ustanovenia, ktorými sa výslovne udeľuje Komisii, kompetenčnému centru, Dvoru audítorov a úradu OLAF právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami. Ak sa vykonávanie celej akcie alebo jej časti zabezpečuje externe alebo subdeleguje alebo ak si vyžaduje zadanie verejnej zákazky alebo udelenie finančnej podpory tretej strane, zmluva alebo dohoda o grante musí zahŕňať záväzok dodávateľa alebo príjemcu uložiť každej zapojenej tretej strane povinnosť výslovne akceptovať uvedené právomoci Komisie, kompetenčného centra, Dvora audítorov a úradu OLAF.
KAPITOLA IV
ZAMESTNANCI KOMPETENČNÉHO CENTRA
Článok 31
Zamestnanci
1. Na zamestnancov kompetenčného centra sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania“) stanovené nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68(25), ako aj pravidlá prijaté spoločne inštitúciami Únie na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania.
2. Správna rada vykonáva vo vzťahu k zamestnancom kompetenčného centra právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a právomoci zverené podmienkami zamestnávania orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“).
3. Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za ktorých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci subdelegovať.
4. Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže formou rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa, ako aj právomocí, ktoré subdelegoval. V takýchto prípadoch správna rada vykonáva právomoci menovacieho orgánu sama alebo ich deleguje na jedného zo svojich členov alebo na iného zamestnanca kompetenčného centra, ktorý nie je výkonným riaditeľom.
5. Správna rada prijíma príslušné vykonávacie predpisy k služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania v súlade s článkom 110 služobného poriadku.
6. Počet zamestnancov sa stanoví v pláne pracovných miest kompetenčného centra s uvedením počtu dočasných pracovných miest podľa funkčnej skupiny a platovej triedy a počtu zmluvných zamestnancov vyjadreného v ekvivalente plného pracovného úväzku v súlade s jeho ročným rozpočtom.
7. Medzi zamestnancov kompetenčného centra patria dočasníKompetenčné centrumsa snaží u svojich pracovníkov dosiahnuť rodovú vyváženosť. Pracovníkmi sú zamestnanci na dobu určitú a zmluvní zamestnanci. [PN 167]
8. Všetky náklady na zamestnancov znáša kompetenčné centrum.
Článok 32
Vyslaní národní experti a ďalší pracovníci
1. Kompetenčné centrum môže využívať vyslaných národných expertov alebo ďalších pracovníkov, ktorých nezamestnáva.
2. Správna rada prijme v súlade s Komisiou rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do kompetenčného centra.
Článok 33
Výsady a imunity
Na kompetenčné centrum a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie.
KAPITOLA V
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 34
Bezpečnostné pravidlá
1. Účasť na všetkých akciách financovaných kompetenčným centrom podlieha článku 12 ods. 7 nariadenia (EÚ) XXX [program Digitálna Európa].
2. Akcie financované z programu Európsky horizont sa riadia týmito osobitnými bezpečnostnými pravidlami:
a) na účely článku 34 ods. 1 [Vlastníctvo a ochrana] nariadenia (EÚ) XXX [Európsky horizont], ak sa tak stanovuje v pracovnom pláne, môže byť udelenie nevýhradných licencií obmedzené na tretie strany, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch, a/alebo na štátnych príslušníkov členských štátov;
b) na účely článku 36 ods. 4 písm. b) [Prevod a udelenie licencie] nariadenia (EÚ) XXX [Európsky horizont] je prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v pridruženej krajine alebo usadenému v Únii ale kontrolovanému z tretích krajín tiež dôvodom namietať proti prevodu vlastníctva výsledkov, resp. proti udeľovaniu výhradných licencií na výsledky;
c) na účely článku 37 ods. 3 písm. a) [Prístupové práva] nariadenia (EÚ) XXX [Európsky horizont], ak sa tak stanovuje v pracovnom pláne, môže byť udelenie prístupu k výsledkom alebo podkladom obmedzené iba na právne subjekty, ktoré sú usadené alebo sa považujú za usadené v členských štátoch, a/alebo na štátnych príslušníkov členských štátov;
ca) články 22 [Vlastníctvo výsledkov], 23 [Vlastníctvo výsledkov] a 30 [Uplatňovanie pravidiel o utajovaných skutočnostiach] nariadenia (EÚ) 2019/XXX [Európsky obranný fond] sa uplatňujú na účasť kompetenčného centra na všetkých opatreniach súvisiacich s obranou, ak sa tak stanovuje v pláne práce, môže sa udeľovanie nevýhradných licencií obmedziť na tretie strany, ktoré majú sídlo v členských štátoch a sú kontrolované členskými štátmi alebo sa za také považujú, a/alebo na štátnych príslušníkov členských štátov. [PN 168]
Článok 35
Transparentnosť
1. Kompetenčné centrum vykonáva svoje činnosti s vysokýmnajvyšším stupňom transparentnosti. [PN 169]
2. Kompetenčné centrum zabezpečí, aby verejnosť a všetky zainteresované strany dostávalimali včas k dispozícii komplexné, náležité, objektívne, spoľahlivé a ľahko dostupné informácie, najmä pokiaľ ide o výsledkoch jehovýsledky práce kompetenčného centra, siete, priemyselnej a vedeckej poradnej rady a komunity. Kompetenčné centrum takisto zverejňuje vyhlásenia o záujmoch predkladané podľa článku 4142. [PN 170]
3. Správna rada konajúc na návrh výkonného riaditeľa môže subjektom, ktoré majú záujem, povoliť pozorovanie postupov niektorých činností kompetenčného centra.
4. Kompetenčné centrum vo svojom rokovacom poriadku stanoví praktické opatrenia na vykonávanie pravidiel transparentnosti uvedených v odsekoch 1 a 2. V prípade akcií financovaných z programu Európsky horizont sa pri tom náležite zohľadnia ustanovenia prílohy III k nariadeniu o Európskom horizonte.
Článok 36
Bezpečnostné pravidlá v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, kompetenčné centrum nesmie poskytovať tretím stranám informácie, ktoré spracúva alebo získava a v súvislosti s ktorými bola podaná odôvodnená žiadosť o úplné alebo čiastočné dôverné zaobchádzanie.
2. Členovia správnej rady, výkonný riaditeľ, členovia odvetvovej a vedeckej poradnej rady, externí experti zúčastňujúci sa ad hoc pracovných skupín a zamestnanci centra musia aj po skončení povinností spĺňať požiadavky na dôvernosť informácií podľa článku 339 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. Správna rada kompetenčného centra na základe schválenia Komisiou prijme bezpečnostné pravidlá kompetenčného centra, ktoré vychádzajú zo zásad a pravidiel stanovených v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie (EUCI) a citlivých neutajovaných skutočností, okrem iného vrátane ustanovení o spracovaní a uchovávaní takýchto informácií v zmysle rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443(26) a 2015/444(27).
4. Kompetenčné centrum môže prijať všetky opatrenia potrebné na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jej úloh s Komisiou a členskými štátmi a prípadne aj s príslušnými agentúrami a orgánmi Únie. Všetky administratívne dohody uzatvorené na tento účel, ktoré sa týkajú výmeny EUCI, alebo ak takéto dohody neexistujú, všetky výnimočné prípady poskytnutia EUCI ad hoc musí vopred schváliť Komisia.
Článok 37
Prístup k dokumentom
1. Na dokumenty v držbe kompetenčného centra sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001.
2. Správna rada prijme opatrenia na vykonanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 do šiestich mesiacov od zriadenia kompetenčného centra.
3. Rozhodnutia kompetenčného centra podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu byť predmetom sťažnosti podanej ombudsmanovi podľa článku 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 38
Monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie
1. Kompetenčné centrum zabezpečí, aby sa jeho činnosti vrátane tých, ktoré sa spravujú prostredníctvom národných koordinačných centier a siete, priebežne a systematicky monitorovali a aby sa pravidelne hodnotili. Kompetenčné centrum zabezpečí efektívny, účinný a včasný zber údajov na monitorovanie vykonávania programu a jeho výsledkov, pričom príjemcom prostriedkov Únie a členským štátom sa uložia primerané oznamovacie povinnosti. Výsledky hodnotenia sa zverejnia.
2. Keď bude k dispozícii dostatok informácií o vykonávaní tohto nariadenia, najneskôr však tri a pol roka po začatí jeho vykonávania, Komisia kompetenčné centrum priebežne vyhodnotí. Komisia vypracuje o tomto hodnotení správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2024. Kompetenčné centrum a členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.
3. Hodnotenie uvedené v odseku 2 zahŕňa posúdenie výsledkov kompetenčného centra so zreteľom na jeho ciele, mandát a úlohy, efektívnosť a účinnosť. Ak Komisia dospeje k záveru, že z hľadiska pridelených cieľov, mandátu a úloh kompetenčného centra je pokračovanie jeho činnosti odôvodnené, môže navrhnúť predĺženie mandátu kompetenčného centra stanoveného v článku 46. [PN 171]
4. Na základe záverov priebežného hodnotenia uvedeného v odseku 2 Komisia môže konať v súlade s [článkom 22 ods. 5], alebo prijať iné primerané opatrenia.
5. Monitorovanie, hodnotenie, postupné ukončovanie a obnova príspevku z programu Európsky horizont sa bude riadiť ustanoveniami článkov 8, 45 a 47 nariadenia o Európskom horizonte a prílohy III k nemu, ako aj dohodnutými implementačnými pravidlami.
6. Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie príspevku z programu Digitálna Európa sa bude riadiť ustanoveniami článkov 24 a 25 programu Digitálna Európa.
7. V prípade likvidácie kompetenčného centra Komisia vykoná jeho záverečné hodnotenie do šiestich mesiacov po jeho likvidácii, najneskôr však dva roky od začatia postupu likvidácie uvedeného v článku 46 tohto nariadenia. Výsledky tohto záverečného hodnotenia sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 38a
Právna subjektivita kompetenčného centra
1. Kompetenčné centrum má právnu subjektivitu.
2. V každom členskom štáte má kompetenčné centrum najširšiu právnu spôsobilosť priznávanú právnickým osobám podľa práva daného členského štátu. Môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom súdnych konaní. [PN 172]
Článok 39
Zodpovednosť kompetenčného centra
1. Zmluvnú zodpovednosť kompetenčného centra upravuje rozhodné právo pre danú dohodu, rozhodnutie alebo zmluvu.
2. V prípade mimozmluvnej zodpovednosti kompetenčné centrum nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov všetky škody, ktoré spôsobilo kompetenčné centrum alebo jeho zamestnanci pri vykonávaní svojich povinností.
3. Všetky platby kompetenčného centra vykonané v súvislosti so zodpovednosťou uvedenou v odsekoch 1 a 2 a náklady a výdavky vzniknuté v tejto súvislosti sa považujú za výdavok kompetenčného centra a uhradia sa z jeho zdrojov.
4. Kompetenčné centrum nesie výlučnú zodpovednosť za plnenie svojich záväzkov.
Článok 40
Právomoc Súdneho dvora Európskej únie a rozhodné právo
1. Súdny dvor Európskej únie má právomoc:
1. podľa akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dohodách, rozhodnutiach alebo zmluvách uzatvorených kompetenčným centrom;
2. v sporoch týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej zamestnancami kompetenčného centra pri výkone ich funkcií;
3. v každom spore medzi kompetenčným centrom a jeho zamestnancami v rámci obmedzení a za podmienok stanovených v služobnom poriadku.
2. Na všetky záležitosti, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie alebo iné právne akty Únie, sa uplatňuje právo členského štátu, v ktorom sa nachádza sídlo kompetenčného centra.
Článok 41
Zodpovednosť členov a poistenie
1. Finančná zodpovednosť členov za dlhy kompetenčného centra je obmedzená na výšku ich už poskytnutého príspevku na administratívne náklady.
2. Kompetenčné centrum uzavrie a udržiava vhodné poistenie.
Článok 42
Konflikty záujmov
Správna rada kompetenčného centra prijme pravidlá predchádzania, a riadeniaidentifikácie a riešenia konfliktu záujmov so zreteľom na jeho členov, orgány a zamestnancov. Tieto pravidlá musia zahŕňať ustanovenia zamerané na zabránenie konfliktu záujmov zástupcov členov vvrátane výkonného riaditeľa, správnej raderady, ako aj v odvetvovej a vedeckej poradnej rade, v súlade s nariadením XXX [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]radya komunity. [PN 173]
Členské štáty zabezpečia predchádzanie konfliktom záujmov, ich identifikáciu a riešenie, pokiaľ ide o národné koordinačné centrá. [PN 174]
Pravidlá uvedené v prvom odseku sú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046. [PN 175]
Článok 43
Ochrana osobných údajov
1. Spracovávanie osobných údajov kompetenčným centrom podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX/2018.
2. Správna rada prijme vykonávacie opatrenia uvedené v článku xx ods. 3 nariadenia (EÚ) xxx/2018. Správna rada môže prijať dodatočné opatrenia potrebné na uplatňovanie nariadenia (EÚ) xxx/2018 kompetenčným centrom.
Článok 44
Sídlo a podpora zo strany hostiteľského členského štátu [PN 176]
Sídlo kompetenčného centra sa určí postupom demokratickej zodpovednosti, pri uplatnení transparentných kritérií a v súlade s právnymi predpismi Únie. [PN 177]
Hostiteľský členský štát poskytne čo najlepšie podmienky s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie kompetenčného centra vrátane jedného miesta a ďalších podmienok, ako je dostupnosť adekvátnych vzdelávacích zariadení pre deti zamestnancov, vhodný prístup na trh práce, sociálne zabezpečenie a zdravotná starostlivosť pre deti aj partnerov. [PN 178]
Medzi kompetenčným centrom a hostiteľským členským štátom [Belgickom], v ktorom sa nachádza jeho sídlo, sa môže uzatvoriťuzatvorí administratívna dohoda o výsadách a imunitách a inej podpore, ktorú tento členský štát poskytne kompetenčnému centru. [PN 179]
KAPITOLA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 45
Počiatočné opatrenia
1. Komisia je zodpovedná za zriadenie a počiatočnú prevádzku kompetenčného centra, kým nedosiahne prevádzkovú kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Komisia podnikne v súlade s právom Únie všetky potrebné kroky so zapojením príslušných orgánov kompetenčného centra.
2. Na účely odseku 1, kým sa výkonný riaditeľ po svojom vymenovaní správnou radou v súlade s článkom 16 neujme výkonu funkcie, môže Komisia vymenovať dočasného výkonného riaditeľa, ktorý plní povinnosti náležiace výkonnému riaditeľovi a ktorému môže pomáhať obmedzený počet úradníkov Komisie. Komisia môže dočasne prideliť obmedzený počet svojich úradníkov.
3. Dočasný výkonný riaditeľ môže povoľovať všetky platby pokryté rozpočtovými prostriedkami z ročného rozpočtu kompetenčného centra po schválení správnou radou a môže prijímať rozhodnutia a uzatvárať dohody a zmluvy vrátane zamestnaneckých zmlúv po prijatí plánu pracovných miest kompetenčného centra.
4. Dočasný výkonný riaditeľ po vzájomnej dohode s výkonným riaditeľom kompetenčného centra a na základe súhlasu správnej rady stanoví dátum, keď kompetenčné centrum dosiahne kapacitu na plnenie vlastného rozpočtu. Od uvedeného dátumu Komisia prestane prijímať záväzky a vykonávať platby súvisiace s činnosťami kompetenčného centra.
Článok 45a
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 5a a článku 8 ods. 4b sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5a a v článku 8 ods. 4b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5a a článku 8 ods. 4b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 180]
Článok 46
Trvanie
1. Kompetenčné centrum sa zriaďuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2029.
2. Na konci tohto obdobia, pokiaľ sa nerozhodne inak na základe preskúmania tohto nariadenia, sa spustí proces likvidácie. Postup likvidácie sa spustí automaticky, ak z kompetenčného centra vystúpi Únia alebo všetky zúčastnené členské štáty.
3. Na účely vykonania postupu likvidácie kompetenčného centra správna rada vymenuje jedného alebo viacerých likvidátorov, ktorí sa musia riadiť rozhodnutiami správnej rady.
4. Pri likvidácii kompetenčného centra sa jeho aktíva použijú na pokrytie jeho záväzkov a výdavkov spojených s likvidáciou. Prípadný prebytok sa rozdelí medzi Úniu a zúčastnené členské štáty úmerne k ich finančnému príspevku na kompetenčné centrum. Akýkoľvek prebytok pridelený Únii sa vráti do rozpočtu Únie.
Článok 47
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade: Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor, JOIN(2013)0001.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
Nariadenie (EU) 2019/... Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/ ... z ..., ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozu, transferu, sprostredkovania, technickej pomoci a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L ..., ..., s. ...).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L...) (2017/0225(COD)).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L...) (2017/0225(COD)).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/XXX, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (Ú. v. EÚ L ...) (2018/0227(COD)).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 z 30. septembra 2013 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty uvedené v článku 208 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 328, 7.12.2013, s. 42).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) No 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a prijímajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).
Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 (COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0438),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 172 a 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0255/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),
– so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,
– so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch podľa článku 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0409/2018),
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),
keďže:
(1) Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest a na dodržiavanie dlhodobých záväzkov v oblasti dekarbonizácie Únia potrebuje modernú, multimodálnu a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových, horských a riedko osídlených regiónov v sektoroch dopravy, digitalizácie a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu a udržateľnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.
(2) Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť akcií Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.
(3) V rámci programu by sa malo prispieť aj k akciám EÚ proti zmene klímy, podporiť environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne akcie na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.
(3a) Program by mal zaručiť vysokú úroveň transparentnosti a zabezpečiť verejnú konzultáciu v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.
(4) Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy(7). 60 % z celkového finančného krytia programu by malo byť vynaložených na akcie, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i) 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, nabíjacej infraštruktúry, alternatívnych a udržateľných palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii) 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.
(5) S cieľom splniť oznamovacie povinnosti stanovené v článku 11 písm. c) smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov Únie na podporu akcií prijatých na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice, treba sledovať výdavky súvisiace so znižovaním emisií alebo látok znečisťujúcich ovzdušie podľa tejto smernice.
(6) Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu a doplnkovosť medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo udržateľné alternatívne palivá. Umožnenie digitálnej komunikácie by mohlo predstavovať neoddeliteľnú súčasť projektu spoločného záujmu v oblasti energetiky a dopravy. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré synergetické zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi sektormi by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere akcií, ako aj z hľadiska zvýšenia zvýšeného spolufinancovania.
(7) V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)(8) č. 1315/2013 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dobudovanie základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť kontinuitu siete.
(7a) Činnosti prispievajúce k rozvoju projektov spoločného záujmu v sektore dopravy financovaných z programu by mali stavať na doplnkovosti všetkých druhov dopravy s cieľom poskytnúť efektívne, prepojené a multimodálne siete, aby sa zabezpečilo prepojenie v rámci celej Únie. Malo by to zahŕňať cesty v členských štátoch, ktoré stále potrebujú významné investície na dokončenie základnej cestnej siete.
(8) Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť prebiehajúce projekty TEN-T, ako aj cezhraničné prepojenia a chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.
(8a) Najmä úplné zavedenie systému ERTMS do základnej siete do roku 2030, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, si vyžaduje rozšíriť podporu na európskej úrovni a motivovať účasť súkromných investorov.
(8b) Dôležitým predpokladom pre úspešné dobudovanie základnej siete TEN-T a zabezpečenie skutočnej intermodality je aj spojenie letísk so sieťou TEN-T. Preto, ak spojenia letísk so základnou sieťou TEN-T chýbajú, je nevyhnutné, aby sa uprednostňovali.
(8c) Na vykonávanie cezhraničných akcií je potrebná vysoká miera integrácie plánovania a vykonávania. Táto integrácia by sa mohla preukázať (bez uprednostňovania niektorého z nasledujúcich príkladov) prostredníctvom zriadenia jedinej projektovej spoločnosti, spoločnej štruktúry riadenia, spoločného podnikania, bilaterálneho právneho rámca, vykonávacieho aktu podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 alebo akejkoľvek inej formy spolupráce. Mali by sa podporovať integrované štruktúry riadenia vrátane spoločných podnikov, a to aj prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania.
(8d) Zefektívnenie opatrení na podporu realizácie TEN-T, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú, by malo podporiť efektívnejšie vykonávanie projektov spoločného záujmu v oblasti dopravy.
(9) Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie koridorov základnej siete by nemalo mať vplyv na jej dokončenie do roku 2030, malo by zlepšiť pokrytie územia členských štátov koridormi a malo by byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %. Pri smerovaní koridorov základnej siete by sa teda vo vhodnom momente mali zohľadniť výsledky preskúmania realizácie základnej siete, ako sa ustanovuje v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. V preskúmaní by sa mali zohľadniť regionálne cezhraničné železničné spojenia na TEN-T, ktoré boli opustené alebo demontované, ako aj vývoj komplexnej siete a vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
(10) Je dôležité podporovať verejné a súkromné investície do inteligentnej, interoperabilnej, udržateľnej, multimodálnej, inkluzívnej, dostupnej, bezpečnej a chránenej mobility dostupnej pre osoby so zníženou pohyblivosťou v celej Únii pre všetky druhy dopravy. V roku 2017 Komisia predstavila(9) „Európu v pohybe“, (t. j.) rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.
(11) V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti a využitím alternatívnych palív pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ(10) sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy v Únii s cieľom čo najviac obmedziť závislosť od fosílnych palív a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie a klímu. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie z novembra 2017(11), je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.
(12) Komisia v súvislosti so svojím oznámením s názvom Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická(12) zdôraznila, že automatizované vozidlá a pokročilé systémy pripojiteľnosti prispejú k tomu, že vozidlá prispejú k väčšej bezpečnosti, jednoduchšiemu zdieľaniu a väčšej dostupnosti pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti nemôžu služby mobility využívať, napríklad seniori a osoby so zníženou mobilitou. Komisia v tomto kontexte navrhla strategický akčný plán EÚ týkajúci sa bezpečnosti cestnej premávky a revíziu smernice 2008/096/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry.
(13) S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali ▌zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Na konci počiatočnej fázy by sa zdroje vyčlenené na program, ktoré neboli viazané na dopravnú infraštruktúru, mali vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.
(14) V nadväznosti na spoločné oznámenie z novembra 2017(13) sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku(14), zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T, s celkovým cieľom zlepšovania vojenskej mobility v rámci Únie s prihliadnutím na zemepisnú rovnováhu a po zvážení prípadných prínosov pre civilnú ochranu. V súlade s akčným plánom Rada v roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou(15) a v roku 2019 útvary Komisie identifikovali časti transeurópskej dopravnej siete vhodné na duálne využitie vrátane potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe pracovných programov, v ktorých sa uvádzajú uplatniteľné požiadavky vymedzené v rámci akčného plánu a každého ďalšieho inidikatívneho zoznamu prioritných projektov, ktoré by členské štáty mohli identifikovať v súlade s akčným plánom v oblasti vojenskej mobility.
(15) V usmerneniach pre TEN-T sa uznáva, že súhrnná sieť zabezpečuje dostupnosť a pripojiteľnosť všetkých regiónov v Únii vrátane odľahlých, ostrovných a najvzdialenejších regiónov. Ďalej Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“(16) zdôraznila konkrétne potreby v oblasti dopravy, energetiky a v digitálnej oblasti v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť primeranú finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu uplatňovaním miery spolufinancovania na úrovni maximálne 70 %.
(16) Vzhľadom na významnú potrebu investovať do pokroku smerom k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 (odhad 350 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), súhrnnej siete TEN-T do roku 2050 a investície na dekarbonizáciu, digitalizáciu a dopravu v mestách (odhad 700 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027) je vhodné čo najúčinnejšie využiť rôzne finančné programy a nástroje Únie, a tým maximalizovať pridanú hodnotu investícií podporovaných Úniou. To by sa dosiahlo prostredníctvom zjednodušeného investičného procesu, ktorý by umožnil zviditeľnenie pripravovaných dopravných projektov a súlad v rámci príslušných programov Únie, najmä Nástroja na prepájanie Európy, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a InvestEU. V prípade potreby by sa mali zohľadniť najmä príslušné podmienky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) XXX [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „VN“)].
(17) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013(17) sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie. Určovanie projektov spoločného záujmu v súlade s uvedeným nariadením bude naďalej sledovať zásadu „energetickej efektívnosti na prvom mieste“ prostredníctvom posudzovania projektov na základe scenárov dopytu po energii, ktoré sú plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy.
(18) V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
(19) Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj vytváranie inteligentného a efektívneho energetického systému zahŕňajúceho riešenia v oblasti skladovania a riadenia odberu, odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky, zaručujúci spravodlivý a primeraný sociálny prechod, s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.
(20) Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie, a to v rámci snahy dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť Únie. Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“(18) z 23. novembra 2017 zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry musí dôraz klásť na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny, projekty inteligentných sietí a investície do plynárenskej infraštruktúry. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, integráciu vnútorného trhu a bezpečnosť dodávok by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkoemisné hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.
(20a) Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov umožnia nákladovo efektívne zavedenie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii, splnenie záväzného cieľa Únie dosiahnuť aspoň 32 % energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030, ako sa uvádza v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001(19) a prispejú k strategickému využívaniu inovačných technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Príklady oprávnených technológií zahŕňajú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov veternej energie na mori a na pevnine, slnečnej energie, udržateľnej biomasy, energie z oceánov, geotermálnej energie alebo ich kombinácie; ich pripojenie do siete a ďalšie prvky, ako sú zariadenia na uskladňovanie alebo konverziu. Oprávnené akcie sa neobmedzujú len na odvetvie elektrickej energie a môžu sa vzťahovať aj na iné nosiče energie a možné prepojenie sektorov, napríklad s vykurovaním a chladením, premenou energie na plyn, uskladňovaním a prepravou. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, aby sa zachovala flexibilita, pokiaľ ide o technický pokrok a vývoj. Takéto projekty nemusia nevyhnutne zahŕňať fyzické prepojenie medzi spolupracujúcimi členskými štátmi. Tieto projekty sa môžu nachádzať na území len jedného zúčastneného členského štátu za predpokladu, že sa uplatňujú všeobecné kritériá uvedené v časti IV prílohy.
(20b) Na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a uvádzania projektov na trh by Európska komisia mala uľahčiť rozvoj cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V odvetví energetiky by sa pri chýbajúcom dostatočnom počte projektov cezhraničného využívania energie z obnoviteľných zdrojov na trhu mal nevyužitý rozpočet plánovaný na cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie využiť na dosiahnutie cieľov transeurópskych energetických sietí vymedzených v článku 3 ods. 2b pre akcie stanovené v článku 9 ods. 3 pred tým, ako sa zváži možné použitie mechanizmu financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 7 ods. 6.
(20c) Je potrebná podpora projektov inteligentných sietí, kde takéto projekty zahŕňajú výrobu, distribúciu alebo spotrebu energie pomocou riadenia systému v reálnom čase a ovplyvňujú cezhraničné toky energie. Energetické projekty by okrem toho mal odrážať ústrednú úlohu inteligentných sietí v oblasti v energetickej transformácii, a podpora z programu by mala pomôcť prekonať medzery vo financovaní, ktoré v súčasnosti brzdia investície do rozsiahleho zavádzania technológie inteligentných sietí.
(20d) Osobitná pozornosť by sa mala v rámci podpory EÚ venovať cezhraničným energetickým prepojeniam vrátane prepojení potrebných na dosiahnutie cieľa prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % do roku 2020 a 15 % cieľa do roku 2030 stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999(20). Zavádzanie elektrických prepojovacích vedení je kľúčové pre integráciu trhov, umožnenie väčšieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v systéme a využívanie ich rozdielneho portfólia dopytu a ponuky, veterných sietí na mori a inteligentných sietí, integrujúc tak všetky krajiny do likvidných a konkurencieschopných trhov s energiou.
(21) Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014(21).
(22) V oznámení s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti(22) (stratégia gigabitovej spoločnosti) sa stanovujú strategické ciele do roku 2025 s cieľom optimalizovať investície do infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady(23) (EÚ) 2018/1972 je okrem iného vytvoriť regulačné prostredie, ktoré bude stimulovať súkromné investície do sietí digitálnej pripojiteľnosti. Je však jasné, že zavádzanie sietí nebude v mnohých oblastiach Únie komerčne únosné kvôli viacerým faktorom ako odľahlosť a územné alebo geografické osobitosti, nízka hustota obyvateľstva a rôzne sociálno-ekonomické faktory, a ako také si naliehavo vyžaduje väčšiu pozornosť. Program by sa preto mal upraviť tak, aby prispieval k dosiahnutiu týchto strategických cieľov stanovených v stratégii gigabitovej spoločnosti aj so zameraním na prispievanie k rovnováhe medzi rozvojom vidieka a miest a dopĺňal podporu, ktorú pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou poskytujú iné programy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a fond InvestEU.
(23) Kým všetky siete digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú pripojené na internet, sú vo svojej podstate transeurópske, hlavne z dôvodu fungovania aplikácií a služieb, ktoré umožňujú, z hľadiska podpory v rámci tohto programu sa za prioritné budú považovať akcie s najväčším očakávaným vplyvom na digitálny jednotný trh, okrem iného prostredníctvom ich zosúladenia s cieľmi oznámenia o stratégii gigabitovej spoločnosti, a s vplyvom na digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti s ohľadom na zlyhania trhu a zaznamenané prekážky pri jej realizácii.
(24) Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú, vrátane vidieckych a riedko osídlených oblastí. Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci programu by sa mal podporiť prístup k vysokokapacitným sieťam vrátane 5G a iných moderných systémov pripojenia schopných poskytovať gigabitové pripojenie týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky na širšiu ekonomiku a spoločnosť v rámci ich oblastí vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách.
(24a) Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. S cieľom maximalizovať synergie akcií podporovaných programom by sa mala náležitá pozornosť venovať úrovni koncentrácie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie v danej oblasti a úrovni financovania potrebnej na generovanie pokrytia. Program by sa mal okrem toho zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.
(25) Navyše, nadväzujúc na úspešnosť iniciatívy WiFi4EU by sa v rámci programu malo naďalej podporovať poskytovanie bezplatného, bezpečného, vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v centrách miestneho verejného života vrátane subjektov s verejným poslaním, akými sú orgány verejnej moci a poskytovatelia verejných služieb, ako aj vonkajšie priestory prístupné širokej verejnosti, s cieľom podporiť digitálnu víziu Únie v miestnych komunitách.
(25a) Digitálna infraštruktúra je dôležitým základom pre inovácie. Aby program maximalizoval svoj vplyv, mal by sa zamerať na financovanie infraštruktúry. Jednotlivé digitálne služby a aplikácie, napríklad tie, ktoré zahŕňajú rôzne technológie distribuovanej databázy transakcií alebo využívajúce umelú inteligenciu, by preto mali byť mimo rozsahu pôsobnosti programu a namiesto toho, by sa k nim malo pristupovať prostredníctvom iných nástrojov, ako napríklad digitálna Európa. Je tiež dôležité maximalizovať synergie medzi rôznymi programami.
(26) Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie systémami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.
▌
(28) Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo ktoré majú prepájať európske ostrovy, najvzdialenejšie regióny či zámorské krajiny a územia, a to aj cez pobrežné vody Únie a výhradnú hospodársku zónu členských štátov, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie, čo prispeje aj k územnej súdržnosti. Tieto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné. Okrem toho by mala byť dostupná podpora na doplnenie európskych vysokovýkonných výpočtových zdrojov primeranými terabitovými pripojeniami.
(29) Akciami prispievajúcimi k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sa zavedie najlepšie dostupná a najvhodnejšia technológia pre konkrétny projekt, ktorá ponúkne najlepšiu vyváženosť najnovších technológií, pokiaľ ide o kapacitu toku údajov, bezpečnosť prenosu, odolnosť siete a nákladovú efektívnosť, a po zohľadnení kritérií stanovených v tomto nariadení by sa mali uprednostniť v rámci pracovných programov. Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou môže zahŕňať pasívnu infraštruktúru s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické, ako aj environmentálne prínosy. Pri určovaní priority akcií sa nakoniec zohľadnia možné pozitívne účinky presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, napr. ak realizovaný projekt môže zlepšiť zdôvodnenie projektu pri ďalšej realizácii, čo bude viesť k väčšiemu pokrytiu území a obyvateľstva v oblastiach, ktoré doteraz pokryté neboli.
(30) Únia vyvinula vlastnú satelitnú technológiu (EGNOS/Galileo) na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času (PNT) a vlastný systém pozorovania Zeme (Copernicus). EGNOS/Galileo aj Copernicus ponúkajú pokročilé služby, ktoré poskytujú významné hospodárske prínosy verejným aj súkromným používateľom. Preto by každá dopravná, energetická alebo digitálna infraštruktúra financovaná z tohto programu - ktorý využíva technológiu PNT alebo služby pozorovania Zeme - mala byť technicky zlučiteľná s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.
(31) Pozitívne výsledky prvej výzvy na prekladanie návrhov v oblasti kombinovaného financovania, spustenej v roku 2017 v rámci súčasného programu, potvrdili relevantnosť a pridanú hodnotu využívania grantov EÚ na kombinovanie financovania s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií a finančných inštitúcií a od investorov zo súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev. Kombinované financovanie by malo prispievať k lákaniu súkromných investícií a poskytovať pákový efekt celkového príspevku verejného sektora v súlade s cieľmi programu Invest EU. V rámci programu by sa preto mali naďalej podporovať akcie, ktoré umožnia kombinované financovanie z grantov EÚ a iných zdrojov financovania. V odvetví dopravy nesmú operácie kombinovaného financovania presahovať 10 % cieleného krytia v článku 4 ods. 2 písm. a) bode i).
(31a) V odvetví dopravy sa operácie kombinovaného financovania môžu použiť na akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a zabezpečenou mobilitou, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 písm. b).
(32) Ciele politík tohto programu sa budú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci politického nástroja/politických nástrojov fondu InvestEU. Akcie programu by sa mali primeraným spôsobom využívať na podporu investícií pomocou riešenia prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, najmä ak akcie nie sú komerčne životaschopné, bez toho, aby kopírovali alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.
(33) Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a) boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci EÚ identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b) Nástroj na prepájanie Európy podporoval rozsiahle zavádzanie inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy.
(34) Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie 2021 - 2027, ktoré má pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa príslušne aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(24) v priebehu ročného rozpočtového postupu].
(35) Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.
(36) Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.
(37) Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi uvedenými v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(38) Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.
(39) V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje postup udeľovania grantov. Aby sa zohľadnila špecifickosť akcií podporovaných programom a zaistilo sa dôsledné plnenie v odvetviach, na ktoré sa program vzťahuje, je nevyhnutné poskytnúť doplňujúce informácie o kritériách oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov. Pri výbere operácií a ich financovania by sa mali dodržiavať len podmienky stanovené v tomto nariadení a v nariadení o rozpočtových pravidlách.Bez výnimky z nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v pracovných programoch môžu stanoviť zjednodušené postupy.
(39a) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa kritériá výberu a vyhodnocovania ponúk vymedzujú v pracovných programoch. V odvetví dopravy by sa kvalita a relevantnosť projektu mala posudzovať aj so zreteľom na jeho očakávaný vplyv na pripojiteľnosť EÚ, na jeho súlad s požiadavkami v oblasti prístupnosti a na jeho stratégiu týkajúcu sa budúcich potrieb v oblasti údržby.
(40) V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(25), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(26), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(27) a nariadením Rady (EÚ) 2017/193(28) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(29). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.
(41) Podľa odkazu sa vhodne aktualizuje podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(30) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.
(42) Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti”(31).
(43) Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na akciách prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov. Pokiaľ ide o časť týkajúcu sa cezhraničných projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, spolupráca medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a treťou krajinou (vrátane Energetického spoločenstva) by mala byť v súlade s podmienkami stanovenými v článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/XXX [smernica o energii z obnoviteľných zdrojov] o potrebe fyzického prepojenia s EÚ.
(43a) Oznámenie Komisie z októbra 2017 s názvom „Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe“(32) konštatuje, že EÚ je najotvorenejším trhom pre verejné obstarávanie na svete, ale prístup našich spoločností do iných krajín nie je vždy recipročný. Príjemcovia prostriedkov z NPE by preto mali v plnej miere využiť možnosti strategického obstarávania, ktoré ponúka smernica 2014/25/EÚ.
(44) V súlade s bodmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(33) treba program hodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa požiadaviek na osobitné monitorovanie, napríklad v oblasti zabezpečovania odolnosti proti zmene klímy, a vyhnúť sa nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä čo sa týka členských štátov. Komisia by mala vykonávať hodnotenia, ktoré postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele programu a vykonať akékoľvek potrebné zmeny.
(45) Mali by sa vykonávať transparentné, zodpovedné a adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane merateľných ukazovateľov, s cieľom posudzovať pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a podávať o ňom správy, ako aj propagovať jeho výsledky. Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, aby údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli v rámci koridorov základnej siete, a aby tieto údaje a výsledky boli zozbierané efektívne, účinne a včas. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.
(45a) Program by sa mal realizovať prostredníctvom pracovných programov. Komisia by mala do 31. decembra 2020 prijať prvé viacročné pracovné programy, ktoré budú zahŕňať harmonogram výziev na predkladanie návrhov na prvé tri roky programu, ich témy a orientačný rozpočet, ako aj potenciálny rámec vzťahujúci sa na celé programové obdobie.
(46) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o schvaľovanie pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(34).
(47) Na Komisiu by sa vzhľadom na zmeny častí I, II a III prílohy k tomuto nariadeniu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom prípadne upraviť ukazovatele použité na monitorovanie programu, orientačné percentuálne podiely rozpočtových zdrojov, ktoré sa pridelili pre jednotlivé špecifické ciele v sektore dopravy a vymedzenie dopravných koridorov základnej siete. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(48) Týmto sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 z dôvodu jednoznačnosti rušia. Účinky článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010(35), pokiaľ ide o zoznam koridorov nákladnej dopravy, by mali zostať zachované.
(49) Aby sa zabezpečilo včasné prijatie vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, musí nadobudnúť účinnosť hneď po zverejnení,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „program“).
Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a) „akcia“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu;
b) „alternatívne palivá“ sú alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice 2014/94/EÚ;
ca) „prijímateľ“ je subjekt s právnou subjektivitou, s ktorým bola podpísaná dohoda o grante;
d) „operácia kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu EÚ vrátane akcií v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/XXX (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje, a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;
e) „súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
f) „základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
g) „koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a sú uvedené v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;
ga) „cezhraničné prepojenie“ v odvetví dopravy je projekt spoločného záujmu, ktorý zabezpečuje kontinuitu siete TEN-T medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a treťou krajinou;
gb) „chýbajúce prepojenie“ je chýbajúci dopravný úsek siete TEN-T pre všetky druhy dopravy alebo dopravný úsek, ktorý zabezpečuje spojenie základnej a súhrnnej siete s koridormi TEN-T, ktorý bráni kontinuite siete TEN-Z alebo ktorý obsahuje jedno alebo viacero úzkych miest ovplyvňujúcich pokračovanie sieteTEN-T;
gc) „infraštruktúra s dvojakým použitím“ je infraštruktúra dopravnej siete, ktorá rieši občianske i obranné potreby;
h) „cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ je projekt vybraný alebo oprávnený na výber podľa dohody o spolupráci alebo akéhokoľvek iného dojednania medzi aspoň dvoma členskými štátmi alebo dojednania medzi aspoň jedným členským štátom a treťou krajinou alebo krajinami v zmysle vymedzenia v článkoch 8, 9, 11 a 13 smernice (EÚ) 2018/2001 pri plánovaní alebo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu;
ha) „prvoradosť energetickej efektívnosti“ je prvoradosť energetickej efektívnosti podľa článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999;
i) „infraštruktúra digitálnej pripojiteľnosti“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou, systémy 5G, vysokokvalitné miestne bezdrôtové pripojenie, chrbticové siete, ako aj prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou;
j) „systémy 5G“ je súbor prvkov digitálnej infraštruktúry založený na celosvetovo dohodnutých normách pre mobilné a bezdrôtové komunikačné technológie používané na pripojenie a služby s pridanou hodnotou s pokročilými výkonnostnými charakteristikami, ako sú veľmi vysoká rýchlosť a kapacita prenosu dát, malé oneskorenie komunikácie, ultravysoká spoľahlivosť či podpora veľkého počtu pripojených zariadení;
k) „koridor 5G“ je dopravná trasa, cesta, železnica alebo vnútrozemská vodná cesta, plne pokrytá infraštruktúrou digitálnej pripojiteľnosti, a najmä systémami 5G, ktorá umožňuje nepretržité poskytovanie synergetických digitálnych služieb, akými sú prepojená a automatizovaná mobilita, podobné inteligentné služby mobility pre železničnú dopravu alebo digitálna pripojiteľnosť na vnútrozemských vodných cestách;
l) „prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou“ sú fyzické a virtuálne zdroje informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), ktoré pôsobia na špičke komunikačnej infraštruktúry a zabezpečujú tok, ukladanie, spracovanie a analýzu údajov o dopravnej a/alebo energetickej infraštruktúre;
m) „projekt spoločného záujmu“ je projekt stanovený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v článku 8 tohto nariadenia;
n) „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné technické podporné opatrenia vrátane predbežných akcií zameraných na vymedzenie a vypracovanie projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;
o) „subjekty sociálno-ekonomickej interakcie“ sú subjekty, ktoré svojím poslaním, povahou alebo polohou môžu priamo či nepriamo zabezpečiť významné sociálno-ekonomické výhody pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá nachádzajúce sa v ich blízkom okolí alebo v ich oblasti vplyvu;
p) „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej Únie;
q) „siete s veľmi vysokou kapacitou“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2018/172;
r) „práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a vykonávanie rozvojových, stavebných a inštalačných činností spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu.
Článok 3
Ciele
1. Všeobecným cieľom programu je budovať, rozvíjať, modernizovať a dokončiť transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť Európy, posilniť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť, prístup k vnútornému trhu a jeho integráciu s plným dôrazom na synergie medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií.
2. Program má tieto špecifické ciele:
a) V sektore dopravy:
i) v súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi, prepojenými a multimodálnymi sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, inkluzívnu, dostupnú, bezpečnú a chránenú mobilitu;
ii) prispôsobiť časti transeurópskej dopravnej siete dvojakému použitiu dopravnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť civilnú aj vojenskúmobilitu;
b) v sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí naprieč hranicami a sektormi, uľahčovaním dekarbonizácie hospodárstva, podporou energetickej efektívnosti a zabezpečením bezpečnosti dodávok energie, a takisto uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energetiky vrátane energie z obnoviteľných zdrojov;
c) v sektore digitálnych technológií prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu súvisiacich so zavádzaním bezpečných a zabezpečených digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a systémov 5G, k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ ich prepojením so susednými územiami a k digitalizácii dopravných a energetických sietí.
Článok 4
Rozpočet
1. Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 je stanovené na 43 850 768 000 EUR v stálych cenách (XXXEUR v bežných cenách).
2. Rozdelenie tejto sumy je takéto:
a) 33 513 524 000EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a), z toho:
i) 17 746 000 000 EUR v stálych cenách(XXX EUR v bežných cenách) z európskeho klastra pre strategické investície;
ii) 10 000 000 000 EUR v stálych cenách (11 285 493 000 EUR v bežných cenách) prevedených z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;
iii) 5 767 524 000 EUR v stálych cenách (6 500 000 000 v bežných cenách) z obranného klastra na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);
b) 8 650 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z toho 15 %, v závislosti od prijatia na trhu, na cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Ak sa dosiahne prahová hodnota 15 %, Európska komisia navýši túto sumu až na 20 %, a to v závislosti od prijatia na trhu;
c) 2 662 000 000 EUR v stálych cenách (3 000 000 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c).
3. Komisia sa nesmie odchýliť od sumy uvedenej v odseku 2 písm. a) bode ii).
4. Až 1 % sumy uvedenej v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov, najmä na poskytovanie poradenstva predkladateľom projektov o možnostiach financovania s cieľom pomôcť im pri štruktúrovaní svojho projektového financovania.
5. Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné splátky počas niekoľkých rokov.
6. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.
7. Suma presunutá z Kohézneho fondu sa implementuje v súlade s týmto nariadením s výhradou odseku 8 a bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 písm. b).
8. Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, ▌ pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2022 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu▌. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2023 k dispozícii na konkurenčnom základe všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.
8a. Suma presunutá z Kohézneho fondu sa nesmie použiť na financovanie medzisektorových pracovných programov a operácií kombinovaného financovania.
9. Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu.
9a. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 9, sa zdroje v digitálnom sektore pridelené členským štátom v rámci zdieľaného hospodárenia môžu na základe ich žiadosti presunúť na program vrátane doplnenia financovania oprávnených činností podľa článku 9 ods. 4 až do výšky 100 % celkových oprávnených nákladov, ak je to možné, bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania stanovená v článku 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v pravidlách štátnej pomoci. Tieto zdroje sa použijú len v prospech dotknutého členského štátu.
Článok 5
Tretie krajiny pridružené k programu
1. Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:
a) členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;
b) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
c) krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;
d) ostatné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:
– zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie;
– stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
– neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;
– zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov;
– zabezpečuje reciprocita pri prístupe k podobným programom v tretej krajine, najmä v oblasti verejného obstarávania.
2. Tretie krajiny uvedené v odseku 1 a subjekty zriadené v týchto krajinách nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a za podmienok stanovených v pracovných programoch uvedených v článku 19 a podľa ustanovení v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.
Článok 6
Implementácia a formy financovania zo strany EÚ
1. Program sa vykonáva v rámci priameho hospodárenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo nepriameho hospodárenia s orgánmi uvedenými v článku [62 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.
2. Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme grantov a verejného obstarávania, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách. Môže sa z neho tiež prispieť na operácie kombinovaného financovania v súlade s nariadením o programe InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách. V odvetví dopravy nesmie príspevok Únie k operáciám kombinovaného financovania presahovať 10 % rozpočtového krytia v článku 4 ods. 2 písm. a) bode i). V odvetví dopravy sa operácie kombinovaného financovania môžu použiť na akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a zabezpečenou mobilitou, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2 písm. b).
3. Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať časť programu v súlade s článkom [69] nariadenia o rozpočtových pravidlách na účely požiadaviek optimálneho riadenia a efektívnosti programu pre sektory dopravy, energetiky a digitálnych technológií.
4. Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X] nariadenia XXX [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].
Článok 7
Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
1. Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prispievajú k dekarbonizácii, dokončeniu vnútorného trhu s energiou a posilneniu bezpečnosti dodávok. Tieto projekty sú zahrnuté v dohode o spolupráci alebo v akomkoľvek inom dojednaní medzi aspoň dvoma členskými štátmi alebo aspoň jedným členským štátom a treťou krajinou, ako je uvedené v článkoch 8, 9, 11 a 13 smernice (EÚ) 2018/2001. Tieto projekty sa určia v súlade so všeobecnými kritériami a s procesom stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.
2. Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 písm. d) tohto nariadenia s cieľom bližšie určiť, bez toho, aby boli dotknuté kritéria na vyhodnotenie návrhov stanovené v článku 13, špecifické výberové kritériá a stanoviť podrobnosti o procese výberu projektov a uverejní metodiky na hodnotenie prínosu projektov k všeobecným kritériám a na vypracovanieanalýzy nákladov a prínosov uvedených v časti IV prílohy.
3. Štúdie zamerané na rozvoj a určenie cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.
4. Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie prác zo strany Únie, ak spĺňajú tieto dodatočné kritériá:
a) analýza nákladov a prínosov pre konkrétny projekt podľa časti IV bodu 3 prílohy je povinná pre všetky podporované projekty, vykoná sa transparentne, komplexne a úplne a preukáže sa v nej existencia významných úspor nákladov a/alebo prínosov z hľadiska systémovej integrácie, environmentálnej udržateľnosti, bezpečnosti dodávok energie alebo inovácií, a
b) žiadateľ preukáže, že projekt by sa bez poskytnutého grantu nezrealizoval, alebo že projekt bez poskytnutého grantu nemôže byť komerčne životaschopný. V tejto analýze sa zohľadnia všetky príjmy vyplývajúce zo systémov podpory.
5. Výška grantu na stavebné práce bude primeraná k úsporám nákladov a/alebo prínosom uvedeným v časti IV bode 2 písm. b) prílohy, nepresiahne výšku potrebnú na to, aby sa projekt zrealizoval alebo sa stal komerčne životaschopným a je v súlade s ustanoveniami článku 14 ods. 3.
6. V programe sa stanovuje možnosť koordinovaného financovania s podporným rámcom na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov uvedený v článku 3 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 a spolufinancovanie s mechanizmom Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov uvedeným v článku 33 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Komisia pravidelne posudzuje využívanie finančných prostriedkov, pokiaľ ide o referenčnú sumu uvedenú v článku 4 ods. 2 písm. b) pre cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Po tomto posúdení sa pri chýbajúcom dostatočnom počte projektov cezhraničného využívania energie z obnoviteľných zdrojov na trhu nevyužitý rozpočet plánovaný na cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie využije na dosiahnutie cieľov transeurópskych energetických sietí vymedzených v článku 3 ods. 2 písm. b) pre oprávnené akcie stanovené v článku 9 ods. 3 a od roku 2024 sa môže využiť na spolufinancovanie mechanizmu financovania Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví osobitné pravidlá týkajúce sa spolufinancovania medzi časťami týkajúcimi sa cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v rámci NPE a finančným mechanizmom zriadeným podľa článku 33 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Uplatní sa postup preskúmania uvedený v článku 22.
Článok 8
Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti
1. Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú projekty, od ktorých sa očakáva, že významne prispejú k cieľom strategických prepojení Únie a/alebo poskytnú sieťovú infraštruktúru podporujúcu digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti, ako aj jednotný európsky digitálny trh.
1a. Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti spĺňajú tieto kritériá:
a) prispievajú k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. c);
b) zavádzajú najvhodnejšiu dostupnú a najvhodnejšiu technológiu pre konkrétny projekt, ktorá navrhuje najlepšiu vyváženosť v zmysle kapacity dátového toku, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete, kybernetickej bezpečnosti a nákladovej efektívnosti.
2. Štúdie zamerané na rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.
3. Bez toho, aby boli dotknuté kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v článku 13, sa určí priorita pri financovaní s prihliadnutím na tieto kritériá:
a) akcie prispievajúce k zavádzaniu sietí s veľmi vysokou kapacitou a prístupu k nim vrátane 5G a iného moderného pripojenia v súlade s cieľmi EÚ v oblasti strategického prepojenia v oblastiach, v ktorýchsa nachádzajú sociálno-ekonomické faktory, sa uprednostňujú s prihliadnutím na ichpotreby v oblasti pripojiteľnosti a na vytvorené dodatočné pokrytie plochy vrátane domácností v súlade s časťou V prílohy. Samostatné zavádzanie pre jednotlivé sociálno-ekonomické hnacie sily možno podporiť, pokiaľ nie je ekonomicky neprimerané alebo fyzicky neuskutočniteľné;
b) akcie prispievajúce k poskytovaniu vysokokvalitného bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách v súlade s časťou V prílohy;
c) ▌ akcie, ktoré prispievajú k zavedeniu koridorov 5G pozdĺž hlavných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí, majú prioritu, aby sa zabezpečilo pokrytie pozdĺž hlavných dopravných trás, ktoré umožní nepretržité poskytovanie synergií digitálnych služieb, pričom sa zohľadní jeho sociálno-ekonomický význam v porovnaní s akýmikoľvek v súčasnosti zavedenými technologickými riešeniami v rámci prístupu orientovaného na budúcnosť. V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam projektov, ktoré by mohli využívať podporu;
d) projekty zamerané na zavádzanie alebo významnú modernizáciu cezhraničných chrbticových sietí spájajúcich Úniu s tretími krajinami a posilňovanie prepojení medzi elektronickými komunikačnými sieťami na území Únie, a to aj podmorskými káblami, sa uprednostnia na základe rozsahu, v akom významne prispievajú k zvýšeniu výkonnosti, odolnosti a veľmi vysokej kapacity týchto elektronických komunikačných sietí;
▌
f) pokiaľ ide o projekty, ktorými sa zavádzajú prevádzkové digitálne platformy, prioritou sú akcie založené na najmodernejších technológiách, pričom sa zohľadnia aspekty ako interoperabilita, kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov a opakované použitie.
KAPITOLA III
OPRÁVNENOSŤ
Článok 9
Oprávnené akcie
1. Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov uvedených v článku 3 s prihliadnutím na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie. Takéto akcie zahŕňajú štúdie, práce a iné sprievodné opatrenia potrebné na riadenie a implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory. Štúdie sú oprávnené len vtedy, ak sa týkajú projektov oprávnených v rámci tohto programu.
2. Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené iba tieto akcie v odvetví dopravy:
a) akcie týkajúce sa efektívnych, prepojených, interoperabilných a multimodálnych sietí pre rozvoj železničnej, cestnej, vnútrozemskej vodnej a námornej infraštruktúry:
i) akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, vrátane akcií súvisiacich s cezhraničnými a chýbajúcimi prepojeniami, ako sa uvádza v časti III prílohy k tomuto nariadeniu, ako aj mestských uzlov, multimodálnych logistických platforiem, námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, terminálov kombinovanej železničnej a cestnej a prepojení na letiská základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;
ii) akcie týkajúce sa cezhraničných prepojení súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, ako sú akcie uvedené v časti III oddiele 2 prílohy k tomuto nariadeniu, akcie uvedené v časti III oddiele 3 prílohy k tomuto nariadeniu, akcie týkajúce sa štúdií na rozvoj súhrnnej siete a akcie týkajúce sa námorných a vnútrozemských prístavov súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
iia) akcie na znovuvytvorenie chýbajúcich regionálnych cezhraničných železničných pripojení siete TEN-T, ktoré boli opustené alebo demontované;
iii) akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi, terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy, pripojení na letiská a multimodálne logistické platformy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;
iv) akcie podporujúce projekty spoločného záujmu s cieľom prepojiť transeurópsku sieť so sieťami infraštruktúry susedných krajín, ako sa vymedzuje v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
b) akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, multimodálnou, inkluzívnou, prístupnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:
i) akcie podporujúce námorné diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 so zameraním na cezhraničnú príbrežnú námornú dopravu;
ii) akcie podporujúce systémy telematických aplikácií ▌v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 pre príslušné druhy dopravy zahŕňajúce najmä:
– v prípade železníc: systém ERTMS;
– v prípade vnútrozemských vodných ciest: riečne informačné služby (RIS);
– v prípade cestnej dopravy: inteligentné dopravné systémy (IDS);
– v prípade námornej dopravy: v prípade námornej dopravy: systém VTMIS a elektronické námorné služby vrátane služieb kontaktného miesta, ako sú integrované námorné kontaktné miesto, systémy slúžiace komunitám prístavov a príslušné colné informačné systémy;
– v prípade leteckej dopravy: systémy manažmentu letovej prevádzky, a to najmä tie, ktoré sa opierajú o systém SESAR;
iii) akcie podporujúce udržateľné služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a akcie na znižovanie hluku z nákladnej železničnej dopravy;
iv) akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
v) akcie na odstránenie prekážok interoperability, najmä pri zabezpečovaní účinkov koridoru/siete v súlade s článkom 3 písm. o) nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, a to aj pokiaľ ide o podporu zvýšenia objemu nákladnej železničnej dopravy vrátane automatických zariadení spojených so zmenou rozchodu kolies;
va) akcie na odstránenie prekážok interoperability, najmä v mestských uzloch, ako sa uvádza v článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
vi) akcie, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra a mobilita vrátane bezpečnosti cestnej premávky v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
vii) akcie na zlepšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry, najmä proti zmene klímy a prírodným katastrofám, a odolnosti proti ohrozeniam kybernetickej bezpečnosti;
viii) akcie na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy a pre všetkých používateľov, najmä pre používateľov so zníženou mobilitou, v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;
ix) akcie zlepšujúce dostupnosť dopravnej infraštruktúry a jej dostupnosť na účely bezpečnosti a civilnej ochrany a akcie, ktorými sa dopravná infraštruktúra prispôsobuje na účely kontrol na vonkajších hraniciach Únie s cieľom uľahčiť dopravné toky;
c) v súlade s osobitným cieľom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) a v súlade s článkom 11a akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie, podporujúce nové alebo existujúce transeurópske dopravné siete alebo ich časti vhodné na vojenskú prepravu s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám infraštruktúry s dvojakým použitím.
3. Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené iba tieto akcie v sektore energetiky:
a) akcie súvisiace s projektmi spoločného záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013;
b) akcie podporujúce cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane inovačných riešení, ako aj uskladňovania energie z obnoviteľných zdrojov a ich koncepcie, ako sa vymedzuje v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu, s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 7 tohto nariadenia.
4. Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené iba tieto akcie v sektore digitálnych technológií:
a) akcie na podporu zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou, ako aj systémov 5G, ktoré sú schopné zabezpečovať gigabitové pripojenie, a prístupu k nim, a to v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú sociálno-ekonomické hnacie sily;
b) akcie podporujúce poskytovanie vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok;
c) akcie, ktorými sa realizuje neprerušované pokrytie systémami 5G všetkých hlavných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí;
d) akcie podporujúce zavádzanie nových alebo významnú modernizáciu existujúcich chrbticových sietí, a to aj s podmorskými káblami v členských štátoch a medzi nimi a medzi Úniou a tretími krajinami;
f) akcie, ktorými sa realizujú požiadavky na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti súvisiace s cezhraničnými projektmi v oblasti dopravy alebo energetiky a/alebo ktorými sa podporujú prevádzkové digitálne platformy priamo spojené s dopravnou alebo energetickou infraštruktúrou.
V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam oprávnených projektov v digitálnom sektore.
Článok 10
Synergie medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií
1. Akcie súčasne prispievajúce k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov v najmenej dvoch sektoroch, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 písm. a), b) a c), sú oprávnené na získanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia a využívanie vyššej miery spolufinancovania v súlade s článkom 14. Takéto akcie sa zrealizujú prostredníctvom pracovných programov týkajúcich sa najmenej dvoch sektorov vrátane osobitných kritérií na vyhodnotenie ponúk a financujú sa z rozpočtových príspevkov z príslušných sektorov.
2. V rámci sektora dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií môžu akcie oprávnené v súlade s článkom 9 obsahovať synergické prvky súvisiace s akýmkoľvek iným sektorom, ktoré sa netýkajú oprávnených akcií, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 2, 3 alebo 4, za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto požiadavky:
a) náklady na tieto synergické prvky nepresahujú 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu a
b) tieto synergické prvky súvisia so sektorom dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií a
c) tieto synergické prvky umožňujú výrazne zlepšiť sociálno-ekonomické, klimatické alebo environmentálne prínosy akcie.
Článok 11
Oprávnené subjekty
1. Okrem kritérií stanovených v článku [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v tomto článku.
2. Oprávnené sú tieto subjekty:
a) právne subjekty usadené v členskom štáte vrátane spoločných podnikov;
b) právne subjekty usadené v tretej krajine pridruženej k programu alebo v zámorských krajinách a na zámorských územiach;
c) právne subjekty vytvorené podľa práva Únie a medzinárodné organizácie, ak sa tak stanovuje v pracovných programoch.
3. Fyzické osoby nie sú oprávnené.
4. Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na získanie podpory v rámci programu, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie alebo cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
5. Oprávnené sú iba návrhy predložené jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo návrhy, ktoré po dohode s dotknutými členskými štátmi predložili medzinárodné organizácie, spoločné podniky alebo verejné či súkromné podniky alebo subjekty vrátane regionálnych alebo miestnych orgánov. V prípade, že členský štát nesúhlasí s predloženým návrhom, informuje o tom.
Členský štát môže rozhodnúť, že pre konkrétny pracovný program alebo pre konkrétne kategórie žiadostí bude možné predkladať návrhy bez jeho súhlasu. V takom prípade sa na žiadosť dotknutého členského štátu táto skutočnosť uvedie v príslušnom pracovnom programe a výzve na predkladanie takýchto návrhov.
Článok 11a
Osobitné požiadavky oprávnenosti týkajúce sa akcií súvisiacich s prispôsobením sietí TEN-T na civilno-obranné dvojaké použitie
1. Akcie prispievajúce k prispôsobeniu základných alebo komplexných sietí TEN-T, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1315/2013, s cieľom umožniť civilno-obranné dvojaké použitie infraštruktúry, podliehajú týmto dodatočným požiadavkám oprávnenosti:
a) návrhy predkladá jeden alebo viac členských štátov alebo, po súhlase dotknutých členských štátov, právnické osoby usadené v členských štátoch;
b) akcie sa vzťahujú na úseky alebo uzly, ktoré členské štáty identifikovali v prílohách k vojenským požiadavkám na vojenskú mobilitu v rámci EÚ aj mimo EÚ, ktorý prijala Rada 20. novembra 2018(36) alebo akýkoľvek nasledujúci zoznam prijatý neskôr, a na akýkoľvek ďalší orientačný zoznam prioritných projektov, ktoré môžu členské štáty identifikovať v súlade s akčným plánom vojenskej mobility;
c) akcie sa môžu vzťahovať na modernizáciu existujúcich komponentov infraštruktúry alebo na výstavbu nových komponentov infraštruktúry pri zohľadnení požiadaviek na infraštruktúru uvedených v odseku 2;
d) akcie na realizáciu požiadavky na infraštruktúru, ktorej úroveň presahuje úroveň požadovanú pre položky s dvojakým použitím, sú oprávnené; náklady na ne sú však oprávnené iba do výšky nákladov zodpovedajúcich úrovni požiadaviek potrebných pre dvojaké použitie. Akcie týkajúce sa infraštruktúry používanej len na vojenské účely nie sú oprávnené.
e) akcie podľa tohto článku sa financujú len zo sumy v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) bodom iii).
2. Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom spresní, ak je to potrebné, požiadavky na infraštruktúru, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie činností infraštruktúry s dvojakým použitím a hodnotiaci postup týkajúci sa akcií súvisiacich s akciami v oblasti civilno-obrannej dvojakej infraštruktúry.
Po predbežnom vyhodnotení programu uvedeného v článku 21 ods. 2 Komisia môže navrhnúť rozpočtovému orgánu presun neviazaných prostriedkov z článku 4 ods. 2 písm. a) bodu iii) do článku 4 ods. 2 písm. a) bodu i.
KAPITOLA III
GRANTY
Článok 12
Granty
Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Článok 13
Kritériá na vyhodnotenie návrhov
1. Transparentné kritériá na vyhodnotenie návrhov sú vymedzené v pracovných programoch uvedených v článku 19 a vo výzvach na predkladanie návrhov, pričom sa v príslušnom rozsahu zohľadňujú len tieto prvky:
a) hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv vrátane vplyvu na klímu (prínosy a náklady životného cyklu projektu), správnosti, úplnosti a transparentnosti analýzy;
b) inovácie a digitalizáciu, bezpečnosť, interoperabilitu a aspekty prístupnosti vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou;
c) cezhraničný rozmer, integrácia siete a územná prístupnosť, a to aj pre najvzdialenejšie regióny a ostrovy;
ca) európska pridaná hodnota;
d) synergie medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií;
e) pripravenosť akcie v rámci vývoja projektu;
ea) spoľahlivosť stratégie údržby navrhnutej pre dokončený projekt;
f) náležitosť navrhovaného plánu vykonávania;
g) katalytický účinok finančnej pomoci Únie na investíciu;
h) potreba prekonať finančné prekážky, ako sú prekážky súvisiace s nedostatočnou komerčnou životaschopnosťou, vysokými počiatočnými nákladmi alebo nedostatočným financovaním trhom;
ha) potenciál dvojakého využitia v kontexte vojenskej mobility;
i) súlad s plánmi Únie a národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti.
2. Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa v prípade potreby zohľadní odolnosť proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia klimatickej citlivosti a rizík vrátane príslušných opatrení týkajúcich sa adaptácie.
3. Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa zabezpečí, aby v prípade potreby, ako sa uvádza v pracovných programoch, akcie podporované programom, ktoré zahŕňajú technológie v oblasti určovania polohy, navigácie a určovania času, boli technicky zlučiteľné s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.
4. Pokiaľ ide o sektor dopravy, pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedenom v odseku 1 sa v prípade potreby zabezpečí, aby navrhované akcie boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory a vykonávacími aktmi podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a aby sa v nich zohľadnilo poradné stanovisko zodpovedného európskeho koordinátora podľa článku 45 ods. 8 uvedeného nariadenia. Hodnotením sa tiež posúdi, či implementácia akcií financovaných z Nástroja na prepájanie Európy nesie riziká narušenia prepravy nákladu a cestujúcich na úseku trate, ktorej sa projekt týka, a či sa tieto riziká zmiernili.
5. Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 7 ods. 4.
6. Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 8 ods. 3.
Článok 14
Miery spolufinancovania
1. Pokiaľ ide o štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov. Pokiaľ ide o štúdie financované zo súm presunutých z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).
2. Pokiaľ ide o práce v sektore dopravy, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:
a) v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) bode i) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 50 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce vnútrozemské vodné cesty, železničnú interoperabilitu, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry a pre akcie na prispôsobenie dopravnej infraštruktúry na účely kontroly vonkajšej hranice Únie v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. V prípade akcií v najvzdialenejších regiónoch sa miery spolufinancovania stanovia na maximálne 70 %;
aa) v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť maximálne na 85 %, ak sú potrebné zdroje presunuté do programu podľa článku 4 ods. 9;
b) pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) XXX [VN]. Tieto miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku a akcie týkajúce sa chýbajúcich prepojení;
c) pokiaľ ide o akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami, zvýšené maximálne miery spolufinancovania, ako sa stanovujú v písmenách a) a b), sa môžu uplatňovať iba na akcie, ktoré preukazujú vysoký stupeň integrácie pri plánovaní a realizácii akcie na účely kritéria pridelenia grantu uvedeného v článku 13 ods. 1 písm. c), napríklad vytvorením jednej projektovej spoločnosti, spoločnou riadiacou štruktúrou, dvojstranným právnym rámcom alebo vykonávacím aktom podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. okrem toho sa miera spolufinancovania, ktorá sa uplatňuje na projekty vykonávané v rámci štruktúr integrovaného riadenia vrátane spoločných podnikov, v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. a), môže zvýšiť o 5 %.
3. Pokiaľ ide o práce v sektore energetiky, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:
a) v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. b) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov, pre práce v najvzdialenejších regiónoch sú miery spolufinancovania najviac 70%;
b) miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť maximálne na 75 % pre akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu, ktoré vychádzajú z dokumentov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a ktoré poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti dodávok energie alebo bezpečnosti dodávok energie v celej Únii, posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.
4. Pokiaľ ide o práce v sektore digitálnych technológií, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania: v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. c) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. V prípade prác v najvzdialenejších regiónoch sa miery spolufinancovania stanovia na maximálne 70 %. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až na 50 % pre akcie so silným cezhraničným rozmerom, ako je neprerušované pokrytie systémami 5G pozdĺž hlavných dopravných trás alebo zavedenie chrbticových sietí medzi členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami, a až na 75 % pre akcie, ktorými sa zavádza gigabitové pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie. akcie v oblasti poskytovania miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom grantov s nízkou hodnotou, sa môžu financovať z finančnej pomoci Únie až do výšky 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.
5. Maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na akcie uvedené v článku 10 ods. 1 je najvyššia maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na dotknuté sektory. Okrem toho sa miera spolufinancovania uplatniteľná na tieto akcie môže zvýšiť o 10 %.
Článok 15
Oprávnené náklady
Okrem kritérií stanovených v článku [186] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto kritériá oprávnenosti nákladov:
a) oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu alebo cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov týkajú územia jednej alebo viacerých tretích krajín, ako sa uvádza v článku 5 alebo v článku 11 ods. 4 tohto nariadenia alebo medzinárodných vôd a keď je akcia nevyhnutná na dosiahnutie cieľov daného projektu;
b) náklady na zariadenia, vybavenie a infraštruktúru, s ktorými prijímateľ zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky;
c) výdavky súvisiace s kúpou pozemkov nie sú oprávnené náklady s výnimkou finančných prostriedkov presunutých z Kohézneho fondu v sektore dopravy v súlade s článkom 58 nariadenia (EÚ) XXX, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza;
d) oprávnené náklady nezahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Článok 16
Kombinácia grantov s inými zdrojmi financovania
1. Granty sa môžu použiť na kombináciu s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií, ako aj z finančných inštitúcií súkromného sektora a investorov zo súkromného sektora, ako aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.
2. Použitie grantov uvedených v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom cielených výziev na predkladanie návrhov.
Článok 17
Zníženie alebo zrušenie grantov
1. Okrem dôvodov uvedených v [článku 131 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách možno výšku grantu, okrem odôvodnených prípadov, znížiť z týchto dôvodov:
a) akcia sa nezačala implementovať do jedného roka, pokiaľ ide o štúdie, alebo do dvoch rokov, pokiaľ ide o práce, od dátumu začatia uvedeného v dohode o grante;
b) po preskúmaní pokroku v implementácii akcie sa zistilo, že pri ňom došlo k takému výraznému omeškaniu, že ciele akcie sa pravdepodobne nedosiahnu.
2. Dohodu o grante možno zmeniť alebo vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.
3. Skôr, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa zníženia alebo zrušenia grantu, vec sa komplexne preskúma a dotknutým príjemcom sa poskytne možnosť predložiť pripomienky v primeranej lehote.
3a. Dostupná suma rozpočtových prostriedkov, ktorá vznikne pri uplatnení odseku 1 alebo odseku 2, sa rozdelí do ostatných pracovných programov navrhnutých v rámci príslušného finančného krytia, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2.
Článok 18
Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie
1. Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno poskytnúť aj príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Pri implementácii sa rešpektujú pravidlá stanovené v článku 62 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Kumulatívne financovanie nesmie prevýšiť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.
2. Akcie, ktoré sú v súlade s týmito kumulatívnymi podmienkami:
a) boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;
b) spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu tejto výzvy na predkladanie návrhov;
c) nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;
môžu dostať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Kohézneho fondu v súlade s [článkom 67 ods. 5] nariadenia (EÚ) XXX [nariadenie o spoločných ustanoveniach] bez ďalšieho posúdenia a za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.
KAPITOLA IV
PLÁNOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA
Článok 19
Pracovné programy
1. Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌
1a. S cieľom poskytovať transparentnosť a predvídateľnosť a zlepšovať kvalitu projektov Komisia do 31. decembra 2020 prijme prvé viacročné pracovné programy, ktoré budú zahŕňať harmonogram výziev na predkladanie návrhov na prvé tri roky programu, ich témy a orientačný rozpočet, ako aj potenciálny rámec vzťahujúci sa na celé programové obdobie.
2. Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 tohto nariadenia.
3. V sektore energetiky sa osobitná pozornosť venuje projektom spoločného záujmu a súvisiacim akciám zameraným na ďalšiu integráciu vnútorného trhu s energiou, ukončenie energetickej izolácie a odstránenie úzkych miest v prepojeniach elektrických sietí s dôrazom na tie projekty, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľovej miery prepojenia na úrovni aspoň 10 % do roku 2020 a 15 % do roku 2030, a projekty, ktoré prispievajú k synchronizácii elektrických sústav so sieťami EÚ.
3a. V súlade s článkom 200 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 môže zodpovedný povoľujúci úradník podľa potreby zorganizovať výberové konanie v dvoch etapách takto:
a) žiadatelia predložia zjednodušenú dokumentáciu obsahujúcu relatívne stručné informácie na účely predbežného výberu projektu na základe obmedzeného súboru kritérií;
b) žiadatelia vymenovaní v prvom štádiu predložia po ukončení prvej fázy úplnú dokumentáciu.
Článok 19a
Udeľovanie finančnej pomoci Únie
1. Po každej výzve na predkladanie návrhov na základe pracovného programu podľa článku 19 Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodne o sume finančnej pomoci, ktorá sa udelí vybraným projektom alebo častiam projektov. Komisia stanoví podmienky a spôsoby ich realizácie.
2. Počas vykonávania dohôd o grante Komisia informuje príjemcov a dotknuté členské štáty o zmenách výšky grantov a vyplatených konečných súm.
3. Príjemcovia predkladajú správy vymedzené v príslušných dohodách o grante bez predchádzajúceho schválenia členskými štátmi. Komisia poskytne členským štátom prístup k správam týkajúcim sa akcií na ich území.
Článok 20
Monitorovanie a podávanie správ
1. Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v časti I prílohy.
2. Na zabezpečenie účinného hodnotenia pokroku programu, pokiaľ ide o dosahovanie jeho cieľov, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 24 prijať delegované akty, aby mohla zmeniť časť I prílohy na účely prípadného preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia.
3. Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku vrátane zabezpečovania odolnosti proti zmene klímy, a aby sa tieto údaje zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.
3a. Komisia vylepší špecializovanú internetovú stránku, na ktorej v reálnom čase uverejní mapu s realizovanými projektmi spolu s príslušnými údajmi (hodnotenia vplyvu, hodnota, príjemca, realizačný subjekt, súčasný stav) a predkladá každé dva roky správy o pokroku. V správach o pokroku sa posúdi implementácia programu v súlade s jeho všeobecnými a odvetvovými cieľmi, ako sa ustanovuje v článku 3, pričom sa objasní, či sú jednotlivé sektory na najlepšej ceste, či sú celkové rozpočtové záväzky v súlade s celkovou vyčlenenou sumou, či prebiehajúce projekty dosiahli dostatočnú mieru úplnosti, či sú stále realizovateľné a vhodné na dodanie.
Článok 21
Hodnotenie
1. Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.
2. Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu.
3. Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.
4. Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Článok 22
Postup výboru
1. Komisii pomáha koordinačný výbor NPE, ktorý môže zasadať v rôznych zloženiach v závislosti od príslušnej témy. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 23
Delegované akty
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia na účely:
a) ▌zriadenia rámca pre monitorovanie a hodnotenie na základe ukazovateľov uvedených v ▌ časti I prílohy;
▌
d) dopĺňania časti IV prílohy, pokiaľ ide o identifikáciu cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; vytvorenia a aktualizácie zoznamu vybraných cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
2. Komisia je s výhradou druhého odseku článku 172 ZFEÚ splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia na účely:
a) menenia časti III prílohy v súvislosti s vymedzením dopravných koridorov základnej siete, a predbežne identifikovaných úsekov na súhrnnej sieti;
b) vykonania zmeny v časti V prílohy, pokiaľ ide o určenie projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti.
Článok 24
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 25
Informovanosť, komunikácia a propagácia
1. Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.
2. Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.
2a. V súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi sa zabezpečí transparentnosť a verejná konzultácia.
Článok 26
Ochrana finančných záujmov Únie
Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe rozhodnutím podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a požadovaný prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne uplatňovať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).
KAPITOLA VI
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 27
Zrušenie a prechodné ustanovenia
1. Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 a nariadenie (EÚ) č. 283/2014 sa zrušujú.
2. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.
Komisia preskúma efektívnosť a politickú súdržnosť nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a predloží hodnotenie s výsledkami tohto preskúmania Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2020. Komisia v tomto hodnotení okrem iného zváži ciele Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, dlhodobý záväzok EÚ v oblasti dekarbonizácie a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. K správe sa v prípade potreby priloží legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia.
3. Z finančného krytia na program sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorým bol Nástroj na prepájanie Európy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.
4. V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.
Článok 28
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2021.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V …
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA
ČASŤ I – UKAZOVATELE
Program sa bude starostlivo monitorovať na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom kľúčových ukazovateľov:
Odvetvia
Špecifické ciele
Ukazovatele
Doprava
Efektívne, prepojené a multimodálne siete a infraštruktúra pre inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, inkluzívnu, prístupnú, bezpečnú a chránenú mobilitu
Počet cezhraničných a chýbajúcich prepojení riešených s podporou NPE (vrátane akcií týkajúcich sa mestských uzlov, regionálnych cezhraničných železničných spojení, multimodálnych platforiem, námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, spojení s letiskami a terminálov kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základných a súhrnných sietí TEN-T)
Počet akcií s podporou NPE prispievajúcich k digitalizácii dopravy, najmä prostredníctvom zavádzania systému ERTMS, RIS, IDS, VTMIS/elektronických námorných služieb a SESAR
Počet čerpacích staníc s alternatívnym palivom vybudovaných alebo zmodernizovaných s podporou NPE
Počet akcií s podporou NPE prispievajúcich k bezpečnosti dopravy
Počet akcií NPE prispievajúcich k prístupnosti dopravy pre osoby so zníženou mobilitou
Počet akcií s podporou NPE prispievajúcich k znižovaniu hlučnosti nákladnej železničnej dopravy
Rozvoj civilno-vojenskej dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím
Počet zložiek dopravnej infraštruktúry prispôsobených požiadavkám na civilno-vojenské dvojaké použitie
Energetika
Prispievanie k prepojenosti a integrácii trhov
Počet akcií v rámci NPE prispievajúcich k projektom na prepájanie sietí členských štátov odstraňujúcich vnútorné obmedzenia
Bezpečnosť dodávok energie
Počet akcií v rámci NPE prispievajúcich k projektom na zabezpečenie odolnosti plynovodných sietí
Počet akcií v rámci NPE prispievajúcich k zavádzaniu inteligentných riešení a digitalizácii sietí a k zvýšeniu kapacity na uskladňovanie energie
Udržateľný rozvoj prostredníctvom umožnenia eliminácie emisií uhlíka
Počet akcií v rámci NPE prispievajúcich k projektom umožňujúcim zvýšenie prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do energetických sústav
Počet akcií v rámci NPE prispievajúcich k cezhraničnej spolupráci v oblasti obnoviteľných zdrojov energie
Digitálne technológie
Prínos k zavádzaniu infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti v celej Európskej únii.
Nové pripojenia k sieťam s veľmi vysokou kapacitou pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie a vysokokvalitné pripojenia pre miestne spoločenstvá
Počet akcií v rámci NPE umožňujúcich pripojenie 5G na dopravných trasách
Počet akcií v rámci NPE umožňujúcich nové pripojenia k sieťam s veľmi vysokou kapacitou
Počet akcií v rámci NPE prispievajúcich k digitalizácii energetického a dopravného odvetvia
ČASŤ II: ORIENTAČNÉ PERCENTUÁLNE PODIELY PRE ODVETVIE DOPRAVY
Rozpočtové zdroje uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a) bode i) sa rozdelia takto:
60 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a): „Akcie súvisiace s efektívnymi, vzájomne prepojenými a multimodálnymi sieťami:“;
40 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.
Rozpočtové zdroje uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a) bode ii) sa rozdelia takto:
85 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a): „Akcie súvisiace s efektívnymi, vzájomne prepojenými a multimodálnymi sieťami:“;
15 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.
Pokiaľ ide o akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a), 85 % rozpočtových zdrojov sa pridelí na akcie týkajúce sa ▌základnej siete a 15 % na akcie súvisiace so súhrnnou sieťou.
ČASŤ III: DOPRAVNÉ KORIDORY ZÁKLADNEJ SIETE A CEZHRANIČNÉ PREPOJENIA NA SÚHRNNEJ SIETI
1. Koridory základnej siete a orientačný zoznam predbežne identifikovaných cezhraničných prepojení a chýbajúcich prepojení
„Atlantický“ koridor základnej siete
Smerovanie
Gijón – León – Valladolid
A Coruña – Vigo – Orense – León
Zaragoza – Pamplona/Logroño – Bilbao
Tenerife/Gran Canaria – Huelva/Sanlúcar de Barrameda – Sevilla – Córdoba
Algeciras – Bobadilla – Madrid
Sines/Lisboa – Madrid – Valladolid
Lisboa – Aveiro – Leixões/Porto – rieka Douro
Shannon Foynes/Dublin/Cork – Le Havre – Rouen – Paris
Cartagena – Murcia – Valencia – Tarragona/Palma de Mallorca – Barcelona
Tarragona – Barcelona – Perpignan – Narbonne - Toulouse/Marseille – Genova/Lyon – La Spezia/Torino – Novara – Milano – Bologna/Verona – Padova – Venezia – Ravenna/Trieste/Koper – Ljubljana – Budapest
Ljubljana/Rijeka – Zagreb – Budapest – hranica s Ukrajinou
Cezhraničné prepojenia
Barcelona – Perpignan
Železnica
Lyon – Torino: úpätný tunel a prístupové dopravné cesty
Nice – Ventimiglia
Venezia – Trieste – Divača – Ljubljana
Ljubljana – Zagreb
Zagreb – Budapest
Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou
Lendava – Letenye
Cesta
Vásárosnamény – hranica s Ukrajinou
Chýbajúce prepojenia
Almería – Murcia
Železnica
Interoperabilné trate na Pyrenejskom polostrove, iné ako s UIC rozchodom
Perpignan – Montpellier
Koper – Divača
Rijeka – Zagreb
Milano – Cremona – Mantova – Porto Levante/Venezia – Ravenna/Trieste
Vnútrozemské vodné cesty
Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“
Smerovanie
Luleå – Helsinki – Tallinn – Riga
Ventspils – Riga
Riga – Kaunas
Klaipeda – Kaunas – Vilnius
Kaunas – Warszawa
Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Łódź/Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hamburg – Kiel
Łódź – Katowice/Wrocław
Hranica s Ukrajinou – Rzeszów – Katowice – Wrocław – Falkenberg – Magdeburg
Szczecin/Świnoujście – Berlin – Magdeburg – Braunschweig – Hannover
Livorno/La Spezia – Firenze – Roma – Napoli – Bari – Taranto – Valletta/Marsaxlokk
Cagliari – Napoli – Gioia Tauro – Palermo/Augusta – Valletta/Marsaxlokk
Cezhraničné prepojenia
Hranica s Ruskom – Helsinki
Železnica
København – Hamburg: Prístupové dopravné cesty k pevnému spojeniu cez prieplav Fehmarn belt
München – Wörgl – Innsbruck – Fortezza – Bolzano – Trento – Verona: Brennerský úpätný tunel a prístupové dopravné cesty k nemu
Göteborg – Oslo
København – Hamburg: Pevné spojenie cez prieplav Fehmarn belt
Železnica/cesta
2. Orientačný zoznam predbežne identifikovaných cezhraničných prepojení na súhrnnej sieti
Cezhraničné úseky súhrnnej siete podľa článku 9 ods. 2 písm. a) bodu ii) tohto nariadenia zahŕňajú najmä tieto úseky:
Dublin/Letterkenny – hranica so Spojeným kráľovstvom
Cesta
Pau – Huesca
Železnica
Lyon – hranica so Švajčiarskom
Železnica
Athus – Mont-Saint-Martin
Železnica
Breda – Venlo – Viersen – Duisburg
Železnica
Antwerpen – Duisburg
Železnica
Mons – Valenciennes
Železnica
Gent – Terneuzen
Železnica
Heerlen – Aachen
Železnica
Groningen – Bremen
Železnica
Stuttgart – hranica so Švajčiarskom
Železnica
Gallarate/Sesto Calende – hranica so Švajčiarskom
Železnica
Berlin – Rzepin/Horka – Wrocław
Železnica
Praha – Linz
Železnica
Villach – Ljubljana
Železnica
Pivka – Rijeka
Železnica
Plzeň – České Budějovice – Wien
Železnica
Wien – Győr
Železnica
Graz – Celldömölk – Győr
Železnica
Neumarkt-Kallham – Mühldorf
Železnica
Koridor Amber PL–SK–HU
Železnica
Koridor Via Carpathia hranica medzi Bieloruskom/Ukrajinou – PL–SK–HU–RO
Cesta
Focșani – hranica s Moldavskom
Cesta
Budapest – Osijek – Svilaj (hranica s Bosnou a Hercegovinou)
Cesta
Faro – Huelva
Železnica
Porto – Vigo
Železnica
Giurgiu – Varna ▌
Železnica
Svilengrad – Pithio
Železnica
3. Zložky súhrnnej siete nachádzajúce sa v členských štátoch, ktoré nemajú pozemnú hranicu s iným členským štátom
ČASŤ IV: IDENTIFIKÁCIA CEZHRANIČNÝCH PROJEKTOV V OBLASTI ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV
1. Cieľ cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podporujú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti plánovania, rozvoja a nákladovo-efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj uľahčovania ich integrácie prostredníctvom zariadení na uskladňovanie energie a s cieľom prispieť k dlhodobej stratégii Únie v oblasti dekarbonizácie.
2. Všeobecné kritériá
Aby sa projekt mohol považovať za cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, musí spĺňať všetky tieto všeobecné kritériá:
a) je zahrnutý v dohode o spolupráci alebo v akomkoľvek inom dojednaní medzi aspoň dvomi členskými štátmi a/alebo medzi aspoň jedným členským štátom a treťou krajinou alebo krajinami, ako je uvedené v článkoch 8, 9, 11 a 13 smernice (EÚ) 2018/2001;
b) zabezpečuje úspory nákladov pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo prínosy pre systémovú integráciu, bezpečnosť dodávok energie alebo inováciu v porovnaní s podobným projektom alebo projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov implementovaným samostatne jedným zo zúčastnených členských štátov.
c) celkové možné prínosy spolupráce prevažujú nad nákladmi, a to aj z dlhodobého hľadiska, ako sa posúdilo na základe analýzy nákladov a prínosov uvedenej v bode 3 a s využitím metódy uvedenej v článku [7].
3. Analýza nákladov a prínosov
a) náklady na výrobu elektriny;
b) náklady na systémovú integráciu;
c) náklady na podporu;
d) emisie skleníkových plynov;
e) bezpečnosť dodávok energie;
f) znečistenie ovzdušia a iné miestne znečistenie, ako sú vplyvy na miestnu prírodu a životné prostredie;
g) inovácie.
4. Postup
1. Predkladatelia projektu vrátane členských štátov, ktorých projekt je potenciálne oprávnený na výber ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na základe dohody o spolupráci alebo akékoľvek iného dojednania medzi aspoň dvomi členskými štátmi a/alebo medzi aspoň jedným členským štátom a treťou krajinou alebo krajinami, ako je uvedené v článkoch 8, 9, 11 a 13 smernice (EÚ) 2018/2001, a smeruje k získaniu štatútu cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, predložia Komisii žiadosť o vybratie projektu ako cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Žiadosť musí obsahovať relevantné informácie, ktoré Komisii umožnia zhodnotiť projekt na základe kritérií stanovených v bodoch 2 a 3 a v súlade s metódami uvedenými v článku 7.
Komisia zaistí, aby predkladatelia projektu mali možnosť uchádzať sa s projektom o štatút cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aspoň raz za rok.
2. Komisia zriadi skupinu pre cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktorú tvorí jeden zástupca z každého členského štátu a jeden zástupca Komisie, a predsedá jej. Skupina prijme svoj vlastný rokovací poriadok.
3. Aspoň raz za rok Komisia zorganizuje postup výberu projektov ako cezhraničných projektov a po ich vyhodnotení predloží skupine uvedenej v odseku 3 zoznam oprávnených projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 7 a odseku 5.
4. Skupine uvedenej v odseku 3 sa poskytnú príslušné informácie, s výnimkou citlivých obchodných informácií, o oprávnených projektoch uvedených v zozname predloženom Komisiou, pokiaľ ide o tieto kritériá:
– potvrdenie súladu s kritériami oprávnenosti a podmienkami účasti pre všetky projekty;
– informácie o mechanizme spolupráce, ktorého sa projekt týka, a informácie o tom, do akej miery má projekt podporu jedného alebo viacerých členských štátov;
– opis cieľa projektu vrátane odhadovanej kapacity (v kW) a prípadne výroby energie z obnoviteľných zdrojov (v kWh za rok), ako aj jeho celkové projektové náklady a oprávnené náklady uvedené v eurách;
– informácie o očakávanej pridanej hodnote EÚ v súlade s odsekom 2 písm. b) tejto prílohy a o očakávaných nákladoch a prínosoch a o očakávanej pridanej hodnote EÚ v súlade s odsekom 2 písm. c) tejto prílohy.
5. Skupina môže v náležitých prípadoch pozvať na svoje zasadnutia predkladateľov oprávnených projektov, tretie krajiny zapojené do oprávnených projektov a akékoľvek ostatné príslušné zainteresované strany.
6. Na základe výsledkov hodnotenia sa skupina dohodne na návrhu zoznamu projektov, z ktorých sa majú stať cezhraničné projekty v oblasti obnoviteľnej energie, ktorý sa má schváliť v súlade s odsekom 8.
7. Komisia prijme konečný zoznam vybraných cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom delegovaného aktu na základe návrhu zoznamu uvedeného v odseku 7 a s prihliadnutím na odsek 10 a na svojej webovej stránke uverejní zoznam vybraných cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Tento zoznam sa podľa potreby preskúma aspoň každé dva roky.
8. Skupina monitoruje vykonávanie projektov uvedených na konečnom zozname a predkladá odporúčania o tom, ako prekonať možné oneskorenia pri ich vykonávaní. Na tento účel predkladatelia vybraných projektov poskytujú informácie o vykonávaní svojich projektov.
9. Cieľom Komisie pri výbere cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je ▌zabezpečiť vhodnú geografickú rovnováhu pri identifikácii takýchto projektov ▌ . Na účely identifikácie projektov možno využiť regionálne zoskupenia.
10. Projekt nesmie byť vybraný ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo sa mu tento štatút odoberie, ak bolo jeho hodnotenie založené na nesprávnych informáciách, ktoré pri hodnotení predstavovali rozhodujúci faktor, alebo ak projekt nie je v súlade s právom Únie.
▌
ČASŤ V – PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU V OBLASTI INFRAŠTRUKTÚRY DIGITÁLNEJ PRIPOJITEĽNOSTI
1. Gigabitové pripojenie vrátane 5G a ďalších najmodernejšíchpripojení pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie.
Akcie sa zoradia na základe určených priorít pri zohľadnení funkcie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, relevantnosti digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a možných sociálno-ekonomických výhod pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá vrátane vytvorenej ďalšej oblasti pokrytia vrátane domácností. Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.
Uprednostnia sa akcie prispievajúce ku gigabitovému pripojeniu vrátane 5G a iných najmodernejších pripojení pre:
– ▌nemocnice a zdravotnícke zariadenia v súlade s úsilím digitalizovať systém zdravotníctva a s cieľom zvýšiť kvalitu života občanov EÚ a zmeniť spôsob, akým sú pacientom poskytované služby v oblasti zdravotníctva a starostlivosti(37),
– ▌vzdelávacie a výskumné centrá v rámci úsilia uľahčiť okrem iného používanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky, cloudových aplikácií a veľkých dát (big data), preklenúť digitálnu priepasť a inovovať systémy vzdelávania, zlepšiť výsledky vzdelávania, posilniť rovnosť a zvýšiť efektívnosť(38).
– nepretržité 5G bezdrôtové širokopásmové pokrytie pre všetky mestské oblasti do roku 2025.
2. Bezdrôtové pripojenie v miestnych spoločenstvách
Akcie zamerané na poskytovanie miestneho bezdrôtového pripojenia, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, v miestnych strediskách verejného života vrátane vonkajších priestorov prístupných širokej verejnosti, ktoré zohrávajú významnú úlohu vo verejnom živote miestneho spoločenstva, podliehajú týmto podmienkami na účely získania financovania:
– implementuje ich subjekt verejného sektora v zmysle nižšie uvedeného odseku, ktorý je schopný plánovať a dohliadať na inštaláciu vnútorných alebo vonkajších miestnych bezdrôtových prístupových bodov na verejných miestach, ako aj zabezpečiť financovanie prevádzkových nákladov najmenej na tri roky,
– opierajú sa o digitálne siete s veľmi vysokou kapacitou umožňujúce používateľom využívať internet vo veľmi vysokej kvalite, ktorý:
– je bezplatný a bez diskriminačných podmienok, ľahko prístupný, zabezpečený a používa najnovšie a najlepšie dostupné zariadenia schopné poskytovať používateľom vysokorýchlostné pripojenie a
– podporuje rozšírený a nediskriminačný prístup k inovatívnym digitálnym službám,
– používajú spoločnú vizuálnu identitu, ktorú má poskytovať Komisia, a spojenie so súvisiacimi viacjazyčnými online nástrojmi,
– s cieľom dosiahnuť synergie a zvýšiť kapacitu a zlepšiť skúsenosti používateľov tieto akcie uľahčujú zavádzanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom pripravených na 5G v zmysle vymedzenia v smernici (EÚ) 2018/1972;
– zaviažu sa obstarať potrebné vybavenie a/alebo súvisiace inštalačné služby v súlade s platným právom, aby sa zabezpečilo, že projekty nenáležitým spôsobom nenarušia hospodársku súťaž.
Finančná pomoc je k dispozícii pre subjekty verejného sektora v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102(39), ktoré sa zaviazali poskytovať v súlade s vnútroštátnym právom miestne bezdrôtové pripojenie, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, prostredníctvom inštalácie miestnych bezdrôtových prístupových bodov.
Financované akcie nesmú zdvojovať existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky s podobnými vlastnosťami vrátane kvality na tom istom verejnom mieste.
Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.
V prípade potreby sa zabezpečí koordinácia a súdržnosť s akciami v rámci NPE, ktoré podporujú prístup subjektov sociálno-ekonomickej interakcie k sieťam s veľmi vysokou kapacitou schopným poskytovať gigabitové pripojenie vrátane 5G a iných najmodernejších pripojení.
3. Orientačný zoznam koridorov 5G a cezhraničných chrbticových pripojení oprávnených na financovanie
V súlade s cieľmi gigabitovej spoločnosti stanovenými Komisiou, aby sa zabezpečilo, že hlavné pozemné dopravné trasy budú mať do roku 2025 nepretržité pokrytie 5G(40), akcie, ktorými sa zavádza nepretržité pokrytie systémami 5G podľa článku 9 ods. 4 písm. c), zahŕňajú ako prvý krok akcie na cezhraničných úsekoch na testovanie CAM(41) a ako druhý krok akcie na dlhších úsekoch s výhľadom na rozsiahlejšie zavádzanie CAM pozdĺž koridorov, ako sa uvádza v tabuľke ďalej (orientačný zoznam). Na tento účel slúžia ako základ koridory siete TEN-T, ale zavádzanie pokrytia 5G sa nevyhnutne neobmedzuje len na tieto koridory(42).
Okrem toho sa podporujú aj akcie na podporu zavádzania chrbticových sietí vrátane podmorských káblov medzi členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami alebo spájajúce európske ostrovy podľa článku 9 ods. 4 písm. d), aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie.
„Atlantický“ koridor základnej siete
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Porto – Vigo
Merida – Evora
Paris – Amsterdam – Frankfurt
Aveiro – Salamanca
San Sebastian – Biarritz
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Metz – Paris – Bordeaux – Bilbao – Vigo – Porto – Lisbon
Bilbao – Madrid – Lisbon
Madrid – Merida – Sevilla – Tarifa
Zavádzanie chrbticových sietí vrátane podmorských káblov
Azorské ostrovy/Madeira – Lisabon
„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Gdansk – Warsaw – Brno – Vienna – Graz – Ljubljana – Koper/Trieste
„Stredomorský“ koridor základnej siete
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Budapest – Zagreb – Ljubljana - Rijeka - Split - Dubrovnik
Ljubljana – Zagreb – Slavonski Brod – Bajakovo (hranica so Srbskom)
Slavonski Brod – Đakovo – Osijek
Montpellier – Narbonne – Perpignan - Barcelona – Valencia – Malaga – Tarifa s rozšírením na Narbonne – Toulouse
Zavádzanie chrbticových sietí vrátane podmorských káblov
Podmorské káblové siete Lisbon – Marseille – Milan
Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Warsaw – Kaunas – Vilnius
Kaunas – Klaipėda
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Tallinn – Riga – Kaunas – hranica Litva/Poľsko – Warsaw
Hranica Bielorusko/Litva – Vilnius – Kaunas – Klaipėda
Via Carpathia:
Klaipėda – Kaunas - Ełk – Białystok – Lublin – Rzeszów – Barwinek – Košice
Koridor základnej siete „Severné more – Stredomorie“
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Metz – Merzig – Luxembourg
Rotterdam – Antwerp – Eindhoven
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Amsterdam – Rotterdam – Breda – Lille – Paris
Brussels – Metz – Basel
Mulhouse – Lyon – Marseille
Koridor základnej siete „Orient/východné Stredomorie“
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Sofia – Thessaloniki – Belgrade
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Berlin – Prague – Brno – Bratislava – Timisoara – Sofia – hranica s Tureckom
Bratislava – Košice
Sofia – Thessaloniki – Athens
Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Bologna – Innsbrück – München (Brennerský koridor)
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Rotterdam – Oberhausen – Frankfurt (M)
Basel – Milan – Genova
Koridor základnej siete „Rýn – Dunaj“
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Frankfurt (M) – Passau – Wien – Bratislava – Budapest – Osijek - Vukovar – Bucharest – Constanta
Bucharest – Iasi
Karlsruhe – München – Salzburg – Wels
Frankfurt (M) – Strasbourg
„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete
Cezhraničné úseky na testovanie CAM
Oulu – Tromsø
Oslo – Stockholm – Helsinki
Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM
Turku – Helsinki – hranica s Ruskom
Oslo – Malmo – Copenhagen – Hamburg – Würzburg – Nürnberg – München – Rosenheim – Verona – Bologna – Napoli – Catania – Palermo
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – (COM(2017)0283).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – (COM(2017)0675).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a akcií v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Za fungujúce a prínosné verejné obstarávanie v Európe (COM(2017)0572).
Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).
Pozri aj: oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti (COM(2018)0233).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online (COM(2018)0640 – C8-0405/2018 – 2018/0331(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0640),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0405/2018),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality českou Poslaneckou snemovňou, ktorá tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0193/2019),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o predchádzaní šíreniuriešení problému šírenia teroristického obsahu online [PN 1]
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),
keďže:
(1) Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť hladké fungovanie jednotného digitálneho trhu v otvorenej a demokratickej spoločnosti tým, že sa zabráni zneužívaniubude riešiť zneužívanie hostingových služieb na teroristické účely a prispievať k verejnej bezpečnosti v európskych spoločnostiach. Fungovanie jednotného digitálneho trhu by sa malo zlepšiť posilnením právnej istoty pre poskytovateľov hostingových služieb, posilnením dôvery používateľov v online prostredie a posilnením záruk v súvislosti so slobodou prejavu, slobodou prijímať a právom našíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti a slobodou a pluralizmom médií. [PN 2]
(1a) Nariadenie o poskytovateľoch hostingových služieb môže len dopĺňať stratégie členských štátov na zaoberanie sa terorizmom, v ktorých sa musí klásť dôraz na offline opatrenia, ako sú investície do sociálnej práce, iniciatívy zamerané na deradikalizáciu a spolupráca s postihnutými komunitami, s cieľom dosiahnuť udržateľnú prevenciu radikalizácie v spoločnosti. [PN 3]
(1b) Teroristický obsah je súčasťou rozsiahlejšieho problému nezákonného obsahu online, ktorý zahŕňa iné formy obsahu, ako sú sexuálne vykorisťovanie detí, nezákonné obchodné praktiky a porušovanie duševného vlastníctva. S nezákonným obsahom často obchodujú teroristické a iné zločinecké organizácie s cieľom prať špinavé peniaze a získavať počiatočný kapitál na financovanie svojich operácií.Tento problém si vyžaduje kombináciu legislatívnych, nelegislatívnych a dobrovoľných opatrení založených na spolupráci medzi orgánmi a poskytovateľmi pri plnom rešpektovaní základných práv.Hoci hrozbu nezákonného obsahu zmiernili úspešné iniciatívy, ako je odvetvový kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online a globálna aliancia WePROTECT zameraná na ukončenie sexuálneho zneužívania detí online, je potrebné stanoviť legislatívny rámec pre cezhraničnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi na účel odstraňovania nezákonného obsahu. [PN 4]
(2) Poskytovatelia hostingových služieb pôsobiaci na internete zohrávajú dôležitú úlohu v digitálnom hospodárstve tým, že spájajú podniky a občanov, poskytujú príležitosti vzdelávania a uľahčujú verejnú diskusiu a šírenie a prijímanie informácií, názorov a myšlienok, ktoré významnou mierou prispievajú k inováciám, hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Ich služby sú však v určitých prípadoch zneužívané tretími stranamizneužívajú tretie strany na nezákonnú činnosť online. Osobitné obavy vyvoláva zneužívanie poskytovateľov hostingových služieb zo strany teroristických skupín a ich podporovateľov na šírenie teroristického obsahu online s cieľom rozšíriť svoje posolstvo, radikalizovať a uskutočniť nábor, ako aj na uľahčenie a riadenie teroristickej činnosti. [PN 5]
(3) Prítomnosť teroristického obsahu na internete, aj keď nie je jediným faktorom, sa ukázala byť katalyzátorom radikalizácie jednotlivcov, ktorí spáchali teroristické činy, a preto má vážne negatívne dôsledky pre používateľov, občanov a spoločnosť ako celok, ako aj pre poskytovateľov služieb online, ktorí sú hostiteľmi takéhoto obsahu, pretože podkopáva dôveru používateľov a poškodzuje ich obchodné modely. Vzhľadom na svoju ústrednú úlohu a technologické prostriedkyprimeranosť vo vzťahu k technologickým prostriedkom a kapacity spojenékapacitám spojeným so službami, ktoré poskytujú, majú poskytovatelia online služieb určité spoločenské povinnosti, pokiaľ ide oosobitnú spoločenskú zodpovednosť za ochranu ichsvojich služieb pred zneužitím zo strany teroristov a ichza pomoc príslušným orgánom pri riešení teroristického obsahu šíreného prostredníctvom ich služieb pri zohľadnení zásadného významu slobody prejavu a slobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti. [PN 6]
(4) Úsilie na úrovni Únie zamerané na boj proti teroristickému obsahu online, ktoré sa začalo v roku 2015 prostredníctvom dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi a poskytovateľmi hostingových služieb, musí byť doplnenéje potrebné doplniť jasným legislatívnym rámcom s cieľom ďalej znižovať prístup k teroristickému obsahu online a primerane reagovať na rýchlo sa vyvíjajúci problém. Cieľom tohto legislatívneho rámca je stavať na dobrovoľnom úsilí, ktoré bolo posilnené odporúčaním Komisie (EÚ) 2018/334(4), pričom tento legislatívny rámec je reakciou na výzvy Európskeho parlamentu, aby sa posilnili opatrenia na boj proti nezákonnému a škodlivému obsahu v súlade s horizontálnym rámcom stanoveným smernicou 2000/31/ES, a na výzvy Európskej rady, aby sa zlepšilo automatické odhaľovanie a odstraňovanie obsahu, ktorý podnecuje na teroristické činy. [PN 7]
(5) Uplatňovanie tohto nariadenia by nemalo mať vplyv na uplatňovanie článku 14 smernice 2000/31/ES(5). Predovšetkým by žiadne opatrenia, ktoré prijal poskytovateľ hostingových služieb v súlade s týmto nariadením, vrátane akýchkoľvek proaktívnych opatrení, nemali samé o sebe viesť k tomu, že tento poskytovateľ služieb príde o výhodu výnimky zo zodpovednosti stanovenej v uvedenom ustanovení. Toto nariadenie nemá vplyv na právomoci vnútroštátnych orgánov a súdov, pokiaľ ide o stanovenie zodpovednosti poskytovateľov hostingových služieb v osobitných prípadoch, keď nie sú splnené podmienky zakladajúce výnimku zo zodpovednosti podľa článku 14 smernice 2000/31/ES. [PN 8]
(6) V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá na predchádzanie zneužívaniuriešenie problému zneužívania hostingových služieb na šírenie teroristického obsahu online s cieľom zaručiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu, a to pri plnom rešpektovaní základných právktoré by mali plne rešpektovať základné práva, ktoré sú chránené v právnom poriadku Únie, a najmä tých, ktoré sú zaručené v Charte základných práv Európskej únie. [PN 9]
(7) Toto nariadenie prispievaCieľom tohto nariadenia je prispieť k ochrane verejnej bezpečnosti a zároveň vytváramalo by vytvoriť primerané a spoľahlivé záruky na zabezpečenie ochrany dotknutých základných práv. Zahŕňa právo na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, právo na účinnú súdnu ochranu, právo na slobodu prejavu vrátane slobody prijímať a rozširovaťšíriť informácie, ako aj slobodu podnikania a zásadu nediskriminácie. Príslušné orgány a poskytovatelia hostingových služieb by mali prijímať len opatrenia, ktoré sú potrebné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti, s prihliadnutím na osobitný význam, ktorý majú sloboda prejavu, sloboda prijímať a právo našíriť informácie a myšlienky, čo sú jedny zo základných pilierovprávo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu osobných údajov, ktoré tvoria základné piliere pluralistickej, demokratickej spoločnosti a jedny z hodnôtsú hodnotami, na ktorých je Únia založená. Žiadne opatrenia, ktorépredstavujú zásahby nemali zasahovať do slobody prejavu a práva na informácie, by mali byť presne zamerané v tom zmyslea, pokiaľ je to možné, že musiamali by slúžiť na predchádzanie šíreniuriešenie problému šírenia teroristického obsahu prostredníctvom prísne zameraného prístupu, ale bez toho, aby to malo vplyv na právo prijímať a odovzdávaťšíriť informácie zákonným spôsobom, a to pri zohľadnení ústrednej úlohy poskytovateľov hostingových služieb pri uľahčovaní verejnej diskusie a prijímaní a šírení faktov, názorov a myšlienok v súlade so zákonom. Účinné online opatrenia na boj proti terorizmu a ochrana slobody prejavu nie sú protichodné ciele, ale dopĺňajú sa a vzájomne sa posilňujú. [PN 10]
(8) Právo na účinný prostriedok nápravy je zakotvené v článku 19 Zmluvy o EÚ a v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy pred príslušným vnútroštátnym súdom proti ktorémukoľvek z opatrení prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na práva tejto osoby. Toto právo zahŕňa najmä možnosť poskytovateľov hostingových služieb a poskytovateľov obsahu účinne namietať proti príkazom na odstránenie na súde členského štátu, ktorého orgány toto rozhodnutiepríkaz na odstránenie vydali, a možnosti poskytovateľov obsahu spochybniť osobitné opatrenia prijaté poskytovateľom hostingových služieb. [PN 11]
(9) V záujme ozrejmenia opatrení, ktoré by mali prijať poskytovatelia hostingových služieb aj príslušné orgány s cieľom zabrániť šíreniuriešiť problém šírenia teroristického obsahu online, by sa v tomto nariadení malo stanoviť vymedzenie teroristického obsahu na preventívne účely, a to na základe vymedzenia teroristických trestných činov obsiahnutého v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541(6). So zreteľom na potrebuVzhľadom na to, že je potrebné riešiť najškodlivejšiu teroristickú propaganduproblém najškodlivejšieho teroristického obsahu online, by sa do tohto vymedzenia mal zahrnúť materiál a informácie, ktoré nabádajú na páchaniektorý podnecuje k páchaniu teroristických trestných činov alebo podieľaniu sa na poskytnutie pomoci pri páchaní týchto činov, resp. nane motivujúnich alebo navádza na ne, alebo ich ospravedlňujúpodporuje účasť na činnostiach teroristickej skupiny, čím vzniká nebezpečenstvo, že môže byť úmyselne spáchaný takýto trestný čin alebo viac takýchto trestných činov. Vymedzenie pojmu by malo zahŕňať aj obsah, ktorý poskytuje pokyny na vyrobenie a používanie výbušnín, strelných alebo iných zbraní, škodlivých alebo nebezpečných látok, ako aj ktoré predstavujú pokyny na páchanie takýchto trestných činov alebo ktoré podporujú účasť na činnostiach teroristickej skupinychemických, biologických, rádiologických či jadrových materiálov (CBRN), a pokyny týkajúce sa iných metód a techník vrátane výberu cieľov na účely spáchania teroristických činov. Medzi takéto informácie môže patriť najmä text, obrázky, zvukové záznamy a videá. Pri posudzovaní toho, či obsah predstavuje teroristický obsah v zmysle tohto nariadenia, by príslušné orgány, ako aj poskytovatelia hostingových služieb mali zohľadniť také faktory, ako je napr. povaha a znenie vyhlásení, kontext, v ktorom boli tieto vyhlásenia urobené, ako aj ich potenciál viesť k škodlivým následkom s vplyvom na bezpečnosť a ochranu osôb. Významným faktorom pri posudzovaní je skutočnosť, že materiál vyrobila teroristická organizácia alebo osoba uvedená na zozname EÚ, resp. že je materiál tejto organizácii či osobe pripísateľný alebo šírený v jej mene. Obsah šírený na účely vzdelávania, novinárstva alebo výskumu alebo na účely zvyšovania povedomia v záujme boja proti teroristickej činnosti by mal byť primerane chránený. Najmä v prípadoch, keď poskytovateľ obsahu má redakčnú zodpovednosť, pri každom rozhodovaní o odstránení šíreného materiálu by sa mali zohľadňovať novinárske normy stanovené nariadeniami o tlači alebo médiách v súlade s právom Únie a Chartou základných práv. Okrem toho by sa vyjadrovanie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov vo verejnej diskusii o citlivých politických otázkach nemalo považovať za teroristický obsah. [PN 12]
(10) S cieľom zahrnúť tie online hostingové služby, kde sa šíri teroristický obsah, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na služby informačnej spoločnosti, ktoré uchovávajú informácie poskytované príjemcom služby na jeho žiadosť a ktoré sprístupňujú tieto uchovávané informácie tretím stranámverejnosti, a to bez ohľadu na to, či je táto činnosť čisto technickej, automatickej alebo pasívnej povahy. Medzi takýchto poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti patria napr. platformy sociálnych médií, služby na video prenos, služby na zdieľanie videí, obrazových a zvukových materiálov, služby na zdieľanie súborov a iné cloudové služby, a to v rozsahu, v akom sprístupňujú informácie tretím stranámverejnosti a webovým lokalitám, na ktorých môžu používatelia umiestňovať svoje komentáre alebo príspevky. Toto nariadenie by sa malo uplatňovať aj na poskytovateľov hostingových služieb usadených mimo Únie, ktorí však poskytujú svoje služby v rámci Únie, keďže významné množstvo poskytovateľov hostingových služieb vystavených teroristickému obsahu prostredníctvom ich služieb je usadené v tretích krajinách. Tým by sa malo zabezpečiť, aby všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom digitálnom trhu spĺňali rovnaké požiadavky bez ohľadu na krajinu, v ktorej sú usadené. Určenie toho, či poskytovateľ služieb ponúka služby v Únii, si vyžaduje posúdenie toho, či poskytovateľ služieb umožňuje právnickým alebo fyzickým osobám, aby využívali jeho služby v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch. Samotná prístupnosť webovej lokality poskytovateľa služieb, resp. jeho e-mailovej adresy a iných kontaktných údajov, v jednom alebo viacerých členských štátoch, by však nemala byť dostatočnou podmienkou na uplatňovanie tohto nariadenia. Nemalo by sa vzťahovať na cloudové služby vrátane cloudových služieb v segmente podnik – podnik, v súvislosti s ktorými poskytovateľ služieb nemá žiadne zmluvné práva týkajúce sa toho, aký obsah je uložený alebo ako je spracovaný alebo verejne sprístupnený jeho zákazníkmi alebo koncovými používateľmi takýchto zákazníkov, a na situácie, keď poskytovateľ služieb nemá žiadnu technickú schopnosť odstrániť konkrétny obsah uložený jeho zákazníkmi alebo koncovými používateľmi jeho služieb. [PN 13]
(11) Pre určenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by malo byť relevantné kritérium podstatnej väzby s Úniou. Takáto podstatná väzba s Úniou by mala existovať v prípade, že poskytovateľ služieb má v Únii prevádzkareň, alebo ak ju nemá, v prípade existencie významného počtu používateľov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo v prípade, že sa jeho činnosti zameriavajú na jeden alebo viacero členských štátov. Zameranie činností na jeden členský štát alebo viac členských štátov možno stanoviť na základe všetkých relevantných okolností vrátane faktorov, ako je napr. používanie jazyka alebo meny, ktoréktorá sa všeobecnevo všeobecnosti používa v danom členskom štáte, resp. na základe možnosti objednávania tovaru alebo služieb. Zameranie činností na určitý členský štát by sa mohlo odvodiť aj z dostupnosti aplikácie v príslušnom vnútroštátnom obchode s aplikáciami, z poskytovania miestnej reklamy alebo reklamy v jazyku používanom v danom členskom štáte, alebo z riešenia vzťahov so zákazníkmi, ako je napr. poskytovanie služieb zákazníkom v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte. Podstatnú väzbu možno vyvodzovať aj z toho, ak poskytovateľ služieb smeruje svoje činnosti do jedného alebo viacerých členským štátov, ako je stanovené v článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012(7). Na druhej strane, poskytovanie služby výlučne len v záujme dodržiavania zákazu diskriminácie stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302(8), sa samo o sebe nemôže považovať za smerovanie činnosti do daného územia v rámci Únie, alebo zameranie sa na toto územie. [PN 14]
(12) Poskytovatelia hostingových služieb by mali uplatňovať určitú povinnú starostlivosť, aby sa zabránilo šíreniuriešil problém verejného šírenia teroristického obsahu v ich službách. Táto povinná starostlivosť by nemala znamenať všeobecnú povinnosť poskytovateľov hostingových služieb monitorovať informácie, ktoré uchovávajú, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. Povinná starostlivosť by mala zahŕňať to, že poskytovatelia hostingových služieb budú pri uplatňovaní tohto nariadenia konať transparentne, dôsledne, primeraným a nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o obsah, ktorý uchovávajú, najmä pri uplatňovaní svojich vlastných podmienok, s cieľom vyhnúť sa odstráneniu obsahu, ktorý nie je teroristický. Odstránenie alebo znemožnenie prístupu sa musí realizovať tak, aby bola dodržaná sloboda prejavu, sloboda prijímať a právo našíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti a sloboda a pluralita médií. [PN 15]
(13) Mali by sa zosúladiť postup a povinnosti vyplývajúce z právnych príkazovpríkazov na odstránenie, ktorými sa požaduje, aby poskytovatelia hostingových služieb na základe posúdenia príslušnými orgánmi odstránili teroristický obsah alebo znemožnili prístup k nemu. Členské štáty by mali mať naďalej slobodu výberu, pokiaľ ide o určenie správnych orgánov, orgánov presadzovania právapríslušných orgánov, či im umožní určiť súdny orgán alebo funkčne nezávislý správny orgán alebo justičných orgánov, príslušnýchorgán presadzovania práva na plnenie tejto úlohy. So zreteľom na rýchlosť, akou sa šíri teroristický obsah v rámci služieb online, sa týmto ustanovením ukladajú poskytovateľom hostingových služieb povinnosti zabezpečiť, aby bol teroristický obsah uvedený v príkaze na odstránenie odstránený, resp. aby bol znemožnený prístup k nemu, do jednej hodiny od prijatia tohto príkazu. Je na rozhodnutí poskytovateľov hostingových služieb, či príslušný obsah odstránia, alebo či k nemu znemožnia prístup pre používateľov v Únii. [PN 16]
(14) Príslušný orgán by mal doručiť príkaz na odstránenie priamo adresátovi a kontaktnému miestu prostredníctvom akéhokoľvek elektronického prostriedkuposkytovateľa hostiteľskej služby a ak je hlavné sídlo poskytovateľa hostiteľskej služby v inom členskom štáte, príslušnému orgánu tohto členského štátu elektronickým prostriedkom, ktorý umožňuje vyhotoviť písomný záznam za takých podmienok, ktoré umožnia poskytovateľovi služieb overiť pravosť, vrátane presného dátumu a času odoslania a prijatia príkazu, napríklad prostredníctvom zabezpečeného e-mailu a platforiem alebo iných zabezpečených kanálov vrátane tých, ktoré poskytovateľ služieb poskytol v súlade s pravidlami na ochranu osobných údajov. Túto požiadavku možno splniť najmä využitím kvalifikovaných elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky, ako je stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014(9). [PN 17]
(15) Hlásenia príslušných orgánov alebo Europolu predstavujú účinný a rýchly prostriedok na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia hostingových služieb získali vedomosť o konkrétnom obsahu svojich služieb. Tento mechanizmus upozornenia poskytovateľov hostingových služieb na informácie, ktoré sa môžu považovať za teroristický obsah, aby ho poskytovateľ dobrovoľne posúdil z hľadiska zlučiteľnosti so svojimi vlastnými podmienkami, by mal popri príkazoch na odstránenie zostať k dispozícii. Je dôležité, aby poskytovatelia hostingových služieb posúdili takéto hlásenia prednostne a poskytli rýchlu spätnú väzbu o prijatých opatreniach. Konečné rozhodnutie o tom, či odstrániť obsah, pretože nie je v súlade s ich podmienkami, je na poskytovateľoch hostingových služieb. Pokiaľ ide o vykonávanie tohto nariadenia v súvislosti s hláseniami, mandát Europolu stanovený v nariadení (EÚ) 2016/794(10) sa nemení. [PN 18]
(16) Vzhľadom na rozsah a rýchlosť, ktoré sú potrebné na účinnú identifikáciu a odstránenie teroristického obsahu, sú primerané proaktívneosobitné opatrenia, a to v niektorých prípadoch aj automatické, základným prvkom pri riešení problému teroristického obsahu online. S cieľom znížiť dostupnosť teroristického obsahu vo svojich službách by poskytovatelia hostingových služieb mali posúdiť, či je vhodné prijať proaktívneosobitné opatrenia v závislosti od rizík a úrovne vystavenia sa teroristickým obsahom, ako aj od účinkov na práva tretích strán a na verejný záujem na šírení informáciíprijímaní a šírení informácií, najmä tam, kde existuje podstatná úroveň vystavenia teroristickému obsahu a prijímajú sa príkazy na odstránenie. V dôsledku toho by mali poskytovatelia hostingových služieb určiť, aké vhodné, cielené, účinné a primerané proaktívneosobitné opatrenia by mali byť zavedené. Táto požiadavka by nemala znamenať všeobecnú povinnosť monitorovať. Tieto osobitné opatrenia môžu zahŕňať pravidelné podávanie správ príslušným orgánom, zvyšovanie počtu ľudských zdrojov, ktoré sa zaoberajú opatreniami na ochranu služieb proti verejnému šíreniu teroristického obsahu, a výmenu najlepších postupov. V kontexte tohto posúdenia možno uviesť, že absencia príkazov na odstránenie a hlásení adresovaných poskytovateľovi hostingových služieb je znakom nízkej úrovne vystavenia teroristickému obsahu. [PN 19]
(17) Poskytovatelia hostingových služieb by mali pri zavádzaní proaktívnychosobitných opatrení zabezpečiť, aby bolo zachované právo užívateľov na slobodu prejavu a právo na informácie –slobodu prijímať a to aj pokiaľ ide o právo slobodne prijímaťšíriť informácie a myšlienky v otvorenej a odovzdávať informáciedemokratickej spoločnosti. Okrem požiadaviek stanovených v právnych predpisoch vrátane právnych predpisov o ochrane osobných údajov by mali poskytovatelia hostingových služieb konať s náležitou starostlivosťou a uplatňovať záruky, najmä pokiaľ ide o manuálny dohľad a overovanie, aby sa v príslušných prípadoch vyhli akémukoľvek neúmyselnému a nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré by viedlo k odstráneniu obsahu, ktorý by nebol teroristickýteroristickým obsahom. Toto má osobitný význam vtedy, keď poskytovatelia hostingových služieb využívajú na odhalenie teroristického obsahu automatizované prostriedky. Akékoľvek rozhodnutie použiť automatizované prostriedky, bez ohľadu na to, či ho prijal samotný poskytovateľ hostingových služieb, alebo sa k nemu dospelo na základe žiadosti príslušného orgánu, by sa malo posúdiť so zreteľom na spoľahlivosť príslušnej technológie a následný vplyv na základné práva. [PN 20]
(18) S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia hostingových služieb vystavení teroristickému obsahu prijali vhodné opatrenia na zabránenie zneužitia svojich služieb, by príslušné orgány malipríslušný orgán mal požiadať poskytovateľov hostingových služieb, ktorí dostali konečné príkazyznačný počet konečných príkazov na odstránenie, aby podali správu o prijatých proaktívnychosobitných opatreniach. Tieto opatrenia by mohli pozostávať z opatrení na predchádzanie opakovanému nahrávaniu teroristického obsahu, ktorý bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup na základe príkazu na odstránenie alebo hlásení, ktoré im boli doručené, na základe porovnania s verejnými alebo súkromnými nástrojmi obsahujúcimi známy teroristický obsah. Poskytovatelia hostingových služieb takisto Môžu tiež využívať aj spoľahlivé technické nástroje na identifikáciu nového teroristického obsahu, a to tak, že buď využijú takéto nástroje, ktoré sú dostupné na trhu, alebo tie, ktoré si sami vyvinú. Poskytovateľ služieb by mal podať správu o konkrétnych proaktívnychosobitných opatreniach, ktoré zaviedol, aby príslušný orgán mohol posúdiť, či sú opatrenia potrebné, účinné a primerané a či, v prípade, že sa používajú automatizované prostriedky, poskytovateľ hostingových služieb má potrebné kapacity na manuálny dohľad a overovanie. Pri posudzovaní účinnosti, nevyhnutnosti a primeranosti opatrení by príslušné orgány mali zohľadniť príslušné parametre vrátane počtu príkazov na odstránenie a hlásení, ktoré boli príslušnému poskytovateľovi vydané, jeho veľkosť a ekonomické možnosti a vplyv jeho služby na šírenie teroristického obsahu (napríklad pri zohľadnení počtu používateľov v Únii), ako aj záruky zavedené s cieľom chrániť slobodu prejavu a informácií a počet udalostí obmedzenia zákonného obsahu. [PN 21]
(19) Na požiadanie by mal príslušný orgán nadviazať s poskytovateľom hostingových služieb dialóg o proaktívnychosobitných opatreniach, ktoré treba zaviesť. Ak je to potrebné, príslušný orgán by mal prijať vhodné, účinné a primerané proaktívne opatrenia, ak sa domnieva, že prijaté opatrenia nie sú dostatočnépožiadať poskytovateľa hostingu o prehodnotenie potrebných opatrení alebo by mal požiadať o prijatie vhodných, účinných a primeranýchosobitných opatrení, ak sa domnieva, že prijaté opatrenia nerešpektujú zásady nevyhnutnosti a proporcionality alebo nie sú dostatočné na krytie rizíkochranu pred rizikami. Rozhodnutie o uloženíPríslušný orgán by mal žiadať len také osobitné opatrenia, v súvislosti s ktorými sa dá odôvodnene očakávať, že ich poskytovateľ hostiteľských služieb vykoná, pričom okrem iných faktorov zohľadní aj finančné a iné zdroje poskytovateľa hostingových služieb. Žiadosť o vykonanie takýchto osobitných proaktívnych opatrení by v zásade nemalonemala viesť k uloženiu všeobecnej povinnosti monitorovať, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES. Vzhľadom na mimoriadne závažné riziká spojené so šírením teroristického obsahu by rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi na základe tohto nariadenia mohli mať výnimku od prístupu stanoveného v článku 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES, pokiaľ ide o určité konkrétne, cielené opatrenia, ktorých prijatie je nevyhnutné z prvoradých dôvodov verejnej bezpečnosti. Pred prijatím takýchto rozhodnutí by príslušný orgán mal dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi verejného záujmu a príslušnými základnými právami, najmä právom na slobodu prejavu a právom na informácie, ako aj právom na slobodu podnikania, a mal by poskytnúť primerané odôvodnenie. [PN 22]
(20) Povinnosť poskytovateľov hostingových služieb uchovávať odstránený obsah a súvisiace údaje by mala byť stanovená na osobitné účely a mala by platiť len po nevyhnutne potrebný čas. Povinnosť uchovávania je nutné vztiahnuť aj na súvisiace údaje, a to v rozsahu, v akom by sa akékoľvek takéto údaje v dôsledku odstránenia predmetného obsahu inak stratili. Súvisiace údaje môžu zahŕňať údaje ako „údaje o predplatiteľoch“ vrátane údajov, najmä údaje, ktoré sa týkajú totožnosti poskytovateľa obsahu, ako aj údajovúdaje o prístupe, napríklad údaje o dátume a čase použitia poskytovateľa obsahu alebo o prihlásení do služby a odhlásení zo služby, spolu s IP adresou, ktorú poskytovateľovi obsahu pridelil poskytovateľ služby prístupu k internetu. [PN 23]
(21) Povinnosť uchovať obsah na účely konania v rámci správneho alebo súdneho preskúmania alebo prostriedku nápravy je nevyhnutná a opodstatnená z hľadiska zabezpečenia účinných nápravných opatrení pre poskytovateľa obsahu, ktorého obsah bol odstránený, resp. k obsahu ktorého bol znemožnený prístup, ako aj s cieľom zabezpečiť obnovenie tohto obsahu v podobe, v akej pôvodne existoval predtým, ako bol odstránený, a to v závislosti od výsledku postupu preskúmania. Povinnosť uchovať obsah na účely vyšetrovania a trestného stíhania je odôvodnená a nevyhnutná so zreteľom na prínos, ktorý by tento materiál mohol znamenať v záujme narušenia teroristickej činnosti, resp. jej predchádzania. V prípade, že spoločnosti odstránia určitýprostredníctvom svojich osobitných opatrení odstraňujú materiál, resp. znemožneniaalebo znemožňujú prístup k nemu, najmä prostredníctvom vlastných proaktívnych opatrení, a neinformujú príslušný orgán, pretože sa domnievajú, že to nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 13 ods. 4 tohto nariadenia, sa môže stať, žemali by bezodkladne informovať príslušné orgány presadzovania práva nebudú mať vedomosť o existencii predmetného obsahu. Uchovanie obsahu na účely predchádzania teroristickým trestným činom a ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania je preto takisto odôvodnené. Na tieto účelyNa tieto účely by sa teroristický obsah a súvisiace údaje mali uchovávať iba na určité obdobie, čo by orgánompresadzovania právaumožnilo kontrolovať obsah a rozhodnúť, či bude potrebný na tieto osobitné účely. Toto obdobie by nemalo presiahnuť šesť mesiacov. Na účely predchádzania teroristickým trestným činom a ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania sa požadované uchovávanie údajov obmedzuje len na údaje, pri ktorých je pravdepodobné, že súvisia s teroristickými trestnými činmi, a môžu preto prispieť k stíhaniu teroristických trestných činov alebo k predchádzaniu závažným hrozbám verejnej bezpečnosti. [PN 24]
(22) Aby sa zabezpečila proporcionalita, obdobie uchovávania by malo byť obmedzené na šesť mesiacov, aby poskytovatelia obsahu mali dostatočný čas na začatie procesu preskúmania aalebo aby umožnili prístup orgánom presadzovania práva k relevantným údajom na účely vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov. Toto obdobie sa však na požiadanie orgánu vykonávajúceho preskúmanie môže predĺžiť o čas, ktorý je potrebný v prípade, že sa proceskonanie v rámci preskúmania po začatíalebo prostriedku nápravy začne, ale neskončí do šiestich mesiacov. Toto obdobie by malo tiež postačovať na to, aby orgány presadzovania práva mohli uchovať potrebné dôkazypotrebný materiál v súvislosti s vyšetrovaniami a trestným stíhaním a zároveň zabezpečiť rovnováhu s príslušnými základnými právami. [PN 25]
(23) Týmto nariadením nie sú dotknuté procesné záruky ani procesné vyšetrovacie opatrenia týkajúce sa prístupu k obsahu a súvisiacim údajom, ktoré sa uchovávajú na účely vyšetrovania a trestného stíhania teroristických trestných činov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov a právnymi predpismi Únie.
(24) Transparentnosť politík poskytovateľov hostingových služieb v súvislosti s teroristickým obsahom je nevyhnutná na posilnenie ich zodpovednosti voči ich používateľom a na posilnenie dôvery občanov v jednotný digitálny trh. Iba poskytovatelia hostingových služieb, ktorí podliehajú príkazom na odstránenie na daný rok, by mali byť povinní uverejňovať výročné správy na účely transparentnosti obsahujúce užitočné informácie o opatreniach prijatých v súvislosti s odhaľovaním, identifikáciou a odstraňovaním teroristického obsahu. [PN 26]
(24a) Orgány s právomocou vydávať príkazy na odstránenie by mali uverejňovať aj správy o transparentnosti obsahujúce informácie o počte príkazov na odstránenie, počte zamietnutí, počte identifikovaných teroristických obsahov, ktoré viedli k vyšetrovaniu a stíhaniu teroristických trestných činov, a o počte prípadov, keď bol obsah nesprávne označený za teroristický. [PN 27]
(25) Postupy podávania sťažností predstavujú nevyhnutnú záruku pred chybným odstránením obsahu chráneného v rámci slobody prejavu a práva naslobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti. Poskytovatelia hostingových služieb by preto mali vytvoriť ľahko použiteľné mechanizmy podávania sťažností a mali by zabezpečiť, aby sa sťažnosti vybavovali bezodkladne a pri plnej transparentnosti voči poskytovateľom obsahu. Požiadavka, aby poskytovateľ hostingových služieb obnovil obsah, ak bol tento obsah odstránený omylom, nijak neovplyvňuje možnosť poskytovateľa hostingových služieb uplatniť svoje vlastné podmienky z iných dôvodov. [PN 28]
(26) Účinná právna ochrana podľa článku 19 Zmluvy o EÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie si vyžaduje, aby boli osoby schopné zistiť dôvody, na základe ktorých bol obsah, ktorý nahrali, odstránený, alebo na základe ktorých bol k nemu znemožnený prístup. Na tento účel by poskytovateľ hostingových služieb mal dať poskytovateľovi obsahu k dispozícii zmysluplné informácie, ako sú dôvody odstránenia alebo znemožnenia prístupu a právny základ takéhoto opatrenia, ktoré by umožňovali napadnúť príslušné rozhodnutie. Uvedené si však nevyhnutne nevyžaduje vydanie oznámenia poskytovateľovi obsahu napadnúť príslušné rozhodnutie. V závislosti od okolností môžu poskytovatelia hostingových služieb nahradiť obsah považovaný za teroristický správou, že tento obsah bol odstránený, resp. že prístup k tomutomuto obsahu bol znemožnený v súlade s týmto nariadením. Na požiadanie by sa mali poskytnúť ďalšie informácie o dôvodoch, ako aj o možnostiach, ktoré má poskytovateľ obsahu, pokiaľ ide o napadnutie príslušného rozhodnutia. Ak príslušné orgány rozhodnú, že z dôvodov verejnej bezpečnosti, a to aj v kontexte vyšetrovania, sa považuje za nevhodné alebo kontraproduktívne, aby bol poskytovateľ obsahu priamo oboznámený s odstránením určitého obsahu, resp. so znemožnením prístupu k nemu, mali by o tom informovať poskytovateľa hostingových služieb. [PN 29]
(27) S cieľom vyhnúť sa duplicite a možným zásahom do vyšetrovaní a minimalizovať náklady dotknutých poskytovateľov služieb by sa príslušné orgány mali navzájom informovať, koordinovať a spolupracovať, a v príslušných prípadoch takisto aj s Europolom, pri vydávaní príkazov na odstránenie alebo zasielaní hlásení poskytovateľom hostingových služieb. Pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení tohto nariadenia, Europol by mohol poskytovať podporu v súlade so svojim súčasným mandátom a existujúcim právnym rámcom. [PN 30]
(27a) Hlásenia Europolu predstavujú účinný a rýchly prostriedok na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia hostingových služieb získali vedomosť o konkrétnom obsahu svojich služieb. Tento mechanizmus upozornenia poskytovateľov hostingových služieb na informácie, ktoré sa môžu považovať za teroristický obsah, aby ho poskytovateľ dobrovoľne posúdil z hľadiska zlučiteľnosti so svojimi vlastnými podmienkami, by mal popri príkazoch na odstránenie zostať k dispozícii. Z tohto dôvodu je dôležité, aby poskytovatelia hostingových služieb spolupracovali s Europolom a posúdili hlásenia Europolu prednostne a poskytli rýchlu spätnú väzbu o prijatých opatreniach. Konečné rozhodnutie o tom, či odstrániť obsah, pretože nie je v súlade s ich podmienkami, je na poskytovateľoch hostingových služieb. Pokiaľ ide o vykonávanie tohto nariadenia, mandát Europolu stanovený v nariadení (EÚ) 2016/794(11) sa nemení. [PN 31]
(28) S cieľom zabezpečiť účinné a dostatočne koherentné vykonávanie proaktívnych opatrení poskytovateľmi hostingových služieb by mali príslušné orgány v členských štátoch navzájom spolupracovať, pokiaľ ide o diskusie, ktoré vedú s poskytovateľmi hostingových služieb na tému príkazov na odstránenie a určenia, vykonávania a posudzovania osobitných proaktívnych opatrení. Takáto spolupráca je takisto potrebná aj v súvislosti s prijímaním pravidiel upravujúcich sankcie, ako aj v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním týchto sankcií. [PN 32]
(29) Je nevyhnutné, aby bol príslušný orgán členského štátu, ktorý je zodpovedný za ukladanie týchto sankcií, v plnej miere informovaný o vydávaní príkazov na odstránenie a hláseniach, ako aj o následnej komunikácii medzi poskytovateľom hostingových služieb a dotknutým príslušným orgánomdotknutými príslušnými orgánmi v iných členských štátoch. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť vhodné a zabezpečené komunikačné kanály a mechanizmy, ktoré zaistia, aby sa príslušné informácie zdieľali včas. [PN 33]
(30) S cieľom uľahčiť rýchlu výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, ako aj s poskytovateľmi hostingových služieb a s cieľom zabrániť duplicite úsilia, môžu členské štáty využiť nástroje, ktoré vytvoril Europol, ako je súčasná aplikácia pre nahlasovanie internetového obsahu (IRMA) alebo následné nástroje.
(31) Vzhľadom na konkrétne závažné dôsledky určitého teroristického obsahu by poskytovatelia hostingových služieb mali bezodkladne informovať orgány v príslušnom členskom štáte alebo príslušné orgány, v ktorých majú sídlo, resp. právneho zástupcu, o existencii akýchkoľvek dôkazov o teroristických trestných činoch, o ktorých získali vedomosť. V záujme zabezpečenia proporcionality sa táto povinnosť obmedzuje len na teroristické trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/541. Táto povinnosť informovať neznamená, že poskytovatelia hostingových služieb musia aktívne vyhľadávať akékoľvek takéto dôkazy. Dotknutý členský štát je členský štát, ktorý má právomoc vo veci vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov podľa smernice (EÚ) 2017/541 na základe štátnej príslušnosti páchateľa alebo možnej obete trestného činu alebo cieľového miesta teroristického činu. V prípade pochybností môžu poskytovatelia hostingových služieb postúpiť informácie Europolu, ktorý by mal následne konať v súlade so svojim mandátom, a to aj tak, že postúpi tieto informácie príslušným vnútroštátnym orgánom.
(32) Príslušné orgány v členských štátoch by mali mať možnosť použiť tieto informácie na prijatie vyšetrovacích opatrení podľa vnútroštátnych právnych predpisov, resp. právnych predpisov Únie, vrátane vydania európskeho príkazu na predloženie dôkazov podľa nariadenia EÚ o európskych príkazoch na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach(12).
(33) Poskytovatelia hostingových služieb aj členské štáty by mali zriadiť kontaktné miesta, aby sa uľahčilo rýchleurýchlené vybavenie príkazov na odstránenie a hlásení. Na rozdiel od právneho zástupcu slúži takéto kontaktné miesto na prevádzkové účely. Kontaktné miesto poskytovateľa hostingových služieb by malo pozostávať z akéhokoľvek vyhradeného prostriedku, ktorý umožní elektronické predkladanie príkazov na odstránenie a hlásení, a z technických a personálnych prostriedkov, ktoré umožnia ich rýchleurýchlené spracovanie. Kontaktné miesto poskytovateľa hostingových služieb sa nemusí nachádzať v Únii a poskytovateľ hostingových služieb môže určiť existujúce kontaktné miesto, pod podmienkou, že toto kontaktné miesto je schopné plniť funkcie stanovené v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť odstránenie teroristického obsahu, resp. znemožnenie prístupu k nemu, do jednej hodiny od doručenia príkazu na odstránenie by poskytovatelia hostingových služieb mali zabezpečiť, aby bolo toto kontaktné miesto dosiahnuteľné 24/7. Informácie o kontaktnom mieste by mali zahŕňať informácie o jazyku, v ktorom sa je možné na kontaktné miesto obrátiť. S cieľom uľahčiť komunikáciu medzi poskytovateľmi hostingových služieb a príslušnými orgánmi sa poskytovateľom hostingových služieb odporúča, aby umožnili komunikáciu v niektorom z úradných jazykov Únie, v ktorom sú k dispozícii ich podmienky. [PN 34]
(34) Keďže neexistuje všeobecná požiadavka, aby poskytovatelia hostingových služieb zabezpečili fyzickú prítomnosť na území Únie, je potrebné zabezpečiť jednoznačnosť, pokiaľ ide o otázku, pod právomoc ktorého členského štátu príslušný poskytovateľ hostingových služieb, ktorý ponúka služby v rámci Únie, patrí. Vo všeobecnosti platí, že poskytovateľ hostingových služieb patrí do právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo v ktorom určil svojho právneho zástupcu. Ak však príkaz na odstránenie vydá iný členský štát, jeho orgány by mali mať možnosť presadzovať svoje príkazy prostredníctvom donucovacích opatrení nerepresívnej povahy, ako sú napr. peňažné sankcie. Pokiaľ ide o poskytovateľa hostingových služieb, ktorý nemá v Únii žiadnu prevádzkareň a neurčil právneho zástupcu, možnosť uložiť sankcie by mal mať každý členský štát, pod podmienkou dodržania zásady ne bis in idem. [PN 35]
(35) Tí poskytovatelia hostingových služieb, ktorí nie sú usadení v Únii, by mali písomne určiť právneho zástupcu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a presadzovanie povinností podľa tohto nariadenia. Poskytovatelia hostingových služieb môžu využiť existujúceho právneho zástupcu za predpokladu, že tento právny zástupca je schopný plniť úlohy stanovené v tomto nariadení. [PN 36]
(36) Tento právny zástupca by mal byť právne splnomocnený konať v mene poskytovateľa hostingových služieb.
(37) Členské štátyNa účely tohto nariadenia by členské štáty mali určiť príslušné orgány na účely tohto nariadeniajeden súdny alebo funkčne nezávislý správny orgán. Požiadavka určiť príslušné orgányTáto požiadavka si nevyhnutne nevyžaduje zriadenie nových orgánovnového orgánu – úlohami stanovenými v tomto nariadení môžumôže byť poverenépoverený aj už existujúce orgányexistujúci orgán. V tomto nariadení sa vyžaduje určenie orgánov zodpovednýchorgánu zodpovedného za vydávanie príkazov na odstránenie, hlásení a za dohľad nad proaktívnymiosobitnými opatreniami a ukladanie sankcií. Je na rozhodnutí členských štátov, koľko orgánov poveria plnením týchto úloh.Členské štáty by mali Komisii oznámiť príslušný orgán určený podľa tohto nariadenia a Komisia by mala publikovať online dokument o príslušnom orgáne v každom členskom štáte.Online register by mal byť ľahko prístupný s cieľom uľahčiť poskytovateľom hostingových služieb rýchle overenie vierohodnosti príkazov na odstránenie. [PN 37]
(38) Sankcie sú potrebné na zabezpečenie účinného vykonávania povinností podľa tohto nariadenia zo strany poskytovateľov hostingových služieb. Členské štáty by mali prijať pravidlá upravujúce sankcie, a v prípade potreby aj usmernenia o ukladaní týchto sankcií. Osobitne prísne Sankcie by sa mali ukladať, ak poskytovateľ hostingových služieb systematicky neodstraňuje teroristický obsah, resp. k nemu systematicky neznemožňuje prístup, do jednej hodiny od prijatia príkazu na odstránenieposkytovatelia hostingových služieb systematicky a opakovane nedodržiavajú svoje povinnosti podľa tohto nariadenia. Nezabezpečenie súladu v jednotlivých prípadoch by sa mohlo sankcionovať, avšak za súčasného dodržania zásady ne bis in idem a zásady proporcionality, ako aj za zabezpečenia toho, aby tieto sankcie zohľadňovali systematické zlyhanie. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tomto nariadení malo stanoviť, v akom rozsahu môžu príslušné povinnosti podliehať sankciám. Sankcie za nedodržiavanie článku 6 by sa mali prijať len v súvislosti so záväzkami vyplývajúcimi zo žiadosti o správu podľa článku 6 ods. 2 alebo s rozhodnutím, ktorým sa ukladajú dodatočné proaktívne opatreniavykonanie dodatočných osobitných opatrení podľa článku 6 ods. 4. Pri určovaní toho, či by sa mali uložiť finančné sankcie, by sa mali náležite zohľadniť finančné zdroje poskytovateľa. Príslušný orgán by mal navyše zohľadniť, či je poskytovateľ hostingových služieb startupom alebo malým a stredným podnikom a mal by v každom jednotlivom prípade určiť, či mohol primerane dodržať vydaný príkaz. Členské štáty zabezpečiaby mali zabezpečiť, aby sankcie nepodporovali odstránenie obsahu, ktorý nie je teroristický. [PN 38]
(39) Používanie štandardizovaných formulárov uľahčuje spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi služieb a umožňuje im rýchlejšie a účinnejšie komunikovať. Je mimoriadne dôležité zabezpečiť rýchlu akciu po prijatí príkazu na odstránenie. Formuláre znižujú náklady na preklad a prispievajú k vysokej kvalite. Formuláre odpovedí by takisto mali umožňovať štandardizovanú výmenu informácií, a to bude osobitne dôležité v prípadoch, keď poskytovatelia služieb nie sú schopní splniť uloženú povinnosť. Autentifikované kanály na predkladanie písomností môžu zaručiť pravosť príkazu na odstránenie vrátane presnosti dátumu a času jeho odoslania a prijatia.
(40) S cieľom umožniť, aby v prípade potreby bolo možné rýchlo zmeniť obsah formulárov, ktoré sa majú používať na účely tohto nariadenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu príloh I, II a III k tomuto nariadeniu. S cieľom zohľadniť vývoj v oblasti technológií a súvisiaceho právneho rámca by Komisia mala byť splnomocnená aj na prijatie delegovaných aktov na doplnenie tohto nariadenia o technické požiadavky na elektronické prostriedky, ktoré majú príslušné orgány používať na prenos príkazov na odstránenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie viedla v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(13). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(41) Členské štáty by mali zhromažďovať informácie o vykonávaní právnych predpisov vrátane informácií o počte prípadov úspešného odhalenia, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov v dôsledku tohto nariadenia. Na účely hodnotenia právnych predpisov by sa mal vypracovať podrobný program monitorovania výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia. [PN 39]
(42) Na základe zistení a záverov v správe o vykonávaní a výsledku monitorovania by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia najskôr tri rokyjeden rok po nadobudnutí jeho účinnosti. Hodnotenie by malo vychádzať z piatichzo siedmich kritérií efektívnosti, nevyhnutnosti, primeranosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty EÚ. V rámci tohto hodnotenia by sa posúdimalo posúdiť fungovanie rôznych operačných a technických opatrení stanovených v tomto nariadení vrátane účinnosti opatrení na posilnenie odhaľovania, identifikácie a odstraňovania teroristického obsahu, účinnosti ochranných mechanizmov, ako aj vplyvov na potenciálne dotknuté základné práva vrátane slobody prejavu a slobody prijímať a šíriť informácie, slobody a pluralizmu médií, slobody podnikania, práva na súkromie a práva na ochranu osobných údajov. Komisia by mala tiež posúdiť vplyv na potenciálne dotknuté záujmy tretích strán vrátane preskúmania požiadavky informovať poskytovateľov obsahu. [PN 40]
(43) Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie hladkého fungovania jednotného digitálneho trhu prostredníctvom predchádzania šíreniu teroristického obsahu online, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov obmedzenia je možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
ODDIEL I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. V tomto nariadení sa stanovujú cielené jednotné pravidlá na predchádzanie zneužívaniuriešenie problému zneužívania hostingových služieb na verejné šírenie teroristického obsahu online. Stanovujú sa v ňom najmä: [PN 41]
a) pravidlá týkajúce sa opodstatnenej a primeranej povinnej starostlivosti, ktoré majú uplatňovať poskytovatelia hostingových služieb s cieľom zabrániť šíreniuriešiť problém verejného šírenia teroristického obsahu prostredníctvom ich služieb a v prípade potreby zabezpečiť jeho rýchle odstránenie; [PN 42]
b) súbor opatrení, ktoré majú členské štáty zaviesť s cieľom identifikovať teroristický obsah, umožniť jeho rýchle odstránenie zo strany poskytovateľov hostingových služieb v súlade s právom Únie, ktorým sa stanovujú vhodné záruky pre slobodu prejavu a slobodu prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti, a uľahčiť spoluprácu s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, poskytovateľmi hostingových služieb a v prípade potreby príslušnými orgánmi Únie. [PN 43]
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na poskytovateľov hostingových služieb, ktorí ponúkajú verejnosti služby v Únii, bez ohľadu na ich hlavné miesto podnikateľskej činnosti. [PN 44]
2a. Toto nariadenie sa neuplatňuje na obsah, ktorý je šírený na vzdelávacie, umelecké, novinárske alebo výskumné účely, alebo na účely zvýšenia informovanosti o teroristickej činnosti, ani na obsah, ktorý je vyjadrením polemických alebo kontroverzných názorov v priebehu verejnej diskusie. [PN 45]
2b. Toto nariadenie nemá za následok zmenu povinnosti rešpektovať práva, slobody a zásady uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a uplatňuje sa bez toho, aby boli dotknuté základné zásady v práve Únie a vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúce sa slobody prejavu, slobody tlače a slobody a plurality médií. [PN 46]
2c. Týmto nariadením nie je dotknutá smernica 2000/31/ES. [PN 47]
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
-1. „služby informačnej spoločnosti“ sú služby uvedené v článku 2 písm. a) smernice 2000/31/ES; [PN 48]
1. „poskytovateľ hostingových služieb“ je poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré pozostávajú z uchovávania informácií poskytnutých poskytovateľom obsahu a na jeho žiadosť a zo sprístupňovania uchovávaných informácií tretím stranámverejnosti. Vzťahuje sa to len na služby poskytované verejnosti na aplikačnej úrovni. Poskytovatelia služieb cloudovej infraštruktúry a poskytovatelia cloudových služieb sa nepovažujú za poskytovateľov hostingových služieb. Neuplatňuje sa ani na elektronické komunikačné služby vymedzené v smernici (EÚ) 2018/1972; [PN 49]
2. „poskytovateľ obsahu“ je používateľ, ktorý poskytol informácie, ktoré na jeho žiadosť uchováva, resp. uchoval, a sprístupnil verejnosti poskytovateľ hostingových služieb; [PN 50]
3. „ponúkať služby v Únii“ je: umožňovať právnickým alebo fyzickým osobám v jednom alebo vo viacerých členských štátoch využívať služby poskytovateľa hostingových služieb, ktorý má podstatnú väzbu na tento členský štát alebo tieto členské štáty, akou je napríklad:
a) usadenie poskytovateľa hostingových služieb v Únii;
b) značný počet používateľov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;
c) zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;
4. „teroristické trestné činy“ sú trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/541; [PN 51]
5. „teroristický obsah“ je jednajeden alebo viacero z týchto informáciímateriálov: [PN 52]
a) podnecovanie na spáchanie teroristickýchjedného z trestných činov, resp. ich obhajovanieuvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541, a to aj ichak takéto konanie, či už priamo alebo nepriamo, napríklad glorifikáciou teroristických činov, v dôsledku ktorého vznikáobhajuje páchanie teroristických trestných činov, a tým spôsobuje nebezpečenstvo úmyselného spáchania týchtojedného alebo viacerých takýchto trestných činov; [PN 53]
b) podpora prispievania k teroristickým trestným činomnavádzanie inej osoby alebo skupiny osôb na spáchanie jedného z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541, alebo na prispenie k spáchaniu takéhoto trestného činu, a tým spôsobenie nebezpečenstva úmyselného spáchania jedného alebo viacerých takýchto trestných činov; [PN 54]
c) podpora činnostínavádzanie inej osoby alebo skupiny osôb, aby sa zúčastnili na činnostiach teroristickej skupiny, a to najmä podporovaním účasti na teroristickej skupineaj poskytovaním informácií alebo materiálnych zdrojov, alebo financovaním jej podporoučinností akýmkoľvek spôsobom v zmysle článku 2 ods. 34 smernice (EÚ) 2017/541, a tým spôsobovanie nebezpečenstva úmyselného spáchania jedného alebo viacerých takýchto trestných činov; [PN 55]
d) usmerňovanie v oblastiposkytovanie návodu na výrobu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní, alebo škodlivých alebo nebezpečných látok, alebo iných osobitných metód alebo techník na účely páchaniaspáchania niektorého z teroristických trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541 alebo prispenia k ich spáchaniu; [PN 56]
da) podnecovanie na spáchanie jedného alebo viacerých z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541, a tým spôsobenie nebezpečenstva úmyselného spáchania jedného alebo viacerých takýchto trestných činov; [PN 57]
6. „šírenie teroristického obsahu“ je sprístupnenie teroristického obsahu tretím stranámverejnosti prostredníctvom služieb poskytovateľov hostingových služieb; [PN 58]
7. „podmienky“ sú všetky podmienky a ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom hostingových služieb a jeho používateľmi;
8. „hlásenie“ je oznámenie vydané príslušným orgánom alebo prípadne príslušným subjektom Únie poskytovateľovi hostingových služieb o informáciách, ktoré možno považovať za teroristický obsah, aby poskytovateľ mohol dobrovoľne posúdiť ich zlučiteľnosť so svojimi vlastnými podmienkami zameranými na predchádzanie šíreniu teroristického obsahu; [PN 59]
9. „hlavné miesto podnikateľskej činnosti“ je ústredie alebo sídlo, kde sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzková kontrola;
9a. „príslušný orgán“ je jeden určený súdny orgán alebo funkčne nezávislý správny orgán v členskom štáte. [PN 60]
ODDIEL II
Opatrenia na predchádzanie šíreniu teroristického obsahu online
Článok 3
Povinná starostlivosť
1. Poskytovatelia hostingových služieb prijmú vhodné, zmysluplné a primerané opatrenia vkonajú v súlade s týmto nariadením proti šíreniu teroristického obsahu a na ochranus cieľom chrániť používateľov pred teroristickým obsahom. V tejto súvislosti musia konaťRobia tak dôsledne, primerane a nediskriminačne a s náležitým ohľadom na základné práva používateľov za každých okolností, pričom zohľadniazohľadňujú základný význam slobody prejavu a práva naslobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti a s cieľom zabrániť odstráneniu obsahu, ktorý nie je teroristický. [PN 61]
1a. Táto povinná starostlivosť nesmie znamenať všeobecnú povinnosť poskytovateľov hostingových služieb monitorovať informácie, ktoré odosielajú alebo uchovávajú, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. [PN 62]
2. Poskytovatelia hostingových služieb zahrnú do svojich podmienok ustanovenia na predchádzanie šíreniu teroristického obsahu, a tieto podmienky uplatnia. [PN 63]
2a. Ak sa poskytovatelia hostingových služieb dozvedia o teroristickom obsahu alebo si uvedomia jeho existenciu vo svojich službách, informujú o takomto obsahu príslušné orgány a urýchlene ho odstránia. [PN 64]
2b. Poskytovatelia hostingových služieb, ktorí spĺňajú kritériá vymedzenia pojmu „poskytovatelia platforiem na zdieľanie videí“ podľa smernice (EÚ) 2018/1808, prijmú vhodné opatrenia na riešenie problému šírenia teroristického obsahu v súlade s článkom 28b ods. 1 písm. c) a ods. 3 smernice (EÚ) 2018/1808. [PN 65]
Článok 4
Príkazy na odstránenie
1. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, má právomoc vydať rozhodnutiepríkaz na odstránenie, ktorým sa od poskytovateľa hostingových služieb vyžaduje, aby odstránil teroristický obsah alebo znemožnil prístup k nemu vo všetkých členských štátoch. [PN 66]
1a. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom poskytovateľ hostingových služieb nemá svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo nemá právneho zástupcu, môže požiadať o znemožnenie prístupu k teroristickému obsahu a presadzovať túto žiadosť na svojom vlastnom území. [PN 67]
1b. Ak dotknutý príslušný orgán predtým nevydal poskytovateľovi hostingových služieb príkaz na odstránenie, kontaktuje poskytovateľa hostingových služieb, pričom mu poskytne informácie o postupoch a uplatniteľných lehotách, a to najmenej 12 hodín pred vydaním príkazu na odstránenie. [PN 68]
2. Poskytovatelia hostingových služieb odstránia teroristický obsah alebo znemožnia prístup k nemu čo najskôr a do jednej hodiny od prijatia príkazu na odstránenie. [PN 69]
3. Príkazy na odstránenie obsahujú v súlade so vzorom uvedeným v prílohe I tieto prvky:
a) identifikáciu príslušného orgánu, ktorý vydal príkaz na odstránenie, pomocou elektronického podpisu a autentifikáciu príkazu na odstránenie príslušným orgánom; [PN 70]
b) podrobné odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo sa obsah považuje za teroristický, a to prinajmenšom vo forme odkazukonkrétny odkaz na kategórie teroristického obsahu uvedené v článku 2 ods. 5; [PN 71]
c) presný jednotný lokátor zdrojov (ďalej len „URL“) a v prípade potreby aj ďalšie informácie umožňujúce identifikáciu uvedeného obsahu; [PN 72]
d) odkaz na toto nariadenie ako právny základ tohto príkazu na odstránenie;
e) dátum a časovú pečiatku vydaného príkazu na odstránenie;
f) ľahko zrozumiteľné informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ hostingových služieb a ktoré má k dispozícii poskytovateľ obsahu, vrátane prostriedku nápravy príslušným orgánom, ako aj možnosti obrátiť sa na súd, ako aj lehoty na podanie odvolania; [PN 73]
g) v príslušných prípadoch, keď je to nevyhnutné a primerané, aj rozhodnutie o nezverejnení informácie o odstránení teroristického obsahu alebo o znemožnení prístupu k nemu podľa článku 11. [PN 74]
4. Na žiadosť poskytovateľa hostingových služieb alebo poskytovateľa obsahu poskytne príslušný orgán podrobné odôvodnenie, a to bez toho, aby bola dotknutá povinnosť poskytovateľa hostingových služieb splniť príkaz na odstránenie v lehote stanovenej v odseku 2. [PN 75]
5. Príslušné orgány adresujúPríslušný orgán adresuje príkazy na odstránenie hlavnému miestu podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, resp. právnemu zástupcovi určenému poskytovateľom hostingových služieb podľa článku 16, a postúpiapostúpi ich kontaktnému miestu uvedenému v článku 14 ods. 1. Tieto príkazy sa zasielajú elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú vyhotovenie písomného záznamu za podmienok umožňujúcich autentifikáciu odosielateľa, ako aj presného dátumu a času odoslania a prijatia príkazu. [PN 76]
6. Poskytovatelia hostingových služieb potvrdia prijatie a bez zbytočného odkladu informujú príslušný orgán o odstránení teroristického obsahu alebo o znemožnení prístupu k nemu, pričom uvedú najmä čas, kedy sa tak stalo, a to prostredníctvom vzoru uvedeného v prílohe II. [PN 77]
7. Ak poskytovateľ hostingových služieb nemôže splniť príkaz na odstránenie z dôvodu vyššej moci alebo faktickej nemožnosti vykonať ho, ktorú poskytovateľovi hostingových služieb nemožno pripísať na zodpovednosť, a to aj z technických alebo prevádzkových dôvodov, bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán a vysvetlí dôvody, pričom použije vzor stanovený v prílohe III. Lehota uvedená v odseku 2 sa začne uplatňovať, hneď ako pominú uvedené dôvody. [PN 78]
8. Ak Poskytovateľ hostingových služieb nemôže splniťmôže odmietnuť vykonať príkaz na odstránenie, pretožeak príkaz na odstránenie obsahuje zjavné chyby alebo neobsahuje dostatočné informácie na vykonanie tohto príkazu,. Bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán a požiada o ozrejmeniepotrebné objasnenie, pričom použije vzor stanovenýuvedený v prílohe III. Lehota uvedená v odseku 2 sa začne uplatňovať, hneď, ako sa poskytne ozrejmenieobjasnenie. [PN 79]
9. Po tom, ako sa príkaz na odstránenie stane konečným, príslušný orgán, ktorý ho vydal, informuje príslušný orgán dohľadu nad vykonávaním proaktívnychosobitných opatrení uvedenýuvedených v článku 17 ods. 1 písm. c). Rozhodnutie o odstráneníPríkaz na odstránenie sa stane konečným, ak nebolo podané odvolanie v lehote podľa platného vnútroštátneho práva, resp. keď bolo toto rozhodnutiebol tento príkaz po odvolaní potvrdenépotvrdený. [PN 80]
Článok 4a
Konzultačný postup pri vydávaní príkazov na odstránenie
1. Príslušný orgán, ktorý vydáva príkaz na odstránenie podľa článku 4 ods. 1a, predloží kópiu príkazu na odstránenie príslušnému orgánu uvedenému v článku 17 ods. 1 písm. a) členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, vtedy, keď tento príkaz zasiela poskytovateľovi hostingových služieb v súlade s článkom 4 ods. 5.
2. V prípade, že má príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb hlavné miesto podnikateľskej činnosti, dôvodné podozrenie, že príkaz na odstránenie môže ovplyvňovať základné záujmy tohto členského štátu, informuje vydávajúci príslušný orgán. Vydávajúci orgán zohľadní tieto okolnosti a v prípade potreby príkaz na odstránenie zruší alebo prispôsobí. [PN 81]
Článok 4b
Postup spolupráce pri vydávaní dodatočného príkazu na odstránenie
1. Ak príslušný orgán vydal príkaz na odstránenie podľa článku 4 ods. 1a, tento orgán môže skontaktovať príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb hlavné miesto podnikateľskej činnosti, s cieľom požiadať tento príslušný orgán členského štátu, aby vydal príkaz na odstránenie podľa článku 4 ods. 1.
2. Príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, buď vydá príkaz na odstránenie, alebo odmietne vydať príkaz čo najskôr, najneskôr však do jednej hodiny po tom, čo bol kontaktovaný podľa odseku 1, a informuje o svojom rozhodnutí príslušný orgán, ktorý vydal prvý príkaz.
3. V prípadoch, keď príslušný orgán v členskom štáte hlavného miesta podnikateľskej činnosti potrebuje viac ako jednu hodinu na vypracovanie vlastného posúdenia obsahu, zašle príslušnému poskytovateľovi hostingových služieb žiadosť, aby dočasne znemožnil prístup k obsahu až na 24 hodín, pričom príslušný orgán počas tohto času vykoná posúdenie a zašle príkaz na odstránenie alebo stiahne žiadosť o znemožnenie prístupu. [PN 82]
Článok 5
Hlásenia
1. Príslušný orgán alebo príslušný subjekt Únie môže zaslať poskytovateľovi hostingových služieb hlásenie.
2. Poskytovatelia hostingových služieb zavedú prevádzkové a technické opatrenia na uľahčenie rýchleho posúdenia obsahu, ktorý zaslali príslušné orgány, resp. v príslušných prípadoch príslušné subjekty Únie na účely dobrovoľného zváženia tohto obsahu.
3. Hlásenia musia byť adresované hlavnému miestu podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, resp. právnemu zástupcovi určenému poskytovateľom hostingových služieb podľa článku 16 a postúpia sa kontaktnému miestu uvedenému v článku 14 ods. 1. Tieto hlásenia sa musia zasielať elektronickými prostriedkami.
4. Hlásenie musí obsahovať dostatočne podrobné informácie vrátane dôvodov, prečo sa určitý obsah považuje za teroristický, URL a v prípade potreby aj ďalšie informácie umožňujúce identifikáciu uvedeného teroristického obsahu.
5. Poskytovateľ hostingových služieb prednostne posúdi obsah uvedený v hlásení v kontexte svojich podmienok a rozhodne, či tento obsah odstráni alebo znemožní prístup k nemu.
6. Poskytovateľ hostingových služieb urýchlene informuje príslušný orgán alebo príslušný subjekt Únie o výsledku posúdenia a čase prijatia akéhokoľvek opatrenia na základe tohto hlásenia.
7. Ak sa poskytovateľ hostingových služieb domnieva, že hlásenie neobsahuje dostatok informácií na posúdenie uvedeného obsahu, bezodkladne o tom informuje príslušné orgány alebo príslušný subjekt Únie, pričom uvedie, aké ďalšie informácie alebo vysvetlenia sú potrebné. [PN 83]
Článok 6
ProaktívneOsobitné opatrenia [PN 84]
1. Poskytovatelia hostingových služieb v prípade potreby prijmú proaktívneBez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2018/1808 a smernica 2000/31/ES, poskytovatelia hostingových služieb môžu prijať osobitné opatrenia na ochranu svojich služieb pred verejným šírením teroristického obsahu. Opatrenia musia byť účinné, cielené a primerané, pričoma musia zohľadňovať rizikovenovať osobitnú pozornosť riziku a úroveňúrovni vystavenia teroristickému obsahu, základné právazákladným právam používateľov a zásadný význam slobodyzásadnému významu práva na slobodu prejavu a práva na slobodu prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti. [PN 85]
2. Ak bol príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) informovaný podľa článku 4 ods. 9, požiada poskytovateľa hostingových služieb, aby do troch mesiacov od prijatia žiadosti a potom aspoň raz ročne predložil správu o konkrétnych proaktívnych opatreniach, ktoré prijal, a to aj pomocou automatizovaných nástrojov, s cieľom:
a) zabrániť opätovnému nahratiu obsahu, ktorý bol predtým odstránený, resp. ku ktorému bol znemožnený prístup, pretože sa považuje za teroristický obsah;
b) odhaliť, identifikovať a promptne odstrániť alebo znemožniť prístup k teroristickému obsahu.
Takáto žiadosť sa zašle hlavnému miestu podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, resp. právnemu zástupcovi určenému poskytovateľom hostingových služieb.
Správy budú obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré príslušnému orgánu uvedenému v článku 17 ods. 1 písm. c) umožnia posúdiť, či sú proaktívne opatrenia účinné a primerané, vrátane hodnotenia fungovania všetkých používaných automatizovaných nástrojov, ako aj použitých mechanizmov manuálneho dohľadu a overovania. [PN 86]
3. Ak sa príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) domnieva, že proaktívne opatrenia prijaté a oznámené podľa odseku 2 sú nedostatočné na zmiernenie a riadenie rizika a úrovne vystavenia sa teroristickému obsahu, môže poskytovateľa hostingových služieb požiadať, aby prijal ďalšie osobitné dodatočné proaktívne opatrenia. Na tento účel poskytovateľ hostingových služieb spolupracuje s príslušným orgánom uvedeným v článku 17 ods. 1 písm. c) s cieľom určiť konkrétne opatrenia, ktoré má poskytovateľ hostingových služieb zaviesť, pričom sa stanovia kľúčové ciele a kritériá, ako aj harmonogramy ich implementácie. [PN 87]
4. Ak do troch mesiacov od žiadosti podľa odseku 3 nemožno dospieť k žiadnej dohodePo tom, ako príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) zistí, že poskytovateľ hostiteľských služieb dostal značný počet príkazov na odstránenie, môže vydať rozhodnutiezaslať žiadosť o uložení osobitných dodatočných nevyhnutných a primeraných proaktívnych opatrenípotrebné, primerané a účinné dodatočné osobitné opatrenia, ktoré poskytovateľ hostingových služieb bude musieť vykonať. Príslušný orgán neukladá všeobecnú povinnosť monitorovať, ani používať automatizované nástroje. V rozhodnutížiadosti sa zohľadnia najmä technická realizovateľnosť opatrení, veľkosť a ekonomické možnosti poskytovateľa hostingových služieb a účinok takýchto opatrení na základné práva používateľov, ako aj zásadný význam slobody prejavu a práva naslobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti. Takéto rozhodnutieTakáto žiadosť sa zašle hlavnému miestu podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb, resp. právnemu zástupcovi určenému poskytovateľom hostingových služieb. Poskytovateľ hostingových služieb pravidelne informuje príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) o vykonávaní týchto opatrení. [PN 88]
5. Poskytovateľ hostingových služieb môže kedykoľvek požiadať príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) o preskúmanie a v prípade potreby o zrušenie žiadosti alebo rozhodnutia podľa odsekov 2, 3 aodseku 4. Príslušný orgán poskytne odôvodnené rozhodnutie v primeranej lehote po doručení žiadosti poskytovateľa hostingových služieb. [PN 89]
Článok 7
Uchovávanie obsahu a súvisiacich údajov
1. Poskytovatelia hostingových služieb uchovávajú teroristický obsah, ktorý bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup v dôsledku rozhodnutiao odstránení, hláseniapríkazu na odstránenie alebo proaktívnychosobitných opatrení podľa článkov 4, 5 a 6, a súvisiace údaje odstránené v dôsledku odstránenia teroristického obsahu, ktoré sú potrebné na: [PN 90]
a) konania o správnom alebo súdnom preskúmaní alebo prostriedkoch nápravy; [PN 91]
b) predchádzanie teroristickým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie orgánmi presadzovania práva. [PN 92]
2. Teroristický obsah a súvisiace údaje uvedené v odseku 1 písm. a) sa uchovávajú šesť mesiacov, po ktorých budú vymazané. Teroristický obsah sa na žiadosť príslušného orgánu alebo súdu uchováva počas dlhšiehoďalšieho stanoveného obdobia, len ak a pokým je to potrebné na účely prebiehajúceho konania o správnom alebo súdnom preskúmaní, alebo na účely uplatnenia prostriedku nápravy podľa odseku 1 písm. a). Poskytovatelia hostingových služieb uchovávajú teroristický obsah a súvisiace údaje uvedené v odseku 1 písm. b), pokým orgán presadzovania práva nezareaguje na oznámenie poskytovateľa hostingových služieb v súlade s článkom 13 ods. 4, najdlhšie však šesť mesiacov. [PN 93]
3. Poskytovatelia hostingových služieb zabezpečia, aby sa na teroristický obsah a súvisiace údaje uchovávané podľa odsekov 1 a 2 vzťahovali primerané technické a organizačné záruky.
Týmito technickými a organizačnými zárukami sa zabezpečí, aby uchovávaný teroristický obsah a súvisiace údaje boli prístupné a spracúvané len na účely uvedené v odseku 1 a aby bola zabezpečená vysoká úroveň bezpečnosti dotknutých osobných údajov. Poskytovatelia hostingových služieb v prípade potreby preskúmajú a aktualizujú tieto záruky.
ODDIEL III
ZÁRUKY A ZODPOVEDNOSŤ
Článok 8
Povinnosti poskytovateľov hostingových služieb súvisiace s transparentnosťou [PN 94]
1. Poskytovatelia hostingových služieb v prípade potreby jasne stanovia vo svojich podmienkach vlastnú politiku predchádzania šíreniu teroristického obsahu vrátane prípadného zmysluplného vysvetlenia fungovania proaktívnychosobitných opatrení, ako aj používania automatizovaných nástrojov. [PN 95]
2. Poskytovatelia hostingových služieb, ktorí v danom roku podliehajú alebo podliehali príkazomnaodstránenie, uverejnia výročné správy na účely transparentnosti o opatreniach prijatých proti šíreniu teroristického obsahu. [PN 96]
3. Správy na účely transparentnosti obsahujú aspoň tieto informácie:
a) informácie o opatreniach poskytovateľa hostingových služieb v súvislosti s odhaľovaním, identifikáciou a odstraňovaním teroristického obsahu;
b) informácie o opatreniach poskytovateľa hostingových služieb na účely zabránenia opätovnému nahratiu obsahu, ktorý bol predtým odstránený, resp. ku ktorému bol znemožnený prístup, pretože sa považoval za teroristický obsah, najmä tam, kde sa použila automatizovaná technológia; [PN 97]
c) počet odstránenéhopoložiek teroristického obsahu, resp. teroristického obsahu,ktorý bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, na základe príkazov na odstránenie, hlásení alebo proaktívnych opatreníosobitné opatrenia a počet príkazov, v prípade ktorých obsah nebol odstránený v súlade s článkom 4 ods. 7 a 8, spolu s dôvodmi na zamietnutie; [PN 98]
d) prehľadpočet a výsledky postupov podávania sťažností a žiadostí o súdne preskúmanie vrátane počtu prípadov, v ktorých bolo zistené, že obsah bol chybne označený za teroristický. [PN 99]
Článok 8a
Povinnosti príslušných orgánov týkajúce sa transparentnosti
1. Príslušné orgány uverejňujú výročné správy o transparentnosti, ktoré obsahujú aspoň tieto informácie:
a) počet vydaných príkazov na odstránenie, počet odstránení a počet zamietnutých alebo nezohľadnených príkazov na odstránenie;
b) počet identifikovaných teroristických obsahov, ktoré viedli k vyšetrovaniu a trestnému stíhaniu, a počet prípadov nesprávne označených za teroristický obsah;
c) opis opatrení požadovaných príslušnými orgánmi podľa článku 6 ods. 4. [PN 100]
Článok 9
Záruky týkajúce sa využívania a vykonávania proaktívnychosobitných opatrení [PN 101]
1. Ak poskytovatelia hostingových služieb používajú automatizované nástroje podľa tohto nariadenia v súvislosti s obsahom, ktorý uchovávajú, musia poskytnúť účinné a primerané záruky na zabezpečenie toho, aby rozhodnutia prijaté v súvislosti s týmto obsahom, a to najmä rozhodnutia o odstránení alebo o znemožnení prístupu k obsahu, ktorý sa považuje za teroristický, boli presné a dobre podložené. [PN 102]
2. Záruky zahŕňajú najmä manuálny dohľad a prípadne overovanie primeranosti rozhodnutia o odstránení obsahu alebo zamietnutí prístupu k nemu, a to v každom prípade vtedy, ak sa vyžaduje podrobné posúdenie príslušného obsahu s cieľom určiť, či sa má považovať za teroristický, alebo nienajmä s ohľadom na právo na slobodu prejavu a slobodu prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti. [PN 103]
Článok 9a
Účinné prostriedky nápravy
1. Poskytovatelia obsahu, ktorých obsah bol odstránený alebo prístup ku ktorému bol znemožnený v dôsledku príkazu na odstránenie, a poskytovatelia hostingových služieb, ktorí dostali príkaz na odstránenie, majú právo na účinný prostriedok nápravy. Členské štáty zavedú účinné postupy na uplatňovanie tohto práva. [PN 104]
Článok 10
Mechanizmy podávania sťažností
1. Poskytovatelia hostingových služieb zavedú účinné a prístupné mechanizmy umožňujúce poskytovateľom obsahu, ktorých obsah bol odstránený, alebo ku ktorému bol znemožnený prístup v dôsledku hlásenia podľa článku 5 alebo proaktívnychosobitných opatrení podľa článku 6, podať sťažnosť voči konaniu poskytovateľa hostingových služieb s cieľom opätovného sprístupnenia obsahu. [PN 105]
2. Poskytovatelia hostingových služieb bezodkladne preskúmajú každú prijatú sťažnosť a bezodkladne opätovne sprístupnia obsah, ak odstránenie alebo znemožnenie prístupu bolo neodôvodnené. O výsledku preskúmania informujú sťažovateľa do dvoch týždňov od doručenia sťažnosti spolu s vysvetlením v prípadoch, keď sa poskytovateľ hostingových služieb rozhodne obsah opätovne nesprístupniť.Opätovné sprístupnenie obsahu nebráni prijatiu ďalších súdnych opatrení voči rozhodnutiu poskytovateľa hostingových služieb alebo príslušného orgánu. [PN 106]
Článok 11
Informácie pre poskytovateľov obsahu
1. Ak poskytovatelia hostingových služieb odstrániliodstránia teroristický obsah alebo k nemu znemožniliznemožnia prístup, sprístupnia poskytovateľovi obsahu stručné a zrozumiteľné informácie o odstránení teroristického obsahu alebo o znemožnení prístupu k nemu a o možnostiach napadnutia predmetného rozhodnutia a na požiadanie mu poskytnú kópiu príkazu na odstránenie vydaného v súlade s článkom 4. [PN 107]
2. Poskytovateľ hostingových služieb na žiadosť poskytovateľa obsahu informuje poskytovateľa obsahu o dôvodoch odstránenia alebo znemožnenia prístupu a o možnostiach napadnutia predmetného rozhodnutia. [PN 108]
3. Povinnosť podľa odsekovodseku 1 a 2 sa neuplatňuje, ak príslušný orgán na základe objektívnych dôkazov a po posúdení primeranosti a nevyhnutnosti takého rozhodnutia rozhodne, že z dôvodov verejnej bezpečnosti, ako je napr. predchádzanie teroristickým trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie, by nemalo dôjsť k zverejneniu, a to tak dlho, ako je to potrebné, avšak nie viac ako [štyri] týždne od prijatia predmetného rozhodnutia. V takom prípade poskytovateľ hostingových služieb nezverejní žiadne informácie o odstránení teroristického obsahu alebo o znemožnení prístupu k nemu. [PN 109]
ODDIEL IV
Spolupráca medzi príslušnými orgánmi, subjektmi Únie a poskytovateľmi hostingových služieb
Článok 12
Kapacity príslušných orgánov
Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali potrebné kapacity a dostatočné zdroje na dosiahnutie cieľov a plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia vrátane silných záruk nezávislosti. [PN 110]
Článok 13
Spolupráca medzi poskytovateľmi hostingových služieb, príslušnými orgánmi a v prípade potreby s príslušnými subjektmi Únie [PN 111 sa netýka slovenskej verzie]
1. Príslušné orgány v členských štátoch sa navzájom informujú, koordinujú a spolupracujú, a to v prípade potreby aj s príslušnými subjektmi Únie, ako je napr. EuropolEuropolom, pokiaľ ide o príkazy na odstránenie a hlásenia, aby sa predišlo duplicite, posilnila sa koordinácia a aby sa predišlo zásahom do vyšetrovaní v rôznych členských štátoch. [PN 112]
2. Príslušné orgány v členských štátoch informujú príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) a d), koordinujú a spolupracujú s ním, pokiaľ ide o opatrenia prijaté podľa článku 6 a opatrenia na presadzovanie právnych predpisov podľa článku 18. Členské štáty zabezpečia, aby mal príslušný orgán uvedený v článku 17 ods. 1 písm. c) a d) všetky príslušné informácie. Na tento účel členské štáty poskytnú vhodné a zabezpečené komunikačné kanály alebo mechanizmy, ktoré zaistia, aby sa príslušné informácie zdieľali včasna zabezpečenie včasnej výmeny príslušných informácií. [PN 113]
3. Členské štáty a poskytovatelia hostingových služieb sa môžu rozhodnúť, že použijúpoužívať špecializované nástroje, a to v prípade potreby aj nástroje vytvorené príslušnými subjektmi Únie, ako je Europol,vrátane nástrojov vytvorených Europolom s cieľom uľahčiť najmä: [PN 114]
a) spracovanie a spätnú väzbu v súvislosti s príkazmi na odstránenie podľa článku 4;
b) spracovanie a spätnú väzbu v súvislosti s hláseniami podľa článku 5; [PN 115]
c) spoluprácu s cieľom identifikovať a vykonávať proaktívneosobitné opatrenia podľa článku 6. [PN 116]
4. Ak sa poskytovatelia hostingových služieb dozvedia o akýchkoľvek dôkazoch o teroristických trestných činochteroristickom obsahu, bezodkladne informujú orgány zodpovedné za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov v príslušnom členskom štáte alebo. Ak nie je možné identifikovať dotknutý členský štát, poskytovateľ hostingových služieb informuje kontaktné miesto v členskom štáte podľa článku 1417 ods. 2, podľa toho, kde majúmá svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo svojho právneho zástupcu. Poskytovatelia hostingových služieb môžu v prípade pochybností poskytnúť,ataktiež odovzdá tieto informácie Europolu, aby podnikol primerané nadväzujúce opatrenia. [PN 117]
4a. Poskytovatelia hostingových služieb spolupracujú s príslušnými orgánmi. [PN 118]
Článok 14
Kontaktné miesta
1. Poskytovatelia hostingových služieb, ktorí predtým dostali jeden alebo viacero príkazov na odstránenie, vytvoria kontaktné miesto na prijímanie príkazov na odstránenie a hlásení elektronickými prostriedkami a zabezpečia ich rýchleurýchlené spracovanie podľa článkovčlánku 4 a 5. Zabezpečia, aby boli tieto informácie verejne prístupné. [PN 119]
2. V informáciách podľa odseku 1 sa uvedie úradný jazyk alebo jazyky Únie uvedené v nariadení č. 1/58, v ktorých sa je možné na kontaktné miesto obrátiť a v ktorých sa bude uskutočňovať ďalšia komunikácia v súvislosti s príkazmi na odstránenie a hláseniami podľa článkovčlánku 4 a 5. Medzi tieto jazyky bude patriť aspoň jeden z úradných jazykov členského štátu, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti alebo v ktorom má sídlo alebo pobyt jeho zákonný zástupca podľa článku 16. [PN 120]
3. Členské štáty zriadia kontaktné miesto na vybavovanie žiadostí o ozrejmenie a spätnú väzbu v súvislosti s príkazmi na odstránenie a hláseniami, ktoré vydali. Informácie o kontaktnom mieste sa sprístupnia verejnosti. [PN 121]
ODDIEL V
VYKONÁVANIE A PRESADZOVANIE
Článok 15
Súdna právomoc
1. Právomoc na účely článkov 6, 18 a 21 má členský štát, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb. Poskytovateľ hostingových služieb, ktorý nemá svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti v jednom z členských štátov, sa považuje za poskytovateľa v právomoci členského štátu, v ktorom má sídlo alebo pobyt právny zástupca uvedený v článku 16.
2. Ak poskytovateľ hostingových služieb, ktorý nemá svoje hlavné miesto podnikateľskej činnosti v jednom z členských štátov, neurčí právneho zástupcu, majú právomoc všetky členské štáty. Ak sa členský štát rozhodne uplatniť túto právomoc, informuje o tom všetky ostatné členské štáty. [PN 122]
3. Ak orgán iného členského štátu vydal príkaz na odstránenie podľa článku 4 ods. 1, tento členský štát má právomoc prijať donucovacie opatrenia podľa svojho vnútroštátneho práva s cieľom vykonať tento príkaz na odstránenie. [PN 123]
Článok 16
Právny zástupca
1. Poskytovateľ hostingových služieb, ktorý nemá v Únii prevádzkareň, ale ponúka služby v Únii, písomne určí právnickú alebo fyzickú osobu ako svojho právneho zástupcu v Únii na prijímanie, dodržiavanie a presadzovanie príkazov na odstránenie, hlásení,a žiadostí a rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi na základe tohto nariadenia. Tento právny zástupca musí mať pobyt alebo sídlo v jednom z členských štátov, v ktorých poskytovateľ hostingových služieb ponúka služby. [PN 124]
2. Poskytovateľ hostingových služieb poverí právneho zástupcu prijímaním, dodržiavaním a presadzovaním príkazov na odstránenie, hlásení,a žiadostí a rozhodnutí uvedených v odseku 1 v mene dotknutého poskytovateľa hostingových služieb. Poskytovatelia hostingových služieb udelia svojmu právnemu zástupcovi potrebné právomoci a zdroje, aby mohol spolupracovať s príslušnými orgánmi a dodržiavať tieto rozhodnutia a príkazy. [PN 125]
3. Určený právny zástupca môže niesť zodpovednosť za nedodržanie povinností podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a právne kroky uplatniteľné voči poskytovateľovi hostingových služieb.
4. Poskytovateľ hostingových služieb oznámi určenie právneho zástupcu príslušnému orgánu uvedenému v článku 17 ods. 1 písm. d) v členskom štáte, v ktorom má tento právny zástupca sídlo alebo pobyt. Informácie o právnom zástupcovi sa sprístupnia verejnosti.
ODDIEL VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 17
Určenie príslušných orgánov
1. Každý členský štát určí orgánsúdny alebo orgány príslušnéfunkčne nezávislý správny orgán príslušný na: [PN 126]
a) vydanie príkazov na odstránenie podľa článku 4;
b) zistenie, identifikovanie a hlásenie teroristického obsahu poskytovateľom hostingových služieb podľa článku 5; [PN 127]
c) dohľad nad vykonávaním proaktívnychosobitných opatrení podľa článku 6; [PN 128]
d) presadzovanie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia prostredníctvom sankcií podľa článku 18.
1a. Členské štáty určia kontaktné miesto v rámci príslušných orgánov na vybavovanie žiadostí o objasnenie a spätnú väzbu v súvislosti s príkazmi na odstránenie, ktoré vydali. Informácie o kontaktnom mieste sa sprístupnia verejnosti. [PN 129]
2. Členské štáty oznámia Komisii príslušné orgány uvedené v odseku 1 najneskôr [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia]. Komisiazriadi online register, v ktorom uvedie zoznam všetkých týchto príslušných orgánov a určeného kontaktného miesta pre každý príslušný orgán. Komisia uverejní oznámenie a všetky jeho zmeny v Úradnom vestníku Európskej únie. [PN 130]
Článok 18
Sankcie
1. Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných pri porušenísystematickom a pretrvávajúcom porušovaní povinností poskytovateľovposkytovateľmi hostingových služieb podľa tohto nariadenia a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Takéto sankcie sa obmedzia na porušenie povinností podľa: [PN 131]
a) článku 3 ods. 2 (podmienky poskytovateľov hostingových služieb); [PN 132]
b) článku 4 ods. 2 a 6 (vykonávanie príkazov na odstránenie a spätná väzba k nim);
c) článku 5 ods. 5 a 6 (hodnotenie hlásení a spätná väzba k nim); [PN 133]
d) článku 6 ods. 2 a 4 (správy o proaktívnychosobitných opatreniach a prijatie opatrení na základe rozhodnutiažiadosti, ktorýmktorou sa ukladajú osobitné proaktívnedodatočné osobitné opatrenia); [PN 134]
e) článku 7 (uchovávanie údajov);
f) článku 8 (transparentnosť pre poskytovateľov hostingových služieb); [PN 135]
g) článku 9 (záruky v súvislosti s proaktívnymi opatreniamitýkajúce sa vykonávania osobitných opatrení); [PN 136]
h) článku 10 (postupy podávania sťažností);
i) článku 11 (informácie pre poskytovateľov obsahu);
j) článku 13 ods. 4 (informácie o dôkazoch o teroristických trestných činochteroristickom obsahu); [PN 137]
k) článku 14 ods. 1 (kontaktné miesta);
l) článku 16 (určenie právneho zástupcu).
2. Ustanovené Sankcie podľa odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty najneskôr do [do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] oznámia tieto pravidlá a opatrenia Komisii a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré sa ich týkajú. [PN 138]
3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne sankcií zohľadnili všetky relevantné okolnosti vrátane:
a) povahy, závažnosti a dĺžky trvania porušenia;
b) úmyselného alebo nedbanlivostného charakteru porušenia;
c) predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila zodpovedná právnická osoba;
d) finančnej sily zodpovednej právnickej osoby;
e) úrovne spolupráce poskytovateľa hostingových služieb s príslušnými orgánmi.; [PN 139]
ea) povahy a veľkosti poskytovateľov hostingových služieb, najmä mikropodnikov alebo malých podnikov, v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES(14). [PN 140]
4. Členské štáty zabezpečia, aby systematické a pretrvávajúce neplnenie si povinností podľa článku 4 ods. 2 podliehalo finančným sankciám až do výšky 4 % celosvetového obratu poskytovateľa hostingových služieb za posledné účtovné obdobie. [PN 141]
Článok 19
Technické požiadavky, kritériá na posúdenie významu a zmeny vzorov príkazov na odstránenie [PN 142]
1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom doplniť toto nariadenie o nevyhnutné technické požiadavky na elektronické prostriedky, ktoré majú príslušné orgány používať na prenos príkazov na odstránenie. [PN 143]
1a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 s cieľom doplniť toto nariadenie o kritériá a údaje, ktoré majú príslušné orgány používať na určenie toho, čo zodpovedá značnému počtu nesporných príkazov na odstránenie uvedených v tomto nariadení. [PN 144]
2. Komisia je splnomocnená prijímať takéto delegované akty s cieľom zmeniť prílohy I, II a III s cieľom účinne riešiť prípadnú potrebu zlepšenia v súvislosti s obsahom formulárov príkazov na odstránenie a formulárov, ktoré sa majú použiť na poskytnutie informácií o nemožnosti vykonať príkaz na odstránenie.
Článok 20
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas odo [dňa uplatňovania tohto nariadenia].
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
6. Delegovaný právny akt prijatý podľa článku 19 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 21
Monitorovanie
1. Členské štáty zhromažďujú od svojich príslušných orgánov a poskytovateľov hostingových služieb, ktorí patria pod ich právomoc, informácie o opatreniach, ktoré prijali v súlade s týmto nariadením, a každý rok ich do [31. marca] zašlú Komisii. Tieto informácie zahŕňajú:
a) informácie o počte vydaných príkazov na odstránenie a hlásení, počte teroristického obsahu, ktorý bol odstránený, alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, ako aj o príslušných časových rámcoch v zmysle článkovčlánku 4 a 5a informácie o počte zodpovedajúcich prípadov úspešného odhalenia, vyšetreniaastíhania teroristických trestných trestných činov; [PN 145]
b) informácie o konkrétnych proaktívnych opatreniach prijatých podľa článku 6 vrátane množstva teroristického obsahu, ktorý bol odstránený, resp. ku ktorému bol znemožnený prístup, a o príslušných časových rámcoch;
ba) informácie o počte žiadostí o prístup podaných príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o obsah uchovávaný poskytovateľmi hostingových služieb podľa článku 7; [PN 146]
c) informácie o počte začatých konaní vo veci sťažnosti a o opatreniach prijatých poskytovateľmi hostingových služieb podľa článku 10;
d) informácie o počte začatých konaní o súdnu nápravu a rozhodnutiach, ktoré prijal príslušný orgán v súlade s vnútroštátnym právom.
2. Najneskôr do [jedného roka odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia stanoví podrobný program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia. V tomto programe monitorovania sa stanovia ukazovatele a spôsob zhromažďovania údajov a ďalších potrebných dôkazov, ako aj interval ich zhromažďovania. Uvedú sa v ňom opatrenia, ktoré majú Komisia a členské štáty prijať pri zhromažďovaní a analýze údajov a iných dôkazov na monitorovanie pokroku a hodnotenie tohto nariadenia podľa článku 23.
Článok 22
Správa o vykonávaní
Do ... [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V tejto správe Komisie sa zohľadnia informácie o monitorovaní podľa článku 21 a informácie vyplývajúce z povinností transparentnosti podľa článku 8. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.
Článok 23
Hodnotenie
Najskôr [tri rokyJeden rok odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane fungovania a účinnosti ochranných mechanizmov, ako aj o účinnom fungovaní zárukvplyvu na základné práva, najmä na slobodu prejavu, slobodu prijímať a šíriť informácie a právo na rešpektovanie súkromného života jednotlivca. V súvislosti s týmto hodnotením Komisia zároveň vypracuje správu o potrebe, uskutočniteľnosti a účinnosti vytvorenia európskej platformy pre teroristický obsah na internete, ktorá by umožnila všetkým členským štátom používať jednotný zabezpečený komunikačný kanál na zasielanie príkazov na odstránenie teroristického obsahu poskytovateľom hostingových služieb. Túto správu budú v prípade potreby sprevádzať legislatívne návrhy. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie tejto správy. [PN 147]
Článok 24
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [612 mesiacov od nadobudnutia účinnosti]. [PN 148]
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
PRÍKAZ NA ODSTRÁNENIE TERORISTICKÉHO OBSAHU [článok 4 nariadenia (EÚ) xxx]
Adresát príkazu na odstránenie musí podľa článku 4 nariadenia (EÚ) …(15) odstrániť teroristický obsah alebo znemožniť prístup k nemu do jednej hodiny od prijatia príkazu na odstránenie od príslušného orgánu.
V súlade s článkom 7 nariadenia (EÚ) …(16) musia adresáti počas šiestich mesiacov alebo dlhšie uchovávať na žiadosť príslušných orgánov alebo súdov obsah a súvisiace údaje, ktoré boli odstránené alebo ku ktorým bol znemožnený prístup.
Príkaz na odstránenie by sa mal poslať v jednom z jazykov, ktoré boli určené adresátom podľa článku 14 ods. 2.
ODDIEL A:
Členský štát, ktorý vydal príkaz:………………………………………………………………………………….………
Poznámka: údaje o orgáne, ktorý vydal príkaz, sa uvádzajú na konci (oddiely E a F)
Adresát (právny zástupca)
………………………………………………………………………………….……………..
Adresát (kontaktné miesto)
………………………………………………………………………………….……………..
Členský štát, do ktorého právomoci adresát patrí: (ak sa líši od štátu, ktorý vydal príkaz) ………………………………………………………………………………….……………..
Čas a dátum vydania príkazu na odstránenie
………………………………………………………………………………….……………..
Referenčné číslo príkazu na odstránenie: ………………………………………………………………………………….……………..
ODDIEL B: Obsah, ktorý má byť odstránený alebo ku ktorému sa má bez zbytočného odkladu znemožniť prístup do jednej hodiny: [PN 162]
URL a akékoľvek ďalšie informácie umožňujúce identifikáciu a presnú lokalizáciu uvedeného obsahu:
…………………….…………………………………………………………………………
Dôvod(-y), ktorý(-é) vysvetľuje(-ú), prečo sa obsah považuje za teroristický v súlade s článkom 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) xxx. Obsah [zaškrtnite príslušnú(-é) možnosť(-i)]:
□ podnecuje na spáchanie teroristických trestných činov, obhajuje ich alebo ich glorifikuje uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541 [článok 2 ods. 5 písm. a)] [PN 149]
□ podporuje prispievanienavádza inú osobu alebo skupinu osôb, aby spáchala trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541, alebo aby prispela k teroristickým trestným činomspáchaniu takýchto činov [článok 2 ods. 5 písm. b)] [PN 150]
□ podporuje činnosti teroristickej skupiny podporovaním účastinavádza inú osobu alebo skupinu osôb, aby za zúčastnila na činnostiach teroristickej skupine alebo jej podporouskupiny uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541 [článok 2 ods. 5 písm. c)] [PN 151]
□ poskytuje inštrukcie alebo techniky voblasti výroby alebo použitia výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní alebo škodlivých či nebezpečných látok alebo iných špecifických metód alebo techník na účely páchania teroristických trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541 [článok 2 ods. 5 písm. d)] [PN 152]
□ opisuje páchanie trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) až i) smernice (EÚ) 2017/541 [článok 2 ods. 5 písm. e)] [PN 153]
Ďalšie informácie o dôvodoch, pre ktoré sa obsah považuje za teroristický (nepovinné): ………………………………………………………………… …………………………………………………………………………………………………..………………………………………………………………………………………………….
ODDIEL C: Informovanie poskytovateľa obsahu
Upozorňujeme Vás, že (ak sa hodí, zaškrtnite):
□ z dôvodov verejnej bezpečnosti adresát nesmie informovať poskytovateľa obsahu, ktorého obsah sa odstraňuje alebo k obsahu ktorého sa znemožnil prístup.
Alebo: podrobné informácie o možnostiach napadnutia príkazu na odstránenie vo vydávajúcom členskom štáte (ktoré možno odovzdať poskytovateľovi obsahu, ak o to žiada) v súlade s vnútroštátnym právom, nájdete v oddiele G:
ODDIEL D: Informovanie členského štátu, ktorý má právomoc
□ Zaškrtnite túto možnosť, ak sa štát, do ktorého právomoci adresát patrí, líši od členského štátu, ktorý príkaz vydal:
□ kópia príkazu na odstránenie je zaslaná príslušnému zodpovednému orgánu štátu, ktorý má právomoc
ODDIEL E: Údaje o orgáne, ktorý vydal príkaz na odstránenie
Orgán, ktorý vydal príkaz na odstránenie (zaškrtnite príslušnú možnosť), je:
□ sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca
□ orgán presadzovania práva
□ iný príslušný orgán→ vyplňte aj oddiel F
Údaje o vydávajúcom orgáne a/alebo jeho zástupcovi, ktorí osvedčujú presnosť a správnosť príkazu na odstránenie:
Názov orgánu: ………………………………………………………………………………….…………......
Meno jeho zástupcu: ………………………………………………………………………………….…………......
Úradná pečiatka (ak existuje) a podpis(17): ………………………………………………...……
ODDIEL F: Kontaktné údaje v prípade nadväzných opatrení
Kontaktné údaje, kde možno zastihnúť vydávajúci orgán na účely zaslania spätnej väzby o čase odstránenia alebo znemožnenia prístupu alebo na účely poskytnutia dodatočných vysvetlení:
………………………………………………………………………………..………….
Kontaktné údaje orgánu štátu, do ktorého právomoci adresát patrí (ak sa líši od členského štátu, ktorý príkaz vydal)
………………………………………………………………………………..………….
ODDIEL G Informácie o možnostiach nápravy
Informácie o príslušnom orgáne alebo súde, lehotách a postupoch vrátane formálnych požiadaviek v prípade napadnutia príkazu na odstránenie: [PN 154]
Príslušný orgán alebo súd, kde možno napadnúť príkaz na odstránenie:
……………………………………………………………………………………….……….
Lehota pre napadnutie rozhodnutia:
Xxx mesiacov počnúc od xxxx
Odkaz na ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov:
……………………………………………………………………………….……….............
PRÍLOHA II
FORMULÁR SPÄTNEJ VÄZBY PO ODSTRÁNENÍ TERORISTICKÉHO OBSAHU ALEBO ZNEMOŽNENÍ PRÍSTUPU K NEMU [článok 4 ods. 5 nariadenia (EÚ xxx)]
ODDIEL A:
Adresát príkazu na odstránenie:
………………………………………………………………………………….……………..
Orgán, ktorý vydal príkaz na odstránenie:
………………………………………………………………………………….……………..
Referenčné číslo spisu vydávajúceho orgánu
………………………………………………………………………………….……………..
Referenčné číslo spisu adresáta:
………………………………………………………………………………….……………..
Čas a dátum prijatia príkazu na odstránenie:
………………………………………………………………………………….……………..
ODDIEL B:
Teroristický obsah/prístup k teroristickému obsahu, ktorý je predmetom príkazu na odstránenie, bol (zaškrtnite príslušnú možnosť):
□ odstránený
□ znemožnený
Čas a dátum odstránenia alebo znemožnenia prístupu ……………………………………………..
ODDIEL C: Údaje o adresátovi
Názov poskytovateľa hostingových služieb/meno právneho zástupcu:
………………………………………………………………………………….……………..
Členský štát, ktorý je hlavným miestom podnikateľskej činnosti alebo v ktorom je usadený právny zástupca: ………………………………………………………………………………….……………..
Meno oprávnenej osoby:
………………………………………………………………………………….……………..
Údaje o kontaktnom mieste (e-mail): ……………………………………………………………………….
Dátum:
………………………………………………………………………………….……………..
PRÍLOHA III
INFORMÁCIE O NEMOŽNOSTI SPLNIŤ PRÍKAZ NA ODSTRÁNENIE [článok 4 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) xxx]
ODDIEL A:
Adresát príkazu na odstránenie:
………………………………………………………………………………….……………..
Orgán, ktorý vydal príkaz na odstránenie:
………………………………………………………………………………….……………..
Referenčné číslo spisu vydávajúceho orgánu:
………………………………………………………………………………….……………..
Referenčné číslo spisu adresáta:
………………………………………………………………………………….……………..
Čas a dátum prijatia príkazu na odstránenie:
………………………………………………………………………………….……………..
ODDIEL B: Dôvody nesplnenia príkazu:
i) Príkaz na odstránenie nemožno splniť, resp. ho nemožno splniť v stanovenej lehote z tohto dôvodu (týchto dôvodov):
□ vyššia moc alebo faktická nemožnosť, ktorá nie je pripísateľná adresátovi alebo poskytovateľovi služieb, a to aj z technických alebo prevádzkových dôvodov [PN 155]
□ príkaz na odstránenie obsahuje zjavné chyby
□ príkaz na odstránenie neobsahuje dostatočné informácie
ii) Uveďte viac informácií o dôvodoch nesplnenia príkazu:
………………………………………………………………………………………………….
iii) Ak príkaz na odstránenie obsahuje zjavné chyby a/alebo neobsahuje dostatočné informácie, uveďte, o aké chyby ide a aké ďalšie informácie alebo vysvetlenia sa vyžadujú:
………………………………………………………………………………………………….
ODDIEL H: Údaje o poskytovateľovi služieb/jeho právnom zástupcovi:
Názov poskytovateľa služieb/meno právneho zástupcu:
………………………………………………………………………………….……………..
Meno oprávnenej osoby:
………………………………………………………………………………….……………..
Kontaktné údaje (e-mail):
………………………………………………………………………………….……………..
Podpis:
………………………………………………………………………………….……………..
Čas a dátum: ………………………………………………………………………………….……………..
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 601, 2.3.2018, s. 1).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).