Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 17. apríla 2019 - ŠtrasburgFinálna verzia
Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku)
 Politické vyhlásenie týkajúce sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku)
 Protokol k dohode medzi ES a Dánskom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, a o systéme Eurodac ***
 Stanovenie programu Horizont Európa – stanovenie jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
 Program na vykonávanie programu Horizont Európa ***I
 Dohľad nad trhom a súlad výrobkov ***I
 Podpora spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb ***I
 Lepšie presadzovanie a modernizácia pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa ***I
 Transparentnosť a udržateľnosť posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci ***I
 Dodatkové ochranné osvedčenie pre liečivá ***I
 Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program ***I
 Program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 ***I
 Program „Fiscalis“ pre spoluprácu v daňovej oblasti ***I
 Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) ***I
 Program Spravodlivosť ***I
 Program Práva a hodnoty ***I
 Počet medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných zhromaždeniach
 Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – II. časť ***I
 Prispôsobenie viacerých právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článkom 290 a 291 ZFEÚ – I. časť ***I
 Prispôsobenie viacerých právnych aktov v oblasti spravodlivosti stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou článku 290 ZFEÚ ***I
 Plnenie a financovanie všeobecného rozpočtu Únie v roku 2019 v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie ***
 Dohoda o vedeckej a technickej spolupráci medzi EÚ a Ruskom ***
 Zmena štatútu Európskej investičnej banky *
 Európska pohraničná a pobrežná stráž ***I
 Vízový kódex ***I
 Ochranné a kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku ***I
 Pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií ***I
 Európske centrum odvetvových, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier ***I
 Nástroj na prepájanie Európy ***I
 Boj proti šíreniu teroristického obsahu online ***I

Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku)
PDF 114kWORD 41k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu alebo zmene názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy (výklad článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku) (2019/2020(REG))
P8_TA(2019)0392

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 3. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 149a ods. 2 rokovacieho poriadku tento výklad:"„Návrh alebo zmena názvu uznesenia predloženého na ukončenie rozpravy podľa článku 123, 128 alebo 135 nepredstavuje zmenu programu za predpokladu, že názov zostane v rámci rozsahu predmetu rozpravy.“;"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.


Politické vyhlásenie týkajúce sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku)
PDF 113kWORD 42k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o politickom vyhlásení týkajúcom sa ustanovenia politickej skupiny (výklad článku 32 ods. 5 prvého pododseku, druhej zarážky rokovacieho poriadku) (2019/2019(REG))
P8_TA(2019)0393

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci z 3. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 32 ods. 5 prvému pododseku, druhej zarážke rokovacieho poriadku tento výklad:"„Politické vyhlásenie skupiny musí uviesť hodnoty, ktoré skupina uznáva, a základné politické ciele, ktoré majú jej členovia v úmysle spoločne sledovať v rámci vykonávania svojho mandátu. Vo vyhlásení sa musí zrozumiteľne opísať skutočná a odlíšiteľná spoločná politická orientácia skupiny.”"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.


Protokol k dohode medzi ES a Dánskom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, a o systéme Eurodac ***
PDF 120kWORD 43k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac” na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, pokiaľ ide o prístup do systému Eurodac na účely presadzovania práva (15822/2018 – C8-0151/2019 – 2018/0423(NLE))
P8_TA(2019)0394A8-0196/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15822/2018),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme „Eurodac” na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie dublinského dohovoru, pokiaľ ide o prístup do systému Eurodac na účely presadzovania práva (15823/2018),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 87 ods. 2 písm. a), článkom 88 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0151/2019),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 a 4 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0196/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom Dánskeho kráľovstva a ostatných členských štátov.


Stanovenie programu Horizont Európa – stanovenie jeho pravidiel účasti a šírenia ***I
PDF 814kWORD 171k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia (COM(2018)0435 – C8-0252/2018 – 2018/0224(COD))
P8_TA(2019)0395A8-0401/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0435),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, článok 183 a článok 188 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0252/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0401/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(1);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia

P8_TC1-COD(2018)0224


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, článok 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú excelentnosť a technologickú základňu, v rámci ktorej prebieha voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií, a podporovať jej konkurencieschopnosť, a to vrátane priemyslu, posilňovať Európsky výskumný priestor a zároveň podporovať všetky výskumné a inovačné činnosti v záujme splnenia strategických priorít a záväzkov EÚ, ktorých konečným cieľom je podpora mieru, hodnôt Únie a životnej úrovne jej občanov.

(2)  Aby sa pri plnení tohto všeobecného cieľa dosiahol vedecký, hospodársky a spoločenský účinok a aby sa v súvislosti s investíciami do výskumu, vývoja a inovácie dosiahla čo najväčšia pridaná hodnota Únie, Únia by mala investovať do výskumu a inovácie prostredníctvom programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inováciu na obdobie 2021 – 2027 (ďalej len „program“), aby podporila tvorbu, ▌šírenie a prenos kvalitných poznatkov a technológií v Únii, posilnila účinok výskumu a inovácie pri riešení globálnych výziev vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zmeny klímy a pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporila zavádzanie inovačných a udržateľných riešení v priemysle a spoločnosti Únie na vytváranie pracovných miest a posilnenie hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti priemyslu, Program by mal podporovať všetky formy inovácie, ▌posilniť uvádzanie inovačných riešení na trh a optimalizovať realizáciu investícií.

(2a)  Program by mal prispieť k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácie v členských štátoch, a tým pomôcť, aby celkové investície do výskumu a vývoja dosiahli aspoň 3 % HDP Únie. Aby sa podarilo dosiahnuť tento cieľ, členské štáty a súkromný sektor budú musieť program doplniť vlastnými a posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácie.

(2b)  Aby sa podarilo dosiahnuť ciele tohto programu, tento program by mal rešpektovať zásadu excelentnosti a mal byť okrem iného zameraný na posilnenie spolupráce v Európe, aby prispieval k odstráneniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie.

(3)  Pri podpore výskumných a inovačných činností, ktoré sa považujú za potrebné na podporu plnenia cieľov politiky Únie, by sa malo prihliadať na zásadu inovácie ▌ ako na kľúčovú hnaciu silu rýchlejšej a intenzívnejšej premeny významného vedomostného kapitálu Únie na inováciu.

(4)  Pokračovaním iniciatívy Otvorená veda, otvorené inovácie, otvorenosť svetu by sa pri súbežnej ochrane vedeckých a sociálno-hospodárskych záujmov Únie mala zaručiť excelentnosť a dosah investícií Únie do výskumu a inovácie a posilniť kapacita všetkých členských štátov v oblasti výskumu a inovácie. Malo by ▌ to viesť k vyváženej implementácii programu▌.

(5)  Otvorená veda ▌ má potenciál zvýšiť kvalitu, účinok a prínosy vedy a urýchliť rozvoj poznatkov tým, že zvyšuje ich spoľahlivosť, efektívnosť a presnosť, ako aj ich zrozumiteľnosť pre spoločnosť a vnímavosť na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia bezplatne poskytli otvorený a nediskriminačný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám, výskumným údajom a iným výstupom výskumu v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov, a ktorými sa umožní ich využívanie a opakované použitie v čo najširšej miere. Pokiaľ ide o výskumné údaje, mala by sa uplatňovať zásada „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“, aby sa zachovala možnosť udeľovať výnimky s ohľadom na spoločensko-hospodársky záujem Únie, práva duševného vlastníctva, ochranu osobných údajov a dôvernosti, otázky bezpečnosti a iné oprávnené záujmy. Väčší dôraz by sa mal ▌klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by sa malo riadiť zásadami FAIR, t. j. vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opätovná použiteľnosť, a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu a európske dátové infraštruktúry, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy. V medzinárodných dohodách o vedecko-technickej spolupráci a v príslušných dohodách o pridružení by sa mal podporovať vzájomný otvorený prístup.

(5a)  Prijímatelia z MSP sa nabádajú, aby využívali existujúce nástroje, napríklad poradenské centrum pre MSP v oblasti práv duševného vlastníctva, ktoré poskytuje bezplatné informácie a služby vo forme dôverného poradenstva o duševnom vlastníctve a súvisiacich otázkach vrátane odbornej prípravy, materiálov a internetových zdrojov, a tým podporuje malé a stredné podniky Európskej únie, aby chránili a presadzovali svoje práva duševného vlastníctva.

(6)  Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce a zároveň by mali podnecovať všetky členské štáty k účasti na programe v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou. Implementáciou programu by sa malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

(7)  Činnosti podporované v rámci programu by mali prispievať k dosiahnutiu cieľov, ▌priorít a záväzkov Únie a programu, k monitorovaniu a hodnoteniu pokroku pri ich plnení a k navrhovaniu revidovaných alebo nových priorít.

(7a)   Treba sa usilovať o zosúladenie programu s existujúcimi plánmi a stratégiami v oblasti výskumu a inovácie.

(8)  Pri tomto programe by mala byť zachovaná rovnováha medzi financovaním zdola nahor (na základe aktivity bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (na základe strategicky určených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít v celej Únii, podľa miery úspešnosti v jednotlivých oblastiach intervencie, ako aj podľa druhov a účelu vykonávaných činností, zásady subsidiarity a vyžadovaných účinkov. Od kombinácie týchto faktorov by mal závisieť výber prístupu v prípade jednotlivých častí programu, ktoré všetky prispievajú k všetkým všeobecným a špecifickým cieľom programu.

(8-a)   Celkový rozpočet na zložku rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru programu Horizont Európa by mal dosahovať aspoň 3,3 % celkového rozpočtu programu Horizont Európa. Tento rozpočet by mal byť určený najmä právnickým osobám v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

(8-b)  Cieľom iniciatív excelentnosti by malo byť posilnenie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie v oprávnených krajinách, napríklad aj podporou odbornej prípravy na zlepšenie manažérskych schopností v oblasti výskumu a inovácie, oceneniami, posilnením inovačných ekosystémov, ako aj vytváraním sietí výskumu a inovácie, a to aj na základe výskumných infraštruktúr financovaných EÚ. Aby mohli žiadatelia požiadať o financovanie v zložke rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti v časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru programu Horizont Európa, musia jasne preukázať, že projekty sú prepojené s vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi stratégiami výskumu a inovácie.

(8a)  Pri viacerých činnostiach v oblasti výskumu a inovácie by sa mal uplatňovať zrýchlený postup, najmä v prípadoch, keď by medzi podaním žiadosti a poskytnutím grantu nemalo uplynúť viac ako šesť mesiacov. Malým konzorciám spolupracujúcim na činnostiach od základného výskumu až po použitie na trhu by sa tým umožnil rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom.

(8b)  Program by mal podporovať všetky fázy výskumu a inovácie, najmä v rámci projektov spolupráce. Základný výskum má mimoriadny význam a je dôležitou podmienkou posilnenia schopnosti Únie prilákať najlepších vedcov, aby sa stala globálnym centrom excelentnosti. Mala by sa zabezpečiť rovnováha medzi základným a aplikovaným výskumom. Spolu s inováciou sa tým podporí konkurencieschopnosť hospodárstva, rast a vytváranie pracovných miest v Únii.

(8c)  Aby bol vplyv programu Horizont Európa čo najväčší, osobitná pozornosť by sa mala venovať multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom významného vedeckého pokroku.

(8d)  Spoluprácu so spoločnosťou treba podporovať zodpovedným výskumom a inováciou ako prierezovým prvkom s cieľom vybudovať fungujúcu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou. Všetkým spoločenským aktérom (výskumní pracovníci, občania, tvorcovia politík, podniky, organizácie tretieho sektora atď.) by to umožnilo spolupracovať počas celého procesu výskumu a inovácie v záujme lepšieho zosúladenia samotného procesu, ako aj jeho výsledkov s hodnotami, potrebami a očakávaniami európskej spoločnosti.

(9)  Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera Excelentná a otvorená veda by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy. Výskumný program by mal byť stanovený v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a mal by sa v ňom klásť dôraz na prilákanie nových talentov z oblasti výskumu a inovácie a mladých výskumných pracovníkov, pričom by sa mal zároveň posilniť EVP a malo by sa zabrániť úniku mozgov. Výskum by mal byť financovaný na základe excelentnosti.

(10)  Pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by mali tvoriť klastre výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných pracovných oblastí a zároveň zaistiť silný a udržateľný účinok pre Úniu vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom. Podporí sa tým spolupráca bez ohľadu na hranice medzi disciplínami, odvetviami, politikami a štátmi pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a záväzkov Únie podľa Parížskej dohody a v prípade potreby pri riešení spoločenských výziev, ako aj pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Činnosti v rámci tohto piliera by mali pokrývať celý rozsah výskumných a inovačných aktivít vrátane výskumu a vývoja, pilotných projektov, demonštrácií a podpory verejného obstarávania, prednormatívneho výskumu a stanovovania noriem, ako aj zavádzania inovácie na trhu s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na špičkovej úrovni vo výskume v oblasti strategicky určených priorít.

(11)  Cieľom plného a včasného zapojenia priemyslu do programu, a to na všetkých úrovniach od jednotlivých podnikateľov a malých a stredných podnikov až po veľké podniky, by malo byť vytváranie udržateľných pracovných miest a rastu. ▌

(12)  Je dôležité podporiť priemysel Únie, aby si zachoval alebo získal vedúce postavenie vo svete v oblasti inovácie, digitalizácie a dekarbonizácie, najmä investíciami do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Kľúčové podporné technológie majú zohrávať ústrednú úlohu v rámci piliera II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a mali by sa viac prepojiť s iniciatívami v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti, aby mohli výskumné projekty pokryť celý inovačný reťazec. Akcie programu by mali odrážať stratégiu pre priemyselnú politiku EÚ, aby mohli riešiť zlyhania trhu alebo prípady suboptimálnych investícií, primerane a transparentne posilňovať investície bez zdvojovania súkromných investícií alebo ich vytlačenia a prinášať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu a verejnú návratnosť investícií. Tak sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami EÚ pre štátnu pomoc v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré by sa mali revidovať v záujme podnecovania inovácie.

(13)  Program by mal podporovať výskum a inováciu integrovaným spôsobom a dodržiavať všetky príslušné ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala OECD, zatiaľ čo koncepcia inovácie by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo, ktorý vypracovali OECD a Eurostat, v nadväznosti na všeobecný prístup, ktorý zahŕňa sociálnu inováciu, dizajn a tvorivosť.Rovnako ako v predchádzajúcom rámcovom programe Horizont 2020 by sa mali zohľadniť definície OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti (TRL). V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu by sa mohli umožniť granty na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.

(14)  Oznámenie Komisie o priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 (COM(2018)0002) a správa Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (2016/2147(INI)) obsahujú súbor odporúčaní pre tento program, ako aj pravidlá účasti a šírenia, pričom sa opierajú o skúsenosti získané pri predchádzajúcom programe a informácie od inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán. K uvedeným odporúčaniam patrí ambicióznejšie investovať s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv, podporovať prelomovú inováciu, umiestňovať investície do výskumu a inovácie v EÚ prioritne v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, plným, dobre informovaným a včasným zapojením občanov a širokou komunikáciou, racionalizovať prostredie financovania v Únii v záujme plného využitia výskumného a inovačného potenciálu vo všetkých členských štátoch, a to aj zoštíhlením rozsahu partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania, vyvinúť viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácie v celej Únii, lepšie začleniť výskumné infraštruktúry financované Úniou – najmä z EFRR – do projektov programu, posilniť medzinárodnú spoluprácu a viac sa otvoriť účasti tretích krajín a zároveň chrániť záujmy Únie a rozširovať účasť všetkých členských štátov na programe, a pokračovať v zjednodušovaní na základe skúseností s implementáciou programu Horizont 2020.

(15)  Politika súdržnosti by mala aj naďalej prispievať k výskumu a inovácii. Preto treba venovať osobitnú pozornosť koordinácii a komplementarite medzi týmito dvoma politikami Únie. V rámci programu sa treba usilovať o zosúladenie pravidiel a synergických účinkov s ostatnými programami Únie podľa prílohy IV k tomuto nariadeniu, počnúc ich navrhovaním a strategickým plánovaním, cez výber projektov, riadenie, komunikáciu, šírenie a využívanie výsledkov až po monitorovanie, audit a spravovanie. S cieľom zabrániť prekrývaniu a duplicite a zvýšiť pákový efekt financovania Únie, ako aj znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov by sa všetky druhy synergií mali riadiť zásadou „jedna akcia sa riadi jedným súborom pravidiel“:

   na dobrovoľnom základe môže dochádzať k presunu z iných programov Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na činnosti v rámci programu Horizont Európa. V takýchto prípadoch sa budú riadiť pravidlami programu Horizont Európa, ale použijú sa len v prospech členského štátu alebo v príslušnom prípade riadiaceho orgánu, ktorý sa rozhodol uskutočniť presun;
   mohlo by sa uvažovať aj o spolufinancovaní akcie z programu Horizont Európa a iného programu Únie bez toho, aby boli prekročené celkové oprávnené náklady na akciu. V takýchto prípadoch by sa uplatňovali iba pravidlá programu Horizont Európa a malo by sa predchádzať dvojitým auditom;
   známky excelentnosti by sa mali udeľovať všetkým návrhom, ktoré splnili prahové hodnoty „excelentnosti“ programu Horizont Európa, ale nemôžu byť financované z dôvodu rozpočtových obmedzení. V takýchto prípadoch by sa mali uplatňovať pravidlá fondu poskytujúceho podporu s výnimkou pravidiel štátnej pomoci.

(16)  Aby sa zabezpečil čo najväčší možný dosah financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejší príspevok k cieľom a záväzkom politiky EÚ, v rámci programu možno nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora na základe výsledku strategického plánovania. K takýmto partnerom v prípade potreby patria verejné a súkromné zainteresované strany z oblasti výskumu a inovácie, kompetenčné centrá, podnikateľské inkubátory, vedecké a technologické parky, subjekty s verejnoprávnym základom a organizácie občianskej spoločnosti a regionálne inovačné ekosystémy, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný účinok Únia efektívnejšie dosiahne v partnerstve než sama.

(17)  Program by mal posilniť spoluprácu medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácie, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie záujmov Únie.

(17a)  Hlavné iniciatívy FET sa osvedčili ako účinný a efektívny nástroj, ktorý spoločnosti prináša výhody na základe spoločného, koordinovaného úsilia Únie a jej členských štátov. Činnosti vykonávané v rámci hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, ľudského mozgu a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre postup strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných/spoločne programovaných partnerstvách a pri pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.

(18)  Spoločné výskumné centrum (JRC) by malo naďalej prispievať k tvorbe politík Únie nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a odbornou podporou počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilne, účinne a transparentne s prihliadnutím na príslušné potreby používateľov JRC, rozpočtové obmedzenia a potreby politík Únie, a to pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo aj naďalej vytvárať ďalšie zdroje.

(19)  V rámci piliera Inovačná Európa by mal vzniknúť rad opatrení na integrovanú podporu potrieb podnikateľov a podnikania orientovaného na výskum, zameraných na realizáciu a urýchlenie prelomovej inovácie v záujme rýchleho rastu trhu, ako aj podporu technologickej autonómie Únie v strategických oblastiach. Mal by prilákať inovatívne spoločnosti vrátane MSP a startupov s potenciálom rozšírenia na medzinárodnej aj únijnej úrovni a poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť založená Európska rada pre inováciu (EIC). Z tohto piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), regionálny inovačný program EIT a všeobecne európske inovačné ekosystémy v celej Únii, a to najmä spolufinancujúcimi partnerstvami s verejnými a súkromnými aktérmi v oblasti podpory inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.

(20)  Nevyhnutnou podmienkou podpory investícií do nelineárnych činností s vyšším rizikom, ako sú výskum a inovácia, je to, aby program Horizont Európa, najmä Európska rada pre inováciu (EIC), ako aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) so svojimi znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS), fungovali v súčinnosti s finančnými produktmi, ktoré sa majú zaviesť v rámci Programu InvestEU. V tejto súvislosti by skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako sú InnovFin a úverová záruka pre MSP, mali slúžiť ako pevný základ na poskytovanie tejto cielenej podpory. EIC by mala rozvíjať strategické spravodajstvo a hodnotiace činnosti v reálnom čas, aby mohla včas riadiť a koordinovať svoje rozličné akcie.

(21)  EIC by mala spolu s ostatnými časťami programu Horizont Európa podporovať všetky formy inovácie, od prírastkovej po prelomovú a disruptívnu inováciu, a mala by sa zameriavať najmä na inováciu vytvárajúcu trhy. Prostredníctvom svojich nástrojov – Pathfinder (Prieskumník) a Accelerator (Akcelerátor) – by sa EIC mala usilovať o identifikáciu, vývoj a zavádzanie vysoko rizikovej inovácie všetkých druhov vrátane prírastkovej inovácie, pričom by sa mala zamerať najmä na prelomovú, disruptívnu a špičkovú inováciu, ktoré majú potenciál vytvárať trh. Poskytovaním jednotnej a efektívnej podpory prelomovej inovácii by EIC mala vyplniť súčasné prázdne miesto, pokiaľ ide o verejnú podporu prelomovej inovácie a súkromné investície do nej. Nástroje EIC si vyžadujú osobitné právne a riadiace prvky, aby sa zohľadnili jej ciele, najmä činnosti nasadzovania na trh.

(21a)  V zmysle tohto nariadenia, a najmä v prípade činností vykonávaných v rámci EIC je startup MSP v ranom štádiu svojho životného cyklu (vrátane podnikov, ktoré vznikli v súvislosti s výskumom na univerzitách), ktorý je zameraný na inovatívne riešenia a podnikateľský model s možnosťou rozvíjania a je autonómny v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(5); a „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je spoločnosť, ktorá nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, ktorá má od 250 do 3 000 zamestnancov, pričom počet pracovníkov sa počíta v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu; malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou je spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorá má do 499 zamestnancov.

(22)  Kombinovaným financovaním z EIC by mal nástroj EIC Akcelerátor preklenúť tzv. údolie smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Mal by predovšetkým poskytovať podporu operáciám, ktoré predstavujú také technologické alebo trhové riziká, že sa nepovažujú za financovateľné bankami a nedokážu generovať významné investície na trhu. Doplní tak Program InvestEU založený nariadením...(6).

(22a)  MSP sú významným zdrojom inovácie a rastu v Európe. Preto je v programe Horizont Európa potrebná významná účasť MSP podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Na základe najlepších postupov z programu Horizont 2020 by mal program Horizont Európa naďalej podporovať účasť MSP na rámcovom programe integrovaným spôsobom.

(22b)   Zatiaľ čo rozpočet na EIC Akcelerátor by sa mal použiť najmä na kombinované financovanie, na účely článku 43 by mala podpora nástroja EIC Akcelerátor len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov zodpovedať podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci predchádzajúceho rámcového programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013(7).

(22c)   V úzkej súčinnosti s Programom InvestEU by mal nástroj EIC Akcelerátor vo svojich formách kombinovaného financovania a financovania vlastného kapitálu financovať MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch aj projekty malých podnikov so strednou kapitalizáciou, ktoré ešte nedokážu generovať príjmy, nie sú ešte ziskové alebo nedokážu prilákať dostatočné investície na realizáciu svojho podnikateľského plánu v plnom rozsahu. Takéto oprávnené subjekty sa budú považovať za nefinancovateľné, zatiaľ čo časť ich investičných potrieb mohol alebo by mohol zabezpečiť jeden alebo viacerí investori, ako napríklad súkromná alebo verejná banka, rodinný úrad, fond rizikového kapitálu, podnikateľský anjel atď. Tak sa podarí prekonať zlyhanie trhu a nástrojom EIC Akcelerátor sa budú financovať sľubné, ale ešte nie financovateľné subjekty, ktoré vykonávajú prelomové inovačné projekty vytvárajúce trhy. Keď sa stanú financovateľnými, tieto projekty sa môžu neskôr financovať z Programu InvestEU.

(23)  Presadzovaním integrácie v oblasti obchodných činností, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania by sa mal EIT v záujme rozvoja celkovej inovačnej kapacity Únie usilovať o posilnenie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy, a to najmä využitím svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a regionálneho inovačného systému EIT. V súlade so svojím zakladajúcim aktom, nariadením o EIT(8) a so strategickým inovačným programom EIT(9) by mal EIT vo svojich aktivitách podporovať inováciu a integráciu vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä: stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou a identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na riešenie globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody prijímateľom EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať zrýchlený prístup k akciám EIC. Aj keď EIT je zameraný na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera Inovačná Európa, mal by podľa možnosti podporovať aj všetky ostatné piliere; plánovanie jeho ZIS by malo byť na základe procesu strategického plánovania zosúladené s pilierom Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Treba zabrániť zdvojovaniu medzi ZIS a ostatnými nástrojmi v tej istej oblasti, najmä ostatnými partnerstvami.

(24)  Zabezpečenie a zachovanie rovnakých podmienok pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, by malo byť kľúčovou podmienkou úspechu prelomovej či prevratnej inovácie, čo umožní najmä malým a stredným inovátorom profitovať zo svojich investícií a získať podiel na trhu. Podobne určitá miera otvorenosti inovačného rozsahu financovaných akcií – oslovenie veľkej siete prijímateľov – môže významne prispieť k budovaniu kapacít MSP, keďže im poskytne potrebné prostriedky na prilákanie investícií a prosperitu.

(25)  Týmto programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe záujmu Únie a vzájomných prínosov a globálnych záväzkov k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácie, zvýšiť atraktívnosť a hospodársku a priemyselnú konkurencieschopnosť, riešiť globálne výzvy pretavené do cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podporovať externé politiky Únie. Treba presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre excelentnosť v medzinárodnej participácii a cielených akcií medzinárodnej spolupráce ▌a uplatňovať kritériá vhodnej oprávnenosti na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami, pričom treba brať ohľad na rôzne úrovne kapacít v oblasti výskumu a inovácie. Zároveň treba presadzovať pridružovanie tretích krajín k programu v prípade, ak sa predpokladá reciprocita, chráni záujem Únie a presadzuje intenzívnejšia účasť všetkých členských štátov v programe.

(26)  S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody z ich interakcie sa treba v rámci programu usilovať o zapojenie a zahrnutie občanov a organizácií občianskej spoločnosti do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní zodpovedných programov a obsahovej náplne výskumu a inovácie, ktoré sú v súlade so záujmami, potrebami a očakávaniami občanov a občianskej spoločnosti, podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých znalostí verejnosti a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho aktivitách. Opatrenia prijaté na zlepšenie zapojenia občanov a občianskej spoločnosti by sa mali monitorovať.

(26a)  Program Horizont Európa by mal podporovať nové technológie, ktoré pomáhajú prekonávať prekážky, ktoré osobám so zdravotným postihnutím bránia v prístupe a plnohodnotnej účasti a ktoré v dôsledku toho brzdia rozvoj skutočne inkluzívnej spoločnosti.

(27)  Podľa článku 349 ZFEÚ majú najvzdialenejšie regióny Únie nárok na osobitné opatrenia (s ohľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu) pri prístupe k horizontálnym programom Únie. V programe by sa preto malo prihliadnuť na osobitné charakteristiky týchto regiónov v súlade s oznámením Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623), ktoré schválila Rada 12. apríla 2018, a ak je to možné, mala by sa presadzovať ich účasť v programe.

(28)  Aktivity vyvíjané v rámci programu by mali byť zamerané na odstraňovanie rodových rozdielov, predchádzanie rodovému vychýleniu, primerané začlenenie rodovej dimenzie do obsahovej náplne výskumu a inovácie, zlepšovanie vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom a presadzovanie rovnosti žien a mužov vrátane zásad rovnakého odmeňovania uvedených v článku 141 ods. 3 ZFEÚ a v smernici 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, ako aj zabezpečenie prístupu výskumných pracovníkov so zdravotným postihnutím k výskumu a inovácii. ▌

(29)  Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v sektore obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond(10), ktoré obsahuje pravidlá účasti na výskume v sektore obrany. Aj keď by sa mohol podporovať synergický účinok medzi programom Horizont Európa a Európskym obranným fondom, pričom by bolo treba zabrániť zdvojovaniu, akcie v rámci programu Horizont Európa by sa mali zameriavať výhradne na uplatnenie v civilnej oblasti.

(30)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu. Suma stanovená pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) má v zmysle [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(11)] predstavovať hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu počas každoročného rozpočtového postupu.

(31)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (12), ak nie je uvedené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(31a)  V rámci celého programu sa treba neustále usilovať o administratívne zjednodušenie, najmä zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov. Komisia by mala ešte viac zjednodušiť svoje nástroje a usmernenia, aby boli pre prijímateľov minimálnou záťažou. Komisia by mala najmä zvážiť vydanie skrátenej verzie usmernenia.

(31b)  S cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácie v digitálnej oblasti, a zohľadniť potrebu zvýšenia investícií, aby bolo možné využívať stále širšie príležitosti v oblasti digitálnych technológií, by sa na hlavné digitálne priority mal vyčleniť dostatočný rozpočet.

(32)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(13), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(14), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(15) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(16) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonávať najmä administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(17). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(33)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(18)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. V programe by sa mali náležite zohľadňovať osobitosti daných území s cieľom zabezpečiť ich účinné zapojenie a podporovať spoluprácu a synergický účinok, najmä v najvzdialenejších regiónoch, ale aj s tretími krajinami v ich susedstve.

(34)  Podľa odseku 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva treba vyhodnotiť tento program na základe informácií získaných splnením osobitných požiadaviek monitorovania a pritom zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pokiaľ ide o členské štáty a prijímateľov v rámci programu. K týmto požiadavkám môžu v prípade potreby patriť merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie vplyvov programu v praxi.

(35)  Aby bolo možné podľa potreby doplniť alebo zmeniť ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)  Koherentnosť a synergie medzi programom Horizont Európa a vesmírnym programom EÚ prispejú k podpore konkurencieschopného a inovatívneho európskeho vesmírneho odvetvia v globálnom meradle, posilnia nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup k vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilnia postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Na dosiahnutie prelomových riešení v rámci programu Horizont Európa sa využijú údaje a služby, ktoré sprístupní vesmírny program.

(36a)  V pracovnom programe by sa mal v súvislosti s konkrétnou akciou, na ktorú sa majú poskytnúť finančné prostriedky, vziať do úvahy výsledok konkrétnych predchádzajúcich projektov, ako aj stav vedy, technológií a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a príslušný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch.

(37)  Pravidlá týkajúce sa účasti na programe a jeho šírenia by mali primerane odrážať potreby programu s prihliadnutím na obavy a odporúčania rôznych zainteresovaných strán.

(38)  Spoločné pravidlá a požiadavky v rámci celého programu by mali zabezpečiť zjednodušené a spoločné nástroje vykonávania vrátane monitorovania a podávania správ a súdržný rámec, ktorý uľahčí účasť v programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti v programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti v programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Mala by existovať možnosť prijímať osobitné pravidlá, ale výnimky sa musia obmedziť na nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené prípady.

(39)  V akciách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by sa mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi povinnosťami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013(19), ako aj s etickými zásadami vrátane zabránenia akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. Mali by sa zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách, Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.

(40)  V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov zriadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií v najlepšom vedeckom, spoločenskom, hospodárskom a technologickom záujme Únie. Implementácia programu by mala byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a s medzinárodným právom. Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie môže byť účasť na osobitných činnostiach programu obmedzená iba na subjekty usadené v členských štátoch alebo na subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri členských štátoch.

(41)  Tento program, ktorý považuje zmenu klímy za jednu z najväčších globálnych a spoločenských výziev a svedčí o tom, aký dôležitý je boj proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja, prispeje k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má aspoň 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, ako aj ročného cieľa na úrovni 30 %, a to čo najskôr a najneskôr do roku 2027. Začleňovanie opatrení v oblasti klímy musí byť primerane zahrnuté do obsahovej náplne výskumu a inovácie a zohľadnené vo všetkých štádiách výskumného cyklu.

(41a)  V súvislosti s cestami k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa klímy bude Komisia informovať o výstupoch, inovácii a súhrnných odhadovaných účinkoch projektov, ktoré sú relevantné z hľadiska zmeny klímy, a to aj podľa častí programu a spôsobu implementácie. Komisia by vo svojej analýze mala zohľadniť dlhodobé hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy pre európskych občanov vyplývajúce z programových činností vrátane využívania inovačných riešení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, odhadovaných vplyvov na pracovné miesta a zriaďovanie podnikov, hospodársky rast a konkurencieschopnosť v oblasti čistej energie, zdravia a dobrých životných podmienok (vrátane kvality ovzdušia, pôdy a vody). Výsledky tejto analýzy vplyvu by sa mali zverejniť, posúdiť v kontexte európskych cieľov v oblasti klímy a energetiky a využiť v následnom procese strategického plánovania a v budúcich pracovných programoch.

(42)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriameho riadenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(43)  Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom a výskumným údajom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444(20), ktorým sa stanovujú ustanovenia o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

(45)  Je nevyhnutné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. Granty budú hlavným druhom financovania v rámci tohto programu. Iné druhy financovania by sa mali vyberať na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky s prihliadnutím najmä na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by to malo v záujme ďalšieho zjednodušenia zahŕňať posúdenie využitia jednorazových platieb, paušálnych platieb a stupníc jednotkových nákladov, ako sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách. Pred tým, ako by sa nový systém refundácie nákladov mohol posúdiť ako skutočné zjednodušenie pre prijímateľov, malo by sa s pozitívnym výsledkom vykonať rozsiahle hodnotenie.

(47)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)(21) by mal program poskytovať základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb (a to aj pre veľké výskumné infraštruktúry podľa programu Horizont 2020). Všetci prijímatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre používanie jednotkových nákladov v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, vypočítaných podľa bežných účtovných postupov prijímateľov zahŕňajúcich kombináciu priamych a nepriamych nákladov. V tejto súvislosti by prijímatelia mali mať možnosť zahrnúť skutočné nepriame náklady vypočítané na základe kľúčov na určenie príspevkov do takýchto jednotkových nákladov na vnútorne účtované tovary a služby.

(48)  Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi EÚ zapojenými do programu.

(49)  Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený v rámci programu Horizont 2020 a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré neuhradili neplatiaci účastníci. Záručný fond pre prijímateľov premenovaný na Vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“) by preto mal pokračovať a rozšíriť sa o ďalšie financujúce orgány, najmä o iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ. Mechanizmus by mať byť otvorený prijímateľom všetkých ostatných programov Únie s priamym riadením.

(50)   Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali, šírili uvedené výsledky a poskytovali k nim prístup. Väčší dôraz by sa mal klásť na využívanie výsledkov a Komisia by mala určiť a pomôcť prijímateľom maximalizovať príležitosti na využívanie výsledkov, najmä v Únii. Výsledky by sa mali využívať v súlade so zásadami programu vrátane podpory inovácie v Únii a posilnenia Európskeho výskumného priestoru.

(51)  Kľúčové prvky systému hodnotenia a výberu návrhov predchádzajúceho programu Horizont 2020 s osobitným zameraním na kritériá excelentnosti, vplyvu a kvality a efektívnosti vykonávania by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých expertov z čo najväčšieho počtu členských štátov. Komisia by mala v prípadoch, keď je to vhodné, organizovať anonymné hodnotenia a analyzovať ich výsledky s cieľom zachovať pri výbere nestrannosť. V prípade potreby by mali nezávislí odborníci prihliadať na nutnosť zaistiť celkovú súdržnosť portfólia projektov.

(52)  V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali v súvislosti so všetkými časťami programu ▌vo vzťahu k iným programom Únie systematicky využívať audity a posúdenia, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Takéto vzájomné využívanie auditov by sa malo výslovne stanoviť tým, že by sa posúdili aj ďalšie prvky uistenia, ako sú systémové a procesné audity.

(53)  Osobitné výzvy v oblastiach výskumu a inovácie by sa mali riešiť súťažami o ceny, okrem iného spoločnými alebo spojenými súťažami, organizovanými Komisiou alebo financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi. Ceny by sa mali udeľovať najmä projektom, ktoré lákajú vedcov do krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, ako aj úspešným projektom, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a umožnila väčšia propagácia akcií financovaných Úniou.

(54)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „program“) a pravidlá účasti na nepriamych akciách v rámci programu a šírenia ich výsledkov a určuje sa rámec, ktorým sa riadi podpora Únie výskumným a inovačným činnostiam.

2.  Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na roky 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

3.  Program sa implementuje takto:

a)  osobitným programom zriadeným rozhodnutím …/…/EÚ(22) ▌;

aa)  finančným príspevkom na EIT zriadeným nariadením (ES) č. 294/2008;

b)  osobitným programom pre výskum v oblasti obrany zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady .../.../EÚ, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.

4.  Ak nie je výslovne uvedené inak, pojmy „Horizont Európa“, „program“ a „osobitný program“ používané v tomto nariadení sa vzťahujú na záležitosti, ktoré sa týkajú iba osobitného programu podľa odseku 3 písm. a).

EIT vykonáva program v súlade so svojimi strategickými cieľmi na roky 2021 – 2027, ako sa stanovuje v strategickom inovačnom programe EIT, pričom zohľadňuje strategické plánovanie.

Článok 2

Výklad pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)  „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby výskumným komunitám na realizáciu výskumu a podporu inovácie v ich oblastiach. Toto vymedzenie pojmu zahŕňa súvisiace ľudské zdroje, ako aj hlavné vybavenie alebo súpravy prístrojov; zariadenia založené na znalostiach, ako sú zbierky, archívy alebo infraštruktúry vedeckých údajov; výpočtové systémy, komunikačné siete a všetku ostatnú infraštruktúru jedinečnej povahy a otvorenú pre externých používateľov, ktorá má zásadný význam pre dosahovanie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácie. V prípade potreby sa môžu použiť i mimo výskumu, napríklad vo vzdelávaní alebo vo verejných službách, a môžu byť centralizované, virtuálne alebo decentralizované;

(2)  „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ má rovnaký význam ako stratégia pre inteligentnú špecializáciu vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(23), ktorá spĺňa základné podmienky stanovené v nariadení (EÚ) XX [všeobecné nariadenie];

(3)  „európske partnerstvo“ je iniciatíva vypracovaná vďaka včasnému zapojeniu členských štátov a/alebo pridružených krajín, pri ktorej sa Únia, spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemyslom, univerzitami, výskumnými organizáciami, subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizáciami občianskej spoločnosti vrátane nadácií a mimovládnych organizácií) zaviaže spoločne podporovať vypracovanie a implementáciu programu výskumných a inovačných činností, a to aj tých, ktoré sú spojené so zavádzaním na trhu a v regulačnej, či politickej oblasti;

(4)  „otvorený prístup“ je prax umožňujúca koncovým používateľom bezplatný online prístup k výstupom výskumu, ktoré pochádzajú z akcií financovaných v rámci programu, ▌v súlade s článkom 10 a článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia;

(4a)   „otvorená veda“ je prístup k vedeckému procesu založený na otvorenej spolupráci, nástrojoch a šírení vedomostí vrátane prvkov článku 10;

(5)  „misia“ je portfólio akcií v oblasti výskumu a inovácie zameraných na excelentnosť a s dôrazom na účinok vo všetkých disciplínach a odvetviach,

–  ktoré sú určené na dosiahnutie merateľného cieľa v stanovenom čase, ktorý by sa nedal dosiahnuť jednotlivými akciami,

–  ktoré majú mať vplyv na spoločnosť a tvorbu politík prostredníctvom vedy a technológie a

–  majú význam pre veľkú časť európskeho obyvateľstva a širokú škálu európskych občanov;

(6)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb v oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb v oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

(7)  „verejné obstarávanie inovačných riešení“ je obstarávanie, v ktorom verejní obstarávatelia konajú ako prvý zákazník inovovaných tovarov alebo služieb, ktoré ešte nie sú vo veľkom rozsahu dostupné na komerčnom základe, a môže zahŕňať skúšky zhody;

(8)  „prístupové práva“ sú práva na využívanie výsledkov alebo podkladov podľa podmienok stanovených v súlade s týmto nariadením;

(9)  „podklady“ sú akékoľvek údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, hmotné alebo nehmotné, vrátane práv, ako sú práva duševného vlastníctva, ktoré: i) majú prijímatelia v držbe pred pristúpením k akcii; a ii) určili prijímatelia písomnou dohodou ako potrebné na vykonávanie akcie alebo využitie výsledkov;

(10)  „šírenie“ je zverejnenie výsledkov vhodnými prostriedkami (okrem prostriedkov vyplývajúcich z ochrany alebo využívania výsledkov) vrátane vedeckých publikácií v akomkoľvek médiu;

(11)  „využívanie“ je využitie výsledkov v ďalších výskumných a inovačných činnostiach, na ktoré sa nevzťahuje daná akcia, okrem iného ich komerčné využitie, napríklad na vývoj, tvorbu a výrobu výrobku alebo procesu a na obchodovanie s nimi, alebo na vytvorenie a poskytovanie služby, alebo ich využitie v normalizačných činnostiach;

(12)  „spravodlivé a primerané podmienky“ sú vhodné podmienky vrátane možných finančných podmienok alebo podmienok bezplatného poskytovania, ktoré zohľadňujú konkrétne okolnosti žiadosti o prístup, napríklad skutočnú alebo potenciálnu hodnotu výsledkov alebo podkladov, ku ktorým sa požaduje prístup, a/alebo rozsah, obdobie trvania alebo iné charakteristiky plánovaného využívania;

(13)  „financujúci orgán“ je orgán alebo organizácia, okrem Komisie, ako sa uvádza v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré Komisia poverila úlohami plnenia rozpočtu v rámci programu;

(14)  „medzinárodná organizácia európskeho výskumu“ je medzinárodná organizácia, ktorej väčšinu členov tvoria členské štáty alebo pridružené krajiny a ktorej základným cieľom je presadzovať vedeckú a technickú spoluprácu v Európe;

(15)  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(15a)  „krajiny, ktorých sa týka rozširovanie účasti“/„krajiny s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie“ sú krajiny, v ktorých treba zriadiť právne subjekty, aby boli oprávnené pôsobiť ako koordinátori v rámci zložky rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti v časti Rozšírenie účasti a posilnenie EVP programu Horizont Európa. Z členských štátov sú to tieto krajiny: Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko počas celého trvania programu. Pokiaľ ide o pridružené krajiny, zoznam oprávnených krajín sa určí na základe ukazovateľa a zverejní v pracovnom programe. Na základe článku 349 ZFEÚ budú ako koordinátori v rámci tejto zložky plne oprávnené aj právne subjekty z najvzdialenejších regiónov.

(16)  „neziskový právny subjekt“ je právny subjekt, ktorý je podľa svojej právnej formy neziskový alebo ktorý má právnu alebo štatutárnu povinnosť nerozdeľovať zisk svojim akcionárom alebo jednotlivým členom;

(16a)  „MSP“ sú mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;

(17)  „malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je subjekt, ktorý nie je mikropodnikom ani malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, s najviac 499 zamestnancami, pričom počet pracovníkov je vypočítaný v súlade s hlavou I článkami 3, 4, 5 a 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu;

(18)  „výsledky“ sú akékoľvek hmotné alebo nehmotné účinky akcie, ako napríklad údaje, know-how alebo informácie bez ohľadu na ich formu alebo povahu a bez ohľadu na to, či môžu alebo nemôžu byť chránené, ako aj všetky práva, ktoré sú s nimi spojené, vrátane práv duševného vlastníctva;

(18a)  „výstupy výskumu“ sú výsledky dosiahnuté v rámci akcie, ku ktorým sa môže udeliť prístup v podobe vedeckých publikácií, údajov alebo iných technických výstupov a procesov, ako sú softvér, algoritmy, protokoly a elektronické zápisníky;

(19)  „známka excelentnosti“ je certifikovaná značka, ktorou sa preukazuje, že návrh predložený v rámci výzvy na predkladanie návrhov prekročil všetky prahové hodnoty hodnotenia stanovené v pracovnom programe, nemohol však získať financovanie z dôvodu nedostatočných rozpočtových prostriedkov na danú výzvu v pracovnom programe, ale ktorý by mohol získať podporu z iných zdrojov financovania na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;

(19a)  „strategický plán v oblasti výskumu a inovácie“ je vykonávací akt, ktorým sa stanovuje stratégia realizácie obsahu v pracovnom programe na obdobie najviac štyroch rokov, a to v nadväznosti na rozsiahly povinný konzultačný proces s viacerými zainteresovanými stranami; vymedzujú sa v ňom priority, vhodné typy akcií a formy implementácie.

(20)  „pracovný program“ je dokument prijatý Komisiou na implementáciu osobitného programu(24) v súlade s jeho článkom 12 alebo obsahovo a štrukturálne rovnocenný dokument prijatý financujúcim orgánom;

(21)  „vratný preddavok“ je časť kombinovaného financovania programu Horizont Európa alebo EIC zodpovedajúca pôžičke podľa hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorú však Únia udeľuje priamo na neziskovom základe s cieľom pokryť náklady na činnosti inovačnej akcie a ktorú prijímateľ uhrádza Únii za podmienok stanovených v zmluve;

(22)  „zmluva“ je dohoda uzatvorená medzi Komisiou alebo financujúcim orgánom a právnym subjektom implementujúcim inovačné akcie a akcie trhového nasadenia a podporeným kombinovaným financovaním programu Horizont Európa alebo EIC;

(23)  „utajovaná skutočnosť“ je utajovaná skutočnosť EÚ vymedzená v článku 3 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, ako aj utajovaná skutočnosť členských štátov, utajovaná skutočnosť tretích krajín, s ktorými má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností, a utajovaná skutočnosť medzinárodnej organizácie, s ktorou má Únia dohodu o bezpečnosti utajovaných skutočností;

(24)  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

(25)  „kombinované financovanie programu Horizont Európa ▌“ je ▌finančná podpora programu na podporu inovačných činností a činností trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;

(25-a)  „kombinované financovanie EIC“ je priama finančná podpora poskytovaná v rámci EIC na inovačnú akciu a akciu trhového nasadenia, ktorá pozostáva z osobitnej kombinácie grantu alebo vratného preddavku a kapitálovej investície, alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory;

(25a)  „výskumná a inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností zameraných na nadobudnutie nových vedomostí a/alebo preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo zlepšených technológií, výrobkov, procesov, služieb alebo riešení; to môže zahŕňať základný a aplikovaný výskum, vývoj a integráciu technológií, testovanie, demonštračné činnosti a overovanie na prototype malého rozsahu v laboratóriu alebo v simulovanom prostredí;

(25b)  „inovačná akcia“ je akcia, ktorá prevažne pozostáva z činností priamo zameraných na vyhotovenie plánov a príprav alebo návrhov nových, upravených alebo zlepšených výrobkov, procesov alebo služieb, pričom môžu zahŕňať výrobu prototypov, testovanie, demonštrácie, pilotné projekty, rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu;

(25c)  „výskum na hraniciach poznania pod vedením Európskej rady pre výskum (vrátane overenia koncepcie zo strany Európskej rady pre výskum)“ sú hlavné výskumné akcie vedené bádateľmi, ktorých hostiteľom je iba jeden alebo viacero prijímateľov Európskej rady pre výskum;

(25d)  „akcia zameraná na odbornú prípravu a mobilitu“ je akcia, ktorá sa zameriava na zlepšovanie zručností, vedomostí a kariérnych vyhliadok výskumných pracovníkov na základe mobility medzi krajinami, a prípadne medzi odvetviami či odbormi;

(25e)  „programová akcia spolufinancovania“ je akcia určená na poskytnutie viacročného spolufinancovania programu činností zriadeného a/alebo implementovaného subjektmi, ktoré riadia a/alebo financujú výskumné a inovačné programy a ktoré nie sú financujúcimi orgánmi Únie; takýmto programom činností sa môže podporovať nadväzovanie kontaktov a koordinácia, výskum, inovácia, pilotné akcie a akcie v oblasti inovácie a trhového nasadenia, akcie zamerané na odbornú prípravu a mobilitu, zvyšovanie informovanosti a komunikácia, šírenie a využívanie výsledkov, akákoľvek relevantná finančná podpora vo forme grantov, cien, obstarávania, ako aj kombinované financovanie z programu Horizont Európa, alebo kombinácia týchto činností; akcia na spolufinancovanie programu sa môže implementovať týmito subjektmi priamo alebo v ich mene prostredníctvom tretích strán;

(25f)  „akcia zameraná na obstarávanie vo fáze pred komerčných využitím“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;

(25g)  „akcia zameraná na verejné obstarávanie inovačných riešení“ je akcia, ktorej primárnym cieľom je realizácia spoločného alebo koordinovaného verejného obstarávania inovačných riešení, implementovaná prijímateľmi, ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi;

(25h)  „koordinačná a podporná akcia“ je akcia, ktorá prispieva k plneniu cieľov programu, s výnimkou výskumných a inovačných činností, okrem prípadov, keď sa uskutočňuje v rámci zložky „rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“; ako aj koordinácia zdola nahor bez spolufinancovania výskumných činností zo strany EÚ, ktorou sa umožňuje spolupráca medzi právnymi subjektmi z členských štátov a pridružených krajín s cieľom posilniť európsky výskumný priestor;

(25i)  „motivačná cena“ je ocenenie na podnietenie investícií v danom smere, pričom cieľ sa určí pred vykonaním činnosti;

(25j)  „cena ako vyjadrenie uznania“ je ocenenie s cieľom odmeniť úspechy dosiahnuté v minulosti a vynikajúcu prácu po tom, ako bola vykonaná;

(25k)  „inovačná akcia a akcia trhového nasadenia“ sú akcie, ktoré obsahujú inovačnú akciu a ďalšie činnosti potrebné na trhové nasadenie inovácie vrátane rozširovania spoločností, poskytovania kombinovaného financovania z programu Horizont Európa (kombinácia grantového a súkromného financovania);

(25l)  „nepriame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, na ktoré Únia poskytuje finančnú podporu a ktoré vykonávajú účastníci;

(25m)  „priame akcie“ sú výskumné a inovačné činnosti, ktoré vykonáva Komisia prostredníctvom Spoločného výskumného centra (JRC);

(27)  „obstarávanie“ je verejné obstarávanie, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(28)  „prepojený subjekt“ je akákoľvek právnická osoba, ako sa vymedzuje v článku 187 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(30)  „inovačný ekosystém“ je ekosystém, ktorý spája na úrovni EÚ aktérov alebo subjekty, ktorých funkčným cieľom je umožniť rozvoj technológie a inovácie; zahŕňa vzťahy medzi materiálnymi zdrojmi (ako sú napr. fondy, vybavenie a zariadenia), inštitucionálnymi subjektmi (ako sú napr. inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podporné služby, výskumné a technologické organizácie, podniky, investori v oblasti rizikového kapitálu a finanční sprostredkovatelia) a tvorcami politík a subjektmi poskytujúcimi financovanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Článok 3

Ciele programu

1.  Všeobecným cieľom programu je dosiahnuť vedecký, technologický, hospodársky a spoločenský účinok investícií Únie v oblasti výskumu a inovácie, aby sa posilnili vedecké a technologické základne Únie a podporila jej konkurencieschopnosť vo všetkých členských štátoch vrátane priemyslu, dosiahnuť strategické priority Únie a prispieť k realizácii cieľov a politík EÚ, prispieť k riešeniu globálnych výziev vrátane cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030 a Parížskej dohody a posilniť Európsky výskumný priestor. Prostredníctvom programu sa tak maximalizuje pridaná hodnota Únie, a to zameraním sa na ciele a činnosti, ktorých účinná realizácia nie je možná, ak členské štáty konajú samostatne, je však možná, ak spolupracujú.

2.  Program má tieto špecifické ciele:

a)  rozvíjať, presadzovať a podporovať vedeckú excelentnosť, podporovať vznik a šírenie nových kvalitných základných a aplikovaných vedomostí, zručností, technológií a riešení, odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov, prilákať talenty na všetkých úrovniach a prispievať k plnému zapojeniu základne talentov Únie do činností podporovaných v rámci tohto programu;

b)  získavať vedomosti, posilniť vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporovať prístup k inovačným riešeniam a ich využívanie v európskom priemysle, najmä v MSP, ako aj v spoločnosti v záujme riešenia globálnych výziev vrátane zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja;

c)  podporovať všetky formy inovácie, uľahčovať technologický rozvoj, demonštračné činnosti a prenos vedomostí a technológií, posilňovať ▌zavádzanie a využívanie inovačných riešení;

d)   optimalizovať dosahovanie cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru a zvýšenia jeho účinku a atraktívnosti, podporovať účasť na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov vrátane členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie na programe Horizont Európa a uľahčovať prepojenia týkajúce sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie.

Článok 4

Štruktúra programu

1.  Program je rozčlenený na tieto časti prispievajúce k dosiahnutiu všeobecných a špecifických cieľov uvedených v článku 3:

(1)  Pilier I „Excelentná veda“ ▌s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre výskum (ERC);

b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA);

c)  výskumné infraštruktúry.

(2)  Pilier II „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ s týmito zložkami (pri zohľadnení, že spoločenské a humanitné vedy zohrávajú dôležitú úlohu pri výzvach v rámci všetkých klastrov):

a)  klaster Zdravie;

b)  klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť;

ba)  klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť;

c)   klaster Digitalizácia, ▌priemysel a kozmický priestor;

d)  klaster Klíma, energetika a mobilita;

f)   klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie;

g)   nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC).

(3)  Pilier III „Inovatívna Európa“ s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre inováciu (EIC);

b)  Európske inovačné ekosystémy;

c)  Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením (ES) č. 294/2008.

(4)  Časť „Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru“ ▌s týmito zložkami:

a)  rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti;

b)  reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie.

2.  Základné línie činností sú stanovené v prílohe I.

Článok 5(25)

Výskum a vývoj v oblasti obrany

1.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v osobitnom programe uvedenom v článku 1 ods. 3 písm. b) a ktoré sú stanovené v nariadení ▌, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, sa zameriavajú výhradne na výskum a vývoj v oblasti obrany a na tieto ciele a základné línie činností:

–  činnosti zamerané na podporu konkurencieschopnosti, účinnosti a inovačnej kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne.

2.  ▌S výnimkou tohto článku, článku 1 ▌a článku 9 ods. 1 sa toto nariadenie nevzťahuje na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b).

Článok 6(26)

Strategické plánovanie a implementácia a formy financovania z prostriedkov EÚ

1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia s financujúcimi orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Prostredníctvom programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky na nepriame akcie v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, ktoré sú hlavnou formou podpory v rámci programu. Môže sa tiež poskytovať financovanie prostredníctvom cien, obstarávania a finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania a kapitálovej podpory v rámci nástroja EIC Akcelerátor.

3.  Pravidlá účasti a šírenia stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na nepriame akcie.

4.  Hlavné typy akcií, ktoré sa majú použiť v rámci programu, sú stanovené a vymedzené v článku 2. ▌Formy financovania uvedené v odseku 2 sa používajú flexibilne pri všetkých cieľoch programu, pričom ich použitie sa určuje na základe potrieb a povahy daného cieľa.

5.  Program podporuje aj priame akcie JRC. Ak tieto priame akcie prispievajú k iniciatívam zriadeným podľa článku 185 alebo článku 187 ZFEÚ, tento príspevok sa nepovažuje za súčasť finančného príspevku prideleného na uvedené iniciatívy.

6.  Implementácia osobitného programu a znalostné a inovačné spoločenstvá EIT sú podporované transparentným a strategickým ▌plánovaním výskumných a inovačných činností, ako je stanovené v osobitnom programe, najmä pokiaľ ide o pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ▌a vzťahujú sa aj na príslušné činnosti v rámci iných pilierov a časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru.

Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom dopĺňané konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou.

Strategickým plánovaním sa zabezpečí zosúladenie s ostatnými relevantnými programami Únie a konzistentnosť s prioritami a záväzkami EÚ a zvýši sa komplementárnosť a synergie s vnútroštátnymi a regionálnymi programami a prioritami financovania, čím sa posilní európsky výskumný priestor. Oblasti možných misií a oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev sa stanovia v prílohe Va.

6a.  S cieľom umožniť malým konzorciám pre spoluprácu rýchlejší prístup k finančným prostriedkom možno v prípade potreby v rámci niektorých výziev na predkladanie návrhov zameraných na výber výskumných a/alebo inovačných akcií v rámci častí rámcového programu „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ a „EIC-Pathfinder“ navrhnúť postup „rýchla cesta k výskumu a inovácii“ (Research and Innovation Procedure – FTRI).

Výzva v rámci postupu FTRI má tieto kumulatívne charakteristiky:

–  výzvy na predkladanie návrhov v rámci prístupu zdola nahor;

–  kratší čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu, ktorý nepresahuje 6 mesiacov;

–  podpora poskytovaná len malým konzorciám pre spoluprácu zloženým najviac zo 6 rôznych a nezávislých oprávnených právnych subjektov;

–  maximálna finančná podpora na konzorcium nepresahuje 2,5 milióna EUR.

Výzvy využívajúce postup FTRI sa určia v pracovnom programe.

7.  Činnosti v rámci programu Horizont Európa sa vykonávajú prostredníctvom otvorených, súťažných výziev na predkladanie návrhov, a to aj v rámci misií a európskych partnerstiev, s výnimkou činností uvedených v článku 39 o cenách.

Článok 6a

Zásady programu

1.  Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci osobitného programu uvedeného v článku 1 ods. 3 písm. a) a v rámci EIT sa zameriavajú výlučne na civilné uplatnenie. Rozpočtové presuny medzi sumou pridelenou na osobitný program podľa článku 1 ods. 3 písm. a) a EIT a sumou pridelenou na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) nie sú povolené a treba zabrániť zbytočnej duplicite medzi týmito dvoma programami.

2.  Program Horizont Európa zaisťuje multidisciplinárny prístup a v relevantných prípadoch predpokladá začlenenie spoločenských a humanitných vied do všetkých klastrov a činností vyvíjaných v rámci programu vrátane špecifických výziev týkajúcich sa tém súvisiacich so spoločenskými a humanitnými vedami.

3.  V častiach programu založených na spolupráci sa zabezpečí rovnováha medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti, čím sa zahrnie celý hodnotový reťazec.

3a.  Programom sa zabezpečuje účinná podpora a integrácia spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe vzájomného prínosu, záujmov EÚ, medzinárodných záväzkov a prípadne reciprocity.

4.  Program pomáha krajinám, ktorých sa týka rozširovanie účasti, viac sa zapojiť do programu Horizont Európa a podporovať široké geografické pokrytie v rámci projektov spolupráce, a to aj šírením vedeckej excelentnosti, podporou nových väzieb spolupráce, podnecovaním cirkulácie mozgov, ako aj vykonávaním článku 20 ods. 3 a článku 45 ods. 4. Toto úsilie sa prejaví v primeraných opatreniach členských štátov vrátane stanovenia atraktívnych platov pre výskumných pracovníkov, a to s podporou z unijných, vnútroštátnych aj regionálnych fondov. Osobitná pozornosť sa s ohľadom na situáciu v príslušnej oblasti výskumu a inovácie venuje zabezpečeniu geografickej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v orgánoch, ako sú rady a skupiny expertov, bez toho, aby sa oslabili kritériá excelentnosti.

5.  Programom sa zabezpečuje účinné presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, ako aj uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahovej náplni výskumu a inovácie a jeho cieľom je riešiť príčiny rodovej nerovnováhy. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu čo najväčšej miery rodovej rovnováhy v hodnotiacich komisiách a v ostatných relevantných poradných subjektoch, ako sú rady a skupiny expertov.

5a.  Program Horizont Európa sa vykonáva v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie, pričom sa má vynakladať úsilie o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania z prostriedkov Únie je uvedený v prílohe IV.

5b.  Program prispieva k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácie v členských štátoch, a tým pomáha dosiahnuť celkové investície do výskumu a vývoja vo výške aspoň 3 % HDP Únie.

6.  Pri implementácii programu je cieľom Komisie trvalé administratívne zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre žiadateľov a prijímateľov.

7.  V rámci všeobecného cieľa Únie, ktorým je začleňovanie opatrení v oblasti klímy do odvetvových politík EÚ a do fondov EÚ, musia akcie v rámci tohto programu v príslušných prípadoch prispievať najmenej 35 % výdavkov k plneniu cieľov v oblasti klímy. Do obsahovej náplne výskumu a inovácie sa musí zodpovedajúcim spôsobom začleniť klimatické hľadisko.

8.  Program podporuje spoločné vytváranie a navrhovanie prostredníctvom zapojenia občanov a občianskej spoločnosti.

9.  V programe sa zabezpečí transparentnosť a zodpovednosť verejného financovania vo výskumných a inovačných projektoch, čím sa ochráni verejný záujem.

10.  Komisia alebo príslušný financujúci orgán zabezpečí, aby všetci potenciálni účastníci dostali v čase uverejnenia výzvy na predkladanie návrhov k dispozícii dostatočné pokyny a informácie, najmä príslušnú vzorovú dohodu o grante.

Článok 7

Úlohy

1.  Úlohy sa programujú v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, môžu k nim však prispievať aj akcie vykonávané v rámci iných častí programu, ako aj doplnkové akcie vykonávané v rámci iných programov financovania Únie. Misie umožňujú konkurenčné riešenia, ktorých výsledkom je celoeurópska pridaná hodnota a vplyv.

2.  Misie sa vymedzujú a vykonávajú v súlade s nariadením a osobitným programom, pričom sa zabezpečí aktívne a včasné zapojenie členských štátov a rozsiahle výmeny s Európskym parlamentom. Misie, ich ciele, rozpočet, čiastkové ciele, rozsah, ukazovatele a míľniky sa určia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie, prípadne v pracovných programoch. Hodnotenie návrhov v rámci misií sa vykonáva v súlade s článkom 26.

2a.  Počas prvých troch rokov programu sa maximálne 10 % ročného rozpočtu piliera II programuje prostredníctvom osobitných výziev na vykonávanie misií. Na zostávajúcu časť programu sa toto percento môže zvýšiť, avšak len po pozitívnom posúdení výberu misie a procesu riadenia. Komisia oznámi celkový podiel rozpočtu každého pracovného programu vyčleneného na misie.

3.  Misie:

a)  používajú ciele trvalo udržateľného rozvoja ako zdroje pre svoju podobu a vykonávanie a majú jasnú obsahovú náplň výskumu a inovácie a pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k dosahovaniu priorít a záväzkov Únie a cieľov programu Horizont Európa stanovených v článku 3;

aa)  zahŕňajú oblasti spoločného európskeho významu, sú inkluzívne, podporujú široké zapojenie a aktívnu účasť rozličných druhov zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora vrátane občanov a koncových používateľov a prinášajú výsledky v oblasti výskumu a inovácie, z ktorých by mohli mať prospech všetky členské štáty;

b)  sú ambiciózne a inšpiratívne a majú veľký vedecký, technologický, spoločenský, hospodársky, environmentálny alebo politický význam a vplyv;

c)  majú jasné zameranie a ciele, sú cielené, merateľné, časovo ohraničené a majú jasný rozpočtový rámec;

d)  sú vybrané transparentným spôsobom a sústreďujú sa na také ciele a činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré sú ambiciózne, založené na excelentnosti a zamerané na účinok, pritom sú však realistické;

da)  majú potrebný rozsah, škálu a mobilizáciu zdrojov a pákový efekt dodatočných verejných a súkromných finančných prostriedkov potrebných na dosiahnutie výsledku misie;

e)  stimulujú činnosť nad rámec disciplín (vrátane sociálnych a humanitných vied) a zahŕňajú činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti;

f)  sú otvorené viacerým riešeniam a prístupom zdola nahor, zohľadňujúc ľudské a spoločenské potreby a prínosy a uznávajúc význam rozmanitých príspevkov k dosiahnutiu týchto misií.

fa)  transparentným spôsobom využívajú synergie s inými programami Únie, ako aj s vnútroštátnymi a v relevantných prípadoch s regionálnymi inovačnými ekosystémami.

4.  Komisia v súlade s článkami 45 a 47 a prílohou V tohto nariadenia monitoruje a hodnotí každú misiu, a to aj pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní krátkodobých, strednodobých a dlhodobých cieľov, pričom sa zameriava na vykonávanie, monitorovanie a postupné ukončovanie misií. Posúdenie prvých misií zriadených v rámci programu Horizont Európa sa uskutoční najneskôr v roku 2023 a pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o vytvorení nových misií a o pokračovaní, ukončení alebo presmerovaní prebiehajúcich misií. Výsledky tohto posúdenia sa zverejnia. Okrem iného budú zahŕňať analýzu procesu ich výberu, ako aj ich riadenia, rozpočtu, zamerania a doterajšieho pokroku.

Článok 7a

Európska rada pre inováciu

1.  Komisia zriadi Európsku radu pre inováciu (EIC) ako centrálne riadené jednotné kontaktné miesto na vykonávanie akcií v rámci piliera III Inovatívna Európa, ktoré sa týkajú EIC. EIC sa zameriava najmä na prelomovú a disruptívnu inováciu s osobitným dôrazom na inováciu vytvárajúcu trh, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácie vrátane prírastkovej. EIC funguje podľa týchto zásad: jasná pridaná hodnota EÚ, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť.

2.  EIC je otvorená všetkým typom inovátorov od jednotlivcov po univerzity, výskumné organizácie a spoločnosti (MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou) a od individuálnych prijímateľov po multidisciplinárne konzorciá. Najmenej 70 % rozpočtu EIC sa vyčlení pre MSP vrátane startupov.

3.  Rada EIC a riadiace prvky EIC sú vymedzené v rozhodnutí (EÚ) ... [osobitný program] a jeho prílohách.

Článok 8

Európske partnerstvá

1.  Časti programu Horizont Európa možno implementovať európskymi partnerstvami. Účasť Únie na európskych partnerstvách môže nadobudnúť ktorúkoľvek z týchto foriem:

a)  účasť na partnerstvách založených na základe memoránd o porozumení a/alebo zmluvných dohôd medzi Komisiou a partnermi uvedenými v článku 2 ods. 3, v ktorých sa špecifikujú ciele partnerstva, príslušné záväzky všetkých zapojených strán týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu, výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť, a spôsoby podávania správ. Zahŕňajú určenie doplnkových výskumných a inovačných činností vykonávaných partnermi a v rámci programu (spoločne programované európske partnerstvá);

b)  účasť na programe výskumných a inovačných činností, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tento program s uvedením cieľov, kľúčových ukazovateľov výkonnosti a vplyvu a výstupov, ktoré sa majú dosiahnuť, na základe záväzku partnerov poskytnúť finančné a/alebo nefinančné príspevky a integrovať svoje príslušné činnosti s použitím akcie na spolufinancovanie programu (spolufinancované európske partnerstvá);

c)  účasť na výskumných a inovačných programoch, ako aj poskytovanie finančného príspevku na tieto programy, ktoré uskutočňujú viaceré členské štáty v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo subjekty zriadené podľa článku 187 ZFEÚ, ako sú napríklad spoločné podniky, alebo znalostné a inovačné spoločenstvá EIT v súlade s nariadením o EIT (inštitucionálne európske partnerstvá). Takéto partnerstvá sa vykonávajú len vtedy, ak by sa prostredníctvom iných častí programu Horizont Európa vrátane iných foriem európskych partnerstiev nedosiahli ciele alebo by sa nevytvorili očakávané potrebné vplyvy a ak je to odôvodnené dlhodobou perspektívou a vysokým stupňom integrácie. Prostredníctvom partnerstiev v súlade s článkom 185 ZFEÚ alebo podľa článku 187 ZFEÚ sa vykonáva centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov. V prípade centrálneho finančného riadenia sa príspevky z jedného zúčastneného štátu na projektovej úrovni uskutočnia na základe financovania požadovaného v návrhoch subjektov so sídlom v tomto zúčastnenom štáte, pokiaľ sa všetky zúčastnené štáty nedohodnú inak.

V pravidlách pre také partnerstvá sú upresnené okrem iného ciele, kľúčové ukazovatele výkonnosti a dosahu, výstupy, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj súvisiace záväzky týkajúce sa finančných a/alebo nefinančných príspevkov partnerov.

2.  Európske partnerstvá:

a)  sa vytvoria na riešenie európskych alebo globálnych výziev len v prípadoch, v ktorých ciele programu Horizont Európa dosiahnu účinnejšie, ako je to možné len na úrovni Únie alebo v porovnaní s inými formami podpory z rámcového programu. Na tieto časti je vyčlenený primeraný podiel z rozpočtu programu Horizont Európa. Väčšina rozpočtu v pilieri II sa vyčlení na akcie mimo európskych partnerstiev;

b)  dodržiavajú zásady pridanej hodnoty pre Úniu, transparentnosti, otvorenosti, vplyvu v rámci Európy a pre ňu, silného pákového efektu v dostatočnom rozsahu, dlhodobých záväzkov všetkých zapojených strán, flexibility pri vykonávaní, koherentnosti, koordinácie a komplementarity s iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na miestnej, regionálnej, celoštátnej a v prípade potreby na medzinárodnej úrovni alebo s inými partnerstvami a misiami;

c)  uplatňujú jasný prístup založený na životnom cykle, sú časovo obmedzené a obsahujú podmienky postupného ukončenia financovania programu.

2a.  Európske partnerstvá podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) tohto nariadenia sa určia v strategických plánoch v oblasti výskumu a inovácie skôr, než sa vykonajú v rámci pracovných programov.

Ustanovenia a kritériá týkajúce sa ich výberu, implementácie, monitorovania, hodnotenia a postupného ukončenia sú stanovené v prílohe III.

Článok 8a

Preskúmanie oblastí misií a partnerstiev

Komisia najneskôr v roku 2023 vykoná v rámci celkového monitorovania programu preskúmanie prílohy Va vrátane misií a inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ a predloží správu o hlavných zisteniach Rade a Európskemu parlamentu.

Článok 9

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu rámcového programu na obdobie 2021 – 2027 je 120 000 000 000 EUR v cenách z roku 2018 pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) a navyše suma pre osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) podľa nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond.

2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v prvej polovici vety odseku 1 je takéto:

a)  27,42 % na pilier I Excelentná a otvorená veda na obdobie 2021 – 2027, z toho

(1)  17,64 % na Európsku radu pre výskum;

(2)  7,23 % na akcie Marie Curie-Skłodowskej;

(3)  2,55 % na výskumné infraštruktúry;

b)  55,48 % na pilier II Globálne výzvy a európska konkurencieschopnosť priemyslu na obdobie 2021 – 2027, z toho

(1)  8,16 % na klaster Zdravie;

(2)  2,50 % na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť;

(2a)  2,00 % na klaster Bezpečné spoločnosti;

(3)  15,94 % na klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor;

(4)  15,84 % na klaster Klíma, energetika a mobilita;

(5)  9,00 % na klaster Potraviny, prírodné zdroje a poľnohospodárstvo;

(6)  2,04 % na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra (JRC);

c)  12,71 % na pilier III Inovatívna Európa na obdobie 2021 – 2027, z toho

(1)  8,71 % na Európsku radu pre inováciu (EIC) vrátane až 0,53 % na európske inovačné ekosystémy;

(2)  4 % na Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT);

d)  4,39 % na časť Posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:

(1)  4,00 % na šírenie excelentnosti a rozšírenie účasti v celej Únii;

(2)  0,39 % na reformu a posilnenie európskeho systému výskumu a inovácie.

3.  Komisia sa môže v rámci každoročného rozpočtového postupu odchýliť od súm uvedených v odseku 2 najviac o 10 % vrátane vyčlenenia príspevkov od pridružených krajín s cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj či potreby.

3c.  45 % rozpočtu na klaster Inkluzívna a kreatívna spoločnosť je určených na podporu výskumu týkajúceho sa kultúrneho a kreatívneho sektora vrátane kultúrneho dedičstva Únie, čo zahŕňa 300 miliónov EUR vyčlenených na vytvorenie cloudu pre európske kultúrne dedičstvo uvedeného v prílohe I k osobitnému programu po posúdení vplyvu, ktoré sa má predložiť Európskemu parlamentu.

3d.  Cieľom je, aby bola aspoň 1 miliarda EUR vyčlenená na kvantový výskum v rámci klastra Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor, ktorý patrí do piliera II.

4.  Zo sumy uvedenej v odseku 1 na osobitný program uvedený v článku 1 ods. 3 písm. a) a na EIT sa môžu takisto uhrádzať výdavky na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie a iné činnosti a výdavky potrebné na riadenie a vykonávanie programu vrátane všetkých administratívnych výdavkov, ako aj na hodnotenie dosahovania jeho cieľov. Administratívne výdavky súvisiace s nepriamymi akciami nesmú prekročiť 5 % celkovej sumy programu. Okrem toho sa z nej môžu uhrádzať výdavky na štúdie, stretnutia expertov, informačné a komunikačné akcie, pokiaľ sa týkajú cieľov programu, ako aj výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií vrátane nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií a ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú v súvislosti s riadením programu.

5.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v odseku 4, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

6.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

7.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

Článok 10

Otvorená veda

1.  Program podporuje otvorenú vedu ako prístup k vedeckému procesu založený na spolupráci a šírení vedomostí, najmä v súlade s týmito prvkami:

–  otvorený prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného v rámci programu;

–  otvorený prístup k výskumným údajom vrátane tých, na ktorých sa zakladajú vedecké publikácie.

Tieto prvky musia byť zabezpečené v súlade s článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia. Otvorený prístup k výskumným údajom je tiež v súlade so zásadou „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“;

1a.  Zásada reciprocity v rámci otvoreného prístupu sa podporuje a presadzuje vo všetkých dohodách o pridružení a spolupráci s tretími krajinami vrátane dohôd podpísaných finančnými orgánmi poverenými nepriamym riadením programu.

2.  Zodpovedné spravovanie výskumných údajov musí byť zabezpečené v súlade so zásadami vyhľadateľnosti, prístupnosti, interoperability a opätovnej použiteľnosti (FAIR). Pozornosť sa venuje aj dlhodobému uchovávaniu údajov.

3.  Podporujú a presadzujú sa aj ďalšie postupy otvorenej vedy ▌, a to aj v prospech MSP.

Článok 11

Doplnkové ▌, kombinované a kumulatívne financovanie

1.   Program Horizont Európa sa vykonáva v súčinnosti s inými programami financovania z prostriedkov Únie, pričom sa má vynakladať úsilie o maximálne administratívne zjednodušenie. Neúplný zoznam synergií s ostatnými programami financovania sa uvádza v prílohe IV. Na spolufinancované akcie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie sa uplatňuje jednotný súbor pravidiel programu Horizont Európa.

2.   Známka excelentnosti sa udeľuje vo všetkých častiach programu. Akcie, ktoré získali osvedčenie známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne a komparatívne podmienky:

a)  boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu uvedenej výzvy na predkladanie návrhov;

c)  nemôžu byť z dôvodu rozpočtových obmedzení financované v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov,

môžu získať podporu z vnútroštátnych alebo regionálnych fondov vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] bez toho, aby bolo potrebné ďalšie uplatňovanie a hodnotenie, a za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. S výnimkou pravidiel štátnej pomoci sa uplatňujú pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

2a.   V súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX [... nariadenie o spoločných ustanoveniach] môže riadiaci orgán dobrovoľne požiadať o prenesenie častí svojich finančných prostriedkov do programu Horizont Európa. Prenesenie zdrojov sa uskutoční v súlade s pravidlami programu Horizont Európa. Komisia okrem toho zabezpečí, aby sa takéto prenesené finančné prostriedky vyčleňovali výlučne na programy a/alebo projekty, ktoré sa budú realizovať v danom členskom štáte alebo regióne, podľa toho, odkiaľ pochádzajú.

2b.   Komisia po predchádzajúcom schválení žiadateľov zahrnie vyčlenené prostriedky uvedené v tomto článku do informačného systému pre vybraté projekty s cieľom umožniť rýchlu výmenu informácií a umožniť financujúcim orgánom poskytnúť finančné prostriedky na vybraté akcie.

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, možno takisto poskytnúť príspevok v rámci tohto programu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady.

Článok 12

Tretie krajiny pridružené k programu

1.  Program je otvorený pre tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidáti a potenciálni kandidáti v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  tretie krajiny a územia, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:

i)  dobrá kapacita v oblasti vedy, techniky a inovácie;

ii)  prihlásenie sa k otvorenému trhovému hospodárstvu založenému na pravidlách vrátane spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania s právami duševného vlastníctva, rešpektovania ľudských práv, s podporou demokratických inštitúcií;

iii)  aktívne presadzovanie politík na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie občanov.

Úplné alebo čiastočné pridruženie každej z tretích krajín uvedených v písmene d) k programu musí byť založené na posúdení prínosov pre Úniu. Predovšetkým musí byť v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na programe Únie za predpokladu, že dohoda:

–  zabezpečuje spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody pre tretiu krajinu, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie;

–   priznáva právo koordinovať akciu v rámci programu za predpokladu, že je prospešná pre Úniu a že je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie;

–  stanovuje podmienky účasti na programe vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a podprogramy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

–  neudeľuje tretej krajine rozhodovacie právomoci nad programom,

–  zaručuje práva Únie zabezpečiť správne finančné riadenie a chrániť finančné záujmy Únie.

2.  Pokiaľ ide o mieru pridruženia každej tretej krajiny k programu, musí sa zohľadňovať cieľ prispievať k hospodárskemu rastu v Únii prostredníctvom inovácie a musí sa zabraňovať úniku mozgov z Únie. Podobne, s výnimkou členských štátov EHP, pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov môžu byť v prípade konkrétnej krajiny z dohody o pridružení vyňaté časti programu s jedným prijímateľom, najmä tie, ktoré sú vyhradené pre súkromné subjekty.

3.  Ak je to vhodné, v dohode o pridružení sa musí stanovovať a presadzovať vzájomná účasť právnych subjektov usadených v Únii na rovnocenných programoch pridružených krajín v súlade s podmienkami uvedených programov.

4.  Podmienky dohody o pridružení určujúce úroveň finančných príspevkov musia každé dva roky zaručovať automatickú opravu všetkých odchýlok v porovnaní so sumou, ktorú získajú subjekty usadené v pridruženej krajine na základe účasti na programe, s prihliadnutím na náklady na riadenie, vykonávanie a prevádzku programu.

4a.  Príspevky všetkých pridružených krajín sa zahrnú do príslušných častí programu za predpokladu, že sa dodržiava rozdelenie rozpočtu uvedené v článku 9 ods. 2. Komisia počas každoročného rozpočtového postupu podá Rade a Parlamentu správu o celkovom rozpočte na jednotlivé časti programu, pričom identifikuje jednotlivé pridružené krajiny, individuálne príspevky a ich finančnú bilanciu.

HLAVA II

PRAVIDLÁ ÚČASTI A ŠÍRENIA

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 13

Financujúce orgány a priame akcie JRC

1.  Financujúce orgány sa s výnimkou článkov 14, 15 a 16 môžu odchýliť od pravidiel stanovených v tejto hlave, a to v náležite odôvodnených prípadoch a iba ak je to stanovené v základom akte zriaďujúcom financujúci orgán alebo zverujúcom tomuto orgánu úlohy súvisiace s plnením rozpočtu, alebo v prípade financujúcich orgánov podľa článku 62 ods. 1 písm. c) bodov ii), iii) alebo v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak je to stanovené v dohode o príspevku a ak si to vyžadujú ich špecifické prevádzkové potreby alebo povaha akcie.

2.  Pravidlá tejto hlavy sa nevzťahujú na priame akcie, ktoré realizuje JRC.

Článok 14

Oprávnené akcie a etické zásady

1.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 ▌tohto článku, na financovanie sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

Nefinancujú sa tieto oblasti výskumu:

a)  činnosti zamerané na klonovanie človeka na reprodukčné účely;

b)  činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva človeka, v dôsledku ktorých by sa takáto zmena mohla stať dedičnou(27);

c)  činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadier somatických buniek.

2.  Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych, sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje ani v rámci EÚ, ani mimo nej na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

Článok 15

Etika(28)

1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, predpismi Únie a medzinárodnými predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

Osobitná pozornosť sa venuje zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na telesnú a duševnú nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu, potrebe zabezpečiť ochranu životného prostredia a vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.

2.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia poskytnúť:

a)  etické sebahodnotenie, v ktorom určia a podrobne uvedú všetky predvídateľné etické otázky súvisiace s cieľom, vykonávaním a pravdepodobným vplyvom financovaných činností vrátane potvrdenia o súlade s odsekom 1 a opisu, ako bude zabezpečený;

b)  potvrdenie, že činnosti budú v súlade s Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume uverejneným federáciou európskych akadémií vied (All European Academies) a že sa nebudú vykonávať žiadne činnosti vylúčené z financovania;

c)  pri činnostiach vykonávaných mimo Únie potvrdenie, že tie isté činnosti by boli povolené v niektorom z členských štátov, ako aj

d)  pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, v prípade potreby podrobné údaje o licenčných a kontrolných opatreniach, ktoré prijmú príslušné orgány dotknutých členských štátov, ako aj podrobné údaje o etických povoleniach, ktoré musia byť udelené pred začatím príslušných činností.

3.  Návrhy sa systematicky preverujú s cieľom určiť tie akcie, ktoré vzbudzujú zložité alebo závažné etické otázky, a podrobiť ich etickému hodnoteniu. Etické hodnotenie vykonáva Komisia, ak jeho vykonaním nepoverí financujúci orgán. Pri činnostiach, pri ktorých sa využívajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, je etické hodnotenie povinné. Etické previerky a hodnotenia sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku. Komisia a financujúce orgány zabezpečia ▌transparentnosť etických postupov bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť obsahu postupu.

4.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, musia získať všetky povolenia alebo iné povinné dokumenty od príslušných vnútroštátnych a miestnych etických výborov alebo od iných orgánov, ako sú orgány na ochranu osobných údajov, pred začatím príslušných činností. Uvedené dokumenty sa musia archivovať a na požiadanie poskytnúť Komisii alebo financujúcemu orgánu.

5.  Ak je to vhodné, Komisia alebo financujúci orgán vykonávajú etické kontroly. V prípade závažných alebo zložitých etických otázok vykonáva kontroly Komisia, ak ich vykonaním nepoverí financujúci orgán.

Etické kontroly sa vykonávajú s pomocou odborníkov na etiku.

6.  Akcie, ktoré nespĺňajú etické požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 4, a teda nie sú eticky prijateľné, sa zamietnu alebo ukončia po tom, ako sa potvrdí ich neprijateľnosť z etického hľadiska.

Článok 16

Bezpečnosť

1.  Akcie vykonávané v rámci programu musia dodržiavať platné bezpečnostné pravidlá, a najmä pravidlá ochrany utajovaných skutočností pred neoprávneným sprístupnením, ako aj všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy a právo Únie. V prípade výskumu vykonávaného mimo Únie, pri ktorom sa používajú alebo vznikajú utajované skutočnosti, je nevyhnutné, aby popri dodržiavaní uvedených požiadaviek bola uzatvorená dohoda o bezpečnosti medzi Úniou a treťou krajinou, v ktorej sa vykonáva výskum.

2.  V prípade potreby musia návrhy obsahovať bezpečnostné sebahodnotenie, v ktorom sa určia bezpečnostné problémy a podrobne uvedie, ako sa tieto problémy budú riešiť v záujme súladu s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právom Únie.

3.  V prípade potreby Komisia alebo financujúci orgán vykonajú bezpečnostnú previerku návrhov, ktoré vzbudzujú bezpečnostné obavy.

4.  Akcie musia byť prípadne v súlade s rozhodnutím (EÚ, Euratom) 2015/444 a jeho vykonávacími predpismi.

5.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, zabezpečia ochranu utajovaných skutočností použitých a/alebo vytvorených pri akcii pred neoprávneným sprístupnením. Pred začatím príslušných činností poskytnú dôkaz o previerke personálnej bezpečnosti a/alebo previerke bezpečnosti zariadenia od príslušných národných bezpečnostných orgánov.

6.  Ak s utajovanými skutočnosťami budú musieť manipulovať externí experti, pred vymenovaním sú povinní absolvovať príslušnú bezpečnostnú previerku.

7.  V prípade potreby môže bezpečnostné kontroly vykonať Komisia alebo financujúci orgán.

Akcie, ktoré nie sú v súlade s bezpečnostnými pravidlami podľa tohto článku, sa môžu kedykoľvek zamietnuť alebo ukončiť.

KAPITOLA II

Granty

Článok 17

Granty

Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

Článok 18

Subjekty oprávnené na účasť

1.  Na akcii v rámci programu sa môže zúčastniť každý právny subjekt, a to aj právny subjekt z nepridruženej tretej krajiny, bez ohľadu na to, kde je usadený, alebo medzinárodná organizácia za predpokladu splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení spolu s podmienkami stanovenými v pracovnom programe alebo výzve.

2.  Subjekty musia byť súčasťou konzorcia, ktoré tvoria aspoň tri nezávislé právne subjekty, z ktorých každý je usadený v inom členskom štáte alebo pridruženej krajine a aspoň jeden z nich je usadený v ktoromkoľvek členskom štáte, okrem prípadu, ak:

a)  sa v pracovnom programe stanovuje inak a je to náležite odôvodnené;

3.  Akcie Európskej rady pre výskum týkajúce sa výskumu na hraniciach poznania, akcie Európskej rady pre inováciu, akcie odbornej prípravy a mobility alebo akcie spolufinancovania programu môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, z ktorých jeden musí byť usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine na základe dohody uzatvorenej v súlade s článkom 12.

4.  Koordinačné a podporné akcie môže implementovať jeden alebo viacero právnych subjektov, ktoré môžu byť usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine či v ďalšej tretej krajine.

5.  Pri akciách súvisiacich so strategickými aktívami, záujmami, autonómiou alebo bezpečnosťou Únie sa môže v pracovnom programe stanoviť, že účasť môže byť obmedzená iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách popri subjektoch usadených v členských štátoch.

6.  Ak je to vhodné a riadne odôvodnené, v pracovnom programe sa môžu popri kritériách uvedených v odsekoch 2, 3, 4 a 5 stanoviť kritériá oprávnenosti podľa osobitných politických požiadaviek alebo povahy a cieľov akcie vrátane počtu právnych subjektov, typu právneho subjektu a miesta usadenia.

7.  Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 je účasť obmedzená na jeden právny subjekt usadený v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu s výnimkou prípadu, že v pracovnom programe sa stanovuje a s riadiacim orgánom sa dohodlo inak.

8.  Ak sa tak uvádza v pracovnom programe, JRC sa môže zúčastňovať na akciách.

9.  JRC, medzinárodné európske výskumné organizácie a právne subjekty založené podľa práva Únie sa považujú za usadené v inom členskom štáte než v štátoch, v ktorých sú usadené iné právne subjekty zúčastňujúce sa na akcii.

10.  V prípade akcií výskumu na hraniciach poznania Európskej rady pre výskum, akcií odborného vzdelávania a mobility a pokiaľ sa to stanovuje v pracovnom programe, sa medzinárodné organizácie so sídlom v členskom štáte alebo pridruženej krajine považujú za usadené v tomto členskom štáte alebo pridruženej krajine.

Pokiaľ ide o iné časti programu, medzinárodné organizácie, ktoré nie sú medzinárodnými európskymi výskumnými organizáciami, sa považujú za organizácie usadené v nepridruženej tretej krajine.

Článok 19

Subjekty oprávnené na financovanie

1.   Subjekty sú oprávnené na financovanie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1.

Pri akciách s využitím súm podľa článku 11 ods. 3 sú na financovanie z týchto súm oprávnené iba subjekty usadené v jurisdikcii delegujúceho riadiaceho orgánu.

1b.  V prípade krajín s nízkymi až strednými príjmami a výnimočne v prípade iných nepridružených tretích krajín subjekty môžu byť oprávnené na financovanie v akcii, ak:

a)  daná tretia krajina je uvedená v pracovnom programe a

b)  Komisia alebo financujúci orgán považujú ich účasť za podstatnú na implementáciu akcie;

2.  Subjekty usadené v inej nepridruženej tretej krajine ▌by mali znášať náklady spojené s ich účasťou. Keď sa to považuje za užitočné, môžu sa uzavrieť dohody o výskume a vývoji medzi týmito nepridruženými tretími krajinami a Úniou a môžu sa stanoviť mechanizmy spolufinancovania podobné tým, ktoré boli dohodnuté v rámci programu Horizont 2020. Príslušné krajiny zabezpečia vzájomný prístup právnych subjektov z Únie k programom financovania týchto krajín v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ako aj reciprocitu v rámci otvoreného prístupu k vedeckým výsledkom a údajom a k spravodlivým a rovnakým podmienkam v oblasti práv duševného vlastníctva.

3.  Pridružené subjekty sú oprávnené na financovanie v rámci akcie, ak sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine ▌.

3a.  Komisia podáva Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej v prípade každej nepridruženej tretej krajiny uvedie výšku finančných príspevkov Únie poskytnutých zúčastneným subjektom a výšku finančných príspevkov poskytnutých tou istou krajinou subjektom Únie, ktoré sa zúčastňujú na ich činnostiach.

Článok 20

Výzvy na predkladanie návrhov

1.  ▌ Obsah výziev na predkladanie návrhov je v prípade všetkých akcií uvedený v pracovnom programe.

3.  Výzvy, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov, sa vo výnimočných prípadoch môžu obmedziť na vývoj dodatočných činností alebo na doplnenie ďalších partnerov k existujúcim akciám. Okrem toho sa môže v pracovnom programe stanoviť možnosť pre právne subjekty z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, aby sa zapojili do už vybratých výskumných a inovačných akcií založených na spolupráci, a to pod podmienkou súhlasu príslušného konzorcia a za predpokladu, že právne subjekty z takých členských štátov sa na nich ešte nezúčastňujú.

4.   Výzva na predkladanie návrhov sa nevyžaduje pri koordinačných a podporných akciách alebo akciách spolufinancovania programu, ktoré:

a)  má vykonávať JRC alebo právne subjekty určené v pracovnom programe a

b)  ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.   V pracovnom programe sa stanovia výzvy, pre ktoré sa udelia známky excelentnosti. Ak s tým žiadateľ vopred súhlasí, údaje o jeho žiadosti, ako aj hodnotenie možno poskytnúť zainteresovaným financujúcim orgánom pod podmienkou uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti.

Článok 21

Spoločné výzvy

Komisia alebo financujúci orgán môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov spolu s:

a)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;

b)  medzinárodnými organizáciami;

c)  neziskovými právnymi subjektmi.

V prípade spoločnej výzvy žiadatelia splnia požiadavky uvedené v článku 18 tohto nariadenia a stanovia sa spoločné postupy výberu a hodnotenia návrhov. Súčasťou týchto postupov je vyvážená skupina expertov vymenovaných každou stranou.

Článok 22

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a obstarávanie inovačných riešení

1.  Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach 2014/24/EÚ(29), 2014/25/EÚ(30) a 2009/81/ES(31).

2.  Postupy obstarávania:

a)  musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;

b)  v prípade obstarávania vo fáze pred komerčným využitím sa vo vhodných prípadoch a bez toho, aby boli dotknuté zásady uvedené v písmene a), môžu uplatniť zjednodušený a/alebo zrýchlený postup a môžu obsahovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;

c)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); a

d)  umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.

3.  Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom práv duševného vlastníctva, ktoré sú s tým spojené. Verejní obstarávatelia majú aspoň práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov v mene verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie sublicencie, alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Ak dodávateľ v stanovenom období po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužije, verejní obstarávatelia môžu po konzultácii s dodávateľom o dôvodoch nevyužitia výsledkov od neho požadovať, aby previedol každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

Článok 24

Finančná kapacita uchádzačov

1.  Ako dodatok k výnimkám uvedeným v článku 198 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa overí len finančná kapacita koordinátora, a to iba ak sa na akciu požadujú finančné prostriedky zo zdrojov Únie v hodnote 500 000 EUR alebo viac.

2.  Ak však existujú dôvodné pochybnosti o finančnej kapacite alebo ak existuje vyššie riziko z dôvodu účasti na viacerých prebiehajúcich akciách financovaných z programov Únie pre výskum a inováciu, Komisia alebo financujúci orgán overia aj finančnú kapacitu ostatných uchádzačov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v odseku 1.

3.  Ak je finančná kapacita systematicky zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.

4.  V prípade nedostatočnej finančnej kapacity Komisia alebo financujúci orgán môžu podmieniť účasť žiadateľa poskytnutím vyhlásenia o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany prepojeného subjektu.

5.  Príspevok do vzájomného poisťovacieho mechanizmu stanoveného v článku 33 sa považuje za dostatočnú záruku podľa článku 152 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Od prijímateľov sa nesmie prijať, ani sa im nesmie uložiť žiadna ďalšia záruka alebo zábezpeka.

Článok 25

Kritériá na vyhodnotenie a výber návrhov

1.  Návrh sa hodnotí na základe týchto kritérií na vyhodnotenie návrhov:

a)  excelentnosť,

b)  vplyv,

c)  kvalita a efektívnosť vykonávania.

2.  Na návrhy týkajúce sa akcií Európskej rady pre výskum v oblasti výskumu na hraniciach poznania sa uplatňuje len kritérium uvedené v odseku 1 písm. a).

3.  V pracovnom programe sa stanovia ďalšie podrobnosti uplatňovania kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 vrátane akýchkoľvek váh, prahových hodnôt a prípadne pravidiel zaobchádzania s návrhmi ex-aequo, pričom sa zohľadnia ciele výzvy na predkladanie návrhov. Podmienky zaobchádzania s návrhmi ex-aequo môžu okrem iného zahŕňať tieto kritériá: MSP, rod, geografickú rozmanitosť.

3a.  Komisia a ďalšie financujúce orgány zohľadnia možnosť dvojfázového postupu predkladania návrhov a v prípade potreby sa môžu v prvej fáze hodnotenia na základe jedného alebo viacerých kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 1 hodnotiť anonymizované návrhy.

Článok 26

Hodnotenie

1.  Návrhy hodnotí komisia pre vyhodnotenie, ktorá sa skladá z externých nezávislých expertov.

V prípade činností EIC, misií a v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, sa môže komisia pre vyhodnotenie skladať čiastočne alebo v prípade koordinačných a podporných akcií čiastočne alebo úplne zo zástupcov inštitúcií alebo orgánov Únie uvedených v článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Proces hodnotenia môžu pozorovať nezávislí pozorovatelia.

2.  Vždy, ak je to uplatniteľné, komisia pre vyhodnotenie stanoví poradie návrhov, ktoré dosiahli príslušné prahové hodnoty, podľa:

a)   bodového hodnotenia;

b)   ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politiky vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov, konkrétne v prípade činností nástroja EIC Prieskumník, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, podrobne uvádzajú.

V prípade činností EIC, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa v pracovnom programe, ktorý prijala Komisia, podrobne uvádzajú, môže komisia pre vyhodnotenie tiež navrhnúť ▌úpravy návrhov, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie konzistentnosti prístupu na základe portfólia. Tieto úpravy sú v súlade s podmienkami účasti a so zásadou rovnakého zaobchádzania. Programový výbor bude o takýchto prípadoch informovaný.

2a.  Proces hodnotenia je navrhnutý tak, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a zaujatosti. Zaručuje sa transparentnosť kritérií na vyhodnotenie a metódy bodového hodnotenia návrhov.

3.  V súlade s článkom 200 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách žiadatelia dostanú spätnú väzbu vo všetkých fázach procesu hodnotenia a v uplatniteľnom prípade dôvody zamietnutia.

4.  Právne subjekty usadené v členských štátoch s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie, ktoré sa úspešne zúčastnili na zložke „Rozšírenie účasti a spoločné využívanie excelentnosti“, dostanú na požiadanie záznam o tejto účasti, ktorý sa môže priložiť k návrhom týkajúcim sa kooperatívnych častí programu, ktoré koordinujú.

Článok 27

Postup preskúmania hodnotenia, otázky a sťažnosti

1.  Žiadateľ môže požiadať o preskúmanie hodnotenia, ak sa domnieva, že pri jeho návrhu nebol správne uplatnený príslušný postup hodnotenia(32).

2.  Preskúmanie hodnotenia sa týka len procesných aspektov hodnotenia, a nie hodnotenia obsahu návrhu.

2a.  Žiadosť o preskúmanie sa vzťahuje na konkrétny návrh a musí sa predložiť do 30 dní od oznámenia výsledkov hodnotenia.

Výbor pre preskúmanie hodnotenia vydá stanovisko k procesným aspektom a zahŕňa zamestnancov Komisie alebo príslušného financujúceho orgánu, ktorí neboli zapojení do hodnotenia návrhov, pričom mu tiež predsedá zamestnanec niektorej z týchto inštitúcií. Výbor môže odporúčať jeden z týchto krokov:

a)  prehodnotenie návrhu najmä hodnotiteľmi, ktorí sa nezúčastnili na predchádzajúcom hodnotení;

b)  potvrdenie počiatočného hodnotenia.

3.  Preskúmaním hodnotenia nesmie dôjsť k oneskoreniu v procese výberu tých návrhov, ktoré nie sú predmetom preskúmania.

3a.  Komisia zabezpečí, aby pre účastníkov existoval postup na priame predkladanie otázok a sťažností týkajúcich sa ich účasti na programe Horizont Európa. Informácie o spôsobe predkladania otázok alebo sťažností sú dostupné online.

Článok 28

Čas na udelenie grantu

1.  Odchylne od článku 194 ods. 2 prvého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto lehoty:

a)  na informovanie všetkých žiadateľov o výsledku hodnotenia ich žiadosti maximálna lehota piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov;

b)  na podpísanie dohôd o grante so žiadateľmi maximálna lehota ôsmich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.

2.  V pracovnom programe ▌ sa môžu stanoviť kratšie lehoty.

3.  Popri výnimkách stanovených v článku 194 ods. 2 druhom pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu prekročiť lehoty uvedené v odseku 1 v prípade akcií ERC, misií a ak sú akcie podrobené etickému alebo bezpečnostnému posúdeniu.

Článok 29

Implementácia grantu

1.  Ak si prijímateľ neplní svoje povinnosti, pokiaľ ide o technickú implementáciu akcie, ostatní prijímatelia si musia plniť tieto povinnosti bez akéhokoľvek dodatočného finančného príspevku Únie, pokiaľ nie sú od uvedenej povinnosti výslovne oslobodení. Finančná zodpovednosť každého prijímateľa sa obmedzuje iba na jeho vlastný dlh s výhradou ustanovení týkajúcich sa vzájomného poisťovacieho mechanizmu.

2.  Dohodou o grante sa môžu stanoviť čiastkové ciele a súvisiace zálohové platby. Ak sa čiastkové ciele nedosiahli, akciu možno pozastaviť, zmeniť alebo v náležite odôvodnených prípadoch ukončiť.

3.  Akciu možno ukončiť aj vtedy, keď očakávané výsledky stratili svoj význam pre Úniu z vedeckých alebo technologických dôvodov alebo v prípade nástroja EIC Akcelerátor aj z hospodárskych dôvodov alebo v prípade EIC a misií z dôvodu ich významu ako súčasti portfólia akcií. V súlade s článkom 133 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia pred prijatím rozhodnutia o ukončení akcie vykoná postup s koordinátorom akcie a v prípade potreby s externými expertmi.

Článok 29a

Vzorová dohoda o grante

1.  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracuje vzorové dohody o grante medzi Komisiou alebo príslušným financujúcim orgánom a prijímateľmi v súlade s týmto nariadením. Ak je potrebné vzorovú dohodu o grante výrazne upraviť, okrem iného v záujme jej ďalšieho zjednodušenia pre prijímateľov, Komisia ju v úzkej spolupráci s členskými štátmi podľa potreby zreviduje.

2.  V dohode o grante sa stanovia práva a povinnosti prijímateľov a buď Komisie, alebo príslušného financujúceho orgánu, a to v súlade s týmto nariadením. Stanovia sa v nej aj práva a povinnosti právnych subjektov, ktoré sa v priebehu vykonávania akcie stanú prijímateľmi, ako aj úloha a činnosť koordinátora konzorcia.

Článok 30

Miery financovania

1.  Na všetky činnosti, ktoré sa financujú v rámci akcie, sa uplatňuje jednotná miera financovania. Maximálna miera na akciu je stanovená v pracovnom programe.

2.  Z programu sa môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov na akciu s výnimkou:

a)  inovačných akcií: až 70 % celkových oprávnených nákladov okrem nákladov neziskových právnych subjektov, kde sa z programu môže refundovať až 100 % celkových oprávnených nákladov;

b)  akcií spolufinancovania programu: najmenej 30 % celkových oprávnených nákladov a až 70 % v identifikovaných a riadne odôvodnených prípadoch.

3.  Miery financovania stanovené v tomto článku sa uplatňujú aj na akcie, pri ktorých sa pre celú akciu alebo jej časť stanoví financovanie paušálnou sadzbou, jednotkovými nákladmi alebo jednorazovou platbou.

Článok 31

Nepriame náklady

1.  Nepriame oprávnené náklady sa určia uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov s výnimkou priamych oprávnených nákladov na subdodávky, finančnej podpory tretím stranám a jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.

Ak je to vhodné, nepriame náklady zahrnuté v jednotkových nákladoch alebo jednorazových platbách sa vypočítajú s použitím paušálnej sadzby uvedenej v odseku 1 s výnimkou jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby, ktoré sa vypočítajú na základe skutočných nákladov v súlade s bežným postupom nákladového účtovníctva prijímateľa.

2.  Nepriame náklady však možno vykázať v podobe jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe.

Článok 32

Oprávnené náklady

1.  Popri kritériách uvedených v článku 186 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú personálne náklady prijímateľov s projektovým odmeňovaním oprávnené až do výšky odmeny, ktorá by sa osobe vyplatila za prácu v ▌projektoch výskumu a inovácie financovaných z vnútroštátnych schém vrátane odvodov do systému sociálneho zabezpečenia a iných nákladov súvisiacich s odmenou zamestnancov zapojených do akcie, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho práva alebo pracovnej zmluvy.

Projektové odmeňovanie je odmeňovanie, ktoré je viazané na účasť osoby v projektoch, je súčasťou bežných odmeňovacích postupov prijímateľa a vypláca sa konzistentne.

2.  Odchylne od článku 190 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách náklady na prostriedky, ktoré poskytli tretie strany vo forme nepeňažných príspevkov, sú oprávnené, a to až do výšky priamych oprávnených nákladov tretej strany.

3.  Odchylne od článku 192 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa príjmy vytvorené využívaním výsledkov nepovažujú za príjmy akcie.

3a.  Prijímatelia môžu použiť svoje bežné účtovné postupy na určenie a vykazovanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s akciou, a to pri dodržaní všetkých podmienok stanovených v dohode o grante, v súlade s týmto nariadením a článkom 186 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.  Odchylne od článku 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osvedčenia o finančných výkazoch povinné pri platbe konečného zostatku, ak suma vykázaná ako skutočné náklady a jednotkové náklady vypočítané v súlade s bežnými postupmi nákladového účtovníctva sú v hodnote 325 000 EUR alebo viac.

Osvedčenia o finančných výkazoch môže v súlade s článkom 203 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách vystaviť schválený externý audítor alebo v prípade verejných subjektov ich môže vydať oprávnená a nezávislá úradná osoba.

4a.  Ak je to vhodné, v prípade grantov na odbornú prípravu a mobilitu v rámci MSCA príspevok EÚ primerane zohľadní všetky dodatočné náklady prijímateľa súvisiace s materskou alebo rodičovskou dovolenkou, pracovnou neschopnosťou, mimoriadnou dovolenkou alebo so zmenou najímajúcej hostiteľskej organizácie alebo rodinného stavu výskumného pracovníka počas obdobia platnosti dohody o grante.

4b.  Náklady súvisiace s otvoreným prístupom vrátane plánov správy údajov sú oprávnené na úhradu, ako sa ďalej stanovuje v dohode o grante.

Článok 33

Vzájomný poisťovací mechanizmus

1.  Týmto sa zriaďuje vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“), ktorý nahrádza fond zriadený v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a je jeho pokračovaním. Tento mechanizmus kryje riziká spojené s nevymožením súm splatných zo strany prijímateľov:

a)  Komisii na základe rozhodnutia č. 1982/2006/ES;

b)  Komisii a orgánom únie v rámci programu Horizont 2020;

c)  Komisii a financujúcim orgánom v rámci tohto programu.

Krytie rizika pre financujúce subjekty uvedené v prvom pododseku písm. c) možno realizovať systémom nepriameho krytia rizika stanoveným v príslušnej dohode a s prihliadnutím na povahu financujúceho orgánu.

2.  Mechanizmus spravuje Únia, ktorú zastupuje Komisia konajúca ako výkonný zástupca. Komisia určí osobitné pravidlá fungovania mechanizmu.

3.  Prijímatelia poskytnú príspevok vo výške 5 % finančného príspevku Únie na akciu. Na základe pravidelných transparentných hodnotení môže Komisia tento príspevok zvýšiť až na 8 % alebo znížiť pod 5 %. Príspevok prijímateľov do mechanizmu sa vyrovná z počiatočnej zálohovej platby a zaplatí do mechanizmu v mene prijímateľov, pričom za žiadnych okolností nepresiahne sumu počiatočnej zálohovej platby.

4.  Príspevok prijímateľov sa vráti pri platbe konečného zostatku.

5.  Prípadný finančný výnos vytvorený mechanizmom sa doplní do mechanizmu. Ak je výnos nedostatočný, mechanizmus nezasiahne a Komisia alebo financujúci orgán vymáha všetky dlžné sumy priamo od prijímateľov alebo tretích strán.

6.  Vrátené sumy predstavujú príjem pripísaný v prospech mechanizmu v zmysle článku 21 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Po skončení grantov, ktorých riziko priamo alebo nepriamo kryje mechanizmus, Komisia vymôže všetky nezaplatené sumy a vráti ich do rozpočtu Únie podľa rozhodnutí legislatívneho orgánu.

7.  Mechanizmus môže byť rozšírený na prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Komisia určí podrobnosti o účasti prijímateľov iných programov.

Článok 34

Vlastníctvo a ochrana

1.  Prijímatelia sú vlastníkmi výsledkov, ktoré vytvoria. Musia zabezpečiť, aby prípadné práva ich zamestnancov alebo iných strán v súvislosti s výsledkami mohli byť uplatňované spôsobom zlučiteľným s povinnosťami prijímateľov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante.

Dvaja alebo viacerí prijímatelia spoločne vlastnia výsledky, ak:

a)  ich spoločne vytvorili a

b)  nie je možné:

i)  určiť príslušný príspevok každého prijímateľa

alebo

ii)  rozdeliť tieto výsledky pri podávaní žiadosti o ich ochranu, jej získaní alebo zachovaní.

Spoluvlastníci sa písomne dohodnú na rozdelení ich spoluvlastníctva a podmienkach jeho uplatňovania. Ak nie je v dohode o konzorciu alebo dohode o spoločnom vlastníctve dohodnuté inak, každý spoluvlastník môže udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov v spoluvlastníctve (bez práva udeľovať sublicencie), ak s tým vopred oboznámi ostatných spoluvlastníkov a ak dostanú spravodlivú a primeranú náhradu. Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť na uplatnení iného režimu, než je spoluvlastníctvo.

2.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, musia primerane chrániť svoje výsledky, ak je ochrana možná a odôvodnená, s prihliadnutím na všetky príslušné aspekty vrátane vyhliadok na komerčné využitie a akýchkoľvek iných oprávnených záujmov. Pri rozhodovaní o ochrane prijímatelia zohľadňujú aj oprávnené záujmy ostatných prijímateľov v akcii.

Článok 35

Využívanie a šírenie

1.  Každý účastník, ktorý získal finančné prostriedky Únie, sa čo najviac snaží využiť výsledky, ktoré vlastní, alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu. Využitie môže byť priame zo strany prijímateľov alebo nepriame, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 36.

V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa využívania.

Ak napriek maximálnemu úsiliu prijímateľa o priame alebo nepriame využitie jeho výsledkov nedôjde v lehote stanovenej v dohode o grante k žiadnemu využívaniu, prijímateľ pri hľadaní záujemcov o využívanie uvedených výsledkov použije príslušnú online platformu uvedenú v dohode o grante. Od tejto povinnosti možno upustiť na základe odôvodnenej žiadosti prijímateľa.

2.  Prijímatelia musia šíriť svoje výsledky čo najskôr vo verejne dostupnom formáte s výhradou akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z ochrany duševného vlastníctva, pravidiel bezpečnosti alebo oprávnených záujmov.

V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie povinnosti týkajúce sa šírenia, pričom sa musia chrániť hospodárske a vedecké záujmy Únie.

3.  Prijímatelia zabezpečia, aby sa na vedecké publikácie vzťahoval otvorený prístup v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. Prijímatelia najmä zabezpečia, aby si oni sami alebo autori zachovali práva duševného vlastníctva dostatočné na splnenie svojich povinností zabezpečiť otvorený prístup.

Otvorený prístup k výskumným údajom je všeobecným pravidlom za podmienok stanovených v dohode o grante, pričom treba zabezpečiť možnosť uplatnenia výnimiek v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“ s prihliadnutím na oprávnené záujmy prijímateľov vrátane obchodného využitia a na ostatné obmedzenia, ako sú pravidlá ochrany osobných údajov, súkromie, dôvernosť, obchodné tajomstvá, záujmy Únie v oblasti hospodárskej súťaže, pravidlá bezpečnosti alebo práva duševného vlastníctva.

V pracovnom programe sa môžu stanoviť ďalšie stimuly alebo povinnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie postupov otvorenej vedy.

4.  Prijímatelia spravujú všetky výskumné údaje získané v rámci akcie programu Horizont Európa v súlade so zásadami FAIR a s podmienkami stanovenými v dohode o grante a vypracujú plán správy údajov.

V pracovnom programe sa môžu v odôvodnených prípadoch stanoviť ďalšie povinnosti využiť európsky cloud pre otvorenú vedu (EOSC) na ukladanie výskumných údajov a poskytovanie prístupu k nim.

5.  Prijímatelia, ktorí majú v úmysle šíriť svoje výsledky, o tom vopred informujú ostatných prijímateľov v akcii. Ktorýkoľvek z ostatných prijímateľov môže vzniesť námietku, ak preukáže, že zamýšľané šírenie by podstatne ohrozilo jeho oprávnené záujmy vo vzťahu k jeho výsledkom alebo podkladom. V takýchto prípadoch sa šírenie nesmie uskutočniť, pokiaľ sa neprijmú náležité opatrenia na ochranu týchto oprávnených záujmov.

6.  Ak sa v pracovnom programe nestanovuje inak, návrhy musia obsahovať plán využívania a šírenia výsledkov. Ak očakávané využívanie znamená vyvinutie, vytvorenie, výrobu a uvedenie na trh výrobku alebo procesu, alebo vytvorenie a poskytovanie služby, tento plán musí obsahovať stratégiu takéhoto využívania. Ak sa v pláne stanovuje využívanie predovšetkým v nepridružených tretích krajinách, právne subjekty vysvetlia, ako je pri uvedenom využívaní zachovaný záujem Únie.

Prijímatelia aktualizujú tento plán počas trvania akcie i po jej skončení v súlade s dohodou o grante.

7.  Na účely monitorovania a šírenia, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán, prijímatelia poskytnú všetky požadované informácie týkajúce sa využívania a šírenia ich výsledkov v súlade s podmienkami stanovenými v dohode o grante. S výhradou oprávnených záujmov prijímateľov sa takéto informácie sprístupnia verejnosti.

Článok 36

Prevod a udelenie licencie

1.  Prijímatelia môžu previesť vlastníctvo svojich výsledkov. Musia zabezpečiť, aby sa ich povinnosti vzťahovali aj na nového vlastníka a aby mal povinnosť preniesť tieto povinnosti pri akomkoľvek následnom prevode.

2.  Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak alebo ak to nie je znemožnené podľa platných právnych predpisov, prijímatelia, ktorí majú v úmysle previesť vlastníctvo výsledkov, to vopred oznámia prípadným iným prijímateľom, ktorí vlastnia prístupové práva k výsledkom. Toto oznámenie musí obsahovať dostatočné informácie o novom vlastníkovi, aby prijímateľ mohol posúdiť účinok prevodu na jeho prístupové práva.

Ak nie je v prípade konkrétne uvedených tretích strán vrátane prepojených subjektov písomne dohodnuté inak, prijímateľ môže vzniesť námietku proti tomuto prevodu, ak preukáže, že by nepriaznivo ovplyvnil jeho prístupové práva. V tomto prípade sa prevod nesmie uskutočniť dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda medzi príslušnými prijímateľmi. Lehoty v tejto súvislosti sa stanovia v dohode o grante.

3.  Prijímatelia môžu udeliť licencie k svojim výsledkom alebo iným spôsobom poskytnúť právo na ich využívanie, a to aj výhradné právo, ak to nemá vplyv na plnenie ich povinností. Výhradné licencie na výsledky sa môžu udeliť pod podmienkou súhlasu všetkých ostatných dotknutých prijímateľov, že sa vzdajú svojich prístupových práv k týmto výsledkom.

4.  V odôvodnených prípadoch sa v dohode o grante stanoví právo Komisie alebo financujúceho orgánu namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo udeleniu výhradnej licencie k výsledkom, ak:

a)  prijímatelia, ktorí vytvárajú výsledky, získali finančné prostriedky Únie;

b)  ide o prevod alebo udelenie licencie právnemu subjektu usadenému v nepridruženej tretej krajine a

c)  prevod alebo udelenie licencie nie je v súlade so záujmami Únie.

Ak prijímateľ uplatňuje právo na námietku, oznámi to vopred. Práva na námietku proti prevodom alebo udeleniu licencií konkrétne určeným právnym subjektom sa možno vzdať písomne, ak sú zavedené opatrenia zaručujúce záujmy Únie.

Článok 37

Prístupové práva

1.  Uplatňujú sa tieto zásady prístupových práv:

a)  žiadosť o uplatnenie prístupových práv alebo oznámenie o vzdaní sa prístupových práv sa predkladajú písomne;

b)  ak nie je inak dohodnuté s udeľovateľom, prístupové práva nezahŕňajú právo udeliť sublicenciu;

c)  prijímatelia sa pred pristúpením k dohode o grante, navzájom informujú o akomkoľvek obmedzení udelenia prístupu k ich podkladom;

d)  ak prijímateľ už nie je zapojený do akcie, nemá to vplyv na jeho povinnosť udeliť prístup;

e)  ak si jeden z prijímateľov neplní svoje povinnosti, prijímatelia sa môžu dohodnúť, že už nemá prístupové práva.

2.  Prijímatelia udelia prístup:

a)  k svojim výsledkom bez poplatku akýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh;

b)  k svojim podkladom ktorýmkoľvek prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na plnenie vlastných úloh, pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c); prístup sa udeľuje bez poplatku, ak sa prijímatelia pred pristúpením k dohode o grante nedohodnú inak;

c)  k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom ktorýmkoľvek iným prijímateľom v akcii, ktorí ich potrebujú na využívanie vlastných výsledkov; prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.

3.  Ak sa prijímatelia nedohodnú inak, udelia prístup k svojim výsledkom a pri dodržaní prípadných obmedzení uvedených v odseku 1 písm. c) k svojim podkladom právnemu subjektu, ktorý:

a)  je usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine;

b)  je pod priamou alebo nepriamou kontrolou iného prijímateľa, alebo je pod rovnakou priamou alebo nepriamou kontrolou ako uvedený prijímateľ, alebo priamo alebo nepriamo kontroluje uvedeného prijímateľa a

c)  potrebuje prístup na využívanie výsledkov uvedeného prijímateľa v súlade s povinnosťou prijímateľa týkajúcou sa využívania.

Prístup sa udeľuje za spravodlivých a primeraných podmienok, ktoré sú predmetom dohody.

4.  Žiadosť o prístup na účely využívania sa môže predložiť do jedného roka po ukončení akcie, pokiaľ sa prijímatelia nedohodnú na inej lehote.

5.  Prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram Únie na účely vypracovania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie.

Takéto prístupové práva sa nevzťahujú na podklady prijímateľov.

Pokiaľ ide o akcie v rámci klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť, prijímatelia, ktorí získali finančné prostriedky Únie, udelia prístup k svojim výsledkom bez poplatku aj vnútroštátnym orgánom členských štátov na účely vypracovania, implementácie a monitorovania ich politík alebo programov v uvedenej oblasti. Prístup je obmedzený na nekomerčné a nekonkurenčné využitie a udelí sa na základe dvojstrannej dohody stanovujúcej konkrétne podmienky na zabezpečenie toho, aby sa uvedené práva využívali len na účel určenia a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií. Požadujúci členský štát, inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie informujú o takýchto žiadostiach všetky členské štáty.

6.  V pracovnom programe sa môžu v prípade potreby stanoviť ďalšie prístupové práva.

Článok 38

Osobitné ustanovenia ▌

Na akcie ERC, akcie odbornej prípravy a mobility, akcie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, akcie verejného obstarávania inovačných riešení, akcie spolufinancovania programu a na koordinačné a podporné akcie sa môžu vzťahovať osobitné pravidlá týkajúce sa vlastníctva, využívania a šírenia, prevodu a udeľovania licencie, ako aj prístupových práv.

Tieto osobitné pravidlá sa stanovia v dohode o grante a nemenia sa nimi zásady a povinnosti týkajúce sa otvoreného prístupu.

Článok 39

Ceny

1.  Ceny v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou IX nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

2.  Ak sa v pracovnom programe alebo pravidlách súťaží nestanovuje inak, na súťaži sa môže zúčastniť akýkoľvek právny subjekt bez ohľadu na to, kde je usadený.

3.  Komisia alebo financujúci orgán môžu podľa potreby organizovať ceny s:

a)  inými orgánmi Únie;

b)  tretími krajinami vrátane ich vedeckých a technických organizácií alebo agentúr;

c)  medzinárodnými organizáciami alebo

d)  neziskovými právnymi subjektmi.

4.  Povinnosti týkajúce sa komunikácie a podľa potreby využívania a šírenia, vlastníctva a prístupových práv vrátane ustanovení o udeľovaní licencií sú uvedené v pracovnom programe alebo v pravidlách súťaže.

KAPITOLA IV

Verejné obstarávanie

Článok 40

Verejné obstarávanie

1.  Zákazky v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou VII nariadenia o rozpočtových pravidlách, ak sa v tejto kapitole nestanovuje inak.

2.  Verejné obstarávanie môže mať aj formu obstarávania vo fáze pred komerčným využitím alebo obstarávania inovačných riešení, ktoré vykonáva Komisia alebo financujúci orgán vo svojom mene alebo spoločne s verejnými obstarávateľmi z členských štátov a pridružených krajín. V tomto prípade sa uplatňujú pravidlá stanovené v článku 22.

KAPITOLA V

Operácie kombinovaného financovania a kombinované financovanie

Článok 41

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania prijaté v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s programom InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 42

Horizont Európa a kombinované financovanie EIC

1.  Na zložky programu Horizont Európa alebo kombinovaného financovania EIC, ktorými sú grant a vratný preddavok, sa vzťahujú články 30 až 33.

2.  Kombinované financovanie EIC sa implementuje v súlade s článkom 43. Podporu na základe kombinovaného financovania EIC možno udeliť, kým akciu možno financovať ako operáciu kombinovaného financovania alebo ako operáciu financovania a investovania plne krytú zárukou EÚ v rámci programu InvestEU. Odchylne od článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa v čase udelenia kombinovaného financovania EIC neuplatňujú podmienky stanovené v odseku 2, a najmä v písmenách a) a d).

3.  Kombinované financovanie z programu Horizont Európa sa môže udeliť akcii spolufinancovania programu, keď sa v spoločnom programe členských štátov a pridružených krajín predpokladá nasadenie finančných nástrojov na podporu vybraných akcií. Hodnotenie a výber takýchto akcií prebieha v súlade s článkami 11, 19, 20, ▌24, 25 a 26. Spôsoby implementácie kombinovaného financovania z programu Horizont Európa musia byť v súlade s článkom 29, analogicky s článkom 43 ods. 9 a dodržiavať ďalšie a odôvodnené podmienky stanovené v pracovnom programe.

4.  Vrátené platby vrátane vratných preddavkov a príjmov kombinovaného financovania z programu Horizont Európa a EIC sa považujú za vnútorné pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 3 písm. f) a článkom 21 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.  Kombinované financovanie z programu Horizont Európa a EIC sa poskytuje tak, aby podporovalo konkurencieschopnosť Únie a nenarúšalo pritom hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

Článok 42a

Prieskumník

1.  Nástroj Prieskumník poskytuje granty pre vysokorizikové špičkové projekty vykonávané konzorciami alebo jednotlivými prijímateľmi s cieľom rozvíjať radikálne inovácie a nové trhové príležitosti. Prieskumník poskytuje podporu pre počiatočné fázy vedeckého, technologického a špičkového technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov na technologickú validáciu.

Tento nástroj sa vykonáva najmä prostredníctvom otvorenej výzvy na návrhy zdola nahor s pravidelnými uzávierkami za rok a stanovuje tiež konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov vyžadujúcich špičkové technologické a radikálne myslenie.

2.  Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník pomáhajú všetkým typom výskumných pracovníkov a inovátorov nájsť cestu ku komerčnému rozvoju v Únii, ako sú demonštračné činnosti a štúdie uskutočniteľnosti na posúdenie potenciálnych obchodných prípadov, a podporiť vytvorenie spin-off podnikov a startupov:

a)  spustenie a obsah výziev na predkladanie návrhov sa stanoví so zreteľom na ciele a rozpočet určené v pracovnom programe vo vzťahu k príslušnému portfóliu akcií;

b)  dodatočné granty s pevne stanovenou sumou najviac 50 000 EUR možno udeliť každému návrhu, ktorý už bol vybraný v rámci nástroja EIC Prieskumník na základe výzvy na predkladanie návrhov, na účely vykonávania doplnkových činností vrátane naliehavých koordinačných a podporných akcií na posilnenie komunity prijímateľov v rámci portfólia, ako je posúdenie možných spin-off podnikov, potenciálnych inovácií vytvárajúcich trh alebo vytvárania obchodného plánu. Programový výbor ustanovený v osobitnom programe bude o týchto prípadoch informovaný.

3.  Na nástroj EIC Prieskumník sa vzťahujú kritériá na vyhodnotenie návrhov vymedzené v článku 25.

Článok 43

▌Akcelerátor

1.  Nástroj EIC Akcelerátor sa zameriava v podstate na podporu inovácií vytvárajúcich trh. Podporuje len jednotlivých prijímateľov a poskytuje najmä kombinované financovanie. Za určitých podmienok sa môže tiež poskytnúť podpora len vo forme grantov a len vo forme kapitálu.

V rámci nástroja EIC Akcelerátor sú možné dva druhy podpory:

–  podpora vo forme kombinovaného financovania pre MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú prelomové a disruptívne inovácie, ktoré nie sú financovateľné bankou;

–  podpora len vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré realizujú akýkoľvek druh inovácie počnúc prírastkovou až po prelomovú a disruptívnu inováciu a majú za cieľ následné rozširovanie.

Poskytnúť možno aj podporu len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nemôžu získať bankový úver a už dostali podporu len vo forme grantu.

Podpora len vo forme grantov v rámci nástroja EIC Akcelerátor sa poskytuje len vtedy, ak sú naraz splnené tieto podmienky:

a)  projekt zahŕňa informácie o kapacite a ochote žiadateľa týkajúcej sa rozširovania;

b)  prijímateľ môže byť len startup alebo MSP;

c)  podpora len vo forme grantov v rámci nástroja EIC Akcelerátor sa môže prijímateľovi počas vykonávania programu Horizont Európa poskytnúť len raz, a to v maximálnej výške 2,5 milióna EUR.

1a.  Prijímateľ podpory z nástroja EIC Akcelerátor je právny subjekt, ktorý spĺňa podmienky na označenie ako startup, MSP alebo vo výnimočných prípadoch ako malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou odhodlaná rozširovať sa, usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine. Návrh môže predložiť buď prijímateľ alebo – na základe predchádzajúceho súhlasu prijímateľa – jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, ktoré majú v úmysle zriadiť alebo podporovať uvedeného prijímateľa. V prípade, ak návrh predložila jedna či viaceré fyzické osoby alebo právne subjekty, sa dohoda o financovaní podpíše len s prijímateľom.

2.  Na všetky formy príspevku Únie poskytovaného v rámci kombinovaného financovania EIC sa vzťahuje jediné rozhodnutie o udelení, ktorým sa poskytuje financovanie.

3.  Návrhy, pokiaľ ide o ich individuálny prínos, hodnotia externí nezávislí experti, a vyberajú sa v súlade s odsekom 4 v rámci priebežne otvorenej výzvy s dátumami uzávierok, a to na základe článkov 24 až 26.

4.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú tieto:

a)   excelentnosť,

b)   vplyv,

c)   úroveň rizika akcie, ktorá by zabraňovala investíciám, kvalita a efektívnosť vykonávania a potreba podpory Únie.

5.  Komisia alebo financujúce subjekty vykonávajúce program Horizont Európa (vrátane znalostných a inovačných spoločenstiev EIT) môžu so súhlasom dotknutých žiadateľov podrobiť návrh inovačnej akcie alebo akcie trhového nasadenia, ktorý už spĺňa prvé dve kritériá, hodnoteniu priamo na základe posledného kritéria na vyhodnotenie návrhov, a to ak sú naraz splnené tieto podmienky:

a)   návrh vychádza z akejkoľvek inej akcie financovanej z programu Horizont 2020 alebo z tohto programu; alebo s výhradou pilotného programu v rámci prvého pracovného programu Horizont Európa, z celoštátnych a/alebo regionálnych programov, pričom prvým krokom bude zmapovanie dopytu po takomto systéme. Podrobnosti sa stanovia v osobitnom programe,

b)   je založený na predchádzajúcom preskúmaní projektu, ktoré sa vykonalo pred maximálne 2 rokmi, hodnotiacom excelentnosť a vplyv návrhu a dodržiava podmienky a postupy uvedené podrobnejšie v pracovnom programe.

6.  Známku excelentnosti možno udeliť, ak sú naraz splnené tieto podmienky:

a)   prijímateľ je startup, MSP alebo malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou,

b)   návrh bol oprávnený a splnil príslušné limity prvých dvoch kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v odseku 4,

c)   pri tých činnostiach, ktoré by mohli byť oprávnené v rámci inovačnej akcie.

7.  V prípade návrhu, ktorý prešiel hodnotením, externí nezávislí experti navrhnú zodpovedajúcu podporu z nástroja EIC Akcelerátor na základe výsledného rizika a potrebných zdrojov a času na uvedenie a nasadenie inovácie na trh.

Komisia môže odmietnuť návrh, ktorý si osvojili externí nezávislí experti, z opodstatnených dôvodov vrátane nesúladu s cieľmi politík Únie. Programový výbor bude o dôvodoch takýchto zamietnutí informovaný.

8.  Zložka podpory z nástroja EIC Akcelerátor, ktorá zodpovedá grantu alebo vratnému preddavku, nepresahuje 70 % celkových oprávnených nákladov vybranej inovačnej akcie.

9.  Spôsoby implementácie zložiek podpory z nástroja EIC Akcelerátor, ktorými sú vlastný kapitál a splatná podpora, sa podrobne uvádzajú v rozhodnutí [osobitného programu].

10.  V zmluve o vybranej akcii sa stanovia konkrétne merateľné čiastkové ciele a zodpovedajúce predbežné financovanie a platby z podpory z nástroja EIC Akcelerátor vo forme splátok.

V prípade kombinovaného financovania EIC je možné začať vykonávať činnosti zodpovedajúce inovačnej akcii a vyplatiť prvú zálohovú platbu grantu alebo vratný preddavok ▌pred implementáciou ostatných zložiek udeleného kombinovaného financovania EIC. Implementácia uvedených zložiek je podmienená dosiahnutím špecifických čiastkových cieľov stanovených v zmluve.

11.  V súlade so zmluvou sa akcia pozastaví, zmení alebo v náležite odôvodnených prípadoch ukončí, ak nie sú splnené merateľné čiastkové ciele. Akcia sa môže takisto ukončiť, ak nie je možné dosiahnuť očakávané trhové nasadenie najmä v Únii.

Vo výnimočných prípadoch a na základe odporúčania rady EIC môže Komisia pod podmienkou preskúmania projektu externými nezávislými expertmi ▌rozhodnúť o zvýšení podpory z nástroja EIC Akcelerátor. Programový výbor bude o takýchto prípadoch informovaný.

Kapitola VI

Experti

Článok 44

Vymenovanie nezávislých externých expertov

1.  Nezávislí externí experti sa identifikujú a vyberajú na základe výziev na predkladanie žiadostí od jednotlivcov a výziev adresovaných príslušným organizáciám, ako sú napríklad výskumné agentúry, výskumné inštitúcie, univerzity, normalizačné organizácie, organizácie občianskej spoločnosti alebo podniky s cieľom vytvoriť databázu kandidátov.

Odchylne od článku 237 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia alebo príslušný financujúci orgán vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch transparentným spôsobom vybrať akéhokoľvek jednotlivého experta s vhodnými zručnosťami, ktorý v databáze nie je uvedený, ak sa na základe výzvy na vyjadrenie záujmu neidentifikovali vhodní nezávislí externí experti.

Takíto experti musia deklarovať svoju nezávislosť a schopnosť podporovať ciele programu Horizont Európa.

2.  V súlade s článkom 237 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú nezávislí externí experti odmeňovaní na základe štandardných podmienok. V odôvodnených a výnimočných prípadoch možno priznať primeranú výšku odmeny nad rámec štandardných podmienok založených na trhových štandardoch, a to najmä pokiaľ ide o špecifických expertov s vysokou úrovňou odborných znalostí.

3.  Popri ustanoveniach článku 38 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa mená a odborná oblasť nezávislých externých expertov hodnotiacich žiadosti o grant, ktorí sú vymenovaní na základe osobnej spôsobilosti, uverejňujú aspoň raz ročne na internetovej stránke Komisie alebo financujúceho orgánu. Takéto informácie sa zhromažďujú, spracúvajú a uverejňujú v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov.

3a.  Komisia alebo príslušný financujúci orgán prijme vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov, pokiaľ ide o zapojenie nezávislých externých expertov v súlade s článkami 61 a 150 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia alebo príslušný financujúci subjekt zabezpečí, aby expert, ktorý čelí konfliktu záujmov súvisiacemu so záležitosťou, ku ktorej má tento expert poskytnúť svoje stanovisko, nevykonával v súvislosti s touto osobitnou záležitosťou hodnotenia a neposkytoval poradenstvo ani pomoc.

3-b.  Pri vymenúvaní nezávislých externých expertov vykoná Komisia alebo príslušný financujúci orgán vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o zručnosti, skúsenosti, vedomosti vrátane špecializácie, najmä v oblasti spoločenských a humanitných vied, a o geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti akcie.

3b.  Pre každý návrh sa prípadne zabezpečí primeraný počet nezávislých expertov, aby sa zaručila kvalita hodnotenia.

3c.  Informácie o výške odmeny všetkých nezávislých a externých expertov sa sprístupnia Európskemu parlamentu a Rade. Odmena sa uhrádza z výdavkov na program.

HLAVA III

MONITOROVANIE, KOMUNIKÁCIA, HODNOTENIE A KONTROLA PROGRAMU

Článok 45

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Komisia priebežne monitoruje riadenie a vykonávanie programu Horizont Európa, jeho osobitného programu a činností EIT. V záujme posilnenia transparentnosti sa tieto údaje zároveň zverejnia prístupným spôsobom na webovej stránke Komisie podľa poslednej aktualizácie.

Najmä údaje týkajúce sa projektov financovaných v rámci ERC, európskych partnerstiev, misií, EIC a EIT sa zahrnú do tej istej databázy.

Sem patria:

i)  časovo viazané ukazovatele, ktoré sa majú každoročne uvádzať v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní cieľov programu stanovených v článku 3 a uvedených v prílohe V popri cestách k dosiahnutiu vplyvu;

ii)  informácie o úrovni začlenenia spoločenských a humanitných vied, pomere medzi nižšími a vyššími úrovňami technickej pripravenosti vo výskume založenom na spolupráci, pokroku v zapojení krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti, geografickom zložení konzorcií v rámci projektov spolupráce, vývoji miezd výskumných pracovníkov, používaní dvojfázového postupu podávania a hodnotenia návrhov, opatreniach zameraných na uľahčenie prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie, využívaní preskúmania hodnotenia a počte a typoch sťažností, miere začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiacich výdavkoch, účasti MSP, účasti súkromného sektora, účasti žien a mužov na financovaných akciách, hodnotiacich komisiách, výboroch a poradných skupinách, známkach excelentnosti, európskych partnerstvách, ako aj miere spolufinancovania, doplnkovom a kumulatívnom financovaní z iných fondov Únie, výskumných infraštruktúrach, čase medzi podaním žiadosti a udelením grantu, úrovni medzinárodnej spolupráce, zapojení občanov a občianskej spoločnosti;

iii)  úrovne výdavkov rozčlenené na úrovni projektov s cieľom umožniť osobitnú analýzu, a to aj pre jednotlivé oblasti intervencie;

iv)  úrovne nadmerného podávania návrhov, najmä počet návrhov na jednu výzvu na predkladanie návrhov, ich priemerné bodové hodnotenie, podiel návrhov nad a pod prahovými hodnotami pre kvalitu.

2.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 50, pokiaľ ide o zmeny prílohy V na účely doplnenia alebo zmeny ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu, ak sa to považuje za potrebné, a stanovovať východiskové hodnoty a cieľové hodnoty.

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas bez zvyšovania administratívneho zaťaženia prijímateľov. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie, a to aj na úrovni výskumných pracovníkov zapojených do akcií, aby bolo možné sledovať ich kariéru a mobilitu, a (prípadne) členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ(33).

3a.  Kvantitatívne údaje v čo najvyššej miere doplní kvalitatívna analýza vypracovaná Komisiou a financujúcimi orgánmi Únie alebo vnútroštátnymi financujúcimi orgánmi.

4.  Opatrenia zamerané na uľahčovanie prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce v rámci európskeho výskumu a inovácie, sa monitorujú a preskúmavajú v kontexte pracovných programov.

Článok 46

Informovanie, komunikácia, zverejňovanie a šírenie a využívanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to aj v prípade cien) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Navyše poskytuje včasné a podrobné informácie členským štátom a prijímateľom. Sprostredkovateľské služby, ktoré vychádzajú z dôkazov a získavajú informácie prostredníctvom analýz a blízkosti kontaktov, sa poskytujú zainteresovaným subjektom na účely vytvárania konzorcií pre projekty spolupráce, pričom osobitná pozornosť sa venuje identifikácii príležitostí na nadväzovanie kontaktov pre právne subjekty z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti v oblasti výskumu a inovácie. Na základe takejto analýzy sa môžu usporadúvať cielené sprostredkovateľské podujatia na účely konkrétnych výziev na predkladanie návrhov. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

3.  Komisia takisto vytvorí stratégiu šírenia a využívania s cieľom zvýšiť dostupnosť a prenikanie výskumných a inovačných výsledkov a znalostí vytvorených v rámci programu, aby sa urýchlilo ich využívanie smerujúce k uplatneniu na trhu a aby sa posilnil účinok programu. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, ako aj k činnostiam informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 47

Hodnotenie programu

1.  Hodnotenia programu sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa programu, jeho nástupníckeho programu a ostatných relevantných výskumných a inovačných iniciatív.

2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná s pomocou nezávislých expertov, ktorí sa vybrali prostredníctvom transparentného procesu, hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa analýzu portfólia a posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov a predstavuje základ pre prípadnú úpravu implementácie programu a/alebo preskúmanie programu. V rámci hodnotenia sa posudzuje účinnosť programu, jeho efektívnosť, relevantnosť, koherentnosť a pridaná hodnota Únie.

3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia dokončí záverečné hodnotenie programu. Zahŕňa posúdenie dlhodobého vplyvu predchádzajúcich rámcových programov.

4.  Komisia zverejní a oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami a predloží ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 48

Audity

1.  Systémom kontroly programu sa zabezpečuje primeraná rovnováha medzi dôverou a kontrolou s prihliadnutím na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach, a to najmä pre prijímateľov. Pravidlá auditu sú jasné, konzistentné a súdržné v celom programe.

2.  Stratégia auditu programu vychádza z finančného auditu reprezentatívnej vzorky výdavkov programu ako celku. Táto reprezentatívna vzorka sa doplní o výber založený na posúdení rizika súvisiaceho s výdavkami. Akcie, ktoré prijímajú spoločné financovanie z rôznych programov Únie, sa podrobujú auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky dotknuté programy a ich jednotlivé uplatniteľné pravidlá.

3.  Komisia alebo financujúci orgán okrem toho môžu využiť kombinované systémové kontroly na úrovni prijímateľov. Tieto kombinované kontroly sú pre niektoré typy prijímateľov voliteľné, pozostávajú z auditov systémov a procesov a sú doplnené o audit transakcií, pričom ich vykonáva spôsobilý nezávislý audítor kvalifikovaný na vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokladov v súlade so smernicou 2006/43/ES(34). Komisia alebo financujúci orgán ich môžu využiť, aby sa z celkového hľadiska uistili o správnom finančnom riadení výdavkov a aby prehodnotili úroveň ex post auditov a osvedčení o finančných výkazoch.

4.  V súlade s článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia alebo financujúci orgán využiť audity použitia príspevkov Únie vykonávané inými nezávislými a kompetentnými osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie.

5.  Audity možno vykonávať až do dvoch rokov od platby zostatku.

5a.  Komisia zverejní usmernenia pre audit s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a jednotné uplatňovanie a výklad postupov a pravidiel auditu počas celého trvania programu.

Článok 49

Ochrana finančných záujmov Únie

1.  Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit, alebo v prípade medzinárodných organizácií právomoc vykonávať overovanie v súlade s dohodami, ktoré boli s nimi uzatvorené, na základe dokumentov a na mieste u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia.

2.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk podľa tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

3.  Od príslušných orgánov tretích krajín a medzinárodných organizácií sa tiež môže požadovať, aby v súlade s dohodami o vzájomnej právnej pomoci spolupracovali s Európskou prokuratúrou (EPPO) pri vyšetrovaní trestných činov, ktoré patria do jej právomoci v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939.

4.  Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grantoch a iné právne záväzky, ako aj dohody stanovujúce rozpočtové záruky, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne splnomocňujú Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity, kontroly a inšpekcie na mieste v súlade s ich príslušnými právomocami. To zahŕňa ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby všetky tretie strany, ktoré sú zapojené do implementácie finančných prostriedkov Únie alebo operácie financovania, ktorá je úplne alebo čiastočne podporená formou rozpočtovej záruky, udelili rovnocenné práva.

Článok 50

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 45 ods. 2 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 45 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 45 ods. 2 nadobudne účinnosť, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

HLAVA IV

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 51

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1290/2013 sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 52

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1290/2013, ktoré sa na uvedené akcie aj naďalej vzťahujú až do ich ukončenia. Pracovné plány a akcie uvedené v pracovných plánoch prijatých podľa nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a podľa základných aktov príslušných financujúcich orgánov takisto až do ich skončenia naďalej upravuje nariadenie (EÚ) č. 1290/2013 a uvedené základné akty.

2.  Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa jeho predchodcu, nariadenia (EÚ) č. 1291/2013.

Článok 53

Nadobudnutie účinnosti rozhodnutia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

ZÁKLADNÉ LÍNIE ČINNOSTÍ

Všeobecné a špecifické ciele stanovené v článku 3 sa v rámci programu dosahujú prostredníctvom oblastí intervencie a základných línií činností opísaných v tejto prílohe, ako aj v prílohe I k osobitnému programu.

1.  Pilier I Excelentná veda

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje vedeckú excelentnosť, priťahuje najtalentovanejších študentov do Európy, poskytuje primeranú podporu začínajúcim výskumným pracovníkom a podporuje vznik a šírenie vedeckej excelentnosti, vysokokvalitných vedomostí, metodík a zručností, technológií a riešení globálnych sociálnych, environmentálnych a hospodárskych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.

a)  Európska rada pre výskum: poskytuje atraktívne a flexibilné financovanie s cieľom umožniť talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumným pracovníkom, s dôrazom na začínajúcich výskumných pracovníkov, a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť a krajinu pôvodu a na základe súťaže v rámci celej Únie založenej výhradne na kritériu excelentnosti.

Oblasť intervencie: veda na hraniciach poznania

b)  Akcie Marie Curie-Skłodowskej: poskytujú výskumným pracovníkom nové vedomosti a zručnosti prostredníctvom mobility a cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej expozície, posilňujú systémy odbornej prípravy a kariérneho rastu a štruktúrujú a zlepšujú nábor na inštitucionálnej a vnútroštátnej úrovni, a to pri zohľadnení Európskej charty výskumných pracovníkov a kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov; akcie Marie Curie-Skłodowskej tak pomáhajú položiť základy európskeho prostredia excelentného výskumu v celej Európe, prispievajú k zvyšovaniu zamestnanosti, rastu a investícií a k riešeniu súčasných a budúcich spoločenských výziev.

Oblasti intervencie: pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov; podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov; posilnenie rozvoja ľudských zdrojov a zručností v celom európskom výskumnom priestore; zlepšenie a uľahčenie synergií; podpora šírenia informácií verejnosti.

c)  Výskumné infraštruktúry: poskytujú Európe udržateľné výskumné infraštruktúry svetovej úrovne, ktoré sú otvorené a prístupné najlepším výskumným pracovníkom z Európy aj mimo nej. Podporujú využívanie existujúcich výskumných infraštruktúr vrátane infraštruktúr financovaných z EŠIF. Tým sa popri činnostiach v oblasti príslušnej politiky Únie a medzinárodnej spolupráce zväčší potenciál výskumnej infraštruktúry podporovať vedecký pokrok a inováciu a umožňovať otvorenú a excelentnú vedu, a to pri dodržiavaní zásady FAIR.

Oblasti intervencie: konsolidácia a rozvoj prostredia európskych výskumných infraštruktúr; otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie výskumných infraštruktúr; inovačný potenciál európskych výskumných infraštruktúr a činnosti v záujme inovácie a odbornej prípravy; posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce.

2.  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje nadobúdanie a lepšie šírenie nových vysokokvalitných vedomostí, technológií a udržateľných riešení a posilňuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, posilňuje vplyv výskumu a inovácie pri tvorbe, podpore a vykonávaní politík Únie a podporuje nasadzovanie inovačných riešení v priemysle, najmä v rámci MSP a startupov, a v spoločnosti na účely riešenia globálnych výziev. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3.

Spoločenské a humanitné vedy sú v plnej miere integrované vo všetkých klastroch vrátane osobitných a cielených činností.

Na maximalizáciu flexibility vplyvu a synergií sa výskumné a inovačné činnosti organizujú v šiestich klastroch vzájomne prepojených prostredníctvom celoeurópskych výskumných infraštruktúr, ktoré budú samostatne aj spoločne stimulovať interdisciplinárnu, medziodvetvovú, cezhraničnú a medzinárodnú spoluprácu prekračujúcu hranice jednotlivých politík. Na činnosti zo širokého spektra úrovní technickej pripravenosti vrátane nižších úrovní technickej pripravenosti sa bude vzťahovať tento pilier programu Horizont Európa.

Každý klaster prispieva k plneniu viacerých cieľov udržateľného rozvoja a mnohé ciele udržateľného rozvoja sú podporované viacerými klastrami.

Výskumné a inovačné činnosti sa vykonávajú v rámci týchto klastrov aj naprieč nimi:

a)  Klaster Zdravie: zlepšovanie a ochrana zdravia a životných podmienok občanov v každom veku prostredníctvom získavania nových vedomostí, rozvoja inovatívnych riešení, v prípade potreby zabezpečenia začleňovania rodového hľadiska na účely prevencie, diagnostiky, monitorovania, liečby a vyliečenia chorôb, ako aj rozvoja zdravotníckych technológií; zmierňovanie zdravotných rizík, ochrana obyvateľstva a podpora dobrého zdravia a životných podmienok, a to aj na pracoviskách; zvyšovanie nákladovej efektívnosti, spravodlivosti a udržateľnosti verejných systémov zdravotnej starostlivosti; predchádzanie ochoreniam spojeným s chudobou a boj proti nim a podpora a umožnenie účasti a samoriadenia pacientov.

Oblasti intervencie: zdravie počas celého života; environmentálne a sociálne determinanty zdravia; neprenosné a zriedkavé choroby; infekčné choroby vrátane ochorení spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení; nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravie a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny; systémy zdravotnej starostlivosti.

b)  Klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť: posilnenie ▌demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv, ochrana nášho kultúrneho dedičstva, preskúmanie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podpora sociálno-ekonomickej transformácie, ktorá prispieva k inklúzii a rastu, ▌vrátane riadenia a integrácie migrantov.

Oblasti intervencie: demokracia a správa vecí verejných; kultúra, kultúrne dedičstvo a kreativita; sociálna a hospodárska transformácia.▌

c)   Klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť: reakcia na výzvy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich bezpečnostných hrozieb vrátane počítačovej kriminality, ako aj prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

Oblasti intervencie: spoločnosť odolná voči katastrofám; ochrana a bezpečnosť; kybernetická bezpečnosť.

d)   Klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor: posilnenie kapacít a zabezpečenie sebestačnosti Európy v oblasti kľúčových podporných technológií pre digitalizáciu a výrobu, ako aj v oblasti vesmírnych technológií v rámci celého hodnotového reťazca s cieľom vytvoriť konkurencieschopný, digitálny, nízkouhlíkový a obehový priemysel; zabezpečenie udržateľných dodávok surovín; vývoj progresívnych materiálov a poskytnutie základu pre pokrok a inováciu vo vzťahu k ▌celosvetovým spoločenským výzvam.

Oblasti intervencie: výrobné technológie; kľúčové digitálne technológie vrátane kvantových technológií; vznikajúce podporné technológie; progresívne materiály; umelá inteligencia a robotika; internet ďalšej generácie; vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data); obehový priemysel; nízkouhlíkový a ekologický priemysel; kozmický priestor vrátane pozorovania Zeme.

e)  Klaster Klíma, energetika a mobilita: boj proti zmene klímy lepším pochopením jej príčin, vývoja, rizík, vplyvov a súvisiacich príležitostí, zabezpečením toho, aby boli odvetvia energetiky a dopravy šetrnejšie ku klíme a životnému prostrediu, účinnejšie a konkurencieschopnejšie, bezpečnejšie a odolnejšie a aby sa posilnil ich inteligentný charakter, podporovaním využívania energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, zlepšením odolnosti Únie voči vonkajším šokom a prispôsobením sociálneho správania vzhľadom na ciele udržateľného rozvoja.

Oblasti intervencie: klimatológia a riešenia v oblasti klímy; zásobovanie energiou; energetické sústavy a siete; budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie; obce a mestá; konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy; čistá, bezpečná, a dostupná doprava a mobilita; inteligentná mobilita; uskladňovanie energie.

f)   Klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie: ochrana životného prostredia, obnova, udržateľné hospodárenie s prírodnými a biologickými zdrojmi z pevniny, vnútrozemských vôd a mora a ich využívanie na ukončenie narušovania biodiverzity, na riešenie potravinovej a výživovej bezpečnosti pre všetkých a prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a udržateľné biohospodárstvo.

Oblasti intervencie: pozorovanie životného prostredia; biodiverzita a prírodné zdroje; poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti; moria, oceány a vnútrozemské vody; potravinové systémy; systémy inovácie na biologickej báze v biohospodárstve EÚ; obehové systémy.

g)   Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra: poskytovanie kvalitných vedeckých dôkazov v záujme účinných a cenovo dostupných dobrých verejných politík. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych predpisov EÚ sú nevyhnutné transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy, aby mohli byť citlivo navrhnuté, kým v prípade vykonávania politík sú dôkazy potrebné na jeho meranie a monitorovanie. Nezávislé vedecké dôkazy a technickú podporu počas celého politického cyklu bude pre politiky Únie poskytovať Spoločné výskumné centrum. Svoj výskum zameria na politické priority EÚ.

Oblasti intervencie: zdravie; kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť; civilná bezpečnosť pre spoločnosť; digitalizácia, priemysel a kozmický priestor; klíma, energetika a mobilita; potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie; podpora fungovania vnútorného trhu a správy hospodárskych záležitostí Únie; podpora členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov, ako aj pri rozvoji stratégií pre inteligentnú špecializáciu; analytické nástroje a metódy pre tvorbu politiky; správa vedomostí; transfer vedomostí a technológií; podpora platforiem vedy na podporu politiky.

3.  Pilier III Inovatívna Európa

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier v súlade s článkom 4 podporuje všetky formy inovácie vrátane netechnologickej inovácie, predovšetkým v rámci MSP vrátane startupov, a to uľahčením technologického rozvoja, demonštračných činností a prenosu vedomostí a posilňovaním ▌zavádzania inovačných riešení. Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. EIC sa bude vykonávať najmä prostredníctvom dvoch nástrojov: nástroja Prieskumník, vykonávaného najmä prostredníctvom kolaboratívneho výskumu, a nástroja Akcelerátor.

a)  Európska rada pre inováciu: zameriava sa najmä na prelomovú a disruptívnu inováciu s osobitným dôrazom na inováciu vytvárajúcu trh, pričom zároveň podporuje všetky typy inovácie vrátane prírastkovej.

Oblasti intervencie: Prieskumník pre pokročilý výskum - podpora budúcich a vznikajúcich prelomových technológií, technológií vytvárajúcich trh a/alebo naskrz prevratných technológií (deep-tech); Akcelerátor – preklenutie medzery vo financovaní medzi konečnými fázami výskumných a inovačných činností a preniknutím na trh s cieľom efektívne zavádzať prelomovú inováciu vytvárajúcu trhy a rozširovať spoločnosti v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie; ▌dodatočné činnosti EIC, ako sú ocenenia a štipendiá, ako aj služby pre podniky s pridanou hodnotou.

b)  Európske inovačné ekosystémy

Oblasti intervencie: činnosti budú zahŕňať najmä prepojenie – v prípade potreby v spolupráci s EIT s vnútroštátnymi a regionálnymi aktérmi v oblasti inovácie a podporu vykonávania spoločných cezhraničných inovačných programov členskými štátmi, regiónmi a pridruženými krajinami, a to od výmeny postupov a vedomostí v oblasti riadenia inovácie až po zlepšovanie mäkkých inovačných zručností, akcie v oblasti výskumu a inovácie vrátane otvorenej inovácie alebo inovácie z hľadiska použitia na zvýšenie účinnosti európskeho inovačného systému. To by sa malo vykonávať v synergii okrem iného s podporou EFRR pre inovačné ekosystémy a medziregionálne partnerstvá, ktoré sa sústreďujú okolo tém inteligentnej špecializácie.

c)  Európsky inovačný a technologický inštitút

Oblasti intervencie: udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe; inovácia a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe; nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych ▌výziev ▌; synergie a pridaná hodnota v rámci programu Horizont Európa.

4.  Časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru

Prostredníctvom nasledujúcich činností tento pilier sleduje špecifické ciele stanovené v článku 3 ods. 2 písm. d). Prispieva aj k plneniu ostatných špecifických cieľov programu opísaných v článku 3. Táto časť bude tvoriť základ pre zvyšok programu a zároveň bude podporovať činnosti, ktoré prispievajú k prilákaniu talentov, podpore cirkulácie mozgov a zabráneniu ich úniku, inovatívnejšej Európe viac založenej na vedomostiach, v ktorej majú ženy a muži rovnaké postavenie a ktorá je na čele globálnej hospodárskej súťaže, ako aj k posilňovaniu nadnárodnej spolupráce, a tak k optimalizácii silných stránok a potenciálu jednotlivých členských štátov v rámci celej Európy v dobre fungujúcom EVP, v ktorom sa vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila môžu voľne vyváženým spôsobom pohybovať a v ktorom sa výsledky výskumu a inovácie vo veľkom rozsahu šíria medzi informovanými občanmi, ktorí ich chápu a dôverujú im, pričom tieto výsledky sú prínosom pre spoločnosť ako celok, a v ktorom sa politika EÚ, najmä politika v oblasti výskumu a inovácie, zakladá na kvalitných vedeckých dôkazoch.

Podporujú sa ňou aj činnosti zamerané na zlepšovanie kvality návrhov právnych subjektov z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti, ako sú napríklad profesionálne predbežné kontroly návrhov a poradenstvo, ako aj na posilnenie činnosti národných kontaktných miest na účely podpory nadväzovania kontaktov na medzinárodnej úrovni, ako aj činnosti zamerané na podporu právnych subjektov z členských štátov s nízkou úrovňou výkonnosti zapájať sa do už vybraných projektov spolupráce, na ktorých sa právne subjekty z takých členských štátov nezúčastňujú.

Oblasti intervencie: rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti, a to aj prostredníctvom tímovej spolupráce, partnerstiev, zapojenia vedúcich výskumných pracovníkov Európskeho výskumného priestoru, nástroja európskej spolupráce v oblasti vedy a techniky (COST) a činností určených na podporu cirkulácie mozgov; reforma a zlepšenie európskeho systému výskumu a inovácie, napríklad aj prostredníctvom podpory reformy národnej politiky v oblasti výskumu a inovácie, poskytovania atraktívnych kariérnych možností a podpory občianskej vedy, ktorá prihliada na rodové hľadisko.

PRÍLOHA Ia

EURÓPSKY INOVAČNÝ A TECHNOLOGICKÝ INŠTITÚT (EIT)

Pri vykonávaní činností programu EIT sa uplatňujú tieto pravidlá:

1.  Zdôvodnenie

Ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu výskumu a inovácie EÚ (Lamyho skupina na vysokej úrovni), ďalší krok je „vzdelávať pre budúcnosť a investovať do ľudí, ktorí prinesú zmenu“. Najmä európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa vyzývajú k podpore podnikania, odstráneniu hraníc medzi odbormi a inštitucionalizácii úzkej interdisciplinárnej spolupráce medzi akademickou obcou a priemyslom. Podľa nedávnych prieskumov je prístup k talentovaným ľuďom zďaleka najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje voľbu miesta pri zakladaní európskych startupov. Podnikateľské vzdelanie, príležitosti odbornej prípravy a rozvoj tvorivých zručností zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výchovu budúcich inovátorov a rozvíjanie schopností tých existujúcich, aby mohli úspešnejšie rozvíjať vlastné podniky. Prístup k podnikateľským talentom spolu s prístupom k profesionálnym službám, kapitálu a trhom na úrovni EÚ a združovanie kľúčových inovačných aktérov okolo spoločného cieľa sú kľúčovými zložkami rozvoja inovačného ekosystému. Treba koordinovať úsilie v rámci EU na vytvorenie kritického množstva prepojených celoúnijných podnikateľských klastrov a ekosystémov.

EIT je v súčasnosti najväčší integrovaný inovačný ekosystém v Európe, ktorý združuje partnerov z oblasti obchodu, výskumu a vzdelávania a ďalších oblastí. Tento inštitút bude naďalej podporovať svoje znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), čo sú rozsiahle európske partnerstvá na riešenie osobitných spoločenských výziev, a posilňovať inovačné ekosystémy okolo týchto spoločenstiev. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím vytvorí prostredia nabádajúce k inovácii, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov a podnecovaním vytvárania inovačných podnikov v úzkej súčinnosti a na základe komplementarity s EIC.

Stále sa treba v rámci celej Európy usilovať o rozvoj ekosystémov, v ktorých môžu výskumní pracovníci, inovátori, priemyselné odvetvia a vlády ľahko spolupracovať. Inovačné ekosystémy v skutočnosti stále nedosahujú optimálny výkon, pretože:

–  organizačné, regulačné a kultúrne prekážky stále bránia interakcii medzi inovačnými aktérmi,

–  úsilie o posilnenie inovačných ekosystémov musí ťažiť z koordinácie a jasného zamerania na konkrétne ciele a vplyv.

S cieľom riešiť budúce spoločenské výzvy, využiť možnosti nových technológií a prispieť k ekologickému a udržateľnému hospodárskemu rastu, pracovným miestam, konkurencieschopnosti a blahobytu európskych občanov treba ďalej posilňovať inovačnú schopnosť Európy: posilňovaním existujúcich a podporou vytvárania nových prostredí, ktoré vedú k spolupráci a inovácii, posilnením inovačných schopností akademickej obce a výskumného sektora, podporou novej generácie podnikateľov, stimuláciou zakladania a rozvoja inovačných podnikov, ako aj zvyšovaním viditeľnosti a uznávania výskumných a inovačných činností financovaných EÚ, najmä financovania ETI v radoch širšej verejnosti.

Vzhľadom na povahu a rozsah výziev v oblasti inovácie treba spojiť a mobilizovať aktérov a zdroje na európskej úrovni posilnením cezhraničnej spolupráce. Treba odstrániť prekážky medzi disciplínami a pozdĺž hodnotových reťazcov a podporiť vytváranie priaznivého prostredia pre účinnú výmenu vedomostí a odborných znalostí, ako aj na rozvoj a prilákanie podnikateľských talentov. Strategický inovačný program ETI zabezpečí súlad s výzvami programu Horizont Európa, ako aj komplementaritu s EIC.

2.  Oblasti intervencie

2.1.  Udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe

V súlade s nariadením o EIT a so strategickým inovačným programom EIT bude EIT zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní udržateľných a na výzvy orientovaných inovačných ekosystémov v celej Európe. Bude naďalej fungovať najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a rozsiahlych európskych partnerstiev na riešenie osobitných spoločenských výziev. Bude posilňovať súvisiace inovačné ekosystémy ich otvorením a podporou integrácie výskumu, inovácie a vzdelávania. Okrem toho posilní inovačné ekosystémy v celej Európe rozšírením svojho regionálneho inovačného programu (EIT RIS). EIT bude spolupracovať s inovačnými ekosystémami, ktoré vykazujú vysoký inovačný potenciál, na základe stratégie, tematického zosúladenia a očakávaného vplyvu v úzkej súčinnosti so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a príslušnými platformami.

–  posilnenie účinnosti existujúcich ZIS a ich otvorenosti pre nových partnerov, čím sa umožní prechod k sebestačnosti v dlhodobom horizonte, a analyzovanie potreby vytvárania nových ZIS s cieľom riešiť globálne výzvy. Osobitné tematické oblasti sa vymedzia v strategickom inovačnom programe s ohľadom na strategické plánovanie;

–  urýchlenie regionálneho rozvoja na účely dosiahnutia excelentnosti v krajinách, ktoré sú uvedené v strategickom inovačnom programe, v úzkej spolupráci so štrukturálnymi fondmi a prípadne ďalšími príslušnými programami financovania EÚ.

2.2.  Inovácia a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe

Vzdelávacie činnosti EIT sa posilnia podporou inovácie a podnikania prostredníctvom účelného vzdelávania a odbornej prípravy. Pri väčšom dôraze na rozvoj ľudského kapitálu sa bude vychádzať z rozšírenia existujúcich vzdelávacích programov ZIS EIT s cieľom ďalej ponúkať študentom a odborníkom kvalitné učebné plány vypracované so zreteľom na inováciu, kreativitu a podnikavosť, v súlade so stratégiou EÚ v oblasti priemyslu a zručností. Môže sa to týkať výskumných pracovníkov a inovátorov podporovaných z iných častí programu Horizont Európa, konkrétne MSCA. EIT podporí aj modernizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe a ich začlenenie do inovačných ekosystémov tým, že podnieti a zvýši ich podnikateľský potenciál a schopnosti a motivuje ich k lepšiemu predvídaniu nových požiadaviek na zručnosti.

–  vypracovanie inovačných učebných plánov s prihliadnutím na budúce potreby spoločnosti a priemyslu a prierezové programy pre študentov, podnikateľov a odborníkov v celej Európe a mimo nej, pričom dochádza k spojeniu odborných vedomostí a vedomostí špecifických pre daný sektor so zručnosťami zameranými na inováciu a s podnikateľskými ▌ zručnosťami, ako sú napríklad zručnosti v oblasti ▌špičkových technológií súvisiace s digitálnymi a udržateľnými kľúčovými podpornými technológiami,

–  posilnenie a rozšírenie značky EIT s cieľom zlepšiť viditeľnosť a uznávanie vzdelávacích programov EIT na základe partnerstiev medzi rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými centrami a spoločnosťami pri súčasnom zvyšovaní jej celkovej kvality ponúkaním učebných plánov v zmysle „učenie sa v praxi“ a účelného podnikateľského vzdelávania spolu s medzinárodnou, medziorganizačnou a medziodvetvovou mobilitou,

–  rozvíjanie inovačných a podnikateľských schopností v sektore vysokoškolského vzdelávania vďaka využívaniu a podporovaniu odborných znalostí spoločenstva EIT pri prepájaní vzdelávania, výskumu a podnikania,

–  posilnenie úlohy komunity absolventov EIT ako vzoru pre nových študentov a spoľahlivý nástroj na informovanie o vplyve EIT.

2.3.  Nové riešenia pre trh na zvládanie globálnych výziev

EIT umožní, podporí a ocení spoluprácu podnikateľov, inovátorov, výskumných pracovníkov, pedagógov, študentov a iných inovačných aktérov pri súčasnom zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v interdisciplinárnych tímoch s cieľom prinášať nápady a premeniť ich na inkrementálne a prevratné inovácie. Činnosti sa budú vyznačovať otvorenou inováciou a cezhraničným prístupom so zameraním na zahrnutie relevantných činností vedomostného trojuholníka, ktoré sú dôležité pre ich úspech (napr. predkladatelia projektov môžu zlepšiť svoj prístup k špecificky odborne spôsobilým absolventom, hlavným používateľom, startupom s inovačnými nápadmi, zahraničným firmám s príslušnými doplnkovými aktívami atď.).

–  podpora vývoja nových výrobkov, služieb a trhových príležitostí, pričom aktéri vedomostného trojuholníka budú spolupracovať na vypracovaní riešení globálnych výziev,

–  plná integrácia celého hodnotového reťazca inovácie: od študenta po podnikateľa, od myšlienky po výrobok, od laboratória po zákazníka. Zahŕňa to podporu startupov a expandujúcich podnikov;

–  poskytovanie služieb na vysokej úrovni a podpora inovačných podnikov vrátane technickej pomoci pri dolaďovaní výrobkov a služieb, dôkladného mentorstva, podpory pri ochrane cieľových zákazníkov a získavaní kapitálu v záujme rýchleho uvedenia na trh a urýchlenia ich tempa rastu.

2.4.  Synergie a pridaná hodnota v rámci programu Horizont Európa

EIT bude intenzívnejšie využívať synergie a komplementárnosť medzi existujúcimi ZIS a s rôznymi aktérmi a iniciatívami na únijnej a globálnej úrovni a rozšíri svoju sieť spolupracujúcich organizácií na strategickej aj operačnej úrovni, pričom zabráni zdvojovaniu.

–  úzka spolupráca s EIT a InvestEU pri zefektívnení podpory (t. j. financovanie a služby) ponúkanej ▌inovačným podnikom vo fáze startupu aj rozširovania, najmä prostredníctvom ZIS,

–  plánovanie a vykonávanie činností EIT s cieľom maximalizovať synergie a komplementárnosť s ďalšími časťami programu,

–  spolupráca s členskými štátmi EÚ na národnej aj regionálnej úrovni, nadviazanie štruktúrovaného dialógu a koordinácia úsilia s cieľom umožniť synergie svnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami vrátane stratégií pre inteligentnú špecializáciu, a to aj pri zohľadnení možnosti vytvorenia európskych inovačných ekosystémov, aby sa mohli identifikovať, vymieňať a šíriť najlepšie postupy a poznatky,

–  výmena a šírenie inovačných postupov a poznatkov v celej Európe i mimo nej s cieľom prispievať k inovačnej politike v Európe v koordinácii s inými časťami programu Horizont Európa,

–  poskytovanie vstupov do diskusií o inovačnej politike a prínos ku koncipovaniu a k vykonávaniu politických priorít EÚ nepretržitou spoluprácou so všetkými príslušnými útvarmi Európskej komisie, inými programami EÚ a ich zainteresovanými stranami a ďalším využívaním príležitostí v rámci iniciatív na realizáciu politík,

–  využívanie synergií s ostatnými programami EÚ vrátane programov na podporu rozvoja ľudského kapitálu a inovácie (napr. COST, ESF+, EFRR, Erasmus +, Kreatívna Európa a COSME Plus/jednotný trh, InvestEU),

–  vytváranie strategických spojenectiev s kľúčovými aktérmi v oblasti inovácie na únijnej a medzinárodnej úrovni a podpora ZIS pri rozvoji spolupráce a prepojenia s kľúčovými partnermi vedomostného trojuholníka z tretích krajín s cieľom otvoriť nové trhy pre riešenia podporované ZIS a prilákať financovanie a talenty zo zahraničia. Podporuje sa účasť tretích krajín so zreteľom na zásady reciprocity a vzájomného prospechu.

PRÍLOHA III

PARTNERSTVÁ

Európske partnerstvá sa vyberajú, implementujú, monitorujú, hodnotia, postupne ukončujú alebo obnovujú na základe týchto kritérií:

1.  Výber:

a)  preukázanie, že európske partnerstvo je efektívnejšie pri dosahovaní príslušných cieľov programu prostredníctvom účasti a záväzkov partnerov, a to predovšetkým pri dosahovaní jasných vplyvov pre EÚ a jej občanov, najmä pokiaľ ide o riešenie globálnych výziev a plnenie výskumných a inovačných cieľov, zabezpečovanie konkurencieschopnosti EÚ, udržateľnosť a prispievanie k posilňovaniu európskeho výskumného a inovačného priestoru, ako aj – v prípade potreby – k plneniu medzinárodných záväzkov.

V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev zriadených v súlade s článkom 185 ZFEÚ je povinná účasť najmenej 40 % členských štátov EÚ;

b)  súdržnosť a synergie európskeho partnerstva vo výskumnom a inovačnom prostredí EÚ, pričom pravidlá programu Horizont Európa sa majú dodržiavať v čo najväčšom rozsahu;

c)  transparentnosť a otvorenosť európskeho partnerstva, pokiaľ ide o určenie priorít a cieľov z hľadiska očakávaných výsledkov a vplyvov a pokiaľ ide o zapojenie partnerov a zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca, z rôznych odvetví, prostredí a disciplín, a to aj na medzinárodnej úrovni, ak je to relevantné, a nezasahujúcich do európskej konkurencieschopnosti; jasné postupy na podporu účasti MSP a šírenie a využívanie výsledkov, predovšetkým zo strany MSP, a to aj prostredníctvom sprostredkovateľských organizácií;

d)  ex ante preukázanie doplnkovosti a zameranosti európskeho partnerstva vrátane spoločnej strategickej vízie účelu európskeho partnerstva. Táto vízia bude zahŕňať najmä:

–  určenie merateľných očakávaných výsledkov, výstupov a vplyvov v rámci konkrétnych lehôt vrátane kľúčovej hospodárskej a/alebo spoločenskej hodnoty pre Úniu;

–  preukázanie očakávaných kvalitatívnych a podstatných kvantitatívnych pákových efektov vrátane metódy na meranie kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

–  prístupy k zabezpečeniu flexibility implementácie a k prispôsobeniu sa meniacim sa politickým, spoločenským a/alebo trhovým potrebám či vedeckému pokroku s cieľom zvýšiť súdržnosť politík na regionálnej, vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;

–  stratégia vystúpenia z programu a opatrenia na jeho postupné ukončenie.

e)  ex ante preukázanie dlhodobého záväzku partnerov vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií.

V prípade inštitucionalizovaných európskych partnerstiev vytvorených v súlade s článkom 185 alebo 187 ZFEÚ budú peňažné a/alebo nepeňažné príspevky od partnerov iných ako Únia dosahovať aspoň 50 % a môžu dosiahnuť až 75 % celkových rozpočtových záväzkov európskeho partnerstva. Podiel príspevkov partnerov iných ako Únia bude mať v prípade všetkých takýchto inštitucionalizovaných európskych partnerstiev formu peňažných príspevkov. Pre partnerov iných ako Únia a zúčastnené štáty by sa mali finančné príspevky zameriavať predovšetkým na pokrytie administratívnych nákladov, ako aj na koordináciu a podporu a iné nekonkurenčné činnosti.

ea)  po dohode s regionálnymi orgánmi sa EFRR akceptuje ako čiastočný národný príspevok na spolufinancovanie akcií s účasťou členských štátov v rámci programu.

2.  Implementácia:

a)  systematický prístup zabezpečujúci aktívnu a včasnú účasť členských štátov a dosahovanie očakávaných vplyvov európskeho partnerstva prostredníctvom flexibilnej implementácie spoločných akcií s vysokou európskou pridanou hodnotou aj nad rámec spoločných výziev na výskumné a inovačné činnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú prijatia na trhu a regulačného alebo politického využitia;

b)  primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitej otvorenosti iniciatívy a transparentnosti počas implementácie, najmä pokiaľ ide o stanovenie priorít a účasť na výzvach na predkladanie návrhov, informovanie o fungovaní správy, zviditeľnenie Únie, komunikačné a osvetové opatrenia, šírenie a využívanie výsledkov vrátane jasnej stratégie zameranej na otvorený prístup/používateľa v celom hodnotovom reťazci; vhodné opatrenia na informovanie MSP a podporu ich účasti;

c)  koordinácia a/alebo spoločné činnosti s inými relevantnými výskumnými a inovačnými iniciatívami na zaistenie optimálnej úrovne vzájomných prepojení a zabezpečenie účinných synergií, okrem iného s cieľom prekonať prípadné prekážky realizácie na vnútroštátnej úrovni a zvýšiť nákladovú účinnosť;

d)  záväzky všetkých partnerov, pokiaľ ide o finančné a/alebo vecné príspevky, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi počas celého trvania iniciatívy;

e)  v prípade inštitucionalizovaného európskeho partnerstva prístup k výsledkom a iným informáciám súvisiacim s akciou pre Komisiu na účely vytvárania, implementácie a monitorovania politík alebo programov Únie.

3.  Monitorovanie:

a)  monitorovací systém v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 45 na sledovanie pokroku v dosahovaní špecifických cieľov ▌politiky, výsledkov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výsledkov, vplyvov a potenciálnej potreby nápravných opatrení v priebehu času;

b)  pravidelné podávanie osobitných správ o kvantitatívnych a kvalitatívnych pákových efektoch vrátane prisľúbených a skutočne poskytovaných peňažných a nepeňažných príspevkov, viditeľnosti a pozície v medzinárodnom kontexte, vplyvu na riziká investícií zo súkromného sektora súvisiace s výskumom a inováciou.

c)  podrobné informácie o procese hodnotenia a výsledkoch všetkých výziev na predkladanie návrhov v rámci partnerstiev, ktoré sa majú sprístupniť včas a v dostupnej forme v spoločnej elektronickej databáze.

4.  Hodnotenie, postupné ukončenie a obnovenie:

a)  hodnotenie vplyvov dosiahnutých na únijnej a vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o vymedzené cieľové hodnoty a kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa využije v hodnotení programu uvedenom v článku 47 vrátane posúdenia najúčinnejšieho spôsobu politickej intervencie pre budúce akcie, a pozícia prípadného obnoveného európskeho partnerstva v celkovom prostredí európskych partnerstiev, ako aj jeho politické priority;

b)  v prípade neobnovenia, vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí postupné ukončenie financovania z rámcového programu podľa ▌podmienok a harmonogramu dohodnutých ex-ante s legálne zaangažovanými partnermi bez toho, aby bolo dotknuté prípadné pokračovanie nadnárodného financovania z vnútroštátnych alebo iných únijných programov a bez toho, aby boli dotknuté súkromné investície a prebiehajúce projekty.

PRÍLOHA IV

SYNERGIE S INÝMI PROGRAMAMI

1.  Synergie s Európskym poľnohospodárskym záručným fondom a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (spoločná poľnohospodárska politika – SPP) zabezpečia, aby:

a)  sa najmä v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť(35) identifikovali výskumné a inovačné potreby poľnohospodárskeho odvetvia a vidieckych oblastí v EÚ a zohľadnili sa v rámci procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu a v jeho pracovných programoch;

b)  SPP optimálne využila výsledky výskumu a inovácie a podporila využívanie, zavádzanie a nasadenie inovatívnych riešení vrátane tých, ktoré sú výsledkom projektov financovaných z rámcových programov pre výskum a inovácie, európskeho partnerstva v oblasti inovácie zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť a príslušných znalostných a inovačných spoločenstiev EIT (ZIS);

c)  EPFRV podporil využívanie a šírenie poznatkov a riešení, ktoré plynú z výsledkov programu a ktoré vedú k dynamizácii poľnohospodárskeho odvetvia a k novým príležitostiam na rozvoj vidieckych oblastí.

2.  Synergie s Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF) zabezpečia, aby:

a)  program a ENRF boli vo veľkej miere vzájomne prepojené, keďže sa výskumné a inovačné potreby EÚ v oblasti morskej a námornej politiky premietnu v procese plánovania strategického výskumu a inovácie programu;

b)  ENRF podporil zavádzanie nových technológií a inovatívnych výrobkov, procesov a služieb, najmä tých, ktoré sú výsledkom programu v oblasti morskej a námornej politiky; ENRF podporil aj zber údajov z terénu a ich spracovanie a šíril relevantné akcie podporované v rámci programu, čo zase prispeje k vykonávaniu spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, medzinárodnej správy oceánov a medzinárodných záväzkov.

3.  Synergie s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) zabezpečia, aby:

a)  sa mechanizmy kombinovaného financovania z EFRR a programu Horizont Európa s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor používali na podporu činností premosťujúcich regionálne operačné programy, stratégie pre inteligentnú špecializáciu a medzinárodnú excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie vrátane spoločných medziregionálnych/nadnárodných programov a celoeurópskych výskumných infraštruktúr;

aa)  finančné prostriedky z EFRR bolo možné dobrovoľne presunúť na podporu činností v rámci programu, najmä známky excelentnosti;

b)  sa EFRR zameriaval okrem iného na rozvoj a posilnenie regionálnych a miestnych výskumných a inovačných ekosystémov a priemyselnej transformácie vrátane podpory pre využívanie výsledkov a zavádzanie nových technológií a inovatívnych riešení z rámcových programov pre výskum a inováciu prostredníctvom EFRR;

ba)  sa posilnili existujúce regionálne ekosystémy, siete platforiem a regionálne stratégie.

4.  Synergie s Európskym sociálnym fondom+ (ESF+) zabezpečia, aby:

a)  ESF+ s cieľom vybaviť ľudí zručnosťami a kompetenciami, ktoré budú potrebovať na pracovných miestach budúcnosti, mohol prostredníctvom národných alebo regionálnych programov zabezpečiť, aby sa stali bežnými inovačné učebné osnovy podporované programom, a prispieť k ich rozšíreniu;

b)  sa mechanizmy doplnkového financovania z ESF+ mohli s cieľom posilniť Európsky výskumný priestor na dobrovoľnom základe použiť na podporu činností programu, ktorými sa presadzuje rozvoj ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie; [PN 148]

c)  sa prostredníctvom línie Európskeho sociálneho fondu+ týkajúcej sa zdravia s cieľom prispieť k dosiahnutiu inovačných, efektívnych a udržateľných systémov zdravotnej starostlivosti v členských štátoch a umožniť prístup európskych občanov k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti šírili inovačné technológie a nové obchodné modely a riešenia, najmä tie, ktoré sú výsledkom programov.

5.  Synergie s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) zabezpečia, aby:

a)  sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach dopravy, energetiky a v odvetví digitálnych technológií v EÚ;

b)  NPE podporil rozsiahle zavedenie a nasadenie inovačných nových technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych fyzických infraštruktúr, najmä tých, ktoré sú výsledkom rámcových programov pre výskum a inováciu;

c)  sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi rámcovým programom a projektmi NPE, napríklad vyzdvihnutím technológií z rámcového programu s vysokým stupňom pripravenosti na uvedenie trh, ktoré by sa mohli ďalej zavádzať prostredníctvom NPE.

6.  Synergie s programom Digitálna Európa zabezpečia, aby:

a)  sa akcie, ktoré sa majú podporovať, navzájom odlišovali a dopĺňali, pokiaľ ide o ich typ, očakávané výstupy a intervenčnú logiku, hoci viacero tematických oblastí, ktoré sa riešia v rámci programu a programu Digitálna Európa, navzájom súvisí;

b)  sa v plánoch strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby súvisiace s aspektmi digitálnych technológií; patria sem výskum a inovácia v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií, ktoré kombinujú digitálne technológie s inými podpornými technológiami a netechnologickou inováciou; podpora rozšírenia spoločností zavádzajúcich prelomovú inováciu (z ktorých mnohé budú kombinovať digitálne a fyzické technológie); integrácia digitálnych technológií v celom pilieri Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a podpora infraštruktúr digitálneho výskumu;

c)  sa program Digitálna Európa sústredil na budovanie rozsiahlej digitálnej kapacity a infraštruktúry v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, technológií distribuovanej databázy transakcií, kvantových technológií a pokročilých digitálnych zručností so zameraním na široké zavedenie a nasadenie kritických existujúcich alebo testovaných inovatívnych digitálnych riešení v celej Európe v medziach niektorého z rámcov EÚ v oblastiach verejného záujmu (ako napríklad zdravotníctvo, verejná správa, spravodlivosť a vzdelávanie) alebo zlyhania trhu (ako napríklad digitalizácia podnikov, predovšetkým malých a stredných podnikov); program Digitálna Európa sa implementuje hlavne koordinovanými a strategickými investíciami s členskými štátmi do digitálnych kapacít, ktoré sa majú spoločne využívať v celej Európe, a celoúnijných akcií, ktoré podporujú interoperabilitu a normalizáciu ako súčasť rozvoja digitálneho jednotného trhu, a to najmä prostredníctvom spoločného verejného obstarávania;

d)  sa kapacity a infraštruktúry programu Digitálna Európa sprístupnili výskumnej a inovačnej komunite, a to aj na činnosti podporované z programu vrátane testovania, pokusov a demonštrácií vo všetkých odvetviach a odboroch;

e)  sa nové digitálne technológie vyvinuté v rámci programu prostredníctvom programu Digitálna Európa postupne rozširovali a zavádzali;

f)  sa iniciatívy programu na vypracovanie učebných osnov na zlepšovanie zručností a kompetencií vrátane tých, ktoré sa realizujú v strediskách spoločného umiestnenia znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu, doplnili budovaním kapacít pokročilých digitálnych zručností podporovaným z programu Digitálna Európa;

g)  silné koordinačné mechanizmy strategického programovania a prevádzkových postupov pre oba programy boli zosúladené a aby do ich riadiacich štruktúr boli zapojené príslušné útvary Komisie, ako aj iné subjekty, ktorých sa týkajú jednotlivé časti príslušných programov.

7.  Synergie s programom jednotného trhu zabezpečia, aby:

a)  program jednotného trhu riešil zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú všetky MSP, a podporoval podnikanie a zakladanie a rast spoločností. Medzi programom jednotného trhu a akciami EIT aj budúcej Európskej rady pre inováciu pre inovatívne spoločnosti, ako aj v oblasti podporných služieb pre malé a stredné podniky existuje plná komplementarita, najmä v prípadoch, keď trh neposkytuje životaschopné financovanie;

b)  sieť Enterprise Europe Network tak, ako iné existujúce štruktúry na podporu MSP (napr. národné kontaktné miesta, inovačné agentúry, centrá digitálnych inovácií, kompetenčné centrá, certifikované inkubátory), mohla slúžiť na poskytovanie podporných služieb v rámci programu Európsky horizont vrátane Európskej rady pre inováciu.

8.  Synergie s LIFE – programom pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) zabezpečia, aby:

sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v EÚ. LIFE bude naďalej pôsobiť ako katalyzátor pri vykonávaní politiky a právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a príslušnej politiky a právnych predpisov v oblasti energetiky, a to aj prostredníctvom prijatia a uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie z programu a pomoci pri ich zavádzaní na vnútroštátnej a (medzi-)regionálnej úrovni, kde môže pomôcť pri riešení problémov v oblasti životného prostredia, klímy alebo prechodu na čistú energiu. Program LIFE bude naďalej stimulovať synergie s programom predovšetkým tak, že sa počas hodnotenia budú udeľovať bonusové body návrhom, ktoré predpokladajú využívanie výsledkov programu. Štandardné projekty akcií v rámci programu LIFE podporia vývoj, testovanie alebo demonštráciu technológií alebo metodík financovaných z iných zdrojov vrátane programu, ktoré sú vhodné na implementáciu politiky EÚ v oblasti životného prostredia a klímy a ktoré môžu byť následne zavedené v širokom rozsahu. EIT vytvorený v rámci programu, ako aj budúca Európska rada pre inováciu môžu poskytnúť podporu pri šírení a komercializácii nových prelomových nápadov, ktoré môžu byť výsledkom implementácie projektov programu LIFE.

9.  Synergie s programom Erasmus zabezpečia, aby:

a)  sa kombinované zdroje z programu a programu Erasmus použili na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Programom sa doplní podpora z programu Erasmus pre iniciatívu Európske univerzity, a to najmä pre jej výskumný rozmer ako súčasť vypracovania nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník a zároveň poskytnúť stimul pre hospodársky rast; vzdelávacie činnosti EIT by mohli byť inšpiratívne pre iniciatívu Európske univerzity a zároveň by mohli byť s touto iniciatívou vzájomne prepojené;

b)  program a program Erasmus podnecovali integráciu vzdelávania a výskumu tým, že podporia inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri formulovaní a stanovovaní spoločných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie s cieľom podložiť vyučovanie najnovšími výskumnými objavmi a postupmi, aby sa všetkým študentom a vysokoškolským pracovníkom, a najmä výskumným pracovníkom poskytla možnosť aktívnej výskumnej skúsenosti a aby sa podporili ďalšie činnosti, ktoré integrujú vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inováciu.

10.  Synergie s európskym vesmírnym programom zabezpečia, aby:

a)  sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby vesmírneho dodávateľského odvetvia a odvetvia nadväzujúceho na vesmírne odvetvie v EÚ; akcie v oblasti vesmírneho výskumu implementované prostredníctvom programu Horizont Európa sa vzhľadom na obstarávanie a oprávnenosť subjektov prípadne budú implementovať v súlade s ustanoveniami vesmírneho programu;

b)  sa vesmírne údaje a služby, ktoré európsky vesmírny program sprístupnil ako verejný statok, používali na vývoj prelomových riešení vo výskume a inováciách, a to aj v rámcovom programe, najmä pokiaľ ide o udržateľné potraviny a prírodné zdroje, monitorovanie klímy, inteligentné mestá, automatizované vozidlá alebo bezpečnosť a zvládanie katastrof;

c)  služby prístupu k údajom a informáciám programu Copernicus prispievali k európskemu cloudu pre otvorenú vedu, a tým uľahčovali prístup k údajom programu Copernicus pre výskumných a vedeckých pracovníkov; výskumné infraštruktúry, najmä siete na pozorovanie in situ, budú tvoriť podstatné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá podporuje služby programu Copernicus, a zároveň budú mať prospech z informácií vytváraných službami programu Copernicus.

11.  Synergie s nástrojom susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (vonkajší nástroj) zabezpečia, aby sa výskumné a inovačné činnosti programu za účasti tretích krajín a cielené akcie medzinárodnej spolupráce na základe spoločného vymedzenia potrieb a oblastí intervencie spoločne určených počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácií programu usilovali o dosiahnutie súladu a súdržnosti s paralelnými líniami akcií zameraných na prijatie riešení na trhu a budovanie kapacít v rámci vonkajšieho nástroja.

12.  Synergie s Fondom pre vnútornú bezpečnosť a nástrojom pre riadenie hraníc ako súčasťou Fondu pre integrované riadenie hraníc zabezpečia, aby:

a)  sa počas procesu plánovania strategického výskumu a inovácie programu identifikovali a stanovili výskumné a inovačné potreby v oblastiach bezpečnosti a integrovaného riadenia hraníc;

b)  Fond pre vnútornú bezpečnosť a Fond pre integrované riadenie hraníc podporovali nasadenie nových inovačných technológií a riešení, najmä tých, ktoré sú výsledkami rámcových programov pre výskum a inováciu v oblasti bezpečnostného výskumu.

13.  Synergie s fondom InvestEU zabezpečia, aby:

a)  program poskytol zo svojho rozpočtu kombinované financovanie programu Horizont Európa a Európskej rady pre inováciu pre inovátorov, ktorí sa vyznačujú vysokým stupňom rizika a pre ktorých trh prípadne neposkytuje životaschopné a udržateľné financovanie, a zároveň zabezpečil primeranú koordináciu podpory účinného poskytovania a riadenia súkromnej časti kombinovaného financovania prostredníctvom fondov a sprostredkovateľov podporovaných programom InvestEU;

b)  sa finančné nástroje pre výskum a inovácii a malé a stredné podniky zoskupili v rámci fondu InvestEU, najmä prostredníctvom vyhradeného tematického nástroja pre výskum a inovácie a prostredníctvom produktov zavedených v rámci nástroja pre MSP zameraných na inovatívne spoločnosti, čím sa tiež prispeje k dosiahnutiu cieľov programu. Medzi programom InvestEU a programom Horizont Európa sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.

14.  Synergie s inovačným fondom systému obchodovania s emisiami (inovačný fond) zabezpečia, aby:

a)  sa inovačný fond osobitne zameral na inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka, ktoré podstatne prispieva k zmierneniu zmeny klímy, ako aj výrobkov nahrádzajúcich výrobky s vysokou uhlíkovou náročnosťou a na podporu vytvárania a prevádzky projektov, ktorých cieľom je environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2 , ako aj inovatívne technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej uskladňovania; vytvorí sa primeraný rámec s cieľom umožniť a stimulovať ekologickejšie výrobky s udržateľnou pridanou hodnotou pre zákazníkov/koncových používateľov;

b)  sa z programu, najmä z jeho 2. piliera a prostredníctvom EIT, financoval vývoj, demonštrácia a zavádzanie technológií vrátane prelomových riešení, ktorými sa môže dosiahnuť nízkouhlíkové hospodárstvo a ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, energetickej a priemyselnej transformácie;

c)  inovačný fond pod podmienkou splnenia kritérií na výber a vyhodnotenie návrhov mohol podporiť demonštračnú fázu oprávnených projektov. Projekty, ktoré získali podporu z inovačného fondu, môžu byť oprávnené na podporu z rámcových programov pre výskum a inováciu a naopak. Na doplnenie programu Horizont Európa sa inovačný fond môže zameriavať na trhovo orientované inovácie prispievajúce k výraznému a rýchlemu znižovaniu emisií CO2. Medzi inovačným fondom a programom Horizont Európa sa vytvoria pevné doplnkové prepojenia.

15.  Synergie s programom Euratomu pre výskum a vzdelávanie zabezpečia, aby:

a)  sa v rámci programu a programu Euratomu pre výskum a vzdelávanie vypracovali komplexné akcie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy (vrátane akcií programu Marie Curie-Skłodowskej) s cieľom zachovať a rozvíjať príslušné zručnosti v Európe;

b)  sa v rámci programu a programu Euratomu pre výskum a vzdelávanie vypracovali spoločné výskumné akcie so zameraním na prierezové aspekty bezpečného a zabezpečeného využívania aplikácií ionizujúceho žiarenia nesúvisiacich s výrobou elektrickej energie v odvetviach, ako sú medicína, priemysel, poľnohospodárstvo, vesmír, zmena klímy, bezpečnosť a pripravenosť na núdzové situácie, ako aj na príspevok jadrovej vedy.

16.  Potenciálne synergie s Európskym obranným fondom budú prispievať k tomu, aby sa predchádzalo duplicite.

16a.  Synergie s programom Kreatívna Európa budú podporovať konkurencieschopnosť a inováciu, a tak prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rastu a presadzovať účinné využívanie verejných finančných prostriedkov.

16b.  Môžu sa naplánovať synergie s akýmikoľvek dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu.

PRÍLOHA V

KĽÚČOVÉ UKAZOVATELE CIEST K DOSIAHNUTIU VPLYVU

Monitorovanie pokroku pri plnení cieľov rámcového programu (RP) uvedených v článku 3 musí byť štruktúrované podľa ciest k dosiahnutiu vplyvu a súvisiacich kľúčových ukazovateľov ciest k dosiahnutiu vplyvu. Dráhy vplyvu sú citlivé na časový faktor a odrážajú tri doplnkové kategórie vplyvu, v ktorých sa prejavuje nelineárna povaha investícií do výskumu a inovácie: vedecký, sociálny a technologický/hospodársky. V prípade všetkých týchto kategórií vplyvu sa na sledovanie pokroku použijú zástupné ukazovatele rozlišujúce medzi krátkodobým, strednodobým a dlhodobejším vplyvom, a to aj nad rámec trvania programu, s možnosťami rozčlenení vrátane rozčlenenia podľa členských štátov a pridružených krajín. Uvedené ukazovatele sa zostavujú pomocou kvantitatívnych a kvalitatívnych metodík. K týmto ukazovateľom prispievajú jednotlivé časti programu v rôznej miere a prostredníctvom rôznych mechanizmov. Na monitorovanie jednotlivých častí programu možno prípadne použiť dodatočné ukazovatele.

Mikroúdaje pre kľúčové ukazovatele ciest k dosiahnutiu vplyvu sa budú zbierať za všetky časti programu a všetky mechanizmy jeho plnenia centrálne riadeným a harmonizovaným spôsobom a na vhodnej úrovni podrobnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia prijímateľov v súvislosti s ich zasielaním.

Popri kľúčových ukazovateľoch ciest k dosiahnutiu vplyvu a okrem nich sa budú ako súčasť údajov o vykonávaní a riadení programu uvedených v článku 45 v takmer v reálnom čase zhromažďovať a nahlasovať údaje o optimalizovanom dosahovaní cieľov programu v záujme posilnenia Európskeho výskumného priestoru, podporenia účasti na programe na základe excelentnosti zo všetkých členských štátov, ako aj uľahčenia prepojení týkajúcich sa spolupráce v oblasti európskeho výskumu a inovácie. To bude zahŕňať, okrem iného, monitorovania prepojení, ktoré sa týkajú spolupráce, sieťovú analýzu, údaje o návrhoch, žiadostiach, účasti a projektoch, žiadateľoch a účastníkoch [vrátane druhu organizácie (ako sú napr. organizácie občianskej spoločnosti, MSP a súkromný sektor), krajine (napr. špecifická klasifikácia podľa skupín krajín, ako sú členské štáty, pridružené krajiny a tretie krajiny), rode, úlohe v projekte, vedeckej disciplíne/odvetví, vrátane spoločenských a humanitných vied] a miere začleňovania problematiky zmeny klímy a súvisiacich výdavkoch.

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu vedeckého vplyvu

Vedecký vplyv programu by sa mal prejaviť tak, že vytvorí kvalitné nové poznatky, posilní ľudský kapitál v oblasti výskumu a inovácie a podporí šírenie poznatkov a otvorenú vedu. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových ciest k dosiahnutiu vplyvu.

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu spoločenského vplyvu

Spoločenský vplyv programu by sa mal prejaviť v riešení politických priorít EÚ a globálnych výziev vrátane cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v súlade so zásadami Agendy 2030 a cieľmi Parížskej dohody prostredníctvom výskumu a inovácie, v prínosoch a vplyve, ktoré bude mať plnenie výskumných a inovačných misií a využívanie európskych partnerstiev, a v posilnení šírenia inovácií v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku prispeje k blahobytu ľudí. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových dráh vplyvu.

Ukazovatele ciest k dosiahnutiu technologického/hospodárskeho ▌ vplyvu

Technologický/hospodársky ▌vplyv programu by sa mal prejaviť najmä v rámci Únie v účinku na zakladanie a rast spoločností, predovšetkým MSP vrátane startupov, vo vytváraní priamych a nepriamych pracovných miest najmä v rámci Únie a v zvyšovaní investícií do výskumu a inovácie. Pokrok pri dosahovaní tohto vplyvu sa bude monitorovať prostredníctvom zástupných ukazovateľov stanovených podľa týchto troch kľúčových dráh vplyvu.

Príloha V – tabuľka 1

Dosahovanie vedeckého

vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

Vytváranie kvalitných nových poznatkov

Publikácie –

počet recenzovaných vedeckých publikácií RP

Citácie –

index citácií recenzovaných publikácií RP vážených podľa oblasti, typu dokumentu a

obdobia

Veda svetovej úrovne –

počet a podiel recenzovaných publikácií z projektov RP,

ktoré predstavujú kľúčový príspevok k vedeckým oblastiam

Posilňovanie ľudského kapitálu v oblasti vedy a výskumu

Zručnosti –

počet výskumných pracovníkov zapojených do činností zameraných na zvyšovanie úrovne zručností (odborná príprava, mentorstvo/inštruktorstvo, mobilita a prístup k výskumným a inovačným infraštruktúram) v projektoch RP

Kariérny rast –

počet a podiel

výskumných pracovníkov RP so zvýšenou úrovňou zručností a s vyšším individuálnym vplyvom vo svojom výskumnom a inovačnom odbore

Pracovné podmienky –

počet a podiel výskumných pracovníkov RP so zlepšenými pracovnými podmienkami vrátane miezd výskumných pracovníkov

Podpora šírenia poznatkov a otvorenej vedy

Zdieľanie poznatkov –

podiel výsledkov výskumu RP (otvorené údaje/publikácie/softvér atď.) zdieľaných prostredníctvom otvorených

znalostných infraštruktúr

Šírenie poznatkov –

podiel aktívne využívaných/citovaných výsledkov výskumu RP s otvoreným prístupom

Nové prípady spolupráce –

podiel prijímateľov RP, ktorí vytvorili nové interdisciplinárne/medziodvetvové prípady spolupráce s používateľmi svojich výskumných a inovačných výstupov v RP

Príloha V – tabuľka 2

Dosahovanie spoločenského

vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

Riešenie politických priorít EÚ a globálnych výziev prostredníctvom výskumu a inovácií

Výstupy –

počet a podiel výstupov zameraných na riešenie identifikovaných politických priorít EÚ a globálnych výziev (vrátane cieľov udržateľného rozvoja)

(viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu)

Vrátane: počtu a podielu výstupov súvisiacich s klímou a zameraných na plnenie záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody

Riešenia –

počet a podiel výstupov počet a podiel inovácií a vedeckých výsledkov, ktoré riešia identifikované politické priority EÚ a globálne výzvy (vrátane cieľov udržateľného rozvoja)

(viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu)

Vrátane: počtu a podielu inovácií a vedeckých výsledkov súvisiacich s klímou a zameraných na plnenie záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody

Prínosy –

celkové odhadované účinky využívania výsledkov financovaných z RP na riešenie identifikovaných politických priorít EÚ a globálnych výziev (vrátane cieľov udržateľného rozvoja) vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov (ako sú normy a štandardy) (viacrozmerné: pre každú identifikovanú prioritu)

Vrátane: celkových odhadovaných účinkov využívania výsledkov súvisiacich s klímou a financovaných z RP na plnenie záväzkov EÚ podľa Parížskej dohody vrátane prínosu k cyklu tvorby politík a právnych predpisov (ako sú normy a štandardy)

Dosahovanie prínosov a vplyvu prostredníctvom výskumných a inovačných misií

Výstupy výskumných a inovačných misií –

Výstupy konkrétnych výskumných a inovačných

misií

(viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu)

Výsledky výskumných a inovačných misií –

Výsledky konkrétnych výskumných a inovačných

misií

(viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu)

Dosiahnuté ciele výskumných a inovačných misií –

Dosiahnuté ciele konkrétnych výskumných a inovačných misií

(viacrozmerné: pre každú identifikovanú misiu)

Posilňovanie akceptácie výskumu a inovácie v spoločnosti

Spoluvytváranie –

počet a podiel projektov RP, v ktorých občania EÚ a koncoví používatelia prispievajú k spoluvytváraniu výskumného a inovačného obsahu

Zapojenie –

počet a podiel prijímateľských subjektov RP, ktoré majú zavedené

mechanizmy zapojenia občanov a koncových používateľov po ukončení projektu RP

Šírenie výskumu a inovácií v spoločnosti –

Šírenie a dosah spoluvytvorených vedeckých výsledkov a inovatívnych riešení RP

Príloha V – tabuľka 3

Dosahovanie technologického/hospodárskeho vplyvu

Krátkodobé hľadisko

Strednodobé hľadisko

Dlhodobé hľadisko

Vytváranie rastu založeného na inovácii

Inovatívne výstupy –

počet inovatívnych výrobkov, procesov alebo metód z RP (podľa typu inovácie) a prihlášok práva duševného vlastníctva

Inovácie –

počet inovácií z projektov RP (podľa typu inovácie) vrátane inovácií z udelených práv duševného vlastníctva

Hospodársky rast –

zakladanie, rast a trhové podiely spoločností, ktoré vytvorili inovácie v RP

Vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest

Podporované zamestnávanie –

počet vytvorených pracovných miest na plný úväzok a pracovných miest, ktoré prijímateľské subjekty udržiavajú pre projekt RP (podľa druhu práce)

Trvalé zamestnávanie –

zvýšenie počtu pracovných miest na plný úväzok v prijímateľských subjektoch v nadväznosti na projekt RP (podľa druhu práce)

Celkové zamestnávanie –

počet priamych a nepriamych pracovných miest vytvorených alebo udržaných v dôsledku šírenia výsledkov RP (podľa druhu práce)

Zvýšenie investícií do výskumu a inovácií

Spoločné investície –

objem verejných a súkromných investícií mobilizovaných prostredníctvom počiatočnej investície RP

Rozšírenie –

výška verejných a súkromných investícií mobilizovaných na využívanie alebo rozšírenie výsledkov RP (vrátane zahraničných priamych investícií)

Príspevok k dosiahnutiu cieľa 3 % –

pokrok EÚ dosiahnutý pri plnení cieľa 3 % HDP vďaka RP

PRÍLOHA Va

Oblasti možných misií a možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť na základe článku 185 alebo 187 ZFEÚ

V súlade s článkami 7 a 8 tohto nariadenia sa v tejto prílohe stanovujú oblasti možných misií a možných európskych partnerstiev, ktoré sa majú zriadiť podľa článku 185 alebo 187 ZFEÚ.

I.  Oblasti možných misií

Oblasť misií 1: adaptácia na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie

Oblasť misií 2: rakovina

Oblasť misií 3: zdravé oceány, moria, pobrežné a vnútrozemské vody

Oblasť misií 4: klimaticky neutrálne a inteligentné mestá

Oblasť misií 5: zdravie pôdy a potraviny

Každá misia bude postupovať podľa zásad stanovených v článku 7 ods. 3 tohto nariadenia.

II.  Oblasti možných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ

Oblasť partnerstva 1: rýchlejší rozvoj a bezpečnejšie využívanie inovácií v oblasti zdravotníctva pre európskych pacientov a celosvetové zdravie

Oblasť partnerstva 2: pokrok v oblasti kľúčových digitálnych a podporných technológií a ich využitia vrátane napríklad nových technológií, akými sú umelá inteligencia, fotonika a kvantové technológie

Oblasť partnerstva 3: vedúce postavenie Európy v metrológii vrátane integrovaného metrologického systému

Oblasť partnerstva 4: zrýchlenie posilnenia konkurencieschopnosti, bezpečnosti a environmentálnych vlastností letovej prevádzky, letectva a železníc v EÚ

Oblasť partnerstva 5: udržateľné, inkluzívne a obehové riešenia na biologickom základe

Oblasť partnerstva 6: technológie uskladňovania vodíkovej energie a energie z udržateľných zdrojov s menšou environmentálnou stopou a energeticky menej náročnou výrobou

Oblasť partnerstva 7: ekologické, prepojené, kooperatívne, autonómne a automatizované riešenia budúceho dopytu v oblasti mobility, pokiaľ ide o ľudí a tovar

Oblasť partnerstva 8: inovačné a na výskum a vývoj zamerané malé a stredné podniky

Postup posudzovania potreby inštitucionalizovaného európskeho partnerstva v jednej z uvedených oblastí partnerstva môže vyústiť do návrhu na základe článku 185 ZFEÚ alebo článku 187 ZFEÚ v súlade s právom iniciatívy Európskej komisie. Príslušná oblasť partnerstva tiež môže byť predmetom partnerstva podľa článku 8 ods. 1 písm. a) alebo článku 8 ods. 1 písm. b) rámcového programu alebo sa vykonávať prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa.

Keďže možné oblasti pre inštitucionalizované európske partnerstvá zahŕňajú široké tematické oblasti, môžu sa vykonávať prostredníctvom viac než jedného partnerstva na základe posúdenia potrieb.

(1) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0509).
(2)Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(3)Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].
(4)Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.
(5) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(6)
(7) Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie:„Komisia mieni vykonávať rozpočet nástroja EIC Akcelerátor tak, aby podpora pre MSP vrátane startupov, poskytovaná výhradne vo forme grantov, zodpovedala podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020 v súlade s podmienkami stanovenými v článku 43 ods. 1 a v odôvodnení X nariadenia o programe Horizont Európa“.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174).
(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
(10)
(11)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(14)Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(15)Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
(16)Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(17)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(18)Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(19)Ú. v. EÚ C 205, 19.7.2013, s. 9.
(20) Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(22)
(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.
(24)Ú. v. ...
(25) Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie:„Komisia berie na vedomie kompromis, ktorý dosiahli spoluzákonodarcovia v súvislosti so znením článku 5. Komisia sa domnieva, že osobitný program týkajúci sa výskumu v oblasti obrany uvedený v článku 1 ods. 3 písm. b) je obmedzený len na výskumné akcie v rámci budúceho Európskeho obranného fondu, zatiaľ čo akcie v oblasti vývoja sa považujú za akcie mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.“
(26) Po prijatí konečného znenia nariadenia sa očakáva, že Komisia uverejní v sérii C Úradného vestníka toto vyhlásenie: „Na požiadanie má Komisia v úmysle vymieňať si názory s príslušným výborom Európskeho parlamentu o: i) zozname potenciálnych kandidátoch na partnerstvo na základe článkov 185 a 187 ZFEÚ, ktorý bude predmetom (úvodných) posúdení vplyvu; ii) zozname predbežných misií určených radami pre misie; iii) výsledkoch strategického plánu pred jeho formálnym prijatím a iv) predložení a výmene dokumentov týkajúcich sa pracovných programov.“
(27) Môže sa financovať výskum súvisiaci s liečbou rakoviny pohlavných žliaz.
(28) S výhradou výsledného právneho aktu vydá Komisia vyhlásenie o výskume ľudských embryonálnych kmeňových buniek, rovnako ako v rámci programu Horizont 2020 (vyhlásenie 2013 / C 373/02).
(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).
(30) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).
(32) Postup sa vysvetlí v dokumente, ktorý sa uverejní pred začiatkom procesu hodnotenia.
(33) Ustanovenia týkajúce sa monitorovania európskych partnerstiev sa uvádzajú v prílohe III k nariadeniu.
(34) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).
(35)Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ (COM(2012)0079).


Program na vykonávanie programu Horizont Európa ***I
PDF 634kWORD 228k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie (COM(2018)0436 – C8-0253/2018 – 2018/0225(COD))
P8_TA(2019)0396A8-0410/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0436),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0253/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0410/2018),

A.  keďže sa dosiahla čiastočná politická dohoda o osobitnom programe na vykonávanie rámcového programu Horizont Európa; keďže táto dohoda vychádza z výrazne zmeneného textu v porovnaní s návrhom Komisie; keďže to má vplyv na právny základ; keďže inštitúcie si v tomto zmysle vymenili názory v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(1); keďže otázka právneho základu by sa teda mala upraviť v neskoršej fáze postupu týkajúceho sa tohto spisu;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie

P8_TC1-COD(2018)0225


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3 a článok 182 ods. 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

so zreteľom na správu Európskeho parlamentu o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 vzhľadom na jeho predbežné hodnotenie a návrh 9. rámcového programu,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5),

keďže:

(1)  V súlade s článkom 182 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa má program Európsky horizont - rámcový program pre výskum a inováciu (program Európsky horizont) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ... o RP/PÚ z ...(6) vykonávať prostredníctvom osobitných programov, ktorými sa definujú podrobné pravidlá ich vykonávania, určuje ich trvanie a zabezpečujú prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné.

(2)  V nariadení (EÚ) č. ... o RP/PÚ sa stanovujú všeobecné a osobitné ciele programu Európsky horizont, štruktúra a základné línie činností, ktoré sa majú vykonávať, zatiaľ čo v tomto osobitnom programe na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (osobitný program) by sa mali vymedziť operačné ciele a činnosti, ktoré sa konkrétne týkajú častí programu Európsky horizont. Ustanovenia o vykonávaní stanovené v nariadení (EÚ) č. ... o RP/PÚ sa v plnej miere uplatňujú na tento osobitný program vrátane ustanovení týkajúcich sa etických zásad.

(3)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie osobitného programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať pracovné programy na vykonávanie osobitného programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(7).

(4)  V súvislosti s vedeckým a technologickým obsahom osobitného programu, ktorý sa týka nejadrových priamych akcií Spoločného výskumného centra (JRC), sa uskutočnili konzultácie so správnou radou JRC zriadenou rozhodnutím Komisie 96/282/Euratom(8).

(5)  V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento osobitný program k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má aspoň 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, a čo najskôr ročného cieľa na úrovni 30 %, najneskôr však do roku 2027. Akcie v rámci tohto osobitného programu prispejú aspoň 35 % k celkovému finančnému krytiu osobitného programu na ciele v oblasti klímy. Príslušné akcie sa identifikujú počas prípravy a vykonávania osobitného programu a opätovne sa posúdia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Pozornosť sa bude venovať oblastiam Únie, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a nachádzajú sa v procese transformácie.

(6)  Akcie osobitného programu by mali byť primerane použité na riešenie zlyhaní trhu alebo prípady suboptimálych investícií bez duplicity činností alebo vytlačenia súkromných investícií a mali byť mať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(7)  Vzhľadom na významný prínos, ktorý by sa mal v oblasti výskumu a inovácií dosiahnuť pri riešení výziev v oblasti potravín, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva, a pri využívaní zodpovedajúcich príležitostí na výskum a inovácie v úzkej súčinnosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, sa na príslušné akcie v rámci osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 poskytne ▌podpora pre špecializovaný klaster Potraviny, prírodné zdroje, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie na obdobie 2021 – 2027.

(8)  Dokončenie jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program Horizont Európa prispeje k tomuto úsiliu ▌(9) osobitným klastrom s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala v digitálnej oblasti na čele globálneho výskumu a inovácie.

(9)  Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto rozhodnutí sa zvolia na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pri grantoch sa zváži použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov,

(10)  Členské štáty by sa mali do procesu vymedzovania misií včas zapojiť.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Európsky Horizont – rámcový program pre výskum a inováciu (ďalej len „osobitný program“) stanovený v článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia o RP/PÚ .../.../EÚ.

Stanovujú sa v ňom operačné ciele osobitného programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, pravidlá vykonávania osobitného programu a činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci osobitného programu.

Článok 2

Operačné ciele

1.  Osobitný program prispieva k všeobecným a osobitným cieľom stanoveným v článku 3 nariadenia … nariadenie o RP/PÚ.

2.  Osobitný program má tieto operačné ciele:

a)   posilňovať excelentný základný výskum a výskum na hraniciach poznania; posilňovať a šíriť excelentnosť, a to aj podporou širšej účasti v celej Únii;

b)   posilňovať prepojenie medzi výskumom, inováciou a podľa potreby vzdelávaním a inými politikami vrátane dopĺňania politík a činností v oblasti výskumu a inovácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a úrovni EÚ;

ba)   podporovať vykonávanie politických priorít Únie, medzi ktoré patria najmä ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda;

c)   presadzovať zodpovedný výskum a inováciu pri súčasnom zohľadnení zásadu predbežnej opatrnosti;

ca)   posilňovať rodový rozmer v celom programe;

cb)   zintenzívniť prepojenia európskeho výskumu a inovácie zamerané na spoluprácu vo všetkých odvetviach a disciplínach vrátane spoločenských a humanitných vied;

d)   posilňovať medzinárodnú spoluprácu;

da)   vytvárať prepojenia a rozvíjať infraštruktúru výskumu v celom Európskom výskumnom priestore a umožňovať nadnárodný prístup;

e)   pritiahnuť talenty, poskytovať odbornú prípravu výskumným pracovníkom a inovátorom ▌v Európskom výskumnom priestore, a to aj prostredníctvom mobility:

f)   podporovať otvorenú vedu a zabezpečovať jej viditeľnosť pre verejnosť, ako aj otvorený prístup k vedeckým publikáciám a výskumným údajom aj vhodnými výnimkami;

g)  stimulovať využívanie výsledkov výskumu a inovácie a aktívne šíriť a využívať výsledky, a to najmä s cieľom vytvoriť pákový efekt súkromných investícií a rozvoja politiky;

j)   prostredníctvom úloh výskumu a inovácie zabezpečiť plnenie ambicióznych cieľov v stanovenom časovom rámci;

k)   zlepšovať vzťah medzi vedou a spoločnosťou a ich vzájomné interakcie, vrátane viditeľnosti vedy v spoločnosti a vedeckej komunikácie, a podporovať zapojenie občanov a koncových používateľov do procesu spoločných riešení a tvorby;

m)  zrýchliť transformáciu priemyslu, a to aj rozvíjaním inovačných zručností;

o)  stimulovať činnosti malých a stredných podnikov zamerané na výskum a inováciu, ako aj zakladanie a rozširovanie inovačných podnikov, najmä startupov, MSP a vo výnimočných prípadoch podnikov so strednou kapitalizáciou;

p)   zlepšovať prístup k rizikovému financovaniu, a to aj prostredníctvom synergie s programom InvestEU, najmä tam, kde trh neposkytuje reálne financovanie.

3.  V rámci cieľov uvedených v odseku 2 sa môžu zohľadniť nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania osobitného programu. Ak je to riadne odôvodnené, sem môžu patriť reakcie na nové príležitosti, krízy a hrozby, ako aj na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.

Článok 3

Štruktúra

1.  V súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. ... nariadenie o RP/PÚ osobitný program pozostáva z týchto častí:

(1)  Pilier I Excelentná veda s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre výskum ERC podľa prílohy I, piliera I, oddielu 1;

b)  akcie Marie Curie-Skłodowskej MSCA podľa prílohy I, piliera I, oddielu 2;

c)  Infraštruktúra výskumu podľa prílohy I, piliera I, oddielu 3;

(2)  Pilier II Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s týmito zložkami:

a)  klaster Zdravie podľa prílohy I, piliera II, oddielu 1;

b)  klaster Kultúra, kreativita a inkluzívna ▌spoločnosť podľa prílohy I, piliera II, oddielu 2;

c)  klaster Civilná bezpečnosť pre spoločnosť podľa prílohy I, piliera II, oddielu 3;

d)   klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor podľa prílohy I, piliera II, oddielu 4;

e)   klaster Klíma, energetika a mobilita podľa prílohy I, piliera II, oddielu 5;

f)   klaster Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie podľa prílohy I, piliera II, oddielu 6;

g)   iné ako jadrové priame akcie Spoločného výskumného centra JRC podľa prílohy I, piliera II, oddielu 7;

(3)  Pilier III Inovatívna Európa s týmito zložkami:

a)  Európska rada pre inováciu ERC podľa prílohy I, piliera III, oddielu 1;

b)  európske inovačné ekosystémy podľa prílohy I, piliera III, oddielu 2;

(4)  Časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru s týmito zložkami:

a)  rozšírenie účasti a šírenie excelentnosti podľa prílohy I časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, oddielu 1;

b)  reforma a posilňovanie európskeho systému výskumu a inovácií podľa prílohy I časti Posilnenie Európskeho výskumného priestoru, oddielu 2.

2.  Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci častí uvedených v odseku 1, sa opisujú v prílohe I.

Článok 4

Rozpočet

1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ sa finančné krytie na vykonávanie osobitného programu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 120 000 000 000 EUR v cenách roku 2018.

2.  Suma uvedená v odseku 1 tohto článku sa rozdelí medzi časti uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ. Uplatňujú sa ustanovenia článku 9 ods. 3 až 8 nariadenia ... nariadenie o RP/PÚ.

KAPITOLA II

VYKONÁVANIE A PROGRAMOVANIE

Článok 4a

Strategický plán

1.  V súlade s článkom 6 ods. 6 [nariadenia o rámcovom programe] vykonávanie osobitného programu umožňuje viacročný strategický plán výskumných a inovačných činností, prostredníctvom ktorého sa tiež podporuje súlad pracovných programov, priorít EÚ a vnútroštátnych priorít. Výsledky procesu strategického plánovania sa uvádzajú vo viacročnom strategickom pláne s cieľom pripraviť obsah pracovných programov (ako sa uvádza v článku 11) najviac na štyri roky, pričom sa zachová dostatočná flexibilita, aby bolo možné rýchlo reagovať na nové a vznikajúce výzvy, nečakané príležitosti a krízy.

2.  Proces strategického plánovania sa zameriava hlavne na pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a jeho súčasťou sú aj relevantné činnosti v iných pilieroch, ako aj v časti Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru.

Komisia zabezpečuje včasné zapojenie členských štátov a rozsiahlu výmenu názorov s nimi, ako aj s Európskym parlamentom doplnené konzultáciami so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou. Tým sa prispeje k výraznejšiemu zapojeniu občanov a občianskej spoločnosti.

Členské štáty môžu proces strategického plánovania podporiť aj tým, že poskytnú prehľad vnútroštátnych konzultácií/príspevkov občanov, ktoré budú podkladom pre strategický plán.

3.  Komisia prijme strategický plán prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4. Strategický plán zodpovedá cieľom a činnostiam uvedeným v prílohe 1. Vykonávací akt obsahuje tieto prvky, ktoré sa vzťahujú na príslušné obdobie:

a.  hlavné strategické usmernenia pre podporu výskumu a inovácie vrátane opisu predpokladaných vplyvov, otázok spoločných pre všetky klastre a pokrytých oblastí intervencie;

b.  identifikácia európskych partnerstiev podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) [nariadenia o rámcovom programe];

ba.  identifikácia úloh podľa článku 5 osobitného programu a článku 7 a prílohy Va k nariadeniu, ktorým sa stanovuje Horizont Európa;

c.  oblasti medzinárodnej spolupráce, akcie, ktoré sa majú vo veľkej miere zosúladiť s výskumom a inováciou v iných štátoch a regiónoch sveta, alebo akcie, ktoré sa majú realizovať v spolupráci s organizáciami v tretích krajinách;

d.  osobitné otázky, ako je napríklad rovnováha medzi výskumom a inováciou; začlenenie spoločenských a humanitných vied; úloha hlavných podporných technológii a strategických hodnotových reťazcov; rodová rovnosť vrátane začlenenia rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácie; dodržiavanie najvyšších noriem etiky a bezúhonnosti; priority šírenia a využívania.

4.  V strategickom pláne sa zohľadní analýza zameraná aspoň na tieto prvky:

a)  politické, spoločensko-hospodárske a environmentálne faktory, ktoré sú relevantné pre politické priority EÚ a členských štátov;

b)  prínos výskumu a inovácie k naplneniu politických cieľov EÚ, pričom sa využijú prínosy štúdií, iných vedeckých dôkazov a relevantných iniciatív na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni vrátane inštitucionalizovaných partnerstiev podľa článku 8 ods. 1 písm. c) [nariadenia o RP];

c)  dôkazová základňa, ktorá je výsledkom prognostickej činnosti, ukazovateľov v oblasti vedy, techniky a inovácie, medzinárodného vývoja, napríklad dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a spätnej väzby z vykonávania vrátane monitoringu vykonávania osobitných opatrení, pokiaľ ide o rozšírenie účasti, šírenie excelentnosti a zapojenie malých a stredných podnikov;

d)  priority, ktoré majú potenciál realizácie v synergii s inými programami EÚ;

e)  opis rôznych prístupov ku konzultáciám so zainteresovanými stranami a zapájaniu občanov v rámci prípravy pracovných programov;

f)  doplnkovosť a synergia s plánovaním znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) v súlade s nariadením 294/2008/ES;

5.  Proces strategického plánovania sa doplní procesom strategickej koordinácie európskych partnerstiev, do ktorého sa rovnocenne zapoja členské štáty a Komisia. Tento proces koordinácie bude vstupným miestom pre prognostickú analýzu, analýzu a poradenstvo týkajúce sa rozvoja portfólií, možného zakladania, vykonávania, monitorovania a postupnej redukcie činnosti partnerstiev pre výskum a inováciu v súlade s komplexným rámcom kritérií podľa prílohy III k nariadeniu o programe Horizont Európa.

Článok 5

Misie

1.  V oblastiach misií určených v prílohe Va k nariadeniu, ktorým sa stanovuje Horizont Európa, možno vytvoriť výskumné a inovačné misie.

2.   Ak nie je možné využívať súčasné poradné štruktúry, pre každú misiu sa vytvorí rada misie a programový výbor sa o tom upovedomí vopred. Radu misie tvorí najviac 15 nezávislých odborníkov na vysokej úrovni so širokými odbornými znalosťami, v prípade potreby aj vrátane odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied z celej Európy i spoza jej hraníc, pričom k nim patria aj zástupcovia príslušných koncových používateľov. Členov rady misie menuje Komisia transparentným postupom určovania kandidátov vrátane verejnej výzvy na vyjadrenie záujmu. V súvislosti s postupmi určovania a výberu kandidátov vrátane uplatnených kritérií sa včas konzultuje s programovým výborom. Funkčné obdobie členov rady misie je najviac päť rokov s možnosťou jedného predĺženia.

3.   Bez toho, aby mala rozhodovacie právomoci, poskytuje rada misie poradenstvo Komisii v týchto otázkach:

a)  identifikácia a návrh jednej alebo viacerých misií v danej oblasti misií podľa ustanovení a kritérií stanovených v článku 7 [nariadenia o rámcovom programe];

b)   obsah pracovných programov a ich revízia, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie cieľov misie, ▌s prispením zainteresovaných strán a prípadne verejnosti▌;

c)   charakteristika portfólia projektov pre misie;

d)   nápravné opatrenia, prípadne výpoveď na základe hodnotení vykonávania podľa vymedzených cieľov misie;

e)  výber nezávislých odborných hodnotiteľov podľa ustanovení článku 44 [nariadenia o RP], inštruktáž odborných hodnotiteľov, kritéria hodnotenia a ich váha;

f)   rámcové podmienky, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele misie;

g)   komunikácia, a to aj o výkonnosti a výsledkoch misií;

h)  koordinácia politík medzi príslušnými aktérmi na rôznych úrovniach, najmä pokiaľ ide o synergiu s ďalšími politikami Únie;

i)  kľúčové ukazovatele výkonnosti.

Poradenstvo rád misií sa zverejňuje.

4.  Pre každú oblasť misií sa do prípravy a životného cyklu misií zapojí programový výbor, ktorý zohľadní relevantné vnútroštátne otázky, ako aj príležitosť posilniť súlad s činnosťou na vnútroštátnej úrovni. Interakcie s radami misií prebiehajú včas a komplexne.

5.  Pracovný program stanovený v článku 11 pre každú misiu identifikovanú v strategickom pláne obsahuje osnovu, charakteristiky jej projektového portfólia a osobitné ustanovenia umožňujúce efektívny prístup podľa portfólia.

Článok 6

Európska rada pre výskum

1.  Komisia zriadi Európsku radu pre výskum ERC určenú na vykonávanie akcií v rámci piliera I Excelentná veda, ktoré sa ERC týkajú. ERC je nástupníckou organizáciou ERC, ktorá bola zriadená rozhodnutím C(2013) 1895(10).

2.  ERC tvorí nezávislá vedecká rada podľa článku 7 a špecializovaná implementačná štruktúra podľa článku 8.

3.  ERC má predsedu, ktorý sa vyberá spomedzi skúsených a medzinárodne uznávaných vedeckých pracovníkov.

Predsedu menuje Komisia na základe transparentného náboru, ktorého sa zúčastňuje na tento účel určená nezávislá náborová komisia na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné jedenkrát obnoviť. Postup výberu a výber kandidáta schvaľuje vedecká rada.

Predseda predsedá vedeckej rade, zabezpečuje jej vedúce postavenie a udržiavanie vzťahov so špecializovanou implementačnou štruktúrou a zastupuje ju v oblasti vedy.

4.  ERC pôsobí v súlade so svojimi hlavnými zásadami, ktorými sú vedecká excelentnosť, otvorená veda, nezávislosť, účinnosť, efektívnosť, transparentnosť, zodpovednosť a etika vo výskume. Zabezpečuje kontinuitu s opatreniami ERC vykonávanými na základe rozhodnutia .../ES.

5.  ERC svojou činnosťou podporuje výskum na hraniciach poznania, ktorý vo všetkých oblastiach zdola nahor uskutočňujú hlavní bádatelia a ich tímy, ktoré si navzájom konkurujú na európskej úrovni vrátane výskumných pracovníkov-začiatočníkov.

6.  Komisia koná ako garant nezávislosti a etiky ERC a zabezpečuje riadne vykonávanie zverených úloh.

Komisia zabezpečuje, aby vykonávanie akcií ERC bolo v súlade so zásadami podľa odseku 4 tohto článku, ako aj s celkovou stratégiou ERC podľa článku 7 ods. 2 písm. a), ktorú vypracovala vedecká rada.

Článok 7

Vedecká rada ERC

1.  Vedecká rada pozostáva z nezávislých vedcov, inžinierov a akademických pracovníkov s tou najlepšou reputáciou a zodpovedajúcimi odbornými znalosťami, tak žien, ako aj mužov rôznych vekových kategórií, čo zabezpečuje rozmanitosť výskumných oblastí a rôznorodosť zemepisného pôvodu, pričom jej členovia konajú samostatne a nezávisle od vonkajších záujmov.

Členov vedeckej rady menuje Komisia nezávislým a transparentným postupom na ich identifikáciu, na ktorej sa dohodne s vedeckou radou a do ktorej patria otvorené konzultácie s vedeckou obcou a predloženie správy Európskemu parlamentu a Rade.

Funkčné obdobie je obmedzené na štyri roky a možno ho jedenkrát obnoviť na základe rotačného systému, ktorý je zárukou kontinuity práce vedeckej rady.

2.  Vedecká rada vypracuje:

a)  celkovú stratégiu ERC;

b)  pracovný program na vykonávanie činnosti ERC;

c)  metódy a postupy partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov, na základe ktorých sa určujú návrhy, ktoré sa majú financovať;

d)  stanovisko ku všetkým otázkam, ktoré môžu z vedeckého hľadiska zlepšiť výsledky a dosah ERC, ako aj kvalitu vykonávaného výskumu;

e)  kódex správania, v ktorom sa okrem iného upraví otázka prevencie konfliktu záujmov.

Komisia sa odchýli od pozícií vedeckej rady stanovených v súlade s písmenami a), c), d) a e) prvého pododseku iba vtedy, keď sa domnieva, že neboli dodržané ustanovenia tohto rozhodnutia. V takom prípade Komisia prijme opatrenia na zabezpečenie kontinuity vykonávania osobitného programu a dosahovania jeho cieľov, pričom stanoví body, v ktorých sa od pozícií vedeckej rady odchýlila, a náležite ich odôvodní.

3.  Vedecká rada koná v súlade s mandátom uvedeným v pilieri I prílohy I oddiele 1.

4.  Vedecká rada koná výlučne v záujme ▌ERC podľa zásad stanovených v článku 6. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a čo najtransparentnejšie.

Článok 8

Špecializovaná implementačná štruktúra ERC

1.  Špecializovaná implementačná štruktúra zodpovedá za administratívne vykonávanie a za plnenie programu podľa prílohy I časti I oddielu 1.3.2. Podporuje vedeckú radu pri plnení všetkých jej úloh.

2.  Komisia zabezpečuje, aby špecializovaná implementačná štruktúra dôsledne, účinne a s potrebnou pružnosťou sledovala výlučne ciele a požiadavky ERC.

Článok 9

Európska rada pre inováciu

1.  Súčasťou EIC, zriadenej podľa článku 7a [nariadenia o rámcovom programe], je Rada na vysokej úrovni (rada EIC) stanovená v článku 10.

2.   Komisia zabezpečí, aby vykonávanie činností EIC▌:

a)  bolo v súlade so zásadami stanovenými v odseku 1 tohto článku pri náležitom zohľadnení stanoviska rady EIC k celkovej stratégii pre EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. a); a

b)  neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže v rozpore so spoločným záujmom.

3.   Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia využíva nepriame riadenie, alebo, ak to nie je možné, môže zriadiť účelovo vytvorený subjekt, ktorý bude riadený podľa príslušných pravidiel vyvodzovania zodpovednosti. Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné na začiatku pri zriadení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.

4.   Komisia zabezpečuje účinné dopĺňanie sa EIC, EIT a InvestEU.

Článok 10

Rada EIC

1.  Rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo, pokiaľ ide o:

a)  celkovú stratégiu pre zložku EIC Inovatívna Európa v rámci piliera III;

b)  pracovný program na vykonávanie akcií EIC;

c)  kritériá na posúdenie inovatívnosti a rizikového profilu návrhov a primeranú rovnováhu medzi grantmi, vlastným kapitálom a inými formami financovania v prípade nástroja EIC Akcelerátor;

d)  identifikáciu strategického portfólia projektov;

e)  profil programových manažérov.

2.  Rada EIC môže na požiadanie adresovať odporúčania Komisii v prípade:

a)  akejkoľvek záležitosti, ktorá z hľadiska inovácií môže posilniť a podporiť inovačné ekosystémy v celej Európe, dosiahnutie a dosah cieľov zložky EIC a schopnosti inovačných firiem zavádzať svoje riešenia;

b)  v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie a podľa potreby s národnými a regionálnymi orgánmi a inými relevantnými subjektami, ako je napríklad správna rada EIT, identifikácie možných regulačných prekážok, ktorým čelia podnikatelia, najmä tí, ktorým bola poskytnutá podpora v rámci zložky EIC;

c)  nových technologických trendov z portfólia EIC s cieľom poskytnúť informácie pre programovanie v iných častiach osobitného programu;

d)  identifikácie konkrétnych problémov, v prípade ktorých je potrebné poradenstvo rady EIC.

Rada EIC koná v záujme dosiahnutia cieľov zložky EIC. Koná bezúhonne a čestne a svoju prácu vykonáva efektívne a transparentne.

Rada EIC koná v súlade so svojím mandátom uvedeným v prílohe I, v pilieri III, oddiele 1.

3.  Radu EIC tvorí 15 až 20 nezávislých osôb na vysokej úrovni vybraných z rôznych častí európskeho inovačného ekosystému vrátane podnikateľov, zástupcov vedenia spoločností, investorov, expertov na verejnú správu a výskumných pracovníkov vrátane expertov na inováciu z akademickej obce. Prispieva k propagačným akciám, pričom členovia rady EIC vyvíjajú snahu posilniť prestíž značky EIC.

Členov rady EIC menuje Komisia na základe verejnej výzvy na navrhnutie kandidátov alebo na vyjadrenie záujmu, prípadne oboch podľa toho, čo uzná za vhodnejšie, pričom zohľadní potrebu vyváženosti odborných znalostí, pohlavia, veku a zemepisného rozdelenia.

Funkčné obdobie členov rady je obmedzené na dva roky, môže sa dvakrát predĺžiť, pričom sa využíva rotačný systém menovania (členovia sú menovaní každé dva roky).

4.  Rada EIC má predsedu, ktorého menuje Komisia na základe transparentného náboru. Predsedom je popredná verejná osobnosť, ktorá má väzby v oblasti inovácie a solídne znalosti o výskume a vývoji.

Menuje sa na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát obnoviť.

Predseda predsedá rade EIC, pripravuje jej zasadnutia, prideľuje úlohy členom a môže zriaďovať špecializované podskupiny určené najmä na identifikáciu trendov v oblasti vznikajúcich technológií z portfólia EIC. Zastupuje EIC v oblasti inovácie. Propaguje tiež EIC, je kontaktnou osobou pre Komisiu a prostredníctvom príslušných programových výborov pre členské štáty. Komisia predsedovi pri plnení jeho povinností zabezpečuje administratívnu podporu.

5.  Komisia zavedie kódex správania, v ktorom okrem iného upraví otázku prevencie konfliktu záujmov a porušenia dôvernosti. Členovia rady EIC prijímajú kódex správania pri nástupe do funkcie.

Článok 11

Pracovné programy

1.  Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v odseku 2 v súlade s článkom 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/1046 (EÚ, Euratom) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(11). V týchto programoch, ktoré sa pripravujú postupom strategického plánovania opísaného v prílohe I k tomuto rozhodnutiu, sa stanoví predpokladaný vplyv. Komisia pravidelne a od počiatočného štádia informuje výbor uvedený v článku 12 o celkovom pokroku vykonávania nepriamych akcií osobitného programu vrátane misií, a to aj s cieľom umožniť výboru, aby včas a vhodným spôsobom počas strategického plánovania poskytoval podklady, ako aj v súvislosti s prípravou pracovných programov, najmä misií.

V pracovných programoch sa v prípade potreby stanovuje celková suma vyhradená na operácie kombinovaného financovania.

2.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme samostatné pracovné programy na vykonávanie akcií v rámci týchto zložiek, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 tohto rozhodnutia:

a)  ERC, kde pracovný program stanovuje vedecká rada podľa článku 7 ods. 2 písm. b) v súlade s konzultačným postupom podľa článku 12 ods. 3. Komisia sa od pracovného programu stanoveného vedeckou radou odkloní iba vtedy, keď program podľa jej názoru nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia. Komisia v takom prípade prijme pracovný program prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4. Toto opatrenie Komisia náležite zdôvodní.

b)  všetky klastre v rámci piliera Globálne výzvy a ▌konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, MSCA, infraštruktúra výskumu, podpora inovačných ekosystémov, rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti a reforma a zdokonalenie európskeho systému výskumu a inovácie v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4;

c)  EIC, kde sa pracovný program vypracuje na základe odporúčania rady EIC podľa článku 10 ods. 1 písm. b) v súlade s postupom preskúmania podľa článku 12 ods. 4;

d)  JRC, keď sa v prípade viacročného pracovného programu zohľadní stanovisko správnej rady JRC podľa rozhodnutia 96/282/Euratom.

3.  Pracovné programy uvedené v odseku 2 tohto článku okrem požiadaviek v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách podľa potreby obsahujú:

a)  údaj o sume pridelenej na jednotlivé akcie a misie a predbežný harmonogram vykonávania;

b)  v prípade grantov sa v nich uvádzajú priority, kritériá výberu a kritériá na vyhodnotenie ponúk a relatívna váha jednotlivých kritérií na vyhodnotenie ponúk, ako aj maximálna miera financovania celkových oprávnených nákladov;

c)  sumu pridelenú na kombinované financovanie v súlade s článkami 41 až 43 nariadenia... nariadenie o RP/PÚ:

d)  akékoľvek ďalšie povinnosti prijímateľov v súlade s článkami 35 a 37 nariadenia o RP/PÚ.

4.  Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 4 prijíma tieto opatrenia:

a)  rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií, ak je predpokladaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu rovná alebo vyššia ako 2,5 milióna EUR, s výnimkou akcií v rámci osobitného cieľa „Európska rada pre výskum (ERC)“; rozhodnutie o schválení financovania nepriamych akcií v prípade financovania nepriamych akcií v rámci klastra 2, ak je predpokladaná výška príspevku Únie v rámci osobitného programu rovná alebo vyššia ako 1 milión EUR;

b)  rozhodnutie o schválení financovania akcií, v ktorých sa využívajú ľudské embryá a ľudské embryonálne kmeňové bunky, a akcií v rámci klastra Civilná bezpečnosť pre spoločnosť podľa článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 2 písm. c).

Článok 12

Postup výboru

1.  Komisii pomáha výbor(12). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Výbor zasadá v rôznom zložení podľa prílohy II podľa toho, o akej téme sa má rokovať.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

5.  Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, uvedený postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

6.  V prípade vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať podľa článku 4a ods. 3, platí, že ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

7.  Komisia pravidelne informuje výbor o celkovom pokroku vo vykonávaní osobitného programu a poskytuje mu aktuálne informácie o všetkých akciách a zložkách navrhnutých alebo financovaných v rámci programu Horizont Európa a jeho externalizovaných častí podľa prílohy III vrátane podrobných informácií/analýz štatistiky jednotlivých výziev.

KAPITOLA III

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Zrušenie

Rozhodnutie 2013/743/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 14

Prechodné ustanovenia

1.  Toto rozhodnutie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií podľa rozhodnutia 2013/743/EÚ, ktoré sa na dotknuté akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

V prípade potreby všetky zostávajúce úlohy výboru zriadeného rozhodnutím 2013/743/EÚ preberie výbor uvedený v článku 12 tohto rozhodnutia.

2.  Z finančného krytia na osobitný program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu z osobitného programu na opatrenia prijaté podľa predchádzajúceho rozhodnutia 2013/743/EÚ.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE A ČINNOSTI PROGRAMU

Pri implementácii programu sa uplatňujú tieto zásady.

Strategické plánovanie

Ako sa uvádza v článku 4a, vykonávanie osobitného programu umožňuje viacročné strategické plánovanie výskumných a inovačných činností. Postup strategického plánovania sa ▌zameria najmä na pilier Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu vrátane príslušných činností v rámci iných pilierov a časť Rozšírenie účasti a posilnenie Európskeho výskumného priestoru, a to v úzkej koordinácii a súčinnosti s plánovaním znalostných a inovačných spoločenstiev EIT ustanovených nariadením 294/2008/ES.

Výsledok postupu strategického plánovania sa popíše v strategickom pláne realizácie obsahu v pracovnom programe.

Cieľom postupu strategického plánovania je:

–  dosahovať ciele Horizontu Európa na úrovni programu integrovaným spôsobom a klásť dôraz na celkový dosah programu a súdržnosť medzi jeho jednotlivými piliermi,

–   ▌podporovať synergiu medzi programom Horizont Európa a ďalšími programami Únie vrátane [kohéznych fondov] a programu Euratomu, čím sa stane referenčným bodom pre výskum a inováciu vo všetkých súvisiacich programoch financovaných z rozpočtu EÚ a nástrojov, ktoré neslúžia na financovanie, ▌

–  pomáhať pri vypracovaní a realizácii politiky EÚ pre príslušné oblasti a dopĺňať vypracovanie a vykonávanie politík v členských štátoch,

–  znížiť fragmentáciu úsilia a zamedziť duplicite a prekrývaniu možností financovania,

–  vytvoriť rámec na prepojenie priamych výskumných akcií Spoločného výskumného centra a ďalších akcií podporovaných v rámci programu vrátane využívania výsledkov a údajov na podporu politiky,

–  zabezpečiť uplatňovanie vyváženého všeobecného prístupu k výskumu a inovácii vo všetkých štádiách vývoja, ktorý sa neobmedzí iba na posilnenie výskumu na hraniciach poznania a vývoj nových výrobných postupov a služieb na základe prelomových poznatkov a objavov v oblasti vedy a techniky, ale zahŕňa aj využívanie súčasných technológií v nových aplikáciách, neustále zlepšovanie a inováciu mimo technologickej oblasti a sociálnu inováciu;

–  zabezpečiť uplatňovanie systematického interdisciplinárneho, medziodvetvového a prierezového prístupu k výskumu a inovácii s cieľom riešiť výzvy a zároveň umožniť vznik nových konkurencieschopných podnikov a odvetví, posilniť hospodársku súťaž, stimulovať súkromné investície a zachovať rovnaké podmienky na vnútornom trhu.

ĎALŠIE ČINNOSTI PROGRAMU

V pilieroch Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a Inovatívna Európa sa výskum a inovácia doplnia o činnosti zamerané na koncového používateľa a trh, ako sú napríklad demonštrácie, pilotné projekty alebo overovanie koncepcií, ale s výnimkou komerčných činností nad rámec fázy výskumu a inovácie. Patrí sem aj podpora činností na strane dopytu s cieľom pomôcť urýchliť zavedenie a šírenie veľkého počtu inovácií. Dôraz sa kladie na nenormatívne výzvy na predkladanie návrhov.

V rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu sa na základe skúseností z programu Horizont 2020 spoločenské a humanitné vedy plne integrujú do všetkých klastrov vrátane osobitných a cielených činností. Podobne aj činnosti zahŕňajúce morský a námorný výskum a inováciu sa vykonávajú strategicky a integrovane v súlade s integrovanou námornou politikou EÚ, spoločnou rybárskou politikou ▌a medzinárodnými záväzkami.

Činnosti vykonávané v rámci ▌hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, ľudského mozgu a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu Horizont Európa prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu ▌. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre postup strategického plánovania v rámci programu Horizont Európa, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných/spoločne programovaných partnerstvách a pri pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.

Dialóg o spolupráci v oblasti vedy a techniky s medzinárodnými partnermi EÚ a politický dialóg s hlavnými svetovými regiónmi významne prispejú k systematickej identifikácii príležitostí na spoluprácu, ktoré v spojení s rozlišovaním podľa krajiny/regiónu podporia stanovenie priorít. Naďalej sa bude využívať aj včasné poradenstvo poradných štruktúr súvisiacich s EVP.

Šírenie poznatkov a komunikácia

Z programu Horizont Európa sa bude cielene podporovať otvorený prístup k vedeckým publikáciám, archívom poznatkov a iným zdrojom údajov. Budú sa podporovať akcie na šírenie poznatkov, aj v spolupráci s ďalšími programami EÚ, vrátane zoskupovania a prezentácie výsledkov a údajov v jazykoch a formátoch pre cieľové skupiny a siete pre občanov, priemysel, verejnú správu, akademickú obec, organizácie občianskej spoločnosti a tvorcov politík. Program Horizont Európa môže na tento účel využívať pokročilé technológie a spravodajské nástroje.

Zabezpečí sa primeraná podpora mechanizmov na zviditeľnenie programu u potenciálnych žiadateľov (napr. národné kontaktné miesta).

Komisia bude vykonávať aj informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa Európskeho horizontu na propagáciu toho, že výsledky boli získané s finančnou podporou EÚ. Bude sa takisto usilovať zvýšiť povedomie verejnosti, pokiaľ ide o význam výskumu a inovácií a o širší dosah a väčšiu relevantnosť výskumu a inovácií financovaných z prostriedkov EÚ (napr. prostredníctvom publikácií, vzťahov s médiami, podujatí, zdrojov poznatkov, databáz, viackanálových platforiem, webových stránok alebo cieleného využívania sociálnych médií). Európsky horizont poskytne podporu aj príjemcom, aby mohli informovať o svojej práci a jej vplyve na spoločnosť ako takú.

Využívanie a uplatnenie na trhu

Komisia vypracuje komplexné opatrenia na využívanie výsledkov a poznatkov získaných v rámci programu Európsky horizont. Zintenzívni sa tak ich využívanie, ktoré povedie k širokému uplatneniu na trhu a posilní účinok programu.

Komisia bude systematicky zisťovať a zaznamenávať výsledky výskumno-inovačných činností v rámci programu a tieto nediskriminačným spôsobom získané výsledky a poznatky odovzdá alebo poskytne priemyslu a podnikom všetkých veľkostí, verejnej správe, akademickej obci, organizáciám občianskej spoločnosti a tvorcom politík s cieľom zvýšiť európsku pridanú hodnotu programu na maximum.

Medzinárodná spolupráca

Väčší vplyv sa dosiahne zosúladením akcií s inými krajinami a regiónmi sveta v rámci posilneného úsilia ▌o medzinárodnú spoluprácu. Na základe vzájomnej prospešnosti budú partneri z celého sveta vyzvaní, aby sa zapojili do úsilia EÚ ako neoddeliteľnej súčasti iniciatív na podporu opatrení EÚ v oblasti udržateľnosti, posilnenia excelentnosti výskumu a inovácie a konkurencieschopnosti.

Spoločným úsilím na medzinárodnej úrovni sa zabezpečí účinné riešenie globálnych výziev spoločnosti a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prístup k najlepším talentom, odborným znalostiam a zdrojom na svete, ako aj lepšia ponuka inovačných riešení a dopyt po nich.

Pracovné metodiky hodnotenia

Využívanie nezávislých odborných poznatkov vysokej kvality v postupe hodnotenia podporuje zapojenie všetkých zainteresovaných strán, komunít a záujmov a je predpokladom zachovania excelentnosti a relevantnosti financovaných činností.

Komisia alebo financujúci orgán zabezpečí nestrannosť postupu a predchádza konfliktu záujmov v súlade s článkom 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V rámci zloženia hodnotiacich komisií, expertných a poradných skupín zároveň usiluje o zemepisnú rozmanitosť.

Vo výnimočných prípadoch odôvodnených požiadavkou vymenovať najlepších dostupných expertov a/alebo obmedzenou veľkosťou skupiny kvalifikovaných expertov môžu nezávislí experti, ktorí pomáhajú hodnotiacej komisii alebo sú jej členmi, vyhodnotiť konkrétne návrhy, o ktoré vyjadrili potenciálny záujem. Komisia alebo financujúci orgán v tom prípade prijme všetky potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie integrity postupu hodnotenia. Postup hodnotenia bude náležite riadený vrátane fázy, ktorá obsahuje interakciu medzi rôznymi expertmi. Pri výbere návrhov, ktoré sa majú financovať, hodnotiaca komisia zohľadní osobitné okolnosti.

PILIER I

EXCELENTNÁ VEDA

Vedecký, hospodársky, sociálny a kultúrny pokrok vo všetkých podobách závisí od primeranej ponuky excelentných výskumných pracovníkov, hľadania prevratných koncepcií v chápaní a získavaní vedomostí na všetkých úrovniach, prvotriedne zariadenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa vrátane fyzickej a znalostnej infraštruktúry na výskum a inováciu, ako aj prostriedky na otvorené šírenie a výmenu poznatkov (otvorená veda), metodík a zručností ▌.

Dosiahnutie inovácie na najvyššej svetovej úrovni je spojené s pokrokom v oblasti otvorenej a excelentnej vedy ▌. Vedecké a technologické zmeny paradigmy môžu byť hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva, udržateľného rozvoja a sociálneho pokroku. K takejto zmene paradigmy v minulosti prevažne dochádzalo vo vedeckej základni verejného sektora a až následne viedla k vzniku úplne nových odvetví a sektorov a ku komplexnému pokroku spoločnosti.

Verejné investície do výskumu, najmä prostredníctvom univerzít a verejných výskumných ústavov a výskumných zariadení, sú často zamerané na dlhodobejší výskum s vyšším rizikom a činnosť súkromného sektora dopĺňajú. Okrem toho vytvárajú ľudské zdroje s vysokou kvalifikáciou, know-how a skúsenosti, nové vedecké nástroje a metodiky, ako aj siete na prenos najnovších poznatkov.

Európska veda a výskumní pracovníci pôsobiaci v Európe vždy patrili a naďalej patria k špičke v mnohých oblastiach. Túto situáciu však nesmieme považovať za samozrejmosť. ▌K tradičným výzvam krajín ako Spojené štáty sa teraz pridávajú ekonomické veľmoci ako Čína a India, najmä v nových častiach sveta s rozvojom priemyslu, ako aj vo všetkých krajinách, kde vláda uznáva rozmanitosť prínosov a vysoké výnosy z investícií do výskumu.

1.  EURÓPSKA RADA PRE VÝSKUM (ERC)

1.1.   Odôvodnenie

Hoci EÚ vydáva najviac vedeckých publikácií na svete, ▌vzhľadom na svoju rozlohu relatívne malý počet centier excelentnosti, ktoré by vynikali na svetovej úrovni, a v mnohých oblastiach zaznamenáva priemernú až slabú výkonnosť. V porovnaní so Spojenými štátmi a teraz do určitej miery aj s Čínou sa v EÚ uplatňuje model rozloženia excelentnosti, v ktorom sa zdroje rozdeľujú medzi vysoký počet výskumných pracovníkov a výskumných inštitúcií. Vytvorením atraktívnych podmienok pre najlepších výskumných pracovníkov▌ sa prispeje k zvýšeniu príťažlivosti Európy v rámci svetovej súťaže o vedecké talenty.

Globálna výskumná sféra sa dramaticky vyvíja a v dôsledku rastúceho počtu rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (najmä Číny), ktoré rozširujú svoju vedeckú produkciu, je čoraz viac multipolárna. Zatiaľ čo podiel EÚ a Spojených štátov na svetových výdavkoch na výskum a vývoj dosahoval v roku 2000 takmer dve tretiny, do roku 2013 klesol na menej ako polovicu.

ERC podporuje najlepších výskumných pracovníkov vrátane talentovaných výskumných pracovníkov-začiatočníkov, a to prostredníctvom flexibilného dlhodobého financovania prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu predovšetkým v Európe. Funguje samostatne pod vedením nezávislej vedeckej rady zloženej z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou, primeranými odbornými znalosťami a pri zachovaní rozmanitosti. ERC môže čerpať zo širšej ponuky talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akéhokoľvek vnútroštátneho systému, pričom posilňuje excelentnosť formou súťaže najlepších výskumných pracovníkov a najlepších nápadov.

Výskum na hraniciach poznania financovaný z prostriedkov ERC preukázateľne má významný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania a otvára cestu k novým a často neočakávaným vedeckým a technologickým výsledkom a novým oblastiam výskumu. Vznikajú tak radikálne nové nápady, ktoré stimulujú inováciu a vynaliezavosť podnikov a riešia spoločenské výzvy. ERC má aj výrazný štrukturálny vplyv na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému vysoko nad rámec výskumných pracovníkov a činností, ktoré priamo financuje. Projekty a činnosti financované z prostriedkov ERC stanovujú inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jej profil a zvyšujú jej príťažlivosť ako pracoviska pre najlepších výskumných pracovníkov na svetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou prijať na svojej pôde držiteľov grantov ERC vytvára medzi európskymi univerzitami a výskumnými organizáciami konkurenciu, pretože chcú popredným výskumným pracovníkom ponúknuť čo najpríťažlivejšie podmienky, a zároveň im to môže nepriamo pomôcť pri posudzovaní vlastných silných a slabých stránok a zavádzaní reforiem.

▌ERC financuje len pomerne malé percento z celkového európskeho výskumu, ale dosahuje ním vysoký vplyv ▌v oblasti vedy. Priemerný citačný ohlas na výskum podporovaný z prostriedkov ERC je porovnateľný s ohlasom špičkových svetových univerzít. Charakteristiky ERC v oblasti výskumu sú v porovnaní s najväčšími svetovými investormi do výskumu mimoriadne významné. Z prostriedkov ERC sa financuje veľká časť výskumu na hranici poznania v mnohých oblastiach s najvyšším počtom citácií vrátane tých, ktoré sa rýchlo rozvíjajú. Hoci sú finančné prostriedky ERC určené na výskum na hranici poznania, ich výsledkom je značný počet patentov.

Sú teda jasné dôkazy, že ERC púta záujem a financuje excelentných výskumných pracovníkov vďaka svojim výzvam a že z akcií ERC vzniká značný počet tých najvýznamnejších výsledkov výskumu značného svetového vplyvu vo vznikajúcich oblastiach, ktoré vedú k prelomovým objavom a významnému pokroku. Príjemcovia grantov ERC vykonávajú vysoko interdisciplinárnu činnosť, spolupracujú na medzinárodnej úrovni a svoje výsledky otvorene zverejňujú vo všetkých oblastiach výskumu vrátane spoločenských vied, umenia a humanitných vied.

Sú už aj dôkazy o dlhodobejšom vplyve grantov ERC na kariéru, odbornú prípravu uznávaných výskumných pracovníkov a doktorov ▌s vysokou kvalifikáciou, zvyšovanie globálnej viditeľnosti a prestíže európskeho výskumu a národné výskumné systémy vďaka silnému účinku referenčného porovnávania. Tento účinok má mimoriadny význam pre decentralizovaný model excelentnosti EÚ, pretože štatút financovania ERC môže byť náhradou za uznanie založené na postavení inštitúcie a slúžiť ako presnejší ukazovateľ kvality výskumu. Ambiciózni jednotlivci, inštitúcie, regióny a krajiny môžu prevziať iniciatívu a rozvíjať výskumné profily, v ktorých obzvlášť vynikajú.

1.2.  Oblasti intervencie

1.2.1.  Veda na hraniciach poznania

Predpokladá sa, že výskum financovaný z prostriedkov ERC umožní pokrok na hraniciach poznania, vydávanie vedeckých publikácií najvyššej kvality▌, aby výskum dosiahol výsledky s potenciálne vysokým spoločenským a hospodárskym vplyvom, a že ERC stanoví jasný invenčný cieľ výskumu na hraniciach poznania v celej EÚ, Európe a na medzinárodnej úrovni. S cieľom vytvoriť v EÚ atraktívnejšie prostredie pre najlepších svetových vedcov sa ERC zameria na merateľné zvýšenie podielu EÚ v 1 % najčastejšie citovaných publikácií vo svete a na zvýšenie počtu excelentných výskumných pracovníkov, a to aj z krajín mimo Európy, ktorých financuje.

Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe týchto zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, a tým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe prístupu zdola nahor a priority sa vopred neurčujú.

Základné línie

–  dlhodobé financovanie na podporu excelentných nápadov bádateľov každého veku a pohlavia z ktorejkoľvek krajiny sveta a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu,

–  podpora začínajúcich výskumných pracovníkov s excelentnými nápadmi, aby sa mohli stať nezávislými lídrami vo výskume, poskytovaním primeranej podpory v rozhodujúcej fáze, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program,

–  nové spôsoby práce vo vedeckom svete vrátane prístupu na základe z otvorenej vedy s potenciálom dosiahnuť prelomové výsledky a uvoľniť komerčný a sociálny inovačný potenciál financovaného výskumu,

–  výmena skúseností a odporúčaných postupov s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie a budovanie prepojení s ostatnými časťami rámcového programu, konkrétne MSCA, s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov,

–  zviditeľňovanie výskumu na hraniciach poznania v Európe a programov ERC pre výskumných pracovníkov v celej Európe aj na medzinárodnej úrovni.

1.3.  Vykonávanie

1.3.1.  Vedecká rada

Za kvalitu činnosti z vedeckého hľadiska ručí vedecká rada, ktorá je plne oprávnená rozhodovať o tom, aký výskum sa má financovať.

V súvislosti s vykonávaním rámcového programu a s cieľom vykonávať svoje úlohy v zmysle článku 7 vedecká rada:

(1)  Pokiaľ ide o stratégiu vedy:

–  na základe vedeckých príležitostí a potrieb európskej vedy stanovuje celkovú stratégiu vedy ERC,

–  v súlade so svojou stratégiou vedy stanovuje pracovný program a súbor podporných opatrení ERC,

–  v súlade so svojou stratégiou vedy zavádza potrebné iniciatívy medzinárodnej spolupráce vrátane informačných činností s cieľom zviditeľniť ERC so zameraním na najlepších výskumných pracovníkov z ostatných častí sveta.

(2)  Pokiaľ ide o riadenie vedy, monitorovanie a kontrolu kvality:

–  zabezpečuje prvotriedny systém partnerského preskúmania založený na vedeckej excelentnosti a na úplne transparentnom, spravodlivom a nestrannom nakladaní s návrhmi, a to formou stanovísk k vykonávaniu a správe výziev na predkladanie návrhov, hodnotiacim kritériám, postupom partnerského preskúmania (vrátane výberu expertov, metód partnerského preskúmania a hodnotenia návrhov) a potrebným vykonávacím pravidlám a usmerneniam, na základe ktorých sa pod dohľadom vedeckej rady vyberú návrhy, ktoré sa budú financovať,

–  v prípade činnosti výskumu ERC na hranici poznania sa experti menujú na základe návrhu vedeckej rady ERC,

–  zabezpečuje, aby sa granty ERC vykonávali v súlade s jednoduchými, transparentnými postupmi zameranými na excelentnosť, podporu iniciatívnosti a kombinovanie flexibility a zodpovednosti, a to neustálym monitorovaním kvality operácií a vykonávania,

–  skúma a posudzuje výsledky ERC, ako aj kvalitu a vplyv výskumu financovaného z prostriedkov ERC a na ich základe vydáva odporúčania a usmernenia na nápravné alebo budúce opatrenia,

–  zaujíma stanoviská ku všetkým otázkam, ktoré sa týkajú výsledkov a dosahu činností ERC a kvality vykonávaného výskumu.

(3)  Pokiaľ ide o komunikáciu a šírenie informácií:

–  zviditeľňuje ERC vo svetovom meradle prostredníctvom komunikačnej a informačnej činnosti vrátane vedeckých konferencií na propagáciu činnosti a úspechov ERC a výsledkov projektov financovaných ERC v spolupráci s vedeckou obcou, kľúčovými zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou,

–  v prípade potreby uskutočňuje konzultácie s vedeckou, inžinierskou a akademickou obcou, regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu a ďalšími zainteresovanými stranami,

–  pravidelne podáva Komisii správy o svojej činnosti.

Členovia vedeckej rady poberajú za uskutočňované úlohy honorár a v prípade potreby sa im hradia cestovné výdavky a diéty.

Predseda ERC bude počas svojho funkčného obdobia sídliť v Bruseli a väčšinu svojho pracovného času(13) bude venovať záležitostiam ERC. Odmeňuje sa na úrovni, ktorá zodpovedá vrcholovému manažmentu Komisie, a bude mať k dispozícii špecializovanú implementačnú štruktúru s potrebnou podporou na vykonávanie svojich funkcií.

Vedecká rada zvolí spomedzi svojich členov troch podpredsedov, ktorí predsedovi pomáhajú jeho zastupovaním a pri organizácii práce vedeckej rady. Môžu zastávať aj funkciu podpredsedu ERC.

Trom podpredsedom sa bude poskytovať podpora, aby bola zabezpečená primeraná pomoc v ich domovských ústavoch na miestnej úrovni.

1.3.2.  Špecializovaná implementačná štruktúra

Špecializovaná implementačná štruktúra zodpovedá za všetky aspekty administratívneho vykonávania a realizácie programu podľa pracovného programu ERC. Konkrétne bude vykonávať postupy hodnotenia, partnerské preskúmanie a výberový postup v súlade so stratégiou stanovenou vedeckou radou a bude zabezpečovať finančné a vedecké riadenie grantov. Špecializovaná implementačná štruktúra bude podporovať vedeckú radu pri vykonávaní všetkých jej úloh uvedených vyššie vrátane vypracovania jej vedeckej stratégie, monitorovania operácií, skúmania a posudzovania výsledkov ERC, ako aj jej informačných a komunikačných činností, poskytne prístup k potrebným dokumentom a údajom vo svojom vlastníctve a bude priebežne informovať vedeckú radu o svojej činnosti.

Na zabezpečenie účinného spojenia so špecializovanou implementačnou štruktúrou v strategických a prevádzkových záležitostiach budú vedúci pracovníci vedeckej rady a riaditeľ špecializovanej implementačnej štruktúry zvolávať pravidelné koordinačné zasadnutia.

Riadenie ERC budú vykonávať zamestnanci prijatí na tento účel a v prípade potreby aj úradníci z inštitúcií EÚ, pričom toto riadenie sa bude vzťahovať výlučne na skutočné administratívne potreby na zabezpečenie stability a kontinuity potrebnej pre účinnú správu.

1.3.3.  Úloha Komisie

S cieľom plniť povinnosti stanovené v článkoch 6, 7 a 8 a v kontexte vlastnej zodpovednosti za plnenie rozpočtu Komisia:

–  zaisťuje kontinuitu a obmenu vedeckej rady a poskytuje podporu stálej výberovej komisii pri výbere budúcich členov vedeckej rady,

–  zaisťuje kontinuitu a delegovanie úloh a povinností v rámci špecializovanej implementačnej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,

–  zaisťuje, aby špecializovaná implementačná štruktúra vykonávala celý rozsah svojich úloh a povinností,

–  menuje riaditeľa a vedúcich pracovníkov špecializovanej implementačnej štruktúry, pričom prihliada na názor vedeckej rady,

–  zaisťuje včasné prijatie pracovného programu, stanovísk k vykonávacej metodike a potrebným vykonávacím pravidlám vrátane pravidiel ERC na predkladanie návrhov a vzorovej dohody o grante ERC, pričom zohľadní stanoviská vedeckej rady,

–  pravidelne a včas informuje programový výbor o vykonávaní činností ERC a vedie s ním konzultácie,

–  ako zodpovedný subjekt za celkové vykonávanie rámcového programu pre výskum monitoruje špecializovanú vykonávaciu štruktúru a hodnotí jej výkon.

2.  AKCIE MARIE CURIE-SKŁODOWSKEJ (MSCA)

2.1.  Odôvodnenie

Európa potrebuje kvalifikovanú a odolnú základňu ľudského kapitálu v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa dokáže ľahko prispôsobiť a nájsť udržateľné riešenia pre súčasné aj budúce výzvy, ako sú významné demografické zmeny v Európe. Na zabezpečenie excelentnosti treba zaistiť, aby boli výskumní pracovníci mobilní, spolupracovali a šírili poznatky medzi jednotlivými krajinami, sektormi a disciplínami, a mali správnu kombináciu vedomostí a zručností na riešenie spoločenských výziev a podporu inovácie.

Európa je vedecká veľmoc s približne 1,8 milióna výskumných pracovníkov, ktorí pôsobia na tisíckach univerzít, vo výskumných centrách a ▌spoločnostiach. Odhaduje sa však, že EÚ bude musieť do roku 2027 vyškoliť a zamestnať aspoň milión nových výskumných pracovníkov, aby dosiahla ciele stanovené na zvýšenie investícií do výskumu a inovácie. Táto potreba je mimoriadne naliehavá aj mimo akademického sektora (ako napríklad v priemysle a podnikoch vrátane MSP, verejnej správe, organizáciách občianskej spoločnosti, kultúrnych inštitúciách, nemocniciach atď.) a vyžaduje si spoluprácu medzi jednotlivými odvetviami s cieľom ponúknuť primerane vyškolených nových výskumných pracovníkov. EÚ musí zvýšiť úsilie s cieľom zatraktívniť výskumnú profesiu pre viac mladých žien a mužov, dosiahnuť vyššiu inkluzívnosť a podporiť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, prilákať výskumných pracovníkov z tretích krajín, udržať si vlastných výskumných pracovníkov a opätovne začleniť európskych výskumných pracovníkov, ktorí pracujú mimo Európy. V záujme rovnomernejšieho rozšírenia excelentnosti treba navyše v celom európskom výskumnom priestore zlepšovať podmienky pre výskumných pracovníkov. V tejto súvislosti sú potrebné silnejšie prepojenia s európskym vzdelávacím priestorom, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskym sociálnym fondom (ESF+).

Tieto výzvy možno najlepšie riešiť na úrovni EÚ vzhľadom na ich systémový charakter a cezhraničné úsilie potrebné na ich riešenie.

Akcie Marie Curie-Skłodowskej MSCA sa zameriavajú na excelentný výskum, ktorý prebieha úplne zdola nahor, je otvorený pre akúkoľvek oblasť výskumu a inovácie od základného výskumu až po prijatie na trhu a inovačné služby. Zahŕňajú oblasti výskumu, na ktoré sa vzťahujú Zmluva o fungovaní Európskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). V prípade osobitných potrieb a v závislosti od dostupnosti dodatočných zdrojov financovania sa môže program MSCA usilovať o prepojenie na určité činnosti, pokiaľ ide o konkrétne výzvy (vrátane identifikovaných misií), typy výskumných a inovačných inštitúcií alebo zemepisné lokality, s cieľom reagovať na vývoj európskych požiadaviek so zreteľom na zručnosti, odbornú prípravu v oblasti výskumu, kariérny rast a spoločné využívanie vedomostí.

Program MSCA je hlavným nástrojom na úrovni EÚ na prilákanie výskumných pracovníkov z tretích krajín do Európy, čím významne prispieva ku globálnej spolupráci v oblasti výskumu a inovácie. Preukázalo sa, že program MSCA má nielen pozitívny vplyv na jednotlivcov, organizácie a na úrovni systému, ale prináša aj prelomové výsledky výskumu s veľkým vplyvom a zároveň značne prispieva k riešeniu spoločenských a strategických výziev. Dlhodobé investície do ľudí sa vyplácajú, o čom svedčí počet nositeľov Nobelovej ceny, ktorí boli štipendistami alebo supervízormi programu MSCA.

Prostredníctvom globálnej súťaže v oblasti výskumu medzi vedcami a hostiteľskými organizáciami z akademickej obce aj mimo nej a prostredníctvom vytvárania a výmeny poznatkov vysokej kvality naprieč krajinami, sektormi a disciplínami program MSCA významne prispieva k dosahovaniu cieľov programu pre zamestnanosť, rast a investície, globálnej stratégie EÚ a cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN.

Program MSCA prispieva k zvýšeniu účinnosti, konkurencieschopnosti a príťažlivosti Európskeho výskumného priestoru (EVP) v celosvetovom meradle. Dosahuje sa to zameraním sa na novú generáciu výskumných pracovníkov vysokej kvality a poskytovaním podpory nádejným talentom z celej EÚ a mimo nej vrátane ich podpory pri prechode na iné prvky programu, ako napríklad ERC a EIT; intenzívnym šírením a uplatňovaním nových poznatkov a nápadov v európskych politikách, hospodárstve a spoločnosti, okrem iného lepšou vedeckou komunikáciou a opatreniami na informovanie verejnosti; uľahčením spolupráce medzi výskumnými organizáciami a publikovaním na základe zásad otvorenej vedy a údajov FAIR; a štruktúrovaným vplyvom na EVP, podporou otvoreného trhu práce a stanovením noriem pre kvalitnú odbornú prípravu, atraktívnymi podmienkami zamestnávania a otvoreným, transparentným náborom založeným na zásluhách pre všetkých výskumných pracovníkov v súlade s Európskou chartou výskumných pracovníkov a kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov.

2.2.  Oblasti intervencie

2.2.1.  Pestovanie excelentnosti prostredníctvom cezhraničnej, medziodvetvovej a interdisciplinárnej mobility výskumných pracovníkov

EÚ musí ostať referenčným bodom pre excelentný výskum, ktorý je príťažlivý pre najsľubnejších výskumných pracovníkov z Európy a mimo nej vo všetkých fázach ich kariéry. Možno to dosiahnuť tak, že sa výskumným pracovníkom a zamestnancom zaoberajúcim sa výskumom umožní pohyb a spolupráca medzi krajinami, odvetviami a odbormi, aby mohli profitovať z kvalitnej odbornej prípravy a kariérnych príležitostí. Uľahčí sa tak kariérny prechod medzi akademickým a neakademickým sektorom a podnieti sa podnikateľská činnosť.

Základné línie

–  mobilita pre najlepších alebo najsľubnejších výskumných pracovníkov v rámci Európy alebo mimo nej, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, s cieľom realizovať excelentný výskum a rozvíjať ich zručnosti a kariéru a rozšíriť ich sieť kontaktov v akademickom a neakademickom sektore (vrátane infraštruktúry výskumu).

2.2.2.  Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej odbornej prípravy výskumných pracovníkov

EÚ potrebuje silnú, odolnú a tvorivú základňu ľudských zdrojov so správnou kombináciou inovačných zručností zodpovedajúcich budúcim potrebám trhu práce v záujme inovácie a premeny vedomostí a nápadov na výrobky a služby s hospodárskym a spoločenským prínosom. Dá sa to dosiahnuť odbornou prípravou výskumných pracovníkov s cieľom prehĺbiť ich základné výskumné kompetencie a posilniť ich prierezové zručnosti ako tvorivé, zodpovedné a podnikateľské zmýšľanie otvorené spoločnosti a povedomie udržateľného rozvoja. Vďaka tomu budú môcť čeliť súčasným a budúcim svetovým výzvam a zlepšiť si kariérne vyhliadky a inovačný potenciál.

Základné línie

–  programy odbornej prípravy zamerané na to, aby výskumní pracovníci získali rôzne zručnosti relevantné pre súčasné a budúce globálne výzvy.

2.2.3.  Posilnenie ľudských zdrojov a rozvoja zručností v celom Európskom výskumnom priestore

S cieľom posilniť excelentnosť, podporiť spoluprácu medzi organizáciami vykonávajúcimi výskum a dosiahnuť pozitívny štrukturálny účinok treba v rámci EVP zavádzať kvalitné normy v oblasti odbornej prípravy a mentorstva, dobré pracovné podmienky a účinný kariérny rast výskumných pracovníkov. Ak je to vhodné a podložené štúdiou, v rámci súčasných základných línií sa bude poskytovať podpora pre výskumných pracovníkov na návrat do krajiny ich pôvodu v rámci Únie a do nej. Prispeje to k modernizácii a zlepšovaniu programov a systémov odbornej prípravy v oblasti výskumu, ako aj k zvýšeniu príťažlivosti inštitúcií ▌na celom svete.

Základné línie

–  programy odbornej prípravy na podporu excelentnosti a šírenie najlepších postupov vo všetkých inštitúciách, infraštruktúre výskumu a výskumno-inovačných systémoch,

–  spolupráca v rámci disciplín a naprieč nimi, tvorba a šírenie poznatkov v rámci EÚ a s tretími krajinami.

2.2.4.  Zlepšenie a uľahčenie synergie

Treba ďalej rozvíjať synergiu medzi výskumno-inovačných systémov a programov na úrovni EÚ, regiónov a členských štátov. Možno to dosiahnuť najmä synergiou ▌, komplementárnosťou s inými časťami programu Horizont Európa, ako napríklad Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), a inými programami EÚ, konkrétne Erasmus a ESF+, ako aj prostredníctvom známky excelentnosti.

Základné línie

–  programy odbornej prípravy a podobné iniciatívy na rozvoj kariérneho rastu podporované z doplnkových verejných alebo súkromných zdrojov na úrovni regiónov, členských štátov alebo EÚ.

2.2.5.  Podpora informovania verejnosti

Treba zlepšiť povedomie o činnostiach programu a verejné uznanie výskumných pracovníkov v celej EÚ a mimo nej s cieľom zviditeľniť MSCA vo svetovom meradle a lepšie porozumieť vplyvu práce výskumných pracovníkov na každodenný život občanov a motivovať mladých ľudí ku kariére vo výskume. Možno to dosiahnuť prácou na základe zásady otvorenej vedy, ktorá vedie k lepšiemu aktívnemu šíreniu, využívaniu a pasívnemu šíreniu poznatkov a postupov. Významnú úlohu by mohla zohrávať aj občianska veda.

Základné línie

–  iniciatívy informovania verejnosti zamerané na vzbudenie záujmu o kariéru vo výskume, najmä medzi mladými ľuďmi zo všetkých prostredí,

–  podporné činnosti na zvýšenie celosvetového významu, viditeľnosti programu MSCA a povedomia o ňom,

–  šírenie a zoskupovanie poznatkov prostredníctvom spolupráce medzi projektmi, projektmi národných kontaktných miest NCP a iného nadväzovania kontaktov, ako napríklad služba pre absolventov.

3.  INFRAŠTRUKTÚRA VÝSKUMU

3.1.  Odôvodnenie

Moderná infraštruktúra výskumu poskytuje kľúčové služby pre výskumno-inovačné komunity, zohráva dôležitú úlohu pri rozširovaní hraníc poznania a je základom prínosu výskumu a inovácie k riešeniu globálnych výziev a konkurencieschopnosti priemyslu. Podpora infraštruktúry výskumu na úrovni EÚ pomáha zmierniť to, čo je v mnohých prípadoch realitou roztrúsenej vnútroštátnej a regionálnej infraštruktúry výskumu a oblastí vedeckej excelentnosti, čím sa posilňuje EVP a zvyšuje ▌obeh vedomostí v dátových silách. Vedecký pokrok je stále viac závislý od spolupráce infraštruktúry výskumu a priemyslu, ktorá vytvára potrebné nástroje na základe nových kľúčových podporných technológií a iných nových technológií.

Všeobecným cieľom je vybaviť Európu udržateľnou infraštruktúrou výskumu svetovej triedy, ktorá bude otvorená pre všetkých výskumných pracovníkov v Európe a mimo nej, a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií. Medzi hlavné ciele patrí znížiť fragmentáciu výskumno-inovačného ekosystému, predchádzať duplicitnému úsiliu a lepšie koordinovať navrhovanie, vývoj, prístupnosť a využívanie infraštruktúry výskumu vrátane infraštruktúry financovanej z EFRR. Je nevyhnutné podporovať otvorený prístup k infraštruktúre výskumu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov, ale aj rozšírený prístup, okrem iného prostredníctvom európskeho cloudu pre otvorenú vedu EOSC, k digitálnym výskumným zdrojom, a to najmä stimulovaním využívania postupov otvorenej vedy a otvorených údajov.

Je tiež dôležité zlepšiť dlhodobú udržateľnosť infraštruktúry výskumu, pretože sa zvyčajne prevádzkujú niekoľko desaťročí, a teda by sa mali vytvoriť plány na zabezpečenie stálej a stabilnej podpory.

EÚ si musí poradiť aj s rýchlym zvyšovaním globálnej súťaže o talenty tak, že priláka výskumných pracovníkov z tretích krajín, aby pracovali v prvotriednej európskej infraštruktúre výskumu. Rovnako dôležitým cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej spôsobilosti európskeho priemyslu, podpora kľúčových technológií a služieb relevantných pre infraštruktúru výskumu a jej používateľov, čím sa zlepšujú podmienky na poskytovanie inovačných riešení.

Minulé rámcové programy významne prispeli k efektívnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu vnútroštátnej infraštruktúry výskumu a spolu s Európskym strategickým fórom o infraštruktúre výskumu vypracovali súdržný a strategicky orientovaný prístup k tvorbe politík týkajúcich sa celoeurópskej infraštruktúry výskumu. Tento strategický prístup priniesol jasné výhody vrátane zníženia duplicity úsilia s efektívnejším celkovým využívaním zdrojov, ako aj štandardizácie procesov a postupov. Mobilita vo výskume zohráva dôležitú úlohu pri uľahčovaní využívania infraštruktúry výskumu, preto treba zvážiť synergiu s vnútroštátnymi a európskymi mechanizmami mobility.

Činnosť s podporou EÚ prinesie pridanú hodnotu vďaka: konsolidácii a optimalizácii súčasnej infraštruktúry výskumu v Európe popri úsilí o rozvoj novej infraštruktúry výskumu celoeurópskeho významu a vplyvu; zabezpečením toho, aby podobné súbory infraštruktúry výskumu spolupracovali na riešení strategických otázok, ktoré majú vplyv na komunity používateľov; zriadeniu európskeho cloudu pre otvorenú vedu ako účinného rozšíriteľného a udržateľného prostredia pre výskum založený na údajoch; prepojeniu národných a regionálnych výskumno-vzdelávacích sietí, rozšíreniu a zabezpečeniu vysokokapacitnej sieťovej infraštruktúry pre obrovské množstvo údajov a prístupu k digitálnym zdrojom naprieč hranicami a doménami; podporou celoeurópskeho pokrytia decentralizovanej infraštruktúry výskumu, čím sa zároveň umožní porovnanie výskumných údajov naprieč krajinami, napr. v oblasti spoločenských a humanitných vied a životného prostredia; zlepšením interoperability infraštruktúry výskumu; posilnením a zlepšením prenosu poznatkov a odbornej prípravy ľudských zdrojov vysokej kvality; posilnením využívania a prípadnej modernizácie súčasnej celoeurópskej infraštruktúry výskumu svetovej úrovne v rámci celého programu Horizont Európa; odstránením prekážok, ktoré najlepším výskumným tímom bránia v prístupe k najlepším službám infraštruktúry výskumu v Európe; podpore inovačného potenciálu infraštruktúry výskumu so zameraním na technologický vývoj a spoločnú inováciu, ako aj vďaka intenzívnejšiemu využívaniu infraštruktúry výskumu v priemysle.

Musí sa posilniť aj medzinárodný rozmer infraštruktúry výskumu EÚ, užšia spolupráca s medzinárodnými partnermi a medzinárodná účasť v európskej infraštruktúry výskumu pri dosahovaní vzájomných výhod.

K týmto rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja prispejú činnosti ako: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

3.2.  Oblasti intervencie

3.2.1.  Konsolidácia a rozvoj prostredia európskej infraštruktúry výskumu

Zriadenie, prevádzka a dlhodobá udržateľnosť infraštruktúry výskumu určenej fórom ESFRI a ostatných druhov prvotriednej infraštruktúry výskumu celoeurópskeho významu je pre EÚ nevyhnutná na zaistenie si vedúceho postavenia v oblasti výskumu na hraniciach poznania, odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností výskumných pracovníkov, tvorby a využívania vedomostí a konkurencieschopnosti jej odvetví.

Európsky cloud pre otvorenú vedu by mal plniť funkciu účinného a komplexného distribučného kanálu pre služby infraštruktúry výskumu a mal by európskym výskumným komunitám poskytnúť dátové služby novej generácie na zber, uchovávanie, spracovanie (napr. služby analýzy, simulácie a vizualizácie) a výmenu veľkých vedeckých dát (big data) v súlade so zásadami FAIR. Okrem toho by mal výskumným pracovníkom v Európe poskytnúť prístup k väčšine údajov vygenerovaných a zozbieraných infraštruktúrou výskumu, ako aj k vysokovýkonnej výpočtovej technike a exaflopovým zdrojom, a to aj zavedeným v rámci európskej dátovej infraštruktúry(14).

Celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť prepojí infraštruktúru výskumu a jeho zdroje a umožní k nim diaľkový prístup zabezpečením vzájomného prepojenia medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a výskumno-inovačnými komunitami na úrovni EÚ, ako aj medzinárodného prepojenia s ostatnými partnerskými sieťami na celom svete.

Základné línie

–  životný cyklus celoeurópskej infraštruktúry výskumu navrhovaním nových druhov infraštruktúry výskumu, ich prípravná a vykonávacia fáza, počiatočná fáza prevádzky v kombinácii s inými zdrojmi financovania, v prípade infraštruktúry výskumu s podporou štrukturálnych fondov, ako aj konsolidácia a optimalizácia ekosystému infraštruktúry výskumu zjednodušením postupov monitorovania medzníkov ESFRI a ostatných druhov celoeurópskej infraštruktúry výskumu a uľahčením uzatvárania servisných zmlúv, rozvoja, zlučovania, celoeurópskeho pokrytia alebo vyraďovania celoeurópskej infraštruktúry výskumu,

–  európsky cloud pre otvorenú vedu vrátane: škálovateľnosti a udržateľnosti prístupového kanála; účinného združovania európskych, národných, regionálnych a inštitucionálnych zdrojov v spolupráci s členskými štátmi a pridruženými krajinami; jeho technického a politického vývoja, pokiaľ ide o plnenie nových potrieb a požiadaviek výskumu (napr. používanie citlivých údajov, začlenenie zásad ochrany súkromia už v štádiu návrhu); interoperability údajov a ich súladu so zásadami FAIR a širokej používateľskej základne,

–  celoeurópska výskumno-vzdelávacia sieť, ktorá podporuje európsky cloud pre otvorenú vedu a európsku dátovú infraštruktúru, a umožňuje poskytovanie HPC/dátových služieb v prostredí založenom na cloudových technológiách schopných spracovať extrémne veľké súbory údajov a zvládať rozsiahle výpočtové procesy.

3.2.2.  Otvorenie, integrácia a vzájomné prepojenie infraštruktúry výskumu

Výskumné prostredie sa zlepší vďaka zabezpečeniu otvorenosti hlavných druhov medzinárodnej, národnej a regionálnej infraštruktúry výskumu pre všetkých európskych výskumných pracovníkov a podľa potreby integráciou ich služieb v záujme harmonizácie podmienok prístupu, zlepšenia a rozšírenia poskytovaných služieb a podpory spoločnej stratégie rozvoja špičkových technologických komponentov a pokročilých služieb prostredníctvom inovačných akcií.

Základné línie

–  siete, ktoré spájajú národných a regionálnych financovateľov infraštruktúry výskumu, na spolufinancovanie nadnárodného prístupu výskumných pracovníkov,

–  siete celoeurópskej, národnej a regionálnej infraštruktúry výskumu na riešenie globálnych výziev určené na zabezpečenie prístupu pre výskumných pracovníkov, ako aj na harmonizáciu a zlepšenie služieb infraštruktúry výskumu.

3.2.2a  Inovačný potenciál európskej infraštruktúry výskumu a činnosti v záujme inovácie a odbornej prípravy

S cieľom stimulovať inovácie v rámci ▌samotnej infraštruktúry výskumu a v priemyselných odvetviach sa posilní spolupráca s priemyslom v oblasti výskumu a vývoja, aby sa rozvíjali kapacity Únie a dopyt po priemyselných dodávkach v oblasti ▌špičkových technológií, ako je vedecké prístrojové vybavenie ▌. Okrem toho sa bude podporovať využívanie infraštruktúry výskumu v priemysle, napríklad experimentálnych skúšobných zariadení alebo vedomostných centier. Rozvoj a využívanie infraštruktúry výskumu si vyžiada primerané zručnosti na úrovni manažérov, výskumných pracovníkov, inžinierov a technikov, ako aj používateľov. Na tento účel sa z finančných prostriedkov Únie podporí odborná príprava pracovníkov, ktorí riadia a prevádzkujú infraštruktúru výskumu v celoeurópskom záujme, výmena personálu a odporúčaných postupov medzi jednotlivými zariadeniami, ako aj primerané zabezpečenie ľudských zdrojov v kľúčových odboroch vrátane prípravy osobitných plánov vzdelávania. Bude sa podporovať synergia s akciami Marie Curie-Skłodowskej MSCA.

Základné línie

–  integrované siete infraštruktúry výskumu na vypracovanie a vykonávanie spoločnej stratégie/plánu technického rozvoja a prístrojového vybavenia,

–  odborná príprava personálu na riadenie a prevádzku infraštruktúry výskumu celoeurópskeho záujmu.

3.2.2b  Posilňovanie európskej politiky v oblasti infraštruktúry výskumu a medzinárodnej spolupráce

Tvorcovia politík, financujúce subjekty, resp. poradné skupiny ako ESFRI potrebujú podporu na riadne zosúladenie pri vypracovaní a vykonávaní súdržnej a udržateľnej dlhodobej európskej stratégie v oblasti infraštruktúry výskumu.

Podobne sa podporou strategickej medzinárodnej spolupráce posilní pozícia európskej infraštruktúry výskumu na medzinárodnej úrovni a zabezpečí sa ich globálne prepojenie, ▌interoperabilita a dosah.

Základné línie

–  prieskumy, monitorovanie a posudzovanie infraštruktúry výskumu na úrovni EÚ, ako aj politické štúdie, komunikačné činnosti a odborná príprava, činnosti strategickej medzinárodnej spolupráce v otázkach infraštruktúry výskumu a osobitné činnosti príslušných politických a poradných orgánov.

PILIER II

GLOBÁLNE VÝZVY A KONKURENCIESCHOPNOSŤ EURÓPSKEHO PRIEMYSLU

EÚ stojí pred mnohými výzvami, z ktorých niektoré ▌majú globálny charakter. Týmto mimoriadne zložitým a rozsiahlym problémom ▌treba čeliť spoločne, a hľadanie ich riešení si bude vyžadovať zodpovedajúce náležite vyškolené a zručnosťami vybavené ľudské zdroje, zodpovedajúci objem finančných zdrojov, ako aj primerané úsilie. Ide práve o tie oblasti, kde EÚ musí spolupracovať: inteligentne, flexibilne a spoločne v prospech všetkých našich občanov.

Posilnenie vplyvu možno dosiahnuť zosúladením akcií s inými krajinami a regiónmi sveta v rámci ▌medzinárodnej spolupráce v súlade so smerovaním, ktoré vyplýva z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy. Partneri z celého sveta sa vyzvú, aby sa na základe vzájomnej prospešnosti pridali k spoločnému úsiliu EÚ v rámci výskumu a inovácie zameraných na udržateľný rozvoj.

Výskum a inovácia sú hlavnými hnacími silami udržateľného a inkluzívneho rastu a technologickej a priemyselnej konkurencieschopnosti ▌. Prispejú k nachádzaniu riešení súčasných a budúcich problémov, aby sa čo najskôr zvrátil negatívny a nebezpečný trend, ktorý momentálne spája hospodársky rozvoj ▌s rastúcim využívaním prírodných zdrojov, ako aj rastúcimi spoločenskými výzvami. Výzvy sa tak premenia na nové podnikateľské príležitosti a rýchly prínos pre spoločnosť.

EÚ bude profitovať ako používateľ a tvorca vedomostí, technológií a odvetví, pričom preukáže, ako môže moderná, industrializovaná, udržateľná, inkluzívna, kreatívna, odolná, otvorená a demokratická spoločnosť fungovať a rozvíjať sa. Podporia a posilnia sa čoraz dôležitejšie hospodársko-environmentálno-sociálne príklady udržateľnej ▌ekonomiky, či už ide o zdravie a kvalitu života pre všetkých, odolnú, kreatívnu a inkluzívnu ▌spoločnosť, spoločnosť posilnenú civilnou bezpečnosťou, dostupnú čistú energiu a mobilitu, digitalizované hospodárstvo a spoločnosť, transdisciplinárny a kreatívny priemysel, riešenia založené na kozmických, námorných alebo pozemných technológiách, alebo fungujúce biohospodárstvo vrátane riešení v oblasti potravinárstva a výživy, či udržateľné využívanie prírodných zdrojov▌, ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, pričom všetky tieto aspekty vytvárajú v Európe bohatstvo a kvalitnejšie pracovné miesta. Transformácia priemyslu bude mať zásadný význam, rovnako ako rozvoj inovačných priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ.

Nové technológie ovplyvňujú takmer všetky oblasti politiky. Každá jedna technológia často prináša kombináciu spoločenských a hospodárskych príležitostí, možnosti zvýšiť efektívnosť, kvalitu a zlepšiť verejnú správu, dôsledky pre oblasť zamestnanosti a vzdelávania, ako aj možné riziká v oblasti bezpečnosti, súkromia a etiky. Nevyhnutnou súčasťou politiky v oblasti technológie preto musí byť zvažovanie záujmov, spolupráca jednotlivých odvetví navzájom a formulovanie stratégií.

Výskum a inovácia v rámci tohto piliera programu Horizont Európa sú zoskupené do integrovaných neuzavretých širokých skupín činností. Investície nie sú zamerané na odvetvia, ale skôr na systémové zmeny našej spoločnosti a hospodárstva v smere vektora udržateľnosti. Možno ich dosiahnuť iba vtedy, ak sa do spoločného navrhovania a tvorby výskumu a inovácie zapoja všetci aktéri, vedci, technológovia, výrobcovia, inovátori, podniky, pedagógovia, tvorcovia politiky, občania a organizácie občianskej spoločnosti. Žiaden z ▌klastrov teda nie je určený iba pre jeden okruh aktérov a všetky činnosti sa budú vykonávať hlavne prostredníctvom výskumných a inovačných projektov zameraných na spoluprácu, ktoré sa budú vyberať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov.

Okrem riešenia globálnych výziev sa prostredníctvom činností v klastroch budú rozvíjať a uplatňovať kľúčové podporné a nastupujúce technológie (či už digitálne alebo nie) ako súčasť spoločnej stratégie na podporu vedúceho postavenia EÚ v priemyselnej a sociálnej oblasti. Podľa potreby sa na to použijú vesmírne údaje a služby EÚ. Tento pilier programu Horizont Európa bude pokrývať všetky úrovne technologickej pripravenosti až do 8. úrovne bez toho, aby tým boli dotknuté právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

Prostredníctvom akcií sa vygenerujú nové vedomosti a technologické a netechnologické riešenia, technológie sa prenesú z laboratórií na trh a vyvinú sa aplikácie vrátane pilotných a demonštračných projektov, ktorých súčasťou budú opatrenia na podporu uplatnenia na trhu, posilnenie zapojenia súkromného sektora a stimuly pre normalizačnú činnosť v rámci Únie. Technológia vyžaduje, aby kritická masa európskych výskumných pracovníkov a podnikov vytvorila hlavné svetové ekosystémy, ktorých súčasťou bude špičková technologická infraštruktúra napríklad na skúšanie. Na maximum sa zvýši synergia s ďalšími časťami programu Horizont Európa, najmä EIT, ako aj s ďalšími programami.

Klastre urýchlia zavedenie jedinečných inovácií v EÚ cez širokú škálu vnorených činností vrátane komunikácie, šírenia, využívania, normalizácie a podpory netechnologických inovácií a inovačných mechanizmov plnenia úloh, čím prispejú k vytváraniu spoločenských, regulačných a trhových podmienok priaznivých pre inováciu, ako sú napríklad dohody o inováciách. Vytvorí sa sústava inovačných riešení vychádzajúcich z výskumno-inovačných akcií, ktorá bude zameraná na verejných a súkromných investorov, ako aj iné relevantné programy EÚ, členských štátov alebo regionálne programy. V tejto súvislosti sa vytvorí synergia s tretím pilierom programu Horizont Európa.

Pri dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu je zásadným faktorom rodová rovnosť. Preto je dôležité zapracovať rodové hľadisko do všetkých globálnych výziev.

1.  KLASTER ZDRAVIE

1.1.  Odôvodnenie

V pilieri sociálnych práv EÚ sa uvádza, že každý má právo na včasný prístup k bezpečnej, cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje sa tým záväzok EÚ, pokiaľ ide o plnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa vyžaduje, aby sa do roku 2030 zabezpečila všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých občanov všetkých vekových kategórií, aby nikto neostal opomenutý a zabránilo sa zbytočným úmrtiam.

Zdravé obyvateľstvo má zásadný význam pre stabilnú, udržateľnú a inkluzívnu spoločnosť a zlepšenia v zdravotníctve sú kľúčové pre znižovanie chudoby, riešenie problematiky starnúcej európskej spoločnosti, podporu sociálneho pokroku a prosperity a zvyšovanie hospodárskeho rastu. Podľa prieskumu OECD zvýšenie strednej dĺžky života o 10 % súvisí ▌so zvýšením hospodárskeho rastu o 0,3 až 0,4 % ročne. Stredná dĺžka života v EÚ sa od jej vzniku zvýšila o 12 rokov v dôsledku obrovských zlepšení dosiahnutých v kvalite života, životného prostredia, vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti o jej obyvateľov. V roku 2015 bola celková stredná dĺžka života v EÚ pri narodení 80,6 rokov oproti celosvetovej úrovni 71,4 roka. V posledných rokoch sa v EÚ každý rok zvyšovala v priemere o 3 mesiace. Okrem týchto zlepšení však v osobitných skupinách a v jednotlivých európskych krajinách možno pozorovať sociálne a rodové rozdiely v strednej dĺžke života.

Výskum a inovácia v oblasti zdravia ▌sa významnou mierou podieľali na tomto úspechu, ale aj na zvyšovaní produktivity a kvality v odvetví zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. EÚ však naďalej čelí novým, novo vznikajúcim alebo pretrvávajúcim výzvam, ktoré ohrozujú jej občanov a verejné zdravie, udržateľnosť jej zdravotnej starostlivosti a systémov sociálnej ochrany, ako aj konkurencieschopnosť jej odvetvia zdravia a zdravotnej starostlivosti. Medzi hlavné problémy v oblasti zdravia v EÚ patria: prístupnosť a cenová dostupnosť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti; nedostatok účinnej podpory zdravia a prevencie chorôb; nárast neprenosných ochorení; narastajúci počet onkologických ochorení; nárast duševných ochorení; čoraz vyššia odolnosť proti antimikrobiálnym látkam a vznik infekčných epidémií; zvýšené znečistenie životného prostredia; pretrvávanie nerovností v oblasti zdravia medzi krajinami a v rámci nich ▌s neúmerným vplyvom na ľudí, ktorí sú znevýhodnení alebo v zraniteľnej životnej situácii; odhaľovanie, chápanie, kontrola, prevencia a zmiernenie zdravotných rizík vrátane aspektov súvisiacich s chudobou v rýchlo sa meniacom sociálnom, mestskom, vidieckom a prírodnom prostredí; Demografické zmeny vrátane problémov spojených s vekom a rastúce náklady na európske systémy zdravotnej starostlivosti▌ a rastúci tlak na európske odvetvie zdravia a zdravotnej starostlivosti, aby zostalo konkurencieschopné, pokiaľ ide o rozvoj inovácie zdravotníctva v porovnaní ▌s novými globálnymi subjektmi. Okrem toho môže nedôvera voči očkovaniu znížiť imunizáciu istých skupín obyvateľstva.

Tieto problémy v oblasti zdravia sú zložité, prepojené, globálne svojou povahou a vyžadujú si multidisciplinárnu, technickú i netechnickú medziodvetvovú a nadnárodnú spoluprácu. Výskumno-inovačné činnosti vytvoria úzke väzby medzi objavovaním, klinickým, translačným, epidemiologickým, etickým, environmentálnym a sociálno-ekonomickým výskumom, ako aj regulačnými vedami. Ich prostredníctvom sa budú riešiť oblasti nepokrytých klinických potrieb, napríklad vzácne alebo ťažko liečiteľné choroby (onkologické ochorenia, napríklad u detí, alebo rakovina pľúc). Využijú kombinované zručnosti akademickej obce, odborníkov z praxe, regulačných orgánov a priemyslu a posilnia ich spoluprácu so zdravotníckymi a sociálnymi službami, pacientmi, tvorcami politík a občanmi s cieľom zvýšiť účinok verejných finančných prostriedkov prostredníctvom pákového efektu a zabezpečiť využívanie výsledkov v klinickej praxi, ako aj v systémoch zdravotnej starostlivosti zohľadňujúc právomoci členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu a financovanie ich systémov zdravotnej starostlivosti. Plne sa využije genomický a iný multiomický výskum na hraniciach poznania, ako aj postupné zavádzanie prístupov personalizovanej medicíny, ktoré sú relevantné pre riešenie celého spektra neprenosných ochorení, ako aj digitalizácia v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti.

Prostredníctvom výskumu a inovácie sa podporí strategická spolupráca na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zhromaždiť odborné znalosti, kapacity a zdroje potrebné na dosiahnutie pokrytia, rýchlosti a úspor z rozsahu▌, ako aj využívať synergiu, zabrániť duplicite a deliť sa o očakávané prínosy a finančné riziká. V programe Horizont Európa sa podporí synergia v zdravotníckom výskume a inovácii, najmä pokiaľ ide o zložku Zdravie v rámci Európskeho sociálneho fondu plus.

Digitálne riešenia v oblasti zdravotníctva vytvorili mnohé príležitosti na vyriešenie problémov služieb starostlivosti a ďalších novovznikajúcich problémov starnúcej spoločnosti. Mali by sa naplno využiť príležitosti, ktoré v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti môže poskytnúť digitalizácia, bez toho, aby bolo ohrozené právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Vyvinuli sa digitálne zariadenia a softvér na diagnostiku a liečbu ochorení vrátane chronických, ako aj na uľahčenie samostatného zvládania ochorení zo strany pacientov. Pri lekárskej odbornej príprave a vzdelávaní, ako aj u pacientov a iných prijímateľov zdravotnej starostlivosti sa čoraz častejšie využívajú digitálne technológie s cieľom zabezpečiť prístup k zdravotníckym informáciám, ich výmenu a vytváranie.

Výskumno-inovačné činnosti tejto globálnej výzvy budú rozvíjať vedomostnú základňu, využívať súčasné vedomosti a technológie, upevnia a vytvoria výskumno-inovačnú kapacitu a poskytnú riešenia potrebné na účinnejšiu podporu zdravia a integrovanú prevenciu, diagnostiku, monitorovanie, liečbu, rehabilitáciu a vyliečenie chorôb a (dlhodobú a paliatívnu) starostlivosť. Výsledky výskumu sa premietnu do odporúčaní pre akcie a oznámia sa príslušným zainteresovaným stranám. Lepšie výsledky v oblasti zdravia budú mať za následok zvýšenie blaha a predĺženie strednej dĺžky života, zdravé aktívne životy, zvýšenú kvalitu života a produktivitu▌, viac rokov prežitých v zdraví, ako aj udržateľnosť systémov zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. V súlade s článkom 14 a 15 nariadenia a Charty základných práv sa bude osobitná pozornosť venovať etike, ochrane ľudskej dôstojnosti, rodovým a etnickým otázkam, ako aj potrebám znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Riešenie hlavných zdravotných výziev podporí záväzok EÚ v rámci Agendy OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a ďalšie záväzky v kontexte iných organizácií a medzinárodných iniciatív OSN vrátane globálnych stratégií a akčných plánov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Prispeje tiež k plneniu cieľov a stratégií EÚ, najmä k pilieru sociálnych práv EÚ, digitálnemu jednotnému trhu EÚ, smernici EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Európskemu akčnému plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a k vykonávaniu príslušných regulačných rámcov EÚ▌.

Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

1.2.  Oblasti intervencie

1.2.1.  Zdravie počas celého života

Ľudia v zraniteľných fázach života (plod, pôrod, útle detstvo, detstvo, dospievanie, tehotenstvo, dospelosť a neskorá dospelosť) vrátane osôb so zdravotným postihnutím alebo zranením majú osobitné zdravotné potreby, ktoré si vyžadujú lepšie chápanie a prispôsobené riešenia zohľadňujúce rodové a etické aspekty. Umožní to znížiť súvisiace nerovnosti v oblasti zdravia a zlepšiť zdravotné výsledky v prospech aktívneho a zdravého starnutia počas celého života, a to aj prostredníctvom zdravého štartu do života a stravy, ktoré znižujú riziko duševných aj telesných chorôb neskôr v živote. V rámci preventívnych a komunikačných činností sa vezmú do úvahy osobitné vlastnosti konkrétnej cieľovej skupiny:

Základné línie

–  porozumieť vývoj v ranom detstve a proces starnutia počas celého života;

–  zdravie dieťaťa v prenatálnom a neonatálnom období, zdravie matiek, otcov, dojčiat a detí, ako aj úloha rodičov, rodiny a výchovno-vzdelávacích pracovníkov;

–  potreby dospievajúcich v oblasti zdravia vrátane faktorov ovplyvňujúcich duševné zdravie,

–  dôsledky zdravotných postihnutí a zranení,

–  výskum opatrení zameraných na plánovanie, uskutočňovanie a monitorovanie rehabilitácie počas celého života, a najmä program ranej individuálnej rehabilitácie EIRP pre deti so zdravotným postihnutím,

–  zdravé starnutie, nezávislý aktívny život vrátane účasti starších osôb a/alebo osôb so zdravotným postihnutím na spoločenskom živote,

–  vzdelávanie v oblasti zdravia a ▌zdravotná gramotnosť vrátane digitálnej gramotnosti.

1.2.2.  Environmentálne a sociálne determinanty zdravia

Lepšie chápanie zdravotných činiteľov a rizikových faktorov, ktoré určuje sociálne, kultúrne, hospodárske a fyzické prostredie v každodennom živote ľudí a na pracovisku, vrátane vplyvu digitalizácie, mobility ľudí (ako migrácia a cestovanie), znečistenia, výživy, zmeny klímy a ďalších environmentálnych faktorov na zdravie prispeje k identifikácii a zmierneniu zdravotných rizík a hrozieb a k ich prevencii, k zníženiu počtu úmrtí a ochorení v dôsledku vystavenia chemikáliám a znečistenia životného prostredia, k podpore bezpečných, ekologických, zdravých, odolných a udržateľných životných a pracovných prostredí, k propagovaniu zdravého životného štýlu a spotrebiteľského správania a k rozvoju spravodlivej, inkluzívnej a dôveryhodnej spoločnosti. Bude sa zakladať na kohortách obyvateľstva, biomonitoringu človeka a epidemiologických štúdiách.

Základné línie

–  technológie a metodika na posúdenie rizík, vystavenia a vplyvu na zdravie, pokiaľ ide o chemické látky, vonkajšie a vnútorné znečisťujúce látky a iné stresory spojené so zmenou klímy, pracovným prostredím, životným štýlom alebo životným prostredím a kombinované účinky viacerých stresorov,

–  environmentálne, pracovné, sociálno-ekonomické, kultúrne, genetické a behaviorálne faktory ovplyvňujúce telesné a duševné zdravie a blaho ľudí a ich interakcia s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľným a znevýhodneným osobám a prípadne záležitostiam špecifickým pre určitý vek a rod, a to vrátane vplyvu navrhovania budov, výrobkov a služieb na zdravie,

–  posudzovanie, riadenie a oznamovanie rizík, prípadne aj s podporou transdisciplinárnych prístupov, ako aj vyspelých nástrojov pre rozhodovanie založené na dôkazoch vrátane nahrádzania skúšok na zvieratách a alternatív k nemu,

–  kapacita a infraštruktúry na bezpečné zhromažďovanie, výmenu, využívanie a opätovné použitie a kombinovanie údajov o všetkých determinantoch zdravia vrátane vystavenia ľudí a zabezpečenie prepojenia s databázami o environmentálnych parametroch, životnom štýle, zdravotnom stave a chorobách v EÚ a na medzinárodnej úrovni,

–  podpora zdravia a opatrenia primárnej prevencie vrátane pracovných aspektov.

1.2.3.  Neprenosné a zriedkavé ochorenia

Neprenosné ochorenia vrátane onkologických a zriedkavých chorôb predstavujú významnú zdravotnú a spoločenskú výzvu a vyvolávajú potrebu lepšieho chápania a taxonómie, ako aj účinnejších prístupov ▌vrátane prístupov personalizovanej medicíny (nazývanej tiež „presná medicína“), v rámci prevencie, diagnostiky, monitorovania, lekárskej starostlivosti, rehabilitácie a liečby, ako aj chápanie multimorbidity.

Základné línie

–  chápanie mechanizmov vedúcich k rozvinutiu neprenosných ochorení vrátane srdcovo-cievnych ochorení,

–  pozdĺžne štúdie obyvateľstva s cieľom podporiť chápanie ukazovateľov zdravia a chorobnosti a pomôcť rozčleniť obyvateľstvo v záujme podpory rozvoja preventívnej medicíny,

–   diagnostické nástroje a techniky pre včasnejšiu a presnejšiu diagnostiku a včasnú starostlivosť prispôsobenú pacientovi, umožňujúce oddialenie a/alebo zvrátenie vývoja choroby,

–   prevencia a skríningové programy v súlade s odporúčaniami WHO, OSN a EÚ a vychádzajúc z týchto odporúčaní,

–   integrované riešenia pre sebamonitorovanie, podporu zdravia, prevenciu chorôb a zvládanie chronických ochorení a multimorbiditu vrátane neurodegeneratívnych a srdcovo-cievnych ochorení,

–   liečba, vyliečenie alebo iná terapia, a to vrátane farmakologickej aj nefarmakologickej liečby,

–   paliatívna starostlivosť,

–  oblasti vysoko nenaplnenej klinickej potreby, ako sú zriedkavé ochorenia vrátane onkologických chorôb u detí,

–   posudzovanie porovnateľnej účinnosti intervencií a riešení, a to aj na základe údajov z praxe RWD,

–   implementačný výskum s cieľom rozšíriť zdravotnícke intervencie a podporiť ich zohľadnenie v politikách a systémoch v oblasti zdravia,

–  prehlbovanie výskumu a zlepšenie informácií, starostlivosti a liečby zriedkavých chorôb vrátane personalizovanej medicíny.

1.2.4.  Infekčné choroby vrátane chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení

Ochrana ľudí pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia je veľkou výzvou pre verejné a svetové zdravotníctvo a vyžaduje si účinnú medzinárodnú spoluprácu na úrovni EÚ aj na svetovej úrovni. To bude zahŕňať chápanie a prevenciu, pripravenosť, včasné odhaľovanie a reakciu výskumnej sféry na ohniská chorôb, liečbu a vyliečenie infekčných chorôb vrátane chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných ochorení, ako aj riešenie problému antimikrobiálnej rezistencie (AMR) na základe prístupu jedného zdravia.

Základné línie

–  chápanie mechanizmov súvisiacich s infekciami,

–  faktory vzniku a opätovného výskytu infekčných chorôb a ich šírenia vrátane prenosu zo zvierat na ľudí (zoonóza) alebo z iných častí životného prostredia (voda, pôda, rastliny, potraviny) na ľudí, ako aj vplyv zmeny klímy a vývoja ekosystémov na dynamiku infekčných chorôb,

–  predpovedanie, včasné a rýchle odhaľovanie, kontrola a dohľad nad infekčnými chorobami, infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou a faktormi súvisiacimi so životným prostredím,

–  boj proti antimikrobiálnej rezistencii vrátane epidemiológie, prevencie, diagnostiky, ako aj vývoja nových antimikrobiálnych a očkovacích látok,

–  očkovacie látky vrátane platformových technológií pre očkovacie látky, diagnostika, liečba a vyliečenie v prípade infekčných chorôb vrátane komorbidity a koinfekcií,

–  riešenie nízkej zaočkovanosti, chápanie nedôvery voči očkovaniu a budovanie dôvery,

–  účinná pripravenosť na mimoriadne situácie v oblasti zdravia, opatrenia a stratégie zamerané na reakciu a obnovu vrátane účasti komunít a ich koordinácia na regionálnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ,

–  prekážky brániace realizácii a prijímaniu lekárskych intervencií do klinickej praxe, ako aj do systému zdravotnej starostlivosti,

–  cezhraničné aspekty infekčných chorôb a osobitné výzvy v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ako sú napríklad AIDS, tuberkulóza a tropické choroby vrátane malárie, aj pokiaľ ide o migračné toky a vo všeobecnosti zvýšenú mobilitu ľudí.

1.2.5.  Nástroje, technológie a digitálne riešenia pre zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť vrátane personalizovanej medicíny

Zdravotnícke technológie a nástroje majú zásadný význam pre verejné zdravie a do veľkej miery prispeli k dôležitým zlepšeniam kvality života a zdravia ľudí v EÚ a ich zdravotnej starostlivosti. Hlavnou strategickou výzvou je preto navrhnutie, vývoj, dodanie▌, implementácia a vyhodnotenie vhodných, dôveryhodných, bezpečných, používateľsky ústretových a nákladovo efektívnych nástrojov a technológií v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti pri zohľadnení potrieb ľudí so zdravotným postihnutím a starnúcej spoločnosti. Patria medzi ne kľúčové podporné technológie od biomateriálov až po biotechnológie, ako aj metódy na úrovni bunky, multiomika a postupy systémovej medicíny, umelá inteligencia a iné digitálne technológie, ktoré ponúkajú výrazné zlepšenia oproti existujúcim riešeniam a navyše stimulujú konkurencieschopný a udržateľný zdravotnícky priemysel, ktorý vytvára vysokohodnotné pracovné miesta. Európsky zdravotnícky priemysel je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva EÚ, ktorého podiel na HDP je 3 % a zamestnáva 1,5 milióna ľudí. Na zaistenie prijateľnosti nových technológií, metodík a nástrojov treba čím skôr zapojiť relevantné zainteresované strany a zohľadniť netechnologický rozmer. To zahŕňa občanov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov.

Základné línie

–  nástroje a technológie určené na uplatňovanie v celom spektre zdravotníctva a pri každej zdravotnej indikácii vrátane funkčnej poruchy,

–  integrované nástroje, technológie, zdravotnícke pomôcky, lekárske snímkovanie, biotechnológie, nanomedicína a pokročilé liečebné postupy (vrátane bunkovej a génovej terapie) a digitálne riešenia pre zdravie ľudí a zdravotnú starostlivosť vrátane umelej inteligencie, mobilných riešení a telezdravia a zároveň v relevantných prípadoch riešenie aspektov nákladovo efektívnej výroby v ranej fáze (s cieľom optimalizovať výrobnú fázu a inovačný potenciál, aby boli lieky a pomôcky cenovo dostupné),

–  pilotné projekty, rozsiahle zavádzanie, optimalizácia a inovačné obstarávanie technológií a nástrojov v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti v skutočných podmienkach vrátane klinického skúšania a implementačného výskumu vrátane diagnostiky založenej na personalizovanej medicíne,

–  inovačné procesy a služby na vývoj, výrobu a rýchle dodanie nástrojov a technológií pre oblasť zdravia a zdravotnej starostlivosti,

–  bezpečnosť, účinnosť, nákladová efektívnosť, interoperabilita a kvalita nástrojov a technológií pre oblasť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti, ako aj ich etický, právny a spoločenský vplyv vrátane faktorov spoločenskej prijateľnosti,

–  regulačná veda a normy pre technológie a nástroje pre oblasť zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti,

–  správa údajov týkajúcich sa zdravia vrátane ich interoperability, integrácie, analytických a vizualizačných metód, procesov rozhodovania, ktorá sa zakladá na umelej inteligencii, hĺbková analýza údajov, technológie veľkých dát, bioinformatika a vysokovýkonné počítačové technológie na podporu personalizovanej medicíny vrátane prevencie a na optimalizáciu cesty k zdraviu.

1.2.6.  Systémy zdravotnej starostlivosti

Zdravotnícke systémy sú kľúčovým prvkom sociálnych systémov EÚ a v roku 2017 zamestnávali 24 miliónov ľudí v sektore zdravotníctva a sociálnej práce. Hlavnou prioritou členských štátov je zaistiť bezpečnosť systémov zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosť pre všetkých, integrovanosť, nákladovú efektívnosť, odolnosť, udržateľnosť a dôveryhodnosť, poskytovanie včasných a relevantných služieb, a tiež znížiť nerovnosti aj prostredníctvom rozvoja potenciálu inovácie založenej na údajoch a digitálnej inovácie v záujme lepšej zdravotnej a individualizovanej starostlivosti na základe otvorenej a bezpečnej európskej dátovej infraštruktúry. Nové príležitosti, ako je zavedenie 5G, koncepcia digitálnych dvojčiat a internet vecí posunú digitálnu transformáciu v oblasti zdravotníctva a starostlivosti ďalej vpred.

Základné línie

–  podpora vedomostnej základne pre reformy zdravotníckych systémov a politík v Európe a za jej hranicami,

–  nové modely a prístupy pre zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť vrátane prístupov personalizovanej medicíny, riadiace a organizačné aspekty a ich prevoditeľnosť alebo prispôsobenie z jednej krajiny/oblasti na inú,

–  zlepšenie hodnotenia zdravotníckych technológií,

–  vývoj nerovností v oblasti zdravia a účinná politická reakcia,

–  budúci zdravotnícky personál a jeho potreby vrátane digitálnych zručností,

–  zlepšovanie včasných, spoľahlivých, bezpečných a dôveryhodných zdravotných informácií a využívanie/opätovné využívanie údajov týkajúcich sa zdravia vrátane elektronických zdravotných záznamov s náležitou pozornosťou ochrane údajov vrátane zneužívania informácií o osobnom životnom štýle a zdraví, bezpečnosť, prístupnosť, interoperabilita, normy, porovnateľnosť a integrita,

–  odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti pri absorbovaní účinkov kríz a prispôsobení sa disruptívnym inováciám,

–  riešenia pre posilnenie postavenia občanov a pacientov, sebamonitorovanie a interakcia s odborníkmi v oblasti zdravotníctva a sociálnej práce v záujme integrovanejšej starostlivosti a prístupu zameraného na používateľa a zohľadňujúc právo na rovnaký prístup,

–  údaje, informácie, vedomosti a osvedčené postupy z výskumu systémov zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni vychádzajúc zo súčasných vedomostí a databáz.

2.  KLASTER KULTÚRA, KREATIVITA A INKLUZÍVNA SPOLOČNOSŤ

2.1.  Odôvodnenie

EÚ jedinečným spôsobom kombinuje hospodársky rast s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a sociálnymi politikami s vysokou mierou sociálneho začlenenia, spoločnými hodnotami zahŕňajúcimi demokraciu, ľudské práva, rodovú rovnosť a bohatú rozmanitosť. Tento model sa neustále vyvíja a musí sa zaoberať výzvami, ako sú okrem iného globalizácia a technologická zmena a rastúce nerovnosti.

EÚ musí podporovať model inkluzívneho a udržateľného rastu a zároveň využívať výhody technologického pokroku, zvyšovať dôveru v demokratickú správu a podporovať jej inováciu, posilňovať vzdelávanie, bojovať proti nerovnostiam, nezamestnanosti, marginalizácii, diskriminácii a radikalizácii, zaručiť dodržiavanie ľudských práv, posilňovať kultúrnu rozmanitosť a európske kultúrne dedičstvo a posilňovať postavenie občanov prostredníctvom sociálnej inovácie. Riadenie migrácie a začlenenie migrantov budú aj naďalej prioritnými otázkami. Úloha výskumu a inovácie v spoločenských a humanitných vedách, v umení a v kultúrnom a kreatívnom priemysle zohráva významnú úlohu pri riešení týchto výziev a dosahovaní cieľov EÚ. Vo všetkých oblastiach intervencie v rámci tohto klastra sú zahrnuté najmä aspekty spoločenských a humanitných vied.

Rozsah, zložitosť, medzigeneračný a nadnárodný charakter výziev si vyžaduje viacúrovňové opatrenia EÚ. Riešenie takýchto závažných sociálnych, politických, kultúrnych a hospodárskych otázok len na národnej úrovni by mohlo byť ohrozené neefektívnym využívaním zdrojov, fragmentáciou prístupov a rozdielnymi normami týkajúcimi sa vedomostí a kapacity.

Výskumno-inovačné činnosti v rámci uvedenej globálnej výzvy budú celkovo zosúladené s prioritami v týchto oblastiach: demokratická zmena, pracovné miesta, rast a investície, spravodlivosť a základné práva, migrácia, prehĺbená a spravodlivejšia európska menová únia, jednotný digitálny trh. Budú reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať sa o: „sociálnu Európu“ a „Úniu, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť“. Podporí aj Európsky pilier sociálnych práv a globálny pakt o migrácii. Využije sa synergia s programom Spravodlivosť a s programom Práva a hodnoty, ktoré podporujú činnosti v oblasti prístupu k spravodlivosti, práv obetí, rodovej rovnosti, nediskriminácie, ochrany údajov a podpory európskeho občianstva, ako aj s programami Kreatívna Európa a Digitálna Európa, Erasmus, Erasmus+ a Európsky sociálny fond Plus.

Činnosťami sa priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 1 – Žiadna chudoba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blahobyt ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – Odstraňovanie nerovností, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.

2.2.  Oblasti intervencie

2.2.1.  Demokracia a správa

Zdá sa, že dôvera v demokraciu a tradičné politické inštitúcie klesá. Rozčarovanie z politiky sa čoraz intenzívnejšie prejavuje vo forme protisystémových a populistických strán a rastúceho nacionalizmu. Situáciu navyše okrem iného zhoršujú sociálno-ekonomické nerovnosti, silné migračné toky a obavy o bezpečnosť. Reakcia na súčasné a budúce výzvy si vyžaduje nový pohľad na to, ako sa demokratické inštitúcie na všetkých úrovniach musia prispôsobiť v kontexte väčšej rozmanitosti, globálnej hospodárskej súťaže, rýchleho technologického pokroku a digitalizácie, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú skúsenosti občanov s demokratickými diskusiami, praxou a inštitúciami.

Základné línie

–  história, vývoj a účinnosť demokracií na rôznych úrovniach a v rôznych formách, úloha vzdelávania, kultúrna politika a politika v oblasti mládeže ako základných oporných prvkov demokratického občianstva,

–  úloha sociálneho kapitálu a prístup ku kultúre pri posilňovaní demokratického dialógu a občianskej účasti, otvorenosti a dôvery spoločností,

–  inovačné a zodpovedné prístupy k podpore transparentnosti, prístupnosti, reaktívnosti, zodpovednosti, dôveryhodnosti, odolnosti, účinnosti a legitímnosti demokratickej správy pri plnom dodržiavaní právnych zásad vzťahujúcich sa na základné a ľudské práva a právny štát,

–  stratégie na riešenie problému populizmu, rasizmu, polarizácie, korupcie, extrémizmu, radikalizácie, terorizmu, a to vrátane posilnenia postavenia a angažovanosti občanov,

–  analýza a rozvoj sociálneho, hospodárskeho a politického začleňovania a medzikultúrnej dynamiky v Európe i mimo nej,

–  lepšie pochopenie úlohy novinárskych štandardov a obsahu vytvoreného používateľmi v čoraz prepojenejšej spoločnosti a vývoj nástrojov na boj proti dezinformáciám,

–  úloha multikultúrnej identity vrátane identity duchovnej vo vzťahu k demokracii, občianstvu a politickej angažovanosti, ako aj základné hodnoty EÚ, ako sú úcta, tolerancia, rodová rovnosť, spolupráca a dialóg,

–  podpora výskumu v záujme pochopenia identity a pocitu príslušnosti vo vzťahu ku komunitám, regiónom a národom;

–  vplyv technologického a vedeckého pokroku vrátane veľkých dát (big data), online sociálnych sietí a umelej inteligencie na demokraciu, súkromie a slobodu prejavu,

–  poradná, participatívna a priama demokracia a správa a aktívne a inkluzívne občianstvo vrátane digitálneho rozmeru,

–  vplyv hospodárskych a sociálnych nerovností na politickú účasť a demokratickú správu, a výskum toho, do akej miery môže prispieť k zvráteniu nerovností a boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane rodovej a k odolnejšej demokracii,

–  ľudský, sociálny a politický rozmer trestnej činnosti, dogmatizmu a radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré si osvojili alebo by si mohli osvojiť takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť dotknuté,

–  boj proti dezinformáciám, falošným správam a nenávistným prejavom a ich vplyv na formovanie verejnej sféry,

–  EÚ ako medzinárodný a regionálny aktér v oblasti multilaterálnej správy vrátane nových prístupov k vedeckej diplomacii,

–  efektívnosť systémov súdnictva a lepší prístup k spravodlivosti na základe nezávislosti súdnictva a jeho zásad, ako aj ľudských práv a spravodlivé, účinné a transparentné procesné metódy v občianskych aj trestných veciach.

2.2.2.  Kultúrne dedičstvo

Európske kultúrne a kreatívne sektory budujú mosty medzi umením, kultúrou, duchovným presvedčením a skúsenosťami a kultúrnym dedičstvom, podnikaním a technológiami. Kultúrny a kreatívny priemysel navyše zohráva kľúčovú úlohu v reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje šírenie inovácie do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod, médiá a digitálne technológie a inžinierstvo. Kultúrne dedičstvo je integrálnou súčasťou kultúrnych a kreatívnych odvetví, predstavuje osnovu nášho života, má svoj význam pre komunity, skupiny a spoločnosti a dáva pocit spolupatričnosti. Prepája minulosť s budúcnosťou našej spoločnosti. Lepšie chápanie nášho kultúrneho dedičstva a toho, ako sa toto dedičstvo vníma a interpretuje, má mimoriadny význam pre formovanie inkluzívnej spoločnosti v Európe a v celom svete. Je to tiež hnacia sila európskeho, národného, regionálneho a miestneho hospodárstva a bohatý zdroj inšpirácie pre kultúrny a kreatívny priemysel. Sprístupnenie, ochrana, zabezpečenie a obnova, výklad a využívanie plného potenciálu nášho kultúrneho dedičstva sú kľúčovými výzvami pre súčasné aj budúce generácie. Hmotné aj nehmotné kultúrne dedičstvo je hlavnou predlohou a inšpiráciou pre umenie, tradičné remeslá, kultúrne, kreatívne a podnikateľské odvetvia, ktoré sú motorom udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárajú nové pracovné miesta a podporujú zahraničný obchod. V tomto zmysle treba inováciu aj odolnosť kultúrneho dedičstva posúdiť v spolupráci s miestnymi komunitami a príslušnými zainteresovanými stranami. Môže slúžiť aj ako faktor kultúrnej diplomacie a ako faktor formovania identity a kultúrnej a sociálnej súdržnosti.

Základné línie

–  štúdie a vedy zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom s využitím špičkových technológií a inovačných metodík vrátane digitálnych,

–  prístup ku kultúrnemu dedičstvu a jeho zdieľanie vďaka inovačným štruktúram a využitiam a modelom participatívneho riadenia,

–  výskum prístupnosti kultúrneho dedičstva prostredníctvom nových technológií, ako sú cloudové služby, okrem iného aj prostredníctvom priestoru spolupráce zameraného na európske kultúrne dedičstvo, ako aj podpora a uľahčovanie prenosu know-how a zručností. Tomu bude predchádzať posúdenie vplyvu,

–  udržateľné modely podnikania s cieľom posilniť finančné základy sektora kultúrneho dedičstva,

–  prepojenie kultúrneho dedičstva s rozvíjajúcim sa kreatívnym sektorom vrátane interaktívnych médií a sociálnej inovácie,

–  prínos kultúrneho dedičstva k udržateľnému rozvoju ochranou, zabezpečením, rozvíjaním a obnovou kultúrneho prostredia, pričom EÚ má plniť funkciu laboratória pre inováciu založenú na kultúrnom dedičstve a udržateľný kultúrny cestovný ruch,

–  ochrana, zabezpečenie, zhodnocovanie, obnova a udržateľná správa kultúrneho dedičstva a jazykov vrátane využívania tradičných zručností a remesiel alebo špičkových technológií vrátane digitálnych,

–  vplyv kultúrnej pamäte, tradícií, vzorcov správania, vnímania, presvedčenia, hodnôt, pocitu spolupatričnosti a identity. Úloha kultúry a kultúrneho dedičstva v multikultúrnych spoločnostiach a vzorce kultúrneho začleňovania a vylúčenia.

2.2.3.  Spoločenská a hospodárska transformácia

Európske spoločnosti prechádzajú zásadnými spoločensko-ekonomickými a kultúrnymi zmenami, najmä v dôsledku globalizácie a technologických inovácií. Vo väčšine európskych krajín sa zároveň prehĺbila príjmová nerovnosť(15). Potrebné sú progresívne politiky na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, rodovej rovnosti, životnej úrovne a na zvrátenie nerovnosti, zvýšenie produktivity (vrátane pokroku v jej meraní), zníženie spoločensko-geografickej nerovnosti a posilnenie ľudského kapitálu, na chápanie výziev spojených s migráciou a integráciou a reakciu na ne a na podporu medzigeneračnej solidarity, medzikultúrneho dialógu a sociálnej mobility. Prístupné a inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy vysokej kvality sú potrebné na dosiahnutie spravodlivejšej a prosperujúcejšej budúcnosti.

Základné línie

–  vedomostná základňa pre poradenstvo v oblasti investícií a politík (najmä vzdelávanie a odborná príprava) pre zručnosti s vysokou pridanou hodnotou, produktivitu, sociálnu mobilitu, rast, sociálnu inováciu a tvorbu pracovných miest, Úloha vzdelávania a odbornej prípravy pri boji s nerovnosťou a ako základ pre začleňovanie vrátane predchádzania študijnému neúspechu,

–  sociálna udržateľnosť nad rámec ukazovateľov založených na HDP, najmä pokiaľ ide o nové hospodárske a podnikateľské modely a nové finančné technológie,

–  štatistické a iné hospodárske nástroje na lepšie chápanie rastu a inovácie v kontexte stagnujúcej produktivity a/alebo štrukturálnych zmien v hospodárstve,

–  nové modely správy v novovznikajúcich hospodárskych oblastiach a inštitúciách na trhu,

–  nové formy práce, úloha práce, zvyšovanie úrovne zručností, trendy a zmeny na trhoch práce a v otázke príjmov v súčasných spoločnostiach, ako aj ich vplyv na rozdelenie príjmov, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, pracovné prostredie, nediskrimináciu vrátane rodovej rovnosti a sociálneho začlenenia,

–  lepšie pochopenie spoločenských zmien v Európe a ich vplyvu,

–  účinky sociálnej, technologickej a hospodárskej transformácie na prístup k bezpečnému, zdravému, cenovo dostupnému a udržateľnému bývaniu,

–  daňovo-dávkové systémy spolu s politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnych investícií s cieľom zvrátiť nerovnosti spravodlivo a udržateľne a riešiť vplyv technológií, demografie a rozmanitosti,

–  inkluzívne a udržateľné modely rozvoja a rastu pre mestské, polomestské a vidiecke prostredia,

–  chápanie mobility ľudí a jej vplyvov v kontexte spoločenskej a hospodárskej transformácie, vnímané v globálnom aj miestnom rozsahu v záujme lepšieho riadenia migrácie, rešpektovanie odlišností, dlhodobá integrácia migrantov vrátane utečencov a vplyv súvisiacich politických opatrení, rešpektovanie medzinárodných záväzkov a ľudských práv a otázok rozvojovej pomoci a spolupráce, širší a lepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave, trhu práce, kultúre, podporným službám, aktívnemu a inkluzívnemu občianstvu, najmä pre zraniteľné osoby vrátane migrantov,

–  riešenie hlavných výziev, ktoré sa týkajú európskych modelov sociálnej súdržnosti, prisťahovalectva, integrácie, demografických zmien, starnutia, zdravotného postihnutia, vzdelávania, chudoby a sociálneho vylúčenia,

–   pokročilé stratégie a inovačné metódy v záujme rodovej rovnosti vo všetkých hospodárskych a kultúrnych oblastiach a s cieľom riešiť otázku rodových predsudkov a rodovo motivovaného násilia,

–  systémy vzdelávania a odbornej prípravy na podporu a čo najlepšie využívanie digitálnej transformácie EÚ, ako aj na riadenie rizík vyplývajúcich z globálnej prepojenosti a technologických inovácií, najmä vznikajúcich online rizík, etických otázok, spoločensko-ekonomickej nerovnosti a radikálnych zmien na trhoch,

–  modernizácia orgánov verejnej správy a systémov riadenia s cieľom zapojiť občanov a splniť ich očakávania vo vzťahu k poskytovaniu služieb, transparentnosti, prístupnosti, otvorenosti, zodpovednosti a zamerania na používateľa.

3.  KLASTER CIVILNÁ BEZPEČNOSŤ PRE SPOLOČNOSŤ

3.1.  Odôvodnenie

Európska spolupráca prispela k bezprecedentnému obdobiu mieru, stability a prosperity na európskom kontinente. Európa však musí naďalej reagovať na výzvy vyplývajúce z pretrvávajúcich hrozieb pre bezpečnosť našej stále komplexnejšej a viac digitalizovanej spoločnosti. Teroristické útoky a radikalizácia, ako aj kybernetické útoky a hybridné hrozby vyvolávajú veľké obavy o bezpečnosť a mimoriadny tlak na spoločnosti. Pozornosť si vyžadujú aj nové bezpečnostné hrozby, ktoré v blízkej budúcnosti spôsobia nové technológie. Bezpečnosť a prosperita v budúcnosti závisia od zlepšenia schopnosti ochrániť Európu pred takýmito hrozbami. Nemožno k nim pristupovať čisto technicky, vyžadujú si znalosť ľudí, ich histórie, kultúry a správania a zahŕňajú aj etické úvahy o rovnováhe medzi bezpečnosťou a slobodou. Európa musí okrem toho zabezpečiť vlastnú nezávislosť od technológií, ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti, a podporovať vývoj prelomových bezpečnostných technológií.

Európski občania, štátne inštitúcie, orgány EÚ a hospodárstvo musia byť chránené pred pretrvávajúcimi hrozbami terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania so strelnými zbraňami, drogami a ľuďmi, ako aj obchodovania s kultúrnymi statkami. Na zlepšenie verejných politík z hľadiska bezpečnosti treba lepšie pochopiť ľudské a spoločenské rozmery trestnej činnosti a násilnej radikalizácie. Zásadný význam má aj posilnenie ochrany a bezpečnosti lepším riadením aj námorných a pozemných hraníc. Počítačová kriminalita je na vzostupe a súvisiace riziká sa spolu s digitalizáciou hospodárstva a spoločnosti diverzifikujú. Európa musí pokračovať vo svojom úsilí o zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, súkromia na internete, ochrany osobných údajov a boja proti šíreniu nepravdivých a škodlivých informácií s cieľom chrániť demokratickú, spoločenskú a hospodársku stabilitu. Ďalej treba vyvinúť ďalšie úsilie na obmedzenie účinkov extrémnych výkyvov počasia, ktoré sa zhoršujú pod vplyvom zmeny klímy (povodne, búrky, vlny horúčav alebo suchá vedúce k lesným požiarom, degradácia pôdy a iné prírodné katastrofy ako zemetrasenia), na životy a živobytie ľudí. Prírodné alebo ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy môžu ohroziť dôležité spoločenské funkcie a kritickú infraštruktúru, ako je napríklad komunikácia, zdravotníctvo, potraviny, pitná voda, dodávky energie, doprava, bezpečnosť a verejná správa.

Vyžaduje si to tak technický výskum, ako aj výskum súvisiacich ľudských faktorov s cieľom zvýšiť odolnosť voči katastrofám, a to prípadne aj skúšaním aplikácií, odbornou prípravou a kybernetickou hygienou a vzdelávaním. Treba ďalšie úsilie na vyhodnotenie výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti a podporu ich uplatnenia.

Cieľom tohto klastra je hľadanie synergie najmä s týmito programami: Fond pre vnútornú bezpečnosť, Fond pre integrované riadenie hraníc a program Digitálna Európa, ako aj zlepšenie spolupráce v oblasti výskumu a inovácie medzivládnych agentúr a organizácií, a to aj prostredníctvom mechanizmov výmeny a konzultácií, napríklad v oblasti intervencie Ochrana a bezpečnosť.

Výskum v oblasti bezpečnosti je súčasťou širšej komplexnej reakcie EÚ na bezpečnostné hrozby. Prispieva k procesu rozvoja spôsobilostí tým, že v budúcnosti umožní dostupnosť technológií, techník a aplikácií s cieľom odstrániť príslušné nedostatky v spôsobilostiach, ktoré odhalili tvorcovia politík, odborníci a organizácie občianskej spoločnosti. Financovanie výskumu z rámcového programu EÚ už predstavuje približne 50 % z celkových verejných finančných prostriedkov na výskum bezpečnosti v EÚ. Dostupné nástroje vrátane európskych vesmírnych programov (Galileo a EGNOS, Copernicus, získavanie informácií o situácii vo vesmírnom priestore a vládna satelitná komunikácia) sa budú využívať v plnej miere. Výskumná a inovačná činnosť v rámci tohto programu sa bude zameriavať výlučne na civilné aplikácie, keďže však ide o oblasti s technológiou s dvojakým použitím, bude snaha o koordináciu s obranným výskumom financovaným z EÚ s cieľom posilniť synergiu. Zamedzí sa duplicite vo financovaní. Cezhraničná spolupráca prispieva k rozvoju jednotného európskeho trhu s cennými papiermi a zlepšeniu výkonnosti priemyslu, čo podporuje nezávislosť EÚ. Primeraná pozornosť sa bude venovať tomu, ako bezpečnosť vnímajú a chápu ľudia.

Bezpečnostný výskum je reakciou na záväzok Rímskeho programu usilovať o „bezpečnú a chránenú Európu“, čím prispieva ku skutočnej a účinnej bezpečnostnej únii.

Činnosťami sa priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 16 – Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.

3.1.1.   Spoločnosť odolná proti katastrofám

Katastrofy môžu pochádzať z rôznych zdrojov (prírodných či spôsobených ľudskou činnosťou) vrátane teroristických útokov, súvisieť so zmenou klímy a iných extrémnymi udalosťami (vrátane vzostupu hladiny morí), ale aj z lesných požiarov, vlny horúčav, povodní, sucha, dezertifikácie, zemetrasení, cunami a sopečnej činnosti, z kríz spôsobených nedostatkom vody, z prejavov počasia vo vesmíre, priemyselných a dopravných katastrof, udalostí súvisiacich s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými udalosťami, ako aj z následných kaskádových rizík. Cieľom je predchádzať stratám na životoch, poškodeniu zdravia a životného prostredia, traumám aj hospodárskym a materiálnym škodám spôsobeným katastrofami a znižovať ich počet, zaistiť potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť dodávok liekov a lekárskych služieb a bezpečnosť dodávok vody, ako aj zlepšiť pochopenie rizika katastrof a znižovať ho a zlepšiť obnovu po katastrofe. Z toho vyplýva celé spektrum otázok krízového riadenia: od prevencie a prípravy, cez krízové riadenie a riadenie po kríze až po odolnosť.

Základné línie

–  technológie, spôsobilosti a správa týkajúce sa prvých záchranárov pri núdzových operáciách v krízových a katastrofických situáciách a situáciách po kríze a v počiatočnej fáze obnovy,

–  schopnosť spoločnosti lepšie riadiť a znižovať riziko katastrof a predchádzať im, a to aj riešeniami inšpirovanými prírodou, zdokonaľovaním spôsobilostí predpovedania, prevencie, pripravenosti a reakcie na súčasné a nové riziká a reťazové reakcie, posudzovaním vplyvov a lepším pochopením ľudského faktora pri riadení rizík a stratégií oznamovania rizík,

–  účinnejšia podpora filozofie sendaiského rámca pre znižovanie rizika katastrof, aby opätovná výstavba bola lepšia, než predošlá, lepším pochopením obnovy po katastrofe a preskúmanie účinnejšieho vyhodnocovania rizika po katastrofe,

–  interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej operačnej spolupráce a integrovaného trhu EÚ.

3.1.2.   Ochrana a bezpečnosť

Občanov treba chrániť pred bezpečnostnými hrozbami z trestnej činnosti vrátane teroristických útokov a hybridných hrozieb, chrániť ľudí, verejné priestory a kritické infraštruktúry pred fyzickými (vrátane CBRN-E) a kybernetickými útokmi, bojovať proti terorizmu a násilnej radikalizácii vrátane pochopenia teroristických myšlienok a presvedčení a boja proti nim, predchádzať závažnej trestnej činnosti vrátane počítačovej kriminality a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim (ako napríklad pirátstvo a falšovanie produktov), podporovať obete, sledovať finančné toky z trestnej činnosti, vyvíjať nové forenzné spôsobilosti, podporiť využívanie údajov na presadzovanie práva a zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnosti v oblasti presadzovania práva, posilniť spôsobilosti v oblasti ochrany hraníc, podporovať riadenie vzdušných, pozemných a námorných hraníc EÚ, pokiaľ ide o pohyb osôb a tovarov, a pochopiť ľudský faktor vo všetkých týchto bezpečnostných hrozbách a v rámci ich predchádzania a zmierňovania. Je nevyhnutné zachovať flexibilitu v záujme rýchleho riešenia nových a nepredvídaných bezpečnostných problémov, ktoré môžu vzniknúť.

Základné línie

–  inovačné prístupy a technológie pre bezpečnostných odborníkov (ako policajné sily, hasičské zbory, zdravotnícke služby, hraničná a pobrežná stráž, colné úrady), najmä v kontexte digitálnej transformácie a interoperability bezpečnostných síl, prevádzkovateľov infraštruktúry, organizácií občianskej spoločnosti a správcov otvorených priestorov,

–  analýza javu cezhraničnej trestnej činnosti, pokročilé metódy rýchlej, spoľahlivej, normalizovanej a výmeny a zberu údajov aj najlepších postupov na posilnenie súkromia,

–  ľudský a spoločensko-ekonomický rozmer trestnej činnosti a násilnej radikalizácie vo vzťahu k osobám, ktoré vykazujú alebo by mohli vykazovať takéto správanie, ako aj k osobám, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené, vrátane pochopenia teroristických motívov a presvedčení a trestných činov na základe pohlavia, sexuálnej orientácie alebo rasovej diskriminácie a boj proti nim,

—  analýza bezpečnostných aspektov nových technológií, akými sú sekvencovanie DNA, modifikácia genómu, nanomateriály a funkčné materiály, umelá inteligencia, autonómne systémy, drony, robotika, kvantová výpočtová technika, kryptomeny, 3D tlač a nositeľné zariadenia, blockchain, ako aj zlepšenie informovanosti verejnosti, orgánov verejnej správy a priemyslu s cieľom predchádzať vzniku nových bezpečnostných rizík aj dôsledkom uvedených nových technológií a znižovať existujúce riziká,

–  lepšie spôsobilosti v oblasti prognózovania a analýz na účely tvorby politík a v súvislosti bezpečnostnými hrozbami na strategickej úrovni,

–  ochrana kritickej infraštruktúry a otvorených a verejných priestranstiev pred fyzickými, digitálnymi a hybridnými hrozbami vrátane účinkov zmeny klímy,

–  monitorovanie dezinformácií a nepravdivých správ s dôsledkami pre bezpečnosť a boj proti nim, a to aj vyvinutím spôsobilostí na odhaľovanie zdrojov manipulácie,

–  rozvoj technológií pre civilné aplikácie s cieľom prípadného posilnenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami,

–  interoperabilita vybavenia a postupov na uľahčenie cezhraničnej, medzivládnej a medziagentúrnej operačnej spolupráce a rozvoj integrovaného trhu EÚ,

–  vývoj nástrojov a metód na účinnú a efektívnu integrovanú správu hraníc, najmä s cieľom zvýšiť reakcieschopnosť a zlepšiť schopnosť monitorovať pohyb na vonkajších hraniciach, a tak posilniť odhaľovanie rizík, reakcie na incidenty a prevenciu trestnej činnosti,

–  odhaľovanie podvodných činností na hraničných priechodoch a naprieč dodávateľským reťazcom vrátane identifikácie pozmenených alebo inak manipulovaných dokladov a odhaľovania obchodovania s ľuďmi a nezákonným tovarom,

–  zabezpečenie ochrany osobných údajov pri činnosti v oblasti presadzovania práva, najmä vzhľadom na rýchly technologický pokrok, vrátane dôvernosti a integrity informácií a vysledovateľnosti všetkých transakcií a ich spracovania,

–  vyvíjanie techník na identifikáciu falšovaných produktov, zlepšenie ochrany originálnych súčiastok a tovaru a na kontrolu prepravovaných produktov.

3.1.3.   Kybernetická bezpečnosť

Škodlivá kybernetická činnosť ohrozuje nielen našu ekonomiku, ale aj samotné fungovanie našej demokracie, naše slobody a naše hodnoty. Kybernetické hrozby sú často kriminálnej povahy, sú motivované ziskom, ale môžu mať aj politický a strategický charakter. Naša budúca bezpečnosť, sloboda, demokracia a prosperita závisia od zvýšenia našej schopnosti chrániť EÚ pred kybernetickými hrozbami. Digitálna transformácia si vyžaduje podstatné zlepšenie kybernetickej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť ochranu veľkého počtu zariadení internetu vecí, ktoré majú byť pripojené k internetu, a bezpečnú prevádzku sietí a informačných systémov vrátane tých, ktoré sa týkajú rozvodných sietí, dodávok a distribúcie pitnej vody, vozidiel a dopravných systémov, nemocníc, financií, verejných inštitúcií, tovární a domácností. Európa musí budovať odolnosť proti kybernetickým útokom a účinne odrádzať páchateľov a zároveň zabezpečiť posilnenie ochrany údajov a slobôd občanov. Je v záujme Únie zabezpečiť, aby rozvíjala a udržiavala základné strategické kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti na zabezpečenie jednotného digitálneho trhu, a najmä na zabezpečenie ochrany kritických sietí a informačných systémov a na poskytovanie kľúčových služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Únia musí byť schopná autonómne zabezpečovať svoje digitálne aktíva a konkurovať na globálnom trhu kybernetickej bezpečnosti.

Základné línie

–  technológie v celom digitálnom hodnotovom reťazci (od bezpečných komponentov a postkvantovú kryptografiu až po samoopravný softvér a siete),

–  technológie, metódy, normy a odporúčané postupy na riešenie hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, predvídanie budúcich potrieb a udržanie konkurencieschopného európskeho priemyslu vrátane nástrojov na elektronickú identifikáciu, odhaľovanie hrozieb, kybernetickú hygienu, ako aj zdrojov na odbornú prípravu a vzdelávanie,

–  otvorená spolupráca pre Európsku sieť a centrum kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť.

4.   KLASTER DIGITALIZÁCIA, PRIEMYSEL A KOZMICKÝ PRIESTOR

4.1.   Odôvodnenie

Na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu a schopnosti riešiť budúce globálne výzvy musí EÚ zvýšiť svoju technologickú nezávislosť a svoje vedecké, technické a priemyselné kapacity v kľúčových oblastiach, ktoré sú základom transformácie nášho hospodárstva, pracovných miest a spoločnosti.

Na priemysel EÚ pripadá pätina pracovných miest, dve tretiny investícií súkromného sektora do výskumu a vývoja a 80 % vývozu. Nová vlna inovácií, do ktorej patrí zlučovanie fyzických a digitálnych technológií, prinesie priemyslu EÚ úžasné príležitosti a zlepší kvalitu života občanov Únie.

Hlavným hnacím motorom je digitalizácia. Keďže sa naďalej rýchlo šíri všetkými odvetviami, investície do prioritných oblastí od dôveryhodnej umelej inteligencie po internet novej generácie, vysokovýkonnú výpočtovú techniku, fotoniku, kvantové technológie, robotiku a mikro- a nanoelektroniku sú nevyhnutné pre silu nášho hospodárstva a udržateľnosť našej spoločnosti. Investície do digitálnych technológií, ich výroba a využívanie výrazne prispievajú k hospodárskemu rastu EÚ, ktorý sa len v rokoch 2001 až 2011 dosiahol 30 %. V tejto súvislosti sú v EÚ z hľadiska rastu aj zamestnanosti naďalej rozhodujúce MSP. Uplatnenie digitálnych technológií v MSP podporuje konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Kľúčové podporné technológie(16) sú základom splývania digitálneho a fyzického sveta a ústredným prvkom tejto novej globálnej vlny inovácií. Investovanie do výskumu, rozvoja, demonštrácií a zavádzania kľúčových podporných technológií a zaistenie bezpečných, udržateľných a cenovo dostupných dodávok surovín a progresívnych materiálov zabezpečí strategickú autonómiu EÚ a pomôže jej priemyslu výrazne znížiť emisnú a environmentálnu stopu.

Podľa potreby sa budú rozvíjať aj špecifické budúce a vznikajúce technológie.

Vesmír má strategický význam, keďže zhruba 10 % HDP EÚ závisí od využívania vesmírnych služieb. EÚ má prvotriedny vesmírny priemysel so silnou výrobou satelitov a dynamickým sektorom nadväzujúcich služieb. Kozmický priestor poskytuje významné nástroje na monitorovanie, komunikáciu, navigáciu a sledovanie a prináša mnoho podnikateľských príležitostí, najmä v spojení s digitálnymi technológiami a inými zdrojmi údajov. EÚ musí čo najlepšie využiť tieto príležitosti tak, že vyťaží maximum z potenciálu svojich vesmírnych programov Copernicus, EGNOS a Galileo, ako aj ochranou vesmírnej a pozemnej infraštruktúry proti hrozbám z vesmíru.

EÚ má jedinečnú šancu stať sa svetovým lídrom a zvýšiť svoj podiel na svetových trhoch, keď poukáže na to, ako sa digitálna transformácia, vedúce postavenie v oblasti kľúčových podporných a vesmírnych technológií, prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo a konkurencieschopnosť môžu navzájom posilňovať prostredníctvom vedeckej a technickej excelentnosti.

Na dosiahnutie digitalizovaného, obehového, nízkouhlíkového a nízkoemisného hospodárstva treba prijať opatrenia na úrovni EÚ vzhľadom na zložitosť hodnotových reťazcov, systémovú a multidisciplinárnu povahu technológií a vysoké náklady na ich vývoj, ako aj medziodvetvovú povahu problémov, ktoré sa majú riešiť. EÚ musí zabezpečiť, aby všetci priemyselní aktéri a spoločnosť ako celok mohli profitovať z vyspelých a ekologických technológií a digitalizácie. Samotný vývoj technológií stačiť nebude. Kľúčové je pochopenie týchto technológií a vývoja zo strany spoločnosti, pričom je rozhodujúce zapojenie koncových používateľov a zmena ich správania.

Priemyselne orientovaná infraštruktúra (vrátane pilotných liniek) pomôžu podnikom EÚ, a najmä malým a stredným podnikom, zaviesť tieto technológie a zlepšiť ich inovačnú výkonnosť, pričom ich možno podporovať aj prostredníctvom iných programov EÚ.

Silná angažovanosť priemyslu a občianskej spoločnosti má zásadný význam pre stanovenie priorít a vypracovanie výskumno-inovačných programov, zvyšovanie pákového efektu verejného financovania prostredníctvom súkromných a verejných investícií a zaistenie lepšieho uplatnenia výsledkov. Pochopenie a prijatie zo strany spoločnosti, a to aj z hľadiska riešenia produktov, tovarov a služieb, sú kľúčové prvky úspechu, rovnako ako nový program pre zručnosti a normalizáciu, ktoré sú dôležité pre priemysel.

Spájanie činností v oblasti digitálnych, kľúčových podporných a vesmírnych technológií, ako aj udržateľné dodávky surovín umožnia systematickejší prístup a rýchlejšiu a dôkladnejšiu digitálnu a priemyselnú transformáciu. Vďaka tomu sa výskum a inovácie v týchto oblastiach premietnu do vykonávania politík EÚ v oblasti priemyslu, digitalizácie, životného prostredia, energetiky a klímy, obehového hospodárstva, surovín a progresívnych materiálov a vesmíru.

Zabezpečí sa komplementárnosť s činnosťami najmä v rámci programu Digitálna Európa a kozmického programu, pričom sa bude rešpektovať vymedzenie jednotlivých programov navzájom a predíde sa ▌duplicite.

Činnosť priamo prispeje najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

4.2.   Oblasti intervencie

4.2.1.   Výrobné technológie

Výroba je hlavnou hnacou silou zamestnanosti a prosperity v EÚ, tvorí viac ako tri štvrtiny celosvetového vývozu EÚ a vytvára viac než 100 miliónov priamych a nepriamych pracovných miest. Hlavnou výzvou pre výrobu EÚ je udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni vďaka inteligentnejším a viac individualizovaným výrobkom s vyššou pridanou hodnotou a vyrobeným pri oveľa nižších nákladoch na materiálne zdroje a energiu, ako aj s menšou uhlíkovou a environmentálnou stopou. Pri vytváraní pridanej hodnoty budú mať zásadný význam kreatívne a kultúrne vstupy, ako aj pohľad spoločenských a humanitných vied na vzťah technológie a ľudí vo výrobe. Bude sa skúmať aj vplyv na pracovný život a zamestnanosť.

Základné línie

–  prelomové výrobné technológie ako biotechnologická výroba, aditívna výroba, priemyselná, kolaboratívna, flexibilná a inteligentná robotika, výrobné systémy so zapojením človeka, podporované aj cez sieť infraštruktúry EÚ orientovanej na priemysel, ktoré poskytujú služby na urýchlenie technologickej transformácie a využívania v priemysle EÚ,

–  prelomové inovácie s využitím rôznych podporných technológií v celom hodnotovom reťazci. Príkladom sú konvergentné technológie, umelá inteligencia, digitálne dvojča, analýza údajov, regulačná technika, senzorová technika, priemyselná, kolaboratívna a inteligentná robotika, systémy zamerané na človeka, biotechnologická výroba, technológie progresívnych batérií, vodíkové technológie vrátane vodíkového paliva z obnoviteľných zdrojov a technológie palivových článkov, progresívne plazmové a laserové technológie,

–  zručnosti, pracovné priestory a podniky plne prispôsobené novým technológiám v súlade s európskymi sociálnymi hodnotami,

–  flexibilné, veľmi presné, bezporuchové, udržateľné a klimaticky neutrálne kognitívne závody s nízkou mierou znečisťovania a odpadu, v súlade s prístupom založeným na obehovom hospodárstve, inteligentné výrobné systémy s efektívnym využitím energie, ktoré uspokojujú potreby zákazníkov,

–  prelomové inovácie v technikách sondáže stavenísk v záujme plnej automatizácie montáže na mieste a prefabrikované komponenty.

4.2.2.   Kľúčové digitálne technológie

Udržiavanie a autonómny rozvoj dobrých projekčných a výrobných kapacít kľúčových digitálnych technológií, ako je mikro- a nanoelektronika, mikrosystémy, fotonika, softvér a kyberneticko-fyzikálne systémy a ich integrácia, ako aj progresívne materiály pre tieto aplikácie budú nevyhnutné pre konkurencieschopnú sociálnu EÚ, ktorá je orientovaná na občanov.

Základné línie

–  mikro- a nanoelektronika vrátane koncepcie navrhovania a spracovania, komponenty a výrobné zariadenia zodpovedajúce osobitným požiadavkám digitálnej transformácie a globálnych výziev z hľadiska funkčnosti, výkonnosti, spotreby energie a materiálov a integrácie,

–  efektívne a bezpečné snímacie a ovládacie technológie a ich začlenenie do výpočtových jednotiek, čo je základom odvetvia a internetu vecí vrátane inovačných riešení v oblasti pružných a povrchu prispôsobených materiálov pre objekty umožňujúce pohodlnú interakciu s človekom,

–  technológie ako doplnky alebo alternatívy k nanoelektronike, ako napríklad integrovaná kvantová výpočtová technika, prenos a snímanie, ako aj neuromorfné počítačové komponenty a spintronika,

–  výpočtové architektúry a akcelerátory, procesory s nízkou spotrebou energie pre širokú škálu aplikácií vrátane neuromorfnej výpočtovej techniky podporujúcej aplikácie umelej inteligencie, edge computing, digitalizáciu priemyslu, veľké dáta (big data) a cloud computing, inteligentnú energiu a prepojenú a automatizovanú mobilitu,

–  návrhy výpočtového hardvéru so zárukou spoľahlivej prevádzky so zabudovanými opatreniami na ochranu súkromia a bezpečnosti pre vstupné/výstupné údaje, kvantovú výpočtovú techniku, ako aj pokyny na spracovanie a primerané rozhrania človek – stroj,

–  fotónové technológie umožňujúce vývoj aplikácií, ktoré dosahujú prelomový pokrok, pokiaľ ide o funkčnosť, integráciu a výkonnosť,

–  technológie systémového a kontrolného inžinierstva na podporu flexibilných, vývojaschopných a plne autonómnych systémov pre dôveryhodné aplikácie a ich interakcia s fyzickým svetom a ľuďmi vrátane kľúčových oblastí priemyslu a bezpečnosti,

–  softvérové technológie zvyšujúce kvalitu softvéru, kybernetickú bezpečnosť a spoľahlivosť vďaka dlhšej životnosti, zvýšenej produktivite vývoja a zavedeniu zabudovanej umelej inteligencie a odolnosti softvéru a ich architektúry,

–  vznikajúce technológie, ktorými sa rozširujú digitálne technológie .

4.2.3.  Vznikajúce podporné technológie

Kľúčové podporné technológie preukázali svoj potenciál stimulovať inovácie v rámci mnohých odvetví(17). Na uľahčenie rozvoja nových podporných technológií a inovácií a dodávok vstupov do sústavy inovácií sa musia určiť meniace sa témy výskumu, ktoré sa musia podporovať od počiatočného prípravného štádia až po ich demonštrácie v pilotných aplikáciách. Okrem toho je vznikajúcim – často interdisciplinárnym – komunitám potrebné pomôcť, aby dosiahli kritický rozsah, ktorý by im umožnil systematicky vyvíjať sľubné technológie a dosiahnuť ich vyspelosť. Cieľom je dostať vznikajúce podporné technológie na úroveň vyspelosti, ktorá umožní začlenenie do plánov priemyselného výskumu a inovácie.

Základné línie

—  podpora pre budúce a vznikajúce trendy v oblasti kľúčových podporných technológií,

—  podpora pre vznikajúce komunity, ktorá od začiatku má prístup zameraný na človeka,

—  posúdenie prelomového potenciálu nových vznikajúcich priemyselných technológií a ich vplyvu na ľudí, priemysel, spoločnosť a životné prostredie, vytváranie rozhraní s priemyselnými plánmi,

—  rozšírenie priemyselnej základne pre prijatie technológií a inovácií s prelomovým potenciálom vrátane rozvoja ľudských zdrojov v globálnom kontexte.

4.2.4.   Progresívne materiály

EÚ je svetovým lídrom v oblasti progresívnych materiálov a pridružených procesov, ktoré tvoria 20 % jej priemyselnej základne a sú základom takmer všetkých hodnotových reťazcov vďaka transformácii surovín. Aby EÚ zostala konkurencieschopná a uspokojovala potreby občanov, pokiaľ ide o udržateľné, bezpečné a progresívne materiály, musí investovať do výskumu nových materiálov vrátane biologických materiálov a inovačných stavebných materiálov efektívne využívajúcich zdroje a musí zvýšiť trvanlivosť a recyklovateľnosť materiálov, znížiť emisnú a environmentálnu stopu a stimulovať medziodvetvové priemyselné inovácie podporou nových aplikácií vo všetkých priemyselných odvetviach. Okrem toho progresívne materiály majú nesmierny vplyv na potreby občanov.

Základné línie

–  materiály (vrátane polymérov, bio-, nano-, dvojrozmerných, inteligentných a hybridných materiálov (vrátane lignocelulóz), kompozitných materiálov, kovov a zliatin) a progresívne materiály (napr. kvantové, inteligentné, fotonické a supravodivé materiály) navrhnuté s novými vlastnosťami a funkciami, spĺňajúce regulačné požiadavky (bez toho, aby počas celého životného cyklu od výroby po používanie alebo na konci životnosti viedli k zvýšeniu environmentálnych tlakov),

–  procesy a výroba integrovaných materiálov podľa etického prístupu orientovaného na zákazníka, vrátane prednormatívnych činností a posudzovania životného cyklu, získavanie surovín a hospodárenie s nimi, ich trvanlivosť, opätovná použiteľnosť a recyklovateľnosť, bezpečnosť, posúdenie rizika pre zdravie ľudí a životné prostredie a riadenie rizík,

–  faktory umožňujúce vylepšenie progresívnych materiálov, ako je charakteristika (napr. na zabezpečenie kvality), modelovanie a simulácia, pilotné projekty a modernizácia,

–  inovačný ekosystém EÚ v oblasti technologickej infraštruktúry(18), prepojenej a prístupnej pre všetky relevantné zainteresované strany, určenej a zoradenej podľa dôležitosti po dohode s členskými štátmi, ktorý poskytuje služby na urýchlenie technologickej transformácie a uplatnenia v priemysle EÚ, najmä zo strany malých a stredných podnikov; tak sa pokryjú všetky kľúčové technológie potrebné na umožnenie inovácií v oblasti materiálov,

–  riešenia založené na progresívnych materiáloch pre kultúrne dedičstvo, dizajne, architektúre a všeobecnej tvorivosti so výraznou orientáciou na používateľov s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu priemyselných a tvorivých odvetví.

4.2.5.   Umelá inteligencia a robotika

Veľkým trendom je dosiahnuť, aby boli všetky predmety a zariadenia inteligentné a prepojené. Výskumní pracovníci a inovátori, ktorí vyvíjajú umelú inteligenciu a ponúkajú využitie v robotike a v iných oblastiach, budú kľúčovými hnacími silami budúceho hospodárskeho rastu a zvýšenia produktivity. Mnohé odvetvia vrátane zdravotníctva, výroby, stavby lodí, stavebníctva, odvetví služieb a poľnohospodárstva budú využívať a ďalej rozvíjať tieto kľúčové podporné technológie v iných častiach rámcového programu. Vývoj umelej inteligencie musí v celej EÚ prebiehať otvorene, pričom sa musí zaistiť bezpečnosť, spoločenská a environmentálna vhodnosť aplikácií založených na umelej inteligencii, musia sa od začiatku zvážiť etické aspekty, posúdiť riziká a zmierniť potenciál zneužitia aplikácií a neúmyselnej diskriminácie napríklad na základe rodu, rasy alebo zdravotného postihnutia. Takisto sa musí zabezpečiť, aby vývoj umelej inteligencie prebiehal v koordinovanom rámci, ktorý rešpektuje hodnoty EÚ, etické zásady a Chartu základných práv Európskej únie. Tento program budú dopĺňať činnosti stanovené v rámci programu Digitálna Európa.

Základné línie

–  možnosť rozvíjať technológie umelej inteligencie, ako je vysvetliteľná umelá inteligencia, etická umelá inteligencia, umelá inteligencia riadená ľuďmi, strojové učenie bez dohľadu a dátová účinnosť, ako aj pokročilé interakcie človek – stroj a stroj – stroj,

–  bezpečná, inteligentná, kolaboratívna a efektívna robotika a komplexné začlenené a autonómne systémy,

–  technológie umelej inteligencie zamerané na človeka pre riešenia založené na umelej inteligencii,

–  rozvoj a prepojenie výskumných spôsobilostí v oblasti umelej inteligencie v celej Európe v rámci otvorenej kolaboratívnej perspektívy a zároveň rozvoj kapacít pre uzavreté skúšanie,

–  využívanie umelej inteligencie a robotiky na podporu ľudí so zdravotným postihnutím a začlenenie marginalizovaných osôb,

–  technológie pre otvorené platformy umelej inteligencie vrátane softvérových algoritmov, dátových skladov, systémov založených na agentoch, robotiky a platforiem autonómnych systémov.

4.2.6.   Internet novej generácie

Internet sa stal kľúčovým predpokladom digitálnej transformácie všetkých odvetví nášho hospodárstva a našej spoločnosti. EÚ musí prevziať vedenie, pokiaľ ide o premenu internetu novej generácie na humanocentrický ekosystém v súlade s našimi spoločenskými a etickými hodnotami. Investície do technológií a softvéru pre internet novej generácie zlepší priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ v globálnom hospodárstve. Optimalizácia celoúnijného využívania si bude vyžadovať rozsiahlu spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Mali by sa zohľadňovať aj etické normy, ktorými sa riadi internet novej generácie.

Základné línie

–  technológie a systémy pre dôveryhodné a energeticky účinné inteligentné siete a servisné infraštruktúry (pripojenie nad 5G, softvérovo zabezpečené infraštruktúry, internet vecí, systémy systémov, cloudové infraštruktúry, optické siete novej generácie, kvantové technológie, kognitívne cloudy a kvantový internet, integrácia satelitných komunikácií), umožnenie využívania kapacít v reálnom čase, virtualizácia a decentralizované riadenie (ultrarýchle a flexibilné rádiové zariadenia, edge computing, zdieľané kontexty a poznatky) na zabezpečenie škálovateľného, efektívneho, spoľahlivého a dôveryhodného výkonu siete, ktorý je vhodný na rozsiahle poskytovanie služieb,

–  aplikácie a služby internetu novej generácie určené spotrebiteľom, priemyslu a spoločnosti, ktoré sú založené na dôvere, spravodlivosti, interoperabilite, lepšej kontrole údajov používateľmi, transparentnom prístupe k jazykom, nových koncepciách multimodálnej interakcie, inkluzívnom a vysoko personalizovanom prístupe k objektom, informáciám a obsahu vrátane interaktívnych a dôveryhodných médií, sociálnych médií a sociálnych sietí, ako aj obchodné modely pre transakcie a služby prostredníctvom zdieľaných infraštruktúr,

–  midlvér založený na softvéri (vrátane technológií distribuovanej databázy transakcií, ako sú blockchainy), ktorý funguje vo vysoko distribuovaných prostrediach, uľahčuje mapovanie dát a ich prenos v rámci hybridných infraštruktúr s vlastnou ochranou údajov, začleňuje umelú inteligenciu, analýzu dát, bezpečnosť a kontrolu do internetových aplikácií a služieb vychádzajúcich z voľného toku údajov a vedomostí.

4.2.7.  Vyspelá výpočtová technika a veľké dáta (big data)

Vysokovýkonná výpočtová technika a veľké dáta (big data) sa stali neodmysliteľnou súčasťou nového globálneho dátového hospodárstva, kde výkonnejší počítač predstavuje konkurenčnú výhodu. Vysokovýkonná výpočtová technika a analytika veľkých dát (big data) sa budú podporovať v celej EÚ, keďže sú rozhodujúce pre podporu tvorby politiky, získanie prvenstva v oblasti vedy, inováciu a konkurencieschopnosť priemyslu a zachovanie národnej suverenity pri súčasnom rešpektovaní etických aspektov. Tieto činnosti budú dopĺňať činnosti v rámci programu Digitálna Európa.

Základné línie

–  vysokovýkonná výpočtová technika (HPC): nová generácia kľúčových exaflopových a vyspelejších technológií a systémov (napr. mikroprocesorov s nízkou spotrebou energie, softvéru a systémovej integrácie), algoritmy, kódy a aplikácie, analytické nástroje a testovacie zariadenia, priemyselné pilotné testovacie zariadenia a služby, podpora výskumu a inovácie so zameraním na infraštruktúru HPC na svetovej úrovni vrátane prvých hybridných HPC/kvantových výpočtových infraštruktúr a na spoločné služby v EÚ, pričom sa podľa možností zapoja všetky členské štáty,

–  veľké dáta (big data): mimoriadne výkonná analýza údajov, „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“ pri analýze osobných a dôverných veľkých dát (big data), technológie pre rozsiahle dátové platformy na opätovné použitie priemyselných, osobných a otvorených údajov, správa údajov, interoperabilita a prepájacie nástroje, dátové aplikácie na riešenie globálnych výziev, metódy dátovej vedy,

–  znížená uhlíková stopa IKT procesov vrátane hardvéru, štruktúry, komunikačných protokolov, softvéru, snímačov, sietí, pamäťových a dátových centier, ako aj zahrnutie štandardizovaných hodnotení.

4.2.8.  Obehový priemysel

Európa stojí na čele globálneho prechodu na obehové hospodárstvo. Jej priemysel by sa preto mal zmeniť na obehový: hodnota zdrojov, materiálov a výrobkov by sa mala v porovnaní so súčasnou situáciou zachovať oveľa dlhšie, dokonca by sa mali vytvoriť nové hodnotové reťazce. Zásadný význam má zapojenie občanov.

Primárne suroviny budú aj v obehovom hospodárstve naďalej zohrávať dôležitú úlohu, pričom dôraz treba klásť na ich udržateľné získavanie, využívanie a výrobu. Musia sa zaistiť bezpečné a udržateľné cykly materiálov. Okrem toho by sa v záujme obehovosti mali navrhnúť úplne nové materiály (vrátane biologických), výrobky a procesy. Vybudovanie obehového priemyslu prinesie Európe viacero výhod. Povedie k vytvoreniu bezpečných, udržateľných a dostupných dodávok surovín, ktoré zas ochránia priemysel pred nedostatkom zdrojov a cenovou volatilitou. Taktiež sa vytvoria nové obchodné príležitosti a inovačné spôsoby výroby, pri ktorých sa efektívnejšie využívajú zdroje a energia. Bude sa podporovať a stimulovať výskum a vývoj zameraný na vývoj menej nebezpečných látok.

Cieľom je vyvinúť dostupné prelomové inovácie a zaviesť kombináciu vyspelých technológií a postupov s cieľom získať maximálnu hodnotu zo všetkých zdrojov.

Základné línie

–  priemyselná symbióza pri toku zdrojov medzi továrňami a naprieč odvetviami a mestskými komunitami, procesy a materiály na prepravu, premenu, opätovné použitie a skladovanie zdrojov v spojení so zhodnocovaním vedľajších produktov, odpadu, odpadovej vody a CO2,

–  zhodnocovanie a posudzovanie životného cyklu materiálov a výrobných tokov prostredníctvom využívania nových alternatívnych surovín, kontroly zdrojov, sledovania a triedenia materiálu (vrátane validovaných testovacích metód a nástrojov na hodnotenie rizík pre zdravie ľudí a životné prostredie),

–  ekologicky navrhnuté výrobky, služby a nové obchodné modely pre lepšiu výkonnosť počas životného cyklu, odolnosť, modernizovateľnosť a jednoduchú opraviteľnosť, demontáž, opätovné použitie a recykláciu,

–  účinné odvetvie recyklácie, maximalizácia potenciálu a bezpečnosti druhotných materiálov a minimalizácia znečistenia (cykly netoxických materiálov), zaradenie do nižšej kategórie kvality a kvantitatívne straty po spracovaní,

–  odstránenie látok vzbudzujúcich obavy vo fáze výroby a konca životnosti alebo – ak nie je iná alternatíva – bezpečné nakladanie s nimi; bezpečné náhrady látok, ako aj bezpečné a nákladovo efektívne výrobné technológie,

–  udržateľné dodávky a nahrádzanie surovín vrátane kritických surovín v rámci celého hodnotového reťazca.

4.2.9.  Nízkouhlíkový a ekologický priemysel

Priemyselné odvetvia, a to aj energeticky náročné odvetvia, ako napríklad oceliarsky priemysel, prispievajú k tvorbe miliónov pracovných miest a ich konkurencieschopnosť má zásadný význam pre prosperitu našich spoločností. Majú však 20 % podiel na celosvetových emisiách skleníkových plynov a veľký vplyv na životné prostredie (najmä pokiaľ ide o látky znečisťujúce ovzdušie, vodu a pôdu).

Prelomové technológie na dosiahnutie výrazného zníženia emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a dopytu EÚ po energii, často v kombinácii s technológiami pre obehové hospodárstvo uvedenými vyššie, povedú k vytvoreniu silných priemyselných hodnotových reťazcov, zásadne zmenia výrobné kapacity, zlepšia globálnu konkurencieschopnosť priemyslu a zároveň významne prispejú k dosiahnutiu našich cieľov pre opatrenia v oblasti klímy a kvalitu životného prostredia.

Základné línie

–  spracovateľské technológie vrátane vykurovania a chladenia, digitálne nástroje, automatizácia a rozsiahle demonštračné projekty zamerané na výkonnosť procesu a efektívnosť z hľadiska využívania zdrojov a energie; podstatné zníženie a zamedzenie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok (vrátane tuhých častíc),

–  zhodnocovanie ▌emisií CO2 z priemyslu a iných sektorov,

–  technológie premeny pre udržateľné využívanie zdrojov uhlíka s cieľom zvýšiť efektívne využívanie zdrojov a znížiť emisie vrátane hybridných energetických systémov pre odvetvia priemyslu a energetiky s potenciálom dekarbonizácie,

–  elektrifikácia a využívanie nekonvenčných zdrojov energie v rámci priemyselných závodov, ako aj výmena energie a zdrojov medzi priemyselnými závodmi (napr. prostredníctvom priemyselnej symbiózy),

–  priemyselné výrobky, ktoré počas životného cyklu vyžadujú procesy výroby s nízkymi alebo nulovými emisiami.

4.2.10.   Kozmický priestor vrátane pozorovania Zeme

Kozmické systémy a služby EÚ znižujú náklady a zvyšujú efektívnosť, ponúkajú riešenia spoločenských problémov, zvyšujú odolnosť spoločnosti, pomáhajú monitorovať zmenu klímy a bojovať proti nej a posilňujú konkurencieschopné a udržateľné hospodárstvo. Podpora EÚ zásadne prispela k realizácii týchto prínosov a vplyvov. Činnosťami v oblasti výskumu a inovácie by sa mal podporovať aj vývoj Kozmického programu Únie, ktorému sa musí naďalej venovať veľká pozornosť.

EÚ bude podporovať synergie medzi kozmickými a kľúčovými podpornými technológiami (vyspelá výroba, internet vecí, veľké dáta (big data), fotonika, kvantové technológie, robotika a umelá inteligencia); posilní prosperujúci podnikateľský a konkurencieschopný dodávateľský a odberateľský kozmický sektor vrátane priemyslu a malých a stredných podnikov; podporí využívanie kozmických technológií, údajov a služieb v iných odvetviach, pomôže zabezpečiť technologickú nezávislosť v prístupe do kozmického priestoru a v jeho strategickom, bezpečnom a chránenom využívaní; a bude podporovať opatrenia na budovanie kapacít. Činnosti budú vo všeobecnosti plánovité, pričom sa zohľadní proces harmonizácie ESA a príslušné iniciatívy členských štátov, a podľa potreby sa budú vykonávať spolu s ESA a agentúrou EÚ pre kozmický program v súlade s nariadením, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie. V rámci časti venovanej kozmickému priestoru sa však budú podporovať aj výzvy zdola nahor s cieľom umožniť vznik nových kozmických technológií.

Je potrebné širšie zavedenie, využívanie a aktualizovanie nových technológií a neustály výskum a inovácie na riešenie nedostatkov v pozorovaní Zeme na pevnine a na mori, ako aj v atmosfére (napr. zdravé oceány a moria, ochrana ekosystémov), využívaním programu Copernicus a iných príslušných európskych programov ako dôležitých zdrojov a na základe spolupráce predovšetkým prostredníctvom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) a jeho európskej zložky EuroGEOSS.

Základné línie

–  európske globálne systémy satelitnej navigácie (Galileo a EGNOS): inovačné aplikácie, globálne využitie vrátane spolupráce s medzinárodnými partnermi, riešenia na zlepšenie odolnosti, overovanie a integrita služieb, vývoj základných prvkov ako sú čipové sady, prijímače a antény, udržateľnosť dodávateľských reťazcov za nákladovo efektívnych a dostupných podmienok, nové technológie (napr. kvantové technológie, optické vlákna, preprogramovateľné informačné polia), ktoré vedú k udržateľnému využívaniu služieb s vplyvom na spoločenské výzvy. Vývoj systémov novej generácie v oblasti bezpečnosti alebo autonómnej jazdy na riešenie nových výziev,

–  Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus): využívanie politiky plného, bezplatného a otvoreného prístupu k údajom, vývoj inovačných aplikácií, európske a globálne využívanie, a to aj zo strany aktérov, ktorí sa nezaoberajú kozmickým priestorom a medzinárodných partnerstiev, výskum potrebný na zachovanie, zlepšenie a rozšírenie základných služieb a výskum na asimiláciu a využívanie údajov o kozmickom priestore, odolnosť a rozvoj služieb, udržateľnosť dodávateľských reťazcov, snímače, systémy a koncepcie misie (napr. platformy vo vysokých výškach, drony, ľahké satelity); kalibrácia a overovanie, udržateľné využívanie služieb a vplyv na spoločenské výzvy, techniky spracúvania údajov získaných pozorovaním Zeme vrátane veľkých dát (big data), výpočtové zdroje a algoritmické nástroje. Vývoj systémov novej generácie na riešenie nových výziev, napríklad v oblasti zmeny klímy, polárneho prostredia a bezpečnosti; rozšírenie produktového a servisného portfólia programu Copernicus,

–  získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore: vývoj, ktorým sa majú podporiť rozsiahle kapacity EÚ na monitorovanie a predpovedanie stavu kozmického prostredia, napr. vesmírne počasie vrátane radiačných rizík, kozmického odpadu a objektov v blízkosti Zeme. Vývoj technológií v oblasti snímačov a nové koncepcie služieb ako riadenie kozmickej dopravy, aplikácie a služby na zabezpečenie kritickej infraštruktúry v kozmickom priestore a na Zemi,

–  bezpečná satelitná komunikácia a vládni aktéri EÚ: riešenia pre používateľov z oblasti verejnej správy, ktoré podporujú autonómiu EÚ, vrátane súvisiacich používateľských zariadení a architektonických, technologických a systémových riešení pre kozmickú a pozemnú infraštruktúru ,

–  ▌satelitná komunikácia pre občanov a podniky: začlenenie nákladovo efektívnej a pokročilej satelitnej komunikácie do pozemných sietí na prepojenie aktív a ľudí v odľahlých oblastiach v rámci všadeprítomnej pripojiteľnosti na úrovni 5G ▌, internet vecí a príspevok k infraštruktúre internetu novej generácie. Vylepšenie pozemného segmentu a používateľského vybavenia, štandardizácia a interoperabilita, a príprava kvantovej kľúčovej komunikácie prostredníctvom satelitu s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie priemyslu EÚ,

–  nezávislosť a udržateľnosť dodávateľského reťazca: vyššie úrovne technologickej pripravenosti satelitov a nosných rakiet; súvisiace kozmické a pozemné segmenty a výrobné a skúšobné zariadenia pri vzájomnom dopĺňaní sa s ESA. V záujme zaistenia technologického prvenstva a autonómie EÚ lepšia udržateľnosť dodávateľského reťazca za nákladovo efektívnych a cenovo dostupných podmienok, nižšia závislosť od kľúčových kozmických technológií nepochádzajúcich z EÚ a lepšie pochopenie potenciálu kozmických technológií, pokiaľ ide o riešenia pre iné priemyselné odvetvia a naopak,

–  kozmické systémy: overovacie a demonštračné služby na obežnej dráhe vrátane služieb tzv. rideshare na prepravu ľahkých satelitov; kozmické demonštrátory v oblastiach ako hybridné, inteligentné alebo rekonfigurovateľné satelity, údržba, výroba a montáž na obežnej dráhe, dodávky energie za použitia diverzifikovaných zdrojov; nové priemyselné procesy a výrobné nástroje; pozemné systémy; prelomové inovácie a transfer technológií v oblastiach ako recyklovanie, zelený vesmír, udržateľné a mierové využívanie kozmických zdrojov, umelá inteligencia, robotika, digitalizácia, nákladová efektívnosť, miniaturizácia,

–  prístup do kozmického priestoru: inovačné technológie na zvýšenie technickej kompatibility a hospodárskej efektívnosti európskych systémov nosných rakiet, so zreteľom na vypustenie satelitov Európskej únie: výrobné procesy s nízkymi nákladmi, technológie na opätovnú využiteľnosť nosných rakiet a koncepcie na znižovanie nákladov; koncepcie pozemných segmentov budúcich nosných rakiet a úprav existujúcich pozemných infraštruktúr (napr. digitalizácia, moderná správa údajov); inovačné služby/koncepcie kozmickej dopravy vrátane systémov nosných rakiet určených pre ľahké satelity (napr. nosné mikrorakety) pri vzájomnom dopĺňaní sa s ESA,

–  veda o vesmíre: využívanie vedeckých údajov získaných prostredníctvom vedeckých a prieskumných misií spolu s rozvojom inovačných nástrojov v medzinárodnom a interdisciplinárnom prostredí; prínos k prekurzorovým vedeckým misiám v rámci vývoja vesmírneho programu.

5.   KLASTER KLÍMA, ENERGETIKA A MOBILITA

5.1.   Zdôvodnenie

V priesečníku výskumu a inovácie v oblasti klímy, energetiky a mobility sa bude vysoko integrovaným a účinným spôsobom riešiť jedna z najdôležitejších celosvetových výziev pre udržateľnosť a budúcnosť nášho životného prostredia, hospodárstva a spôsobu života.

V záujme splnenia cieľov Parížskej dohody bude EÚ musieť prejsť na klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a rovnako sa bude musieť premeniť aj spoločnosť. Prinesie to so sebou zásadné zmeny spôsobov správania podnikov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o technológie, procesy, produkty a služby. Transformácia trhu s energiou bude prebiehať prostredníctvom interakcií technológií, infraštruktúry, trhu, politiky a regulačných rámcov vrátane nových foriem riadenia. Úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C si vyžaduje rýchly pokrok v dekarbonizácii odvetvia energetiky, dopravy, budov a priemyselných a poľnohospodárskych odvetví. Potrebný je nový impulz na urýchlenie tempa vývoja novej generácie objavov, ako aj demonštračné činnosti a zavádzanie nákladovo efektívnych inovačných technológií a riešení aj s využitím možností, ktoré ponúkajú digitálne, biologické a kozmické technológie, ako aj kľúčové podporné technológie a progresívne materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa sa použije integrovaný prístup zahŕňajúci dekarbonizáciu, efektívne využívanie zdrojov, zdokonalená ťažba, opätovné používanie a recyklácia, zníženie znečisťovania ovzdušia, prístup k surovinám a obehové hospodárstvo v rámci programu Horizont Európa.

Pokrok v týchto oblastiach, ale aj v rámci celého spektra priemyslu EÚ vrátane energetickej infraštruktúry, dopravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, cestovného ruchu, budov, priemyselných procesov a používania výrobkov, nakladania s odpadom a recyklácie (19), si bude vyžadovať trvalé úsilie s cieľom lepšie pochopiť mechanizmy a dynamiku zmeny klímy a súvisiacich vplyvov v hospodárstve a spoločnosti, a využívanie synergií s činnosťami na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, inými druhmi opatrení EÚ a medzinárodnou spoluprácou, a to aj prostredníctvom iniciatívy misia inovácie („Mission Innovation“).

V klimatológii sa za posledné desaťročia dosiahol značný pokrok, najmä pokiaľ ide o pozorovania, asimiláciu údajov a modelovanie klímy. Zložitosť klimatického systému a nutnosť podporiť vykonávanie Parížskej dohody, cieľov trvalo udržateľného rozvoja a politík EÚ si vyžadujú zvýšené úsilie na doplnenie zostávajúcich medzier vo vedomostiach, ďalšie zlepšenie priestorovej a časovej granularity klimatológie a zároveň zabezpečenie primeranej interakcie s občanmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

EÚ vytvorila v stratégii energetickej únie komplexný politický rámec, ktorý obsahuje záväzné ciele, legislatívne akty a výskumné a inovačné činnosti zamerané na získanie vedúceho postavenia vo vývoji a zavádzaní systémov na efektívne získavanie energie z obnoviteľných a alternatívnych zdrojov(20).

Doprava vrátane vozidiel zabezpečuje mobilitu osôb a tovaru, nevyhnutnú pre integrovaný európsky jednotný trh, územnú súdržnosť a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Zároveň môže mať značný vplyv na zdravie ľudí, dopravné preťaženie, pôdu, vodu, klímu, kvalitu ovzdušia a hluk, ako aj na bezpečnosť, v dôsledku čoho dochádza k mnohým predčasným úmrtiam a zvýšeniu sociálno-ekonomických nákladov. Dopyt po tovare a mobilite bude aj naďalej rásť. Inovácie budú musieť preto tento rastúci dopyt preklenúť prostredníctvom čistejších a účinnejších systémov mobility a dopravných systémov, ktoré musia byť zároveň čistými, bezpečnými, inteligentnými, zabezpečenými, nehlučnými, spoľahlivými, prístupnými, inkulzívnymi a cenovo dostupnými a ponúkať plynulú integrovanú prepravu „od dverí k dverám“ pre všetkých.

Obidve odvetvia sú hlavnou hnacou silou pre konkurencieschopnosť a rast Európy. Doprava je významným odvetvím hospodárstva, pričom EÚ je svetovým lídrom v navrhovaní a výrobe vozidiel, vlakov, lietadiel a plavidiel. Toto odvetvie v EÚ zahŕňa zložitú sieť približne 1,2 milióna súkromných a verejných spoločností, ktoré zamestnávajú približne 10,5 milióna ľudí. Toto odvetvie je dôležité aj pre medzinárodný obchod EÚ: v roku 2016 súviselo 17,2 % celkového vývozu služieb zo strany EÚ s dopravou. Zároveň v EÚ pracujú viac ako 2 milióny ľudí v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti a EÚ je na druhom mieste na svete v oblasti patentovania inovačných technológií na získavanie čistej energie.

Problémy, ktorým čelí odvetvie energetiky a dopravy , sa preto netýkajú len obmedzenia emisií. Potrebné sú účinné riešenia toho, ako reagovať na zmeny v správaní používateľov a formách mobility, globalizáciu, zvyšujúcu sa medzinárodnú hospodársku súťaž, ako aj obyvateľstvo, ktoré je staršie, viac sa presúva do miest a je čoraz rozmanitejšie. Čoraz väčšie rozšírenie digitálnych a kozmických technológií, automatizovaných vozidiel, umelej inteligencie, robotiky, noví účastníci trhu, prelomové obchodné modely a potreba väčšej odolnosti systému voči mnohostranným rizikám (vrátane kybernetických hrozieb) vedú zároveň k značnej transformácií a prinášajú pre konkurencieschopnosť európskeho odvetvia dopravy a odvetvia energetiky ďalšie výzvy a príležitosti.

Schopnosť miest fungovať bude závisieť od technológie a obývateľnosť miest sa bude odvíjať od mobility, efektívnosti pri používaní energie a využívaní zdrojov, územného plánovania a súťaženia o využívanie priestoru. Vývoj bude predstavovať výzvu aj pre udržateľnosť existujúcich sociálnych modelov a sociálnu účasť, aspekty začlenenia a prístupnosti, ako aj cenovej dostupnosti.

Nachádzanie nových spôsobov rýchlejšieho zavádzania technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinných technológií (a to aj prostredníctvom medziprepravcov, ako napríklad premena energie na plyn a vodík) a iných netechnologických riešení na dekarbonizáciu európskeho hospodárstva si vyžaduje aj zvýšený dopyt po inovácii. Možno ho stimulovať posilnením postavenia občanov, ekologizáciou verejného obstarávania, ako aj inováciou sociálno-ekonomickej oblasti a verejného sektora, čo povedie k prístupom nad rámec technologickej inovácie. Sociálno-ekonomickým výskumom, ktorý sa okrem iného zameriava na potreby a vzorce správania používateľov, prognostické činnosti, environmentálne, regulačné, hospodárske, sociálne, kultúrne a behaviorálne aspekty, obchodné prípady a modely a prednormatívny výskum na stanovenie noriem a inováciu zameranú na uplatnenie na trhu, sa uľahčia aj opatrenia na podporu regulačných, finančných a sociálnych inovácií, zručností, ako aj na zapojenie a posilnenie postavenia účastníkov trhu, spotrebiteľov a občanov. Lepšia koordinácia, komplementárnosť a synergie medzi vnútroštátnym a európskym úsilím v oblasti výskumu a inovácie prostredníctvom podpory výmeny informácií a spolupráce medzi krajinami EÚ, priemyslom a výskumnými inštitúciami bude vychádzať z výsledkov napr. Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) a strategického programu pre výskum a inovácie v oblasti dopravy (STRIA). Zabezpečí sa komplementárnosť medzi týmto klastrom a inovačným fondom EÚ ETS.

Činnosti v rámci tohto klastra prispievajú najmä k cieľom energetickej únie, záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody, ako aj cieľom digitálneho jednotného trhu, k cieľom programu pre zamestnanosť, rast a investície, posilneniu EÚ ako globálneho aktéra, novej stratégie priemyselnej politiky EÚ, stratégie pre biohospodárstvo, akčného plánu pre obehové hospodárstvo, iniciatívy európskej aliancie pre batérie, iniciatívy v oblasti surovín, bezpečnostnej únie a mestskej agendy, ako aj spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a právnych ustanovení EÚ na zníženie hluku a znečistenia ovzdušia.

Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 7 – Cenovo dostupná a čistá energia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy.

5.2.   Oblasti intervencie

5.2.1.   Klimatológia a riešenia v oblasti klímy

Účinné vykonávanie Parížskej dohody musí vychádzať z vedeckých poznatkov, čo si vyžaduje neustále zlepšovanie našich znalostí o klimatickom systéme Zeme, ako aj o dostupných možnostiach zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré umožňujú systematický a komplexný obraz o výzvach a klimaticky zodpovedných príležitostiach pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ. Na tomto základe sa vypracujú vedecké riešenia nákladovo efektívneho prechodu ku klimaticky neutrálnej spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje, ktorá je odolná proti zmene klímy, a to s prihliadnutím na behaviorálne, regulačné a socio-ekonomické aspekty, ako aj aspekty riadenia.

Základné línie

–  vedomostná základňa týkajúca sa súčasného fungovania a budúceho vývoja klimatického a prírodného systému Zeme, ako aj súvisiace vplyvy, riziká a klimaticky zodpovedné príležitosti, účinnosť rozličných riešení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu,

–  integrované klimaticky neutrálne spôsoby, zmierňujúce opatrenia a politiky, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia hospodárstva, zlučiteľné s analýzami zemského systému, Parížskou dohodou a cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  klimatické modely, prognózy a techniky zamerané na zlepšenie prognostických kapacít a služby týkajúce sa klímy pre podniky, orgány verejnej správy a občanov, a to aj v súvislosti s prierezovými aspektmi zlepšovania kvality ovzdušia,

–  spôsoby adaptácie a podporné politiky zamerané na zraniteľné ekosystémy, mestské oblasti, kritické hospodárske odvetvia a infraštruktúry v EÚ (na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni) vrátane zdokonalených nástrojov na posudzovanie rizika, kolobeh vody a prispôsobenie sa zmene klímy, ako napríklad záplavy a nedostatok vody.

5.2.2.   Zásobovanie energiou

EÚ chce byť svetovým lídrom v oblasti cenovo dostupných, bezpečných a trvalo udržateľných energetických technológií, a to zlepšovaním svojej konkurencieschopnosti v rámci globálnych hodnotových reťazcov a svojej pozície na rastových trhoch. Rozličné klimatické, zemepisné, environmentálne a sociálno-ekonomické podmienky v EÚ, ako aj potreba zaistiť odolnosť proti zmene klímy, energetickú bezpečnosť a prístup k surovinám určujú široké portfólio energetických riešení, a to aj netechnického charakteru. Pokiaľ ide o technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, je potrebné ďalej znižovať náklady, zlepšiť výkonnosť, zlepšiť začleňovanie do energetického systému, vyvíjať prelomové technológie, a to aj za využitia pokroku v oblasti fotoniky, a preskúmať možné hybridné riešenia (napr. na odsoľovanie). Na splnenie cieľov v oblasti boja proti zmene klímy je nevyhnutná dekarbonizácia v používaní fosílnych palív.

Základné línie

–  technológie a riešenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a šetrenia energie na výrobu elektrickej energie, tepla a chladu, udržateľné palivá v doprave a medziprepravcovia, v rôznom rozsahu a štádiu vývoja, prispôsobené zemepisným a sociálno-ekonomickým podmienkam a trhom, v EÚ i celosvetovo,

–  priekopnícke technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre existujúce aj nové aplikácie a prelomové riešenia vrátane ich environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu,

–  technológie a riešenia zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov z výroby elektriny, vykurovania, chladenia alebo biopalív za využitia prístupov založených na fosílnych palivách, energetickom využití biomasy a odpadu, a to aj prostredníctvom zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS) a štúdií sociálno-ekonomickej a ekologickej uskutočniteľnosti.

5.2.3.   Energetické systémy a siete

Z očakávaného rastu rôznorodej výroby elektriny a prechodu k väčšiemu podielu elektrického vykurovania, chladenia a dopravy vyplýva potreba nových spôsobov riadenia energetických sietí. Okrem dekarbonizácie je cieľom zabezpečiť cenovú dostupnosť, bezpečnosť, odolnosť proti zmene klímy a stabilitu dodávok energie prostredníctvom investícií do inovačných technológií sieťovej infraštruktúry, vyššej pružnosti pri výrobe energie na základe dopytu, a to najmä z obnoviteľných zdrojov, a inovačného systému riadenia, ako aj prostredníctvom opatrení, ktorými sa podporuje inovácia v regulačnej a sociálnej oblasti, zručnosti, zapojenie a posilnenie postavenia účastníkov trhu, spotrebiteľov a komunít. Uskladňovanie energie v rôznych formách bude pri poskytovaní služieb do siete zohrávať kľúčovú úlohu, čím sa zlepšia a posilnia aj kapacity siete a flexibilita systému. Využitie synergií medzi rôznymi sieťami (napr. elektrické siete, siete vykurovania a chladenia, prepravné siete na plyn, dopravná infraštruktúra na dobíjanie a dopĺňanie paliva vrátane vodíkovej infraštruktúry, ako aj telekomunikačné siete) a aktérmi (napr. priemyselné areály, prevádzkovatelia sietí, dátové centrá, výrobcovia pre vlastnú spotrebu, spotrebitelia, komunity využívajúce energie z obnoviteľných zdrojov), ako aj odozva na dopyt a rozvoj a integrácia európskych a medzinárodných noriem bude mať zásadný význam pre umožnenie inteligentnej a integrovanej prevádzky príslušných infraštruktúr.

Základné línie

–  technológie a nástroje pre siete s cieľom integrovať energiu z obnoviteľných zdrojov, riešenia zamerané na uskladňovanie energie a nové zaťaženia, ako sú napríklad elektromobilita a tepelné čerpadlá, ako aj elektrifikácia priemyselných procesov,

–  multidisciplinárne prístupy k vplyvu regionálne závislej zmeny klímy na energetickú bezpečnosť vrátane úpravy súčasných technológií, ako aj prechod na nové paradigmy dodávok energie,

–  prístupy k spoľahlivým dodávkam, prenosu a distribúcii založené na celoeurópskej energetickej sieti,

–  integrované prístupy na zladenie výroby a spotreby energie z obnoviteľných zdrojov na miestnej úrovni vrátane ostrovov a odľahlých regiónov, a to na základe nových služieb a komunitných iniciatív,

–  flexibilita výroby a siete, interoperabilita a synergie medzi rôznymi zdrojmi energie, sieťami, infraštruktúrami a aktérmi, a to aj za využitia špecifických technológií,

–  technológie, služby a riešenia na posilnenie postavenia spotrebiteľa ako aktívneho účastníka trhu.

5.2.4.   Budovy a priemyselné zariadenia v priebehu energetickej transformácie

Budovy a priemyselné zariadenia zohrávajú pri interakcii s energetickým systémom čoraz aktívnejšiu úlohu. Sú preto rozhodujúcimi prvkami prechodu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť založenú na energii z obnoviteľných zdrojov a zvýšenej energetickej efektívnosti.

Budovy sú pre kvalitu života občanov dôležitým faktorom. Vzhľadom na to, že sa v nich integrujú rôzne technológie, spotrebiče a systémy a prepájajú rôzne spôsoby využívania energie, predstavujú budovy spolu so svojimi obyvateľmi a užívateľmi veľmi vysoký potenciál na zlepšenia, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, výrobu a úspory energie, jej uskladňovanie, flexibilitu sústav a efektívnosť.

Priemyselné odvetvia, najmä tie, ktoré sú energeticky náročné, by mohli ďalej zlepšovať energetickú efektívnosť, obmedzovať svoju spotrebu energie a uľahčovať začleňovanie obnoviteľných zdrojov energie. Úloha priemyselných zariadení v energetickom systéme sa mení, a to z dôvodu potreby znížiť emisie na základe priamej alebo nepriamej elektrifikácie, ako aj zdroja materiálov pre výrobné procesy (napríklad vodík). Priemyselné a výrobné komplexy, kde sa popri sebe odohrávajú rôzne procesy, môžu optimalizovať výmenu tokov energie a iných zdrojov (surovín) medzi nimi.

Základné línie

–  zlepšiť prepojenie odvetví: postupy, systémy a modely podnikania podporujúce flexibilitu a účinnosť tokov elektrickej energie a tepla medzi priemyselným zariadením alebo priemyselnými klastramienergetickou sústavou, ako aj systémom dopravy;

–  nástroje a infraštruktúra na riadenie procesov výrobných zariadení s cieľom optimalizovať toky energie a materiálov v súčinnosti s energetickou sústavou,

–  relevantné procesy, dizajn a materiály vrátane priemyselných procesov s nízkymi alebo nulovými emisiami,

–  flexibilita a efektívnosť elektriny, surovín a tepla v priemyselných zariadeniach a energetickom systéme,

–  zlepšené alebo nové postupy, dizajn a materiály na účinné používanie, výrobu alebo skladovanie energie (vrátane tepla a chladu) v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje klaster Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor,

–  stratégie a nízkoemisné technológie na oživenie oblastí, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a nachádzajú sa v procese prechodu,

–  inteligentné budovy a veľké centrá mobility (prístavy, letiská, logistické centrá) ako aktívne prvky širších energetických sietí a inovatívnych riešení mobility,

–  navrhovanie životného cyklu budov, výstavba, prevádzka vrátane vykurovania a chladenia a demontáž s prihliadnutím na obehovosť, energetické a environmentálne vlastnosti, ako aj kvalitu vnútorného prostredia, v záujme energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov, blaho a vplyv na zdravie obyvateľov, odolnosť proti zmene klímy, uhlíkovú stopu a recykláciu, vývoj a optimalizácia nových moderných materiálov v záujme zvýšenia energetickej hospodárnosti, zníženia emisií CO2 a zlepšenia environmentálnych vlastností budov počas ich životného cyklu,

–  nové obchodné modely, prístupy a služby týkajúce sa financovania renovácie, zlepšovanie stavebných zručností, zaangažovanie obyvateľov budov a iných účastníkov trhu, riešenie energetickej chudoby a prenormatívne činnosti,

–  technológie na monitorovanie a kontrolu energetickej hospodárnosti budov v záujme optimalizácie spotreby a výroby energie z budov, ako aj ich interakcie s celkovým energetickým systémom,

–  nástroje a inteligentné zariadenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách,

–  postupy obnovy existujúcich budov na „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“ a inovačné technológie vrátane sociálnych aspektov, napr. posilnenie postavenia občanov a informovanosť a zapojenie spotrebiteľov.

5.2.5.   Obce a mestá

Odhaduje sa, že do roku 2050 bude viac než 80 % obyvateľstva EÚ žiť v mestských oblastiach a spotrebúvať podstatný podiel dostupných zdrojov vrátane energie, pričom ide o oblasti obzvlášť citlivé na vplyv nepriaznivých poveternostných podmienok, ktorý sa už teraz v dôsledku zmeny klímy a prírodných katastrof zhoršuje a tento trend sa bude ešte stupňovať. Kľúčovou výzvou je výrazne zvýšiť celkovú energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ako aj odolnosť európskych obcí a miest proti zmene klímy systematickým a holistickým spôsobom so zameraním sa na fond budov, energetické systémy, mobilitu, zmenu klímy, migráciu, ako aj vodu, pôdu, kvalitu ovzdušia, odpad a hluk, a to s prihliadnutím na európske kultúrne dedičstvo, udržateľné riadenie cestovného ruchu, spoločenské a humanitné vedy, aspekty umenia a životný štýl. Mali by sa preskúmať a využiť synergie s akciami a opatreniami v rámci mestskej politiky financovanými z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Základné línie

–  systémy mestskej/oblastnej energie/mobility, aby sa do roku 2050 v celej EÚ zaviedli uhlíkovo neutrálne oblasti s pozitívnou energetickou bilanciou, ako aj mobilita a logistika s nulovými emisiami, pričom sa posilní globálna konkurencieschopnosť integrovaných riešení EÚ,

–  systematické územné plánovanie, systémy a služby infraštruktúry vrátane vzájomných rozhraní a interoperability, normalizácia, prírodné riešenia a využívanie digitálnych technológií, ako aj kozmických služieb a údajov, zohľadnenie účinkov predpovedanej zmeny klímy a integrovanie odolnosti proti zmene klímy a vplyv na kvalitu ovzdušia a vody,

–  kvalita života občanov, bezpečná, flexibilná, prístupná a cenovo dostupná energia a multimodálna mobilita, mestská sociálna inovácia a zapojenie občanov, obehová a regeneračná kapacita miest, mestský metabolizmus a obmedzenie environmentálnej stopy a znečistenia,

–  globálny program pre výskum miest, vypracovanie stratégie zmiernenia, adaptácie a odolnosti, územné plánovanie a ďalšie príslušné plánovacie procesy.

5.2.6.   Konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti dopravy

Prechod na čisté technológie, pripojiteľnosť a automatizáciu bude závisieť od správne načasovaného návrhu a výroby lietadiel, vozidiel a plavidiel, vývoja prelomových technológií a koncepcií, v ktorých sa integrujú rozličné technológie a urýchľuje sa ich zavádzanie a predajnosť. Zvyšovanie komfortu, efektívnosti, cenovej dostupnosti a zároveň minimalizovanie vplyvu životného cyklu na životné prostredie, zdravie ľudí a využívanie energie zostáva prvoradým cieľom. Z hľadiska zvýšeného dopytu po mobilite a rýchlo sa meniacich technologických režimov je pre správne fungovanie všetkých spôsobov dopravy dôležitá inovatívna dopravná infraštruktúra s veľkým potenciálom. Integrovaný prístup k rozvoju infraštruktúry a vozidiel/plavidiel/lietadiel si zasluhuje osobitnú pozornosť aj s cieľom zabezpečiť vysokokvalitné služby mobility a minimalizovať energetický , environmentálny, hospodársky a sociálny vplyv.

Základné línie

–  zlučovanie fyzického a digitálneho navrhovania vozidiel/plavidiel/lietadiel, rozvoja a demonštračných činností, výroby, prevádzkovania, normalizácie, certifikácie a regulovania, ako aj integrovania (vrátane integrovania medzi digitálnym navrhovaním a digitálnou výrobou),

–  koncepcie a návrhy vozidiel/plavidiel/lietadiel, ako aj ich náhradných dielov, softvérové a technologické aktualizácie a softvérové riešenia, používanie zdokonalených materiálov a štruktúr, recyklácia/opätovné použitie materiálov, efektívnosť, uskladňovanie energie a energetické zhodnocovanie, bezpečnostné a ochranné prvky s prihliadnutím na potreby používateľov a s menším vplyvom na klímu, životné prostredie a zdravie, aj pokiaľ ide o hluk a kvalitu ovzdušia,

–  palubné technológie a subsystémy vrátane automatizovaných funkcií pre všetky druhy dopravy, pričom sa zohľadňujú potreby rozhraní relevantnej infraštruktúry a preskúmajú sa technologické synergie medzi jednotlivými druhmi dopravy, multimodálne dopravné systémy; bezpečnostné systémy/na predchádzanie nehodám a posilnenie kybernetickej bezpečnosti, podpora pokroku v oblasti informačných technológií a umelej inteligencie; rozvíjanie rozhrania človek – stroj,

–  nové materiály, techniky a metódy výstavby, prevádzkovania a údržby infraštruktúr zabezpečujúce spoľahlivú dostupnosť siete, intermodálne prepojenie a multimodálna interoperabilita, bezpečnosť pracovníkov a prístup zohľadňujúci celkový životný cyklus,

–  riešenie otázky zlúčenia navrhovania a vývoja fyzickej a digitálnej infraštruktúry, údržba infraštruktúry, obnova a modernizácia dopravnej integrácie, interoperabilita a intermodalita, odolnosť voči extrémnym poveternostným javom vrátane adaptácie na zmenu klímy.

5.2.7.  Čistá, bezpečná a dostupná doprava a mobilita

Ak chce EÚ dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa kvality ovzdušia, klímy a energetiky vrátane dosiahnutia nulovej bilancie emisií uhlíka do roku 2050, ako aj zníženia hluku, bude musieť prehodnotiť celý systém mobility vrátane potrieb a správania používateľov, vozidiel, palív a infraštruktúr, ako aj nové riešenia v oblasti mobility. Bude si to vyžadovať aj zavedenie alternatívnych energií s nízkymi emisiami a šírenie vozidiel/plavidiel/lietadiel s nulovými emisiami na trhu. Doprava okrem účinkov v podobe emisií skleníkových plynov výrazne prispieva k zlej kvalite ovzdušia a hluku v Európe s negatívnymi následkami pre zdravie občanov a ekosystémy. Je nevyhnutné nadviazať na pokrok v elektrifikácii a používaní batérií a palivových článkov pre automobily, autobusy a ľahké vozidlá spojený s náležitými normami a urýchliť výskum a inováciu v oblasti hľadania nízkoemisných riešení pre iné formy používania ciest (autobusy diaľkovej dopravy, ťažké nákladné vozidlá a nákladné automobily) a v iných odvetviach dopravy, ako napríklad v leteckej, železničnej, námornej či vo vnútrozemskej plavbe . Výskum v oblasti bezpečnosti dopravy sa zameriava na zníženie nehodovosti, úmrtnosti a počtu obetí v každom režime a v rámci celého dopravného systému prostredníctvom podpory vedomostí a povedomia, ako aj prostredníctvom rozvoja technológií, výrobkov, služieb a riešení, v ktorých sa zohľadňuje bezpečnosť, efektívnosť, jednoduchosť používania a zmena klímy.

Základné línie

–  elektrifikácia všetkých druhov dopravy vrátane nových technológií využívajúcich batérie a palivové články, ako aj hybridných technológií pre hnacie sústavy a pomocné systémy vozidiel/plavidiel/lietadiel, rýchle nabíjanie/dopĺňanie paliva, získavanie energie a používateľsky ústretové a ľahko prístupné rozhrania s infraštruktúrou na nabíjanie/dopĺňanie paliva, ktoré zabezpečia interoperabilitu a plynulé poskytovanie služieb, vývoj a zavádzanie konkurencieschopných, bezpečných, vysokovýkonných a udržateľných batérií pre vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami s prihliadnutím na všetky podmienky používania a počas rôznych fáz ich životného cyklu, vývoj a zavádzanie konkurencieschopných, bezpečných vysokovýkonných a trvalo udržateľných batérií pre vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami,

–  používanie nových a alternatívnych udržateľných palív vrátane moderných biopalív a nových, bezpečných a inteligentných vozidiel/plavidiel/lietadiel v záujme existujúcich a budúcich foriem mobility a podpornej infraštruktúry s menším vplyvom na životné prostredie a verejné zdravie, špecifické komponenty a systémy pre riešenia šetrné k životnému prostrediu (napr. pokročilé systémy zhromažďovania údajov atď.) technológie a užívateľské riešenia zamerané na interoperabilitu a plynulé poskytovanie služieb,

–  bezpečná, prístupná, inkluzívna a cenovo dostupná mobilita, znižovanie škodlivého vplyvu a súčasne aj posilňovanie pozitívneho vplyvu mobility na sociálnu súdržnosť, životné prostredie a zdravie ľudí, ako aj prechod na menej znečisťujúce spôsoby dopravy a systémy spoločného využívania, kvalita života občanov, mestská sociálna inovácia, záujem o zníženie alebo eliminovanie nehôd a zranení v cestnej doprave.

–  systémy mobility odolné proti zmene klímy vrátane infraštruktúr a logistiky s cieľom zabezpečiť lepšiu prístupnosť pre ľudí a tovar, a to na krátke i na dlhé vzdialenosti,

–  systémová analýza nových foriem mobility a ich vplyv na dopravu a občanov.

5.2.8.  Inteligentná mobilita

Inteligentná mobilita pomôže zabezpečiť účinnosť, bezpečnosť a odolnosť mobility „od dverí k dverám“ a všetkých jej zložiek, predovšetkým pomocou digitálnych technológií, modernej satelitnej navigácie (EGNOS/Galileo) a umelej inteligencie. Nové technológie pomôžu optimalizovať používanie a efektívnosť dopravnej infraštruktúry a sietí, pričom sa zlepší multimodalita a prepojenosť a vybuduje účinnejšia nákladná doprava a logistický dodávateľský reťazec, ktorými sa posilní konkurencieschopnosť EÚ. Nové technológie prispejú aj k zvýšeniu spoľahlivosti, optimalizácii riadenia dopravy a umožnia inovačné riešenia týkajúce sa dopravy a služieb, čím sa zníži dopravné preťaženie a negatívny vplyv na životné prostredie a občanom a podnikom sa poskytnú lepšie služby v oblasti mobility a logistiky, čím sa zlepší prístupnosť a sociálne začlenenie. Prepojenou a automatizovanou mobilitou spolu s podpornou infraštruktúrou sa zlepší efektívnosť a bezpečnosť všetkých druhov dopravy.

Základné línie

–  digitálne riadenie sietí a premávky: zdokonalené systémy na pomoc pri rozhodovaní, nová generácia riadenia premávky (vrátane riadenia multimodálnej siete a premávky), prispievanie k plynulej, multimodálnej a prepojenej mobilite v osobnej aj nákladnej doprave, používanie a obmedzenia veľkých dát (big data), používanie inovačného satelitného určovania polohy/navigácie (EGNOS/Galileo),

–  jednotné európske nebo: palubné a pozemné riešenia zamerané na súbežné zvýšenie stupňa automatizácie, pripojiteľnosti, bezpečnosti, interoperability, výkonu, znižovania emisií a úrovne služieb,

–  železničné technológie a úkony pre vysokokapacitný, nehlučný, interoperabilný a automatizovaný železničný systém,

–  inteligentné dopravné riešenia pre bezpečnejšiu a efektívnejšiu prevádzku plavidiel,

–  veľké centrá mobility (napr. železničné stanice, prístavy, letiská, logistické centrá) ako aktívne prvky inovačných riešení v oblasti mobility,

–  vodné technológie a prevádzka pre bezpečné a automatizované systémy dopravy využívajúce príležitosti, ktoré poskytuje vodná doprava,

–  prepojené, kooperatívne, interoperabilné a automatizované systémy a služby mobility vrátane technologických riešení a netechnologických otázok ako zmeny v správaní používateľa a modeloch mobility.

5.2.9.  Uskladňovanie energie

Rozsiahle, inteligentné, koncentrované a decentralizované riešenia na skladovanie energie (vrátane chemickej, elektrochemickej, elektrickej, mechanickej, tepelnej a nové prevratné technológie) pre energetický systém zvýšia efektívnosť, flexibilitu, technologickú nezávislosť a dostupnosť, ako aj bezpečnosť dodávok. Dekarbonizovaná doprava s nízkymi emisiami si bude vyžadovať čoraz väčší podiel vozidiel s elektrickým a/alebo iným alternatívnym pohonom na batérie, ktoré sú výkonnejšie, lacnejšie, ľahšie, vysoko recyklovateľné a opätovne použiteľné s nízkym vplyvom na životné prostredie, ako aj miestne zabezpečenie alternatívnych/obnoviteľných palív, ako napríklad vodík, vrátane vodíkového paliva z obnoviteľných zdrojov, a inovačné riešenia pre lokálne skladovanie. Na optimalizáciu energetického systému a dosiahnutie rovnováhy vo všetkých odvetviach výroby a infraštruktúry až po aplikácie pre koncového používateľa majú zásadný význam možnosti pre udržateľné a nákladovo efektívne riešenia veľkokapacitného uskladňovania energie. Pozornosť by sa mala venovať rizikám súvisiacim s uskladňovaním energie a ďalším nežiaducim vedľajším účinkom.

Základné línie

–  technológie vrátane kvapalných a plynných obnoviteľných palív a ich pridružené hodnotové reťazce, ako aj prevratné technológie na denné až sezónne potreby skladovania energie vrátane ich vplyvu na životné prostredie a klímu,

–  inteligentné, udržateľné a trvanlivé batérie a hodnotový reťazec EÚ vrátane riešení s využitím vyspelých materiálov, návrhu, energeticky účinných technológií výroby veľkokapacitných batériových článkov, metód opätovného použitia a recyklácie, ako aj efektívnej prevádzky pri nízkych teplotách a potrieb v oblasti normalizácie,

–  vodíkové palivo, najmä vodíkové palivo s nízkymi emisiami CO2 a z obnoviteľných zdrojov, vrátane palivových článkov a hodnotový reťazec EÚ od návrhu až po konečné použitie v rôznych aplikáciách.

6.  KLASTER POTRAVINOVÉ A PRÍRODNÉ ZDROJE, POĽNOHOSPODÁRSTVO A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

6.1.   Zdôvodnenie

Človek svojou činnosťou vyvíja tlak na pôdu, moria a oceány, vodu, ovzdušie, biodiverzitu a iné prírodné zdroje. Zabezpečenie výživy pre neustále rastúci počet obyvateľstva našej planéty priamo závisí od zdravia prírodných systémov a zdrojov. Fungujúci a prosperujúci ekosystém má hodnotu sám osebe, no okrem toho je samotným základom všetkého využívania zdrojov. V kombinácii so zmenou klímy však neustály dopyt ľudstva po prírodných zdrojoch vytvára environmentálny tlak, ktorý zďaleka prekračuje hranice udržateľnosti a pôsobí na ekosystémy a ich kapacitu slúžiť v prospech ľudského blaha. Koncepcia obehového hospodárstva, udržateľného biohospodárstva(21) a modrého hospodárstva(22) je príležitosťou na vyváženie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych cieľov a nasmerovanie činností človeka na cestu k udržateľnosti.

Splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, zaručenie výroby a spotreby bezpečných a zdravých potravín, podpora udržateľných postupov v oblasti poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesného hospodárstva, zabezpečenie čistej vody, pôdy a ovzdušia pre všetkých, vyčistenie morí, oceánov a vnútrozemských vôd, ochrana a obnovenie životne dôležitých prírodných systémov a životného prostredia našej planéty si vyžaduje, aby sme využili potenciál výskumu a inovácie. Spôsoby prechodu k udržateľnosti a spôsoby, ako prekonať odolné prekážky, sa však chápu ťažko. Prechod k udržateľnej spotrebe a výrobe a obnove zdravia planéty si vyžaduje investície do výskumu a technológií, nových, vysokokvalitných výrobkov a služieb, nových obchodných modelov a sociálnych, územných a environmentálnych inovácií. Vytvárajú sa tým nové príležitosti pre udržateľné, odolné, inovačné a zodpovedné európske biohospodárstvo, stimulovanie efektívnosti využívania zdrojov, produktivity a konkurencieschopnosti, tvorby nových a zelených pracovných miest a rastu a zvyšovania sociálneho začleňovania.

Pre Európu je dôležité, aby svoje prírodné zdroje využívala efektívnejšie a udržateľným spôsobom.

Aktivitami sa vybuduje vedomostná základňa a poskytnú sa riešenia na: ochranu a udržateľné riadenie a využívanie prírodných zdrojov z pevniny a mora(23) a posilnenie úlohy suchozemských a vodných systémov, ako je záchyt uhlíka, ochrana biodiverzity, zabezpečenie ekosystémových služieb a zaistenie potravinovej a výživovej bezpečnosti, bezpečnej, zdravej a výživnej stravy, urýchlenie prechodu z lineárneho hospodárstva založeného na fosílnych palivách k odolnému, nízkoemisnému a nízkouhlíkovému obehovému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje a podpora rozvoja udržateľného hospodárstva využívajúceho biologické materiály a modrého hospodárstva a rozvoj odolných a dynamických vidieckych, horských, pobrežných a mestských oblastí.

Tieto aktivity pomôžu udržať a posilniť biodiverzitu a zabezpečiť dlhodobé poskytovanie ekosystémových služieb, ako je napr. adaptácia na zmenu klímy a jej zmierňovanie a sekvestrácia oxidu uhličitého (na pevnine aj na mori). S ich pomocou sa zredukujú emisie skleníkových plynov (GHG) a iné emisie, odpad a znečisťovanie z prvovýroby (na súši aj na mori), používanie nebezpečných látok, spracúvanie, spotreba a iné ľudské činnosti. Stanú sa spúšťačom investícií, ktorými sa podporí prechod na obehové hospodárstvo, udržateľné biohospodárstvo a modré hospodárstvo, no súčasne sa ochráni dobrý stav a neporušenosť životného prostredia.

Týmito činnosťami sa podporia aj participatívne prístupy k výskumu a inovácii vrátane prístupu založeného na účasti viacerých aktérov a rozvinú vedomostné a inovačné systémy na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Sociálna inovácia s občianskou angažovanosťou a dôvera v inováciu budú kľúčovými aspektmi v podpore nových modelov riadenia, výroby, spotreby a zručností.

Keďže ide o zložité, vzájomne prepojené a svojou povahou globálne výzvy, k činnostiam sa bude pristupovať systematicky a v spolupráci s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi, s inými zdrojmi financovania a ďalšími politickými iniciatívami. Bude tam patriť aj využívanie environmentálnych zdrojov veľkých dát (big data) vychádzajúce z potrieb používateľov, ako napríklad z týchto zdrojov: Copernicus, EGNOS/Galileo, INSPIRE, EOSC, GEOSS, CEOS, EMODnet.

Výskumné a inovačné činnosti v rámci tohto klastra prispievajú najmä k realizácii cieľov: environmentálneho akčného programu, spoločnej poľnohospodárskej politiky, spoločnej rybárskej politiky, potravinového práva, námornej politiky, akčného plánu pre obehové hospodárstvo, stratégie EÚ pre biohospodárstvo, ▌stratégie v oblasti biodiverzity, rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobej vízie EÚ týkajúcej sa uhlíkovej neutrality do roku 2050(24), politiky EÚ pre arktickú oblasť, ako aj právnych ustanovení EÚ na zníženie znečistenia ovzdušia. Okrem všeobecných zdrojov externého poradenstva sa budú osobitné konzultácie viesť so Stálym výborom pre poľnohospodársky výskum (SCAR).

Činnosti priamo prispejú najmä k týmto cieľom trvalo udržateľného rozvoja: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 2 – Úplné odstránenie hladu, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 3 – Dobré zdravie a blaho ľudí, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 6 – Čistá voda a sanitárne opatrenia, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 8 – Dôstojná práca a hospodársky rast, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 11 – Udržateľné mestá a komunity, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12 – Zodpovedná spotreba a výroba, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 13 – Opatrenia v oblasti klímy, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 14 – Život pod vodou, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 15 – Život na pevnine.

6.2.   Oblasti intervencie

6.2.1.   Pozorovanie životného prostredia

Schopnosť pozorovať životné prostredie(25) vrátane satelitného pozorovania in-situ (letecké, námorné, pozemné) a pozorovaní občanov je oporou výskumu a inovácie na účely udržateľného využívania a monitorovania potravín a prírodných zdrojov, biomonitorovania a monitorovania životného prostredia. Zdokonalené priestorovo-časové pokrytie a intervaly odberu vzoriek so zníženými nákladmi, ako aj prístup k veľkým dátam (big data) a ich integrácia z viacerých zdrojov ponúkajú nové spôsoby monitorovania, chápania a predpovedania systému Zeme. Výskum a inovácia sú potrebné na vypracúvanie metód a technológií na zlepšenie kvality, ako aj uľahčenie prístupu a používania údajov.

Základné línie

–  prístup vychádzajúci z potrieb používateľov a systémové prístupy, a to vrátane otvorených údajov, pokiaľ ide o environmentálne údaje a informácie na účely komplexného modelovania a predpovedných systémov, podnikateľské príležitosti vyplývajúce z využívania a zhodnocovanie existujúcich a nových údajov,

–  ďalší rozvoj portfólia výrobkov a služieb v oblasti pozorovania životného prostredia,

–  stav biodiverzity, ochrana ekosystémov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, využívanie pôdy a zmena vo využívaní pôdy, rozvoj mestských a prímestských oblastí, riadenie prírodných zdrojov, riadenie a ochrana morských a oceánskych zdrojov, námorná bezpečnosť, dlhodobé trendy v oblasti životného prostredia, zmeny sezónnej variability, a poveternostné zmeny v okolitom ovzduší a atmosfére a iné relevantné oblasti,

–  aplikácie orientované na používateľa, ktoré sa poskytujú prostredníctvom iniciatívy EuroGEOSS vrátane ich rozširovania s cieľom prispievať k ochrane a riadeniu európskych prírodných zdrojov (vrátane vyhľadávania surovín) a ekosystémových služieb a s nimi súvisiaceho hodnotového reťazca,;

–  vykonávanie iniciatívy Globálnej sústavy systémov pozorovania Zeme v rámci iniciatívy systémov GEO (Skupina pre pozorovanie Zeme).

6.2.2.   Biodiverzita a prírodné zdroje

Treba zlepšiť chápanie, ochranu a riadenie biodiverzity a ekosystémov, mnohorakých služieb, ktoré (v kontexte boja proti zmene klímy a zmierňovania jej vplyvu) poskytujú, a „hranice“ našej planéty, ako aj riešenia na využitie sily a zložitosti prírody, aby bolo možné riešiť spoločenské výzvy, posilniť udržateľnosť a do roku 2050 dosiahnuť cieľ EÚ Dobrý život v rámci možností našej planéty stanovený v 7. environmentálnom akčnom programe EÚ. V celom hodnotovom reťazci sa musí náležitá pozornosť venovať potenciálnym vplyvom v jeho predchádzajúcich fázach. Medzinárodná spolupráca a príspevok k medzinárodnému úsiliu a iniciatívam, ako napríklad Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), sú na dosiahnutie cieľa v tejto oblasti nevyhnutné. Treba lepšie pochopiť riadenie prechodu k udržateľnosti v hospodárskom, sociálnom a prírodnom systéme, a to od miestnej až po globálnu úroveň.

Základné línie

–  stav a hodnota biodiverzity, suchozemských, sladkovodných a morských ekosystémov, prírodného kapitálu a ekosystémových služieb vrátane poľnohospodárskych ekosystémov a mikrobiómu,

–  holistický a systematický prístup v sociálno-ekologickom rámci týkajúci sa väzieb medzi biodiverzitou, ekosystémami a ekosystémovými službami a ich kauzálnymi vzťahmi s hnacími silami zmien, v rôznych škálach a hospodárskych činnostiach vrátane sociálno-hospodárskych aspektov a riadenia procesu prechodu k udržateľnosti,

–  modelovanie trendov a integrovaných scenárov biodiverzity, ekosystémových služieb a dobrej kvality života v rôznych škálach a horizontoch, potenciálny príspevok biotopov a ekosystémov ako záchyt uhlíka v rámci rôznych scenárov zmeny klímy, potenciálne konflikty záujmov vo využívaní prírodných zdrojov a služieb,

–  ekotoxikológia zlúčenín a nových znečisťujúcich látok, ich vzájomné pôsobenie vrátane kombinovaných účinkov a správanie v životnom prostredí a zmenené biochemické cykly v meniacej sa klíme, obnova znehodnotených oblastí,

–  začlenenie biodiverzity a ekosystémových služieb do rozhodovacieho procesu a zodpovednosti vlád a podnikov, ako aj vyčíslenie ich prínosov pre životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť,

–  adaptabilné a multifunkčné prírodné riešenia na vyrovnávanie sa s výzvami v mestských, prímestských, vidieckych, pobrežných a horských oblastiach v súvislosti so zmenou klímy, prírodnými katastrofami, stratou biodiverzity, zhoršovaním ekosystémov, znečistením, sociálnou súdržnosťou, ako aj zdravím a blahom občanov,

–  využívanie živých laboratórií s viacerými aktérmi a so zapojením orgánov, zainteresovaných strán, podnikov a občianskej spoločnosti do spoločného navrhovania a vytvárania systematických riešení na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie prírodného kapitálu, riadenie prechodu k  udržateľnosti a možností udržateľného riadenia hospodárskych činností v celých hodnotových okruhoch v rôznych environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienkach.

6.2.3.   Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke oblasti

Odolné a udržateľné ▌poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo má hospodársky, environmentálny a sociálny prínos a je podmienkou pokračujúcej potravinovej bezpečnosti. Prispievajú k dynamickým hodnotovým reťazcom, riadia využívanie pôdy a prírodných zdrojov a poskytujú celý rad životne dôležitých verejných statkov vrátane sekvestrácie uhlíka, zachovania biodiverzity, opeľovania a verejného zdravia. Potrebné sú integrované a miestne orientované prístupy na podporu mnohorakých funkcií poľnohospodárskych a lesných (eko)systémov so zohľadnením meniaceho sa kontextu prvovýroby, najmä v súvislosti so zmenou klímy a životným prostredím, dostupnosťou zdrojov, demografiou a modelmi spotreby. Bude sa zabezpečovať kvalita a bezpečnosť poľnohospodárskych výrobkov s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov. Zabezpečí sa aj zdravie rastlín a zvierat a dobré životné podmienky zvierat. Nutné je aj riešiť územný, sociálno-ekonomický a kultúrny rozmer poľnohospodárskych a lesníckych činností a mobilizovať potenciál vidieckych a pobrežných oblastí.

Základné línie

–  metódy, technológie a nástroje pre udržateľné, odolné a produktívne poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo vrátane adaptácie na zmenu klímy,

–  trvalo udržateľné riadenie a efektívne využívanie prírodných zdrojov (napr. pôdy, vody, živín a biodiverzity vrátane genetických zdrojov) v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, alternatívy k neobnoviteľným zdrojom a osvojenie zásad obehového hospodárstva, a to aj prostredníctvom opätovného použitia a recyklácie odpadu a vedľajších produktov,

–  vplyv činností v primárnom sektore na klímu a životné prostredie, potenciál poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako záchytov uhlíka a na zmierňovanie emisií skleníkových plynov vrátane prístupov založených na záporných emisiách, zvyšovanie prispôsobivosti prvovýroby zmene klímy,

–  integrované prístupy k riešeniu otázky škodcov a chorôb rastlín; kontrola nákazlivých chorôb zvierat a zoonóz a dobré životné podmienky zvierat; stratégie prevencie, kontrola a diagnostika a alternatívy k používaniu kontroverzných pesticídov, antibiotík a iných látok, a to aj v záujme boja proti rezistencii,

–  antimikrobiálna rezistencia a hrozby vyplývajúce z biologických a agrochemických rizík, vrátane pesticídov, ako aj chemické kontaminanty a prepojenia medzi rastlinami, živočíchmi, ekosystémami a verejným zdravím z perspektívy „jedného zdravia“ a „globálneho zdravia“,

–  využívanie a poskytovanie ekosystémových služieb v systémoch poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s uplatňovaním ekologických prístupov a testovaním prírodných riešení, a to na úrovni poľnohospodárskeho podniku až po krajinnú úroveň pre poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu, podpora ekologického poľnohospodárstva,

–  systémy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva od úrovne farmy až po úroveň krajiny, využívanie a poskytovanie ekosystémových služieb v prvovýrobe, napr. prostredníctvom agroekológie alebo prostredníctvom posilnenia úlohy lesov pri predchádzaní povodniam a erózii pôdy,

–  inovácie v poľnohospodárstve na rozhraniach medzi poľnohospodárstvom, akvakultúrou a lesným hospodárstvom a v mestských a prímestských oblastiach,

–  nové metódy, technológie a nástroje na udržateľné obhospodarovanie lesov a udržateľné využívanie lesnej biomasy,

–  podpora produkcie rastlinných bielkovín v EÚ pre stravovacie, krmivové a environmentálne služby,

–  udržateľné využívanie pôdy, rozvoj vidieka a územné prepojenia, využívanie sociálnych, kultúrnych, hospodárskych a environmentálnych prínosov vidieckych oblastí pre nové služby, obchodné modely, hodnotové reťazce a verejné statky,

–  digitálne inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a v hodnotových reťazcoch a vidieckych oblastiach využívaním údajov a rozvojom infraštruktúry, technológií (ako je napr. umelá inteligencia, robotika, presné poľnohospodárstvo a diaľkový prieskum Zeme) a modelov riadenia,

–  vedomosti v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a inovačné systémy a ich prepojenie na rôznych úrovniach, poradenstvo, získavanie zručností, participačné prístupy a výmena informácií,

–  podpora medzinárodných partnerstiev v záujme udržateľného poľnohospodárstva zameraného na potravinovú a výživovú bezpečnosť.

6.2.4.   Moria, oceány a vnútrozemské vody

Prírodný kapitál a ekosystémové služby morí, najmä polouzavretých európskych morí, oceánov, vnútrozemských vôd a širších pobrežných oblastí predstavujú značný prínos v sociálno-ekonomickej oblasti i v oblasti dobrých životných podmienok. Tento potenciál je ohrozený v dôsledku silného tlaku, ktorý vyvoláva človek i príroda, ako napríklad znečistenie, zmena klímy, zvyšovanie hladiny morí, ďalšie spôsoby využívania vody a extrémne výkyvy počasia. V záujme toho, aby sa stav morí a oceánov nedostal do bodu, odkiaľ niet návratu, a aby sa obnovil dobrý stav vnútrozemských vôd, je potrebné zlepšiť naše vedomosti a chápanie s cieľom chrániť, obnovovať a udržateľne riadiť morské, vnútrozemské a pobrežné ekosystémy a predchádzať znečisteniu, a to v kontexte zdokonaleného a zodpovedného rámca riadenia . Bude to zahŕňať aj výskum týkajúci sa udržateľného uvoľňovania rozsiahleho a nevyužitého hospodárskeho potenciálu morí, oceánov a vnútrozemských vôd s cieľom zvýšiť výrobu bezpečných potravín, biologických prísad a surovín bez toho, aby sa na tieto zdroje vyvíjal väčší tlak ▌, ako aj potenciál akvakultúry vo všetkých formách s cieľom prispievať k zmierňovaniu tlaku na pevninské, sladkovodné a oceánske zdroje. Potrebné sú partnerské prístupy vrátane stratégie pre morskú oblasť a makroregionálnej stratégie, ktoré prekračujú hranice EÚ (napr. v Atlantickom oceáne, Stredozemnom, Baltskom, Severnom a Čiernom mori, Karibskom mori a Indickom oceáne), ako aj prispievanie k záväzkom Medzinárodnej správy oceánov, iniciatívam ako desaťročie OSN týkajúce sa vedy o oceánoch pre trvalo udržateľný rozvoj a záväzkom spojeným s ochranou morskej biologickej diverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie.

Základné línie

–  udržateľný rybolov a akvakultúra vo všetkých formách na výrobu potravín vrátane alternatívnych zdrojov proteínov so zvýšenou potravinovou bezpečnosťou, potravinovou sebestačnosťou a odolnosťou proti zmene klímy, nástroje monitorovania a riadenia,

–  posilnená odolnosť morských ekosystémov a ekosystémov vnútrozemských vôd, vrátane koralových útesov, čím sa zabezpečí zdravie morí, oceánov a riek, boj proti účinkom prírodných a antropogénnych tlakov, ako sú napríklad kontaminanty a morský odpad (vrátane plastov), eutrofizácia, invazívne druhy, fyzické poškodzovanie morského dna, nadmerné využívanie vrátane nadmerného rybolovu, podmorský hluk, acidifikácia, otepľovanie morí, oceánov a riek, zvyšovanie hladiny morí, úvahy o prieniku medzi pevninou a morom, zmierňovanie týchto účinkov, kumulatívny vplyv týchto javov, posilňovanie obehového prístupu a lepšie chápanie interakcií medzi oceánmi a človekom,

–  riadenie na globálnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie zdrojov morí, oceánov a vnútrozemských vôd,

–  technológie pre digitálne oceánske (morské dno, vodný stĺpec a vodná hladina) prepojovacie služby a komunity v činnostiach spojených s pevninou, atmosférou, klímou, kozmickým priestorom a počasím, podporované prostredníctvom „modrého cloudu“, ktorý je súčasťou európskeho cloudu pre otvorenú vedu,

–  monitorovanie, posudzovanie na základe rizika a predpovedné/prognostické kapacity, aj pokiaľ ide o zvyšovanie hladiny morí a iné prírodné nebezpečenstvá, napr. búrkové vlny, cunami, ako aj kumulatívny vplyv činností človeka,

–  lepšie chápanie kolobehu vody, hydrologických režimov a hydromorfológie v rôznych meradlách a rozvoj kapacít v oblasti monitorovania a predpovedných kapacít, pokiaľ ide o dostupnosť vody a dopyt po nej, záplavy a suchá, znečistenie a ďalšie tlaky na vodné zdroje, využívanie digitálnych technológií na zlepšenie monitorovania a riadenia vodných zdrojov,

–  rozvoj inovačných riešení vrátane riadenia spoločnosti, hospodárskych nástrojov a modelov financovania v záujme inteligentného rozdeľovania vodných zdrojov zameraného na riešenie konfliktov týkajúcich sa využívania vody vrátane využívania hodnoty, ktorú voda predstavuje, kontrola látok znečisťujúcich vodu, vrátane plastov a mikroplastov a ďalších znečisťujúcich látok objavujúcich sa v prvom rade pri zdroji, riešenie iných tlakov na vodné zdroje, ako aj opätovné používanie vody a ochrana a obnova vodných ekosystémov v záujme dobrého ekologického stavu,

–  udržateľné modré hodnotové reťazce, vrátane udržateľného využívania sladkovodných zdrojov, mnohoraké využitie morského priestoru a rast odvetvia obnoviteľných zdrojov energie z morí a oceánov vrátane udržateľného využívania mikroskopických a makroskopických rias,

–  integrované prístupy k udržateľnému riadeniu vnútrozemských a pobrežných vôd, ktoré prispejú k ochrane životného prostredia a prispôsobeniu sa zmene klímy,

–  prírodné riešenia odvodené od dynamiky morských, pobrežných a vnútrozemských ekosystémov, biodiverzity a mnohorakých ekosystémových služieb, čo umožní systematické prístupy k udržateľnému využívaniu zdrojov z morí, a to najmä polouzavretých európskych morí, a oceánov, ako aj vnútrozemských vôd, a prispievanie k ochrane a obnove životného prostredia, manažmentu pobrežia a adaptácii na zmenu klímy,

–  modrá inovácia, a to aj v modrom a digitálnom hospodárstve, v pobrežných oblastiach, pobrežných mestách a prístavoch na posilnenie odolnosti pobrežných oblastí a zvýšenie prínosov pre občanov,

–  lepšie pochopenie úlohy morí a oceánov z hľadiska zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu.

6.2.5.   Potravinové systémy

Kombinované účinky rastúceho počtu obyvateľstva, vývoja spôsobov stravovania, nedostatku zdrojov a ich nadmerného využívania, zhoršovania životného prostredia, zmeny klímy a migrácie vytvárajú bezprecedentné výzvy, ktoré si vyžadujú premenu potravinového systému (FOOD 2030).(26) Súčasná výroba a spotreba potravín je do veľkej miery neudržateľná, pričom sme konfrontovaní s dvojnásobnou záťažou, ktorú charakterizuje súbežná existencia podvýživy a obezity a ďalších nevyvážených spôsobov stravovania a metabolických porúch. Budúce potravinové systémy musia priniesť dostatočnú potravinovú bezpečnosť a zaistiť bezpečné, zdravé a kvalitné potraviny pre všetkých, efektívne využívanie zdrojov, udržateľnosť (vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, znečistenia, spotreby vody a energie, ako aj tvorby odpadu), transparentnosť, prepojenie pevniny a mora, musí sa menej plytvať potravinami, posilniť výroba potravín z vnútrozemských vôd, morí a oceánov a obsiahnuť celý potravinový hodnotový reťazec od výrobcov k spotrebiteľom a naopak, pričom treba zaistiť odolnosť. To musí ísť ruka v ruke s rozvojom budúceho systému potravinovej bezpečnosti a návrhom, vývojom a tvorbou nástrojov, technológií a digitálnych riešení, ktoré poskytujú spotrebiteľom značné výhody a zlepšujú konkurencieschopnosť a udržateľnosť v potravinárskom hodnotovom reťazci. Okrem toho treba podporiť zmeny správania, pokiaľ ide o modely spotreby a výroby potravín, a to s prihliadnutím na kultúrne a sociálne aspekty, a zaangažovať prvovýrobcov, priemysel (vrátane MSP), maloobchodníkov, potravinárske odvetvia, spotrebiteľov a verejné služby.

Základné línie

–  udržateľná a zdravá strava podložená dôkazmi v záujme blaha ľudí počas celého ich života vrátane stravovacích návykov, zlepšenia nutričnej kvality potravín a pokroku v chápaní vplyvu výživy na zdravie a blaho,

–  personalizovaná výživa, najmä pre zraniteľné skupiny, s cieľom zmierniť rizikové faktory súvisiace so stravovaním a neprenosnými ochoreniami,

–  správanie spotrebiteľov, životný štýl a motivácia, vrátane sociálnych a kultúrnych aspektov jedla, podpora sociálnej inovácie a spoločenskej angažovanosti v záujme lepšieho zdravia a environmentálnej udržateľnosti v rámci celého potravinového hodnotového reťazca vrátane maloobchodných modelov,

–  moderné systémy bezpečnosti a pravosti potravín vrátane vysledovateľnosti, zlepšovanie kvality potravín a zvýšenie dôvery spotrebiteľov v potravinový systém,

–  zmierňujúce opatrenia a adaptácia potravinového systému na zmenu klímy vrátane preskúmania potenciálu a využívania mikrobiómu, rozmanitosti potravinových plodín a alternatív k živočíšnym proteínom,

–  environmentálne udržateľné, obehové a odolné potravinové systémy, pri ktorých sa efektívne využívajú zdroje z pevniny a mora, s cieľom dosiahnuť zdravotne bezpečnú pitnú vodu a riešiť súvisiace otázky morského prostredia, nulové plytvanie potravinami v celom potravinovom systéme prostredníctvom opätovného používania potravín a biomasy, recyklácie odpadu z potravín a nových potravinových obalov, dopyt po prispôsobených a miestnych potravinách,

–  novátorské prístupy vrátane digitálnych nástrojov a potravinových systémov pre lokalizovanú inováciu a posilnenie postavenia komunít, podpora spravodlivého obchodu a tvorby cien v rámci hodnotového reťazca, inkluzívnosť a udržateľnosť prostredníctvom partnerstiev medzi priemyselným odvetvím (vrátane MSP a drobných poľnohospodárov), miestnymi orgánmi, výskumnými pracovníkmi a spoločnosťou.

6.2.6.   Systémy inovácie na biologickom základe v biohospodárstve EÚ

Inováciou v biohospodárstve sa kladú základy transformácie spočívajúcej v opúšťaní hospodárstva využívajúceho fosílne zdroje ▌. Inovácia na biologickom základe je dôležitým segmentom, ktorý umožňuje existenciu biohospodárstva ako celku, a zahŕňa udržateľné získavanie zdrojov, priemyselné spracovanie a premenu biomasy z pevniny i mora na materiály a produkty na biologickej báze. Udržateľnosť zahŕňa všetky jeho rozmery: ekologické, sociálne, hospodárske a kultúrne aspekty. V záujme nových objavov, produktov, služieb a procesov využíva aj potenciál živých zdrojov, vied o živej prírode, digitalizáciebiotechnológií. Inovácia na biologickom základe vrátane (bio)procesov a technológií môže priniesť nové hospodárske činnosti a zamestnanosť do regiónov a miest, prispieť k dynamizácii vidieckych a pobrežných ekonomík a komunít a posilniť obehovosť biohospodárstva.

Základné línie

–  udržateľné získavanie biomasy, logistika a výrobné systémy, zameranie sa na aplikácie a využitia s vysokou hodnotou, sociálna a environmentálna udržateľnosť, vplyv na klímu a biodiverzitu, obehovosť a celkovo efektívne využívanie zdrojov vrátane vody,

–  vedy o živej prírode a ich zbližovanie s digitálnymi technológiami v záujme chápania, vyhľadávania a udržateľného využívania biologických zdrojov,

–  hodnotové reťazce na biologickom základe, biomateriály vrátane biologicky inšpirovaných materiálov, chemických látok, výrobkov, služieb a procesov s novými vlastnosťami, funkciami a vyššou udržateľnosťou (vrátane zníženia emisií skleníkových plynov), s podporou rozvoja (malých a veľkých) moderných biorafinérií využívajúcich väčšiu škálu biomasy; nahrádzanie súčasnej výroby neudržateľných produktov, presadzovaním riešení na biologickom základe v záujme inovačných trhových aplikácií,

–  biotechnológia vrátane medziodvetvovej špičkovej biotechnológie na uplatnenie v konkurencieschopných, udržateľných a nových priemyselných procesoch, environmentálnych službách a spotrebiteľských produktoch(27),

–  obehovosť sektora na biologickom základe v rámci hospodárstva prostredníctvom technologických, systémových, sociálnych a obchodných modelov inovácie s cieľom výrazne zvýšiť hodnotu vytvorenú na jednotku biologického zdroja a zachovať hodnotu týchto zdrojov v hospodárstve dlhšie, chrániť a posilňovať prírodný kapitál, znižovať odpad a znečistenie a podporovať zásadu kaskádového využívania udržateľnej biomasy prostredníctvom výskumu a inovácie, a to s prihliadnutím na hierarchiu odpadového hospodárstva,

–  inkluzívne biohospodárstvo s rôznymi aktérmi zúčastňujúcimi sa na tvorbe hodnoty, s maximalizáciou spoločenského vplyvu a zapojením verejnosti,

–  lepšie chápanie hraníc, metriky a ukazovateľov biohospodárstva a jeho synergií a vzájomného pôsobenia so zdravým životným prostredím, ako aj pôsobenia medzi potravinami a inými aplikáciami.

6.2.7.   Obehové systémy

Obehové výrobné a spotrebné systémy budú mať prínosy pre európske hospodárstvo a celosvetové životné prostredie prostredníctvom zníženia používania zdrojov a závislosti od nich, zníženia emisií skleníkových plynov a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie a zvýšenia konkurencieschopnosti podnikov, ako aj pre európskych občanov, a to vytvorením nových pracovných príležitostí a znížením tlakov na životné prostredie a klímu. Okrem priemyselnej transformácie bude pri prechode na nízkoemisné a obehové hospodárstvo, ktoré má biologický základ, efektívne využíva zdroje a vyhýba sa používaniu nebezpečných látok, potrebný širší posun systému, ktorý si vyžaduje systémové ekologicky inovačné riešenia, nové obchodné modely, trhy a investície, podpornú infraštruktúru, sociálne inovácie, zmeny v správaní spotrebiteľov, ako aj modely riadenia, ktoré stimulujú spoluprácu viacerých zainteresovaných strán v rámci celého hodnotového reťazca, aby sa zabezpečilo, že plánovaná zmena systému prinesie lepšie hospodárske, environmentálne a sociálne výsledky(28). Otvorenie sa medzinárodnej spolupráci bude dôležité pre porovnateľnosť, nadobúdanie a spoločné využívanie poznatkov a zabránenie duplicite úsilia, napríklad prostredníctvom medzinárodných iniciatív, ako je Medzinárodný panel o zdrojoch. Pozornosť sa bude venovať aj sociálnemu kontextu nových poznatkov a technológií v tejto oblasti a ich uplatnenie a prijatie v spoločnosti.

Základné línie

–  systémový prechod na obehové hospodárstvo, ktoré má biologický základ a efektívne využíva zdroje, s novými paradigmami spotrebiteľskej interakcie, nové obchodné modely efektívneho využívania zdrojov a environmentálneho správania, výrobky a služby stimulujúce efektívne využívanie zdrojov a odstránenie alebo nahrádzanie nebezpečných látok počas celého životného cyklu, systémy na zdieľanie, opätovné použitie, opravu, repasáciu, recykláciu a kompostovanie, hospodárske, spoločenské, behaviorálne, regulačné a finančné podmienky a stimuly na takéto zmeny,

–  metrika a ukazovatele, založené na systematickom prístupe, na meranie výkonnosti obehového hospodárstva a životného cyklu a posilnenie sociálnej zodpovednosti, systémy riadenia, ktoré urýchľujú rozvoj obehového hospodárstva, biohospodárstva a efektívne využívanie zdrojov a zároveň vytvárajú trhy s druhotnými surovinami; spolupráca viacerých zainteresovaných strán a naprieč hodnotovým reťazcom, nástroje na investície do obehového hospodárstva a biohospodárstva;

–  riešenia pre udržateľný a regeneračný rozvoj miest, prímestských oblastí a regiónov, integrácia transformácie obehového hospodárstva s prírodnými riešeniami, inovácie v oblasti technologického, digitálneho, sociálneho, kultúrneho a územného riadenia,

–  ekologické inovácie na prevenciu a sanáciu znečistenia životného prostredia nebezpečnými látkami a chemikáliami a expozícii týmto látkam, pri ktorých vznikajú nové obavy, aj so zreteľom na styčné body medzi chemickými látkami, výrobkami a odpadom a na udržateľné riešenia v oblasti výroby materiálov z prvotných a druhotných surovín,

–  obehové využívanie vodných zdrojov, a to aj zníženie dopytu po vode, predchádzanie stratám vody, jej opätovné používanie, recyklácia a zhodnocovanie odpadovej vody▌. Inovačné riešenia problémov súvisiacich s prepojením medzi vodou, potravinami a energiou zamerané na riešenie vplyvu používania vody v poľnohospodárstve a energetike a umožnenie synergických riešení,

–  udržateľná podpovrchová správa integrujúca geologické zdroje (energia, voda, suroviny) a environmentálne podmienky (prírodné nebezpečenstvá, antropogénny vplyv) naprieč všetkými relevantnými klastrami, zohľadnenie pozitívneho príspevku k obehovému hospodárstvu prostredníctvom celoeurópskych geologických poznatkov a prispievanie k organizovanej, vedecky podloženej reakcii na Parížsku dohodu a viaceré ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  vývoj a zlepšovanie riešení a infraštruktúr na uľahčenie prístupu k vode na pitie, zavlažovanie a sanitáciu, medzi ktoré patrí okrem iného odsoľovanie, s cieľom umožniť efektívnejšie používanie vody, ktoré je úspornejšie z hľadiska energie a CO2 a zároveň je obehové.

7.  NEJADROVÉ PRIAME AKCIE SPOLOČNÉHO VÝSKUMNÉHO CENTRA

7.1.   Zdôvodnenie

Pre dobrú tvorbu a správu verejných politík sú nevyhnutné kvalitné a dôveryhodné vedecké dôkazy. Pre nové iniciatívy a návrhy právnych predpisov EÚ sú nevyhnutné transparentné, komplexné a vyvážené dôkazy, keďže sú potrebné na meranie a monitorovanie ich vplyvu a pokroku pri vykonávaní politík.

Spoločné výskumné centrum (JRC) vytvára pridanú hodnotu k politikám EÚ, pretože jeho vedecká činnosť je excelentná, multidisciplinárna a nezávislá od národných, súkromných a iných vonkajších záujmov. Pôsobí vo všetkých oblastiach politiky EÚ a zabezpečuje medziodvetvovú podporu, ktorú tvorcovia politík potrebujú na riešenie čoraz zložitejších spoločenských výziev. Nezávislosť JRC od osobitných záujmov v kombinácii s jeho vedecko-technickou referenčnou úlohou mu umožňuje jednoduchšie dosahovanie konsenzu medzi zainteresovanými stranami a inými aktérmi, ako sú občania a tvorcovia politík. Vďaka schopnosti JRC rýchlo reagovať na potreby politiky sa jeho činnosti vzájomne dopĺňajú s nepriamymi akciami zameranými na podporu dlhodobých politických cieľov.

JRC vykonáva svoj vlastný výskum a je strategickým správcom poznatkov, informácií, údajov a schopností s cieľom poskytovať vysokokvalitné a relevantné dôkazy na účely primeranejších politík. V záujme dosiahnutia tohto cieľa JRC spolupracuje s najlepšími organizáciami z celého sveta, ako aj s medzinárodnými, národnými a regionálnymi expertmi a zainteresovanými stranami. Jeho výskum prispieva k plneniu všeobecných cieľov a priorít programu Horizont Európa, poskytuje nezávislé vedecké poznatky, poradenstvo a technickú podporu politikám EÚ v rámci politického cyklu a je zameraný na priority európskej politiky, pričom podporuje Európu, ktorá je bezpečná a zabezpečená, prosperujúca a udržateľná, sociálna a so silnejším postavením na globálnej scéne.

7.2.  Oblasti intervencie

7.2.1.  Posilňovanie vedomostnej základne na tvorbu politík

Vedomosti a údaje rastú geometrickým radom. Musia sa však preskúmavať a filtrovať, ak ich majú tvorcovia politiky zmysluplne využívať. Existuje aj potreba prierezových vedeckých metód a analytických nástrojov, ktoré by mali používať všetky útvary Komisie, najmä s cieľom predvídať budúce spoločenské výzvy a podporovať lepšiu právnu reguláciu. Patria sem inovačné procesy na zapojenie zainteresovaných strán a občanov do tvorby politiky a rôzne nástroje posudzovania vplyvu a vykonávania.

Základné línie

–  modelovanie, mikroekonomické hodnotenie, metodiky posudzovania rizík, nástroje na zabezpečenie kvality na účely merania, návrhy schém monitorovania, ukazovatele a hodnotiace tabuľky, analýza citlivosti a audit, posúdenie životného cyklu, hĺbková analýza údajov a textu, analýza a aplikácie veľkých dát (big data), koncepčné uvažovanie, mapovanie situácie, prognostické štúdie, behaviorálny výskum a zapojenie zainteresovaných strán a občanov,

–  centrá vedomostí a schopností,

–  komunity na výmenu vedomostí a praktických skúseností,

–  správa, zdieľanie a koherentnosť údajov,

–  analýza politík EÚ a vnútroštátnych politík v oblasti výskumu a inovácie vrátane Európskeho výskumného priestoru (EVP).

7.2.2.   Globálne výzvy

JRC bude prispievať k špecifických politikám a záväzkom EÚ, ktorým sa venuje sedem klastrov zameraných na globálne výzvy, najmä k záväzku EÚ napĺňať ciele trvalo udržateľného rozvoja.

Základné línie

1.  Zdravie

–  vedecká a technická podpora politiky na zlepšenie verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti vrátane hodnotenia zdravotníckych pomôcok a technológií, databáz a digitalizácie vrátane urýchlenia interoperability,

–  metódy hodnotenia bezpečnosti v prípade potenciálnych zdravotných a environmentálnych rizík, ktoré predstavujú chemické a znečisťujúce látky,

–  referenčné laboratórium EÚ pre alternatívy k testovaniu na zvieratách,

–  nástroje zabezpečovania kvality, ako napríklad certifikované referenčné materiály pre zdravotné biomarkery,

–  výskum novovznikajúcich otázok a hrozieb v oblasti zdravia.

2.  Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť

–  výskum v oblasti nerovnosti, chudoby a vylúčenia, sociálnej mobility, kultúrnej rozmanitosti a zručností, migrácia, hodnotenie sociálnych, demografických a technologických zmien pre hospodárstvo a spoločnosť,

–  výskum v oblasti dobrej správy vecí verejných a demokracie,

–  podpora ochrany, zachovania a riadenia kultúrneho dedičstva,

–  vedomostné centrum pre migráciu a demografiu.

3.  Civilná bezpečnosť pre spoločnosť

–  Vedomostné centrum pre riadenie rizika katastrof,

–  podporovanie bezpečnostných politík v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a verejných priestorov, chemické, biologické, rádiologické a jadrové látky a výbušniny (CBRNE) a hybridné hrozby, ochrana hraníc a bezpečnosť dokumentov, všeobecné a spravodajské informácie v oblasti boja proti terorizmu,

–  technológií na odhaľovanie materiálov CBRNE, biometrické systémy a techniky zhromažďovania spravodajských informácií,

–  podporovanie bezpečnostnej pozície EÚ vo svete, hodnotenie konkurencieschopnosti a inovácie bezpečnostného priemyslu Únie, využitie synergií bezpečnosti a obrany,

–  výskum posilnenia schopností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, odolnosti a odstrašovania.

4.   Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor

–  dôsledky digitalizácie so zameraním sa na nové a nastupujúce informačné a komunikačné technológie, ako je napríklad strojové učenie a umelé výpočty, distribuované databázy transakcií, internet vecí a vysokovýkonná výpočtová technika,

–  digitalizácia v jednotlivých sektoroch, ako je energetika, doprava, stavebníctvo, odvetvie služieb, zdravotníctvo a starostlivosť a verejná správa,

–  nástroje priemyselnej metrológie a zabezpečovania kvality pre inteligentnú výrobu,

–  výskum v oblasti kľúčových podporných technológií,

–  výskum v oblasti najlepších dostupných techník a postupov environmentálneho riadenia, technicko-ekonomické analýzy a posudzovanie životného cyklu priemyselných procesov, hospodárenie s chemickými látkami, nakladanie s odpadmi, opätovné používanie vody, suroviny, kritické suroviny a kritériá kvality regenerovaných materiálov, ktorými sa podporuje obehové hospodárstvo,

–  analýza bezpečnosti dodávok surovín vrátane kritických surovín vo vzťahu k informáciám o primárnych a sekundárnych zdrojoch a aktualizácia údajov informačného systému o surovinách,

–  vykonávanie opatrení v rámci programu Copernicus,

–  technická a vedecká podpora pre aplikácie únijných programov globálneho navigačného satelitného systému.

5.   Klíma, energetika a mobilita

–  podpora vykonávania politík EÚ v oblasti klímy, energetiky a dopravy, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a stratégie dekarbonizácie do roku 2050, analýza integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy, posúdenie procesu dekarbonizácie vo všetkých odvetviach vrátane poľnohospodárstva a využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva,

–  posúdenie rizík v citlivých ekosystémoch a kritické hospodárske odvetvia a infraštruktúra s dôrazom na adaptačné stratégie,

–  analýza výskumnej a inovačnej dimenzie energetickej únie, posúdenie konkurencieschopnosti EÚ na globálnom trhu s čistou energiou,

–  posúdenie potenciálu využitia inteligentných technológií v oblasti energetiky a riešení v podobe spájania odvetví s cieľom umožniť hladký a nákladovo efektívny prechod na iné zdroje energie,

–  posúdenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a výrobných technológií čistej energie,

–  analýza spotreby energie budov, inteligentných a udržateľných miest a priemyselných odvetví,

–  technická a sociálno-ekonomická analýza skladovania energie, najmä prepojenie odvetví a batérie,

–  analýza bezpečnosti dodávok energie v EÚ vrátane energetickej infraštruktúry a trhov s energiou,

–  podpora prechodu na iné zdroje energie vrátane Dohovoru primátorov a starostov, čistá energia pre ostrovy v EÚ, citlivé regióny a Afriku,

–  integrovaná analýza na zavádzanie kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobility,

–  integrovaná analýza v záujme vývoja a zavádzania elektrických vozidiel vrátane technológií batérií novej generácie,

–  harmonizované testovacie postupy a dohľad nad trhom s CO2, emisie látok z vozidiel znečisťujúcich ovzdušie, posúdenie inovačných technológií,

–  posúdenie inteligentnej dopravy, systémov riadenia premávky a ukazovateľov dopravného preťaženia,

–  analýzy alternatívnych palív a potrieb súvisiacej infraštruktúry.

6.  Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie

–  výskumné činnosti týkajúce sa krajiny, pôdy, lesov, ovzdušia, vody, morských zdrojov, surovín a biodiverzity v záujme podpory efektívneho zachovania, obnovy a udržateľného využívania prírodného kapitálu vrátane udržateľného riadenia zdrojov v Afrike,

–  Vedomostné centrum pre celosvetovú potravinovú a výživovú bezpečnosť,

–  posúdenie zmeny klímy a možných zmierňujúcich a adaptačných opatrení pre politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti,

–  monitorovanie a prognózovanie poľnohospodárskych zdrojov v EÚ, v krajinách zapojených do procesu rozširovania a susedných krajinách,

–  výskum v záujme udržateľného a hospodársky prosperujúceho rybolovu a akvakultúry, ako aj modrého rastu a modrého hospodárstva,

–  overené metódy, testovanie odbornosti laboratórií a nové analytické nástroje na vykonávanie politík v oblasti bezpečnosti potravín,

–  referenčné laboratóriá EÚ pre kŕmne doplnkové látky, geneticky modifikované organizmy a materiály prichádzajúce do styku s potravinami,

–  Vedomostné centrum pre potravinové podvody a kvalitu potravín,

–  Vedomostné centrum pre biohospodárstvo.

7.2.3.  Inovácia, hospodársky rast a konkurencieschopnosť

JRC bude prispievať k inovácii založenej na poznatkoch a k transferu technológií. Podporí fungovanie vnútorného trhu a správu hospodárskych záležitostí Únie. Bude prispievať k vypracúvaniu a monitorovaniu politík zameraných na sociálnejšiu a udržateľnejšiu Európu. Podporí vonkajší rozmer EÚ a medzinárodné ciele a pomôže pri podpore dobrej správy vecí verejných. Dobre fungujúci vnútorný trh so silnou správou hospodárskych záležitostí a spravodlivým sociálnym systémom posilní inováciu založenú na poznatkoch a konkurencieschopnosť.

Základné línie

–  hospodárska, obchodná, finančná a fiškálna analýza,

–  prednormatívny výskum a testovanie v oblasti harmonizácie a normalizácie,

–  výroba certifikovaných referenčných materiálov,

–  činnosti dohľadu nad trhom,

–  zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva,

–  podpora spolupráce v rámci transferu technológií.

7.2.4.   Vedecká excelentnosť

Spoločné výskumné centrum presadzuje excelentnosť a integritu vo výskume a rozsiahlu spoluprácu so špičkovými výskumnými inštitútmi z celého sveta. Bude vykonávať výskum v nastupujúcich oblastiach vedy a techniky a podporovať otvorenú vedu a otvorené údaje, ako aj prenos poznatkov.

Základné línie

–  bádateľské výskumné programy,

–  špecializované kolaboratívne a výmenné programy s výskumnými inštitúciami a vedeckými pracovníkmi,

–  prístup k výskumným infraštruktúram JRC,

–  vzdelávanie vedeckých pracovníkov a národných expertov,

–  otvorená veda a otvorené údaje.

7.2.5.   Územný rozvoj a podpora členských štátov a regiónov

JRC bude prispievať k regionálnej a mestskej politike so zameraním na územný rozvoj založený na inovácii a s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi. Bude poskytovať aj technickú pomoc členským štátom a tretím krajinám a podporovať vykonávanie európskych právnych predpisov a opatrení.

Základné línie

–  realizácia regionálnych a mestských politík, stratégie pre inteligentnú špecializáciu, stratégie hospodárskej transformácie v prechodných regiónoch, integrované stratégie mestského rozvoja a dáta,

–  budovanie kapacít miestnych a regionálnych subjektov na realizáciu makroregionálnych stratégií,

–  Vedomostné centrum pre územné politiky,

–  poradenstvo „na požiadanie“ a cielená podpora členských štátov, regiónov alebo miest, a to aj prostredníctvom virtuálnej siete alebo platforiem vedy pre politiku (Science4Policy).

PILIER III

INOVATÍVNA EURÓPA

Inovácia vo všetkých formách je kľúčovou hybnou silou, aby EÚ aj naďalej mohla svojim občanom zabezpečovať prosperitu a zvládať výzvy budúcnosti. Jej realizácia si vyžaduje systémový, prierezový a mnohostranný prístup. Hospodársky pokrok v Európe, sociálny blahobyt a kvalita života závisia od jej schopnosti povzbudiť produktivitu a rast, čo zasa výrazne závisí od jej schopnosti inovovať. Inovácia je aj kľúčom k riešeniu hlavných výziev, ktoré pred EÚ stoja. Inovácia musí byť zodpovedná, etická a udržateľná.

Podobne ako v prípade jej predchodcu je inovácia stredobodom programu Horizont Európa. Hľadanie možností zrýchlenia prenosu poznatkov, nových nápadov, produktov a procesov je hnacou silou cieľov a spôsobov vykonávania programu Horizont Európa, a to od strategického plánovania po výzvy, a je prítomné od začiatku do konca každého podporovaného projektu, od základného výskumu po priemyselné alebo technologické plány a misie.

Inovácia si však zasluhuje osobitné opatrenia, keďže EÚ musí rozhodne zlepšiť podmienky a prostredie, v ktorých by sa inovácii v Európe darilo, aby sa ▌myšlienky medzi aktérmi v inovačnom ekosystéme rýchlo šírili a aby sa nové nápady a technológie rýchlo premenili na produkty a služby potrebné na to, aby EÚ dosiahla požadované výsledky.

V posledných desaťročiach sme boli svedkami vzniku veľkých a globálnych nových trhov v oblasti zdravotnej starostlivosti, médií, zábavného priemyslu, komunikácie a maloobchodu, založených na prelomových inováciách v oblasti informačných a komunikačných technológií, biotechnológie, ekologických technológií, internetu a hospodárstva založeného na platformách. V ďalších fázach inovačného procesu zavádzajú tieto inovácie, ktoré vytvárajú nové trhy, ktoré majú vplyv na hospodárstvo EÚ ako celok, rýchlo rastúce a často nové spoločnosti, ktoré však len zriedka vznikajú a rozširujú sa v EÚ.

Prichádza nová celosvetová vlna prelomových inovácií založená na viacerých špičkových technológiách, akými sú napríklad technológia blockchainu, umelá inteligencia, genomika/multiomika a robotika, ako aj iné technológie, ktorých pôvodcami môžu byť jednotliví inovátori a skupiny občanov. Ich spoločným znakom je fakt, že sa formujú na križovatke rôznych vedeckých disciplín, technologických riešení a hospodárskych odvetví, ktoré ponúkajú úplne nové kombinácie produktov, procesov, služieb a obchodných modelov a ktoré majú potenciál otvárať nové trhy na celom svete. Budú mať vplyv aj na ďalšie kriticky dôležité odvetvia, ako napríklad výrobný priemysel, finančné služby, dopravu či energetiku.

Európa musí tento trend využiť. Pokiaľ ide o príchod novej vlny v oblastiach špičkových technológií, v ktorých už Európa značne investovala, najmä v oblasti kľúčových podporných technológií, má preto dobrú pozíciu a konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o vedu poznatky, a to aj v zmysle ľudských zdrojov, a môže vychádzať z úzkej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom (napr. v oblasti zdravotnej starostlivosti alebo energetiky).

Aby Európa mohla stáť v čele tejto novej vlny prelomovej inovácie, musí splniť tieto súvisiace úlohy:

–  zvýšiť rizikové financovanie na preklenutie medzier vo financovaní: Pre inovátorov v Európe je ponuka rizikového financovania malá. Na to, aby sa prelomové inovácie pretavili do spoločností s vedúcim postavením vo svete, je súkromný rizikový kapitál rozhodujúci, avšak v porovnaní s USA a Áziou je objem týchto financií v Európe menej ako štvrtinový. Európa musí premostiť „údolia smrti“, keďže nápady a inovácie sa nedostávajú na trh pre priepasť medzi verejnou podporou a súkromnými investíciami, najmä pokiaľ ide o vysokorizikové prelomové inovácie, ktoré sa musia podporovať prostredníctvom dlhodobých investícií,

–  uľahčiť prístup k výsledkom výskumu, zlepšiť transformáciu vedy na inovácie a urýchliť prenos nápadov, technológií a talentov z výskumnej základne do startupov a priemyslu,

–  ďalej podporovať rozvoj všetkých foriem inovácie vrátane inovácie vychádzajúcej z potrieb používateľov a spotrebiteľov v oblasti služieb a inkluzívnej sociálnej inovácie,

–  urýchliť obchodnú transformáciu: európske hospodárstvo zaostáva v osvojovaní a rozširovaní nových technológií: 77 % mladých a veľkých spoločností v oblasti výskumu a vývoja je v USA alebo Ázii, zatiaľ čo len 16 % z nich sídli v Európe,

–  rozšíriť a zjednodušiť európsky priestor na financovanie a podporu výskumu a inovácie: množstvo zdrojov financovania poskytuje inovátorom komplexné podmienky. Intervencia EÚ sa musí uskutočňovať v spolupráci a koordinácii s inými iniciatívami na európskej, národnej a regionálnej úrovni, vo verejnej aj súkromnej sfére, aby sa posilnili a zosúladili podporné kapacity, zabránilo sa duplicite činností a aby sa každý európsky inovátor v tomto prostredí ľahko zorientoval,

–  prekonať fragmentáciu inovačného ekosystému. Počet hotspotov v Európe sa síce zvyšuje, ale nie sú dobre prepojené. Spoločnosti s potenciálom medzinárodného rastu musia čeliť roztrieštenosti národných trhov, na ktorých sa hovorí rôznymi jazykmi a riadia sa inou podnikovou kultúrou a predpismi. EÚ musí zohrávať úlohu pri podpore efektívnej spolupráce medzi národnými a regionálnymi ekosystémami tak, aby spoločnosti, a najmä MSP, mali prístup k najlepším poznatkom, odborným znalostiam, infraštruktúram a službám v celej Európe. EÚ podporuje spoluprácu medzi ekosystémami, a to aj prostredníctvom regulácie, aby sa interoperabilita medzi rôznymi technológiami a praktickými riešeniami zlepšila.

S cieľom vyrovnať sa s touto novou globálnou vlnou prelomovej inovácie si podpora z EÚ v prospech inovátorov vyžaduje aktívny, bezproblémový a individuálny prístup. Politika rozvoja a využívania prelomových inovácií a expandujúcich spoločností musí byť odvážna a rátať s rizikami a zároveň musí zohľadňovať uvedené výzvy a pridávať hodnotu súvisiacim inovačným činnostiam, ktoré realizujú jednotlivé členské štáty alebo regióny.

Pilier programu Horizontu Európa Inovatívna Európa má v spolupráci s ostatnými politikami EÚ, a najmä s Programom InvestEU, prinášať takéto hmatateľné výsledky. Opiera sa o poznatky a skúsenosti získané v predchádzajúcich rámcových programoch, najmä z činností ▌, ▌ako napríklad vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET), urýchlenie procesu inovácie (FTI) a ▌nástroj pre MSP , ale aj súkromné a podnikové financie (ako napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika, RSFF) v rámci RP7, iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020, ktoré sa zozbierali a začlenili do činností pilotného programu EIC na obdobie rokov 2018 – 2020.

Na základe týchto skúseností sa v rámci tohto piliera zriaďuje Európska rada pre inováciu (EIC), ktorá bude predovšetkým podporovať prelomové a prevratné technológie a inováciu so zameraním najmä na inováciu, ktorá vytvára nové trhy, a zároveň podporovať všetky typy inovácií vrátane inkrementálnej inovácie, a to najmä v MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch v malých spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou s potenciálom rýchleho rozšírenia na úrovni EÚ a celosvetovej úrovni a so špecializovanými druhmi opatrení a činností:

–  podpora rozvoja budúcich a vznikajúcich prelomových inovácií vrátane špičkových technologických inovácií, ako aj netechnologických inovácií,

–  preklenutie chýbajúcich finančných prostriedkov na rozvoj, zavádzanie a šírenie inovácií, ktoré vytvárajú trhy,

–  zvyšovanie účinku súkromného kapitálu a investícií prostredníctvom pákového efektu,

–  zvyšovanie vplyvu a viditeľnosti inovačnej podpory z EÚ.

Tento pilier zabezpečuje aj činnosti vyvíjané v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), a to najmä prostredníctvom jeho znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho sa ním zabezpečujú systematické synergie medzi EIC a EIT. Inovačné spoločnosti pochádzajúce z niektorého znalostného a inovačného spoločenstva EIT sa môžu nasmerovať do EIC, aby sa vytvorila sústava inovácií, ktoré ešte nie sú financovateľné bankou, zatiaľ čo inovačným podnikom s vysokým potenciálom, ktoré financuje EIC a ktoré ešte nie sú zapojené do činnosti niektorého zo znalostných inovačných spoločenstiev EIT, sa môže ponúknuť prístup k tejto dodatočnej podpore.

EIC a ZIS EIT môžu priamo podporovať inovácie v celej EÚ, musí sa však ďalej rozvíjať a podporovať celkové prostredie, v ktorom sa európske inovácie vyvíjajú a z ktorého pochádzajú: zistenia v rámci základného výskumu stoja na počiatku inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy. Podpora inovácie v celej Európe a vo všetkých rozmeroch a formách, vrátane navzájom sa doplňujúcich úniových, vnútroštátnych a regionálnych politík (a to aj prostredníctvom účinnej synergie s EFFR a stratégiami pre inteligentné špecializácie) a zdrojov, musí byť podľa možností výsledkom spoločného európskeho snaženia. Týmto pilierom sa teda zabezpečujú tiež

–  obnovené a posilnené mechanizmy koordinácie a spolupráce s členskými štátmi a pridruženými krajinami, ale aj so súkromnými iniciatívami s cieľom podporiť všetkých aktérov európskych inovačných ekosystémov, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni,

–  

–  okrem toho sa tento pilier v rámci ďalšieho úsilia o posilnenie kapacít rizikového financovania výskumu a inovácie v Európe úzko prepojí s Programom InvestEU. Programom InvestEU sa na základe úspechov a skúseností získaných pri iniciatíve InnovFin v rámci programu Horizont 2020, ako aj v rámci EFSI, zlepší prístup k rizikovému financovaniu pre bankou financovateľné subjekty, ako aj pre investorov.

1.  EURÓPSKA RADA PRE INOVÁCIU (EIC)

1.1.  Oblasti intervencie

EIC funguje podľa týchto zásad: jasná pridaná hodnota EÚ, samostatnosť, schopnosť riskovať, efektívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť. EIC bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto pre všetky typy inovátorov, počnúc jednotlivcami po univerzity, výskumné organizácie a spoločnosti (startupy, MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou). V závislosti od systémov bude poskytovať podporu jednotlivým prijímateľom a multidisciplinárnym konzorciám.

Ciele EIC :

–  identifikovať, rozvíjať a zavádzať vysokorizikové inovácie všetkých druhov vrátane inkrementálnej inovácie so silným zameraním na prelomové, prevratné a špičkové technologické inovácie, ktoré majú potenciál vytvárať trhy a/alebo stať sa prevratnými inováciami, a

–  podporovať rýchle rozšírenie inovačných spoločností, najmä MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na únijnej a medzinárodnej úrovni, a to od nápadu až po uvedenie na trh.

EIC v relevantných prípadoch prispieva k činnostiam podporovaným v rámci iných častí programu Horizont Európa, najmä v rámci piliera II.

EIC sa bude realizovať najmä dvomi vzájomne sa dopĺňajúcimi typmi akcií, konkrétne pomocou nástroja Prieskumník pre pokročilý výskum v raných štádiách technologického vývoja, a pomocou nástroja Akcelerátor na akcie týkajúce sa inovácie a zavedenia na trh vrátane etáp pred masovou komercializáciou a rastu spoločnosti. Z nástroja Akcelerátor slúžiaceho ako jediné jednotné kontaktné miesto a ponúkajúceho jednotný postup podpory pre vysokorizikové inovácie uskutočňované startupmi, MSP a vo výnimočných prípadoch malými spoločnosťami so strednou kapitalizáciou sa budú konkrétne poskytovať dva typy podpory: najmä kombinované financovanie (v ktorom sa kombinujú granty s kapitálovými investíciami), ako aj granty, po ktorých môže prípadne nasledovať kapitálová podpora. Okrem toho bude slúžiť aj na prístup k úverom a zárukám, najmä tým, ktoré sa poskytujú v rámci Programu InvestEU.

Tieto dva vzájomne sa dopĺňajúce druhy akcií budú mať spoločné vlastnosti. Budú:

–  podporovať vysokorizikové inovácie, ak riziká, či už finančné, technologické/vedecké, trhové a/alebo regulačné, nemôže niesť samotný trh alebo ak ich ešte nie je možné podporiť finančnými nástrojmi v rámci Programu InvestEU,

–  sa najmä zameriavať na vysokorizikové prelomové a/alebo špičkové technologické inovácie a zároveň podporovať aj iné formy inovácií vrátane inkrementálnej inovácie, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prispievať k riešeniu globálnych výziev,

–  pôsobiť najmä zdola nahor, otvorené inováciám zo všetkých oblastí vedy, technológií a aplikácií v každom odvetví, no zároveň budú umožňovať cielenú podporu vznikajúcim prelomovým technológiám, ktoré vytvárajú nové trhy, a/alebo špičkovým technológiám s potenciálnym strategickým významom, pokiaľ ide o hospodársky a/alebo sociálny vplyv. Útvary Komisie vyhodnotia tento potenciálny strategický vplyv na základe odporúčaní nezávislých odborníkov, programových manažérov EIC a prípadne poradnej rady EIC,

–  podporovať inovácie v rôznych vedeckých, technologických oblastiach a odvetviach (napr. kombinovaním fyzických či digitálnych),

–  sa zameriavať na inovátorov, na zjednodušenie postupov a administratívnych požiadaviek, pričom sa využijú pohovory s cieľom uľahčiť posúdenie žiadostí a zabezpečiť rýchle rozhodovanie,

–  realizované s cieľom výrazne posilniť európsky inovačný ekosystém,

–  riadené proaktívne na základe čiastkových cieľov alebo iných vopred stanovených kritérií na meranie dosahovaného pokroku a s možnosťou – po dôkladnom posúdení za prípadného využitia nezávislých odborníkov – zmeniť v prípade potreby orientáciu alebo lehoty projektov alebo projekty ukončiť.

Popri finančnej podpore budú mať inovátori prístup k službám obchodného poradenstva EIC, v rámci ktorého sa k projektom bude poskytovať inštruktorstvo, mentorstvo a technická pomoc, ako aj spájanie inovátorov navzájom, ako aj s priemyselnými partnermi a investormi. Inovátori budú mať jednoduchší prístup k odborným znalostiam, zariadeniam (vrátane inovačných centier(29) a otvorených inovačných testovacích prostredí) a partnerom v rámci činností podporovaných EÚ vrátane činností EIT, najmä prostredníctvom svojich ZIS . Komisia zaistí plynulý prechod medzi EIT, EIC a InvestEU s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a synergie.

S cieľom umožniť posilnenie európskeho inovačného ekosystému sa osobitná pozornosť bude venovať zabezpečeniu náležitej a efektívnej komplementárnosti s individuálnymi alebo sieťovo prepojenými iniciatívami členských štátov alebo medziregionálnymi iniciatívami, a to aj vo forme európskeho partnerstva.

1.1.1.  Prieskumník pre pokročilý výskum

Z nástroja Prieskumník sa budú poskytovať granty na vysokorizikové špičkové projekty, ktoré skúmajú nové oblasti a oblasti špičkových technológií s cieľom rozvíjať potenciálne radikálne inovačné technológie budúcnosti a nové trhové príležitosti. Zlúči ich do jedného modelu s jedinečným súborom kritérií. Bude sa opierať o skúsenosti získané z programov vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET) podporovaných v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020 vrátane odrazového mostíka pre inováciu v oblasti FET (FET-Innovation Launchpad) Horizontu 2020, ako aj v prvej fáze nástroja pre malé a stredné podniky v rámci Horizontu 2020.

Celkovým cieľom nástroja Prieskumník bude podporovať inováciu s potenciálom vytvárania nových trhov na základe prevratných ▌ nápadov a prenesenia týchto nápadov do demonštračnej fázy, alebo rozvoj obchodných prípadov alebo stratégií, ktoré potom prevezme nástroj Akcelerátor či akékoľvek iné riešenie uvedenia na trh. Na tento účel sa cez Prieskumník budú ▌podporovať počiatočné fázy vedeckého a technologického výskumu a vývoja vrátane overenia koncepcie a prototypov na technologickú validáciu.

Prieskumník sa bude vykonávať najmä prostredníctvom neustálej a súťažnej otvorenej výzvy s konečnými termínmi na podávanie návrhov „zdola nahor“, aby bol v plnej miere otvorený rozsiahlemu bádaniu, príležitostiam v dôsledku šťastnej náhody a nečakaným nápadom, koncepciám a objavom. Prieskumník bude naďalej pôsobiť najmä zdola nahor, prinesie však aj konkurenčné výzvy na rozvoj kľúčových strategických cieľov(30) s požiadavkou na špičkové technológie a radikálne myslenie. Hlavné témy týchto výziev sa stanovia v pracovných programoch. Preskupenie vybraných projektov do portfólií na základe témy alebo cieľa umožní vytvoriť kritické množstvo úsilia a štruktúrovať nové multidisciplinárne výskumné komunity.

Tieto portfóliá vybraných projektov ▌sa budú ďalej rozvíjať a posilňovať, každý s víziou, ktorú sformulovali jej inovátori, ale aj spoločne so širokou výskumnou a inovačnou komunitou. Prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník sa budú vykonávať s cieľom pomôcť výskumným pracovníkom a inovátorom nájsť cestu ku komerčnému rozvoju, ako sú demonštračné činnosti a štúdie uskutočniteľnosti na posúdenie potenciálnych obchodných prípadov, a podporiť vytvorenie spin-off podnikov a startupov. Tieto prechodné činnosti v rámci nástroja Prieskumník môžu pozostávať aj z komplementárnych grantov na zvýšenie alebo rozšírenie rozsahu predchádzajúcich alebo prebiehajúcich opatrení, prizvanie nových partnerov, umožnenie spolupráce v rámci portfólia alebo rozvinutie jeho multidisciplinárnej komunity.

Prieskumník bude otvorený všetkým druhom inovátorov, jednotlivcom aj univerzitám, výskumným organizáciám a spoločnostiam, najmä startupom a MSP, a bude sa zameriavať na multidisciplinárne konzorciá. V prípade projektov jednotlivých prijímateľov nebudú spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a veľké spoločnosti dovolené. Prieskumník sa bude realizovať hlavne prostredníctvom spoločného výskumu a v úzkej koordinácii s inými časťami programu Horizont Európa, najmä s Európskou radou pre výskum (ERC), akciami Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), s činnosťami v rámci časti piliera III týkajúceho sa európskeho ekosystému a činnosťami znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) s cieľom identifikovať radikálne nové myšlienky a koncepcie s prelomovým potenciálom.

1.1.2.  Akcelerátor

Dostupné súkromné a podnikové financovanie medzi poslednou fázou výskumných a inovačných činností a ich uvedením na trh zostáva nedostatočné pre prelomové inovácie vytvárajúce nové trhy, ktoré sú vysokorizikové,(31) a preto nie sú financovateľné bankami alebo atraktívne pre investorov. Na preklenutie tzv. údolia smrti pre akýkoľvek druh vysokorizikových inovácií vrátane najmä prelomových a špičkových inovácií, ktoré sú rozhodujúce pre budúci rast v Európe, sa musí pre verejnú podporu vytvoriť radikálne nový prístup. Ak trh neposkytuje realizovateľné finančné riešenia, mal by sa v rámci verejnej podpory poskytnúť osobitný mechanizmus na rozdelenie rizika, ktorý prevezme väčšinu alebo aj celé počiatočné riziko potenciálnych prelomových inovácií schopných vytvárať nové trhy s cieľom pritiahnuť alternatívnych súkromných investorov v druhej fáze, keď sa operácie rozbehnú a riziko sa zníži, kým sa spoločnosť vykonávajúca inovačný projekt nestane financovateľnou bankou.

Akcelerátor teda poskytne finančnú podporu MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré majú ambíciu vyvinúť a uviesť na trhy EÚ a medzinárodné trhy svoje prelomové inovácie a rýchlo expandovať. Na tento účel bude vychádzať zo skúseností z fázy 2 a 3 nástroja pre MSP v programe Horizont 2020 a z iniciatívy InnovFin v rámci programu Horizont 2020, a to aj pridaním negrantových zložiek a schopnosťou podporovať väčšie a dlhodobejšie investície.

Akcelerátor poskytne predovšetkým podporu vo forme kombinovaného financovania EIC, ako aj vo forme grantov a kapitálu. Kombinované financovanie EIC bude zmesou:

–  grantu alebo vratného preddavku(32) na pokrytie inovačných činností,

–  podpory investovania do vlastného kapitálu(33) alebo iných návratných foriem (úvery, záruky atď.) na premostenie inovačných činností s efektívnym uvedením na trh vrátane expanzie, a to takým spôsobom, ktorý nebude vytláčať súkromné investície či narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. V prípade, že sa projekt považuje za financovateľný bankou od jeho počiatočného výberu (hĺbková analýza), alebo v prípade, že sa stupeň rizika dostatočne znížil, sprostredkuje vybranej/podporovanej spoločnosti prístup k dlhovému financovaniu (napr. úverom a zárukám) a ku kapitálovému financovaniu z prostriedkov Programu InvestEU.

Kombinovaná finančná podpora sa bude udeľovať prostredníctvom jednotného postupu a jedným rozhodnutím, takže inovátor, ktorý získal podporu, bude mať jeden globálny finančný záväzok, ktorý sa bude vzťahovať na rôzne etapy inovácie až po uvedenie na trh vrátane etapy pred masovou komercializáciou. Úplná realizácia udelenej podpory sa bude riadiť čiastkovými cieľmi a bude podliehať preskúmaniu. Kombinácia a objem financovania sa prispôsobí potrebám firmy, jej veľkosti a stupňu rozvoja, povahe technológie/inovácie a dĺžke inovačného cyklu. Bude pokrývať finančné potreby až po svoje nahradenie alternatívnymi zdrojmi investícií.

Akcelerátor EIC bude takisto poskytovať podporu vo forme grantov pre MSP vrátane startupov, ktoré sa majú následne rozšíriť, s cieľom uskutočňovať celý súbor typov inovácií od inkrementálnej po prelomovú a prevratnú inováciu.

Podpora sa bude poskytovať prostredníctvom rovnakej neustále otvorenej výzvy zdola nahor ako v prípade podpory formou kombinovaného financovania. Startup alebo MSP môže v rámci programu Horizont Európa využiť podporu len vo forme grantu od EIC, ktorá nepresiahne výšku 2,5 milióna EUR, len raz. Návrhy musia obsahovať podrobné informácie o kapacitách žiadateľa rozšíriť sa.

Projektom, ktoré využili podporu len vo forme grantu, sa môže z nástroja Akcelerátor následne na žiadosť prijímateľov poskytnúť finančná podpora (napr. vo forme „len kapitálovej podpory“) prostredníctvom jeho „účelovo vytvoreného subjektu“ (SPV) v závislosti od výsledkov hĺbkovej analýzy SPV.

Ak vybrané projekty dostávajú podporu vo forme grantovej zložky na svoje výskumné a inovačné činnosti, činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s verejnými alebo súkromnými výskumnými organizáciami, napríklad prostredníctvom subdodávateľských zmlúv, s cieľom zabezpečiť, aby mal prijímateľ optimálny prístup k technickým a obchodným odborným znalostiam. To prijímateľovi umožní, aby sa rozvíjal s pevným ukotvením v existujúcich poznatkoch, odborných znalostiach a ekosystémoch v celej Európe.

Ak sa jednotlivé riziká (finančné, vedecké/technologické, trhové, riadiace, regulačné atď.) zmenšia, očakáva sa, že relatívny význam zložky vratného preddavku sa zvýši.

Hoci EÚ môže sama niesť počiatočné riziko vo vybraných akciách inovácie a uvedenia na trh, cieľom bude riziko takýchto činností odstrániť a už od počiatku a v priebehu týchto akcií stimulovať spoločné investovanie z alternatívnych zdrojov a dokonca od náhradných investorov. V takom prípade sa ciele spoločného investovania a časový harmonogram dohodnú so spoluinvestorom alebo spoluinvestormi a s prijímateľmi/podporovanými spoločnosťami.

Akcelerátor bude fungovať najmä prostredníctvom neustále otvorenej výzvy zdola nahor, s konečnými termínmi, so zameraním na MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, vrátane mladých inovátorov a žien inovátoriek, ktoré tieto spoločnosti riadia alebo v nich zastávajú kľúčové zručnosti. Túto otvorenú výzvu zdola nahor môže dopĺňať cielená podpora vznikajúcim prelomovým inováciám, ktoré majú potenciál vytvárať trhy a/alebo špičkovým technologickým inováciám, ktoré majú potenciálny strategický význam, pokiaľ ide o hospodársky a/alebo sociálny vplyv, zatiaľ čo sa zachová prevažne vzostupný charakter Akcelerátora. Hlavné témy tejto cielenej podpory budú opísané v pracovných programoch. Návrhy môžu predkladať aj investori vrátane verejných agentúr pre inovácie, ale podpora sa udelí priamo spoločnosti s inovačným projektom, o ktorý majú záujem.

Akcelerátor umožní aj zavádzanie inovácií pochádzajúcich z projektov s podporou nástroja Prieskumník ▌ a z iných pilierov rámcových programov EÚ(34) s cieľom pomôcť im dostať sa na trh. Identifikácia projektov podporovaných v rámci iných pilierov programu Horizont Európa a predošlých rámcových programov sa bude opierať o náležité metodiky, ako napríklad inovačný radar.

Okrem toho by na účely rozširovania a v súlade s článkom 43 ods. 5 písm. a) nariadenia [rámcový program] po úvodnom mapovaní mohli mať aj úspešné návrhy z oprávnených vnútroštátnych alebo regionálnych programov prístup k hodnotiacej fáze nástroja Akcelerátor, a to v prípade, že budú kumulatívne a postupne splnené tieto podmienky:

a)  Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi vykoná dôkladné mapovanie oprávnených vnútroštátnych alebo regionálnych programov s cieľom identifikovať dopyt po takomto programe. Výsledky tohto mapovania budú uverejnené na portáli účastníkov a pravidelne aktualizované.

b)  Na základe tohto mapovania sa v rámci programu Horizont Európa začne vykonávať pilotný projekt. V rámci tohto pilotného projektu musia byť splnené tieto podmienky:

—  Komisia potvrdí národné alebo regionálne hodnotiace postupy podľa kritérií uvedených v pracovnom programe Horizont Európa,

—  Komisia zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s ostatnými návrhmi pri hodnotení návrhov predložených v rámci nástroja EIC Akcelerátor. Všetky oprávnené návrhy musia najmä spĺňať kritériá výberovej skúšky pozostávajúcej z osobného pohovoru s porotou zloženou z nezávislých externých odborníkov, a to za striktne rovnakých podmienok.

1.1.3.  Ďalšie činnosti EIC

EIC bude okrem toho vykonávať:

–  služby podnikateľskej akcelerácie EIC na podporu činností a akcií v rámci nástrojov Prieskumník a Akcelerátor, ktoré sú pre všetky vybrané startupy a MSP a vo výnimočných prípadoch pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou dôrazne odporúčané, hoci nie povinné. Cieľom bude spojiť komunitu EIC, do ktorej patria inovátori s financovaním vrátane financovanej známky excelentnosti, s investormi, partnermi a verejnými obstarávateľmi. Poskytovať sa bude celý rad služieb inštruktorstva a mentorstva v rámci akcií EIC. Inovátorom sa poskytne prístup k medzinárodným sieťam potenciálnych partnerov, a to aj v priemysle, s cieľom doplniť hodnotový reťazec alebo rozvíjať trhové príležitosti a hľadať investorov či iné zdroje súkromných alebo podnikových financií. Činnosti budú zahŕňať živé podujatia (napr. sprostredkovateľské a prezentačné podujatia), ale aj vytvorenie nových či využitie existujúcich spoločných platforiem na určovanie zhody v úzkej spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi s podporou InvestEU a so skupinou EIB. Týmito činnosťami sa podporí aj výmena skúseností ako zdroj vzdelávania v inovačnom ekosystéme, najmä s primeraným využitím členov ▌ Rady EIC a štipendistov EIC,

–  štipendiá EIC ako ocenenie popredných inovátorov v EÚ. Bude ich udeľovať Komisia na základe odporúčania poradnej rady na vysokej úrovni s cieľom uznať ich ako ambasádorov pre inováciu,

–  výzvy EIC, t. j. motivačné ocenenia na pomoc rozvoju novátorských riešení globálnych výziev, prizvanie nových aktérov a rozvoj nových komunít. Medzi ďalšie ceny ▌ EIC budú patriť iCapital, cena za inováciu v oblasti zmeny klímy, motivačná cena za sociálnu inováciu a cena pre ženy inovátorky.(35) Návrh cien bude spojený s EIC a inými časťami rámcového programu EÚ vrátane misií a iných príslušných financujúcich orgánov. Preskúmajú sa možnosti spolupráce s rôznymi organizáciami, ktoré sú schopné poskytovať doplnkovú podporu (napr. podnikmi, univerzitami, výskumnými organizáciami, podnikateľským akcelerátormi, charitatívnymi organizáciami a nadáciami).

–  inovačné obstarávanie EIC na obstarávanie prototypov alebo vypracúvanie programov prvej kúpy na zjednodušenie testovania a nadobúdania – podľa možnosti spoločného – inovačných technológií vnútroštátnymi, regionálnymi alebo miestnymi verejnými orgánmi pred uvedením na trh.

1.2.  Vykonávanie

Vykonávanie EIC si vyžaduje zavedenie osobitných riadiacich prvkov, aby sa zohľadnil jeho inovátorsko-centrálny prístup a nové druhy akcií.

1.2.1.  Rada EIC

Poradná rada EIC na vysokej úrovni (Rada EIC) pomáha Komisii pri vykonávaní EIC. Rada EIC okrem poradenstva týkajúceho sa pracovných programov EIC zohráva aktívnu úlohu v poradenstve týkajúcom sa procesu výberu projektov a riadenia a nadväzných akcií. Jej úlohou bude komunikovať s členmi v úlohe ambasádorov a pomáhať stimulovať inováciu v celej EÚ. Medzi komunikačné kanály bude patriť účasť na kľúčových inovačných podujatiach, sociálne médiá, vytvorenie komunity inovátorov EIC, komunikácia s hlavnými médiami so zameraním na inováciu, spoločné podujatia s inkubátormi a akceleračnými centrami.

Rada EIC poskytuje Komisii poradenstvo týkajúce sa inovačných trendov alebo iniciatív potrebných na posilnenie a podporu inovačného ekosystému EÚ vrátane potenciálnych regulačných prekážok. Rada EIC vo svojom poradenstve tiež identifikuje vznikajúce oblasti inovácie, ktoré sa pravdepodobne zohľadnia v činnostiach v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a príslušných misií. Očakáva sa, že Rada EIC týmto spôsobom a v koordinácii s príslušným zložením programového výboru prispeje k celkovej súdržnosti programu Horizont Európa.

Na základe odporúčania Rady EIC Komisia:

–  poskytne potenciálnym žiadateľom podrobné informácie pred výzvou na predloženie návrhov, ktoré obsahujú

—  požiadavky jednotlivých systémov podpory,

—  spôsoby poskytovania a realizácie navrhovaných foriem finančnej podpory (kombinované financovanie, granty, kapitál, pôžičky a záruky),

—  jasné rozlišovanie medzi cieľovými skupinami a ich rozličnými potrebami podľa systémov EIC,

—  vymedzenie cieľov inovácie, pokiaľ ide o produkt, proces, marketing a služby,

–  zriadi spoľahlivé monitorovanie plnenia systémov EIC s cieľom zabezpečiť rýchle vzdelávanie v oblasti politík a rozvoj inovačných modelov. Na tento účel sa budú vyberať a uplatňovať ukazovatele s cieľom merať očakávanú a dosiahnutú inováciu z hľadiska produktu, procesu, marketingu a služieb;

–  zabezpečí vzájomné dopĺňanie a spoluprácu medzi EIC a EIT s cieľom zabrániť duplicite;

–  bude šíriť podrobné informácie o existujúcich nástrojoch na pritiahnutie investorov s rizikovým kapitálom v prípade vysokorizikových projektov.

1.2.2.  Programoví manažéri EIC

Komisia bude k riadeniu projektov s vysokým rizikom pristupovať proaktívne prostredníctvom prístupu k potrebným odborným znalostiam.

Komisia dočasne určí istý počet programových manažérov EIC, aby jej pomáhali s podnikateľskou a technologickou víziou a operačnými usmerneniami. Programový výbor bude informovaný o týchto vymenovaniach.

Programoví manažéri budú pochádzať z rôznych okruhov, a to aj z podnikov, univerzít, národných laboratórií a výskumných centier. Ich prínosom budú rozsiahle odborné poznatky z osobnej skúsenosti a roky pôsobenia v tejto oblasti. Pôjde o uznávané vedúce osobnosti, ktoré buď viedli multidisciplinárne výskumné tímy, alebo riadili veľké inštitucionálne programy a vedia, aké dôležité je komunikovať o svojich víziách vytrvalo, kreatívne a v širšom ponímaní. Budú mať aj skúsenosti s dohliadaním na veľké rozpočty, čo si vyžaduje zmysel pre zodpovednosť.

Od programových manažérov sa bude očakávať, že posilnia dosah financovania EIC podporovaním kultúry „aktívneho manažmentu“, ktorá kombinuje náležité technologické znalosti s praktickým prístupom zahŕňajúcim vypracúvanie rozpočtových plánov na úrovni portfólií a projektov, harmonogramov a čiastkových cieľov, ktoré musia projekty EIC spĺňať, aby aj naďalej mohli byť financované.

Programoví manažéri dohliadajú na realizáciu výziev v rámci nástrojov Prieskumník a Akcelerátor a odborným komisiám pre vyhodnotenie poskytujú stanovisko na základe jasných a spravodlivých kritérií a na účely konzistentného strategického portfólia projektov, pričom sa očakáva, že zásadne prispejú k vzniku potenciálnych spoločenských alebo ekonomických inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy.

Úlohou programových manažérov bude starať sa o portfóliá nástroja Prieskumník, a to tak, že spoločne s prijímateľmi vypracujú spoločnú víziu a spoločný strategický prístup, ktorý povedie k dosiahnutiu kritického množstva úsilia. Bude to zahŕňať posilnenie nových, nedávno rozvinutých oblastí výskumu a vybudovanie a štruktúrovanie nových komunít s cieľom premietnuť špičkové prelomové nápady do skutočných a vyzretých inovácií, ktoré vytvárajú nové trhy. Programoví manažéri budú realizovať prechodné činnosti, v rámci ktorých budú rozširovať portfólio o ďalšie relevantné činnosti a partnerov a pozorne sledovať potenciálne spin-off podniky a startupy.

Programoví manažéri budú v záujme umožnenia väčšej flexibility preskúmavať projekty nástrojov Prieskumník a Akcelerátor, a to pre každý čiastkový cieľ alebo vopred stanovené kritériá v príslušných intervaloch podľa vývoja projektu, aby posúdili, či sa v nich má pokračovať alebo sa majú preorientovať či ukončiť v súlade so stanovenými metódami a postupmi projektového manažmentu. Takéto posúdenia môžu v relevantných prípadoch zahŕňať nezávislých externých odborníkov. Komisia v súlade so služobným poriadkom zabezpečí, aby pri výkone všetkých úloh programových manažérov nedochádzalo ku konfliktu záujmov ani k porušeniu dôvernosti.

Vzhľadom na vysokorizikovú povahu akcií sa očakáva, že značný počet projektov sa nedokončí. Rozpočet so zrušenou viazanosťou z takto ukončených projektov sa použije na iné akcie EIC a včas sa oznámi programovému výboru.

1.2.3.  Implementácia kombinovaného financovania EIC

Komisia bude riadiť všetky operačné prvky projektov nástroja Akcelerátor vrátane grantov alebo iných nenávratných foriem pomoci.

Na účely riadenia kombinovaného financovania EIC Komisia zriadi účelovo vytvorený subjekt (EIC SPV).

Komisia sa bude snažiť zabezpečiť účasť ďalších verejných a súkromných investorov. Ak to nie je možné pri počiatočnom vytvorení, účelovo vytvorený subjekt bude mať takú štruktúru, aby dokázal pritiahnuť ďalších verejných alebo súkromných investorov s cieľom zvýšiť pákový efekt príspevku Únie.

Investičnú stratégiu EIC SPV schváli Komisia. V rámci EIC SPV sa pre jej kapitálovú účasť zadefinuje a vykoná stratégia vystúpenia, čo bude zahŕňať možnosť navrhnúť presun (podielu) investičnej operácie vykonávajúcim partnerom podporovaným v rámci Programu InvestEU, a to v náležitých prípadoch a pre operácie, ktorých riziko sa dostatočne znížilo, takže spĺňajú kritériá článku 209 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Programový výbor bude o tom príslušne informovaný.

EIC SPV bude vykonávať hĺbkovú analýzu a rokovať o technických podmienkach každej investície v súlade so zásadami doplnkovosti a predchádzania konfliktu záujmov s inými činnosťami spoločností, do ktorých sa investuje, a iných partnerov. EIC SPV bude pákovým efektom aktívne zvyšovať účinok verejných a/alebo súkromných investícií na jednotlivé operácie nástroja Akcelerátor.

2.  EURÓPSKE INOVAČNÉ EKOSYSTÉMY

2.1.  Zdôvodnenie

S cieľom plne využiť potenciál inovácií s účasťou výskumných pracovníkov, podnikateľov, priemyslu a spoločnosti ako celku musí EÚ spolu s členskými štátmi zlepšiť prostredie, aby sa inováciám mohlo dariť na všetkých úrovniach. Znamená to prispievať k rozvoju efektívnych inovačných ekosystémov na úrovni EÚ a podporovať spoluprácu, vytváranie sietí a výmenu nápadov a vedomostí, rozvíjať otvorené procesy inovácie v rámci organizácií, ako aj financovanie a zručnosti v rámci národných, regionálnych a miestnych inovačných ekosystémov s cieľom podporiť všetky typy inovácie, osloviť všetkých inovátorov v celej EÚ a poskytnúť im primeranú podporu.

a členské štáty sa musia zameriavať aj na vytváranie ekosystémov, ktoré okrem inovácie v súkromných podnikoch podporujú aj sociálnu inováciu a inováciu vo verejnom sektore. Sektor verejnej správy sa musí skutočne inovovať a obnovovať, aby zvládol zmeny v regulácii a riadení potrebné na podporu rozsiahleho zavádzania inovácií vrátane nových technológií a rastúci dopyt verejnosti po účinnejšom a efektívnejšom poskytovaní služieb. Sociálne inovácie sú rozhodujúce pre lepšie prospievanie našej spoločnosti.

Aby sa tieto ciele dosiahli, budú sa vykonávať činnosti zamerané na dopĺňanie a zabezpečenie synergií s akciami v rámci EIC, s činnosťami EIT, činnosťami vykonávanými v rámci iných pilierov programu Horizont Európa, činnosťami vykonávanými členskými štátmi a pridruženými krajinami, ako aj v rámci súkromných iniciatív.

2.2.  Oblasti intervencie

Ako prvý krok Komisia usporiada fórum EIC pre verejné orgány a subjekty členských štátov a pridružených krajín, ktoré zodpovedajú za ▌ inovačné politiky a programy, s cieľom presadzovať koordináciu a dialóg o vývoji inovačného ekosystému EÚ. Zapojené budú aj rada EIC a rada EIT. Komisia v rámci tohto fóra EIC:

–  bude diskutovať o vypracovaní právnych predpisov podporujúcich inováciu, a to prostredníctvom ďalšieho uplatňovania zásady inovácie(36) a rozvoja inovačných prístupov v oblasti verejného obstarávania vrátane rozvíjania a zlepšovania nástroja verejného obstarávania inovácií na podporu inovácie. Stredisko pre monitorovanie inovácie vo verejnom sektore bude taktiež naďalej podporovať úsilie o vnútornú inováciu verejnej správy, a to súbežne s prepracovaným nástrojom politickej podpory,

–  podporí zosúladenie výskumno-inovačných programov s úsilím EÚ o konsolidáciu otvoreného trhu s kapitálovými tokmi a investíciami, ako napríklad rozvoj kľúčových rámcových podmienok v prospech inovácie v rámci únie kapitálových trhov,

–  zlepší koordináciu medzi národnými a regionálnymi inovačnými programami a inovačnými činnosťami v rámci programu Horizont Európa vrátane najmä EIC a EIT s cieľom stimulovať operačné synergie a zabrániť prekrývaniu činností, a to prostredníctvom spoločného využívania údajov týkajúcich sa programov a ich vykonávania, zdrojov a odborných znalostí, analýz a monitorovania technologických a inovačných trendov a prepojením príslušných komunít inovátorov,

–  vytvorí spoločnú komunikačnú stratégiu zameranú na inovácie v EÚ. Zameriavať sa bude na stimuly pre najtalentovanejších inovátorov a podnikateľov EÚ, a to najmä pre tých mladých, na MSP a startupy v celej EÚ. Zdôrazní pridanú hodnotu EÚ, ktorú môžu inovátori v technickej, netechnickej a sociálnej oblasti priniesť občanom EÚ, aby sa z ich myšlienok a vízií stal prosperujúci podnik (hodnota/vplyv v sociálnej oblasti, zamestnanosť a rast, spoločenský pokrok).

EÚ bude takisto v synergii s ďalšími činnosťami v rámci programu Horizont Európa vrátane činností EIC a EIT a v synergii s regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie:

–  propagovať a spolufinancovať spoločné inovačné programy riadené orgánmi zodpovednými za verejné národné, regionálne alebo miestne inovačné politiky a programy, ku ktorým sa môžu pridružiť súkromné subjekty, ktoré podporujú inováciu a inovátorov. Takéto spoločné programy založené na dopyte sa môžu okrem iného zameriavať na podporu raných štádií a štúdií uskutočniteľnosti, spoluprácu akademickej obce s podnikmi, podporu kolaboratívneho výskumu malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií, prenos technológií a vedomostí, internacionalizáciu MSP, analýzu a rozvoj trhov, digitalizáciu MSP pôsobiacich v technologicky nenáročných oblastiach, podporovať rozvoj a prepojenie otvorených inovačných infraštruktúr, ako sú pilotné projekty, demonštračné zariadenia, tvorivé dielne a testovacie prostredia, na finančné nástroje pre inovačné činnosti, ktoré majú blízko k uvedeniu na trh, alebo pre uvádzanie na trh a na sociálnu inováciu. Môžu zahŕňať aj spoločné iniciatívy verejného obstarávania s cieľom umožniť, aby sa inovácie komerčne využívali vo verejnom sektore, najmä na podporu rozvoja nových politík. To by obzvlášť účinne mohlo stimulovať inováciu v oblasti služieb vo verejnom záujme a poskytovať trhové príležitosti európskym inovátorom,

–  podporovať aj spoločné programy mentorstva, inštruktorstva, technickej pomoci a iných služieb, ktoré sa poskytujú inovátorom prostredníctvom sietí, ako sú napríklad národné kontaktné miesta, sieť Enterprise Europe Network (EEN), prostredníctvom klastrov, celoeurópskych platforiem, ako napríklad Startup Europe, regionálnych alebo miestnych verejných i súkromných aktérov v oblasti inovácie, najmä inkubátorov a inovačných centier, ktoré by okrem toho mohli byť prepojené, aby podporovali partnerstvá medzi inovátormi. Podpora sa môže poskytnúť aj na propagáciu mäkkých zručností pre inováciu, a to aj sieťam inštitúcií odborného vzdelávania, a v úzkej spolupráci s Európskym inovačným a technologickým inštitútom a jeho znalostnými a inovačnými spoločenstvami (ZIS),

–  zlepšovať údaje a vedomosti o podpore inovácií vrátane mapovania schém podpory, zriadenia platforiem spoločného využívania údajov, referenčného porovnávania a hodnotenia systémov podpory.

EÚ bude realizovať aj opatrenia potrebné na ďalšie monitorovanie a podporovanie celkového inovačného prostredia a kapacity riadenia inovácie v Európe.

Podporné ekosystémové činnosti zrealizuje Komisia, ktorej v hodnotiacom procese bude pomáhať výkonná agentúra.

ČASŤ – ROZŠÍRENÁ ÚČASŤ A POSILNENIE EURÓPSKEHO VÝSKUMNÉHO PRIESTORU

Prostredníctvom tejto časti programu sa vykonávajú konkrétne opatrenia na podporu rozšírenej účasti a posilnenie európskeho výskumného priestoru. Jej cieľom je posilniť väzby zamerané na spoluprácu v celej Európe a otvoriť európske siete zamerané na výskum a inováciu, prispieť k zlepšeniu kapacít riadenia výskumu v krajinách v rámci rozšírenej účasti, podporiť vnútroštátne politické reformy, ako aj využiť prostredníctvom cielených akcií potenciál, ktorý predstavujú talenty Únie.

EÚ má skúsenosti s dosahovaním vedeckých a technologických úspechov na svetovej úrovni, ale svoj výskumno-inovačný potenciál nevyužíva v plnej miere. Napriek veľkému pokroku v rozvoji Európskeho výskumného priestoru (EVP), ktorého súčasťou sú aj plán EVP a vnútroštátne akčné plány pre EVP, je výskumno-inovačné prostredie v Európe stále rozdrobené a všetky členské štáty čelia prekážkam vo svojich výskumno-inovačných systémoch, ktoré si vyžadujú politické reformy. V niektorých oblastiach je pokrok príliš pomalý na to, aby bolo možné dohnať čoraz dynamickejší výskumno-inovačný ekosystém(37).

Úroveň investícií do výskumu a inovácie v Európe stále zďaleka nedosahuje cieľ politiky vo výške 3 % HDP a naďalej rastie pomalšie než u našich hlavných konkurentov ako Spojené štáty, Japonsko, Čína alebo Južná Kórea.

V Európe medzitým dochádza k čoraz väčším rozdielom medzi krajinami a regiónmi, ktoré v oblasti výskumu a inovácie vedú, a tými, ktoré zaostávajú. Ak má Európa ako celok zúročiť excelentnosť z celého kontinentu, maximalizovať hodnotu verejných a súkromných investícií a ich vplyv na produktivitu, hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a blahobyt, potrebuje zmenu, napríklad prostredníctvom znásobenia a zlepšenia prepojení medzi aktérmi v oblasti výskumu a inovácie v celej Európe. Okrem toho sú potrebné štrukturálne politické reformy v oblasti výskumu a inovácie a lepšia vnútroštátna, regionálna, ako aj inštitucionálna spolupráca, pokiaľ ide o produkciu a šírenie vysokokvalitných poznatkov.

Niektorí považujú výskum a inováciu za vzdialené a elitárske koncepcie bez jasného prínosu pre občanov, čím vyvolávajú postoje brániace vytváraniu a využívaniu inovačných riešení a skepticizmus voči verejným politikám založeným na dôkazoch. Situácia si preto vyžaduje lepšie prepojenia medzi vedcami, výskumnými pracovníkmi, inovátormi, podnikateľmi, občanmi a tvorcami politík, ako aj dôraznejšie prístupy k samotnému zhromažďovaniu vedeckých dôkazov v meniacej sa spoločnosti.

EÚ teraz musí zvýšiť kvalitu a vplyv svojho výskumno-inovačného systému, čo si vyžaduje revitalizáciu Európskeho výskumného priestoru (EVP)(38) v celej Európskej únii a v pridružených krajinách a lepšiu podporu z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu a z vnútroštátnych a regionálnych programov. Potrebný je najmä dobre integrovaný a zároveň individuálne prispôsobený súbor opatrení EÚ(39) spolu s reformami a posilnením výkonu na vnútroštátnej úrovni (ku ktorým môžu prispieť stratégie pre inteligentnú špecializáciu podporované v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ako aj nástroja politickej podpory) a na druhej strane účinné inštitucionálne zmeny v rámci organizácií, ktoré financujú a vykonávajú výskum, vrátane univerzít, ktoré povedú k produkcii poznatkov na vynikajúcej úrovni. Kombináciou úsilia na úrovni EÚ možno využívať synergie v celej Európe a nájsť potrebný rozsah na dosiahnutie efektívnejšej a účinnejšej podpory reforiem národnej politiky.

Činnosti podporované v rámci tejto časti sú osobitne zamerané na politické priority EVP, z ktorých vychádzajú všetky zložky programu Horizont Európa. Činnosti možno stanoviť aj v záujme podpory cirkulácie mozgov v rámci EVP prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a inovátorov, pričom sa plne zohľadnia aktuálne nerovnováhy, a v záujme vytvorenia a rozvíjania sietí akademických pracovníkov, vedcov, výskumných pracovníkov a inovátorov s cieľom zabezpečiť, aby mal EVP k dispozícii všetky ich (nehmotné) aktíva prostredníctvom podpory vývoja vedeckých plánov pre jednotlivé oblasti.

Cieľom je dosiahnuť stav, keď v EÚ budú voľne cirkulovať vedomosti a vysokokvalifikovaná pracovná sila, bude dochádzať k rýchlej a efektívnej výmene výsledkov výskumu, výskumní pracovníci budú mať možnosť dosiahnuť atraktívne kariéry a bude zaručená rodová rovnosť, členské štáty a pridružené krajiny budú vypracúvať spoločné strategické výskumné programy, zosúlaďovať národné plány, stanovovať a vykonávať spoločné programy a informovaní občania budú rozumieť a dôverovať výsledkom výskumu a inovácie, ktoré sú prínosom pre spoločnosť ako celok.

Táto časť de facto prispeje ku všetkým cieľom trvalo udržateľného rozvoja, ale priamo k týmto: Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 4 – Kvalitné vzdelávanie, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 5 – Rodová rovnosť, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 9 – Priemysel, inovácia a infraštruktúra, Cieľ trvalo udržateľného rozvoja 17 – Partnerstvo pri dosahovaní cieľov.

1.  ROZŠÍRENÁ ÚČASŤ A ZDIEĽANIE EXCELENTNOSTI

Odstránenie nerovností a existujúcich rozdielov vo výskumno-inovačnej výkonnosti výmenou poznatkov a odborných znalostí v celej EÚ pomôže ▌ krajinám v rámci rozšírenej účasti a najvzdialenejším regiónom EÚ ▌dosiahnuť konkurenčné postavenie v globálnych hodnotových reťazcoch a Únii v plnej miere profitovať z výskumno-inovačného potenciálu všetkých členských štátov.

Preto treba vykonať ďalšie kroky, napríklad prostredníctvom propagácie otvorenosti a rôznorodosti projektových konzorcií, na zvrátenie trendu uzavretých foriem spolupráce, ktorý môže vylúčiť mnoho sľubných inštitúcií a jednotlivcov vrátane nováčikov, a využiť potenciál okruhu talentov EÚ prostredníctvom maximalizácie a spoločného využívania prínosov výskumu a inovácie v celej EÚ.

V rámci širokých oblastí činností sa prostredníctvom jednotlivých spôsobov financovania uľahčí prispôsobovanie konkrétnych prvkov výskumu osobitným potrebám daných akcií.

Základné línie

–  vytváranie tímov na založenie nových centier excelentnosti alebo zlepšovanie existujúcich centier v oprávnených krajinách, rozvíjanie partnerstiev medzi vedúcimi vedeckými inštitúciami a partnerskými inštitúciami,

–  vytváranie partnerstiev s cieľom výrazne posilniť univerzity alebo výskumné organizácie z oprávnených krajín v určitej oblasti tým, že sa prepoja s poprednými medzinárodnými výskumnými inštitúciami z iných členských štátov alebo pridružených krajín,

–  predsedovia EVP, na podporu univerzít alebo výskumných organizácií z oprávnených krajín, pokiaľ ide o prilákanie a udržanie si vysokokvalitných ľudských zdrojov pod vedením výnimočného výskumného pracovníka a manažéra výskumu („vedúci výskumný pracovník EVP“), a o vykonávanie štrukturálnych zmien s cieľom dosiahnuť udržateľnú excelentnosť,

–  európska spolupráca v oblasti vedy a techniky (COST) vrátane ambicióznych podmienok pre začlenenie oprávnených krajín a ďalších opatrení na zabezpečenie vytvárania vedeckých sietí, budovania kapacít a podpory kariérneho rastu mladých aj skúsených výskumných pracovníkov z týchto cieľových krajín prostredníctvom akcií vyznačujúcich sa vysokou vedeckou kvalitou a relevantnosťou. 80 % z celkového rozpočtu COST bude určených na akcie, ktoré sú plne v súlade s cieľmi tejto oblasti intervencie vrátane financovania nových činností a služieb,

–  činnosti zamerané na zlepšenie kvality návrhov právnych subjektov z členských štátov, ktoré v oblasti výskumu a inovácie dosahujú nedostatočné výsledky, napríklad profesionálne kontroly a poradenstvo pred podaním návrhu a zintenzívnenie činnosti národných kontaktných miest s cieľom podporiť tvorbu medzinárodných sietí, ako aj činností podľa článku 20 ods. 3 [nariadenia] a sprostredkovateľských služieb, ktoré vychádzajú z dôkazov podľa článku 46 ods. 2 [nariadenia],

–  môžu sa stanoviť činnosti na podporu mobility výskumných pracovníkov všetkých vekových skupín a úrovní v celom EVP (napríklad granty, ktoré umožnia výskumným pracovníkom akejkoľvek štátnej príslušnosti získavať a prenášať nové vedomosti a pracovať v oblasti výskumu a inovácie v krajinách v rámci rozšírenej účasti) a na podporu lepšieho využívania existujúcich (prípadne spoločne riadených) výskumných infraštruktúr v cieľových krajinách prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a inovátorov. Môžu sa stanoviť aj činnosti na podporu iniciatív týkajúcich sa excelentnosti.

V tejto oblasti intervencie sa podporia tieto špecifické ciele programu Horizont Európa: uľahčenie plného zapojenia európskych talentov do podporovaných akcií; rozšírenie a prepojenie excelentnosti v celej EÚ, podpora tvorby vysokokvalitných znalostí, zintenzívnenie medziodvetvovej, interdisciplinárnej a cezhraničnej spolupráce.

2.  REFORMA A POSILNENIE VÝSKUMNO-INOVAČNÉHO SYSTÉMU EÚ

Reformy politík na národnej úrovni sa budú vzájomne posilňovať a dopĺňať vďaka rozvoju politických iniciatív na úrovni EÚ, výskumu, vytváraniu sietí, partnerstvám, koordinácii, zberu údajov, monitorovaniu a hodnoteniu.

Základné línie

–  posilnenie dôkazovej základne výskumnej a inovačnej politiky s cieľom lepšie pochopiť odlišné rozmery a zložky národných a regionálnych výskumno-inovačných ekosystémov vrátane faktorov, vplyvov a súvisiacich politík,

–  prognostické činnosti na participatívne predvídanie vznikajúcich potrieb a trendov v rámci spolupráce a spolunavrhovania s národnými agentúrami a progresívnymi zainteresovanými stranami a občanmi, na základe pokroku v prognostickej metodike a zvyšovaním relevantnosti výsledkov z hľadiska politiky, pri súbežnom využívaní synergií v rámci i nad rámec programu,

–  podpora pre tvorcov politík, financujúce orgány, výskumné organizácie (vrátane univerzít) alebo poradné skupiny, ktoré pracujú na EVP alebo na súvisiacich politikách alebo vykonávajú koordinačné a podporné opatrenia zamerané na EVP s cieľom zabezpečiť ich súlad, pokiaľ ide o rozvoj, koherentnú realizáciu a dlhodobú udržateľnosť EVP. Takáto podpora môže mať formu koordinačných a podporných akcií, ktorými sa zdola nahor a konkurencieschopným spôsobom podporí spolupráca na programovej úrovni v oblasti výskumu a inovácie medzi členskými štátmi, pridruženými krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako napríklad nadáciami, pokiaľ ide o priority, ktoré si zvolia, s jasným zameraním na vykonávanie cezhraničných spoločných činností vrátane výziev. Jej základom budú jednoznačné záväzky v rámci zúčastnených programov spájať zdroje a zabezpečiť vzájomné dopĺňanie ich činností a politík s činnosťami a politikami rámcového programu a príslušnými iniciatívami v rámci európskeho partnerstva,

–  urýchlenie prechodu k otvorenej vede prostredníctvom monitorovania, analýzy a podpory rozvoja a využívania politík a postupov otvorenej vedy(40) vrátane zásad FAIR na úrovni členských štátov, regiónov, inštitúcií a výskumných pracovníkov tak, aby sa maximalizovali synergie a súdržnosť na úrovni EÚ,

–  podpora reformy národnej výskumnej a inovačnej politiky, a to aj prostredníctvom posilneného súboru služieb nástroja politickej podpory(41) (napr. partnerské preskúmanie, osobitné podporné činnosti, činnosti vzájomného učenia a vedomostné centrum) pre členské štáty a pridružené krajiny pri zachovaní synergie s Európskym fondom regionálneho rozvoja, so službou na podporu štrukturálnych reforiem a nástrojom na realizáciu reforiem,

–  zabezpečenie atraktívnych kariérnych možností, zručností a spôsobilostí potrebných v modernej znalostnej ekonomike pre výskumných pracovníkov(42). Prepojenie EVP a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania podporou modernizácie univerzít a iných výskumných a inovačných organizácií prostredníctvom mechanizmov uznávania a odmeňovania s cieľom podnietiť akcie na národnej úrovni, ako aj stimulov na propagáciu prijatia postupov otvorenej vedy, zodpovedného výskumu a inovácie, podnikania (a prepojení s inovačnými ekosystémami), interdisciplinárnej spolupráce, zapojenia občanov, medzinárodnej a medziodvetvovej mobility, plánov rodovej rovnosti, stratégií zameraných na rozmanitosť a začleňovanie a komplexných prístupov k inštitucionálnym zmenám. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pilotné akcie v rámci programu Erasmus+ 2014 – 2020 týkajúce sa európskych univerzít bude program Horizont Európa v relevantných prípadoch synergickým spôsobom dopĺňať podporu, ktorá sa európskym univerzitám poskytuje v rámci programu ERASMUS, pričom podporí jeho výskumno-inovačný rozmer▌. Prispeje sa tým k vypracovaniu nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie založených na interdisciplinárnych a medziodvetvových prístupoch s cieľom zaviesť do praxe vedomostný trojuholník, poskytnúť stimuly pre udržateľný hospodársky rast a zároveň zabrániť prekrývaniu sa so znalostnými a inovačnými spoločenstvami EIT,

–  občianska veda, podpora všetkých druhov formálneho, neformálneho a informálneho vedeckého vzdelávania, čím sa zabezpečí efektívnejšie a zodpovedné zapojenie občanov bez ohľadu na ich vek, prostredie, z ktorého vyšli, alebo schopnosti, do spoločného navrhovania nastavení výskumno-inovačných programov, pri spolutvorbe vedeckého obsahu a inovácie prostredníctvom interdisciplinárnych činností,

–  podpora a monitorovanie rodovej rovnosti, ako aj ďalších foriem rozmanitosti v rámci vedeckej kariéry a prijímaní rozhodnutí vrátane poradných orgánov, ako aj začlenenie rodového rozmeru do výskumno-inovačného obsahu,

–  morálka a integrita, ďalej rozvíjať súdržný rámec EÚ v súlade s najprísnejšími etickými normami a Európskym kódexom správania pre etiku vo výskume, Európskou chartou výskumných pracovníkov a kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov a zároveň poskytovať možnosti odbornej prípravy v týchto oblastiach,

–  podpora medzinárodnej spolupráce prostredníctvom dvojstranných, viacstranných a medziregionálnych politických dialógov s tretími krajinami, regiónmi a medzinárodnými fórami uľahčí vzájomné učenie a stanovenie priorít, podporí recipročný prístup a monitoruje vplyv spolupráce;

–  vedecké podklady pre iné politiky prostredníctvom vytvorenia a udržiavania poradných a monitorovacích štruktúr a procesov na zabezpečenie toho, aby tvorba politiky EÚ vychádzala z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a vedeckých odporúčaní na vysokej úrovni,

–  vykonávanie výskumno-inovačného programu EÚ vrátane zberu a analýzy dôkazov na účely monitorovania, hodnotenia, navrhovania a posúdenia vplyvu rámcových programov,

–  Komisia zabezpečí podporu pre národné kontaktné miesta okrem iného prostredníctvom pravidelných stretnutí pred výzvami, školení, inštruktorstva, posilnenia špecializovaných podporných štruktúr a uľahčenia nadnárodnej spolupráce medzi nimi (napr. nadviazanie na činnosti národných kontaktných miest v predchádzajúcich rámcových programoch); Komisia po dohode so zástupcami členských štátov vypracuje minimálne normy fungovania týchto podporných štruktúr vrátane ich úlohy, štruktúry, modalít, toku informácií z Komisie pred vyhlásením výzvy na predkladanie návrhov a predchádzania konfliktu záujmov,

–  šírenie a využívanie výsledkov výskumu a inovácie, príslušných údajov a znalostí, a to aj cielenou podporou prijímateľov; podpora synergií s inými programami EÚ; cielené komunikačné činnosti na zvýšenie informovanosti o širšom dosahu a relevantnosti výskumu a inovácie financovaných z prostriedkov EÚ, ako aj vedecká komunikácia.

PRÍLOHA II

Zloženia programového výboru

Zoznam zložení programového výboru v súlade s článkom 12 ods. 2:

1.  Strategické zloženie: Strategický prehľad vykonávania celého programu, súdržnosť jednotlivých pracovných programov v rôznych častiach programu vrátane misií

2.  Európska rada pre výskum (ERC) ▌

2a.   Akcie Marie Curie-Skłodowskej (MSCA)

3.  Výskumné infraštruktúry

4.  Zdravie

5.  Kultúra, kreativita a inkluzívna ▌ spoločnosť

5a.  Civilná bezpečnosť pre spoločnosť

6.   Digitalizácia, priemysel a kozmický priestor

7.  Klíma, energetika a mobilita

8.  Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie

9.  Európska rada pre inováciu (EIC) a európske inovačné ekosystémy

9a.  Rozšírená účasť a posilnenie Európskeho výskumného priestoru

Je možné zorganizovať ad hoc zasadnutia v rámci klastrov a/alebo s rôznymi zloženiami programového výboru a/alebo s výbormi zriadenými podľa iných aktov o horizontálnych a/alebo prierezových otázkach, ako je napríklad kozmický priestor a mobilita.

PRÍLOHA III

Informácie, ktoré poskytuje Komisia podľa článku 12 ods. 6

1.  Informácie o jednotlivých projektoch, ktoré umožňujú monitorovanie celého životného cyklu každého návrhu so zameraním najmä na:

—  predložené návrhy,

—  výsledky hodnotenia jednotlivých návrhov,

—  dohody o grante,

—  ukončené projekty v súlade s článkom 29 ods. 2 a 3 a článkom 43 ods. 11 nariadenia (Horizont Európa),

—  dokončené projekty.

2.  Informácie o výsledkoch jednotlivých výziev a realizácii projektov so zameraním najmä na:

—  výsledky jednotlivých výziev,

—   bodové hodnotenia návrhov a odchýlky od nich v stanovenom poradí na základe ich príspevku k dosiahnutiu osobitných cieľov politík vrátane vytvorenia konzistentného portfólia projektov v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (Horizont Európa),

—   požadované úpravy návrhov v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia (Horizont Európa),

—  výsledky rokovaní o dohodách o grante,

—  realizáciu projektov vrátane údajov o platbách a výsledkoch projektov,

—   návrhy odporúčané na základe hodnotenia nezávislých odborníkov, ktoré však Komisia zamietla v súlade s článkom 43 ods. 7 nariadenia (Horizont Európa).

3.  Informácie o vykonávaní programu vrátane relevantných informácií na úrovni rámcového programu, osobitného programu, každého osobitného cieľa a súvisiacich tém a JRC v rámci každoročného monitorovania podľa spôsobov dosahovania vplyvu vymedzených v prílohe V k nariadeniu, ako aj o synergiách s inými relevantnými programami Únie.

4.  Informácie o plnení rozpočtu programu Horizont Európa vrátane informácií o COST, záväzkoch a platbách v súvislosti so všetkými európskymi partnerstvami vrátane ZIS, ako aj o finančných zostatkoch, pokiaľ ide o EÚ a všetky pridružené krajiny.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0510).
(3)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(4)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(5) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní.
(6)Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(8)Rozhodnutie Komisie 96/282/Euratom z 10. apríla 1996 o reorganizácii Spoločného výskumného centra (Ú. v. ES L 107, 30.4.1996, s. 12).
(9)
(10)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 23.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
(12)V záujme uľahčenia vykonávania programu Komisia v súlade so svojimi platnými usmerneniami na každé zasadnutie programového výboru vymedzené v programe uhradí výdavky jedného zástupcu za členský štát, ako aj výdavky jedného experta/poradcu za členský štát pri tých bodoch programu, pri ktorých členský štát potrebuje osobitné odborné znalosti.
(13)V zásade minimálne 80 %.
(14)Európska dátová infraštruktúra bude základom európskeho cloudu pre otvorenú vedu v zmysle zabezpečenia prvotriednej kapacity vysokovýkonnej výpočtovej techniky, vysokorýchlostného pripojenia a špičkových dátových a softvérových služieb.
(15)OECD Understanding The Socio-Economic Divide in Europe (OECD: Pochopenie sociálno-ekonomickej priepasti v Európe), 26. január 2017.
(16)Medzi kľúčové podporné technológie budúcnosti patria progresívne materiály a nanotechnológie, fotonika a mikro- a nanoelektronika, technológie vedy o živej prírode, vyspelá výroba a spracovanie, umelá inteligencia a digitálna bezpečnosť a pripojiteľnosť.
(17)Re-finding industry - defining innovation (Znovuobjavenie priemyslu – vymedzenie inovácie) – správa strategickej skupiny na vysokej úrovni pre priemyselné technológie, Brusel, apríl 2018.
(18)Ide o verejné alebo súkromné zariadenia, ktoré poskytujú zdroje a služby najmä európskemu priemyslu na účely skúšania a overovania kľúčových podporných technológií a výrobkov. Takáto infraštruktúra môže byť centralizovaná, virtuálna alebo decentralizovaná a musí byť registrovaná v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu.
(19)Podstatné zníženie emisií skleníkových plynov v ďalších odvetviach sa rieši v iných častiach druhého piliera a v programe Horizont Európa vo všeobecnosti.
(20) Pojem „energia z alternatívnych zdrojov“ nezahŕňa jadrovú energiu.
(21)Biohospodárstvo zahŕňa všetky odvetvia a systémy závislé od biologických zdrojov (zvieratá, rastliny, mikroorganizmy a z nich získanú biomasu vrátane organického odpadu), ich fungovanie a princípy. Zahŕňa a prepája suchozemské a morské ekosystémy a služby, ktoré poskytujú; všetky odvetvia prvovýroby, v ktorých sa používajú a produkujú biologické zdroje (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo a akvakultúra) a všetky hospodárske a priemyselné odvetvia, v ktorých sa biologické zdroje a procesy využívajú na výrobu potravín, krmív, výrobkov z biologického materiálu, energie a služieb. Nepatria sem biomedicína a zdravotnícke biotechnológie.
(22) „Udržateľné modré hospodárstvo“ sú všetky odvetvové a medziodvetvové hospodárske činnosti v rámci jednotného trhu súvisiace s oceánmi, morami, pobrežiami a vnútrozemskými vodami, a to aj v najvzdialenejších regiónoch Únie a vo vnútrozemských krajinách, vrátane rozvíjajúcich sa odvetví a nekomerčné tovary a služby, ktoré sú v súlade s environmentálnymi právnymi predpismi Únie.
(23)Výraz „pevnina a more“ zahŕňa v celom texte týkajúcom sa klastra 6 aj „vnútrozemské vody“.
(24)COM(2018)0773: Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo.
(25) Pozorovanie životného prostredia dostupné napr. prostredníctvom programu zložky Copernicus Kozmického programu Únie a ďalších relevantných európskych programov, ako aj iniciatívy Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO), podporí výskum a inováciu v ďalších oblastiach intervencie v rámci tejto globálnej výzvy, ako aj v iných relevantných častiach programu Horizont Európa.
(26)SWD(2016)0319: Európsky výskum a inovácia pre potravinovú a výživovú bezpečnosť.
(27)Zdravotníckym biotechnologickým aplikáciám sa v rámci tohto piliera bude venovať klaster Zdravie.
(28)Činnosti v oblasti intervencie týkajúcej sa obehových systémov sa vzájomne dopĺňajú s činnosťami nízkouhlíkového a čistého priemyslu v rámci klastra Digitalizácia a priemysel.
(29)Inovačné centrum je zastrešujúci termín pre širokú škálu zručností. Môže slúžiť ako aktívny partner, spoločenstvo, znalostné centrum, sprostredkovateľ alebo spájací článok, ktorý ponúka prístup k najnovším poznatkom a odborným znalostiam v oblasti digitálnych a súvisiacich podporných technológií potrebných na to, aby spoločnosti zvýšili svoju konkurencieschopnosť z hľadiska výrobných, servisných a obchodných procesov.
(30)Príslušné témy môžu byť identifikované v rámci strategického plánovania programu Horizont Európa.
(31)Zvyčajne ide o kombináciu vedeckých/technologických rizík, rizík v oblasti riadenia/finančných rizík, trhových/hospodárskych rizík a regulačných rizík. Zohľadniť sa môžu aj nepredvídané dodatočné riziká.
(32)Ako alternatíva ku grantu, ak sa riziko považuje za nižšie ako priemer, sa vratný preddavok zaplatí späť EÚ na základe dohodnutého harmonogramu a potom sa stane bezúročným úverom. V prípade, ak ho prijímateľ nie je schopný vrátiť, ale môže pokračovať vo svojej činnosti, sa vratný preddavok transformuje na vlastný kapitál. V prípade bankrotu sa vratný preddavok stáva len grantom.
(33)Od EÚ sa v zásade neočakáva, že bude mať viac ako menšinu hlasovacích práv v podporovaných spoločnostiach. EÚ môže vo výnimočných prípadoch zabezpečiť získanie blokujúcej menšiny na ochranu európskych záujmov v dôležitých oblastiach, napríklad kybernetickej bezpečnosti.
(34)Ako napríklad overenie koncepcie ERC, z projektov podporovaných v rámci piliera Globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu, startupy v rámci ZIS Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Žiadosti pochádzajú aj z činností v rámci Horizontu 2020, najmä projektu vybraného vo fáze 2 Horizontu 2020 pre MSP a súvisiacej známky excelentnosti financovanej členskými štátmi alebo zo (súčasných a budúcich) európskych partnerstiev.
(35)Na zaistenie plynulej kontinuity prevezmú ceny EIC správu cien, ktoré sa začali odovzdávať v rámci Horizontu 2020. Okrem toho Rada EIC zabezpečí návrh a realizáciu nových motivačných cien a udeľovanie uznaní.
(36) Oznámenie Komisie z 15. mája 2018 „Obnovený európsky program pre výskum a inovácie – Príležitosť pre Európu formovať svoju budúcnosť“ (COM(2018)0306, závery Rady z 27. mája 2016 (8675/16 RECH 127 COMPET 212 MI 300 POGEN 34).
(37)Správa o pokroku v oblasti EVP za rok 2018.
(38)Závery Rady o pláne EVP, 19. máj 2015 [aktualizuje sa podľa potreby].
(39)Článok 181 ods. 2 ZFEÚ.
(40)Príslušné politiky a postupy zahŕňajú výmenu výsledkov výskumu čo najskôr a v čo najväčšej miere, v spoločne dohodnutých formátoch a cez spoločnú infraštruktúru (napr. európsky cloud pre otvorenú vedu), občiansku vedu, ako aj vývoj a využívanie nových a širších prístupov a ukazovateľov na hodnotenie výskumu a odmeňovanie výskumných pracovníkov.
(41)Nástroj politickej podpory zavedený v rámci programu Horizont 2020. Funguje na základe dopytu a dobrovoľne ponúka odborné znalosti na vysokej úrovni a poradenstvo prispôsobené vnútroštátnym verejným orgánom. Vďaka svojim službám už zohral kľúčovú úlohu pri podnecovaní zmien politiky v krajinách ako Poľsko, Bulharsko, Moldavsko alebo Ukrajina a pri dosahovaní progresívnych zmien politiky na základe výmeny osvedčených postupov v oblastiach ako daňové stimuly pre výskum a vývoj, otvorená veda, financovanie verejných výskumných organizácií na základe výkonnosti a interoperabilita vnútroštátnych výskumných a inovačných programov.
(42)Vrátane najmä Európskej charty výskumných pracovníkov, kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, portálu EURAXESS a dôchodkového fondu RESAVER.


Dohľad nad trhom a súlad výrobkov ***I
PDF 131kWORD 52k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ (COM(2017)0795 – C8-0004/2018 – 2017/0353(COD))
P8_TA(2019)0397A8-0277/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0795),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 33, 114 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0004/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0277/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011

P8_TC1-COD(2017)0353


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1020.)

(1) Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 19.


Podpora spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb ***I
PDF 130kWORD 45k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (COM(2018)0238 – C8-0165/2018 – 2018/0112(COD))
P8_TA(2019)0398A8-0444/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0238),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0165/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre právne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0444/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb

P8_TC1-COD(2018)0112


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1150.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 177.


Lepšie presadzovanie a modernizácia pravidiel EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa ***I
PDF 132kWORD 60k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa (COM(2018)0185 – C8-0143/2018 – 2018/0090(COD))
P8_TA(2019)0399A8-0029/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0185),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0143/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a švédskym parlamentom, ktorí tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 29. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0029/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa

P8_TC1-COD(2018)0090


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/2161.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66.


Transparentnosť a udržateľnosť posúdenia rizík EÚ v potravinovom reťazci ***I
PDF 134kWORD 57k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 178/2002 [o všeobecnom potravinovom práve], smernica 2001/18/ES [o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia], nariadenie (ES) č. 1829/2003 [o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách], nariadenie (ES) č. 1831/2003 [o kŕmnych doplnkových látkach], nariadenie (ES) č. 2065/2003 [o udiarenských dochucovadlách], nariadenie (ES) č. 1935/2004 [o materiáloch v styku s potravinami], nariadenie (ES) č. 1331/2008 [o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm], nariadenie (ES) č. 1107/2009 [o prípravkoch na ochranu rastlín] a nariadenie (EÚ) 2015/2283 [o nových potravinách] (COM(2018)0179 – C8-0144/2018 – 2018/0088(COD))
P8_TA(2019)0400A8-0417/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0179),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43, článok 114 a článok 168 ods. 4 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0144/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 15. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rybárstvo a Výboru pre právne veci (A8-0417/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 178/2002, (ES) č. 1829/2003, (ES) č. 1831/2003, (ES) č. 2065/2003, (ES) č. 1935/2004, (ES) č. 1331/2008, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) 2015/2283 a smernica 2001/18/ES

P8_TC1-COD(2018)0088


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1381.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 158.
(2) Ú. v. EÚ C 461, 21.12.2018, s. 225.
(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 11. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0489).


Dodatkové ochranné osvedčenie pre liečivá ***I
PDF 129kWORD 43k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (COM(2018)0317 – C8-0217/2018 – 2018/0161(COD))
P8_TA(2019)0401A8-0039/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0317),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0217/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a aj stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0039/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 469/2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá

P8_TC1-COD(2018)0161


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/933.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 100.


Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program ***I
PDF 536kWORD 189k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (COM(2018)0447 – C8-0258/2018 – 2018/0236(COD))
P8_TA(2019)0402A8-0405/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0447),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 189 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0258/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0405/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 17. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa stanovuje vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013, (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ

P8_TC1-COD(2018)0236


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(1)  Vesmírne technológie, údaje z vesmíru a súvisiace služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov a zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane mnohých strategických záujmov. Vesmírny priemysel Únie je už teraz jedným z najkonkurencieschopnejších na svete. Vstup nových hráčov a vývoj nových technológií však zásadne menia tradičné priemyselné modely. Preto je nevyhnutné, aby Únia zostala jedným z popredných hráčov na medzinárodnej scéne a mala v oblasti vesmíru značnú slobodu konania, podnecovala vedecký a technický pokrok a podporovala konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť výrobných odvetví Únie, ktoré patria do kozmického sektora, a to najmä malých a stredných, začínajúcich a inovačných podnikov.

(2)  Možnosti, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov, je potrebné využiť, ako sa uvádza najmä v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016, pričom treba zachovať civilný charakter programu a rešpektovať možné ustanovenia neutrality alebo neúčasti stanovené v ústavnom práve členských štátov. Vývoj vesmírneho sektora je historicky spätý s bezpečnosťou. Zariadenia, komponenty a nástroje, ktoré sa používajú v kozmickom sektore, ako aj vesmírne údaje a služby, sú v mnohých prípadoch položkami s dvojakým použitím▌. Bezpečnostná a obranná politika Únie sa však vymedzuje v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s hlavou V Zmluvy o EÚ.

(3)  Únia od konca 90. rokov minulého storočia rozvíja vlastné iniciatívy a programy v oblasti vesmíru, konkrétne európsku prekryvnú službu geostacionárnej navigácie (EGNOS) a následne programy Galileo a Copernicus, ktoré reagujú na potreby občanov Únie a požiadavky vyplývajúce z verejných politík. Treba zaistiť ▌ kontinuitu týchto iniciatív a zlepšiť služby, ktoré ponúkajú, aby vyhovovali novým potrebám používateľov, naďalej zostali v popredí, pokiaľ ide o vývoj nových technológií a transformácie v digitálnej oblasti a oblasti informačných a komunikačných technológií a boli schopné plniť politické priority týkajúce sa napríklad zmeny klímy vrátane monitorovania zmien v polárnej oblasti, dopravy, kultúrneho dedičstva, bezpečnosti a obrany.

(3a)  Je potrebné využívať synergie s dopravným, vesmírnym a digitálnym sektorom s cieľom podporiť širšie využívanie nových technológií (napríklad elektronické výzvy, digitálny tachograf, monitorovanie a riadenie dopravy, autonómne šoférovanie, vozidlá a bezpilotné lietadlá) a riešiť potreby bezpečného a plynulého prepojenia, spoľahlivého určovanie polohy, intermodality a interoperability, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť dopravných služieb a priemyslu.

(3b)  Na účely plného využitia prínosov programu vo všetkých členských štátoch a zo strany všetkých ich občanov je zároveň nevyhnutné podporovať využívanie poskytovaných údajov, informácií a služieb, ako aj rozvoj následných aplikácií založených na týchto údajoch, informáciách a službách. Na tento účel by členské štáty, Komisia a zodpovedné subjekty mohli predovšetkým pravidelne uskutočňovať informačné kampane o prínose programu.

(4)  Predpokladom dosiahnutia cieľov slobody konať, nezávislosti a bezpečnosti je to, aby Únia využívala autonómny prístup do vesmíru a bezpečne ho využívala. Preto je nevyhnutné, aby Únia podporovala autonómny, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru, najmä pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru a technológie, verejnú bezpečnosť a bezpečnosť Únie a jej členských štátov. Komisia by preto mala mať v súlade s ustanoveniami článku 189 ods. 2 zmluvy možnosť združovať služby vynášania na obežnú dráhu na európskej úrovni, a to tak pre vlastné potreby, ako aj, na základe ich žiadosti, pre potreby iných subjektov vrátane členských štátov. Ak chce Únia zostať na rýchlo sa vyvíjajúcom trhu aj naďalej konkurencieschopná, je zároveň veľmi dôležité, aby mala aj naďalej prístup k modernej, účinnej a flexibilnej infraštruktúre nosných zariadení a dokázala využívať vhodné nosné systémy. Preto bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou môže program podporovať úpravy vesmírnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktorý je potrebný na implementáciu programu, a úpravy vrátane vývoja technológií, do vesmírnych systémov, ktoré sú potrebné na vypúšťania družíc vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov a na implementáciu zložiek programu. Tieto činnosti by sa mali vykonávať v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a s cieľom dosiahnuť lepšiu nákladovú efektívnosť programu. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny osobitný rozpočet, opatrenia na podporu prístupu do vesmíru by nemali vplyv na implementáciu zložiek programu.

(5)  V záujme posilnenia konkurencieschopnosti kozmického priemyslu Únie a zvýšenia kapacít, pokiaľ ide o navrhovanie, budovanie a prevádzkovanie jej vlastných systémov, by Únia mala podporovať vytváranie, rast a rozvoj celého kozmického priemyslu. Vznik modelu napomáhajúceho podnikaniu a inováciám by sa mal na európskej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni podporiť aj prostredníctvom iniciatív, ako sú vesmírne dátové centrá, spájajúcich vesmírny sektor, digitálny sektor, ďalšie sektory, ako aj používateľov. Tieto vesmírne dátové centrá by mali byť zamerané na podporu podnikania, zručností a synergií s digitálnymi inovačnými centrami. Únia by mala podporovať vytváranie a expanziu vesmírnych spoločností so sídlom v Únii, aby im pomohla uspieť, a to aj tým, že ich bude podporovať pri prístupe k rizikovému financovaniu, keďže podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru, nemajú v rámci Únie dostatočný prístup k súkromnému kapitálu, a podporovaním dopytu (prístup prvej zmluvy).

(5xx)  Vesmírny hodnotový reťazec sa vo všeobecnosti delí na: i) prvotný, ktorý zahŕňa činnosti vedúce k funkčnému vesmírnemu systému vrátane vývoja, výroby a vypúšťania, ako aj prevádzku takéhoto systému; a ii)druhotný, ktorý zahŕňa poskytovanie vesmírnych služieb a produktov používateľom. Dôležitým prvkom na podporu rozvoja vesmírneho sektora sú aj digitálne platformy, ktoré umožňujú prístup k údajom a produktom, ako aj k súborom nástrojov, ukladaniu a výpočtovým zariadeniam.

(5x)  V oblasti vesmíru Únia vykonáva svoje právomoci v súlade s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ. Komisia by mala zabezpečiť súlad činností vykonávaných v rámci programu.

(5a)  Keďže v mnohých členských štátoch majú aktívne sektory súvisiace s vesmírom svoju tradíciu, je treba sa zamerať na potrebu rozvoja a zdokonaľovania vesmírnych sektorov v členských štátoch so vznikajúcimi spôsobilosťami a na potrebu reagovať na výzvy pre tradičné vesmírne sektory, ktoré predstavuje tzv. „New Space“. Mali by sa podporovať akcie na rozvoj kapacity vesmírneho priemyslu v celej Únii a na uľahčenie spolupráce vo vesmíre vo všetkých členských štátoch.

(5b)  Akcie v rámci programu by mali vychádzať a ťažiť z existujúcej vnútroštátnej a európskej kapacity (t. j. kapacity, ktorá existuje v čase vykonávania opatrenia).

(6)  Vzhľadom na svoj dosah a potenciál pomáhať pri riešení globálnych výziev majú vesmírne činnosti výrazný medzinárodný rozmer. V úzkej koordinácii s členskými štátmi a s ich súhlasom sa môžu príslušné orgány Vesmírneho programu Únie zúčastňovať na záležitostiach týkajúcich sa Vesmírneho programu, medzinárodnej spolupráci a spolupracovať na pôde príslušných sektorových orgánov OSN. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa Vesmírneho programu Únie (ďalej len „program“), Komisia môže v mene Únie a v oblasti svojej pôsobnosti koordinovať činnosti na medzinárodnej scéne, najmä obhajovať záujmy Únie a jej členských štátov na medzinárodných fórach, a to aj v oblasti frekvencií, pokiaľ ide o program, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v tejto oblasti. Je osobitne dôležité, aby Únia zastúpená Komisiou spolupracovala s orgánmi medzinárodného Programu Cospas-Sarsat.

(6a)  Medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá z hľadiska podpory úlohy Únie ako globálneho aktéra v rámci vesmírneho sektora a v oblasti technológií a priemyslu Únie, podpory spravodlivej hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni, majúc na zreteli potrebu zabezpečiť reciprocitu práv a povinností zmluvných strán, a z hľadiska podpory spoluprácu v oblasti odbornej prípravy. Medzinárodná spolupráca je zásadným prvkom Stratégie pre Európu v oblasti vesmíru. Komisia bude využívať Vesmírny program Únie na to, aby prispievala k medzinárodnému úsiliu a ťažila z neho, podporovala európske technológie a priemysel na medzinárodnej úrovni (napríklad prostredníctvom bilaterálnych dialógov, priemyselných seminárov, podporou internacionalizácie MSP) a uľahčovala prístup na medzinárodné trhy a posilňovala spravodlivú hospodársku súťaž, a zároveň využívala iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie. Európske iniciatívy v oblasti vesmírnej diplomacie by mali byť plne súdržné a mali by sa dopĺňať s existujúcimi politikami, prioritami a nástrojmi EÚ a Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu spolu s členskými štátmi Únie, aby zostali lídrami na medzinárodnej scéne..

(7)  Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov by Komisia spolu s vysokým predstaviteľom a v úzkej koordinácii s členskými štátmi mala pri implementácii programu podporovať zodpovedné správanie vo vesmíre vrátane obmedzovania šírenia vesmírneho odpadu a preskúmať možnosť pristúpenia Európskej únie k príslušným dohodám a dohovorom OSN, a ak je to potrebné, mala by predkladať vhodné návrhy.

(8)  Tento program má podobné ciele ako iné programy Únie, najmä program Európsky horizont, Fond InvestEU, Európsky obranný fond a fondy podľa nariadenia (EÚ) [všeobecné nariadenie]. Preto by sa malo naplánovať kumulatívne financovanie z týchto programov za predpokladu, že sa skutočne vzťahujú na rovnaké náklady, a to najmä prostredníctvom opatrení na doplnkové financovanie z programov Únie, pri ktorých to spôsoby riadenia umožňujú – buď následne, striedavo, alebo prostredníctvom kombinácie fondov –, ako aj opatrení na spoločné financovanie akcií, ktoré podľa možnosti umožňuje inovatívne partnerstvá a operácie kombinovaného financovania. Komisia by preto mala počas implementácie programu podporovať synergie s ďalšími súvisiacimi programami a finančnými nástrojmi Únie, ktoré by podľa možnosti umožnili využívanie prístupu k rizikovému financovaniu, inovatívnym partnerstvám, kumulatívnemu alebo kombinovanému financovaniu. Mala by zároveň zabezpečiť synergie a súdržnosť medzi riešeniami v rámci týchto programov, najmä programu Horizont Európa, a riešeniami vypracovanými v rámci Vesmírneho programu.

(8a)  V súlade s článkom 191 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách nie je za žiadnych okolností možné financovať tie isté náklady dvakrát z rozpočtu Únie, napríklad v rámci programu Horizont Európa, a zároveň v rámci Vesmírneho programu.

(9)  Politické ciele tohto programu budú patriť aj medzi oblasti oprávnené na financovanie a investície prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Fondu InvestEU, a to najmä v rámci jeho segmentov politiky v oblasti udržateľnej infraštruktúry a výskumu, inovácie a digitalizácie. Finančná podpora by sa mala primerane použiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných podmienok, pričom akcie by sa nemali zameriavať na tie isté oblasti ako súkromné financovanie, vytláčať takéto financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu.

(10)  Koherentnosť a synergie medzi programom Európsky horizont a týmto programom prispejú k vytvoreniu konkurencieschopného a inovatívneho európskeho kozmického sektora; posilnia nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup k vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilnia postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Prelomové riešenia v rámci programu Európsky horizont budú podporené údajmi a službami, ktoré výskumnej a inovačnej komunite poskytne tento program.

(10a)  Na maximalizáciu sociálno-ekonomického prínosu z programu je nevyhnutné udržiavať najmodernejšie systémy, modernizovať ich tak, aby spĺňali vyvíjajúce sa potreby používateľov, a aby sa v nadväzujúcom sektore využívajúcom vesmírne aplikácie zohľadňoval nový vývoj. Únia by mala podporovať činnosti súvisiace s vývojom v oblasti výskumu a technológií alebo skoré fázy vývoja v súvislosti s infraštruktúrami zriadenými v rámci programu, ako aj činnosti v oblasti výskumu a vývoja súvisiace s aplikáciami a službami založenými na systémoch vytvorených v rámci programu, čím by sa stimulovali dodávateľské a nadväzujúce hospodárske činnosti. Vhodným nástrojom na úrovni Únie na financovanie týchto výskumných a inovačných činností je Horizont Európa zriadený nariadením (EÚ) č. XXX/XXXX. Veľmi špecifická časť činností v oblasti vývoja by sa mala financovať z rozpočtu vyčleneného na zložky Galileo a EGNOS v rámci tohto nariadenia, najmä ak sa tieto činnosti týkajú základných prvkov, akými sú čipové súbory a prijímače kompatibilné so systémom Galileo, ktoré uľahčia rozvoj aplikácií v rozličných odvetviach hospodárstva. Takéto financovanie by však nemalo ohroziť rozmiestňovanie alebo využívanie infraštruktúr vznikajúcich v rámci daných programov.

(10x)  Na zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho priemyslu v budúcnosti by program mal podporovať rozvoj špecializovaných zručností v oblastiach týkajúcich sa vesmíru a podporovať vzdelávacie činnosti a činnosti odbornej prípravy podporujúc rovnaké príležitosti vrátane rodovej rovnosti s cieľom využiť plný potenciál občanov EÚ v tejto oblasti.

(10b)  V súvislosti s infraštruktúrou určenou pre potreby tohto programu môže byť potrebný ďalší výskum a inovácie, ktoré sa môžu podporovať z programu Európsky horizont, pričom snahou bude dosiahnuť súlad s činnosťami v tejto oblasti uskutočňovanými Európskou vesmírnou agentúrou. Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa potreby kozmického sektora v oblasti výskumu a inovácií určili a stanovili v rámci procesu strategického plánovania výskumu a inovácií. Na rozvoj prelomových riešení prostredníctvom výskumu a inovácií, a to aj v rámci programu Horizont Európa, sa v záujme podpory priorít politík Únie budú využívať vesmírne údaje a služby voľne sprístupnené v rámci programu. V procese strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mali využívať infraštruktúry vlastnené Úniou, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Výskumné infraštruktúry, hlavne siete pre pozorovania in situ, budú tvoriť základné prvky infraštruktúry na pozorovanie in situ, ktorá umožňuje služby systému Copernicus.

(11)  Je dôležité, aby Únia bola vlastníkom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku vytvoreného alebo vyvinutého na základe verejného obstarávania, ktoré financuje v rámci svojho vesmírneho programu. Aby sa zaistilo, že sa budú v plnej miere dodržiavať všetky základné práva spojené s vlastníctvom, mali by sa uzavrieť potrebné dohody so všetkými existujúcimi vlastníkmi. Takýmto vlastníctvom Únie by nemala byť dotknutá možnosť, že Únia v súlade s týmto nariadením a pokiaľ sa to na základe individuálneho posúdenia bude považovať za vhodné, sprístupní tento majetok tretím stranám alebo im umožní s nim nakladať.

(11a)  V záujme podpory čo najširšieho možného využívania služieb ponúkaných programom by bolo užitočné zdôrazniť, že údaje, informácie a služby sa poskytujú bez záruky a bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti na základe právne záväzných ustanovení.

(11b)  Komisia môže pri plnení niektorých svojich úloh neregulačnej povahy v prípade potreby využiť v nevyhnutnom rozsahu technickú pomoc určitých externých strán. Rovnakú technickú pomoc môžu využívať aj iné subjekty zapojené do verejnej správy programu, a to pri plnení úloh, ktoré im boli zverené podľa tohto nariadenia.

(12)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre tento program, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení.

(13)  Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ. Počas prípravy a implementácie programu sa určia relevantné akcie, ktoré sa prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a procesov preskúmania.

(14)  ▌Príjmy vytvorené zložkami programu by mali pripadnúť Únii, aby sa čiastočne vykompenzovali investície, ktoré už uskutočnila, a mali by sa použiť na podporu dosahovania cieľov programu. Z rovnakého dôvodu by malo byť možné stanoviť v zmluvách uzatvorených so subjektmi zo súkromného sektora mechanizmus rozdeľovania príjmov.

(15)  Keďže program Únie je v zásade financovaný Úniou, mali by byť zmluvy na verejné obstarávanie uzatvárané v rámci tohto programu na činnosti financované z programu v súlade s predpismi Únie. V tejto súvislosti by mala byť Únia zároveň zodpovedná za vymedzenie cieľov, ktoré sa majú sledovať v súvislosti s verejným obstarávaním. Je potrebné poznamenať, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že na základe výsledkov hodnotenia ex ante sa Komisia môže spoliehať na systémy a postupy osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky Únie. Konkrétne potrebné úpravy týchto systémov a postupov, ako aj dojednaní o predlžovaní existujúcich zmlúv by sa mali vymedziť v zodpovedajúcej dohode o finančnom rámcovom partnerstve a dohode o príspevku.

(16)  Program Únie sa opiera o zložité technológie, ktoré sa neustále menia. Spoliehanie sa na takéto technológie prináša neistotu a riziko, pokiaľ ide o verejné zákazky zadávané v rámci tohto programu, keďže takéto zákazky zahŕňajú dlhodobé záväzky vo vzťahu k zariadeniam alebo službám. Preto sú okrem pravidiel stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa verejných zákaziek. Malo by byť teda možné uzatvoriť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti, za určitých podmienok pripojiť k zmluve v rámci jej plnenia dodatok alebo stanoviť minimálny podiel subdodávateľského plnenia, najmä s cieľom umožniť účasť malých a stredných podnikov a startupov. A napokon, vzhľadom na neistotu súvisiacu s technológiami, ktorá je príznačná pre zložky programu, nemôžu byť ceny v rámci zmlúv vždy dopredu presne stanovené, a preto by malo byť možné uzatvoriť zmluvy bez uvedenia presnej a konečnej ceny, ktoré by obsahovali doložky na ochranu finančných záujmov Únie.

(16a)  Na podporu verejného dopytu a inovácií vo verejnom sektore by program mal podporovať využívanie údajov, informácií a služieb programu na podporu rozvoja prispôsobených riešení zo strany priemyslu a MSP na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom partnerstiev v oblasti inovácií súvisiacich s vesmírom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy 1 k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, čím by sa umožnilo pokrytie všetkých fáz vývoja až po zvádzanie a obstarávanie prispôsobených interoperabilných vesmírnych riešení pre verejné služby.

(17)  V záujme splnenia cieľov programu je dôležité, aby bolo možné v prípade potreby využiť kapacity, ktoré ponúkajú verejné a súkromné subjekty z Únie pôsobiace v oblasti vesmíru, a zároveň spolupracovať na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Z tohto dôvodu treba stanoviť možnosť využitia všetkých relevantných nástrojov a metód riadenia stanovených v zmluve a v nariadení o rozpočtových pravidlách ▌ a postupov spoločného verejného obstarávania.

(18)  Najmä v prípade grantov zo skúseností vyplýva, že využívanie zo strany používateľov a trhu a celkový dosah sú lepšie, keď sa postupuje decentralizovaným spôsobom, než keď Komisia uplatňuje prístup zhora nadol. Poukazy, ktoré sú formou finančnej podpory od prijímateľa grantov tretím stranám, patria dosiaľ medzi najúspešnejšie akcie vo vzťahu k novým účastníkom a malým a stredným podnikom. Ich využívaniu však bráni strop finančnej podpory stanovený v nariadení o rozpočtových pravidlách. Tento strop by sa mal preto v prípade Vesmírneho programu EÚ zvýšiť, aby bolo možné udržať tempo s rastúcim potenciálom trhom vyvíjaných aplikácií v kozmickom sektore.

(19)  Druhy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe toho, či sa nimi splnia špecifické ciele akcií a dosiahnu výsledky, pričom by sa malo prihliadať najmä na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. Pritom by sa malo zvážiť aj využívanie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v [článku 125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(20)  Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(21)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 88 rozhodnutia Rady .../.../EÚ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(22)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov EÚ.

(23)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách)(5), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(6) a nariadením Rady (Euratom, ES) 2185/96(7) sa finančné záujmy Únie majú chrániť primeranými opatreniami, ku ktorým patrí predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovanie, náprava a vyšetrovanie, vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladanie správnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvodné a iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(8). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únii udelili rovnocenné práva.

(24)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi ▌EHP▌, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce ustanovenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov podľa uvedenej dohody rozhodnutím. Na základe ďalších právnych nástrojov sa môžu zúčastňovať aj tretie krajiny. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o poskytnutí potrebných práv a prístupu kompetentnému povoľujúcemu úradníkovi, úradu ▌OLAF ▌a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.

(25)  Riadna verejná správa programu si vyžaduje jasné rozdelenie povinností a úloh medzi jednotlivé zúčastnené subjekty s cieľom predísť zbytočnému prekrývaniu a obmedziť prekračovanie nákladov a oneskorenia. Všetci aktéri riadenia by mali v rámci svojej oblasti pôsobnosti a v súlade so svojimi povinnosťami podporovať dosahovanie cieľov programu.

(26)  Členské štáty pôsobia v oblasti vesmíru už dávno. Majú systémy, infraštruktúru, vnútroštátne agentúry a subjekty spojené s vesmírom. Môžu preto výrazne prispieť k programu, najmä k jeho implementácii▌. Môžu spolupracovať s▌ Úniou na podpore služieb a aplikácií programu. Komisia by mohla mať možnosť mobilizovať prostriedky, ktoré majú k dispozícii členské štáty, využívať ich pomoc a po vzájomnej dohode by im mohla zveriť neregulačné úlohy pri realizácii programu▌. Dotknuté členské štáty by okrem toho mali prijať všetky opatrenia potrebné na zaistenie ochrany pozemných staníc zriadených na svojich územiach. Členské štáty a Komisia by sa navyše mali v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra, spoločne a s príslušnými medzinárodnými subjektmi a regulačnými orgánmi snažiť zabezpečiť, aby boli k dispozícii frekvencie potrebné pre tento program a aby boli tieto frekvencie chránené na primeranej úrovni tak, aby bolo možné v plnej miere vyvíjať a zavádzať aplikácie založené na ponúkaných službách(9).

(26a)  V určitých riadne odôvodnených prípadoch môže agentúra poveriť osobitnými úlohami členské štáty alebo skupiny členských štátov. Toto poverenie by sa malo obmedziť na činnosti, ktoré agentúra v rámci svojej kapacity nevykonáva, a nemalo by mať vplyv na riadenie programu a rozdelenie úloh podľa tohto nariadenia.

(27)  Keďže Komisia presadzuje všeobecný záujem Únie, je na nej, aby na implementáciu tohto programu dohliadala, prevzala celkovú zodpovednosť a podporovala jeho využívanie. V záujme optimálneho využitia zdrojov a schopností rôznych zainteresovaných strán by Komisia mala mať možnosť určité úlohy delegovať. Komisia má navyše najlepšie predpoklady na to, aby určila hlavné požiadavky potrebné pre vývoj systémov a služieb.

(28)  Poslaním Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, je prispievať k tomuto programu, najmä pokiaľ ide o bezpečnostnú akreditáciu, ako aj vývoj trhových a nadväzujúcich aplikácií. Určité úlohy spojené s týmito oblasťami by sa preto mali prideliť agentúre. Najmä v súvislosti s bezpečnosťou a vzhľadom na svoje skúsenosti v tejto oblasti by agentúra mala byť zodpovedná za úlohy v oblasti bezpečnostnej akreditácie pri všetkých akciách Únie v kozmickom sektore. Na základe pozitívnych výsledkov pri podpore využívania systémov Galileo a EGNOS zo strany používateľov a trhu by agentúra mala byť poverená aj činnosťami zameranými na využívania iných zložiek programu, než sú Galileo a EGNOS zo strany používateľov, ako aj činnosťami v oblasti vývoja nadväzujúcich aplikácií pre všetky zložky programu. To by umožnilo využiť úspory z rozsahu a poskytlo príležitosť na vývoj aplikácií na základe viacerých zložiek programu (integrované aplikácie). Tieto činnosti by však nemali mať vplyv na činnosti zamerané na využívanie zo stany služieb a používateľov, ktorými Komisia poverila subjekty programu Copernicus. Zverenie vývoja nadväzujúcich aplikácií agentúre nebráni iným povereným subjektom vytvárať nadväzujúce aplikácie. Okrem toho by mala plniť úlohy, ktoré jej Komisia zverí prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o príspevku v rámci dohody o finančnom rámcovom partnerstve vzťahujúcich sa na ▌ iné konkrétne úlohy spojené s programom. Pri poverovaní agentúry úlohami by sa jej mali poskytnúť primerané ľudské, administratívne a finančné zdroje.

(28a)  Galileo a EGNOS sú zložité systémy, ktoré si vyžadujú intenzívnu koordináciu. Vzhľadom na to, že systémy Galileo a EGNOS sú zložkami Únie, túto koordináciu by mala vykonávať inštitúcia alebo orgán Únie. Na základe expertíz vypracovaných v posledných rokoch je agentúra najvhodnejším orgánom na koordináciu všetkých operačných úloh súvisiacich s využívaním týchto systémov s výnimkou medzinárodnej spolupráce. Agentúra by preto mala byť poverená riadením využívania systémov EGNOS a Galileo. To však neznamená, že agentúra by všetky úlohy súvisiace s využívaním systémov vykonávať sama. Mohla by sa opierať o expertízu iných subjektov, najmä Európskej vesmírnej agentúry. Mali sem patriť činnosti týkajúce sa navrhovania a vývoja častí pozemného segmentu a družíc, ktoré by mali byť zverené Európskej vesmírnej agentúre. Rozdelenie úloh iným subjektom vychádza z právomoci týchto subjektov a nemalo by dochádzať k duplicite práce.

(29)  Európska vesmírna agentúra je medzinárodná organizácia s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti vesmíru, ktorá v roku 2004 uzatvorila s Európskym spoločenstvom rámcovú dohodu. Je preto dôležitým partnerom pri implementácii programu, s ktorým by sa mali ▌nadviazať náležité vzťahy. V tejto súvislosti a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by Komisia mala uzavrieť dohodu o finančnom rámcovom partnerstve s Európskou vesmírnou agentúrou a s agentúrou, ktorou sa upravia všetky finančné vzťahy medzi Komisiou, agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou a zabezpečí sa ich konzistentnosť a súlad s rámcovou dohodou uzavretou medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou, a najmä s jej článkami 2 a 5. Keďže však Európska vesmírna agentúra nie je orgánom Únie a nepodlieha právnym predpisom Únie, je nevyhnutné, aby prijala primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany záujmov Únie a jej členských štátov a pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, aby úlohy, ktoré jej boli zverené, boli v súlade s rozhodnutiami prijatými Komisiou. Dohoda by mala zároveň obsahovať všetky doložky potrebné na ochranu finančných záujmov Únie.

(30)  Fungovanie SATCEN ako európskej autonómnej spôsobilosti poskytujúcej prístup k informáciám a službám, ktoré sú výsledkom využívania príslušných vesmírnych prostriedkov a doplnkových údajov, už bolo uznané v rámci vykonávania rozhodnutia č. 541/2014/EÚ.

(31)  S cieľom štrukturálne začleniť zastúpenie používateľov do riadenia GOVSATCOM a zoskupovať potreby a požiadavky používateľov naprieč hranicami jednotlivých štátov a hranicou medzi civilnou a vojenskou sférou môžu mať príslušné subjekty Únie, ktoré majú úzke vzťahy s používateľmi, ako je napríklad Európska obranná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, útvar pre plánovanie a vedenie vojenských operácií/útvar pre plánovanie a vedenie civilných operácií a Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie ▌koordinačnú úlohu vo vzťahu ku konkrétnym skupinám používateľov. Na súhrnnej úrovni by agentúra mala koordinovať prvky týkajúce sa používateľov pre komunity používateľov z civilnej sféry a môže monitorovať prevádzkové využívanie, dopyt, dodržiavanie požiadaviek a meniace sa potreby a požiadavky.

(32)  Vzhľadom na význam činností súvisiacich s vesmírom pre hospodárstvo Únie a život jej občanov a na dvojakú povahu systémov a aplikácií založených na týchto systémoch by hlavnou prioritou tohto programu malo byť dosiahnutie a zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti, najmä s cieľom ochrany záujmov Únie a jej členských štátov, a to aj pokiaľ ide o utajované a iné citlivé neutajované skutočnosti.

(33)  Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti by Komisia a vysoký predstaviteľ v rámci svojej oblasti pôsobnosti mali zaistiť bezpečnosť programu v súlade s týmto nariadením a prípadne s rozhodnutím Rady 201x/xxx/CFSP(10).

(33a)  Keďže ESVČ disponuje špecifickými odbornými znalosťami a udržiava pravidelný kontakt s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, mohla by pomáhať Komisii pri plnení niektorých úloh týkajúcich sa bezpečnosti programu v oblasti vonkajších vzťahov v súlade s rozhodnutím Rady 2010/427/EÚ.

(34)  Bez toho, aby tým bola dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ, ani právo členských štátov chrániť svoje základné záujmy bezpečnosti v súlade s článkom 346 ZFEÚ, malo by sa zaviesť osobitné riadenie v oblasti bezpečnosti v záujme hladkej implementácie programu. Takéto riadenie ▌ by sa malo opierať o tri hlavné zásady. Po prvé, je absolútne nevyhnutné, aby sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnili rozsiahle a jedinečné skúsenosti členských štátov v otázkach bezpečnosti. Po druhé, v záujme predchádzania konfliktom záujmu a prípadným nedostatkom pri uplatňovaní bezpečnostných predpisov musia byť prevádzkové funkcie oddelené od funkcií v oblasti bezpečnostnej akreditácie. Po tretie, subjekt zodpovedný za riadenie všetkých alebo niektorých zložiek programu má zároveň najlepšie predpoklady na riadenie bezpečnosti úloh, ktoré mu boli zverené. Bezpečnosť programu bude vychádzať zo skúseností získaných počas uplynulých rokov pri implementácii programov Galileo, EGNOS a Copernicus. Primerané riadenie bezpečnosti si takisto vyžaduje, aby boli úlohy náležite rozdelené medzi jednotlivých aktérov. Keďže Komisia zodpovedá za program, bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti, mala by stanoviť všeobecné bezpečnostné požiadavky vzťahujúce sa na jednotlivé zložky programu.

(34x)  Kybernetická bezpečnosť európskych vesmírnych infraštruktúr, pozemných i vesmírnych, je kľúčom k zabezpečeniu kontinuity prevádzky systémov a služieb. Pri stanovovaní bezpečnostných požiadaviek by sa preto mala náležite zohľadňovať potreba chrániť systémy a ich služby pred kybernetickými útokmi, a to aj využívaním nových technológií.

(34a)  Komisia by mala v náležitých prípadoch a po analýze rizík a hrozieb určiť štruktúru monitorovania bezpečnosti. Tento monitorovací orgán pre bezpečnosť by mal byť subjektom reagujúcim na pokyny vypracované v rámci rozsahu pôsobnosti rozhodnutia 201x/xxx/SZBP. V prípade programu Galileo by týmto orgánom malo byť Stredisko na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo. Pokiaľ ide o vykonávanie rozhodnutia 20xx/xxx/SZBP, úloha rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa obmedzí na poskytovanie vstupov Rade a/alebo vysokému predstaviteľovi v súvislosti s bezpečnostnou akreditáciou systému.

(35)  Vzhľadom na jedinečnosť a zložitosť tohto programu a jeho súvis s bezpečnosťou by sa mali pri bezpečnostnej akreditácii dodržiavať uznávané a ustálené zásady. Je preto nevyhnutné, aby sa činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie vykonávali na základe kolektívnej zodpovednosti za bezpečnosť Únie a jej členských štátov, pričom by sa malo dbať na dosiahnutie konsenzu a zapojenie všetkých, ktorí sa zaoberajú otázkou bezpečnosti, a aby sa zaviedol postup neustáleho monitorovania rizík. Zároveň je absolútne nevyhnutné, aby sa technické činnosti v oblasti bezpečnostnej akreditácie zverili kvalifikovaným odborníkom na akreditáciu zložitých systémov, ktorí majú primeraný stupeň bezpečnostnej previerky.

(35x)  S utajovanými informáciami EÚ (EUCI) sa má nakladať v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ. V súlade s rozhodnutím Rady musia členské štáty dodržiavať zásady a minimálne normy, ktoré sú v ňom stanovené, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany EUCI.

(36)  V záujme bezpečnej výmeny informácií by sa mali uzavrieť vhodné dohody na zabezpečenie ochrany utajovaných informácií EÚ, ktoré sa poskytujú tretím krajinám a medzinárodným organizáciám v rámci programu.

(37)  Jeden z hlavných cieľov programu spočíva v zaistení bezpečnosti a strategickej autonómie Únie, posilnení jej schopnosti konať v mnohých odvetviach, najmä v oblasti bezpečnosti, a vo využití možností, ktoré vesmír ponúka z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov. Vzhľadom na tento cieľ sú potrebné prísne pravidlá týkajúce sa oprávnenosti subjektov, ktoré sa môžu zúčastňovať na činnostiach financovaných v rámci programu, pre ktoré je potrebný prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ alebo citlivým neutajovaným skutočnostiam.

(37a)  V kontexte programu existujú určité informácie, s ktorými, aj keď nie sú utajované, sa má nakladať v súlade s už platnými aktmi alebo s vnútroštátnymi zákonmi, pravidlami a predpismi, a to aj obmedzením ich šírenia.

(38)  Systémy satelitnej navigácie a pozorovania Zeme sa stále častejšie využívajú v čoraz väčšom počte kľúčových odvetví hospodárstva, najmä v odvetví dopravy, telekomunikácií, poľnohospodárstva a energetiky. V rámci programu by sa mali využívať synergie medzi týmito odvetviami, pričom by sa mali zohľadňovať prínosy vesmírnych technológií pre tieto odvetvia, podpora vývoja kompatibilných zariadení a podpora rozvoja príslušných noriem a certifikácií. Zvyšuje sa aj synergia medzi činnosťami v oblasti vesmíru a činnosťami spojenými s bezpečnosťou a obranou Únie a jej členských štátov. Plná kontrola nad satelitnou navigáciou by preto mala zaručiť technologickú nezávislosť Únie, a to aj pokiaľ ide, z dlhodobejšieho hľadiska, o komponenty zariadení infraštruktúry, a zabezpečiť jej strategickú autonómiu.

(39)  Cieľom systému Galileo je zriadiť a prevádzkovať prvú globálnu infraštruktúru satelitnej navigácie a určovania polohy, ktorá bude osobitne určená na civilné účely a budú ju môcť používať rôzne verejné a súkromné subjekty v Európe i vo svete. Galileo funguje nezávisle od iných existujúcich či potenciálnych systémov, čím okrem iného prispieva k strategickej autonómii Únie. Do roku 2030 by sa mala postupne zavádzať druhá generácia tohto systému, ktorá bude mať spočiatku obmedzenú prevádzkovú kapacitu.

(40)  Cieľom systému EGNOS je zlepšiť kvalitu otvorených signálov vysielaných existujúcimi globálnymi systémami satelitnej navigácie, a to najmä tých, ktoré vysiela systém Galileo. Služby poskytované v rámci programu EGNOS by mali najneskôr do roku 2026 prednostne pokrývať územie členských štátov, ktoré sa geograficky nachádza v Európe, pričom na tento účel sa za takéto územia považujú aj Cyprus, Azory, Kanárske ostrovy a Madeira. V letectve by mali mať všetky tieto územia možnosť využívať systém EGNOS v oblasti leteckých navigačných služieb na všetkých úrovniach výkonnosti, ktoré EGNOS podporuje. Geografické pokrytie služieb poskytovaných systémom EGNOS by mohlo byť po zohľadnení technickej uskutočniteľnosti a v prípade služby ochrany života (Safety-of-Life, SOL) na základe medzinárodných dohôd rozšírené na ďalšie regióny sveta. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2018/1139 a nevyhnutné monitorovanie kvality služieb systému Galileo na účely letectva treba uviesť, že hoci sa signály vysielané systémom Galileo môžu používať na účinné určovanie polohy lietadiel, za služby manažmentu letovej prevádzky (ATM) a letecké navigačné služby (ANS) sa v každej fáze letu prostredníctvom nevyhnutných spresňujúcich systémov (miestna, regionálna, palubná avionika) môžu považovať len miestne alebo regionálne systémy spresňovania signálu, ako je napríklad EGNOS v Európe. Služba EGNOS v oblasti ochrany ľudského života by sa mala poskytovať v súlade s platnými normami ICAO.

(41)  Je nevyhnutné zabezpečiť udržateľnosť systémov Galileo a EGNOS a kontinuitu, dostupnosť, presnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť ich služieb. V meniacom sa prostredí a na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu by sa malo pokračovať vo vývoji týchto systémov vrátane s tým súvisiaceho vývoja vesmírneho a pozemného segmentu a mali by sa pripraviť ich nové generácie.

(43)  Pojem „komerčná služba“ použitý v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(11) (ES) č. 683/2008, už nie je vzhľadom na vývoj tejto služby vhodný. Namiesto toho sa hovorí o dvoch samostatných službách, a to službe vysokej presnosti a službe overovania(12).

(44)  V záujme optimalizácie využívania poskytovaných služieb by služby poskytované systémami Galileo a EGNOS mali byť podľa možnosti kompatibilné a interoperabilné navzájom, a to aj na užívateľskej úrovni, a, pokiaľ možno, aj s ďalšími systémami satelitnej navigácie a s konvenčnými prostriedkami rádiovej navigácie, ak je takáto kompatibilita a interoperabilita stanovená v medzinárodnej dohode, a to bez toho, aby tým bol dotknutý cieľ strategickej autonómie Únie.

(45)  Vzhľadom na význam pozemnej infraštruktúry systémov Galileo a EGNOS pre tieto systémy a jej vplyv na ich bezpečnosť by o umiestnení tejto infraštruktúry mala rozhodovať Komisia. Rozmiestňovanie pozemnej infraštruktúry týchto systémov by sa malo naďalej diať v rámci otvoreného a transparentného procesu, do ktorého by mohla byť v náležitých prípadoch zapojená agentúra na základe rozsahu svojej pôsobnosti.

(46)  V záujme maximalizácie sociálno-ekonomických prínosov systémov Galileo a EGNOS a pri zachovaní ich prínosu z hľadiska strategickej autonómie Únie, najmä v citlivých odvetviach a v oblasti bezpečnosti, by sa v odôvodnených a prínosných prípadoch malo využívanie služieb poskytovaných týmito systémami podporiť v iných oblastiach politiky Únie, a to aj formu regulácie. Opatrenia na podporu využívania týchto služieb vo všetkých členských štátoch sú tiež dôležitou súčasťou tohto procesu.

(47)  Copernicus by mal zabezpečovať autonómny prístup k poznatkom o životnom prostredí a kľúčovým technológiám pre služby pozorovania Zeme a geoinformačné služby a podporiť tak Úniu v tom, aby sa mohla autonómne rozhodovať a autonómne konať, a to okrem iného aj v oblasti životného prostredia, zmeny klímy, morí, námorníctva, rozvoja pôdohospodárstva a vidieka, zachovania kultúrneho dedičstva, civilnej ochrany, monitorovania pôdy a infraštruktúry, bezpečnosti, ako aj digitálnej ekonomiky.

(47b)  Zložky programu by mali stimulovať uplatňovanie digitálnych technológií vo vesmírnych systémoch, v distribúcii údajov a služieb, ako aj v oblasti následného rozvoja. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať iniciatívam a opatreniam, ktoré Komisia navrhla vo svojom oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti a oznámení zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán.

(48)  Copernicus by mal stavať na činnostiach a úspechoch dosiahnutých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014(13), ktorým sa zriaďuje program Únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme (Copernicus), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke(14), ktorým sa zriadil predchádzajúci program globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a stanovili sa pravidlá zabezpečovania jeho počiatočnej prevádzky, a mal by na tieto činnosti nadväzovať a zdokonaľovať ich, pritom by sa mali zohľadňovať najnovšie trendy vo výskume, technologické pokroky a inovácie vplývajúce na oblasť pozorovania Zeme, ako aj vývoj v oblastiach analýzy veľkých dát a umelej inteligencie a súvisiace stratégie a iniciatívy na úrovni Únie.(15) Komisia by mala úzko spolupracovať s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou, Eumesatom a v náležitých prípadoch so subjektmi, ktoré vlastnia príslušné vesmírne aktíva a aktíva in situ, na vývoji nových aktív. V čo najväčšej možnej miere by sa v rámci neho mali využívať kapacity členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry, organizácie EUMETSAT(16), ako aj iných subjektov vrátane komerčných iniciatív v Európe, pokiaľ ide o pozorovania z vesmíru, ktoré by tak mali prispievať aj k rozvoju životaschopného komerčného kozmického sektora v Európe. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch by sa mali v rámci neho využívať aj dostupné údaje in situ a pomocné údaje poskytované hlavne členskými štátmi v súlade so smernicou 2007/2/ES.(17) Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre životné prostredie s cieľom zaistiť pre Copernicus efektívny prístup k súborom údajov in situ a ich efektívne využívanie.

(49)  Copernicus by sa mal implementovať v súlade s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(18), a to najmä pokiaľ ide o transparentnosť, vytvorenie podmienok podporujúcich rozvoj služieb a prispievanie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Údaje a informácie zo systému Copernicus by mali byť dostupné bezplatne a otvorene.

(49a)  Mal by sa využiť plný potenciál programu Copernicus pre spoločnosť a hospodárstvo Únie nad rámec priamych prijímateľov prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie využívania, čo si vyžaduje ďalšie opatrenia na produkovanie údajov, ktoré môžu využiť aj laici, čím sa podporí rast, tvorba pracovných miest a prenos vedomostí.

(50)  Copernicus vychádza z potrieb používateľov. Jeho vývoj by mal byť preto založený na meniacich sa požiadavkách kľúčových používateľov systému Copernicus, pričom by sa mal zároveň zohľadniť aj vznik nových komunít používateľov, či už verejných alebo súkromných. Copernicus by mal vychádzať z analýzy možností naplnenia meniacich sa potrieb používateľov vrátane tých, ktoré sa týkajú implementácie, a z monitorovania politík Únie, čo si vyžaduje neustále účinné zapojenie používateľov, najmä pokiaľ ide o definovanie požiadaviek a ich validáciu.

(51)  Copernicus je už v prevádzke. Je preto dôležité zaistiť kontinuitu infraštruktúry a služieb, ktoré sú už zavedené, a zároveň ho prispôsobiť meniacemu sa potrebám používateľov, trhovému prostrediu, najmä vzniku súkromných aktérov v oblasti vesmíru („New Space“) a sociálno-politickému vývoju, na ktorý treba rýchlo reagovať. To si vyžaduje rozvoj funkčnej štruktúry systému Copernicus tak, aby lepšie odrážala posun od prvej fázy prevádzkových služieb k poskytovaniu pokročilých a cielenejších služieb novým komunitám používateľov a k podpore odberateľských trhov s pridanou hodnotou. Na tento účel by sa pri jeho ďalšej implementácii mal prijať prístup sledujúci hodnotový reťazec údajov, t. j. získavanie údajov, spracovávanie údajov a informácií, distribúcia a využívanie, činnosti zamerané na využívanie zo strany používateľov a trhu a budovanie kapacity, zatiaľ čo v rámci procesu strategického plánovania v medziach programu Európsky horizont sa určia činnosti v oblasti výskumu a inovácií, pri ktorých by sa mal využívať systém Copernicus.

(52)  Pokiaľ ide o získavanie údajov, cieľom činností uskutočňovaných v rámci zložky Copernicus by malo byť doplnenie a udržiavanie existujúcej kozmickej infraštruktúry, príprava dlhodobého nahrádzania satelitov na konci ich životnosti, ako aj iniciovanie nových misií zameraných predovšetkým na nové systémy pozorovania, ktoré budú podporovať riešenie výzvy spojenej s globálnou zmenou klímy (monitorovanie antropogénnych emisií CO2 a emisií ďalších skleníkových plynov). V rámci činností v medziach zložky Copernicus by sa malo rozšíriť pokrytie globálneho monitorovania na polárne oblasti a malo by sa podporovať dodržiavanie predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, zo zákona vyplývajúce monitorovanie životného prostredia a podávanie správ o ňom, ako aj inovatívne environmentálne aplikácie v pôdohospodárstve, lesníctve, v oblasti riadenia vodných a morských zdrojov a kultúrneho dedičstva (napr. monitorovanie plodín, vodné hospodárstvo a rozšírené monitorovanie požiarov). Pritom by sa mali v rámci zložky Copernicus mobilizovať a čo najlepšie využiť investície uskutočnené v predchádzajúcom období financovania (2014 – 2020) vrátane tých, ktoré uskutočnili členské štáty, ESA a Eumetsat a zároveň by sa mali preskúmať nové prevádzkové a obchodné modely umožňujúce ďalej dopĺňať kapacity tohto programu. Copernicus by zároveň mohol nadviazať na úspešné partnerstvá s členskými štátmi, tak aby sa ďalej rozvíjal jeho bezpečnostný rozmer v rámci vhodných mechanizmov riadenia a bolo možné reagovať na meniace sa potreby používateľov v oblasti bezpečnosti.

(53)  V rámci funkcie spracovávania údajov a informácií by sa zložkou Copernicus mala zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť a ďalší rozvoj ▌ služieb systému Copernicus, ktoré by mali poskytovať informácie na uspokojenie potrieb verejného sektora a potrieb vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Únie, a maximalizovať príležitosti komerčného využitia. Copernicus by mal na miestnej, štátnej, európskej a celosvetovej úrovni poskytovať najmä informácie o zložení atmosféry a kvalite ovzdušia; informácie o stave a dynamike oceánov; informácie, ktoré pomáhajú pri monitorovaní pôdy a územia pokrytého ľadom a tým podporujú vykonávanie miestnych a vnútroštátnych politík, ako aj politík Únie; informácie na podporu adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenie; geopriestorové informácie na podporu riadenia mimoriadnych situácií, okrem iného aj prostredníctvom preventívnych opatrení, zaistenia dodržiavania predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj civilnej bezpečnosti vrátane podpory vonkajšej činnosti Únie. Komisia by mala určiť, aké zmluvné dojednania sú vhodné na podporu udržateľnosti poskytovania služieb.

(54)  Pri implementácii služieb systému Copernicus by sa Komisia mala spoliehať na príslušné orgány, príslušné agentúry Únie, zoskupenia alebo konzorciá vnútroštátnych orgánov, alebo na akýkoľvek relevantný orgán, s ktorým možno prípadne uzavrieť dohodu o príspevku. Pri výbere týchto subjektov by Komisia mala zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušeniu operácií a poskytovania služieb, a v prípade, že ide o údaje citlivé z hľadiska bezpečnosti, aby príslušné subjekty mali spôsobilosti včasného varovania a monitorovania kríz v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), a najmä spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). V súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách sú osoby a subjekty poverené vykonávaním fondov Únie povinné dodržiavať zásadu nediskriminácie vo vzťahu ku všetkým členským štátom; dodržiavanie tejto zásady by sa malo zabezpečiť prostredníctvom príslušných dohôd o príspevku týkajúcich sa poskytovania služieb programu Copernicus.

(55)  Zavádzanie služieb systému Copernicus by malo podporiť využívanie služieb verejnosťou, keďže používatelia by boli schopní predvídať dostupnosť a vývoj služieb, ako aj spoluprácu s členskými štátmi a ďalšími stranami. Na tento účel by Komisia a jej poverené subjekty poskytujúce služby mali pri ďalšom rozvoji portfólia služieb a informácií systému Copernicus nadviazať úzku spoluprácu s hlavnými komunitami používateľov v celej Európe s cieľom zabezpečiť, aby boli naplnené meniace sa potreby verejného sektora a jednotlivých politík a mohlo sa tak maximalizovať využívanie údajov získaných pozorovaním Zeme. Komisia a členské štáty by mali spolupracovať na vývoji zložky in situ systému Copernicus a mali by uľahčovať integráciu súborov údajov in situ so súbormi údajov z vesmíru v záujme inovovania služieb tohto systému.

(55a)  Komplexná a otvorená politika v oblasti údajov v rámci programu Copernicus, ktorá je založená na bezplatnosti, bola vyhodnotená ako jeden z najúspešnejších prvkov vykonávania programu Copernicus a zohrala zásadnú úlohu pri podnecovaní silného dopytu po jeho údajoch a informáciách, pričom program Copernicus sa stal jedným z najväčších poskytovateľov údajov z pozorovania Zeme na svete. Existuje jasná potreba zaručiť dlhodobú a bezpečnú kontinuitu poskytovania bezplatných, komplexných a otvorených údajov a zabezpečiť prístup k nim s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (2016). Údaje z programu Copernicus sa vytvárajú predovšetkým pre európskych občanov a vďaka celosvetovej dostupnosti sú možnosti pre podniky a akademickú obec v EÚ maximalizované a prispievajú k vytváraniu účinného európskeho vesmírneho ekosystému. Akékoľvek obmedzenie prístupu k údajom a informáciám z programu Copernicus by malo byť v súlade s politikou programu Copernicus v oblasti poskytovania údajov, ako sa vymedzuje v tomto nariadení a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1159/2013.

(56)  Údaje a informácie získané v rámci systému Copernicus by sa mali sprístupniť v plnom rozsahu, otvorene a bezplatne pri zohľadnení primeraných podmienok a obmedzení, aby sa podporilo ich používanie a zdieľanie a aby sa posilnili európske trhy v oblasti pozorovania Zeme, a najmä odberateľské odvetvie, čím sa zaistí rast a tvorba pracovných miest v Únii. Poskytovať by sa naďalej mali údaje a informácie s vysokou mierou konzistentnosti, kontinuity, spoľahlivosti a kvality. To si vyžaduje rozsiahly a používateľsky príjemný prístup k údajom a informáciám zo systému Copernicus s rôznou mierou aktuálnosti, ich spracovávanie a využívanie, v súvislosti s ktorým by Komisia mala aj naďalej sledovať integrovaný prístup na úrovni EÚ aj členských štátov, v rámci ktorého bude možná aj integrácia s ďalšími zdrojmi údajov a informácií. Komisia by preto mala zabezpečiť, aby údaje a informácie programu Copernicus boli ľahko a verejne prístupné a použiteľné, najmä prostredníctvom podpory služieb prístupu k údajom a informáciám (DIAS) v rámci členských štátov a podľa možnosti aj podporou interoperability medzi existujúcimi európskymi infraštruktúrami na zber údajov získaných pozorovaním Zeme s cieľom vytvoriť synergie s týmito aktívami v záujme maximalizovania a posilnenia využívania údajov a informácií programu Copernicus zo strany trhu.

(57)  Komisia by mala v spolupráci s poskytovateľmi údajov dohodnúť licenčné podmienky pre údaje tretích strán s cieľom uľahčiť ich využívanie v rámci systému Copernicus v súlade s týmto nariadením a uplatniteľnými právami tretích strán. Keďže niektoré údaje a informácie zo systému Copernicus vrátane snímok s vysokým rozlíšením môžu mať vplyv na bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov, v riadne odôvodnených prípadoch sa môžu prijať opatrenia na riešenie rizík a hrozieb pre bezpečnosť Únie alebo jej členských štátov.

(58)  Ustanovenia právnych aktov prijatých na základe predchádzajúcich nariadení, pri ktorých nie je určený dátum uplynutia platnosti, by mali ostať v platnosti, pokiaľ to nie je v rozpore s novým nariadením. Týka sa to predovšetkým delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1159/2013, ktorým sa stanovili registračné a licenčné podmienky pre užívateľov GMES a vymedzili kritériá na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES(19).

(59)  S cieľom podporovať a uľahčovať využívanie údajov z pozorovania Zeme a súvisiacich technológií miestnymi, regionálnymi alebo vnútroštátnymi orgánmi, malými a strednými podnikmi a vedeckými a výskumnými pracovníkmi by sa prostredníctvom činností v oblasti využívania zo strany používateľov mali podporovať špecializované siete na distribúciu údajov zo systému vrátane vnútroštátnych a regionálnych subjektov, akými sú napr. Copernicus Relays a Copernicus Academies. Komisia a členské štáty by sa mali na tento účel snažiť užšie prepojiť systém Copernicus s politikami Únie a členských štátov s cieľom stimulovať dopyt po komerčných aplikáciách a službách a umožniť podnikom, najmä malým a stredným a začínajúcim podnikom, vyvíjať aplikácie založené na údajoch a informáciách zo systému Copernicus, tak aby v Európe vznikol konkurencieschopný ekosystém údajov získaných pozorovaním Zeme.

(60)  Na medzinárodnej úrovni by mal systém Copernicus poskytovať presné a spoľahlivé informácie pre spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a na podporu vonkajšej politiky Únie a jej politiky rozvojovej spolupráce. Copernicus by sa mal považovať za európsky príspevok ku Globálnej sústave systémov pozorovania Zeme (GEOSS), Výboru pre satelitné pozorovanie Zeme (CEOS), Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy z roku 1992 (COP), k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a sendaiskému rámcu pre znižovanie rizika katastrof. Mal by nadviazať alebo udržiavať primeranú spoluprácu s príslušnými odvetvovými orgánmi OSN a Svetovou meteorologickou organizáciou.

(61)  Komisia by sa pri implementovaní zložky Copernicus mala prípadne opierať o európske medzinárodné organizácie, s ktorými už nadviazala partnerstvá, a to najmä o Európsku vesmírnu agentúru, pokiaľ ide o vývoj, koordináciu, implementáciu a rozvoj vesmírnych zložiek, prístup k údajom tretích strán, ak je to vhodné, a realizáciu špecializovaných misií, ak ich už nevykonávajú iné subjekty. Komisia by sa okrem toho mala opierať aj o organizáciu EUMETSAT, a to pokiaľ ide o prevádzku špecializovaných misií alebo ich častí a v náležitých prípadoch prístup k údajom z podpornej misie v súlade s jej odbornými znalosťami a mandátom.

(61a)  V oblasti služieb by Komisia mala náležite využívať osobitné kapacity poskytované agentúrami Únie, ako je Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, SATCEN a európske investície, ktoré sa už uskutočnili v rámci služieb monitorovania morského prostredia poskytovaných spoločnosťou Mercator Ocean. V oblasti bezpečnosti sa bude spolu s vysokým predstaviteľom hľadať komplexný prístup na úrovni Únie. Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“) Komisie sa už od začiatku iniciatívy GMES aktívne na nej podieľa a podporuje vývoj v súvislosti so systémom Galileo a vesmírnym počasím. V zmysle nariadenia (EÚ) č. 377/2014; JRC riadi službu riadenia mimoriadnych situácií v rámci systému Copernicus a globálnu zložku služby monitorovania krajiny v rámci tohto systému; prispieva ku skúmaniu kvality a vhodnosti údajov a informácií na príslušný účel a k budúcemu vývoju. Komisia by sa pri implementácii programu mala aj naďalej spoliehať na vedecké a technické poradenstvo JRC.

(62)  V nadväznosti na žiadosti Európskeho parlamentu a Rady Únia rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru, zriadila rámec na podporu dohľadu nad vesmírom a jeho sledovanie (SST). Kozmický odpad sa stal vážnou hrozbou pre bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť činností vo vesmíre. Dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (ďalej aj „SST“) je preto základným predpokladom pre zachovanie kontinuity zložiek programu a ich príspevkov k politikám Únie. Snahou zabrániť zvyšovaniu množstva vesmírneho odpadu SST prispieva k zabezpečeniu udržateľného a garantovaného prístupu do vesmíru, čo je spoločným cieľom všetkých krajín sveta, a jeho využívania. V tomto kontexte by mohol podporovať prípravu európskych projektov na vyčistenie obežnej dráhy Zeme.

(63)  V rámci SST by sa mal ďalej rozvíjať výkon spôsobilostí SST a ich autonómia. Na tento účel by SST mal viesť k vytvoreniu autonómneho európskeho katalógu kozmických objektov vychádzajúceho z údajov zo siete snímačov SST. V náležitých prípadoch by Únia mohla zvážiť možnosť sprístupniť niektoré z jej údajov na obchodné, nekomerčné a výskumné účely. SST by mal tiež naďalej podporovať prevádzku služieb SST a ich poskytovanie. Keďže SST služby vychádzajú z potrieb používateľov, mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy na zhromažďovanie týchto požiadaviek, a to aj požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a prenosu relevantných informácií z verejných inštitúcií a do nich, aby sa zlepšila účinnosť systému, pričom sa budú rešpektovať politiky národnej bezpečnosti a ochrany.

(64)  Poskytovanie služieb SST by malo byť založené na spolupráci medzi Úniou a členskými štátmi a na využívaní existujúcich, ako aj budúcich odborných znalostí a prostriedkov jednotlivých štátov vrátane tých, ktoré boli vyvinuté prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry alebo ktoré vyvinula Únia. Malo by byť možné poskytovať finančnú podporu na vývoj nových snímačov SST. Vzhľadom na citlivú povahu SST by si kontrolu nad snímačmi jednotlivých štátov a ich prevádzkou, údržbou a obnovou a nad spracovávaním údajov vedúcim k poskytovaniu služieb SST mali ponechať zúčastnené členské štáty.

(65)  Členské štáty, ktoré vlastnia náležité spôsobilosti SST alebo k nim majú prístup, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na poskytovaní služieb SST. V prípade členských štátov zúčastnených v konzorciu SST zriadenom na základe rozhodnutia č. 541/2014/EÚ by sa mali tieto kritériá považovať za splnené. Tieto členské štáty by mali predložiť jediný spoločný návrh a preukázať súlad s ďalšími prvkami týkajúcimi sa prevádzkovej štruktúry. ▌Na výber a organizáciu účastníkov z radov členských štátov by sa mali vzťahovať vhodné pravidlá.

(65a)  Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť podrobné postupy a prvky na stanovenie účasti členských štátov. Ak nebol predložený žiadny spoločný návrh alebo ak sa Komisia domnieva, že takýto návrh nie je v súlade s stanovenými kritériami, Komisia môže spustiť druhú fázu zameranú na účasť členských štátov. Postupy a prvky druhej fázy by mali definovať obežné dráhy, ktoré sa majú pokryť, a zohľadniť potrebu maximalizovať účasť členských štátov na poskytovaní služieb SST. Ak tieto postupy a prvky predpokladajú, že Komisia vyberie niekoľko návrhov na pokrytie všetkých obežných dráh, mali by sa poskytnúť aj príslušné mechanizmy koordinácie medzi skupinami členských štátov a účinné riešenie, ktoré sa bude vzťahovať na všetky služby SST.

(66)  SST by mal po zriadení rešpektovať zásady komplementarity činností a kontinuity vysokokvalitných služieb SST vychádzajúcich z potrieb používateľov a mal by sa opierať sa o najlepšie odborné znalosti. Pri SST je preto potrebné predísť zbytočnej duplicite. Nadbytočné spôsobilosti by mali zabezpečiť kontinuitu, kvalitu a odolnosť služieb SST. Pri predchádzaní tejto zbytočnej duplicite by mali pomôcť činnosti tímov expertov.

(67)  SST by okrem toho mala nadväzovať na existujúce opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú COPUOS usmernenia na zmenšovanie objemu kozmického odpadu a návrh usmernení k dlhodobej udržateľnosti vesmírnych činností, alebo iné iniciatívy s cieľom zaistiť ochranu, bezpečnosť a udržateľnosť činností vo vesmíre. V záujme zníženia rizika zrážky by sa v rámci SST mali hľadať aj synergie s iniciatívami v oblasti opatrení aktívneho odstraňovania a pasivizácie kozmického odpadu. SST by mal prispievať k zabezpečeniu mierového využitia a výskumu vesmíru. Nárast vesmírnych činností môže mať vplyv na medzinárodné iniciatívy v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky. Únia by mala tento vývoj monitorovať a môže ho zohľadniť v kontexte preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici obdobia.

(68)  V súvislosti s SST, vesmírnym počasím a činnosťami NEO by sa mal brať ohľad na spoluprácu s medzinárodnými partnermi, najmä Spojenými štátmi americkými, medzinárodnými organizáciami a ďalšími tretími stranami, a to najmä s cieľom predísť zrážkam vo vesmíre, zabrániť zvyšovaniu množstva kozmického odpadu a zvýšiť pripravenosť na účinky extrémnych prejavov vesmírneho počasia a objektov v blízkosti Zeme.

(69)  Bezpečnostný výbor Rady odporučil vytvoriť štruktúru riadenia rizík na zabezpečenie riadneho zohľadňovania záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti údajov pri vykonávaní rozhodnutia č. 541/2014/EÚ. Na tento účel a s prihliadnutím na už vykonanú prácu by zúčastnené členské štáty mali vytvoriť primerané štruktúry a postupy riadenia rizík.

(70)  Extrémne a závažné prejavy vesmírneho počasia môžu ohroziť bezpečnosť občanov a narušiť prevádzku vesmírnych a pozemných infraštruktúr. Preto by sa mala v rámci programu zaviesť podzložka vesmírneho počasia, v rámci ktorej by sa mali posudzovať riziká spojené s vesmírnym počasím a súvisiace potreby používateľov, zvýšiť informovanosť o rizikách spojených s vesmírnym počasím, zabezpečiť poskytovanie služieb vesmírneho počasia vychádzajúcich z potrieb používateľov a zlepšiť spôsobilosti členských štátov, pokiaľ ide o službu vesmírneho počasia. Komisia by mala stanoviť odvetvia, ktorým sa majú prioritne poskytovať operatívne služby vesmírneho počasia, pričom by mala zohľadniť potreby používateľov, riziká a technologickú pripravenosť. Z dlhodobého hľadiska sa môžu pokryť aj potreby ďalších odvetví. Poskytovanie služieb na úrovni Únie podľa potrieb používateľov si bude vyžadovať cielené, koordinované a nepretržité činnosti v oblasti výskumu a vývoja zamerané na podporu rozvoja služieb vesmírneho počasia. Poskytovanie služieb vesmírneho počasia by malo byť založené na existujúcich spôsobilostiach jednotlivých štátov a Únie a malo by umožňovať širokú účasť členských štátov, európskych a medzinárodných organizácií a zapojenie súkromného sektora.

(71)  V Bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy(20), Rímskej deklarácii hláv štátov a vlád 27 členských štátov EÚ(21) a vo viacerých uzneseniach Európskeho parlamentu sa pripomína, že EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní chránenej, bezpečnej a odolnej Európy, ktorá bude schopná čeliť výzvam, ako sú regionálne konflikty, terorizmus, kybernetické hrozby a rastúce migračné tlaky. Zabezpečený a garantovaný prístup k satelitnej komunikácii je pre aktérov z oblasti bezpečnosti nevyhnutným nástrojom a združovanie a zdieľanie tohto kľúčového bezpečnostného zdroja na úrovni Únie posilňuje Úniu, ktorá chráni svojich občanov.

(72)  Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa konalo 19. – 20. decembra 2013(22), uvítala, že v oblasti satelitnej komunikácie prebiehajú prípravy na ďalšiu generáciu vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM) prostredníctvom úzkej spolupráce medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou. Systém GOVSATCOM bol označený za jeden z prvkov Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016. GOVSATCOM by mal prispievať k reakcii EÚ na hybridné hrozby a poskytovať podporu v súvislosti s námornou stratégiou EÚ a politikou EÚ pre arktickú oblasť.

(73)  GOVSATCOM je program zameraný na používateľov s výrazným bezpečnostným rozmerom. Prípady jeho využívania možno rozdeliť na základe relevantných činiteľov do troch hlavných skupín: i) krízové riadenie, ktoré môže zahŕňať civilné a vojenské misie a operácie v rámci Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, prírodné a človekom spôsobené katastrofy, humanitárne krízy a núdzové situácie na mori; ii) dohľad, ktorý môže zahŕňať hraničný dozor, dozor v predhraničnom pásme, dozor nad námornými hranicami, námorný dozor, sledovanie nelegálneho obchodovania; a iii) zásadné infraštruktúry, ktoré môžu zahŕňať diplomatickú sieť, policajnú komunikáciu, digitálnu infraštruktúru (napr. dátové centrá a servery), kritické infraštruktúry (napr. energetické a dopravné infraštruktúry a vodné bariéry, ako sú priehrady) a vesmírne infraštruktúry.

(73a)  Kapacita a služby GOVSATCOM sa použijú v rámci kritických misií a operácií v oblasti bezpečnosti a ochrany, ktoré vykonávajú subjekty Únie a členských štátov. Preto je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň nezávislosti od tretích strán (tretích štátov a subjektov z tretích štátov), ktorá sa vzťahuje na všetky prvky GOVSATCOM, ako sú vesmírne a pozemné technológie na úrovni zložiek, subsystému a systému, výrobné odvetvia, vlastníci a prevádzkovatelia vesmírnych systémov, fyzické umiestnenie zložiek pozemného systému.

(74)  Satelitná komunikácia je obmedzený zdroj limitovaný satelitnou kapacitou, frekvenciou a geografickým pokrytím. Preto je v záujme nákladovej efektívnosti a využitia úspor z rozsahu potrebné, aby sa dosiahla optimálna zhoda medzi dopytom po GOVSATCOM zo strany oprávnených používateľov a ponukou zabezpečovanou na základe zmlúv o satelitných kapacitách a službách uzatvorených v rámci GOVSATCOM. Keďže sa dopyt aj potenciálna ponuka v priebehu času menia, je potrebné neustále monitorovanie a flexibilita prispôsobovať služby GOVSATCOM. ▌

(75)  Prevádzkové požiadavky sa odvodia z analýzy prípadov využívania. Na základe týchto prevádzkových požiadaviek by sa v kombinácii s bezpečnostnými požiadavkami malo vyvinúť portfólio služieb. Portfólio služieb by malo predstavovať uplatniteľné východisko pre služby, ktoré sa majú poskytovať prostredníctvom GOVSATCOM. S cieľom zachovať čo najväčšiu možnú zhodu medzi dopytom a poskytovanými službami môže byť potrebné portfólio služieb GOVSATCOM pravidelne aktualizovať.

(76)  V prvej fáze GOVSATCOM (približne do roku 2025) sa budú využívať existujúce kapacity. V tejto súvislosti by Komisia mala obstarať kapacity EÚ GOVSATCOM od členských štátov s vnútroštátnymi systémami a vesmírnymi kapacitami a od poskytovateľov komerčných satelitných komunikácií alebo služieb, pričom by mala zohľadniť základné bezpečnostné záujmy Únie. V priebehu tejto prvej fázy sa budú služby zavádzať postupne▌. Ak sa v priebehu prvej fázy na základe podrobnej analýzy budúcej ponuky a dopytu ukáže, že tento prístup na pokrytie meniaceho sa dopytu nepostačuje, môže sa prijať rozhodnutie prejsť k druhej fáze a rozvíjať ďalšie kozmické infraštruktúry alebo spôsobilosti na mieru, a to prostredníctvom jedného alebo viacerých verejno-súkromných partnerstiev, napr. so satelitnými operátormi z Únie.

(77)  S cieľom optimalizovať dostupné zdroje satelitnej komunikácie, zaručiť prístup v nepredvídateľných situáciách, ako sú prírodné katastrofy, a zaistiť prevádzkovú efektívnosť a krátke časy odozvy je nevyhnutne potrebný pozemný segment (centrá a možno aj ďalšie pozemné prvky). Tento segment by mal byť navrhnutý na základe prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek. V záujme zmiernenia rizík môže centrum pozostávať z niekoľkých fyzických lokalít. Môžu byť potrebné aj ďalšie prvky pozemného segmentu, ako napríklad základňové stanice (anchoring stations).

(78)  Pre používateľov satelitných komunikácií sú kľúčovým prevádzkovým rozhraním používateľské zariadenia. Prístup EÚ ku GOVISATCOM by mal väčšine používateľom umožňovať, aby mohli aj naďalej využívať svoje existujúce používateľské zariadenia na služby GOVSATCOM▌.

(79)  Používatelia uviedli, že v záujme prevádzkovej efektívnosti je dôležité usilovať sa o interoperabilitu používateľských zariadení a o používateľské zariadenia, ktoré dokážu využívať rôzne satelitné systémy. V tejto oblasti môže byť potrebný výskum a vývoj.

(80)  Na úrovni implementácie by mali byť úlohy a zodpovednosti rozdelené medzi špecializované subjekty, ako je Európska obranná agentúra, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európska vesmírna agentúra, agentúra, a iné agentúry Únie tak, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s ich hlavnou úlohou, a to najmä pokiaľ ide o aspekty súvisiace s používateľmi.

(81)  Príslušný orgán pre GOVSATCOM zohráva dôležitú úlohu – musí monitorovať, či používatelia a iné vnútroštátne subjekty, ktoré zohrávajú úlohu v súvislosti s GOVSATCOM, dodržiavajú pravidlá zdieľania a určovania priority a bezpečnostné postupy stanovené v bezpečnostných požiadavkách. Členský štát, ktorý neurčil príslušný orgán pre GOVSATCOM, by mal v každom prípade určiť kontaktné miesto pre riešenie akéhokoľvek rušenia GOVSATCOM, ktoré sa zistilo.

(81a)  Členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ sa môžu zapojiť do GOVSATCOM, pokiaľ sa rozhodnú udeliť používateľom GOVSATCOM povolenia alebo poskytnúť kapacity, miesta alebo zariadenia. Vzhľadom na to, že členský štát rozhoduje o tom, či používateľov GOVSATCOM udelí oprávnia alebo poskytne kapacity, miesta alebo zariadenia, členské štáty nemôžu mať povinnosť zapojiť sa do GOVSATCOM ani povinnosť umiestniť na svojom území infraštruktúru GOVSATCOM. Zložka GOVSATCOM v rámci programu preto nemá vplyv na právo členských štátov nezapojiť sa do GOVSATCOM, a to aj v zmysle ich vnútroštátnych právnych predpisov alebo ústavných požiadaviek vo vzťahu k politikám nesúladu a neúčasti na vojenských alianciách.

(82)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prevádzkové požiadavky na služby poskytované v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť vymedziť technické špecifikácie pre prípady využívania týkajúce sa krízového riadenia, dohľadu a riadenia kľúčovej infraštruktúry vrátane diplomatických komunikačných sietí. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(83)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o portfólio služieb poskytovaných v rámci GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť definovať charakteristické znaky vrátane geografického pokrytia, frekvencie, šírky pásma, používateľských zariadení a bezpečnostných prvkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(84)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o pravidlá zdieľania a určovania priority pre využívanie združených kapacít satelitnej komunikácie v rámci GOVSATCOM. Pri vymedzení pravidiel spoločného využívania a prioritizácie by Komisia mala mať možnosť zohľadniť prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj analýzu rizík a očakávaného dopytu zo strany účastníkov GOVSATCOM. Hoci služby GOVSATCOM by v zásade mali byť poskytované používateľom GOVSATCOM bezplatne, ak sa v analýze dospeje k záveru, že existuje nedostatok kapacít a s cieľom predísť narušeniu trhu, ako súčasť podrobných pravidiel týkajúcich sa spoločného využívania a prioritizácie by sa mohla vypracovať cenová politika. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(85)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o umiestnenie infraštruktúry pozemného segmentu GOVSATCOM. Komisia tak bude mať možnosť zohľadniť pri výbere takýchto lokalít prevádzkové a bezpečnostné požiadavky, ako aj existujúcu infraštruktúru. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(87)  Nariadením (EÚ) č. 912/2010 sa zriadila agentúra Únie s názvom Agentúra pre európsky GNSS na riadenie určitých aspektov programov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS. V tomto nariadení sa predovšetkým stanovuje, že Agentúre pre európsky GNSS budú zverené nové úlohy, a to nielen v súvislosti so systémami Galileo a EGNOS, ale aj s ďalšími zložkami tohto programu, najmä bezpečnostnou akreditáciou. Názov Agentúry pre európsky GNSS, jej úlohy a organizačné aspekty sa preto musia zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

(87a)  V zmysle rozhodnutia 2010/803/EÚ je sídlom agentúry Praha. Na účely plnenia úloh agentúry môžu byť zamestnanci agentúry umiestnení v jednom z pozemných centier Galileo alebo EGNOS uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/413 na účely vykonávania činností programu ustanovených v príslušnej dohode. Navyše, aby agentúra fungovala čo najefektívnejšie a najúčinnejšie, obmedzený počet zamestnancov by mohol byť umiestnený v miestnych kanceláriách v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Umiestnenie zamestnancov mimo sídla agentúry alebo pracovísk Galileo a EGNOS by nemalo viesť k presunu hlavných činností agentúry do takýchto miestnych kancelárií.

(88)  Vzhľadom na rozšírený rozsah činnosti Agentúry pre európsky GNSS, ktorý už nebude obmedzený iba na systémy Galileo a EGNOS, by sa jej názov mal zmeniť. Kontinuita činností Agentúry pre európsky GNSS vrátane kontinuity, pokiaľ ide o práva a povinnosti, zamestnancov a platnosť všetkých prijatých rozhodnutí, by sa však mala zabezpečiť v rámci agentúry.

(89)  Vzhľadom na mandát agentúry a úlohu Komisie pri implementácii programu je vhodné stanoviť, že niektoré rozhodnutia prijímané správnou radou by sa nemali prijímať bez súhlasu zástupcov Komisie.

(90)  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správna rada, rada pre bezpečnostnú akreditáciu a výkonný riaditeľ sú pri výkone svojich povinností nezávislí a konajú vo verejnom záujme.

(91)  Je možné a vskutku pravdepodobné, že niektoré zložky programu budú založené na využívaní citlivej alebo s bezpečnosťou súvisiacej infraštruktúry jednotlivých štátov. Pre taký prípad je z dôvodov národnej bezpečnosti potrebné stanoviť, že zasadnutí správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa zúčastňujú ▌ zástupcovia členských štátov a Komisie, v zmysle zásady „need-to-know.“ V správnej rade sa na hlasovaní zúčastňujú len zástupcovia tých členských štátov, ktoré majú takúto infraštruktúru, a zástupca Komisie. V rokovacom poriadkom správnej rady a rady pre bezpečnostnú akreditáciu sa uvedú situácie, v ktorých sa môže tento postup uplatniť.

(94)  Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom špecifických požiadaviek na monitorovanie, pričom treba predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu vo vhodných prípadoch zahŕňať aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa zhodnotia účinky programu.

(94a)  Využívanie služieb programu Copernicus a Galileo by malo mať vo všeobecnosti významný vplyv na európske hospodárstvo. Zdá sa však, že v súčasnosti prevládajú ad hoc merania a prípadové štúdie. Komisia by mala prostredníctvom Eurostatu vymedziť relevantné štatistické merania a ukazovatele, ktoré by predstavovali základ systematického a autoritatívneho monitorovania vplyvu vesmírnych činností EÚ.

(95)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Komisii by mal pomáhať výbor, ktorý by sa mal schádzať v špecifickom zložení.

(95a)  Keďže zložky program Copernicus sú orientované na používateľa, na implementáciu a rozvoj si vyžadujú nepretržité a účinné zapájanie používateľov, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a validáciu požiadaviek na služby. V záujme zvýšenia hodnoty pre používateľov by sa mali podnety aktívne získavať prostredníctvom pravidelných konzultácií s konečnými používateľmi z verejného a súkromného sektora členských štátov Únie a v náležitých prípadoch z medzinárodných organizácií. Na tieto účely by sa mala zriadiť pracovná skupina (ďalej len „fórum používateľov“), ktorá by výboru programu pomáhala identifikovať požiadavky používateľov, overovať súlad služieb a zisťovať nedostatky poskytovaných služieb. V rokovacom poriadku výboru by sa mala stanoviť organizácia tejto pracovnej skupiny, aby sa zohľadnili osobitosti každej zložky a každej služby v rámci zložiek. Členské štáty by sa mali vždy, keď je to možné, zapájať do činnosti fóra používateľov formou systematických a koordinovaných konzultácií s používateľmi na národnej úrovni.

(96)  Keďže riadna verejná správa si vyžaduje jednotné riadenie programu, rýchlejšie rozhodovanie a rovnaký prístup k informáciám, zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s týmto programom, by mohli mať možnosť zúčastňovať sa ako pozorovatelia na práci výboru zriadeného pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Z rovnakých dôvodov by mali mať možnosť zúčastňovať sa na práci výboru zástupcovia tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktorí uzavreli s Úniou medzinárodnú dohodu, ktorá sa týka programu alebo jeho zložiek alebo podzložiek, s výhradou bezpečnostných obmedzení a v súlade s ustanoveniami takejto dohody. Zástupcovia subjektov, ktorým boli zverené úlohy v súvislosti s programom, zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií nie sú oprávnení zúčastňovať sa hlasovania výboru. Podmienky účasti pozorovateľov a ad hoc účastníkov by sa mali stanoviť v rokovacom poriadku výborov.

(97)  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu prílohy X, aby sa, ak sa to bude považovať za potrebné, preskúmali alebo doplnili ukazovatele a aby sa toto nariadenie doplnilo o ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie uskutočnili v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(98)  Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože presahuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť akciou na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(99)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania bezpečnostných požiadaviek programu by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať maximálnu kontrolu nad bezpečnostnými požiadavkami programu. Pri prijímaní vykonávacích aktov v oblasti bezpečnosti programu by Komisii mal pomáhať výbor zástupcov členských štátov, ktorého zloženie by odrážalo osobitný bezpečnostný charakter. Uvedené vykonávacie akty by sa mali prijímať súlade s postupom preskúmania uvedeným v nariadení 182/2011. S ohľadom na citlivosť bezpečnostných záležitostí by sa Komisia by mala usilovať o riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. Komisia by nemala prijímať vykonávacie akty, ktorými sa určujú všeobecné bezpečnostné požiadavky programu v prípadoch, keď výbor neprijme žiadne stanovisko.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Týmto nariadením sa stanovuje Vesmírny program Únie (ďalej aj „program“). Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania, ako aj pravidlá implementácie programu.

2.  Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (ďalej aj „agentúra“), ktorá nahrádza Agentúru pre európsky GNSS zriadenú nariadením (EÚ) č. 912/2010 a je jej nástupkyňou, a stanovujú sa pravidlá fungovania tejto agentúry.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(0)  „systém dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST)“ je sieť pozemných a vesmírnych snímačov, ktoré dokážu vykonávať prieskum a sledovať vesmírne objekty, spolu so spracovateľskými kapacitami zameranými na poskytovanie údajov, informácií a služieb o vesmírnych objektoch, ktoré sa nachádzajú na obežnej dráhe Zeme;

(1)  „vesmírna loď“ je objekt na obežnej dráhe Zeme určený na vykonávanie konkrétnych funkcií alebo misií (napr. komunikačných, navigačných alebo zameraných na pozorovanie Zeme) vrátane družíc, vrchných stupňoch nosných rakiet, návratných nosičov. Vesmírna loď, ktorá už neplní plánovanú úlohu, sa považuje za nefunkčnú. Vesmírna loď v rezerve alebo v pohotovostnom režime, ktorá čaká na opätovnú aktiváciu, sa považujú za funkčnú;

(2)  (2) „prejavy vesmírneho počasia“ sú prirodzene sa vyskytujúce zmeny vesmírneho priestoru na Slnku a v okolí Zeme. Vplyvy vesmírneho počasia zahŕňajú slnečné erupcie, slnečné energetické častice, zmeny slnečného vetra , výrony koronálnej hmoty, geomagnetické búrky a dynamiku , radiačné búrky a ionosférické poruchy , ktoré majú potenciálne vplyv na zemskú a vesmírnu infraštruktúru;

(3)  „objekty v blízkosti Zeme“ (NEO) sú prirodzené objekty v slnečnej sústave, ktoré sa blížia k Zemi;

(4)  „vesmírny objekt“ je akýkoľvek človekom vytvorený objekt vo vesmíre;

(5)  „získavanie informácií o situácii vo vesmíre“ (SSA) je celostný prístup vrátane komplexných poznatkov a pochopenia hlavných rizík hroziacich vo vesmíre, medzi ktoré patria zrážky medzi vesmírnymi objektami, rozpad a opätovný vstup vesmírnych objektov do atmosféry, javy súvisiace s vesmírnym počasím a objekty v blízkosti Zeme;

(6)  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

(7)  „právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá, konajúc vo svojom mene, môže vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(8)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

(9)  „informácie z SST“ sú spracované údaje SST, ktoré majú pre príjemcu bezprostrednú výpovednú hodnotu;

(10)  „údaje z SST“ sú fyzické parametre vesmírnych objektov vrátane vesmírneho odpadu zachytené snímačmi SST alebo orbitálne parametre vesmírnych objektov odvodené z pozorovaní snímačmi SST v rámci zložky dohľadu nad vesmírnym priestorom a sledovania tohto priestoru (ďalej len „SST“);

(11)  „spätný kanál“ je služba, ktorá prispieva k službe celosvetového monitorovania lietadiel podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva;

(12)  „satelity Sentinel systému Copernicus“ sú satelity, vesmírne lode alebo náklady vesmírnych lodí vyhradené na účely systému Copernicus a slúžiace na pozorovanie Zeme z vesmíru;

(13)  „údaje zo systému Copernicus“ sú údaje poskytované satelitmi Sentinel vrátane ich metaúdajov;

(14)  „údaje tretích strán v rámci systému Copernicus“ sú priestorové údaje a informácie, ktoré pochádzajú z iných zdrojov, ako sú satelity Sentinel, a ktoré boli sprístupnené alebo na použitie ktorých bola v rámci systému Copernicus poskytnutá licencia;

(14a)  „služby systému Copernicus“ sú služby s pridanou hodnotou všeobecného a spoločného záujmu Únie a členských štátov, ktoré sú financované z programu a ktoré transformujú údaje z pozorovania Zeme, údaje in situ a iné súvisiace údaje do spracovaných, súhrnných a interpretovaných informácií prispôsobených potrebám používateľov programu Copernicus;

(15)  „údaje in situ zo systému Copernicus“ sú údaje získané pozorovaním prostredníctvom pozemných, námorných alebo vzdušných snímačov, ako aj referenčné a pomocné údaje licencované alebo poskytnuté na využívanie v rámci systému Copernicus;

(16)  „informácie zo systému Copernicus“ sú informácie generované službami systému Copernicus po spracovaní alebo modelovaní vrátane ich metaúdajov;

(17)  „dôvernícky subjekt“ je právny subjekt, ktorý je nezávislý od Komisie alebo tretej strany a ktorý dostáva od Komisie alebo danej tretej strany údaje na účely ich bezpečného uchovávania a spracovania;

(18)  „vesmírny odpad“ je akýkoľvek vesmírny objekt vrátane vesmírnej lode alebo jej úlomkov a častí, ktorý sa nachádza na obežnej dráhe Zeme alebo sa vracia do atmosféry Zeme a je nefunkčný alebo už neslúži na žiadny konkrétny účel vrátane častí rakiet, umelých satelitov alebo nečinných umelých satelitov;

(19)  „snímač SST“ je zariadenie alebo kombinácia zariadení, ako sú pozemné alebo vesmírne radary, lasery a teleskopy, ktoré sú schopné vykonávať vesmírne monitorovanie a sledovanie a merať fyzické parametre kozmických objektov, ako je veľkosť, poloha a rýchlosť;

(19a)  „účastník GOVSATCOM “ je členský štát, Rada, Komisia a ESVČ, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie, pokiaľ sú tieto agentúry, tretie krajiny a medzinárodné organizácie na to riadne oprávnené;

(20)  „používateľ GOVSATCOM“ je orgán verejnej moci Únie alebo členského štátu, subjekt poverený výkonom verejnej právomoci alebo fyzická či právnická osoba náležite splnomocnená a poverená vykonávať úlohy súvisiace s dohľadom nad misiami, operáciami a infraštruktúrami kľúčovými z hľadiska bezpečnosti a ich riadením;

(20a)  „centrum GOVSATCOM“ je operačné centrum, ktorého hlavnou funkciou je bezpečné prepojenie používateľov GOVSATCOM s poskytovateľmi kapacity a služieb GOVSATCOM, čím sa optimalizuje ponuka a dopyt v ktoromkoľvek danom okamihu.

(21)  „prípad využívania GOVSATCOM“ je prevádzkový scenár v konkrétnom prostredí, v ktorom sa vyžadujú služby GOVSATCOM;

(21a)  „utajovaná skutočnosť EÚ (EUCI)“ je každá informácia alebo materiál označený stupňom utajenia EÚ, ktorého neoprávnené zverejnenie by mohlo v rôznej miere poškodiť záujmy Európskej únie alebo jedného alebo viacerých členských štátov;

(22)  „citlivé neutajované skutočnosti“ sú neutajované skutočnosti v zmysle článku 9 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443, ktorým sa zavádza povinnosť chrániť citlivé neutajované skutočnosti, ktorú má výlučne Európska komisia a agentúry a orgány Únie, ktorým zo zákona vyplýva povinnosť uplatňovať bezpečnostné predpisy Komisie;

(23)  „používatelia systému Copernicus“ sú:

„kľúčoví používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus a zároveň majú dodatočnú úlohu hnacej sily vývoja systému Copernicus, inštitúcie a orgány Únie a európske vnútroštátne alebo regionálne verejné subjekty v Únii alebo štáty zúčastňujúce sa na systéme Copernicus poverené vykonávaním verejnej služby v súvislosti s vymedzením, vykonávaním, presadzovaním alebo monitorovaním občianskych verejných politík, okrem iného v oblasti životného prostredia, civilnej ochrany vrátane bezpečnosti infraštruktúry alebo bezpečnosti;„iní používatelia systému Copernicus“, ktorí využívajú údaje zo systému Copernicus a informácie zo systému Copernicus, čo zahŕňa najmä organizácie pôsobiace v oblasti výskumu a vzdelávania, komerčné a súkromné subjekty, charitatívne organizácie, mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie;

(24)  „štáty zúčastnené na programe Copernicus“ sú tretie krajiny, ktoré na základe podmienok medzinárodnej dohody uzavretej s Úniou finančne podporujú a zúčastňujú sa na programe Copernicus.

Článok 3

Zložky programu

Program pozostáva z týchto zložiek:

a)  autonómny civilný globálny systém satelitnej navigácie (ďalej aj „GNSS“), ktorý je pod civilnou kontrolou a zahŕňa sústavu satelitov, centier a celosvetovej siete pozemných staníc poskytujúci služby určovania polohy, navigačné a časomerné služby a zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Galileo“);

b)  civilný regionálny systém satelitnej navigácie pod civilnou kontrolou, ktorý sa skladá z centier a pozemných staníc a z niekoľkých transpondérov nainštalovaných na geosynchrónnych satelitoch a ktorý spresňuje a koriguje otvorené signály vysielané systémom Galileo a ďalšími GNSS, okrem iného na účely služieb manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a ďalších dopravných systémov (ďalej aj „európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie“ alebo „EGNOS“);

c)  operačný autonómny systém civilného pozorovania Zeme vychádzajúci z potrieb používateľov, ktorý je pod civilnou kontrolou, nadväzuje na existujúce národné a európske kapacity, ponúka geoinformačné údaje a služby a zahŕňa satelity, pozemnú infraštruktúru, zariadenia na spracovanie údajov a informácií a distribučnú infraštruktúru, vychádza z politiky v oblasti údajov, ktoré sú komplexné, bezplatné a otvorené, a v náležitých prípadoch zohľadňuje potreby a požiadavky v oblasti bezpečnosti (ďalej aj „Copernicus“);

d)  systém pre dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (SST), ktorého cieľom je zlepšovať, prevádzkovať a poskytovať údaje, informácie a služby súvisiace s monitorovaním a sledovaním vesmírnych objektov, ktoré obiehajú okolo Zeme (podzložka SST), doplnený o parametre z pozorovaní týkajúce sa prejavov vesmírneho počasia (podzložka SWE)a monitorovanie rizika zrážky s objektami v blízkosti Zeme (podzložka NEO), ktoré sa k Zemi približujú (získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore, SSA);

e)  služba ▌satelitnej komunikácie pod civilnou a vládnou kontrolou, ktorá umožňuje poskytovanie služieb a kapacít satelitnej komunikácie orgánom Únie a členských štátov riadiacim misie a infraštruktúry, ktoré sú kľúčové z hľadiska bezpečnosti (ďalej aj „GOVSATCOM“).

▌Program zahŕňa dodatočné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a autonómneho prístupu do vesmíru pre program a na podporu inovačného a konkurencieschopného európskeho vesmírneho odvetvia, dodávateľského a nadväzujúceho, čím sa posilňuje vesmírny ekosystém Únie a jej postavenie globálneho hráča.

Článok 4

Ciele

1.  Program má tieto všeobecné ciele:

a)  poskytovať alebo prispievať k poskytovaniu vysokokvalitných, aktuálnych a v prípade potreby aj zabezpečených údajov, informácií a služieb týkajúcich sa vesmíru, a to bez prerušenia a pokiaľ možno na globálnej úrovni, a tým uspokojovať súčasné a budúce potreby a umožňovať podporu politických priorít Únie a s tým súvisiaceho rozhodovania, ktoré je založené na dôkazoch a je nezávislé, okrem iného na účely zmeny klímy, dopravy a bezpečnosti,

b)  maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy, najmä posilnením vývoja inovatívnych a konkurencieschopných dodávateľských a nadväzujúcich odvetví vrátane malých a stredných podnikov a startupov, čím sa umožní rast a tvorba pracovných miest v Únii a podporí sa čo najširšie využívanie údajov, informácií a služieb, ktoré poskytujú zložky programu, a to v rámci Únie aj mimo nej; zároveň sa zabezpečenia synergie a komplementárnosť s činnosťami Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja, ktoré sa vykonávajú na základe nariadenia o programe Horizont Európa;

c)  posilniť bezpečnosť Únie a jej členských štátov a ich ▌ autonómiu, najmä pokiaľ ide o ▌technológie;

d)  podporovať úlohu Únie ako globálneho hráča vo vesmírnom sektore, medzinárodnú spoluprácu, posilňovať európsku diplomaciu v oblasti kozmického priestoru, a to aj presadzovaním zásad reciprocity a spravodlivej hospodárskej súťaže a posilňovať jej úlohu pri riešení globálnych výziev, podporovať globálne iniciatívy, a to aj pokiaľ ide o ▌ udržateľný rozvoj, a zvyšovať povedomie o vesmíre ako spoločnom dedičstve ľudstva;

e)  zvyšovať bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť všetkých vesmírnych činností týkajúcich sa vesmírnych objektov a nešírenia vesmírneho odpadu, ako aj vesmírneho prostredia, prostredníctvom zavádzania vhodných opatrení vrátane vývoja a zavádzania technológií na likvidáciu vesmírnych lodí na konci prevádzkovej životnosti a na odstraňovanie vesmírneho odpadu.

(6a)  Medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá a je zásadným prvkom Stratégie pre Európu v oblasti vesmíru a pri podporovaní úlohy Únie ako globálneho hráča vo vesmírnom sektore. Komisia bude využívať program na to, aby prispievala k medzinárodnému úsiliu a ťažila z neho prostredníctvom iniciatív v oblasti vesmírnej diplomacie na podporu európskych technológií a priemyslu na medzinárodnej úrovni (napríklad prostredníctvom bilaterálnych dialógov, priemyselných seminárov, podporou internacionalizácie MSP) a uľahčovala prístup na medzinárodné trhy a posilňovala spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj využívala iniciatívy v oblasti hospodárskej diplomacie. Európske iniciatívy v oblasti vesmírnej diplomacie by mali byť plne súdržné a mali by sa dopĺňať s existujúcimi politikami, prioritami a nástrojmi EÚ a Únia by mala zohrávať zásadnú úlohu spolu s členskými štátmi Únie, aby zostali lídrami na medzinárodnej scéne..

2.  Program má tieto špecifické ciele:

a)  pre Galileo a EGNOS: dlhodobo poskytovať najmodernejšie a▌ zabezpečené služby určovania polohy, navigácie a určovania času, pričom sa zabezpečí pokračovanie a robustnosť týchto služieb;

b)  pre Copernicus: poskytovať presné a spoľahlivé údaje, informácie a služby integrujúce ďalšie zdroje údajov získavané pozorovaním Zeme a dodávané na dlhodobom udržateľnom základe, podporovať formulovanie, vykonávanie a monitorovanie politík a činností Únie a jej členských štátov, ktoré vychádzajú z potrieb používateľov;

c)  pre získavanie informácií o situácii vo vesmíre (ďalej aj „SSA“): zlepšiť spôsobilosti SST v oblasti monitorovania, sledovania a identifikácie vesmírnych objektov a vesmírneho odpadu s cieľom ešte viac zvýšiť výkonnosť a autonómiu spôsobilostí SST na úrovni Únie, poskytovať služby súvisiace s vesmírnym počasím a monitorovať a prepájať kapacity členských štátov, pokiaľ ide o objekty v blízkosti Zeme (NEO);

d)  pre GOVSATCOM: zabezpečiť dlhodobú dostupnosť spoľahlivých, bezpečných a nákladovo efektívnych služieb satelitnej komunikácie pre používateľov GOVSATCOM;

e)  podporovať autonómnu, bezpečnú a nákladovo efektívnu spôsobilosť vstupovať do vesmíru zohľadňujúc základné bezpečnostné záujmy Únie;

f)  podporovať rozvoj silného vesmírneho hospodárstva Únie, aj prostredníctvom podpory vesmírneho ekosystému a posilňovaním konkurencieschopnosti, inovácií, podnikania, zručností a budovania kapacít vo všetkých členských štátoch a regiónoch Únie, s osobitným zreteľom na malé a stredné podniky a začínajúce podniky alebo právnické a fyzické osoby z Únie, ktoré sú aktívne alebo chcú pôsobiť v tomto sektore.

Článok 5

Prístup do vesmíru

1.  Program podporuje obstarávanie a zhromažďovanie služieb v oblasti vypúšťania na obežnú dráhu pre potreby programu a na žiadosť členských štátov a medzinárodných organizácií takéto zhromažďovanie.

2.  V súčinnosti s inými programami a systémami financovania Únie a bez toho, aby tým bola dotknutá činnosť Európskej vesmírnej agentúry v oblasti prístupu do vesmíru program môže podporovať:

a)  úpravy, vrátane technologického vývoja, nosných systémov, ktoré sú potrebné na vypúšťanie satelitov vrátane alternatívnych technológií a inovačných systémov v oblasti prístupu do vesmíru, na účely vykonávania zložiek programu;

b)  úpravy pozemnej vesmírnej infraštruktúry vrátane nového vývoja, ktoré sú potrebné na vykonávanie programu.

Článok 6

Akcie na podporu inovatívneho a konkurencieschopného vesmírneho sektora Únie

1.   Program podporuje budovanie kapacít v celej Únii, a tým aj:

a)  inovačné činnosti na čo najlepšie využitie vesmírnych technológií, infraštruktúry alebo služieb a opatrenia na uľahčenie zavádzania inovačných riešení, ktoré sú výsledkom činností v oblasti výskumu a inovácií, a na podporu rozvoja nadväzujúceho sektora, najmä prostredníctvom synergií s inými programami Únie a finančnými nástrojmi vrátane fondu InvestEU;

b)  činnosti zamerané na podporu verejného dopytu a inovácií vo verejnom sektore s cieľom využiť plný potenciál verejných služieb pre občanov a podniky;

c)  podnikanie, a to už od počiatočného štádia až po štádium rastu, v súlade s článkom 21 a na základe ustanovení o ďalšom prístupe k financovaniu uvedených v článku 18 a hlave III kapitole I a využívaním prístupu prvej zmluvy;

d)  vznik podnikateľsky orientovaného vesmírneho ekosystému prostredníctvom spolupráce medzi podnikmi vo forme siete vesmírnych centier, ktoré spájajú na regionálnej a vnútroštátnej úrovni subjekty z vesmírneho a digitálneho, ako aj ďalších sektorov, a používateľov, táto sieť centier sa zameriava na poskytovanie podpory, zariadení a služieb občanom a spoločnostiam s cieľom podporovať podnikanie a rozvoj zručností a posilňovať synergie v nadväzujúcom sektore a podporovať spoluprácu s centrami digitálnych inovácií vytvorenými v rámci programu Digitálna Európa;

e)  poskytovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre odborníkov, podnikateľov, absolventov vysokých škôl a študentov, najmä prostredníctvom súčinnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi iniciatívami, na rozvoj pokročilých zručností;

f)  prístup k zariadeniam na spracovanie a testovanie pre odborníkov zo súkromného a z verejného sektora, študentov a podnikateľov;

g)  činnosti certifikácie a normalizácie;

h)  posilnenie európskych dodávateľských reťazcov v celej Únii prostredníctvom širokej účasti podnikov, najmä malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov, na všetkých zložkách programu, najmä prostredníctvom ustanovení článku 14, a opatrení na podporu ich konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni.

2.  Pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 sa podporí potreba rozvíjať kapacity v členských štátoch s rozvíjajúcim sa vesmírnym priemyslom, aby sa všetkým členským štátom poskytla rovnaká príležitosť zúčastňovať sa na vesmírnom programe.

Článok 7

Tretie krajiny a medzinárodné organizácie pridružené k programu

1.  Do zložiek programu s výnimkou SST a GOVSATCOM sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami.

2.  Do zložiek programu, s výnimkou SST, sa môže zapojiť aj akákoľvek tretia krajina alebo medzinárodná organizácia, a to v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tejto tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie na ktoromkoľvek programe Únie, za predpokladu, že daná dohoda:

a)  zaisťuje spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie zúčastňujúcej sa na programoch Únie a prínosmi, ktoré získava;

b)  stanovuje podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách];

c)  neudeľuje tretej krajine ani medzinárodnej organizácii rozhodovaciu právomoc v súvislosti s programom ani prípadný prístup k citlivým alebo utajovaným informáciám;

d)  zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

da)  v náležitých prípadoch rešpektuje strategické a zvrchované záujmy Únie vo všetkých príslušných oblastiach vrátane európskej technologickej a priemyselnej strategickej autonómie;

3.  Na zložkách programu sa môžu podieľať len tretie krajiny a medzinárodné organizácie uvedené v odsekoch 1 a 2, a to za predpokladu, že sú zachované základné bezpečnostné záujmy Únie a jej členských štátov.

Článok 8

Prístup tretích krajín alebo medzinárodných organizácií k SST, GOVSATCOM a verejnej regulovanej službe

1.  Tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie sa môžu stať účastníkmi GOVSATCOM podľa článku 67 alebo získať prístup k službám poskytovaným SST, len ak v súlade s postupom stanoveným v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uzavrú dohodu stanovujúcu podmienky podrobných pravidiel prístupu k takýmto údajom, informáciám, kapacitám a službám, ako aj rámec na výmenu a ochranu utajovaných skutočností.

2.  Prístup tretích krajín alebo medzinárodných organizácií k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje Galileo, sa riadi článkom 3 ods. 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ.(23)

Článok 9

Vlastníctvo majetku a jeho využívanie

1.  Únia je vlastníkom všetkého hmotného aj nehmotného majetku vytvoreného alebo vyvinutého v rámci zložiek programu. Komisia prijme na tento účel potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania týkajúce sa tých činností, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku, zahŕňali ustanovenia, ktorými sa zabezpečí takýto režim vlastníctva tohto majetku.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na hmotný a nehmotný majetok vytvorený alebo vyvinutý v rámci zložiek programu, ak sa činnosti, ktoré môžu viesť k vytvoreniu alebo vývoju takéhoto majetku:

(a)  vykonávajú na základe grantov alebo cien, ktoré sú v plnej miere financované Úniou;

(b)  nefinancujú v plnej miere zo strany Únie, alebo

(c)  týkajú vývoja, výroby alebo používania prijímačov verejnej regulovanej služby, ktoré obsahujú utajované skutočnosti EÚ, alebo komponentov takýchto prijímačov.

3.  Komisia prijme potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zmluvy, dohody alebo iné dojednania týkajúce sa činností uvedených v druhom odseku zahŕňali ustanovenia stanovujúce vhodný režim vlastníctva a používania tohto majetku, a pokiaľ ide o písmeno c), aby Únia mohla voľne využívať prijímače verejnej regulovanej služby a povoliť ich používanie v súlade s rozhodnutím č. 1104/2011/EÚ.

4.  Komisia sa usiluje uzavrieť s tretími stranami zmluvy alebo iné dojednania, pokiaľ ide o:

a)  už existujúce vlastnícke práva k hmotnému a nehmotnému majetku vytvorenému alebo vyvinutému v rámci zložiek programu;

b)  nadobudnutie vlastníckych práv alebo licenčných práv v súvislosti s iným hmotným alebo nehmotným majetkom, ktorý je potrebný na implementáciu programu.

5.  Komisia prostredníctvom vhodného rámca zabezpečuje optimálne využívanie hmotného a nehmotného majetku uvedeného v odsekoch 1 a 2, ktorý vlastní Únia.

6.  Najmä v prípade, keď uvedený majetok pozostáva z práv duševného vlastníctva, Komisia spravuje tieto práva čo možno najefektívnejšie, pričom berie do úvahy potrebu chrániť tieto práva a zhodnocovať ich, oprávnené záujmy všetkých dotknutých zainteresovaných strán a potrebu zabezpečiť harmonický rozvoj trhov a nových technológií a kontinuitu služieb poskytovaných zložkami programu. Na tento účel zabezpečí najmä to, aby príslušné zmluvy, dohody a iné dojednania zahŕňali možnosť prevodu týchto práv na tretie strany alebo udelenia licencií k týmto právam tretím stranám vrátane pôvodcovi tohto práva duševného vlastníctva a aby agentúra mohla tieto práva využívať bez obmedzenia, ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh podľa tohto nariadenia. Dohoda o finančnom rámcovom partnerstve podľa článku 29 ods. 3a alebo dohody o príspevku podľa článku 32 ods. 1 obsahujú príslušné ustanovenia, ktoré Európskej vesmírnej agentúre a iným povereným subjektom umožňujú v prípade potreby tieto práva využívať na vykonávanie svojich úloh podľa tohto nariadenia a podmienok tohto použitia.

Článok 10

Záruka

Bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z právne záväzných ustanovení, služby, údaje a informácie poskytované zložkami programu sa poskytujú bez akejkoľvek výslovnej alebo implicitnej záruky, pokiaľ ide o ich kvalitu, presnosť, dostupnosť, spoľahlivosť, rýchlosť a vhodnosť na akýkoľvek účel. Komisia prijme ▌ potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby používatelia týchto služieb, údajov a informácií boli riadne informovaní▌.

HLAVA II

ROZPOČTOVÝ PRÍSPEVOK A ROZPOČTOVÉ MECHANIZMY

Článok 11

Rozpočet

1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 až 2027 vrátane súvisiacich rizík je 16,9 miliardy EUR v bežných cenách.

Suma uvedená v prvom pododseku sa rozdelí na tieto kategórie výdavkov:

a)  na Galileo a EGNOS: 9,7 miliardy EUR;

b)  na Copernicus: 6 miliárd EUR;

c)  na SSA/GOVSATCOM: 1,2 miliardy EUR.

2.  Ďalšie opatrenia v zmysle článku 3, najmä činnosti podľa článku 5 a 6, sa financujú v rámci zložiek programu.

3.  Rozpočtové prostriedky Únie pridelené na program pokrývajú všetky činnosti potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4. Takéto výdavky sa môžu vynakladať na:

a)  štúdie a stretnutia expertov týkajúce sa najmä dodržiavania nákladov a harmonogramu;

b)  informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ak priamo súvisia s cieľmi tohto nariadenia, a to najmä s cieľom vytvoriť synergie s ostatnými politikami Únie;

c)  siete informačných technológií, ktoré slúžia na spracovávanie alebo výmenu informácií, a opatrenia administratívneho riadenia uskutočňované Komisiou, a to aj v oblasti bezpečnosti;

d)  technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

4.  Akcie, ktoré sa kumulatívne financujú z rôznych programov Únie, sa podrobia auditu iba raz, pričom jeho súčasťou sú všetky zapojené programy a ich príslušné uplatniteľné pravidlá.

5.  Rozpočtové záväzky súvisiace s programom, ktoré sa vzťahujú na činnosti uskutočňované v priebehu viac ako jedného finančného roka, môžu byť v priebehu niekoľkých rokov rozdelené do ročných splátok.

6.  Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 12

Pripísané príjmy

1.  Príjmy vytvorené zložkami programu sa vyplatia do rozpočtu Únie a použijú sa na financovanie zložky, ktorá ich vytvorila.

2.  Členské štáty môžu poskytnúť na zložku programu dodatočné finančné prostriedky pod podmienkou, že takéto dodatočné prvky nespôsobia žiadne finančné ani technické zaťaženie ani oneskorenie v predmetnej zložke. Komisia v súlade s postupom preskúmania podľa článku 107 ods. 3 rozhodne, či boli splnené uvedené podmienky.

3.  Dodatočné finančné prostriedky uvedené v tomto článku sa v súlade s [článkom 21 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách považujú za vonkajšie pripísané príjmy.

Článok 13

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v [článku 62 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa z neho môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

3.  Ak sa rozpočet programu Copernicus plní nepriamym riadením, pravidlá verejného obstarávanie pre subjekty poverené úlohami týkajúcimi sa plnenia rozpočtu sa môžu uplatňovať v rozsahu, ktorý umožňujú články 62 a 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V príslušných dohodách o príspevku sa vymedzia špecifické úpravy potrebné pre tieto pravidlá.

HLAVA III

FINANČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Verejné obstarávanie

Článok 14:

Zásady verejného obstarávania

1.  Verejný obstarávateľ koná pri postupoch verejného obstarávania na účely programu v súlade s týmito zásadami:

a)  podporovať vo všetkých členských štátoch a v celej Únii a v celom dodávateľskom reťazci čo najširšiu a najotvorenejšiu účasť všetkých hospodárskych subjektov, najmä začínajúcich podnikov, nových účastníkov a malých a stredných podnikov▌, čo zahŕňa aj požiadavku, aby uchádzači zadávali zákazky subdodávateľom;

b)  zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž a vyhýbať sa, pokiaľ možno, prílišnej závislosti od jedného poskytovateľa, najmä v súvislosti s kritickými zariadeniami a službami, berúc do úvahy ciele technologickej nezávislosti a kontinuity služieb;

c)  odchylne od článku 167 nariadenia o rozpočtových pravidlách využívať, vždy keď je to vhodné, viaceré zdroje dodávok s cieľom zabezpečiť lepšiu celkovú kontrolu nad všetkými zložkami programu, ich nákladmi a harmonogramom;

cc)  dodržiavať zásady otvoreného prístupu a spravodlivej hospodárskej súťaže v celom odvetvovom dodávateľskom reťazci, zásadu verejného obstarávania na základe transparentných a aktualizovaných informácií, jasného oznamovania uplatniteľných pravidiel a postupov verejného obstarávania, výberových kritérií a kritérií prideľovania zákaziek a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých potenciálnych uchádzačov vrátane MSP a startupov;

d)  posilňovať autonómiu Únie, najmä z technologického hľadiska;

e)  zaisťovať súlad s bezpečnostnými požiadavkami na zložky programu a prispievať k ochrane základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov;

ee)  podporovať pokračovanie a spoľahlivosť služieb;

f)  plniť príslušné sociálne a environmentálne kritériá.

2.  Rada pre obstarávanie v rámci Komisie preskúma postup obstarávania týkajúci sa všetkých zložiek programu a monitoruje zmluvné plnenie rozpočtu EÚ delegované na poverené subjekty. Podľa potreby sa prizývajú zástupcovia poverených subjektov.

Článok 15

Zmluvy rozdelené na podmienené časti

1.  Pokiaľ ide o operačné a na infraštruktúru zamerané činnosti, verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu vo forme zmluvy rozdelenej na podmienené časti v súlade s týmto článkom.

2.  Zmluva rozdelená na podmienené časti sa skladá z pevnej časti, z ktorej plynie pevný záväzok vykonávať práce a poskytovať tovar alebo služby zmluvne dohodnuté pre danú časť, a z jednej alebo niekoľkých častí, ktoré sú podmienené z hľadiska rozpočtu aj plnenia. Osobitné charakteristiky zmlúv rozdelených na podmienené časti sa uvedú v súťažných podkladoch. Stanoví sa v nich najmä predmet zmluvy, zmluvná cena alebo pravidlá určenia ceny, ako aj podmienky týkajúce sa výkonu prác a poskytovania tovaru a služieb v jednotlivých častiach.

3.  Výkony uskutočňované v rámci pevnej časti zmluvy tvoria súdržný celok; to isté platí pre výkony uskutočňované v rámci jednotlivých podmienených častí, pričom sa zohľadňujú výkony uskutočnené v rámci všetkých predchádzajúcich častí.

4.  Plnenie každej podmienenej časti podlieha rozhodnutiu verejného obstarávateľa, ktoré sa oznámi dodávateľovi v súlade so zmluvou.

Článok 16

Zmluvy s úhradou nákladov

1.  Verejný obstarávateľ si môže za podmienok stanovených v odseku 3 zvoliť zmluvu s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov.

Cena, ktorá sa má zaplatiť, pozostáva z úhrady všetkých priamych nákladov, ktoré dodávateľovi skutočne vznikli v súvislosti s plnením zmluvy, ako sú výdavky na pracovnú silu, materiál, spotrebný materiál a používanie zariadení a infraštruktúr nevyhnutných na plnenie zmluvy, nepriamych nákladov, fixného ziskuprimeranej motivačnej odmeny založenej na plnení cieľov týkajúcich sa harmonogramu výsledkov a dodávok.

2.  V zmluvách s úhradou nákladov sa stanoví maximálny cenový strop.

3.  Verejný obstarávateľ si môže zvoliť zmluvu s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov, ak je vzhľadom na neistou spojenú s plnením zmluvy ťažké alebo nie je vhodné presne stanoviť pevnú cenu pretože:

a)  zákazka sa vzťahuje na prvky, ktoré sú veľmi komplexné alebo sa v spojitosti s nimi využíva nová technológia, a preto sú s ňou spojené značné technické riziká; alebo

b)  činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sa musia z prevádzkových dôvodov začať bezodkladne, aj keď vzhľadom na značné riziká alebo na to, že plnenie zmluvy sčasti závisí od plnenia iných zmlúv, ešte nemožno v plnej miere stanoviť pevnú a konečnú cenu.

4.  Cenovým stropom v prípade zmluvy s úhradou všetkých alebo niektorých nákladov je maximálna splatná cena. Zmluvná cena sa môže zmeniť v súlade s [článkom 172] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 17

Subdodávky

1.  S cieľom podporiť nových účastníkov, malé a stredné podniky a začínajúce podniky a ich cezhraničnú účasť a ponúkať čo najširšie možné geografické pokrytie a zároveň chrániť strategickú autonómiu Únie verejný obstarávateľ požaduje, aby uchádzač zadal prostredníctvom verejnej súťaže na príslušnej úrovni subdodávok časť zákazky spoločnostiam iným ako tie, ktoré patria do skupiny uchádzača.

3.  Uchádzač musí všetky odchýlky od požiadavky podľa odseku 1 zdôvodniť.

4.  V prípade zákaziek nad desať miliónov EUR sa verejný obstarávateľ zameria na zabezpečenie toho, aby sa aspoň 30 % hodnoty zákazky zadávalo prostredníctvom verejnej súťaže na rôznych úrovniach subdodávateľským spoločnostiam mimo skupiny primárneho dodávateľa, a to najmä s cieľom umožniť cezhraničnú účasť MSP. Komisia informuje výbor podľa článku 107 ods. 1 o plnení tohto cieľa v prípade zmlúv podpísaných po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

KAPITOLA II

Granty, ceny a operácie kombinovaného financovania

Článok 18

Granty a ceny

1.  Únia môže pokrývať oprávnené náklady až do výšky 100 %, pričom však nie je dotknutá zásada spolufinancovania.

2.  Odchylne od [článku 181 ods. 6] nariadenia o rozpočtových pravidlách môže zodpovedný povoľujúci úradník v prípade uplatnenia paušálnych sadzieb povoliť alebo nariadiť financovanie nepriamych nákladov príjemcu do maximálnej výšky 25 % celkových priamych oprávnených nákladov na akciu.

3.  Bez ohľadu na odsek 2 sa nepriame náklady môžu vykazovať vo forme jednorazovej platby alebo jednotkových nákladov, ak sa to stanovuje v pracovnom programe uvedenom v článku 100.

4.  Odchylne od [článku 204] nariadenia o rozpočtových pravidlách nesmie maximálna výška finančnej podpory, ktorá môže byť vyplatená tretej strane, presiahnuť 200 000 EUR.

Článok 19

Spoločné výzvy na predkladanie návrhov v súvislosti s grantmi

Komisia alebo poverený subjekt v kontexte programu môžu vydať spoločnú výzvu na predkladanie návrhov so subjektmi, orgánmi alebo osobami uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

V prípade spoločnej výzvy sa uplatňujú pravidlá uvedené v hlave VIII nariadenia o rozpočtových pravidlách. Hodnotiace postupy zahŕňajú vyváženú skupinu expertov vymenovaných každou stranou. Hodnotiace výbory postupujú v zmysle článku 150 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

V dohode o grante sa určia pravidlá upravujúce práva duševného vlastníctva.

Článok 20

Granty na verejné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení

1.  Akcie môžu zahŕňať alebo mať ako svoj primárny cieľ obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím alebo verejné obstarávanie inovačných riešení, ktoré ako prijímatelia vykonávajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vymedzení v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, 2014/25/EÚ a 2009/81/ES.

2.  Postupy verejného obstarávania:

a)  musia byť v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania, správneho finančného riadenia, proporcionality a s pravidlami hospodárskej súťaže;

b)  môžu, v prípade verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, stanovovať osobitné podmienky, ako je napríklad obmedzenie miesta výkonu obstarávaných činností na územie členských štátov a pridružených krajín;

c)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov); ako aj

d)  umožňujú zadať zákazku uchádzačovi, resp. uchádzačom, ktorí predložili ponuku s najvýhodnejším pomerom medzi kvalitou a cenou, pričom sa musí zabrániť konfliktu záujmov.

3.  Dodávateľ, ktorý vytvára výsledky v rámci verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, musí byť prinajmenšom vlastníkom súvisiacich práv duševného vlastníctva. Verejní obstarávatelia majú aspoň právo na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné účely a právo udeliť tretím stranám nevýhradné licencie na využívanie výsledkov pre verejného obstarávateľa za spravodlivých a primeraných podmienok a bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie alebo právo požiadať zúčastnených dodávateľov o udelenie takýchto licencií. Ak dodávateľ v stanovenom období po verejnom obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktoré je uvedené v zmluve, výsledky komerčne nevyužíva, verejní obstarávatelia môžu od neho požadovať, aby na nich previedol všetky vlastnícke práva k daným výsledkom.

Článok 21

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania schválené v rámci tohto programu sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA IV

Ďalšie finančné ustanovenia

Článok 22

Kumulatívne, doplnkové a kombinované financovanie

1.  Akcia, na ktorú sa poskytol príspevok z iného programu Únie, môže získať aj príspevok z tohto programu, za predpokladu, že tieto príspevky nepokrývajú rovnaké náklady. Na príslušný príspevok každého prispievajúceho programu Únie k akcii sa uplatňujú pravidlá daného programu. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z jednotlivých programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.

2.  Akcie, ktoré získali certifikáciu v podobe známky excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne podmienky:

a)  boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov na základe programu;

b)  spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky tejto výzvy na predkladanie návrhov;

c)  z dôvodu rozpočtových obmedzení nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov;

môžu v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) XX [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ) XX [financovanie, riadenie a monitorovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky] získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu+ alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka za predpokladu, že takéto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

Článok 24

Spoločné verejné obstarávanie

1.  Na dôvažok k ustanoveniam [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu Komisia a/alebo agentúra uskutočňovať postupy spoločného verejného obstarávania s Európskou vesmírnou agentúrou alebo inými medzinárodnými organizáciami zapojenými do implementácie zložiek programu.

2.  Pravidlá verejného obstarávania uplatniteľné podľa [článku 165] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú analogicky, pokiaľ sa v každom prípade uplatňujú procesné ustanovenia vzťahujúce sa na inštitúcie Únie.

Článok 25

Ochrana základných bezpečnostných záujmov

Ak je to potrebné na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov, najmä v súvislosti s potrebou zachovať integritu a odolnosť systémov Únie, ako aj autonómiu priemyselnej základne, z ktorej vychádzajú, Komisia stanoví potrebné podmienky oprávnenosti uplatniteľné na verejné obstarávanie, granty alebo ceny, na ktoré sa vzťahuje táto hlava. Na tento účel sa osobitná pozornosť musí venovať požiadavke, aby oprávnené podniky boli usadené v členskom štáte a zaviazali sa vykonávať všetky príslušné činnosti v rámci Únie▌. Tieto podmienky sa zahrnú do dokumentov týkajúcich sa verejného obstarávania, grantu alebo prípadne ceny. V prípade verejného obstarávania tieto podmienky platia počas celého životného cyklu výslednej zmluvy.

Článok 26

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja zúčastňuje na programe tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi,▌ úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom ▌.

HLAVA IV

RIADENIE PROGRAMU

Článok 27

Zásady riadenia

Riadenie programu vychádza z týchto zásad:

a)  jasné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi subjekty zapojené do implementácie každej zložky a opatrenia programu, najmä medzi členské štáty, Komisiu, agentúru, Európsku vesmírnu agentúru a Európsku organizácia pre využitie meteorologických družíc, na základe právomocí jednotlivých organizácií a s cieľom vyhnúť sa prekrývaniu úloh a zodpovedností;

aa)  vhodnosť riadiacej štruktúry vzhľadom na osobitné potreby každej zložky a opatrenia programu;

b)  prísna kontrola programu vrátane prísneho dodržiavania nákladového stropu, rozvrhu a výkonnosti všetkými subjektmi v rámci svojich príslušných úloh a zodpovednosti v súlade s týmto nariadením;

c)  transparentné a nákladovo efektívne riadenie;

cc)  kontinuita služieb a nevyhnutná kontinuitu infraštruktúry vrátane ochrany pred príslušnými hrozbami;

d)  systematické a štruktúrované zohľadňovanie potrieb používateľov údajov, informácií a služieb poskytovaných zložkami programu, ako aj vedeckých a technologických výdobytkov súvisiacich s týmito službami▌;

e)  nepretržité úsilie o kontrolu rizík a ich znižovanie.

Článok 28

Úloha členských štátov

1.  Členské štáty sa môžu zúčastňovať na programe. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe prispievajú svojou technickou odbornosťou, know-how a pomocou, najmä v oblasti ochrany a bezpečnosti, a/alebo ak je to vhodné a možné tak, že Únii sprístupnia údaje, informácie, služby a infraštruktúry, ktoré majú vo vlastníctve alebo ktoré sa nachádzajú na ich území, pričom okrem iného zabezpečia efektívny a voľný prístup k údajom in situ a ich využívanie a spolupracujú s Komisiou na zlepšení dostupnosti údajov in situ potrebných pre tento program, zohľadňujúc uplatniteľné licencie a záväzky.

2.  Komisia môže prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť osobitné úlohy organizáciám členských štátov, ak boli takéto organizácie určené príslušným členským štátom. Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s konzultačným postupom podľa článku 107 ods. 2 prijme rozhodnutia o príspevku týkajúce sa dohôd o príspevku.

2a.  V určitých riadne odôvodnených prípadoch môže agentúra pre úlohy podľa článku 30 prostredníctvom dohôd o príspevku zveriť osobitné úlohy organizáciám členských štátov, ak boli takéto organizácie určené príslušným členským štátom.

2aa.   Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového fungovania programu ▌ a to aj tým, že pomáhajú chrániť na primeranej úrovni frekvencie potrebné pre tento program.

2b.  Členské štáty a Komisia môžu spolupracovať s cieľom rozšíriť využívanie údajov, informácií a služieb poskytovaných v rámci programu.

2c.  Vždy, keď je to možné, sa príspevok členských štátov k fóru používateľov podľa článku 107 zakladá na systematických a koordinovaných konzultáciách s komunitami koncových používateľov na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o systémy Galileo, EGNOS a Copernicus.

3.  Členské štáty a Komisia spolupracujú s cieľom rozvíjať zložku in situ a služby pozemnej kalibrácie potrebné na využívanie vesmírnych systémov a uľahčiť využívanie plného potenciálu súborov údajov in situ a referenčných údajov, vychádzajúc z existujúcich kapacít.

4.  V oblasti bezpečnosti plnia členské štáty úlohy uvedené v článku 34 ods. 4.

Článok 29

Úloha Komisie

1.  Komisia nesie celkovú zodpovednosť za implementáciu programu, a to aj v oblasti bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté výsady členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti. V súlade s týmto nariadením určuje priority a dlhodobý vývoj programu v súlade s požiadavkami používateľov a dohliada nad jeho implementáciou, bez toho, aby boli dotknuté iné politiky Únie.

2.  Komisia riadi každú zložku alebo podzložku programu, ▌ ktoré nie sú zverené inému subjektu, najmä GOVSATCOM, NEO, vesmírne počasie a činnosti uvedené v článku 54 písm. d).

3.  Komisia zabezpečuje jednoznačné rozdelenie úloh a zodpovedností medzi jednotlivé subjekty zapojené do programu a koordinuje činnosti týchto subjektov. Komisia takisto zabezpečí, aby všetky poverené subjekty zapojené do implementácie programu chránili záujmy Únie, zaručili riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Únie a dodržiavali nariadenie o rozpočtových pravidlách a toto nariadenie.

3a.  Komisia uzatvorí s agentúrou a, s ohľadom na rámcovú dohodu z roku 2004, s Európskou vesmírnou agentúrou, dohodu o finančnom rámcovom partnerstve, ako je stanovené v [článku 130] nariadenia o rozpočtových pravidlách a uvedené v článku 31a.

4.  Ak je to potrebné pre bezproblémové fungovanie programu a bezproblémové poskytovanie služieb poskytovaných zložkami programu, Komisia po konzultácii s používateľmi a všetkými ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami vrátane nadväzujúceho sektora určí prostredníctvom delegovaných aktov vysoké požiadavky na implementáciu a rozvoj týchto zložiek a služieb, ktoré poskytujú. Pri určovaní týchto požiadaviek na vysokej úrovni Komisia dbá na to, aby nedošlo k zníženiu všeobecnej úrovne bezpečnosti a aby bola splnená požiadavka spätnej kompatibility.

Uvedené delegované akty sa prijmú v súlade s článkom 21.

5.  Komisia zaistí, že využívanie a používanie údajov a služieb poskytovaných zložkami programu vo verejnom a v súkromnom sektore sa podporuje a maximalizuje, bez toho, aby boli dotknuté úlohy agentúry alebo iných poverených subjektov, a to okrem iného aj podporou primeraného vývoja týchto služieb, používateľsky ústretových rozhraní a vytvorenia stabilného dlhodobého prostredia. Rozvíja primerané synergie medzi aplikáciami rôznych zložiek programu. Zabezpečuje komplementaritu, konzistentnosť, synergie a väzby medzi programom a ďalšími akciami a programami Únie.

6.  V prípade potreby Komisia zaručí súdržnosť činností vykonávaných v kontexte programu s činnosťami vykonávanými v oblasti vesmíru na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Podnecuje spoluprácu medzi členskými štátmi a v prípade, ak je to významné pre program, uľahčuje konvergenciu ich technologických kapacít a výdobytkov v oblasti vesmíru. Na tento účel Komisia v prípade potreby a v rámci svojej pôsobnosti spolupracuje s agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou.

7.  Komisia informuje výbor uvedený v článku 107 o predbežných a konečných výsledkoch hodnotenia verejných súťaží a zmlúv s verejnými a súkromnými subjektmi vrátane subdodávok.

Článok 30

Úloha agentúry

1.  Agentúra má tieto vlastné úlohy:

a)  zabezpečovať prostredníctvom svojej rady pre bezpečnostnú akreditáciu bezpečnostnú akreditáciu všetkých zložiek programu v súlade s hlavou V kapitolou II;

b)  plniť iné úlohy uvedené v článku 34 ods. 2 a 3;

c)  uskutočňovať činnosti komunikácie, rozvoja trhu a propagácie ▌ služieb ponúkaných systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, najmä činnosti týkajúce sa využívania na trhu a koordinácie potrieb používateľov.

ca)  vykonávať činnosti v oblasti komunikácie, propagácie a rozvoja trhu o údajoch, informáciách a službách, ktoré ponúka Copernicus, bez toho, aby boli dotknuté činnosti vykonávané inými poverenými subjektmi a Komisiou;

d)  poskytovať Komisii technické poradenstvo vrátane prípravy nadväzujúcich výskumných priorít súvisiacich s vesmírom.

2.  Komisia zverí agentúre tieto úlohy:

a)  riadenie využívania systémov EGNOS a Galileo, ktoré sa týka činností uvedených v článku 43;

b)  celková koordinácia aspektov GOVSATCOM týkajúcich sa používateľov v úzkej spolupráci s členskými štátmi, inými subjektmi, príslušnými agentúrami Únie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, pokiaľ ide o misie a operácie krízového riadenia;

c)  vykonávanie činností týkajúcich sa vývoja nadväzujúcich aplikácií na základe zložiek programu vrátane základných prvkov a integrovaných aplikácií založených na údajoch a službách poskytovaných systémami Galileo, EGNOS a Copernicus, a to aj v prípadoch, keď boli sprístupnené finančné prostriedky na takéto činnosti v kontexte programu Horizont Európa vytvoreného podľa nariadenia xx alebo v prípade, ak je to potrebné na splnenie cieľov uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b);

d)  vykonávanie činností súvisiacich s využívaním zo strany používateľov údajov, informácií a služieb, ktoré ponúkajú iné zložky programu ako Galileo a EGNOS, bez toho, aby boli dotknuté činnosti a služby programu Copernicus zverené iným subjektom;

e)  osobitné akcie uvedené v článku 6.

3.  Komisia môže na základe hodnotení uvedených v článku 102 ods. 6 agentúre zveriť ďalšie úlohy, za predpokladu, že nezdvojujú činnosti, ktoré vykonávajú iné poverené subjekty v rámci programu, a za predpokladu, že ich cieľom je zlepšiť účinnosť implement