Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín (2019/2690(RSP))

P8_TA(2019)0422 RC-B8-0255/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä na uznesenie z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(1), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(2), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(3), z 12. septembra 2018 k stavu vzťahov medzi EÚ a Čínou(4) a zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(5),

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré sa začalo v roku 2003, a na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 21. samite EÚ-Čína 9. apríla 2019,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 37. kolo sa konalo v Bruseli 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, ale neratifikovala ho,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky hodnotenia Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie týkajúceho sa Číny,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaväzuje, že bude podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ bez výnimky a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; keďže táto otázka by mala zostať stredobodom dlhodobého vzťahu medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a vyjadreným záujmom Číny o dodržiavanie medzinárodných právnych predpisov a noriem týkajúcich sa ľudských práv v rámci vlastného rozvoja;

B.  keďže Čína úspešne vyriešila problém chudoby 700 miliónov ľudí, ale keďže od marca 2013, keď prezident Si Ťin-pching prevzal moc, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne stále zhoršuje, pričom vláda stupňuje svoju nevraživosť k pokojnému disentu, slobode prejavu a náboženského vyznania a právnemu štátu; keďže čínske orgány zadržiavajú a stíhajú stovky obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

C.  keďže nové predpisy o náboženských otázkach, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2018, sú prísnejšie voči náboženským skupinám a činnostiam a nútia ich riadiť sa viac politikou strany; keďže v otázke náboženskej slobody a svedomia sa dosiahla nová najnižšia úroveň od začiatku hospodárskych reforiem a otvorenia sa Číny v druhej polovici 70. rokov minulého storočia; keďže Čína je domovom jedných z najväčších skupín náboženských väzňov;

D.  keďže hoci v septembri 2018 bola v dosiahnutá dohoda medzi Svätou stolicou a čínskou vládou, pokiaľ ide o vymenovanie biskupov v Číne, kresťanské náboženské komunity v krajine čelia čoraz väčším represiám, pričom kresťania pôsobiaci v tajných aj vládou schválených cirkvách sú vystavení obťažovaniu a zadržiavaniu, búraniu kostolov, konfiškácii náboženských symbolov a tvrdým zákrokom proti kresťanským zhromaždeniam; keďže čínske orgány v niektorých provinciách neumožňujú osobám mladším ako 18 rokov zúčastňovať sa na náboženských činnostiach; keďže v septembri 2018 Čína zakázala tzv. cirkev Zionu, najväčšiu podzemnú kongregáciu v Číne s viac ako 1 500 veriacimi;

E.  keďže situácia v provincii Sin-ťiang, kde žije 10 miliónov moslimských Ujgurov a etnických Kazachov, sa prudko zhoršila, keďže stabilita a absolútna kontrola nad provinciou Sin-ťiang sa stali najvyššou prioritou čínskych orgánov, a to jednak z dôvodu pravidelných teroristických útokov páchaných Ujgurmi v tejto provincii alebo údajne s ňou spojených, ako aj pre strategickú polohu Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang pre iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta; keďže existujú informácie, že systém tábora v provincii Sin-ťiang sa uplatňuje aj v iných častiach Číny;

F.  keďže bol zavedený program mimosúdneho zaistenia, v rámci ktorého sú podľa odhadov Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie zadržiavané desaťtisíce až milión Ujgurov, ktorí sú nútení podstúpiť tzv. politickú prevýchovu, a to bez toho, aby boli obvinení alebo súdení, pričom sú svojvoľne zadržiavaní na neurčité obdobie pod zámienkou boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu; keďže v provincii Sin-ťiang bola vypracovaná politika prísnych obmedzení náboženských praktík a ujgurského jazyka a zvykov;

G.  keďže bola vyvinutá sofistikovaná sieť invazívneho digitálneho sledovania vrátane technológie rozpoznávania tváre a zberu údajov;

H.  keďže čínska vláda odmietla množstvo žiadostí pracovnej skupiny OSN pre nútené alebo nedobrovoľné zmiznutia (WGEID), vysokého komisára OSN pre ľudské práva a ďalších mandátov OSN pre osobitné postupy o vyslanie nezávislých vyšetrovateľov do provincie Sin-ťiang;

I.  keďže situácia v Tibete sa napriek hospodárskemu rastu a rozvoju infraštruktúry v priebehu posledných rokov zhoršila, pričom čínska vláda obmedzuje širokú škálu ľudských práv pod zámienkou bezpečnosti a stability a neustále útočí na tibetskú identitu a kultúru;

J.  keďže opatrenia dohľadu a kontroly v Tibete, ako aj svojvoľné zadržiavanie, mučenie a zlé zaobchádzanie v posledných rokoch naberajú na intenzite; keďže čínska vláda vytvorila v Tibete prostredie, v ktorom štátna moc nie je nijako obmedzená, kde prevláda atmosféra strachu a každý aspekt verejného a súkromného života je prísne kontrolovaný a regulovaný; keďže v Tibete možno akýkoľvek pokojný nesúhlas alebo kritiku štátnych politík v oblasti etnických alebo náboženských menšín považovať za prejav separatizmu, a preto sa považujú za trestné činy; keďže prístup do Tibetskej autonómnej oblasti je dnes obmedzený viac ako kedykoľvek v minulosti;

K.  keďže od roku 2009 sa evidujú správy o mimoriadne vysokom počte Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny; keďže v riešení tibetskej krízy sa za posledných 10 rokov nedosiahol žiadny pokrok;

1.  je hlboko znepokojený čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené viaceré náboženské a etnické menšiny, najmä Ujguri a Kazachovia, Tibeťania a kresťania, a ďalšími obmedzeniami ústavných záruk ich práva na slobodu kultúrnych prejavov a náboženského presvedčenia, slobodu slova a prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania a združovania; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

2.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončila prax svojvoľného zadržiavania členov ujgurskej a kazašskej menšiny a Tibeťanov bez akéhokoľvek obvinenia, súdneho konania alebo odsúdenia za trestný čin, aby zatvorila všetky tábory a detenčné centrá a okamžite a bezpodmienečne prepustila zadržané osoby;

3.  požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných osôb, väzňov svedomia vrátane členov Falun kung a zastavenie nedobrovoľných zmiznutí osôb, a trvá na tom, že všetci jednotlivci musia mať možnosť vybrať si svojho právneho zástupcu, mať prístup k svojej rodine a k lekárskej pomoci, ako aj právo na preskúmanie svojich prípadov;

4.  vyzýva čínsku vládu, aby okamžite prepustila: Ujgurov vrátane Ilhama Tohtiho, Tashpolata Tiyipa, Rahile Dawutovej, Eliho Mamuta, Hailaite Niyaziho, Memetjana Abdullaha, Abduhelila Zununa a Abdukerima Abduweliho; osoby prenasledované za ich náboženské presvedčenie, ako sú okrem iného Čang Šao-ťie, Chu Š-ken, Wang I a Sun Čchien; tibetských aktivistov, spisovateľov a náboženských predstaviteľov, ktorí čelia obvineniam z trestných činov alebo sú väznení za vykonávanie svojho práva na slobodu prejavu, ako sú Taši Wang-čchuk a Lobsangu Dergye;

5.  vyzýva na okamžité prepustenie švédskeho vydavateľa kníh Kuej Min-chaja a dvoch kanadských občanov Michael Spavora a Michaela Kovriga;

6.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby sprístupnila všetky podrobnosti o osobách zmiznutých v provincii Sin-ťiang ich rodinám;

7.  vyzýva čínske orgány, aby ukončili kampane proti kresťanským kongregáciám a organizáciám a zastavili prenasledovanie a zadržiavanie kresťanských pastorov a kňazov a násilné búranie kostolov;

8.  vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali jazykové, kultúrne, náboženské a ďalšie základné slobody Tibeťanov a aby upustili od politiky presídľovania Chanov na úkor Tibeťanov, a nenútili tibetských kočovníkov, aby sa vzdali svojho tradičného spôsobu života;

9.  odsudzuje kampane realizované prostredníctvom prístupu tzv. vlasteneckého vzdelávania vrátane opatrení na riadenie tibetských budhistických kláštorov; je znepokojený tým, že čínske trestné právo sa zneužíva na prenasledovanie Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské činnosti sa považujú za prejavy separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie pre praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch v marci 2008 výrazne zhoršilo a čínska vláda zaujala všadeprítomný prístup tzv. výchovy k vlastenectvu;

10.  naliehavo vyzýva čínske orgány, aby uplatňovali ústavne zaručené právo na slobodu náboženského presvedčenia pre všetkých občanov Číny;

11.  pripomína, že je dôležité, aby EÚ a jej členské štáty pred čínskymi orgánmi nastoľovali otázku porušovania ľudských práv na každej politickej úrovni v súlade so záväzkom EÚ presadzovať silný, jasný a jednotný hlas v prístupe k tejto krajine vrátane každoročného dialógu o ľudských právach, strategického dialógu, hospodárskeho dialógu na vysokej úrovni a samitu, ako aj nadchádzajúceho samitu EÚ a Ázie;

12.  zdôrazňuje, že hoci obe strany v spoločnom vyhlásení po 21. samite EÚ-Čína opätovne potvrdili, že všetky ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené, EÚ by mala vyzvať Čínu, aby v tomto zmysle aj konala; odsudzuje skutočnosť, že na samite EÚ-Čína, ktorý sa konal 9. apríla 2019, zohrali naliehavé otázky ľudských práv opäť len okrajovú úlohu; domnieva sa, že ak a keď sa na samite EÚ – Čína nebude hovoriť o ľudských právach dostatočne dôrazne, Rada, Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a Komisia by mali úplne odmietnuť zahrnúť túto oblasť do programu a vypracovať samostatné oznámenie na túto tému a zmysluplne v ňom posúdiť situáciu, ako aj dôvody, prečo nebolo možné dohodnúť sa na dôraznejších opatreniach v tejto oblasti;

13.  vyzýva členské štáty EÚ, aby zabránili všetkým činnostiam čínskych orgánov na území EÚ, ktorých cieľom je zastrašovať príslušníkov turkických komunít, Tibeťanov a iných náboženských alebo etnických skupín s cieľom prinútiť ich, aby pôsobili ako informátori, vrátiť sa do Číny alebo ich umlčať;

14.  vyzýva čínske orgány, aby novinárom a medzinárodným pozorovateľom vrátane Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitné postupy OSN umožnili slobodný, zmysluplný a neobmedzený prístup do provincie Sin-ťiang a Tibetskej autonómnej oblasti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby počas nasledujúceho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva prevzali iniciatívu vo veci rezolúcie o zriadení vyšetrovacej misie pre provinciu Sin-ťiang;

15.  vyzýva čínsku vládu, aby zaručila neobmedzené dodržiavanie občianskych práv v čínskej ústave so zreteľom na článok 4, ktorý chráni národnostné menšiny; na článok 35, ktorý zaručuje slobodu prejavu, zhromažďovania, združovania, sprievodov a demonštrácie; na článok 36, v ktorom sa uznáva právo na slobodu náboženského vyznania; a na článok 41, ktorý zaručuje právo kritizovať a predkladať návrhy týkajúce sa akéhokoľvek štátneho orgánu alebo úradníka;

16.  nalieha na Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

17.  naliehavo vyzýva Čínu, aby poskytla diplomatom, novinárom a občanom EÚ neobmedzený prístup do Tibetu ako recipročné opatrenie zodpovedajúce slobodnému a neobmedzenému prístupu na celé územie členských štátov EÚ, ktorý majú cestujúci z Číny; naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa vážne venovali otázke prístupu do Tibetu v rámci diskusií o dohode o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Čínou;

18.  vyjadruje sklamanie z toho, že 37. kolo rozhovorov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach neprinieslo žiadne podstatné výsledky; vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že čínska delegácia sa 2. apríla nezúčastnila na pokračovaní rozhovorov, ktoré umožnili výmenu názorov s organizáciami občianskej spoločnosti;

19.  naliehavo vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby intenzívnejšie monitorovali znepokojujúci vývoj v oblasti ľudských práv v provincii Sin-ťiang vrátane zvýšenej represie a dohľadu zo strany vlády a aby vystupovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne súkromne aj verejne;

20.  vyzýva Radu, aby zvážila prijatie cielených sankcií voči úradníkom zodpovedným za zásah v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang;

21.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zastavili všetok vývoz a transfer technológií tovaru a služieb, ktoré Čína využíva na rozšírenie a zlepšenie svojho kybernetického dohľadu a nástrojov na vytváranie profilov; je hlboko znepokojený tým, že Čína už tieto technológie vyváža do autoritárskych štátov na celom svete;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80. (2) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185. (3) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108. (4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343. (5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0377.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Kamerune (2019/2691(RSP))

P8_TA(2019)0423 RC-B8-0245/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva Antonia Panzeriho o situácii v Kamerune zo 7. marca 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 5. marca 2019 podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o zhoršujúcej sa politickej a bezpečnostnej situácii v Kamerune,

–  so zreteľom na rôzne vyhlásenia hovorkyne PK/VP o situácii v Kamerune, najmä na vyhlásenie z 31. januára 2019,

–  so zreteľom na predbežné vyhlásenie z 9. októbra 2018 volebnej pozorovateľskej misie Africkej únie k prezidentským voľbám v roku 2018 v Kamerune,

–  so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN z 11. decembra 2018 k zásahu proti protestom,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo 6. marca 2019 Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov o stave ľudských práv v Kamerune,

–  so zreteľom na kamerunský zákon o boji proti terorizmu z roku 2014,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Kamerun ratifikoval,

–  so zreteľom na ústavu Kamerunskej republiky,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Kamerun čelí súbežne viacerým politickým a bezpečnostným výzvam vrátane hrozieb od skupiny Boko Haram v regióne Ďaleký sever, cezhraničných hrozieb pozdĺž východnej hranice so Stredoafrickou republikou, ako aj vnútornému ozbrojenému separatistickému povstaniu v anglofónnom Severozápadnom a Juhozápadnom regióne;

B.  keďže prezidentské voľby sa v Kamerune konali 7. októbra 2018; keďže voľby boli poznačené podozreniami z podvodov a správami o nezrovnalostiach; keďže prezident Paul Biya je vo funkcii od roku 1982; keďže ústava Kamerunu bola v roku 2008 novelizovaná s cieľom odstrániť obmedzenia volebných období;

C.  keďže stúpenci opozičnej strany Hnutie znovuzrodenia Kamerunu (MRC) pod vedením Maurica Kamta uskutočnili protesty v Douale, Yaoundé, Dshangu, Bafoussame a Bafangu; keďže štátne bezpečnostné sily použili na potlačenie týchto protestov neprimeranú silu vrátane slzotvorného plynu a gumových projektilov;

D.  keďže približne 200 osôb vrátane Maurica Kamta a iných opozičných lídrov bolo v januári 2019 svojvoľne zatknutých a zadržaných bez okamžitého prístupu k advokátovi; keďže medzi trestné činy, z ktorých boli obvinení títo prívrženci opozície vrátane lídra, zahŕňajú povstanie, prejavy nepriateľstva proti vlasti, vzburu, ničenie verejného majetku a tovaru, pohŕdanie prezidentom republiky a zhromažďovania politického charakteru;

E.  keďže 9. apríla 2019 odvolací súd v Centrálnom regióne Kamerunu potvrdil rozhodnutie prijaté v prvej inštancii a odmietol prepustiť Maurica Kamta a šesť ďalších osôb; keďže konanie na odvolacom súde sa uskutočnilo v neprítomnosti Maurica Kamta a jeho právnikov;

F.  keďže kamerunské orgány prijali proti niektorým členom opozície neprimerané kroky, keď podnietili vojenské súdne procesy s niektorými členmi opozície, čo zhoršuje politickú nestabilitu v Kamerune; keďže obžalovaní, ak by boli odsúdení, by mohli čeliť trestu smrti;

G.  keďže kamerunské orgány opakovane obmedzujú slobodu prejavu tým, že vypínajú internet, zastrašujú a zadržiavajú novinárov, odmietajú udeľovať licencie nezávislým médiám a zintenzívňujú politické útoky proti nezávislej tlači;

H.  keďže pretrváva napätie medzi väčšinovou frankofónnou a menšinovou anglofónnou komunitou v Kamerune; keďže Severozápadný a Juhozápadný región Kamerunu sú naďalej prevažne anglický hovoriace s osobitnými vzdelávacími a právnymi systémami;

I.  keďže koncom roka 2016 viedla diskriminácia a relatívne zanedbávanie anglofónnych regiónov a zavedenie francúzskeho právneho systému a jazyka na súdoch a v školách k pokojným štrajkom učiteľov a právnikov, ako aj pokojným demonštráciám;

J.  keďže od októbra 2018 dochádza k vystupňovaniu násilia, pričom bezpečnostné sily vykonávajú rozsiahle operácie, ktorých súčasťou sú často neprimerané použitie násilia a porušovanie ľudských práv vrátane nezákonného zabíjania, znásilnení, násilia páchaného na ženách a deťoch a ničenia majetku;

K.  keďže ozbrojení separatisti páchajú masové únosy vrátane žiakov a študentov, cielené zabíjanie policajtov, zástupcov orgánov presadzovania práva a miestnych orgánov, sú zapojení do vydierania, nútia k týždenným protestom „miest duchov“ a bojkotujú a vypaľujú vzdelávacie inštitúcie a nemocnice, čím tisíckam mladým ľuďom odopierajú prístup k vzdelávaniu a celkovej populácii prístup k zdravotnej starostlivosti;

L.  keďže kríza viedla k tomu, že odhadom 444 000 osôb bolo vysídlených v rámci krajiny a ďalších 32 000 ľudí utieklo do susednej Nigérie; keďže celková humanitárna kríza, ktorej Kamerun čelí, zahŕňa viac ako 600 000 osôb vysídlených v rámci krajiny, približne 35 000 utečencov zo susedných konfliktov a 1,9 milióna ľudí ohrozených nedostatkom potravín;

M.  keďže v rokoch 2018 a 2019 Kamerun zaviedol núdzový plán humanitárnej pomoci pre Severozápadný a Juhozápadný región s prioritou zabezpečiť mnohotvárnu ochranu a pomoc vysídleným osobám a poskytnúť zdravotnú starostlivosť ľuďom postihnutým krízou;

N.  keďže rodovo motivované násilie a prenasledovanie menšín sú aj naďalej závažnými problémami; keďže v kamerunskom trestnom zákonníku sa trestá sexuálny vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia odňatím slobody až na päť rokov; keďže polícia a vojenská polícia naďalej zatýkajú a obťažujú LGBTIQ ľudí;

O.  keďže skupina Boko Haram naďalej pácha závažné porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v regióne Ďaleký Sever vrátane rabovania a ničenia majetku a zabíjania a únosov civilistov;

1.  odsudzuje prípady mučenia, nedobrovoľných zmiznutí a mimosúdneho zabíjania, ktorých sa dopúšťajú bezpečnostné služby a ozbrojení separatisti; vyjadruje osobitné znepokojenie nad účasťou vládnych síl na násilí; vyzýva bezpečnostné sily, aby dodržiavali medzinárodné právo v oblasti ľudských práv pri vykonávaní operácií, a vyzýva vládu, aby prijala okamžité opatrenia na ukončenie násilia a beztrestnosti v krajine;

2.  odsudzuje používanie neprimeranej sily proti protestujúcim a politickým oponentom a porušovanie slobôd tlače, prejavu a zhromažďovania; vyjadruje hlboké poľutovanie nad zatknutím a zadržaním Maurica Kamta a iných pokojných protestujúcich; vyzýva kamerunské orgány na okamžité prepustenie Maurica Kamta a všetkých ostatných osôb zadržaných na základe politicky motivovaných obvinení bez ohľadu na to, či boli zatknutí pred prezidentskými voľbami v roku 2018 alebo po nich;

3.  ďalej vyzýva vládu Kamerunu, aby zastavila akékoľvek prenasledovanie a zastrašovanie politických aktivistov, a to aj zrušením zákazu pokojných politických zhromaždení, demonštrácií a protestov, a aby prijala opatrenia s cieľom zakročiť proti prípadom nenávistných prejavov;

4.  pripomína, že vojenské súdy by za žiadnych okolností nemali mať súdnu právomoc nad civilným obyvateľstvom; pripomína Kamerunu medzinárodné záväzky týkajúce sa zachovania práva všetkých občanov na spravodlivý proces pred nezávislými súdmi;

5.  pripomína, že trest smrti sa v Kamerune nepoužíva od roku 1997; konštatuje, že ide o míľnik na ceste krajiny k jeho úplnému zrušeniu; pripomína absolútny nesúhlas Európskej únie s trestom smrti a vyzýva vládu Kamerunu, aby potvrdila, že nebude žiadať o trest smrti pre politických aktivistov a demonštrantov;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vláda Kamerunu neberie svoje bezpečnostné sily na zodpovednosť, čo vyostruje násilie a kultúru beztrestnosti; vyzýva na nezávislé a transparentné vyšetrenie použitia sily políciou a bezpečnostnými silami proti protestujúcim a politickým oponentom, a žiada, aby sa voči zodpovedným osobám viedli spravodlivé súdne konania;

7.  naliehavo vyzýva orgány Kamerunu aby prijali všetky potrebné opatrenia v súlade so záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv s cieľom ukončiť cyklus násilia; vyzýva najmä vládu, aby zorganizovala inkluzívny politický dialóg zameraný na nájdenie mierového a trvalého riešenia krízy v anglofónnych regiónoch; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo uľahčiť inkluzívny národný mierový dialóg tým, že by ponúklo úlohu sprostredkovateľa;

8.  vyjadruje poľutovanie nad neochotou oboch strán konfliktu zapojiť sa do mierových rozhovorov; naliehavo vyzýva Africkú úniu a Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov, aby presadzovali organizovanie takýchto rozhovorov, a vyzýva EÚ, aby bola pripravená podporiť tento proces; domnieva sa, že vzhľadom na to, že nedošlo k pokroku, by o kríze v Kamerune mala rokovať Bezpečnostná rada OSN; ďalej vyzýva EÚ, aby využila politický vplyv, ktorý poskytuje rozvojová pomoc a iné dvojstranné programy, na posilnenie ochrany ľudských práv v Kamerune;

9.  naliehavo vyzýva Kamerunskú vládu, aby vybudovala skutočnú, reprezentatívnu a dynamickú demokraciu; vyzýva preto vládu, aby zvolala všetky zainteresované politické subjekty na konsenzuálny prieskum volebného systému s cieľom zabezpečiť slobodný, transparentný a dôveryhodný volebný proces; žiada, aby sa tento proces uskutočnil ešte pred tým, ako sa uskutočnia akékoľvek ďalšie voľby, aby sa podporil mier a predišlo povolebným krízam; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila technickú pomoc s cieľom podporiť Kamerun v jeho úsilí o posilnenie a demokratizáciu volebných postupov;

10.  opätovne zdôrazňuje, že dynamická a nezávislá občianska spoločnosť je nevyhnutná pre dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že boli zakázané činnosti Kamerunského anglofónneho konzorcia pre občiansku spoločnosť; naliehavo vyzýva vládu, aby zrušila zákaz a zabezpečila otvorený priestor, v ktorom môže pôsobiť občianska spoločnosť;

11.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zákon o boji proti terorizmu z roku 2014 sa zneužíva na obmedzovanie základných slobôd; podporuje žiadosti odborníkov OSN o revíziu zákona s cieľom zabezpečiť, aby sa nezneužíval na obmedzovanie práv na slobodu prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania;

12.  berie na vedomie rozhodnutie USA obmedziť vojenskú pomoc Kamerunu z dôvodu dôveryhodných obvinení z hrubého porušovania ľudských práv zo strany bezpečnostných síl; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala hodnotenie podpory EÚ venovanej bezpečnostným službám, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že žiadna podpora kamerunských orgánov nebude prispievať k porušovaniu ľudských práv alebo ho neuľahčí;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Rade AKT – EÚ, inštitúciám Africkej únie a vláde a parlamentu Kamerunu.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o Bruneji (2019/2692(RSP))

P8_TA(2019)0424 RC-B8-0242/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 3. apríla 2019 o vykonávaní ustanovenia trestného zákonníka v Brunejsko-darussalamskom štáte,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, obhajcov ľudských práv a presadzovania a ochrany uplatňovania všetkých ľudských práv LGBTI osobami,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej z 1. apríla 2019, v ktorom naliehavo vyzýva Brunej, aby zastavil nadobudnutie účinnosti mimoriadne prísneho nového trestného zákonníka,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Brunej podpísal v roku 2015,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na vyhlásenie Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“) o ľudských právach z roku 2012,

–  so zreteľom na akčný plán ASEAN – EÚ na obdobie 2018 – 2022,

–  so zreteľom na politický dialóg ASEAN – EÚ o ľudských právach z 29. novembra 2017,

–  so zreteľom na vyhlásenie zástupcu hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA z 2. apríla 2019 o vykonávaní druhej a tretej fázy trestného zákonníka šaría v Bruneji,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Brunej zaviedol v roku 2014 trestný zákonník šaría, ktorý sa má uplatňovať v troch fázach; keďže tretia fáza vykonávania nadobudla účinnosť 3. apríla 2019; keďže v rámci tejto tretej fázy sa uvádzajú do praxe opatrenia, medzi ktoré patrí smrť ukameňovaním za konsenzuálny sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia, mimomanželský sexuálny styk a umelé prerušenie tehotenstva, ako aj amputácia končatín za krádež; keďže uvedený zákonník takisto ukladá trest smrti za urážanie a hanobenie proroka Mohameda moslimami, ako aj nemoslimami; keďže trestný zákonník šaría sa vzťahuje na moslimov i nemoslimov vrátane cudzincov, ako aj na trestné činy spáchané mimo krajiny občanmi alebo osobami s trvalým pobytom;

B.  keďže na deti, ktoré dosiahli pubertálny vek a sú odsúdené za dotknuté trestné činy, sa môžu uplatňovať rovnaké tresty ako na dospelých; keďže niektoré mladšie deti môžu byť podrobené bičovaniu;

C.  keďže homosexualita bola v Bruneji pred zavedením trestného zákonníka šaría nezákonná a bolo možné ju trestať odňatím slobody až na 10 rokov;

D.  keďže posledné voľby sa v Bruneji konali v roku 1962; keďže brunejský sultán je súčasne hlavou štátu i predsedom vlády a disponuje plnou výkonnou mocou;

E.  keďže osobitný spravodajca OSN pre mučenie uviedol, že akýkoľvek telesný trest je v rozpore so zákazom mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a nemožno ho považovať za zákonnú sankciu podľa medzinárodného práva; keďže niektoré tresty zakotvené v trestnom zákonníku predstavujú mučenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, ktoré zakazuje Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorého signatárom je od roku 2015 aj Brunej;

F.  keďže ustanovenia trestného zákonníka šaría porušujú záväzky Bruneja v oblasti medzinárodného práva vrátane práva na život, práva nebyť podrobený mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu, slobody prejavu, slobody náboženstva a práva na súkromie; keďže ustanovenia zákonníka sú diskriminačné z hľadiska sexuálnej orientácie, ako aj voči ženám a náboženským menšinám v Bruneji a môžu podnecovať násilie;

G.  keďže v rámci Spoločného programu OSN pre HIV a AIDS (UNAIDS) a Populačného fondu OSN (UNFPA) sa konštatovalo, že ustanovenia brunejského trestného zákonníka, ktoré kriminalizujú homosexualitu a trestajú formy starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia, majú neprimeraný vplyv na ženy a LGBTI osoby, pričom vytvárajú prekážky prístupu k informáciám o zdraví a k zdravotníckym službám, bránia prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam a negatívne ovplyvňujú verejné zdravie;

H.  keďže tradícia, náboženstvo a kultúra v Bruneji sa využívajú na odôvodnenie diskriminácie žien a LGBTI osôb; keďže v správe Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 11. marca 2019 o Bruneji sa konštatujú hlboko zakorenené patriarchálne postoje a využívanie diskriminačných stereotypov, ktoré sa prejavujú v tom, ako sa ženy rozhodujú v akademickej a profesionálnej oblasti, v ich nerovnom postavení na trhu práce, ako aj v manželstve a rodinných vzťahoch; keďže tieto stereotypy sú základnou príčinou násilia páchaného na ženách;

I.  keďže Brunej je známy multietnickým obyvateľstvom so širokou škálou náboženstiev, ktorá zahŕňa islam, kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus a rôzne domáce náboženstvá, vyznačujúce sa pokojným spolunažívaním; keďže brunejská ústava uznáva náboženskú slobodu a ustanovuje, že „veriaci môžu všetky náboženstvá praktizovať v mieri a harmónii“; keďže vláda i napriek brunejskej ústave zakázala šírenie a výučbu všetkých náboženstiev okrem islamu a akékoľvek verejné slávenie vianočných sviatkov;

J.  keďže v Bruneji de facto platí moratórium na trest smrti, pričom posledná poprava bola vykonaná v roku 1957; keďže v prípade zavedenia trestného zákonníka šaría v skutočnosti dôjde i k znovuzavedeniu trestu smrti; keďže EÚ odsudzuje trest smrti, a to vždy a všade;

K.  keďže prijatie nových zákonov vyvolalo medzinárodné pobúrenie a žiada si bojkot hotelov, ktoré vlastní Brunei Investment Agency (BIA); keďže táto agentúra je súčasťou brunejského ministerstva financií a hospodárstva a vlastní celý rad investičných projektov po celom svete; keďže BIA uviedla, že medzi jej základné hodnoty patrí vzájomný rešpekt a pozitívne hodnotenie rozdielov a rozmanitosti;

L.  keďže Brunej ratifikoval len dva kľúčové medzinárodné dohovory OSN o ľudských právach, a to Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; keďže tretí cyklus všeobecného pravidelného preskúmania týkajúceho sa Bruneja sa začne 10. mája 2019;

M.  keďže EÚ pozastavila rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci s Brunejom;

1.  dôrazne odsudzuje nadobudnutie účinnosti spiatočníckeho trestného zákonníka šaría; naliehavo žiada brunejské orgány, aby ho bezodkladne zrušili a zabezpečili, aby brunejské zákony rešpektovali medzinárodné právne predpisy a normy v súlade so záväzkami Bruneja v rámci medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, a to aj pokiaľ ide o sexuálne menšiny, náboženské menšiny a neveriacich;

2.  opakuje, že odsudzuje trest smrti; vyzýva Brunej, aby naďalej uplatňoval moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu;

3.  dôrazne odsudzuje používanie mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania za každých okolností; podčiarkuje, že ustanovenia trestného zákonníka šaría porušujú záväzky Bruneja v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a že tresty vyplývajúce z tohto zákonníka predstavujú porušenie zákazov mučenia a iného zlého zaobchádzania obsiahnutých v medzinárodnom obyčajovom práve;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že hoci mnohé krajiny dekriminalizujú konsenzuálne sexuálne správanie osôb rovnakého pohlavia, je poľutovaniahodné, že Brunej sa stal siedmou krajinou, ktorá postihuje konsenzuálne homosexuálne akty trestom smrti; vyzýva brunejské orgány, aby dodržiavali medzinárodné ľudské práva a dekriminalizovali homosexualitu;

5.  žiada brunejské orgány, aby zabezpečili uplatňovanie zásady rovnosti pred zákonom a dodržiavanie základných práv v prípade všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu či náboženstvo; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadným uplatňovaním trestného práva na deti; vyzýva Brunej, aby na deti v žiadnom prípade neuplatňoval trest smrti, mučenie alebo väznenie;

6.  žiada brunejské orgány, aby v plnej miere rešpektovali náboženskú slobodu v sultanáte, ako je stanovené v jeho ústave, a aby umožnili verejné slávenie všetkých náboženských sviatkov vrátane Vianoc; zdôrazňuje, že právne predpisy v tejto oblasti musia byť jednoznačne v súlade s ľudskými právami;

7.  nabáda brunejské orgány, aby v záujme presadzovania a ochrany ľudských práv na území krajiny podporovali politický dialóg s kľúčovými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti, organizáciami na ochranu ľudských práv, náboženskými inštitúciami a obchodnými organizáciami, a to v Bruneji i za jeho hranicami; zdôrazňuje právo na vyjadrovanie kritických alebo satirických názorov ako legitímne uplatňovanie slobody prejavu, ktorá je zakotvená v medzinárodnom rámci pre ľudské práva;

8.  naliehavo vyzýva Brunej, aby ratifikoval zostávajúce kľúčové medzinárodné dohovory OSN v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; žiada brunejské orgány, aby rozšírili stále pozvanie na návštevu v rámci všetkých osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva;

9.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby v prípade účinného uplatňovania trestného zákonníka šaría zvážila prijatie reštriktívnych opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa závažného porušovania ľudských práv vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz;

10.  vyzýva PK/VP, aby obnovila rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Brunejom pod podmienkou, že trestný zákonník bude v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

11.  vyzdvihuje úsilie obhajcov ľudských práv pri podpore a ochrane práv LGBTI osôb; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vo väčšej miere podporovali organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv v Bruneji;

12.  vyzýva delegáciu EÚ pre Indonéziu a Brunejsko-darussalamský štát v Jakarte, delegáciu EÚ pre združenie ASEAN a ESVČ, aby situáciu podrobne sledovali a v tejto súvislosti konzultovali s brunejskými orgánmi, veľvyslanectvami a zastupiteľstvami; žiada ESVČ, aby zaradila situáciu v Bruneji do programu nasledujúceho politického dialógu ASEAN – EÚ o ľudských právach;

13.  nabáda členské štáty, aby sa aktívne podieľali na nadchádzajúcom všeobecnom pravidelnom preskúmaní, ktoré sa uskutoční od 6. do 17. mája 2019 a zameria sa na bilanciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v Bruneji;

14.  zdôrazňuje, že pokiaľ je platný súčasný trestný zákonník, inštitúcie EÚ musia zvážiť zaradenie hotelov vo vlastníctve Brunei Investment Agency na čiernu listinu;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali medzinárodný právny rámec, pokiaľ ide o prístup obetí súčasného brunejského trestného zákonníka ku konaniam o azyle a k humanitárnej ochrane;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva, Komisii OSN pre postavenie žien, Rade OSN pre ľudské práva, sekretariátu združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, brunejskému sultánovi Hassanalovi Bolkiahovi a vláde Bruneja.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o justičnej spolupráci v trestných veciach medzi Eurojustom a Dánskym kráľovstvom zo strany Eurojustu (07770/2019 – C8-0152/2019 – 2019/0805(CNS))

P8_TA(2019)0425 A8-0192/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (07770/2019),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0152/2019),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26a ods. 2,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0192/2019),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá (COM(2018)0284 – C8-0197/2018 – 2018/0143(COD))

P8_TA(2019)0426 A8-0354/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0284),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0197/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0354/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové ťažké úžitkové vozidlá a menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 a (EÚ) 2018/956 a smernica Rady 96/53/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1242.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie

Komisia sleduje technický vývoj nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO) s cieľom pravidelne a včas ho aktualizovať vzhľadom na inovácie a zohľadniť zavádzanie nových technológií, ktoré zlepšujú palivovú úspornosť ťažkých úžitkových vozidiel.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 286. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 14. novembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0455).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (COM(2017)0653 – C8-0393/2017 – 2017/0291(COD))

P8_TA(2019)0427 A8-0321/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0653),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0393/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. apríla 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0321/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1161.)

(1) Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 58. (2) Ú. v. EÚ C 387, 25.10.2018, s. 70. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 25. októbra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0424).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností (COM(2018)0239 – C8-0166/2018 – 2018/0113(COD))

P8_TA(2019)0428 A8-0422/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0239),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 50 ods. 1 a článok 50 ods. 2 písm. b), c), f) a g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0166/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0422/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/1151.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 24.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (COM(2018)0241 – C8-0167/2018 – 2018/0114(COD))

P8_TA(2019)0429 A8-0002/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0241),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 50 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0167/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0002/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/2121.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 24.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond (COM(2018)0476 – C8-0268/2018 – 2018/0254(COD))

P8_TA(2019)0430 A8-0412/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0476),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0268/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0412/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../..., ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 4, článok 183 a článok 188 druhý odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(3),

keďže:

(-1b)  Geopolitický kontext Únie sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenil. Situácia v susedných regiónoch Európy je nestabilná a Únia čelí zložitému a náročnému prostrediu, v ktorom jednak vznikajú nové hrozby, ako sú hybridné a kybernetické útoky, a zároveň sa vracajú aj tradičnejšie výzvy. Tvárou v tvár tejto situácii občania Európy aj ich politickí lídri spoločne zastávajú názor, že je potrebné spoločne urobiť viac v oblasti obrany.

(-1c)  Charakteristickými črtami sektora obrany sú neustále sa zvyšujúce náklady na obranné vybavenie a vysoké náklady na výskum a vývoj, ktoré obmedzujú zavádzanie nových obranných programov a majú priamy dosah na konkurencieschopnosť a inovačné kapacity európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Vzhľadom na toto zvyšovanie nákladov by sa mal na úrovni Únie podporovať vývoj novej generácie hlavných obranných systémov a nových obranných technológií, aby sa zvýšila spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti investícií do obranného vybavenia.

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji technologických a priemyselných spôsobilostí v oblasti obrany s cieľom reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, inovačný a efektívny európsky obranný priemysel v celej Únii aj mimo jej hraníc, čím sa zároveň podporí vytvorenie integrovanejšieho európskeho obranného trhu a dopyt po európskych obranných výrobkoch a technológiách na vnútornom trhu, v dôsledku čoho sa zvýši nezávislosť od mimoúniových zdrojov. Konkrétne navrhla vytvoriť Európsky obranný fond („fond“) na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, a tým pomáhať rozvíjaniu súčinnosti a nákladovej efektívnosti, a na podporu spoločných nákupov a údržby obranného vybavenia členskými štátmi. Tento fond by dopĺňal vnútroštátne financovanie, ktoré sa už na tieto účely používa, a mal by členské štáty stimulovať k spolupráci a väčším investíciám v oblasti obrany. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(2)  Fond by prispel k vytvoreniu silnej konkurencieschopnej a európskej obrannej technologickej a priemyselnej ▌základne a súčasne by podporil iniciatívy Únie zamerané na dosiahnutie integrovanejšieho európskeho obranného trhu, a to najmä(4) smernicu o verejnom obstarávaní a smernicu o transferoch EÚ v oblasti obrany prijaté v roku 2009.

(3)  Pri uplatňovaní integrovaného prístupu a s cieľom prispieť k posilneniu kapacít obranného priemyslu Únie v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií by sa mal zriadiť Európsky obranný fond. Fond by sa mal zamerať na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií, efektívnosti a technologickej autonómnosti obranného priemyslu Únie a tým prispieť k strategickej autonómnosti EÚ podporou cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce medzi podnikmi, výskumnými centrami, vnútroštátnymi správnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a univerzitami v celej Únii, vo fáze výskumu a fáze vývoja obranných produktov a technológií. S cieľom dospieť k inovatívnejším riešeniam a vybudovať otvorený vnútorný trh, by mal fond podporovať a uľahčovať zlepšovanie cezhraničnej spolupráce malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pôsobiacich v obrannom priemysle.

Na úrovni Únie sa spoločné nedostatky v spôsobilostiach v oblasti obrany v rámci ▌spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky identifikujú najmä v pláne rozvoja spôsobilostí, pričom v zastrešujúcom programe strategického výskumu sa identifikujú aj spoločné ciele výskumu v oblasti obrany. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany a ▌stála štruktúrovaná spolupráca, podporia plnenie príslušných priorít tak, že identifikujú a využijú príležitosti na posilnenie spolupráce s cieľom naplniť ambície v oblasti bezpečnosti a obrany na úrovni EÚ. Vo vhodných prípadoch sa môžu takisto zohľadniť regionálne a medzinárodné priority vrátane priorít v kontexte Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ak sú v súlade s prioritami Únie a nebránia žiadnemu členskému štátu ani pridruženej krajine v účasti, pričom by sa malo zohľadniť aj to, aby sa predišlo zbytočnej duplicite.

(4)  Fáza výskumu má zásadný význam, keďže podmieňuje kapacitu ▌a autonómnosť európskeho priemyslu, pokiaľ ide o vývoj produktov, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov v oblasti obrany. Fáza výskumu spojená s vývojom obranných spôsobilostí môže zahŕňať značné riziká, najmä riziká spojené s nízkym stupňom rozvoja technológií a narušeniami, ktoré môžu spôsobiť. Fáza vývoja, ktorá obvykle nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa aj značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť a inovácie obranného priemyslu Únie. Fond by preto mal podporovať prepojenie medzi fázou výskumu a fázou vývoja.

(5)  Fond by nemal podporovať základný výskum, ktorý by sa mal skôr podporovať z iných schém, môže však zahŕňať základný výskum zameraný na obranu, z ktorého sa pravdepodobne vytvorí základ riešenia zistených alebo očakávaných problémov alebo možností.

(6)  Z fondu by sa mohli podporovať akcie, ktoré sa týkajú nových výrobkov a technológií a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií. Akcie na modernizáciu existujúcich obranných výrobkov a technológií by mali byť oprávnené len vtedy, ak už existujúce informácie potrebné na vykonávanie akcie ▌nepodliehajú žiadnemu obmedzeniu zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, ktoré by bránilo vykonaniu akcie. Ak právne subjekty žiadajú o financovanie z Únie, malo by sa od nich vyžadovať predloženie príslušných informácií, aby sa zistilo, že obmedzenia neexistujú. Ak takéto informácie chýbajú, ▌financovanie z prostriedkov Únie by nemalo byť možné.

(6a)   Z fondu by mali finančne podporovať akcie v oblasti vývoja prelomových obranných technológií. Keďže prelomové technológie môžu byť založené na koncepciách alebo nápadoch pochádzajúcich od netradičných subjektov v oblasti obrany, fond by mal umožniť dostatočnú flexibilitu pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ako aj pri vykonávaní takýchto akcií.

(7)  S cieľom zaistiť, aby sa pri vykonávaní tohto nariadenia dodržali medzinárodné záväzky Únie a jej členských štátov, akcie týkajúce sa produktov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané medzinárodným právom, by nemali byť finančne podporované z fondu. V tejto súvislosti by mala oprávnenosť akcií týkajúcich sa nových výrobkov alebo technológií obranného priemyslu ▌ takisto podliehať vývoju medzinárodného práva. Akcie na rozvoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly rozhodovať o výbere a angažovanosti pri vykonávaní útokov na ľudí by takisto nemali byť financované z fondu, čím nie je dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na opatrenia zamerané na rozvoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

(8)  Cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi právnymi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch brzdí to, že je ťažké dohodnúť sa na konsolidovaných požiadavkách na obrannú spôsobilosť a spoločných technických špecifikáciách alebo štandardoch. Absencia takýchto požiadaviek, špecifikácií a štandardov mala za následok zvýšenú roztrieštenosť obranného odvetvia, technickú zložitosť, oneskorenia, vyššie náklady, zbytočnú duplicitu, ako aj nižšiu úroveň interoperability. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou akcií, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň technologickej pripravenosti. Na podporu z fondu by mali byť takisto oprávnené činnosti ▌vedúce k splneniu spoločných požiadaviek na obrannú spôsobilosť, ako aj činnosti zamerané na podporu tvorby spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem, najmä ak podporujú interoperabilitu.

(9)  Keďže cieľom fondu je podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovácie obranného priemyslu Únie využívaním a dopĺňaním činností spolupráce týkajúcich sa výskumu a technológií v oblasti obrany a elimináciou rizika vo fáze vývoja projektov spolupráce, na čerpanie prostriedkov z fondu by mali byť oprávnené akcie týkajúce sa výskumu a vývoja výrobku alebo technológie obranného priemyslu. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane ich interoperability.

(10)  Keďže fond sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi právnymi subjektmi a členskými štátmi v celej Európe, akcia by mala byť oprávnená na získanie financovania ▌, ak sa uskutoční v rámci spolupráce v rámci konzorcia najmenej troch právnych subjektov so sídlom v najmenej troch rôznych členských štátoch alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z týchto ▌oprávnených subjektov usadených v najmenej dvoch rôznych členských štátoch ▌alebo pridružených krajinách by nemali byť pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, ani by sa nemali kontrolovať navzájom. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Vzhľadom na špecifiká prelomových technológií na obranné účely, ako aj štúdií by tieto činnosti mohol vykonávať jeden právny subjekt. S cieľom podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi možno z fondu podporiť aj spoločné obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím.

(11)  Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(5)] by mali byť subjekty usadené v zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) oprávnené na získanie financovania pod podmienkou dodržania pravidiel a cieľov fondu a prípadných dohôd platných pre členský štát, s ktorým sú ZKÚ spojené.

(12)  Keďže fond sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti ▌obranného priemyslu Únie, oprávnené na získanie financovania by v zásade mali byť len subjekty usadené v Únii alebo v pridružených krajinách, ktoré nepodliehajú kontrole tretích nepridružených krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by sa kontrola mala chápať ako schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov. Okrem toho, aby sa zabezpečila ochrana základných bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov, by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a ich subdodávatelia pri akciách finančne podporovaných z tohto fondu, nemali byť umiestnené na území nepridružených tretích krajín a ich výkonné riadiace štruktúry by mali byť usadené v Únii alebo v pridruženej krajine. V súlade s tým subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine, alebo subjekt, ktorý je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine, ale svoje výkonné riadiace štruktúry má v nepridruženej tretej krajine, nie je oprávnený byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie. S cieľom chrániť základné bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov by sa tieto podmienky oprávnenosti mali uplatňovať aj na financovanie poskytované prostredníctvom verejného obstarávania odchylne od článku 176 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(13)  Za určitých okolností ▌by malo byť možné sa odchýliť od zásady, že príjemcovia a ich subdodávatelia zapojení do akcie finančne podporovanej z fondu nepodliehajú kontrole nepridružených tretích krajín ani subjektov z nepridružených tretích krajín. V tejto súvislosti by právne subjekty usadené v Únii alebo v pridruženej krajine, ktoré sú ovládané nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny, mali byť oprávnené byť príjemcom alebo subdodávateľom zapojeným do akcie pod podmienkou, že sú splnené prísne podmienky týkajúce sa bezpečnostných a obranných záujmov Únie a jej členských štátov. Účasť takýchto právnych subjektov by nemala byť v rozpore s cieľmi fondu. Žiadatelia by mali poskytnúť všetky príslušné informácie o infraštruktúre, zariadeniach, aktívach a zdrojoch, ktoré sa majú v rámci akcie použiť. Zároveň by sa v tejto súvislosti mali zohľadniť obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

(13-a)  V rámci reštriktívnych opatrení EÚ, ktoré boli prijaté na základe článku 29 Zmluvy o EÚ a článku 215 ods. 2 ZFEÚ sa nesmú priamo ani nepriamo poskytnúť žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje určeným právnickým osobám, subjektom alebo orgánom. Takéto určené subjekty a subjekty nimi vlastnené alebo ovládané preto nemôžu byť finančne podporované z fondu.

(13a)  Finančné prostriedky Únie by sa mali udeľovať na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 („nariadenie o rozpočtových pravidlách“)(6). Za niektorých riadne odôvodnených a výnimočných okolností sa však finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Keďže udelenie finančných prostriedkov v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách predstavuje odchýlku od všeobecného pravidla súťažných výziev na predkladanie návrhov, tieto výnimočné okolnosti by sa mali vykladať prísne. V tomto kontexte, aby sa grant mohol prideliť bez výzvy na predkladanie návrhov, by mala Komisia, ktorej pomáha výbor členských štátov (ďalej len „výbor“), posúdiť stupeň, do akého navrhovaná akcia zodpovedá cieľom fondu, pokiaľ ide o cezhraničnú priemyselnú spoluprácu a hospodársku súťaž v rámci celého dodávateľského reťazca.

(14)  Ak sa na oprávnenej akcii chce zúčastniť konzorcium a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavným kontaktným miestom.

(15)  Ak akciu finančne podporovanú z fondu riadi projektový manažér vymenovaný členskými štátmi alebo pridruženými krajinami, Komisia by s ním mala pred vykonaním platby konzultovať, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty. ▌Projektový manažér by mal Komisii poskytnúť svoje pripomienky k dosiahnutému pokroku v rámci akcie, aby tak Komisia mohla potvrdiť, či sú splnené podmienky na to, aby sa prikročilo k vykonaniu platby.

(15a)  Komisia by mala vykonávať fond prostredníctvom priameho riadenia, aby sa maximalizovala účinnosť a efektívnosť realizácie a zabezpečila úplná konzistentnosť s ostatnými iniciatívami Únie. Komisia by preto mala aj naďalej zodpovedať za výberové postupy a postupy prideľovania, a to aj pokiaľ ide o etické hľadisko. V odôvodnených prípadoch však Komisia môže zveriť určité úlohy vykonávania osobitných akcií finančne podporovaných z fondu subjektom podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Môže ísť o napríklad o prípady, keď bol projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, ktoré spolufinancujú akciu, za podmienky, že budú splnené požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách. Takéto poverenie by pomohlo zefektívniť spolufinancované akcie a zabezpečiť bezproblémovú koordináciu dohody o financovaní s dohodou uzavretou medzi konzorciom a projektovým manažérom vymenovaným členskými štátmi, ktoré akciu spolufinancujú.

(16)  S cieľom zabezpečiť finančnú životaschopnosť financovaných akcií treba, aby žiadatelia preukázali, že náklady na akcie, ktoré nie sú hradené z finančných prostriedkov Únie, sú pokryté inými finančnými prostriedkami.

(17)  Členské štáty by mali mať k dispozícii rôzne druhy finančných mechanizmov na účely spoločného vývoja a nadobudnutia obranných spôsobilostí. ▌Komisia by mohla zabezpečovať rôzne druhy mechanizmov, ktoré by členské štáty mohli dobrovoľne využívať pri riešení problémov financovania v oblasti kolaboratívneho vývoja a obstarávania. Využívaním takýchto finančných mechanizmov by sa mohlo ďalej podporiť spúšťanie projektov spolupráce a cezhraničných projektov v oblasti obrany a zvýšiť efektívnosť výdavkov na obranu, a to aj v prípade projektov podporovaných z ▌fondu.

(18)  Vzhľadom na špecifiká obranného priemyslu, kde dopyt takmer výlučne vychádza zo strany členských štátov a pridružených krajín, ktoré takisto riadia celé nadobudnutie výrobkov a technológií obranného priemyslu vrátane exportu, má fungovanie sektoru obrany jedinečný charakter a neriadi sa obvyklými pravidlami a obchodnými modelmi, ktorými sa riadia tradičnejšie trhy. Preto toto odvetvie nemôže uskutočňovať zásadné projekty výskumu a vývoja v oblasti obrany financované z vlastných zdrojov, takže členské štáty a pridružené krajiny často v plnej výške hradia náklady na výskum a vývoj. V záujme dosiahnutia cieľov fondu, a to najmä podnietenia spolupráce medzi právnymi subjektmi z rôznych členských štátov a pridružených krajín, a pri zohľadnení špecifík sektoru obrany, v prípade akcií, ktoré sa implementujú pred fázou vývoja prototypu, by sa mali hradiť oprávnené náklady v plnej výške.

(19)  Kľúčovou fázou je fáza prototypu, pretože členské štáty alebo pridružené krajiny vtedy zvyčajne prijímajú rozhodnutie o svojej celkovej investícii a začínajú postup nadobudnutia budúcich výrobkov alebo technológií obranného priemyslu. Preto sa členské štáty a pridružené krajiny v tejto konkrétnej fáze dohodnú na potrebných záväzkoch vrátane spoločného rozdelenia nákladov a vlastníctva projektu. Aby sa zaistila dôveryhodnosť ich záväzkov, finančná pomoc Únie z fondu by nemala presiahnuť 20 % oprávnených nákladov.

(20)  V prípade akcií, ktoré idú nad rámec fázy prototypu, by sa malo predpokladať financovanie do výšky až 80 %. Tieto akcie, ktoré sú bližšie dokončeniu výrobku a technológie, si môžu stále vyžadovať značné náklady.

(21)  Zainteresované strany v sektore obrany čelia osobitnými nepriamym nákladom, ako sú náklady na bezpečnosť. Navyše zainteresované strany vyvíjajú činnosť na osobitnom trhu, na ktorom – pri chýbajúcom dopyte na strane kupujúcich – nemôžu získať späť náklady na výskum a vývoj ako v civilnom sektore. Preto je odôvodnené povoliť paušálnu sadzbu 25 %, ako aj možnosť ▌ účtovať nepriame náklady vypočítané v súlade s obvyklými postupmi účtovníctva príjemcov, ak tieto postupy ich vnútroštátne orgány uznávajú v prípade porovnateľných činností v oblasti obrany, ktoré boli oznámené Komisii. ▌

(21a)  Akcie s účasťou cezhraničných MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou podporujú otvorenie dodávateľských reťazcov a prispievajú k plneniu cieľov fondu. Tieto akcie by mali byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania, čo by malo byť prospešné pre všetky zúčastnené subjekty.

(22)  Aby sa zabezpečilo, že financované akcie prispejú ku konkurencieschopnosti a k efektívnosti európskeho obranného priemyslu, je dôležité, aby členské štáty ▌vyjadrili úmysel spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu, predovšetkým prostredníctvom spoločného cezhraničného obstarávania, v rámci ktorého členské štáty spoločne organizujú svoje postupy verejného obstarávania, a to najmä prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie.

(22a)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt a v strednodobom až dlhodobom horizonte komerčne životaschopné, aby sa zabezpečilo, že akcie financované z fondu budú z hľadiska konkurencieschopnosti a účinnosti európskeho obranného priemyslu prínosom. Kritériá oprávnenosti pre vývojové akcie by preto mali zohľadňovať skutočnosť, že členské štáty vyjadrili úmysel, aj prostredníctvom memoranda o porozumení alebo vyhlásenia o zámere, koordinovane obstarať konečný výrobok alebo využívať technológiu obranného priemyslu. Kritériá prideľovania v rámci vývojových akcií by zároveň mali zohľadňovať aj skutočnosť, že členské štáty sa politicky alebo právne zaviažu, že budú spoločne využívať, vlastniť alebo prevádzkovať konečný obranný produkt alebo technológiu.

(23)  Podpora inovácií a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie. Preto by kritériom na vyhodnotenie návrhov mali byť prínosy akcií pre dané záujmy a pre priority v oblasti obranného výskumu a obranných spôsobilostí, na ktorých sa členské štáty spoločne dohodli. ▌

(24)  Oprávnenými akciami vypracovanými v medziach stálej štruktúrovanej spolupráce ▌v inštitucionálnom rámci Únie by sa mala zabezpečiť nepretržitá posilnená spolupráca medzi právnymi subjektmi v rôznych členských štátoch, čím by sa priamo prispievalo k cieľom fondu. Ak boli takéto projekty vybrané, mali by byť preto oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(25)  Aby sa predišlo zbytočnej duplicite a zabezpečilo vzájomné obohacovanie civilného a obranného výskumu a synergie medzi nimi, Komisia zohľadní iné činnosti financované z rámcového programu Európsky horizont.

(26)  Keďže kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sa stávajú čoraz významnejšími výzvami, Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uznávajú potrebu dosiahnuť súčinnosť medzi akciami v oblasti kybernetickej obrany v rozsahu pôsobnosti fondu a iniciatívami Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako sú napríklad iniciatívy uvedené v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti. Konkrétne by sa európske centrum pre rozvoj priemyselných, technologických a výskumných spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa má zriadiť, malo usilovať o súčinnosť medzi civilným a obranným rozmerom kybernetickej bezpečnosti. Mohlo by aktívne podporovať členské štáty a iných príslušných aktérov, a to poskytovaním poradenstva, výmenou odborných znalostí a uľahčovaním spolupráce na projektoch a akciách, ako aj vykonávaním funkcie projektového manažéra vo vzťahu k ▌fondu, ak o to členské štáty požiadajú.]

(27)  Integrovaný prístup by sa mal zabezpečiť spojením činností, na ktoré sa vzťahuje prípravná akcia v oblasti obranného výskumu (PADR) spustená Komisiou v zmysle článku 58 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092(7), a s cieľom zjednotiť podmienky účasti, vytvoriť súdržnejší súbor nástrojov a zvýšiť inovačný, kolaboratívny a hospodársky vplyv a zároveň predísť zbytočnej duplicite a fragmentácii. Uplatňovaním takéhoto integrovaného prístupu by fond prispel aj k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a zároveň k preklenutiu medzery medzi fázami výskumu a vývoja pri súčasnom zohľadnení špecifík sektoru obrany, ako aj podpore všetkých foriem inovácií vrátane prelomových inovácií▌. Účinky pozitívneho presahu je v náležitých prípadoch možné očakávať aj v civilnej oblasti.

(28)  Ak je to vhodné vzhľadom na osobitosti akcie, ▌ciele fondu by sa mali dosahovať aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci nástroja ▌ InvestEU.

(29)  Finančná podpora by sa pri zlyhaní trhu alebo v suboptimálnych investičných situáciách mala využívať primerane a akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie, ani by nemali narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali prinášať pre Úniu jasnú ▌pridanú hodnotu.

(30)  Typy financovania a spôsoby implementácie fondu by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti plniť konkrétne ciele akcií a dosahovať výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nedodržiavania predpisov. To by malo zahŕňať posúdenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku ▌125 ods. 1 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(31)  Komisia by mala vypracovať ročné ▌pracovné programy v súlade s cieľmi fondu a zohľadniť pritom prvé skúsenosti získané v rámci EDIDP a PADR. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor. Komisia by sa mala snažiť nájsť riešenia, ktoré majú čo najširšiu podporu vo výbore. V tejto súvislosti sa výbor môže stretávať v zložení národných expertov na obranu, aby Komisii poskytoval osobitnú pomoc vrátane poskytovania poradenstva, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností v rámci akcie. Členské štáty vymenúvajú svojich príslušných zástupcov do uvedeného výboru. Členom výboru by sa malo umožniť, aby včas a účinne preskúmali návrh vykonávacích aktov a vyjadrili svoje stanoviská.

(31a)  Kategórie pracovných programov by mali obsahovať funkčné požiadavky, aby bolo pre priemysel jasné, aké funkcie a úlohy musia plniť spôsobilosti, ktoré sa vytvoria. Takéto požiadavky by mali poskytnúť jasný obraz o očakávaných výkonoch, ale nemali by byť zamerané na špecifické riešenia alebo špecifické subjekty a nemali by brániť hospodárskej súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

(31b)  Počas prípravy pracovných programov by Komisia tiež mala zabezpečiť prostredníctvom vhodných konzultácií s výborom, aby sa pri navrhovaných výskumných alebo vývojových akciách zabránilo zbytočnej duplicite. V tejto súvislosti Komisia môže predbežne posúdiť možné prípady duplicity existujúcich spôsobilostí alebo už financovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja v rámci Únie.

(31bb)  Komisia by mala zabezpečiť súdržnosť pracovných programov počas priemyselného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

(31bc)  V pracovných programoch by sa malo zabezpečiť, aby sa náležitá časť celkového rozpočtu využila na akcie umožňujúce cezhraničnú účasť MSP.

(31c)   Európskej obrannej agentúre sa udelí štatút pozorovateľa vo výbore, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Vzhľadom na špecifiká sektoru obrany by mala výboru pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(32)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie pracovného programu a pridelenie finančných prostriedkov na vybrané vývojové akcie. Pri vykonávaní vývojových akcií by sa mali zohľadniť najmä špecifiká sektora obrany, predovšetkým zodpovednosť členských štátov a/alebo pridružených krajín za proces plánovania a nadobúdania. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali uplatňovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011▌.(8)

(32a)  Komisia by mala po vyhodnotení návrhov s pomocou nezávislých expertov, ktorých bezpečnostné previerky by mali potvrdiť príslušné členské štáty, vybrať akcie, ktoré sa majú finančne podporovať z fondu. Komisia by mala vytvoriť databázu nezávislých expertov. Táto databáza by sa nemala zverejniť. Nezávislí experti by sa mali vymenovať na základe svojich zručností, skúseností a vedomostí, pričom by sa mali zohľadniť úlohy, ktorými sa poveria. Komisia by mala v čo najväčšom možnom rozsahu pri vymenúvaní nezávislých expertov prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie vyváženého zloženia skupín expertov a hodnotiacich komisií, pokiaľ ide o rôzne zručnosti, skúsenosti, znalosti, geografickú a rodovú rozmanitosť, a zohľadňujúc situáciu v oblasti činnosti. Mala by sa tiež usilovať o primeranú rotáciu expertov a primeranú vyváženosť medzi súkromným a verejným sektorom. Členské štáty by mali byť informované o výsledkoch hodnotenia so zoznamom poradia vybraných akcií a o pokroku vo financovaných akciách. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj prijatie rozhodnutí o poskytnutí finančných prostriedkov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(32b)  Nezávislí experti by nemali hodnotiť, poskytovať poradenstvo ani pomáhať pri záležitostiach, v súvislosti s ktorými sú v konflikte záujmov, najmä pokiaľ ide o ich aktuálnu pozíciu. Predovšetkým by nemali byť v pozícii, v ktorej by mohli využívať získané informácie na úkor konzorcia, ktoré hodnotia.

(32bb)  ▌Pri navrhovaní nových obranných produktov alebo technológií alebo modernizácii existujúcich obranných produktov alebo technológií by sa žiadatelia mali zaviazať k dodržiavaniu etických zásad, napríklad v oblasti blahobytu ľudí a ochrany ľudského genómu, ktoré sú vyjadrené aj v príslušnom vnútroštátnom práve, práve Únie a medzinárodnom práve vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a prípadne jeho protokolov. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa návrhy sústavne skúmali, aby sa identifikovali tie akcie, ktoré vyvolávajú závažné etické otázky, a aby sa predložili na posúdenie z etického hľadiska.

(33)  V záujme podpory otvoreného vnútorného trhu by sa mala podporiť účasť cezhranične pôsobiacich MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou buď ako členov konzorcií, subdodávateľov alebo subjektov v dodávateľskom reťazci.

(34)  Komisia by sa mala usilovať o pokračovanie v dialógu s ▌členskými štátmi a priemyselným odvetvím, aby sa zaistil úspech fondu. V tejto súvislosti by sa mal ako spoluzákonodarca a jedna z hlavných zainteresovaných strán zapojiť aj Európsky parlament.

(35)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie Európskeho obranného fondu, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle [novej medziinštitucionálnej dohody] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(9) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Komisia by mala zabezpečiť zachovanie čo najjednoduchších administratívnych postupov a vynakladať minimálne dodatočné výdavky.

(36)  Na fond sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách, pokiaľ nie je stanovené inak. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktorými sa riadia granty, ceny, verejné obstarávanie, finančná pomoc, finančné nástroje a rozpočtové záruky.

(37)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá, ktoré Európsky parlament a Rada prijali na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a stanovujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriameho riadenia, ako aj kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je jedným zo základných predpokladov správneho finančného riadenia a účinnosti financovania EÚ.

(38)  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(10), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(11), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(12) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(13) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra (EPPO) môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať ▌trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ▌ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(14). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre – v prípade členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 – a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(39)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím prijatým na základe uvedenej dohody. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie s cieľom udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(40)  Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 existuje potreba hodnotiť toto nariadenie na základe informácií zhromaždených pomocou osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. V prípade potreby môžu k týmto požiadavkám prislúchať merateľné ukazovatele slúžiace ako základ hodnotenia účinkov nariadenia v praxi. Komisia by mala vypracovať priebežné hodnotenie najneskôr štyri roky od začiatku implementovania fondu, a to aj na účely predloženia návrhov na prípadné zmeny tohto nariadenia, a konečné hodnotenie na konci implementačného obdobia fondu, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a v možnom rozsahu v uvedenom čase aj z hľadiska výsledkov a vplyvu. V tejto súvislosti by správa o záverečnom hodnotení mala tiež pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. V tejto záverečnej správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch financovaných z fondu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci a prínos fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí a mala by obsahovať aj informácie o pôvode príjemcov, počte členských štátov a pridružených krajín zapojených do jednotlivých akcií a o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže takisto navrhnúť zmeny tohto nariadenia v reakcii na možný vývoj počas implementácie fondu.

(40a)  Komisia by mala pravidelne monitorovať implementáciu fondu a každoročne podávať správu o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na tento účel by Komisia mala zaviesť potrebné opatrenia na monitorovanie. Táto správa by sa mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade a nemala by obsahovať citlivé informácie.

(41)  Pri zohľadnení dôležitosti boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a ciele udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov tento fond ▌prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Počas prípravy a implementovania fondu sa určia príslušné akcie, ktoré sa opätovne posúdia v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(42)  Keďže sa z fondu podporuje len výskumná a vývojová fáza výrobkov a technológií obranného priemyslu, v zásade by Únia nemala mať vlastnícke práva ani práva duševného vlastníctva vo vzťahu k výrobkom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných akcií, pokiaľ nie je pomoc Únie poskytovaná na základe verejného obstarávania. V prípade výskumných akcií by však členské štáty a pridružené krajiny mali mať možnosť využívať výsledky financovaných akcií s cieľom zúčastniť sa na následnej spolupráci v oblasti vývoja ▌.

(43)  Finančná podpora Únie by nemala ovplyvniť transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES(15) ani vývoz výrobkov, vybavenia alebo technológií. Vývoz vojenského vybavenia a technológií členskými štátmi sa riadi spoločnou pozíciou 944/2008/SZBP.

(44)  Využívanie citlivých podkladových informácií vrátane údajov, know-how alebo informácií získaných pred výkonnosťou fondu alebo mimo nej alebo prístup neoprávnených osôb k ▌výsledkom vytvoreným v súvislosti s akciami finančne podporovanými z fondu môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jeden alebo viacero členských štátov. Nakladanie s citlivými informáciami by sa preto malo riadiť príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom ▌.

(44a)  V záujme zaručenia požadovanej úrovne bezpečnosti utajovaných skutočností by pri podpisovaní utajených dohôd o udeľovaní grantov a financovaní mali byť splnené minimálne normy pre priemyselnú bezpečnosť. Na tento účel a v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/244 Komisia informuje expertov určených členskými štátmi v rámci poradenstva o bezpečnostných pokynoch k programu vrátane usmernení pre určovanie stupňa bezpečnostného utajenia.

(45)  S cieľom zabezpečiť možnosť doplniť alebo zmeniť smerodajné ukazovatele vplyvu, v nevyhnutných prípadoch by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. ▌Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(46)  Komisia by mala riadiť fond s náležitým zreteľom na požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť, najmä utajovaných skutočností a citlivých informácií,

▌PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUM A VÝVOJ ▌

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky obranný fond (ďalej len „fond“) v zmysle článku 1 ods. 3 písm. b) nariadenia .../.../EÚ [Horizont – 2018/0224(COD)].

Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá jeho poskytovania.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(0)  „žiadateľ“ je právny subjekt, ktorý podal žiadosť o podporu z fondu v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov alebo v súlade s článkom 195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(1)  „operácie kombinovaného financovania“ sú akcie podporované z rozpočtu EÚ, a to aj z mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v rámci ktorých sa kombinujú nenávratné formy podpory ▌alebo finančné nástroje z rozpočtu EÚ a návratné formy podpory z rozvojových a iných verejných finančných inštitúcií, ako aj z komerčných finančných inštitúcií a od investorov;

(1a)  „osvedčovanie“ je postup, ktorým vnútroštátny orgán osvedčí, že výrobok obranného priemyslu, hmotná alebo nehmotná zložka alebo technológia spĺňajú platné predpisy;

(1b)  „utajovaná skutočnosť“ je každá informácia alebo materiál v akejkoľvek forme, ktorej neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného alebo viacerých jej členských štátov a ktorá je označená stupňom utajenia EÚ alebo zodpovedajúcim označením stupňa utajenia, v súlade s dohodou medzi zástupcami členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (2011/C 202/05);

(1c)  „konzorcium“ je zoskupenie žiadateľov alebo príjemcov založené na spolupráci, viazané dohodou o konzorciu a založené na vykonanie akcie v rámci fondu;

(1d)  „koordinátor“ je právny subjekt, ktorý je členom konzorcia a ktorý bol vymenovaný všetkými členmi konzorcia ako hlavné kontaktné miesto v rámci vzťahov s Komisiou;

(2)  „kontrola“ je schopnosť priamo alebo nepriamo uplatňovať rozhodujúci vplyv na právny subjekt prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov;

(3)  „vývojová akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá ▌z činností zameraných na obranu predovšetkým vo fáze vývoja a ktorá sa týka nových výrobkov alebo technológií alebo modernizácie existujúcich výrobkov alebo technológií, s výnimkou výroby alebo používania zbraní;

(4)  „prelomová obranná technológia“ je technológia spôsobujúca radikálnu zmenu vrátane vylepšenej alebo úplne novej technológie, ktorá spôsobuje zmenu paradigmy v koncepcii a vedení obranných záležitostí, a to aj tým, že nahradí súčasné obranné technológie alebo vedie k ich zastaraniu;

(5)  „výkonná riadiaca štruktúra“ je orgán právneho subjektu vymenovaný v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý sa v náležitých prípadoch zodpovedá výkonnému riaditeľovi a ktorý je oprávnený určovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie právneho subjektu a ktorý vykonáva dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho;

(5a)  „najdôležitejšie informácie“ sú údaje, know-how alebo informácie získané v rámci vykonávania fondu, bez ohľadu na formu alebo povahu;

(6)  „právny subjekt“ je každá ▌právnická osoba založená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže vo svojom mene uplatňovať práva a podliehať záväzkom, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom ▌197 ods. 2 písm. c) ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(7)  „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ je podnik, ktorý nie je ▌MSP ▌a ktorý má najviac 3 000 zamestnancov, ktorých počet sa vypočíta podľa článkov 3 až ▌6 ▌prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(16);

(8)  „obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím“ je obstarávanie služieb z oblasti výskumu a vývoja zahŕňajúce účasť na riziku a zisku podľa trhových podmienok a konkurenčný vývoj vo fázach s jasným oddelením obstarávaných služieb z oblasti výskumu a vývoja od nasadenia komerčných objemov konečných výrobkov;

(9)  „projektový manažér“ je každý verejný obstarávateľ usadený v členskom štáte alebo pridruženej krajine, trvalo alebo na ad hoc základe poverený členským štátom alebo pridruženou krajinou alebo skupinou členských štátov ▌alebo pridružených krajín riadením nadnárodných projektov v oblasti výzbroje;

(9a)  „kvalifikácia“ je celý postup preukazovania, že návrh výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológia spĺňa stanovené požiadavky a poskytuje objektívne dôkazy, ktorými sa preukazuje, že sa splnili konkrétne požiadavky návrhu;

(10)  „príjemca“ je akýkoľvek právny subjekt, s ktorým bola podpísaná dohoda o udelení grantu alebo financovaní alebo ktorému bolo oznámené rozhodnutie o udelení grantu alebo financovaní;

(11)  „výskumná akcia“ je každá akcia, ktorá sa skladá predovšetkým z výskumných činností, najmä aplikovaného výskumu a v prípade potreby aj základného výskumu, s cieľom získať nové poznatky a s výlučným zameraním na obranné zariadenia;

(12)  „výsledky“ je akýkoľvek hmotný alebo nehmotný účinok akcie, ako sú údaje, know-how alebo informácie v akejkoľvek forme alebo akejkoľvek povahy, či už ich možno chrániť alebo nie, ako aj všetky súvisiace práva vrátane práv duševného vlastníctva;

(12a)  „citlivé informácie“ sú informácie a údaje vrátane utajovaných skutočností, ktoré musia byť chránené pred neoprávneným prístupom alebo zverejnením z dôvodu povinností stanovených vo vnútroštátnom práve alebo v práve Únie alebo v záujme ochrany súkromia alebo bezpečnosti jednotlivca alebo organizácie;

(12b)  „malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú malé a stredné podniky vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES;

(13)  „osobitná správa“ je konkrétny výstup výskumnej akcie, v ktorom sú zhrnuté jej výsledky a uvedené obsiahle informácie o základných zásadách, cieľoch, skutočných výsledkoch, základných vlastnostiach, vykonaných skúškach, možných prínosoch, potenciálnych obranných zariadeniach a očakávanom spôsobe využitia tohto výskumu v záujme rozvoja vrátane informácií o vlastníctve práv duševného vlastníctva, pričom sa nevyžaduje zahrnutie informácií o právach duševného vlastníctva;

(14)  „systémový prototyp“ je model výrobku alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon v prevádzkovom prostredí;

(15)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie;

(16)  „nepridružená tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je pridruženou krajinou podľa článku 5;

(17)  „subjekt z nepridruženej tretej krajiny“ je právny subjekt, ktorý je usadený v nepridruženej tretej krajine alebo – ak je usadený v Únii alebo v pridruženej krajine – ktorého výkonné riadiace štruktúry sa nachádzajú v nepridruženej tretej krajine.

Článok 3

Ciele fondu

1.  Všeobecným cieľom fondu je pomáhať rozvoju konkurencieschopnosti, efektívnosti a inovačných kapacít európskej obrannej, technologickej a priemyselnej základne prostredníctvom Únie, čím sa prispieva k strategickej autonómii Únie a slobode jej činností podporovaním akcií spolupráce a rozširovaním cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi v celej Únii, najmä MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ako aj posilnením a zlepšením dynamickosti dodávateľských a hodnotových reťazcov v oblasti obrany, rozšírením cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi a podporovaním lepšieho využívania priemyselného potenciálu inovácií, výskumu a technologického vývoja, a to v každej fáze ▌životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu. ▌

2.  Konkrétnymi cieľmi tohto fondu sú:

a)  podporovať ▌spoluprácu v oblasti výskumu, ▌ktorá môže výrazne zvýšiť výkonnosť ▌budúcich spôsobilostí v celej Únii, a to s cieľom maximalizovať inovácie a zaviesť nové výrobky a technológie obranného priemyslu vrátane prelomových výrobkov a technológií a čo najefektívnejšie využívať financovanie obranného výskumu v Únii;

b)  podporovať spoluprácu v oblasti vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu, ▌ čo prispeje k väčšej efektívnosti výdavkov Únie na obranu, dosiahnu sa tým väčšie úspory z rozsahu, zníži sa riziko zbytočnej duplicity a ako taký sa podporí dopyt trhu po európskych výrobkoch a technológiách, a zníži sa tým fragmentácia výrobkov a technológií obranného priemyslu v celej Únii. V konečnom dôsledku fond povedie k zvýšeniu štandardizácie obranných systémov a väčšej interoperabilite spôsobilostí členských štátov.

Táto spolupráca musí byť v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré odsúhlasili členské štáty v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a predovšetkým v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí.

V tejto súvislosti a s prihliadnutím na to, že je potrebné vyhnúť sa zbytočnej duplicite, je možné v prípade potreby zohľadniť aj regionálne a medzinárodné priority, ak sa tým nevylučuje možnosť účasti žiadneho členského štátu alebo pridruženej krajiny, pokiaľ tieto priority slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie stanoveným v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Článok 4

Rozpočet

1.  V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia …/…/EÚ sa finančné krytie na implementáciu Európskeho obranného fondu na obdobie 2021 – 2027 stanovuje na 11 453 260 000 EUR v cenách z roku 2018 (13 000 000 000 EUR v súčasných cenách).

2.  ▌Rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 je takéto:

a)  ▌3 612 182 000 EUR v cenách z roku 2018 (4 100 000 000 EUR) na výskumné akcie;

b)  ▌7 841 078 000 EUR v cenách z roku 2018 (8 900 000 000 EUR v súčasných cenách) na akcie v oblasti vývoja.

2a.  S cieľom reagovať na nepredvídané okolnosti alebo nový vývoj a potreby môže Komisia prerozdeliť sumy uvedené v odseku 2 najviac o 20 % medzi akcie na výskum a akcie na rozvoj.

3.  Sumy uvedené v odseku 1 a 2 možno použiť na účely technickej a administratívnej pomoci pri implementácii fondu, ako sú napríklad prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

4.  Na výzvy na predkladanie návrhov alebo prideľovanie financovania na podporu prelomových technológií na obranné účely sa vyčlenia najmenej 4 %, ale najviac 8 % finančného krytia uvedeného v odseku 1.

Článok 5

Pridružené krajiny

Fond je otvorený členským štátom Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP. Každý finančný príspevok do fondu podľa tohto článku predstavuje pripísaný príjem v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 6

Podpora prelomových technológií na obranné účely

1.  Komisia prideľuje finančné prostriedky na základe otvorených a verejných konzultácií o ▌technológiách so zameraním na obranné aplikácie s potenciálom spôsobiť zásadný prelom v obranných záležitostiach v oblastiach intervencie vymedzených v pracovných programoch.

2.  V pracovných programoch sa stanovia najvhodnejšie formy financovania týchto prelomových obranných technológií.

Článok 7

Etika

1.  Akcie vykonávané v rámci fondu musia byť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom, právom Únie a medzinárodným právom vrátane Charty základných práv Európskej únie. Tieto akcie musia byť zároveň v súlade s etickými zásadami, ktoré sú obsiahnuté aj príslušnom vnútroštátnom práve, práve Únie a medzinárodnom práve.

2.  Pred podpisom dohody o udelení grantu musí návrhy preskúmať Komisia na základe etického sebahodnotenia vypracovaného konzorciom s cieľom identifikovať tie akcie, ktoré vyvolávajú vážne etické otázky vrátane podmienok vykonávania a ktoré sa v náležitých prípadoch predložia na etické posúdenie.

Preskúmania a posúdenia z etického hľadiska vykonáva Komisia za podpory nezávislých expertov z rôznych oblastí, najmä s uznávanými odbornými skúsenosťami v oblasti obrannej etiky.

Podmienky vykonávania eticky citlivých činností sa uvedú v dohode o udelení grantu.

Komisia zabezpečí čo najväčšiu transparentnosť postupov v etických otázkach a podá o tom správu v rámci svojich povinností podľa článku 32. V rámci expertnej skupiny musí mať zastúpenie čo najväčší počet členských štátov.

3.  Subjekty, ktoré sa zúčastňujú na akcii, získajú pred začatím príslušných činností všetky príslušné povolenia alebo iné povinné dokumenty vyžadované vnútroštátnymi alebo miestnymi etickými výbormi alebo inými orgánmi, ako sú orgány na ochranu osobných údajov. Uvedené dokumenty sa archivujú a na požiadanie poskytujú Komisii.

▌

5.  Návrhy, ktoré sú z etického hľadiska neprijateľné, sa zamietnu ▌.

▌

Článok 8

Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

1.  Fond sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

1a.  Odchylne od odseku 1 môžu v odôvodnených prípadoch v rámci nepriameho riadenia vykonávať osobitné akcie subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uvedené sa nevzťahuje na výberový postup a postup prideľovania podľa článku 12.

2.  Z fondu sa môže poskytovať financovanie v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách prostredníctvom grantov, cien a verejného obstarávania, a ak je to vhodné vzhľadom na špecifiká akcie, prostredníctvom finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

2a.  Operácie kombinovaného financovania sa vykonávajú v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadením o Programe InvestEU.

2b.  Finančné nástroje sú striktne zamerané iba na prijímateľov.

▌

Článok 10

Oprávnené subjekty

1.  Príjemcovia a ▌subdodávatelia zapojení do akcie finančne podporovanej z fondu musia byť ▌usadení v Únii alebo v pridruženej krajine▌.

1a.  Infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje príjemcov a subdodávateľov zapojených do akcie, ktoré sa používajú na účely akcií finančne podporovaných v rámci programu, sa musia nachádzať na území členského štátu alebo pridruženej krajiny počas celého trvania akcie a výkonné riadiace štruktúry príjemcov musia byť usadené v Únii alebo v pridruženej krajine.

1b.  Na účel akcie finančne podporovanej z fondu príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie nepodliehajú kontrole zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny.

2.  Odchylne od odseku 1b tohto článku je právny subjekt usadený v Únii alebo pridruženej krajine a ovládaný nepridruženou treťou krajinou alebo subjektom z nepridruženej tretej krajiny ▌oprávnený ako príjemca alebo subdodávateľ zapojený do akcie len za predpokladu, že záruky schválené členským štátom alebo pridruženou krajinou, v ktorej je usadený, v súlade s vnútroštátnymi postupmi sprístupní Komisii. Uvedené záruky sa môžu vzťahovať na výkonnú riadiacu štruktúru právneho subjektu usadeného v Únii alebo v pridruženej krajine. Ak to členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je právny subjekt usadený, považuje za vhodné, uvedené záruky sa môžu vzťahovať aj na osobitné práva štátnych orgánov v kontrole nad právnym subjektom.

Záruky zaisťujú, aby zapojenie takého právneho subjektu do akcie nebolo v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, ako sú stanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ, ani s cieľmi stanovenými v článku 3. Záruky musia byť tiež v súlade s ustanoveniami článkov 22 a 25. V zárukách sa najmä uvedie, že na účel akcie sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že:

a)  ▌kontrola nad žiadateľským právnym subjektom sa nevykonáva spôsobom, ktorý obmedzuje jeho schopnosť vykonávať akciu a dosahovať výsledky, alebo mu v tom bráni, ktorý obmedzuje jeho infraštruktúru, zariadenia, aktíva, zdroje, duševné vlastníctvo alebo know-how na účely akcie alebo ktorý oslabuje jeho spôsobilosti a normy potrebné na výkon akcie;

b)  ▌sa nepridruženým tretím krajinám alebo subjektom z nepridružených tretích krajín bráni v prístupe k ▌citlivým informáciám súvisiacim s akciou; zamestnanci alebo iné osoby zapojené do akcie majú v náležitých prípadoch národnú bezpečnostnú previerku vydanú daným členským štátom alebo danou pridruženou krajinou;

c)  duševné vlastníctvo, ktoré vzniká ako dôsledok akcie, a výsledky akcie zostávajú príjemcovi počas akcie aj po jej ukončení, nepodliehajú kontrole ani obmedzeniu zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny a nevyvážajú sa mimo Úniu alebo mimo pridružených krajín, ani sa k nim neposkytuje prístup mimo Úniu alebo mimo pridružených krajín bez súhlasu členského štátu alebo pridruženej krajiny, v ktorej je právny subjekt usadený, a to v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

Ak to členský štát alebo pridružená krajina, v ktorej je právny subjekt usadený, považuje za vhodné, môžu sa poskytnúť dodatočné záruky.

Komisia informuje výbor uvedený v článku 28 o každom právnom subjekte, ktorý sa považuje za oprávnený podľa tohto odseku.

▌

4.  Ak v Únii alebo pridruženej krajine nie sú ľahko dostupné konkurencieschopné náhrady, príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie môžu využívať svoje aktíva, infraštruktúru, zariadenia a zdroje, ktoré sa nachádzajú alebo sú v držbe mimo územia členských štátov Únie alebo pridružených krajín, ak uvedené použitie nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, je v súlade s cieľmi uvedenými v článku 3 a v plnom súlade s článkami 22 a 25. ▌Náklady spojené s týmito činnosťami nesmú byť finančne podporované z fondu.

4a.  Príjemcovia a subdodávatelia zapojení do akcie môžu pri výkone oprávnenej akcie spolupracovať aj s právnymi subjektmi, ktoré sú usadené mimo územia členských štátov alebo pridružených krajín alebo ktoré podliehajú kontrole nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, vrátane využívania aktív, infraštruktúry, zariadení a zdrojov takýchto právnych subjektov, ak to nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov. Takáto spolupráca musí byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 a v plnom súlade s článkami 22 a 25.

Nepridružená tretia krajina alebo iný subjekt z nepridruženej tretej krajiny nesmie mať neoprávnený prístup k utajovaným skutočnostiam týkajúcim sa vykonávania akcie a musí sa zabrániť potenciálnym negatívnym dôsledkom na bezpečnosť dodávok vstupov potrebných pre akciu.

Náklady spojené s týmito činnosťami nesmú byť financované z fondu.

▌

6.  Žiadatelia poskytnú všetky relevantné informácie potrebné na posúdenie kritérií oprávnenosti ▌. V prípade zmeny počas vykonávania akcie, ktorá by mohla viesť k spochybneniu splnenia kritérií oprávnenosti, príslušný právny subjekt informuje Komisiu, ktorá posúdi, či sú tieto kritériá a podmienky oprávnenosti naďalej splnené, a rieši potenciálny vplyv na financovanie akcie.

7.  ▌

8.  ▌

9.  Na účel tohto článku sú subdodávateľmi zapojenými do akcie finančne podporovanej z fondu subdodávatelia s priamym zmluvným vzťahom k príjemcovi, iní subdodávatelia, pre ktorých je vyčlenených aspoň 10 % celkových oprávnených nákladov, a subdodávatelia, ktorí môžu vyžadovať na účely vykonávania akcie potrebu prístupu k utajovaným skutočnostiam ▌ a ktorí nie sú členmi konzorcia.

Článok 11

Oprávnené akcie

1.  Na získanie financovania sú oprávnené len akcie, ktorými sa plnia ciele uvedené v článku 3.

2.  Z fondu sa podporujú akcie, ktoré sa týkajú▌ nových výrobkov a technológií obranného priemyslu a modernizácie existujúcich výrobkov a technológií, ak využitie už existujúcich informácií potrebných na uskutočnenie akcií na modernizáciu nepodlieha priamo alebo nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľských právnych subjektov obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny ani subjektu z nepridruženej tretej krajiny, a to spôsobom, ktorý bráni vykonávaniu akcie.

3.  Oprávnená akcia sa týka jednej alebo viacerých z týchto činností:

a)  činností zameraných na vytváranie, podporu a zdokonaľovanie ▌poznatkov, výrobkov a technológií vrátane prelomových technológií ▌, ktoré môžu výrazne ovplyvniť oblasť obrany;

b)  činností zameraných na zvýšenie interoperability a odolnosti vrátane bezpečnej výroby a výmeny údajov, na riadenie kritických obranných technológií, posilnenie bezpečnosti dodávok alebo umožnenie účinného využitia výsledkov pre potreby výrobkov a technológií obranného priemyslu;

c)  štúdií, ako napríklad štúdií uskutočniteľnosti, ktorých cieľom je preskúmať uskutočniteľnosť nových alebo zdokonalených technológií, výrobkov, postupov, služieb a riešení ▌;

d)  návrhu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ako aj vymedzenia technických špecifikácií, na základe ktorých sa vypracoval návrh, čo môže zahŕňať čiastočné testy zníženia rizika v priemyselnom alebo reprezentatívnom prostredí;

e)  vývoja modelu výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon prvku v prevádzkovom prostredí (prototyp systému);

f)  testovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie;

g)  kvalifikácie výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

h)  osvedčovania výrobku obranného priemyslu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie ▌;

i)  vývoja technológií alebo aktív, ktorými sa zvyšuje efektívnosť v rámci celého životného cyklu výrobkov a technológií obranného priemyslu.

▌

4.  Akcia sa uskutoční v spolupráci najmenej troch oprávnených subjektov v rámci konzorcia, ktoré sú usadené najmenej v troch rôznych členských štátoch ▌ alebo pridružených krajinách. Najmenej tri z oprávnených subjektov usadených najmenej v dvoch členských štátoch ▌ alebo pridružených krajinách nesmú byť počas celého trvania implementácie akcie ▌pod kontrolou, či už priamou alebo nepriamou, tohto istého subjektu, a nesmú sa kontrolovať navzájom.

5.  Odsek 4 sa nevzťahuje na ▌akcie, ktoré sa týkajú prelomových technológií na obranné účely, alebo na akcie uvedené v odseku 3 písm. c)▌.

6.  Akcie týkajúce sa vývoja výrobkov alebo technológií, ktorých používanie, vývoj alebo výroba sú zakázané platným medzinárodným právom, nie sú oprávnené.

Akcie na vývoj smrtiacich autonómnych zbraní bez možnosti reálnej ľudskej kontroly rozhodovať o výbere a angažovanosti pri vykonávaní útokov na ľudí tiež nesmú byť financované z fondu, čím nie je dotknutá možnosť poskytnúť finančné prostriedky na akcie zamerané na rozvoj systémov včasného varovania a na protiopatrenia na obranné účely.

▌

▌

Článok 12

Výberový postup a postup prideľovania

1.  Finančné prostriedky Únie sa udeľujú na základe súťažných výziev na predkladanie návrhov vydaných v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. V niektorých riadne odôvodnených a výnimočných prípadoch sa finančné prostriedky Únie môžu udeliť aj v súlade s článkom ▌195 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

▌

2a.  Na účely pridelenia finančných prostriedkov ▌Komisia koná pomocou vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 13

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

▌Všetky predložené návrhy sa hodnotia na základe týchto kritérií:

a)  prínos k excelentnosti alebo potenciál prevratnosti v oblasti obrany preukázaním najmä toho, že očakávané výsledky navrhovanej akcie predstavujú významné výhody oproti existujúcim výrobkom alebo technológiám obranného priemyslu;

b)  prínos k inováciám a technologickému rozvoju európskeho obranného priemyslu preukázaním najmä toho, že navrhovaná akcia zahŕňa prelomové alebo novátorské koncepcie a prístupy, nové a do budúcnosti sľubné technologické vylepšenia alebo použitie technológií alebo koncepcií, ktoré sa doposiaľ v sektore obrany nepoužívali, a zároveň sa vyhne zbytočnej duplicite úsilia;

c)  prínos ku konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu preukázaním toho, že navrhovaná akcia má preukázateľne pozitívnu bilanciu nákladovej efektívnosti a účinnosti, čím sa v celej Únii aj mimo jej hraníc vytvárajú nové trhové príležitosti a urýchľuje sa rast podnikov;

▌

d)  prínos k autonómii európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a to aj zvýšením nezávislosti od zdrojov s pôvodom mimo EÚ a posilnením bezpečnosti dodávok a k bezpečnostným a obranným záujmom Únie v súlade s prioritami uvedenými v článku 3 ▌;

e)  prínos v oblasti vytvárania novej cezhraničnej spolupráce medzi právnymi subjektmi usadenými v členských štátoch alebo pridružených krajinách, najmä MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré sa výrazne zapájajú do akcie ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako iné subjekty v dodávateľskom reťazci a ktoré sú usadené v inom členskom štáte ▌alebo inej pridruženej krajine ako je štát alebo krajina, v ktorých sú usadené subjekty tvoriace konzorcium, ktoré nie sú MSP alebo spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

f)  kvalita a efektívnosť implementácie akcie.

▌

Článok 14

Miera spolufinancovania

1.  Z fondu sa financuje až do 100 % oprávnených nákladov na činnosť uvedenú v článku 11 ods. 3 bez toho, aby bol dotknutý článok 190 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.  Odchylne od odseku 1:

a)  v prípade činností vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. e) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 20 % oprávnených nákladov na ne;

b)  v prípade činností vymedzených v článku 11 ods. 3 písm. f) až h) nesmie finančná pomoc z fondu prekročiť 80 % oprávnených nákladov na ne.

3.  Miera financovania vývojových akcií sa zvýši v týchto prípadoch:

a)  v prípade činnosti vyvinutej v kontexte stálej štruktúrovanej spolupráce zriadenej rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov;

b)  v prípade činnosti možno využiť zvýšenú mieru financovania uvedenú v druhom a treťom pododseku tohto odseku, ak je najmenej 10 % celkových oprávnených nákladov na činnosť pridelených MSP, ktoré sú usadené v členskom štáte alebo pridruženej krajine a ktoré sú do činnosti zapojené ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci.

Miera financovania sa môže zvýšiť o percentuálne body zodpovedajúce percentu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenenú pre MSP usadené v členských štátoch alebo v pridružených krajinách, v ktorých sú usadení príjemcovia, ktorí nie sú MSP a ktorí sú do činnosti zapojení ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci, avšak najviac o ďalších 5 percentuálnych bodov.

Miera financovania sa môže zvýšiť o percentuálne body zodpovedajúce dvojnásobku percentuálneho podielu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenenú pre MSP usadené v iných členských štátoch alebo pridružených krajinách, ako sú členské štáty alebo pridružené krajiny, v ktorých sú usadení príjemcovia, ktorí nie sú MSP a ktorí sú do činnosti zapojení ako príjemcovia, subdodávatelia alebo ako subjekty v dodávateľskom reťazci;

c)  v prípade činnosti sa môže využiť miera financovania zvýšená o ďalších 10 percentuálnych bodov, ak najmenej 15 % celkových oprávnených nákladov na činnosť je vyčlenených pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou usadené v Únii alebo v pridruženej krajine;

d)  celkové zvýšenie miery financovania činnosti nesmie prekročiť 35 percentuálnych bodov.

Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci fondu vrátane zvýšenej miery financovania nesmie pokrývať viac ako 100 % oprávnených nákladov na akciu.

Článok 15

Finančná kapacita

Odchylne od článku ▌198 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách:

a)  finančná kapacita sa overí len v prípade koordinátora a len ak sa požadované financovanie od Únie rovná 500 000 EUR alebo je vyššie. Ak však existujú dôvody pochybovať o finančnej kapacite, Komisia overí finančnú kapacitu aj v prípade ostatných žiadateľov alebo koordinátorov pod prahovou hodnotou uvedenou v prvej vete;

b)  finančná kapacita sa neoveruje v prípade právnych subjektov, ktorých životaschopnosť zaručujú príslušné orgány členského štátu;

c)  ak je finančná kapacita štrukturálne zaručená iným právnym subjektom, overí sa jeho finančná kapacita.

Článok 16

Nepriame náklady

1.  Odchylne od článku 181 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa nepriame oprávnené náklady určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky a finančnej podpory pre tretie strany, ako aj akýchkoľvek jednotkových nákladov alebo jednorazových platieb, ktoré zahŕňajú nepriame náklady.

2.  Alternatívne možno nepriame oprávnené náklady ▌určiť v súlade s obvyklými postupmi nákladového účtovníctva príjemcu na základe skutočných nepriamych nákladov za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznávajú tieto postupy nákladového účtovníctva pre porovnateľné činnosti v oblasti obrany v súlade s článkom ▌185▌ nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré boli oznámené Komisii.

Článok 17

Používanie celkovej jednorazovej platby alebo príspevku, ktorý nie je spojený s nákladmi

1.  V prípade, že Únia udeľuje spolufinancovanie vo výške nižšej ako 50 % celkových nákladov na akciu, Komisia môže použiť:

a)  príspevok, ktorý nie je spojený s nákladmi, uvedenými v článku ▌180 ods. 3▌ nariadenia o rozpočtových pravidlách a ktorý je založený na dosiahnutí výsledkov meraných s ohľadom na predtým stanovené medzníky alebo na základe ukazovateľov výkonnosti; alebo

b)  celkovú jednorazovú platbu uvedenú v článku ▌182 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách a založenú na predbežnom rozpočte akcie, ktorý už schválili vnútroštátne orgány spolufinancujúcich členských štátov a pridružených krajín.

2.  Nepriame náklady sa zahrnú do jednorazovej platby.

Článok 18

Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím

1.  Únia môže podporiť obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím udelením grantu verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vymedzeným v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ(17), 2014/25/EÚ(18) a 2009/81/ES(19), ktorí spoločne obstarávajú ▌služby výskumu a vývoja v oblasti obrany alebo koordinujú svoje postupy verejného obstarávania.

2.  Postupy verejného obstarávania:

a)  musia byť v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

b)  môžu povoľovať zadanie viacerých zákaziek v rámci toho istého postupu (využitie viacerých zdrojov);

c)  umožňujú zadávať zákazky účastníkom verejnej súťaže, ktorých ponuka predstavuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a zároveň bráni vzniku konfliktu záujmov.

Článok 19

Záručný fond

Príspevky do mechanizmu vzájomného poistenia môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia [článku X] nariadenia XXX [nástupca nariadenia o záručnom fonde].

▌

Článok 20

Podmienky oprávnenosti týkajúce sa verejného obstarávania a cien

1.  Články 10 a 11 sa uplatňujú primerane na ceny.

2.  Článok 10, odchylne od článku 176 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a článok 11 sa primerane uplatňujú na verejné obstarávanie štúdií podľa článku 11 ods. 3 písm. c).

▌

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝSKUMNÉ AKCIE

Článok 22

Vlastníctvo výsledkov výskumných akcií

1.  Vlastníkmi výsledkov výskumných akcií finančne podporovaných z fondu sú príjemcovia, ktorí ich vytvorili. Ak výsledky spoločne vytvorili právne subjekty a ak ich príslušné príspevky nemožno s istotou určiť alebo ak nie je možné takéto spoločné výsledky rozdeliť, výsledky sú spoločným vlastníctvom právnych subjektov. Spoluvlastníci uzavrú dohodu o rozdelení a podmienkach uplatňovania tohto spoluvlastníctva v súlade so svojimi povinnosťami podľa dohody o grante.

2.  Odchylne od odseku 1, ak sa podpora z prostriedkov Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania, vlastníkom výsledkov výskumných akcií finančne podporovaných z fondu je Únia. Členské štáty a pridružené krajiny majú prístupové práva k výsledkom, a to bezplatne a na ich písomnú žiadosť.

3.  ▌Výsledky výskumných akcií finančne podporovaných z fondu nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridruženej tretej krajiny alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny, a to ani z hľadiska transferu technológií.

4.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami prostredníctvom akcií finančne podporovaných z fondu a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8a tohto článku, Komisii sa oznámi vopred každý prevod vlastníctva alebo udelenie výhradnej licencie nepridruženej tretej krajine alebo subjektu z nepridruženej tretej krajiny. Ak je takýto prevod vlastníctva v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľmi tohto nariadenia stanovenými v článku 3, finančné prostriedky poskytnuté z fondu sa vrátia.

5.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín majú prístupové práva k osobitnej správe o výskumnej akcii, ktorá získala financovanie z prostriedkov Únie. Takéto práva sa udeľujú na bezplatnom základe a Komisia ich prevedie na členské štáty a pridružené krajiny po tom, ako sa uistí, že je stanovená zodpovedajúca povinnosť zachovávať dôvernosť.

6.  Vnútroštátne orgány členských štátov a pridružených krajín využívajú osobitnú správu výlučne na účely týkajúce sa používania svojimi ozbrojenými silami alebo v ich prospech alebo na účely svojich bezpečnostných alebo spravodajských zložiek, a to aj v rámci ich programov spolupráce. Takéto používanie okrem iného zahŕňa štúdiu, hodnotenie, posúdenie, výskum, návrh ▌a akceptáciu a osvedčovanie výrobku, prevádzku, školenie a likvidáciu ▌, ako aj posúdenie a vypracovanie technických požiadaviek na obstarávanie.

7.  Príjemcovia bezplatne poskytnú inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie prístupové práva k výsledkom výskumných činností finančne podporovaných z fondu, a to na náležite odôvodnený účel rozvíjania, vykonávania a monitorovania existujúcich politík alebo programov Únie v oblastiach, ktoré patria do jej právomoci. Takéto prístupové práva sú obmedzené na nekomerčné a nekonkurenčné využívanie.

8.  Osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o vlastníctvo, prístupové práva a udeľovanie licencií, sú stanovené v dohodách o udelení grantu a zmluvách týkajúcich sa obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom zabezpečiť maximálne využitie výsledkov a predísť akejkoľvek nespravodlivej výhode. Verejní obstarávatelia majú prinajmenšom práva na bezplatný prístup k výsledkom na vlastné využitie a právo na udelenie nevýhradných licencií tretím stranám na využívanie výsledkov za spravodlivých a primeraných podmienok bez akéhokoľvek práva na udelenie ďalšej licencie, alebo právo požiadať príjemcov, aby takéto nevýhradné licencie udelili. Všetky členské štáty a pridružené krajiny majú bezplatný prístup k osobitnej správe. Ak dodávateľ komerčne nevyužije výsledky v rámci stanovenej lehoty po obstarávaní vo fáze pred komerčným využitím, ktorá je uvedená v zmluve, prevedie každé vlastníctvo výsledkov na verejných obstarávateľov.

8a.  Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na vývoz výrobkov, zariadení alebo technológií, ktoré zahŕňajú výsledky výskumných činností finančne podporovaných z fondu, a nemajú vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v oblasti politiky vývozu výrobkov obranného priemyslu.

8b.   Akékoľvek dva alebo viaceré členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré viacstranne alebo na základe organizácie Úniou spoločne uzavreli jednu alebo viacero zmlúv s jedným alebo viacerými príjemcami s cieľom ďalej rozvíjať výsledky výskumných činností podporovaných z fondu, majú prístup k takýmto výsledkom, ktoré sú vo vlastníctve príjemcov a ktoré sú potrebné pre plnenie zmluvy alebo zmlúv. Takéto prístupové práva sa udeľujú bez poplatku a na základe konkrétnych podmienok na zabezpečenie toho, aby sa tieto práva využívali len na účel zmluvy alebo zmlúv a aby sa zaviedli primerané povinnosti, pokiaľ ide o dôvernosť informácií.

HLAVA III

OSOBITNÉ USTANOVENIA, KTORÉ SA UPLATŇUJÚ NA VÝVOJOVÉ AKCIE

Článok 23

Ďalšie kritériá oprávnenosti vývojových akcií

1.  ▌Konzorcium preukáže, že ostávajúce náklady na činnosť, ktoré nie sú hradené z podpory Únie, sa pokryjú inými formami financovania, ako sú príspevky členských štátov ▌alebo pridružených krajín alebo z prostriedkov spolufinancovania od právnych subjektov.

2.  Činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 písm. d) ▌sa musia zakladať na spoločných požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli najmenej dva členské štáty ▌alebo pridružené krajiny.

3.  Pokiaľ ide o činnosti uvedené v článku 11 ods. 3 písm. e) až h), konzorcium preukáže na základe dokumentov vydaných vnútroštátnymi orgánmi, že:

a)  najmenej dva členské štáty ▌alebo pridružené krajiny majú v úmysle obstarať koncový výrobok alebo využívať technológiu koordinovaným spôsobom, a to prípadne aj prostredníctvom spoločného obstarávania;

b)  činnosť je založená na spoločných technických požiadavkách, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty alebo pridružené krajiny, ktoré majú akciu spolufinancovať alebo ktoré majú v úmysle spoločne obstarať koncový výrobok alebo spoločne využívať technológiu.

Článok 24

Ďalšie kritériá na vyhodnotenie ponúk pre vývojové akcie

Okrem kritérií prideľovania uvedených v článku 13 sa v pracovnom programe takisto zohľadní:

a)  prínos k zvýšeniu efektívnosti výrobkov a technológií obranného priemyslu počas celého ich životného cyklu vrátane nákladovej účinnosti, ako aj potenciál dosiahnuť súčinnosť v rámci procesu obstarávania, údržby a likvidácie;

b)   prínos pre ďalšiu integráciu európskeho obranného priemyslu v celej Únii, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne využívať, vlastniť alebo udržiavať koncový výrobok alebo technológiu.

▌

Článok 25

Vlastníctvo výsledkov vývojových akcií

1.  Únia nevlastní výrobky alebo technológie, ktoré sú výsledkom vývojových akcií finančne podporovaných z fondu, ani nemá nárok na práva duševného vlastníctva vzťahujúce sa na výsledky týchto akcií.

▌

2.  Výsledky akcií finančne podporovaných z fondu nesmú priamo ani nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských právnych subjektov podliehať kontrolám ani obmedzeniam zo strany nepridružených tretích krajín alebo subjektov z nepridružených tretích krajín, a to ani vo forme transferu technológií.

2a.  Toto nariadenie nemá vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v oblasti politiky vývozu výrobkov obranného priemyslu.

3.  Pokiaľ ide o výsledky vytvorené príjemcami prostredníctvom akcií finančne podporovaných z fondu a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2a tohto článku, Komisii sa vopred oznámi každý prevod vlastníctva ▌na nepridruženú tretiu krajinu alebo subjekt z nepridruženej tretej krajiny. Ak je takýto prevod vlastníctva ▌v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov alebo s cieľmi ▌tohto nariadenia stanovenými v článku 3, finančné prostriedky poskytované z fondu sa vrátia.

4.  Ak sa pomoc Únie poskytuje vo forme verejného obstarávania štúdie, členské štáty alebo pridružené krajiny majú na základe písomnej žiadosti právo na bezplatnú nevýhradnú licenciu na jej využívanie.

▌

HLAVA IV

RIADENIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 27

Pracovné programy

1.  Fond sa implementuje na základe ročných pracovných programov zriadených v súlade s článkom 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V pracovných programoch sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania. V pracovných programoch sa uvádza celkový rozpočet využívaný na cezhraničnú účasť MSP.

2.  Komisia prijme pracovné programy pomocou vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2.

3.  V pracovných programoch sa podrobne uvádzajú výskumné témy a kategórie akcií, ktoré sa majú finančne podporiť z fondu. Tieto kategórie sú v súlade s obrannými prioritami uvedenými v článku 3.

S výnimkou tej časti pracovného programu, ktorá sa venuje prelomovým technológiám na obranné účely, sa tieto témy výskumu a kategórie akcií týkajú výrobkov a technológií v týchto oblastiach:

a)  príprava, ochrana, nasadenie a udržateľnosť,

b)  riadenie informácií a nadriadenosť a velenie, kontrola, komunikácia, počítače, spravodajské informácie, sledovanie a prieskum (C4ISR), kybernetická obrana a kybernetická bezpečnosť, a

c)  angažovanosť a efektory.

4.  Pracovné programy v relevantných prípadoch obsahujú funkčné požiadavky a uvádza sa v nich forma financovania EÚ v súlade s článkom 8, pričom zároveň nebránia súťaži na úrovni výziev na predkladanie návrhov.

V pracovných programoch sa môže zvážiť aj prechod výsledkov výskumných akcií s preukázanou pridanou hodnotou, ktoré sa už finančne podporili z fondu, do fázy vývoja.

Článok 28

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra sa pozve ako pozorovateľ, aby poskytovala svoje názory a odborné znalosti. Prizve sa aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Výbor sa tiež stretáva v osobitných zloženiach, a to aj s cieľom rokovať o aspektoch obrany a bezpečnosti, ktoré sa týkajú akcií v rámci fondu.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

V prípade, že výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28a

Konzultácie s projektovým manažérom

Ak členský štát alebo pridružená krajina vymenuje projektového manažéra, Komisia s ním pred vykonaním platby konzultuje pokrok dosiahnutý v súvislosti s akciou.

Článok 29

Nezávislí experti

1.  Komisia vymenuje nezávislých expertov, ktorí pomáhajú pri etickom preskúmaní článku 7 a vyhodnocovaní návrhov podľa článku ▌237 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌

2.  Nezávislí experti sú občanmi Únie ▌z čo najväčšieho počtu členských štátov a vyberajú sa na základe výziev na prejavenie záujmu adresovaných ▌ministerstvám obrany a podriadeným agentúram, ďalším príslušným vládnym orgánom, výskumným inštitúciám, univerzitám, podnikateľským združeniam alebo podnikom zo sektora obrany s cieľom vytvoriť zoznam expertov. Odchylne od článku ▌237 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách sa tento zoznam nezverejňuje.

3.  Bezpečnostné previerky vymenovaných nezávislých expertov potvrdí príslušný členský štát.

4.  Výbor uvedený v článku 28 je každoročne informovaný o zozname expertov, aby bol transparentný, pokiaľ ide o bezpečnostné previerky expertov. Komisia zároveň zabezpečí, aby experti nehodnotili záležitosti, v súvislosti s ktorými sú v konflikte záujmov, ani v súvislosti s nimi neposkytovali poradenstvo alebo pomoc.

5.  Nezávislí experti sa vyberajú na základe ich zručností, skúseností a znalostí vhodných na vykonávanie úloh, ktorými sú poverení.

▌Článok 30

Uplatňovanie pravidiel o utajovaných skutočnostiach

1.  V rozsahu tohto nariadenia:

a)  každý členský štát ▌zabezpečí, aby ▌poskytoval stupeň ochrany utajovaných skutočností Európskej únie, ktorý je rovnocenný stupňu, ktoré poskytujú ▌bezpečnostné predpisy Rady stanovené v prílohách k rozhodnutiu 2013/488/EÚ(20);

a1)  Komisia chráni utajované skutočnosti v súlade s bezpečnostnými predpismi stanovenými v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ;

▌

c)  fyzické osoby s pobytom a právnické osoby usadené ▌v tretích krajinách môžu s utajovanými skutočnosťami EÚ týkajúcimi sa fondu nakladať len vtedy, ak v uvedených krajinách podliehajú bezpečnostným predpisom, ktoré zaisťujú stupeň ochrany, ktorý je prinajmenšom rovnocenný stupňu, aký poskytujú bezpečnostné predpisy Komisie stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 a bezpečnostné predpisy Rady stanovené ▌v rozhodnutí 2013/488/EÚ;

c1)   rovnocennosť bezpečnostných predpisov uplatňovaných v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii sa vymedzí v dohode o bezpečnosti informácií, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj otázky priemyselnej bezpečnosti, medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, a to v súlade s postupom stanoveným v článku 218 ZFEÚ a so zreteľom na článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ;

d)  bez toho, aby bol dotknutý článok 13 rozhodnutia 2013/488/EÚ a predpisy, ktorými sa riadi oblasť priemyselnej bezpečnosti a ktoré sú stanovené v rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444, sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii môže podľa potreby a na individuálnom základe poskytnúť prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie, a to podľa povahy a obsahu takýchto skutočností, príjemcovej potreby poznať takéto skutočnosti a stupňa výhodnosti pre Úniu.

2.  Ak ide o akcie, ktoré zahŕňajú, vyžadujú si ▌alebo obsahujú utajované skutočnosti, príslušný financujúci subjekt spresní vo výzve na predkladanie návrhov alebo v súťažných podkladoch opatrenia a požiadavky potrebné na to, aby sa zaistila bezpečnosť týchto utajovaných skutočností na požadovanej úrovni.

3.  Komisia zriadi zabezpečený systém výmeny s cieľom uľahčiť výmenu citlivých informácií a utajovaných skutočností medzi Komisiou a členskými štátmi a pridruženými krajinami a prípadne aj so žiadateľmi a príjemcami. V systéme sa zohľadnia vnútroštátne bezpečnostné predpisy členských štátov.

4.  O pôvode najdôležitejších utajovaných skutočností vytvorených pri výkone výskumnej alebo vývojovej akcie rozhodne členský štát, na území ktorého sú prijímatelia usadení. Na tento účel môžu uvedené členské štáty rozhodnúť o osobitnom bezpečnostnom rámci na ochranu a nakladanie s utajovanými skutočnosťami týkajúcimi sa akcie a informujú o tom Komisiu. Takýmto bezpečnostným rámcom nie je dotknutá možnosť Komisie mať prístup k informáciám potrebným na vykonanie akcie.

Ak tieto členské štáty nevytvoria žiadny takýto osobitný bezpečnostný rámec, Komisia stanoví bezpečnostný rámec pre akciu v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444.

Uplatniteľný bezpečnostný rámec pre akciu musí byť zavedený najneskôr pred podpísaním dohody o udelení grantu alebo zmluvy.

Článok 31

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sú potrebné na účely monitorovania implementácie a posúdenia pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení všeobecných a konkrétnych cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.  S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku, ktorý fond dosiahol pri plnení jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na účely doplnenia ustanovení o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia do tohto nariadenia.

3.  Komisia pravidelne monitoruje implementáciu fondu a každoročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade o dosiahnutom pokroku, a to aj o zohľadňovaní poznatkov a skúseností získaných z EDIDP a PADR pri vykonávaní fondu. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

4.  Systém podávania správ o dosiahnutých výsledkoch zabezpečí, aby sa údaje na účely monitorovania implementácie fondu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 32

Hodnotenie fondu

1.  Hodnotenia sa vykonávajú v časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

2.  Priebežné hodnotenie fondu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o jeho implementácii ▌, najneskôr však štyri roky po začatí jeho implementácie. V priebežnej hodnotiacej správe sa uvedie najmä posúdenie riadenia fondu, a to aj pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa nezávislých expertov, vykonávania etických postupov podľa článku 7 a skúseností získaných z EDIDP a PADR, miery vykonávania, výsledkov prideľovania projektov vrátane miery zapojenia MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a miery ich cezhraničnej účasti, miery úhrady nepriamych nákladov podľa článku 16, súm pridelených prevratným technológiám vo výzvach na predkladanie návrhov a finančných prostriedkov poskytnutých v súlade s článkom 195 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to do 31. júla 2024. Priebežné hodnotenie musí zároveň obsahovať informácie o krajinách pôvodu príjemcov, počte krajín zapojených do jednotlivých projektov a podľa možnosti aj o rozdelení vytvorených práv duševného vlastníctva. Komisia môže predkladať návrhy na akékoľvek vhodné zmeny tohto nariadenia.

3.  Na konci obdobia implementácie fondu, najneskôr však do štyroch rokov po ▌31. decembri 2027, Komisia vykoná záverečné hodnotenie implementácie fondu. V správe o záverečnom hodnotení sa uvedú výsledky implementácie a, pokiaľ to je z časového hľadiska možné, vplyv fondu. V správe, ktorá vychádza z relevantných konzultácií s členskými štátmi, pridruženými krajinami a hlavnými zainteresovanými stranami, sa posúdi predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 3. Pomôže tiež identifikovať oblasti, v ktorých je Únia vo vývoji výrobkov a technológií obranného priemyslu závislá od tretích krajín. Takisto sa v nej analyzuje cezhraničná účasť, a to aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, na projektoch implementovaných v rámci fondu, ako aj začlenenie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do globálneho hodnotového reťazca a príspevok fondu k riešeniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí. Hodnotenie takisto obsahuje informácie o krajinách pôvodu príjemcov a podľa možností o rozložení vytvorených práv duševného vlastníctva.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 33

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku ▌127 ▌nariadenia o rozpočtových pravidlách. Európsky dvor audítorov preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov Únie podľa článku 287 ZFEÚ.

Článok 34

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe iného právneho nástroja zúčastňuje na fonde tretia krajina, táto tretia krajina udelí potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, ▌úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli všestranne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF k takýmto právam patrí právo viesť vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom ▌.

Článok 35

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti. Možnosť publikovať akademické články na základe výsledkov výskumných akcií upravuje dohoda o udelení grantu alebo o financovaní.

2.  V súvislosti s fondom a jeho akciami a výsledkami Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie. Finančné zdroje pridelené fondu zároveň prispievajú ku ▌ komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

2a.  Finančné zdroje pridelené fondu môžu takisto prispievať k organizácii činností v oblasti šírenia informácií, podujatí na nadväzovanie kontaktov a činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, najmä s cieľom otvoriť dodávateľské reťazce na posilnenie cezhraničnej účasti MSP.

HLAVA V

DELEGOVANÉ AKTY, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Delegované akty

1.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 31 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 37

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) 2018/1092 (Program rozvoja európskeho obranného priemyslu) sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Článok 38

Prechodné ustanovenia

1.  Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie alebo zmenu dotknutých akcií až do ich ukončenia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1092, ani na prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti obrany, ktorá sa naďalej uplatňuje na dotknuté akcie až do ich ukončenia, ani na ich výsledky.

2.  Z finančného krytia fondu možno takisto hradiť náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu z fondu na opatrenia prijaté v rámci jeho predchodcov, Programe rozvoja európskeho obranného priemyslu a prípravnej akcie v oblasti obranného výskumu.

3.  V prípade potreby sa môžu do rozpočtu po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 4 s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré sa nedokončia do 31. decembra 2027.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

UKAZOVATELE K SPRÁVE O POKROKU FONDU PRI DOSAHOVANÍ JEHO KONKRÉTNYCH CIEĽOV

Konkrétny cieľ stanovený v článku 3 ods. 2 písm. a):

Ukazovateľ 1 Účastníci

Merané podľa: počtu zapojených právnych subjektov (rozdelených podľa veľkosti, typu a štátnej príslušnosti)

Ukazovateľ 2: Spoločný výskum

Merané podľa:

2.1  počtu a hodnoty financovaných projektov

2.2  cezhraničnej spolupráce: podiel zákaziek zadaných MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou, s uvedením hodnoty zákaziek pri cezhraničnej spolupráci

2.3  podielu príjemcov, ktorí pred tým, ako fond nadobudol účinnosť, nevykonávali výskumné činnosti s uplatnením v obrannom priemysle

Ukazovateľ 3: Inovatívne výrobky

Merané podľa:

3.1   počtu nových patentov pochádzajúcich z projektov finančne podporovaných z fondu

3.2  agregovaného rozdelenia patentov medzi spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, MSP a právnymi subjektmi, ktoré nie sú ani spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, ani MSP

3.3  agregovaného rozdelenia patentov medzi členskými štátmi

Konkrétny cieľ stanovený v článku 3 ods. 2 písm. b):

Ukazovateľ 4: Kolaboratívny rozvoj spôsobilostí

Merané podľa: počtu a hodnoty financovaných akcií, ktoré sa zaoberajú nedostatkami v spôsobilostiach určenými v pláne rozvoja spôsobilostí

Ukazovateľ 4: Nepretržitá podpora počas celého cyklu výskumu a vývoja

Merané podľa: prítomnosti práv duševného vlastníctva alebo výsledkov vytvorených v rámci akcií podporovaných v minulosti v podkladových informáciách

Ukazovateľ 5: Podpora/vytváranie pracovných miest:

Merané podľa: počtu podporovaných zamestnancov vo výskume a vývoji v oblasti obrany za členský štát

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 75. (2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. decembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0516). (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní. (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76). (5) Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (rozhodnutie o pridružení zámoria) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie (Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 30). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). (9) Odkaz sa bude aktualizovať: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je dostupná na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1). (11) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1). (12) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2). (13) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1). (14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). (15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1). (16) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36). (17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65). (18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243). (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76). (20) Ú. v. EÚ L 274, 15.10.2013, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov (COM(2018)0093 – C8-0112/2018 – 2018/0042(COD))

P8_TA(2019)0431 A8-0384/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0093),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0112/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 22. augusta 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0384/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o expozície vo forme krytých dlhopisov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2160.)

(1) Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 2. (2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ (COM(2018)0094 – C8-0113/2018 – 2018/0043(COD))

P8_TA(2019)0432 A8-0390/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0094),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 53 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0113/2018),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0390/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2019/2162.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESNIU

Vyhlásenie o zmene delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61, pokiaľ ide o požiadavky na krytie likvidity pre úverové inštitúcie

Požiadavky na osobitný vankúš likvidity pre kryté dlhopisy stanovené v článku 16 návrhu [smernice Európskeho parlamentu a Rady o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ] sa môžu prekrývať s požiadavkami na úverové inštitúcie udržiavať všeobecný vankúš likvidity podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

S cieľom riešiť toto prekrývanie a súčasne zabezpečiť, aby sa osobitný vankúš likvidity pre kryté dlhopisy uplatňoval aj počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje ukazovateľ krytia likvidity, Komisia je pripravená zmeniť delegované nariadenie (EÚ) 2015/61 s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu krytých dlhopisov. Táto zmena by sa mala včas prijať, aby mohla nadobudnúť účinnosť pred dátumom začatia uplatňovania smernice o emisii krytých dlhopisov a dohľade nad krytými dlhopismi.

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 56.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU (COM(2018)0439 – C8-0257/2018 – 2018/0229(COD))

P8_TA(2019)0433 A8-0482/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0439),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 173 a článok 175 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0257/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na list svojho predsedu adresovaný predsedom výborov z 25. januára 2019, v ktorom opisuje prístup Európskeho parlamentu k sektorovým programom v rámci viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na list Rady predsedovi Európskeho parlamentu z 1. apríla 2019 potvrdzujúci spoločnú dohodu dosiahnutú medzi spoluzákonodarcami počas rokovaní,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0482/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje program InvestEU

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 a článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(4),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(6),

keďže:

(1)  Objem investičných činností v oblasti infraštruktúry v Únii klesol z 2,2 % HDP EÚ v roku 2009 na 1,8 % v roku 2016 a v porovnaní s objemom investícií v období pred globálnou finančnou krízou bol tak o 20 % nižší. Hoci tak v Únii možno pozorovať zlepšenie pomeru investícií k HDP, stále nezodpovedá očakávaniam v období silného oživenia a nepostačuje na kompenzáciu dlhého obdobia nedostatočných investícií. Čo je však dôležitejšie, súčasný objem investícií a investičné prognózy neuspokojujú štrukturálne investičné potreby Únie na udržanie dlhodobého rastu vzhľadom na technologické zmeny a globálnu konkurencieschopnosť, okrem iného aj pokiaľ ide o inovácie, zručnosti, infraštruktúru a malé a stredné podniky (MSP), ani potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, akou je napríklad udržateľnosť alebo starnutie obyvateľstva. S cieľom riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie je preto neustále potrebné poskytovať podporu, aby sa znížil nedostatok investícií v cielených sektoroch v záujme dosahovania cieľov politík Únie.

(2)  V hodnoteniach sa zdôraznilo, že rôznorodosť finančných nástrojov použitých vo viacročnom finančnom rámci v období 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite. Ťažkosti spôsobila aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí museli čeliť rôznym pravidlám v oblasti oprávnenosti a podávania správ. Absencia zlučiteľných pravidiel takisto zabránila možnosti kombinovať viaceré fondy Únie, hoci takáto možnosť by bola bývala prospešná na podporu projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov, ktorá sa dosiahne integráciou a zjednodušením ponúk financovania v rámci jedinej schémy rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv zásahu Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť jediný fond, Fond InvestEU, ktorý bude vychádzať aj zo skúseností s Európskym fondom pre strategické investície zriadeným v rámci Investičného plánu pre Európu.

(3)  Únia v uplynulých rokoch prijala ambiciózne stratégie na dobudovanie jednotného trhu a stimuláciu udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest, ako napríklad stratégiu Európa 2020, plán na vytvorenie únie kapitálových trhov, stratégiu digitálneho jednotného trhu, európsku stratégiu pre kultúru, balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, Akčný plán Únie pre obehové hospodárstvo, stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, ▌ úroveň ambícií EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru a Európsky pilier sociálnych práv. Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergie medzi týmito navzájom sa posilňujúcimi stratégiami prostredníctvom poskytovania podpory na investície a prístupu k financovaniu.

(4)  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty v záujme podpory týchto priorít v oblasti reforiem v prípade potreby vypracúvajú v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vlastné národné viacročné investičné stratégie. Stratégie by sa mali predkladať spolu s každoročnými národnými programami reforiem, aby poskytli prehľad prioritných investičných projektov, ktoré majú získať financovanie z prostriedkov daného štátu alebo Únie alebo oboje, a zabezpečili ich koordináciu. Mali by slúžiť aj na to, aby sa financovanie z prostriedkov Únie používalo konzistentne a aby sa maximalizovala pridaná hodnota finančnej podpory, ktorá sa má poskytnúť najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, európskeho nástroja stabilizácie investícií a prípadne z Fondu InvestEU.

(5)  Fond InvestEU by mal prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej konvergencie Únie, okrem iného aj v oblasti inovácie, digitalizácie, efektívneho využívania zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva, udržateľnosti a inkluzívnosti hospodárskeho rastu Únie a sociálnej odolnosti ▌a integrácie kapitálových trhov Únie vrátane riešení v oblasti ich fragmentácie a diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii. Na tieto účely by sa z Fondu InvestEU mali podporovať projekty, ktoré sú technicky a ekonomicky životaschopné, a to tak, že fond bude slúžiť ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizika a kapitálových nástrojov, ktoré sa podľa relevantnosti budú opierať o záruku z rozpočtu Únie a o finančné príspevky implementujúcich partnerov. Mal by byť založený na dopyte a podpora poskytovaná z neho by sa mala zároveň zameriavať na strategické, dlhodobé prínosy v kľúčových oblastiach politiky Únie, ktoré by inak neboli financované alebo by boli financované nedostatočne, a tým prispievať k plneniu cieľov politík Únie. Podpora z fondu by sa mala vzťahovať na širokú škálu sektorov a regiónov a zároveň sa vyhýbať nadmernej sektorovej alebo geografickej koncentrácii.

(5a)  Kultúrny a kreatívny priemysel sú odolné a rýchlo sa rozvíjajúce priemysle Únie, ktoré vytvárajú hospodársku a kultúrnu hodnotu z duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Nehmotná povaha ich aktív však obmedzuje ich prístup k súkromnému financovaniu, ktoré je nevyhnutné na investovanie, rozširovanie činnosti a súťaženie na medzinárodnej úrovni. Program InvestEU by mal naďalej uľahčovať prístup k financovaniu pre MSP a organizácie z kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

(6)  Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať investície do hmotných a nehmotných aktív vrátane kultúrneho dedičstva s cieľom posilniť udržateľný a inkluzívny rast, investície a zamestnanosť, čo prispeje k lepším životným podmienkam, spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii. Projekty financované z Fondu InvestEU by mali spĺňať environmentálne a sociálne normy Únie vrátane pracovných práv. Intervencia prostredníctvom Fondu InvestEU by mala dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje prostredníctvom grantov.

(7)  Únia v roku 2015 schválila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov a jej ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu, ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme plnenia dohodnutých cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie je potrebné zásadne zintenzívniť činnosť zameranú na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali dominovať zásady trvalo udržateľného rozvoja.

(8)  Program InvestEU by mal prispievať k budovaniu systému udržateľných financií v Únii, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v akčnom pláne Komisie o financovaní udržateľného rastu(7).

(9)  Uznávajúc dôležitosť riešenia problémov spojených so zmenou klímy v súlade so záväzkami Únie implementovať Parížsku dohodu a s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja Program InvestEU prispeje k uplatňovaniu hľadiska ochrany klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je vynaložiť 25 % výdavkov z rozpočtu Únie na podporu cieľov v oblasti klímy počas obdobia VFR 2021 – 2027 a ročného cieľa vo výške 30 % čo najskôr, najneskôr však do roku 2027. Očakáva sa, že akcie v rámci Programu InvestEU prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy vo výške najmenej 40 % celkového finančného krytia tohto programu. Relevantné akcie sa identifikujú počas prípravy a implementácie Programu InvestEU a prehodnotia sa počas príslušných hodnotení a preskúmaní.

(10)  Príspevok Fondu InvestEU k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy sa bude sledovať prostredníctvom systému EÚ na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, sa budú primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií(8)]. Program InvestEU by mal takisto prispievať k vykonávaniu ďalších dimenzií cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

(11)  Podľa správy z roku 2018 o globálnych rizikách, ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, sa polovica z desiatich najzávažnejších rizík ohrozujúcich globálne hospodárstvo týka životného prostredia. Patrí k nim znečistenie ovzdušia, pôdy, vnútrozemských vôd a oceánov, extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity a neúspešné zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy. Environmentálne zásady sú pevne zakotvené v zmluvách a mnohých politikách Únie. Pri operáciách spojených s Fondom InvestEU by sa preto malo propagovať uplatňovanie hľadiska environmentálnych cieľov. Ochrana životného prostredia a súvisiaca prevencia a riadenie rizika by sa mali začleniť do prípravy a realizácie investícií. EÚ by mala sledovať aj svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou a kontrolou znečistenia ovzdušia, aby plnila povinnosti v oblasti podávania správ podľa Dohovoru o biologickej diverzite a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284(9). Investície pridelené na plnenie cieľov v oblasti environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali sledovať s použitím spoločných metodík, ktoré budú v súlade s metodikami vypracovanými v rámci iných programov Únie pre oblasť klímy, biodiverzity a riadenia znečisťovania ovzdušia, aby bolo možné posúdiť jednotlivé aj kombinované vplyvy investícií na kľúčové zložky prírodného kapitálu vrátane vzduchu, vody, zeme a biodiverzity.

(12)  Investičné projekty, na ktoré sa poskytuje značná podpora z prostriedkov Únie, a to najmä v oblasti infraštruktúry, by mal preveriť implementujúci partner s cieľom stanoviť, či majú environmentálne, klimatické či sociálne vplyvy, a ak áno, mali by podliehať preverovaniu z hľadiska udržateľnosti v súlade s usmerneniami, ktoré by mala vypracovať Komisia v úzkej spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU a v súlade s usmerneniami vypracovanými pre ďalšie programy Únie, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná a súdržná, by sa mali primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v [nariadení o zriadení rámca pre uľahčenie udržateľných investícií]. V súlade so zásadou proporcionality by takéto usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži, a projekty, ktoré nedosahujú určitú veľkosť definovanú v usmerneniach, by mali byť vylúčené z preverovania z hľadiska udržateľnosti. Ak implementujúci partner dospeje k záveru, že preverovanie z hľadiska udržateľnosti sa neuskutoční, mal by investičnému výboru poskytnúť odôvodnenie. Operácie, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy, by nemali byť oprávnené na podporu podľa tohto nariadenia.

(13)  Nízka miera investícií do infraštruktúry v Únii počas finančnej krízy oslabila schopnosť Únie posilniť udržateľný rast, konkurencieschopnosť a konvergenciu. Rozsiahle investície do európskej infraštruktúry, najmä v oblasti prepojenosti a energetickej efektívnosti a vytvorenia jednotného európskeho dopravného priestoru, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri plnení cieľov Únie v oblasti udržateľnosti vrátane záväzkov Únie v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Z Fondu InvestEU by sa preto mala poskytovať podpora na investície do dopravnej, energetickej (vrátane infraštruktúry v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a iných bezpečných a udržateľných nízkoemisných zdrojov energie), environmentálnej, námornej a digitálnej infraštruktúry a infraštruktúry na realizáciu opatrení v oblasti klímy. V rámci Programu InvestEU by sa mali prirorizovať oblasti s nedostatočnou úrovňou investícií, v ktorých sú potrebné dodatočné investície. S cieľom maximalizovať vplyv a pridanú hodnotu financovania z prostriedkov Únie je vhodné podporovať efektívny investičný proces, ktorý umožní zviditeľniť databázu projektov a zaistiť maximálnu synergiu rôznych relevantných programov Únie, napr. v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb. Vzhľadom na hrozby v oblasti bezpečnosti a istoty by investičné projekty, ktoré získali podporu Únie, mali zahŕňať odolnosť infraštruktúry vrátane údržby a bezpečnosti infraštruktúry a zohľadňovať zásady ochrany občanov na verejných priestranstvách. Mali by sa tak dopĺňať snahy vyvinuté v rámci iných fondov Únie, akým je napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja, ktorý poskytuje podporu na bezpečnostné aspekty investícií do infraštruktúry na verejných priestranstvách, dopravnej, energetickej a inej kritickej infraštruktúry.

(13a)  Program InvestEU by mal podľa potreby prispievať k cieľom [revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] a [nariadenia o riadení], ako aj k podpore energetickej efektívnosti pri investičných rozhodnutiach.

(13b)   Skutočná multimodalita je príležitosťou na vytvorenie účinnej dopravnej siete šetrnej k životnému prostrediu, ktorá využije maximálny potenciál všetkých dopravných prostriedkov a vytvorí medzi nimi súčinnosť. Program InvestEU by mohol podporovať investície do multimodálnych dopravných uzlov, ktoré – napriek svojmu významnému hospodárskemu potenciálu a podnikateľskému zámeru – sú spojené s veľkým rizikom pre súkromných investorov. Program by mohol prispieť aj k vývoju a zavádzaniu inteligentných dopravných systémov (IDS). Program InvestEU by mal pomôcť zvýšiť úsilie pri navrhovaní a uplatňovaní technológií, ktoré pomôžu zlepšiť bezpečnosť vozidiel a cestnej infraštruktúry.

(13c)  Program InvestEU by mal prispieť k politikám EÚ týkajúcim sa morí a oceánov prostredníctvom tvorby projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a príslušných finančných zásad. To môže zahŕňať intervencie v oblasti námorného podnikania a priemyslu, inovatívneho a konkurencieschopného námorného odvetvia, ako aj energie z obnoviteľných morských zdrojov a obehového hospodárstva.

(14)  Zatiaľ čo úroveň celkových investícií v Únii narastá, investície do rizikovejších činností, ako sú výskum a inovácie, stále nezodpovedajú reálnym potrebám. Výsledkom sú nedostatočné investície do tejto oblasti, ktoré oslabujú priemyselnú a hospodársku konkurencieschopnosť Únie a znižujú kvalitu života jej občanov. Fond InvestEU by mal poskytovať primerané finančné produkty, aby sa pokryli rôzne štádiá inovačného cyklu a rozsiahla škála dotknutých subjektov, a to najmä s cieľom umožniť posilnenie využívania a zavádzanie riešení v komerčnom rozsahu v Únii, aby sa zabezpečila ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch a podporila excelentnosť Únie v oblasti udržateľných technológií na globálnej úrovni v súčinnosti s programom Horizont Európa vrátane Európskej rady pre inováciu. V tejto súvislosti by skúsenosti získané z finančných nástrojov zavedených v rámci programu Horizont 2020, ako je InnovFin zavedený s cieľom jednoduchšieho a rýchlejšieho prístupu inovačných podnikov k finančným prostriedkom, mali slúžiť ako pevný základ na poskytnutie tejto cielenej podpory.

(14a)  Cestovný ruch je dôležitou oblasťou hospodárstva Únie a Program InvestEU by mal prispieť k posilneniu jeho dlhodobej konkurencieschopnosti podporou operácií presadzujúcich udržateľný, inovačný a digitálny cestovný ruch.

(15)  Značné úsilie je naliehavo potrebné v súvislosti s investíciami do digitálnej transformácie a s jej posilnením, ako aj so šírením jej prínosov všetkým občanom a podnikom v Únii. Vzhľadom na silný politický rámec zavedený prostredníctvom stratégie digitálneho jednotného trhu by sa teraz mali vynaložiť zodpovedajúco ambiciózne investície vrátane investícií do umelej inteligencie v súlade s programom Digitálna Európa.

(16)  Malé a stredné podniky (MSP) predstavujú viac než 99 % podnikov v Únii a ich hospodárska hodnota je významná a kľúčová ▌. Pri prístupe k financiám však vzhľadom na vnímané vysoké riziko a nedostatočný kolaterál čelia ťažkostiam. Ďalšie výzvy vyplývajú z potreby MSP a podnikov sociálneho hospodárstva zachovať si konkurencieschopnosť tak, že sa budú zapájať do činností v oblasti digitalizácie, internacionalizácie, transformácie podľa zásad obehového hospodárstva a inovácie a že budú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov. Okrem toho v porovnaní s väčšími podnikmi je ich prístup k zdrojom financovania viac obmedzený: bežne neemitujú dlhopisy a majú len obmedzený prístup na burzy alebo k veľkým inštitucionálnym investorom. Inovačné riešenia, ako napríklad nadobudnutie podniku alebo účasť zamestnancov na podnikaní, sú pre MSP a podniky sociálneho hospodárstva čoraz bežnejšie. Prístup k financiám je ešte zložitejší v prípade tých MSP, ktoré svoju činnosť zameriavajú na nehmotné aktíva. MSP v Únii sú vo veľkej miere závislé od bánk a dlhového financovania vo forme kontokorentných úverov, bankových úverov alebo lízingu. Podpora MSP, ktoré čelia uvedeným výzvam, tým, že sa im uľahčí prístup k financovaniu a poskytne väčšia diverzifikácia zdrojov financovania MSP, je potrebná na posilnenie ich schopnosti financovať ich vytváranie, rast, inovácie a udržateľný rozvoj, zabezpečiť ich konkurencieschopnosť a zvládnuť hospodársky pokles, ako aj na zvýšenie odolnosti hospodárstva a finančného systému počas hospodárskeho poklesu alebo otrasov a schopnosti vytvárať pracovné miesta a dobré sociálne podmienky. Zároveň sa tak dopĺňajú iniciatívy, ktoré sa už realizujú v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov. Fond InvestEU by mal preto vychádzať z úspešných programov, ako je COSME, a poskytovať prevádzkový kapitál a investície počas celého životného cyklu spoločností, financovanie lízingových operácií a príležitosť zamerať sa na špecifické, lepšie zacielené finančné produkty.

(17)  Ako sa uvádza v diskusnom dokumente o sociálnom rozmere Európy(10) a v oznámení o európskom pilieri sociálnych práv(11), ako aj v rámci Únie pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, je budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie kľúčovou prioritou Únie zameranou na riešenie nerovnosti a posilnenie politiky sociálneho začlenenia v Európe. Nerovnosť príležitostí má vplyv najmä na prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave, kultúre, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Investíciami do hospodárstva vyznačujúceho sa sociálnymi zručnosťami a ľudským kapitálom, ako aj integráciou zraniteľných populácií do spoločnosti možno posilniť hospodárske príležitosti, najmä ak sú koordinované na úrovni Únie. Fond InvestEU by sa mal využívať na podporu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, okrem iného v regiónoch závisiacich od hospodárstva s vysokým obsahom uhlíka a ovplyvnených štrukturálnym prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo, mal by pomáhať zvyšovať zamestnanosť, najmä v radoch nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných osôb, a zlepšovať situáciu, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, rovnaké príležitosti, medzigeneračnú solidaritu, sektor zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, sociálne bývanie, bezdomovectvo, digitálnu inklúziu, rozvoj komunít, úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti, ako aj o zraniteľné osoby vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Program InvestEU by mal prispievať aj k podpore európskej kultúry a kreativity. S cieľom reagovať na rozsiahle premeny, ktorými v nasledujúcom desaťročí prejdú spoločnosti v Únii a trh práce, je potrebné investovať do ľudského kapitálu, sociálnej infraštruktúry, mikrofinancií, etických financií a financií pre sociálne podniky a nových obchodných modelov sociálneho hospodárstva vrátane investícií so sociálnym vplyvom a obstarávania so sociálnymi výsledkami. Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mal posilniť vznikajúci ekosystém sociálneho hospodárstva, pričom by sa zvýšila ponuka financií pre mikropodniky, sociálne podniky a inštitúcie sociálnej solidarity a posilnil by sa ich prístup k financiám, aby sa tak uspokojil dopyt tých, ktorí ich potrebujú najviac. Pracovná skupina na vysokej úrovni pre investovanie do sociálnej infraštruktúry v Európe vo svojej správe(12) identifikovala celkový nedostatok investícií vo výške najmenej 1,5 bilióna EUR v období 2018 až 2030 do sociálnej infraštruktúry a služieb (vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a bývania), ktoré si vyžadujú podporu, a to aj na úrovni Únie. Mali by sa preto využiť spojené sily kapitálu z verejných a komerčných zdrojov a od filantropov, ako aj podpora alternatívnych typov poskytovateľov finančných služieb, ako sú etickí, sociálni a udržateľní aktéri, a nadácií, aby sa podporil rozvoj reťazca sociálno-trhových hodnôt a zvýšila odolnosť Únie.

(18)  Fond InvestEU by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré odzrkadľujú kľúčové priority politiky Únie, pričom konkrétne ide o udržateľnú infraštruktúru; výskum, inováciu a digitalizáciu; MSP; a sociálne investície a zručnosti.

(18a)  Hoci špecializovaný nástroj pre malé a stredné podniky by sa mal v prvom rade zamerať na podporu malých a stredných podnikov, jeho súčasťou môžu byť aj spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou by mali mať nárok na podporu v rámci ostatných troch nástrojov.

(19)  Každý segment politiky by mali tvoriť dve zložky, t. j. zložka v zodpovednosti EÚ a zložka v zodpovednosti členských štátov. Zložka v zodpovednosti EÚ by mala primeraným spôsobom riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie alebo jednotlivých členských štátov; podporené akcie by mali mať jednoznačnú európsku pridanú hodnotu. Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala členským štátom, ako aj regionálnym orgánom prostredníctvom ich členského štátu, poskytnúť možnosť prispieť svojím dielom zdrojov z fondov v rámci zdieľaného riadenia k tvorbe rezerv na záruku EÚ, aby záruku EÚ mohli využívať na operácie financovania alebo investičné operácie s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie na vlastnom území, ako sa stanovuje v dohode o príspevku, aj v zraniteľných a vzdialených oblastiach, akými sú napríklad najvzdialenejšie regióny Únie, v záujme plnenia cieľov fondov v rámci zdieľaného riadenia. Akcie podporené z Fondu InvestEU či už prostredníctvom zložky v zodpovednosti EÚ alebo zložky v zodpovednosti členských štátov by nemali duplikovať ani vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(20)  Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala mať špecifickú koncepciu, ktorá by umožnila, aby sa fondy v rámci zdieľaného riadenia mohli využívať na tvorbu rezerv na záruku vydanú Úniou. Táto možnosť by zvýšila pridanú hodnotu rozpočtovej záruky podporovanej Únie tým, že bude poskytnutá širšej škále finančných príjemcov a projektov a bude diverzifikovať prostriedky na dosiahnutie cieľov fondu v rámci zdieľaného riadenia, pričom sa zabezpečí spoľahlivé riadenie rizík vyplývajúcich z podmienených záväzkov, a to tak, že sa záruka poskytnutá Komisiou bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Únia by mala ručiť za operácie financovania a investičné operácie uvedené v dohodách o záruke uzavretých medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, z fondov v rámci zdieľaného riadenia by sa mali tvoriť rezervy na záruku na základe miery tvorby rezerv stanovenej Komisiou a uvedenej v dohode o príspevku podpísanej s členským štátom v závislosti od povahy operácií a očakávaných výsledných strát a členský štát by prevzal tie straty, ktoré by boli nad očakávanými stratami, a to prostredníctvom vydania nadväznej záruky (back to back) v prospech Únie. Takéto dojednania by sa mali zahrnúť do jednej dohody o príspevku uzavretej s každým členským štátom, ktorý si takúto možnosť vyberie dobrovoľne. Dohoda o príspevku by mala zahŕňať jednu alebo viaceré špecifické dohody o záruke, ktoré by sa vykonávali v dotknutom členskom štáte, ako aj akékoľvek regionálne účelové viazanie, a to na základe pravidiel Fondu InvestEU. Stanovenie miery tvorby rezerv prípad od prípadu si vyžaduje odchýlku od článku 211 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046(13) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V rámci tejto koncepcie sa stanovuje aj jednotný súbor pravidiel pre rozpočtové záruky podporované z fondov riadených centrálne alebo z fondov v rámci zdieľaného riadenia, čím sa uľahčuje ich kombinácia.

(20a)  Malo by byť nadviazané partnerstvo medzi Komisiou a skupinou EIB, ktoré by malo vychádzať z relatívnych silných stránok každého partnera s cieľom zabezpečiť maximálny politický vplyv, účinné zavádzanie a primeraný dohľad nad rozpočtom a riadením rizík a malo by podporovať účinný a inkluzívny priamy prístup.

(20b)  Komisia by sa prípadne mala snažiť získať názory iných potenciálnych implementujúcich partnerov spolu so skupinou EIB, pokiaľ ide o investičné usmernenia, dokumenty týkajúce sa sledovania klímy a usmernení pre udržateľnosť, ako aj spoločné metodiky, s cieľom zabezpečiť inkluzívnosť a funkčnosť až do zriadenia riadiacich orgánov; následne by sa v rámci poradného výboru a riadiaceho výboru malo uskutočniť zapojenie implementujúcich partnerov.

(21)  Do Fondu InvestEU by mali mať možnosť prispievať aj tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúcimi krajinami, kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a inými krajinami, a to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Úniou a týmito krajinami. V náležitých prípadoch by sa tak malo umožniť pokračovanie spolupráce s príslušnými krajinami, a to najmä v oblastiach výskumu a inovácie, ako aj MSP.

(22)  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na iné opatrenia v rámci Programu InvestEU, než je tvorba rezerv na záruku EÚ, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (14)].

(23)  Očakáva sa, že záruka EÚ vo výške 40 817 500 000 EUR (v bežných cenách) na úrovni Únie zmobilizuje dodatočné investície vo výške viac než 698 194 079 000 EUR v celej Únii a mala by sa ▌ rozdeliť medzi segmenty politiky.

(23a)  Dňa [dátum] Komisia vyhlásila, že „Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú klasifikované v rámci verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem za účasti viacerých krajín sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 ods. 1 a článku 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 a článku 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, Komisia okrem toho zváži, do akej miery sa môže uplatniť rovnaké zaobchádzanie ako v prípade EFSI v súvislosti s oznámením Komisie o flexibilite na InvestEU ako nástupnícky nástroj EFSI, pokiaľ ide o jednorazové príspevky poskytnuté členskými štátmi v hotovosti na financovanie dodatočnej sumy záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti členských štátov.“.

(24)  Záruku EÚ, o ktorú sa opiera Fond InvestEU, by mala nepriamo implementovať Komisia, ktorá by sa mala spoliehať na to, že dosah ku konečným sprostredkovateľom zabezpečia implementujúci partneri a podľa okolností koneční prijímatelia. Výber implementujúcich partnerov by mal byť transparentný a neovplyvnený konfliktom záujmov. Dohodu o záruke, ktorou sa umožňuje využiť záruku z Fondu InvestEU, by mala uzavrieť Komisia s každým implementujúcim partnerom s cieľom podporiť jeho operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú ciele Fondu InvestEU a kritériá oprávnenosti. Riadenie rizika záruky by nemalo brániť priamemu prístupu implementujúcich partnerov k záruke. Keď sa záruka poskytne v rámci zložky v zodpovednosti EÚ implementujúcim partnerom, títo by mali byť plne zodpovední za celý investičný proces a náležitú starostlivosť o operácie financovania alebo investičné operácie. Fond InvestEU by mal podporovať projekty, ktoré majú zvyčajne vyšší rizikový profil ako projekty podporované bežnou činnosťou implementujúcich partnerov a ktoré by iné verejné čí súkromné zdroje neboli mohli vykonať v období, počas ktorého sa môže využiť záruka EÚ, alebo by ich neboli mohli vykonať v rovnakom rozsahu bez podpory z Fondu InvestEU.

(24a)  Fond InvestEU by mal byť vybavený riadiacou štruktúrou, ktorej funkcia by mala byť primeraná jeho výlučnému účelu spočívajúcemu v zabezpečení náležitého využívania záruky EÚ, pričom je potrebné zabezpečiť politickú nezávislosť investičných rozhodnutí. Takáto riadiaca štruktúra by mala pozostávať z poradného výboru, riadiaceho výboru a plne nezávislého investičného výboru. V rámci celkového zloženia riadiacej štruktúry by sa malo usilovať o dosiahnutie rodovej rovnováhy. Riadiaca štruktúra by nemala zasahovať do rozhodovania skupiny EIB alebo iných implementujúcich partnerov ani ho narúšať, ani by nemala nahrádzať ich príslušné riadiace orgány.

(25)  Zo zástupcov implementujúcich partnerov a zástupcov členských štátov, jedného experta menovaného Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a experta menovaného Výborom regiónov by sa mal vytvoriť poradný výbor s cieľom umožniť výmenu informácií o prijímaní finančných produktov zavedených v rámci Fondu InvestEU, ako aj diskusiu o rozvíjajúcich sa potrebách a nových produktoch, okrem iného aj o špecifických nedostatkoch trhu na niektorých územiach.

(25a)  Riadiaci výbor zložený zo zástupcov Komisie, implementujúcich partnerov a jedného experta bez hlasovacieho práva menovaného Európskym parlamentom by mal stanoviť strategické a operačné usmernenia pre Fond InvestEU.

(26)  Komisia by mala posudzovať, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri, zlučiteľné s právom a politikami Únie, zatiaľ čo rozhodnutia o operáciách financovania a investičných operáciách by mali v konečnom dôsledku prijímať implementujúci partneri.

(27)  Nezávislý sekretariát zriadený Komisiou a podriadený predsedovi investičného výboru by mal pomáhať investičnému výboru.

(28)  Investičný výbor zložený z nezávislých expertov by mal prijímať konečné rozhodnutie o tom, či operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti, budú môcť využiť záruku EÚ, a v súvislosti s projektmi tak poskytovať externú expertízu pri posudzovaní investícií. Investičný výbor by mal fungovať v rôznych zloženiach, aby boli čo najlepšie pokryté rôzne oblasti a sektory politiky.

(29)  Pri výbere implementujúcich partnerov, ktorí budú Fond InvestEU zavádzať, by mala Komisia zohľadniť ich schopnosť plniť ciele Fondu InvestEU a prispievať vlastnými zdrojmi, aby zabezpečila primerané geografické pokrytie a diverzifikáciu, prilákala súkromných investorov a zaistila dostatočnú diverzifikáciu rizík, ako aj ▌ riešenia v záujme odstránenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií. Skupina Európskej investičnej banky (EIB) by mala vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a existujúce skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI zostať privilegovaným implementujúcim partnerom v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ. Okrem skupiny EIB by doplnkovú škálu finančných produktov mali byť schopné ponúknuť národné podporné banky alebo inštitúcie, keďže ich skúsenosti a schopnosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni by mohli byť prínosom z hľadiska maximalizácie vplyvu verejných finančných prostriedkov na celom území Únie, a zabezpečiť spravodlivé geografické vyváženie projektov. Program InvestEU by sa mal vykonávať tak, aby sa podporovali rovnaké podmienky pre menšie a mladšie podporné banky alebo inštitúcie. Okrem toho by možnosť stať sa implementujúcimi partnermi mali mať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď ponúkajú komparatívnu výhodu, pokiaľ ide o špecifické odborné znalosti a skúsenosti v určitých členských štátoch a ak majú väčšinový podiel v EÚ. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť byť aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(30)  S cieľom podporiť lepšiu geografickú diverzifikáciu môžu byť vytvorené investičné platformy, ktoré by spojili úsilie a skúsenosti implementujúcich partnerov s inými národnými podpornými bankami, ktoré majú obmedzené skúsenosti s využívaním finančných nástrojov. Takéto štruktúry by sa mali podporovať, a to aj prostredníctvom podpory Poradenského centra InvestEU. Je vhodné spájať spoluinvestorov, verejné orgány, expertov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumné inštitúcie, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a iných relevantných aktérov na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v záujme podpory využívania investičných platforiem v príslušných odvetviach.

(31)  Záruka EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by sa mala poskytnúť ktorémukoľvek implementujúcemu partnerovi, ktorý by bol oprávnený podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, vrátane národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií, EIB, Európskeho investičného fondu a iných medzinárodných finančných inštitúcií. Pri výbere implementujúcich partnerov v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov by Komisia mala zohľadniť návrhy každého členského štátu, ako sa uvádza v dohode o príspevku. Komisia v súlade s článkom 154nariadenia o rozpočtových pravidlách musí vykonať posúdenie pravidiel a postupov implementujúceho partnera, aby sa presvedčila, že poskytuje úroveň ochrany finančných záujmov Únie rovnocennú úrovni poskytovanej Komisiou.

(32)  O operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku rozhodnúť vo svojom mene implementujúci partner, ktorý by ich mal implementovať v súlade so svojimi internými pravidlami, politikami a postupmi a vykazovať vo svojich finančných výkazoch alebo prípadne zverejniť v prílohe k finančným výkazom. Komisia by preto mala niesť výhradnú zodpovednosť za všetky finančné záväzky vyplývajúce zo záruky EÚ a mala by zverejniť maximálnu výšku záruky vrátane všetkých relevantných informácií o poskytnutej záruke.

(33)  Fond InvestEU by mal v náležitých prípadoch umožniť bezproblémové, konzistentné a efektívne kombinovanie grantov alebo finančných nástrojov alebo grantov aj finančných nástrojov financovaných z rozpočtu Únie alebo z iných fondov, napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) so zárukou EÚ vždy, keď je to potrebné na čo najlepšie posilnenie investícií, s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(34)  Projekty, ktoré predkladajú implementujúci partneri v snahe získať na ne podporu v rámci Programu InvestEU, ktorá zahŕňa financovanie kombinované s podporou z iných programov Únie, by mali byť ako celok v súlade aj s cieľmi a kritériami oprávnenosti obsiahnutými v pravidlách príslušných programov Únie. O použití záruky EÚ by sa malo rozhodnúť podľa pravidiel Programu InvestEU.

(35)  Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať budovanie rozsiahlej databázy investičných projektov v každom segmente politiky prostredníctvom poradenských iniciatív uskutočňovaných skupinou EIB, ďalšími poradenskými partnermi alebo priamo Komisiou. Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať geografickú diverzifikáciu s cieľom prispieť k cieľom Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a znižovať regionálne rozdiely. Poradenské centrum InvestEU by malo venovať osobitnú pozornosť spájaniu malých projektov do väčších portfólií. Komisia, skupina EIB a ďalší poradenskí partneri by mali úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, a to pri zohľadnení odborných znalostí a kapacít miestnych implementujúcich partnerov, ako aj Európskeho centra investičného poradenstva. Okrem toho by ▌Poradenské centrum InvestEU malo predstavovať jednotné prístupové miesto pre pomoc pri vypracúvaní projektov v rámci Poradenského centra InvestEU pre orgány a predkladateľov projektov.

(35a)  Poradenské centrum InvestEU by malo byť zriadené Komisiou v spolupráci so skupinou EIB ako hlavným partnerom, pričom by sa malo vychádzať najmä zo skúseností získaných v rámci Európskeho centra investičného poradenstva. Komisia by mala byť zodpovedná za politické riadenie Poradenského centra InvestEU a za riadenie jednotného prístupového miesta. Skupina EIB by mala v rámci segmentov politiky poskytovať poradenské iniciatívy. Okrem toho by skupina EIB mala poskytovať operačné služby Komisii, a to aj poskytovaním informácií pre strategické a politické usmernenia, mapovaním existujúcich a vznikajúcich poradenských iniciatív, posudzovaním poradenských potrieb a poskytovaním poradenstva Komisii o optimálnych spôsoboch riešenia týchto potrieb prostredníctvom existujúcich alebo nových poradenských iniciatív.

(36)  Aby poradné služby mali široký geografický dosah v celej Únii a aby sa úspešne mobilizovali miestne poznatky o Fonde InvestEU, miestne zastúpenie Poradenského centra InvestEU zamerané na poskytovanie konkrétnej, proaktívnej a individualizovanej pomoci na mieste by sa malo zabezpečiť všade tam, kde je to potrebné, pričom sa zohľadnia existujúce systémy podpory a prítomnosť miestnych partnerov. Aby sa uľahčilo poskytovanie poradenskej podpory na miestnej úrovni a zabezpečila účinnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, Poradenské centrum InvestEU by malo spolupracovať s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a zároveň využívať ich odborné znalosti a čerpať z nich.

(36a)  Poradenské centrum InvestEU by malo poskytovať poradenskú podporu malým projektom a projektom pre začínajúce podniky, najmä v súvislosti so snahami začínajúcich podnikov chrániť svoje investície do výskumu a inovácií získavaním titulov duševného vlastníctva, ako sú napríklad patenty, zohľadňujúc existenciu synergií a snahu o synergiu s inými službami než sú tie, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia.

(37)  V kontexte Fondu InvestEU existuje potreba zabezpečiť rozvoj projektov a podporiť budovanie kapacít zamerané na rozvíjanie organizačných schopností a činností zameraných na rozvoj trhu, ktoré sú potrebné na koncipovanie kvalitných projektov. Ďalším cieľom je vytvoriť podmienky na zvýšenie prípadného počtu oprávnených prijímateľov vo vznikajúcich trhových segmentoch, a to najmä tam, kde sa v dôsledku malého rozsahu jednotlivých projektov značne zvyšujú transakčné náklady na úrovni projektu, napríklad pokiaľ ide o ekosystém sociálnych financií, vrátane dobročinných organizácií, a o kultúrny a kreatívny priemysel. Podpora pri budovaní kapacít by ▌ mala byť doplnková a dodatočná k akciám vykonávaným v rámci iných programov Únie, ktoré pokrývajú konkrétnu oblasť politiky. Úsilie by sa malo vynaložiť aj na podporu budovania kapacít potenciálnych predkladateľov projektov, najmä miestnych organizácií a orgánov.

(38)  V záujme zviditeľnenia investičných projektov, ktoré sa snažia získať financovanie, by sa mal vytvoriť Portál InvestEU, ktorý by predstavoval ľahko dostupnú a používateľsky ústretovú databázu projektov, pričom by sa v zvýšenej miere sústreďoval na informovanie implementujúcich partnerov o investičných projektoch zlučiteľných s právom a politikami Únie.

(39)  Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016(15) je potrebné hodnotiť Program InvestEU na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom sa zároveň bude predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Vo vhodných prípadoch do týchto požiadaviek možno zaradiť aj merateľné ukazovatele, na základe ktorých sa budú hodnotiť účinky Programu InvestEU v praxi.

(40)  Na sledovanie pokroku pri plnení cieľov Únie by sa mal zaviesť spoľahlivý rámec pre monitorovanie, ktorý bude založený na ukazovateľoch výstupov, výsledkov a vplyvov. S cieľom zabezpečiť zodpovednosť voči európskym občanom by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade podávať výročné správy o pokroku, vplyvoch a operáciách v rámci Programu InvestEU.

(41)  Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát, v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(42)  Na Program InvestEU sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú rozpočtových záruk.

(43)  V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046(16) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(17), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95(18), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(19) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939(20) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať ▌trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(21). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(44)  Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci pre spoluprácu vytvorenom podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementácia programov prostredníctvom rozhodnutia prijatého na základe uvedenej dohody. Účasť tretích krajín sa umožňuje aj na základe iných právnych nástrojov. Toto nariadenie by malo zahŕňať osobitné ustanovenie, ktorým sa udelia nevyhnutné práva a prístup pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(45)  Podľa [odkaz treba prípadne aktualizovať podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 88 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach (ZKÚ) sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi Programu InvestEU a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(46)  S cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia o investičné usmernenia a hodnotiacu tabuľku ukazovateľov, uľahčiť rýchlu a flexibilnú úpravu ukazovateľov výkonnosti a prispôsobiť mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracúvanie investičných usmernení pre operácie financovania a investičné operácie v rámci rôznych segmentov politiky, o hodnotiacu tabuľku, o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele a o prispôsobenie miery tvorby rezerv. V súlade so zásadou proporcionality by takéto investičné usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia, ktoré by mali zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(47)  Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mali riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie a/alebo členského štátu a zabezpečiť celoúniové testovanie inovačných finančných produktov na trhu, ako aj systémy na ich šírenie, a to pokiaľ ide o komplexné zlyhania trhu. Akcia na úrovni Únie je preto oprávnená,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Fond InvestEU, z ktorého sa poskytuje záruka EÚ na podporu operácií financovania a investičných operácií, ktoré vykonávajú implementujúci partneri na podporu vnútorných politík Únie.

Týmto nariadením sa vytvára aj mechanizmus poskytovania poradenskej podpory na podporu vypracúvania projektov, do ktorých možno investovať, a prístupu k financovaniu, ako aj na súvisiace budovanie kapacít (ďalej len „Poradenské centrum InvestEU“). Zriaďuje sa ním aj databáza, v ktorej sa zviditeľňujú projekty, na ktoré sa predkladatelia projektov snažia získať financovanie, a ktorá investorom poskytuje informácie o investičných príležitostiach (ďalej len „Portál InvestEU“).

Stanovujú sa v ňom ciele Programu InvestEU, rozpočet a výška záruky EÚ na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)  „operácie kombinovaného financovania“ sú operácie podporované z rozpočtu Únie, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory alebo splatnú podporu alebo nesplatné formy podpory aj splatnú podporu z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov; na účely tohto vymedzenia programy Únie financované z iných zdrojov než z rozpočtu Únie, ako napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), možno považovať za programy Únie financované z rozpočtu Únie;

(1a)  „EIB“ je Európska investičná banka;

(1b)  „skupina EIB“ je Európska investičná banka a jej dcérske spoločnosti alebo iné subjekty podľa vymedzenia v článku 28 ods. 1 štatútu EIB;

(1c)  „finančný príspevok“ je príspevok implementujúceho partnera vo forme vlastnej schopnosti znášať riziko, ktorý sa poskytne na rovnakom základe ako záruka EÚ alebo v iných formách, ktoré umožňujú účinné vykonávanie Programu InvestEU a zároveň zabezpečujú primerané zosúladenie záujmov;

(1d)  „dohoda o príspevku“ je právny nástroj, prostredníctvom ktorého Komisia a jeden alebo viac členských štátov stanoví podmienky záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ako sa uvádza v článku 9;

(2)  „záruka EÚ“ je celková záruka, ktorá je neodvolateľná, bezpodmienečná a na požiadanie poskytovaná z rozpočtu Únie, v rámci ktorej sa rozpočtové záruky v súlade s článkom 219 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách realizujú podpisom jednotlivých dohôd o zárukách s implementujúcimi partnermi;

(3)  „finančný produkt“ je finančný mechanizmus alebo dohoda ▌ za podmienok ktorých implementujúci partner poskytuje priame alebo sprostredkované financovanie konečným prijímateľom v ktorejkoľvek z foriem uvedených v článku 13;

(4)  „operácie financovania a/alebo investičné operácie“ sú operácie na poskytovanie financií priamo alebo nepriamo konečným prijímateľom vo forme finančných produktov, ktoré vykonáva implementujúci partner vo svojom mene, ktoré poskytuje v súlade so svojimi internými pravidlami, politikami a postupmi a ktoré vykazuje vo svojich finančných výkazoch alebo prípadne zverejňuje v prílohe k finančným výkazom;

(5)  „fondy v rámci zdieľaného riadenia“ sú fondy, pri ktorých sa predpokladá, že z nich bude možné prideliť prostriedky na tvorbu rezerv na rozpočtovú záruku v rámci zložky Fondu InvestEU v zodpovednosti členských štátov; konkrétne ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV);

(6)  „dohoda o záruke“ je právny nástroj, v ktorom Komisia a implementujúci partner stanovujú podmienky, za ktorých sa majú navrhovať operácie financovania alebo investičné operácie na možné využitie záruky EÚ, za ktorých sa na tieto operácie má poskytovať rozpočtová záruka a za ktorých sa tieto operácie majú implementovať v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia;

(7)  „implementujúci partner“ je oprávnená protistrana, ako napríklad finančná inštitúcia alebo iný sprostredkovateľ, s ktorými Komisia podpisuje dohodu o záruke ▌;

(8)  „Poradenské centrum InvestEU“ je technická pomoc vymedzená v článku 20;

(8a)  „dohoda o poradenstve“ je právny nástroj, ktorým Komisia a poradenský partner špecifikujú podmienky implementácie Poradenského centra InvestEU;

(8b)  „poradenská iniciatíva“ je technickú pomoc a poradné služby na podporu investícií vrátane činností zameraných na budovanie kapacít, ako sú vymedzené v článkoch 20 ods. 1 a 2, ktoré vykonávajú poradenskí partneri, externí poskytovatelia služieb, s ktorými uzavrela zmluvu Komisia alebo výkonná agentúra;

(8c)  „poradenský partner“ je oprávnený subjekt, ako napríklad finančná inštitúcia alebo iný subjekt, s ktorým Komisia podpísala dohodu o vykonávaní jednej alebo viacerých poradenských iniciatív, s výnimkou poradenských iniciatív realizovaných prostredníctvom externých poskytovateľov služieb, s ktorými Komisia alebo výkonné agentúry uzavreli zmluvu;

(9)  „Portál InvestEU“ je databáza vymedzená v článku 21;

(10)  „Program InvestEU“ je spoločné označenie Fondu InvestEU, Poradenského centra InvestEU, Portálu InvestEU a operácií kombinovaného financovania;

(10b)  „investičné platformy“ sú účelové nástroje, spravované účty, dohody o spolufinancovaní alebo dohody o zdieľaní rizika vytvorené akýmikoľvek inými prostriedkami, ktorými subjekty nasmerujú finančný príspevok na financovanie viacerých investičných projektov, a ktoré môžu zahŕňať:

a)  platformy na vnútroštátnej alebo nižšej ako vnútroštátnej úrovni, ktoré zoskupujú niekoľko investičných projektov na území daného členského štátu;

b)  cezhraničné platformy za účasti viacerých krajín, regionálne alebo makroregionálne platformy, ktoré spolu združujú partnerov z niekoľkých členských štátov, regiónov alebo tretích krajín, ktorí sa zaujímajú o projekty v danej geografickej oblasti;

c)  tematické platformy, ktoré zoskupujú investičné projekty v danom sektore.

(11)  „mikrofinancie“ sú mikrofinancie vymedzené v [[nariadení ESF+] číslo];

▌

(13)  „národné podporné banky alebo inštitúcie“ (NPBI) sú právne subjekty, ktoré vykonávajú finančné činnosti na profesionálnom základe a ktoré členský štát alebo subjekt členského štátu na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni poverili vykonávaním rozvojových alebo propagačných aktivít;

(14)  „malé a stredné podniky (MSP)“ sú mikro, malé a stredné podniky vymedzené v prílohe k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(22);

(15)  „malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“ sú subjekty zamestnávajúce do 499 zamestnancov, ktoré nie sú MSP;

(16)  „sociálny podnik“ je sociálny podnik vymedzený v nariadení [[EFS+] číslo];

(17)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Únie.

Článok 3

Ciele Programu InvestEU

1.  Všeobecným cieľom Programu InvestEU je podporiť politické ciele Únie prostredníctvom operácií financovania a investičných operácií, ktoré prispievajú k posilneniu:

a)  konkurencieschopnosti Únie vrátane výskumu, inovácie a digitalizácie;

b)  rastu a zamestnanosti v hospodárstve Únie, jeho udržateľnosti a jeho environmentálneho a klimatického rozmeru, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a plneniu cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a k vytváraniu kvalitných pracovných miest;

c)  sociálnej odolnosti, inkluzívnosti a inovatívnosti Únie;

ca)  podpory vedeckého a technologického pokroku, kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy;

d)  integrácie kapitálových trhov Únie a k posilneniu jednotného trhu vrátane riešení v oblasti fragmentácie kapitálových trhov Únie, diverzifikácie zdrojov financovania podnikov v Únii a podpory udržateľných financií;

da)   podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

2.  Program InvestEU má tieto špecifické ciele:

a)  podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace s udržateľnou infraštruktúrou v oblastiach uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a);

b)  podporovať operácie financovania a investičné operácie v oblasti výskumu, inovácie a digitalizácie vrátane podpory zvyšovania úrovne inovačných spoločností a uvádzania technológií na trh;

c)  posilniť prístup MSP a ▌ malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k financiám a ich dostupnosť a zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť MSP;

d)  posilniť prístup sociálnych podnikov k mikrofinanciám a financiám a ich dostupnosť, podporovať operácie financovania a investičné operácie súvisiace so sociálnymi investíciami, schopnosťami a zručnosťami a rozvíjať a konsolidovať trhy so sociálnymi investíciami v oblastiach uvedených v článku 7 ods. 1 písm. d).

Článok 4

Rozpočet a výška záruky EÚ

1.  Výška záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. a) je 40 817 500 000 EUR (v bežných cenách). Miera tvorby rezerv na túto záruku dosahuje 40 %.

Na účely zložky v zodpovednosti členských štátov uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. b) možno záruku EÚ zvýšiť o dodatočnú sumu v závislosti od toho, či členské štáty alokujú zodpovedajúce sumy podľa [článku 10 ods. 1] nariadenia [VN] číslo](23) a [článku 75 ods. 1] nariadenia [o pláne SPP]číslo](24).

Dodatočnú sumu v rámci záruky EÚ môžu členské štáty poskytnúť aj vo forme hotovosti na účely zložky v zodpovednosti členských štátov.

Záruku EÚ uvedenú v prvom pododseku zvyšujú aj príspevky tretích krajín uvedených v článku 5, pričom príspevky poskytujú v hotovosti v plnej výške v súlade s [článkom 218 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].

2.  Orientačné rozdelenie sumy uvedenej v odseku 1 prvom pododseku sa uvádza v prílohe I k tomuto nariadeniu. Komisia môže v prípade potreby sumy uvedené v prílohe I zmeniť, a to až do 15 % pre každý cieľ. Komisia o akejkoľvek zmene musí informovať Európsky parlament a Radu.

3.  Finančné krytie na implementáciu opatrení uvedených v kapitolách V a VI je 525 000 000 EUR (v bežných cenách).

4.  Suma uvedená v odseku 3 sa môže použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu Programu InvestEU, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k Fondu InvestEU

Na zložku Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ uvedenú v článku 8 ods. 1 písm. a) a na každý segment politiky uvedený v článku 7 ods. 1 môžu s cieľom podieľať sa na určitých finančných produktoch podľa [článku 218 ods. 2] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] dať príspevky tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

i)  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie;

ii)  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s [článkom 21 ods. 5] [nariadenia o rozpočtových pravidlách];

iii)  neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;

iv)  zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie

1.  Záruka EÚ sa implementuje v rámci nepriameho riadenia spolu s orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) bodoch ii), iii), v) a vi) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Ďalšie formy financovania z prostriedkov EÚ podľa tohto nariadenia sa implementujú v rámci priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to aj vrátane grantov vykonávaných v súlade s jeho hlavou VIII a operácií kombinovaného financovania uskutočňovaných v súlade s týmto článkom čo najplynulejšie a zabezpečovania účinnej a súdržnej podpory politík Únie.

2.  Operácie financovania a investičné operácie kryté zárukou EÚ, ktoré sú súčasťou operácie kombinovaného financovania, v rámci ktorej sa kombinuje podpora podľa tohto nariadenia s podporou poskytovanou v rámci jedného alebo viacerých programov Únie alebo z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), musia byť v súlade s:

a)  cieľmi politiky a musia spĺňať kritériá oprávnenosti stanovené v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa rozhoduje o poskytnutí podpory;

b)  týmto nariadením.

3.  Operácie kombinovaného financovania, ktoré zahŕňajú finančný nástroj, ktorý je v plnej výške financovaný z iných programov Únie alebo z Fondu na inováciu ETS bez použitia záruky EÚ podľa tohto nariadenia, musia byť v súlade s cieľmi politiky a musia spĺňať kritériá oprávnenosti stanovené v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa poskytuje podpora.

4.  V súlade s článkom 6 ods. 2 sa o nesplatných formách podpory a/alebo finančných nástrojoch z rozpočtu Únie, ktoré tvoria časť operácie kombinovaného financovania uvedenej v odsekoch 2 a 3, rozhoduje podľa pravidiel príslušného programu Únie a ich implementácia sa uskutočňuje v rámci operácie kombinovaného financovania v súlade s týmto nariadením a [hlavou X] [nariadenia o rozpočtových pravidlách].

Podávané správy musia zahŕňať aj informácie o dosahovaní súladu s cieľmi politiky a plnení kritérií oprávnenosti stanovených v pravidlách programu Únie, v rámci ktorého sa rozhoduje o poskytnutí podpory, ako aj o dosahovaní súladu s týmto nariadením.

KAPITOLA II

Fond InvestEU

Článok 7

Segmenty politiky

1.  Fond InvestEU pôsobí v nasledujúcich štyroch segmentoch politiky, ktoré riešia zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v rámci svojho špecifického rozsahu pôsobnosti:

a)  segment politiky týkajúci sa udržateľnej infraštruktúry: zahŕňa udržateľné investície do oblastí dopravy vrátane multimodálnej dopravy, bezpečnosti cestnej premávky, a to aj v súlade s cieľom Únie odstrániť smrteľné dopravné nehody a vážne zranenia do roku 2050, obnovy a údržby železničnej a cestnej infraštruktúry, energie, najmä energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti v súlade s rámcami politiky v oblasti energetiky na obdobie do roku 2030, projektov rekonštrukcie budov zameraných na úspory energie a integrácie budov do prepojeného energetického, skladovacieho, digitálneho a dopravného systému, zlepšenia úrovní prepojenosti, digitálnej pripojiteľnosti a prístupu, a to aj vo vidieckych oblastiach, dodávok a spracovania surovín, vesmíru, oceánov, vôd, vrátane vnútrozemských vodných ciest, nakladania s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a obehovým hospodárstvom, prírody a inej environmentálnej infraštruktúry, kultúrneho dedičstva, turizmu, zariadení, mobilných aktív a do zavádzania inovačných technológií, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti environmentálnej odolnosti voči zmene klímy alebo sociálnej udržateľnosti alebo v obidvoch týchto oblastiach a ktoré spĺňajú normy Únie v oblasti environmentálnej alebo sociálnej udržateľnosti;

b)  segment politiky týkajúci sa výskumu, inovácie a digitalizácie: zahŕňa činnosti v oblasti výskumu, vývoja produktov a inovácie, prenos technológií a výsledkov výskumu na trh, podporu technológií rozvíjajúcich trh a spoluprácu medzi podnikmi, predstavovanie a zavádzanie inovačných riešení a podporu rozširovania inovačných podnikov ▌, ako aj digitalizáciu výrobného odvetvia Únie;

c)  segment politiky týkajúci sa MSP: zahŕňa prístup k financiám a dostupnosť financií predovšetkým pre MSP vrátane inovačných MSP a MSP, ktoré pôsobia v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ako aj pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

d)  segment politiky týkajúci sa sociálnych investícií a zručností: zahŕňa mikrofinancie, financovanie sociálnych podnikov a sociálne hospodárstvo a opatrenia na podporu rodovej rovnosti, zručnosti, vzdelávanie, odbornú prípravu a súvisiace služby; sociálnu infraštruktúru (vrátane zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry a sociálneho bývania a ubytovní pre študentov); sociálnu inováciu; zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť; začlenenie a prístupnosť; kultúrne a kreatívne aktivity so sociálnym cieľom; integráciu zraniteľných osôb vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín.

2.  Keď operácia financovania alebo investičná operácia navrhnutá investičnému výboru uvedenému v článku 19 patrí do viac ako jedného segmentu politiky, priradí sa do toho segmentu, do ktorého spadá jej hlavný cieľ alebo hlavný cieľ väčšiny jej čiastkových projektov, pokiaľ sa v investičných usmerneniach nestanovuje inak.

3.  Operácie financovania a investičné operácie ▌sa preverujú s cieľom stanoviť, či majú environmentálny, klimatický alebo sociálny vplyv a ak áno, potom sa v záujme minimalizácie škodlivých vplyvov na klímu, životné prostredie a sociálnu oblasť a maximalizácie prínosov pre tieto oblasti preverujú z hľadiska odolnosti proti zmene klímy, životného prostredia a sociálnej udržateľnosti. Na tieto účely predkladatelia projektov žiadajúci o financovanie poskytujú náležité informácie na základe usmernení vypracovanými Komisiou. Z požiadaviek na preverovanie sú vyňaté projekty, ktoré nedosahujú určitý rozsah vymedzený v usmerneniach. Projekty, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy, nie sú oprávnené na podporu podľa tohto nariadenia.

Usmernenia Komisie v súlade s environmentálnymi cieľmi a normami Únie umožňujú:

a)  pokiaľ ide o adaptáciu, zabezpečiť odolnosť proti prípadným nepriaznivým vplyvom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia rizík vrátane príslušných adaptačných opatrení, a pokiaľ ide o zmierňovanie, začleniť náklady na emisie skleníkových plynov a pozitívne účinky opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy do analýzy nákladov a prínosov;

b)  zohľadniť celkový vplyv projektov z hľadiska hlavných zložiek prírodného kapitálu týkajúcich sa vzduchu, vody, zeme a biodiverzity;

c)  odhadnúť sociálny vplyv vrátane vplyvu na rodovú rovnosť, sociálne začlenenie určitých oblastí alebo populácií a hospodársky rozvoj oblastí a odvetví ovplyvnených štrukturálnymi problémami, ako napríklad potrebou dekarbonizácie hospodárstva;

ca)  určiť projekty, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy;

cb)  poskytnúť implementujúcim partnerom usmernenia na účely preverovania podľa odseku 3 pododseku 1; ak implementujúci partner dospeje k záveru, že sa nemusí vykonať preverovanie z hľadiska udržateľnosti, poskytne investičnému výboru odôvodnenie.

4.  Implementujúci partneri na základe usmernení Komisie poskytujú informácie potrebné na to, aby bolo možné sledovať investície, ktoré prispievajú k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia.

5.  Implementujúci partneri musia zabezpečiť, aby aspoň 55 % investícií v rámci segmentu politiky týkajúceho sa udržateľnej infraštruktúry prispievalo k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia.

Komisia sa spolu s implementujúcimi partnermi usiluje o to, aby časť rozpočtovej záruky použitej pre segment politiky týkajúci sa udržateľných investícií bola rozdelená s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi oblasťami.

6.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom vymedziť investičné usmernenia pre každý zo segmentov politiky. Investičné usmernenia sa pripravujú v úzkom dialógu so skupinou EIB a ďalšími potenciálnymi implementujúcimi partnermi.

6a.  Komisia sprístupní informácie týkajúce sa uplatňovania alebo výkladu investičných pokynov implementujúcim partnerom, investičnému výboru a poradenským partnerom.

Článok 8

Zložky

1.  Každý segment politiky uvedený v článku 7 ods. 1 tvoria dve zložky, ktoré riešia ▌zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie takto:

a)  zložka v zodpovednosti EÚ rieši ktorúkoľvek z týchto situácií:

i)  zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ktoré sa týkajú priorít politiky Únie ▌;

ii)  zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie týkajúce sa celej Únie a/alebo členského štátu; alebo

iii)  ▌ zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, najmä nové alebo komplexné situácie, ktoré si vyžadujú rozvoj inovačných finančných riešení a trhových štruktúr;

b)  zložka v zodpovednosti členských štátov rieši špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v jednom alebo vo viacerých regiónoch alebo členských štátoch v záujme plnenia politických cieľov prispievajúcich fondov v rámci zdieľaného riadenia, najmä s cieľom posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii riešením nerovnováhy medzi jej regiónmi.

2.  Zložky uvedené v odseku 1 sa podľa potreby v záujme podpory operácie financovania alebo investičnej operácie navzájom dopĺňajú, a to aj tak, že sa podpora z oboch zložiek bude kombinovať.

Článok 9

Osobitné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na zložku v zodpovednosti členských štátov

1.  Sumy, ktoré členský štát na dobrovoľnej báze alokoval podľa článku [10 ods. 1] nariadenia [[VN] číslo] alebo článku [75 ods. 1] nariadenia [[o pláne SPP] číslo], sa použijú na tvorbu rezerv na tú časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ktorou sa kryjú operácie financovania a investičné operácie v dotknutom členskom štáte alebo na možné príspevky z fondov v rámci zdieľaného riadenia určené Poradenskému centru InvestEU. Tieto sumy prispievajú k dosiahnutiu cieľov politiky stanovených v partnerskej dohode a v programoch, ktoré prispievajú k InvestEU.

Sumy vyčlenené podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku sa použijú na tvorbu rezerv na záruku.

2.  Stanovenie uvedenej časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov podlieha uzavretiu dohody o príspevku medzi členským štátom a Komisiou.

Článok 9 ods. 2 štvrtý pododsek a článok 9 ods. 5 sa nevzťahujú na dodatočnú sumu poskytnutú členským štátom podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku.

Ustanovenia tohto článku týkajúce sa súm pridelených podľa článku 10 ods. 1 nariadenia [VN číslo] alebo článku 75 ods. 1 nariadenia [o pláne SPP] sa nevzťahujú na dohodu o príspevku týkajúcu sa dodatočnej sumy zo strany členského štátu podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku.

Členský štát a Komisia uzavrú dohodu o príspevku alebo dohodu o jej zmene do štyroch mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie, ktorým sa prijíma partnerská dohoda alebo plán SPP, alebo súbežne s prijatím rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení program alebo plán SPP.

Spoločnú dohodu o príspevku môžu s Komisiou uzavrieť dva alebo viaceré členské štáty.

Odchylne od [článku 211 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] sa miera tvorby rezerv na záruku EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov stanovuje na 40 % a v každej dohode o príspevku sa môže upraviť smerom nadol alebo nahor podľa toho, aké riziká sú spojené s finančnými produktmi, ktoré sa majú použiť.

3.  V dohode o príspevku sa uvádzajú aspoň tieto prvky:

a)  celková výška časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, ktorá sa týka daného členského štátu, jej miera tvorby rezerv, výška príspevku z fondov v rámci zdieľaného riadenia, fáza tvorby rezerv v súlade s ročným finančným plánom a výška vyplývajúceho podmieneného záväzku krytého nadväznou zárukou (back to back), ktorú poskytne dotknutý členský štát;

b)  stratégia členských štátov zahŕňajúca finančné produkty a ich minimálny pákový efekt, geografické pokrytie, vrátane prípadného regionálneho pokrytia, typy projektov, investičné obdobie a v náležitých prípadoch kategórie konečných prijímateľov a oprávnených sprostredkovateľov;

c)  potenciálny implementujúci partner alebo partneri navrhnutí podľa článku 12 a povinnosť Komisie informovať členské štáty o vybranom implementujúcom partnerovi alebo partneroch;

d)  možný príspevok na Poradenské centrum InvestEU z fondov v rámci zdieľaného riadenia;

e)  povinnosti voči členskému štátu v oblasti podávania ročných správ vrátane správ v súlade s relevantnými ukazovateľmi týkajúcimi sa politických cieľov uvedených v partnerskej dohode alebo programe a uvedenými v dohode o príspevku;

f)  ustanovenia o platbe časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov;

g)  prípadná kombinácia so zdrojmi v rámci zložky v zodpovednosti EÚ vrátane viacvrstvovej štruktúry v záujme lepšieho pokrytia rizík v súlade s článkom 8 ods. 2.

4.  Dohody o príspevku vykonáva Komisia prostredníctvom dohôd o zárukách podpísaných s implementujúcimi partnermi podľa článku 14 a dohôd o poradenstve podpísaných s poradenskými partnermi.

Ak do deviatich mesiacov od podpisu dohody o príspevku nebola uzavretá dohoda o záruke alebo suma uvedená v dohode o príspevku nie je viazaná v plnej výške prostredníctvom jednej alebo viacerých dohôd o zárukách, dohoda o príspevku sa v prvom prípade vypovie alebo predĺži na základe vzájomnej dohody alebo v druhom prípade príslušným spôsobom zmení ▌. Nepoužitá suma rezerv pochádzajúca z prostriedkov, ktoré členské štáty pridelili podľa článku [10 ods. 1 nariadenia [VN]] článku [75 ods. 1] nariadenia [[SPP]] sa použije opätovne podľa [článku 10 ods. 5] nariadenia [[VN] číslo] a článku [75 ods. 5] nariadenia [[o pláne SPP] číslo]. Nepoužitá suma rezerv získaná zo súm, ktoré členský štát pridelil podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku, sa vráti členskému štátu.

Ak sa dohoda o záruke nevykoná riadne v rámci obdobia stanoveného v [článku 10 ods. 6] nariadenia [[VN] číslo] alebo [článku 75 ods. 6] nariadenia [[o pláne SPP] číslo], dohoda o príspevku sa zmení ▌. Nepoužitá suma rezerv pochádzajúca z prostriedkov, ktoré členské štáty pridelili podľa článku [10 ods. 1 nariadenia [VN]] článku [75 ods. 1] nariadenia [[SPP]] sa použije opätovne podľa [článku 10 ods. 5] nariadenia [[VN] číslo] a článku [75 ods. 5] nariadenia [[o pláne SPP] číslo]. Nepoužitá suma rezerv získaná zo súm, ktoré členský štát pridelil podľa článku 4 ods. 1 tretieho pododseku, sa vráti členskému štátu.

5.  Na tvorbu rezerv v prípade časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov stanovenej v dohode o príspevku sa vzťahujú tieto pravidlá:

a)  po fáze tvorby uvedenej v odseku 3 písm. a) tohto článku sa akýkoľvek prebytok rezerv, ktorý sa vypočíta porovnaním výšky rezerv požadovanej na základe miery tvorby rezerv a skutočných rezerv, použije opätovne podľa [článku 10 ods. 7] nariadenia [VN] a [článku 75 ods. 7] nariadenia [[o pláne SPP] číslo];

b)  odchylne od [článku 213 ods. 4] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] nesmie tvorba rezerv po fáze tvorby uvedenej v odseku 3 písm. a) tohto článku v období dostupnosti tejto časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov viesť k ročnému doplneniu rezerv;

c)  Komisia bezodkladne informuje členský štát, ak v dôsledku výziev na uplatnenie tejto časti záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov výška rezerv na túto časť záruky EÚ klesne pod 20 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv;

d)  ak výška rezerv na túto časť záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov dosiahne 10 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv, dotknutý členský štát na žiadosť Komisie poskytne do spoločného rezervného fondu sumu až do výšky 5 % sumy zodpovedajúcej počiatočnej miere tvorby rezerv.

KAPITOLA IIA

PARTNERSTVO MEDZI KOMISIOU A SKUPINOU EIB

Článok 9a

Rozsah pôsobnosti partnerstva

1.  Komisia a skupina EIB vytvoria podľa tohto nariadenia partnerstvo s cieľom podporiť vykonávanie programu a konzistentnosť, inkluzívnosť, doplnkovosť a účinnosť zavádzania. V súlade s podmienkami tohto nariadenia a ako sa ďalej stanovuje v dohodách uvedených v odseku 2 skupina EIB:

a)  implementuje časť záruky EÚ uvedenú v článku 10 ods. 1b;

b)  podporí implementáciu zložky v zodpovednosti EÚ a v prípade potreby v súlade s článkom 12 ods. 1 zložky v zodpovednosti členských štátov Fondu InvestEU, a to najmä tým, že:

i)  prispieva spolu s potenciálnymi implementujúcimi partnermi k investičným usmerneniam v súlade s článkom 7 ods. 6 a tiež k návrhu hodnotiacej tabuľky v súlade s článkom 19 ods. 1a a k ostatným dokumentom, ktorými sa stanovujú prevádzkové usmernenia Fondu InvestEU,

ii)  spolu s Komisiou a potenciálnymi implementujúcimi partnermi vymedzuje metodiku rizík a systém mapovania rizík v súvislosti s operáciami financovania a investičnými operáciami implementujúcich partnerov, aby sa umožnilo posudzovanie takýchto operácií na základe spoločnej ratingovej stupnice,

iii)  na žiadosť Komisie a po dohode s príslušným potenciálnym vykonávacím partnerom uskutočňuje posúdenie systémov potenciálneho implementujúceho partnera a poskytuje cielené technické poradenstvo tam, kde to požadujú závery auditu posúdenia piliera a v rozsahu požadovanom v týchto záveroch s cieľom zaviesť finančné produkty, ktoré tento potenciálny implementujúci partner plánuje,

iv)  poskytuje nezáväzné stanovisko k aspektom týkajúcim sa bankovníctva, najmä k finančnému riziku a finančným podmienkam súvisiacim s časťou záruky EÚ, ktorá sa má prideliť implementujúcemu partnerovi, ako je vymedzené v dohodách o poskytnutí záruky, ktoré sa majú uzavrieť s inými implementujúcimi partnermi, než je skupina EIB; Komisia podľa potreby zapojí implementujúceho partnera na základe zistení stanoviska; o výsledku rozhodovacieho postupu informuje skupinu EIB,

v)  vykonáva simulácie a prognózy finančného rizika a odmeňovania súhrnného portfólia na základe predpokladov dohodnutých s Komisiou,

vi)  vykonáva meranie finančného rizika a podáva finančné správy o súhrnnom portfóliu, a

vii)  poskytuje Komisii služby reštrukturalizácie a obnovy stanovené v dohode uvedenej v článku 9a ods. 2 písm. b) na žiadosť Komisie a po dohode s implementujúcim partnerom v súlade s článkom 14 ods. 2 písm. g), ak implementujúci partner už nie je zodpovedný za vykonávanie činností reštrukturalizácie a obnovy podľa príslušnej dohody o záruke;

c)  na žiadosť národnej podpornej banky alebo inštitúcie môže zabezpečiť budovanie kapacít podľa článku 20 ods. 2 písm. f) pre túto národnú podpornú banku alebo inštitúciu a/alebo iné služby v súvislosti s zavádzaním finančných produktov podporovaných zárukou EÚ;

d)  vo vzťahu k Poradenskému centru InvestEU:

i)  sa pridelí suma do výšky 375 miliónov EUR z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 3 na poradenské iniciatívy a operačné úlohy uvedené v bode ii);

ii)  poskytne poradenstvo Komisii a vykoná operačné úlohy stanovené v dohode uvedenej v článku 9a ods. 2 písm. c) prostredníctvom:

1.  podpory Komisie pri navrhovaní, vytváraní a fungovaní Poradenského centra InvestEU;

2.  poskytnutia posúdenia žiadostí o poradenské služby, ktoré Komisia nepovažuje za služby patriace do pôsobnosti existujúcich poradných iniciatív s cieľom podporiť rozhodnutie Komisie o pridelení prostriedkov;

3.  podpory národných podporných bánk alebo inštitúcií poskytovaním budovania kapacít podľa článku 20 ods. 2 písm. f) na základe ich žiadosti vo vzťahu k rozvoju ich poradenských schopností zúčastňovať sa na poradenských iniciatívach;

4.  na žiadosť Komisie a potenciálneho poradenského partnera a po dohode so skupinou EIB uzatvárania zmlúv s poradenskými partnermi v mene Komisie v súvislosti s uskutočňovaním poradenských iniciatív;

Skupina EIB zabezpečí, aby jej úlohy uvedené v odseku 1 písm. d) bode ii) boli vykonávané úplne nezávisle od jej úlohy poradenského partnera.

2.  Informácie týkajúce sa bankovníctva, ktoré Komisia poskytuje skupine EIB podľa ods. 1 písm. b) bodov ii), iv), v) a vi) sa striktne obmedzia na informácie, ktoré skupina EIB nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich povinností podľa týchto bodov. Komisia v úzkom dialógu so skupinou EIB a potenciálnymi implementujúcimi partnermi vymedzí povahu a rozsah uvedených informácií, pričom zohľadní požiadavky na správne finančné riadenie so zárukou EÚ, oprávnené záujmy implementujúceho partnera týkajúce sa obchodne citlivých informácií a potreby skupiny EIB na účely plnenia svojich záväzkov v rámci týchto bodov.

3.  Formy partnerstva sa stanovia v dohodách, a to aj pokiaľ ide o:

a)  zabezpečenie a vykonávanie častí záruky EÚ uvedenej v článku 10 ods. 1b:

i)  dohody o záruke medzi Komisiou a skupinou EIB, alebo

ii)  oddelenej dohody o záruke medzi Komisiou a EIB a/alebo dcérskou spoločnosťou alebo iným subjektom, ako je vymedzené v článku 28 ods. 1 štatútu EIB;

b)  dohodu medzi Komisiou a skupinou EIB v súvislosti s odsekom 1 písm. b) a c);

c)  dohodu medzi Komisiou a skupinou EIB vo vzťahu k Poradenskému centru InvestEU;

d)  dohody o službách medzi skupinou EIB a národnými podpornými bankami a inštitúciami, ktoré sa týkajú budovania kapacít a iných služieb v súlade s odsekom 1 písm. c).

4.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 3) a článok 20 ods. 4, náklady, ktoré skupina EIB vynaložila na plnenie úloh uvedených v odseku 1 písm. b) a c), musia spĺňať podmienky dohodnuté v rámci dohody uvedenej v odseku 2 písm. b) a môžu byť kryté z vrátených platieb alebo príjmov súvisiacich so zárukou EÚ, ktoré prispeli k tvorbe rezerv, v súlade s článkom 211 ods. 4 a ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo sa môžu uhradiť z finančného krytia uvedeného v článku 4 ods. 3 na základe odôvodnenia týchto nákladov skupinou EIB a v rámci celkového limitu vo výške 7 000 000 EUR.

5.  Náklady, ktoré skupina EIB vynaložila na plnenie prevádzkových úloh uvedených v odseku 1 písm. d) bode ii), sa uhrádzajú v plnej výške a vyplácajú sa zo sumy uvedenej v odseku 1 písm. d) bode i) na základe odôvodnenia týchto nákladov skupinou EIB a v rámci celkového limitu vo výške 10 000 000 EUR.

Článok 9b

Konflikt záujmov

V rámci partnerstva skupina EIB prijme všetky potrebné opatrenia a preventívne opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov s ostatnými implementujúcimi partnermi, a to aj prostredníctvom zriadenia špecializovaného a nezávislého tímu pre úlohy uvedené v článku 9a ods. 1 písm. b) bodoch iii), iv), v) a vi), na ktorý sa vzťahujú prísne pravidlá dôvernosti, ktoré sa budú vzťahovať aj na osoby, ktoré opustili tím. Skupina EIB alebo ostatní implementujúci partneri bezodkladne informujú Komisiu o každej situácii, ktorá je príčinou takéhoto konfliktu, alebo by mohla viesť k takémuto konfliktu. V prípade pochybností Komisia rozhodne o tom, či existuje konflikt záujmov, a informuje o tom skupinu EIB. V prípade konfliktu záujmov skupina EIB prijme primerané opatrenia. Riadiaci výbor je informovaný o prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

Skupina EIB prijme nevyhnutné preventívne opatrenia na zabránenie situáciám konfliktu záujmov pri implementácii Poradenského centra InvestEU, najmä pokiaľ ide o operačné úlohy vo svojej úlohe podporovať Komisiu, ako sa uvádza v článku 9a ods. 1 písm. d) bode ii). V prípade konfliktu záujmov skupina EIB prijme primerané opatrenia.

KAPITOLA III

Záruka EÚ

Článok 10

Záruka EÚ

1.  Záruka EÚ sa implementujúcim partnerom poskytuje ako neodvolateľná bezpodmienečná záruka na požiadanie v súlade s článkom 219 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách a riadi sa v súlade s hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách prostredníctvom nepriameho riadenia.

1a.  Odmena za záruku EÚ sa viaže na charakteristiky a rizikový profil finančných produktov, pričom sa náležite zohľadňuje povaha príslušných operácií financovania a investičných operácií a plnenie cieľov politiky, na ktoré sa zameriava. To môže v riadne odôvodnených prípadoch súvisiacich s charakterom cieľov politiky, na ktoré sa zameriava finančný produkt, ktorý sa má implementovať, a s cenovou dostupnosťou pre cieľových konečných prijímateľov, zahŕňať zníženie nákladov alebo zlepšenie podmienok financovania poskytnutého konečnému prijímateľovi prostredníctvom modulácie odmeny za záruku EÚ, alebo v prípade potreby pokrytím nevyrovnaných administratívnych nákladov, ktoré znáša implementujúci partner, prostredníctvom rozpočtu EÚ, najmä:

a)  v situáciách, keď by napäté podmienky na finančnom trhu zabránili realizácii operácie za trhové ceny, alebo

b)  ak je to potrebné na vyvolanie operácií financovania a investičných operácií v sektoroch alebo oblastiach, v ktorých dochádza k významnému zlyhaniu trhu alebo suboptimálnej investičnej situácii, a na uľahčenie vytvárania investičných platforiem,

pokiaľ zníženie odmeny za záruku EÚ alebo pokrytie nevyrovnaných administratívnych nákladov implementujúcich partnerov významne neovplyvní tvorbu rezerv na záruku v rámci InvestEU.

Zníženie odmeny za záruku EÚ je v plnej miere v prospech konečných prijímateľov.

1b.  Podmienka stanovená v článku 219 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vzťahuje na každého implementujúceho partnera na základe portfólia.

1c.  75 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ uvedenej v článku 4 ods. 1 prvom pododseku, čo predstavuje 30 613 125 000 EUR, sa poskytne skupine EIB. Skupina EIB poskytne súhrnný finančný príspevok vo výške 7 653 281 250 EUR. Tento príspevok sa poskytne takým spôsobom a v takej forme, aby uľahčil implementáciu Fondu InvestEU a dosiahnutie cieľov uvedených v článku 12 ods. 2.

1d.  Zvyšných 25 % záruky EÚ v rámci zložky v zodpovednosti EÚ sa poskytne ďalším implementujúcim partnerom, ktorí takisto poskytnú finančný príspevok, ktorý sa stanoví v dohodách o záruke.

1e.  Vynaloží sa maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby na konci investičného obdobia bola pokrytá široká škála odvetví a regiónov a zamedzilo sa nadmernej odvetvovej alebo geografickej koncentrácii. Toto úsilie zahŕňa stimuly pre menšie alebo menej sofistikované NPBI, ktoré majú komparatívnu výhodu v dôsledku svojej miestnej prítomnosti, znalostí a investičných schopností. Komisia toto úsilie podporuje prostredníctvom vypracovania koherentného prístupu.

2.  Záruku EÚ možno poskytnúť na operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, počas investičného obdobia končiaceho sa 31. decembra 2027. Zmluvy medzi implementujúcim partnerom a konečným prijímateľom alebo finančným sprostredkovateľom alebo iným subjektom uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. a) sa musia podpísať do 31. decembra 2028.

Článok 11

Oprávnené operácie financovania a investičné operácie

1.  Z Fondu InvestEU sa podporujú len operácie financovania a investičné operácie, ktoré:

a)  spĺňajú podmienky stanovené v článku 209 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to najmä požiadavky týkajúce sa zlyhaní trhu, suboptimálnych investičných situácií a doplnkovosti, ako sú stanovené v článku 209 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v prílohe V k tomuto nariadeniu, a ktoré v náležitých prípadoch maximalizujú súkromné investície v súlade s článkom 209 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

b)  prispievajú k plneniu cieľov politík Únie a ktoré patria do rozsahu oblastí, v ktorých operácie financovania a investičné operácie možno realizovať v rámci príslušného segmentu v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu; ▌

ba)  neposkytujú finančnú podporu na vylúčené činnosti vymedzené v bode B prílohy V k tomuto nariadeniu; a

c)  sú v súlade s investičnými usmerneniami.

2.  Okrem projektov v Únii sa z Fondu InvestEU môžu prostredníctvom operácií financovania a investičných operácií podporiť aj tieto projekty a operácie:

a)  ▌projekty medzi subjektmi, ktoré sa nachádzajú alebo sú usadené v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, pričom tieto projekty zasahujú do jednej alebo viacerých tretích krajín vrátane pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín, krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, krajín Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu alebo do zámorskej krajiny alebo územia, ako sa stanovuje v prílohe II k ZFEÚ, alebo do pridruženej tretej krajiny bez ohľadu na to, či v týchto tretích krajinách alebo zámorských krajinách alebo územiach existuje partner alebo nie;

b)  operácie financovania a investičné operácie v krajinách uvedených v článku 5, ktoré prispeli k špecifickému finančnému produktu.

3.  Z Fondu InvestEU sa môžu podporiť operácie financovania a investičné operácie, ktorými sa poskytuje financovanie prijímateľom, ktorí sú právnymi subjektmi usadenými v jednej z týchto krajín:

a)  členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

b)  tretia krajina alebo územie, ktoré sú pridružené k programu InvestEU v súlade s článkom 5;

c)  v náležitých prípadoch tretia krajina uvedená v odseku 2 písm. a);

d)  iné krajiny, ak je to potrebné na financovanie projektu v krajine alebo na území, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c).

Článok 12

Výber implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB

1.  Komisia v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyberá implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB.

Implementujúci partneri môžu vytvoriť skupinu. Implementujúci partner môže byť členom jednej alebo viacerých skupín.

V prípade zložky v zodpovednosti EÚ musia oprávnené protistrany prejaviť záujem vo vzťahu k časti záruky EÚ uvedenej v článku 10 ods. 1c.▌

V prípade zložky v zodpovednosti členských štátov môže dotknutý členský štát za implementujúcich partnerov navrhnúť jednu alebo viaceré ▌protistrany spomedzi tých, ktoré prejavili záujem ▌. Dotknutý členský štát môže tiež navrhnúť skupinu EIB ako implementujúceho partnera a môže na svoje vlastné náklady uzatvoriť zmluvu s EIB na poskytovanie služieb uvedených v článku 9a.

Keď dotknutý členský štát implementujúceho partnera nenavrhne, Komisia ho v súlade s druhým pododsekom tohto odseku vyberie spomedzi tých implementujúcich partnerov, ktorí dokážu pokryť operácie financovania a investičné operácie v dotknutých geografických oblastiach.

2.  Pri výbere implementujúcich partnerov Komisia zabezpečuje, aby portfólio finančných produktov v rámci Fondu InvestEU spĺňalo tieto ciele:

a)  maximalizovať pokrytie cieľov stanovených v článku 3;

b)  maximalizovať vplyv záruky EÚ prostredníctvom vlastných zdrojov poskytnutých implementujúcim partnerom;

c)  v náležitých prípadoch maximalizovať súkromné investície;

ca)  podporovať inovatívne finančné riešenia a riešenia rizík v záujme riešenia zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií;

d)  dosiahnuť geografickú diverzifikáciu prostredníctvom postupného prideľovania záruky EÚ a umožniť financovanie menších projektov;

e)  poskytovať dostatočnú diverzifikáciu rizík.

▌

3.  Pri výbere implementujúcich partnerov Komisia zohľadňuje aj:

a)  možné náklady a platby do rozpočtu Únie;

b)  schopnosť implementujúceho partnera dôkladne plniť požiadavky podľa článku 155 ods. 2 a 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové podvody, daňové úniky, pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a nespolupracujúce jurisdikcie.

4.  Národné podporné banky alebo inštitúcie môžu byť vybrané za implementujúcich partnerov za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku a v článku 14 ods. 1 druhom pododseku.

Článok 13

Oprávnené druhy financovania

1.  Záruka EÚ sa môže použiť na krytie rizík v prípade nasledujúcich druhov financovania, ktoré poskytujú implementujúci partneri:

a)  úvery, záruky, protizáruky, nástroje kapitálového trhu, akákoľvek iná forma financovania alebo zvýšenia kreditnej kvality vrátane podriadeného dlhu alebo kapitálové či kvázikapitálové účasti, poskytované priamo alebo nepriamo konečným prijímateľom prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, fondov, investičných platforiem alebo iných nástrojov;

b)  financovanie alebo záruky, ktoré poskytuje implementujúci partner inej finančnej inštitúcii, čím jej umožní začať vykonávať činnosti financovania uvedené v písmene a).

Aby financovanie uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) tohto odseku bolo kryté zárukou EÚ, poskytuje sa, nadobúda alebo vydáva v prospech operácií financovania alebo investičných operácií uvedených v článku 11 ods. 1, ak implementujúci partner poskytol financovanie v súlade s dohodou o financovaní alebo transakciou, ktorú implementujúci partner podpísal alebo uzavrel po podpise dohody o záruke medzi Komisiou a implementujúcim partnerom a ktorej platnosť ešte neuplynula alebo ktorá nebola zrušená.

2.  Operácie financovania a investičné operácie prostredníctvom fondov alebo iných sprostredkovateľských štruktúr sú podporované zárukou EÚ v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vymedzia v investičných usmerneniach, a to dokonca aj v prípade, že takáto štruktúra investuje menšinu investovaných súm mimo Únie a v krajinách uvedených v článku 11 ods. 2 alebo do iných aktív, než sú aktíva oprávnené podľa tohto nariadenia.

Článok 14

Dohody o zárukách

1.  Komisia s každým implementujúcim partnerom uzavrie dohodu o záruke, ktorou sa poskytne záruka EÚ v súlade s požiadavkami tohto nariadenia až do výšky stanovenej Komisiou.

Komisia v prípade implementujúcich partnerov zlúčených do skupiny ▌uzavrie jednu dohodu o záruke s každým implementujúcim partnerom v skupine alebo s jedným implementujúcim partnerom v mene skupiny.

2.  Dohody o zárukách musia obsahovať najmä ustanovenia, pokiaľ ide o:

a)  výšku a podmienky finančného príspevku, ktorý má poskytnúť implementujúci partner;

b)  podmienky financovania alebo záruk, ktoré má implementujúci partner poskytnúť inému právnemu subjektu zúčastnenému na implementácii, kedykoľvek sa vyskytne takýto prípad;

c)  v súlade s článkom 16 podrobné pravidlá poskytovania záruky EÚ vrátane krytia portfólií špecifických druhov nástrojov a príslušných udalostí, ktoré môžu viesť k výzvam na uplatnenie záruky EÚ;

d)  odmenu za podstupovanie rizika, ktorá sa má rozdeliť pomerne podľa toho, do akej miery Únia a implementujúci partner podstupujú riziká, alebo je v náležite odôvodnených prípadoch upravená podľa článku 16 ods. 1;

e)  podmienky platby;

f)  záväzok implementujúceho partnera akceptovať rozhodnutia Komisie a investičného výboru, pokiaľ ide o používanie záruky EÚ v prospech navrhovanej operácie financovania alebo investičnej operácie, bez toho, aby bolo dotknuté rozhodovanie implementujúceho partnera v súvislosti s navrhovanou operáciou bez záruky EÚ;

g)  ustanovenia a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok, ktoré sa má zveriť implementujúcemu partnerovi;

h)  podávanie finančných a prevádzkových správ o operáciách, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, a monitorovanie týchto operácií;

i)  kľúčové ukazovatele výkonnosti, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ, plnenie cieľov a kritérií stanovených v článkoch 3, 7 a 11, ako aj mobilizáciu súkromného kapitálu;

j)  v náležitých prípadoch ustanovenia a postupy týkajúce sa operácií kombinovaného financovania;

k)  iné relevantné ustanovenia v súlade s požiadavkami článku 155 ods. 2 a hlavy X nariadenia o rozpočtových pravidlách;

l)  existenciu primeraných mechanizmov pre potenciálne obavy súkromných investorov.

3.  V dohode o záruke sa takisto stanovuje, že odmena pripadajúca Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa má poskytnúť po odpočítaní platieb splatných v dôsledku výziev na uplatnenie záruky EÚ.

4.  V dohode o záruke sa navyše stanovuje, že akákoľvek suma splatná v prospech implementujúceho partnera súvisiaca so zárukou EÚ sa odpočíta od celkovej výšky odmeny, príjmov a vrátených platieb, ktoré má implementujúci partner splatiť Únii z operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak táto suma nepostačuje na krytie sumy splatnej v prospech implementujúceho partnera v súlade s článkom 15 ods. 3, zostatková suma sa bude čerpať z rezerv na záruku EÚ.

5.  Ak sa dohoda o záruke uzavrie v rámci zložky v zodpovednosti členských štátov, môže sa v nej stanoviť, že zástupcovia dotknutých členských štátov alebo regiónov sa budú zúčastňovať na monitorovaní vykonávania dohody o záruke.

Článok 15

Požiadavky na používanie záruky EÚ

1.  Poskytnutie záruky EÚ je podmienené nadobudnutím platnosti dohody o záruke uzavretej s príslušným implementujúcim partnerom.

2.  Operácie financovania a investičné operácie sú kryté zárukou EÚ, len ak spĺňajú kritériá stanovené v tomto nariadení a príslušných investičných usmerneniach a ak investičný výbor dospel k záveru, že spĺňajú požiadavky na to, aby mohli využívať záruku EÚ. Za zabezpečenie súladu operácií financovania a investičných operácií s týmto nariadením a príslušnými investičnými usmerneniami nesú zodpovednosť implementujúci partneri.

3.  Komisia implementujúcemu partnerovi neuhrádza žiadne administratívne náklady ani poplatky spojené s implementáciou operácií financovania a investičných operácií v rámci záruky EÚ okrem prípadu, keď povaha cieľov politiky, ktoré sa majú splniť prostredníctvom implementovaného finančného produktu, a cenová dostupnosť pre cieľových konečných prijímateľov alebo typ poskytovaného financovania umožňujú implementujúcemu partnerovi, aby Komisii náležite odôvodnil potrebu urobiť výnimku. Krytie takýchto nákladov z rozpočtu EÚ sa obmedzuje na sumu, ktorá je nevyhnutná na implementáciu príslušných operácií financovania a investičných operácií, a poskytuje sa len v tej miere, v akej náklady nie sú kryté príjmami prijatými implementujúcimi partnermi v súvislosti s dotknutými operáciami financovania a investičnými operáciami. Ustanovenia o poplatkoch sa stanovujú v dohode o záruke a musia byť v súlade s možnosťami stanovenými v článku 14 ods. 4 a s článkom 209 ods. 2 písm. g) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.  Okrem toho môže implementujúci partner použiť záruku EÚ na pokrytie príslušného podielu nákladov na vymáhanie pohľadávok, okrem prípadu, keď sa tieto náklady odpočítajú v súlade s článkom 14 ods. 4 od výnosov z vymožených pohľadávok.

Článok 16

Krytie a podmienky záruky EÚ

1.  Odmena za podstupovanie rizika sa rozdeľuje medzi Úniu a implementujúceho partnera pomerne podľa toho, do akej miery podstupujú riziká v súvislosti s portfóliom operácií financovania a investičných operácií alebo v náležitých prípadoch individuálnymi operáciami. Odmena za záruku EÚ sa môže znížiť v riadne odôvodnených prípadoch uvedených v článku 10 ods. 1 druhom pododseku.

Implementujúci partner má na vlastné riziko primeranú expozíciu voči operáciám financovania a investičným operáciám, na ktoré sa poskytuje záruka EÚ, okrem výnimočného prípadu, keď ciele politiky, ktoré sa majú splniť prostredníctvom implementovaného finančného produktu, sú takej povahy, že implementujúci partner nie je odôvodnene schopný prispieť k znášaniu súvisiaceho rizika.

2.  Zo záruky EÚ sa kryje:

a)  v prípade dlhových produktov uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a):

i)  istina, celý úrok a všetky sumy splatné v prospech implementujúceho partnera, ktoré však nedostal v súlade s podmienkami operácií financovania, až kým nenastala platobná neschopnosť; v prípade podriadeného dlhu sa za platobnú neschopnosť považuje odklad, zníženie alebo požadované opustenie;

ii)  straty vyplývajúce z reštrukturalizácie;

iii)  straty vyplývajúce z výkyvov mien iných ako euro na trhoch s obmedzenými možnosťami dlhodobého hedžingu;

b)  v prípade kapitálových a kvázi kapitálových investícií uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) investované sumy a s nimi spojené náklady na financovanie a straty vyplývajúce z výkyvov mien iných ako euro;

c)  v prípade financovania alebo záruk, ktoré poskytuje implementujúci partner inému právnemu subjektu a ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 1 písm. b), zaplatené sumy a s nimi spojené náklady na financovanie.

3.  Keď Únia v dôsledku výzvy na uplatnenie záruky EÚ zaplatí implementujúcemu partnerovi platbu, implementujúci partner ju prevezme do svojich práv súvisiacich s jeho operáciami financovania alebo investičnými operáciami krytými zárukou EÚ, pokiaľ takéto práva aj naďalej existujú.

Pokiaľ ide o prevzaté sumy, implementujúci partner vymáha pohľadávky v mene Únie a vymožené sumy uhradí Únii.

KAPITOLA IV

SPRÁVA A RIADENIE

Článok 17

Poradný výbor

1.  Komisii a riadiacej rade radí poradný výbor ▌.

1a.  Poradný výbor sa snaží zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien a pozostáva z:

a)  jedného zástupcu každého implementujúceho partnera;

b)  jedného zástupcu každého členského štátu;

c)  jedného experta vymenovaného Európskym hospodárskym a sociálnym výborom;

d)  jedného experta vymenovaného Výborom regiónov.

▌

4.  Poradnému výboru predsedá zástupca Komisie. Zástupca vymenovaný skupinou EIB je podpredsedom.

▌

Poradný výbor zasadá pravidelne a aspoň dvakrát ročne na žiadosť predsedu. ▌

▌

5.  Poradný výbor:

a)  ▌poskytuje Komisii a riadiacej rade poradenstvo pri koncipovaní finančných produktov, ktoré sa majú implementovať podľa tohto nariadenia;

b)  poskytuje poradenstvo Komisii a riadiacej rade, pokiaľ ide o vývoj na trhu, zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie a trhové podmienky;

▌

c)  si vymieňa názory v súvislosti s vývojom na trhu, ako aj najlepšie postupy.

5a.  Najmenej dvakrát ročne sa organizujú aj zasadnutia zástupcov členských štátov v osobitnom formáte, ktorým predsedá Komisia.

5b.  Poradný výbor a jeho formát v zložení zástupcov členských štátov môže vydávať odporúčania týkajúce sa vykonávania a fungovania Programu InvestEU, ktoré má zohľadniť riadiaci výbor.

5c.  Podrobná zápisnica zo zasadnutí poradného výboru sa zverejňuje čo najskôr po schválení poradným výborom.

Komisia stanovuje prevádzkové pravidlá a postupy a riadi sekretariát poradného výboru. Poradnému výboru sa poskytujú všetky relevantné dokumenty a informácie, aby mohol vykonávať svoje úlohy.

5d.  NPBI zastúpené v poradnom výbore spomedzi seba vyberú zástupcov iných implementujúcich partnerov ako skupina EIB v riadiacej rade uvedenej v článku 17a ods. 1. NPBI sa snažia o vyvážené zastúpenie v riadiacej rade, pokiaľ ide o ich veľkosť a zemepisnú polohu. Vybraní zástupcovia zastupujú dohodnuté spoločné pozície všetkých implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB.

Článok 17a

Riadiaca rada

1.  Pre Program InvestEU sa zriadi riadiaca rada. Skladá sa zo štyroch zástupcov Komisie, troch zástupcov skupiny EIB a dvoch zástupcov ďalších implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB a jedného experta, ktorého za člena bez hlasovacieho práva vymenúva Európsky parlament. Tento expert nevyžaduje ani neprijíma pokyny od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, vlády akéhokoľvek členského štátu ani žiadnych iných verejných alebo súkromných subjektov a koná úplne nezávisle. Expert vykonáva svoje povinnosti nestranne a v záujme Fondu InvestEU.

Členovia sa vymenúvajú na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je možné raz obnoviť, s výnimkou zástupcov iných implementujúcich partnerov ako skupina EIB, ktorí budú vymenovaní na obdobie dvoch rokov.

2.  Riadiaca rada si vyberie predsedu spomedzi zástupcov Komisie na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno raz obnoviť. Predseda podáva zástupcom členských štátov v poradnom výbore dvakrát ročne správu o vykonávaní a fungovaní Programu InvestEU.

Podrobná zápisnica zo schôdzí riadiacej rady sa zverejňuje ihneď po jej schválení riadiacou radou.

3.  Riadiaca rada:

a)  určuje strategické a operačné usmernenia pre implementujúcich partnerov vrátane usmernení pre koncipovanie finančných produktov a pre ostatné prevádzkové politiky a postupy potrebné na fungovanie Fondu InvestEU;

b)  prijíma metodický rámec pre riziko vypracovaný Komisiou v spolupráci so skupinou EIB a s inými implementujúcimi partnermi;

c)  dohliada na vykonávanie Programu InvestEU;

d)  je konzultovaná, a to so zreteľom na názory všetkých jej členov, v súvislosti s užším zoznamom kandidátov na členov investičného výboru pred výberom v súlade s článkom 19 ods. 2;

e)  prijíma rokovací poriadok sekretariátu investičného výboru uvedeného v článku 19 ods. 2;

f)  prijíma pravidlá uplatniteľné na operácie s investičnými platformami.

4.  Riadiaca rada pri svojich rokovaniach používa konsenzuálny prístup, pričom sa v čo najvyššej možnej miere zohľadňujú stanoviská všetkých členov. Ak členovia nie sú schopní zhodnúť sa na spoločnej pozícii, riadiaca rada prijíma rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou hlasujúcich členov, ktorá predstavuje aspoň 7 hlasov.

Článok 17b

Hodnotiaca tabuľka

1.  Na zabezpečenie nezávislého, transparentného a harmonizovaného hodnotenia žiadostí implementujúcich partnerov o použitie záruky EÚ na navrhovanú operáciu financovania alebo investičnú operáciu zo strany investičného výboru sa vypracuje hodnotiaca tabuľka ukazovateľov (ďalej len „hodnotiaca tabuľka“).

2.  Implementujúci partneri vyplnia hodnotiacu tabuľku vo vzťahu k nimi navrhovaným operáciám financovania a investičným operáciám.

3.  Hodnotiaca tabuľka zahŕňa najmä tieto prvky:

a)  opis operácie financovania a investičnej operácie;

b)  prínos k plneniu cieľov politiky EÚ;

c)  doplnkovosť, opis zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie a finančný a technický príspevok implementujúceho partnera;

d)  investičný vplyv;

e)  finančný profil operácie financovania a investičnej operácie;

f)  doplňujúce ukazovatele.

4.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením dodatočných prvkov hodnotiacej tabuľky vrátane podrobných pravidiel týkajúcich sa hodnotiacej tabuľky, ktorú majú používať implementujúci partneri.

Článok 18

Kontrola politiky

▌

3.  Komisia potvrdzuje, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré navrhujú implementujúci partneri iní ako EIB, v súlade s právom a politikami Únie.

3a.  V prípade operácií financovania a investičných operácií EIB v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa na takéto operácie nevzťahuje záruka EÚ, ak Komisia vydá záporné stanovisko v rámci postupu stanoveného v článku 19 protokolu č. 5.

▌

Článok 19

Investičný výbor

1.  Zriaďuje sa úplne nezávislý investičný výbor pre Fond InvestEU. Tento výbor:

a)  skúma návrhy operácií financovania a investičných operácií, ktoré implementujúci partneri predložili s cieľom kryť ich zo záruky EÚ a ktoré prešli kontrolou súladu s právom a politikami Únie, ktorý vykonáva Komisia podľa článku 18 ods. 3, alebo ku ktorým bolo vydané kladné stanovisko v rámci postupu stanoveného v článku 19 protokolu č. 5;

b)  overuje ich súlad s týmto nariadením a príslušnými investičnými usmerneniami,

ba)  venuje osobitnú pozornosť požiadavke doplnkovosti uvedenej v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách a v prílohe V k tomuto nariadeniu a požiadavke na prilákanie súkromných investícií uvedenej v článku 209 ods. 2 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách; a

c)  overuje, či operácie financovania a investičné operácie, na ktoré by sa poskytla záruka EÚ, spĺňajú všetky príslušné požiadavky.

2.  Investičný výbor zasadá v štyroch rôznych zloženiach, ktoré zodpovedajú segmentom politiky uvedeným v článku 7 ods. 1.

Investičný výbor sa v každom zložení skladá zo šiestich platených externých expertov. Výber expertov sa uskutočňuje v súlade s článkom 237 nariadenia o rozpočtových pravidlách a Komisia ich na odporúčanie riadiacej rady vymenúva na funkčné obdobie najviac štyroch rokov, ktoré možno raz obnoviť. Odmeňuje ich Únia. Komisia sa na odporúčanie riadiacej rady môže rozhodnúť obnoviť funkčné obdobie etablovaného člena investičného výboru bez toho, aby využila postup stanovený v tomto odseku.

Experti musia mať bohaté relevantné trhové skúsenosti so štruktúrovaním a s financovaním projektov alebo financovaním MSP alebo veľkých spoločností.

Investičný výbor v príslušnom zložení musí mať rozsiahle znalosti o sektoroch spadajúcich do segmentov politiky uvedených v článku 7 ods. 1, ako aj o geografických trhoch v Únii a celkovo musí mať aj vyvážené zastúpenie žien a mužov.

Štyria členovia sú stálymi členmi investičného výboru vo všetkých štyroch zloženiach. Okrem toho v každom zo štyroch zložení musia byť dvaja experti so skúsenosťami s investíciami v sektoroch spadajúcich do daného segmentu politiky. Aspoň jeden zo stálych členov musí byť expertom na udržateľné investície. Členov investičného výboru priraďuje k jeho príslušnému zloženiu alebo zloženiam riadiaca rada. Predsedu si investičný výbor zvolí z radov svojich stálych členov.

▌

3.  Keď sa členovia investičného výboru zúčastňujú na jeho činnostiach, svoje povinnosti musia vykonávať nestranne a vo výhradnom záujme Fondu InvestEU. Nesmú vyžadovať ani prijímať pokyny od implementujúcich partnerov, inštitúcií Únie, členských štátov ani od žiadneho verejnoprávneho alebo súkromnoprávneho subjektu.

Životopisy a vyhlásenia o záujmoch každého člena investičného výboru sa zverejňujú a neustále aktualizujú. Každý člen investičného výboru bezodkladne oznamuje Komisii a riadiacej rade všetky informácie potrebné na priebežné overovanie, či nedochádza ku konfliktu záujmov.

Riadiaca rada môže odporučiť Komisii, aby člena z funkcie odvolala, ak tento nedodržiava požiadavky stanovené v tomto odseku, alebo z iných riadne odôvodnených príčin.

4.  Investičnému výboru pri konaní v súlade s týmto článkom pomáha sekretariát. Sekretariát je nezávislý a zodpovedá sa predsedovi investičného výboru. Sekretariát administratívne patrí pod Komisiu. Rokovací poriadok sekretariátu zabezpečí dôvernosť výmeny informácií a dokumentov medzi implementujúcimi partnermi a príslušnými riadiacimi orgánmi. Skupina EIB môže predkladať svoje návrhy na operácie financovania a investičné operácie priamo investičnému výboru, pričom ich oznámi sekretariátu.

Dokumentácia, ktorú poskytujú implementujúci partneri, obsahuje štandardizovaný formulár žiadosti, hodnotiacu tabuľku uvedenú v článku 17b a každý iný dokument, ktorý investičný výbor považuje za relevantný, najmä opis povahy zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie a to, ako sa zmierni operáciou financovania alebo investičnou operáciou, ako aj dôkladné posúdenie, ktoré preukazuje doplnkovosť operácie financovania alebo investičnej operácie. Sekretariát skontroluje úplnosť dokumentácie, ktorú poskytli implementujúci partneri iní ako skupina EIB. Investičný výbor môže príslušného implementujúceho partnera požiadať o objasnenie návrhu na investičnú operáciu alebo operáciu financovania, a to aj prostredníctvom priamej prítomnosti počas diskusie o uvedenej operácii. Posúdenie projektu, ktoré vykonal implementujúci partner, nie je pre investičný výbor záväzné na účely poskytnutia výhody krytia zárukou EÚ operácii financovania alebo investičnej operácii.

Investičný výbor pri posudzovaní a overovaní návrhov používa hodnotiacu tabuľku ukazovateľov uvedenú v článku 17b.

5.  Závery investičného výboru sa prijímajú jednoduchou väčšinou všetkých členov, pričom táto jednoduchá väčšina musí zahŕňať aspoň jedného z dočasných expertov na segment politiky, v rámci ktorého sa návrh podáva. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu investičného výboru.

Závery investičného výboru, v ktorých sa schvaľuje možnosť využiť záruku EÚ na operáciu financovania alebo investičnú operáciu, musia byť prístupné verejnosti a musia obsahovať zdôvodnenie schválenia a informácie o operácii, najmä jej opis, o totožnosti predkladateľov alebo finančných sprostredkovateľov a o cieľoch operácie. V záveroch sa odkazuje aj na komplexné posúdenie vychádzajúce z hodnotiacej tabuľky.

Hodnotiaca tabuľka sa zverejňuje po podpise operácie financovania alebo investičnej operácie, prípadne čiastkového projektu.

Pri zverejňovaní uvedenom v druhom a treťom pododseku sa nezverejnia citlivé obchodné informácie ani osobné údaje, ktoré sa nemajú zverejňovať podľa pravidiel Únie v oblasti ochrany osobných údajov. Komisia na požiadanie zašle obchodne citlivé časti záverov investičného výboru Európskemu parlamentu a Rade, pričom sa dodržia prísne požiadavky na dôvernosť.

Investičný výbor dvakrát ročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade zoznam všetkých záverov, ako aj zverejnené hodnotiace tabuľky, ktoré s nimi súvisia. Predložené dokumenty zahŕňajú rozhodnutia, ktorými sa zamieta použitie záruky EÚ, a podliehajú prísnym požiadavkám na dôvernosť.

Závery investičného výboru sa včas sprístupnia príslušnému implementujúcemu partnerovi.

Všetky informácie týkajúce sa návrhov na operácie financovania a investičné operácie poskytnuté investičnému výboru a príslušné závery investičného výboru zaznamená sekretariát investičného výboru v centrálnom registri.

6.  Keď má investičný výbor schváliť použitie záruky EÚ na operáciu financovania alebo investičnú operáciu, ktorá predstavuje nástroj (facility), program alebo štruktúru, ktoré sa skladajú z čiastkových projektov, uvedené schválenie sa vzťahuje na všetky čiastkové projekty, okrem prípadu, keď sa investičný výbor rozhodne uplatniť svoje právo schváliť ich samostatne. Ak sa schválenie týka čiastkových projektov s objemom menším ako 3 000 000 EUR, investičný výbor si toto právo nesmie ponechať.

6a.  Investičný výbor môže, ak to považuje za potrebné, predložiť Komisii akúkoľvek operatívnu otázku súvisiacu s uplatňovaním alebo výkladom investičných usmernení.

KAPITOLA V

Poradenské centrum InvestEU

Článok 20

Poradenské centrum InvestEU

1.  Poradenské centrum InvestEU poskytuje poradenskú podporu pri identifikácii, príprave, vypracúvaní, štruktúrovaní, obstarávaní a implementácii investičných projektov alebo posilňuje schopnosť predkladateľov projektov a finančných sprostredkovateľov implementovať operácie financovania a investičné operácie. Podpora sa môže týkať ktorejkoľvek fázy životného cyklu projektu alebo prípadne financovania subjektu, ktorému sa poskytuje podpora.

Komisia podpisuje dohody o poradenstve so skupinou EIB a ostatnými potenciálnymi poradenskými partnermi a poveruje ich poskytovaním poskytovaním poradenskej podpory, ako sa uvádza v predchádzajúcom pododseku, a služieb uvedených v odseku 2. Komisia takisto môže vykonávať poradenské iniciatívy, a to aj prostredníctvom externých poskytovateľov služieb. Komisia zriadi jednotné prístupové miesto k Poradenskému centru InvestEU a žiadosti o poradenskú podporu prideľuje vhodnej poradenskej iniciatíve. Komisia, skupina EIB a ostatní poradenskí partneri úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergie a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii pri náležitom zohľadnení existujúcich štruktúr a práce.

Poradenské iniciatívy sú k dispozícii ako zložka v rámci každého segmentu politiky uvedeného v článku 7 ods. 1, pričom pokrývajú sektory v rámci daného segmentu. Okrem toho sú poradenské iniciatívy k dispozícii v rámci medzisektorovej zložky.

2.  Poradenské centrum InvestEU poskytuje najmä tieto služby:

a)  ▌predstavuje jednotné prístupové miesto, ktoré riadi a zastrešuje Komisia a ktoré orgánom a predkladateľom projektov poskytuje pomoc pri vypracúvaní projektov v rámci Poradenského centra InvestEU;

aa)  šíri medzi orgánmi a predkladateľmi projektov všetky dostupné dodatočné informácie o investičných usmerneniach vrátane informácií o uplatňovaní alebo výklade týchto investičných usmernení, ktoré poskytla Komisia;

b)  v náležitých prípadoch pomáha predkladateľom projektov pri vypracúvaní ich projektov, aby spĺňali ciele a kritériá oprávnenosti stanovené v článkoch 3, 7 a 11, a v prípade projektov malého objemu uľahčuje ich združovanie, a to aj prostredníctvom investičných platforiem uvedených v písmene e); poskytnutie takejto pomoci však nemá vplyv na závery investičného výboru, pokiaľ ide o možnosť využiť záruku EÚ na takéto projekty;

c)  poskytuje podporné činnosti a mobilizuje miestne poznatky s cieľom uľahčiť využívanie podpory z Fondu InvestEU v celej Únii a podľa možnosti aktívne prispieva k plneniu cieľa sektorovej a geografickej diverzifikácie Fondu InvestEU tým, že podporuje implementujúcich partnerov pri koncipovaní a vypracúvaní potenciálnych operácií financovania a investičných operácií;

d)  uľahčuje vytváranie platforiem pre spoluprácu na účely partnerskej výmeny a zdieľania údajov, know-how a najlepších postupov s cieľom podporiť budovanie databázy projektov a vývoj sektorov;

e)  poskytuje aktívnu poradenskú podporu pri vytváraní investičných platforiem vrátane cezhraničných a makroregionálnych investičných platforiem, ako aj investičných platforiem spájajúcich malé a stredné projekty v jednom alebo viacerých členských štátoch podľa témy alebo podľa regiónu;

ea)   podporuje využívanie kombinovaného financovania s grantmi alebo finančnými nástrojmi financovanými z rozpočtu Únie alebo z iných zdrojov v záujme posilnenia synergií a komplementárnosti medzi nástrojmi Únie a maximalizácie pákového efektu a vplyvu Programu InvestEU;

f)  poskytuje podporné činnosti zamerané na budovanie kapacít, vďaka ktorému sa majú rozvíjať organizačné schopnosti, zručnosti a procesy a posilniť ochota organizácií investovať, aby predkladatelia projektov a orgány mohli budovať databázy investičných projektov, vyvíjať mechanizmy financovania a investičné platformy a riadiť projekty a aby finanční sprostredkovatelia mohli implementovať operácie financovania a investičné operácie v prospech subjektov, ktoré v snahe získať prístup k financiám čelia ťažkostiam, pričom tieto podporné činnosti zahŕňajú podporu zameranú na rozvíjanie schopnosti posudzovať riziká alebo sektorových poznatkov;

fa)  poskytuje poradenskú podporu startupom, najmä ak sa snažia chrániť svoje investície do výskumu a inovácií získavaním právnych titulov k duševnému vlastníctvu, ako sú napríklad patenty.

3.  Poradenské centrum InvestEU je k dispozícii pre verejných a súkromných predkladateľov projektov vrátane MSP a startupov, pre verejné orgány a národné podporné banky a pre finančných a iných sprostredkovateľov.

4.  Komisia uzatvorí s každým poradenským partnerom poradenskú dohodu o vykonávaní jednej alebo viacerých poradenských iniciatív. Za služby uvedené v odseku 2 možno účtovať poplatky, aby sa pokryla časť nákladov na ich poskytovanie, a to s výnimkou služieb poskytovaných verejným predkladateľom projektov a neziskovým inštitúciám, ktoré sú bezplatné, ak je to odôvodnené. Poplatky účtované MSP za služby uvedené v odseku 2 sú obmedzené na maximálne jednu tretinu nákladov na poskytnutie týchto služieb.

5.  V záujme dosiahnutia cieľa uvedeného v odseku 1 a uľahčenia poskytovania poradenskej podpory sa Poradenské centrum InvestEU opiera o odborné znalosti Komisie, skupiny EIB a ostatných poradenských partnerov.

5a.  Každá poradenská iniciatíva sa zriaďuje na základe mechanizmu rozdelenia nákladov medzi Komisiu a poradenského partnera, s výnimkou prípadov, keď Komisia v riadne odôvodnených prípadoch, keď si to vyžadujú špecifiká poradenskej iniciatívy, pričom sa zabezpečí jednotné a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými poradenskými partnermi, súhlasí s tým, že pokryje všetky náklady na poradenskú iniciatívu.

6.  Poradenské centrum InvestEU má miestne zastúpenie tam, kde je to potrebné. Zriaďuje sa najmä v tých členských štátoch alebo regiónoch, ktoré pri vypracúvaní projektov v rámci Fondu InvestEU čelia ťažkostiam. Poradenské centrum InvestEU pomáha pri prenose poznatkov na regionálnu a miestnu úroveň s cieľom budovať regionálne a miestne kapacity a odborné znalosti na účely poskytovania podpory uvedenej v odseku 1 vrátane podpory na implementáciu a zohľadnenie malých projektov.

6a.  V záujme poskytovania poradenskej podpory uvedenej v odseku 1 a uľahčenia poskytovania tejto poradenskej podpory na miestnej úrovni Poradenské centrum InvestEU podľa možnosti spolupracuje s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami a ťaží z ich odborných znalostí. V rámci Poradenského centra InvestEU sa uzatvoria dohody o spolupráci s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami, a to podľa potreby aspoň s jednou národnou podpornou bankou alebo inštitúciou v každom členskom štáte.

7.  Implementujúci partneri predkladateľom projektov (hlavne projektov malého rozsahu), ktorí žiadajú o financovanie, podľa potreby navrhujú, aby v súvislosti so svojimi projektmi požiadali Poradenské centrum InvestEU o podporu, aby tak v náležitých prípadoch zlepšili ich prípravu a aby umožnili posúdenie možnosti zoskupenia projektov.

Implementujúci partneri a poradenskí partneri v náležitých prípadoch informujú predkladateľov projektov aj o tom, či ich projekty možno uviesť na Portáli InvestEU uvedenom v článku 21.

KAPITOLA VI

Článok 21

Portál InvestEU

1.  Portál InvestEU vytvára Komisia. Tento portál musí mať podobu ľahko dostupnej a používateľsky ústretovej databázy projektov, ktorá poskytuje relevantné informácie o každom projekte.

2.  Portál InvestEU pre predkladateľov projektov predstavuje prostriedok na zviditeľnenie ich projektov, na ktoré sa snažia získať financovanie, a na poskytovanie informácií o týchto projektoch investorom. Uvedenie projektov na portáli InvestEU nemá vplyv na rozhodnutia o výbere finálnych projektov, ktoré získajú podporu podľa tohto nariadenia alebo akéhokoľvek iného nástroja Únie alebo ktoré získajú verejné financovanie.

3.  Na portáli sa uvádzajú len projekty, ktoré sú zlučiteľné s právom a politikami Únie.

4.  Projekty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, postúpi Komisia príslušným implementujúcim partnerom a prípadne, ak existuje poradenská iniciatíva, Poradenskému centru InvestEU.

5.  Implementujúci partneri preskúmajú projekty, ktoré patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti.

KAPITOLA VII

Zodpovednosť, monitorovanie a podávanie správ, hodnotenie a kontrola

Článok 21a

Zodpovednosť

1.  Na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady podáva predseda riadiacej rady správu o výkonnosti Fondu InvestEU žiadajúcej inštitúcii, a to aj formou účasti na vypočutí v Európskom parlamente.

2.  Na otázky, ktoré Fondu InvestEU adresuje Európsky parlament alebo Rada, odpovedá predseda riadiacej rady ústne alebo písomne, a to vždy v lehote piatich týždňov odo dňa doručenia otázky.

Článok 22

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri implementácii Programu InvestEU smerom k dosahovaniu všeobecných a špecifických cieľov stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

2.  V záujme zaistenia účinného posudzovania pokroku pri implementácii Programu InvestEU smerom k dosahovaniu jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom zmeniť prílohu III k tomuto nariadeniu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, ako aj ustanovenia, pokiaľ ide o zriadenie rámca pre monitorovanie a hodnotenie.

3.  Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečuje, aby sa údaje na monitorovanie implementácie a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas a umožňovali primerané monitorovanie portfólia rizík a záruk. Na tento účel sa implementujúcim partnerom, poradenským partnerom a prípadne iným príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

4.  Komisia podáva správy o implementácii Programu InvestEU v súlade s článkami 241 a 250 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V súlade s článkom 41 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách výročná správa obsahuje informácie o úrovni vykonávania programu vzhľadom na jeho ciele a ukazovatele výkonnosti. Aby si Komisia mohla plniť svoje povinnosti v oblasti podávania správ, implementujúci partneri jej na tieto účely poskytujú raz za rok potrebné informácie vrátane informácií o fungovaní záruky.

5.  Okrem toho každý implementujúci partner predkladá Komisii raz za šesť mesiacov správu o operáciách financovania a investičných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sa v správe podľa potreby rozčlenia na zložku v zodpovednosti EÚ a zložku v zodpovednosti členských štátov ▌. Implementujúci partner predloží informácie o zložke v zodpovednosti členských štátov aj členskému štátu, ktorého zložku implementuje. Správa musí zahŕňať posúdenie súladu s požiadavkami na používanie záruky EÚ a posúdenie plnenia kľúčových ukazovateľov výkonnosti uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu. Správa musí zahŕňať aj prevádzkové, štatistické, finančné a účtovné údaje a odhad očakávaných peňažných tokov za každú operáciu financovania a investičnú operáciu, ako aj na úrovni zložky, segmentu politiky a Fondu InvestEU. Raz ročne musí správa skupiny EIB a v prípade potreby aj ostatných implementujúcich partnerov obsahovať aj informácie o prekážkach investícií, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní operácií financovania a investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Správy musia obsahovať informácie, ktoré implementujúci partneri poskytujú v súlade s článkom 155 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 23

Hodnotenie

1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.  [Do 30. septembra 2024] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade nezávislé priebežné hodnotenie Programu InvestEU, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ, fungovanie postupov zavedených v článku 9a ods. 1 písm. b) a c), pridelenie záruky EÚ stanovenej v článku 10 ods. 1b a 1c, implementáciu Poradenského centra InvestEU, pridelené rozpočtové prostriedky stanovené v článku 9a ods. 1 písm. d) bode i), a o článok 7. V hodnotení sa predovšetkým preukáže, ako začlenenie implementujúcich partnerov a poradenských partnerov prispelo k dosiahnutiu cieľov Programu InvestEU, ako aj cieľov politiky EÚ, najmä pokiaľ ide o pridanú hodnotu a geografickú a sektorovú vyváženosť podporovaných operácií financovania a investičných operácií. V hodnotení sa posúdi aj uplatňovanie preverovania z hľadiska udržateľnosti a zameranie na MSP, ktoré sa dosiahlo v rámci segmentu pre MSP.

3.  Na konci implementácie Programu InvestEU, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade nezávislé záverečné hodnotenie Programu InvestEU, najmä pokiaľ ide o používanie záruky EÚ.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.  Implementujúci partneri a poradenskí partneri prispievajú k hodnoteniam Komisie uvedeným v odsekoch 1 a 2 a na ich účely poskytujú potrebné informácie.

6.  V súlade s [článkom 211 ods. 1] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] Komisia raz za tri roky zahrnie do výročnej správy uvedenej v [článku 250] [nariadenia o rozpočtových pravidlách] preskúmanie primeranosti miery tvorby rezerv stanovenej v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia vzhľadom na skutočný rizikový profil operácií financovania a investičných operácií krytých zárukou EÚ. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 s cieľom upraviť na základe uvedeného preskúmania mieru tvorby rezerv stanovenú v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia až do výšky 15 %.

Článok 24

Audity

Audity týkajúce sa použitia financovania z prostriedkov Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 25

Ochrana finančných záujmov Únie

Keď sa na Programe InvestEU zúčastňuje tretia krajina na základe rozhodnutia prijatého podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udeľuje nevyhnutné práva a prístup potrebné pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európsky dvor audítorov, aby mohli riadne vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 26

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. Delegované akty, ktoré sa týkajú činností vykonávaných skupinou EIB a inými implementujúcimi partnermi alebo s ich účasťou, sa pripravujú v konzultácii so skupinou EIB a potenciálnymi implementujúcimi partnermi.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 6, článku 17b, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred skončením uvedeného päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 6, článku 17b, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 6, článku 17b, článku 22 ods. 2 a článku 23 ods. 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

KAPITOLA VIII

Transparentnosť a viditeľnosť

Článok 27

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.  Implementujúci partneri a poradenskí partneri priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

1a.  Implementujúci partneri a poradenskí partneri informujú, alebo zaviažu finančných sprostredkovateľov, aby informovali konečných prijímateľov vrátane MSP o existencii podpory z InvestEU tým, že uvedú túto informáciu na viditeľnom mieste príslušnej dohody, ktorou sa poskytuje podpora z InvestEU, najmä v prípade MSP, čím sa zvýši informovanosť verejnosti a zlepší viditeľnosť.

2.  Komisia vykonáva v súvislosti s Programom InvestEU a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na Program InvestEU tiež prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

KAPITOLA IX

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Prechodné ustanovenia

1.  Na tvorbu rezerv na záruku EÚ podľa tohto nariadenia možno použiť príjmy, vrátené platby a vymožené sumy z finančných nástrojov zriadených v rámci programov uvedených v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

2.  Na tvorbu rezerv na záruku EÚ podľa tohto nariadenia možno použiť príjmy, vrátené platby a vymožené sumy zo záruky EÚ zriadenej podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017, ak sa nepoužijú na účely uvedené v článkoch 4, 9 a 12 nariadenia (EÚ) 2015/1017.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ...

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

Sumy na jednotlivé špecifické ciele

Orientačné rozdelenie uvedené v článku 4 ods. 2 na operácie financovania a investičné operácie je takéto:

a)  ▌11 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a);

b)  ▌11 2500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b);

c)  12 500 000 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c);

d)  5 567 500 000 EUR na ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. d).

PRÍLOHA II

Oblasti oprávnené na operácie financovania a investičné operácie

Operácie financovania a investičné operácie môžu patriť do jednej alebo viacerých z týchto oblastí:

1.  Rozvoj sektora energetiky v súlade s prioritami energetickej únie vrátane bezpečnosti dodávok energie a prechodu na čistú energiu a v súlade so záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 a Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:

a)  rozširovania výroby, dodávok alebo používania čistej a udržateľnej energie z obnoviteľných zdrojov a bezpečných a udržateľných iných energetických zdrojov a riešení s nulovými a nízkymi emisiami;

b)  energetickej efektívnosti a úspor energie (so zameraním na znižovanie dopytu prostredníctvom riadenia spotreby a renovácie budov);

c)  rozvoja, zavádzania inteligentných riešení a modernizácie infraštruktúry pre energiu z udržateľných zdrojov, a to najmä, ale nielen technológií na úrovni prenosu, distribúcie a uskladňovania energie, prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi, inteligentných sietí;

ca)  vývoja inovatívnych systémov dodávky tepla a kombinovanej výroby elektriny a tepla s nulovými a nízkymi emisiami;

d)  výroby a dodávok udržateľných syntetických palív z obnoviteľných a uhlíkovo neutrálnych zdrojov a iných bezpečných a udržateľných zdrojov s nulovými a nízkymi emisiami; biopalív, biomasy a alternatívnych palív, a to aj pre všetky druhy dopravy v súlade s cieľmi smernice 2018/2001;

e)  infraštruktúry na zachytávanie a ukladanie uhlíka v priemyselných procesoch, bioelektrárňach a výrobných zariadeniach na účely energetickej transformácie.

2.  Rozvoj udržateľnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry a riešení mobility, ako aj zariadení a inovačných technológií v súlade s prioritami Únie v oblasti dopravy a so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody, najmä prostredníctvom:

a)  projektov na podporu rozvoja infraštruktúry TEN-T vrátane údržby a bezpečnosti infraštruktúry a rozvoja jej mestských uzlov, námorných a vnútrozemských prístavov, letísk, multimodálnych terminálov a ich prepojenia na hlavné siete, ako aj telematických aplikácií stanovených v nariadení (EÚ) č. 1315/2013;

aa)  projektov v oblasti infraštruktúry TEN-T, ktoré umožňujú využívanie aspoň dvoch rôznych druhov dopravy, najmä terminálov multimodálnej nákladnej prepravy a uzlov osobnej dopravy;

b)  projektov inteligentnej a udržateľnej mestskej mobility vrátane vnútrozemských vodných ciest a inovatívnych riešení mobility (so zameraním na nízkoemisné mestské druhy dopravy, nediskriminačnú prístupnosť, nižšie znečistenie ovzdušia a hluk, spotrebu energie, siete inteligentných miest, zachovanie alebo zvýšenie úrovne bezpečnosti a zníženie nehodovosti, a to aj pre cyklistov a chodcov);

c)  podpory obnovy a dodatočného vybavenia dopravných mobilných zariadení s cieľom zaviesť ▌riešenia pre mobilitu s nízkymi a nulovými emisiami vrátane využívania alternatívnych palív vo vozidlách všetkých druhov dopravy;

d)  železničnej infraštruktúry, iných železničných projektov, infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest, projektov hromadnej prepravy a námorných prístavov a morských diaľnic;

e)  infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy vrátane infraštruktúry pre elektrické nabíjanie;

ea)  iných projektov inteligentnej a udržateľnej mobility so zameraním na:

i)  bezpečnosť na cestách,

ii)  prístupnosť,

iii)  znižovanie emisií,

iv)  rozvoj a zavádzanie nových dopravných technológií a služieb, napríklad vo vzťahu k prepojeným a autonómnym druhom dopravy a systému integrovaných cestovných lístkov;

eb)  projektov na zachovanie alebo modernizáciu existujúcej dopravnej infraštruktúry vrátane diaľnic v rámci TEN-T, ak je to potrebné na modernizáciu, zachovanie alebo zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, rozvoj služieb IDS alebo zaistenie celistvosti infraštruktúry a štandardov, bezpečných parkovísk a zariadení, nabíjacích a čerpacích staníc pre alternatívne palivá.

3.  Životné prostredie a zdroje, najmä prostredníctvom:

a)  vody vrátane dodávky pitnej vody a sanitácie, ako aj efektívnej siete, znižovania priesakov, infraštruktúry na zber a spracovanie odpadových vôd, pobrežnej infraštruktúry a inej ekologickej infraštruktúry súvisiacej s vodou;

b)  infraštruktúry odpadového hospodárstva;

c)  projektov a podnikov v oblastiach riadenia environmentálnych zdrojov a udržateľných technológií;

d)  posilnenia a obnovy ekosystémov a ich služieb, a to aj prostredníctvom posilnenia prírody a biodiverzity prostredníctvom projektov zelenej a modrej infraštruktúry;

e)  udržateľného rozvoja miest, vidieka a pobreží;

f)  opatrení v oblasti zmeny klímy, adaptácie na zmenu klímy a zmiernenia zmeny klímy vrátane znižovania rizika prírodného nebezpečenstva a katastrof;

g)  projektov a podnikov, ktoré zavádzajú obehové hospodárstvo integráciou hľadísk efektívneho využívania zdrojov do výroby a životného cyklu výrobkov, a to vrátane udržateľnej dodávky prvotných a druhotných surovín;

h)  dekarbonizácie a zásadného znižovania emisií energeticky náročných priemyselných odvetví vrátane ▌predvádzania inovačných nízkoemisných technológií a ich zavádzania;

ha)  dekarbonizácie energetického výrobného a distribučného reťazca postupným ukončením využívania uhlia a ropy;

hb)  projektov na podporu udržateľného kultúrneho dedičstva.

4.  Rozvoj infraštruktúry pre digitálnu pripojiteľnosť, najmä prostredníctvom projektov podporujúcich zavádzanie vysokokapacitných digitálnych sietí, pripojenie 5G a zlepšovanie digitálnej pripojiteľnosti a prístupu, najmä vo vidieckych oblastiach a okrajových regiónoch.

5.  Výskum, vývoj a inovácie, najmä prostredníctvom:

a)  výskumu vrátane výskumnej infraštruktúry a podpory akademickej obce, ako aj inovačných projektov prispievajúcich k cieľom programu Horizont Európa;

b)  firemných projektov vrátane odbornej prípravy a podpory vzniku klastrov a sietí podnikov;

c)  demonštračných projektov a programov, ako aj zavádzania súvisiacej infraštruktúry, technológií a procesov;

d)  projektov spolupráce v oblasti výskumu a inovácií medzi akademickou obcou, výskumnými a inovačnými organizáciami a priemyslom; verejno-súkromných partnerstiev a organizácií občianskej spoločnosti;

e)  transferu znalostí a technológií;

ea)  výskumu v oblasti kľúčových podporných technológií a ich priemyselného využitia vrátane nových a progresívnych materiálov;

f)  nových účinných a dostupných zdravotníckych výrobkov vrátane liekov, zdravotníckych pomôcok, diagnostiky a liekov na inovatívnu liečbu, nových antimikrobiálnych látok a inovatívnych vývojových postupov bez použitia testovania na zvieratách.

6.  Rozvoj, zavádzanie a rozširovanie digitálnych technológií a služieb, predovšetkým ak prispievajú k cieľom programu Digitálna Európa, najmä prostredníctvom:

a)  umelej inteligencie;

aa)  kvantovej technológie;

b)  infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti a ochrany sietí;

c)  internetu vecí;

d)  technológie blockchainu a iných technológií distribuovanej databázy transakcií;

e)  pokročilých digitálnych zručností;

ea)  robotiky a automatizácie.

eb)  fotoniky;

f)  iných pokročilých digitálnych technológií a služieb prispievajúcich k digitalizácii priemyslu Únie a integrácii digitálnych technológií, služieb a zručností do odvetvia dopravy v Únii.

7.  Poskytovanie finančnej podpory subjektom, ktoré zamestnávajú maximálne 499 zamestnancov, s osobitným zameraním na MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä prostredníctvom:

a)  poskytovania prevádzkového kapitálu a investícií;

b)  poskytovania rizikového financovania od počiatočnej fázy po fázu expanzie s cieľom zabezpečiť vedúcu technologickú pozíciu v inovačných a udržateľných sektoroch vrátane posilnenia ich digitalizačnej a inovačnej kapacity a zabezpečiť ich globálnu konkurencieschopnosť;

ba)  poskytovania finančných prostriedkov na nadobudnutie podniku zamestnancami alebo na ich účasť v podniku.

8.  Kultúrny a kreatívny priemysel, kultúrne dedičstvo, médiá, audiovizuálne odvetvie, žurnalistika a tlač, najmä, ale nielen prostredníctvom rozvoja nových technológií, používania digitálnych technológií a technologického riadenia práv duševného vlastníctva.

9.  Cestovný ruch.

9a.  Obnova priemyselných lokalít (vrátane kontaminovaných miest) a obnova na účely udržateľného využívania.

10.  Udržateľné poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, akvakultúra a ďalšie prvky širšieho udržateľného biohospodárstva.

11.  Sociálne investície vrátane tých, ktoré podporujú implementáciu európskeho piliera sociálnych práv, najmä prostredníctvom:

a)  mikrofinancovania, etického financovania, financovania sociálnych podnikov a sociálneho hospodárstva;

b)  dopytu po zručnostiach a ich ponuky;

c)  vzdelávania, odbornej prípravy a súvisiacich služieb, a to aj pre dospelých;

d)  sociálnej infraštruktúry, najmä:

i)  inkluzívneho vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a súvisiacej vzdelávacej infraštruktúry a zariadení, náhradnej starostlivosti o deti, študentských ubytovní a digitálneho vybavenia, ktoré sú prístupné pre všetkých;

ii)  sociálneho bývania;

iii)  zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vrátane kliník, nemocníc, primárnej starostlivosti, domácej a komunitnej starostlivosti;

e)  sociálnej inovácie vrátane inovačných sociálnych riešení a systémov zameraných na podporu sociálnych vplyvov a výsledkov v oblastiach uvedených v tomto písmene;

f)  kultúrnych aktivít so sociálnym cieľom;

fa)  opatrení na podporu rodovej rovnosti;

g)  integrácie zraniteľných osôb vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín;

h)  inovačných riešení v zdravotníckej oblasti vrátane elektronického zdravotníctva, služieb v zdravotníckej oblasti a nových modelov starostlivosti;

i)  začlenenia a prístupu osôb so zdravotným postihnutím.

12.  Rozvoj obranného priemyslu prispievajúci k strategickej autonómii Únie, najmä podporou:

a)  dodávateľského reťazca obranného priemyslu Únie, najmä prostredníctvom finančnej podpory pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

b)  spoločností podieľajúcich sa na prelomových inovačných projektoch v sektore obrany a úzko súvisiacich technológií dvojakého použitia;

c)  dodávateľského reťazca sektora obrany pri účasti na projektoch spolupráce v oblasti výskumu a vývoja v sektore obrany vrátane projektov, na ktoré sa poskytuje podpora z Európskeho obranného fondu;

d)  infraštruktúry pre výskum a odbornú prípravu v sektore obrany.

13.  Oblasť kozmického priestoru, najmä prostredníctvom rozvoja kozmického sektoru v súlade s cieľmi stratégie v oblasti kozmického priestoru s cieľom:

a)  maximalizovať prínosy pre spoločnosť a hospodárstvo Únie;

b)  podporovať konkurencieschopnosť kozmických systémov a technológií s osobitným zameraním na zraniteľnosť dodávateľských reťazcov;

c)  podporovať podnikanie v oblasti kozmického priestoru vrátane rozvoja nadväzujúcich odvetví;

d)  podporovať autonómiu Únie, pokiaľ ide o bezpečný a chránený prístup ku kozmickému priestoru vrátane hľadísk dvojakého použitia.

13a.  Moria a oceány prostredníctvom rozvoja projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a zásad jej financovania, najmä prostredníctvom námorného podnikania a priemyslu, energie z obnoviteľných morských zdrojov a obehového hospodárstva.

PRÍLOHA III

Kľúčové ukazovatele výkonnosti

1.  Objem financovania z Fondu InvestEU (rozdelený podľa segmentu politiky)

1.1  Objem podpísaných operácií

1.2  Zmobilizované investície

1.3  Objem zmobilizovaných súkromných financií

1.4  Dosiahnutý pákový a multiplikačný efekt

2.  Geografické pokrytie financovania z Fondu InvestEU (rozčlenené podľa segmentov politiky, krajín a regiónov na úrovni NUTS 2)

2.1  Počet krajín, na ktoré sa vzťahujú operácie

2.1a  Počet regiónov, na ktoré sa vzťahujú operácie

2.1b  Objem operácií v jednotlivých členských štátoch a regiónoch

3.  Vplyv financovania z InvestEU

3.1  Množstvo vytvorených alebo podporených pracovných miest

3.2  Investície podporujúce ciele v oblasti klímy, v relevantných prípadoch podrobne rozčlenené podľa segmentov politiky

3.3  Investície podporujúce digitalizáciu

3.3a  Investície podporujúce transformáciu priemyslu

4.  Udržateľná infraštruktúra

4.1  Energetika: Dodatočný inštalovaný výkon na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a iných bezpečných a udržateľných zdrojov s nulovými a nízkymi emisiami (MW)

4.2  Energetika: Počet domácností, počet verejných a obchodných priestorov so zlepšenou klasifikáciou spotreby energie

4.2a  Energetika: Odhadované úspory energie dosiahnuté projektmi v kWh

4.2b  Energetika: Ročný objem zníženia emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2

4.2c  Energetika: Objem investícií do rozvoja, zvyšovania inteligencie a modernizácie udržateľnej energetickej infraštruktúry

4.3  Digitalizácia: Počet dodatočných domácností, podnikov alebo verejných budov s prístupom k širokopásmovému pripojeniu s rýchlosťou aspoň 100 Mbps, ktorú možno zvýšiť až na rýchlosť v gigabitoch, alebo počet vytvorených Wi-Fi hotspotov

4.4  Doprava: Zmobilizované investície, najmä do TEN-T

–  Počet projektov cezhraničných a chýbajúcich prepojení (vrátane projektov týkajúcich sa mestských uzlov, regionálnych cezhraničných železničných spojení, multimodálnych platforiem, námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, spojení s letiskami a terminálov kombinovanej železničnej a cestnej dopravy v rámci základných a súhrnných sietí TEN-T)

–  Počet projektov prispievajúcich k digitalizácii dopravy, najmä prostredníctvom zavádzania systémov ERTMS, RIS, IDS, VTMIS/elektronických námorných služieb a SESAR

–  Počet vybudovaných alebo zmodernizovaných čerpacích staníc s alternatívnym palivom

–  Počet projektov prispievajúcich k bezpečnosti dopravy

4.5  Životné prostredie: Investície prispievajúce k implementácii plánov a programov, ktoré sa požadujú v environmentálnom acquis Únie v súvislosti s kvalitou ovzdušia, vodou, odpadmi a prírodou

5.  Výskum, inovácia a digitalizácia

5.1  Príspevok k cieľu, ktorým je investovať 3 % HDP Únie do výskumu, vývoja a inovácie

5.2  Počet podporených podnikov podľa veľkosti, ktoré vykonávajú projekty v oblasti výskumu a inovácie

6.  SMEs

6.1  Počet podporených podnikov podľa veľkosti (mikro, malé a stredné podniky a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou)

6.2  Počet podporených podnikov podľa fázy (počiatočná fáza, fáza rastu/expanzie)

6.2a  Počet podporených podnikov podľa členských štátov a regiónov na úrovni NUTS 2

6.2b  Počet podporených podnikov v jednotlivých odvetviach podľa kódov NACE

6.2c  Percentuálny podiel objemu investícií v rámci segmentu pre MSP, ktoré sú orientované na MSP

7.  Sociálne investície a zručnosti

7.1  Sociálna infraštruktúra: Kapacita podporenej sociálnej infraštruktúry a prístup k nej podľa sektora: bývanie, vzdelávanie, zdravotníctvo, iné

7.2  Mikrofinancie a financie v prospech sociálnych podnikov: Počet prijímateľov mikrofinancovania a podporených sociálnych podnikov

7.5  Zručnosti: Počet jednotlivcov, ktorí získavajú nové zručnosti alebo si nechávajú uznávať a certifikovať zručnosti: formálna kvalifikácia získaná vďaka vzdelávaniu a odbornej príprave

PRÍLOHA IV

Program InvestEU – predchádzajúce nástroje

A.  Kapitálové nástroje:

—  Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—  TTP: Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma doplnkové financovanie týkajúce sa financovania akcií v rámci činnosti s názvom „Vnútorný trh s tovarom a odvetvové politiky“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 a ktorým sa prijíma rámcové rozhodnutie týkajúce sa financovania prípravnej akcie s názvom „EÚ preberajúca úlohu v globalizovanom svete“ a štyroch pilotných projektov s názvami „Erasmus pre mladých podnikateľov“, „Opatrenia na podporu spolupráce a partnerstiev medzi mikropodnikmi a MSP“, „Transfer technológií“ a „Európske vysokokvalitné destinácie“ Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel na rok 2007 [C(2007)531].

—  Európsky nástroj na financovanie technológií (ETF01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—  Globálny nástroj na financovanie infraštruktúry: rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—  Nástroj na prepájanie Európy (NPE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).

—  Kapitálový nástroj pre rast v rámci programu COSME: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—  Kapitálový nástroj InnovFin:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),

–  rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).

—  Segment týkajúci sa investícií do budovania kapacít v rámci programu EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

B.  Záručné nástroje:

—  Záručný fond pre MSP '98 (SMEG98): rozhodnutie Rady 98/347/ES z 19. mája 1998 o opatreniach finančnej pomoci pre inovačné malé a stredné podniky (MSP), ktoré vytvárajú pracovné miesta – iniciatíva pre rast a zamestnanosť (Ú. v. ES L 155, 29.5.1998, s. 43).

—  Záručný fond pre MSP '01 (SMEG01): rozhodnutie Rady 2000/819/ES z 20. decembra 2000 o viacročnom programe pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (SMEs) (2001 – 2005) (Ú. v. ES L 333, 29.12.2000, s. 84).

—  Záručný fond pre MSP '07 (SMEG07): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15).

—  Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Záruka (EPMF-G): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—  Nástroj na zdieľanie rizika:

–  rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013), Vyhlásenia Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1),

–  rozhodnutie Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 86),

–  Rozhodnutie Rady 2006/974/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 299).

—  Záruka EaSI: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ a ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238).

—  Nástroj na poskytovanie záruk za úvery v rámci programu COSME (COSME LGF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33).

—  Dlhový nástroj InnovFin:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),

–  rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965).

—  Záručný mechanizmus pre kultúrny a kreatívny priemysel (CCS GF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221).

—  Nástroj záruk za študentské pôžičky (SLFG): Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

—  Súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

C.  Nástroje na zdieľanie rizika:

—  Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF): rozhodnutie Európskeho parlamentu Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 - 2013), Vyhlásenie Komisie (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).

—  InnovFin:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81),

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104),

—  Dlhový nástroj v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF DI): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).

—  Nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185).

D.  Účelové investičné nástroje:

—  Európsky nástroj mikrofinancovania Progress – Fonds commun de placements – fonds d'investissements spécialisés (EPMF FCP-FIS): rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

—  Fond Marguerite:

–  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1),

–  rozhodnutie Komisie z 25. februára 2010 o účasti Európskej únie na Európskom fonde 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru (fond Marguerite) (C(2010)941).

—  Európsky fond pre energetickú efektívnosť (EEEF): nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 346, 30.12.2010, s. 5).

PRÍLOHA V

Zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie, doplnkovosť a vylúčené činnosti

A.  Zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie a doplnkovosť

V súlade s článkom 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách záruka EÚ rieši zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie (článok 209 ods. 2 písm. a)) a dosahuje doplnkovosť tým, že bráni nahrádzaniu potenciálnej podpory a investícií z iných verejných alebo súkromných zdrojov (článok 209 ods. 2 písm. b)).

Aby operácie financovania a investičné operácie využívajúce záruku EÚ boli v súlade s článkom 209 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musia spĺňať tieto požiadavky stanovené v bodoch 1 a 2:

1.  Zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie

S cieľom riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, ako sa uvádza v článku 209 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musia investície, na ktoré sa zameriavajú operácie financovania a investičné operácie, zahŕňať jeden z týchto prvkov:

a)  Charakter verejného statku (ako napríklad vzdelávanie a zručnosti, zdravotná starostlivosť a prístupnosť, bezpečnosť a obrana a infraštruktúra dostupná bez nákladov alebo za zanedbateľné náklady), za ktorý prevádzkovateľ alebo spoločnosť nemôže získať dostatočné finančné výnosy.

b)  Externality, ktoré prevádzkovateľ alebo spoločnosť vo všeobecnosti neinternalizujú, ako sú investície do výskumu a vývoja, energetická efektívnosť, klíma alebo ochrana životného prostredia.

c)  Informačné asymetrie, najmä v prípade MSP a malých podnikov so strednou kapitalizáciou, zahŕňajúce vyššie úrovne rizika týkajúce sa podnikov v počiatočnej fáze, podnikov s prevažne nehmotným majetkom alebo nedostatočným kolaterálom alebo podnikov, ktoré sa zameriavajú na činnosti spojené s vyšším rizikom.

d)  Cezhraničné infraštruktúrne projekty a súvisiace služby alebo fondy, ktoré investujú na cezhraničnom základe s cieľom riešiť roztrieštenosť a posilňujú koordináciu na vnútornom trhu EÚ.

e)  Expozícia voči vyšším úrovniam rizika v určitých odvetviach, krajinách alebo regiónoch nad rámec úrovní, ktoré sú súkromné finančné subjekty schopné alebo ochotné prijať. To znamená, že investícia by sa neuskutočnila, alebo by sa neuskutočnila v rovnakom rozsahu z dôvodu svojej novosti alebo rizík spojených s inováciou alebo neoverenou technológiou.

f)  Nové a/alebo komplexné zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a) bodom iii) tohto nariadenia.

2.  Doplnkovosť

Operácie financovania a investičné operácie musia spĺňať oba aspekty doplnkovosti, ako sa uvádza v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. To znamená, že bez podpory z Fondu InvestEU by sa tieto operácie neuskutočnili, alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu prostredníctvom iných verejných alebo súkromných zdrojov. Na účely tohto nariadenia sa tieto operácie považujú za operácie financovania a investičné operácie, ktoré musia spĺňať tieto dve kritériá:

(1)  Nato, aby sa Fond InvestEU považoval za doplnkový k súkromným zdrojom uvedeným v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí podporovať operácie financovania a investičné operácie implementujúcich partnerov zamerané na investície, ktoré vzhľadom na svoje charakteristiky (charakter verejného statku, externality, informačné asymetrie, aspekty sociálno-ekonomickej súdržnosti alebo iné) nie sú schopné generovať dostatočné finančné výnosy na úrovni trhu alebo sa považujú za príliš rizikové (v porovnaní s úrovňami rizika, ktoré sú relevantné súkromné subjekty ochotné prijať). Takéto operácie financovania a investičné operácie preto nemôžu mať prístup k trhovému financovaniu za primeraných podmienok, pokiaľ ide o cenu, požiadavky na kolaterál, druh financovania, splatnosť poskytnutého financovania alebo iné podmienky, a bez verejnej podpory by sa neuskutočnili vôbec alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu.

(2)  Nato, aby sa Fond InvestEU považoval za doplnkový k existujúcej podpore z iných verejných zdrojov uvedenej v článku 209 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách, musí podporovať iba operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahujú tieto podmienky:

a)  bez podpory z Fondu InvestEU by implementujúci partner tieto operácie financovania alebo investičné operácie neuskutočnil, alebo by ich neuskutočnil v rovnakom rozsahu; a

b)  operácie financovania alebo investičné operácie by sa neuskutočnili alebo by sa neuskutočnili v rovnakom rozsahu v rámci iných existujúcich verejných nástrojov, ako sú napríklad finančné nástroje zdieľaného riadenia pôsobiace na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Doplnkové využitie Fondu InvestEU a iných verejných zdrojov však je možné, najmä ak je možné dosiahnuť pridanú hodnotu EÚ a ak je možné optimalizovať využívanie verejných zdrojov na dosiahnutie cieľov politiky efektívnym spôsobom.

S cieľom preukázať, že operácie financovania a investičné operácie, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, sú doplnkové k existujúcej trhovej a inej verejnej podpore, implementujúci partneri poskytnú informácie preukazujúce aspoň jednu z týchto charakteristík:

a)  Podpora poskytovaná prostredníctvom podriadených pozícií vo vzťahu k iným verejným alebo súkromným veriteľom alebo v rámci štruktúry financovania.

b)  Podpora poskytovaná prostredníctvom vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu alebo prostredníctvom dlhu s dlhou splatnosťou, cien, požiadaviek na kolaterál alebo iných podmienok, ktoré nie sú dostatočne dostupné na trhu alebo z iných verejných zdrojov. Podpora operácií, ktoré majú vyšší rizikový profil ako je všeobecne prijímané riziko v rámci vlastných štandardných činností implementujúceho partnera, alebo podpora implementujúcich partnerov v prípade, že prekročia vlastnú kapacitu na podporu takýchto operácií.

c)  Účasť na mechanizmoch s rozdelením rizika zameraných na oblasti politiky, v ktorých sa implementujúci partner vystavuje vyššiemu riziku v porovnaní s úrovňami všeobecne akceptovanými implementujúcim partnerom, alebo úrovňami, ktoré sú súkromné finančné subjekty schopné alebo ochotné prijať.

d)  Podpora, ktorá vyvoláva/priťahuje dodatočné súkromné alebo verejné financovanie a ktorá dopĺňa iné súkromné a komerčné zdroje, najmä z kategórií investorov alebo inštitucionálnych investorov, ktorí tradične nie sú ochotní podstupovať riziko, v dôsledku signalizačného účinku podpory poskytovanej z Fondu InvestEU.

e)  Podpora poskytovaná prostredníctvom finančných produktov, ktoré nie sú k dispozícii alebo sa v dostatočnej miere neponúkajú v cieľových krajinách alebo regiónoch v dôsledku chýbajúcich, nedostatočne rozvinutých alebo nedokončených trhov.

V prípade sprostredkovaných finančných a investičných operácií, najmä na podporu MSP, sa doplnkovosť overuje na úrovni sprostredkovateľa, a nie na úrovni konečného prijímateľa. Doplnkovosť sa považuje za existujúcu, keď Fond InvestEU podporí finančného sprostredkovateľa pri vytváraní nového portfólia s vyššou úrovňou rizika alebo zvyšovaní objemu činností, ktoré už sú vysoko rizikové, v porovnaní s úrovňami rizika, ktoré sú súkromné a verejné finančné subjekty v súčasnosti schopné alebo ochotné prijať v cieľových členských štátoch alebo regiónoch.

Záruka EÚ sa neposkytne na podporu refinančných operácií (napr. nahradenie existujúcich úverových zmlúv alebo iných foriem finančnej podpory na projekty, ktoré sa už čiastočne alebo úplne zrealizovali) s výnimkou osobitných výnimočných a riadne odôvodnených prípadov, v ktorých sa preukáže, že operácia na základe záruky EÚ umožní novú investíciu do oprávnenej oblasti politiky v sume, ktorá doplní obvyklý objem činnosti implementujúceho partnera alebo finančného sprostredkovateľa aspoň vo výške operácie, ktorá spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení. Uvedené kritériá týkajúce sa zlyhania trhu, suboptimálnych investičných situácií a doplnkovosti sa uplatňujú aj na takéto refinančné operácie.

B.  Vylúčené činnosti

Fond InvestEU nepodporuje:

(1)  činnosti, ktoré obmedzujú individuálne práva a slobodu ľudí alebo porušujú ľudské práva;

(2)  v oblasti obranných činností použitie, vývoj alebo výrobu produktov a technológií, ktoré sú zakázané uplatniteľným medzinárodným právom;

(3)  produkty a činnosti súvisiace s tabakom (výroba, distribúcia, spracovanie a obchod);

(4)  činnosti vylúčené podľa článku [X] nariadenia [o programe Horizont Európa]: výskum klonovania ľudí na reprodukčné účely; činnosti zamerané na modifikáciu genetického dedičstva ľudských bytostí, v dôsledku ktorej by sa takéto zmeny mohli stať dedičné, činnosti zamerané na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získavania kmeňových buniek, a to aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek;

(5)  hazardné hry (činnosti týkajúce sa výroby, výstavby, distribúcie, spracovania, obchodu alebo softvéru);

(6)  obchodovanie na sexuálne účely a súvisiaca infraštruktúra, služby a médiá;

(7)  činnosti zahŕňajúce živé zvieratá na pokusné a vedecké účely, pokiaľ nie je možné zaručiť dodržiavanie Dohovoru Rady Európy o ochrane stavovcov využívaných na pokusné a iné vedecké účely;

(8)  činnosť v oblasti výstavby nehnuteľností, t. j. činnosť, ktorej jediným účelom je obnova a opätovný prenájom alebo predaj existujúcich budov, ako aj výstavba nových projektov; oprávnené sú však činnosti v sektore nehnuteľností, ktoré súvisia s osobitnými cieľmi InvestEU uvedenými v článku 3 ods. 2 tohto nariadenia a/alebo oprávnenými oblasťami pre operácie financovania a investičné operácie podľa prílohy II k tomuto nariadeniu, ako sú napríklad investície do projektov energetickej účinnosti alebo sociálneho bývania;

(9)  finančné činnosti, ako je nákup finančných nástrojov alebo obchodovanie s týmito nástrojmi; vylúčené sú najmä intervencie zamerané na odkúpenie na účely odpredaja aktív (asset stripping) alebo náhradný kapitál na účely odpredaja aktív;

(10)  činnosti zakázané podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov;

(11)  vyraďovanie, prevádzka, adaptácia alebo výstavba jadrových elektrární;

(12)  investície týkajúce sa ťažby, spracovania, distribúcie, skladovania alebo spaľovania tuhých fosílnych palív a ropy, ako aj investície súvisiace s ťažbou plynu. Táto výluka sa nevzťahuje na:

i.  projekty, v prípade ktorých neexistuje žiadna použiteľná alternatívna technológia;

ii.  projekty týkajúce sa prevencie a kontroly znečisťovania;

iii.  projekty vybavené zariadeniami na zachytávanie, ukladanie alebo využívanie uhlíka; priemyselné alebo výskumné projekty, ktoré vedú k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov v porovnaní s príslušnými referenčnými hodnotami systému obchodovania s emisiami;

(13)  investície do zariadení na ukladanie odpadu na skládkach. Táto výluka sa nevzťahuje na investície do:

i.  miestnych skládok, ktoré sú vedľajším prvkom priemyselného alebo ťažobného investičného projektu a kde sa preukázalo, že skládkovanie je jedinou schodnou možnosťou na spracovanie priemyselného alebo banského odpadu produkovaného príslušnou činnosťou;

ii.  existujúcich skládok s cieľom zabezpečiť využívanie skládkového plynu a podporiť ťažbu odpadu zo skládok a spracovanie banského odpadu;

(14)  investície do zariadení na mechanicko-biologickú úpravu. Táto výluka sa nevzťahuje na investície do modernizácie existujúcich zariadení na mechanicko-biologickú úpravu na účely energetického zhodnocovania odpadu alebo operácií recyklácie separovaného odpadu, ako je kompostovanie a anaeróbny rozklad;

(15)  investície do spaľovní na spracovanie odpadu. Táto výluka sa nevzťahuje na investície do:

i.  zariadení určených výlučne na spracovanie nerecyklovateľného nebezpečného odpadu;

ii.  existujúcich zariadení na účely zvýšenia energetickej účinnosti, zachytávania splodín na skladovanie alebo použitie alebo získavania materiálov z popola zo spaľovania za predpokladu, že takéto investície nemajú za následok zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadu.

Implementujúci partneri zostávajú zodpovední za zabezpečenie súladu pri podpise a monitorovanie súladu operácií financovania a investičných operácií s kritériami vylúčenia počas implementácie projektu a za prijatie vhodných nápravných opatrení v prípade potreby.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 131. (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 310. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 16. januára 2019 (Prijaté texty, P8_TA(2019)0026). (4) Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. (5) Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. (6) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019. Text zvýraznený sivou farbou nebol schválený v rámci medziinštitucionálnych rokovaní. (7) COM(2018)0097. (8) COM(2018)0353. (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1). (10) COM(2017)0206. (11) COM(2017)0250. (12) Uverejnená ako diskusný dokument o európskom hospodárstve (European Economy Discussion Paper) č. 074 v januári 2018. (13) (14) Aktualizovať odkaz: Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1. Dohoda je k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013Q1220(01)&from=EN (15) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1). (16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1). (17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1). (18) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1). (19) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. EÚ L 292,15.11.1996, s. 2). (20) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29). (22) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36). (23) (24)

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prostredie jednotnej európskej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (COM(2018)0278 – C8-0193/2018 – 2018/0139(COD))

P8_TA(2019)0434 A8-0006/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0278),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0193/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 14. februára 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0006/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1239.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 265.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zverejňovaní informácií týkajúcich sa udržateľných investícií a rizík ohrozujúcich udržateľnosť, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/2341 (COM(2018)0354 – C8-0208/2018 – 2018/0179(COD))

P8_TA(2019)0435 A8-0363/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0354),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0208/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. októbra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 5. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0363/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2088.)

(1) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 97 (2) Ú. v. EÚ C 86, 7.3.2019, s. 24.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o perzistentných organických látkach (prepracované znenie) (COM(2018)0144 - C8-0124/2018 – 2018/0070(COD))

P8_TA(2019)0436 A8-0336/2018

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0144),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0124/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. júla 2018(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 10. septembra 2018 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 1. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0336/2018),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(3), pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/... o perzistentných organických látkach (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/1021.)

(1) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 93. (2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1. (3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 15. novembra 2018 (Prijaté texty, P8_TA(2018)0463).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (COM(2017)0208 – C8-0147/2017 – 2017/0090(COD))

P8_TA(2019)0437 A8-0181/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0208),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0147/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 11. októbra 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 6. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0181/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/834.)

(1) Ú. v. EÚ C 385, 15.11.2017, s. 10. (2) Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 63.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny (COM(2017)0331 – C8-0191/2017 – 2017/0136(COD))

P8_TA(2019)0438 A8-0190/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0331),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0191/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 4. októbra 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. septembra 2017(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0190/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy a príslušné orgány na povoľovanie centrálnych protistrán a požiadavky na uznávanie centrálnych protistrán z tretích krajín

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2099.)

(1) Ú. v. EÚ C 385, 15.11.2017, s. 3. (2) Ú. v. EÚ C 434, 15.12. 2017, s. 63.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o podporu využívania rastových trhov MSP (COM(2018)0331 – C8-0212/2018 – 2018/0165(COD))

P8_TA(2019)0439 A8-0437/2018

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0331),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0212/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018(1),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. marca 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0437/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 18. apríla 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa mení smernica 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o podporu využívania rastových trhov MSP

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2019/2115.)

(1) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 79.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o rokovaniach s Radou a Komisiou o legislatívnom návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu (2019/2536(RSP))

P8_TA(2019)0440 B8-0238/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 14 prvý odsek Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

–  so zreteľom na článok 226 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO(1),

–  so zreteľom na príslušné odseky svojho odporúčania Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov (uznesenie výboru PANA, body 190 – 200)(2) a odporúčania Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (uznesenie výboru EMIS, body 76 – 94)(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 v súlade s článkom 229 rokovacieho poriadku pokračovať so zvažovaním uvedeného legislatívneho návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu počas nového volebného obdobia,

–  so zreteľom na tri pracovné dokumenty(4) Výboru pre ústavné veci týkajúce sa uvedeného legislatívneho návrhu,

–  so zreteľom na obavy Rady a Komisie v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom vyjadrené v liste generálnych tajomníkov Rady a Komisie generálnemu tajomníkovi Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2014 a v listoch prvého podpredsedu Komisie z 28. apríla 2015, luxemburského predsedníctva Rady z 3. septembra 2015, slovenského predsedníctva Rady z 13. októbra 2016 a rakúskeho predsedníctva Rady z 25. októbra 2018 zaslaných predsedovi Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na rozpravu v pléne z 13. decembra 2017, a najmä na odpovede estónskeho predsedníctva Rady a Komisie, v nadväznosti na otázky na ústne zodpovedanie (článok 128), ktoré 29. novembra 2017 predložila Danuta Maria Hübner v mene Výboru pre ústavné veci Rade a Komisii o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozpravu v pléne zo 17. apríla 2019 v nadväznosti na otázky na ústne zodpovedanie (článok 128), ktoré 22. januára 2019 predložila Danuta Maria Hübner v mene Výboru pre ústavné veci Rade a Komisii o legislatívnom návrhu nariadenia o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu(5),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre ústavné veci (B8‑0238/2019),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže už v prvom pracovnom dokumente, ktorý prijal Výbor pre ústavné veci (ďalej len „AFCO“) 20. januára 2015, sa uvádza, že „obavy“ vyjadrené Radou a Komisiou „by samy osebe nemali predstavovať neprekonateľnú námietku“, pričom výbor AFCO uznal, že „existujú alternatívne riešenia a flexibilnejšie formulácie, ktoré by umožnili vyriešiť patovú situáciu v súvislosti s nariadením“, a naznačil a navrhol predsedníctvu Rady a Komisii ďalšie smerovanie s „najprv politickými rokovaniami“, po ktorých by nasledovali technické rokovania;

B.  keďže Rada odpovedala na túto ponuku prejavením ochoty a odhodlania spolupracovať s Európskym parlamentom, ale s podmienkou, že Európsky parlament by sa mal najprv zaoberať problematickými a zásadnými obavami právnej a inštitucionálnej povahy;

C.  keďže výbor AFCO prijal druhý pracovný dokument, ktorý umožňuje spravodajcovi prijať ďalšie kroky v spolupráci s Radou a Komisiou s cieľom rokovať o spôsobe riešenia uvedených obáv; keďže v súlade s tým bola prijatá nová stratégia rokovaní a 30. júna 2016 bol Rade a Komisii zaslaný neoficiálny dokument s politickými argumentmi opisujúci možné riešenia ďalšieho postupu;

D.  keďže 10. októbra 2016 sa tri inštitúcie rozhodli pristúpiť k neformálnej výmene názorov medzi svojimi právnymi službami s cieľom ďalej objasniť všetky právne a inštitucionálne otázky; keďže Európskemu parlamentu to umožnilo navrhnúť nové znenie nariadenia, pričom hlavné politické nezhody ostali nevyriešené;

E.  keďže napriek vykonanej právnej práci právni poradcovia z právnych servisov Komisie a Rady nemohli formálne prijať dokument, ktorý vzišiel z pozoruhodnej práce, ktorú vykonali právne služby troch inštitúcií, čo viedlo k faktickému zablokovaniu tohto dôležitého spisu; keďže v dôsledku toho sa 13. decembra 2017 v pléne konala rozprava pod záštitou výboru AFCO v nadväznosti na dve otázky na ústne zodpovedanie, po čom výbor AFCO 3. mája 2018 predložil nové znenie návrhu vo forme neoficiálneho dokumentu, ktorý predstavuje formálne nadviazanie na dohodu dosiahnutú predsedníčkou výboru AFCO a spravodajcom Ramónom Jáureguim Atondom so slovenským predsedníctvom Rady a Komisiou 10. októbra 2016, v ktorej sa uvádza, že „nato, aby sa začali oficiálne rokovania, je potrebné predložiť nové znenie návrhu EP“;

F.  keďže Rada 25. októbra 2018 odpovedala na navrhované nové znenie na základe právnej práce uskutočnenej právnymi službami, skúsenosti s dvoma vyšetrovacími výbormi (EMIS a PANA) vytvorenými počas tohto ôsmeho volebného obdobia a návrhu prijatého Európskym parlamentom v roku 2014; keďže Rada vo svojej odpovedi formalizovala nový zoznam obáv, ktorý prekračuje aj rámec stanoviska jej vlastného právneho servisu, čím spochybňuje doterajšiu prácu a uvádza hlavné inštitucionálne problémy Európskeho parlamentu, ktoré sa ťažko prekonávajú; domnieva sa, že Rada takýmto konaním nenecháva žiadny manévrovací priestor na rokovania, hoci hlavnou myšlienkou neoficiálneho dokumentu bolo v skutočnosti to, že nové znenie by malo otvoriť rokovania a politickú diskusiu;

G.  keďže inherentnou charakteristikou všetkých legislatívnych komôr a základným predpokladom oddelenia moci v demokracii hodnej svojho mena je to, že parlament by mal mať možnosť brať výkonnú moc na zodpovednosť tým, že zriadi vyšetrovacie výbory so skutočnými právomocami predvolávať svedkov a získavať dokumenty;

H.  keďže všetky inštitúcie Európskej únie sa pravidelne zaväzujú k lojálnej spolupráci, ktorú je v prípade predmetného nariadenia ťažko rozpoznať;

1.  vyjadruje najhlbší nesúhlas s postojom Rady (a Komisie), ktorá sa po viac ako štyroch rokoch neformálnych stretnutí a výmen listov a dokumentov naďalej bráni stretnutiu na oficiálnej úrovni s cieľom diskutovať na politickej úrovni o možných riešeniach zistených problémov, pričom odmieta schváliť politický mandát pre predsedníctvo Rady, ktorý by otvoril cestu k stretnutiam politickej povahy zameraným na riešenie najspornejších otázok a zisťovanie, či by sa dohoda mohla dosiahnuť;

2.  žiada svojho predsedu, aby upozornil vedúcich politických predstaviteľov na obavy Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nedodržiavanie zásady medziinštitucionálnej spolupráce zo strany Rady a Komisie;

3.  navrhuje, aby Výbor pre právne veci preskúmal možnosť prípravy podania na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti so zásadou vzájomnej lojálnej spolupráce medzi inštitúciami (článok 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a v tejto súvislosti takisto skontroloval, či Rada porušuje súčasný právny rámec vyšetrovacích výborov vytvorených počas tohto volebného obdobia (PANA a EMIS), a informoval o nich;

4.  zdôrazňuje, že v súčasnom znení tretí odsek článku 226 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje „mimoriadny legislatívny postup“ a vyžaduje súhlas Rady a Komisie na prijatie nariadenia o vyšetrovacích právomociach Európskeho parlamentu, nezaväzuje Radu a Komisiu k rokovaniu, pretože sú povinné len dať alebo odoprieť súhlas s návrhom Európskeho parlamentu, a nie rokovať o ňom s cieľom dosiahnuť spoločnú dohodu;

5.  odporúča, aby legislatívny postup vyplývajúci z práva na legislatívnu iniciatívu, ktoré je Európskemu parlamentu udelené zmluvami, musel podľa Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (ďalej len „MID“) zahŕňať požiadavku na stanovenie legislatívneho kalendára pre takéto iniciatívy podobne ako pri riadnom legislatívnom postupe; ďalej zdôrazňuje, že v rámci takéhoto mimoriadneho legislatívneho postupu sa musia dodržiavať ustanovenia MID týkajúce sa inštitucionálnej povinnosti všetkých troch inštitúcií viesť rokovania;

6.  vyzýva Radu a Komisiu, aby, ak nemôžu dať súhlas s návrhom, obnovili rokovania s novozvoleným Európskym parlamentom, pričom zohľadnia pokrok dosiahnutý novým znením návrhu predloženým v neoficiálnom dokumente a vychádzajúci z práce vykonanej právnymi službami troch inštitúcií; domnieva sa, že ide o usporiadanejší a systematickejší text, než text prijatý v roku 2014, ktorý obsahuje rovnaké vyšetrovacie právomoci, ale je aktualizovaný v súlade so skúsenosťami z posledných rokov a súčasnou inštitucionálnou realitou;

7.  vyzýva politické strany, aby zabezpečili, že ich volebné programy budú vyjadrovať ich oddanosť návrhu Európskeho parlamentu na nové a aktualizované nariadenie o jeho vyšetrovacích právomociach, a vyzýva jednotlivých volebných lídrov, aby ponúkli svoju verejnú a politickú podporu v tejto veci;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 39. (2) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132. (3) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 140. (4) PE544.488v03-00, PE571.670v03-00 a PE630.750v01-00. (5) O-000003/19 a O-000004/19.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 o tvorbe komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov (2019/2683(RSP))

P8_TA(2019)0441 B8-0241/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. novembra 2018 (COM(2018)0734) s názvom Tvorba komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov (ďalej len „oznámenie“),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 191 ods. 2,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) 2018/605 z 19. apríla 2018, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 stanovením vedeckých kritérií určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní(3),

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2100 zo 4. septembra 2017, ktorým sa stanovujú vedecké kritériá určovania vlastností narúšajúcich endokrinný systém podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (ďalej len „nariadenie CLP“)(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (ďalej len „7. EAP“), a najmä na jeho bod 54 písm. iv)(9),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľ 3.9(10),

–  so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) a Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Stav vedy o chemických látkach narúšajúcich endokrinný systém – 2012(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ochrane verejného zdravia pred látkami narušujúcimi endokrinný systém(12),

–  so zreteľom na štúdiu z 15. januára 2019 s názvom Endokrinné disruptory: od vedeckých dôkazov k ochrane ľudského zdravia, ktorej vypracovanie zadala tematická sekcia Európskemu parlamentu pre práva občanov a ústavné veci(13),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v správe UNEP/WHO z roku 2012 sa endokrinné disruptory označili za globálnu hrozbu, pričom sa jej autori odvolávajú okrem iného na častý výskyt a rastúci trend mnohých endokrinných porúch u ľudí a zároveň uvádzajú, že endokrinné účinky boli pozorované v populáciách voľne žijúcich organizmov;

B.  keďže podľa správy pribúdajú dôkazy o nepriaznivých reprodukčných následkoch (neplodnosť, rakovina, deformácie) vystavenia endokrinným disruptorom a existuje aj čoraz viac dôkazov o účinkoch týchto chemických látok na fungovanie štítnej žľazy, fungovanie mozgu, obezitu a metabolizmus a na homeostázu inzulínu a glukózy;

C.  keďže skutočnosť, že táto trieda chemických látok spôsobuje nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a voľne žijúce zvieratá tým, že zasahuje do hormonálneho systému, už nie je sporná; keďže preto neexistuje platný dôvod na odkladanie účinnej regulácie;

D.  keďže v najnovšej štúdii Inštitútu pre vedy v oblasti hodnotenia rizík s názvom Zdravotné náklady, ktoré môžu súvisieť s chemickými látkami spôsobujúcimi endokrinné poruchy, sa na základe hodnotenia piatich zdravotných účinkov potenciálne súvisiacich s endokrinnými disruptormi zistilo, že „podľa dostupnej literatúry sociálno-ekonomická záťaž vyplývajúca zo zdravotných účinkov súvisiacich s endokrinnými disruptormi môže byť pre EÚ veľmi veľká“, pričom odhady sa pohybujú v rozmedzí 46 miliárd až 288 miliárd EUR ročne(14);

E.  keďže v správe UNEP/WHO sa uvádza: „O takmer 800 chemických látkach je známe alebo pri nich existuje podozrenie, že sú schopné narúšať hormonálne receptory, syntézu hormónov alebo konverziu hormónov. Iba malá časť týchto chemických látok sa však skúmala v testoch, ktoré sú schopné identifikovať zjavné endokrinné účinky v neporušených organizmoch.“;

F.  keďže v oznámení sa v súvislosti s navrhovaným rámcom Únie uvádza, že „od roku 1999 je k dispozícii viac presvedčivejších vedeckých údajov spájajúcich expozíciu endokrinným disruptorom s ľudskými chorobami alebo negatívnymi vplyvmi na voľne žijúce živočíchy“;

G.  keďže podľa 7. EAP „v záujme ochrany občanov Únie pred vplyvmi na životné prostredie a rizikami, ktoré ohrozujú ich zdravie a blahobyt, 7. EAP zabezpečí, že do roku 2020 (...) sa vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie budú účinne riešiť otázky (...) v súvislosti s látkami s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém“;

H.  keďže podľa 7. EAP si to vyžaduje najmä „vypracovať do roku 2018 (...) a vychádzať pri tom z horizontálnych opatrení, ktoré majú byť prijaté do roku 2015, aby zaistili: (...) minimalizáciu vystavenia látkam s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém“;

I.  keďže do dnešného dňa Komisia neprijala stratégiu Únie pre netoxické životné prostredie, ani neprijala do roku 2015 horizontálne opatrenia na zabezpečenie minimalizácie vystavenia endokrinným disruptorom;

J.  keďže revízia stratégie Spoločenstva pre endokrinné disruptory z roku 1999 sa mala uskutočniť už dávno;

K.  keďže členské štáty ako Francúzsko, Švédsko, Dánsko a Belgicko v dôsledku toho, že nedošlo k revízii stratégie Únie pre endokrinné disruptory, prijali na vnútroštátnej úrovni opatrenia na zvýšenie úrovne ochrany svojich občanov prostredníctvom rôznych vnútroštátnych opatrení;

L.  keďže je v záujme všetkých, aby sa zabezpečil účinný a komplexný európsky prístup k endokrinným disruptorom, a tým sa zaručila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

M.  keďže pevný rámec Únie pre endokrinné disruptory a jeho účinné vykonávanie majú pre EÚ kľúčový význam, pokiaľ ide o plnenie jej záväzku v súvislosti s cieľom 3.9 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne „podstatne znížiť počet úmrtí a chorôb spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy“;

N.  keďže pevný rámec Únie pre endokrinné disruptory je potrebný aj na vytvorenie základov netoxického obehového hospodárstva, pretože podporí priemyselnú inováciu prostredníctvom bezpečnejšej substitúcie;

O.  keďže je vítané, že sa v oznámení uznávajú nepriaznivé účinky endokrinných disruptorov na ľudské zdravie a životné prostredie vrátane kombinovaných účinkov, zdôrazňuje cieľ minimalizovať celkové vystavenie a uznáva potrebu zaviesť horizontálny prístup k identifikácii endokrinných disruptorov;

P.  keďže však v oznámení chýba konkrétny akčný plán na minimalizáciu vystavenia endokrinným disruptorom, ako aj harmonogram ďalších krokov na dosiahnutie pokroku;

Q.  keďže v kľúčových právnych predpisoch Únie v citlivých oblastiach stále chýbajú osobitné ustanovenia o endokrinných disruptoroch (napr. v prípade kozmetických výrobkov, hračiek alebo materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami);

R.  keďže Komisia oznámila kontrolu vhodnosti s cieľom posúdiť, či príslušné právne predpisy EÚ o endokrinných disruptoroch dosahujú celkový cieľ ochrany ľudského zdravia a životného prostredia minimalizovaním vystavenia týmto látkam; keďže treba privítať prierezový charakter kontroly vhodnosti, ako aj záväzok Komisie, že osobitná pozornosť sa bude venovať ochrane zraniteľných skupín; keďže toto posúdenie sa však malo vykonať už pred mnohými rokmi a je poľutovaniahodné, že Komisia sa rozhodla pristúpiť k takejto kontrole vhodnosti až teraz; keďže kontrola vhodnosti by preto nemala poskytnúť odôvodnenie pre oddialenie vykonania konkrétnych legislatívnych a iných opatrení;

S.  keďže vedecké kritériá vypracované na účely určenia endokrinných disruptorov v pesticídoch a biocídoch neobsahujú kategóriu „podozrivých endokrinných disruptorov“, a preto nie sú vhodné na horizontálne uplatňovanie; keďže to nie je v súlade s klasifikáciou látok, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu (CMR látky) podľa nariadenia CLP a 7. EAP; keďže schopnosť identifikovať podozrivé endokrinné disruptory je mimoriadne dôležitá, a to o to viac, že nariadenie o kozmetických výrobkoch aj smernica o bezpečnosti hračiek nielenže obmedzujú známe a pravdepodobné CMR látky (kategórie 1A a 1B), ale aj podozrivé CMR látky (kategória 2);

T.  keďže v príslušných právnych predpisoch Únie chýbajú primerané požiadavky na testy a údaje na identifikáciu endokrinných disruptorov;

U.  keďže v oznámení sa poukazuje na to, že sa zvyšuje počet dôkazov o kombinovaných účinkoch endokrinných disruptorov (t. j. vystavenie kombinácii endokrinných disruptorov môže mať nepriaznivý účinok pri koncentráciách, pri ktorých jednotlivo nebol pozorovaný žiadny účinok), ale neobsahuje žiadne návrhy na riešenie tohto problému;

V.  keďže v rámci projektu s názvom EDC-MixRisk v rámci programu Horizont 2020 sa dospelo k záveru, že „súčasné regulácie syntetických chemických látok systematicky podceňujú zdravotné riziká spojené s kombinovanými vystaveniami endokrinným disruptorom alebo potenciálnym endokrinným disruptorom“(15);

W.  keďže zlyhania pri vykonávaní nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (nariadenie REACH) (vysoký percentuálny podiel nevyhovujúcich registračných spisov, pomalé hodnotenia v dôsledku chýbajúcich údajov a neprijatie regulačných opatrení v súvislosti s látkami, pri ktorých sa po hodnotení zistilo, že predstavujú vážne riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie) takisto vedú k tomu, že sa neminimalizuje vystavenie známym alebo podozrivým endokrinným disruptorom;

1.  domnieva sa, že rámec Únie pre endokrinné disruptory, ako ho navrhuje Komisia v oznámení, nie je vhodný na riešenie ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia v dôsledku vystavenia endokrinným disruptorom a že nespĺňa požiadavky podľa 7. EAP;

2.  domnieva sa, že endokrinné disruptory sú triedou chemických látok, ktoré vzbudzujú rovnaké obavy ako CMR látky, a preto by sa s nimi malo v právnych predpisoch Únie zaobchádzať rovnako;

3.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia voči endokrinným disruptorom prostredníctvom účinnej minimalizácie celkového vystavenia ľudí a životného prostredia endokrinným disruptorom;

4.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do júna 2020 vypracovala horizontálnu definíciu založenú na definícii WHO pre podozrivé endokrinné disruptory, ako aj známe a predpokladané endokrinné disruptory v súlade s klasifikáciou CMR látok v nariadení CLP;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že horizontálnu definíciu budú sprevádzať náležité usmerňovacie dokumenty;

6.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do júna 2020 predložila legislatívne návrhy s cieľom vložiť do nariadenia (ES) č. 1223/2009 osobitné ustanovenia o endokrinných disruptoroch podobné ustanoveniam o CMR látkach;

7.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do júna 2020 vypracovala legislatívne návrhy s cieľom doplniť do smernice 2009/48/ES osobitné ustanovenia o endokrinných disruptoroch podobné ustanoveniam o CMR látkach, ale bez akéhokoľvek odkazu na prahové hodnoty pre klasifikáciu, keďže takéto prahové hodnoty sa na endokrinné disruptory nevzťahujú;

8.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do júna 2020 zrevidovala nariadenie (ES) č. 1935/2004 s cieľom účinne znížiť obsah nebezpečných látok v týchto materiáloch prostredníctvom osobitných ustanovení zameraných na substitúciu používania endokrinných disruptorov;

9.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné zrýchliť vývoj a validáciu skúšok s cieľom náležite identifikovať endokrinné disruptory, a to vrátane metodík s novým prístupom;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že požiadavky na údaje sa budú priebežne aktualizovať vo všetkých príslušných právnych predpisoch, aby sa zohľadnil najnovší technický a vedecký pokrok, a mohli sa tak náležite identifikovať endokrinné disruptory;

11.  vyzýva Komisiu, aby kombinované účinky a kombinované vystavenie zohľadnila vo všetkých príslušných právnych predpisoch EÚ;

12.  vyzýva Európsku chemickú agentúru, Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu registračných spisov s nariadením REACH do konca roka 2019, aby urýchlili hodnotenie látok a aby účinne uplatňovali konečné závery hodnotení látok podľa nariadenia REACH ako dôležitý prostriedok na minimalizáciu vystavenia endokrinným disruptorom;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané biomonitorovanie endokrinných disruptorov v populáciách ľudí a zvierat, ako aj monitorovanie endokrinných disruptorov v životnom prostredí vrátane pitnej vody;

14.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rámec Únie pre endokrinné disruptory sa stane účinným príspevkom k stratégii Únie pre netoxické životné prostredie, ktorá sa má prijať čo najskôr;

15.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum endokrinných disruptorov, najmä pokiaľ ide o ich epigenetické a transgeneračné účinky, ich vplyv na mikrobióm, nové formy endokrinných disruptorov a charakteristiku vzťahov medzi dávkou a účinkom, ako aj bezpečnejšie alternatívy;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 101, 20.4.2018, s. 33. (3) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1. (4) Ú. v. EÚ L 301, 17.11.2017, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4. (6) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59. (7) Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1. (9) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171. (10) https://unstats.un.org/sdgs/METADATA?Text=&Goal=3&Target=3.9 (11) WHO/UNEP, „State of the Science of Endocrine Disrupting Chemicals – 2012“, Svetová zdravotnícka organizácia, 2013, http://www.who.int/ceh/publications/endocrine/en/. (12) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 85. (13) Štúdia – „Endocrine Disruptors: from Scientific Evidence to Human Health Protection“, Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci, 15. januára 2019, dostupná na: http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2019/608866/IPOL_STU(2019)608866_EN.pdf. (14) Rijk, I., van Duursen, M. a van den Berg, M, Health cost that may be associated with Endocrine Disrupting Chemicals – An inventory, evaluation and way forward to assess the potential health impact of EDC-associated health effects in the EU, Institute for Risk Assessment Sciences, University of Utrecht, 2016, dostupná na: https://www.uu.nl/sites/default/files/rijk_et_al_2016_-_report_iras_-_health_cost_associated_with_edcs_3.pdf. (15) https://edcmixrisk.ki.se/wp-content/uploads/sites/34/2019/03/Policy-Brief-EDC-MixRisk-PRINTED-190322.pdf