Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(1),

–  so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2019 uplynulo 30 rokov od rumunskej revolúcie vyvolanej povstaniami v Temešvári, ktoré sa neskôr rozšírili do všetkých častí krajiny a vyvrcholili revolúciou v Bukurešti proti totalitnému režimu, čo viedlo k pádu komunistického režimu a nastoleniu demokracie; keďže táto revolúcia, počas ktorej tragicky zahynulo 1 142 ľudí, 3 138 osôb bolo vážne zranených a viac ako 760 ľudí nezákonne zadržiavaných a mučených, znamenala pre rumunské obyvateľstvo zmenu smerom k slobode a právnemu štátu;

B.  keďže rumunská revolúcia v decembri 1989 bola najnásilnejším zo všetkých povstaní vedúcich k pádu komunizmu v štátoch za železnou oponou;

C.  keďže revolúcia v decembri 1989 a obete rumunských občanov, ktorí sa statočne postavili paľbe, otvorili tejto krajine cestu do NATO, Európskej únie a demokratického sveta, z ktorého bolo Rumunsko po skončení druhej svetovej vojny vytrhnuté proti vôli rumunského obyvateľstva;

D.  keďže použitie sily proti rumunskému ľudu v decembri 1989 bolestne a hlboko otriaslo celou rumunskou spoločnosťou a identifikácia skutočných páchateľov týchto trestných činov zostáva pre obete, ich rodiny a všetkých rumunských občanov nevyriešenou otázkou;

E.  keďže žiadny prípad vojenskej agresie voči vlastnému obyvateľstvu by nemal zostať nepotrestaný;

F.  keďže v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva (Združenie 21. decembra 1989 a i. vs. Rumunsko; Acatrinei a i. vs. Romunsko; Șandru a i. vs. Rumunsko) sa uznáva, že počas revolúcie dochádzalo v obrovskej miere k porušovaniu základných práv, ako je napríklad právo na život, k porušovaniu zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a že páchateľmi tohto porušovania boli jednotky komunistického diktátorského režimu, ktoré spustili paľbu na pokojných demonštrantov a mnohých ľudí, ktorí protestovali proti útlaku Ceaușesca, pozbavili osobnej slobody; keďže obete ani ich dediči sa ani po toľkých rokoch nedozvedeli pravdu o tom, čo sa počas týchto tragédií presne stalo;

G.  keďže, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže tieto hodnoty vyznávajú všetky členské štáty;

H.  keďže rumunský štát zbytočne odďaľoval proces objasnenia pravdy a jej zverejnenie, čo je mimoriadne dôležitým predpokladom zaručenia práva obetí a ich dedičov na primeranú kompenzáciu a nápravu; keďže vnútroštátne orgány nekonali s potrebnou náležitou starostlivosťou, ktorú ukladajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

1.  pripomína si obete revolúcie v decembri 1989, ktoré obetovali svoje životy preto, aby v Rumunsku skončila totalitná diktatúra, a vzdáva im, ako aj ich rodinám hold;

2.  uznáva, že obete pokojných demonštrantov v decembri 1989 pripravili podmienky na prechod Rumunska k demokracii, právnemu štátu a vytvoreniu trhového hospodárstva, ako aj na jeho následné začlenenie do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie;

3.  vyzýva rumunský štát, aby zintenzívnil úsilie o objasnenie pravdy v súvislosti s revolučnými udalosťami, čo je absolútne nevyhnutné pre krajinu, rumunské obyvateľstvo, Európu a Európsku úniu vzhľadom na právo rumunských občanov dozvedieť sa 30 rokov po revolúcii, ktorá sa odohrala v decembri 1989, pravdu;

4.  vyzýva inštitúcie Európskej únie a jej členské štáty vrátane Rumunska, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa nezabudlo na zločiny komunistických režimov a aby takéto zločiny už nikdy neboli znovu spáchané;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom všetkých členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0021.