Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 10. októbra 2019 - Brusel
Dohoda o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom *
 Návrh opravného rozpočtu č. 4/2019: zníženie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v súlade s aktualizovanými potrebami v prípade výdavkov a aktualizáciou príjmov (vlastné zdroje)
 Úpravy súm mobilizovaných z nástroja flexibility na rok 2019 s cieľom použiť ich v oblasti migrácie, prílevu utečencov a bezpečnostných hrozieb
 Účinné látky vrátane flumioxazínu
 Účinné látky vrátane chlorotolurónu
 Geneticky modifikovaná kukurica MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2)
 Geneticky modifikovaná sója A2704-12 (ACS-GMØØ5-3)
 Geneticky modifikovaná kukurica MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovaná kukurica obsahujúca kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9
 Zahraničné zasahovanie do volieb a demokratických procesov v členských štátoch a Európe a šírenie dezinformácií v rámci nich
 Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a vlastné zdroje: čas splniť očakávania občanov
 Zamestnanosť a sociálne politiky v eurozóne

Dohoda o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom *
PDF 120kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom zo strany Eurojustu (10334/2019 – C9-0041/2019 – 2019/0807(CNS))
P9_TA(2019)0023A9-0009/2019

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10334/2019),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0041/2019),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom(1), a najmä na jeho článok 26a ods. 2,

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0009/2019),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1.


Návrh opravného rozpočtu č. 4/2019: zníženie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v súlade s aktualizovanými potrebami v prípade výdavkov a aktualizáciou príjmov (vlastné zdroje)
PDF 175kWORD 64k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2019 na rozpočtový rok 2019: zníženie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v súlade s aktualizovanými potrebami v prípade výdavkov a aktualizáciou príjmov (vlastné zdroje) (11733/2019 – C9-0114/2019 – 2019/2037(BUD))
P9_TA(2019)0024A9-0012/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(1), a najmä na jeho článok 44,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4/2019, ktorý prijala Komisia 2. júla 2019 (COM(2019)0610),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019, ktorú prijala Rada 3. septembra 2019 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (11733/2019 – C9‑0114/2019),

–  zo zreteľom na článok 94 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0012/2019),

A.  keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019 je aktualizovať výdavkovú aj príjmovú stranu rozpočtu s cieľom zohľadniť najnovší vývoj;

B.  keďže na strane výdavkov sa v návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019 znižujú viazané rozpočtové prostriedky o 112 miliónov EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 67,5 milióna EUR v rozpočtových riadkoch v okruhu 1a Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť, v okruhu 1b Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a v okruhu 2 Udržateľný rast: prírodné zdroje; keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019 je aj zvýšenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v okruhu 5 o 11,9 milióna EUR, aby sa rozpočet niektorých inštitúcií na rok 2019 upravil v dôsledku odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie do 31. októbra 2019;

C.  keďže na strane príjmov sa návrh opravného rozpočtu č. 4/2019 týka revízie odhadov tradičných vlastných zdrojov (t. j. ciel a odvodov z produkcie cukru), základov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a hrubého národného dôchodku (HND) a zahrnutia príslušných korekcií pre Spojené kráľovstvo a ich financovania do rozpočtu, čo všetko má vplyv na rozdelenie príspevkov členských štátov do vlastných zdrojov rozpočtu Únie;

1.  berie na vedomie návrh Komisie; opakuje svoju pozíciu, že rozpočet Únie je príliš malý na to, aby reagoval na naliehavé potreby a výzvy, ktorým Únia aj jej občania čelia;

2.  berie na vedomie rebalansovanie vlastných zdrojov, ktoré je nevyhnutné na základe revízie odhadov tradičných vlastných zdrojov a DPH a aktualizácie korekcie pre Spojené kráľovstvo;

3.  berie na vedomie pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019;

4.  domnieva sa, že návrh opravného rozpočtu by mal sledovať len jeden cieľ; konštatuje, že návrh opravného rozpočtu č. 4/2019 má dva ciele, a to uvoľniť viazané a platobné rozpočtové prostriedky z rozpočtových riadkov v rámci okruhov 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť, 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, 3 – Bezpečnosť a občianstvo, 4 – Globálna Európa, ako aj Fondu solidarity Európskej únie a zvýšiť rozpočet niektorých inštitúcií na rok 2019 v dôsledku odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie do 31. októbra 2019; poznamenáva, že najnaliehavejším cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019 je upraviť rozpočet niektorých inštitúcií na rok 2019 v dôsledku odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie do 31. októbra 2019; schvaľuje preto uvedené úpravy, ale odmieta navrhované uvoľnenie viazaných rozpočtových prostriedkov;

5.  rozhodol sa zmeniť pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019, ako je uvedené nižšie;

6.  žiada Komisiu, aby predložila nový návrh, ktorého cieľom by bolo presunúť potenciálne úspory identifikované v jej návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019, a v akýchkoľvek novo identifikovaných rozpočtových prostriedkoch, ktoré by neboli využité, na financovanie kľúčových programov Únie, v ktorých chýbajú finančné prostriedky;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi Európskeho parlamentu Rade, Komisii, ďalším príslušným inštitúciám a orgánom a národným parlamentom.

PRÍLOHA: NÁVRHY NA ZMENU ROZPOČTU 1 – 16

Pozmeňujúci návrh 1

 

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 04 02 63 01 — Európsky sociálny fond – Operačná technická pomoc

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

04 02 63 01

1.2.31

23 333 097

19 454 600

15 033 097

19 454 600

8 300 000

 

23 333 097

19 454 600

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

23 333 097

19 454 600

15 033 097

19 454 600

8 300 000

 

23 333 097

19 454 600

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 2

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 12 02 04 — Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

12 02 04

1.1.DAG

19 158 256

19 158 256

16 668 256

16 668 256

2 490 000

2 490 000

19 158 256

19 158 256

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

19 158 256

19 158 256

16 668 256

16 668 256

2 490 000

2 490 000

19 158 256

19 158 256

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 3

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 12 02 05 — Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

12 02 05

1.1.DAG

12 374 234

12 374 234

10 014 234

10 014 234

2 360 000

2 360 000

12 374 234

12 374 234

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

12 374 234

12 374 234

10 014 234

10 014 234

2 360 000

2 360 000

12 374 234

12 374 234

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 4

 

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 12 02 06 — Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

12 02 06

1.1.DAG

27 235 160

27 235 160

13 565 160

13 565 160

13 670 000

13 670 000

27 235 160

27 235 160

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

27 235 160

27 235 160

13 565 160

13 565 160

13 670 000

13 670 000

27 235 160

27 235 160

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 5

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 13 06 01 — Pomoc členským štátom v prípade veľkej prírodnej katastrofy so závažnými dôsledkami na životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

13 06 01

9.0.3

343 551 794

343 551 794

313 803 159

343 551 794

29 748 635

 

343 551 794

343 551 794

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

343 551 794

343 551 794

313 803 159

343 551 794

29 748 635

 

343 551 794

343 551 794

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 6

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 18 01 04 05 — Podporné výdavky na núdzovú pomoc v rámci Únie

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

18 01 04 05

3.0.12

250 000

250 000

130 000

130 000

120 000

120 000

250 000

250 000

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

250 000

250 000

130 000

130 000

120 000

120 000

250 000

250 000

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 7

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 18 02 03 — Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

18 02 03

3.0.DAG

293 185 279

293 185 279

293 185 279

293 185 279

 

 

293 185 279

293 185 279

Rezerva

19 321 000

19 321 000

7 200 000

7 200 000

12 121 000

12 121 000

19 321 000

19 321 000

Súčet

 

312 506 279

312 506 279

300 385 279

300 385 279

12 121 000

12 121 000

312 506 279

312 506 279

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 8

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 18 03 01 01 — Posilnenie a rozvoj spoločného európskeho azylového systému a zlepšenie solidarity a zdieľania zodpovednosti medzi členskými štátmi

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

18 03 01 01

3.0.1

377 106 629

527 969 782

377 106 629

527 969 782

 

 

377 106 629

527 969 782

Rezerva

460 000 000

94 500 000

452 800 000

87 300 000

7 200 000

7 200 000

460 000 000

94 500 000

Súčet

 

837 106 629

622 469 782

829 906 629

615 269 782

7 200 000

7 200 000

837 106 629

622 469 782

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 9

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 23 03 01 01 — Predchádzanie katastrofám a pripravenosť na katastrofy v rámci Únie

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

23 03 01 01

3.0.6

28 256 000

23 200 000

28 256 000

23 200 000

 

 

28 256 000

23 200 000

Rezerva

105 900 000

46 560 000

70 900 000

20 170 000

35 000 000

26 390 000

105 900 000

46 560 000

Súčet

 

134 156 000

69 760 000

99 156 000

43 370 000

35 000 000

26 390 000

134 156 000

69 760 000

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 10

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 23 03 02 01 — Rýchle a efektívne zásahy v rámci reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof v rámci Únie

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

23 03 02 01

3.0.6

4 100 000

3 700 000

4 100 000

3 700 000

 

 

4 100 000

3 700 000

Rezerva

9 300 000

6 200 000

9 300 000

6 029 486

 

170 514

9 300 000

6 200 000

Súčet

 

13 400 000

9 900 000

13 400 000

9 729 486

 

170 514

13 400 000

9 900 000

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 11

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 23 03 02 02 — Rýchle a efektívne zásahy v rámci reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof v tretích krajinách

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

23 03 02 02

3.0.6

15 700 000

12 846 000

15 700 000

12 846 000

 

 

15 700 000

12 846 000

Rezerva

2 000 000

2 000 000

2 000 000

p.m.

 

2 000 000

2 000 000

2 000 000

Súčet

 

17 700 000

14 846 000

17 700 000

12 846 000

 

2 000 000

17 700 000

14 846 000

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom globálneho presunu bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 12

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 33 03 05 — Európska prokuratúra (EPPO)

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

33 03 05

3.0.DAG

4 911 000

4 911 000

3 911 000

3 911 000

1 000 000

1 000 000

4 911 000

4 911 000

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

4 911 000

4 911 000

3 911 000

3 911 000

1 000 000

1 000 000

4 911 000

4 911 000

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 13

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 40 02 41 — Diferencované rozpočtové prostriedky

Číselné údaje sa menia takto:

 

VFR

Návrh rozpočtu 2019

Pozícia Rady

= NOR 4/2019

Rozdiel

Nová suma

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

Záväzky

Platby

40 02 41

-

757 529 650

326 288 650

703 208 650

278 407 136

54 321 000

47 881 514

757 529 650

326 288 650

Rezerva

 

 

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

757 529 650

326 288 650

703 208 650

278 407 136

54 321 000

47 881 514

757 529 650

326 288 650

Odôvodnenie:

Obnovenie predchádzajúcich číselných údajov z rozpočtu na rok 2019 v kontexte prebiehajúceho rozpočtového roka s cieľom prípadných úprav prostredníctvom komplexného návrhu opravného rozpočtu predloženého bližšie ku koncu roka a keď bude možné zohľadniť iné faktory, ktoré by sa mohli vyskytnúť v nadchádzajúcich týždňoch.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 14

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 03 01 11 — Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)

Plán pracovných miest sa mení takto:

Funkčná skupina a trieda

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)

Rozpočet 2019

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2019

Revidovaný rozpočet 2019

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

AD 16

 

1

 

1

 

1

AD 15

 

1

 

1

 

1

AD 14

 

6

 

6

 

6

AD 13

 

2

 

2

 

2

AD 12

 

8

 

8

 

8

AD 11

 

12

 

12

 

12

AD 10

 

12

 

12

 

12

AD 9

 

22

 

22

 

22

AD 8

 

26

 

26

 

26

AD 7

 

19

 

17

 

19

AD 6

 

22

 

20

 

22

AD 5

 

13

 

7

 

13

Medzisúčet AD

 

144

 

134

 

144

AST 11

 

 

 

 

 

 

AST 10

 

 

 

 

 

 

AST 9

 

 

 

 

 

 

AST 8

 

 

 

 

 

 

AST 7

 

 

 

 

 

 

AST 6

 

3

 

3

 

3

AST 5

 

4

 

4

 

4

AST 4

 

2

 

2

 

2

AST 3

 

1

 

1

 

1

AST 2

 

1

 

1

 

1

AST 1

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AST

 

11

 

11

 

11

AST/SC 6

 

 

 

 

 

 

AST/SC 5

 

 

 

 

 

 

AST/SC 4

 

 

 

 

 

 

AST/SC 3

 

 

 

 

 

 

AST/SC 2

 

 

 

 

 

 

AST/SC 1

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AST/SC

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

155

 

145

 

155

Odôvodnenie:

Obnovený rozpočet na rok 2019.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 15

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 03 01 12 — Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)

Plán pracovných miest sa mení takto:

Funkčná skupina a trieda

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)

Rozpočet 2019

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2019

Revidovaný rozpočet 2019

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

AD 16

 

1

 

1

 

1

AD 15

 

1

 

1

 

1

AD 14

 

2

 

2

 

2

AD 13

 

5

 

5

 

5

AD 12

 

11

 

11

 

11

AD 11

 

17

 

14

 

17

AD 10

 

17

 

14

 

17

AD 9

 

17

 

19

 

17

AD 8

 

19

 

12

 

19

AD 7

 

12

 

14

 

12

AD 6

 

7

 

7

 

7

AD 5

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AD

 

109

 

100

 

109

AST 11

 

 

 

 

 

 

AST 10

 

1

 

1

 

1

AST 9

 

1

 

1

 

1

AST 8

 

3

 

3

 

3

AST 7

 

3

 

3

 

3

AST 6

 

3

 

3

 

3

AST 5

 

3

 

3

 

3

AST 4

 

1

 

1

 

1

AST 3

 

 

 

 

 

 

AST 2

 

 

 

 

 

 

AST 1

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AST

 

15

 

15

 

15

AST/SC 6

 

 

 

 

 

 

AST/SC 5

 

 

 

 

 

 

AST/SC 4

 

 

 

 

 

 

AST/SC 3

 

 

 

 

 

 

AST/SC 2

 

 

 

 

 

 

AST/SC 1

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AST/SC

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

124

 

115

 

124

Odôvodnenie:

Obnovený rozpočet na rok 2019.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

Pozmeňujúci návrh 16

 

-------------------------------

ODDIEL III – KOMISIA

Článok 03 01 13 — Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)

Plán pracovných miest sa mení takto:

Funkčná skupina a trieda

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA)

Rozpočet 2019

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2019

Revidovaný rozpočet 2019

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

Trvalé pracovné miesta

Dočasné pracovné miesta

AD 16

 

1

 

2

 

1

AD 15

 

2

 

3

 

2

AD 14

 

6

 

 

 

6

AD 13

 

2

 

1

 

2

AD 12

 

7

 

7

 

7

AD 11

 

14

 

14

 

14

AD 10

 

17

 

17

 

17

AD 9

 

39

 

39

 

39

AD 8

 

30

 

30

 

30

AD 7

 

58

 

45

 

58

AD 6

 

10

 

10

 

10

AD 5

 

11

 

2

 

11

Medzisúčet AD

 

197

 

170

 

197

AST 11

 

 

 

 

 

 

AST 10

 

 

 

 

 

 

AST 9

 

 

 

 

 

 

AST 8

 

2

 

2

 

2

AST 7

 

3

 

3

 

3

AST 6

 

3

 

3

 

3

AST 5

 

3

 

3

 

3

AST 4

 

1

 

1

 

1

AST 3

 

1

 

1

 

1

AST 2

 

 

 

 

 

 

AST 1

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AST

 

13

 

13

 

13

AST/SC 6

 

 

 

 

 

 

AST/SC 5

 

 

 

 

 

 

AST/SC 4

 

 

 

 

 

 

AST/SC 3

 

 

 

 

 

 

AST/SC 2

 

 

 

 

 

 

AST/SC 1

 

 

 

 

 

 

Medzisúčet AST/SC

 

 

 

 

 

 

Súčet

 

210

 

183

 

210

Odôvodnenie:

Obnovený rozpočet na rok 2019.

=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-==-=-=-=

(1) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 67, 7.3.2019.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.


Úpravy súm mobilizovaných z nástroja flexibility na rok 2019 s cieľom použiť ich v oblasti migrácie, prílevu utečencov a bezpečnostných hrozieb
PDF 126kWORD 43k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2019/276, pokiaľ ide o úpravy súm mobilizovaných z nástroja flexibility na rok 2019 s cieľom použiť ich v oblasti migrácie, prílevu utečencov a bezpečnostných hrozieb (COM(2019)0600 – C9-0029/2019 – 2019/2039(BUD))
P9_TA(2019)0025A9-0013/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0600 – C9‑0029/2019),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/276 z 12. decembra 2018 o mobilizácii nástroja flexibility na posilnenie programov kľúčových pre konkurencieschopnosť EÚ a na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcich výziev súvisiacich s migráciou, prílevom utečencov a bezpečnostnými hrozbami(1),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2019 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2018(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 4/2019, ktorý Komisia prijala 2. júla 2019 (COM(2019)0610),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0013/2019),

A.  keďže Európsky parlament a Rada rozhodli o mobilizácii nástroja flexibility na rok 2019 vo výške 1 164 miliónov EUR: 179 miliónov EUR pre okruh 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) s cieľom posilniť kľúčové programy konkurencieschopnosti, konkrétne program Horizont 2020 a Erasmus+ a 985,6 milióna EUR pre okruh 3 podľa návrhu Komisie;

B.  keďže Komisia predložila návrh opravného rozpočtu č. 4/2019, ktorý zahŕňa zníženie úrovne viazaných rozpočtových prostriedkov v rámci okruhu 1a aj 3, a teda znižuje potrebu využitia nástroja flexibility v roku 2019;

C.  keďže Komisia preto navrhla znížiť sumy mobilizované z nástroja flexibility o 1 090 miliónov EUR, z toho 160 miliónov EUR v okruhu 1a a 930 miliónov EUR v okruhu 3;

D.  keďže navrhovaným rozhodnutím o mobilizácii sa mení rozhodnutie (EÚ) 2019/276 z 12. decembra 2018(6);

E.  keďže v dôsledku pozície Európskeho parlamentu k návrhu opravného rozpočtu č. 4/2019 sa navrhované úpravy stali neplatnými;

1.  zamieta návrh Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2019, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 67, 7.3.2019.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(6) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/276 z 12. decembra 2018 o mobilizácii nástroja flexibility na posilnenie programov kľúčových pre konkurencieschopnosť EÚ a na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcich výziev súvisiacich s migráciou, prílevom utečencov a bezpečnostnými hrozbami (Ú. v. EÚ L 54, 22.2.2019, s. 3).


Účinné látky vrátane flumioxazínu
PDF 159kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol (2019/2825(RSP))
P9_TA(2019)0026B9-0103/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/707 zo 7. mája 2019, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalicarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, diurón, etefón, etoxazol, famoxadón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, metalaxyl-M, metiokarb, metribuzín, milbemektín, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fenmedifam, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, S-metolachlór a tebukonazol(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(2), a najmä na článok 21 a článok 17 prvý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť(3),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(5),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže flumioxazín bol zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS(6) smernicou Komisie 2002/81/ES(7) 1. januára 2003 a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.  keďže od roku 2010(8) prebieha postup na obnovenie schválenia flumioxazínu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012(9) a príslušná žiadosť bola predložená v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2010(10);

C.  keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky flumioxazín už bolo predĺžené o päť rokov smernicou Komisie 2010/77/EÚ(11) a následne od roku 2015 každoročne o ďalší rok na základe vykonávacích nariadení Komisie (EÚ) 2015/1885(12), (EÚ) 2016/549(13), (EÚ) 2017/841(14), (EÚ) 2018/917(15) a v súčasnosti sa opäť predĺžilo vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/707, čím sa obdobie platnosti schválenia predlžuje do 30. júna 2020;

D.  keďže Komisia neobjasnila dôvody na predĺženie, ale len uviedla: „Keďže hodnotenie látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“;

E.  keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, a súčasne zabezpečiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

F.  keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie;

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale táto úmernosť zjavne chýba;

H.  keďže počas 16 rokov od svojho schválenia ako účinnej látky bol flumioxazín identifikovaný a klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B a ako pravdepodobný endokrinný disruptor, ale počas tohto obdobia ešte nebolo jeho schválenie preskúmané ani zrušené;

I.  keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a zodpovednosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, ak bola zistená možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, tým, že prijmú predbežné opatrenia na riadenie rizika, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

J.  keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa ustanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa vzhľadom na nové vedecko-technické poznatky domnieva, že existujú známky toho, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene schválenia látky;

Reprodukčne toxická látka kategórie 1B a endokrinný disruptor

K.  keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(16) je flumioxazín podľa harmonizovanej klasifikácii reprodukčne toxickou látkou kategórie 1B, vysoko toxický pre vodné organizmy a vysoko toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami;

L.  keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín dospel už v roku 2014 a následne v rokoch 2017 a 2018 k záveru, že tu existujú kritické problémové oblasti, pretože flumioxazín je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu kategórie 1B, a že otázka, či je flumioxazín potenciálnym endokrinným disruptorom, nemohla byť uzavretá a predstavuje kritickú problémovú oblasť;

M.  keďže v roku 2015 sa flumioxazín nachádzal na zozname látok, ktoré sa majú nahradiť vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/408, pretože sa klasifikuje alebo má klasifikovať v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008 ako reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B;

N.  keďže podľa bodu 3.6.4 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno schváliť, ak sú toxické pre reprodukciu v kategórii 1B, s výnimkou prípadov, keď je na základe podložených dôkazov uvedených v žiadosti potrebná účinná látka na účel kontroly vážneho ohrozenia zdravia rastlín, ktorú nemožno dosiahnuť inými dostupnými prostriedkami vrátane nechemických metód, pričom treba prijať opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré zabezpečia minimalizáciu expozície ľudí a životného prostredia voči tejto látke;

O.  keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinná látka, safener alebo synergent sa schvália iba vtedy, ak sa nepovažujú za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke, safeneru alebo synergentu v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky, safeneru alebo synergentu v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 396/2005(17);

P.  keďže v prípade flumioxazínu existuje vysoké riziko biokoncentrácie, je vysoko toxický pre riasy a vodné rastliny a je mierne toxický pre dážďovky, včely medonosné, ryby a vodné bezstavovce;

Q.  keďže je neprijateľné, aby používanie látky, o ktorej je známe, že spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne, reprodukčne toxické alebo majú vlastnosti narúšajúce endokrinný systém, ktoré sú stanovené na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, bolo v Únii naďalej povolené, čím sa ohrozuje verejné zdravie a životné prostredie;

R.  keďže žiadatelia môžu zneužiť automatizmov v pracovných metódach Komisie, aby zabezpečili okamžité predĺženie období platnosti schválenia účinných látok, hoci nebolo dokončené opätovné posúdenie rizík, a úmyselne predlžovať proces opätovného posúdenia tak, že poskytnú neúplné údaje a budú požadovať ďalšie výnimky a osobitné podmienky, čo povedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože počas tohto obdobia bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

S.  keďže vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že „procedurálne predĺženie obdobia platnosti schválenia o dĺžku trvania daného postupu v súlade s článkom 17 nariadenia sa nepoužije v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako sú flumioxazín, tiakloprid, chlorotolurón a dimoxystrobín“;

T.  keďže holandský parlament vyjadril znepokojenie nad týmto predlžovaním a požaduje ukončenie predlžovania období schválenia látok, o ktorých je známe, že vážne ohrozujú biodiverzitu (najmä včely a čmeliaky), alebo ktoré sú karcinogénne, mutagénne, narúšajúce endokrinný systém alebo reprodukčne toxické(18);

1.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/707 prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.  domnieva sa, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/707 porušuje zásadu predbežnej opatrnosti;

3.  domnieva sa, že rozhodnutie o predĺženie obdobia platnosti flumioxazínu nie je v súlade s bezpečnostnými kritériami stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 a nie je založené ani na dôkazoch, že sa táto látka môže bezpečne používať, ani na preukázanej naliehavej potrebe účinnej látky flumioxazín pre výrobu potravín v Únii;

4.  vyzýva Komisiu, aby zrušila vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/707 a predložila výboru nový návrh, ktorý zohľadní vedecké dôkazy o škodlivých vlastnostiach všetkých príslušných látok, najmä pokiaľ ide o flumioxazín;

5.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti predkladala len návrhy vykonávacích nariadení o predĺžení období platnosti schválenia látok, v prípade ktorých sa za súčasného stavu vedeckých poznatkov neočakáva, že by viedli k návrhu Komisie na nepredĺženie povolenia príslušnej účinnej látky;

6.  vyzýva Komisiu, aby stiahla schválenia týkajúce sa látok, v prípade ktorých existuje dôkaz alebo odôvodnená pochybnosť o tom, že nespĺňajú kritériá bezpečnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

7.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a včasné opätovné posúdenie povolení účinných látok, pre ktoré sú členskými štátmi podávajúcimi správy, a aby zabezpečili, že súčasné oneskorenia budú čo najskôr účinne riešiť;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 120, 8.5.2019, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 18.
(4) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.
(6) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).
(7) Smernica Komisie 2002/81/ES z 10. októbra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS o zaradení flumioxazínu medzi účinné látky (Ú. v. EÚ L 276, 12.10.2002, s. 28).
(8) Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2010, s. 48.
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012, s. 26).
(10) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2010 zo 7. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje postup na obnovenie zaradenia druhej skupiny účinných látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a vytvára zoznam takýchto látok (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2010, s. 10).
(11) Smernica Komisie 2010/77/EÚ z 10. novembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o dátumy skončenia platnosti zaradenia určitých účinných látok do prílohy I (Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2010, s. 48).
(12) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1885 z 20. októbra 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 2,4-D, acibenzolar-S-metyl, amitrol, bentazón, cyhalofop-butyl, dikvát, esfenvalerát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), glyfozát, iprovalikarb, izoproturón, lambda-cyhalotrín, metalaxyl-M, metsulfurón-metyl, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, pyraflufén-etyl, tiabendazol, tifensulfurón-metyl a triasulfurón (Ú. v. EÚ L 276, 21.10.2015, s. 48).
(13) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/549 z 8. apríla 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok bentazón, cyhalofop-butyl, dikvát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), metalaxyl-M, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, tiabendazol a tifénsulfurón-metyl (Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2016, s. 4).
(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/841 zo 17. mája 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, Ampelomyces quisqualis kmeň: AQ 10, benalaxyl, bentazón, bifenazát, bromoxynil, karféntrazón-etyl, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dikvát, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), etoxazol, famoxadón, fenamidón, flumioxazín, foramsulfurón, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, imazamox, imazosulfurón, izoxaflutol, laminarín, metalaxyl-M, metoxyfenozid, milbemektín, oxasulfurón, pendimetalín, fénmedifám, pymetrozín, S-metolachlór a trifloxystrobín (Ú. v. EÚ L 125, 18.5.2017, s. 12).
(15) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/917 z 27. júna 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, beflubutamid, benalaxyl, bentiavalikarb, bifenazát, boskalid, bromoxynil, kaptán, karvón, chlórprofám, cyazofamid, desmedifám, dimetoát, dimetomorf, dikvát, etefón, etoprofos, etoxazol, famoxadón, fenamidón, fenamifos, flumioxazín, fluoxastrobín, folpet, foramsulfurón, formetanát, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, izoxaflutol, metalaxyl-M, metiokarb, metoxyfenozid, metribuzín, milbemektín, oxasulfurón, Paecilomyces lilacinus kmeň 251, fénmedifám, fosmet, pirimifos-metyl, propamokarb, protiokonazol, pymetrozín a S-metolachlór (Ú. v. EÚ L 163, 28.6.2018, s. 13).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).
(18) TK 21501 – 32 č. 1176.


Účinné látky vrátane chlorotolurónu
PDF 152kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, beta-cyflutrín, bifenox, chlorotolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflubenzurón, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, pikloram, prosulfokarb, pyriproxyfén, tiofanát-metyl, triflusulfurón a tritosulfurón (D062951/02 – 2019/2826(RSP))
P9_TA(2019)0027B9-0104/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia platnosti schválenia účinných látok amidosulfurón, beta-cyflutrín, bifenox, chlorotolurón, klofentezín, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dikamba, difenokonazol, diflubenzurón, diflufenikán, fenoxaprop-P, fénpropidín, fludioxonyl, flufenacet, fostiazát, indoxakarb, lenacil, MCPA, MCPB, nikosulfurón, pikloram, prosulfokarb, pyriproxyfén, tiofanát-metyl, triflusulfurón a tritosulfurón (D062951/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1), a najmä na článok 21 a článok 17 prvý odsek,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť(2),

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(4),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže chlorotolurón bol 1. marca 2006 zaradený do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS(5) smernicou Komisie 2005/53/ES(6) a považuje sa za schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009;

B.  keďže od roku 2013 prebieha postup na obnovenie schválenia chlorotolurónu podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012(7);

C.  keďže obdobie platnosti schválenia účinnej látky chlorotolurón už bolo predĺžené o jeden rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 533/2013(8), následne o ďalší rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1511(9), znova o rok vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1262(10) a teraz by sa prostredníctvom tohto návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie predĺžilo opäť o jeden rok, a to do 31. októbra 2020;

D.  keďže Komisia nevysvetlila dôvody predĺženia a uviedla len, že: „Keďže hodnotenie látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení“;

E.  keďže cieľom nariadenia (ES) č. 1107/2009 je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia, a súčasne zaistiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva Únie; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tehotných žien, dojčiat a detí;

F.  keďže by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti a keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a že sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie;

G.  keďže v nariadení (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že v záujme bezpečnosti by sa obdobie platnosti schválenia účinných látok malo časovo obmedziť; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok, ale v tomto prípade je zrejmé, že táto úmernosť chýba;

H.  keďže v priebehu 13 rokov, ktoré uplynuli od schválenia chlorotolurónu ako účinnej látky, sa zistilo, že pravdepodobne ide o endokrinný disruptor, a napriek tomu sa za celé toto obdobie jeho schválenie neprehodnotilo ani nestiahlo;

I.  keďže Komisia a členské štáty majú možnosť a povinnosť konať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, keď sa zistí, že by mohlo byť poškodené zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, a to prijatím dočasných opatrení na riadenie rizika, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

J.  keďže konkrétne v článku 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že Komisia môže kedykoľvek preskúmať schválenie účinnej látky, najmä ak sa na základe nových vedeckých a technických poznatkov domnieva, že existujú náznaky, že látka už nespĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4, a keďže toto preskúmanie môže viesť k zrušeniu alebo zmene a doplneniu schválenia látky;

Vlastnosti narúšajúce endokrinný systém

K.  keďže podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008(11) patrí chlorotolurón na základe harmonizovanej klasifikácie medzi látky, ktoré sú veľmi toxické pre vodné organizmy, veľmi toxické pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami a v prípade ktorých existuje podozrenie, že spôsobujú rakovinu (Carc. 2), a podozrenie z poškodzovania nenarodeného dieťaťa (Repr. 2);

L.  keďže v roku 2015 bol chlorotolurón vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/408 zaradený na „zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť“, pretože sa považuje za látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na ľudí, a pretože spĺňa kritériá na to, aby sa mohol považovať za perzistentnú a toxickú látku;

M.  keďže podľa bodu 3.6.5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009 účinné látky nemožno povoliť, ak sa považujú za látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktoré môžu mať škodlivé účinky u ľudí s výnimkou prípadu, keď je expozícia ľudí tejto účinnej látke, safeneru alebo synergentu v prípravku na ochranu rastlín za realisticky navrhnutých podmienok používania zanedbateľná, t. j. prípravok sa používa v uzavretých systémoch alebo v iných podmienkach, ktoré vylučujú kontakt s ľuďmi, a rezíduá príslušnej účinnej látky, safeneru alebo synergentu v potravinách a krmive neprekračujú štandardné hodnoty stanovené v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005(12);

N.  keďže je neprijateľné, aby používanie látky, o ktorej je známe, že spĺňa hraničné kritériá pre účinné látky, ktoré sú mutagénne, karcinogénne, reprodukčne toxické alebo majú vlastnosti narúšajúce endokrinný systém, ktoré sú stanovené na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, bolo v Únii naďalej povolené, čím sa ohrozuje verejné zdravie a životné prostredie;

O.  keďže žiadatelia môžu zneužiť skutočnosť, že Komisia zahrnula do svojich pracovných metód automatické a okamžité predĺženie období platnosti schválenia účinných látok, ak nebolo dokončené opätovné posúdenie rizík, a úmyselne predlžovať proces opätovného posúdenia tak, že poskytnú neúplné údaje a budú požadovať ďalšie výnimky a osobitné podmienky, čo povedie k neprijateľným rizikám pre životné prostredie a ľudské zdravie, pretože počas tohto obdobia bude expozícia nebezpečnej látke pokračovať;

P.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. septembra 2018 o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín(13) vyzval Komisiu a členské štáty, „aby zabezpečili, že procedurálne predĺženie obdobia platnosti schválenia o dĺžku trvania daného postupu v súlade s článkom 17 nariadenia sa nepoužije v prípade aktívnych látok, ktoré sú mutagénne, karcinogénne a reprodukčne toxické, a preto sú zaradené do kategórie 1A alebo 1B, ani v prípade aktívnych látok, ktoré majú vlastnosti endokrinných disruptorov a sú škodlivé pre zdravie ľudí alebo zvierat, čo sa v súčasnosti týka látok, ako sú flumioxazín, tiakloprid, chlorotolurón a dimoxystrobín“;

Q.  keďže holandský parlament vyjadril znepokojenie nad týmito predĺženiami a vyzval na ich ukončenie v prípade látok, o ktorých je známe, že vážne ohrozujú biodiverzitu, najmä včely a čmeliaky, alebo ktoré sú karcinogénne, mutagénne, narúšajúce endokrinný systém alebo reprodukčne toxické(14);

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie nedodržiava zásadu predbežnej opatrnosti;

3.  domnieva sa, že rozhodnutie predĺžiť obdobie platnosti schválenia chlorotolurónu nie je v súlade s kritériami bezpečnosti stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 a nezakladá sa ani na dôkazoch, že túto látku možno bezpečne používať, ani na preukázanej naliehavej potrebe účinnej látky chlorotolurón pri potravinárskej výrobe v Únii;

4.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho nariadenia a predložila výboru nový návrh, ktorý zohľadní vedecké dôkazy o škodlivých vlastnostiach všetkých príslušných látok, najmä chlorotolurónu;

5.  vyzýva Komisiu, aby predložila len návrhy vykonávacích nariadení týkajúcich sa predĺženia období platnosti schválenia látok, v prípade ktorých sa neočakáva, že súčasný stav vedy povedie k návrhu Komisie na neobnovenie povolenia príslušnej účinnej látky;

6.  vyzýva Komisiu, aby stiahla schválenia týkajúce sa látok, v prípade ktorých existuje dôkaz, že nesplnia kritériá bezpečnosti stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009, alebo odôvodnená pochybnosť v tomto smere;

7.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a včasné opätovné posúdenie autorizácií účinných látok, v prípade ktorých sú spravodajskými členskými štátmi, a aby zaistili, že súčasné oneskorenia sa čo najrýchlejšie účinne vyriešia;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 18.
(3) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.
(5) Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1).
(6) Smernica Komisie 2005/53/ES zo 16. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť chlórtalonil, chlórtolurón, cypermetrín, daminozid a metyl-tiofanát ako účinné látky (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2005, s. 51).
(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 844/2012 z 18. septembra 2012, ktorým sa stanovujú ustanovenia potrebné na vykonávanie postupu obnovenia účinných látok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012, s. 26).
(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 533/2013 z 10. júna 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 1-metylcyklopropén, chlorotalonil, chlorotolurón, cypermetrín, daminozid, forchlórfenurón, indoxakarb, tiofanát-metyl a tribenurón (Ú. v. EÚ L 159, 11.6.2013, s. 9).
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1511 z 30. augusta 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 1-metylcyklopropén, beta-cyflutrín, chlorotalonil, chlorotolurón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dimeténamid-p, flufenacet, flurtamón, forchlórfenurón, fostiazát, indoxakarb, iprodión, MCPA, MCPB, siltiofam, tiofanát-metyl a tribenurón (Ú. v. EÚ L 224, 31.8.2017, s. 115).
(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1262 z 20. septembra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období platnosti schválenia účinných látok 1-metylcyklopropén, beta-cyflutrín, chlorotalonil, chlorotolurón, klomazón, cypermetrín, daminozid, deltametrín, dimeténamid-p, diurón, fludioxonyl, flufenacet, flurtamón, fostiazát, indoxakarb, MCPA, MCPB, prosulfokarb, tiofanát-metyl a tribenurón (Ú. v. EÚ L 238, 21.9.2018, s. 62).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).
(13) Prijaté texty, P8_TA(2018)0356.
(14) TK 21501-32 nr. 1176.


Geneticky modifikovaná kukurica MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2)
PDF 166kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (D061869/04 – 2019/2830(RSP))
P9_TA(2019)0028B9-0107/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (D061869/04),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 30. apríla 2019, počas ktorého nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovanie odvolacieho výboru z 5. júna 2019, počas ktorého opätovne nebolo prijaté žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 17. októbra 2018 a uverejnené 14. novembra 2018(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (GMO)(4),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže spoločnosť Syngenta Crop Protection NV/SA predložila 1. septembra 2016 žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG, sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“), príslušnému vnútroštátnemu orgánu Nemecka v mene spoločnosti Syngenta Crop Protection AG a v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie na trh produktov, ktoré obsahujú GM kukuricu MZHG0JG alebo sú z nej zložené, na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.  keďže EFSA prijal 17. októbra 2018 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 14. novembra 2018(5);

C.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

D.  keďže kukurica MZHG0JG sa stala odolnou voči herbicídom na báze glyfozátu, ako aj voči herbicídom na báze glufosinátu amónneho(6);

E.  keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili EFSA mnohé kritické pripomienky(7); keďže najkritickejšie pripomienky sa týkajú toxikologického hodnotenia, porovnávacej analýzy a posudzovania environmentálnych rizík; keďže viaceré členské štáty považovali údaje o toxikológii za nedostatočné a nespoľahlivé, najmä pokiaľ ide o hladiny rezíduí glyfozátu a glufosinátu; keďže jedna pripomienka zdôrazňuje skutočnosť, že porovnávacia analýza odhalila nedostatok rovnocennosti v prípade kyseliny ferulovej – dôležitej zlúčeniny bunkových stien rastliny – medzi kukuricou MZHG0JG a referenčnými odrodami, čo môže viesť k zvýšenej akumulácii herbicídov;

F.  keďže v nezávislej štúdii(8) sa dospelo k záveru, že hodnotenie rizika úradom EFSA nie je prijateľné v jeho súčasnej podobe, pretože nedokáže náležite posúdiť toxicitu, najmä pokiaľ ide o možné kumulatívne účinky oboch transgénov a doplnkových herbicídov a ich metabolitov; keďže štúdia spochybňuje spoľahlivosť údajov z 90-dňovej štúdie o kŕmení a okrem toho dospela k záveru, že posúdenie rizika pre životné prostredie úradom EFSA nie je prijateľné, pretože sa v ňom neberie do úvahy riziko šírenia transgénov prostredníctvom prenosu génov medzi kukuricou MZHG0JG a divorastúcej príbuznej rastliny teosinte v prípade, že by rastlinný materiál životaschopnej kukurice MZHG0JG vstúpil do životného prostredia;

Doplnkové herbicídy

G.  keďže sa ukázalo, že pestovanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k vyššiemu používaniu herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom(9); keďže sa preto musí predpokladať, že kukurica MZHG0JG bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glyfozátu a glufosinátu, čo by mohlo potenciálne viesť k väčšiemu množstvu rezíduí pri zbere;

H.  keďže podľa posledného koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2020, 2021 a 2022 členské štáty nie sú povinné v dovážanej kukurici merať rezíduá glyfozátu alebo glufosinátu(10); keďže nemožno vylúčiť, že kukurica MZHG0JG alebo výrobky z nej určené pre potraviny alebo krmivá budú mať vyššie ako maximálne hladiny rezíduí povolené v Únii, ktoré boli zavedené na ochranu zdravia spotrebiteľov;

I.  keďže glufosinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu (1B), a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(11); keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018(12);

J.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 EFSA dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že glyfozát je karcinogénny; keďže naopak Medzinárodná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny klasifikovala v roku 2015 glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka;

K.  keďže podľa EFSA chýbajú toxikologické údaje potrebné na posúdenie rizika pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantného pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu(13);

L.  keďže samotná genetická modifikácia môže v geneticky modifikovaných rastlinách ovplyvniť spôsob, akým sú doplnkové herbicídy rozložené rastlinou, a zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov); keďže podľa EFSA ak doplnkovým herbicídom je glyfozát(14), ide o tento prípad;

M.  keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy;

Nedemokratický proces

N.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 30. apríla 2019 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila; keďže hlasovanie odvolacieho výboru z 5. júna 2019 tiež neprinieslo žiadne stanovisko;

O.  keďže Komisia tak v dôvodovej správe legislatívneho návrhu predloženého 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, ako aj v dôvodovej správe legislatívneho návrhu predloženého 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisia prijala rozhodnutia o povolení bez podpory stanoviska výboru členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré by malo byť skutočne výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Komisie niekoľkokrát odsúdil túto prax ako nedemokratickú(15);

P.  keďže Európsky parlament prijal v 8. volebnom období uznesenia, v ktorých namietal proti uvádzaniu na trh GMO určených pre potraviny a krmivá (33 uznesení) a pestovaniu GMO v Únii (3 uznesenia); keďže neexistuje kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia ktorýchkoľvek z týchto GMO; keďže napriek vlastnému uznaniu demokratických nedostatkov, nedostatku podpory od členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu Komisia aj naďalej povoľuje GMO aj napriek tomu, že nemá takúto zákonnú povinnosť;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(16) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie napredovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na uvedenom návrhu Komisie;

5.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie týkajúce sa žiadostí o povolenie GMO, kým sa postup povoľovania neupraví tak, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

6.  vyzýva Komisiu, aby stiahla návrhy povolení GMO, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, či už na účely pestovania, alebo na použitie v potravinách alebo krmivách;

7.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov doplnkovými herbicídmi, ich metabolitov a komerčných prípravkov, ktoré sa používajú v krajinách, kde sa rastliny pestujú;

8.  vyzýva Komisiu, aby posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí plne začlenila do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná rastlina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná do Únie na použitie v potravinách alebo krmivách;

9.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, ktoré boli upravené tak, aby boli odolné voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené, v tomto prípade glufosinátu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MZHG0JG určenej pre potraviny a krmivá, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-DE-2016-133), Vestník EFSA (EFSA Journal), 14. novembra 2018, 16(11):5469, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2018.5469.
(4) V 8. volebnom období Európsky parlament prijal 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoleniu GMO.
(5) Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MZHG0JG určenej pre potraviny a krmivá, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-DE-2016-133), Vestník EFSA (EFSA Journal), 14. novembra 2018, 16(11):5469, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2018.5469.
(6) Stanovisko EFSA, s. 7 – 8.
(7) Vyhľadávanie témy kukurice MZHG0JG: EFSA-Q-2018-00810 na stránke http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/ListOfQuestionsNoLogin?2
(8) Vyjadrenie Testbiotechu k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MZHG0JG určenej pre potraviny a krmivá, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-DE-2016-133) spoločnosťou Syngenta, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.2903/j.efsa.2018.5469.
(9) Pozri napríklad Bonny, S., Genetically modified Herbicide-tolerable Crops, Weeds, and Herbicides (Geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, burina a herbicídy): prehľad a vplyv), Environmental Management, 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 28. septembra 2012, diel 24(1), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24.
(10) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2019/533 z 28. marca 2019 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2020, 2021 a 2022 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2019, s. 28).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(12) https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/public/?event=activesubstance.detail&language=EN&selectedID=1436
(13) Záver úradu EFSA o partnerskom preskúmaní posúdenia rizika pesticídu s účinnou zložkou glyfozát, Vestník EFSA, 12. novembra 2015, 13(11), s. 3, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302.
(14) Preskúmanie existujúcich maximálnych hladín rezíduí v prípade glyfozátu úradom EFSA podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, 17. mája 2018, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263.
(15) Pozri napr. úvodné vyhlásenie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnuté do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo správu o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).


Geneticky modifikovaná sója A2704-12 (ACS-GMØØ5-3)
PDF 186kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D062417/04 – 2019/2828(RSP))
P9_TA(2019)0029B9-0105/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (D062417/04),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 11. júna 2019, počas ktorého nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovanie odvolacieho výboru z 12. júla 2019, počas ktorého opätovne nebolo prijaté žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 29. novembra 2018 a uverejnené 14. januára 2019(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rozhodnutím Komisie 2008/730/ES(5) sa povoľuje uvádzať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ďalej len „sója A2704-12“), sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže rozsah pôsobnosti uvedeného povolenia sa vzťahuje aj na umiestňovanie na trh iných produktov, ako sú potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 alebo sú z nej zložené, na účely rovnakého používania ako akákoľvek iná sója, s výnimkou pestovania;

B.  keďže 29. augusta 2017 držiteľ povolenia Bayer CropScience AG predložil Komisii v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o obnovenie tohto povolenia (žiadosť o obnovenie);

C.  keďže úrad EFSA prijal 29. novembra 2018 kladné stanovisko k obnoveniu povolenia, ktoré bolo uverejnené 14. januára 2019(6);

D.  keďže sója A2704-12 bola vyvinutá, aby poskytovala odolnosť voči herbicídom na báze glufozinátu amónneho; keďže odolnosť voči týmto herbicídom sa dosahuje exprimovaním bielkoviny PAT (fosfinotricin acetyl transferáza)(7);

Doplnkové herbicídy

E.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že pestovanie geneticky modifikovaných (GM) plodín odolných voči herbicídom vedie k vyššiemu používaniu uvedených herbicídov(8); keďže sa preto musí predpokladať, že rastliny sóje A2704-12 budú vystavené vyšším, ako aj opakovaným dávkam glufosinátu, čo môže mať za následok väčšie množstvo rezíduí pri zbere;

F.  keďže podľa posledného koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2020, 2021 a 2022(9) členské štáty nie sú povinné v dovážanej sóji merať rezíduá glufozinátu; keďže nemožno vylúčiť, že sója A2704-12 alebo výrobky z nej v prípade potravín alebo krmív budú mať vyššie ako maximálne hladiny rezíduí MLR povolené v Únii, ktoré boli zavedené na zaručenie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov;

G.  keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu (kategória 1B, Európska chemická agentúra), a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009(10); keďže platnosť povolenia glufozinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018(11);

H.  keďže v geneticky modifikovaných rastlinách môže k spôsobu, akým rastliny metabolizujú doplnkové herbicídy, a k zloženiu, a teda aj toxicite produktov rozpadu (metabolitov), viesť samotná genetická modifikácia(12);

I.  keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti Panelu EFSA pre geneticky modifikované organizmy;

Pripomienky členských štátov

J.  keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky(13); keďže najkritickejšie pripomienky sa týkajú nemožnosti riadne posúdiť riziká súvisiace s používaním sóje A2704-12 v potravinách a krmivách z dôvodu nedostatočného počtu a množstva štúdií v teréne, všeobecného nedostatku údajov o rezíduách glufosinátu a absencie akýchkoľvek štúdií chronickej alebo subchronickej toxicity; keďže viaceré členské štáty poznamenávajú, že plán monitorovania životného prostredia nie je ani v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES(14), ani s príslušnými usmerneniami, ani s usmernením EFSA o environmentálnom monitorovaní po uvedení na trh (2011); keďže viaceré členské štáty vyjadrujú znepokojenie nad vplyvom pestovania sóje A2704-12 na biodiverzitu a verejné zdravie v producentských a vyvážajúcich krajinách;

K.  keďže nezávislá štúdia dospela k záveru, že posúdenie rizika zo strany EFSA nie je prijateľné v jeho súčasnej podobe(15), pretože neidentifikovalo medzery a neistoty v poznatkoch a nedostatočne posudzuje celkovú bezpečnosť a potenciálnu toxicitu sóje A2704-12; keďže v štúdii sa uvádza, že úrad EFSA neuznal zmeny, ku ktorým došlo počas 10-ročného obdobia od prvotného schválenia sóje A2704-12, pokiaľ ide o agronomické podmienky, za ktorých sa pestujú sójové bôby odolné voči herbicídom, napríklad rastúci počet problémov s burinami odolnými voči herbicídom, ktoré si vyžadujú čoraz väčšie množstvá herbicídov;

Dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie

L.  keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa stanovuje, že GM potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže tieto legitímne faktory by mali zahŕňať záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

M.  keďže nedávna správa osobitného spravodajcu OSN o práve na výživu zistila, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie a potenciálne môžu viesť k porušovaniu ľudských práv poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov, komunít žijúcich v blízkosti poľnohospodárskej pôdy, pôvodných komunít a tehotných žien a detí(16); keďže podľa cieľa udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy(17);

N.  keďže odlesňovanie je významnou príčinou poklesu biodiverzity; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú druhou najvýznamnejšou príčinou zmeny klímy po spaľovaní fosílnych palív(18); keďže Parížska dohoda a globálny strategický plán pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 vrátane cieľov v oblasti biodiverzity z Aiči prijatých v rámci CBD podporujú úsilie o udržateľné obhospodarovanie lesov, ich ochranu a obnovu(19);

O.  keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 15 zahŕňa cieľ zastaviť odlesňovanie do roku 2020(20); keďže lesy zohrávajú multifunkčnú úlohu, ktorá podporuje dosiahnutie väčšiny cieľov udržateľného rozvoja(21);

P.  keďže produkcia sóje je významnou hnacou silou odlesňovania v lesoch Amazónie, Cerrado a Gran Chaco v Južnej Amerike; Keďže 97 % a 100 % sóje pestovanej v Brazílii a Argentíne tvorí geneticky modifikovaná sója(22); keďže sója A2704-12 je povolená na pestovanie okrem iného v Brazílii a Argentíne(23);

Q.  keďže Európska únia je druhým najväčším dovozcom sóje na svete a väčšina sóje dovezenej do Únie je určená na krmivo pre zvieratá; keďže v analýze Komisie sa zistilo, že sója je pre Úniu historicky najvyšším prispievateľom ku globálnemu odlesňovaniu a súvisiacim emisiám, pričom predstavuje takmer polovicu odlesňovania spôsobeného všetkými dovozmi do Únie(24);

R.  keďže deväť geneticky modifikovaných odrôd sóje povolených na pestovanie v Brazílii je už povolených na dovoz ako potraviny a krmivá do Únie; keďže okrem toho sa očakáva povolenie na dovoz do Únie pre tri odrody geneticky modifikovanej sóje, ktorých pestovanie je povolené v Brazílii, vrátane sóje A2704-12(25);

S.  keďže v nedávnom celoúniovom prieskume sa zistilo, že takmer 90 % respondentov si myslí, že sú potrebné nové právne predpisy na zabezpečenie toho, aby výrobky predávané v Únii neprispievali ku globálnemu odlesňovaniu(26);

Nedemokratický proces

T.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 11. júna 2019, a odvolávací výbor, ktorý sa konal 12. júla 2019, nevydali stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila;

U.  keďže Komisia tak v dôvodovej správe legislatívneho návrhu predloženého 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, ako aj v dôvodovej správe legislatívneho návrhu predloženého 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, vyjadrila poľutovanie nad skutočnosťou, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisia prijala rozhodnutia o povolení bez podpory stanoviska výboru členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré by malo byť skutočne výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Komisie niekoľkokrát odsúdil túto prax ako nedemokratickú(27);

V.  keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal uznesenia, v ktorých namietal proti uvádzaniu GMO na trh pre potraviny a krmivá (33 uznesení) a pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže neexistuje kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia ktoréhokoľvek z týchto GMO; keďže napriek vlastnému uznaniu demokratických nedostatkov, nedostatku podpory zo strany členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu Komisia aj naďalej povoľuje GMO aj napriek tomu, že nemá takúto zákonnú povinnosť;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(28) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok napredovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na uvedenom návrhu Komisie;

5.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila všetky vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o povolenie GMO, kým sa postup povoľovania neupraví tak, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

6.  vyzýva Komisiu, aby stiahla návrhy povolení GMO, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydá žiadne stanovisko, či už na účely pestovania, alebo na použitie v potravinách alebo krmivách;

7.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov doplnkovými herbicídmi, metabolitov a komerčných prípravkov, ktoré sa používajú v krajinách, kde sa rastliny pestujú;

8.  vyzýva Komisiu, aby plne začlenila posúdenie rizika používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí do posúdenia rizika geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo dovážaná ako potravina alebo krmivo;

9.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, u ktorých bola vyvolaná tolerancia voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené, v tomto prípade glufosinátu;

10.  pripomína, že ciele udržateľného rozvoja je možné dosiahnuť len vtedy, keď budú dodávateľské reťazce udržateľné a vytvoria sa synergie medzi politikami(29);

11.  opakuje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že vysoká závislosť Únie od dovozu krmiva pre zvieratá vo forme sóje spôsobuje odlesňovanie v tretích krajinách(30);

12.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz geneticky modifikovanej sóje, pokiaľ nemožno preukázať, že jej pestovanie neprispelo k odlesňovaniu;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky svoje súčasné povolenia pre geneticky modifikovanú sóju so zreteľom na medzinárodné záväzky Únie, a to aj podľa Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a cieľov udržateľného rozvoja;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej sóje A2704-12 pre obnovenie povolenia podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-RX-009), Vestník EFSA (EFSA Journal), 2019;17(1):5523, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2019.5523.
(4) Vo svojom 8. volebnom období Európsky parlament prijal 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoľovaniu GMO.
(5) Rozhodnutie Komisie 2008/730/ES z 8. septembra 2008, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ L 247, 16.9.2008, s. 50).
(6) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2019); 17(1):5523.
(7) Stanovisko Vedeckého panelu pre geneticky modifikované organizmy (GMO) k žiadosti (referencia EFSA-GMO-NL-2005 – 18) o umiestnení na trh sóje A2704-12 tolerantnej voči glufozinátu, na použitie v potravinách a krmivách, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorú predložila spoločnosť Bayer CropScience, Vestník EFSA (EFSA Journal) (2007)524, s. 1, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2007.524.
(8) Pozri napríklad Bonny, S.: Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds, and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom, burina a herbicídy: Prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1):31-48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 a Charles M Benbrook, Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvé šestnásť rokov) Environmental Sciences Europe; zväzok 24, číslo článku: 24 (2012), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24.
(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2019/533 z 28. marca 2019 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2020, 2021 a 2022 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2019, s. 28).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(11) https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/public/?event=activesubstance.detail&language=EN&selectedID=1436
(12) Úrad EFSA napríklad uvádza, že ide o prípad, keď je doplnkovým herbicídom glyfozát: Preskúmanie EFSA existujúcich maximálnych hladín rezíduí v prípade glyfozátu podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, 2018, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263.
(13) Príloha G, pripomienky členských štátov http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2018-00992.
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).
(15) Pripomienka TestbioTech k hodnoteniu EFSA geneticky modifikovanej sóje A2704-12 na jej obnovenie https://www.testbiotech.org/en/content/testbiotech-comment-soybean-a2704-12-renewal.
(16) https://www.ohchr.org/EN/Issues/Environment/ToxicWastes/Pages/Pesticidesrighttofood.aspx
(17) https://www.un.org/sustainabledevelopment/health/
(18) Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352), s 1.
(19) Tamže, s. 2.
(20) Pozri cieľ 15.2: https://www.un.org/sustainabledevelopment/biodiversity/.
(21) COM(2019)0352, s. 2.
(22) International Service for the Acquisition of Agri-biotech Applications, Global status of commercialized biotech/GM crops in 2017 (Globálny štatút biotechnologických/GM plodín uvádzaných na trh v roku 2017), ISAAA Brief č. 53, s. 16 a s. 21, http://www.isaaa.org/resources/publications/briefs/53/download/isaaa-brief-53-2017.pdf.
(23) https://www.isaaa.org/gmapprovaldatabase/event/default.asp?EventID=161
(24) Technická správa Európskej komisie 2013 – 063 s názvom Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie (The impact of EU consumption on deforestation: Comprehensive analysis of the impact of EU consumption on deforestation), s. 23 – 24, http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf: V rokoch 1990 až 2008 Únia doviezla produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré spôsobili celkovo 90 000 km² odlesňovania. Rastlinná výroba predstavovala 74 000 km² (82 %), pričom najväčší podiel mali plodiny pestované na olej (52 000 km²). Sójové bôby a sójové výlisky predstavovali 82 % (42 600 km²), čo zodpovedá 47 % celkového odlesňovania súvisiaceho s dovozom Únie.
(25) Tieto údaje sú získané krížením registračnej databázy GM Medzinárodnej služby pre nadobúdanie poľnohospodárskych biotechnológií (https://www.isaaa.org/gmapprovaldatabase/approvedeventsin/default.asp?CountryID=BR&Country=Brazil) a registra GM potravín a krmív EÚ (https://ec.europa.eu/food/plant/gmo/eu_register_en) – k septembru 2019.
(26) https://www.fern.org/news-resources/press-release-87-per-cent-of-europeans-support-new-laws-to-combat-global-deforestation-new-poll-shows-1963/
(27) Napríklad v úvodnom vyhlásení na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu zahrnutom do politických usmernení pre novú Európsku komisiu (Štrasburg, 15. júla 2014) alebo v správe o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg, 14. septembra 2016).
(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(29) Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o transparentnom a zodpovednom riadení prírodných zdrojov v rozvojových krajinách: prípad lesov (Prijaté texty, P8_TA(2018)0333), odsek 67.
(30) Tamže.


Geneticky modifikovaná kukurica MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovaná kukurica obsahujúca kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9
PDF 183kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D062827/02 – 2019/2829(RSP))
P9_TA(2019)0030B9-0106/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D062827/02),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, z 12. júla 2019, ktorým nebolo prijaté žiadne stanovisko, a na hlasovanie odvolacieho výboru zo 16. septembra 2019, ktorým tiež nebolo prijaté žiadne stanovisko,

–  so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 28. novembra 2018 a uverejnené 14. januára 2019(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“)(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 6. februára 2013 spoločnosť Dow AgroSciences Europe predložila v mene spoločnosti Dow AgroSciences LLC žiadosť príslušnému holandskému vnútroštátnemu orgánu (ďalej len „žiadosť“) o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 („kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou“ – stacked GM maize), sú z nej zložené alebo vyrobené, v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa vzťahuje aj na uvedenie na trh produktov, ktoré obsahujú kukuricu s kumulovanou genetickou modifikáciou na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.  keďže žiadosť sa týkala uvedenia na trh produktov, ktoré obsahujú, sú zložené alebo vyrobené z 25 čiastkových kombinácií jednorazových transformačných zmien, ktorými vzniká kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou; keďže 11 z týchto čiastkových kombinácií už bolo schválených(5); keďže na zvyšných 14 čiastkových kombinácií sa okrem kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou vzťahuje návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie;

C.  keďže 28. novembra 2018 úrad EFSA v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijal kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 14. januára 2019(6);

D.  keďže kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou vzniká piatimi genetickými modifikáciami kukurice a umožňuje rezistenciu voči herbicídom s obsahom glufozinátu, glyfozátu a 2,4-D, pričom tiež vzniká šesť insekticídnych proteínov (Bt alebo Cry proteíny): Cry1A.105, Cry2Ab2, Cry1F a CryBb1, ktoré sú toxické pre určité larvy radu Lepidoptera, a Cry34Ab1 a Cry25Ab1, ktoré sú toxické pre určité larvy z radu Coleoptera(7);

Pripomienky členských štátov

E.  keďže počas trojmesačného obdobia na konzultácie(8) členské štáty predložili úradu EFSA početné kritické pripomienky tiež k tomu, že s ohľadom na dlhodobé účinky na rozmnožovanie alebo na vývoj príslušných potravín a/alebo krmív nie je možné dospieť ku konečnému záveru (najmä pokiaľ ide o potraviny), že pred dokončením posúdenia rizík sú potrebné ďalšie informácie, že analýza zloženia poukazuje na nedostatočnú ekvivalenciu kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou a jej tradičného ekvivalentu a že preto nie je možné zaručiť bezpečnosť, že plán monitorovania životného prostredia po uvedení na trh je nedostatočný a že je potrebný ďalší výskum biologickej úlohy a aktivity Cry proteínov u cicavcov skôr, než ich možno považovať za bezpečné;

F.  keďže žiadateľ neposkytol žiadne experimentálne údaje pre 14 zatiaľ nepovolených čiastkových kombinácií kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou(9); keďže transformačné udalosti by sa nemali povoľovať bez dôkladného posúdenia experimentálnych údajov pre každú čiastkovú kombináciu;

Doplnkové herbicídy

G.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu uvedených herbicídov(10); keďže sa preto musí predpokladať, že kukurica s kumulovanou genetickou modifikáciou bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glufozinátu, glyfozátu a 2,4-D, a preto môže byť pri zbere prítomné väčšie množstvo rezíduí;

H.  keďže podľa koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2020, 2021 a 2022 nie sú členské štáty povinné merať v dovážanej kukurici rezíduá glyfozátu, glufozinátu ani 2,4-D(11); keďže nemožno vylúčiť, že maximálne úrovne rezíduí MLR povolené v Únii, ktoré boli zavedené na ochranu zdravia spotrebiteľov, budú u kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou alebo produktov z nej prekročené;

I.  keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 úrad EFSA dospel k záveru, že karcinogenita glyfozátu nie je pravdepodobná; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2015 naopak glyfozát zaradila medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka;

J.  keďže podľa úradu EFSA chýbajú toxikologické údaje potrebné na posúdenie rizík pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantného pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu(12);

K.  keďže u geneticky modifikovaných rastlín môže samotná genetická modifikácia mať vplyv na to, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov); keďže podľa úradu EFSA tomu v prípade glyfozátu(13) ako doplnkového herbicídu tak naozaj je;

L.  keďže glufozinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009 Európskeho parlamentu a Rady(14); keďže platnosť povolenia glufozinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018(15);

M.  keďže nezávislý výskum vyjadruje znepokojenie z rizík, ktoré aktívna látka 2,4-D predstavuje v súvislosti s embryonálnym vývojom, vrodenými chybami a narušením endokrinného systému;

N.  keďže v nedávno zverejnenom článku odborník v oblasti vývoja geneticky modifikovaných rastlín spochybňuje bezpečnosť geneticky modifikovaných plodín odolných voči 2,4-D z dôvodu ich degradácie na cytotoxický produkt rozkladu 2,4-dichlórfenol (2,4-DCP)(16);

Bt proteíny

O.  keďže podľa viacerých štúdií boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré po expozícii Bt proteínom môžu mať vplyv na imunitný systém, a tiež že niektoré Bt proteíny môžu mať adjuvantné vlastnosti(17), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénne vlastnosti iných proteínov, s ktorými prichádzajú do styku;

P.  keďže podľa menšinového stanoviska, ktoré zaujal člen panelu úradu EFSA pre GMO pri posudzovaní podobnej, ale inej kukurice s kumulovanou genetickou modifikáciou a jej čiastkových kombinácií, hoci nikdy neboli zistené žiadne nežiaduce účinky na imunitný systém v žiadnej aplikácii s exprimovanými Bt proteínmi, nemohli byť „pozorované v rámci toxikologických štúdií [...], ktoré sa v súčasnosti odporúčajú a vykonávajú na účely posudzovania bezpečnosti geneticky modifikovaných rastlín v úrade EFSA, pretože neobsahujú príslušné testy na tento účel“(18);

Q.  keďže z nedávnej štúdie vyplýva, že rapídny nárast využívania semien ošetrených neonikotínoidmi v Spojených štátoch sa časovo zhoduje so zvýšenou výsadbou geneticky modifikovanej Bt kukurice(19); keďže Únia zakázala používanie troch neonikotínoidov v exteriéri, a to aj na obaľovanie semien, z dôvodu ich vplyvu na včely medonosné a iné opeľovače(20);

R.  keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách, ako aj ich potenciálnych interakcií s Bt proteínmi je mimo pôsobnosti skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy;

Nedemokratický proces

S.  keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 12. júla 2019 a odvolací výbor, ktorý zasadal 16. septembra 2019, rozhodli, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila;

T.  keďže Komisia tak v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území, ako aj v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu predloženému 14. februára 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisia prijímala rozhodnutia o povolení bez podpory stanoviska výboru členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré by malo byť skutočne výnimkou z postupu ako takého, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív; keďže predseda Komisie pri viacerých príležitostiach odsúdil uvedenú prax ako nedemokratickú(21);

U.  keďže počas svojho ôsmeho volebného obdobia Európsky parlament prijal uznesenia, v ktorých namietal proti umiestňovaniu GMO na trh ako potraviny a krmivá (33 uznesení) a pestovaniu GMO v Únii (tri uznesenia); keďže v prospech povolenia žiadneho z týchto GMO sa nevytvorila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže napriek vlastnému uznaniu nedostatočnej demokracie, nízkej podpore členských štátov a námietkam Európskeho parlamentu Komisia aj naďalej povoľuje GMO, hoci takúto zákonnú povinnosť nemá;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(22) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.  opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie pokračovať v práci na návrhu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011; vyzýva Radu, aby bezodkladne pokročila vo svojej práci na uvedenom návrhu Komisie;

5.  vyzýva Komisiu, aby pozastavila akékoľvek vykonávacie rozhodnutie o žiadostiach o povolenie GMO, kým sa postup povoľovania neupraví tak, aby sa odstránili nedostatky súčasného postupu, ktorý sa ukázal ako nedostatočný;

6.  vyzýva Komisiu, aby stiahla návrhy povolení GMO, ak Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko, či už na účely pestovania, alebo použitia v potravinách alebo krmivách;

7.  vyzýva Komisiu, aby nepovolila žiadne geneticky modifikované rastliny odolné voči herbicídom bez úplného posúdenia rezíduí z postrekov doplnkovými herbicídmi, ich metabolitov a komerčných prípravkov, ktoré sa používajú v krajinách, kde sa rastliny pestujú;

8.  vyzýva Komisiu, aby posudzovanie rizík používania doplnkových herbicídov a ich rezíduí v plnej miere začlenila do posudzovania rizík geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom bez ohľadu na to, či je geneticky modifikovaná plodina určená na pestovanie v Únii alebo sa do Únie dováža ako potravina alebo krmivo;

9.  vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala dovoz žiadnych geneticky modifikovaných rastlín na použitie v potravinách alebo krmivách, u ktorých bola vyvolaná tolerancia voči herbicídu, ktorého použitie v Únii nie je povolené, v tomto prípade glufozinátu;

10.  vyzýva Komisiu, aby nepovoľovala žiadne čiastkové kombinácie transformačných zmien, kým ich úrad EFSA dôkladne nevyhodnotí na základe úplných údajov, ktoré poskytne žiadateľ;

11.  osobitne sa domnieva, že na schválenie čiastkových kombinácií, pre ktoré neboli poskytnuté žiadne bezpečnostné údaje a ktoré ešte neboli testované ani vytvorené, je v rozpore so zásadami všeobecného potravinového práva, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002;

12.  vyzýva úrad EFSA, aby ďalej rozvíjal a systematicky používal metódy umožňujúce identifikovať nežiaduce účinky transformačných zmien, ktoré sú známe a očakávané, napríklad v súvislosti adjuvantnými vlastnosťami Bt toxínov;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(3) Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a čiastkových kombinácií nezávisle od ich pôvodu na použitie v potravinách a krmivách, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2013-133), Vestník EFSA (EFSA Journal), 2019, 17(1):5521, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2019.5521.
(4) Počas svojho 8. volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoľovaniu GMO.
(5) 1507 × 59122 povolená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/1110; 89034 x 88017 povolená vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/2046; a MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122, MON 89034 × 1507 × MON 88017, MON 89034 × 1507 × 59122, MON 89034 × MON 88017 × 59122, 1507 × MON 88017 × 59122, MON 89034 × 1507, MON 89034 × 59122, 1507 × MON 88017, MON 88017 × 59122 povolená vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/650/EÚ.
(6) Vedecké stanovisko k posúdeniu geneticky modifikovanej kukurice MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a čiastkových kombinácií nezávisle od ich pôvodu na použitie v potravinách a krmivách, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 (žiadosť EFSA-GMO-NL-2013-133), Vestník EFSA (EFSA Journal), 2019, 17(1):5521, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2019.5521.
(7) Pozri stanovisko EFSA, s. 10-11.
(8) Príloha G, Pripomienky členských štátov http://registerofquestions.efsa.europa.eu/roqFrontend/questionLoader?question=EFSA-Q-2013-00210.
(9) Pozri stanovisko EFSA, s. 4.
(10) Pozri napríklad Bonny, S.: Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds, and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom, burina a herbicídy: Prehľad a vplyv), Environmental Management, 2016, 57(1): 31-48. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 2012, 24(24), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24.
(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2019/533 z 28. marca 2019 o koordinovanom viacročnom kontrolnom programe Únie na roky 2020, 2021 a 2022 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 88, 29.3.2019, s. 28).
(12) Záver úradu EFSA k partnerskému preskúmaniu posudzovania rizík pesticídov s účinnou zložkou glyfozát, Vestník EFSA 2015; 13(11):4302, s. 3, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4302.
(13) Preskúmanie úradu EFSA existujúcich maximálnych hladín rezíduí glyfozátu podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, 17. mája 2018, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263.
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(15) https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/eu-pesticides-database/public/?event=activesubstance.detail&language=SK&selectedID=1436
(16)6 ods. Lurquin, P. F., Production of a toxic metabolite in 2, 4-D-resistant GM crop plants (Vznik toxického metabolitu u geneticky modifikovaných plodín odolných voči 2, 4 – D), 3 Biotech, 2016,1: 1-4. https://link.springer.com/article/10.1007/s13205-016-0387-9#CR25.
(17) Pokiaľ ide o preskúmanie, pozri Rubio Infante, N. & Moreno-Ferros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals (Prehľad bezpečnosti a biologických účinkov Cry toxínov mikroorganizmu Bacillus thuringiensis na cicavce), Journal of Applied Toxicology, 2016, 36 (5): 630-648. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/jat.3252/full
(18) Žiadosť EFSA-GMO-DE-2010-86 (kukurica Bt11 3 MIR162 3 1507 3 G21 a tri podskupiny nezávisle od ich pôvodu), menšinové stanovisko, J.M. Wal, člen vedeckej skupiny EFSA pre GMO, máj 2018, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2018.5309, s. 34.
(19) Douglas, M.R. & Tooker, J.F., Large-Scale Deployment of Seed Treatments Has Driven Rapid Increase in Use of Neonicotinoid Insecticides and Preemptive Pest Management in U.S. Field Crops (Rozsiahle nasadenie ošetrovania semien viedlo k rapídnemu nárastu v používaní neonikotínoidných insekticídov a preventívnej ochrane proti škodcom plodín v USA), Environmental Science & Technology. 2015, 49 ods. 8: 5088-5097, https://pubs.acs.org/doi/10.1021/es506141g.
(20) https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/approval_active_substances/approval_renewal/neonicotinoids_en
(21) Pozri napr. úvodné vyhlásenie z plenárnej schôdze Európskeho parlamentu uvedené v politických usmerneniach pre novú Európsku komisiu (Štrasburg 15. júla 2014) alebo správu o stave Únie za rok 2016 (Štrasburg 14. septembra 2016).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).


Zahraničné zasahovanie do volieb a demokratických procesov v členských štátoch a Európe a šírenie dezinformácií v rámci nich
PDF 154kWORD 54k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch (2019/2810(RSP))
P9_TA(2019)0031B9-0108/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej články 7, 8, 11, 12, 39, 40, 47 a 52, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä jeho články 8, 9, 10, 11, 13, 16 a 17, a protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä jeho článok 3,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, najmä jeho články 2, 17, 19, 20 a 25,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2018 s názvom Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (COM(2018)0236),

–  so zreteľom na spoločný akčný plán Komisie a VP/PK proti dezinformáciám z 5. decembra 2018 (JOIN(2018)0036) a na spoločnú správu Komisie a VP/PK o vykonávaní akčného plánu proti dezinformáciám zo 14. júna 2019 (JOIN(2019)0012),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. októbra 2018,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Automated tackling of disinformation (Automatizované riešenie dezinformácií), ktorú 15. marca 2019 uverejnilo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2019 o bezpečnostných hrozbách súvisiacich so zvyšujúcou sa technologickou prítomnosťou Číny v EÚ a prípadné opatrenia na úrovni EÚ na ich znižovanie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii(3),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. marca 2019 Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s hodnotením nadväzujúcim na opatrenia ESVČ dva roky po predložení správy EP o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(5), a najmä na jej v súčasnosti prebiehajúce prepracovanie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o využívaní údajov používateľov Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica a dosahu na ochranu údajov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2019 s názvom Devätnásta správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie (COM(2019)0353),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(8),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434), predložený Komisiou 6. júna 2018,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pokusy štátnych a neštátnych subjektov z tretích krajín o ovplyvňovanie rozhodovania v EÚ a jej členských štátoch, ako aj vyvíjanie tlaku na hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ prostredníctvom zlomyseľných zásahov sú súčasťou širšieho trendu, s ktorým sa stretávajú demokracie na celom svete;

B.  keďže toto zahraničné zasahovanie môže nadobúdať nespočetné formy vrátane dezinformačných kampaní na sociálnych médiách s cieľom utvárať verejnú mienku, kybernetických útokov zameraných na kritickú infraštruktúru spojenú s voľbami, či priamej a nepriamej finančnej podpory politických aktérov;

C.  keďže zahraničné zasahovanie do volieb je veľkou výzvou, keďže vážne ohrozuje európske demokratické spoločnosti a inštitúcie, základné práva a slobody, právny štát, bezpečnosť, hospodársku prosperitu a v konečnom dôsledku aj zvrchovanosť Európy;

D.  keďže štáty, ktoré sa dopúšťajú zahraničného zasahovania, taktiež využili a zneužili skutočnosť, že ľudia a ekonomiky sú globálne prepojené prostredníctvom digitálnych prostriedkov a nových technológií; keďže médiá, najmä sociálne platformy, môžu byť ľahko zneužité na šírenie dezinformácií;

E.  keďže je potrebné zvyšovať informovanosť o dezinformačných kampaniach Ruska, keďže sú hlavným zdrojom dezinformácií v Európe;

F.  keďže do európskych verejných diskusií zlomyseľne zasahujú aj štátne a neštátne subjekty z iných tretích krajín než z Ruska;

G.  keďže predbežná analýza Komisie z júna 2019 ukázala, že opatrenia zavedené na ochranu integrity európskych volieb skutočne prispeli k menšiemu zahraničnému zasahovaniu štátnych a neštátnych subjektov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019;

H.  keďže EÚ úspešne vykonala rad opatrení na zníženie zahraničného ovplyvňovania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 a na zachovanie ich integrity vrátane Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, systému včasného varovania a európskej siete spolupráce v oblasti volieb; keďže Komisia oznámila svoj zámer prijať ďalšie opatrenia na riešenie týchto problémov;

I.  keďže EÚ je vo veľkej miere závislá od zahraničných technológií, softvéru a infraštruktúry, čím môže byť zraniteľnejšia voči zahraničnému zasahovaniu do volieb;

J.  keďže rozsah zlomyseľného zasahovania si vyžaduje koordinovanú európsku reakciu s niekoľkými doplnkovými zložkami;

K.  keďže zodpovednosť za boj proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu do volieb nenesú výlučne verejné orgány, ale aj internetové spoločnosti a spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, ktoré by preto mali spolupracovať na dosahovaní tohto cieľa bez toho, aby narušili slobodu slova alebo sa stali súkromnými subjektmi cenzúry;

L.  keďže na základe niekoľkých vyšetrovaní sa ukázalo, že boli porušené alebo obídené zásadné volebné pravidlá, najmä platné ustanovenia o transparentnosti financovania volebnej kampane, pričom na politické účely neziskové organizácie údajne použili finančné prostriedky zo zdrojov v tretích krajinách, najmä z Ruska;

M.  keďže všetky nahlásené prípady zahraničného zasahovania do volieb vykazujú určitý systematický vzorec, ktorý sa v minulých rokoch vyskytoval opakovane;

N.  keďže do konca roku 2020 sa má v členských štátoch konať viac než 50 prezidentských, vnútroštátnych, miestnych či regionálnych volieb;

1.  zdôrazňuje, že sloboda prejavu, ochrana súkromia a osobných údajov a pluralita médií sú jadrom odolných demokratických spoločností a sú najlepšou ochranou pred dezinformačnými kampaňami a nepriateľskou propagandou;

2.  zdôrazňuje, že napriek mnohotvárnemu charakteru nepriateľských zásahov a dezinformácií zo zahraničia je zasahovanie do volieb súčasťou širšej stratégie hybridnej vojny a že reakcia na ňu preto zostáva kľúčovou témou v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky;

3.  opakuje, že zahraničné zasahovanie do volieb ohrozuje právo ľudí zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a že takéto zasahovanie zo strany iných štátov predstavuje porušenie medzinárodného práva aj v prípade, že nedochádza k použitiu vojenskej sily, ohrozeniu územnej celistvosti, či ohrozeniu politickej nezávislosti;

4.  domnieva sa, že slobodné a spravodlivé voľby sú ústredným prvkom demokratického procesu, a preto vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v tejto otázke podnikli rozhodné kroky, a to aj v rámci nadchádzajúceho procesu úvah o budúcnosti EÚ;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sa priebežne objavujú dôkazy zasahovania, často s náznakmi zahraničného ovplyvňovania, pred všetkými hlavnými vnútroštátnymi a európskymi voľbami, pričom z tohto zasahovania, ktoré je zacielené na určité menšiny a zraniteľné skupiny vrátane migrantov, LGBTI osôb, náboženských skupín, osôb s rómskym pôvodom a moslimov alebo osôb vnímaných ako moslimovia, vo veľkej miere ťažia protieurópski, pravicovo-extrémistickí a populistickí kandidáti a jeho širším cieľom je oslabovanie atraktívnosti demokratických a rovnocenných spoločností;

6.  berie na vedomie znepokojujúci trend, keď celosvetové krajne pravicové skupiny využívajú dezinformácie na platformách sociálnych médií vo veľkom rozsahu; vyjadruje obavu, že takéto dezinformácie ovplyvnili odpor voči rodovej rovnosti a právam LGBTI osôb;

7.  uznáva, že v drvivej väčšine členských štátov je úplne alebo čiastočne zakázané, aby politické strany a kandidáti prijímali dary zo zahraničia; so znepokojením pripomína, že aj keď zákony obmedzujú zdroje financovania politickej činnosti, zahraničné subjekty našli spôsoby, ako ich obísť, a ponúkajú svojim spojencom podporu prostredníctvom pôžičiek od zahraničných bánk, čo bol prípad francúzskeho Národného frontu v roku 2016, nákupných a obchodných dohôd, ako to bolo v prípade obvinení voči Slobodnej strane Rakúska, ktoré 17. mája 2019 priniesli denníky Der Spiegel a Süddeutsche Zeitung, ako aj obvinení voči hnutiu Lega per Salvini Premier, ktoré 10. júla 2019 priniesla webová stránka Buzzfeed a denník L’Espresso, a prostredníctvom pomoci pri finančných činnostiach, o ktorej písala britská tlač v súvislosti s kampaňou Leave.eu;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie najmä nad vysoko nebezpečnou povahou ruskej propagandy a žiada Komisiu a Radu, aby zaviedli účinnú a podrobnú stratégiu pre rýchly a spoľahlivý boj proti ruským dezinformačným stratégiám;

9.  so znepokojením konštatuje, že od januára 2019 sa počet prípadov dezinformácií z ruských zdrojov, ktoré zdokumentovala pracovná skupina East StratCom (998 prípadov), v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 (434 prípadov) viac než zdvojnásobil;

10.  okrem toho dôrazne odsudzuje čoraz agresívnejšie kroky štátnych a neštátnych subjektov z tretích krajín, ktorými sa snažia oslabiť alebo podkopať normatívne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť všetkých krajín západného Balkánu, ktoré chcú pristúpiť k EÚ, a krajín Východného partnerstva, ako aj ovplyvňovať voľby a podporovať extrémistické hnutia, a to so zreteľom na skutočnosť, že kybernetické útoky sú stále rozsiahlejšie;

11.  uznáva pozitívny vplyv dobrovoľných opatrení, ktoré prijímajú poskytovatelia služieb a prevádzkovatelia platforiem v rámci boja proti dezinformáciám, vrátane nových pravidiel v kódexe postupov na zvýšenie transparentnosti volebných reklám na sociálnych médiách, ako aj opatrení, ktoré Komisia a členské štáty vykonali v minulom roku, a pripomína im ich spoločnú zodpovednosť, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám;

12.  pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2018, v ktorom v nadväznosti na škandál so spoločnosťou Cambridge Analytica naliehavo vyzval Facebook, aby zaviedol rôzne opatrenia v snahe zabrániť využívaniu sociálnej platformy na zasahovanie do volieb; poznamenáva, že Facebook na väčšinu z týchto žiadostí nenadviazal;

13.  domnieva sa, že zasahovanie do volieb v jednom členskom štáte ovplyvňuje EÚ ako celok, keďže takéto zasahovanie môže mať vplyv na zloženie inštitúcií EÚ; vyjadruje presvedčenie, že tieto hrozby nemôžu riešiť vnútroštátne orgány konajúce výlučne izolovane, ani sa nemôžu riešiť čistou samoreguláciou súkromného sektora, ale že si vyžadujú koordinované a viacúrovňové zapojenie viacerých zainteresovaných strán; domnieva sa, že na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni by sa mal vypracovať právny rámec pre riešenie hybridných hrozieb vrátane kybernetických útokov a dezinformácií, aby tak EÚ mohla na ne rozhodne reagovať;

14.  pripomína však, že sa musí vypracovať silná spoločná európska politika, aby EÚ mohla prostredníctvom stabilnej komunikácie s internetovými platformami a poskytovateľmi služieb účinne riešiť zahraničné zasahovanie a dezinformačné kampane;

15.  vyzýva všetky zúčastnené strany, aby pokračovali v úsilí o zabezpečenie ochrany demokratického procesu a volieb pred zahraničným zasahovaním a manipuláciou zo strany štátnych a neštátnych subjektov; poukazuje najmä na potrebu zlepšiť mediálnu gramotnosť a občianske vzdelávanie prostredníctvom kultúry a školského vzdelávania už od raného veku, aby tí, na ktorých sú dezinformačné kampane zamerané, boli schopní rozoznať zaujaté informácie; vyzýva preto členské štáty, aby do svojich školských osnov zahrnuli špecifické kurzy mediálnej gramotnosti a aby pripravili informačné kampane zamerané na skupiny obyvateľstva, ktoré sú voči dezinformáciám zraniteľnejšie;

16.  je znepokojený závislosťou EÚ od zahraničných technológií a hardvéru; zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o posilnenie svojich vlastných schopností, keďže tak sa obmedzia možnosti zahraničných subjektov zlomyseľne zasahovať do volieb;

17.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili prostredie priaznivé pre inovácie založené na zásade trhového hospodárstva a ochrany základných práv, ktoré by európskym podnikom umožnilo plne realizovať ich potenciál a využiť ochranu týchto práv ako konkurenčnú výhodu;

18.  požaduje vnútroštátne a európske finančné prostriedky na posilnenie schopností bojovať proti strategickej komunikácii nepriateľských tretích strán a na výmenu informácií a najlepších postupov v tejto oblasti, a to zo súčasného viacročného finančného rámca, ako aj z viacročného finančného rámca po roku 2020, okrem iného prostredníctvom programov Horizont Európa a Digitálna Európa; zdôrazňuje, že takéto programy by mali zahŕňať primerané záruky, ktoré zaistia prísne dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv, najmä v prípade financovania tretích krajín;

19.  zdôrazňuje, že pri riešení problému neoverených alebo jednostranných tendenčných informácií, ktoré oslabujú dôveru občanov v nezávislé médiá, je potrebné v tradičných aj nových médiách naďalej podporovať a presadzovať zodpovednú žurnalistiku a redakčnú zodpovednosť;

20.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať verejnoprávne médiá, ktoré nie sú finančne závislé od súkromných zdrojov financovania, a môžu tak širokej verejnosti poskytovať vysokokvalitné a nestranné informácie a súčasne si zabezpečiť a zachovať svoju nezávislosť od politického zasahovania;

21.  opakuje, že podporuje cennú prácu Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorá sa týka podpory organizácií bojujúcich proti falošným správam a dezinformáciám;

22.  domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o praktické riešenia na podporu a posilnenie demokratických, nezávislých a rôznorodých médií v krajinách susediacich s EÚ a v krajinách západného Balkánu, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k EÚ;

23.  vyzýva na transformáciu pracovnej skupiny EÚ East StratCom na stálu štruktúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s výrazne vyšším financovaním a počtom zamestnancov než doteraz;

24.  poukazuje na to, že z dôvodu zložitosti rizík spojených so zasahovaním do volieb prostredníctvom internetu a s dezinformačnými kampaňami si odhalenie a riadenie týchto rizík vyžaduje medziodvetvovú spoluprácu, do ktorej budú zapojené príslušné orgány a zainteresované strany;

25.  vyzýva Komisiu, aby volebné zariadenia klasifikovala ako kritickú infraštruktúru s cieľom zabezpečiť, aby v prípade porušenia smernice NIS(9) bolo možné reagovať;

26.  pripomína, že významný podiel tohto zlomyseľného zasahovania predstavuje porušenie európskych pravidiel v oblasti ochrany údajov a súkromia; vyzýva vnútroštátne orgány pre ochranu údajov, aby na účely vyšetrenia porušení ochrany údajov v plnej miere využívali svoje právomoci a ukladali odrádzajúce sankcie a pokuty;

27.  opakuje svoju výzvu, aby členské štáty s podporou Eurojustu vyšetrili prípady údajného nezákonného používania politického priestoru na internete zahraničnými silami;

28.  vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala vplyv zahraničného zasahovania v Európe a aby splnila záväzok, ktorý slávnostne prijala zvolená predsedníčka Ursula von der Leyen, a to „riešiť otázku hrozieb vonkajšieho zasahovania do našich európskych volieb“(10);

29.  vyzýva budúceho podpredsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby z boja proti dezinformáciám urobil jeden z hlavných cieľov zahraničnej politiky;

30.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možné legislatívne a nelegislatívne opatrenia, na základe ktorých by platformy sociálnych médií mohli zasiahnuť a systematicky označovať obsah, ktorý zdieľajú tzv. boty, preskúmať algoritmy tak, aby boli čo najobjektívnejšie, a zatvárať účty osôb, ktoré sa zapájajú do nezákonných činností zameraných na narušenie demokratických procesov alebo podnecovanie nenávistných prejavov, bez toho, aby tieto zásahy ohrozovali slobodu prejavu;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali verejné inštitúcie, think tanky, MVO a kybernetických aktivistov na miestnej úrovni, ktorí sa zaoberajú otázkami propagandy a dezinformácií, a aby poskytli financovanie a podporu pre verejné osvetové kampane zamerané na zvýšenie odolnosti občanov EÚ voči dezinformáciám;

32.  pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú oznamovatelia vo vzťahu k ochrane demokracie a správy vecí verejných, keď zverejňujú informácie vo verejnom záujme; vyzýva orgány členských štátov Rady Európy, aby na základe dodržiavania 20 zásad stanovených v odporúčaní CM/Rec(2014)6 zaviedli a šírili politiku týkajúcu sa oznamovania protispoločenskej činnosti; pripomína nedávno prijatú smernicu o ochrane oznamovateľov;

33.  pripomína, že EÚ vyčlenila na opatrenia zamerané na podporu slobody médií a investigatívnej žurnalistiky 4 175 miliónov EUR vrátane mechanizmu reakcie v prípade porušovania slobody tlače a médií a konkrétnej ochrany novinárov;

34.  domnieva sa, že EÚ môže ochrániť svoje demokratické procesy len vtedy, keď bude k zahraničnému, autoritárskemu zasahovaniu pristupovať ucelene a riešiť zraniteľné miesta vo všetkých aspektoch demokratickej správy vecí verejných a inštitúcií vrátane európskych politických strán;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do diskusií so zainteresovanými partnermi, ako aj s medzinárodnými partnermi, a to aj na medzinárodných fórach, s cieľom zintenzívniť činnosť v boji proti hybridným hrozbám;

36.  zdôrazňuje, že NATO a jeho centrá excelentnosti sú veľmi dôležitým nástrojom, ktorý Európe umožňuje posilniť transatlantické väzby a zvýšiť odolnosť Európy a Severnej Ameriky voči dezinformáciám;

37.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou zahraničného financovania európskych politických strán a nadácií bez toho, aby bránila vytvoreniu európskeho verejného priestoru nad rámec Európskej únie, a aby začala diskusie s členskými štátmi v snahe riešiť tieto otázky vo vzťahu k ich domácim politickým stranám a nadáciám;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, oddelenie vedeckej predikcie, 15. marca 2019.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0156.
(3) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 58.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0187.
(5) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0433.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0514.
(8) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
(10) „Ambicióznejšia Únia: Môj plán pre Európu“, Ursula von der Leyen – Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024 (2019), https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf – s. 21.


Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 a vlastné zdroje: čas splniť očakávania občanov
PDF 158kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov (2019/2833(RSP))
P9_TA(2019)0032B9-0110/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 310, 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na návrhy Komisie z 2. mája 2018 týkajúce sa viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027 a systému vlastných zdrojov Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Európskeho parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(1) a o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch(3),

–  so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(4),

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie a Rady z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: je načase splniť očakávania občanov,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.  vyhlasuje, že nastal čas splniť očakávania občanov EÚ a zosúladiť politické záväzky a ambície EÚ s potrebnými finančnými prostriedkami; je odhodlaný zabezpečiť silný a dôveryhodný VFR, ktorý EÚ umožní účinne reagovať na dôležité výzvy a dosiahnuť vytýčené politické ciele počas nasledujúceho sedemročného obdobia; domnieva sa, že európske voľby v roku 2019 priniesli obnovenú legitimitu postavenia a úlohy Európskeho parlamentu v tomto procese; vyhlasuje, že je pripravený zamietnuť každú pozíciu Rady, ktorá nerešpektuje výsady Európskeho parlamentu alebo náležite nezohľadňuje jeho pozície;

2.  prijíma toto uznesenie s cieľom potvrdiť a aktualizovať svoj mandát na rokovanie tak na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov budúceho VFR; požaduje bezodkladné začatie rokovaní s Radou v záujme včasného dosiahnutia pevnej dohody a zdôrazňuje, že Európsky parlament je na túto úlohu pripravený už od novembra 2018; žiada, aby Komisia predložila pohotovostný plán VFR, ktorý by fungoval ako bezpečnostná sieť na ochranu prijímateľov finančných prostriedkov z programov financovania EÚ, čo by umožnilo predĺženie súčasného VFR – v prípade, že budúci VFR nebude schválený včas;

Potvrdenie rozhodnej pozície Európskeho parlamentu

3.  potvrdzuje mandát na rokovania vytýčený vo svojej predbežnej správe o VFR zo 14. novembra 2018, pokiaľ ide o údaje VFR (podľa programu, okruhu a globálne), vlastné zdroje EÚ, ustanovenia o flexibilite, revíziu v polovici trvania a horizontálne zásady, ako je začlenenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, klímy a rodovej rovnosti do všetkých politík a iniciatív v nasledujúcom VFR, ako aj osobitné zmeny navrhovaného nariadenia o VFR a medziinštitucionálnej dohody;

4.  opätovne zdôrazňuje, že budúci VFR by sa mal stanoviť na 1 324,1 mld. EUR v cenách roku 2018, čo predstavuje 1,3 % hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) EÚ27; zdôrazňuje, že tento globálny údaj je výsledkom posúdenia požadovanej úrovne financovania zdola nahor pre každý program a politiku EÚ; v tejto súvislosti pripomína zámer Európskeho parlamentu posilniť hlavné programy (napr. v oblasti mládeže, výskumu a inovácií, životného prostredia a zmeny klímy, infraštruktúry, MSP, digitalizácie a sociálnych práv) s cieľom udržať financovanie existujúcich politík EÚ v reálnom vyjadrení (najmä pokiaľ ide o súdržnosť, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo) a vyčleniť na nové úlohy (napr. v oblasti migrácie, vonkajšej činnosti a obrany) dodatočné finančné prostriedky; je pevne presvedčený, že európska pridaná hodnota spočíva v spájaní zdrojov na úrovni EÚ v zmysle efektívnosti, solidarity a globálneho vplyvu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť zameranie budúcich výdavkov na výsledky;

5.  zdôrazňuje, že Európsky parlament neudelí súhlas s VFR bez dohody o reforme systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zavedenia koša nových vlastných zdrojov, ktoré lepšie zodpovedajú hlavným politickým prioritám EÚ a stimulujú ich pokrok; pripomína, že účelom zavedenia nových vlastných zdrojov nie je len zmierniť prevahu príspevkov založených na HND, ale aj zaručiť primeranú úroveň financovania výdavkov EÚ v budúcom VFR; opätovne potvrdzuje svoju pozíciu vymedzenú v predbežnej správe o VFR, pokiaľ ide o zoznam potenciálnych kandidátov na nové vlastné zdroje (spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, zdaňovanie digitálnych služieb, daň z finančných transakcií, príjmy zo systému obchodovania s emisiami, príspevok z plastov a mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach), zrušenie všetkých zliav a opráv, zjednodušenie vlastného zdroja založeného na DPH, zníženie vnútroštátnych „nákladov na výber“, ktoré boli odpočítané z colných poplatkov, a zahrnutie iných príjmov vo forme pokút a poplatkov do rozpočtu EÚ;

6.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné zaviesť nový mechanizmus na ochranu rozpočtu EÚ v prípade, že sa nedodržiavajú zásady právneho štátu alebo že existuje systémové ohrozenie hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ") a ak existuje alebo hrozí riziko, že tieto skutočnosti budú mať vplyv na zásady správneho finančného riadenia alebo ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by nemali mať vplyv na povinnosť vládnych orgánov alebo členských štátov vykonávať platby konečným prijímateľom alebo príjemcom;

Reakcia na nové iniciatívy po európskych voľbách

7.  víta politické záväzky týkajúce sa ďalších iniciatív, ktoré prijala zvolená predsedníčka Komisie po svojom schválení v júli 2019, a očakáva bezodkladné objasnenie ich vplyvu na rozpočet; zdôrazňuje skutočnosť, že všetky nové iniciatívy, z ktorých niektoré sa už vo veľkej miere predpokladali v priebežnej správe Európskeho parlamentu, by sa mali vypočítať nad rámec pôvodných návrhov Komisie na nasledujúce obdobie, čo by malo viesť k vyšším stropom VFR, než sa pôvodne navrhovalo; očakáva preto, že Komisia vo svojom pôvodnom návrhu VFR formálne zohľadní vplyv týchto iniciatív na rozpočet a spolu s Európskym parlamentom bude obhajovať potrebnú úroveň financovania v rámci nadchádzajúcich rokovaní o VFR s Radou;

8.  žiada ďalšie legislatívne návrhy na vytvorenie nových nástrojov, ktoré má bezprostredne predložiť nová Komisia s cieľom zahrnúť ich financovanie do dohody o budúcom VFR; očakáva, že všetky prípadné nové iniciatívy, ktoré by sa mohli navrhnúť po prijatí VFR na roky 2021 – 2027, sa budú financovať prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov;

9.  víta na strane príjmov záväzky zvolenej predsedníčky týkajúce sa obnovenia alebo rozšírenia viacerých iniciatív, ktoré by mali byť súčasťou budúceho koša nových vlastných zdrojov; vyzýva najmä členské štáty, aby využili príležitosť zaviesť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by bol spravodlivým spôsobom, ako reagovať na požiadavky ľudí, ktorí volajú po rozhodnom vedení v boji proti zmene klímy, a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky v medzinárodnom obchode;

Ďalší skokový posun v záujme klimatického prechodu

10.  potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu zásade zohľadňovania problematiky zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúci VFR bude v plnom súlade s Parížskou dohodou, a zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalšieho kvantového skoku v politickom a finančnom úsilí s cieľom dosiahnuť jej ciele, ako aj spravodlivý prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo založené na najvyšších kritériách sociálnej spravodlivosti, aby sa nezabudlo na žiadnych obyvateľov ani regióny; očakáva konkrétny návrh o Európskom ekologickom dohovore, ako sa uvádza v politických usmerneniach novej predsedníčky Komisie; očakáva, že rozpočtové prostriedky v priebehu nasledujúceho programového obdobia budú zodpovedať tejto ambícii, pričom zdôrazňuje, že znížený VFR by očividne predstavoval krok späť;

11.  zdôrazňuje skutočnosť, že spoločné opatrenia v oblasti klímy na úrovni EÚ prinášajú významnú pridanú hodnotu, a preto by mali byť základom modernizácie rozpočtu EÚ a jeho výdavkových programov; zdôrazňuje preto, že zohľadňovanie problematiky klímy a biodiverzity v budúcom VFR musí ísť nad rámec cieľových úrovní výdavkov, ako uvádza vo svojej predbežnej správe, a to aj z hľadiska začleňovania problematiky klímy a sociálneho rozmeru do rozhodovania o všetkých hlavných programoch a počas celého politického cyklu; v tejto súvislosti okrem toho požaduje transparentnejšiu, prísnejšiu a komplexnejšiu metodiku vrátane zreformovaných ukazovateľov výkonnosti na vymedzenie a sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou a biodiverzitou, predchádzanie finančnej podpore škodlivých opatrení a monitorovanie dlhodobého vplyvu zohľadňovania problematiky klímy v záujme zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; žiada, aby bol Európsky parlament úzko zapojený do koncipovania takejto metodiky;

Okamžité začatie medziinštitucionálnych rokovaní

12.  pripomína, že v článku 312 ods. 5 ZFEÚ sa stanovuje, že v priebehu celého postupu, ktorý vedie k prijatiu VFR, všetky tri inštitúcie EÚ „prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie jeho prijatia“; zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament je už takmer rok pripravený rokovať o všetkých aspektoch VFR a balíka vlastných zdrojov, zatiaľ čo Rada doteraz neodsúhlasila otvorenie žiadnych zmysluplných rozhovorov a diskutovala len v rámci krátkych a formálnych brífingov a debrífingov popri zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC); domnieva sa, že takéto minimalistické kontakty sa nedajú považovať za uspokojivú medziinštitucionálnu spoluprácu a nie sú v súlade s tým, čo sa v zmluve výslovne vyžaduje;

13.  požaduje preto okamžité zintenzívnenie medziinštitucionálnych rozhovorov o VFR a vlastných zdrojoch s cieľom pripraviť pôdu pre skutočné rokovania a vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala svoj mandát na rokovania; v záujme zabezpečenia súhlasu Európskeho parlamentu sa domnieva, že Rada by už pri rozhodovaní o svojej pozícii mala náležite zohľadniť pozície Európskeho parlamentu; očakáva, že na tento účel predsedníctvo Rady a Komisia jasne oznámia a vysvetlia názory Európskeho parlamentu Rade pre všeobecné záležitosti, a žiada prítomnosť rokovacej skupiny Európskeho parlamentu na všetkých neformálnych zasadnutiach Rady, ktoré sa týkajú VFR; zdôrazňuje potrebu prikročiť k špecializovaným trojstranným stretnutiam, ktoré by mali dopĺňať súčasné brífingy a debrífingy Rady pre všeobecné záležitosti, a tak prehĺbiť diskusiu o rôznych aspektoch návrhov týkajúcich sa VFR a vlastných zdrojov; okrem toho očakáva, že sa v súlade s článkom 324 ZFEÚ zvolajú stretnutia na vysokej úrovni medzi predsedami inštitúcií;

Ochrana výsad Európskeho parlamentu

14.  berie na vedomie metodiku Rady na prípravu rokovacích rámcov pre VFR; je však obozretný, pretože takýto postup je zároveň pokusom zveriť Európskej rade dominantnú úlohu pri prijímaní neodvolateľných rozhodnutí o viacerých aspektoch budúceho VFR, podobne ako pri procese, ktorý viedol k prijatiu súčasného VFR; zdôrazňuje, že Európsky parlament automaticky neodkývne hotovú vec, pred ktorú ho postaví Európska rada, a je pripravený udeliť súhlas až vtedy, keď sa dosiahne uspokojivá dohoda;

15.  zdôrazňuje, že tieto rokovacie rámce zahŕňajú nielen prvky nariadenia o VFR, v súvislosti s ktorými musí Európsky parlament udeliť súhlas, ale aj značný počet legislatívnych ustanovení týkajúcich sa odvetvových politík EÚ, o ktorých sa má rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu; domnieva sa teda, že takéto rokovacie rámce sú iba odrazom interného postupu Rady, ktorý nijako nesmie brániť Európskemu parlamentu v riadnych rokovaniach o všetkých prvkoch balíka VFR a odvetvových právnych predpisov; naliehavo preto vyzýva Radu, aby začala s Európskym parlamentom rokovania o všetkých aspektoch odvetvových právnych predpisov, ktorými sa zriaďujú nové programy EÚ, ako aj o návrhu týkajúcom sa zásad právneho štátu;

16.  pripomína, že závery Európskej rady majú politickú povahu a že článok 15 ods. 1 Zmluvy o EÚ zakazuje Európskej rade vykonávať legislatívne funkcie; preto vyzýva Európsku radu, aby upustila od prijímania podrobných a údajne záväzných záverov založených na rokovacom rámci pre VFR, keďže by to znamenalo priamy zásah do legislatívnej oblasti; spolieha sa na to, že Komisia ako čestná sprostredkovateľka a strážkyňa zmlúv podporí Európsky parlament pri uplatňovaní jeho legislatívnych výsad v súlade s postupom súhlasu aj s bežným legislatívnym postupom;

Bezpečnostná sieť na ochranu prijímateľov finančných prostriedkov z programov EÚ: zostavenie pohotovostného plánu VFR

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada už niekoľkokrát predĺžila lehotu na dosiahnutie politického rozhodnutia; obáva sa, že ak by Rada a Európska rada ďalej pokračovali v odkladoch bez zapojenia Európskeho parlamentu, hrozí jasné riziko, že takéto zložité rokovania sa nebudú môcť úspešne zavŕšiť do konca súčasného VFR; pripomína vážne komplikácie, ku ktorým v minulosti došlo pri spúšťaní programov EÚ a ktoré vyplynuli z neskorého prijatia súčasného VFR;

18.  pripomína, že v prípade neprijatia nového VFR načas sa v článku 312 ods. 4 ZFEÚ ustanovuje bezpečnostná sieť vo forme dočasného predĺženia stropov a iných ustanovení posledného roka súčasného rámca; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že takáto bezpečnostná sieť by mohla byť ohrozená nielen nedostatkom pripravenosti na operačnej úrovni, ale aj v dôsledku dátumov uplynutia platnosti niektorých súčasných programov EÚ; v tejto súvislosti varuje pred prerušením programov EÚ a deklaruje svoj úmysel nenechať sa pod časovým tlakom vmanévrovať do prijatia zlej dohody;

19.  naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby okamžite začala pripravovať pohotovostný plán VFR s cieľom chrániť prijímateľov a zabezpečiť kontinuitu financovania v prípade, že bude potrebné predĺžiť súčasný VFR; žiada, aby bol takýto plán formálne predložený začiatkom roka 2020, a tak ho urýchlene mohla prijať Rada aj Európsky parlament; žiada, aby tento plán obsahoval horizontálny legislatívny návrh na zrušenie lehôt ustanovených v príslušných programoch, čím sa zabezpečí súlad s článkom 312 ods. 4 ZFEÚ, a aby sa doň zahrnuli konkrétne operačné ustanovenia, najmä pokiaľ ide o pokračovanie politík v rámci zdieľaného riadenia;

o
o   o

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 71.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0226.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.


Zamestnanosť a sociálne politiky v eurozóne
PDF 190kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne (2019/2111(INI))
P9_TA(2019)0033A9-0016/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 9, 145, 148, 149, 151, 152, 153, 154, 155, 156, 158, 165, 166, 174 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 3, 4, 5, 8, 10 a 13,

–  so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z roku 2013,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015(2) s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 14. mája 2018 o hospodárskej politike v eurozóne(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2019 s názvom Prehĺbenie európskej hospodárskej a menovej únie: hodnotenie štyroch rokov od správy piatich predsedov – príspevok Európskej komisie na samit eurozóny 21. júna 2019 (COM(2019)0279),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2019 s názvom Európsky semester 2019: odporúčania pre jednotlivé krajiny (COM(2019)0500),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 27. februára 2019 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2019)0151) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 4. apríla 2019(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Ročný prieskum rastu 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote (COM(2018)0770),

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti prijatú 15. marca 2019,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. novembra 2018 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2018)0759),

–  so zreteľom na správu Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Správa o mechanizme varovania 2019 (COM(2018)0758),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. novembra 2018 s názvom Návrhy rozpočtových plánov 2019: celkové posúdenie (COM(2018)0807),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 22. novembra 2017 na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2017)0677) a na pozíciu Európskeho parlamentu k tomuto návrhu z 19. apríla 2018(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2017)0250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Iniciatíva na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov (COM(2017)0252),

–  so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady z 13. marca 2018 o prístupe k sociálnej ochrane pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby (COM(2018)0132),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na následné správy o implementácii a hodnotiace správy,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(7),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2017 s názvom Zhodnotenie odporúčania Komisie z roku 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (SWD(2017)0258),

–  so zreteľom na dokument Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 a na Európsky pakt pre rodovú rovnosť 2011 – 2020 a príslušné závery Rady zo 7. marca 2011(8),

–  so zreteľom na barcelonské ciele starostlivosti o deti z roku 2002, ktoré sa zameriavajú na to, aby do roku 2010 bola zabezpečená starostlivosť pre najmenej 90 % detí od troch rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí do troch rokov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2016 s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na balík predpisov o obehovom hospodárstve (smernice (EÚ) 2018/849(9), (EÚ) 2018/850(10), (EÚ) 2018/851(11) a (EÚ) 2018/852(12)),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2016 s názvom Otvorenie konzultácie týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (COM(2016)0127) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 s názvom Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o spôsoboch opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(21),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020(23),

–  so zreteľom na iniciatívu OECD a Európskej komisie s názvom Stav zdravia v EÚ(24) a súvisiacu správu s názvom Health at a glance: Europe 2018(25) (Zdravie v skratke: Európa 2018),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2018 s názvom Správa o primeranosti dôchodkov: primeranosť súčasných a budúcich príjmov v starobe v EÚ, zverejnenú 26. apríla 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2018 s názvom Správa o starnutí obyvateľstva: hospodárske a rozpočtové projekcie pre členské štáty EÚ (2016 – 2070), zverejnenú 28. mája 2018,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu a na turínsky proces, ktorý sa začal v roku 2014 s cieľom posilniť zmluvný systém Európskej sociálnej charty v rámci Rady Európy a v jeho vzťahu s právom Európskej únie(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ(27),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím zo septembra 2015 k úvodnej správe Európskej únie tomuto výboru z júna 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (smernica o rovnakom zaobchádzaní)(28) a článok 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (1992) o zásade rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty,

–  so zreteľom na strategický záväzok Komisie v oblasti rodovej rovnosti na roky 2016 – 2019 a jeho cieľ znižovať rozdiel v dôchodkoch žien a mužov ako kľúčovú prioritu a na správu Komisie o primeranosti dôchodkov za rok 2018,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 na základe uznesenia Rady z 26. novembra 2018 a na cieľ stratégie Európa 2020 znížiť mieru predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy na menej ako 10 %,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2017 z apríla 2017 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí,

–  so zreteľom na správy OECD s názvom Employment Outlook (Vyhliadky v oblasti zamestnanosti) za roky 2018 a 2019,

–  so zreteľom na Európsky akt o prístupnosti;

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. apríla 2019 o hospodárskej politike v eurozóne (2019/C 136/01),

–  so zreteľom na ročný prieskum Komisie za rok 2019 v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácii v Európe,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2019 o chudobe pracujúcich,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z roku 2018 o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii(29),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0016/2019),

A.  keďže podmienky na trhu práce v EÚ sa naďalej zlepšujú, najmä vďaka dlhému obdobiu priaznivej medzinárodnej hospodárskej situácie; keďže miera zamestnanosti v poslednom štvrťroku 2018 naďalej rástla a dosiahla 73,5 %, pričom zamestnaných bolo 240,7 milióna ľudí, čo je nová rekordná úroveň; keďže miera zamestnanosti v eurozóne vzrástla zo 66,5 % v roku 2017 na 67,4 % v roku 2018; keďže pretrvávajú veľké rozdiely v miere zamestnanosti medzi členskými štátmi, regiónmi a skupinami obyvateľstva; keďže rast miery zamestnanosti sa spomalil a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať; keďže ak bude táto dynamika pokračovať, v roku 2020 miera zamestnanosti dosiahne 74,3 %;

B.  keďže dlhodobé výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, digitalizácia a jej vplyv na prácu, zmena klímy a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, sú stále naliehavé;

C.  keďže miera zamestnanosti výrazne vzrástla u pracovníkov nad 55 rokov; keďže miera zamestnanosti pracovníkov vo veku od 55 do 64 rokov v eurozóne v roku 2018 dosiahla 58,8 %, čo je stále výrazne pod priemerom; keďže najmä ženy vykazujú v tejto vekovej kategórii nižšiu mieru zamestnanosti (52,9 %); keďže na základe demografických prognóz sa predpokladá rast počtu starších pracovníkov; keďže demografické zmeny majú vplyv na systémy dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti;

D.  keďže sú potrebné účinné politiky nato, aby sa obsiahli rôzne formy zamestnania a pracovníci sa primerane chránili pred zneužívaním, diskrimináciou a chudobou;

E.  keďže chudobní pracujúci tvoria významnú časť pracujúcich; keďže v roku 2017 bolo 9,4 % zamestnaných ľudí ohrozených chudobou, pričom takmer 20,5 milióna pracovníkov žilo v domácnostiach ohrozených chudobou; keďže v prípade niektorých kategórií obyvateľstva, najmä osôb pracujúcich na kratší pracovný čas, samostatne zárobkovo činných osôb, dočasných pracovníkov, mladých ľudí, menej vzdelaných osôb a jednočlenných domácností, je riziko chudoby pracujúcich podstatne vyššie a v posledných rokoch sa v niektorých prípadoch výrazne zvyšuje;

F.  keďže v roku 2018 bol rozdiel v zamestnanosti žien a mužov 11,6 percentuálneho bodu, pričom od roku 2013 zostáva takmer nezmenený; keďže ženy v EÚ zarábajú v priemere o 16 % menej než muži, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi sú výrazné rozdiely; keďže rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v prípade dôchodcov vo veku 65 – 79 rokov v EÚ-28 je približne 37,2 %; keďže v EÚ sa stále vyskytuje nerovnaké rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženy a mužov;

G.  keďže primárnu zodpovednosť za riešenie nezamestnanosti mládeže nesú členské štáty, pokiaľ ide o vytváranie a vykonávanie regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce;

H.  keďže celkový počet odpracovaných hodín od roku 2013 neustále narastá, aj keď pomaly; keďže miera zamestnanosti na dobu neurčitú a na plný úväzok naďalej rastie, pričom miera zamestnanosti na čiastočný úväzok v roku 2018 klesla; keďže podiel ľudí v EÚ pracujúcich na čiastočný úväzok vzrástol z 15 % v roku 2002 na 19 % v roku 2017; keďže zamestnanie na čiastočný úväzok bolo v EÚ v roku 2017 oveľa bežnejšie u žien (31 %) ako mužov (8 %); keďže počet nedobrovoľných zamestnancov na čiastočný úväzok je stále veľmi vysoký a týka sa o 1,3 milióna osôb viac než v roku 2008; keďže podiel dočasných zamestnancov v EÚ vzrástol z 11 % v roku 2002 na 13 % v roku 2017;

I.  keďže niektoré členské štáty sa boria so štrukturálnymi problémami trhu práce ako nízke zapojenie do trhu práce a nesúlad zručností a kvalifikácií; keďže rastie potreba konkrétnych opatrení na integráciu a reintegráciu neaktívnej pracovnej sily, aby splnila požiadavky trhu práce;

J.  keďže miera nezamestnanosti klesla v júni 2019 na 6,3 % v EÚ a na 7,5 % v eurozóne; keďže klesla v prípade všetkých vekových skupín mužov i žien; keďže pretrvávajú veľké rozdiely v mierach nezamestnanosti medzi členskými štátmi a rozptyl mier nezamestnanosti v rámci členských štátov a nižších územných jednotiek sa od roku 2007 naďalej prehlbuje; keďže nezamestnanosť mladých ľudí je naďalej neprijateľne vysoká, keď v apríli 2019 dosiahla 14,2 % (pričom priemer za rok 2018 bol 15,2 % v EÚ a 16,9 % v eurozóne), ale je nižšia ako pred krízou v roku 2008; keďže rozdiely medzi členskými štátmi sú veľmi výrazné; keďže v priemere každý druhý nezamestnaný uchádzač o zamestnanie je bez práce viac ako 12 mesiacov a miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje 3,8 % a zostáva nad úrovňou 2,9 % spred krízy; keďže nezamestnanosť je naďalej mimoriadne vysoká v prípade osôb so zdravotným postihnutím;

K.  keďže v roku 2017 bolo v EÚ-28 podľa Eurostatu 8,973 milióna podzamestnaných pracovníkov na kratší pracovný čas; keďže okrem toho bolo 8,127 milióna osôb pripravených pracovať, ale nehľadalo si prácu, a ďalších 2,289 milióna osôb si prácu hľadalo s tým, že nemôžu začať pracovať v krátkom čase; keďže celkovo to znamená, že v roku 2017 bolo v EÚ-28 19,389 milióna osôb v situácii podobnej nezamestnanosti bez toho, aby boli započítaní do miery nezamestnanosti, čo je takmer rovnaký počet ľudí ako počet ľudí, ktorí boli považovaní za nezamestnaných (18,776 milióna);

L.  keďže horizontálna a vertikálna segmentácia trhu práce, ako aj chudoba pracujúcich pretrváva a postihuje najmä ženy, osoby s nízkou kvalifikáciou, mladých a starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, národnostné, jazykové, etnické a sexuálne menšiny a osoby s migrantským pôvodom; keďže miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v roku 2016 predstavovala 48,1 % a bola výrazne pod priemernou mierou zamestnanosti;

M.  keďže dlhodobá nezamestnanosť neúmerne postihuje mladých ľudí, osamelých rodičov, neformálnych opatrovateľov, osoby s dlhodobou chorobou, zdravotným postihnutím alebo zdravotnými problémami, migrantov a príslušníkov etnických a náboženských menšín, ktorí naďalej čelia osobitným prekážkam, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, ako aj diskriminácii vo všetkých fázach zamestnania;

N.  keďže kvalitné pracovné miesta sú dôležitým faktorom v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; keďže je potrebné podchytiť všetkých členov spoločnosti, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce a sú vystavení riziku chudoby a sociálneho vylúčenia;

O.  keďže podiel voľných pracovných miest stále rastie a nesúlad medzi dopytom po pracovnej sile a jej ponukou je stále významným dôvodom nezamestnanosti v mnohých členských štátoch; keďže štrukturálny nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatok zručností postihuje mnohé odvetvia, medziiným cestovný ruch, tradičné remeslá a sektor IKT, kde sa očakáva, že rozdiel medzi dopytom po odborníkoch a ich ponukou v EÚ vzrastie do roku 2020 na približne 500 000; keďže napriek obavám z rastúceho nedostatku a nesúladu zručností zostáva približne 39 % dospelých zamestnancov v EÚ na nízko kvalitných pracovných miestach, na ktoré majú nadmernú kvalifikáciu;

P.  keďže podľa odhadov Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) rozloženie zručností pracovnej sily v roku 2017 do veľkej miery zodpovedalo kvalifikačným požiadavkám trhu práce a ponuka pracovnej sily presahovala dopyt v prípade všetkých typov kvalifikácie, pričom tento rozdiel bol najvýraznejší v prípade kvalifikácií na nízkej a strednej úrovni; keďže dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile bude pravdepodobne naďalej rásť a z najnovších prognóz strediska Cedefop vyplýva, že v období rokov 2017 – 2025 sa vytvorí viac ako 13 miliónov pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň dosiahnutého vzdelania, zatiaľ čo počet nízko kvalifikovaných pracovných miest sa zníži o takmer 6 miliónov;

Q.  keďže prognózy strediska Cedefop ukazujú súbežný rast zručností tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky až do roku 2025; keďže sa však očakáva, že ponuka zručností bude rásť mierne rýchlejšie než dopyt po zručnostiach, pričom napríklad podiel pracovnej sily, ktorá má len základné alebo nižšie sekundárne vzdelanie, sa má podľa predpokladov znížiť z 20,2 % v roku 2017 na 16,8 % v roku 2025; keďže podiel pracovných miest pre osoby s nízkou kvalifikáciou by mal podľa očakávaní klesnúť z 18,4 % na 15,4 %, ale tento súbežný vývoj nemusí zabrániť nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, napríklad nadmernej kvalifikácii;

R.  keďže trh práce je výrazne roztrieštený a každý segment sa vyznačuje svojimi zvláštnosťami;

S.  keďže viac ako jeden Európan z piatich je ohrozený chudobou a sociálnym vylúčením; keďže možno konštatovať určitý pokrok k dosiahnutiu cieľa znížiť chudobu v rámci stratégie Európa 2020 v podobe zníženia počtu chudobných o 5,6 milióna od roku 2008, ale cieľ znížiť počet chudobných do roku 2020 minimálne o 20 miliónov je stále vzdialený vzhľadom na to, že chudobou je naďalej ohrozených 113 miliónov ľudí; keďže vyššej miere chudoby čelia zraniteľné skupiny, ako sú deti, osamelí rodičia, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s chronickými fyzickými a duševnými zdravotnými ťažkosťami, migranti, Rómovia a etnické menšiny, dlhodobo nezamestnaní a bezdomovci; keďže v celej EÚ možno badať rýchly nárast chudoby pracujúcich (9,6 %) a prehlbovanie medzery chudoby a nerovnosti; keďže výrazný vplyv na znižovanie chudoby v mnohých členských štátoch majú sociálne transfery (v priemere o 32,4 % v roku 2017, bez započítania dôchodkov); keďže tento vplyv sa od roku 2010 každoročne znižuje (okrem roku 2013), pričom medzi členskými štátmi sú značné rozdiely;

T.  keďže univerzálny prístup ku kvalitnému a cenovo dostupnému bývaniu a zdravotnej starostlivosti je základnou spoločenskou potrebou;

U.  keďže pretrvávajú medzery v pokrytí systémami sociálnej ochrany a v prístupe k službám; keďže sa objavili nové formy práce vrátane platforiem a samostatnej zárobkovej činnosti; keďže sociálna ochrana sa tradične zameriava na pokrytie pracovníkov na plný úväzok na dobu neurčitú, a preto je potrebné ju prispôsobiť; keďže najmä atypickí pracovníci často nemajú úplný prístup k sociálnej ochrane a mnohé samostatne zárobkovo činné osoby nemajú žiadne alebo majú len obmedzené pokrytie systémami sociálnej ochrany; keďže pretrváva fiktívna samostatná zárobková činnosť, ktorá spôsobuje rôzne formy neistoty a postihuje najmä zraniteľné skupiny; keďže nedostatočný prístup k sociálnej ochrane narúša dobré podmienky pracovnej sily a fungovanie trhov práce;

V.  keďže záruka EÚ pre mladých ľudí sa musí ďalej zlepšovať v súlade s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov s cieľom poskytnúť pomoc všetkým mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET);

W.  keďže možno konštatovať rozdiely v strednej dĺžke života v závislosti od sociálno-ekonomického postavenia; keďže tieto rozdiely do veľkej miery odzrkadľujú rozdiely vo vystavení rizikovým faktorom (a to aj pri práci), pričom domácnosti s nízkym príjmom častejšie hlásia nenaplnené zdravotné potreby než domácnosti s vysokým príjmom; keďže z tohto dôvodu je v rámci politiky zamestnanosti a sociálnej politiky dôležité ešte viac podporovať a zohľadňovať zdravie;

X.  keďže medziúrovne kolektívneho vyjednávania podľa všetkého vytvárajú komprimovanú mzdovú štruktúru; keďže narušenie kolektívneho vyjednávania vo viacerých členských štátoch sa kryje so vzostupom nízkych miezd (t. j. zamestnanci dostávajú menej než dve tretiny mediánovej mzdy);

Y.  keďže veľmi dôležitou zložkou blaha jednotlivca je dobré duševné zdravie; keďže v roku 2016 mal v členských štátoch EÚ viac ako jeden človek zo šiestich problém týkajúci sa duševného zdravia; keďže v prípade ľudí, ktorí trpia chronickou depresiou, je vo všetkých členských štátoch oveľa nižšia pravdepodobnosť, že pracujú;

Z.  keďže celkové náklady duševných chorôb v EÚ sa odhadujú na viac ako 600 miliárd EUR, čo sú viac než 4 % HDP;

AA.  keďže v roku 2017 hrubý disponibilný príjem domácností na obyvateľa v eurozóne prekročil predkrízovú úroveň z roku 2008, čo však nebol prípad ôsmich členských štátov a mnohých regiónov; keďže celkové príjmy domácností rástli pomalšie než HDP, z čoho vyplýva, že domácnosti profitovali z rastu príjmov z oživenia len do určitej miery a že nedávny rast nie je inkluzívny; keďže priemerné mzdy v reálnom vyjadrení v mnohých členských štátoch naďalej zaostávajú za úrovňami spred krízy a ich rast v roku 2017 stále nedosahoval rast produktivity; keďže príjmová nerovnosť často súvisí s nerovnakým prístupom k vzdelávaniu, odbornej príprave a sociálnej ochrane;

AB.  keďže podľa Eurobarometra z roku 2018 občanov EÚ osobne najviac trápi sociálno-ekonomická situácia a problematika životného prostredia;

AC.  keďže celosvetový vývoj, ako je digitalizácia a environmentálna transformácia, podčiarkuje naliehavú potrebu spoločného prístupu EÚ; keďže tieto globálne výzvy sa regiónov a území dotýkajú rôznymi spôsobmi; keďže rozhodujúci význam pre inkluzívnu transformáciu majú sociálny dialóg, sociálni partneri a občianska spoločnosť; keďže zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík je v mnohých členských štátoch stále slabé;

AD.  keďže hospodárske odvetvia zodpovedné za takmer 90 % celkových emisií CO2 zamestnávajú približne 25 % pracovnej sily v EÚ; keďže rekvalifikácia tejto pracovnej sily je dôležitou súčasťou prechodu na udržateľné hospodárstvo;

AE.  keďže ambiciózne politiky v oblasti klímy vedú k vytváraniu pracovných miest a rastu a majú pozitívny vplyv na dobré životné podmienky; keďže podľa prognóz vznikne v EÚ do roku 2030 v dôsledku plného vykonávania Parížskej dohody 1,2 milióna dodatočných pracovných miest, a to popri 12 miliónoch nových pracovných miest, ktoré sa už očakávajú;

AF.  keďže len 9 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na obdobie rokov 2011 – 2018 bolo plne vykonaných, zatiaľ čo pri 17 % sa dosiahol výrazný pokrok, pri 44 % určitý pokrok, pri 25 % len obmedzený pokrok a pri 5 % nebol zaznamenaný žiadny pokrok;

AG.  keďže Komisia vydala v roku 2019 odporúčania pre 15 členských štátov na zlepšenie účinnosti, prístupnosti a udržateľnosti zdravotnej starostlivosti;

AH.  keďže priemerné náklady na bývanie a finančné preťaženie v EÚ zaznamenali pokles, ale nedostatok primeraného a cenovo dostupného bývania je v mnohých členských štátoch čoraz väčší problém; keďže v roku 2017 predstavovali náklady na bývanie v prípade každého desiateho Európana minimálne 40 % príjmu domácnosti;

AI.  keďže dobre fungujúci sociálny dialóg je kľúčovým prvkom európskeho sociálneho trhového hospodárstva, ktoré posilňuje sociálnu súdržnosť a zmenšuje konflikty v spoločnosti, a to v spoločnom záujme pracovníkov, zamestnávateľov a vlád; keďže sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri navrhovaní a vykonávaní politík, ktoré môžu zlepšiť pracovné podmienky a podmienky zamestnania;

AJ.  keďže organizácie občianskej spoločnosti sú významným prínosom pri poskytovaní služieb v oblasti začleňovania a zároveň predstavujú celú paletu názorov v procese tvorby politík;

1.  konštatuje, že hoci hospodárske podmienky v EÚ sú v súčasnosti priaznivé a celková zamestnanosť sa neustále zvyšuje, stále je mimoriadne dôležité pohotovo bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí a problémom, ktorým čelia osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a stále sú naliehavo potrebné zlepšenia z hľadiska dlhodobej nezamestnanosti, segmentácie trhu práce a nerovností na ňom, začleňovania zraniteľných skupín, chudoby pracujúcich a produktivity, najmä v kontexte potenciálneho spomalenia globálneho hospodárstva alebo jeho recesie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že rast reálnych miezd na úrovni Únie je stále nižší, než by sa dalo očakávať vzhľadom na pozitívny pracovný trh a hospodársku výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby predstavila európsky systém zaistenia v nezamestnanosti s cieľom chrániť občanov a znížiť tlak na verejné financie v období vonkajších šokov;

2.  berie na vedomie odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2019 a víta väčší dôraz na investície; konštatuje, že takmer tretina odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných do roku 2018 nebola vykonaná; poznamenáva, že pokrok v oblasti vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa právnych predpisov, ktoré upravujú pracovné vzťahy a ochranu zamestnanosti, bol zásadný; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa zdravotnej a dlhodobej starostlivosti bolo obzvlášť pomalé a pokrok v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny na rok 2018 je slabší ako výsledky v predchádzajúcich rokoch, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula potrebný tlak na členské štáty bez ohľadu na ich členstvo v eurozóne, aby tieto odporúčania vykonali; domnieva sa, že vykonávanie reforiem orientovaných na budúcnosť je nevyhnutné na posilnenie potenciálu rastu hospodárstva EÚ, podporu sociálneho začlenenia a zlepšenie sociálnych práv a blaha všetkých obyvateľov Únie;

3.  vyzýva členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami na presun daňového zaťaženia z práce na iné faktory, ktoré sú menej škodlivé pre udržateľný rast;

4.  konštatuje, že medzi jednotlivými krajinami, regiónmi a skupinami obyvateľstva pretrvávajú značné rozdiely, čím sa vytvárajú krajiny, regióny a skupiny obyvateľstva, ktorých hlavnou či dokonca jedinou konkurenčnou výhodou na trhu práce EÚ sú nízky príjem a/alebo nedôstojné pracovné podmienky; zdôrazňuje, že členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť vykonávanie konkrétnych politík zamestnanosti s cieľom riešiť obmedzenia a ťažkosti, ktorým čelia regióny s demografickým znevýhodnením, ako sú vyľudnené alebo riedko osídlené regióny, s osobitným dôrazom na odvetvie poľnohospodárstva, aby sa podporila ich schopnosť vytvárať pracovné miesta a pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach; na dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je miera zamestnanosti aspoň na úrovni 75 %, považuje za potrebné zvýšiť mieru zamestnanosti, zvýšiť príjmy a podporovať tvorbu dôstojných pracovných miest;

5.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch je hrubý disponibilný príjem domácností na obyvateľa stále pod úrovňou spred krízy v roku 2008; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie v záujme zníženia nerovností;

6.  zdôrazňuje potrebu dobre navrhnutých politík trhu práce a reforiem, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné miesta prijímaním opatrení na zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy a spravodlivého odmeňovania, ochranu a podporu zdravia a dobrých životných podmienok zamestnancov, prioritné zameranie na opätovné začlenenie nezamestnaných, presadzovanie rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, ako aj rovnakých práv pracovníkov, a to aj vo verejnom sektore, uľahčenie rovnakého prístupu na trh práce, sociálnej ochrany pre všetkých a mobility pracovnej sily, zohľadnenie vidieckych a izolovaných regiónov a odstraňovanie nerovností a rodových rozdielov;

7.  s mimoriadnym znepokojením upozorňuje na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch a zraniteľnosť novoprijatých pracovníkov v mladom veku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby boj proti nezamestnanosti mladých ľudí považovali za prioritu a plne využívali finančné nástroje, ako sú záruka pre mladých ľudí, programy EÚ, napríklad Erasmus +, a cielené opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí a na podporu zamestnateľnosti mladých ľudí; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že mnohí Európania nedobrovoľne pracujú na kratší pracovný čas; konštatuje, že to má negatívne dôsledky na ich sociálnu ochranu;

8.  poznamenáva, že zapojenie žien do trhu práce naďalej narastá, vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že rozdiel v zamestnanosti medzi ženami a mužmi zostáva takmer nezmenený od roku 2013 a že rodová nerovnosť z hľadiska zamestnanosti a odmeňovania je naďalej výrazná; so znepokojením konštatuje, že ženy sú nadmerne zastúpené v menej platených odvetviach a častejšie sú na pracovných miestach, pre ktoré sú nadmerne kvalifikované; konštatuje, že málo členských štátov prijalo opatrenia na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a rozdielov vo faktoroch znižujúcich motiváciu pracovať; žiada Komisiu, aby navrhla smernicu o transparentnosti odmeňovania s cieľom urýchlene odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že barcelonský cieľ 90 % dostupnosti starostlivosti o deti vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky nebude splnený; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a zabezpečiť prístup k zariadeniam cenovo dostupnej starostlivosti o deti, starostlivosti o deti v ranom veku a dlhodobej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zlepšili odbornú prípravu a pracovné podmienky v týchto službách (vrátane zdravotníckych služieb); vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a urýchlene vykonali nedávno prijatú smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov a aby povzbudili väčší počet mužov v tom, aby čerpali platenú rodičovskú dovolenku;

10.  berie na vedomie odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na vytvorenie otvoreného, konkurencieschopného a dynamického jednotného trhu, ktorý je kľúčom k stimulovaniu produktivity, uľahčeniu rastu a vytváraniu pracovných príležitostí; v tejto súvislosti podčiarkuje význam spravodlivého rozdelenia rastu prosperity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnietili produktivitu prostredníctvom reforiem, ktoré odstránia zbytočnú reguláciu; zdôrazňuje skutočnosť, že investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nielen zlepšujú kvalitu pracovných miest a životné podmienky pracovníkov, ale majú aj pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

11.  poukazuje na potrebu bojovať proti diskriminácii na základe veku na trhoch práce, napríklad odstraňovaním rozdielov medzi mladými a staršími generáciami, zvyšovaním informovanosti o smernici o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní(30), a to aj vo verejnom sektore, zabezpečením prístupu k príležitostiam celoživotného vzdelávania prostredníctvom kurzov a odbornej prípravy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám, bojovaním proti rozdielom v dôchodkoch a podporou programov mobility a výmeny zručností medzi staršími obyvateľmi EÚ; konštatuje, že starší a menej kvalifikovaní pracovníci sa oveľa zriedkavejšie zúčastňujú na programoch celoživotného vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zmenu tohto trendu; zastáva názor, že väčšiu pozornosť treba venovať starším pracovníkom a politikám, na základe ktorých bude poskytovaná intenzívnejšia podpora a vznikne spoločnosť, v ktorej budú ľudia aktívni celý život, a to najmä kladením dôrazu na pracovníkov starších ako päťdesiat rokov;

12.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti diskriminácii etnických skupín na trhu práce a proti etnickým rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch; vyzýva Komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu plánovania integrácie etnických menšín do trhu práce s cieľom zmierniť riziko vylúčenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané proti diskriminácii na základe etnickej príslušnosti a príslušnosti k menšine alebo menšinovému jazyku zvyšovaním informovanosti, vykonávaním stratégií rozmanitosti a zhromažďovaním a analýzou spoľahlivých rozčlenených údajov o diskriminácii;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie s cieľom zabezpečiť intenzívnejšie začlenenie skupín, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, ako sú osamelí rodičia, neformálni opatrovatelia, dlhodobo chorí, ľudia so zdravotným postihnutím, zdravotnými problémami alebo zložitými chronickými chorobami, migranti, utečenci a ľudia z etnických a náboženských menšín, do trhu práce, ako aj ich užšie začlenenie do spoločnosti;

14.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020, a najmä smernicu (EÚ) 2019/882 o prístupnosti(31); zdôrazňuje však, že v tomto smere treba urobiť viac; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že osoby so zdravotným postihnutím sú naďalej znevýhodňované z hľadiska zamestnávania, vzdelávania a sociálneho začleňovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej vypracúvali osobitné opatrenia v rámci sociálnych politík a politík v oblasti zamestnanosti a vzdelávania s cieľom zabezpečiť účinnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých a osôb s chronickými chorobami vrátane osôb s poruchami duševného zdravia a psychosociálnymi poruchami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby išli nad rámec podporných opatrení a vytvorili viac stimulov pre zamestnanosť, zlepšili prístupnosť a podnikli primerané úpravy(32), a to aj tým, že v plnej miere využijú príležitostí v oblasti hospodárskeho a sociálneho začlenenia, ktoré ponúka digitalizácia;

15.  berie na vedomie zvýšenie počtu nových foriem zamestnania vrátane transformácie z dôvodu digitalizácie a automatizácie; zdôrazňuje, že tieto trendy so sebou prinášajú výhody a zároveň výzvy; zdôrazňuje význam politík celoživotného vzdelávania, ktoré pracovníkom umožnia pripraviť sa na zmeny postavenia na trhu práce; zdôrazňuje význam sociálneho dialógu, najmä pri rozvoji ďalších stratégií na riešenie týchto výziev; konštatuje, že táto transformácia môže viesť k prípadom atypického a neistého zamestnania; so znepokojením berie na vedomie neprimeraný a nedostatočný prístup atypických pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k systémom sociálnej ochrany, a to vrátane plateného voľna a platenej dovolenky; zdôrazňuje, že nepravá samostatná zárobková činnosť je pretrvávajúcim problémom, ktorý treba riešiť; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na riešenie týchto otázok, najmä v nadväznosti na odporúčanie Rady o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane, ktoré bolo schválené 6. decembra 2018; víta toto odporúčanie ako prvý krok, ale zdôrazňuje, že na zabezpečenie prístupu k sociálnej ochrane pre všetkých treba urobiť viac;

16.  poznamenáva, že podiel práce pre online platformy v EÚ sa za uplynulé dva roky zvýšil o viac než 25 % až na 5 miliónov pracovníkov a že tretina všetkých transakcií v súvislosti s platformami sa vykonáva cezhranične; poukazuje na to, že pracovníci platforiem často nie sú krytí žiadnymi systémami sociálnej ochrany; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zbierali lepšie a harmonizovanejšie údaje o počte pracovníkov platforiem a ich postavení v zamestnaní, náplni práce a príjmoch; vyzýva na koordinovanú iniciatívu EÚ s cieľom zabezpečiť prístup pracovníkov platforiem k sociálnej ochrane, zaručiť všetky ich sociálne a pracovné práva bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní a rozšíriť rozsah kolektívnej dohody na pracovníkov platforiem;

17.  zdôrazňuje, že nové komunikačné technológie a flexibilita organizácie práce môžu mať často za následok dlhší pracovný čas a prekrývanie práce, súkromného života a osobného času; osobitne poukazuje na potrebu zaviesť právo odpojiť sa od digitálnych technológií a preskúmať pojmy časovej chudoby a nezávislosti v súvislosti s pracovným časom;

18.  zdôrazňuje, že je potrebná transformácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia a ekologizácia hospodárstva, a aby sa rozvíjali zručnosti, vrátane mäkkých zručností, a kompetencie potrebné na napĺňanie potrieb pracovného trhu a riešenie súčasných a budúcich hospodárskych, sociálnych a ekologických problémov; domnieva sa, že nedostatočná kvalifikácia a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami môžu byť pre investície veľkou prekážkou; zdôrazňuje, že na získanie primeraných zručností treba zvýšiť kvalitu, dostupnosť, inkluzívnosť, cenovú prijateľnosť a prístupnosť vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a zlepšiť vzájomné uznávanie kvalifikácií; zdôrazňuje, že je dôležité motivovať podniky, aby navýšili svoje investície do odbornej prípravy; zdôrazňuje, že investície do odbornej prípravy sú kľúčom k sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité riešiť otázku predčasného ukončenia školskej dochádzky; vyzýva členské štáty, aby sa riadili dvojitou stratégiou, ktorá spočíva v zabezpečení inkluzívnosti hlavného vzdelávacieho prúdu, ako aj v poskytovaní cielených programov najzraniteľnejším osobám; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili a podnietili investície do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a do komplexnej odbornej prípravy v oblasti digitálnych, odborných a podnikateľských zručností a aby zohľadnili transformáciu na digitálne hospodárstvo a ekologickejšie hospodárstvo a dopyt po odborníkoch z oblasti techniky v mnohých krajinách a regiónoch; zdôrazňuje, že dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sú kľúčovým faktorom na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov;

19.  vyjadruje súhlas s Komisiou, že pri riešení otázky digitalizácie treba konať včas, že EÚ ako celok musí tento proces urýchliť a že treba lepšie zosúladiť politiky Únie, členských štátov a regionálne politiky a zhromaždiť verejné a súkromné zdroje na navýšenie investícií do digitálneho hospodárstva a spoločnosti a na posilnenie s nimi súvisiacich synergií; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinnú a spravodlivú digitálnu transformáciu služieb, pri ktorej nikto nebude opomenutý; zdôrazňuje, že programy digitálnej gramotnosti by sa mali zaoberať otázkami súkromia a ochrany údajov;

20.  domnieva sa, že výzvy spojené so zmenou klímy a prechodom na ekologickejšie hospodárstvo si vyžadujú rozhodnú podporu spoločnosti, pracovníkov a podnikov s cieľom pomôcť im zvládnuť tieto kľúčové transformácie s osobitným dôrazom na najviac postihnuté regióny, a to tým, že sa zlepší odborná príprava a vzdelávanie s cieľom prispôsobiť zručnosti a vytvoriť nové pracovné miesta v odvetviach životného prostredia a v digitálnych odvetviach; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti vrátane ľudí ohrozených chudobou a/alebo extrémnou materiálnou depriváciou;

21.  zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie zručností a ich rozvoj súvisia s vytváraním pridanej hodnoty a konkurencieschopnosti a mali by tvoriť jadro politík EÚ zameraných na podporu hospodárskeho rastu prostredníctvom investícií do zručností; poukazuje na to, že hoci sú zručnosti nevyhnutnou podmienkou rastu, len zručnosti samotné nie sú postačujúce; žiada preto doplňujúce opatrenia, aby sa po investovaní do počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy na trhu práce vytvorili a navrhli kvalitné pracovné miesta, pri ktorých sa čo najlepšie využijú zručnosti pracovníkov;

22.  vyjadruje znepokojenie nad neustále vysokým počtom ľudí v Európe, ktorí nemajú základné zručnosti v oblasti gramotnosti a matematickej gramotnosti, čo je nevyhnutný predpoklad aktívnej účasti v spoločnosti a na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby prijali rázne opatrenia na posilnenie ustanovení o odbornej príprave v oblasti základných zručností, najmä pre najviac marginalizované skupiny v spoločnosti; zdôrazňuje dôležitosť rozhodných opatrení na uznanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa s cieľom zaručiť čo najširšie uznanie zručností a kompetencií a podporiť flexibilitu medzi rôznymi možnosťami vzdelávania a odbornej prípravy;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponúkali stimuly a naďalej poskytovali technickú pomoc s cieľom posilniť príležitosti na podporu dôstojnej práce pre mladých ľudí prostredníctvom programov zamestnanosti, podpory mladých podnikateľov rámcom EntreComp, vysokokvalitných programov učňovskej, jazykovej a odbornej prípravy, a to aj pomocou školských osnov v členských štátoch v úzkej spolupráci s podnikateľskou a výskumnou obcou a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami;

24.  vyzýva členské štáty, aby posilňovali a modernizovali verejné služby zamestnanosti na každej územnej úrovni prostredníctvom priebežnej odbornej prípravy prevádzkovateľov, zapojenia vysoko špecializovaných poradcov a lektorov a vykonávania cielených politík v prípade každej kategórie trhu práce;

25.  zdôrazňuje, že sociálne a hospodárske ciele Únie by mali mať rovnakú prioritu a zabezpečené finančné zdroje v budúcom rozpočte a že cyklus európskeho semestra by sa mal rozšíriť tak, aby počas celého obdobia zahŕňal sociálny rozmer, so zapojením príslušných orgánov EÚ a členských štátov, ktoré sa zaoberajú sociálnymi politikami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby skvalitnila odporúčania pre jednotlivé krajiny v prípade členov eurozóny tým, že vytvorí rámec, v ktorom sa sociálne politiky súvisiace s Európskym pilierom sociálnych práv, napríklad inkluzívny prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, strave, zamestnaniu a bývaniu a ochrana sociálnych práv, analyzujú podľa sociálnych segmentov, ako sú napríklad deti, mládež, starší ľudia, menšiny, migranti a osoby so zdravotným postihnutím, čím vznikne oveľa presnejší obraz hospodárskeho a sociálneho zdravia členských štátov, a aby preskúmala možné rozšírenie tejto novej zložky odporúčaní pre jednotlivé krajiny na krajiny mimo eurozóny; poukazuje na to, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali byť v súlade s hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi EÚ a mali by sa vzájomne posilňovať, a nie si protirečiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili európsku stratégiu udržateľnosti na riešenie sociálnych, hospodárskych a klimatických výziev; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili sociálne práva tým, že navrhnú právne predpisy zahŕňajúce v prípade potreby a na základe preskúmania finančné nástroje s cieľom vykonávať Európsky pilier sociálnych práv v rámci svojich príslušných právomocí ustanovených v zmluvách;

26.  domnieva sa, že je nevyhnutné definovať a zavŕšiť sociálny rozmer Európskej únie; na tento účel považuje za nevyhnutné zabezpečiť práva na slušné životné podmienky, primerané bývanie, účinný a prístupný systém zdravotnej starostlivosti a dlhodobú starostlivosť;

27.  zdôrazňuje, že fungujúci sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom pri stanovovaní pracovných podmienok, ktorý zahŕňa rôznych aktérov na rôznych úrovniach, vyvažuje záujmy pracovníkov a zamestnávateľov a prispieva k hospodárskej konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti; vyzýva členské štáty, aby ešte viac podporili sociálny dialóg v celej Európe s cieľom vyvážiť pracovnoprávne vzťahy a v prípade potreby posilniť možnosti kolektívneho vyjednávania;

28.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miera chudoby je naďalej neprijateľne vysoká; zdôrazňuje, že v časoch spomalenia hospodárskeho rastu existuje vyššie riziko chudoby; zdôrazňuje, že zatiaľ čo počet osôb patriacich do kategórie AROPE (ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením) v EÚ v roku 2017 naďalej klesal, bolo týmito prejavmi v roku 2017 ohrozených približne 113 miliónov osôb v EÚ a 74 miliónov osôb v eurozóne; vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ stratégie Európa 2020 znížiť chudobu sa s najvyššou pravdepodobnosťou nepodarí dosiahnuť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zníženie chudoby vrátane chudoby pracujúcich a chudoby, ktorú pociťujú zraniteľné skupiny; zdôrazňuje potrebu odstrániť chudobu detí a vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na vykonávanie európskej záruky pre deti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali stratégiu boja proti chudobe založenú na právach a integrovanom aktívnom začleňovaní, ktorá spája uplatňovanie základných sociálnych práv, vysokokvalitné služby a pracovné miesta s ohodnotením zabezpečujúcim dôstojný život; vyzýva členské štáty, aby vypracovali opatrenia a stratégie v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv s cieľom riešiť sociálne potreby tých, pre ktorých je trh práce neprístupný;

29.  zdôrazňuje, že dôstojné pracovné miesta, prístup k primeranej sociálnej ochrane bez ohľadu na pracovnoprávny vzťah alebo typ zmluvy, rast miezd a dobre financované vysokokvalitné verejné služby vrátane systémov vzdelávania a dostupných možností celoživotného vzdelávania majú významný vplyv na znižovanie nerovnosti, rizika chudoby a sociálneho vylúčenia a zlepšovanie zdravia a blaha ľudí; víta významný vplyv sociálnych transferov na znižovanie chudoby; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa to neodzrkadľuje vo vnútroštátnych politikách všetkých členských štátov; zdôrazňuje dôležitosť transparentného hodnotenia stratégie Európa 2020, najmä v oblasti znižovania chudoby, a rozvoja sociálnej a udržateľnej stratégie po roku 2020, ktorá uprednostňuje odstránenie chudoby a podporuje vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv a cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom procesov zmysluplného dialógu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s občianskou spoločnosťou a ľuďmi s priamymi skúsenosťami s chudobou;

30.  konštatuje, že v roku 2017 bolo 9,4 % všetkých zamestnaných ľudí v EÚ ohrozených chudobou a že chudoba pracujúcich v mnohých členských štátoch sa zvyšuje; zdôrazňuje, že chudoba pracujúcich je základným znakom nespravodlivosti a vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné zvýšiť kúpnu silu pracovníkov, posilniť kolektívne vyjednávanie a stanoviť silný a harmonizovaný systém práv a ochrany pre všetky formy práce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky na zabezpečenie toho, aby si ľudia zo svojich miezd mohli dovoliť dôstojný život pre seba a svoje rodiny; vyzýva Komisiu, aby predložila právny nástroj s cieľom zabezpečiť, aby mal každý pracovník v Únii spravodlivú minimálnu mzdu, ktorú možno stanoviť podľa vnútroštátnych tradícií alebo prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo právnych predpisov;

31.  domnieva sa, že narastanie počtu dočasných alebo neistých pracovných miest môže mať nepriaznivý vplyv na primeranosť dôchodkov, najmä pre mladšie generácie, ktoré často zažívajú prerušenie kariéry, čím dochádza aj k prerušeniu odvádzania príspevkov sociálneho zabezpečenia, a stabilitu systémov sociálneho zabezpečenia;

32.  upozorňuje na znepokojujúci vývoj preťažených trhov s nehnuteľnosťami vo viacerých členských štátoch a jeho negatívne dôsledky, najmä pre osoby s nízkym príjmom a v určitých regiónoch; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dodržiavanie odporúčaní Komisie (obmedziť prekážky dodávok, odstrániť deformácie a zredukovať odchýlky spôsobené daňovým systémom) a prijali opatrenia v súlade s odporúčaním 19 Európskeho piliera sociálnych práv;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali európsky semester na monitorovanie a podporu pokroku v oblasti dostupnosti bývania a bezdomovectva; vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rámec pre sociálne a dostupné bývanie s cieľom účinne koordinovať politiky členských štátov;

34.  poznamenáva, že sociálne a zdravotné služby majú zásadný význam pre podporu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; so znepokojením konštatuje, že väčšina členských štátov dostala odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom zlepšiť účinnosť, prístupnosť a udržateľnosť svojich systémov verejného zdravotníctva; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zabezpečenie prístupnosti, dostupnosti, cenovej dostupnosti, kvality a nákladovej účinnosti svojich systémov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje význam preventívnych kampaní a kampaní na podporu zdravia, ktoré sú zamerané najmä na mladých ľudí zo znevýhodnených skupín obyvateľstva; vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich politík v oblasti zdravia investovali do prevencie; vyzýva na aktívne uskutočňovanie kampaní na podporu zdravia, a to pokiaľ ide o telesné aj duševné zdravie; pripomína, že je dôležité uľahčiť opätovné začlenenie ľudí v produktívnom veku, ktorí sa zotavujú z choroby, do trhu práce; vyzýva členské štáty, aby investovali do služieb starostlivosti pre ľudí v každej fáze životného cyklu, aby pokračovali v snahe o dosahovanie barcelonských cieľov starostlivosti o deti prijatých v roku 2002 a aby vypracovali ciele starostlivosti o starších a o závislé osoby;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne opatrenia v nadväznosti na európsky rámec opatrení pre duševné zdravie a pohodu a kompas EÚ pre opatrenia v oblasti duševného zdravia a pohody; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na podporu duševného zdravia a preventívne opatrenia týkajúce sa duševného zdravia a mali by byť v súlade s ostatnými politickými nástrojmi s cieľom obmedziť hlavné sociálne faktory duševného zdravia;

36.  zdôrazňuje význam dôkladného monitorovania a v prípade potreby revízie finančných prostriedkov Únie s cieľom zabezpečiť účinné financovanie v súlade s cieľmi EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo vzťahu k finančným prostriedkom Únie bojovali proti akémukoľvek zneužívaniu, podvodom a korupcii;

37.  zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania odporúčaní audítorov EÚ;

38.  domnieva sa, že ak sa má udržať a zvýšiť globálna konkurencieschopnosť, je potrebné, aby bol regulačný rámec pre trh práce v členských štátoch jasný, jednoduchý a pružný, pričom zároveň treba zachovať prísne pracovné normy;

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(2) https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/5-presidents-report_en.pdf
(3) Ú. v. EÚ C 179, 25.5.2018, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0337.
(5) Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0181.
(7) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(8) Ú. v. EÚ C 155, 25.5.2011, s. 10.
(9) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 93.
(10) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 100.
(11) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 109.
(12) Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 141.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2019)0202.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2018)0485.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2018)0432.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2018)0325.
(17) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 89.
(18) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 156.
(19) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135.
(20) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.
(21) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(22) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 157.
(23) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 117.
(24) https://ec.europa.eu/health/state/glance_sk
(25) https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/state/docs/2018_healthatglance_rep_en.pdf
(26) https://www.coe.int/en/web/turin-european-social-charter/turin-process
(27) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 25.
(28) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(29) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105.
(30) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16).
(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).
(32) V Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa uvádza: „Primerané úpravy“ sú „nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými“ (https://www.ohchr.org/EN/HRBodies/CRPD/Pages/ConventionRightsPersonsWithDisabilities.aspx); V článku 5 smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní sa uvádza: „Na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vykonajú primerané prispôsobenia. Znamená to, že zamestnávatelia vykonajú podľa potreby jednotlivého prípadu vhodné opatrenia, aby umožnili osobe so zdravotným postihnutím vstúpiť, zúčastňovať sa alebo postupovať v zamestnaní alebo absolvovať odbornú prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom. Toto bremeno nebude neúmerné, ak je dostatočne kompenzované opatreniami existujúcimi v rámci politiky zdravotne postihnutých v danom členskom štáte“ (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32000L0078&from=SK); Na webovom sídle Komisie sa uvádza: „Primerané úpravy predstavujú akúkoľvek zmenu pracovného miesta alebo pracovného prostredia, ktorá je potrebná na to, aby sa osoba so zdravotným postihnutím mohla uchádzať o pracovné činnosti, vykonávať ich a napredovať v nich, prípadne absolvovať odbornú prípravu“ (https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=147).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia