Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 28. novembra 2019 - Štrasburg
Situácia v oblasti slobôd v Alžírsku
 Kuba, prípad Josého Daniela Ferrera
 Haiti
 Dohoda medzi EÚ a USA o pridelení podielu colnej kvóty na dovoz vysokokvalitného hovädzieho mäsa ***
 Dohoda medzi EÚ a USA o pridelení podielu colnej kvóty na dovoz vysokokvalitného hovädzieho mäsa (uznesenie)
 Situácia v Bolívii
 Naliehavá situácia v oblasti klímy a životného prostredia
 Konferencia OSN o zmene klímy 2019 (COP25)
 Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalšie opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu
 Nedávne opatrenia Ruskej federácie proti litovským sudcom, prokurátorom a vyšetrovateľom zapojeným do vyšetrovania tragických udalostí z 13. januára 1991 vo Vilniuse
 Opatrenia na riešenie dosahu rozhodnutia WTO v spore týkajúcom sa spoločnosti Airbus na európske poľnohospodárstvo
 Kríza Odvolacieho orgánu WTO
 Prebiehajúce rokovania o novej dohode o partnerstve medzi EÚ a AKT

Situácia v oblasti slobôd v Alžírsku
PDF 156kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o situácii v oblasti slobôd v Alžírsku (2019/2927(RSP))
P9_TA(2019)0072RC-B9-0193/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Alžírsku, najmä na uznesenie z 30. apríla 2015 o uväznení aktivistov bojujúcich za ľudské a pracovné práva v Alžírsku(1)a na uznesenie z 27. marca 2019 s názvom Situácia po arabskej jari: cesta vpred pre Blízky východ a severnú Afriku (región MENA)(2),

–  so zreteľom na aktualizovanú správu o situácii v Alžírsku v rámci výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2018, ktorú Európska rada prijala 18. marca 2019,

–  so zreteľom na 11. zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko zo 14. mája 2018,

–  so zreteľom na tretie všeobecné pravidelné preskúmanie týkajúce sa Alžírska, ktoré Rada OSN pre ľudské práva prijala na svojom 36. zasadnutí 21. a 22. septembra 2017,

–  so zreteľom na spoločné priority partnerstva, ktoré v rámci revidovanej európskej susedskej politiky (ESP) 13. marca 2017 prijali Alžírska ľudovodemokratická republika a Európska únia a ktoré sa zameriavajú na vykonanie zmeny ústavy a na podporu pokroku v oblasti demokracie a ľudských práv v Alžírsku zo strany EÚ,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Alžírskom(3), najmä na jej článok 2, v ktorom sa stanovuje, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv musí byť základným prvkom dohody a podporovať vnútroštátne a medzinárodné politiky zmluvných strán,

–  so zreteľom na alžírsku ústavu revidovanú 7. februára 2016, najmä na jej články 2, 34 až 36, 39, 41, 42, 48 a 54,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, usmernenia EÚ týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, usmernenia EÚ týkajúce sa slobody prejavu online a offline, usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a na nový strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby sa ochrana a dohľad nad ľudskými právami dostali do centra všetkých politík EÚ,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovor o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na alžírsky zákon č. 12-06 o združeniach a na nariadenie 06-03, ktorý upravuje nemoslimské náboženské bohoslužby,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Alžírsko je blízkym susedom a kľúčovým partnerom Európskej únie a regiónu;

B.  keďže 16. februára 2019, teda desať dní potom, čo Abdalazíz Buteflika oznámil, že sa bude uchádzať o piate funkčné obdobie prezidenta, začali pokojné protesty, ktoré sú tiež známe ako Harák (hnutie); keďže 2. apríla 2019 Buteflika podal demisiu; keďže funkcie úradujúcej hlavy štátu sa ujal predseda Národnej rady Abdalqádir Binsálah; keďže od odstúpenia Butefliku moc nad krajinou otvorene drží v rukách armáda pod vedením poručíka generála Ahmada Qájida Sálaha;

C.  keďže Abdalazíz Buteflika bol prezidentom od roku 1999; keďže zmenou ústavy v roku 2016 sa maximálny počet prezidentských období budúcich prezidentov obmedzil na dve funkčné obdobia; keďže ústavnú zmenu nebolo možné uplatniť retroaktívne, čo Buteflikovi umožnilo uchádzať sa o piate funkčné obdobie; keďže prezidentské voľby, pôvodne naplánované na 18. apríla 2019, boli najskôr odložené na 4. júla 2019 a neskôr na 12. decembra 2019;

D.  keďže vo februári, marci a apríli 2019 a potom každý utorok a piatok za posledných 40 týždňov sa v celej krajine konali pokojné demonštrácie; keďže v posledných týždňoch demonštranti počas celého dňa uskutočňovali nočné pochody;

E.  keďže hnutie Harák má širokú podporu v celej krajine a predstavuje najväčšie protestné hnutie v Alžírsku; keďže väčšinu demonštrantov tvoria mladí ľudia; keďže demonštranti požadujú ukončenie korupcie, viac príležitostí na politické angažovanie, zníženie vysokej miery nezamestnanosti a ukončenie represií vo vzťahu k demonštráciám a pluralistickejší a inkluzívnejší rámec na prípravu slobodných volieb v kontexte širšej politickej transformácie;

F.  keďže podľa indexu slobody tlače v roku 2019 sa Alžírsko nachádza na 141. mieste zo 180 krajín, ktoré boli predmetom prieskumu, pričom sa v ňom uvádza, že sloboda tlače v tejto krajine je „ohrozená“ a novinári sú často prenasledovaní; keďže nezávislé mediálne organizácie, občania, novinári v oblasti sociálnych médií a ďalšie médiá systematicky cenzurujú alžírske orgány za akékoľvek spravodajstvo, ktoré sa považuje za podporujúce postoje disidentov;

G.  keďže alžírske orgány od januára 2018 zatvorili niekoľko cirkví, z ktorých prevažná väčšina je súčasťou Église protestante d’Algérie (EPA), právne uznanej zastrešujúcej organizácie protestantských cirkví v Alžírsku;

H.  keďže šéfredaktorka verejnej rozhlasovej stanice La Chaîne 3 Marjam Abduh odstúpila 23. februára 2019 na protest proti tomu neobjektívnemu zaobchádzaniu s hnutím Harák; keďže bolo zatknutých alebo zastrašovaných niekoľko ďalších novinárov, ako napríklad bývalý arabský korešpondent televíznej stanice France 24 Sufján Marákší a novinári Azab aš-Šajch, ktorý je zadržiavaný od 26. septembra 2019 a Abdalmúdží Challádí, ktorý je zadržiavaný od 14. októbra 2019;

I.  keďže 4. marca 2019 Nádja Madásí, ktorá za posledných 15 rokov pracovala ako hlásateľka v televíznej stanici Canal Algérie, odstúpila, pretože údajne bola cenzurovaná; keďže 5. marca 2019 dostali noviny aš-Šurúq a televízna stanica al-Bilád pokutu od ministerstva pre komunikáciu za to, že pokrývali demonštrácie; keďže facebookova skupina Algérie – Debout! s viac ako 500 000 členmi bola zrušená a jej zakladateľ a správca Sufján Binjúnis bol niekoľkokrát obťažovaný a vypočúvaný predtým, ako proti nemu bolo vznesené obvinenie; keďže publikácie Jeune Afrique, Tout Sur l’Algerie, Algérie Part, Interlignes, a Observ’Algériesú cenzurované;

J.  keďže demonštranti hnutia Harák, obhajcovia ľudských práv, novinári a blogeri sa čoraz častejšie stávajú terčom útokov alebo sú zatýkaní s cieľom zabrániť im v uplatňovaní slobody prejavu, združovania alebo pokojného zhromažďovania;

K.  keďže alžírska komora právnikov (Union nationale des ordres des avocats, UNOA) jednohlasne odsúdila zatknutia aktivistov hnutia Harák a potláčanie slobôd; keďže 24. októbra 2019 približne 500 právnikov v Alžíri demonštrovalo za dodržiavanie práva protestujúcich na riadny proces a nezávislosť súdnictva; keďže UNOA zriadila výbor na podporu obhajcov zadržiavaných demonštrantov a disidentov;

L.  keďže podľa alžírskej ligy na ochranu ľudských práv (Ligue algérienne pour la défense des droits de l’homme, LADDH) bolo v súvislosti s pokojnými protestmi od vzniku hnutia Harák zatknutých a zadržaných viac ako sto ľudí; keďže obvinenia, na základe ktorých sú zadržiavaní, ako sú podkopávanie národnej jednoty a narúšanie územnej celistvosti, podnecovanie k zhromažďovaniu a oslabovanie morálky armády, sú vágne a porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

M.  keďže 87-ročný Lachdar Burdžá´ – veterán vojny za nezávislosť – bol zatknutý 29. júna 2019 za kritizovanie veliteľa armády; keďže 22-ročný študent práva Núr al-Hudá Dahmání bol prepustený 25. novembra 2019 po tom, ako bol odsúdený na šesť mesiacov väzenia v nadväznosti na pochod študentov 17. septembra 2019, a stal ikonou každotýždenných študentských pochodov; keďže Ibráhím Dawáddží a štyria ďalší aktivisti boli zatknutí 12. októbra 2019 za protest proti návšteve ministra mládeže;

N.  keďže 28. mája 2019 zomrel vo väzbe lekár a aktivista za ľudské práva, obhajca berberskej komunity Mzáb a bývalý člen LADDH Kamál ad-Dín Fachchár v nadväznosti na to, ako bol počas rozsiahlych protestov zatknutý a 53 dní držal hladovku, pričom sa predpokladá, že jeho smrť súvisí s podmienkami, v ktorých bol zadržiavaný a so zanedbaním zdravotnej starostlivosti; keďže 22-ročný Ramzí Jatú zomrel v dôsledku zranení, ktoré utrpel počas brutálnej bitky zo strany polície v apríli 2019;

O.  keďže Karím Tábú, vedúci predstaviteľ opozície a bývalý generálny tajomník strany tradičnej opozičnej strany Front socialistických síl (Front des forces socialistes, FFS) a v súčasnosti predseda neuznávanej strany Sociálna a demokratická únia, bol 12. septembra 2019 zatknutý; keďže 26. septembra 2019 ho súd v meste Tipaza prepustil, ale o necelých 14 hodín neskôr bol opäť zatknutý v inej jurisdikcii (Sídí M’Hammed), ale za podobných podmienok, pričom v súčasnosti je zadržiavaný de facto v samoväzbe;

P.  keďže niekoľko členov združenia Rassemblement actions jeunesse (RAJ), vrátane jeho zakladateľa Hakíma Addáda, jeho predsedu Abdalwahhába Firsáwíhoa jeho členov Másínísá Ajsúsa, Džalála Mukráního, Ahmada Bujdara, Kámila Wulduwalího, Karíma Butátu, Ahcena Kádího, Wáfího Tigrínea a Chíraddína Madžáního, bolo zadržaných počas pokojných demonštrácií na podporu väzňov svedomia v Alžírsku;

Q.  keďže viacerí protestujúci, ako napríklad Sámir Belarbí, Fadíl Búmála, Fu´ád Awíšír, Saída Diffeur a Ru´úf Ra´ís, ktorí zostávajú vo väzbe, a obhajcovia ľudských práv – vrátane Sa´ída Búdúra, Hamída Ghúra a Sulajmána Hámítúša – sú stíhaní za oslabovanie morálky armády;

R.  keďže 11. novembra 2019 súd Sídí M’Hammed v Alžíri začal súdny proces so 42 aktivistami, vrátane členky ľudového provinčného zhromaždenia (wilája) Samíry Masúsíovej, ktorá bola obvinená z narušenia celistvosti štátneho územia za to, že mávala berberskou vlajkou; keďže táto vlajka bola počas každotýždenných demonštrácií používaná spolu s národnou vlajkou v celej krajine; keďže viaceré súdy v krajine prepustili demonštrantov zatknutých za rovnaké obvinenie;

S.  keďže v alžírskej ústave sú zakotvené základné slobody vrátane slobody združovania, ktorá je ďalej vymedzená v zákone č. 12-06; keďže v zákone č. 12-06 sa vyžaduje, aby sa každé združenie vrátane tých, ktoré už boli úspešne zaregistrované, zaregistrovalo a získalo od ministerstva vnútra potvrdenie o registrácii pred tým, ako začne legálne pôsobiť; keďže žiadosti o predbežnú registráciu niekoľkých organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych, náboženských a charitatívnych organizácií, ako sú LADDH, EuromedRights, RAJ, Amnesty International, Združenie protestanských cirkví Alžírska, Národná komisia pre nemoslimské náboženské skupiny a Feministické združenie pre osobný rozvoj a uplatňovanie občianstva (AFEPEC), sa stále prerokúvajú napriek tomu, že spĺňajú všetky zákonné požiadavky; keďže týmto organizáciám preto chýba oficiálne právne postavenie;

T.  keďže podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Alžírsko ratifikovalo, vlády musia zabezpečiť právo na slobodu náboženského vyznania, myslenia a svedomia v rámci svojej jurisdikcie, a najmä náboženských menšín; keďže toto právo zahŕňa slobodu praktikovať náboženstvo alebo vyznávať vieru podľa vlastného výberu, či už verejne alebo v súkromí, samostatne alebo v spoločenstve s ďalšími osobami;

1.  dôrazne odsudzuje svojvoľné a nezákonné zatýkanie, zadržiavanie a zastrašovanie novinárov, odborárov, právnikov, študentov, obhajcov ľudských práv a všetkých pokojných demonštrantov a útoky voči nim;

2.  vyzýva alžírske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých tých, ktorí sú obvinení z toho, že si uplatnili právo na slobodu prejavu, najmä Hakíma Addáda, Abdalwahhába Firsáwího, Másínísá Ajsúsa, Džalála Mukráního, Ahmada Bujdara, Kámila Wulduwalího, Karíma Butátu, Ahcena Kádího, Wáfího Tigrínea, Chíraddína Madžáního, Sámira Belarbího, Karíma Tábúa, Fadíla Búmálu, Lachdara Burdžá´u, Samíru Masúsíovú, Ibráhíma Dawáddžího, Sálaha Ma´atíh, Sufjána Marákšího, Azaba aš-Šajcha, Fu´áda Awíšíra, Saída Diffeura a ostatných pokojných protestujúcich, obhajcov ľudských práv a novinárov, ktorí sú svojvoľne väznení, napriek tomu, že ich činnosti sú povolené na základe alžírskych právnych predpisov v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Alžírsko ratifikovalo; vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákaz cestovania a podmienku, ktorá bola uložená Sulajmánovi Hámítúšovi, Abdalmúdžímu Challádímu a Mustafovi Benddžamáovi;

3.  vyzýva alžírske orgány, aby skoncovali so všetkými formami zastrašovania vrátane obťažovania súdnymi a legislatívnymi orgánmi, s kriminalizáciou a svojvoľným zatýkaním a zadržiavaním pokojných demonštrantov, obhajcov ľudských práv, kritických novinárov a blogerov a aby podnikli vhodné kroky na zabezpečenie ich fyzickej a psychologickej ochrany, bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a slobody pri výkone ich legitímnych a mierových aktivít; vyzýva alžírske orgány, aby zabezpečili a zaručili právo na slobodu prejavu, združovania, pokojného zhromažďovania a slobody médií, ktoré zaručuje alžírska ústava a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktoré Alžírsko podpísalo a ratifikovalo;

4.  vyzýva na ukončenie porušovania slobody vyznania kresťanov, členov spoločenstva Ahmadíja a iných náboženských menšín; pripomína alžírskej vláde, že vo vyhláške 06 – 03 sa zaručuje slobodné vykonávanie bohoslužieb; vyzýva alžírske orgány, aby príslušné cirkevné budovy opätovne otvorili;

5.  vyzýva alžírske orgány, aby novelizovali zákon č. 91-19 z 2. decembra 1991 s cieľom odstrániť všetky obmedzenia pokojných demonštrácií, ktoré nie sú absolútne nevyhnutné alebo primerané z hľadiska ustanovení článku 21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek ustanoveniam ústavnej zmeny z roku 2016 sa dekrét z 18. júna 2001, ktorý zakazuje demonštrácie v hlavnom meste, nezrušil a uplatňuje sa vo všeobecnosti v celej krajine;

6.  vyzýva alžírske orgány, aby účinne eliminovali všetky formy neprimeraného použitia násilia orgánmi presadzovania práva pri rozháňaní verejných zhromaždení a aby týmto formám násilia predchádzali; dôrazne odsudzuje nadmerné používanie sily, ktoré malo za následok smrť Ramzího Jattúa; vyzýva alžírske orgány, aby uskutočnili nezávislé vyšetrovanie všetkých prípadov nadmerného použitia sily zo strany členov bezpečnostných síl a vyvodzovania zodpovednosti voči páchateľom;

7.  zdôrazňuje, že nezávislé súdnictvo je jedným zo základných prvkov fungovania demokracie, a vyzýva alžírske orgány, aby podporovali a zabezpečovali nezávislosť súdnictva;

8.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu a členské štáty, aby podporovali skupiny občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov a protestujúcich, a to aj organizovaním väzenských návštev, monitorovaním súdnych procesov a vydávaním verejných vyhlásení, aby podporovali výbor UNOA a ďalšie organizácie pôsobiace v oblasti obrany ľudských práv a aby podrobne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Alžírsku s využitím všetkých dostupných nástrojov vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

9.  vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákon 12-06 z roku 2012 o združovaní a aby nadviazali skutočný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypracovať nový zákon, ktorý je v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a alžírskou ústavou;

10.  vyzýva alžírske orgány, aby zaručili úplné uplatňovanie slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery pre všetkých, čo je zaručené alžírskou ústavou a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach;

11.  vyjadruje znepokojenie nad administratívnymi prekážkami, ktorým čelia náboženské menšiny v Alžírsku, najmä pokiaľ ide o nariadenie č. 06-03; nabáda alžírsku vládu, aby revidovala vyhlášku č. 06-03 s cieľom viac ju zosúladiť s ústavou a s jej medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, konkrétne s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

12.  víta, že jazyk tamazigh bol v roku 2016 uznaný za oficiálny jazyk a podporuje jeho praktické uplatňovanie; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie 42 demonštrantov, ktorí boli zadržaní za to, že mávali berberskou vlajkou;

13.  požaduje riešenie krízy založené na mierovom a inkluzívnom politickom procese; je presvedčený, že demokratické reformy a konštruktívny a inkluzívny dialóg zabezpečujúci politickú, hospodársku a sociálnu stabilitu v Alžírsku by mohli slúžiť ako cesta k obnoveniu bohatého Zväzu arabského Maghrebu, ktorá je dôležitá pre úspešnú spoluprácu medzi oboma stranami Stredozemia;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii EÚ v Alžíri, vláde Alžírska, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 106.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0318.
(3) Ú. v. EÚ L 265, 10.10.2005, s. 2.


Kuba, prípad Josého Daniela Ferrera
PDF 135kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o Kube, prípad Josého Daniela Ferrera (2019/2929(RSP))
P9_TA(2019)0073RC-B9-0200/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kube, najmä na uznesenie zo 17. novembra 2004 o Kube(1), z 2. februára 2006 o politike EÚ voči kubánskej vláde(2), z 21. júna 2007 o Kube(3), z 11. marca 2010 o väzňoch svedomia na Kube(4), z 5. júla 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej v mene Európskej únie(5) a na uznesenie z 15. novembra 2018(6),

–  so zreteľom na dohodu o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou, ktorá bola podpísaná v decembri 2016 a predbežne sa vykonáva od 1. novembra 2017,

–  so zreteľom na druhé zasadnutie spoločnej rady EÚ – Kuba, ktoré sa konalo 9. septembra 2019 v Havane,

–  so zreteľom na druhý formálny dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kubou, ktorý sa konal v rámci dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou 3. októbra 2019 v Bruseli,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Rady pre ľudské práva OSN z mája 2018 týkajúce sa Kuby,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na ďalšie medzinárodné zmluvy a nástroje týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1984 a ktorého je Kuba zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorej signatárom je aj Kuba,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 1. októbra 2019 bol opozičný vodca Vlasteneckej únie Kuby (UNPACU) José Daniel Ferrer svojvoľne a bez obvinenia uväznený a najmenej 72 hodín mu bol odopretý akýkoľvek vonkajší kontakt;

B.  keďže kubánske orgány ho pre jeho pokojný politický aktivizmus viac ako 10 rokov väznili, obťažovali a zastrašovali; keďže v roku 2018 bol 10 dní umiestnený v samoväzbe;

C.  keďže pán Ferrer 2. novembra 2019 prepašoval z väzenia list, v ktorom uviedol, že ho mučili a zle s ním zaobchádzali, počas väzby bol ohrozený jeho život a náležitá lekárska starostlivosť mu bola odopretá; keďže podľa informácií, ktoré poskytla jeho rodina 15. novembra 2019, je zadržiavaný vo väzení Aguadores v Santiagu de Cuba, kde bol umiestnený v cele slúžiacej na výkon trestu; keďže 7. novembra 2019 ho jeho manželka niekoľko minút videla a potvrdila, že zdravotný stav Josého Daniela Ferrera je v kritický vzhľadom na to, že stratil polovicu svojej telesnej hmotnosti, čo je tiež dôsledkom hladovky, ktorú začal;

D.  keďže podľa viacerých MVO je José Daniel Ferrer jedným z približne 120 politických väzňov na Kube; keďže mnohí nezávislí novinári, členovia nenásilného disentu a obhajcovia ľudských práv, ktorí sú väčšinou členmi demokratickej opozície, sú na Kube prenasledovaní, svojvoľne zadržiavaní alebo väznení, najmä José Guía Piloto, Silverio Portal Contreras, Mitzael Díaz Paseiro, Orlando Zapata Tamayo, Eliecer Bandera Barrera, Edilberto Ronal Azuaga a Roberto de Jesús Quiñones Haces;

E.  keďže 28. októbra 2019 Armando Sosa Fortuny, najdlhšie zadržiavaný kubánsky politický väzeň, ktorý strávil vo väzení 43 rokov, zomrel; keďže kubánske orgány nesúhlasili s jeho prepustením, a to napriek jeho zhoršujúcemu sa zdraviu;

F.  keďže podľa medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv musí byť každá zatknutá alebo zadržiavaná osoba pri svojom zatknutí informovaná o dôvodoch a musí byť bezodkladne predvedená pred sudcu;

G.  keďže opatrenia kubánskej vlády porušujú ustanovenia článku 1 ods. 5 a článku 22 dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou, ktorá bola podpísaná v roku 2016 a v ktorej sa kubánska vláda zaväzuje podporovať a zlepšovať ľudské práva;

H.  keďže 5. júla 2017 Európsky parlament udelil súhlas s touto dohodou o politickom dialógu a spolupráci; keďže Európsky parlament v súhlase jednoznačne vyjadril svoje vážne znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv na Kube a keďže súhlas obsahuje doložku o pozastavení v prípade porušenia ustanovení v oblasti ľudských práv;

I.  keďže dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Kubou pod vedením osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva sa začal v roku 2015, pričom piate kolo dialógu sa konalo 9. októbra 2018; keďže 3. októbra 2019 EÚ a Kuba usporiadali druhý formálny dialóg o ľudských právach; keďže tento dialóg nepriniesol žiadne hmatateľné výsledky, a to napriek tomu, že Kuba bola opätovne zvolená do Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2017 – 2019; keďže každý politický dialóg musí zahŕňať priamy a intenzívny dialóg s občianskou spoločnosťou a všetkými opozičnými politickými aktérmi, a to bez akýchkoľvek obmedzení;

J.  keďže v čase druhého zasadnutia spoločnej rady EÚ – Kuba, ktoré sa konalo 9. septembra 2019 v Havane, bolo svojvoľne zatknutých viac ako 100 aktivistov; keďže EÚ o týchto opatreniach mlčala a nevyjadrila sa ani k prípadu pána Ferrera;

K.  keďže Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia kubánskym aktivistom v troch prípadoch: Oswaldo Payá v roku 2002, Ženy v bielom v roku 2005 a Guillermo Fariñas v roku 2010; keďže laureáti Sacharovovej ceny a ich príbuzní sú stále pravidelne obťažovaní a zastrašovaní a je im bránené, aby vycestovali z krajiny a zúčastnili sa medzinárodných podujatí;

L.  keďže ľudské práva, sloboda a dôstojnosť a záujem ľudí sú najlepšie zastúpené a chránené v demokracii;

1.  odsudzuje svojvoľné zadržiavanie Josého Daniela Ferrera a naliehavo vyzýva kubánske orgány, aby ho okamžite prepustili na slobodu; žiada, aby Josému Danielovi Ferrerovi bol poskytnutý prístup k advokátovi podľa vlastného výberu, bol mu umožnený kontakt s jeho rodinou a prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa jeho zadržiavania a k údajným dôvodom tohto zadržiavania;

2.  odsudzuje mučenie a zlé zaobchádzanie, o ktorom pán Ferrer informoval vo svojom liste; pripomína, že kubánske orgány majú povinnosť predchádzať mučeniu a zlému zaobchádzaniu a zabezpečiť rýchle a nestranné vyšetrovanie; naliehavo vyzýva kubánske orgány, aby poskytli pánovi Ferrerovi okamžitý prístup k lekárskej starostlivosti podľa vlastného výberu a aby zabezpečili zásobovanie vhodnými zdravotne vyhovujúcimi potravinami a vodou;

3.  opakuje svoje vážne znepokojenie nad sústavným prenasledovaním, obťažovaním a útokmi, ktorým sú vystavovaní členovia nenásilného disentu, nezávislí novinári, obhajcovia ľudských práv a politická opozícia na Kube; požaduje okamžité ukončenie tohto konania a prepustenie všetkých politických väzňov, ako aj osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané len za uplatňovanie slobody prejavu a zhromažďovania; požaduje lepšie záruky týkajúce sa práva na spravodlivý proces a nezávislosti súdnictva, ako aj zabezpečenia toho, aby osoby pozbavené osobnej slobody mali prístup k nezávislému advokátovi;

4.  opakuje svoju výzvu členským štátom, ESVČ a jej delegácii na Kube, aby dôrazne a verejne odsúdili svojvoľné zatknutie pána Ferrera a uvedených osôb a aby podnikli všetky kroky potrebné na obranu demokracie a ľudských práv;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prijatej dohode o politickom dialógu a spolupráci sa situácia v oblasti demokracie a ľudských práv nezlepšila; požaduje splnenie záväzných povinností stanovených v dohode o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou a žiada, aby sa v tejto súvislosti stanovili jasné kritériá;

6.  pripomína, že dohoda o politickom dialógu a spolupráci obsahuje ustanovenie o pozastavení dohody, ktoré by sa malo uplatniť v prípade porušenia ustanovení o ľudských právach; trvá preto na tom, aby Európska únia pri vykonávaní dohody o politickom dialógu a spolupráci pozorne sledovala a monitorovala dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd na Kube a aby predkladala Európskemu parlamentu pravidelné správy o tejto otázke; považuje uväznenie Josého Daniela Ferrera a iných politických väzňov a zachádzanie s nimi za „mimoriadne naliehavý prípad“, ako sa uvádza v článku 85 ods. 3 písm. b) dohody, a v tejto súvislosti žiada EÚ, aby vyzvala na naliehavé stretnutie;

7.  žiada, aby kubánska vláda zaviedla právne reformy s cieľom zaručiť slobodu tlače, združovania a demonštrácií a začať politické reformy umožňujúce slobodné, spravodlivé a demokratické voľby, ktoré budú brať ohľad na zvrchovanú a slobodne vyjadrenú vôľu kubánskeho ľudu; naliehavo vyzýva kubánsku vládu, aby uviedla svoju politiku v oblasti ľudských práv do súladu s medzinárodnými normami vymedzenými v chartách, vyhláseniach a medzinárodných nástrojoch, ktorých je Kuba signatárom, a aby umožnila občianskej spoločnosti a opozičným politickým aktérom aktívne a bez obmedzení sa zapájať do politického a spoločenského života; vyzýva vládu, aby umožnila nezávislým domácim a medzinárodným pozorovateľom v oblasti ľudských práv neobmedzovaný prístup na Kubu, aby do pozvaní zahrnula aj osobitných spravodajcov OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu pokojného zhromažďovania, prejavu a pre situáciu obhajcov ľudských práv;

8.  pripomína, že na Kube platí od roku 2003 moratórium na výkon trestu smrti; vyzýva kubánske orgány, aby zrušili trest smrti za všetky trestné činy; žiada o preskúmanie všetkých rozsudkov trestu smrti, aby sa zabezpečilo, že sa v rámci týchto súdnych procesov dodržiavajú medzinárodné normy;

9.  vyzýva kubánske orgány, aby zaručili slobodu médií a slobodu prejavu, a to aj zrušením dekrétu č. 349, ktorý obmedzuje slobodu umeleckého prejavu, a aby zastavili obťažovanie a zadržiavanie nezávislých novinárov; vyzýva kubánsku vládu, aby prestala cenzurovať internet a skoncovala s blokovaním internetových sídiel a obmedzovaním prístupu k informáciám;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viacerým európskym a kubánskym organizáciám občianskej spoločnosti bola odopretá možnosť zúčastniť sa dialógu s občianskou spoločnosťou v rámci širšieho dialógu o ľudských právach dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi EÚ a Kubou, ktorý sa uskutočnil 2. októbra 2019, a to v dôsledku toho, že kubánska vláda odmietla týmto organizáciám udeliť svoj súhlas; ďalej požaduje, aby sa medzi EÚ a Kubou nadviazal inštitucionalizovaný, formálny, otvorený a verejný dialóg so skutočne nezávislou občianskou spoločnosťou, podobne ako v prípade dialógov, ktoré sa zaviedli s krajinami, s ktorými má EÚ dohody o spolupráci;

11.  vyzýva nového VP/PK, aby uznal existenciu politickej opozície voči kubánskej vláde a podporil jej začlenenie do politického dialógu medzi EÚ a Kubou; v tejto súvislosti vyzýva všetkých zástupcov členských štátov, aby počas návštev kubánskych orgánov upozorňovali na obavy v oblasti ľudských práv a aby sa pri návšteve Kuby stretávali s laureátmi Sacharovovej ceny s cieľom zabezpečiť jednotné vnútorné a vonkajšie uplatňovanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv, a tak posilniť účasť nezávislej občianskej spoločnosti;

12.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby aktívne podporovali skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov obhajujúcich ľudské práva na Kube, a to aj prostredníctvom organizovania návštev väzníc, monitorovania súdnych procesov a prostredníctvom verejných vyhlásení; vyzýva nového VP/PK, aby informoval Európsky parlament o opatreniach, ktoré doteraz vykonala delegácia EÚ;

13.  vyzýva nového VP/PK, aby požadoval, aby kubánske orgány po rokoch nečinnosti začali reformy vedúce k demokratickej transformácii krajiny v súlade s dohodou o politickom dialógu a spolupráci; poukazuje na to, že súčasná situácia na Kube oslabuje zásady v oblasti ľudských práv a demokracie, na ktorých je dohoda založená;

14.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že kubánske orgány odmietli povoliť Európskemu parlamentu, jeho delegáciám a niektorým politickým skupinám návštevu Kuby napriek tomu, že Európsky parlament udelil súhlas s dohodou o politickom dialógu a spolupráci; vyzýva orgány, aby okamžite umožnili vstup do krajiny;

15.  odsudzuje intervenčné správanie kubánskej vlády a žiada, aby zastavila všetky zásahy v rôznych krajinách Latinskej Ameriky;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a národnému zhromaždeniu právomoci ľudu Kuby, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a vládam členských krajín CELAC.

(1) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 83.
(2) Ú. v. EÚ C 288 E, 24.11.2006, s. 81.
(3) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 377.
(4) Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 82.
(5) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 99.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0460.


Haiti
PDF 135kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o Haiti (2019/2928(RSP))
P9_TA(2019)0074RC-B9-0214/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Haiti, najmä na uznesenie z 19. januára 2011 o situácii na Haiti rok po zemetrasení: humanitárna pomoc a obnova(1), a z 8. februára 2018 o detskom otroctve na Haiti(2),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2018, a najmä na časť o Haiti, ktorú prijala Rada 13. mája 2019,

–  so zreteľom na záverečnú správu povolebnej misie EÚ na Haiti od 19. do 23. novembra 2018,

–  so zreteľom na výročnú správu stabilizačnej misie OSN na Haiti (MINUSTAH) a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UN OHCHR) z júla 2017 o situácii v oblasti ľudských práv na Haiti od 1. júla 2015 do 31. decembra 2016,

–  so zreteľom na správu MINUSTAH a UN OHCHR o obvineniach z porušovania ľudských práv z 13. a 14. novembra 2018 v štvrti La Saline v Port-au-Prince,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie o Haiti, ktoré prijala Rada OSN pre ľudské práva na svojom 34. zasadnutí 17. marca 2017,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 16. decembra 1966 a ktorého je Haiti zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na deklaráciu ľudských práv OSN,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Haiti,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2476 (2019) z 25. júna 2019,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie z roku 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) v mene Európskej únie o situácii na Haiti zo 7. novembra 2019,

–  so zreteľom na článok vydaný organizáciou Amnesty International 31. októbra 2019, ktorý poskytuje dôkazy o neprimeranom používaní sily proti demonštrantom,

–  so zreteľom na správu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí o situácii na Haiti z 1. októbra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie delegácie Európskej únie na Haiti z 28. mája 2019,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vláda oznámila v júli 2018, že odstráni dotácie, čo umožní zvýšiť ceny palív až o 50 %, čo viedlo k rozsiahlym protestom a najhorším občianskym nepokojom za posledné roky; keďže toto opatrenie reagovalo na škrty dohodnuté s Medzinárodným menovým fondom (MMF) vo februári 2018 výmenou za finančné úvery vo výške 96 miliónov USD na pomoc krajine pri splácaní zahraničného dlhu;

B.  keďže demonštrácie organizované opozičnými lídrami žiadali rezignáciu prezidenta Jovenela Moïseho z dôvodu rozmáhajúcej sa inflácie, obvinení zo systematickej vládnej korupcie, do ktorej bol zapojený aj bývalý prezident Michel Martelly, a hospodárskej a potravinovej neistoty, ktorým vonkajší svet venuje málo pozornosti; keďže demonštrácie, ktoré sa začali pred rokom na protest proti korupčným škandálom haitských orgánov, si vyžiadali stovky obetí a vyhrotili sa na rozsiahle nepokoje; keďže korupcia je všadeprítomným problémom haitskej spoločnosti a politiky;

C.  keďže bezpečnostné sily potlačili protesty s použitím ostrej munície a slzného plynu; keďže podľa UN OHCHR zahynulo počas protestov vo februári 41 ľudí a 100 osôb bolo zranených; keďže podľa posledných údajov OHCHR zomrelo v období od 15. septembra do 1. novembra 2019 pri podobných protestoch najmenej 42 ľudí, z ktorých 19 bolo zabitých orgánmi presadzovania práva, a 86 osôb bolo zranených;

D.  keďže Haiti je od marca 2019 bez vlády, čo bráni krajine v prístupe k financovaniu z medzinárodnej pomoci a k úverom Svetovej banky; keďže od januára 2020 bude Haiti bez parlamentu preto, že sa v októbri 2019 nekonali parlamentné voľby; keďže pán Moïse oznámil svoj zámer zaviesť ústavné reformy, ktorými posilní právomoci úradu prezidenta;

E.  keďže napriek demonštráciám neboli prijaté žiadne právne kroky; keďže táto beztrestnosť a nedostatok pozornosti medzinárodného spoločenstva ešte viac prehlbujú násilie; keďže dlhodobá a pretrvávajúca kríza má tiež za následok ďalšie obmedzenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, k potravinám, vzdelávaniu a iným potrebám, a spôsobila ďalšie nedostatky elektrickej energie a paliva;

F.  keďže mnohé komunity stále nemajú prístup k elektrickej rozvodnej sústave po zemetrasení v roku 2010 a v každodennom živote sú závislé od generátorov; keďže zvýšenie cien palív ešte viac obmedzilo hospodárske príležitosti;

G.  keďže existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že polícia ozbrojená poloautomatickými puškami použila počas protestov ostrú muníciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a s normami na použitie sily; keďže novinári sú terčom neustáleho obťažovania a fyzických útokov; keďže 11. októbra 2019 zastrelili v jeho aute Néhémie Josepha, novinára rádia Méga, ktorý informoval o protestoch, v septembri 2019 bol do tváre postrelený fotoreportér Associated Press Chery Dieu-Nalio, v júni 2019 bol zastrelený reportér stanice Radio Sans Fin Pétion Rospide a v marci 2018 zmizol novinár Vladjimir Legagner;

H.  keďže beztrestnosť pretrváva aj v takých prípadoch, ako je masaker v La Saline na okraji hlavného mesta Port-au-Prince, kde bolo v októbri 2018 svojvoľne zabitých 70 ľudí a znásilnených 13 žien; keďže vláda prisúdila masaker vojne medzi gangmi; keďže Organizácia amerických štátov (OAS) a misia OSN na podporu justície na Haiti (MINUJUSTH) na základe informácií získaných od Národnej siete pre ľudské práva (RNDDH) pripisujú tento masaker pokusu manželky prezidenta Martine Moïseovej a niekoľkých vládnych predstaviteľov o podplatenie ľudí v la Saline, aby zastavili demonštrácie proti prezidentovi Moïseovi, a tvrdia, že masaker vznikol v dôsledku toho, že odmietli prijať úplatok; keďže organizácie pre ľudské práva na Haiti vyzvali, aby sa uskutočnila misia OAŠ na vyšetrenie masakra;

I.  keďže bezpečnostná situácia v krajine sa od októbra 2017 výrazne zhoršila po tom, ako mierovú misiu Organizácie Spojených národov na Haiti (UNSTAMIH) nahradila MINUJUSTH, ktorej zamestnanci majú obmedzenú odbornú prípravu v oblasti polície;

J.  keďže rodová diskriminácia je aj naďalej vážnym problémom v krajine; keďže Haiti má index rodovej nerovnosti (GII) 0,593, čo radí krajinu na 142. miesto zo 159 v roku 2015; keďže diskriminácia, stigmatizácia, vylúčenie LGBTI osôb a násilie voči nim sú systémové a rozšírené na Haiti; keďže mladé dievčatá dostávajú len malé alebo žiadne vzdelanie; keďže zákony, ktoré kriminalizujú znásilnenie a domáce násilie, boli prijaté až v roku 2005, trestný zákonník sa nenovelizoval od roku 1835 a ženy a dievčatá často čelia nerovnej právnej ochrane; keďže 7. novembra 2019 bolo v civilnej väznici v Gonaïves znásilnených 10 žien vrátane 15-ročného dievčaťa; keďže od začiatku protestov sú v haitskom väzenskom systéme rozšírené preplnenie, nedostatok potravín, nedostatok rodinných návštev a iné neľudské podmienky;

K.  keďže väčšina detí na Haiti nemôže od začiatku školského roka v septembri chodiť do školy; keďže negramotnosť a prístup k vzdelaniu sú na Haiti veľkým problémom, keďže približne polovica všetkých Haiťanov vo veku 15 rokov a viac je negramotná a najmenej 350 000 detí a mladých ľudí v celej krajine zostáva mimo základného a stredoškolského vzdelania;

L.  keďže stále pretrváva systém Restavèk, moderná forma otroctva, v ktorej haitské deti z chudobných domácností posielajú ich rodičia, aby žili s inými rodinami a pracovali pre ne v domácnosti, pričom často trpia zneužívaním a zlým zaobchádzaním a nemajú prístup k vzdelávaniu;

M.  keďže Haiti, ktoré sa nachádzalo na 168. mieste na svete v indexe ľudského rozvoja UNDP, čo je zhoršenie v porovnaní s jeho predchádzajúcim hodnotením, neustále potrebuje humanitárnu a rozvojovú pomoc: keďže podľa Svetovej banky Haiti naďalej zostáva najchudobnejšou krajinou Severnej a Južnej Ameriky a jedným z najchudobnejších štátov na svete, pričom jeho 59 % obyvateľov žije pod národnou hranicou chudoby, 24 % pod národnou hranicou extrémnej chudoby a viac ako 40 % obyvateľov je nezamestnaných; keďže korupcia vlády je mimo kontroly a index vnímania korupcie za rok 2018 organizácie Transparency International zaraďuje Haiti na 161. miesto zo 180 štátov, ktoré sa zúčastnili na prieskume;

1.  dôrazne odsudzuje potláčanie pokojných protestov haitskými orgánmi, ako aj použitie smrtiacej sily, svojvoľné zadržiavanie, zastrašovanie, obťažovanie a sexuálne násilie; žiada, aby haitské orgány okamžite upustili od nezákonného použitia sily, najmä strelných zbraní a munície, proti pokojným demonštrantom, a zaručili právo ľudí na slobodné a pokojné demonštrácie; podporuje požiadavky haitského ľudu na ukončenie korupcie a beztrestnosti;

2.  zdôrazňuje, že na to, aby sa zabránilo ďalšej nestabilite a utrpeniu obyvateľstva, sa musia všetky zúčastnené strany zdržať násilia; vyzýva všetky strany, aby sa zapojili do úprimného, otvoreného a inkluzívneho celohaitského dialógu s cieľom lepšie reagovať na základné potreby a túžby obyvateľstva a poskytnúť trvalé riešenia súčasnej politickej, hospodárskej a humanitárnej krízy;

3.  pripomína, že reforma súdnictva a ukončenie nadmerne dlhej vyšetrovacej väzby a boj proti korupcii musia zostať prioritou, ako sa uvádza v poslednom všeobecnom pravidelnom preskúmaní; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo haitské obyvateľstvo pri posilňovaní nezávislého a stabilného súdneho systému, ktorý dokáže postaviť páchateľov pred súd a potrestať ich bez ohľadu na sociálne postavenie;

4.  žiada nezávislé vyšetrenie prípadu masakru v La Saline, obťažovania a útokov na novinárov a úmrtí, ku ktorým došlo v polovici septembra 2019; žiada, aby boli všetci páchatelia trestných činov postavení pred súd a boli potrestaní; opätovne potvrdzuje význam slobody médií pri podávaní správ o situácii; naliehavo vyzýva všetkých aktérov, aby necielili na novinárov a umožnili im podávať správy o situácii v krajine; opakuje, že musí byť zaručené právo na pokojné vyjadrenie názoru a kritiky;

5.  podporuje výzvu na vyslanie nezávislej odbornej misie OAŠ na Haiti na dlhšie obdobie s cieľom objasniť viacnásobné porušovanie ľudských práv v krajine a vykonať nestranné, dôkladné, transparentné a nezávislé vyšetrovania, ako aj zlepšiť zodpovednosť, zabezpečiť spravodlivosť a pravdu rodinám a obetiam, ktoré prežili, ako to požadujú vnútroštátne ľudskoprávne organizácie;

6.  odmieta akékoľvek pokusy niektorých síl o obnovenie diktatúry; zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné štrukturálne reformy správy a hospodárske reformy, aby sa obnovila dôveru v politický systém krajiny; zdôrazňuje potrebu odstrániť systémovú korupciu, klientelizmus a narušenie právneho štátu;

7.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a veľvyslanectvo EÚ v Port-au-Prince, aby podporili úplnú demokratickú stabilizáciu krajiny a pomohli odstrániť korupciu a iné formy trestnej činnosti;

8.  víta zriadenie integrovaného úradu OSN na Haiti (BINUH) Bezpečnostnou radou OSN 16. októbra 2019, ktorého úlohou je poskytovať vláde Haiti poradenstvo v oblasti zlepšovania politickej stability a dobrej správy; žiada OSN, aby naďalej zohrávala aktívnu úlohu v procese udržiavania mieru a prípravy mieru, a to bez toho, aby sa opakovali chyby z minulosti; vyzýva OSN a jej členské štáty, aby účinne vyšetrili prípady údajného sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania mierovými silami MINUSTAH a mimovládnymi organizáciami na Haiti, a aby stíhali páchateľov týchto zločinov a obetiam poskytli podporu a odškodnenie;

9.  vyzýva EÚ, aby posilnila a podporila kapacitu haitských organizácií, aby prevzala vedenie pri rozhodovaní o druhu pomoci poskytovanej krajine, ako aj o jej príjemcoch;

10.  naliehavo vyzýva haitskú vládu, aby umožnila humanitárnym organizáciám neobmedzený prístup, aby mohli vykonávať svoju činnosť, pomáhať tým, ktorí ju potrebujú, a distribuovať potraviny a inú životne dôležitú pomoc;

11.  vyzýva na ukončenie praktiky Restavèk; vyzýva haitskú vládu, aby zaviedla opatrenia, ktoré zaručia registráciu a ochranu detí, fyzickú aj psychickú, a budú presadzovať školskú dochádzku; žiada EÚ, aby spolupracovala s vládou Haiti na zavedení legislatívneho rámca na ochranu práv detí;

12.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách, prijať právne predpisy proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia a dekriminalizovať umelé prerušenie tehotenstva, ktoré je v súčasnosti za každých okolností zakázané, a to aj v prípadoch sexuálneho násilia; považuje za potrebné prijať naliehavé opatrenia na ochranu a podporu žien a detí, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania, ako zdravotnú a psychologickú starostlivosť a osobitné programy sociálneho začleňovania a rehabilitácie; odsudzuje prípady skupinového znásilnenia žien vo väzení Gonaïves; požaduje rýchle, nestranné, nezávislé a účinné vyšetrenie obvinení; pripomína, že keď štáty odojmú ľuďom slobodu, sú zodpovedné za zabezpečenie ich integrity a za ich ochranu pred aktmi násilia;

13.  odsudzuje zákony proti LGBT osobám, ktoré boli prijaté v roku 2017 a v ktorých sa požaduje zákaz manželstiev homosexuálov a uvádzajú homosexualitu spolu s detskou pornografiou, incestom a komerčným sexuálnym vykorisťovaním detí ako dôvod na to, aby sa občanovi odoprelo osvedčenie o bezúhonnosti; vyjadruje znepokojenie nad okolnosťami spojenými s úmrtím Charlotu Jeudyho, lídra skupiny na zastupovanie LGBTQI osôb Kouraj;

14.  vyzýva haitskú vládu, aby zaviedla administratívny systém, ktorý zaručí, že všetky novonarodené deti budú zaregistrované pri narodení, a prijala opatrenia na registráciu tých, ktoré neboli zaregistrované pri narodení;

15.  vyzýva na systematický boj proti násiliu voči starším ľuďom;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade ministrov AKT – EÚ, inštitúciám Cariforum, vláde a parlamentu Haiti a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 46.
(2) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 40.


Dohoda medzi EÚ a USA o pridelení podielu colnej kvóty na dovoz vysokokvalitného hovädzieho mäsa ***
PDF 123kWORD 42k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o pridelení podielu colnej kvóty Spojeným štátom americkým na vysokokvalitné hovädzie mäso v zmysle revidovaného Memoranda o porozumení o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskej únie (2014) (10681/2019 – C9-0107/2019 – 2019/0142(NLE))
P9_TA(2019)0075A9-0038/2019

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10681/2019),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o pridelení podielu colnej kvóty Spojeným štátom americkým na vysokokvalitné hovädzie mäso v zmysle revidovaného Memoranda o porozumení o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskej únie (2014) (10678/2019),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0107/2019),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 28. novembra 2019(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0038/2019),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0076.


Dohoda medzi EÚ a USA o pridelení podielu colnej kvóty na dovoz vysokokvalitného hovädzieho mäsa (uznesenie)
PDF 136kWORD 49k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o pridelení podielu colnej kvóty Spojeným štátom americkým na vysokokvalitné hovädzie mäso v zmysle revidovaného Memoranda o porozumení o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskej únie (2014) (10681/2019 – C9-0107/2019 – 2019/0142M(NLE))
P9_TA(2019)0076A9-0037/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10681/2019),

–  so zreteľom na návrh Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o pridelení podielu colnej kvóty Spojeným štátom americkým na vysokokvalitné hovädzie mäso v zmysle revidovaného Memoranda o porozumení o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskej únie (2014) (10678/2019),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0107/2019),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a USA(1), z 3. júla 2018 o diplomacii v oblasti klímy(2) a zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie USA a EÚ z 25. júla 2018 po návšteve predsedu Junckera v Bielom dome(4),

–  so zreteľom na správu o pokroku vo vykonávaní spoločného vyhlásenia USA a EÚ z 25. júla 2018(5),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 28. novembra 2019(6) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0037/2019),

A.  keďže bilaterálne obchodné a investičné vzťahy medzi EÚ a USA sú najrozvinutejšie, majú najviac integrovaný hospodársky vzťah vo svete a napriek súčasnému napätiu v oblasti obchodu ich spájajú tie isté dôležité hodnoty a politické a hospodárske záujmy;

B.  keďže EÚ a USA uzavreli v roku 2009 memorandum o porozumení (revidované v roku 2014(7)), ktoré poskytlo dočasné riešenie dlhotrvajúceho sporu vo Svetovej obchodnej organizácii (ďalej len „WTO“), pokiaľ ide o opatrenia zavedené EÚ v roku 1989 na dovoz mäsa z USA, ktoré obsahovalo umelé rastové hormóny(8); keďže v memorande o porozumení sa stanovila colná kvóta 45 000 ton hovädzieho mäsa neupravovaného hormónmi, ktorá sa vzťahuje na všetkých kvalifikovaných dodávateľov v členských štátoch WTO;

C.  keďže v roku 2019 rokovala Komisia s USA o novom pridelení colnej kvóty (35 000 ton pre USA z celkového objemu 45 000 ton), pričom ostatní dodávatelia (Austrália, Uruguaj a Argentína) súhlasili s tým, že si rozdelia zvyšnú časť kvóty;

D.  keďže túto dohodu treba vnímať ako súčasť zmierňovania obchodného napätia medzi EÚ a USA, na ktorom sa obe strany dohodli v spoločnom vyhlásení z 25. júla 2018;

E.  keďže USA z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť uvalili v marci 2018 dodatočné clá na dovoz ocele a hliníka a vyhrážajú sa, že uvalia podobné clá na dovoz motorových vozidiel a automobilových súčiastok z EÚ (podľa oddielu 232 zákona USA o rozšírení obchodu z roku 1962);

F.  keďže EÚ vzniesla v rámci WTO námietku voči zavedeniu antidumpingových a vyrovnávacích ciel na španielske olivy zo strany USA(9);

G.  keďže na základe rozhodcovského rozhodnutia WTO, ktoré bolo rozoslané 2. októbra 2019(10) a ako odvetu za nezákonné subvencie EÚ poskytnuté výrobcovi lietadiel Airbus uvalili USA 18. októbra 2019 clá na dovoz tovaru z EÚ v hodnote 7,5 miliardy USD, a colnými tarifami vo výške 25 % tak ohrozia väčšinu poľnohospodárskeho sektora EÚ a nie priemysel, a to aj pri 10 % clách na lietadlá;

H.   keďže Európsky parlament opakovane vyzval EÚ, aby zvážila možnosti ďalšieho zvýšenia úrovne cieľov Parížskej dohody a začlenenia ambícií v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky obchodné dohody podpísané EÚ boli v úplnom súlade s Parížskou dohodou;

1.  víta túto dohodu s USA o pridelení podielu colnej kvóty na vysokokvalitné hovädzie mäso, ktorou sa urovnáva dlhodobý obchodný spor, keďže ide o pozitívny príklad riešenia sporu medzi EÚ a USA na základe dohody;

2.  víta a oceňuje to, že iní členovia WTO, ktorí vyvážajú do EÚ hovädzie mäso neošetrované hormónmi, podporili túto dohodu tým, že súhlasili, aby sa prevažná väčšina kvóty pridelila USA; berie na vedomie skutočnosť, že podľa Komisie títo iní členovia WTO nedostali žiadnu kompenzáciu za podporu dohody;

3.  konštatuje, že dohoda nemá vplyv na súčasný rozsah prístupu hovädzieho mäsa na trh EÚ a že celková kvóta na prístup na trh EÚ pre hovädzie mäso neošetrené hormónmi nesmie byť navýšená; uznáva, že s cieľom zaručiť najvyššiu možnú úroveň ochrany spotrebiteľov v EÚ by dohoda nemala mať vplyv na technické charakteristiky kvóty uvedené v prílohe 2 k nariadeniu (EÚ) č. 481/2012(11), vrátane kvality a vysledovateľnosti výrobkov; konštatuje, že dohoda nemá vplyv na zákaz dovozu hovädzieho mäsa zo zvierat liečených určitými rastovými hormónmi, ktorý vydala EÚ;

4.  podporuje Komisiu v jej úsilí nájsť spravodlivé a vyvážené riešenie s cieľom zmierniť súčasné obchodné napätie, a to aj prostredníctvom tejto dohody; zdôrazňuje význam nachádzania riešení založených na dohode; konštatuje, že EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila súčasné obchodné napätie; vyzýva USA, aby v tejto súvislosti spolupracovali s EÚ; vyjadruje poľutovanie nad formálnym oznámením USA zo 4. novembra 2019 o ich odstúpení od Parížskej dohody; pripomína, že spoločná obchodná politika EÚ musí prispievať k presadzovaniu vykonávania Parížskej dohody;

5.   zdôrazňuje, že je dôležité oddeliť túto dohodu od ďalších prebiehajúcich obchodných rokovaní medzi USA a EÚ, do ktorých by odvetvie poľnohospodárstva nemalo byť zahrnuté;

6.  berie na vedomie nedostatočný pokrok pri vykonávaní spoločného vyhlásenia, hoci EÚ plní ciele zamerané na znižovanie napätia v oblasti obchodu, ako sa v ňom uvádza;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA doteraz v súvislosti s dlhodobým sporom vo veci Airbusu a Boeingu odmietli spolupracovať s EÚ na hľadaní spravodlivého a vyváženého riešenia pre letecký priemysel oboch strán a vyzýva USA, aby začali rokovania s cieľom vyriešiť tento spor; je znepokojený opatreniami, ktoré prijali USA a ktoré zasahujú európsky letecký sektor a mnohé poľnohospodárske výrobky; žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu európskych výrobcov;

8.  vyzýva USA, aby zrušili svoje jednostranné dodatočné clá na oceľ, hliník a olivy a aby odvolali svoju hrozbu uvalenia dodatočných ciel na vozidlá a automobilové súčiastky;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0342.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0280.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.
(4) https://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-4687_sk.htm
(5) https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2019/july/tradoc_158272.pdf
(6) Prijaté texty, P9_TA(2019)0075.
(7) Revidované Memorandum o porozumení so Spojenými štátmi americkými o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskej únie (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2014, s. 2).
(8) Spoločné oznámenie Európskej únie a Spojených štátov o opatreniach týkajúcich sa mäsa a mäsových výrobkov (hormóny) zo 17. apríla 2014 (WT/DS26/29).
(9) Antidopingové a vyrovnávacie clá na zrelé olivy zo Španielska: žiadosť Európskej únie o zriadenie panelu zo 17. mája 2019 (WT/DS577/3).
(10) Európske spoločenstvá a určité členské štáty – opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami: uplatnenie článku 7.9 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a článku 22 ods. 7 Dohovoru o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov Spojenými štátmi zo 4. októbra 2019 (WT/DS316/42).
(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 481/2012 zo 7. júna 2012, ktorým sa stanovujú pravidlá spravovania colnej kvóty pre vysokokvalitné hovädzie mäso (Ú. v. EÚ L 148, 8.6.2012, s. 9).


Situácia v Bolívii
PDF 130kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o situácii v Bolívii (2019/2896(RSP))
P9_TA(2019)0077RC-B9-0187/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 22. októbra 2019 o volebnom procese v Bolívii a z 15. novembra 2019 o situácii v Bolívii,

–  so zreteľom na vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie Organizácie amerických štátov (ďalej len „OAŠ“) v Bolívii z 21. októbra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie skupiny audítorov procesu volieb v Bolívii z 10. novembra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletovej zo 16. novembra 2019,

–  so zreteľom na ústavné referendum v Bolívii, ktoré sa uskutočnilo 21. februára 2016,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Bolívii,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na najnovšie tlačové vyhlásenia Medziamerickej komisie pre ľudské práva, najmä z 23. októbra, 12. novembra a 19. novembra 2019,

–  so zreteľom na ústavu Bolívie,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 20. októbra 2019 sa v Bolívii uskutočnili prezidentské a parlamentné voľby, ktoré prebiehali vo veľmi polarizovanej atmosfére, vzhľadom na to, že prezident Evo Morales je kontroverznou osobnosťou, a na spor o prijatí jeho kandidatúry;

B.  keďže po tom, ako sa mu v referende o zmene ústavy v roku 2016 nepodarilo dosiahnuť víťazstvo, Evo Morales kandidoval na štvrté volebné obdobie so súhlasom Ústavného súdu, ktorého rozhodnutie svedčilo o nedostatku nezávislosti súdnictva v Bolívii;

C.  keďže po sčítaní 80 % hlasov v rýchlom a bezpečnom systéme na zasielanie predbežných výsledkov (TREP) Najvyšší volebný súd prestal uverejňovať predbežné výsledky; keďže podľa výsledkov v tom čase bolo zrejmé, že by sa malo konať druhé kolo volieb; keďže o 24 hodín neskôr Najvyšší volebný súd „predložil údaje s nevysvetliteľným vývojom trendu, ktorý radikálne zmenil osud volieb a spôsobil stratu dôvery vo volebný proces“, ako uviedla OAS; keďže Ústavný súd vylúčil možnosť druhého kola volieb na základe toho, že bol dosiahnutý požadovaný percentuálny rozdiel 10 % medzi prvými dvoma kandidátmi;

D.  keďže kroky Najvyššieho volebného súdu vyvolali nesúhlas a podozrenie z podvodu nielen medzi stúpencami opozičných kandidátov, ale aj medzi národnými a medzinárodnými pozorovateľmi a vo väčšine medzinárodného spoločenstva;

E.  keďže prezident Morales sa verejne vyhlásil za víťaza volieb ešte pred tým, ako boli zaslané a oznámené verejnosti všetky oficiálne výsledky;

F.  keďže OAŠ, EÚ a medzinárodné spoločenstvo vyjadrili vážne obavy, pokiaľ ide o neodôvodnené prerušenie počítania hlasov, ktoré naznačovalo možný zaujatý prístup pozorovateľov volebnej komisie; keďže domáci a medzinárodní partneri odporučili zorganizovať druhé kolo volieb ako cestu z politickej krízy;

G.  keďže nečakané prerušenie sčítavania hlasov a vyhlásenie víťazstva prezidenta Moralesa viedli k masívnym protestom a mobilizácii prívržencov opozície, ako aj prívržencov samotného prezidenta Moralesa; keďže tieto demonštrácie vyvolali veľké znepokojenie celého medzinárodného spoločenstva a doteraz viedli k smrti najmenej 32 ľudí, stovkám zranených a viac ako 600 zatknutiam v súvislosti s nimi; keďže krajina trpela nedostatkom potravín a palív, ktoré majú vážne následky na civilné obyvateľstvo v dôsledku pouličných blokád prívržencov Moralesa; keďže existujú obavy v súvislosti s násilím, obvineniami zo zbytočného a neprimeraného použitia sily zo strany bezpečnostných síl a štiepenia spoločnosti;

H.  keďže orgán zodpovedný za správu volieb nemal žiadnu dôveryhodnosť, pričom jeden z jeho členov odstúpil počas sčítania; keďže opozícia neuznala výsledok volieb vykonaných za takýchto okolností a odsúdila podozrenie z volebného podvodu;

I.  keďže EÚ nevyslala plnohodnotnú volebnú pozorovateľskú misiu, ale bola zastúpená len malým technickým tímom pozostávajúcim z troch nízko postavených úradníkov;

J.  keďže s cieľom obnovenia dôvery vláda aj volebné orgány prijali technický záväzný audit od profesionálneho tímu OAŠ; keďže tento audit mal podporu generálneho tajomníka OSN;

K.  keďže 10. novembra 2019 sa v rámci auditu OAŠ zistili závažné nezrovnalosti a manipulácia počas volieb, audit vyzval na zrušenie volebných výsledkov a odporučil nový volebný proces, ktorý by mal zahŕňať nové volebné orgány s cieľom zaručiť uskutočnenie dôveryhodných volieb;

L.  keďže po predložení audítorskej správy OAŠ 10. novembra 2019, v ktorej sa žiadalo o zrušenie volebného procesu a jeho opakovanie, došlo k odstúpeniu mnohých vysokopostavených štátnych úradníkov vrátane prezidenta, viceprezidenta, predsedu Senátu a zástupcov volebných orgánov; keďže Evo Morales a niektorí ďalší členovia jeho vlády museli odstúpiť, opustiť krajinu a vzdať sa svojich funkcií; keďže vysokí príslušníci ozbrojených síl navrhli, aby bývalý prezident Evo Morales odstúpil; keďže ozbrojené sily a polícia by sa mali zdržať ovplyvňovania politických procesov a mali by podliehať civilnej kontrole;

M.  keďže Jeanine Áñez podpísala kontroverzný dekrét o ochrane ozbrojených síl pred trestným stíhaním za činy, ktoré vykonajú v mene obnovenia verejného poriadku;

N.  keďže viaceré odstúpenia viedli druhú podpredsedníčku Jeanine Áñezovú k prevzatiu funkcie dočasnej prezidentky, aby mohla rýchlo zvolať nové prezidentské voľby, pretože ide o jediný demokratický a ústavný spôsob na vyriešenie súčasnej krízy;

O.  keďže dolná aj horná komora bolívijského parlamentu jednomyseľne schválili 23. novembra 2019 právne predpisy na vytvorenie podmienok na usporiadanie prezidentských volieb, ktoré následne podpísala dočasná prezidentka Añez; keďže schválené právne predpisy znemožňujú kandidovať vo voľbách tým, ktorí boli v úrade dve po sebe idúce funkčné obdobia, čo znamená, že Evo Morales sa už nemôže uchádzať o úrad;

1.  víta schválenie oboma komorami zákonodarného zhromaždenia právnych predpisov na prípravu najbližších prezidentských volieb, a domnieva sa, že návrat k stabilite v Bolívii si nové voľby vyžaduje čo najskôr, a preto podporuje cieľ vymenovania nového Volebného súdu na zaručenie transparentných volieb; vyzýva dočasné orgány, aby prevzali zodpovednosť za dôveryhodnosť postupu tým, že zorganizujú riadne vykonané a inkluzívne voľby, v ktorých budú mať všetky politické subjekty príležitosť súťažiť v súlade s bolívijskými zákonmi a ústavným poriadkom;

2.  odsudzuje nedostatočnú transparentnosť a dôveryhodnosť bolívijských orgánov a ich pokus o spáchanie podvodu, ktorým oslabili právo bolívijských občanov slobodne a demokraticky voliť prezidenta; domnieva sa, že pokus o volebný podvod predstavuje závažný trestný čin; pripomína, že podľa bolívijských zákonov musia byť voľby vyhlásené za neplatné a osoby a organizácie zapojené do takýchto nezákonných procesov automaticky vylúčené z volebných orgánov;

3.  ostro odmieta násilie a ničenie, ktoré nasledovalo po voľbách z 20. októbra 2019, vyjadruje sústrasť všetkým rodinným príslušníkom obetí a žiada, aby boli zodpovední predvedení pred spravodlivosť;

4.  vyjadruje plnú podporu a uznanie práci volebných pozorovateľov OAŠ pôsobiacich v mimoriadne ťažkých podmienkach v Bolívii;

5.  Víta rozhodnutie stiahnuť armádu z oblastí protestov a zrušiť zákon, ktorý im dáva širokú mieru voľnej úvahy pri použití sily; vyzýva bezpečnostné sily, aby uplatňovali proporcionalitu a zdržanlivosť pri udržiavaní bezpečnosti a verejného poriadku; vyzýva na rýchle, nestranné, transparentné a podrobné vyšetrenie násilia a na to, aby boli zodpovedné osoby postavené pred spravodlivosť;

6.  vyzýva nové dočasné orgány, aby podnikli potrebné kroky na zmenu situácie, obnovenie dôvery, a najmä aby zorganizovali volebný proces, ktorý je ich hlavným cieľom; vyzýva na vytvorenie dialógu s cieľom okamžite zorganizovať nové demokratické, inkluzívne, transparentné a spravodlivé voľby s novo zloženým volebným orgánom, ktoré považuje za východisko zo súčasnej krízy, a vyhnúť sa politickej odvete; vyzýva dočasnú vládu, aby neprijala žiadne narušujúce opatrenia, ktoré by mohli zhoršiť situáciu;

7.  víta úlohu sprostredkovateľa, ktorú zohrala EÚ a katolícka cirkev pri sprostredkovaní dohody medzi stranami o vykonávaní slobodných, inkluzívnych a transparentných volieb v stanovenom časovom rámci a v súlade s bolívijskou ústavou;

8.  opätovne zdôrazňuje, že rešpektovanie nezávislosti súdnictva, politickej plurality a slobody zhromažďovania a prejavu všetkých Bolívijčanov vrátane domorodých národov a ľudí sú základnými právami a základnými piliermi demokracie a právneho štátu;

9.  žiada, aby sa nový volebný proces uskutočnil za prítomnosti dôveryhodných a transparentných medzinárodných pozorovateľov, ktorí budú môcť slobodne pôsobiť a uverejňovať svoje nezávislé pripomienky;

10.  vyjadruje svoju pripravenosť pomáhať v takomto volebnom procese a vyzýva PK/VP, aby vyslala plnohodnotnú volebnú pozorovateľskú misiu EÚ;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde a parlamentu Bolívie, Andskému parlamentu a zhromaždeniu Eurolat.


Naliehavá situácia v oblasti klímy a životného prostredia
PDF 123kWORD 44k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (2019/2930(RSP))
P9_TA(2019)0078RC-B9-0209/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

–  so zreteľom najnovšie a najkomplexnejšie vedecké dôkazy o škodlivých účinkoch zmeny klímy podrobne popísané v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie o 1,5°C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na veľmi vysoké riziko straty biodiverzity popísané v zhrnutí celosvetovej hodnotiacej správy o biodiverzite a ekosystémových službách z 29. mája 2019, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby, určené pre tvorcov politík,

–  so zreteľom na 25. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP25), ktorá sa má konať od 2. do 13. decembra 2019 v španielskom Madride,

–  so zreteľom na 26. konferenciu zmluvných strán UNFCCC, ktorá sa uskutoční v decembri 2020, a na skutočnosť, že všetky zmluvné strany UNFCCC musia zvýšiť svoje vnútroštátne stanovené príspevky v súlade s cieľmi Parížskej dohody,

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), ktorá sa má konať v októbri 2020 v čínskom Kunmingu, na ktorom sa strany musia rozhodnúť o globálnom rámci na zastavenie straty biodiverzity na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 španielskom Madride (COP25)(2),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže okamžité a ambiciózne opatrenia majú zásadný význam pre obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C a zabránenie masívnej strate biodiverzity;

B.  keďže tieto opatrenia musia byť založené na vedeckých poznatkoch a musia zapájať občanov a všetky odvetvia spoločnosti a hospodárstva vrátane priemyslu sociálne vyváženým a udržateľným spôsobom; keďže musia podporovať konkurencieschopnosť našich hospodárstiev a byť sprevádzané silnými sociálnymi a inkluzívnymi opatreniami, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia , ktorá podporí tvorbu pracovných miest pri súčasnom rešpektovaní nevyhnutnosti vysokej úrovne dobrých životných podmienok a vysokej kvality pracovných miest a odbornej prípravy;

C.  keďže žiadny núdzový stav by sa nemal používať na narúšanie demokratických inštitúcií alebo oslabovanie základných práv; keďže všetky opatrenia sa vždy budú prijímať demokratickým procesom;

1.  vyhlasuje núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia; vyzýva Komisiu, členské štáty a všetkých globálnych aktérov, aby urýchlene prijali konkrétne opatrenia potrebné na boj proti tejto hrozbe a jej potlačenie, kým nebude neskoro, a deklaruje svoj vlastný záväzok prijať takéto opatrenia;

2.  naliehavo vyzýva novú Komisiu, aby v plnej miere posúdila vplyv všetkých legislatívnych a rozpočtových návrhov na klímu a životné prostredie a zabezpečila, aby boli všetky v plnom súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 1,5 °C a aby neprispievali k strate biodiverzity;

3.  uznáva svoju inštitucionálnu zodpovednosť za znižovanie svojej uhlíkovej stopy; navrhuje prijať vlastné opatrenia na znižovanie emisií vrátane nahradenia vozidiel svojho vozového parku vozidlami s nulovými emisiami a vyzýva všetky členské štáty, aby sa dohodli na jedinom sídle Európskeho parlamentu;

4.  naliehavo žiada novú Komisiu, aby sa zaoberala nezrovnalosťami súčasných politík Únie týkajúcich sa núdzového stavu v oblasti klímy a životného prostredia, najmä prostredníctvom rozsiahlej reformy svojich investičných politík v oblasti poľnohospodárstva, obchodu, dopravy, energetiky a infraštruktúry;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0079.


Konferencia OSN o zmene klímy 2019 (COP25)
PDF 228kWORD 74k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP 25) (2019/2712(RSP))
P9_TA(2019)0079B9-0174/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

–  so zreteľom na 24. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP24), 14. zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP14), ako aj 3. časť prvého zasadnutia konferencie zmluvných strán, ktoré bolo zároveň zasadnutím zmluvných strán Parížskej dohody (CMA1.3), ktoré sa konalo v Katoviciach v Poľsku od 2. decembra do 14. decembra 2018,

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedníctva konferencie zmluvných strán UNFCCC z 1. novembra 2019 o prijatí návrhu vlády Čile, ktorá preberie predsedníctvo, usporiadať COP25 v Madride v Španielsku od 2. do 13. decembra 2019,

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na samit o opatreniach v oblasti klímy, ktorý 23. septembra 2019 zorganizoval generálny tajomník Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie o Konferencii OSN o zmene klímy 2018 z 25. októbra 2018 v Katoviciach v Poľsku (COP24)(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. júna 2019,

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. októbra 2019,

–  so zreteľom na to, že Lotyšsko a Európska komisia predložili 6. marca 2015 UNFCCC plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ a jej členských štátov,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

–  so zreteľom na hlavnú správu Globálnej komisie pre adaptáciu o adaptácii na zmenu klímy,

–  so zreteľom na deviatu súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) z novembra 2018 o medzerách v oblasti emisií (The Emissions Gap Report 2018) a na jeho štvrtú správu o medzerách v oblasti adaptácie za rok 2018,

–  so zreteľom na posúdenie ukazovateľov Európskou environmentálnou agentúrou s názvom Hospodárske straty spôsobené extrémami súvisiacimi s klímou v Európe, ktoré uverejnila 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie Svetovej meteorologickej organizácie (ďalej len „WMO“) o stave svetovej klímy v roku 2018 z marca 2019 a na 14. vydanie publikácie WMO s názvom Greenhouse Gas Bulletin z 22. novembra 2018,

–  so zreteľom na Sliezske vyhlásenie o solidarite a spravodlivej transformácii pracovnej sily, Sliezske ministerské vyhlásenie s názvom Lesy pre klímu, ako aj na partnerstvo pre elektrickú mobilitu a dopravu s nulovými emisiami s názvom Spoločne zavádzať zmeny, ktoré sa podpísali popri konferencii o zmene klímy COP24,

–  so zreteľom na zhrnutie celosvetovej hodnotiacej správy o biodiverzite a ekosystémových službách z 29. mája 2019, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (ďalej len „IPBES“), určené pre tvorcov politík,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo(3),

–  so zreteľom na súhrnnú správu na vysokej úrovni o najnovších informáciách o klimatológii, ktorú zostavila poradná skupina pre vedu v rámci samitu OSN o opatreniach v oblasti klímy 2019, s názvom Zjednotení vo vede („United in Science“),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra z apríla 2019 o zmene klímy,

–  so zreteľom na otázku pre Radu(O-000029/2019 – B9‑0055/2019) a Komisiu (O-000030/2019 – B9‑0056/2019) o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride v Španielsku (COP25),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016; keďže k 19. novembru 2019 predložilo OSN 187 zo 197 zmluvných strán UNFCCC svoje listiny o ratifikácii prijatí, schválení alebo pristúpení;

B.  keďže 6. marca 2015 EÚ a jej členské štáty predložili svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky k UNFCCC, čím sa zaviazali k záväznému cieľu dosiahnuť do roku 2030 aspoň 40 % zníženie domácich emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s úrovňami v roku 1990;

C.  keďže záväzky, ktoré dosiaľ prijali signatári Parížskej dohody, nebudú stačiť na dosiahnutie jej spoločného cieľa; keďže súčasný vnútroštátne stanovený príspevok (ďalej len „NDC“) predložený Európskou úniou a jej členskými štátmi nie je v súlade s cieľmi uvedenými v Parížskej dohode a musí sa zrevidovať;

D.  keďže správa IPCC o oteplení o 1,5 °C ukazuje, že vplyvy zvýšenia teploty budú pravdepodobne výrazne menej závažné pri zvýšení o 1,5 °C než pri zvýšení o 2 °C;

E.  keďže posledné štyri roky – 2015 až 2018 – boli celosvetovo najteplejšími zaznamenanými rokmi a v roku 2018 boli zaznamenané najvyššie celosvetové emisie uhlíka; keďže júl 2019 bol najteplejším mesiacom od doby, keď existujú záznamy o meraní teploty, a rok 2019 pokračuje v tomto trende, čím by sa roky 2015 – 2019 mohli podľa WMO stať najteplejšími piatimi rokmi od doby, keď existujú záznamy:

F.  keďže podľa WMO celosvetová koncentrácia CO2 v roku 2018 predstavovala 407,8 častice na milión (ppm), čo je o 2,2 ppm viac než v roku 2017, a koncentrácia CO2 by do konca roka 2019 mohla dosiahnuť alebo dokonca prekročiť 410 ppm;

G.  keďže v 185 krajinách sveta sa uskutočnili demonštrácie proti zmene klímy ako súčasť celosvetového hnutia a v septembri 2019 vyšlo do ulíc rekordných 7,6 milióna ľudí, aby podporili najväčšiu mobilizáciu v oblasti klímy v histórii;

H.  keďže v preambule k Parížskej dohode sa uznáva „dôležitosť zabezpečenia integrity všetkých ekosystémov vrátane oceánov“ a v článku 4 ods. 1 písm. d) UNFCCC sa zdôrazňuje, že jeho zmluvné strany podporujú udržateľné obhospodarovanie, ochranu a posilňovanie záchytov a rezervoárov všetkých skleníkových plynov vrátane biomasy, lesov a oceánov, ako aj iných suchozemských, pobrežných a morských ekosystémov;

I.  keďže Čile, ktoré preberie predsedníctvo COP25, už uviedlo, že vyzdvihne úlohu oceánov v boji proti globálnemu otepľovaniu, čo je rozhodnutie, ktoré je o to viac uvážlivejšie po uverejnení novej alarmujúcej správy IPCC o otepľovaní oceánov;

J.  keďže lesy významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy a k adaptácii na zmenu klímy; keďže približne 10 % emisií skleníkových plynov EÚ zachytávajú rastúce lesy; keďže odlesňovanie zodpovedá za takmer 20 % globálnych emisií skleníkových plynov a je spôsobené predovšetkým rozširovaním priemyselného chovu hospodárskych zvierat, priemyselného pestovania sóje a palmového oleja, ktoré sú určené aj na trh EÚ; keďže EÚ by mala znížiť svoj nepriamy príspevok k odlesňovaniu (tzv. stopa na odlesňovaní), za ktorý nesie zodpovednosť;

K.  keďže Európsky parlament už niekoľkokrát žiadal Komisiu, a to aj vo svojom uznesení o zmene klímy zo 14. marca 2019, aby preskúmala stanovovanie cien CO2 v odvetviach, na ktoré sa ešte nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „ETS“);

L.  keďže zmena klímy neúmerne postihuje rozvojové krajiny, a to aj napriek tomu, že emitujú oveľa menej CO2 ako rozvinuté krajiny;

1.  pripomína, že zmena klímy je jednou z najväčších výziev, ktorej ľudstvo čelí, a že všetky štáty a subjekty na celom svete musia vynaložiť maximálne úsilie na boj s týmto javom; zdôrazňuje, že včasná medzinárodná spolupráca, solidarita a súdržný a neoblomný záväzok smerom k spoločným opatreniam je jediným riešením prevzatia spoločnej zodpovednosti za ochranu celej planéty;

2.  berie na vedomie, že ľudia sa zaujímajú o závažné riziká zmeny klímy; pripomína, že podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2019 považuje 93 % občanov EÚ zmenu klímy za vážny problém; víta skutočnosť, že ľudia na celom svete, a najmä mladšie generácie, sú čoraz aktívnejší v boji za prijatie opatrení v oblasti klímy; víta ich výzvy na zaviazanie sa k väčším spoločným ambíciám a na prijatie rýchlych opatrení, aby sa splnili ciele Parížskej dohody a neprekročila hraničná hodnota 1,5 °C; naliehavo vyzýva samosprávy na národnej úrovni, regionálne a miestne samosprávy, ako aj EÚ, aby týmto výzvam venovali pozornosť;

3.  uznáva, že pre úspech ambicióznej a inkluzívnej politiky a opatrení EÚ v oblasti klímy je nevyhnutná verejná podpora; domnieva sa, že by sa to malo odrážať v úsilí EÚ bojovať proti zmene klímy;

4.  uznáva, že bremeno zmeny klímy už teraz dopadá – a bude naďalej dopadať – predovšetkým na krajiny globálneho Juhu, že krajiny globálneho Juhu sú zraniteľnejšie voči negatívnym účinkom zmeny klímy než krajiny globálneho Severu, že ich už postihujú straty a škody a že majú tiež menšie kapacity na prispôsobenie a že krajiny globálneho Juhu prispeli ku klimatickej kríze výrazne menej ako krajiny globálneho Severu;

5.  pripomína, že v preambule k Parížskej dohode sa uznáva „právo na zdravie“ ako kľúčové právo; zdôrazňuje, že v článku 4 ods. 1 písm. f) UNFCCC sa uvádza, že všetky jeho zmluvné strany by mali použiť „vhodné metódy, napríklad posúdenia vplyvu, formulované a určené na vnútroštátnej úrovni, s cieľom minimalizovať nepriaznivé účinky projektov alebo opatrení – ktoré prijali na zmiernenie zmeny klímy alebo na adaptáciu na zmenu klímy –, na hospodárstvo, verejné zdravie a kvalitu životného prostredia“; domnieva sa, že zdravie by malo byť zahrnuté do národných adaptačných plánov a národných oznámení adresovaných UNFCCC;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zmeny klímy nezahŕňajú zdravie; konštatuje však, že situáciu napravujú akademické výskumné iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a sekretariátu UNFCCC; víta prijatie politického vyhlásenia OSN na vysokej úrovni z 23. septembra 2019 o všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti;

7.  uznáva, že dosiahnutie väčšiny cieľov udržateľného rozvoja bude skoro nemožné, ak sa nesplnia ambície v oblasti klímy a životného prostredia dohodnuté na COP21;

8.  upozorňuje, že priame vplyvy zmeny klímy sa pociťujú už teraz; zdôrazňuje, že podľa správy Globálnej komisie pre adaptáciu by zmena klímy mohla do roku 2030 uvrhnúť do chudoby viac než 100 miliónov ľudí a výnosy plodín by sa do roku 2050 mohli znížiť o 5 – 30 %, čo by pre osobitne zraniteľné oblasti znamenalo potravinovú neistotu;

9.  zdôrazňuje, že sa očakáva, že nezmiernené otepľovanie zmení svetové hospodárstvo tým, že zníži priemerné globálne príjmy o 23 % do roku 2100 a prehĺbi celosvetovú nerovnosť v oblasti príjmov; zdôrazňuje, že na rozdiel od predchádzajúcich odhadov budú očakávané globálne straty približne lineárne vo vzťahu k priemernej svetovej teplote, pričom medián strát bude mnohokrát vyšší, než ukazujú hlavné modely(4);

Vedecký základ pre opatrenia v oblasti klímy

10.  zdôrazňuje, že osobitná správa IPCC o náraste teploty o 1,5 °C je najkomplexnejším a najaktuálnejším vedeckým hodnotením spôsobov zmierňovania zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že podľa uvedenej správy si dobrá šanca udržať do roku 2100 globálny nárast teploty na hodnote nižšej ako 1,5 °C so žiadnym alebo obmedzeným prekročením vyžaduje dosiahnuť nulovú bilanciu globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2067 a obmedziť ročné globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 na maximálne 27,4 Gt ekvivalentu CO2 ročne; zdôrazňuje, že vzhľadom na tieto zistenia a v súlade s Parížskou dohodou sa EÚ ako svetový líder a spolu s ostatnými hlavnými svetovými ekonomikami musia usilovať o dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov čo najskôr, najneskôr však do roku 2050;

11.  zdôrazňuje, že v osobitnej správe IPCC o zmene klímy a pôde sa zdôrazňuje obzvlášť dramatický vplyv globálneho otepľovania na pôdu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že degradácia pôdy spôsobená človekom, prevažne z dôvodu neudržateľných poľnohospodárskych postupov, a čoraz častejšie narušenia využívania pôdy, ako sú lesné požiare, ešte viac znižujú schopnosť pôdy zachytávať uhlík; zdôrazňuje, že sa očakáva, že tieto dramatické dôsledky budú horšie za predpokladu pokračovania prevládajúcich globálnych trendov;

12.  zdôrazňuje to, že v osobitnej správe IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme sa podčiarkuje, že klimatické mechanizmy závisia od stavu oceánov a morských ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, stúpajúcimi hladinami morí, acidifikáciou, odkysličovaním, morskými horúčavami, nebývalým topením ľadovcov a morského ľadu a eróziou pobrežia; navyše zdôrazňuje zistenia správy týkajúce sa zvýšených rizík pre morské ekosystémy, pobrežné komunity a živobytie; pripomína, že oceány sú súčasťou riešenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy a adaptáciu na ne; zdôrazňuje, že konferencia COP25 bude vôbec prvou „modrou konferenciou COP“; vyzýva preto EÚ, aby dala oceány na popredné miesto v rámci agendy Európskeho ekologického dohovoru a prebiehajúcich medzinárodných rokovaní o klíme;

13.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami správy UNEP z roku 2018 o medzerách v oblasti emisií, najmä nad skutočnosťou, že súčasné nepodmienené vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) zďaleka nepostačujú na udržanie limitu otepľovania stanoveného v Parížskej dohode jasne pod 2 °C, a miesto toho sa predpokladá, že povedú k odhadovanému otepľovaniu o 3,2 °C(5) do roku 2100, ak sa s takýmito opatreniami v oblasti klímy bude pokračovať konzistentne počas celého 21. storočia; zdôrazňuje vysoké riziko, že s oteplením o 3,2 °C sa prekonajú určité body zlomu a dôjde k ďalšiemu masívnemu otepľovaniu;

14.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami súhrnnej správy na vysokej úrovni („United in Science“), ktorá bola zostavená pre samit OSN o opatreniach v oblasti klímy v roku 2019, najmä nad tým, že rast emisií z uhlia sa v roku 2017 obnovil a že ročný rast emisií CO2 z fosílnych palív dosiahol v roku 2018 novú vysokú úroveň, čo spôsobilo alarmujúce a bezprecedentné koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére;

15.  zdôrazňuje, že súčasná úroveň ambície NDC by sa musela zvýšiť päťnásobne, aby sa neprekročila hraničná hodnota 1,5 °C; zdôrazňuje, že táto globálna ambícia je aj naďalej technicky možná a priniesla by mnohé vedľajšie prínosy pre životné prostredie a verejné zdravie;

16.  zdôrazňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zmena klímy ovplyvňuje sociálne a environmentálne determinanty zdravia – čisté ovzdušie, bezpečnú pitnú vodu, dostatok potravín a bezpečné prístrešie – a že každý rok v období rokov 2030 až 2050 sa očakáva, že v dôsledku hnačky, malárie, podvýživy a teplotného stresu dôjde každý rok k dodatočným 250 000 úmrtiam a mimoriadne vysoké teploty vzduchu priamo prispejú k úmrtiam v dôsledku kardiovaskulárnych a respiračných ochorení, a to najmä u starších a zraniteľných jednotlivcov; zdôrazňuje, že zmena klímy, ktorá prináša záplavy, horúčavy, sucho a požiare, má značný vplyv na ľudské zdravie, a to aj pokiaľ ide o podvýživu, duševné zdravie, kardiovaskulárne a respiračné ochorenia a infekcie prenášané vektormi; zdôrazňuje, že horšie hygienické podmienky a obmedzený prístup k pitnej vode a zdravotníckym službám ohrozujú zdravie žien, najmä počas tehotenstva;

17.  zdôrazňuje, že v celosvetovej hodnotiacej správe IPBES 2019 o biodiverzite a ekosystémových službách, osobitnej správe IPCC o zmene klímy a pôde, osobitnej správe IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme a v hlavnej správe Globálnej komisie pre adaptáciu sa zmena klímy uznáva za jednu z hlavných priamych hybných síl straty biodiverzity a degradácie pôdy; zdôrazňuje, že negatívne účinky zmeny klímy na prírodu a biodiverzitu, ekosystémové služby, oceány a potravinovú bezpečnosť sa budú v nastávajúcich desaťročiach podľa prognóz významne zvyšovať;

18.  opakuje, že prísne zachovanie ekosystémov s vysokým obsahom uhlíka, ako sú rašeliniská, mokrade, pastviny, mangrovy a nedotknuté lesy, je možnosťou reakcie s okamžitým vplyvom, ktorú nemožno za žiadnych okolností nahradiť zalesňovaním, obnovou lesov a obnovou zdegradovanej pôdy, pretože tieto opatrenia nemajú okamžitý účinok;

19.  poukazuje na to, že podľa celosvetovej hodnotiacej správy IPBES o biodiverzite a ekosystémových službách v súčasnosti hrozí vyhynutie jednému miliónu druhov; pripomína kľúčovú úlohu biodiverzity, ktorá umožňuje ľuďom bojovať proti globálnemu otepľovaniu a adaptovať sa naň; je znepokojený dôsledkami straty biodiverzity, pokiaľ ide o našu odolnosť; zdôrazňuje, že strata biodiverzity nie je len environmentálnou otázkou, ale má aj širšie spoločenské a hospodársky dôsledky;

Ambiciózna politika EÚ v oblasti klímy: Vnútroštátne stanovený príspevok EÚ a dlhodobá stratégia

20.  vyzýva všetky zmluvné strany UNFCCC, aby v spolupráci s regiónmi a neštátnymi subjektmi konštruktívne prispeli k tomuto procesu, ktorý sa má zaviesť do roku 2020, keď sa budú musieť aktualizovať vnútroštátne stanovené príspevky (NDC), aby sa zabezpečil ich súlad s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody; uznáva, že súčasné záväzky stále nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov dohody; preto zdôrazňuje, že celosvetové emisie skleníkových plynov onedlho dosiahnu svoje maximum a že všetky zmluvné strany, najmä EÚ a všetky krajiny G20, by mali zintenzívniť svoje úsilie a aktualizovať svoje NDC do začiatku roku 2020, ako sa stanovuje v Parížskej dohode;

21.  víta vytvorenie Aliancie proti zmene klímy na samite OSN o opatreniach v oblasti klímy v roku 2019, ktorá zahŕňa 59 zmluvných strán UNFCCC, ktoré avizovali svoj zámer predložiť zvýšené NDC do roku 2020, ako sa stanovuje v Parížskej dohode, a 65 zmluvných strán vrátane Únie, ktoré pracujú na dosiahnutí nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek požiadavkám Európskeho parlamentu nie všetky členské štáty EÚ boli pripravené podporiť zvýšenie ambicióznosti vnútroštátne stanovených príspevkov EÚ;

22.  zdôrazňuje význam ambicióznej a inkluzívnej politiky EÚ v oblasti klímy, aby pôsobila ako dôveryhodný a spoľahlivý partner na celosvetovej úrovni, a zachovania si celosvetového vedúceho postavenia v oblasti klímy; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ investovala do výskumu a priemyselne využiteľných inovácií a v tejto oblasti výrazne pokročila;

23.  opätovne naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na zasadnutí Európskej rady 12. a 13. decembra 2019 podporili dlhodobý cieľ EÚ dosiahnuť domácu nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo najskôr a najneskôr do roku 2050; vyzýva krajinu, ktorá vykonáva predsedníctvo Rady a Komisiu, aby tento cieľ potom čo najskôr oznámili sekretariátu UNFCCC; zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť domácu nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom, a tak, aby sa nemuselo spoliehať na technológie na odstraňovanie uhlíka, ktoré by predstavovali značné riziká pre ekosystémy, biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť, bude potrebné zvýšiť úroveň ambícií stanovených pre rok 2030; zdôrazňuje, že riešenia blízke prírode sú kľúčovým nástrojom pre EÚ na dosiahnutie cieľov znižovania emisií skleníkových plynov; ľutuje, že samit OSN o klíme v septembri 2019 bol zmeškanou príležitosťou pre EÚ, aby stanovila vyššie ambície a preukázala vedúce postavenie pri dosahovaní Parížskej dohody; považuje za nanajvýš dôležité, aby EÚ na COP25 vyslala jasný signál, že je pripravená posilniť svoj príspevok k Parížskej dohode;

24.  podporuje aktualizáciu NDC Európskej únie o cieľ pre celé hospodárstvo spočívajúci v znížení domácich emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; vyzýva preto vedúcich predstaviteľov EÚ, aby podporili zvýšenie ambicióznosti NDC Európskej únie; domnieva sa, že by sa to malo urobiť a zároveň zakotviť do práva EÚ cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu čo najskôr a najneskôr do roku 2050; vyzýva iné svetové ekonomiky, aby aktualizovali svoje NDC s cieľom dosiahnuť globálne účinky;

25.  očakáva, že v rámci Európskeho ekologického dohovoru sa stanoví komplexná a ambiciózna stratégia na dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy najneskôr do roku 2050 vrátane cieľa znížiť domáce emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom prispôsobila všetky svoje príslušné politiky, najmä politiku v oblasti klímy, poľnohospodárstva a súdržnosti;

26.  zdôrazňuje, že na uskutočnenie cieľov Parížskej dohody sú potrebné konkrétne vykonávacie opatrenia a presadzovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ako je účinné vykonávanie cieľov na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti;

27.  zdôrazňuje, že všetky politiky v oblasti klímy by sa mali vykonávať v súlade so zásadou spravodlivej transformácie a v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi; domnieva sa preto, že silnejšie sociálne partnerstvá a zapojenie občianskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ majú zásadný význam pre dosiahnutie klimatickej neutrality naprieč všetkými sektormi spoločnosti spravodlivým, inkluzívnym a sociálne udržateľným spôsobom; zastáva názor, že riešenia blízke prírode a obnova a ochrana ekosystémov a biologickej diverzity sú nevyhnutné na umožnenie zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;

28.  domnieva sa, že v záujme zabezpečenia väčšej stability trhov bude prospešné, aby si EÚ stanovila ďalší priebežný cieľ zníženia emisií do roku 2040, keďže by sa tým zabezpečila ďalšia stabilita a splnenie cieľa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050; pripomína, že je potrebné pravidelne aktualizovať takéto ciele, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s vykonávaním Parížskej dohody.

29.  domnieva sa, že by sa malo pokračovať v práci na vývoji spoľahlivého modelu merania klimatického vplyvu na základe spotreby; berie na vedomie záver hĺbkovej analýzy Komisie o tom, že snahy EÚ o zníženie emisií z jej výroby sú do určitej miery vyrovnávané dovozom tovaru s vyššou uhlíkovou stopou, ale EÚ napriek tomu významne prispela k zníženiu emisií v iných krajinách kvôli zvýšenému obchodnému toku a vyššej uhlíkovej efektívnosti svojho vývozu;

30.  zdôrazňuje, že na ochranu celosvetovej biodiverzity, zastavenie jej súčasného úpadku a jej obnovenie v čo najväčšej miere je potrebný silnejší medzinárodný rámec; domnieva sa, že takýto rámec by mal byť založený na cieľoch a pevných záväzkoch, ktoré pozostávajú z NDC a iných vhodných nástrojov, finančných záväzkov a lepších záruk budovania kapacít, ako aj z mechanizmu päťročného preskúmania, a že dôraz by sa mal klásť na zvýšenie ambícií;

Konferencia COP25 v Madride v Španielsku

31.  uznáva úspechy konferencie COP24 v Katoviciach, vďaka ktorej sa posilnila dynamika opatrení v oblasti klímy a dokončil sa pracovný program Parížskej dohody (katovický súbor pravidiel), a boli vydané operatívne usmernenia pre Parížsku dohodu; konštatuje však, že na COP25 sa musia uzavrieť niektoré neukončené záležitosti z Katovíc, konkrétne v oblasti mechanizmov podľa článku 6 Parížskej dohody; okrem toho sa domnieva, že na COP25 bude potrebné prijať viaceré vykonávacie rozhodnutia, najmä v oblasti zmiernenia zmeny klímy, adaptácie, transparentnosti a podpory; očakáva úspešný výsledok preskúmania Varšavského medzinárodného mechanizmu pre straty a škody a rokovaní o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na COP25; počíta s tým, že na COP25 sa uskutočnia ďalšie diskusie s cieľom dohodnúť sa na spoločných časových rámcoch;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť spoločné lehoty vykonávania NDC, i keď mnohé zmluvné strany UNFCCC majú päť alebo desaťročné časové rámce, iné majú kratšie obdobia vykonávania alebo žiadne časové rámce akéhokoľvek druhu; poznamenáva, že zachovanie konfliktných časových rámcov by mohlo negatívne ovplyvniť budúce rokovania o ambíciách v oblasti klímy; domnieva sa, že spoločné lehoty vykonávania NDC by zabezpečili, že všetky zmluvné strany by jednotne aktualizovali a oznámili svoje záväzky a že by sa zlepšilo celkové globálne úsilie a jednoduchšie by sa meralo; podporuje zavedenie päťročného spoločného časového rámca pre všetky NDC na obdobie po roku 2030, ktorý zodpovedá cyklu ambícií Parížskej dohody a nie je na úkor dodatočných dlhodobých záväzkov, ktoré môžu zmluvné strany plniť na vnútroštátnej úrovni;

33.  víta skutočnosť, že Čile je jednou z najúspešnejších rýchlo sa rozvíjajúcich krajín v prechode na čistú energiu, a najmä že vykazuje najvyšší nárast výroby slnečnej energie na svete; domnieva sa, že záväzky Čile týkajúce sa riešenia núdzového stavu v oblasti klímy by mali byť inšpiráciou pre mnohé krajiny v Južnej Amerike a na celom svete;

34.  zdôrazňuje, že celosvetové opatrenia podniknuté počas nasledujúceho desaťročia ovplyvnia budúcnosť ľudstva na nasledujúcich 10 000 rokov; vyzýva preto Komisiu a všetky zmluvné strany v rámci COP25, aby prijali odvážne a ambiciózne opatrenia;

35.  uznáva úlohu kooperatívnych prístupov pri plnení ambicióznejších cieľov, pokiaľ ide o výsledky zmiernenia zmeny klímy a adaptácie, ako aj pri podpore udržateľného rozvoja a environmentálnej integrity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby toto úsilie prinieslo celkové zníženie emisií a aby sa zabránilo zvýšeniu emisií počas období NDC alebo medzi nimi; vyjadruje znepokojenie nad malým pokrokom dosiahnutým na 50. medzizasadnutí UNFCCC v Bonne o trhových a netrhových mechanizmoch;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali prísne a spoľahlivé medzinárodné pravidlá týkajúce sa článku 6 Parížskej dohody; uznáva mnohé problémy, ktoré pre environmentálnu integritu a udržateľnosť predstavuje veľký počet projektov mechanizmu čistého rozvoja (CDM) a spoločného vykonávania v rámci Kjótskeho protokolu; požaduje, aby sa zabránilo medzerám v účtovníctve alebo dvojitému započítaniu a aby bola zabezpečená prínosnosť znižovania emisií; vyjadruje znepokojenie nad možným využívaním jednotiek vydaných podľa Kjótskeho protokolu na plnenie cieľov NDC, keďže by sa výrazne zhoršila environmentálna integrita budúcich mechanizmov stanovených podľa článku 6; zdôrazňuje, že emisné práva, s ktorými sa obchoduje v rámci nových trhových mechanizmov, musia byť dodatočné a musia zvýšiť úsilie existujúcich a budúcich NDC o zmierňovanie; vyslovuje sa za to, aby sa časť výnosov z mechanizmov podľa článku 6 dala na nedostatočne financovaný Adaptačný fond;

37.  domnieva sa, že na COP25 by sa mala vymedziť nová úroveň ambícií, pokiaľ ide o vykonávanie Parížskej dohody, ako aj v súvislosti s ďalším obdobím NDC, ktorá by mala odrážať posilnenie záväzkov voči opatreniam v oblasti klímy vo všetkých sektoroch na pevnine a v oceánoch;

38.  zdôrazňuje význam toho, aby EÚ na konferencii COP25 vystupovala jednotne v záujme udržania politickej moci a dôveryhodnosti; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby podporili mandát EÚ počas rokovaní a bilaterálnych stretnutí s ostatnými aktérmi;

Úloha lesov

39.  pripomína, že Parížska dohoda od všetkých zmluvných strán vyžaduje prijatie opatrení na zachovanie a posilnenie záchytov vrátane lesov; konštatuje, že zastavenie odlesňovania a degradácie lesov a umožnenie lesom opätovný rast by tvorilo najmenej 30 % všetkých zmierňujúcich opatrení potrebných na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C; zdôrazňuje, že udržateľne obhospodarované lesy majú obrovský význam v boji proti zmene klímy, a to prostredníctvom zvýšenej sekvestrácie CO2 v rastúcich lesoch, ukladania uhlíka vo výrobkoch z dreva a nahradenia fosílnych surovín a energie z nich, čím sa zároveň znižujú riziká lesných požiarov, zamorení škodcami či chorôb; zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať postupy, ktoré zachovávajú prirodzené záchyty uhlíka vrátane primárnych lesov a nedotknutých lesných pôd a ktoré oznámenie Komisie o zintenzívnení činnosti EÚ v oblasti obnovy lesov považuje za nenahraditeľné;

40.  vyzýva všetky zmluvné strany vrátane EÚ a jej členských štátov, aby splnili svoje medzinárodné záväzky, okrem iného vrátane záväzkov v rámci Fóra OSN o lesoch, Dohovoru OSN o biologickej diverzite, Newyorskej deklarácie o lesoch a cieľa udržateľného rozvoja č. 15, najmä cieľa 15.2, ktorého cieľom je globálne podporovať vykonávanie udržateľného hospodárenia všetkých typov lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť znehodnotené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie do roku 2020; vyzýva na vynakladanie väčšieho úsilia na všetkých politických úrovniach, aby sa zabránilo zhoršovaniu lesov v Európe a aby sa v prípade potreby obnovil ich dobrý stav; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporili opatrenia na obnovu lesov na degradovaných pôdach a na pôdach, ktoré nie sú vhodné na poľnohospodárske účely;

41.  vzhľadom na zásadnú úlohu lesov v boji proti zmene klímy a na výzvy, ktorým čelia niektorí vlastníci lesov v Európe z dôvodu extrémneho sucha a škodcov, sa domnieva, že Komisia by mala zvážiť vytvorenie stimulačného rámca pre prípad, že udržateľné obhospodarovanie lesov stratí svoj ekonomický prínos;

Odolnosť proti zmene klímy prostredníctvom adaptácie

42.  víta uverejnenie správy Komisie o vykonávaní stratégie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, v ktorej sa uvádza, že v rámci každého z jej ôsmich individuálnych opatrení sa dosiahol istý pokrok; konštatuje však, že napriek celosvetovému úsiliu o zníženie emisií sú dôsledky zmeny klímy neodvratné a ďalšie opatrenia na adaptáciu majú zásadný význam; vyzýva preto Komisiu, aby zrevidovala stratégiu vzhľadom na závery správy, že EÚ je naďalej zraniteľná voči pôsobeniu klímy v rámci jej hraníc, ako aj za jej hranicami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby odvetvie poisťovníctva investovalo do adaptácie a aby do výskumu a inovácií prúdili verejné a súkromné investície; domnieva sa, že ochrana ľudského zdravia a bezpečnosti, zastavenie poklesu biodiverzity a degradácie pôdy a podpora adaptácie miest predstavujú priority;

43.  konštatuje, že v článku 8 Parížskej dohody (o stratách a škodách) sa uvádza, že zmluvné strany by mali zaujať prístup založený na spolupráci, pokiaľ ide o straty a škody spojené s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy; zdôrazňuje preto význam globálnych podporných opatrení v oblastiach, ktoré sú osobitne citlivé na vplyvy zmeny klímy;

44.  opakuje, že všetky krajiny musia prijať opatrenia na adaptáciu, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy zmeny klímy a naplno využiť príležitosti na rast odolný proti zmene klímy a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť jednotné systémy a nástroje na sledovanie pokroku a účinnosti národných adaptačných plánov a opatrení; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy národných plánov v oblasti energetiky a klímy členských štátov neboli ambiciózne, pokiaľ ide o ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že obnoviteľné zdroje vrátane energie z obnoviteľných morských zdrojov sú ako prvok obehového hospodárstva súčasťou riešenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na tieto účinky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje národné plány v oblasti energetiky a klímy s cieľom úplného vykonania Parížskej dohody;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a iné prostriedky vykonávania

45.  víta rozhodnutie prijaté na COP24, aby Adaptačný fond naďalej slúžil cieľom Parížskej dohody; uznáva dôležitosť tohto fondu pre tie komunity, ktoré sú najviac zraniteľné voči zmene klímy, a preto víta nový dobrovoľný príspevok vo výške 10 miliónov USD, ktorý do fondu vložili členské štáty na rok 2019;

46.  uznáva, že 37 % rozpočtu EÚ sa v súčasnosti vynakladá na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“), čo by mohlo mobilizovať významné finančné prostriedky na podnecovanie a odmeňovanie postupov v odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú šetrné voči klíme a životnému prostrediu;

47.  opakuje, že SPP by už nemala poskytovať dotácie na činnosti, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie a klímu vrátane odvodňovania rašelinísk a nadmerného odberu vody na zavlažovanie, ani by nemala penalizovať výskyt stromov v poľnohospodárskych oblastiach;

48.  uznáva, že EÚ a jej členské štáty sú najväčším poskytovateľom verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; víta rozhodnutie prijaté na COP24 týkajúce sa toho, že sa treba dohodnúť na ambicióznejšom cieli od roku 2025, ktorý prevýši súčasný záväzok mobilizovať od roku 2020 sumu 100 miliárd USD ročne, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že skutočné záväzky rozvinutých krajín ešte stále nedosahujú spoločný cieľ 100 miliárd USD ročne; očakáva, že krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou budú od roku 2025 prispievať k zvýšenému medzinárodnému financovaniu opatrení v oblasti klímy v budúcnosti;

49.  uznáva, že zmena klímy nie je lokalizovaná výzva a že vplyvy klímy mimo EÚ majú dôsledky aj v rámci EÚ, keďže fenomény ako hurikány, suchá, povodne a lesné požiare môžu ovplyvniť potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávok vody EÚ a dodávateľské reťazce tovaru a služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako prioritu stanovili zvýšenie medzinárodného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zamerané na adaptáciu s cieľom dostať ho na rovnakú úroveň aká je pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy zameraná na zmierňovanie zmeny klímy a aby zabezpečili financovanie týchto opatrení zamerané na straty a škody;

50.  zdôrazňuje význam realizácie globálneho cieľa v oblasti adaptácie a mobilizácie veľkých nových fondov na adaptáciu v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali k výraznému zvýšeniu financovania adaptácie, ktoré poskytujú; uznáva potrebu pokroku v otázke strát a škôd, pre ktoré by sa mali získať dodatočné zdroje prostredníctvom inovatívnych zdrojov verejných financií v rámci Varšavského medzinárodného mechanizmu;

51.  zdôrazňuje úlohu udržateľného financovania a domnieva sa, že pre úspešnú dekarbonizáciu celosvetového hospodárstva je nevyhnutné, aby hlavné medzinárodné finančné inštitúcie rýchlo schválili a rozvíjali ekologické financovanie; zdôrazňuje potrebu vykonávania akčného plánu EÚ pre udržateľné financovanie a víta vytvorenie Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie;

52.  okrem toho zdôrazňuje úlohu súkromného sektora vrátane podnikov a finančných trhov pri plnení cieľov v oblasti udržateľnosti; víta úsilie o zavedenie právnych predpisov o udržateľnosti financií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla pravidlá transparentnosti a zodpovednosti pre spoločnosti, do ktorých sa investuje, najmä pokiaľ ide o oslabovanie udržateľnosti a dodržiavanie ľudských práv v rozvojových krajinách;

53.  víta dohodu dosiahnutú 196 vládami na konferencii COP14 Dohovoru OSN o biologickej diverzite o rozšírení investícií do prírody a ľudí do roku 2020 a neskôr; zdôrazňuje, že hospodársky rast môže uľahčiť udržateľný rozvoj len vtedy, keď nepovedie k zhoršeniu biodiverzity a schopnosti prírody slúžiť ľuďom;

54.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal byť v súlade s jej medzinárodné záväzkami týkajúcimi sa udržateľného rozvoja a jej strednodobými a dlhodobými cieľmi v oblasti klímy a energetiky a nemal by byť kontraproduktívny vo vzťahu k týmto cieľom alebo obmedzovať ich vykonávanie; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila preskúmanie investícií EÚ z hľadiska klímy a biodiverzity a v náležitých prípadoch predložila harmonizované a záväzné pravidlá; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) bude v plnom súlade s Parížskou dohodou a že žiadne výdavky nebudú v rozpore s touto dohodou; zdôrazňuje význam dopĺňania Zeleného klimatického fondu a nabáda členské štáty, aby aspoň zdvojnásobili svoje príspevky na počiatočnú mobilizáciu zdrojov; víta rozhodnutie Rady riaditeľov EIB ukončiť financovanie väčšiny projektov v oblasti energie z fosílnych palív od konca roku 2021 a postupne zvýšiť podiel jej finančných prostriedkov určených na opatrenia v oblasti klímy a udržateľnosť životného prostredia tak, aby od roku 2025 tvorili 50 % jej operácií; domnieva sa, že ide o prvý ambiciózny krok smerom k transformácii EIB na európsku klimatickú banku;; žiada členské štáty, aby sa riadili rovnakou zásadou v prípade záruk na vývozné úvery; žiada osobitné verejné záruky v prospech ekologických investícií, značiek ekologického financovania a fiškálnych výhod poskytovaných v súvislosti so zelenými investičnými fondmi a vydávania ekologických dlhopisov; zdôrazňuje potrebu ambicióznejšieho financovania výskumu a priemyselne využiteľných inovácií;

55.  vyzýva EIB, aby prehodnotila svoju stratégiu v oblasti klímy v roku 2020 a prijala konkrétne a ambiciózne akčné plány na splnenie svojho záväzku zosúladiť všetky svoje finančné činnosti s Parížskou dohodou, ako aj aby urýchlene zosúladila všetky svoje politiky a usmernenia v oblasti poskytovania úverov s cieľmi Parížskej dohody;

56.  zdôrazňuje význam spravodlivého prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a potrebu predvídavého a participatívneho prístupu s cieľom zabezpečiť, aby občania mali z tohto prechodu prospech, a podporiť najzraniteľnejšie regióny a komunity; považuje vytvorenie fondu pre spravodlivú transformáciu za jeden z nástrojov na úrovni EÚ, ktorý možno použiť a ktorým sa zaručí inkluzívny a informovaný prechod pre ľudí a regióny v EÚ, ktoré sú najviac postihnuté dekarbonizáciou, ako sú regióny ťažby uhlia, ktorých sa tento prechod týka; uznáva, že samotné kompenzačné fondy nezaručujú spravodlivý prechod a že komplexná stratégia EÚ pre rozvoj a modernizáciu daných regiónov EÚ a podpora pre tie, ktoré sú v popredí prechodu, by mala byť jadrom každej politiky prechodu; domnieva sa, že transformácia EÚ v súvislosti so zmenou klímy musí byť udržateľná z ekologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v tejto súvislosti zaviedli primerané politiky a financovanie, ktoré budú podmienené jasnými, dôveryhodnými a vykonateľnými krátkodobými a dlhodobejšími záväzkami príslušných členských štátov v oblasti dekarbonizácie v rámci celého hospodárstva, a to aj tým, že do svojich konečných NECP zahrnú konkrétne politiky zamerané na postupné ukončenie využívania uhlia, iných fosílnych palív a subvencií na fosílne palivá v časovom rámci, ktorý bude v súlade so záväzkom EÚ udržať globálne otepľovanie v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody a s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050;

57.  domnieva sa, že na to, aby bol prechod na energiu z udržateľných zdrojov úspešný, je nevyhnutná demokratizácia energetického systému; žiada preto, aby boli práva a zručnosti občanov zlepšené s cieľom umožniť im zúčastňovať sa na výrobe bezpečnej a čistej energie;

58.  zdôrazňuje, že je dôležité začať rokovania s tými krajinami na celom svete, ktoré sú v súčasnosti závislé od vývozu fosílnych palív, s cieľom určiť, akým spôsobom možno vykonávať stratégiu spoločnej energetickej a klimatickej bezpečnosti, aby sa týmto regiónom zlepšili vyhliadky do budúcnosti;

59.  vyjadruje presvedčenie, že jadrová energia môže zohrávať úlohu pri plnení cieľov v oblasti klímy, pretože nevypúšťa skleníkové plyny, a môže zabezpečiť aj značný podiel výroby elektrickej energie v Európe; domnieva sa však, že vzhľadom na odpad, ktorý produkuje, si táto energia vyžaduje strednodobú a dlhodobú stratégiu, ktorá zohľadňuje technologický pokrok (laser, jadrová syntéza atď.) zameraný na zlepšenie udržateľnosti celého odvetvia;

60.  podporuje prácu koalície ministrov financií pre oblasť opatrení v oblasti klímy a nabáda všetky vlády, aby prijali záväzok koalície týkajúci sa zosúladenia všetkých politík a postupov v oblasti pôsobnosti ministerstiev financií s cieľmi Parížskej dohody a schválenia účinného stanovovania cien uhlíka, ako je uvedené v helsinských zásadách;

61.  pripomína zmluvným stranám, že treba vyčleniť dostatočné zdroje na prechod od záväzkov k činom a na vykonávanie opatrení nevyhnutných na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; podporuje rastúci impulz pre zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ na účely dovozu do EÚ s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre medzinárodný obchod a zabrániť úniku uhlíka;

Úloha neštátnych aktérov

62.  víta rozhodné a rastúce mládežnícke hnutie proti zmene klímy; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť mladých ľudí do zmysluplného dialógu a podporovať ich účasť na tvorbe politík na všetkých úrovniach; víta narastajúcu globálnu mobilizáciu čoraz širšieho spektra neštátnych aktérov odhodlaných uskutočňovať opatrenia v oblasti klímy s konkrétnymi a merateľnými výsledkami; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu občianskej spoločnosti, súkromného sektora a samospráv územných celkov pri ovplyvňovaní a riadení verejnej mienky a štátnych opatrení a pri výmene poznatkov a najlepších postupov, pokiaľ ide o vypracúvanie a vykonávanie opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; žiada EÚ, členské štáty a všetky zmluvné strany, aby povzbudzovali neštátnych aktérov, ktorí sa čoraz viac stávajú priekopníkmi v boji proti zmene klímy, podporovali ich a spolupracovali s nimi; okrem toho sa domnieva, že by sa mali zapojiť občania a mala by sa zvýšiť ich informovanosť;

63.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu miest pri realizovaní cieľov Parížskej dohody vzhľadom na to, že podľa súhrnnej správy OSN z roku 2018 o cieli udržateľného rozvoja č. 11 s názvom Monitorovanie pokroku smerom k inkluzívnym, bezpečným, odolným a udržateľným mestám a ľudským osídleniam sú zdrojom viac ako 70 % všetkých emisií skleníkových plynov, odpadu a znečistenia ovzdušia; víta záväzok, ktorý prijalo 102 miest na samite OSN o opatreniach v oblasti klímy, a to dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050; vyzýva zmluvné strany, aby do svojich plánov znižovania emisií začlenili mestá vo väčšej miere;

Otvorenosť, inkluzívnosť a transparentnosť

64.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa obmedziť nárast priemernej globálnej teploty na 1,5 °C je potrebná účinná účasť všetkých zmluvných strán, čo si zas vyžaduje, aby sa riešila otázka vlastných alebo konfliktných záujmov; v tejto súvislosti pripomína svoju podporu zavedeniu osobitnej politiky v oblasti konfliktov záujmov ako súčasť UNFCCC; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali vedúce postavenie v tomto procese, avšak bez ohrozenia zámerov a cieľov UNFCCC a Parížskej dohody;

65.  zdôrazňuje, že 80 % osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy sú ženy a deti, ktoré sú vo všeobecnosti viac ovplyvnené zmenou klímy než muži a znášajú aj väčšiu záťaž, napriek tomu, že sa až tak nezapájajú do kľúčového rozhodovania o opatreniach v oblasti klímy; zdôrazňuje preto, že posilnenie postavenia všetkých marginalizovaných rodových komunít, ako aj ich úplná a rovnaká účasť a vedúce postavenie na medzinárodných fórach, ako je UNFCCC, a ich zapojenie do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych opatrení v oblasti klímy sú nevyhnutné pre úspech a účinnosť takýchto opatrení; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali plne podporovať vykonávanie akčného plánu UNFCCC pre rodovú rovnosť, najmä začlenením rodového hľadiska do politík EÚ v oblasti klímy a rozvoja, a mali by podporovať účasť domorodých žien a obhajcov práv žien v procese UNFCCC;

66.  konštatuje, že dôsledky zmeny klímy okrem iného pre prežitie, výživu a prístup k vzdelaniu sú obzvlášť závažné pre zdravie, ochranu a rozvoj detí a dospievajúcich; považuje za nevyhnutné konať s cieľom obmedziť tieto škodlivé účinky;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

67.  radí Komisii, aby preskúmala prepojenia a iné formy spolupráce so zainteresovanými stranami na trhoch tretích krajín a regiónov s uhlíkom a podporila vytvorenie ďalších trhov s uhlíkom a iných mechanizmov stanovovania cien uhlíka, ktoré prinesú ďalšie zefektívnenie, úspory nákladov a zníženie rizika úniku uhlíka vytvorením rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné prvky na zaistenie toho, aby akékoľvek prepojenia s ETS EÚ naďalej prinášali dodatočné a trvalé príspevky k zmierňovaniu zmeny klímy a neohrozovali záväzky EÚ týkajúce sa domácich emisií skleníkových plynov;

68.  pripomína, že všetky odvetvia musia prispieť, aby bolo možné dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo, a že dekarbonizácia hospodárstva EÚ by nemala viesť k presunu emisií uhlíka do tretích krajín prostredníctvom úniku uhlíka, ale mala by sa stať úspechom nášho hospodárstva a priemyslu vďaka primeraným investíciám, vhodným nástrojom a príležitostiam na rozvoj potrebných prelomových inovácií a technológií; verí v úspech trhovo orientovaného prístupu; domnieva sa, že opatrenia na kompenzáciu uhlíka na hraniciach musia byť založené na štúdii uskutočniteľnosti a musia byť v súlade s pravidlami WTO;

69.  berie na vedomie vyhlásenie novozvolenej predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej, že ETS sa rozšíri na odvetvia, na ktoré sa zatiaľ systém EÚ na obchodovanie nevzťahuje; odmieta priame začlenenie do systému EÚ na obchodovanie s emisiami;

70.  zdôrazňuje, že odvetvie dopravy je jediným odvetvím, v ktorom sa od roku 1990 emisie zvyšujú; zdôrazňuje, že to nie je v súlade s dlhodobým cieľom klimatickej neutrality, ktorý si vyžaduje zníženie emisií vo všetkých sektoroch spoločnosti, vrátane leteckej a námornej dopravy, vo väčšej a rýchlejšej miere; pripomína, že odvetvie dopravy bude nutné úplne dekarbonizovať najneskôr do roku 2050; konštatuje, že analýza Komisie ukazuje, že aj keby sa súčasné globálne ciele a opatrenia plánované Medzinárodnou námornou organizáciou (ďalej len „IMO“) a Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ďalej len „ICAO“) vykonávali v plnej miere, nedosiahlo by sa nimi nevyhnutné zníženie emisií, a že sú potrebné ďalšie významné opatrenia v súlade s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve; domnieva sa, že v záujme zaistenia súladu NDC so záväzkami celého hospodárstva požadovanými Parížskou dohodou by zmluvné strany mali byť nabádané k tomu, aby do nich zaradili emisie z medzinárodnej námornej dopravy a letectva a aby sa dohodli na opatreniach na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni na riešenie emisií z týchto odvetví a vykonali ich;

71.  pripomína, že sa predpokladá, že celosvetové emisie z medzinárodnej leteckej dopravy budú do roku 2020 približne o 70 % vyššie než v roku 2005 a že do roku 2050 by sa dokonca mohli zvýšiť o ďalších 300 – 700 %; vyjadruje obavy v súvislosti s úrovňou ambícií systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (ďalej len „CORSIA“) organizácie ICAO vzhľadom na prebiehajúcu prácu na štandardoch a odporúčaniach, ktoré sa majú používať pri vykonávaní tohto systému od roku 2019; zdôrazňuje, že súčasné štandardy sú neuspokojivé a že ďalšie oslabenie systému CORSIA je neprijateľné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o posilnenie ustanovení systému CORSIA a o podporu prijatia dlhodobého cieľa výrazne znížiť emisie v sektore letectva a zároveň zaručili legislatívnu autonómiu EÚ pri vykonávaní smernice o ETS; navyše zdôrazňuje, že je potrebné riešiť neuhlíkové emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy v rámci systému EÚ a medzinárodného systému;

72.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prijatím rezolúcie A40-19 na 40. zhromaždení ICAO a tzv. doložky o výhradnom práve v systéme CORSIA; naliehavo vyzýva členské štáty, aby predložili formálnu výhradu k tejto časti uznesenia s cieľom zachovať legislatívnu autonómiu Únie, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetvia leteckej dopravy;

73.  pripomína právnu povinnosť Komisie predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu do 12 mesiacov od prijatia príslušných nástrojov organizáciou ICAO a pred uvedením systému CORSIA do prevádzky, v ktorej okrem iného preskúma ambície a celkovú environmentálnu integritu systému CORSIA vrátane jeho všeobecnej ambície v súvislosti s cieľmi Parížskej dohody; zdôrazňuje, že ako spoluzákonodarcovia sú Európsky parlament a Rada jedinými inštitúciami, ktoré môžu rozhodovať o akýchkoľvek budúcich zmenách smernice o ETS; zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny smernice o ETS by sa mali uskutočňovať len vtedy, keď sú v súlade so záväzkom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve, čo nezahŕňa používanie kompenzačných kreditov po roku 2020;

74.  víta rastúcu podporu koordinovaného prístupu k cenotvorbe v oblasti letectva v celej EÚ a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila ambiciózne preskúmanie smernice o zdaňovaní energie v tejto súvislosti vrátane ukončenia daňových výnimiek, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na kerozín a námorné palivá;

75.  pripomína, že emisie CO2 z lodnej dopravy sa do roku 2050 podľa prognózy zvýšia o 50 až 250 %; víta dohodu o počiatočnej stratégii IMO v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov z lodí ako prvý krok tohto sektora prispievajúci k splneniu teplotného cieľa Parížskej dohody; naliehavo vyzýva IMO, aby urýchlene vykonala kroky vedúce k prijatiu krátkodobých a strednodobých opatrení v snahe prispieť k dosiahnutiu cieľov tejto stratégie; zdôrazňuje význam a naliehavosť vykonávania krátkodobých a strednodobých opatrení ešte pred rokom 2023; vyzýva EÚ, Komisiu a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na podporu urýchlenej klasifikácie Stredozemného mora ako oblasti kombinovanej kontroly emisií SOx a NOx, čo predstavuje kľúčový krok smerom k zníženiu emisií z lodnej dopravy v Európe; zdôrazňuje, že treba okamžite preskúmať ďalšie opatrenia a kroky vrátane nástrojov stanovovania cien uhlíka s cieľom riešiť problém emisií z námornej dopravy v súlade so sektorovou stratégiou prechodu na nízke emisie; následne vyjadruje svoje presvedčenie, že EÚ a členské štáty by mali podrobne monitorovať vplyv a vykonávanie počiatočnej stratégie IMO; víta návrh nariadenia EÚ s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva (ďalej len „MRV“) a globálny systém IMO na zber údajov o spotrebe lodného paliva; pripomína, že MRV je prvým krokom, ktorý by mal v konečnom dôsledku umožniť EÚ prijať povinné ciele na zníženie emisií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej stratégie dekarbonizácie do roku 2050 čo najskôr navrhla dodatočné opatrenia EÚ, ako je začlenenie námorného sektora do ETS a zavedenie normy v oblasti efektívnosti lodí a značky pre lode, a aby navrhla stratégiu spolupráce s ostatnými zmluvnými stranami ochotnými konať čo najskôr s cieľom znížiť emisie z lodnej dopravy v súlade s teplotným cieľom Parížskej dohody;

76.  zdôrazňuje skutočnosť, že jednoduché riešenia na zníženie emisií už existujú, ako je znižovanie rýchlostných limitov alebo vytvorenie oblastí kontroly emisií, ktoré sú stanovené v medzinárodnom dohovore MARPOL; domnieva sa, že stratégia v oblasti dekarbonizácie a Európsky ekologický dohovor by mali stimulovať investície, ambiciózny výskum lodí s nulovými emisiami a ekologických lodí s ekologickými prvkami, lepšie nakladanie s odpadom a vodné hospodárstvo a zdokonalenie infraštruktúry, napr. elektrifikácia prístavov, aby bolo možné pred rokom 2030 výrazne posilniť trh;

77.  naliehavo vyzýva na zvýšenie financovania výskumu a zavádzania alternatívnych palív na trh;

78.  pripomína, že 23 % celosvetových emisií skleníkových plynov pochádza z poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dostatočnej výživy pre rastúcu svetovú populáciu sú potrebné investície do inteligentných poľnohospodárskych techník a výrobných metód, ako je zachytávanie metánu z hnoja, efektívnejšie používanie hnojív, využívanie biomasy v cykloch a zlepšenie efektívnosti metód produkcie mäsa a mliečnych výrobkov;

79.  pripomína, že zatiaľ čo poľnohospodárstvo zodpovedá za približne 10 % emisií skleníkových plynov v EÚ, má potenciál pomôcť EÚ znížiť jej emisie prostredníctvom dobrého obhospodarovania pôdy, agrolesníckeho systému, ochrany biodiverzity a iných techník obhospodarovania pôdy; uznáva, že poľnohospodárstvo má potenciál dosiahnuť do roku 2050 ročné úspory emisií vo výške približne 3,9 gigaton ekvivalentu CO2 – približne 8 % súčasných globálnych emisií skleníkových plynov;

80.  konštatuje, že približne 60 % emisií metánu vo svete sa vypúšťa zo zdrojov, ako sú poľnohospodárstvo, skládky odpadov, zariadenia na čistenie odpadových vôd a výroba a potrubná preprava fosílnych palív; pripomína, že metán je silný skleníkový plyn so 100-ročným potenciálom globálneho otepľovania a je 28-krát silnejší ako CO2; pripomína Komisii jej zákonnú povinnosť čo najskôr preskúmať politické možnosti rýchleho zníženia emisií metánu ako súčasť strategického plánu EÚ pre metán; vyzýva Komisiu, aby na tento účel predložila počas prvej polovice svojho mandátu Európskemu parlamentu a Rade vhodné legislatívne návrhy;

81.  uznáva pozitívnu a významnú úlohu, ktorú môže poľnohospodársky sektor zohrávať v boji proti zmene klímy, a zdôrazňuje význam reformy SPP pre pomoc poľnohospodárom pri rozvíjaní a zavádzaní klimaticky inteligentných poľnohospodárskych postupov, ako sú sekvestrácia uhlíka a recyklácia emisií uhlíka;

82.  vyzdvihuje dôležitú úlohu prirodzených záchytov pri dosahovaní neutrality skleníkových plynov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú stratégiu EÚ pre udržateľné zlepšenie prirodzených záchytov v súlade s cieľom dosiahnutia neutrality skleníkových plynov do roku 2050; nabáda členské štáty, aby tento aspekt dôkladne zahrnuli do svojich dlhodobých stratégií, ako sa vyžaduje v článku 15 ods. 4 písm. b) nariadenia o riadení energetickej únie;

83.  uznáva úlohu, ktorá sa prisudzuje zachytávaniu a ukladaniu oxidu uhličitého (CCS) vo väčšine scenárov zvýšenia teploty o 1,5 °C opísaných v osobitnej správe IPCC o oteplení o 1,5 °C a v oznámení Európskej komisie o čistej planéte pre všetkých;

84.  zasadzuje sa za rozsiahlejšie opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených členskými štátmi v rámci strategického plánu pre energetické technológie týkajúcich sa zavedenia CCS na komerčnej úrovni v energetickom a priemyselnom odvetví EÚ a vytvorenia spoľahlivého regulačného rámca na pomoc s priamym odstránením CO2 z atmosféry v záujme bezpečného skladovania do roku 2022;

85.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že dotácie na fosílne palivá sa stále zvyšujú a dosahujú v EÚ približne 55 miliárd EUR ročne; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby do svojich konečných NECP začlenili konkrétne politiky, harmonogramy a opatrenia na postupné ukončenie všetkých priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá do roku 2020, aby sa splnili globálne záväzky EÚ a uvoľnili zdroje, ktoré by sa mohli použiť na dosiahnutie klimaticky neutrálnej spoločnosti; vyzýva všetky ostatné zmluvné strany, aby prijali podobné opatrenia;

86.  víta nadobudnutie platnosti Kigalského dodatku k Montrealskému protokolu; domnieva sa, že tým by EÚ mala dostať nový impulz na rýchlu revíziu nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch s cieľom riešiť známe nedostatky, ktoré ohrozujú ambície EÚ v oblasti klímy, ako je nezákonné obchodovanie s neúplne fluórovaným uhľovodíkom a nedostatočné opatrenia proti využívaniu fluoridu sírového (SF6);

Priemysel a konkurencieschopnosť

87.  domnieva sa, že hospodárska prosperita, konkurencieschopnosť priemyslu, udržateľný rozvoj a politika v oblasti zmeny klímy by sa mali navzájom posilňovať; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť na čele prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov do roku 2050, čím by sa zabezpečila konkurenčná výhoda priemyslu v EÚ;

88.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité dosiahnuť ciele Parížskej dohody a zároveň zachovať pracovné miesta a priemyselnú základňu v EÚ s cieľom poskytnúť ľuďom pracujúcim v tomto sektore pozitívnu perspektívu a ukázať svetu, že priemysel a klimatická neutralita nie sú nezlučiteľné; s potešením víta odhodlanie a úsilie mnohých priemyselných subjektov v Európe stať sa klimaticky neutrálnymi a nabáda tie odvetvia alebo spoločnosti, ktoré s tým stále váhajú, aby nasledovali mnohé dobré príklady;

89.  okrem toho víta doterajšie úsilie a pokrok zo strany občanov, podnikov a priemyselných odvetví EÚ pri plnení povinností vyplývajúcich z Parížskej dohody v súlade s katovickým súborom pravidiel; konštatuje však, že toto úsilie nepostačuje na dosiahnutie hospodárstva s nulovou bilanciou skleníkových plynov do roku 2050; preto nabáda členské štáty a ich regióny a obce, ako aj podniky a priemyselné odvetvia, aby si stanovili a aktívne presadzovali vyššie ambície prostredníctvom Európskeho ekologického dohovoru s cieľom riešiť výzvy v oblasti klímy a v plnej miere využívať príležitosti vyplývajúce z Parížskej dohody;

90.  zdôrazňuje, že stabilný a spoľahlivý právny rámec a jasné politické signály na úrovni EÚ aj celosvetovej úrovni uľahčujú a zlepšujú investície súvisiace so zmenou klímy a môžu prispieť k zamedzeniu tzv. uhlíkovej pasce; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam riadneho a včasného vykonávania právnych predpisov „Čistá energia pre všetkých Európanov“ a žiada vypracovanie dlhodobej stratégie pre priemyselnú politiku EÚ a právnych predpisov EÚ v oblasti klímy v súlade so záväzkami EÚ podľa Parížskej dohody s cieľom zabezpečiť krátkodobý a dlhodobý rozvoj priemyslu EÚ, najmä podporou MSP, vytváraním kvalitných pracovných miest a umožnením ekologického prechodu, pri zabezpečení konkurencieschopnosti priemyslu EÚ na celosvetovej úrovni, dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ do roku 2050 a toho, aby sa na nikoho nezabudlo;

91.  víta skutočnosť, že niekoľko krajín, v ktorých sa nachádzajú niektorí hlavní konkurenti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ, zavádzajú systémy obchodovania s uhlíkom alebo iné mechanizmy stanovovania cien; podnecuje ďalšie krajiny, aby nasledovali ich príklad; žiada rozšírenie uvedených mechanizmov na všetky energeticky náročné odvetvia;

92.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť počet kvalitných pracovných miest a kvalifikovaných pracovníkov v priemysle EÚ s cieľom stimulovať inovácie a prechod na udržateľné výrobné procesy; zdôrazňuje, že je potrebné pomáhať regiónom, ktoré vo veľkej miere závisia od uhlia a uhlíka a ktoré majú vysoký podiel pracovníkov v odvetviach závislých od uhlíka, pri investíciách do týchto regiónov a rozvoji rekvalifikačných programov a programov zvyšovania úrovne zručností v snahe prilákať nové a inovatívne podniky, začínajúce podniky a priemyselné odvetvia s cieľom vybudovať udržateľné regionálne hospodárstvo pri zabezpečení toho, aby sa na nikoho nezabudlo;

93.  zdôrazňuje skutočnosť, že nie všetky regióny sú v boji proti zmene klímy na rovnakej štartovacej čiare, že nie všetky regióny majú tie isté nástroje a že podľa toho sa líšia aj príslušné dôsledky; zdôrazňuje preto, že zásadný význam má prechod, ktorý zohľadňuje osobitosti najzraniteľnejších regiónov, obyvateľstva a odvetví;

Energetická politika

94.  zdôrazňuje ústrednú úlohu energie pri prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

95.  zdôrazňuje, že počas prechodu na energiu z udržateľných zdrojov je potrebné riešiť problém energetickej chudoby, a to posilnením práv spotrebiteľov energie, tým, že sa spotrebiteľom poskytnú lepšie informácie, zlepšením opatrení v oblasti energetickej hospodárnosti budov, najmä v prípade nízkopríjmových domácností, a zameraním sa na túto problematiku v sociálnych politikách;

96.  zdôrazňuje význam energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pre znižovanie emisií skleníkových plynov, energetickú bezpečnosť a zmiernenie energetickej chudoby;

97.  zdôrazňuje, že všetky odvetvia musia účinne spolupracovať s cieľom dekarbonizovať hospodárstvo EÚ a dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov; zdôrazňuje, že krajiny by mali byť flexibilné, pokiaľ ide o spôsob, akým dekarbonizujú svoje hospodárstva, aby bolo jednoduchšie zmierniť sociálne náklady spojené s prechodom a získať spoločenskú akceptáciu a podporu;

98.  domnieva sa, že ďalšia integrácia vnútorného trhu EÚ s energiou bude zohrávať zásadnú úlohu, najmä pri dosahovaní hospodárstva s nulovou bilanciou emisií skleníkových plynov;

99.  pripomína, že prioritizácia energetickej efektívnosti, najmä prostredníctvom vykonávania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, a globálneho vedúceho postavenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sú dva hlavné ciele energetickej únie EÚ; zdôrazňuje, že cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre rok 2030 bol stanovený na 32 % alebo viac a jej cieľ energetickej efektívnosti bol stanovený na 32,5 % alebo viac; zdôrazňuje, že tieto ciele – hoci vedú k väčšiemu zníženiu emisií skleníkových plynov, než sa predtým predpokladalo – nie sú v súlade so znížením o 50 až 55 %, ktoré navrhla novo zvolená predsedníčka Komisie alebo s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 %; vyzýva Komisiu a Radu, aby určili, aké ďalšie úsilie bude potrebné na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v súlade s cieľom znižovania emisií skleníkových plynov; vyzýva na celosvetovú podporu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a včasné zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov;

100.  víta rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celosvetových dodávkach energie, najmä v odvetví energetiky; vyjadruje znepokojenie nad pomalým využívaním energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie, chladenie a dopravu, najmä v odvetví leteckej a námornej dopravy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad spomalením (od roku 2014) zvyšovania celkového trhového podielu energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ, čo ohrozuje energetické a klimatické ciele EÚ; zdôrazňuje, že v záujme splnenia dlhodobých cieľov udržateľnosti musia všetky odvetvia zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov;

Výskum, inovácie, digitálne technológie a politika v oblasti vesmíru

101.  uznáva kľúčovú úlohu vedy a vedecky podložených inovácií pre úspešný boj proti zmene klímy a splnenie strategických cieľov Parížskej dohody, ako aj pokiaľ ide o všetky ostatné ambiciózne programy v oblasti klímy; zdôrazňuje nutnosť vedúceho postavenia EÚ v boji proti zmene klímy aj pri podporovaní technologického pokroku smerom k rozvoju odolnému proti zmene klímy;

102.  zdôrazňuje význam pokračovania a posilňovania výskumu a inovácií v oblastiach zmierňovania zmeny klímy, adaptačných politík, efektívneho využívania zdrojov, nízkouhlíkových a nulových emisných technológií, udržateľného využívania druhotných surovín („obehové hospodárstvo“) a zhromažďovania údajov o zmene klímy v záujme boja proti zmene klímy; zdôrazňuje potrebu uprednostniť financovanie projektov s využitím udržateľnej energie v rámci nového programu Horizont Európa vzhľadom na záväzky EÚ v rámci energetickej únie a Parížskej dohody;

103.  pripomína, že výskum, inovácie a konkurencieschopnosť predstavujú jeden z piatich pilierov stratégie energetickej únie EÚ; pripomína preto zásadnú úlohu výskumných pracovníkov v boji proti globálnemu otepľovaniu a zdôrazňuje význam úzkej vedeckej spolupráce medzi medzinárodnými partnermi v tomto smere;

104.  pripomína zásadnú úlohu digitálnych technológií pri podpore energetického a priemyselného prechodu, najmä pri zlepšovaní energetickej efektívnosti, úspor energie a znižovaní emisií; zdôrazňuje klimatické výhody, ktoré môže priniesť digitalizácia európskych priemyselných odvetví prostredníctvom efektívnejšieho využívania zdrojov vrátane recyklácie a zníženia materiálovej náročnosti; zdôrazňuje klimatické prínosy úplnej digitalizácie prenosových a distribučných sietí a energetických obchodných uzlov, ako aj klimatické prínosy programov reakcie na strane spotreby riadených pomocou softvérových aplikácií;

105.  uznáva úlohu nového Vesmírneho programu EÚ pri podpore boja EÚ proti zmene klímy a jej účinkom; pripomína kľúčovú úlohu, ktorú pri monitorovaní Zeme zohrali služby európskeho programu monitorovania Zeme Copernicus v oblasti údajov a informácií; zdôrazňuje význam programu Copernicus pri uľahčovaní medzinárodnej koordinácie systémov monitorovania a súvisiacej výmeny údajov;

Zmena klímy a rozvoj

106.  pripomína, že podľa správy osobitného spravodajcu OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva z 25. júna 2019 o zmene klímy a chudobe „zmena klímy ohrozuje pokrok dosiahnutý za posledných 50 rokov v oblasti rozvoja, celosvetového zdravia a znižovania chudoby“ a odhaduje sa, že „rozvojové krajiny budú znášať 75 – 80 % nákladov na zmenu klímy“;

107.  zdôrazňuje, že rozvojové krajiny sú voči zmene klímy najzraniteľnejšie a sú menej vybavené na to, aby odolávali jej čoraz ničivejším vplyvom vrátane potravinovej krízy a krízy spôsobenej nedostatkom vody, materiálnych škôd v dôsledku prírodných katastrof, vysídľovania a rastúceho napätia v súvislosti s nedostatkom zdrojov; pripomína, že zmena klímy má dramatické dôsledky pre dlhodobý hospodársky rozvoj rozvojových krajín, a najmä najmenej rozvinutých krajín;

108.  poukazuje na príklad tropických cyklónov Idai a Kenneth – pričom cyklón Kenneth bol doteraz najsilnejším cyklónom, ktorý zasiahol africký kontinent –, ktoré v prvej polovici roku 2019 spôsobil devastáciu na Komoroch, Malawi, v Mozambiku a Zimbabwe, v dôsledku čoho mnoho ľudí zomrelo a viac ako dva milióny ľudí okamžite potrebovalo humanitárnu pomoc, ktorej náklady boli takmer 400 miliónov USD a vo veľkej miere ich pokryla EÚ, pričom náklady na rekonštrukciu sa odhadujú na 3 miliardy USD;

109.  poukazuje na to, že odolnosť infraštruktúry v rozvojových krajinách bude mať zásadný význam pre ich schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy; trvá preto na tom, že je potrebné podporovať investície do odolnej infraštruktúry v rozvojových krajinách s cieľom pomôcť im odolávať narastajúcej závažnosti prírodných katastrof;

110.  pripomína svoju pozíciu, že najmenej 45 % finančných prostriedkov z navrhovaného Nástroja susedstva a rozvojovej spolupráce (NDICI) na obdobie 2021 – 2027 by malo podporovať ciele v oblasti klímy a životného prostredia;

111.  trvá na spoločnom prístupe k vykonávaniu Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v rámci vnútorných aj vonkajších politík pri maximálnom zohľadnení zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, najmä pokiaľ ide o rozvoj, obchod, poľnohospodárstvo, energetiku a klímu;

112.  zdôrazňuje vzájomnú závislosť klímy, hospodárstva a spoločnosti; zdôrazňuje najmä priamy vplyv zmeny klímy na pôvodné obyvateľstvo a akútne existenčné ohrozenie, ktorému mnohí z nich čelia vrátane nedotknutých komunít; zdôrazňuje, že podľa IPCC sú domorodé a tradičné poznatky dôležitým zdrojom pri predchádzaní zmene klímy, v neposlednom rade preto, že približne 80 % zostávajúcej svetovej biodiverzity sa nachádza na územiach pôvodného obyvateľstva; je zhrozený nedávnym zabitím domorodého vodcu Emrya Wajãpiho v severnej Brazílii a víta vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva z 29. júla 2019, v ktorom naliehavo vyzýva „vládu Brazílie, aby zastavila inváziu na pôvodné územia a zabezpečila pokojné uplatňovanie ich kolektívnych práv k pôde“ v súlade s dohovorom MOP č. 169;

113.  vyzýva rozvinuté krajiny vrátane členských štátov EÚ, aby vo vzťahu k rozvojovým krajinám ešte viac podporili výmenu znalostí, budovanie kapacít a transfer technológií, a tým dodržali články 9 až 11 Parížskej dohody a články 49, 116 a 120 akčného programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja a zároveň plnili svoje záväzky týkajúce sa cieľa udržateľného rozvoja č. 17 vrátane cieľov 17.6 až 17.8; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívny potenciál zvýšenia investícií EÚ do sľubných projektov vedeckého výskumu; okrem toho vyzýva EÚ, aby podporila prijatie vyhlásenia, ktoré by bolo porovnateľné s vyhlásením z Dauhy z roku 2001 o Dohode TRIPS a verejnom zdraví s cieľom podporiť legálny transfer technológií šetrných voči klíme do rozvojových krajín;

114.  poukazuje na kľúčový význam súkromných investícií a rastu pri prechode na infraštruktúru a výrobné metódy šetrné voči klíme; zdôrazňuje, že je potrebné maximalizovať príspevok takýchto investícií k opatreniam v oblasti klímy a k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja, a to aj prostredníctvom stimulov a podpory verejno-súkromných partnerstiev; usudzuje, že dôležitým nástrojom v tejto súvislosti je vonkajší investičný plán; okrem toho zdôrazňuje, že na to, aby sa rozvojové krajiny mohli podieľať na klimatickej transformácii, je potrebný inkluzívny a udržateľný rozvoj a rast, okrem iného prostredníctvom inovačných stratégií a technologického pokroku; je presvedčený, že EÚ by mala urýchlene začať podporovať zodpovedné a udržateľné súkromné financovanie, najmä pokiaľ ide o povinnosti v oblasti ľudských práv a príspevky k domácim ekonomikám rozvojových krajín; varuje však pred nadmerným spoliehaním sa na dobrovoľné úsilie súkromného sektora;

115.  berie na vedomie rastúci záujem o vypracovanie noriem pre udržateľné investície šetrné voči klíme a opätovne vyjadruje obavu, že šírenie iniciatív súkromného sektora sťažuje porovnávanie a overovanie; v tejto súvislosti víta iniciatívy Komisie a medzinárodného spoločenstva na podporu investícií do opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách a politický dialóg o klíme s týmito krajinami, ako je Globálna aliancia proti zmene klímy+ (GCCA+) a Zelený klimatický fond (GCF); v tejto súvislosti nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa ďalej zapájali do medzinárodných fór s cieľom podporiť efektívnosť a spravodlivosť pri investíciách do opatrení v oblasti klímy;

Diplomacia v oblasti klímy

116.  dôrazne podporuje pokračovanie a ďalšie posilňovanie politického vplyvu EÚ a jej diplomacie v oblasti klímy, ktorá je nevyhnutná na podporu vykonávania opatrení v oblasti klímy v partnerských krajinách a v očiach svetovej verejnosti; domnieva sa však, že vynaložené úsilie bolo jasne neprimerané a že ľudské zdroje, ktoré pridelila Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť, nie sú ani zďaleka dostatočné; preto navrhuje výrazné zvýšenie ľudských zdrojov v tejto oblasti; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pristupovali k diplomacii EÚ v oblasti klímy holistickým spôsobom, a to vytvorením prepojení medzi zmenou klímy a udržateľným rozvojom, poľnohospodárstvom, riešením konfliktov, migráciou a humanitárnymi otázkami s cieľom uľahčiť celosvetový prechod na nulovú bilanciu emisií, odolnosť proti zmene klímy, udržateľný rozvoj a potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávky vody;

117.  zdôrazňuje prehlbujúce sa dôsledky zmeny klímy na medzinárodnú bezpečnosť a regionálnu stabilitu vyplývajúce z degradácie životného prostredia, zo straty živobytia, z vysídľovania spôsobeného klímou a z tým vyvolaných foriem nepokojov, keď sa klimatické zmeny často môžu vnímať ako multiplikátor nebezpečenstva; preto naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali so svojimi partnermi na celom svete s cieľom lepšie chápať, predvídať a zvládať destabilizujúce účinky zmeny klímy; podporuje zavedenie programu včasného varovania pre hlavné potenciálne body zlomu, ktoré by mohli oslabiť udržateľné štruktúry a ekologické systémy vo väčších regiónoch alebo na väčších kontinentoch;

118.  víta odhodlanie znížiť emisie skleníkových plynov a konkrétne kroky podniknuté na tento účel v mnohých častiach sveta, ako sú veľmi ambiciózne záväzky mnohých rozvojových krajín a malých ostrovných štátov; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom ambícií a nedostatočnou diskusiou o zvýšení NDC v mnohých hlavných ekonomikách; pripomína, že na EÚ pripadá 9 % celosvetových emisií skleníkových plynov, pričom v EÚ žije 6,7 % svetovej populácie, a preto je absolútne nevyhnutné, aby EÚ preukázala väčšie ambície, najmä vzhľadom na svoju historickú zodpovednosť za zmenu klímy a na potrebu ísť dobrým príkladom pre zvyšok sveta; zdôrazňuje, že nebude možné dosiahnuť ciele Parížskej dohody ani vyhnúť sa bodom zlomu, ak ostatné významné ekonomiky nezvýšia svoje ambície;

119.  žiada Komisiu, aby okamžite analyzovala možnosť podniknutia dodatočných krokov s cieľom povzbudiť ďalšie významné ekonomiky, aby zvýšili svoje NDC, vykonali dodatočné konkrétne opatrenia a zvážili inovatívne prístupy;

120.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné nástroje (napr. medzinárodné rokovania, obchodné a regionálne dohody, medzinárodné partnerstvá)s cieľom podporiť a presadiť spoluprácu na celosvetovom prechode na nulovú bilanciu emisií, odolnosť proti zmene klímy, udržateľný rozvoj a potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávky vody;

121.  zdôrazňuje potrebu začleniť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky nové obchodné a investičné dohody podpísané EÚ boli v plnej miere v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi udržateľného rozvoja a aby ustanovenia o životnom prostredí a klíme boli právne záväzné a vynútiteľné; žiada Komisiu, aby uskutočnila a uverejnila komplexné posúdenie súladu existujúcich a budúcich dohôd s Parížskou dohodou; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby každá obchodná dohoda mala záväzné ustanovenia o dodržiavaní Parížskej dohody vrátane ustanovení týkajúcich sa udržateľného obhospodarovania a ochrany lesov; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť životnému cyklu tovaru, s ktorým sa obchoduje, od návrhu až po spotrebu, s cieľom chrániť prírodné zdroje a zohľadňovať kumulované vplyvy vrátane dopravy;

122.  vyzýva Komisiu a Radu, aby začlenili Parížsku dohodu do obchodných dohôd s cieľom motivovať obchodných partnerov k dosahovaniu cieľov stanovených v Parížskej dohode; taktiež vyzýva Komisiu a Radu, aby zrevidovali obchodné dohody s cieľom začleniť do týchto bilaterálnych dohôd ambiciózne záväzky v oblasti klímy, a tým motivovať partnerov k prijatiu stratégií v oblasti klímy v súlade s Parížskou dohodou;

123.  s veľkým potešením víta oznámenie Ruska, že bude vykonávať Parížsku dohodu;

124.  uznáva zásadnú dôležitosť partnerstva medzi EÚ a USA na dosiahnutie strategických cieľov Parížskej dohody a iných ambicióznych stratégií; preto opätovne vyjadruje poľutovanie nad oznámením amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty majú v úmysle odstúpiť od Parížskej dohody; veľmi víta pokračujúcu mobilizáciu hlavných štátov, miest, univerzít a iných neštátnych aktérov USA v prospech krokov v oblasti klímy v rámci kampane We Are Still In; vyjadruje nádej, že USA opäť vstúpia do boja proti zmene klímy a v partnerstve s EÚ budú stáť na čele rokovaní o celosvetových dohodách o obchode, priemysle a energetike v súlade s Parížskou dohodou;

125.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad bezvýraznou reakciou brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara a brazílskej vlády na nevídané množstvo a rozsah lesných požiarov v brazílskom Amazonskom pralese: domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a pomoci s cieľom bojovať proti ničeniu životného prostredia v Amazonskom pralese a ďalších kľúčových oblastiach globálneho ekosystému a zohľadniť potenciálnu úlohu, ktorú tu môžu zohrať ich vlastné obchodné politiky;

Úloha Európskeho parlamentu

126.  domnieva sa, že by mal byť neoddeliteľnou súčasťou delegácie EÚ, pretože musí dať súhlas na uzatvorenie medzinárodných dohôd a ako spoluzákonodarca zohráva ústrednú úlohu pri domácom vykonávaní Parížskej dohody; očakáva preto, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ na konferencii COP25 v Madride a že sa mu zaručí prístup ku všetkým prípravným dokumentom od okamihu začatia rokovaní;

o
o   o

127.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC s požiadavkou, aby sa rozoslalo všetkým zmluvným stranám dohovoru, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0430.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0217.
(3) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 38.
(4) Burke, M. et al., „Global non-linear effect of temperature on economic production“, Nature, Vol 527, s. 235 – 239.
(5) Program OSN pre životné prostredie, Emissions Gap Report (Správa o medzerách v oblasti emisií) 2018, s. 21.


Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalšie opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu
PDF 147kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu (2019/2855(RSP))
P9_TA(2019)0080B9-0225/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na ustanovenia právnych nástrojov OSN v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady zo 4. marca 2016 (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/865 z 11. mája 2017 o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, v mene Európskej únie(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/866 z 11. mája 2017 o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o azyl a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (zásada non-refoulement), v mene Európskej únie(2),

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969, a najmä na jeho články 26 a 27,

–  so zreteľom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/JHA(6), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/JHA(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(8) a na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(9), v ktorých sa vymedzujú pojmy „obťažovanie“ a „sexuálne obťažovanie“ a odsudzuje sa ich páchanie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2019 o žiadosti Súdnemu dvoru o stanovisko týkajúce sa súladu návrhov na pristúpenie Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a o postupe pristúpenia so zmluvami(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)01092016/0062(NLE))(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(14),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ z 8. decembra 2008 o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z marca 2014 s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v rámci celej EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie zo 14. októbra 2019 o Arménsku, o ústavných dôsledkoch ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(15),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv EÚ a malo by sa plne rešpektovať;

B.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnej krajine EÚ; keďže odstránenie rodovo motivovaného násilia je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa;

C.  keďže boj proti rodovo motivovanému násiliu je jednou z priorít strategického záväzku EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019;

D.  keďže v zmysle Istanbulského dohovoru sa pojmom „násilie na ženách“ chápaným ako porušenie ľudských práv a forma diskriminácie žien rozumejú všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote;

E.  keďže pojem femicída bol vymedzený v nadväzujúcom mechanizme k Dohovoru z Belém do Pará (MESECVI) ako násilná smrť ženy na základe rodu, či už v rámci rodiny, partnerského spolužitia alebo akéhokoľvek iného medziľudského vzťahu, v spoločenstve, ktorá je spôsobená akoukoľvek osobou alebo spáchaná či tolerovaná štátom alebo jeho zamestnancami, a to konaním alebo opomenutím(16);

F.  keďže v Istanbulskom dohovore je stanovené, že vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru, obzvlášť opatrení na ochranu práv obetí, je nevyhnutné zabezpečiť bez diskriminácie najmä na základe pohlavia alebo rodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity, veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu, postavenia migranta či utečenca alebo iného postavenia;

G.  keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie, tak fyzické, ako aj psychické, je veľmi rozšírené a postihuje ženy na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu alebo pobytu;

H.  keďže rodovo motivované násilie je príčinou i dôsledkom štrukturálnych nerovností, s ktorými sa ženy stretávajú v mnohých oblastiach života – práca, zdravie a prístup k finančným zdrojom, moci a poznatkom, ako aj riadenie osobného času; keďže boj proti rodovo motivovanému násiliu si vyžaduje pochopenie jeho príčin a faktorov, ktoré k nemu prispievajú;

I.  keďže v rámci úsilia vysvetliť rozšírený výskyt násilia páchaného na ženách v našich spoločnostiach je dôležité uznať štrukturálne alebo inštitucionálne násilie, ktoré možno definovať ako podriadenosť žien v hospodárskom, sociálnom a politickom živote;

J.  keďže ženy nie sú v celej EÚ rovnako chránené proti rodovo motivovanému násiliu z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch;

K.  keďže súdne systémy často ženám neposkytujú dostatočnú podporu; keďže v mnohých prípadoch môže byť obeť vystavená ponižujúcim poznámkam príslušníkov orgánov presadzovania práva alebo je v závislom postavení, čo len zvyšuje jej strach nahlásiť násilný čin;

L.  keďže toto desaťročie je svedkom zreteľného a organizovaného útoku proti rodovej rovnosti a právam žien na globálnej i európskej úrovni vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP);

M.  keďže prieskum agentúry FRA z roku 2014 ukázal, že každá tretia žena v Európe sa od 15 rokov aspoň raz stala obeťou aktu fyzického alebo sexuálneho násilia, 55 % žien sa stretlo s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania, 11 % zažilo kybernetické obťažovanie, 1 z 20 (5 %) bola znásilnená a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily; keďže v mnohých členských štátoch viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá intímnym partnerom, príbuzným alebo rodinným príslušníkom; keďže obete nahlásili polícii najzávažnejšie násilné incidenty zo strany partnera len v 14 % prípadov a najzávažnejšie násilné incidenty zo strany inej osoby ako partnera len v 13 % prípadov, čo preukazuje veľkú mieru nedostatočného nahlasovania; keďže hnutie # metoo v posledných rokoch podnecovalo ženy a dievčatá, aby nahlasovali prípady zneužívania, násilia a obťažovania;

N.  keďže obchodovanie s ľuďmi a moderné formy otroctva, ktoré postihujú najmä ženy, sa v EÚ vyskytujú i naďalej; keďže 71 % všetkých obetí obchodovania s ľuďmi na celom svete tvoria ženy a dievčatá a tri štvrtiny z nich sú sexuálne vykorisťované(17);

O.  keďže online násilie a obťažovanie má často fyzické dôsledky a vytvára vážne riziko vyvolania takéhoto násilia tým, že podnecuje používateľov internetu k napodobňovaniu násilia a obťažovania, o ktorom čítali, a k páchaniu takýchto činov;

P.  keďže niektoré skupiny žien a dievčat, ako sú migrantky, utečenky a žiadateľky o azyl, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ženy LBTI a rómske ženy, čelia prelínajúcim sa a viacnásobným formám diskriminácie, a preto sú v ešte zraniteľnejšej situácii v podobe rizika rodovo motivovaného násilia, nemajú prístup k spravodlivosti a službám podpory a ochrany a nemôžu uplatňovať svoje základné práva;

Q.  keďže ženské obete rodovo motivovaného násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím;

R.  keďže rodovo motivované násilie oslabuje ľudské práva, sociálnu stabilitu a bezpečnosť, verejné zdravie, vzdelávacie a pracovné príležitosti žien, ako aj dobré životné podmienky a perspektívy rozvoja detí a komunít;

S.  keďže vystavenie fyzickému, sexuálnemu alebo psychickému násiliu a zneužívaniu má pre obete vážne dôsledky a môže spôsobiť trvalú fyzickú, sexuálnu, emocionálnu či psychickú ujmu alebo ekonomickú a finančnú škodu;

T.  keďže beztrestnosť páchateľov trestných činov voči ženám stále pretrváva a treba ju odstrániť tak, že sa zabezpečí stíhanie páchateľov a poskytnutie náležitej podpory a uznania zo strany súdneho systému ženám a dievčatám, ktoré sú obeťami násilia; keďže je nevyhnutné poskytovať kurzy odbornej prípravy poskytovateľom služieb, ktorí bojujú proti násiliu páchanému na ženách, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva, sudcovia alebo tvorcovia politík;

U.  keďže EÚ musí v spolupráci s členskými štátmi prijať všetky potrebné opatrenia na presadzovanie a ochranu práva všetkých žien a dievčat na život bez násilia vo verejnej aj v súkromnej sfére;

V.  keďže po ôsmich rokoch od schválenia ešte Istanbulský dohovor neratifikovali všetky členské štáty ani EÚ;

1.  odsudzuje všetky formy rodovo motivovaného násilia a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy a dievčatá sú naďalej vystavované psychologickému, fyzickému, sexuálnemu a hospodárskemu násiliu vrátane domáceho násilia, sexuálneho obťažovania, kybernetického násilia, prenasledovania, znásilňovania, predčasných a nútených manželstiev, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, zločinov páchaných v mene tzv. cti, nútených potratov, násilnej sterilizácie, sexuálneho vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi a iných foriem násilia, ktoré predstavujú závažné porušenie ich ľudských práv a dôstojnosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad fenoménom femicídy v Európe, ktorá je najextrémnejšou formou násilia páchaného na ženách;

2.  vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ na základe širokého pristúpenia bez akýchkoľvek obmedzení a aby sa zasadzovala za jeho ratifikáciu všetkými členskými štátmi; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili úplné začlenenie dohovoru do legislatívneho a politického rámca EÚ; pripomína, že pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od vnútroštátnej ratifikácie dohovoru; vyzýva členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru, a žiada najmä Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Slovensko a Spojené kráľovstvo, ktoré dohovor podpísali, ale neratifikovali, aby tak bezodkladne urobili;

3.  dôrazne odsudzuje pokusy v niektorých členských štátoch o zrušenie opatrení, ktoré už boli prijaté pri vykonávaní Istanbulského dohovoru a v rámci boja proti násiliu páchanému na ženách;

4.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie a presadzovanie dohovoru a pridelili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia a na boj proti nim, ako aj na ochranu obetí; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zohľadnili odporúčania Skupiny expertov Rady Európy pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO) a aby zlepšili svoje právne predpisy s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami Istanbulského dohovoru;

5.  zdôrazňuje, že Istanbulský dohovor je naďalej medzinárodným štandardom a kľúčovým nástrojom na odstránenie rodovo motivovaného násilia prostredníctvom uplatňovania holistického, komplexného a koordinovaného prístupu, ktorého stredobodom sú práva obetí, riešenia otázok násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia zo širokého spektra perspektív, stanovenia opatrení, ako je prevencia násilia, boj proti diskriminácii pomocou opatrení trestného práva na boj proti beztrestnosti a pomocou ochrany a podpory obetí, ochrany detí, ochrany žiadateliek o azyl a utečeniek, zavedenia postupov posudzovania a odhadu rizika a lepšieho zhromažďovania údajov, ako aj prostredníctvom informačných kampaní alebo programov, a to aj v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti ľudských práv a rovnosti, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami;

6.  odsudzuje útoky a kampane proti Istanbulskému dohovoru, ktoré sú založené na úmyselne nesprávnom výklade a nepravdivej prezentácii jeho obsahu verejnosti;

7.  dôrazne potvrdzuje, že odopieranie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je formou násilia páchaného na ženách a dievčatách, a zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva pri viacerých príležitostiach rozhodol, že reštriktívne právne predpisy týkajúce sa umelého prerušenia tehotenstva a ich nedostatočné vykonávanie porušujú ľudské práva žien;

8.  zdôrazňuje, že informačné kampane bojujúce proti rodovým stereotypom a patriarchálnemu násiliu a presadzujúce nulovú toleranciu obťažovania a rodovo motivovaného násilia sú základnými nástrojmi na boj proti tomuto porušovaniu ľudských práv; domnieva sa, že rozsiahlejšie vzdelávacie stratégie založené na boji proti diskriminácii sú kľúčovým nástrojom na predchádzanie všetkým formám násilia, najmä rodovo motivovaného násilia, a to najmä počas dospievania;

9.  zdôrazňuje, že ak majú byť opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu účinnejšie, mali by byť doplnené opatreniami zameranými na podporu posilnenia postavenia a ekonomickej nezávislosti ženských obetí násilia;

10.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primeranú odbornú prípravu, postupy a usmernenia zohľadňujúce rodové hľadisko, v rámci ktorých budú práva obete ústredným bodom pre všetky osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s obeťami všetkých aktov rodovo motivovaného násilia, aby v rámci súdnych, lekárskych a policajných konaní nedochádzalo k diskriminácii, traumatizácii či opakovanej viktimizácii; požaduje uvedené zlepšenia s cieľom podporiť mieru oznamovania takýchto trestných činov;

11.  pripomína svoje kladné stanovisko, pokiaľ ide o osobitné vyčlenenie 193,6 milióna EUR na opatrenia na prevenciu a boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia a na presadzovanie úplného vykonávania Istanbulského dohovoru v programe Práva a hodnoty, a zdôrazňuje, že je dôležité prideliť dostatočné finančné prostriedky aj na úrovni členských štátov;

12.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby po posúdení vplyvu prepracovala platné rámcové rozhodnutie EÚ o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva tak, aby zahŕňalo podnecovanie k nenávisti na základe rodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity a sexuálnej charakteristiky;

13.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov, ktoré už nadobudli účinnosť;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili dostupnosť a porovnateľnosť kvalitatívne rozčlenených údajov o rodovo motivovanom násilí prostredníctvom spolupráce s Eurostatom, inštitútom EIGE a agentúrou FRA v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z dohovoru, čo sa týka zberu údajov a výskumu; opätovne vyzýva Komisiu, aby zriadila európske stredisko na monitorovanie rodovo motivovaného násilia s presnými a porovnateľnými údajmi (podľa vzoru Štátneho strediska na monitorovanie násilia páchaného na ženách v rámci inštitútu EIGE);

15.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť formálne postupy oznamovania sexuálneho obťažovania na pracovisku, poskytovať osobitnú odbornú prípravu a usporadúvať informačné kampane ako prostriedok na presadzovanie zásady dôstojnosti na pracovisku a uplatňovanie prístupu nulovej tolerancie ako normy; domnieva sa, že európske inštitúcie by v tejto súvislosti mali ísť príkladom;

16.  vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, Predsedníctvo a administratívu Európskeho parlamentu, aby sa naďalej usilovali zabezpečiť, že Európsky parlament bude pracoviskom bez obťažovania a sexizmu, a aby v súlade s požiadavkami prijatými v uznesení o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ z roku 2017 podnikli tieto kroky: 1) zadanie externého auditu oboch existujúcich výborov pre boj proti obťažovaniu v Európskom parlamente a zverejnenie jeho výsledkov; 2) zmena zloženia orgánov zameraných na boj proti obťažovaniu tak, aby do nich boli zahrnutí externí právni, lekárski a terapeutickí odborníci s plnými hlasovacími právami; a 3) zavedenie povinných kurzov odbornej prípravy týkajúcich sa rešpektu a dôstojnosti na pracovisku pre všetkých poslancov EP a všetky kategórie zamestnancov;

17.  víta záväzok zvolenej predsedníčky Komisie zvýšiť úsilie o potláčanie rodovo motivovaného násilia, lepšie podporovať obete, stanoviť pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru ako prioritu pre Komisiu a využiť príležitosti, ktoré poskytuje zmluva, na zaradenie násilia páchaného na ženách do zoznamu trestných činov v EÚ;

18.  žiada, aby Komisia zaradila boj proti rodovo motivovanému násiliu ako prioritu do budúcej európskej stratégie pre rodovú rovnosť tým, že do nej začlení vhodné politické, legislatívne a nelegislatívne opatrenia;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt o predchádzaní všetkým formám rodovo motivovaného násilia vrátane násilia páchaného na ženách a dievčatách a ich potláčaní; v tejto súvislosti sa zaväzuje preskúmať všetky možné opatrenia vrátane opatrení v oblasti kybernetického násilia prostredníctvom využitia práva legislatívnej iniciatívy zakotveného v článku 225 ZFEÚ;

20.  vyzýva Komisiu a Radu, aby aktivovali premosťovaciu doložku zakotvenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ s cieľom zahrnúť násilie páchané na ženách a dievčatách a iné formy rodovo motivovaného násilia do zoznamu trestných činov v EÚ;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.
(2) Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(6) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(9) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2019)0357.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2018)0331.
(12) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 192.
(13) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.
(14) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.
(15) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(16) https://www.oas.org/es/mesecvi/docs/DeclaracionFemicidio-EN.pdf
(17) https://www.un.org/en/events/endviolenceday/


Nedávne opatrenia Ruskej federácie proti litovským sudcom, prokurátorom a vyšetrovateľom zapojeným do vyšetrovania tragických udalostí z 13. januára 1991 vo Vilniuse
PDF 139kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o nedávnych opatreniach Ruskej federácie proti litovským sudcom, prokurátorom a vyšetrovateľom zapojeným do vyšetrovania tragických udalostí z 13. januára 1991 vo Vilniuse (2019/2938(RSP))
P9_TA(2019)0081RC-B9-0182/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Ruskej federácii,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na základné zásady OSN týkajúce sa nezávislosti súdnictva,

–  so zreteľom na nedávnu výmenu názorov vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 12. novembra 2019(1),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ako priamy dôsledok paktu Molotov – Ribbentrop komunistický ZSSR anektoval okrem ďalších krajín aj Litovskú republiku;

B.  keďže Ruská federácia sa na základe prijatia záväzkov v rámci Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, ako aj základné slobody a ľudské práva;

C.  keďže od 11. do 13. januára 1991 sa ozbrojené sily ZSSR dopustili aktu agresie voči nezávislému litovskému štátu a ľuďom, ktorí sa nenásilnou formou snažili brániť televíznu vežu vo Vilniuse, v dôsledku čoho zahynulo 14 osôb a takmer 800 bolo zranených; keďže represívne konanie sovietskych ozbrojených síl pokračovalo až do pokusu o prevrat, ku ktorému došlo v auguste 1991 v Moskve;

D.  keďže toto krvipreliatie bolo odsúdené na celom svete, a to aj predsedom Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky počas masovej demonštrácie v Moskve o niekoľko dní neskôr;

E.  keďže Ruská federácia v Zmluve medzi Litovskou republikou a Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou o základe vzťahov medzi štátmi z 29. júla 1991 uznala obnovenie nezávislej Litovskej republiky z 11. marca 1990;

F.  keďže Ruská federácia prevzala práva a povinnosti bývalého Sovietskeho zväzu a je jeho nástupníckym štátom;

G.  keďže krajský súd vo Vilniuse vydal 27. marca 2019 rozsudok v tzv. kauze 13. január, ktorým boli Dmitrij Jazov, bývalý minister obrany Sovietskeho zväzu, Vladimír Uskhopčik, bývalý veliteľ posádky sovietskeho vojska vo Vilniuse, Michail Golovatov, bývalý veliteľ špeciálnych síl KGB, a 64 ruskí, bieloruskí a ukrajinskí občania uznaní vinnými z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti za svoju účasť na akte agresie voči litovskému štátu;

H.  keďže všetci páchatelia tohto útoku s výnimkou dvoch, a to bývalých dôstojníkov sovietskej armády Jurija Mela a Gennadija Ivanova, boli súdení v neprítomnosti, pričom obžalovaní boli odsúdení na tresty odňatia slobody až do 14 rokov; keďže rozsudky vydané na jar 2019 sa týkajú tragických udalostí po vyhlásení nezávislosti Litvy z 11. marca 1990 a pokusov Sovietskeho zväzu donútiť Litvu zrušiť vyhlásenie nezávislosti, ktoré začali hospodárskou blokádou v prvej polovici roku 1990 a vyvrcholili brutálnym pokusom o zvrhnutie litovskej vlády v januári 1991;

I.  keďže v rámci predsúdneho vyšetrovania kauzy 13. január orgány Litovskej republiky aktívne žiadali, aby príslušné orgány Ruskej federácie poskytli v tomto trestnom konaní právnu pomoc, ale Ruská federácia nespolupracovala;

J.  keďže sa predpokladá, že Ruská federácia aktívne ukrýva a chráni hlavných zodpovedných a páchateľov aktov ozbrojenej agresie voči nevinným a neozbrojeným civilistom, napríklad veliaceho vojenského dôstojníka počas udalostí z januára 1991 Michaila Golovatova, a prijíma všetky možné opatrenia, aby im pomohla vyhnúť sa zodpovednosti;

K.  keďže pôvodná reakcia Ruska na rozhodnutie súdu bola negatívna, pričom ruská Štátna duma uviedla, že súdne konanie bolo „politicky motivované“ a „pokusom o prepísanie histórie“, a ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že „vec neponechá bez ďalšej odozvy“;

L.  keďže v období od júla 2018 do apríla 2019 vyšetrovací výbor Ruskej federácie začal trestné konanie voči litovským prokurátorom, vyšetrovateľom a sudcom, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní a pojednávaní kauzy 13. január, a to na základe článkov 299 a 305 trestného poriadku Ruskej federácie, v ktorých sa stanovuje trestná zodpovednosť za „vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči zjavne nevinnej osobe“ a za „vedomé vyhlásenie nespravodlivého rozsudku, rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného právneho aktu sudcom (sudcami)“;

M.  keďže toto politicky motivované trestné stíhanie iniciované Ruskou federáciou môže viesť k pokusom o zneužívanie systému Interpolu a ďalších dvojstranných a viacstranných dohôd o spolupráci s cieľom obmedziť práva vyšetrujúcich prokurátorov a pojednávajúcich sudcov počas prehliadok, vypočúvania a zatýkania v súvislosti s kauzou 13. január; keďže Ruská federácia sa môže pokúsiť dosiahnuť vydanie medzinárodných zatýkacích rozkazov na litovských funkcionárov, ktorí sa podieľajú na tomto konaní;

N.  keďže v štátom kontrolovaných médiách Ruskej federácie, ako aj zo strany jej oficiálnych predstaviteľov prebieha propagandistická a dezinformačná kampaň, ktorá je zameraná na rozvoj konšpiračných teórií týkajúcich sa kauzy 13. január a ktorá je súčasťou hybridných hrozieb namierených proti EÚ a demokratickým štátom;

O.  keďže zásada právneho štátu zahŕňajúca nezávislosť súdnictva je jednou zo spoločných hodnôt, na ktorých je postavená EÚ; keďže podľa zmlúv je Komisia spolu s Európskym parlamentom a Radou zodpovedná za zaručenie dodržiavania zásad právneho štátu ako základnej hodnoty Únie a za zabezpečenie dodržiavania práva, hodnôt a zásad EÚ;

P.  keďže sudcovia ktoréhokoľvek členského štátu sú aj sudcami Európskej únie ako celku;

Q.  keďže nezávislosť súdnictva je základom právneho štátu a je nevyhnutná pre fungovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv; keďže nezávislosť súdnictva je zakotvená v článku 47 Charty základných práv a v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

R.  keďže základné zásady OSN týkajúce sa nezávislosti súdnictva stanovujú, že povinnosťou všetkých vládnych a iných inštitúcií je rešpektovať a zachovávať nezávislosť súdnictva; keďže tiež uvádzajú, že nesmie dochádzať k neprimeranému alebo neoprávnenému zasahovaniu do súdneho procesu(2);

S.  keďže vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sú osobitne zakotvené zásady rovnosti pred zákonom, prezumpcie neviny a práva na spravodlivé a verejné vypočutie príslušným, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom;

T.  keďže v článku 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ktorý Ruská federácia ratifikovala, sa stanovuje, že „zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany“;

U.  keďže Ruská federácia čoraz viac porušuje medzinárodné právo a záväzky a zastáva pozície, ktoré sú v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi, čím narúša akúkoľvek perspektívu budúcej spolupráce;

1.  vyjadruje svoju podporu a sústrasť rodinám obetí z kauzy 13. január;

2.  konštatuje, že opatrenia orgánov Ruskej federácie týkajúce sa litovských sudcov a prokurátorov porušujú základné právne hodnoty, najmä nezávislosť súdnictva, ako aj zásadu, že ľudské práva a slobody možno zákonne obmedziť len na účely, na ktoré sa takéto obmedzenia ukladajú podľa medzinárodného práva;

3.  pripomína, že trestné stíhanie prokurátorov a sudcov za ich profesijné činnosti je jednou z foriem neprijateľného vonkajšieho vplyvu, ktorá zasahuje do nadradenosti práva;

4.  zdôrazňuje, že konania vedené proti prokurátorom a sudcom v takýchto trestných veciach nemožno považovať za legitímne;

5.  dôrazne odsudzuje tieto porušenia základných zásad a noriem medzinárodného práva, ktorých sa dopustili ruské orgány, a protestuje voči týmto politicky motivovaným prípadom trestného stíhania;

6.  vyjadruje solidaritu s litovskými prokurátormi, vyšetrovateľmi a sudcami, ktorých Ruská federácia v tomto prípade obžalovala, a s úsilím litovskej vlády upriamiť pozornosť na tento prípad a obmedziť ujmu a nebezpečenstvo hroziace osobám, ktoré ruské orgány neprávom obvinili;

7.  zdôrazňuje, že všeobecne uznávané záruky nezávislosti sudcov a prokurátorov zakazujú akékoľvek zasahovanie do výkonu spravodlivosti súdom alebo čo i len najmenšie ovplyvňovanie rozsudku, ako aj trestné stíhanie sudcu za vynesený rozsudok alebo zasahovanie do práce prokuratúry pri vyšetrovaní prípadov;

8.  vyzýva orgány verejnej moci Ruskej federácie, aby ukončili trestné konania začaté proti litovským prokurátorom, vyšetrovateľom a sudcom v súvislosti s kauzou 13. január;

9.  vyzýva orgány Ruskej federácie, aby v rámci vykonávania Zmluvy medzi Litovskou republikou a Ruskou sovietskou federatívnou socialistickou republikou o základe vzťahov medzi štátmi z 29. júla 1991 posúdili zodpovednosť osôb, ktoré viedli akt agresie voči litovskému štátu v dňoch 11. až 13. januára 1991 alebo sa na ňom podieľali, a aby pomáhali orgánom presadzovania práva Litovskej republiky pri snahe o spravodlivosť v kauze 13. január;

10.  vyzýva orgány Ruskej federácie a Bieloruska, aby vyhoveli žiadostiam Litovskej republiky o vzájomnú právnu pomoc v kauze 13. január;

11.  vyzýva ruské orgány, aby zastavili nezodpovedné dezinformačné a propagandistické vyhlásenia predstaviteľov Ruskej federácie týkajúce sa kauzy 13. január;

12.  vyzýva členské štáty, aby v prípade, že Ruská federácia požiada o vzájomnú právnu pomoc v súvislosti s trestným stíhaním litovských prokurátorov a sudcov, ktorí vyšetrujú kauzu 13. január, v Ruskej federácii, pristupovali k tejto veci ako k politicky motivovanej, aby úzko spolupracovali s litovskými orgánmi a aby v tejto veci odmietli právnu pomoc Ruskej federácii;

13.  vyzýva Komisiu pre kontrolu spisov Interpolu, ktorá zodpovedá za predchádzanie zneužívaniu zatýkacích rozkazov na politické účely, aby obozretne pristupovala ku každej žiadosti o vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu voči obvineným litovským funkcionárom; vyzýva všetky členské štáty a ostatných signatárov stanov Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície – Interpolu, aby ignorovali všetky medzinárodné zatýkacie rozkazy na obvinených litovských funkcionárov; vyzýva Interpol, aby ignoroval všetky žiadosti Ruska o zatýkacie rozkazy súvisiace s kauzou 13. január;

14.  vyzýva všetky členské štáty, aby neposkytovali Rusku žiadne osobné údaje, ktoré by sa mohli použiť v trestnom konaní voči litovským sudcom, prokurátorom a vyšetrovateľom;

15.  vyzýva členské štáty, aby na európskej úrovni plne spolupracovali, pokiaľ ide o ich politiky voči Rusku, keďže väčšia súdržnosť a lepšia koordinácia sú nevyhnutné na dosiahnutie účinnejšej politiky EÚ, a tiež aby vyvinuli väčšie úsilie na zvyšovanie odolnosti a usilovali sa nájsť praktické riešenia na podporu a posilnenie demokratických procesov a nezávislého súdnictva;

16.  vyzýva predsedov Rady a Komisie, PK/VP a členské štáty, aby tieto prípady naďalej pozorne sledovali, upozorňovali na tieto otázky v rámci rôznych fór a stretnutí s Ruskou federáciou a informovali Európsky parlament o komunikácii s ruskými orgánmi a aby zároveň dali ruským orgánom jasne najavo, že Európska únia je v tomto prípade, ako aj v iných súvisiacich prípadoch, jednotná a solidárna; naliehavo vyzýva členské štáty, aby na tento prípad upozornili pri komunikácii s ruskými orgánmi;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentom, vládam a parlamentom Ruskej federácie a Bieloruska.

(1) https://www.europarl.europa.eu/ep-live/en/committees/video?event=20191112-0900-COMMITTEE-LIBE
(2) https://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/IndependenceJudiciary.aspx


Opatrenia na riešenie dosahu rozhodnutia WTO v spore týkajúcom sa spoločnosti Airbus na európske poľnohospodárstvo
PDF 136kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o opatreniach na riešenie dosahu rozhodnutia WTO v spore týkajúcom sa spoločnosti Airbus na európske poľnohospodárstvo (2019/2895(RSP))
P9_TA(2019)0082RC-B9-0197/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijal rozhodca Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) v spore o subvenciách pre spoločnosť Airbus (DS316) 2. októbra 2019 a ktorým sa povolili protiopatrenia USA týkajúce sa vývozu EÚ v hodnote 7,5 miliardy USD (6,8 miliardy EUR),

–  so zreteľom na formálne rozhodnutie orgánu WTO na urovnávanie sporov zo 14. októbra 2019, ktorým boli uvedené protiopatrenia odobrené,

–  so zreteľom na rozhodnutie USA zaviesť od 18. októbra 2019 novú sadzbu valorického cla vo výške 25 % z hodnoty niektorých agropotravinových výrobkov a niektorých nepoľnohospodárskych výrobkov a valorického cla vo výške 10 % z hodnoty nepoľnohospodárskych výrobkov,

–  so zreteľom na príslušné články nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1144/2014 z 22. októbra 2014 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 3/2008(1) (ďalej len „nariadenie o podpore“) a na vykonávacie rozhodnutie Komisie z 18. novembra 2019 o prijatí pracovného programu na rok 2020 o informačných a propagačných akciách týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov uskutočňovaných na vnútornom trhu a v tretích krajinách,

–  so zreteľom na príslušné články nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami(2) (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže USA sú hlavnou destináciou pre poľnohospodársky vývoz z EÚ-28, ktorý v roku 2018 dosiahol objem 22,3 miliardy EUR (16,2 % z celkového vývozu agropotravinových výrobkov), a preto je z hľadiska hodnoty aj objemu nenahraditeľným trhom;

B.  keďže vývoz agropotravinových výrobkov v hodnote 4,3 miliardy EUR (60 % z celkovej hodnoty protiopatrení) zasiahnu nové clá, ktoré zodpovedajú sume 1,1 miliardy EUR;

C.  keďže Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Nemecko a Írsko sú krajinami, ktoré rozhodnutie USA postihuje najviac, pričom toto rozhodnutie sa negatívne dotkne aj agropotravinárskych odvetví ostatných členských štátov EÚ;

D.  keďže hlavné poľnohospodárske produkty, na ktoré sa vzťahujú sankcie USA, predstavujú emblematické výrobky EÚ s veľmi vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú často chránené systémami kvality EÚ (víno a liehoviny, ako sú nemiešaná sladová whisky, olivový olej a mliečne výrobky ako maslo a syr);

E.  keďže cieľom sú aj iné poľnohospodárske výrobky, ako napríklad stolové olivy, bravčové mäso, káva, sladké sušienky, spracované ovocie, citrusové plody, slávky, liehoviny a kašmír, hoci v menšej miere;

F.  keďže poľnohospodári a hospodárske subjekty pôsobiace v agropotravinovom reťazci sa po ruskom embargu opäť stali obeťami nepoľnohospodárskeho obchodného konfliktu, na ktorý nemajú vplyv, a keďže rozhodnutie USA o uplatňovaní týchto ciel môže platiť neobmedzene, kým sa členské štáty nepodriadia rozhodnutiu WTO v spore týkajúcom sa spoločnosti Airbus;

G.  keďže protiopatrenia USA ešte viac zvýšia hospodársku a právnu neistotu európskych výrobcov v odvetví, ktoré je už svojou povahou nestále, a zvýšia aj nestabilitu na vnútornom trhu EÚ, ktorý sa musí vyrovnávať s narušením v dôsledku ruského embarga a musí sa pripraviť na druhotné hospodárske dôsledky prípadného vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

H.  keďže Spojené štáty americké môžu podľa ustanovení právnych predpisov USA zaviesť tzv. colný kolotoč, ktorý by mal dominový efekt na ďalšie výrobky, posilnil by hospodárske dôsledky protiopatrení a mal by neprimeraný vplyv na agropotravinárske odvetvie;

I.  keďže sporom o subvenciách pre spoločnosť Boeing sa WTO ešte stále zaoberá;

J.  keďže v prípade niektorých odvetví, ako sú stolové olivy (na ktoré sa už od novembra 2017 uplatňujú clá USA) a olivový olej, rozhodnutie USA ešte viac ohrozí už aj tak nestabilnú situáciu na vnútornom trhu, zatiaľ čo v iných odvetviach, ako sú napríklad víno, whisky a mliečne výrobky, hrozí vážne narušenie trhu ako celku; keďže takéto rozhodnutie by ohrozilo rast, investície a tvorbu pracovných miest a viedlo by k výraznej strate konkurencieschopnosti a podielu na trhu, ktoré sa budovali roky a ktorých stratu bude ťažké opäť nahradiť;

K.  keďže clá spôsobia výrazné zvýšenie spotrebiteľských cien a hospodárske straty a straty pracovných miest v podnikoch na oboch stranách Atlantického oceánu, čo v konečnom dôsledku prinesie prospech výrobcom z krajín mimo EÚ a USA;

L.  keďže podľa súčasných pravidiel EÚ sa propagačné kampane, ktoré už boli schválené a zacielené na trh USA, nemôžu preprogramovať a niektoré opatrenia, ktoré už boli prijaté na propagáciu výrobkov veľmi vysokej hodnoty, sa môžu v prípade uplatňovania ciel USA ukázať ako neúčinné;

M.  keďže poľnohospodárstvo EÚ, ktoré je už svojou povahou obzvlášť citlivé, sa čoraz viac stáva súčasťou medzinárodných trhov, čím sa zdôrazňuje význam konštruktívnych obchodných vzťahov ako takých a dôležitosť zachovania potravinového dodávateľského reťazca s výrobkami vysokej kvality v súlade s dopytom na strane zákazníkov;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad sprievodnými škodami, ktorými čelí agropotravinársky sektor EÚ v celom agropotravinovom reťazci v dôsledku rozhodnutia Spojených štátov prijať v dôsledku sporu so spoločnosťou Airbus protiopatrenia voči Európskej únii; považuje za neprijateľné, aby poľnohospodárstvo muselo znášať veľkú časť nákladov právneho sporu pochádzajúceho z odvetvia, ktoré s ním vôbec nesúvisí; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím uložiť clá na tak veľa poľnohospodárskych produktov;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným záujmom USA o úsilie EÚ dospieť prostredníctvom rokovaní k včasnému riešeniu ešte pred zavedením ciel; zdôrazňuje svoje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že Spojené štáty americké zatiaľ v súvislosti s dlhotrvajúcim sporom týkajúcim sa spoločností Boeing a Airbus odmietajú spolupracovať s EÚ na urýchlenom nájdení riešenia pre letecké odvetvia oboch strán;

3.  podporuje Komisiu v jej úsilí a naliehavo ju vyzýva, aby pokračovala v snahe dospieť prostredníctvom rokovaní k riešeniam, ktoré by zmiernili súčasné obchodné napätie medzi oboma stranami;

4.  zdôrazňuje potrebu koordinovanej a jednotnej reakcie EÚ, najmä preto, že clá boli navrhnuté tak, aby v snahe rozdeliť pozíciu Únie nerovnomerne zasiahli rôzne členské štáty;

5.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala agropotravinový trh EÚ s cieľom včas odhaliť narušenia spôsobené uplatňovaním ciel, kumulatívnymi účinkami iného vývoja na trhu vrátane vplyvov prebiehajúceho ruského embarga a dominovým efektom výrobkov, ktoré sa dostali mimo potravinový dodávateľský reťazec;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto protiopatrení na dotknuté odvetvia a vnútorný trh a aby v odôvodnených prípadoch, v súlade s pravidlami WTO a v rámci rozpočtu zabezpečila rýchlu podporu odvetviam, ktorých sa tieto clá najviac dotýkajú; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom primeraných finančných prostriedkov vyčlenených na tieto účely v rozpočte na rok 2020;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvážila použitie nástrojov v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhov, ako sú systémy súkromného skladovania a stiahnutie z trhu, a akékoľvek nové alebo iné dostupné nástroje a príslušné opatrenia na riešenie narušení na vnútornom trhu;

8.  víta oznámenie Komisie, že preskúma súčasné sekundárne právne predpisy v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhov, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom predĺžiť propagačné kampane v USA a poskytujú väčšiu flexibilitu pri riadení prebiehajúcich propagačných kampaní v tretích krajinách, s cieľom umožniť hospodárskym subjektom reagovať a posilniť ich akcie v USA a zabrániť vplyvu na spotrebiteľov alebo sa v prípade potreby preorientovať na alternatívne trhy preprogramovaním činností, ktoré už boli schválené pre trh USA; žiada Komisiu, aby tieto úpravy zaviedla čo najskôr a aby prijala dodatočné opatrenia s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu pri riadení propagačných kampaní v rámci nariadenia o podpore;

9.  trvá na tom, že sankcie USA sú výnimočné a hospodárske subjekty ich nemohli predvídať a nemohli sa na ne ani pripraviť; žiada preto Komisiu, aby upravila pravidlá kontroly a auditu tak, aby subjekty neboli penalizované v dôsledku nevyhnutných úprav, ktoré budú musieť vykonať v rámci propagačných akcií alebo v súvislosti s nevykonaním už naplánovaných propagačných akcií;

10.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkami 2 a 9 nariadenia o podpore vykonala horizontálne informačné a propagačné opatrenia, ktoré môžu mať podobu misií na vysokej úrovni, účasti na veľtrhoch a výstavách medzinárodného významu zameraných na zlepšenie imidžu a posilnenie propagácie príslušných výrobkov;

11.  konštatuje, že v dôsledku tohto konkrétneho problému trhu by Komisia mala zvážiť využitie ustanovení článkov 15 a 19 nariadenia o podpore s cieľom podporiť hospodárske subjekty, ktoré budú musieť zintenzívniť svoje úsilie o vstup na trh USA, a pomôcť im pri zmierňovaní prekážok vstupu;

12.  žiada, aby Komisia schválila v rámci dostupných rezerv dodatočné výzvy spolu s navýšením prostriedkov pridelených oblasti propagácie na rok 2019, keďže prostriedky ročného rozpočtu už boli vyčlenené, s cieľom zabrániť oneskoreniu rýchlej reakcie na protiopatrenia USA;

13.  podporuje rozšírenie nariadenia o horizontálnej podpore s využitím odborných znalostí národných kancelárií na podporu obchodu s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom pri rozširovaní a upevňovaní ich postavenia na trhoch tretích krajín a pri hľadaní nových odbytísk pre výrobky EÚ v súvislosti s reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky a ďalšou revíziou nariadenia o podpore;

14.  zdôrazňuje, že za týchto okolností je nevyhnutné vyhnúť sa ďalším škrtom v rozpočte spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a pokračovať v reforme krízovej rezervy pre SPP, pretože na poľnohospodárstvo má čoraz väčší vplyv volatilita a politicky motivované medzinárodné krízy, ktoré si vyžadujú silnú a efektívnu reakciu prostredníctvom rozpočtu;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať vývozné trhy a zabezpečiť prístup agropotravinových výrobkov, ktorých sa týkajú clá USA, na trh odstránením pretrvávajúcich technických prekážok, ktoré subjektom bránili v plnej miere využívať možnosti vývozu v rámci iných dohôd o voľnom obchode;

16.  opakuje svoj prísľub týkajúci sa voľného obchodu a otvorených trhov, keďže tieto rozšírili hospodárske a pracovné príležitosti pre mnohé malé a stredné podniky v USA a EÚ, a zdôrazňuje význam konštruktívnych obchodných vzťahov, ktoré sú vzájomne prínosné pre EÚ a USA;

17.  zdôrazňuje svoju podporu zachovaniu obchodného systému založeného na pravidlách a WTO ako inštitúcii, pričom uznáva potrebu komplexnej reformy, najmä pokiaľ ide o Odvolací orgán WTO;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 56.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.


Kríza Odvolacieho orgánu WTO
PDF 125kWORD 43k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o kríze odvolacieho orgánu WTO (2019/2918(RSP))
P9_TA(2019)0083B9-0181/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu z Marrákešu z 15. apríla 1994 o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“),

–  so zreteľom na článok 17 Dohovoru o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov, ktorým sa zriaďuje Stály odvolací orgán orgánu WTO na urovnávanie sporov,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej únie, Číny, Kanady, Indie, Nórska, Nového Zélandu, Švajčiarska, Austrálie, Kórejskej republiky, Islandu, Singapuru, Mexika, Kostariky a Čiernej Hory Generálnej rade WTO z 11. decembra 2018 (WT/GC/W/752/Rev. 2) a na oznámenie Európskej únie, Číny, Indie a Čiernej Hory Generálnej rade WTO z 11. decembra 2018 (WT/GC/W/753/Rev.1),

–  so zreteľom na dočasnú arbitrážnu dohodu medzi EÚ a Kanadou podľa článku 25 Dohovoru o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov z 25. júla 2019, ako aj podobnú dohodu s Nórskom z 21. októbra 2019,

–  so zreteľom na neformálny proces týkajúci sa fungovania odvolacieho orgánu pod záštitou Generálnej rady a na správy, ktoré Generálnej rade WTO poskytol veľvyslanec Nového Zélandu David Walker 28. februára 2019 (JOB/GC/215), 7. mája 2019 (JOB/GC/217), 23. júla 2019 (JOB/GC/220) a 15. októbra 2019 (JOB/GC/222), ako aj na návrh rozhodnutia Generálnej rady o fungovaní odvolacieho orgánu, ktorý Generálnej rade WTO predložil veľvyslanec Walker 15. októbra 2019 v znení pripojenom k svojej správe,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 26. novembra 2019,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre medzinárodný obchod,

A.  keďže WTO bola vytvorená s cieľom posilniť multilateralizmus, presadzovať inkluzívny svetový hospodársky poriadok a podporovať otvorený a nediskriminačný multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách;

B.  keďže systém urovnávania sporov v rámci WTO svojou záväznou povahou, dvoma úrovňami rozhodovania a nezávislosťou a nestrannosťou rozhodcov úspešne prispieva k zabezpečeniu dodržiavania pravidiel WTO a k bezpečnosti a predvídateľnosti multilaterálneho systému obchodovania, čím sa predchádza zavádzaniu jednostranných opatrení;

C.  keďže odvolací orgán WTO zohráva zásadnú úlohu v systéme urovnávania sporov v rámci WTO;

D.  keďže od roku 2017 Spojené štáty blokujú výmenu členov v sedemčlennom odvolacom orgáne a zamietli početné návrhy na začatie výberového konania s cieľom obsadiť zostávajúce voľné miesta;

E.  keďže 10. decembra 2019 sa končí platnosť mandátu dvom z troch zostávajúcich členov odvolacieho orgánu a odvolací orgán potom už nebude môcť pojednávať o nových odvolaniach, pretože na to sú potrební traja členovia;

1.  je hlboko znepokojený tým, že bez riešenia prestane odvolací orgán po 10. decembri 2019 fungovať, čo by mohlo mať veľmi vážne dôsledky pre multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prebiehajúce rokovania členov WTO zatiaľ nepriniesli pozitívne výsledky;

3.  plne podporuje neformálny proces, ktorého sprostredkovateľom je veľvyslanec Walker a ktorého návrhy považuje za veľmi dobrý základ pre hľadanie uspokojivého riešenia problémov fungovania odvolacieho orgánu, ktoré členovia pociťujú, a potreby jeho reformy; vyzýva všetkých členov WTO na konštruktívnu účasť na týchto rokovaniach tak, aby bolo možné čo najskôr obsadiť voľné miesta a zároveň zabezpečiť, aby WTO mala k dispozícii finančné a ľudské zdroje v súlade so svojimi potrebami;

4.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci so všetkými členmi WTO vrátane Spojených štátov s cieľom čo najskôr odblokovať postup menovania, a to v prípade potreby aj po 10. decembri 2019;

5.  podporuje nedávne iniciatívy EÚ na uzavretie dočasných opatrení pre predbežné riešenia s jej hlavnými obchodnými partnermi, čo by zachovalo právo EÚ na riešenie obchodných sporov v rámci WTO prostredníctvom záväzného dvojúrovňového, nezávislého a nestranného rozhodovania, pričom pripomína, že Stály odvolací orgán zostáva hlavným cieľom stratégie EÚ;

6.  pripomína význam medziparlamentného dialógu ako spôsobu, akým možno prispieť k prebiehajúcim rokovaniam a dosiahnuť pozitívny výsledok;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov WTO a generálnemu riaditeľovi WTO.


Prebiehajúce rokovania o novej dohode o partnerstve medzi EÚ a AKT
PDF 135kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (2019/2832(RSP))
P9_TA(2019)0084B9-0175/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“)(1), a na jej revízie z rokov 2005 a 2010(2),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 12. decembra 2017 na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(4) a zo 14. júna 2018 o nadchádzajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi(5),

–  so zreteľom na otázku Rade a Komisii o prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (O-000035/2019 – B9‑0057/2019 a O-000036/2019 – B9‑0058/2019),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

A.  keďže rokovania o novej dohode o partnerstve medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými štátmi naďalej prebiehajú a je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo;

B.  keďže sila Dohody z Cotonou a jej acquis sú založené na niekoľkých jedinečných charakteristických znakoch, ktoré treba zachovať a posilniť;

C.   keďže vzťahy medzi AKT a EÚ majú veľký význam, najmä v tejto chvíli, keď je multilaterálny systém vystavený tlaku a je spochybňovaný; keďže Dohoda z Cotonou je kľúčovým prvkom nášho multilaterálneho systému vzhľadom na počet štátov, ktoré spája, a na obsah a štruktúru partnerstva a keďže v rámci Organizácie Spojených národov a iných globálnych fór by sa mal na toto partnerstvo klásť väčší dôraz a mala by sa zvýšiť jeho viditeľnosť; keďže v roku 2015 medzinárodné spoločenstvo prijalo hlavné globálne záväzky ako súčasť Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a programu z Addis Abeby a keďže spolupráca AKT – EÚ bude nevyhnutná na dosiahnutie týchto globálnych cieľov;

D.   keďže posilnenie parlamentného rozmeru medzi EÚ a skupinou krajín AKT zvýšením účinnosti a reprezentatívnosti by malo byť kľúčovým prvkom nového partnerstva AKT – EÚ;

E.  keďže častosť a rôznorodosť schôdzí Spoločného parlamentného zhromaždenia (ďalej len „SPZ“) AKT – EÚ umožnili v priebehu rokov konzistentný dialóg, čím účinne prispievajú k posilneniu parlamentnej diplomacie; keďže súčasná medzinárodná klíma by mala byť stimulom pre štáty AKT – EÚ, aby pokročili v tomto parlamentnom dialógu a posilnili jeho účinnosť;

1.  víta pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol pri rokovaniach o strategických prioritách nadácie a pri práci na regionálnych protokoloch;

2.  berie na vedomie, že prerokovanie zostávajúcich častí dohody si bude vyžadovať viac času a že rokovania sa neuzavreli do konca októbra 2019, ako sa pôvodne predpokladalo;

3.  vzhľadom skončenie platnosti Dohody z Cotonou vo februári 2020 víta rozhodnutie Rady ministrov AKT – EÚ delegovať na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ právomoc prijímať prechodné opatrenia až do nadobudnutia platnosti nového partnerstva AKT – EÚ;

4.  dôrazne opäť potvrdzuje stanovisko vyjadrené vo svojich dvoch uzneseniach o rámci na obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou, ktoré boli prijaté v októbri 2016, resp. júni 2018, a domnieva sa, že niektoré zo základných prvkov Dohody z Cotonou treba dôrazne pripomenúť, aby sa mohli plne zohľadniť počas zvyšného obdobia rokovaní;

5.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité posilniť parlamentný rozmer budúcej dohody, čo si vyžaduje zabezpečenie demokratickej zodpovednosti na všetkých úrovniach; zdôrazňuje, že inštitucionálny rámec by mal zahŕňať SPZ AKT – EÚ; túto požiadavku považuje za nespochybniteľnú, ak má Európsky parlament s budúcou dohodou súhlasiť;

6.  pripomína, že SPZ AKT – EÚ zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní demokratického dohľadu nad budúcou dohodou, a opätovne vyzýva na posilnenie konzultačnej a kontrolnej úlohy SPZ; je presvedčený, že na zabezpečenie silného partnerstva sú potrebné pravidelné stretnutia na úrovni AKT – EÚ;

7.  zastáva názor, že SPZ AKT – EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a pri hodnotení súdržnosti politík v záujme rozvoja; je presvedčený, že SPZ podporuje výmenu názorov na globálne výzvy, ako sú ľudské práva, demokracia, dobrá správa vecí verejných, rodová rovnosť a mier a bezpečnosť, ako aj klíma, životné prostredie a biodiverzita;

8.  opakuje svoj záväzok týkajúci sa multilateralizmu a vyzýva na koordináciu, najmä v rámci SPZ, aby sa na medzinárodných fórach mohla prijať zosúladená pozícia AKT – EÚ; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť spoluprácu s ďalšími medzinárodnými partnermi a občianskou spoločnosťou pri príprave na viacstranné rokovania;

9.  domnieva sa, že SPZ by malo pozostávať z rovnakého počtu zástupcov EÚ a krajín AKT a malo by sa schádzať dvakrát ročne na plenárnom zasadnutí, a to striedavo v Európskej únii a niektorej z krajín AKT;

10.  zdôrazňuje, že parlamentné výbory regionálneho partnerstva musia zasadať raz ročne v každom regióne a nemali by závisieť od zvolávania zasadnutí Rady ministrov regionálneho partnerstva; okrem toho zdôrazňuje, že regionalizácia partnerstva EÚ – AKT podľa novej dohody, ktorá má byť podnetom na prehĺbenie regionálnej integrácie medzi krajinami AKT, by nemala prebiehať tak, aby bola na úkor zastrešujúcich spoločných cieľov dohody;

11.  opakuje, že niektoré z jedinečných charakteristických znakov Dohody z Cotonou, konkrétne dodržiavanie ľudských práv, demokracia, základné slobody, dobrá správa vecí verejných a zásady právneho štátu, treba zachovať a posilniť;

12.  zdôrazňuje, že nová dohoda by mala ďalej posilňovať myšlienku rovnocenného partnerstva a súčasne zohľadňovať osobitosti každej krajiny a spolupráce medzi krajinami AKT a EÚ ako jednotných a vzájomne sa podporujúcich partnerov v rámci multilaterálneho systému; poukazuje na to, že nová dohoda musí preto umožniť prekročiť rámec bežného vzťahu medzi darcom a príjemcom;

13.  opätovne zdôrazňuje, že politický dialóg je dôležitý jednak na obranu našich spoločných hodnôt a jednak ako neoddeliteľná súčasť partnerstva, a vyzýva, aby sa tento dialóg využíval systematicky a účinnejšie a proaktívnejšie s cieľom predchádzať politickým krízam;

14.  vyjadruje poľutovanie nad zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a opätovne zdôrazňuje, že v budúcej dohode by sa mala zabezpečiť väčšia úloha občianskej spoločnosti vrátane MVO, skupín venujúcich sa ľudským právam a komunitných skupín, diaspór, cirkví a náboženských združení a komunít, ako aj zástupcov mladých ľudí a najmä žien, a to s cieľom ochrániť záujmy zdravotne postihnutých osôb, sociálnych hnutí a odborových zväzov, pôvodného obyvateľstva a nadácií a zastúpenie zraniteľných a marginalizovaných ľudí, ktorí sú diskriminovaní, a opakuje, že by sa to malo dosiahnuť politickým dialógom a na všetkých úrovniach;

15.  žiada, aby odstránenie chudoby a podpora udržateľného rozvoja boli hlavnými cieľmi spolupráce AKT – EÚ v súlade so zásadou „nikoho nenechať bez pomoci“; opakuje, že boj proti vylúčeniu, diskriminácii a nerovnostiam musí byť základom tejto dohody;

16.  pripomína, že časť budúcej dohody venovaná ľudským právam by mala zahŕňať výslovné znenie týkajúce sa boja proti diskriminácii z akéhokoľvek dôvodu vrátane sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, resp. proti diskriminácii detí, migrujúcich osôb, starších ľudí či osôb so zdravotným postihnutím;

17.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien ako hnacej sily rozvoja a vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby rodovú rovnosť zahrnuli do dohody ako prierezovú otázku; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa strany zaviazali k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, právam a úplnému vykonávaniu akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

18.  očakáva, že EÚ bude pri prideľovaní finančnej pomoci venovať náležitú pozornosť politikám a výzvam, ktorým čelia jej partnerské krajiny, a zohľadní najmä to, že väčšina migračných pohybov sa uskutočňuje medzi samotnými krajinami AKT; opätovne zdôrazňuje, že budúca dohoda musí poskytovať pomoc hostiteľským komunitám, ktoré čelia veľkému počtu vysídlených osôb, a riešiť základné príčiny núteného vysídľovania komplexne prihliadajúc na práva;

19.  víta skutočnosť, že dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja sa považuje za kľúčový cieľ budúcej dohody, a opakuje svoju požiadavku vytvoriť silné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie dohody účinne prispievalo k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a podporovalo ich; zdôrazňuje potrebu začleňovať prierezové otázky, ako sú environmentálna udržateľnosť, ciele v oblasti zmeny klímy, rodové záležitosti a sociálna spravodlivosť, do všetkých politík, plánov a intervencií ako súčasť budúcej dohody;

20.  opätovne zdôrazňuje kľúčový cieľ dohôd o hospodárskom partnerstve (ďalej len „DHP“), ktorým je podpora dlhodobého rozvoja a regionálnej integrácie; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali podporovať udržateľný rozvoj a ľudské práva, a trvá na tom, že by mali byť neoddeliteľnou súčasťou budúcej dohody;

21.  vyzýva na systematické začleňovanie vymáhateľných ustanovení o udržateľnom rozvoji a ľudských právach do všetkých v súčasnosti prerokúvaných a budúcich DHP a na hĺbkovú analýzu vplyvu DHP na miestne hospodárstva a vnútroregionálny obchod s cieľom riešiť otázky súvisiace s ich vykonávaním, pokiaľ ide o regionálnu integráciu a industrializáciu;

22.  domnieva sa, že vykonávanie Agendy 2030 a plnenie cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje výrazné zapojenie miestnych orgánov a neštátnych subjektov, aby sa posilnila demokratická zodpovednosť; domnieva sa, že z hľadiska splnenia tohto cieľa by bol prospešný mechanizmus partnerského monitorovania, zodpovednosti a preskúmania AKT – EÚ za účasti zástupcov celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a vedeckých komunít, ktorí by zodpovedali za vypracúvanie výročných záverov a odporúčaní týkajúcich sa nadväzných opatrení;

23.  pripomína, že súkromný sektor je hlavným partnerom na dosiahnutie udržateľného rozvoja, propagáciu hospodárskeho rastu a zníženie chudoby; vyzýva, aby budúca dohoda obsahovala jasné ustanovenia upravujúce úlohu a povinnosti podnikov zapojených do rozvojových partnerstiev a propagujúcich zásady sociálnej zodpovednosti podnikov, globálny pakt OSN, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základné pracovnoprávne normy Medzinárodnej organizácie práce, environmentálne normy a Dohovor OSN proti korupcii;

24.  pripomína rokujúcim stranám, aby do novej dohody začlenili ambiciózne ustanovenia o boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom a o poskytnutí finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám na zvládnutie vznikajúcich globálnych noriem pre boj proti daňovým únikom vrátane automatickej výmeny informácií, informácií o skutočnom vlastníctve spoločností a verejnom vykazovaní nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín s cieľom zastaviť narúšanie základu dane a presun ziskov, a to na základe modelov G20 a OECD;

25.  opätovne zdôrazňuje, že podmieňovanie prideľovania pomoci spoluprácou s EÚ v otázkach migrácie nie je zlučiteľné s dohodnutými zásadami účinnosti rozvoja;

26.  pripomína, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu rokovaní v súlade článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a opäť zdôrazňuje potrebu odsúhlasiť zlepšené praktické opatrenia v oblasti spolupráce a výmeny informácií v rámci celého životného cyklu medzinárodných dohôd;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade ministrov AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii Africkej únie, Panafrickému parlamentu a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.
(3) COM(2017)0763.
(4) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 2.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0267.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia