Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 19. decembra 2019 - Štrasburg
Porušovanie ľudských práv vrátane náboženských slobôd v Burkine Faso
 Afganistan, najmä obvinenia zo sexuálneho zneužívania chlapcov v provincii Lowgar
 Ruský zákon o „zahraničných agentoch“
 Pripomenutie 30. výročia rumunskej revolúcie z decembra 1989
 Situácia Ujgurov v Číne (kauza China Cables)
 Situácia v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague
 Násilný zásah proti nedávnym protestom v Iráne

Porušovanie ľudských práv vrátane náboženských slobôd v Burkine Faso
PDF 158kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o porušovaní ľudských práv vrátane slobody náboženstva v Burkine Faso (2019/2980(RSP))
P9_TA(2019)0106RC-B9-0261/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 10. decembra 2019 v mene EÚ ku Dňu ľudských práv,

–  so zreteľom na tlačovú správu Komisie z 13. novembra 2019 o poskytnutí ďalších 35 miliónov EUR na humanitárnu pomoc pre región Sahel v Afrike,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne PK/VP zo 7. novembra 2019 o útokoch v Burkine Faso,

–  so zreteľom na návštevu PK/VP Federicy Mogheriniovej v regióne Sahel v júli 2019 a na jej prejav v Burkine Faso z 9. júla 2019,

–  so zreteľom na prejav v mene PK/VP Federicy Mogheriniovej zo 17. septembra 2019 na svojej plenárnej schôdzi o bezpečnostnej situácii v Burkine Faso

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Sloboda náboženského vyznania alebo viery a sloboda prejavu, ktorú vo februári 2009 uverejnilo generálne riaditeľstvo EP pre vonkajšie politiky Únie,

–  so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré zorganizoval podvýbor pre ľudské práva s názvom Sloboda náboženského vyznania alebo viery: situácia prenasledovaných menšín, najmä kresťanov, z 22. novembra 2017,

–  so zreteľom na správu osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ z 21. novembra 2019 s názvom Mandát osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo Európskej únie: činnosti a odporúčania,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z roku 2013,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré možno pripísať hovorkyni vysokého predstaviteľa Aliancie civilizácií OSN z 1. decembra 2019 o útoku na kostol v Burkine Faso,

–  so zreteľom na správu Bezpečnostnej rady OSN z 11. novembra 2019 o spoločných silách skupiny piatich (G5) pre región Sahel,

–  o zreteľom na aktualizáciu operácie Agentúry OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) o Burkine Faso z októbra 2019,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 13. októbra 2019 o útoku na mešitu v severnej Burkine Faso,

–  so zreteľom na správu č. 8 o humanitárnej situácii v Burkine Faso z októbra 2019,

–  so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji za rok 2019 o nerovnosti v ľudskom rozvoji v 21. storočí, a najmä na správu o ľudskom rozvoji Burkine Faso,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948, ktorej signatárom je aj Burkina Faso,

–  so zreteľom na akčný plán Organizácie Spojených národov na ochranu náboženských miest z 12. septembra 2019,

–  so zreteľom na ústavu Burkiny Faso,

–  so zreteľom na vyhlásenie biskupov, kňazov a sekulárnych delegátov konferencií biskupov Burkiny Faso, Nigeru, Mali, Pobrežia Slonoviny a Ghany, v nadväznosti na medzikonferenčné stretnutie o bezpečnosti v regióne Sahel 12. a 13. novembra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie biskupa Laurenta Birfuorého Dabirého z Dori pred katolícku charitatívnou organizáciou Cirkev v núdzi z 5. júla 2019,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla účinnosť 21. októbra 1986,

–  so zreteľom na Parížske mierové fórum z 12. a 13. novembra 2019,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Burkina Faso má silnú tradíciu náboženskej tolerancie a sekularizmu, ale je zraniteľná voči nestabilite, najmä islamistickej radikalizácii, ktorá sužuje širší sahelský región, a čelí kombinácii stupňujúceho sa násilia, vysídľovania, hladu, chudoby a zmeny klímy;

B.  keďže rastúca neistota v Burkine Faso viedla k hrozným trestným činom zo strany džihádistov a iných ozbrojených skupín; keďže podľa správy organizácie Human Rights Watch tieto ozbrojené skupiny v Burkine Faso popravujú ľudí podozrivých zo spolupráce s vládou, zastrašujú učiteľov a šíria strach medzi civilistami v celej krajine; keďže burkinské bezpečnostné sily vykonali v rokoch 2017 a 2018 protiteroristické operácie, ktoré viedli k mimosúdnemu zabíjaniu, zlému zaobchádzaniu s podozrivými osobami vo väzbe a svojvoľnému zatýkaniu; keďže burkinská vláda sľúbila vyšetriť tieto obvinenia;

C.  keďže od roku 2015 džihádisti a iné ozbrojené skupiny, ktoré predtým pôsobili v susednom Mali, terorizujú obyvateľov Burkiny Faso a páchajú útoky proti symbolom štátu, ako sú vojenské ciele, školy a zariadenia zdravotnej starostlivosti, ale aj najmä proti cirkvám a veriacim kresťanom; keďže od roku 2015 zomrelo pri útokoch džihádistov a iných ozbrojených skupín najmenej 700 ľudí a tisíce ďalších boli zranené v Ouagadougou a v severných provinciách, najmä v provincii Soum, pred tým, ako sa v roku 2018 rozšírili na východné a západné provincie; keďže násilie nepostihuje výlučne kresťanov, keďže napríklad 11. októbra 2019 došlo v meste Salmossi v severnej časti Burkiny Faso k útokom na moslimov počas piatkových modlitieb;

D.  keďže od januára do novembra 2019 bolo nahlásených 520 bezpečnostných incidentov v porovnaní so 404 prípadmi zaznamenanými v rokoch 2015 až 2018; keďže len v októbri 2019 bolo zaznamenaných 52 incidentov týkajúcich sa neštátnych ozbrojených skupín, z ktorých takmer 70 % bolo zameraných na civilné obyvateľstvo a bezpečnostné sily;

E.  keďže útoky páchajú medzinárodné ozbrojené skupiny pôsobiace cezhranične spoza malijských a nigerských hraníc vrátane Džamá’a-n-Nusra al-Islám wa-l-Muslimín a Islamského štátu v širšej Sahare, ako aj domáce skupiny, najmä Ansarul Islám, ktoré pôsobia v severných a východných provinciách Burkiny Faso;

F.  keďže v roku 2019 bolo v Burkine Faso zavraždených viac ako 60 kresťanov pri viacerých útokoch vrátane najnovšieho útoku z 1. decembra 2019 na nedeľnú bohoslužbu v protestantskom kostole vo východnom meste Hantoukura, ktorý si vyžiadal 14 obetí;

G.  keďže niekoľko kňazov, duchovných a kresťanských veriacich sa stalo obeťami cielených vrážd a únosov v celej krajine; keďže v dôsledku zvyšujúceho sa násilia najmä na severe opustili mnohí ľudia svoje tradičné domovy, ako najnovšie napríklad dediny Hitté a Rounga, a utiekli do táborov pre osoby vysídlené v rámci krajiny alebo do iných častí krajiny vrátane hlavného mesta Ouagadougou;

H.  keďže obyvateľstvo Burkiny Faso tvoria prevažne málikovskí suniti s veľkými kresťanskými a domorodými náboženskými menšinami; keďže hranice medzi náboženstvami v Burkine Faso sú plynulé, keďže prívrženci všetkých náboženstiev sa často zúčastňujú na synkretických praktikách a náboženská tolerancia je normou; keďže sunitské, ako aj kresťanské miesta bohoslužieb, boli nedávno terčom partizánskych útokov salafistických ozbrojených skupín; keďže to prispelo k zvýšenému napätiu medzi náboženstvami a keďže prenasledovanie náboženských komunít vrátane ľudí z veľkého počtu kresťanských denominácií vedie k narušeniu sociálnej štruktúry a k zintenzívneniu emigrácie;

I.  keďže džihádistické skupiny chcú vyvíjať tlak na spolužitie rôznych vierovyznaní v Burkine Faso v rámci svojej širšej stratégie podnecovania medzietnických a náboženských konfliktov a vysídľovania obyvateľstva;

J.  keďže v dôsledku neexistencie vládnej ochrany odporučil biskup Justin Kientega z diecézy Oudiagyoya na severovýchode Burkiny Faso bezpečnostné opatrenia v záujme lepšej ochrany kresťanských veriacich;

K.  keďže v dôsledku násilia v auguste biskup Laurent Dabiré z Dori, predseda konferencie biskupov Burkiny Faso a Nigeru, vyzval globálne spoločenstvo, aby zvýšilo svoju podporu s cieľom zabrániť „ odstráneniu kresťanskej prítomnosti“; keďže sa opakujú výzvy na odsúdenie hrozieb cenzúry voči umierneným hlasom a na podporu pokračujúceho medzináboženského dialógu;

L.  keďže generálny tajomník OSN zdôraznil vo svojom akčnom pláne na ochranu náboženských miest z 12. septembra 2019, že miesta bohoslužieb na celom svete musia byť bezpečným útočiskom na zamyslenie a mier, a nie na krviprelievanie a teror, a že ľuďom sa musí umožniť vykonávať a praktizovať svoje vierovyznanie v mieri;

M.  keďže humanitárne organizácie, z ktorých mnohé sú založené na viere, zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci obetiam násilia, najmä ženám, deťom a osobám vysídleným v rámci krajiny;

N.  keďže sa zdá, že vláda Burkiny Faso nemá kapacitu na účinné vykonávanie riešení obrovských bezpečnostných, sociálnych a hospodárskych výziev krajiny; keďže niektoré regióny, najmä na severovýchode krajiny, sú v skutočnosti mimo kontroly ústrednej vlády;

O.  keďže Burkina Faso patrí medzi 10 najchudobnejších krajín na svete; keďže nestabilita, zmena klímy a konflikty v krajine ešte viac oslabili hospodárske príležitosti, posilnili chudobu a vyústili do akútneho nedostatku potravín; keďže tieto dôsledky znásobuje rýchla dezertifikácia v severnom regióne a výsledný nedostatok vody, degradácia pôdy a obmedzenie zdrojov; keďže v dôsledku toho je viac ako 1 milión ľudí ohrozených potravinovou krízou a 1,5 milióna naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc;

P.  keďže v roku 2014 sa miera gramotnosti dospelých odhadovala na 34,5 %; keďže zvýšená neistota a terorizmus v niektorých regiónoch krajiny má negatívny vplyv na odvetvia vzdelávania a zdravotníctva; keďže 85 zdravotníckych zariadení a viac ako 2 000 škôl muselo zatvoriť, čo postihuje viac ako 1 milión pacientov a 300 000 študentov; keďže 93 ďalších zdravotníckych zariadení je z dôvodu súčasnej zúfalej bezpečnostnej situácie na minimálnej úrovni činnosti;

Q.  keďže násilie v Burkine Faso viedlo k vysídleniu takmer pol milióna ľudí; keďže mnohí z nich sú zraniteľní a deti tvoria 44 % vysídlených osôb; keďže Burkina Faso je domovom ďalších 31 000 malijských utečencov; keďže UNHCR čelí vážnym problémom v prístupe k osobám vysídleným v rámci krajiny a utečencom v Burkine Faso; keďže osoby vysídlené v rámci krajiny a utečenci postihnutí humanitárnou krízou v regióne čelia rizikám ochrany a ich prítomnosť môže viesť ku konfliktu s miestnym obyvateľstvom v súvislosti s nedostatkom prírodných zdrojov, ak sa neprijmú primerané opatrenia na zabezpečenie bývania, zamestnanosti a potravín; keďže hrozí, že výsledné konflikty o zdroje ešte viac prispejú k cyklu násilia v krajine;

R.  keďže v posledných siedmich rokoch EÚ zmobilizovala viac ako 1 miliardu EUR na rozvojové programy v Burkine Faso a nedávno vyčlenila 15,7 milióna EUR na riešenie významnej problematiky potravinovej neistoty a podvýživy osôb vysídlených v rámci krajiny; keďže krajina je jedným z hlavných príjemcov finančnej podpory z Európskeho rozvojového fondu (628 miliónov EUR) popri významnej podpore z núdzového trustového fondu financovaného z ERF (245,8 milióna EUR) na obdobie 2016 – 2020;

S.  keďže Burkina Faso sa zúčastňuje na Viacrozmernej integrovanej stabilizačnej misii Organizácie Spojených národov v Mali (MINUSMA), na hybridnej operácii Africkej únie-OSN v Darfúre (UNAMID), na Transsaharskom partnerstve v oblasti boja proti terorizmu (TSCTP) a na skupine G5 Sahel (G5S); keďže jej účasť na týchto misiách a iniciatívach robí z krajiny významný cieľ pre neštátne ozbrojené skupiny, ktoré sa snažia o narušenie príspevku Burkiny Faso k regionálnej bezpečnosti a odradzovanie od činnosti; keďže v správe generálneho tajomníka OSN sa zdôraznilo porušovanie ľudských práv páchané malijskými vojakmi skupiny G5 Sahel;

T.  keďže EÚ priamo prispieva k stabilite v regióne Sahel prostredníctvom civilných misií EUCAP Sahel v Mali a Nigeri a prostredníctvom výcvikovej misie Európskej únie v Mali (EUTM Mali), ako aj nepriamo prostredníctvom účasti členských štátov v MINUSMA a na operácii Barkhane; keďže skupina G5 Sahel podporovaná EÚ, ktorá je spoločným obranným projektom medzi Burkinou Faso, Čadom, Mali, Mauritániou a Nigerom, zlepšuje koordináciu regionálneho rozvoja a bezpečnosti s cieľom neutralizovať ozbrojené skupiny a znížiť ich atraktívnosť; keďže pri útoku na vojenskú základňu v Tahohe v Nigeri 11. decembra 2019 bolo zabitých 71 nigerských vojakov a 12 zranených pri najtragickejšom jednotlivom incidente v regióne od roku 2016;

U.  keďže na samite Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) 14. septembra 2019, ktorý sa konal v Ouagadougou, bol oznámený plán s rozpočtom jednej miliardy USD na boj proti rastúcej neistote v sahelskom regióne;

V.  keďže si spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ kladie za cieľ rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

1.  dôrazne odsudzuje všetky formy násilia, zastrašovanie a únosy civilistov namierené voči bezpečnostným službám, náboženským miestam a veriacim v Burkine Faso, najmä násilie zamerané na konkrétne náboženské spoločenstvá, a politickú inštrumentalizáciu a zneužívanie náboženstva na legitimizovanie prenasledovania kresťanov a iných náboženských menšín;

2.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí a vláde Burkiny Faso; vyjadruje svoju solidaritu s obyvateľmi Burkiny Faso, ktorí v súčasnosti takmer dennodenne smútia po útokoch namierených proti civilistom, bezpečnostným silám a členom kresťanských a iných náboženských menšín;

3.  vyzýva vnútroštátne orgány, aby viac investovali do národného dialógu ako základu súdržnosti; zdôrazňuje potrebu podporovať jednotu a dialóg medzi všetkými komunitami v Burkine Faso vrátane tradičných vodcov a organizácií občianskej spoločnosti s cieľom bojovať proti snahe o šírenie nenávisti a vytváranie napätia medzi komunitami;

4.  vyzýva vládu Burkiny Faso, aby zvýšila svoju podporu a ochranu moslimských, kresťanských a animistických komunít, aby sa zachovala dlhotrvajúca tradícia v oblasti mierového spolunažívania islamu a kresťanstva; požaduje dodatočnú podporu pre obete násilia, najmä ženy a deti;

5.  pripomína, že boj proti terorizmu môže priniesť výsledky len vtedy, ak budú bezpečnostné sily rešpektovať zásady právneho štátu a ľudské práva; naliehavo vyzýva vládu Burkiny Faso, aby v tomto kontexte okamžite ukončila svoju násilnú protipovstaleckú stratégiu, najmä pokiaľ ide o hromadné popravy podozrivých, čo môže viesť ku konfliktu tým, že viac sa ľudí obráti na militantných islamistických náborových pracovníkov;

6.  vyzýva vládu Burkiny Faso, aby splnila svoj sľub vyšetriť podozrenia z použitia neprimeranej sily zo strany štátnych síl, prijala konkrétne opatrenia na zabránenie akémukoľvek ďalšiemu nadmernému násiliu a založila svoju stratégiu boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu na právnom štáte a dodržiavaní základných práv v súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva, najmä medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva a utečeneckého práva;

7.  trvá na komplexnom prístupe k prevencii radikalizácie a terorizmu, ktorý sa zameria na posilnenie sociálnej súdržnosti a predchádzanie trestnej činnosti; vyzýva burkinské orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti znižovania chudoby, poskytovania lepších vyhliadok na zamestnanie, najmä mladým ľuďom, posilňovania a rešpektovania jednotlivca, aby tak predišli vzniku pocitov krivdy a frustrácie, ktoré by mohli zneužiť násilní extrémisti; opätovne zdôrazňuje, že investície do vzdelávania sú nevyhnutné na predchádzanie konfliktom a na obnovu mierumilovných a inkluzívnych spoločností;

8.  pripomína, že prepojenie politiky, bezpečnosti a udržateľného rozvoja, a to aj s náboženským povedomím prostredníctvom podpory medzináboženského dialógu, bude nevyhnutné na nájdenie dlhodobého riešenia rôznych výziev, ktorým čelia Burkina Faso a región Sahel;

9.  žiada medzinárodnú koordináciu v celom regióne, najmä v rámci ECOWAS, s politickými cieľmi ochrany územnej zvrchovanosti a integrity jej členov, regionálnych demokratických inštitúcií, bezpečnosti všetkých občanov a ich majetku; pripomína, že situácia v Burkine Faso má priamy vplyv na jej susedné štáty; vyzýva vládu Burkiny Faso, aby ešte viac zintenzívnila svoju spoluprácu so susednými štátmi, najmä pokiaľ ide o severné regióny a štáty, ktorých sa násilie priamo dotýka, napríklad Mali a Niger;

10.  vyjadruje uznanie EÚ a jej členským štátom za podporu skupiny G5 Sahel, misie MINUSMA a operácie Barkhane; ďalej vyjadruje uznanie úsiliu civilných misií EUCAP Sahel v Mali a Nigeri a vojenskej výcvikovej misie EUTM Mali; vyzýva EÚ, aby ďalej zvyšovala svoju podporu Burkine Faso s cieľom riešiť obrovské bezpečnostné výzvy v krajine; zdôrazňuje potrebu komplexnejšej a koordinovanejšej medzinárodnej bezpečnostnej činnosti v Burkine Faso; vyzýva krajiny skupiny G5 Sahel a medzinárodných poskytovateľov pomoci, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom bezodkladne premeniť spoločnú vojenskú silu skupiny G5 Sahel na operačnú silu pri plnom dodržiavaní ľudských práv;

11.  zdôrazňuje, že bezpečnosť je životne dôležitá, ale nie je jedinou odpoveďou na výzvy, ktorým čelí Burkina Faso, a že koordinácia medzi bezpečnostnou, rozvojovou a obchodnou politikou je preto jednou zo základných výziev; zdôrazňuje, že bezpečnosť miestneho obyvateľstva by mala byť hlavnou zásadou reformy sektora bezpečnosti EÚ a úsilia o pomoc v nestabilných krajinách a regiónoch;

12.  konštatuje, že konflikty, vysídľovanie a dezertifikácia sťažujú vykonávanie tradičných druhov zamestnania; zdôrazňuje skutočnosť, že 65 % obyvateľstva Burkiny Faso má menej ako 25 rokov; domnieva sa, že bezpečnostné operácie v Burkine Faso musia byť sprevádzané úsilím o miestny rozvoj zameraným na znižovanie nerovnosti a zlepšenie infraštruktúry, politickej účasti, spravodlivosti, emancipácie žien a hospodárskych príležitostí;

13.  berie na vedomie zhoršujúcu sa situáciu v Burkine Faso a jej geopolitické dôsledky na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje skutočnosť, že neustála bezpečnostná a politická pomoc EÚ v rámci úsilia pod vedením G5 Sahel je nevyhnutná, a to aj pre mierový proces v Mali; vyzýva na zvýšenú podporu bezpečnostných síl v Burkine Faso, aby mohli reagovať na hrozby džihádistických útokov a násilia, a na podporu vládnej kontroly v severných a východných regiónoch;

14.  zdôrazňuje, že medzinárodná koordinácia je tiež kľúčová, a že EÚ by mala byť ochotná ešte viac spolupracovať s celým regiónom a začleniť túto spoluprácu do svojej novej stratégie EÚ – Afrika: partnerstva pre udržateľný a inkluzívny rozvoj;

15.  vyzýva ESVČ, aby medzi nástroje svojej komunikačnej stratégie vo vzťahu k tretím krajinám zaradila osvedčené postupy medzináboženského dialógu, a aby podnecovala mediáciu v konfliktných situáciách v záujme ochrany náboženských menšín a slobody náboženského vyznania a viery;

16.  víta akčný plán Organizácie Spojených národov na ochranu náboženských miest, ktorý vypracovala Aliancia civilizácií OSN a ktorý predstavil generálny tajomník OSN António Guterres 12. septembra 2019;

17.  zdôrazňuje, že prioritou v boji proti terorizmu je ukončiť medzinárodné financovanie džihádistických ozbrojených skupín na jednej strane a riešiť základné príčiny chudoby a nerovnosti na strane druhej;

18.  domnieva sa, že EÚ musí spolupracovať so spoločenstvom ECOWAS a s vládou a so všetkými zainteresovanými stranami v Burkine Faso s cieľom posilniť úsilie v oblasti rozvoja, vzdelávania a adaptácie na zmenu klímy s cieľom bojovať proti chudobe a predchádzať ďalšej radikalizácii; zdôrazňuje, že zmena klímy predstavuje významný multiplikačný faktor rizika konfliktov, sucha, hladomoru a vysídľovania; naliehavo vyzýva vládu Burkiny Faso, aby zvýšila prioritu boja proti korupcii a beztrestnosti;

19.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad vplyvom bezpečnostných hrozieb na účinnosť humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; naliehavo vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšili svoju humanitárnu pomoc Burkine Faso, najmä prostredníctvom poskytovania potravín, vody a zdravotníckych služieb; varuje, že nastane ďalšia humanitárna kríza, ak nebudú uspokojené základné potreby vysídlených a hostiteľských komunít (ako sú potraviny, voda, bývanie a zdravotná starostlivosť);

20.  vyzýva vládu Burkiny Faso, aby zabezpečila ochranu dodávok humanitárnej pomoci a potravinovej pomoci, najmä v oblastiach s obmedzeným humanitárnym prístupom, a aby prijala osobitné opatrenia na posilnenie opatrení na prevenciu a zvládanie akútnej podvýživy v táboroch osôb vysídlených v rámci krajiny s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny vrátane žien a detí;

21.  nalieha na vládu Burkiny Faso, aby zabezpečila a uľahčila presun hospodárskych zvierat, aby sa zabránilo konfliktom komunít, a aby sa zvýšila dostupnosť krmiva, vody a starostlivosti o zvieratá a prístup k nim v oblastiach s výrazným deficitom krmiva;

22.  vyjadruje vďačnosť za dôležitú prácu, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie vrátane nábožensky založených MVO a medzinárodných inštitúcií pri poskytovaní podpory mnohým obetiam násilia, najmä ženám a deťom;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi Burkiny Faso, predsedovi burkinského parlamentu a Africkej únii a jej inštitúciám.


Afganistan, najmä obvinenia zo sexuálneho zneužívania chlapcov v provincii Lowgar
PDF 135kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o Afganistane, najmä o obvineniach zo sexuálneho zneužívania chlapcov v provincii Lowgar (2019/2981(RSP))
P9_TA(2019)0107RC-B9-0242/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie zo 14. decembra 2017(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach detí pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na vyhlásenia Skupiny priateľov detí v ozbrojených konfliktoch (CAAC), ktorej členom je aj Európska únia, z 3. decembra 2019 o obvineniach zo sexuálneho zneužívania chlapcov v provincii Lowgar a následných krokoch proti obhajcom ľudských práv,

–  so zreteľom na afganský zákon o ochrane práv dieťaťa ratifikovaný 5. marca 2019,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na správu organizácie UNICEF z novembra 2019 o Dohovore o právach dieťaťa na križovatke,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka Bezpečnostnej rady OSN o sexuálnom násilí súvisiacom s konfliktmi z 23. marca 2018 a z 29. marca 2019 a na správu o deťoch a ozbrojenom konflikte v Afganistane z 10. marca 2019,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, o deťoch v ozbrojených konfliktoch a o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Afganistane zo 8. apríla 2019,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci, partnerstve a rozvoji medzi EÚ a Afganistanom, podpísanú 18. februára 2017,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v rokoch 2015 až 2018 bolo v Afganistane podľa správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z roku 2019 o deťoch a ozbrojenom konflikte v Afganistane spáchaných v roku 14 000 prípadov násilia voči deťom; keďže najmenej 12 599 detí bolo zabitých alebo zmrzačených, čo predstavuje takmer tretinu všetkých civilných obetí; keďže v niekoľkých provinciách Afganistanu je rozšírené sexuálne zneužívanie, znásilňovanie a vykorisťovanie chlapcov, čo je zvyk nazývaný bača bází, ktorý predstavuje detské sexuálne otroctvo;

B.  keďže pomocná misia OSN v Afganistane (UNAMA) informovala o tom, že 136 afganských chlapcov v aspoň šiestich školách v provincii Lowgar bolo sexuálne zneužitých pedofilnou sieťou; keďže vyšetrovaním sa zatiaľ zistilo viac ako 100 videí zverejnených na internete; keďže najmenej sedem chlapcov, ktorí sa vyskytli vo videách, bolo nájdených mŕtvych a päť bolo zavraždených ich rodinami;

C.  keďže bača sú chlapci zvyčajne vo veku od 10 do 18 rokov, ktorí sú kupovaní alebo unášaní z chudobných rodín vplyvnými členmi elity vo vidieckych oblastiach vrátane politikov a príslušníkov armády; keďže chlapci sú oblečení ako ženy a vystupujú ako tanečníci na súkromných oslavách a po týchto vystúpeniach sú často sexuálne zneužívaní mužmi;

D.  keďže sú zapojení aj riaditelia škôl, učitelia a miestne orgány z provincie Lowgar; keďže beztrestnosť v prípade sexuálneho násilia je bežná v dôsledku vplyvných pozícií, ktoré často zastávajú páchatelia, sklamaním v rodinách a komunitách obetí a v dôsledku hodnotového systému, ktorý stavia rodinnú česť vyššie ako individuálny záujem dieťaťa;

E.  keďže deti v Afganistane, ktoré sú vystavené znásilneniu a sexuálnemu vykorisťovaniu, majú veľmi obmedzený prístup k spravodlivosti alebo podpore; keďže v správach sa uvádza opak a že deti, ktoré nahlasujú sexuálne zneužívanie, často čelia ďalšiemu zneužívaniu, stigmatizácii, ostrakizácii a dokonca smrti zo strany páchateľov, orgánov, vodcov milícií a ich vlastných rodín, čo vedie k ďalšej fyzickej a psychickej traume;

F.  keďže sociálna a občianska inštitúcia pre mladistvých v meste Lowgar skúma situáciu v iných školách v regióne; keďže tisíce ďalších chlapcov v provincii sa považujú za obete bača bází;

G.  keďže Afganistan reformoval svoj trestný zákonník v roku 2018, a zaradzuje sexuálne zneužívanie detí medzi trestné činy; keďže v roku 2019 afganské orgány prijali zákon o ochrane práv detí; keďže presadzovanie ustanovení, ktoré kriminalizujú získavanie detí, ich využívanie a sexuálne násilie a zneužívanie detí, stále zostáva výzvou;

H.  keďže obhajcovia ľudských práv Muhamad Musa Mahmudí a Ehšanuláh Hamídí z Inštitúcie pre sociálne a občianske otázky mladistvých v Lowgare boli svojvoľne zadržiavaní Národným riaditeľstvom pre bezpečnosť, keď sa mali stretnúť s veľvyslancom EÚ v Kábule; keďže obaja boli 27. novembra 2019 prepustení a jestvujú obavy o ich bezpečnosť; keďže dvaja obhajcovia ľudských práv v minulosti dostali vyhrážky zo sociálnych médií, niektoré od verejných činiteľov; keďže okrem toho guvernér provincie pohrozil ich potrestaním za šírenie nepravdivých informácií;

I.  keďže obhajcovia ľudských práv v Afganistane čoraz viac čelia útokom afganských orgánov a ozbrojených skupín a sú vystavení obťažovaniu, zastrašovaniu, hrozbám a násiliu; keďže afganská vláda opakovane nevyšetrila útoky na obhajcov ľudských práv;

1.  odsudzuje rozšírené a pretrvávajúce sexuálne zneužívanie a otroctvo chlapcov v Afganistane; vyjadruje plnú podporu obetiam a solidaritu s nimi; vyjadruje vážne znepokojenie nad výskytom hlboko zakorenených praktík sexuálneho zneužívania voči chlapcom, beztrestnosťou páchateľov a zraniteľným postavením obetí;

2.  berie na vedomie nedávnu reakciu afganských orgánov a ich snahu vyšetrovať a stíhať zodpovedné osoby; pripomína orgánom, že ochrana detí a ďalších zraniteľných skupín musí byť základom každej politiky v oblasti ochrany ľudských práv, a vyzýva afganské ústredné a miestne orgány, aby pokračovali v aktívnych opatreniach na odstránenie zvyku bača bází v krajine;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prípady sexuálneho zneužívania sa údajne odohrali na školách, dôveryhodných a rešpektovaných inštitúciách a dopúšťali sa ich učitelia a riaditelia škôl, ktorí majú obrovský vplyv na svojich žiakov a veľkú zodpovednosť za ich rozvoj, tak intelektuálny, ako aj psychologický;

4.  vyzýva afganskú vládu, aby okamžite suspendovala osoby, ktoré sú údajne zapojené do prípadov sexuálneho zneužívania a násilia, až do ukončenia vyšetrovania, a aby obetiam a ich rodinám poskytla potrebnú lekársku, psychologickú a sociálnu podporu;

5.  vyzýva úrad generálneho prokurátora, aby začal nezávislé a nestranné vyšetrovanie obvinení zo sexuálneho zneužívania a násilia voči chlapcom v provincii Lowgar, ktoré zaručí práva obetí a ich ochranu; pripomína, že vzhľadom na to, že obvinenia boli tiež vznesené voči jednotlivcom v rámci vnútroštátnych orgánov, vyšetrovanie by sa malo uskutočňovať v spolupráci s medzinárodnými orgánmi vrátane misie UNAMA a v plnej transparentnosti;

6.  naliehavo vyzýva afganské orgány, aby okamžite vytvorili mechanizmus ochrany a podávania správ pre organizácie a advokátov, ktorí ohlasujú a odhaľujú porušovania práv detí; naliehavo vyzýva afganské orgány, aby zriadili telefonickú linku podpory pre obete zneužívania práv detí;

7.  vyzýva afganské orgány, aby v plnej miere využívali vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy o ochrane práv detí; naliehavo vyzýva afganské orgány, aby v plnej miere vykonávali nový afganský trestný zákonník z roku 2018 a zákon o ochrane práv dieťaťa z roku 2019 s cieľom zabezpečiť plnú zodpovednosť za prípady sexuálneho zneužívania a násilia voči deťom;

8.  naliehavo vyzýva afganskú vládu, aby začala celoštátnu kampaň s cieľom vzdelávať spoločnosť o zákaze zvyku bača bází a o práve maloletých osôb byť chránené pred takýmto fyzickým a sexuálnym zneužívaním; zdôrazňuje, že len kombináciou presadzovania práva a vzdelávania v tejto otázke bude možné dosiahnuť kultúrne zmeny potrebné v afganskej spoločnosti s cieľom odstrániť tento zvyk; trvá na tom, že tieto snahy sa prioritne zameriavajú na obete zvyku bača bází a zamedzujú, aby boli svojimi komunitami ostrakizované, vylučované zo svojich rodín alebo zabíjané;

9.  oceňuje prácu Muhamada Musu Mahmudího, Ehšanuláha Hamídího a všetkých obhajcov ľudských práv v Afganistane, ktorí pôsobia v jednom z najnebezpečnejších prostredí na svete, sú ohrození štátnymi a neštátnymi subjektmi a nedostávajú ochranu, ktorú potrebujú na vykonávanie svojej práce bez strachu z represálií; zdôrazňuje, že orgány Afganistanu musia za každých okolností zabezpečiť, aby obhajcovia ľudských práv mohli svoju prácu vykonávať bez toho, aby zažívali vyhrážky, zastrašovanie alebo aby sa im bránilo v činnosti;

10.  naliehavo vyzýva na väčšiu kontrolu a monitorovanie finančnej pomoci EÚ pre Afganistan s cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci rozpočtovej podpory skutočne podporovalo také prostredie, ktoré prispieva k ochrane a podpore ľudských práv;

11.  naliehavo vyzýva afganské orgány, aby zaručili bezpečnosť Muhamada Musu Mahmudího a Ehšanuláha Hamídího; vyzýva ďalej orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetkých obhajcov ľudských práv, väzňov svedomia a novinárov, ktorí boli zadržaní a odsúdení len za vyjadrenie svojho práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie;

12.  vyzýva úrad generálneho prokurátora, aby začal nezávislé a nestranné vyšetrovanie svojvoľného zadržiavania členov občianskej spoločnosti, ktorí boli zatknutí po tom, ako nahlásili prípady sexuálneho zneužívania a násilia, a ktorí boli po niekoľkých dňoch prepustení;

13.  vyzýva členské štáty EÚ s diplomatickými misiami v Afganistane a ich rozvojové agentúry na mieste, aby pomáhali orgánom a miestnym subjektom občianskej spoločnosti, ktorých úlohou je vykoreniť zvyk bača bází z afganskej spoločnosti;

14.  vyzýva členské štáty EÚ s diplomatickými misiami v Afganistane, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a poskytli náležitú podporu ochrancom ľudských práv, ktorí sú zadržiavaní, vrátane návštev vo väzniciach a monitorovania súdnych procesov; pripomína, že je dôležité, aby delegácia EÚ a jej členské štáty v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a o deťoch v ozbrojených konfliktoch;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Afganistanu.

(1) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 85.
(2) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.


Ruský zákon o „zahraničných agentoch“
PDF 138kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o ruskom zákone o zahraničných agentoch (2019/2982(RSP))
P9_TA(2019)0108RC-B9-0258/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 23. novembra 2019 o zmenách zákona o zahraničných agentoch v Ruskej federácii a z 26. novembra 2017 o ruskom zákone, ktorý umožňuje registráciu zahraničných médií ako zahraničných agentov,

–  so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ pri Rade Európy z 11. decembra 2019 o zmenách zákona o zahraničných agentoch v Ruskej federácii,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 19 o práve na slobodu presvedčenia a prejavu a článok 20 o práve na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, najmä na jej článok 13 o slobode združovania,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), najmä na jeho článok 22 o práve na slobodu združovania,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly, a najmä na článok 10 o slobode prejavu a článok 11 o slobode zhromažďovania a združovania,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä na jej kapitolu 2 o právach a slobodách občanov,

–  so zreteľom na vyhlásenie predstaviteľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) z 20. novembra 2019 pre slobodu médií,

–  so zreteľom na stanovisko komisára Rady Európy pre ľudské práva z 15. júla 2013 k právnym predpisom Ruskej federácie o nekomerčných organizáciách vzhľadom na normy Rady Európy, ako aj na aktualizované stanovisko k novelizácii právnych predpisov a postupov Ruskej federácie o nekomerčných organizáciách vzhľadom na normy Rady Európy z 9. júla 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) z 27. júna 2014 o federálnom zákone o nekomerčných organizáciách (zákon o zahraničných agentoch), stanovisko z 13. júna 2016 o ruskom federálnom zákone č. 129-FZ (o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií) a stanovisko Benátskej komisie z 18. marca 2019 o financovaní združení,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže práva na slobodu myslenia a prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania sú zakotvené v ústave Ruskej federácie;

B.  keďže Ruská federácia je signatárom Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj členom Rady Európy, a preto sa zaviazala dodržiavať medzinárodné normy a zásady týkajúce sa právneho štátu a ľudských práv a základných slobôd;

C.  keďže v júli 2012 prijal ruský parlament zákon o tzv. zahraničných agentoch, v ktorom sa od ruských mimovládnych organizácií vyžaduje, aby sa zaregistrovali na ministerstve spravodlivosti Ruskej federácie ako „organizácie vykonávajúce funkcie zahraničných agentov“, ak prijímajú finančné prostriedky zo zahraničia a zapájajú sa do činností nejasne opísaných ako politické činnosti; keďže v júni 2014 došlo k zmene tohoto zákona s cieľom umožniť ministerstvu spravodlivosti registrovať MVO ako zahraničných agentov z vlastnej iniciatívy; keďže v novembri 2017 sa rozšíril rozsah pôsobnosti zákona s cieľom umožniť označovať za zahraničných agentov akékoľvek zahraničné médiá, ktoré priamo alebo nepriamo prijímajú finančné prostriedky zo zahraničia;

D.  keďže najnovšie zmeny zákona o zahraničných agentoch, ktorými sa rozširuje štatút zahraničných agentov na súkromné osoby vrátane blogerov a nezávislých novinárov 21. novembra 2019 schválil ruský parlament a 2. decembra 2019 zákon podpísal prezident Vladimír Putin; keďže zákonom sa ukladajú osobitné požiadavky na registráciu, účtovanie a označovanie publikácií a jeho porušenie sa považuje za trestný čin vrátane možnosti sankcií s vysokými administratívnymi pokutami alebo odňatím slobody až na dva roky;

E.  keďže podľa tohto zákona by Rusi a cudzinci, ktorí pracujú s obsahom spravodajských kanálov označených za zahraničných agentov alebo ho šíria, boli vyhlásení za zahraničných agentov, čo by mohlo vystaviť novinárov, ich zdroje alebo dokonca osoby, ktoré si vymieňajú informácie na sociálnych sieťach, stigmatizácii ako zahraničných agentov, viesť k autocenzúre a odrádzať ich nielen od zverejňovania, ale aj od spoločného využívania publikácií;

F.  keďže ruský zákon o zahraničných agentoch je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, medzinárodnou dohodou Rady Európy, ktorá bráni okrem iného slobodu prejavu a médií; keďže Rusko si preto neplní povinnosti člena Rady Európy; keďže komisár Rady Európy pre ľudské práva považuje tento zákon za nezlučiteľný s medzinárodnými a európskymi normami v oblasti ľudských práv; keďže zákon o zahraničných agentoch porušuje záväzky Ruska ako člena OBSE a ako signatára Všeobecnej deklarácie ľudských práv; keďže EÚ očakáva, že Ruská federácia bude ako stály člen Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov v plnej miere dodržiavať prijaté medzinárodné záväzky;

G.  keďže viaceré ľudskoprávne organizácie a MVO ako Amnesty International a Human Rights Watch sa domnievajú, že zmenený zákon bude mať škodlivý vplyv na už reštriktívne prostredie pre nezávislú žurnalistiku v Rusku, čo ešte viac oslabí slobodu prejavu; keďže kvalitné médiá, nezávislé od vládnych alebo provládnych štruktúr, ktoré pracujú s mnohými ruskými korešpondentmi v celej krajine a často sú jediným zdrojom spoľahlivých informácií a alternatívou k štátnym médiám vo vzdialených regiónoch, sú terčom tohto zákona, čo bráni ich práci a tým aj prístupu k nestrannému mediálnemu spravodajstvu;

H.  keďže legislatívne obmedzenia a cielené trestné stíhania podľa zákona o zahraničných agentoch v Rusku nadobudli v posledných mesiacoch represívnejšie formy, čo vedie k obmedzeniam prístupu médií a občianskej spoločnosti k nezávislému financovaniu, k narušeniu ich dobrej povesti a mareniu ich činností, a tým k obmedzovaniu uplatňovania základných slobôd a zužovaniu priestoru pre nezávislých a disidentských aktérov v Rusku;

I.  keďže zákon o zahraničných agentoch je súčasťou širšej kampane na potlačenie disentu, opozície a občianskej spoločnosti v Rusku; keďže zmenšujúci sa priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť v Rusku umožňuje zvýšenú prítomnosť vládou organizovaných mimovládnych organizácií, ktoré nie sú nezávislé; keďže ruská vláda využíva takéto mimovládne organizácie na podporu svojich vlastných politík a vytvára ilúziu nezávislej občianskej spoločnosti;

J.  keďže tento zákon sa doteraz zameriaval najmä na MVO; keďže za zahraničných agentov sa podľa neho celkovo považuje približne 80 MVO vrátane prakticky všetkých vedúcich MVO v oblasti ľudských práv v Rusku; keďže 49 ruských MVO podalo podnet na Európskom súde pre ľudské práva, pričom uvádzajú, že zákon o zahraničných agentoch porušuje niekoľko ľudských práv vrátane práv na slobodu prejavu a združovania, a namietajú proti kvalite zákona a ich prenasledovaniu za to, že sa nezaregistrovali ako zahraniční agenti, ako aj proti nadmernej štátnej kontrole;

K.  keďže desiatky organizácií zaoberajúcich sa otázkami životného prostredia boli od roku 2014 nútene zaradené do zoznamu zahraničných agentov, a to aj napriek rozhodnutiu ruského ústavného súdu o tom, že z pôsobnosti tohto zákona sa musia vylúčiť skupiny pôsobiace v oblasti životného prostredia; keďže mnohé z dotknutých skupín museli ukončiť činnosť, aby sa vyhli označovaniu za zahraničných agentov, alebo preto, že neboli schopné platiť pokuty;

L.  keďže v poslednom desaťročí sa prejavuje znepokojujúci celosvetový trend, v rámci ktorého stále viac štátov zavádza a používa zákony na zasahovanie do práva na slobodu prejavu, čo zahŕňa slobodu prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania verejných orgánov a bez ohľadu na hranice, ako aj slobodu zhromažďovania a združovania; keďže takéto zákony obmedzujú aj činnosť organizácií občianskej spoločnosti a jednotlivcov;

M.  keďže Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozsudkoch zdôraznil, že úloha verejnej kontroly, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie, má zásadný význam pre demokratickú spoločnosť a je rovnako dôležitá ako úloha médií;

N.  keďže legitímny cieľ zabezpečiť transparentnosť MVO, ktoré prijímajú zahraničné finančné prostriedky, nemôže byť dôvodom na opatrenia, ktoré obmedzujú činnosti MVO pôsobiacich v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

1.  vyzýva ruské orgány, aby okamžite zrušili zákon o zahraničných agentoch a aby zosúladili existujúce právne predpisy s ústavou Ruska a jeho záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby prestala zámerne vytvárať atmosféru, ktorá je nepriateľská voči občianskej spoločnosti, a preto odsudzuje používanie zákona o zahraničných agentoch ako prostriedku na prenasledovanie a potláčanie organizácií občianskej spoločnosti, ktoré spolupracujú s medzinárodnými darcami alebo vyjadrujú politické názory;

2.  odsudzuje nedávno schválené zmeny zákona o zahraničných agentoch, ktorými sa značne rozširuje jeho rozsah pôsobnosti a umožňuje stigmatizovať jednotlivcov ako zahraničných agentov, čím sa porušujú ich ľudské práva, najmä sloboda prejavu a združovania a ich občianske práva, obmedzuje ich odhodlanie a prínos k ruskej občianskej spoločnosti a touto stigmatizáciou sa ohrozuje ich osobná bezpečnosť;

3.  odsudzuje pokračujúce úsilie ruských orgánov obmedziť diskusiu na internete aj inde, ako aj nezávislú žurnalistiku; pripomína im, že sloboda prejavu je základným ľudským právom, ktoré posilňuje všetky ostatné ľudské práva a umožňuje spoločnosti rozvíjať sa a napredovať; vyzýva Ruskú federáciu, aby uznala pozitívny prínos dynamickej a aktívnej občianskej spoločnosti k stavu demokracie a celej spoločnosti;

4.  domnieva sa, že zjavným cieľom tohto zákona a nadmerného uplatňovania pokút a postihov voči médiám, organizáciám v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti je prinútiť ich, aby sústredili svoje zdroje na úhradu pokút a poplatkov za právne zastupovanie na súdoch, a obmedziť tak ich slobodu prejavu; je hlboko znepokojený tým, že sa zameriavajú na organizácie a obhajcov v oblasti ľudských práv, čo prispieva k zhoršeniu situácie v tejto oblasti v Rusku; okrem iného odsudzuje rozpustenie historicky významného hnutia „Za ľudské práva“;

5.  vyjadruje znepokojenie nad rizikom selektívneho uplatňovania zákona na konkrétnych jednotlivcov, najmä nezávislých novinárov a aktivistov politickej opozície, vzhľadom na nedostatočne jasné kritériá, ako aj právnu neistotu, pokiaľ ide o dôvody a dôsledky jeho uplatňovania na bežných občanov; vyzýva ruské orgány, aby vytvorili rámec pre činnosti nekomerčných organizácií (MVO), ktorý bude jasný, súdržný, konzistentný a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami, a to najmä použitím jasných definícií, pričom najmä zabránia používaniu stigmatizujúcich označení, ako sú napríklad zahraniční agenti, alebo diskriminačných ustanovení týkajúcich sa zdrojov financovania, a tým, že zabránia trestnému stíhaniu MVO, médií a blogerov alebo jednotlivcov vykonávajúcich činnosti pre mimovládne organizácie alebo médiá; vyjadruje znepokojenie nad vytláčaním nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vládou organizovanými mimovládnymi organizáciami; so znepokojením berie na vedomie situáciu týkajúcu sa Anastázie Ševčenkovej v Rostove na Done;

6.  dôrazne namieta proti metódam ruských orgánov, ktoré využívajú štátnu moc na potláčanie slobody prejavu, a tak vyvolávajú strach v spoločnosti; vyzýva ruské orgány, aby podporovali nestrannosť médií vrátane tých, ktoré vlastnia ruské štátne spoločnosti, a aby zlepšili bezpečnosť a pracovné prostredie novinárov v Rusku, a to aj prostredníctvom rozvoja ich odborných zručností využitím existujúcich medzinárodných programov; zdôrazňuje, že treba zaručiť účinné súdne opravné prostriedky pre novinárov, ktorých sloboda pracovať je ohrozená, aby sa zabránilo autocenzúre;

7.  víta a vyjadruje podporu všetkým jednotlivcom a organizáciám, ktoré stále vykonávajú svoju legitímnu a pokojnú činnosť v oblasti ľudských práv napriek tomu, že sa sú cieľmi represívnych opatrení; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zastavili akékoľvek obťažovanie, zastrašovanie a útoky zamerané na občiansku spoločnosť, médiá, organizácie a obhajcov v oblasti ľudských práv; odsudzuje to, že ruské orgány nechránia tieto subjekty pred útokmi, obťažovaním a zastrašovaním tretími stranami, ako aj to, že takéto útoky proti nim nevyšetrujú;

8.  poznamenáva, že ruský register médií - zahraničných agentov má 10 záznamov, z ktorých všetky sa týkajú subjektov spojených s rozhlasovými stanicami Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky; pripomína, že ruská vláda kritizuje ostatné zahraničné médiá za informovanie o demonštráciách v krajine;

9.  očakáva, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredseda Komisie (ďalej len „VP/PK“), Rada a Komisia pri svojich kontaktoch, stretnutiach a komunikácii s ruskými predstaviteľmi, a to aj na najvyšších úrovniach, nastolia otázky v súvislosti so zákonom o zahraničných agentoch, a žiada ich, aby o svojej komunikácii s ruskými orgánmi informovali Európsky parlament;

10.  opakuje svoju výzvu Komisii, ESVČ a členským štátom, aby naďalej pozorne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Ruskej federácii, a vyzýva delegáciu EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov, aby pokračovali v monitorovaní súdnych prípadov organizácií občianskej spoločnosti a aktivistov; ďalej VP/PK a ESVČ, aby v komunikácii s ruskými orgánmi nastolili prípady osôb stíhaných z politických dôvodov a aby ruských predstaviteľov formálne požiadali, aby sa k týmto prípadom vyjadrili; žiada VP/PK a ESVČ, aby informovali Európsky parlament o svojej komunikácii s ruskými orgánmi;

11.  vyzýva VP/PK, aby urobil maximum na podporu občianskej spoločnosti, ktorá presadzuje demokratické hodnoty, zásady právneho štátu, základné slobody a ľudské práva v Rusku a na posilnenie medziľudských kontaktov s občanmi Ruska;

12.  žiada členské štáty EÚ, aby nastolili otázku zákona o zahraničných agentoch v inštitúciách Rady Európy, najmä vo Výbore ministrov a v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE); žiada Benátsku komisiu, aby preskúmala novelizovaný zákon o zahraničných agentoch s cieľom vypracovať právne stanovisko a príslušné odporúčania; vyzýva ruské orgány, aby v plnej miere vykonali všetky odporúčania Benátskej komisie Rady Európy v súlade s medzinárodnými záväzkami Ruska v tejto oblasti; žiada členské štáty EÚ, aby v rámci OBSE vyvíjali neustály tlak na ruské orgány, aby spĺňali štandardy OBSE týkajúce sa ľudských práv, demokracie, právneho štátu a nezávislosti súdnictva;

13.  nabáda EÚ, aby aj naďalej vyzývala Rusko, aby zrušilo alebo zmenilo všetky právne predpisy, ktoré nie sú súlade s medzinárodnými normami; vyzýva VP/PK, aby vypracoval novú a komplexnú stratégiu EÚ-Rusko zameranú na posilnenie mieru a stability; opätovne potvrdzuje, že prípadný dialóg by mal byť založený na pevných zásadách vrátane dodržiavania medzinárodného práva a územnej celistvosti susedov Ruska; zdôrazňuje, že sankcie voči Rusku sa môžu zrušiť len vtedy, keď bude plne dodržiavať svoje záväzky;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedovi Komisie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.


Pripomenutie 30. výročia rumunskej revolúcie z decembra 1989
PDF 125kWORD 43k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o pripomenutí si 30. výročia rumunskej revolúcie v decembri 1989 (2019/2989(RSP))
P9_TA(2019)0109B9-0241/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecné zásady ľudských práv a základné zásady Európskej únie ako spoločenstva založeného na spoločných hodnotách,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o dôležitosti európskeho historického povedomia pre budúcnosť Európy(1),

–  so zreteľom na uznesenia a vyhlásenia o zločinoch totalitných komunistických režimov, ktoré prijali viaceré národné parlamenty,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v roku 2019 uplynulo 30 rokov od rumunskej revolúcie vyvolanej povstaniami v Temešvári, ktoré sa neskôr rozšírili do všetkých častí krajiny a vyvrcholili revolúciou v Bukurešti proti totalitnému režimu, čo viedlo k pádu komunistického režimu a nastoleniu demokracie; keďže táto revolúcia, počas ktorej tragicky zahynulo 1 142 ľudí, 3 138 osôb bolo vážne zranených a viac ako 760 ľudí nezákonne zadržiavaných a mučených, znamenala pre rumunské obyvateľstvo zmenu smerom k slobode a právnemu štátu;

B.  keďže rumunská revolúcia v decembri 1989 bola najnásilnejším zo všetkých povstaní vedúcich k pádu komunizmu v štátoch za železnou oponou;

C.  keďže revolúcia v decembri 1989 a obete rumunských občanov, ktorí sa statočne postavili paľbe, otvorili tejto krajine cestu do NATO, Európskej únie a demokratického sveta, z ktorého bolo Rumunsko po skončení druhej svetovej vojny vytrhnuté proti vôli rumunského obyvateľstva;

D.  keďže použitie sily proti rumunskému ľudu v decembri 1989 bolestne a hlboko otriaslo celou rumunskou spoločnosťou a identifikácia skutočných páchateľov týchto trestných činov zostáva pre obete, ich rodiny a všetkých rumunských občanov nevyriešenou otázkou;

E.  keďže žiadny prípad vojenskej agresie voči vlastnému obyvateľstvu by nemal zostať nepotrestaný;

F.  keďže v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva (Združenie 21. decembra 1989 a i. vs. Rumunsko; Acatrinei a i. vs. Romunsko; Șandru a i. vs. Rumunsko) sa uznáva, že počas revolúcie dochádzalo v obrovskej miere k porušovaniu základných práv, ako je napríklad právo na život, k porušovaniu zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, a že páchateľmi tohto porušovania boli jednotky komunistického diktátorského režimu, ktoré spustili paľbu na pokojných demonštrantov a mnohých ľudí, ktorí protestovali proti útlaku Ceaușesca, pozbavili osobnej slobody; keďže obete ani ich dediči sa ani po toľkých rokoch nedozvedeli pravdu o tom, čo sa počas týchto tragédií presne stalo;

G.  keďže, ako je stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv; keďže tieto hodnoty vyznávajú všetky členské štáty;

H.  keďže rumunský štát zbytočne odďaľoval proces objasnenia pravdy a jej zverejnenie, čo je mimoriadne dôležitým predpokladom zaručenia práva obetí a ich dedičov na primeranú kompenzáciu a nápravu; keďže vnútroštátne orgány nekonali s potrebnou náležitou starostlivosťou, ktorú ukladajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

1.  pripomína si obete revolúcie v decembri 1989, ktoré obetovali svoje životy preto, aby v Rumunsku skončila totalitná diktatúra, a vzdáva im, ako aj ich rodinám hold;

2.  uznáva, že obete pokojných demonštrantov v decembri 1989 pripravili podmienky na prechod Rumunska k demokracii, právnemu štátu a vytvoreniu trhového hospodárstva, ako aj na jeho následné začlenenie do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie;

3.  vyzýva rumunský štát, aby zintenzívnil úsilie o objasnenie pravdy v súvislosti s revolučnými udalosťami, čo je absolútne nevyhnutné pre krajinu, rumunské obyvateľstvo, Európu a Európsku úniu vzhľadom na právo rumunských občanov dozvedieť sa 30 rokov po revolúcii, ktorá sa odohrala v decembri 1989, pravdu;

4.  vyzýva inštitúcie Európskej únie a jej členské štáty vrátane Rumunska, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa nezabudlo na zločiny komunistických režimov a aby takéto zločiny už nikdy neboli znovu spáchané;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom všetkých členských štátov.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0021.


Situácia Ujgurov v Číne (kauza China Cables)
PDF 147kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o situácii Ujgurov v Číne (kauza China Cables) (2019/2945(RSP))
P9_TA(2019)0110RC-B9-0246/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä na uznesenia z 18. apríla 2019 o Číne, najmä o situácii náboženských a etnických menšín(1), zo 4. októbra 2018 o masovom svojvoľnom zadržiavaní Ujgurov a Kazachov v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang(2), z 12. septembra 2018 o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou(3), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(4), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(5) a z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(6),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie udeliť Sacharovovu cenu za rok 2019 Ilhamovi Tohtimu, ujgurskému ekonómovi, ktorý pokojne bojuje za práva ujgurskej menšiny v Číne,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na 21. samite EÚ – Čína 9. apríla 2019,

–  so zreteľom na 37. dialóg EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa konal v Bruseli 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) z 12. marca 2019 s názvom EÚ – Čína: strategická vízia (JOIN(2019)0005),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada pre zahraničné veci prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z 26. októbra 2018 o situácii v Sin-ťiangu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci z 9. decembra 2019 o začatí prípravných prác na horizontálnom sankčnom režime s cieľom riešiť závažné porušovanie ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o európskom sankčnom režime v prípade porušovania ľudských práv(7),

–  so zreteľom na ústne vyhlásenia EÚ na 39. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva z 18. septembra 2018 vo vzťahu k téme 4 a na vyhlásenia Spojeného kráľovstva, Nemecka, Francúzska, Fínska a Kanady, ktoré vyjadrili znepokojenie nad svojvoľným zadržiavaním Ujgurov v táboroch v Sin-ťiangu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o porušovaní a zneužívaní ľudských práv v oblasti Sin-ťiang, ktoré predložil stály zástupca Spojeného kráľovstva pri OSN v mene 23 štátov vrátane 14 členských štátov EÚ Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie 29. októbra 2019,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na jej článok 4, ktorý zaručuje práva národnostných menšín,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, ale nikdy ho neratifikovala,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie uvedené v správe o Číne,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo zostať stredobodom politiky EÚ voči Číne v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojej vonkajšej činnosti a so záväzkom Číny dodržiavať tieto hodnoty v rámci vlastného rozvoja a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže odvtedy, ako sa v marci 2013 ujal moci prezident Si Ťin-pching, sa situácia v oblasti ľudských práv v Číne stále zhoršuje; keďže čínska vláda sa k pokojnému vyjadrovaniu nesúhlasu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj k právnemu štátu stavia čoraz nepriateľskejšie; keďže čínske orgány zadržiavajú a stíhajú stovky obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

C.  keďže situácia v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, v ktorej žije viac než 10 miliónov moslimských Ujgurov a etnických Kazachov, sa v uplynulých niekoľkých rokoch prudko zhoršila, a to najmä po začatí kampane s názvom Tvrdý úder proti násilnému terorizmu v roku 2014, pretože kontrola nad oblasťou Sin-ťiang sa stala najvyššou prioritou čínskych orgánov, a to jednak z dôvodu nestability a bezpečnostných hrozieb, ktoré Ujgurovia údajne pre oblasť Sin-ťiang predstavujú, ako aj kvôli strategickej polohe Sin-ťiangu ako centrálneho regiónu iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, s ktorým sú spojené ambiciózne budúce ciele, pokiaľ ide o textilnú výrobu a produkty spracovateľského priemyslu s vysokým podielom ľudskej práce; keďže vojna proti teroru, ktorú vedie čínska vláda v oblasti Sin-ťiang, sa čoraz viac mení na vojnu proti náboženstvu a etnickej príslušnosti; keďže sa objavili informácie, že systém táborov zavedený v provincii Sin-ťiang sa začal uplatňovať aj v iných častiach Číny;

D.  keďže čínske orgány vedú čoraz intenzívnejšiu kampaň hromadného internovania, rozsiahleho digitálneho sledovania (vrátane technológie rozpoznávania tváre a zberu údajov), politickej indoktrinácie a nútenej kultúrnej asimilácie; keďže navyše existujú spoľahlivé informácie o tom, že Ujgurovia a ďalšie, predovšetkým moslimské etnické menšiny v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang sú obeťami svojvoľného zadržiavania, mučenia, závažných obmedzení náboženských praktík a kultúry, ako aj digitálneho systému dohľadu, ktorý je taký rozsiahly, že monitoruje každý aspekt bežného života, a to prostredníctvom kamier na rozpoznávanie tváre, zariadení na sledovanie mobilných telefónov, zberu vzoriek DNA a výraznej a rušivej prítomnosti príslušníkov polície;

E.  keďže podľa viacerých dôveryhodných odhadov v súčasnosti je alebo bolo v tzv. politických reedukačných centrách na dobu neurčitú svojvoľne zadržiavaných až približne milión ľudí, a to pod zámienkou boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu; keďže tieto reedukačné zariadenia sa tiež označujú ako „strediská odbornej prípravy“; keďže tieto zariadenia predstavujú v súčasnosti najväčšie masové väznenie obyvateľstva patriaceho k etnickej menšine na svete; keďže niektorí bývalí zadržaní sa vyjadrili k prístupu a situácii v týchto táboroch, ktoré sú podľa nich preplnené, vládnu v nich nehygienické podmienky, nedostatok potravín a dochádza k bitiu a sexuálnemu zneužívaniu; keďže existujú správy o tom, že malé deti boli poslané do štátnych detských domovov, ak bol čo len jeden z ich rodičov zadržaný v internačnom tábore; keďže v niektorých prevýchovných táboroch sa údajne nachádzajú továrne na výrobu tovaru určeného na vývoz;

F.  keďže v kauze China Cables, ktorej odhalenia boli zverejnené v novembri 2019, ide o vyšetrovanie sledovania a masového zadržiavania Ujgurov a iných moslimských menšín v čínskej provincii Sin-ťiang bez obvinenia alebo súdneho konania, založené na uniknutých utajovaných dokumentoch čínskej vlády; keďže tajné dokumenty boli Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov sprostredkované prostredníctvom reťazca Ujgurov v exile a ich pravosť potvrdilo viacero popredných odborníkov; keďže zverejnenie týchto dokumentov viedlo aj k úniku utajovaných informácií čínskej vlády, ktoré odhaľujú vnútorné fungovanie táborov, závažnosť podmienok v ich vnútri a dehumanizačný režim regulujúci každodenný život väzňov; keďže dokumenty odhalili systematické vymývanie mozgov stoviek tisícov moslimov v rámci siete väzenských táborov s vysokým stupňom ochrany a mechanizmus systému hromadného sledovania a prediktívnej policajnej činnosti v Sin-ťiangu, čím sa potvrdili zistenia odborníkov získané zo satelitných snímok, údajov a výpovedí očitých svedkov, ktoré boli uverejnené v posledných rokoch; keďže čínska vláda vytrvalo tvrdí, že tábory ponúkajú dobrovoľné vzdelávanie a odbornú prípravu; keďže kauza China Cables poskytla bezprecedentné dôkazy o tom, že základy pre represívne opatrenia voči Ujgurom, Kazachom a ďalším boli vytvorené na najvyššej politickej úrovni už v apríli 2014;

G.  keďže zadržiavanie a prenasledovanie Ujgurov a iných moslimských menšín v oblasti Sin-ťiang prinútilo mnohých, aby prestali komunikovať so svojimi rodinami a priateľmi v zahraničí, a to aj v Európe, zo strachu z odvetných krokov orgánov;

H.  keďže represie sa zintenzívnili, keď vo februári 2018 nadobudli účinnosť právne predpisy týkajúce sa náboženských záležitostí, ktoré obmedzili činnosť náboženských skupín a prinútili ich konať vo väčšom súlade s politikami strany; keďže podľa týchto nariadení možno verejné alebo dokonca súkromné vyjadrenia náboženskej a kultúrnej príslušnosti považovať za prejavy extrémizmu; keďže nové pravidlá ohrozujú osoby spojené s náboženskými komunitami, ktoré nemajú právne postavenie v krajine; keďže náboženské komunity čelia v Číne čoraz väčším represiám, v dôsledku čoho patrí Čína medzi krajiny s najvyšším počtom náboženských väzňov na svete;

I.  keďže Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie v auguste 2018 vystavil vládu Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) kritike za porušovanie práv v oblasti Sin-ťiang vrátane zriadenia táborov na svojvoľné masové zadržiavanie ľudí; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bachelet počas svojho historicky prvého prejavu vo funkcii v septembri 2018 upozornila na „veľmi znepokojivé obvinenia z rozsiahleho svojvoľného zadržiavania Ujgurov a iných moslimských komunít v tzv. reedukačných táboroch v celej oblasti Sin-ťiang“; keďže čínska vláda odmietla množstvo žiadostí pracovnej skupiny OSN pre nútené alebo nedobrovoľné zmiznutia (WGEID), vysokého komisára OSN pre ľudské práva a ďalších mandátov OSN pre osobitné postupy o vyslanie nezávislých vyšetrovateľov do Sin-ťiangu a umožnenie prístupu do táborov;

J.  keďže internačné tábory v oblasti Sin-ťiang sa rýchlo rozšírili po vymenovaní Chena Quangua za vedúceho strany v tomto regióne v auguste 2016; keďže guvernér provincie Sin-ťiang Shohrat Zakir v decembri 2019 uviedol, že všetkých 1,5 milióna ľudí v prevýchovných a internačných táboroch bolo „navrátených do spoločnosti“, čo však nepodporil nijakým dôkazom;

K.  keďže niektoré čínske menšinové komunity žijúce na území EÚ sú obťažované čínskymi orgánmi; keďže na Ujgurov v zahraničí sa vyvíja nátlak, aby sa vrátili do Číny; keďže v dokumentoch China Cables sa uvádzajú výslovné usmernenia na zadržanie Ujgurov so zahraničným občianstvom a na sledovanie Ujgurov z oblasti Sin-ťiang žijúcich v zahraničí, z ktorých niektorých autoritárske vlády deportovali späť do Číny; keďže z dokumentov vyplýva, že v tejto praxi zohrávajú čínske veľvyslanectvá kľúčovú úlohu;

L.  keďže kongres USA prijal 4. decembra 2019 zákon o politike v oblasti ľudských práv Ujgurov, ktorý ministra zahraničných vecí USA vyzýva k tomu, aby v súlade s globálnym Magnitského zákonom prijal okamžité opatrenia na ochranu ľudských práv a zvážil zavedenie víz a hospodárskych sankcií voči úradníkom ČĽR, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv v provincii Sin-ťiang, a aby zároveň chránil Ujgurov žijúcich v USA pred obťažovaním a prenasledovaním zo strany Číny;

M.  keďže Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2019 získal ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti, ktorý bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra 2014 odsúdený na doživotie za údajný separatizmus; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

N.  keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaviazala, že bude intenzívnejšie podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému čelia Ujgurovia a iné moslimské etnické menšiny, a žiada, aby orgány dodržiavali ich základné slobody, ako sa odporúča v dôveryhodných správach; dôrazne odsudzuje posielanie stoviek tisícov Ujgurov a etnických Kazachov do tzv. politických reedukačných táborov na základe systému „prediktívnej policajnej činnosti“, a to aj v dôsledku toho, že vycestovali do zahraničia alebo ich uznajú za príliš nábožensky založených; vyzýva čínske orgány v Sin-ťiangu, aby poskytli informácie o umiestnení a zdravotnom stave zadržiavaných osôb; naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby okamžite ukončili prax svojvoľného zadržiavania členov ujgurskej a kazašskej menšiny bez akéhokoľvek obvinenia, súdneho konania alebo odsúdenia za trestný čin, aby zatvorila všetky tábory a detenčné centrá a okamžite a bezpodmienečne prepustila zadržané osoby; zdôrazňuje, že akýkoľvek druh zadržania uplatňovaný v rozpore so základnými medzinárodnými právnymi predpismi, prenasledovanie určitých osôb alebo skupín z etnických, kultúrnych či náboženských dôvodov a iné neľudské činy, ktoré spôsobujú veľké utrpenie alebo vážnu ujmu, spáchané v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku na civilné obyvateľstvo, sú z hľadiska medzinárodného právneho rámca neprijateľné;

2.  vyzýva čínske orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili ujgurského profesora Ilhama Tohtiho a všetkých ďalších obhajcov ľudských práv, aktivistov, právnikov, novinárov a predkladateľov petícií, ktorí boli zadržaní výlučne za pokojné uplatňovanie ich slobody prejavu, a aby zastavili pokračujúce represálie spojené so zadržiavaním, súdnym obťažovaním a zastrašovaním; vyzýva čínsku vládu, aby zabezpečila, že budú mať pravidelný a neobmedzený prístup k svojim rodinám a právnikom podľa vlastného výberu, a aby zaručila, že ich rodiny a právnici nebudú vystavení mučeniu ani inému zlému zaobchádzaniu; trvá na tom, že podmienky všetkých osôb vo väzbe musia spĺňať normy stanovené v Súbore zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia, ktorý bol prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 43/173 z 9. decembra 1988, ako aj prístup k zdravotnej starostlivosti; vyzýva, aby bolo údajné mučenie Ilhama Tohtiho okamžite, účinne a nestranne vyšetrené a aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

3.  opakovane vyzýva čínske orgány, aby nezávislým novinárom a medzinárodným pozorovateľom vrátane vysokého komisára OSN pre ľudské práva a držiteľov mandátu v rámci osobitných postupov Rady pre ľudské práva umožnili slobodný, zmysluplný a neobmedzený prístup do Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang; konštatuje rozdiely medzi EÚ a Čínou z hľadiska možností prístupu novinárov a slobody tlače; vyzýva Čínu, aby poskytla médiám EÚ rovnaké práva a prístup, ako majú čínske médiá v členských štátoch; je presvedčený, že EÚ a členské štáty by mali počas nasledujúceho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva prevziať iniciatívu vo veci rezolúcie o zriadení vyšetrovacej misie pre provinciu Sin-ťiang;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so správami o prenasledovaní Ujgurov v zahraničí čínskymi orgánmi, ktorého cieľom je prinútiť ich k tomu, aby pôsobili ako informátori vo vzťahu k iným Ujgurom, vrátili sa do oblasti Sin-ťiang alebo o situácii v tejto oblasti mlčali, a to v niektorých prípadoch prostredníctvom zadržiavania ich rodinných príslušníkov; naliehavo vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby čo najrýchlejšie vyšetrili tieto správy, prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie ochrany pre členov diaspóry z oblasti Sin-ťiang v jednotlivých krajinách a aby urýchlili žiadosti Ujgurov a iných turkických moslimov o azyl; víta rozhodnutie niektorých členských štátov pozastaviť návrat všetkých etnických Ujgurov, Kazachov či iných turkických moslimov do Číny vzhľadom na riziko svojvoľného zadržiavania, mučenia alebo iného zlého zaobchádzania a vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby urobili to isté;

5.  so znepokojením konštatuje, že mimoriadny význam „dlhodobej stability“ v oblasti Sin-ťiang pre úspech iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta viedol k zintenzívneniu dlhodobých stratégií kontroly, ktoré sa rozšírili rôznymi technologickými inováciami a rýchlym nárastom výdavkov na domácu bezpečnosť, a zavedeniu protiteroristických opatrení na kriminalizovanie disentu a disidentov širokým vymedzením pojmu terorizmus; vyjadruje hlboké znepokojenie nad opatreniami čínskeho štátu na zabezpečenie tzv. komplexného dohľadu nad regiónom Sin-ťiang prostredníctvom zavedenia elektronického systému dohľadu Skynet v hlavných mestských oblastiach, namontovania GPS lokátorov do všetkých motorových vozidiel, používania snímačov na rozpoznávanie tváre na kontrolných stanovištiach, vlakových a čerpacích staniciach a kampane polície v oblasti Sin-ťiang zameranej na zhromažďovanie vzoriek krvi na ďalšie rozšírenie databázy DNA v Číne; vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že Čína tieto technológie vyváža do autoritárskych režimov na celom svete;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o možnom využívaní nútenej práce ľudí z internačných táborov v dodávateľskom reťazci medzinárodných spoločností, ktoré podnikajú v oblasti Sin-ťiang, a nad správami o spolupráci s čínskymi inštitúciami zapojenými do hromadného sledovania a zadržiavania členov ujgurského obyvateľstva; zdôrazňuje, že aktéri zo súkromného sektora by mali prehodnotiť svoje pôsobenie v oblasti Sin-ťiang a skontrolovať svoje dodávateľské reťazce s cieľom zabezpečiť, že sa nebudú podieľať na porušovaní ľudských práv, a to aj zavedením dôkladného systému náležitej starostlivosti v oblasti dodržiavania ľudských práv, ktorý bude garantovať, že nebudú využívať nútenú prácu ani sa podieľať na represiách voči ujgurskému obyvateľstvu; zdôrazňuje, že ak sa v reedukačných táboroch vyrábajú nejaké produkty, mali by sa na trhoch EÚ zakázať;

7.  naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby bezodkladne zverejnila zoznam všetkých zadržaných osôb a všetkých, ktorí boli prepustení, a aby poskytla rodinným príslušníkom úplné informácie o osobách, ktoré zmizli v provincii Sin-ťiang;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom presvedčiť čínsku vládu, aby zatvorila tábory, zastavila akékoľvek porušovanie ľudských práv v oblasti Sin-ťiang a dodržiavala jazykové, kultúrne, náboženské a iné základné slobody Ujgurov; naliehavo vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), ESVČ a členské štáty, aby intenzívnejšie monitorovali znepokojujúci vývoj v oblasti ľudských práv v provincii Sin-ťiang vrátane zvýšenia represií a dohľadu zo strany vlády a aby vystupovali proti porušovaniu ľudských práv v Číne súkromne aj verejne, a to aj na najvyššej úrovni; vyjadruje sklamanie z toho, že 37. kolo dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach neprinieslo žiadne podstatné výsledky, napriek tomu, že EÚ nastolila tému systému politických reedukačných táborov a označila ju za znepokojivý vývoj; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prístup a nástroje doteraz uplatnené EÚ zatiaľ nepriniesli hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v Číne, ktorá sa za posledné desaťročie len zhoršila; vyzýva PK/VP, aby trval na nezávislom vyšetrení rozsahu a povahy systému internačných táborov a početných obvinení zo závažného a systematického porušovania ľudských práv; naliehavo vyzýva novú Komisiu, aby vypracovala a vykonávala komplexnú stratégiu EÚ s cieľom dosiahnuť skutočný pokrok v oblasti ľudských práv v Číne;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a Čína vo svojom spoločnom vyhlásení vydanom po 21. samite EÚ – Čína opätovne potvrdili, že všetky ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv a právneho štátu musí byť ústredným prvkom vzťahov medzi EÚ a Čínou;

10.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zvážili spôsoby zastavenia všetkých vývozov a transferov technológií tovaru a služieb, ktoré Čína využíva na rozšírenie a zlepšenie svojho kybernetického dohľadu, a to prostredníctvom efektívneho využitia vhodných mechanizmov kontroly vývozu; vyzýva v tejto súvislosti spoluzákonodarcu, aby prijal spoločnú pozíciu k reforme nariadenia o položkách s dvojakým použitím z dôvodu naliehavosti národnej bezpečnosti a ľudských práv; zdôrazňuje, že Európsky parlament ďalej rozvinul a posilnil návrh Komisie o zahrnutí prísnych kontrol vývozu v prípade kótovaných a nekótovaných technológií kybernetického dohľadu;

11.  pripomína, že je dôležité, aby EÚ pokračovala v nastoľovaní otázky porušovania ľudských práv v Číne v rámci každého politického dialógu a dialógu o ľudských právach s čínskymi orgánmi, a to najmä v prípade menšín v Sin-ťiangu, v súlade so záväzkom EÚ prezentovať silný, jasný a jednotný postoj vo svojom prístupe k tejto krajine; opätovne pripomína, že v rámci prebiehajúceho procesu reforiem a čoraz intenzívnejšej globálnej angažovanosti si Čína podpísaním širokej škály medzinárodných zmlúv o ľudských právach zvolila dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva; vyzýva preto na vytvorenie dialógu s Čínou s cieľom nabádať ju k plneniu týchto záväzkov; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby pokračovali v uskutočňovaní vnútroštátnych reforiem potrebných na ratifikáciu Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Čína podpísala v roku 1998, a aby zrealizovala odporúčania orgánov OSN pre ľudské práva;

12.  víta prijatie zákona o politike v oblasti ľudských práv Ujgurov Kongresom USA a nedávne rozhodnutie Rady pre zahraničné veci začať pracovať na globálnom sankčnom režime EÚ pre prípady porušovania ľudských práv; vyzýva Radu, aby uplatnila cielené sankcie a zmrazenie aktív – ak to bude považované za vhodné a účinné – voči čínskym úradníkom, ktorí sú zodpovední za vypracovanie a vykonávanie politiky masového zadržiavania Ujgurov a iných turkických moslimov v oblasti Sin-ťiang a za tvrdé potláčanie náboženskej slobody, slobody pohybu a iných základných práv v regióne;

13.  vyzýva ESVČ, aby medzi nástroje svojej komunikačnej stratégie vo vzťahu k tretím krajinám zaradila osvedčené postupy medzináboženského dialógu a aby podporovala mediáciu v konfliktných situáciách v záujme ochrany náboženských menšín a slobody náboženského vyznania a viery;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0422.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2018)0377.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0343.
(4) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 108.
(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(6) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2019)0215.


Situácia v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague
PDF 134kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o situácii v oblasti ľudských práv a demokracie v Nikarague (2019/2978(RSP))
P9_TA(2019)0111RC-B9-0251/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nikarague, najmä na uznesenia z 18. decembra 2008(1), 26. novembra 2009(2), zo 16. februára 2017(3), z 31. mája 2018(4) a zo 14. marca 2019(5),

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou z roku 2012,

–  so zreteľom na dokument EÚ o stratégii krajiny a viacročný orientačný program pre Nikaraguu na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na závery Rady o Nikarague, a najmä na závery zo 14. októbra 2019, v ktorých sa stanovuje rámec pre cielené sankcie,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) v mene EÚ o situácii v Nikarague, a najmä na vyhlásenie z 20. novembra 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (ďalej len „OHCHR“) Ruperta Colvilla z 19. novembra 2019,

–  so zreteľom na správu komisie na vysokej úrovni pre Nikaraguu Organizácie amerických štátov (ďalej len „OAŠ“) z 19. novembra 2019,

–  so zreteľom na informačné bulletiny zverejnené osobitným monitorovacím mechanizmom pre Nikaraguu (ďalej len „MESENI“), ktorý zriadila Medziamerická komisia pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z júna 2004,

–  so zreteľom na ústavu Nikaraguy,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obhajcovia ľudských práv a iní kritici konania nikaragujskej vlády v oblasti ľudských práv sa čoraz častejšie stávajú terčom vyhrážania sa smrťou, zastrašovania, online ohováračských kampaní, obťažovania, sledovania, útokov a súdneho prenasledovania; keďže medzinárodné organizácie pre ľudské práva uvádzajú, že v dôsledku súčasnej krízy bolo viac ako 80 000 ľudí nútených opustiť Nikaraguu a represie sa v krajine zintenzívnili;

B.  keďže podľa najnovších údajov z monitorovacieho mechanizmu MESENI zomrelo 328 ľudí a stovky ďalších boli zranené, viac ako 150 politických väzňov zostáva svojvoľne zadržiavaných len za uplatňovanie svojich práv a 144 študentov bolo vylúčených z univerzít za účasť na demonštráciách na podporu demokracie, väčšej slobody a rešpektovania ľudských práv; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) informoval, že viac ako 100 novinárov a pracovníkov médií muselo opustiť krajinu; keďže nikaragujská vláda zablokovala dovoz novinového papiera, čo viedlo k ukončeniu činnosti niekoľkých denníkov vrátane ikonického Nuevo Diario;

C.  keďže dodržiavanie nezávislosti súdnictva, politickej plurality a slobody zhromažďovania a prejavu sú základnými právami a základnými piliermi demokracie a právneho štátu;

D.  keďže 14. novembra 2019 začali okrem iných aj ôsmi príbuzní väznených politických oponentov hladovku v kostole San Miguel v meste Masaya, pričom žiadajú prepustenie 130 osôb údajne zadržaných v súvislosti s protestmi; keďže polícia obkľúčila kostol a prerušila dodávku vody a elektrickej energie; keďže polícia nedovolila nikomu, aby vstúpil do kostola a bránila poskytovaniu humanitárnej a lekárskej pomoci;

E.  keďže v tú istú noc bola zaistená skupina najmenej 13 členov opozície po tom, ako priniesli vodu osobám obkľúčeným políciou, vrátane Amaye Evy Coppensovej, nikaragujsko-belgickej obhajkyne ľudských práv, ktorá bola v súvislosti s protestmi zadržaná na osem mesiacov a na základe zákona o amnestii prepustená 11. júna 2019 spolu so stovkou politických väzňov; keďže tento zákon je nezlučiteľný s medzinárodnými normami a zachováva beztrestnosť tým, že vylučuje vyšetrovanie podozrivých trestných činov spáchaných proti demonštrantom;

F.  keďže nikaragujská prokuratúra skupinu nespravodlivo obvinila z viacerých činov vrátane únosu, nezákonnej držby strelných zbraní a terorizmu, čo predstavuje jasné porušenie záruky riadneho procesu a práva na spravodlivý súdny proces; keďže ani podmienky v nikaragujských väzeniach nezodpovedajú medzinárodným normám; keďže podľa jasných svedectiev členov nikaragujskej opozície sa vo väzniciach využíva mučenie a sexuálne násilie;

G.  keďže podľa mechanizmu MESENI nikaragujská vláda zintenzívňuje prenasledovanie rodín obetí demokratickej, inštitucionálnej a politickej krízy zastrašovaním a sledovaním v snahe zabrániť im v organizovaní súkromných a verejných akcií na pamiatku blízkych a v požadovaní spravodlivosti;

H.  keďže podľa Rady OSN pre ľudské práva nikaragujská vláda podniká represálie proti ľuďom, ktorí kritizujú situáciu v oblasti ľudských práv v Nikarague a hľadajú pomoc u úradníkov a v mechanizmoch OSN a iných medzinárodných organizácií;

I.  keďže nikaragujská vláda vyhostila z krajiny medzinárodné organizácie, ako sú Medziamerická komisia pre ľudské práva (IACHR) a Regionálny úrad OHCHR pre Strednú Ameriku, ktoré vyzvali na dodržiavanie ľudských práv v krajine a usilovali sa o mierové vyriešenie konfliktu a národné zmierenie; keďže návrat organizácií by bol zárukou splnenia doposiaľ neplnených dohôd s opozíciou; keďže represie voči organizáciám občianskej spoločnosti sa zintenzívnili a tieto organizácie boli zbavené právneho postavenia v krajine so zlým inštitucionálnym rámcom, čím došlo k dvojitému potrestaniu obetí represie;

J.  keďže vysokopostaveným úradníkom z niektorých členských štátov EÚ bolo veľakrát zabránené vstúpiť do Nikaraguy; keďže nikaragujská vláda zabránila komisii OAŠ na vysokej úrovni pre Nikaraguu, ktorá sa usilovala o volebnú reformu, vstúpiť do krajiny; keďže volebná reforma je kľúčovým prvkom na ceste k regulárnemu budovaniu demokratických inštitúcií v Nikarague;

K.  keďže nikaragujská vláda nepreukázala záujem o obnovenie dôveryhodného a inkluzívneho dialógu s Občianskou alianciou ani o úplné uplatňovanie dohôd z marca 2019; keďže vo februári 2019 sa obnovili rokovania medzi vládou a Občianskou alianciou; keďže 27. marca 2019 bola uzavretá dohoda o prepustení osôb zbavených slobody v súvislosti s protestmi v roku 2018; keďže 29. marca 2019 bola uzavretá ďalšia dohoda o posilnení práv a záruk občanov; keďže 20. mája 2019 opustila Občianska aliancia rokovací stôl a ako dôvod uviedla obmedzený rozsah vykonávania oboch dohôd; keďže 11. júna 2019 prepustila vláda 492 osôb, ktoré boli zadržané v súvislosti s protestmi v roku 2018; keďže rokovania sú aj naďalej zastavené napriek snahám o ich obnovenie;

L.  keďže komisia OAŠ na vysokej úrovni pre Nikaraguu zastáva názor, že opatrenia, ktoré vláda Nikaraguy prijala alebo povolila od apríla 2018, nie sú v súlade s právami a zárukami chránenými v nikaragujskej ústave z roku 1987 a že tieto opatrenia vedú k zmene ústavného režimu, ktorý vážne narúša demokratický poriadok v Nikarague, ako sa uvádza v článku 20 Medziamerickej demokratickej charty;

M.  keďže rozvoj a upevňovanie demokracie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd musia byť neoddeliteľnou súčasťou vonkajších politík EÚ vrátane dohody o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky z roku 2012; keďže táto dohoda obsahuje doložku o demokracii, ktorá je jej podstatným prvkom; keďže vzhľadom na súčasné okolnosti by sa mala aktivovať doložka o demokracii pozastavením účasti Nikaraguy na dohode;

1.  vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Nikaraguy a odsudzuje všetky represívne kroky nikaragujskej vlády, najmä vraždy, všeobecné obmedzenie slobody prejavu, zhromažďovania a demonštrácií, zákaz mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, vyhostenie medzinárodných organizácií z krajiny, pozatváranie médií a útoky na ne, obmedzenie práva na informácie a vyhostenie študentov z univerzít;

2.  naliehavo vyzýva nikaragujskú vládu, aby skoncovala s pretrvávajúcimi represiami voči prejavom nesúhlasu a s pokračujúcim trendom svojvoľného zatýkania, mučenia a sexuálneho násilia, upustila od kriminalizácie a stíhania obhajcov ľudských práv, politických oponentov, rodín obetí a nositeľov iných nesúhlasných názorov a od útokov na nich a okamžite neutralizovala polovojenské sily pôsobiace v krajine; vyzýva na okamžité, nestranné, transparentné a dôkladné prešetrenie násilia;

3.  vyzýva na bezodkladné prepustenie všetkých osôb, ktoré sú svojvoľne zadržiavané, vrátane Amaye Evy Coppensovej, na zrušenie všetkých obvinení proti nim a dodržiavanie ich základných právnych záruk; žiada, aby tí, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv a podkopávanie demokracie a zásad právneho štátu, boli braní na zodpovednosť; zdôrazňuje, že nikaragujské orgány musia zaručiť bezpečnosť a fyzickú a psychickú integritu všetkých zadržiavaných osôb a poskytnúť im primeranú lekársku starostlivosť;

4.  požaduje nezávislé preskúmanie odsúdení a trestov s cieľom reformovať súdnictvo a vymenúvanie do funkcií v súlade s medzinárodnými normami, ako sú základné zásady nezávislosti súdnictva a usmernenia týkajúce sa úlohy prokurátorov;

5.  žiada, aby sa revidoval zákon o amnestii a zákon o komplexnej starostlivosti o obete s cieľom zaručiť právo obetí na pravdu, spravodlivosť a primerané odškodnenie;

6.  trvá na návrate skonfiškovaného majetku a obnovení pozastavených licencií pre spravodajské médiá, ako aj na tom, aby sa týmto médiám umožnilo vykonávať ich prácu bez prekážok alebo odvetných opatrení;

7.  víta rozhodnutie Rady prijať rámec pre cielené reštriktívne opatrenia voči osobám, ktoré sú zodpovedné za porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv alebo za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Nikarague; vyzýva členské štáty, aby sa urýchlene dohodli na osobitnom zozname osôb a subjektov, na ktoré sa majú vzťahovať sankcie, vrátane prezidenta a viceprezidentky;

8.  odsudzuje nedostatočnú ochotu nikaragujskej vlády obnoviť zmysluplný vnútorný dialóg; vyzýva orgány, aby obnovili dialóg s nikaragujskou Občianskou alianciou s cieľom nájsť demokratické, udržateľné a mierové riešenie, ktoré by umožnilo úplné vykonávanie dohôd z marca 2019; zdôrazňuje potrebu zaručiť politické a občianske slobody pre všetkých Nikaragujčanov, návrat osôb z exilu, návrat medzinárodných organizácií a spoluprácu s nimi, obnovenie právnej subjektivity organizácií pre ľudské práva a vytvorenie dôveryhodného volebného procesu prostredníctvom zreformovanej Najvyššej volebnej rady, ktorá by zabezpečila okamžité spravodlivé a transparentné voľby za prítomnosti medzinárodných pozorovateľov;

9.  žiada PK/VP a delegáciu EÚ v Nikarague, aby pozorne sledovali vývoj v krajine a naďalej riešili problémy v oblasti ľudských práv, ktoré vyplynuli zo situácie v krajine a ktoré postihujú okrem iného väzňov, študentov, demonštrantov, rodiny obetí a novinárov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej pomoc pri spolupráci posilnila podporu občianskej spoločnosti, najmä obhajcov ľudských práv, a aby sa žiadnym spôsobom nepodieľala na súčasnej represívnej politike nikaragujských orgánov;

10.  pripomína, že vzhľadom na dohodu o pridružení medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky musí Nikaragua rešpektovať a posilniť zásady právneho štátu, demokraciu a ľudské práva, a žiada, aby sa vzhľadom na súčasnú situáciu aktivovala demokratická doložka dohody o pridružení;

11.  vyzýva delegáciu EÚ a členské štáty s diplomatickými misiami v Nikarague, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a poskytli náležitú podporu ochrancom ľudských práv, ktorí sú zadržiavaní, vrátane návštev vo väzniciach a monitorovania súdnych procesov;

12.  žiada, aby bola do Nikaraguy čo najskôr vyslaná delegácia Európskeho parlamentu s cieľom pokračovať v monitorovaní situácie v krajine, a naliehavo vyzýva nikaragujské orgány, aby umožnili neobmedzený vstup do krajiny, ako aj prístup ku všetkým partnerom a do všetkých zariadení;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, skupine Lima, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 89.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 74.
(3) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 189.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2018)0238.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2019)0219.


Násilný zásah proti nedávnym protestom v Iráne
PDF 130kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019 o násilnom zásahu proti nedávnym protestom v Iráne (2019/2993(RSP))
P9_TA(2019)0112RC-B9-0271/2019

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne vrátane posledného uznesenia z 19. septembra 2019 o Iráne, najmä o situácii obhajcov práv žien a väznených štátnych príslušníkov EÚ s dvojakým občianstvom(1),

–  so zreteľom na závery Rady zo 4. februára 2019 o Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie Josepa Borrella Fontellesa, podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“), z 8. decembra 2019 v mene EÚ o nedávnych protestoch v Iráne,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 21. novembra 2019 o vývoji v Iráne,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 12. apríla 2018 o predĺžení jej reštriktívnych opatrení na ďalších 12 mesiacov v reakcii na závažné porušovanie ľudských práv v Iráne,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv,

–  so zreteľom na príslušné usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti a usmernenia týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ako aj na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode(2),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 73/181 z 17. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 30. januára 2019,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže desiatky tisícov ľudí zo všetkých častí Iránu, ktorí zastupujú všetky zložky spoločnosti, uplatnili svoje základné právo na slobodu zhromažďovania a vyjadrili nespokojnosť s hospodárskou situáciou v súvislosti so zvýšením cien palív najmenej o 50 % počas najväčších nepokojov za posledných 40 rokov;

B.  keďže iránske bezpečnostné sily napriek opakovaným medzinárodným výzvam na zdržanlivosť použili proti demonštrantom neprimerané prostriedky a silu; keďže podľa správ občianskej spoločnosti iránske bezpečnostné sily spustili paľbu na neozbrojených demonštrantov, ktorí nepredstavovali žiadne bezprostredné riziko, a údajne strieľali s cieľom zabiť;

C.  keďže podľa Amnesty International bolo zabitých najmenej 304 osôb vrátane detí, ešte viac ich bolo zranených a keďže tisíce demonštrantov, ako aj novinárov, obhajcov ľudských práv a študentov boli zatknuté; keďže iránske orgány neoznámili oficiálny počet mŕtvych a odmietli odovzdať telá obetí ich rodinám;

D.  keďže 16. novembra 2019 iránske orgány na päť dní takmer úplne zablokovali komunikáciu cez internet, čím ľuďom v Iráne znemožnili použiť temer všetky prostriedky online komunikácie, a tak zabránili toku informácií súvisiacich s brutálnym zásahom; keďže odstavenie internetovej komunikácie je porušením základného práva na prístup k informáciám, čo predstavuje neprimerané obmedzenie slobody prejavu a stalo sa súčasným spôsobom fungovania orgánov;

E.  keďže v uznesení z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode(3) sa zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom, a to aj pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv;

F.  keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici a internetoví aktivisti v Iráne v dôsledku svojej práce naďalej čelia obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a trestnému stíhaniu; keďže iránske ministerstvo spravodajských služieb a ďalšie sily tvrdo zakročili proti občianskej spoločnosti; keďže 77 členov reformistickej opozície, ktorí väčšinou patria k strane Front účasti, vydalo otvorené vyhlásenie, v ktorom sa odsudzuje nadmerné používanie sily pri potláčaní protestov; keďže niektorí z nich boli v Iráne postavení pred súd za „šírenie propagandy proti Islamskej republike“ a dvaja boli zatknutí, a to Muhammád Kianooosh Rad a Mehdi Mahmúdian;

G.  keďže iránske súdy pravidelne nezaručujú spravodlivé súdne konania a odmietajú poskytnúť prístup k právnemu poradenstvu, a odopierajú návštevy konzulárnych pracovníkov, organizácií OSN alebo humanitárnych organizácií a používajú priznania získané mučením ako dôkazy na súde; keďže neexistujú nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva a pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s politizáciou sudcov, najmä tých, ktorí predsedajú revolučným súdom;

H.  keďže mnohé osoby s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu sú zadržaní za svoj aktivizmus v oblasti ľudských práv alebo za svoju akademickú prácu; keďže dvaja francúzski výskumní pracovníci sú od júna 2019 uväznení v Iráne, konkrétne ide o Faribu Adelkhahovú a, ako sa nedávno potvrdilo, Rolanda Marchala;

1.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí; želá zraneným osobám rýchle uzdravenie;

2.  vyjadruje poľutovanie nad rozšíreným a neprimeraným používaním sily Iránom proti nenásilným demonštrantom, ktorí len uplatňovali svoje práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; zdôrazňuje, že takéto kroky sú neprijateľné, naliehavo vyzýva iránske orgány, aby oznámili celkový počet mŕtvych a zadržaných osôb, aby vykonali rýchle, nestranné, nezávislé a transparentné vyšetrovanie obvinení z nadmerného použitia sily vrátane priameho zameriavania sa bezpečnostných síl na demonštrantov a aby všetci páchatelia násilia boli vzatí na zodpovednosť;

3.  žiada, aby boli bezpodmienečne prepustení všetci protestujúci, obhajcovia ľudských práv a novinári, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v Iráne za to, že uplatňovali svoje legitímne práva na slobodu prejavu a zhromažďovania; žiada okrem toho, aby orgány informovali všetky rodiny o tom, kde sa nachádzajú ich zadržaní príbuzní, a vyzýva, aby bol právnikom a medzinárodným pozorovateľom umožnený neobmedzený prístup ku všetkým osobám zadržaným počas protestov a aby bola medzinárodnému spoločenstvu poskytnutá totožnosť zadržaných osôb; opakuje predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu na prepustenie Názanín Zágharíovej-Ratcliffovej a mnohých ďalších osôb, ktoré boli nezákonne zadržané;

4.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie Iránu odstaviť internetový prístup ku globálnym sieťam, čo iránskym občanom znemožnilo komunikáciu a voľný tok informácií; zdôrazňuje, že takéto opatrenia sú jasným porušením slobody prejavu; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zrušili akékoľvek blokovanie online komunikácie a služieb;

5.  zdôrazňuje, že základné práva ako sloboda prejavu a zhromažďovania sa musia vždy rešpektovať, a vyzýva iránske orgány, aby si plnili medzinárodné záväzky, a to aj podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

6.  vyzýva Organizáciu Spojených národov, najmä Radu pre ľudské práva, aby bezodkladne dala podnet na začatie komplexného vyšetrovania udalostí, ku ktorým došlo v posledných týždňoch, pod vedením osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne s cieľom objasniť obvinenia z vážneho porušovania ľudských práv v krajine od začiatku protestov, a vyzýva Irán, aby poskytol úplný a neobmedzený prístup osobám, ktoré povedú toto vyšetrovanie;

7.  pripomína svoje uznesenie z 19. septembra 2019; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom vo veciach týkajúcich sa osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu zadržiavaných v Iráne; naliehavo vyzýva iránske orgány, aby okamžite prepustili Rolanda Marchala a Faribu Adelkhahovú, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv, ktorí boli odsúdení a uväznení za to, že si jednoducho uplatnili svoje právo na slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu pokojného zhromažďovania;

8.  vyzýva EÚ vrátane PK/VP, aby naďalej upozorňovala iránske orgány na otázky ľudských práv na bilaterálnych a multilaterálnych fórach, najmä v kontexte politického dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom;

9.  opakuje svoju plnú podporu laureátom Sacharovovej ceny Nasrín Sutúdeovej a Džaafarovi Panáhímu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Nasrín Sutúdeová je stále vo väzení, kde si odpykáva trest odňatia slobody na 33 rokov a 148 rán bičom, a trvá na jej okamžitom a bezpodmienečnom prepustení; vyzýva iránske orgány, aby zrušili zákaz cestovania, ktorý bol od roku 2010 uložený Džaafarovi Panáhímu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, najvyššiemu vodcovi Iránskej islamskej republiky, prezidentovi Iránskej islamskej republiky a poslancom iránskeho Madžlísu.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2019)0019.
(2) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 86.
(3) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 86.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia