Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2125(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0051/2019

Predkladané texty :

A9-0051/2019

Rozpravy :

PV 14/01/2020 - 9
CRE 14/01/2020 - 9

Hlasovanie :

PV 15/01/2020 - 10.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0007

Prijaté texty
PDF 226kWORD 73k
Streda, 15. januára 2020 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa za rok 2018 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti
P9_TA(2020)0007A9-0051/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2018 – výročná správa za rok 2018 (2019/2125(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluvy o EÚ“),

–  so zreteľom na články 17 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie predloženú 28. júna 2016,

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) prijatý Radou 20. júla 2015 a na jeho preskúmanie v polovici trvania z júna 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 24. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré boli prijaté 24. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, slobody prejavu online i offline a obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na revidované usmernenia EÚ o politike EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktoré boli prijaté 16. septembra 2019,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie, ktoré boli prijaté 17. júna 2019,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“) z 11. mája 2011, ktorý nie všetky členské štáty ratifikovali,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197) a o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS č. 201),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na cieľ 17 trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť II (GAP II) z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a jeho opčné protokoly k nemu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 30. marca 2007,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám a o právach pôvodného obyvateľstva,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva pre Radu OSN pre ľudské práva z 8. augusta 2017(1),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv zo 16. júna 2011,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody, ktorá bola prijatá 9. decembra 1998,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Pekinskú akčnú platformu a Akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, a závery ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v Treťom výbore Valného zhromaždenia OSN v New Yorku z 15. októbra 2019,

–   so zreteľom na Jogjakartské zásady (o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity) prijaté v novembri 2006 a na 10 dodatočných zásad („plus 10“) prijatých 10. novembra 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 28. mája 2019, ktorým sa stanovuje 22. august ako Medzinárodný deň OSN obetí násilných činov založených na náboženstve alebo viere,

–   so zreteľom na hlavné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii prijatý Valným zhromaždením OSN 10. a 11. decembra 2018,

–  so zreteľom na globálny pakt o utečencoch potvrdený Valným zhromaždením OSN 17. decembra 2018,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na protokol Rady Európy, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, z 10. októbra 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2018 o prioritách EÚ v Organizácii Spojených národov a na 73. Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na závery Rady o Medzinárodnom trestnom súde pri príležitosti 20. výročia prijatia Rímskeho štatútu zo 17. júla 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. apríla 2016 s názvom Dôstojný život: od závislosti od pomoci k sebestačnosti (COM(2016)0234) a následné závery Rady z 12. mája 2016 o prístupe EÚ k nútenému vysídľovaniu a rozvoju,

–  so zreteľom na závery Rady o demokracii prijaté 14. októbra 2019,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) a ministrov zahraničných vecí alebo zástupcov 13 zúčastnených členských štátov OSN z 27. septembra 2018 o iniciatíve Pozitívne príbehy o ľudských právach,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2018 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3), a na svoje predchádzajúce uznesenia o predchádzajúcich výročných správach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii(4) a svoje odporúčanie Rade a PK/VP z 13. marca 2019, ktoré sa týkali hodnotenia nadväzujúceho na opatrenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) dva roky po predložení správy EP o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2018 o porušovaní práv pôvodného obyvateľstva vo svete vrátane zaberania pôdy(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ(9),

–  so zreteľom na všetky svoje uznesenia z roku 2018 o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu (známe ako naliehavé uznesenia, v súlade s článkom 144 rokovacieho poriadku prijaté v roku 2018,

–  so zreteľom na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorú v roku 2018 získal Oleg Sencov, ukrajinský filmový režisér a politický väzeň zadržiavaný v Rusku,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0051/2019),

A.  keďže počas osláv 70. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 2018 EÚ zdôraznila politický význam vytvorenia globálneho poriadku založeného na dodržiavaní ľudských práv a opätovne potvrdila svoj hlboký a pevný záväzok presadzovania a ochrany ľudských práv na celom svete; keďže Európsky parlament usporiadal v novembri 2018 svoj prvý Týždeň ľudských práv, pričom zdôraznil míľniky dosiahnuté od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj súčasné výzvy v oblasti ľudských práv;

B.  keďže dodržiavanie a podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv, ako aj podpora demokratických zásad a hodnôt vrátane zásad právneho štátu, úcty k ľudskej dôstojnosti a zásady rovnosti a solidarity, sú základnými kameňmi etického a právneho acquis EÚ a jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ako aj všetkých jej vonkajších činností; keďže EÚ by sa mala aj naďalej snažiť byť globálnym lídrom v rámci univerzálnej podpory a ochrany ľudských práv, a to aj na úrovni multilaterálnej spolupráce, najmä prostredníctvom aktívnej a konštruktívnej úlohy v rôznych orgánoch OSN a v súlade s Chartou OSN, Chartou základných práv Európskej únie a medzinárodným právom, ako aj s povinnosťami v oblasti ľudských práv a záväzkami prijatými v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

C.  keďže Všeobecná deklarácia ľudských práv ako súbor všeobecných hodnôt, zásad a noriem, ktorými sa riadia členské štáty OSN, stavia ochranu ľudských práv do centra dobrej správy; keďže EÚ má v duchu Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ vedúce postavenie v presadzovaní politík založených na ľudských právach a riešeniu porušovania ľudských práv;

D.  keďže EÚ opatreniami na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni pokračovala v podpore ľudských práv v roku 2018, najmä posilnením politického dialógu s krajinami mimo EÚ vrátane tých, ktoré sa usilujú o európsku integráciu, a ďalšími regionálnymi inštitúciami, ako je Africká únia, a vytvorením nových medzinárodných dohôd vrátane obchodných a hospodárskych partnerstiev; keďže ambiciózny záväzok si vyžaduje, aby bola EÚ dôsledná a išla príkladom;

E.  keďže politikami EÚ sa musí zabezpečiť ochrana najzraniteľnejších skupín, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, komunita LGBTI, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti; keďže počas osláv Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv EÚ uznala ich kľúčovú úlohu pri posilňovaní demokracie a právneho štátu; keďže na svetovom samite obhajcov ľudských práv v roku 2018 sa prijal akčný plán s prioritami v oblasti ochrany ľudských práv; keďže v roku 2018 bol veľký počet obhajcov ľudských práv terčom útokov, veľký počet bol zabitý a čelil hrozbám a prenasledovaniu; keďže súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti sa podieľali na mnohých porušeniach ľudských práv, ktoré sa musia riadne vyšetriť a zodpovední musia byť postavení pred súd;

F.  keďže aj v tomto desaťročí sme svedkami viditeľných obmedzení a útokov na rodovú rovnosť a práva žien na medzinárodnej úrovni; keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú zakotvené v základných ľudských právach a sú podstatnými prvkami ľudskej dôstojnosti; keďže násilie voči ženám a dievčatám je jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv na svete, čo má vplyv na všetky úrovne spoločnosti a je hlavnou prekážkou pre dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže komplexná a záväzná stratégia EÚ v oblasti rodovej rovnosti, presne ako požaduje Európsky parlament, musí zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ a posilniť vplyv nadchádzajúceho akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III;

G.  keďže podpora medzinárodného mieru a bezpečnosti je súčasťou dôvodu existencie EÚ; keďže EÚ má záväzok konať na medzinárodnej scéne v mene zásad, ktoré inšpirovali jej vznik, a v súlade so zásadami Charty OSN a medzinárodného práva a za ich podpory;

H.  keďže núdzové situácie v oblasti životného prostredia vrátane globálneho otepľovania a odlesňovania sú výsledkom ľudského konania a sú dôvodom na porušovanie ľudských práv priamo postihnutých ľudí, a to stratou ich obydlia, ale aj ľudstva ako celku; keďže je dôležité uznať súvislosť medzi ľudskými právami, zdravím a ochranou životného prostredia; keďže zabezpečenie prístupu k vode je nevyhnutné na predchádzanie napätiu v určitých regiónoch;

I.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je nevyhnutným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže politiky na podporu ľudských práv a demokracie by sa mali presadzovať v rámci všetkých ďalších politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako sú rozvoj, migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu, práva žien a rodová rovnosť, rozširovanie a obchod, najmä vykonávania doložiek o ľudských právach v zmluvách medzi EÚ a krajinami mimo EÚ; keďže väčšia konzistentnosť by mala EÚ umožniť rýchlejšie reagovať v počiatočných fázach porušovania ľudských práv a byť aktívnejším a dôveryhodnejším aktérom v oblasti ľudských práv na celosvetovej úrovni;

J.  keďže prechod k demokracii a vytvorenie alebo konsolidácia právneho štátu sú v mnohých krajinách dlhé a náročné procesy, pre ktoré je nevyhnutná externá podpora počas dlhého obdobia, a to aj zo strany EÚ;

Ľudské práva a demokracia: všeobecné trendy a kľúčové výzvy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad útokmi na demokraciu a právny štát na celom svete v roku 2018, ktoré odrážajú vzostup autoritárstva ako politického projektu, ktorý stelesňuje porušovanie ľudských práv, potláčanie disentu, spolitizované súdnictvo, vopred stanovené výsledky volieb, zužovanie priestoru na aktivity občianskej spoločnosti a obmedzenie slobody zhromažďovania a slobody prejavu; zdôrazňuje dôležitosť občianskej spoločnosti, ktorá umožňuje flexibilné, včasné a účinné reakcie na režimy, ktoré porušujú medzinárodné právo, ľudské práva a demokratické zásady;

2.  zastáva názor, že krajiny, ktoré patria do autoritárskych režimov, sú náchylnejšie na nestabilitu, konflikt, korupciu, násilný extrémizmus a na účasť v zahraničných vojenských konfliktoch; vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále existujú režimy, ktoré popierajú samotnú existenciu všeobecných ľudských práv zakotvených v medzinárodnom práve; víta však to, že viaceré krajiny zároveň začali proces budovania mieru a demokratizácie, vykonali ústavné a justičné reformy a zapojili občiansku spoločnosť do otvorených a verejných diskusií s cieľom podporiť základné slobody a ľudské práva vrátane zrušenia trestu smrti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek rastúcemu trendu rušenia trestu smrti na celom svete ešte niekoľko krajín nezaviedlo moratórium;

3.  trvá na tom, že všetky štáty, ktoré dodržiavajú medzinárodne uznané základné slobody ako základné prvky demokracie, musia mať vedúce postavenie pri šírení osvedčených postupov v oblasti demokratickej správy založených na ľudských právach a zásadách právneho štátu po celom svete a pri posilňovaní medzinárodných legislatívnych nástrojov na ochranu ľudských práv; zdôrazňuje výzvy, ktoré prináša využívanie škodlivých vplyvov ohrozujúcich demokratickú správu a hodnoty prináležiace ľudským právam, čím maria pozitívne úsilie demokratických štátov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad väzbami medzi autoritárskymi režimami a populistickými nacionalistickými stranami a vládami; vyjadruje presvedčenie, že takéto prepojenia ohrozujú dôveryhodnosť úsilia EÚ o podporu základných hodnôt;

4.  pripomína, že nemôže existovať žiadna hierarchia ľudských práv; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť úplné dodržiavanie a rešpektovanie zásady, že ľudské práva sú univerzálne a neodňateľné, nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené; zdôrazňuje, že pokusy o využitie práv určitých skupín na odôvodnenie marginalizácie iných sú absolútne neprijateľné;

5.  zdôrazňuje pohromu ozbrojených konfliktov a vojenských útokov, ktorých cieľom sú okrem iného etnické čistky, ktoré stále prinášajú obete na životoch civilných osôb a spôsobujú masové vysídľovanie, pričom štáty a neštátne subjekty sa vzdávajú zodpovednosti za dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že regióny, ktoré sú vo vojne alebo v konfliktných situáciách, čelia vážnym porušeniam ľudských práv, ktoré sú výnimočné svojím charakterom, zamerané na potláčanie ľudskej dôstojnosti a sú ničivé pre obete a ponižujúce pre ich páchateľov; ako príklad zdôrazňuje používanie mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, nedobrovoľného zmiznutia, mimosúdnych popráv, násilia a úmyselného vyhladovania ako vojnových zbraní s cieľom zničiť, destabilizovať a demoralizovať jednotlivcov, rodiny, spoločenstvá a spoločnosti, ale najmä deti; zdôrazňuje osobitnú zraniteľnosť žien z etnických a náboženských menšín voči sexuálnemu násiliu, najmä pokiaľ ide o konvertovania; dôrazne odsudzuje smrteľné útoky na nemocnice, školy a iné civilné ciele, ku ktorým prišlo v roku 2018 na celom svete v ozbrojených konfliktoch; pripomína, že právo na život je dôležité ľudské právo a že nezákonné vojnové činnosti sa musia vždy jednomyseľne odsúdiť a musí sa na ne účinne reagovať;

6.  odsudzuje boj proti multilateralizmu a medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, ktorý predstavuje vážny problém pre ľudské práva na celom svete; dôveruje prístupom a rozhodnutiam, ktoré sa prijímajú v multilaterálnom rámci, najmä v rámci orgánov OSN a existujúcich dohodnutých vyjednávacích formátov v rámci regionálnych organizácií, ako je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ako najúčinnejším prostriedkom, ktoré slúžia záujmom ľudstva, nachádzaniu udržateľných riešení konfliktov na základe noriem a zásad medzinárodného práva, Charty OSN a Helsinského záverečného aktu a podpore pokroku v oblasti ľudských práv; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad skutočnosťou, že funkcie v rôznych orgánoch OSN spojených s ľudskými právami vrátane Rady pre ľudské práva OSN zastávajú krajiny, ktoré preukázateľne závažne porušujú ľudské práva;

7.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nárastom počtu vrážd a fyzických či hanlivých útokov a používania trestu smrti, prenasledovania, väznenia, zastrašovania namiereným proti osobám bojujúcim za ľudské práva na celom svete, najmä proti novinárom, vedcom, právnikom, politikom a aktivistom občianskej spoločnosti vrátane aktivistov za práva žien, ochrancov životného prostredia a pôdy a ochrancov náboženských menšín, najmä v krajinách s vysokou mierou korupcie a nedodržiavania zásad právneho štátu a súdneho dohľadu; vyjadruje osobitné znepokojenie nad čoraz častejšími útokmi na cudzej pôde, v niektorých prípadoch v rozpore s právnymi predpismi a zvyklosťami týkajúcimi sa diplomatických výsad a imunít; požaduje spravodlivosť a zodpovednosť za tieto útoky na najvyššej úrovni rozhodovania; poznamenáva, že všetci obhajcovia ľudských práv, najmä ženy, čelia osobitným rizikám a potrebujú primeranú ochranu; odsudzuje skutočnosť, že niektoré vlády prijali právne predpisy, ktorými sa obmedzuje činnosť občianskej spoločnosti či sociálneho hnutia napríklad aj pozastavením činnosti MVO alebo zmrazením ich aktív; vyjadruje hlboké znepokojenie nad použitím represívnej kybernetickej bezpečnosti a právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu na zakročenie proti obhajcom ľudských práv;

8.  zdôrazňuje význam presadzovania rodovej rovnosti a práv žien a dievčat na celom svete; zdôrazňuje, že napriek pokroku ženy a dievčatá naďalej trpia diskrimináciou a násilím; zdôrazňuje, že väčšina spoločností stále neposkytuje ženám a dievčatám rovnaké práva v súlade so zákonom ani rovnaký prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, dôstojnej práci, rovnakej odmene a politickému a ekonomickému zastúpeniu; vyjadruje znepokojenie nad rozšírenými a pretrvávajúcimi útokmi na práva žien a na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, ako aj nad právnymi predpismi, ktoré v mnohých častiach sveta tieto práva obmedzujú; zdôrazňuje, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov a detské manželstvá patria k najrozšírenejším porušeniam ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy, ktoré prejavujú svoje náboženstvo alebo vieru, sú dvakrát zraniteľnejšie voči prenasledovaniu; víta iniciatívu EÚ a OSN s názvom Spotlight o ukončení násilia páchaného na ženách a dievčatách a vyzýva na jej posilnenie;

9.  zdôrazňuje, že pre budúcnosť ľudstva sú nevyhnutné dodržiavanie a presadzovanie práv dieťaťa, boj proti všetkým druhom zneužívania, zanedbávania, obchodovania s deťmi a vykorisťovania detí vrátane nútených manželstiev a náboru alebo využívania detských vojakov v ozbrojených konfliktoch, ako aj poskytovanie starostlivosti a vzdelania deťom; v tejto súvislosti podporuje mechanizmus monitorovania a podávania správ vytvorený rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1612 o deťoch v ozbrojených konfliktoch;

10.  vyzýva EÚ, aby do svojich politík v oblasti vonkajšej činnosti a rozvojovej pomoci začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia; vyzýva EÚ, aby do svojich politík v oblasti vonkajšej činnosti a rozvojovej pomoci začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia spolu s bojom za rovnaký prístup na pracovný trh a prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, a aby zároveň podporovala riešenia, ktoré osobám so zdravotným postihnutím zjednodušia pôsobenie v rámci spoločnosti;

11.  upozorňuje na prípady prenasledovania a diskriminácie týkajúcej sa etnickej príslušnosti, národnosti, spoločenskej triedy, kasty, náboženstva, viery, jazyka, veku, pohlavia, sexuálnej orientácie a rodovej identity, ktoré sú v mnohých krajinách a spoločnostiach naďalej rozšírené; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že osoby, ktoré sú obeťami tohto porušovania ľudských práv, čelia čoraz netolerantnejším a nenávistným reakciám; žiada, aby boli osoby zodpovedné za tieto porušenia boli na zodpovednosť;

12.  poznamenáva, že počet vysídlených osôb v roku 2018 prekročil 70 miliónov vrátane 26 miliónov utečencov, 41 miliónov vnútorne vysídlených osôb a 3,5 milióna žiadateľov o azyl(10) okrem toho konštatuje, že na celom svete je približne 12 miliónov osôb bez štátnej príslušnosti; zastáva názor, že vojny, konflikty, terorizmus, násilie, politický útlak, prenasledovanie z dôvodu náboženského vyznania alebo viery, chudoba a nedostatok vody a potravín podporujú riziko nových konfliktov a ďalšieho vysídľovania obyvateľstva; uznáva, že vplyv zmeny klímy na životné prostredie, napríklad obmedzenejší prístup k bezpečnej pitnej vode, môže zhoršiť vysídľovanie obyvateľstva;

13.  zdôrazňuje, že núdzový stav klímy a masová strata biodiverzity predstavujú hlavnú hrozbu pre obyvateľstvo; pripomína, že bez zdravého životného prostredia sú základné ľudské práva na život, zdravie, potraviny a bezpečnú vodu ohrozené; upriamuje pozornosť na vplyv devastácie životného prostredia na ľudské práva, a to tak pre obyvateľstvo, ako aj pre dodržiavanie práva na životné prostredie pre celé ľudstvo; zdôrazňuje základné povinnosti a zodpovednosti štátov a ďalších subjektov, ktoré prijímajú rozhodnutia, konať v súlade s cieľmi Parížskej dohody z roku 2015 s cieľom bojovať proti zmene klímy, zabrániť ich negatívnemu vplyvu na ľudské práva a podporovať vhodné politiky v súlade s povinnosťami v oblasti ľudských práv; pripomína povinnosti členských štátov chrániť biodiverzitu a poskytovať prístup k účinným prostriedkom nápravy v prípadoch straty biodiverzity a degradácie; vyjadruje svoju podporu vznikajúcemu legislatívnemu úsiliu na medzinárodnej úrovni v súvislosti s environmentálnymi zločinmi;

14.  zdôrazňuje, že sloboda prejavu a vyjadrovania a pluralita médií online i offline sú ústrednými prvkami odolných demokratických spoločností; odsudzuje zneužívanie legitímnych cieľov, ako sú boj proti terorizmu, štátna bezpečnosť a presadzovanie práva na účely obmedzenia slobody prejavu; odsudzuje mediálnu propagandu a nepravdivé informácie zamerané na menšiny; žiada zavedenie čo najlepšieho zabezpečenia proti nenávistným prejavom a radikalizácii, dezinformačným kampaniam a nepriateľskej propagande, najmú tých ktorých pôvodcami sú autoritárske štáty a neštátni činitelia, ako sú teroristické skupiny, a to vytvorením právneho rámca na riešenie hybridných hrozieb na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni vrátane kybernetickej a informačnej vojny, a zároveň dbať na dodržiavanie základných práv; pripomína, že médiá by mali odrážať rôznorodosť rôznych názorov a podporovať a dodržiavať zásadu nediskriminácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osoby patriace k menšinám by mali mať neobmedzený prístup k vysielacím médiám, a to aj v ich vlastnom jazyku;

Zefektívnenie zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv

15.  pripomína záväzok EÚ zaradiť ľudské práva a demokraciu do centra svojich vzťahov s tretími krajinami; zdôrazňuje preto, že cieľ dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie na celom svete si vyžaduje jeho začlenenie do všetkých politík EÚ, ktoré majú vonkajší rozmer; vyzýva EÚ, aby splnila tieto záväzky a zabezpečila, aby jej angažovanosť nedopatrením neposilňovala autoritatívne režimy;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali nový ambiciózny, komplexný a záväzný akčný plán v oblasti ľudských práv a demokracie na ďalších päť rokov; trvá na tom, že v budúcom akčnom pláne sa musia primerane riešiť všetky výzvy v oblasti ľudských práv vrátane digitálnych práv, environmentálnych práv, práv starších ľudí, športových a ľudských práv a práv migrantov; vyzýva na vytvorenie silného monitorovacieho mechanizmu na posúdenie vykonávania akčného plánu a jeho vplyvu; vyzýva, aby si členské štáty lepšie osvojili tento akčný plán a podávali správy o jeho vykonávaní;

17.  berie na vedomie význam uznesení o porušovaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu a práce Podvýboru pre ľudské práva; dôrazne odporúča, aby Komisia a ESVČ posilnili svoju spoluprácu s Podvýborom pre ľudské práva EP, aby sa mohol tento podvýbor zúčastniť na budúcom akčnom pláne a monitorovať jeho vykonávanie; vyzýva ESVČ, aby Európskemu parlamentu pravidelne poskytovala správy o následných opatreniach, ktoré prijala v rámci všetkých naliehavých uznesení a/alebo príslušných odporúčaní;

18.  zdôrazňuje, že obchod, politiky EÚ v tejto oblasti a ľudské práva sa musia navzájom podporovať a že podnikateľská sféra zohráva dôležitú úlohu tým, že ponúka pozitívne podnety pre podporu ľudských práv, demokraciu a sociálnu zodpovednosť podnikov; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby účinne využívali doložky o ľudských právach v medzinárodných dohodách, a to nielen v rámci politického dialógu, pravidelných hodnotení pokroku a využívania konzultačných postupov na požiadanie, ale aj vytvorením účinného mechanizmu na monitorovanie závažného porušovania ľudských práv, ktoré by mohli spôsobiť obchodné činnosti; požaduje náležité presadzovanie a monitorovanie doložiek o ľudských právach, a to aj prostredníctvom merateľných kritérií a za účasti Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a príslušných medzinárodných organizácií; vyzýva na vytvorenie účinného a nezávislého mechanizmu podávania sťažností pre skupiny občanov a zainteresované strany, ktoré sú postihnuté porušovaním ľudských práv; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia zabrániť akémukoľvek porušovaniu ľudských práv a negatívnemu vplyvu obchodných činností;

19.  podporuje dialógy o ľudských právach s krajinami mimo EÚ ako kľúčový nástroj dvojstrannej spolupráce pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; pripomína, že v usmerneniach EÚ týkajúce sa dialógov o ľudských právach s tretími krajinami sa uvádza mnoho kritérií pre otvorenie dialógu vrátane „rozsahu, v akom je vláda ochotná zlepšiť situáciu, stupňa záväzku preukázaného vládou, pokiaľ ide o dohovory o medzinárodných ľudských právach, pripravenosti vlády spolupracovať v rámci postupov a mechanizmov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, ako aj postoj vlády voči občianskej spoločnosti“; požaduje, aby ESVČ pravidelne posudzovala každý dialóg, ako sa uvádza v usmerneniach EÚ, a aby zabezpečila, aby v prípade, že nedošlo k hmatateľnému pokroku, EÚ upravila svoje ciele a zvážila svoj prístup; vyzýva Komisiu a ESVČ, s väčším zapojením skupín občianskej spoločnosti a príslušných medzinárodných organizácií, aby spojili svoje sily s cieľom riešiť otázky ľudských práv a súvisiace záväzky v dialógoch alebo rokovaniach v akejkoľvek politickej a hospodárskej oblasti s vládami krajín mimo EÚ, a to s cieľom posilniť vplyv dialógov o ľudských právach; odporúča, aby boli zohľadnené obavy vyslovené v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a aby sa prijali primerané opatrenia vrátane toho, aby sa v kontexte dialógu o ľudských právach vyzdvihli inidividuálne prípady; požaduje aktívnejšie zapojenie Európskeho parlamentu do vytvárania agendy dialógov o ľudských právach; zdôrazňuje, že stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a ich výročné správy o implementácii „predstavujú základný nástroj na zabezpečenie jednotnosti politík“, „identifikujú kľúčové strategické priority“ a „vymedzujú dlhodobé a krátkodobé ciele“ a stanovujú „konkrétne opatrenia na presadzovanie ľudských práv“; opakuje svoju požiadavku, aby mali poslanci EP prístup k obsahu stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; víta semináre občianskej spoločnosti, ktoré predchádzajú dialógom o ľudských právach, a naliehavo žiada, aby sa na ich závery nadviazalo s osobitným zapojením organizácií občianskej spoločnosti;

20.  dôrazne nabáda EÚ, aby neustále riešila diskrimináciu pomocou čo najlepšieho využitia nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv vrátane využitia dialógov, odsudzovania a podporou občianskej spoločnosti a spoločných iniciatív na úrovni OSN v súlade s novoprijatými usmerneniami EÚ týkajúcimi sa nediskriminácie v rámci vonkajšej činnosti a s usmerňujúcim nástrojom OSN týkajúcim sa diskriminácie na základe pôvodu, ktorý bol uverejnený v roku 2017;

21.  dôrazne podporuje prácu a úsilie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva (ďalej len „OZEÚ“) pri ochrane a podpore ľudských práv na celom svete; zdôrazňuje dôležitý cieľ v rámci mandátu OZEÚ zvýšiť efektívnosť EÚ v tejto oblasti; vyzýva OZEÚ, aby konal na základe svojho mandátu s cieľom zvýšiť prínos EÚ v posilňovaní demokracie; trvá na svojej požiadavke revidovať mandát OZEÚ tak, aby bol trvalý a zodpovednejší a aby sa mu udelili právomoci vlastnej iniciatívy, primerané zdroje a možnosť verejne vystupovať s cieľom informovať o výsledkoch návštev tretích krajín a oznamovať postoje EÚ k témam v oblasti ľudských práv; opätovne pripomína svoju požiadavku väčšej transparentnosti v rámci činností a misií OZEÚ a trvá na tom, aby jeho pravidelné správy Rade dostával aj Európsky parlament; víta rozšírenie mandátu OZEÚ tak, aby zahŕňal podporu medzinárodného trestného súdnictva, a očakáva, že OZEÚ bude v tejto oblasti mimoriadne aktívny;

22.  víta úsilie ESVČ a Komisie neustále posilňovať informovanosť úradníkov EÚ v oblasti ľudských práv; víta skutočnosť, že strediská pre ľudské práva a styční dôstojníci pre styk s obhajcami ľudských práv sú teraz prítomní vo všetkých delegáciách EÚ; vyzýva ESVČ, aby Európskemu parlamentu predložila podrobnú správu o dokončení tejto siete kontaktných miest, aby ju vyhodnotila a zabezpečila jej jednotné uplatňovanie vo všetkých delegáciách EÚ; vyzýva všetky delegácie EÚ a ich príslušné kontaktné miesta pre ľudské práva v teréne, aby konzistentne plnili svoju povinnosť stretávať sa s obhajcami ľudských práv, navštevovať zadržiavaných aktivistov, monitorovať ich súdne konania a presadzovať ich ochranu v teréne;

23.  uznáva dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o postup a formát výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2018, ale očakáva, že Rada a PK/VP v ešte väčšej miere zohľadnia stanoviská Európskeho parlamentu uvedené v príslušných uzneseniach a/alebo odporúčaniach s cieľom zabezpečiť hlbšiu a účinnejšiu interakciu medzi inštitúciami EÚ v oblasti otázok ľudských práv; žiada Radu, aby pokračovala v úsilí finalizovať tieto výročné správy skôr v tomto roku; nabáda Radu, aby zabezpečila, aby sa prijatie budúcej výročnej správy zakladalo na primeranom konzultačnom procese;

Rozvoj riešení na podporu a ochranu ľudských práv a demokracie

Demokratická správa vecí verejných a priestor pre občiansku spoločnosť

24.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej pozorne monitorovali vývoj, ktorý má negatívny vplyv na správu vecí verejných a priestor občianskej spoločnosti na celom svete, a to bez výnimky, a aby systematicky všetkými vhodnými prostriedkami reagovali na politiky a legislatívne zmeny autoritárskych vlád, ktoré sú zamerané na oslabenie správy založenej na základných demokratických zásadách a na zmenšenie priestoru pre občiansku spoločnosť; domnieva sa, že v tejto veci by mala existovať väčšia súčinnosť medzi Komisiou, ESVČ a Európskym parlamentom; víta neoceniteľnú pomoc, ktorú organizáciám občianskej spoločnosti na celom svete poskytuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý je naďalej hlavným nástrojom EÚ na vykonávanie jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; vyzýva na ďalšie zlepšenie financovania občianskej spoločnosti a ľudských práv v rámci nástroja nadväzujúceho na EIDHR; zdôrazňuje, že v roku 2018 boli zatknuté stovky mierových demonštrantov z občianskej spoločnosti, ktorí boli podrobené zlému zaobchádzaniu a svojvoľnému zadržiavaniu a boli nútení platiť pokuty vyplývajúce zo súdnych konaní;

Prístup EÚ ku konfliktom a zodpovednosť za porušovanie ľudských práv

25.  zdôrazňuje súvislosť medzi nárastom porušovania ľudských práv a rozsiahlou beztrestnosťou a nedostatkom zodpovednosti v regiónoch a krajinách zdevastovaných konfliktmi alebo krajinách charakterizovaných politicky motivovaným zastrašovaním, diskrimináciou, obťažovaním a útokmi, únosmi, násilnými policajnými zásahmi, svojvoľným zatýkaním, prípadmi mučenia a vraždami; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo kroky zamerané na boj proti beztrestnosti a presadzovanie zodpovednosti, a to najmä v tých regiónoch a krajinách, kde dynamika beztrestnosti odmeňuje tých, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť, a oslabuje obete; zdôrazňuje tiež, že konflikty často veľmi výrazne zasahujú menšiny a marginalizované skupiny;

26.  pripomína svoje uznesenia odsudzujúce konkrétne prípady zodpovednosti za konflikty, ktoré v roku 2018 spôsobili stovky detských obetí na životoch v priebehu zámerných útokov na civilné obyvateľstvo a humanitárnu infraštruktúru; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby striktne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky transfery zbraní, ako aj sledovacích a spravodajských zariadení, ktoré môžu vlády použiť na potláčanie ľudských práv, najmä v kontexte ozbrojeného konfliktu; trvá na tom, že je potrebná úplná transparentnosť a pravidelné podávania správ členskými štátmi EÚ o ich transferoch zbraní; pripomína svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(11); vyjadruje hlboké znepokojenie nad použitím ozbrojených bezpilotných lietadiel mimo medzinárodného právneho rámca; vyzýva okrem toho Komisiu, aby Európsky parlament riadne informovala o použití prostriedkov EÚ na všetky výskumné a vývojové projekty, týkajúce sa konštruovania bezpilotných lietadiel; naliehavo žiada PK/VP, aby zakázal vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú uskutočňovanie útokov bez ľudského zásahu;

27.  dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv páchané štátnymi a neštátnymi aktérmi vrátane tých, ktoré sú namierené proti občanom pokojne uplatňujúcim svoje ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku svoju politickú váhu na to, aby zabránili spáchaniu akéhokoľvek činu, ktorý by sa mohol považovať za genocídu, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, aby pomáhali obetiam a aby podporovali procesy stabilizácie a zmierenia; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vypracovalo nástroje, ktoré budú minimalizovať časový odstup medzi varovaním a reakciou, s cieľom zabrániť vzniku, opakovaniu a vyhroteniu násilných konfliktov, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby do tretieho akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu začlenili ambicióznu stratégiu boja proti beztrestnosti; dôrazne odporúča zriadenie európskeho monitorovacieho strediska na predchádzanie, zodpovednosť a boj proti beztrestnosti; opätovne vyzýva PK/VP, aby vymenoval osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť s mandátom podporovať, presadzovať a stelesňovať záväzok EÚ bojovať proti beztrestnosti;

28.  víta úsilie EÚ o presadzovanie univerzálnosti Rímskeho štatútu v roku 2018, v ktorom sa oslávilo 20. výročie jeho prijatia, a opätovne potvrdzuje svoju neochvejnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ďalej len „MTS“); konštatuje, že medzinárodné právo je v súčasnosti pod výrazným tlakom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že z dôvodu jeho širokej jurisdikcie MTS je zo 193 členských štátov OSN len 122 členmi MTS a len 38 ratifikovalo zmeny z Kampaly, ktoré poskytujú MTS právomoc trestne stíhať trestný čin agresie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nabádali všetky členské štáty OSN k tomu, aby ratifikovali a vykonávali Rímsky štatút, a vyjadruje sklamanie nad prípadmi a hrozbami odstúpenia od tohto štatútu; vyzýva tiež signatárov Rímskeho štatútu, aby koordinovali činnosť a spolupracovali s MTS; žiada EÚ a jej členské štáty, aby systematicky podporovali skúmania, vyšetrovania a rozhodnutia MTS a aby prijali opatrenia potrebné na to, aby sa predchádzalo prípadom odmietania spolupráce s MTS; vyzýva na finančnú podporu organizáciám, ktoré zbierajú, uchovávajú a chránia dôkazy – digitálne alebo v inej forme – o zločinoch spáchaných akýmikoľvek stranami v týchto konfliktoch s cieľom uľahčiť ich trestné stíhanie na medzinárodnej úrovni; vyzýva členské štáty EÚ a Európsku sieť pre genocídu, aby podporovali vyšetrovací tím OSN pri zhromažďovaní, uchovávaní a skladovaní dôkazov o trestných činoch páchaných v súčasnosti alebo nedávno, aby sa nestratili; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby preskúmali spôsoby a predstavili nové nástroje na pomoc obetiam porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva s cieľom dostať sa k medzinárodnej spravodlivosti a získať nápravu, a to aj budovaním schopnosti krajín mimo EÚ uplatňovať zásadu univerzálnej jurisdikcie vo svojich domácich právnych systémoch;

29.  víta prvé prieskumné rokovania v Rade – a vyzýva na ich pokračovanie – o zriadení mechanizmu sankcií EÚ v oblasti ľudských práv, tzv. Magnitského zoznamu, ktorý by umožnil cielené sankcie voči jednotlivcom, ktorí sa podieľali na závažnom porušovaní ľudských práv, ako požadoval parlament pri viacerých príležitostiach, najmä v marci 2019; vyzýva Radu, aby svoje rokovania urýchlila s cieľom čo najskôr prijať potrebné právne predpisy, zriadiť tento mechanizmus a primerane ho financovať; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol tento systém v súlade s mechanizmom súdneho preskúmania EÚ; zdôrazňuje tiež ako príklad, že niektoré členské štáty EÚ prijali zákony, v ktorých sa stanovujú sankcie pre osoby, ktoré sa považujú za zodpovedné za porušovanie ľudských práv;

30.  vyzýva PK/VP a Radu, aby venovali osobitnú pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na nezákonne okupovaných územiach; pripomína, že nezákonné okupovanie územia alebo jeho časti je pokračujúcim porušením medzinárodného práva; zdôrazňuje zodpovednosť okupačnej mocnosti voči civilnému obyvateľstvu podľa medzinárodného humanitárneho práva; vyjadruje poľutovanie nad opätovným ustanovením zástupcov z krajiny, ktorá okupuje územie iného štátu, do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy;

Obhajcovia ľudských práv (OĽP)

31.  zdôrazňuje neoceniteľnú a zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú obhajcovia ľudských práv s nasadením vlastného života, predovšetkým obhajcovia práv žien; zdôrazňuje potrebu silnej koordinácie EÚ, pokiaľ ide o spoluprácu s orgánmi tretích krajín v súvislosti s obhajcami ľudských práv; zdôrazňuje, že rok 2018 bol rokom 20. výročia prijatia Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv; odporúča posilnenie spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi s cieľom umožniť im poskytovať obhajcom ľudských práv nepretržitú podporu a ochranu; oceňuje mechanizmus „ProtectDefenders.eu“, ktorý bol vytvorený s cieľom chrániť OĽP v závažných rizikových situáciách, a vyzýva na jeho posilnenie;

32.  zdôrazňuje, že je potrebný strategický, viditeľný a na vplyv orientovaný prístup EÚ k ochrane obhajcov ľudských práv; vyzýva Radu, aby každoročne vydávala závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa činnosti EÚ v oblasti podpory a ochrany obhajcov ľudských práv v zahraničnej politike EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby zaviedli koordinovaný postup udeľovania víz obhajcom ľudských práv a v prípade potreby im poskytli dočasné útočisko; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dostatočné financovanie ochrany obhajcov ľudských práv v príslušných tematických programoch ďalšieho Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a aby zaistili jeho prístupnosť pre osoby, ktoré ho najviac potrebujú a sú najviac marginalizované; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti tento nástroj plne využívala a trvá na tom, aby delegácie a členské štáty EÚ naplno využívali a zvyšovali svoje finančné prostriedky a kapacity v oblasti núdzovej ochrany a podpory ohrozených obhajcov ľudských práv; odsudzuje pokračujúce ukladanie zákazov cestovania aktivistom za ľudské práva, ktorí sa chcú zúčastniť na zasadnutiach Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve a iných medzinárodných inštitúcií; vyzýva príslušné vlády, aby ich zrušili;

Práva žien a rodová rovnosť

33.  dôrazne podporuje strategickú angažovanosť EÚ v oblasti rodovej rovnosti a jej pokračujúce úsilie o zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv žien a dievčat v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja do roku 2030; zdôrazňuje, že rodová rovnosť by mala byť kľúčovou prioritou vo všetkých pracovných vzťahoch, politikách a vonkajších činnostiach EÚ, keďže podľa zmlúv ide o zásadu samotnej EÚ a jej členských štátov; vyzýva EÚ, aby po uplynutí tohto strategického záväzku prijala komplexnú stratégiu pre oblasť rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby pripravila a prijala oznámenie o obnovení akčného plánu pre rodovú rovnosť na obdobie po roku 2020, keďže ide o významný nástroj EÚ prispievajúci k právam žien a dievčat na celom svete; vyzýva členské štáty, aby podporili akčný plán pre rodovú rovnosť III v záveroch Rady; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej prispievali k posilňovaniu rodovej rovnosti a postavenia dievčat a žien úzkou spoluprácou s medzinárodnými organizáciami, krajinami mimo EÚ a s občianskou spoločnosťou, s cieľom vypracovať a zaviesť nové právne rámce týkajúce sa rodovej rovnosti;

34.  zdôrazňuje, že sa znepokojivo zvýšil výskyt násilia páchaného na ženách a dievčatách; odsudzuje všetky formy rodovo podmieneného, fyzického, sexuálneho a psychologického násilia; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvyšujúcim sa využívaním mučenia vo forme sexuálneho a rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane; zdôrazňuje, že sexuálne zločiny a rodovo založené násilie sa v Rímskom štatúte považujú za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo základné prvky genocídy alebo mučenia; naliehavo žiada, aby krajiny upravili svoje právne predpisy s cieľom riešiť tieto otázky; opakovane vyzýva členské štáty EÚ a členské štáty Rady Európy, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr ratifikovali a vykonali Istanbulský dohovor; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na odstránenie všetkých foriem násilia založeného na rodovej príslušnosti a škodlivých praktík zameraných na ženy a dievčatá, ako sú nútené manželstvá alebo manželstvá v útlom veku, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne násilie, ako aj nútené náboženské konvertovanie; podporuje pokračovanie iniciatívy Spotlight, spoločnej iniciatívy EÚ a OSN; vyzýva delegácie EÚ, aby zaistili zhromažďovanie údajov o násilí páchanom na ženách, aby vypracovali odporúčania pre jednotlivé krajiny a aby podporili ochranné mechanizmy a podporné štruktúry pre obete;

35.  potvrdzuje, že prístup ku zdraviu je ľudské právo, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vychádzajú zo základných ľudských práv, a že ide o základné prvky ľudskej dôstojnosti; poukazuje na to, že nedostatočný prístup k životne dôležitým tovarom a sociálnym službám (napríklad k vode, výžive, zdraviu, vzdelávaniu a sanitácii), ako aj ťažkosti pri získavaní prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu predstavujú neprijateľné porušovanie ľudských práv; odsudzuje porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odopretia prístupu k príslušným službám; zdôrazňuje, že náležitá a cenovo dostupná zdravotná starostlivosť vrátane starostlivosti o duševné zdravie, napríklad psychologická podpora a univerzálne rešpektovanie SRZP a vzdelávania, ako aj prístup k týmto právam a k vzdelávaniu, by sa mali zaručiť všetkým ženám, a že všetky ženy by mali mať možnosť prijímať slobodné a zodpovedné rozhodnutia o svojom zdraví vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia; konštatuje, že tieto služby sú dôležité pre záchranu životov žien a znižovanie úmrtnosti novorodencov a detí; považuje za neprijateľné, že SRZP žien a dievčat sú stále bojiskom, a to aj v multilaterálnych kontextoch; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami ozbrojených konfliktov, majú právo na potrebnú lekársku starostlivosť; zdôrazňuje, že ženy majú dôležitú úlohu pri predchádzaní konfliktom a riešení konfliktov, v mierových operáciách, v humanitárnych operáciách a v operáciách zameraných na obnovu po skončení konfliktu, ako aj v rámci krokov zameraných na podporu ľudských práv a demokratických reforiem;

36.  vyzýva EÚ, aby spolupracovala s inými krajinami na zintenzívnení ich činnosti v oblastiach vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb, zhromažďovania údajov, financovania a tvorby programov, a to s cieľom lepšie predchádzať sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu na celom svete a lepšie na takéto násilie reagovať; poukazuje na to, že vzdelávanie je základným nástrojom boja proti diskriminácii žien a dievčat a proti násiliu voči ženám a dievčatám; žiada, aby sa prijali opatrenia na uľahčenie prístupu žien a dievčat ku vzdelaniu a na trh práce, a aby sa osobitná pozornosť venovala rodovej rovnováhe pri obsadzovaní riadiacich pozícií v podnikoch; vyzýva tiež na začlenenie vzdelávania dievčat do dohôd EÚ s rozvojovými krajinami;

Práva dieťaťa

37.  zdôrazňuje, že maloletí sú často vystavení osobitným formám zneužívania, ako je násilné manželstvo detí, prostitúcia detí, využívanie detských vojakov, mrzačenie pohlavných orgánov, detská práca a obchodovanie s deťmi, najmä v období humanitárnych kríz a ozbrojených konfliktov, a preto si vyžadujú zvýšenú ochranu; osobitne upozorňuje na deti bez štátnej príslušnosti, deti migrantov a utečencov; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s krajinami mimo EÚ s cieľom skoncovať so skorými, detskými a nútenými manželstvami tým, že sa stanoví 18 rokov ako zákonný minimálny vek na uzavretie manželstva, bude sa vyžadovať overenie veku oboch manželov a ich úplného a slobodného súhlasu, pričom sa zavedú povinné sobášne záznamy a zabezpečí sa dodržiavanie týchto pravidiel; žiada, aby sa prijali nové iniciatívy EÚ zamerané na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa vrátane prevencie a boja proti zneužívaniu detí vo svete, aby sa rehabilitovali a do spoločnosti opätovne začlenili deti postihnuté konfliktom, najmä deti, ktoré sú obeťami extrémistických skupín a deti, ktoré trpia viacnásobnou a prierezovou diskrimináciou, a aby sa im poskytlo chránené prostredie založené na rodine a komunite ako prirodzenom kontexte života, v ktorom má zásadný význam starostlivosť a vzdelávanie; vyzýva EÚ, aby iniciovala medzinárodné hnutie na obhajobu práv dieťaťa, okrem iného organizovaním medzinárodnej konferencie o ochrane detí v nestabilnom prostredí; opätovne zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné na celom svete ratifikovať a uplatňovať Dohovor OSN o právach dieťaťa a jeho opčné protokoly;

Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb

38.  odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, mučenie, prenasledovanie a zabíjanie LGBTI osôb; konštatuje, že v niekoľkých krajinách po celom svete LGBTI osoby stále čelia prenasledovaniu a násiliu na základe svojej sexuálnej orientácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých krajinách je homosexualita stále trestná, pričom v niektorých z nich je možné udeliť trest smrti z dôvodu homosexuality; domnieva sa, že násilné praktiky a činy páchané voči osobám z dôvodu ich sexuálnej orientácie by nemali zostať bez trestu a je nutné s nimi skoncovať; vyzýva na vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI),

Práva osôb so zdravotným postihnutím

39.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína význam jeho účinného vykonávania členskými štátmi EÚ aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje význam nediskriminácie a potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej prístupnosti a zabezpečiť všetky práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane rozvojovej politiky; vyzýva na vytvorenie globálneho centra excelentnosti zameraného na perspektívne a podnikateľské zručnosti ľudí so zdravotným postihnutím;

Boj proti diskriminácii

40.  s veľkým znepokojením berie na vedomie rozsah a dôsledky kastovnej hierarchie, diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste vrátane odopierania prístupu k právnemu systému alebo zamestnaniu a pretrvávajúcej segregácie, chudoby a stigmatizovania, prekážok z dôvodu príslušnosti ku kaste, pokiaľ ide o vykonávanie základných ľudských práv a uľahčenie ľudského vývoja; opakuje svoju výzvu na vypracovanie politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a vyzýva EÚ, aby konala na základe svojich vážnych obáv týkajúcich sa diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste; žiada prijatie nástroja EÚ na prevenciu a odstránenie diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste; opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a podporili iniciatívy na úrovni OSN a na úrovni delegácií s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste: poznamenáva, že tieto iniciatívy by mali zahŕňať podporu osobitných ukazovateľov, rozčlenených údajov a osobitných opatrení na boj proti diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste pri realizácii a monitorovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a dodržiavania nového usmerňovacieho nástroja OSN týkajúceho sa diskriminácie na základe pôvodu a podpory štátov;

Domorodé obyvateľstvo

41.  vyjadruje hlboké znepokojený nad tým, že pôvodné obyvateľstvo čelí na celom svete rozsiahlej a systematickej diskriminácii a perzekúcii po celom svete vrátane svojvoľného zatýkania a zabíjania obhajcov ľudských práv, núteného presídľovania, zaberania pôdy a porušovania ich práv korporáciami; konštatuje, že väčšina pôvodného obyvateľstva žije pod hranicou chudoby; vyzýva všetky štáty, aby pôvodné obyvateľstvo začlenili do rozhodovacieho procesu o stratégiách na boj proti zmene klímy; vyzýva krajiny, aby ratifikovali ustanovenia Dohovoru MOP č. 169 o pôvodnom a kmeňovom obyvateľstve;

Sloboda myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery

42.  zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery (všeobecnejšie známe ako sloboda náboženského vyznania alebo viery, ktoré zahŕňa aj právo neveriť, zastávať teistické, neteistické, agnostické či ateistické presvedčenie a právo odpadlíctva od viery neveriť a nevyznávať žiadne náboženstvo, musí byť zaručené na celom svete a bez akýchkoľvek podmienok; naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zintenzívnili presadzovanie slobody náboženstva a viery a aby začali dialóg so štátmi a zástupcami občianskej spoločnosti a skupín jednotlivých vierovyznaní, nenáboženských, humanistických a filozofických skupín a komunít s cieľom predchádzať násiliu, prenasledovaniu, netolerantnosti a diskriminácii osôb na základe myslenia, svedomia, filozofických názorov a náboženstva alebo viery; odsudzuje právne predpisy zamerané proti konverzii a proti rúhaniu, ktoré reálne obmedzujú slobodu náboženstva a viery náboženských menšín a ateistov a dokonca im túto slobodu upierajú; takisto naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ týkajúce sa slobody náboženského vyznania a viery;

43.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej budovala spojenectvá a posilnila spoluprácu so širokou škálou krajín a regionálnych organizácií s cieľom dosiahnuť pozitívnu zmenu vo vzťahu k slobode náboženstva alebo viery, a to najmä v oblastiach konfliktov, kde sú veriace skupiny ako kresťania na Blízkom východe najviac zraniteľné; plne podporuje to, že EÚ má v praxi vedúce postavenie, pokiaľ ide o tematické rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN týkajúce sa slobody náboženstva a viery;

44.  podporuje prácu a úsilie osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ; opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby uskutočnili transparentné a komplexné posúdenie účinnosti a pridanej hodnoty pozície osobitného vyslanca v procese obnovenia a posilnenia ich mandátu a pozície Komisiou; trvá na tom, aby mala ich práca primerané zdroje s cieľom zvýšiť účinnosť EÚ v tejto oblasti; pripomína Rade a Komisii potrebu primeranej podpory v rámci trvalej konzultácie s náboženskými a filozofickými organizáciami, inštitucionálneho mandátu, funkcie a povinností osobitného vyslanca na presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ, a to tým, že sa preskúma možnosť viacročného obdobia, ktoré podlieha každoročnému preskúmaniu, a rozvoj pracovných sietí v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ v súlade s uznesením z 15. januára 2019 o usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery mimo EÚ;

Sloboda vyjadrovania, tlače a právo na informácie

45.  dôrazne odsudzuje zabíjanie, únosy, väznenie a zastrašovanie mnohých novinárov, blogerov a oznamovateľov a útoky proti nim, a to aj fyzickými a súdnymi prostriedkami, a hrozby, ktorým čelili v roku 2018; vyzýva EÚ, aby v budúcnosti vynaložila všetko úsilie na ich ochranu; pripomína, že sloboda prejavu a sloboda médií podporujú pluralitnú kultúru a sú základnými zložkami demokratickej spoločnosti; pripomína, že novinári by mali mať možnosť vykonávať svoje povolanie bez strachu z trestného stíhania alebo väznenia; zdôrazňuje, že akékoľvek obmedzenie slobody prejavu a slobody médií, napríklad odstraňovanie online obsahu, musí byť výnimočné, pričom sa musí venovať osobitná pozornosť zásadám nevyhnutnosti a proporcionality a musí byť stanovené zákonom a súdené na súde;

46.  vyzýva EÚ, jej členské štáty a najmä osobitného zástupcu EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť ochrane slobody prejavu a slobode, nezávislosti a pluralite médií na celom svete, aby lepšie monitorovali všetky formy obmedzení – online alebo offline – týkajúce sa slobody prejavu a médií, aby systematicky odsudzovali takéto obmedzovanie a aby využívali všetky diplomatické prostriedky a nástroje, ktoré sú k dispozícii na ich odstránenie; zdôrazňuje, že je dôležité odsudzovať nenávistné slovné prejavy a podnecovanie násilia na internete aj mimo neho a bojovať proti týmto javom, ktoré predstavujú priame ohrozenie právneho štátu a hodnôt, ktoré predstavujú ľudské práva; podporuje iniciatívy, ktoré pomáhajú rozlišovať medzi falošnými správami alebo propagačnými dezinformáciami a informáciami zhromaždenými ako súčasť skutočnej a nezávislej žurnalistiky; zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia účinného a systematického vykonávania usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelného monitorovania ich vplyvu;

Trest smrti, mučenie a iné formy zlého zaobchádzania

47.  odsudzuje využívanie mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestu smrti, ktoré sa stále uplatňujú v mnohých krajinách; je znepokojený počtom odsudzujúcich rozsudkov vynesených a popráv vykonaných na základe dôvodov, ktoré nespĺňajú vymedzenie závažných zločinov, čo je v rozpore s medzinárodným právom; vyzýva krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok smerujúci k jeho zrušeniu; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o odstránenie mučenia a trestu smrti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby boli osobitne opatrné, pokiaľ ide o štáty, ktoré hrozia obnovením trestu smrti zákonom alebo skutkami; vyzýva na skoncovanie s celosvetovým obchodom s tovarom používaným na mučenie a vykonávanie trestu smrti;

48.  považuje za nevyhnutné bojovať proti všetkým formám mučenia väznených alebo zadržiavaných osôb a zlého zaobchádzania s nimi vrátane psychologického zneužívania, ako aj zintenzívniť úsilie o zaistenie dodržiavania medzinárodného práva v tejto oblasti a zaistiť obetiam ochranu; vyjadruje vážne znepokojenie nad stavom väzníc a väzenských podmienok v mnohých krajinách vrátane prístupu k starostlivosti a liekom, najmä pokiaľ ide o choroby ako hepatitída alebo HIV; pripomína, že odmietnutie prístupu väzňom k zdravotnej starostlivosti sa považuje za zlé zaobchádzanie alebo dokonca mučenie a môže sa považovať za odmietnutie pomoci osobe v nebezpečenstve; víta revidovanú politiku EÚ voči tretím krajinám v oblasti mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; vyzýva členské štáty, aby presadzovali ochranné prvky proti mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu vo všetkých svojich krokoch a politikách;

49.  víta skutočnosť, že v roku 2017 došlo k založeniu koordinačnej skupiny EÚ pre boj proti mučeniu; víta v tomto smere aktualizáciu právnych predpisov EÚ, ktorá sa požadovala v legislatívnom uznesení z 29. novembra 2018 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(12); zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania spolupráce s mechanizmami OSN, regionálnymi subjektmi a príslušnými aktérmi ako MTS, organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv v rámci boja proti mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu;

Podnikanie a ľudské práva

50.  opätovne potvrdzuje, že činnosti všetkých spoločností bez ohľadu na to, či pôsobia na domácej alebo cezhraničnej úrovni, musia byť v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; okrem toho opätovne potvrdzuje, že je dôležité podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby nadnárodné spoločnosti zohrávali hlavnú úlohu pri podpore medzinárodných noriem podnikania a ľudských práv; pripomína zodpovednosť podnikov za zaistenie toho, aby ich operácie a dodávateľské reťazce neboli zapojené do porušovania ľudských práv, ako sú nútená detská práca, porušovanie práv pôvodného obyvateľstva, zaberanie pôdy, hrozby a útoky namierené proti obhajcom ľudských práv a úpadok životného prostredia;

51.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť medzinárodný záväzný nástroj na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných spoločností v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; žiada legislatívny návrh týkajúci sa ľudských práv a náležitej starostlivosti s cieľom predchádzať prípadom zneužívania v celosvetových operáciách spoločností a zlepšiť prístup obetí firemného pochybenia k spravodlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky krajiny uplatňovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré ešte neprijali národné akčné plány v oblasti obchodných práv, aby tak urobili čo najskôr; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne podieľali na činnosti medzivládnej pracovnej skupiny OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami; považuje to za nevyhnutný krok vpred pri presadzovaní a ochrane ľudských práv;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli projekty podporované Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskou bankou pre rekonštrukciu a rozvoj (EBRR) v súlade s politikami a záväzkami EÚ v oblasti ľudských práv a aby existovali mechanizmy zodpovednosti, ktorými môžu jednotlivci upozorňovať na prípady porušenia pravidiel súvisiace s činnosťami EIB a EBRR; domnieva sa, že medziinštitucionálna pracovná skupina EÚ pre podnikanie a ľudské práva by bola užitočným dodatočným nástrojom; vyzýva súkromný sektor, najmä finančné, poisťovacie a dopravné spoločnosti, aby poskytovali svoje služby humanitárnym aktérom vykonávajúcim pomocné činnosti, pričom je nutné v plnej miere dodržiavať humanitárne výnimky a výnimky, ktoré sa uvádzajú v právnych predpisoch EÚ; víta zriadenie úradu nezávislého kanadského ombudsmana pre zodpovedný podnik;

53.  pozitívne hodnotí systém preferencií VSP+ ako prostriedok na podporu účinného vykonávania 27 ťažiskových medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovných normách; uznáva, že globálne hodnotové reťazce prispievajú k posilňovaniu základných medzinárodných pracovných, environmentálnych a sociálnych noriem a predstavujú príležitosť pre trvalo udržateľný pokrok, najmä v rozvojových krajinách a v krajinách vystavených z dôvodu zmeny klímy väčšiemu riziku; zdôrazňuje, že krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré využívajú preferenčný systém VSP +, by mali preukázať pokrok vo všetkých aspektoch ľudských práv; konštatuje, že posilnené a účinné monitorovacie mechanizmy by mohli posilniť pákový potenciál systémoch obchodných preferencií v reakcii na porušovanie ľudských práv; podporuje zavedenie a vykonávanie doložiek o podmienenosti dodržiavania ľudských práv v medzinárodných dohodách medzi EÚ a krajinami mimo EÚ, a to aj v oblasti obchodu a investícií; vyzýva Komisiu, aby systematicky monitorovala uplatňovanie týchto doložiek s cieľom zabezpečiť, aby ich prijímajúce krajiny dodržiavali, a aby pravidelne informovala Európsky parlament o dodržiavaní ľudských práv partnerskými krajinami;

Nové technológie a ľudské práva

54.  zdôrazňuje význam vypracovania stratégie EÚ zameranej na zavádzanie nových technológií, ako sú umelá inteligencia, v službách ľudí, a riešenia potenciálnej hrozby nových technológií v oblasti ľudských práv vrátane dezinformácií, hromadného sledovania, falošných správ, nenávistných slovných prejavov, štátom podporovaných obmedzení a zneužívania umelej inteligencie; ďalej zdôrazňuje osobitnú hrozbu, ktorú tieto technológie môžu predstavovať v kontrole, obmedzovaní a oslabovaní legitímnych činností; zdôrazňuje význam dosiahnutia správnej rovnováhy medzi ľudskými právami, najmä právom na súkromie a inými legitímnymi úvahami, ako sú bezpečnosť alebo boj proti trestnej činnosti, terorizmu a extrémizmu; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim zavádzaním určitých technológií na kybernetický dohľad s dvojakým použitím proti aktivistom v oblasti ľudských práv, novinárom, politickým oponentom a právnikom;

55.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby komunikovali s vládami tretích krajín s cieľom skoncovať s represívnymi praktikami a právnymi predpismi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti terorizmu; pripomína záväzok každoročne aktualizovať prílohu I k nariadeniu Rady (ES) č. 428/2009(13), v ktorej sa uvádza zoznam položiek s dvojakým použitím, pre ktoré sa vyžaduje povolenie; zdôrazňuje potrebu účinnej digitálnej spolupráce medzi vládami, súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou, akademickou a technickou obcou, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zaistiť bezpečnú a inkluzívnu digitálnu budúcnosť pre všetkých v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv;

Migranti a utečenci

56.  zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť základné príčiny migračných tokov, ako sú vojny, konflikty, autoritárske režimy, prenasledovanie, siete nelegálnej migrácie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, chudoba, ekonomická nerovnosť a zmena klímy, a nájsť dlhodobé riešenia založené na rešpektovaní ľudských práv a na dôstojnosti; zdôrazňuje potrebu vytvorenia legálnych kanálov a trás pre migráciu a, ak je to možné, uľahčenia dobrovoľných návratov, a to aj v súlade so zásadou nenavracania;

57.  žiada, aby sa riešil vonkajší rozmer utečeneckej krízy vrátane hľadania udržateľných riešení konfliktov, a to budovaním spolupráce a partnerstiev s príslušnými tretími krajinami; domnieva sa, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti utečencov a ľudských práv je dôležitým stavebným kameňom spolupráce s tretími krajinami; zdôrazňuje, že v súlade s globálnymi paktmi o migrácii a utečencoch je potrebné prijať skutočné opatrenia na posilnenie sebestačnosti utečencov, rozšíriť prístup k riešeniam tretích krajín, zlepšiť podmienky v oblasti ľudských práv pri riadení migrácie, najmä v krajinách pôvodu alebo tranzitu, a zaistiť bezpečný a dôstojný návratu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby boli plne transparentné, pokiaľ ide o politiky spolupráce a prideľovanie finančných prostriedkov tretím krajinám na spoluprácu v oblasti migrácie; považuje za dôležité, aby zdroje určené na rozvoj a spoluprácu neboli odklonené od svojich cieľov a aby z nich nemali prospech tí, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv; vyzýva EÚ, aby podporila iniciatívu UNHCR zameranú na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti do roku 2024 v EÚ i mimo nej;

58.  odsudzuje úmrtia utečencov a migrantov a porušovanie ľudských práv v Stredozemnom mori; odsudzuje aj útoky na mimovládne organizácie, ktoré týmto ľuďom pomáhajú; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili objem humanitárnej pomoci pre nútene vysídlené osoby; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli podporu komunitám, ktoré hostia utečencov; trvá na tom, aby bolo vykonávanie globálnych paktov o migrácii a utečencoch preto spojené s plnením programu OSN do roku 2030, ako sa uvádza v cieľoch strategického rozvoja, ako aj so zvýšenými investíciami v rozvojových krajinách;

59.  zdôrazňuje, že núdzový stav klímy a masová strata biodiverzity predstavujú hlavnú hrozbu pre ľudské práva; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pracovali na stratégii EÚ na ochranu zdravého životného prostredia tým, že budú úzko spolupracovať s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako je UNHCR, ktorá nedávno začala spoločnú stratégiu s Programom OSN pre životné prostredie (UNEP); zdôrazňuje, že podľa odhadu OSN sa do roku 2050 zvýši počet environmentálnych utečencov; pripomína záväzky a povinnosti štátov a iných zodpovedných subjektov v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a predchádzania negatívnych vplyvov na ľudské práva; víta medzinárodné úsilie zamerané na presadzovanie väzby medzi environmentálnymi otázkami a otázkami súvisiacimi s a prírodnými katastrofami a so zmenou klímy a ľudskými právami; vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapájala do medzinárodnej diskusie o možnom normatívnom rámci pre ochranu osôb vysídlených z dôvodu zmeny životného prostredia a klímy;

Podpora demokracie

60.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratický a účinný politický pluralizmus v inštitúciách pôsobiacich v oblasti ľudských práv, nezávislé médiá, parlamenty a občiansku spoločnosť v ich úsilí o podporu demokratizácie, a to spôsobom citlivým voči kontextu a zohľadňujúcim kultúrne a národné pozadie príslušných tretích krajín v záujme posilnenia dialógu a partnerstva; pripomína, že ľudské práva sú základným kameňom procesu demokratizácie; s uspokojením berie na vedomie konzistentné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) na západnom Balkáne a v rámci Východného partnerstva a južného susedstva EÚ s cieľom presadzovať demokraciu a dodržiavanie základných práv a slobôd; pripomína, že skúsenosti a poznatky získané z prechodu k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete; pripomína, že rozšírenie EÚ sa preukázalo ako najúčinnejší nástroj na podporu demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv na európskom kontinente a že preto by možnosť pristúpenia k EÚ mala zostať otvorená pre krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ a vykonávať európske reformy, ako je uvedené v článku 49 Zmluvy o EÚ; naliehavo vyzýva EÚ, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení na ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám;

61.  víta závery Rady zo 14. októbra 2019 týkajúce sa demokracie ako začiatok procesu aktualizácie a posilňovania prístupu EÚ k posilňovaniu demokracie; v tomto smere zdôrazňuje úlohu vzdelávania v oblasti ľudských práv a demokratizácie ako základného nástroja na upevnenie týchto hodnôt v Európskej únii aj za jej hranicami; zdôrazňuje význam prijatia osobitných pravidiel financovania programov EÚ na podporu demokracie, a to so zreteľom na povahu demokratických zmien; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do primeraných zdrojov v záujme lepšej koordinácie programov na podporu demokracie a politických priorít; podporuje úsilie o zabezpečenie transparentnosti pomoci EÚ v tejto oblasti; vyjadruje odhodlanie presadzovať väčšiu transparentnosť demokratických procesov, najmä financovania politických a tematických kampaní rôznymi neštátnymi subjektmi;

62.  opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom; v tejto súvislosti víta a v plnej miere podporuje prácu skupiny Európskeho parlamentu na podporu demokracie a koordináciu volieb; pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ na presadzovanie demokratických noriem v dotknutých krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať demokraciu počas celého volebného cyklu dlhodobými pružnými programami odrážajúcimi povahu demokratickej zmeny; naliehavo vyzýva na dôkladné sledovanie prípadov porušovania ľudských práv kandidátov počas volebných procesov, najmä tých, ktorí patria do zraniteľných skupín alebo menšín;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 74. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1) https://undocs.org/A/HRC/36/46/Add.2
(2) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2018)0515.
(4) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 58.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2019)0187.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2019)0013.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0279.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0129.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.
(10) UNHCR – správa o globálnych trendoch za rok 2018 (19. júna 2019).
(11) Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2018)0467.
(13) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

Posledná úprava: 24. apríla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia