Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2135(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0052/2019

Predkladané texty :

A9-0052/2019

Rozpravy :

PV 14/01/2020 - 10
CRE 14/01/2020 - 10

Hlasovanie :

PV 15/01/2020 - 10.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0009

Prijaté texty
PDF 216kWORD 67k
Streda, 15. januára 2020 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
P9_TA(2020)0009A9-0052/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky – výročná správa (2019/2135(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 22. júna 2017, 28. júna 2018, 14. decembra 2018 a 20. júna 2019,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, 14. novembra 2016, 18. mája 2017, 17. júla 2017, 25. júna 2018 a 17. júna 2019,

–  so zreteľom na dokument Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016 a 10. júla 2018,

–  so zreteľom na spoločný súbor 42 návrhov schválených Radou Európskej únie a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktoré obe rady schválili 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany zo 7. júna 2017 (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o vojenských štruktúrach EÚ: súčasný stav a vyhliadky do budúcnosti(1),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a Helsinský záverečný akt Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z 1. augusta 1975,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru(2),

–  so zreteľom na svoje odporúčania Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vojenskej mobilite(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092 z 18. júla 2018, ktorým sa zriaďuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie(8),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 18. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)(10), z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(11) a z 12. decembra 2018 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(12),

–  so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý 14. novembra 2016 predložila PK/VP,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch EÚ – NATO(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na nový obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017 v tlačovej správe s názvom Európa, ktorá obraňuje: Komisia otvára diskusiu o prechode k bezpečnostnej a obrannej Únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2016 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(14), z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(15) a z 12. decembra 2018 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(16),

–  so zreteľom na nelegálnu inváziu na Krym a jeho anexiu Ruskom,

–  so zreteľom na Zmluvu o likvidácii rakiet stredného doletu (ďalej len „zmluva o INF“), jej opakované porušovanie Ruskom vrátane vývoja a nasadzovania zo zeme odpaľovaných systémov riadených striel s plochou dráhou letu 9M729 a odstúpenie Spojených štátov amerických a Ruska od tejto zmluvy,

–  so zreteľom na porušovanie vzdušného priestoru a námorných hraníc členských štátov Ruskom,

–  so zreteľom na stále väčšiu hospodársku a vojenskú prítomnosť Číny v stredomorských a afrických krajinách,

–  so zreteľom na hrozbu domáceho a zahraničného terorizmu, ktorú predstavujú najmä skupiny ako ISIS a al-Káida,

–  so zreteľom na nové technológie ako umelá inteligencia, vesmírne spôsobilosti a kvantová výpočtová technika, ktoré sú novými príležitosťami pre ľudstvo, ale prinášajú aj nové výzvy v oblasti obrany a zahraničnej politiky, ktoré si vyžadujú jasnú stratégiu a konsenzus medzi spojencami,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) z 24. júna 2014 vo veci C-658/11 Európsky parlament s podporou Európskej komisie proti Rade Európskej únie(17),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ v oblasti vojenskej mobility EÚ uverejnený 28. marca 2018,

–  so zreteľom na závery Rady o posilnení strategického partnerstva EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie: priority na roky 2019 – 2021, prijaté 18. septembra 2018,

–  zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0052/2019),

Pretrvávajúca neistota a nepredvídateľnosť bezpečnostnej situácie

1.  berie na vedomie trvalé zhoršovanie bezpečnostného prostredia v Únii vo vzťahu k mnohonásobným výzvam, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú bezpečnosť členských štátov a ich občanov: ozbrojené konflikty a nestabilné štáty na európskom kontinente a v jeho susedstve, ktoré spôsobujú veľké vysídľovanie obyvateľstva a porušovanie ľudských práv s pomocou nadnárodných sietí organizovanej trestnej činnosti, terorizmus džihádistov, kybernetické útoky, hybridné hrozby a vojenské útoky proti európskym krajinám, oslabovanie úsilia o odzbrojenie a medzinárodných režimov kontroly zbraní, rastúce ohrozovanie prírodných zdrojov, energetická neistota a zmena klímy;

2.  domnieva sa, že nestabilita a nepredvídateľnosť na hraniciach Únie a v jej bezprostrednom susedstve (severná Afrika, Blízky východ, Kaukaz, Balkán, východné Stredomorie, agresia Ruska voči Ukrajine a Gruzínsku atď.), ako aj širšom susedstve (Sahel, Africký roh atď.), priamo aj nepriamo ohrozujú bezpečnosť kontinentu; zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú nerozlučne späté; uznáva, že aktívna angažovanosť v susedstve je v záujme Európskej únie;

3.  konštatuje, že globálne mocnosti (Spojené štáty americké, Čína, Rusko), ale aj čoraz viac regionálnych mocností (Turecko, Irán, Saudská Arábia atď.), sa snaží presadzovať svoju moc kombináciou jednostranných diplomatických gest, zmien v spojenectvách, destabilizačných činností predovšetkým hybridnej povahy a zvyšovania vojenských kapacít;

4.  podčiarkuje rastúci geopolitický význam Arktídy a jeho vplyv na bezpečnostnú situáciu v EÚ a na celom svete; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa usilovala o súdržnejšiu vnútornú a vonkajšiu politiku EÚ, stratégiu pre Arktídu a konkrétny akčný plán pre angažovanosť EÚ v Arktíde a aby pri tom zohľadnila aj otázku bezpečnosti a geostrategické hľadisko; konštatuje, že EÚ má kapacitu prispieť k riešeniu potenciálnych bezpečnostných a geostrategických výziev;

5.  vyjadruje vážne znepokojenie nad celkovým destabilizujúcim správaním Turecka vrátane jeho nezákonných činností v cyperskej výhradnej hospodárskej zóne/kontinentálnom šelfe, ktorým narúša medzinárodné právo a dobré susedské vzťahy a ohrozuje mier a stabilitu v tomto nestabilnom regióne;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektorí títo aktéri v tejto súvislosti úmyselne obchádzajú multilaterálne mechanizmy, zásady Charty OSN a príslušné medzinárodné právo nevyhnutné na zachovanie mieru alebo sa dokonca snažia o ich odstránenie; konštatuje, že by mohli priamo ohroziť bezpečnosť EÚ, ako aj etablované bilaterálne vzťahy medzi EÚ a partnerskými krajinami;

7.  s cieľom zastaviť hrozbu šírenia jadrových zbraní zdôrazňuje význam multilaterálnych rokovaní medzi EÚ a príslušnými stranami; naliehavo žiada, aby sa rešpektovali zmluvy o jadrových zbraniach; naliehavo ďalej žiada, aby sa podporilo uzatvorenie novej zmluvy, ktorá by nahradila zmluvu INF, a aby sa obnovila platnosť Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v roku 2020;

8.  zdôrazňuje, že pre komplexnú a udržateľnú stratégiu EÚ v oblasti prepojenosti založenú na pravidlách je mimoriadne dôležité upevňovanie vzťahov s konkrétnym obsahom s východnou a juhovýchodnou Áziou; berie na vedomie narastajúcu koncentráciu vojenských síl v regióne a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby rešpektovali slobodu plavby, riešili rozdiely mierovými prostriedkami a upustili od jednostranných krokov na zmenu súčasného stavu, a to aj vo Východočínskom a Juhočínskom mori a v Taiwanskom prielive; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zasahovanie autokratických režimov zo zahraničia dezinformáciami a kybernetickými útokmi pred nadchádzajúcimi všeobecnými voľbami ohrozuje ázijské demokracie a regionálnu stabilitu; opätovne potvrdzuje svoju podporu zmysluplnému zapojeniu Taiwanu do medzinárodných organizácií, mechanizmov a aktivít;

9.  vyjadruje znepokojenie nad činnosťami a politikami Ruska, ktoré naďalej destabilizujú a menia bezpečnostné prostredie; zdôrazňuje, že Rusko aj naďalej okupuje východnú Ukrajinu, dohody z Minska sa nevykonávajú a pokračuje nezákonná anexia a militarizácia Krymu a Donbasu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rusko v Európe aj naďalej vedie zmrazené konflikty (v Moldavsku a Gruzínsku); zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba vystupovať jednotne, pokiaľ ide o politiku EÚ;

10.  naďalej odsudzuje vojenskú intervenciu Ruska a nezákonnú anexiu Krymského polostrova; vyjadruje podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny;

11.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politiky EÚ, pokiaľ ide o situácie, pri ktorých dochádza k okupácii alebo anexii územia;

12.  konštatuje, že Únia z politického, diplomatického a vojenského hľadiska len pomaly reaguje a adaptuje sa na nové krízy a túto novú medzinárodnú situáciu; domnieva sa, že v špecifickej oblasti obrany oslabujú nedostatočné investície, nízke kapacity a chýbajúca interoperabilita, ale tiež, a to predovšetkým, politická neochota vykonávať dôrazné ustanovenia európskych zmlúv a mnohých dohôd o spolupráci medzi členskými štátmi schopnosť Únie zohrávať rozhodujúcu úlohu vo vonkajších krízach a využiť svoj plný potenciál; uznáva a zdôrazňuje, že žiadna krajina nedokáže sama čeliť bezpečnostným výzvam na európskom kontinente a v jeho bezprostrednom okolí; žiada Európsku radu, aby v prípadoch, keď to Zmluva o EÚ umožňuje, za politickú prioritu stanovila využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v Rade; vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinný integrovaný prístup ku kríze a konfliktom, v ktorom by boli čo najlepšie a najvyváženejšie spojené civilné a vojenské prostriedky; domnieva sa, že schopnosť Únie primerane reagovať na vznikajúce krízy a konflikty závisí aj od rýchlosti rozhodovania; konštatuje, že cielené reštriktívne opatrenia môžu byť účinnými nástrojmi, ale zdôrazňuje, že by nemali mať vplyv na nevinných ľudí a mali by byť v súlade so zásadami Charty OSN a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“);

13.  víta uznanie spoločných bezpečnostných záujmov a rastúcu politickú vôľu členských štátov Európskej únie, ako aj ostatných európskych štátov a európskych inštitúcií konať spoločne v záujme svojej bezpečnosti tým, že si vyčlenia viac prostriedkov, aby mohli prijímať opatrenia s väčšou mierou prevencie, rýchlejšie, účinnejšie a samostatnejšie; konštatuje, že len spoločným prístupom sa EÚ môže stať silnejšou a môže prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a obranu;

14.  zdôrazňuje, že týmto výzvam je najlepšie čeliť spoločne, a nie jednotlivo; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ reagovala na tieto výzvy rýchlo, konzistentne, účinne, jednotne a v spolupráci so spojencami, partnermi a ďalšími medzinárodnými organizáciami;

15.  vyjadruje presvedčenie, že reakcia na bezpečnostné výzvy Únie spočíva predovšetkým vo vymedzení a posilnení jej strategickej autonómie a schopnosti fungovať v strategickom partnerstve s ďalšími stranami;

16.  zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO má zásadný význam, pokiaľ ide o riešenie bezpečnostných výziev, ktorým čelí EÚ a jej susedné krajiny; zdôrazňuje, že strategická autonómia EÚ nie je pre NATO žiadnou konkurenciou a neoslabuje súčasnú bezpečnostnú architektúru v Európe; zdôrazňuje, že silnejšia Európa posilňuje NATO a umožňuje EÚ zamerať sa spolu s NATO na riešenie globálnejších výziev;

17.  víta úspechy dosiahnuté za posledných päť rokov, pokiaľ ide o posilňovanie SBOP, a vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej rozvíjali schopnosť Únie pôsobiť ako globálny partner, ktorý zastupuje záujmy európskych občanov a pôsobí ako pozitívna sila v medzinárodných vzťahoch;

18.  víta a podporuje operáciu Atlantické odhodlanie (Atlantic Resolve) a zvýšenú predsunutú vojenskú prítomnosť NATO na európskom kontinente a uznáva význam jednotiek NATO v úsilí o odradenie Ruska od ďalšej agresie a poskytnutie kľúčovej podpory v prípade konfliktu;

19.  uznáva európsku účasť na operácii Rozhodná podpora (Resolute Support) v Afganistane, ako aj podporu, ktorú Európa tejto operácii poskytuje; ďalej uznáva význam tejto misie pre stabilitu a bezpečnosť Afganistanu a regiónu;

Potreba rozvinúť a posilniť európsku strategickú autonómiu

20.  poznamenáva, že ambícia dosiahnuť európsku strategickú autonómiu bola po prvýkrát formulovaná v záveroch Európskej rady z 19. a 20. decembra 2013 a prvýkrát uznaná v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie (ďalej len „PK/VP“) a v ktorej je európska strategická autonómia stanovená ako dlhodobý cieľ a vyzýva sa na postupnú synchronizáciu a vzájomné prispôsobenie vnútroštátnych cyklov obranného plánovania a postupov rozvoja spôsobilostí;

21.  domnieva sa, že európska strategická autonómia závisí od schopnosti Únie posilniť svoju slobodu posudzovania nezávislej operačnej kapacity, ktorá zahŕňa spoľahlivé vojenské sily, svoju priemyselnú kapacitu vyrábať zariadenia, ktoré jej ozbrojené sily potrebujú, a politickú schopnosť prijímať rozhodnutia, ak je to vzhľadom na okolnosti potrebné, a zároveň odráža cieľ, ktorým je prijatie väčšej zodpovednosti za európsku bezpečnosť v záujme obrany jej spoločných záujmov a hodnôt, ak je to možné spolu s jej partnermi, ale v prípade potreby aj individuálne; zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť je dôležitým prvkom pri dosahovaní strategickej autonómie; vyjadruje pevné presvedčenie, že európska strategická autonómia by mala zahŕňať schopnosť nasadzovať ozbrojené sily v okrajových oblastiach EÚ;

22.  domnieva sa preto, že európska strategická autonómia je založená v prvom rade na schopnosti Únie posúdiť krízovú situáciu a prijať samostatné rozhodnutie, čo si však vyžaduje nezávislý a účinný rozhodovací proces, dostupnosť prostriedkov posudzovania a slobodu analýzy a činnosti; domnieva sa tiež, že európska strategická autonómia je založená na schopnosti Únie konať samostatne, keď sú ohrozené jej záujmy (operácie, ktoré členské štáty EÚ považujú za prioritné), alebo v rámci existujúcej spolupráce; zdôrazňuje, že európska strategická autonómia je súčasťou multilaterálneho rámca, ktorý je v súlade so záväzkami prijatými v OSN a dopĺňa a posilňuje spojenectvá a partnerstvá, ku ktorým patrí väčšina členských štátov; zdôrazňuje, že strategická autonómia neznamená, že Únia bude vždy a za každých okolností konať sama;

23.  nazdáva sa, že potvrdenie európskej strategickej autonómie závisí od vytvorenia komplexnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podporovanej európskou obrannou spoluprácou v oblasti technológií, spôsobilostí a priemyslu a v operačnej oblasti; domnieva sa, že len praktická a flexibilná spolupráca založená na pragmatických iniciatívach umožní postupne prekonávať ťažkosti, vybudovať skutočnú spoločnú strategickú kultúru a vypracovať spoločné reakcie, ktoré budú zodpovedať hlavným výzvam v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ;

24.  zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia strategickej autonómie EÚ musia členské štáty zvýšiť svoje výdavky na obranu a usilovať sa dosiahnuť cieľ 2 % HDP; domnieva sa, že členské štáty a EÚ musia urýchlene zvýšiť investície do bezpečnosti a obrany a solidarita a spolupráca v oblasti obrany by sa mali stať pravidlom;

25.  zdôrazňuje, že európsku strategickú autonómiu možno skutočne dosiahnuť len vtedy, ak členské štáty preukážu politickú vôľu, jednotu a solidaritu, čo sa okrem toho prejavuje najmä v tom, že sa treba prednostne zamerať na obstarávanie európskych spôsobilostí, ktorých zariadenia spĺňajú najprísnejšie normy a sú dostupné a konkurencieschopné, aby sa zároveň zabezpečil recipročný prístup na prísne chránené zbrojárske trhy;

26.  opätovne zdôrazňuje, že strategická autonómia Európy je legitímna a potrebná ambícia a musí byť aj naďalej prioritným cieľom SZBP a európskej obrannej politiky; zdôrazňuje, že jej praktické a operatívne plnenie musí byť zaručené na úrovni EÚ, ako aj jej členských štátov;

Konsolidácia reálneho pokroku v záujme dosiahnutia európskej strategickej autonómie

27.  tvrdí, že európska strategická autonómia musí nadobudnúť praktickú podobu v oblastiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, priemyslu, spôsobilostí (spoločné programy, investície do obranných technológií) a operácií (financovanie operácií, budovanie kapacít partnerov a spôsobilosť plánovať a vykonávať misie);

28.  považuje za vhodné, aby sa reštriktívna politika vývozu zbraní uplatňovala na všetky typy zbraní vrátane tých s dvojakým použitím; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní; pripomína, že treba, aby všetky členské štáty dôsledne uplatňovali pravidlá stanovené v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008(18) o vývoze zbraní vrátane dôrazného uplatňovania druhého kritéria o dodržiavaní ľudských práv v krajine konečného určenia;

Misie a operácie SBOP

29.  domnieva sa, že obrana Európy je do veľkej miery založená na schopnosti Únie a politickej vôli členských štátov presvedčivým spôsobom vojensky zasahovať vo vonkajších operačných priestoroch; trvá na tom, že Únia disponuje značnými ľudskými, finančnými, technickými a vojenskými zdrojmi, ktoré jej poskytujú jedinečnú schopnosť vykonávať vojenské a civilné operácie a rýchlo a preventívne reagovať na budúce bezpečnostné hrozby, napríklad aktívnymi mierovými silami;

30.  zdôrazňuje, že od prijatia globálnej stratégie EÚ v roku 2016 prináša rozširovanie regionálnych a miestnych konfliktov, najmä v bezprostrednom susedstve Únie, mnohé výzvy pre bezpečnosť Únie, pretože pri nich hrozí, že rozšíria aj do ďalších oblastí; v tejto súvislosti sa domnieva, že Únia by mala byť dôraznejším aktérom v oblasti krízového riadenia, riešenia konfliktov a v mierových operáciách a mala by čo najviac konať v zhode s ostatnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN a Africká únia, v súlade so svojimi záväzkami voči multilateralizmu, ale aj samostatne, ak si to situácia vyžaduje;

31.  nabáda Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej lej „ESVČ“) a členské štáty, aby zaviedli perspektívnejší prístup k plánovaniu a rozvoju spôsobilostí a aby predvídali budúce potreby, aby mohla EÚ rázne reagovať na krízy a konflikty;

32.  poznamenáva, že Únia v súčasnosti pôsobí na troch kontinentoch, na ktorých je nasadených 16 civilných alebo vojenských misií (10 civilných a šesť vojenských, z ktorých tri misie sú výkonné a tri nevýkonné); uznáva prínos týchto misií k mieru a medzinárodnej bezpečnosti a stabilite; zdôrazňuje, že súčasne s vykonávaním týchto misií musí prebiehať transformácia vybraných nástrojov stanovených v Lisabonskej zmluve, ktoré boli zavedené v posledných rokoch, aby sa zvýšila ich účinnosť a zlepšila bezpečnosť občanov EÚ; podporuje cieľ, ktorým je zvýšenie účinnosti misií SBOP tým, že sa dosiahne cieľová hodnota 70 % pre podiel vyslaného personálu, a vyzýva členské štáty, aby prispievali výraznejšie;

33.  víta zapojenie Európskeho dvora audítorov do auditov misií a operácií SBOP a nabáda ho, aby vypracoval osobitné správy aj o ďalších misiách a operáciách;

34.  nabáda členské štáty a európske orgány, aby sa prednostne a aj naďalej vo vysokej miere angažovali v Afrike; víta preto rozhodnutie Rady z júla 2018 predĺžiť mandát vojenskej výcvikovej misie Európskej únie v rámci SBOP v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) o dva roky, ako aj zámer Rady začať vykonávať civilnú misiu ako doplnok k vojenskej misii; konštatuje, že tento najnovší vývoj je pozitívnym signálom opätovného zapojenia členských štátov, avšak zdôrazňuje, že bezpečnostná situácia a situácia v oblasti ľudských práv v tejto krajine sú aj naďalej veľmi problematické;

35.  podčiarkuje globálnu angažovanosť Únie v regióne Sahel a v Africkom rohu, kde pôsobí šesť civilných (EUCAP Mali, EUCAP Niger, EUCAP Somalia) a vojenských (EUTM Mali, EUTM Somalia, ATALANTA) misií; víta a podporuje úsilie zamerané na regionalizáciu fungovania civilných misií v regióne Sahel v súvislosti s bezpečnostnými výzvami, ktoré presahujú hranice členských štátov, v ktorých sa nasadzujú európske misie; okrem toho víta podporu, ktorú EÚ poskytuje operácii G5 Sahel; v tejto súvislosti kritizuje to, že ESVČ nestanovila žiadne vhodné ukazovatele na monitorovanie výsledkov misií EUCAP Niger a EUCAP Mali a že monitorovanie a hodnotenie činností misie nebolo primerané a nezameriavalo sa na ich dôsledky;

36.  je hlboko znepokojený desiatkami prípadov veľmi závažných porušení ľudských práv spáchaných bezpečnostnými silami Mali, ktoré vyšetrovala a nahlásila viacrozmerná integrovaná stabilizačná misia OSN v Mali (MINUSMA) a ktoré by podľa humanitárneho práva mohli byť považované za vojnové zločiny; naliehavo vyzýva PK/VP, aby zabezpečil, že partneri EÚ budú striktne dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, a to spolu s právne záväznými nariadeniami EÚ, a že sa tieto prípady bezodkladne dostanú pred súd; vyzýva ESVČ, aby Parlamentu urgentne podávala správy o týchto prípadoch;

37.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršovaním situácie v Burkine Faso a jej geopolitickými dôsledkami pre región Sahel a západný svet, ktorá si môže vyžiadať nasadenie civilnej a/alebo vojenskej misie s cieľom posilniť správu sektora bezpečnosti a dodržiavanie ľudských práv a obnoviť dôveru ľudí v bezpečnostné sily;

38.  opätovne zdôrazňuje strategický význam západného Balkánu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ; zdôrazňuje potrebu zlepšiť angažovanosť, integráciu a koordináciu EÚ v regióne, a to aj využívaním mandátu misií EÚ v rámci SBOP; opakuje, že cieľom politiky EÚ v oblasti západného Balkánu je zosúladiť krajiny v regióne s acquis EÚ a podporovať ich na ceste smerom k pristúpeniu k EÚ, čím sa v Európe ako celku zlepší riadenie mieru a stability;

39.  opätovne pripomína strategický význam východnej Európy a západného Balkánu pre stabilitu a bezpečnosť EÚ a podčiarkuje potrebu zamerať politickú angažovanosť EÚ na tieto regióny a ešte ju posilniť, a to aj tým, že sa misiám EÚ v rámci SBOP poskytne presvedčivý mandát;

40.  vyzdvihuje kľúčovú úlohu operácie EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, pokiaľ ide o smerovanie k mieru a bezpečnosti v tejto krajine a v tomto regióne a ich zachovanie; víta závery Rady z októbra 2019, ktoré podporujú zotrvanie európskych vojenských síl v Bosne a Hercegovine;

41.  vyzýva na urýchlené a účinné vykonanie dohovoru o civilných misiách, ktorý Rada a členské štáty prijali v novembri 2018 a ktorým sa majú zvýšiť prostriedky civilnej SBOP, aby sa dosiahla dohodnutá úroveň personálneho obsadenia a zvýšila flexibilita a operatívnosť misií, čo je predpokladom pre to, aby bola činnosť EÚ na mieste účinná a efektívna; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali dôkladné výročné preskúmanie, ktoré pomôže zhodnotiť pokrok pri vykonávaní paktu o civilnej SBOP a môže podporiť ďalšiu profesionalizáciu civilných misií SBOP po roku 2023, vrátane opatrení na zabezpečenie zodpovednosti všetkých zúčastnených aktérov za výsledky misií; vyzýva členské štáty, aby pilotným projektom čo najskôr otestovali novozavedenú koncepciu špecializovaných tímov v tejto oblasti a aby ho využili ako prostriedok, ktorým sa sprístupnia špecializované spôsobilosti na obmedzené časové obdobie, vyplnenia aktuálne medzery v tejto oblasti a vyhodnotenia skúseností z prvých prípadov nasadenia týchto tímov;

42.  zdôrazňuje, že v súčasnosti je v susedstve EÚ, konkrétne v Afrike a na Blízkom východe a v západnom Balkáne a vo východnej Európe, nasadených 10 civilných misií v rámci SBOP s vysokou pridanou hodnotou pre mier a bezpečnosť;

43.  zdôrazňuje, že vykonanie paktu o civilnej SBOP by nemalo byť konečným cieľom, pokiaľ ide o posilnenie civilnej SBOP;

44.  poznamenáva však, že účinnosť misií a operácií SBOP vo všeobecnosti oslabujú pretrvávajúce štrukturálne nedostatky a čoraz väčšia neochota členských štátov a európskych inštitúcií posilniť tieto misie a operácie z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj mandátu, a vyzýva, aby sa našlo spoločné európske riešenie na tieto problémy; konštatuje, že vojenské operácie SBOP čoraz častejšie pozostávajú z výcviku ozbrojených síl (ďalej len „EUTM“) a chýba im exekutívny rozmer, a poznamenáva, že napriek tomu, že personál výcvikových misií EUTM vykonáva dôležitú prácu, z dôvodu výcvikových obmedzení a chýbajúcich zbraní nedokážu vytvorené jednotky primerane fungovať a potláčať ozbrojené povstania a šírenie džihádistického terorizmu;

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu nevyhnutnosti hľadania spoločnej politickej vôle prebiehajú rozhodovacie a vykonávacie procesy veľmi rozdielnymi rýchlosťami; pripomína, že len veľmi málo vojenských operácií malo výkonný mandát, keďže rozhodovacie procesy nemohli nahradiť nedostatok politickej vôle, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby v prípade krízy našli politickú vôľu na aktívne využívanie štruktúr a postupov SBOP, aby sa misie uskutočňovali rýchlejšie, pružnejšie a jednotnejšie; vyzýva PK/VP, aby Európskemu parlamentu objasnil používanie zjavne nového nástroja krízového riadenia, ktorým sú misie menšieho rozsahu podľa článku 28 Zmluvy o EÚ;

46.  podčiarkuje nedostatočnú flexibilitu administratívnych a rozpočtových postupov, ktorá spôsobuje vážne problémy na mieste vyslanému personálu;

47.  zdôrazňuje, že treba pravidelne hodnotiť misie a operácie s cieľom zvýšiť ich efektívnosť; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby stanovili mandáty, rozpočty a pravidlá nasadzovania operačných postupov, ktoré budú zodpovedať príslušným operáciám, a aby vypracovali stratégiu ukončenia operácií; vyzýva v tejto súvislosti na pravidelnejšiu výmenu informácií a konzultácie s príslušnými parlamentnými výbormi pred misiami a operáciami, počas nich a po nich a vyzýva tieto výbory, aby svoje misie a delegácie zameriavali na oblasti, v ktorých sú nasadené misie a operácie SBOP; trvá na tom, aby sa oblasti SBOP posilnila úloha Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov, aby sa zaručil parlamentný dohľad nad SBOP a jej rozpočtom;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité organizovať a vykonávať spoločné výcviky a cvičenia európskych ozbrojených sil, ako aj paralelné a koordinované cvičenia EÚ a NATO, a tým podporovať organizačnú, procedurálnu a technickú interoperabilitu a vojenskú mobilitu s cieľom pripraviť misie čo najlepšie, zabezpečiť komplementárnosť, zabrániť zbytočnej duplicite a zamerať sa na riešenie širokého spektra konvenčných aj nekonvenčných hrozieb; víta v tejto súvislosti európsku iniciatívu na výmenu mladých dôstojníkov (tzv. vojenský Erasmus – EMILYO), ktorú realizuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany s cieľom umožniť vnútroštátnym inštitúciám vojenského vzdelávania a odbornej prípravy preskúmať možnosti kvantitatívnej a kvalitatívnej výmeny poznatkov a know-how; víta uznanie, že bez žien niet bezpečnosti a zdôrazňuje význam účasti žien na rokovaniach a misiách;

49.  zdôrazňuje, že opakujúcim sa problémom, ktorým čelia ozbrojené sily v krajinách, v ktorých EÚ zasahuje, je nedostatok vybavenia, ktorý bráni výcvikovým misiám v úspechu; konštatuje, že je ťažké zabezpečiť včas primerané vybavenie, najmä z dôvodu ťažkopádnych postupov verejného obstarávania; domnieva sa, že pozitívne výsledky, pokiaľ ide o výcvik a poradenstvo určené vojskám tretích krajín, nebude z dlhodobého hľadiska možné dosiahnuť bez toho, aby sa toto úsilie podporilo užitočnými a koordinovanými programami v oblasti dodávok vybavenia; víta iniciatívu budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD), ktorá priniesla revíziu nástroja na podporu stability a mieru v roku 2017 a umožnila tým financovanie odbornej prípravy, ako aj poskytovanie nesmrtiaceho vojenského vybavenia ozbrojeným silám tretích krajín; konštatuje, že do dnešného dňa boli vykonané tri projekty: v Mali, v Stredoafrickej republike a v Burkine Faso; zdôrazňuje veľký záujem miestneho obyvateľstva o podporu v oblasti odbornej prípravy a dodávok vybavenia;

50.  vyzýva EÚ, aby riešila pretrvávajúce a narastajúce hrozby pre ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a zakročila proti pašovaniu kultúrnych artefaktov, najmä v konfliktných oblastiach; poznamenáva, že ak oberieme spoločnosti o ich kultúrne dedičstvo a historické korene, stanú sa zraniteľnejšie voči radikalizácii a náchylnejšie prijať globálnu džihádistickú ideológiu; vyzýva EÚ, aby vypracovala rozsiahlu stratégiu proti takýmto hrozbám;

51.  vyjadruje znepokojenie nad problémom vytvárania ozbrojených síl, najmä pri nasadzovaní vojenských misií; zdôrazňuje, že misia EUTM Somalia má problémy nájsť potrebné ozbrojené sily; konštatuje, že na poslednej konferencii o vytvorení ozbrojených síl 4. júna 2019 sa poukázalo na to, že misia možno skončí neúspechom z dôvodu chýbajúceho personálu; konštatuje, že do súčasných vojenských operácií EÚ je v priemere zapojených len približne desať členských štátov; zdôrazňuje, že odborná spôsobilosť, profesionalita a angažovanosť personálu na mieste sú kľúčovými predpokladmi úspechu misie; vyzýva členské štáty, aby sa viac zameriavali na kvalitu personálu vysielaného na misie a aby obsadili viac pracovných miest pridelených misiám;

52.  vyzýva Radu, aby objasnila, prečo niektoré misie naďalej pokračujú napriek tomu, že už dosiahli svoj obmedzený vojenský alebo civilný cieľ; domnieva sa, že všetky existujúce misie by sa mali posúdiť, aby sa zistilo, ktoré z nich sú aj naďalej relevantné; vyjadruje presvedčenie, že Únia by mala sústrediť úsilie na misie s najväčšou pridanou hodnotou; podporuje stanovenie a dodržiavanie objektívnych kritérií na meranie tejto pridanej hodnoty a rozhodovanie o tom, či sa misia bude vykonávať;

53.  berie na vedomie rozhodnutie z 26. septembra 2019 o rozšírení námornej operácie EÚ v Stredozemí (EUNAVFOR MED SOPHIA) o šesť mesiacov, t. j. do 31. marca 2020; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že námorná prítomnosť je aj naďalej pozastavená; zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi a požaduje opätovné nasadenie námorných kapacít a vykonávanie mandátu v plnom rozsahu;

54.  domnieva sa, že otázka financovania misií a operácií SBOP má zásadný význam pre udržateľnosť tejto politiky; zdôrazňuje, že treba preskúmať mechanizmus Athena, aby sa zefektívnil mechanizmus financovania vojenských operácií a misií SBOP; podporuje v tejto súvislosti návrh PK/VP, ktorý podporuje aj Komisia, na vytvorenie Európskeho mierového nástroja, ktorým by sa financovala časť nákladov na obranné činnosti Únie vrátane spoločných nákladov na vojenské operácie SBOP a nákladov spojených s budovaním vojenských kapacít partnerov; dúfa, že členské štáty rýchlo dosiahnu dohodu, aby sa tento nástroj mohol zaviesť; zdôrazňuje, že treba zvýšiť pružnosť finančných pravidiel Únie, aby sa podporila jej schopnosť reagovať na krízy a uľahčilo vykonávanie ustanovení Lisabonskej zmluvy; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uvažovali o flexibilnom mechanizme, na základe ktorého by bolo možné pomôcť členským štátom, ktoré sa chcú zúčastniť na misii SBOP, znášať náklady na túto misiu, čím by sa uľahčilo ich rozhodovanie o začatí alebo posilnení misie; konštatuje, že tento nástroj by bol plne v súlade s cieľmi strategickej autonómie EÚ v operačnej oblasti;

55.  vyzýva PK/VP, aby sa pravidelne radil s Európskym parlamentom o všetkých otázkach a základných rozhodnutiach týkajúcich sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; v tejto súvislosti sa domnieva, že s Európskym parlamentom by sa malo vopred konzultovať o strategickom plánovaní misií SBOP, o zmenách ich mandátu a o možnostiach ich ukončenia;

56.  podporuje zriadenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (ďalej len „MPCC“) pre oblasť výkonných misií, aby bolo možné vykonať všetky vojenské operácie SBOP; žiada, aby sa posilnila spolupráca medzi MPCC a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií; upozorňuje na problémy náboru pracovníkov a získavania prostriedkov, ktoré treba vyriešiť, ak sa má zabezpečiť plné fungovanie MPCC; vyzýva ESVČ, aby MPCC transformovala z virtuálneho útvaru s pracovnými miestami s rôznorodým zaradením na silný vojenský subjekt, ktorý môže plánovať a viesť celé spektrum vojenských operácií uvedených v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

57.  berie na vedomie neúspech projektu bojových skupín Únie, ktoré od svojho vzniku v roku 2007 ešte nikdy neboli nasadené a boli použité len ako nástroj transformácie európskych ozbrojených síl, a to najmä z dôvodu rezervovanosti členských štátov a zložitosti ich nasadzovania a financovania, čo je v rozpore s pôvodným cieľom rýchlosti a účinnosti; zastáva názor, že systém bojových skupín EÚ by sa mal reštrukturalizovať, ďalej politicky rozvíjať a mali by sa naň prideliť dostatočné finančné prostriedky, aby bol funkčný, použiteľný, rýchly a efektívny; požaduje prehodnotenie a oživenie projektu bojových skupín na základe získaných poznatkov a skúseností;

58.  poznamenáva, že doložka o vzájomnej pomoci (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ), ktorá sa uplatnila jedenkrát, najmä ako odpoveď na ozbrojený útok na území členského štátu, svedčí o solidarite, ktorá existuje medzi členskými štátmi; konštatuje však, že podmienky, na základe ktorých je možné tento článok aktivovať, a ani postup poskytovania požadovanej pomoci neboli nikdy jasne vymedzené; požaduje presné usmernenia pre prijatie presne vymedzeného rámca pre budúcu aktiváciu a operatívnejšie uplatňovanie tejto doložky, širšiu diskusiu o skúsenostiach s jej uplatňovaním a spoločné úsilie s cieľom objasniť jej rozsah;

59.  pripomína, že aj doložka o solidarite (článok 222 ZFEÚ) umožňuje Únii a členským štátom poskytnúť pomoc členskému štátu, ktorý sa stal objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou; pripomína, že v stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ z roku 2013 sa uvádza, že „mimoriadne závažný kybernetický incident alebo útok by mohli pre členský štát predstavovať dostatočný dôvod na uplatnenie doložky o solidarite EÚ (článok 222 Zmluva o fungovaní Európskej únie); pripomína, že v rozhodnutí Rady 2014/415/EÚ o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou sa stanovuje, že doložkou o solidarite sa Únia vyzýva, aby zmobilizovala všetky svoje dostupné nástroje vrátane štruktúr vytvorených v rámci SBOP; vyzýva členské štáty, aby zvážili aktiváciu doložky o solidarite v budúcnosti;

60.  vyjadruje presvedčenie, že vykonávanie misií a operácií SBOP sa musí podporiť flexibilnými nástrojmi, aby bolo pre EÚ a jej členské štáty ľahšie zaviazať sa k zabezpečovaniu európskej strategickej autonómie v záujme stability európskeho kontinentu; zdôrazňuje preto účinnosť modulárnych, viacúčelových a skutočne funkčných štruktúr velenia, ako je Európsky zbor (Eurocorps); konštatuje, že úlohy tejto štruktúry ústredia sa podarilo úspešne rozšíriť a diverzifikovať: v rokoch 2015 až 2018 bol Európsky zbor nasadený štyrikrát v rámci výcvikových misií EÚ v Mali a Stredoafrickej republike (EUTM Mali a EUTM RCA); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby nasledovali tento príklad flexibilnej a operačnej spolupráce, ktorá už preukázala, že je užitočná a účinná;

61.  očakáva, že Únia účinne využije všetky existujúce politické nástroje SZBP a SBOP v oblastiach diplomacie, spolupráce, rozvoja, humanitárnej pomoci, riadenia konfliktov a udržiavania mieru; pripomína, že vojenské a civilné nástroje SBOP nemôžu byť v žiadnom prípade jediným riešením bezpečnostných problémov a že by sa mal vždy uplatňovať tzv. integrovaný prístup; domnieva sa, flexibilitu potrebnú na splnenie najambicióznejších cieľov v oblasti bezpečnosti možno dosiahnuť jedine využívaním všetkých týchto nástrojov na základe tzv. integrovaného prístupu;

62.  pripomína, že konflikty je možné vyriešiť úspešnejšie, ak sa počas celého procesu dodržiava rodová parita a rovnosť; vyzýva na zvýšenie účasti a väčšie zastúpenie žien na vedúcich pozíciách v týchto misiách, systematické začleňovanie rodového hľadiska do misií SBOP a aktívny prínos k vykonávaniu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby iniciovali ambiciózne kroky s cieľom zvýšiť zastúpenie žien medzi medzinárodnými expertmi na všetkých úrovniach misií a operácií SBOP, prípadne využívaním osobitného akčného plánu alebo cielených stimulov a plánovaním kariér žien alebo mechanizmov náboru pracovníkov, ktoré zabezpečia ich lepšie zastúpenie;

63.  vyzýva PK/VP, aby v naliehavých záležitostiach týkajúcich sa vykonávania SBOP viedol pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom; domnieva sa, že PK/VP alebo príslušný úradník ESVČ, ktorý priamo dohliada na štruktúry velenia SBOP a podieľa sa na navrhovaní, vykonávaní a hodnotení súčasných civilných a vojenských operácií, by mal bezodkladne informovať Európsky parlament o dôležitých zmenách štruktúry takýchto operácií, najmä pokiaľ ide o ich celkový charakter, mandát, dĺžku alebo predčasné ukončenie;

64.  podčiarkuje rastúcu a zásadnú úlohu žien v mierových misiách a bezpečnostnej a obrannej politike a vyzýva PK/VP, aby nadviazal dialóg s Európskym parlamentom o nástrojoch, ktoré sa majú zaviesť, a opatreniach, ktoré sa majú prijať;

65.  zdôrazňuje, že treba ďalej rozvíjať parlamentný a demokratický charakter a rozmer SBOP; domnieva sa, že účinná SBOP, ktorá zodpovedá bezpečnostným výzvam 21. storočia, musí zahŕňať silnú zložku parlamentnej kontroly a spĺňať prísne normy v oblasti transparentnosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; zastáva názor, že posilnenie parlamentného rozmeru SBOP je v súlade s túžbou občanov EÚ po bezpečnosti, mieri a väčšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi členskými štátmi;

Spôsobilosti a priemysel

66.  zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia európskej strategickej autonómie bude zvýšenie spôsobilostí členských štátov a ich rozpočtov na obranu a posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne;

67.  konštatuje, že obranný i kozmický priemysel čelia bezprecedentnej celosvetovej konkurencii a veľkým technologickým zmenám, pokiaľ ide o zavádzanie vyspelých technológií (robotika, umelá inteligencia, kybernetické technológie atď.);

68.  víta výrazný obrat v trende znižovania rozpočtov na obranu; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby inteligentne investovali dodatočné finančné prostriedky do programov spolupráce; zastáva názor, že to treba podporovať a nabádať na to na úrovni Únie; nabáda členské štáty, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na úroveň 2 % HDP;

69.  víta úsilie, ktoré európske inštitúcie a členské štáty v poslednom čase vyvíjajú v nadväznosti na uverejnenie globálnej stratégie EÚ, keď sa pokúšajú oživiť existujúce nástroje SBOP a plne vykonávať ustanovenia Lisabonskej zmluvy; zdôrazňuje, že tieto sľubné ambície treba teraz konsolidovať a nadviazať na ne konkrétnymi opatreniami, aby mohli účinne prispievať k bezpečnosti európskeho kontinentu a jeho bezprostredného susedstva;

70.  berie s uspokojením na vedomie návrh Komisie z 2. mája 2018, na základe ktorého by sa mal v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) vytvoriť rozpočtový riadok na spoluprácu v oblasti obrany vo výške 13 miliárd EUR, ktorý by mal slúžiť na podporu spoločného výskumu v oblasti obrany a rozvoja spôsobilostí; konštatuje, že tento návrh, ktorý vyplýva z bezprecedentného záväzku Komisie, si naďalej vyžaduje jednomyseľnú dohodu členských štátov v budúcom VFR a následné schválenie v Európskom parlamente;

71.  víta návrh Komisie z júna 2017 zriadiť Európsky obranný fond (ďalej len „EDF“), ktorý by koordinoval, dopĺňal a znásoboval vnútroštátne investície do obrany, nabádal na spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom rozvíjať najmodernejšie a interoperabilné obranné technológie a zariadenia a podporoval inovatívny a konkurencieschopný európsky obranný priemysel v celej Únii vrátane cezhraničných MSP; konštatuje, že tento návrh je prvou iniciatívou, v rámci ktorej sa finančné prostriedky Spoločenstva budú využívať na priamu podporu spoločných projektov spolupráce v EÚ v oblasti obrany; uznáva, že v oblasti európskej obrany ide o významný posun, a to z politického, ako aj priemyselného hľadiska; konštatuje, že EDF by mohol prispievať k financovaniu výskumu a vývoja štrukturálnych projektov, ako napríklad budúceho európskeho systému vzdušného boja, tankov, ťažkých transportných lietadiel alebo európskej protiraketovej obrany, ako aj malých a stredných projektov zameraných na inovatívne, futuristické riešenia v oblasti obrany; víta pracovný program na rok 2019 týkajúci sa prípravnej akcie, v rámci ktorého sa 25 miliónov EUR vynaloží na výskum prevahy elektromagnetického spektra a budúce prevratné technológie v oblasti obrany, čo sú dve kľúčové oblasti pre dlhodobé zachovanie technologickej nezávislosti Európy; víta tiež to, že Komisia prijala v marci 2019 prvý Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP), v ktorom sa plánuje spolufinancovanie spoločného vývoja obranných spôsobilosti v rokoch 2019 – 2020 vo výške 500 miliónov EUR, ako aj to, že na rok 2019 bolo zverejnených deväť výziev na predkladanie návrhov vrátane projektu Eurodrone, čo je kľúčová spôsobilosť strategickej autonómie Európy; upozorňuje, že v roku 2020 bude nasledovať ďalších 12 výziev na predkladanie návrhov, ktoré budú zahŕňať prioritné témy vo všetkých oblastiach (vzduch, zem, more, kybernetický priestor a kozmický priestor); berie na vedomie súvislosť medzi rozhodnutiami o obstarávaní, ktoré dnes prijímajú členské štáty, a perspektívami priemyselnej a technologickej spolupráce v rámci EDF;

72.  víta účinné vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“) ako dôležitú etapu na ceste k posilnenej spolupráci medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že toto ustanovenie, ktoré bolo začlenené do Lisabonskej zmluvy v roku 2009 (článok 46 Zmluvy o Európskej únii), je právne záväzné a obsahuje súbor ambicióznych záväzkov, ktoré umožňujú európskym krajinám, ktoré o to majú záujem, aby rýchlejšie napredovali pri realizácii spoločných projektov v oblasti obrany; uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať PESCO pri formovaní európskeho dopytu; konštatuje, že značný počet projektov, ktoré môžu byť začlenené do programu EDIDP, sa vypracúva v rámci PESCO a prospela by im väčšia finančná podpora; podporuje plný súlad medzi projektmi PESCO a EDF;

73.  zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné, aby bola PESCO zosúladená s koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany (CARD), ktoré sa vykonáva od roku 2017, s cieľom posilniť obranné spôsobilosti členských štátov a optimalizovať ich rozpočtové výdavky v tejto oblasti; opätovne kritizuje to, že opatrenia neboli doposiaľ strategicky odôvodnené z hľadiska východísk obrannej politiky; vyzýva v tejto súvislosti Radu a Komisiu, aby spolu s Európskym parlamentom vypracovali bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane ako určitú formu medziinštitucionálnej dohody, ako aj strategický dokument o obrannom priemysle na obdobie 2021 – 2027; zdôrazňuje, že nové projekty by mali byť zahrnuté do plánu rozvoja spôsobilostí (CDP), ktorý umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom vyplniť medzery v oblasti spôsobilostí vďaka činnosti Európskej obrannej agentúry; domnieva sa, že preskúmanie CARD by malo účinne prispieť k harmonizácii a komplementárnosti investícií a spôsobilostí vnútroštátnych ozbrojených síl, zaručiť strategickú a operačnú autonómiu Únie a umožniť členským štátom účinnejšie investovať do obrany;

74.  víta plnú koordináciu medzi plánom rozvoja spôsobilostí prijatým Európskou obrannou agentúrou a doposiaľ vykonávaným plánovaním spôsobilostí, čo svedčí o tom, že existuje široká interoperabilita medzi armádami tých členských štátov, ktoré sú zároveň členmi NATO;

75.  zdôrazňuje význam vojenskej mobility; víta návrh Komisie vyčleniť v budúcom VFR 6,5 miliardy EUR na projekty vojenskej mobility; zdôrazňuje, že treba postúpiť vpred, pokiaľ ide o vytvorenie vojenskej mobility, ktorá bude slúžiť rovnako EÚ, ako aj NATO; víta, že tento projekt je súčasťou PESCO; zdôrazňuje, že vojenská mobilita čelí dvom výzvam: zefektívneniu postupov a rozširovaniu infraštruktúry; pripomína, že kolektívna bezpečnosť a obrana členských štátov a ich schopnosť zasiahnuť v krízových situáciách v zahraničí závisí v podstate od schopnosti voľne a rýchlo presúvať vojenské jednotky, personál civilného krízového riadenia, materiál a vybavenie na území a mimo územia Únie; zdôrazňuje, že vojenská mobilita je strategickým nástrojom, ktorý EÚ umožní účinne presadzovať svoje záujmy v oblasti bezpečnosti a obrany tak, aby sa dopĺňali s činnosťou ďalších organizácií, napríklad NATO;

76.  zamýšľa sa nad pomalým štartom 34 projektov PESCO a oneskoreniami tretej vlny 13 projektov, z ktorých žiadny sa dodnes vlastne nezačal, a zdôrazňuje, že treba stanoviť konkrétne termíny realizácie projektov a získať jasnejší prehľad o tom, čo prinesú ich konečné výsledky; konštatuje, že len štyri projekty dosiahnu v roku 2019 svoju počiatočnú operačnú kapacitu; poukazuje na nedostatočnú ambicióznosť a rozsah niektorých projektov, ktoré neriešia najzjavnejšie nedostatky v oblasti spôsobilostí, najmä v prvej vlne, kde ide najmä o projekty v oblasti spôsobilostí zahŕňajúce maximálny počet členských štátov; vyzýva PK/VP, aby bezodkladne informoval Európsky parlament o tom, ktoré projekty PESCO sa majú predčasne ukončiť a z akých dôvodov; konštatuje, že požadovaná inkluzívnosť účasti na projektoch PESCO by nemala ohroziť vysoké ambície zúčastnených členských štátov; domnieva sa, že zapojenie tretích krajín a subjektov tretích krajín do PESCO by malo spĺňať prísne podmienky, ktoré sa predpokladali už na začiatku, a malo by vychádzať zo zaužívanej a účinnej reciprocity; upozorňuje v tejto súvislosti na práva Európskeho parlamentu vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-658/11; vyzýva členské štáty, aby predkladali projekty s európskym strategickým rozmerom, čím sa posilní európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB), aby bolo možné reagovať priamo na operačné potreby európskych ozbrojených síl;

77.  vyzýva Radu, aby prijala pozíciu Európskeho parlamentu k článku 5 budúceho nariadenia o Európskom obrannom fonde; zdôrazňuje, že treba urýchlene dobudovať EDF; upozorňuje, že tento nástroj ešte nebol schválený s konečnou platnosťou a v apríli 2019 bol vyjadrený len čiastočný, politický súhlas; zdôrazňuje, že je dôležité, aby si Európsky parlament zachoval svoju pozíciu, pokiaľ ide o výšku prostriedkov v EDF, účasť tretích krajín a prijatie primeranej politiky duševného vlastníctva v súvislosti s bezpečnosťou a obranou v záujme ochrany výsledkov výskumu; pripomína, že európsky trh v oblasti obrany je pre poskytovateľov z tretích krajín mimoriadne otvorený; opätovne potvrdzuje, že EDF sa v žiadnom prípade nemôže zamieňať s akýmkoľvek druhom protekcionistického nástroja; vyzýva spojenecké krajiny Európskej únie, aby zvážili recipročné otvorenie svojich trhov v oblasti obrany; pripomína v tejto súvislosti mimoriadne citlivú a strategickú povahu výskumu v oblasti obrany, a to v súvislosti s konkurencieschopnosťou priemyslu, ako aj strategickou autonómiou Únie; žiada, aby sa náležite zohľadňovali prvotné poznatky získané počas vykonávania programu EDIDP (najmä v súvislosti s uplatňovaním výnimiek pre oprávnené subjekty), pilotného projektu a prípravnej akcie Únie týkajúcej sa výskumu v oblasti obrany; vyzýva členské štáty, aby sa ako finálni klienti obranného priemyslu plne zapojili do rozhodovacieho procesu, a tým zaručili, aby boli začlenené programy zamerané na plnenie strategických potrieb SBOP a členských štátov; domnieva sa, že úspech EDF bude závisieť od toho, či dokáže napĺňať osobitné potreby zúčastnených štátov v oblasti obrany, propagovať výrobky obranného priemyslu, ktoré je možné nasadzovať, a zaručiť dostatočné rozpočtové prostriedky, pričom by mal zároveň zabrániť duplicite priemyselného know-how, zabezpečiť dopĺňanie vnútroštátnych investícií do obrany a zaistiť, aby spolupráca nebola príliš komplikovaná a aby vychádzala zo spoločných európskych noriem a interoperability v oblasti výzbroje a vojenského vybavenia; domnieva sa, že rozvoj európskeho obranného priemyslu reguláciou prístupu subjektov, ktoré sú kontrolované tretími stranami zvonku EÚ, k projektom financovaným z fondu je v plnom súlade s európskou ambíciou dosiahnuť strategickú autonómiu a nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami EÚ a jej členských štátov;

78.  dúfa, že rozhodnutia o účasti tretích strán na projektoch PESCO za žiadnych okolností nenarušia podmienky dohodnuté na rokovaniach o EDF a EDIDP, keďže financovaním týchto programov sa vyzdvihuje ich európska pridaná hodnota;

79.  zdôrazňuje, že kozmický priestor má pre Európu strategický význam, domnieva sa, že ambiciózna politika v oblasti kozmického priestoru môže významne prispieť k posilneniu SBOP, a zdôrazňuje, že treba pokročiť v rozvoji technológií, ktoré majú civilné aj vojenské uplatnenie a dokážu zabezpečiť európsku strategickú autonómiu; víta začlenenie návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanovuje Vesmírny program Únie a zriaďuje Agentúra Európskej únie pre vesmírny program, do budúceho VFR s cieľom podporiť vedúce postavenie EÚ v oblasti kozmického priestoru; opakuje svoj návrh na financovanie tohto programu až do výšky 16,9 miliardy EUR; víta pokrok v oblasti satelitných technológií Európskej únie (Galileo, Copernicus, EGNOS); zdôrazňuje, že pre rozhodovaciu a operačnú autonómiu Únie je nevyhnutné, aby mala k dispozícii primerané satelitné zdroje, pokiaľ ide o zhotovovanie snímok z kozmického priestoru, zhromažďovanie informácií, komunikačné zariadenia a dohľad nad kozmickým priestorom; zdôrazňuje, aké je dôležité, aby mala EÚ k dispozícii autonómny prístup do kozmického priestoru; domnieva sa, že služby súvisiace s kozmickým priestorom by mali byť plne funkčné, aby mohli poskytovať satelitné snímky s vysokým rozlíšením na podporu misií a operácií SBOP; zdôrazňuje, že z EDF by sa mali financovať priemyselné projekty s kozmickým rozmerom, ktoré Únii prinesú skutočnú pridanú hodnotu;

80.  zdôrazňuje, že satelitná komunikácia je mimoriadne dôležitá pre obranu, bezpečnosť, humanitárnu pomoc, reakcie na núdzové situácie a diplomatickú komunikáciu a je kľúčovým prvkom civilných misií a vojenských operácií; víta novú iniciatívu vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM), ktorá významne prispeje k posilneniu strategickej autonómie Únie tým, že členským štátom poskytne zaručený prístup k bezpečnej satelitnej telekomunikácii;

81.  žiada, aby sa bezodkladne vykonala analýza možností civilného využívania geopriestorových spôsobilostí Satelitného strediska Európskej únie; domnieva sa, že satelitné spôsobilosti EÚ by sa okrem bezpečnostných účelov mali využívať aj na podporu EÚ a členských štátov pri monitorovaní migrácie, v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, vyhľadávaní prírodných zdrojov, pri ochrane hraníc, kontrole stavu ľadovcov a mnohých ďalších činnostiach;

82.  podčiarkuje zraniteľnosť vesmírnej infraštruktúry voči narušeniam, útokom a mnohým ďalším hrozbám vrátane zrážok s vesmírnym odpadom a inými satelitmi; opakuje, že je dôležité zabezpečiť kľúčovú infraštruktúru a komunikácie a vyvíjať odolné technológie; domnieva sa, že treba posilňovať kapacity, aby sa dali riešiť vznikajúce hrozby v kozmickom priestore, a víta návrh Komisie v rámci vesmírneho programu na posilnenie existujúcich služieb dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST);

83.  zdôrazňuje, že v súčasnosti má čoraz viac mocností vojenské spôsobilosti v oblasti kozmického priestoru; pripomína, že zásada nevyzbrojovania kozmického priestoru je zakotvená v medzinárodnom práve; konštatuje však, že túto zásadu niektoré veľmoci porušili tým, že predložili návrh právneho predpisu na vytvorenie plnohodnotných ozbrojených síl v kozmickom priestore a vymedzenie kozmického priestoru ako priestoru ozbrojeného konfliktu; domnieva sa, že Únia musí odsúdiť trend ozbrojovania kozmického priestoru, ako aj zavádzanie kozmického odstrašovania, ktorého cieľom je vážne ohroziť kozmické spôsobilosti protivníka, keďže tieto javy považuje za znak strategickej nestability;

84.  domnieva sa, že budúce generálne riaditeľstvo Komisie pre obranný a kozmický priemysel by malo analyzovať synergie medzi európskymi vesmírnymi programami a akčným plánom v oblasti európskej obrany z novembra 2016 s cieľom zabezpečiť celkovú súdržnosť v tejto strategickej oblasti;

85.  vyjadruje presvedčenie, že Únia má zásadný záujem na vytvorení bezpečného a otvoreného námorného prostredia, ktoré umožňuje voľný pohyb tovaru a osôb; zdôrazňuje, že sloboda plavby má zásadný význam a nesmie sa obmedzovať; konštatuje, že prevažnú časť strategických aktív, kritickej infraštruktúry a kapacít kontrolujú členské štáty a že pre európsku bezpečnosť je mimoriadne dôležitá ich ochota posilňovať spoluprácu; opätovne potvrdzuje úlohu Únie ako globálneho poskytovateľa námornej bezpečnosti a zdôrazňuje význam rozvoja relevantných vojenských a civilných spôsobilostí; víta v tomto smere prijatie revidovaného akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti EÚ v júni 2018;

86.  domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe kybernetických útokov, počítačovej kriminality a terorizmu páchaných štátnymi i neštátnymi subjektmi; zdôrazňuje, že kybernetické incidenty majú veľmi často cezhraničný dosah, a preto postihujú viac ako jeden členský štát; domnieva sa, že kybernetické útoky sú vzhľadom na svoju povahu hrozbou, ktorá si vyžaduje reakciu na úrovni celej Únie vrátane spoločných podporných spôsobilostí pre vypracúvanie analýz; nabáda členské štáty, aby si poskytovali vzájomnú pomoc v prípade kybernetického útoku proti ktorémukoľvek z nich;

87.  považuje za nevyhnutné, aby EÚ a NATO nie len pokračovali vo výmene spravodajských informácií, ale aby túto výmenu aj zintenzívnili, aby bolo možné oficiálne odhaľovať páchateľov kybernetických útokov a následne voči nim prijímať obmedzujúce sankcie; považuje za nevyhnutné pokračovať v aktívnej spolupráci medzi EÚ a NATO v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany, a to účasťou na kybernetických cvičeniach a spoločných výcvikových akciách;

88.  požaduje stabilný zdroj financovania pre oddelenie strategickej komunikácie ESVČ a veľký objem prostriedkov pre pracovnú skupinu East StratCom;

89.  naliehavo žiada ESVČ a Radu, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie kybernetickej bezpečnosti, najmä v prípade misií SBOP, a to aj prijatím opatrení na úrovni EÚ a členských štátov, ktorými by sa zmiernili hrozby, ktorým SBOP čelí, napríklad budovaním odolnosti pomocou vzdelávania, odbornej prípravy a výcviku a racionalizáciou štruktúry vzdelávania a odbornej prípravy EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

90.  víta úsilie o posilnenie schopnosti EÚ bojovať proti tzv. hybridným hrozbám, ktoré charakterizuje kombinovanie nejednoznačných postojov a priameho a nepriameho nátlaku a využívanie vojenských a nevojenských spôsobilostí a ktoré sú súčasťou širokej škály vnútorných a vonkajších bezpečnostných výziev, ktorým Únia čelí; berie na vedomie diskusie o aktivovaní doložky o vzájomnej pomoci v súvislosti s hybridnými hrozbami s cieľom poskytnúť Európskej únii prostriedok účinnej spoločnej reakcie;

91.  uznáva rastúci význam počítačových a automatizovaných spôsobilostí v oblasti spravodajských informácií; zdôrazňuje, že tieto spôsobilosti sú pre členské štáty a inštitúcie EÚ hrozbou; naliehavo vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pokračovali v zlepšovaní svojich kybernetických a automatizovaných technológií; ďalej nabáda na spoluprácu v súvislosti s týmto technologickými zlepšeniami;

92.  uznáva, že umelá inteligencia má v európskej obrane čoraz väčší význam; berie na vedomie najmä mnohé vojenské aplikácie vyplývajúce z umelej inteligencie, ktoré umožňujú riadiť a simulovať operačné prostredie, pomáhať v rozhodovacom procese, odhaľovať hrozby a spracovávať spravodajské informácie; zdôrazňuje, že pre zabezpečenie európskej strategickej autonómie v oblasti spôsobilostí a operácií je nevyhnutný rozvoj spoľahlivej umelej inteligencie v oblasti obrany; vyzýva Úniu, aby nielen zachovala, ale ešte zvýšila investície do tejto oblasti, a najmä do prelomových technológií, využitím existujúcich nástrojov (Európsky obranný fond, Európska rada pre inováciu, budúci Horizont Európa, program Digitálna Európa); vyzýva Úniu, aby sa aktívne zúčastňovala na celosvetovej regulácii autonómnych smrtiacich zbraňových systémov;

93.  konštatuje, že nové technológie vrátane umelej inteligencie, ktoré sa používajú v zbraňových systémoch, sa musia vyvíjať a nasadzovať v súlade so zásadami zodpovedných inovácií a etickými zásadami, ako sú zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného práva; zdôrazňuje, že vzhľadom na veľmi kontroverznú koncepciu plne autonómnych zbraňových systémov musí EÚ preskúmať možnosti umelej inteligencie a zároveň zaručiť úplné dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva;

94.  konštatuje, že podľa správy EÚ o situácii a trendoch v oblasti terorizmu z roku 2019, ktorú vypracoval Europol, bol v roku 2018 zaznamenaný všeobecný nárast v oblasti teroristickej propagandy, materiálov a hrozieb v súvislosti s chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými (CBRN) zbraňami a bariéra, ktorá bráni v získavaní poznatkov o používaní týchto zbraní, bola oslabená; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšej bezpečnosti v oblasti CBRN v Európe;

95.  uznáva, že nové spôsobilosti prinesú nové možnosti, aby mohli jednotky v operačnom priestore spolupracovať v imerzívnom digitálnom prostredí a zabezpečiť si ochranu v takmer reálnom čase, najmä prepojením siete 5G s ďalšími inováciami, napríklad obranným cloudom a nadzvukovými obrannými systémami;

96.  zdôrazňuje, že keďže riziko šírenia a používania chemických zbraní je vážnou hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť, EÚ musí pokračovať v silnej a dôslednej politickej a finančnej podpore Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) pri vykonávaní jej mandátu a zvyšovať svoju odolnosť voči hybridným a chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám;

97.  konštatuje, že spolupráca v oblasti spôsobilostí je ešte stále v počiatočnom štádiu a Únia a jej členské štáty zatiaľ nemôžu využívať konkrétne výsledky tejto trvalej a intenzívnej spolupráce; vyjadruje presvedčenie, že plnenie európskych ambícií v praxi je dlhodobou záležitosťou, ktorej podmienkou je nepretržitá politická vôľa členských štátov; zdôrazňuje potrebu pružnej spolupráce využívaním adaptabilných, modulárnych nástrojov, ktoré uľahčujú zbližovanie strategických systémov a interoperabilitu medzi dobrovoľnými partnermi, ktorí majú k dispozícii spôsobilosti; požaduje spontánnu spoluprácu alebo mechanizmy založené na vzájomnej spolupráci, ako je EATC (európske veliteľstvo leteckej dopravy), ktoré už preukázali účinnosť, a podporuje jeho rozšírenie na ďalšie oblasti (vrtuľníky, zdravotnícka pomoc);

98.  zdôrazňuje, že treba, aby EÚ pri svojej činnosti v rámci SBOP uplatňovala rodové hľadisko, a to vzhľadom na úlohu, ktorú ženy zohrávajú vo vojnách, v povojnovej stabilizácii a v mierových procesoch; zdôrazňuje potrebu riešiť rodové násilie ako nástroj vojny v konfliktných regiónoch; zdôrazňuje, že vojny postihujú ženy negatívnejšie ako mužov; vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby aktívne zapájali ženy do mierových a stabilizačných procesov a aby sa zamerali na ich osobitné potreby v oblasti bezpečnosti;

99.  berie na vedomie rastúci význam bezpečnosti kozmického priestoru a satelitov; zdôrazňuje význam Satelitného strediska Európskej únie a žiada ho, aby vypracovalo správu, v ktorej uvedie analýzu bezpečnosti a/alebo ohroziteľnosti satelitov EÚ a členských štátov, pokiaľ ide o vesmírny odpad, kybernetické útoky a priame raketové útoky;

Spolupráca v oblasti obrany a partnerstvá v rámci SBOP

100.  zdôrazňuje, že ambícia európskej strategickej autonómie je založená na schopnosti Európanov prijať opatrenia na obranu svojich záujmov, a to buď nezávisle, alebo v lepšom prípade v rámci inštitucionálnej spolupráce (NATO, OSN);

101.  považuje multilateralizmus za kľúčovú hodnotu pre bezpečnosť a obranu a zdôrazňuje, že EÚ sa stane účinným a dôveryhodným aktérom v oblasti bezpečnosti len vtedy, ak budú jej kroky založené na trvalej spolupráci a strategických partnerstvách s krajinami a organizáciami, ktoré zastávajú rovnaké hodnoty ako Únia; víta aj prínos partnerov SBOP k misiám a operáciám Únie;

102.  zdôrazňuje, že partnerstvá a spolupráca s krajinami a organizáciami, ktoré vyznávajú rovnaké hodnoty ako EÚ, prispievajú k zvyšovaniu účinnosti SBOP; víta príspevky partnerov SBOP k prebiehajúcim misiám a operáciám EÚ, ktoré podporujú mier, regionálnu bezpečnosť a stabilitu;

103.  zdôrazňuje, že EÚ a Spojené kráľovstvo budú aj po brexite existovať v rovnakom strategickom prostredí a budú čeliť rovnakým hrozbám pre mier a bezpečnosť, a preto považuje za nevyhnutné pokračovať aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie v intenzívnej, blízkej a výnimočnej spolupráci v oblasti obrany a bezpečnosti medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom; zdôrazňuje, že spolupráca so Spojeným kráľovstvom umožní Únii maximalizovať svoje spôsobilosti a operačné kapacity; zastáva názor, že nie je namieste hovoriť o spolupráci v oblasti obrany, z ktorej by bolo Spojené kráľovstvo systematicky vylúčené; navrhuje uzavrieť so Spojeným kráľovstvom dohodu o obrane a bezpečnosti, ktorá by mu umožnila čo najviac sa zapojiť do nástrojov Únie;

104.  pripomína zásadnú úlohu NATO v kolektívnej obrane, ktorá je výslovne potvrdená v Zmluve o fungovaní Európskej únie; vyjadruje presvedčenie, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je nevyhnutne potrebné na riešenie bezpečnostných výziev, ktorým čelí Európa a jej okolie; domnieva sa, že spolupráca medzi Úniou a NATO by mala vzájomne posilňovať obe strany, mala by v plnej miere rešpektovať osobitosti a úlohy obidvoch inštitúcií a mala by aj naďalej prebiehať pri plnom dodržiavaní zásad inkluzivity, reciprocity a autonómie rozhodovania oboch organizácií, najmä vtedy, ak ide o spoločné záujmy alebo záujmy EÚ; víta spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci cvičenia Defender-Europe 20 a domnieva sa, že toto cvičenie je skutočnou príležitosťou na to, aby sa zistilo, ako dokáže Európa reagovať na akty agresie, a preskúmali sa novinky a zlepšenia v oblasti cezhraničnej a vojenskej mobility;

105.  konštatuje, že partnerstvo medzi EÚ a OSN je dôležité pri riešení medzinárodných konfliktov a v mierotvorných činnostiach; vyzýva obe organizácie, aby ešte viac koordinovali svoje úsilie v oblastiach, v ktorých nasadzujú významné civilné a vojenské misie, s cieľom zabrániť duplicite a optimálne využívať synergické účinky;

106.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi Úniou a inými medzinárodnými inštitúciami, najmä Africkou úniou a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); domnieva sa, že Únia by mala posilniť dialóg a spoluprácu aj s tretími krajinami, ktoré vyznávajú rovnaké hodnoty a strategické priority ako ona, a tiež s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;

107.  súbežne s inštitucionálnou spoluprácou a partnerstvami podporuje aj kombináciu rôznych flexibilných, mnohostranných, otvorených a zároveň funkčných, ambicióznych a náročných foriem spolupráce v rámci štruktúr EÚ, NATO a OSN, ale aj mimo nich, ktoré by mohli uľahčiť spoločné zapojenie do operácií, a tým posilniť operačné ciele Únie; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že príklady spolupráce, akými sú európska intervenčná iniciatíva, severská obranná spolupráca (NORDEFCO), Vyšehradská skupina a prehlbovanie integrácie ozbrojených síl Nemecka a Holandska, sú prejavom tohto úsilia o posilňovanie vojenskej spolupráce medzi členskými štátmi;

108.  uznáva, že politická a hospodárska stabilita spolu s vojenskými spôsobilosťami a spoluprácou v subsaharskej Afrike majú kľúčový význam pre obmedzovanie džihádistických aktivít, zmierňovanie migračných kríz a boj proti šíreniu a vplyvu extrémizmu;

109.  uznáva a podporuje pomocnú hraničnú misiu EÚ (EUBAM) v Líbyi, ktorá pomáha pri prechode k demokracii, vedie výcvik, poskytuje poradenstvo v oblasti bezpečnosti hraníc a podieľa sa na budovaní líbyjskej pohraničnej stráže na súši, vo vzduchu a na mori;

110.  vyzýva EÚ, aby dodržiavala záväzky prijaté na štvrtom samite EÚ – Afrika na podporu hospodárskej a politickej stability a spôsobilostí afrických pohotovostných síl;

111.  nabáda členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s Africkou úniou a naďalej plnili prijaté záväzky;

112.  uznáva rastúcu politickú, hospodársku, environmentálnu, bezpečnostnú a strategickú hodnotu severného polárneho kruhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s Arktickou radou vo všetkých otázkach záujmu EÚ a aby prijali komplexnú stratégiu pre tento región;

Inštitucionálny rámec

113.  domnieva sa, že pokrok v oblasti európskej obrany vytvorí priestor pre významné štrukturálne zmeny; víta oznámenie o vytvorení generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír v Komisii, za ktoré zodpovedá komisár pre vnútorný trh; víta, že toto nové GR bude mať za úlohu podporovať, koordinovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti európskej obrany, a tým bude prispievať k posilňovaniu európskej strategickej autonómie; berie na vedomie vymedzenie jeho piatich hlavných úloh (vykonávanie a kontrola EDF, vytvorenie otvoreného a konkurencieschopného európskeho trhu s obranným zariadením, vykonávanie akčného plánu vojenskej mobility, rozšírenie silného a inovatívneho kozmického priemyslu, vykonávanie budúceho vesmírneho programu); vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie informovala o účele a úlohách nového GR; nabáda Komisiu, aby predložila plán, v ktorom stanoví, ako bude koordinovať svoju činnosť s ďalšími štruktúrami v oblasti obrannej politiky, ktoré majú iné úlohy (Európska obranná agentúra, ESVČ atď.), aby sa čo najviac zefektívnilo využívanie dostupných zdrojov a zaistila účinná spolupráca;

114.  zaväzuje sa zabezpečiť dôkladné parlamentné monitorovanie a kontrolu misií, nástrojov a iniciatív v oblasti európskej obrany; vyzýva PK/VP, Radu a rozličné zainteresované európske štruktúry, aby pravidelne podávali Podvýboru pre bezpečnosť a obranu správu o vykonávaní svojich mandátov;

115.  vyzýva na vypracovanie európskej obrannej stratégie ako potrebného doplnku globálnej stratégie z roku 2016 s cieľom vytvoriť rámec pre riadenie a plánovanie, keďže obe tieto zložky sú potrebné na to, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nových nástrojov a prostriedkov;

116.  zdôrazňuje, že aj keď treba rešpektovať tradície vojenskej neutrality vo viacerých členských štátoch, je nevyhnutné zabezpečiť podporu občanov EÚ s cieľom posilniť politické ambície obrannej politiky EÚ; zdôrazňuje, že podľa najnovších prieskumov verejnej mienky podporujú tri štvrtiny občanov EÚ širšiu spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti obrany a bezpečnosti, a tým aj spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku členských štátov, pričom tento percentuálny podiel sa už od roku 2004 pohybuje nad hranicou 70 %;

117.  žiada, aby sa postupne podnikli kroky smerom k spoločnej obrannej politike (článok 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ) a napokon aj k spoločnej obrane, a aby sa zároveň posilnili prístupy v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, a to aj zvyšovaním finančných, administratívnych a ľudských zdrojov určených na mediáciu, dialóg, zmierenie, budovanie mieru a okamžité reakcie na krízu;

118.  domnieva sa, že biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane by bola mimoriadne dôležitým strategickým nástrojom na posilnenie riadenia obrannej politiky EÚ a že by okrem postupného vytýčenia rámca európskej obrannej únie umožnila strategické, dlhodobé plánovanie a postupné zosúladenie cyklov obrany medzi členskými štátmi; vyzýva Radu a PK/VP, aby navrhli takýto nástroj s cieľom zahrnúť doň okrem iného plánovanie viacročného finančného rámca (VFR) a zároveň zabezpečiť súlad medzi plánom vykonávania globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, CARD a PESCO;

119.  pripomína článok 44 Zmluvy o EÚ, ktorý obsahuje dodatočné ustanovenia o flexibilite a zavádza možnosť poveriť vykonávaním úloh krízového riadenia skupinu členských štátov, ktoré by vykonávali takéto úlohy v mene EÚ a pod politickou kontrolou a strategickým vedením Politického a bezpečnostného výboru a ESVČ;

120.  zdôrazňuje, že na nadchádzajúcej Konferencii o budúcnosti Európy by sa malo diskutovať aj o budúcej európskej obrannej únii, a najmä o potrebe vytvoriť európske intervenčné sily s dostatočne účinnými obrannými kapacitami, ktoré by sa mohli zúčastňovať na mierových misiách a operáciách na predchádzanie konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s chartou OSN a úlohami stanovenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;

121.  varuje pred veľkým množstvom inštitucionálnych aktérov a presahmi v obrannom prostredí EÚ; vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa zamysleli nad tým, ako toto prostredie zlepšiť, aby bolo zrozumiteľnejšie pre občanov, z inštitucionálneho hľadiska logickejšie a súdržné a účinnejšie, pokiaľ ide o plnenie úloh;

122.  vyzýva na diskusiu o úlohe, ktorú by mala zohrávať Európska obranná agentúra, pokiaľ ide o postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky EÚ;

o
o   o

123.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, komisárovi pre vnútorný trh, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram Európskej únie v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a vládam a národným parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 144.
(2) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130.
(4) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
(5) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 125.
(6) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 253.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0498.
(8) Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 30.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2019)0430.
(10) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 50.
(11) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 36.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2018)0514.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2018)0257.
(14) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 89.
(15) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 47.
(16) Prijaté texty, P8_TA(2018)0513.
(17) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2014, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, Vec C-658/11, ECLI:EU:C:2014:2025.
(18) Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).

Posledná úprava: 24. apríla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia