Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2502(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B9-0054/2020

Rozpravy :

PV 16/01/2020 - 4.1
CRE 16/01/2020 - 4.1

Hlasovanie :

PV 16/01/2020 - 6.1

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0011

Prijaté texty
PDF 148kWORD 52k
Štvrtok, 16. januára 2020 - Štrasburg Finálna verzia
Burundi, najmä sloboda prejavu
P9_TA(2020)0011RC-B9-0054/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2020 o Burundi, najmä o slobode prejavu (2020/2502(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 9. júla 2015(1), zo 17. decembra 2015(2), z 19. januára 2017(3), zo 6. júla 2017(4) a z 5. júla 2018(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. októbra 2019 o financovaní ročného akčného programu pre Burundskú republiku na rok 2019,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) v mene EÚ o pripojení sa určitých tretích krajín v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami vzhľadom na situáciu v Burundi z 29. novembra 2019,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 23. februára 2017, 25. januára 2018 a 24. októbra 2019 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva o Burundi zo septembra 2019,

–  so zreteľom na list z 9. decembra 2019 podpísaný 39 poslancami Európskeho parlamentu, v ktorom vyzvali na prepustenie novinárov z burundského spravodajského média Iwacu,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 10. decembra 2019 v mene EÚ ku Dňu ľudských práv,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 z 12. novembra 2015 a č. 2303 z 29. júla 2016 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na správu vyšetrovacej komisie pre Burundi predloženú Rade OSN pre ľudské práva 15. júna 2017,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 13. marca 2017 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na správu nezávislého vyšetrovania OSN o Burundi (UNIIB) zverejnenú 20. septembra 2016,

–  so zreteľom na Arushskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi (Arushská dohoda) z 28. augusta 2000,

–  so zreteľom na vyhlásenie o Burundi prijaté na samite Africkej únie 13. júna 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 36/19 z 29. septembra 2017 o obnovení mandátu vyšetrovacej komisie pre Burundi,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015(6) a na rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1763 z 1. októbra 2015(7), (SZBP) 2016/1745 z 29. septembra 2016(8) a (SZBP) 2019/1788 z 24. októbra 2019(9) o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 8. mája 2018 v mene Európskej únie o situácii v Burundi pred ústavným referendom,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla platnosť 21. októbra 1986 a ktorú Burundi ratifikovalo,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/394 zo 14. marca 2016 o ukončení konzultačného postupu s Burundskou republikou podľa článku 96 Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej(10),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na časť svetovej správy organizácie Human Rights Watch za rok 2016 o Burundi,

–  so zreteľom na svetový rebríček slobody tlače z roku 2019, ktorý zostavila organizácia Reportéri bez hraníc,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prezidentské voľby v Burundi v roku 2015 podnietili občianske nepokoje, podľa volebnej pozorovateľskej misie OSN v Burundi sa vyznačovali výrazným zhoršením základných podmienok účinného výkonu volebného práva a opozícia ich bojkotovala;

B.  keďže nezávislé rozhlasové stanice sú stále zatvorené, desiatky novinárov sa stále nemôžu vrátiť z dobrovoľného exilu a tí, ktorí zostali, majú sťažený slobodný výkon povolania, čo je často spôsobené obťažovaním zo strany bezpečnostných síl, ktoré podporuje oficiálna propaganda spájajúca nepodriadené médiá s nepriateľmi národa;

C.  keďže situácia v Burundi je naďalej znepokojujúca, keď bolo nahlásených veľa prípadov porušovania základných občianskych a politických slobôd, pričom rastúce ceny majú negatívny vplyv na hospodárske a sociálno-kultúrne práva, ako sú právo na primeranú životnú úroveň, právo na vzdelanie, právo na primeranú výživu a právo na život bez hladu, práva žien, právo na prácu a odborové práva;

D.  keďže patová situácia pri hľadaní politického riešenia v rámci dialógu vnútri Burundi vážne ohrozuje uskutočnenie volieb naplánovaných na máj 2020; keďže tieto voľby môžu mať za následok ďalšie upevnenie autoritatívneho režimu v Burundi v situácii, keď absentuje zmysluplný politický dialóg; keďže pretrváva neistota nad účasťou všetkých zainteresovaných strán na tomto procese, a to v kontexte zmenšujúceho sa politického priestoru a potreby vytvoriť priaznivé prostredie na konanie pokojných, transparentných a dôveryhodných volieb;

E.  keďže vyšetrovacia komisia pre Burundi (COIB), ktorej udelila mandát Rada OSN pre ľudské práva, vo svojej správe zo 4. septembra 2019 zdôraznila, že už niekoľko mesiacov pred konaním tohtoročných prezidentských a parlamentných volieb boli osoby, ktoré sa postavili proti vládnucej strane CNDD-FDD, vystavené atmosfére strachu a zastrašovania, a zatiaľ čo napätie naďalej rastie s blížiacim sa termínom volieb tento rok v máji, miestne orgány a členovia notoricky známeho mládežníckeho krídla vládnucej strany, Imbonerakure, sa naďalej dopúšťajú politicky motivované násilie a závažného porušovania ľudských práv; keďže napriek opakovaným žiadostiam vyšetrovacej komisie pre Burundi burundská vláda odmieta spoluprácu;

F.  keďže Úrad OSN pre ľudské práva v Burundi, ktorý spolupracoval s burundskou vládou v oblasti budovania mieru, reformy sektora bezpečnosti a súdnictva a pomáhal vytvárať kapacity inštitúcií a občianskej spoločnosti v otázkach ľudských práv, bol uzavretý v marci 2019 na naliehanie burundskej vlády, ktorá už v októbri 2016 pozastavila všetky formy spolupráce s úradom;

G.  keďže podľa odhadov Svetovej banky bol hospodársky rast Burundi v roku 2019 na úrovni 1,8 % v porovnaní s 1,7 % v roku 2018; keďže celkový štátny rozpočet na roky 2019 – 2020 vykazuje deficit vo výške 189,3 miliardy BIF (14,26 %) v porovnaní s deficitom vo výške 163,5 miliardy BIF za rovnaké obdobie v rokoch 2018 – 2019; keďže podľa UNHCR bolo k 30. septembru 2019 v susedných krajinách 369 517 burundských utečencov; keďže od septembra 2017 sa do Burundi dobrovoľne vrátilo spolu 78 000 utečencov; keďže k 28. februáru 2019 bolo vnútorne vysídlených 130 562 Burunďanov;

H.  keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc patrí Burundi v indexe slobody tlače na svete za rok 2019 zo 180 krajín 159. miesto; keďže sloboda prejavu a sloboda slova majú zásadný význam pre zabezpečenie slobodných a informovaných volieb; keďže slobodná, nezávislá a nestranná žurnalistika predstavuje rozšírenie základného ľudského práva na slobodu slova; keďže štátom kontrolované tradičné médiá, ako je rozhlas a noviny, sú naďalej dominantným zdrojom informácií; keďže posilnenie mediálnej gramotnosti a prístupu k internetu a sociálnym médiám je potrebné na to, aby sa umožnil prístup k informáciám a upevnila sa sociálna a politická stabilita a dialóg, a teda na zaručenie slobodných, informovaných a spravodlivých volieb;

I.  keďže Burundi je jednou z najchudobnejších krajín sveta, pričom 74,7 % jeho obyvateľstva žije v chudobe a krajina sa v indexe ľudského rozvoja nachádza na 185. mieste spomedzi 189 krajín; keďže viac ako 50 % obyvateľov Burundi trpí chronickým nedostatkom potravín, takmer polovica obyvateľstva má menej ako 15 rokov a len v roku 2019 sa viac ako osem miliónov ľudí nakazilo maláriou, z ktorých 3 000 zomrelo na následky tejto choroby; keďže chudoba, nekvalitné sociálne služby, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí a nedostatok príležitostí naďalej vyvolávajú násilie v krajine;

J.  keďže 27. septembra 2018 burundská rada pre národnú bezpečnosť oznámila trojmesačné pozastavenie činnosti medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), čo vážne narušilo operácie približne 130 medzinárodných MVO, z ktorých niektoré poskytovali pomoc na záchranu života;

K.  keďže 18. júla 2019 vláda prijala dva dekréty, ktorými sa zriadil medzirezortný výbor na monitorovanie a posudzovanie medzinárodných MVO pôsobiacich v Burundi;

L.  keďže vláda od uzavretia Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v Burundi 28. februára 2019 odmietla uznať akékoľvek porušovanie ľudských práv a nepreukázala žiadne odhodlanie zachovať akúkoľvek formu spolupráce s úradom; keďže vyšetrovacia komisia pre Burundi je v súčasnosti jediným nezávislým medzinárodným mechanizmom, ktorý vyšetruje porušovanie ľudských práv a zneužívanie páchané v Burundi;

M.  keďže burundské orgány naďalej úplne a systematicky odmietajú prácu vyšetrovacej komisie pre Burundi a zamietli jej prístup do krajiny, považujúc ju za politicky zaujatú, ale neposkytli žiadne dôkazy na podporu svojich obvinení;

N.  keďže v októbri 2017 Burundi odstúpilo od Rímskeho štatútu, ktorým sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd; keďže napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na začatie postupu opätovného pristúpenia k Rímskemu štatútu burundská vláda nepodnikla žiadne kroky;

O.  keďže Tanzánia a Burundi podpísali v roku 2019 dohodu o dobrovoľnom alebo nedobrovoľnom návrate 180 000 burundských utečencov, ktorí prebývajú v Tanzánii, do ich krajiny pôvodu do 31. decembra 2019; keďže v auguste 2019 UNHCR uviedol, že podmienky v Burundi neprispeli k podpore návratov, pretože navrátilci patrili medzi hlavné obete porušovania ľudských práv;

P.  keďže 30. decembra 2019 burundský generálny prokurátor požiadal o 15-ročný trest pre štyroch novinárov pracujúcich pre tlačovú skupinu Iwacu, Christine Kamikaziovú, Agnès Ndirubusaovú, Térenca Mpozenziho, Egida Harerimanu a ich vodiča Adolpha Masabarakizu, ktorí boli 22. októbra 2019 zatknutí v obci Migati, v provincii Bubanza, keď informovali o stretoch medzi rebelmi a vládnymi silami na severozápade Burundi, a ktorí sú obvinení zo spoluúčasti na ohrozovaní vnútornej bezpečnosti štátu;

Q.  keďže reportér pracujúci pre tlačovú skupinu Iwacu Jean Bigirimana je od 22. júla 2016 nezvestný a podľa správ bol naposledy videný, keď ho zatkli príslušníci Národnej spravodajskej služby (SNR) v meste Muramvya ležiacom 45 km východne od hlavného mesta Bujumbura; keďže burundské orgány sa nikdy nevyjadrili k jeho zmiznutiu;

R.  keďže 13. októbra 2015 boli novinár Christophe Nkezabahizi, jeho manželka a dve deti zavraždení v ich dome v Bujumbure; keďže orgány nevyvinuli skutočné úsilie o vyšetrenie tohto násilného trestného činu a o postavenie páchateľov pred súd;

S.  keďže článok 31 burundskej ústavy zaručuje slobodu prejavu vrátane slobody tlače; keďže Burundi je aj zmluvnou stranou Africkej charty ľudských práv a práv národov, ktorá zaručuje právo každého Burunďana dostávať a šíriť informácie; keďže burundská vláda je zodpovedná za presadzovanie a ochranu práv na slobodu prejavu a združovania, ako sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Burundi zmluvnou stranou;

T.  keďže priestor pre občiansku spoločnosť a médiá sa v uplynulých rokoch výrazne obmedzil a mnohí aktivisti občianskej spoločnosti a nezávislí novinári zostávajú v exile; keďže mnohí z tých, ktorí zostali v Burundi, čelia zastrašovaniu, zadržiavaniu alebo súdnym konaniam na základe vymyslených obvinení;

U.  keďže vláda a členovia mládežníckeho krídla vládnucej strany Imbonerakure zorganizovali celoštátnu kampaň na vyzbieranie „dobrovoľných“ príspevkov od obyvateľstva s cieľom pomôcť financovať voľby v roku 2020; keďže v správe organizácie Human Rights Watch z 6. decembra 2019 sa zistilo, že na tento účel členovia strany Imbonerakure a úradníci miestnej samosprávy často používali násilie a zastrašovanie, obmedzovanie pohybu a prístupu k verejným službám a bili tých, ktorí neprispeli;

V.  keďže aktivista v oblasti ľudských práv Germain Rukuki, člen Akcie kresťanov za odstránenie mučenia, bol v apríli 2019 odsúdený na 32 rokov väzenia za vzburu a ohrozenie bezpečnosti štátu, účasť na povstaleckom hnutí a útokoch na hlavu štátu; keďže v auguste 2018 bol aktivista Nestor Nibitanga, pozorovateľ Združenia na ochranu ľudských práv a uväznených osôb, odsúdený na päť rokov za ohrozenie štátnej bezpečnosti;

W.  keďže BBC and Voice of America (VOA) mali od mája 2019 v Burundi zakázané vysielať, keďže ich licencie boli pozastavené, a to pôvodne na obdobie šiestich mesiacov, ako to v tom čase uviedol Výbor na ochranu novinárov; keďže 29. marca 2019 burundský orgán pre reguláciu médií, Národná komunikačná rada, oznámil, že odobral BBC jeho prevádzkovú licenciu a obnovil zákaz vysielania VOA; keďže Národná komunikačná rada tiež zakázala každému novinárovi v Burundi „poskytovať priame alebo nepriame informácie, ktoré by mohli byť vysielané“ buď prostredníctvom BBC alebo VOA;

X.  keďže Rada 24. októbra 2019 predĺžila platnosť reštriktívnych opatrení EÚ voči Burundi do 24. októbra 2020.

Y.  keďže tieto opatrenia pozostávajú zo zákazu cestovania na územie Európskej únie a zmrazenia aktív a týkajú sa štyroch osôb, ktorých činnosť sa považuje za ohrozenie demokracie alebo prekážku v hľadaní politického riešenia krízy v Burundi;

Z.  keďže úsilie Východoafrického spoločenstva (EAC) o nájdenie sprostredkovaného riešenia politickej krízy, ktorú vyvolalo rozhodnutie prezidenta v roku 2015 kandidovať na tretie funkčné obdobie, je naďalej neúspešné; keďže prezident Pierre Nkurunziza viackrát zdôraznil, že sa nebude usilovať o ďalšie funkčné obdobie, ale vládnúca strana ešte nevymenovala svojho kandidáta na ďalšie prezidentské voľby;

1.  dôrazne odsudzuje súčasné obmedzenia slobody prejavu v Burundi vrátane širších obmedzení verejných slobôd, ako aj rozsiahle porušovanie ľudských práv, zastrašovanie a svojvoľné zatýkanie novinárov a zákazy vysielania, ktoré posilnili atmosféru strachu medzi burundskými médiami, zvýšili obmedzenia týkajúce sa podávania správ a zabránili riadnemu informovaniu o udalostiach, najmä pred voľbami v roku 2020;

2.  je naďalej hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Burundi, ktorá oslabuje akúkoľvek iniciatívu zameranú na zmierenie, mier a spravodlivosť, najmä pretrvávaním svojvoľných zatýkaní a mimosúdnych popráv;

3.  dôrazne odsudzuje pokračujúce zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v krajine, najmä v prípade skutočných a podozrivých podporovateľov opozície, a to aj v prípade Burunďanov, ktorí sa vracajú zo zahraničia; pripomína, že Burundi je viazané doložkou o ľudských právach Dohody z Cotonou; naliehavo vyzýva burundské orgány, aby okamžite zastavili tento trend porušovania slobôd a dodržiavali záväzky krajiny v oblasti ľudských práv vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Africkej charte ľudských práv a práv národov, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a iných medzinárodných mechanizmoch, ktoré ich vláda ratifikovala;

4.  pripomína vláde Burundi, že podmienky umožňujúce inkluzívne, dôveryhodné, pokojné a transparentné voľby znamenajú právo na slobodu prejavu, prístup k informáciám, slobodu tlače, slobodu médií a existenciu slobodného priestoru, v ktorom sa môžu obhajcovia ľudských práv vyjadriť bez zastrašovania alebo strachu z represálií; preto naliehavo vyzýva burundské orgány, aby zrušili opatrenia, ktoré obmedzujú alebo bránia práci občianskej spoločnosti a obmedzujú prístup k nezávislým tradičným a moderným médiám a ich slobodu;

5.  vyzýva burundské orgány, aby stiahli obvinenia a okamžite a bezpodmienečne prepustili nedávno uväznených novinárov z Iwacu a všetky ostatné osoby zatknuté za uplatňovanie svojich základných práv;

6.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti a novinárov v demokratickej spoločnosti, najmä v súvislosti s blížiacimi sa voľbami, a vyzýva burundské orgány, aby zastavili zastrašovanie, obťažovanie a svojvoľné zatýkanie novinárov, aktivistov v oblasti ľudských práv a členov opozície; ďalej vyzýva orgány, aby aktivistom v oblasti ľudských práv a novinárom umožnili bez prekážok vykonávať svoje legitímne povinnosti v oblasti vyšetrovania a ohlasovania porušovania ľudských práv;

7.  s veľkým znepokojením berie na vedomie rastúci počet osôb vysídlených v rámci krajiny z Burundi a susedných krajín; vyzýva EÚ, aby zvýšila financovanie a ďalšie humanitárne úsilie určené Burunďanom, ktorí sú vysídlení v rámci krajiny alebo sú utečencami;

8.  vyzýva burundské orgány, aby skoncovali s vydieraním občanov a zabezpečili, aby sa žiadnemu jednotlivcovi nebránilo v prístupe k verejným statkom a službám, ako je zdravotná starostlivosť, potraviny, voda a vzdelávanie, a aby aktéri humanitárnej pomoci mohli fungovať nezávisle a poskytovať pomoc na základe povinnosti uspokojiť najnaliehavejšie potreby;

9.  zdôrazňuje, že na to, aby sa mohli uskutočniť dôveryhodné voľby, sú potrebné značné zlepšenia politickej situácie a situácie v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o základné slobody, ako sú sloboda prejavu, sloboda tlače a sloboda združovania a zhromažďovania, ako aj pokrok v oblasti zmierenia; vyzýva vládu Burundi, aby zabezpečila, aby sa porušenia týchto práv vyšetrovali nestranne a aby boli páchatelia stíhaní v súdnych konaniach, ktoré spĺňajú medzinárodné normy;

10.  nalieha na orgány, aby vykonali dôkladné a transparentné vyšetrovanie s cieľom predviesť pred súd na spravodlivý a dôveryhodný súdny proces všetkých údajných páchateľov vrážd, zmiznutí, vydierania, bitia, svojvoľného zatýkania, hrozieb, obťažovania alebo iných druhov zneužívania; vyjadruje veľké znepokojenie nad pokračujúcou beztrestnosťou páchateľov v prípadoch porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila Imbonerakure; naliehavo vyzýva burundské orgány, aby začali nezávislé vyšetrovanie zmiznutia novinárov Jeana Bigirimana, ktorý je nezvestný od 22. júla 2016, a Christopha Nkezabahziho, zavraždeného spolu so svojou manželkou a dvoma deťmi 13. októbra 2015;

11.  uznáva kľúčovú úlohu regiónu, konkrétne Východoafrického spoločenstva a Africkej únie (AÚ), pri zabezpečovaní udržateľného riešenia politickej krízy v Burundi, a zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho prístupu a zvýšeného úsilia o ukončenie krízy a ochranu obyvateľstva Burundi, aby sa zabránilo ďalšej regionálnej eskalácii; vyzýva AÚ, aby urýchlene nasadila svojich pozorovateľov dodržiavania ľudských práv v Burundi a zabezpečila, aby mali neobmedzený prístup do celej krajiny a mohli tak vykonávať svoj mandát;

12.  vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou pri vykonávaní Arushskej dohody a nalieha na ručiteľov dohody, aby sa usilovali o zmierenie; vyjadruje svoj záväzok v súvislosti s dialógom vnútri Burundi; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby podporoval Východoafrické spoločenstvo pri sprostredkovaní dialógu vnútri Burundi; naliehavo vyzýva všetkých účastníkov dialógu vnútri Burundi, aby konštruktívne spolupracovali a umožnili účasť opozície, obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti;

13.  naliehavo žiada Burundi, aby sa vrátilo k programu stretnutí regionálnych a medzinárodných spoločenstiev s cieľom dohodnúť sa na kompromise ohľadne vykonávania existujúcich rozhodnutí na úrovni OSN a AÚ, konkrétne ide o: rezolúciu č. 2303, podpísanie memoranda o porozumení s pozorovateľmi v AÚ, obnovenie spolupráce s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Burundi naďalej odmieta spolupracovať s vyšetrovacou komisiou OSN a nechce súhlasiť s obnovením činností miestnej kancelárie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

15.  vyzýva OSN, aby pokračovala v nestrannom vyšetrovaní všetkých údajných porušení ľudských práv a humanitárneho práva vrátane tých, ktorých sa dopustili štátni zástupcovia a mládežnícke krídlo strany Imbonerake, a aby tieto zodpovedné osoby náležite stíhala; zdôrazňuje, že zločinci a zabijaci musia byť postavení pred súd bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patria, a že obetiam a osobám, ktoré prežili závažné porušovanie ľudských práv v Burundi, sa musí poskytnúť primeraná náprava;

16.  naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby poskytovali flexibilnú a priamu finančnú podporu občianskej spoločnosti a mediálnym organizáciám vrátane organizácií žien, ktoré stále pôsobia v tejto oblasti, ale aj organizáciám v exile, najmä tým, ktoré pracujú na presadzovaní a ochrane politických, občianskych, hospodárskych, sociálnych a mediálnych práv;

17.  vyzýva diplomatov EÚ a členských štátov EÚ v Burundi, aby zabezpečili úplné vykonávanie usmernení EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv, a to najmä tým, že sa zúčastnia na súdnych pojednávaniach so všetkými novinármi, politickými väzňami a obhajcami ľudských práv v Burundi, a najmä novinárov z Iwacu, a budú navštevovať obhajcov ľudských práv, aktivistov a novinárov vo väzení;

18.  vyzýva na rozšírenie cielených sankcií EÚ a naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby uložila svoje vlastné cielené sankcie vrátane zákazu cestovania a zmrazenia aktív voči jednotlivcom zodpovedným za prebiehajúce vážne porušovanie ľudských práv v Burundi; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby urýchlene vypracoval rozšírený zoznam mien osôb zodpovedných za plánovanie, organizovanie a vykonávanie porušovania ľudských práv s cieľom doplniť ich do zoznamu tých burundských úradníkov, ktorí už sú terčom sankcií EÚ;

19.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Burundi neprijalo žiadne kroky na opätovné pristúpenie k Rímskemu štatútu; naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby okamžite začala takýto postup; vyzýva EÚ, aby podporila všetky snahy Medzinárodného trestného súdu vyšetriť zločiny spáchané v Burundi a postaviť páchateľov pred súd;

20.  vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim nedostatočným financovaním burundskej utečeneckej krízy, ktorá vážne ovplyvňuje bezpečnosť a dobré životné podmienky utečencov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a humanitárne agentúry, aby posilnili svoju pomoc určenú všetkým tým, ktorí sú v súčasnosti v dôsledku konfliktu utečencami alebo vysídlenými osobami; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súlade s odporúčaním vyšetrovacej komisie OSN pre Burundi poskytli žiadateľom o azyl z Burundi štatút utečenca a aby pozorne sledovali situáciu v Burundi v súvislosti s voľbami v roku 2020;

21.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o zvýšenom tlaku na burundských utečencov, aby sa vrátili domov pred voľbami v roku 2020; vyzýva vlády v regióne, aby zabezpečili, že návrat utečencov bude dobrovoľný, bude vychádzať z informovaných rozhodnutí a bude prebiehať bezpečne a dôstojne; pripomína, že UNHCR sa domnieva, že podmienky pre bezpečné, dôstojné a dobrovoľné návraty neboli splnené;

22.  vyzýva vládu Burundi, aby umožnila politickým oponentom v exile ich návrat a možnosť viesť kampane bez zastrašovania, zatýkania alebo násilia a umožnila vonkajším pozorovateľom pozorovať prípravy na prieskumy verejnej mienky, ako aj postupy odovzdávania a sčítania hlasov;

23.  opätovne zdôrazňuje, že inkluzívny politický dialóg v rámci medzinárodnej mediácie a v súlade s Arushskou dohodou a ústavou Burundi zostáva jediným spôsobom, ako zabezpečiť trvalý mier v Burundi; vyzýva preto Východoafrické spoločenstvo ako kľúčového iniciátora dialógu vnútri Burundi, aby prijali primerané opatrenia, ktoré umožnia pevne a bezodkladne zapojiť burundskú vládu do inkluzívneho dialógu s cieľom nájsť mierové a trvalé riešenie súčasnej krízy;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi Burundskej republiky, predsedovi burundského parlamentu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ a Africkej únii a jej inštitúciám.

(1) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 137.
(2) Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 190.
(3) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 146.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2018)0305.
(6) Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 2.10.2015, s. 37.
(8) Ú. v. EÚ L 264, 30.9.2016, s. 29.
(9) Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019, s. 147.
(10) Ú. v. EÚ L 73, 18.3.2016, s. 90.

Posledná úprava: 24. apríla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia