Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2020 o Nigérii, najmä o nedávnych teroristických útokoch (2020/2503(RSP))
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii, najnovšie z 18. januára 2018(1),
– so zreteľom na vyhlásenie o Nigérii z 24. decembra 2019, ktorého autorom je hovorca generálneho tajomníka OSN,
– so zreteľom na správu osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo Európskej únie z 25. novembra 2019,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie osobitnej spravodajkyne OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy z 2. septembra 2019 pri jej návšteve Nigérie,
– so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 31. júla 2019 o aktoch terorizmu v severovýchodnej Nigérii,
– so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP z 29. júla 2018 o teroristickom útoku skupiny Boko Haram v meste Borno v severovýchodnej Nigérii,
– so zreteľom na časť správy organizácie Human Rights Watch s názvom World Report 2019 týkajúcu sa Nigérie,
– so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva o Nigérii z 29. augusta 2019, keď ešte nebola k dispozícii druhá pravidelná správa,
– so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,
– so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery z roku 2013,
– so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2005 obhajkyni ľudských práv Hauwe Ibrahimovej,
– so zreteľom na globálny index terorizmu z roku 2019,
– so zreteľom na list predsedu Výboru pre rozvoj o obmedzeniach humanitárnej činnosti v severovýchodnej Nigérii adresovaný PK/VP a komisárovi pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie,
– so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky, a najmä na jej ustanovenia v hlave IV o ochrane slobody náboženského vyznania a práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, ktorý Nigéria ratifikovala v apríli 1991,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,
– so zreteľom na Dohodu z Cotonou,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže bezpečnostná situácia v Nigérii sa v posledných rokoch výrazne zhoršila, čo predstavuje vážnu hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; keďže je rozšírené porušovanie ľudských práv a hromadné zabíjanie, najmä v severovýchodnom regióne krajiny; keďže od roku 2009 povstalecká skupina Boko Haram v Nigérii zabila viac ako 36 000 ľudí;
B. keďže krajina je v 10. roku regionalizovaného ozbrojeného konfliktu; keďže násilný extrémizmus, a najmä teroristické aktivity sú na vzostupe, pričom rastie moc a vplyv džihádistických skupín, ako je Boko Haram a Islamský štát v provincii západná Afrika (ISWAP); keďže Boko Haram od roku 2009 čoraz pravidelnejšie útočí na nigérijskú políciu a armádu, politikov, školy, náboženské budovy, verejné inštitúcie a civilistov; keďže prevažnú väčšinu obetí tvoria moslimovia;
C. keďže Nigéria je na globálnom indexe terorizmu na treťom mieste zo 163 krajín za Irakom a Afganistanom, čím sa stáva treťou v zozname krajín, ktoré sú najviac postihnuté terorizmom;
D. keďže bezpečnostná situácia sa zhoršila v dôsledku eskalácie náboženského a etnického násilia v niektorých častiach krajiny vrátane konfliktu v poľnohospodárskom stredovom páse krajiny, kde poľnohospodári a kočovní pastieri bojujú o pôdu a vodné zdroje;
E. keďže sa predpokladá, že ISWAP v súčasnosti zadržiava desiatky zajatcov vrátane kresťanských vodcov, bezpečnostných síl a humanitárnych pracovníkov;
F. keďže obyvateľstvo Nigérie, ktoré je v Afrike najpočetnejšie, je takmer rovnomerne rozdelené na moslimov a kresťanov; keďže krajina je domovom najväčšej kresťanskej komunity v regióne, pričom v severnej Nigérii žije takmer 30 miliónov kresťanov; keďže historická rivalita medzi prevažne moslimským severom a kresťanským juhom sa dramaticky zintenzívnila šírením radikálneho islamu;
G. keďže ISWAP sa prihlásil k zodpovednosti za popravu 11 ľudí vo videu zverejnenom 26. decembra 2019; keďže skupina tvrdila, že všetky zabité osoby boli kresťania a že útok bol odvetou za smrť vodcu IŠ Abú Bakra al-Bagdádího v Sýrii;
H. keďže toto zabíjanie je súčasťou širšej série teroristických činov, ktorá zahŕňa útok z 24. decembra 2019 na kresťanskú dedinu v blízkosti mesta Chibok, ktorý vyústil do smrti siedmich dedinčanov a únosu mladistvého dievčaťa, zabitie troch civilistov pri meste Biu 23. decembra 2019 a zabitie siedmich civilistov v meste Nganzai 22. decembra 2019;
I. keďže podľa organizácie Humanitarian Aid Relief Trust bolo od roku 2015 viac ako 6 000 kresťanov zavraždených džihádistickými skupinami alebo zomrelo v dôsledku politiky „vaša pôda alebo vaša krv“ uplatňovanej militantmi z etnickej skupiny Fulani; keďže kresťania čelia v štátoch uplatňujúcich šaríu neustálej diskriminácii a často sa považujú za druhotriednych občanov;
J. keďže napriek tomu, že prezident Muhammadu Buhari odsúdil zabíjanie a naliehavo vyzval obyvateľstvo, aby sa nedelilo na základe náboženstva, tieto útoky sa uskutočňujú úplne beztrestne, pričom páchatelia sa za ne len zriedka musia zodpovedať; keďže správa Amnesty International ukazuje úmyselnú nedbanlivosť nigérijských bezpečnostných síl v súvislosti so smrtiacimi útokmi na komunity poľnohospodárov;
K. keďže organizácia Human Rights Watch uviedla, že nigérijská armáda zadržiava viac ako 3 600 detí, z ktorých polovicu tvoria dievčatá, ktoré sú podozrivé zo zapojenia do islamistických a neštátnych ozbrojených skupín, ale často na základe nedostatočných alebo žiadnych dôkazov; keďže mnohí zadržaní sú vystavení zneužívaniu vrátane sexuálneho násilia a zomierajú počas zadržiavania na choroby, hlad, dehydratáciu alebo strelné poranenia; keďže armáda systematicky odopiera prístup k zadržiavacím centrám s cieľom overiť podmienky, v ktorých sú deti držané;
L. keďže situácia dievčat a žien v Nigérii je osobitne problematická z dôvodu všeobecných diskriminačných praktík, obmedzeného prístupu k zdravotníckym službám a vzdelávaniu, rozšíreného mrzačenia ženských pohlavných orgánov a manželstiev detí;
M. keďže Medzinárodný trestný súd (MTS) vyhlásil, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že skupina Boko Haram a nigérijské bezpečnostné sily (NSF) sa v Nigérii dopustili zločinov proti ľudskosti podľa článku 7 Rímskeho štatútu, vrátane vrážd a prenasledovania; keďže MTS vo svojej správe o predbežných skúmaniach z roku 2019 dospel k záveru, že napriek viacerým krokom, ktoré podnikli nigérijské orgány na účely zistenia trestnej zodpovednosti údajných páchateľov, sa zdá, že úkony v rámci vyšetrovania alebo trestného stíhania, ktoré sa doteraz uskutočnili v súvislosti s členmi skupiny Boko Haram a príslušníkmi NSF, sú obmedzené, pokiaľ ide o ich rozsah aj hĺbku;
N. keďže od roku 2015 je vláda kritizovaná za to, že nedostatočne rieši islamské povstanie v celej krajine; keďže nigérijská armáda a polícia čelia veľkému množstvu bezpečnostných hrozieb a zdajú sa byť preťažené a neschopné riešiť súbežné bezpečnostné krízy;
O. keďže mnohonárodné spoločné zásahové jednotky od svojho založenia v roku 2015 vyhnali teroristické skupiny z mnohých oblastí, ktoré kontrolovali, aj keď tento región zostáva veľmi nestabilný; keďže nedávne stiahnutie 1 200 čadských vojakov, ktoré sa prekrýva s nárastom násilia v severovýchodnom regióne, vyvolalo u obyvateľstva obavy; keďže stovky nigérijských civilistov, ktoré bývali v blízkosti, utiekli z tejto oblasti zo strachu pred novými útokmi džihádistov po tomto stiahnutí;
P. keďže EÚ, Spolková republika Nemecko a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) začali v októbri 2019 projekt týkajúci sa architektúry a operácií mieru a bezpečnosti (EPSAO); keďže cieľom projektu je posilniť mechanizmy a schopnosť ECOWAS zvládať konflikt a podporovať prostredie po konflikte v západnej Afrike;
Q. keďže situácia v Nigérii spôsobila nevídanú humanitárnu krízu a podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) viedla k vysídleniu viac ako 2 miliónov ľudí na severovýchode krajiny; keďže podľa organizácie Human Rights Watch väčšina vnútorne vysídlených osôb nemôže uplatňovať svoje základné práva na výživu, bývanie, vzdelanie, zdravie, ochranu pred ujmou, ani právo na slobodu pohybu; keďže EÚ vyčlenila 28,3 milióna EUR na podporu humanitárnej pomoci v krajine; keďže súčasné finančné prostriedky zďaleka nenapĺňajú potreby humanitárnej pomoci;
R. keďže podľa časti správy World Report 2019 organizácie Human Rights Watch, ktorú venuje Nigérii, sa v roku 2018 viac ako 35 000 vnútorne vysídlených osôb vrátilo do severovýchodných komunít napriek obavám o bezpečnosť a nedostatku základných potrieb vrátane potravín a bývania;
S. keďže takmer polovica nigérijského obyvateľstva žije v extrémnej chudobe; keďže sa odhaduje, že viac ako 7 miliónov Nigérijčanov naliehavo potrebuje pomoc na záchranu životov;
T. keďže tisíce Nigérijčanov riskujú svoje životy na migračných trasách do EÚ vo viere, že budú žiť v lepších hospodárskych, sociálnych a bezpečnostných podmienkach;
U. keďže humanitárny priestor v krajine sa zmenšil, a to v dôsledku únosu a zabitia niekoľkých humanitárnych pracovníkov; keďže v roku 2019 bolo zabitých osem humanitárnych pracovníkov, ktorí predstavujú jednu časť z celkového počtu 26 osôb, ktoré prišli o život v tomto konflikte od roku 2011; keďže bezpečnostné riziká často bránia poskytovaniu pomoci a spôsobili odchod mnohých humanitárnych organizácií;
V. keďže vláda okrem toho pozastavila činnosť niekoľko medzinárodných humanitárnych a charitatívnych organizácií na základe tvrdenia, že pôsobia ako subjekty, ktoré legalizujú príjmy z trestnej činnosti pre islamistické skupiny; keďže v septembri 2019 nigérijské ozbrojené sily požiadali o zatvorenie organizácie Action Against Hunger and Mercy Corps bez predchádzajúceho upozornenia, v dôsledku čoho stratilo 400 000 osôb prístup k pomoci;
W. keďže na základe článku 8 Dohody z Cotonou vedie EÚ s Nigériou pravidelný politický dialóg o ľudských právach a demokratických zásadách vrátane otázok týkajúcich sa etnickej, náboženskej a rasovej diskriminácie;
1. odsudzuje teroristické útoky, ku ktorým došlo v krajine; opätovne vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcou krízou v Nigérii a nestálou bezpečnostnou situáciou na severovýchode a dôrazne odsudzuje opakované porušovanie ľudských práv, medzinárodného a humanitárneho práva, či už na základe náboženstva alebo etnickej príslušnosti;
2. odsudzuje najmä nedávny nárast násilia voči etnickým a náboženským spoločenstvám, ktorého cieľom sa stali aj náboženské inštitúcie a veriaci;
3. vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu s nigérijským ľudom, ktorý viac ako desaťročie trpí pod vplyvom terorizmu v regióne;
4. naliehavo vyzýva nigérijské orgány, aby zaručili dodržiavanie ľudských práv v krajine a chránili civilné obyvateľstvo pred terorizmom a násilím; trvá na tom, že takéto úsilie sa musí vykonávať v plnom súlade s dodržiavaním ľudských práv a zásad právneho štátu a v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny;
5. považuje akúkoľvek formu vyhladzovania alebo etnických čistiek za barbarský čin a zločin proti ľudskosti; naliehavo vyzýva nigérijskú vládu, aby sa zaoberala hlavnými príčinami násilia tým, že všetkým občanom zabezpečí rovnaké práva a prijme nediskriminačné právne predpisy; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné ďalej podporovať medzináboženský dialóg a mierové spolužitie občanov bez ohľadu na ich náboženské vyznanie so zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán vrátane Medzináboženskej rady Nigérie;
6. pripomína, že ženy a deti sú najzraniteľnejšie voči účinkom konfliktu, terorizmu a násilia v krajine; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že teroristické skupiny čoraz častejšie verbujú deti a využívajú ich ako detských vojakov alebo samovražedných atentátnikov;
7. je hlboko znepokojený správami o zlom zaobchádzaní s deťmi zadržanými vo vojenských zariadeniach; vyzýva nigérijské orgány, aby umožnili OSN prístup do ich vojenských detenčných centier, podpísali formálny odovzdávací protokol s cieľom zabezpečiť, aby deti zadržiavané vojskom boli urýchlene presunuté príslušným orgánom na ochranu detí, a aby ukončili zadržiavanie detí vojskom; trvá na tom, že reakcia na boj proti terorizmu, ako aj rámec súdnictva a presadzovania práva by mali byť prispôsobené tak, aby chránili práva najzraniteľnejších skupín obyvateľstva vrátane detí;
8. pripomína nigérijským orgánom ich povinnosť chrániť práva detí a zabezpečiť ochranu a starostlivosť tým, ktorí sú postihnutí terorizmom alebo konfliktom, a to vrátane zabezpečenia prístupu k vzdelávaniu; ďalej pripomína, že vzdelávanie a hospodárske príležitosti sú silnými nástrojmi proti radikalizácii, a naliehavo vyzýva medzinárodných partnerov, aby podporovali poskytovanie dostupného a kvalitného vzdelávania v rámci protiteroristickej stratégie v tomto regióne;
9. vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že nigérijské ženy sú aj naďalej obeťami diskriminácie, násilia, sexuálneho zneužívania a znásilňovania, naliehavo vyzýva Nigériu, aby v plnej miere plnila Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW); naliehavo žiada väčšiu podporu pre obete rozsiahleho sexuálneho a rodovo motivovaného násilia vrátane psychologickej podpory;
10. zdôrazňuje, že boj proti beztrestnosti má zásadný význam pre stabilitu krajiny a pre budovanie trvalého mieru; vyzýva preto nigérijské orgány, aby uskutočnili okamžité, dôkladné a transparentné vyšetrovanie s cieľom potrestať páchateľov a zabezpečiť, aby sa zodpovedali za svoje činy; požaduje ďalej prijatie opatrení na zlepšenie kapacity a nezávislosti systému súdnictva v Nigérii ako prostriedku na podporu účinného využívania trestného práva v boji proti násiliu, terorizmu a korupcii;
11. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zastavil pokrok v boji proti skupine Boko Haram, Západoafrickej provincii Islamského štátu, ako aj nad zvýšeným výskytom a závažnosťou samovražedných útokov a priamych útokov proti vojenským pozíciám; pripomína, že prezident Nigérie Buhari bol v roku 2019 opätovne zvolený na základe prísľubu, že porazí násilný extrémizmus podporovaný Boko Haram a ďalšími teroristickými skupinami, a naliehavo vyzýva prezidenta, aby splnil svoje sľuby, ktoré dal počas predvolebnej kampane;
12. podporuje ciele operácií v rámci projektu mierovej a bezpečnostnej štruktúry pod vedením EÚ a Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS); vyzýva členské štáty, aby výrazne podporili príspevok k budovaniu kapacity a riešeniu konfliktu v západnej Afrike;
13. opätovne potvrdzuje svoju podporu regionálnym mnohonárodným spoločným zásahovým jednotkám a oceňuje ich úsilie účinne bojovať proti terorizmu a obnoviť stabilitu v oblasti Čadského jazera; pripomína, že terorizmus nepozná hranice, a vyzýva krajiny v regióne, aby pokračovali v koordinácii svojho úsilia s cieľom dosiahnuť bezpečnosť celého regiónu;
14. podporuje ďalšiu reformu sektora bezpečnosti v Nigérii s cieľom posilniť kapacitu vnútroštátnych a regionálnych aktérov v boji proti terorizmu; vyzýva Európsku služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pokračovali v technickej pomoci EÚ v tejto oblasti;
15. varuje pred zneužívaním konfliktu medzi poľnohospodármi a pastiermi ako prostriedku na šírenie náboženskej nenávisti; naliehavo žiada nigérijskú vládu, aby realizovala národný plán transformácie živočíšnej výroby, ktorého cieľom je chrániť záujmy poľnohospodárov aj pastierov; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie kroky, ako je posilnenie mechanizmov mediácie, riešenia konfliktov, zmierenia a budovania mieru;
16. zdôrazňuje vzájomné prepojenie rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti v krajine; je presvedčený, že samotný vojenský zásah nie je dostatočný na účinný boj proti terorizmu; vyzýva nigérijskú vládu, aby vypracovala komplexnú stratégiu, ktorá bude riešiť hlavné príčiny terorizmu, a to zameraním sa na preventívny prístup s cieľom odstrániť príťažlivosť teroristickej ideológie, obmedziť príležitosti na nábor a radikalizáciu a zastaviť ich financovanie, ako aj podporou a financovaním programov organizácií občianskej spoločnosti zameraných na rozvoj komunít;
17. vyzýva EÚ, Africkú úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnili svoje úsilie pri podpore boja proti terorizmu v Nigérii a aby pokračovali v poskytovaní politickej a bezpečnostnej pomoci v krajine, ako aj v celom regióne;
18. je hlboko znepokojený vplyvom bezpečnostnej situácie v krajine na účinnosť humanitárnej a rozvojovej pomoci; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo svojom humanitárnom a rozvojovom úsilí nielen v Nigérii, ale aj v celom regióne; víta ďalších 50 miliónov EUR, ktoré EÚ prisľúbila v roku 2019 na podporu obnovy a odolnosti v Nigérii;
19. berie na vedomie, že Nigéria a susedné krajiny sú pod tlakom v dôsledku regionálneho vysídľovania; vyzýva na zvýšenú podporu a koordináciu darcov pre vysídlené obyvateľstvo v Nigérii vrátane dodatočných finančných zdrojov od medzinárodného spoločenstva; pripomína, že rozvojové fondy by sa nemali odkloniť od svojho pôvodného cieľa, ktorým je odstránenie chudoby vo všetkých jej podobách;
20. odsudzuje všetky útoky na pracovníkov alebo zariadenia humanitárnej pomoci a naliehavo požaduje prijatie opatrení na zaistenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov a bezpečného prostredia pre humanitárne organizácie, aby mohli vykonávať svoju základnú činnosť;
21. je mimoriadne znepokojený v súvislosti s rýchlym zintenzívnením zmeny klímy a jej vplyvmi na životy a živobytie, najmä v centrálnej časti krajiny; opakuje, že je potrebné hľadať dlhodobé riešenia na ochranu prírodných zdrojov a zabezpečenie prístupu k nim; pripomína, že riešenie núdzového stavu v oblasti klímy je nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia hospodárskej stability a mieru v regióne;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi a parlamentu Nigérie, Africkej únii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.