Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 31. januára 2019(1), ktorým bol Juan Guaidó uznaný ako dočasný prezident Venezuely,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“) o Venezuele, najmä na vyhlásenie z 9. januára 2020 v mene EÚ o najnovšom vývoji v Národnom zhromaždení a vyhlásenie jeho hovorcu z 5. januára 2020 o udalostiach v Národnom zhromaždení vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Venezuelu z 9. januára 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1893 z 11. novembra 2019, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele(2) a ktorým sa v súčasnosti platné cielené reštriktívne opatrenia predlžujú do 14. novembra 2020,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho sekretariátu Organizácie amerických štátov (OAS) z 5. januára 2020 o situácii vo Venezuele a na uznesenie z 10. januára 2020, ktoré prijala stála rada OAS, o nedávnych udalostiach vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie Limskej skupiny z 5. januára 2020,

–  so zreteľom na ústavu Venezuely,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ, jej členské štáty a Európsky parlament opätovne potvrdili, že Národné zhromaždenie je jediným legitímnym a demokraticky zvoleným orgánom vo Venezuele; keďže podľa článku 194 venezuelskej ústavy si Národné zhromaždenie spomedzi svojich členov volí jedného predsedu a výkonné predsedníctvo na obdobie jedného roka;

B.  keďže Juan Guaidó bol v súlade s článkom 233 venezuelskej ústavy v januári 2019 zvolený za predsedu Národného zhromaždenia a neskôr zložil prísahu ako dočasný prezident Venezuely; keďže ho ako dočasného prezidenta Venezuely uznalo viac ako 50 krajín vrátane 25 členských štátov EÚ, ako aj samotná EÚ;

C.  keďže udalosti sprevádzajúce plánovanú voľbu predsedu Národného zhromaždenia vo Venezuele 5. januára 2020 boli parlamentným štátnym prevratom, ktorý zinscenoval nezákonný Madurov režim, a boli spojené s vážnym porušovaním a útokmi na demokratické a ústavné fungovanie Národného zhromaždenia;

D.  keďže predsedovi Národného zhromaždenia Juanovi Guaidóovi ozbrojené sily krutým spôsobom zabránili, aby viedol zasadnutie, niekoľkým opozičným poslancom bol znemožnený vstup do budovy Národného zhromaždenia a zablokovaný bol aj prístup tlače do budovy;

E.  keďže pokus o vymenovanie Luisa Parru za predsedu nového predsedníctva podporujúceho Maduru bol neplatný, pretože schôdza nebola nikdy formálne otvorená, schôdza nemala predsedajúceho, neprebehlo overenie uznášaniaschopnosti a nebolo overené formálne hlasovanie podľa mien, ako sa vyžaduje podľa článkov 7, 8 a 11 rokovacieho poriadku Národného zhromaždenia a článku 221 venezuelskej ústavy;

F.  keďže o niekoľko hodín neskôr prevažná väčšina poslancov pod nátlakom okolností uskutočnila mimoriadnu schôdzu v centrále denníka El Nacional v súlade s venezuelskou ústavou a rokovacím poriadkom Národného zhromaždenia, ktoré umožňujú usporiadať schôdze mimo priestorov zákonodarného orgánu; keďže 100 zo 167 poslancov, ktorí spĺňajú požiadavky týkajúce sa uznášaniaschopnosti a hlasovania podľa mien v súlade s článkom 221 venezuelskej ústavy, hlasovalo za opätovné zvolenie Juana Guaidóa a jeho predsedníctva za vedúcich predstaviteľov na posledný rok funkčného obdobia 2015 – 2020;

G.  keďže oficiálne zasadnutie Národného zhromaždenia, ktoré sa konalo 7. januára 2020, sa ukončilo zložením prísahy Juana Guaidóa ako prezidenta, a to aj napriek pokusom ozbrojených síl lojálnych Madurovmu režimu zabrániť tomu, aby sa zasadnutie konalo, a to aj tým, že bránili vstupu do budovy a vypli elektrický prúd v budove;

H.  keďže členovia Národného zhromaždenia musia mať možnosť vykonávať svoj poslanecký mandát, ktorý im udelil venezuelský ľud, bez akéhokoľvek zastrašovania alebo represií;

I.  keďže prezidentské voľby, ktoré sa konali 20. mája 2018, sa uskutočnili bez toho, aby boli dodržané minimálne medzinárodné normy pre dôveryhodný proces; keďže EÚ a ďalšie regionálne organizácie a demokratické krajiny neuznali tieto voľby ani orgány, ktoré na základe tohto nezákonného procesu vznikli;

J.  keďže prebiehajúce konanie proti poslancom národného zhromaždenia, ktoré sa týka aj obťažovania a zastrašovania 59 poslancov neregulárnymi skupinami a bezpečnostnými zložkami, 29 svojvoľných zadržaní a 27 nútených exilov, ako aj mučenia a nedobrovoľných zmiznutí, bráni ústavnej činnosti Národného zhromaždenia;

K.  keďže situácia v oblasti ľudských práv, právneho štátu a demokracie vo Venezuele sa dlhé roky výrazne zhoršuje, najmä odkedy sa Nicolás Maduro dostal k moci po sporných voľbách v roku 2013; keďže politické, hospodárske, inštitucionálne, sociálne a viacrozmerné humanitárne krízy v krajine sa výrazne zhoršujú;

1.  uznáva a podporuje Juana Guaidóa ako legitímneho predsedu Národného zhromaždenia a ako legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky v súlade s článkom 233 venezuelskej ústavy na základe transparentného a demokratického hlasovania Národného zhromaždenia;

2.  dôrazne odsudzuje pokus Madurovho režimu a jeho spojencov o parlamentný prevrat a ich úsilie brániť Národnému zhromaždeniu – jedinému legitímnemu demokratickému orgánu Venezuely – v riadnom vykonávaní ústavného mandátu, ktorý mu udelil venezuelský ľud;

3.  vyjadruje poľutovanie nad týmto závažným porušovaním, ktoré je nezlučiteľné s legitímnym procesom voľby predsedu Národného zhromaždenia a predstavuje ďalšiu fázu v zhoršujúcej sa venezuelskej kríze; dôrazne odmieta porušovanie demokratického, ústavného a transparentného fungovania Národného zhromaždenia, ako aj pokračujúce zastrašovanie, podplácanie, vydieranie, násilie, mučenie a nedobrovoľné zmiznutia, a svojvoľné rozhodnutia namierené proti jeho členom;

4.  opätovne vyjadruje plnú podporu Národnému zhromaždeniu, ktoré je jediným legitímne zvoleným demokratickým orgánom Venezuely a ktorého právomoci treba rešpektovať, a to vrátane výsad a bezpečnosti jeho poslancov; trvá na tom, že mierové a politické riešenie možno dosiahnuť len úplným rešpektovaním ústavných výsad Národného zhromaždenia;

5.  pripomína, že EÚ je pripravená podporiť skutočný proces smerujúci k mierovému a demokratickému riešeniu krízy na základe plánu prijatého v Národnom zhromaždení Venezuely; zdôrazňuje, že doterajšie pokusy o vyriešenie krízy cestou rokovaní a dialógu nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky; žiada, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pokračovala v práci prostredníctvom iniciatív, ako je Medzinárodná kontaktná skupina;

6.  pripomína, že rešpektovanie demokratických inštitúcií a zásad a dodržiavanie zásad právneho štátu sú základnými predpokladmi, aby bolo možné nájsť mierové a udržateľné riešenie krízy vo Venezuele v prospech jej obyvateľov;

7.  vyzýva PK/VP, aby zintenzívnil snahu EÚ o obnovenie demokracie vo Venezuele, a to aj rozšírením cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv a represiu, a rozšírením týchto sankcií na rodinných príslušníkov; podporuje vyhlásenie EÚ v tejto súvislosti;

8.  vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby uznali legitímny mandát prezidenta Guaidóa, a víta, že vysoký predstaviteľ ho uznal ako jediný demokratický orgán uznaný Úniou; žiada preto, aby boli uznaní politickí predstavitelia, ktorých vymenoval Juan Guaidó;

9.  žiada, aby bola do krajiny vyslaná vyšetrovacia misia s cieľom posúdiť situáciu;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, právoplatnému dočasnému prezidentovi republiky a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, vládam a parlamentom krajín Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0061. (2) Ú. v. EÚ L 291, 12.11.2019, s. 42.