Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2870(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0073/2020

Predkladané texty :

B9-0073/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 30/01/2020 - 5.10
CRE 30/01/2020 - 5.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0025

Prijaté texty
PDF 157kWORD 54k
Štvrtok, 30. januára 2020 - Brusel Finálna verzia
Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov
P9_TA(2020)0025B9-0073/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov (2019/2870(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Únie, najmä na jej ustanovenia o rovnosti medzi ženami a mužmi,

–  so zreteľom na články 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 6, 9 a 15,

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 5, 8 a 10 a ich príslušné ciele a ukazovatele,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty z roku 1951 a na Dohovor MOP o násilí a obťažovaní z roku 2019,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti(1),

–  so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú vypracovala Komisia (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na strategický záväzok Komisie týkajúci sa rodovej rovnosti na roky 2016 – 2019,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2019 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(3),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, najmä na správu indexu za rok 2019,

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. júna 2019 o odstraňovaní rozdielu v odmeňovaní žien a mužov: kľúčové politiky a opatrenia,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(10),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rodová rovnosť je jednou zo spoločných a základných zásad Európskej únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 a článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, v článku 8 ZFEÚ a v článku 23 Charty základných práv; keďže v článku 157 ZFEÚ je výslovne stanovené, že každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; keďže hospodárska nezávislosť je základným predpokladom sebarealizácie žien a mužov a keďže zaručenie rovnakého prístupu k finančným zdrojom má v procese dosahovania rodovej rovnosti zásadný význam;

B.  keďže zásada 2 Európskeho piliera sociálnych práv potvrdzuje, že rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov musia byť zaručené a podporované vo všetkých oblastiach, a to aj v prípade účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu, a že ženy a muži majú právo na rovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnoty;

C.  keďže v odporúčaní Komisie z roku 2014 sa uvádza súbor hlavných opatrení, ktoré majú členským štátom pomôcť zvýšiť transparentnosť a posilniť zásadu rovnakej odmeny pre ženy a mužov; keďže tieto opatrenia zahŕňajú právo zamestnancov na získanie informácií o úrovniach miezd, podávanie správ o odmeňovaní, audity odmeňovania, kolektívne vyjednávanie, štatistiky a administratívne údaje, ochranu údajov, objasnenie pojmu práca rovnakej hodnoty, systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, podporu orgánov v oblasti rovnosti, dôsledné monitorovanie a presadzovanie prostriedkov nápravy a činnosti na zvyšovanie povedomia;

D.  keďže v celej EÚ sú príjmy žien neúmerne nižšie ako príjmy mužov; keďže podľa najnovších údajov Komisie je rozdiel v hodinovej mzde žien a mužov v EÚ 16 %, hoci v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšuje na 40 %, keď sa berie do úvahy miera zamestnanosti a celkovej účasti na trhu práce; keďže zatiaľ čo na čiastočný úväzok pracuje v EÚ len 8,7 % mužov, v prípade žien v celej EÚ to je takmer tretina (31,3 %); keďže medzi feminizáciou určitého povolania a úrovňou miezd existuje osobitná negatívna korelácia, o čom svedčí pokles priemerných miezd v spoločnostiach, v ktorých ženy tvoria 65 % alebo viac zamestnancov;

E.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je vymedzený ako rozdiel medzi priemerným hrubým hodinovým zárobkom mužov a žien vyjadrený ako percentuálny podiel priemerného hrubého hodinového zárobku mužov; keďže približne dve tretiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov nemožno vysvetliť rozdielmi medzi pohlaviami na základe atribútov braných do úvahy na trhu práce, ako sú vek, skúsenosti a vzdelanie, kategória povolania alebo pracovný čas a iné pozorovateľné atribúty, čo poukazuje na jasný diskriminačný faktor, pričom diskriminácia na základe pohlavia sa prelína tiež s rôznorodými formami diskriminácie; keďže prierezový prístup má kľúčový význam pre pochopenie viacerých foriem diskriminácie, ktoré sa prehlbujú v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v neprospech žien, ako aj kombinácie rôznych identít a vzájomnej súvislosti medzi rodovým hľadiskom a inými sociálnymi faktormi;

F.  keďže posilnenie ekonomického postavenia žien je kľúčom k odstráneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže aktivita v tejto oblasti nie je len otázkou spravodlivosti, ale je aj hospodárskou nevyhnutnosťou, pretože hospodárska strata vyplývajúca z rozdielu v zamestnanosti žien a mužov predstavuje približne 370 miliárd EUR ročne(11); keďže neschopnosť odmeňovať ženy rovnako obmedzuje ich schopnosť dosiahnuť ekonomickú nezávislosť, a teda ich schopnosť žiť úplne nezávisle; keďže podľa Inštitútu pre výskum politiky zameranej na ženy (Institute for Women’s Policy Research) by miera chudoby pracujúcich žien mohla klesnúť z 8,0 % na 3,8 %, ak by ženy boli platené rovnako ako muži; keďže z 5,6 milióna detí, ktoré v súčasnosti žijú v chudobe, by sa 2,5 milióna vymanilo z chudoby, ak by sa odstránili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;

G.  keďže rozdiely medzi hrubým mesačným príjmom pracujúcich mužov a žien vo veku 15 – 24 rokov (7 %) boli viac ako päťkrát nižšie než u iných zamestnancov vo veku nad 65 rokov (38 % rodový rozdiel); keďže existujú aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov počas materstva a rozdiely v odmeňovaní medzi ženami s nezaopatrenými deťmi a bez nich, ako aj medzi matkami a otcami; keďže chudoba sa vyskytuje najmä v rodinách, v ktorých sú ženy jedinou osobou s príjmom, pričom v roku 2017 bolo v EÚ chudobou ohrozených 35 % osamelých matiek v porovnaní s 28 % osamelých otcov(12);

H.  keďže starostlivosť je základným pilierom našej spoločnosti a vo veľkej miere ju vykonávajú ženy; keďže táto nerovnováha sa odráža v rozdieloch v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov; keďže materstvo a starostlivosť o deti a staršie osoby, chorých alebo zdravotne postihnutých členov rodiny a iné závislé osoby sú prácou navyše, občas prácou na plný úväzok, ktorú takmer výlučne vykonávajú ženy; keďže to sa prejavuje v segregácii na trhu práce a vo vyššom podiele žien pracujúcich na čiastočný úväzok, za nižšie hodinové mzdy, ako aj prerušením kariéry a nižším počtom odpracovaných rokov; keďže táto práca je často neplatená a spoločnosťou nedostatočne ocenená, hoci má obrovský sociálny význam a prispieva k sociálnemu zabezpečeniu;

I.  keďže viac ako polovica žien v produktívnom veku so zdravotným postihnutím je ekonomicky neaktívna; keďže vo všetkých členských štátoch je miera závažnej materiálnej deprivácie žien so zdravotným postihnutím vyššia než u žien bez zdravotného postihnutia;

J.  keďže je potrebné brániť práva žien, a to v právnych predpisoch aj v živote, a prijať opatrenia na boj proti všetkým formám zneužívania, násilia, útlaku a nerovnosti medzi ženami a mužmi;

K.  keďže dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je 37 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, pričom tento stav bude pretrvávať aj v nasledujúcich desaťročiach, ako aj rozdielna úroveň hospodárskej nezávislosti medzi ženami a mužmi, pričom každá piata pracujúca žena v EÚ patrí do najnižšej mzdovej skupiny, zatiaľ čo u mužov len každý desiaty; keďže zníženie rozdielu v dôchodkoch je tiež záležitosťou medzigeneračnej solidarity;

L.  keďže tento rozdiel v dôchodkoch vyplýva z akumulovaných nerovností v priebehu pracovného života žien a z období neprítomnosti na trhu práce, ku ktorým sú ženy nútené v dôsledku viacerých foriem nerovnosti a diskriminácie, ako aj diskriminácie založenej na nižších platoch a mzdách; keďže na prekonanie rozdielov v dôchodkoch a zabezpečenie a zvýšenie dôchodkov vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby vo verejnej sfére naďalej existovali systémy sociálneho zabezpečenia a zahŕňali zásady solidarity a prerozdeľovania, a aby sa vyvíjalo čo najväčšie úsilie na boj proti neistej a deregulovanej práci;

M.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčiny majú pre ženy exponenciálne škodlivé dôsledky počas celého ich života, čo v konečnom dôsledku vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú v súčasnosti viac ako dvojnásobné oproti rozdielom v odmeňovaní; keďže riziko chudoby sa v priebehu života prudko zvyšuje, čo svedčí o postupnom akumulovaní dôsledkov nerovností v odmeňovaní; keďže chudoba u ľudí vo veku 75 a viac rokov sa trvale týka žien najmä v dôsledku vplyvu neplatených opatrovateľských povinností typických pre ženy, celoživotných rozdielov v odmeňovaní a pracovnom čase, čo vedie k nižším dôchodkom, odlišnému veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy v niektorých členských štátoch, a skutočnosti, že osamote žije viac žien;

N.  keďže smernica 2006/54/ES prispela k zlepšeniu situácie žien na trhu práce, v mnohých členských štátoch však neviedla k žiadnym zásadným zmenám v právnych predpisoch týkajúcich sa odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

O.  keďže transparentnosť odmeňovania môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní výrazného pokroku pri riešení rozdielov v príjmoch mužov a žien, pretože pomáha upozorniť na nedostatočné ohodnotenie práce žien a zdôrazniť rodovo podmienenú segmentáciu trhu práce, a to aj prostredníctvom nástrojov poskytujúcich objektívne kritériá, ktoré umožňujú rodovo neutrálne posudzovanie a porovnateľnosť hodnoty práce v rôznych zamestnaniach a odvetviach;

P.  keďže metódy hodnotenia práce bez rodových predsudkov sú veľmi dôležité, aby bolo možné porovnávať pracovné miesta na základe rozsahu a komplexnosti s cieľom určiť pozíciu jedného pracovného miesta vo vzťahu k inému miestu v rámci určitého odvetvia alebo organizácie bez ohľadu na to, či je na danom pracovnom mieste žena alebo muž;

Q.  keďže riziko chudoby a menšia miera finančnej nezávislosti spôsobené rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov vedú k tomu, že ženy sú viac vystavené rodovo motivovanému násiliu, najmä domácemu násiliu, v dôsledku čoho je pre ne ťažšie vymaniť sa zo vzťahu, v ktorom sú zneužívané; keďže podľa OSN sa s psychologickým alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku alebo s obťažovaním so závažnými dôsledkami z hľadiska osobných a profesionálnych ambícií stretáva takmer 35 % žien na celom svete a toto obťažovanie má nepriaznivý vplyv na sebaúctu žien a ich pozíciu pri vyjednávaní spravodlivejšej odmeny;

R.  keďže príčin rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je mnoho a patria medzi ne štrukturálne aj kultúrne faktory, na jednej strane rodovo segregované trhy práce a odvetvia, nedostatok možností a služieb na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pokiaľ je žena hlavnou osobou starajúcou sa o deti, ako aj iné závislé osoby, pretrvávajúca existencia tzv. sklených stropov, ktoré ženám neumožňujú dosiahnuť vrcholnú úroveň kariéry, a teda ani plat na najvyššej úrovni, a na druhej strane rodové stereotypy týkajúce sa úloh a ambícií žien, rodové predsudky odrážajúce sa v štruktúrach odmeňovania a inštitúciách, ktoré stanovujú odmeny, hlboko zakorenené očakávania, pokiaľ ide o úlohu žien ako matiek, ktoré vedú k prestávkam v kariérnom raste, jeho prerušeniu alebo prechodu na prácu na čiastočný úväzok, ako aj nedostatočná transparentnosť odmeňovania;

S.  keďže rozdiely v platoch a s tým spojené rozdiely v zárobkoch a dôchodkoch žien a mužov majú mnoho príčin, ktoré sú štrukturálne a často vzájomne prepojené; keďže tieto príčiny možno rozdeliť do dvoch kategórií, pričom v prvej sú príčiny, ktoré možno zdanlivo „vysvetliť“ rozdielmi v atribútoch zohľadňovaných na trhu práce žien a mužov, a v druhej sú tie, ktoré týmito charakteristikami zdanlivo nemožno vysvetliť, pričom takmer vo všetkých krajinách na celom svete prevláda druhá kategória rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

T.  keďže tieto rozdiely medzi atribútmi žien a mužov na trhu práce zahŕňajú vek, skúsenosti a vzdelanie, pracovné odvetvie alebo pracovný čas; keďže tieto rozdiely sa prejavujú v skutočnosti, že ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, narážajú na tzv. sklené stropy podnikov, pracujú v sektoroch, v ktorých prevládajú ženy a kde sú platy a pozície nižšie, alebo musia často niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoje rodiny v dôsledku rodovo podmienených sociálnych noriem, čo vedie k tomu, že sú určitý čas mimo zamestnania; keďže príčiny patriace k väčšej „nevysvetliteľnej“ kategórii možno pripísať rodovým stereotypom, diskriminácii v odmeňovaní a častému nedostatočnému ohodnoteniu práce, ktorú vykonávajú prevažne ženy, čo môže byť priame alebo nepriame, a táto kategória je naďalej skrytým javom, ktorým sa treba zaoberať účinnejšie;

U.  keďže hoci ženy tvoria takmer 60 % absolventov vysokých škôl v EÚ, v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a digitálnej kariéry je ich podiel stále neúmerne nedostatočný; keďže v dôsledku toho nadobúda nerovnosť v zamestnávaní nové podoby a napriek investíciám do vzdelávania hrozí mladým ženám v porovnaní s mladými mužmi dvakrát vyššie riziko ekonomickej neaktívnosti;

1.  pripomína, že rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je jednou zo základných zásad EÚ a že členské štáty sú povinné odstrániť diskrimináciu na základe pohlavia týkajúcu sa všetkých aspektov a podmienok odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov za prácu rovnakej hodnoty naďalej pretrváva a priemer v EÚ sa v poslednom desaťročí zlepšil len minimálne;

2.  vyzýva Komisiu, aby predložila ambicióznu novú stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť, ktorá bude vychádzať z predchádzajúcej stratégie a zo strategickej angažovanosti a ktorá by mala zahŕňať záväzné opatrenia týkajúce sa rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a transparentnosti odmeňovania, ako aj jasné ciele a postupy monitorovania na podporu rodovej rovnosti a meranie pokroku pri jej dosahovaní, najmä pokiaľ ide o súvisiace rodovo podmienené zárobky a rozdiely v dôchodkoch, a podporu žien a mužov ako rovnocenných osôb s rovnakým príjmom a rovnocenných opatrujúcich osôb;

3.  pripomína, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčiny majú pre ženy exponenciálne škodlivé dôsledky počas celého ich života, čo v konečnom dôsledku vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú viac ako dvojnásobné oproti rozdielom v odmeňovaní; pripomína, že v porovnaní s mužmi sú ženy viac ohrozené chudobou v staršom veku z dôvodu celoživotných rozdielov v odmeňovaní a pracovnom čase, odlišného veku odchodu do dôchodku u mužov a u žien v niektorých členských štátoch a skutočnosti, že osamote žije viac starších žien; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia na boj proti riziku chudoby starších žien, a to zvýšením dôchodkov, ale aj poskytnutím sociálnej podpory; potvrdzuje, že popri podpore pracovnoprávnych predpisov založených na väčších pracovných právach, regulácii práce a zákaze neistej práce by sa malo obnoviť, brániť a podporovať kolektívne vyjednávanie ako rozhodujúci nástroj na prekonanie nerovností, najmä pokiaľ ide o platy, ale aj obranu a upevnenie pracovných práv;

4.  žiada okamžitú revíziu a ambicióznu aktualizáciu akčného plánu na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov do konca roka 2020, v ktorom by sa mali stanoviť jasné ciele členských štátov na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v priebehu nasledujúcich piatich rokov a zabezpečiť, aby sa tieto ciele zohľadnili v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje osobitne potrebu zahrnúť do nového akčného plánu prierezovú perspektívu; vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne venovala osobitnú pozornosť faktorom, ktoré vedú k rozdielom v dôchodkoch, a aby posúdila potrebu konkrétnych opatrení na zníženie týchto rozdielov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

5.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom prísneho presadzovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a to nielen prostredníctvom právnych predpisov a opatrení na boj proti platovej diskriminácii, ale aj obnovením, presadzovaním a obhajobou kolektívneho vyjednávania; ďalej požaduje opatrenia na riešenie vertikálnej a horizontálnej segregácie v oblasti zamestnávania a diskriminačných postupov pri prijímaní rozhodnutí o zamestnávaní nových pracovníkov a o kariérnom postupe; požaduje opatrenia, ktorými sa zvýši sociálna ochrana v oblasti materstva, nezamestnanosti, choroby, pracovných úrazov a chorôb z povolania;

6.  víta záväzok predsedníčky Komisie a komisára pre rovnosť predložiť počas prvých 100 dní mandátu Komisie opatrenia na zavedenie záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania; domnieva sa, že nadchádzajúca smernica by mala zahŕňať prísne politiky presadzovania pre prípad jej nedodržiavania a mala by sa vzťahovať na súkromný aj verejný sektor s náležitým zohľadnením špecifík malých a stredných podnikov (MSP), ako aj na celý balík týkajúci sa odmeňovania vrátane všetkých jeho zložiek a mala by mať široký rozsah pôsobnosti; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie konkrétnych opatrení na základe svojho odporúčania z roku 2014, a to a) jasné vymedzenie kritérií posudzovania hodnoty práce, b) rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, c) audity a správy týkajúce sa odmeňovania žien a mužov s cieľom zaručiť im rovnakú odmenu, d) právo pracovníkov požadovať úplné informácie o odmeňovaní a právo na nápravu a e) jasné ciele týkajúce sa výkonnosti podnikov v oblasti rovnosti; je pevne presvedčený, že takéto opatrenia sú potrebné na identifikáciu prípadov diskriminácie v odmeňovaní, aby pracovníci mohli prijímať informované rozhodnutia a v prípade potreby konať; vyzýva Komisiu, aby podporovala úlohu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach (národnej, odvetvovej, miestnej a podnikovej) v pripravovaných právnych predpisoch o transparentnosti odmeňovania;

7.  vyzýva Komisiu, aby iniciatívu v oblasti transparentnosti odmeňovania doplnila a v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovala a zaviedla usmernenia pre rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest a vymedzenie jasných kritérií posudzovania hodnoty práce (ako sú kvalifikácie, úroveň zodpovednosti, fyzická a psychologická záťaž, rozvrh pracovných zmien atď.), aby bolo možné porovnať hodnotu práce v rôznych zamestnaniach a odvetviach s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie odmeňovanie za prácu v odvetviach, v ktorých dominujú ženy, ktorá je vo všeobecnosti menej doceňovaná a nie je tak dobre platená ako práca v odvetviach, v ktorých dominujú muži;

8.  vyzýva Komisiu, aby súčasné skúmanie fungovania a vykonávania zákonov EÚ o rovnakom odmeňovaní a zásady rovnakej odmeny brala za základ svojej činnosti a aby predložila včasnú revíziu smernice 2006/54/ES s cieľom aktualizovať a zlepšiť existujúce právne predpisy týkajúce sa zásady rovnakej odmeny v praxi, zlepšiť presadzovanie v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a zahrnúť zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo zmeny pohlavia; vyzýva, aby sa zlepšil prístup k spravodlivosti a zaviedli silnejšie procesné práva s cieľom bojovať proti diskriminácii v odmeňovaní;

9.  pripomína, že v správe Komisie z roku 2017 o vykonávaní odporúčania Komisie týkajúceho sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti (COM(2017)0671) sa konštatuje, že opatrenia neboli účinné a ich vykonávanie bolo nedostatočné; víta preto záväzok predsedníčky Komisie vyjadrený v jej politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu na obdobie 2019 – 2024, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu bude základnou zásadou novej európskej stratégie pre rodovú rovnosť, a víta aj to, že bolo uznané, že rodová rovnosť je rozhodujúcou zložkou hospodárskeho rastu a otázkou základných práv a spravodlivosti;

10.  opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky pilier sociálnych práv, ktorý podporuje vzostupnú konvergenciu, stal skutočnosťou na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti pre ženy a mužov a presadzovalo právo žien aj mužov na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; zdôrazňuje, že odstránenie rodových rozdielov by malo byť osobitným cieľom v programe, ktorý nadviaže na stratégiu Európa 2020;

11.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o definitívne odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prísnym presadzovaním zásady rovnakej odmeny, pričom zabezpečia, aby mzdy pracovníkov na kratší pracovný čas boli v súlade s ekvivalentom plného pracovného času, prijmú právne predpisy na zvýšenie transparentnosti odmeňovania a zvýšenie právnej istoty s cieľom odhaliť rodovú predpojatosť a diskrimináciu v štruktúrach odmeňovania, budú bojovať proti profesijnej segregácii, či už vertikálnej, alebo horizontálnej, a proti predsudkom zamestnávateľov pri prijímaní rozhodnutí o prijímaní do zamestnania a povýšení;

12.  zdôrazňuje, že prístup k práci a podmienky, ktoré ho uľahčujú, sú kľúčové na zabezpečenie emancipácie a nezávislosti žien vo všetkých oblastiach života, od práce po sociálnu, hospodársku a politickú účasť a ďalšie oblasti; domnieva sa, že pokrok pri dosahovaní rovnosti medzi ženami a mužmi a presadzovanie práv žien predstavuje cestu sociálneho pokroku pre spoločnosť ako celok a zároveň umožňuje zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie žien;

13.  ďalej vyzýva členské štáty, aby primerane investovali do poskytovania, prístupnosti, cenovej dostupnosti a kvality služieb formálneho vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, a to prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s barcelonskými cieľmi, a aby investovali do služieb dlhodobej starostlivosti a pracovných podmienok ústretových voči rodinám s cieľom zabezpečiť rovnakú a pokračujúcu účasť žien na trhu práce tým, že sa zaistí primeraná flexibilita na podporu vyššej miery zamestnanosti žien; opakuje, že v záujme bojova proti riziku chudoby starších žien, ako aj riešenia príčin rozdielov v odmeňovaní žien a mužov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa starším ženám poskytovalo primerané zabezpečenie vrátane opatrení, ako sú započítateľné body za obdobia starostlivosti, primerané minimálne dôchodky, pozostalostné dávky a nároky mužov na rodinnú dovolenku, a predchádzať tak feminizácii chudoby; vyzýva Radu, aby zaviedla ciele týkajúce sa starostlivosti o starších ľudí a osoby s nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi, ktoré budú obdobou barcelonských cieľov v oblasti starostlivosti o deti;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky, ktoré podporujú zamestnanosť žien a ich finančnú nezávislosť, vrátane politík, ktoré podporujú začlenenie žien z marginalizovaných skupín na trh práce; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovej segmentácii trhu práce tým, že budú investovať do formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku kvalitnému zamestnaniu a k príležitostiam, a tým aj možnosť rekvalifikácie a zvýšenia kvalifikácie vzhľadom na budúce zmeny na trhu práce; vyzýva najmä na väčšiu podporu podnikania, predmetov STEM, digitálneho vzdelávania a finančnej gramotnosti dievčat od raného veku s cieľom bojovať proti existujúcim vzdelávacím stereotypom a zabezpečiť, aby v rozvíjajúcich sa a dobre platených odvetviach bolo viac žien;

15.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle prijatie a implementáciu smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a Komisiu, aby dôsledne monitorovala ich pokrok s cieľom vypracovať prípadne správu a sprievodné štúdie o vykonávaní tejto smernice;

16.  berie na vedomie vplyv, ktorý má nedostatočné zastúpenie žien na vedúcich pozíciách na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti podnikania a riadenia; vyzýva členské štáty, aby prestali blokovať rokovania v Rade o navrhnutej smernici o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch, pretože by to mohlo prispieť k odstráneniu tzv. skleného stropu;

17.  vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby zbierali rozčlenené údaje s cieľom lepšie merať a monitorovať pokrok pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a venovali pritom osobitnú pozornosť skupinám, ktoré čelia viacnásobným a prierezovým formám diskriminácie, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a ženy patriace k etnickým menšinám, rómske ženy, staršie ženy, ženy vo vidieckych a vyľudnených oblastiach, osamelé matky a LGBTIQ osoby;

18.  zdôrazňuje, že je nutné ešte viac zlepšiť zber údajov rozčlenených podľa pohlavia v oblastiach ako neformálne zamestnávanie, podnikanie, prístup k financovaniu a zdravotníckym službám, násilie páchané na ženách a neplatená práca; zdôrazňuje, že na zaistenie erudovanej tvorby politiky založenej na dôkazoch treba zbierať a využívať kvalitné údaje; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby zbierali rozčlenené údaje s cieľom lepšie merať a monitorovať pokrok pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť skupinám, ktoré čelia viacnásobným a prierezovým formám diskriminácie, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a príslušníčky etnických menšín, Rómky, staršie ženy, osamelé matky a LGBTIQ osoby;

19.  vyzýva Komisiu, aby zapojila sociálnych partnerov do tvorby nových politík na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva v tejto súvislosti sociálnych partnerov, aby sa zapojili do diskusií a spolupracovali na riešení rozdielov v odmeňovaní, a to aj prostredníctvom opatrení pozitívnej diskriminácie, a aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom výrazne zapojiť verejnú mienku, keďže odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je všeobecnou prioritou;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili prácu zameranú na boj proti neistej práci, v ktorej prevládajú ženy, a proti feminizácii chudoby; poukazuje na vysokú mieru nedeklarovanej práce vykonávanej ženami, čo má nepriaznivý vplyv na ich príjmy, sociálne zabezpečenie a sociálnu ochranu, a vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011;

21.  vyzýva členské štáty, aby posilnili ochranu materstva, otcovstva a rodičovstva v pracovnoprávnych predpisoch, konkrétne tým, že predĺžia dovolenky a zaručia, že budú plne platené, znížia počet pracovných hodín počas dojčenia a zároveň prijmú vhodné opatrenia na presadzovanie takejto ochrany, ale takisto budú investovať aj do zabezpečenia bezplatnej verejnej siete na poskytovanie služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a služieb dlhodobej starostlivosti; konštatuje, že významnou prekážkou brániacou predovšetkým rovnocennej účasti žien na všetkých aspektoch spoločnosti vrátane zamestnania je nedostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti, jej prílišná nákladnosť a nedostatočná súvisiaca infraštruktúra;

22.  uznáva, že rodovo motivované násilie a obťažovanie sa môže ešte zhoršiť v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, keďže obete sú často nútené, aby vykonávali horšie platenú prácu v dôsledku nepriateľskej atmosféry na pracovisku; vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor MOP o násilí a obťažovaní z roku 2019 s cieľom zaviesť účinné opatrenia na vymedzenie, prevenciu a zákaz násilia a obťažovania na pracovisku vrátane bezpečných a účinných mechanizmov sťažnosti a riešenia sporov, podpory, služieb a prostriedkov nápravy;

23.  vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a v Deň rovnosti odmeňovania EÚ predložila úplnú analýzu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v inštitúciách EÚ;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 112.
(2) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(3) Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79.
(4) Ú. v. EÚ C 155, 25.5.2011, s. 10.
(5) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(6) Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.
(7) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.
(8) Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 60.
(9) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6.
(10) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 89.
(11) Mascherini, M., Bisello, M. a Rioboo Leston, I.: The gender employment gap: Challenges and solutions (Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia), Eurofound, 2016.
(12) Podľa informačného dokumentu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť s názvom Chudoba, pohlavie a osamelí rodičia v EÚ, v ktorom sa uvádzajú údaje zo štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) z roku 2014.

Posledná úprava: 24. apríla 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia