Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2988(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0090/2020

Predkladané texty :

B9-0090/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/02/2020 - 11.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0031

Prijaté texty
PDF 147kWORD 51k
Streda, 12. februára 2020 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete
P9_TA(2020)0031B9-0090/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o stratégii EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete (2019/2988(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica o právach obetí“)(1), ktorej ustanovenia sa uplatňujú aj na obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na články 11 a 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „smernica o podmienkach prijímania“)(2), v ktorej sa osobitne uvádzajú obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov medzi kategóriami zraniteľných osôb, ktoré by mali dostávať primeranú zdravotnú starostlivosť počas ich konaní o azyle,

–  so zreteľom na článok 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „smernica o oprávnení“)(3), v ktorej sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako závažná forma psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia uvádza ako dôvod, ktorý sa má zohľadniť pri poskytovaní medzinárodnej ochrany,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov(4), v ktorom sa vyzýva na skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete prostredníctvom prevencie, ochranných opatrení a právnych predpisov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov(6),

–  so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete, najmä na svoje uznesenie z 15. januára 2020(7),

–  so zreteľom na závery Rady z júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2010 o odstránení násilia na ženách v Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 6. februára 2013 o Medzinárodnom dni proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, v ktorom podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a piati komisári potvrdili záväzok EÚ bojovať vo svojich vonkajších vzťahoch proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019, najmä na cieľ č. 14 b), v ktorom sa konkrétne uvádza mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a so zreteľom na súčasnú revíziu akčného plánu a rokovania o jeho obnovení,

–  so zreteľom na skúsenosti získané vykonávaním strategického záväzku Komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 a prostredníctvom uplatňovania opatrení stanovených v akčnom pláne, ktorý je súčasťou oznámenia Komisie z 25. novembra 2013,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä na cieľ č. 5.3, ktorým je odstrániť všetky škodlivé praktiky, ako sú manželstvá detí, skoré a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, a jej akčný program a na výsledky následných konferencií o preskúmaní, najmä na samit v Nairobi o 25. medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji a jeho záväzok odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), najmä na jeho tematickú prioritu B, ktorá má osobitný ukazovateľ týkajúci sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a s prihliadnutím na jeho súčasnú revíziu a rokovania o jeho obnovení,

–  so zreteľom na záväzok predsedu Komisie prijať opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako sa uvádza v jej politických usmerneniach,

–  so zreteľom na očakávanú novú stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) z roku 2013 o mrzačení ženských pohlavných orgánov v Európskej únii a Chorvátsku, ako aj dve následné správy s názvom Odhad dievčat vystavených riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európskej únii z roku 2015 o Írsku, Portugalsku a Švédsku a z roku 2018 o Belgicku, Grécku, Francúzsku, Taliansku, Cypre a Malte,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“) z roku 2014, a jeho článok 38, v ktorom všetky zmluvné strany požadujú kriminalizácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)01092016/0062(NLE))(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 13. septembra 2017, pokiaľ ide o potrebu zintenzívniť úsilie zamerané na predchádzanie a boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a vynúteným sobášom v Európe,

–  so zreteľom na usmernenia WHO týkajúce sa riadenia zdravotných komplikácií spôsobených mrzačením ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 5. júla 2018 o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 27. júla 2018 o zintenzívnení celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 14. novembra 2018 o zintenzívnení celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou a na prebiehajúci proces revízie,

–  so zreteľom na iniciatívu Spotlight EÚ a OSN zo septembra 2017 zameranú na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje na medzinárodnej úrovni hrubé a systematické porušovanie ľudských práv, formu násilia páchaného na ženách a dievčatách a prejav rodovej nerovnosti, ktorá nie je prepojená so žiadnym náboženstvom alebo kultúrou a v súčasnosti sa považuje za celosvetovú záležitosť, ktorá podľa štatistických správ UNICEF, Populačného fondu OSN (ďalej len „UNFPA“) a WHO postihuje najmenej 200 miliónov žien a dievčat v 30 krajinách; keďže však existuje dôkaz o výskyte mrzačenia ženských pohlavných orgánov vo viac ako 90 krajinách na všetkých kontinentoch;

B.  keďže podľa údajov UNFPA z roku 2018, ak trendy populácie pokračujú v smere, ktorým sa v súčasnosti pohybujú, 68 miliónov dievčat na celom svete bude do roku 2030 vystavených riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pričom sa očakáva, že ročný nárast sa zvýši z odhadovaných 4.1 miliónov v roku 2019 na 4.6 miliónov ročne do roku 2030;

C.  keďže sa podľa najnovších dostupných vnútroštátnych údajov v celej Európe odhaduje, že približne 600 000 žien a dievčat v Európe žije s celoživotnými fyzickými a psychologickými následkami mrzačenia ženských pohlavných orgánov a len v 13 európskych krajinách je ďalších 180 000 dievčat vystavených vysokému riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov ;

D.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov zahŕňa všetky postupy čiastočného alebo úplného odstránenia vonkajších ženských pohlavných orgánov, ako sú klitoridektómia, excízia, infibulácia a iné škodlivé postupy, ktoré zámerne menia ženské pohlavné orgány alebo im spôsobujú poranenia na iné ako lekárske účely a spôsobujú fyzické, sexuálne a psychologické komplikácie v oblasti zdravia, ktoré môžu viesť k úmrtiu;

E.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa väčšinou vykonáva u mladých dievčat vo veku do 15 rokov; keďže navyše dievča alebo žena môžu byť predmetom mrzačenia ženských pohlavných orgánov pri viacerých príležitostiach počas svojho života, napríklad bezprostredne pred vydajom, alebo keď sa chystá odísť do zahraničia;

F.  keďže nedávny nárast percentuálneho podielu žien a dievčat, ktoré sú už potenciálne postihnuté mrzačením ženských pohlavných orgánov, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) z roku 2018, znamená, že relevantnosť tejto otázky sa ešte zvyšuje a počet dotknutých alebo ohrozených dievčat stále rastie; keďže podľa UNHCR prišlo v posledných piatich rokoch do Európy viac ako 100 000 uchádzačiek o azyl, ktorých potenciálne zasiahlo mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

G.  keďže podľa UNICEF sa dosiahol pokrok v súvislosti s rizikom mrzačenia ženských pohlavných orgánov pre dievčatá, ktorých je dnes o jednu tretinu menej ako pred 30 rokmi; keďže však vzhľadom na všetky dostupné údaje a na obdobie 10 rokov do roku 2030 nie je možné ani zďaleka dosiahnuť cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5.3 týkajúci sa odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov; keďže sa zdá, že absolútny počet dotknutých žien a dievčat sa zvyšuje a naďalej porastie , ak sa urgentne nevyvinie väčšie úsilie na to, aby sa tomu zabránilo;

H.  keďže s cieľom urýchliť zmenu a dosiahnuť cieľ ukončenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete do roku 2030 je naliehavo potrebné rozšíriť a koordinovať existujúce úsilie o ukončenie praktík na miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom zúročiť toto úsilie a dosiahnuť vyššiu a trvalú zmenu prostredníctvom účinných a komplexných stratégií;

I.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je forma násilia založeného na rodovej príslušnosti a riešenie základných príčin rodovej nerovnosti na úrovni spoločenstva vrátane rodových stereotypov a škodlivých sociálnych noriem je nevyhnutné na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

J.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je často neoddeliteľné od iných otázok rodovej nerovnosti a je jedným z mnohých prípadov porušovania práv žien, ako je nedostatočný prístup dievčat k vzdelaniu vrátane komplexného sexuálneho vzdelávania, nedostatok zamestnania pre ženy, nemožnosť vlastniť alebo dediť majetok, nútené alebo predčasné manželstvá detí, sexuálne a fyzické násilie a nedostatok kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

K.  keďže „medikalizácia“ mrzačenia ženských pohlavných orgánov je praktika mrzačenia ženských pohlavných orgánov vykonávaná zdravotníckym odborníkom alebo v nemocnici alebo zdravotníckom zariadení; keďže medikalizácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov je nebezpečnou snahou legitimizovať prax mrzačenia ženských pohlavných orgánov a dokonca potenciálne aj z nej profitovať;

1.  opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie pomôcť odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete ako formu rodovo motivovaného násilia, ktoré má dlhodobé psychologické a fyzické dôsledky pre ženy a dievčatá a v niektorých prípadoch spôsobuje smrť;

2.  konštatuje, že výber skupiny The Restorers do užšej nominácie na udelenie Sacharovovej ceny je významným krokom správnym smerom v boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; ďalej uznáva dôležitú úlohu mladých ľudí, pokiaľ ide o posilňovanie ich postavenia a postavenia iných tým, že sa stávajú vzorom vo vlastných komunitách;

3.  zdôrazňuje, že prvoradým cieľom každej činnosti týkajúcej sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov musí byť jeho prevencia na základe trvalých spoločenských zmien a posilnenia postavenia komunít, a najmä žien a dievčat, ktoré v nich žijú, poskytovaním vzdelávania a informácií a vytvorením predpokladov pre upevnenie ekonomického postavenia žien a dievčat; zdôrazňuje, že ochrana osôb, ktoré prežili mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a následná starostlivosť o ne musí byť prioritou, ktorá sa splní tým, že sa im poskytne primeraná ochrana a informácie, ako aj prístup k odbornej a primeranej fyzickej, psychologickej, lekárskej a sexuologickej starostlivosti a obete týchto praktík sa podporia zvýšením investícií;

4.  zdôrazňuje, že pre odstránenie tejto škodlivej praktiky je rovnako dôležité aj zapojenie mužov a chlapcov do procesu pretvárania rodových vzťahov a zmien správania a do podpory posilňovania postavenia žien a dievčat; okrem toho zdôrazňuje, že do procesu zameraného na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov treba zapojiť vedúcich predstaviteľov komunít, pretože táto praktika sa zachováva prostredníctvom tradícii a kultúry za pomoci vykonávateľov týchto zákrokov, ktorí majú často vplyvné postavenie v rámci svojich komunít, a na legitimizáciu jej vykonávania a šírenia sa využívajú rôzne náboženstvá;

5.  zdôrazňuje, že problém mrzačenia ženských pohlavných orgánov treba riešiť holistickým a prierezovým prístupom, a to zameraním pozornosti na základné príčiny rodovej nerovnosti, z ktorých vyplývajú všetky formy rodovo motivovaného násilia voči všetkým ženám a dievčatám vrátane porušovania ich ľudských práv, fyzickej integrity a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a spojením mrzačenia ženských pohlavných orgánov s inými škodlivými praktikami, ako sú detské, skoré a nútené manželstvá, žehlenie prsníkov, hymenomoplastika a testovanie panenstva;

6.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz rozšírenejším javom tzv. medikalizácie mrzačenia ženských pohlavných orgánov v niektorých krajinách – dokonca aj v tých, v ktorých je mrzačenie ženských pohlavných orgánov nezákonné – a nad stále častejším zapájaním zdravotníckych pracovníkov do týchto praktík; trvá na tom, že, ako už uviedli OSN a WHO, ide o neprijateľný spôsob riešenia základných príčin mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva príslušné krajiny, aby výslovne zakázali medikalizáciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a aby zároveň zvyšovali informovanosť zdravotníckych pracovníkov o tomto probléme poskytovaním informácií a odbornej prípravy, ako aj primeraným dohľadom a presadzovaním;

7.  zdôrazňuje, že podľa článku 38 Istanbulského dohovoru sú členské štáty povinné trestne stíhať mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj navádzanie, donucovanie alebo kupliarstvo s dievčatami, aby takéto mrzačenie podstúpili, a že dohovor chráni nielen dievčatá a ženy ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov, ale aj dievčatá a ženy, ktoré trpia jeho celoživotnými následkami; s potešením konštatuje, že trestné právo vo všetkých členských štátoch chráni dievčatá a ženy pred mrzačením ženských pohlavných orgánov, avšak vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad jeho očividnou neúčinnosťou, keďže na súdy v EÚ sa dostáva len minimum prípadov;

8.  poznamenáva, že v mnohých členských štátoch je v súlade so zásadou extrateritoriality možné stíhať aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov vykonané v zahraničí, pričom táto zásada preto zakazuje aj vycestovanie s deťmi do tretích krajín, aby tam toto mrzačenie podstúpili; konštatuje, že kriminalizácia musí byť spojená so stíhaním a vyšetrovaním; zdôrazňuje, že prvoradý musí byť vždy záujem dieťaťa a že v procese stíhania a odsúdenia rodinných príslušníkov, ktorí vykonávajú praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov, treba tiež zabezpečiť, aby príslušné dievčatá a deti neboli v dôsledku toho vystavené ďalšiemu riziku;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa v budúcom rozpočte EÚ interne aj externe aj naďalej podporovalo trvalé zapojenie komunít do projektov a programov, a to primeraným financovaním, ktoré zohľadňuje situáciu, v akej fungujú komunitné organizácie a organizácie a iniciatívy pod vedením obetí mrzačenia a mládeže; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v rámci rozpočtových rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zabezpečili flexibilitu, prístupnosť a udržateľnosť financovania na základe štrukturálnej finančnej podpory v dlhodobom horizonte;

10.  víta úspechy, ktoré už boli dosiahnuté vďaka programu Práva, rovnosť a občianstvo, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bola v budúcom rozpočte EÚ zohľadnená potreba väčšej flexibility a synergií medzi vnútornými a vonkajšími programami financovania s cieľom podporiť rozpočty, ktoré riešia zložitosť tohto problému, ako aj komplexnejšie nadnárodné a cezhraničné zásahy s cieľom ukončiť na celosvetovej úrovni mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

11.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s európskymi a vnútroštátnymi sieťami odborníkov vrátane tých v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, presadzovania práva a občianskej spoločnosti a aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky EÚ prideľovali na projekty zamerané na odbornú prípravu a kampane na zvyšovanie informovanosti odborníkov o tom, ako účinne predchádzať mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a násiliu voči ženám a dievčatám, ako ich odhaľovať a reagovať na ne;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky členské štáty previedli smernicu o právach obetí do vnútroštátnych právnych predpisov a v plnom rozsahu ju vykonali, a tým zabezpečili obetiam mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sa nachádzajú v núdzových situáciách v EÚ, prístup k dôverným špecializovaným službám podpory vrátane posttraumatickej podpory a poradenstva a tiež prístup do chránených zariadení;

13.  poznamenáva, že prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti vrátane psychologickej starostlivosti pre žiadateľky o azyl a utečencov, ktorí sú obeťami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, sa musí na základe najnovších údajov UNHCR považovať za prioritu na úrovni EÚ i členských štátov;

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby sa v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS) v celej EÚ jednotne uplatňovali najprísnejšie normy medzinárodnej ochrany týkajúce sa kvalifikácií, podmienok prijímania a procesných práv, čím sa podporí intenzívna spolupráca medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o zraniteľné žiadateľky o azyl, ktorých sa týka alebo ktorým hrozí mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné formy rodovo motivovaného násilia;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na zvýšenie počtu žien a dievčat postihnutých mrzačením ženských pohlavných orgánov začala revíziu oznámenia z roku 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov s cieľom zabezpečiť rozšírenie opatrení proti týmto praktikám na celom svete, a vyzýva tiež, aby sa prijali opatrenia na odstránenie rozdielov v zákonoch, politikách a poskytovaní služieb medzi členskými štátmi, aby sa k ženám a dievčatám postihnutým alebo ohrozeným mrzačením ženských pohlavných orgánov pristupovalo v celej EÚ na rovnakej úrovni;

16.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby budúca stratégia v oblasti rodovej rovnosti zahŕňala opatrenia na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a zabezpečenie starostlivosti o jeho obete, aby bola formulovaná nezaujatým jazykom a obsahovala pevné záväzky a jasné ukazovatele vo všetkých oblastiach právomoci EÚ, ako aj povinnosť pravidelného podávania správ a účinný monitorovací mechanizmus, aby sa zabezpečila zodpovednosť všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov;

17.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom nabádať ich, aby prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov, podporovali orgány presadzovania práva pri zabezpečovaní vykonávania týchto právnych predpisov a aby sa vo svojej vonkajšej politike v oblasti ľudských práv, najmä vo svojich bilaterálnych a multilaterálnych dialógoch o ľudských právach a iných formách diplomatickej angažovanosti, prioritne zameriavali na problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iné praktiky, ktoré sú škodlivé pre ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že EÚ môže pomôcť odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete tým, že vo svojom vnútri vytvorí a bude podporovať osvedčené postupy;

18.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby aj nadchádzajúci akčný plán pre rodovú rovnosť III ako jedno z kľúčových opatrení zahŕňal odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a poskytovanie starostlivosti tým, ktorí ho prežili, ako súčasť boja proti všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám, a to na základe konkrétnych a sledovateľných ukazovateľov;

19.  vyzýva Komisiu, vrátane ESVČ, aby zabezpečili, aby nadchádzajúci nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu aj naďalej ako jeden z cieľov zahŕňal odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a poskytovanie starostlivosti jeho obetiam;

20.  opätovne vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila únijnú ratifikáciu Istanbulského dohovoru v širšom zmysle a bez akýchkoľvek výhrad a aby nabádala všetky členské štáty na jeho ratifikáciu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili plné začlenenie dohovoru do legislatívneho a politického rámca EÚ s cieľom zabezpečiť predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ochranu žien a stíhanie páchateľov a primerané poskytovanie služieb v reakcii na mrzačenie ženských pohlavných orgánov všetkými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami;

21.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, sociálnej práce, azylu, vzdelávania vrátane sexuálnej výchovy, zamestnania, presadzovania práva, spravodlivosti, ochrany detí, médií, technológií a komunikácie; vyzýva na vytvorenie medziodvetvových platforiem zainteresovaných strán s cieľom lepšie koordinovať takúto spoluprácu;

22.  víta úsilie Komisie a jej aktívnu podporu odstraňovaniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom interných diskusií s občianskou spoločnosťou a dialógov s partnerskými krajinami v oblasti vonkajších politík, ako aj jej záväzok vypracovať každoročné hodnotenia výsledkov boja EÚ proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie vhodných a štruktúrovaných mechanizmov, ktoré umožnia zmysluplnú spoluprácu v politických a rozhodovacích procesoch so zástupcami komunít ohrozených mrzačením ženských pohlavných orgánov a organizácií žien na najnižšej úrovni vrátane organizácií, ktoré vedú obete mrzačenia;

24.  vyzýva Komisiu, aby začlenením doložiek o ľudských právach zabezpečila, aby sa o únijných dohodách o spolupráci a obchodných dohodách s tretími krajinami rokovalo a aby sa skúmali v súlade s tým, ako tieto tretie krajiny dodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv vrátane odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako systematického porušovania ľudských práv a formy násilia, ktoré bráni plnému rozvoju žien a dievčat;

25.  víta aktualizovanú metodiku dokumentu Odhad počtu dievčat, ktoré sú ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov v Európskej únii: návod (druhé vydanie), ktorý uverejnil inštitút EIGE s cieľom získať presnejšie a obsiahle údaje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktualizovali príslušné údaje a zamerali sa na problém nedostatku spoľahlivých porovnateľných štatistických údajov na úrovni EÚ o výskyte mrzačenia ženských pohlavných orgánov a jeho typoch a aby do zhromažďovania údajov a výskumu na základe komunitného a participatívneho prístupu zapojili akademických pracovníkov, ako aj komunity, kde sa mrzačenie vykonáva, a jeho obete; naliehavo vyzýva organizácie, vlády a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali v záujme poskytovania presnejších kvalitatívnych a kvantitatívnych informácii o mrzačení ženských pohlavných orgánov a aby ich sprístupnili širokej verejnosti; okrem toho nabáda na výmenu najlepších postupov a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi (políciou a prokurátormi), a to aj v oblasti medzinárodných upozornení;

26.  vyzýva Komisiu, aby investovala trvalejšie zdroje do výskumu mrzačenia ženských pohlavných orgánov, keďže jedine dôkladným kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom možno tento jav lepšie pochopiť a zabezpečiť, aby sa voči nemu prijali cielené a účinné opatrenia;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96.
(3) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 87.
(5) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 142.
(6) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 26.
(7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0007.
(8) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.

Posledná úprava: 14. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia