Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2129(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0016/2020

Predkladané texty :

A9-0016/2020

Rozpravy :

PV 11/02/2020 - 8
CRE 11/02/2020 - 8

Hlasovanie :

PV 12/02/2020 - 11.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0034

Prijaté texty
PDF 167kWORD 55k
Streda, 12. februára 2020 - Štrasburg Finálna verzia
Európska centrálna banka – výročná správa za rok 2018
P9_TA(2020)0034A9-0016/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2018 (2019/2129(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) za rok 2018,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „ESCB“), najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 127 ods. 1 a 2 a články 130 a 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na vypočutie kandidátky na prezidentku Európskej centrálnej banky Christiny Lagardovej zo 4. septembra 2019,

–  so zreteľom na menový dialóg Maria Draghiho ako prezidenta Európskej centrálnej banky s Európskym parlamentom z 23. septembra 2019,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny G7 venovanej otázke stablecoinov z 18. októbra 2019 s názvom Skúmanie vplyvu globálnych stablecoinov,

–  so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament v rámci svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2017,

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie z 31. januára 2018 s názvom Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. mája 2018 o udržateľných financiách(1) a svoje legislatívne uznesenie z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií(2),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na článok 142 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0016/2020),

A.  keďže podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2019 najnovšie údaje z roku 2019 odzrkadľujú spomalenie rastu HDP v eurozóne v porovnaní s rokom 2018, konkrétne z 1,9 % v roku 2018 na 1,1 % v roku 2019, a v EÚ27 z 2,1 % v roku 2018 na 1,4 % v roku 2019, a to v dôsledku nedávneho nárastu obchodného napätia, súvisiacej neistoty a brexitu;

B.  keďže podľa údajov Eurostatu bola miera nezamestnanosti v EÚ v auguste 2019 na úrovni 6,2 % a v eurozóne 7,4 %, čo sú najnižšie hodnoty od júla 2008; keďže miera nezamestnanosti je v rámci Európskej úrovne naďalej nerovnomerná; keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v porovnaní s priemerom viac než dvojnásobná, predstavuje aj naďalej vážny problém v EÚ, ktorý treba riešiť; keďže mimoriadne regionálne nerovnosti v oblasti nezamestnanosti pretrvávajú v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi;

C.  keďže podľa makroekonomických prognóz odborníkov eurosystému zo septembra 2019 má ročná miera inflácie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne dosiahnuť v rokoch 2019, 2020 a 2021 úroveň 1,2 %, 1,0 %, resp. 1,5 %, takže úroveň inflácie sa nepodarí udržať tesne pod úrovňou 2 %; keďže výhľad inflácie vykazuje v rámci eurozóny významný rozptyl;

D.  keďže koncom roka 2018 objem súvahy eurosystému dosiahol historicky najvyššiu hodnotu 4,7 bilióna EUR, čo je viac než 40 % HDP eurozóny a v porovnaní s koncom roka 2017 predstavuje nárast o 4,25 % (0,2 bilióna EUR);

E.  keďže v roku 2018 dosiahol čistý zisk ECB 1,575 miliardy EUR v porovnaní s 1,275 miliardy EUR v roku 2017; keďže toto zvýšenie možno pripísať najmä zvýšeniu čistého príjmu z úrokov v portfóliu USD a v portfóliu programu nákupu aktív (APP);

F.  keďže významnejšia úloha eura a jeho rozšírenejšie používanie ako rezervnej meny by zvýšili schopnosť EÚ nezávisle stanovovať svoj politický postoj voči iným globálnym veľmociam a predstavujú kľúčový prvok ochrany európskej hospodárskej suverenity;

G.   keďže v záujme posilnenia globálnej úlohy eura musí eurozóna najskôr dokázať svoju schopnosť odolať recesii bez toho, aby sa ktorýkoľvek z jej členov uchýlil k odpisu verejného dlhu (dobrovoľne alebo inak);

H.  keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa vyžaduje, aby ESCB pomáhala udržiavať finančnú stabilitu;

I.  keďže MSP, ktoré naďalej predstavujú základ hospodárstva a spoločnosti EÚ a zvyšujú hospodársku a sociálnu súdržnosť, potrebujú ďalšiu podporu;

J.  keďže celosvetové emisie zelených dlhopisov stúpli z menej ako 1 miliardy EUR v roku 2008 na viac ako 120 miliárd EUR v roku 2017 a čisté emisie zelených dlhopisov denominovaných v eurách sa od roku 2013 desaťnásobne zvýšili; keďže rozdiely medzi rozpätiami zelených dlhopisov a dlhopisov priemyselného odvetvia ako celku sa postupne zatvárajú;

K.  keďže napriek tomuto pozitívnemu trendu zelené dlhopisy stále predstavujú len 1 % z celkovej ponuky dlhopisov denominovaných v eurách;

L.  keďže objem transakcií uskutočnených vo virtuálnych menách výrazne narástol, čo ohrozuje prevahu systémov založených na tradičných zákonných platidlách; keďže virtuálne meny predstavujú alternatívne možnosti platby, ale nie zákonné platidlo;

M.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z decembra 2018 podpora eura zo strany verejnosti v roku 2018 vzrástla na 75 %;

Všeobecný prehľad

1.  víta úlohu ECB pri ochrane stability eura; zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách, je predpokladom toho, aby mohla ECB plniť svoj mandát v oblasti udržiavania cenovej stability;

2.  zdôrazňuje, že euro je okrem hospodárskeho projektu aj projektom politickým; zdôrazňuje, že jednotná mena je nevratná; upozorňuje na požiadavku zakotvenú v zmluvách, aby každý členský štát s výnimkou Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu; zastáva názor, že členstvo v bankovej únii sa musí považovať za výhodu pre krajiny, ktoré hodlajú vstúpiť do eurozóny;

3.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že po krátkom hospodárskom oživení sa rast spomalil na 1,1 % HDP v eurozóne; je tiež znepokojený poklesom rastu priemyselnej výroby a svetového obchodu; konštatuje preto, že treba zachovať primerané podmienky likvidity a istú mieru menovej akomodácie, ako zdôraznil Mario Draghi;

4.  zdôrazňuje, že udržateľný rast a cenovú stabilitu nemožno dosiahnuť len menovou politikou a že sú potrebné aj podporné fiškálne politiky a sociálne vyvážené štrukturálne reformy zamerané na zvyšovanie produktivity;

5.  poukazuje na to, že akomodačná menová politika sa nesmie považovať za náhradu štrukturálnych reforiem;

6.  zdôrazňuje zistenia expertnej skupiny ESCB pre nízky rast miezd(3), v ktorých sa analyzoval nesúlad medzi rastom miezd a oživením na trhu práce; tieto zistenia naznačujú, že nízky rast miezd zaznamenaný v posledných rokoch možno vysvetliť najmä technologickými dopadmi a otrasmi pri vyjednávaní o mzdách, na ktoré vplývajú zmeny v štruktúre vyjednávania o mzdách oslabujúce vyjednávaciu pozíciu zamestnancov, ako aj reguláciami trhu práce, a to najmä v krajinách najviac postihnutých dlhovou krízou a kombináciou nedostatočného využitia pracovnej sily, nízkej inflácie a tlmeného rastu produktivity;

7.  zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje správne štrukturálne podmienky, okrem iného:

   prehĺbenie európskej menovej únie vrátane fiškálnej kapacity pre eurozónu, ktorá bude schopná zabezpečovať anticyklickú stabilizačnú funkciu;
   dobudovanie bankovej únie;
   dobudovanie únie kapitálových trhov;

8.  zdôrazňuje požiadavku, aby každý členský štát EÚ s výnimkou Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu; vyzýva ECB, aby pokračovala v plodnej spolupráci aj s členskými štátmi EÚ nepatriacimi do eurozóny;

Menová politika

9.  zdôrazňuje, že operácie na otvorenom trhu a neštandardné opatrenia ECB v oblasti menovej politiky prispeli k hospodárskemu oživeniu, zlepšeniu podmienok financovania prostredníctvom viacerých prenosových kanálov a stlačeniu výnosov rôznych tried aktív; žiada ECB, aby naďalej monitorovala možné riziká ohrozujúce jej súvahy, infláciu cien aktív, prípadné nesprávne rozdelenie zdrojov a nevýhody pre sporiteľov;

10.  konštatuje, že ECB 12. septembra 2019 oznámila rozsiahly stimulačný balík zahŕňajúci čisté nákupy v rámci programu nákupu aktív (ďalej len „APP“) v hodnote 20 miliárd EUR mesačne, zníženie vkladovej sadzby o 10 bázických bodov, dvojúrovňový systém úročenia rezerv a jednoduchšie podmienky pre cielené dlhodobé refinančné operácie (TLTRO-III); berie na vedomie nedosiahnutie jednomyseľnosti a domnieva sa, že vedenie ECB a jej prezidentka Lagardová by sa mali snažiť o preklenutie rozdielov v rámci Rady guvernérov ECB;

11.  konštatuje, že limit pre emitenta na úrovni 33 %, ktorý sa vzťahuje na program kvantitatívneho uvoľňovania ECB, môže obmedziť schopnosť ECB nakupovať dlhopisy viacerých členských štátov; domnieva sa, že tento limit pre emitenta si môže vyžadovať zmeny vzhľadom na to, že obnovený program kvantitatívneho uvoľňovania je otvorený a môže si vyžadovať nákupy dlhopisov, ktoré v prípade niektorých členských štátov presahujú limit na úrovni 33 %; konštatuje, že program kvantitatívneho uvoľňovania bol navrhnutý s cieľom nakupovať dlhopisov členských štátov úmerne veľkosti ich hospodárstva a počtu obyvateľov;

12.  berie na vedomie zámer Rady guvernérov ECB pokračovať v reinvestovaní splátok istín zo splatných cenných papierov tak dlho, ako to bude potrebné;

13.  konštatuje, že negatívne účinky na čisté príjmy bánk z úrokov boli doteraz kompenzované prínosmi vyplývajúcimi z väčšieho objemu bankových úverov a nižších nákladov na rezervy a straty; vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktorým čelia najmä malé banky; vyzýva ECB, aby monitorovala možnosť vzniku cenovej bubliny na trhu aktív;

14.  zdôrazňuje, že veľmi nízke alebo záporné úrokové sadzby dávajú spotrebiteľom, spoločnostiam vrátane MSP, pracovníkom a dlžníkom príležitosť využiť silnejšiu hospodársku dynamiku, nižšiu nezamestnanosť a nižšie náklady na pôžičky; existuje však obava v súvislosti s možným vplyvom na dôchodkové a poistné systémy v dôsledku nízkych výnosov, hospodárskej nerovnosti a výziev pre jednotlivých sporiteľov; ďalej konštatuje, že niektoré členské štáty nevyužili prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami na konsolidáciu svojich rozpočtov a uskutočnenie štrukturálnych reforiem;

15.  berie na vedomie zámer Rady guvernérov ECB pokračovať v reinvestovaní splátok istín zo splatných cenných papierov, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivých podmienok likvidity a výrazne expanzívnej menovej politiky;

16.  je znepokojený dlhotrvajúcim tlmeným inflačným tlakom a prílišným spoliehaním sa na menovú politiku ECB pri udržiavaní rastu, ako aj čoraz obmedzenejšími možnosťami v rámci súčasného súboru nástrojov;

17.  berie na vedomie výzvu prezidenta Draghiho na lepšie zosúladenie menovej politiky ECB s fiškálnymi politikami členských štátov a zdôrazňuje, že vyváženejší súbor makroekonomických politík by umožnil, aby nízke úrokové sadzby vytvorili rovnakú úroveň stimulov ako v minulosti, ale s menšími vedľajšími účinkami;

18.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi centrálnymi bankami v rámci Európskej únie, ako aj na celosvetovej úrovni pre dosiahnutie cieľov v oblasti inflácie v strednodobom horizonte;

Opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy

19.  pripomína, že ECB je ako inštitúcia EÚ viazaná Parížskou dohodou o zmene klímy, a že by sa to malo odraziť v jej politikách pri plnom rešpektovaní jej mandátu a nezávislosti; víta skutočnosť, že sa začala diskusia o úlohe centrálnych bánk a orgánov dohľadu pri podpore boja proti zmene klímy; vyzýva ECB, aby uplatňovala environmentálne a sociálne zásady a zásady riadenia (zásady ESG) vo svojich politikách v súlade so svojím mandátom a nezávislosťou;

20.  potvrdzuje stanovisko členov Výkonnej rady ECB o dôležitosti vytvorenia skutočne európskych platobných systémov imúnnych voči narušeniam zvonka (vrátane narušení politickej povahy); vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojej práci na projekte Európskej platobnej iniciatívy (EPI) s cieľom zachovať zvrchovanosť EÚ, hospodársku efektívnosť pre všetkých používateľov a poskytovateľov, ako aj zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

21.  v plnej miere berie na vedomie vyhlásenie prezidentky ECB Christine Lagardovej zo 4. septembra 2019, v ktorom schválila „postupný prechod smerom k vyradeniu uhlíkových aktív“ z portfólia ECB a privítala účasť ECB v sieti pre ekologizáciu finančného systému (ďalej len „NGFS“) a záväzok pomôcť stanoviť a zmerať vystavenie finančného systému rizikám v oblasti klímy a podporiť ekologickejší finančný systém, ktorý bude v úplnom súlade s mandátom ECB v oblasti cenovej stability a ďalšími cieľmi;

22.  navrhuje, aby ECB považovala otázku, ako môžu centrálne banky a bankový dohľad prispieť k udržateľnému hospodárstvu a boju proti zmene klímy, za jednu zo svojich výskumných priorít; navrhuje preto, aby ECB spolupracovala aj s inými medzinárodnými sieťami okrem NGFS, a to najmä so Sieťou pre udržateľné bankovníctvo a iniciatívou OSN „Zásady pre zodpovedné bankovníctvo“;

23.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že 62,1 % nákupov podnikových dlhopisov, ktoré uskutočňuje ECB, pochádza zo sektorov, ktoré sú zodpovedné za 58,5 % emisií skleníkových plynov v eurozóne; vyzýva ECB, aby uskutočnila štúdiu, v ktorej preskúma vplyv APP, a to najmä programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP), na zmenu klímy, ako predbežný krok smerom k úprave programu CSPP tak, aby bol sociálne a environmentálne udržateľný; v tejto súvislosti navrhuje rámec pre koordináciu medzi ECB a Európskou investičnou bankou vrátane Programu InvestEU;

Iné aspekty

24.  uznáva význam mikro, malých a stredných podnikov v EÚ; vyzýva ECB, aby naďalej venovala pozornosť prístupu týchto podnikov k úverom, a to najmä vzhľadom na pomalé zlepšovanie ich finančnej situácie; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať verejné a súkromné investície v EÚ, a preto vyzýva, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky;

25.  vyzýva ECB, aby pokračovala v prípravných prácach na zabezpečení stability finančných trhov EÚ v prípade akýchkoľvek nepredvídaných udalostí a negatívnych dôsledkov, najmä v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že niektoré regióny a krajiny sú zasiahnuté viac ako iné;

26.  vyjadruje znepokojenie nad rizikami vyplývajúcimi z oneskorenia pri zriaďovaní bankovej únie a vyzýva na jej urýchlené dobudovanie; berie na vedomie opakované výzvy ECB na zriadenie európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) ako tretieho piliera bankovej únie;

27.  zdôrazňuje, že osobitné prevádzkové zásady a osobitná úloha družstevných a vzájomných bánk by mali byť dodržané a zohľadnené v politikách a prístupoch ECB;

28.  vyzýva na zrýchlenie projektu únie kapitálových trhov s cieľom prehĺbiť finančnú integráciu, zlepšiť prístup MSP k financovaniu, umožniť účinnú mobilizáciu kapitálu v Európe s cieľom podporiť udržateľný rast v reálnom hospodárstve v prospech všetkých občanov a zvýšiť finančnú stabilitu a odolnosť Únie proti otrasom; uznáva výraznú podporu ECB pri budovaní skutočnej únie kapitálových trhov; víta v tejto súvislosti príspevok pracovnej skupiny NextCMU;

29.  vyzýva ECB a všetky orgány dohľadu, aby zintenzívnili monitorovanie kryptoaktív a zvýšených rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom predchádzať negatívnym vplyvom na stabilitu, integritu a bezpečnosť finančného sektora; súhlasí so stanoviskom EBA/Op/2014/08, v ktorom sa navrhuje, aby sa nepoužíval pojem „virtuálne meny“, pretože používanie pojmu „mena“ môže byť z rôznych dôvodov zavádzajúce;

30.  berie na vedomie pripomienky, ktoré vyjadrila Christine Lagarde na schôdzi Výboru pre hospodárske a menové veci 4. septembra 2019, keď v súvislosti s novým nariadením týkajúcim sa kryptoaktív uviedla, že „ECB a centrálne banky by mali vo všeobecnosti tento vývoj pozorne monitorovať a prispievať k prebiehajúcim medzinárodným snahám o vypracovanie politických reakcií“; žiada ECB, aby v spolupráci s Komisiou posúdila právny a regulačný rámec EÚ týkajúci sa elektronických peňazí, finančných nástrojov a virtuálnych aktív s cieľom vytvoriť komplexný rámec dohľadu nad finančnými nástrojmi, subjektmi alebo infraštruktúrami na účely boja proti praniu špinavých peňazí a stability, ako aj cezhraničnej spolupráce a koordinácie; žiada ECB, aby spolupracovala s Komisiou na vytvorení rámca pre tieto nové meny, ktorý by zosúladil inovácie, potreby občanov, zachovanie finančnej stability a právneho štátu;

31.  víta pokračujúce úsilie ECB o ďalšie posilnenie jej schopnosti reakcie a obnovy v prípade kybernetického útoku na jej vlastnú organizáciu;

32.  vyzýva ECB, aby zabezpečila primeranú rovnováhu medzi finančnou inováciou vrátane oblasti finančných technológií a finančnou stabilitou;

33.  nabáda ECB, aby spolupracovala s Komisiou a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na posilnení úlohy eura ako rezervnej meny; domnieva sa, že to možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami, napríklad inštitucionálnym zastúpením alebo európskymi finančnými produktmi s dobrou výkonnosťou;

34.  súhlasí s vyhlásením prezidentky ECB Christiny Lagardovej, že preskúmanie rámca menovej politiky ECB je vhodne načasované a opodstatnené v záujme toho, aby sa zabezpečilo, že ECB bude mať správne nástroje na lepšiu podporu všeobecných politík v EÚ bez ohrozenia plnenia jej hlavného cieľa, ktorým je zachovávanie cenovej stability; vyzýva ECB, aby v rámci tohto procesu zorganizovala verejnú konzultáciu s cieľom zabezpečiť, aby bolo preskúmanie otvorené podnetom a spätnej väzbe od širokého spektra zainteresovaných strán; vyzýva ECB, aby do tohto procesu preskúmania zapojila aj Európsky parlament; ďalej súhlasí s prezidentkou ECB, že ECB musí zlepšiť spôsob informovania občanov o vplyve svojich politík;

35.  zdôrazňuje význam hotovosti ako platobného prostriedku pre občanov EÚ; vyzýva ECB, aby bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov, vytvorila systém lepšieho monitorovania veľkých transakcií s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

36.  víta skutočnosť, že ECB od roku 2017 uverejňuje úplný zoznam všetkých podielov v rámci programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) vrátane mien emitentov, ako aj súhrnné údaje o týchto podieloch rozčlenené podľa krajiny, rizika, ratingu a odvetvia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podobná politika nebola prijatá v súvislosti s programom nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP) a tretím programom nákupu krytých dlhopisov (CBPP3); opakuje, že je potrebná väčšia transparentnosť, najmä pokiaľ ide o program CBPP3, vzhľadom na jeho veľký rozsah;

37.  víta zavedenie krátkodobej eurovej sadzby, novej jednodňovej referenčnej sadzby pre peňažné trhy eurozóny; žiada ECB, aby do svojej budúcej výročnej správy zahrnula prvé posúdenie jej vývoja a fungovania na trhu;

38.  poznamenáva, že ECB zatiaľ nezahrnula grécke dlhopisy do programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP), a to napriek pokroku, ktorý Grécko dosiahlo, pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu a opätovný vstup na trhy s dlhopismi;

39.  zdôrazňuje technickú povahu rozhodnutí ECB, pokiaľ ide o stanovenie sadzieb, a význam verejnej podpory pre odborné rozhodovanie v tejto oblasti; kritizuje preto spolitizovanie rozhodnutí ECB týkajúcich sa jej opatrení; vyzýva všetkých politikov a bankárov národných centrálnych bánk, aby boli opatrní pri vydávaní verejných vyhlásení, ktoré môžu oslabiť dôveru v politiky ECB a ich podporu;

Zodpovednosť

40.  víta zvýšenie zodpovednosti ECB voči Európskemu parlamentu počas funkčného obdobia prezidenta Maria Draghiho a teší sa, že počas funkčného obdobia prezidentky Christiny Lagardovej sa miera zodpovednosti, dialógu a otvorenosti ešte zvýši vzhľadom na prísľuby, ktoré vyjadrila počas vypočutia pred Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 4. septembra 2019;

41.  domnieva sa, že ECB by mala Európskemu dvoru audítorov umožniť dostatočný prístup k dokumentom a informáciám, pokiaľ ide o audity týkajúce sa bankového dohľadu; v tejto súvislosti víta memorandum o porozumení medzi Európskym dvorom audítorov a ECB z októbra 2019, v ktorom sa stanovujú praktické dojednania o výmene informácií počas auditov vykonávaných Európskym dvorom audítorov a zameraných na činnosti ECB v oblasti dohľadu;

42.  pripomína, že nominácie členov výkonnej rady by sa mali pripraviť spoločne s Európskym parlamentom dôkladne, plne transparentne a v súlade so zmluvami; vyzýva Radu, aby vypracovala rodovo vyvážený zoznam všetkých budúcich voľných pracovných miest a informovala o ňom Európsky parlament, a tým mu umožnila zmysluplnejšiu poradnú úlohu v procese menovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebol dosiahnutý uspokojivý pokrok; pripomína význam odseku 4 uznesenia Európskeho parlamentu z 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(4), v ktorom sa Európsky parlament zaväzuje nezohľadňovať užšie zoznamy, ktoré nedodržiavajú zásadu rodovej vyváženosti;

43.  požaduje, aby sa problémy vzniknuté v oblasti ľudských zdrojov riešili v prípade všetkých zamestnancov spravodlivo, transparentne a urýchlene, aj keď uznáva, že za posledné desaťročie sa funkcie banky rozšírili a že vykonávanie úloh, ktoré boli banke zverené, si vyžaduje viac zamestnancov, ktorí by boli zamestnaní za iných podmienok;

44.  zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že sa úlohy ECB od začiatku svetovej finančnej krízy rozšírili, je potrebné zvýšiť a zefektívniť jej zodpovednosť; opakuje svoju výzvu na väčšiu transparentnosť a zodpovednosť ECB voči Európskemu parlamentu; preto je pripravený zlepšiť nastavenie menového dialógu s prezidentkou ECB; uznáva kroky, ktoré v tejto súvislosti prijala ECB, najmä prijatie jednotného kódexu správania pre všetkých úradníkov ECB na vysokej úrovni, ktorý zahŕňa požiadavku uverejňovať vyhlásenia o záujmoch členov Rady guvernérov a stanovuje jasné usmernenia a požiadavky na transparentnosť, ako aj primerané obmedzenia týkajúce sa stretnutí so zainteresovanými stranami; zastáva názor, že opatrenia na zlepšenie transparentnosti by mali obsahovať aspoň tieto prvky:

   zabezpečenie toho, aby vo výbore pre audit, ako aj v etickej komisii boli nezávislí členovia;
   prijatie novej politiky oznamovania protispoločenskej činnosti;
   stanovenie osobitných požiadaviek, pokiaľ ide o stanoviská inštitúcie v rámci programov finančnej pomoci, ako aj v rámci mnohostranných fór, ako je Bazilejský výbor;

45.  víta vecnú, podrobnú a na jednotlivé časti rozčlenenú reakciu ECB na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2017; vyzýva ECB, aby plnila svoj záväzok k zodpovednosti a ďalej ho posilňovala a aby naďalej každoročne zverejňovala svoju písomnú reakciu na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB;

46.  zdôrazňuje, že komunikácia ECB sa zlepšila; domnieva sa však, že ECB by sa mala aj ďalej usilovať o to, aby boli jej rozhodnutia dostupné a zrozumiteľné pre všetkých občanov, rovnako ako aj jej kroky uskutočnené na zachovanie cenovej stability v eurozóne, a tak chrániť kúpnu silu spoločnej meny;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0215.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0325.
(3) ECB, Príležitostná štúdia (Occasional Paper Series) č. 232, september 2019: Skúmanie nízkeho rastu miezd v eurozóne a európskych krajinách (Understanding low wage growth in the euro area and European countries). https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecb.op232~4b89088255.en.pdf
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0211.

Posledná úprava: 14. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia