Choisissez la langue de votre document :
- bg - български
- es - español
- cs - čeština
- da - dansk
- de - Deutsch
- et - eesti keel
- el - ελληνικά
- en - English
- fr - français
- ga - Gaeilge
- hr - hrvatski
- it - italiano
- lv - latviešu valoda
- lt - lietuvių kalba
- hu - magyar
- mt - Malti
- nl - Nederlands
- pl - polski
- pt - português
- ro - română
- sk - slovenčina
- sl - slovenščina
- fi - suomi
- sv - svenska
|
 Preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca |
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na článok 10 ods. 1, článok 14 ods. 2 a článok 14 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, – so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976, ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ECSC, EHS, Euratom z 20. septembra 1976(1), v znení zmien a doplnení podľa rozhodnutia Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna 2002 a z 23. septembra 2002(2), – so zreteľom na svoje rozhodnutie 2005/684/ES, Euratom z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu(3), najmä na jeho článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1, – so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, v ktorej sú uvedené podrobné ustanovenia o uplatňovaní práva voliť a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v prípade občanov Únie s pobytom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(4), zmenené smernicou Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012(5), – so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/312/EÚ z 28. júna 2013, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu(6), a na Európske rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/937 z 28. júna 2018, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu(7), – so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 7. júla 2005, 30. apríla 2009 a 19. decembra 2019(8), – so zreteľom na oficiálne oznámenia príslušných orgánov členských štátov o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu, – so zreteľom na rozhodnutie španielskej ústrednej volebnej komisie Junta Electoral Central, ktorá 13. júna 2019 vyhlásila kandidátov zvolených do Európskeho parlamentu vo voľbách, ktoré sa konali 26. mája 2019 a ktoré bolo uverejnené vo vestníku Boletín Oficial del Estado 14. júna 2019(9); – so zreteľom na články 3, 4 a 11 rokovacieho poriadku a jeho prílohu I, – so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0015/2020), A. keďže podľa článku 12 aktu z 20. septembra 1976 Európsky parlament preskúma osvedčenia o zvolení za poslancov Európskeho parlamentu a na tento účel zaznamená výsledky oficiálne vyhlásené členskými štátmi a rozhodne o akýchkoľvek sporoch, ktoré môžu vyplynúť z ustanovení aktu z roku 1976, okrem tých, ktoré vyplývajú z vnútroštátnych ustanovení, na ktoré odkazuje uvedený akt z roku 1976; B. keďže všetky členské štáty oznámili Parlamentu mená zvolených poslancov podľa článku 3 ods. 1 rokovacieho poriadku, avšak neboli nahlásené všetky mená; C. keďže podľa článku 3 rozhodnutia Rady 2013/312/EÚ z 28. júna 2013 a článku 3 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/937 z 28. júna 2018 je počet zástupcov v Európskom parlamente pridelený Španielsku v súčasnosti stanovený na 54, pričom oznámenie španielskych príslušných orgánov obsahuje len 51 mien; keďže na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie(10) a v súlade s článkom 12 aktu z 20. septembra 1976 Parlament berie na vedomie rozhodnutie z 13. júna 2019, ktoré prijala Junta Electoral Central, o vyhlásení kandidátov zvolených do Parlamentu vo voľbách, ktoré sa konali 26. mája 2019, a ktoré bolo uverejnené v Boletín Oficial del Estado 14. júna 2019 na účely vytvorenia zoznamu zvolených poslancov; keďže tak počet zástupcov v Európskom parlamente zvolených v Španielsku dosiahol 54; D. keďže o námietkach proti voľbe niektorých poslancov Európskeho parlamentu sa môže v členských štátoch rozhodovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a keďže výsledkom týchto konaní by mohlo byť zrušenie voľby dotknutých poslancov; E. keďže zoznamy náhradníkov v poradí podľa výsledkov volieb, ako sa požaduje podľa článku 3 ods. 3 rokovacieho poriadku, postúpili niektoré členské štáty Európskemu parlamentu s oneskorením a niektoré z nich dokonca vôbec; F. keďže v súlade s článkom 3 ods. 3 rokovacieho poriadku sa platnosť mandátu poslanca Európskeho parlamentu nesmie potvrdiť, pokiaľ nebolo predložené písomné vyhlásenie o neexistencii výkonu akéhokoľvek nezlučiteľného úradu a písomné vyhlásenie o finančných záujmoch podľa článku 3 rokovacieho poriadku a prílohy I k rokovaciemu poriadku; G. keďže článok 7 ods. 1 a článok 2 aktu z roku 1976 upresňuje, ktoré povinnosti sú nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu; H. keďže podľa článku 11 rokovacieho poriadku a prílohy I k rokovaciemu poriadku sa od každého poslanca Európskeho parlamentu vyžaduje, aby predložil podrobné vyhlásenie, v ktorom uvedie: a) svoje pracovné činnosti vykonávané počas troch rokov pred nástupom do funkcie v Parlamente a jeho členstvo v radách alebo vo výboroch podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akýchkoľvek iných subjektov s právnou subjektivitou v priebehu uvedeného obdobia; b) akýkoľvek plat, ktorý poslanec dostáva za vykonávanie mandátu v inom parlamente; c) akúkoľvek pravidelnú zárobkovú činnosť, ktorú poslanec vykonáva súbežne s výkonom svojho mandátu, či už ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba; d) členstvo v radách alebo vo výboroch podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akýchkoľvek iných subjektov s právnou subjektivitou alebo výkon akejkoľvek inej podobnej vonkajšej činnosti poslanca, a to bez ohľadu na to, či je toto členstvo alebo táto činnosť platená alebo neplatená; e) akúkoľvek platenú príležitostnú vonkajšiu činnosť, ak je celková výška odmeny za všetky príležitostné vonkajšie činnosti poslanca vyššia ako 5 000 EUR za kalendárny rok, f) podiel v spoločnosti alebo účasť na partnerstve, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k vplyvu na verejnú politiku alebo ktorý umožňuje poslancovi získať významný vplyv na činnosť daného subjektu; g) akúkoľvek finančnú, personálnu alebo inú materiálnu podporu, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom a ktorú poslancovi poskytli v súvislosti s jeho politickými aktivitami tretie strany, ktorých totožnosť sa musí uviesť; h) akýkoľvek iný finančný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť výkon funkcie poslanca. Pri každom z týchto bodov musí poslanec v prípade potreby uviesť, či je alebo nie je odmeňovaný, a v prípade položiek a), c), d), e) a f) uvedie aj príslušnú kategóriu príjmov; keďže poskytnuté informácie sú uverejnené na internetovej stránke Parlamentu; I. keďže mandát zástupcov zvolených v Spojenom kráľovstve vychádza z členstva v Európskej únii; keďže v dôsledku toho a na základe článku 3 ods. 2 tretieho pododseku rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/937 z 28. júna 2018 sa mandát týchto poslancov Európskeho parlamentu automaticky skončí, ak a keď vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie nadobudne právnu účinnosť; J. keďže na základe tých istých ustanovení rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/937 vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie nevznikne voľná pozíciu podľa článku 13 aktu z roku 1976 a článku 4 rokovacieho poriadku, a tak bude ukončenie mandátu zástupcov zvolených v Spojenom kráľovstve automatické a uplatní sa bez toho, aby ho Európsky parlament musel vyhlásiť; K. keďže v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva sa počet zástupcov v Európskom parlamente na každý členský štát po tom, ako sa vystúpenie stane účinným, stanovuje na základe európskeho rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/937 a následne zástupcovia niektorých členských štátov zaplnia dodatočné kreslá, pridelené z celkového počtu kresiel podľa článku 3 ods. 2 prvého a druhého pododseku tohto rozhodnutia; L. keďže niektoré členské štáty prijali zákony alebo iné právne predpisy, ktorými sa ustanovujú podmienky organizácie volieb s použitím nadnárodných zoznamov; M. keďže štátni príslušníci niektorých členských štátov, ktorí žijú určitý čas v inej krajine, môžu byť zbavení práva voliť vo svojom domovskom členskom štáte (odobratie hlasovacieho práva); keďže v niektorých prípadoch to môže znamenať aj odobratie práva byť volený; 1. vyhlasuje, že mandát poslancov Európskeho parlamentu uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu je platný, s výhradou akýchkoľvek rozhodnutí príslušných orgánov o spore týkajúcom sa výsledkov volieb; 2. opätovne žiada príslušné vnútroštátne orgány, aby bezodkladne oznámili mená všetkých zvolených kandidátov a zároveň uviedli aj mená prípadných náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb, a nalieha na tých, ktorý zatiaľ neoznámili príslušné informácie, aby tak bezodkladne spravili; 3. vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby bez meškania ukončili posudzovanie možných sporov, ktoré im boli postúpené, a aby informovali Parlament o výsledkoch; žiada, aby sa transparentne posúdilo vykonanie európskych volieb; 4. uznáva, že mandát zástupcov zvolených v Spojenom kráľovstve sa automaticky ukončí, ak a keď vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie nadobudne právnu účinnosť; 5. v takomto prípade očakáva, že príslušné orgány členských štátov bez zbytočného odkladu vykonajú príslušné oznámenia s cieľom obsadiť dodatočné kreslá; 6. domnieva sa, že odobratie volebného práva má potenciálny odrádzajúci účinok na občanov, ktorí majú v úmysle uplatniť si právo na voľný pohyb v rámci EÚ (článok 20 ods. 2 písm. a) ZFEÚ), a má dôsledky pre tých občanov, ktorí si toto právo uplatnili; domnieva sa, že odobratie volebného práva je v rozpore so zásadou všeobecného volebného práva (článok 14 ods. 3 ZEÚ a článok 1 ods. 3 aktu z roku 1976); okrem toho vyjadruje znepokojenie nad situáciou, keď sa občanom bráni, aby si uplatňovali hlasovacie právo, a to z dôvodu nedostatočnej jasnosti postupov, aj pokiaľ ide o volebné zoznamy, požiadavky týkajúce sa fyzickej prítomnosti alebo ťažkosti pri získavaní prístupu k potrebným informáciám od členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie hlasovacieho práva; zastáva názor, že odobratie volebného práva alebo uplatňovanie požiadaviek, ktoré neprimeranie bránia pri výkone hlasovacieho práva sa za žiadnych okolností nesmie vzťahovať na voľby do Európskeho parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby žiadny členský štát neustanovoval takú možnosť; 7. vyzýva členské štáty, v ktorých mohli takéto problémy vzniknúť, aby zjednodušili registračné formality týkajúce sa účasti štátnych príslušníkov iných členských štátov na voľbách do Európskeho parlamentu, či už ako voličov alebo ako kandidátov, najmä tým, že odstránia zbytočné administratívne prekážky, aby boli práva uvedené v článku 20 ods. 2 písm. a) a b) ZFEÚ účinné; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby postupy členských štátov boli v súlade s právom EÚ; 8. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom a parlamentom členských štátov. PRÍLOHA: Zoznam poslancov Európskeho parlamentu, ktorých voľba je vyhlásená za platnú (2. júla 2019) Belgicko (21 poslancov) ANNEMANS Gerolf ARENA Maria ARIMONT Pascal BOTENGA Marc BOURGEOIS Geert BRICMONT Saskia CHASTEL Olivier DE MAN Filip DE SUTTER Petra FRANSSEN Cindy KANKO Assita LAMBERTS Philippe LUTGEN Benoît PEETERS Kris RIES Frédérique TARABELLA Marc VAN BREMPT Kathleen VAN OVERTVELDT Johan VANDENDRIESSCHE Tom VAUTMANS Hilde VERHOFSTADT Guy POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Bulharsko (17 poslancov) ADEMOV Asim ALEXANDROV YORDANOV Alexander ALIEVA-VELI Atidzhe DZHAMBAZKI Angel HRISTOV Ivo KANEV Radan KOVATCHEV Andrey KYUCHYUK Ilhan MAYDELL Eva MIHAYLOVA Iskra NOVAKOV Andrey PENKOVA Tsvetelina RADEV Emil SLABAKOV Andrey STANISHEV Sergei VITANOV Petar YONCHEVA Elena POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Česká republika (21 poslancov) BLAŠKO Hynek CHARANZOVÁ Dita DAVID Ivan DLABAJOVÁ Martina GREGOROVÁ Markéta HLAVÁČEK Martin KNOTEK Ondřej KOLAJA Marcel KONEČNÁ Kateřina KOVAŘÍK Ondřej MAXOVÁ Radka NIEDERMAYER Luděk PEKSA Mikuláš POLČÁK Stanislav POSPÍŠIL Jiří ŠOJDROVÁ Michaela TOŠENOVSKÝ Evžen VONDRA Alexandr VRECIONOVÁ Veronika ZAHRADIL Jan ZDECHOVSKÝ Tomáš POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Dánsko (13 poslancov) AUKEN Margrete CHRISTENSEN Asger FUGLSANG Niels GADE Søren KOFOD Peter LØKKEGAARD Morten MELCHIOR Karen PETER-HANSEN Kira Marie PETERSEN Morten SCHALDEMOSE Christel VILLUMSEN Nikolaj VIND Marianne (*) WEISS Pernille (*) Mandát platný s účinnosťou od 2. júla 2019, t. j. dátum uvedený v oznámení príslušného vnútroštátneho orgánu o zvolení pani Marianne VINDOVEJ, ktorá nahradí pani Jeppeho KOFODA, ktorého rozhodnutie o prevzatí funkcie ministra dánskej vlády, a teda o nenastúpení do funkcie poslanca Európskeho parlamentu, dánske vnútroštátne orgány oznámili 27. júna 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Nemecko (96 poslancov) ANDERSON Christine ANDRESEN Rasmus BARLEY Katarina BECK Gunnar BEER Nicola BENTELE Hildegard BERG Lars Patrick BERGER Stefan BISCHOFF Gabriele BLOSS Michael BOESELAGER Damian BREYER Patrick BUCHHEIT Markus BUCHNER Klaus BULLMAN Udo BURKHARDT Delara BUSCHMANN Martin BÜTIKOFER Reinhard CASPARY Daniel CAVAZZINI Anna DEMIREL Özlem DEPARNAY-GRUNENBERG Anna DOLESCHAL Christian DÜPONT Lena EHLER Christian ERNST Cornelia EROGLU Engin ERTUG Ismail FERBER Markus FEST Nicolaus FRANZ Romeo FREUND Daniel GAHLER Michael GEBHARDT Evelyne GEESE Alexandra GEIER Jens GEUKING Helmut GIEGOLD Sven GIESEKE Jens GLÜCK Andreas HAHN Henrike HAHN Svenja HÄUSLING Martin HERBST Niclas HERZBERGER-FOFANA Pierrette HOHLMEIER Monika JAHR Peter KAMMEREVERT Petra KELLER Ska KÖRNER Moritz KÖSTER Dietmar KRAH Maximilian KREHL Constanze KUHS Joachim LAGODINSKY Sergey LANGE Bernd LANGENSIEPEN Katrin LIESE Peter LIMMER Sylvia LINS Norbert MARQUARDT Erik McALLISTER David MEUTHEN Jörg MICHELS Martina MORTLER Marlene MÜLLER Ulrike NEUMANN Hannah NEUSER Norbert NIEBLER Angelika NIENASS Niklas NOICHL Maria OETJEN Jan-Christoph PAULUS Jutta PIEPER Markus RADTKE Dennis REIL Guido REINTKE Terry SCHIRDEWAN Martin SCHNEIDER Christine SCHOLZ Helmut SCHULZE Sven SCHUSTER Joachim SCHWAB Andreas SEEKATZ Ralf SEMSROTT Nico SIMON Sven SIPPEL Birgit SONNEBORN Martin VERHEYEN Sabine VON CRAMON-TAUBADEL Viola VOSS Axel WALSMANN Marion WEBER Manfred WIELAND Rainer WÖLKEN Tiemo ZIMNIOK Bernhard POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Estónsko (6 poslancov) ANSIP Andrus KALJURAND Marina MADISON Jaak MIKSER Sven PAET Urmas TOOM Yana POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Írsko (11 poslancov) CARTHY Matt CUFFE Ciarán DALY Clare FITZGERALD Frances FLANAGAN Luke Ming KELLEHER Billy KELLY Seán McGUINNESS Mairead O’SULLIVAN Grace WALLACE Mick WALSH Maria POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Grécko (21 poslancov) ANDROULAKIS Nikos ARVANITIS Konstantinos ASIMAKOPOULOU Anna-Michelle FRAGKOS Emmanouil (*) GEORGOULIS Alexis KAILI Eva KEFALOGIANNIS Manolis KOKKALIS Petros KONSTANTINOU Athanasios KOULOGLOU Stelios KOUNTOURA Elena KYMPOUROPOULOS Stelios KYRTSOS Georgios LAGOS Ioannis MEIMARAKIS Vangelis NIKOLAOU-ALAVANOS Lefteris PAPADAKIS Kostas PAPADIMOULIS Dimitrios SPYRAKI Maria VELOPOULOS Kyriakos (**) VOZEMBERG-VRIONIDI Elissavet ZAGORAKIS Theodoros (*) Mandát platný s účinnosťou od 10. júla 2019, teda dňa, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Emmanouila FRAGKOSA ako náhradníka za Kyriakosa VELOPOULOSA. (**) Mandát Kyriakosa VELOPOULOSA sa skončil 6. júla 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Španielsko (54 poslancov) AGUILAR Mazaly AGUILERA Clara ARIAS ECHEVERRÍA Pablo BARRENA ARZA Pernando BAUZÁ DÍAZ José Ramón BENJUMEA BENJUMEA Isabel BILBAO BARANDICA Izaskun BUXADÉ VILLALBA Jorge CAÑAS Jordi del CASTILLO VERA Pilar DURÁ FERRANDIS Estrella (*) ESTARÀS FERRAGUT Rosa FERNÁNDEZ Jonás GÁLVEZ MUÑOZ Lina GARCÍA DEL BLANCO Ibán GARCÍA-MARGALLO Y MARFIL José Manuel GARCÍA MUÑOZ Isabel GARCÍA PÉREZ Iratxe GARDIAZABAL RUBIAL Eider GARICANO Luis GONZÁLEZ Mónica Silvana GONZÁLEZ CASARES Nicolás GONZÁLEZ PONS Esteban HOMS GINEL Alicia LÓPEZ Javi LÓPEZ AGUILAR Juan Fernando LÓPEZ GIL Leopoldo LÓPEZ-ISTÚRIZ WHITE Antonio LUENA César MAESTRE MARTÍN DE ALMAGRO Cristina MALDONADO LÓPEZ Adriana MILLÁN MON Francisco José MONTSERRAT Dolors MORENO SÁNCHEZ Javier NART Javier PAGAZAURTUNDÚA Maite PINEDA Manu REGO Sira RIBA I GINER Diana RODRÍGUEZ PALOP Eugenia RODRÍGUEZ-PIÑERO Inma RODRÍGUEZ RAMOS María Soraya RUIZ DEVESA Domènec SÁNCHEZ AMOR Nacho SOLÍS PÉREZ Susana TERTSCH Hermann URBÁN CRESPO Miguel URTASUN Ernest VILLANUEVA RUIZ Idoia ZARZALEJOS Javier ZOIDO ÁLVAREZ Juan Ignacio (*) Mandát platný s účinnosťou od 2. júla 2019 v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu o voľbe pani Estrelly DURÁ FERRANDISOVEJ, ktorá nahradí Josepa BORRELLA FONTELLESA, ktorý sa vzdal svojho kresla 26. júna 2019 a nepredložil vyhlásenia potrebné na preskúmanie jeho osvedčenia o zvolení za poslanca. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Francúzsko (74 poslancov) ALFONSI François ANDRIEU Eric ANDROUËT Mathilde AUBRY Manon BARDELLA Jordan BAY Nicolas BEIGNEUX Aurelia BELLAMY François-Xavier BIJOUX Stéphane BILDE Dominique BITEAU Benoît BOMPARD Manuel BOYER Gilles BRUNA Annika BRUNET Sylvie CANFIN Pascal CARÊME Damien CHABAUD Catherine CHAIBI Leïla COLIN-OESTERLÉ Nathalie COLLARD Gilbert CORMAND David DANJEAN Arnaud DECERLE Jérémy DELBOS-CORFIELD Gwendoline DELLI Karima DIDIER Geoffroy DURAND Pascal EVREN Agnès FARRENG Laurence GARRAUD Jean-Paul GLUCKSMANN Raphaël GRISET Catherine GRUDLER Christophe GUETTA Bernard GUILLAUME Sylvie HAYER Valerie HORTEFEUX Brice JADOT Yannick JALKH Jean-François JAMET France JORON Virginie JUVIN Herve KARLESKIND Pierre KELLER Fabienne LALUCQ Aurore LAPORTE Hélène LARROUTUROU Pierre LEBRETON Gilles LECHANTEUX Julie LOISEAU Nathalie MARIANI Thierry MAUREL Emmanuel MÉLIN Joëlle MORANO Nadine OLIVIER Philippe OMARJEE Younous PELLETIER Anne-Sophie PIRBAKAS Maxette RIQUET Dominique RIVASI Michèle RIVIÈRE Jérôme ROOSE Caroline ROUGÉ André SANDER Anne SATOURI Mounir SÉJOURNÉ Stéphane TOLLERET Irène TOUSSAINT Marie TRILLET-LENOIR Véronique VEDRENNE Marie-Pierre YENBOU Salima YON-COURTIN Stéphanie ZACHAROPOULOU Chrysoula POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Chorvátsko (11 poslancov) BORZAN Biljana FLEGO Valter GLAVAK Sunčana (*) KOLAKUŠIĆ Mislav MATIĆ Predrag Fred PICULA Tonino RESSLER Karlo SINČIĆ Ivan Vilibor SOKOL Tomislav ŠUICA Dubravka (**) TOMAŠIĆ Ruža ZOVKO Željana (*) Mandát platný s účinnosťou od 1. decembra 2019, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Sunčany GLAVAKOVEJ ako náhradníčky za Dubravku ŠUICOVÚ. (**) Mandát Dubravky ŠUICOVEJ sa skončil 30. novembra 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Taliansko (73 poslancov) ADINOLFI Isabella ADINOLFI Matteo BALDASSARRE Simona BARTOLO Pietro BASSO Alessandra BEGHIN Tiziana BENIFEI Brando BERLUSCONI Silvio BIZZOTTO Mara BONAFÈ Simona BONFRISCO Anna BORCHIA Paolo CALENDA Carlo CAMPOMENOSI Marco CAROPPO Andrea CASANOVA Massimo CASTALDO Fabio Massimo CECCARDI Susanna CHINNICI Caterina CIOCCA Angelo CONTE Rosanna CORRAO Ignazio COZZOLINO Andrea D’AMATO Rosa DANTI Nicola (*) DA RE Gianantonio DE CASTRO Paolo DONATO Francesca DORFMANN Herbert DREOSTO Marco EVI Eleonora FERRANDINO Giuseppe FERRARA Laura FIDANZA Carlo FIOCCHI Pietro FITTO Raffaele FURORE Mario GANCIA Gianna GEMMA Chiara GIARRUSSO Dino GRANT Valentino GUALMINI Elisabetta GUALTIERI Roberto (**) LANCINI Danilo Oscar LIZZI Elena MAJORINO Pierfrancesco MARTUSCIELLO Fulvio MILAZZO Giuseppe MORETTI Alessandra PANZA Alessandro PATRICIELLO Aldo PEDICINI Piernicola PICIERNO Pina PIGNEDOLI Sabrina PISAPIA Giuliano PROCACCINI Nicola REGIMENTI Luisa RINALDI Antonio Maria ROBERTI Franco RONDINELLI Daniela SALINI Massimiliano SARDONE Silvia SASSOLI David Maria SMERIGLIO Massimiliano STANCANELLI Raffaele TAJANI Antonio TARDINO Annalisa TINAGLI Irene TOIA Patrizia TOVAGLIERI Isabella VUOLO Lucia ZAMBELLI Stefania ZANNI Marco ZULLO Marco (*) Mandát platný s účinnosťou od 5. septembra 2019, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Nicolu DANTIHO ako náhradníka za Roberta GUALTIERIHO. (**) Mandát Roberta GUALTIERIHO sa skončil 4. septembra 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Cyprus (6 poslancov) CHRISTOFOROU Lefteris FOURLAS Loukas GEORGIOU Giorgios KIZILYÜREK Niyazi MAVRIDES Costas PAPADAKIS Demetris POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Lotyšsko (8 poslancov) AMERIKS Andris IJABS Ivars KALNIETE Sandra MELBĀRDE Dace UŠAKOVS Nils VAIDERE Inese (*) ZĪLE Roberts ŽDANOKA Tatjana (*) Mandát platný s účinnosťou od 2. júla 2019 v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu o zvolení Innese VAIDERE, ktorý nahradí Valdisa DOMBROVSKISA, ktorý sa vzdal svojho kresla pred začiatkom 9. volebného obdobia a nepredložil vyhlásenia potrebné na preskúmanie jeho osvedčenia za zvolenie za poslanca. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Litva (11 poslancov) AUŠTREVIČIUS Petras BLINKEVIČIŪTĖ Vilija JAKELIŪNAS Stasys JUKNEVIČIENĖ Rasa KUBILIUS Andrius MALDEIKIENĖ Aušra MAŽYLIS Liudas OLEKAS Juozas ROPĖ Bronis TOMAŠEVSKI Valdemar USPASKICH Viktor POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Luxembursko (6 poslancov) ANGEL Marc (*) GOERENS Charles HANSEN Christophe METZ Tilly SCHMIT Nicolas (**) SEMEDO Monica WISELER-LIMA Isabel (*) Mandát platný s účinnosťou od 10. decembra 2019, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Marca ANGELA ako náhradníka za Nicolasa SCHMITA. (**) Mandát Nicolasa SCHMITA sa skončil 30. novembra 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Maďarsko (21 poslancov) ARA-KOVÁCS Attila BOCSKOR Andrea CSEH Katalin DELI Andor DEUTSCH Tamás DOBREV Klára DONÁTH Anna Júlia GÁL Kinga GYÖNGYÖSI Márton GYŐRI Enikő GYÜRK András HIDVÉGHI Balázs HÖLVÉNYI György JÁRÓKA Lívia KÓSA Ádám MOLNÁR Csaba RÓNAI Sándor SZÁJER József TÓTH Edina TRÓCSÁNYI László UJHELYI István POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Malta (6 poslancov) AGIUS SALIBA Alex CASA David CUTAJAR Josianne DALLI Miriam METSOLA Roberta SANT Alfred POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Holandsko (26 poslancov) AZMANI Malik BERENDSEN Tom CHAHIM Mohammed van DALEN Peter EICKHOUT Bas EPPINK Derk Jan HAZEKAMP Anja HUITEMA Jan JONGERIUS Agnes Maria de LANGE Esther LENAERS Jeroen MANDERS Antonius NAGTEGAAL Caroline PIRI Kati RAFAELA Samira ROOKEN Rob ROOS Rob RUISSEN Bert-Jan SCHREIJER-PIERIK Annie SCHREINEMACHER Liesje van SPARRENTAK Kim STRIK Tineke TANG Paul TAX Vera in 't VELD Sophia WOLTERS Lara (*) (*) Mandát platný s účinnosťou od 4. júla 2019, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu pani Lary WOLTERSOVEJ ako náhradníčky pána Fransa TIMMERMANSA, ktorý nepredložil vyhlásenia potrebné na preskúmanie jeho osvedčenia o zvolení za poslanca a rozhodol sa ponechať si úrad európskeho komisára. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Rakúsko (18 poslancov) BERNHUBER Alexander EDTSTADLER Karoline (*) GAMON Claudia HAIDER Roman HEIDE Hannes KARAS Othmar MANDL Lukas MAYER Georg REGNER Evelyn SCHIEDER Andreas SCHMIEDTBAUER Simone SIDL Günther THALER Barbara VANA Monika VILIMSKY Harald VOLLATH Bettina WIENER Sarah WINZIG Angelika (*) Mandát Karoline EDTSTADLEROVEJ sa skončil 6. januára 2020. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Poľsko (51 poslancov) ADAMOWICZ Magdalena ARŁUKOWICZ Bartosz BALT Marek Paweł BELKA Marek BIEDROŃ Robert BIELAN Adam BRUDZIŃSKI Joachim Stanisław BUZEK Jerzy CIMOSZEWICZ Włodzimierz CZARNECKI Ryszard DUDA Jarosław FOTYGA Anna FRANKOWSKI Tomasz HALICKI Andrzej HETMAN Krzysztof HÜBNER Danuta Maria JAKI Patryk JARUBAS Adam JURGIEL Krzysztof KALINOWSKI Jarosław KARSKI Karol KEMPA Beata KLOC Izabela-Helena KOHUT Łukasz KOPACZ Ewa KOPCIŃSKA Joanna KRASNODĘBSKI Zdzisław KRUK Elżbieta KUŹMIUK Zbigniew LEGUTKO Ryszard Antoni LEWANDOWSKI Janusz LIBERADZKI Bogusław ŁUKACIJEWSKA Elżbieta Katarzyna MAZUREK Beata MILLER Leszek MOŻDŻANOWSKA Andżelika Anna OCHOJSKA Janina OLBRYCHT Jan PORĘBA Tomasz Piotr RAFALSKA Elżbieta RZOŃCA Bogdan SARYUSZ-WOLSKI Jacek SIKORSKI Radosław SPUREK Sylwia SZYDŁO Beata THUN UND HOHENSTEIN Róża TOBISZOWSKI Grzegorz WASZCZYKOWSKI Witold Jan WIŚNIEWSKA Jadwiga ZALEWSKA Anna ZŁOTOWSKI Kosma POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Portugalsko (21 poslancov) AMARO Álvaro CARVALHAIS Isabel (*) CARVALHO Maria de Graça CERDAS Sara DIONÍSIO BRADFORD André Jorge (**) FERNANDES José Manuel FERREIRA João GUERREIRO Francisco GUSMÃO José LEITÃO MARQUES Maria Manuel MARQUES Margarida MARQUES Pedro MATIAS Marisa MELO Nuno MONTEIRO DE AGUIAR Cláudia PEREIRA Lídia PEREIRA Sandra PIZARRO Manuel RANGEL Paulo SANTOS Isabel SILVA PEREIRA Pedro ZORRINHO Carlos (*) Mandát platný s účinnosťou od 3. septembra 2019, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Isabely CARVALHAISOVEJ ako náhradníčku za Andrého Jorgeho DIONÍSIA BRADFORDA. (**) Mandát Andrého Jorgeho DIONÍSIA BRADFORDA sa skončil 18. júla 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Rumunsko (32 poslancov) ARMAND Clotilde AVRAM Carmen BĂSESCU Traian BENEA Adrian-Dragoş BLAGA Vasile BOGDAN Ioan-Rareş BOTOŞ Vlad-Marius BUDA Daniel BUŞOI Cristian-Silviu CIOLOŞ Dacian CIUHODARU Tudor CREŢU Corina FALCĂ Gheorghe GHINEA Cristian GRAPINI Maria HAVA Mircea-Gheorghe MANDA Claudiu MARINESCU Marian-Jean MOTREANU Dan-Ştefan MUREȘAN Siegfried NICA Dan NISTOR Gheorghe-Vlad (*) PÎSLARU Dragoş PLUMB Rovana ŞTEFĂNUȚĂ Nicolae STRUGARIU Ramona TERHEŞ Cristian TOMAC Eugen TUDORACHE Dragoş TUDOSE Mihai VĂLEAN Adina-Ioana (**) VINCZE Loránt WINKLER Iuliu (*) Mandát platný s účinnosťou od 2. decembra 2019, keď príslušný vnútroštátny orgán oznámil voľbu Gheorgheho-Vlada NISTORA ako náhradníka za Adinu-Ioanu VĂLEANOVÚ. (**) Mandát Adiny-Ioany VĂLEANOVEJ sa skončil 30. novembra 2019. POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Slovinsko (8 poslancov) BOGOVIČ Franc BRGLEZ Milan FAJON Tanja GROŠELJ Klemen JOVEVA Irena NOVAK Ljudmila TOMC Romana ZVER Milan POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Slovensko (13 poslancov) BEŇOVÁ Monika BILČÍK Vladimír ČÍŽ Miroslav ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ Lucia HAJŠEL Robert HOJSÍK Martin JURZYKA Eugen POLLÁK Peter RADAČOVSKÝ Miroslav ŠIMEČKA Michal ŠTEFANEC Ivan UHRÍK Milan WIEZIK Michal POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Fínsko (13 poslancov) HAKKARAINEN Teuvo HAUTALA Heidi HEINÄLUOMA Eero HUHTASAARI Laura KATAINEN Elsi KUMPULA-NATRI Miapetra MODIG Silvia NIINISTÖ Ville PEKKARINEN Mauri PIETIKÄINEN Sirpa SARVAMAA Petri TORVALDS Nils VIRKKUNEN Henna POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Švédsko (20 poslancov) AL-SAHLANI Abir BERGKVIST Erik BJÖRK Malin DANIELSSON Johan FEDERLEY Fredrick FRITZON Heléne GUTELAND Jytte HOLMGREN Pär INCIR Evin KARLSBRO Karin KOKALARI Arba KUHNKE Alice LEGA David LUNDGREN Peter POLFJÄRD Jessica SKYTTEDAL Sara STEGRUD Jessica TOBÉ Tomas WARBORN Jörgen WEIMERS Charlie POSLANCI PARLAMENTU PODĽA ČLENSKÉHO ŠTÁTU (2. júla 2019) Spojené kráľovstvo (73 poslancov) AINSLIE Scott ALLARD Christian ANDERSON Martina BEARDER Catherine BENNION Phil BROPHY Jane BULL David BULLOCK Jonathan BUNTING Judith CHOWNS Ellie CORBETT Richard DANCE Seb DAUBNEY Martin Edward DAVIES Chris DE LUCY Belinda DHAMIJA Dinesh DODDS Diane DOWDING Gina ENGLAND KERR Andrew EVANS Jill FARAGE Nigel FORMAN Lance FOX Claire GIBSON Barbara Ann GILL Nathan GILL Neena GLANCY James Alexander GRIFFIN Theresa HABIB Ben HANNAN Daniel HARRIS Lucy Elizabeth HEAVER Michael HOOK Anthony HORWOOD Martin HOWARTH John JONES Jackie JORDAN Christina Sheila KIRTON-DARLING Jude LONG Naomi LONGWORTH John LOWE Rupert MAGID Magid McINTYRE Anthea McLEOD Aileen MOBARIK Nosheena MOHAMMED Shaffaq MONTEITH Brian MORAES Claude MUMMERY June Alison NETHSINGHA Lucy NEWTON DUNN Bill OVERGAARD NIELSEN Henrik PALMER Rory PATTEN Matthew PHILLIPS Alexandra Lesley PHILLIPS Alexandra Louise Rosenfield PORRITT Luisa PUGH Jake REES-MOGG Annunziata Mary RITCHIE Sheila ROWETT Catherine ROWLAND Robert SCOTT CATO Molly SMITH Alyn (*) STEDMAN-BRYCE Louis TENNANT John David Edward TICE Richard VAN ORDEN Geoffrey VOADEN Caroline VON WIESE Irina WARD Julie WELLS James WIDDECOMBE Ann (*) Mandát Alyna Smitha sa skončil 12. decembra 2019. OZNÁMENIE ZO STRANY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vymenovanie člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií |
| |||||||||||||
(Súhlas) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na vymenovanie Pedra Machada za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (C9-0009/2020), – so zreteľom na článok 56 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3), – so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0009/2020), A. keďže v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa stanovuje, že členovia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia sa majú vymenovať na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a riešením krízových situácií bánk; B. keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že všetci kandidáti boli muži napriek povinnostiam stanoveným v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a mnohým výzvam Európskeho parlamentu, aby sa pri predkladaní zoznamu kandidátov dodržala rodová rovnováha; keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb, a žiada, aby sa rodová rovnováha pri ďalšom navrhovaní kandidátov dodržala; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy; C. keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia schválila 13. novembra 2019 užší zoznam kandidátov na pozíciu člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií uvedeného v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia; D. keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia poskytla tento užší zoznam kandidátov Európskemu parlamentu; E. keďže Komisia prijala 14. januára 2020 návrh na vymenovanie Pedra Machada za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a riaditeľa pre plánovanie riešenia krízových situácií a rozhodovanie v Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a tento návrh postúpila Európskemu parlamentu; F. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci potom pristúpil k posúdeniu kvalifikácie kandidáta navrhnutého za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, a to najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014; G. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 22. januára 2020 vypočutie Pedra Machada, ktorý počas vypočutia predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru; 1. udeľuje súhlas s vymenovaním Pedra Machada za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na obdobie piatich rokov; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam členských štátov.
| ||||||||||||||
| Vymenovanie člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií |
| |||||||||||||
(Súhlas) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na vymenovanie Jesúsa Saurinu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (C9-0010/2020), – so zreteľom na článok 56 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3), – so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0011/2020), A. keďže v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa stanovuje, že členovia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií uvedení v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia sa majú vymenovať na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a riešením krízových situácií bánk; B. keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že všetci kandidáti boli muži napriek povinnostiam stanoveným v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a mnohým výzvam Európskeho parlamentu, aby sa pri predkladaní zoznamu kandidátov dodržiavala rodová rovnováha; keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb, a žiada, aby sa rodová rovnováha pri ďalšom navrhovaní kandidátov dodržala; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy; C. keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia schválila 13. novembra 2019 užší zoznam kandidátov na pozíciu člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií uvedeného v článku 43 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia; D. keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia poskytla tento užší zoznam kandidátov Európskemu parlamentu; E. keďže Komisia prijala 14. januára 2020 návrh na vymenovanie Jesúsa Saurinu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a riaditeľa pre plánovanie riešenia krízových situácií a rozhodovanie v Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a tento návrh postúpila Európskemu parlamentu; F. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci potom pristúpil k posúdeniu kvalifikácie kandidáta navrhnutého za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, a to najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014; G. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 22. januára 2020 vypočutie Jesúsa Saurinu, ktorý počas vypočutia predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru; 1. udeľuje súhlas s vymenovaním Jesúsa Saurinu za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na obdobie piatich rokov; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam členských štátov.
| ||||||||||||||
| Vymenovanie podpredsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií |
| |||||||||||||
(Súhlas) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na vymenovanie Jana de Carpentiera za podpredsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (C9-0011/2020), – so zreteľom na článok 56 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3), – so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0010/2020), A. keďže v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sa stanovuje, že podpredseda Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií je vymenovaný na základe zásluh, kvalifikácie, znalostí bankových a finančných záležitostí a skúseností súvisiacich s finančným dohľadom, reguláciou a riešením krízových situácií bánk; B. keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že všetci kandidáti boli muži napriek povinnostiam stanoveným v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a mnohým výzvam Európskeho parlamentu, aby sa pri predkladaní zoznamu kandidátov dodržiavala rodová rovnováha; keďže Európsky parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú aj naďalej nedostatočne zastúpené vo výkonných pozíciách v oblasti bankových a finančných služieb, a žiada, aby sa rodová rovnováha pri ďalšom navrhovaní kandidátov dodržala; keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnováhy; C. keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia schválila 13. novembra 2019 užší zoznam kandidátov na pozíciu podpredsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií; D. keďže v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Komisia poskytla tento užší zoznam kandidátov Európskemu parlamentu; E. keďže Komisia prijala 14. januára 2020 návrh na vymenovanie Jana de Carpentiera za podpredsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a riaditeľa zodpovedného za prevádzku korporátnych služieb tejto rady a dohľad nad jednotným fondom na riešenie krízových situácií a tento návrh postúpila Európskemu parlamentu; F. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci potom pristúpil k posúdeniu kvalifikácie kandidáta navrhnutého za podpredsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, a to najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 56 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 806/2014; G. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 22. januára 2020 vypočutie Jana de Carpentiera, ktorý počas vypočutia predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru; 1. udeľuje súhlas s vymenovaním Jana de Carpentiera za podpredsedu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na obdobie piatich rokov; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam členských štátov.
| ||||||||||||||
| Vymenovanie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo |
| |||||||||||||
(Súhlas) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo zo 14. januára 2020 (C9‑0006/2020), – so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(1), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(2), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 o inštitúciách a orgánoch v hospodárskej a menovej únii: predchádzanie konfliktu záujmov po skončení verejnej služby(3), – so zreteľom na článok 131 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0008/2020), A. keďže súčasný výkonný riaditeľ Európskeho orgánu pre bankovníctvo oznámil svoje odstúpenie z funkcie s účinnosťou od 31. januára 2020; B. keďže 14. januára 2020 rada orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo navrhla na základe otvoreného výberového konania, aby bol v súlade s článkom 51 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 za výkonného riaditeľa vymenovaný Gerry Cross na päťročné funkčné obdobie; C. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 22. januára 2020 vypočutie Gerryho Crossa, ktorý počas vypočutia predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru; 1. odmieta schváliť vymenovanie Gerryho Crossa za výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo a žiada, aby bol návrh stiahnutý a aby bol Európskemu parlamentu predložený nový návrh; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a vládam členských štátov.
| ||||||||||||||
| Univerzálna nabíjačka pre mobilné rádiové zariadenia |
| |||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES(1), – so zreteľom na memorandum o porozumení z 5. júna 2009 týkajúce sa harmonizácie možností nabíjania mobilných telefónov, – so zreteľom na memorandum o porozumení z 20. marca 2018 o budúcom spoločnom riešení nabíjania smartfónov, – so zreteľom na správu Komisie z 11. novembra 2018 o fungovaní smernice 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach (COM(2018)0740), – so zreteľom na článok 132 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku, A. keďže jednotný trh bol a naďalej zostáva základom hospodárskeho úspechu Európy, základným kameňom európskej integrácie a motorom rastu a zamestnanosti; B. keďže sa naplno nevyužíva potenciál jednotného trhu a pokračujúca fragmentácia trhu s nabíjačkami mobilných telefónov a iných malých a stredne veľkých elektronických zariadení vedie k zvyšovaniu množstva elektronického odpadu a rastúcej frustrácii spotrebiteľov; C. keďže spotrebitelia si naďalej musia pri kúpe nových zariadení od rôznych predajcov kupovať aj rozdielne nabíjačky a dokonca aj pri zakúpení nového zariadenia od toho istého predajcu si musia spolu so zariadením kúpiť aj novú nabíjačku; D. keďže poslanci Európskeho parlamentu už viac ako 10 rokov žiadajú zavedenie univerzálnej nabíjačky pre mobilné rádiové zariadenia vrátane mobilných telefónov, tabletov, čítačiek elektronických kníh, inteligentných kamier, prenosnej elektroniky a ďalších malých a stredne veľkých elektronických zariadení; keďže Komisia viackrát odložila predloženie delegovaného aktu na doplnenie smernice 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach; E. keďže včasné vykonanie prijatých právnych predpisov EÚ vo forme konkrétnych legislatívnych krokov má zásadný význam pre dôveryhodnosť Európskej únie očiach občanov aj na medzinárodnej scéne; F. keďže dobrovoľné dohody medzi priemyselnými subjektmi síce umožnili podstatne znížiť počet rôznych typov nabíjačiek na trhu, avšak nepriniesli jednotné riešenie nabíjania a spotrebitelia si na trhu naďalej musia vyberať spomedzi rozličných typov nabíjačiek; G. keďže celosvetovo sa za rok vyprodukuje približne 50 miliónov ton elektronického odpadu, čo je v priemere viac ako 6 kg na osobu; keďže v roku 2016 vzniklo v Európe celkovo 12,3 milióna ton elektronického odpadu, čo predstavuje v priemere 16,6 kg na obyvateľa(2); keďže to predstavuje zbytočnú environmentálnu stopu, ktorú možno znížiť; H. keďže Európsky parlament v rámci európskeho ekologického dohovoru žiadal ambiciózny nový akčný plán pre obehové hospodárstvo zameraný na zníženie celkovej stopy výroby a spotreby v EÚ na životné prostredie a zdroje, pričom kľúčovými prioritami by mali byť efektívne využívanie zdrojov, nulové znečistenie a predchádzanie vzniku odpadu; I. keďže zo spotrebiteľských trendov za posledných 10 rokov vyplýva, že čoraz viac ľudí vlastní viacero zariadení a že životný cyklus niektorých rádiových zariadení, napr. smartfónov, je krátky; keďže staršie zariadenia sa často nahrádzajú preto, že sú považované za zastarané; keďže takéto trendy vedú k vytváraniu ďalšieho elektronického odpadu, ktorého súčasťou sú aj nabíjačky; J. keďže spotrebitelia vlastnia, používajú a často nosia so sebou viacero rôznych nabíjačiek na podobné zariadenia napájané z batérie; keďže súčasná príliš veľká ponuka nabíjačiek preto spôsobuje spotrebiteľom nadmerné náklady a komplikácie a vytvára zbytočnú environmentálnu stopu; K. keďže ľudia sa v súčasnosti spoliehajú na svoje mobilné zariadenia v mnohých každodenných situáciách a najmä v núdzových situáciách alebo pri cestovaní, čo je spôsobené aj nedostatkom verejných telefónnych automatov; keďže ľudia využívajú ľahko nabíjateľné mobilné telefóny na rýchly prístup k základným službám a nevyhnutným nástrojom, napr. k platbám, vyhľadávacím nástrojom, navigačným zariadeniam atď.; keďže mobilné zariadenia sú nevyhnutným nástrojom umožňujúcim plnohodnotnú účasť na spoločenskom živote; 1. dôrazne prízvukuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ prijala regulačné opatrenia, vďaka ktorým sa zníži množstvo elektronického odpadu a ktoré spotrebiteľom umožnia prijímať udržateľnejšie rozhodnutia a v plnej miere sa zúčastňovať na efektívnom a riadne fungujúcom vnútornom trhu; 2. vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu predložila a uverejnila výsledky posúdenia vplyvu, ktorý by malo zavedenie univerzálnej nabíjačky mobilných telefónov a iných kompatibilných zariadení, s cieľom navrhnúť záväzné ustanovenia; 3. zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene prijať normu pre univerzálnu nabíjačku mobilných rádiových zariadení a zabrániť tak ďalšej fragmentácii vnútorného trhu; 4. vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne podnikla kroky na zavedenie univerzálnej nabíjačky a najneskôr do júla 2020 prijala delegovaný akt, ktorým sa doplní smernica 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach a vymedzí norma pre univerzálnu nabíjačku pre mobilné telefóny a iné malé a stredne veľké rádiové zariadenia, alebo aby v prípade potreby najneskôr do júla 2020 prijala príslušné legislatívne opatrenie; 5. poukazuje na to, že Komisia by mala zabezpečiť, aby bol legislatívny rámec upravujúci univerzálnu nabíjačku pravidelne preskúmaný s cieľom zohľadniť technický pokrok, čo však nesmie brzdiť inovácie; opätovne zdôrazňuje význam výskumu a inovácií v tejto oblasti pri zlepšovaní existujúcich a vývoji nových technológií; 6. poukazuje na to, že používanie bezdrôtovej technológie nabíjania ponúka ďalšie potenciálne prínosy, napríklad zníženie množstva elektronického odpadu; zdôrazňuje, že mnohé mobilné telefóny už využívajú bezdrôtové spôsoby nabíjania a že by sa malo zabrániť fragmentácii v tejto oblasti; vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia, ktorými sa čo najlepšie zabezpečí interoperabilita rozličných bezdrôtových nabíjačiek s rôznymi mobilnými rádiovými zariadeniami; 7. pripomína, že v súlade s nariadením o normalizácii(3) musia európske normalizačné organizácie umožňovať účasť príslušných zainteresovaných strán, medzi ktoré v tejto súvislosti patria organizácie MSP, environmentálne organizácie, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby a spotrebitelia; 8. domnieva sa, že Komisia by sa mala zamyslieť nad legislatívnymi iniciatívami, vďaka ktorým by sa zvýšil objem káblov a nabíjačiek zozbieraných a recyklovaných v členských štátoch; 9. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spotrebitelia už nebudú nútení kúpiť si s každým novým zariadením aj novú nabíjačku, čím sa zníži počet ročne vyrobených nabíjačiek; domnieva sa, že stratégie oddeleného predaja (zariadenia a nabíjačky) by priniesli výhody z hľadiska životného prostredia; zároveň zdôrazňuje, že prípadné opatrenia zamerané na oddelený predaj by mali zabrániť potenciálne vyšším cenám pre spotrebiteľov; okrem toho zdôrazňuje, že takéto stratégie by sa mali byť zaviesť spoločne s riešením univerzálneho nabíjania, lebo v opačnom prípade by sa nepodarilo splniť ciele smernice; 10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
| ||||||||||||||
| Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov |
| |||||||||||||||||||||||||||||||
Európsky parlament, – so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), – so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), – so zreteľom na Chartu základných práv Únie, najmä na jej ustanovenia o rovnosti medzi ženami a mužmi, – so zreteľom na články 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, – so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 2, 3, 6, 9 a 15, – so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 5, 8 a 10 a ich príslušné ciele a ukazovatele, – so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty z roku 1951 a na Dohovor MOP o násilí a obťažovaní z roku 2019, – so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti(1), – so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, ktorú vypracovala Komisia (COM(2010)0491), – so zreteľom na strategický záväzok Komisie týkajúci sa rodovej rovnosti na roky 2016 – 2019, – so zreteľom na akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678), – so zreteľom na správu Komisie z roku 2019 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii, – so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ(3), – so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, najmä na správu indexu za rok 2019, – so zreteľom na závery Rady zo 7. marca 2011 o Európskom pakte pre rodovú rovnosť (2011 – 2020)(4), – so zreteľom na závery Rady z 18. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch, – so zreteľom na závery Rady z 13. júna 2019 o odstraňovaní rozdielu v odmeňovaní žien a mužov: kľúčové politiky a opatrenia, – so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup, – so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(5), – so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(6), – so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(7), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu(8), – so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(9), – so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu(10), – so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku, A. keďže rodová rovnosť je jednou zo spoločných a základných zásad Európskej únie, ktoré sú zakotvené v článku 2 a článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, v článku 8 ZFEÚ a v článku 23 Charty základných práv; keďže v článku 157 ZFEÚ je výslovne stanovené, že každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; keďže hospodárska nezávislosť je základným predpokladom sebarealizácie žien a mužov a keďže zaručenie rovnakého prístupu k finančným zdrojom má v procese dosahovania rodovej rovnosti zásadný význam; B. keďže zásada 2 Európskeho piliera sociálnych práv potvrdzuje, že rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre ženy a mužov musia byť zaručené a podporované vo všetkých oblastiach, a to aj v prípade účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu, a že ženy a muži majú právo na rovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnoty; C. keďže v odporúčaní Komisie z roku 2014 sa uvádza súbor hlavných opatrení, ktoré majú členským štátom pomôcť zvýšiť transparentnosť a posilniť zásadu rovnakej odmeny pre ženy a mužov; keďže tieto opatrenia zahŕňajú právo zamestnancov na získanie informácií o úrovniach miezd, podávanie správ o odmeňovaní, audity odmeňovania, kolektívne vyjednávanie, štatistiky a administratívne údaje, ochranu údajov, objasnenie pojmu práca rovnakej hodnoty, systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, podporu orgánov v oblasti rovnosti, dôsledné monitorovanie a presadzovanie prostriedkov nápravy a činnosti na zvyšovanie povedomia; D. keďže v celej EÚ sú príjmy žien neúmerne nižšie ako príjmy mužov; keďže podľa najnovších údajov Komisie je rozdiel v hodinovej mzde žien a mužov v EÚ 16 %, hoci v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšuje na 40 %, keď sa berie do úvahy miera zamestnanosti a celkovej účasti na trhu práce; keďže zatiaľ čo na čiastočný úväzok pracuje v EÚ len 8,7 % mužov, v prípade žien v celej EÚ to je takmer tretina (31,3 %); keďže medzi feminizáciou určitého povolania a úrovňou miezd existuje osobitná negatívna korelácia, o čom svedčí pokles priemerných miezd v spoločnostiach, v ktorých ženy tvoria 65 % alebo viac zamestnancov; E. keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je vymedzený ako rozdiel medzi priemerným hrubým hodinovým zárobkom mužov a žien vyjadrený ako percentuálny podiel priemerného hrubého hodinového zárobku mužov; keďže približne dve tretiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov nemožno vysvetliť rozdielmi medzi pohlaviami na základe atribútov braných do úvahy na trhu práce, ako sú vek, skúsenosti a vzdelanie, kategória povolania alebo pracovný čas a iné pozorovateľné atribúty, čo poukazuje na jasný diskriminačný faktor, pričom diskriminácia na základe pohlavia sa prelína tiež s rôznorodými formami diskriminácie; keďže prierezový prístup má kľúčový význam pre pochopenie viacerých foriem diskriminácie, ktoré sa prehlbujú v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v neprospech žien, ako aj kombinácie rôznych identít a vzájomnej súvislosti medzi rodovým hľadiskom a inými sociálnymi faktormi; F. keďže posilnenie ekonomického postavenia žien je kľúčom k odstráneniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže aktivita v tejto oblasti nie je len otázkou spravodlivosti, ale je aj hospodárskou nevyhnutnosťou, pretože hospodárska strata vyplývajúca z rozdielu v zamestnanosti žien a mužov predstavuje približne 370 miliárd EUR ročne(11); keďže neschopnosť odmeňovať ženy rovnako obmedzuje ich schopnosť dosiahnuť ekonomickú nezávislosť, a teda ich schopnosť žiť úplne nezávisle; keďže podľa Inštitútu pre výskum politiky zameranej na ženy (Institute for Women’s Policy Research) by miera chudoby pracujúcich žien mohla klesnúť z 8,0 % na 3,8 %, ak by ženy boli platené rovnako ako muži; keďže z 5,6 milióna detí, ktoré v súčasnosti žijú v chudobe, by sa 2,5 milióna vymanilo z chudoby, ak by sa odstránili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; G. keďže rozdiely medzi hrubým mesačným príjmom pracujúcich mužov a žien vo veku 15 – 24 rokov (7 %) boli viac ako päťkrát nižšie než u iných zamestnancov vo veku nad 65 rokov (38 % rodový rozdiel); keďže existujú aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov počas materstva a rozdiely v odmeňovaní medzi ženami s nezaopatrenými deťmi a bez nich, ako aj medzi matkami a otcami; keďže chudoba sa vyskytuje najmä v rodinách, v ktorých sú ženy jedinou osobou s príjmom, pričom v roku 2017 bolo v EÚ chudobou ohrozených 35 % osamelých matiek v porovnaní s 28 % osamelých otcov(12); H. keďže starostlivosť je základným pilierom našej spoločnosti a vo veľkej miere ju vykonávajú ženy; keďže táto nerovnováha sa odráža v rozdieloch v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov; keďže materstvo a starostlivosť o deti a staršie osoby, chorých alebo zdravotne postihnutých členov rodiny a iné závislé osoby sú prácou navyše, občas prácou na plný úväzok, ktorú takmer výlučne vykonávajú ženy; keďže to sa prejavuje v segregácii na trhu práce a vo vyššom podiele žien pracujúcich na čiastočný úväzok, za nižšie hodinové mzdy, ako aj prerušením kariéry a nižším počtom odpracovaných rokov; keďže táto práca je často neplatená a spoločnosťou nedostatočne ocenená, hoci má obrovský sociálny význam a prispieva k sociálnemu zabezpečeniu; I. keďže viac ako polovica žien v produktívnom veku so zdravotným postihnutím je ekonomicky neaktívna; keďže vo všetkých členských štátoch je miera závažnej materiálnej deprivácie žien so zdravotným postihnutím vyššia než u žien bez zdravotného postihnutia; J. keďže je potrebné brániť práva žien, a to v právnych predpisoch aj v živote, a prijať opatrenia na boj proti všetkým formám zneužívania, násilia, útlaku a nerovnosti medzi ženami a mužmi; K. keďže dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je 37 % rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, pričom tento stav bude pretrvávať aj v nasledujúcich desaťročiach, ako aj rozdielna úroveň hospodárskej nezávislosti medzi ženami a mužmi, pričom každá piata pracujúca žena v EÚ patrí do najnižšej mzdovej skupiny, zatiaľ čo u mužov len každý desiaty; keďže zníženie rozdielu v dôchodkoch je tiež záležitosťou medzigeneračnej solidarity; L. keďže tento rozdiel v dôchodkoch vyplýva z akumulovaných nerovností v priebehu pracovného života žien a z období neprítomnosti na trhu práce, ku ktorým sú ženy nútené v dôsledku viacerých foriem nerovnosti a diskriminácie, ako aj diskriminácie založenej na nižších platoch a mzdách; keďže na prekonanie rozdielov v dôchodkoch a zabezpečenie a zvýšenie dôchodkov vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby vo verejnej sfére naďalej existovali systémy sociálneho zabezpečenia a zahŕňali zásady solidarity a prerozdeľovania, a aby sa vyvíjalo čo najväčšie úsilie na boj proti neistej a deregulovanej práci; M. keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčiny majú pre ženy exponenciálne škodlivé dôsledky počas celého ich života, čo v konečnom dôsledku vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú v súčasnosti viac ako dvojnásobné oproti rozdielom v odmeňovaní; keďže riziko chudoby sa v priebehu života prudko zvyšuje, čo svedčí o postupnom akumulovaní dôsledkov nerovností v odmeňovaní; keďže chudoba u ľudí vo veku 75 a viac rokov sa trvale týka žien najmä v dôsledku vplyvu neplatených opatrovateľských povinností typických pre ženy, celoživotných rozdielov v odmeňovaní a pracovnom čase, čo vedie k nižším dôchodkom, odlišnému veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy v niektorých členských štátoch, a skutočnosti, že osamote žije viac žien; N. keďže smernica 2006/54/ES prispela k zlepšeniu situácie žien na trhu práce, v mnohých členských štátoch však neviedla k žiadnym zásadným zmenám v právnych predpisoch týkajúcich sa odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; O. keďže transparentnosť odmeňovania môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní výrazného pokroku pri riešení rozdielov v príjmoch mužov a žien, pretože pomáha upozorniť na nedostatočné ohodnotenie práce žien a zdôrazniť rodovo podmienenú segmentáciu trhu práce, a to aj prostredníctvom nástrojov poskytujúcich objektívne kritériá, ktoré umožňujú rodovo neutrálne posudzovanie a porovnateľnosť hodnoty práce v rôznych zamestnaniach a odvetviach; P. keďže metódy hodnotenia práce bez rodových predsudkov sú veľmi dôležité, aby bolo možné porovnávať pracovné miesta na základe rozsahu a komplexnosti s cieľom určiť pozíciu jedného pracovného miesta vo vzťahu k inému miestu v rámci určitého odvetvia alebo organizácie bez ohľadu na to, či je na danom pracovnom mieste žena alebo muž; Q. keďže riziko chudoby a menšia miera finančnej nezávislosti spôsobené rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov vedú k tomu, že ženy sú viac vystavené rodovo motivovanému násiliu, najmä domácemu násiliu, v dôsledku čoho je pre ne ťažšie vymaniť sa zo vzťahu, v ktorom sú zneužívané; keďže podľa OSN sa s psychologickým alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku alebo s obťažovaním so závažnými dôsledkami z hľadiska osobných a profesionálnych ambícií stretáva takmer 35 % žien na celom svete a toto obťažovanie má nepriaznivý vplyv na sebaúctu žien a ich pozíciu pri vyjednávaní spravodlivejšej odmeny; R. keďže príčin rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je mnoho a patria medzi ne štrukturálne aj kultúrne faktory, na jednej strane rodovo segregované trhy práce a odvetvia, nedostatok možností a služieb na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pokiaľ je žena hlavnou osobou starajúcou sa o deti, ako aj iné závislé osoby, pretrvávajúca existencia tzv. sklených stropov, ktoré ženám neumožňujú dosiahnuť vrcholnú úroveň kariéry, a teda ani plat na najvyššej úrovni, a na druhej strane rodové stereotypy týkajúce sa úloh a ambícií žien, rodové predsudky odrážajúce sa v štruktúrach odmeňovania a inštitúciách, ktoré stanovujú odmeny, hlboko zakorenené očakávania, pokiaľ ide o úlohu žien ako matiek, ktoré vedú k prestávkam v kariérnom raste, jeho prerušeniu alebo prechodu na prácu na čiastočný úväzok, ako aj nedostatočná transparentnosť odmeňovania; S. keďže rozdiely v platoch a s tým spojené rozdiely v zárobkoch a dôchodkoch žien a mužov majú mnoho príčin, ktoré sú štrukturálne a často vzájomne prepojené; keďže tieto príčiny možno rozdeliť do dvoch kategórií, pričom v prvej sú príčiny, ktoré možno zdanlivo „vysvetliť“ rozdielmi v atribútoch zohľadňovaných na trhu práce žien a mužov, a v druhej sú tie, ktoré týmito charakteristikami zdanlivo nemožno vysvetliť, pričom takmer vo všetkých krajinách na celom svete prevláda druhá kategória rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; T. keďže tieto rozdiely medzi atribútmi žien a mužov na trhu práce zahŕňajú vek, skúsenosti a vzdelanie, pracovné odvetvie alebo pracovný čas; keďže tieto rozdiely sa prejavujú v skutočnosti, že ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, narážajú na tzv. sklené stropy podnikov, pracujú v sektoroch, v ktorých prevládajú ženy a kde sú platy a pozície nižšie, alebo musia často niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoje rodiny v dôsledku rodovo podmienených sociálnych noriem, čo vedie k tomu, že sú určitý čas mimo zamestnania; keďže príčiny patriace k väčšej „nevysvetliteľnej“ kategórii možno pripísať rodovým stereotypom, diskriminácii v odmeňovaní a častému nedostatočnému ohodnoteniu práce, ktorú vykonávajú prevažne ženy, čo môže byť priame alebo nepriame, a táto kategória je naďalej skrytým javom, ktorým sa treba zaoberať účinnejšie; U. keďže hoci ženy tvoria takmer 60 % absolventov vysokých škôl v EÚ, v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a digitálnej kariéry je ich podiel stále neúmerne nedostatočný; keďže v dôsledku toho nadobúda nerovnosť v zamestnávaní nové podoby a napriek investíciám do vzdelávania hrozí mladým ženám v porovnaní s mladými mužmi dvakrát vyššie riziko ekonomickej neaktívnosti; 1. pripomína, že rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je jednou zo základných zásad EÚ a že členské štáty sú povinné odstrániť diskrimináciu na základe pohlavia týkajúcu sa všetkých aspektov a podmienok odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov za prácu rovnakej hodnoty naďalej pretrváva a priemer v EÚ sa v poslednom desaťročí zlepšil len minimálne; 2. vyzýva Komisiu, aby predložila ambicióznu novú stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť, ktorá bude vychádzať z predchádzajúcej stratégie a zo strategickej angažovanosti a ktorá by mala zahŕňať záväzné opatrenia týkajúce sa rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a transparentnosti odmeňovania, ako aj jasné ciele a postupy monitorovania na podporu rodovej rovnosti a meranie pokroku pri jej dosahovaní, najmä pokiaľ ide o súvisiace rodovo podmienené zárobky a rozdiely v dôchodkoch, a podporu žien a mužov ako rovnocenných osôb s rovnakým príjmom a rovnocenných opatrujúcich osôb; 3. pripomína, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčiny majú pre ženy exponenciálne škodlivé dôsledky počas celého ich života, čo v konečnom dôsledku vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú viac ako dvojnásobné oproti rozdielom v odmeňovaní; pripomína, že v porovnaní s mužmi sú ženy viac ohrozené chudobou v staršom veku z dôvodu celoživotných rozdielov v odmeňovaní a pracovnom čase, odlišného veku odchodu do dôchodku u mužov a u žien v niektorých členských štátoch a skutočnosti, že osamote žije viac starších žien; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia na boj proti riziku chudoby starších žien, a to zvýšením dôchodkov, ale aj poskytnutím sociálnej podpory; potvrdzuje, že popri podpore pracovnoprávnych predpisov založených na väčších pracovných právach, regulácii práce a zákaze neistej práce by sa malo obnoviť, brániť a podporovať kolektívne vyjednávanie ako rozhodujúci nástroj na prekonanie nerovností, najmä pokiaľ ide o platy, ale aj obranu a upevnenie pracovných práv; 4. žiada okamžitú revíziu a ambicióznu aktualizáciu akčného plánu na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov do konca roka 2020, v ktorom by sa mali stanoviť jasné ciele členských štátov na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v priebehu nasledujúcich piatich rokov a zabezpečiť, aby sa tieto ciele zohľadnili v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje osobitne potrebu zahrnúť do nového akčného plánu prierezovú perspektívu; vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne venovala osobitnú pozornosť faktorom, ktoré vedú k rozdielom v dôchodkoch, a aby posúdila potrebu konkrétnych opatrení na zníženie týchto rozdielov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; 5. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom prísneho presadzovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a to nielen prostredníctvom právnych predpisov a opatrení na boj proti platovej diskriminácii, ale aj obnovením, presadzovaním a obhajobou kolektívneho vyjednávania; ďalej požaduje opatrenia na riešenie vertikálnej a horizontálnej segregácie v oblasti zamestnávania a diskriminačných postupov pri prijímaní rozhodnutí o zamestnávaní nových pracovníkov a o kariérnom postupe; požaduje opatrenia, ktorými sa zvýši sociálna ochrana v oblasti materstva, nezamestnanosti, choroby, pracovných úrazov a chorôb z povolania; 6. víta záväzok predsedníčky Komisie a komisára pre rovnosť predložiť počas prvých 100 dní mandátu Komisie opatrenia na zavedenie záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania; domnieva sa, že nadchádzajúca smernica by mala zahŕňať prísne politiky presadzovania pre prípad jej nedodržiavania a mala by sa vzťahovať na súkromný aj verejný sektor s náležitým zohľadnením špecifík malých a stredných podnikov (MSP), ako aj na celý balík týkajúci sa odmeňovania vrátane všetkých jeho zložiek a mala by mať široký rozsah pôsobnosti; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie konkrétnych opatrení na základe svojho odporúčania z roku 2014, a to a) jasné vymedzenie kritérií posudzovania hodnoty práce, b) rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest, c) audity a správy týkajúce sa odmeňovania žien a mužov s cieľom zaručiť im rovnakú odmenu, d) právo pracovníkov požadovať úplné informácie o odmeňovaní a právo na nápravu a e) jasné ciele týkajúce sa výkonnosti podnikov v oblasti rovnosti; je pevne presvedčený, že takéto opatrenia sú potrebné na identifikáciu prípadov diskriminácie v odmeňovaní, aby pracovníci mohli prijímať informované rozhodnutia a v prípade potreby konať; vyzýva Komisiu, aby podporovala úlohu sociálnych partnerov a kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach (národnej, odvetvovej, miestnej a podnikovej) v pripravovaných právnych predpisoch o transparentnosti odmeňovania; 7. vyzýva Komisiu, aby iniciatívu v oblasti transparentnosti odmeňovania doplnila a v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovala a zaviedla usmernenia pre rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest a vymedzenie jasných kritérií posudzovania hodnoty práce (ako sú kvalifikácie, úroveň zodpovednosti, fyzická a psychologická záťaž, rozvrh pracovných zmien atď.), aby bolo možné porovnať hodnotu práce v rôznych zamestnaniach a odvetviach s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie odmeňovanie za prácu v odvetviach, v ktorých dominujú ženy, ktorá je vo všeobecnosti menej doceňovaná a nie je tak dobre platená ako práca v odvetviach, v ktorých dominujú muži; 8. vyzýva Komisiu, aby súčasné skúmanie fungovania a vykonávania zákonov EÚ o rovnakom odmeňovaní a zásady rovnakej odmeny brala za základ svojej činnosti a aby predložila včasnú revíziu smernice 2006/54/ES s cieľom aktualizovať a zlepšiť existujúce právne predpisy týkajúce sa zásady rovnakej odmeny v praxi, zlepšiť presadzovanie v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a zahrnúť zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo zmeny pohlavia; vyzýva, aby sa zlepšil prístup k spravodlivosti a zaviedli silnejšie procesné práva s cieľom bojovať proti diskriminácii v odmeňovaní; 9. pripomína, že v správe Komisie z roku 2017 o vykonávaní odporúčania Komisie týkajúceho sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti (COM(2017)0671) sa konštatuje, že opatrenia neboli účinné a ich vykonávanie bolo nedostatočné; víta preto záväzok predsedníčky Komisie vyjadrený v jej politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu na obdobie 2019 – 2024, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu bude základnou zásadou novej európskej stratégie pre rodovú rovnosť, a víta aj to, že bolo uznané, že rodová rovnosť je rozhodujúcou zložkou hospodárskeho rastu a otázkou základných práv a spravodlivosti; 10. opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky pilier sociálnych práv, ktorý podporuje vzostupnú konvergenciu, stal skutočnosťou na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti pre ženy a mužov a presadzovalo právo žien aj mužov na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; zdôrazňuje, že odstránenie rodových rozdielov by malo byť osobitným cieľom v programe, ktorý nadviaže na stratégiu Európa 2020; 11. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o definitívne odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prísnym presadzovaním zásady rovnakej odmeny, pričom zabezpečia, aby mzdy pracovníkov na kratší pracovný čas boli v súlade s ekvivalentom plného pracovného času, prijmú právne predpisy na zvýšenie transparentnosti odmeňovania a zvýšenie právnej istoty s cieľom odhaliť rodovú predpojatosť a diskrimináciu v štruktúrach odmeňovania, budú bojovať proti profesijnej segregácii, či už vertikálnej, alebo horizontálnej, a proti predsudkom zamestnávateľov pri prijímaní rozhodnutí o prijímaní do zamestnania a povýšení; 12. zdôrazňuje, že prístup k práci a podmienky, ktoré ho uľahčujú, sú kľúčové na zabezpečenie emancipácie a nezávislosti žien vo všetkých oblastiach života, od práce po sociálnu, hospodársku a politickú účasť a ďalšie oblasti; domnieva sa, že pokrok pri dosahovaní rovnosti medzi ženami a mužmi a presadzovanie práv žien predstavuje cestu sociálneho pokroku pre spoločnosť ako celok a zároveň umožňuje zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie žien; 13. ďalej vyzýva členské štáty, aby primerane investovali do poskytovania, prístupnosti, cenovej dostupnosti a kvality služieb formálneho vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, a to prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s barcelonskými cieľmi, a aby investovali do služieb dlhodobej starostlivosti a pracovných podmienok ústretových voči rodinám s cieľom zabezpečiť rovnakú a pokračujúcu účasť žien na trhu práce tým, že sa zaistí primeraná flexibilita na podporu vyššej miery zamestnanosti žien; opakuje, že v záujme bojova proti riziku chudoby starších žien, ako aj riešenia príčin rozdielov v odmeňovaní žien a mužov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa starším ženám poskytovalo primerané zabezpečenie vrátane opatrení, ako sú započítateľné body za obdobia starostlivosti, primerané minimálne dôchodky, pozostalostné dávky a nároky mužov na rodinnú dovolenku, a predchádzať tak feminizácii chudoby; vyzýva Radu, aby zaviedla ciele týkajúce sa starostlivosti o starších ľudí a osoby s nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi, ktoré budú obdobou barcelonských cieľov v oblasti starostlivosti o deti; 14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiky, ktoré podporujú zamestnanosť žien a ich finančnú nezávislosť, vrátane politík, ktoré podporujú začlenenie žien z marginalizovaných skupín na trh práce; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovej segmentácii trhu práce tým, že budú investovať do formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy žien s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku kvalitnému zamestnaniu a k príležitostiam, a tým aj možnosť rekvalifikácie a zvýšenia kvalifikácie vzhľadom na budúce zmeny na trhu práce; vyzýva najmä na väčšiu podporu podnikania, predmetov STEM, digitálneho vzdelávania a finančnej gramotnosti dievčat od raného veku s cieľom bojovať proti existujúcim vzdelávacím stereotypom a zabezpečiť, aby v rozvíjajúcich sa a dobre platených odvetviach bolo viac žien; 15. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle prijatie a implementáciu smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a Komisiu, aby dôsledne monitorovala ich pokrok s cieľom vypracovať prípadne správu a sprievodné štúdie o vykonávaní tejto smernice; 16. berie na vedomie vplyv, ktorý má nedostatočné zastúpenie žien na vedúcich pozíciách na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a zdôrazňuje naliehavú potrebu podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti podnikania a riadenia; vyzýva členské štáty, aby prestali blokovať rokovania v Rade o navrhnutej smernici o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch, pretože by to mohlo prispieť k odstráneniu tzv. skleného stropu; 17. vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby zbierali rozčlenené údaje s cieľom lepšie merať a monitorovať pokrok pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a venovali pritom osobitnú pozornosť skupinám, ktoré čelia viacnásobným a prierezovým formám diskriminácie, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a ženy patriace k etnickým menšinám, rómske ženy, staršie ženy, ženy vo vidieckych a vyľudnených oblastiach, osamelé matky a LGBTIQ osoby; 18. zdôrazňuje, že je nutné ešte viac zlepšiť zber údajov rozčlenených podľa pohlavia v oblastiach ako neformálne zamestnávanie, podnikanie, prístup k financovaniu a zdravotníckym službám, násilie páchané na ženách a neplatená práca; zdôrazňuje, že na zaistenie erudovanej tvorby politiky založenej na dôkazoch treba zbierať a využívať kvalitné údaje; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby zbierali rozčlenené údaje s cieľom lepšie merať a monitorovať pokrok pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť skupinám, ktoré čelia viacnásobným a prierezovým formám diskriminácie, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a príslušníčky etnických menšín, Rómky, staršie ženy, osamelé matky a LGBTIQ osoby; 19. vyzýva Komisiu, aby zapojila sociálnych partnerov do tvorby nových politík na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva v tejto súvislosti sociálnych partnerov, aby sa zapojili do diskusií a spolupracovali na riešení rozdielov v odmeňovaní, a to aj prostredníctvom opatrení pozitívnej diskriminácie, a aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom výrazne zapojiť verejnú mienku, keďže odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je všeobecnou prioritou; 20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili prácu zameranú na boj proti neistej práci, v ktorej prevládajú ženy, a proti feminizácii chudoby; poukazuje na vysokú mieru nedeklarovanej práce vykonávanej ženami, čo má nepriaznivý vplyv na ich príjmy, sociálne zabezpečenie a sociálnu ochranu, a vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor MOP o domácich pracovníkoch z roku 2011; 21. vyzýva členské štáty, aby posilnili ochranu materstva, otcovstva a rodičovstva v pracovnoprávnych predpisoch, konkrétne tým, že predĺžia dovolenky a zaručia, že budú plne platené, znížia počet pracovných hodín počas dojčenia a zároveň prijmú vhodné opatrenia na presadzovanie takejto ochrany, ale takisto budú investovať aj do zabezpečenia bezplatnej verejnej siete na poskytovanie služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a služieb dlhodobej starostlivosti; konštatuje, že významnou prekážkou brániacou predovšetkým rovnocennej účasti žien na všetkých aspektoch spoločnosti vrátane zamestnania je nedostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti, jej prílišná nákladnosť a nedostatočná súvisiaca infraštruktúra; 22. uznáva, že rodovo motivované násilie a obťažovanie sa môže ešte zhoršiť v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, keďže obete sú často nútené, aby vykonávali horšie platenú prácu v dôsledku nepriateľskej atmosféry na pracovisku; vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor MOP o násilí a obťažovaní z roku 2019 s cieľom zaviesť účinné opatrenia na vymedzenie, prevenciu a zákaz násilia a obťažovania na pracovisku vrátane bezpečných a účinných mechanizmov sťažnosti a riešenia sporov, podpory, služieb a prostriedkov nápravy; 23. vyzýva Komisiu, aby išla príkladom a v Deň rovnosti odmeňovania EÚ predložila úplnú analýzu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v inštitúciách EÚ; 24. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||
| Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia |