Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2975(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0123/2020

Predkladané texty :

B9-0123/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0156

Prijaté texty
PDF 190kWORD 69k
Štvrtok, 18. júna 2020 - Brusel
Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020
P9_TA(2020)0156B9-0123/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. júna 2020 o európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 (2019/2975(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii a na články 2, 9, 10, 19 a článok 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä jej články 3, 15, 20, 21, 23, 25, 26 a 47,

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 17 týkajúcu sa začleňovania ľudí so zdravotným postihnutím, zásadu 3 týkajúcu sa rovnosti príležitostí a zásadu 10 týkajúcu sa zdravého, bezpečného a prispôsobeného pracovného prostredia a ochrany údajov,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor CRPD“) a nadobudnutie jeho platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(1),

–  so zreteľom na všeobecné pripomienky výboru CRPD ako autoritatívne usmernenia k vykonávaniu dohovoru CRPD,

–  so zreteľom na Kódex správania pre Radu, členské štáty a Komisiu, ktorým sa určujú vnútorné mechanizmy na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany Európskej únie a na zastupovanie EÚ v súvislosti s týmto dohovorom(2),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „výbor CRPD“) z 2. októbra 2015 k úvodnej správe Európskej únie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na strategické vyšetrovania európskej ombudsmanky týkajúce sa toho, ako Európska komisia zaisťuje, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup na jej webové stránky (OI/6/2017/EA) a ako Európska komisia zaobchádza s osobami so zdravotným postihnutím v rámci spoločného systému zdravotného poistenia pre pracovníkov EÚ (OI/4/2016/EA), a na rozhodnutie ombudsmanky prijaté v rámci spoločne vyšetrovaných prípadov 1337/2017/EA a 1338/2017/EA týkajúcich sa prístupnosti výberových konaní na prijímanie zamestnancov verejnej správy EÚ, ktoré organizuje Európsky úrad pre výber pracovníkov, pre zrakovo postihnutých uchádzačov,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a jej ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala vykonávať,

–  so zreteľom na výslovné odkazy na zdravotné postihnutie v cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré súvisia so vzdelávaním (cieľ 4), rastom a zamestnanosťou (cieľ 8), nerovnosťou (cieľ 10), prístupnosťou ľudských sídiel (cieľ 11) a získavaním údajov (cieľ 17),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na prieskumné stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k situácii žien so zdravotným postihnutím, ktoré si vyžiadal Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie)(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 2. februára 2017 s názvom Správa o pokroku vo vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (SWD(2017)0029),

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 v tejto veci(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o zozname tém, ktorý prijal Výbor Organizácie Spojených národov pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 1988 o posunkových jazykoch pre nepočujúcich(16), z 18. novembra 1998 o posunkových jazykoch(17) a z 23. novembra 2016 o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči(18),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C generálneho riaditeľstva Parlamentu z roku 2016 pre vnútorné politiky Únie s názvom Európske štrukturálne a investičné fondy a osoby so zdravotným postihnutím v Európskej únii,

–  so zreteľom na brífing výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020,

–  so zreteľom na výročnú správu európskej ombudsmanky za rok 2018,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k príprave programu EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“) o základných právach za rok 2019,

–  so zreteľom na tematické správy FRA,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 17. decembra 2019 o stratégii EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020,

–  so zreteľom na štatistické údaje Eurostatu v oblasti zdravotného postihnutia týkajúce sa prístupu na trh práce, prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave, chudoby a nerovnosti príjmov,

–  so zreteľom na správy a odporúčania organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(19), a najmä na jeho články 4, 6 a 7,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(20), a najmä na jeho článok 5 ods. 9 písm. a),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(21), najmä na jeho článok 2 ods. 3 a článok 8,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(22),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetky osoby so zdravotným postihnutím majú ako plnoprávni občania vo všetkých sférach života (vrátane prístupu na otvorený trh práce a k vzdelaniu) rovnaké práva a majú nárok na nescudziteľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti, pričom treba rešpektovať a oceniť ich prínos k sociálnemu a hospodárskemu pokroku EÚ; keďže viac než polovica členských štátov upiera ľuďom, ktorí trpia problémami v oblasti duševného zdravia alebo mentálnym postihnutím, právo voliť;

B.  keďže v Európskej únii žije približne 100 miliónov osôb so zdravotným postihnutím(23), ktorým sa stále upierajú ich základné ľudské práva a ktoré sa každodenne stretávajú s prekážkami, ktoré im bránia v nezávislom spôsobe života; keďže viac ako 60 % osôb so zdravotným postihnutím a veľkú väčšinu opatrovateľov, ktorí sa o ľudí so zdravotným postihnutím starajú, tvoria ženy; keďže pre chýbajúce štatistiky nie je známy počet detí so zdravotným postihnutím, no pravdepodobne sa pohybuje okolo 15 % celkového počtu detí v Európskej únii; keďže v čoraz väčšmi starnúcej populácii bude zdravotným postihnutím trpieť viac ľudí, ktorí budú potrebovať prístupnejšie a priaznivejšie prostredie vrátane náležite prispôsobených služieb;

C.  keďže ZFEÚ vyžaduje, aby sa Únia pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností zameriavala na boj proti diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia (článok 10), a dáva Únii právomoc prijímať právne predpisy týkajúce sa riešenia takejto diskriminácie (článok 19);

D.  keďže v článkoch 21 a 26 charty sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti;

E.  keďže Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) je prvá medzinárodná zmluva o ľudských právach, ktorú ratifikovala EÚ a všetky jej členské štáty;

F.  keďže judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) potvrdzuje, že CRPD je pre EÚ a jej členské štáty záväzný pri prijímaní a vykonávaní práva EÚ, keďže ide o nástroj sekundárneho práva(24);

G.  keďže opčný protokol k dohovoru CRPD neratifikovala EÚ ani viaceré členské štáty;

H.  keďže deti so zdravotným postihnutím by mali naplno požívať všetky ľudské práva a základné slobody rovnocenne s ostatnými deťmi, čo zahŕňa aj právo vyrastať vo vlastných rodinách alebo v rodinnom prostredí v súlade s ich najlepším záujmom, ako sa vymedzuje v Dohovore o právach dieťaťa; keďže rodinní príslušníci musia často obmedziť alebo zastaviť pracovné činnosti, aby sa starali o rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; keďže v štúdii uskutočniteľnosti týkajúcej sa tzv. záruky pre deti (predbežná správa) sa poukazuje na to, že ako hlavné prekážky pre deti so zdravotným postihnutím boli identifikované problémy s fyzickou prístupnosťou, neprispôsobenie služieb a zariadení potrebám detí a v mnohých prípadoch jednoducho ich nedostupnosť; keďže v tej istej štúdii mnohí respondenti poukázali na problémy s diskrimináciou, konkrétne v súvislosti s problémami so vzdelávaním, a s cenovou dostupnosťou v súvislosti s problémami s bývaním;

I.  keďže zásady dohovoru CRPD sa zďaleka neobmedzujú len na diskrimináciu, ale ukazujú, ako docieliť stav, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny mohli v inkluzívnej spoločnosti plne uplatňovať svoje ľudské práva;

J.  keďže podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa môže politika považovať za nepriamo diskriminačnú, keď predmetné ustanovenie v praxi negatívne ovplyvňuje podstatne vyššie percento ľudí so zdravotným postihnutím; keďže určité ustanovenie sa môže považovať za diskriminačné aj vtedy, keď len existuje podozrenie, že je diskriminačné už zo svojej podstaty a mohlo by priniesť podobný negatívny účinok;

K.  keďže v článku 1 dohovoru CRPD sa uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím „zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými“; keďže v tejto súvislosti má mimoriadnu dôležitosť článok 9 dohovoru CRPD;

L.  keďže 37 % obyvateľov EÚ-28 vo veku minimálne 15 rokov uviedlo, že majú mierne alebo závažné fyzické, resp. zmyslové obmedzenia; keďže 24,7 % obyvateľov EÚ-28 vo veku minimálne 16 rokov v roku 2018 uviedlo, že im pri výkone bežných činností bránia určité alebo závažné dlhodobé obmedzenia spôsobené zdravotnými problémami; keďže 17,7 % respondentov uviedlo niekoľko dlhodobých obmedzení a 7 % uviedlo vážne dlhodobé obmedzenia(25);

M.  keďže záťaž významných chronických chorôb sa počíta na základe parametra DALY (roky života vážené dizabilitou); keďže rámce zamerané na chronické choroby sa však v EÚ líšia a v niektorých krajinách môžu byť súčasťou rozsiahlejších systémov pre zdravotne postihnuté osoby;

N.  keďže nadácia Eurofound poukázala na to, že zaradenie konceptu (chronickej) „choroby“ do vymedzenia zdravotného postihnutia nie je jednoznačné(26); keďže táto nadácia odporúča, aby sa uvedená záležitosť riešila v rámci preskúmania európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia;

O.  keďže európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 nezohľadňovala rodovú rovnosť a nezahŕňala ani neriešila osobitnú situáciu, formy diskriminácie a upierané práva žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii a inému porušovaniu svojich práv; keďže dôsledkom viacnásobnej diskriminácie je chudoba, vylúčenie zo spoločnosti, vzdelania a trhu práce (tendencia vykonávať slabo platenú, dočasnú alebo neistú prácu), čo spôsobuje ďalší stres a psychologickú záťaž osobám so zdravotným postihnutím, ich rodinám a opatrovateľom; keďže rovnaké zaobchádzanie možno zaistiť uplatňovaním pozitívnych opatrení a politík v prospech žien so zdravotným postihnutím, matiek či otcov detí so zdravotným postihnutím, osamelých rodičov so zdravotným postihnutím a/alebo osamelých rodičov detí so zdravotným postihnutím; keďže začlenenie rodového hľadiska do očakávanej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia po roku -2020 prispeje k medzisektorovému prístupu k odstráneniu diskriminácie žien a dievčat so zdravotným postihnutím;

P.  keďže v roku 2018 bolo 28,7 % obyvateľstva EÚ so zdravotným postihnutím (vo veku minimálne 16 rokov) vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia(27);

Q.  keďže napriek tomu, že v článku 19 dohovoru CRPD sa uvádza, že „zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby ako majú ostatní a prijmú účinné a primerané opatrenia, aby umožnili plné užívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti“, ešte stále sa v EÚ 800 000 osobám so zdravotným postihnutím upiera ich právo voliť;

R.  keďže hluchoslepí ľudia majú špecifické dvojaké postihnutie, ktoré kombinuje dva zmyslové nedostatky (zrakový a sluchový), čo obmedzuje ich plnohodnotné zapojenie a spôsobuje osobitné problémy ako prístup ku komunikácii, informáciám, mobilite a sociálnej interakcii;

S.  keďže príspevky týkajúce sa zdravotného postihnutia by sa mali považovať za štátnu podporu zameranú na pomoc ľuďom pri odstraňovaní bariér vyplývajúcich z ich zdravotného postihnutia a/alebo zdravotného stavu, aby sa mohli plne zúčastňovať na živote spoločnosti, poskytovanú v prípade potreby popri náhrade príjmu;

T.  keďže v článku 9 dohovoru CRPD sa uznáva potreba prijať vhodné opatrenia na to, aby mali osoby so zdravotným postihnutím, najmä dievčatá a ženy, skutočný prístup k fyzickému prostrediu, k dopravným prostriedkom, k informáciám a ku komunikácii vrátane informačných a komunikačných technológií, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti vo vidieckych aj mestských oblastiach;

U.  keďže smernicou o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorá bola prijatá v júni 2019(28), sa po prvý raz na úrovni EÚ zavádza právo každého pracovníka na opatrovateľskú dovolenku v trvaní päť pracovných dní ročne;

V.  keďže európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (ďalej len „stratégia“) slúži ako rámec pre politické a legislatívne návrhy na vykonávanie dohovoru CRPD v rámci EÚ aj za jej hranicami;

W.  keďže osoby so zdravotným postihnutím sa stále v plnej miere nezúčastňujú na živote spoločnosti a nevyužívajú v plnej miere svoje práva; keďže v súlade s článkom 29 dohovoru CRPD účasť osôb so zdravotným postihnutím možno dosiahnuť len vtedy, ak sú zahrnuté do politického a verejného života, kde sú často nedostatočne zastúpené;

X.  keďže stratégia nie je prispôsobená novým politickým oblastiam, napr. nie je zosúladená s Agendou 2030, ktorú sa EÚ a všetky jej členské štáty zaviazali vykonávať, ani s Európskym pilierom sociálnych práv;

Y.  keďže počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa osoby so zdravotným postihnutím stretávali s vážnymi problémami a porušením svojich práv, ako napríklad prerušenie poskytovania služieb osobnej asistencie, starostlivosti a podpory, nerovnaký prístup k informáciám o zdravotnej situácii a zdravotnej starostlivosti vrátane neodkladnej starostlivosti a/alebo úplné vylúčenie z týchto informácií a starostlivosti, nedostatok všeobecných informácií tákajúcich sa verejnej bezpečnosti podaných jasným a jednoduchým spôsobom vrátane prístupných, bezbariérových a použiteľných formátov, nedostatočné preventívne opatrenia v rezidenčných zariadeniach, nerovnaký prístup k alternatívam, ktoré ponúkajú vzdelávacie inštitúcie, konkrétne k diaľkovému a online štúdiu, a zvýšený počet prípadov domáceho násilia; keďže je možné, že pandémia a uvedené výzvy by sa mohli v nadchádzajúcich mesiacoch zopakovať;

Z.  keďže stratégia nezahŕňa všetky ustanovenia dohovoru CRPD;

AA.  keďže Komisia doteraz neuskutočnila komplexné prierezové preskúmanie svojich právnych predpisov s cieľom zabezpečiť úplnú harmonizáciu s ustanoveniami CRPD;

AB.  keďže stratégiou sa dosiahol len obmedzený pokrok;

AC.  keďže vo veľkom množstve politických oblastí EÚ sa nepresadzujú práva osôb so zdravotným postihnutím;

AD.  keďže naďalej existujú nové a revidované právne predpisy, ktoré vôbec neodkazujú na dohovor CRPD ani na prístupnosť; keďže prístupnosť je nutnou podmienkou nezávislého spôsobu života a účasti; keďže EÚ má ako strana dohovoru CRPD povinnosť zabezpečiť úzke zapojenie a aktívnu účasť osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do vypracúvania a vykonávania právnych predpisov a politík, pričom musí rešpektovať rôznorodé chápanie zdravotného postihnutia;

AE.  keďže je nevyhnutné, aby mali osoby so zdravotným postihnutím úplný a rovnocenný prístup na trh práce, čo je naďalej problém, keďže súčasná miera ich zamestnanosti predstavuje 50,6 % (muži 53,3 % a ženy 48,3 %) v porovnaní s 74,8 % v prípade osôb bez zdravotného postihnutia(29) a miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vo vekovej skupine 20 – 64 rokov predstavuje 17 % v porovnaní s 10 % u osôb bez zdravotného postihnutia, čo mnohým osobám so zdravotným postihnutím bráni v tom, aby mohli viesť nezávislý a aktívny život; keďže značná časť zo 4 miliónov ľudí, ktorí majú každý rok skúsenosť s bezdomovectvom, trpí zdravotným postihnutím; keďže tieto údaje sa značne líšia v závislosti od jednotlivých typov zdravotného postihnutia a potreby podpory;

AF.  keďže zamestnávatelia musia byť podporovaní a podnecovaní k tomu, aby zabezpečili posilnenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím, a to od vzdelávania až po zamestnanie; keďže na tento účel je zvyšovanie informovanosti zamestnávateľov jedným zo spôsobov, ako bojovať proti diskriminácii pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím;

AG.  keďže opatrenia na pracovisku sú kľúčové pre podporu pozitívneho duševného zdravia, predchádzanie duševným chorobám a psychosociálnemu postihnutiu;

AH.  keďže opatrenia zamerané na riešenie výziev, ktoré prináša demografická zmena, musia zahŕňať primerané opatrenia na udržanie aktívneho života osôb so zdravotným postihnutím a ich účasti na trhu práce; keďže to zahŕňa nielen preventívne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, ale aj opatrenia zamerané na rehabilitáciu a účasť po chorobe alebo nehode;

AI.  keďže účasť možno v plnej miere dosiahnuť iba vtedy, ak bude zahrnutá široká škála osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupiteľské organizácie a ak budú prebiehať zmysluplné konzultácie so všetkými typmi zainteresovaných strán, pričom treba rešpektovať rôznorodé chápanie zdravotného postihnutia;

1.  uznáva pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohovoru CRPD, ktorý vyplýva z európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na dosiahnuté výsledky posilnením svojho odhodlania chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom ambicióznej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 (ďalej len „stratégia na obdobie po roku 2020“);

2.  pripomína, že výbor CRPD vo svojich záverečných pripomienkach kriticky poznamenal, že úsporné opatrenia prijaté EÚ a jej členskými štátmi zhoršili životný štandard osôb so zdravotným postihnutím a viedli k vyššej miere chudoby a sociálneho vylúčenia a ku škrtom v oblasti sociálnych služieb a podpory určenej pre rodiny a komunitné služby;

3.  pripomína, že výbor CRPD vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad neistou situáciou osôb so zdravotným postihnutím v rámci súčasnej migračnej krízy v EÚ, najmä preto, že utečenci, migranti a žiadatelia o azyl so zdravotným postihnutím sú v EÚ zadržiavaní za podmienok, ktoré neposkytujú primeranú podporu a primerané úpravy; vyzýva preto Komisiu, aby napravila túto situáciu tým, že vydá svojim agentúram a členským štátom usmernenia, v ktorých uvedie, že reštriktívne zadržiavanie osôb so zdravotným postihnutím v súvislosti s migráciou a žiadosťou o azyl nie je v súlade s dohovorom CRPD;

4.  vyjadruje znepokojenie, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí s postihnutím a tých, ktorí boli nezamestnaní počas dlhšieho časového obdobia; vyzýva členské štáty, aby prioritne pracovali na ich začlenení do trhu práce, napríklad v rámci programu záruky pre mladých ľudí;

5.  vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexnú, ambicióznu a dlhodobú európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020, ktorá bude:

   a) mať jasne určené prioritné oblasti, ktoré budú zahŕňať všetky ustanovenia dohovoru CRPD a reflektovať všeobecné pripomienky výboru CRPD vrátane definície kľúčových pojmov, najmä spoločného vymedzenia pojmu „postihnutie“ na úrovni EÚ, vo všetkých oblastiach politiky EÚ a riešiť záverečné pripomienky výboru CRPD pre EÚ, prijaté v roku 2015;
   b) obsahovať ambiciózne, jasné a merateľné ciele vrátane zoznamu plánovaných krokov s jednoznačným časovým rámcom a pridelenými finančnými zdrojmi v týchto oblastiach: rovnosť, účasť, voľný pohyb a nezávislý spôsob života, prístupnosť, zamestnanie a odborná príprava, vzdelanie a kultúra, chudoba a sociálne vylúčenie, účasť, vonkajšia činnosť, ochrana pred násilím a zneužívaním, zohľadňovanie problematiky zdravotného postihnutia a zvyšovanie informovanosti;
   c) obsahovať pevne stanovené časové rámce a lehoty na vykonávanie;
   d) odrážať mnohorakosť osôb so zdravotným postihnutím a ich potrieb, a to aj prostredníctvom cielených krokov;
   e) začleňovať práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím do všetkých politík a všetkých oblastí;
   f) uznávať a riešiť viacnásobné a prierezové formy diskriminácie, ktorým môžu čeliť osoby so zdravotným postihnutím;
   g) zahŕňať prístup zameraný na dieťa;
   h) zabezpečovať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;
   i) zameraná na dospelých ľudí so zdravotným postihnutím, s osobitnou pozornosťou venovanou mentálne postihnutým osobám a ich budúcnosti po úmrtí opatrovateľa;
   j) podporená náležitým mechanizmom monitorovania s jasnými referenčnými hodnotami a ukazovateľmi a s dostatočnými zdrojmi;
   k) uľahčovať prepojenie medzi rôznymi oblasťami politiky na úrovni EÚ a adaptabilitu stratégie na novovznikajúce politické oblasti a výzvy nad rámec ustanovení CRPD, ako sú digitalizácia a nové technológie, automatizácia a umelá inteligencia;
   l) v súlade s ostatnými iniciatívami a stratégiami EÚ a zahŕňať opatrenia nadväzujúce na stratégiu Európa 2020 a iniciatívy v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a plánu realizácie sociálnej Európy;
   m) poskytovať primeraný rozpočet na vykonávanie a monitorovanie stratégie na obdobie po roku 2020, čo zahŕňa aj pridelenie primeraného rozpočtu pre rámec EÚ pre dohovor CRPD, ktorým sa zabezpečí presadzovanie, ochrana a monitorovanie vykonávania CRPD v záležitostiach, ktoré sú v kompetencii EÚ (t. j. v právnych predpisoch a politikách EÚ a vo verejnej správe EÚ);
   n) zabezpečovať spoluprácu s orgánmi, podnikmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zaistiť riadne vykonávanie stratégie na obdobie po roku 2020;
   o) uplatňovať hľadisko rovnakého prístupu k službám v záujme osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a zamestnaniu, verejnej doprave, bývaniu, kultúre, športu a voľnočasovým aktivitám, ako aj k iným oblastiam, a to odstránením prekážok sociálnej účasti a uplatňovaním zásad dizajnu pre všetkých pri infraštruktúrnych a digitálnych investíciách v celej EÚ;
   p) zabezpečovať, aby sa medzi priority stratégie zaradilo účinné presadzovanie a podpora sociálnej ekonomiky;

6.  zdôrazňuje potrebu súladu medzi stratégiou na obdobie po roku 2020 a rámcami zameranými na ľudí s chronickými chorobami, a to aj v oblasti opatrení zamestnaneckej aktivácie, keďže stratégie zamerané na osoby so zdravotným postihnutím nemusia nutne vždy riešiť ich potreby;

7.  zdôrazňuje význam celostného vymedzenia a uplatňovania prístupnosti a jej hodnoty ako základu pre rovnaké príležitosti osôb so zdravotným postihnutím, ako sa uznáva v dohovore CRPD, v súlade so všeobecnou pripomienkou výboru CRPD č. 2, pričom v tomto procese treba zohľadniť rozmanitosť potrieb osôb so zdravotným postihnutím a presadzovať dizajn pre všetkých ako zásadu EÚ;

8.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a priebežne monitorovali všetky právne predpisy súvisiace s prístupnosťou vrátane Európskeho aktu o prístupnosti(30), smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, telekomunikačného balíka a smernice o prístupnosti webových sídel(31), ako aj príslušné predpisy o doprave a právach cestujúcich; trvá na tom, aby sa monitorovanie nevykonávalo na báze sebahodnotenia, ale prostredníctvom nezávislého subjektu, ktorého súčasťou sú osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby uľahčila vykonávanie a vytvorila Európsku radu pre bezbariérovosť na monitorovanie vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti prístupnosti;

9.  vyzýva Komisiu, aby využila Európsky akt o prístupnosti ako základ na prijatie silného rámca EÚ pre prístupné a inkluzívne prostredie s plne prístupnými verejnými priestormi, službami vrátane verejnej dopravy, komunikačných a finančných služieb a zastavaného prostredia; vyzýva Komisiu, aby posilnila práva cestujúcich s cieľom zabrániť ďalšej diskriminácii;

10.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala pravidlá pre Agentúru Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA) a pre Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA) s cieľom chrániť práva cestujúcich so zdravotným postihnutím a sústredila sa pritom na bezpečnosť a integritu ich tela aj ich príslušenstva počas presunu a na uznanie potreby sedadla navyše pre osobného asistenta alebo pre horizontálne polohované osoby;

11.  pripomína, že plnenie všetkých povinností súvisiacich s prístupom si vyžaduje dostatočné financovanie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili verejné investície s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k fyzickému aj digitálnemu prostrediu;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v rámci verejného obstarávania sa na vnútroštátnej úrovni dostatočne neuplatňuje ex ante kondicionalita, na základe ktorej sa má pri nákupoch zohľadňovať kritérium prístupnosti ešte pred podpísaním verejnej zákazky; na tento účel odporúča vytvoriť portál so všetkými usmerneniami o prístupnosti podobný zelenému verejnému obstarávaniu;

13.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so SDEÚ na stratégiách komunikácie a prístupnosti s cieľom zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli mať prístup k súdnemu systému EÚ;

14.  zdôrazňuje, že stratégia na obdobie po roku 2020 by mala byť založená na prierezovom, komplexnom preskúmaní všetkých právnych predpisov a politík EÚ, aby sa zabezpečila plná harmonizácia s ustanoveniami dohovoru CRPD; trvá na tom, že by mala zahŕňať revidované vyhlásenie o právomociach týkajúce sa všetkých oblastí politiky, v ktorých EÚ vyvíja legislatívnu činnosť alebo prijala nezáväzné opatrenia, ktoré majú vplyv na osoby so zdravotným postihnutím, a mala by obsahovať legislatívne návrhy s vykonávacími a monitorovacími opatreniami;

15.  vyzýva Komisiu, aby zaistila začlenenie rodového a prierezového prístupu v záujme boja proti viacerým formám diskriminácie, ktorým čelia ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že je potrebné zhromažďovať údaje rozčlenené na základe rodového hľadiska s cieľom odhaľovať formy viacnásobnej prierezovej diskriminácie, ktorej sú vystavené ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, a to vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje Istanbulský dohovor, a všade tam, kde to má význam; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila konsolidovaný návrh v rámci stratégie na obdobie po roku 2020 a aby prijala účinné opatrenia s cieľom predchádzať násiliu na ženách a deťoch so zdravotným postihnutím vrátane sexuálneho obťažovania a zneužívania a bojovať proti nemu, ktoré budú zamerané na rodiny, spoločenstvá, odborníkov a inštitúcie; naliehavo vyzýva Európsku úniu a tie členské štáty, ktoré to ešte neurobili, aby ratifikovali Istanbulský dohovor;

16.  žiada, aby sa v stratégii na obdobie po roku 2020 vytvorila medziinštitucionálna štruktúra na dohľad nad jej vykonávaním s použitím postupov stanovených v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva(32); zdôrazňuje, že vo všetkých generálnych riaditeľstvách Komisie a vo všetkých inštitúciách EÚ by mali existovať kontaktné miesta pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom ústredné kontaktné miesto by sa nachádzalo na generálnom sekretariáte Komisie; zdôrazňuje, že tieto kontaktné miesta by sa mali podporovať prostredníctvom vhodného medziinštitucionálneho mechanizmu, aby sa skoordinovalo vykonávanie dohovoru CRPD v inštitúciách a agentúrach EÚ; zdôrazňuje, že na uľahčenie spolupráce medzi Komisiou, Parlamentom a Radou existuje medziinštitucionálny mechanizmus, v rámci ktorého sa predsedovia týchto inštitúcií schádzajú na začiatku každého mandátu; v tomto smere zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia ako orgány verejnej správy dodržiavať dohovor CRPD vo všetkých smeroch;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby do prípravy stratégie na obdobie po roku 2020 úzko, zmysluplne a systematicky zapájala osoby so zdravotným postihnutím, rodinných príslušníkov, ktorí ich zastupujú, a ich zastupujúce organizácie a aby zabezpečila, že Komisia spolu s členskými štátmi s nimi budú úzko spolupracovať na vykonávaní, monitorovaní a hodnotení stratégie na obdobie po roku 2020, a to aj prostredníctvom primeraného financovania a budovania kapacít;

18.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie zaradila jej preskúmanie raz za tri roky, pričom jasne vymedzí úlohu rámca EÚ pre dohovor CRPD, a aby do tohto preskúmania systematicky a aktívne zapájala osoby so zdravotným postihnutím a organizácie, ktoré ich zastupujú (na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni);

19.  zdôrazňuje, že treba neustále monitorovať vykonávanie dohovoru CRPD; v tomto smere požaduje:

   a) zber (s právne stanovenými ochrannými prvkami) veľkého množstva údajov rozčlenených podľa typu zdravotného postihnutia, veku, rodu a faktorov, ktoré sú relevantné pre monitorovanie pokroku v oblasti vykonávania dohovoru CRPD a pre riešenie prekážok, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní svojich práv;
   b) pridelenie primeraných zdrojov na monitorovací rámec EÚ pre dohovor CRPD, aby tak mohol nezávisle a náležite plniť svoje funkcie;
   c) pružný mechanizmus, ktorý by dokázal poskytovať stimuly na optimálne vykonávanie dohovoru CRPD, ako je cena „Access City“, a
   d) príslušné iniciatívy na vnútroštátnej úrovni;

20.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že stratégia na obdobie po roku 2020 bude predovšetkým podporovať zaručený prístup osôb so zdravotným postihnutím k zamestnaniu, odbornej príprave a vzdelávaniu, inkluzívnemu vzdelávaniu, cenovo dostupným a kvalitným zdravotníckym službám, digitálnym službám a športovým aktivitám, a to aj tým, že sa zabezpečia primerané úpravy na pracovisku, že osoby so zdravotným postihnutím budú odmeňované rovnako ako zamestnanci bez zdravotného postihnutia a že sa bude brániť a predchádzať všetkým ďalším formám diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali a/alebo lepšie vykonávali opatrenia, ktoré podporujú zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím do trhu práce, a aby uznali osoby so zdravotným postihnutím, ktoré pracujú v chránených dielňach, za pracovníkov podľa zákona a zabezpečili, že budú mať nárok na rovnakú sociálnu ochranu ako ostatní pracovníci; vyzýva Komisiu, aby podnecovala rozvoj rámcov kvality pre stáže a aby podnecovala a rozvíjala príležitosti v oblasti odbornej prípravy prostredníctvom učňovskej prípravy osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu, aby do budúcich správ zahrnula najlepšie postupy a umožnila tak zamestnávateľom účinne vykonávať právne predpisy v oblasti zdravotného postihnutia; vyzýva Komisiu, aby uznala, presadzovala a chránila inkluzívne podniky s cieľom vytvárať stále zamestnanie pre ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce; vyzdvihuje potenciál sociálnych podnikov a organizácií z hľadiska uľahčovania začleňovania osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce; vyzýva Komisiu, aby z Európskeho sociálneho fondu cielene podporovala sociálne hospodárstvo;

21.  zdôrazňuje, že je zásadné, aby sa zabezpečila vysoká úroveň služieb a asistencie pre osoby so zdravotným postihnutím; považuje teda za potrebné vymedziť minimálne normy na úrovni EÚ ako záruku zabezpečenia všetkých potrieb osôb so zdravotným postihnutím;

22.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s cieľom zosúladiť ju s dohovorom CRPD, a tak zaručiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k dostupnej a kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

23.  vyzýva členské štáty, aby zaistili prístup osôb so zdravotným postihnutím k zdravotníckym službám, ktoré zohľadňujú rodové hľadisko, vrátane zdravotníckej rehabilitácie a prípadnej dlhodobej starostlivosti;

24.  domnieva sa, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím musia mať úplný prístup k lekárskej starostlivosti, ktorá uspokojuje ich osobitné potreby, vrátane gynekologického poradenstva, lekárskych vyšetrení, plánovaného rodičovstva a prispôsobenej podpory počas tehotenstva; naliehavo žiada EÚ, aby tieto služby zohľadňovala pri vykonávaní stratégie na obdobie po roku 2020;

25.  zdôrazňuje, že hluchoslepé osoby potrebujú ďalšiu starostlivosť poskytovanú odborníkmi so špecializovanými a kvalifikovanými znalosťami, ako aj tlmočníkmi pre hluchoslepých; vyzýva členské štáty, aby uznávali červeno-bielu palicu ako symbol hluchoslepých chodcov s cieľom zvýšiť viditeľnosť hluchoslepých ľudí v doprave;

26.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že osoby zbavené právnej spôsobilosti si budú môcť uplatniť všetky práva zakotvené v zmluvách a právnych predpisoch Európskej únie;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné európske politiky týkajúce sa práv dieťaťa dostatočne nezahŕňajú komplexnú stratégiu založenú na právach pre chlapcov a dievčatá so zdravotným postihnutím ani záruky na ochranu ich práv a že tieto práva sa v stratégiách pre oblasť zdravotného postihnutia dostatočne neriešia ani v nich náležite nie sú začlenené;

28.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila prístup zraniteľných detí k základným službám a sociálnym právam (konkrétne zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, výžive a bývaniu);

29.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby z EÚ urobili lídra v oblasti presadzovania práv osôb so zdravotným postihnutím a aby podporovali ratifikáciu dohovoru CRPD na celom svete; vyzýva Pracovnú skupinu pre rovnosť pôsobiacu v rámci Komisie pod dohľadom komisárky pre rovnosť, aby systematicky začleňovala práva osôb so zdravotným postihnutím do všetkých príslušných právnych predpisov, rozhodnutí, politík a programov EÚ; naliehavo žiada, aby sa hľadisko práv v oblasti zdravotného postihnutia plnohodnotne začlenilo do všetkých stránok Európskeho piliera sociálnych práv, do stratégie pre rodovú rovnosť s osobitným zreteľom na boj proti násiliu, do programu Erasmus+ a záruky pre mladých ľudí, do mechanizmu pre spravodlivú transformáciu, európskej záruky pre deti, pripravovanej zelenej knihy o starnutí a pripravovanej zelenej knihy o starnutí, do európskeho semestra a do zahraničnej politiky EÚ, a zdôrazňuje, že je potrebná záruka práv v oblasti zdravotného postihnutia, ktorá by pomáhala osobám so zdravotným postihnutím pri získavaní zamestnania, stáže, pracovných miest a ďalšieho vzdelania; pripomína Komisii, aby v tejto oblasti vykonávala monitorovanie aj v rámci inštitúcií EÚ;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie problémov a porušení práv, s ktorými sa stretli osoby so zdravotným postihnutím počas pandémie ochorenia COVID-19, opatrení prijatých členskými štátmi v reakcii na pandémiu a medzier a nedostatkov v legislatíve; vyzýva Komisiu, aby v stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie po roku 2020 navrhla príslušné konkrétne opatrenia na obnovu a zmiernenie, vďaka ktorým by sa tieto nedostatky odstránili a v budúcnosti už nevyskytli; pripomína, že takéto opatrenia sa musia vypracovať na základe konzultácií s osobami so zdravotným postihnutím a ich rodinnými príslušníkmi alebo organizáciami, ktoré ich zastupujú, ako aj so sieťou CRPD Európskeho parlamentu;

31.  vyzýva odbornú pracovnú skupinu Komisie, aby zaviedla a udržiavala pravidelné konzultácie s osobami so zdravotným postihnutím a s organizáciami, ktoré ich zastupujú;

32.  zdôrazňuje, že právo na nezávislý spôsob života a na zaradenie do komunity je integrálnou súčasťou výkonu mnohých iných práv zakotvených v dohovore CRPD, ktoré zahŕňajú rovnosť a nediskrimináciu, samostatnosť a slobodu, právnu spôsobilosť a slobodu pohybu;

33.  vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala prechod z ústavnej a/alebo segregovanej starostlivosti ku komunitnej podpore vrátane osobnej asistencie a inkluzívnym (štandardným aj individualizovaným) službám vo všetkých politických nástrojoch a iniciatívach EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zaistila, že celkový pokrok v deinštitucionalizácii bude zaradený ako ukazovateľ do sociálneho prehľadu EÚ;

34.  vyzýva členské štáty, aby podporovali účasť tým, že urýchlia proces deinštitucionalizácie v konkrétnom časovom rámci a prejdú od náhradného rozhodovania k podporovanému rozhodovaniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že deinštitucionalizácia nikdy nepovedie k bezdomovectvu osôb so zdravotným postihnutím pre nedostatok primeraného a/alebo dostupného bývania;

35.  vyzýva Komisiu, aby zaujala rozhodný postoj k skutočnosti, že pre prechod od ústavnej starostlivosti ku komunitnému bývaniu je zásadne dôležitá všeobecná dostupnosť štandardných komunitných služieb;

36.  vyzýva Komisiu, aby podporovala slobodu pohybu osôb so zdravotným postihnutím;

37.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na úrovni EÚ na zaistenie toho, aby si všetci ľudia so zdravotným postihnutím mohli uplatňovať slobodu pohybu a využívať slobodu pohybu a práce v zahraničí rovnako ako ostatní;

38.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že finančné prostriedky EÚ sa budú používať v súlade s dohovorom CRPD a nebude sa nimi financovať výstavba ani renovácia zariadení ústavnej starostlivosti alebo iných zariadení, ktoré by sa mohli poľahky pretransformovať na ústav, ani projekty, do ktorých nie sú zmysluplne zapojené osoby so zdravotným postihnutím, rodinní príslušníci, ktorí ich zastupujú, a ich zastupujúce organizácie, a že sa nebudú investovať do štruktúr, ktoré sú pre osoby so zdravotným postihnutím neprístupné;

39.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že finančnými prostriedkami EÚ sa nebude prispievať k neetickému výskumu, nedobrovoľnej sterilizácii ani k porušovaniu reprodukčných práv osôb so zdravotným postihnutím;

40.  vyzýva Komisiu, aby uznala, že osoby s mentálnym a psychosociálnym postihnutím sú osobitne zraniteľné voči experimentálnym prístupom a liečbam, ktoré sa neopierajú o pevný vedecký základ a môžu spôsobiť veľké škody;

41.  trvá na tom, že finančné prostriedky EÚ by sa mali zameriavať na podporu inkluzívnych a prístupných prostredí, služieb, postupov a nástrojov, pričom by mali uplatňovať prístup „dizajn pre všetkých“ a uprednostňovať deinštitucionalizáciu, a to vrátane silnej podpory osobnej asistencie a nezávislého života; vyzýva Komisiu, aby presadzovala iniciatívy, ktorými sa zabezpečí, aby podporné služby financované z finančných prostriedkov EÚ vyhovovali potrebám osôb so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že do výskumu by sa mali aktívne investovať finančné prostriedky s cieľom vyvinúť lepšie a cenovo dostupnejšie asistenčné technológie pre osoby so zdravotným postihnutím; požaduje aktívne oslovovanie osôb so zdravotným postihnutím, rodinných príslušníkov, ktorí ich zastupujú, a ich zastupujúcich organizácií vo všetkých programoch financovaných z prostriedkov EÚ;

42.  vyzýva Európsky dvor audítorov, aby preskúmal, či sa osoby so zdravotným postihnutím dostávajú k príležitostiam financovaným z prostriedkov EÚ;

43.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby všetky projekty a prvky infraštruktúry podporované z finančných prostriedkov EÚ v tretích krajinách boli prístupné z hľadiska začleňovania osôb so zdravotným postihnutím a aby sa finančné prostriedky EÚ investovali do vykonávania a monitorovania dohovoru CRPD a budovania kapacít organizácií osôb so zdravotným postihnutím;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, aby stratégia EÚ a kroky jednotlivých štátov boli v plnej miere zosúladené s cieľmi udržateľného rozvoja a Agendou 2030, ktorú vypracovala OSN, keďže ide o významný celosvetový akčný rámec pre udržateľnosť, rovnosť a začlenenie, ktorý zahŕňa zdravotné postihnutie ako horizontálnu otázku v cieľoch udržateľného rozvoja č. 4, 8, 10, 11 a 17;

45.  vyzýva Komisiu, aby zaujala vedúce postavenie pri vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja s prihliadnutím na zdravotné postihnutie v rámci vonkajšej činnosti nezávisle od novej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia, a to prijatím jasného, transparentného a inkluzívneho plánu na dosiahnutie týchto cieľov;

46.  víta nedávno prijatú smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, a najmä zavedenie opatrovateľskej dovolenky v trvaní päť pracovných dní ročne; vyzýva členské štáty, aby túto smernicu urýchlene implementovali, a nabáda ich, aby prekročili rámec minimálnych požiadaviek, ktoré sú v nej stanovené, a to aj zavedením práva na platenú otcovskú dovolenku, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku; nabáda členské štáty, aby zaviedli ustanovenia pre opatrovateľskú dovolenku, otcovskú dovolenku, rodičovskú dovolenku a pružné formy organizácie práce prispôsobené konkrétnym potrebám rodičov v mimoriadne znevýhodnených situáciách, napríklad potrebám rodičov so zdravotným postihnutím alebo rodičov detí so zdravotným postihnutím alebo s dlhodobou chorobou; vyzýva členské štáty, aby zaistili dostatočnú podporu – finančnú aj odbornú – ľuďom, ktorí sa starajú o svojich rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti; poukazuje na to, že skutočnosť, že sa musia starať o svojich príbuzných, má často negatívny vplyv na ich rodinný a pracovný život a môže viesť k vylúčeniu a diskriminácii;

47.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmy na koordináciu prenosnosti a prispôsobivosti dávok a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím medzi členskými štátmi, aby rozšírila pilotný projekt preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím na všetky členské štáty a nad rámec kultúry a športu a aby zabezpečila, že uvedený preukaz sa bude plne rešpektovať vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že takéto opatrenia majú kľúčový význam pre zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím v celej EÚ k im určenej podpore bez potreby samostatného posúdenia v každom členskom štáte; vyzýva členské štáty, aby do svojich právnych prepisov zaradili uznávanie osobitných foriem zdravotného postihnutia v záujme riešenia a pokrytia ich osobitných potrieb (napríklad hluchoslepoty);

48.  vyzýva Komisiu, aby podporovala štrukturálne zapojenie osôb so zdravotným postihnutím, rodinných príslušníkov, ktorí ich zastupujú, a ich zastupujúcich organizácií do všetkých fáz rozhodovania na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a aby financovala budovanie kapacít organizácií osôb so zdravotným postihnutím s cieľom umožniť im štrukturálne sa zúčastňovať na všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú; vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívy, ktoré podporia sebaobhajovanie a politickú účasť osôb so zdravotným postihnutím, a vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti posilnili národné iniciatívy;

49.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala lepšiu koordináciu podporných služieb medzi členskými štátmi a vytváranie kontaktných miest vo všetkých členských štátoch s cieľom informovať občanov EÚ so zdravotným postihnutím o ich sociálnych právach a podporných službách, ktoré môžu využívať;

50.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so súkromným sektorom vytvorila jeden portál so všetkými nástrojmi, ktoré sú k dispozícii na optimálne zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do života spoločnosti;

51.  pripomína právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu, najmä na finančnú pomoc a respitnú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia do roku 2030 bude zahŕňať konkrétne opatrenia na podporu inkluzívnych systémov sociálnej ochrany v celej EÚ, ktoré zaručia dávky a prístup k službám pre osoby so zdravotným postihnutím počas celého životného cyklu; vyzýva členské štáty, aby pre osoby so zdravotným postihnutím stanovili minimálnu sociálnu ochranu, ktorá by im zaručila primeranú životnú úroveň;

52.  vyzýva Komisiu a Radu, aby nadviazali na odporúčanie Rady o prístupe k sociálnej ochrane(33) a na návrh nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (COM(2016)0815), a to s cieľom umožniť všetkým občanom EÚ prístup k sociálnym podporným službám v celej EÚ, v súlade s odporúčaním výboru CRPD;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prístupných formátoch vrátane ľahko čitateľnej verzie a v národných posunkových jazykoch vypracovali komplexnú kampaň so zapojením osôb so zdravotným postihnutím, rodinných príslušníkov, ktorí ich zastupujú, a ich zastupujúcich organizácií, s cieľom zvyšovať povedomie o dohovore CRPD, právach a potrebách osôb so zdravotným postihnutím a prekážkach, ktorým čelia, medzi osobami so zdravotným postihnutím, zodpovednými činiteľmi a všeobecne v celej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali, koordinovali a vytvárali vzdelávacie materiály, ktoré sa môžu používať v členských štátoch, s cieľom rozvíjať pozitívny postoj k osobám so zdravotným postihnutím a zlepšovať ich začlenenie;

54.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby na základe zásady vyhýbania sa diskriminácii vrátane viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácie a primeraných úprav financovali odbornú prípravu, ktorej cieľovou skupinou aj vykonávateľmi budú osoby so zdravotným postihnutím, ich organizácie, odborové zväzy, združenia zamestnávateľov, orgány na podporu rovnakého zaobchádzania a štátnych zamestnancov;

55.  vyzýva členské štáty, aby podporovali sociálnu prácu (t. j. sociálnych pracovníkov a ľudí pôsobiacich v sociálnych službách) a zviditeľňovali ju;

56.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednoznačný mechanizmus zodpovednosti, kontroly a sankcií pre stratégie;

57.  vyzýva všetky členské štáty, aby sa urýchlene zaoberali otázkou bezdomovectva a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni prijali pre oblasť bezdomovectva dlhodobé integrované stratégie, ktorých prioritou je bývanie, a aby uznali osobitné riziká, s ktorými sa stretávajú ľudia so zdravotným postihnutím vrátane osôb s poruchou autistického spektra;

58.  vyzýva členské štáty, aby potvrdili svoj záväzok podporovať, chrániť a zabezpečovať všetkým osobám so zdravotným postihnutím plný a rovnocenný výkon všetkých ľudských práv a základných slobôd, a to vrátane práva na voľný pohyb a pobyt a práva voliť vo voľbách v súlade s článkom 12 dohovoru CRPD, aby zabezpečili rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti prostredníctvom vykonávania stratégie na obdobie po roku 2020 a jej podrobného monitorovania, pričom do tohto procesu budú zapojené osoby so zdravotným postihnutím, rodinní príslušníci, ktorí ich zastupujú, a ich zastupujúce organizácie v spolupráci s príslušnými orgánmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a aby vyčlenili primerané a dostatočné ľudské a finančné zdroje na vykonávanie tejto stratégie;

59.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili vlastné vnútroštátne stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia zamerané na presadzovanie zohľadňovania problematiky rovnosti osôb so zdravotným postihnutím a na riešenie vykonávania dohovoru CRPD;

60.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne stratégie zohľadňujúce najlepšie postupy z iných členských štátov s cieľom zaistiť správne vykonávanie dohovoru CRPD;

61.  vyzýva Európsku úniu a všetky členské štáty, aby ratifikovali opčný protokol k dohovoru CRPD;

62.  vyzýva členské štáty, aby podávali správy o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia;

63.  vyzýva členské štáty, aby po zhodnotení vykonávania dohovoru CRPD podali správy o opatreniach nadväzujúcich na odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré vydal Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím;

64.  zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr dosiahnuť dohodu; vyzýva Radu, aby skončila s patovou situáciou, prikročila k pragmatickému riešeniu a bezodkladne urýchlila prijatie horizontálnej antidiskriminačnej smernice EÚ, ktorú predložila Komisia v roku 2008 a ktorú následne schválil Parlament; domnieva sa, že podmienkou je zabezpečiť konsolidovaný a ucelený právny rámec EÚ, ktorý chráni ľudí pred diskrimináciou na základe náboženstva a viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie mimo zamestnania; poznamenáva, že by sa nemalo akceptovať žiadne nenáležité obmedzenie rozsahu pôsobnosti smernice; domnieva sa, že kľúčovým prvkom je aj konsolidácia legislatívneho rámca EÚ v boji proti trestným činom z nenávisti, keďže k podobným trestným činom dochádza aj v pracovnom prostredí;

65.  odporúča, aby EÚ štrukturálne začlenila európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia do procesu európskeho semestra;

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre Európskej únie pre základné práva, Dvoru audítorov, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, na rozoslanie parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni, Rade Európy a Organizácii Spojených národov.

(1) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ C 340, 15.12.2010, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70.
(4) Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 69.
(6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(7) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 179.
(8) Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36.
(9) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 68.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.
(11) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 110.
(12) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 138.
(13) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 41.
(14) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 9.
(15) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 23.
(16) Ú. v. ES C 187, 18.7.1988, s. 236.
(17) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 66.
(18) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 68.
(19) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(20) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(21) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(22) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(23) Tento údaj zahŕňa 99 miliónov ľudí podľa prieskumu EU-SILC z roku 2016 a podľa odhadov ďalší milión ľudí, ktorí žijú odlúčene v ústavnej starostlivosti, a preto v uvedenom prieskume neboli zohľadnení.
(24) Rozsudky z 11. apríla 2013 v spojených veciach C-335/11 a C-337/11, body 29 – 30; z 18. marca 2014 vo veci C-363/12, bod 73, a z 22. mája 2014 vo veci C-356/12.
(25) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Functional_and_activity_limitations_statistics
(26) Eurofound (2019), How to respond to chronic health problems in the workplace? (Ako riešiť chronické zdravotné problémy na pracovisku?), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.
(27) https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/DDN-20191029-2
(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79).
(29) Návrh Komisie zo 17. decembra 2019 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2019)0653).
(30) Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70.
(31) Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1.
(32) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(33) Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1.

Posledná úprava: 8. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia