Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2130(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0026/2020

Predkladané texty :

A9-0026/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0165

Prijaté texty
PDF 188kWORD 60k
Piatok, 19. júna 2020 - Brusel Finálna verzia
Banková únia – výročná správa za rok 2019
P9_TA(2020)0165A9-0026/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o bankovej únii – výročná správa za rok 2019 (2019/2130(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 16. januára 2019 o bankovej únii – výročná správa za rok 2018(1),

–  so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. januára 2019 o bankovej únii – výročná správa za rok 2018,

–  so zreteľom na schválenie balíka predpisov o bankovníctve Európskym parlamentom a Radou,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov (COM(2015)0586),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu z roku 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024 s názvom Únia, ktorá si kladie vyššie ciele – moja agenda pre Európu, ktoré predstavila Ursula von der Leyen 16. júla 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III(2) a závery Rady ECOFIN z 12. júla 2016,

–  so zreteľom na návrh Komisie z 24. mája 2018 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o cenných papieroch zabezpečených štátnymi dlhopismi (COM(2018)0339),

–  so zreteľom na výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2018 vydanú v marci 2019(3),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká s názvom Monitor rizík nebankového finančného sprostredkovania v EÚ za rok 2019(4),

–  so zreteľom na závery týkajúce sa plánu EBA pre finančné technológie vyplývajúce z konzultácií o prístupe EBA k finančným technológiám z marca 2018,

–  so zreteľom na správu EBA z novembra 2019 s názvom Hodnotenie rizík európskeho bankového systému(5),

–  so zreteľom na správu EBA z 18. júla 2019 o regulačnom rámci, prístupoch regulácie a povoľovaní v súvislosti s činnosťami v oblasti finančných technológií,

–  so zreteľom na správu európskych orgánov dohľadu z januára 2019 s názvom FinTech: regulačné bezpečné priestory a inovačné centrá(6),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 7. novembra 2013 medzi Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou o praktických postupoch uplatňovania demokratickej zodpovednosti a vykonávania dohľadu nad plnením úloh, ktorými bola poverená ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu(7),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení z 9. októbra 2019 medzi ECB a Európskym dvorom audítorov týkajúce sa auditov úloh dohľadu ECB(8),

–  so zreteľom na schválenie správy Euroskupiny v jej inkluzívnom formáte samitom eurozóny 14. decembra 2018 o zriadení pracovnej skupiny na vysokej úrovni,

–  so zreteľom na schválenie referenčných podmienok fungovania spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií rovnakým samitom eurozóny,

–  so zreteľom na správu Komisie z 30. apríla 2019 o uplatňovaní a preskúmaní smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) a nariadenie (EÚ) č. 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií) (COM(2019)0213),

–  so zreteľom na vyhlásenie schválené na samite eurozóny 21. júna 2019,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov z 10. júla 2019 o stresových testoch pre banky v celej EÚ(9),

–  so zreteľom na oznámenie ECB z 22. augusta 2019 o úprave očakávaní dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým problémovým úverom, aby sa zohľadnilo nové nariadenie EÚ o očakávaniach dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2019 s názvom Štvrtá správa o pokroku pri znižovaní objemu nesplácaných úverov a ďalšom znižovaní rizík v bankovej únii (COM(2019)0278),

–  so zreteľom na technické odporúčanie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy Európskej komisii z 18. júla 2019 o úvahách o udržateľnosti na trhu s úverovými ratingmi(11),

–  so zreteľom na dokument na rokovanie o Európskom mechanizme pre stabilitu z októbra 2019 s názvom Dobudovanie bankovej únie na podporu hospodárskej a menovej únie(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o ratingových agentúrach: Budúce perspektívy(13),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z novembra 2019 o rozdieloch v právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti bánk a ich prípadnej harmonizácii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí(14),

–  so zreteľom na stanoviská EBA z 8. augusta 2019 o oprávnenosti vkladov, úrovni krytia a spolupráci systémov ochrany vkladov, z 30. októbra 2019 o výplatách zo systémov ochrany vkladov a z 23. januára 2020 o financovaní systému ochrany vkladov a využívaní prostriedkov systému ochrany vkladov,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko európskych orgánov dohľadu zo 4. októbra 2019 o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré majú vplyv na finančný sektor Európskej únie(15),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z novembra 2019 o možnostiach a vnútroštátnych právomociach v súlade so smernicou o systémoch ochrany vkladov a zaobchádzanie s nimi v kontexte európskeho systému ochrany vkladov,

–  so zreteľom na dohodu o výmene informácií medzi ECB a príslušnými orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Komisia stiahla návrh o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ (COM(2014)0043),

–  so zreteľom na správu EBA z novembra 2019 o NPL – dosiahnutý pokrok a budúce výzvy(16),

–  so zreteľom na správu ECB o finančnej stabilite z novembra 2019,

–  s ohľadom na spoločné poradenstvo európskych orgánov dohľadu pre Európsku komisiu z 10. apríla 2019 o potrebe zlepšenia požiadaviek na riadenie rizík v oblasti IKT vo finančnom sektore EÚ(17),

–  so zreteľom na výročnú hospodársku správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie za rok 2018,

–  so zreteľom na správu EBA z 29. októbra 2019 o prípadných prekážkach cezhraničného poskytovania bankových a platobných služieb(18),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0026/2020),

A.  keďže stabilnejšia, konkurencieschopnejšia a jednotnejšia hospodárska a menová únia si vyžaduje pevnú bankovú úniu a rozvinutejšiu a bezpečnejšiu úniu kapitálových trhov, ako aj vytvorenie rozpočtového nástroja;

B.  keďže dokončenie bankovej únie zásadne prispieva k vnímaniu eura na medzinárodnej úrovni a posilneniu jeho úlohy na svetových trhoch;

C.  keďže riziká nižšieho hospodárskeho rastu vo svete a v eurozóne sa zvýšili, najmä od prepuknutia celosvetovej pandémie COVID-19, a naďalej vytvárajú výzvy pre finančnú stabilitu;

D.  keďže banková únia je stále neúplná, pokiaľ nemá zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) a európsky systém ochrany vkladov (EDIS) ako tretí pilier bankovej únie;

E.  keďže dobre fungujúci trh s retailovými finančnými službami je dôležitý pre hospodárstvo aj občanov EÚ;

F.  keďže bankovej únii ešte stále chýbajú účinné nástroje na riešenie problémov, ktorým čelia spotrebitelia: umelá zložitosť, nekalé obchodné praktiky, vyčlenenie zraniteľných skupín z využívania základných služieb, ako aj obmedzené zapojenie verejných orgánov;

G.  keďže napriek celkovému zníženiu nesplácaných úverov v uplynulých rokoch je ich úroveň v niektorých finančných inštitúciách naďalej vysoká;

H.  keďže poverenie ECB dohľadom nad systémovo významnými finančnými inštitúciami sa osvedčilo ako úspešné; keďže ECB môže v prípade potreby vykonávať úlohy dohľadu vo vzťahu ku všetkým úverovým inštitúciám s povolením udeleným v zúčastnených členských štátoch, ako aj vo vzťahu k pobočkám usadeným v týchto členských štátoch;

I.  keďže vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), ktorý má za cieľ zabezpečiť jednotné pravidlá a postupy, ako aj spoločný proces rozhodovania v záujme systematického riešenia krízových situácií zlyhávajúcich bánk s minimálnym vplyvom na reálnu ekonomiku, bolo efektívne; keďže sa však treba ďalej usilovať o to, aby sa účinne zabránilo intervenciám v bankách s ťažkosťami, ktoré by financovali daňoví poplatníci;

J.  keďže nedávne škandály spojené s rozsiahlym praním špinavých peňazí, do ktorého boli zapojené finančné inštitúcie v EÚ, ukázali, že prudenciálny dohľad a dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí nemožno riešiť oddelene a že chýba náležitý systém dohľadu a presadzovania právnych predpisov EÚ;

K.  keďže európsky bankový sektor je aj naďalej vo veľkej miere hlavným poskytovateľom financovania podnikom na rozdiel od iných právnych systémov, v ktorých kapitálové trhy poskytujú významný podiel financovania podnikom;

L.  keďže viac ako desať rokov od finančnej krízy nie sú problémy inštitúcií, ktoré sú príliš veľké alebo príliš prepojené na vyhlásenie úpadku, dostatočne vyriešené a sú predmetom preskúmania Rady pre finančnú stabilitu;

Všeobecné úvahy

1.  pripomína pokrok dosiahnutý v súvislosti s vykonávaním bankovej únie, najmä pokiaľ ide o zníženie rizika; zdôrazňuje však, že treba dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o rozdelenie rizika a zníženie rizika s cieľom riešiť výzvy, ktoré v konkrétnych inštitúciám pretrvávajú;

2.  pripomína, že banková únia je otvorená pre všetky členské štáty, ktoré sa chcú k nej pripojiť;

3.  víta podporu predsedníčky Európskej komisie a prezidentky ECB v prospech dobudovania bankovej únie a širšie hospodárskej a menovej únie napríklad vytvorením rozpočtového nástroja s cieľom dosiahnuť stabilnejšiu, konkurencieschopnejšiu a jednotnejšiu úniu;

4.  zdôrazňuje, že Euroskupina nie je inštitúcia, orgán ani agentúra Európskej únie, ale neformálne medzivládne diskusné fórum; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty naďalej konajú mimo rámca Spoločenstva, čím ohrozujú úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a jeho právo na demokratický dohľad;

5.  zdôrazňuje nedostatok efektívnosti doterajších medzivládnych rokovaní, najmä tých, ktoré sa týkajú rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť a pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre bankovú úniu Euroskupiny; naliehavo žiada, aby rokovania pokračovali v otvorenom rámci, ktorý zaručí aktívne zapojenie Európskeho parlamentu v súlade s právnym poriadkom EÚ; zdôrazňuje posilnenú súdnu ochranu, ku ktorej by tieto zmeny viedli, spolu so sprísnením požiadaviek v oblasti transparentnosti a prístupu k dokumentom;

6.  víta celkovú zvýšenú odolnosť európskeho bankového systému, ako sa potvrdzuje v hodnotení rizík Európskeho bankového systému zo strany EBA z roku 2019; víta predovšetkým skutočnosť, že banky udržali svoje ukazovatele kapitálu na stabilnej úrovni a že sa kvalita aktív zlepšila, ako je zohľadnené v ďalšom znižovaní objemu nesplácaných úverov;

7.  zdôrazňuje však, že úrovne ziskovosti zostávajú nízke a makroekonomické prostredie sa zhoršuje, a to najmä so zreteľom na pandémiu COVID-19, ktorá spôsobila bezprecedentné výzvy pre celosvetové hospodárstvo, čo má vplyv na kvalitu aktív, a tým aj na ziskovosť bánk; ďalej poznamenáva, že vysoká úroveň konkurencie, najmä v oblasti finančných technológií, ako aj vyššie prevádzkové riziká spôsobené digitalizáciou a inováciami spolu s nedostatočnou integráciou trhov v dôsledku pretrvávajúcej fragmentácie členských štátov budú pravdepodobne vytvárať ďalšie výzvy pre ziskovosť bánk;

8.  berie na vedomie súčasné vyhliadky nízkeho rizika a nízkej ziskovosti v bankovom sektore; zdôrazňuje skutočnosť, že pretrvávajúce nízke úrokové sadzby sú dôsledkom súčasnej makroekonomickej situácie; zdôrazňuje navyše, že spomalenie hospodárskeho rastu a geopolitické napätie vrátane vplyvu brexitu, ako aj kybernetické riziká a bezpečnosť údajov patria medzi hlavné výzvy, ktorým bankový sektor EÚ okrem zmeny klímy a rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu čelí;

9.  konštatuje, že od roku 2012 sa ziskovosť bánk neustále zvyšuje, pričom rentabilita vlastného kapitálu od roku 2017 presahuje 6 %; zdôrazňuje však, že tento vývoj nedosahuje úroveň odhadovaných kapitálových nákladov väčšiny bánk; zdôrazňuje, že nízke riziko a nízke úrokové sadzby mali za následok nižšie náklady na rezervy a straty; poukazuje však na to, že to nepredstavuje štrukturálne zlepšenie a že výzvy pre ziskovosť sa pravdepodobne v krátkodobom horizonte nezmiernia; pripomína, že treba priebežne hodnotiť úrovne financovania hospodárstva, a to najmä MSP, z finančného systému ako celku; vyzýva na vhodné posúdenie vplyvu minulých a budúcich nariadení na dosiahnutie cieľa v oblasti financovania hospodárstva;

10.  zdôrazňuje, že poskytovanie úverov a likvidity bankami zohráva rozhodujúcu úlohu pri zmierňovaní najzávažnejších hospodárskych dôsledkov výskytu ochorenia COVID-19 na ľudí v EÚ; v tejto súvislosti berie na vedomie navrhnuté alebo prijaté legislatívne opatrenia a opatrenia dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby banky počas celej tejto krízy poskytovali úvery; víta flexibilitu, ktorá sa bankám poskytuje v súvislosti s prudenciálnym zaobchádzaním s úvermi, uplatňovaním účtovných pravidiel a uvoľňovaním kapitálových rezerv; zdôrazňuje, že každá poskytnutá úľava by mala byť plne k dispozícii na podporu klientov, rodín a firiem; podporuje opatrenia, ktoré prijímajú orgány dohľadu nad bankovníctvom s cieľom zaviesť prísne dočasné obmedzenia týkajúce sa vyplácania dividend a bonusov a spätného odkúpenia vlastných akcií bankami;

11.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu bankového sektora pri nasmerovaní financovania do reálnej ekonomiky, a to najmä do udržateľných a spoločensky zodpovedných investícií, ktorým sa podporí rast a zamestnanosť a umožní prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to bez ohrozenia finančnej stability;

12.  víta v tejto súvislosti politickú dohodu, ktorá sa dosiahla, pokiaľ ide o nariadení o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií; vyzýva na revíziu smernice o nefinančnom vykazovaní s cieľom lepšie zohľadniť povinnosti vykazovania a zverejňovania rizík s environmentálnym, sociálnym a správnym dosahom (ESG);

13.  vyjadruje znepokojenie, že zraniteľnosť bánk voči rizikám súvisiacim s klímou ešte nemusí byť v plnej miere chápaná a víta záväzok EBA zahrnúť zváženie rizík týkajúcich sa klímy do jeho ročného hodnotenia rizík a zaviesť stresové testovanie zamerané na zmenu klímy; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam dostatočného zverejňovania a posudzovania rizík;

14.  vyzýva ďalej všetky európske banky, aby sa prihlásili k iniciatíve OSN s názvom Zásady pre zodpovedné bankovníctvo a aby následne každoročne podávali správu o svojom úsilí o dosiahnutie udržateľného financovania a znižovanie rizík súvisiacich so menou klímy vo svojich súvahách; vyzýva Úniu a príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za bankový sektor, aby sledovali a podľa možnosti vykonali odporúčania iniciatívy s názvom Zásady pre zodpovedné bankovníctvo, Siete pre udržateľné bankovníctvo a Siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému;

15.  vyzýva na vytvorenie normy pre zelené dlhopisy v rámci celej EÚ a na vymedzenie rámca priaznivého pre rozvoj takýchto dlhopisov s cieľom zvýšiť transparentnosť, účinnosť a dôveryhodnosť udržateľných investícií;

16.  berie na vedomie prácu Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) týkajúcu sa rizika štátneho dlhu; zdôrazňuje, že regulačný rámec EÚ týkajúci sa prudenciálneho zaobchádzania so štátnym dlhom by mal byť v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva na ďalšie diskusie o vytvorení európskeho bezpečného aktíva na základe hodnotenia návrhu cenných papierov zabezpečených štátnymi dlhopismi (SBBS), ktoré uskutoční Komisie, ako aj možného vývoja s cieľom posilniť medzinárodnú úlohu eura, stabilizovať finančné trhy a umožniť bankám diverzifikovať ich portfóliá;

17.  poukazuje na skutočnosť, že finančné trhy sú výrazne prepojené; vyzdvihuje dôležitosť pripravenosti orgánov bankového dohľadu na všetky možné výsledky brexitu, pričom treba mať na pamäti, že táto pripravenosť dopĺňa pripravenosť samotných súkromných subjektov; víta všetky významné uskutočnené kroky a doterajšiu spoluprácu; berie na vedomie postupy podnikov v Spojenom kráľovstve, ktorými zakladajú pobočky v EÚ s cieľom pokračovať v poskytovaní služieb; zdôrazňuje v tejto súvislosti riziko regulatórnej arbitráže v dôsledku rôznych spôsobov uplatňovania pravidiel v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa preto, že je potrebná ďalšia harmonizácia, aby sa predišlo regulatórnej arbitráži a zabezpečilo náležité riešenie rizík; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a Spojené kráľovstvo mali po brexite rovnaké podmienky, pokiaľ ide o finančné nariadenia, a aby sa predišlo negatívnym pretekom v oblasti regulácie;

18.  opätovne pripomína záväzky, ktoré EÚ prijala spoločne so Spojeným kráľovstvom v rámci revidovaného politického vyhlásenia; zaväzuje sa k pokračovaniu úzkej a štruktúrovanej spolupráce v oblasti regulácie a dohľadu, a to na politickej aj technickej úrovni;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a veľká väčšina vlád v EÚ doteraz nezabezpečili plnú rodovú rovnováhu v inštitúciách a orgánoch EÚ, najmä pokiaľ ide o menovania do vysokých funkcií v hospodárskych, finančných a menových záležitostiach; vyzýva vlády členských štátov, Európsku radu, Euroskupinu a Komisiu, aby sa aktívne usilovali o rodovú rovnováhu v ich nadchádzajúcich návrhoch na užšie zoznamy a vymenovania a aby v prípade jednotlivých postupov vymenúvania bola aspoň jedna ženská kandidátka a jeden mužský kandidát; opakovane pripomína svoje uznesenie o dodržiavaní zásady rodovej vyváženosti v nadchádzajúcich zoznamoch kandidátov;

20.  zdôrazňuje význam dokončenia únie kapitálových trhov, ktorá dopĺňa bankovú úniu pri financovaní reálnej ekonomiky; zdôrazňuje ďalej, že plne integrovaná únia kapitálových trhov spolu s plnohodnotnou bankovou úniou by umožnila rozdelenie verejného a súkromného rizika a ďalej posilnila medzinárodnú úlohu eura, ako aj zvýšila konkurencieschopnosť európskych trhov a podporila súkromné investície; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zabezpečiť rovnaké podmienky, aby MSP neboli znevýhodnené, pokiaľ ide o prístup k financiám, ako aj starostlivo monitorovať vydávanie sekuritizovaných produktov;

Dohľad

21.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v bankovom sektore pri znižovaní rizika a zvyšovaní finančnej stability; konštatuje však, že v konkrétnych inštitúciách pretrváva nestabilita a je potrebný ďalší pokrok; pripomína ciele bankovej únie v oblasti zabezpečovania finančnej stability a posilňovania skutočne jednotného trhu, vytvárania rovnakých podmienok a zlepšovania predvídateľnosti pre účastníkov trhu;

22.  domnieva sa však, že súčasný rámec dohľadu sa sústredil najmä na expozície voči kreditnému riziku, a to na úkor expozícií voči trhovému riziku v súvislosti s nelikvidnými cennými papiermi vrátane derivátov; naliehavo vyzýva na prijatie primeraných opatrení zameraných na zlepšenie posúdenia kvality aktív a v tejto súvislosti víta začlenenie nástrojov úrovne 2 a úrovne 3 do rozsahu stresových testov v roku 2018; opakuje svoju výzvu, aby jednotný mechanizmus dohľadu zahrnul medzi svoje hlavné priority v oblasti dohľadu znižovanie týchto komplexných a nelikvidných finančných nástrojov vrátane derivátov;

23.  víta úsilie vynaložené na posilnenie finančného sektora a zníženie objemu nesplácaných úverov na európskej úrovni a opatrenia zamerané na zníženie rizika prijaté nedávno v balíku opatrení v oblasti bankovníctva; konštatuje, že pomer nesplácaných úverov v držbe významných inštitúcií klesol od začiatku bankového dohľadu ECB v novembri 2014 do júna 2019 o viac ako polovicu; zdôrazňuje, že priemerná úroveň nesplácaných úverov v eurozóne bola v septembri 2019 na úrovni 2,9 %, čo predstavuje pokles v porovnaní so 6,5 % v decembri 2014; víta tento významný pokrok; zdôrazňuje, že úroveň nesplácaných úverov je v niektorých inštitúciách naďalej vysoká a že je potrebné ďalšie úsilie na riešenie tohto problému; berie na vedomie prebiehajúcu legislatívnu prácu na smernici o správcoch úverov a nákupcoch úverov a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby rozvoj sekundárnych trhov s úvermi a tvorba mechanizmus mimosúdneho vymáhania zahŕňali vhodnú ochranu spotrebiteľov;

24.  zdôrazňuje potrebu ochrany práv zákazníkov v súvislosti s transakciami s nesplácanými úvermi; zdôrazňuje význam úplného vykonávania smernice o hypotekárnych úveroch (2014/17/EU); vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa dlžníci, ktorí sú pravdepodobne už aj tak v zraniteľnej finančnej situácii, nestali obeťou agresívneho a nespravodlivého zaobchádzania zo strany nedostatočne regulovaných subjektov kupujúcich a vymáhajúcich dlhy; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii smernice o spotrebiteľskom úvere stanovila ambicióznejšie ustanovenia týkajúce sa ochrany dlžníkov proti nekalým praktikám a zabezpečila, aby sa tieto práva vzťahovali rovnako aj na súčasné a budúce úvery;

25.  zdôrazňuje význam ochrany spotrebiteľských práv, najmä v súvislosti s bankovými poplatkami, ako aj transparentnosti výrobných nákladov, ziskovosti a rizík; vyzýva v tejto súvislosti EBA, aby sa viac zameral na plnenie svojho mandátu, pokiaľ ide o správny zber, analýzu a podávanie správ o spotrebiteľských trendoch, ako aj na preskúmanie a koordináciu iniciatív príslušných orgánov v oblasti finančnej gramotnosti a vzdelávania;

26.  konštatuje, že nedávne bankové krízy odhalili, že úverové inštitúcie nevhodne predávali dlhopisy a iné finančné produkty retailovým klientom; vyzýva orgány dohľadu a orgány pre riešenie krízových situácií, aby rozhodne presadzovali nedávno zavedené ustanovenia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, a to najmä pokiaľ ide o minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL); vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie posúdila nevhodný predaj finančných produktov bankovými inštitúciami;

27.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby v plnej miere využívali svoje právomoci s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotreby spotrebiteľa vrátane prípadných právomocí zasiahnuť, ak finančné a úverové produkty vedú alebo pravdepodobne budú viesť k poškodeniu spotrebiteľa;

28.  konštatuje, že práca na vykonávaní záverečných noriem Bazilej III sa už začala; zdôrazňuje, že normy BCBS by mali byť zapracované do európskych právnych predpisov včas a s náležitým zohľadnením ich cieľov, ako aj prípadných špecifík európskeho bankového systému a zásady proporcionality; varuje, že v dôsledku rozmanitosti bankových modelov v celej EÚ môže byť univerzálne riešenie pre všetkých na európskom trhu nevhodné; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť konkurencieschopnosť a finančnú stabilitu bankového sektora EÚ, pričom by nemala byť oslabená jeho schopnosť financovať hospodárstvo, a to najmä MSP; je presvedčený, že pre riadne fungovanie hospodárstva EÚ a stabilnú bankovú úniu sú potrebné životaschopné finančné inštitúcie s dostatočnou kapitálovou vybavenosťou; pripomína svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o dokončení dohody Bazilej III a vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových legislatívnych návrhov konala v súlade s jeho odporúčaniami;

29.  berie na vedomie, že je potrebné zhodnotiť a pravidelne posudzovať primeranosť interných modelov, aby sa zabezpečila ich spoľahlivosť a hodnovernosť; berie na vedomie zistenia cieleného hodnotenia interných modelov (TRIM) vykonávaných ECB; vyzýva banky, aby na základe neho zlepšili využívanie a vykonávanie svojich interných modelov;

30.  vyjadruje obavy, že EBA varoval, že nepredloží svoje návrhy na zníženie administratívneho zaťaženia malých inštitúcií v lehote stanovenej spoluzákonodarcami v balíku opatrení v oblasti bankovníctva;

31.  pripomína, že normy poskytnuté medzinárodnými fórami by nemali byť regulačne roztrieštené, ale mali by pomôcť podporiť vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky medzinárodne pôsobiace banky;

32.  konštatuje, že EBA v svojej správe o hodnotení rizík a slabín bankového sektora EÚ uvádza rozdiely v uplatnení a stanovovaní vankúša pre O-SII medzi členskými štátmi; vyzýva preto k ďalšej harmonizácii uplatňovania kapitálových vankúšov v rámci EÚ s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky;

33.  víta dohodu o memorande o porozumení medzi Európskou centrálnou bankou a Európskym dvorom audítorov, v ktorom sa stanovujú praktické opatrenia na výmenu informácií medzi inštitúciami v súvislosti s ich príslušnými mandátmi;

34.  požaduje sprísnenie noriem transparentnosti v oblasti bankového dohľadu, napríklad pokiaľ ide o preskúmanie a hodnotenie orgánmi dohľadu, s cieľom posilniť dôveru kapitálových a finančných trhov, podnikov a občanov, ako aj zabezpečiť jednotný prístupu vo všetkých členských štátoch; víta zlepšenie a úpravu výmeny informácií medzi inštitúciami dohľadu a riešenia krízových situácií bánk;

35.  poznamenáva, že inovatívne finančné technológie výrazne menia finančný sektor vrátane bankových a platobných služieb, a víta efektivitu a rozšírenie ponuky možností, ktoré tieto technológie spotrebiteľom na trhu prinášajú; podporuje technologickú neutralitu ako hlavnú zásadu a nabáda k investíciám do finančných technológií;

36.  zdôrazňuje, že treba riešiť výzvy, ktoré predstavujú tieto nové technológie, napríklad zabezpečenie udržateľných obchodných modelov, ktoré sú interoperabilné v cezhraničnom kontexte, ako aj rovnaké podmienky v oblasti regulácie a dohľadu a kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje zodpovednosť finančných inštitúcií za zabezpečenie ochrany a bezpečnosti údajov klientov v súlade s právnymi predpismi EÚ; konštatuje tiež, že rastie závislosť bankového sektora od cloud-computingu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby reagovala na spoločné poradenstvo európskych orgánov dohľadu, pokiaľ ide o potrebu legislatívnych zlepšení v oblasti požiadaviek na riadenie rizík súvisiacich s IKT vo finančnom sektore EÚ; opakuje, že vyvážený legislatívny rámec a právna istota môžu prispieť k vytvoreniu prostredia nakloneného inováciám bez ohrozenia finančnej stability;

37.  uznáva, že odvetvie nebankového finančného sprostredkovania, v minulosti známe ako tieňové bankovníctvo, môže prispievať k ďalšej diverzifikácii spôsobov financovania hospodárstva; zdôrazňuje však, že medzi odvetvím nebankového finančného sprostredkovania a „tradičným“ bankovým sektorom existuje značná prepojenosť, čo vyvoláva obavy zo systémového rizika vzhľadom na nedostatočnú reguláciu a dohľad nad v odvetvi nebankového finančného sprostredkovania;

38.  v tejto súvislosti vyzýva na koordinované opatrenia zamerané na riešenie týchto rizík vrátane vytvorenia makroprudenciálneho súboru nástrojov a na ďalšie sfunkčnenie existujúcich nástrojov na boj proti hrozbám pre finančnú stabilitu, ktoré sú dôsledkom čoraz významnejšej úlohy systému nebankového finančného sprostredkovania; domnieva sa, že je potrebné zhodnotiť, či sú prudenciálne požiadavky na veľké expozície, a to najmä v prípade nebankového finančného sprostredkovania, dostatočné na zabezpečenie finančnej stability; zdôrazňuje ďalej riziká, na ktoré upozornil Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) vo svojom Monitore rizík nebankového finančného sprostredkovania v EÚ za rok 2019, ako aj riziká vyplývajúce z transformácie likvidity, prijímania rizika a finančnej páky a ktoré širšie vplývajú na tento sektor;

39.  víta dohodu o výmene informácií medzi ECB a orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT); pripomína svoje uznesenie z 19. septembra 2019 o stave vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; víta dokument o spoločnej pozícii z 8. novembra 2019 vypracovaný ministrami financií niekoľkých krajín eurozóny, v ktorom vyzývajú k harmonizácii európskeho regulačného rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

40.  pripomína, že na zabezpečenie efektívnosti úsilia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu musia príslušné orgány a finančné inštitúcie postupovať koordinovane; zdôrazňuje, že prudenciálny dohľad a dohľad v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí musia byť lepšie koordinované; pripomína svoje vážne znepokojenie nad roztrieštenosťou regulácie a dohľadu v oblasti AML/CFT, v dôsledku ktorej chýba dostatočný dohľad a reakcia na nedostatky vnútroštátnych orgánov dohľadu a je oslabená ich schopnosť zabezpečovať dohľad nad rastúcou cezhraničnou činnosťou v EÚ;

41.  je presvedčený, že jednotný mechanizmus dohľadu tiež zohráva úlohu v boji proti praniu špinavých peňazí, a víta vytvorenie samostatného útvaru pre boj proti praniu špinavých peňazí; konštatuje najmä, že vykonávanie posúdenia vhodnosti vrcholových manažmentov bánk je zložité, a to kvôli veľkých rozdielom v transpozícii smernice o kapitálových požiadavkách; nabáda preto k zapracovaniu požiadaviek na odbornosť a vhodnosť do nariadenia o kapitálových požiadavkách;

42.  v tejto súvislosti víta závery Rady z 5. decembra 2019, ktorými dáva Komisii mandát, aby preskúmala spôsoby, ako zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi orgánmi a preniesť úlohy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na orgán EÚ, a aby prepracovala niektoré časti smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do podoby nariadenia s cieľom zabezpečiť jednotný súbor pravidiel; víta oznámenie Komisie o akčnom pláne v oblasti komplexnej politiky Únie na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, v ktorom sú načrtnuté návrhy na ďalšiu harmonizáciu pravidiel pre boj proti AML/CFT a účinné riešenie rizík, ktoré predstavuje cezhraničná nezákonná činnosť, pokiaľ ide o integritu finančného systému EÚ a bezpečnosť občanov EÚ, a to vytvorením nového orgánu EÚ;

43.  uznáva, že treba prijať právne opatrenia a opatrenia v oblasti dohľadu s cieľom riešiť riziká súvisiace s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré sú spojené s kryptoaktívami; vyzýva Komisiu, aby ďalej vykonávala posudzovanie vplyvu rizík v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré môžu vyplynúť zo zraniteľnosti spôsobenej čoraz väčším využívaním nových technológií úverovými a finančnými inštitúciami, ako aj rýchlym rozšírením kryptoaktív vzhľadom na chýbajúci spoločný regulačný režim a anonymitu spojenú s aktívami;

44.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2020 preskúmala aktuálnu situáciu na trhu ratingových agentúr, zhodnotila ju z hľadiska hospodárskej súťaže, informačnej asymetrie a transparentnosti pre trhy; konštatuje, že ratingy udržateľnosti založené na environmentálnych, sociálnych a správnych kritériách (ESG) by mohli významným spôsobom dopĺňať hodnotenia kreditného rizika; zdôrazňuje, že je dôležité štandardizovať kritériá ratingu udržateľnosti a zabezpečiť, aby bol rozvoj trhu s ratingmi udržateľnosti konkurenčný a aby sa nesústredil len na obmedzený počet poskytovateľov;

45.  konštatuje, že je potrebné vyvinúť úsilie o lepšie zosúladenie činnosti finančného trhu s cieľmi trvalej udržateľnosti a kritériami ESG, pričom zdôrazňuje ústrednú úlohu európskych orgánov dohľadu pri plnení týchto cieľov; v tejto súvislosti vyzýva EBA, aby v spolupráci s ESRB uskutočnil kroky smerom k vytvoreniu spoločnej metodiky merania intenzity rizík v oblasti klímy, ktorým čelia finančné inštitúcie, vrátane rizík súvisiacich s prípadným znehodnotením aktív v dôsledku zmien v regulačnom prístupe vyplývajúcich z opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, makroekonomických vplyvov náhlych zmien vo využívaní energie a nárastu výskytu prírodných katastrof;

Riešenie krízových situácií

46.  víta skutočnosť, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) nebola povinná prijať opatrenia na riešenie krízových situácií v roku 2019; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodné následné opatrenia v nadväznosti na svoju vlastnú správu o vykonávaní BRRD a SRMR z apríla 2019; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú právne predpisy primerané na zabezpečenie toho, aby krízové situácie vo všetkých bankách mohli byť v prípade potreby vyriešené bez toho, aby boli potrebné peniaze daňových poplatníkov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila revíziu Rady pre finančnú stabilitu zameranú na právne predpisy týkajúce sa inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku, a aby riešila prípadné nedostatky, a to najmä v súvislosti s ochranou retailových vkladov;

47.  vyzýva SRB, aby dokončila proces tvorby plánov riešenia krízových situácií a analyzovala, či všetky príslušné banky spĺňajú minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL); konštatuje, že SRB pravidelne nezverejňuje rozsah, v akom banky spĺňajú cieľ MREL;

48.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadnú ďalšiu harmonizáciu konkrétnych aspektov súčasných vnútroštátnych zákonov o platobnej neschopnosti a aby zhodnotila, do akej miery je ďalšia harmonizácia potrebná v záujme zabezpečenia konzistentného a účinného uplatňovania rámca krízového riadenia; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice o systémoch ochrany vkladov (DGSD) lepšie vysvetlila zásadu nižších nákladov uvedenú v tejto smernici;

49.  vyzýva k ďalšiemu posúdeniu rámca jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a poukazuje na potrebu zhodnotiť uplatniteľnosť oznámenia o bankovníctve z roku 2013(19); konštatuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky a jednotne uplatňovať test verejného záujmu;

50.  konštatuje, že opatrenia včasnej intervencie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri predchádzaní zlyhaniam a krízam bánk; konštatuje však, že požiadavky na uplatnenie opatrení včasnej intervencie sa prekrývajú s niektorými bežnými intervenčnými opatreniami ECB; zdôrazňuje, že v takých prípadoch majú prednosť bežné intervenčné opatrenia; preto sa domnieva, že takéto prekrývanie treba odstrániť dostatočným objasnením právneho základu každého nástroja, aby sa zabezpečilo postupné uplatňovanie opatrení;

51.  berie na vedomie rozhodnutie Euroskupiny o tzv. dohode v zásade v súvislosti s reformou Európskeho mechanizmu pre stability a jeho mandátu; vyzýva na vytvorenie zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a na jeho urýchlené sfunkčnenie; je znepokojený nedostatkom mechanizmov v bankovej únii na zabezpečenie toho, aby sa v prípade riešenia krízových situácií mohla banke poskytnúť likvidita s cieľom zaistiť bezproblémové pokračovanie poskytovania služieb a stabilitu finančných trhov, a vyzýva Komisiu, aby sa bezodkladne pokúsila riešiť túto medzeru;

52.  zdôrazňuje skutočnosť, že banky musia byť schopné fungovať cezhranične a zároveň riadiť svoj kapitál a likviditu na konsolidovanej úrovni s cieľom diverzifikovať svoje riziká a riešiť prípadný nedostatok ziskovosti; zdôrazňuje svoj postoj, že pravidlá by mali v tejto súvislosti umožňovať väčšiu flexibilitu materskej spoločnosti, pričom by mali poskytovať dôveryhodné a vymáhateľné mechanizmy vyžadujúce, aby materská spoločnosť (subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši) v prípade krízy poskytla kapitál, MREL a likviditu dcérskym spoločnostiam nachádzajúcej sa v hostiteľskej krajine v rámci bankovej únie;

Poistenie vkladov

53.  konštatuje, že bankovej únii ešte vždy chýba tretí pilier; naliehavo vyzýva na dobudovanie bankovej únie prostredníctvom vytvorenia v plnej miere funkčného európskeho systému zaistenia vkladov s cieľom chrániť vkladateľov pred bankovými narušeniami, zabezpečiť dôveru medzi vkladateľmi a investormi v celej bankovej únii a posilniť stabilitu eurozóny ako celku; uznáva výhody rozdelenia rizika a ďalšieho znižovania rizík v konkrétnych inštitúciách;

54.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr pokračovala v rokovaniach o EDIS a zabezpečila koherentný rámec so smernicou o systémoch ochrany vkladov s cieľom plniť cieľ v oblasti posilňovania finančnej stability;

55.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte EDIS analyzovala rámec fungujúcich schém inštitucionálneho zabezpečenia;

56.  berie na vedomie pokračujúce diskusie o dokončení bankovej únie v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov vytvorenej v januári 2019 s cieľom podávať správy Euroskupine vrátane ďalších zlepšení rámca krízového riadenia bánk; je znepokojený, že Európsky parlament nebol informovaný o diskusiách, ktoré prebiehali v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre európsky systém ochrany vkladov, ktorá podáva správy Euroskupine; poznamenáva, že Komisia je účastníkom pracovnej skupiny na vysokej úrovni a pripomína článok 9 rámcovej dohody z roku 2010, ktorá obsahuje povinnosť Komisie zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, najmä v oblasti legislatívy, medzi Európskym parlamentom a Radou;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EBA, ECB, SRB, vládam a parlamentom členských štátov a príslušným orgánom vymedzeným v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0030.
(2) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 45.
(3) https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/publications/annual-report/pdf/ssm.ar2018~927cb99de4.en.pdf?eacb68897aba01af07abf90319758ded
(4) https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/reports/nbfi_monitor/esrb.report190717_NBFImonitor2019~ba7c155135.en.pdf?aad1f4a011a6d589537645242475aa89
(5) https://eba.europa.eu/sites/default/documents/files/document_library/Risk%20Analysis%20and%20Data/Risk%20Assessment%20Reports/2019/Risk%20Assessment%20Report_November%202019.PDF
(6) JC 2018 74.
(7) Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 1.
(8) https://www.bankingsupervision.europa.eu/ecb/legal/pdf/memorandum_of_understanding_between_the_eca_and_the_ecb_regarding_the_ecbs_supervisory_tasks.pdf
(9) Osobitná správa č. 10/2019: Stresové testy bánk v rámci celej EÚ: nevídané množstvo informácií o bankách, je však potrebná väčšia koordinácia a zameranie na riziká, Európsky dvor audítorov, 10. júla 2019, https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=50393.
(10) Tlačová správa „ECB v nadväznosti na nové nariadenie EÚ upravila očakávania dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým problémovým úverom“, 22. augusta 2019, https://www.bankingsupervision.europa.eu/press/pr/date/2019/html/ssm.pr190822~f3dd1be8a4.sk.html.
(11) ESMA 33-9-321.
(12) Discussion Paper Series/7, Európsky mechanizmus pre stabilitu, október 2019.
(13) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 24.
(14) Prijaté texty, P9_TA(2019)0022.
(15) JC 2019 59.
(16) https://eba.europa.eu/file/233465/download?token=xH5hxq39
(17) JC 2019 26, https://eba.europa.eu/file/102634/download?token=ZR98JZp8
(18) https://eba.europa.eu/file/178124/download?token=7fFsD9og
(19) Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013, s. 1.

Posledná úprava: 8. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia