Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2213(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0110/2020

Predkladané texty :

A9-0110/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/06/2020 - 17
PV 19/06/2020 - 12

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0166

Prijaté texty
PDF 192kWORD 67k
Piatok, 19. júna 2020 - Brusel
Usmernenia pre rozpočet na rok 2021 – oddiel III
P9_TA(2020)0166A9-0110/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu 2021, oddiel III – Komisia (2019/2213(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) z 8. októbra 2018 s názvom Globálne otepľovanie o 1,5°C(1),

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2020(6) a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodol Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na svoju predbežnú správu zo 14. novembra 2018 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 – pozícia Európskeho parlamentu so zreteľom na dohodu(7) a na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a vlastných zdrojoch: čas splniť očakávania občanov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2020 s názvom Bezpečnostná sieť na ochranu príjemcov finančných prostriedkov z programov EÚ: zostavenie pohotovostného plánu VFR(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 2020 o novom viacročnom finančnom rámci, vlastných zdrojoch a pláne obnovy(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2020 so zreteľom na pätnáste zasadnutie konferencie zmluvných strán (COP 15) Dohovoru o biodiverzite(12),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv a svoje uznesenie o ňom z 19. januára 2017(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(14),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. februára 2020 o rozpočtových usmerneniach na rok 2021 (06092/2020),

–  so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na článok 93 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na stanovisko vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na listy Výboru pre regionálny rozvoj; Výboru pre kontrolu rozpočtu; Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín; Výboru pre priemysel, výskum a energetiku; Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa; Výboru pre dopravu a cestovný ruch; Výboru pre regionálny rozvoj; Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; Výboru pre kultúru a vzdelávanie; Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0110/2020),

A.  keďže Európska únia čelí neočakávanej a bezprecedentnej zdravotnej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19;

B.  keďže tieto výnimočné okolnosti nie je možné riešiť rozpočtom, ktorý bol navrhnutý na bežné podmienky;

C.  keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov svojich politík a jej rozpočet musí byť v plnej miere financovaný z vlastných zdrojov;

D.  keďže podľa článku 312 ZFEÚ viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR“) prijíma Rada jednomyseľne po získaní súhlasu Európskeho parlamentu väčšinou jeho členov;

E.  keďže súčasný VFR sa končí na konci roka 2020 a keďže rok 2021 by mal byť prvým rokom vykonávania nového VFR, ktorý by mal byť zmenený a mal by mať novú formu;

F.  keďže Európsky parlament je pripravený na rokovania o VFR od novembra 2018, ale Rada doteraz nenadviazala s Európskym parlamentom žiadny zmysluplný dialóg nad rámec minimálneho kontaktu popri zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti; keďže časový rámec na dosiahnutie dohody v Európskej rade bol opakovane predĺžený;

G.  keďže 27. mája 2020 Komisia predložila aktualizovaný návrh budúceho VFR;

H.  keďže vedci IPCC vo svojej najnovšej správe vyzývajú na prijatie radikálnych opatrení s cieľom pokročiť v ekologickej transformácii, a to so zreteľom na ich upozornenie, že koncentrácia CO2 v rokoch 2018 – 2019 rástla trikrát rýchlejšie ako v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, pričom zdôrazňujú, že ostáva len niekoľko rokov na zabránenie tomu, aby sa zmena klímy a jej vplyv na životné prostredie nezvratne vymkli spod kontroly;

I.  keďže v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 môžu byť obete rodového násilia vystavené páchateľom počas dlhých období a môžu stratiť kontakt so sociálnou a inštitucionálnou podporou, čo dokazujú údaje z viacerých členských štátov EÚ, a keďže ženy sú neúmerne zastúpené v povolaniach, v ktorých je riziko nákazy vysoké;

Riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19: rozpočet na ochranu a inováciu...

1.  trvá na tom, že rozpočet EÚ je kľúčový na riešenie výziev, pred ktorými Únia stojí a ktoré kríza spôsobená ochorením COVID-19 ešte viac zviditeľnila a prehĺbila, a že musí zodpovedať ambíciám členských štátov a inštitúcií; zdôrazňuje preto, že rozpočet na rok 2021 by sa mal v prvom rade zamerať na zmiernenie vplyvu výskytu ochorenia COVID-19 a na podporu oživenia, pričom by sa malo nadviazať na európsku zelenú dohodu a digitálnu transformáciu;

2.  zdôrazňuje, že Únia a všetky jej členské štáty musia preukázať plnú solidaritu s tými, ktorí to najviac potrebujú, držať spolu ako spoločenstvo a zabezpečiť, aby žiadna krajina neostala osamotená v boji proti tejto pandémii a jej dôsledkom, a to aj prostredníctvom rozpočtu na rok 2021 prispôsobenému tejto historickej výzve;

3.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2021 by mal byť prvým z aktualizovaného a veľmi ambiciózneho VFR na roky 2021 – 2027 s novými prioritami;

4.  v súlade s uznesením z 13. mája 2020 znovu žiada Komisiu, aby do 15. júna 2020 navrhla pohotovostný plán pre VFR na základe automatického predĺženia stropov na rok 2020 s cieľom chrániť príjemcov programov EÚ a zabezpečiť kontinuitu financovania; zdôrazňuje, že tento pohotovostný plán VFR by mal umožniť predĺženie existujúcich programov EÚ a zmenu ich zamerania na riešenie dôsledkov krízy, ako aj vytvorenie najnaliehavejších nových nástrojov a iniciatív; zdôrazňuje, že treba zabrániť prípadnému riziku prerušenia kontinuity alebo neriadeného predĺženia súčasného VFR a programov v roku 2021 a zaručiť, že Únia bude môcť vykonávať svoje operácie a poskytnúť odvážnu odpoveď na krízu a stratégiu obnovy;

5.  zdôrazňuje, že žiadny členský štát sám nebude schopný financovať rozsiahly plán obnovy tak dlho, ako to bude potrebné, a čeliť kríze spôsobená ochorením COVID-19, a že ak budú národné plány na oživenie hospodárstva financované výlučne z dlhu, budú veľmi obmedzené z hľadiska výšky a trvania; trvá na tom, že plán obnovy musí zahŕňať rozsiahly investičný komponent financovaný z rozpočtu Únie od roku 2021, a preto žiada, aby sa rozpočet na rok 2021 stal dôležitou súčasťou tohto plánu;

6.  domnieva sa, že plán obnovy musí vychádzať z európskej zelenej dohody a digitálnej transformácie našich spoločností s cieľom prebudovať naše hospodárstvo, zabezpečiť odolnosť a začlenenie pri súčasnom rešpektovaní možností planéty, chrániť blahobyt a zdravie ľudí pred ďalšími rizikami a dosahmi na životné prostredie, vytvárať kvalitné pracovné miesta a zabezpečiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a konvergenciu, a to najmä investíciami do MSP a sektorov, ktoré sú najviac postihnuté krízou, ako je cestovný ruch, a do rozvoja udržateľnej verejnej infraštruktúry a služieb a strategických odvetví, ako je sektor zdravotníctva, ktoré riešia krízu v prvej línii; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rozpočtu na rok 2021, ktorý bude v súlade s týmito prioritami;

7.  domnieva sa, že príjmová strana rozpočtu EÚ sa musí vnímať ako nástroj na plnenie politík EÚ; zdôrazňuje, že s cieľom pokryť dodatočné výdavky, ktoré vznikli v dôsledku krízy, a zmierniť prevahu príspevkov založených na HND v rozpočte EÚ, budú musieť nové dodatočné vlastné zdroje, ktoré priamo smerujú do rozpočtu EÚ, zohrávať kľúčovú úlohu už v roku 2021; domnieva sa, že absencia nových vlastných zdrojov bude mať negatívne politické dôsledky na rozpočet Európskej únie na rok 2021, a vážne ohrozí novú politickú agendu Komisie; v tejto súvislosti sa domnieva, že návrhy Komisie týkajúce sa vlastných zdrojov z mája 2018 sú dobrým východiskovým bodom, na ktorý treba so zreteľom na súčasné výzvy a krízu vo veľkej miere nadviazať; pripomína, že v súlade so svojom predbežnou správou zo 14. novembra 2018 a uznesením z 10. októbra 2019 Európsky parlament nebude súhlasiť s VFR na roky 2021-2027 bez dohody o reforme systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zavedenia koša nových vlastných zdrojov;

8.  je presvedčený, že súčasná kríza by nemala oslabiť snahu o dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, čo si vyžaduje zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; pripomína, že v správe Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) o medzerách v oblasti emisií z roku 2019 sa požaduje celkové zníženie emisií skleníkových plynov o 7,6 % ročne s cieľom obmedziť nárast teploty na 1,5°C, čo znamená zníženie o približne 6,8 % každý rok na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že je to obrovská výzva, najmä pokiaľ ide o veľmi potrebnú udržateľnú, sociálne spravodlivú transformáciu, ktorá by mala zohľadňovať rôzne východiskové body regiónov EÚ a členských štátov a mala by byť spojená s rozsiahlou tvorbou pracovných miest; trvá na tom, že na to, aby sa v tejto bezprecedentnej výzve dosiahol úspech už po desiatich rokoch, sú potrebné bezodkladné opatrenia podporené silným rozpočtom EÚ od roku 2021;

9.  je znepokojený budúcimi hospodárskymi, sociálnymi a politickými dôsledkami krízy, ak EÚ nedokáže rýchlo poskytnúť nové a účinné nástroje na ochranu sociálnej súdržnosti, zachovanie pracovných miest a zabránenie masovému prepúšťaniu; v tejto súvislosti víta návrh na podporu zmiernenia rizík v nezamestnanosti v rámci núdzového programu (SURE) a záväzok predsedníčky Komisie predložiť legislatívny návrh európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti s cieľom realizovať ho čo najskôr;

... s cieľom poskytnúť riešenia prehĺbených sociálnych, environmentálnych, hospodárskych a finančných výziev

10.  víta návrhy Komisie na európsku zelenú dohodu a investičný plán pre udržateľnú Európu;

11.  poznamenáva však, že na to, aby sa dosiahol cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 a následne sa tento cieľ zvyšoval, bude podľa odhadu Komisie treba každý rok preklenúť medzeru vo financovaní vo výške najmenej 260 miliárd EUR a pokrytie ďalších dodatočných nákladov na ochranu životného prostredia, riadenie zdrojov a opatrenia v oblasti sociálnej adaptácie; domnieva sa, že s cieľom pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov EÚ a celkovú uhlíkovú stopu by mali mechanizmus úpravy emisií uhlíka (CBAM), systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a právne predpisy EÚ v oblasti klímy v plnej miere prispievať k veľkému pokroku v politickom a finančnom úsilí; domnieva sa, že spravodlivá transformácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou reakcie na krízu, si vyžaduje spravodlivé a primerané financovanie;

12.  opätovne zdôrazňuje, že mandát Európskeho parlamentu týkajúci sa VFR bol stanovený v predbežnej správe zo 14. novembra 2018, pokiaľ ide o stropy, rozpočtové prostriedky pridelené na programy, vlastné zdroje a ustanovenia o flexibilite, revíziu v polovici obdobia a horizontálne zásady, ako je zohľadňovanie cieľov udržateľného rozvoja (SDG) a klímy a rodovej rovnosti; berie na vedomie, že výsledok rokovaní o VFR vo veľkej miere určí úroveň financovania programov EÚ v nasledujúcom období, a znovu zdôrazňuje svoju pozíciu, že viazané rozpočtové prostriedky na obdobie 2021 – 2027 by mali byť na úrovni 1 324,1 miliardy EUR v cenách z roku 2018, čo predstavuje 1,3 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ27; vzhľadom na túto pozíciu je rozhodnutý obhajovať rozpočet na rok 2021 vo výške 192,1 miliardy EUR v bežných cenách vo viazaných rozpočtových prostriedkoch; zdôrazňuje, že na riešenie prebiehajúcej krízy sú potrebné značné dodatočné rozpočtové prostriedky nad rámec tejto pozície;

13.  pripomína svoju pozíciu, podľa ktorej musí zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a biodiverzity vo VFR na roky 2021 – 2027 presiahnuť úrovne podielov cielených výdavkov uvedené v predbežnej správe; jeho cieľom je preto dosiahnuť, aby výdavky na biodiverzitu v roku 2021 predstavovali 10 % a výdavky v oblasti zohľadňovania problematiky klímy 30 %; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vo forme rámcového nariadenia stanovila jasné kritériá oprávnenosti pre novú prísnu a komplexnú metodiku na vymedzenie a sledovanie príslušných výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity v súlade so zásadou „nespôsobiť žiadnu škodu“ spolu s príslušnými nápravnými opatreniami podľa potreby a mechanizmom na zabezpečenie odolnosti s cieľom identifikovať možné škodlivé vplyvy opatrení EÚ na biodiverzitu a klímu v súlade so záväzkami podľa Parížskej dohody a jej výzvou na postupné upúšťanie od priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá;

14.  podporuje mobilizáciu finančných prostriedkov a flexibilitu v mobilizácii finančných prostriedkov určených na výskum a vývoj (R&D) na opatrenia súvisiace s COVID-19, ako je vývoj vakcín, nových liečebných postupov, diagnostických testov a lekárskych systémov s cieľom zabrániť šíreniu koronavírusu a zachrániť životy;

15.  osobitne zdôrazňuje, že ciele Únie v oblasti klímy si vyžadujú udržateľné a dlhodobé riešenia; zdôrazňuje mimoriadnu úlohu výskumu a vývoja v hľadaní účinných, realistických a realizovateľných riešení pre občanov, podniky aj spoločnosť; zdôrazňuje, že Horizont Európa bude hlavným programom na vývoj nových riešení pre klímu; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na všetky prispievajúce programy výskumu a vývoja s cieľom vytvoriť z Únie svetového lídra v oblasti ekologických technológií a vo väčšom rozsahu posilniť jej globálnu konkurencieschopnosť, znížiť jej závislosť od zahraničných kľúčových technológií, aby sa stala lídrom v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, vyvinúť nové liečby závažných ochorení, ako je rakovina, a vybudovať superpočítačové kapacity a kapacity na spracovanie údajov;

16.  s veľkým znepokojením konštatuje, že mnohé vynikajúce návrhy v oblasti výskumu nie je možné realizovať nie z dôvodu zlej kvality, ale z dôvodu výrazného nedostatku finančných prostriedkov na príslušné programy; zdôrazňuje, že oblasti výskumu a inovácií sú veľmi konkurenčné trhy, pričom výskumní pracovníci odchádzajú do iných regiónov sveta v dôsledku nedostupnosti možností financovania v Európe; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo sa z hlavného príjemcu mnohých programov Únie v oblasti výskumu a vývoja zmení na silného konkurenta; vyzýva Radu, aby zohľadnila to, že každých chýbajúcich 10 miliárd EUR v programe Horizont Európa povedie v priebehu nasledujúcich 25 rokov k strate HDP vo výške 110 miliárd EUR; konštatuje, že nízke rozpočtové ambície v oblasti výskumu a vývoja sú v rozpore s akýmkoľvek záväzkom zameraným na konkurencieschopnosť alebo boj proti zmene klímy, najmä pokiaľ ide o budúce úsilie o splnenie cieľa stratégie Európa 2020 vo výške 3 % HDP;

17.  zdôrazňuje, že investície do dopravnej infraštruktúry môžu plniť cieľ podpory hospodárstva EÚ v súčasnom kontexte a riešenia zmeny klímy, ako aj cieľ prechodu na udržateľnú mobilitu so zameraním najmä na dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), politík spoločného podniku Shift2Rail a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); vyzýva Komisiu, aby zosúladila všetky projekty NPE s cieľmi Parížskej dohody;

18.  znovu zdôrazňuje, že konkurencieschopný vesmírny priemysel je životne dôležitý pre podnikateľské prostredie v Európe, pretože poskytuje kvalitné pracovné miesta, významné aktivity v oblasti výskumu a vývoja a zabezpečuje autonómnosť európskej satelitnej infraštruktúry; zdôrazňuje prínos údajov získaných z vesmíru ako dôležitý nástroj na monitorovanie pôdy a životného prostredia;

19.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) tvoria 99 % všetkých podnikov v členských štátoch a významne prispievajú k tvorbe pracovných miest, hospodárskej stabilite a v čoraz väčšej miere k úsiliu v oblasti udržateľnosti a že tieto podniky sú najviac postihnuté hospodárskym poklesom spôsobeným výskytom ochorenia COVID-19; zdôrazňuje, že MSP sa pri hľadaní možností financovania stretávajú s problémami, a v tejto súvislosti pripomína úlohu programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); pripomína pozíciu Európskeho parlamentu, že v budúcom VFR treba zdvojnásobiť finančné krytie v nástupníckych riadkoch Programu pre jednotný trh, čo podľa očakávaní umožní dosiahnuť mieru úspešnosti kvalitných návrhov aspoň na úrovni 80 %; zdôrazňuje, že finančná podpora MSP by sa mala poskytovať aj cez okno MSP programu InvestEU, aby produkty a služby boli pripravené na uvedenie na trh a umožnilo sa ich rýchle rozšírenie na svetové trhy; opakuje, že treba ďalej rozširovať príležitosti pre zakladanie a rozširovanie startupov a klásť osobitný dôraz na digitálnu transformáciu MSP s podporou portálu pre jednotný trh ako sprostredkovateľa elektronickej verejnej správy pre podnikanie, v súlade s ambicióznymi politikami v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich ekologickou transformáciou; v tejto súvislosti tiež víta rôzne iniciatívy skupiny Európskej investičnej banky (EIB), konkrétne mobilizáciu 40 miliárd EUR pre dotknuté MSP, 5 miliárd EUR, ktoré sú k dispozícii pre podniky v odvetví zdravotníctva, a záručný fond v hodnote 25 miliárd EUR, ktorý majú financovať jej akcionári;

20.  zdôrazňuje, že prebiehajúca kríza výrazne ovplyvní mnohé regióny a odvetvia; v tejto súvislosti je presvedčený, že politika súdržnosti bude zohrávať kľúčovú úlohu a bude viac ako kedykoľvek v minulosti potrebná na stimuláciu obnovy hospodárstva na všetkých územiach EÚ, posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie a bude si vyžadovať dodatočné finančné prostriedky a väčšiu flexibilitu, aby mohla reagovať na komplexné environmentálne, sociálne, hospodárske a demografické výzvy, pred ktorými stojí; zdôrazňuje, že ak dôjde k oneskoreniu prijatia VFR na roky 2021 – 2027 a príslušného právneho základu, bude nevyhnutné prechodné obdobie medzi týmito dvoma programovými obdobiami;

21.  domnieva sa, že cestovný ruch ako jeden zo sektorov najviac postihnutých krízou potrebuje komplexnú stratégiu, ktorá by bola podporovaná osobitnými rozpočtovými prostriedkami prostredníctvom samostatného programu EÚ v budúcom VFR; trvá na tom, že osobitná pozornosť a podpora by sa mala venovať malým a rodinným podnikom, najmä poskytovateľom agroturistiky a malým poskytovateľom pohostinských služieb, ktorí budú mať väčšie ťažkosti pri dodržiavaní nových bezpečnostných noriem, ako aj ostrovným a najodľahlejším regiónom;

22.  vzhľadom na bezprostredné a dlhodobé negatívne sociálne vplyvy súčasnej situácie zdôrazňuje význam úplného vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv v rozpočte EÚ na rok 2021 a kľúčovú úlohu posilnenia sociálnych opatrení EÚ, najmä Európskeho sociálneho fondu +, pri hospodárskej obnove, a najmä riešení nezamestnanosti mladých a starších ľudí, chudoby detí, rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, diskriminácie, zabezpečenia posilneného sociálneho dialógu, riešenia dlhodobých štrukturálnych demografických zmien a zabezpečenia prístupu pre všetkých, najmä pre starnúce obyvateľstvo, k životne dôležitým a kľúčovým službám, ako sú zdravotná starostlivosť, mobilita, primeraná výživa a dôstojné bývanie;

23.  žiada, aby sa v rozpočte na rok 2021 venovala osobitná pozornosť potrebám zámorských krajín a území (ďalej len „ZKÚ“) a vzťahom s nimi, keďže tieto krajiny a územia môžu byť zvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o nepriaznivý vplyv zmeny klímy; okrem toho zdôrazňuje, že prístup ZKÚ k financovaniu sa musí zlepšiť, pretože majú obmedzené administratívne zdroje a odborné znalosti z dôvodu svojho osobitného postavenia a veľkosti;

24.  zdôrazňuje, že vnútorná bezpečnosť je neoddeliteľnou súčasťou predstáv občanov EÚ o Únii, ktorá chráni; zdôrazňuje, že bezpečnostné hrozby, ako sú teroristické útoky, cezhraničná organizovaná trestná činnosť a nové typy trestnej činnosti ako počítačová kriminalita, predstavujú pretrvávajúcu hrozbu pre súdržnosť Európskej únie a vyžadujú si dôraznú, koordinovanú európsku reakciu; domnieva sa, že si to vyžaduje intenzívnejšiu cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi; zdôrazňuje, že posilňovanie a modernizácia IT systémov s dôrazom na lepšiu interoperabilitu systémov, ľahší prístup a čitateľnosť dát sú nevyhnutné pre účinnú a rýchlu spoluprácu medzi policajnými, justičnými a inými príslušnými orgánmi; berie na vedomie, že od Komisie sa očakáva, že v roku 2021 spustí novú stratégiu bezpečnosti Únie, ktorá bude zahŕňať súbor iniciatív v kľúčových oblastiach spojených s týmito hrozbami;

25.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila potrebný rozpočet na zabezpečenie väčšej kapacity mechanizmu civilnej ochrany EÚ, aby tak Únia bola lepšie pripravená a schopná reagovať na všetky typy prírodných katastrof, pandémií a núdzových situácií, ako sú chemické, biologické, rádiologické a jadrové núdzové situácie; opätovne zdôrazňuje dôležitosť mechanizmu civilnej ochrany EÚ pre lepšiu ochranu občanov pred katastrofami;

26.  zdôrazňuje úspech programu Erasmus+ v zlepšovaní mobility, odbornej prípravy a zručností mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu primerane financovať program okrem iného tak, aby bol prístupný pre ľudí zo všetkých prostredí a vekových skupín;

27.  pripomína, že podpora európskych hodnôt a kultúr zohráva aktívnu úlohu pri podpore demokracie, nediskriminácie a rodovej rovnosti a v boji proti dezinformáciám a falošným správam; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na programy Spravodlivosť, Práva a hodnoty a zvýšiť zdroje určené na podporu obetí násilia založeného na rodovej príslušnosti v rámci tohto programu; zdôrazňuje, že odvetvia kultúry a kreatívneho priemyslu, ako aj cestovného ruchu, sú a budú patriť medzi hlavné obete krízy, ktorá zasiahla EÚ; požaduje prijatie núdzových opatrení pre tieto odvetvia a posilnenie programu Kreatívna Európa;

28.  očakáva zavedenie silného mechanizmu EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv do roku 2021; zdôrazňuje, že VFR na roky 2021 – 2027 by mal zahŕňať doložku o podmienenosti na ochranu demokracie, právneho štátu a základných práv, ktorá by stanovovala, že na to, aby členské štáty mohli čerpať finančné prostriedky EÚ, musia v plnej miere dodržiavať článok 2 Zmluvy o Európskej únii;

29.  domnieva sa, že Európsky zbor solidarity je základným nástrojom na podporu občianskej angažovanosti v celej Únii a na posilnenie občianstva Únie; trvá na tom, že rozpočet na rok 2021 pre Európsky zbor solidarity musí zodpovedať mnohým očakávaniam, ktoré vzbudil medzi mladými ľuďmi v celej Európe, najmä pokiaľ ide o oblasť dobrovoľníctva; žiada, aby sa vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na pokrytie vysokého dopytu po dobrovoľníckych miestach;

30.  žiada, aby sa v období, keď vo viacerých členských štátoch dochádza k zužovaniu priestoru pre občiansku spoločnosť, prioritne poskytli dostatočné finančné prostriedky na podporu činnosti organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán pôsobiacich v oblasti presadzovania práv a posilňovania a podpory hodnôt Únie a zásad právneho štátu, a to aj prostredníctvom budúceho programu Občania, rovnosť, práva a hodnoty;

31.  poukazuje na znepokojujúce a narastajúce negatívne postoje v oblasti rodovej rovnosti a práv žien a dôležitosť nástrojov EÚ vrátane Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) na riešenie tohto stavu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia do svojho návrhu nezahrnula osobitný program týkajúci sa rodovej rovnosti, a požaduje ambiciózne a osobitné rozpočtové prostriedky na podporu obhajkýň ľudských práv a ochranu a podporu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; zdôrazňuje preto potrebu vyčleniť viac rozpočtových prostriedkov na podporu všeobecného rešpektovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístupu k nim;

32.  poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika (ďalej len „SPP“) a spoločná rybárska politika („ďalej len „SRP“) sú základné kamene európskej integrácie a ich cieľom je zabezpečiť pre Európanov udržateľné a bezpečné zásobovanie kvalitnými potravinami, riadne fungovanie trhov s potravinami, udržateľný rozvoj vidieckych regiónov, generačnú výmenu a udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ochranu biodiverzity; pripomína kľúčovú úlohu týchto politík, pokiaľ ide o prispievanie k stabilným a prijateľným príjmom poľnohospodárov a rybárov vrátane žien, a to najmä v súčasnej zložitej situácii; pripomína svoju pozíciu k rokovaniam o VFR na roky 2021 – 2027, a to zachovať rozpočty pre SPP a SRP; požaduje posilnenie týchto politík, a najmä aby sa osobitná pozornosť venovala malým poľnohospodárskym a rybárskym podnikom; berie na vedomie, že SPP bude spolu s ďalšími politikami Únie zohrávať dôležitú úlohu pri plnení ambícií zelenej dohody;

33.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2021 a následnom pozmeňujúcom akte zohľadnila výsledok politickej dohody, ktorý sa má dosiahnuť, pokiaľ ide o prechodné opatrenia na rok 2021 (stanovené v návrhu Komisie 31. októbra 2019 (COM(2019)0581); ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasné pridelenie dostatočných zdrojov na neustále zlepšovanie kvality údajov a ukazovateľov oznamovaných Únii, aby tak v plnej miere plnili iniciatívu rozpočtu EÚ zameraného na výsledky; trvá na vysokej kvalite údajov a ukazovateľov, na základe ktorých sa riadne posudzuje SPP;

34.  berie na vedomie najnovší vývoj týkajúci sa migračnej situácie na vonkajších hraniciach EÚ s Tureckom, ktorý viedol k nedávnemu prijatiu opravného rozpočtu č. 1/2020 s cieľom reagovať na zvýšený migračný tlak; zdôrazňuje, že v rozpočte na rok 2021 treba zabezpečiť primeranú úroveň zdrojov so zreteľom na možné pokračovanie alebo dokonca zhoršenie situácie; pripomína, že je potrebná solidarita a spolupráca medzi všetkými členskými štátmi v tejto oblasti, ako aj spoločná azylová politika; upozorňuje na dodatočné potreby vyplývajúce z výskytu ochorenia COVID-19 s cieľom prijať osobitné opatrenia pre migrantov ako obzvlášť zraniteľné osoby vrátane preventívnej evakuácie a premiestnenia; pripomína, že v poslednom období treba pravidelne posilňovať Fond pre azyl a migráciu na pomoc členským štátom v riešení utečeneckej krízy, a mobilizovať osobitné nástroje na tento účel, pretože strop v okruhu 3 je veľmi nízky, alebo prostredníctvom opravných rozpočtov; očakáva, že členské štáty pochopia svoje vlastné záujmy a budú kompenzovať vplyv zdržania pri prijímaní nariadenia Dublin IV potrebnými rozpočtovými prostriedkami a uplatňovaním zásady solidarity v tejto oblasti; pripomína potrebu primeraného financovania na zlepšenie životných podmienok migrantov a utečencov v utečeneckých táboroch EÚ, na presadzovanie práva, odbornú prípravu pohraničnej a pobrežnej stráže a na účinné opatrenia zamerané na integráciu migrantov a utečencov;

35.  upozorňuje, že dobre riadená legálna migrácia je dôležitá na zabezpečenie primeranej reakcie na vývoj na trhu práce;

36.  poznamenáva, že Turecko je naďalej hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete a v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako by mala EÚ pokračovať v podpore Turecka po vypršaní záväzkov, ktoré prijala v rámci nástroja EÚ pre utečencov v Turecku;

37.  zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť okamžité opatrenia v oblasti solidarity, konkrétne program premiestnenia, kým nebudú zmysluplne zreformované pravidlá EÚ v oblasti azylu; okrem toho požaduje, aby sa v rozpočte EÚ naďalej počítalo s finančnými prostriedkami na podporu utečencov v Turecku;

38.  požaduje ambiciózny rozpočet na rok 2021 vo vonkajších politikách EÚ, ktorý by jej umožnil riešiť výzvy, pred ktorými stojí; pripomína, že mier a solidarita sú základné hodnoty, ktoré by sa rozpočtom EÚ mali konzistentne podporovať; zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie pre krajiny západného Balkánu, východného a južného susedstva s cieľom podporiť politické a hospodárske reformy, ako aj ďalších regiónov, ktoré potrebujú finančnú podporu na svoj rozvoj;

39.  domnieva sa, že nástroj predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA III“) by sa mal zamerať na financovanie oblastí fungovania demokratických inštitúcií, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a verejnej správy; víta schválenie začatia prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom, a požaduje primerané finančné prostriedky na podporu politických reforiem a zosúladenia s acquis;

40.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky pridelené v rámci nástroja IPA III by mali byť podmienené rešpektovaním európskych hodnôt, ako sú právny štát, nezávislosť súdnictva, demokratický proces, dodržiavanie základných hodnôt a dobré susedské vzťahy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie tejto podmienky; žiada Komisiu, aby použila finančné prostriedky, ktoré sú v súčasnosti pridelené v rámci IPA III, na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a novinárov Turecka prostredníctvom priameho riadenia EÚ, a na zvýšenie počtu príležitostí na medziľudské kontakty, akademický dialóg, prístup tureckých študentov k európskym univerzitám a mediálne platformy pre novinárov s cieľom chrániť a presadzovať demokratické hodnoty a zásady, ľudské práva a právny štát;

41.  zdôrazňuje, že pozícia Európskeho parlamentu z prvého čítania o NDICI bola prijatá 4. marca 2019 a jeho mandát týkajúci sa tohto nástroja bol znovu potvrdený 8. októbra 2019; pripomína svoju pozíciu v prospech príspevku vo výške 45 % celkového finančného krytia nástroja NDICI na ciele v oblasti klímy, riadenia a ochrany životného prostredia, biodiverzity a boja proti dezertifikácii a na riešenie základných príčin migrácie a núteného vysídľovania, a kladie veľký dôraz na podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv žien, detí, utečencov, vysídlených osôb, LGBTI, osôb so zdravotným postihnutím a pôvodného obyvateľstva a etnických a náboženských menšín;

42.  pripomína, že dlhodobé riešenie súčasných javov v oblasti migrácie spočíva v politickom, hospodárskom a sociálnom rozvoji krajín, v ktorých vznikajú migračné toky; žiada, aby sa na príslušné programy vonkajšej politiky vyčlenili dostatočné finančné zdroje na podporu spravodlivých a vzájomne prospešných partnerstiev medzi EÚ a krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami vrátane krajín na africkom kontinente; v tom istom kontexte a so zreteľom na zložitú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza Agentúra OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), vyzýva EÚ, aby v roku 2021 zvýšila svoju finančnú podporu tejto agentúry, a to s cieľom zachovať neprerušené poskytovanie životne dôležitých služieb miliónom palestínskych utečencov;

43.  je znepokojený rýchlym celosvetovým rozšírením pandémie COVID-19 a jej vplyvom na postihnuté krajiny; je presvedčený, že na prekonanie tejto celosvetovej krízy je nevyhnutná medzinárodná spolupráca; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu v rámci celosvetového úsilia o zamedzenie pandémie a zmiernenie jej vplyvu; vyzýva EÚ, aby prejavila solidaritu s postihnutými tretími krajinami, a to aj mobilizáciou dodatočných zdrojov s cieľom pomôcť postihnutým krajinám v obnove ich hospodárstiev, zmierniť sociálno-ekonomický vplyv tejto krízy a posilniť kapacity systémov verejného zdravotníctva na celom svete;

44.  pripomína, že ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou politiky vonkajšej činnosti EÚ; opätovne zdôrazňuje potrebu navýšenia finančných prostriedkov na podporu ľudských práv na celom svete s osobitným dôrazom na ochranu obhajcov ľudských práv, najmä tých, ktorí sú najviac ohrození; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu pokračovať v mechanizme obhajcov ľudských práv (Protectdefenders.eu) a zvýšiť prostriedky naň vyčlenené; domnieva sa, že EÚ by sa mala prísne zdržať poskytovania rozpočtovej podpory ako prostriedku pomoci v krajinách, ktoré hrubo porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a demokracie alebo ktoré nedokážu preukázať svoj záväzok bojovať proti korupcii; zdôrazňuje význam volebných pozorovateľských misií, najmä miestnych skupín občianskej spoločnosti, a požaduje primeranú úroveň ich financovania;

45.  vyzýva na ďalšie financovanie strategických komunikačných opatrení na boj proti dezinformačným kampaniam, ktoré sa čoraz viac používajú na oslabenie demokratického poriadku v Únii a v krajinách jej blízkeho susedstva; zdôrazňuje význam hlavného projektu pracovnej skupiny East StratCom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s názvom EUvsDisinfo (EÚ proti dezinformáciám) v boji proti dezinformáciám, propagande a zahraničným vplyvom;

46.  zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej finančnej podpory na vytvorenie skutočnej európskej obrannej únie, podporu strategickej autonómie a posilnenie úlohy EÚ na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje najmä, že je dôležité zachovať pozíciu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o prostriedky pre Európsky obranný fond a vojenskú mobilitu; zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť trvalá podpora a posilnená koordinácia politiky a akcií v oblasti obrany v rámci Európskej obrannej agentúry (ďalej len „EDA“), stálej štruktúrovanej spolupráce (ďalej len „PESCO“), EDF a ďalších iniciatív; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila financovanie administratívnych a prevádzkových výdavkov EDA a PESCO z rozpočtu Únie, čím sa obnoví rozpočtová funkcia Európskeho parlamentu, ako sa stanovuje v článku 41 Zmluvy o EÚ;

47.  opäť zdôrazňuje, že nová štruktúra nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (EFI) by mala zvýšiť súdržnosť, zodpovednosť, efektívnosť a demokratický dohľad; zdôrazňuje potrebu väčšej úlohy Európskeho parlamentu v strategickom riadení nových nástrojov; očakáva, že bude už od raného štádia zapojený do (predbežného) programovania nových nástrojov;

48.  naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila všetky možné scenáre a pripravila sa na ne, a to s cieľom zaistiť správne finančné riadenie rozpočtu Únie, s vymedzením jednoznačných záväzkov, načrtnutím mechanizmov a ochranou rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúca účasť Spojeného kráľovstva na programoch EÚ rešpektovala spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a prínosy;

49.  vyjadruje želanie, aby Spojené kráľovstvo zostalo čo najbližším partnerom v čo najväčšom počte programov EÚ, najmä v programoch Erasmus+ a Horizont Európa;

50.  pripomína zásadnú úlohu agentúr EÚ vo vykonávaní cieľov politiky EÚ a znovu potvrdzuje, že je dôležité, aby sa týmto orgánom pridelili dostatočné a predvídateľné finančné prostriedky a personál na efektívne plnenie ich úloh, pričom treba odmietnuť všetky neopodstatnené a svojvoľné škrty v ich rozpočtoch v reálnom vyjadrení; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Európskej environmentálnej agentúry pri rozvoji informovanosti v súvislosti so zmenou klímy, Európskeho orgánu práce pri presadzovaní mobility pracovnej sily, ako aj Európskeho podporného úradu pre azyl a Agentúry pre základné práva pri podpore žiadateľov o azyl, ktorí v Európe hľadajú ochranu;

51.  zdôrazňuje zároveň, že je veľmi potrebné bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu a podporovať agentúry EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré poskytujú podporu členským štátom na vonkajších hraniciach, ako je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex); berie na vedomie úlohu, ktorú má agentúra Frontex zohrávať v kontexte súčasnej migračnej krízy na vonkajších hraniciach EÚ s Tureckom; požaduje primerané finančné prostriedky na riadenie hraníc v rozpočte na rok 2021;

52.  poznamenáva, že agentúram pôsobiacim v oblasti bezpečnosti, presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestných veciach sa prideľuje stále viac úloh; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov a pracovných miest pre tieto agentúry, najmä pre Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), Európsky policajný úrad (Europol), Európsku policajnú akadémiu (CEPOL), Agentúru Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), ako aj primerané financovanie a zamestnancov pre subjekty, ktoré budú riešiť problematiku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

53.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou úrovňou finančných prostriedkov a počtom zamestnancov pridelených Európskej prokuratúre v priebehu rozpočtového postupu na rok 2020 a so zreteľom na rok 2021 vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet zamestnancov a zdroje pre tento inštitucionálny orgán a ochránila jeho rozpočtovú nezávislosť; zdôrazňuje, že zriadenie Európskej prokuratúry nesmie viesť k zhoršeniu schopnosti Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) riadne fungovať;

54.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v dôsledku výskytu ochorenia COVID-19 v Európe a potreby rýchlej, koordinovanej a jednotnej reakcie EÚ poskytla primerané a potrebné finančné prostriedky príslušným agentúram EÚ, ktoré musia konať a podporovať Komisiu a členské štáty v úsilí o riešenie tejto pandémie, najmä Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej agentúre pre lieky (EMA); trvá na tom, aby Komisia a Rada upustili od znižovania zdrojov Európskej chemickej agentúry (ECHA) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA);

55.  zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) pri zohľadnení dodatočných úloh, ktorými bola poverená na základe nedávnych právnych predpisov vrátane balíka opatrení v oblasti čistej energie; okrem toho pripomína, že Agentúre na podporu orgánu BEREC (úradu BEREC) treba poskytnúť dodatočné zdroje na plnenie úloh stanovených v nariadení o BEREC a v európskom kódexe elektronických komunikácií;

56.  pripomína, že žiadna politika Únie, či už s cieľom vyrovnať sa s krízou súvisiacou s ochorením COVID-19, alebo s vykonávaním európskej zelenej dohody, sa nemôže riadne vykonávať bez podpory špecializovanej verejnej služby Únie a dostatočného financovania;

57.  domnieva sa, že v aktuálnej politickej a hospodárskej situácii by sa Konferencia o budúcnosti Európy mala primerane podporiť aj na strane rozpočtu a že Európska komisia, okrem iných inštitúcií zapojených do tohto projektu, by mala mať k dispozícii prostriedky potrebné na to, aby bol tento projekt úspešný;

58.  žiada Komisiu, aby bola príkladom v snahe o zaručenie kvalitného a sociálne zodpovedného verejného obstarávania, aby sa zákazky prideľovali podnikom, ktoré rešpektujú environmentálne a základné pracovné normy, a v úsilí o presadzovanie vylepšených a prísnejších kritérií s cieľom predchádzať konfliktom záujmov;

59.  požaduje rodovo responzívne posúdenie predchádzajúceho rozpočtového obdobia a uplatňovanie rodového rozpočtovania v rozpočte EÚ na rok 2021; očakáva preto, že Komisia do návrhu rozpočtu na rok 2021 zaradí prílohu, ktorá spojí rodovo špecifické informácie o cieľoch, vstupoch, výstupoch, výsledkoch a bude obsahovať finančné záväzky v oblasti rodovej rovnosti a súvisiace monitorovacie opatrenia;

Dostatočná a realistická úroveň platieb

60.  je odhodlaný predísť novej platobnej kríze, najmä v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19; opätovne zdôrazňuje, že celkový strop platieb musí zohľadňovať aj bezprecedentný objem nesplatených záväzkov na konci roka 2020, ktorý sa má uhradiť v rámci ďalšieho VFR; ďalej konštatuje, že platobné rozpočtové prostriedky v roku 2021 budú zamerané najmä na dokončenie programov na roky 2014 – 2020; trvá však na tom, že by to nemalo brániť začatiu nových programov;

61.  trvá preto v súlade s opatreniami na rok 2020 na potrebe zabezpečenia vysokej úrovne likvidity pre členské štáty v rámci reakcie na pandémiu COVID-19;

62.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti daňových príjmov by späť do ich vnútroštátnych rozpočtov priniesla viac než akýkoľvek škrt vo výdavkoch ročného rozpočtu EÚ;

63.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa žiadne finančné prostriedky EÚ neposkytovali subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ (vrátane dodávateľov a subdodávateľov, účastníkov pracovných seminárov a školení a príjemcov finančnej podpory pre tretie strany);

64.  je presvedčený o tom, že pre každú právnickú osobu, ktorá je skutočným vlastníkom právneho subjektu prijímajúceho finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, musí platiť zákaz prijímania akýchkoľvek finančných prostriedkov z existujúceho aj budúcich európskych rozpočtov podľa pravidiel tohto nariadenia o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027, vrátane priamych poľnohospodárskych platieb a akýchkoľvek úhrad, výdavkov, záruk a iných v ňom uvedených dávok, ak je v jednoznačnom konflikte záujmov v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ) 2018/1046;

65.  opäť zdôrazňuje svoj dlhodobý postoj, že nové politické priority a budúce výzvy, pred ktorými EÚ stojí, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním výšky rozpočtových prostriedkov existujúcich programov; domnieva sa, že táto zásada by sa mala uplatňovať aj na opravné rozpočty;

66.  konštatuje, že rozpočet na rok 2021 ako prvý rok potenciálne dohodnutého nového VFR bude prvým rozpočtom zohľadňujúcim novú rozpočtovú nomenklatúru; vyzýva Komisiu, aby do jej prípravy riadne zapojila rozpočtový orgán; domnieva sa, že nová nomenklatúra, ktorá by mala byť lepšie zosúladená s politickými prioritami, musí byť aj dostatočne podrobná, aby rozpočtovému orgánu umožnila účinne plniť jeho rozhodovaciu úlohu a aby Európsky parlament mohol plniť svoje úlohy v oblasti demokratického dohľadu a kontroly;

67.  konštatuje, že Európsky parlament bude ako zložka rozpočtového orgánu priamo volená občanmi plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy na pilotné projekty a prípravné akcie, a vyjadrovať tak svoju politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) https://www.ipcc.ch/sr15/
(2) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(6) Ú. v. EÚ L 57, 27.2.2020, s. 1.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0449.
(8) Prijaté texty, P9_TA(2019)0032.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.
(10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0065.
(11) Prijaté texty, P9_TA(2020)0124.
(12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0015.
(13) Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.
(14) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.

Posledná úprava: 8. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia