Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2209(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0112/2020

Predkladané texty :

A9-0112/2020

Rozpravy :

PV 18/06/2020 - 6
CRE 18/06/2020 - 6

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0167

Prijaté texty
PDF 210kWORD 73k
Piatok, 19. júna 2020 - Brusel Finálna verzia
Východné partnerstvo pred samitom v júni 2020
P9_TA(2020)0167A9-0112/2020

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k Východnému partnerstvu pred samitom v júni 2020 (2019/2209(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3 a 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o EÚ (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na vytvorenie Východného partnerstva v Prahe 7. mája 2009, ktoré je výsledkom spoločného úsilia EÚ a jej šiestich východných európskych partnerov – Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, ktoré sa uskutočnili v roku 2009 v Prahe, v roku 2011 vo Varšave, v roku 2013 vo Vilniuse, 2015 v Rige a v roku 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(1), na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej(2), na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej(3) vrátane prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu (DCFTA), ako aj na Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej(4),

–  so zreteľom na priority partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom, ktoré Rada pre spoluprácu podporila 28. septembra 2018(5),

–  so zreteľom na záverečné stanoviská a odporúčania zo schôdzí parlamentných výborov pre pridruženie s Ukrajinou a Moldavskom, ktoré sa konali 19. decembra 2019,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho parlamentu o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky z 18. decembra 2019(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806(7) uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti,

–  so zreteľom na dohody medzi Európskou úniou a Arménskou republikou(8) a Azerbajdžanskou republikou(9) o zjednodušení vydávania víz a na podpis dohody o zjednodušení vydávania víz uzatvorenej medzi Európskou úniou a Bieloruskou republikou 8. januára 2020(10),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. marca 2020: Východné partnerstvo po roku 2020 s názvom Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré slúži všetkým,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike a Východnom partnerstve,

–  so zreteľom na odporúčania a činnosti Parlamentného zhromaždenia Euronest, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva, Výboru regiónov a Konferencie regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP),

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 9. decembra 2019 s názvom Budúcnosť stratégie Trio Plus 2030: budovanie budúcnosti Východného partnerstva,

–  so zreteľom na globálnu stratégiou EÚ a na revidovanú európsku susedskú politiku,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko(11), z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike(12), z 18. septembra 2014 o situácii na Ukrajine a aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(13), z 15. januára 2015 o situácii na Ukrajine(14), z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(15), z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(16), z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(17), z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii(18), z 13. decembra 2016 o právach žien v krajinách Východného partnerstva(19), zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme(20), z 19. apríla 2018 o Bielorusku(21), zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska(22), zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej, v mene Únie(23), zo 4. októbra 2018 o zhoršovaní slobody médií v Bielorusku, najmä o prípade webovej lokality Charter 97(24), zo 14. novembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Moldavskom(25), zo 14. novembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(26) a z 12. decembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou(27),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Ruska, najmä na tie, ktoré súvisia s krokmi Ruska na území krajín Východného partnerstva, s porušovaním práv krymských Tatárov, s okupáciou častí územia Gruzínska a súvisiacimi činnosťami vytyčovania hraníc, ako aj s nepriateľskou propagandou a dezinformáciami namierenými proti EÚ a krajinám Východného partnerstva,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a ESVČ z 15. novembra 2017 o Východnom partnerstve v rámci príprav na samit v novembri 2017(28) a svoje odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 4. júla 2018 k rokovaniam o komplexnej dohode medzi EÚ a Azerbajdžanom(29),

–  so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0112/2020),

A.  keďže v predvídateľnej budúcnosti EÚ zostane dominantnou politickou a hospodárskou silou Európy, z čoho jej vyplýva zodpovednosť k jej susedom;

B.  keďže v globálnej stratégii Európskej únie z júna 2016 sa uvádza, že prioritou EÚ je podporovať odolné, dobre spravované, prosperujúce a zosúladené krajiny v susedstve;

C.  keďže Východné partnerstvo je vo svojej podstate inkluzívne, je založené na spoločných záujmoch a vzájomnom pochopení, spoločnej zodpovednosti, diferencovaní a podmienenosti a je zamerané na spoločný záväzok Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavskej republiky, Ukrajiny a Európskej únie prehlbovať vzájomné vzťahy a dodržiavať medzinárodné právo a základné hodnoty, ako sú demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, právny štát, nezávislosť a nestrannosť súdnictva, sociálne trhové hospodárstvo, udržateľný rozvoj a dobrá správa vecí verejných, s cieľom zvyšovať stabilitu a prosperitu;

D.  keďže intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva nie je lineárny proces a plnohodnotnú spoluprácu možno dosiahnuť a zachovať len vtedy, ak sa počas ústavného a legislatívneho procesu dodržiavajú základné európske hodnoty a zásady a ak je zabezpečený boj proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí, oligarchickým štruktúram a nepotizmu; zdôrazňuje však, že v závažných prípadoch nedodržania záväzku môže byť spolupráca ukončená;

E.  keďže niektoré krajiny Východného partnerstva sa rozhodli pre užšiu politickú, ľudskú a hospodársku integráciu s EÚ založenú na zásade diferenciácie a v súlade s výsledkami a ašpiráciami v oblasti výkonnosti a uzavreli ambiciózne dohody o pridružení, ktorých súčasťou sú prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“), ako aj bezvízové režimy a dohody o spoločnom leteckom priestore; okrem toho vyhlásili za strategický cieľ členstvo v EÚ a už preukázali svoju schopnosť zabezpečiť väčšiu stabilitu, bezpečnosť, prosperitu a odolnosť vo východnom susedstve; keďže úroveň verejnej podpory európskej integrácie je v rámci ich spoločností naďalej veľmi vysoká;

F.  keďže iné krajiny Východného partnerstva majú voči EÚ diferencovanejšie ambície; keďže Arménsko je súčasťou Ruskom vedených hospodárskych a vojenských regionálnych integračných štruktúr (Eurázijská hospodárska únia a Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti) a s EÚ uzavrelo Dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve; keďže Azerbajdžan od roku 2017 vedie s EÚ rokovania o novej komplexnej dohode, ktorá nahradí Dohodu o partnerstve a spolupráci z roku 1999; keďže Bielorusko nemá žiaden zmluvne založený vzťah s EÚ, nedávno však boli podpísané dohody o zjednodušení vízového režimu a o readmisii;

G.  keďže už od vytvorenia Východného partnerstva partnerské krajiny vykazujú, z dôvodu vnútorných aj vonkajších faktorov, rozdielne tempo politických a hospodárskych reforiem a ešte nedosiahli bod, po ktorom budú tieto reformy nezvratné;

H.  keďže zachovanie dlhodobej európskej perspektívy pre krajiny Východného partnerstva, ktoré o to majú záujem, je katalyzátor demokracie a ďalších reforiem v krajinách Východného partnerstva;

I.  keďže je potrebné podnecovať vytváranie na mieru prispôsobených stratégií so všetkými krajinami Východného partnerstva, ako aj pokročiť k ambicióznejším formám spolupráce a integrácie, keď si to budú partnerské krajiny priať, a podporovať a udržiavať ambiciózne tempo uskutočňovania reforiem zameraných na európsku integráciu;

J.  keďže tento cieľ možno docieliť za predpokladu, že sa dosiahne pokrok, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a posilňovanie demokracie, a že sa včas, autenticky, udržateľne a účinne vykonajú komplexné reformy, s podporou flexibilných nástrojov EÚ a v súlade s medzinárodnými záväzkami a povinnosťami, ako aj rešpektujúc základné ľudské práva a práva menšín;

K.  keďže úspechy a posilnená diferenciácia v bilaterálnych vzťahoch medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, s ktorými EÚ podpísala dohodu o pridružení, sú vítané a teraz nastal čas poskytnúť týmto krajinám jednoznačnejšie usmernenia týkajúce sa konkrétnych priorít reforiem, kritérií zosúlaďovania a ďalších krokov procesu integrácie do EÚ;

L.  keďže hlavným cieľom dohôd o pridružení/DCFTA je vytvoriť potrebné podmienky na urýchlenie politického pridružovania sa a ďalšej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami, ktoré o to majú záujem;

M.  keďže nezávislosť, zvrchovanosť a územná celistvosť krajín Východného partnerstva stále narúšajú nevyriešené regionálne konflikty, vonkajšia agresia a pretrvávajúca okupácia území niektorých z týchto krajín, čo zhoršuje situáciu v oblasti ľudských práv, predstavuje prekážku budovania väčšej prosperity, stability a rastu Východného partnerstva a narúša činnosť EÚ, a tým je ohrozený celý projekt Východného partnerstva; keďže vo väčšine týchto konfliktov Rusko zohráva aktívnu úlohu ako agresor, a to prostredníctvom svojej hybridnej vojny, politiky nelegálnej okupácie a anexie, kybernetických útokov, propagandy a dezinformácií, ktoré ohrozujú európsku bezpečnosť ako celok;

N.  keďže európska prosperita a bezpečnosť úzko súvisia so situáciou v susedných krajinách, a najmä krajinách Východného partnerstva; keďže Východné partnerstvo sleduje spoločné ciele dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce a že revidovaná európska susedská politika by mala podporovať a posilňovať kapacity na riešenie dvojstranných sporov a usilovať sa o zmierenie medzi spoločnosťami vo východnom susedstve;

O.  keďže Európsky parlament odsudzuje porušovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti krajín Východného partnerstva, neuznáva násilné zmeny na ich hraniciach a pokusy o anexiu ich území a odmieta použitie sily alebo hrozby sily, pričom zdieľa záväzok EÚ podporovať mierové riešenie konfliktov diplomatickou cestou a v súlade s normami a zásadami medzinárodného práva, Charty OSN a Helsinského záverečného aktu, najmä v konfliktoch, kde je jednou zo strán Rusko;

P.  keďže od vytvorenia Východného partnerstva EÚ rozširuje a udržiava svoju politickú, hospodársku a bezpečnostnú prítomnosť v krajinách Východného partnerstva, čím získava čoraz väčšie možnosti a príležitosti presadzovať svoje hodnoty a zásady a čím zvyšuje vzájomnú závislosť EÚ a krajín Východného partnerstva;

Q.  keďže krajiny Východného partnerstva môžu zohrávať významnú úlohu v oblasti priameho prístupu do Strednej Ázie a prispievať k stratégii EÚ pre Strednú Áziu ako spoľahliví východoeurópski partneri;

R.  keďže EÚ prostredníctvom Východného partnerstva pomohla naštartovať štrukturálne reformy, vrátane inštitúcií a štruktúr riadenia, ako aj položiť základy hlbokej sociálno-ekonomickej a politickej transformácie vo východnom susedstve; keďže pokrok sa dosiahol pri aproximácii krajín Východného partnerstva regulačnému rámcu EÚ a jeho normám, štandardom a postupom;

S.  keďže priamym dôsledkom Východného partnerstva je posilnenie postavenia občianskej spoločnosti, zvýšenie očakávaní a požiadavka zodpovednosti a transparentnosti adresovaná vládam krajín Východného partnerstva, čo sa ukázalo ako dôležitá vnútorná hnacia sila reforiem; keďže úspech transformácie v krajinách Východného partnerstva, a najmä v troch pridružených partnerských krajinách, môže byť pozitívnym príkladom pre iné krajiny;

T.  keďže nezávislí prokurátori a sudcovia, slobodné súdy a inštitúcie, silná občianska spoločnosť a nezávislé média pôsobiace ako strážcovia sú kľúčové prvky, ktoré by EÚ mala naďalej vo svojom východnom susedstve aktívne podporovať;

U.  keďže silné a odolné inštitúcie, uplatňovanie zásad právneho štátu, vykonávanie justičných reforiem a boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí sú základné prvky budovania spravodlivého, stabilného a dôveryhodného prostredia, ktoré zase môže priťahovať dlhodobé investície a rast do krajín Východného partnerstva a udržiavať ich tam;

V.  keďže pri príležitosti 10. výročia Východného partnerstva Európska rada zdôraznila dôležitosť strategického partnerstva s krajinami Východného partnerstva a vyzvala Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby predložili dlhodobé politické návrhy v záujme prípravy samitu plánovaného na jún 2020;

W.  keďže Európsky parlament je odhodlaný každoročne prijímať uznesenia o vykonávaní dohôd o pridružení/DCFTA zo strany pridružených krajín a aspoň dvakrát za rok odporúčania týkajúce sa vzťahov s ostatnými krajinami Východného partnerstva a politiky Východného partnerstva ako celku;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

Štruktúrovaný dialóg, budovanie štátu a demokratická zodpovednosť

Odvetvová spolupráca smerujúca k spoločnému hospodárskemu priestoru

Posilnenie ľudského kapitálu

Bezpečnosť, stabilita, územná celistvosť a riešenie konfliktov

Miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť

Lepšie médiá, komunikácia a riadenie politiky

   a) uznať, že krajiny Východného partnerstva preberajú čoraz väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o iniciatívu Východného partnerstva a stále viac sa do nej zapájajú; zdôrazniť význam úsilia o nepretržité vysielanie impulzu na účinnú spoluprácu, intenzívny dialóg a úzke partnerstvo v rámci Východného partnerstva, ktorý je posilnený transformačným vplyvom politiky Východného partnerstva podporujúcej reformy, ktoré vytvárajú v krajinách Východného partnerstva politické, sociálne, hospodárske a právne zmeny, pričom sa zohľadňuje miera ambícií voči EÚ; upozorniť na snahy pridružených krajín o stále užší vzťah s EÚ; potvrdiť zvrchované právo krajín Východného partnerstva slobodne si zvoliť ich individuálnu mieru spolupráce alebo integrácie s EÚ a odmietnuť akýkoľvek vonkajší nátlak na túto voľbu;
   b) zdôrazniť, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ za predpokladu, že rešpektuje hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ; pripustiť, že hoci pristúpenie nie je predmetom projektu Východného partnerstva, môže politika Východného partnerstva uľahčiť proces postupnej integrácie do EÚ; mať na pamäti, že pre prípadný proces pristúpenia musia byť EÚ aj príslušná krajina Východného partnerstva dobre pripravené, pričom sa zohľadní budúci reformný proces EÚ a aproximácia partnerskej krajiny s acquis EÚ, ako aj jej súlad s kritériami členstva v EÚ; zaistiť, aby bolo plnohodnotné vykonávanie aktuálnych dohôd medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva prvým krokom v tomto procese postupnej integrácie;
   c) urýchlene prijať strategickú a na budúcnosť orientovanú víziu na nasledujúce desaťročie Východného partnerstva po roku 2020 s cieľom ponúknuť prínosy v prvom rade pre občanov, posilniť odolnosť, podporiť udržateľný rozvoj, zabezpečiť nezvratné úspechy a prehĺbiť spoluprácu a proces integrácie medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, čo je vo vlastnom bezpečnostnom a hospodárskom záujme EÚ;
   d) zabezpečiť, aby závery samitu, ktorý sa uskutoční v júni 2020, zahŕňali jasnú stratégiu a dlhodobú spoločnú víziu ďalšej angažovanosti a rozvoja Východného partnerstva po roku 2020, posilnené záväzky EÚ a politické stimuly, ako aj prísľub krajín Východného partnerstva, že budú plniť svoje záväzky; v súlade s uzneseniami a odporúčaniami Európskeho parlamentu nabádať budúce predsedníctva Rady EÚ, aby pripravili podrobné a ambiciózne agendy spolupráce s krajinami Východného partnerstva, ktoré by pomohli formovať vzťahy s krajinami Východného partnerstva v ďalších desaťročiach obojstranne žiadúcim smerom;
   e) uznať, že Východné partnerstvo by malo naďalej byť príťažlivým rámcom pre spoluprácu a podporiť tento proces v súlade so zásadou „viac za viac“ s cieľom dosiahnuť to, aby sa krajiny Východného partnerstva aj naďalej zapájali do reformného procesu a ďalej kráčali po svojej ceste smerom do EÚ;
   f) uznať, že Východné partnerstvo funguje na obe strany, keďže skúsenosti krajín Východného partnerstva je možné zdieľať k vzájomnému prospechu EÚ a jej členských štátov aj krajín Východného partnerstva;
   g) zachovávať vyvážený prístup medzi na mieru prispôsobenou diferenciáciou v rámci Východného partnerstva a inkluzívnosťou, súdržnosťou a konzistentnosťou viacstranného rámca, ktorý ostáva referenčným bodom pre všetky krajiny Východného partnerstva; zabrániť deleniu Východného partnerstva podľa ambícií jednotlivých krajín voči EÚ; zohľadniť skutočnosť, že rozsah a hĺbka spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva majú byť určované na základe ambícií strán a vykonávania reforiem z ich strany; uznať, že dohody o pridružení/DCFTA, ktoré boli podpísané s Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, sú dôkazom diferencovaného prístupu a mali by viesť k ešte lepším formátom a plánom bilaterálnych vzťahov na základe zásady „viac za viac“;
   h) so zreteľom na prístup prispôsobený na mieru zvážiť vypracovanie stratégie posilnenej spolupráce pre tieto tri pridružené krajiny, ktorá by mohla vytvoriť program na podporu reforiem a investícií v oblastiach, ako je budovanie kapacít, doprava, infraštruktúra, prepojenosť, energetika, spravodlivosť a digitálne hospodárstvo, a neskôr by mohla byť rozšírená na zostávajúce krajiny Východného partnerstva na základe individuálneho posúdenia reformných záväzkov EÚ a dosiahnutého pokroku, a to so zreteľom na potrebu zachovať súdržnosť Východného partnerstva a v súlade so zásadou inkluzívnosti; tento dialóg by mohol zahŕňať stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi pridružených krajín na štruktúrovanom základe popri zasadnutiach Európskej rady a pravidelnú účasť ich zástupcov na schôdzach pracovných skupín a výborov Európskej rady;
   i) začať proces zameraný na vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, ktorý povedie k integrácii opierajúcej sa o štyri slobody, ktorá by umožnila hlbšiu hospodársku integráciu krajín Východného partnerstva do politík EÚ a zbližovanie týchto krajín a hlbšiu hospodársku spoluprácu medzi krajinami Východného partnerstva navzájom, pričom sa využijú skúsenosti, ktoré sa získali v prípade krajín západného Balkánu;
   j) začať dodatočné opatrenia na hlbšiu integráciu a ďalšiu odvetvovú spoluprácu krajín Východného partnerstva s EÚ a ich účasť vo vybraných agentúrach EÚ, v platformách pre investičný rámec a programoch a iniciatívach v rámci EÚ, a to v plnom súlade s existujúcimi podmienkami a na základe prístupu EÚ založeného na stimuloch s cieľom dosiahnuť ďalšie zbližovanie v duchu zásady „viac za viac“ a s prihliadnutím na najlepšie postupy týkajúce sa podpory reforiem;
   k) poskytovať väčšiu finančnú pomoc krajinám Východného partnerstva a podmieniť ju, a to aj v súvislosti s prebiehajúcimi legislatívnymi rokovaniami o vonkajších finančných nástrojoch na obdobie 2021 – 2027; zabezpečiť, aby takáto pomoc zodpovedala osobitným potrebám jednotlivých krajín Východného partnerstva podľa usmernení Európskeho parlamentu vydávaných prostredníctvom delegovaných aktov a aby bola použitá na vykonávanie činností v rámci programu Východného partnerstva; uznať, že finančná pomoc EÚ je aj investíciou do budúcnosti, keďže podporuje reformy, ktoré zvyšujú hospodársku a sociálnu stabilitu krajín Východného partnerstva, a vytvára základ pre úspešnú budúcu spoluprácu;
   l) uznať potrebu dodatočného rámca politickej, administratívnej a finančnej podpory pre tri pridružené krajiny v rámci celého Východného partnerstva založeného na individuálnom prístupe, ktorý by riešil ich osobitné potreby v oblasti štrukturálnych reforiem, modernizácie a budovania inštitúcií; uvedomiť si, že tento prístup k finančným prostriedkom EÚ by mal byť spojený s reformnými záväzkami a mal by zahŕňať súbor ambicióznych kritérií;
   m) vzhľadom na nedávny vývoj v EÚ a krajinách Východného partnerstva prioritizovať zásadu „viac za viac“ so zreteľom na demokraciu a zásadu právneho štátu a zabezpečiť, aby kľúčovými kritériami a podmienkami užšieho politického partnerstva a finančnej pomoci ostali funkčné a odolné demokratické inštitúcie, právny štát, dobrá správa vecí verejných, boj proti korupcii a nepotizmu, sloboda médií a dodržiavanie ľudských práv;
   n) vykonávať pravidelné posudzovanie vplyvov podporných programov EÚ s cieľom zvýšiť ich efektívnosť a včas uskutočňovať úpravy; reagovať rýchlejšie na zhoršovanie právneho štátu a demokratickej zodpovednosti v krajinách Východného partnerstva a uplatňovať inteligentnú podmienenosť, a to aj prostredníctvom prepojenia makrofinančnej pomoci s demokratizáciou a reformami, s cieľom zabrániť ďalšej regresii partnerských vlád; vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné presmerovať pomoc v danej krajine Východného partnerstva z ústredných orgánov na miestne orgány alebo aktérov občianskej spoločnosti, ak ústredné orgány neplnia záväzky;
   o) zlepšiť úlohu Európskeho parlamentu pri kontrole programov a dohľade nad nimi pri uplatňovaní nástrojov vonkajšieho financovania z prostriedkov EÚ prostredníctvom delegovaných aktov;
   p) zlepšiť parlamentnú diplomaciu a preskúmať fungovanie parlamentného zhromaždenia Euronest, aby mohlo dosiahnuť svoj plný potenciál;
   q) uznať pridružený štatút rozvinutých krajín Východného partnerstva, najmä signatárov dohôd o pridružení s DCFTA, pri zachovaní inkluzívnej povahy partnerstva a pokračovaní angažovanosti so všetkými krajinami Východného partnerstva, a zaviesť väčší počet fór slúžiacich na posilnený politický dialóg s nimi s cieľom presadzovať ďalšiu hospodársku integráciu a harmonizáciu právnych predpisov; napríklad zahrnúť pridružené krajiny ako pozorovateľov do rokovaní výborov zriadených podľa článku 291 ZFEÚ a podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 s cieľom ukázať tak odhodlanie EÚ dosiahnuť ďalšiu integráciu a posilniť reformné smerovanie a administratíve know-how týchto krajín;
   r) zapájať sa s krajinami Východného partnerstva viac do pomoci pri budovaní štátu a posilňovania inštitúcií a ich zodpovednosti tým, že sa všetkým krajinám Východného partnerstva poskytnú podobné nástroje, ako je skupina na podporu Ukrajiny, pričom prioritu budú mať pridružení partneri; rozvíjať existujúce a nové nástroje EÚ v oblasti právneho štátu a dobrej správy vecí verejných s cieľom monitorovať a posudzovať pokrok dosiahnutý pridruženými partnermi, najmä porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície a mechanizmus právneho štátu; poskytovať účinné usmernenia a referenčné kritériá pre reformy, a to aj prijatím plánov na špecifikáciu záväzkov v oblasti pridruženia; vytvoriť podrobné pracovné dokumenty s jednoznačnou metodikou a porovnávacím pohľadom čerpajúce z praxe akčného plánu liberalizácie vízového režimu a z prístupového procesu s cieľom doplniť aktuálne správy o pokroku a programy pridruženia;
   s) zahrnúť monitorovanie viacerých zainteresovaných subjektov do procesu posudzovania reforiem v krajinách Východného partnerstva ako povinnosť vlád krajín Východného partnerstva, a to podľa postupu už zavedeného na Ukrajine; zaistiť pokračovanie praxe, v rámci ktorej Komisia a ESVČ každoročne podávajú správy o vykonávaní pridruženia týkajúce sa pokroku dosiahnutého tromi pridruženými partnermi, a uplatňovať zjednotenú metodiku hodnotenia, najmä pri analyzovaní reforiem v rovnakých oblastiach a sektoroch; vydávať pravidelné, aspoň dvakrát za rok podávané správy o vzťahoch s nepridruženými krajinami Východného partnerstva; predložiť správu o vykonávaní obchodných dohôd a dohôd o pridružení medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva so zameraním na sociálny, environmentálny a hospodársky rozvoj v spoločnostiach krajín Východného partnerstva, a to aj v rámci Parížskej dohody;
   t) uznať, že silné, nezávislé a efektívne inštitúcie na centrálnej a miestnej úrovni sú kľúčom k demokratickej zodpovednosti, odstráneniu oligarchie a boju proti korupcii a ovládnutiu štátu; snažiť sa preto o obnovený záväzok krajín Východného partnerstva vykonať komplexné reformy súdnictva a verejnej správy zamerané na zaistenie nezávislosti, kompetentnosti a náboru sudcov a štátnych zamestnancov na základe zásluh, ako aj prioritne bojovať proti korupcii, okrem iného zmenšením priestoru pre korupciu zvýšenou transparentnosťou, zodpovednosťou a presadzovaním tzv. čistého správania sa obyvateľstva, posilňovaním právneho štátu a presadzovaním dobrej správy vecí verejných; uznať, že bez dosiahnutia uvedených cieľov bude prakticky nemožné dosiahnuť udržateľný rast, zlepšiť hospodársku aktivitu a rozvoj, znížiť chudobu, zvýšiť priame zahraničné investície a zlepšiť spoločenskú dôveru a politickú stabilitu;
   u) presadzovať v širšom spektre právne a hospodárske reformy s prenosom skúseností z členských štátov EÚ prostredníctvom projektov vytvárania partnerstiev, predovšetkým rozšírením programu partnerstiev na miestne a regionálne orgány verejnej správy;
   v) vybudovať verejnú správu európskej kvality v pridružených krajinách Východného partnerstva otvorením systémov pozorovania pri práci (job shadowing) umožňujúcich štátnym zamestnancom krajín Východného partnerstva dočasne pracovať v príslušných službách inštitúcií EÚ a členských štátov v konkrétnych oblastiach;
   w) podnecovať prácu politických nadácií pri podpore ďalšej generácie politických lídrov v krajinách Východného partnerstva;
   x) uznať iniciatívy vlád pridružených krajín na podporu ich vzájomnej spolupráce a spoločnej pozície v rámci Východného partnerstva a podporovať ich rozširovanie na viacodvetvovej úrovni, najmä v oblasti energetiky, dopravy, digitálnych záležitostí, kybernetickej bezpečnosti, ochrany životného prostredia, námorného hospodárstva, kontroly hraníc, colnej spolupráce, uľahčovania obchodu a spravodlivosti a vnútorných záležitostí; podobný prístup by sa mal uplatňovať na spoluprácu medzi všetkými krajinami Východného partnerstva v rôznych otázkach;
   y) podporovať medziregionálny obchod medzi krajinami Východného partnerstva, keďže zvýšený objem obchodu medzi viacerými partnermi prispieva k rozvoju odolnosti krajín a ich hospodárstiev; podporovať väčšie zapojenie krajín Východného partnerstva do makroregionálnych stratégií EÚ a účinný dialóg o medziregionálnej a cezhraničnej spolupráci s cieľom posilniť celoštátnu a regionálnu schopnosť partnerov a uľahčiť ich sociálny a hospodársky rozvoj;
   z) podporovať volebné reformy s cieľom zaistiť slobodné, spravodlivé, konkurenčné a transparentné voľby a podporovať plný súlad volieb, najmä pri prijímaní legislatívnych zmien volebného zákona a financovaní strán, s medzinárodnými normami, odporúčaniami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“) a so stanoviskami Benátskej komisie; naliehať na krajiny Východného partnerstva, aby zaistili, aby nedochádzalo k justičnému, fyzickému či inštitucionálnemu obťažovaniu politických aktérov, ktorí nesúhlasia s úradujúcou vládou, a aby ochraňovali slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania vrátane práva na pokojné demonštrácie; pochváliť štáty Východného partnerstva, ktoré súhlasili s vykonaním demokratizačných politických reforiem a podporiť posilnenie volebného legislatívneho rámca inkluzívnymi politickými dialógmi;
   aa) zaistiť, aby krajiny Východného partnerstva pri novelizovaní volebných právnych predpisov vytvorili rovnaké príležitosti pre všetky etnické a národnostné menšiny;
   ab) zaistiť pravidelné vysielanie európskych vojenských pozorovacích misií do krajín Východného partnerstva s cieľom podporiť proces posilňovania inštitúcií, volebných procesov a demokratickej zodpovednosti;
   ac) prispievať k predchádzaniu zásahov tretích strán do politických, volebných a iných demokratických procesov v štátoch Východného partnerstva, či už s cieľom ovplyvniť voľby, aby vyhral uprednostňovaný kandidát alebo strana, alebo oslabiť dôveru v demokratický systém, najmä prostredníctvom dezinformácií, nelegálneho politického financovania, kybernetických útokov na politických a mediálnych aktérov alebo akýmkoľvek iným protiprávnym spôsobom;
   ad) prijať sankčný mechanizmus EÚ trestajúci porušovanie ľudských práv alebo akýsi európsky Magnitského zákon, ktorý by sa uplatňoval na jednotlivcov alebo subjekty porušujúce ľudské práva alebo základné slobody, najmä zapojením sa do zatýkania, únosov a bitia predstaviteľov občianskej spoločnosti alebo opozičných aktivistov a novinárov a do násilného potláčania pokojných protestov, ako aj na osoby zapojené do prípadov korupcie na vysokých miestach v krajinách Východného partnerstva;
   ae) podporovať trvalé a účinné vykonávanie dohôd DCFTA, aby sa postupne vytvorili podmienky pre otvorenie jednotného trhu EÚ; zvážiť vytvorenie osobitného nástroja na aproximáciu práva zameraného na pomoc pridruženým krajinám s harmonizovaním ich právnych predpisov s acquis EÚ a na pomoc v úsilí o ich vykonávanie; uznať, že vykonávanie dohôd DCFTA prinieslo niekoľko pozitívnych výsledkov, stále však pretrvávajú problémy, ktoré treba primerane riešiť;
   af) uvedomiť si dôležitosť prehlbovania hospodárskej spolupráce a integrácie trhov s krajinami Východného partnerstva postupným otváraním jednotného trhu EÚ vrátane plnohodnotného vykonávania DCFTA a dodržiavania právnych, hospodárskych a technických nariadení a noriem, ako aj vytvorením spoločného hospodárskeho priestoru;
   ag) snažiť sa preskúmať a zabezpečiť spoluprácu a postupne diferencovanú odvetvovú integráciu spôsobilých a ochotných krajín Východného partnerstva okrem iných oblastí v energetickej únii, Dopravnom spoločenstve a jednotnom digitálnom trhu; zamerať sa na telekomunikácie a prioritne riešiť vytvorenie bezroamingového režimu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva aj v rámci Východného partnerstva, a to čo najskôr; budovať dôveryhodné služby vrátane kybernetických kapacít na ochranu kritickej infraštruktúry a osobných údajov a dosiahnuť väčšiu spoluprácu v colnej oblasti, bankových a finančných službách, ktoré by krajinám Východného partnerstva pomohli bojovať proti praniu špinavých peňazí a posilniť finančný dohľad, pričom by viedli k možnému rozšíreniu jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) do krajín Východného partnerstva;
   ah) zaviesť nástroje ako právny skríning a odvetvové plány na zistenie pripravenosti krajín Východného partnerstva na dodržiavanie acquis EÚ a potvrdiť ich pripravenosť na diferencovanú odvetvovú integráciu;
   ai) podporovať rozvoj elektronických služieb, komerčných aj verejných, elektronického hospodárstva, ako aj širokého spektra možností telepráce, a to s cieľom posilniť odolnosť v prípade krízy, podľa skúseností s pandémiamí;
   aj) zabezpečiť pevné zapojenie krajín Východného partnerstva do boja proti zmene klímy a do prispievania k nemu, a to aj účasťou na európskej zelenej dohode, a zabezpečiť, aby DCFTA nebola v rozpore s klimatickými cieľmi a iniciatívami, ktoré sú v nej stanovené; toto zapojenie by sa malo vykonávať v rámci investičnej podpory EÚ, a to aj z EBOR a EIB, a malo by byť podmienené kvalitným posúdením vplyvu na životné prostredie a na miestne komunity, s osobitným zameraním na odvetvia, ktoré by mohli byť postihnuté a mohli by potrebovať osobitnú podporu;
   ak) zaistiť, aby sa vykonali primerané kroky a venoval sa dostatok finančných prostriedkov na zlepšenie nakladania s odpadovými vodami v súlade s absorpčnou kapacitou partnerských krajín a na zlepšenie energetickej bezpečnosti a prepojenosti, najmä spätného toku plynu, energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov v krajinách Východného partnerstva; uznať dôležitú úlohu Azerbajdžanu pri diverzifikácii dodávok energie do EÚ, ako aj úspech Ukrajiny pri oddeľovaní plynárenskej prenosovej sústavy a podporiť snahy o energetickú nezávislosť a diverzifikáciu dodávok v iných krajinách Východného partnerstva; podnecovať krajiny Východného partnerstva k tomu, aby dokončili reformy v odvetví energetiky v súlade s právom EÚ vrátane práva v oblasti environmentálnej a bezpečnostnej politiky;
   al) poskytovať trvalú podporu v oblasti modernizácie systémov nakladania s pevným odpadom v krajinách Východného partnerstva na úroveň zodpovedajúcu normám EÚ, a to stanovením cieľov v oblasti recyklácie a vytvorením recyklačných systémov na splnenie týchto cieľov; riešiť negatívny vplyv zastaraných a nepovolených zariadení na spracovanie pevného odpadu na životné prostredie a verejné zdravie; identifikovať finančné nástroje na podporu financovania projektov v oblasti nakladania s odpadom z finančných prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych/miestnych finančných prostriedkov;
   am) zabezpečiť, aby existujúce a nové jadrové zariadenia v krajinách Východného partnerstva spĺňali najvyššie environmentálne normy a normy v oblasti jadrovej bezpečnosti, a to podľa medzinárodných dohovorov; zaistiť, aby energetické projekty, ktoré nie sú bezpečné, napríklad jadrová elektráreň Ostrovec, neboli súčasťou európskej elektrickej siete;
   an) prijať komplexný plán budovania infraštruktúry vrátane hraničných priechodov a podporovať vykonávanie prioritných projektov, ako sú identifikované v orientačnom pláne TEN-T a iných investičných akčných plánoch, s cieľom zlepšiť dopravné, energetické a digitálne prepojenie medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, ako aj medzi samotnými krajinami Východného partnerstva, a zaistiť pritom environmentálnu udržateľnosť počas vykonávania; podnecovať regulačné zbližovanie v odvetví dopravy;
   ao) naliehať na krajiny Východného partnerstva, aby v spolupráci s Komisiou v plnej miere využívali možnosti investičného akčného plánu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T); zdôrazniť, že treba lepšie využívať potenciál prepojenosti Čierneho mora a podporovať a podporovať projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré sú kľúčové pre zvyšovanie prepojenosti s regiónom a aj so Strednou Áziou; uznať v tejto súvislosti strategické geografické umiestnenie krajín Východného partnerstva ako väzbu medzi Európskou úniou, Áziou a širším susedstvom, čo by mohlo priniesť vyššiu hodnotu pre zahraničnopolitickú angažovanosť EÚ;
   ap) vykonávať ambicióznu stratégiu EÚ pre Strednú Áziu s aktívnym zapojením krajín Východného partnerstva ako spoľahlivých partnerov, ktorí majú priamy prístup do tohto regiónu;
   aq) zaistiť, aby sa v rámci VFR potvrdila finančná podpora EÚ na projekty v oblasti infraštruktúry a investícií v krajinách Východného partnerstva, čím sa zvýši ich odolnosť voči kybernetickým útokom a zlepšia a zmodernizujú sa ich systémy vzdelávania; prijať aktívne opatrenia na zlepšenie absorpčnej kapacity krajín Východného partnerstva; uplatňovať skúsenosti z investičného rámca pre západný Balkán na pritiahnutie a skoordinovanie finančnej a technickej pomoci a na zvýšenie efektívnosti projektov v oblasti infraštruktúry;
   ar) prioritne riešiť potrebu udržateľných a dôveryhodných investícií v krajinách Východného partnerstva vytvorením stratégie pre dlhodobú angažovanosť zameranú nielen na stabilizáciu, ale aj na demokratizáciu;
   as) rozšíriť na ďalších pridružených partnerov prístup, ktorý EÚ uplatňuje vo svojom úsilí o podporu oživenia ukrajinského hospodárstva, a to aj prostredníctvom prispôsobenej a flexibilnej makrofinančnej pomoci a nástrojov a prostredníctvom zapojenia a koordinácie medzinárodných finančných inštitúcií a darcov, a zlepšením prostredia pre priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“), so zohľadnením pracovných a environmentálnych práv; urobiť z presadzovania PZI z EÚ kľúčový aspekt politiky Východného partnerstva a vytvoriť na tento účel akčný plán s cieľom ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie a zaručiť právnu istotu;
   at) podporovať väčšiu diverzifikáciu a konkurencieschopnosť hospodárstiev krajín Východného partnerstva zvýšenou podporou pre MSP, ako aj demonopolizáciou, deoligarchizáciou a privatizáciou, a to tým, že sa posilní a rozšíri rozsah a geografické pokrytie programov ako EU4Business a ich relevantnosť pre potreby príjemcov; najmä požičiavať MSP v miestnych menách, vytvoriť nové iniciatívy na prilákanie rizikového kapitálu do krajín Východného partnerstva a poskytovať trvalú podporu v oblasti rozvoja odvetví orientovaných na vývoz;
   au) riešiť rozdiely medzi vidiekom a mestami v krajinách Východného partnerstva účinnými finančnými a technickými stimulmi pre mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP), drobných poľnohospodárov a rodinné podniky vo vidieckych a prímestských oblastiach a prostredníctvom zlepšovania prepojenosti ľudí a infraštruktúry medzi mestami a vidiekom v záujme podpory sociálnej súdržnosti;
   av) podporovať zvýšenú pracovnú mobilitu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, ako aj medzi krajinami Východného partnerstva, s veľkým dôrazom na zákonnosť a udržateľnosť tohto procesu, umožňujúcu výmenu zručností a skúseností a brániacu odlivu mozgov a nedostatku miestnych pracovníkov; v tejto súvislosti plne využiť úspešné vykonávanie bezvízových režimov s tromi pridruženými krajinami;
   aw) zohľadňovať výzvy, ktorým čelia krajiny Východného partnerstva v súvislosti s odlivom mozgov a riešiť ich presadzovaním kvalitných a inkluzívnych programov vzdelávania a iných programov odbornej prípravy a vytváraním pracovných príležitostí s cieľom poskytnúť mladým ľuďom a rodinám v ich miestnych komunitách socioekonomické vyhliadky;
   ax) riešiť účinky vyľudňovania a migrácie v krajinách Východného partnerstva ich zapojením do Európskej migračnej agendy;
   ay) podporovať a rozbehnúť akčné plány pre jednotlivé krajiny na boj proti nezamestnanosti a riešenie sociálnych a regionálnych nerovností; investovať do mládeže, podporovať podnikanie a vytvárať nové programy a stimuly lákajúce mladých odborníkov k tomu, aby sa vrátili na pracovný trh krajín Východného partnerstva;
   az) nabádať krajiny Východného partnerstva, aby uskutočňovali komplexné reformy pracovnej politiky s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a práva pracovníkov; vytvoriť akčný plán na boj proti nedeklarovanej práci, podporovať vytváranie plnohodnotných odborových zväzov a vyzvať na transponovanie dohovorov MOP do vnútroštátneho práva a ich vykonávanie;
   ba) riešiť nedostatky v oblasti vykonávania záväzkov týkajúcich sa sociálnych politík a pracovných práv a chrániť pracovný trh EÚ pred sociálnym dampingom; kontrolovať nielen transpozíciu príslušných smerníc a noriem EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, ale aj ich skutočné vykonávanie; vytvoriť spolu s krajinami Východného partnerstva systém monitorovania základných pracovných práv so zapojením odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti; využívať prideľovanie makrofinančnej pomoci ako páku alebo podmienku nútiacu krajiny Východného partnerstva zlepšovať pracovné podmienky;
   bb) podporovať školské reformy v krajinách Východného partnerstva, ktoré ich chcú uskutočňovať, pretože sú kľúčom pre ich budúcnosť, s cieľom riešiť nesúladu medzi reformou vzdelávacích systémov a požiadavkami pracovného trhu, a propagovať medzi inými opatreniami odbornú prípravu; uznať dôležitosť cezhraničnej mobility pre posilňovanie medziľudských kontaktov, rozšíriť financovanie a účasť krajín Východného partnerstva na vzdelávacích programoch, programoch odborných zručností a výmenných programoch, ako sú Erasmus+ a Kreatívna Európa, a posilniť schopnosti krajín Východného partnerstva zúčastňovať sa na programe Horizont Europe;
   bc) posilniť akademickú a vzdelávaciu spoluprácu medzi krajinami EÚ a Východného partnerstva vrátane spolupráce medzi krajinami Východného partnerstva, a to: i) vytvorením regionálneho programu na podporu centier akademickej a výskumnej excelentnosti v tomto regióne; ii) zriadením Univerzity Východného partnerstva na Ukrajine; iii) vytvorením cielených programov Východného partnerstva na špecializovaných univerzitách a elektronickej vzdelávacej platformy pre online školenia zamerané na európske hodnoty a právny štát, dobrú správu vecí verejných, verejnú správu a odstránenie korupcie v krajinách Východného partnerstva; a iv) poskytnutím fóra pre spoločnú odbornú prípravu úradníkov verejnej správy krajín Východného partnerstva, a to aj na úrovni miestnych a regionálnych orgánov;
   bd) začať pilotný projekt zameraný na vytvorenie Otvoreného vedeckého a inovačného centra Východného partnerstva, teda siete tematických kompetenčných centier umiestnených v každej krajine Východného partnerstva na poskytovanie podpory a služieb v oblasti výskumu a inovácií;
   be) zabezpečiť, aby všetky podporné programy EÚ zahŕňali rozmer rodovej rovnosti a ľudských práv, riešili a zameriavali sa na najviac znevýhodnené a najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti vrátane etnických a iných menšín, ako sú Rómovia, utečenci a vnútorne vysídlené osoby z oblastí, ktoré zažívajú násilné konflikty, posilniť iniciatívy na posilnenie politického a socioekonomického postavenia týchto skupín a zlepšovanie ich prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a slušnému bývaniu;
   bf) zaistiť, aby sa pomoc a programy EÚ dostali na miestnu úroveň, a to aj v odľahlých častiach krajín Východného partnerstva, najmä vo vidieckych oblastiach, aby sa obyvatelia mohli zasadzovať za pozitívne zmeny vo svojich komunitách, najmä tých, ktoré sú najviac zraniteľné z hľadiska postsovietskej nostalgie a manipulácie Ruska;
   bg) dôrazne trvať na nediskriminácii týkajúcej sa všetkých LGBTI+ osôb, na ich ochrane pred diskrimináciou zákonom a na trestnom stíhaní všetkých činov napádania, nenávistných slovných prejavov a fyzického násilia voči nim; uznať pridružené krajiny Východného partnerstva, ktoré v tomto smere zosúladili svoje právne rámce;
   bh) podporovať slobodu viery, názoru a prejavu a právo na informácie v rodnom jazyku pre všetkých občanov; odsúdiť nenávistné slovné prejavy a diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti alebo jazyka, ako aj falošné správy a dezinformácie zamerané na etnické a národnostné menšiny, a bojovať proti nim;
   bi) zaistiť základné právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery prostredníctvom ochrany a presadzovania práv všetkých náboženských zložiek prítomných v tomto regióne, a to na základe koncepcie plnohodnotného a rovnoprávneho občianstva;
   bj) posilniť dialóg a spoluprácu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a organizáciami v oblastiach ako budovanie mieru a zmierenie, a tak posilňovať dôveru v spravodlivú a slobodnú spoločnosť, ako aj vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a základné sociálne služby;
   bk) uznať, že politickými, kultúrnymi a hospodárskymi investíciami v krajinách Východného partnerstva EÚ investuje do bezpečnosti a stability regiónu;
   bl) uznať, zvýšenú vzájomnú bezpečnostnú závislosť medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, ako aj význam bezpečnosti, stability a mieru pre budúci vývoj v krajinách Východného partnerstva, a vziať do úvahy to, že v nedávnych rokoch boli tieto krajiny vystavené záujmu a ambíciám tretích krajín, napríklad Číny, Turecka a krajín Perzského zálivu, ktoré nemusia mať rovnaké hodnoty a záujmy ako EÚ; posilniť preto spoluprácu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany tak, aby sa venovala osobitná pozornosť mierovým riešeniam regionálnych konfliktov a predchádzaniu a riešeniu nových typov výziev, ako sú hybridné hrozby, kybernetické útoky vrátane kybernetického zasahovania do volieb, dezinformačné a propagandistické kampane a zasahovanie tretích krajín do politických, volebných a iných demokratických procesov; posilniť spoluprácu a podporu zvýšenej odolnosti krajín Východného partnerstva voči korupcii, legalizácii príjmu z trestnej činnosti, terorizmu, organizovanému zločinu všeobecne, a zdôrazniť potrebu posilniť odolnosť jednotlivcov, spoločností a štátnych inštitúcií;
   bm) opakuje záväzok EÚ týkajúci sa zvrchovanosti, územnej celistvosti a politickej nezávislosti všetkých krajín Východného partnerstva v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc, ako aj podporovať ich úsilie o plné presadzovanie týchto zásad; zdôrazniť význam jednoty a solidarity členských štátov v tomto smere;
   bn) dôrazne odsúdiť pokračujúce porušovanie základných zásad a noriem medzinárodného práva v regióne krajín Východného partnerstva, najmä destabilizáciu, inváziu, okupáciu a anexiu území niekoľkých krajín Východného partnerstva Ruskou federáciou, a to, že táto krajina odmieta konať v súlade s rozhodnutiami medzinárodných súdnych orgánov; vytvoriť koordinovanejšiu politiku členských štátov EÚ voči Ruskej federácii, najmä pokiaľ ide o angažovanosť v záležitostiach, ktoré sa týkajú krajín Východného partnerstva;
   bo) vyzvať na okamžité stiahnutie cudzích vojenských jednotiek zo všetkých okupovaných území a na ukončenie vojenských stretov, ktoré zbytočne pripravujú o život civilistov a vojakov a brzdia socioekonomický rozvoj, a umožniť tak státisícom vnútorne vysídlených osôb návrat do ich domovov;
   bp) rozvíjať aktívnejšiu úlohu EÚ zastúpenej podpredsedom Európskej komisie/vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pri mierovom riešení prebiehajúcich konfliktov a predchádzaní akýmkoľvek budúcim konfliktom v oblasti Východného partnerstva, a zároveň zohľadňovať dohodnuté formáty a procesy rokovaní, ako sú medzinárodné rokovania v Ženeve, Minská skupina OBSE, normandský formát a rozhovory 5 + 2; vymenovať osobitného vyslanca EÚ pre Krym a Donbas;
   bq) naďalej presadzovať prostredie vedúce k riešeniu konfliktov a podporné činnosti, ktoré podporujú dôveru a medziľudské kontakty v rámci konfliktom rozdelených komunít; prioritne riešiť úsilie o preemptívne budovanie mieru vrátane preventívnej diplomacie, ako aj mechanizmy včasného varovania a akcie, a rozšíriť ich financovanie;
   br) opätovne potvrdiť, že podporujú úsilie spolupredsedov Minskej skupiny OBSE o vyriešenie konfliktu v Náhornom Karabachu a ich základné zásady z roku 2009, aby sa dosiahlo riešenie na základe noriem a zásad medzinárodného práva, Charty OSN a Helsinského záverečného aktu OBSE z roku 1975; nabádať všetky strany, aby zintenzívnili dialóg a zdržali sa rétoriky vyvolávajúcej vášne, ktorá by ďalej zhoršovala akékoľvek vyhliadky na riešenie;
   bs) prijať opatrenia na zaistenie účinných krokov a vykonávanie plnohodnotného mandátu týchto existujúcich misií EÚ v regióne Východného partnerstva vrátane koordinácie ich činností: pozorovateľská misia Európskej únie v Gruzínsku, poradná misia EÚ na Ukrajine, hraničná podporná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu, ako aj misia osobitného zástupcu Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku;
   bt) vziať na vedomie žiadosti ukrajinskej vlády o to, aby pozdĺž ukrajinsko-ruskej hranice a v luhanskej a doneckej oblasti boli rozmiestnené posilnené medzinárodné mierové jednotky; ak to dovolí situácia a v rámci riadneho plnenia Minských dohôd by sa umiestnenie misie SBOP pod vedením EÚ malo ponúknuť obom stranám konfliktu, aby pomáhala pri úlohách, ako sú odmínovanie, príprava miestnych volieb a zabezpečenie voľného prístupu humanitárnych organizácií;
   bu) podporovať slobodu plavby a dôrazne nesúhlasiť s blokádou Azovského mora a s pokračujúcou postupnou anexiou Čierneho mora Ruskou federáciou;
   bv) uznať jedinečné skúsenosti a odborné znalosti krajín Východného partnerstva; uznať prínos krajín Východného partnerstva k misiám, bojovým skupinám a operáciám spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP); naďalej podporovať reformu sektora bezpečnosti (SSR); prehĺbiť spoluprácu v oblasti obranných politík súvisiacich s EÚ vrátane zapojenia do stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), keď sa vyrieši otázka účasti tretích krajín;
   bw) uznať, že kybernetická bezpečnosť je jednou z oblastí, kde EÚ a krajiny Východného partnerstva môžu účinnejšie spolupracovať a EÚ môže využiť skúsenosti týchto krajín v boji proti hybridným alebo kybernetickým hrozbám; vytvoriť formálny kybernetický dialóg s krajinami Východného partnerstva, ktoré o to majú záujem, a podporovať platformy spolupráce medzi krajinami v regióne Východného partnerstva na účinnejšie riešenie hybridných hrozieb s cieľom posilniť odolnosť týchto krajín, najmä po rozsiahlom kybernetickom útoku Ruskej federácie proti Gruzínsku v októbri 2019;
   bx) odsúdiť vplyv tretích krajín pri oslabovaní demokratického poriadku krajín Východného partnerstva, ako aj ovplyvňovanie volieb, šírenie dezinformácií a uskutočňovanie cielených dezinformačných kampaní;
   by) posilniť spoluprácu pri budovaní spoločenskej a inštitucionálnej odolnosti krajín Východného partnerstva s výraznejším zameraním na boj proti dezinformáciám, propagande, manipulácii a nepriateľskému ovplyvňovaniu, ktoré vykonávajú vonkajšie sily s cieľom rozdeliť a destabilizovať krajiny Východného partnerstva, ako aj narušiť integritu ich politických procesov a ich vzťahov s EÚ; pomáhať krajinám Východného partnerstva, ktoré o to majú záujem, v činnostiach vykonávaných na úrovni EÚ pri riešení uvedených prejavov nepriateľstva vrátane uplatňovania osvedčených postupov a riešení, ako sú akčný plán proti dezinformáciám a Kódex postupov EÚ v oblasti dezinformácií, a to využívaním odborných znalostí Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách, Centra excelentnosti NATO StratCom v Rige a pracovnej skupiny EÚ East StratCom;
   bz) podporovať integrované riadenie hraníc a spoluprácu medzi EÚ a pridruženými krajinami a posúvať vpred spoluprácu v oblasti presadzovania práva;
   ca) uvítať ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva s cieľom podporiť medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť v súlade s globálnou stratégiou EÚ a navrhnúť nové formy dobrovoľnej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany a považovať ju za oblasť ambícií v nadchádzajúcej budúcnosti, pretože EÚ bude postupne smerovať k vytvoreniu Európskej obrannej únie;
   cb) podporovať spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja a priemyselnú spoluprácu na vývoji zbraní a vojenských technológií a spôsobilostí medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva;
   cc) uznať, že akákoľvek chýbajúca prítomnosť EÚ alebo jej nečinnosť voči partnerom v rámci Východného partnerstva vytvorí priestor na zásah iných globálnych aktérov; zintenzívniť spoluprácu alebo vytvoriť fórum s podobne zmýšľajúcimi demokratickými spojencami a medzinárodnými aktérmi s cieľom zmierňovať negatívny vplyv tretích mocností v regióne Východného partnerstva a bojovať proti nemu;
   cd) uznať prínos aktérov a organizácií občianskej spoločnosti z krajín Východného partnerstva k demokratizácii a reformným procesom v ich krajinách a v celom regióne Východného partnerstva a požadovať väčšiu otvorenosť a angažovanosť voči nim zo strany vlád krajín Východného partnerstva, a najmä zmysluplnejšie a účinnejšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do procesu tvorby politiky;
   ce) pokračovať v rozsiahlom dialógu s aktérmi občianskej spoločnosti z krajín Východného partnerstva a posilniť podporu EÚ pre činnosti demokraticky orientovaných organizácií občianskej spoločnosti presadzovaním ich činností a zaistením ich pracovného prostredia;
   cf) zvýšiť úsilie EÚ o posilnenie jej angažovanosti a podporiť lokálne iniciatívy v regiónoch a vo vidieckych oblastiach s cieľom rozvíjať organizačné a monitorovacie schopnosti občianskej spoločnosti a miestne demokratické postupy;
   cg) posilniť schopnosť občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva pôsobiť ako strážkyňa reforiem a vyvodzovať zodpovednosť príslušných štátnych inštitúcií tým, že sa zníži byrokracia a zabezpečení sa prítomnosť občianskej spoločnosti na trojstranných rokovaniach vrátane všetkých dialógov o ľudských právach a na zasadnutiach Rady pre pridruženie a spoluprácu;
   ch) podporovať spoluprácu medzi občianskymi spoločnosťami krajín Východného partnerstva vytvorením regionálneho centra na zvyšovanie kompetencií a výmenu najlepších postupov a pracovných prístupov, a to v rámci nového projektu Univerzity Východného partnerstva na Ukrajine;
   ci) pokračovať v poskytovaní štrukturálnej podpory v oblasti financií a rozvoja kapacít organizáciám, ktoré pomáhajú nezávislým prodemokratickým aktérom občianskej spoločnosti; trvať na tom, že programy na podporu demokracie, ľudských práv a právneho štátu na úrovni EÚ a členských štátov a nezávislé programy vrátane Európskej nadácie pre demokraciu musia naďalej fungovať slobodne a bez obťažovania či právnych obmedzení; prijať všetky možné opatrenia nato, aby sa zabránilo vytlačeniu nezávislých MVO zavedením právnych obmedzení a finančných prekážok, selektívnym uplatňovaním právnych ustanovení alebo zvýšenou prítomnosťou vládou organizovaných MVO (VOMVO);
   cj) zvýšiť informovanosť o útokoch na občianskych aktivistov v krajinách Východného partnerstva zo strany extrémistických síl aj štátnych orgánov, čo podkopáva hodnoty EÚ, medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a spoločné záväzky voči EDĽP;
   ck) zvýšiť podporu a iniciatívy EÚ s cieľom posilniť miestne orgány a ich združenia a umožniť im vykonávanie vnútroštátnych reforiem na miestnej úrovni; propagovať úlohu miestnych orgánov ako tvorcov politík a prijímateľov rozhodnutí a podnecovať pravidelné výmeny názorov medzi ústrednou a miestnou samosprávou o programoch reforiem za aktívnej a inkluzívnej účasti občianskej spoločnosti a iných príslušných zainteresovaných strán;
   cl) vytvoriť plány a ukazovatele pre jednotlivé krajiny týkajúce sa kontaktov s miestnou a regionálnou verejnou správou, a to podľa vzoru podobných kontaktov s občianskou spoločnosťou;
   cm) rozšíriť zastúpenie Konferencie regionálnych a miestnych orgánov pre Východné partnerstvo (CORLEAP) pri formulovaní a vykonávaní politiky Východného partnerstva a zvýšiť jej schopnosť podporovať miestne a regionálne orgány vo významných krokoch; vytvoriť v spolupráci s CORLEAP a Európskym výborom regiónov program budovania kapacít v oblasti miestnej a regionálnej správy vecí verejných v krajinách Východného partnerstva, čo by zahŕňalo prijímanie systematických krokov na posilnenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov;
   cn) podnecovať občanov krajín Východného partnerstva, aby sa výrazne zapájali do projektov financovaných z prostriedkov EÚ a prevzali za ne zodpovednosť v súlade s prístupom zdola nahor založeným na hodnotách a normách EÚ;
   co) uznať, že neuskutočnenie riadnej komunikačnej a informačnej kampane v čase, keď sú krajiny Východného partnerstva vystavené dezinformačnej vlne, by mohlo viesť k zmareniu desaťročného úsilia, investícií a úspechov Východného partnerstva; zintenzívniť preto úsilie v oblasti strategickej komunikácie a v otvorenom dialógu s občanmi zvýšiť viditeľnosť podpory, ktorú EÚ poskytuje v krajinách Východného partnerstva, na vnútroštátnej aj na miestnej úrovni; osloviť v tomto zmysle ľudí z malých komunít a vidieckych oblastí, podnikateľských lídrov a vodcov komunít, diaspóry a národnostné menšiny, a to nad rámec skupín naklonených EÚ;
   cp) bojovať proti dezinformáciám a propagande proti EÚ zvýšením informačnej odolnosti občanov EÚ aj krajín Východného partnerstva a ich informovanosti o Východnom partnerstve, ako aj o príležitostiach a výhodách, ktoré poskytuje, najmä o tých, ktoré vyplývajú z úzkej politickej a hospodárskej spolupráce EÚ a krajín Východného partnerstva a z vykonávania dohôd o pridružení/DCFTA, a spojiť ich s hospodárskym rastom a so zvýšeným obchodom;
   cq) využívať efektívnejšie existujúce štruktúry EÚ, ako je pracovná skupina ESVČ East StratCom, na identifikovanie dezinformačných a propagandistických kampaní oslabujúcich vzťahy medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva a ich ciele a na reagovanie na tieto kampane;
   cr) posilniť delegácie EÚ v krajinách Východného partnerstva a umožniť im pomáhať krajinám Východného partnerstva pri dokončovaní reforiem a účinnejšie informovať o tom, ako EÚ pomáha občanom v týchto krajinách; vytvoriť viac horizontálnych väzieb a podporovať spoluprácu medzi delegáciami EÚ a nabádať na pravidelnú výmenu informácií, odborných znalostí a iných úspešných funkčných prístupov;
   cs) zaistiť aktívnejšiu úlohu styčných kancelárií EÚ v členských štátov pri propagovaní významu krajín Východného partnerstva pre európsky projekt;
   ct) zlepšovať výmenu informácií medzi inštitúciami EÚ, najmä Komisiou a ESVČ, a zachovať inštitucionálnu pamäť, predovšetkým o poskytnutej podpore a realizovaných projektoch technickej pomoci, aby sa nadviazalo na ich výsledky pri spúšťaní nových projektov a programov;
   cu) využívať program mladých veľvyslancov a štipendiá pre občiansku spoločnosť Východného partnerstva, a to vytvorením aktívnej siete absolventov na základe existujúcich úspešných modelov;
   cv) presadzovať slobodné médiá a slobodu prejavu ako základnú zásadu, a teda podporovať demokratické, nezávislé, pluralistické a vyvážené mediálne prostredie v krajinách Východného partnerstva, ktoré zabezpečuje ochranu miestnych novinárov, mienkotvorcov a opozičných hlasov pred obťažovaním a zastrašovaním, umožňuje nediskriminačný prístup k informáciám online a offline a zmysluplnú občiansku účasť a ktoré chráni a zaručuje ľudské a občianske práva;
   cw) zvýšiť podporu miestneho boja proti falošným správam, hybridnej vojne v oblasti komunikácie a proti zhoršovaniu kvality mediálnych programov, ktoré môže narušiť boj proti korupcii a šíreniu falošných informácií s cieľom získať hospodárske alebo politické výhody; zachovať rozvoj opatrení na zabezpečenie úplnej transparentnosti vlastníctva médií; neustále pomáhať miestnej oficiálnej regulačnej agentúre v každej krajine Východného partnerstva a monitorovať ju;
   cx) podporovať programy a reformy týkajúce sa mediálnej a informačnej gramotnosti, aby zodpovedali aktuálnemu digitálnemu veku;
   cy) podporovať vysielanie produkcie európskych médií v krajinách Východného partnerstva, ako aj produkcie krajín Východného partnerstva v EÚ s cieľom preklenúť rozdiely vyvolané históriou a falošnými informáciami poskytovanými v posledných desaťročiach; podporovať miestne médiá pri získavaní prístupu k programom európskych médií a iniciatívy úzkej spolupráce medzi médiami z EÚ a krajín Východného partnerstva;
   cz) odsúdiť zneužívanie opatrení súvisiacich s koronavírusovou krízou orgánmi verejnej moci ako prostriedku na umlčanie politickej opozície, občianskej spoločnosti a médií obmedzením ich legitímnych práv;
   da) posilniť a podľa možností zvýšiť spoločné úsilie EÚ a krajín Východného partnerstva v oblasti medziľudských kontaktov a výmen s cieľom budovať obojstranne pozitívny obraz druhej strany medzi obyvateľstvom a riadne využívať proeurópske nálady občanov krajín Východného partnerstva;
   db) podporovať inkluzívne a participatívne platformy dialógu a spolupráce spájajúce zainteresované subjekty v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach vrátane tvorcov politík, hospodárskych aktérov, akademikov, občianskej spoločnosti, ako aj cirkví, náboženských spoločností a občanov s menšími možnosťami, pričom cieľom je vyvažovať polarizujúce a extrémistické tendencie v politike a spoločnosti, ako aj vplyv dezinformačných a propagandistických kampaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1) Ú. v. EÚ L 261, 30.8.2014, s. 4.
(2) Ú. v. EÚ L 260, 30.8.2014, s. 4.
(3) Ú. v. EÚ L 161, 29.5.2014, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2018, s. 4.
(5) Odporúčanie Rady pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan č. 1/2018 z 28. septembra 2018 o prioritách partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom (Ú. v. EÚ L 265, 24.10.2018, s. 18).
(6) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky – výročná správa (Prijaté texty, P9_TA(2020)0008).
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39).
(8) Ú. v. EÚ L 289, 31.10.2013, s. 2.
(9) Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 49.
(10) 12363/19 VISA 191 COEST 210.
(11) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 136.
(12) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 119.
(13) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 14.
(14) Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 27.
(15) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 2.
(16) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 110.
(17) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82.
(18) Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 58.
(19) Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 42.
(20) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 109.
(21) Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 100.
(22) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 97.
(23) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 43.
(24) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 18.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2018)0458.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2018)0457.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2018)0518.
(28) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 130.
(29) Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 158.

Posledná úprava: 8. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia