Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2210(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0091/2020

Predkladané texty :

A9-0091/2020

Rozpravy :

PV 18/06/2020 - 6
CRE 18/06/2020 - 6

Hlasovanie :

PV 18/06/2020 - 20
PV 19/06/2020 - 12

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0168

Prijaté texty
PDF 178kWORD 64k
Piatok, 19. júna 2020 - Brusel
Západný Balkán po samite v roku 2020
P9_TA(2020)0168A9-0091/2020

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k západnému Balkánu po samite v roku 2020 (2019/2210(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. júna 2018, na závery Rady z 18. júna 2019 a na závery Európskej rady zo 17. a 18. októbra 2019 o odložení rozhodnutí o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Záhrebu zo 6. mája 2020,

–  so zreteľom na Konečnú dohodu o urovnaní nezhôd opísaných v rezolúciách Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 817 (1993) a č. 845 (1993), ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a vytvorenie strategického partnerstva medzi Gréckom a Severným Macedónskom zo 17. júna 2018, známu tiež ako Dohoda z Prespy,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 26. marca 2020 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, v ktorých sa schválili závery Rady z 25. marca 2020 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2020 s názvom Posilnenie procesu pristúpenia – Dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre krajiny západného Balkánu (COM(2020)0057),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o politike rozširovania EÚ z 29. mája 2019 (COM(2019)0260),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ z roku 2016, v ktorej sa uvádza, že dôveryhodná politika rozširovania predstavuje strategickú investíciu do bezpečnosti a prosperity Európy a vo veľkej miere už prispela k mieru v oblastiach, v ktorých predtým vyčíňala vojna,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

–  so zreteľom na obnovený konsenzus týkajúci sa rozširovania, ktorý Európska rada schválila v decembri 2006 a následne potvrdila vo svojich záveroch z júna 2019,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo samitu v Záhrebe z 24. novembra 2000,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán v Solúne, ktorý sa konal 21. júna 2003 a týkal sa vyhliadok západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a na agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014, najmä na vyhlásenie ministrov zahraničných vecí západného Balkánu o regionálnej spolupráci a dvojstranných sporoch z 27. augusta 2015 a zriadenie Úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), pričom ďalšie samity sa konali vo Viedni (2015), v Paríži (2016), Terste (2017), Londýne (2018) a Poznani (2019),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 29. – 30. apríla 1997 o uplatňovaní podmienenosti s cieľom vypracovať koherentnú stratégiu EÚ pre vzťahy s krajinami v regióne,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí 13 členských štátov EÚ z 11. júna 2019 o záväzku EÚ voči európskej integrácii západného Balkánu,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a samitu predsedov parlamentov krajín západného Balkánu, ktorý 28. januára 2020 zvolal predseda Európskeho parlamentu spolu s vedením parlamentov krajín západného Balkánu,

–  so zreteľom na neformálne stretnutie zo 16. februára 2020, na ktorom sa stretli vedúci predstavitelia krajín západného Balkánu, predseda Európskej rady, predseda Európskej komisie, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predseda vlády Chorvátskej republiky, ktorý predsedá Rade Európskej únie,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. októbra 2019 s názvom Začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom: treba zachovať dôveryhodnosť EÚ a presadzovať jej geostrategické záujmy(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k balíku týkajúcemu sa rozširovania 2019 prijatému 13. februára 2020(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o spomienke na Srebrenicu(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj predvstupovej pomoci (ďalej len „IPA III“)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom(5),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2020 o posilnení spolupráce s partnermi zo západného Balkánu v oblasti migrácie a bezpečnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2020 s názvom Podpora západnému Balkánu v boji proti ochoreniu COVID-19 a pri obnove v období po pandémii (COM(2020)0315),

–  so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0091/2020),

A.  keďže rozširovanie je jednou z najúspešnejších a najstrategickejších politík EÚ a zároveň najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky, ktorý prispieva k rozširovaniu dosahu základných hodnôt Únie, a to rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, posilňovania mieru a blahobytu, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín v celej Európe;

B.  keďže proces rozširovania je neoddeliteľnou súčasťou európskej integrácie a pre Európsku úniu je naďalej strategicky dôležitý;

C.  keďže perspektíva plného členstva krajín západného Balkánu v EÚ založená na zásluhách je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie;

D.  keďže vyhliadky na členstvo v EÚ predstavujú uznanie hlavnej geopolitickej výzvy, pokiaľ ide o zjednotenie európskeho kontinentu, a sú zásadným stimulom reforiem v krajinách západného Balkánu;

E.  keďže krajiny západného Balkánu sú geograficky, historicky a kultúrne súčasťou Európy a proces ich integrácie do Európskej únie má kľúčový význam pre stabilitu a bezpečnosť kontinentu ako celku, ktorý je slobodný a žije v mieri;

F.  keďže proces rozširovania EÚ je obojsmerný proces, v ktorom musia obe strany dodržiavať svoje záväzky a ktorý vychádza z predpokladu, že tak Európska únia, ako aj kandidátske krajiny si plnia povinnosti;

G.  keďže lepšia metodika, ktorú navrhuje Komisia, má vniesť do procesu rozširovania novú dynamiku a dodáva transformácii pristupujúcich krajín nový impulz;

H.  keďže EÚ je vedúcim investorom, obchodným partnerom a darcom v regióne;

I.  keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach uvítal pokrok, ktorý dosiahli Severné Macedónsko a Albánsko; keďže vzhľadom na tento pokrok Európsky parlament súhlasil s udelením odmeny za výkon v rámci nástroja predvstupovej pomoci pre Severné Macedónsko a Albánsko;

J.  keďže samit v Záhrebe v roku 2020 uznal nadradenosť demokracie a právneho štátu a pripomenul EÚ, aby ešte viac zintenzívnila spoluprácu s týmto regiónom;

K.  keďže Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že sa Európska rada v roku 2019 nedohodla na začatí prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom a s Albánskom; keďže skutočnosť, že na základe odporúčaní Komisie z rokov 2018 a 2019, ktoré schválil Európsky parlament, nedošlo k dohode, narušila dôveryhodnosť Európskej únie, prispela k vzostupu populizmu, nacionalizmu a euroskepticizmu, oslabila úsilie kandidátskych krajín, pričom hrozilo, že vznikne politické vákuum, a posmelila aktérov tretích strán, ktorí sa usilujú získať politický vplyv v regióne na úkor integračného procesu EÚ;

L.  keďže proces rozširovania podporuje a posilňuje kapacity na riešenie dvojstranných sporov a usiluje sa o zmierenie medzi spoločnosťami v regióne;

M.  keďže krajiny západného Balkánu by mali zvýšiť úsilie o prekonanie politickej polarizácie a dlhotrvajúcich parlamentných bojkotov s cieľom posilniť parlamentný dohľad;

N.  keďže Európsky parlament zostáva spoľahlivým partnerom krajín v procese pristúpenia k EÚ a zástancom procesu rozširovania ako pozitívneho mechanizmu Európskej únie na stimulovanie reforiem zameraných na inštitucionálne a sociálno-ekonomické posilnenie týchto krajín v prospech ich občanov;

O.  keďže v solúnskej agende a vo vyhlásení zo Sofie sa zdôraznilo, že sa bude klásť osobitný dôraz na vytváranie ďalších príležitostí pre mládež, pričom sa zabezpečí, že to prispeje k sociálno-ekonomickému rozvoju západného Balkánu;

P.  keďže Európsky parlament je odhodlaný zintenzívniť politickú a inštitucionálnu podporu demokratických a hospodárskych reforiem v regióne a pomáhať krajinám západného Balkánu v procese pristúpenia k EÚ;

Q.  keďže politické usmernenia Komisie z rokov 2019 – 2024 opätovne potvrdzujú európsku perspektívu západného Balkánu;

R.  keďže podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Borrell a komisár Várhelyi sa počas svojich vypočutí v Európskom parlamente zaviazali, že sa budú prioritne zameriavať na proces rozširovania, a prisľúbili, že urýchlia štrukturálne a inštitucionálne reformy a integračné procesy na západnom Balkáne;

S.  keďže ambiciózna politika rozširovania si vyžaduje primeraný rozpočet; keďže Rada by mala zabezpečiť dostatočné rozpočtové prostriedky na podporu politiky rozširovania;

T.  keďže EÚ musí takisto posilniť mechanizmy právneho štátu v Únii a vytvoriť ambiciózny program Konferencie o budúcnosti Európy;

U.  keďže prosperita a bezpečnosť Európy sú úzko spojené s integračným procesom a napredovaním v oblasti mieru, demokracie, dodržiavania ľudských práv a právneho štátu v regióne západného Balkánu a s budúcnosťou jeho krajín v silnej a reformovanej EÚ;

V.  keďže v oznámení z 5. februára 2020 sa Komisia zaviazala, že predloží oznámenie, v ktorom vymedzí opatrenia na urýchlenie základných reforiem vrátane právneho štátu;

W.  keďže EÚ mobilizovala 3,3 miliardy EUR na riešenie pandémie vyvolanej koronavírusom na západnom Balkáne vrátane 38 miliónov EUR na okamžitú podporu zdravotníctva, 389 miliónov EUR na sociálnu a hospodársku obnovu, 750 miliónov na makrofinančnú pomoc, 455 miliónov EUR na reaktiváciu hospodárstva a 1,7 miliardy EUR na preferenčné úvery od Európskej investičnej banky;

X.  keďže krajiny západného Balkánu profitovali z mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, spoločného obstarávania zdravotníckeho vybavenia, výnimiek zo systému vývozných povolení EÚ pre osobné ochranné prostriedky a tzv. zelených jazdných pruhov pre základný tovar;

1.  odporúča Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

   a) podporiť európsku perspektívu krajín západného Balkánu a zlepšiť prístupový proces zabezpečením toho, že sa tak posilnia základné hodnoty a právny štát a dosiahne udržateľná demokratická, hospodárska a ekologická transformácia a sociálna konvergencia, a zabezpečia sa dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca ako základné prvky rozširovania a procesu stabilizácie a pridruženia, a tým, že sa zabezpečí, aby rozširovanie Únie pokračovalo súbežne s diskusiami o budúcnosti Európy a vnútornej reforme EÚ;
   b) zvýšiť úsilie o budovanie politickej vôle medzi členskými štátmi v postupujúcom rozširovaní na západný Balkán namiesto toho, aby vnútorné procesy EÚ boli jeho prekážkou, a zlepšiť politické a strategické smerovanie EÚ celkovej politiky v regióne;
   c) zachovať rozširovanie ako nevyhnutný predpoklad dôveryhodnosti EÚ, jej úspechu a vplyvu v regióne aj mimo neho;
   d) urýchliť proces pristúpenia krajín, ktoré sa politicky aj administratívne zaviazali vykonávať reformy súvisiace s EÚ;
   e) zabezpečiť, aby sa v lepšej metodike plnohodnotné členstvo v EÚ presadzovalo ako konečný cieľ a aby EÚ stanovila predvídateľnejšie pravidlá a kritériá založené na podmienenosti a reverzibilite a dôsledne ich uplatňovala, čím by bol prístupový proces dynamickejší, a tak sa uplatnením prepracovanej metodiky obnovila dôveryhodnosť;
   f) zabezpečiť, aby väčší dôraz na politickú povahu procesu, ktorý je predstavený v návrhu Komisie na revidovanú metodiku rozširovania, nenahradil hodnotenia týkajúce sa dosiahnutia referenčných kritérií na úrovni expertov a nebránil záväzku EÚ voči rozširovaniu založenému na zásluhách;
   g) zabezpečiť, aby zoskupenie oblastí politík posilnilo hĺbku, kvalitu a udržateľnosť reforiem, prinieslo konkrétne výsledky v pristupujúcich krajinách a zároveň umožnilo súbežné rokovania o rôznych kapitolách;
   h) poskytnúť jasné a jednotné prístupové kritériá, ako aj nepretržitú politickú a technickú podporu počas celého procesu, a to aj pre parlamenty na zabezpečenie ich úlohy nezávislého dohľadu, a zlepšiť meranie pokroku, pričom sa zabezpečí, aby sa každá pristupujúca krajina posudzovala na základe kondicionality a zásady vlastných zásluh;
   i) zabezpečiť kontinuitu, zodpovednosť, konzistentnosť a predvídateľnosť procesu rozširovania tým, že nová metodika Komisie sa zakotví ako dlhodobá úprava politiky a predíde sa ad hoc revíziám procesu a jeho parametrov v dôsledku politických úvah ktoréhokoľvek členského štátu; zabezpečiť, aby sa prístupové kritériá a podpora zakladali na získaných skúsenostiach s cieľom vyhnúť sa už zisteným nedostatkom a zlepšiť prístupový proces;
   j) uľahčiť vykonávanie lepšej metodiky v prípade prístupových krajín, s ktorými sa už vedú rokovania, ak sa rozhodnú pre pristúpenie, v záujme zmysluplného a dlhodobého zbližovania s európskymi štandardmi a normami;
   k) zvýšiť politické a hospodárske stimuly pre krajiny západného Balkánu a zlepšiť súdržnosť medzi procesom rozširovania a politickými iniciatívami v EÚ prostredníctvom každoročných regionálnych stretnutí popri zasadnutiach Európskej rady s vedúcimi predstaviteľmi západného Balkánu, pričom sa zaručí pravidelná účasť zástupcov západného Balkánu na zasadnutiach Európskej rady, v Politickom a bezpečnostnom výbore a v pracovných skupinách Komisie;
   l) podnecovať postupnú integráciu prístupových krajín do procesov, odvetvových politík a programov EÚ pred ich pristúpením, a to aj cielenou finančnou podporou prostredníctvom finančných prostriedkov EÚ, s cieľom poskytnúť občanom, najmä deťom a mladým ľuďom, hmatateľné výhody a zlepšiť predvstupovú pomoc a prítomnosť EÚ v týchto krajinách ešte pred tým, ako sa stanú plnohodnotnými členmi;
   m) podporovať posilnenú parlamentnú úlohu v prístupovom procese na uznávaných fórach a dôsledne stimulovať nové iniciatívy, ako je napríklad samit rečníkov, ktorý po prvýkrát zvolal predseda Európskeho parlamentu a vedúci predstavitelia parlamentov západného Balkánu 28. januára 2020;
   n) umožniť a podporovať väčšie zapojenie poslancov z krajín, s ktorými sa vedú rokovania, do práce Európskeho parlamentu;
   o) zapojiť zástupcov krajín západného Balkánu do Konferencie o budúcnosti Európy s osobitným zameraním na účasť mládeže;
   p) posilniť mechanizmus podmienenosti a presadzovať reverzibilitu prístupového procesu uplatňovaním objektívnych kritérií pri rozhodovaní o tom, či sa rokovania majú pozastaviť alebo prerušiť; zabezpečiť, aby Komisia začala tieto postupy po dôkladnom vyhodnotení a v reakcii na návrh členských štátov alebo Európskeho parlamentu, a zároveň uviedla, že zásada doložky o nerovnováhe a reverzibility sa už uplatňuje na súčasné rokovacie rámce pre Srbsko a Čiernu Horu; zabezpečiť, aby mechanizmus podmienenosti a pozastavenia sprevádzala dôkladná komunikácia inštitúcií EÚ o podrobnostiach možného pozastavenia;
   q) zvýšiť zodpovednosť členských štátov za proces rozširovania prostredníctvom zvýšenia účasti odborníkov na právny štát a iné oblasti z členských štátov, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, a zlepšiť meranie celkového vývoja tým, že sa budú naďalej dodržiavať dlhodobé objektívne normy a zabráni sa politizácii technických aspektov prístupového procesu, najmä na základe monitorovacích správ a odporúčaní Rady Európy a iných orgánov, ktoré stanovujú normy;
   r) uznať, že berlínsky proces podporuje a dopĺňa politiku rozširovania EÚ a nemožno ho považovať za alternatívu k pristúpeniu ani zdvojené úsilie vynaložené v rámci rozširovania;
   s) uznať, že začatie prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom je vo vlastnom politickom, bezpečnostnom a hospodárskom záujme Únie;
   t) uznať, že skutočnosť, že Európska rada nezačala prístupové rokovania s Albánskom a so Severným Macedónskom v júni 2018, v júni 2019 a v októbri 2019, mala negatívny vplyv na úlohu EÚ v regióne a na verejnú mienku v súvislosti s pristúpením k EÚ, a vyslala negatívny signál krajinám západného Balkánu, a uznať, že začatie prístupových rokovaní obnoví dôveryhodnosť procesu, ako odporúča Európsky parlament a Komisia;
   u) zaviesť čo najskôr liberalizáciu vízového režimu s Kosovom, pretože boli splnené referenčné kritériá od júla 2018;
   v) zvýšiť dynamiku rokovaní s cieľom urýchliť pristúpenie Čiernej Hory a Srbska;
   w) zaistiť, aby prvoradosť demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd bola opäť v centre procesu rozširovania, tým, že sa ako prvé otvoria a ako posledné uzatvoria kapitoly týkajúce sa súdnictva, korupcie a organizovanej trestnej činnosti, ako aj tie kapitoly, ktoré sa týkajú dodržiavania ľudských práv vrátane práv menšín, slobody médií a slobody prejavu;
   x) zamerať sa na budovanie inštitucionálnych a administratívnych kapacít s cieľom opäť posilniť transparentnosť a efektívnosť dobrej správy vecí verejných na všetkých úrovniach;
   y) využívať skúsenosti z nedávnych rozšírení vrátane ponaučení týkajúcich sa stredoeurópskych krajín;
   z) pokračovať v spolupráci s krajinami západného Balkánu v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;
   aa) zabezpečiť cielené zameranie na budovanie štátnych kapacít, vykonávanie súdnych rozhodnutí, reformy súdnictva a úsilie bojovať proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;
   ab) trvať na dodržiavaní a úplnom vykonávaní vnútroštátnych a medzinárodných súdnych rozhodnutí vrátane rozhodnutí ústavných súdov a všetkých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a jeho nástupcu Medzinárodného reziduálneho mechanizmu pre trestné tribunály (ďalej len „IRMCT“) a špecializovaných komôr v Kosove a špecializovanej prokuratúry, ako aj odporúčaní monitorovacích orgánov Rady Európy vrátane Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI);
   ac) naliehať na krajiny západného Balkánu, aby plnili svoje medzinárodné záväzky pri stíhaní vojnových zločinov a určovaní osudu nezvestných osôb; podporovať plnú spoluprácu s IRMCT, kosovskými špecializovanými komorami a špecializovanou prokuratúrou a výslovné uznanie práce a zistení Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, ako aj propagáciu a šírenie jej práce a odkazu v radoch občanov; odsúdiť všetky snahy glorifikovať vojnových zločincov a popierať historické skutočnosti a podporovať v tejto súvislosti regionálnu komisiu, ktorá je poverená zisťovaním faktov o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných závažných porušení ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (iniciatíva RECOM);
   ad) zvýšiť angažovanosť EÚ pri riešení neuzavretých bilaterálnych záležitostí, presadzovaní dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce prostredníctvom úsilia o budovanie dôvery a mediáciu a naliehať na krajiny západného Balkánu, aby sa zaviazali k zmiereniu a mierovému riešeniu dlhodobých sporov;
   ae) posilniť prístupový proces so zreteľom na prehĺbenie solidarity medzi obyvateľmi krajín západného Balkánu a členských štátov a súčasne rešpektovať ich históriu, kultúru a tradície;
   af) podporovať novovymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu pri dosahovaní komplexnej normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom a pri rozvoji dobrých susedských vzťahov v regióne počas jeho mandátu;
   ag) presadzovať širšiu podporu spoločnosti pre regionálne zmierenie okrem iného podporou plného zapojenia parlamentov do dialógu medzi Belehradom a Prištinou a vynakladaním úsilia o udržateľné regionálne zmierenie;
   ah) posilniť a podľa možností zvýšiť spoločné úsilie EÚ a krajín západného Balkánu zamerané na posilnenie medziľudských kontaktov a komunikácie s cieľom dosiahnuť, aby si obyvatelia jednotlivých krajín o sebe utvárali vzájomne pozitívny obraz;
   ai) podporovať vytváranie rovnakých podmienok inkluzívneho politického prostredia a napomáhať úsilie vo všetkých krajinách západného Balkánu o prekonanie politickej polarizácie a dlhotrvajúcich parlamentných bojkotov; rozvíjať inkluzívnu a konštruktívnu parlamentnú kultúru a posilniť parlamentnú kontrolu a dohľad; a podporovať zodpovedný prístup k zastupovaniu záujmov občanov v parlamentoch s cieľom presadzovať demokratickú kontrolu a lepšiu kvalitu právnych predpisov;
   aj) vziať na vedomie a uľahčiť činnosť Európskeho parlamentu súvisiacu s pristúpením a podporou demokracie vrátane činností jeho stálych výborov a delegácií a zapojiť stálych spravodajcov Európskeho parlamentu pre krajiny západného Balkánu do procesu kontroly a priamo na mieste;
   ak) podporovať volebné reformy, ktoré zabezpečia slobodné, spravodlivé, pluralitné a transparentné voľby na centrálnej a miestnej úrovni, pri ktorých nedochádza k zastrašovaniu a dezinformačným kampaniam, v súlade s medzinárodnými normami vrátane noriem o transparentnosti financovania politických strán a s odporúčaniami medzinárodných pozorovateľských misií; sledovať vykonávanie stanovísk Benátskej komisie; prispievať k programom Európskeho parlamentu na podporu demokracie v tomto regióne;
   al) povzbudzovať národné parlamenty, aby využívali nástroje Európskeho parlamentu na podporu demokracie, ako je dialóg Jeana Monneta a dialóg medzi stranami, s cieľom uľahčiť politickú prácu na parlamentnom dialógu a zvýšiť zodpovednosť, dohľad, demokratickú kontrolu a kvalitu legislatívnej práce;
   am) posilniť a úzko zapojiť občiansku spoločnosť v jej úlohe nenahraditeľného aktéra v procese demokratickej konsolidácie, regionálnej spolupráce a reforiem súvisiacich s pristúpením s dôrazom na proeurópske a prodemokratické sily v regióne;
   an) zabezpečiť, aby boli občania a spoločnosť kandidátskych krajín viac zapojení do prístupového procesu a mali z neho úžitok; osobitne podporovať a podnecovať v tomto rámci proeurópske a prodemokratické segmenty spoločnosti, názory a stanoviská;
   ao) zabezpečiť, aby súčasťou každého zrealizovaného opatrenia bol od počiatočného štádia rozhodovania až po fázu vykonávania a hodnotenia podstatný a komplexný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, akademickou obcou a mládežou, pričom treba osobitne dbať o to, aby sa nepodporovali ani nefinancovali existujúce miestne protieurópske mocenské štruktúry alebo miestne štruktúry pochybnej demokratickej povesti, a tým posilňovať rozvoj hodnôt EÚ, právny štát, boj proti korupcii a budovanie silných a účinných demokratických inštitúcií ako základu úspešného pristúpenia k EÚ;
   ap) dôrazne odsúdiť očierňujúce kampane, ohrozovanie a zastrašovanie novinárov a médií a trvať na vyšetrení a trestnom stíhaní takýchto trestných činov, a tak prispieť k vytvoreniu prostredia bezpečného pre novinárov, a zároveň riešiť otázky koncentrácie, politického a hospodárskeho tlaku na financovanie médií a nedostatočnej transparentnosti vlastníctva médií;
   aq) aktívne podporovať a posilňovať demokratické, nezávislé a rôznorodé mediálne prostredie, ako aj zodpovednosť a riadenie médií;
   ar) zvýšiť podporné opatrenia na posilnenie odolnosti proti dezinformáciám a rušivým mediálnym kampaniam vrátane tých, ktoré sa vedú prostredníctvom operácií zahraničného vplyvu, ktoré sa snažia oslabiť demokratické procesy a zvrchovanosť krajín západného Balkánu ako aj úlohu EÚ v regióne prostredníctvom hybridnej vojny;
   as) presadzovať a aktívne podporovať vykonávanie antidiskriminačných politík a trvať na stíhaní trestných činov z nenávisti; nabádať na rýchlejší pokrok v oblasti rodovej rovnosti a v boji proti diskriminácii a prostredníctvom vytvorenia inkluzívnych politík na ochranu základných práv občanov zabezpečiť sociálne začlenenie etnických, národnostných a náboženských menšín, osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a LGBTQI+ osôb s osobitným dôrazom na deti;
   at) požadovať posilnený právny rámec s cieľom predchádzať vraždeniu žien a násiliu páchanému na ženách a deťoch a iným formám domáceho násilia a aktívne proti nemu bojovať, a to aj pripomenutím záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a podniknutím potrebných krokov na jeho ratifikáciu; predchádzať a bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi;
   au) uznať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú krajiny západného Balkánu pri riadení migračných a utečeneckých tokov, a značné úsilie, ktoré región vynaložil na poskytovanie prístrešia a dodávok humanitárnej pomoci, najmä s podporou EÚ; zabezpečiť účinné vykonávanie dohôd o štatúte medzi krajinami západného Balkánu a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex);
   av) zdôrazniť význam prínosu krajín západného Balkánu k ochrane vonkajších hraníc Európskej únie a zintenzívniť európsku podporu správy hraníc v regióne; posilniť kapacitu azylového systému v regióne v spolupráci s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) a Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR);
   aw) zdôrazniť zásadný význam sociálneho rozmeru a sociálno-ekonomickej súdržnosti a jeho kľúčovú úlohu v prístupovom procese;
   ax) zamerať sa viac na odstránenie chudoby, podporu občianskej spoločnosti a plnenie záväzkov v oblasti pracovného práva;
   ay) nabádať krajiny západného Balkánu, aby zvýšili úroveň pracovných a sociálnych práv, podporovali rast a vykonávali sociálne acquis EÚ, a aby do rokovaní s partnermi EÚ zahrnuli širokú škálu zainteresovaných strán, ako sú odborové zväzy, obchodné komory a komory práce;
   az) riešiť problém úniku mozgov pomocou konkrétnych opatrení, ako je podpora kvalitných a inkluzívnych vzdelávacích reforiem, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, a zabezpečiť pritom, aby sektor vzdelávania viac zodpovedal požiadavkám trhu práce a prispieval k vytváraniu dlhodobých a udržateľných pracovných príležitostí pre mladých ľudí;
   ba) podporovať platformu regionálneho dialógu „Preklenutie priepasti“ v rámci programu mladých politických lídrov Európskeho parlamentu ako súčasť úsilia o odstránenie priepasti medzi politikou mládeže, účasťou mládeže a poslancami v krajinách západného Balkánu a povzbudzovať konkrétne opatrenia na zvýšenie účasti mládeže na politickom dianí a vykonávanie politík zameraných na mládež v celom regióne;
   bb) propagovať príležitosti na dobrovoľníctvo a občiansku angažovanosť mladých ľudí a investovať viac do mladých ľudí tohto regiónu zvyšovaním účasti prístupových krajín na existujúcich programoch mobility, ako je Erasmus+, Kreatívna Európa a Horizont 2020, a vytvorením nových programov zameraných na medziregionálnu mobilitu;
   bc) posilniť spoluprácu v oblastiach vedy, výskumu a inovácií prostredníctvom osobitného programovania Európskej komisie;
   bd) zintenzívniť pomoc poskytovanú krajinám západného Balkánu s cieľom zlepšiť ich právne predpisy v oblasti životného prostredia, energetickej účinnosti a klímy a zabezpečiť, aby mali kapacity na ich vykonávanie v súlade s normami EÚ a s Parížskou dohodou, a to aj úplným a rýchlym plnením ich medzinárodných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o Energetickom spoločenstve, pokiaľ ide o úplné zosúladenie a vykonávanie acquis Únie v oblasti energetiky;
   be) vyzvať orgány, aby prijali naliehavé opatrenia týkajúce sa monitorovania, zmierňovania a prevencie znečisťovania ovzdušia a vody; zabezpečiť ex ante strategické environmentálne hodnotenia a hodnotenia vplyvu na životné prostredie s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj vodnej energie a cestovného ruchu vyvážený úsilím o ochranu;
   bf) podporovať regionálnu energetickú integráciu, zvyšovať diverzifikáciu a bezpečnosť zdrojov dodávok a posilňovať prepojenie energetickej infraštruktúry a digitálnych sietí;
   bg) podporovať nevyhnutnú energetickú transformáciu, aby sa prešlo na čistejšie obnoviteľné zdroje energie a prestalo sa používať uhlie a lignit, ktoré miestnemu obyvateľstvu a susedným krajinám spôsobujú vážne sociálne a zdravotné riziká; začleniť prístupové krajiny západného Balkánu do postupov týkajúcich sa európskej zelenej dohody a Fondu na spravodlivú transformáciu;
   bh) pripomína, že EÚ je najväčším zahraničným investorom v regióne, pričom v rokoch 2014 až 2018 investovala 12,7 miliardy EUR do priamych zahraničných investícií; zaviesť strategický hospodársky a investičný plán s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, právne a podnikateľské prostredie, situáciu MSP a udržateľný rozvoj v celom regióne v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a európskej zelenej dohody, pričom treba poznamenať, že rast na západnom Balkáne po krátkodobom oživení investícií v predchádzajúcich rokoch spomaľuje a prínos investícií a vývozu k rastu v regióne slabne;
   bi) presadzovať a posilňovať regionálnu hospodársku integráciu na západnom Balkáne, ktorá sa už realizovala v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) a podľa vzoru acquis EÚ, a aktívne podporovať hospodársku integráciu medzi EÚ a regiónom rozširovaním politík EÚ a vnútorného trhu na krajiny západného Balkánu, ak boli splnené podmienky;
   bj) podporovať iniciatívy založené na viacročnom akčnom pláne pre regionálny hospodársky priestor (MAP REA), ktorý prijali predsedovia vlád západného Balkánu na samite v Terste v roku 2017 a pozostáva zo štyroch pilierov – obchod, investície, mobilita a digitálna integrácia, ktoré sú kľúčové pre hospodársky rozvoj regiónu a zrýchlenie zbližovania s EÚ;
   bk) podporovať spoluprácu krajín západného Balkánu s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako je Rada pre regionálnu spoluprácu (RCC), Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a s medzinárodnými finančnými inštitúciami, ako je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európska investičná banka (EIB);
   bl) naďalej podporovať a čo najskôr poskytnúť pomoc potrebnú na ukončenie postupu pristúpenia Srbska a Bosny a Hercegoviny k Svetovej obchodnej organizácii (ďalej len „WTO“) a zároveň oceniť ich žiadosti o členstvo vo WTO predložené v roku 1999 (Srbsko) a 2005 (Bosna a Hercegovina), a pripomínať význam členstva vo WTO z hľadiska nových obchodných príležitostí a priblíženia kandidátskych krajín k členstvu v EÚ;
   bm) brániť záujmy Únie zmierňovaním negatívnych účinkov dohôd o voľnom obchode s Eurázijskou hospodárskou úniou podpísaných krajinami, ktoré požiadali o členstvo v Európskej únii a ktorým bola poskytnutá možnosť uzavrieť dohodu o stabilizácii a pridružení s Európskou úniou, a to aj preskúmaním úrovne pomoci poskytovanej takýmto krajinám;
   bn) podporovať regionálnu spoluprácu v oblasti rozvoja infraštruktúry medzi krajinami západného Balkánu;
   bo) prisúdiť regiónu v rámci stratégie EÚ na prepájanie vysokú prioritu, pričom treba vyzdvihnúť význam zlepšenia dopravnej infraštruktúry v regióne, a najmä jej úlohu, ktorú zohráva pri uľahčovaní obchodu; podporovať budovanie európskych železničných a cestných koridorov v krajinách západného Balkánu; nabáda Komisiu, aby urýchlila financovanie investícií do infraštruktúry;
   bp) ešte viac zblížiť obyvateľov a hospodárstva regiónu a Únie tým, že sa krajiny západného Balkánu začlenia do sietí TEN-T a TEN-E, a pomáhať zabezpečiť kvalitné a bezpečné dopravné a energetické služby a zlepšiť infraštruktúru a celkovú prepojenosť v rámci regiónu, ako aj medzi regiónom a EÚ v súlade s návrhom Komisie na strategický hospodársky a investičný plán pre západný Balkán;
   bq) urýchliť vykonávanie Digitálnej agendy pre západný Balkán, aby digitálna transformácia priniesla občanom výhody; pomáhať krajinám tohto regiónu pri zlepšovaní príležitostí startupov a MSP na financovanie a rozvoj;
   br) vytvoriť predvídateľný harmonogram a urýchliť zavedenie regionálneho bezroamingového priestoru a iniciovať ďalšie znižovanie taríf za komunikáciu s EÚ na základe zvýšenej fyzickej a digitálnej regionálnej spolupráce a prepojenosti;
   bs) zlepšiť konzistentnosť, efektívnosť, zviditeľnenie a transparentnosť financovania Únie v oblasti vonkajšej činnosti, a tým presadzovať hodnoty Únie, právny štát, boj proti korupcii a budovanie silných a účinných demokratických inštitúcií; zosúladiť v náležitých prípadoch financovanie z nástroja IPA III s cieľmi európskej zelenej dohody;
   bt) zabezpečiť náležitú, spravodlivú a primeranú predvstupovú pomoc zameranú na výkon a orientovanú na výsledky, ktorá zodpovedá transformačným potrebám príjemcov a pomáha im plniť si povinnosti vyplývajúce z pristúpenia k EÚ; uprednostniť konkrétne projekty, z ktorých budú mať prospech obyvatelia dotknutých krajín, a zvýšiť absorpčnú kapacitu príjemcov;
   bu) užšie koordinovať otázky správy hospodárskych záležitostí s medzinárodnými finančnými inštitúciami a zlepšiť vzájomnú spoluprácu s cieľom zefektívniť podporné úsilie a zabrániť duplicite financovania;
   bv) posilniť podmienenosť medzi makrofinančnou pomocou a pokrokom v boji proti korupcii a dodržiavaní právneho štátu a ľudských práv;
   bw) zabrániť škrtom v celkovom financovaní nástroja IPA, ktoré by mohli spomaliť reformy súvisiace s EÚ a ohroziť schopnosť Únie plniť jej strategický cieľ stabilizovať a transformovať pristupujúce krajiny a pripraviť ich na záväzky vyplývajúce z členstva, ako aj vážne obmedziť schopnosť riešiť mnohé výzvy súvisiace s právnym štátom, zmierením, regionálnou integráciou a zmenou klímy, a zároveň spôsobiť, že región by bol ešte viac ohrozený vplyvom aktérov z tretích krajín; zabezpečiť, aby sa občianskej spoločnosti poskytovala primeraná a nepretržitá podpora;
   bx) zabezpečiť, aby sa IPA III riadil politickými prioritami, ktoré majú prostredníctvom konkrétnych projektov priamy vplyv na život občanov, a aby sa predvstupové financovanie prideľovalo transparentným, primeraným a nediskriminačným spôsobom a aby bolo založené na spoľahlivých ukazovateľoch výkonnosti, so zreteľom na prejavený záväzok a pokrok prijímajúcich krajín pri vykonávaní reforiem;
   by) posilniť prístup založený na výkonnosti prostredníctvom mechanizmu pozastavenia a zabezpečiť pritom súlad s Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI); doplniť nariadenie IPA III o reformovaný a vylepšený „strategický dialóg“, ktorým sa zabezpečí včasné informovanie Európskeho parlamentu a konzultácie s ním;
   bz) presadzovať demokratickú zodpovednosť zabezpečením úplného zapojenia Európskeho parlamentu do kontroly, dohľadu a strategického riadenia navrhovania, programovania a monitorovania a hodnotenia IPA III prostredníctvom delegovaných aktov;
   ca) zlepšiť celkovú viditeľnosť podpory EÚ a informovanosť o nej v regióne posilnením strategickej komunikácie a verejnej diplomacie s cieľom sprostredkovať hodnoty Únie a zdôrazniť pridanú hodnotu projektov a programov financovaných Úniou; pripraviť spoločnú komunikačnú stratégiu v spolupráci s krajinami západného Balkánu; ďalej zlepšovať chápanie výhod procesu pristúpenia a zjednocovania na celom európskom kontinente;
   cb) trvať na tom, aby pristupujúce krajiny postupne zaistili súlad so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a spoločnou obchodnou politikou Únie;
   cc) výrazne zintenzívniť komunikáciu o pomoci EÚ, najmä pokiaľ ide o značnú podporu, ktorú EÚ poskytla západnému Balkánu na boj proti pandémii COVID-19, a zabezpečiť, aby príjemcovia tejto pomoci nešírili dezinformácie a negatívne vyjadrenia týkajúce sa reakcie EÚ na COVID-19;
   cd) vyzdvihnúť spoluprácu krajín západného Balkánu s Úniou pri misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);
   ce) odsúdiť kroky tretích krajín zamerané na destabilizáciu a oslabenie demokratickej správy v regióne západného Balkánu;
   cf) pokračovať v spolupráci v oblasti boja proti hybridným hrozbám vrátane boja proti ruskej propagande;
   cg) prijať opatrenia v nadväznosti na samit EÚ – západný Balkán v roku 2020 s cieľom posúdiť, prehodnotiť a oživiť proces rozširovania a poskytnúť nový impulz transformácii prístupových krajín;
   ch) urýchlene zaviesť revidovanú metodiku rozširovania na opätovné začatie prístupového procesu a na základe samitu západného Balkánu v Záhrebe prijať rokovacie rámce a zvolať medzivládne konferencie zamerané na okamžité začatie prístupových rozhovorov s Albánskom a so Severným Macedónskom;
   ci) zdôrazňuje 15 podmienok, o ktorých rozhodla Rada Európskej únie a ktoré Albánsko musí splniť pred svojou prvou medzivládnou konferenciou s členskými štátmi EÚ;
   cj) udržiavať spoluprácu so Spojeným kráľovstvom na západnom Balkáne so zreteľom na britské väzby s regiónom, ako aj na spoločné ciele, od napredovania v oblasti právneho štátu cez boj proti organizovanej trestnej činnosti po boj proti terorizmu a iné zámery a ciele misií SBOP;
   ck) zintenzívniť politický dialóg na vysokej úrovni prostredníctvom pravidelných samitov EÚ – západný Balkán;
   cl) vykonať odporúčania uvedené v tematickom hodnotení podpory EÚ týkajúcej sa právneho štátu v susedných krajinách a v krajinách zapojených do procesu rozširovania z roku 2019 (2010 – 2017), a to popri urýchlenom prijatí oznámenia Komisie, ktoré bude riešiť vážne problémy v oblasti právneho štátu prostredníctvom mechanizmu podmienenosti a reverzibility;
   cm) prijať opatrenia v nadväznosti na významnú podporu poskytovanú všetkým krajinám západného Balkánu s cieľom uspokojiť bezprostredné zdravotné a humanitárne potreby v dôsledku pandémie COVID-19;
   cn) pokračovať v podpore kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín EÚ na západnom Balkáne, pokiaľ ide o koordináciu reakcie a zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19, a zosúladiť opatrenia so spoločným núdzovým hospodárskym balíkom EÚ, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami;
   co) zabezpečiť, aby súčasný a budúci VFR spolu s hospodárskym a investičným plánom pre západný Balkán významne prispeli k obnove po pandémii COVID-19 a uľahčili hospodársky rast a integráciu prostredníctvom posilnených a udržateľných digitálnych, energetických a dopravných spojení;
   cp) zabezpečiť, aby sa hospodársky a investičný plán pre západný Balkán nefinancoval najmä z existujúcich zdrojov IPA, čím by sa mohli odčerpať finančné prostriedky potrebné pre ďalšie dôležité politiky a programy; zaistiť úplný súlad tohto plánu s európskou zelenou dohodou, najmä s cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie;
   cq) uprednostniť západný Balkán v novej záruke pre vonkajšiu činnosť a v Európskom fonde pre udržateľný rozvoj (EFSD+) v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI); zabezpečiť dvojnásobný nárast poskytovania grantov prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán s cieľom podporiť rozvoj súkromného sektora, prepojenie, digitalizáciu, zelenú agendu a sociálne investície a výrazne zvýšiť finančné záruky na podporu verejných a súkromných investícií v regióne prostredníctvom záručného nástroja;
   cr) rozšíriť geografický rozsah pôsobnosti Fondu solidarity Európskej únie, ktorý sa už vzťahuje na krízy v oblasti verejného zdravia, na všetky krajiny západného Balkánu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom pristupujúcich krajín.

(1) Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 15.
(2) CDR 2727/2019.
(3) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 142.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0299.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2019)0050.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0010.

Posledná úprava: 8. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia