Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2020/2640(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0165/2020

Predkladané texty :

B9-0165/2020

Rozpravy :

PV 18/06/2020 - 11
CRE 18/06/2020 - 11

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0175

Prijaté texty
PDF 140kWORD 50k
Piatok, 19. júna 2020 - Brusel Finálna verzia
Situácia v schengenskom priestore v nadväznosti na pandémiu COVID-19
P9_TA(2020)0175B9-0165/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2020 o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí COVID‑19 (2020/2640(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na 35. výročie Schengenskej dohody podpísanej 14. júna 1985(1), 30. výročie Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda podpísaného 19. júna 1990(2) a 25. výročie nadobudnutia platnosti Schengenskej dohody z 26. marca 1995,

–  so zreteľom na článok 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého Únia musí vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý „zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach“,

–  so zreteľom na článok 21 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého musí mať každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,

–  so zreteľom na Chartu základných práv vrátane jej článku 45, v ktorom sa stanovuje, že každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“)(3), ktorým sa kodifikovalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006(4) z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), ktorý bol prvým aktom prijatým v rámci spolurozhodovacieho postupu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej len „smernica o voľnom pohybe“)(5) a na zásadu nediskriminácie, ktorá je v nej zakotvená,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie („COVID‑19: Usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb“) zo 16. marca 2020 (C(2020)1753), ktoré 17. marca 2020 schválili hlavy štátov alebo predsedovia vlád,

–  so zreteľom na závery predsedu Európskej rady po videokonferencii s členmi Európskej rady o COVID‑19 z 17. marca 2020, ktorými sa podporila výzva na posilnenie vonkajších hraníc prostredníctvom uplatňovania koordinovaného dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na obdobie 30 dní, na základe oznámenia Komisie s názvom „COVID-19: Dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné“ (COM(2020) 0115) a jeho následné predĺženie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „COVID-19: Pokyny na vykonávanie dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na uľahčenie tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ k dôsledkom pre vízovú politiku“ z 30. marca 2020 (C(2020)2050),

–  so zreteľom na „Spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19“, ktorý predložili predsedníčka Komisie a predseda Európskej rady,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2020 o posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné (COM(2020) 0148),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „COVID-19: Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach“ z 13. mája 2020 (C(2020)3250),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach(7),

–  so zreteľom na prípravu tohto uznesenia, ktorú vykonala pracovná skupina Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci na kontrolu Schengenu;

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o situácii v schengenskom priestore po vypuknutí pandémie COVID‑19 (O-000037/2020 – B9‑0010/2020 a O-000038/2020 – B9‑0011/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v reakcii na pandémiu COVID-19, väčšina členských štátov, ktoré vzhľadom na predmet tohto uznesenia zahŕňajú krajiny pridružené k schengenskému priestoru, obnovila kontroly na vnútorných hraniciach alebo takéto hranice čiastočne alebo úplne uzavrela, resp. ich uzavrela pre určité typy cestujúcich vrátane občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa majú pobyt na ich území alebo na území iného členského štátu; keďže pri zavádzaní týchto opatrení sa prejavila evidentná nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie;

B.  keďže kontroly na vnútorných hraniciach ovplyvňujú práva a slobody osôb zakotvené v právnych predpisoch Únie; keďže cestovné obmedzenia na vonkajších hraniciach nesmú ovplyvňovať právo žiadať o azyl;

C.  keďže sloboda pohybu osôb stanovená v Schengenskej dohode a v Dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, sú sprevádzané kompenzačnými opatreniami zameranými na zaručenie bezpečnosti na území štátov schengenského priestoru(8); keďže tieto kompenzačné opatrenia zahŕňajú nástroje, ako je Schengenský informačný systém (SIS) a iné rozsiahle informačné systémy, ktoré sú určené na zabezpečenie výmeny informácií medzi orgánmi štátov schengenského priestoru a spoločných pravidiel na ochranu vonkajších hraníc;

D.  keďže kľúčovým predpokladom správneho fungovania priestoru bez kontroly vnútorných hraníc je vzájomná dôvera medzi členskými štátmi;

E.  keďže po pôvodnom zrušení kontrol na vnútorných hraniciach sa takéto kontroly opätovne zavádzali len zriedka; keďže však od roku 2015 viaceré členské štáty zachovávajú kontroly na vnútorných hraniciach z dôvodu zvýšenej úrovne migrácie a/alebo bezpečnostných hrozieb; keďže Európsky parlament nastolil otázky o zákonnosti a primeranosti kontrol na vnútorných hraniciach;

F.  keďže návrat k plne fungujúcemu schengenskému priestoru je mimoriadne dôležitý na zabezpečenie zásady slobody pohybu ako jedného z hlavných úspechov európskej integrácie a ako kľúčového predpokladu pre oživenie hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19;

1.  pripomína, že schengenský priestor je hmatateľný a oceňovaný úspech v samotnom jadre projektu EÚ, ktorý umožňuje neobmedzené cestovanie pre viac ako 400 miliónov ľudí, má nevyčísliteľnú hodnotu pre občanov a podniky a je jedinečný v celej histórii aj vo svete;

2.  vyjadruje znepokojenie nad súčasnou situáciou v súvislosti s kontrolami na vnútorných hraniciach, ktoré zaviedli mnohé členské štáty, a rozličnými ďalšími prijatými opatreniami, ktoré zahŕňajú úplné alebo čiastočné uzavretie hraníc alebo ich uzavretie pre určitý typ cestujúcich vrátane občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa majú pobyt na území členských štátov, a nad skutočnosťou, že tieto opatrenia majú veľmi závažný vplyv na ľudí a podniky, ako aj na odvetvie cestovného ruchu a sezónne práce;

3.  poukazuje na to, že aj keď plne podporuje zavedené opatrenia v oblasti verejného zdravia zamerané na obmedzenie šírenia ochorenia COVID-19 prostredníctvom obmedzenia fyzického kontaktu vrátane opatrení na obmedzenie pohybu, o ktorých rozhodli členské štáty a ktoré sa majú uplatňovať na ich územiach, členské štáty vo svojich formálnych oznámeniach podľa Kódexu schengenských hraníc dostatočne neodôvodnili, prečo je kontrola hraníc vhodným prostriedkom na obmedzenie šírenia COVID-19; v tejto súvislosti pripomína, že hraničná kontrola sa v Kódexe schengenských hraníc vymedzuje ako „činnosť vykonávaná na hraniciach výlučne v nadväznosti na úmysel prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice bez ohľadu na akýkoľvek iný úmysel“; domnieva sa, že cielenejšie obmedzenia uplatniteľné na regionálnej úrovni vrátane cezhraničných regiónov by boli vhodnejšie a menej rušivé;

4.  poukazuje na to, že pravidlá upravujúce vnútorné hranice Únie sú stanovené v Kódexe schengenských hraníc a že členské štáty musia pri prijímaní akýchkoľvek opatrení, ktoré ovplyvňujú prekračovanie vnútorných hraníc, rešpektovať ducha a literu uvedeného kódexu;

5.  pripomína, že terminológia Kódexu schengenských hraníc je jednoznačná: kontrola na vnútorných hraniciach má byť výnimkou, opatrením využívaným ako posledná možnosť založeným na objektívnych kritériách, ktoré pravdepodobne primeraným spôsobom odstráni vážne ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, je nevyhnutne potrebné a primerané, s prísne obmedzeným rozsahom a dĺžkou trvania; domnieva sa, že mnohé oznámenia, ktoré poskytli členské štáty, nie sú dostatočne podrobné na to, aby umožnili overiť, čí sa tieto zásady dodržiavajú;

6.  poukazuje na to, že v súvislosti s použitím pojmu „posledná možnosť“ je nutné overiť, či existujú aj iné opatrenia, ktoré sú rovnako vhodné alebo vhodnejšie na dosiahnutie cieľa; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zavedenia minimálnych zdravotných kontrol ako uprednostňovanej alternatívy k zavádzaniu kontrol na vnútorných hraniciach; v tejto súvislosti pripomína opatrenia týkajúce sa zdravia podrobne uvedené v usmerneniach Komisie(9); okrem toho pripomína odporúčanie Komisie o primeraných policajných kontrolách(10), v ktorom sa uvádza, že „ak budú členské štáty v prípade vážneho ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti zvažovať uplatnenie hlavy III kapitoly II nariadenia (EÚ) 2016/399 (zavedenie kontroly vnútorných hraníc), mali by najprv posúdiť, či možno situáciu primerane riešiť zintenzívnením policajných kontrol na území krajiny vrátane pohraničných oblastí“;

7.   uznáva, že na území schengenského priestoru nebolo nikdy predtým zaznamenané vypuknutie takejto závažnej pandémie; pripomína, že v ustanoveniach Kódexu schengenských hraníc sa výslovne uvádza, že ohrozenie verejného zdravia môže predstavovať dôvod na odopretie vstupu na vonkajších hraniciach, a ďalej pripomína, že verejné zdravie sa v kódexe ani v Dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, neuvádza ako dôvod na obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach, pričom sa opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach stanovuje iba s cieľom riešiť vážne ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty zaviedli hraničné kontroly a iné obmedzenia na hraniciach v krátkom čase bez toho, aby poskytli dostatočné informácie o svojich obyvateľoch a iných členských štátoch; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad vedľajšími dôsledkami hraničných kontrol, ktoré sa zistili na niektorých vnútorných hraniciach, ako je príliš dlhé čakanie bez primeraných hygienických zariadení a dodržiavania primeranej bezpečnej vzdialenosti, ktoré viedli k vzniku zdravotných rizík pre osoby podliehajúce hraničným kontrolám aj pre príslušníkov pohraničnej stráže, ako aj nad dodatočným zaťažením už preťažených príslušníkov pohraničnej stráže a príslušníkov polície, ktorí nie sú zdravotníckymi odborníkmi; okrem toho vyjadruje znepokojenie nad početnými prekážkami, ktorým od vypuknutia pandémie čelia mnohí cezhraniční pracovníci v rámci schengenského priestoru, vrátane nedostatku jasných a dostupných informácií o obmedzeniach, ktoré sa na nich vzťahujú pri prekračovaní hraníc;

9.  konštatuje, že podľa smernice o voľnom pohybe môžu členské štáty obmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na štátnu príslušnosť z dôvodov verejného zdravia; trvá však na tom, že záruky stanovené v tejto smernici musia byť zaručené všetkými členskými štátmi a že je potrebné zabezpečiť najmä nediskrimináciu medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi členského štátu a občanmi EÚ s pobytom v EÚ;

10.  domnieva sa, že rýchly návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru je mimoriadne dôležitý a závisí od politickej vôle členských štátov, ako aj od ich záväzku koordinovať opatrenia v rámci schengenského acquis; vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúce postavenie pri koordinácií opatrení na európskej úrovni s cieľom riešiť výzvu, ktorú predstavuje COVID-19 pre zdravie európskych občanov, a aby zároveň zachovala schengenský priestor ako priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach, pri plnom rešpektovaní zásad solidarity a vzájomnej dôvery; domnieva sa, že hľadanie európskych odpovedí prinesie vzájomné výhody; vyjadruje hlboké poľutovanie nad akýmikoľvek nekoordinovanými, dvojstrannými alebo mnohostrannými opatreniami jednotlivých členských štátov, o ktorých sa rokuje mimo rámca Únie, a odmieta ich; požaduje, aby všetky opatrenia boli v súlade so zásadou nediskriminácie;

11.  vyzýva členské štáty, aby znížili obmedzenia slobody pohybu v rovnakom rozsahu, v akom sa zmiernili opatrenia na zamedzenie šírenia COVID-19; domnieva sa, že s primeranou koordináciou na úrovni Únie môže byť regionálny prístup primeranejší ako vnútroštátne hraničné kontroly a môže umožniť zrušenie obmedzení slobody pohybu v prípade, že sa situácia v oblasti verejného zdravia v susedných regiónoch porovnateľne zlepšila;

12.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby spolu s Európskym parlamentom, Radou a Komisiou prediskutovali plán obnovy schengenského priestoru vrátane spôsobov a prostriedkov na návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach a s pohotovostnými plánmi pre prípad možnej druhej vlny čo najrýchlejšie s cieľom zabrániť tomu, aby sa dočasné kontroly na vnútorných hraniciach stali v strednodobom horizonte čiastočne trvalými;

13.  pripomína, že podľa Kódexu schengenských hraníc by sa malo na úrovni Únie monitorovať posúdenie nevyhnutnosti kontroly vnútorných hraníc a jej predĺženia v prípade, že sa zavedú ako okamžité opatrenie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala primeranú kontrolu uplatňovania schengenského acquis, a najmä aby posúdila opatrenia, ktoré už prijali členské štáty, ako aj včasnosť a kvalitu oznamovania členských štátov, aby pozorne monitorovala vývoj a v prípade potreby pripomenula členským štátom ich právne povinnosti a prijala stanoviská; podnecuje Komisiu, aby využila svoje právomoci a požiadala členské štáty o dodatočné informácie; vyzýva Komisiu, aby posilnila podávanie správ Európskemu parlamentu o spôsobe vykonávania svojich právomocí vyplývajúcich zo zmlúv;

14.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že ustanovenie Kódexu schengenských hraníc, podľa ktorého majú členské štáty podávať správy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do štyroch týždňov od zrušenia kontroly hraníc, stratilo plánovaný účel, v dôsledku čoho Európsky parlament zostal neinformovaný; vyzýva preto členské štáty, ktoré zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach, aby Európskemu parlamentu včas (minimálne každých šesť mesiacov) podávali správy a poskytovali presné a podrobné údaje vychádzajúce z opätovného zavedenia kontrol na vnútorných hraniciach; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia od roku 2015 nezverejnila výročnú správu o fungovaní priestoru bez kontrol na vnútorných hraniach, čo je podľa Kódexu schengenských hraníc povinnosťou;

15.  pripomína, že boli zavedené dočasné cestovné obmedzenia vzťahujúce sa na všetky cesty z tretích krajín do schengenského priestoru, ktoré nie sú nevyhnutné zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia o odopretí vstupu na vonkajších hraniciach musia byť v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc, najmä vrátane dodržiavania základných práv, ako sa stanovuje v článku 4;

16.  vyzýva Radu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o dokončenie schengenskej integrácie so všetkými členskými štátmi EÚ; opakovane vyzýva Radu, aby čo najskôr predložila nový návrh rozhodnutia o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku; po konzultácii s Radou v súlade s článkom 4 Aktu o pristúpení je pripravený vyjadriť svoje stanovisko k úplnému uplatňovaniu ustanovení schengenského acquis v Chorvátsku; domnieva sa, že solidarita a zodpovednosť platia pre všetkých a že budúcnosť schengenského priestoru spočíva v odstránení jeho roztrieštenosti;

17.  domnieva sa, že zo strednodobého hľadiska je potrebné zvážiť, ako posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a zaistiť, aby legislatívne nástroje Únie zabezpečovali skutočne európsku správu schengenského priestoru, ktorá by umožnila účinnú európsku koordinovanú reakciu na výzvy, ako je pandémia COVID-19, pričom by sa zachovalo právo na slobodu pohybu a zásada absencie kontrol na vnútorných hraniciach, ktoré sú jadrom schengenského projektu oceňovaným občanmi EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nové výzvy vypracovala návrh reformy správy schengenského priestoru;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Schengenské acquis – Dohoda uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 13).
(2) Schengenské acquis – Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).
(3) Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
(6) Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 106.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2018)0497.
(8) Vyhlásenie výkonného výboru z 26. júna 1996 o extradícii (SCH/Com-ex (96) Decl. 6 Rev. 2) (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 435).
(9) Odporúčanie Komisie C(2020)1753 zo 16. marca 2020 o usmerneniach pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb.
(10) Odporúčanie Komisie C(2017)3349 final z 12. mája 2017 o primeraných policajných kontrolách a policajnej spolupráci v schengenskom priestore.

Posledná úprava: 8. septembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia