Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 4, 9, článok 26 ods. 2, články 45, 46, 48, 151, 153 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásady 5, 6, 10, 12 a 16,

–  so zreteľom na Chartu Spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania ako sezónni pracovníci(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (prvá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o IMI“)(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 s názvom Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach – COVID-19 (C(2020)3250),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie európskych sociálnych partnerov v poľnohospodárstve – Skupina profesijných poľnohospodárskych združení zamestnancov v EÚ (GEOPA-COPA) a Európska federácia odborových zväzov v oblasti potravín, poľnohospodárstva a cestovného ruchu (EFFAT) – z 15. mája 2020 o vysielaní sezónnych pracovníkov z európskych krajín v EÚ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia sociálnych partnerov európskeho odvetvia horeca – EFRAT a zastrešujúce združenie hotelov, reštaurácií a kaviarní (HOTREC) – z 11. marca 2020 a 27. apríla 2020,

–  so zreteľom na usmernenia sociálnych partnerov v potravinárskom priemysle EFFAT a FoodDrinkEurope z 9. apríla 2020 o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov v potravinárskom priemysle počas pandémie COVID-19 z 9. apríla 2020,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii(15),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(16),

–  so zreteľom na globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii z roku 2018, najmä na ciele 5 a 22,

–  so zreteľom na spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19,

–  so zreteľom na tzv. vyhlásenie členov Európskej rady z 26. marca 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2020 o koordinovanej hospodárskej reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (COM(2020)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 o usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas výskytu ochorenia COVID-19,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2020 s názvom COVID-19: Usmernenia týkajúce sa vykonávania dočasného obmedzenia cestovania do EÚ, ktoré nemá zásadný význam, uľahčenia tranzitných opatrení pre repatriáciu občanov EÚ a vplyvu na vízovú politiku (C(2020)2050),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o pracovných podmienkach a neistých pracovných miestach(18),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na ciele udržateľného rozvoja 3 a 8,

–  so zreteľom na základné pracovné normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (ďalej len „MOP“) a na jej dohovory a odporúčania týkajúce sa pracovných podmienok,

–  so zreteľom na dohovor MOP č. 184 (bezpečnosť a zdravie v poľnohospodárstve),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2020 o cestovnom ruchu a doprave v roku 2020 a v ďalšom období (COM(2020)0550),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) z 24. apríla 2020 s názvom COVID-19: návrat na pracovisko – prispôsobenie pracovísk a ochrana pracovníkov,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže voľný pohyb pracovníkov je právom pracovníkov a základnou zásadou Európskej únie a je nevyhnutný na riadne fungovanie vnútorného trhu; keďže mobilita pracovnej sily by mala byť nielen slobodná, ale aj spravodlivá; keďže zásada rovnakého zaobchádzania je zakotvená v článku 45 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky; keďže táto zásada sa uplatňuje rovnako na cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktorým sa musí zaručiť rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi ich hostiteľského členského štátu v súlade s právnymi predpismi EÚ, či už ide o rovnaké práva, rovnaké pracovné podmienky alebo rovnakú ochranu;

B.  keďže cezhraniční pracovníci zahŕňajú osoby, ktoré uplatňujú svoje právo na voľný pohyb na prácu v jednom členskom štáte EÚ, pričom majú naďalej trvalý pobyt v inom členskom štáte, cezhraničných pracovníkov a vyslaných pracovníkov; keďže cezhraničný pracovník je pracovník, ktorý je zamestnaný v pohraničnej zóne členského štátu EÚ, ale ktorý sa každý deň alebo aspoň raz za týždeň vráti do hraničnej zóny susednej krajiny, v ktorej býva a ktorej je štátnym príslušníkom; keďže vyslaný pracovník je zamestnanec, ktorého jeho zamestnávateľ vyslal na dočasné vykonávanie služby v inom členskom štáte EÚ v súvislosti so zmluvou o poskytovaní služieb, s vyslaním v rámci skupiny alebo najatím prostredníctvom dočasnej agentúry; keďže sezónni pracovníci zahŕňajú štátnych príslušníkov EÚ a tretích krajín, ktorí cestujú do členského štátu s cieľom dočasne žiť a vykonávať činnosť závisiacu od striedania ročných období;

C.  keďže viac ako 17 miliónov občanov EÚ (3,9 % celkovej pracovnej sily v roku 2018) žije a pracuje v zahraničí v inej krajine EÚ, ako je ich krajina trvalého pobytu; keďže v EÚ je 1,5 milióna cezhraničných pracovníkov; keďže existuje viac ako 2,3 milióna operácií vyslania, v prípade ktorých sa služby vykonávajú v inom členskom štáte;

D.  keďže pandémia COVID-19 je vážnou hrozbou pre verejné zdravie, ktorá ovplyvňuje zdravie a životy všetkých osôb s pobytom v EÚ a systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch; keďže kríza ďalej ovplyvnila európsku spoločnosť a európske hospodárstvo, najmä tých pracovníkov a odvetvia, ktoré sú v prvej línii; keďže to má vplyv na všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich postavenie; keďže vypuknutie pandémie zvýraznilo inherentnú súvislosť medzi spravodlivou a bezpečnou mobilitou;

E.  keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci majú zásadný význam pre poskytovanie kritických tovarov a služieb v kľúčových hospodárskych odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo a výroba potravín, doprava, logistika, stavebníctvo, sociálne služby vrátane starostlivosti, sociálna práca a cestovný ruch, ale aj spracovanie a balenie potravín, rybárstvo, lesné hospodárstvo, zdravotná starostlivosť a výskum, IT a farmaceutické odvetvia, odvetvia kritickej infraštruktúry a iné odvetvia, a sú životne dôležité pre akékoľvek úsilie o oživenie hospodárstva; keďže obchodné modely niektorých dočasných agentúr a zamestnávateľov v týchto odvetviach môžu byť založené na znížení nákladov práce a neistých pracovných podmienok; keďže inšpektoráty práce opakovane oznamujú porušovanie pracovných práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov v týchto odvetviach;

F.  keďže cezhraniční a sezónni pracovníci boli vážne zasiahnutí krízou aj opatreniami členských štátov zameranými na zamedzenie šírenia vírusu, najmä zatváraním hraníc, dočasnými obmedzeniami a kontrolami na vnútorných hraniciach; keďže pandémia COVID-19 viedla k zatvoreniu hraníc a zastaveniu alebo pozastaveniu mnohých hospodárskych činností, čo následne viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti a vážnym problémom s premiestnením cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktorí sa ocitli v členských štátoch, kde boli predtým zamestnaní, a to bez príjmov, ochrany alebo prepravy a v niektorých prípadoch bez útočiska, prístupu k zdravotnej starostlivosti alebo potravinám; keďže skupiny mladých ľudí a žien môžu byť medzi cezhraničnými a sezónnymi pracovníkmi osobitne zraniteľné;

G.  keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci sú zamestnaní na základe krátkodobých pracovných zmlúv, ktoré im poskytujú len malú alebo žiadnu istotu zamestnania a nedostatočné alebo žiadne sociálne zabezpečenie, a často ich ponechávajú pod hranicou vnútroštátneho oprávnenia na prijímanie sociálnych dávok; keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci často pochádzajú z chudobnejších a zraniteľných regiónov, menšín a sociálnych skupín, často sú vystavení riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a môžu byť vystavení možnému porušovaniu ich práv zo strany náborových pracovníkov, agentúr alebo zamestnávateľov, čo sa ešte viac prehĺbilo v dôsledku pandémie; keďže pracovníci na krátkodobé zamestnanie často žijú v skupinovom ubytovaní, čo sťažuje obmedzenie sociálnych kontaktov a zvyšuje ich riziko infekcie; keďže k veľkému šíreniu infekcií COVID-19 dochádzalo v odvetviach, ako je napríklad výroba potravín, a je pravdepodobné, že budú pokračovať v odvetviach a na pracoviskách, kde môže byť ťažké dodržiavať obmedzenie sociálnych kontaktov, pokiaľ sa nezavedú vhodné opatrenia;

H.  keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci sa nachádzajú v mimoriadne zraniteľnej situácii, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19; keďže počas krízy sa objavili rušivé správy o porušovaní práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov, pokiaľ ide o pracovné a životné podmienky, a to najmä pokiaľ ide o pracovný čas, minimálne mzdy, nespravodlivé prepúšťanie, normy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, ako sú chýbajúce písomné pokyny a oznámenia na pracovisku, nedostatočná bezpečná doprava a dôstojné ubytovanie, ktoré spĺňajú hygienické požiadavky a kde sa môžu zachovať opatrenia obmedzenia sociálnych kontaktov, veľký nátlak a neprispôsobené pracovné modely, opatrenia vysielania a subdodávateľské postupy, nedodržiavanie karanténnych obmedzení a podpory repatriácie a nedostatočné poskytovanie osobných ochranných prostriedkov (OOP); keďže tieto správy a kríza vo všeobecnosti odhalili a zhoršili sociálny dumping a súčasnú neistotu situácie mnohých cezhraničných a sezónnych pracovníkov a medzery vo vykonávaní a presadzovaní existujúcich právnych predpisov na ich ochranu; keďže mnohí cezhraniční a sezónni pracovníci sú v praxi závislí od svojho zamestnávateľa alebo dočasnej agentúry, a to nielen pokiaľ ide o príjem, ale aj bývanie; keďže mnoho cezhraničných a sezónnych pracovníkov skončilo po prepustení na ulici; keďže vzhľadom na svoju zraniteľnú situáciu sa môže týmto pracovníkom takisto zdať ťažké hlásiť zneužívanie alebo nejsť do práce, ak sa cítia chorí, a to z dôvodu nedostatku informácií alebo strachu zo straty príjmu, ubytovania alebo pobytu;

I.  keďže kríza vážne ovplyvnila aj cezhraničných samostatne zárobkovo činných pracovníkov a podnikateľov; keďže činnosti a opatrenia prijaté členskými štátmi počas pandémie COVID-19 s cieľom finančne kompenzovať pracovníkov, samostatne zárobkovo činné osoby a podnikateľov sú založené najmä na vnútroštátnom trhu práce a často chýbajú riadne ustanovenia pre cezhraničných pracovníkov a cezhraničných samostatne zárobkovo činných pracovníkov;

J.  keďže mnohí pracovníci ochoreli na COVID-19 so smrteľnými dôsledkami vo viacerých členských štátoch; keďže prístup niektorých takýchto pracovníkov k riadnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti a zariadeniam, ako aj zdravotnému a sociálnemu poisteniu bol problematický alebo v niektorých prípadoch neexistoval ešte pred krízou; keďže propagácia a prístup týchto pracovníkov k práceneschopnosti sú takisto problémom;

K.  keďže Európsky orgán práce (ďalej len „ELA“) bol zriadený v júli 2019 s cieľom podporiť členské štáty a Komisiu v účinnom uplatňovaní a presadzovaní práva Únie v oblasti mobility pracovnej sily a koordinácie sociálneho zabezpečenia; keďže sa očakáva, že do roku 2024 dosiahne svoju plnú prevádzkovú kapacitu;

L.  keďže organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri sú nápomocní pri poskytovaní pomoci pracovníkom počas krízy, a to v ich domovských krajinách, ako aj v členských štátoch zamestnania;

M.  keďže veľká väčšina cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktorých sa týkajú hospodárske účinky pandémie COVID-19, zatiaľ nebola schopná získať prístup k primeranej sociálnej ochrane a dávkam sociálneho zabezpečenia, a to v dôsledku nefunkčnej koordinácie medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktorá sa prehĺbila v dôsledku ochorenia COVID-19; keďže cezhraniční a sezónni pracovníci sa ocitli v situáciách, keď nemajú nevyhnutne nárok na dočasné podporné opatrenia, ako sú režimy skráteného pracovného času, upravené dávky v nezamestnanosti a opatrenia na uľahčenie práce z domova;

N.  keďže počas krízy niektoré členské štáty prijali opatrenia na riešenie slabých miest, ktorým čelia cezhraniční a sezónni migrujúci pracovníci v kontexte krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a vzali na vedomie ich úlohu v našich spoločnostiach;

O.  keďže aj cezhraniční pracovníci a pohraničné regióny EÚ boli vážne zasiahnutí krízou, pokiaľ ide o zamestnanosť, prístup na pracovisko a opatrenia týkajúce sa práce na diaľku a právnu neistotu v súvislosti s uplatniteľnými režimami sociálneho zabezpečenia a daní;

P.  keďže európske poľnohospodárske odvetvie má niekedy podpriemerné príjmy spojené s vysokým pracovným časom, výskytom nehôd a ochorení a nízkou účasťou na vzdelávacích a školiacich programoch, najmä pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov; keďže zlé pracovné podmienky v odvetví poľnohospodárstva sú jednou z hlavných príčin nedostatku pracovných síl v niektorých členských štátoch;

Q.  keďže v celej EÚ neexistuje systematický celoeurópsky systém zberu údajov alebo digitálneho sledovania, ktorý by poskytoval primerané údaje o celkovom počte postihnutých cezhraničných a sezónnych pracovníkov alebo umožňoval pracovníkom ľahko a rýchlo stanoviť postavenie ich pokrytia sociálneho zabezpečenia a požadovať rôzne nároky, ktoré vznikli pred začatím krízy; keďže obce príliš často nemajú informácie o cezhraničných a sezónnych pracovníkoch, ktorí tam žijú a pracujú;

R.  keďže existuje riziko, že kríza môže naďalej zhoršovať existujúce problémy pri zaobchádzaní s cezhraničnými a sezónnymi pracovníkmi niektorými náborovými agentúrami a miestnymi zamestnávateľmi;

Ochrana práv, zaistenie bezpečnosti a presadzovanie existujúcich právnych predpisov

1.  víta pokračujúce usmernenia Komisie ako súčasť prebiehajúcej koordinácie spoločnej reakcie EÚ na výskyt ochorenia COVID-19, najmä pokiaľ ide o vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a vykonávanie voľného a spravodlivého pohybu pracovníkov; zdôrazňuje, že kontroly hraníc, zdravotné skríningy a obmedzenia pohybu musia zostať primerané a výnimočné a že akákoľvek sloboda pohybu by sa mala obnoviť hneď, ako sa bude považovať za bezpečnú vzhľadom na vnútroštátne situácie v súvislosti s ochorením COVID-19; pripomína, že zásada rovnakého zaobchádzania sa neobmedzuje na cezhraničných a sezónnych pracovníkov len v základných odvetviach a povolaniach, ale rozširuje sa na všetkých pracovníkov, ktorí potrebujú prekročiť vnútorné hranice, keďže príslušné odvetvia sú otvorené aj pre miestnych pracovníkov v hostiteľskom členskom štáte zamestnania; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr zrušili všetky cestovné obmedzenia a diskriminačné opatrenia na obmedzenie pohybu a karanténne opatrenia pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov s cieľom zabrániť nedostatku pracovných síl v kľúčových odvetviach a v prospech pracovníkov pri súčasnom zaistení ich bezpečnosti a ochrany zdravia;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia na zabezpečenie toho, aby cezhraniční a sezónni pracovníci a cezhraniční podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby dostávali primeranú ochranu pred ochorením COVID-19 a jeho účinkami vrátane jednoduchého prístupu k testovaniu a aby boli informovaní o rizikách a bezpečnostných opatreniach, ktoré sa majú prijať v jazyku, ktorému rozumejú; zdôrazňuje osobitnú zraniteľnosť mladých ľudí a žien medzi cezhraničnými a sezónnymi pracovníkmi; okrem toho požaduje opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany ich zdravia počas cesty a dôstojných podmienok bývania, ktoré zabezpečia obmedzenie sociálnych kontaktov na ich miestach zamestnania okrem bydliska, a v prípade potreby sprístupnia riešenia na repatriáciu, ktoré nie sú na úkor pracovníka; zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať existujúce právne predpisy týkajúce sa prístupu k sociálnym právam vrátane ich vývozu; zdôrazňuje, že sa nesmie zabudnúť na cezhraničných a sezónnych pracovníkov pre to, že využili svoju slobodu pohybu ako občania EÚ;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prácu sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré v tejto oblasti aktívne pracujú, s cieľom zabezpečiť, aby všetci pracovníci, ktorí uviazli na ich území v dôsledku krízy alebo z iného dôvodu, mali primeraný a naliehavý prístup k verejným službám, podpore odborových zväzov, dôstojnému bývaniu, ochrannému vybaveniu, jedlu a zdravotnej starostlivosti; víta zapojenie sociálnych partnerov do riešenia otázok špecifických pre dané odvetvie, pokiaľ ide o mobilitu a práva cezhraničných a sezónnych pracovníkov;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s ochorením COVID-19 zabezpečili rovnaké zaobchádzanie so sezónnymi pracovníkmi z tretích krajín ako so štátnymi príslušníkmi EÚ, ako sa uvádza v smernici 2014/36/EÚ, pričom pripomína, že títo pracovníci majú rovnaké pracovné a sociálne práva ako občania EÚ;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naliehavo zabezpečili riadne vykonávanie a presadzovanie uplatniteľných právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o práva cezhraničných a sezónnych pracovníkov, najmä pokiaľ ide o právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu na rovnakom mieste, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych a cezhraničných koordinovaných a spoločných inšpekcií práce; trvá na tom, že je potrebné prijať jasné kroky na zabezpečenie toho, aby pracovníci jasne chápali, boli plne informovaní o svojich zmluvách, právach a povinnostiach pred odchodom a mali k nim neobmedzený prístup a aby sa tieto zmluvy sprístupnili subjektom na ochranu práce v rámci ich oblasti zamestnania; vyzýva členské štáty, aby posilnili kapacitu inšpektorátov práce a uprednostňovali odvetvia, v ktorých sú pracovníci ohrození;

6.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie svojich usmernení o voľnom pohybe pracovníkov počas výskytu ochorenia COVID-19 a najmä aby vydala nové osobitné usmernenia pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov a cezhraničných podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, zamestnávateľov a členské štáty v súvislosti s ochorením COVID-19, najmä pokiaľ ide o vykonávanie voľného a spravodlivého pohybu; dôstojné bývanie, uplatniteľné pracovné a zamestnanecké podmienky a požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia vrátane potreby zabezpečiť obmedzenie sociálnych kontaktov počas dopravy, bývania a na pracovisku, ochranu sociálneho zabezpečenia a koordináciu, prístup k zdravotnej starostlivosti a jej poskytovanie, poskytovanie informácií, ako sú písomné pokyny a zobrazovanie oznámení na pracovisku pracovníkom v jazyku, ktorému rozumejú, a výmenu súvisiacich najlepších postupov; zdôrazňuje, že sociálni partneri musia byť plne zapojení do vypracovania týchto usmernení;

7.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné bývanie pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ktoré by malo byť oddelené od ich odmeňovania a malo by zabezpečiť dôstojné zariadenia, súkromie pre nájomcu a písomné nájomné zmluvy, ktoré vykonávajú inšpektoráty práce, a aby v tejto súvislosti zaviedli normy;

8.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bol ELA čo najskôr v plnej miere funkčný a pracoval na poskytovaní príslušných informácií o právach a povinnostiach jednotlivcov v situáciách cezhraničnej mobility pracovnej sily, a to aj prostredníctvom jednotného webového sídla pre celú EÚ, ktorá by mala slúžiť ako portál pre prístup k informačným zdrojom a službám na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; konštatuje, že neexistuje harmonizovaný proces s cieľom upozorniť na zneužívanie a problémy; vyzýva preto ELA, aby v koordinácii s príslušnými orgánmi členských štátov vytvoril európsky nástroj pre cezhraničných pracovníkov na anonymné oznamovanie zneužívania a aby vykonával článok 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1149 s cieľom vykonávať spoločné alebo koordinované kontroly v prípadoch možného zneužívania, na ktoré bol upozornený;

9.  vyzýva Komisiu, aby navrhla dlhodobé riešenia na riešenie nekalých subdodávateľských praktík a ochranu sezónnych a cezhraničných pracovníkov zamestnaných v rámci subdodávateľského a dodávateľského reťazca;

Podpora spravodlivej mobility a posilnenie vnútorného trhu

10.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa pripravili na možné budúce vlny ochorenia COVID-19, a opäť vyzýva na koordináciu vnútroštátnych pohraničných opatrení a rozvoj bezpečnostných opatrení pre mobilných pracovníkov vrátane bezpečného útočiska; konštatuje, že je potrebné zaviesť stále výdavky na mobilitu, spolu s identifikáciou a udržiavaním „zelených koridorov“, a doplniť ich bezpečnostnými opatreniami a dobre stanovenými a oznámenými podmienkami a podmienkami cestovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu regionálnych a miestnych orgánov a existujúcich cezhraničných inštitúcií vrátane evidovania a pravidelnej aktualizácie záznamov o všetkých cezhraničných a sezónnych pracovníkoch zaregistrovaných v obciach, kde majú svoje bývanie; zdôrazňuje, že hlavnými zásadami každého opatrenia prijatého v súvislosti s krízou a cestou k oživeniu by mali byť bezpečnosť a ochrana zdravia všetkých pracovníkov a dodržiavanie a účinné presadzovanie všetkých uplatniteľných pracovných podmienok, pričom by sa mala uznať mimoriadne zraniteľná situácia cezhraničných a mobilných pracovníkov počas výskytu ochorenia COVID-19 a jej následkov;

11.  pripomína význam a potrebu dobrej spolupráce s tretími krajinami, v ktorých existuje vysoký počet cezhraničných pracovníkov, napríklad v Európskom hospodárskom priestore (EHP), Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve;

12.  zdôrazňuje potrebu dobrej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zberu údajov o cezhraničných a sezónnych pracovníkoch s cieľom preklenúť medzery vo vnútroštátnych postupoch, získať lepší prístup k dostupným informáciám a vytvoriť predvídateľný a prístupný vnútorný trh práce; vyzýva ELA, aby zohrával aktívnu úlohu pri zbere a koordinácii údajov na účely vykonávania analýzy mobility pracovnej sily a posúdenia rizík v súlade so svojimi úlohami stanovenými v nariadení, ktorým sa zriaďuje;

13.  domnieva sa, že v záujme ochrany cezhraničných a sezónnych pracovníkov potrebujú zamestnávatelia aj jasné pravidlá a právnu jasnosť; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali a udržiavali aktualizované informácie o všetkých takýchto pravidlách vrátane tých, ktoré sa týkajú ochorenia COVID-19 a cestovných obmedzení, na webových sídlach svojich príslušných vnútroštátnych inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia portálu alebo mobilnej aplikácie, ktoré by mohli zhromažďovať údaje z členských štátov s cieľom ponúknuť občanom EÚ presné a informácie o obmedzení cestovania v reálnom čase, doplnené o možnosti cestovania a dostupné trasy v prípade čiastočného alebo úplného obnovenia núdzových opatrení;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby cezhraniční pracovníci, najmä cezhraniční pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby postihnuté krízou, vrátane tých, ktorí pracujú na diaľku z ich krajiny pobytu, mali prístup k uplatniteľnému sociálnemu zabezpečeniu, pracovným právam a daňovým režimom a istotu, pokiaľ ide o príslušný orgán na ich pokrytie, mohli využívať režimy skráteného pracovného času za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci; a neboli nepriaznivo ovplyvnení svojimi daňovými právami alebo právami na sociálne zabezpečenie z dôvodu dĺžky ich pobytu v členskom štáte pobytu v dôsledku pandémie; žiada, aby bol čas odpracovaný ako práca na diaľku v zahraničí klasifikovaný ako čas, ktorý sa uskutočnil v krajine zamestnania;

Odolnosť, prechod na digitálne technológie a zabezpečenie transparentnosti

15.   vyzýva Komisiu, aby urýchlene preskúmala všeobecnú situáciu v oblasti zamestnanosti a zdravia a bezpečnosti cezhraničných a sezónnych pracovníkov vrátane úlohy agentúr dočasného zamestnávania, náborových agentúr, iných sprostredkovateľov a subdodávateľov s cieľom identifikovať medzery v ochrane a prípadnú potrebu revidovať existujúci legislatívny rámec, ako je legislatívny rámec v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; smernica 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch a smernica 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci, ako aj zabezpečiť odolnosť proti pandémii; zdôrazňuje, že nielen skúsenosti získané v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 by mali posilniť aj tvorbu politík na základe dôkazov s cieľom riešiť nedostatky právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v čase kríz a normálneho stavu;

16.  zdôrazňuje, že členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby ich systémy sociálneho zabezpečenia boli stabilné, spoľahlivé a odolné voči kríze, a že EÚ poskytuje spoločné pravidlá na ochranu práv sociálneho zabezpečenia pri pohybe v rámci Európy; vyzýva súčasné a budúce predsedníctva Rady a členské štáty, aby spolupracovali s Európskym parlamentom s cieľom nájsť rýchlu a vyváženú dohodu o navrhovanej revízii nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 o koordinácii sociálneho zabezpečenia s cieľom dosiahnuť modernizované a vhodné pravidlá, ktoré podporia spravodlivú mobilitu a sociálnu ochranu všetkých občanov EÚ, a zároveň účinne bojovať proti sociálnym podvodom a zneužívaniu sociálnych práv mobilných pracovníkov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli všetky zložky systému elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) s cieľom zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia a rýchlejšie a digitalizované spracovanie jednotlivých prípadov v prospech osôb v cezhraničných situáciách;

17.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoje webové sídla s ohľadom na COVID-19 a aby ich náležite podporovala, ponúkala informácie o právach pracovníkov a o príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov, ako aj podrobnosti o vnútroštátnych a regionálnych orgánoch na ochranu práce, a aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila dostupné informačné kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti zamerané na cezhraničných a sezónnych pracovníkov so zapojením sociálnych partnerov a OOS s cieľom ďalej šíriť informácie;

18.  opakuje význam náležitej ochrany informátorov v členských štátoch, a to aj pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov; nabáda členské štáty, aby prekročili minimálne požiadavky stanovené v smernici 2019/1937 pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich postavenie a preskúmali spôsoby, ako uplatňovať vnútroštátne právne predpisy o ochrane informátorov na cezhraničných alebo sezónnych pracovníkov, ktorí upozorňujú na zneužívanie; zdôrazňuje, že je potrebné transparentným spôsobom začleniť dostupné možnosti s cieľom upozorniť na zneužívanie pracovného trhu a získať podporu v pracovných zmluvách bez strachu z odvetných opatrení; zdôrazňuje, že pre týchto pracovníkov sa musí zabezpečiť prístup k odborovým zväzom a OOS, a to aj v hostiteľskej krajine;

19.  domnieva sa, že vytvorenie digitálneho a dynamického systému na výmenu údajov medzi členskými štátmi by mohlo pomôcť uľahčiť boj proti zneužívaniu a problémom s právami cezhraničných a sezónnych pracovníkov a nelegálnou prácou a pomôcť určiť rozsah zodpovedného systému sociálneho zabezpečenia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné posúdenie vplyvu týkajúce sa zavedenia európskeho čísla digitálneho sociálneho zabezpečenia s cieľom začať návrh; zdôrazňuje, že akékoľvek osobné údaje sa musia použiť len na zamýšľaný konkrétny účel a len príslušnými orgánmi sociálneho zabezpečenia v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov(19);

20.  vyzýva členské štáty, aby transponovali revidovanú smernicu o vysielaní pracovníkov správnym, včasným a ambicióznym spôsobom, pričom zabezpečia úplne rovnaké zaobchádzanie s vyslanými pracovníkmi a ich ochranu, najmä s cieľom dodržiavať povinnosť zamestnávateľa podľa článku 3 ods. 7 smernice uhrádzať vyslaným pracovníkom príspevky zaplatené ako náhrada výdavkov skutočne vynaložených v dôsledku vyslania, ako sú cestovné, stravné a ubytovacie výdavky, v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou, ktorá sa vzťahuje na pracovnoprávny vzťah;

21.  konštatuje, že je potrebné, aby Komisia spolu s členskými štátmi riešila nedostatok jasných ustanovení na zriadenie agentúr pre dočasnú prácu a nábor zameraných na cezhraničných a sezónnych pracovníkov v EÚ; pripomína existujúce osvedčené postupy, v rámci ktorých sa na takéto spoločnosti vzťahujú jasné licencie na transparentnosť zo strany osobitných správnych orgánov;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci stratégie z farmy na vidličku a nadchádzajúcej revízie spoločnej poľnohospodárskej politiky zohľadnili poľnohospodárski pracovníci v Európe vrátane sezónnych, migrujúcich a iných mobilných pracovníkov;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti negatívnemu obrazu sezónnych a cezhraničných pracovníkov, ak k tomu dôjde; konštatuje, že členské štáty pobytu sú zodpovedné za poskytovanie primeraného prístupu k informáciám o práci a sociálnom zabezpečení pre cezhraničných a sezónnych pracovníkov; zdôrazňuje význam podpory cezhraničných a sezónnych pracovníkov v prípade pracovných úrazov a pomoci pri repatriácii a reintegrácii pri súčasnom zabezpečení dodržiavania ich práv náborovými agentúrami, subdodávateľmi a inými sprostredkovateľmi pôsobiacimi na ich území;

o
o   o

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8. (2) Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375. (4) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9. (5) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21. (6) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1. (8) Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 1. (9) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 16. (11) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11. (12) Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21. (13) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17. (14) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24. (15) Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 105. (16) Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011, s. 1. (17) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (18) Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 88. (19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).