Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a na Protokol č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“),

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na rok 2019 uverejnený na webovom sídle EIB,

–  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2018 s názvom Uvoľnený potenciál,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2018,

–  so zreteľom na správu EIB uverejnenú v roku 2019 s názvom Operácie EIB v rámci Európskej únie – výročná správa za rok 2018,

–  so zreteľom na správu EIB s názvom EIB mimo Európskej únie: financovanie s celosvetovým dosahom – výročná správa za rok 2018, ktorá bola zameraná na operácie EIB mimo Európskej únie a uverejnená v roku 2019;

–  so zreteľom na správu EIB uverejnenú v roku 2019 s názvom Výročná správa za rok 2018: Európske centrum investičného poradenstva,

–  so zreteľom na novú stratégiu v oblasti klímy a novú úverovú politiku v odvetví energetiky, ktoré EIB prijala v novembri 2019,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2396 z 13. decembra 2017, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj o zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva(1),

–  so zreteľom na odporúčanie európskeho ombudsmana vo veci 146/2017/DR o spôsobe, akým Európska investičná banka vybavila sťažnosť na porušenia environmentálnych požiadaviek a požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť v projekte, ktorý financovala,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Investičný plán pre udržateľnú Európu, Investičný plán európskeho ekologického dohovoru (COM(2020)0021),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 14. januára 2020 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (COM(2020)0022),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2018 s názvom Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu (COM(2018)0097),

–  so zreteľom na iniciatívu EIB na posilnenie odolnosti,

–  so zreteľom na súhlas EIB s ratifikáciou Parížskej dohody Európskou úniou zo 7. októbra 2016,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele udržateľného rozvoja OSN,

–  so zreteľom na otvárací prejav, ktorý na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu 16. júla 2019 predniesla Ursula von der Leyen ako kandidátka na predsedníčku Európskej komisie,

–  so zreteľom na prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorý predniesla 11. decembra 2019 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Bruseli,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A9-0081/2020),

A.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ a podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musí EIB prispievať k dosahovaniu cieľov Únie a keďže podľa článku 18 štatútu EIB musí banka využívať svoje finančné prostriedky čo najracionálnejšie v záujme Únie; keďže to zahŕňa súlad s Parížskou dohodou o zmene klímy a so záväzkami Únie v oblasti ochrany životného prostredia stanovenými v článkoch 11 a 191 ZFEÚ;

B.  keďže hlavné ratingové agentúry ohodnotili záväzky EIB ratingom AAA okrem iného preto, že EIB vlastnia členské štáty, a z dôvodu jej obozretného riadenia rizík;

C.  keďže EIB si v roku 2018 zachovala ziskovosť, s čistým prebytkom 2,3 miliardy EUR; keďže skupina EIB by si mala zachovať vysokú úroveň úverovej bonity, ako aj kvalitné, spoľahlivé portfólio aktív;

D.  keďže EIB, ktorá je najväčším multilaterálnym dlžníkom a veriteľom na svete a ktorá je v spoločnom vlastníctve členských štátov EÚ, je prirodzeným partnerom Únie pri vykonávaní finančných nástrojov v úzkej spolupráci s národnými a multilaterálnymi finančnými inštitúciami;

E.  keďže skupina EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom rôznych investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

F.  keďže Komisia odhaduje, že ročné investície potrebné na dosiahnutie cieľov Únie do roku 2030 predstavujú 1 115 miliárd EUR(2); keďže cieľom Investičného plánu Komisie pre udržateľnú Európu je uvoľniť v najbližšom desaťročí investície v hodnote 1 bilión EUR;

G.  keďže udržateľné investície majú za normálnych okolností vyššie výnosy ako štandardné investície a objemy preto majú tendenciu byť menšie, zatiaľ čo súvisiace riziká majú tendenciu byť vyššie; keďže likvidita trhov s udržateľnými finančnými produktmi sa musí zvýšiť a to sa dá dosiahnuť len zvýšením počtu produktov na trhu; zdôrazňuje, že nemožno očakávať, že súkromný sektor dosiahne kritické množstvo sám, a preto je nutné, aby verejný sektor zvýšil svoju prítomnosť na trhoch s udržateľnými finančnými aktívami a aby zvýšil svoj podiel na trhu, čo prispeje k zníženiu rizík a výnosov a k zvýšeniu účasti na trhu a likvidity;

H.  keďže EIB zohráva dôležitú úlohu v stratégii EÚ na riešenie problémov súvisiacich s klímou a životným prostredím – ktoré sú výzvami, ktoré sú podľa Komisie hlavnou úlohou tejto generácie – s dodatočnými investíciami vo výške 260 miliárd EUR, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súčasných cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030;

I.  keďže pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na rozvoj najlepších postupov spojených s politikou v oblasti výkonnosti a riadením, správou a transparentnosťou EIB;

Všeobecné odporúčania

1.  zdôrazňuje význam činností EIB ako banky Únie, ktoré vykonáva na účely zvýšenia súčasnej úrovne investícií v EÚ, ktoré sú pod historickými priemernými hodnotami a nestačia na naplnenie ambícií EÚ, pokiaľ ide o udržateľnosť, hospodársku a sociálnu oblasť a vytváranie pracovných miest, a na dosiahnutie regionálnej súdržnosti, inovácií a konkurencieschopnosti na úrovni EÚ, ako aj financovania na miestnej úrovni, a to aj obcami, ktoré reagujú na potreby občanov;

2.  uznáva, že Európska únia a členské štáty musia viac investovať do boja proti zmene klímy, do digitálnej revolúcie a do verejných služieb;

3.  víta koordinovanú reakciu EÚ na pandémiu COVID-19 a opätovne zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení na transformáciu našich hospodárstiev a zmiernenie sociálneho a hospodárskeho vplyvu krízy; víta najmä úlohu, ktorú má EIB zohrávať pri podpore hospodárstva EÚ prostredníctvom Európskeho záručného fondu, revidovaného Programu InvestEU, Mechanizmu spravodlivej transformácie a Nástroja na podporu platobnej schopnosti; zdôrazňuje, že táto úloha je obzvlášť dôležitá pre MSP a najviac postihnuté odvetvia; vyzýva zároveň EIB, aby dodržiavala svoj záväzok zosúladiť všetky svoje činnosti s cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; berie na vedomie pozičný dokument EIB z 15. júna 2020 o pláne banky pre oblasť klímy a opakuje svoju výzvu na ambiciózne opatrenia a jasné ciele, najmä pokiaľ ide o podmienenie podpory opatreniami na postupné odstraňovanie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie do roku 2050;

4.  berie na vedomie zhoršujúcu sa hospodársku situáciu vo svete, v ktorej sa reálny rast HDP spomalil a globálne výzvy prispievajú k neistote; berie na vedomie nízke úrovne investícií v EÚ za posledné desaťročie; vyzýva na vyššie verejné a súkromné investície v EÚ na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

5.  berie na vedomie správu EIB o investíciách 2019 – 2020, v ktorej sa poukazuje na výzvy, ktorým EÚ čelí, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, napríklad na rastúcu nerovnosť a nedostatočné úrovne investícií, najmä do výskumu a vývoja súvisiaceho s klímou a do digitalizácie, čo ohrozuje budúcnosť európskeho hospodárstva; nalieha na EIB, aby sa v rámci svojich činností čo najviac usilovala o riešenie týchto otázok;

6.  konštatuje, že v roku 2018 EIB investovala 64 miliárd EUR do 854 projektov; konštatuje, že EIB dodržiava prudenciálnu zásadu s podielom nesplácaných úverov len 0,3 %;

7.  opäť zdôrazňuje, že treba viac vyvážiť geografické rozloženie financovania EIB; žiada EIB, aby riešila systémové nedostatky, ktoré bránia určitým regiónom alebo krajinám v plnej miere využívať jej finančné činnosti, okrem iného posilnením úsilia o rozšírenie svojich úverových činností poskytovaním technickej pomoci a poradenskej podpory, najmä v regiónoch s nízkou investičnou kapacitou, a prostredníctvom poradenstva o vývoji projektov, s cieľom podporiť inkluzívny rast a hospodársku, sociálnu a územnú konvergenciu a súdržnosť, a to s ohľadom na charakter financovania EIB, ktorý je založený na dopyte;

8.  žiada EIB, aby zohrávala dôležitú úlohu pri posilňovaní udržateľného financovania v Európe aj mimo nej a aby prostredníctvom svojich činností v oblasti poskytovania úverov podporila vykonávanie 17 cieľov udržateľného rozvoja z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN ďalším uvoľnením investícií do sociálnych, ekologických a udržateľných projektov;

9.  požaduje, aby sa vo fáze, ktorá predchádza schváleniu projektov, primerane podporilo posilnenie mechanizmov, ktoré miestnym a regionálnym orgánom poskytujú technickú pomoc, finančnú expertízu a budovanie kapacít, a to s cieľom zvýšiť dostupnosť a zaistiť účasť všetkých členských štátov; v tomto ohľade takisto požaduje zvýšenú podporu pre poradenské služby ako sú Poradenské centrum InvestEU, nástroje Jaspers, Elena a platforma Fi-compass; žiada intenzívnejšiu spoluprácu s národnými podpornými bankami a inštitúciami;

10.  víta relevantné úsilie, ktoré EIB vynakladá, aby projektom, ktoré financuje, poskytovala podporu vo fáze ich vykonávania (poskytnutie odborníkov a podporných nástrojov a vypracovanie prípravných štúdií); žiada EIB a Komisiu, aby spoločne vypracovali návrhy s cieľom systematickejšie zapájať tímy EIB do vykonávania projektov v štátoch, ktoré o to požiadajú, a to najmä v oblastiach, v ktorých sú potrebné špičkové odborné znalosti, alebo v oblastiach, ktoré sú pre Úniu strategické, ako je boj proti zmene klímy;

11.  víta podporu EIB na ciele v oblasti súdržnosti, ktorá len od roku 2009 do roku 2018 dosiahla viac ako 200 miliárd EUR;

12.  vyzýva EIB, aby kládla dôraz na konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, na ktoré majú jej projekty vplyv, najmä s miestnymi komunitami, občianskou spoločnosťou a všeobecnou verejnosťou;

13.  domnieva sa, že inovácie a zručnosti sú základnými prvkami na zabezpečenie udržateľného rastu, vytváranie pracovných miest vysokej kvality a zvýšenie konkurencieschopnosti; víta, že v roku 2018 EIB podporila inovácie a zručnosti sumou 13,5 miliardy EUR; očakáva, že EIB bude oblasť inovácií a zručností podporovať naďalej;

14.  domnieva sa, že ak si má Európa udržať konkurencieschopnosť, musí zrýchliť prijímanie digitálnych technológií a investície do digitálnej infraštruktúry a zručností; vyzýva EIB, aby riešila technologickú transformáciu zvýšenou podporou digitalizácie;

15.  domnieva sa, že desať noriem, ktoré sú stanovené v príručke EIB na ochranu životného prostredia a pre sociálnu oblasť, má zásadný význam a že sú základným predpokladom účasti na jej operáciách poskytovania úverov, najmä v oblastiach prevencie a znižovania znečisťovania, biodiverzity a ekosystémov, noriem týkajúcich sa klímy, kultúrneho dedičstva, nedobrovoľného presídľovania, práv a záujmov zraniteľných skupín, pracovných noriem, zdravia zamestnancov a verejného zdravia, bezpečnosti a ochrany a zapojenia zainteresovaných strán;

16.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby fiškálne pravidlá EÚ podporovali budúce úsilie o zvýšenie úrovne verejných investícií v EÚ, čo umožní EIB, aby využila pákový efekt týchto investícií;

17.  domnieva sa, že v hodnotiacich kritériách sociálnych projektov by sa mali zohľadňovať zásady Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vykonávania hodnotení ex-ante a ex-post, pokiaľ ide o udržateľnosť, konkurencieschopnosť a hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy projektov;

18.  víta kroky, ktoré EIB zatiaľ podnikla; vyzýva EIB, aby zlepšila podávanie správ o skutočne dosiahnutých výsledkoch a ich hodnotenie, ako aj analýzu skutočných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov svojich investícií;

19.  vyzýva EIB, aby nadviazala na závery osobitnej správy Dvora audítorov č. 03/2019, v ktorej sa posudzovalo, či Európsky fond pre strategické investície (ďalej len „EFSI“) účinne zvýšil financovanie na podporu dodatočných investícií v celej EÚ; poznamenáva, že v správe sa dospelo k záveru, že niektoré operácie EFSI len nahradili iné operácie EIB a že časť financovania putovala na projekty, ktoré mohli využiť iné zdroje verejného alebo súkromného financovania, čo v niektorých prípadoch spôsobilo nadhodnotený rozsah, v ktorom podpora z EFSI skutočne viedla k dodatočným investíciám;

20.  zdôrazňuje, že kľúčový kvantitatívny cieľ EFSI mobilizovať dodatočné súkromné a verejné investície vo výške 500 miliárd EUR by nemal byť hlavným ukazovateľom úspechu fondu a že merateľné ciele v oblasti udržateľnosti, doplnkovosti, geografického pokrytia a sociálneho vplyvu by mali byť v budúcich investičných stratégiách minimálne rovnako dôležité;

21.  vyzýva EIB, aby zvýšila podiel finančných prostriedkov z EFSI a programu InvestEU na projekty, ktoré podstatne prispievajú k cieľom EÚ týkajúcim sa udržateľnosti a sociálnej oblasti, a to v súlade s príslušnými nariadeniami EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli metodiky overovania udržateľnosti programu InvestEU v úplnom súlade s cieľmi EÚ v oblasti udržateľnosti, a aby kritériá hodnotenia sociálnych projektov zohľadňovali zásady Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vykonávania hodnotení ex-ante a ex-post, pokiaľ ide o udržateľnosť, konkurencieschopnosť a hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy projektov;

22.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie externé hodnotenie doplnkovosti politiky EIB v oblasti poskytovania úverov a že výsledky tohto hodnotenia by sa mali zverejniť;

23.  domnieva sa, že po zverejnení výsledkov externého hodnotenia by sa malo zvážiť, či je potrebné všeobecné zvýšenie kapitalizácie EIB na umožnenie dlhodobejších úverov a inovačných nástrojov pri financovaní projektov so značným potenciálom udržateľnosti, prínosov v sociálnej oblasti a oblasti inovácií vrátane projektov vytvárajúcich udržateľný rast a znižujúcich nerovnosť;

24.  vyzýva EIB, aby zabezpečila úzku koordináciu, súdržnosť a konzistentnosť medzi politikami EÚ, nástrojmi financovania a investíciami s cieľom zabrániť prekrývaniu a posilniť synergie financovania;

EIB viac zameraná na otázky klímy a na spravodlivú transformáciu

25.  víta rozhodnutia, ktoré prijalo predstavenstvo EIB 14. novembra 2019 na zosúladenie politiky EIB s cieľom maximálneho zvýšenia teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami;

26.  uznáva, že na to, aby sa naplnili uvedené ambície a ambície uvedené v európskej zelenej dohode, bude asi potrebné, aby EIB prijímala väčšie riziká, a to najmä v odvetviach a regiónoch, ktoré priťahujú menej investícií, pod podmienkou, že takéto poskytovanie úverov bude spĺňať kritériá oprávnenosti EIB a že si EIB zachová svoj rating AAA;

27.  víta, že EIB je najväčším emitentom zelených dlhopisov na svete a priekopníkom v zavádzaní úspešných zelených dlhopisov, prostredníctvom ktorých sa za 11 rokov vyzbieralo viac ako 23 miliárd EUR, pričom globálny trh so zelenými dlhopismi má momentálne hodnotu viac ako 400 miliárd EUR; konštatuje, že veľkou výzvou bolo stanoviť spoločné normy na predchádzanie environmentálne klamlivej reklame; víta nové dlhopisy EIB na zvyšovanie povedomia o udržateľnosti, ktoré boli zavedené v roku 2018 a navrhnuté na podporu investícií spojených s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že je dôležité stanoviť spoločné normy pre tieto nové dlhopisy, aby sa zabezpečilo, že projekty budú transparentné, overiteľné a merateľné; vyzýva EIB, aby pokračovala vo vydávaní zelených dlhopisov a aby rozšírila vydávanie týchto dlhopisov, ktoré by mali uľahčiť vykonávanie európskej zelenej dohody a ktoré má nakupovať Európska centrálna banka, a vyzýva EIB, aby pomáhala pri rozvoji trhu so zelenými dlhopismi založeného na činnosti na základe akčného plánu EÚ na financovanie udržateľného rastu, ako aj na základe úniovej taxonómie udržateľných financií;

28.  žiada, aby bol Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) plne začlenený do všetkých opatrení EIB v oblasti klímy; vyzýva EIF, aby kládol väčší dôraz na inovácie potrebné na prechod na klimaticky neutrálnu Európu; vyzýva EIF, aby pri všetkých svojich investíciách dbal na aktívnu spoluprácu so spoločnosťami, do ktorých investuje, na zlepšení ich zverejňovania informácií súvisiacich s klímou, znižovaní ich emisií a nasmerovaní investícií na nákladovo efektívne alternatívy (napr. energetická efektívnosť alebo zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy);

29.  víta skutočnosť, že EIB v roku 2018 poskytla 29 % svojich úverov na oblasť klímy;

30.  vyzýva ECB, aby v rámci svojho strategického preskúmania, ktoré práve prebieha, preskúmala nástroje na podporu a koordináciu s EIB, najmä pokiaľ ide o jej úlohu ako banky EÚ v oblasti klímy, predovšetkým pri financovaní ekologickej transformácie a udržateľnosti hospodárstva;

31.  pripomína, že klimatická stratégia EIB bola prijatá v roku 2015 spolu so zoznamom oprávnených sektorov a kritérií oprávnenosti v oblasti klímy a stratégiou vykonávania opatrení v oblasti klímy; žiada, aby sa v roku 2020 preskúmala stratégia vykonávania s cieľom zosúladiť ju s Parížskou dohodou, vrátane konkrétneho plánu na dosiahnutie špecifického cieľa 50 %(3) do roku 2025, ako aj záruky klimatickej neutrálnosti zostávajúceho poskytovania úverov, a to na základe otvoreného a transparentného procesu konzultácie s verejnosťou; vyzýva EIB, aby po prijatí dokumentov podrobne informovala zainteresované strany a širšiu verejnosť; pripomína EIB, že ekologické investície musia byť životaschopné a uľahčovať súdržnosť medzi členskými štátmi;

32.  vyzýva na posilnenie kritérií oprávnenosti opatrení v oblasti klímy s cieľom vyhnúť sa riziku, že investície nepovedú k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, a to zabezpečením súladu s príslušnými právnymi predpismi EÚ a zosúladením činností EIB s novým taxonomickým rámcom; domnieva sa, že všetky operácie EIB by sa mali opierať o všeobecné ustanovenie „nespôsobovať škodu“, ktoré by malo byť zahrnuté do jej vyhlásenia o environmentálnych a sociálnych normách, ktoré sa v roku 2020 má prehodnotiť a zosúladiť s cieľom maximálneho zvýšenia teploty o 1,5 °C;

33.  víta preskúmanú metodiku EIB v oblasti posúdenia uhlíkovej stopy a žiada jej komplexné uplatňovanie s osobitným dôrazom na emisie spojené s okrajovým dopytom a na nepriame emisie (tzv. emisie rozsahu 3); žiada, aby sa pri projektoch robilo komplexné hodnotenie, a nie jednoduchá ekonomická analýza životného cyklu ich emisií; požaduje prísne klimatické účtovníctvo, osobitne pri ekonomickom a finančnom posudzovaní projektov na sledovanie finančných prostriedkov pridelených na klímu a skutočných výdavkov; v tejto súvislosti žiada, aby sa aktualizovali odhady výpočtov miery využitia;

34.  zastáva názor, že EIB by mala od svojich klientov-sprostredkovateľov vyžadovať, aby zverejňovali svoju expozíciu voči fosílnym palivám, a postupne uplatňovať obmedzenia v prípade sprostredkovateľov s veľmi vysokou mierou expozície; očakáva, že do konca roka 2025 budú mať všetci sprostredkovatelia plán dekarbonizácie, pretože tento plán je nevyhnutný na to, aby bolo možné pokračovať v ich financovaní; zdôrazňuje, že nové požiadavky by nemali byť na úkor prístupu MSP k financovaniu;

35.  víta skutočnosť, že EIB už v roku 2013 účinne ukončila podporu uhoľnému sektoru tým, že prijala politiku poskytovania úverov v znení z roku 2013; zastáva názor, že financovanie EIB by sa malo riadiť plánom transformácie založeným na vedeckých poznatkoch s jasnými cieľmi a časovo ohraničenými záväzkami na zosúladenie s Parížskou dohodou, aby sa postupne ukončila podpora projektov, ktorých činnosť spôsobuje vysokú úroveň emisií skleníkových plynov, v súlade s najlepšími postupmi v komerčnom bankovom sektore(4); vyzýva EIB, aby poskytla poradenstvo o tom, ako spoločnosti môžu uskutočňovať dekarbonizáciu;

36.  vyzýva EIB, aby do dokumentácie týkajúcej sa financovania zahrnula doložky, ktorými by sa od príjemcov úverov EIB vyžadovalo, aby sa zaviazali, že v plnej miere splnia každý cieľ v oblasti dekarbonizácie, ktoré by mohol byť zahrnutý do ich žiadosti o úver; domnieva sa, že tieto doložky by mali obsahovať ustanovenie, podľa ktorého bude vyplácanie prostriedkov podmienené uspokojivým plnením uvedených záväzkov, a domnieva sa, že v prípade, ak sa prostriedky majú vyplatiť pred splnením cieľov v oblasti dekarbonizácie, by mal existovať účinný režim odškodnenia ex post;

37.  víta novú politiku EIB poskytovania úverov v oblasti energetiky, najmä jej potenciál zmeniť situáciu medzi finančnými inštitúciami, pokiaľ ide o efekt na ostatné banky; víta, že táto politika sa týka finančných sprostredkovateľov, uprednostňovania energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a že pozitívne odkazuje na energetické spoločenstvá a mikrosiete, a víta potenciál, ktorý predstavuje pre zvýšenie finančnej podpory pre miestne zdroje energie s cieľom ukončiť vysokú závislosť Európy od vonkajších zdrojov energie a zabezpečiť dodávky; konštatuje, že pri schvaľovaní určitých plynárenských projektov do konca roka 2021 sa uplatňujú výnimky a že sa môže zachovať podpora plánovaných projektov plynárenských sietí, ktoré majú slúžiť na prepravu nízkouhlíkových plynov; poukazuje na riziko investovania do uviaznutých aktív prostredníctvom úverov na infraštruktúru fosílnych palív; vyzýva EIB, aby spresnila, že nezačne žiadne posudzovanie žiadneho projektu týkajúceho sa fosílnych palív, ktorý banke nebol predložený pred 14. novembrom 2019, žiada, aby sa táto politika potom, ako bude formálne prijatá, pravidelne revidovala a neustále udržiavala v súlade s európskou taxonómiou udržateľných financií, a žiada, aby sa taxonómia používala ako referenčná hodnota pre investície v oblasti klímy a životného prostredia, aby zostala v súlade s cestou zlučiteľnou s obmedzením globálneho otepľovania na menej ako 1,5 °C, ako aj s rozvojom vhodných nových vonkajších opatrení v EÚ;

38.  trvá na tom, aby EIB uplatňovala zásadu energetickej efektívnosti a stanovila si cieľ riešiť problém energetickej chudoby vo všetkých svojich úveroch v oblasti energetiky so zreteľom na vplyv energetickej účinnosti na budúci dopyt a jej prínos k energetickej bezpečnosti;

39.  domnieva sa, že prehodnotenie politiky EIB v oblasti poskytovania úverov na dopravu je kľúčovou prioritou; požaduje rýchle prijatie novej politiky financovania dopravy, ktorá bude zameraná na dosiahnutie dekarbonizácie dopravy v Únii do roku 2050; zdôrazňuje, že EIB by sa mala naďalej angažovať v oblasti financovania inovácie a ekologických technológií v letectve, a to aj vývoja udržateľných biopalív, elektrifikácie a hybridných technológií, s cieľom dekarbonizovať letectvo a dosiahnuť primárny cieľ Parížskej dohody;

40.  žiada, aby sa v priemyselných odvetviach s vysokými emisiami uhlíka, v ktorých pôsobí EIB, ako je cementársky, petrochemický a oceliarsky priemysel, vykonávali nové politiky, pričom sa bude klásť dôraz na udržateľnosť týchto odvetví a na podporu obehového hospodárstva založeného na cykloch netoxických materiálov, a s cieľom zosúladiť všetky sektorové úvery s dosiahnutím klimatickej neutrálnosti najneskôr do roku 2050; pripomína, že rozsiahlu zmenu možno dosiahnuť len vtedy, ak bude zapojený aj priemysel;

41.  pripomína EIB, že ochrana biodiverzity je kľúčovým prvkom prispôsobenia sa zmene klímy a že obnova ekosystémov je jedinou osvedčenou technológiou, pokiaľ ide o negatívne emisie; vyzýva EIB, aby vo svojich finančných nástrojoch viac rozpracovala prvky preskúmania z hľadiska biodiverzity s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na biodiverzitu; vyzýva EIB, aby sa zaviazala k ukončeniu financovania projektov, ktoré prispievajú k strate a degradácii biodiverzity a ekosystémov a k nezákonnému odlesňovaniu a aby výrazne zvýšila financovanie na dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti, najmä cieľa nulovej miery čistého odlesňovania a cieľov ochrany morí a pobrežných oblastí, a podporovala opatrenia v prospech biodiverzity a adaptačné opatrenia, kľúčové ekosystémové služby ako opeľovanie, a zelenú infraštruktúru;

42.  víta usmernenia o vodnej energii prijaté v roku 2018(5) a požaduje, aby sa požiadavky na transparentnosť rozšírili na všetky projekty infraštruktúry vrátane projektov financovaných finančnými sprostredkovateľmi;

43.  vyzýva EIB, aby spolupracovala s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami na konsolidácii malých projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a tým im umožnila splniť podmienky pre získanie finančných prostriedkov z EIB;

Úloha EIB v rámci európskej zelenej dohody a Mechanizmu spravodlivej transformácie

44.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu EIB pri plnení cieľov stanovených v Investičnom pláne pre udržateľnú Európu a dosahovaní cieľov európskej zelenej dohody a Mechanizmu spravodlivej transformácie, a uznáva význam súkromného aj verejného sektora, pokiaľ ide o plnenie investičných cieľov v priebehu nasledujúcich siedmich rokov, pričom v prípade európskej zelenej dohody ide o 1 bilión EUR a v prípade Mechanizmu spravodlivej transformácie je to 100 miliárd EUR;

45.  povzbudzuje EIB, aby podporovala projekty zamerané na uľahčovanie spravodlivej transformácie v členských štátoch; domnieva sa, že vzhľadom na to, že členské štáty majú rozdielne východiskové pozície, by EIB mala zamerať svoju podporu na tie členské štáty, ktoré musia prejsť dlhšiu cestu; zdôrazňuje, že pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo nesmieme na nikoho zabudnúť; vyzýva preto EIB, aby zabezpečila primeranú podporu najviac postihnutých regiónov vrátane technickej pomoci a aby pritom zohľadnila rôzne hospodárske situácie a kapacity členských štátov; zdôrazňuje najmä potrebu aktívne podporovať oblasti, v ktorých sú pracovné miesta v súčasnosti závislé od priemyselných odvetví produkujúcich vysoké emisie, a to poskytovaním investícií do odbornej prípravy a alternatívnych hospodárskych príležitostí, s cieľom účinne využívať potrebné súkromné a verejné zdroje a podporovať prechod na ekologickejšie hospodárstvo;

46.  zdôrazňuje, že je potrebný predvídavý a participatívny prístup na zabezpečenie, aby transformácia predstavovala prínos pre všetky časti spoločnosti; požaduje podporu postihnutých regiónov (uhoľných regiónov a regiónov s vysokou uhlíkovou náročnosťou atď.) a spoločenstiev, ako aj pracovnej sily sektorov, na ktoré má dekarbonizácia najväčší vplyv, pričom sa musí podporovať aj rozvoj nových spoločných projektov a technológií pre tieto spoločenstvá a regióny a v spolupráci s nimi;

47.  domnieva sa, že na to, aby sa EIB mohla stať klimatickou bankou EÚ a zohrávať úlohu pri spravodlivej transformácii, je potrebné, aby zmodernizovala mechanizmy s cieľom umožniť lepšie zapracovanie pripomienok rôznych zainteresovaných strán, ako sú miestne a regionálne samosprávy, odborové zväzy, mimovládne organizácie a príslušní odborníci, do jej investičnej stratégie;

48.  vyzýva EIB, aby prijala záväzok a v konzultácii s členskými štátmi a regiónmi a v súlade s ich sociálnou a zemepisnou situáciou predložila spravodlivý, ucelený a inkluzívny plán zameraný na účinné zmobilizovanie potrebných súkromných a verejných zdrojov a podporu transformácie na ekologickejšie hospodárstvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať ochrane občanov a pracovníkov, na ktorých bude mať transformácia najväčší vplyv, okrem iného poskytnutím prístupu k rekvalifikačným programom a podporou investícií do nových hospodárskych sektorov, ktoré vytvoria nové pracovné miesta vysokej kvality;

Malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou

49.  víta ochotu skupiny EIB zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ a podporiť rast a vytváranie pracovných miest prostredníctvom podpory inovácií, MSP, infraštruktúry, sociálnej súdržnosti, klímy a životného prostredia;

50.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na aktívne zapojenie EIB do úsilia o dosiahnutie cieľov klimatickej neutrality by sa EIB mala naďalej zameriavať na podporu projektov, ktorými sa dosahuje rast a vytváranie pracovných miest;

51.  víta výraznú finančnú podporu, ktorú poskytla skupina EIB malým a stredným podnikom, pričom celkové investície v roku 2018 boli vo výške 23,27 miliardy EUR, čo využilo 374 000 spoločností zamestnávajúcich 5 miliónov zamestnancov; berie na vedomie výsledky správy EIB o investíciách v období rokov 2019/2020, pokiaľ ide o financovanie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou; domnieva sa, že podpora MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou musí zostať základným cieľom EIB a naliehavo žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie a kládol väčší dôraz na financovanie MSP, s cieľom zmenšiť medzeru vo financovaní týchto spoločností; v tejto súvislosti víta špecializovaný nástroj pre MSP v rámci Fondu InvestEU; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na dlhodobé financovanie, hlavne na podporu projektov, ktoré by sa inak nefinancovali, najmä pre inovačné startupy a MSP; zdôrazňuje však, že finančné činnosti EIB nenahrádzajú udržateľné fiškálne politiky v členských štátoch;

52.  poznamenáva, že v prípade MSP je v porovnaní s veľkými firmami dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú čeliť finančným obmedzeniam, pokiaľ ide o vonkajšie financovanie, a že podiel firiem s finančnými obmedzeniami v celej EÚ dosahuje 1 až 13 %;

53.  berie na vedomie, že vonkajšie financovanie pre všetky firmy v celej EÚ predstavuje len o niečo viac ako jednu tretinu ich investičného financovania;

54.  vzhľadom na strategickú úlohu MSP sa domnieva, že EIB by mala pokračovať so svojou finančnou podporou a posilniť svoje kapacity v oblasti administratívy a poradenstva, aby mohla MSP poskytovať informácie a technickú podporu s cieľom uľahčiť im prístup k financovaniu, a zohľadňovať pritom najmenej rozvinuté regióny;

55.  zdôrazňuje, že je možné, že EIB bude musieť na dosiahnutie svojich ambícií podstúpiť ďalšie riziká, a to okrem zvýšenia vlastných zdrojov a tvorby odborných znalostí o inovačných finančných nástrojoch; žiada akcionárov EIB, aby zabezpečili primerané zdroje, aby mohla využívať inovačné nástroje na financovanie projektov s veľkým potenciálom z hľadiska udržateľných, sociálnych a inovačných prínosov; žiada preto, aby sa po zverejnení výsledkov externého hodnotenia navýšila kapitalizácia EIB, s cieľom umožniť viac dlhodobých úverov a inovatívnych nástrojov pri financovaní projektov so značným potenciálom, pokiaľ ide o udržateľnosť, a ktoré sú prínosné v sociálnej oblasti a v oblasti inovácií, vrátane projektov vytvárajúcich udržateľné pracovné miesta a znižujúcich nerovnosti, a tiež s cieľom poskytnúť rastový kapitál, ktorý by MSP umožnil rozšíriť ich činnosti; zdôrazňuje význam faktora doplnkovosti, ktorý má EIB zaistiť v oblasti investícií v celej EÚ, a spolupráce s viacerými partnermi; ďalej poukazuje na to, že pridaná hodnota, ktorú poskytuje financovanie EIB, zahŕňa aj poskytovanie technického poradenstva a budovanie kapacít, s cieľom pomôcť projektom pripraviť sa na investície a zabezpečiť čo najväčšiu geografickú rovnováhu;

56.  navrhuje, aby EIB zvýšila ekologickosť svojho portfólia MSP, napríklad tým, že vyčlení vyššie podiely financovania na ekologickejšie projekty a poskytne sprostredkovateľským bankám podporu na vytváranie produktov stimulujúcich energetickú efektívnosť či energiu z obnoviteľných zdrojov; ďalej navrhuje, aby EIB podporovala digitalizáciu MSP s cieľom odstrániť digitálnu priepasť;

57.  v tejto súvislosti spochybňuje príťažlivosť investícií EIB pre malé podniky a kladie si otázku, či ju príliš nelimitujú obmedzenia financovania projektov zahŕňajúcich významné riziko;

Poskytovanie úverov mimo EÚ

58.  víta, že EIB pôsobí vo viac ako 130 krajinách mimo EÚ, pričom poskytuje úvery na projekty na podporu vonkajšej spolupráce a rozvojových politík EÚ;

59.  poznamenáva, že v roku 2018 EIB podpísala zmluvy o financovaní 101 nových projektov mimo EÚ s celkovým schváleným financovaním vo výške 9,05 miliardy EUR s cieľom umožniť investície vo výške celkom 41 miliárd EUR, pričom rekordná výška úverov bola poskytnutá na klímu a sociálnu a hospodársku infraštruktúru;

60.  naliehavo vyzýva EIB, ktorá je najväčším multilaterálnym veriteľom na svete, aby si udržala vedúcu úlohu v budúcom úniovom financovaní Únie, posilnila udržateľné financovanie mimo Európy a aby si naďalej plnila kľúčovú úlohu pri vytváraní mechanizmov financovania EÚ pre tretie krajiny;

61.  konštatuje, že približne 10 % úverov EIB sa poskytuje tretím krajinám a že väčšina podpory je pridelená krajinám s vyššími strednými príjmami, pričom v najmenej rozvinutých krajinách je financovaných len niekoľko operácií;

62.  berie na vedomie hodnotenie Komisie týkajúce sa záruky EÚ na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie; domnieva sa, že EIB by mala zlepšiť konzistentnosť a zosúladenie svojho poskytovania vonkajších úverov s cieľmi zahraničnej a rozvojovej politiky EÚ a intervenciami členských štátov, aby čo najlepšie podporovala ciele politiky EÚ;

63.  podporuje EIB, aby zlepšila svoje odborné znalosti o rozvojových projektoch, najmä projektoch, v ktorých sa poskytujú priame úvery súkromnému sektoru;

64.  podporuje EIB, aby zintenzívnila spoluprácu na miestnej úrovni, a to aj pred realizáciou projektov a počas nej, a aby zlepšila spoluprácu s delegáciami EÚ;

65.  domnieva sa, že EIB by mala posilniť svoje monitorovanie projektov a zlepšiť svoje podávanie správ o skutočne dosiahnutých výsledkoch a ich hodnotenie, ako aj svoju analýzu skutočných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov; preto navrhuje zvýšiť počet miestnych zamestnancov v partnerských krajinách;

66.  berie na vedomie, že výška financovania súvisiaceho s klímou, ktorá bola podpísaná v rokoch 2014 – 2018, prekračuje cieľ 25 % mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (ďalej len „ELM“);

67.  žiada EIB, aby plne využívala zmluvné doložky umožňujúce zastaviť vyplácanie financovania v prípade, že projekty nie sú v súlade s environmentálnymi, sociálnymi, daňovými normami, normami v oblasti ľudských práv a transparentnosti.

68.  berie na vedomie skutočnosť, že približne 40 % operácií v rámci ELM sa uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, a žiada EIB, aby poskytovala úplnejšie a systematické informácie o poskytovaní úverov prostredníctvom svojich finančných sprostredkovateľov; žiada EIB, aby posilnila svoju kontrolu nad úvermi poskytovanými prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorí nie sú miestni; v súvislosti s národnými podpornými bankami a inštitúciami zdôrazňuje, že treba na jednej strane prehodnotiť ich vzťahy s EIB, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a rozvojovými bankami s cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi ich príslušnými právomocami a na druhej strane posilniť ich spoluprácu s Komisiou, EIB a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom dosiahnuť viac synergií medzi EŠIF a finančnými nástrojmi a úvermi EIB, znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť postupy, zvýšiť administratívne kapacity, podporiť územný rozvoj a súdržnosť a zlepšiť viditeľnosť fondov EŠIF a financovania EIB;

69.  berie na vedomie hodnotiacu správu EIB z júla 2017 o sprostredkovaných pôžičkách v krajinách AKT (oblasť Afrika – Karibská oblasť – Tichomorie)(6); vyjadruje znepokojenie nad viditeľným nedostatkom kontroly nad finančnými prostriedkami, ktoré spravujú finanční sprostredkovatelia, a ťažkosťami pri monitorovaní výhod vyplývajúcich z úverov; zdôrazňuje najmä, že v rokoch 2015 až 2018 nebolo osobitne vyčlenených 30 % sprostredkovaných úverov(7);

70.  berie na vedomie, že zásady ľudských práv sú začlenené do kľúčových postupov a noriem banky v oblasti náležitej starostlivosti; naliehavo vyzýva EIB, aby v kontexte nadchádzajúceho preskúmania svojej politiky týkajúcej sa environmentálnych a sociálnych noriem posilnila svoju stratégiu týkajúcu sa ľudských práv vrátane rizík odvetných opatrení voči obhajcom ľudských práv a oznamovateľom protispoločenskej činnosti, a aby dodržiavala požiadavku riadne informovať miestne spoločenstvá a konzultovať s nimi; domnieva sa, že táto politika by sa mala vykonávať prostredníctvom posudzovania rizík v oblasti ľudských práv, a najmä by mala obsahovať metodiku na zabránenie nepriaznivému vplyvu na obhajcov ľudských práv, ako aj primerané reakcie pre prípady, keď sa to stane, napríklad zaručením účinného práva na prístup k informáciám a požiadavky na skutočnú konzultáciu ex ante s pôvodným obyvateľstvom, na ktoré má investícia vplyv; domnieva sa, že stratégia by mala zahŕňať aj systematické posudzovanie rizík v oblasti ľudských práv vrátane hodnotenia ex ante a priebežného monitorovania na mieste; vyzýva EIB, aby do svojich zmlúv začlenila doložky umožňujúce pozastavenie vyplácania v prípade závažného porušenia ľudských práv alebo environmentálnych a sociálnych noriem a aby zabezpečila, aby mechanizmy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné aj pre vzdialené, marginalizované spoločenstvá a aby boli primerane rýchle a účinné;

71.  víta skutočnosť, že EIB už zamestnáva odborníkov na problematiku ľudských práv, a odporúča, aby EIB ďalej robila nábor týchto odborníkov z partnerských krajín, aby lepšie porozumela miestnym podmienkam a mohla kontrolovať akékoľvek zneužívanie;

72.  víta podpísanie memoranda o porozumení medzi EIB a Japonskou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu (ďalej len „JICA“) z 26. septembra 2019, ktoré umožní ďalšie spolufinancovanie a spoločné investície v rozvojových krajinách; domnieva sa, že táto spolupráca posilní dôležité strategické partnerstvo medzi EIB a JICA pri podpore projektov v tretích krajinách, ktoré sa zaoberajú globálnymi otázkami;

73.  berie na vedomie nedávne vyhlásenia prezidenta EIB Wernera Hoyera o zameraní EIB na rozvoj; berie na vedomie aj to, že EIB navrhla osobitnú dcérsku banku pre rozvoj – Európsku banku pre udržateľný rozvoj; žiada EIB, aby udržiavala s Európskym parlamentom dialóg o svojich plánoch vytvoriť dcérsku banku zastrešujúcu jej činnosti v oblasti rozvoja, najmä v rámci diskusií s Radou po správe skupiny odborníkov na vysokej úrovni v oblasti európskej finančnej štruktúry pre rozvoj;

74.  vyzýva EIB, aby dodržiavala najlepšie postupy a rozšírila zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu tak, aby sa neuplatňovala iba na pôvodné obyvateľstvo, ale aj na všetky dotknuté spoločenstvá v prípade pozemkov a investícií založených na prírodných zdrojoch;

Správa, transparentnosť a zodpovednosť

75.  pripomína, že pre všetky orgány EÚ musia platiť tie isté zásady zodpovednosti a transparentnosti(8); trvá na tom, že posilnená hospodárska úloha skupiny EIB a zvýšenie jej investičnej kapacity a využitia rozpočtu EÚ na zaručenie jej operácií musia ísť ruka v ruke s transparentnosťou a zodpovednosťou, pokiaľ ide o jej hospodárske činnosti, využívanie rozpočtovej záruky EÚ, doplnkovosť operácií EIB a možné budúce plány pre rozvojovú dcérsku spoločnosť v EIB; požaduje transparentné rozhodovanie a úzku spoluprácu s inštitúciami EÚ s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a dôveryhodnosť stanovených cieľov; konštatuje, že politika transparentnosti skupiny EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií, a pripomína EIB jej právne povinnosti podľa Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v EÚ;

76.  podporuje záväzok EIB v rámci tretej stratégie pre rozmanitosť a začlenenie na obdobie rokov 2018 – 2021 zvýšiť do roku 2021 podiel žien na vyšších riadiacich pozíciách na 50 %; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že dosiahne svoj cieľ získať v nasledujúcich dvanástich mesiacoch certifikáciu EDGE (Economic Dividends for Gender Equality);

77.  oceňuje, že v súlade s odporúčaniami v najnovších správach Európskeho parlamentu sa zo schôdzí predstavenstva vypracúvajú zhrnutia, ktoré sú verejne dostupné; zdôrazňuje, že je nutné systematicky zverejňovať obsah schôdzí všetkých riadiacich orgánov EIB, a požaduje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o schôdze jej predstavenstva a ich závery;

78.  žiada EIB, aby v súlade s právnymi predpismi EÚ zverejnila informácie týkajúce sa priamych úverov, ktoré vyžadujú schválenie predstavenstva, a to aj tým, že ku každému projektu uverejní stanovisko Komisie a členského štátu, v ktorom sa má projekt uskutočniť, ako aj – na požiadanie – hárky merania výsledkov;

79.  vyzýva EIB, aby prehodnotila svoju politiku transparentnosti v roku 2020 v záujme včasného zverejnenia väčšieho objemu informácií o všetkých jej finančných činnostiach, aby bolo možné skontrolovať, že dodržiava záväzky v sociálnej oblasti, v oblasti klímy a životného prostredia; zdôrazňuje význam súdržnosti činností EIB s politikami EÚ;

80.  vyzýva EIB, aby ďalej zvyšovala transparentnosť a prístup k informáciám, najmä pokiaľ ide o systém uzatvárania zmlúv a zadávania zákaziek subdodávateľom, výsledky interných vyšetrovaní a výber, monitorovanie a hodnotenie činností a programov;

81.  vyzýva EIB, aby zabezpečila najvyššiu úroveň bezúhonnosti svojich finančných sprostredkovateľov a aby sa na ich úvery vzťahovali rovnaké požiadavky na transparentnosť ako na iné druhy úverov; vyzýva EIB, aby prestala pracovať s finančnými sprostredkovateľmi s predchádzajúcou negatívnou bilanciou, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu, organizovanú trestnú činnosť alebo pranie špinavých peňazí či dodržiavanie ľudských práv; zdôrazňuje, že nové požiadavky by nemali byť na úkor prístupu MSP k financovaniu;

82.  žiada revíziu regulačného rámca týkajúceho sa záväzkov vyplývajúcich z povinnosti náležitej starostlivosti EIB, aby sa predovšetkým sprísnili zmluvné podmienky vzhľadom na jej klientov, napríklad pokiaľ ide o podvod a korupciu;

83.  vyzýva EIB, aby zlepšila zapojenie zainteresovaných strán a procesy verejnej konzultácie súvisiace s projektmi, ktoré financuje; žiada EIB, aby lepšie dohliadala na rôzne fázy zapojenia zainteresovaných strán a monitorovala ich, ako aj aby prostredníctvom záväzných požiadaviek zabezpečovala, aby predkladatelia projektov mali zavedené pevné záruky;

84.  vyzýva EIB, aby v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí posilnila svoje povinnosti náležitej starostlivosti a poskytla úplný regulačný rámec, ktorý umožní banke účinne predchádzať účasti na nezákonnej činnosti a zabezpečiť primeraný sankčný režim za nedodržiavanie právnych predpisov EÚ;

85.  očakáva, že EIB prispôsobí svoje vnútorné politiky tak, aby v nich bol zohľadnený nový právny rámec, ktorý bol zavedený s cieľom bojovať nielen proti daňovým podvodom, ale aj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a zdôrazňuje význam nezávislosti a efektívnosti jej oddelenia vyšetrovania podvodov; nabáda EIB, aby zintenzívnila spoluprácu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a vnútroštátnymi orgánmi v záujme predchádzania podvodom a praniu špinavých peňazí a aby zabezpečila, že Európska prokuratúra (ďalej len „EPPO“) bude informovaná, a aby príslušným orgánom nahlásila všetky prípady potenciálnych podvodov; proaktívne sa zaujíma o činnosti EIB; zastáva názor, že EPPO by mala mať v budúcnosti v tých členských štátoch, ktoré sú členmi Európskej prokuratúry, mandát na stíhanie trestnej činnosti spojenej s finančnými prostriedkami EIB; požaduje, aby sa na takúto novú úlohu pridelili primerané finančné prostriedky;

86.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym článkom(9) týkajúcim sa vnútorného auditu EIB, pri ktorom sa zistili vážne nedostatky pri uplatňovaní noriem boja proti praniu špinavých peňazí zo strany banky; víta, že EIB rieši tieto nedostatky, a naliehavo ju vyzýva, aby svoju činnosť prioritne dokončila do júla 2020 a aby informovala Európsky parlament o konkrétnych prijatých opatreniach, najmä tých, ktoré majú posilniť náležitú starostlivosť o klientov EIB; vyzýva EIB, aby sa s Európskym parlamentom podelila o túto správu o vnútorných auditoch a aby zverejnila zmysluplný súhrn správy o auditoch a posúdenie toho, ako sa jednotlivé nedostatky konkrétne riešili, a sprístupnila ich širšej verejnosti s cieľom posúdiť pokrok EIB v týchto otázkach; navrhuje preto, aby skupina EIB aktualizovala svoju politiku oznamovania protispoločenskej činnosti s cieľom zohľadniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie(10), ktorú v súčasnosti vykonávajú členské štáty;

87.  konštatuje, že EIB má politiku boja proti podvodom, ktorou je poverený nezávislý úrad pre vyšetrovanie obvinení z podvodov nahlásených interne alebo externe; vyzýva EIB, aby zvážila aktualizáciu svojej politiky s cieľom zlepšiť svoj rámec boja proti podvodom a aby zabezpečila primerané zdroje, najmä vzhľadom na významnú úlohu, ktorú EIB zohráva pri vykonávaní politík EÚ, ako sú InvestEU a európska zelená dohoda; konštatuje, že politika EIB týkajúca sa boja proti podvodom už zahŕňa sankcie a prostriedky nápravy, čo umožňuje napríklad pozastaviť vyplácanie prostriedkov, žiadať o vrátanie prostriedkov a pozastaviť alebo zrušiť projekty; vyzýva EIB, aby pozastavila vyplácanie prostriedkov v prípade závažných tvrdení o zlom riadení a/alebo korupcii;

88.  víta prijatie revidovanej politiky skupiny EIB, pokiaľ ide o zle regulované, netransparentné a nespolupracujúce jurisdikciám(11); vyzýva ostatné európske finančné inštitúcie, aby uplatňovali rovnaké normy; očakáva, že EIB prijme na vykonávanie novej politiky voči nespolupracujúcim jurisdikciám (NCJ) podrobné operačné postupy a opatrenia náležitej starostlivosti; konštatuje, že EIB uverejňuje údaje o svojich zákazníkoch pre každú operáciu na svojich webových stránkach a overuje skutočné vlastníctvo svojich klientov, keď sú úvery EIB, ktoré dostávajú, zaručené rozpočtom EÚ v súlade s právnymi predpismi EÚ; okrem toho žiada, aby bolo webové sídlo EIB prepojené s registrami na úrovni členských štátov, v prípadoch, keď možno získať údaje o skutočnom vlastníctve; pripomína, že je mimoriadne dôležité posilniť politiku v oblasti netransparentných a nespolupracujúcich jurisdikcií vzhľadom na nové a existujúce spôsoby vyhýbania sa daňovým povinnostiam, napríklad používanie hybridných nesúladov, preferenčné zaobchádzanie pre práva duševného vlastníctva alebo používanie jurisdikcií s nízkymi alebo nulovými daňami na presun ziskov, najmä tým, že sa udelenie priamych a nepriamych úverov podmieni zverejnením daňových a účtovných údajov podľa jednotlivých krajín; vyzýva EIB, aby predložila zoznam neuhradených transakcií, najmä pokiaľ ide o zoznam medzinárodných daňových rajov; vyzýva EIB, aby v rámci svojej daňovej hĺbkovej analýzy použila pri projektoch citlivých na riziko v plnej miere svoj súbor nástrojov na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a v prípade potreby použila požiadavky na premiestnenie; berie na vedomie revidovaný rámec skupiny EIB pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vyzýva EIB, aby aktualizovala svoju politiku vzhľadom na piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, a aby spolupracovala s príslušnými orgánmi na zabezpečení primeraných sankcií za porušenia práva a prísnych noriem pre finančných sprostredkovateľov;

89.  berie na vedomie, že politika a postupy EIB, ktoré sa týkajú mechanizmu na vybavovanie sťažností, sa preskúmali, aby sa zabezpečila plná funkčnosť mechanizmu s cieľom odhaľovať a naprávať prípadné porušovanie ľudských práv v projektoch súvisiacich s EIB; vyzýva EIB, aby zabezpečila nezávislosť a účinnosť tohto mechanizmu; podporuje uplatňovanie odporúčaní európskej ombudsmanky;

90.  vyzýva EIB, aby posilnila svoju spoluprácu s európskym ombudsmanom;

91.  víta stratégiu EIB v oblasti rodovej rovnosti a akčný plán pre rodovú rovnosť a teší sa na druhú fázu vykonávania akčného plánu;

92.  vyzýva EIB, aby podnecovala účasť žien a aktívne presadzovala vyvážené rodové zastúpenie na svojich vedúcich pozíciách;

93.  vyzýva Komisiu, Európsky dvor audítorov (ECA) a EIB, aby posilnili úlohu ECA pri nadchádzajúcom obnovení trojstrannej dohody upravujúcej pravidlá zapojenia; žiada, aby bol Európsky dvor audítorov splnomocnený vykonávať audit všetkých operácií EIB vrátane hodnotenia nákladovej efektívnosti jej investičného úsilia a doplnkovosti jej projektov, a žiada, aby sa tieto audity zverejňovali; vyzýva tiež Dvor audítorov, aby vypracoval odporúčania týkajúce sa výsledkov činností EIB v oblasti poskytovania vonkajších úverov a ich zosúladenia s politikami EÚ;

94.  žiada uzavretie medziinštitucionálnej dohody medzi EIB a Európskym parlamentom v záujme zlepšenia prístupu k dokumentom a údajom EIB;

95.  naliehavo požaduje posilnenie právomocí Európskeho parlamentu v súvislosti so strategickým smerovaním a politikami EIB, aby sa zaručila demokratická kontrola investícií, vrátane možnosti predložiť EIB otázky na písomné zodpovedanie, ako to už platí v prípade ECB; vyzýva skupinu EIB, aby zlepšila svoju zodpovednosť v týchto otázkach, a navrhuje myšlienku, aby sa každý štvrťrok konal dialóg s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť účasť v investičnej stratégii EIB, ako aj primeraný dohľad; zdôrazňuje význam väčšej kontroly zo strany Európskeho parlamentu nad rozhodnutiami správnej rady EIB a poukazuje na možnosť Európskeho parlamentu mať na zasadnutiach správnej rady štatút pozorovateľa, aby sa zabezpečilo lepšie zdieľanie informácií; žiada, aby Komisia zvýšila svoju transparentnosť voči Európskemu parlamentu v súvislosti s pozíciami, ktoré prijíma v správnej rade EIB; žiada memorandum o porozumení medzi EIB a Európskym parlamentom s cieľom zlepšiť prístup k dokumentom EIB a údajom týkajúcim sa strategickej orientácie a finančných politík v budúcnosti s cieľom posilniť zodpovednosť banky;

96.  vyzýva prezidenta EIB, aby predložil toto uznesenie Rade guvernérov EIB a aby o tomto uznesení rokovala jej správna rada;

o
o   o

97.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 34. (2) Európska komisia, SWD(2016)0405, 6. december 2016, tabuľka 22 (scenár EUCO30, zdroj: model Primes). (3) Rozčlenenie: ak je to možné a relevantné, banka sa bude snažiť zaznamenávať iba tie zložky opatrení v oblasti klímy, ktoré sú súčasťou väčších celkových projektov alebo programov. Tento prístup umožňuje podrobnejšie rozčlenenie a je v súlade s harmonizovanou metodikou multilaterálnej rozvojovej banky (EIB: Poskytovanie úverov na opatrenia v oblasti klímy – Zoznam oprávnených sektorov a kritérií oprávnenosti, 20. decembra 2017). (4) Spoločnosť Crédit Agricole sa zaviazala, že už nebude podporovať podniky, ktoré rozvíjajú alebo plánujú rozvíjať činnosti v uhoľnom odvetví. Jej politika nulovej tolerancie sa uplatňuje na všetky podniky, ktoré rozvíjajú alebo plánujú rozvíjať svoje činnosti v uhoľnom odvetví, od ťažby a výroby energie až po obchod a dopravu. (5) Environmentálne, klimatické a sociálne usmernenia k rozvoju vodnej energie, EIB, október 2019. (6) EIB: Hodnotenie sprostredkovanej úverovej činnosti EIB v rámci investičného nástroja v krajinách AKT, EIB, júl 2017. (7) Správa: Prikryte tieto fosílne palivá tak, aby ich nebolo vidieť: Tri verejné finančné inštitúcie vo vzťahu k Parížskej dohode, Les Amis de la Terre France, Oxfam France a Réseau Action Climat-France, júl 2019. (8) Na to upozornil Európsky dvor audítorov v roku 2018. (9) https://luxtimes.lu/european-union/40483-eib-under-scrutiny-for-failings-after-whistleblowing-complaints (10) Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17. (11) „Politika skupiny EIB vo vzťahu k zle regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a dobrá správa v daňových záležitostiach“, EIB, marec 2019.