Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2127(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0118/2020

Predkladané texty :

A9-0118/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0191

Prijaté texty
PDF 204kWORD 64k
Piatok, 10. júla 2020 - Brusel
Kontrola finančnej činnosti Európskej investičnej banky - výročná správa za rok 2018
P9_TA(2020)0191A9-0118/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2018 (2019/2127(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2018,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2018,

–  so zreteľom na správu o udržateľnosti za rok 2018, výročnú správu o činnosti EIB mimo Európskej únie za rok 2018 a správu o činnosti EIB v rámci EÚ za rok 2018,

–  so zreteľom na výročnú správu audítorského výboru za rok 2018,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2018 a správu o riadení podniku za rok 2018,

–  so zreteľom na činnosť v oblasti vyšetrovania podvodov v roku 2018,

–  so zreteľom na rozhodnutia európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky(1),

–  so zreteľom na preskúmanie mechanizmu na vybavovanie sťažností na základe rozhodnutí európskej ombudsmanky vo veci 1316/2016/TN o údajných nedostatkoch v politike transparentnosti Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2018 a správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2018,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2017 – 2019,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a na protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 3. mája 2018 o kontrole finančných činností EIB za rok 2016 – výročná správa za rok 2016(2) a zo 17. januára 2019 o kontrole finančných činností EIB za rok 2017 – výročná správa za rok 2017(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(4),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597, SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 03/2019 z januára 2019 o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI)(5),

–  so zreteľom na správu Komisie z 28. mája 2019 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v roku 2018 (COM(2019)0244),

–  so zreteľom na správu EIB o hodnotení operácií zameranú na hodnotenie EFSI z júna 2018,

–  so zreteľom na hodnotenie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov za rok 2019, ktoré uskutočnila Komisia(6),

–  so zreteľom na správu s názvom Európa vo svete – Budúcnosť európskej finančnej štruktúry pre rozvoj(7), ktorú vypracovala skupina odborníkov na vysokej úrovni pre európsku finančnú štruktúru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu organizácie Counter Balance z októbra 2019: „Dokáže EIB účinne bojovať proti podvodom a korupcii?“(8),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0118/2020),

A.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže podľa článku 309 ZFEÚ je prvoradým cieľom EIB prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme Únie;

C.  keďže EIB ako najväčší verejný poskytovateľ úverov na svete pôsobí na medzinárodných kapitálových trhoch, ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ;

D.  keďže EIB v roku 2018 oslávila 60. výročie svojho založenia a čelí viacerým novým výzvam tak v rámci Únie, ako aj mimo nej;

E.  keďže EÚ čelí posledných desať rokov kríze spojenej s vážnym nedostatkom investícií, pričom je zároveň konfrontovaná s naliehavým dopytom po investíciách, aby mohla uskutočniť požadovanú ekologickú a digitálnu transformáciu hospodárstva; keďže miera investícií (t. j. investícia ako podiel na HDP) zaostáva za úrovňami dosahovanými pred krízou;

F.  keďže v novembri 2019 prijala EIB nové záväzky v oblasti klímy, ako aj novú politiku poskytovania úverov v oblasti energetiky;

G.  keďže EIB zohráva kľúčovú úlohu na medzinárodných finančných trhoch, a to najmä z dôvodu jej vedúceho postavenia pri vydávaní zelených dlhopisov;

H.  keďže od EIB sa očakáva, že bude zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní európskej zelenej dohody prostredníctvom udržateľného európskeho investičného plánu;

I.  keďže EIB by mala sústrediť pozornosť a úsilie na ciele verejnej politiky ako sociálna súdržnosť, udržateľný rozvoj a cieľ v oblasti životného prostredia;

J.  keďže EIB by mala do svojich investičných stratégií začleniť európske hodnoty, z ktorých najdôležitejšie sú ľudské práva;

K.  keďže EIB zvažuje plány, podľa ktorých by sa mala zmeniť na „Rozvojovú banku EÚ“, a Rada už požiadala EIB a EBOR, aby predložili tieto plány na budúce rokovania;

L.  keďže financovanie operácií mimo EÚ, ktoré zabezpečuje EIB, podporuje v prvom rade ciele vonkajšej politiky EÚ, pričom zlepšuje jej viditeľnosť a šíri jej hodnoty a prispieva k udržaniu stability tretích krajín;

M.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí a proti financovaniu teroristických rizík a korupcie musia byť riadne zahrnuté do náležitej starostlivosti EIB a zmluvných podmienok;

N.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti a riadením EIB, ako aj dobrou správou a transparentnosťou;

Hlavné body činnosti EIB v oblasti financovania v roku 2018

1.  konštatuje, že skupina EIB poskytla v roku 2018 finančné prostriedky vo výške viac ako 64,19 miliardy EUR a že bolo podpísaných 854 projektov;

2.  poznamenáva, že hlavné objemy investícií EIB sú tieto:

   úvery na inovačné projekty v roku 2018 vo výške 13,5 miliardy EUR;
   32 % financovania EIB bolo vyčlenených na regióny politiky súdržnosti a konverzie, čo presahuje plánovaný cieľ 30 %;
   systémy financovania pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou predstavujú hlavnú prioritnú oblasť so sumou vyššou ako 23,3 miliardy EUR;
   do životného prostredia sa investovala suma vo výške 15,2 miliardy EUR;
   suma vo výške 12,3 miliardy EUR sa investovala do infraštruktúry;
   poskytovanie úverov v oblasti zmeny klímy dosiahlo takmer 30 % portfólia EIB v roku 2018, čiže 28 % celkového počtu podpisov prekročilo cieľ 25 % na podporu Parížskej dohody o klíme;
   viac ako 8 miliárd EUR sa investovalo mimo Európy, čo predstavuje 12,5 % celkového financovania EIB;

3.  berie na vedomie dva zastrešujúce ciele politiky EIB týkajúce sa sociálnej a hospodárskej súdržnosti EÚ a opatrenia v oblasti klímy a štyri hlavné ciele verejnej politiky – inovácie, financovanie MSP a financovanie spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, infraštruktúra a životné prostredie; zdôrazňuje, že tieto hlavné ciele verejnej politiky by mali byť plne v súlade s nedávnou aktualizáciou politických priorít EÚ, aby zohľadňovali nové hospodárske trendy a prechod na udržateľný hospodársky model, ktorý rešpektuje hranice planéty, sociálnu spravodlivosť a ideu spoločnej prosperity;

4.  berie na vedomie geografické členenie zmlúv o financovaní podpísaných v roku 2018; vyzýva EIB, aby tiež informovala o podpísaných zmluvách o financovaní podľa krajiny na obyvateľa a vo vzťahu k podielu krajiny v EIB; požaduje vyvážené geografické rozloženie investícií s cieľom zohľadniť úroveň rozvoja a kohéznych aspektov krajín a regiónov; berie na vedomie oznámenie o geografickom rozdelení podpísaných zmlúv o financovaní z roku 2018 podľa podielu na HDP, pričom hlavnými piatimi prijímajúcimi členskými štátmi sú Grécko: 1,01 % (1,87 miliardy EUR), Cyprus: 1,01 % (0,21 miliardy EUR), Portugalsko: 0,98 % (1,98 miliardy EUR), Chorvátsko: 0,98 % (0,51 miliardy EUR) a Poľsko: 0,97 % (4,79 miliardy EUR); konštatuje, že päť najväčších prijímajúcich členských štátov získalo v absolútnych číslach 52,9 % podpísaných finančných investícií;

5.  berie na vedomie, že Rada sa dohodla na udržaní vlastného kapitálu banky nahradením príspevku Spojeného kráľovstva do splateného kapitálu EIB rezervami banky a kapitálom splatným na požiadanie pomernými zvýšeniami podmienených záväzkov; berie na vedomie, že Rada sa dohodla na asymetrickom zvýšení kapitálu, čo povedie k navýšeniu kapitálových podielov Poľska a Rumunska; vyzýva akcionárov EIB, aby ďalej zvyšovali kapitalizáciu EIB s cieľom umožniť väčšie investície a väčšiu úroveň rizika pri financovaní projektov nevyhnutných na podporu udržateľnej a digitálnej transformácie hospodárstva a prispievali k sociálnej a územnej súdržnosti, vytváraniu pracovných miest, inovácii a konkurencieschopnosti EÚ pri súčasnom zachovaní ratingu EIB na úrovni AAA;

6.  berie na vedomie mieru znehodnotených úverov na konci roka 2018 vo výške 0,3 % (rovnako ako na konci roka 2017) z celkového úverového portfólia napriek tomu, že banka v poslednej dobe realizuje úverové operácie s vyšším rizikom;

Hlavné priority investičnej politiky EIB a udržateľnosť jej obchodného modelu

7.  poznamenáva, že podľa článku 309 ZFEÚ je úlohou EIB investovať do životaschopných projektov, ktoré plnia politické ciele EÚ, vrátane projektov pre menej rozvinuté regióny; zdôrazňuje, že v rámci úverových činností EIB by sa mali uprednostňovať udržateľné projekty s jasnými výsledkami, pridanou hodnotou a širšími pozitívnymi vplyvmi;

8.  vyzýva EIB, aby zohľadnila všetky riziká pre životné prostredie, ktoré predstavujú veľké projekty v oblasti infraštruktúry, a aby financovala len projekty s preukázanou pridanou hodnotou tak pre miestne obyvateľstvo, ako aj z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité prísne monitorovať možné riziká korupcie a podvodu a vykonávať dôkladné ex ante a ex post posúdenia projektov, ktoré sa majú financovať;

9.  zdôrazňuje, že existuje politická vôľa na nasmerovanie stále rastúceho podielu financovania EIB do udržateľnosti v oblasti klímy a životného prostredia alebo k vytvoreniu tzv. Európskej klimatickej banky; vyzýva občiansku spoločnosť, Komisiu, Európsky parlament a akcionárov banky, aby sa tejto príležitosti chopili a aby v roku 2020 zosúladili operácie EIB s Parížskou dohodou; zdôrazňuje, že v rámci nového vývoja musí EIB naďalej podporovať regionálny rozvoj a ciele EÚ v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti stanovené v protokole 28 k ZFEÚ;

10.  vyzýva EIB, aby sa zamerala na menšie decentralizované projekty, ktoré často vlastnia spoločenstvá, a aby väčšmi podporovala iniciatívy pod vedením občanov posilnením technickej pomoci a finančnej expertízy pred schválením projektu s cieľom zlepšiť dostupnosť financovania EIB a kvalitu a udržateľnosť jej operácií; v tejto súvislosti vyzýva na primerané financovanie poradenských služieb v ďalšom viacročnom finančnom rámci;

11.  vyzýva EIB, aby zohľadnila miestne zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o vplyv investícií na miestne prostredie;

12.  víta revíziu environmentálneho a sociálneho rámca EIB neskôr v priebehu tohto roka; vyzýva EIB, aby zabezpečila, aby sa vo všetkých jej operáciách uplatňovala tzv. zásada nespôsobovania škody; vyzýva EIB, aby sa zaviazala ukončiť financovanie všetkých projektov, ktoré nie sú v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti klímy;

13.  preto podporuje zverejnenie jasných informácií o spôsobe vykonávania stratégie EIB a o udržateľnosti alebo vplyve jej produktov a portfólií na klímu;

14.  víta správy EIB o strednodobých a dlhodobých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvoch pri definovaní dôvodov svojich investícií; víta skutočnosť, že toto oznamovanie sa týka fázy plánovania (ex ante) aj realizácie projektu; zastáva názor, že by malo obsahovať správy o výsledkoch dosiahnutých na základe jej investícií osobitne v rámci EÚ;

15.  domnieva sa, že je potrebné vyvinúť úsilie o rozvoj klimaticky neutrálneho hospodárstva na vnútroštátnej úrovni a že v tejto záležitosti by mala prevziať vedúcu úlohu EIB; vyzýva EIB, aby podporovala národné investičné a exportné/importné banky pri prijímaní environmentálnych zásad a opatrení podobných opatreniam EIB a aby sa zaviazali financovať len projekty, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi EÚ v oblasti klímy;

Úloha EIB pri financovaní európskej zelenej dohody

16.  domnieva sa, že EIB zohráva dôležitú úlohu pri riešení problémov v oblasti klímy, ako je globálne otepľovanie a dekarbonizácia hospodárstva EÚ; konštatuje, že EIB by mala sledovať ciele stanovené v zelenej dohode;

17.  konštatuje, že celkové investície v oblasti klímy v roku 2018 predstavovali 16,2 miliardy EUR, pričom hlavnými objemami investícií boli nízkouhlíková energetika (6 miliárd EUR), energia z obnoviteľných zdrojov (4,1 miliardy EUR) a energetická efektívnosť (2,7 miliardy EUR); konštatuje, že v roku 2018 súviselo 29 % úverov EIB s problematikou klímy;

18.  víta skutočnosť, že v roku 2018 boli vydané dlhopisy na projekty zahŕňajúce opatrenia v oblasti klímy (Climate awareness bonds) v hodnote 4 miliardy EUR a dlhopisy na projekty s dosahom na plnenie cieľov udržateľnosti (Sustainability awareness bonds) vo výške 500 miliónov EUR; zdôrazňuje potrebu normy EÚ pre zelené dlhopisy s cieľom zabezpečiť transparentnosť a sledovanie výnosov;

19.  pripomína záväzky, ktoré prijal predseda EIB počas samitu OSN o klíme v septembri 2019, konkrétne:

   zosúladiť všetky finančné činnosti EIB s cieľmi Parížskej dohody do konca roka 2020;
   poskytnúť aspoň 50 % finančných prostriedkov EIB na udržateľnosť v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2025;
   uvoľniť 1 bilión EUR z investícií v oblasti klímy a životného prostredia do roku 2030;

20.  zdôrazňuje, že ambícia EIB stať sa kľúčovým finančným pilierom v rámci zelenej dohody znamená, že banka musí zintenzívniť svoje úsilie o to, aby sa stala „klimatickou bankou“; vyzýva EIB, aby vypracovala plán s konkrétnymi, merateľnými, dosiahnuteľnými, realistickými, realistickými a časovo vymedzenými cieľmi v súvislosti s vykonávaním Parížskej dohody; žiada, aby sa tieto ciele zohľadnili pri posúdení potenciálneho rizika zväčšenia rozdielov medzi regiónmi a členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje činnosti EIB na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje potrebu činností EIB na zosúladenie podpory hospodárskej a sociálnej súdržnosti s klimatickými cieľmi;

21.  žiada, aby boli v konkrétnych politikách zakotvené ambiciózne záväzky; EIB musí začleniť svoje záväzky do svojho operačného plánu a do svojej stratégie v oblasti klímy, ako aj do svojich odvetvových stratégií poskytovania úverov a politík poskytovania záruk;

22.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa všetky investície a odvetvové portfóliá EIB zosúladili s Parížskou dohodou;

23.  konštatuje, že EIB v roku 2018 schválila financovanie veľkých projektov plynárenskej infraštruktúry vrátane plynovodov do EÚ z Turkménska a Azerbajdžanu (Transanatolský plynovod) a z Grécka do Talianska cez Albánsko a Jadranské more (Transjadranský plynovod); konštatuje, že tieto investície boli zahrnuté do 4. zoznamu projektov spoločného záujmu spolufinancovaných z rozpočtu EÚ; vyzýva EIB, aby vysvetlila, ako budú tieto projekty zosúladené s cieľmi Parížskej dohody do konca roka 2020; zdôrazňuje, že je potrebné uznať úlohu plynu ako dôležitej premosťujúcej technológie a z hľadiska jeho prínosu k prechodu na klimatickú neutralitu;

24.  domnieva sa, že nová úverová politika EIB v oblasti energetiky je výrazným zlepšením, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie ukončiť do konca roka 2021 poskytovanie úverov na projekty v oblasti energie z fosílnych palív a príklad, ktorým je pre ostatné banky; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, a ich následné financovanie bolo v súlade s dosiahnutím klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050; konštatuje, že politika poskytovania úverov v oblasti energetiky sa preskúma na začiatku roka 2022, a žiada, aby sa týmto preskúmaním zosúladila táto politika s európskou taxonómiou udržateľných financií;

25.  víta budúce zameranie EIB na spravodlivú transformáciu a očakáva, že EIB prispeje k Mechanizmu spravodlivej transformácie, najmä v rámci svojho budúceho úverového nástroja pre verejný sektor a svojich operácií v rámci Programu InvestEU;

26.  konštatuje, že podiel finančných prostriedkov poskytnutých na cesty, diaľnice a leteckú dopravu bol v roku 2018 vyšší ako priemer za obdobie 2014 – 2018, zatiaľ čo financovanie v oblasti železníc bolo v roku 2018 nižšie ako priemer za obdobie 2014 – 2018; konštatuje, že celkové finančné prostriedky pre leteckú dopravu v roku 2018 predstavovali 725 miliónov EUR; so záujmom očakáva, že EIB preskúma svoju úverovú politiku v oblasti dopravy; požaduje novú politiku financovania dopravy, ktorá bude zameraná na dekarbonizáciu odvetvia dopravy v EÚ do roku 2050;

27.  vyzýva Komisiu, aby doplnila rámec pre udržateľné investície kritériami pre hospodárske činnosti s významným negatívnym vplyvom na životné prostredie, ktoré by mohla uplatňovať EIB; uznáva úsilie EIB o príspevok k cieľom udržateľného rozvoja;

28.  žiada, aby sa v priemyselných odvetviach s vysokými emisiami uhlíka, v ktorých pôsobí EIB, ako je cementársky, petrochemický a oceliarsky priemysel, vykonávali nové politiky s cieľom zamerať sa na udržateľnosť týchto sektorov a starostlivo zvážiť dôsledky akéhokoľvek ukončenia prebiehajúcich zmlúv, pričom sa bude klásť dôraz na podporu obehového hospodárstva;

29.  poznamenáva, že klimatický problém nemožno vyriešiť bez podpory priemyslu; zmenu veľkého rozsahu možno dosiahnuť, len ak sa zapojí priemysel a poskytnú sa potrebné stimuly pre inovačné klimatické riešenia;

30.  víta novú metodiku EIB v oblasti posúdenia uhlíkovej stopy a žiada jej systematické uplatňovanie s osobitným dôrazom na nepriame emisie (tzv. emisie rozsahu 3); žiada, aby sa robilo komplexné hodnotenie projektov, a nie jednoduchá ekonomická analýza životného cyklu ich emisií;

31.  vyzýva EIB, aby preskúmala možnosti stanovenia prísnejších požiadaviek na klientov-sprostredkovateľov, aby zverejňovali svoju expozíciu voči fosílnym palivám; zdôrazňuje, že takéto nové požiadavky by nemali byť na úkor prístupu MSP k finančným prostriedkom;

32.  víta skutočnosť, že EIB prijala politiku vylúčenia, a vyzýva, aby sa používala dôsledne s cieľom vylúčiť z poskytovania finančných prostriedkov EIB tých klientov, ktorí sú zapojení do korupcie alebo podvodu;

33.  zastáva názor, že financovanie EIB by sa malo riadiť ambicióznymi vedeckými cieľmi a záväzkami, aby sa postupne ukončila podpora projektov, ktorých činnosť spôsobuje vysokú úroveň emisií skleníkových plynov, v súlade s najlepšími postupmi v komerčnom bankovom sektore(9);

34.  víta usmernenia o vodnej energii prijaté v roku 2018(10) a požaduje, aby sa požiadavky na transparentnosť rozšírili na všetky projekty infraštruktúry;

35.  pripomína EIB, že ochrana biodiverzity je kľúčovým prvkom prispôsobenia sa zmene klímy a že obnova ekosystémov je jedinou osvedčenou technológiou, pokiaľ ide o negatívne emisie; berie na vedomie, že všetky projekty EIB musia prejsť posudzovaním rizík pre biodiverzitu a byť v súlade s normami banky v oblasti biodiverzity, a požaduje zvýšenie jej financovania na dosiahnutie cieľov EÚ v tejto oblasti, najmä cieľa nulovej miery čistého odlesňovania a cieľov ochrany morí a pobrežných oblastí;

36.  berie na vedomie, že Európsky investičný fond (ďalej len „EIF“) je plne začlenený do všetkých opatrení EIB v oblasti klímy;

Operácie EIB mimo EÚ

37.  opakuje, že odstránenie chudoby, mobilizácia domácich zdrojov a ľudské práva sú kľúčovými témami v štruktúre financovania rozvoja EÚ so zvýšenou viditeľnosťou financovaných činností; je presvedčený, že vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja by malo byť zámerom EÚ v ďalších rokoch;

38.  uznanlivo berie na vedomie schopnosť EIB rýchlo sa adaptovať na medzinárodné výzvy; vyzýva EIB, aby v rámci európskej reakcie na globálnu migráciu a problém utečencov naďalej podporovala vonkajšie politiky EÚ a reakciu na núdzovú situáciu, akou je iniciatíva na posilnenie odolnosti;

39.  nabáda EIB, EBOR, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné finančné inštitúcie, aby pokračovali v úsilí o najlepšiu možnú operačnú spoluprácu pri realizácii projektov, pričom táto užšia spolupráca medzi bankami je nevyhnutná na optimalizáciu nákladov a posilnenie synergií s efektívnejším využívaním zdrojov;

40.  konštatuje, že strednodobé preskúmanie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov v roku 2018 vedie k zvýšeniu jeho záruky vo výške 5,3 miliardy EUR;

41.  pripomína, že je potrebné zosúladiť operácie EIB s cieľmi vonkajšej politiky EÚ;

42.  berie na vedomie, že zásady ľudských práv sú plne začlenené do kľúčových postupov a noriem banky v oblasti náležitej starostlivosti vrátane posúdení ex ante; pripomína, že EIB je priamo viazaná Chartou základných práv EÚ a že zmluvné doložky s klientmi umožňujú pozastavenie zmlúv v prípade porušenia ľudských práv; víta preskúmanie vyhlásenia o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách z roku 2009;

43.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách by sa malo zameriavať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom, na podporu boja so zmenou klímy a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom;

44.  poznamenáva, že EIB zamestnáva špecialistov v oblasti ľudských práv, ale že lepšiemu pochopeniu miestnych podmienok by prospelo rozšírenie počtu miestnych zamestnancov EIB v partnerských krajinách; vyzýva EIB, aby zabezpečila zohľadňovanie aspektov ľudských práv v celom svojom rozhodovacom procese;

45.  berie na vedomie, že na projektovej úrovni zohrávajú úlohu Komisia a ESVČ, keďže sa s nimi vedú konzultácie o projektoch EIB, ktoré sú predmetom hodnotenia, a to ešte pred tým, ako sa tieto projekty navrhnú riaditeľom EIB na prijatie;

46.  žiada EIB, aby sa zaoberala zisteniami vyplývajúcimi z hodnotenia Komisie o jej mandáte na poskytovanie vonkajších úverov, pričom poukazuje na to, že „pre útvary Komisie je ťažké získať prehľad o výkonnosti EIB inak než prostredníctvom externých zainteresovaných strán, keďže podávanie správ o skutočných výsledkoch sa poskytuje až po dokončení projektu a EIB nie je povinná signalizovať problémy s vykonávaním“; považuje záver Komisie, že „skutočné výsledky a vplyvy zásahu EÚ sú stále do značnej miery neznáme“, za veľmi problematický;

47.  opakuje, že má záujem zapojiť sa a prispievať do diskusií medzi Radou a EIB o možnom vytvorení novej rozvojovej banky EÚ ako dcérskej spoločnosti EIB; vyzýva EIB, aby vo svojich plánoch zameraných na vytvorenie dcérskej spoločnosti pre svoje rozvojové operácie uprednostnila odstránenie chudoby, mobilizáciu domácich zdrojov a ľudské práva;

Fungovanie a účinnosť EFSI

48.  berie na vedomie, že kľúčový kvantitatívny cieľ Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) je mobilizovať dodatočné súkromné a verejné investície vo výške 500 miliárd EUR; konštatuje, že do budúcich investičných stratégií by mali byť zahrnuté merateľné ciele v oblasti udržateľnosti a sociálneho vplyvu;

49.  konštatuje, že EIB prijala 358 zamestnancov v súvislosti s vykonávaním EFSI a 75 osôb pre Európske centrum investičného poradenstva;

50.  pripomína, že EFSI má odlišnú štruktúru riadenia než EIB a jeho investičné operácie prebiehajú v rámci dvoch tematických oblastí, t. j. okna pre infraštruktúru a inovácie, ktoré spravuje EIB, a špecializovaného nástroja pre MSP, ktorý spravuje EIF;

51.  pripomína, že základnou myšlienkou EFSI, ktorý je podporovaný z rozpočtu EÚ, je na rozdiel od ostatných súčasných finančných nástrojov EIB zabezpečenie doplnkovosti tým, že sa určia dodatočné a inovatívne odvetvia orientované na budúcnosť a projekty s vyšším rizikom;

52.  zdôrazňuje význam kritérií doplnkovosti, ktoré so sebou prinášajú potrebu podporovať operácie, ktoré majú nárok na podporu z EFSI len vtedy, keď riešia jasne identifikované zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie a operácie, ktoré by sa nemohli vykonávať v tom istom rozsahu alebo v rovnakom časovom rámci bez podpory z EFSI;

53.  so znepokojením berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, že oznámený odhad mobilizovaných investícií nezohľadňuje skutočnosť, že niektoré operácie EFSI nahradili iné operácie EIB a finančné nástroje EÚ, a skutočnosť, že časť podpory z EFSI smerovala na projekty, ktoré by mohli byť financované z iných zdrojov verejného alebo súkromného financovania za odlišných podmienok;

54.  opakuje svoju výzvu týkajúcu sa objektívneho prehľadu doplnkovosti, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu a skutočnej pridanej hodnoty projektov EFSI, ako aj ich súladu s politikami Únie alebo inými operáciami EIB v záujme dosiahnutia toho, aby vo väčšej miere vychádzali z politiky než z dopytu, ako sa upozorňuje v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov(11) z januára 2019;

55.  konštatuje, že operácie EFSI boli okrem súkromných investícií oprávnené čerpať finančné prostriedky zo zdrojov EÚ a z vnútroštátnych verejných zdrojov; konštatuje, že je dôležité zabrániť zníženej hospodárnosti použitých finančných prostriedkov a možnej mŕtvej váhy týchto nákladov; zdôrazňuje potrebu zaručiť doplnkovosť;

56.  domnieva sa, že by sa malo zabrániť akémukoľvek prekrývaniu výdavkov zo strany viacerých investorov a mŕtvej váhe nákladov, aby pri financovaní investícií z viacerých rôznych zdrojov nedochádzalo k nespoľahlivému alebo viacnásobnému privlastňovaniu výsledkov;

57.  požaduje lepšiu súčinnosť medzi EFSI, národnými podpornými bankami (NPB) a investičnými platformami s cieľom zlepšiť celkovú účinnosť EFSI;

58.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa pri počiatočnom plánovaní, vykonávaní a podávaní správ o dosiahnutých výsledkoch Programu InvestEU náležite zohľadňovali skúsenosti získané z EFSI 1.0 a EFSI 2.0, najmä pokiaľ ide o doplnkovosť, udržateľnosť a transparentnosť;

Správa, transparentnosť a zodpovednosť EIB

59.  opätovne zdôrazňuje význam etiky, integrity, transparentnosti a zodpovednosti EIB a EIF vo všetkých ich operáciách;

60.  berie na vedomie, že Komisia vydáva stanoviská ku všetkým finančným operáciám v rámci tohto postupu v súlade s článkom 19 štatútu EIB; vyzýva Komisiu, aby tieto stanoviská sprístupňovala hneď po ich vydaní;

Optimalizácia rámca EIB pre správu, riadenie a kontrolu

61.  odporúča prispôsobiť prístup banky a súvisiace kontroly kvality v bankových subjektoch s cieľom primerane riešiť riziká nedodržania súladu s predpismi a podporovať úplné zavedenie zásady rozpočtu založeného na výsledkoch v rámci EIB a skupiny EIB;

62.  žiada posúdenie rizík a systémov kontroly, ktoré sú spojené s kombinovaným financovaním zo strany Európskej komisie, ako aj správu o týchto rizikách a systémoch kontroly, ktorá by mala zohľadniť vplyv kombinovania činností nielen z hľadiska dohľadu, ale aj možností riadenia;

63.  konštatuje, že v roku 2018 sa obchodný model banky naďalej vyvíjal a bol rôznorodejší v dôsledku rozvoja činností zložitejšieho charakteru v rámci EFSI a z dôvodu transakcií menších rozmerov s vyšším rizikovým profilom;

64.  poznamenáva, že správna rada v júli 2018 načrtla niekoľko organizačných zmien a zmien v riadení a v decembri 2018 schválila plán vykonávania, ktorý okrem iného obsahoval:

   i) návrh na zmenu štatútu EIB s cieľom zvýšiť počet náhradných členov správnej rady a zaviesť hlasovanie na základe pravidla kvalifikovanej väčšiny, zohľadňujúc určité otázky v oblasti správy;
   ii) návrh na zlepšenie prostredia vnútornej kontroly a riadenia rizík banky, konkrétne vytvorením funkcie sledovania rizika na úrovni skupiny, ktorú vykonáva riaditeľ zodpovedný za riadenie rizík v rámci skupiny;

65.  domnieva sa, že v súvislosti s preskúmaním zodpovedností riadiacich orgánov EIB by členovia predstavenstva mali za každých okolností zabrániť možnému konfliktu záujmov; v tejto súvislosti považuje za dôležité zahrnúť do kódexu správania predstavenstva a správnej rady ustanovenie, na základe ktorého by ich členovia boli vylúčení z možnosti vykonávania dohľadu nad poskytovaním úverov alebo nad realizáciou projektov vo svojej domovskej krajine;

66.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na úrovni vyššieho manažmentu a v rámci riadiacich orgánov skupiny EIB stále existuje nedostatočná rôznorodosť a rodová rovnováha; vyzýva EIB, aby túto otázku prioritne riešila;

67.  vyzýva EIB, aby v plnej miere vykonala odporúčania predložené vo výročnej správe Výboru audítorov EIB za rok 2018(12), menovite aby:

   bol revidovaný kódex správania predstavenstva a správnej rady;
   banka bola povinná zabezpečiť primerané a dostatočné personálne obsadenie v oblasti kontroly a aby sa bezodkladne riešili všetky existujúce náborové nedostatky v kontrolných funkciách;
   predstavenstvo vypracovalo plán vrátane čiastkových cieľov, zdrojov a harmonogramu na vykonávanie odporúčaní, pričom sa poukazuje na skutočnosť, že vykonávanie odporúčaní výboru pre audit bolo v minulosti príliš pomalé;

Smerom k transparentnejšej a zodpovednejšej inštitúcii s posilnenými mechanizmami na boj proti podvodom a korupcii

68.  poznamenáva, že v priebehu rokov EIB zaviedla vnútorné mechanizmy a štruktúry riadenia s cieľom znížiť riziká podvodov a korupcie; banka sa tiež verejne zaviazala uplatňovať „politiku nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii“;

69.  vyzýva EIB, aby na svojom webovom sídle zverejňovala údaje o skutočnom vlastníctve týkajúce sa jej klientov s cieľom zvýšiť viditeľnosť svojich operácií a pomôcť predchádzať prípadom korupcie a konfliktu záujmov;

70.  žiada EIB, aby podmienila uhrádzanie priamych a nepriamych úverov zverejnením daňových a účtovných údajov za každú krajinu a sprístupnením informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania;

71.  berie na vedomie správu organizácie Counter Balance v ktorej sa dospelo k záveru, že „EIB stále nie je pripravená zvládnuť situáciu v oblasti boja proti podvodom a korupcii, čiastočne z dôvodu nedostatkov svojich vnútorných mechanizmov a čiastočne z dôvodu neuspokojivého rámca riadenia, kde sú jej činnosti zapísané, spolu s chýbajúcou primeranou vonkajšou kontrolou jej činností, a to aj zo strany úradu OLAF“, ako aj odpovede EIB a úradu OLAF na túto správu; vyzýva EIB, aby vykonala potrebné zlepšenia na riešenie zostávajúcich nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh s cieľom zabezpečiť, aby EIB dodržiavala povinnosti náležitej starostlivosti prinajmenšom rovnocenné so smernicou EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí;

72.  vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym zverejnením článku(13) týkajúceho sa vnútorného auditu EIB, pri ktorom sa zistili vážne nedostatky pri uplatňovaní noriem boja proti praniu špinavých peňazí zo strany banky; víta úsilie EIB na riešenie týchto nedostatkov a naliehavo ju vyzýva, aby prioritne dokončila svoju prácu v stanovenom termíne a aby informovala Európsky parlament o konkrétnych opatreniach, ktoré prijala, najmä pokiaľ ide o posilnenie náležitej starostlivosti o klientov; vyzýva EIB, aby správu o uvedenom vnútornom audite poskytla Európskemu parlamentu a uverejnila jeho zmysluplné zhrnutie tejto správy spolu s podrobným posúdením toho, ako sa jednotlivé nedostatky konkrétne riešili, a sprístupnila ich širšej verejnosti;

73.  vyzýva EIB, aby čo najlepšie využila spoluprácu s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, a zároveň vyzýva Európsku prokuratúru, aby sa aktívne zaoberala prípadmi súvisiacimi s EIB vyšetrovaním a trestným stíhaním páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

74.  opakuje svoju výzvu EIB, aby sa stala zodpovednejšou voči ostatným inštitúciám EÚ, a to posilnením kontroly Európskeho parlamentu nad EIB a udelením plných práv Európskemu dvoru audítorov na audit operácií EIB;

75.  pripomína, že účasť verejnosti na tvorbe politiky EIB, najmä zapojenie miestnych spoločenstiev a občanov ovplyvnených operáciami EIB, je cestou k posilnenej zodpovednosti;

76.  pripomína, že transparentnosť pri vykonávaní politík EIB nevedie len k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti EIB a k jasnému prehľadu typov finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale prispieva aj k posilneniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov v oblasti pomoci; týmto vyzýva EIB, aby tieto aspekty zohľadnila pri plánovanom preskúmaní politiky transparentnosti EIB v roku 2020;

77.  preto podporuje zverejnenie jasných informácií o spôsobe vykonávania stratégie EIB a o udržateľnosti alebo vplyve jej produktov a portfólií na klímu;

78.  očakáva, že politika EIB v oblasti ochrany oznamovateľov bude ambiciózna a poskytne vysoké štandardy; naliehavo vyzýva EIB, aby do tohto preskúmania zahrnula interných aj externých oznamovateľov a stanovila jasné a dobre vymedzené postupy, časové rámce a usmernenia s cieľom poskytovať oznamovateľom najlepšie usmernenia a chrániť ich pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy na vybavovanie sťažností neboli na konci roka 2018 dostatočne posilnené, a domnieva sa, že by sa mal ďalej rozvíjať prístup k účinnému a nezávislému mechanizmu na vybavovanie sťažností vrátane práv na nápravu; konštatuje, že EIB vytvorila nový špecializovaný systém vybavovania sťažností v oblasti obstarávania v rámci projektov, a to v záujme zabezpečenia účinnejšieho a nezávislého vybavovania súvisiacich sťažností v roku 2019;

80.  víta úsilie EIB o uverejnenie novej dokumentácie o opatrení v oblasti klímy, hodnotiacich tabuliek z projektov EFSI alebo správ o dokončení projektov v prípade dokončených operácií mimo EÚ; domnieva sa, že EIB by tiež mala v čo najväčšej miere zverejňovať zápisnice zo zasadnutí rady guvernérov, zápisnice a programy zasadnutí predstavenstva, spisy týkajúce sa troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov (REM), stanoviská Komisie k projektom a správy o monitorovaní projektov; chápe však, že sa uplatňujú určité obmedzenia, pokiaľ ide o transparentnosť dokumentov, s cieľom zabezpečiť ochranu dôverných informácií poskytovaných klientmi EIB a partnermi projektu;

81.  berie na vedomie, že v roku 2018 vstúpila do platnosti nová politika vylúčenia EIB, ktorá zahŕňa konania o vylúčení subjektov a jednotlivcov s predchádzajúcou negatívnou bilanciou správania a činností, ktorou sa uviedli do praxe existujúce ustanovenia a zákazy politiky EIB v oblasti boja proti podvodom;

82.  očakáva výsledky preskúmania, ktoré sa začalo v roku 2018 v súvislosti s politikami v oblasti boja proti podvodom EIB/EIF, a podporuje striktnejší prístup k politike nulovej tolerancie podvodov, politike boja proti korupcii a iným formám zakázaného konania; vyzýva EIB, aby v budúcnosti zintenzívnila svoju spoluprácu s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou a informovala príslušné orgány o všetkých prípadoch potenciálnych podvodov; zastáva názor, že Európska prokuratúra by mala mať v budúcnosti mandát na stíhanie trestnej činnosti spojenej s finančnými prostriedkami EIB v členských štátoch EÚ, ktoré sú členmi Európskej prokuratúry;

83.  konštatuje, že EIB na svojom webovom sídle zverejňuje podrobnosti o klientoch za každú operáciu; vyzýva EIB, aby zverejňovala aj potrebné informácie o skutočných vlastníkoch; víta súčasnú politiku EIB v oblasti ochrany oznamovateľov;

84.  berie na vedomie zvýšenie počtu obvinení v roku 2018 o 184 nových obvinení (149 v roku 2017), z ktorých 68 % pochádzalo z interných zdrojov a 31 % z externých; konštatuje, že hlavnými oblasťami vyšetrovania sú podvody, korupcia, zneužitie názvu EIB/EIF a kolúzia; konštatuje, že z celkového počtu žiadostí o vypracovanie stanoviska skupiny EIB bolo úradu OLAF adresovaných 69 %;

85.  berie na vedomie dohodu medzi EIB a spoločnosťou Volkswagen, ktorej dôsledkom je vylúčenie spoločnosti Volkswagen z účasti na akomkoľvek projekte EIB počas 18 mesiacov a záväzok spoločnosti Volkswagen prispieť k iniciatíve v oblasti udržateľnosti vrátane ochrany životného prostredia;

86.  podporuje zodpovednú daňovú politiku v EIB tým, že presadzuje začlenenie doložiek o integrite do zmlúv skupiny EIB a vykonávanie hĺbkovej náležitej starostlivosti v súvislosti s jurisdikciou nedodržiavajúcou právne predpisy s jasnou identifikáciou zmluvných protistrán a zemepisnej polohy; víta skutočnosť, že v marci 2019 bola prijatá politika týkajúca sa jurisdikcie nedodržiavajúcej právne predpisy, a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie a pravidelné podávanie správ Európskeho parlamentu o jej vykonávaní;

87.  domnieva sa, že dodržiavanie najprísnejších noriem integrity, konkrétne štandardov AML/CFT, ktoré presadzuje EÚ a Finančná akčná skupina, ako aj zásad dobrej správy v daňových záležitostiach, ktoré presadzuje OECD, skupina G20 a EÚ, je striktnou požiadavkou v záujme zlepšenia boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

88.  uznáva priekopnícku úlohu EIB, ktorú na úrovni EÚ zohráva pri vydávaní správy o udržateľnosti; vyzýva EIB, aby ďalej rozvíjala svoju správu o udržateľnosti tým, že bude predkladať správy o výsledkoch, pričom použije presne vymedzené ukazovatele, ktoré sú špecifické, ľahko merateľné a porovnateľné;

89.  víta prvé vydanie správy o obmedzenej spoľahlivosti externým audítorom EIB, pokiaľ ide o vybrané vyhlásenia, údaje a ukazovatele uvedené v jej správe o udržateľnosti z roku 2018;

90.  vyzýva Dvor audítorov na dôkladnejšiu vonkajšiu kontrolu EIB a nazdáva sa, že súčasné ustanovenia trojstrannej dohody podpísanej v roku 2016, ktorá upravuje spoluprácu medzi Európskou investičnou bankou, Európskou komisiou a Európskym dvorom audítorov, by sa mali dôkladne prehodnotiť v rámci rokovaní o nadchádzajúcej trojstrannej dohode, ktorá sa má uskutočniť v septembri 2020;

91.  znovu však opakuje svoju žiadosť týkajúcu sa výročnej správy EIB a žiada EIB, aby predkladala komplexnejšiu, podrobnejšiu a harmonizovanejšiu výročnú správu o činnosti a výrazne zlepšila prezentáciu informácií tým, že uvedie podrobné a dôveryhodné členenia schválených, podpísaných a vyplatených investícií za daný rok, ako aj príslušné zdroje ich financovania (vlastné zdroje, EFSI, centrálne riadené programy EÚ atď.) a tiež takéto informácie týkajúce sa príjemcov (členské štáty, verejný alebo súkromný sektor, sprostredkovatelia alebo priami príjemcovia) a podporovaných odvetví a výsledky hodnotení ex post;

92.  vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby zorganizoval každoročný seminár/vypočutie o činnostiach a kontrole operácií EIB, ktorý by Európskemu parlamentu poskytol ďalšie relevantné informácie na podporu jeho práce na kontrole EIB a jej operácií;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

93.  žiada EIB, aby naďalej predkladala správy o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní, ktoré Európsky parlament vydal vo svojich výročných uzneseniach, predovšetkým pokiaľ ide o:

   a) hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv svojej investičnej stratégie;
   b) úpravy súvisiace s predchádzaním konfliktom záujmov, najmä ak sa členovia zúčastňujú na prideľovaní úverov;
   c) transparentnosť vychádzajúcu z náležitej starostlivosti týkajúcej sa integrity klientov s cieľom predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, podvodom a korupcii;

o
o   o

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, a žiada, aby Rada a Správna rada EIB diskutovali o tu prezentovaných pozíciách Európskeho parlamentu.

(1) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/95520
(2) Ú. v. EÚ C 41, 6.2.2020, s. 18.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0036.
(4) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(5) https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=49051
(6) Hodnotenie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie; https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/elm_evaluation_swd_2019_333_f1_staff_working_paper_en_v3_p1_1048237.pdf
(7) https://www.consilium.europa.eu/media/40967/efad-report_final.pdf
(8) https://www.counter-balance.org/wp-content/uploads/2019/10/Report_OnlineVersion_EIB_Corruption_Oct2019.pdf
(9) Spoločnosť Crédit Agricole sa zaviazala, že už nebude podporovať podniky, ktoré rozvíjajú alebo plánujú rozvíjať činnosti v uhoľnom odvetví. Politika spoločnosti Crédit Agricole, pokiaľ ide o nulovú toleranciu, sa uplatňuje na všetky podniky, ktoré vyvíjajú alebo plánujú rozvíjať svoje činnosti v uhoľnom odvetví, od ťažby uhlia a výroby energie až po obchodovanie s uhlím a jeho prepravu.
(10) Environmentálne, klimatické a sociálne usmernenia k rozvoju vodnej energie, EIB, október 2019.
(11) https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=49051
(12) https://www.eib.org/attachments/general/ac_annual_reports_2018_en.pdf
(13) Luxembourg Times, ‘EIB under scrutiny for failings after whistleblowing complaints’, 21. apríla 2020.

Posledná úprava: 9. decembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia