Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2019/2128(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0103/2020

Predkladané texty :

A9-0103/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 09/07/2020 - 3
PV 10/07/2020 - 4

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0192

Prijaté texty
PDF 200kWORD 63k
Piatok, 10. júla 2020 - Brusel
Ochrana finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2018
P9_TA(2020)0192A9-0103/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2018 (2019/2128(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 310 ods. 6 a článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 11. októbra 2019 s názvom 30. výročná správa o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom (2018) (COM(2019)0444) a sprievodné pracovné dokumenty útvarov (SWD(2019)0361, SWD(2019)0362, SWD(2019)0363, SWD(2019)0364 a SWD(2019)0365),

–  so zreteľom na správu úradu OLAF za rok 2018(1) a na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Dvoru audítorov s názvom Stratégia Komisie pre boj proti podvodom: posilnené opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ (COM(2019)0196),

–  so zreteľom na akčný plán (SWD(2019)0170) a posúdenie rizika podvodov (SWD(2019)0171) sprevádzajúce oznámenie Komisie s názvom Stratégia Komisie pre boj proti podvodom: posilnené opatrenia na ochranu rozpočtu EÚ (COM(2019)0196),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskeho dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2018 spolu s odpoveďami inštitúcií(2),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, ktorý predložila Komisia 2. mája 2018 (COM(2018)0324),

–  so zreteľom na zavedenie štandardných ustanovení o ochrane finančných záujmov EÚ vo všetkých návrhoch Komisie o VFR,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 k návrhu Komisie z 23. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o úrade OLAF, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF (COM(2018)0338),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 9/2018 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje program EÚ pre boj proti podvodom (COM(2018)0386),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 26/2018 s názvom Sled oneskorení pri vytváraní colných IT systémov: čo ich spôsobilo?,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 01/2019 s názvom Boj proti podvodom súvisiacim s výdavkami EÚ: potrebné opatrenia,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 06/2019 s názvom Boj proti podvodom v rámci výdavkov EÚ v oblasti súdržnosti: riadiace orgány musia posilniť odhaľovanie, reakciu a koordináciu,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 12/2019 s názvom Elektronický obchod: mnoho výziev pri výbere DPH a ciel zostáva vyriešiť,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(3) a jeho hodnotenie v polovici trvania, ktoré Komisia uverejnila 2. októbra 2017 (COM(2017)0589),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(4) (smernica o ochrane finančných záujmov),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012(7),

–  so zreteľom na správu zo 4. septembra 2019, ktorej vypracovanie zadala Komisia, s názvom Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa,

–  so zreteľom na správu z mája 2015, ktorej vypracovanie zadala Komisia, s názvom Štúdia o kvantifikácii a analýze výpadku príjmov z DPH v členských štátoch EÚ: správa za rok 2015 a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH: K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa (COM(2016)0148),

–  so zreteľom na správu EÚ o boji proti korupcii z 3. februára 2014, ktorú vypracovala Komisia (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ(9),

–  so zreteľom na správu z 12. mája 2017 o pokroku pri vykonávaní oznámenia Komisie „Posilnenie boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami – Komplexná stratégia EÚ“ (COM(2013)0324) zo 6. júna 2013) (COM(2017)0235),

–  so zreteľom na správu koordinovanú úradom OLAF s názvom Podvod vo verejnom obstarávaní – Zber červených indikátorov a osvedčených postupov, ktorá bola zverejnená 20. decembra 2017, a na príručku úradu OLAF z roku 2017 s názvom Oznamovanie nezrovnalostí v zdieľanom hospodárení,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C-105/14: Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i.(10),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) vo veci C-42/17: Trestné konanie proti A. S. a M.B.(11),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-48/16: Sigma Orionis SA v. Európska komisia(12),

–  so zreteľom na prijatie nariadenia Rady (EÚ) 2018/1541 z 2. októbra 2018, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 904/2010 a (EÚ) 2017/2454, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje. Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 (COM(2018)0321),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2018 o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ(14),

–  so zreteľom na pokračujúce vykonávanie programu Hercule III(15),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A9-0103/2020),

A.  keďže Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet Únie, pričom v roku 2018 sa 74 % tohto plnenia uskutočnilo v rámci zdieľaného hospodárenia;

B.  keďže Komisia by mala svoje príslušné povinnosti v oblasti dohľadu, kontroly a auditu plniť v rámci zdieľaného hospodárenia;

C.  keďže podľa článku 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) 2018/1046 by členské štáty pri vykonávaní úloh súvisiacich s plnením rozpočtu mali prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich odhaľovanie a zaistenie ich nápravy;

D.  keďže členské štáty by mali v záujme ochrany finančných záujmov Únie vykonávať ex ante a ex post kontroly, vymáhať neoprávnene vyplatené finančné prostriedky a v prípade potreby začať súdne konanie;

E.  keďže správne finančné riadenie a ochrana finančných záujmov EÚ sú kľúčovými prvkami politiky EÚ v oblasti plnenia rozpočtu, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne používanie peňazí daňovníkov a účinné plnenie rozpočtu EÚ;

F.  keďže riadne hospodárenie s verejnými výdavkami a ochrana finančných záujmov EÚ prispievajú k efektívnemu riadeniu rozpočtu EÚ;

G.  keďže v článku 310 ods. 6 ZFEÚ sa uvádza, že „Únia a členské štáty bojujú v súlade s článkom 325 proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie“; keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“; keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že členské štáty „koordinujú svoju činnosť zameranú na ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom“ a „organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy“; keďže podľa článku 325 ods. 4 ZFEÚ treba s Európskym dvorom audítorov konzultovať všetky opatrenia, ktoré má zákonodarca prijať v oblasti prevencie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a boja proti nim;

H.  keďže rozpočet EÚ podporuje spoločné ciele a pomáha riešiť spoločné výzvy a keďže dobrá výkonnosť je predpokladom dosiahnutia výsledkov a priorít, zjednodušenie a pravidelné posudzovanie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov prostredníctvom auditov výkonnosti sú základnými prvkami zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti;

I.  keďže EÚ je povinná konať v oblasti protikorupčných politík v rámci medzí stanovených v ZFEÚ; keďže v článku 67 ZFEÚ sa stanovuje povinnosť Únie zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj prostredníctvom prevencie a boja proti trestnej činnosti a aproximácie právnych predpisov v oblasti trestného práva; keďže v článku 83 ZFEÚ sa korupcia uvádza ako jedna z obzvlášť závažných trestných činností s cezhraničným rozmerom, ktorá má negatívny vplyv na finančné záujmy EÚ;

J.  keďže podvod týkajúci sa finančných prostriedkov EÚ je jedným z prostriedkov, ktoré zločinecké organizácie využívajú na to, aby prenikli do hospodárstva a narušili hospodársku slobodu a slobodnú hospodársku súťaž;

K.  keďže sa treba primerane zaoberať rôznorodosťou právnych a administratívnych systémov členských štátov, a tak umožniť koordinovanejšie opatrenia EÚ na predchádzanie nezrovnalostiam a boj proti podvodom; keďže Komisia by mala ešte viac posilniť svoje úsilie v boji proti podvodom a pokračovať v jeho účinnom vykonávaní s cieľom dosiahnuť ešte konkrétnejšie a uspokojivejšie výsledky;

L.  keďže korupcia predstavuje vážnu hrozbu pre finančné záujmy Únie, ale aj demokraciu a dôveru vo verejnú správu;

M.  keďže DPH vybraná v členských štátoch je pre štátne rozpočty dôležitým zdrojom príjmov a keďže vlastné zdroje založené na DPH v roku 2018 tvorili 11,9 % celkového rozpočtu EÚ;

N.  keďže systematické a inštitucionalizované prípady korupcie v niektorých členských štátoch vážne poškodzujú finančné záujmy EÚ a zároveň predstavujú hrozbu pre demokraciu, základné práva a právny štát; keďže v osobitnej správe Eurobarometra č. 470 o korupcii, ktorá bola uverejnená v decembri 2017, sa uvádza, že celkové vnímanie korupcie a postoje k nej zostali v porovnaní s rokom 2013 stabilné, z čoho vyplýva, že pokiaľ ide o zlepšenie dôvery občanov EÚ v ich inštitúcie, nenastali žiadne konkrétne výsledky;

Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

1.  víta 30. výročnú správu o ochrane finančných záujmov EÚ a boji proti podvodom, ako aj pokrok, ktorý sa dosiahol v posledných troch desaťročiach pri vytváraní a rozvoji právnych základov a inštitucionálneho rámca (OLAF a EPPO) boja proti podvodom a nezrovnalostiam na úrovni EÚ, pri nadväzovaní spolupráce medzi samotnými členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou a pri dosahovaní výsledkov ochrany rozpočtu EÚ, čo by nebolo možné bez spoločného úsilia inštitúcií EÚ a vnútroštátnych orgánov;

2.  konštatuje s veľkým znepokojením, že metódy podvodov sa neustále menia a objavujú sa nové formy podvodov, ktoré sa vyznačujú výrazným nadnárodným rozmerom a cezhraničnými schémami (podvody pri propagácii poľnohospodárskych výrobkov; schránkové spoločnosti; obchádzanie colných poplatkov podhodnocovaním textilného tovaru a obuvi, ktoré sa dostávajú do Únie a prechádzajú colným konaním vo viacerých členských štátoch; elektronický obchod; čoraz väčší cezhraničný rozmer podvodov na strane výdavkov a falšovanie), čo negatívne ovplyvňuje stranu príjmov rozpočtu EÚ a vyžaduje novú koordinovanú reakciu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

3.  konštatuje, že celkový počet podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2018 (11 638 prípadov) bol o 25 % nižší ako v roku 2017 (15 213 prípadov) a že príslušná hodnota sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom príliš nezmenila (2,5 miliardy EUR v roku 2018 oproti 2,58 miliardy EUR v roku 2017);

4.  poukazuje na to, že pri všetkých nezrovnalostiach nejde o podvody a že treba robiť jasné rozdiely medzi chybami, ku ktorým došlo;

5.  pripomína, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí a s nimi súvisiace sumy nie sú priamym ukazovateľom úrovne podvodov, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ alebo rozpočet konkrétneho členského štátu; konštatuje, že nie je jasné, koľko podvodných nezrovnalostí Komisia, a najmä členské štáty každý rok nenahlásia; konštatuje, že to sťažuje Európskemu parlamentu vypracovanie užitočných záverov o účinnosti činností Komisie v oblasti boja proti podvodom; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala metodiku na zlepšenie spoľahlivosti a poskytla presnejšie odhady rozsahu podvodov v EÚ; konštatuje, že podvodné nezrovnalosti ovplyvnili 0,71 % platieb v roku 2018 a 0,65 % hrubej sumy tradičných vlastných zdrojov vybraných za rok 2018; konštatuje ďalej, že nepodvodné nezrovnalosti ovplyvnili 0,58 % platieb v roku 2018 a 1,78 % hrubej sumy tradičných vlastných zdrojov vybraných za rok 2018;

6.  so znepokojením berie na vedomie záver Dvora audítorov, že Komisia nemá dostatočné poznatky o rozsahu, povahe a príčinách podvodov; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila jednotný systém zberu porovnateľných údajov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov z členských štátov s cieľom zjednotiť postup podávania správ a zabezpečiť kvalitu a porovnateľnosť poskytovaných údajov;

7.  ďalej vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné kontroly s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a kvalitu údajov nahlásených členskými štátmi v systéme riadenia nezrovnalostí (IMS);

8.  konštatuje, že počet podvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2018 (1 152 prípadov) zostal v porovnaní s rokom 2017 na tej istej úrovni; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že príslušné sumy sa zvýšili o 183 %, čo je dôvodom na vážne obavy; toto zvýšenie je vo veľkej miere spôsobené dvomi podvodnými nezrovnalosťami, ktoré sa týkajú výdavkov na politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že je potrebné získať tieto vysoké sumy čo najskôr späť;

9.  konštatuje, že počet nepodvodných nezrovnalostí zaregistrovaných v roku 2018 klesol o 27 % (10 487 prípadov), zatiaľ čo príslušné finančné sumy klesli o 37 % na 1,3 miliardy EUR;

10.  s hlbokým poľutovaním poukazuje na to, že mnohé členské štáty nemajú osobitné zákony na boj proti organizovanej trestnej činnosti, hoci sa stále viac zapája do cezhraničných činností a odvetví poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, ako je pašovanie alebo falšovanie a pozmeňovanie meny;

11.  vyzýva členské štáty, aby užšie spolupracovali, pokiaľ ide o výmenu informácií, s cieľom zlepšiť zber údajov a zvýšiť účinnosť kontrol, a zaručiť práva a slobody občanov; pripomína úlohu Komisie pri koordinácii spolupráce medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby pomohla pri koordinácii vytvorenia jednotného systému zberu údajov členských štátov o nezrovnalostiach a prípadoch podvodov;

12.  vyzýva Európsky dvor audítorov, aby do svojich audítorských vzoriek nepretržite zahŕňal inštitúcie a riadiace orgány zodpovedné v prípadoch úmyselného zneužitia finančných prostriedkov;

13.  považuje za znepokojujúce, že na zníženie administratívneho zaťaženia orgánov členských štátov nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013 vyžaduje oznamovanie len podvodných alebo nepodvodných nezrovnalostí týkajúcich sa príspevkov z EŠIF, ktorých hodnota je vyššia ako 10 000 EUR; pripomína, že v oblasti poľnohospodárstva a Európskeho sociálneho fondu sa realizuje veľký počet platieb výrazne pod prahovou hodnotou 10 000 EUR, ktoré sa vyplácajú ako platobné nároky (po splnení určitých podmienok), a v dôsledku toho aj potenciálne podvodných platieb pod prahovou hranicou vykazovania, ktoré sa neoznamujú, berie však na vedomie, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach za roky 2017 a 2018 uviedol, že platobné nároky sú menej náchylné na chyby než úhrady nákladov, čo je spôsob vyplácania prostriedkov na projekty nad 10 000 EUR;

14.  dôrazne odsudzuje rozsiahle zneužívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov vládnymi úradníkmi na vysokej úrovni v Českej republike a inými verejnými subjektmi v Maďarsku, Grécku, Poľsku, Rumunsku a Taliansku; konštatuje, že takýto podvod je na úkor malých rodinných podnikov, ktoré najviac potrebujú dotácie;

15.  dôrazne odsudzuje zneužívanie prostriedkov z Kohézneho fondu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky EÚ, ktorých sa týkali finančné opravy súvisiace s podvodnými nezrovnalosťami, sa môžu opätovne použiť bez ďalších dôsledkov alebo obmedzení; zastáva názor, že takýto systém ohrozuje finančné záujmy EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne monitorovala opätovné použitie finančných prostriedkov EÚ a aby zvážila vytvorenie systému, v ktorom budú opravy spojené aj s obmedzeniami ďalšieho použitia;

16.  pripomína požiadavky na transparentnosť v prípade SPP a politiky súdržnosti, ktoré zaväzujú zodpovedné orgány členských štátov, aby viedli verejne dostupný zoznam konečných príjemcov; vyzýva členské štáty, aby tieto údaje uverejňovali v jednotnom a strojovo čitateľnom formáte a zabezpečili interoperabilitu informácií; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a agregovala údaje a zverejňovala zoznamy najväčších príjemcov z každého fondu v každom členskom štáte;

17.  trvá na tom, aby Komisia navrhla osobitný mechanizmus na podávanie sťažností na úrovni Únie, ktorý by podporoval poľnohospodárov alebo príjemcov, ktorí čelia napríklad zaberaniu pôdy, pochybeniam vnútroštátnych orgánov, nátlaku zločineckých štruktúr alebo organizovanej trestnej činnosti, alebo osobám, ktoré musia vykonávať nútenú alebo otrockú prácu, a poskytol im možnosť urýchlene podať Komisii sťažnosť, ktorú by Komisia mala bezodkladne preskúmať;

18.  zdôrazňuje, že Európska komisia v súčasnosti neprijíma dostatočné opatrenia na riešenie tohto typu podvodov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala účinné kontroly v kombinácii so záväznými opatreniami; konštatuje, že Európska prokuratúra by mala zohrávať významnú úlohu pri vykonávaní cezhraničného výskumu, odhaľovaní a ohlasovaní prípadov podvodov a postavení podvodníkov pred súd;

Príjmy – vlastné zdroje

19.  berie na vedomie nárast počtu zaregistrovaných prípadov podvodov pri vybraných tradičných vlastných zdrojoch o 1 % (na 473 v roku 2018) a vyjadruje poľutovanie nad zvýšením príslušných finančných súm o 116 %;

20.  konštatuje, že počet nezrovnalostí, ktoré boli za rok 2018 oznámené ako nepodvodné, bol o 10 % nižší ako priemer za roky 2014 – 2018, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že príslušná suma je o 17 % vyššia;

21.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podľa rýchleho štatistického odhadu Komisie výpadok príjmov z DPH v roku 2018 predstavoval približne 130 miliárd EUR, čo je asi 10 % celkových očakávaných príjmov z DPH, a že Komisia odhaduje, že podvody súvisiace s DPH v rámci Spoločenstva stoja Úniu približne 50 miliárd EUR ročne; vyjadruje poľutovanie nad ročnou stratou vo výške 5 miliárd EUR, ktorá je dôsledkom dodávok tovaru s nízkou hodnotou z tretích krajín;

22.  víta prijatie smernice o ochrane finančných záujmov, v ktorej sú objasnené otázky cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi, Eurojustom, Európskou prokuratúrou a Komisiou pri riešení podvodov v oblasti DPH;

23.  opakuje svoju pozíciu, že právomoci úradu OLAF týkajúce sa vyšetrovania v oblasti dane z pridanej hodnoty by v žiadnom prípade nemali byť obmedzené ani by sa na ne nemali vzťahovať žiadne ďalšie administratívne podmienky; vyzýva Radu, aby pozíciu Európskeho parlamentu k tejto záležitosti zohľadnila počas rokovaní o nariadení o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní úradu OLAF;

24.  vyzdvihuje dôležitú úlohu úradu OLAF pri vyšetrovaní záležitostí týkajúcich sa DPH; víta zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty(16), ktorá bolo prijatá v roku 2018 a ktorou sa zaviedli opatrenia na posilnenie kapacity vnútroštátnych daňových správ na kontrolu cezhraničných dodávok, rozšírenie právomocí úradu OLAF na uľahčenie a koordináciu vyšetrovaní podvodov v oblasti DPH a riešenie najškodlivejších podvodov v oblasti DPH a zníženie výpadku príjmov z DPH;

25.  víta zmenu nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 na účel čo najväčšieho využitia nového softvéru na analýzu transakčných sietí (TNA) pri identifikácii podvodných sietí v celej EÚ; na posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi s cieľom lepšie odhaliť a rýchlo zachytiť tzv. kolotočové podvody s DPH; požaduje opatrenia, ktoré by v plnej miere zabezpečili ochranu údajov hospodárskych subjektov, ktoré sú predmetom vyšetrovania a sú uvedené v novom softvéri TNA;

26.  víta zavedenie opatrení na výmenu príslušných údajov o colných režimoch 42 a 63 medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi od roku 2020, ktoré členskému štátu dovozu a členskému štátu odberateľa umožnia vykonávať krížovú kontrolu identifikačných čísel DPH, hodnoty dovážaného tovaru, druhu komodít atď.;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby tvorba národných stratégií boja proti podvodom (NAFS) bola pre všetky členské štáty prioritou;

28.  zdôrazňuje závažnosť podvodov v oblasti DPH, najmä tzv. kolotočových podvodov, ktoré vedú k tomu, že chýbajúci obchodný subjekt nezaplatí príslušným daňovým orgánom DPH, aj keď si ju zákazník odpočítal;

29.  konštatuje, že pokiaľ ide o tovar, podvodmi a nezrovnalosťami boli v roku 2018 v peňažnom vyjadrení najviac postihnuté solárne panely rovnako ako v rokoch 2017 a 2016; víta kontroly na mieste, ktoré vykonala Komisia, a zdôrazňuje význam vyšetrovaní úradu OLAF a jeho koordinačnej úlohy v tejto oblasti;

30.  víta skutočnosť, že viaceré členské štáty zaviedli v oblasti výberu tradičných vlastných zdrojov nové IT nástroje, prístupy založené na posúdení rizika a iniciatívy na riešenie výziev; nabáda členské štáty, aby ďalej spolupracovali pri spoločnom využívaní týchto nástrojov, prístupov a iniciatív, naďalej si vymieňali osvedčené postupy a posilnili spoluprácu v rámci siete Eurofisc;

31.  je znepokojený tým, že podvody v oblasti príjmov prostredníctvom podhodnocovania tovaru dovážaného do EÚ z tretích krajín sú naďalej hrozbou pre finančné záujmy EÚ; považuje cezhraničný elektronický obchod s tovarom za významný zdroj daňových podvodov v EÚ, najmä v prípade drobného tovaru; vyzýva členské štáty, aby riešili otázky spojené s cezhraničným elektronickým obchodom, najmä pokiaľ ide o možné zneužitie oslobodenia zásielok s nízkou hodnotou od cla, a to úplným vykonávaním odporúčaní Komisie v tomto zmysle;

32.  konštatuje, že Komisia predstavila v decembri 2018 nový akčný plán na boj proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami, ktorý je založený najmä na fungujúcich opatreniach na presadzovanie práva;

33.  poznamenáva, že nepodvodné nezrovnalosti sa zistili predovšetkým prostredníctvom kontrol po prepustení, zdôrazňuje však, že dôležitým zdrojom zistenia nezrovnalostí sú aj colné kontroly pred prepustením tovaru alebo v čase jeho prepustenia, ako aj dobrovoľné priznania;

34.  znovu pripomína, že kombinácia rôznych metód odhaľovania (kontroly pri prepustení, kontroly po prepustení, inšpekcie útvarmi pre boj proti podvodom a iné) je na účely odhaľovania podvodov najefektívnejšia a že efektívnosť každej metódy závisí od príslušného členského štátu, od efektívnej koordinácie jeho orgánov správy a od schopnosti príslušných útvarov členských štátov navzájom komunikovať;

35.  považuje za znepokojivé, že niektoré členské štáty pravidelne nenahlasujú ani jeden prípad podvodu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu, keďže považuje za pomerne nepravdepodobné, že by v týchto členských štátoch nedochádzalo k podvodom; vyzýva Komisiu, aby v týchto krajinách vykonávala náhodné kontroly na mieste;

36.  konštatuje, že priemerná miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nahlásených ako podvod v rokoch 1989 – 2018 bola približne 41 %; konštatuje tiež, že miera úspešnosti vymáhania v nahlásených a odhalených podvodných prípadoch v roku 2018 bola 70 %, čo je výrazne nad priemernou mierou; opakuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala stratégiu na zlepšenie miery úspešnosti vymáhania v týchto prípadoch;

37.  konštatuje, že celková miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nahlásených ako nepodvodné v rokoch 1989 – 2018 bola 72 %;

38.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby každoročne informovala o sume vlastných zdrojov EÚ vymoženej na základe odporúčaní úradu OLAF a o sumách, ktoré treba ešte vymôcť;

Výdavky

39.  berie na vedomie pokles počtu prípadov o 3 % (679), ktoré boli v roku 2018 oznámené ako podvodné nezrovnalosti a týkali sa výdavkov; zdôrazňuje však znepokojujúcu mieru opačného trendu v prípade príslušných finančných súm (1,032 miliardy EUR), ktorý spôsobil zvýšenie o 198 %;

40.  víta pokles registrovaných nepodvodných nezrovnalostí o 4 %, ako aj zníženie o 48 % v prípade finančných súm (844,9 milióna EUR);

41.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty prijali na strane výdavkov niekoľko operačných opatrení, ako napríklad zavedenie IT nástrojov bodového hodnotenia rizík, posúdenia rizika podvodov a odbornej prípravy, s cieľom zvýšiť všeobecné povedomie o podvodoch; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o čo najskoršie prijatie takýchto opatrení;

42.  poznamenáva, že v niektorých členských štátoch neboli zistené nezrovnalosti nahlásené ako podvodné nezrovnalosti; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala členské štáty s cieľom zaistiť zlepšovanie kvality aj zvyšovanie počtu kontrol a vymieňať si najlepšie postupy v boji proti podvodom;

43.  zdôrazňuje význam príslušného riadenia a dôsledného dohľadu nad grantmi, ktoré sa prideľujú v rámci programov EŠIF (európske štrukturálne a investičné fondy, t. j. Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond, AMIF (Fond pre azyl, migráciu a integráciu), FEAD (Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby) a EGF (Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii)), v záujme efektívneho neinflačného zostavovania rozpočtov pre fondy a predchádzania podvodom;

44.  vyzýva Komisiu, úrad OLAF, Európsku prokuratúru a členské štáty, aby v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou, v ktorej bolo v roku 2018 zaznamenaných 249 podvodných nezrovnalostí (-6 %), čo predstavuje celkom 63,3 milióna EUR (+10 %), a s politikou súdržnosti, v ktorej bolo v roku 2018 zaregistrovaných 363 podvodných nezrovnalostí (+5 %), pričom celková suma predstavovala 959,6 milióna EUR (+199 %), uplatňovali čo najprísnejšie opatrenia na boj proti podvodom, ktoré sa týkajú verejných finančných prostriedkov vyplatených z rozpočtu EÚ;

45.  konštatuje, že za vykazované roky 2014 – 2018 v prípade SPP predstavuje úroveň frekvencie podvodov (FFL), t. j. percentuálny podiel prípadov kvalifikovaných ako podozrenie z podvodu a zistených podvodov vo vzťahu k celkovému počtu nahlásených nezrovnalostí, 10 % a „úroveň sumy podvodov“ približne 23 % z celkovej finančnej sumy, ktorej sa nezrovnalosti týkajú; ďalej konštatuje, že miera odhalenia podvodov (FDR), t. j. percentuálny podiel celkovej finančnej sumy, ktorá sa týka podozrení z podvodu a preukázaného podvodu vo vzťahu k celkovým výdavkom, je len 0,11 %, zatiaľ čo „miera odhalenia nezrovnalostí“, t. j. percentuálny podiel z celkovej finančnej sumy, ktorá sa týka nezrovnalostí vo vzťahu k celkovým výdavkom, je 0,37 %;

46.  podobne konštatuje, že miera odhalenia podvodov v prípade politiky súdržnosti je len 0,86 %, zatiaľ čo miera odhalenia nezrovnalostí je približne 0,34 %;

47.  opätovne zdôrazňuje význam transparentnosti výdavkov a požaduje úplný prístup k informáciám v prípadoch týkajúcich sa európskeho financovania;

Stratégia Komisie pre boj proti podvodom

OLAF

48.  konštatuje, že v roku 2018 úrad OLAF začal 219 vyšetrovaní a uzavrel 167 vyšetrovaní, pričom odporučil vymáhanie finančných prostriedkov v hodnote 371 miliónov EUR; ďalej konštatuje, že na konci roka prebiehalo 414 vyšetrovaní;

49.  berie na vedomie rozšírenie úlohy koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) pri posilňovaní účinnosti rôznych kanálov cezhraničnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o boj proti colným podvodom, ale aj spolupráce s úradom OLAF;

50.  víta prijatie stratégie Komisie pre boj proti podvodom v apríli 2019, ktorá bola upravená, aby zodpovedala dvom významným doplneniam právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti podvodom, ktoré boli prijaté v roku 2017, t. j. smernici o ochrane finančných záujmov, v ktorej sa stanovujú prísnejšie spoločné normy pre trestnoprávne predpisy členských štátov na ochranu finančných záujmov EÚ, a nariadeniu, ktorým sa zriaďuje Európska prokuratúra;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia do svojho ročného pracovného programu na strane výdavkov zatiaľ nezahrnula návrh nástroja vzájomnej administratívnej pomoci; domnieva sa, že takáto iniciatíva zodpovedá ustanoveniu článku 225 zmluvy;

52.  upozorňuje na veľmi dôležitú úlohu úradu OLAF a potrebu ešte viac ho posilniť a zabezpečiť jeho účinnú koordináciu s Európskou prokuratúrou;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že novú smernicu o ochrane finančných záujmov zatiaľ implementovalo len dvanásť členských štátov, ďalších osem členských štátov ju implementovalo čiastočne a ostatné ju neimplementovali vôbec; konštatuje, že lehota na implementáciu novej smernice o ochrane finančných záujmov už vypršala 6. júla 2019; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zverejnila zoznam všetkých členských štátov, ktoré smernicu netransponovali do stanoveného termínu; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia a zabezpečili úplnú a správnu transpozíciu smernice, a to v čo najkratšom čase; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala proces transpozície vo všetkých členských štátoch a využívala svoje právomoci na začatie postupu v prípade nesplnenia povinnosti v prípadoch, keď členské štáty nedodržiavajú proces transpozície;

54.  pripomína, že nová stratégia Komisie pre boj proti podvodom zahŕňa: i) podvody (vrátane podvodov v oblasti DPH), korupciu a spreneveru, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, ako sa vymedzuje v článkoch 3 a 4 smernice o ochrane finančných záujmov; ii) iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, napr. trestné činy spojené so zneužitím postupov verejného obstarávania, pokiaľ majú vplyv na rozpočet EÚ; iii) nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 (pokiaľ sú úmyselné, ale nepatria k uvedeným trestným činom) a iv) závažné porušenia služobných povinností zamestnancami alebo členmi inštitúcií a orgánov Únie, ako sa uvádza v článku 1 ods. 4 nariadenia o úrade OLAF a v článku 2 ods. 1 druhom pododseku rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom(17);

55.  víta nové priority novej stratégie Komisie pre boj proti podvodom, ako je zlepšovanie poznatkov o formách podvodov, profiloch podvodníkov a systémových slabých miestach súvisiacich s podvodmi, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ, ako aj optimalizácia koordinácie, spolupráce a pracovných postupov v boji proti podvodom, najmä medzi útvarmi Komisie a výkonnými agentúrami;

56.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedenásť členských štátov prijalo národné stratégie boja proti podvodom; vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby pokročili pri prijímaní svojich národných stratégií; vyzýva Komisiu, aby naliehala na zostávajúce členské štáty, aby pokročili pri prijímaní národných stratégií boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie národných stratégií boja proti podvodom ako podmienku prístupu k finančným prostriedkom EÚ;

57.  víta nový návrh programu EÚ pre boj proti podvodom na roky 2021 – 2027, ktorý bude vykonávať úrad OLAF v rámci priameho riadenia; konštatuje, že súčasťou programu EÚ pre boj proti podvodom sú i) program Hercule III, ktorý slúži na podporu činností na boj proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie; ii) informačný systém pre boj proti podvodom (AFIS), ktorý v podstate zastrešuje operačnú činnosť súboru colných IT aplikácií prevádzkovaných v rámci spoločného informačného systému spravovaného Komisiou, a iii) systém riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý členským štátom slúži ako bezpečný elektronický komunikačný nástroj na uľahčenie povinnosti oznamovať zistené nezrovnalosti vrátane podvodov a na podporu ich riadenia a analýzy.

58.  poznamenáva, že program EÚ pre boj proti podvodom a jeho nové priority si na dosahovanie výsledkov vyžadujú dostatočné financovanie; je preto znepokojený návrhom predsedu Európskej rady znížiť rozpočet programu EÚ pre boj proti podvodom zo 156 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 na 111 miliónov EUR na obdobie rokov 2021 – 2027;

59.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do národných stratégií boja proti podvodom proaktívne metódy boja proti podvodom, ktoré zabezpečia nielen to, že podvody bude odhalené, ale že sa im bude aj účinne predchádzať;

Pokrok pri zriaďovaní Európskej prokuratúry

60.  berie na vedomie, že v roku 2018 bol vymenovaný dočasný administratívny riaditeľ;

61.  zdôrazňuje, že vytvorenie Európskej prokuratúry znamená zásadný krok v ochrane finančných záujmov Únie; zdôrazňuje význam Európskej prokuratúry v boji proti podvodom, korupcii a závažným cezhraničným podvodom v oblasti DPH;

62.  víta skutočnosť, že v roku 2018 sa Holandsko a Malta rozhodli pristúpiť k Európskej prokuratúre; konštatuje, že na konci októbra 2019 päť členských štátov ešte stále nepristúpilo k Európskej prokuratúre; pripomína však, že podľa odôvodnenia 9 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa môžu kedykoľvek zapojiť do tejto cezhraničnej spolupráce; nabáda všetky ostatné členské štáty, aby čo najskôr pristúpili k Európskej prokuratúre; vyzýva Komisiu, aby aktívne propagovala členstvo v Európskej prokuratúre a nabádala naň doteraz zdráhajúce sa členské štáty v s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne cezhraničné fungovanie v celej EÚ;

63.  zdôrazňuje, že výberové konanie na miesto hlavného európskeho prokurátora bolo ukončené v roku 2019; víta vymenovanie Laury Codruty Kovesiovej za prvú hlavnú európsku prokurátorku na základe výberového konania, na ktorom sa zúčastnili Európsky parlament, Rada a nezávislá skupina expertov, ktorých vybrala Komisia;

64.  zdôrazňuje, že nedostatočné financovanie a nedostatočné personálne obsadenie Európskej prokuratúry vo fáze jej zriaďovania je neprijateľné; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia značne podcenila potrebné zdroje; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra musí hneď od začiatku svojho pôsobenia spracovať až 3 000 prípadov ročne; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra potrebuje aspoň 76 ďalších pracovných miest a 8 miliónov EUR na to, aby bola plne funkčná do konca roka 2020, ako sa predpokladalo; nesúhlasí so zásadou zamestnávať prokurátorov na čiastočný úväzok; žiada členské štáty, aby čo najskôr vymenovali prokurátorov na plný úväzok; dôrazne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh opravného rozpočtu;

65.  zdôrazňuje, že po vytvorení Európskej prokuratúry zostane úrad OLAF jediným úradom zodpovedným za ochranu finančných záujmov EÚ v členských štátoch, ktoré sa rozhodli nepripojiť k Európskej prokuratúre; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Európskeho dvora audítorov č. 8/2018 návrh Komisie na zmenu nariadenia o úrade OLAF nerieši otázku nízkej účinnosti administratívnych vyšetrovaní vedených úradom OLAF; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby OLAF zostal silným a plne funkčným partnerom Európskej prokuratúry;

66.  zdôrazňuje, že budúca spolupráca medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou by mala byť založená na úzkej spolupráci, efektívnej výmene informácií a komplementárnosti, pričom by sa malo zabrániť duplicite alebo konfliktom právomocí; pripomína, že Európsky parlament je proti tomu, aby sa počet zamestnancov úradu OLAF znížil o 45 pracovných miest;

67.  vyzýva spoluzákonodarcov, aby včas dosiahli dohodu o revízii nariadenia o úrade OLAF a zabezpečili tak ešte predtým, ako začne Európska prokuratúra pôsobiť, jasné rozdelenie právomocí medzi úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, bez toho aby sa prekrývali;

Oblasti, v ktorých by mohlo nastať zlepšenie

68.  poukazuje na dve oblasti, v ktorých by mohlo nastať zlepšenie: po prvé, s cieľom zlepšiť posudzovanie rizika podvodov a riadenie rizika podvodov by Komisia a členské štáty mali posilniť svoj analytické schopnosti, aby mohli lepšie identifikovať údaje o formách podvodov, profiloch podvodníkov a slabých miestach systémov vnútornej kontroly EÚ; po druhé, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a optimalizovať efektívnosť a účinnosť je potrebné dôsledne koordinovať a monitorovať posudzovanie a riadenie rizík podvodov;

69.  zdôrazňuje, že prepojenie medzi korupciou a podvodmi v EÚ môže mať negatívny vplyv na rozpočet EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia už nepovažuje za potrebné zverejňovať správy o boji proti korupcii; vyzýva navyše Komisiu, aby zvážila vytvorenie siete orgánov zodpovedných za predchádzanie korupcii v rámci Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie zahrnúť protikorupčné monitorovanie do procesu hospodárskeho riadenia v rámci európskeho semestra; zastáva názor, že sa tým ešte viac obmedzilo monitorovanie zo strany Komisie, keďže údaje sú k dispozícii len vo veľmi malom počte krajín; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto zmena prístupu sa zameriava najmä na hospodársky vplyv korupcie a takmer úplne prehliada ďalšie oblasti, na ktoré korupcia môže mať vplyv, ako je dôvera občanov vo verejnú správu a dokonca demokratické štruktúry členských štátov; nalieha preto na Komisiu, aby naďalej uverejňovala svoje správy o boji proti korupcii; opakuje svoju výzvu Komisii, aby sa zapojila do komplexnejšej a ucelenejšej protikorupčnej politiky EÚ vrátane hĺbkového hodnotenia protikorupčných politík v každom členskom štáte;

70.  opakuje, že tzv. jav otáčavých dverí môže mať škodlivý účinok na vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali systematický prístup k tomuto problému;

71.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila vnútorný mechanizmus hodnotenia korupcie pre inštitúcie EÚ;

72.  vyzýva Komisiu, aby ako jednu z hlavných priorít vypracovala celoeurópsku stratégiu aktívneho predchádzania konfliktom záujmov pre všetkých finančných aktérov, ktorí plnia rozpočet EÚ;

73.  domnieva sa, že sú potrebné ďalšie iniciatívy na meranie colných rozdielov a vypracovanie účinnej metodiky takéhoto merania, aspoň pokiaľ ide o jeho hlavné prvky;

74.  takisto sa domnieva, že colné kontroly by sa mali prispôsobiť novým rizikám podvodov a rýchlemu rozšíreniu cezhraničného obchodu, ktoré uľahčuje elektronický obchod, ako aj bezpapierové obchodovanie;

75.  konštatuje, že rozšírenie elektronického obchodu je pre daňové úrady často náročné, napr. neexistuje daňová identifikácia predávajúceho v EÚ a registrácia priznaní k DPH je výrazne pod reálnou hodnotou deklarovaných transakcií;

76.  zdôrazňuje, že systém umožňujúci orgánom výmenu informácií by umožnil krížovú kontrolu účtovných záznamov v prípade transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabránilo cezhraničným podvodom v oblasti štrukturálnych fondov a investícií, a tým by zabezpečil prierezový a komplexný prístup k ochrane finančných záujmov členských štátov; opakuje svoju žiadosť Komisii, aby predložila legislatívny návrh o vzájomnej administratívnej pomoci v tých oblastiach výdavkov z finančných prostriedkov EÚ, ktoré nie sú upravené osobitným ustanovením na tento účel;

77.  vyjadruje znepokojenie nad rizikom podhodnotenia dodávok tovaru elektronického obchodu z tretích krajín; víta kroky, ktoré podnikol OLAF s cieľom riešiť problém podvodov súvisiacich s DPH v elektronickom obchode;

78.  pripomína, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať a bojovať proti podvodom v rámci Spoločenstva založeným na chýbajúcom obchodnom subjekte (MTIC), ktoré sa bežne nazývajú kolotočové podvody; zastáva názor, že Komisia by mala mať prístup do siete Eurofisc s cieľom lepšie riadiť, hodnotiť a zlepšovať výmenu údajov medzi členskými štátmi; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc, a tak uľahčovali a urýchľovali výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Európsky dvor audítorov; vyzýva členské štáty a Radu, aby poskytla Komisii prístup k týmto údajom s cieľom podporiť spoluprácu, posilniť spoľahlivosť údajov a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti;

79.  vyzýva úrad OLAF, aby informoval Európsky parlament o výsledkoch svojich vyšetrovaní týkajúcich sa dovozu odevov nízkej hodnoty v rámci elektronického obchodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali transakcie v rámci elektronického obchodu zahŕňajúce predajcov so sídlom mimo EÚ, ktorí nepriznávajú DPH (napríklad neprimeraným použitím „vzorky“), alebo zámerne uvádzajú nižšiu hodnotu, aby sa tak úplne vyhli zaplateniu DPH alebo znížili jej výšku;

80.  zdôrazňuje potrebu riešiť určité nedostatky súčasného systému presadzovania právnych predpisov EÚ na boj proti podvodom, najmä pokiaľ ide o zhromažďovanie presných údajov o podvodných a nepodvodných nezrovnalostiach;

81.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podľa možnosti používali a zlepšovali spoločné metódy podávania správ s cieľom poskytovať komplexné a porovnateľné informácie o miere zistených podvodov súvisiacich s výdavkami EÚ;

82.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnosť informačného systému známeho ako systém riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý riadi úrad OLAF, aby tak všetky príslušné orgány včas poskytovali informácie o vyšetrovaní trestných činov súvisiacich s podvodmi, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ;

83.  poukazuje na to, že úplná transparentnosť pri účtovaní výdavkov má zásadný význam, najmä pokiaľ ide o práce na infraštruktúre financované priamo prostredníctvom fondov alebo finančných nástrojov EÚ; vyzýva Komisiu, aby občanom EÚ zabezpečila úplný prístup k informáciám o spolufinancovaných projektoch;

84.  pripomína členským štátom, že je potrebné spolupracovať s Komisiou, aby sa zabezpečili účinné výdavky a bolo možné hodnotiť výsledky;

85.  konštatuje, že v oblasti zdieľaného riadenia Komisia nemá právomoc iniciovať vylúčenie nespoľahlivých hospodárskych subjektov z financovania EÚ, ak ho neiniciujú orgány členských štátov; vyzýva členské štáty, aby urýchlene oznamovali podvodné nezrovnalosti v IMS a čo najlepšie využívali systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia;

86.  trvá na tom, aby členské štáty účinne používali nástroj na predchádzanie podvodom, ktorý predstavuje databáza ARACHNE, tým, že budú včas predkladať údaje a využívať príležitosti, ktoré ponúkajú veľké dáta, na predchádzanie podvodnému a neoprávnenému používaniu finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zvážila povinné používanie nástroja ARACHNE;

87.  zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť členských štátov pri vykonávaní dohôd o administratívnej spolupráci, zabezpečovaní účinnosti kontrol, vymáhaní zhromažďovania údajov a monitorovaní toho, či obchodníci dodržiavajú regulačný rámec;

88.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležitú právnu ochranu investigatívnych novinárov, ktorá bude porovnateľná s ochranou poskytovanou oznamovateľom;

Verejné obstarávanie

89.  konštatuje, že značný objem verejných investícií sa vynakladá prostredníctvom verejného obstarávania (2 bilióny EUR ročne); zdôrazňuje výhody elektronického obstarávania v boji proti podvodom, ako sú úspory pre všetky strany, zvýšená transparentnosť a zjednodušené a skrátené postupy;

90.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko členských štátov používa nové technológie pri všetkých hlavných krokoch procesu verejného obstarávania (elektronické oznámenie, elektronický prístup k súťažným podkladom, elektronické predkladanie ponúk, elektronické hodnotenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické objednávanie, elektronická fakturácia a elektronické platby); vyzýva členské štáty, aby sprístupnili online v strojovo čitateľnom formáte všetky formy postupu verejného obstarávania, ako aj verejne prístupné registre zmlúv;

91.  víta harmonogram Komisie na zavedenie elektronického obstarávania v EÚ a vyzýva Komisiu, aby sa ním riadila;

Digitalizácia

92.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na digitalizáciu všetkých postupov pri vykonávaní politík EÚ (výzvy na predkladanie návrhov, žiadosti, hodnotenie, vykonávanie, platby), ktorý budú musieť uplatňovať všetky členské štáty;

93.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stimuly na vytvorenie elektronického profilu verejných obstarávateľov pre tie členské štáty, v ktorých tieto profily nie sú k dispozícii;

94.  víta rozhodnutie EÚ zapojiť sa konečne do skupiny GRECO ako pozorovateľ; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr obnovila rokovania so skupinou GRECO s cieľom včas posúdiť jej súlad s Dohovorom Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC) a vytvoriť mechanizmus interného hodnotenia inštitúcií EÚ;

Medzinárodná spolupráca

95.  berie na vedomie skutočnosť, že 1. septembra 2018 nadobudla platnosť Dohoda medzi EÚ a Nórskom o administratívnej spolupráci a pomoci pri vymáhaní v oblasti DPH;

96.  víta, že každý rok sa organizuje seminár (ktorý sa konal v júni 2018 v Bosne a Hercegovine) o najlepších postupoch úspešného vyšetrovania podvodov, ktorý je určený partnerským orgánom v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, ako aj seminár, ktorý sa uskutočnil v júli 2018 na Ukrajine za účasti všetkých príslušných útvarov pre boj proti podvodom v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou;

97.  dôrazne nabáda Komisiu, úrad OLAF a všetky ostatné inštitúcie a orgány Únie, ktoré sú poverené ochranou finančných záujmov Únie, aby aktívne spolupracovali s partnerskými orgánmi v kandidátskych, potenciálnych kandidátskych krajinách a v krajinách Východného partnerstva a podporovali opatrenia na účinné riešenie možných prípadov podvodov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitné a pravidelné mechanizmy na účinnú prevenciu a boj proti podvodom s finančnými prostriedkami EÚ v týchto štátoch;

98.  víta, že úrad OLAF podpísal dve dohody o administratívnej spolupráci – jednu s Africkou rozvojovou bankou a jednu s Úradom generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID);

99.  poukazuje na problémy spojené s presadzovaním uplatňovania Rámcového dohovoru o kontrole tabaku (protokol RDKT) v tretích krajinách;

100.  naliehavo vyzýva agentúry EÚ, najmä Europol, Eurojust a OLAF, aby spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi ešte užšie s cieľom účinnejšie odhaľovať podvody;

101.  vyzdvihuje dôležitú úlohu oznamovateľov pri predchádzaní podvodom, ako aj pri ich odhaľovaní a nahlasovaní; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť oznamovateľov a podporovať investigatívnu žurnalistiku právnymi prostriedkami tak v členských štátoch, ako aj v rámci Únie; víta novú smernicu EÚ o oznamovateľoch, ktorá bude od decembra 2021 poskytovať ochranu jednotlivcom zo súkromného alebo z verejného sektora, ktorí nahlásia porušenia práva Únie; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala a pomáhala členským štátom pri zabezpečovaní úplnej, správnej a včasnej transpozície smernice;

102.  zastáva názor, že investigatívna žurnalistika zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní potrebnej úrovne transparentnosti v EÚ a v členských štátoch a že ju treba podporovať a napomáhať právnymi prostriedkami v členských štátoch, ako aj v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné opatrenia na ochranu investigatívnej žurnalistiky vrátane mechanizmu rýchlej reakcie pre novinárov v núdzi a účinných právnych predpisov proti strategickým žalobám proti verejnej účasti (SLASPP);

103.  zdôrazňuje ústrednú úlohu transparentnosti pri predchádzaní podvodom a prípadom konfliktu záujmov a ich včasnom odhaľovaní; vyzýva všetky členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zvýšiť transparentnosť rozpočtu tým, že zabezpečia, aby boli k dispozícii príslušné údaje týkajúce sa postupov verejného obstarávania a prideľovania verejných zákaziek a aby boli ľahko dostupné širokej verejnosti;

Pravidlá transparentnosti a prierezové ustanovenia

104.  víta prijatie súhrnného nariadenia a očakáva, že sa na jeho základe výrazne zníži miera podvodov v poľnohospodárskej politike a politike súdržnosti a zároveň sa zjednodušia rozpočtové pravidlá Únie;

105.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili vzájomnú výmenu informácií o možných podvodných spoločnostiach a transakciách prostredníctvom siete Eurofisc; poukazuje na to, že výmena informácií medzi justičnými a vyšetrovacími orgánmi a prístup k týmto informáciám, pričom sa zároveň dodržiava ochrana osobných údajov, sú nevyhnutné v boji proti podvodom a organizovanej trestnej činnosti;

106.  uznáva význam článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho nového, širšieho vymedzenia konfliktu záujmov v prípade všetkých účastníkov finančných operácií, ktorí plnia rozpočet EÚ rôznymi spôsobmi hospodárenia, a to aj na vnútroštátnej úrovni;

107.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby bojovala proti všetkým formám konfliktu záujmov a pravidelne posudzovala preventívne opatrenia, ktoré členské štáty prijali na to, aby im predchádzali; vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné usmernenia o predchádzaní konfliktom záujmov vysokopostavených politikov;

108.  upozorňuje, že mnohé členské štáty nemajú konkrétne zákony týkajúce sa boja proti organizovanej trestnej činnosti, hoci sa stále viac zapája do cezhraničných činností a odvetví poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

109.  naliehavo vyzýva Radu, aby prijala spoločné etické normy týkajúce sa všetkých otázok súvisiacich s konfliktmi záujmov a presadzovala spoločné chápanie tejto otázky vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že vzhľadom na rozšírené problémy konfliktu záujmov pri rozdeľovaní prostriedkov Únie z poľnohospodárskych fondov a Kohézneho fondu je neprípustné, aby sa členovia Európskej rady a Rady EÚ alebo ich rodinní príslušníci podieľali na rozhodovaní o budúcom VFR alebo prideľovaní národných rozpočtov v prípade, že by z týchto rozhodnutí mali osobný prospech;

110.  pripomína význam prechodného obdobia, počas ktorého je potrebné vyhýbať sa konfliktom záujmov, v prípade úradníkov, ktorí boli v minulosti zamestnancami inštitúcií alebo agentúr Únie, keďže neriešené prípady konfliktu záujmov môžu ohroziť presadzovanie prísnych etických noriem v celej európskej administratíve; zdôrazňuje, že článok 16 služobného poriadku umožňuje inštitúciám a agentúram Únie zamietnuť žiadosť bývalého úradníka o konkrétne pracovné miesto, ak dané obmedzenia nepostačujú na ochranu oprávnených záujmov inštitúcií; ďalej vyzýva administratívu EÚ, aby dôsledne zverejňovala svoje posúdenie každého prípadu, ako sa vyžaduje v služobnom poriadku;

111.  pripomína svoje stanovisko, že je potrebný jasný právny základ, ktorý umožňuje úradu OLAF prístup k informáciám o bankových účtoch s pomocou príslušných vnútroštátnych orgánov a riešenie podvodov v oblasti DPH, čo bolo vyjadrené v súvislosti s revíziou nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013;

o
o   o

112.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), dozornému výboru úradu OLAF a Európskej prokuratúre (EPPO).

(1) OLAF, Devätnásta správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom, 1. januára až 31. decembra 2018, 2019.
(2) Ú. v. EÚ C 340, 8.10.2019, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.
(5) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(9) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 56.
(10) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. septembra 2015 vo veci C-105/14, Trestné konanie proti Ivovi Tariccovi a i., ECLI:EU:C:2015:555.
(11) Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. decembra 2017 vo veci C-42/17, Trestné konanie proti A. S. a M. B., ECLI:EU:C:2017:936.
(12) Rozsudok Všeobecného súdu z 3. mája 2018 vo veci T-48/16, Sigma Orionis v. Európska komisia, ECLI:EU:T:2018:245.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2018)0419.
(14) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 50..
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 6).
(16) Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1.
(17) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20.

Posledná úprava: 9. decembra 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia