(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2020)0070),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0079/2020),

–  so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0124/2020),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 1 (1)  Členské štáty a Únia majú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily, ako aj na trhy práce, ktoré reagujú na hospodárske zmeny v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, vyváženého rastu a vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality, stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, zohľadňujúc pritom vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov. (1)  Členské štáty a Únia majú vyvíjať a implementovať účinnú a koordinovanú stratégiu zamestnanosti, a najmä podpory kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily, ako aj trhov práce, ktoré sú dynamické, orientované na budúcnosť a reagujú na hospodárske zmeny v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, inkluzívnosti, hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality. Členské štáty považujú podporu kvalitnej zamestnanosti založenej na rovnosti príležitostí a sociálnej spravodlivosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, zohľadňujúc pritom vnútroštátne postupy a nezávislosť sociálnych partnerov. Súčasná situácia v dôsledku pandémie COVID-19, ktorá bude mať vážny a dlhotrvajúci vplyv na trhy práce v Únii, sociálnu spravodlivosť a pracovné podmienky, si vyžaduje bezprecedentnú úroveň opatrení s cieľom podporiť zamestnanosť, stimulovať hospodárstvo a posilniť priemyselnú štruktúru. Sú potrebné rozhodné opatrenia na ochranu podnikov a pracovníkov pred okamžitou stratou zamestnania a príjmu a na pomoc pri zvládaní hospodárskeho a sociálneho šoku krízy a na zabránenie masívnym stratám pracovných miest a hlbokej recesii. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 2 (2)  Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy, ako sa stanovuje v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (2)  Nato, aby Únia mohla v plnej miere dosiahnuť svoje základné zásady, ktorými sú sociálna súdržnosť a mier, – pričom v čase hlbokej krízy, keď budú tieto zásady spochybňované, by ich mala plniť ešte vo väčšom rozsahu –, mala by medzi svoje najdôležitejšie politické priority zaradiť boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a mala by podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a ochranu práv dieťaťa a iných veľmi znevýhodnených skupín. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych kvalitných trhov práce a plnej zamestnanosti, existenciou dostupných a cenovo prijateľných kvalitných verejných služieb, slušných miezd, dôstojných životných noriem a sociálnej ochrany pre všetkých, ako aj s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy počas ľudského života, ako sa stanovuje v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Pozmeňujúci návrh 3 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 3 (3)  Únia v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú tieto usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184(5), ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom udržateľných politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky. (3)  Únia v súlade so ZFEÚ vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú tieto usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184(5), ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Musia podporovať Európsku zelenú dohodu, Európsky pilier sociálnych práv (ďalej len „pilier“), revidovanú Európsku sociálnu chartu, Parížsku dohodu a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi musí riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom udržateľných politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky a zvrátiť tendenciu obmedzovania pôsobnosti kolektívneho vyjednávania. __________________ __________________ 5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27). 5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27). Pozmeňujúci návrh 4 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 4 (4)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí6, odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce7, odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností8, odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu9, odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie10, odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve11 a odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane12. (4)  Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí6, odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce7, odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých8, odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu9, odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie10, odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve11 a odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb12. Po rozhodnutí Rady z 23. marca 2020 aktivovať tzv. „všeobecnú únikovú doložku“ členské štáty môžu vykonávať fiškálnu flexibilitu na podporu a ochranu kvalitných pracovných miest a pracovných podmienok a na financovanie verejného zdravia a sociálnych služieb. Trvanie uplatňovania „všeobecnej únikovej doložky“ musí odrážať rozsah a trvanie krízy súvisiacej s COVID-19. Na základe verejnej konzultácie Komisie by sa malo preskúmať, ktoré nástroje by sa mohli použiť na vypracovanie fiškálnych pravidiel Únie. __________________ __________________ 6 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1. 6 Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1. 7 Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1. 7 Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1. 8 Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1. 8 Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1. 9 Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1. 9 Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1. 10 Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1 – 13. 10 Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1 – 13. 11 Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4 – 14. 11 Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4 – 14. 12 Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1 – 8. 12 Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1 – 8. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 5 (5)  V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability európsky semester spája zásady Európskeho piliera sociálnych práv vrátane intenzívnej spolupráce so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami. Podporuje dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja13. Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s prechodom Európy na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom by sa mala zlepšiť konkurencieschopnosť, podporovať inovácia, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti a mali by sa riešiť nerovnosti a regionálne rozdiely. (5)  V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva, zamestnanosti, sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia, a dohľad nad týmito politikami. Európsky semester musí zadefinovať udržateľnosť, sociálne začleňovanie a blaho ľudí ako stredobod hospodárskej politiky Únie, aby sa zabezpečilo, že sociálne, ekologické a hospodárske ciele budú mať rovnakú prioritu. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability by mal európsky semester komplexnejšie spájať zásady piliera vrátane intenzívnejšej spolupráce so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami a podporovať dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja13 vrátane rodovej rovnosti. Index rodovej rovnosti by mohol slúžiť ako nástroj európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a na meranie rodového vplyvu politík zamestnanosti a sociálnych politík. Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s reakciou Európy na krízu a zároveň by mali s prihliadnutím na obzvlášť závažné dopady krízy na niektoré odvetia európskeho priemyslu a podnikateľského sektora podporovať prechod na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné, sociálne inkluzívne a digitálne hospodárstvo, pričom by sa mala zaručiť vzostupná sociálna konvergencia, zlepšiť konkurencieschopnosť, podporovať MSP, inovácia, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti a investovať do mládeže, ako aj riešiť nerovnosti a regionálne rozdiely. __________________ __________________ 13 Rezolúcia BR OSN A/RES/70/1. 13 Rezolúcia BR OSN A/RES/70/1. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 6 (6)  Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia a demografické zmeny zmenia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom účinne riešiť tieto štrukturálne faktory a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov a súvisiacich politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti štrukturálne reformy zlepšujúce produktivitu, hospodársky rast, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú konvergenciu, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a ich sociálny vplyv. (6)  Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia a demografické zmeny od základu menia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom reagovať na túto bezprecedentnú situáciu začlenením sociálnych práv a úsilím o zníženie chudoby a nerovnosti a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, posilniť odolnosť a udržateľnosť, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov, ako aj ich sociálnych a environmentálnych politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie sociálnych a environmentálnych investícií, účinné dlhodobé opatrenia potrebné na zmiernenie vplyvu krízy a finančnú pomoc pre podniky, neziskové a charitatívne organizácie, ako aj pre aj domácnosti, najmä pre tie, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu a venovať náležitú pozornosť aj potrebám trhu práce týkajúcim sa dopytu a ponuky, zahŕňať používanie nových technológií, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a ich sociálny vplyv. Členské štáty a Únia by mali prijať v tejto súvislosti dlhodobé nástroje a práca Komisie na európskom systéme trvalého zaistenia v nezamestnanosti je vítaná. Pozmeňujúci návrh 37 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 7 (7)  Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv(14). V rámci tohto piliera sa stanovuje dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Tieto zásady a práva usmerňujú našu stratégiu a zabezpečujú, aby prechod na klimatickú neutrálnosť a udržateľnosť životného prostredia, digitalizáciu a demografické zmeny boli spravodlivé a sociálne spravodlivé. Pilier predstavuje referenčný rámec na monitorovanie výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych opatrení členských štátov, podporu reforiem na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a na zosúladenie „sociálnych“ a „trhových“ aspektov v dnešnom modernom hospodárstve, a to aj prostredníctvom podpory sociálneho hospodárstva. (7)  Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali medziinštitucionálne vyhlásenie o pilieri (14). V rámci tohto piliera sa stanovuje dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Tieto zásady a práva usmerňujú našu stratégiu a musí sa na základe nich postupovať tak, aby sa zabezpečilo, aby prechod na klimatickú neutrálnosť, udržateľnosť životného prostredia a digitalizáciu bol spravodlivý a sociálne spravodlivý a zohľadňoval demografické zmeny a výzvy. Vzhľadom na to, že pilier a jeho zásady predstavujú referenčný rámec na monitorovanie výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych opatrení členských štátov, usmernenia pre politiky zamestnanosti môžu byť pre členské štáty dôležitým nástrojom pri tvorbe a vykonávaní politík a opatrení pre odolnejšiu a inkluzívnejšiu spoločnosť a ekonomiku, pri súčasnej podpore pracovných práv a sledujúc cieľ vzostupnej konvergencie, aby sa ďalej podporil európsky sociálny model. __________________ __________________ 14 Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10. 14 Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10. Pozmeňujúci návrh 8 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 8 (8)  Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok, vzdelávania a zručností, verejného zdravia a začlenenia a reálnych príjmov. (8)  S riadnym ohľadom na zásadu subsidiarity v zmysle ZFEÚ, reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali podporovať rýchlu obnovu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, rastu, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, začleňovania osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených osôb, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok, vzdelávania a zručností, verejného zdravia a začlenenia a reálnych príjmov. Členské štáty by preto mali rešpektovať a posilňovať sociálnych partnerov a rozšíriť kolektívne vyjednávanie a prijať opatrenia na podporu vysokej odborovej organizácie a hustoty organizácií zamestnávateľov s cieľom zabezpečiť demokratické, inkluzívne a sociálne spravodlivé oživenie. Pozmeňujúci návrh 9 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 9 (9)  Členské štáty a Únia by mali zabezpečiť, aby boli zmeny spravodlivé a sociálne primerané, aby sa posilňovalo úsilie o inkluzívnu a odolnú spoločnosť, v ktorej sú ľudia chránení a splnomocnení na predvídanie a riadenie zmien, a kde sa môžu aktívne podieľať na živote spoločnosti a hospodárstva. Mala by sa riešiť diskriminácia vo všetkých jej formách. Mal by sa zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie (aj v prípade detí) by sa mali zredukovať, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu, odbornej príprave a účasti na trhu práce, vrátane prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Včasný a rovnocenný prístup k cenovo dostupným službám zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie a podpory zdravia majú v kontexte starnúcich spoločností osobitný význam. Viac by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci nových pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z nových foriem práce zachovával a posilňoval európsky sociálny model. (9)  Najmä v čase, keď Únia čelí obrovským zmenám, a to tak na hospodárskej, ako aj sociálnej úrovni, by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli tieto zmeny spravodlivé a sociálne primerané, aby sa posilňovalo úsilie o inkluzívnejšiu a odolnejšiu spoločnosť, v ktorej sú ľudia chránení a splnomocnení na predvídanie a riadenie zmien, a kde sa môžu v plnej miere podieľať na živote spoločnosti a hospodárstva. Diskriminácia vo všetkých jej formách by sa mala odstrániť. Každý by mal mať možnosť plne sa podieľať na živote spoločnosti. Treba zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých a odstrániť chudobu, diskrimináciu a sociálne vylúčenie (a to aj u detí, osôb so zdravotným postihnutím a u iných znevýhodnených skupín). Únia by na tento účel mala zaviesť opatrenia, ako je napríklad európska záruka pre deti . Plne by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Ako zvýraznila kríza COVID-19, mnoho pracovníkov s nízkou úrovňou zručností je nevyhnutných na základné fungovanie hospodárstva. Príliš často sa stáva, že dostávajú nízke mzdy a pracujú v neistých podmienkach. Členské štáty by mali ďalej posilniť európsky sociálny model tým, že zabezpečia, aby všetci pracovníci mali rovnaké práva, dôstojné pracovné podmienky vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a aby dostávali dôstojné mzdy. Okrem toho by sa členské štáty mali zaoberať všetkými formami neistých pracovných miest a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečiť, aby pracovnoprávne vzťahy vyplývajúce z nových foriem práce boli v súlade s európskym sociálnym modelom. Pozmeňujúci návrh 10 Návrh rozhodnutia Odôvodnenie 10 (10)  Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať zamestnanosť, sociálne investície, sociálne začlenenie, prístupnosť, podporovať zvyšovanie a rekvalifikáciu pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti. (10)  Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus, európske štrukturálne a investičné fondy a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať kvalitnú zamestnanosť a sociálne investície, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, posilniť prístupnosť, sprevádzať prechod na ekologické digitálne hospodárstvo a podporovať príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností. Využívanie týchto fondov by malo zohrávať významnú úlohu aj pri posilňovaní investícií do verejných služieb, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a bývania. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej a aktívnej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti pri ich vykonávaní, monitorovaní a hodnotení. Pozmeňujúci návrh 11 Návrh rozhodnutia Článok 2 – odsek 1 a (nový) Usmernenia uvedené v prílohe sa zrevidujú najneskôr jeden rok po ich prijatí s cieľom zohľadniť krízu súvisiacu s COVID-19 a jej dôsledky v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a lepšie reagovať na podobné budúce krízy. S cieľom posilniť demokratický rozhodovací proces musí byť Európsky parlament zapojený do vymedzenia integrovaných usmernení pre rast a pracovné miesta za rovnakých podmienok ako Rada. Pozmeňujúci návrh 12 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 5 – odsek 1 Členské štáty by mali aktívne podporovať udržateľné sociálne trhové hospodárstvo a uľahčovať a podporovať investície do vytvárania kvalitných pracovných miest. Na tento účel by mali znížiť prekážky, ktorým čelia podniky pri zamestnávaní ľudí, podporovať zodpovedné podnikanie a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a najmä podporovať vytváranie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali aktívne podporovať rozvoj sociálneho hospodárstva, posilňovať sociálne inovácie, sociálne podniky a podnecovať tieto inovačné spôsoby práce, vytvárať kvalitné pracovné príležitosti a sociálne výhody na miestnej úrovni. Členské štáty by mali aktívne podporovať plnú a kvalitnú zamestnanosť založenú na silnom hospodárstve. Uznávajúc, že štátne investície zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, členské štáty by sa mali postaviť na čelo úsilia o veľké verejné investície a inteligentné a ambiciózne politiky zamestnanosti s cieľom vytvárať pracovné miesta. Členské štáty by mali prispôsobiť svoje politiky zamestnanosti a koordinovať na úrovni Únie vykonávanie najlepších postupov so zreteľom na dočasné opatrenia, ktoré chránia všetkých pracovníkov a trhy práce. Takéto opatrenia by mali zahŕňať dotácie na mzdy; podporu príjmu a rozšírenie systémov zaistenia v nezamestnanosti; predĺženie plateného pracovného voľna zo zdravotných dôvodov a podmienok práce na diaľku. Členské štáty by mali podporovať transformáciu európskych podnikov smerom k zabezpečeniu sebestačnosti, najmä pokiaľ ide o ochranné zariadenia a zdravotnícke pomôcky. Členské štáty by mali zosilniť svoju podporu podnikom, ktoré majú problémy v dôsledku krízy, za predpokladu, že si tieto podniky zachovajú všetkých svojich zamestnancov. Členské štáty by tiež mali zvážiť pozastavenie prepúšťania počas krízového obdobia. Členské štáty by mali zabezpečiť zapojenie sociálnych partnerov do plánovania a vykonávania takýchto opatrení. Tieto opatrenia by mali trvať až do úplného hospodárskeho oživenia a potom by sa mali postupne ukončiť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zaručeniu práv a pracovných miest mobilných pracovníkov a cezhraničných pracovníkov, ktorých sa dotýka zatvorenie hraníc medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali podporovať zodpovedné podnikanie, a to aj medzi ženami a mladými ľuďmi a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a najmä podporovať vytváranie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali aktívne podporovať rozvoj obehového q sociálneho hospodárstva, posilňovať sociálne inovácie a sociálne podniky a posilňovať ich udržateľnosť, podnecovať tieto spôsoby práce, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti a generujú sociálne výhody na miestnej úrovni, najmä v strategických odvetviach so silným potenciálom rastu, ako napríklad v digitálnych odvetviach a odvetviach zeleného hospodárstva. V tejto súvislosti by sa mali vykonávať aj politiky podporujúce tvorbu pracovných miest, najmä vo verejných alebo súkromných službách všeobecného záujmu, najmä v zariadeniach starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti a bývania. Pozmeňujúci návrh 13 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 5 – odsek 2 Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú priaznivejšie pre zamestnanosť a inkluzívny rast a zároveň by sa malo zosúladiť s cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu. Zdaňovanie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje, kde bude mať menej ničivé následky na inkluzívny rast a zároveň sa zaručí plný súlad s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie spojených národov a s a cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia, ako sú vymedzené v európskej zelenej dohode, a zvýši sa prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň ochránia príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a verejných investícií. Pozmeňujúci návrh 14 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 5 – odsek 3 Členské štáty, ktoré majú zavedené vnútroštátne mechanizmy na stanovovanie zákonných minimálnych miezd, by mali zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov transparentným a predvídateľným spôsobom, čo by umožnilo, aby mzdy dokázali primerane reagovať na vývoj produktivity, a zabezpečili sa spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať skupinám s nižším a stredným príjmom s cieľom vzostupnej konvergencie. Tieto mechanizmy by mali zohľadňovať hospodársku výkonnosť naprieč regiónmi a odvetviami. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie s ohľadom na stanovovanie miezd. Členské štáty a sociálni partneri by mali rešpektovať vnútroštátne postupy a zároveň zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali nárok na primerané a spravodlivé mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracujúcich. Politiky, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby spravodlivé mzdy umožňovali dôstojné živobytie, sú aj naďalej dôležité na vytváranie pracovných miest a znižovanie chudoby v Únii, a to takisto ako aj politiky na zabezpečenie kompatibility plateného zamestnania a nároku na štátne príspevky, ktoré kompenzujú prekážky, ktorým čelia marginalizované skupiny. Členské štáty, ktoré majú zavedené vnútroštátne mechanizmy na stanovovanie zákonných minimálnych miezd, by mali zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov do súvisiaceho postupu stanovovania miezd transparentným a predvídateľným spôsobom. Pri vývoji minimálnych miezd by sa mal zohľadniť vývoj produktivity v boji proti neistote a chudobe pracujúcich s osobitným dôrazom na skupiny s nižším a stredným príjmom s cieľom vzostupnej konvergencie. Tieto mechanizmy by mali zohľadňovať ukazovatele chudoby špecifické pre každý členský štát a hospodársku výkonnosť naprieč regiónmi a odvetviami. Členské štáty by mali posilniť sociálny dialóg a prijať opatrenia na rozšírenie rozsahu kolektívneho vyjednávania. Pri rešpektovaní vnútroštátnych postupov a autonómie sociálnych partnerov by členské štáty a sociálni partneri mali odstrániť mzdovú diskrimináciu na základe veku alebo pohlavia a zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali nárok na primerané a spravodlivé mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na ich pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracujúcich. Pozmeňujúci návrh 15 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 5 – odsek 3 a (nový) Členské štáty budú môcť požiadať o pomoc z európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (ďalej len „SURE“). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa finančná pomoc v tomto ohľade poskytovala len podnikom, ktoré dodržiavajú príslušné kolektívne zmluvy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, upustili od spätného odkupovania akcií alebo vyplácania dividend akcionárom a bonusov pre vedúcich pracovníkov a aby tieto podniky neboli registrované v daňových rajoch. Pozmeňujúci návrh 16 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 6 – odsek 1 V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty mali podporovať udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudský kapitál, posilňovať príslušné znalosti, zručnosti a kompetencie v priebehu celého života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by sa tiež mali prispôsobiť a investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj s cieľom umožniť environmentálnu transformáciu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam učiteľského povolania. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami vrátane základných a digitálnych zručností, ako aj prierezových kompetencií, aby položili základy pre adaptabilitu v neskoršom živote. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť prevod nárokov na odbornú prípravu počas zmien v profesionálnej kariére, prípadne aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov. Mali by umožniť každému predvídať a lepšie sa prispôsobiť potrebám trhu práce, najmä prostredníctvom neustálej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, s cieľom podporiť spravodlivé prechody pre všetkých, posilniť sociálne výsledky, riešiť nedostatok pracovných síl na trhu práce a zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom. V kontexte sústavných technologických a environmentálnych zmien, demografickej zmeny a vzhľadom na súčasné výzvy, by členské štáty mali podporovať sociálne práva, udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudské spôsobilosti, posilňovať príslušné znalosti, zručnosti a kompetencie v priebehu celého života ľudí, reagovať na súčasnú krízu nezamestnanosti a riešiť súčasné a budúce potreby trhu práce. Potreby členských štátov v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania zručností ich pracovnej sily s cieľom reagovať na krízu by sa mali posilniť investíciami do ich systémov verejného vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi, sociálnymi mimovládnymi organizáciami a inými relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne a nové nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce. Členské štáty by mali riešiť potreby odvetví s chronickým nedostatkom zručností, a to aj s cieľom umožniť súbežné environmentálne, ako aj technologické a digitálne zmeny, ktoré smerujú k riešeniam založeným na umelej inteligencii. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam učiteľského povolania. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami, a to aj základnými a digitálnymi zručnosťami, ako aj prierezovými kompetenciami, aby položili základy pre adaptabilitu v neskoršom živote, a mali by pripraviť učiteľov na to, aby mohli tieto kompetencie sprostredkovať svojim študentom. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť prevod nárokov na odbornú prípravu počas zmien v profesionálnej kariére, a to aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov. Zároveň by mali zaručiť, aby tento prístup neohrozoval humanistický charakter vzdelávania, ako aj ambície jednotlivcov. Je kľúčové, aby členské štáty podnikli včasné kroky na zamedzenie negatívnym účinkom pre jednotlivcov a spoločnosti vyčlenené z trhu práce, najmä prostredníctvom neustálej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, s cieľom podporiť spravodlivé prechody pre všetkých, s dostatočným pokrytím a úrovňou dávok v nezamestnanosti, posilniť sociálne výsledky, riešiť nedostatok pracovných síl na trhu práce a zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom. Pozmeňujúci návrh 17 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 6 – odsek 2 Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých prostredníctvom riešenia nerovností v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj poskytovaním prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve. Mali by zvýšiť celkovú úroveň vzdelania, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zlepšiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončeniu a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä u študentov zo znevýhodneného prostredia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. Vzhľadom na nové požiadavky v oblasti digitálnych, zelených a starnúcich spoločností by členské štáty mali vo svojich systémoch odborného vzdelávania a prípravy posilniť učenie sa prácou (vrátane prostredníctvom kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy) a zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM), a to na strednej úrovni odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v terciárnom vzdelávaní. Okrem toho by členské štáty mali zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a výskumu pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností, zvýšiť viditeľnosť a porovnateľnosť zručností vrátane zručností získaných v zahraničí a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a schopností získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované dospelé osoby, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom vykonávania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností. Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých prostredníctvom odstránenia nerovností v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj poskytovaním prístupu ku kvalitnému a univerzálnemu inkluzívnemu vzdelávaniu v ranom detstve. Mali by zvýšiť celkovú úroveň vzdelania, znížiť počet mladých ľudí, ktorí ukončujú školskú dochádzku, zlepšiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončeniu a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä u študentov zo znevýhodneného prostredia, ktorí sú často najmenej kvalifikovaní. Vzhľadom na nové požiadavky v oblasti digitálnych, zelených a starnúcich spoločností, ako aj jestvujúcich rodových stereotypov by členské štáty mali vo svojich systémoch odborného vzdelávania a prípravy posilniť učenie sa prácou (vrátane prostredníctvom kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy), nepodceňovať význam sústavných investícií do humanitných vied, zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) rodovo vyváženým prístupom, a to na strednej úrovni odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v terciárnom vzdelávaní. Okrem toho by členské štáty mali podľa potreby zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a výskumu pre trh práce, posilniť duálnu a kooperatívnu odbornú prípravu, zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností, zvýšiť viditeľnosť a porovnateľnosť zručností vrátane zručností získaných v zahraničí a zvýšiť príležitosti na uznávanie a formálne potvrdzovanie zručností a schopností získaných v rámci aj mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilnejšieho a inkluzívneho ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by mali investovať do pracovných miest a systémov sociálnej ochrany pre tých, ktorí nedokážu absolvovať rekvalifikáciu, verejnými službami podporovať nízkokvalifikované dospelé osoby tým, že im budú pomáhať získať prístup k stabilnému a kvalitnému zamestnaniu, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom vykonávania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce. Malo by sa podnecovať právo na platené študijné voľno na profesijné účely v súlade s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“), ktoré umožňuje pracovníkom zúčastňovať sa na programoch odbornej prípravy počas pracovného času. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na podporu všeobecného prístupu k diaľkovému vzdelávaniu a odbornej príprave pri plnom zohľadnení potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Pozmeňujúci návrh 18 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 6 – odsek 3 Členské štáty by mali poskytnúť nezamestnaným a neaktívnym osobám účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc na základe podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej prípravy, rekvalifikácie a prístupu k iným podporným službám. V záujme výrazného zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnanosti. Otázka nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky a štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí(15 ). Členské štáty by mali poskytovať nezamestnaným osobám účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc na základe podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej prípravy a rekvalifikácie a prístupu k iným podporným službám, najmä v oblasti zdravotníctva a bývania. V záujme výrazného zníženia rizika zvyšovania dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnaných ľudí vrátane stratégií na znižovanie nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín. Členské štáty by za účasti sociálnych partnerov mali vytvoriť alebo zlepšiť mechanizmy a systémy podpory pri zmene pracovného miesta, a to s podporou z Európskeho sociálneho fondu. Nezamestnanosť mladých ľudí, neisté pracovné podmienky mladých ľudí a veľký počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa mala aj naďalej prioritne riešiť prevenciou predčasného ukončovania školskej dochádzky, prístupom k odbornej príprave pre odvetvia zamerané na budúcnosť spojené so zelenými a digitálnymi ekonomikami, a štrukturálnym zlepšovaním prechodu zo školy do zamestnania a prístupom ku kvalitnému zamestnaniu s cieľom riešiť čoraz neistejšie podmienky pre mladých ľudí. Táto otázka by sa mala riešiť aj prostredníctvom obnovenej a účinnej záruky pre mladých ľudí, ktorá bude schopná poskytovať vysokokvalitné ponuky práce, vzdelávania alebo odbornej prípravy a zmysluplným spôsobom zahrnie všetky relevantné zainteresované strany. __________________ (15) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1. Pozmeňujúci návrh 19 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 6 – odsek 4 Členské štáty by sa mali snažiť odstraňovať bariéry a odrádzajúce faktory, ktoré bránia účasti na trhu práce, a mali by pre ňu vytvárať stimuly, a to najmä pokiaľ ide o osoby s nízkym príjmom, druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti a osoby najviac vzdialené od trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti. Členské štáty by sa mali snažiť odstraňovať bariéry a odrádzajúce faktory, ktoré bránia prístupu na trh práce, a mali by pre ňu vytvárať stimuly, a to najmä pokiaľ ide o znevýhodnené skupiny a osoby najviac vzdialené od trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti. Pozmeňujúci návrh 20 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 6 – odsek 5 Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v účasti vo vedení na všetkých úrovniach rozhodovania. Mal by sa riešiť problém rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupným a kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej rodinnej dovolenke a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi. Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v účasti vo vedení na všetkých úrovniach rozhodovania. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie o schválenie a zavedenie minimálneho percenta stanoveného v navrhovanej smernici o zlepšení rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností1a. Mal by sa vyriešiť problém rozdielov v odmeňovaní, dôchodkoch a zamestnania žien a mužov. Obdobia materskej a rodičovskej dovolenky by mali byť adekvátne ohodnotené tak v zmysle príspevkov, ako aj v zmysle nárokov na dôchodok tak, aby sa vystihla dôležitosť výchovy budúcich generácií hlavne v kontexte starnúcej spoločnosti. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania a to aj stanovením indexu mzdovej rovnosti porovnávajúceho mužov a ženy. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupným a kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti ako v ranom detstve, tak i počas celej dĺžky života. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej rodinnej dovolenke a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi. Mali by prejsť na plne platenú materskú a otcovskú dovolenku. ________ 1a COM(2012)0614. Pozmeňujúci návrh 21 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 1 Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily, nových pracovných a podnikateľských modelov. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nelegálnej práci a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám na ochranu zamestnanosti, pracovnoprávnym predpisom a príslušným inštitúciám by sa malo zabezpečiť tak vhodné prostredie na prijímanie zamestnancov, ako aj a potrebná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, a zároveň by sa mali zachovať primerané istoty a zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie pre pracovníkov, mali by sa ochraňovať pracovné práva a mala by sa zabezpečiť sociálna ochrana. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, a to aj v prípade pracovníkov platformy, a bojovať proti zneužívaniu atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady. Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily, nových pracovných a podnikateľských modelov. Komisia a členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia na podporu a posilnenie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES 1a. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nelegálnej práci a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám na ochranu zamestnanosti, pracovnoprávnym predpisom a príslušným inštitúciám by sa malo zabezpečiť vhodné prostredie na vytváranie stabilných a kvalitných pracovných miest, zachovanie primeranej istoty a zdravého, bezpečného a dobre prispôsobeného pracovného prostredia pre pracovníkov, zabezpečenie pracovných práv a dôstojne úrovne sociálnej ochrany. Mali by taktiež spolupracovať so zástupcami odborov s cieľom zabezpečiť zdravé a bezpečné pracovné prostredie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať prevencii pracovných úrazov a chorôb. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam a mzdovej konkurencii, a to aj v prípade pracovníkov platformy. Nemalo by dochádzať k zneužívaniu atypických zmlúv. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetci títo pracovníci skutočne mali spravodlivé pracovné podmienky, sociálne práva a prístup k primeranej sociálnej ochrane a zlepšenému zastúpeniu. Na tento účel by členské štáty mali v plnej miere vykonávať Dohovor MOP z roku 1947 o inšpekcii práce a investovať do účinných inšpekcií práce, ktoré by vykonávali dostatočne splnomocnené príslušné orgány, a koordinovať a spolupracovať v rámci Európskeho orgánu práce svoje úsilie v boji proti cezhraničnému zneužívaniu. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady. Členské štáty musia vychádzať z európskej siete verejných služieb zamestnanosti a európskych agentúr s cieľom identifikovať najlepšie postupy založené na dôkazoch, podnecovať vzájomné učenie a podporovať väčšiu koordináciu politík zamestnanosti. ____________ 1a. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28). Pozmeňujúci návrh 22 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 2 Politiky by mali byť zamerané na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch. Politiky by mali byť zamerané na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom, najmä pokiaľ ide o digitálne a ekologické zmeny, a posilnenie zamestnanosti aj na znevýhodnených územiach. Členské štáty by mali účinne poskytovať stimuly osobám, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a to s cieľom nájsť kvalitné zamestnanie. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a zabezpečením podpory slušného príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti aj pre cezhraničných pracovníkov tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám a podporia dopyt na trhu práce. Cieľom takýchto služieb by malo byť kvalitné zamestnanie. Pozmeňujúci návrh 23 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 3 Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky by nemali príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania a mali by byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce. Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas dostatočného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Malo by to byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce a podporou mechanizmov vzájomnej výmeny poznatkov medzi členskými štátmi. Pozmeňujúci návrh 24 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 4 Mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov by sa mala primerane podporovať s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť, zručnosti a využiť plný potenciál európskeho trhu práce a zároveň zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, a posilniť administratívnu spoluprácu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v dôchodkovom poistení zamestnancov a osobnom dôchodkovom poistení a v uznávaní kvalifikácií a uznávanie kvalifikácií by sa malo zjednodušiť. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy nepredstavovali zbytočnú prekážku pre pracovníkov z iných členských štátov pri ich nástupe do zamestnania, a to aj v prípade cezhraničných pracovníkov. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť hlavné príčiny úniku mozgov z určitých regiónov, aj pomocou vhodných opatrení regionálneho rozvoja. Členské štáty musia podporovať mobilitu pracovnej sily v celej Európe ako spôsob vytvárania nových pracovných príležitostí pre pracovníkov. Mobilita vzdelávajúcich sa osôb by sa mala primerane podporovať počas ich odbornej prípravy, a to najmä posilnením programu mobility Erasmus+, ktorý vzdelávajúcim sa osobám umožňuje zvýšiť si svoje know-how a zručnosti. Pracovníci by sa mali tiež podporovať s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť a zručnosti, aby využívali plný potenciál európskeho trhu práce. Pri zabezpečovaní práv a spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, by sa mala posilniť prenosnosť práv a nárokov prostredníctvom administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v dôchodkovom poistení zamestnancov a osobnom dôchodkovom poistení a v uznávaní kvalifikácií a uznávanie kvalifikácií by sa malo zjednodušiť. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy nepredstavovali zbytočnú prekážku pre pracovníkov z iných členských štátov pri ich nástupe do zamestnania, a to aj v prípade cezhraničných a prihraničných pracovníkov. Členské štáty by sa mali zaviazať k digitalizácii verejných služieb v snahe uľahčiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia. Bude dôležité, aby členské štáty pri vykonávaní opatrení, ako je zatvorenie hraníc s cieľom zmierniť šírenie ochorenia COVID-19, brali do úvahy mobilných pracovníkov vrátane cezhraničných pracovníkov, napríklad pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť, dane a sociálne zabezpečenie a koordináciu. Členské štáty by mali umožniť mobilným a cezhraničným pracovníkom pokračovať v prekračovaní hraníc, ak sa to považuje za bezpečné v súlade s usmerneniami agentúry EU-OSHA pre bezpečnosť a ochranu zdravia. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť hlavné príčiny úniku mozgov z určitých regiónov, čo poškodzuje rozvoj a atraktívnosť týchto oblastí, aj pomocou vhodných opatrení regionálneho rozvoja. Členské štáty by mali podporovať a využívať príslušné európske nástroje, ako je pracovná sieť EURES, a posilniť cezhraničné partnerstvá s cieľom pomôcť mobilným pracovníkom v cezhraničných regiónoch. Pozmeňujúci návrh 25 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 5 Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou zvýšenej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu. Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom podporiť a dosiahnuť účinnejší a intenzívnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou zvýšenej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali posilňovať a podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu. Pozmeňujúci návrh 26 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 6 Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok. Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok vrátane tých, ktoré reprezentujú skupiny čeliace prekážkam, pokiaľ ide o kvalitu práce. Pozmeňujúci návrh 27 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 7 – odsek 6 a (nový) Zdravé a bezpečné pracovisko je nevyhnutné na boj proti riziku infekcie a šírenia vírusov a iných chorôb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zamestnávatelia prevzali zodpovednosť za zdravie a bezpečnosť svojich pracovníkov a aby im a ich zástupcom poskytovali primerané informácie, vyhodnocovali riziká a prijímali preventívne opatrenia. Zahŕňa to zníženie počtu smrteľných úrazov pri práci a prípadov rakoviny z povolania na nulu, stanovenie záväzných limitných hodnôt expozície pri práci a zohľadnenie psychosociálnych rizík z povolania a chorôb z povolania. S cieľom zlepšiť fungovanie trhov práce by členské štáty mali investovať do ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a zabezpečiť primerané prostriedky a podmienky pre inšpektoráty práce a zástupcov odborových zväzov pre zdravie a bezpečnosť. Pozmeňujúci návrh 38 Návrh rozhodnutia Príloha I – 7. usmernenie – odsek 6 b (nový) Členské štáty by mali spolupracovať pri poskytovaní sociálnej ochrany pre mobilných pracovníkov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré pracujú v inom členskom štáte. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala napomáhať zásadám európskeho trhu práce a zabezpečovať udržateľnú sociálnu ochranu, ktorá je univerzálna a cezhraničná, zamedzuje akýmkoľvek nedostatkom v ochrane a v konečnom dôsledku zabezpečuje produktívnu pracovnú silu. Pozmeňujúci návrh 29 Návrh rozhodnutia Príloha – usmernenie 7 – odsek 6 c (nový) Členské štáty by mali riešiť vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na trh práce tým, že budú podporovať pracovníkov, ktorí sú dočasne „technicky nezamestnaní“, pretože zamestnávatelia boli nútení zatvoriť svoje služby, ako aj podporovaním samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikov, aby si udržali zamestnancov a zachovali činnosť. Pozmeňujúci návrh 30 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 1 Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitá pozornosť by sa mala venovať regionálnemu a teritoriálnemu rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravie a dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Členské štáty by mali podporovať sociálne práva a inkluzívne trhy práce ako súčasť integrovanej stratégie aktívneho začleňovania, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitá pozornosť by sa mala venovať regionálnemu a teritoriálnemu rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnakú odmenu a rovnaké práva za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ako aj rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravie a dlhodobú starostlivosť, bývanie, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, štátnu príslušnosť, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Pozmeňujúci návrh 31 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 2 Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu, primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom koncepcie ich systémov daní a dávok. Doplnením univerzálneho prístupu o selektívne prístupy sa zlepší účinnosť systémov sociálnej ochrany. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, kvalite, primeranosti a udržateľnosti. Členské štáty by mali modernizovať a investovať do systémov sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu, primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu pre všetkých vo všetkých etapách života jednotlivca, bojovali proti chudobe a podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej konvergencie, podporovali účasť na trhu práce a prístup ku kvalitnému zamestnaniu a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom progresívnej koncepcie ich systémov daní a dávok. Doplnením univerzálneho prístupu o dodatočné selektívne prístupy sa zlepší účinnosť systémov sociálnej ochrany, čo povedie k lepšiemu prístupu, kvalite, primeranosti a udržateľnosti. Pozmeňujúci návrh 32 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 3 Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným podporným službám, s ohľadom na potreby jednotlivcov. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie motivovaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti, aj prostredníctvom cielených sociálnych služieb. Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám, s ohľadom na potreby jednotlivcov. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie podporovaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti, aj prostredníctvom cielených sociálnych služieb. Pozmeňujúci návrh 33 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 4 Prístup k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť, je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie rovnosti príležitostí. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj boju proti chudobe zamestnaných osôb a detí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý, vrátane detí, prístup k základným službám. Osobám, ktoré to potrebujú, alebo zraniteľným osobám by členské štáty mali zabezpečiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Vzhľadom na pretrvávajúce alarmujúce miery chudoby, ktoré sú podstatne vyššie ako cieľ týkajúci sa chudoby stanovený v roku 2010 v stratégii Európa 2020, a vzhľadom na vplyv krízy COVID-19 treba vyvinúť viac úsilia ma boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, s osobitným zameraním a horizontálnymi stratégiami, pokiaľ ide o chudobu pracujúcich, deti, staršie osoby, osamelých rodičov a najmä osamelé matky, etnické menšiny, migrantov, osoby so zdravotným postihnutím a bezdomovectvo. Zároveň by sa mala venovať osobitná pozornosť možnému vplyvu krízy COVID-19 na iné skupiny, ako sú osoby s neistým pracovným miestom alebo osoby, ktoré nedávno stratili zamestnanie. Pokiaľ ide o investovanie do detí, členské štáty by mali prijať záruku pre deti na boj proti chudobe detí a podporu blahobytu detí, čím sa prispeje k rovnakému prístupu detí k zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup ku kvalitným službám. Osobám, ktoré to potrebujú, alebo zraniteľným osobám by členské štáty mali zabezpečiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania, investície do dostupného bytového fondu pre osoby so zníženou pohyblivosťou, prijatie opatrení na zaručenie spravodlivého prechodu, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti jestvujúceho bývania a riešenie problému energetickej chudoby v súvislosti s európskou zelenou dohodou, ako aj primerané služby pre bezdomovcov. Členské štáty by mali riešiť zostrujúci sa problém násilného vysťahovávania. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. S rozhodnosťou by sa mal riešiť problém bezdomovectva na základe prístupu „bývanie ako prvé“. Pozmeňujúci návrh 34 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 5 Členské štáty by mali zabezpečiť včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. Kríza COVID-19 poukazuje na potrebu väčšieho objemu verejných investícií, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň dobre vyškoleného personálu a prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých vrátane zraniteľných skupín. Členské štáty by preto mali zaručiť univerzálny prístup k dostupnej verejnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti vysokej a udržateľnej kvality. Pozmeňujúci návrh 35 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 5 a (nový) Členské štáty musia chrániť zdravie starších ľudí, poskytnúť im potrebné nemocničné ošetrenie a zdravotnú starostlivosť a zabrániť akejkoľvek diskriminácii na základe veku. Pozmeňujúci návrh 36 Návrh rozhodnutia Príloha I – usmernenie 8 – odsek 6 V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, ktoré im zaručia primeraný príjem. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život, ako je napríklad zvyšovanie skutočného veku odchodu do dôchodku, a mali by sa zahrnúť do rámca stratégií aktívneho starnutia. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem. V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva vo verejných alebo zamestnaneckých systémoch s cieľom zabezpečiť dôstojný dôchodkový príjem nad hranicou chudoby. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami založenými na aktívnom starnutí optimalizáciou opatrení pre pracovníkov všetkých vekových skupín pracovať v kvalitných, produktívnych a zdravých podmienkach až do zákonného nároku na dôchodok, za rešpektovania rozhodnutia seniorov buď zotrvať dlhšie ekonomicky aktívni alebo viac sa na trhu práce nepodieľať. Mali by sa určiť špecifické opatrenia v oblasti demografie pracovnej sily, zdravia a bezpečnosti na pracovisku, riadenia zručností a kvalifikácií, organizácie práce pre zdravý a produktívny pracovný život, ako aj medzigeneračný prístup. Uľahčilo by to zamestnanosť mladých ľudí a prechod pracovníkov do dôchodku spolu s prenosom znalostí a skúseností z jednej generácie na nasledujúcu. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami – vrátane priameho dialógu s osobami vystavenými chudobe a vylúčeniu v starobe – a umožniť časovo primerané zavádzanie akýchkoľvek reforiem.