Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu,

–  so zreteľom na cieľ Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja č. 7 "Zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých",

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2018 s názvom Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo (COM(2018)0773),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. apríla 2019 o implementácii strategického akčného plánu pre batérie: budovanie strategického hodnotového reťazca batérií v Európe (COM(2019)0176),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. apríla 2019 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS, a o jej vplyve na životné prostredie a fungovanie vnútorného trhu (COM(2019)0166),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. decembra 2019,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2019 o budúcnosti energetických systémov v energetickej únii na účely zabezpečenia energetickej transformácie a dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a po ňom,

–  so zreteľom na iniciatívu v oblasti udržateľnej a inteligentnej plynárenskej infraštruktúry pre Európu, ktorú začalo rumunské predsedníctvo Rady EÚ v Bukurešti 1. a 2. apríla 2019,

–  so zreteľom na iniciatívu pre vodík, ktorú začalo rakúske predsedníctvo Rady v Linzi v dňoch 17. a 18. septembra 2018,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(5), ktoré je v súčasnosti predmetom revízie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(9),

–  so zreteľom na informačný dokument Európskeho dvora audítorov z 1. apríla 2019 s názvom Preskúmanie 04/2019: podpora EÚ na uskladňovanie energie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP25)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2018 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2018 o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 s názvom Nová koncepcia trhu s energiou(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia(17),

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A9-0130/2020),

A.  keďže Európsky parlament, Európska rada a Komisia schválili cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody;

B.  keďže prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov si vyžaduje cenovo dostupný a nákladovo efektívny prechod od systému založeného prevažne na fosílnych palivách na vysoko energeticky efektívny klimaticky neutrálny systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie;

C.  keďže obnoviteľné zdroje elektrickej energie, ako sú geotermálna energia, vodná energia a energia z biomasy, môžu zabezpečiť určitú kapacitu základného odberu, zatiaľ čo iné obnoviteľné zdroje elektrickej energie, ako je veterná a solárna energia, sú prerušované a variabilné; keďže integrácia variabilných obnoviteľných zdrojov energie do elektrizačnej sústavy si vyžaduje väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o ponuku a dopyt, v záujme stabilizovania elektrizačnej sústavy a zabránenia extrémnemu kolísaniu cien s cieľom zachovať bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť energie; keďže táto väčšia pružnosť si vyžaduje viac zariadení na uskladňovanie energie v EÚ;

D.  keďže zásada oddelenia sa musí vždy zachovávať;

E.  keďže v roku 2017 bolo len 22,7 % konečnej spotreby energie v EÚ-28 elektrickou energiou; keďže v roku 2018 ešte vždy viac ako 60 % mixu elektrickej energie v EÚ-28 nepochádzalo z obnoviteľných zdrojov; keďže sa očakáva ďalšia elektrifikácia; keďže podľa odhadov Komisie bude musieť byť EÚ schopná uskladniť šesťnásobne viac energie než v súčasnosti, ak chce dosiahnuť nulovú bilanciu emisie skleníkových plynov do roku 2050;

F.  keďže integrácia odvetví bude mať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní pružnosti a efektívnosti sektora energetiky a pri znižovaní jeho uhlíkovej stopy;

G.  keďže ekologické plyny, ako sú plyny vyrobené elektrolýzou s využitím elektriny z obnoviteľných zdrojov, poskytujú rozsiahle kapacity na sezónne uskladňovanie energie;

H.  keďže Komisia by mala preskúmať, ako môže existujúca plynárenská infraštruktúra zohrávať úlohu pri dekarbonizácii energetického systému, najmä pokiaľ ide o kapacitu uskladňovania energie v prípade ekologických plynov, ako sú prepravné a distribučné plynovody alebo podzemné skladovanie ako sezónne skladovanie, s cieľom rozhodnúť o tom, aká vyhradená infraštruktúra alebo optimalizované a dodatočne namontované využitie existujúcich kapacít sú potrebné;

I.  keďže v roku 2018 bol podiel EÚ na svetovej výrobnej kapacite lítiovo-iónových batériových článkov len 3 %, pričom podiel ázijsko-tichomorského regiónu bol 85 %;

J.  keďže batérie a iné decentralizované zariadenia na uskladňovanie energie, ako sú zotrvačníky, zabezpečujú nielen bezpečnosť dodávok, ale slúžia aj ako ekonomicky uskutočniteľná infraštruktúra pre rýchle nabíjanie elektrických vozidiel;

K.  keďže prečerpávacie vodné elektrárne predstavujú viac než 90 % kapacít na uskladňovanie energie v EÚ; keďže zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o vyrovnávanie dopytu elektriny s jej ponukou, rozsiahle uskladňovanie s vysokou spätnou účinnosťou, ako aj krátkodobú a strednodobú pružnosť s veľkým rozsahom kapacity;

L.  keďže technológie akumulácia tepla môžu byť významnou príležitosťou z hľadiska dekarbonizácie energetického sektora tým, že umožňujú akumulovať teplo alebo chlad po niekoľko mesiacov absorpciou obnoviteľnej elektrickej energie tepelnými čerpadlami v priemyselnom rozsahu a využívaním biomasy, bioplynu alebo geotermálnej energie, ako aj poskytovaním služieb pružnosti napríklad pre elektrizačnú sústavu s prevahou obnoviteľných zdrojov energie; keďže dobre izolované budovy, siete diaľkového vykurovania a vyhradené skladovacie zariadenia možno využiť na uskladnenie na rôzne časové obdobia;

M.  keďže energetické modelovanie, ktoré používa Komisia na posudzovanie spôsobov dekarbonizácie a súvisiacich politických možností, má kľúčový význam, pretože určuje budúce právne predpisy a koncepciu trhu; keďže súčasné modelovanie výrazne podceňuje pozitívny vplyv uskladňovania energie, a preto ho treba zlepšiť;

1.  vyzýva členské štáty, aby plne preskúmali svoj potenciál v oblasti uskladňovania energie;

2.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu uskladňovania energie, ktorá umožní prechod na vysoko energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie, pričom zohľadní všetky dostupné technológie, ako aj trhové technológie a zachová technologicky neutrálny prístup s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky;

3.  vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu zahŕňajúcu všetky príslušné generálne riaditeľstvá s cieľom rozvíjať túto stratégiu, ktorá bude založená na komplexnej analýze:

4.  domnieva sa najmä, že táto stratégia by mala stanoviť potrebné opatrenia na zlepšenie cezhraničných prepojení a koordinácie, znížiť regulačné zaťaženie pre vstup na trh a zlepšiť prístup ku kapitálu, zručnostiam a surovinám pre technológie uskladňovania s cieľom podporiť konkurencieschopnosť európskeho trhu a priemyslu;

5.  konštatuje, že nákladovo efektívny energetický prechod na energeticky vysoko efektívny energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie pre klimaticky neutrálne hospodárstvo si vyžaduje dobre rozvinutú a inteligentnú energetickú sieť, moderné technológie uskladňovania a flexibility, výrobnú a záložnú reakciu s cieľom zabezpečiť stabilné, cenovo dostupné a udržateľné dodávky energie, ako aj uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, rozsiahleho rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie, posilnenia postavenia spotrebiteľov a nedeformovaných cenových signálov; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci programu Horizont Európa naďalej poskytovala podporu výskumu v oblasti uskladňovania energie vrátane nových a vznikajúcich alternatívnych technológií;

6.  uznáva kľúčovú úlohu digitalizácie pri budovaní väčšej, decentralizovanejšej a integrovanejšej energetickej sústavy a v konečnom dôsledku pri dosiahnutí energetickej transformácie;

7.  zdôrazňuje, že prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo nesmie ohroziť bezpečnosť dodávok alebo prístup k energii; zdôrazňuje úlohu uskladňovania najmä v prípade izolovaných alebo ostrovných členských štátov; zdôrazňuje, že spoľahlivé dodávky energie, nákladová efektívnosť a transformácia energetiky musia ísť ruka v ruke; zdôrazňuje ďalej, že energetická účinnosť, inteligentné siete, účasť a možnosti decentralizovanej pružnosti vrátane uskladňovania posilňujú energetickú bezpečnosť;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky riešenia uskladňovania energie v súlade so zásadou technologickej neutrality, aby mohli trhové sily viesť k najlepším možnostiam technológií a podporiť inovácie, a že hlavné faktory, ktoré majú vplyv na vývoj rôznych technologických riešení, by mali byť ukazovateľmi spotreby energie, uhlíkovej stopy a nákladov na výrobu, využívanie, recykláciu a vyraďovanie z prevádzky;

9.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že projekty v oblasti infraštruktúry, ako aj väčšie projekty v oblasti uskladňovania, ktoré sú kľúčové pre transformáciu energetiky, často čelia silnému odporu a omeškaniam na miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby aktívne povzbudzovali verejnú podporu na miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom včasnej účasti verejnosti, umožnením účasti miestnym komunitám, ich finančného zapojenia alebo kompenzácie a úzkou spoluprácou medzi odvetviami;

10.  zdôrazňuje potenciál uskladňovania ako alternatívy k tradičnému rozširovaniu siete; zdôrazňuje význam koordinovaného plánovania infraštruktúry ako súčasti pripravovanej stratégie integrácie energetických systémov s cieľom dosiahnuť klimaticky neutrálne a konkurencieschopné európske hospodárstvo;

11.  vyzýva na včasné vykonávanie smernice o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944 a nariadenia o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/943; zdôrazňuje, že uskladňovania energie by malo byť zhodne vymedzené vo vnútroštátnych právnych rámcoch; upozorňuje na neistotu spojenú s rámcom, a to najmä v súvislosti so začlenením rôznych technológií premeny energie na iné zdroje, a vyzýva preto Komisiu, aby poskytla usmernenie v tejto oblasti;

12.  žiada Komisiu, aby v kontexte stratégie integrácie energetických systémov poskytla náležitý právny základ prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav plynárenskej infraštruktúry s cieľom poskytnúť riešenia uskladňovania energie v súlade s klimatickými cieľmi Únie a Parížskou dohodou;

Regulačné prekážky

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť a predišli súbehu právnych predpisov na európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;

14.  poukazuje na to, že väčšina členských štátov požaduje, aby prevádzkovatelia uskladňovacích zariadení vrátane aktívnych spotrebiteľov platili sieťové poplatky alebo dane z energie a iné poplatky dvakrát; je presvedčený, že odstránenie tejto záťaže by viedlo k zavedeniu väčšieho množstva projektov uskladňovania energie; vyzýva Komisiu, aby vo svojom nadchádzajúcom návrhu revidovanej smernice o zdaňovaní energie rozlišovala medzi konečným použitím a uskladňovaním alebo konverziou a vypracovala účinný systém zdaňovania, ktorým sa zakáže dvojité zdanenie v súvislosti s projektmi v oblasti uskladňovania energie; vyzýva členské štáty, aby zrušili akýkoľvek druh dvojitého zdanenia vypracovaním účinného systému zdaňovania a úpravou poplatkov súvisiacich s uskladňovaním energie tak, aby sa zohľadnili spoločenské prínosy uskladňovania a odstránili bariéry, ktoré bránia projektom v oblasti uskladňovania energie vstúpiť na trh;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné porovnateľne riešiť uskladňovanie pre všetky rôzne nosiče energie a zariadenia na uskladňovanie umiestnené pred a za meračom, aby sa predišlo problému dvojitých dotácií v dôsledku vyhýbaniu sa sieťovým tarifám alebo systémovým poplatkom, daniam a odvodom; konštatuje, že v súčasnosti spotrebitelia elektrickej energie znášajú najväčšie finančné bremeno, pokiaľ ide o dekarbonizáciu, a preto sa uskladňovanie energie nepriamo penalizuje;

16.  uznáva, že s výnimkou prečerpávacích vodných elektrární sieťové predpisy EÚ spravidla neriešia zariadenia na uskladňovania energie, čo spôsobuje rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v tejto oblasti, a to najmä pokiaľ ide o požiadavky na pripojenie do siete; domnieva sa, že to vedie k nerovnosti podmienok hospodárskej súťaže, ktorá bráni rozvoju životaschopným prípadom podnikania v oblasti zariadení na uskladňovanie energie; vyzýva Komisiu, aby podporila prácu na vytvorení spoločných požiadaviek na pripojenie do siete a aby riešila ďalšie prekážky, ktoré bránia začleneniu uskladňovania energie na trhoch s elektrickou energiou;

17.  naliehavo žiada revíziu nariadenia o TEN-E(18) so zreteľom na kritériá oprávnenosti a kategórie elektrickej infraštruktúry s cieľom lepšie riešiť rozvoj zariadení na uskladňovanie energie pred prijatím ďalšieho zoznamu projektov spoločného záujmu; vyzýva na dôslednú reformu procesu tvorby 10-ročného plánu rozvoja siete s cieľom začleniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti do plánovania infraštruktúry, ako aj flexibility, integrácie odvetví a cezhraničných prepojení; žiada, aby sa kritéria pre udeľovanie štatútu projektov spoločného záujmu zosúladili s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody a cieľom EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 prostredníctvom systematického posudzovania klímy v súvislosti so všetkými projektmi uchádzajúcimi sa o zaradenie do zoznamu projektov spoločného záujmu;

18.  vyzýva Komisiu, aby uznala kľúčovú úlohu všetkých technológií v oblasti flexibility and uskladňovania energie s cieľom zabezpečiť efektívnu energetickú transformáciu a ďalej poskytovať vysokú úroveň bezpečnosti dodávok a stability systému; zdôrazňuje verejný záujem, pokiaľ ide o vývoj nových projektov v oblasti uskladňovania energie a modernizáciu existujúcich projektov v tejto oblasti, čo by sa malo odzrkadliť na rýchlom, prednostnom a zjednodušenom procese udeľovania povolení v členských štátoch;

19.  so znepokojením konštatuje, že schvaľovacie postupy na vnútroštátnej úrovni trvajú výrazne dlhšie než maximálne obdobia pre projekty spoločného záujmu stanovené v nariadení o TEN-E; vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v rámci svojho nadchádzajúceho preskúmania prostredníctvom účinného a synchronizovaného mechanizmu presadzovania a uznala prevažujúci verejný záujem projektov spoločného záujmu v oblasti uskladňovania energie;

20.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uvádzaním výskumných projektov na trh v rámci programu Horizont 2020 a nedostatočným systematickým sledovaním ukončených projektov a šírením výsledkov výskumu, víta plánované väčšie zameranie na činnosti blízke trhu so zachovaním základných výskumných ambícií, pokiaľ ide o vytvorenie zásobníka technológií a projektov blízkych trhu, v rámci programu Horizont Európa, najmä prostredníctvom vytvorenia Európskej rady pre inováciu; požaduje väčšie využívanie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím; zdôrazňuje, že výskum v oblasti čistých, udržateľných a nízkouhlíkových technológií treba zintenzívniť, a to aj v oblasti uskladňovania energie;

21.  zdôrazňuje, že treba ďalší výskum v oblasti chemických látok, ktoré je možné využiť na uskladňovanie energie, ako aj základný výskum v oblasti supervodivosti a že táto skutočnosť musí byť zohľadnená v nadchádzajúcom programe Horizont;

22.  konštatuje so znepokojením, že v usmerneniach Komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a v oblasti energetiky na roky 2014 – 2020 existuje len nepriamy odkaz na projekty uskladňovania energie; ďalej konštatuje, že pre projekty uskladňovania bolo v minulosti oznámených prekvapivo málo opatrení štátnej pomoci;

23.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní usmernení o štátnej pomoci zohľadnila a náležite riešila dôležitú úlohu uskladňovania pri energetickej transformácii; vyzýva tiež Komisiu, aby zabezpečila, aby nové usmernenia zohľadňovali udržateľnosť a efektívnosť rôznych technológií uskladňovania, ich prínos na účely stability siete a klimatickej neutrality; okrem toho zdôrazňuje, že nekomerčné projekty (napr. v oblasti výskumu) by mohli byť vyňaté z pravidiel štátnej pomoci, aby sa zabránilo neefektívnemu financovaniu a narušeniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že prevádzka skladovacích zariadení netrhovými aktérmi sa obmedzuje na prípady, keď neexistuje trhový záujem a keď národný regulačný orgán udelí výnimku;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby nové usmernenia zohľadňovali efektívnosť rozličných technológií uskladňovania a ich prínos k stabilite siete, aby sa predišlo neefektívnemu financovaniu a obmedzila účasť netrhových aktérov na prípady a okolnosti, ktoré sú uvedené v článkoch 36 a 54 smernice o trhu s elektrinou (EÚ) 2019/944;

Chemické skladovanie (premena energie na X)

25.  zdôrazňuje dôležitú úlohu technológie premeny energie na X ako kľúčového prostriedku umožňovania integrácie energetického systému a prepojenia odvetví elektrickej energie a plynu; v tejto súvislosti zdôrazňuje vysoký potenciál vodíka, najmä ekologického vodíka a syntetického metánu a biometánu pre sezónne uskladňovanie energie vo veľkých objemoch a ako energetického nosiča, ako paliva a suroviny pre energeticky náročné odvetvia a ako udržateľného paliva pre niekoľko druhov dopravy; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskum a vývoj súvisiaci s budovaním vodíkového hospodárstva a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie rozšírenie technológie premeny energie na X, a to najmä podporou vodíkovej iniciatívy ako dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu;

26.  konštatuje, že používanie vodíka na uskladňovanie energie nie je zatiaľ konkurencieschopné z dôvodu vysokých výrobných nákladov; ďalej konštatuje, že existuje veľký rozdiel v nákladoch medzi ekologickým a modrým vodíkom; upozorňuje na význam podporných opatrení, ktoré vedú k zníženiu nákladov na ekologický vodík s cieľom dosiahnuť, aby sa z neho stal rentabilný obchodný prípad;

27.  konštatuje, že v členských štátoch existujú rôzne normy, pokiaľ ide o miešanie vodíka so zemným plynom; vyzýva Komisiu, aby posúdila a vypracovala jasnú taxonómiu a normy pre vodík, a to tak pre plynárenskú sieť, ako aj pre konečných používateľov; poukazuje na to, že tieto normy sa budú musieť prispôsobiť kvalitatívnym potrebám a technologickým kapacitám koncových používateľov, pričom sa zohľadnia špecifiká každej krajiny;

28.  konštatuje, že vodík vyrobený premenou energie na plyn možno ďalej premieňať na iné druhy plynu, ako je metanol a amoniak, ktoré možno použiť ako palivo pre odvetvie námorníctva a letectva, ako aj ťažkej prepravy;

29.  zdôrazňuje, že veľkú kapacitu uskladňovania energie poskytuje existujúca plynárenská infraštruktúra a že tieto aktíva a aktíva, ktoré zohľadňujú nové zdroje plynu, najmä ekologický vodík, by uľahčili integráciu elektriny z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti poznamenáva, že treba riešiť otázku novej úlohy prevádzkovateľov plynárenských prepravných sústav (PPS) vzhľadom na pravidlá oddelenia;

30.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexnú analýzu vplyvu, analýzu nákladov a prínosov a analýzu dostupnosti dodatočnej modernizácie plynárenskej infraštruktúry alebo vybudovania vyhradenej novej infraštruktúry, ktorá je dôležitá z hľadiska využívania ekologického vodíka na jeho prepravu vo veľkom množstve a na umožnenie spustenia vodíkovej mobility; uznáva potenciál podzemného uskladňovania plynu, ako je uskladňovanie v prázdnych jaskyniach a póroch;

31.  domnieva sa, že politiky EÚ by mali osobitne posilniť inovácie a zavádzanie udržateľného uskladňovania energie a ekologického vodíka; poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, malo len prechodný charakter vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality, ktorý sa má dosiahnuť najneskôr do roku 2050; uznáva, že EÚ si bude vyžadovať čoraz väčšie objemy vodíka; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dostatočného objemu energie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu treba podporovať cesty výroby vodíka;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonizovanú definíciu ekologického vodíka na základe transparentnej metodológie; ďalej vyzýva na vytvorenie systému vzájomného uznávania záruk pôvodu týchto plynov, ktorý by navrhol vytvorenie spoločného systému certifikácie a systému dokumentácie v celom hodnotovom reťazci, napríklad vydaním ekologickej značky; nabáda členské štáty, aby minimalizovali administratívne bariéry pre certifikáciu ekologického a/alebo nízkouhlíkového vodíka; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž medzi technológiami a nosičmi energie a medzi vodíkom z dovozu a vodíkom vyrobeným v EÚ;

33.  konštatuje, že podľa súčasných pravidiel vnútorného trhu so zemných plynom sú prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav plynárenskej infraštruktúry EÚ oprávnení prepravovať zemný plyn len v rámci regulovanej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v kontexte stratégie integrácie energetických systémov umožnila prevádzkovateľom prepravovať nízkouhlíkové plyny, ako sú vodík, biometán a syntetický metán;

34.  zdôrazňuje, že všetci aktéri trhu by mali mať prístup k výhodám a stimulom vytvorených v rámci pilotných projektov alebo v laboratóriách s reálnymi podmienkami, aby bolo možné ukázať výrobu vodíka založenú na obnoviteľných zdrojoch energie;

35.  pripomína, že výroba syntetických chemických nosičov je vhodná len vtedy, ak sa používa energia z obnoviteľných zdrojov; vyzýva na zvýšenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na základe dôkladného posúdenia vplyvu;

Elektrochemické uskladňovanie

36.  je presvedčený, že súbor batériových technológií vrátane tých s dobre zavedenými hodnotovými reťazcami v EÚ, budú zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní stabilných a flexibilných dodávok elektrickej energie; zdôrazňuje, že batériové technológie sú kľúčové pre zabezpečovanie strategickej autonómie a odolnosti EÚ z hľadiska dodávok elektrickej energie;

37.  víta snahy Komisie o vytvorenie noriem pre európske batérie;

38.  uznáva, že dobre fungujúce systémy zberu a recyklácie, ako aj procesy s uzavretým cyklom v súlade so zásadami obehového hospodárstva, sú už zavedené pre celý rad batériových technológií, najmä v prípade hodnotových reťazcov v oblasti automobilového priemyslu a priemyslu batérií v EÚ, napr. štartovacie batérie na báze olova, a domnieva sa, že tieto systémy by sa mohli považovať za plán na recykláciu batérií;

39.  poznamenáva, že prístup k trhom s elektrickou energiou a trhom s flexibilitou bude kľúčom k využitiu potenciálu uskladňovania energie v batériách;

40.  obáva sa, že EÚ má veľmi nízku výrobnú kapacitu lítiovo-iónových batérií a závisí od málo transparentnej výroby využívajúcej mimoeurópske zdroje; víta preto Európsku alianciu pre batérie a strategický akčný plán pre batérie; vyzýva na ich rozšírenie tak, aby pokrývali všetky dostupné batériové technológie; žiada ich nepretržitú podporu a o posilnenie vykonávania strategického akčného plánu v súlade so širšími cieľmi v zmysle obehového hospodárstva, priemyselnej stratégie a riadenia chemikálií; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie, že navrhne právne predpisy o batériách na podporu strategického akčného plánu a obehového hospodárstva; v tejto súvislosti žiada o analýzu životného cyklu batérií, zavedenie obehového dizajnu, bezpečného riadenia a zaobchádzania pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami pri výrobe článkov a zavedenie označenia uhlíkovej stopy, ktorým sa deklaruje vplyv všetkých hodnotových reťazcov batérií na európsky trh na životné prostredie; zdôrazňuje význam vytvorenia ekosystémov súvisiacich s hodnotovým reťazcom batérií s cieľom podporovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť tohto priemyselného odvetvia;

41.  vyzýva Komisiu, aby navrhla požiadavky na ekodizajn batérií s cieľom zvýšiť ich recyklovateľnosť už v štádiu návrhu;

42.  je znepokojený silnou závislosťou EÚ od dovozu surovín na výrobu batérií vrátane zdrojov, ktorých ťažba je spojená so zhoršovaním životného prostredia, s porušovaním pracovných noriem a miestnymi konfliktmi týkajúcimi sa prírodných zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto závislosť riešila v príslušných stratégiách EÚ; zdôrazňuje úlohu využívania surovín z udržateľných zdrojov a potenciál domácich zdrojov surovín v rámci EÚ; je presvedčený, že zlepšené systémy recyklácie pre batérie by mohli poskytnúť významný podiel surovín potrebných na výrobu batérií v EÚ;

43.  uznáva potenciál použitých batérií elektrických vozidiel, ktoré sa majú opätovne použiť na uskladňovanie energie v domácnostiach alebo vo väčších batériových jednotkách; je znepokojený tým, že klasifikácia použitých batérií ako odpadu v smernici o batériách, nezávisle od opätovného použitia, môže byť prekážkou pre takéto opätovné použitie; uznáva, že opätovne použité batérie sa nevracajú na recykláciu a že bezpečnostné normy nie sú riadené v prípade, keď sa účel batérie zmení tak, že jej použitie má iné vlastnosti než to, na ktoré bola batéria pôvodne navrhnutá; vyzýva Komisiu, aby uplatnila zodpovednosť výrobcu s výkonovými a bezpečnostnými zárukami na výrobcov, ktorí batériu opätovne uvedú na trh; vyzýva Komisiu, aby objasnila systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov v súvislosti s opätovne používanými batériami;

44.  uznáva potenciál elektrických vozidiel a ich batérií pri poskytovaní flexibility energetickému systému, a to pomocou inteligentnej nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá, ako súčasti použiteľného riadenia odberu a tým znižovania potreby záložných elektrární v energetickej sústave;

45.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o batériách navrhla ambiciózne ciele zberu a recyklácie batérií na základe podielu kritických kovov, a to po uskutočnení posúdenia vplyvu; zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať výskum a inovácie v oblasti procesov a technológií recyklácie v rámci programu Horizont Európa;

46.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a/alebo normy na zmenu účelu batérií z elektrických vozidiel vrátane procesov testovania a zaraďovania, ako aj bezpečnostných usmernení;

47.  zdôrazňuje, že treba podporovať výskum, know-how a zručnosti s cieľom podporovať výrobu batérií v EÚ;

48.  uznáva potenciál globálneho batériového preukazu pri rozvoju udržateľného hodnotového reťazca batérií s prihliadnutím na ľudské práva a životné prostredie; považuje certifikáciu minerálov za dôležitý nástroj na zabezpečenie udržateľných hodnotových reťazcov batérií;

Mechanické uskladňovanie

49.  poznamenáva, že prečerpávacie vodné elektrárne zohrávajú pri uskladňovaní energie kľúčovú úlohu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ nevyužíva plný potenciál tohto uhlíkovo neutrálneho a vysokoefektívneho spôsobu uskladňovania energie;

50.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali usilovať o ďalšie spôsoby zvýšenia kapacity prečerpávania s prihliadnutím na viacúčelové využívanie existujúcich a nových zásobníkov; vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky administratívne prekážky, ktoré tieto projekty odďaľujú, a aby poskytovali regulačnú podporu pre inovatívne prístupy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila nevyhnutnú energetickú transformáciu, vykonala komplexné preskúmanie príslušných právnych predpisov a v prípade potreby navrhla zmeny a minimalizovala vplyv na životné prostredie;

51.  poukazuje na to, že v záujme posilnenia ochrany životného prostredia by modernizácia existujúcich zariadení a projektov s vyššou kapacitou mohla byť lepšia než nové projekty;

52.  uznáva prínos technológií uskladňovania energie, ako sú stlačený vzduch, superkondenzátory a zotrvačníky, k poskytovaniu flexibility; uznáva význam európskej technológie zotrvačníka pre uskladňovanie energie a reguláciu frekvencie; zdôrazňuje skutočnosť, že táto technológia je relevantným zariadením na uskladňovanie a reguláciu pre inteligentné siete alebo pre rozvoj strategických sietí;

Akumulácia tepla

53.  považuje akumuláciu tepla (napríklad vo veľkokapacitných kotloch) a diaľkové vykurovanie v husto osídlených oblastiach za veľmi účinný nástroj uskladňovania energie, ktorý zabezpečuje potrebnú flexibilitu na začlenenie väčšieho podielu nestálych obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla z priemyselných procesov a terciárneho sektora; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali energeticky vysokoúčinné siete diaľkového vykurovania; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tepelnú infraštruktúru a uskladňovanie tepelnej energie pri tvorbe 10-ročného plánu rozvoja sietí Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ENTSO-G);

54.  je presvedčený, že uskladňovanie tepelnej energie v kolektoroch podzemnej vody, a to najmä v súvislosti s využívaním geotermálnych zdrojov, by mohlo predstavovať inovatívny nástroj v mimomestských a priemyselných oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj týchto riešení a realizovali rozsiahle pilotné zariadenia;

55.  uznáva, že flexibilná kogenerácia predstavuje výhľadovo orientované integrované riešenie uskladňovania energie zabezpečujúce flexibilitu elektrickej sústavy a efektívnosť dodávok tepla vďaka oddeleniu uskladňovania tepla pri výrobe energie od spotreby tepla; vyzýva členské štáty, aby ďalej skúmali integráciu odvetví, inteligentné energetické systémy a využívanie nadbytočného tepla napríklad z dátových centier, priemyselných komplexov alebo systémov metra; vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne koncepcie v oblasti uskladňovania tepelnej energie, ako je uskladňovanie tepla spojené s premenou na elektrickú energiu a uskladňovanie ľadu;

56.  víta skutočnosť, že siete diaľkového vykurovania a chladenia budú oprávnené na financovanie v rámci revidovaného nariadenia o NPE, a vyzýva na ich zahrnutie ako potenciálnych projektov spoločného záujmu podľa nariadenia o TEN-E;

57.  je presvedčený, že v súlade s technologickou neutralitou by sa mali podporovať technológie na uskladňovanie tepelnej energie s cieľom zlepšiť ich výkonnosť a spoľahlivosť a začleniť ich do existujúcich systémov zabezpečujúcich použiteľnú energiu; je presvedčený, že vývoj technológií na uskladňovanie tepelnej energie a ich uvádzanie na trh môže poskytnúť príležitosti pre spoločné projekty zamerané na podporu energetických partnerstiev medzi krajinami;

58.  uznáva potenciál energeticky efektívnych budov, pokiaľ ide o uskladňovanie energie, ktorý majú vďaka materiálom účinným z hľadiska uskladňovania energie a tepelným alebo masívnym stavebným prvkom alebo uskladňovania studenej alebo horúcej vody; vyzýva Komisiu, aby podnietila renovácie v oblasti energetickej hospodárnosti v rámci svojej nadchádzajúcej stratégie pre vlnu renovácií a naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili svoje dlhodobé stratégie v oblasti renovácií a zároveň zohľadňovali potenciál budov v oblasti uskladňovania energie;

59.  vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu infraštruktúry v oblasti uskladňovania tepelnej energie a vykurovania s cieľom zabezpečiť flexibilitu energetického systému v rámci nadchádzajúcej stratégie pre inteligentnú integráciu odvetví;

60.  vyzýva členské štáty, aby zvážili všetky udržateľné a nákladovo efektívne technológie uskladňovania energie a možnosti zabezpečenia flexibility, a to vrátane tých, ktoré sú založené na teple, v súlade integrovaným prístupom k energetickým systémom pri premene svojich energetických systémov na vysoko energeticky efektívne hospodárstva založené na udržateľných zdrojoch energie v rámci svojich národných energetických a klimatických plánov;

Decentralizované uskladňovanie – úloha aktívnych spotrebiteľov

61.  domnieva sa, že domáce batérie, domáce uskladňovanie tepla, technológia energetického prepojenia vozidiel a siete, inteligentné domáce energetické systémy, reakcia na strane spotreby a integrácia odvetví pomáhajú znižovať špičku spotreby energie, poskytujú flexibilitu a zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby energetická sústava bola efektívna a integrovaná; domnieva sa, že včasná normalizácia nových zariadení, informácie pre spotrebiteľov a transparentnosť údajov spotrebiteľov, ako aj dobre fungujúce trhy s elektrickou energiou poskytujúce spotrebiteľom jednoduchý prístup budú z tohto hľadiska kľúčové; zdôrazňuje okrem toho úlohu aktívnych spotrebiteľských a občianskych energetických spoločenstiev v procese energetickej transformácie a domnieva sa, že by sa mali primerane podporovať;

62.  berie na vedomie neochotu súkromných používateľov poskytovať batérie vlastných vozidiel pre služby uskladňovania energie, aj keby to bolo technicky uskutočniteľné; víta v tejto súvislosti stimuly pre flexibilitu poskytnuté spotrebiteľom podľa smernice (EÚ) 2019/944 (smernica o trhu s elektrinou) a vyzýva členské štáty, aby zaručili urýchlené a rozhodné vykonanie príslušných ustanovení; zdôrazňuje, že širšie uvedenie technológie energetického prepojenia vozidla a siete na trh si bude vyžadovať väčšiu interoperabilitu, a teda reguláciu alebo normy na úrovni celej EÚ, čím sa odstránia viaceré bariéry vrátane administratívnych, právnych a daňových;

63.  uznáva prínos aktívnych spotrebiteľov k zabezpečeniu flexibility systému, a to napríklad prostredníctvom decentralizovaných a menších energetických riešení, a tým ich prínos k dosahovaniu klimatických a energetických cieľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie občanov do energetickej sústavy (napríklad daňovými stimulmi pre technológie uchovávania energie v batériách) a aby odstránili prekážky, ktoré spotrebiteľom bránia vo vlastnej výrobe energie alebo v jej spotrebe či uskladňovaní alebo v predaji vlastne vyrobenej elektrickej energie na trhu; vyzýva Komisiu, aby náležite monitorovala správne vykonávanie smernice o trhu s elektrinou a smernice (EÚ) 2018/2001 (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie) pokiaľ ide o články ustanovujúce regulačný rámec pre samospotrebiteľov a energetické komunity;

64.  zdôrazňuje, že decentralizované uskladňovanie energie je kľúčovou časťou riadenia strany spotreby; vyzdvihuje úlohu batérií elektrických vozidiel pri zabezpečovaní flexibility siete prostredníctvom inteligentného nabíjania a služieb pripojenia vozidla k X; vyzýva Komisiu, aby vytvorila podporný rámec, ktorý zabezpečí, aby výrobcovia elektrických vozidiel, nabíjací softvér a nabíjacia stanica umožňovali funkčnosť poskytovania týchto služieb a aby sa dosiahla plná interoperabilita v rámci revidovanej smernice o alternatívnych palivách;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125. (2) Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 54. (3) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82. (4) Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39. (5) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129. (6) Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. (7) Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1. (8) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (9) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. (10) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005. (11) Prijaté texty, P9_TA(2019)0078. (12) Prijaté texty, P9_TA(2019)0079. (13) Prijaté texty, P8_TA(2019)0217. (14) Prijaté texty, P8_TA(2018)0438. (15) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 10. (16) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 23. (17) Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 35. (18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).