Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 12. februára 2020 - Štrasburg
Uzavretie Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom ***
 Uzavretie Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom (uznesenie)
 Dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Vietnamom ***
 Dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Vietnamom (uznesenie)
 Námietka k vykonávaciemu aktu: olovo a jeho zlúčeniny
 Stratégia EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete
 Automatizované rozhodovacie procesy: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľný pohyb tovaru a služieb
 Navrhovaný mandát na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska
 Európska centrálna banka – výročná správa za rok 2018
 Nezákonné obchodovanie so spoločenskými zvieratami v EÚ

Uzavretie Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom ***
PDF 120kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou (06050/2019 – C9-0023/2019 – 2018/0356(NLE))
P9_TA(2020)0026A9-0003/2020

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06050/2019),

–  so zreteľom na návrh Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou (06051/2019),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 91 ods. 1 a 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0023/2019),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. februára 2020(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0003/2020),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.

(1) Prijaté texty z tohto dňa, P9_TA(2020)0027.


Uzavretie Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamom (uznesenie)
PDF 176kWORD 61k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou (06050/2019 – C9-0023/2019 – 2018/0356M(NLE))
P9_TA(2020)0027A9-0017/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06050/2019),

–  so zreteľom na návrh Dohody o voľnom obchode (ďalej len „DVO“) medzi Európskou úniou (EÚ) a Vietnamskou socialistickou republikou (06051/2019),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (05931/2019),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91 ods. 1, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (C9-0023/2019),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Bruseli 27. júna 2012 a nadobudla platnosť v októbri 2016(1),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o účasti podpísanú 17. októbra 2019, ktorá uľahčí účasť Vietnamu na operáciách civilného a vojenského krízového riadenia pod vedením Európskej únie a ukáže silný záväzok oboch strán uplatňovať mnohostranný prístup k medzinárodnému mieru a bezpečnosti založený na pravidlách,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie zo 16. mája 2017 v konaní 2/15(2) podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ, ktoré si vyžiadala Európska komisia 10. júla 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. decembra 2009 viesť dvojstranné rokovania o DVO s jednotlivými členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ďalej len „ASEAN“),

–  so zreteľom na smernice na rokovania z 23. apríla 2007 pre medziregionálnu dohodu o voľnom obchode s členskými štátmi ASEAN-u,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o Vietname(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2017 o slobode prejavu vo Vietname, najmä o prípade Nguyena Vana Hou(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o Vietname, najmä o situácii politických väzňov(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskeho ombudsmana z 26. februára 2016 vo veci 1409/2014/MHZ, ktoré sa týkalo skutočnosti, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv(7),

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej hlavu V o vonkajšej činnosti Únie,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 91, 100, 168 a 207 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o detskej práci,

–  so zreteľom na závery Rady o obchodných a ľudských právach z 20. júna 2016,

–  so zreteľom na hospodársky dosah dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom(8),

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Vietnamu, ktoré v roku 2019 uskutočnila Rada OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na závery vyplývajúce z vyšetrovacej misie výboru vo Vietname (od 28. októbra do 1. novembra 2018) a na hodnotenie Komisie z mája 2018 o pokroku tejto krajiny v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (ďalej len „NNN rybolov“) v nadväznosti na oznámenie Komisie z 23. októbra 2017 o uložení žltej karty,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. februára 2020(9) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0017/2020),

A.  keďže Vietnam je pre Európsku úniu strategickým partnerom a keďže EÚ a Vietnam majú spoločný program, menovite na podporu rastu a zamestnanosti, zlepšenie konkurencieschopnosti, boj proti chudobe a plnenie cieľov udržateľného rozvoja, ako aj pevné odhodlanie podporovať otvorený obchod založený na pravidlách a multilaterálny obchodný systém;

B.  keďže ide o druhú dvojstrannú obchodnú dohodu uzavretú medzi EÚ a členským štátom združenia ASEAN a dôležitý krok k medziregionálnej dohode o voľnom obchode; keďže táto dohoda spolu s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurskou republikou, súhlas s ktorou Európsky parlament udelil 13. februára 2019, bude slúžiť aj ako kritérium pre dohody, o ktorých EÚ v súčasnosti rokuje s ďalšími hlavnými ekonomikami združenia ASEAN;

C.  keďže sa predpokladá, že 90 % budúceho svetového hospodárskeho rastu sa vytvorí mimo Európy, pričom značná časť tohto rastu bude vytváraná v Ázii;

D.  keďže Vietnam sa stal členom WTO v roku 2007 a v súčasnosti je otvoreným hospodárstvom a zástancom voľného obchodu, čo dokazuje jeho 16 obchodných dohôd s 56 krajinami;

E.  keďže Vietnam je zakladajúcim členom komplexnej a progresívnej dohody o transpacifickom partnerstve (CPTPP) a stranou nedávno uzavretých rokovaní o Regionálnom všeobecnom hospodárskom partnerstve (RCEP);

F.  keďže Vietnam je prosperujúce, konkurencieschopné a prepojené hospodárstvo s takmer 100 miliónmi obyvateľov, rastúcou strednou triedou a mladou a dynamickou pracovnou silou, aj keď zostáva ekonomikou s nízkymi a so strednými príjmami, ktorá čelí špecifickým rozvojovým výzvam, čo dokazuje jeho pozícia v indexe ľudského rozvoja rozvojového programu OSN (UNDP), kde mu v súčasnosti spomedzi 189 krajín patrí 116. miesto;

G.  keďže Vietnam je takisto jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín združenia ASEAN s priemernou mierou rastu HDP v období 2000 – 2018 približne 6,51 %; keďže v nasledujúcich rokoch sa vo Vietname očakáva podobne výrazná miera rastu;

H.  keďže EÚ je v súčasnosti tretím najväčším obchodným partnerom Vietnamu po Číne a Južnej Kórei a jej druhým najväčším vývozným trhom po USA; keďže vývoz z EÚ do krajiny za posledných desať rokov rastie ročne odhadom v priemere o 5 – 7 %; keďže posúdenie hospodárskeho vplyvu, ktoré vykonala Komisia, predpovedalo „nárast vývozu o 8 miliárd EUR do roku 2035 pre firmy z EÚ“, pričom vývoz z Vietnamu do EÚ by mal „narásť o 15 miliárd EUR“; keďže príležitosti, ktoré táto dohoda ponúka, je dôležité maximalizovať čo najinkluzívnejším spôsobom pre podniky, najmä MSP;

I.  keďže Rada zdôrazňuje, že je v záujme EÚ, aby naďalej zohrávala vedúcu úlohu pri plnení Agendy 2030 ako ústrednej priority EÚ koherentným, komplexným a účinným spôsobom v záujme jej občanov a na podporu jej dôveryhodnosti v rámci Európy i celosvetovo; keďže zvolená predsedníčka Ursula von der Leyen v poverovacom liste adresovanom všetkým dezignovaným komisárom kládla dôraz na to, aby každý komisár vo svojej oblasti pôsobnosti zabezpečil plnenie cieľov udržateľného rozvoja OSN;

J.  keďže Vietnam stále čelí výzvam v oblasti udržateľného rozvoja, ľudských, politických a občianskych práv, najmä pokiaľ ide o situáciu menšín, základné slobody, slobodu vierovyznania a slobodu tlače, využívanie prírodných zdrojov (napríklad piesku, rýb a dreva), odpadové hospodárstvo a znečisťovanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ a Vietnam sa naďalej rozchádzajú v názoroch na odporúčania medzinárodných orgánov pre ľudské práva, pokiaľ ide o Vietnam, a na vykonávanie týchto odporúčaní, napríklad odporúčaní týkajúcich sa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; keďže v súvislosti s Vietnamom je stále zdrojom znepokojenia problém nútenej práce väzňov;

K.  keďže napriek hospodárskym a politickým reformám začatým v roku 1986 je Vietnam stále štátom jednej strany, ktorý neuznáva základné slobody ako slobodu združovania, slobodu prejavu, slobodu náboženstva a slobodu tlače; keďže represívnu povahu režimu a závažné systematické porušovanie ľudských práv vo Vietname zdokumentovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť vo výročnej správe EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2018, v ktorej poukázala najmä na rastúci počet politických väzňov v tejto krajine;

L.  keďže vo svojom uznesení z 15. novembra 2018 Európsky parlament vyzval vietnamské orgány, aby „zrušili, preskúmali alebo zmenili všetky represívne zákony, najmä trestný zákon“; keďže Vietnam na túto výzvu nezareagoval; keďže Vietnam neakceptoval žiadne z odporúčaní na zmenu či zrušenie nepatričných opatrení v trestnom zákone, ktoré boli sformulované v rámci všeobecného pravidelného preskúmania v marci 2019;

M.  keďže Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom uznáva, že je dôležité zabezpečiť zachovanie a trvalo udržateľné riadenie morských biologických zdrojov a ekosystémov, ako aj podporu udržateľnej akvakultúry, a v článku 13.9 stanovuje spoluprácu v boji proti NNN rybolovu;

N.  keďže niektoré výrobky na báze rýb, ako sú výrobky s číselnými znakmi KN 1604 14 21 a 1604 14 26, nie sú vzhľadom na svoju citlivosť pre Európsku úniu zahrnuté do bezcolného režimu v rámci dohody o voľnom obchode;

O.  keďže NNN rybolov sa uznáva ako organizovaná trestná činnosť na mori, ktorá má katastrofálne environmentálne a sociálne a ekonomické následky na celom svete a vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž v európskom rybárskom priemysle;

P.  keďže Vietnam je štvrtým najväčším producentom rýb na svete, za ktorým nasleduje Európska únia, a štvrtým najväčším výrobcom produktov akvakultúry;

Q.  keďže EÚ má svetové prvenstvo v obchodovaní s produktmi rybolovu a akvakultúry z hľadiska hodnoty a v roku 2017 dosiahol objem jeho obchodu viac ako 2,3 miliardy EUR; keďže EÚ dováža viac ako 65 % produktov rybolovu na svoju spotrebu a je jedným z najväčších zahraničných investorov vo Vietname;

R.  keďže Vietnam doteraz zaistil ochranu jedného výrobku so zemepisným označením – Phú Quốc, odrody rybacej omáčky – ako chráneného označenia pôvodu (CHOP) v rámci systémov kvality EÚ; keďže v dohode sa ustanovuje ochrana 169 zemepisných označení EÚ pre vína, liehoviny a potravinové výrobky vo Vietname a na základe reciprocity ochrana 39 vietnamských zemepisných označení v EÚ;

S.  keďže Vietnam predstavuje trh s 95 miliónmi ľudí s dlhoročnou tradíciou spotreby rýb a produktov akvakultúry a je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ v regióne ASEAN; keďže rybolov by pre európske malé a stredné podniky mohol predznamenať veľký potenciál na rast a významné prínosy; keďže toto odvetvie má zásadný význam pre európsku prosperitu a inovácie;

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom je najmodernejšou, najkomplexnejšou a najambicióznejšou dohodou, ktorá bola doteraz uzatvorená medzi EÚ a rozvojovou krajinou, a mala by slúžiť ako referenčný bod angažovanosti EÚ v rozvojových krajinách, najmä v regióne ASEAN; pripomína, že počas prechodného obdobia dvoch rokov od nadobudnutia platnosti dohody o voľnom obchode bude Vietnam naďalej zvýhodnenou krajinou podľa VSP;

2.  konštatuje, že rokovania sa začali v júni 2012 a skončili sa v decembri 2015 po 14 rokovacích kolách, a vyjadruje poľutovanie nad následným oneskorením pri predkladaní dohody na podpis a ratifikáciu, najmä nad oneskorením Rady v súvislosti so žiadosťou o udelenie súhlasu Európskeho parlamentu v dostatočnom predstihu pred európskymi voľbami;

3.  zdôrazňuje hospodársky a strategický význam tejto dohody, keďže EÚ a Vietnam majú spoločné ciele – stimulovať rast a zamestnanosť, posilniť konkurencieschopnosť, bojovať proti chudobe, podporiť multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách, dosahovať ciele udržateľného rozvoja a podporovať práva a základné slobody pracovníkov; zdôrazňuje geopolitické hľadiská, pre ktoré sú partneri EÚ na Ďalekom východe kľúčovými aktérmi pre spoluprácu v zložitom miestnom geoekonomickom prostredí;

4.  konštatuje, že v článku 21 Zmluvy o Európskej únii je stanovené, že činnosti Únie na medzinárodnej scéne sa riadia zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity, pričom sa dodržiavajú zásady Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; zdôrazňuje , že je potrebné dodržiavať zásadu zosúlaďovania politík s cieľmi rozvojovej spolupráce, ako je stanovené v článku 208 ZFEÚ;

5.  zdôrazňuje význam dohody z hľadiska konkurencieschopnosti podnikov z EÚ v regióne; konštatuje, že európske spoločnosti čelia zvýšenej konkurencii krajín, s ktorými už má Vietnam uzatvorené dohody o voľnom obchode, najmä Komplexnú a progresívnu dohodu o transpacifickom partnerstve (CPTPP);

6.  vyjadruje nádej, že táto dohoda prinesie spolu s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom ďalší pokrok pri vytyčovaní prísnych noriem a pravidiel v regióne ASEAN, čo pomôže pripraviť pôdu pre budúcu medziregionálnu obchodnú a investičnú dohodu; zdôrazňuje, že dohoda tiež vysiela silný signál v prospech voľného, spravodlivého a vzájomného obchodu v časoch silnejúcich protekcionistických tendencií a veľkých výziev v oblasti mnohostranného obchodu založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že dohoda pomáha EÚ posilniť jej prítomnosť v regióne ASEAN-u, pričom zohľadňuje nedávne závery Regionálneho všeobecného hospodárskeho partnerstva (RCEP) a nadobudnutie platnosti Komplexnej a progresívnej dohody o transpacifickom partnerstve (CPTPP); zdôrazňuje tiež, že dohoda umožňuje EÚ presadzovať svoje normy a hodnoty v regióne; pripomína, že plne podporuje multilateralizmus a že je dôležité docieliť udržateľnú a ambicióznu reformu WTO, ktorá dokáže zabezpečiť medzinárodný obchod založený na pravidlách;

7.  zdôrazňuje, že dohodou sa odstráni viac ako 99 % všetkých ciel(10); poznamenáva, že Vietnam po nadobudnutí platnosti dohody zliberalizuje 65 % dovozných ciel na vývoz EÚ, pričom zvyšné clá sa postupne zrušia v priebehu 10 rokov; dodáva tiež, že EÚ po nadobudnutí platnosti dohody zliberalizuje 71 % svojich dovozných ciel a že po siedmich rokoch bude v bezcolnom režime 99 % dovozu; upozorňuje, že dohoda bude obsahovať aj osobitné ustanovenia na riešenie necolných prekážok vývozu EÚ, ktoré často predstavujú významnú prekážku pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“); domnieva sa, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom môže pomôcť pri riešení obchodného deficitu EÚ s Vietnamom využitím potenciálu rastu tejto krajiny združenia ASEAN v nasledujúcich rokoch;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné a spoľahlivé kontroly, a to aj prostredníctvom posilnenej colnej spolupráce v Európe, s cieľom zabrániť tomu, aby dohoda bola vstupnou bránou tovaru z iných krajín na európske územie;

9.  všíma si zlepšený prístup k vietnamskému verejnému obstarávaniu podľa tejto dohody v súlade s Dohodou o vládnom obstarávaní (GPA), keďže Vietnam zatiaľ nie je členom GPA; zdôrazňuje, že kapitolou o vládnom obstarávaní v rámci tejto dohody o voľnom obchode sa dosiahol stupeň transparentnosti a procesnej spravodlivosti, ktorý je porovnateľný s inými DVO, ktoré EÚ podpísala s rozvinutými krajinami a vyspelejšími rozvojovými krajinami; zdôrazňuje, že dohoda nesmie obmedzovať pravidlá obstarávania na domácom trhu či politický manévrovací priestor pri obstarávaní, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek na predmet obstarávania a požiadavky v oblastiach, ako napríklad životné prostredie, práca a zamestnanosť;

10.  víta skutočnosť, že ustanovenia o pravidlách pôvodu obsiahnuté v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom sa riadia prístupom EÚ a že ich hlavné prvky sa zhodujú s prvkami stanovenými vo VSP EÚ, ako aj v jej obchodnej dohode so Singapurom; vyzýva Komisiu, aby monitorovala riadne a dôsledné uplatňovanie týchto pravidiel s osobitným dôrazom na národný obsah a aby posilnila opatrenia proti každému druhu manipulácie a zneužívania, ako je prebaľovanie výrobkov, ktoré prichádzajú z tretích krajín;

11.  konštatuje, že Vietnam už nebude môcť využívať kumuláciu od iných obchodných partnerov, ktorí využívajú systém VSP v tomto regióne, aby tak bol schopný dodržať pravidlá pôvodu; zdôrazňuje, že pravidlá pôvodu v dohodách o voľnom obchode by nemali zbytočne narúšať existujúce hodnotové reťazce, najmä s krajinami, ktoré v súčasnosti využívajú systémy VSP, VSP + alebo Všetko okrem zbraní;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že približne 169 zemepisných označení EÚ bude profitovať z uznávania a ochrany na vietnamskom trhu na porovnateľnej úrovni ako v prípade právnych predpisov EÚ vzhľadom na skutočnosť, že Vietnam je v Ázii dôležitým vývozným trhom EÚ pre potraviny a nápoje; domnieva sa, že tento zoznam by sa mal v blízkej budúcnosti rozšíriť; ďalej zdôrazňuje, že ustanovenia dohody o voľnom obchode by mohli mať negatívny vplyv na niektoré poľnohospodárske odvetvia EÚ, okrem iného na odvetvie pestovania ryže; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby neustále monitorovala dovozný tok týchto citlivých výrobkov a plne využívala ustanovenia nariadenia o ochrannej doložke vždy, keď sú splnené právne a hospodárske požiadavky, s cieľom zabrániť každému prípadnému negatívnemu vplyvu na poľnohospodárske odvetvia EÚ v priamom dôsledku vykonávania dohody o voľnom obchode;

13.  víta silnú kapitolu o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach, ktorou sa stanoví jednotný a transparentný postup schvaľovania vývozu potravinových výrobkov z EÚ do Vietnamu s cieľom urýchliť schvaľovanie žiadostí EÚ o vývoz a zabrániť diskriminačnému zaobchádzaniu; oceňuje záväzok Vietnamu uplatňovať rovnaké dovozné požiadavky v prípade podobných produktov, ktoré pochádzajú zo všetkých členských štátov EÚ;

14.  pripomína, že pokiaľ ide o služby, Vietnam ide nad rámec svojich záväzkov v rámci WTO, poskytuje podstatne lepší prístup vo viacerých odvetviach podnikania a ponúka nový prístup na trh pre odvetvia, ako sú napríklad baliarenské služby, obchodné veľtrhy a výstavníctvo alebo prenájom/lízing; zdôrazňuje, že Vietnam prvýkrát otvoril cezhraničné služby v oblasti vysokoškolského vzdelávania; víta používanie pozitívneho zoznamu v listine špecifických záväzkov;

15.  pripomína, že rýchla ratifikácia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom môže Vietnamu pomôcť pokročiť v zlepšovaní ochrany práv duševného vlastníctva a zaručiť najprísnejšie normy výroby a najlepšiu kvalitu v prospech spotrebiteľov; zdôrazňuje, že Vietnam pristúpi k zmluvám Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o internete, v ktorých sa stanovujú normy na zabránenie neoprávnenému online prístupu k tvorivému obsahu alebo jeho využívaniu, ochrana práv nositeľov a riešenie problémov, ktoré nové technológie a metódy komunikácie predstavujú pre práva duševného vlastníctva; zdôrazňuje strategický význam normotvornej kapacity v regióne, v ktorom možno pozorovať snahy o oddelenie normatívnej a štandardizačnej stránky; pripomína, že neprítomnosť silných regulačných rámcov by mohla vyvolať tzv. preteky ku dnu a negatívnu súťaž z hľadiska dôležitých právnych ustanovení; poukazuje na to, že podpora prístupu k liekom je naďalej kľúčovým pilierom politiky EÚ a že ustanovenia o právach duševného vlastníctva v dohode týkajúce sa farmaceutických výrobkov sú osobitne prispôsobené úrovni rozvoja, súčasnému regulačnému rámcu a obavám týkajúcim sa verejného zdravia vo Vietname;

16.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dohoda neobsahuje osobitnú kapitolu o MSP, poznamenáva však, že rôzne ustanovenia o MSP sú napriek tomu zahrnuté vo viacerých jej častiach; zdôrazňuje, že fáza vykonávania bude kľúčová pre zavedenie akčného plánu na pomoc MSP pri využívaní príležitostí, ktoré dohoda ponúka, počnúc zvýšením transparentnosti a šírením všetkých relevantných informácií, keďže tento sektor hospodárstva má zásadný význam z hľadiska prosperity a inovácie v Európe; domnieva sa, že pri prípadnej revízii dohody by sa Komisia mala zaoberať možnosťou zavedenia kapitoly o MSP;

17.  víta ustanovenia o spolupráci v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane technickej pomoci a budovania kapacít v záujme rozvoja vyspelých noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a nabáda zmluvné strany, aby ich plne využívali; naliehavo vyzýva zmluvné strany, aby čo najskôr vypracovali akčný plán spolupráce v oblasti dobrých životných podmienok zvierat vrátane programu odbornej prípravy, budovania kapacít a pomoci v rámci dohody s cieľom chrániť dobré životné podmienky zvierat počas usmrcovania a lepšie chrániť zvieratá v poľnohospodárskych podnikoch a počas prepravy vo Vietname;

18.  zdôrazňuje, že v rámci dohody sa stanoví právo EÚ uplatňovať svoje vlastné normy na všetky tovary a služby predávané v Únii a pripomína únijnú zásadu predbežnej opatrnosti; zdôrazňuje, že prísne normy EÚ vrátane vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a kolektívnych zmlúv by sa nikdy nemali považovať za obchodné prekážky;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda neobsahuje ustanovenie o cezhraničných prenosoch údajov; domnieva sa, že pri budúcej revízii dohody by sa do nej malo zahrnúť takéto ustanovenie, ktoré rešpektuje právo EÚ v oblasti ochrany údajov a ochrany súkromia, a zdôrazňuje, že každá výsledná podoba dohody v budúcnosti musí podliehať súhlasu Európskeho parlamentu; v tomto smere konštatuje, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov je plne v súlade so všeobecnými výnimkami podľa GATS;

20.  zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom obsahuje komplexnú a záväznú kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, ktorá sa zaoberá otázkami práce a životného prostredia a vychádza zo všeobecne uznávaných zvyklostí a noriem; poukazuje na to, že vykonateľnosť kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji by sa mohla výrazne zlepšiť, predovšetkým prostredníctvom toho, že sa v rámci rôznych metód presadzovania posúdi mechanizmus založený na sankciách ako posledná možnosť, a tiež prostredníctvom reformy systému domácej poradnej skupiny, ako to opakovane požaduje Európsky parlament a ako je to uvedené aj v poverovacom liste pre nového komisára EÚ pre obchod; zdôrazňuje, že kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji má prispieť k širším cieľom politiky EÚ, najmä k inkluzívnemu rastu, boju proti zmene klímy, podpore ľudských práv vrátane práv pracovníkov a všeobecnejšie k presadzovaniu hodnôt EÚ; zdôrazňuje, že dohoda je tiež nástrojom rozvoja a sociálneho pokroku vo Vietname, pričom podporuje krajinu v jej úsilí zlepšiť pracovné práva a posilniť ochranu pri práci a ochranu životného prostredia; vyzýva na rýchle zriadenie a sfunkčnenie veľkých a nezávislých domácich poradných skupín a vyzýva Komisiu, aby intenzívne spolupracovala s vietnamskými orgánmi a poskytla im potrebnú podporu; vyzýva Spoločný výbor, aby bezodkladne začal pracovať na posilnení vykonateľnosti ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji;

21.  vyzýva na zriadenie Spoločného výboru vietnamského Národného zhromaždenia a Európskeho parlamentu s cieľom zlepšiť koordináciu a preskúmanie opatrení kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji a vykonávanie dohody ako celku; víta kladné stanovisko predsedu Národného zhromaždenia Vietnamu k tejto výzve na prijatie opatrení a žiada, aby sa rýchlo rokovalo o memorande o porozumení medzi oboma parlamentmi;

22.  víta konkrétne kroky, ktoré doteraz vietnamská vláda podnikla, vrátane zmien pracovnoprávnych predpisov a právneho rámca pre minimálny vek pri práci s cieľom zrušiť detskú prácu a prijať záväzky týkajúce sa nediskriminácie a rodovej rovnosti v práci; očakáva, že tieto nové právne predpisy budú dokončené prostredníctvom vykonávacích vyhlášok a čo najskôr budú v plnej miere presadzované zo strany vietnamských orgánov;

23.  berie na vedomie pokles objemu detskej práce vo Vietname v posledných rokoch, pričom pripomína, že Vietnam bol prvou krajinou v Ázii a druhou vo svete, ktorá ratifikovala Dohovor OSN o právach dieťaťa; ďalej vyzýva vietnamskú vládu, aby do roku 2025 predložila ambiciózny plán na odstránenie detskej práce a aby do roku 2030 odstránila nútenú prácu, moderné otroctvo a obchodovanie s ľuďmi; očakáva posúdenie zo strany MOP v dostatočnom časovom predstihu pred ratifikáciou dohody; vyzýva EÚ a Vietnam, aby spolupracovali s cieľom vypracovať akčný plán na boj proti detskej práci spojený s dostupnými programami EÚ, vrátane potrebného rámca náležitej starostlivosti pre podniky;

24.  zdôrazňuje však, že napriek tomuto pokroku naďalej pretrvávajú významné výzvy, a naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby sa viac zapájali do progresívnej agendy práv pracovníkov prostredníctvom konkrétnych opatrení, pričom v tejto súvislosti víta prijatie reformovaného zákonníka práce 20. novembra 2019; víta tiež ratifikáciu základného dohovoru MOP č. 98 (kolektívne vyjednávanie) zo 14. júna 2019 a záväzok vietnamskej vlády ratifikovať zvyšné dva základné dohovory, a to 105 (zrušenie nútenej práce) v roku 2020 a 87 (sloboda združovania) v roku 2023; vyzýva vietnamské orgány, aby poskytli dôveryhodný plán týchto ratifikácií; zdôrazňuje ústrednú úlohu vykonávacích vyhlášok pri vykonávaní revidovaného zákonníka práce a ratifikovaných dohovorov MOP, a preto zdôrazňuje potrebu vykonávacích vyhlášok k reformovanému zákonníku práce s cieľom začleniť doň zásady dohovorov MOP č. 105 a 87; zdôrazňuje ochotu zapojiť sa do aktívneho dialógu o tejto otázke; vyzýva vietnamskú vládu, aby neustále informovala EÚ o pokroku, pokiaľ ide o ratifikáciu a vykonávanie týchto zostávajúcich dohovorov; pripomína význam takýchto záväzkov, ktoré predstavujú skutočne pozitívny vývoj v rozvojovej krajine, a zároveň zdôrazňujú kľúčovú úlohu účinného vykonávania ustanovení o ľudských právach, dohovoroch MOP a ochrane životného prostredia; zdôrazňuje, že osobitné kritériá zahrnuté do vykonávacích právnych predpisov, ako sú prahové hodnoty a registračné formality, by nemali viesť k tomu, že nezávislým organizáciám sa v konečnom dôsledku znemožní konkurovať štátnym organizáciám; zdôrazňuje tiež, že trestnoprávne predpisy by sa mali zosúladiť s príslušnými dohovormi MOP; zdôrazňuje, že záväzky Vietnamu vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a novo reformovaného zákonníka práce by sa mali uplatňovať spôsobom, ktorý prakticky neznemožní uplatňovanie slobôd, najmä pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania nezávislých odborových zväzov; vyjadruje uznanie postoju predratifikačnej podmienenosti zo strany EÚ;

25.   víta avizovanú spoluprácu v oblasti aspektov programu dôstojnej práce MOP týkajúcich sa obchodu, najmä prepojenie medzi obchodom a plnou a produktívnou zamestnanosťou pre všetkých vrátane mladých ľudí, žien a osôb so zdravotným postihnutím; žiada rýchle a zmysluplné začatie tejto spolupráce;

26.  poznamenáva, že Vietnam je jednou z krajín, ktoré sú najviac ohrozené dôsledkami zmeny klímy, najmä extrémnymi poveternostnými javmi, ako sú búrky a záplavy; nalieha na vietnamskú vládu, aby zaviedla účinné adaptačné opatrenia a zabezpečila účinné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia a biodiverzity;

27.  víta záväzok zameraný na účinné vykonávanie mnohostranných environmentálnych dohôd, ako napríklad Parížskej dohody o zmene klímy, a na kroky v prospech ochrany a udržateľnej správy voľne žijúcich druhov, biodiverzity a lesov; pripomína, že Vietnam je jednou z najaktívnejších krajín v širšom regióne ASEAN, pokiaľ ide o prezentáciu svojho záväzku dodržiavať program Parížskej dohody; zdôrazňuje, že rýchla ratifikácia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, ako aj úplne dodržiavanie a účinné vykonávanie Parížskej dohody prispeje k zabezpečeniu najprísnejších možných noriem ochrany životného prostredia v regióne;

28.  zdôrazňuje strategický význam Vietnamu ako kľúčového partnera EÚ v juhovýchodnej Ázii a medzi krajinami združenia ASEAN, a to najmä, ale nie výlučne v súvislosti s rokovaniami o zmene klímy, dobrou správou vecí verejných, udržateľným rozvojom, hospodárskym a sociálnym pokrokom a bojom proti terorizmu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Vietnam stal partnerom v presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem; konštatuje, že Vietnam bude v roku 2020 predsedať združeniu ASEAN; zdôrazňuje, že EÚ a Vietnam musia v plnej miere rešpektovať a vykonávať Parížsku dohodu;

29.  víta dohodu medzi EÚ a vietnamskou vládou, ktorá bola podpísaná 17. októbra 2019 a ktorou sa ustanovuje rámec pre účasť Vietnamu na operáciách krízového riadenia EÚ; zdôrazňuje, že Vietnam je druhou partnerskou krajinou v Ázii, ktorá s EÚ podpíše rámcovú dohodu o účasti; zdôrazňuje, že dohoda predstavuje významný krok vpred vo vzťahoch medzi EÚ a Vietnamom;

30.  pripomína, že v dohode sa stanovujú osobitné opatrenia na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov) a na podporu udržateľného a zodpovedného odvetvia rybolovu vrátane akvakultúry; v tejto súvislosti uznáva záväzok Vietnamu riešiť NNN rybolov tým, že požiadal o plné členstvo v Komisii pre rybolov v západnom a strednom Tichom oceáne (WCPFC), tým, že sa stal oficiálnym členom Dohody o opatreniach prístavných štátov, tým, že v roku 2017 prijal revidovaný zákon o rybolove, ktorý zohľadňuje medzinárodné a regionálne povinnosti, dohody a odporúčania Komisie a tým, že vykonáva národný akčný plán boja proti NNN rybolovu;

31.  uznáva však obrovské výzvy, ktorým stále čelia vietnamské orgány, pokiaľ ide o nadmernú kapacitu výrazne fragmentovanej rybárskej flotily v krajine a nadmerné využívanie morských zdrojov, pričom berie na vedomie žltú kartu, ktorá bola Vietnamu udelená, ako aj opatrenia, ktoré sa už prijali na zlepšenie tejto situácie; vyzýva na ďalšie opatrenia v súlade so zisteniami hodnotiacej misie z novembra 2019 a na nepretržité monitorovanie a dôsledné kontroly, pokiaľ ide o úsilie Vietnamu zabezpečiť, aby krajina naďalej dosahovala pokrok v boji proti NNN rybolovu a aby zaručila úplnú vysledovateľnosť produktov rybolovu prichádzajúcich na trh Únie s cieľom vylúčiť nezákonný dovoz; pripomína, že zrušenie žltej karty musí byť podmienené úplným a účinným vykonávaním všetkých odporúčaní, ktoré EÚ vydala v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby v budúcich dohodách stanovila ochranné opatrenia pre produkty rybolovu, ako napríklad možnosť pozastaviť preferenčné clá, kým nebude zrušená žltá karta v súvislosti s NNN rybolovom;

32.  uznáva záväzok Vietnamu riešiť nezákonnú ťažbu dreva a odlesňovanie prostredníctvom uzatvorenia dobrovoľnej dohody o partnerstve s EÚ o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (DDP/FLEGT); konštatuje, že táto dohoda nadobudla platnosť 1. júna 2019 a stanovuje záväzné povinnosti náležitej starostlivosti pre dovozcov; víta otvorenú a konštruktívnu účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán vo Vietname na tomto procese;

33.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité účinne vykonávať všetky ustanovenia a kapitoly dohody, od prístupu na trh po udržateľný rozvoj a presadzovanie všetkých záväzkov; domnieva sa, že všetky ustanovenia o obchode a udržateľnom rozvoji by sa mali chápať ako stanovenie právnych povinností v medzinárodnom práve a v dohode o voľnom obchode; v tejto súvislosti poukazuje na novú pozíciu hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorý bude pracovať priamo pod vedením komisára pre obchod, a na záväzok parlamentného výboru pre medzinárodný obchod prevziať aktívnu úlohu pri monitorovaní vykonávania záväzkov týkajúcich sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom; ďalej zdôrazňuje, že európske spoločnosti, najmä MSP, by sa mali nabádať, aby v plnej miere využívali výhody vyplývajúce z dohody, a že každá prekážka vykonávania by sa mala okamžite odstrániť;

34.  zdôrazňuje, že nadobudnutie platnosti dohody vytvorí podmienky pre rozsiahlu a plodnú spoluprácu medzi oboma stranami s cieľom účinne vykonávať ustanovenia o udržateľnom rozvoji, ktoré by mohli priniesť zlepšenie politickej situácie a situácie v oblasti ľudských práv v krajine; zdôrazňuje, že riadne vykonávanie dohody o voľnom obchode môže priniesť pokrok Vietnamu v dodržiavaní európskych noriem v oblasti životného prostredia, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a sociálnej zodpovednosti podnikov; v tejto súvislosti víta záväzok Vietnamu predložiť svoj národný plán vykonávania na dosiahnutie súladu s ustanoveniami dohody o voľnom obchode;

35.  pripomína predchádzajúce skúsenosti, ktoré ukazujú, že správne vykonávanie dohôd o voľnom obchode a prítomnosť spoločností EÚ na mieste môžu viesť k zlepšeniam situácie v oblasti ľudských práv, sociálnej zodpovednosti podnikov a environmentálnych noriem; žiada spoločnosti EÚ, aby naďalej zohrávali významnú úlohu pri zbližovaní noriem a osvedčených postupov s cieľom vytvoriť vo Vietname prostredníctvom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom čo najvhodnejšie a najudržateľnejšie podnikateľské prostredie;

36.  požaduje detailné a dôkladné monitorovanie dohody a záväzky na zabezpečenie toho, že s naším obchodným partnerom sa rýchle budú riešiť nedostatky; žiada EÚ, aby podporila potrebné opatrenia na budovanie kapacít a aby poskytla osobitnú technickú podporu s cieľom pomôcť Vietnamu plniť jeho záväzky prostredníctvom projektov a odborných znalostí, najmä v spojitosti s ustanoveniami v oblasti životného prostredia a práce; pripomína Komisii jej povinnosť podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom;

37.  zdôrazňuje, že zapojenie nezávislej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do monitorovania vykonávania dohody je rozhodujúce, a žiada, aby sa po nadobudnutí platnosti dohody pripravili a urýchlene vytvorili domáce poradné skupiny a aby boli v rámci týchto skupín široko a vyvážene zastúpené nezávislé, slobodné a rôznorodé organizácie občianskej spoločnosti vrátane nezávislých vietnamských organizácií z odvetvia práce a životného prostredia, ako aj obhajcovia ľudských práv; podporuje úsilie organizácií občianskej spoločnosti vo Vietname o vypracovanie príslušných návrhov a podporí aj úsilie o budovanie kapacít;

38.  pripomína, že vzťah medzi EÚ a Vietnamom je založený na dohode o partnerstve a spolupráci (ďalej len „DPS“), ktorá zahŕňa aj iné ako hospodárske oblasti vrátane politického dialógu, ľudských práv, vzdelávania, vedy a techniky, spravodlivosti a azylu a migrácie;

39.  uznáva inštitucionálne a právne prepojenie medzi dohodou o voľnom obchode a dohodou o partnerstve a spolupráci, ktorým sa zabezpečuje, že ľudské práva sú v jadre vzťahov medzi EÚ a Vietnamom; zdôrazňuje význam skutočne pozitívnych trendov v oblasti ľudských práv pre rýchlu ratifikáciu tejto dohody a vyzýva vietnamské orgány, aby ako signál svojho záväzku prijali konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie; pripomína svoju požiadavku z 15. novembra 2018, najmä pokiaľ ide o reformu trestnoprávnych predpisov, trest smrti, politických väzňov a základné slobody; naliehavo vyzýva zmluvné strany, aby v plnej miere využívali dohody s cieľom zlepšiť naliehavú situáciu v oblasti ľudských práv vo Vietname, a zdôrazňuje význam ambiciózneho dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom; poukazuje na to, že článok 1 DPS obsahuje štandardnú doložku o ľudských právach, na základe ktorej sa môžu aktivovať primerané opatrenia a ako krajné riešenie aj bezodkladné pozastavenie platnosti DPS, a teda aj dohody o voľnom obchode, alebo jej častí;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevykonala komplexné posúdenie vplyvu dohody o voľnom obchode na ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby takéto posúdenie vypracovala; žiada Komisiu, aby systematicky začleňovala ľudské práva do svojich posúdení vplyvu, keď sa budú vypracúvať, a to aj pokiaľ ide o obchodné dohody, ktoré majú významný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv; poukazuje na to, že Komisia sa tiež zaviazala vykonať hodnotenie ex post týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu;

41.  vyzýva EÚ a Vietnam, aby vytvorili nezávislý mechanizmus na monitorovanie oblasti ľudských práv a nezávislý mechanizmus podávania sťažností, ktorý by dotknutým občanom a miestnym zainteresovaným stranám poskytol účinný prostriedok nápravy a nástroj na riešenie potenciálneho negatívneho vplyvu dohody o voľnom obchode na ľudské práva, a to najmä uplatňovaním mechanizmu urovnávania sporov medzi štátmi na kapitolu o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

42.  vyjadruje obavy v súvislosti s vykonávaním nového zákona o kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o požiadavky na lokalizáciu a zverejňovanie informácií, online dohľad a kontrolu a opatrenia na ochranu osobných údajov, ktoré nie sú zlučiteľné s programom EÚ v oblasti obchodu založeného na hodnotách a liberalizácii; víta ochotu zapojiť sa do intenzívneho dialógu vrátane záväzku predsedníčky Národného zhromaždenia Vietnamu zahrnúť do diskusie a rokovaní o vykonávacích vyhláškach oba parlamenty; ďalej vyzýva vietnamské orgány, aby prijali konkrétne opatrenia, a v tejto súvislosti víta pomoc EÚ;

43.  pripomína, že v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“; víta skutočnosť, že Vietnam aj EÚ podpísali vyhlásenie WTO z Buenos Aires o ženách a obchode a vyzýva zmluvné strany, aby posilnili záväzky v oblasti rodových otázok a obchodu v tejto dohode; žiada o zlepšenie podmienok žien, aby mali z tejto dohody úžitok, a to aj prostredníctvom budovania kapacít pre ženy v práci a v podnikaní, podpory zastúpenia žien v procese rozhodovania a zodpovedných funkciách a zlepšenia prístupu žien k vede, technológiám a inováciám, ako aj ich účasti a vedenia v týchto odvetviach; pripomína záväzok Komisie zahrnúť kapitoly o rodovom hľadisku do budúcich obchodných dohôd EÚ vrátane tých, ktoré sa dosiahli po uzavretí tejto dohody; vyzýva EÚ a Vietnam, aby sa zaviazali zhodnotiť vykonávanie dohody a zahrnúť do svojho budúceho preskúmania osobitnú kapitolu o rodových otázkach a obchode;

44.  požaduje okamžité prepustenie všetkých politických väzňov a členov občianskej spoločnosti, napríklad blogerov alebo nezávislých odborárov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní alebo odsúdení, najmä tých, ktorí sú uvedení v uzneseniach Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 a z 15. novembra 2018;

45.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby formálne informovali Európsky parlament o záväzku Vietnamu pokročiť v sérii otázok týkajúcich sa ľudských práv, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015(11);

46.  zdôrazňuje, že dohoda už podporila zmeny v mnohých oblastiach prostredníctvom dialógu, a vníma ju ako základ pre ďalšie zlepšenia v prospech ľudí prostredníctvom dialógu;

47.  víta dohodu, ktorou vznikne viac voľných a spravodlivých obchodných príležitostí medzi EÚ a Vietnamom; považuje súhlas, ktorý udelil Európsky parlament, za odôvodnený, keďže Vietnam prijíma kroky na zlepšenie situácie v oblasti občianskych a pracovných práv tak, aby pokročil v zmysle svojich záväzkov;

48.   vyzýva Radu, aby urýchlene prijala dohodu; 

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Vietnamskej socialistickej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 329, 3.12.2016, s. 8.
(2) Stanovisko Súdneho dvora zo 16. mája 2017, 2/15, ECLI:EÚ:C: 2017:376.
(3) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.
(4) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 122.
(5) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 73.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2018)0459.
(7) https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/64308
(8) Pozri: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2019/february/tradoc_157686.pdf
(9) Prijaté texty, P9_TA(2020)0026.
(10) Vývoz EÚ do Vietnamu: 65 % ciel zanikne hneď po nadobudnutí platnosti DVO a zvyšok sa má rušiť počas obdobia 10 rokov (napríklad v záujme ochrany vietnamského automobilového priemyslu pred európskou konkurenciou zostanú clá na automobily v platnosti počas celých 10 rokov); Vývoz z Vietnamu do EÚ: 71 % ciel zanikne po nadobudnutí platnosti DVO, zvyšok sa má postupne rušiť počas obdobia siedmich rokov.
(11) Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Únie (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 141).


Dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Vietnamom ***
PDF 121kWORD 41k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Únie (05931/2019 – C9-0020/2019 – 2018/0358(NLE))
P9_TA(2020)0028A9-0002/2020

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05931/2019),

–  so zreteľom na návrh Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (05932/2019),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C9-0020/2019),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 12. februára 2020(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 1 a 4 a článok 114 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0002/2020),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.

(1) Prijaté texty z tohto dňa, P9_TA(2020)0029.


Dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Vietnamom (uznesenie)
PDF 148kWORD 51k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o ochrane investícií medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Európskej únie (05931/2019 – C9-0020/2019 – 2018/0358M(NLE))
P9_TA(2020)0029A9-0014/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05931/2019),

–  so zreteľom na návrh Dohody o ochrane investícií medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (05932/2019),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (C9-0020/2019),

–  so zreteľom na smernice na rokovania z 23. apríla 2007 o dohode o voľnom obchode s členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktoré boli v októbri 2013 doplnené o ochranu investícií,

–  so zreteľom na rozhodnutie z 22. decembra 2009 viesť dvojstranné rokovania o dohodách o voľnom obchode s jednotlivými členskými štátmi združenia ASEAN,

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Bruseli 27. júna 2012 a nadobudla platnosť v októbri 2016(1),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie zo 16. mája 2017 v konaní 2/15(5) podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ, ktoré si vyžiadala Európska komisia 10. júla 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o Vietname(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2017 o slobode prejavu vo Vietname, najmä o prípade Nguyena Vana Hou(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o Vietname, najmä o situácii politických väzňov(8),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskeho ombudsmana z 26. februára 2016 vo veci 1409/2014/MHZ, v súvislosti s tým, že Európska komisia nevykonala predchádzajúce hodnotenie vplyvu DVO medzi EÚ a Vietnamom na oblasť ľudských práv(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2018 o príspevku EÚ k záväznému nástroju OSN pre činnosť nadnárodných spoločností a iných podnikov s nadnárodnou povahou so zreteľom na ľudské práva(10),

–  so zreteľom na pravidlá Komisie Organizácie Spojených národov pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy(11),

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej hlavu V o vonkajšej činnosti Únie,

–  so zreteľom na závery Rady o detskej práci z 20. júna 2016, v ktorých sa Komisia vyzýva, aby pokračovala v skúmaní spôsobov účinnejšieho využívania obchodných nástrojov Európskej únie, vrátane dohôd o voľnom obchode, s cieľom bojovať proti detskej práci;

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o podnikaní a ľudských právach, v ktorých sa uvádza, že „EÚ uznáva, že dodržiavanie ľudských práv zo strany podnikov a jeho začlenenie do ich činnosti a hodnotových a dodávateľských reťazcov je nevyhnutné pre trvalo udržateľný rozvoj a plnenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja“ a že „všetky partnerstvá na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja by sa mali zakladať na dodržiavaní ľudských práv a zodpovednom správaní podnikov“, a ktoré nabádali podniky EÚ, aby „zaviedli mechanizmy riešenia sťažností na operačnej úrovni, prípadne vytvorili spoločné iniciatívy medzi spoločnosťami zamerané na riešenie sťažností“,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na piatu časť, hlavy I, II a V tejto zmluvy, konkrétne článok 207, v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bodom v),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. februára 2020(12) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0014/2020),

A.  keďže EÚ je hlavným príjemcom a zdrojom priamych zahraničných investícií na celom svete;

B.  keďže EÚ je medzi 80 priamymi zahraničnými investormi vo Vietname na piatom mieste;

C.  keďže Vietnam má dynamické hospodárstvo s najrýchlejšie rastúcou strednou triedou spomedzi krajín združenia ASEAN, ako aj mladú, dynamickú pracovnú silu, vysokú mieru gramotnosti, vysokú úroveň vzdelania, pomerne nízke mzdy, dobré dopravné spojenia a centrálnu polohu v rámci združenia ASEAN;

D.  keďže infraštruktúra a investičné potreby Vietnamu sú výrazne vyššie ako práve dostupná suma verejných financií;

E.  keďže Vietnam v roku 2017 prijal PZI v hodnote 8 % svojho HDP, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s ekonomikami podobnej veľkosti v regióne;

F.  oceňuje, že obchodné, podnikateľské a investičné prostredie vo Vietname sa za niekoľko posledných desaťročí výrazne zlepšilo;

G.  keďže v súčasnosti je v platnosti viac ako 3 000 medzinárodných investičných dohôd a členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami približne 1 400 z nich;

H.  keďže po Dohode o ochrane investícií medzi EÚ a Singapurom je toto druhá samostatná dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a treťou krajinou po rokovaniach európskych inštitúcií o novej štruktúre dohôd o voľnom obchode EÚ na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) 2/15 zo 16. mája 2017, ktorá v budúcnosti poslúži ako referenčný bod pre jednanie EÚ s obchodnými partnermi;

I.  keďže dohoda nahradí existujúce bilaterálne investičné zmluvy medzi 21 členskými štátmi EÚ a Vietnamom, ktoré neobsahovali nový prístup EÚ k ochrane investícií a mechanizmus jej presadzovania, verejný systém investičných súdov (ICS);

J.  keďže systém investičných súdov (ICS) bol začlenený do už sfinalizovanej dohody CETA, ktorú Európsky parlament ratifikoval 15. februára 2017, pričom sa očakáva jej ratifikácia viacerými členskými štátmi, a tak nahrádza systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom;

K.  keďže Súdny dvor EÚ 30. apríla 2019 rozhodol, že mechanizmus riešenia sporov medzi investormi a štátmi stanovený v dohode CETA je v súlade s právom EÚ(13);

L.  keďže strany dohody sa zaviazali, že zriadia mnohostranný investičný súd, a Európsky parlament túto iniciatívu dôrazne a trvalo podporuje;

M.  keďže 20. marca 2018 Rada prijala smernice na rokovania, ktorými poverila Komisiu, aby v mene EÚ rokovala o dohovore o zriadení mnohostranného súdu pre urovnávanie investičných sporov; keďže tieto smernice na rokovania boli zverejnené;

1.  víta nový prístup EÚ k ochrane investícií a príslušný mechanizmus presadzovania (systém investičných súdov), ktorý zreformoval systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom a zvyšuje kvalitu individuálnych prístupov bilaterálnych investičných zmlúv uzatvorených členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že systém investičných súdov (ICS) predstavuje moderný, inovačný a reformovaný mechanizmus na riešenie investičných sporov, pokiaľ ide o procesné nedostatky urovnávania sporov medzi investorom a štátom; ďalej poznamenáva, že ide o výraznú zmenu úrovne hmotnoprávnej ochrany investorov a spôsobu riešenia sporov medzi investormi a štátom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah uplatňovania iba nepatrne presahuje úroveň obyčajnej nediskriminácie medzi zahraničnými a domácimi investormi; pripomína, že zriadenie nezávislého mnohostranného investičného súdu by poskytlo väčšiu právnu istotu všetkým stranám; víta silnú podporu multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách zo strany Vietnamu;

2.  konštatuje, že dohoda zabezpečí vysokú úroveň ochrany investícií a právnej istoty pri súčasnej ochrane práva zmluvných strán na reguláciu a presadzovanie legitímnych cieľov verejnej politiky, ako je verejné zdravie, verejné služby a ochrana životného prostredia; zdôrazňuje, že dohoda zabezpečí aj transparentnosť a zodpovednosť; žiada Komisiu, aby viac zohľadňovala boj proti zmene klímy a dodržiavanie Parížskej dohody tým, že bude chrániť právo strán na reguláciu tak ako v dohode CETA; trvá na pravidelnom monitorovaní a podávaní správ Európskemu parlamentu o uplatňovaní tohto ustanovenia európskymi investormi;

3.  zdôrazňuje, že dohoda zaručuje investorom z EÚ vo Vietname spravodlivé a nestranné zaobchádzanie, čo predstavuje vyšší štandard ochrany, než poskytuje vnútroštátna prax; konštatuje, že dohoda náležite chráni investorov z EÚ pred nezákonným vyvlastnením; nazdáva sa, že by to malo byť spojené so zodpovednosťou investorov uplatňovať náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o udržateľné obchodné praktiky v súlade s ľudskými právami a medzinárodnými dohovormi o práci, ako aj environmentálnymi normami;

4.  zdôrazňuje, že hospodársky rozvoj a multilateralizmus sú dôležitými nástrojmi na zlepšenie života ľudí; poukazuje na to, že jedným z cieľov dohody o ochrane investícií (DOI) je posilniť hospodárske, obchodné a investičné vzťahy medzi EÚ a Vietnamom v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja a podporovať obchod a investície v plnom súlade s ľudskými právami a normami a dohodami v oblasti životného prostredia a práce;

5.  pripomína, že Vietnam je rozvojovou krajinou; zdôrazňuje, že s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ č. 1 týkajúci sa odstraňovania chudoby, cieľ č. 8 týkajúci sa dôstojnej práce a cieľ č. 10 týkajúci sa zmiernenia nerovností, musia investície prispievať k tvorbe kvalitných pracovných miest, podporovať miestne hospodárstvo a riadne dodržiavať domáce právne predpisy vrátane daňových požiadaviek;

6.  pripomína, že v rámci ICS sa plánuje zriadenie stáleho investičného súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, ktorých členovia budú musieť mať porovnateľnú kvalifikáciu ako sudcovia Medzinárodného súdneho dvora a budú musieť preukázať odbornú znalosť nielen obchodného práva, ale aj medzinárodného práva verejného a spĺňať prísne pravidlá nezávislosti, nestrannosti, bezúhonnosti a etického správania v podobe záväzného kódexu správania na predchádzanie priamym alebo nepriamym konfliktom záujmov; zdôrazňuje, že podľa Európskeho súdneho dvora je ICS v plnom súlade s právom EÚ tak, ako uviedol vo svojom stanovisku č. 1/17;

7.  víta pravidlá transparentnosti, ktoré platia pre konania na súdoch a obsahujú ustanovenia zaručujúce verejnú dostupnosť spisu, vstup na pojednávania pre verejnosť a možnosť pre účastníkov predkladať návrhy; domnieva sa, že zvýšená transparentnosť pomôže vzbudiť dôveru verejnosti v systém a zároveň zabezpečiť, aby investičné súdy skutočne prejednali všetky aspekty ľudských práv a udržateľného rozvoja; okrem toho víta zrozumiteľnosť dôvodov, na základe ktorých môže investor podať žalobu, čím sa zabezpečuje väčšia transparentnosť a spravodlivosť procesu;

8.  zdôrazňuje, že ku konaniu ICS môžu informáciami v duchu amicus curiae prispievať tretie strany, ako sú odborové a environmentálne organizácie;

9.  zdôrazňuje, že nebude možné taktizovanie pri výbere súdu (tzv. forum shopping) a že sa bude predchádzať tomu, aby sa viedli viacnásobné a paralelné konania;

10.  pripomína, že v čase svojho uzavretia predstavuje dohoda zlepšenie z hľadiska ustanovení o ochrane investícií oproti dohode CETA, keďže obsahuje ustanovenia o povinnostiach bývalých sudcov, kódexe správania na predchádzanie konfliktom záujmov a plne funkčnom odvolacom súde;

11.  je presvedčený, že zriadenie odvolacieho súdu by mohlo zlepšiť kvalitu a konzistentnosť rozhodnutí v porovnaní so súčasnou situáciou;

12.  konštatuje, že dohoda o ochrane investícií medzi EÚ a Vietnamom (EVIPA) neobsahuje samostatnú kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, keďže táto kapitola sa vzťahuje na vstup na investičný trh na základe dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom (EUVFTA); zdôrazňuje, že dohoda EVIPA obsahuje aj ustanovenie, ktorým sa vytvára inštitucionálne a právne prepojenie s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci, a že jej preambula obsahuje osobitné odkazy na hodnoty a zásady obchodu a udržateľného rozvoja zakotvené v dohode EUVFTA a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a tak zabezpečuje, že sú ľudské práva zásadnou témou vzájomných vzťahov medzi EÚ a Vietnamom; zdôrazňuje, že zmluvné strany a investori musia dodržiavať všetky príslušné medzinárodné normy a záväzky v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje zodpovednosť investorov, ako sa uvádza v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky a hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; okrem toho poukazuje na to, že ustanovenia dohôd EVIPA a EUVFTA sa musia vykonávať komplementárne, najmä pokiaľ ide o ľudské, environmentálne a sociálne práva a udržateľný rozvoj, ak sú uplatňované v rámci práva zmluvných strán na reguláciu; okrem toho zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súlad s cieľmi rozvojovej spolupráce podľa článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

13.  zdôrazňuje význam skutočne pozitívnych trendov v oblasti ľudských práv pre rýchlu ratifikáciu tejto dohody a vyzýva vietnamské orgány, aby ako signál svojho záväzku uviedli konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie; pripomína svoje požiadavky týkajúce sa reformy trestnoprávnych predpisov, trestu smrti, politických väzňov a základných slobôd; naliehavo vyzýva zmluvné strany, aby v plnej miere využívali dohody s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vo Vietname, a zdôrazňuje význam ambiciózneho dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom; poukazuje na to, že článok 1 Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci obsahuje štandardnú doložku o ľudských právach, na základe ktorej sa môžu aktivovať primerané opatrenia a ako krajné riešenie aj okamžité pozastavenie platnosti tejto dohody, a teda v širšom zmysle aj Dohody o ochrane investícií, alebo jej častí;

14.  opakuje, že článok 35 Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci a článok 13 dohody o voľnom obchode v spojení so systémom pravidelného hodnotenia poskytujú nástroje na riešenie otázok v oblasti ľudských práv súvisiacich s vykonávaním dohody o ochrane investícií, ale musí ich sprevádzať kontrola zo strany EÚ a jej členských štátov a nezávislý mechanizmus monitorovania a podávania sťažností, ktorý poskytuje dotknutým občanom a zainteresovaným stranám účinné prostriedky nápravy a nástroj na riešenie potenciálnych negatívnych vplyvov na ľudské práva;

15.  vyjadruje obavy v súvislosti s vykonávaním nového zákona o kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o požiadavky na lokalizáciu a zverejňovanie informácií, online dohľad a kontrolu a opatrenia na ochranu osobných údajov, ktoré nie sú zlučiteľné s programom EÚ v oblasti obchodu založeného na hodnotách a liberalizácii; víta ochotu zapojiť sa do intenzívneho dialógu vrátane záväzku predsedníčky Národného zhromaždenia Vietnamu zahrnúť do diskusie a rokovaní o vykonávacích vyhláškach oba parlamenty; vyzýva vietnamské orgány, aby prijali konkrétne opatrenia, a v tejto súvislosti víta pomoc EÚ;

16.  pripomína, že v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“; víta skutočnosť, že Vietnam aj EÚ podpísali vyhlásenie WTO z Buenos Aires o ženách a obchode a vyzýva zmluvné strany, aby posilnili ich záväzky v oblasti rodových otázok a obchodu v tejto dohode; žiada o zlepšenie podmienok žien, aby mali z tejto dohody úžitok, a to aj prostredníctvom budovania kapacít pre ženy v práci a v podnikaní, podpory zastúpenia žien v procese rozhodovania a zodpovedných funkciách a zlepšenia prístupu žien k vede, technológiám a inováciám, ako aj ich účasti a vedenia v týchto odvetviach;

17.  vyzýva EÚ a Vietnam, aby spolupracovali s cieľom vypracovať akčný plán na boj proti detskej práci vrátane potrebného rámca pre podniky;

18.  víta rozhodnutie Rady zverejniť smernice na rokovanie z 20. marca 2018 o mnohostrannom investičnom súde a vyzýva Radu, aby zverejnila všetky predchádzajúce smernice na rokovania o obchodných a investičných dohodách;

19.  zdôrazňuje skutočnosť, že táto dohoda nahradí súčasných 21 bilaterálnych investičných zmlúv uzatvorených medzi členskými štátmi EÚ a Vietnamom; domnieva sa, že to predstavuje dôležitý krok k zvýšeniu legitímnosti a akceptácie režimu medzinárodných investícií;

20.  odporúča Komisii, aby prijala sprievodné opatrenia pre malé a stredné podniky (MSP), a tak zabezpečila transparentnosť a prístupnosť dohody; odporúča Komisii, aby pokračovala v práci na lepšom sprístupnení systému investičných súdov pre MSP; vyzdvihuje potenciál rastu a podstatné výhody, ku ktorým takto získajú prístup malé a stredné európske podniky, ktoré sú životne dôležité pre európsku prosperitu a inovácie;

21.  zdôrazňuje význam, ktorý by dohoda o ochrane investícií mohla mať pri zvyšovaní životnej úrovne, podpore prosperity a stability, presadzovaní zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, trvalo udržateľného rozvoja a dodržiavania ľudských práv vo Vietname, ako aj skutočnosť, že táto dohoda zároveň umožňuje EÚ presadzovať ciele v oblasti mieru a stability v regióne; zdôrazňuje, že jednoznačné presadzovanie týchto všeobecných hodnôt je podmienečnou časťou každej dohody medzi EÚ a tretím štátom;

22.  domnieva sa, že schválenie tejto dohody poskytne masívnu ochranu investorom a ich investíciám na oboch stranách a vládam zároveň zaručí právo na reguláciu a vytvorí sa viac príležitostí pre slobodný a spravodlivý obchod medzi EÚ a Vietnamom; vyzýva členské štáty, aby dohodu urýchlene ratifikovali s cieľom zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany mohli čo najskôr využívať výhody dohody so zreteľom na snahu Vietnamu zlepšiť situáciu v oblasti občianskych a pracovných práv v súlade so svojimi záväzkami;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Vietnamskej socialistickej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 329, 3.12.2016, s. 8.
(2) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 34.
(3) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 40.
(4) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 30.
(5) Stanovisko Súdneho dvora zo 16. mája 2017, 2/15, ECLI:EÚ:C: 2017:376
(6) Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 122.
(7) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 73.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2018)0459.
(9) https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/en/64308
(10) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 36.
(11) https://www.uncitral.org/pdf/english/texts/arbitration/rules-on-transparency/Rules-on-Transparency-E.pdf
(12) Prijaté texty, P9_TA(2020)0028.
(13) Stanovisko Súdneho dvora z 30. apríla 2019, 1/17.


Námietka k vykonávaciemu aktu: olovo a jeho zlúčeniny
PDF 158kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o nariadení Komisie, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo a jeho zlúčeniny (D063675/03 – 2019/2949(RPS))
P9_TA(2020)0030B9-0089/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o olovo a jeho zlúčeniny (D063675/03),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (ďalej len „nariadenie REACH“)(1), a najmä na jeho článok 68 ods. 1,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 Dobrý život v rámci možností našej planéty(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2001 o zelenej knihe Komisie o environmentálnych otázkach PVC(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie XXX, ktorým sa udeľuje povolenie na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o vykonávaní balíka opatrení pre obehové hospodárstvo: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore(7),

–  so zreteľom na rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019 vo veci T‑837/16(8),

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(9),

–  so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 a ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže cieľom návrhu nariadenia Komisie je obmedziť úroveň olova, ak sa používa ako stabilizátor v polyméroch alebo kopolyméroch vinylchloridu (ďalej len „PVC“);

B.  keďže olovo je toxická látka, ktorá môže spôsobiť vážne účinky na zdravie vrátane nezvratných neurologických poškodení, a to aj pri nízkych dávkach(10); keďže neexistuje žiadna bezpečná úroveň pre olovo(11),(12); keďže olovo je tiež škodlivé pre životné prostredie: je veľmi jedovaté pre vodné organizmy(13) a pretrváva v životnom prostredí(14);

C.  keďže problém používania olova ako stabilizátora PVC už Komisia uviedla vo svojej zelenej knihe z 26. júla 2000 o environmentálnych otázkach PVC(15);

D.  keďže Komisia vo svojej zelenej knihe uviedla, že súhlasí so znížením používania olova ako stabilizátora výrobkov z PVC, a navrhla niekoľko opatrení vrátane legislatívneho postupného vyraďovania, ale nakoniec súhlasila s dobrovoľným záväzkom odvetvia PVC zastaviť používanie olova ako stabilizátora PVC do roku 2015(16);

E.  keďže tento prístup bol v rozpore s pozíciou Európskeho parlamentu, ktorý v reakcii na zelenú knihu vyzval Komisiu, aby zakázala všetko používanie olova ako stabilizátora PVC(17);

F.  keďže postup Komisie v tom čase, teda nečinnosť, znamenal, že počas obdobia od roku 2000 do roku 2015 boli vyrobené milióny ton PVC stabilizované niekoľkými stotisícami ton olova(18); keďže z výrobkov z PVC vyrobených z takéhoto PVC, ktoré obsahuje olovo, sa postupne stáva odpad;

G.  keďže po splnení dobrovoľného záväzku odvetvia PVC v roku 2015 si Komisia uvedomila, že olovo sa naďalej používa v dovážaných výrobkoch z PVC; keďže Komisia preto požiadala Európsku chemickú agentúru (ďalej len „agentúru“), aby vypracovala správu o obmedzení podľa prílohy XV;

H.  keďže primárny význam obmedzenia pre dovážané výrobky z PVC potvrdila agentúra, ktorá uvádza, že „keďže už európske odvetvie PVC už iniciovalo postupné ukončenie používania zlúčenín olova ako stabilizátorov PVC, približne 90 % odhadovaných emisií olova možno pripísať výrobkom z PVC, ktoré boli dovezené do EÚ v roku 2016“(19);

I.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa navrhuje obmedziť používanie a prítomnosť olova a jeho zlúčenín vo výrobkoch z PVC, pričom maximálny limit koncentrácie olova sa stanovuje na 0,1 % hmotnosti PVC materiálu(20);

J.  keďže toto sa zakladá na závere, že riziko pre ľudí spôsobené stabilizátormi obsahujúcimi olovo vo výrobkoch z PVC v Únii nie je primerane kontrolované(21); keďže nebezpečnosť pre životné prostredie sa nepoužila na charakterizáciu rizika olova v súvislosti s návrhom na obmedzenie rizika(22);

K.  keďže táto hranica bola uplatnená na základe týchto dôvodov: „Vzhľadom na to, že zlúčeniny olova nedokážu účinne stabilizovať PVC v koncentráciách nižších ako približne 0,5 % hmotnosti, limit koncentrácie 0,1 %, ktorý navrhuje agentúra, by mal zabezpečiť, aby sa v Únii už nemohlo využívať úmyselné pridávanie zlúčenín olova ako stabilizátorov počas zmiešavania PVC v Únii“(23);

L.  keďže je dôležité uvedomiť si, že prahová hodnota 0,1 % nepredstavuje bezpečnú úroveň, ale skôr administratívnu úroveň, ktorá je stanovená tak, aby sa úplne zabránilo používaniu olova ako stabilizátora v PVC;

M.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa stanovujú dve výnimky pre regenerované PVC materiály na 15 rokov: jedna umožňuje koncentráciu olova až do 2 % hmotnosti v pevnom PVC(24) a druhá umožňuje koncentráciu olova až do 1 % hmotnosti v pružnom/mäkkom PVC(25);

N.  keďže koncentrácie olova 1 % alebo 2 % hmotnosti určite nezodpovedajú bezpečnej úrovni, ale sú stanovené s cieľom umožniť výrobnému odvetviu, aby naďalej optimalizovalo svoje finančné zisky z recyklácie odpadového PVC s obsahom olova(26);

O.  keďže takéto výnimky zachovávajú používanie nebezpečnej látky cez výrobky vyrobené z recyklovaného PVC, a to napriek tomu, že Komisia výslovne uznáva dostupnosť alternatív(27);

P.  keďže takéto výnimky sú v rozpore s dlhodobou pozíciou Európskeho parlamentu, ktorú potvrdil v mnohých uzneseniach, najnovšie 15. januára 2020; keďže Európsky parlament už v roku 2001 osobitne zdôraznil, že „recyklácia PVC nesmie zachovávať problém ťažkých kovov“(28); keďže Európsky parlament zdôraznil vo svojom uznesení z 9. júla 2015 o efektívnom využívaní zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu, že recyklácia by nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok(29); keďže Európsky parlament konal v roku 2015 tým, že namietal proti schváleniu DEHP, ďalšej nebezpečnej látky, pre recykláciu PVC(30); keďže Európsky parlament opäť, v roku 2018, zdôraznil, že „v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva má prevencia prednosť pred recykláciou, a recyklácia by preto nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok, ktoré sú dedičstvom z minulosti“(31); keďže Európsky parlament 15. januára 2020 vo svojom uznesení o európskom ekologickom dohovore výslovne uviedol, že zakázané látky „by sa recykláciou nemali opätovne dostávať na trh EÚ v spotrebiteľských výrobkoch“;

Q.  keďže návrh nariadenia Komisie odôvodňuje výnimky pre recyklované PVC tvrdením, že „alternatívou recyklácie týchto výrobkov, t. j. likvidáciou odpadu z PVC skládkovaním a spaľovaním, by sa zvýšili emisie do životného prostredia a neznížili by sa riziká“(32);

R.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa nezohľadňuje, že recyklácia v skutočnosti nie je alternatívou k skládkovaniu alebo spaľovaniu, keďže recyklácia PVC nemôže pokračovať do nekonečna, a teda len odkladá konečnú likvidáciu PVC s obsahom olova a zodpovedajúce emisie, pričom zároveň vytvára ďalšie emisie počas recyklácie a následnej fázy používania;

S.  keďže návrh nariadenia Komisie by na jednej strane obmedzil dovoz približne 1 000 až 4 000 ton olova v dovážaných výrobkoch z PVC a zároveň by umožnil (opäť) uviesť na trh približne 2 500 až 10 000 ton olova za rok prostredníctvom recyklovaného PVC(33);

T.  keďže inými slovami, návrhom nariadenia Komisie by sa obmedzil dovoz olova vo výrobkoch z PVC, a zároveň oslabil účinok tohto obmedzenia opätovným uvádzaním na trh dvojnásobného množstva olova cez výrobky z recyklovaného PVC s obsahom olova;

U.  keďže výnimky týkajúce sa recyklovaného PVC v návrhu nariadenia Komisie sú v rozpore s primárnym cieľom nariadenia REACH, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia(34);

V.  keďže takéto výnimky tiež porušujú záväzky podľa siedmeho environmentálneho akčného programu, ktorý výslovne žiada vypracovanie cyklov netoxických materiálov, aby sa recyklovaný odpad mohol využívať ako významný spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu(35);

W.  keďže takéto výnimky by viedli k trhu s dvoma úrovňami kvality, t. j. s výrobkami vyrobenými z čistého PVC bez olova na jednej strane a s výrobkami z recyklovaného PVC, ktoré obsahujú významné množstvá olova na strane druhej; keďže takáto tolerancia olova vo výrobkoch vyrobených z recyklovaného PVC diskredituje recyklovanie výrobkov;

X.  keďže nie je vhodné odložiť problémy environmentálne vhodného nakladania s odpadom z PVC obsahujúcim olovo do budúcnosti, a už vôbec nie riedením olova do ďalšej generácie výrobkov;

Y.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa výnimky pre recyklovaný PVC obmedzujú na určité použitia a zavádza sa požiadavka na uzatvorenie olova vo vrstve novo vyrobeného PVC v prípade podskupiny dotknutých výrobkov s päťročným oneskorením pre pružné PVC;

Z.  keďže obmedzenie výnimiek nerieši emisie olova počas konečného zneškodnenia odpadu, ktoré predstavuje 95 % emisií;

AA.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa okrem toho vyžaduje, aby výrobky z PVC, ktoré obsahujú recyklovaný PVC, boli označené slovami „obsahuje recyklovaný PVC“; keďže výbor agentúry pre hodnotenie rizík (RAC) uviedol, že takéto označenie „samo osebe nestačí na rozlišovanie medzi recyklovanými materiálmi bez olova a recyklovanými materiálmi obsahujúcimi olovo“(36);

AB.  keďže takéto označenie je v skutočnosti zavádzajúce, pretože recyklovaný obsah sa obvykle považuje za pozitívnu vec, zatiaľ čo v tomto prípade v skutočnosti znamená, že recyklované výrobky obsahujú významné množstvá olova v porovnaní s výrobkami vyrobenými z nového PVC bez olova;

AC.  keďže takéto zavádzajúce reklamné označovanie výrobkov z recyklovaného PVC obsahujúceho olovo je v rozpore s primárnym cieľom nariadenia REACH, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

AD.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa okrem toho vytvára certifikačný systém zdôvodňujúci tvrdenia o recyklovanom pôvode PVC s cieľom odlíšiť ho od výrobkov vyrobených z nového PVC, pre ktoré sa má uplatňovať odlišná limitná hodnota;

AE.  keďže využívanie dodatočnej vrstvy certifikátov vyvoláva pochybnosti o vykonateľnosti tohto ustanovenia, a preto je v rozpore s ustanoveniami prílohy XV k nariadeniu REACH, podľa ktorých musí byť obmedzenie vykonateľné, vynútiteľné a spravovateľné;

AF.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sú vyňaté dve najvýznamnejšie pigmenty z rozsahu pôsobnosti obmedzenia, ktoré sú predmetom povolenia podľa nariadenia REACH;

AG.  keďže výbor pre hodnotenie rizík výslovne uznal, že „riziká ... by sa rovnako vzťahovali na zlúčeniny olova, ktoré neboli použité ako stabilizátory“(37);

AH.  keďže je ťažké určiť konkrétnu identitu a funkciu zlúčenín olova v PVC, čo výslovne uznáva výbor RAC(38);

AI.  keďže takáto výnimka preto spôsobuje problémy pri presadzovaní, a teda je v rozpore s ustanoveniami prílohy XV k nariadeniu REACH, podľa ktorých musí byť obmedzenie vykonateľné, vynútiteľné a zvládnuteľné;

AJ.  keďže takáto výnimka nezohľadňuje ani rozsudok vo veci T‑837/16, ktorý účinne zrušil povolenie týchto olovených pigmentov;

AK.  keďže v návrhu nariadenia Komisie sa pre hospodárske subjekty stanovuje dodatočná lehota 24 mesiacov na to, aby okrem iného „zneškodnili svoje zásoby“(39);

AL.  keďže povolenie toho, aby dovozcovia predávali výrobky z PVC, ktoré obsahujú tisíce ton olova, na ďalších 24 mesiacov, pričom v Únii sa už žiadne takáto výrobky z PVC, ktoré obsahuje olovo, nevyrábajú, je v rozpore s cieľom nariadenia REACH, ktorým je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

AM.  Keďže parlament v roku 2001 považoval za „ potrebné pokračovať v rozvoji technologického výskumu, najmä v oblasti chemickej recyklácie, ktorá môže oddeliť chlór od ťažkých kovov ... s cieľom zvýšiť percentuálny podiel recyklovaného odpadu z PVC“(40);

AN.  keďže agentúra aj Komisia nedokázali posúdiť uskutočniteľnosť recyklácie chemických látok/surovín odpadu PVC, ktorá by umožnila oddelenie a bezpečnú likvidáciu olova; keďže podľa odvetvia PVC sú takéto technológie k dispozícii(41)(42);

AO.  keďže Európske združenie chemického priemyslu presadzuje recykláciu chemických látok ako prostriedok na riešenie látok vzbudzujúcich obavy(43);

AP.  keďže v súhrne možno konštatovať, že návrh nariadenia Komisie prichádza 18 rokov neskoro a obsahuje niekoľko prvkov, ktoré nie sú v súlade s cieľom alebo obsahom nariadenia REACH, t. j. výnimky týkajúce sa recyklovaného PVC, pozitívne označovanie recyklovaného PVC napriek jeho obsahu olova, výnimky pre olovené pigmenty a dlhé obdobie odkladu;

AQ.  keďže Komisia predložila návrh nariadenia Komisie viac ako rok po termíne stanovenom v nariadení REACH(44);

1.  vznáša námietku voči prijatiu návrhu nariadenia Komisie;

2.  domnieva sa, že tento návrh nariadenia Komisie nie je v súlade s cieľom a obsahom nariadenia REACH;

3.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh nariadenia a aby výboru bezodkladne predložila nový návrh;

4.  domnieva sa, že akékoľvek zhodnocovanie odpadového PVC by nemalo viesť k prenosu zlúčenín olova do novej generácie výrobkov;

5.  vyzýva Komisiu, aby zmenila prílohu k návrhu nariadenia vypustením bodov a) a b) odseku 14 a odsekov 15, 16, 17 a 19, ako aj skrátením obdobia odkladu v odseku 13 na maximálne 6 mesiacov, aby obmedzenie mohlo byť účinné ešte skôr, ako sa stanovuje v návrhu nariadenia;

6.  vyzýva Komisiu, aby dodržiavala lehoty stanovené v nariadení REACH;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(3) Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112.
(4) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(5) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 96.
(6) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.
(7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0005.
(8) Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. marca 2019, Švédsko/Komisia, T-837/16, ECLI:EU:T:2019:144, http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=211428&text=&dir=&doclang=SK&part=1&occ=first&mode=DOC&pageIndex=0&cid=4702741.
(9) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(10) Pozri prílohu XV k správe Európskej chemickej agentúry zo 16. decembra 2016 (ďalej len „dokumentácia podľa prílohy XV“), s. 3: „Je preukázané, že vystavenie olovu môže viesť k vážnym neuro-behaviorálnym a neuro-vývojovým účinkom, a to aj pri nízkych dávkach. Olovo sa považuje za bezprahovú neurotoxickú látku spojenú s nepriaznivým vplyvom na vývoj centrálneho nervového systému detí [...], EFSA uviedla, že prach a pôda v obytných budovách môžu byť dôležitými zdrojmi vystavenia detí olovu. Odporučila, aby sa pokračovalo v úsilí zameranom na zníženie expozície ľudí voči olovu z potravinových aj nepotravinových zdrojov.“, https://echa.europa.eu/documents/10162/f639cc6f-7403-63de-9407-135544f33d86.
(11) Pozri citát z dokumentácie podľa prílohy XV, ktorá uvádza olovo ako bezprahovú látku.
(12) Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „ neexistuje žiadna úroveň vystavenia olovu, o ktorej je známe, že nemá škodlivé účinky“, https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/lead-poisoning-and-health.
(13) Dokumentácia podľa prílohy XV, s. 11.
(14) https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/329953/WHO-CED-PHE-EPE-19.4.7-eng.pdf?ua=1
(15) COM(2000)0469.
(16) https://vinylplus.eu/uploads/Modules/Documents/vc2001_en.pdf
(17) Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2001 o zelenej knihe Komisie o environmentálnych otázkach PVC (Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112).
(18) Podľa zelenej knihy bola ročná domáca výroba PVC v roku 1998 na úrovni 5,5 milióna ton, pričom použitie olova ako stabilizátora predstavovalo 112 000 ton.
(19) Dokumentácia podľa prílohy XV, s. 4.
(20) Odseky 11 a 12 prílohy k návrhu nariadenia Komisie.
(21) Dokumentácia podľa prílohy XV, s. 4 a odôvodnenie 1 návrhu nariadenia Komisie.
(22) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 10, https://echa.europa.eu/documents/10162/bf4394ef-7b75-99ec-13c1-134ba7ed713d.
(23) Odôvodnenie 4 návrhu nariadenia Komisie.
(24) Písmeno a) odseku 14 prílohy k návrhu nariadenia Komisie.
(25) Písmeno b) odseku 14 prílohy k návrhu nariadenia Komisie.
(26) Vysvetlené v dokumentácii podľa prílohy XV, s. 35. „Priemysel (ESPA, EuPC, ECVM) poznamenal, že pre recyklované PVC by sa mal stanoviť vyšší limit olova, 1 % hmotnosti (namiesto všeobecného 0,1 % hmotnosti) z dôvodu prítomnosti olova v súčasnom odpade z PVC. Celkovo recyklačné závody/spracovatelia PVC zdôraznili, že ak by mali splniť limit 0,1 %, mohlo by sa iba 10 % výrobku vyrobiť z (lacnejšieho) recyklovaného PVC, čím by recyklácia PVC už nebola z ekonomického hľadiska životaschopná a musela by sa zastaviť (z dôvodu fixných a variabilných nákladov potrebných na spoluspracovanie a prevádzku vytláčacích lisov).“
(27) Odôvodnenie 6 návrhu nariadenia Komisie.
(28) Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112.
(29) Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
(30) Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 96.
(31) Ú. v. EÚ C 433, 23.12.2019, s. 146.
(32) Odôvodnenie 7 návrhu nariadenia Komisie.
(33) Výpočet na základe 500 000 ton PVC odpadu s obsahom olova 0,5 – 2 %.
(34) Článok 1 nariadenia REACH a odôvodnenie 1 uvedeného nariadenia.
(35) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(36) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 48.
(37) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 6.
(38) Stanovisko výboru pre hodnotenie rizík z 5. decembra 2017 a stanovisko výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu z 15. marca 2018 k dokumentácii podľa prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia výroby, uvádzania na trh alebo používania látky v rámci EÚ, s. 9: „RAC konštatuje, že olovo môže byť prítomné v PVC aj v dôsledku iného použitia než ako stabilizátora (napr. používanie dvoch pigmentov na báze olova a chrómu dostalo povolenie podľa nariadenia REACH). Obmedzenie akéhokoľvek olova prítomného v PVC (bez ohľadu na zamýšľanú funkciu) by prispelo k riešeniu rizík uvedených v návrhu. Okrem toho nemusí byť zrejmé, prečo je olovo prítomné vo výrobku, takže vymedziť konkrétne použitie nemusí byť nápomocné z hľadiska presadzovania (fórum na presadzovanie uvádza, že obmedzenie by sa presadzovalo jednoduchšie, ak by orgány presadzovania nemuseli preukázať funkciu olova zisteného v PVC, ktoré presahuje príslušný koncentračný limit)“.
(39) Pozri odôvodnenie 17 návrhu nariadenia Komisie.
(40) Ú. v. ES C 21 E, 24.1.2002, s. 112.
(41) https://vinylplus.eu/uploads/Modules/Documents/ok_brochure_pvc_14-03-2014.pdf
(42) https://vinylplus.eu/uploads/Modules/Documents/pe_recovery_options.pdf
(43) Cefic, Molecule Managers, 2019, s. 33: „Za správnych podmienok bude priemysel investovať do chemickej recyklácie v celej Európe, ktorá dokáže absorbovať mnohé cenné materiály, ktorými sa v súčasnosti plytvá, vrátane plastov a polymérov. Tieto materiály môžeme premeniť späť na uhľovodíkovú surovinu pri súčasnom riešení látok vzbudzujúcich obavy.“, https://cefic.org/app/uploads/2019/06/Cefic_Mid-Century-Vision-Molecule-Managers-Brochure.pdf.
(44) V súlade s článkom 73 nariadenia REACH, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 68, Komisia pripraví návrh zmeny prílohy XVII do troch mesiacov od prijatia stanoviska výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC); SEAC prijal svoje stanovisko 15. marca 2018; Komisia predložila návrh zmeny výboru REACH až v septembri 2019.


Stratégia EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete
PDF 147kWORD 51k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o stratégii EÚ na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete (2019/2988(RSP))
P9_TA(2020)0031B9-0090/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (ďalej len „smernica o právach obetí“)(1), ktorej ustanovenia sa uplatňujú aj na obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na články 11 a 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej len „smernica o podmienkach prijímania“)(2), v ktorej sa osobitne uvádzajú obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov medzi kategóriami zraniteľných osôb, ktoré by mali dostávať primeranú zdravotnú starostlivosť počas ich konaní o azyle,

–  so zreteľom na článok 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „smernica o oprávnení“)(3), v ktorej sa mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako závažná forma psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia uvádza ako dôvod, ktorý sa má zohľadniť pri poskytovaní medzinárodnej ochrany,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov(4), v ktorom sa vyzýva na skoncovanie s mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete prostredníctvom prevencie, ochranných opatrení a právnych predpisov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o nulovej tolerancii voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov(6),

–  so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete, najmä na svoje uznesenie z 15. januára 2020(7),

–  so zreteľom na závery Rady z júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2010 o odstránení násilia na ženách v Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 6. februára 2013 o Medzinárodnom dni proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, v ktorom podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a piati komisári potvrdili záväzok EÚ bojovať vo svojich vonkajších vzťahoch proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019, najmä na cieľ č. 14 b), v ktorom sa konkrétne uvádza mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a so zreteľom na súčasnú revíziu akčného plánu a rokovania o jeho obnovení,

–  so zreteľom na skúsenosti získané vykonávaním strategického záväzku Komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 a prostredníctvom uplatňovania opatrení stanovených v akčnom pláne, ktorý je súčasťou oznámenia Komisie z 25. novembra 2013,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä na cieľ č. 5.3, ktorým je odstrániť všetky škodlivé praktiky, ako sú manželstvá detí, skoré a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, a jej akčný program a na výsledky následných konferencií o preskúmaní, najmä na samit v Nairobi o 25. medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji a jeho záväzok odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu a výsledky jej hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), najmä na jeho tematickú prioritu B, ktorá má osobitný ukazovateľ týkajúci sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a s prihliadnutím na jeho súčasnú revíziu a rokovania o jeho obnovení,

–  so zreteľom na záväzok predsedu Komisie prijať opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako sa uvádza v jej politických usmerneniach,

–  so zreteľom na očakávanú novú stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (ďalej len „EIGE“) z roku 2013 o mrzačení ženských pohlavných orgánov v Európskej únii a Chorvátsku, ako aj dve následné správy s názvom Odhad dievčat vystavených riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európskej únii z roku 2015 o Írsku, Portugalsku a Švédsku a z roku 2018 o Belgicku, Grécku, Francúzsku, Taliansku, Cypre a Malte,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“) z roku 2014, a jeho článok 38, v ktorom všetky zmluvné strany požadujú kriminalizácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)01092016/0062(NLE))(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy z 13. septembra 2017, pokiaľ ide o potrebu zintenzívniť úsilie zamerané na predchádzanie a boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a vynúteným sobášom v Európe,

–  so zreteľom na usmernenia WHO týkajúce sa riadenia zdravotných komplikácií spôsobených mrzačením ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 5. júla 2018 o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 27. júla 2018 o zintenzívnení celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 14. novembra 2018 o zintenzívnení celosvetového úsilia o odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou a na prebiehajúci proces revízie,

–  so zreteľom na iniciatívu Spotlight EÚ a OSN zo septembra 2017 zameranú na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje na medzinárodnej úrovni hrubé a systematické porušovanie ľudských práv, formu násilia páchaného na ženách a dievčatách a prejav rodovej nerovnosti, ktorá nie je prepojená so žiadnym náboženstvom alebo kultúrou a v súčasnosti sa považuje za celosvetovú záležitosť, ktorá podľa štatistických správ UNICEF, Populačného fondu OSN (ďalej len „UNFPA“) a WHO postihuje najmenej 200 miliónov žien a dievčat v 30 krajinách; keďže však existuje dôkaz o výskyte mrzačenia ženských pohlavných orgánov vo viac ako 90 krajinách na všetkých kontinentoch;

B.  keďže podľa údajov UNFPA z roku 2018, ak trendy populácie pokračujú v smere, ktorým sa v súčasnosti pohybujú, 68 miliónov dievčat na celom svete bude do roku 2030 vystavených riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov, pričom sa očakáva, že ročný nárast sa zvýši z odhadovaných 4.1 miliónov v roku 2019 na 4.6 miliónov ročne do roku 2030;

C.  keďže sa podľa najnovších dostupných vnútroštátnych údajov v celej Európe odhaduje, že približne 600 000 žien a dievčat v Európe žije s celoživotnými fyzickými a psychologickými následkami mrzačenia ženských pohlavných orgánov a len v 13 európskych krajinách je ďalších 180 000 dievčat vystavených vysokému riziku mrzačenia ženských pohlavných orgánov ;

D.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov zahŕňa všetky postupy čiastočného alebo úplného odstránenia vonkajších ženských pohlavných orgánov, ako sú klitoridektómia, excízia, infibulácia a iné škodlivé postupy, ktoré zámerne menia ženské pohlavné orgány alebo im spôsobujú poranenia na iné ako lekárske účely a spôsobujú fyzické, sexuálne a psychologické komplikácie v oblasti zdravia, ktoré môžu viesť k úmrtiu;

E.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa väčšinou vykonáva u mladých dievčat vo veku do 15 rokov; keďže navyše dievča alebo žena môžu byť predmetom mrzačenia ženských pohlavných orgánov pri viacerých príležitostiach počas svojho života, napríklad bezprostredne pred vydajom, alebo keď sa chystá odísť do zahraničia;

F.  keďže nedávny nárast percentuálneho podielu žien a dievčat, ktoré sú už potenciálne postihnuté mrzačením ženských pohlavných orgánov, podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“) z roku 2018, znamená, že relevantnosť tejto otázky sa ešte zvyšuje a počet dotknutých alebo ohrozených dievčat stále rastie; keďže podľa UNHCR prišlo v posledných piatich rokoch do Európy viac ako 100 000 uchádzačiek o azyl, ktorých potenciálne zasiahlo mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

G.  keďže podľa UNICEF sa dosiahol pokrok v súvislosti s rizikom mrzačenia ženských pohlavných orgánov pre dievčatá, ktorých je dnes o jednu tretinu menej ako pred 30 rokmi; keďže však vzhľadom na všetky dostupné údaje a na obdobie 10 rokov do roku 2030 nie je možné ani zďaleka dosiahnuť cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5.3 týkajúci sa odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov; keďže sa zdá, že absolútny počet dotknutých žien a dievčat sa zvyšuje a naďalej porastie , ak sa urgentne nevyvinie väčšie úsilie na to, aby sa tomu zabránilo;

H.  keďže s cieľom urýchliť zmenu a dosiahnuť cieľ ukončenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov na celom svete do roku 2030 je naliehavo potrebné rozšíriť a koordinovať existujúce úsilie o ukončenie praktík na miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom zúročiť toto úsilie a dosiahnuť vyššiu a trvalú zmenu prostredníctvom účinných a komplexných stratégií;

I.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je forma násilia založeného na rodovej príslušnosti a riešenie základných príčin rodovej nerovnosti na úrovni spoločenstva vrátane rodových stereotypov a škodlivých sociálnych noriem je nevyhnutné na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

J.  keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je často neoddeliteľné od iných otázok rodovej nerovnosti a je jedným z mnohých prípadov porušovania práv žien, ako je nedostatočný prístup dievčat k vzdelaniu vrátane komplexného sexuálneho vzdelávania, nedostatok zamestnania pre ženy, nemožnosť vlastniť alebo dediť majetok, nútené alebo predčasné manželstvá detí, sexuálne a fyzické násilie a nedostatok kvalitnej zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

K.  keďže „medikalizácia“ mrzačenia ženských pohlavných orgánov je praktika mrzačenia ženských pohlavných orgánov vykonávaná zdravotníckym odborníkom alebo v nemocnici alebo zdravotníckom zariadení; keďže medikalizácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov je nebezpečnou snahou legitimizovať prax mrzačenia ženských pohlavných orgánov a dokonca potenciálne aj z nej profitovať;

1.  opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie pomôcť odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete ako formu rodovo motivovaného násilia, ktoré má dlhodobé psychologické a fyzické dôsledky pre ženy a dievčatá a v niektorých prípadoch spôsobuje smrť;

2.  konštatuje, že výber skupiny The Restorers do užšej nominácie na udelenie Sacharovovej ceny je významným krokom správnym smerom v boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; ďalej uznáva dôležitú úlohu mladých ľudí, pokiaľ ide o posilňovanie ich postavenia a postavenia iných tým, že sa stávajú vzorom vo vlastných komunitách;

3.  zdôrazňuje, že prvoradým cieľom každej činnosti týkajúcej sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov musí byť jeho prevencia na základe trvalých spoločenských zmien a posilnenia postavenia komunít, a najmä žien a dievčat, ktoré v nich žijú, poskytovaním vzdelávania a informácií a vytvorením predpokladov pre upevnenie ekonomického postavenia žien a dievčat; zdôrazňuje, že ochrana osôb, ktoré prežili mrzačenie ženských pohlavných orgánov, a následná starostlivosť o ne musí byť prioritou, ktorá sa splní tým, že sa im poskytne primeraná ochrana a informácie, ako aj prístup k odbornej a primeranej fyzickej, psychologickej, lekárskej a sexuologickej starostlivosti a obete týchto praktík sa podporia zvýšením investícií;

4.  zdôrazňuje, že pre odstránenie tejto škodlivej praktiky je rovnako dôležité aj zapojenie mužov a chlapcov do procesu pretvárania rodových vzťahov a zmien správania a do podpory posilňovania postavenia žien a dievčat; okrem toho zdôrazňuje, že do procesu zameraného na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov treba zapojiť vedúcich predstaviteľov komunít, pretože táto praktika sa zachováva prostredníctvom tradícii a kultúry za pomoci vykonávateľov týchto zákrokov, ktorí majú často vplyvné postavenie v rámci svojich komunít, a na legitimizáciu jej vykonávania a šírenia sa využívajú rôzne náboženstvá;

5.  zdôrazňuje, že problém mrzačenia ženských pohlavných orgánov treba riešiť holistickým a prierezovým prístupom, a to zameraním pozornosti na základné príčiny rodovej nerovnosti, z ktorých vyplývajú všetky formy rodovo motivovaného násilia voči všetkým ženám a dievčatám vrátane porušovania ich ľudských práv, fyzickej integrity a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, a spojením mrzačenia ženských pohlavných orgánov s inými škodlivými praktikami, ako sú detské, skoré a nútené manželstvá, žehlenie prsníkov, hymenomoplastika a testovanie panenstva;

6.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz rozšírenejším javom tzv. medikalizácie mrzačenia ženských pohlavných orgánov v niektorých krajinách – dokonca aj v tých, v ktorých je mrzačenie ženských pohlavných orgánov nezákonné – a nad stále častejším zapájaním zdravotníckych pracovníkov do týchto praktík; trvá na tom, že, ako už uviedli OSN a WHO, ide o neprijateľný spôsob riešenia základných príčin mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva príslušné krajiny, aby výslovne zakázali medikalizáciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov a aby zároveň zvyšovali informovanosť zdravotníckych pracovníkov o tomto probléme poskytovaním informácií a odbornej prípravy, ako aj primeraným dohľadom a presadzovaním;

7.  zdôrazňuje, že podľa článku 38 Istanbulského dohovoru sú členské štáty povinné trestne stíhať mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj navádzanie, donucovanie alebo kupliarstvo s dievčatami, aby takéto mrzačenie podstúpili, a že dohovor chráni nielen dievčatá a ženy ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov, ale aj dievčatá a ženy, ktoré trpia jeho celoživotnými následkami; s potešením konštatuje, že trestné právo vo všetkých členských štátoch chráni dievčatá a ženy pred mrzačením ženských pohlavných orgánov, avšak vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad jeho očividnou neúčinnosťou, keďže na súdy v EÚ sa dostáva len minimum prípadov;

8.  poznamenáva, že v mnohých členských štátoch je v súlade so zásadou extrateritoriality možné stíhať aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov vykonané v zahraničí, pričom táto zásada preto zakazuje aj vycestovanie s deťmi do tretích krajín, aby tam toto mrzačenie podstúpili; konštatuje, že kriminalizácia musí byť spojená so stíhaním a vyšetrovaním; zdôrazňuje, že prvoradý musí byť vždy záujem dieťaťa a že v procese stíhania a odsúdenia rodinných príslušníkov, ktorí vykonávajú praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov, treba tiež zabezpečiť, aby príslušné dievčatá a deti neboli v dôsledku toho vystavené ďalšiemu riziku;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa v budúcom rozpočte EÚ interne aj externe aj naďalej podporovalo trvalé zapojenie komunít do projektov a programov, a to primeraným financovaním, ktoré zohľadňuje situáciu, v akej fungujú komunitné organizácie a organizácie a iniciatívy pod vedením obetí mrzačenia a mládeže; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v rámci rozpočtových rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zabezpečili flexibilitu, prístupnosť a udržateľnosť financovania na základe štrukturálnej finančnej podpory v dlhodobom horizonte;

10.  víta úspechy, ktoré už boli dosiahnuté vďaka programu Práva, rovnosť a občianstvo, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bola v budúcom rozpočte EÚ zohľadnená potreba väčšej flexibility a synergií medzi vnútornými a vonkajšími programami financovania s cieľom podporiť rozpočty, ktoré riešia zložitosť tohto problému, ako aj komplexnejšie nadnárodné a cezhraničné zásahy s cieľom ukončiť na celosvetovej úrovni mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

11.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s európskymi a vnútroštátnymi sieťami odborníkov vrátane tých v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, presadzovania práva a občianskej spoločnosti a aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky EÚ prideľovali na projekty zamerané na odbornú prípravu a kampane na zvyšovanie informovanosti odborníkov o tom, ako účinne predchádzať mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a násiliu voči ženám a dievčatám, ako ich odhaľovať a reagovať na ne;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky členské štáty previedli smernicu o právach obetí do vnútroštátnych právnych predpisov a v plnom rozsahu ju vykonali, a tým zabezpečili obetiam mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sa nachádzajú v núdzových situáciách v EÚ, prístup k dôverným špecializovaným službám podpory vrátane posttraumatickej podpory a poradenstva a tiež prístup do chránených zariadení;

13.  poznamenáva, že prístup k špecializovanej zdravotnej starostlivosti vrátane psychologickej starostlivosti pre žiadateľky o azyl a utečencov, ktorí sú obeťami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, sa musí na základe najnovších údajov UNHCR považovať za prioritu na úrovni EÚ i členských štátov;

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby sa v rámci reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS) v celej EÚ jednotne uplatňovali najprísnejšie normy medzinárodnej ochrany týkajúce sa kvalifikácií, podmienok prijímania a procesných práv, čím sa podporí intenzívna spolupráca medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o zraniteľné žiadateľky o azyl, ktorých sa týka alebo ktorým hrozí mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné formy rodovo motivovaného násilia;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na zvýšenie počtu žien a dievčat postihnutých mrzačením ženských pohlavných orgánov začala revíziu oznámenia z roku 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov s cieľom zabezpečiť rozšírenie opatrení proti týmto praktikám na celom svete, a vyzýva tiež, aby sa prijali opatrenia na odstránenie rozdielov v zákonoch, politikách a poskytovaní služieb medzi členskými štátmi, aby sa k ženám a dievčatám postihnutým alebo ohrozeným mrzačením ženských pohlavných orgánov pristupovalo v celej EÚ na rovnakej úrovni;

16.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby budúca stratégia v oblasti rodovej rovnosti zahŕňala opatrenia na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a zabezpečenie starostlivosti o jeho obete, aby bola formulovaná nezaujatým jazykom a obsahovala pevné záväzky a jasné ukazovatele vo všetkých oblastiach právomoci EÚ, ako aj povinnosť pravidelného podávania správ a účinný monitorovací mechanizmus, aby sa zabezpečila zodpovednosť všetkých inštitúcií EÚ a členských štátov;

17.  vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom nabádať ich, aby prijali vnútroštátne právne predpisy zakazujúce mrzačenie ženských pohlavných orgánov, podporovali orgány presadzovania práva pri zabezpečovaní vykonávania týchto právnych predpisov a aby sa vo svojej vonkajšej politike v oblasti ľudských práv, najmä vo svojich bilaterálnych a multilaterálnych dialógoch o ľudských právach a iných formách diplomatickej angažovanosti, prioritne zameriavali na problematiku mrzačenia ženských pohlavných orgánov a iné praktiky, ktoré sú škodlivé pre ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že EÚ môže pomôcť odstrániť mrzačenie ženských pohlavných orgánov na celom svete tým, že vo svojom vnútri vytvorí a bude podporovať osvedčené postupy;

18.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby aj nadchádzajúci akčný plán pre rodovú rovnosť III ako jedno z kľúčových opatrení zahŕňal odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a poskytovanie starostlivosti tým, ktorí ho prežili, ako súčasť boja proti všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám, a to na základe konkrétnych a sledovateľných ukazovateľov;

19.  vyzýva Komisiu, vrátane ESVČ, aby zabezpečili, aby nadchádzajúci nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu aj naďalej ako jeden z cieľov zahŕňal odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov a poskytovanie starostlivosti jeho obetiam;

20.  opätovne vyzýva Radu, aby urýchlene dokončila únijnú ratifikáciu Istanbulského dohovoru v širšom zmysle a bez akýchkoľvek výhrad a aby nabádala všetky členské štáty na jeho ratifikáciu; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili plné začlenenie dohovoru do legislatívneho a politického rámca EÚ s cieľom zabezpečiť predchádzanie mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ochranu žien a stíhanie páchateľov a primerané poskytovanie služieb v reakcii na mrzačenie ženských pohlavných orgánov všetkými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami;

21.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti zdravia vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, sociálnej práce, azylu, vzdelávania vrátane sexuálnej výchovy, zamestnania, presadzovania práva, spravodlivosti, ochrany detí, médií, technológií a komunikácie; vyzýva na vytvorenie medziodvetvových platforiem zainteresovaných strán s cieľom lepšie koordinovať takúto spoluprácu;

22.  víta úsilie Komisie a jej aktívnu podporu odstraňovaniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom interných diskusií s občianskou spoločnosťou a dialógov s partnerskými krajinami v oblasti vonkajších politík, ako aj jej záväzok vypracovať každoročné hodnotenia výsledkov boja EÚ proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie vhodných a štruktúrovaných mechanizmov, ktoré umožnia zmysluplnú spoluprácu v politických a rozhodovacích procesoch so zástupcami komunít ohrozených mrzačením ženských pohlavných orgánov a organizácií žien na najnižšej úrovni vrátane organizácií, ktoré vedú obete mrzačenia;

24.  vyzýva Komisiu, aby začlenením doložiek o ľudských právach zabezpečila, aby sa o únijných dohodách o spolupráci a obchodných dohodách s tretími krajinami rokovalo a aby sa skúmali v súlade s tým, ako tieto tretie krajiny dodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv vrátane odstránenia mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako systematického porušovania ľudských práv a formy násilia, ktoré bráni plnému rozvoju žien a dievčat;

25.  víta aktualizovanú metodiku dokumentu Odhad počtu dievčat, ktoré sú ohrozené mrzačením ženských pohlavných orgánov v Európskej únii: návod (druhé vydanie), ktorý uverejnil inštitút EIGE s cieľom získať presnejšie a obsiahle údaje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktualizovali príslušné údaje a zamerali sa na problém nedostatku spoľahlivých porovnateľných štatistických údajov na úrovni EÚ o výskyte mrzačenia ženských pohlavných orgánov a jeho typoch a aby do zhromažďovania údajov a výskumu na základe komunitného a participatívneho prístupu zapojili akademických pracovníkov, ako aj komunity, kde sa mrzačenie vykonáva, a jeho obete; naliehavo vyzýva organizácie, vlády a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali v záujme poskytovania presnejších kvalitatívnych a kvantitatívnych informácii o mrzačení ženských pohlavných orgánov a aby ich sprístupnili širokej verejnosti; okrem toho nabáda na výmenu najlepších postupov a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi (políciou a prokurátormi), a to aj v oblasti medzinárodných upozornení;

26.  vyzýva Komisiu, aby investovala trvalejšie zdroje do výskumu mrzačenia ženských pohlavných orgánov, keďže jedine dôkladným kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom možno tento jav lepšie pochopiť a zabezpečiť, aby sa voči nemu prijali cielené a účinné opatrenia;

27.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96.
(3) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 87.
(5) Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 142.
(6) Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 26.
(7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0007.
(8) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 167.
(9) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080.


Automatizované rozhodovacie procesy: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľný pohyb tovaru a služieb
PDF 165kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb (2019/2915(RSP))
P9_TA(2020)0032B9-0094/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2019 o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky(2),

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny Komisie pre zodpovednosť a nové technológie s názvom Zodpovednosť za umelú inteligenciu a ďalšie nové digitálne technológie uverejnenú 21. novembra 2019,

–  so zreteľom na správu expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu s názvom Politické a investičné odporúčania pre dôveryhodnú umelú inteligenciu uverejnenú 26. júna 2019,

–  so zreteľom na dokument expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu s názvom Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, ktorý bol uverejnený 8. apríla 2019, ako aj na zoznam posúdení pre umelú inteligenciu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2019 o budovaní dôvery v umelú inteligenciu sústredenú na človeka (COM(2019)0168),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2018 o koordinovanom pláne v oblasti umelej inteligencie (COM(2018)0795),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. apríla 2018 o umelej inteligencii pre Európu (COM(2018)0237),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o automatizovaných rozhodovacích procesoch: zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru a služieb (O-000008/2020 – B9-0007/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže technologický pokrok v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia, zložitých systémov založených na algoritmoch a automatizovaných rozhodovacích procesov prebieha rýchlym tempom a keďže aplikácie, príležitosti a výzvy, ktoré tieto technológie prinášajú, sú početné a ovplyvňujú takmer všetky odvetvia vnútorného trhu;

B.  keďže sa očakáva, že rozvoj automatizovaných rozhodovacích procesov významne prispeje k znalostnej ekonomike a okrem iného prinesie spoločnosti výhody zlepšením verejných služieb, spotrebiteľom prostredníctvom inovačných výrobkov a služieb a podnikom optimalizáciou výkonnosti;

C.  keďže používanie a rozvoj umelej inteligencie a automatizovaných rozhodovacích procesov prinášajú aj výzvy v oblasti dôvery a blaha spotrebiteľov, najmä pokiaľ majú byť spotrebitelia schopní identifikovať takéto procesy, chápať ich fungovanie, prijímať informované rozhodnutia o ich použití a rozhodnúť sa ich nevyužiť;

D.  keďže etické usmernenia, ako sú zásady prijaté expertnou skupinou Komisie na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, sú východiskovým bodom; keďže však treba preskúmať súčasný právny rámec EÚ vrátane acquis v oblasti spotrebiteľského práva, bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom s cieľom overiť, či je schopný reagovať na nástup umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania a poskytnúť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, ako sa vyžaduje v článku 38 Charty základných práv EÚ;

E.  keďže spoločný prístup EÚ k rozvoju automatizovaných rozhodovacích procesov pomôže zabezpečiť výhody týchto procesov a zmierniť riziká v celej EÚ, zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a umožniť EÚ lepšie presadzovať jej prístup a hodnoty na celom svete;

Možnosť výberu, dôvera a blaho spotrebiteľov

1.  víta potenciál automatizovaného rozhodovania pri poskytovaní inovatívnych a vylepšených služieb spotrebiteľom vrátane nových digitálnych služieb, ako sú virtuálni asistenti a chatboty; domnieva sa však, že ak sú spotrebitelia v interakcii so systémom, ktorý automatizuje rozhodovanie, mali by byť riadne informovaní o tom, ako funguje, o tom, ako sa spojiť s človekom s rozhodovacou právomocou, a o tom, ako možno skontrolovať a opraviť rozhodnutia systému;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala vykonávanie nových pravidiel podľa smernice o lepšej presadzovaní(3), ktoré od obchodníkov vyžadujú, aby spotrebiteľov informovali, keď boli ceny tovaru alebo služieb individualizované na základe automatizovaného rozhodovania a profilovania správania spotrebiteľov, čo by obchodníkom umožnilo posúdiť kúpnu silu spotrebiteľa;

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie nariadenia o geografickom blokovaní(4) s cieľom zabezpečiť, aby sa automatické rozhodovanie nepoužívalo na diskrimináciu spotrebiteľov na základe ich štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo dočasného miesta;

4.  nabáda Komisiu, aby sledovala, či povinnosti obchodníkov umožňujú spotrebiteľom účinný výber a poskytujú im dostatočnú ochranu; vyzýva Komisiu, aby overila, či prípadne existujú regulačných medzier, a preskúmala, či sú potrebné ďalšie opatrenia s cieľom zaručiť silný súbor práv na ochranu spotrebiteľov v kontexte umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania;

5.  poznamenáva, že automatizované rozhodovacie systémy sa využívajú v mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov na rôznych digitálnych platformách s cieľom riešiť spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi; vyzýva Komisiu, aby bola zárukou toho, že akékoľvek nadchádzajúce preskúmanie smernice 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov(5) a nariadenia (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online(6) zohľadní používanie automatizovaného rozhodovania a zabezpečí, že si ľudia ponechajú kontrolu;

Rámec bezpečnosti a zodpovednosti vo vzťahu k výrobkom

6.  zdôrazňuje, že rámec EÚ pre bezpečnosť výrobkov ukladá podnikom povinnosť zaistiť, aby sa na trh uvádzali len bezpečné a vyhovujúce výrobky; uznáva, že zavedenie výrobkov, ktoré majú schopnosti automatizovaného rozhodovania, prináša nové výzvy, keďže takéto výrobky sa môžu vyvíjať a konať spôsobom, s ktorým sa pri ich prvom uvedení na trh vôbec nepočítalo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na úpravu bezpečnostných pravidiel EÚ pre výrobky, na ktoré sa vzťahujú osobitné právne predpisy EÚ stanovujúce harmonizované požiadavky, vrátane smernice o strojových zariadeniach(7), smernice o bezpečnosti hračiek(8), smernice o rádiových zariadeniach(9) a smernice o nízkom napätí(10), a pre „neharmonizované výrobky“, na ktoré sa vzťahuje smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(11), s cieľom zaručiť, aby nové pravidlá boli vhodné na daný účel, používatelia a spotrebitelia boli chránení pred škodou, výrobcovia si boli jednoznačne vedomí svojich povinností a používatelia rozumeli tomu, ako používať výrobky, ktoré majú schopnosti automatizovaného rozhodovania;

7.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rôznorodú povahu a zložitosť výziev, ktoré prinášajú rôzne typy a aplikácie umelej inteligencie a automatizovaných rozhodovacích systémov, je potrebné pri ich regulácii uplatňovať prístup založení na riziku; vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém hodnotenia rizika pre umelú inteligenciu a automatizované rozhodovanie s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup k presadzovaniu právnych predpisov v oblasti bezpečnosti výrobkov na vnútornom trhu; zdôrazňuje, že členské štáty musia vypracovať harmonizované stratégie riadenia rizík pre umelú inteligenciu v kontexte svojich stratégií dohľadu nad trhom;

8.  poznamenáva, že smernica o zodpovednosti za výrobky(12) poskytuje už viac ako 30 rokov cennú záchrannú sieť chrániacu spotrebiteľov pred škodou spôsobenou chybnými výrobkami; berie na vedomie, že bude náročné určiť zodpovednosť za škodu, keď spotrebiteľ utrpí škodu v dôsledku automatizovaných rozhodovacích procesov; vyzýva Komisiu, aby túto smernicu preskúmala a zvážila prispôsobenie pojmov ako „škoda“, „výrobok“ a „chyba“ a pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na aktualizáciu týchto pojmov a pravidiel;

Regulačný rámec pre služby

9.  pripomína, že existujúci regulačný rámec pre služby pozostávajúci zo smernice o službách(13), smernice o uznávaní odborných kvalifikácií(14), smernice o teste proporcionality(15), smernice o elektronickom obchode(16) a všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR)(17) už zahŕňa mnohé aspekty politiky týkajúce sa služieb, ktoré zahŕňajú automatizované rozhodovacie procesy, vrátane pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa, etiky a zodpovednosti; konštatuje, že takéto pravidlá by sa mali uplatňovať na tradičné služby aj na služby zahŕňajúce automatizované rozhodovacie procesy;

10.  zdôrazňuje, že hoci automatizované rozhodovacie procesy môžu zlepšiť efektívnosť a presnosť služieb, zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré sa prijímajú v kontexte odborných služieb, ako sú zdravotnícke, právnické a účtovnícke profesie a bankový sektor, musí v konečnom dôsledku vždy niesť človek, ktorý musí byť schopní tieto rozhodnutia aj zmeniť; pripomína význam dohľadu alebo nezávislého dohľadu kvalifikovaných odborníkov v prípade automatizovaného rozhodovania, ak ide o oprávnený verejný záujem;

11.  zdôrazňuje, že pred automatizáciou profesionálnych služieb je dôležité riadne zhodnotiť riziká v súlade so smernicou o teste proporcionality; naliehavo vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zabezpečili, že odborná príprava zohľadní vedecký pokrok v oblasti automatizovaného rozhodovania;

Kvalita a transparentnosť správy údajov

12.  poznamenáva, že automatizované systémy rozhodovania sa spoliehajú na zhromažďovanie veľkého množstvo údajov, a domnieva sa, že nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov(18) pomôže sprístupniť viac údajov v celej EÚ, čo umožní vytvorenie inovatívnych služieb založených na údajoch; v tejto súvislosti uznáva potenciál spoločného využívania údajov nielen z verejných, ale aj zo súkromných zdrojov, pričom zdôrazňuje potrebu ochrany osobných údajov podľa GDPR; zdôrazňuje, že je dôležité používať iba vysokokvalitné a nestranné súbory údajov s cieľom zlepšiť výstup algoritmických systémov a posilniť dôveru a prijatie zo strany spotrebiteľov;

13.  zdôrazňuje, že vzhľadom na významný vplyv, ktorý môžu mať automatizované rozhodovacie systémy na spotrebiteľov, najmä na tých, ktorí sa nachádzajú v zraniteľných situáciách, je preto dôležité, aby tieto systémy využívali nielen vysokokvalitné a nestranné súbory údajov, ale aj vysvetliteľné a nestranné algoritmy; domnieva sa, že na nápravu možných chýb v automatizovaných rozhodnutiach sú potrebné štruktúry preskúmania v rámci podnikových procesov a že spotrebitelia by mali mať možnosť požiadať o preskúmanie človekom a o nápravu konečných a trvalých automatizovaných rozhodnutí;

14.  zdôrazňuje, že na posúdenie toho, či sú výrobky, ktoré majú schopnosti automatizovaných rozhodnutí, v súlade s príslušnými bezpečnostnými pravidlami, je nevyhnutné, aby algoritmy, na ktorých sú založené tieto schopnosti, boli primerane transparentné a zrozumiteľné orgánom dohľadu nad trhom; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila, či by sa orgánom dohľadu nad trhom mali udeliť ďalšie právomoci;

15.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi(19), najmä pravidlá transparentnosti určovania poradia, ktoré zahŕňajú využívanie automatizovaných rozhodovacích procesov;

o
o   o

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2019)0081.
(2) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 7).
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neoprávneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti zákazníkov, miesta bydliska alebo sídla na vnútornom trhu, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004, nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60 I, 2.3.2018, s. 1).
(5) Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63.
(6) Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).
(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).
(12) Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 25).
(16) Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).


Navrhovaný mandát na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska
PDF 217kWORD 65k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o návrhu mandátu na rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (2020/2557(RSP))
P9_TA(2020)0033B9-0098/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie(1), z 3. októbra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom(2), z 13. decembra 2017 o stave rokovaní so Spojeným kráľovstvom(3), zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva(4), z 18. septembra 2019 o súčasnom stave postupu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie(5) a z 15. januára 2020 o vykonávaní a monitorovaní ustanovení o právach občanov v dohode o vystúpení(6),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 29. januára 2020 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(7),

–  so zreteľom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu(8) (ďalej len „dohoda o vystúpení“) a na politické vyhlásenie, ktorým sa stanovuje rámec budúcich vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska(9) (ďalej len „politické vyhlásenie“),

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu,

–  so zreteľom na odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o novom partnerstve so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré vymenúva Komisiu za vyjednávača Únie, a na jeho prílohu, ktorá obsahuje smernice na rokovania o novom partnerstve (COM(2020)0035) (ďalej len „smernice na rokovania“),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Spojené kráľovstvo prestalo byť členským štátom Európskej únie (EÚ) 31. januára 2020 o polnoci (stredoeurópskeho času);

B.  keďže politické vyhlásenie stanovuje parametre ambiciózneho, širokého, hlbokého a pružného partnerstva v rámci obchodnej a hospodárskej spolupráce s komplexnou a vyváženou dohodou o voľnom obchode (FTA) v jej jadre, ako aj v oblasti presadzovania práva a trestnej justície, zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany a v širších oblastiach spolupráce, a uvádza sa v ňom, že ak sa EÚ a Spojené kráľovstvo domnievajú, že je to v ich spoločnom záujme počas rokovaní, budúci vzťah môže zahŕňať oblasti spolupráce nad rámec tých, ktoré sú opísané v politickom vyhlásení;

C.  keďže budúci vzťah by mal byť založený na rovnováhe práv a povinností, pričom by sa mala rešpektovať integrita jednotného trhu a colnej únie, ako aj nedeliteľnosť štyroch slobôd; keďže nečlenský štát EÚ, ktorý nedodržiava rovnaké povinnosti ako členský štát, nemôže mať rovnaké práva a rovnaké výhody ako členský štát;

D.  keďže v politickom vyhlásení sa uvádza, že budúce hospodárske partnerstvo sa bude opierať o ustanovenia, ktoré zabezpečia rovnaké podmienky pre otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž;

E.  keďže EÚ a Spojené kráľovstvo zostanú blízkymi susedmi a budú mať naďalej mnohé spoločné záujmy;

F.  keďže takéto úzke vzťahy vo forme komplexnej dohody o partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by sa mohli považovať za vhodný rámec budúcich vzťahov, na základe ktorého možno tieto spoločné záujmy chrániť a podporovať, čo platí aj pre nové obchodné vzťahy;

G.  keďže dohoda o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala poskytovať pružný rámec umožňujúci rôzne stupne spolupráce v širokom spektre oblastí politiky na základe spoločnej štruktúry správy s vhodnými ustanoveniami o urovnávaní sporov;

H.  keďže táto spolupráca bude od obidvoch strán vyžadovať, aby dodržiavali prísne normy a svoje medzinárodné záväzky v celom rade oblastí politiky;

I.  keďže Protokol o Írsku/Severnom Írsku v dohode o vystúpení stanovuje právny rámec, ktorý zachováva Veľkopiatkovú dohodu vo všetkých jej častiach a práva obyvateľov Severného Írska, a zaručuje celistvosť jednotného trhu a hospodárstva celého ostrova, a preto zabraňuje vzniku tvrdej hranice, pokiaľ mechanizmus súhlasu stanovuje jej pokračovanie; keďže povinnosť Spojeného kráľovstva zabezpečiť uplatňovanie Veľkopiatkovej dohody vo všetkých jej častiach sa uplatňuje za každých okolností;

J.  keďže je vhodné, aby inštitúcie EÚ a členské štáty začali spoločne s verejnými a súkromnými inštitúciami pracovať na prípravách na rôzne možnosti, ktoré by mohli nastať v dôsledku rokovaní medzi EÚ a spojeným kráľovstvom;

K.  keďže pretrvávajúca jednota inštitúcií EÚ a členských štátov je kľúčová pre ochranu záujmov EÚ a jej občanov počas nasledujúcich fáz rokovaní, ale aj pre zabezpečenie úspešného a včasného uzavretia týchto rokovaní;

1.  zdôrazňuje svoje odhodlanie nadviazať čo najbližší vzťah so Spojeným kráľovstvom; konštatuje však, že takýto vzťah sa bude musieť líšiť od vzťahu, ktorý malo Spojené kráľovstvo ako členský štát EÚ, a bude musieť dodržiavať nižšie uvedené zásady;

2.  pripomína, že akákoľvek dohoda o pridružení uzatvorená podľa článku 217 ZFEÚ medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom (ďalej len „dohoda“) musí byť v prísnom súlade s týmito zásadami:

   i) tretia krajina nesmie mať tie isté práva a výhody ako členský štát EÚ alebo člen Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) či Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP);
   ii) ochrana úplnej integrity a správneho fungovania jednotného trhu, colnej únie a nedeliteľnosti štyroch slobôd, a najmä stupeň spolupráce v hospodárskom pilieri, by mali byť úmerné slobode pohybu osôb;
   iii) zachovanie autonómie rozhodovania EÚ;
   iv) ochrana právneho poriadku EÚ a úlohy Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) v tejto súvislosti;
   v) pokračujúce dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd, ako sú vymedzené najmä vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácie Spojených národov (OSN), Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v jeho protokoloch, v Európskej sociálnej charte, Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu a v iných medzinárodných zmluvách Organizácie Spojených národov (OSN) a Rady Európy v oblasti ľudských práv, ako aj dodržiavanie zásady právneho štátu;
   vi) rovné podmienky, ktoré zabezpečia rovnocenné normy v sociálnej, pracovnej, environmentálnej a hospodárskej súťaži a v politikách štátnej pomoci, a to aj prostredníctvom robustného a komplexného rámca hospodárskej súťaže a kontroly štátnej pomoci,
   vii) zásada predbežnej opatrnosti, zásada nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zásada „znečisťovateľ platí“,
   viii) ochrana dohôd EÚ s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami vrátane Dohody o EHP a zachovanie celkovej rovnováhy v týchto vzťahoch;
   ix) ochrana finančnej stability EÚ a dodržiavanie jej regulačného režimu a režimu dohľadu, s nimi súvisiacich noriem a ich uplatňovania;
   x) riadna rovnováha medzi právami a povinnosťami vrátane primeraného finančného príspevku;

3.  opätovne zdôrazňuje, že dohoda by mala poskytnúť vhodný rámec pre budúci vzťah založený na troch hlavných pilieroch: hospodárske partnerstvo, partnerstvo v oblasti zahraničných vecí, osobitné sektorové otázky a tematická spolupráca; zdôrazňuje, že dohoda by mala zabezpečiť aj jednotný rámec správy, ktorý by mal zahŕňať spoľahlivý mechanizmus riešenia sporov, čím by sa zabránilo šíreniu dvojstranných dohôd a nedostatkom, ktoré charakterizujú vzťah EÚ so Švajčiarskom; pripomína, že dohoda musí byť v súlade s článkom 3 ods. 5 Zmluva o EÚ;

4.  poznamenáva, že vzhľadom na spoločný základ spoločných hodnôt EÚ a Spojeného kráľovstva, ich úzke väzby a súčasné zosúladenie právnych predpisov, 47 rokov trvajúce členstvo Spojeného kráľovstva v EÚ a jeho štatút stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, ako aj členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), bude Spojené kráľovstvo naďalej dôležitým partnerom EÚ vo všetkých uvedených pilieroch a v spoločnom záujme oboch strán je vytvoriť partnerstvo, ktoré zabezpečí nepretržitú spoluprácu;

5.  pripomína, že dohoda môže byť uzatvorená len vtedy, ak bude Európsky parlament do nej plne zapojený a udelí jej konečný súhlas; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých fázach postupu v súlade s článkami 207, 217 a 218 ZFEÚ, s príslušnou judikatúrou a zavedenými osvedčenými postupmi, a že jeho stanoviská by sa mali vo všetkých fázach náležite zohľadňovať, pričom treba zabezpečiť, aby Európsky parlament a jeho príslušné výbory mohli vykonávať demokratickú kontrolu a informovane rozhodnúť o dohode; vyzýva Radu a Komisiu, aby zohľadnili pozíciu Európskeho parlamentu pri vymedzovaní smerníc na rokovania, a aby smernice zverejnili;

6.  vyzýva Komisiu, aby rokovania viedla transparentne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila verejné konzultácie a stály dialóg so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, ako aj s národnými parlamentmi;

7.  domnieva sa, že EÚ musí vyvinúť maximálne úsilie v rámci svojich rokovaní so Spojeným kráľovstvom s cieľom zaručiť záujmy EÚ a zabezpečiť, aby sa vždy zachoval pákový efekt EÚ a zabezpečila jednota, ako počas rokovaní o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ; trvá na tom, že táto jednota musí byť zachovaná pri rokovaniach o budúcom partnerstve, a preto pripomína význam Komisie ako jediného vyjednávača EÚ počas rokovaní, a že členské štáty preto nesmú viesť žiadne bilaterálne rokovania;

8.  žiada, aby sa čo najskôr začali rokovania o všetkých bodoch, na ktoré sa vzťahuje návrh smerníc na rokovania; domnieva sa však, že úroveň hĺbky a ambícií bude nevyhnutne úmerná prísnemu časovému rámcu, ktorý si Spojené kráľovstvo zvolilo a ktoré neodráža zložitosť rokovaní a zvyšuje riziko neriadeného odchodu v určitých oblastiach, kde krízové opatrenia alebo medzinárodný rámec nemusia byť dostatočným právnym rámcom na zabránenie vážnemu narušeniu;

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, ako predseda vlády Spojeného kráľovstva vykladá ustanovenia Protokolu o Írsku/Severnom Írsku o dohode o vystúpení o hraničných kontrolách v Írskom mori; domnieva sa, že dôvera je základným prvkom každého rokovania, zastáva názor, že predseda vlády Spojeného kráľovstva musí bezodkladne uspokojivo objasniť zamýšľaný prístup Spojeného kráľovstva k vykonávaniu protokolu o Írsku/Severnom Írsku;

10.  podporuje smernice na rokovania, v ktorých sa stanovuje, že Gibraltár nebude zahrnutý do územnej pôsobnosti dohôd, ktoré sa majú uzavrieť medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, a že akákoľvek samostatná dohoda bude vyžadovať predchádzajúci súhlas Španielskeho kráľovstva;

I.HOSPODÁRSKE PARTNERSTVO

Obchod a rovnaké podmienky

11.  berie na vedomie, že Spojené kráľovstvo sa rozhodlo založiť svoje budúce hospodárske a obchodné partnerstvo s EÚ na základe dohody o voľnom obchode; zdôrazňuje, že zatiaľ čo Európsky parlament podporuje konštruktívnu dohodu EÚ so Spojeným kráľovstvom o vyváženej, ambicióznej a komplexnej dohode o voľnom obchode, dohoda o voľnom obchode nebude nikdy rovnocenná s obchodom bez bariér;

12.  opätovne zdôrazňuje, že v záujme zachovania integrity EÚ a jej jednotného trhu, colnej únie a nedeliteľnosti štyroch slobôd je nevyhnutné zabezpečiť, aby úroveň kvót a bezcolný prístup na najväčší jednotný trh na svete v plnej miere zodpovedali miere konvergencie právnych predpisov a záväzkom týkajúcim sa dodržiavania rovnakých podmienok pre otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž s cieľom dynamického zosúladenia; zdôrazňuje, že je potrebná kombinácia hmotnoprávnych pravidiel a opatrení vrátane doložiek o zákaze zníženia úrovne ochrany a mechanizmov na zabezpečenie účinného vykonávania, presadzovania a urovnávania sporov;

13.  zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode by sa mala zamerať na to, aby sa umožnil prístup na trh a uľahčil obchod čo najbližšie k tomu, čo existovalo pred vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, pričom musí tiež pokračovať v tvorbe dôstojných pracovných miest, posilňovať príležitosti na vývoz, podnecovať udržateľný rozvoj, zachovať normy EÚ a dodržiavať demokratické postupy; zdôrazňuje, že by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky a chrániť normy EÚ, aby sa zabránilo tzv. pretekom ku dnu, s cieľom dosiahnuť dynamické zosúlaďovanie a zabezpečiť, aby Spojené kráľovstvo nezískalo nespravodlivú konkurenčnú výhodu znížením úrovne ochrany a aby sa zabránilo regulačnej arbitráži zo strany subjektov na trhu;

14.  zdôrazňuje, že na to, aby dohoda o voľnom obchode skutočne podporovala záujmy EÚ, by súčasťou smerníc na rokovania mali byť tieto ciele:

   i) zaručenie rovnakých podmienok prostredníctvom pevných záväzkov a vymáhateľných ustanovení o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci, o príslušných daňových záležitostiach (vrátane boja proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí), o úplnom dodržiavaní sociálnych a pracovných noriem (vrátane rovnocenných úrovní ochrany a záruk proti sociálnemu dumpingu), o ochrane životného prostredia a noriem súvisiacich so zmenou klímy, o podpore cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a udržateľného rozvoja; ustanoveniami by sa malo zabezpečiť, aby sa normy neznižovali, pričom by sa obom stranám malo umožniť, aby časom upravili svoje záväzky s cieľom stanoviť prísnejšie normy alebo zahrnúť ďalšie oblasti; záväzky a ustanovenia by mali byť vynútiteľné samostatnými predbežnými opatreniami, pevným mechanizmom na urovnávanie sporov a prostriedkami nápravy s cieľom dynamického zosúladenia;
   ii) recipročný mechanizmus pre vzájomne výhodný prístup na trh pre tovar, služby, verejné obstarávanie, uznávanie odborných kvalifikácií a v prípade potreby priame zahraničné investície, o ktorom sa bude rokovať v plnom súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO);
   iii) záväzok oboch strán pokračovať v spolupráci na voľnom a spravodlivom obchode na medzinárodných fórach, ktorý bude pevný a založený na pravidlách, s cieľom dosiahnuť účinný multilateralizmus;
   iv) v snahe o čo najširší obchod s tovarom by Komisia mala hodnotiť možné kvóty a tarify pre najcitlivejšie odvetvia, ako aj potrebu ochranných doložiek na ochranu integrity jednotného trhu EÚ; ďalej pripomína, že napríklad v súvislosti s potravinami a poľnohospodárskymi výrobkami je prístup na jednotný trh podmienený prísnym dodržiavaním všetkých právnych predpisov a noriem EÚ, najmä v oblasti bezpečnosti potravín, geneticky modifikovaných organizmov (GMO), pesticídov, zemepisných označení, dobrých životných podmienok zvierat, noriem v oblasti označovania a sledovateľnosti, sanitárnych a fytosanitárnych noriem a zdravia ľudí, zvierat a rastlín;
   v) pravidlá pôvodu by mali odzrkadľovať najnovšie dohody o voľnom obchode EÚ a vychádzať zo záujmov výrobcov EÚ; dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala zachovať rámec existujúcich obchodných vzťahov medzi EÚ a tretími krajinami a zabrániť akémukoľvek parazitovaniu tým, že sa zaručí jednotnosť dodržiavania riadne vypracovaného systému ciel a kvót a pravidiel pôvodu výrobkov vo vzťahu k tretím krajinám;
   vi) záväzky týkajúce sa antidumpingových a vyrovnávacích opatrení by mohli podľa potreby presahovať rámec pravidiel WTO v tejto oblasti;
   vii) záväzky týkajúce sa služieb by sa mali prijať s cieľom dosiahnuť úroveň liberalizácie v obchode so službami presahujúcu nad rámec záväzkov zmluvných strán v rámci WTO, a to na základe nedávnych dohôd EÚ o voľnom obchode, a zároveň zabezpečiť vysokú kvalitu verejných služieb EÚ v súlade so ZFEÚ, a najmä s protokolom č. 26 o službách všeobecného záujmu; okrem toho by audiovizuálne služby mali byť vyňaté z ustanovení týkajúcich sa liberalizácie; pripomína, že podľa dohody o voľnom obchode je prístup na trh v prípade služieb obmedzený a stále sa naň môžu vzťahovať vylúčenia, výhrady a výnimky; mali by sa zahrnúť všetky spôsoby poskytovania služieb vrátane záväzkov týkajúcich sa cezhraničnej mobility fyzických osôb (spôsob 4) a ustanovení súvisiacich s pravidlami EÚ a dodržiavaním rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi a uznávania odborných kvalifikácií; dohoda by mala obsahovať ustanovenia o prístupe na trh a národnom zaobchádzaní podľa pravidiel hostiteľského štátu s cieľom zabezpečiť, aby sa s poskytovateľmi služieb EÚ zaobchádzalo nediskriminačným spôsobom, a to aj pokiaľ ide o usadenie sa; nové dohody by mali umožniť dočasný vstup a pobyt fyzických osôb na obchodné účely s cieľom poskytovať služby;
   viii) mali by existovať príležitosti na prístup na trhy verejného obstarávania nad rámec záväzkov Dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA), čím sa zaručí prístup spoločností z EÚ v strategických sektoroch na trh a úroveň otvorenosti, ktorá sa rovná trhom verejného obstarávania EÚ;
   ix) silné a vynútiteľné opatrenia týkajúce sa uznávania a ochrany práv duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení, ako sú autorské práva a s nimi súvisiace práva, ochranné známky, založené na súčasnom a budúcom právnom rámci EÚ;
   x) dohoda by mala potvrdiť ochranu existujúcich zemepisných označení, ako sa stanovuje v dohode o vystúpení, a vytvoriť mechanizmus na ochranu budúcich zemepisných označení, čím sa zabezpečí rovnaká úroveň ochrany, ako sa stanovuje v dohode o vystúpení;
   xi) súčasťou by mala byť ambiciózna kapitola o obchode a rodovej rovnosti; mali by sa zohľadniť dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ v oblasti rodovej rovnosti, a to aj zabezpečením rovnakých podmienok pre činnosti EÚ na ochranu a rozširovanie úlohy žien v hospodárstve, napríklad pokiaľ ide o opatrenia na boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov;
   xii) zastrešujúca kapitola o potrebách a záujme mikropodnikov a malých a stredných podnikov (MSP) so zreteľom na otázky uľahčenia prístupu na trh, okrem iného vrátane kompatibility technických noriem a efektívnejších colných postupov s cieľom zachovať a vytvárať konkrétne obchodné príležitosti a podporovať ich internacionalizáciu;
   xiii) aby bola obchodná dohoda komplexná, musí obsahovať ustanovenia na zabezpečenie pokračujúceho zosúladenia právnych predpisov Spojeného kráľovstva s EÚ v budúcnosti; s cieľom uľahčiť obchod by sa mali prerokovať prierezové pravidlá týkajúce sa regulačnej súdržnosti a necolných prekážok, a to s prihliadnutím na dobrovoľnú povahu spolupráce v oblasti regulácie a na právo na reguláciu vo verejnom záujme, pričom by sa mala zachovať regulačná autonómia a parlamentné práva, a pripomínajúc, že ustanovenia o regulačnej spolupráci v rámci obchodnej dohody nedokážu v plnej miere kopírovať obchod bez bariér v rovnakom rozsahu, ako pri členstve v jednotnom trhu;
   xiv) s cieľom zabezpečiť finančnú a regulačnú stabilitu a zaručiť úplné dodržiavanie regulačného režimu a noriem EÚ a ich uplatňovanie sú prudenciálna výnimka a obmedzenia cezhraničných ustanovení finančných služieb bežnou črtou obchodných dohôd EÚ a mali by sa zahrnúť aj do tejto dohody;
   xv) ambiciózne ustanovenia umožňujúce rozvoj digitálneho obchodu a riešenie neodôvodnených prekážok obchodu elektronickými prostriedkami, a zabezpečenie otvoreného, bezpečného a dôveryhodného online prostredia pre podniky a spotrebiteľov a riadenie cezhraničných tokov údajov vrátane zásad, ako je spravodlivá hospodárska súťaž a ambiciózne pravidlá pre cezhraničné prenosy údajov v plnom súlade s platnými a budúcimi pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia a bez toho, aby boli dotknuté tieto pravidlá;
   xvi) dohoda o voľnom obchode by viedla k colným kontrolám a overovaniu hneď po vstupe tovaru na jednotný trh, čo by malo vplyv na globálne dodávateľské reťazce a výrobné procesy; je potrebné posilniť colné orgány, pokiaľ ide o personál a technické vybavenie, aby mohli zvládnuť dodatočné úlohy; trvá na tom, že operačné postupy budúcej dohody musia byť zamerané na zachovanie pravidiel jednotného trhu Únie pre tovar a na zachovanie colnej únie; je preto mimoriadne dôležité zabezpečiť súlad tovaru s pravidlami jednotného trhu;
   xvii) regulačné zosúladenie týkajúce sa dohľadu nad trhom s výrobkami a spoľahlivých noriem pre výrobky by malo byť nevyhnutnou a nenahraditeľnou súčasťou akejkoľvek budúcej dohody so Spojeným kráľovstvom, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre podniky EÚ a primeraná ochrana spotrebiteľov v EÚ;
   xviii) celistvosť colnej únie a jej pravidiel a postupov sa musí zachovať; mala by sa vypracovať včasná a účinná pracovná dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v tejto oblasti;

15.  zdôrazňuje, že na dohodu o voľnom obchode by sa mali v celom jej rozsahu vzťahovať ustanovenia o dialógu s občianskou spoločnosťou, zapojení zainteresovaných strán a konzultáciách obidvomi stranami; trvá na zriadení domácich poradných skupín, ktoré by vykonávali dohľad nad vykonávaním dohody;

16.  opätovne zdôrazňuje, že dohoda by mala zabezpečiť jednotný rámec riadenia, ktorý by mal zahŕňať spoľahlivý mechanizmus urovnávania sporov, ako aj štruktúry riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje právomoc Súdneho dvora EÚ na výklad otázok týkajúcich sa právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť jednotnosť takéhoto výkladu;

Rovnaké podmienky

17.   pripomína, že Spojené kráľovstvo by malo naďalej dodržiavať a uplatňovať normy, ktoré existujú v rámci jeho medzinárodných záväzkov, s cieľom dynamického zosúlaďovania právnych predpisov a politík spôsobom, ktorý odráža rozsah a hĺbku budúceho vzťahu;

18.  pripomína svoje odhodlanie zabrániť akémukoľvek druhu „dumpingu“ v rámci budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a v tejto súvislosti pripomína, že zosúladenie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, práce a sociálnej oblasti, príslušných daňových záležitostí a politík štátnej pomoci je kľúčom k zabráneniu takého „dumpingu“;

19.  konštatuje, že rozsah a hĺbka dohody týkajúcej sa rovnakých podmienok bude mať zásadný význam z hľadiska určovania rozsahu celkového budúceho vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; pripomína, že v tejto oblasti bude zohrávať kľúčovú úlohu nepretržité dodržiavanie sociálneho modelu EÚ zo strany Spojeného kráľovstva; opakuje, že je potrebné stanoviť záruky na zabezpečenie dodržiavania prísnych noriem a rovnakých podmienok v oblasti sociálnych noriem a noriem zamestnanosti, a to aspoň na súčasnej vysokej úrovni stanovenej existujúcimi spoločnými normami;

20.  zdôrazňuje, že hlbší vzťah si bude vyžadovať spoľahlivý a komplexný rámec pre hospodársku súťaž a kontrolu štátnej pomoci, ktorý zabráni neprimeranému narušeniu obchodu a hospodárskej súťaže, s cieľom zabezpečiť, aby sa Spojené kráľovstvo nedopúšťalo nekalého a protisúťažného správania vedúceho k podhodnocovaniu zo strany hospodárskych subjektov EÚ;

21.  je pevne presvedčený, že Spojené kráľovstvo by malo dodržiavať vyvíjajúce sa normy v oblasti zdaňovania a právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v rámci acquis EÚ vrátane daňovej transparentnosti, výmeny informácií o daňových záležitostiach a opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a malo by riešiť príslušnú situáciu svojich zámorských území, svojich výsostných území a korunných dependencií, ako aj to, že nedodržiavajú úniové kritériá v oblasti dobrej správy vecí verejných a požiadavky na transparentnosť;

22.  opakuje, že je potrebné zachovať vysoké normy a rovnaké podmienky v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok, bezpečnosti potravín a označovania, ako aj veterinárnu, rastlinolekársku a environmentálnu politiku a normy;

23.  konštatuje, že – ako je to v prípade celej dohody – aj ustanovenia týkajúce sa rovnakých podmienok si budú vyžadovať pevné správne štruktúry zahŕňajúce primerané mechanizmy riadenia, dohľadu, urovnávania sporov, v prípade potreby doplnené o presadzovanie sankcií a predbežných opatrení a o požiadavku, aby obe strany zriadili alebo prípadne zachovali nezávislé inštitúcie schopné účinne dohliadať na vykonávanie a presadzovať ho; zdôrazňuje, že občania a mimovládne organizácie musia mať zaručený prístup k spravodlivosti a náležitému mechanizmu na vybavovanie sťažností, pokiaľ ide o presadzovanie pracovných a environmentálnych noriem;

II.OSOBITNÉ ODVETVOVÉ OTÁZKY A TEMATICKÁ SPOLUPRÁCA

Rybolov

24.  ďalej zdôrazňuje, že otázka voľného prístupu do vôd a prístavov je neoddeliteľná od otázky voľného obchodu a prístupu rybárskych produktov Spojeného kráľovstva na trh EÚ a že rokovania so Spojeným kráľovstvom o rybolove sa nemôžu oddeliť a musia priamo súvisieť s rokovaniami o celkovom hospodárskom partnerstve, najmä o obchode;

25.  pripomína a dôrazne podporuje ustanovenia o rybolove, ktoré sa majú dohodnúť do 1. júla 2020, a domnieva sa, že budúci režim riadenia rybolovu v Spojenom kráľovstve by sa nemal stať slabším ako súčasné pravidlá a povinnosti v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP);

26.  zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ neoslobodzuje Spojené kráľovstvo od jeho povinností spolupracovať ako pobrežný štát pri spoločnom a udržateľnom riadení spoločných populácií rýb v súlade s jeho medzinárodnými záväzkami;

27.  pripomína, že základná zásada slobodného a rovnakého prístupu rybárov z EÚ do všetkých vôd členských štátov v rámci SRP, ako aj na jednotný trh EÚ, a jej zásada voľného pohybu tovaru (vrátane produktov rybárstva) stanovili práva a výhody pre pobrežné komunity, prevádzkovateľov a spotrebiteľov, ktoré trvajú niekoľko desaťročí;

28.  zdôrazňuje význam vytvorenia vzájomne prospešného a komplexného partnerstva medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktoré neoddeliteľným spôsobom a prednostne pred skončením prechodného obdobia zahrnie dohodu o rybolove a záležitostiach súvisiacich s rybolovom, a to v súlade so vzájomnými záväzkami podľa medzinárodného práva;

29.  trvá na tom, že dohoda by sa mala zakladať na zásadách, ktoré sú stanovené v SRP a ktoré sa týkajú udržateľného využívania a ochrany morských biologických zdrojov, ako aj sociálno-ekonomických prínosov pre rybárov, prevádzkovateľov v odvetví rybárstva a spotrebiteľov;

30.  žiada, aby dohoda zabezpečila najmä trvalý recipročný prístup do vôd a zachovala existujúci stabilný podiel kvót medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade spoločne využívaných populácií rýb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zachovať spoločne dohodnuté zásady a opatrenia v oblasti riadenia rybárstva v súlade so zásadami a opatreniami stanovenými v SRP;

31.  trvá na tom, že sú potrebné riadne konzultačné mechanizmy, spoločný prístup založený na vedeckých poznatkoch, ako aj záruky, že Spojené kráľovstvo aj naďalej bude prispievať k zberu údajov a k vedeckému posudzovaniu populácií rýb; naliehavo vyzýva obe strany, aby pokračovali v spolupráci v oblasti kontroly rybolovu a bojovali proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu;

Ochrana údajov

32.  pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ(10) na to, aby mohla Komisia vyhlásiť primeranosť rámca pre ochranu údajov v Spojenom kráľovstve, musí preukázať, že Spojené kráľovstvo poskytuje úroveň ochrany, ktorá je „v podstate rovnocenná“ úrovni poskytovanej právnym rámcom EÚ, a to aj pokiaľ ide o ďalšie prenosy do tretích krajín; pripomína, že zákon Spojeného kráľovstva o ochrane údajov stanovuje všeobecnú a rozsiahlu výnimku zo zásad ochrany údajov a práv dotknutých osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na účely prisťahovalectva; je znepokojený skutočnosťou, že keď sa údaje osôb, ktoré nie sú občanmi Spojeného kráľovstva, spracúvajú v rámci tejto výnimky, nie sú chránené rovnako ako údaje občanov Spojeného kráľovstva; zastáva názor, že táto výnimka je v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(11); okrem toho sa domnieva, že právny rámec Spojeného kráľovstva v oblasti uchovávania elektronických telekomunikačných údajov nespĺňa podmienky príslušného acquis EÚ, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie, a preto v súčasnosti nespĺňa podmienky primeranosti;

33.  považuje za potrebné venovať osobitnú pozornosť právnemu rámcu Spojeného kráľovstva, ktorý sa týka národnej bezpečnosti alebo spracúvania osobných údajov orgánmi presadzovania práva; pripomína, že je možné, že programy hromadného sledovania nie sú podľa práva EÚ primerané, a dôrazne nabáda na zohľadnenie judikatúry Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti, ako je vec Schrems, ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva;

34.  poveruje Komisiu, aby starostlivo posúdila právny rámec Spojeného kráľovstva v oblasti ochrany údajov a zabezpečila, aby Spojené kráľovstvo vyriešilo problémy zistené v tomto uznesení pred tým, ako sa posúdi, či je právo Spojeného kráľovstva v oblasti ochrany údajov primerané podľa práva EÚ, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie(12), a aby sa poradila s Európskym výborom pre ochranu údajov a európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a poskytla im všetky relevantné informácie a príslušné lehoty na plnenie ich úlohy;

Zmena klímy a životné prostredie

35.  domnieva sa, že budúce vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mali byť založené nielen na hospodárskych faktoroch, ale aj na vysokej úrovni ambícií v oblasti životného prostredia, ktorá by sa opierala o spoluprácu na príslušných medzinárodných fórach, s cieľom riešiť cezhraničné a globálne výzvy;

36.  domnieva sa, že EÚ a Spojené kráľovstvo by mali zabezpečiť, aby úroveň ochrany životného prostredia stanovená zákonom, nariadeniami a postupmi nebola na konci prechodného obdobia znížená pod úroveň stanovenú spoločnými normami platnými v EÚ a v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o: prístup k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia; posudzovanie vplyvov na životné prostredie a strategické environmentálne hodnotenie; priemyselné emisie; ciele a stropy týkajúce sa emisií do ovzdušia a kvality ovzdušia; zachovanie prírody a biodiverzity; spracovanie odpadov; ochranu a zachovanie vodného prostredia; ochranu a zachovanie morského prostredia; predchádzanie rizikám pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vyplývajúcim z výroby, používania, uvoľňovania a zneškodňovania chemických látok, prípravkov na ochranu rastlín, znižovanie týchto rizík a ich odstraňovanie; a zmena klímy a zásada predbežnej opatrnosti;

37.  vyzýva vyjednávačov, aby zabezpečili, že Spojené kráľovstvo sa zaviaže, že vykoná normy – vrátane cieľov – a iné ustanovenia dohodnuté na úrovni EÚ v priebehu prechodného obdobia;

38.  naliehavo vyzýva, aby sa spolupráca v oblasti boja proti zmene klímy stala v rámci rokovaní absolútnou prioritou, a to vzhľadom na to, že je mimoriadne dôležité dosiahnuť úspech v tejto oblasti, počnúc úspechom 26. zasadnutia konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP 26) v Glasgowe; domnieva sa, že najlepším riešením by bolo úplné zosúladenie Spojeného kráľovstva a EÚ v tejto oblasti; v tejto súvislosti dôrazne uprednostňuje, aby sa Spojené kráľovstvo plne pripojilo k súčasnému a budúcemu rámcu politiky EÚ v oblasti klímy, ako aj k záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody, a žiada, aby sa v celom rozsahu uplatňoval strop emisií EÚ stanovený systémom EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), nariadením o spoločnom úsilí vrátane využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva;

39.  vyzýva Spojené kráľovstvo, aby zachovalo systém stanovovania cien uhlíka v súlade so spoločnými normami a cieľmi platnými na konci prechodného obdobia, a žiada vyjednávačov, aby preskúmali možnosť prepojenia budúceho vnútroštátneho systému Spojeného kráľovstva na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov s EU ETS za predpokladu, že sa v plnej miere dodrží integrita EU ETS;

40.  zdôrazňuje, že akýkoľvek vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou investičnou bankou (EIB) by mal byť okrem iného podmienený súladom Spojeného kráľovstva s prepracovanými cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia, jeho dodržiavaním nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na uľahčenie udržateľných investícií, ambicióznej novej stratégie EIB v oblasti klímy a politiky poskytovania úverov v oblasti energetiky;

41.  zdôrazňuje, že akékoľvek zníženie ochrany v Spojenom kráľovstve by spôsobilo riziko straty biodiverzity v EÚ, pretože mnohé druhy (vtáky, netopiere, motýle a veľrybotvaré cicavce) migrujú medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a v prípade mnohých nemigračných druhov existuje medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ pravidelný génový tok;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Spojené kráľovstvo zachovalo súlad s právnymi predpismi o bezpečnosti chemických látok (REACH(13)) a zabezpečilo spoluprácu s Európskou chemickou agentúrou (ECHA);

Energia

43.  žiada, aby dohoda zabezpečila nediskriminačný prístup účastníkov trhu k sieťam, účinné oddelenie prevádzkovateľov sietí; zaručila rovnaké podmienky a zachovanie úrovne ochrany vrátane účinného stanovovania cien uhlíka, štátnej pomoci a ochrany životného prostredia;

44.  požaduje zriadenie mechanizmov na zabezpečenie čo najvyššej miery bezpečnosti dodávok a účinného obchodu prostredníctvom prepojenia sietí v rozdielnych časových rámcoch;

45.  očakáva, že Spojené kráľovstvo splní vysoké normy v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany pred žiarením; očakáva, že dohoda sa bude venovať vzťahom Spojeného kráľovstva k Euratomu a k projektu ITER a vplyvu vystúpenia na aktíva a záväzky, a umožní spoluprácu a výmenu informácií medzi Euratomom, Spojeným kráľovstvom a jeho vnútroštátnymi orgánmi; žiada, aby dohoda obsahovala záväzok umožniť, aby sa na konci prechodného obdobia uplatňovali rovnaké podmienky pre normy jadrovej bezpečnosti, pričom sa zabezpečí úplné dodržiavanie medzinárodných dohovorov – vrátane Aarhuského dohovoru a Dohovoru z Espoo – a zmlúv;

Verejné zdravie a bezpečnosť potravín

46.  zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov EÚ a Spojeného kráľovstva je dôležité zachovať prísne normy bezpečnosti potravín a označovania potravín; pripomína, že každá potravina dovezená do EÚ z tretej krajiny musí spĺňať prísne normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, vrátane, okrem iného, používania GMO; poznamenáva, že pokračujúca účasť Spojeného kráľovstva v systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá prinesie vzájomný prospech; pripomína, že vzhľadom na status Spojeného kráľovstva ako tretej krajiny sa budú musieť vykonávať spoľahlivé kontroly medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom;

47.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Spojené kráľovstvo zachovalo rovnocenné normy v oblasti zdravia zvierat, pri prevencii prenosu zoonotických ochorení medzi zvieratami a ľuďmi, najmä v prípade sťahovavých druhov, a to v prospech zdravia zvierat aj ľudí; domnieva sa, že je nutné zachovať systém pasov pre pohyb domácich a hospodárskych zvierat medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom na základe existujúcich a budúcich noriem EÚ;

48.  zdôrazňuje význam prísnych noriem a rovnakých podmienok, pokiaľ ide o ochranu dobrých životných podmienok a zdravia zvierat v celom potravinovom reťazci a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi poľnohospodármi v Spojenom kráľovstve a v EÚ; vylučuje možnosť dovozu živých zvierat, mäsa a vajec do EÚ, ak nie sú v súlade s normami EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

49.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primerané dodávky liekov, zdravotníckych pomôcok a iných zdravotníckych výrobkov; vyzýva preto EÚ a Spojené kráľovstvo, aby zabezpečili prijatie opatrení na obmedzenie nedostatkov a obmedzenie potenciálnych závažných vplyvov na ľudské zdravie; požaduje najmä cielené opatrenia, ktorými by sa zabezpečil stály a rýchly prístup pacientov k bezpečným liekom a zdravotníckym pomôckam vrátane bezpečných a konzistentných dodávok rádioizotopov;

50.  naliehavo vyzýva na pokračovanie spolupráce v oblasti zdravia a verejného zdravia; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo sa ako tretia krajina nebude môcť zúčastniť na postupoch udeľovania povolenia na uvedenie lekárskych výrobkov na trh v EÚ;

Práva občanov a mobilita osôb

51.  vyzýva rokujúce strany, aby sa usilovali o úplné zachovanie práv občanov, ktoré dohoda o vystúpení zaručuje občanom EÚ a Spojeného kráľovstva, ako aj ich rodinám; zdôrazňuje, že všetky budúce opatrenia v oblasti mobility by mali byť založené na nediskriminácii medzi členskými štátmi EÚ a na úplnej reciprocite; vo všeobecnejšej rovine sa domnieva, že ďalšia konkretizácia práv občanov – vrátane voľného pohybu štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva v EÚ na základe recipročného prístupu – musí byť základným kameňom a neoddeliteľnou súčasťou textu budúcej medzinárodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom; domnieva sa, že je tiež nevyhnutné, aby členské štáty EÚ objasnili rámec, ktorý by každý z nich uplatňoval vo vzťahu k občanom Spojeného kráľovstva, ktorí chcú získať pobytový status, a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby takéto opatrenia boli ľahko použiteľné a transparentné – aby sa proces uľahčil –, ako aj bezplatné, a aby Komisia a Európsky parlament monitorovali príslušný vývoj;

52.  žiada, aby sa s ohľadom na budúci pohyb osôb zriadili primerané mechanizmy koordinácie sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkových práv; v tejto súvislosti víta podrobné ustanovenia dohody o vystúpení, ktoré sa týkajú koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a ktoré chránia práva vyplývajúce z období poistenia na účely sociálneho zabezpečenia;

53.  naliehavo vyzýva vládu Spojeného kráľovstva, aby do konca prechodného obdobia prijala nový zákon o zamestnanosti, ktorým by sa zabránilo situácii, v ktorej by práva pracovníkov neboli chránené ani existujúcimi právnymi predpismi EÚ, ani zákonom Spojeného kráľovstva o zamestnanosti;

54.  v tejto súvislosti trvá na úplnom a riadnom vykonávaní právnych predpisov EÚ s lehotami na vykonávanie počas prechodného obdobia, ako je revízia smernice o vysielaní pracovníkov, smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom alebo smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach;

55.  žiada, aby sa v plnej miere zohľadnila osobitná situácia na írskom ostrove a aby sa riešili pretrvávajúce problémy týkajúce sa občanov Severného Írska; naliehavo vyzýva orgány Spojeného kráľovstva, aby zabezpečili, že nedôjde k obmedzeniu práv občanov Severného Írska a že sa budú v plnej miere dodržiavať všetky časti Veľkopiatkovej dohody;

56.  vyslovuje sa za to, aby Spojené kráľovstvo pokračovalo v uplatňovaní nariadenia o roamingu v prospech občanov EÚ aj Spojeného kráľovstva, a najmä s cieľom uľahčiť cezhraničný pohyb osôb na írskom ostrove;

57.  berie na vedomie zámer Spojeného kráľovstva pristúpiť k Haagskemu dohovoru z roku 2007 o výživnom a vyzýva na riadnu spoluprácu a ambicióznosť v otázkach občianskeho a rodinného práva, najmä pokiaľ ide o práva a repatriáciu detí; pripomína, že budúca dohoda by mala zohľadniť aj určité kategórie občanov, na ktorých sa v súčasnosti vzťahuje právo EÚ, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie, ako sú štátni príslušníci Spojeného kráľovstva, ktorí sa vracajú do Spojeného kráľovstva s rodinnými príslušníkmi z krajín mimo EÚ, osoby so zdravotným postihnutím a opatrovatelia, štátni príslušníci tretích krajín žijúci v Spojenom kráľovstve, ktorí majú pevné právne väzby s členskými štátmi, napríklad štátni príslušníci tretích krajín narodení v EÚ, osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, a osoby bez štátnej príslušnosti;

58.  domnieva sa, že opatrenia v oblasti mobility musia byť založené na nediskriminácii a úplnej reciprocite; pripomína, že po prijatí mandátu na rokovania členské štáty nemôžu rokovať o dvojstranných dohodách;

59.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Spojené kráľovstvo oznámilo, že zásada voľného pohybu osôb medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa už nebude uplatňovať; domnieva sa, že akákoľvek dohoda o budúcom vzťahu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mala obsahovať ambiciózne ustanovenia na zabezpečenie pokračovania práv občanov EÚ, ako aj občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, najmä pokiaľ ide o pohyb osôb a pracovníkov; pripomína, že práva na voľný pohyb sú priamo spojené s tromi ďalšími slobodami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jednotného trhu, a majú osobitný význam pre služby a odborné kvalifikácie;

60.  domnieva sa, že dohoda by mala stanoviť cestovanie bez víz na krátkodobé návštevy vrátane krátkodobých ciest súvisiacich s prácou, a to na základe úplnej reciprocity a nediskriminácie, a mala by stanoviť podmienky pre vstup a pobyt v oblasti výskumu, štúdia a odbornej prípravy a výmeny mládeže;

61.  pokiaľ ide o budúcu spoluprácu Spojeného kráľovstva a EÚ27 v azylovej a migračnej politike, zdôrazňuje, že by mala obsahovať aspoň také opatrenia, ktoré posilnia bezpečné a legálne spôsoby prístupu k medzinárodnej ochrane, a to aj prostredníctvom zlúčenia rodiny; vzhľadom na to, že zlúčenie rodiny je naďalej dôležité pre žiadateľov o azyl, ktorí majú pobyt v Spojenom kráľovstve a majú rodiny v rámci EÚ, podporuje prijatie plánu na zlúčenie rodiny, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť po prechodnom období, aby sa zabránilo akýmkoľvek medzerám, ktoré by mohli mať humanitárny vplyv, a aby sa rešpektovalo právo na rodinný život žiadateľov o azyl v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

Rovnocennosť vo finančných službách

62.  pripomína, že spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve stratia práva na cezhraničné činnosti;

63.  domnieva sa, že prístup na trh by mal byť založený na rozhodnutiach o rovnocennosti, ak bude EÚ presvedčená, že regulačný režim a režim dohľadu Spojeného kráľovstva sú aj naďalej v plnej miere rovnocenné s pravidlami a normami EÚ a odrážajú ustanovenia dohodnuté v záujme rovnakých podmienok; domnieva sa, že po udelení rovnocennosti Spojenému kráľovstvu sa musí zaviesť účinný mechanizmus, ktorým sa zaručí, že rovnocennosť sa časom zachová, a pripomína, že EÚ môže kedykoľvek jednostranne zrušiť status rovnocenného postavenia;

64.  domnieva sa, že akýkoľvek budúci rámec by mal zaručiť finančnú stabilitu v EÚ a rešpektovať jej regulačný režim a režim a normy dohľadu, ako aj ich uplatňovanie, a pritom zachovať regulačnú a rozhodovaciu nezávislosť EÚ;

Doprava

65.  vyzýva vyjednávačov, aby zabezpečili pokračujúce prepojenie medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ na základe požiadavky reciprocity v oblasti vzájomného prístupu na dopravné trhy, berúc do úvahy rozdiel vo veľkosti oboch príslušných trhov;

66.  v tejto súvislosti pripomína, že systém multilaterálnych kvót Európskej konferencie ministrov dopravy (ECMT) je v súčasnosti nedostatočný na úplné riešenie potrieb cestnej nákladnej dopravy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, a že by sa mali zaviesť vhodné opatrenia, aby sa zabránilo ohrozeniu verejného poriadku a predišlo narušeniam dopravných tokov prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľov autokarovej a autobusovej dopravy;

67.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby rokovania zahŕňali aj ambicióznu, vyváženú a kvalitnú komplexnú dohodu o leteckej doprave, najmä pokiaľ ide o práva letovej prevádzky, bezpečnosť leteckej dopravy a bezpečnosť letísk, čo by sa malo zodpovedajúcim spôsobom riešiť, a v tejto súvislosti pripomína, že budúce letecké spojenie medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ nemôže predstavovať de jure ani de facto účasť Spojeného kráľovstva na jednotnom leteckom trhu;

68.  zdôrazňuje, že budúce partnerstvo medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ by sa malo zaoberať osobitnou situáciou tunela pod Lamanšským prielivom, najmä regulačným rámcom pre bezpečnosť železníc;

69.  domnieva sa, že by sa mal zabezpečiť prístup vnútri EÚ medzi Írskom a ostatnými členskými štátmi EÚ vrátane práv na tranzit v rámci cestnej dopravy vnútri EÚ medzi Írskom a ostatnými členskými štátmi EÚ;

70.  zdôrazňuje, že budúci vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ musí zabezpečiť silné rovnaké podmienky vo všetkých odvetviach dopravy s osobitným zameraním na štátnu pomoc, ochranu životného prostredia, práva cestujúcich, obchodnú flexibilitu a sociálne aspekty vrátane času jazdy a odpočinku;

71.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržité financovanie spoločne dohodnutých projektov v oblasti infraštruktúry, najmä v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a jednotného európskeho neba (SES), ako aj spoločných technologických iniciatív, ako sú Čisté nebo I a II a Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); považuje za kľúčové, aby Spojené kráľovstvo v plnej miere dodržiavalo svoje finančné záväzky a povinnosti, a to aj v prípade, že by pokračovali aj po skončení jeho členstva v EÚ.

Programy a agentúry

72.  zdôrazňuje, že pravidlá účasti Spojeného kráľovstva na agentúrach a programoch EÚ sa budú tie, ktoré platia pre tretie krajiny mimo EHP; nabáda k účasti Spojeného kráľovstva na programoch EÚ, pri dodržaní všetkých príslušných pravidiel a mechanizmov a podmienok účasti;

73.  zdôrazňuje, že žiadna účasť Spojeného kráľovstva na programoch EÚ by nemala viesť k čistým presunom z rozpočtu EÚ do Spojeného kráľovstva; okrem toho sa domnieva, že akákoľvek ďalšia účasť Spojeného kráľovstva na programoch EÚ musí zabezpečiť spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programe EÚ, a že účasť by nemala udeľovať tretej krajine rozhodovacie právomoci; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby existovali dostatočné záväzné ustanovenia a záruky týkajúce sa ochrany finančných záujmov Únie a riadneho finančného hospodárenia pre programy, na ktorých by sa zúčastňovalo Spojené kráľovstvo, vrátane kontroly a auditu a vyšetrovania v prípade podvodu, rešpektovania práva na prístup útvarov Komisie, Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskej prokuratúry, Európskeho dvora audítorov, ako aj práva na kontrolu Európskeho parlamentu;

74.  domnieva sa najmä, že účasť Spojeného kráľovstva na cezhraničných, kultúrnych, rozvojových, vzdelávacích a výskumných programoch, ako sú Erasmus +, Kreatívna Európa, Horizont, Európska rada pre výskum, program LIFE, TEN-T, NPE, SES, Interreg, spoločné technologické iniciatívy, ako sú Čisté nebo I a II, SESAR, konzorciá ERIC, Galileo, Copernicus, Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie (EGNOS), rámec podpory pre kozmický priestor, dohľad a sledovanie (SST) a verejno-súkromné partnerstvá, je dôležitá;

75.  víta príspevok programu PEACE pri dosiahnutí mieru a stability v Severnom Írsku a vyzýva na zachovanie mierového procesu v Severnom Írsku a prínosu súčasného programu PEACE IV a Medzinárodného fondu pre Írsko;

76.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ a Spojené kráľovstvo preskúmali možnosť spolupráce medzi orgánmi Spojeného kráľovstva a agentúrami EÚ vrátane najmä Európskej chemickej agentúry, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, Európskej environmentálnej agentúry, Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európskej agentúry pre lieky; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo nebude mať žiadnu rozhodovaciu právomoc nad agentúrami EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby vymedzila povahu, rozsah a hranice tejto potenciálnej spolupráce;

77.  považuje za potrebné objasniť budúcu praktickú spoluprácu medzi orgánmi Spojeného kráľovstva a agentúrami EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

III.PARTNERSTVO V OBLASTI BEZPEČNOSTI A ZAHRANIČNÝCH VECÍ

Zahraničná politika, bezpečnostné výzvy a obrana

78.  domnieva sa, že aj keď bude Spojené kráľovstvo vyňaté z rozhodovacích štruktúr EÚ, je dôležitým partnerom, pretože v bezprostrednom susedstve EÚ a na medzinárodnej scéne je nevyhnutná spoločná reakcia na výzvy v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky;

79.  zdôrazňuje, že nový vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom si bude vyžadovať intenzívnu spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, keďže EÚ aj Spojené kráľovstvo majú mnoho spoločných záujmov a skúseností a stoja za mnohými rovnakými hodnotami; zdôrazňuje, že v záujme oboch strán je zachovanie ambicióznej spolupráce, ktorá slúži bezpečnosti Európy a jej občanov a prispieva k celosvetovej stabilite, ochrane ľudských práv a mieru v súlade s cieľmi a zásadami stanovenými v článku 21 Zmluva EÚ;

80.  poznamenáva, že pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP), spoločné pozície a akcie EÚ môžu prijímať len členské štáty EÚ; poukazuje však na to, že to nevylučuje konzultačné mechanizmy, ktoré by Spojenému kráľovstvu umožnili dosiahnuť súlad s pozíciami EÚ v oblasti zahraničnej politiky, a spoločné akcie, najmä pokiaľ ide o obranu globálneho poriadku založeného na pravidlách, mnohostrannú spoluprácu a ľudské práva, najmä v rámci OSN, NATO, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy; podporuje konzultácie a koordináciu v oblasti politiky sankcií s možnosťou prijať sankcie, ktoré sa vzájomne posilňujú, keď sú ciele strán v oblasti zahraničnej politiky zosúladené; zdôrazňuje pridanú hodnotu úzkej spolupráce v SZBP vzhľadom na významné postavenie Spojeného kráľovstva ako aktéra v oblasti bezpečnosti;

81.  zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo musí uplatňovať reštriktívne opatrenia EÚ, ktoré platia alebo o ktorých sa rozhodlo počas prechodného obdobia, podporovať vyhlásenia a pozície EÚ v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách a v jednotlivých prípadoch sa zúčastňovať na vojenských operáciách a civilných misiách EÚ zriadených v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ale bez akejkoľvek vedúcej spôsobilosti v rámci novej rámcovej dohody o účasti, a zároveň rešpektovať rozhodovaciu nezávislosť EÚ a príslušné rozhodnutia a právne predpisy EÚ vrátane obstarávania a transferov v oblasti obrany; podmienkou tejto spolupráce je úplný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym právom a so základnými právami EÚ;

82.  pripomína, že účinné medzinárodné režimy kontroly zbraní, odzbrojenia a nešírenia sú základným kameňom globálnej a európskej bezpečnosti; vyzýva EÚ a Spojené kráľovstvo, aby začali ucelenú a vierohodnú stratégiu pre multilaterálne rokovania na celosvetovej úrovni a pre regionálnu deeskaláciu napätia a opatrenia na budovanie dôvery; vyzýva Spojené kráľovstvo, aby sa zaviazalo k dodržiavaniu spoločnej pozície 2008/944/SZBP;

83.  zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa vzájomne posilňovala, pretože by umožnila zachovať znalosti a schopnosti Spojeného kráľovstva v rámci misií a operácií SBOP; dôrazne nabáda Spojené kráľovstvo, aby prispievalo k civilným a vojenským misiám a operáciám SBOP; zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo sa ako tretí štát a v nadväznosti na politické vyhlásenie, v ktorom sa stanovuje rámec budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, nebude môcť zúčastňovať na plánovaní alebo na velení misií a operácií EÚ, a že jeho kapacita a úroveň účasti na plánovaní alebo velení/účasti na misiách a operáciách EÚ a výmena informácií a interakcia s EÚ musia byť úmerné príspevku Spojeného kráľovstva ku každej misii alebo operácii;

84.  očakáva, že Spojené kráľovstvo bude naďalej v plnej miere dodržiavať svoje záväzky prijaté vo formáte E3 + 3 v spoločnom komplexnom akčnom pláne (JCPOA) s Iránom, ktoré sú zakotvené v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2231, ako pilier medzinárodného režimu nešírenia a základ pre zmiernenie napätia v oblasti Blízkeho východu a Perzského zálivu;

85.  zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky by mala byť neoddeliteľnou súčasťou komplexnej dohody o partnerstve, ktorá bude riadiť budúci vzťah; zdôrazňuje, že takouto dohodou nie je dotknutá autonómia rozhodovania EÚ ani zvrchovanosť Spojeného kráľovstva;

86.  domnieva sa, že je v spoločnom záujme Spojeného kráľovstva a EÚ spolupracovať na rozvoji obranných spôsobilostí, a to aj v rámci Európskej obrannej agentúry, a spolupracovať proti hybridným hrozbám, čo posilní európsku základňu obranných technológií a priemyslu a podporí skutočnú interoperabilitu a spoločnú účinnosť európskych a spojeneckých ozbrojených síl;

87.  konštatuje, že akákoľvek spolupráca v uvedených oblastiach, v ktorých dochádza k zdieľaniu a spoločnému využívaniu utajovaných informácií EÚ vrátane spravodajských informácií, je podmienená dohodou o bezpečnosti informácií na účely ochrany utajovaných informácií EÚ; zdôrazňuje, že výmena informácií a spravodajských informácií sa musí podnecovať a musí rešpektovať zásadu reciprocity; konštatuje, že si to vyžaduje osobitnú dohodu o utajovaných skutočnostiach a ďalší rozvoj nezávislého hodnotenia spravodajských údajov; nabáda na výmenu kontaktov a atašé s cieľom zabezpečiť bezproblémovú výmenu informácií;

88.  konštatuje, že od spustenia stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje žiadneho z vybraných projektov; konštatuje, že jeho účasť s kľúčovým cieľom interoperability medzi partnermi a vo výnimočných prípadoch by sa mala zvažovať pri pozvaní na základe výzvy Rady Európskej únie vo formáte PESCO;

89.  pripomína, že Spojené kráľovstvo zostáva kľúčovým členom NATO a bude môcť pokračovať vo vysoko hodnotných partnerstvách, ktoré vyvinulo s ďalšími európskymi členmi NATO na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a NATO;

90.  poznamenáva, že Spojené kráľovstvo by sa mohlo zúčastňovať na programoch EÚ na podporu obrany a vonkajšej bezpečnosti (ako sú Európsky obranný fond, Galileo a programy kybernetickej bezpečnosti), a to na základe iných podobných dohôd s tretími krajinami, na ktoré sa vzťahujú príslušné rokovania o každom nástroji a o primeranej rovnováhe medzi povinnosťami a právami; zdôrazňuje možnosť, že Spojené kráľovstvo prispeje pri vykonávaní spoločných cieľov k nástrojom EÚ na financovanie vonkajšej činnosti;

91.  zdôrazňuje, že kozmický priestor má pre Európu strategický význam, domnieva sa, že ambiciózna politika v oblasti kozmického priestoru môže významne prispieť k posilneniu vonkajšej činnosti EÚ a zdôrazňuje, že treba pokročiť v rozvoji technológií, ktoré majú civilné aj vojenské uplatnenie a dokážu zabezpečiť európsku strategickú autonómiu;

Bezpečnosť, spolupráca v oblasti presadzovania práva a justičná spolupráca v trestných veciach

92.  vzhľadom na zemepisnú blízkosť a na spoločné hrozby, ktorým čelia EÚ a Spojené kráľovstvo, považuje za veľmi dôležité, aby sa EÚ a Spojené kráľovstvo usilovali o zachovanie účinných mechanizmov spolupráce v oblasti presadzovania práva, ktoré sú účinné a vzájomne prospešné pre bezpečnosť ich občanov, berúc do úvahy skutočnosť, že Spojené kráľovstvo je treťou krajinou, ktorá nepatrí do schengenského priestoru, a preto nemôže mať rovnaké práva a zariadenia ako členský štát;

93.  zdôrazňuje, že Spojené kráľovstvo nemôže mať priamy prístup k údajom z informačných systémov EÚ, ani sa zúčastňovať na riadiacich štruktúrach agentúr EÚ v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pričom akákoľvek výmena informácií vrátane osobných údajov so Spojeným kráľovstvom by mala podliehať prísnym zárukám, podmienkam auditu a dohľadu vrátane rovnakej úrovne ochrany osobných údajov, akú poskytuje právo EÚ;

94.  domnieva sa, že Spojené kráľovstvo ako tretia krajina nemôže mať prístup do Schengenského informačného systému (SIS); vyzýva Spojené kráľovstvo, aby okamžite napravilo zistené závažné nedostatky, pokiaľ ide o jeho využívanie SIS, a vyzýva Radu a Komisiu, aby veľmi dôkladne monitorovali proces s cieľom zabezpečiť, aby sa bezodkladne riešili všetky nedostatky; domnieva sa, že o opatreniach pre budúcu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti presadzovania práva by sa malo diskutovať až po napravení nedostatkov; žiada, aby bol podrobne informovaný o všetkých udalostiach v tejto súvislosti;

95.  akékoľvek recipročné opatrenia pre včasné, účinné a efektívne výmeny údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) a uchovávanie výsledkov spracovania takýchto údajov v príslušných vnútroštátnych systémoch na spracovanie PNR, a pre spracovanie údajov o DNA, odtlačkov prstov a evidencie vozidiel (prümské rozhodnutie), ako aj operačná spolupráca prostredníctvom Europolu a Eurojustu, musia vychádzať zo silných záruk a podmienok a musia byť v úplnom súlade so stanoviskom Súdneho dvora Európskej únie 1/15, ktorým sa dohoda o PNR medzi EÚ a Kanadou vyhlasuje za porušenie charty;

96.  očakáva, že Spojené kráľovstvo bude môcť pokračovať v nadviazanej spolupráci a výmene informácií s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

97.  domnieva sa, že sa musí zaručiť presadzovanie a uznávanie rozsudkov v občianskych a obchodných veciach bez neprimeraných formalít;

98.  zdôrazňuje že Spojené kráľovstvo je významným aktérom v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci, a že úzka spolupráca v tejto oblasti by bola vzájomne prospešná; a navrhuje, aby mohlo byť Spojené kráľovstvo prizvané, aby prispelo k nástrojom a mechanizmom EÚ pri súčasnom rešpektovaní autonómie EÚ; domnieva sa, že plánované partnerstvo by malo tiež podporovať udržateľný rozvoj a odstraňovanie chudoby a trvalú podporu pri vykonávaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Európskeho konsenzu o rozvoji;

IV.SPRAVOVANIE BUDÚCEJ DOHODY

99.  poukazuje na to, že akákoľvek budúca dohoda medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, v ktorej bude Spojené kráľovstvo figurovať ako tretia krajina, by mala zahŕňať stanovenie súdržného a pevného systému správy, ktorý by bol globálnym rámcom, vzťahoval by sa na spoločnú nepretržitú kontrolu a riadenie dohody, mechanizmy urovnávania sporov a presadzovania práva, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie ustanovení dohody; zastáva názor, že na budúce vzťahy so Spojeným kráľovstvom všeobecne by sa mal uplatňovať horizontálny mechanizmus spravovania; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2020 a domnieva sa, že úplné vykonávanie dohody o vystúpení je prvoradou prioritou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Európsky parlament bude aj naďalej ostražitý, pokiaľ ide o vykonávanie všetkých ustanovení; poukazuje na to, že mechanizmus riešenia konfliktov bude musieť byť spoľahlivý, a že takýto mechanizmus bude musieť zabezpečiť účinné, rýchlo vykonateľné a odrádzajúce prostriedky nápravy;

100.  trvá na tom, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby tento systém správy v plnom rozsahu zachoval autonómiu rozhodovania a právny poriadok EÚ vrátane úlohy SDEÚ ako jediného orgánu oprávneného poskytovať výklad práva EÚ;

101.  zdôrazňuje, že usporiadanie mechanizmov správy by malo byť primerané povahe, rozsahu a hĺbke budúceho vzťahu a zohľadňovať mieru prepojenia, spolupráce a blízkosti, a zároveň zabezpečiť účinné a efektívne uplatňovanie celej budúcej dohody;

102.  súhlasí s myšlienkou zriadiť spoločný riadiaci orgán zodpovedný za dohľad nad vykonávaním dohody, za riešenie rozdielov vo výklade a vykonávaní dohodnutých nápravných opatrení, ako sú odradzujúce odvetvové nápravné opatrenia a záruky, a za plné zaručenie regulačnej autonómie EÚ vrátane legislatívnych výsad Európskeho parlamentu a Rady; zdôrazňuje, že zástupcovia EÚ v tomto riadiacom orgáne by mali podliehať primeraným mechanizmom, ktoré budú zabezpečovať ich zodpovednosť a do ktorých bude zapojený Európsky parlament; pripomína záväzok predsedu Komisie pred plenárnou schôdzou Európskeho parlamentu 16. apríla 2019, t. j. cieľ zabezpečiť, aby vždy, keď sa v tomto riadiacom orgáne prijme rozhodnutie, Komisia úzko zapojila Európsky parlament a v čo najväčšej miere zohľadnila názory Európskeho parlamentu, a že o brexite nie je možné rozhodnúť bez toho, aby sa v plnej miere zohľadnilo stanovisko Európskeho parlamentu;

103.  takisto trvá na tom, že v dohode by sa malo stanoviť zriadenie spoločného parlamentného orgánu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorého úlohou by bolo monitorovať vykonávanie budúcej dohody;

104.  domnieva sa, že pokiaľ ide o ustanovenia založené na pojmoch práva EÚ, dohody o správe musia stanoviť možnosť postúpenia veci SDEÚ; opakovane potvrdzuje, že o alternatívnom mechanizme urovnávania sporov v prípade uplatňovania a výkladu ustanovení dohody, ktoré nesúvisia s právom EÚ, sa môže uvažovať iba vtedy, ak poskytne rovnocenné záruky nezávislosti a nestrannosti, aké ponúka SD EÚ;

o
o   o

105.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Spojeného kráľovstva.

(1) Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 24.
(2) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 2.
(3) Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 32.
(4) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 40.
(5) Prijaté texty, P9_TA(2019)0016.
(6) Prijaté texty, P9_TA(2020)0006.
(7) Prijaté texty, P9_TA(2020)0018.
(8) Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2020, s. 7.
(9) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2020, s. 1.
(10) Vec C-362/14, Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner, ECLI:EU:C:2015:650.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(12) Vec C-362/14, Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner, ECLI:EU:C:2015:650, stanovisko 1/15 PNR Kanada; ECLI:EU:C:2017:592, vec C 293/12 a vec C 594/12, Digital Rights Ireland a iní, EU:C:2014:238, Tele2 a Watson: vec C-203/15 – Tele2 Sverige a vec C-698/15 Watson ECLI:EU:C:2016:970.
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).


Európska centrálna banka – výročná správa za rok 2018
PDF 167kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2018 (2019/2129(INI))
P9_TA(2020)0034A9-0016/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) za rok 2018,

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „ESCB“), najmä na jeho článok 15,

–  so zreteľom na článok 127 ods. 1 a 2 a články 130 a 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na vypočutie kandidátky na prezidentku Európskej centrálnej banky Christiny Lagardovej zo 4. septembra 2019,

–  so zreteľom na menový dialóg Maria Draghiho ako prezidenta Európskej centrálnej banky s Európskym parlamentom z 23. septembra 2019,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny G7 venovanej otázke stablecoinov z 18. októbra 2019 s názvom Skúmanie vplyvu globálnych stablecoinov,

–  so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament v rámci svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2017,

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie z 31. januára 2018 s názvom Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. mája 2018 o udržateľných financiách(1) a svoje legislatívne uznesenie z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií(2),

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na článok 142 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0016/2020),

A.  keďže podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2019 najnovšie údaje z roku 2019 odzrkadľujú spomalenie rastu HDP v eurozóne v porovnaní s rokom 2018, konkrétne z 1,9 % v roku 2018 na 1,1 % v roku 2019, a v EÚ27 z 2,1 % v roku 2018 na 1,4 % v roku 2019, a to v dôsledku nedávneho nárastu obchodného napätia, súvisiacej neistoty a brexitu;

B.  keďže podľa údajov Eurostatu bola miera nezamestnanosti v EÚ v auguste 2019 na úrovni 6,2 % a v eurozóne 7,4 %, čo sú najnižšie hodnoty od júla 2008; keďže miera nezamestnanosti je v rámci Európskej úrovne naďalej nerovnomerná; keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v porovnaní s priemerom viac než dvojnásobná, predstavuje aj naďalej vážny problém v EÚ, ktorý treba riešiť; keďže mimoriadne regionálne nerovnosti v oblasti nezamestnanosti pretrvávajú v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi;

C.  keďže podľa makroekonomických prognóz odborníkov eurosystému zo septembra 2019 má ročná miera inflácie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne dosiahnuť v rokoch 2019, 2020 a 2021 úroveň 1,2 %, 1,0 %, resp. 1,5 %, takže úroveň inflácie sa nepodarí udržať tesne pod úrovňou 2 %; keďže výhľad inflácie vykazuje v rámci eurozóny významný rozptyl;

D.  keďže koncom roka 2018 objem súvahy eurosystému dosiahol historicky najvyššiu hodnotu 4,7 bilióna EUR, čo je viac než 40 % HDP eurozóny a v porovnaní s koncom roka 2017 predstavuje nárast o 4,25 % (0,2 bilióna EUR);

E.  keďže v roku 2018 dosiahol čistý zisk ECB 1,575 miliardy EUR v porovnaní s 1,275 miliardy EUR v roku 2017; keďže toto zvýšenie možno pripísať najmä zvýšeniu čistého príjmu z úrokov v portfóliu USD a v portfóliu programu nákupu aktív (APP);

F.  keďže významnejšia úloha eura a jeho rozšírenejšie používanie ako rezervnej meny by zvýšili schopnosť EÚ nezávisle stanovovať svoj politický postoj voči iným globálnym veľmociam a predstavujú kľúčový prvok ochrany európskej hospodárskej suverenity;

G.   keďže v záujme posilnenia globálnej úlohy eura musí eurozóna najskôr dokázať svoju schopnosť odolať recesii bez toho, aby sa ktorýkoľvek z jej členov uchýlil k odpisu verejného dlhu (dobrovoľne alebo inak);

H.  keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa vyžaduje, aby ESCB pomáhala udržiavať finančnú stabilitu;

I.  keďže MSP, ktoré naďalej predstavujú základ hospodárstva a spoločnosti EÚ a zvyšujú hospodársku a sociálnu súdržnosť, potrebujú ďalšiu podporu;

J.  keďže celosvetové emisie zelených dlhopisov stúpli z menej ako 1 miliardy EUR v roku 2008 na viac ako 120 miliárd EUR v roku 2017 a čisté emisie zelených dlhopisov denominovaných v eurách sa od roku 2013 desaťnásobne zvýšili; keďže rozdiely medzi rozpätiami zelených dlhopisov a dlhopisov priemyselného odvetvia ako celku sa postupne zatvárajú;

K.  keďže napriek tomuto pozitívnemu trendu zelené dlhopisy stále predstavujú len 1 % z celkovej ponuky dlhopisov denominovaných v eurách;

L.  keďže objem transakcií uskutočnených vo virtuálnych menách výrazne narástol, čo ohrozuje prevahu systémov založených na tradičných zákonných platidlách; keďže virtuálne meny predstavujú alternatívne možnosti platby, ale nie zákonné platidlo;

M.  keďže podľa prieskumu Eurobarometra z decembra 2018 podpora eura zo strany verejnosti v roku 2018 vzrástla na 75 %;

Všeobecný prehľad

1.  víta úlohu ECB pri ochrane stability eura; zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách, je predpokladom toho, aby mohla ECB plniť svoj mandát v oblasti udržiavania cenovej stability;

2.  zdôrazňuje, že euro je okrem hospodárskeho projektu aj projektom politickým; zdôrazňuje, že jednotná mena je nevratná; upozorňuje na požiadavku zakotvenú v zmluvách, aby každý členský štát s výnimkou Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu; zastáva názor, že členstvo v bankovej únii sa musí považovať za výhodu pre krajiny, ktoré hodlajú vstúpiť do eurozóny;

3.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že po krátkom hospodárskom oživení sa rast spomalil na 1,1 % HDP v eurozóne; je tiež znepokojený poklesom rastu priemyselnej výroby a svetového obchodu; konštatuje preto, že treba zachovať primerané podmienky likvidity a istú mieru menovej akomodácie, ako zdôraznil Mario Draghi;

4.  zdôrazňuje, že udržateľný rast a cenovú stabilitu nemožno dosiahnuť len menovou politikou a že sú potrebné aj podporné fiškálne politiky a sociálne vyvážené štrukturálne reformy zamerané na zvyšovanie produktivity;

5.  poukazuje na to, že akomodačná menová politika sa nesmie považovať za náhradu štrukturálnych reforiem;

6.  zdôrazňuje zistenia expertnej skupiny ESCB pre nízky rast miezd(3), v ktorých sa analyzoval nesúlad medzi rastom miezd a oživením na trhu práce; tieto zistenia naznačujú, že nízky rast miezd zaznamenaný v posledných rokoch možno vysvetliť najmä technologickými dopadmi a otrasmi pri vyjednávaní o mzdách, na ktoré vplývajú zmeny v štruktúre vyjednávania o mzdách oslabujúce vyjednávaciu pozíciu zamestnancov, ako aj reguláciami trhu práce, a to najmä v krajinách najviac postihnutých dlhovou krízou a kombináciou nedostatočného využitia pracovnej sily, nízkej inflácie a tlmeného rastu produktivity;

7.  zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje správne štrukturálne podmienky, okrem iného:

   prehĺbenie európskej menovej únie vrátane fiškálnej kapacity pre eurozónu, ktorá bude schopná zabezpečovať anticyklickú stabilizačnú funkciu;
   dobudovanie bankovej únie;
   dobudovanie únie kapitálových trhov;

8.  zdôrazňuje požiadavku, aby každý členský štát EÚ s výnimkou Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu; vyzýva ECB, aby pokračovala v plodnej spolupráci aj s členskými štátmi EÚ nepatriacimi do eurozóny;

Menová politika

9.  zdôrazňuje, že operácie na otvorenom trhu a neštandardné opatrenia ECB v oblasti menovej politiky prispeli k hospodárskemu oživeniu, zlepšeniu podmienok financovania prostredníctvom viacerých prenosových kanálov a stlačeniu výnosov rôznych tried aktív; žiada ECB, aby naďalej monitorovala možné riziká ohrozujúce jej súvahy, infláciu cien aktív, prípadné nesprávne rozdelenie zdrojov a nevýhody pre sporiteľov;

10.  konštatuje, že ECB 12. septembra 2019 oznámila rozsiahly stimulačný balík zahŕňajúci čisté nákupy v rámci programu nákupu aktív (ďalej len „APP“) v hodnote 20 miliárd EUR mesačne, zníženie vkladovej sadzby o 10 bázických bodov, dvojúrovňový systém úročenia rezerv a jednoduchšie podmienky pre cielené dlhodobé refinančné operácie (TLTRO-III); berie na vedomie nedosiahnutie jednomyseľnosti a domnieva sa, že vedenie ECB a jej prezidentka Lagardová by sa mali snažiť o preklenutie rozdielov v rámci Rady guvernérov ECB;

11.  konštatuje, že limit pre emitenta na úrovni 33 %, ktorý sa vzťahuje na program kvantitatívneho uvoľňovania ECB, môže obmedziť schopnosť ECB nakupovať dlhopisy viacerých členských štátov; domnieva sa, že tento limit pre emitenta si môže vyžadovať zmeny vzhľadom na to, že obnovený program kvantitatívneho uvoľňovania je otvorený a môže si vyžadovať nákupy dlhopisov, ktoré v prípade niektorých členských štátov presahujú limit na úrovni 33 %; konštatuje, že program kvantitatívneho uvoľňovania bol navrhnutý s cieľom nakupovať dlhopisov členských štátov úmerne veľkosti ich hospodárstva a počtu obyvateľov;

12.  berie na vedomie zámer Rady guvernérov ECB pokračovať v reinvestovaní splátok istín zo splatných cenných papierov tak dlho, ako to bude potrebné;

13.  konštatuje, že negatívne účinky na čisté príjmy bánk z úrokov boli doteraz kompenzované prínosmi vyplývajúcimi z väčšieho objemu bankových úverov a nižších nákladov na rezervy a straty; vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktorým čelia najmä malé banky; vyzýva ECB, aby monitorovala možnosť vzniku cenovej bubliny na trhu aktív;

14.  zdôrazňuje, že veľmi nízke alebo záporné úrokové sadzby dávajú spotrebiteľom, spoločnostiam vrátane MSP, pracovníkom a dlžníkom príležitosť využiť silnejšiu hospodársku dynamiku, nižšiu nezamestnanosť a nižšie náklady na pôžičky; existuje však obava v súvislosti s možným vplyvom na dôchodkové a poistné systémy v dôsledku nízkych výnosov, hospodárskej nerovnosti a výziev pre jednotlivých sporiteľov; ďalej konštatuje, že niektoré členské štáty nevyužili prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami na konsolidáciu svojich rozpočtov a uskutočnenie štrukturálnych reforiem;

15.  berie na vedomie zámer Rady guvernérov ECB pokračovať v reinvestovaní splátok istín zo splatných cenných papierov, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivých podmienok likvidity a výrazne expanzívnej menovej politiky;

16.  je znepokojený dlhotrvajúcim tlmeným inflačným tlakom a prílišným spoliehaním sa na menovú politiku ECB pri udržiavaní rastu, ako aj čoraz obmedzenejšími možnosťami v rámci súčasného súboru nástrojov;

17.  berie na vedomie výzvu prezidenta Draghiho na lepšie zosúladenie menovej politiky ECB s fiškálnymi politikami členských štátov a zdôrazňuje, že vyváženejší súbor makroekonomických politík by umožnil, aby nízke úrokové sadzby vytvorili rovnakú úroveň stimulov ako v minulosti, ale s menšími vedľajšími účinkami;

18.  zdôrazňuje význam spolupráce medzi centrálnymi bankami v rámci Európskej únie, ako aj na celosvetovej úrovni pre dosiahnutie cieľov v oblasti inflácie v strednodobom horizonte;

Opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy

19.  pripomína, že ECB je ako inštitúcia EÚ viazaná Parížskou dohodou o zmene klímy, a že by sa to malo odraziť v jej politikách pri plnom rešpektovaní jej mandátu a nezávislosti; víta skutočnosť, že sa začala diskusia o úlohe centrálnych bánk a orgánov dohľadu pri podpore boja proti zmene klímy; vyzýva ECB, aby uplatňovala environmentálne a sociálne zásady a zásady riadenia (zásady ESG) vo svojich politikách v súlade so svojím mandátom a nezávislosťou;

20.  potvrdzuje stanovisko členov Výkonnej rady ECB o dôležitosti vytvorenia skutočne európskych platobných systémov imúnnych voči narušeniam zvonka (vrátane narušení politickej povahy); vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojej práci na projekte Európskej platobnej iniciatívy (EPI) s cieľom zachovať zvrchovanosť EÚ, hospodársku efektívnosť pre všetkých používateľov a poskytovateľov, ako aj zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

21.  v plnej miere berie na vedomie vyhlásenie prezidentky ECB Christine Lagardovej zo 4. septembra 2019, v ktorom schválila „postupný prechod smerom k vyradeniu uhlíkových aktív“ z portfólia ECB a privítala účasť ECB v sieti pre ekologizáciu finančného systému (ďalej len „NGFS“) a záväzok pomôcť stanoviť a zmerať vystavenie finančného systému rizikám v oblasti klímy a podporiť ekologickejší finančný systém, ktorý bude v úplnom súlade s mandátom ECB v oblasti cenovej stability a ďalšími cieľmi;

22.  navrhuje, aby ECB považovala otázku, ako môžu centrálne banky a bankový dohľad prispieť k udržateľnému hospodárstvu a boju proti zmene klímy, za jednu zo svojich výskumných priorít; navrhuje preto, aby ECB spolupracovala aj s inými medzinárodnými sieťami okrem NGFS, a to najmä so Sieťou pre udržateľné bankovníctvo a iniciatívou OSN „Zásady pre zodpovedné bankovníctvo“;

23.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že 62,1 % nákupov podnikových dlhopisov, ktoré uskutočňuje ECB, pochádza zo sektorov, ktoré sú zodpovedné za 58,5 % emisií skleníkových plynov v eurozóne; vyzýva ECB, aby uskutočnila štúdiu, v ktorej preskúma vplyv APP, a to najmä programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP), na zmenu klímy, ako predbežný krok smerom k úprave programu CSPP tak, aby bol sociálne a environmentálne udržateľný; v tejto súvislosti navrhuje rámec pre koordináciu medzi ECB a Európskou investičnou bankou vrátane Programu InvestEU;

Iné aspekty

24.  uznáva význam mikro, malých a stredných podnikov v EÚ; vyzýva ECB, aby naďalej venovala pozornosť prístupu týchto podnikov k úverom, a to najmä vzhľadom na pomalé zlepšovanie ich finančnej situácie; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať verejné a súkromné investície v EÚ, a preto vyzýva, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky;

25.  vyzýva ECB, aby pokračovala v prípravných prácach na zabezpečení stability finančných trhov EÚ v prípade akýchkoľvek nepredvídaných udalostí a negatívnych dôsledkov, najmä v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že niektoré regióny a krajiny sú zasiahnuté viac ako iné;

26.  vyjadruje znepokojenie nad rizikami vyplývajúcimi z oneskorenia pri zriaďovaní bankovej únie a vyzýva na jej urýchlené dobudovanie; berie na vedomie opakované výzvy ECB na zriadenie európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) ako tretieho piliera bankovej únie;

27.  zdôrazňuje, že osobitné prevádzkové zásady a osobitná úloha družstevných a vzájomných bánk by mali byť dodržané a zohľadnené v politikách a prístupoch ECB;

28.  vyzýva na zrýchlenie projektu únie kapitálových trhov s cieľom prehĺbiť finančnú integráciu, zlepšiť prístup MSP k financovaniu, umožniť účinnú mobilizáciu kapitálu v Európe s cieľom podporiť udržateľný rast v reálnom hospodárstve v prospech všetkých občanov a zvýšiť finančnú stabilitu a odolnosť Únie proti otrasom; uznáva výraznú podporu ECB pri budovaní skutočnej únie kapitálových trhov; víta v tejto súvislosti príspevok pracovnej skupiny NextCMU;

29.  vyzýva ECB a všetky orgány dohľadu, aby zintenzívnili monitorovanie kryptoaktív a zvýšených rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom predchádzať negatívnym vplyvom na stabilitu, integritu a bezpečnosť finančného sektora; súhlasí so stanoviskom EBA/Op/2014/08, v ktorom sa navrhuje, aby sa nepoužíval pojem „virtuálne meny“, pretože používanie pojmu „mena“ môže byť z rôznych dôvodov zavádzajúce;

30.  berie na vedomie pripomienky, ktoré vyjadrila Christine Lagarde na schôdzi Výboru pre hospodárske a menové veci 4. septembra 2019, keď v súvislosti s novým nariadením týkajúcim sa kryptoaktív uviedla, že „ECB a centrálne banky by mali vo všeobecnosti tento vývoj pozorne monitorovať a prispievať k prebiehajúcim medzinárodným snahám o vypracovanie politických reakcií“; žiada ECB, aby v spolupráci s Komisiou posúdila právny a regulačný rámec EÚ týkajúci sa elektronických peňazí, finančných nástrojov a virtuálnych aktív s cieľom vytvoriť komplexný rámec dohľadu nad finančnými nástrojmi, subjektmi alebo infraštruktúrami na účely boja proti praniu špinavých peňazí a stability, ako aj cezhraničnej spolupráce a koordinácie; žiada ECB, aby spolupracovala s Komisiou na vytvorení rámca pre tieto nové meny, ktorý by zosúladil inovácie, potreby občanov, zachovanie finančnej stability a právneho štátu;

31.  víta pokračujúce úsilie ECB o ďalšie posilnenie jej schopnosti reakcie a obnovy v prípade kybernetického útoku na jej vlastnú organizáciu;

32.  vyzýva ECB, aby zabezpečila primeranú rovnováhu medzi finančnou inováciou vrátane oblasti finančných technológií a finančnou stabilitou;

33.  nabáda ECB, aby spolupracovala s Komisiou a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na posilnení úlohy eura ako rezervnej meny; domnieva sa, že to možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami, napríklad inštitucionálnym zastúpením alebo európskymi finančnými produktmi s dobrou výkonnosťou;

34.  súhlasí s vyhlásením prezidentky ECB Christiny Lagardovej, že preskúmanie rámca menovej politiky ECB je vhodne načasované a opodstatnené v záujme toho, aby sa zabezpečilo, že ECB bude mať správne nástroje na lepšiu podporu všeobecných politík v EÚ bez ohrozenia plnenia jej hlavného cieľa, ktorým je zachovávanie cenovej stability; vyzýva ECB, aby v rámci tohto procesu zorganizovala verejnú konzultáciu s cieľom zabezpečiť, aby bolo preskúmanie otvorené podnetom a spätnej väzbe od širokého spektra zainteresovaných strán; vyzýva ECB, aby do tohto procesu preskúmania zapojila aj Európsky parlament; ďalej súhlasí s prezidentkou ECB, že ECB musí zlepšiť spôsob informovania občanov o vplyve svojich politík;

35.  zdôrazňuje význam hotovosti ako platobného prostriedku pre občanov EÚ; vyzýva ECB, aby bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov, vytvorila systém lepšieho monitorovania veľkých transakcií s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

36.  víta skutočnosť, že ECB od roku 2017 uverejňuje úplný zoznam všetkých podielov v rámci programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) vrátane mien emitentov, ako aj súhrnné údaje o týchto podieloch rozčlenené podľa krajiny, rizika, ratingu a odvetvia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podobná politika nebola prijatá v súvislosti s programom nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP) a tretím programom nákupu krytých dlhopisov (CBPP3); opakuje, že je potrebná väčšia transparentnosť, najmä pokiaľ ide o program CBPP3, vzhľadom na jeho veľký rozsah;

37.  víta zavedenie krátkodobej eurovej sadzby, novej jednodňovej referenčnej sadzby pre peňažné trhy eurozóny; žiada ECB, aby do svojej budúcej výročnej správy zahrnula prvé posúdenie jej vývoja a fungovania na trhu;

38.  poznamenáva, že ECB zatiaľ nezahrnula grécke dlhopisy do programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP), a to napriek pokroku, ktorý Grécko dosiahlo, pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu a opätovný vstup na trhy s dlhopismi;

39.  zdôrazňuje technickú povahu rozhodnutí ECB, pokiaľ ide o stanovenie sadzieb, a význam verejnej podpory pre odborné rozhodovanie v tejto oblasti; kritizuje preto spolitizovanie rozhodnutí ECB týkajúcich sa jej opatrení; vyzýva všetkých politikov a bankárov národných centrálnych bánk, aby boli opatrní pri vydávaní verejných vyhlásení, ktoré môžu oslabiť dôveru v politiky ECB a ich podporu;

Zodpovednosť

40.  víta zvýšenie zodpovednosti ECB voči Európskemu parlamentu počas funkčného obdobia prezidenta Maria Draghiho a teší sa, že počas funkčného obdobia prezidentky Christiny Lagardovej sa miera zodpovednosti, dialógu a otvorenosti ešte zvýši vzhľadom na prísľuby, ktoré vyjadrila počas vypočutia pred Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 4. septembra 2019;

41.  domnieva sa, že ECB by mala Európskemu dvoru audítorov umožniť dostatočný prístup k dokumentom a informáciám, pokiaľ ide o audity týkajúce sa bankového dohľadu; v tejto súvislosti víta memorandum o porozumení medzi Európskym dvorom audítorov a ECB z októbra 2019, v ktorom sa stanovujú praktické dojednania o výmene informácií počas auditov vykonávaných Európskym dvorom audítorov a zameraných na činnosti ECB v oblasti dohľadu;

42.  pripomína, že nominácie členov výkonnej rady by sa mali pripraviť spoločne s Európskym parlamentom dôkladne, plne transparentne a v súlade so zmluvami; vyzýva Radu, aby vypracovala rodovo vyvážený zoznam všetkých budúcich voľných pracovných miest a informovala o ňom Európsky parlament, a tým mu umožnila zmysluplnejšiu poradnú úlohu v procese menovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebol dosiahnutý uspokojivý pokrok; pripomína význam odseku 4 uznesenia Európskeho parlamentu z 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ(4), v ktorom sa Európsky parlament zaväzuje nezohľadňovať užšie zoznamy, ktoré nedodržiavajú zásadu rodovej vyváženosti;

43.  požaduje, aby sa problémy vzniknuté v oblasti ľudských zdrojov riešili v prípade všetkých zamestnancov spravodlivo, transparentne a urýchlene, aj keď uznáva, že za posledné desaťročie sa funkcie banky rozšírili a že vykonávanie úloh, ktoré boli banke zverené, si vyžaduje viac zamestnancov, ktorí by boli zamestnaní za iných podmienok;

44.  zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že sa úlohy ECB od začiatku svetovej finančnej krízy rozšírili, je potrebné zvýšiť a zefektívniť jej zodpovednosť; opakuje svoju výzvu na väčšiu transparentnosť a zodpovednosť ECB voči Európskemu parlamentu; preto je pripravený zlepšiť nastavenie menového dialógu s prezidentkou ECB; uznáva kroky, ktoré v tejto súvislosti prijala ECB, najmä prijatie jednotného kódexu správania pre všetkých úradníkov ECB na vysokej úrovni, ktorý zahŕňa požiadavku uverejňovať vyhlásenia o záujmoch členov Rady guvernérov a stanovuje jasné usmernenia a požiadavky na transparentnosť, ako aj primerané obmedzenia týkajúce sa stretnutí so zainteresovanými stranami; zastáva názor, že opatrenia na zlepšenie transparentnosti by mali obsahovať aspoň tieto prvky:

   zabezpečenie toho, aby vo výbore pre audit, ako aj v etickej komisii boli nezávislí členovia;
   prijatie novej politiky oznamovania protispoločenskej činnosti;
   stanovenie osobitných požiadaviek, pokiaľ ide o stanoviská inštitúcie v rámci programov finančnej pomoci, ako aj v rámci mnohostranných fór, ako je Bazilejský výbor;

45.  víta vecnú, podrobnú a na jednotlivé časti rozčlenenú reakciu ECB na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2017; vyzýva ECB, aby plnila svoj záväzok k zodpovednosti a ďalej ho posilňovala a aby naďalej každoročne zverejňovala svoju písomnú reakciu na uznesenie Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB;

46.  zdôrazňuje, že komunikácia ECB sa zlepšila; domnieva sa však, že ECB by sa mala aj ďalej usilovať o to, aby boli jej rozhodnutia dostupné a zrozumiteľné pre všetkých občanov, rovnako ako aj jej kroky uskutočnené na zachovanie cenovej stability v eurozóne, a tak chrániť kúpnu silu spoločnej meny;

o
o   o

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0215.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2019)0325.
(3) ECB, Príležitostná štúdia (Occasional Paper Series) č. 232, september 2019: Skúmanie nízkeho rastu miezd v eurozóne a európskych krajinách (Understanding low wage growth in the euro area and European countries). https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecb.op232~4b89088255.en.pdf
(4) Prijaté texty, P8_TA(2019)0211.


Nezákonné obchodovanie so spoločenskými zvieratami v EÚ
PDF 185kWORD 55k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. februára 2020 o ochrane vnútorného trhu EÚ a práv spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami nezákonného obchodovania so spoločenskými zvieratami (2019/2814(RSP))
P9_TA(2020)0035B9-0088/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/65/EHS z 13. júla 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami, spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v osobitných právnych predpisoch Spoločenstva uvedených v prílohe A oddiele I k smernici 90/425/EHS(1), a na ich dovoz do Spoločenstva,

–  so zreteľom na článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), podľa ktorého pri formulovaní a vykonávaní politík Únie musí Únia a členské štáty brať maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí,

–  so zreteľom na článok 114 ZFEÚ o zriadení a fungovaní jednotného trhu a článok 169 ZFEÚ o opatreniach na ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat (právna úprava v oblasti zdravia zvierat)(2) a na delegované a vykonávacie právomoci prenesené na Komisiu týmto nariadením,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003(3) a na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 577/2013 z 28. júna 2013 o vzorových identifikačných dokladoch na nekomerčné premiestňovanie psov, mačiek a fretiek, o zostavení zoznamov území a tretích krajín a požiadavkách na formát, grafickú úpravu a jazyky vo vyhláseniach potvrdzujúcich súlad s určitými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013(4).

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o zavedení zlučiteľných systémov registrácie spoločenských zvierat v členských štátoch(5),

–  so zreteľom na štúdiu financovanú Komisiou (SANCO 2013/12364) o životných podmienkach psov a mačiek, ktoré sú predmetom obchodovania, uskutočnenú v súlade s vyhlásením Komisie v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 576/2013(6),

–  so zreteľom na výsledky koordinovaného kontrolného plánu EÚ v oblasti predaja psov a mačiek online(7),

–  so zreteľom na otázky Komisie a Rady týkajúce sa ochrany vnútorného trhu EÚ a práv spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami nezákonného obchodovania so spoločenskými zvieratami (O-000011/2020 – B9‑0004/2020 and O-000010/2020 – B9‑0003/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.  keďže MVO, orgány presadzovania práva, príslušné orgány a veterinári poskytujú dôkazy, že v členských štátoch sa nezákonne obchoduje s rastúcim počtom spoločenských zvierat na základe rozsiahleho zneužívania, často sieťami organizovaného zločinu, nariadenia (EÚ) č. 576/2013, ktoré upravuje nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, pričom by sa v skutočnosti mali prepravovať podľa smernice Rady 92/65/EHS, a to vyhýbaním sa kontrolám a falšovaním dokumentov;

B.  keďže sa odhaduje, že nezákonný obchod so spoločenskými zvieratami v rámci EÚ prináša zainteresovaným subjektom vrátane nezákonných chovateľov veľmi vysoký zisk pri minimálnom riziku odhalenia, čo má nepriaznivý vplyv na ziskovosť legálneho chovateľského odvetvia;

C.  keďže mnohé reklamy ponúkajúce zvieratá na predaj online sú od nezákonných dodávateľov;

D.  keďže na úrovni EÚ neexistujú spoločné pravidlá pre chov spoločenských zvierat a keďže legislatívne rozdiely medzi členskými štátmi v chovateľských normách v oblasti dobrých životných podmienok zvierat viedli k značným rozdielom v cene spoločenských zvierat predávaných na vnútornom trhu, pričom tieto rozdiely využívajú nezákonní obchodníci;

E.  keďže vo veľkovýrobných chovateľských zariadeniach sa so zvieratami nezaobchádza spôsobom, ktorý by bol primeraný ich potrebám, čo má za následok vážne a trvalé dôsledky pre ich zdravie, dobré životné podmienky a rozvoj správania;

F.  keďže nezákonní obchodníci a predajcovia najčastejšie konajú úplne beztrestne, pretože vedia, že väčšina spotrebiteľov, ktorí si zakúpili spoločenské zviera v zlom zdravotnom stave, neprijme právne kroky;

G.  keďže nezákonné šľachtenie mačiek a psov sa často vykonáva v hrozných podmienkach a náklady sa udržiavajú na čo najnižšom stupni; keďže tieto nezákonne šľachtené novorodené zvieratá sú často oddelené od svojich matiek príliš skoro, nie sú dostatočne socializované, sú chorľavé a trpia stresom, podvýživou, dehydratáciou a vyšším rizikom podchladenia a zároveň sú podrobené dlhým cestám po celej EÚ v stiesnených a špinavých podmienkach bez potravy, vody alebo klimatizácie a bez prestávok; keďže mladé šteniatka a mačiatka bežne prichádzajú do cieľovej krajiny neodstavené a bez základných socializačných zručností;

H.  keďže napriek zlepšeniam stále pretrvávajú vážne obavy, pokiaľ ide o pasy pre spoločenské zvieratá, napríklad v súvislosti s overovaním veku jednotlivých zvierat a možnosťou zmeniť pasy; keďže bol zaznamenaný veľký počet falšovaných pasov pre spoločenské zvieratá a veterinárni lekári sa často spolčujú s priekupníkmi pri vykonávaní tejto nezákonnej praktiky, čo spôsobuje, že kontroly a vyšetrovania sú zložitejšie(8);

I.  keďže nezákonne chované spoločenské zvieratá sú často očkované len čiastočne alebo vôbec alebo prípadne neboli náležite liečené pri ochoreniach; keďže v súvislosti s nezákonným obchodovaním so spoločenskými zvieratami sa vyskytujú rôzne riziká zoonóz vrátane zavlečenia besnoty z endemických častí Európy do krajín, v ktorých sa nevyskytuje, ako aj parazitov, ako je Echinococcus multilocularis, ktorý sa ľahko šíri a ťažko kontroluje(9);

J.  keďže právna úprava v oblasti zdravia zvierat, ktorá sa bude uplatňovať od 21. apríla 2021, umožní väčšiu transparentnosť obchodu s mačkami a psami online a zlepší zdravie a dobré životné podmienky zvierat; keďže právna úprava v oblasti zdravia zvierat ukladá všetkým predajcom, chovateľom, prepravcom a zhromažďovacím centrám psov a mačiek prísnu povinnosť registrovať svoje zariadenia u príslušných vnútroštátnych orgánov;

K.  keďže okrem toho, že nezákonné obchodovanie so spoločenskými zvieratami poškodzuje dobré životné podmienky zvierat, nespravodlivou hospodárskou súťažou negatívne vplýva na ochranu spotrebiteľa a hladké fungovanie vnútorného trhu EÚ a stratami daňových príjmov aj na verejné financie;

L.  keďže v súčasnosti je veľmi bežnou metódou kúpy spoločenských zvierat v EÚ kúpa prostredníctvom online inzerátov, za ktorými bezprostredne nasledujú sociálne médiá(10); keďže práva spotrebiteľov, ktorí nakupujú spoločenské zvieratá prostredníctvom online inzerátov, sú na vnútroštátnej aj európskej úrovni slabo chránené; keďže veľký počet nezákonne chovaných spoločenských zvierat sa predáva na trhoch v členských štátoch alebo priamo z automobilov pozdĺž vnútorných hraníc EÚ;

M.  keďže 65 % respondentov prieskumu Eurobarometer Flash o nezákonnom obsahu online si nemyslí, že internet je pre svojich používateľov bezpečný, a 90 % súhlasí s tým, že online hostingové služby by mali okamžite odstrániť obsah označený ako nezákonný zo strany verejných orgánov alebo orgánov presadzovania práva; keďže šesť z desiatich používateľov internetu tvrdí, že využíva online sociálnu sieť aspoň raz za týždeň a väčšina používateľov internetu využíva aj online trh aspoň príležitostne, pričom aspoň raz za týždeň ho využíva 30 %; keďže 69 % používateľov internetu v EÚ tvrdí, že nakupuje online, pričom toto číslo každoročne rastie, a to aj pokiaľ ide o zvieratá(11);

N.  keďže zlé zaobchádzanie so spoločenskými zvieratami vrátane zvierat chovaných, držaných a predávaných na účel spoločenských zvierat v domácnostiach, spoločenských zvierat používaných na zábavu, šport a prácu, ako sú napríklad chrty a psy plemena galgo, ako aj s túlavými zvieratami naďalej veľmi znepokojuje mnohých občanov; keďže (lepšia) identifikácia a registrácia spoločenských zvierat môže byť užitočným nástrojom v boji proti zneužívaniu zvierat a pri podpore zodpovedného vlastníctva spoločenských zvierat; keďže identifikácia a registrácia sú kľúčovými prvkami humánneho zaobchádzania s túlavými zvieratami, pri ktorom nedochádza k ich usmrteniu, a postupného znižovania počtu túlavých zvierat;

O.  keďže viac ako 70 % nových ochorení, ktoré sa objavili u ľudí počas uplynulých desaťročí, pochádza od zvierat a zvieratá bežne chované ako spoločenské zvieratá sú prenášačmi viac než 41 zoonóz vrátane besnoty(12);

P.  keďže spoločenské zvieratá patriace medzi druhy uvedené v časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 576/2013 sa nesmú premiestňovať z jedného členského štátu do iného, pokiaľ nie sú označené implantovaným transpondérom; keďže neexistuje žiadna požiadavka na harmonizovanú povinnú identifikáciu mačiek a psov, ktoré zostávajú v rámci vnútroštátnych hraníc a nepresúvajú sa do iných členských štátov; keďže v členských štátoch zostávajú mnohé mačky a psy neidentifikované a neregistrované;

Q.  keďže koordinovaný kontrolný plán EÚ týkajúci sa online predaja psov a mačiek poukázal na nesúlad medzi postavením obchodníkov a ich činnosťami v prípade 42 % kontrolovaných inzerátov(13);

R.  keďže niektoré inzertné internetové stránky začínajú prijímať na dobrovoľnom základe prísnejšie pravidlá na overenie totožnosti online predajcov a zlepšenie životných podmienok zvierat;

S.  keďže väčšina členských štátov už stanovila určitý druh požiadaviek na identifikáciu a registráciu psov a mačiek; keďže požiadavky na identifikáciu mačiek, psov a fretiek nie sú harmonizované, čo má za následok okrem iného zneužívanie kódov krajín a používanie duplikátnych a nesprávnych kódov(14); keďže väčšina registračných databáz nie je prepojená, v dôsledku čoho je vysledovateľnosť v EÚ obmedzená;

1.  zdôrazňuje, že nezákonný obchod so psami a mačkami má nielen katastrofálne dôsledky pre dobré životné podmienky zvierat, ale spôsobuje aj riziká pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa;

Identifikácia a registrácia mačiek a psov

2.  zdôrazňuje, že harmonizovaný systém povinnej identifikácie a registrácie mačiek a psov v celej EÚ je rozhodujúcim a nevyhnutným prvým krokom v boji proti nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami a že registrácia a identifikácia sú kľúčovými podmienkami kontroly, presadzovania práva a vysledovateľnosti;

3.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby veterinári zavádzali spoločenským zvieratám mikročipy a aby boli zaznamenané v národnom súbore identifikácie a registrácie zvierat s cieľom zabezpečiť ich účinnú vysledovateľnosť; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby identifikačné a registračné spisy obsahovali registračné čísla každého, kto zohrával úlohu v živote zvieraťa, vrátane chovateľov, predajcov, veterinárov, prepravcov a vlastníkov;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje delegované právomoci podľa článkov 109 a 118 právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat a predložila návrh podrobných a zlučiteľných celoúnijných systémov na účely prostriedkov a metód identifikácie a registrácie mačiek a psov, v ktorom stanoví minimálnu prahovú hodnotu požadovaných informácií na identifikáciu jednotlivých zvierat a pravidlá výmeny elektronických údajov medzi databázami v členských štátoch, ktoré by mali byť prepojené do konca tohto volebného obdobia;

5.  žiada jasné prepojenie medzi EÚ pasmi spoločenských zvierat a mikročipovou registráciou spoločenských zvierat s cieľom zabezpečiť, aby pôvod spoločenského zvieraťa zostal jasný aj v prípade výmeny pasu tohto zvieraťa;

6.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky s cieľom štandardne označovať a registrovať všetky mačky a psov v rámci boja proti zneužívaniu zvierat;

7.  zdôrazňuje, že zhromaždené informácie na identifikáciu spoločenských zvierat musia zahŕňať osobné údaje a mali by byť chránené v plnom súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany súkromia a údajov; domnieva sa, že takéto osobné údaje by sa nemali používať na žiadne komerčné účely;

Akčný plán EÚ zameraný na boj proti nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami

8.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala medziodvetvový akčný plán EÚ zameraný na boj proti nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami v EÚ; domnieva sa, že v akčnom pláne by sa mali zohľadniť názory Európskeho parlamentu, členských štátov a príslušných zainteresovaných strán a tiež jasne vymedziť povinnosti všetkých zainteresovaných strán a rozhodovacích orgánov vrátane členských štátov, Komisie, hraničných, colných a veterinárnych orgánov, veterinárnych lekárov a organizácií občianskej spoločnosti;

9.  odporúča, aby Komisia do akčného plánu zapojila svoje jednotlivé generálne riaditeľstvá, ktoré pracujú na otázkach týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, verejného zdravia, ochrany spotrebiteľa, vnútorného trhu a nezákonného obchodovania;

10.  domnieva sa, že v záujme riešenia problému nezákonného obchodovania so spoločenskými zvieratami je potrebné, aby EÚ vymedzila veľké komerčné chovateľské zariadenia t. j. chovateľské stanice s nevhodnými podmienkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zakázať chovateľské a marketingové praktiky, ktoré sú škodlivé pre zdravie, dobré životné podmienky a rozvoj správania spoločenských zvierat;

11.  považuje za potrebné, aby boli občania lepšie informovaní o obchode so spoločenskými zvieratami a o možných rizikách nákupu zvierat online alebo nákupu nezohľadňujúceho právne postupy;

12.  žiada Komisiu, aby v rámci svojej digitálnej agendy zlepšila ochranu spotrebiteľov, ktorí kupujú spoločenské zvieratá prostredníctvom online inzerátov;

13.  podporuje vylúčenie predaja živých zvierat obchodníkom spotrebiteľovi z rozsahu pôsobnosti pripravovanej smernice o zmluvách o online a iných predajoch tovaru na diaľku;

Kontroly a lepšie presadzovanie právnych predpisov EÚ

14.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili presadzovanie práva a uplatňovali prísnejšie sankcie – ktoré by mali byť účinné, primerané a odradzujúce – voči hospodárskym subjektom, veterinárnym lekárom a príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré dodávajú falzifikáty pasov pre spoločenské zvieratá, a to v krajinách zdroja, tranzitu aj v cieľových krajinách, s cieľom účinne zamedziť nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami;

15.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali peňažné sankcie podľa nariadenia (EÚ) 2017/625(15), ktoré prevážia zisky, o ktoré sa usilujú hospodárske subjekty vrátane chovateľov a predajcov, ktorí inzerujú zvieratá online výmenou za hospodársky zisk a v rozpore s právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

16.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie na reguláciu alebo samoreguláciu online inzercie spoločenských zvierat s cieľom zastaviť klamlivú reklamu a lepšie kontrolovať online predaj mačiek a psov;

17.  vyzýva Komisiu, aby pre online platformy zaviedla požiadavky, ktoré by im ukladali povinnosť vykonávať minimálne kontroly na overenie totožnosti používateľov, ktorí inzerujú spoločenské zvieratá na predaj online; zdôrazňuje, že akékoľvek prípadné revízie príslušného legislatívneho rámca musia viesť k lepšej ochrane spotrebiteľov a zvierat;

18.  žiada, aby inšpekčné programy riaditeľstva pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín (Európska komisia – GR pre zdravie a bezpečnosť potravín) zahŕňali kontroly dodržiavania nariadenia (EÚ) č. 576/2013 členskými štátmi;

19.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zavedenie spoločných noriem pre chov a uvádzanie mačiek a psov na trh v celej EÚ s cieľom predchádzať nekalým obchodným praktikám a nekalému predaju týchto spoločenských zvierat, obmedziť ďalší výskyt problémov v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok, ktoré sú špecifické pre jednotlivé plemená, a vytvoriť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty;

20.  žiada členské štáty, aby zabezpečili podrobné pravidlá sledovanie chovateľov spoločenských zvierat a primeraný dohľad veterinárnych lekárov;

21.  domnieva sa, že členské štáty by sa mali povzbudzovať k tomu, aby vytvorili povinný register schválených chovateľov a predajcov spoločenských zvierat, ku ktorému môžu mať prístup zodpovedné subjekty v iných členských štátoch;

22.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli monitorovanie dodržiavania predpisov v rámci krajiny a pravidelné kontroly obchodníkov a držiteľov povolení, ako sú obchody predávajúce spoločenské zvieratá, chovatelia, výskumné strediská a chovateľské strediská, a to popri hraničných kontrolách požadovaných podľa nariadenia (ES) č. 338/97(16);

23.  je presvedčený, že frekvencia kontrol by sa mala v celej EÚ harmonizovať a vykonávať v spolupráci s colnými, policajnými a veterinárnymi službami členských štátov;

24.  žiada príslušné orgány členských štátov, aby v prípade nedodržania nariadenia (EÚ) č. 576/2013 prísne dodržiavali postupy, ktoré sú v ňom stanovené, a aby zabezpečili poskytnutie nového domova všetkým zaisteným spoločenským zvieratám; okrem toho vyzýva členské štáty, aby primerane podporovali strediská na záchranu zvierat;

25.  víta výsledky dosiahnuté v rámci platformy EÚ pre dobré životné podmienky zvierat a podskupiny pre dobrovoľné iniciatívy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat pri obchodovaní; požaduje zapojenie Európskeho parlamentu a vyvážené zastúpenie občianskej spoločnosti, príslušných orgánov, podnikov a vedcov v ďalšej práci v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na úrovni EÚ, ako aj dostatočnú úroveň zdrojov s cieľom zabezpečiť optimálny pokrok;

Spolupráca, komunikácia a odborná príprava

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa opierali o výstupy podskupiny pre dobrovoľné iniciatívy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat pri obchodovaní v rámci platformy EÚ pre dobré životné podmienky zvierat, aby tieto výstupy šírili a aby prijali opatrenia na riešenie nezákonného obchodovania so spoločenskými zvieratami v rámci nadchádzajúcej legislatívnej a nelegislatívnej práce do roku 2024; domnieva sa, že je naliehavo potrebná aktívna spolupráca a výmena najlepších postupov medzi všetkými členskými štátmi;

27.  vyzýva členské štáty, aby systematicky informovali ostatné dotknuté členské štáty, keď podávajú žalobu proti nezákonnému obchodníkovi so psami a s mačkami, ktorého činnosti by mohli mať vplyv na tieto ďalšie členské štáty;

28.  podporuje medziagentúrnu spoluprácu na pracovných metódach v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami a odstránenia súvisiaceho rizika zoonóz vrátane vytvorenia spravodajského systému na zaznamenávanie a výmenu údajov o nezákonných obchodných zásielkach zvierat a systému varovania, ktorý upozorní na akékoľvek anomálie;

29.  vyzýva Komisiu, aby predložila opatrenia vrátane využitia technológií a cielenej odbornej prípravy s cieľom poskytnúť colným a veterinárnym orgánom lepšie prostriedky na odhaľovanie pašovania spoločenských zvierat;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na odporúčania koordinovaného kontrolného plánu EÚ v oblasti predaja psov a mačiek online tým, že budú rozvíjať partnerstvá medzi orgánmi, databázami, webovými stránkami a organizáciami pre dobré životné podmienky zvierat s cieľom navrhnúť presné opatrenia proti klamlivej reklame a nezákonnému obchodovaniu so psami a mačkami online;

31.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú združenia na ochranu zvierat a mimovládne organizácie v boji proti nezákonnému obchodovaniu so spoločenskými zvieratami; okrem toho vyzýva členské štáty, aby poskytli strediskám na záchranu zvierat a združeniam na ochranu zvierat/mimovládnym organizáciám primeranú finančnú a inú materiálnu a nemateriálnu podporu;

32.  vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na presadzovanie požiadavky na registráciu prevádzkovateľov všetkých zariadení, ktoré množia alebo chovajú zvieratá, prípadne s nimi obchodujú, ako sa ustanovuje v právnej úprave v oblasti zdravia zvierat, aby sa obmedzil nezákonný obchod so spoločenskými zvieratami online;

33.  domnieva sa, že je potrebné urobiť viac pre zvýšenie informovanosti potenciálnych kupcov a hospodárskych subjektov vrátane poskytovateľov online služieb v súvislosti s nezákonným predajom spoločenských zvierat a súvisiacimi nízkymi normami týkajúcimi sa dobrých životných podmienok;

34.  zdôrazňuje skutočnosť, že už existujú vnútroštátne a v niektorých prípadoch regionálne databázy obsahujúce identifikačné informácie o spoločenských zvieratách; domnieva sa, že by sa mali používať ako vzájomne prepojené, kompatibilné a interoperabilné systémy, ktoré umožnia vysledovateľnosť v celej EÚ;

35.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zamestnanci hraničnej kontroly primerane vyškolení v postupoch a pravidlách, ktoré sa uplatňujú na dovoz spoločenských zvierat z tretích krajín, ktoré sú aj ktoré nie sú uvedené na zozname, a presadzovali tieto pravidlá;

36.  vyzýva členské štáty, aby uskutočnili viac informačných a osvetových kampaní s cieľom nabádať radšej na adopciu spoločenských zvierat z dôveryhodných centier pre záchranu zvierat než na ich kúpu a informovať občanov o negatívnych účinkoch nezákonného obchodovania so spoločenskými zvieratami a o tom, že je dôležité, aby kupovali iba tie spoločenské zvieratá, ktoré boli chované, držané a s ktorými sa obchodovalo zodpovedným spôsobom a s náležitým ohľadom na dobré životné podmienky zvierat;

o
o   o

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 54.
(2) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 109.
(5) Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 139.
(6) Štúdia o životných podmienkach psov a mačiek, ktoré sú predmetom obchodovania, financovaná Komisiou v rámci osobitnej zmluvy SANCO 2013/12364. https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/aw_eu-strategy_study_dogs-cats-commercial-practices_en.pdf
(7) Európska komisia (2019). Analýza výsledkov koordinovaného kontrolného plánu EÚ v oblasti predaja psov a mačiek online. https://ec.europa.eu/food/animals/welfare/other_aspects/online_dog-cat_en
(8) Správa organizácie FOUR PAWS z roku 2013 s názvom Puppy trade in Europe (Obchod so šteňatami v Európe). http://www.carodog.eu/wp-content/uploads/2014/10/REPORT_EUROPEAN_PUPPY_TRADE2.pdf
(9) Štúdia o životných podmienkach psov a mačiek, ktoré sú predmetom obchodovania, financovaná Komisiou v rámci osobitnej zmluvy SANCO 2013/12364, s. 55 – 56. https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/aw_eu-strategy_study_dogs-cats-commercial-practices_en.pdf; EU Dog and Cat Alliance (2016). Briefing on the review of pet movement legislation under the “Animal Health Law” (Brífing o preskúmaní právnych predpisov týkajúcich sa pohybu zvierat v rámci právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat). https://s3-eu-west-1.amazonaws.com/assets.dogandcatwelfare.eu/live/media/publicationtemp/EU_Dog_Cat_‌Alliance_briefing_AHL_pet_movement_review.pdf
(10) EU Dog and Cat Alliance a Blue Cross (2017). Online Pet Sales in the EU: What’s the cost? (Predaj domácich zvierat v EÚ: aké sú náklady?) (Online predaj spoločenských zvierat v EÚ: Aké sú náklady?) https://s3-eu-west-1.amazonaws.com/assets.dogandcatwelfare.eu/live/media/publicationtemp/12195_-_EU_Pet_‌sales_report_spreads.pdf
(11) Správa z prieskumu Eurobarometer Flash 469/2018 o nezákonnom obsahu na internete: http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/83669
(12) Michael J. Michael J. Day a kol. (2012). Surveillance of Zoonotic Infectious Disease Transmitted by Small Companion Animals (Dohľad nad zoonotickými infekčnými chorobami, ktoré prenášajú malé spoločenské zvieratá): https://wwwnc.cdc.gov/eid/article/18/12/12-0664_article
(13) Koordinovaný kontrolný plán EÚ v oblasti predaja psov a mačiek online: https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/reg-com_ahw_20190612_asf_aw-control-coord-plan-sale-dog-cats_eur.pdf
(14) Správa organizácie FOUR PAWS z roku 2016 s názvom „Identification, vaccination and movement of dogs and cats in the EU: How to improve the Pet Passport and TRACES systems?“ (Identifikácia, očkovanie a pohyb psov a mačiek v EÚ: Ako zlepšiť systémy PetPassport a TRACES?) http://www.lawyersforanimalprotection.eu/wp-content/uploads/2016/07/INSIDE-1.pdf
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).
(16) Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1).

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia