Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. februára 2020 o Guinejskej republike, najmä o násilí voči demonštrantom (2020/2551(RSP))

P9_TA(2020)0036 RC-B9-0104/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Guinejskej republike,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Organizácie Spojených národov, Európskej únie a veľvyslanectiev Spojených štátov a Francúzska v Guinejskej republike z 5. novembra 2019,

–  so zreteľom na komuniké Komisie Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) zo 4. novembra 2019 v nadväznosti na incidenty v Konakry,

–  so zreteľom na tlačovú správu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z 9. novembra 2019 o potláčaní demonštrácií v Guinejskej republike,

–  so zreteľom na 35. zasadnutie pracovnej skupiny pre všeobecné pravidelné preskúmanie pri Rade OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo v dňoch 20. až 31. januára 2020,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla účinnosť 21. októbra 1986,

–  so zreteľom na ústavu Guinejskej republiky, ktorú národná rada pre prechod schválila 19. apríla 2010 a ktorá bola prijatá 7. mája 2010,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na národný indikatívny program v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu na obdobie rokov 2015 – 2020, ktorý prideľuje finančné prostriedky Guinejskej republike,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prezident Alpha Condé je pri moci v Guinejskej republike od svojho zvolenia v roku 2010 a od svojho znovuzvolenia v roku 2015; keďže od polovice októbra 2019 dochádza v krajine k masovým demonštráciám, ktoré organizuje najmä Národný front obrany ústavy (FNDC) za situácie, keď sa opozícia obáva, že prezident Condé sa bude snažiť rozšíriť svoje ústavné právomoci; keďže ústava Guinejskej republiky obmedzuje mandát prezidenta na dve funkčné obdobia; keďže druhé funkčné obdobie prezidenta Condého má uplynúť koncom roka 2020;

B.  keďže po rokoch vojenského režimu bolo zvolenie A. Condého za prezidenta v roku 2010 prvým krokom k demokratickým reformám a transparentnosti; keďže prezident Condé je obvinený z korupcie a obmedzovania politickej slobody; keďže reforma ústavy, ktorej jediným účelom je predĺžiť funkčné obdobie prezidenta a umožniť, aby Alpha Condé zostal pri moci, vyvolala násilie;

C.  keďže prezident Condé sa tiež nedávno snažil odstrániť inštitucionálne prekážky svojej reformy tým, že ovplyvňoval Ústavný súd Guinejskej republiky a volebnú komisiu; keďže v marci 2018 bol predseda ústavného súdu Kéléfa Sall odvolaný z funkcie; keďže minister spravodlivosti Cheick Sako podal demisiu, pretože nesúhlasil so zmenami ústavy, ktoré by umožnili tretie funkčné obdobie prezidenta;

D.  keďže vládnuca strana Zhromaždenie guinejského ľudu nemá dvojtretinovú parlamentnú väčšinu potrebnú na zmenu ústavy; keďže referendum o ústavnej reforme by znamenalo obídenie Európskeho parlamentu Guinejskej republiky;

E.  keďže 19. decembra 2019 prezident Condé oznámil, že referendum o ústavnej reforme sa plánuje na 1. marca 2020; keďže parlamentné voľby, ktoré boli pôvodne naplánované na 16. februára, boli odložené a uskutočnia sa v ten istý deň ako referendum; keďže navrhovaná nová ústava zahŕňa predĺženie prezidentského mandátu z piatich na šesť rokov s obmedzením na dve funkčné obdobia; keďže sa očakáva, že prezident Condé využije túto ústavnú zmenu a bude sa uchádzať o tretie prezidentské funkčné obdobie;

F.  keďže Národný front obrany ústavy (FNDC), združenie opozičných strán, organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov, zorganizoval protesty a plánuje štrajky proti zmene ústavy; keďže od 12. októbra a 28. novembra 2019 bolo zatknutých najmenej sedem členov FNDC, ktorí boli stíhaní z dôvodu, že ich výzvy na protesty proti novému návrhu ústavy predstavujú akty alebo činnosti, ktoré by mohli narušiť verejný poriadok a ohroziť verejnú bezpečnosť, a ktorí boli v dôsledku medzinárodného tlaku nakoniec oslobodení;

G.  keďže situácia v krajine je výbušná, vládne tu veľké politické napätie a prepukajú násilné protesty; keďže vláda voči týmto protestom tvrdo zakročila a polícia voči protestujúcim použila nadmernú, nenáležitú a nezákonnú silu, pričom organizácie pre ľudské práva informujú o barikádach, streľbe a slznom plyne, a to najmä v hlavnom meste Konakry a v Mamou, severnej bašte opozície; keďže polícia vo Wandinare údajne použila jednu ženu ako ľudský štít na ochranu pred kameňmi, ktoré hádzali demonštranti;

H.  keďže Fodé Oussou Fofana, podpredseda hlavnej opozičnej strany Zväz demokratických síl Guinejskej republiky, obvinil prezidenta z „ústavného štátneho prevratu“ a „podvodu“; keďže opozičné strany sa na protest zaviazali bojkotovať parlamentné voľby;

I.  keďže ECOWAS aj Africká komisia pre ľudské práva a práva národov vyzvali na to, aby sa dodržiavali základné práva demonštrantov a aby sa bezpečnostné sily lepšie starali o riadny priebeh demonštrácií;

J.  keďže Komisia OSN pre ľudské práva konštatovala, že bezpečnostné sily v reakcii na protesty, ktoré sa začali v Konakry 14. a 15. októbra 2019, „nedodržali medzinárodné normy pre použitie sily“; keďže pohreb demonštrantov zabitých počas týchto protestov bol poznačený ďalším násilím a úmrtiami;

K.  keďže Guinejská republika sa vo svetovom rebríčku slobody tlače za rok 2019 umiestnila medzi 180 krajinami na 101. mieste; keďže od roku 2015 bolo najmenej 20 novinárov predvolaných, zadržaných alebo trestne stíhaných; keďže od začiatku demonštrácií v októbri 2019 boli zatknutí novinári, obhajcovia ľudských práv a aktivisti občianskej spoločnosti vrátane Abdourahmana Sanoha (koordinátora FNDC), ktorý bol následne prepustený, zatiaľ čo iní sú stále zadržiavaní a vystavovaní násiliu; keďže počas protestov bolo zabitých najmenej 28 civilistov a jeden policajt; keďže podľa odhadov organizácií pre ľudské práva bolo od roku 2015 zabitých najmenej 70 demonštrantov a ďalších prítomných osôb vrátane Amadoua Boukarioua Baldého, študenta, ktorého v máji 2019 policajti ubili na smrť počas protestov na univerzite v Labé;

L.  keďže viaceré miestne MVO odsúdili väzenské podmienky v Guinejskej republike, najmä „vážne nedostatky, pokiaľ ide o preplnenosť ciel, stravovanie a výživu a nedostatočnú odbornú prípravu väčšiny väzenských dozorcov“ (podľa správy organizácie Human Rights Watch); keďže tieto podmienky sú znepokojujúce v celej krajine, ale obzvlášť závažné sú v centrálnom väzení v Konakry;

M.  keďže Guinejská republika je jednou z najchudobnejších krajín Afriky a stále ešte trpí v dôsledku dlhotrvajúceho zlého hospodárskeho riadenia a korupcie, a to aj napriek tomu, že v baniach v okolí Boke má najväčšie zásoby bauxitu na svete; keďže dve tretiny jej 12,5 milióna obyvateľov žijú v chudobe a kríza eboly v rokoch 2013 až 2016 výrazne oslabila hospodárstvo krajiny; keďže mladých ľudí, ktorí majú menej ako 25 rokov a ktorí tvoria viac ako 60 % obyvateľstva, obzvlášť postihuje nezamestnanosť;

N.  keďže v súčasnom kontexte protestov proti reforme ústavy, ktorá vyostrila konfrontáciu medzi vládou a opozičnými stranami, OGDH (Guinejská organizácia pre ľudské práva a práva občanov) odsúdila opakované porušovanie ľudských práv v Guinejskej republike; keďže tieto porušenia viedli k ničeniu verejných budov a zariadení, k snahám o rozdúchavanie etnických sporov a k nútenému vysťahovaniu zo súkromného majetku; keďže od februára do mája 2019 vláda Guinejskej republiky násilne vysťahovala viac ako 20 000 ľudí zo štvrtí v Konakry s cieľom poskytnúť pôdu pre vládne ministerstvá, zahraničné veľvyslanectvá, podniky a iné verejné projekty;

O.  keďže Európska únia v rokoch 2014 až 2020 poskytla Guinejskej republike podporu prostredníctvom národného indikatívneho programu v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu vo výške 244 000 000 EUR, pričom táto pomoc sa zameriavala na inštitucionálnu reformu a modernizáciu správy, sanitáciu miest, zdravotníctvo, cestnú dopravu a podporu národného povoľovacieho úradníka;

1.  vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim násilím v Guinejskej republike; dôrazne odsudzuje porušovanie slobody zhromažďovania a slobody prejavu, ako aj násilné činy, vraždenie a ďalšie porušovanie ľudských práv; žiada vládne sily, aby okamžite zaujali zdržanlivý postoj a umožnili konanie pokojných legitímnych protestov bez akéhokoľvek zastrašovania;

2.  vyzýva vládu Guinejskej republiky, aby iniciovala rýchle, transparentné, nestranné a nezávislé vyšetrenie úmrtí a zranení protestujúcich, obvinení z nadmerného používania sily alebo iného porušovania ľudských práv zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva, a zodpovedných vrátane tých, ktorí nesú zodpovednosť v policajných a bezpečnostných zložkách, aby bola voči nim vyvodená zodpovednosť a neprofitovali z beztrestnosti; pripomína vláde Guinejskej republiky, že boj proti korupcii a skoncovanie s beztrestnosťou by sa tiež mali stať prioritami;

3.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad všetkými zámermi zmeniť ustanovenia guinejskej ústavy o obmedzení funkčného obdobia prezidenta; dôrazne pripomína, že súčasťou fungujúcej demokracie musí byť dodržiavanie zásad právneho štátu a všetkých ustanovení ústavy vrátane prípadných obmedzení mandátu prezidenta; vyzýva prezidenta Guinejskej republiky, aby rešpektoval ústavu Guinejskej republiky, a najmä jej článok 27;

4.  žiada, aby sa rešpektovalo právo na slobodu manifestácie, zhromažďovania, združovania a prejavu zaručené medzinárodnými normami a zmluvami a dohovormi OSN, ktoré Guinejská republika ratifikovala; vyzýva vládu Guinejskej republiky, aby prijala naliehavé opatrenia, ktorými zabezpečí dodržiavania práva na pokojnú slobodnú manifestáciu a na vytvorenie bezpečného prostredia bez obťažovania, násilia a zastrašovania a na uľahčenie dialógu s opozíciou;

5.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby zabránili ďalšej eskalácii napätia a násilia; vyzýva vládu Guinejskej republiky, ako aj opozičné skupiny a občiansku spoločnosť, aby uplatňovali zdržanlivosť, konali zodpovedne a zapojili sa do konštruktívneho dialógu s cieľom dosiahnuť trvalé mierové riešenie založené na konsenze; vyzýva EÚ, aby pokračovala vo svojom úsilí o posilňovať úlohu občianskej spoločnosti a nabádala neštátne subjekty, aby zohrávali aktívnu úlohu;

6.  naliehavo vyzýva vládu Guinejskej republiky, aby zabezpečila včasné transparentné, dôveryhodné a slobodné parlamentné a prezidentské voľby za plnej účasti opozičných strán vrátane možnosti zaregistrovať sa, viesť kampaň, mať prístup do médií a požívať slobodu zhromažďovania;

7.  pripomína význam nezávislej národnej volebnej komisie, ktorá koná nezávisle od vlády a akejkoľvek politickej strany; naliehavo vyzýva vládu Guinejskej republiky a prezidenta Condého, aby zabezpečili, že nezávislá štátna volebná komisia CENI v Guinejskej republike bude môcť fungovať úplne transparentne a bez zasahovania, zastrašovania či nátlaku zo strany politikov alebo strán pri moci;

8.  naliehavo vyzýva orgány Guinejskej republiky, aby v plnej miere dodržiavali všetky vnútroštátne a medzinárodné záväzky týkajúce sa občianskych a politických práv vrátane práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, práva na ochranu pred mučením, zlým zaobchádzaním a svojvoľným zadržiavaním a práva na spravodlivý súdny proces; zdôrazňuje, že stredobodom každého politického riešenia krízy musí byť dodržiavanie ľudských práv;

9.  vyzýva orgány Guinejskej republiky, aby v súlade s medzinárodnými normami vyšetrili a stíhali príslušníkov bezpečnostných síl, proti ktorým sú dôkazy o ich trestnej zodpovednosti za zločiny v minulosti i súčasnosti;

10.  pripomína, že nevyhnutným predpokladom upevňovania demokracie je zdravá občianska spoločnosť schopná fungovať bez strachu, zastrašovania a násilia; naliehavo vyzýva vládne a bezpečnostné sily, aby pomohli presadiť prostredie prospešné pre bezpečnosť a ochranu zástupcov mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, a zároveň zrevidovali právne predpisy o používaní sily pri verejných zhromaždeniach;

11.  zdôrazňuje význam zabezpečenia a podpory nezávislého pluralitného slobodného mediálneho prostredia, ktoré slúži demokracii; naliehavo vyzýva orgány Guinejskej republiky, aby okamžite zastavili všetky prípady prenasledovania a zastrašovania novinárov a tiež skoncovali so svojvoľným odoberaním licencií médiám, aby rešpektovali individuálne práva novinárov a obhajcov ľudských práv pôsobiacich v krajine a zaručili ich bezpečnosť tak, aby mohli monitorovať politickú situáciu a situáciu v oblasti ľudských práv v krajine alebo o nich informovať;

12.  ostro kritizuje uväznenie Abdurahmána Sanohu a ďalších vodcov opozície a občianskej spoločnosti; vyzýva na okamžité prepustenie politických väzňov v krajine a na vyšetrenie rozsiahlych obvinení zo zlého zaobchádzania s väzňami;

13.  vyzýva orgány Guinejskej republiky, aby zastavili akékoľvek ďalšie násilné vysídľovanie obyvateľstva z jeho pozemkov alebo majetku dovtedy, kým nebudú môcť zaručiť dodržiavanie práv obyvateľov vrátane adekvátneho oznámenia, ako aj odškodnenia a presídlenia pred ich vysídlením; zdôrazňuje, že primeraná kompenzácia by mala byť poskytnutá všetkým násilne vysťahovaným jednotlivcom, ktorí takúto kompenzáciu ešte nedostali;

14.  pripomína, že je dôležité, aby Guinejská republika spolupracovala s regionálnymi partnermi na spoločnom posilňovaní demokracie, rozvoja a bezpečnosti; naliehavo vyzýva orgány v Guinejskej republike, aby úzko spolupracovali s regionálnymi organizáciami vrátane spoločenstva ECOWAS, aby obnovili základné slobody, do dôsledkov vyšetrili prípady porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas manifestácií, a zabezpečili pokojný prechod k demokracii; pripomína, že riešenie súčasnej krízy možno nájsť len v otvorenom a dosiahnuteľnom dialógu medzi vládnymi a opozičnými skupinami v rámci Guiney; pripomína tiež, že spoločenstvo ECOWAS a susedné krajiny Guinejskej republiky môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní dialógu v rámci Guiney a zabezpečovaní jeho pokračovania; vyzýva vládu Guiney a spoločenstvo ECOWAS, aby úzko spolupracovali s cieľom zabezpečiť, že voľby v roku 2020 prebehnú pokojne a reprezentatívne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania UPR Guinejskej republiky z januára 2020, najmä pokiaľ ide o právo na život, fyzickú integritu, slobodu prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania, ako aj o používanie ozbrojených síl a beztrestnosť; naliehavo vyzýva orgány Guinejskej republiky, aby sa zmysluplne zapojili do pripravovaného všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, zároveň poskytli OSN plný prístup na základnej úrovni a aby v plnej miere realizovali následné odporúčania pracovnej skupiny;

15.  naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby podrobne monitorovala situáciu v Guinejskej republike a aby voči jej vláde vyvodila zodpovednosť za každé porušenie záväzkov podľa medzinárodného práva a dohôd v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o články 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;

16.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby udržiavali politický dialóg vrátane dialógu podľa článku 8 Dohody z Cotonou s cieľom urýchlene znížiť napätie v krajine a v prípade potreby pomáhať pri prípravách na pokojné voľby vrátane mediácie a opatrení na boj proti násiliu pred voľbami a po nich; ďalej vyzýva PK/VP a ESVČ, aby spolupracovali s orgánmi Guinejskej republiky, so spoločenstvom ECOWAS, Úradom OSN pre ľudské práva v Guinejskej republike, Africkou komisiou pre ľudské práva a práva národov a osobitnou zástupkyňou generálneho tajomníka pre Západnú Afriku a Sahel s cieľom vypracovať spoločnú stratégiu na riešenie súčasnej politickej krízy;

17.  víta zameranie 11. ERF na podporu právneho štátu v Guinejskej republike; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej podporovali posilňovanie občianskej spoločnosti a nezávislých štátnych inštitúcií;

18.  vyzýva delegáciu Európskej únie v Guinejskej republike, aby nepretržite monitorovala situáciu nezávislej občianskej spoločnosti v krajine, monitorovala súdne konania s politickými väzňami a pokračovala v riešení situácie v oblasti ľudských práv v krajine v rámci jej dialógu s orgánmi Guinejskej republiky; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala situáciu v Guinejskej republike a pravidelne o nej informovala Európsky parlament;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi a parlamentu Guinejskej republiky, inštitúciám spoločenstva ECOWAS, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ a Africkej únii a jej inštitúciám.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. februára 2020 o detskej práci v baniach na Madagaskare (2020/2552(RSP))

P9_TA(2020)0037 RC-B9-0102/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Madagaskare, najmä na uznesenia z 9. júna 2011(1) a 16. novembra 2017(2),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevskú deklaráciu práv dieťaťa z roku 1924 a na jej prijatie Valným zhromaždením OSN v roku 1959,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa výslovne uznáva presadzovanie práv dieťaťa vo vnútorných a vonkajších záležitostiach ako cieľ EÚ,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania zo 6. júna 1973 a na Dohovor MOP č. 182 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce z 1. júna 1999,

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní zo 16. marca 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rúd a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(3) (nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na Výbor pre práva dieťaťa,

–  so zreteľom na závery Rady o detskej práci z 20. júna 2016,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca OSN „Chrániť, rešpektovať a naprávať“, z roku 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach dieťaťa pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa(4),

–  so zreteľom na rezolúciu VZ OSN z 25. júla 2019, ktorou sa rok 2021 vyhlasuje za Medzinárodný rok pre odstránenie detskej práce,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o budovaní udržateľnej Európy do roku 2030(5),

–  so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí vrátane všetkých jeho príloh a dodatkov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(7),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (2011),

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR) č. 24 (2017) o záväzkoch štátov podľa Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súvislosti s podnikateľskými činnosťami (E/C.12/GC/24),

–  so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o EÚ a zodpovedných globálnych hodnotových reťazcoch,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(8),

–  so zreteľom na správu Terre des Hommes International Federation s názvom „Detská práca v odvetví sľudy na Madagaskare“ z novembra 2019(9),

–  so zreteľom na článok 26 Dohody z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 32 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa sa stanovuje, že „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť pre dieťa nebezpečná alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju“;

B.  keďže Dohovor OSN o právach dieťaťa je jednou z najviac ratifikovaných medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktorú ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie a ktorá štátom stanovuje jasné právne záväzky spočívajúce v presadzovaní, ochrane a dodržiavaní práv každého dieťaťa v ich jurisdikcii;

C.  keďže Európska únia sa zaviazala podporovať a chrániť práva dieťaťa vo svojich vnútorných a vonkajších činnostiach a konať v súlade s medzinárodným právom vrátane ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov(10);

D.  keďže charta vyžaduje, aby sa pri všetkých opatreniach EÚ v prvom rade brali do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa, a zakazuje detskú prácu tým, že stanovuje minimálny vek na prijatie do zamestnania, ktorý nesmie byť nižší ako minimálny vek na ukončenie povinnej školskej dochádzky, a uvádza, mladiství prijatí do zamestnania musia mať zabezpečené pracovné podmienky primerané ich veku a musia byť chránení pred ekonomickým vykorisťovaním alebo akoukoľvek prácou, ktorá by mohla ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo telesný, psychický, morálny alebo sociálny vývoj, alebo ohroziť ich vzdelávanie;

E.  keďže článok 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a článok 24 charty rešpektujú právo dieťaťa byť vypočuté a mať názor na otázky, ktoré sa ho týkajú, s prihliadnutím na jeho vek a vyspelosť;

F.  keďže EÚ sa zaviazala vykonávať Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a plniť jej ciele vrátane cieľa udržateľného rozvoja 8.7 „prijať okamžité a účinné opatrenia na odstránenie nútenej práce, skoncovať s modernými formami otroctva a s obchodovaním s ľuďmi a dosiahnuť zákaz a odstránenie najhorších foriem detskej práce vrátane náborov a využívania detských vojakov a do roku 2025 odstrániť všetky formy detskej práce“(11);

G.  keďže celosvetovo je do detskej práce zapojených približne 152 miliónov dievčat a chlapcov vo veku od 5 do 17 rokov(12), pričom najvyšší podiel pracujúcich detí žije v najmenej rozvinutých krajinách; keďže v celosvetovom meradle patria k regiónom s najväčším počtom obetí detskej práce Afrika (72,1 milióna týchto obetí) a Ázia a Tichomorie (62,1 milióna); keďže poľnohospodárstvo, služby a priemysel vrátane ťažby sú tromi hlavnými odvetviami s výskytom detskej práce; keďže napriek určitému pokroku v oblasti znižovania detskej práce by bolo podľa odhadov MOP pri súčasnom tempe poklesu vystavených detskej práci v roku 2025 stále ešte 121 miliónov chlapcov a dievčat;

H.  keďže článok 3 písm. d) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 182 z roku 1999 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce vymedzuje nebezpečnú detskú prácu ako „prácu, ktorá by svojou povahou alebo okolnosťami, za ktorých sa vykonáva, mohla ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo morálku dieťaťa“; keďže Madagaskar ratifikoval všetky kľúčové medzinárodné zmluvy o detskej práci vrátane Dohovoru o právach dieťaťa (a jeho dvoch opčných protokolov), dohovoru MOP č. 138 o minimálnom veku a dohovoru MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce; keďže vláda vypracovala národný akčný plán boja proti detskej práci na Madagaskare v spolupráci aj s medzinárodnými organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov; keďže tieto záväzky a opatrenia neprinášajú v praxi účinné výsledky;

I.  keďže Medzinárodná organizácia práce vo svojom vymedzení detskej práce uvádza, že „nie každá práca vykonávaná deťmi by sa mala klasifikovať ako detská práca, ktorá by sa mala odstrániť; keďže zapojenie detí alebo mladistvých do práce, ktorá nemá vplyv na ich zdravie a osobný rozvoj či neohrozuje ich školské vzdelávanie, sa vo všeobecnosti považuje za niečo pozitívneho; keďže prostredníctvom Agendy 2063 Africkej únie a nedávno podpísaného desaťročného akčného plánu na odstránenie detskej práce, nútenej práce, obchodovania s ľuďmi a moderného otroctva v Afrike (2020 – 2030) sú africké krajiny odhodlané odstrániť všetky formy detskej práce na tomto kontinente v súlade s cieľom udržateľného rozvoja 8.7 Agendy 2030, ktorú prijala OSN;

J.  keďže najväčšou kategóriou najhorších foriem detskej práce je nebezpečná detská práca s približne 73 miliónmi detí vo veku od 5 do 17 rokov pracujúcimi v nebezpečných podmienkach v širokej škále odvetví vrátane ťažby(13); keďže v roku 2018 bolo do detskej práce zapojených 47 % všetkých malgašských detí vo veku od 5 do 17 rokov, z toho podľa odhadov 86 000 detských pracovníkov v odvetví ťažby(14); keďže ťažba je odvetvím s najvyššou mierou úmrtnosti detí, pričom v priemere je to 32 úmrtí na 100 000 detí vo veku od 5 do 17 rokov;

K.  keďže celosvetovo má Madagaskar piaty najvyšší počet detí, ktoré nechodia do školy(15); keďže polovica zo všetkých detí na Madagaskare mladších ako päť rokov trpí spomaleným rastom a len 13 % má prístup k elektrickej energii(16); keďže z celkového počtu obyvateľov žije 74 % pod národnou hranicou chudoby a 80 % žije vo vidieckych oblastiach(17); keďže tri štvrtiny obyvateľstva žije z menej ako 1,90 USD denne; keďže podľa organizácie UNICEF má možnosť navštevovať základnú školu len 30 % malgašských detí; keďže vzdelávanie má kľúčový význam pri predchádzaní detskej práci a zamedzení tomu, aby deti skončili na ulici, kde sú ohrozené obchodovaním s ľuďmi a vykorisťovaním;

L.  keďže Madagaskar je tretím najväčším vývozcom sľudy na svete, pričom v roku 2017 predstavoval jeho objem vývozu 6,5 milióna USD, a jednou z krajín s najväčším rizikom porušovania práv detí pri ťažbe sľudy spolu s Indiou, Čínou, Srí Lankou, Pakistanom a Brazíliou;

M.  keďže sľuda sa vzťahuje na skupinu rôznych nerastov používaných v elektronickom a automobilovom priemysle a nachádza sa v širokej škále výrobkov od farieb po pomocné pôdne látky a od mejkapu po inteligentné telefóny;

N.  keďže sa odhaduje, že do odvetvia ťažby sľudy na Madagaskare je zapojených približne 11 000 detí; keďže väčšina tejto detskej práce je sústredená v troch južných provinciách (Anosy, Androy a Ihorombe), kde deti zaostávajú z hľadiska zdravia, výživy a rozvoja vzdelávania;

O.  keďže deti, ktoré sú zapojené do odvetvia ťažby sľudy na Madagaskare, sú vystavené drsným a nebezpečným pracovným podmienkam, ktoré im spôsobujú bolesti chrbta, bolesti hlavy v dôsledku tepla a nedostatku vody alebo kyslíka v baniach, bolesti svalov v dôsledku monotónnej a tvrdej práce, ktorá spočíva v nosení ťažkých nákladov, častý kašeľ a dýchacie problémy v dôsledku veľmi jemných prachových častíc sľudy v baniach a ich okolí a v spracovateľských centrách, a sú taktiež vystavené riziku úmrtia v dôsledku zrútenia baní alebo zosuvov pôdy; keďže madagaskarské orgány nie sú schopné poskytnúť mnohým ťažobným komunitám primeraný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo zariadeniam na čistú pitnú vodu;

P.  keďže hlavnými príčinami detskej práce sú chudoba, migrácia, vojna alebo zhoršovanie životného prostredia a zmena klímy, nedostatočný prístup ku kvalitnému vzdelaniu, nedostatok dôstojných pracovných miest pre rodičov, nedostatočná sociálna ochrana a sociálne normy; keďže boj proti detskej práci si preto vyžaduje viacrozmerný prístup a analýzu modelov detskej práce v konkrétnom kontexte;

Q.  keďže Madagaskar je na chvoste indexu ľudského rozvoja OSN, a to na 161. mieste spomedzi 189 krajín (2017), pričom na základe indexu viacrozmernej chudoby (MPI) trpí 57 % obyvateľov Madagaskaru závažnou viacrozmernou chudobou a 1,3 milióna ľudí na Madagaskare bolo v marci 2019 vážne postihnutých potravinovou neistotou(18); keďže detská práca je príznakom vzájomne sa posilňujúcich základných príčin – vrátane chudoby, nespravodlivosti a nedostatočného prístupu k základným sociálnym službám; keďže ako takú nemožno detskú prácu posudzovať izolovane;

R.  keďže odvetvie sľudy na Madagaskare sa zdaňuje prostredníctvom súboru zložitých opatrení, pričom zdanenie exportu je relatívne nízke a nie vždy poskytuje priamy prínos pre banícke spoločenstvá; keďže bolo vydaných len okolo 40 vývozných povolení, z čoho vyplýva, že prevažná väčšina ťažby sľudy sa vykonáva nezákonne a v neregulovaných, pochybných remeselných prevádzkach; keďže zvýšenie vývozu v spojení s výrazným znížením ceny za tonu ešte viac zvýšilo riziko vykorisťovania pracujúcich;

S.  keďže akčný plán Európskej únie pre demokraciu a ľudské práva na obdobie rokov 2015 – 2019 sa zameriava na boj proti detskej práci, pričom má tiež „podporovať partnerské krajiny, aby presadzovali, chránili a dodržiavali práva detí s dôrazom na hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ako napríklad právo na vzdelanie, zdravie a výživu, sociálnu ochranu, a podporovať boj proti najhorším formám detskej práce, vždy tak, aby to bolo v najlepšom záujme dieťaťa“(19);

T.  keďže Výbor pre práva dieťaťa vo všeobecnej poznámke č. 16 „uznáva, že povinnosti a zodpovednosť za dodržiavanie práv detí v praxi presahujú rámec štátu a štátom kontrolovaných služieb a inštitúcií a vzťahujú sa na súkromné subjekty a komerčné podniky,“ a dodáva, že „všetky podniky musia plniť svoje povinnosti týkajúce sa práv detí a štáty musia zabezpečiť, aby tak robili“;

U.  keďže predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zaviazala dodržiavať politiku nulovej tolerancie v oblasti detskej práce v obchodných dohodách EÚ(20) a vyzvala dezignovanú podpredsedníčku pre demokraciu a demografiu Dubravku Šuicovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu v oblasti práv dieťaťa(21);

V.  keďže EÚ v posledných rokoch začala prijímať právne predpisy na posilnenie zodpovednosti podnikov a začlenenie prvkov náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv do právnych predpisov, medzi ktoré patria aj nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí a smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií; keďže členské štáty začali prijímať vnútroštátne právne predpisy s rovnakým cieľom, napríklad britský zákon o modernom otroctve, francúzsky zákon o povinnej starostlivosti nadnárodných spoločností, holandský návrh zákona o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce alebo nemecký a taliansky národný akčný plán vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; keďže Komisia oznámila zámer preskúmať možnosti zlepšenia transparentnosti v celom dodávateľskom reťazci vrátane aspektov povinnej náležitej starostlivosti;

W.  keďže Európsky parlament v uznesení z roku 2010 naliehavo vyzval Komisiu, aby zvážila zákaz dovážať do EÚ výrobky pochádzajúce z detskej práce, a zopakoval svoje požiadavky v uznesení z roku 2016, v ktorom požaduje vyvážený a realistický návrh právnych predpisov zahŕňajúci opatrenia, ako je označovanie výrobkov, pri ktorých nebola použitá detská práca, a zákaz dovozu tovaru vyrobeného s použitím detskej práce;

1.  dôrazne odsudzuje neprijateľné využívanie detskej práce vo všetkých jej formách;

2.  je hlboko znepokojený vysokým počtom detských pracovníkov v madagaskarských baniach a porušovaním práv týchto detí; pripomína madagaskarským orgánom ich zodpovednosť za presadzovanie práv detí a zaručenie ich bezpečnosti a integrity;

3.  víta skutočnosť, že odstránenie detskej práce je jednou z priorít novej Komisie, ktorú žiada, aby poskytla podrobné informácie o tom, ako má v úmysle riešiť problém detskej práce prostredníctvom politík, právnych predpisov a financovania EÚ, a to vrátane nových iniciatív;

4.  víta záväzok novej Komisie predložiť novú komplexnú stratégiu týkajúcu sa práv dieťaťa a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takáto stratégia prispeje k riešeniu základných príčin detskej práce a jej najhorších foriem; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že dodržiavanie ľudských práv vrátane boja proti detskej práci a vykorisťovaniu zostane základným prvkom jej politického dialógu s Madagaskarom;

5.  víta skutočnosť, že členské štáty zdôraznili potrebu urýchliť kroky v rámci i mimo Európskej únie s cieľom splniť víziu a ciele Agendy 2030 Organizácie Spojených národov(22); opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv nadnárodnými spoločnosťami; preto víta prebiehajúce rokovania o záväznej zmluve OSN o nadnárodných korporáciách a ľudských právach; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní a aby zohrávali aktívnu úlohu a prispievali k vypracovaniu konkrétnych návrhov zahŕňajúcich prístup k prostriedkom nápravy; vyzýva preto členské štáty, aby udelili Komisii mandát na aktívnu účasť na rokovaniach;

6.  víta skutočnosť, že EÚ podnikla určité kroky na vypracovanie záväzných predpisov v oblasti náležitej starostlivosti podnikov v konkrétnych odvetviach, v ktorých existuje vysoké riziko porušovania ľudských práv, ako je napríklad ťažba dreva a nerastných surovín v konfliktných oblastiach; konštatuje, že aj niektoré členské štáty vypracovali právne predpisy, napríklad francúzsky zákon o povinnej starostlivosti nadnárodných spoločností a návrh holandského zákona o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce; rovnako konštatuje, že EÚ vyvinula viaceré iniciatívy na podporu náležitej starostlivosti a že Európsky parlament vo viacerých uzneseniach vyzýva EÚ, aby ďalej rozvíjala záväzné pravidlá v tejto oblasti;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali s jednotlivými odvetviami s cieľom zabezpečiť efektívne monitorovanie rôznych dodávateľských reťazcov, a zabrániť tak výskytu výrobkov a služieb súvisiacich s detskou prácou na trhoch EÚ; opakuje svoju výzvu na harmonizáciu a posilnenie kontroly dovozu a dodávateľských reťazcov, a to aj prostredníctvom práce na záväznej náležitej starostlivosti a vykonávania noriem OECD;

8.  pripomína, že ťažba patrí medzi odvetvia s najvyšším rizikom porušovania práv pracovníkov; berie na vedomie, že nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí nadobudne účinnosť v januári 2021, pričom Komisia má do januára 2023 predložiť Parlamentu správu o jeho vykonávaní; domnieva sa, že v preskúmaní by sa mal zohľadniť vplyv nariadenia v praxi a ma la by sa posúdiť možnosť zahrnutia nerastných surovín, ako je sľuda;

9.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s Madagaskarom s cieľom podporiť prijatie a vykonávanie právnych predpisov, politík, rozpočtov a akčných programov, ktoré by prispeli k plnému uplatňovaniu všetkých práv každého dieťaťa vrátane detských pracovníkov, ako aj k zlepšeniu pracovných podmienok osôb zapojených do ťažobného odvetvia; vyzýva delegáciu EÚ na Madagaskare, aby naďalej pozorne sledovala situáciu v oblasti práv detí v tejto krajine;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 odrážal záväzok EÚ odstrániť chudobu a najhoršie formy detskej práce a odstrániť detskú prácu do roku 2025 v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, a to aj na Madagaskare(23), v časovom rámci Agendy 2030 OSN(24); vyzýva vládu Madagaskaru, aby v plnej miere plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovorov MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce a č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, najmä posilnením finančnej kapacity na monitorovanie a kontrolu pracovných a životných podmienok baníkov a v širšom zmysle poskytnutím primeraného prístupu k základnému vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, hygienickým zariadeniam a pitnej vode; vyzýva vládu Madagaskaru, aby chránila práva detí a presadzovala odstránenie detskej práce;

11.  naliehavo žiada Komisiu, aby s Madagaskarom prediskutovala otázku madagaskarských ťažobných spoločností, ktoré využívajú detskú prácu, s cieľom uistiť sa, že žiadna časť ich produkcie sa priamo ani nepriamo nedováža do EÚ;

12.  požaduje reformu dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Madagaskarom a ďalšími partnermi z východnej a južnej Afriky tak, aby zahŕňala rozsiahlu kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, v ktorej sa zakotví dodržiavanie medzinárodne dohodnutých noriem v oblasti pracovných práv vrátane boja proti detskej práci;

13.  vyzýva všetky spoločnosti z EÚ a medzinárodné spoločnosti, aby dodržiavali zásady spravodlivého obchodu a etického pôvodu výrobkov a materiálov;

14.  odporúča, aby sa v kontexte odstraňovania detskej práce v budúcnosti uplatňovalo nariadenie o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), a to aj v oblasti sociálneho začlenenia a ľudského rozvoja, čím sa zabezpečí, aby EÚ investovala do vzdelávania, zdravotníctva, výživy, sociálnej ochrany a celkového posilňovania systémov ochrany detí;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu a delegácie EÚ, aby zabezpečili zmysluplné konzultácie s miestnymi a medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa dôkazy z programov a skúsenosti pracujúcich detí zohľadňovali v procese programovania NDICI vrátane procesu programovania týkajúceho sa Madagaskaru;

16.  odporúča, aby Komisia pokračovala v podpore vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, boji proti detskej práci a moderným formám nútenej práce a ochrane obhajcov ľudských práv prostredníctvom tematického programu NDICI pre ľudské práva a demokraciu;

17.  žiada EÚ ako hlavného aktéra v oblasti ľudských práv vo svete, aby prevzala vedúcu úlohu pri odstraňovaní detskej práce a prijímaní okamžitých a účinných opatrení na odstránenie detskej práce do roku 2025 vo všetkých jej formách;

18.  odporúča, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v ďalšom akčnom pláne EÚ pre demokraciu a ľudské práva stanovila ako prioritu ochranu a presadzovanie práv detí a odstránenie detskej práce;

19.  odporúča, aby ESVČ vypracovala ďalší akčný plán EÚ pre demokraciu a ľudské práva za zmysluplnej a účinnej účasti organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre práva detí a samotných detí;

20.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nadchádzajúca stratégia EÚ pre Afriku bude vychádzať z ambície plniť ciele udržateľného rozvoja a investície do širokej škály práv detí a zároveň zabezpečiť, aby odstránenie detskej práce bolo stredobodom tejto stratégie; odporúča Komisii, aby zabezpečila, že práva detí budú stredobodom dohody nasledujúcej po Dohode z Cotonou;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu vykonávania Agendy 2030 a stanovila ako hlavný cieľ odstránenie detskej práce; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uplatňovať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvené v článku 208 ZFEÚ, a prístup „neškodiť“ k právam detí; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité zahrnúť boj proti nútenej práci a detskej práci do všetkých dohôd EÚ o hospodárskom partnerstve prostredníctvom záväzných a vymáhateľných kapitol o udržateľnom rozvoji, ktoré musia odrážať najvyššie environmentálne a sociálne normy, najmä pokiaľ ide o detskú prácu, a to v súlade so záväzkom predsedníčky Komisie von der Leyenovej o politike „nulovej tolerancie“ voči detskej práci;

22.  pripomína, že jednou z hlavných výziev pre rozvojové krajiny je dostať sa prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie vyššie v rámci globálneho hodnotového reťazca, čo si vyžaduje spravodlivé a na rozvoj orientované globálne obchodné pravidlá; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by nemala presadzovať obchodnú politiku, ktorá by rozvojovým krajinám ako všeobecné pravidlo zakazovala vyberať vývoznú daň zo surovín v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve, pokiaľ je to v súlade s pravidlami WTO; vyzýva Komisiu, aby v rámci WTO aktívne pracovala na presadzovaní multilaterálnych pravidiel pre udržateľné riadenie globálnych hodnotových reťazcov vrátane povinnej náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci;

23.  vyzýva Madagaskar, aby vo svojich národných rozvojových programoch zohľadňoval začlenenie mladých ľudí, aby prijal mechanizmy na posilnenie ich zastúpenia na všetkých úrovniach rozhodovania a aby poskytol konkrétne a primerané rozpočtové prostriedky prostredníctvom programov, ktoré umožnia všetkým mladým ľuďom využívať primárne, sekundárne a terciárne vzdelávanie;

24.  berie na vedomie prebiehajúcu revíziu madagaskarského banského zákonníka a vyzýva vládu, aby si za prioritu stanovila dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov, a to aj pokiaľ ide o sociálne a environmentálne normy, dôstojnú prácu a dodržiavanie ľudských práv vo všeobecnosti a práv detí, a to na základe existujúcich iniciatív, ako je napríklad iniciatíva za zodpovednú ťažbu sľudy;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade AKT – EÚ, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Juhoafrickému rozvojovému spoločenstvu, Komisii Africkej únie a madagaskarskej vláde.

(1) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 129. (2) Ú. v. EÚ C 356, 4.10.2018, s. 58. (3) Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 371. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0066. (5) https://www.consilium.europa.eu/media/41693/se-st14835-en19.pdf (6) Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 19. (7) Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 33. (8) Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125. (9) https://www.terredeshommes.nl/sites/tdh/files/visual_select_file/tdh_mica_madagascar_rapport.pdf (10) Zmluva o Európskej únii, článok 3. (11) Organizácia Spojených národov. 2015. Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, dokument OSN A/RES/70/1. K dispozícii na: https://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E (12) MOP. 2017. Celosvetový odhad detskej práce: výsledky a trendy, 2012 – 2016. https://www.ilo.org/global/publications/books/WCMS_575499/lang--en/index.htm (13) https://www.ilo.org/ipec/facts/WorstFormsofChildLabour/Hazardouschildlabour/lang--en/index.htm (14) INSTAT/UNICEF, Madagaskar 2018, Travail des enfants, Multiple Indicator Cluster Surveys (MICS), PowerPointová prezentácia. (15) Webové sídlo Svetovej banky, zápis do základnej školy, https://data.worldbank.org/indicator/SE.PRM.ENRR?locations=MG (16) Webové sídlo Svetovej banky, sekcia „Where We Work“, Madagaskar, „Prehľad“ https://www.worldbank.org/en/country/madagascar/overview (17) Ministère de l’Economie et du Plan, Rapport National sur le Développement Humain, RNDH č. 6, 2018, https://bit.ly/2IWdx8o (18) OCHA, Madagaskar, správa o humanitárnej situácii, marec – apríl 2019, https://tinyurl.com/y4z3zrbo (19) Rada Európskej únie, 2015. Akčný plán EÚ pre demokraciu a ľudské práva na obdobie rokov 2015 – 2019. Opatrenie 15.b https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_action_plan_on_human_rights_and_democracy_en_2.pdf (20) Ambicióznejšia Únia – Môj plán pre Európu, predložený kandidátkou na funkciu predsedu Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024. K dispozícii na: https://ec.europa.eu/commission/sites/betapolitical/files/political-guidelines-next-commission_en.pdf (21) Ursula von der Leyenová, zvolená predsedníčka Európskej komisie. Poverovací list pre Dubravku Šuicovú, dezignovanú podpredsedníčku pre demokraciu a demografiu. 10. septembra 2019. K dispozícii na: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/mission-letterdubravka-suica_en.pdf (22) https://www.consilium.europa.eu/media/41693/se-st14835-en19.pdf. (23) https://www.un.org/development/desa/dpad/least-developed-country-category-madagascar.html. (24) Nový Európsky konsenzus o rozvoji: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť, 2017. https://www.consilium.europa.eu/media/24011/european-consensus-for-development-st09459en17.pdf.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. februára 2020 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení jednotnej akcie Rady 98/700/JHA, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1052/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 (COM(2018)0631 – C8-0150/2019 – 2018/0330B(COD))

P9_TA(2020)0038 A9-0022/2019

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0631),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 21. marca 2019 rozdeliť návrh Komisie a poveriť Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby vypracoval samostatnú legislatívnu správu k ustanoveniam týkajúcim sa systému pre falšované a pravé doklady online („systém FADO“), konkrétne k odôvodneniam 80 až 83, 102, 114 a 115 a k článku 80 návrhu Komisie,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 77 ods. 2 písm. b) a d) a článok 79 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0150/2019),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2018(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 6. februára 2019(2),

–  so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2019, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 40 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0022/2019),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. februára 2020 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/... o systéme pre falšované a pravé doklady online („systém FADO“), ktorým sa zrušuje jednotná akcia Rady 98/700/SVV

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2020/493.)

(1) Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 62. (2) Ú. v. EÚ C 168, 16.5.2019, s. 74.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. februára 2020 o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (2019/2967(RSP))

P9_TA(2020)0039 B9-0093/2020

Európsky parlament,

–  so zreteľom na 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (CSW64) a jeho prioritnú tému týkajúcu sa preskúmania a vyhodnotenia vykonávania Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

–  so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu pre posilnenie postavenia žien, ktoré boli prijaté v Pekingu, a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005, 2. marca 2010 a 9. marca 2015 na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10, Peking +15 a Peking +20 o nových opatreniach a iniciatívach na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj prijatú v septembri 2015 a jej ciele udržateľného rozvoja, najmä ciele č. 3 a 5,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu z 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2019 s názvom Peking +25 – Piate preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ,

–  so zreteľom na uznesenie Európskej hospodárskej komisie EHK/AC.28/2019/3 (Peking +25, regionálne zasadnutie k preskúmaniu),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), ktorý prijala Rada 26. októbra 2015, a na výročnú správu o jeho vykonávaní za rok 2018, ktorú 11. septembra 2019 uverejnila Komisia a vysoká predstaviteľka,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom iniciatíva Spotlight zameranú na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách,

–  so zreteľom na závery Rady z jej zasadnutia z 10. decembra 2018 o „ženách, mieri a bezpečnosti“,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. – 10. decembra 2019 o „hospodárstvach uplatňujúcich rodovú rovnosť v EÚ: ďalší postup“,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo 6. decembra 2018 o „rodovej rovnosti, mládeži a digitalizácii“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2017 o posilnení ekonomického postavenia žien v súkromnom a vo verejnom sektore v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2019 o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu(4),

–  so zreteľom na článok 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na otázku Rade o prioritách EÚ pre 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien (O-000006/2020 – B9-0005/2020),

–  so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv, a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je preto dôležitým nástrojom pri začleňovaní tejto zásady do všetkých politík, opatrení a činností EÚ, a to aj do ich vonkajšieho rozmeru;

B.  keďže práva žien a rodová rovnosť nie sú len základnými ľudskými právami, ktoré by ženy a muži mali obhajovať rovnako, ale sú aj predpokladmi na podporu sociálneho a hospodárskeho rozvoja a znižovania chudoby a nevyhnutným základom mierového, prosperujúceho a udržateľného sveta;

C.  keďže napriek tomu, že Pekinská akčná platforma bola vytvorená pred 25 rokmi, mnohé z výziev zistených v roku 1995 sú v súčasnosti stále aktuálne (okrem mnohých iných napríklad rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, nízka miera zamestnanosti žien, nedostatočné zastúpenie žien pri rozhodovaní, nerovnomerné rozdelenie neplatenej práce a rodovo motivované násilie): keďže 64. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien bude zamerané na preskúmanie a hodnotenie vykonávania Pekinskej deklarácie a Pekinskej akčnej platformy, na výsledky 23. osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia a na plnú realizáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj;

D.  keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 5 je zameraný na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie všetkých žien a dievčat na celom svete; keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 5 je samostatným cieľom, čo znamená, že sa musí začleniť do celej Agendy 2030 na realizáciu všetkých cieľov udržateľného rozvoja; keďže posilniť postavenie žien znamená poskytnúť im nástroje potrebné na to, aby sa stali ekonomicky nezávislými, boli rovnako zastúpené v celej spoločnosti, zohrávali rovnakú úlohu vo všetkých sférach života a získali väčšie právomoci vo verejnom živote a kontrolu nad všetkými rozhodnutiami, ktoré majú vplyv na ich životy;

E.  keďže tzv. akčné koalície sú svetové inovatívne multilaterálne partnerstvá, ktoré zmobilizujú vlády, občiansku spoločnosť, medzinárodné organizácie a súkromný sektor; keďže medzi témy akčných koalícií pre rovnosť generácií patrí rodovo motivované násilie, hospodárska spravodlivosť a práva, telesná autonómia a sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRHR), feministické opatrenia pre klimatickú spravodlivosť, technológie a inovácie pre rodovú rovnosť, feministické hnutia a iniciatívnosť, ktoré sa vyberajú podľa zásad ľudských práv a na údajoch založeným postupom konzultácií s medzinárodnými feministickými zoskupeniami, organizáciami aktivistov na základnej úrovni, vládami a ďalšími partnermi; keďže akčné koalície sú vyjadrením jedného z cieľov fóra pre rovnosť generácií, ktorým je dosiahnutie konkrétnych výsledkov v oblasti rodovej rovnosti počas Desaťročia opatrení OSN (2020 – 2030) na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; keďže každá akčná koalícia v období rokov 2020 – 2025 podnikne cielený súbor konkrétnych, ambicióznych a bezprostredných opatrení na dosiahnutie citeľného vplyvu na rodovú rovnosť a ľudské práva dievčat a žien;

F.  keďže EÚ je globálnym medzinárodným lídrom, keďže je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a spolu so svojimi členskými štátmi poskytuje viac ako polovicu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na celom svete a je významným podporovateľom Agendy 2030, ktorú sa zaviazala vykonávať; keďže Európsky konsenzus o rozvoji zahŕňa rodovú rovnosť a ľudské práva žien a dievčat, ako aj posilnenie ich postavenia a ochranu ako hlavnú zásadu a prioritu vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ;

G.  keďže celosvetovo sa pozoruje organizovaný a znepokojivý odmietavý postoj voči právam žien a LGBTIQ+; keďže tento odmietavý postoj je viditeľný aj v členských štátoch, v ktorých sa protirodové hnutia snažia obmedziť sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, zakázať sexuálnu výchovu a rodové štúdie a podporovať očierňujúce kampane proti Istanbulskému dohovoru; keďže tento ústup v oblasti práv žien a rodovej rovnosti sa musí prirovnať k útokom proti demokracii samotnej;

H.  keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sa v EÚ od roku 2013 znižujú, avšak stále zostávajú vysoké (okolo 16 % v odmeňovaní a približne 37 % v dôchodkoch); keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov stále stagnuje na úrovni 11,5 percentuálneho bodu; keďže v porovnaní s mužmi existuje u žien takmer štvornásobne väčšia pravdepodobnosť, že sa zamestnajú na kratší pracovný čas, pričom tento údaj sa od roku 2013 prakticky nezmenil;

I.  keďže ženy v Európe a na celom svete stále nesú väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti a starších príbuzných než muži; keďže sa napríklad odhaduje, že ženy v EÚ vykonávajú v priemere približne o 13 hodín neplatenej práce týždenne viac ako muži; keďže barcelonské ciele týkajúce sa poskytovania formálnej starostlivosti o deti sa napriek určitému pokroku ešte v niektorých členských štátoch nedosiahli v plnej miere a pre takmer tretinu domácností v EÚ je stále náročné dovoliť si platiť za takúto starostlivosť; keďže existujú značné nedostatky v dostupnosti formálnych služieb dlhodobej starostlivosti pre starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím, ako aj výrazné rozdiely vo výdavkoch členských štátov na tieto služby;

J.  hoci sa podiel žien v rozhodovacích pozíciách od roku 2013 z väčšej časti zvýšil, tento pokrok je zvyčajne pomalý a nekonzistentný; keďže miera nedostatočného zastúpenia žien sa v rámci jednotlivých odvetví a členských štátov líši; keďže mimoriadne slabá úroveň zastúpenia žien (približne 20 % alebo menej) sa prejavuje na mnohých ekonomických a obchodných rozhodovacích pozíciách, v športe, v odvetví diplomacie a na Súdnom dvore Európskej únie;

K.  keďže takmer každá tretia osamelá žena a každý tretí osamelý muž sú ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, pričom prevažnú väčšinu (87 %) osamelých rodičov tvoria ženy; keďže približne každá druhá osoba z prostredia migrantov z krajín mimo EÚ a takmer tretina žien so zdravotným postihnutím sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením; keďže štyria z piatich príslušníkov rómskej komunity majú v krajine svojho bydliska príjem pod hranicou chudoby a menej než každá piata rómska žena (vo veku 16 rokov a viac) je v zamestnaní;

L.  keďže v zmysle Istanbulského dohovoru sa násilie na ženách chápe ako porušenie ľudských práv a ako forma diskriminácie žien; keďže pre milióny žien a dievčat je dennou realitou rodovo motivované násilie; keďže takmer každá druhá žena v EÚ sa stretla so sexuálnym obťažovaním a každá tretia zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže viac než dve tretiny obetí obchodovania s ľuďmi tvoria ženy a dievčatá; keďže vystavenie určitých skupín žien prierezovým a viacerým formám diskriminácie ďalej zvyšuje ich vystavenie rôznym formám rodovo motivovaného násilia; keďže boj proti diskriminácii v právnych predpisoch a v praxi a riešenie diskriminačných postojov a noriem v oblastiach, ako sú detské manželstvá a ďalšie obyčajové postupy, posilňujú práva žien a ich postavenie; keďže odopieranie služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je formou násilia páchaného na ženách;

M.  keďže vznik kybernetického násilia (vrátane nenávistných prejavov na internete, kybernetického prenasledovania, šikanovania alebo obťažovania a zdieľania explicitných obrázkov bez predchádzajúceho súhlasu) vyvoláva čoraz väčšie obavy, keďže takéto násilie môže ženy umlčať a odradiť ich od toho, aby zohrávali významnú úlohu vo verejnom živote; keďže ženy vo verejných funkciách, ako sú političky, novinárky a bojovníčky za práva žien a menšín, sa čoraz častejšie stávajú obeťami sexistického kybernetického obťažovania; keďže ženy sú taktiež vystavené rodovo motivovanému obťažovaniu a šikanovaniu na pracovisku, čo viditeľne preukázalo a uznalo nedávne globálne hnutie #MeToo;

N.  keďže prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam sa vo svete značne líši, a to aj v rámci členských štátov a medzi nimi; keďže obmedzenie prístupu alebo obmedzený prístup poškodzuje najmä tých, ktorí sa nachádzajú v najzraniteľnejších situáciách; keďže každá krajina analyzovaná v atlase antikoncepcie z roku 2019 musí vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prístupu k informáciám a antikoncepčným prostriedkom s cieľom zabezpečiť ľuďom slobodnú voľbu v súvislosti s ich reprodukčným životom;

O.  keďže ženy sú nositeľkami pozitívnej zmeny a prispievajú k predchádzaniu a riešeniu konfliktov, budovaniu mieru, mierovým rokovaniam a obnove po konflikte;

P.  keďže rodová rovnosť je predpokladom udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia klimatických výziev s cieľom dosiahnuť spravodlivý prechod, ktorý na nikoho nezabudne; keďže všetky opatrenia v oblasti klímy musia zahŕňať rodové a prierezové hľadisko; keďže ženy musia zohrávať v oblasti zmeny klímy významnejšiu úlohu ako vodkyne, odborníčky a technické aktérky zmeny;

Q.  keďže posilnenie ekonomického postavenia žien má zásadný význam pre udržateľný rozvoj a hospodársky rast; zdôrazňuje význam podpory podnikania žien, úlohy žien v obchodných politikách a dohodách a začlenenia žien do vznikajúcich hospodárskych oblastí, ako sú IKT, STEM, digitálne odvetvie, umelá inteligencia a ekologické hospodárstvo, ktoré sú hybnou silou udržateľného rastu a finančnej nezávislosti žien;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

Všeobecné poznámky

a)  opätovne potvrdiť svoj neoblomný záväzok voči Pekinskej akčnej platforme a následným hodnotiacim konferenciám, ako aj voči rade opatrení zameraných na rodovú rovnosť, ktoré sú v nej uvedené; opakuje, že úsilie o dosiahnutie práv žien a rodovej rovnosti si vyžaduje koordinovaný a viacodvetvový prístup, ktorý zahŕňa všetky zainteresované strany zaoberajúce sa pretrvávajúcimi viacerými formami diskriminácie, prevažujúcimi rodovými stereotypmi a nedostatočnou rovnosťou pohlaví;

EÚ ako globálny aktér

g)  s cieľom zabezpečiť súdržnosť a komplementaritu všetkých existujúcich vonkajších nástrojov a politík EÚ, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a to vrátane obchodnej politiky EÚ, nového Konsenzu o rozvoji, balíka zdrojov EÚ v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci, a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

Posilnenie ekonomického a politického postavenia žien

p)  zintenzívniť úsilie o väčšie zapojenie žien na trhu práce a zlepšiť podporu podnikania žien vzhľadom na to, že sú kľúčovými faktormi pre dosiahnutie dlhodobého inkluzívneho hospodárskeho rastu, boj proti nerovnostiam a podporu finančnej nezávislosti žien; prijať opatrenia na riešenie nezamestnanosti žien, najmä ich dlhodobej nezamestnanosti;

Odstránenie rodovo motivovaného násilia a zabezpečenie základných práv žien

x)  odsúdiť všetky formy rodovo motivovaného násilia a skutočnosť, že ženy a dievčatá sú naďalej vystavované psychologickému, fyzickému, sexuálnemu a hospodárskemu násiliu vrátane domáceho násilia, sexuálneho obťažovania, kybernetického násilia, prenasledovania, znásilňovania, predčasných a nútených manželstiev, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, zločinov páchaných v mene tzv. cti, nútených potratov, násilnej sterilizácie, sexuálneho vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi a iných foriem násilia, ktoré predstavujú závažné porušenie ich ľudských práv a dôstojnosti; zobrať na vedomie hlboké znepokojenie Európskeho parlamentu nad fenoménom femicídy, ktorá je najextrémnejšou formou násilia páchaného na ženách;

Rodovo responzívne a inkluzívne politiky a inštitúcie

ad)  zabezpečiť vykonávanie systematického uplatňovania rodového hľadiska ako kľúčovej stratégie na podporu realizácie rodovej rovnosti v praxi; uznať, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa musí vykonávať vo všetkých oblastiach politiky, a uznať osobitný význam vykonávania posúdení vplyvu na rodovú rovnosť;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a pre informáciu aj Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 9. (2) Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 6. (3) Prijaté texty, P8_TA(2019)0014. (4) Prijaté texty, P9_TA(2019)0080. (5) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.