Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 4, 6, 9, 114, 153, 169 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 168,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 35,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom(1),

–  so zreteľom na manifest Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19(2),

–  so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pandémia COVID-19 preukázala vzájomnú previazanosť medzi ľudským zdravím, zdravím našej planéty a našimi zraniteľnými miestami; keďže výskyt zoonotických ochorení prenášaných zo zvierat na človeka sa zhoršuje antropogénnou zmenou klímy, ničením biodiverzity a zhoršovaním stavu životného prostredia;

B.  keďže v manifeste WHO pre zdravé a ekologické oživenie po pandémii COVID-19 sa uvádza šesť návodov na zdravé a ekologické oživenie:

C.  keďže toto uznesenie sa zameriava na užší rozsah pôsobnosti politík v oblasti verejného zdravia podľa článkov 168 a 114 ZFEÚ;

D.  keďže pandémia COVID-19 zdôraznila to, že Európska únia nemá dostatočne silné nástroje na riešenie núdzových zdravotných situácií, ako je rozšírenie novej infekčnej choroby, ktorá zo svojej podstaty nepozná hranice;

E.  keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia;

F.  keďže právo na fyzické a duševné zdravie je základným ľudským právom; keďže každá osoba má bez akejkoľvek diskriminácie právo na prístup k modernej a komplexnej zdravotnej starostlivosti; keďže všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť je jedným z cieľov udržateľného rozvoja, ktorý sa všetci signatári zaviazali splniť do roku 2030;

G.  keďže v článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“, a keďže Súdny dvor Európskej únie pri mnohých príležitostiach rozhodol, že EÚ môže plniť ciele v oblasti verejného zdravia prostredníctvom opatrení vnútorného trhu;

H.  keďže podľa článku 168 ZFEÚ sú členské štáty zodpovedné za vymedzenie svojej politiky v oblasti zdravia, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti vrátane riadenia zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti a za prideľovanie zdrojov, ktoré im boli pridelené;

I.  keďže Európska únia má ešte priestor na to, aby lepšie plnila ciele politiky v oblasti verejného zdravia v súlade s existujúcimi parametrami zmlúv; keďže ustanovenia zmlúv týkajúce sa verejného zdravia sa stále nedostatočne využívajú z hľadiska záväzkov, na ktorých plnenie by sa mohli použiť(3);

J.  keďže systémy verejného zdravotníctva sú pod veľkým tlakom, aby zabezpečili primeranú starostlivosť pre všetkých pacientov; keďže žiadne opatrenie na zníženie verejného deficitu by nemalo viesť k nedostatočnému financovaniu systému zdravotnej starostlivosti ani k utrpeniu pacientov;

K.  keďže sa uznáva, že prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a lepšia koordinácia a podpora najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu priniesť značné prínosy v oblasti verejného zdravia(4);

L.  keďže v dôsledku súčasných demografických trendov, prístupu k liečbe pre všetkých, vysokého výskytu chronických ochorení, elektronického zdravotníctva/digitalizácie a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti sa začal klásť väčší dôraz na politiku Európskej únie v oblasti verejného zdravia;

M.  keďže v oznámení Komisie z 20. októbra 2009 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567) sa zdôrazňuje, že v celej EÚ možno pozorovať prepojenie medzi sociálnym postavením a zdravotnou situáciou; keďže Svetová zdravotnícka organizácia vymedzuje toto prepojenie ako súvislosť medzi sociálno-ekonomickými nerovnosťami a nerovnosťami v oblasti zdravotníctva a prístupu k zdravotnej starostlivosti, keďže príčinou nerovností v oblasti zdravia sú sociálne rozdiely, pokiaľ ide o životné podmienky a modely sociálneho správania, ktoré súvisia s pohlavím, rasou, vzdelávacími štandardmi, zamestnaním, príjmom a s nerovnakým prístupom k lekárskej pomoci, prevencii chorôb a službám zameraným na podporu zdravia;

N.  keďže EÚ v súčasnosti reguluje produkty, ktoré majú vplyv na zdravie a zdravotné výsledky, vrátane tabaku, alkoholu, potravín a chemických látok, ako aj liekov a zdravotníckych pomôcok;

O.  keďže antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje vážne globálne riziko pre zdravie ľudí a zvierat;

P.  keďže existuje regulácia a politika EÚ v oblasti klinického skúšania a koordinácie systémov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti(5) a keďže prebiehajú diskusie o návrhu nariadenia o hodnotení zdravotníckych technológií;

Q.  keďže výskum v oblasti zdravia sa financuje prostredníctvom programu Horizont 2020 a budúceho rámcového programu Horizont Európa, programu EÚ v oblasti zdravia a nadchádzajúceho programu EU4Health, ako aj prostredníctvom ďalších fondov EÚ; keďže program EU4Health s navrhovaným rozpočtom 9,4 miliardy EUR je jasným dôkazom toho, že EÚ zohráva v politike verejného zdravia čoraz väčšiu úlohu;

R.  keďže Európska agentúra pre lieky, Európska chemická agentúra, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú všetko európske agentúry s významnými funkciami v oblasti verejného zdravia;

S.  keďže aktuálna kríza v oblasti zdravia ukázala hranice existujúcej infraštruktúry v oblasti reakcie na núdzovú situáciu vrátane Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), rozhodnutia o cezhraničných ohrozeniach zdravia a mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

T.  keďže pracovníci v oblasti zdravotníctva a starostlivosti boli vystavení neprijateľne vysokému riziku a v niektorých prípadoch boli nútení prijímať rozhodnutia o tom, komu sa môže a nemôže poskytnúť intenzívna zdravotná starostlivosť; keďže mnohí kľúčoví pracovníci, cezhraniční pracovníci a sezónni pracovníci a pracovníci v odvetviach, ako sú bitúnky a výroba potravín, sú v mimoriadne zraniteľnej situácii;

U.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 zmenila pracovné podmienky mnohých pracovníkov v Európe, pričom zvýraznila niektoré už existujúce problémy a nastolila nové otázky týkajúce sa zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

V.  keďže COVID-19 neúmerne zasiahol zraniteľné obyvateľstvo, etnické menšiny, obyvateľov domovov opatrovateľských služieb, rezidenčné služby pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím;

W.  keďže počas zdravotnej krízy bol negatívne ovplyvnený prístup k službám súvisiacim so sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami, pričom ženy, deti a LGBT+ osoby boli vystavené vyššiemu riziku násilia a diskriminácie;

X.  keďže mnohé z dlhodobých zdravotných účinkov ochorenia COVID-19 vrátane jeho účinkov na duševné zdravie ešte nie sú známe;

Y.  keďže zdravotná kríza spôsobená ochorením COVID-19 a jej šírenie v celej Európe odhalili rozdiely v kapacitách systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a ukázali, že v prípade výskytu nečakanej zdravotnej hrozby môže nastať situácia, keď niektoré členské štáty budú odkázané na svoje susedné krajiny, ktoré majú dostatočne odolné systémy;

Z.  keďže rozdielne prístupy k zberu údajov o ochorení COVID-19 v rámci EÚ sťažujú porovnávanie údajov;

AA.  keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 poukázala na význam politík v oblasti zdravia založených na dôkazoch vrátane iniciatív zameraných na prevenciu a liečbu; keďže preventívne opatrenia by mali byť primerané;

AB.  keďže spoločné obstarávanie EÚ sa úspešne využilo v prípade osobných ochranných prostriedkov (OOP), testovacích súprav, ventilátorov a určitých liekov, hoci sa ukázalo, že tento mechanizmus je pomalší a menej účinný, než by si to situácia vyžadovala; keďže kapacita EÚ sa posilnila o zásoby kľúčových zdrojov, ako sú rúška, ventilátory a laboratórne vybavenie, ktoré sa nasadia tam, kde to bude najviac potrebné;

AC.  keďže počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa zaviedli viaceré ad hoc opatrenia vrátane skupiny odborníkov Komisie, usmernení týkajúcich sa liečby pacientov a vysielania zdravotníckych pracovníkov do iných členských štátov;

AD.  keďže farmaceutické dodávateľské reťazce závisia od farmakologicky účinných látok alebo generických liekov, ktoré sa vyrábajú v tretích krajinách, niekedy len v jednej továrni na svete; keďže zákazy vývozu vyhlásené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 poukázali na to, že je riskantné spoliehať sa iba na tieto dodávateľské reťazce;

AE.  keďže v mnohých správach a štúdiách sa poukazuje na psychologické následky pandémie COVID-19 a keďže potreba sociálnej izolácie počas dlhého obdobia v záujme zastavenia šírenia vírusu ovplyvnila ľudí bez ohľadu na vek;

AF.  keďže je potrebné urýchlene konať s cieľom riešiť potreby starších ľudí v oblasti zdravia a starostlivosti;

AG.  keďže niektoré členské štáty výrazne trpia v dôsledku úniku mozgov, pretože vysokokvalifikovaní zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú pracovať v členských štátoch, kde sú mzdy a podmienky lepšie než v ich vlastných krajinách;

AH.  keďže zdržanlivý prístup k očkovaniu a jeho vplyv na verejné zdravie vyvoláva čoraz väčšie znepokojenie; keďže pri organizovaní a realizácii programov očkovania v členských štátoch je potrebné lepšie objasniť prínosy a riziká imunizácie;

AI.  keďže vďaka konferencii darcov, ktorú zorganizovala Komisia 4. mája 2020 s cieľom získať 7,5 miliardy EUR na vývoj očkovacích látok, liečbu a nástroje, ktoré v súvislosti s ochorením COVID-19 predstavujú globálny spoločný statok, sa 27. júna 2020 podarilo vyzbierať 15,9 miliardy EUR; keďže Komisia vo svojom oznámení z 27. mája 2020 s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie (COM(2020)0456) uvádza, že „každá budúca vakcína sa musí vyrábať po svete, pre celý svet a musí byť cenovo dostupná a prístupná pre všetkých“;

AJ.  keďže vakcinačná stratégia EÚ sa opiera o predkupné zmluvy, ale neuvádza sa v nej ani dostupnosť, ani cena;

AK.  keďže flexibilita podľa Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktorá bola opätovne potvrdená vyhlásením z Dauhy, sa môže využiť na vydávanie povinných licencií v krízových situáciách v oblasti verejného zdravia;

AL.  keďže cezhraničné hrozby sa dajú riešiť len spoločne, a preto si vyžadujú spoluprácu a solidaritu celého medzinárodného spoločenstva;

1.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby vyvodili náležité ponaučenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a podstatne zintenzívnili spoluprácu v oblasti zdravia; požaduje preto viacero opatrení na vytvorenie Európskej zdravotnej únie;

2.  zdôrazňuje, že zmluva umožňuje oveľa viac opatrení na európskej úrovni, než sa doteraz prijalo; žiada Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti, a vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti vnímali pozitívnejšie ako v minulosti;

3.  dôrazne podporuje prístup „zdravie vo všetkých politikách“ a žiada jeho úplné vykonávanie, začlenenie aspektov zdravia do všetkých príslušných politík, ako sú poľnohospodárstvo, doprava, medzinárodný obchod, výskum, životné prostredie a ochrana klímy, a systematické posudzovanie ich vplyvu na zdravie;

4.  poukazuje na to, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 sa neskončila a ak neuplatníme obozretný prístup, dôjde k ďalším infekciám a úmrtiam; dôrazne sa zasadzuje za účinné opatrenia na prevenciu a kontrolu infekcií;

5.  vyzýva Komisiu, členské štáty a globálnych partnerov, aby všetkým ľuďom na celom svete zabezpečili rýchly, rovnaký a cenovo dostupný prístup k budúcim očkovacím látkam a liekom proti ochoreniu COVID-19, hneď ako budú k dispozícii;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oficiálne podporili spoločný technologický fond pre COVID-19 (COVID-19 Technology Access Pool, C-TAP), čo umožní maximálne sa podeliť o poznatky, duševné vlastníctvo a údaje týkajúce sa zdravotníckych technológií súvisiacich s ochorením COVID-19 v prospech všetkých krajín a občanov;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých súčasných a budúcich výziev na financovanie a investície začlenili kolektívne záruky v prospech verejnosti, pokiaľ ide o verejné finančné prostriedky, ako je transparentnosť, prístupnosť a ustanovenia o cenovej dostupnosti a nevýhradné licencie na využívanie konečných produktov;

8.  žiada o dialóg a spoluprácu s tretími krajinami; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinné licencie, pokiaľ sa tretie krajiny nepodelia o očkovaciu látku a/alebo liečbu či príslušné znalosti;

9.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali záťažové testy svojich systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom odhaliť slabé stránky a overiť, či sú pripravené na možný opätovný výskyt ochorenia COVID-19 a na akúkoľvek budúcu zdravotnú krízu; vyzýva Komisiu, aby koordinovala túto činnosť a vytvorila spoločné parametre;

10.  vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o minimálnych normách pre kvalitnú zdravotnú starostlivosť na základe zistení záťažových testov, pričom by sa zachovala právomoc členských štátov v oblasti riadenia, organizácie a financovania ich systémov zdravotnej starostlivosti, avšak pri zaručení bezpečnosti pacientov, dôstojných pracovných a zamestnaneckých noriem v prípade zdravotníckych pracovníkov, ako aj odolnosti Európy voči pandémiám a iným krízam v oblasti verejného zdravia;

11.  vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra začlenila primerané financovanie systému zdravotnej starostlivosti a ukazovatele a ciele dobrých životných podmienok;

12.  vyzýva Komisiu, aby prijala spoločný súbor determinantov zdravia s cieľom monitorovať nerovnosti v oblasti zdravia podľa veku, pohlavia, sociálno-ekonomického postavenia a geografickej polohy a zaviesť metodiku auditu situácie v oblasti zdravia v členských štátoch s cieľom určiť a uprednostniť oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie a zvýšenie finančných prostriedkov; domnieva sa, že Komisia by mala vyhodnotiť účinnosť opatrení s cieľom znížiť nerovnosti v oblasti zdravia vyplývajúce z politík súvisiacich so sociálnymi, ekonomickými a environmentálnymi rizikovými faktormi;

13.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie európskeho mechanizmu reakcie v oblasti zdravia (EHRM) s cieľom reagovať na všetky druhy zdravotných kríz, posilniť prevádzkovú koordináciu na úrovni EÚ a monitorovať vytvorenie a spustenie strategickej rezervy liekov a zdravotníckych pomôcok a zabezpečiť jej riadne fungovanie; nazdáva sa, že európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia by mal formalizovať pracovné metódy zavedené počas zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19, pričom by vychádzal z opatrení stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, v rozhodnutí o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia(6) a v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany;

14.  vyzýva na vytvorenie oddelenia pre riadenie krízy v oblasti zdravia, aby riadilo európsky mechanizmus reakcie v oblasti zdravia, pričom by ho viedli komisár pre zdravie a komisár pre krízové riadenie za podpory centra ECDC, agentúry EMA a skupiny odborníkov; žiada, aby toto oddelenie malo pripravený núdzový plán pre prípad pandémie s cieľom dosiahnuť koordinovanú reakciu;

15.  vyzýva na vytvorenie digitálnej výmennej platformy, ako je portál údajov o ochorení COVID-19, s cieľom uľahčiť výmenu epidemiologických údajov, odporúčaní zdravotníckym pracovníkom a nemocniciam a presných informácií o stave kapacít, ktoré možno mobilizovať, a zásob liekov;

16.  domnieva sa, že Únia by mala mať možnosť spoľahnúť sa na mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom európskeho zdravotníckeho zboru vytvoreného na poskytovanie rýchlej lekárskej pomoci a odborných znalostí v oblasti verejného zdravia všetkým členským štátom;

17.  žiada, aby sa spoločné obstarávanie EÚ používalo na nákup očkovacích látok a liekov proti ochoreniu COVID-19 a aby sa využívalo systematickejšie s cieľom zabrániť tomu, aby si členské štáty navzájom konkurovali, a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k dôležitým liekom a zdravotníckym pomôckam, najmä v prípade nových inovačných antibiotík, nových očkovacích látok a medikamentov s liečivými účinkami a liekov na zriedkavé choroby;

18.  vyzýva Komisiu, aby navrhla nové nariadenie o cezhraničných ohrozeniach zdravia s cieľom nahradiť rozhodnutie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, okrem iného s cieľom urýchliť a zefektívniť spoločné obstarávanie EÚ v prípade zdravotných kríz, zaručiť efektívnosť a transparentnosť procesu a zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup k novým spôsobom liečby;

19.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala svoj mandát k návrhu HTA, aby sa rokovania mohli uzavrieť do konca roka;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili nový návrh na revíziu smernice 89/105/EHS o transparentnosti cien, zaručili transparentnosť nákladov na výskum a vývoj a členským štátom vytvorili rovnakú pozíciu pri rokovaniach s výrobcami o liekoch, ktoré sa neobstarávajú spoločne;

21.  trvá na tom, aby sa urýchlene vykonávalo dlho odkladané nariadenie o klinickom skúšaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov klinického skúšania, a to bez ohľadu na výsledok, a uľahčiť rozsiahlejšie cezhraničné klinické skúšanie; zdôrazňuje, že negatívne alebo nepresvedčivé výsledky klinického skúšania sú dôležitými znalosťami, ktoré môžu pomôcť zlepšiť budúci výskum;

22.  požaduje farmaceutickú stratégiu EÚ na riešenie problémov v rámci EÚ a svetových farmaceutických dodávateľských reťazcov, ktorá by mala zahŕňať legislatívne opatrenia, politiky a stimuly na zvýšenie výroby základných účinných farmaceutických látok a liekov v Európe a diverzifikáciu dodávateľského reťazca, aby bola neprestajne zaručovaná ponuka a cenovo dostupný prístup; domnieva sa, že farmaceutická stratégia EÚ by nemala mať vplyv na opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci strategického prístupu k liekom v životnom prostredí;

23.  nabáda všetky krajiny, aby sa pripojili k dohode WTO o odstránení ciel na lieky, a naliehavo žiada, aby sa rozsah tejto dohody rozšíril na všetky farmaceutické výrobky a lieky, a podporuje to, že EÚ si musí zachovať spoľahlivý európsky systém duševného vlastníctva s cieľom podnecovať výskum a vývoj, ako aj výrobu v Európe s cieľom zabezpečiť, aby Európa zostala inovátorom a svetovým lídrom;

24.  žiada Komisiu, aby vypracovala cielené usmernenia k smernici o verejnom obstarávaní, ktoré sa týkajú zadávania zákaziek vo farmaceutickom odvetví; žiada, aby sa tieto usmernenia zakladali na „ekonomicky najvýhodnejšej ponuke“ (kritériá MEAT), čo by verejnému obstarávateľovi umožnilo zohľadniť kritériá, ktoré odrážajú kvalitatívne, technické a udržateľné aspekty predkladania ponúk, ako aj cenu;

25.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a zabezpečovali prístup k službám súvisiacim so sexuálnymi a reprodukčnými právami vrátane prístupu k antikoncepcii a práva na bezpečné umelé prerušenie tehotenstva; vyzýva členské štáty, aby považovali prístup k antikoncepcii vrátane núdzovej antikoncepcie a bezpečné umelé prerušenia tehotenstva tam, kde je to právne možné, za základné služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sa majú zachovať v časoch krízy;

26.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty počas pandémie COVID-19 účinne nezabezpečili bezpečný a včasný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam; opätovne potvrdzuje, že odopieranie prístupu k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a právam vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva je jednou z foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách; opakuje, že práva LGBTI osôb sú neoddeliteľnou súčasťou úsilia o úplné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby analyzovali, ako sa počas pandémie darilo ich službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, a aby spolupracovali pri hľadaní najlepších postupov do budúcnosti, a to so zreteľom na príklad niekoľkých krajín, ktoré našli dobré a inovačné spôsoby poskytovania služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane telemedicíny, online konzultácií a dostupnosti prípravkov na včasné prerušenie tehotenstva z domu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú sexuálnu výchovu, bezprostredný prístup žien k plánovaniu rodiny a celú škálu služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane moderných metód antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva aj v časoch krízy;

27.  vyzýva Komisiu, aby navrhla revidovaný mandát pre ECDC s cieľom zvýšiť jeho rozpočet, počet zamestnancov a právomoci, čo by tomuto centru umožnilo okrem iného rozšíriť svoje právomoci na neprenosné ochorenia, vypracovať povinné usmernenia pre členské štáty a uschopnilo by ho to na koordináciu laboratórneho výskumu v časoch zdravotných kríz;

28.  požaduje silnejšiu úlohu agentúry EMA pri monitorovaní a predchádzaní nedostatku liekov a pri koordinácii navrhovania a schvaľovania klinického skúšania EÚ v čase krízy;

29.  nazdáva sa, že by sa malo preskúmať vytvorenie európskeho ekvivalentu Úradu USA pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj, ktorý by bol zodpovedný za obstarávanie a vývoj protiopatrení proti bioterorizmu, chemickým, jadrovým a rádiologickým hrozbám, ako aj pandemickej chrípke a novým chorobám;

30.  žiada, aby sa posilnila úloha Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci neboli vystavení riziku;

31.  pripomína mimoriadne tragický vplyv, ktorý má COVID-19 na dlhodobé ubytovacie zariadenia v Európe, ktorý postihol najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti, pričom v niektorých členských štátoch tvorili domovy s opatrovateľskou starostlivosťou viac ako 50 % úmrtí súvisiacich s COVID-19; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyšetrili príčiny týchto tragických udalostí a predložili vhodné legislatívne riešenia;

32.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový akčný plán pre pracovnú silu v oblasti zdravotnej starostlivosti v EÚ, v ktorom sa zohľadnia skúsenosti z pandémie s cieľom poskytnúť zdravotníckym pracovníkom nový primeraný strategický a operačný rámec;

33.  žiada, aby sa akčné plány EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie posilnili prostredníctvom právne záväzných opatrení s cieľom obmedziť používanie antimikrobiálnych látok len na striktne nevyhnutné prípady a podporiť inovácie nových antibiotík;

34.  žiada o prijatie očkovacieho preukazu EÚ;

35.  vyzýva na vytvorenie komunikačného portálu pre verejnosť, ktorý by Únii umožnil výmenu overených informácií, zasielanie varovaní občanom a boj proti dezinformáciám; konštatuje, že tento portál by mohol zahŕňať širokú škálu informácií, prevenčné kampane a programy vzdelávania mládeže a že by sa mohol použiť aj na podporu výraznej imunizácii na európskej úrovni v spolupráci s ECDC;

36.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s občianskou spoločnosťou navrhla vytvorenie európskeho priestoru pre zber údajov o zdraví, ktorý bude plne rešpektovať európsky rámec ochrany údajov, s cieľom zlepšiť štandardizáciu, interoperabilitu, výmenu údajov a prijatie a presadzovanie medzinárodných noriem v oblasti zdravotných údajov;

37.  žiada prijatie akčného plánu EÚ pre transparentnosť zdravotných informácií a boj proti dezinformáciám;

38.  je pevne presvedčený o prístupe „jedno zdravie“, ktorý spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a ochranu životného prostredia; domnieva sa, že opatrenia proti zmene klímy, zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľným metódam výroby potravín majú zásadný význam z hľadiska ochrany ľudí pred novými patogénmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“ v EÚ;

39.  zdôrazňuje potrebu uprednostniť prevenciu, ktorá je prospešná pre zdravie občanov aj vnútroštátne rozpočty pre oblasť zdravia; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na riešenie zdravotných faktorov, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá výživa, znečistenie ovzdušia, vystavenie nebezpečným chemickým látkam a nerovnosti v oblasti zdravia, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia;

40.  vyzýva na rozšírenie európskych referenčných sietí (ERN) tak, aby zahŕňali prenosné choroby (napríklad vytvorením siete ERN v oblasti riadenia kríz v oblasti zdravia ) a neprenosnými chorobami;

41.  vyzýva členské státy, aby cielenejšie využívali nižšie sadzby DPH na zdravé výrobky, ako je sezónne ovocie a zelenina, a Komisiu, aby túto možnosť podporovala;

42.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre odolnú Európu zahrňujúcu mapu hodnotenia rizika a možnosti na zabezpečenie spoľahlivého riadenia systémov zdravotnej starostlivosti a investície do nich, ako aj reakcie na pandémie na európskej úrovni vrátane odolných dodávateľských reťazcov v EÚ; v kontexte odolnej Európy trvá na tom, že je potrebné posilniť európsku produkciu s cieľom premiestniť a vybudovať silný zdravotnícky priemysel;

43.  vyzýva na koordinovaný prístup založený na spolupráci a otvorenosti v oblasti výskumu a inovácií s výraznejšou úlohou Komisie a členských štátov pri koordinácii zdravotného a epidemiologického výskumu, aby sa zabránilo duplicite a podporoval výskum zameraný na výsledky vrátane potrebných liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a zariadení;

44.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv stimulov v oblasti duševného vlastníctva na biomedicínske inovácie vo všeobecnosti a aby preskúmala vierohodné a účinné alternatívy výlučnej ochrany na účely financovania medicínskeho výskumu a vývoja, napríklad viaceré nástroje založené na mechanizmoch oddelenia nákladov a cien;

45.  rozhodne víta výrazné zvýšenie navrhovaného rozpočtu na nový program EU4Health; zdôrazňuje však, že navýšenie rozpočtu EÚ pre oblasť zdravia by sa nemalo obmedziť na nadchádzajúci VFR, ale že sú potrebné dlhodobé investície a záväzky; požaduje zriadenie špecializovaného fondu EÚ na posilnenie nemocničnej infraštruktúry a zdravotníckych služieb na základe jasných kritérií;

46.  poukazuje na zásadnú úlohu výskumu v oblasti zdravia a žiada väčšiu súčinnosť s výskumom uskutočňovaným v členských štátoch, ako aj vytvorenie siete zdravotných akadémií EÚ v rámci globálneho plánu v oblasti zdravia;

47.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva európsky priemysel v oblasti farmaceutík a v iných oblastiach súvisiacich so zdravím; žiada jasný regulačný rámec pre európske podniky, ako aj zdroje určené špecificky na vedu a výskum v oblasti zdravia, lebo prosperujúci a technicky vyspelý európsky zdravotnícky priemysel a konkurencieschopná výskumná komunita majú zásadný význam;

48.  víta záväzok Komisie predložiť akčný plán EÚ proti rakovine;

49.  žiada zavedenie akčného plánu EÚ pre oblasť duševného zdravia na roky 2021 – 2027 venujúceho rovnakú pozornosť biomedicíne a psychosociálnym faktorom zlého duševného zdravia;

50.  požaduje akčný plán EÚ pre oblasť zdravého starnutia s cieľom zvýšiť kvalitu života starších ľudí;

51.  žiada o akčný plán EÚ pre oblasť zriedkavých a zanedbávaných chorôb;

52.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie nezávislého financovania európskych skupín pacientov;

53.  vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu navrhla nový strategický rámec pre oblasť zdravia a bezpečnosti;

54.  domnieva sa, že ponaučenia z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 by sa mali zohľadniť v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, kde by sa mohli predložiť jasné návrhy na posilnenie politiky EÚ v oblasti zdravia;

55.  zdôrazňuje medzinárodný rozmer zdravia; domnieva sa, že spolupráca s tretími krajinami pri výmene poznatkov a najlepších postupov týkajúcich sa pripravenosti a reakcie systémov zdravotnej starostlivosti by sa mala posilniť; vyzýva EÚ, aby v plnej miere spolupracovala s WHO a inými medzinárodnými orgánmi s cieľom bojovať proti infekčným chorobám, dosiahnuť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a celosvetovo posilniť zdravotné systémy;

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P9_TA(2020)0054. (2) https://www.who.int/docs/default-source/climate-change/who-manifesto-for-a-healthy-and-green-post-covid-recovery.pdf?sfvrsn=f32ecfa7_6 (3) Štúdia s názvom Uvoľnenie potenciálu zmlúv EÚ: analýza možností činnosti podľa jednotlivých článkov, Výskumná služba Európskeho parlamentu, uverejnené 28. mája 2020, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/651934/EPRS_STU(2020)651934_EN.pdf (4) Štúdia s názvom Európska dividenda vo výške dva bilióny eur: Prehľad nákladov spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 2019 – 2024, Výskumná služba Európskeho parlamentu, uverejnené 18. apríla 2019, https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document.html?reference=EPRS_STU(2019)631745 (5) Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45. (6) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.