Európsky parlament,

—  so zreteľom na článok 8 a na hlavu V, najmä na články 21, 22, 36 a 37 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, ktorá nadobudla úplnú platnosť 1. júla 2016,

—  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 14. novembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom(1), zo 14. júna 2018 o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska(2), zo 14. marca 2018 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku(3), z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(4) a z 18. decembra 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej(5),

—  so zreteľom na výsledok piateho zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom z 5. marca 2019,

—  so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania z ôsmej schôdze Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko, ktorá sa konala 27. a 28. marca 2019,

—  so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitov Východného partnerstva, z ktorých posledný sa konal 24. novembra 2017 v Bruseli,

—  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo šiesteho stretnutia platformy občianskej spoločnosti EÚ – Gruzínsko, ktoré sa konalo 20. februára 2020,

—  so zreteľom na výsledok tretieho strategického dialógu o bezpečnosti medzi EÚ a Gruzínskom na vysokej úrovni z 25. októbra 2019,

—  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. februára 2020 o správe o vykonávaní dohody o pridružení s Gruzínskom (SWD(2020)0030),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie, ktoré podpísali vládne a opozičné strany Gruzínska 8. marca 2020 v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 19. júna 2017 k návrhu revidovanej Ústavy Gruzínska,

–  so zreteľom na záverečné stanovisko Benátskej komisie z 19. marca 2018 k ústavnej reforme Gruzínska,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ďalej len „ODIHR“) z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku,

–  so zreteľom na naliehavé stanovisko Benátskej komisie zo 16. apríla 2019 k výberu a vymenovaniu sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku a na druhú správu ODIHR z 9. januára 2020 o menovaní a vymenovaní sudcov najvyššieho súdu v Gruzínsku,

–  so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0136/2020),

A.  keďže Gruzínsko a EÚ sú ako pridružení partneri odhodlané presadzovať politické pridruženie a hospodársku integráciu založenú na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú demokracia, ľudské práva a základné slobody, zásady právneho štátu a dobrá správa vecí verejných; keďže gruzínska spoločnosť naďalej výrazne podporuje európske ambície krajiny a zbližovanie s EÚ;

B.  keďže podľa článku 49 Zmluvy o EÚ a v súlade s Rímskou deklaráciou z 25. marca 2017 môže každý európsky štát požiadať o členstvo v EÚ za predpokladu, že splní kodanské kritériá;

C.  keďže Gruzínsko v dôsledku nadobudnutia platnosti svojej revidovanej ústavy v decembri 2018 dokončilo prechod na úplný parlamentný systém; keďže pri vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom sa dosiahol pokrok vrátane prechodu na úplný proporcionálny volebný systém od roku 2024;

D.  keďže Gruzínsko je naďalej odhodlané vykonávať dohodu o pridružení a prehĺbenú a komplexnú zónu voľného obchodu (ďalej len „DCFTA“) a pokračuje v zosúlaďovaní s acquis EÚ a s normami EÚ, čo ešte viac zvyšuje prínosy;

E.  keďže pokusy o destabilizáciu Gruzínska pokračujú aj plnením takzvaných zmlúv medzi Ruskou federáciou a gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, uzavretím hraničných prechodov v blízkosti administratívnej demarkačnej línie v regióne Cchinvali/Južné Osetsko od augusta 2019, zvýšeným „vytyčovaním hraníc“ pozdĺž administratívnej demarkačnej línie a konaním tzv. prezidentských volieb v Abcházsku v marci 2020;

F.  keďže nedávny dialóg vedený s podporou EÚ a USA medzi vládnucimi a opozičnými stranami vyústil do memoranda o porozumení a spoločného vyhlásenia podpísaného všetkými hlavnými stranami 8. marca 2020, čo predstavuje rozhodujúci krok smerom k depolarizácii a normalizácii politického prostredia v Gruzínsku pred parlamentnými voľbami v októbri 2020;

G.  keďže reformy súdnictva sú aj naďalej skromné a keďže nedávne vymenovanie 14 sudcov najvyššieho súdu na doživotie poukázalo na nedostatok transparentnosti, pričom sa odchyľuje od objektívnych kritérií založených na zásluhách a svedčí o vplyve straníckej politiky; keďže hlasovanie v pléne o vymenovaní sudcov sa uskutočnilo v čase politickej krízy, bojkotu opozíciou, rozšírených výziev na jeho odloženie a vážnych narušení vo fáze práce výborov a pléna;

1.  víta nepretržité prehlbovanie vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom a jednoznačnú podporu toho, že celé politické spektrum aj spoločnosť Gruzínska si zvolili cestu európskej a euro-atlantickej integrácie; oceňuje pokrok pri uskutočňovaní komplexných reforiem, vďaka ktorému sa Gruzínsko stalo kľúčovým partnerom EÚ v regióne, a opakovane zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vykonávaní a monitorovaní reforiem v rámci dohody o pridružení a DCFTA; pripomína, že posilnená spolupráca a pomoc EÚ sú založené na zásade „viac za viac“ a podmienené pokračujúcim pokrokom v reformách, najmä v oblasti demokracie a právneho štátu vrátane bŕzd a protiváh v inštitúciách, nezávislosti súdnictva a volebnej reformy;

2.  pripomína, že plne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc a potvrdzuje svoj záväzok naďalej prispievať k mierovému riešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu, a to aj vďaka sprostredkovaniu osobitným zástupcom Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, spoločnému predsedníctvu medzinárodných rokovaní v Ženeve, činnosti pozorovateľskej misie Európskej únie (EUMM) a politiky neuznania a angažovanosti; dôrazne odsudzuje nezákonné okupovanie gruzínskych regiónov Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko Ruskou federáciou a pokračujúce nezákonné osadzovanie ostnatého drôtu a iných umelých prekážok (vytyčovanie hraníc) pozdĺž administratívnej demarkačnej línie ruskými a de facto juhoosetskými bezpečnostnými aktérmi a zdôrazňuje, že tieto porušenia medzinárodného práva treba zastaviť; žiada, aby de facto orgány v Abcházsku a regióne Cchinvali/Južné Osetsko bezodkladne opäť otvorili uzatvorené hraničné priechody a upustili od obmedzovania slobody pohybu v týchto regiónoch; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty EÚ, aby tento postup odsúdili; zdôrazňuje, že dohoda o pridružení sa vzťahuje na celé územie Gruzínska vrátane jeho okupovaných regiónov a že má priniesť prospech všetkým jeho obyvateľom; vyzýva Ruskú federáciu, aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, najmä aby stiahla všetky svoje vojenské sily z okupovaných území Gruzínska a umožnila pozorovateľskej misii Európskej únie neobmedzený prístup na celé územie Gruzínska; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), aby v tejto súvislosti jasne oznámila ustanovenia, ktoré Ruská federácia stále nesplnila; žiada Komisiu a ESVČ, aby zvýšili svoje úsilie o mierové vyriešenie konfliktu s využitím všetkých diplomatických nástrojov, a to aj prostredníctvom EUMM a osobitného zástupcu Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, a aby aj naďalej podporovali balík opatrení gruzínskeho parlamentu „Krok smerom k lepšej budúcnosti“, ako aj medziľudské kontakty a opatrenia na budovanie dôvery; víta úsilie Gruzínska o podporu dobrých susedských vzťahov a konštruktívnej spolupráce medzi krajinami južného Kaukazu;

3.  vyzdvihuje medzinárodne uznávanú reakciu gruzínskeho ľudu a verejných orgánov na pandémiu COVID-19 a zdôrazňuje účinné preventívne opatrenia, ktoré prijali zdravotnícki pracovníci a vládne orgány a ktoré pomohli znížiť zaťaženie gruzínskeho systému zdravotnej starostlivosti a zmierniť negatívny vplyv na hospodárstvo; blahoželá občanom Gruzínska k tomu, že dodržiavali tieto opatrenia aj v náročnej hospodárskej a sociálnej situácii; podporuje vytváranie investícií na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie rovnakého prístupu k nej; víta skutočnosť, že EÚ vyčlenila 183 miliónov EUR v grantoch pre Gruzínsko, aby mohlo reagovať na COVID-19, a 150 miliónov EUR vo forme úverov v záujme posilnenia jeho makroekonomickej stability a nasmerovania zdrojov na ochranu občanov, zmiernenia mimoriadne závažných sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie a zvýšenia spolupráce s EÚ v oblasti odolnosti verejného zdravotníctva vrátane výmeny najlepších postupov a spolupráce s občianskou spoločnosťou pri vytváraní epidemických stratégií zameraných na najzraniteľnejšie skupiny;

4.  víta skutočnosť, že občania Gruzínska od marca 2017 uskutočnili 900 000 bezvízových návštev v schengenskom priestore a v krajinách pridružených k schengenskému priestoru; berie na vedomie rastúci počet neopodstatnených žiadostí o azyl zo strany gruzínskych občanov a vyzýva všetky členské štáty, aby uznali Gruzínsko za bezpečnú krajinu pôvodu s cieľom urýchliť spracovanie takýchto žiadostí a readmisiu; zdôrazňuje význam nepretržitého plnenia kritérií liberalizácie vízového režimu zo strany Gruzínska a posilnenia spolupráce medzi gruzínskymi justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva a členskými štátmi s cieľom obmedziť cezhraničnú trestnú činnosť, najmä obchodovanie s ľuďmi a obchodovanie s nelegálnymi drogami; víta posilnenie spolupráce medzi Gruzínskom a Europolom v oblasti presadzovania medzinárodného práva;

5.  zdôrazňuje úlohu Gruzínska ako spoľahlivého partnera Európskej únie a významného prispievateľa k misiám a operáciám spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“) a NATO; vyzýva Radu a ESVČ, aby ďalej spolupracovali s Gruzínskom v oblasti SBOP, a to najmä s ohľadom na záujem Gruzínska rokovať o možnosti účasti na projektoch PESCO, ako aj rozvíjať spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ, keď je to v spoločnom záujme EÚ aj Gruzínska;

Politický dialóg a parlamentné voľby

6.  vyjadruje uznanie všetkým hlavným politickým stranám za to, že podpísali medzinárodne sprostredkované memorandum o porozumení a spoločné vyhlásenie z 8. marca 2020, ktorým sa stanovili základné znaky volebného systému založeného na 120 pomerných a 30 väčšinových kreslách a spravodlivé zloženie volebných obvodov v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a ktorým sa umožnilo použiť tento systém pri parlamentných voľbách v októbri 2020; víta výsledok dialógu medzi stranami ako jasný signál ochoty nájsť spoločné riešenie a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v obnove dôvery medzi politickými stranami a naďalej viesť dialóg medzi stranami pred parlamentnými voľbami v októbri 2020 a ako základ politickej stability; víta vykonávanie dohody z 8. marca 2020 a rozhodnutie prezidentky Zurabišviliovej z 15. mája 2020 udeliť milosť dvom uväzneným lídrom opozície ako dôležitý krok pri zmierňovaní napätia; v tejto súvislosti vyzýva všetky strany, aby rešpektovali literu i ducha dohody a plne vykonávali všetky jej aspekty, konkrétne zabezpečili, aby sa všetky prvky volebnej reformy premietli do ústavy a právnych predpisov a aby sa vykonávali a aby sa bezodkladne vyriešili všetky nevyriešené prípady spolitizovaných súdnych konaní;

7.  víta skutočnosť, že gruzínsky parlament začal rokovať o reformách volebného systému hneď po zrušení výnimočného stavu a úspešne prijal zmeny ústavy a volebného zákona; blahoželá Gruzínsku ku krokom, ktoré podniklo na vytvorenie reprezentatívnejšieho parlamentu a na depolarizáciu politického prostredia; vyzýva všetky politické strany a poslancov, aby v dobrej viere pokračovali v úsilí zameranom na rozvoj demokracie v Gruzínsku;

8.  konštatuje, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú mať zásadný význam pre potvrdenie demokratickej legitímnosti Gruzínska, a preto vyjadruje nádej, že volebná kampaň sa uskutoční na základe spravodlivej súťaže; vyzýva gruzínske orgány, aby urýchlene vykonali a v plnom rozsahu rešpektovali odporúčania OBSE/ODIHR a preskúmali príslušné právne predpisy s cieľom riešiť zistené nedostatky a obavy, ktorými sú okrem iného zneužívanie verejných zdrojov na politické kampane a ďalšie nevhodné metódy financovania kampaní, beztrestnosť násilia, šírenie nenávistných prejavov a xenofóbie, kupovanie hlasov, zastúpenie opozície vo volebnej administratíve a schopnosť voličov, najmä štátnych zamestnancov, „voliť bez nátlaku a strachu z odplaty“(6); vyzýva orgány, aby ochránili prácu organizácií občianskej spoločnosti a volebných pozorovateľov tak, aby mohli vykonávať svoju činnosť bez akéhokoľvek zastrašovania alebo zasahovania;

9.  nabáda gruzínske orgány a volebnú správu v Gruzínsku, aby zaistili bezpečné prostredie pre parlamentné voľby v októbri 2020 tým, že poskytnú osobné ochranné prostriedky pre volebný personál, upravia hlasovacie zariadenia tak, aby zaručovali zdravie a bezpečnosť zúčastnených občanov, a zaistia, aby volební pozorovatelia mohli nerušene vykonávať svoju prácu;

10.  opätovne potvrdzuje svoju podporu aktívnej občianskej spoločnosti Gruzínska a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri zabezpečovaní demokratického dohľadu a monitorovaní vykonávania dohody o pridružení a DCFTA; vyzýva gruzínsku vládu a parlament, aby vytvorili formálne mechanizmy na zapojenie občianskej spoločnosti do politického procesu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali politickú, technickú a finančnú podporu činnostiam občianskej spoločnosti; vyzýva gruzínske orgány, aby zaviedli národné programy podpory pre občiansku spoločnosť, okrem tých, ktoré zaisťuje EÚ a medzinárodné spoločenstvo darcov;

Právny štát, dobrá správa vecí verejných a sloboda médií

11.  uznáva pokrok Gruzínska pri svojich reformách, ktoré posilňujú demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné slobody, a to najmä ústavné reformy uskutočnené v roku 2018; nabáda gruzínsku vládu, aby upevnila právny štát a pokračovala v presadzovaní reformy súdnictva, boja proti korupcii a ovládnutiu štátu, reformy verejnej správy, decentralizácie, dobrej správy vecí verejných, vykonávania antidiskriminačných právnych predpisov a zabezpečovania pracovných práv s cieľom podporiť ďalšiu integráciu medzi Gruzínskom a EÚ;

12.  vyjadruje obavy v súvislosti s nedávnymi súdnymi konaniami proti opozičným politikom, ktoré narušili dôveru medzi vládnucou stranou a opozíciou a ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť reformy týkajúce sa dohody o pridružení/DCFTA a byť v rozpore s literou a duchom dohody o pridružení; víta prezidentskú amnestiu pre odsúdených opozičných politikov, ktorá pripravuje pôdu pre depolarizáciu politiky a spoločnosti; vyzýva gruzínske orgány, aby sa zdržali vedenia akýchkoľvek politicky motivovaných súdnych prípadov, a vyzýva delegáciu EÚ, aby monitorovala všetky takéto súdne konania; vyzýva Gruzínsko, aby dodržiavalo najvyššie normy právneho štátu, najmä nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivé súdne konanie, a ľudských práv, ako sa zaviazalo v dohode o pridružení;

13.  žiada revíziu postupov výberu sudcov, aby sa zaručilo, že odporúčania Benátskej komisie budú v plnej miere splnené pred akýmkoľvek ďalším vymenovaním; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedávne výberové konanie na sudcov najvyššieho súdu nebolo úplne v súlade s týmito odporúčaniami a vyznačovalo sa vážnymi nedostatkami; zdôrazňuje význam odpolitizovaného súdnictva bez politického zasahovania a význam rešpektovania transparentnosti, meritokracie a zodpovednosti pri vymenúvaní sudcov najvyššieho súdu Gruzínska a iných súdnych inštitúcií; nabáda gruzínsku vládu, aby pokračovala vo svojich reformách systému súdnictva vrátane prokuratúry a skonsolidovala ich a aby zároveň podporovala otvorený dialóg so všetkými politickými aktérmi a občianskou spoločnosťou a zabezpečila dodržiavanie medzinárodných noriem;

14.  zdôrazňuje význam úplnej a neustálej spolupráce s Medzinárodným trestným súdom s cieľom zabezpečiť komplexnú zodpovednosť v súvislosti s prípadmi, ktoré tento súd vedie;

15.  vyzýva na vyšetrenie všetkých prípadov nadmerného použitia sily zo strany gruzínskych orgánov presadzovania práva proti pokojným demonštrantom a novinárom, a to aj počas protestov v júni 2019; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť beztrestnosti a zabezpečiť, aby páchatelia boli braní na zodpovednosť; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby v súlade so záväzkami prijatými v rámci dohody o pridružení dodržiavala právo na pokojné zhromažďovanie a slobodu prejavu, a to aj zmiernením neprimeraných sankcií pre demonštrantov;

16.  uznáva, že mediálne prostredie v Gruzínsku je dynamické a pluralistické, ale aj polarizované; vyzdvihuje význam slobody médií, ktorá by mala zahŕňať rovnaký prístup všetkých politických strán k médiám, redakčnú nezávislosť a pluralistické, nezávislé, nestranné a nediskriminačné spravodajstvo o politických názoroch v programoch súkromných, a najmä verejných vysielateľov počas nadchádzajúcej volebnej kampane; zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť jasné ustanovenia o slobodnej a platenej reklame a lepšiu transparentnosť vlastníctva médií prostredníctvom posilneného monitorovania médií; naliehavo vyzýva orgány, aby sa zdržali zasahovania do slobody médií alebo vedenia politicky motivovaných súdnych prípadov voči vlastníkom alebo zástupcom médií; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu, aby podnikla kroky na predchádzanie dezinformačným kampaniam zo strany zahraničných alebo domácich aktérov proti krajine alebo akejkoľvek politickej strane; naliehavo vyzýva platformy sociálnych médií, aby zabezpečili, že nebudú zneužité na oslabovanie integrity volebného procesu;

17.  dôrazne odsudzuje kybernetické útoky namierené proti gruzínskym inštitúciám a médiám, ktoré sa pripisujú prevažne ruským aktérom; zdôrazňuje potrebu účinne vyšetrovať zahraničné dezinformačné kampane a propagandu, ktoré oslabujú gruzínske inštitúcie a podnecujú polarizáciu spoločnosti, a bojovať proti nim; preto vyzýva Radu a ESVČ, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť odolnosť Gruzínska v tejto oblasti, Komisiu, aby podporovala reformy v oblasti mediálnej a informačnej gramotnosti, a gruzínsku vládu, aby spolupracovala s inštitúciami EÚ v oblasti najlepších postupov proti dezinformáciám; ďalej vyzýva všetkých politických aktérov v Gruzínsku, aby nepoužívali sociálne médiá na útoky na ľudí, organizácie a inštitúcie ani na šírenie úmyselných dezinformácií; berie na vedomie nedávne opatrenia, ktoré prijali platformy sociálnych médií proti účtom a stránkam, ktoré sa zapojili do koordinovaného nedôveryhodného správania a útokov proti opozícii, médiám a občianskej spoločnosti;

Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ruská federácia, ktorá má účinnú kontrolu nad gruzínskymi regiónmi Abcházsko a Cchinvali/Južné Osetsko, neustále porušuje základné práva ľudí v týchto okupovaných regiónoch, ktorým je odopretá sloboda pohybu a pobytu, právo vlastniť majetok a právo na prístup k vzdelaniu vo svojom materinskom jazyku, a pripomína, že v plnej miere podporuje bezpečný a dôstojný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov domov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokračujúci a nezákonný proces vytyčovania hraníc má obzvlášť škodlivé vplyvy v kontexte prebiehajúceho boja proti pandémii COVID-19, pretože obmedzenie slobody pohybu oberá ľudí o prístup k potrebným zdravotníckym službám a ohrozuje ich životy; víta obnovenie účasti na mechanizmoch prevencie incidentov a reakcie na ne (IPRM) v Ergneti 30. júla 2020, a vyzýva všetky strany, aby v tejto forme obnovili pravidelný dialóg s cieľom zlepšiť bezpečnostnú a humanitárnu situáciu obyvateľstva postihnutého konfliktom;

19.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je základný predpoklad udržateľného a inkluzívneho rozvoja; vyzdvihuje prácu Rady gruzínskeho parlamentu pre rodovú rovnosť a jej snahu dosiahnuť, aby sa sexuálne obťažovanie považovalo za formu diskriminácie, a zvýšiť v tejto súvislosti informovanosť; naliehavo vyzýva gruzínsku vládu a gruzínske orgány, aby ďalej zlepšovali zastúpenie žien a rovnaké zaobchádzanie na všetkých úrovniach politického a spoločenského života; žiada Komisiu, aby začlenila rodovú rovnosť do všetkých svojich politík, programov a činností v súvislosti s Gruzínskom; vyzýva na úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru;

20.  oceňuje prácu odboru pre ľudské práva v rámci gruzínskeho ministerstva vnútra a trvá na tom, že existujúce právne predpisy na ochranu ľudských práv a boj proti diskriminácii sa musia dôsledne a účinne vykonávať; vyzýva na ďalšie úsilie zamerané na riešenie diskriminácie žien, LGBT osôb, Rómov a náboženských menšín v sociálnych, hospodárskych, pracovných a zdravotných oblastiach a na zintenzívnenie vyšetrovania a stíhania nenávistných prejavov a násilných trestných činov voči všetkým menšinám a zraniteľným skupinám; vyzýva všetky náboženské spoločenstvá vrátane gruzínskej ortodoxnej cirkvi a občianskej spoločnosti, aby sa usilovali o vytvorenie atmosféry tolerancie;

21.  zdôrazňuje význam ďalšieho posilnenia systému ochrany detí vrátane predchádzania násiliu a sexuálnemu vykorisťovaniu maloletých; požaduje zvýšenie informovanosti o digitálnych rizikách a zaručenie prístupu k vzdelávaniu pre všetkých vrátane detí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje zodpovednosť gruzínskej vlády za monitorovanie situácie detí v detských domovoch;

Inštitucionálne ustanovenia

22.  zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť antagonizmus a polarizáciu politiky a zaručiť konštruktívnu spoluprácu v demokratických inštitúciách krajiny, najmä v parlamente Gruzínska; preto zdôrazňuje potrebu zlepšiť politickú klímu a budovať dôveru medzi všetkými politickými a inštitucionálnymi aktérmi, ako aj medzi nimi a gruzínskymi občanmi;

23.  vyzýva gruzínsky parlament, aby plne využil príležitosti, ktoré má Gruzínsko ako prioritná krajina v rámci činností Európskeho parlamentu na podporu demokracie, a aby nadviazal dialóg s cieľom identifikovať jeho potreby;

24.  vyzýva gruzínsky parlament, aby posilnil svoje schopnosti realizovať mechanizmy parlamentnej kontroly, najmä kontrolu nad bezpečnostným systémom; nabáda na väčšiu úlohu opozície v rámci procesu parlamentného dohľadu, zjednodušené postupy predvolávania členov vlády a iných zodpovedných úradníkov a zriadenie centralizovaného systému zaznamenávania s cieľom poskytovať včasné a úplné informácie o parlamentnej kontrole všetkým zainteresovaným stranám;

Hospodárske a obchodné vzťahy

25.  konštatuje s uspokojením, že EÚ je hlavným obchodným partnerom Gruzínska a predstavuje 27 % jeho celkového obchodu; víta pokračujúcu aproximáciu právnych predpisov Gruzínska v oblastiach súvisiacich s obchodom; zdôrazňuje, že treba zvýšiť a diverzifikovať vývoz Gruzínska do EÚ nad rámec vývozu poľnohospodárskych komodít a surovín a prilákať investície z EÚ do Gruzínska s cieľom zvýšiť počet pracovných miest a zlepšiť obchodnú bilanciu Gruzínska s EÚ a jeho makrofinančnú stabilitu, a to predovšetkým posilnením právneho štátu, bojom proti korupcii, praniu špinavých peňazí a daňovým únikom a podporou aproximácie s normami EÚ; zdôrazňuje význam podpory priaznivého podnikateľského prostredia pre regionálne a malé a stredné podniky s cieľom posilniť schopnosť Gruzínska ďalej inovovať v rôznych hospodárskych odvetviach; vyzýva Komisiu, aby preskúmala väčšiu odvetvovú spoluprácu v oblasti digitálneho hospodárstva, vzdelávania, výskumu a inovácie, aby zlepšila odvetvie IKT, digitalizáciu a ekologické technológie a aby sa podelila o know-how a najlepšie postupy; zdôrazňuje význam cielených programov pre mládež na vytváranie spravodlivých pracovných príležitostí;

26.  pripomína, že dohoda o pridružení/DCFTA medzi EÚ a Gruzínskom má za cieľ postupné začlenenie Gruzínska do jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby rozhodnejšie stanovila cieľ zaistenia prístupu k jednotnému trhu pre Gruzínsko a zintenzívnila iniciatívy zamerané na prehĺbenie sektorovej integrácie s cieľom dosiahnuť väčšiu konvergenciu politík s EÚ a zaistiť, aby výsledky bilaterálnej spolupráce boli pre obe strany viditeľnejšie a konkrétnejšie;

27.  zdôrazňuje význam transparentnosti a nabáda gruzínske orgány, aby ďalej informovali miestnych podnikateľov a masovokomunikačné prostriedky o vykonávaní DCFTA;

28.  vyzýva Komisiu, aby podporovala plné vykonávanie DCFTA prostredníctvom koordinovanej pomoci so zameraním na udržateľný hospodársky rozvoj v súlade s európskou zelenou dohodou a na podporu MSP a štrukturálnych reforiem v spolupráci s podnikmi a občianskou spoločnosťou vrátane rozsiahlej reformy bankového a finančného sektora zameranej na boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;

29.  zdôrazňuje význam štrukturálnych reforiem na ďalšie zlepšenie investičného prostredia v Gruzínsku vrátane prilákania priamych zahraničných investícií a zabezpečenia ich transparentnosti; nabáda gruzínske orgány, aby posilnili kapacity zodpovedných inštitúcií a zvýšili politickú podporu a jednotnosť projektov v oblasti infraštruktúry strategického významu;

Odvetvová spolupráca

30.  nabáda gruzínsku vládu, aby pokračovala v svojej komplexnej reforme pracovnoprávnych predpisov s cieľom zabezpečiť lepšiu reguláciu pracovných podmienok vrátane neustáleho zlepšovania pracovných inšpekcií a sociálneho dialógu; zdôrazňuje najmä potrebu zmeniť zákon o bezpečnosti práce s cieľom zaviesť plnohodnotný systém inšpekcií a náležitý mechanizmus boja proti diskriminácii, a tak zreteľne monitorovať plné dodržiavanie pracovných práv a systematicky overovať akékoľvek nebezpečenstvá na pracovisku, zahrnúť moderný protikorupčný mechanizmus a ratifikovať všetky príslušné dohovory MOP; nabáda na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a odborových zväzov do týchto reforiem vzhľadom na ich význam pre práva pracovníkov a sociálne práva v Gruzínsku;

31.  pripomína, že dohody DCFTA musia vždy zahŕňať pevné, záväzné a vynútiteľné kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré plne rešpektujú medzinárodné záväzky, najmä Parížsku dohodu, a musia byť v súlade s pravidlami WTO; nabáda na zrýchlenie vo vykonávaní tretieho národného environmentálneho akčného programu a v aproximácii gruzínskych právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti životného prostredia v súlade s požiadavkami dohody o pridružení, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia; vyzýva Gruzínsko, aby naďalej posilňovalo svoju angažovanosť v boji proti zmene klímy, a vyzýva Komisiu, aby uľahčila zapojenie Gruzínska do európskej zelenej dohody a zabezpečila, aby DCFTA nebola v rozpore s environmentálnymi cieľmi a iniciatívami, ktoré sú v nej stanovené;

32.  víta výsledky dosiahnuté na základe jednotného rámca podpory a nabáda na rýchle a účinné vykonávanie nových programov pomoci, ktoré sa zameriavajú na energetickú efektívnosť, nakladanie s pevným odpadom a zásobovanie vodou a hygienické zariadenia;

33.  víta, že Komisia vyčlenila 3,4 miliardy EUR na 18 prioritných projektov v Gruzínsku v rámci orientačného akčného plánu investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T); vyzýva Gruzínsko, aby zlepšilo svoj energetický sektor a prepojenosť a zároveň zabezpečilo udržateľnosť životného prostredia, najmä zachovanie biodiverzity a chránených oblastí, a to s ohľadom na miestne spoločenstvá počas procesu vykonávania;

34.  víta nový vzdelávací program Gruzínska, preskúmanie stratégie v oblasti vzdelávania a vedy na obdobie 2017 – 2021, nový zákon o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a pokrok dosiahnutý pri zosúlaďovaní svojho mechanizmu zabezpečovania kvality vzdelávania s dohodou o pridružení; víta úspešnú účasť Gruzínska na programe Erasmus+, na ktorom sa zúčastnilo takmer 7 500 študentov a akademických pracovníkov na výmenách medzi Gruzínskom a EÚ, ako aj na Európskej škole Východného partnerstva a na prvej Európskej škole zriadenej Európskou úniou a gruzínskou vládou;

35.  odporúča, aby sa Komisia aj naďalej usilovala umožniť Gruzínsku účasť na programoch podporovaných zo strany EÚ a činnostiach agentúr, ktoré sú otvorené krajinám nepatriacim do EÚ, a to na základe právne vhodného štatútu;

o
o   o

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Gruzínska.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2018)0457. (2) Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 97. (3) Ú. v. EÚ C 162, 10.5.2019, s. 138. (4) Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 82. (5) Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 111. (6) Záverečná správa volebnej pozorovateľskej misie ODIHR z 28. februára 2019 o prezidentských voľbách v Gruzínsku, s. 30.